Milióny dne ných udí veria, e ivot vznikol evolúciou. A al ie milióny veria v stvorenie. Iní sinie sú istí, omu vlastne veria. Táto kniha je ur ená im v etkým. Ponúka podrobné preskúmanieotázky, ako vznikol ivot - a o to znamená pre budúcnos .

2

Ako sa za al ivot? .............................................................................................................5Rozdielne názory ..............................................................................................5Predmetom sporu nie je veda ............................................................................5Niektoré zásadné otázky ...................................................................................6

Rôzne názory na evolúciu - pre o? ..................................................................................7Evolúcia ter om útokov ....................................................................................7Rozpaky nad otázkou vzniku ............................................................................8Rozpaky nad skamenelinami.............................................................................8Nov ie teórie.....................................................................................................8Skuto nos , i teória? .......................................................................................9

O om hovorí správa z Genezis? ................................................................................... 11Aký dlhý je „de “ z Genezis? ......................................................................... 11Prvý de .......................................................................................................... 11Druhý de ....................................................................................................... 12Tretí de ......................................................................................................... 12V tre om „dni“ sa objavujú suchozemské rastliny .......................................... 12

tvrtý de ....................................................................................................... 13Piaty de ......................................................................................................... 13

iesty de ....................................................................................................... 13Odkia erpá Genezis?.................................................................................... 14

Mohol vzniknú ivot pôsobením náhody?................................................................. 16Nové po atie samoplodenia ............................................................................ 16Prvotná atmosféra ........................................................................................... 16Mohla sa utvori „organická polievka“? .........................................................17Pravdepodobnos a samovo ný vznik bielkovín ............................................. 17Pozoruhodný genetický kód............................................................................ 18Ohromujúca fotosyntéza ................................................................................. 19Má na tom ú as inteligencia? ........................................................................ 19Je to vedecké?................................................................................................. 19Nie je uznávaná v etkými vedcami ................................................................. 20Neuverite ná bunka ........................................................................................ 20Neuverite ná bunka ........................................................................................ 21

Nech prehovoria skameneliny........................................................................................ 22o h ada ....................................................................................................... 22

Sú záznamy úplné? ......................................................................................... 23ivot sa objavuje náhle ................................................................................... 24al ie náhle objavenia, nepatrné zmeny .........................................................25

Nijaké prechodné znaky.................................................................................. 26Ako je to s ko om? ......................................................................................... 27

o je skuto ným obsahom záznamu skamenelín............................................. 27Obrovské priepasti. Je evolúcia schopná preklenú ich? .......................................... 28

Priepas medzi rybami a oboj ivelníkmi......................................................... 28Priepas medzi oboj ivelníkmi a plazmi ......................................................... 28Priepas medzi plazmi a vtákmi...................................................................... 29Priepas medzi plazmi a cicavcami ................................................................. 31Najvä ia priepas .......................................................................................... 31

Kto boli „opo udia“? ....................................................................................................... 33

3

Ko ko dôkazov poskytujú skameneliny? ........................................................ 33Kde sú spojovacie lánky? .............................................................................. 34Rodostrom loveka ......................................................................................... 34Ako vyzerali?.................................................................................................. 35

ím boli? ........................................................................................................ 35Vzostup a pád opo loveka .............................................................................. 36

udský rod...................................................................................................... 37Ako je to s datovaním? ................................................................................... 37

Sú mutácie základom evolúcie? .................................................................................... 39Sú prospe né, alebo kodlivé?......................................................................... 39Vytvára sa mutáciami nie o nové?.................................................................. 40Pokusy s ovocnou mu kou.............................................................................. 40Drsnokrídlovec brezový.................................................................................. 40Pod a ich druhu .............................................................................................. 41Nie sú základom evolúcie ............................................................................... 42

Ná báze vzbudzujúci vesmír ...................................................................................... 44Ohromujúca ve kos ....................................................................................... 44Kopy galaxií ................................................................................................... 44Podobná usporiadanos ................................................................................... 45

o je za touto organizovanos ou?................................................................... 45Zákon predpokladá zákonodarcu..................................................................... 45Organizátor a zákonodarca.............................................................................. 46Zdroj energie .................................................................................................. 46Za iatok nebol chaotický ................................................................................ 46

Jedine ná planéta podáva dôkazy ................................................................................. 48Správna vzdialenos od Slnka......................................................................... 48Na a obdivuhodná atmosféra .......................................................................... 49Voda - výnimo ná látka .................................................................................. 50Úrodná zem .................................................................................................... 50To nemô e by náhoda ................................................................................... 51

Udivujúca skladba ivých organizmov ........................................................................ 52Drobné organizmy .......................................................................................... 52Symbiózy........................................................................................................ 53Prírodné továrne ............................................................................................. 53

Komu patri prvenstvo? .................................................................................................... 55Komu patri prvenstvo? .................................................................................................... 56In tinkt - múdros daná u pred narodením ................................................................ 60

Úctyhodné výkony s ahovavých vtákov ......................................................... 60Iní navigátori .................................................................................................. 61lovek je zázrak ............................................................................................................... 63

o vyvoláva ú as ............................................................................................ 63Nepomerne výkonnej í ................................................................................... 64Len lovek má schopnos rozpráva ............................................................... 64

o sa dá vysvetli len stvorením..................................................................... 65Ce me si zázrak, ktorým je lovek ................................................................. 65

Pre o mnohí prijímajú evolúciu? .................................................................................. 67Váha autority .................................................................................................. 67

4

Zlyhanie nábo enstva ..................................................................................... 68Verím, o vidím.............................................................................................. 69

al ia vá na prí ina nedostatku viery ............................................................. 69Mo no veri Biblii? ......................................................................................................... 70

Biblia a veda ................................................................................................... 70Biblia a zdravie ............................................................................................... 71Biblia a dejiny................................................................................................. 72Poctivos a súlad............................................................................................. 75

Je Biblia naozaj in pirovaná Bohom? .......................................................................... 76Zánik Týru...................................................................................................... 76Cýrus a zánik Babylonu .................................................................................. 76Médo-Perzia a Grécko .................................................................................... 77Predpovede o Mesiá ovi ................................................................................. 77Zni enie Jeruzalema ....................................................................................... 77Proroctvá, ktoré sa sp ajú dnes ...................................................................... 78V om je rozdiel?............................................................................................ 791914 - obrat v dejinách ................................................................................... 79

5

Ako sa za al ivot?ivot je v ade okolo nás. Sved í o tom bzu anie hmyzu, spev vtákov i uchotanie drobných

ivo íchov v krovinách. ivot je v adových polárnych oblastiach a vo vyprahnutých pú ach.Stretneme sa s ním v moriach, na ich slnkom zaliatej hladine i v najtemnej ích h bkach. Vysoko vatmosfére plávajú vzduchom drobu kí tvorovia. Dolu pod na imi nohami pracujú v pôdenevy íslite né bilióny mikroorganizmov a robia zem úrodnou, umo ujúcou rast zelených rastlín,od ktorých sú závislé ostatné formy ivota.

Hojnos a rozmanitos ivota na Zemi prekonáva na e predstavy. Ako sa to v etko za alo? Kdesa tu vzala táto planéta a v etci jej obyvatelia? A najmä, ako za alo existova udstvo? Vyvinulisme sa zo zvierat podobných opiciam? Alebo sme boli stvorení? Ako sme sa sem dostali? A ak tozistíme, o to bude znamena pre na u budúcnos ? Také otázky sa vynárajú u oddávna a vmysliach mnohých stále zostávajú nezodpovedané.

Mo no máte pocit, e tieto otázky sa vás netýkajú. Mo no si poviete: „Nie je podstatné, akosom sa sem dostal - jednoducho som tu. A budem tu pravdepodobne es desiat, sedemdesiatalebo mo no osemdesiat rokov - ktovie? Ale i sme boli stvorení, alebo sme sa vyvinuli, to na vecini nemení.“ A predsa by sa tým mohlo zmeni ve mi ve a - ako dlho budete , spôsob vá hoivota, podmienky, v ktorých ijete. To preto, lebo celý ná postoj k ivotu a budúcnosti vyplýva z

ná ho názoru na pôvod ivota. A to, akým spôsobom tu ivot naozaj vznikol, bude ma ur ite vplyvna budúce smerovanie dejín a na na e miesto v nich.

Rozdielne názoryMnohí z tých, ktorí prijímajú teóriu evolúcie, sú toho názoru, e k ivotu v dy bude patri

intenzívne súperenie sprevádzané bojmi, nenávis ou, vojnami a zomieraním. Ba niektorí sadomnievajú, e lovek by sa v blízkej budúcnosti mohol sám zni . Jeden z popredných vedcovpoznamenal: „Do posledného súdu nám mo no ostáva len nieko ko desa ro í... Vývoj jadrovýchzbrani a ich nosných systémov skôr i neskôr povedie k svetovej katastrofe.“ Ale aj keby k omusitakému v blízkej budúcnosti nedo lo, mnohí udia sú presved ení, e v okamihu, ke sa ivotloveka následkom smrti skon í, prestáva lovek existova nav dy. Iní sa domnievajú, e v

budúcnosti v etok ivot na Zemi zanikne. Rozvíjajú teóriu, e Slnko sa rozrastie na ervenú obriuhviezdu a nastane situácia, ke oceány za nú vrie , atmosféra unikne do priestoru a na u planétupostihne nesmierna katastrofa najvä ích rozmerov, aké si mo no predstavi .

Vedeckí kreacionisti sa bránia takýmto záverom. Ale svojím výkladom biblickej správy ostvorení dospeli k tvrdeniu, e Zem je stará iba 6 000 rokov a e ka dý zo iestich dní, ktorébiblická kniha Genezis vymeriava pre stvorenie, trval iba 24 hodín. Je v ak takáto predstavasprávnym vyjadrením toho, o hovorí Biblia? Bola Zem a v etky formy ivota na nej stvorené vdoslovných iestich d och? Alebo je tu oprávnený dôvod prija inú mo nos ?

Mnohí sa vo svojich úvahách o po iatku ivota nechávajú ovláda v eobecne roz írenýminázormi a pocitmi. Ak sa tomu chceme vyhnú a prís k správnym záverom, musíme mo nosti,ktoré prichádzajú do úvahy, posúdi nezaujato. Stojí za pov imnutie, e i najznámej í zástancaevolúcie Charles Darwin nazna il, e si je vedomý nedostatkov svojej teórie. V závere svojho dielaO pôvode druhov pí e o tom, aký vzne ený je poh ad na ivot s jeho rôznymi silami ako na pôvodnevdýchnutý stvorite om do nieko kých foriem alebo do jedinej, ím zjavne ukázal, e otázka pôvoduje otvorená al iemu skúmaniu.

Predmetom sporu nie je vedaPrv ne prejdeme alej, bude u ito né ujasni si jednu vec: Predmetom sporu nebudú úspechy

vedy. Ka dý informovaný lovek si uvedomuje ú asné výsledky dosiahnuté v mnohých oblastiachvedy. Vedecký výskum výrazne roz íril na e poznatky o vesmíre, o Zemi a o ivote. Skúmanieudského tela otvorilo cesty k lie eniu chorôb a úrazov. V aka rýchlym pokrokom v elektronike

sme vstúpili do veku po íta ov, ktorý ve mi zmenil ná ivot. Vedci dosiahli ohromujúce výkony,boli dokonca vyslaní udia na Mesiac a vrátili sa na Zem. Je jedine správne, ak si vá ime

6

profesionálne výkony, ktoré tak ve mi prispeli k ná mu poznaniu sveta okolo nás, od vecinepredstavite ne malých po nekone ne ve ké.

Tu bude zárove namieste ujasni si definície: Evolúcia, ako sa o nej bude hovori v tejto knihe,znamená organickú evolúciu - teóriu, e prvý ivý organizmus sa vyvinul z ne ivej hmoty a potom,ako sa tvrdí, sa po as svojej reprodukcie menil na rôzne druhy ivých organizmov, a nakoniecvytvoril v etky formy ivota, ktoré kedy na Zemi existovali, vrátane udí. A k tomu v etkému do loúdajne bez inteligentného riadenia alebo nadprirodzeného zásahu. Na druhej strane stvorenieznamená záver, e vznik ivých organizmov mo no vysvetli len existenciou v emohúceho Boha,ktorý skon truoval a vytvoril vesmír a v etky základné druhy ivota na zemi.

Niektoré zásadné otázkySamozrejme, medzi evolu nou teóriou a biblickou správou o stvorení sú zásadné rozdiely. Tí,

ktorí prijímajú evolúciu, tvrdia, e stvorenie je nevedecké. Ale ak chceme by vo i sebe poctiví,mô eme si otázku postavi aj inak: Je vedecky opodstatnená evolúcia? A na druhej strane, je správaz Genezis jedným zo starovekých mýtov o stvorení, ako sa obvykle tvrdí? Alebo je v súlade sobjavmi modernej vedy? A ako odpoveda na al ie otázky, ktoré mnohých znepokojujú: Akexistuje v emohúci stvorite , pre o je to ko vojen, hladu a chorôb, následkom oho pred asnezomierajú milióny udí? Pre o pripustil to ko utrpenia? A alej, ak stvorite existuje, zjavuje nám,o prinesie budúcnos ?

Je cie om tejto knihy preskúma podobné otázky a to, o s nimi súvisí. Vydavatelia dúfajú, ebez zaujatosti pouva ujete nad jej obsahom. Pre o by to malo by dôle ité? Preto, lebo tietoinformácie mô u ma pre vás ove a vä iu hodnotu, ne akú im zatia prikladáte.

Ti, ktorí prijímajú evolúciu, tvrdia, e stvorenie je nevedecké; ale mo no s dobrýmsvedomím vyhlási , e teória evolúcie je vedecky opodstatnená?

Ke sa pripravovalo mimoriadne vydanie Darwinovho diela O pôvode druhov k stému výro iuprvého vydania, bol o napísanie predslovu po iadaný vtedaj í riadite ústavu CommonwealthInstitute of Biological Control v Ottawe (Kanada) W. R. Thompson. Vo svojom predhovorenapísal: „Ako vieme, medzi biológmi sú rozdielne názory nielen na prí iny evolúcie, ale aj nasamotný jej priebeh. Prí inou týchto nezhôd sú nedosta ujúce dôkazy, ktoré nedovo ujúiadne ur itej ie závery. Preto je správne a vhodné upozorni nevedeckú verejnos na

nezhody v názoroch na evolúciu.“

7

Rôzne názory na evolúciu - pre o?Zástancovia evolu nej teórie pova ujú u dnes evolúciu za nepopierate nú skuto nos .

Nazdávajú sa, e k evolúcii skuto ne dochádza, e je to realita a pravda - o sú pod a istéhoslovníka definície slova skuto nos . No je to naozaj tak?

Uve me si nieko ko príkladov: Kedysi vládol názor, e Zem je plochá. Dnes je v ak isté, e jegu atá. Toto je skuto nos . Kedysi panoval názor, e Zem je stredom vesmíru a nebo sa otá a okoloZeme. Dnes vieme s istotou, e Zem sa pohybuje po obe nej dráhe okolo Slnka. To je taktieskuto nos . Mnohé kedysi sporné teórie sa v aka dôkazom preukázali ako dobre podlo enéskuto nosti, ako realita, ako pravda.

