,,Deti“ – výstražná dopravná značka

Keď som išla prvý raz do školy, uvidela som peknú značku. Boli tam nakreslené deti. Spýtala som sa mamičky, načo je tá značka. Vysvetlila mi, že kvôli tomu, aby všetci vedeli, že tadiaľ chodia deti. Všetci musia dávať pozor. Šoféri aj cyklisti. Na druhý deň som už išla sama. Videla som, že sa blíži auto. Išlo veľmi pomaly. Keď ma pán šofér zbadal, zastavil. Odteraz viem, že tá značka je veľmi dôležitá.

,,Chodci“ - výstražná dopravná značka

Bola raz jedna značka. Každý deň sa pozerala, ako okolo nej prechádzajú autá. Keď ju uvideli, tak spomalili. Cítila sa veľmi opustená. Myslela si, že je zbytočná a asi nejaká čudná, keď autá spomaľujú. Jedného dňa prechádzali okolo ľudia. Autá opäť spomalili a dokonca niektoré zastali, aby tí ľudia mohli prejsť cez cestu. Pochopila, že ju ľudia potrebujú a je dôležitá.

,,Informácie“ - informatívna dopravná značka

Bol som s dedkom v Trenčíne. Chceli sme ísť na detskú výstavu. Tešil som sa, že tam uvidím svoj výkres. Chodili sme po námestí, hľadali a hľadali, kde to je. Nikde sme ju ale nemohli nájsť. Zrazu dedko uvidel značku ,,Informácie“. Dedko povedal, že nám na informáciách určite poradia. Vošli sme do nejakej kancelárie. Teta, ktorá tam robila, sa usmiala. O chvíľu nám vysvetlila ako sa na výstavu dostaneme. Raz – dva sme to našli. Môj výkres tam bol. Vždy si budem pamätať, čo táto značka znamená.

,,Obytná zóna“- informatívna dopravná značka

Bola som na návšteve u tety Anky v Prievidzi. Veľmi som chcela ísť von. Teta išla so mnou. Ukázala mi zaujímavú značku. Bolo na nej dieťa, ktoré beží za loptou. Povedala, že tam sa môžem hrať. Stále som premýšľala, prečo práve tam a nie na druhej strane, kde bola krajšia tráva. Keď som prišla domov, pozrela som si tú značku s mamou na internete. Dozvedela som sa, že označuje ,,Obytnú zónu“. Autá tam dávajú pozor a idú pomaly. Mohla som sa tam hrať preto, aby ma nezrazilo auto.

Do Trenčianskych Teplíc chodím veľmi rád. Je tam super ihrisko s preliezačkami. Keď tam prídeme, ocko vždy zaparkuje na parkovisku a ešte veľmi dlho musíme ísť pešo. To ma otravuje. I keď mám rád kúpeľnú oplátku, ktorú mi mamina po ceste kúpi. Nohy ma aj tak vždy bolia. Spýtal som sa teda, prečo nás ocko neodvezie až na ihrisko. Ocko ma chytil za ruku a ukázal značku ,,Pešia zóna“. Tam sa nesmie jazdiť autom. Odvtedy už viem, prečo sa počas prechádzky námestím, nemusím pozerať, či ide auto.

,,Pešia zóna“- informatívna dopravná značka

,,Svetelné signály“ - výstražná dopravná značka Príbeh, ktorý vám rozpoviem, je o Janíkovi. Chodí do 2.A triedy v Ilave. Raz išiel Janík domov z ihriska. Na ulici sa nepozeral okolo seba. Práve prechádzal cez cestu, keď tu zrazu počul škrípanie bŕzd. Zo zamračeného auta vystúpil nahnevaný ujo vodič. Začal na neho kričať: ,,Ako to chodíš cez cestu? Mohol som ťa zraziť!“ Všetky autá boli zamračené. Videl to aj ujo policajt. Janíkovi povedal :,,Naučím ťa, ako sa má prechádzať cez cestu. Cez cestu prechádzame iba po zebre. Nie je to zviera, ale prechod pre chodcov. Keď na semafore svieti zelená, môžeš prejsť, na červenú zostaneš stáť. Ak tam nie je semafor, musíš si pomôcť sám. Najskôr sa pozrieš doľava, potom doprava a nakoniec opäť doľava.“ O niekoľko dní išiel Janík s mamičkou na prechádzku. Previedol ju cez cestu presne tak, ako ujo policajt povedal. Mamička aj autá sa usmievali. Všetci boli hrdí na šikovného druháka Janíka. Zazvonil zvonec a príbehu je koniec.