Dospelo by sa k rovnakej istote, keby sa preskúmali dôkazy evolúcie? Je zaujímavé, e od roku1859, ke Charles Darwin vydal (v angli tine) svoju knihu O pôvode druhov, sú rôzne h adiskájeho teórie predmetom zna ných nezhôd i medzi najuznávanej ími bádate mi v oblasti evolúcie.Dnes sú spory o túto teóriu e te intenzívnej ie ne donedávna. A je pou né v imnú si, o o vecihovoria samotní zástancovia evolúcie.

Evolúcia ter om útokovV náu nom asopise Discover bola situácia opísaná slovami: „Evolúciu napádajú nielen

kres anskí fundamentalisti, ale spochyb ujú ju aj uznávaní vedci. Medzí paleontológmi, vedcamiskúmajúcimi skameneliny, vzrastá nesúhlas s prevládajúcim darwinistickým názorom.“ FrancisHitching, evolucionista a autor knihy Krk irafy (angl.), vyhlásil: „Napriek tomu, e darwinizmusbol vo vedeckom svete prijatý je ako ve ký, v etko zahr ujúci biologický princíp, po jednom a tvrstoro í sa dostal do prekvapujúco ve kých kostí.“

Správa o významnej konferencii asi 150 odborníkov evolucionistov, ktorá sa konala v Chicagu,Illinois, sa kon í takýmto záverom: „V oblasti evolúcie dochádza v posledných 50 rokoch knajrozsiahlej ej a najhlb ej revolúcii. Presný priebeh evolúcie je dnes medzi biológmi predmetomostrých sporov. Objasnenie sporných otázok sa neobjavilo na obzore.“

Paleontológ Niles Eldredge, význa ný evolucionista, sa vyjadril: „Pochybnosti, ktoré vposledných dvadsiatich rokoch prenikli do niekdaj ieho samo úbeho, sebaistého presved eniaevolu nej biológie, vyvolali vzru enie.“ Hovoril o „úplnom nedostatku zhody i vnútri vzájomne siodporujúcich táborov“, a dodal, e „teraz nastal skuto ný rozruch. Niekedy sa zdá, e na ka dúevolu nú tému je to ko názorov, ko ko biológov.“

Novinár Christopher Booker (takisto stúpenec evolúcie) napísal o tom v londýnskom denníkuTimes: „Bola to nádherne jednoduchá a prí livá teória. Jediná kos bola v tom, e bola plnáve kých medzier, o si aspo iasto ne uvedomoval i sám Darwin.“ O Darwinovej práci O pôvodedruhov povedal: „Stretávame sa tu s celkom paradoxnou situáciou, e kniha, ktorá sa preslávilavysvetlením vzniku druhov, v skuto nosti ni také nevysvet uje.“

Booker alej vyhlásil: „Sto rokov po Darwinovej smrti e te stále nemáme ani najmen iepreukázate né alebo aspo iasto ne prijate né vysvetlenie, ako evolúcia naozaj prebiehala - a to vposledných rokoch viedlo k mimoriadnemu mno stvu sporov o celý komplex otázok. Medzisamotnými evolucionistami prebieha takmer otvorený boj, pri om ka dý evolucionistický smer sasna í presadi dajakú novú modifikáciu.“ A napokon Booker dochádza k záveru: „Nemáme aninajmen iu predstavu o tom, ako a pre o vlastne do lo k evolúcii, a zdá sa, e to nebudeme vedienikdy.“

Evolucionista Hitching s tým súhlasí a hovorí: „Prepukli spory o evolu nú teóriu. Na vysokýchmiestach boli vybudované silné obranné pozície pre i proti, a z oboch strán prepukla pa ba urá ok.“Hitching hovorí, e toto je akademický spor alekosiahlych rozmerov, „mo no jedna z tých etáp,ku ktorým dochádza vo vede vtedy, ke je nejaká dlho zastávaná teória zrazu pod váhouprotidôkazov zavrhnutá a na jej miesto nastúpi nová“. A britský asopis New Scientistpoznamenáva, e „stále rastúci po et vedcov, predov etkým rastúci po et evolucionistov tvrdí, eDarwinova vývojová teória v podstate vôbec nie je prísne vedeckou teóriou. Mnohí z kritikov súnosite mi najvy ích akademických hodností.“

8

Rozpaky nad otázkou vznikuK otázke, ako vznikol ivot, astronóm Robert Jastrow povedal: „Na svoju ve kú útos , vedci

nemajú iadnu jednozna nú odpove , preto e chemikom sa nikdy nepodarilo reprodukovaexperimenty, ktoré sa pripisujú prírode, a vytvori z ne ivej hmoty ivot. Vedci nevedia, ako sa tostalo.“ A dodal: „Vedci nemajú iaden dôkaz, e ivot nevznikol stvorením.“

Ale vznik ivota nie je jedinou kos ou. V imnime si telesné orgány ako oko, ucho alebomozog. Ich zlo itos vyvoláva vä í ú as ne najzlo itej ie mi vytvorené prístroje. Jedným znevyrie ených problémov evolúcie je okolnos , e v etky jednotlivé asti týchto orgánov musiapôsobi spolo ne, ak má by umo nené videnie, po úvanie alebo myslenie. Tieto orgány by bolineu ito né, pokia by v etky jednotlivé asti neboli kompletné. Preto vzniká otázka: Mohli by

etky tieto asti v pravú chví u spojené akousi neriadenou náhodnou prírodnou silou tak, abyvznikli také zlo ité mechanizmy?

Darwin pripú al tento problém. Pí e napríklad: „Predpoklada , e oko sa mohlo vytvorievolúciou, sa zdá, ako i sám priznávam, by krajne nezmyselné.“ Od tých ias uplynulo vy e storokov. Vyrie il sa odvtedy tento problém? Nevyrie il. Naopak, poznatky, ktoré boli odDarwinových ias získané o oku, ukazujú, e oko je e te omnoho zlo itej ie, ne si Darwin vtedymyslel. Preto hovorí Jastrow: „Zdá sa, e oko bolo skon truované; iaden kon truktérktoréhoko vek teleskopu by ho nemohol zostavi lep ie.“

Ak toto platí o oku, o potom poveda o udskom mozgu? Ak sa ani jednoduchý stroj nevyvinulpomocou náhody, ako sa mohol náhodne vyvinú nekone ne zlo itej í mozog? Jastrow dochádza kzáveru: „Je ké prija evolúciu udského oka ako výsledok náhody; e te ie je prija evolúciuudskej inteligencie ako výsledok náhodných zlomov v mozgových bunkách na ich predkov.“

Rozpaky nad skamenelinamiPri vykopávkach uskuto nených vedcami sa na li milióny kostí a iných dôkazov ivota v

minulosti; sú ozna ované ako fosílie e skameneliny. Keby evolúcia bola skuto nos ou, museli byfosílie poskytova mno stvo dôkazov, e sa jeden druh ivých organizmov vyvíjal v iný. VBulletine chicagského prírodovedného múzea sa v ak hovorí: „Darwinova evolu ná teória bola

dy úzko spájaná s dôkazmi v skamenelinách, a vä ina udí sa pravdepodobne domnieva, eskameneliny majú významný podiel na celkovej argumentácii v prospech darwinovského výkladudejín ivota. ia , nie je to presne tak.“

A pre o nie? V Bulletine sa alej hovorí, e „Darwin bol v rozpakoch nad dôkazmi vo formeskamenelín, lebo nevyzerali tak, ako predpovedal. Skameneliny neposkytli a stále e te neposkytujúiadne dôkazy jemne odstup ovaného, pomaly postupujúceho vývojového radu.“ Dnes, po viac ne

storo nom zhroma ovaní skamenelín, „je dokonca e te menej príkladov na evolu né prechody neza ias Darwina,“ hovorí Bulletin. Pre o je to tak? Z rozsiahleho fosílneho materiálu, ktorý je terazk dispozícii, je zrejmé, e niektoré z príkladov, ktoré sa kedysi uvádzali ako dôkaz evolúcie, pod adne ných poznatkov u v tomto smere nemo no pou .

Mnohí evolucionisti sú znepokojení tým, e sa skamenelinami nedá dokáza postupná evolúcia.Steven Stanley hovorí v knihe Nový asový rozvrh evolúcie (angl.) o tom, e „skamenelinyneposkytujú nijaké dôkazy o postupnom prechode jednej vä ej skupiny v inú“. Pí e: „Známedôkazy vo forme skamenelín nezodpovedajú a nikdy nezodpovedali pomalej evolúcii.“ NilesEldredge takisto pripustil: „Model h adaný u 120 rokov neexistuje.“

Nov ie teórieZ toho dôvodu mnohí vedci za ali presadzova nové evolu né teórie. asopis Science Digest o

tom hovorí: „Niektorí vedci predkladajú aj rýchlej ie evolu né zmeny a celkom vá ne sa terazzaoberajú my lienkami, ktoré sa kedysi vyskytovali len vo vedeckofantastickej literatúre.“

Niektorí z vedcov dospeli napríklad k názoru, e ivot nemohol sám od seba vzniknú na Zemi.Domnievajú sa, e ivot vznikol vo vesmíre a potom sa preniesol na Zem. Tým sa v ak problémvzniku ivota iba odsúva alej a do e te nepriate skej ieho prostredia. Je známe, aké nebezpe népre ivot je prostredie kozmu. Je potom pravdepodobné, e ivot sa sám od seba za al niekde v

9

kozmickom priestore a potom sa v podmienkach takých nebezpe ných ivotu udr al a dostal sa naZem a tu sa rozvinul do svojich dne ných foriem?

Záznam skamenelín nenasved uje tomu, e by sa ivot postupne vyvíjal z jednej formy v inú.Preto niektorí vedci presadzujú teóriu, e proces musel prebieha nie rovnomerne, ale v nárazoch.Publikácia The World Book Erwyclopedia to vysvet uje takto: „Mnohí biológovia si myslia, enové druhy mohli vzniknú náhlymi, drastickými zmenami v génoch.

Niektorí zo stúpencov tejto teórie nazvali taký proces „preru ovanou rovnováhou“. To znamená,e druhy zachovávajú „rovnováhu“ (zostávajú v podstate bez zmeny), ale zaka dým dochádza na

istý as k „preru eniu“ (ve kému skoku, pri ktorom sa vyvinie nie o al ie). To je v protiklade steóriou, ktorú po desa ro ia prijímali takmer v etci evolucionisti. Priepas medzi oboma teóriamivystihol titulok v denníku The New York Times: „Teóría náhlych evolu ných zmien napadnutá.“

lánok poukázal na to, e nov ia my lienka „preru ovanej rovnováhy“ vyvolala novú vlnu odporumedzi tými, ktorí zastávajú tradi ný názor.

No bez oh adu na to, ktorá teória sa presadzuje, budeme právom o akáva , e by mali existovaaspo aké-také dôkazy, e sa jedna forma ivota mení na inú. Ale priepas medzi rôznymi typmiorganizmov objavených v zázname skamenelín a takisto aj priepas medzi rôznymi druhmi ivýchorganizmov, ktoré sú na Zemi dnes, pretrváva.

Je pou né v imnú si aj to, o zostalo z Darwinovej my lienky o „pre ití najzdatnej ích“.Darwin to nazval „prirodzený výber“, lebo bol presved ený, e príroda si „vyberá“ najzdatnej ieorganizmy na pre itie. Títo „zdatní“ jedinci údajne získali nové vlastnosti, ktoré im prinieslivýhodu, a tak sa postupne vyvíjali. Dôkazy získané za posledných 125 rokov síce potvrdili, enajzdatnej í jedinci naozaj mô u pre , ale vôbec sa tým nevysvet uje ich vznik. Jeden lev mô eby zdatnej í ako iný, ale tým nie je vysvetlené, ako sa stal levom. A jeho potomkovia budú zaseiba levy.

Preto novinár Tom Bethell pí e v asopise Harper's: „Darwinov omyl bol taký vá ny, e bolschopný podomlie jeho teóriu. A tento omyl bol zistený iba nedávno. Jeden organizmus naozajmô e by zdatnej í ako iný. To v ak neprispieva k stvoreniu organizmu. Myslím, e je jasné, e vtakejto predstave bolo osi ve mi, ve mi nesprávne.“ Bethell dodáva: „Ako ja to vidím, výsledok jepriam zdrvujúci: myslím, e Darwinova teória je na pokraji zrútenia.“

Skuto nos , i teória?Francis Hitching zhrnul niektoré nevyrie ené problémy, ktoré stoja proti evolúcii, a zistil:

„Moderná evolu ná teória zlyhala v troch rozhodujúcich oblastiach, v ktorých mohla bypreskú aná: Dôkazy vo forme skamenelín sved ia skôr pre model evolu ných skokov ne vprospech postupných zmien. Gény sú ú inným stabiliza ným mechanizmom, ktorého hlavnoufunkciou je zabráni vývoju nových foriem. Postupné náhodné mutácie na molekulárnej úrovninemô u vysvetli vzrastajúcu a organizovanú zlo itos ivých organizmov.“

Hitching kon í týmto zistením: „Evolu nú teóriu, ktorá vyvoláva to ko pochybností aj u tých,ktorí o nej u ia, mo no pova ova prinajmen om za spornú. Ak je darwinizmus naozaj týmve kým, v etko zahr ujúcim biologickým princípom, potom zah a i mimoriadne ve kénepreskúmané oblasti. Nevysvet uje niektoré z najzákladnej ích otázok: ako o ili ne ivé chemickélátky, na akých gramatických pravidlách spo íva genetický kód a ako gény formujú charakterivých organizmov.“ Hitching poznamenáva, e pova uje modernú evolu nú teóriu za „tak

nedostato nú, e si zaslú i, aby sa ku nej pristupovalo ako k zále itosti viery“.Napriek tomu sa mnohí zástancovia evolúcie domnievajú, e majú dostato né dôvody, aby

pova ovali evolúciu za skuto nos . Hovoria, e diskutujú len o detailoch. Ale bola by niektorá ináteória tak ochotne uznaná za skuto nos , keby vyvolávala také nesmierne problémy a keby medzijej zástancami bolo to ko rozporov? Tým, e sa nie o stále vyhlasuje za skuto nos , nestáva sa toskuto nos ou. Biológ John R. Durant napísal do londýnskych novín The Guardian: „Mnohí vedcipodliehajú poku eniu by dogmatickí, o otázke pôvodu druhov sa ustavi ne hovorí tak, ako kebybola s kone nou platnos ou vyrie ená. Ni nemô e by alej od pravdy. Sklon k dogmatizmu v akpretrváva, o nie je vede na prospech.“

Ale pozrime sa na vec z druhej strany. Ako sa dá vysvetli vznik ivota stvorením? Poskytujespo ahlivej í súbor dôkazov, ne sú tvrdenia, ktorými býva evolúcia podopieraná naj astej ie?

10

Obsahuje Genezis, ako najznámej ia správa o stvorení, dôveryhodné vysvetlenie vzniku Zeme aivých organizmov?

11

O om hovorí správa z Genezis?Prvá kapitola Biblie si zasluhuje, aby sme ju aspo estne preskúmali, ako je zvykom aj v iných

prípadoch, ke do lo ku skresleniu alebo nepochopeniu niektorých skuto ností. Nejde o to, aby smeprispôsobili jej obsah nejakému teoretickému systému, ale o to, aby sme ju preskúmali a zistili, isúhlasí so známymi skuto nos ami. alej si musíme uvedomi , e správa Genezis o stvorení nebolazaznamenaná preto, aby vysvetlila, ako to prebiehalo. Namiesto toho v nej nájdeme postupnezaznamenané hlavné udalosti stvorenia, lebo opisuje, o bolo vytvorené, v akom poradí to bolovytvorené a v ktorom asovom úseku e dni sa to prvý raz objavilo.

Ke skúmame správu Genezis, je potrebné ma na pamäti, e podáva udalosti z poh adu udína zemi. Preto sú opísané tak, ako by ich videli udskí pozorovatelia, keby boli pri tom. Vidno to zopisu udalostí tvrtého d a stvorenia. Slnko a Mesiac sú v porovnaní s hviezdami opísané ako ve késvetelné telesá, i ke mnohé hviezdy sú ove a vä ie ne na e Slnko, a Mesiac je v porovnaní snimi celkom nepatrný. Ale pozemskému pozorovate ovi sa to tak nejaví. Ke sa pozeráme zoZeme, Slnko sa nám vidí ako „vä ie svietiace teleso, ktoré panuje nad d om“, a Mesiac ako„men ie svietiace teleso, ktoré panuje nad nocou“. (1. Moj ova 1:14-18)

Prvá as správy Genezis napovedá, e pred prvým stvorite ským d om mohla Zem trva umiliardy rokov, i ke sa nehovorí ako dlho. Je tu v ak opísaný stav, v akom bola Zembezprostredne pred za iatkom prvého d a: „Zem bola beztvárna a pustá a na povrchu vodnej hlbinybola tma; a Bo ia inná sila sa pohybovala sem a tam nad povrchom vôd.“ (1. Moj ova 1:2)

Aký dlhý je de z Genezis?Mnohí sa domnievajú, e slovo „de “ pou ité v prvej kapitole Genezis znamená 24 hodín. Ale v

Genezis 1:5 Boh sám hovorí o tom, e delí de na men ie asové úseky, nazývajúc „d om“ len asdenného svetla. V Genezis 2:4 sú ako jeden „de “ ozna ené v etky stvorite ské obdobia: „To súdejiny nebies a zeme v dobe, ke boli tvorené, v de (vo v etky stvorite ské obdobia), ke BohJehova urobil zem a nebo.“

Hebrejské slovo jarn, ktoré sa prekladá ako „de “, mô e znamena rôzne dlhý asový úsek. Vdiele túdie starozákonných výrazov (angl.) autor William Wilson medzi mo nými významamiuvádza i tento: „De ; toto slovo asto znamená as v eobecne, alebo dlhý as; celé asové obdobie,o ktorom sa uva uje, (výraz) de sa pou íva aj na osobitné asové obdobia alebo na as, v ktoromsa dejú mimoriadne udalosti.“ Zdá sa, e posledná veta dobre vystihuje stvorite ské dni, lebo tieur ite boli obdobiami, v ktorých sa pod a toho, ako sú opísané, diali mimoriadne udalosti. Definíciadovo uje uva ova aj o obdobiach dlh ích ako 24 hodín.

Prvá kapitola Genezis pou íva v súvislosti so stvorite skými obdobiami výrazy „ve er“ a„ráno“. Neznamená to, e i lo o obdobia, z ktorých ka dé trvalo 24 hodín? Nemusí to tak by . Vniektorých jazykoch sa asto pou ívajú výrazy zodpovedajúce slovu „de “, ke sa hovorí o asetrvania udského ivota; napríklad „de môjho otca“ alebo „v de Shakespeara“. Takto chápaný„de “ mô u udia rozdeli na „ráno (alebo úsvit) jeho ivota“ a na „ve er (alebo súmrak) jehoivota“. A tak isto aj ve er a ráno v 1. Moj ovej nemusí ma len význam doslovných 24 hodín.

Slovo de , ako sa pou íva v Biblii, mô e obsiahnu leto i zimu, sled ro ných období. (Zachariá14:8) „De atvy“ zahr uje mnoho dní. (Porovnaj s Prísloviami 25:13 a s 1. Moj ovou 30:14.)Tisíc rokov je prirovnaných k jednému d u. ( alm 90:4; 2. Petra 3:8, 10) „Súdny de “ sa vz ahujena mnoho rokov. (Matú 10:15; 11:22-24) Z toho logicky vyplýva, e aj stvorite ské „dni“ mohlizahrnova dlhé asové úseky - celé tisícro ia. o sa udialo po as týchto stvorite ských epoch?Zodpovedá biblická správa vedeckým poznatkom? Nasleduje preh ad dní, o ktorých sa hovorí vGenezis.

Prvý de„Nech nastane svetlo. Potom nastalo svetlo. A Boh za al nazýva svetlo D om, ale tmu nazval

Nocou. A nastal ve er a nastalo ráno, prvý de .“ (1. Moj ova 1:3, 5)Prirodzene, e u dávno pred týmto prvým d om existovalo v kozmickom priestore Slnko a

Mesiac, ale svetlo týchto telies neprenikalo a na zemský povrch, a tak by pre pozemských

12

pozorovate ov nemohlo by vidite né. Teraz, v tomto prvom dni, za alo by svetlo na Zemi jasnevidite né, a na otá ajúcej sa zemeguli sa za alo striedanie d a a noci.

Zdá sa, e nastanie svetla bolo postupným procesom, e svetlo narastalo po as dlhého asovéhoobdobia, nie okam ite, ako ke rozsvietime elektrickú iarovku. To zachytáva preklad Prvej knihyMoj ovej od J. W. Wattsa, ktorý tento text podáva takto: „A postupne za ínalo existova svetlo.“(A Distinctive Translation of Genesis) Svetlo pochádzalo zo Slnka, ale Slnko samotné nebolovidie , lebo bolo zakryté. A tak svetlo, ktoré dosiahlo Zem, bolo „difúzne svetlo“, ako napovedákomentár k tretiemu ver u v Rotherhamovej Zdôraznenej Biblii.

Druhý de„Nech nastane priestor medzi vodami a nech sa oddelia vody od vôd. A potom Boh urobil

priestor a oddelil vody, ktoré mali by pod priestorom, od vôd, ktoré mali by nad priestorom. Astalo sa tak. A Boh i za al nazýva priestor Nebom.“ (1. Moj ova 1:6-8)

Slovenské preklady namiesto výrazu „priestor“ pou ívajú slovo „obloha“. eský Ekumenickýpreklad pou íva slovo „klenba“. Z podobných prekladov vznikol názor, e biblická správa bolaprevzatá z bájí o stvorení, v ktorých je „nebeská klenba“ znázor ovaná ako kovová kopula. (Pozrikomentár k 1. Moj ovej 1:6-8 v Starom zákone, zväzku 1, Kalich, Praha 1968.) Ale známyanglický preklad Biblie King James Version, ktorý tie pou íva slovo s významom „obloha“(firmament), v okrajovej poznámke uvádza výraz, ktorý má význam „priestor“, lebo hebrejskéslovo raqia, ktoré sa prekladá ako „priestor“, znamená roz ahova , rozprestiera alebo rozpína .

Správa o stvorení hovorí o tom, e Boh vytvoril priestor, nehovorí v ak ako. Nech by kopísanému rozdeleniu vôd do lo akoko vek, zdá sa, e „vody nad priestorom“ boli tam nahorvytla ené zo Zeme. A tak mohlo neskôr by povedané o vtákoch, e majú lieta v „nebeskompriestore“, ako sa pí e v 1. Moj ovej 1:20.

Tretí de„Nech sa zhroma dia vody pod nebesiami na jedno miesto a nech sa objaví suchá pôda. A stalo

sa tak. A Boh za al nazýva suchú pôdu Zemou, ale zhroma dené vody nazval Morom.“ (1.Moj ova 1:9, 10) Ani v tejto správe sa neopisuje, ako sa to stalo. Pri formovaní zemskéhopovrchu nepochybne dochádzalo aj k ohromným pohybom zemských vrstiev. Geológovia by takétove ké presuny vysvetlili teóriou katastrôf. Ale biblická správa upozor uje, e toto dianie riadil aovládal stvorite .“

V biblickej správe, ktorá zachytáva otázky, ktoré kládol Boh Jóbovi, ke sa ho pýtal na jehovedomosti o Zemi, sú zapísané rôzne údaje týkajúce sa dejín Zeme: o jej meraní, obla ných masách,o moriach a o tom, ako ich vlny boli ohrani ené sú ou - a vôbec mno stvo údajov o stvorení, ktorésa klenú cez dlhé asové obdobia. Zem je tu prirovnaná k stavbe, a tak Biblia medziiným hovorí otom, e sa Boh Jóba spýtal: „Do oho boli zapustené jej podstavce, alebo jej rohový kame - ktopolo il?“ (Jób 38:6)

Je zaujímavé, e zemská kôra je ako „zapustené podstavce“ ove a hrub ia pod kontinentami, anajviac pod horskými hrebe mi, ktoré sú vtla ené hlboko do plá a pod nimi, ako korene stromovdo pôdy. V knihe Putnam's Geology sa hovorí: „My lienka, e horstvá a kontinenty mali korene,bola mnoho a mnoho ráz znovu skúmaná a preukazuje sa ako opodstatnená.“ Zemská kôra je podoceánmi hrubá len asi 8 kilometrov, ale korene kontinentov siahajú do h bky 30 kilometrov akorene horstiev vnikajú pribli ne dvakrát tak hlboko. A v etky zemské vrstvy tla ia zo v etkýchstrán na jadro Zeme, ktoré sa tak stáva podobným ve kému nosnému „rohovému kame u“.

Bez oh adu na to, aké prostriedky boli pou ité, aby vystúpila sú , je dôle ité jedno: e tútoskuto nos uznáva i Biblia, i veda ako jeden zo stup ov utvárania Zeme.

V tre om dni sa objavujú suchozemské rastlinyBiblická správa dodáva: „Nech zo zeme vypu í tráva, rastlinstvo nesúce semeno, ovocné stromy

priná ajúce na zemi ovocie pod a svojich druhov, v ktorom je ich semeno. A stalo sa tak.“ (1.Moj ova 1:11)

13

Tak boli ku koncu tretieho stvorite ského obdobia stvorené tri ve ké skupiny zemských rastlín.Medzitým difúzne svetlo zosilnelo nato ko, e umo ovalo fotosyntézu, ktorá je taká ivotnedôle itá pre zelené rastliny. Pravda, správa sa tu nezmie uje osobitne o ka dom novovznikajúcom„druhu“ rastliny. Nie sú tu menovite uvedené mikroorganizmy, vodné a iné rastliny, alepravdepodobne boli stvorené v tomto „dni“.

tvrtý de„Nech nastanú v nebeskom priestore svetelné telesá, aby odde ovali de od noci; a poslú ia ako

znamenia a na ur ovanie období a dní a rokov. A poslú ia v nebeskom priestore ako svetelné telesá,aby svietili na zem. A stalo sa tak. A Boh potom urobil dve ve ké svetelné telesá, vä ie svetelnételeso, aby vládlo nad d om, a men ie svetelné teleso, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.“ (1.Moj ova 1: 14-16; alm 136:7-9)

Predtým, v správe o prvom „dni“, bol pou itý výraz „nech nastane svetlo“. Tam bolo ako„svetlo“ pou ité hebrejské slovo or, ktoré znamená svetlo v najv eobecnej om význame. V správe otvrtom „dni“ je v ak namiesto neho hebrejské slovo maor, ktoré ozna uje: zdroj svetla. Komentár

v Starom zákone, zväzku 1, (Kalich, Praha 1968) hovorí: „Na nebeskej klenbe dáva Boh za iarisvetlám, dosl. lampám.“ Rotherham vo svojej Emphasised Bible v poznámke pod iarou hovorí osvetlách: Vo ver i 3, or, „difúzne svetlo“. alej vysvet uje, e hebrejské slovo maor vo ver i 14znamená osi, o „vydáva svetlo“. V prvom dni difúzne svetlo zrejme preniklo cez vzdu ný obal,ale pozorovate na Zemi by e te nebol mohol vidie zdroje tohto svetla, lebo Zem bola stálezahalená vrstvami oblakov. Teraz, v tvrtom dni, akiste do lo k zmene.

Atmosféra spo iatku bohatá na oxid uhli itý mohla spôsobi , e na celej Zemi bolo horúcepodnebie. Ale pri bujnom rozrastaní sa vegetácie po as tretieho a tvrtého stvorite ského obdobiabola pohltená istá as tejto prikrývky z oxidu uhli itého, ktorá zadr iavala horú avu. Rastlinstvonaopak uvo ovalo kyslík - predpoklad pre ivot ivo íchov.

Keby vtedy bol na Zemi nejaký pozorovate , bol by schopný rozozna Slnko, Mesiac a hviezdy,ktoré mali slú ako znamenia a na ur ovanie období a dní a rokov. (1. Moj ova 1:14) Mesiacukazoval plynutie lunárnych mesiacov a Slnko plynutie slne ných rokov. Ro né obdobia, ktoré saza ali v tvrtom dni, boli nepochybne ove a miernej ie ako dnes.

Piaty de„Nech sa vody zahem ia mno stvom ivých du í a nech lietajúce tvory lietajú nad zemou, na

tvári nebeského priestoru. A potom Boh tvoril morské ozruty a ka dú pohybujúcu sa ivú du u,ktorou sa zahem ili vody, pod a ich druhov a ka dého okrídleného lietajúceho tvora pod a svojhodruhu.“ (1. Moj ova 1:20, 21)

Tu bude zaujímavé v imnú si, e tvory, ktoré neboli mi - tvory, ktorými sa zahem ili vody -

boli ozna ené ako ivé du e. Tento výraz mo no pou aj na „lietajúce tvory, ktoré lietajú nadzemou, na tvári nebeského priestoru"“ Patria sem aj rôzne formy ivota vo vode a vo vzduchu - akonapríklad morské ozruty, ktorých fosílne pozostatky boli nájdené v posledných rokoch.

iesty de„Nech zem vydá ivé du e pod a ich druhov, domáce zviera a pohybujúceho sa ivo ícha a divé

zemské zviera pod a svojho druhu. A stalo sa tak.“ (1. Moj ova 1:24)Teda na iesty de sa objavili suchozemské zvieratá ozna ené ako domáce zvieratá a divé

zemské zvieratá. Ale tento posledný de e te nebol zav ený. Mal sa po as neho objavi e teposledný pozoruhodný druh.

„A Boh alej povedal: Urobme loveka na svoj obraz, pod a svojej podoby, a nech majú vpodriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a domáce zvieratá a celú zem a ka déhopohybujúceho sa ivo ícha, ktorý sa pohybuje na zemi. A potom Boh tvoril loveka na svoj obraz,stvoril ho na Bo í obraz; stvoril ich mu ského a enského rodu.“ (1. Moj ova 1:26, 27)

Druhá kapitola Genezis o ividne pripája k tejto správe e te niektoré podrobnosti. No nie je to,ako sa niektorým zdá, al ia správa o stvorení, odporujúca správe z prvej kapitoly. Iba sa znovuvracia k tretiemu d u, do bodu, ktorý nastal potom, ako sa objavila suchá zem, ale pred tým, ako

14

bolo stvorené zemské rastlinstvo, a potom pripája al ie podrobnosti súvisiace s objavením sa udí- s Adamom ako ivou du ou, s jeho záhradným domovom Edenom a so enou Evou, jehoman elkou. (1. Moj ova 2:5-9,15-18,21,22)

Tieto vysvetlenia tu boli uvedené preto, aby pomohli porozumie tomu, o om rozpráva knihaGenezis. Z jej naozaj realistickej správy vyplýva, e proces stvorenia trval nie iba 144 hodín (6x24),ale e pokryl obdobie mnohých tisícro í.