,,Zákaz vstupu chodcov“- zákazová dopravná značka

Niektoré dopravné značky vidíme na cestách často. No sú aj také, ktoré sa vyskytujú občas. Moja kamarátka Majka si myslela, že pozná všetky značky výborne. V jedno prázdninové ráno sa vybrala so svojím psíkom von. Prešla dlhú cestu, až sa dostala na železničné koľaje. Zrazu videla pred sebou tunel. Pred tunelom bola dopravná značka v červenom kruhu. Na bielej ploche bol namaľovaný človek. Ten človek však kráčal. Majka chvíľku rozmýšľala. Keď ten človek na značke ide do tunelu, musím ísť aj ja. V tuneli bola tma ako vo vreci a Majka sa triasla od strachu. Zrazu ju chytili čiesi mocné ruky a vyniesli ju von. V tej chvíli sa z tunela vyrútil vlak. Čo tu robíš, dievčisko? Chceš aby ťa zrazil vlak? Nepoznáš túto značku? Veď je to ZÁKAZ VSTUPU CHODCOV! Železničiar sa veľmi rozčuľoval. Maja bola smutná. Nie je až taká múdra, ako si myslela. Tú značku pred tunelom si vysvetlila celkom opačne. Musíme poznať aj tie značky, ktoré až tak často nevidíme.

,,Slepá ulica“ - informatívna dopravná značka V jednej firme vyrábajú dopravné značky. Sú okrúhle, štvorcové, obdĺžnikové aj trojuholníkové. Potom ich robotníci v oranžových vestách natierajú farbami. Bielou, červenou, modrou, podľa toho, načo budú dopravné značky potrebovať. Na niektoré treba ešte namaľovať obrázok. Raz sa značky v sklade firmy rozprávali, na čo slúžia a prečo sú dôležité. Len jedna bola schovaná v kúte. Keď ju ostatné zbadali, začali sa smiať. Na modrom štvorci nakreslené kladivo. ,,Hihi, to sa ľudia určite pomýlili“. Značka s kladivom bola ešte smutnejšia a ľutovala chvíľu, keď ju vyrobili. Ráno prišli robotníci a značku pripevnili v meste na stĺp pri chodníku a odišli. O chvíľu pri nej pribrzdilo auto. Vodič povedal: ,,Aha Slepá ulica. To znamená, že sa cez ňu nedá prejsť. Ďakujem ti značka, že si ma na to upozornila. Ušetrila si mi čas.“ Značka bola konečne spokojná. Už vedela, čo znamená a cítila, že je potrebná.

,,Koniec cestičky pre chodcov“- informatívna dopravná značka

Žiaci druháci sa vybrali na prechádzku. Prvá išla Katka. Stále sa obzerala, poskakovala a pani učiteľka ju neustále napomínala: ,,Katka, dívaj sa dopredu!“ Zrazu Katka zbadala obchod s hračkami. Z výkladu sa na ňu usmievala krásna bábika. Len tu zrazu – bác. Vrazila do stĺpika, na ktorom bola značka: KONIEC CESTIČKY PRE CHODCOV. Na čele sa jej objavila obrovská hrča. Pani učiteľka jej dala na čelo studený obklad a vysvetlila, že už sa nesmie otáčať, ale musí sa pozorne pozerať dopredu. Táto značka nám hovorí, že bezpečná cesta sa skončila a na ceste sa už môžu objaviť autá.

,,Prechod pre chodcov“ - informatívna dopravná značka

Do našej školy chodí veľa detí. Ale máme tu jedného malého žiačika – prváčika, veľkého výmyselníka. Za svojich 7 rokov vyviedol veľa huncútstiev. Raz, keď išiel zo školy, tak sa rozhodol, že si skráti cestu a prebehol krížom cez ňu. Okolo išla pani učiteľka. Zastavila prváčika a vysvetlila mu, že na ceste je nakreslená zebra, po ktorej treba prechádzať cez cestu. Tá zebra je vlastne PRECHOD PRE CHODCOV. Odvtedy sa prváčik vždy postavil pred zebru, pozrel sa doľava, doprava a znovu doľava a až potom prechádza bezpečne cez cestu.