Odkia erpá Genezis?Mnohým sa zdá ké prija túto správu o stvorení. Tvrdia, e erpá z mýtov o stvorení, ktoré

poznali staroveké národy, najmä z mýtov starého Babylonu. Ale v jednom z nov ích biblickýchslovníkov mo no nájs poznámku: „Nebol zatia nájdený nijaký mýtus, ktorý by sa výslovnevz ahoval na stvorenie vesmíru.“ V etky sa vyzna ujú polyteizmom a opisujú zápasy bo stievo nadvládu, o je v nápadnom protiklade k hebrejskému monoteizmu (Genezis 1-2).“ KurátoriBritského múzea povedali o babylonských legendách o stvorení: „Základná koncepciababylonských a hebrejských správ je podstatne odli ná.“

Z na ej úvahy vyplýva, e správa o stvorení v biblickej knihe Genezis je vedecky dobrepodlo ený doklad. Uvádza vä ie triedy rastlín a zvierat, ktoré sa vo svojej ve kej rozmanitostirozmno ujú len pod a svojho druhu. Potvrdzujú to skameneliny. Ukazujú, e ka dý druh sa objavilnáhle, bez ozajstnej prechodnej formy, ktorá by ho spájala s niektorým predo lým druhom, ako byto malo by pod a evolu nej teórie.

Egyptskí mudrci by pri v etkej svojej múdrosti nemohli da Moj ovi, pisate ovi Genezis, anilen jediný oporný bod pre opis procesu stvorenia. Stvorite ské mýty starovekých národov sa ni ímnepodobajú tomu, o Moj napísal vo svojej Prvej knihe, v Genezis. Teda odkia erpal Mojsvoje poznatky? Iste od niekoho, kto bol pri tom.

Babylonský mýtus o stvorení, o ktorom sa tvrdí, e bol podkladom biblickej správy ostvorení z Prvej knihy Moj ovej:

Boh Apsu a bohy a Tiamat urobili al ích bohov.Neskôr v ak mal Apsu s týmito bohmi kosti a pokúsil sa ich zabi , ale namiesto toho bolsám zabitý bohom Eom.Tiamat ba ila po pomste a pokúsila sa zabi Ea, ale namiesto toho bola sama zabitá Eovýmsynom Mardukom.Marduk rozdelil jej telo na dvoje, a z jednej polovice urobil nebo a z druhej zem.Potom Marduk s Eovou pomocou stvoril udstvo z krvi iného boha, Kingu!

Zdá sa vám, e takéto rozprávkové lí enie má dajaké spolo né znaky s rozprávaním knihyGenezis?

Ako sa k biblickej správe o stvorení vyjadril známy geológ:Keby som bol ako geológ vyzvaný, aby som v krátkosti vysvetlil na e novodobé predstavy ovzniku Zeme a vývoji ivota na nej jednoduchému pastierskemu národu, ako boli kmene, kuktorým sa obracia Prvá kniha Moj ova, sotva by som to dokázal lep ie, keby som sa onajpresnej ie nedr al doslovného znenia prvej kapitoly Genezis.Tento geológ, Wallace Pratt, sa zmienil aj o tom, e poradie udalosti - od vzniku oceánov cezvynorenie sa sú e a po objavenie sa morských ivo íchov, vtákov a cicavcov - v podstatezodpovedá poradiu základného delenia geologických období.

15

Skúmanie matematickej pravdepodobnosti podáva presved ivý dôkaz, e správa Genezis musípochádza ; zo zdroja, ktorý udalosti dobre pozná. V správe sa vymenúva desa hlavných stup ov vnasledujúcom poradí:

1.po iatok2.prvotná Zem le iaca v tme a zahalená kými plynmi a vodou3.svetlo4.priestor e atmosféra5.ve ké plochy pevninskej sú e6.suchozemské rastliny7.Slnko, Mesiac a hviezdy rozoznate né v priestore a za iatok ro ných období8.morské obludy a lietajúce tvory9.divé a krotké zvieratá, cicavce

10. lovekVeda súhlasí s touto postupnos ou. Aká ve ká je asi pravdepodobnos , e pisate Genezis

jednoducho uhádol toto poradie? Asi taká ako pravdepodobnos , e náhodne vytiahneme zo katuleísla 1 a 10 tak, ako idú za sebou. Pravdepodobnos , e sa to podarí pri prvom pokuse, je 1 ku

3 628 800! Hovori , e sa pisate ovi náhodou podarilo zapísa v správnom poradí hore uvedenéudalosti bez toho, e by odniekia dostal informácie o nich, by bolo nerealistické.

No evolu ná teória nepripú a existenciu stvorite a, ktorý pozná skuto nosti a mô e ichoznámi om. Pod a nej ivot na Zemi vznikol samosplodením ivých organizmov z ne ivýchchemických látok. Ale mohol sa ivot vytvori neusmernenými chemickými reakciamispo ívajúcimi len na náhode? Sú samotní vedci presved ení o tom, e sa to mohlo sta ? O tom budehovori al ia kapitola.

16

Mohol vzniknú ivot pôsobením náhody?Ke Charles Darwin predlo il svoju evolu nú teóriu, pripustil, e ivot mohol by pôvodne

vdýchnutý Stvorite om do nieko kých foriem alebo do jednej. Ale v sú asnosti evolu ná teóriaeobecne vylu uje akúko vek zmienku o stvorite ovi. Namiesto toho bola znovu o ivená, v trochu

pozmenenej podobe, kedysi zavrhnutá teória samoplodenia.Domnienku, e do lo k nejakej podobe samoplodenia, mô eme sledova stáro ia nazad. V 17.

storo í n. l. prijali túto teóriu aj uznávaní vedci, medzi nimi Francis Bacon a William Harvey. Ale v19. storo í jej zasadili zdanlivo smrte nú ranu Louis Pasteur a iní vedci, ktorí experimentmidokázali, e ivot pochádza len z u existujúceho ivota. Napriek tomu evolu ná teória z nedostatkulep ieho vysvetlenia predpokladá, e mikroorganizmy museli v praveku nejako spontánne vzniknúz ne ivej hmoty.

Nové po atie samoplodeniaRichard Dawkins vo svojej knihe Sebecký gén zhrnul sú asný evolu ný postoj k vzniku ivota.

Uva oval, e Zem mala na po iatku atmosféru zlo enú z kysli níka uhli itého, metánu, pavku avody. Tieto jednoduché zlú eniny boli roz tiepené energiou dodávanou Slnkom, mo no aj bleskamia sope nými výbuchmi, a potom sa premenili na aminokyseliny. Rôzne aminokyseliny sa postupnenahromadili v mori a spájali sa do zlú enín podobných bielkovinám. Naostatok sa, hovorí Dawkins,oceán stal akousi organickou polievkou, ale na alej bol bez ivota.

Potom, pod a Dawkinsovho opisu, sa náhodou utvorila zvlá pozoruhodná molekula, ktorámala schopnos mno sa. Hoci Dawkins pripú a, e taká náhoda bola nesmiernenepravdepodobná, tvrdí, e sa predsa musela sta . Podobné molekuly sa zoskupili a potom, opänesmierne nepravdepodobnou náhodou, boli obklopené ochranným obalom z iných bielkovinovýchmolekúl, ktorý slú il ako membrána. Tvrdí sa, e týmto spôsobom sama seba zrodila prvá ivábunka.

Na tomto mieste mô e itate porozumie Dawkinsovmu komentáru v predhovore jeho knihy:„Túto knihu by sme mali íta takmer ako science fiction.“ Ale itatelia zaoberajúci sa toutootázkou zistia, e autorov postup nie je ojedinelý. Vä ina iných kníh o evolúcii sa tie ibapovrchne dotýka háklivého problému, ako vysvetli vznik ivota z ne ivej hmoty. Preto sa profesorWilliam Thorpe z katedry zoológie Univerzity v Cambridge vyjadril pred svojimispolupracovníkmi: „V etky lacné pekulácie a diskusie, ktoré boli publikované po as poslednýchdesa a pätnás rokov, objas ujúce postup vzniku ivota, sa ukázali ako ve mi naivné abezvýznamné. Problém sa zdá by tak aleko od rie enia, ako bol predtým.“

Nedávny explozívny nárast vedomostí poslú il len k zvä eniu priepasti medzi ne ivou hmotoua ivými organizmami. Ba ukázalo sa, e i najstar ie známe jednobunkové organizmy súnepochopite ne zlo ité. Astronómovia Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe hovoria: „V biológiije problém v tom, ako nájs jednoduchý za iatok. Fosílne zvy ky najstar ích foriem ivota, ktoréboli objavené v horninách, neprezrádzajú jednoduchý za iatok. Tým evolu nej teórii chýba správnyzáklad.“ S pribúdajúcimi poznatkami je ie objasni , ako mohli neuverite ne zlo itémikroskopické formy ivota vzniknú náhodou.

Hlavné stupne cesty k vzniku ivota pod a predstáv evolu nej teórie sú:1.existencia vhodnej prvotnej atmosféry2.okolnos , e v oceánoch sa sústredia jednoduché molekuly, ktoré sú nevyhnutné pre ivot a

vytvoria organickú polievku3.z jednoduchých molekúl vznikajú bielkoviny a nukleotidy (zlo ité chemické zlú eniny)4. nukleotidy sa zlu ujú a získavajú membránu5. vyvíja sa genetický kód a za ínajú vytvára svoje kópie.

Sú tieto kroky v súlade s platnými skuto nos ami?

Prvotná atmosféraV roku 1953 Stanley Miller vystavil atmosféru z vodíka, metánu, pavku a vodnej pary

elektrickým výbojom. Pritom sa vytvorili niektoré z mnohých existujúcich aminokyselín, z ktorých

17

sú vybudované bielkoviny. Získal v ak iba 4 z 20 aminokyselín, ktoré sú potrebné pre existenciuivota. O vy e 30 rokov neskôr vedci e te stále neboli schopní vytvori za vyhovujúcich

experimentálnych podmienok v etkých 20 bezpodmiene ne potrebných aminokyselín.Miller sa domnieval, e prvotná zemská atmosféra sa podobala atmosfére v jeho pokusnej

komore. Pre o? Lebo, ako sa neskôr vyjadril on i jeho spolupracovníci: „Syntéza biologickyzaujímavých zlú enín nastáva iba za reduk ných podmienok (nijaký vo ný kyslík v atmosfére).“ Iníevolucionisti vytvorili teóriu, e kyslík bol prítomný. Dilemu, ktorá sa takto vynorila predzástancami evolúcie, vyjadril Hitching: „Vo vzduchu, ktorý obsahuje kyslík, by nebola nikdyvznikla prvá aminokyselina; bez kyslíka by bola zni ená kozmickým iarením.“

Skuto ne, iaden pokus nemô e ur skladbu prvotnej zemskej atmosféry, mô e sa opiera ibao dohady a predpoklady. Nikto presne nevie, ako to bolo.

Mohla sa utvori organická polievka ?Je pravdepodobné, e by sa aminokyseliny domnelé vzniknuté v atmosfére zniesli dolu a

vytvorili v oceánoch nejakú „organickú polievku“? Nie, to vôbec nie je pravdepodobné. Tá istáenergia, ktorá mohla roz tiepi jednoduché zlú eniny v atmosfére, mohla e te rýchlej ie rozloakéko vek novovytvorené zlo ité aminokyseliny. Je zaujímavé, e v experimente, pri ktoromelektrický výboj prechádzal atmosférou, Miller uchránil tyri vzniknuté aminokyseliny iba tak, eich odstránil z dosahu výboja. Inak by boli pôsobením výboja rozlo ené.

Ale ak predpokladáme, e sa aminokyseliny nejako dostali do oceánov a boli chránené predni ivým ultrafialovým iarením v atmosfére, o potom? Hitching vysvet uje: „Pod vodnou hladinouby nebolo dos energie, ktorá by mohla vyvola al ie chemické reakcie; voda v ka dom prípadebráni rastu zlo itej ích molekúl.“

Hne ako sa aminokyseliny ocitnú vo vode, musia sa z nej opä dosta , ak sa z nich majúvytvori vä ie molekuly a vzniknú bielkoviny potrebné na vznik ivota. Ale len o sa dostanú vonz vody, opä sú v ni ivom ultrafialovom svetle! Inými slovami, teoreticky nie je iadna nádej, e byaminokyseliny pretrvali o i len toto prvé a pomerne jednoduché tádium vo vývoji ivota.

Hoci sa v eobecne tvrdí, e ivot vznikol samovo ne v oceánoch, vodné prostredie jednoduchonie je priaznivé pre potrebné chemické reakcie. Chemik Richard Dickerson vysvet uje: „ ko sipredstavi , ako mohlo vo vodnom prostredí dochádza k polymerizácíi (spájaniu men ích molekúldo vä ích]), ak prítomnos vody napomáha skôr k depolymerizácíi ( tiepeniu ve kých molekúl najednoduché) ako k polymerizácii.“ Biochemik George Wald súhlasí s týmto názorom a hovorí:„Samovo né rozpú anie je ove a pravdepodobnej ie, a teda postupuje ove a rýchlej ie akosamovo ná syntéza.“ To znamená, e nahromadenie organickej polievky nebolo mo né! Wald simyslí, e to je „najtuh í problém, pred ktorým my evolucionisti stojíme.“

Ale evolu ná teória stojí e te pred al ím tuhým problémom. Pripome me si, e jestvuje vy e100 aminokyselín, ale bielkoviny, ktoré tvoria ivot, potrebujú z nich iba 20. Okrem toho savyskytujú v dvoch formách: majú molekuly pravoto ivé a avoto ivé. Pri náhodnom vzniku, ako vprípade teoretickej organickej polievky, by najpravdepodobnej ie polovica bola pravoto ivá, adruhá polovica avoto ivá. Nie je známe, pre o by u ivých organizmov mala ma prednos jednaorientácia pred druhou. Av ak z 20 aminokyselín, z ktorých sú vytvorené bielkoviny ivýchorganizmov, sú v etky avoto ivé!

Ako sa mohli náhodne spoji do organickej polievky peciálne iba tie druhy, ktoré bolipotrebné? Fyzik J. D. Bernal uznáva: „Musíme pripusti , e vysvetlenie e te stále zostáva jednou znaj ích oblastí truktúrnych h adísk objasnenia ivota. To nebudeme asi nikdy schopníobjasni .“

Pravdepodobnos a samovo ný vznik bielkovínAká je mo nos , e by sa iadúce aminokyseliny spojili do jednej bielkovinovej molekuly? Na

porovnanie si predstavme ve kú hromadu ervených a bielych fazú . ervených je rovnakémno stvo ako bielych, a sú spolu dôkladne premie ané. V na om prípade je viac ne 100 rôznychdruhov fazú . o by sme nabrali lopatkou z tejto kopy? Keby sme chceli nabra len fazule, ktorépredstavujú základné zlo ky bielkovín, museli by nám zosta na lopatke len ervené fazule - biele

18

vôbec nie! Navy e smie by na na ej lopatke len 20 druhov ervených fazú a ka dá jednotliváfazu a musí ma na lopatke svoje osobitné, vopred ur ené miesto. Len malá chyba v jednej z týchtopo iadaviek by v prípade bielkovín mohla zaprí ini , e by bielkovina nemohla správne plni svojuúlohu. A keby sme na u predpokladanú hromadu fazú o najviac premie ali, dostali by sme týmsprávnu kombináciu? Nie. Práve tak sa osi podobné nemô e sta ani v prípade predpokladanejorganickej polievky.

Bielkoviny potrebné pre ivot majú ve mi zlo ité molekuly. Aká je pravdepodobnos , e byhoci aj jednoduchá bielkovinová molekula náhodou vznikla v organickej polievke? Evolucionistipripú ajú, e je to iba 1 ku 10113 (1 so 113 nulami). Ale u udalosti, ku ktorým by malo dôjs spravdepodobnos ou 1 ku 1050 sú matematikmi vylú ené ako neuskuto nite né. O akú malúpravdepodobnos tu ide, mô eme vidie zo skuto nosti, e íslo 10113 je vä ie ne odhadnutý po et

etkých atómov vo vesmíre!Niektoré bielkoviny slú ia ako stavebný materiál, a iné ako enzýmy. Tie urých ujú chemické

reakcie, ktoré musia prebieha v bunke. Bez toho by bunka odumrela. A bunky potrebujú pre svojuinnos nielen nieko ko, ale 2 000 bielkovín, ktoré slú ia ako enzýmy. Aká je pravdepodobnos

náhodne získa v etky? Pravdepodobnos je 1 ku 1040000! Je to tak nepredstavite ne malápravdepodobnos , e by to bolo nemyslite né i vtedy, keby sa celý vesmír skladal z organickejpolievky. Ak nemáme na základe spolo enských názorov alebo vedeckej výchovy predsudok, ktorýnás vedie k presved eniu, e ivot na Zemi vznikol samovo ne, tieto jednoduché po ty takúmy lienku úplne likvidujú.

V skuto nosti je v ak pravdepodobnos e te aleko men ia, ne napovedá toto nepredstavite nemalé íslo. Bunka musí by obklopená membránou. Táto membrána je v ak nesmierne zlo itá,skladá sa z bielkovín, cukru a tukových molekúl. Ako pí e evolucionista Leslie Orgel: „Dnes patriak bunkovým membránam kanály a pumpy, ktoré presne ovládajú prísun a odsun ivín, odpadovýchproduktov, kovových iónov at . Tieto pecializované kanály obsahujú vysoko pecifickébielkoviny, molekuly, ktoré nemohli by prítomné na po iatku evolúcie ivota.“

Pozoruhodný genetický kódOmnoho ie ne získanie vy ie uvedených látok je získanie polynukleotidov RNK a DNK,

v ktorých je sformovaný genetický kód. V DNK je obsiahnutých pä histónov (históny, zdá sa,majú ú as na riadení génovej aktivity). Vraví sa, e mo nos vytvorenia aj najjednoduch iehohistónu je 1 ku 20100 - al ie obrovské íslo vä ie ne úplný po et v etkých atómov vo v etkýchhviezdach a galaxiách, ktoré je mo né vidie najvä ími teleskopmi.

te ie je vysvetli evolu nou teóriou vznik úplného genetického kódu - o je predpokladrozmno ovania buniek. Vzh adom na bielkoviny a DNK vyvstáva opä stará hádanka „sliepka,alebo vajce?“. Hitching hovorí: „Vznik bielkovín je závislý od DNK, ale DNK sa nemô e vytvoribez u existujúcich bielkovín.“ Stále je tu paradox, ktorý predlo il Dickerson: o bolo skôr?Bielkoviny, alebo DNK? Dickerson vyhlasuje: Odpove musí znie : „Vyvinuli sa súbe ne.“ Toakoby povedal, e sliepka i vajce sa museli vyvíja sú asne, e nemohlo vzniknú jedno z druhého.Je to mo né? Istý vedec to takto zh a: „Vznik genetického kódu predstavuje ohromný problémsliepky a vajca, ktorý v sú asnosti zostáva úplne nevyrie ený.“

Chemik Dickerson vyslovil aj túto zaujímavú poznámku: „Evolúciu genetického aparátu nie jemo né napodobni v laboratóriu; lovek mô e teda h ba donekone na, nespútaný nepohodlnýmifaktami.“ Je v ak zlu ite né s poctivou vedeckou prácou, tak ahko odsunú nabok ohromnémno stvo nepohodlných faktov? Pre Leslie Orgela je existencia genetického kódu ,najzmätenej ím

adiskom problému vzniku ivota. A Francis Crick do iel k záveru: „Napriek tomu, e genetickýkód je takmer univerzálny, mechanizmus potrebný na jeho realizáciu je omnoho komplikovanej í,ne aby mohol vzniknú v jednom okamihu.“

Evolu ná teória sa pokú a o iné rie enie, aby nemo né nemuselo nasta v jednom okamihu. Jením názor, e proces prebiehal krok za krokom, pri om si postupne robil svoje aj prirodzený výber.Ale bez genetického kódu, ktorým sa za ína rozmno ovanie, neexistuje podklad pre prirodzenývýber.

19

Ohromujúca fotosyntézaPred evolu nou teóriou stojí e te al ia preká ka. Kedysi dávno musela prvotná bunka vynájs

nie o, o znamenalo pre ivot na zemi revolu nú zmenu - fotosyntézu. Tento proces, pri ktoromrastliny prijímajú kysli ník uhli itý a odovzdávajú kyslík, vedci doteraz plne nechápu. Akokon tatuje biológ F. W. Went, je to proces, ktorý sa doteraz nikomu nepodarilo zopakova viadnom laboratóriu. A predsa si to kí myslia, e náhodne vznikol v malej jednoduchej bunke.

Fotosyntézou vznikla z atmosféry bez vo ného kyslíka atmosféra, v ktorej ka dá piata molekulaje molekulou kyslíka. Výsledkom bolo to, e zvieratá mohli dýcha kyslík a a e ozónová vrstvamohla chráni v etok ivot pred kodlivými ú inkami ultrafialového iarenia. Mohol tentoobdivuhodný rad okolností vzniknú jednoducho slepou náhodou?

Má na tom ú as inteligencia?Vzh adom na astronomickú nepravdepodobnos náhodného vzniku ivota bunky sa niektorí

evolucionisti cítili nútení ustúpi . Napríklad Hoyle a Wickramasinghe, autori knihy Evolúcia zkozmu to priznali, ke povedali: „Tieto otázky sú príli zlo ité na to, aby ich bolo mo né vyjadriíslami. Ani vä ia a lep ia organická polievka nám nepomô e dosta sa alej, ako sme dúfali pred

rokom alebo dvoma. Výpo ty, ktoré sme urobili, sú v podstate práve tak neprijate né pre kozmickúpolievku, ako pre polievku zemskú.“

Ke teda autori uznali, e pri vývoji ivota musela nejakým spôsobom spolupôsobiinteligencia, vyhlásili: „Naozaj, takáto teória je nato ko samozrejmá, e sa lovek s údivom pýta,pre o nie je vo ve kom prijímaná ako osi, o nepotrebuje iaden al í komentár. Prí iny sú skôrpsychologické ne vedecké.“ Z toho by sme mohli vyvodi , e psychologické zábrany sú jedinýmprijate ným objasnením, pre o vä ina evolucionistov lipne na náhodnom vzniku ivota a zavrhujeplán alebo zámer alebo riadenie“, ako to vyjadril Dawkins. Aj Hoyle a Wickramasinghe uznalinevyhnutnos inteligencie, neveria v ak, e by vznik ivota spôsobila osoba - stvorite . Pod a ichuva ovania inteligencia je nevyhnutná, ale stvorite neprijate ný. Nezdá sa vám to protire ivé?

Je to vedecké?Ak má by samovo ný za iatok ivota prijatý ako vedecká skuto nos , potom by mal by

zalo ený na vedeckej metóde. Vedecká metóda je opísaná takto: Pozoruj, o sa stane; na základetohto pozorovania zostav teóriu, ktorá hovorí, o mô e by pravdivé; preskúmaj teóriu al ímipozorovaniami a experimentmi, a pozoruj, i sa plnia predpovede zalo ené na teórii.

Ak postupujeme pod a tejto vedeckej metódy, nie je mo né pozorova samovo ný vznik ivota.Nie je iaden dôkaz, e by sa to dialo dnes; a v ase, ktorý pre samoplodenie uvádzajú evolucionisti,pravda e, iaden udský pozorovate prítomný nebol. iadna teória o tom nebola potvrdenápozorovaním. V laboratórnych pokusoch sa tento proces nepodarilo zopakova . Predpovedezalo ené na tejto teórii sa nesplnili. Ak je nato ko nemo né uplatni pri teórii vedeckú metódu, je topoctivá veda, ktorá chce pový takúto teóriu na úrove skuto nosti?

Na druhej strane je dostatok dôkazov, ktoré podporujú záver, e samovo ný vznik ivota zne ivej hmoty nie je uskuto nite ný. Profesor Wald z Harvardovej univerzity priznáva: „Sta í lenzamyslie sa nad ve kos ou tejto úlohy, a musíme uzna , e samoplodenie ivých organizmov jenemo né.“ Ale o si v skuto nosti myslí tento zástanca evolúcie? Odpovedá: „A predsa sme tu, averím, e ako výsledok samoplodenia.“ Znie to ako objektívny vedecký výrok?

Britský biológ Joseph Henry Woodger charakterizuje podobné úvahy takto: „Je írydogmatizmus, ak sa tvrdí, e to, omu chceme veri , sa skuto ne stalo.“ Ako to, e sa vedci v myslizmierili s týmto zrejmým znásilnením vedeckej metódy? Známy evolucionista Loren Eiseleypripustil: „Teológom bolo v dy vytýkané, e sa spoliehajú na mýty a zázraky, a teraz sa i vedciocitli v nezávideniahodnej pozícii, lebo si vytvorili svoju vlastnú mytológiu: toti predpoklad, eproces, ktorý napriek v etkému úsiliu nebolo mo né dokáza , v prvopo iato nej minulosti skuto neprebehol.“

Z dôkazov vysvitá, e teória o samovo nom vzniku ivota patrí skôr do rí e science fiction nemedzi vedecké skuto nosti. Mnohí zástancovia tejto teórie v tejto veci zrejme opustili vedeckúmetódu, aby mohli uveri tomu, omu chcú uveri . Napriek ohromujúcej nepravdepodobnosti

20

náhodného vzniku ivota prevláda neochvejný dogmatizmus miesto opatrnosti, ktorou sa vyzna ujevedecká metóda.

Nie je uznávaná v etkými vedcamiNo v etci vedci neodmietajú inú mo nos . Napríklad fyzik H. S. Lipson si uvedomuje

nepravdepodobnos samovo ného vzniku ivota a hovorí: „Jediné prijate né vysvetlenie jestvorenie. Viem, e to znamená kliatbu pre fyzikov, a vlastne aj pre m a, ale nesmieme zavrhnúteóriu, ktorá sa nám nepá i, ak je podoprená dôkazmi, ktoré poskytli experimenty.“ alejpoznamenáva, e po vydaní Darwinovej knihy O pôvode druhov sa „evolúcia v istom zmysle stalavedeckým nábo enstvom, temer v etci ju prijali a mnohí sú pripravení nále íte prispôsobi svojepozorovania, aby ich uviedli do súladu s ou.“ Smutný, ale pravdivý komentár.

Chandra Wickramasinghe, profesor na univerzite v Cardiffe (Anglicko), povedal: „Od za iatkusvojej vedeckej výchovy som bol mocným presvied aním nútený k viere, e veda nemô e by vsúlade so iadnym spôsobom zámerného stvorenia. Bolo to ve mi bolestné, musie sa vzda tejtopredstavy. V tejto situácii nemám vo svojom my lienkovom rozpolo ení dobrý pocit. Ale nietiadneho logického východiska... Chcie pripísa ivot chemickej náhode na Zemi, je ako h ada

jedno ur ité zrnko piesku na v etkých plá ach, na v etkých planétach vo vesmíre - a nájs ho.“Inými slovami, nie je mo né, aby ivot vznikol chemickou náhodou. Preto Wickramasínghedochádza k záveru: „Nie je iadna iná mo nos , ako porozumie presnému usporiadaniuchemických stavebných kame ov ivota, ne odvola sa na stvorenie v kozmickom meradle.“

Astronóm Robert Jastrow povedal: „Vedci nemajú iaden dôkaz, e ivot nebol výsledkomstvorite ského inu.“

Aj keby sme pripustili, e prvá ivá bunka vznikla nejakým spôsobom sama od seba, aký jedôkaz, e sa alej vyvíjala vo v etky tie ivé formy, ktoré kedy ili na zemi? Odpove nám dávajúskameneliny. V nasledujúcej kapitole uvidíme, o om skameneliny skuto ne sved ia.

Evolucionisti minulosti i sú asnosti komentujú vznik ivota:„Hypotéza, e ivot sa vyvinul z anorganickej látky, Je v sú asnosti stále e te lánkomviery.“ – matematik J. W. N. Sullivan„Pravdepodobnos , e ivot vznikol náhodou, mo no porovna s pravdepodobnos ou, eúplný slovník je výsledkom výbuchu v tla iarni.“ - biológ Edwin Conklin„Sta í sa len zamyslie nad ve kos ou tejto úlohy, a musíme uzna , e samoplodenie ivýchorganizmov je nemo né.“ - biochemik George Wald„Vyzbrojený v etkými poznatkami, ktoré sú teraz dostupné, by estný lovek mohol ibakon tatova , e pôvod ivota sa v tejto chvíli javí skoro ako zázrak.“ - biológ Francis Crick„Ak nemáme na základe spolo enských názorov alebo vedeckej výchovy predsudok, ktorýnás vedie k presved eniu, e ivot na Zemi vznikol samovo ne, tieto jednoduché po ty -matematická nepravdepodobnos - takú my lienku úplne likvidujú.“ - astronómovia FredHoyle a N. C. Wickramasinghe

21

Neuverite ná bunkaivá bunka je mimoriadne zlo itá. Biológ Francis Crick sa sna í opísa jej funkcie jednoducho,

ale nakoniec si uvedomuje, e je to mo né len do ur itej miery, preto e je to ve mi zlo ité a itatenemusí zápasi so v etkými podrobnos ami.

V asopise National Geographic sa pí e o pokynoch vydávaných vnútri DNK, e „keby bolíspísané, vyplnili by tisíc 600-stránkových kníh“. lánok alej hovorí: „Ka dá bunka je svetprekypujúci asi dvoma stovkami biliónov atómových skupín nazývaných molekuly... Na ich 46chromozómových vlákien spojených dovedna by malo d ku takmer 2 metre. Jadro, v ktorom sanachádzajú, má priemer men í ne jednu stotinu milimetra.“

Ke bola prvý raz predlo ená moderná evolu ná teória, vedci mali ve mi slabú predstavu ofantastickej zlo itosti ivej bunky. Na obrázku sú zobrazené niektoré asti typickej bunky - to

etko je ulo ené v puzdre s priemerom asi 0,025 milimetra.

22

Nech prehovoria skamenelinySkameneliny e fosílie sú pozostatky starých foriem ivota, ktoré zostali zachované v zemskej

kôre. Patria k nim kostry alebo ich asti, napríklad kosti, zuby alebo mu le. Ku skamenelinám sapo ítajú aj niektoré známky výskytu niekdaj ích ivých tvorov, napríklad odtla ky tiel alebo stopyich pohybu vyryté v podklade. Mnohé skameneliny u neobsahujú pôvodné látky tiel kedysi ivýchorganizmov, tvoria ich nerastné sedimenty, ktoré nimi prenikli a prijali ich tvar.

Pre o sú skameneliny pre zástancov evolúcie také dôle ité? Genetik G. L. Stebbins uvádza tentohlavný dôvod: „ iaden biológ nikdy nevidel, ako evolúciou vznikajú vy ie skupiny organizmov.“Ani v sú asnosti nepozorujeme, e by sa na Zemi ivé organizmy alej vyvíjali. Naopak, v etky súúplné a jednotlivé formy sa od seba lí ia. Genetik Theodosius Dobzhansky napísal: „Svet ivýchorganizmov nie je jediným súvislým radom, ktorého medzistupne by boli vzájomne bez preru eniaspojené.“ A Charles Darwin pripustil, e „rozdielnos jednotlivých foriem ivota a to, e savzájomne neprelínajú cez nespo etné prechodné lánky, je záva nou kos ou.“

Rozmanitos dne ných ivých organizmov teda rozhodne nepodporuje evolu nú teóriu. Preto sasvedectvo skamenelín pova ovalo za ve mi dôle ité. Verilo sa, e skameneliny potvrdia to, oevolu ná teória potrebovala.

o h adaKeby evolúcia bola skuto nos ou, museli by skameneliny sved o postupnom prechode jednej

ivotnej formy do druhej, bez oh adu na v eobecne uznávané varianty evolu nej teórie. Aj vedci,ktorí veria v rýchlej ie zmeny pod a teórie preru ovanej rovnováhy, uznávajú, e takétopredpokladané zmeny by predsa len museli prebieha po as mnohých tisícro í. Preto nie je logickétvrdi , e skamenené spojovacie lánky by vôbec neboli potrebné.

Keby evolúcia bola zalo ená na skuto nostiach, dalo by sa o akáva , e skameneliny bypotvrdzovali za iatky nových foriem ivých organizmov. Aspo niektoré skameneliny by mali mastopy vývoja ramien, nôh, krídel, o í a iných kostí a orgánov. Napríklad plutvy rýb by sa muselistále viac podoba nohám oboj ivelníkov s chodidlami a prstami, a podobne by sa iabre muselimeni na p úca. Predné kon atiny plazov by sa postupne mali meni na krídla vtákov, zadnékon atiny na nohy s pazúrmi, upiny na perie a papule na zobáky z rohoviny.

Britský asopis New Scientist o tejto teórii pí e: „Predpovedalo sa, e kompletné skamenelinydosved ia rodové línie ivo íchov a odhalia postupné zmeny prebiehajúce po as dlhých asovýchobdobi.“ Ako povedal i sám Darwin: „Po et niekdaj ích medzi lánkov musel by naozaj ohromný.“

Na druhej strane, keby správa o stvorení z Genezis bola pravdivá, potom by skamenelinynesmeli ma znaky prechodu z jednej formy ivota v inú. Museli by zrkadli výpove Biblie, pod aktorej sa ivé organizmy rozmno ovali „pod a svojho druhu“. (1. Moj ova 1: 11, 12, 21, 24, 25)Ak ivé organizmy za ali existova stvorite ským aktom, nesmeli by sa v skamenelinách nájsiadne neúplné kosti alebo orgány. V etky skameneliny by boli úplné a ve mi zlo ité, tak ako

dne né ivé organizmy.Navy e, ak boli ivé organizmy stvorené, máme dôvod o akáva , e v skamenelinách sa budú

objavova náhle, bez akejko vek spojitosti s predchádzajúcimi organizmami. A ak by sa zistilopráve toto, o potom? Darwin otvorene priznal: „Keby po etné druhy naozaj vo li do ivota v etkynaraz, bolo by to pre evolu nú teóriu osudné.“Pod a pravovernej evolu nej teórie by záznamskamenelín mal mat' tento obsah:

Pod a modelu stvorenia by záznam skamenelín malmat' tento obsah:

l. Postupne sa objavujú primitívne formy ivota l. Zlo ité formy ivota sa objavujú náhle

2. Primitívne formy ivota sa postupne menia na formyzlo ité

2. Zlo ité formy ivota sa rozmno ujú „pod a svojichdruhov“ (biologických adí), i ke umo ujú tvorbuodrôd

3. Mnohé prechodné „spojovacie lánky“ medzi rôznymidruhmi

3. iadne prechodné „spojovacie lánky“ medzi rôznymibiologickými ami

4. Po iatky nových telesných znakov ako kon atín, kostí aorgánov

4. iadne iasto né telesné znaky; v etky asti tela súúplné

23

Sú záznamy úplné?Sú v ak záznamy v skamenelinách nato ko úplné, aby sme si nimi mohli poctivo overi , i

podporujú stvorenie alebo evolúciu? Pred vy e sto rokmi mal Darwin opa ný názor. o sa v jehodobe vytýkalo svedectvu skamenelín ako nedostatok? Chýbali prechodné spojovacie lánkypotrebné na podoprenie jeho teórie. Táto situácia viedla Darwina k tomu, aby sa pýtal: „Pre o tedanie je ka dý geologický útvar a ka dá vrstva plná takých prechodných lánkov? Geológia námneodha uje s istotou nijakú takú jemne odstup ovanú organickú re az, a to je asi naj ia a

najvá nej ia námietka, ktorá mô e by postavená proti revolu nej teórii.“Svedectvo skamenelín bolo v Darwinových asoch sklamaním e te v inom oh ade. Darwin

vyhlásil: „Neo akávanos , s akou sa v istých útvaroch náhle objavujú celé skupiny druhov, bolaniektorými paleontológmi predostretá ako nebezpe ná námietka proti viere v premenu druhov.“

alej dodal: „Je tu e te al ia podobná kos , ktorá je ove a záva nej ia. Myslím na spôsob,akým sa náhle objavujú druhy patriace k niektorým z hlavných skupín ivo nej rí e v najni íchznámych vrstvách hornín obsahujúcich skameneliny. Problém musí nateraz zosta nevyrie ený aprávom mô e by predostretý ako pádny argument proti evolu ným názorom, ktoré tu zastávame.“

Darwin sa pokú al vysvetli tieto ohromné problémy tým, e kritizoval záznamy skamenelín.Povedal: „Pozerám sa na geologické záznamy ako na dejiny sveta, zaznamenávané nedokonale...záznam nanajvý neúplný.“ Darwin i al í predpokladali, e asom sa v skamenelinách iste nájduchýbajúce medzi lánky.

Dnes - po vy e storo í rozsiahlych vykopávok - existuje u ohromné mno stvo nájdenýchskamenelín. Je ich záznam e te stále „neúplný“"? Kniha Procesy organickej evolúcie o tom hovorí:„Svedectvá o minulých formách ivota sú teraz po etné a sústavne pribúdajú s bohatstvom

24

paleontologických nálezov, so skúmaním a porovnávaním nových skamenelín.“ A Porter Kier zoSmithsonian Institution dodáva: „Na celom svete je v múzeách asi sto miliónov skamenelín, pri om

etky sú katalogizované a presne ur ené.“ Preto sa v diele Sprievodca dejinami Zeme vyhlasuje:„Teraz nám s pomocou skamenelín paleontológovia mô u poskytnú znamenitý obraz ivota vminulých dobách.“

Teda o om hovoria skameneliny dnes, po takom dlhom ase, ke ich boli nazhroma dené umilióny? Evolucionista Steven Stanley o nich hovorí, e „zjavujú nové a prekvapujúce veci o na ichbiologických po iatkoch“. V knihe Poh ad na ivot, ktorú napísali traja zástancovia evolúcie, sahovorí: „Záznamy skamenelín sú plné náznakov, ktoré paleontológovia nevedia vysvetli .“ o bolopre vedcov - evolucionistov také „prekvapujúce“ a o „nevedia vysvetli “?

Týchto vedcov zmiatlo to, e rozsiahle svedectvo skamenelín, ktoré sú dnes k dispozícii,prezrádza presne to isté, o v ase Darwina: Základné druhy ivých organizmov sa objavili náhle aani za dlhé asové obdobie nevykazujú iadne významné zmeny. Za celý as sa nena li iadneprechodné formy, ktoré by tvorili spojovacie lánky medzi jedným základným druhom a iným.Záznam v skamenelinách hovorí pravý opak toho, o sa o akávalo.

védsky botanik Heribert Nilsson po tyridsiatich rokoch výskumu opísal situáciu slovami: „Zpaleobiologických faktov sa nedá zhotovi ani jeden ná rt evolúcie. Materiál skamenelín je teraznato ko úplný, e chýbanie ohniviek medzi lánkov u nemô e by zdôvod ované nedostatkomfosílneho materiálu. Medzery sú skuto né a nikdy nebudú vyplnené.“

ivot sa objavuje náhlePozrime sa trochu bli ie na dôkazy. Robert Jastrow vo svojej knihe ervení obri a bieli

trpaslíci hovorí: „Kedysi po as prvej miliardy rokov sa na povrchu Zeme objavil ivot. Akoukazujú skameneliny, ivé organizmy pomaly vystupovali po rebrí ku od jednoduchých foriem kvy ím.“ Pod a tohto znázornenia by sme o akávali, e skameneliny potvrdia pomalý vývoj odprvých jednoduchých foriem ivota k zlo itej ím.“ Ale v tej istej knihe sa hovorí: „Kritická prvámiliarda rokov, po as ktorej sa za al ivot, to sú nepopísané stránky dejín Zeme.“

Len e, mo no tieto prvé formy ivota právom ozna za jednoduché? „Ak sa vrátime v ase ak najstar ím horninám,“ hovorí sa v knihe Evolúcia z kozmu „skamenené pozostatky dávnychforiem ivota objavené v horninách nesved ia o jednoduchom za iatku. Hoci sa nám skamenenébaktérie, riasy a huby zdajú mo no jednoduché v porovnaní so psom alebo ko om, mierainformácie zostáva nepredstavite ne vysoká. ivot bol po biochemickej stránke ve mi zlo itý uvtedy, ke sa tvorili najstar ie horniny zemského povrchu.“

Dajú sa od tohto za iatku vystopova nejaké dôkazy toho, e sa mnohobunkové organizmyvyvinuli z jednobunkových? Jastrow hovorí: „Záznam skamenelín neobsahuje nijakú stopu týchtopredbe ných foriem vo vývoji mnohobunkových organizmov.“ Naopak: „V hornináchnenachádzame záznam takmer o ni om inom ako o baktériách a jednobunkových rastlinách a a asipred jednou miliardou rokov, asi po troch miliardách rokov nevidite ného pokroku, nastal ve kýprelom. Na Zemi sa objavili prvé mnohobunkové ivé organizmy.“

A tak na za iatku obdobia nazývaného kambrium dochádza v zázname skamenelín knevysvetlite nému obratu. Vtedy sa náhle objavilo to ko rozmanitých, plne vyvinutých, zlo itýchmorských tvorov, z ktorých mnohé majú tvrdý vonkaj í pancier, e toto obdobie býva astoozna ované ako explózia ivých organizmov. V knihe Poh ad na ivot sa o tom pí e: „Od za iatkukambria a v priebehu al ích asi 10 miliónov rokov sa objavili v etky hlavné skupiny kostramiopatrených bezstavovcov v najnápadnej ej rozmanitosti, aká bola kedy na na ej planétezaznamenaná.“ Objavili sa slimáky, huby, morské hviezdice, ivo íchy podobné rakom nazývanétrilobity a mnoho al ích zlo itých morských tvorov. V tej istej knihe je zaujímavá poznámka: „Uniektorých vyhynutých druhov trilobitov sa vyvinuli zlo itej ie a výkonnej ie o i, ne aké máktorýko vek dnes ijúci lánkono ec.“

Existujú nejaké skamenené spojovacie lánky medzi touto fázou explózie ivota a tým, o tomupredchádzalo? V Darwinových asoch iadne také spojovacie lánky neexistovali. Sám uznal toto:„Na otázku, pre o nenachádzame bohaté stopy týchto predpokladaných najv asnej ích období,nemô em da dosta ujúcu odpove .“ Je dnes iná situácia? Paleontológ Alfred S. Romer spomína

25

Darwinov výrok o prekvapujúcom spôsobe, akým sa náhle objavujú celé skupiny druhov a pí e:„Pod tým obdobím kambria sú hrubé vrstvy usadenín, v ktorých by sa dali o akáva predstupnekambrijských foriem. Nenachádzame ich v ak, v týchto star ích vrstvách nie sú takmer nijakéznámky ivota a mo no smelo poveda , e v eobecný obraz zodpovedá predstave, e na po iatkukambrijského obdobia boli ivotné formy osobitne stvorené. Na otázku, pre o nenachádzamebohaté stopy týchto predpokladaných najv asnej ích období, nemô em da dosta ujúcu odpove ,“napísal Darwin. A to nemô eme ani my dnes.“

Niektorí tvrdia, e prekambrijské horniny boli horú avou a tlakom tak zmenené, e sa v nichnemohli zachova iadne skamenené spojovacie lánky a e sa v plytkých moriach neusadili iadnehorniny, v ktorých by sa mohli zachova skameneliny. „ iaden z týchto predpokladov sanepotvrdil,“ hovoria evolucionisti Salvador E. Luria, Stephen Jay Gould a Sam Singer. Dodávajú:„Geológovia odkryli mnoho nezmenených prekambrijských sedimentov, a tie neobsahujú iadneskameneliny zlo itých organizmov.“

Tieto skuto nosti podnietili biochemika D. B. Gowera ku komentáru, ktorý bol uverejnený vnovinách Times vychádzajúcich v anglickom Kente: „Správu o stvorení v Genezis a evolu núteóriu nemo no uvies do súladu. Jedno musí by správne, druhé nesprávne. Svedectvo skamenelínsúhlasí so správou Genezís. V najstar ích horninách nenachádzame iadne rady skamenelín, ktoréby poukazovali na postupné zmeny od najprimitívnej ích tvorov k vyvinutej ím formám. Namiestotoho sa v najstar ích horninách objavujú vyvinuté druhy náhle. Skamenené spojovacie lánky medzíjednotlivými druhmi celkom chýbajú.“

Zoológ Harold Coffin uzatvára: „Ak je pravda, e prebiehal postupný vývoj od jednoduchýchforiem k zlo itým, museli by sme v kambriu nájs predchodcov týchto plne vyvinutých tvorov,nájdení v ak neboli, a vedci pripú ajú, e je malá nádej, e by sa niekedy na li. Skuto nosti, tedato, o naozaj bolo v zemi nájdené, najlep ie zodpovedajú teórii náhleho aktu stvorenia, ktorýmza ali existova hlavné formy ivota.“

al ie náhle objavenia, nepatrné zmenyV záznamoch hornín z vrstiev nad kambrijským výbuchom ivota sa opakuje znovu to isté.

Nové druhy ivo íchov a rastlín sa objavujú náhle, bez akejko vek súvislosti s nie ímpredchádzajúcim. A akonáhle sa raz objavili, trvajú alej a menia sa len ve mi málo. V StanleyhoNovom asovom rozvrhu evolúcie sa hovorí: „Teraz sa ukazuje, e druhy be ne pre ívajú postátisíce alebo aj milióny i viac generácií bez toho, e by sa podstatne menili od svojho vzniku a povymretie vä ina druhov prekonáva len nepatrný vývoj.“

Napríklad hmyz sa pod a záznamu skamenelín objavil náhle a vo ve kej rozmanitosti, beznejakých evolu ných predkov. A dodnes sa ve mi málo zmenil. O náleze skamenenej muchy, ktorejvek bol odhadnutý na „40 miliónov rokov“, povedal dr. George Poínar ml.: „Vnútorná anatómiatýchto ivo íchov je pozoruhodne podobná tomu, o vidíme u dne ných múch. Krídla, nohy, hlava,

26

ba aj vnútorné segmenty vyzerajú ve mi sú asne.“ Správa z torontského denníka The Globe andMail to komentuje takto: „Za 40 miliónov rokov svojho výstupu po evolu nom rebrí ku nedosiahlitakmer nijaký vidite ný pokrok.“

Podobne je to s rastlinami. V horninách boli nájdené skamenené listy mnohých stromov akríkov, ktoré sa len ve mi málo lí ia od listov dne ných rastlín. Sú medzi nimi listy duba, vla skéhoorecha, hikóriového orecha, vini a, magnólie a palmy. U ivo nych druhov mo no sledova toisté. Predchodcovia dnes ijúcich druhov vystupujú v skamenelinách náhle a ve mi sa podobajúsvojim ijúcim náprotivkom. Sú mnohé varianty, ale u v etkých sa dá ahko zisti , e patria k tomuistému druhu. asopis Discover uvádza jeden taký prípad: Krab krá ovský existuje na Zemi u 200miliónov rokov v podstate bezo zmeny. To isté bada u vymretých druhov. Napríklad dinosaury saobjavujú v skamenelinách bez spojovacích lánkov s nejakými predkami. Ve mi sa rozmno ili apotom vymreli.

Bulletin Prírodovedeckého múzea v Chicagu na túto tému hovorí: „Druhy sa objavujú v svojomporadí úplne náhle, po as ich výskytu v skamenelinách vykazujú len málo zmien alebo nijaké, apotom náhle zo skamenelín miznú. A nie v dy je zrejmé, v skuto nosti vidíme osi také len zriedka,e by ich potomkovia boli naozaj lep ie prispôsobení ako ich predchodcovia. Inými slovami: ko

tu nájs biologické zdokona ovanie.“

Nijaké prechodné znakyal ia kos evolúcie spo íva v tom, e v skamenelinách nikde nemo no nájs iasto ne

vyvinuté kosti alebo orgány, ktoré by sa dali poklada za po iatok nejakých nových znakov.Existujú napríklad skameneliny rôznych druhov lietajúcich ivo íchov - vtákov, netopierov avyhynutých lietajúcich ja terov. Pod a evolu nej teórie sa museli vyvinú z prechodných foriem.Ale iadne prechodné formy sa nena li. Niet po nich ani stopy. Existujú nejaké skameneliny iráf,ktorých krk by bol aspo z dvoch alebo troch tvrtín taký dlhý ako krk dne ných iráf? Sú nejakéskameneliny vtákov, ktorým by sa zobák práve vyvíjal z ustí hada? Alebo existuje fosílny dôkaztoho, ako sa rybám vyvíja panva oboj ivelníkov alebo ako sa plutvy rýb menia na kon atiny, nohy aprsty oboj ivelníkov? Skuto nos je taká, e h adanie podobných vývojových znakov v záznameskamenelín bolo márne.

New Scientist poznamenáva, e pod a evolu nej teórie úplný záznam skamenelín mápozostáva z rodových línií organizmov vykazujúcich postupné zmeny nepretr ite po dlhé asovéobdobia. Pripú a v ak: „Na ne astie, svedectvo skamenelín toto o akávanie nesp a, preto ejednotlivé skamenené druhy sú len zriedka spojené s inými cez známe formy, objavujú sa skuto neznáme skamenené druhy, ktoré sa nevyvíjali ani po as miliónov rokov.“ A genetik Stebbins pí e:„Nie sú známe nijaké prechodné formy medzi hlavnými kme mi zvierat a rastlín.“ Hovorí ove kých medzerách, ktoré sú medzi najdôle itej ími skupinami organizmov. V knihe Nový asovýrozvrh evolúcie sa uznáva skuto nos , e záznam skamenelín neposkytuje ani jediný presved ivýdoklad o prechode z jedného druhu na iný. Navy e sa druhy zachovali po udivujúco dlhé obdobia.

To súhlasí s obsiahlou túdiou, ktorú vypracovala; Londýnska geologická spolo nos aAnglické paleontologické zdru enie. Profesor prírodných vied John N. Moore o jej výsledkochhovorí: „Asi 120 vedcov - napospol odborníkov - vypracovalo rozsiahle dielo, ktoré má 30 kapitol avy e 800 strán a predkladá fosílne záznamy asi 2 500 skupín rastlín a ivo íchov. Ukazuje, e ka dávä ia forma alebo druh rastlín a ivo íchov má vlastnú históriu odli nú od ka dej inej formy alebodruhu. Skupiny rastlín i skupiny ivo íchov sa v skamenelinách objavujú náhle. Ve ryby, netopiere,kone, primáty, slony, zajace, veveri ky at ., v etko je v ase svojho prvého objavenia sa vzájomneodlí ené tak, ako je to i dnes. Niet stopy po dajakom spolo nom predkovi, a tým menej pospojovacom lánku s nejakým plazom, domnelým predchodcom.“ Moore e te dodáva: „,Nena li saiadne prechodné formy a to najpravdepodobnej ie preto, e v skamenelinách nijaké ani nie sú.

Prechody medzi ivo nymi druhmi alebo prechody medzi rastlinnými druhmi s ve koupravdepodobnos ou ani neexistovali.“

Tak ako to bolo v asoch Darwina, tak je to i dnes. Svedectvo skamenelín e te stále zodpovedátomu, o pred nieko kými rokmi napísal zoológ D'Arcy Thompson vo svojej knihe O raste a tvare:„Darwinovská evolúcia nás neu ila, ako sa z plazov vyvinuli vtáky, z raných tvorno cov cicavce, z

27

rýb tvorno ce alebo z bezstavovcov stavovce ... h ada kamienky, po ktorých by sa dalo prejs ceztieto priepasti, je márne nav dy.“

Ako je to s ko om?asto sa v ak hovorí, e medzi skamenenými nálezmi je aspo kô klasickým príkladom

evolúcie. V diele The World Book Encyclopedia sa hovorí: „Kone patria k najlep ie dolo enýmpríkladom evolu ného vývoja.“ Zodpovedajúce vyobrazenia ukazujú rad za ínajúci ve mi malýmzviera om a kon iaci dne ným ve kým ko om. Ale podporujú dôkazy získané zo skamenelínnaozaj osi také?

Encyclopedia Britannica o tom hovorí: „Evolúcia ko a nikdy neprebiehala priamo iaro.“ Toznamená, e skameneliny nikdy neukazujú postupný vývoj od malého zviera a k ve kému ko ovi.Evolucionista Hitchíng hovorí o tomto honosnom modeli evolúcie: „ o sa kedysi opisovalo akojednoduché a jasné, je teraz také komplikované, e prija jednu verziu namiesto inej je skôr vecouviery ne vo by rozumu. Eohippus, domnelý prakô , o ktorom odborníci hovoria, e dávno vymrela poznáme ho len zo skamenelín, mo no v skuto nosti e te ije, ni mu nechýba, a mo no to vôbecnie je kô , ale daman, plaché zviera ve kosti lí ky, ktoré sa sem-tam mihne v africkom bu i.“

Zaradenie malého Eohippa ako predchodcu ko a je prehnanou fantáziou, najmä z h adiska, oktorom sa hovorí v Novom asovom rozvrhu evolúcie: „V eobecne sa predpokladalo, e saEohippus postupne, ale sústavne menil na zviera stále viac pripomínajúce ko a.“ Ale zodpovedá toskuto nostiam? „Skamenené druhy Eohippa podávajú málo dôkazov o evolu nej zmene,“ odpovedákniha. A tak sa v súvislosti so záznamom skamenelín pripú a, e „nie je plne dolo ená história

ade koni“.Preto dnes niektorí vedci hovoria, e malý Eohippus nikdy nebol druhom ko a ani jeho

predchodcom. A ka dá skamenená forma zaradená do línie koní vykazuje pozoruhodnú stabilitubez prechodných foriem medzi ou a inými formami, ktoré boli pokladané za jej evolu nýchpredkov. Nie je ni zvlá tne na tom, e existujú skameneliny koni rôznych ve kosti a tvarov. Ajdnes majú kone rôzny vzh ad, od malých poníkov a k kým ným ko om. Vo v etkýchprípadoch ide o odrody vnútri ade koní.

o je skuto ným obsahom záznamu skamenelínZáznam skamenelín nesved í v prospech evolúcie. Naopak, sved í v prospech stvorenia.

Ukazuje, e mnoho rôznych ivých organizmov sa objavilo náhle. Vnútri ka dého druhu je ve kámnohotvárnos , ale nie sú tu iadne spojovacie lánky s evolu nými predkami ani s rôznymidruhmi, ktoré sa objavili neskôr. Rôzne druhy ivých organizmov pretrvávali dlhé obdobia bezpodstatných zmien, kým niektoré z nich vymreli a iné zase pre ili a do dne ka.

Evolucionista Edmund Samuel vo svojej knihe Poriadok v ivote dochádza k záveru: „Pojemevolúcie nemo no pova ova za presved ivé vedecké vysvetlenie existencie rozmanitých foriemivota.“ Pre o nie? Autor hovorí: „Ani presná analýza zemepisného roz írenia ivo íchov, ani

podrobné skúmanie skamenelín nemô e priamo podoprie náuku o evolúcii.“Nestranné skúmanie zjavne vedie k záveru, e skameneliny nepodporujú evolu nú teóriu.

Dôkazy v skamenelinách v skuto nosti pridali na vá nosti dôvodom prizna stvorenie. ZoológCoffin poznamenal: „Pre vedcov, ktorých neobmedzuje svetonázor, sú skameneliny ako dôkazyivota v minulosti najvy ou a poslednou odvolacou in tanciou, preto e záznam skamenelín je pre

vedu jediným hmatate ným autentickým svedectvom dejín ivota. Ak tieto skamenené dejinynesúhlasia s evolu nou teóriou - a my sme videli, e nesúhlasia - o nás u ia? Hovoria nám, erastliny a zvieratá boli stvorené vo svojich základných formách. Základné fakty zaznamenané vskamenelinách hovoria v prospech stvorenia, nie v prospech evolúcie.“ Astronóm Carl Sagan vosvojej knihe Kozmos otvorene priznal: „Dôkazy skamenelín by mohli zodpoveda my lienke, eexistuje Ve ký Kon truktér.“

28

Obrovské priepasti. Je evolúcia schopná preklenú ich?Skameneliny sú hmatate nými dôkazmi toho, e ivot existoval v rozmanitých formách u dlho

predtým, ako sa objavil lovek. Neposkytujú v ak o akávanú podporu evolu nému názoru naotázku vzniku ivota a následného objavenia sa nových foriem. V súvislosti s nedostatkomskamenených prechodných foriem, ktoré by mali preklenú biologické priepasti, poznamenávaFrancis Hitching: „Je zvlá tne, e medzery v skamenelinách sú sústavné: skameneliny chýbajú na

etkých dôle itých miestach.“Dôle ité miesta, o ktorých sa Hitching zmie uje, sú medzery medzi hlavnými oddielmi

ivo nej rí e. Príkladom toho je predstava, e sa ryby vyvinuli z bezstavovcov - tvorov, ktorénemajú chrbticu. Hitching hovorí: „Zdá sa, e ryba sko ila do záznamu skamenelín odnikia :záhadne, náhle, plne vyvinutá.“ Zoológ N. J. Berrill komentuje svoje evolu né vysvetlenie vznikurýb slovami: „V istom zmysle je tento opis osi ako science fiction.“

Evolu ná teória predpokladá, e sa z rýb stali oboj ivelníky, z niektorých oboj ivelníkov plazy,z plazov cicavce a vtáky, a niektoré cicavce sa nakoniec stali mi. V predo lej kapitole smeukázali, e záznam skamenelín nepodporuje tieto tvrdenia. Táto kapitola sa sústredí na významúdajných medzistup ov. Ke ju budete íta , uva ujte, i je pravdepodobné, aby podobné zmenynastávali samo inne, neriadenou náhodou.

Priepas medzi rybami a oboj ivelníkmiHlavný znak, ktorý odli uje ryby od bezstavovcov, je chrbtica. Na chrbtici by muselo dôjs k

ve kým zmenám, aby sa z ryby mohol sta oboj ivelník, ivo ích, ktorý mô e vo vode aj nasú i. Ku chrbtici by sa musela pripoji aj panva. Nie sú v ak známe iadne fosílne ryby, na ktorýchby bolo vidie , ako sa vyvíjala panva oboj ivelníkov. U niektorých oboj ivelníkov, ako sú aby aropuchy, by sa celá chrbtica musela zmeni na nepoznanie. Aj kosti lebky sú rozdielne. Pri vývojioboj ivelníkov by sa pod a evolu nej teórie museli rybie plutvy zmeni na kon atiny s k bmi, nachodidlá a prsty, a muselo by dôjs k ve kým zmenám aj na svaloch a nervoch. iabre by sa muselipremeni na p úca. Srdce rýb má dve komory, ale u oboj ivelníkov zais uje obeh krvi srdce, ktorémá tri komory.

Na preklenutie priepasti medzi rybami a oboj ivelníkmi by bolo muselo dôjs k zásadnýmzmenám v sluchovom vnímaní. Ryby vo v eobecnosti vnímajú zvuky povrchom tela, no vä inaropúch a iab má sluchový bubienok. Aj jazyk by sa musel zmeni . iadna ryba nemá jazyk, ktorýby sa mohol vymr ti ako u oboj ivelníkov, napríklad u ropúch. Navy e, oboj ivelníky mô u ajmurka , lebo majú na to blanu, ktorú mô u stiahnu cez o nú bu vu, aby si ju udr ali istú.

Vynalo ilo sa nemalé úsilie v snahe spoji oboj ivelníky s nejakými predkami v podobe rýb, alebez úspechu. Nádejným kandidátom na spojovací lánok sa zdala by dvojdy ná ryba, preto e mô epou na dýchanie namiesto iabier aj plávací mechúr v prípade, e je prechodne mimo vody. Vknihe Ryby sa pí e: „To nás zvádza myslie si, e by mohli ma nejaké priame spojenie soboj ivelníkmi, ktoré by potom viedlo k pravým suchozemským stavovcom. To v ak nezodpovedáskuto nosti. Sú úplne samostatnou skupinou.“ Pod a Davida Attenborougha neprichádza do úvahyani dvojdy ná ryba, ani latiméria, lebo ich lebe né kosti sa tak odli ujú od lebe ných kostí prvýchfosílnych oboj ivelníkov, e tie z nich nijako nemô u pochádza .

Priepas medzi oboj ivelníkmi a plazmial ie vá ne problémy priná a pokus preklenú priepas medzi oboj ivelníkmi a plazmi. Z nich

asi naj í je pôvod vajca obaleného krupinou. ivo íchy, ktoré sú pova ované za predstupneplazov, kládli svoje mäkké, rôsolovité vají ka do vody, kde boli zvonku oplodnené. Plazy súsuchozemské zvieratá a kladú svoje vajcia na zem. Ale vývoj embrya vo vajci si na alej vy adujevodné prostredie. Vajce v krupine sa pova ovalo za rie enie tohto problému. To by si v ak iadaloaj ve kú zmenu v procese oplod ovania: Muselo by dôjs k vnútornému oplodneniu skôr, ne byvajce bolo vybavené krupinou. Aby sa tak stalo, museli by tu by nové pohlavné orgány, novéin tinkty a nové správanie pri párení - to v etko tvorí obrovskú priepas medzi oboj ivelníkmi aplazmi.

29

Uzavretie vajca do krupiny znamená nutnos al ích pozoruhodných zmien, aby bol mo nývývoj plaza a nakoniec jeho vyslobodenie zo krupiny. V krupine musia by rôzne blany a obaly,ako napríklad amnión. Táto blana oba uje tekutinu, v ktorej rastie zárodok. V knihe Plazy saopisuje al ia blana, nazývaná allantois: „Allantois prijíma odpadové produkty embrya a slú itakpovediac ako akýsi mechúr. Má aj krvné cievy, ktoré zbierajú kyslík prestupujúci krupinu aprivádzajú ho k zárodku.“

Evolu ná teória nemô e vysvetli ani al ie zlo ité rozdiely. Zárodky vovajciach rýb a oboj ivelníkov uvo ujú svoje odpadové produkty do okolitejvody vo forme rozpustnej mo oviny. Ale v krupinovom vajci plaza bymo ovina zárodok usmrtila. Preto v krupinovom vajci dochádza k podstatneinému chemickému pochodu: odpadové látky sa ukladajú v membráne allantoisvo forme nerozpustnej kyseliny mo ovej. Aj al ia vec je zaujímavá: vajcový

tok je vý ivou pre rastúci zárodok plaza a umo uje mu plne sa vyvinú e tepredtým, ne vylezie zo krupiny - na rozdiel od oboj ivelníkov, ktoré sanevyliahnu v podobe dospelých jedincov. A aby sa zárodok mohol dosta zokrupiny, vyzna uje sa tým, e má vajcový zub, ktorým prelomí svoje väzenie.

Na preklenutie priepasti medzi oboj ivelníkmi a plazmi treba e te ove aviac. Z týchto príkladov v ak jasne vidno, e slepá náhoda by nikdy nemohlaspôsobi v etky tie zlo ité zmeny nutné na preklenutie tej irokej priepasti.Niet divu, e si evolucionista Archie Carr povzdychol: „Jedným z nedostatkovfosílnych záznamov o dejinách stavovcov je to, e ukazujú tak málo o evolúciiplazov v ich najranej om období, v ase, ke sa vyvíjalo krupinové vajce.“

Priepas medzi plazmi a vtákmiPlazy sú studenokrvné ivo íchy, to znamená, e ich telesná teplota stúpa

alebo klesá pod a vonkaj ej teploty. Naproti tomu vtáky sú teplokrvné, ichtelesná teplota zostáva relatívne stála, nezávislá od vonkaj ej teploty. Niektoríevolucionisti dnes hovoria v snahe rozlú ti záhadu, ako mô u teplokrvnévtáky pochádza z plazov, ktoré sú studenokrvné, e podaktoré dinosaury(po ítané k plazom) boli teplokrvné. V eobecný názor v ak zodpovedá názoruRoberta Jastrowa, ktorý povedal: „Dinosaury boli studenokrvné ako v etkyplazy.“

K názoru, e teplokrvné vtáky pochádzajú z plazov, ktoré sú studenokrvné, francúzskyevolucionista Lecomte du Nouy poznamenal: „To je dnes jedna z najvä ích záhad vývoja.“ alejpripustil, e vtáky vykazujú v etky neuspokojivé znaky absolútneho stvorenia - to znamená,neuspokojivé pre evolu nú teóriu.

Je pravda, e ako plazy, tak i vtáky kladú vajcia, ale len vtáky musia svoje vajcia vysedie . Súna to uspôsobené. Niektoré vtáky majú na hrudi miesto, kde im nerastie perie a ktoré je vybavenésie ou krvných ciev, odkia dostávajú vajcia potrebné teplo. Niektoré vtáky túto cesti ku navysedenie mlá at nemajú, ale vytrhávajú si perie z hrude. Aby vtáky mohli vysedie vajcia, muselaby im evolúcia v tepi nové in tinkty, napríklad na stavbu hniezd, na sedenie na vajciach a k meniemlá at - o je ve mi nesebecký, nezi tný, oh aduplný spôsob správania, pri ktorom je nutnáobratnos , usilovná práca a schopnos obrany v nebezpe ných situáciách. To v etko tvorí ve kúpriepas medzi plazmi a vtákmi. Ale ani to e te z aleka nie je v etko.

Jedine vtáky majú perie. Predpokladá sa, e upiny plazov sa zmenili na tieto útvary ú asnejtruktúry. Z osi pera vychádzajú rady vetvi iek. Ka dá vetvi ka má mnoho lú ov a ka dý lú má

stovky riasiniek a há kov. Pri mikroskopickom skúmaní holubieho pera sa zistilo, e má nieko kosto tisíc vetvi iek a milióny riasiniek a há kov. Tieto há ky dr ia pokope v etky asti pera, tak evzniká súvislá plocha, akýsi vejár. Pero je neprekonate né ako vzná adlo a len nieko ko málo látokje rovnako dobrým izolátorom. Vták ve kosti labute má asi 25 000 pier.

Ke sa vetvi ky pera za nú odde ova , zobák ich e. Pri tomto pre esávaní zobák vyvíja tlakna perá, ktoré ním prechádzajú, a há ky na lú och sa opä spájajú ako zúbky zipsu. Vä ina vtákovmá na koreni chvosta azu, ktorej mazový výlu ok pou ívajú na uhládzanie ka dého jednotlivéhopera. Niektoré vtáky nemajú túto azu, ale miesto nej majú zvlá tne perá, ktoré sa na konci

30

strapkajú a vytvárajú jemný prá ok podobný mastencu, pomocou ktorého si uhládzajú perie.Oby ajne raz do roka sa perie vypadávaním obnoví.

Pri v etkých týchto vedomostiach o perí musí vzbudi údiv spôsob, ako sa vysvet uje jehovývoj: „Ako sa vyvinula táto zázra ná truktúra? Nemusíme ani ve mi namáha na u predstavivos ,aby sme videli pero ako premenenú upinu, v podstate podobnú upine plaza - dlhú, vo neupevnenú upinu, ktorej vonkaj ie okraje sa strapkali a roz irovali, a sa vyvinula dne ná ve mizlo itá truktúra pera.“ Znie vám to ako vedecké vysvetlenie? Alebo skôr ako science fiction?

imnime si aj, ako je kon trukcia vtá ieho tela pozoruhodne prispôsobená ivotu vo vzduchu.Vtá ie kosti sú na rozdiel od masívnych kostí hada tenké a duté. Ke e v ak na lietanie trebamnoho sily, sú vtá ie kosti vnútri vystu ené, podobne ako sú vystu ené krídla lietadiel. Takátostavba kosti má e te aj iný ú el. Pomáha vysvetli iný div vtá ieho sveta - dýchací systém vtákov.

Po as letu trvajúceho celé hodiny alebo i dni svaly krídel vyprodukujú ve a tepla. Vtáky sa stým vyrovnávajú bez toho, e by mali na chladenie potné azy. Majú „motor“ chladený vzduchom.

iroko rozvetvený systém vzduchových vakov siaha do takmer ka dej dôle itej asti tela, aj dodutín kostí. A touto vnútornou cirkuláciou vzduchu sa odvádza telesné teplo. Pomocou svojichvzduchových vakov vtáky vyu ívajú aj kyslík zo vzduchu ove a ú innej ie ako ktorýko vek inýstavovec. Ako sa to deje?

Vtáky a cicavce vdychujú a vydychujú tak, e sa p úca striedavo plnia vzduchom a vyprázd ujúako mechy. Ale u vtákov prebieha pri vdychu a výdychu trvalé prúdenie erstvého vzduchu

úcami. Ak to trocha zjednodu íme, systém pracuje asi takto: Ke vták vdychuje, vzduch prúdi dour itých vzduchových vakov, ktoré potom slú ia ako mechy a vhá ajú vzduch do p úc. Z p úcprichádza vzduch do iných vzduchových vakov, z ktorých je potom vyhá aný von. To znamená, e

úcami stále prúdi jedným smerom erstvý vzduch, o mo no prirovna ku pongii, ktorou prúdivoda. Krv preteká p úcnymi kapilárami opa ným smerom. A je to práve tento protismerný tokvzduchu a krvi, ktorý robí dýchací systém vtákov takým výnimo ným. Tento systém im umo ujevdychova riedky vzduch vo ve kých vý kach, ke po as svojho s ahovania letia po celé dni vový kach nad es kilometrov a do tisickilometrových vzdialenosti.

Priepas medzi vtákmi a plazmi sa e te viac prehlbuje al ími znakmi. Jedným z nich je ostroszraku. Sú vtáky, ktorých o i pracujú ako teleskopy - také sú o i orlov. O i peníc fungujú zase ako

31

zvä ovacie sklo. Vtáky majú na svojej sietnici viac buniek citlivých na svetlo ne iné ivo íchy. Ajnohy vtákov sú odli né. Ke vták zosadá na konár, achy jeho nôh automaticky zovrú jeho prsty aobopnú nimi vetvu. Vtáky majú na nohe iba tyri prsty, kým plazy pä . Okrem toho nemajúhlasivky, ale peciálny ústroj vyludzujúci melodický spev, ako je napríklad spev slávikov adrozdov. Srdce plazov má tri komory, ale srdce vtákov tyri. Vtáky sa lí ia od plazov aj svojimizobákmi. Existujú zobáky na lúskanie orechov, zobáky na filtrovanie potravy z bahnitej vody alebona obanie dier do stromov, a sú aj skrí ené zobáky na otváranie mu lí - zdá sa, e ich rozmanitosje nekone ná. A predsa sa o takýchto vysoko pecializovaných zobákoch hovorí, e sa vyvinulináhodne z nosa plaza. Je to vierohodné vysvetlenie?

Kedysi sa evolucionisti domnievali, e spojovacím lánkom medzi plazmi a vtákmi bolArchaeopteryx, ktorého meno znamená „prakrídlo“ alebo „pravták“. No dnes u si to mnohí z nichnemyslia. V jeho skamenených zvy koch mo no vidie aerodynamicky skon truované krídlaschopné letu, s dokonale vytvorenými perami. Kosti krídel a nôh boli tenké a duté. Jeho zdanlivéznaky plaza sa na li aj u dne ných vtákov. A navy e nepochádza z ias pred vtákmi, leboskameneliny iných vtákov boli nájdené v horninách toho istého obdobia, v ktorom bol nájdený ajarchaeopteryx.

Priepas medzi plazmi a cicavcamiMimoriadne ve ké rozdiely sú medzi plazmi a cicavcami. U ozna enie „cicavec“ poukazuje na

jeden ve ký rozdiel: na mlie ne azy, z ktorých cicavce k mia svoje ivo narodené mlá atá.Theodosius Dobzhansky nadhodil, e mlie ne azy by mohli by premenené potné azy. Plazy

ak nemajú ani potné azy. Okrem toho, potnými azami sú vylu ované odpadové produkty, nievý iva. A na rozdiel od mlá at plazov mlá atá cicavcov majú aj in tinkt, aj potrebné svaly na to,aby mohli cica materské mlieko.

Cicavce majú e te al ie znaky, ktoré ich odli ujú od plazov. Samice cicavcov majú ve mizlo itú placentu, ktorá slú i na vý ivu a vývoj ich nenarodených mlá at. Plazy ju nemajú. Cicavcemajú bránicu, ktorá odde uje hrudný kô od brucha, plazy ju nemajú. V u iach plazov nie je Cortihoorgán ako vo vnútornom uchu cicavcov. Tento nepatrný zlo itý orgán má 20 000 sluchovýchvláskov a 30 000 nervových zakon ení. Cicavce si udr iavajú stálu telesnú teplotu, plazy nie.

alej majú cicavce v uchu tri sluchové kosti ky, plazy v ak iba jednu. Odkia pochádzajú tiedve „navy e“? Evolucionisti sa to pokú ajú vysvetli nasledovným spôsobom: U plazov sa spodná

us skladá najmenej zo tyroch kostí, u cicavcov iba z jednej; tak e ke sa plazy menili nacicavce, nastalo pravdepodobne preskupenie kostí; niektoré sa premiestnili z dolnej uste plaza dostredného ucha cicavca, kde sa z nich vytvorili tri sluchové kosti, pri om zostala iba jedna kos nadolnú us cicavca. Ale toto vysvetlenie má tú chybu, e nemá iadnu oporu v skamenelinách. Jeto dohad, opierajúci sa iba o tú obné prianie.

V súvislosti s kos ami vzniká al ia kos : nohy plazov sú umiestnené po bokoch tela, tak ebrucho je ve mi blízko zeme alebo sa jej dotýka. Naproti tomu nohy cicavcov sú pod telom advíhajú ho od zeme. O tomto rozdiele Dobzhansky vyhlásil: „Táto zmena sa síce mô e zdapodru nou, ale vy adovala prenikavú zmenu kostry a svalov.“ Potom pripustil al í podstatnýrozdiel medzi plazmi a cicavcami: „Cicavce majú vynikajúco vypracovaný chrup. Na miestejednoduchých kolíkovitých zubov plazov majú cicavce najrozmanitej ie zuby, ktoré sú uspôsobenéna to, aby ch apli, uchopili, prebodli, odrezali, roztla ili alebo rozomleli potravu.“

Posledný bod: Ako sme sa u zmienili, pri údajnom vývoji od oboj ivelníkov k plazom bolonutné, aby odpady boli vylu ované nie ako mo ovina, ale ako kyselina mo ová. No keby sa plazzmenil na cicavca, muselo by dôjs k opaku, preto e cicavce takisto ako oboj ivelníky vylu ujúodpadové látky vo forme mo oviny. Tým by evolúcia prebiehala opa ne - o sa teoretickynepredpokladá.

Najvä ia priepasZ h adiska stavby tela je pre loveka priliehavé ozna enie cicavec. No istý evolucionista

poznamenáva: „Nemohol by by tragickej í omyl, ne pova ova loveka iba za ivo ícha. lovek

32

je jedine ný. Odli uje sa od v etkých ostatných ivo íchov v mnohých oh adoch - re ou, tradíciou,kultúrou a mimoriadne dlhým obdobím rastu a rodi ovskej starostlivosti.“

To, o vyníma loveka spomedzi v etkých ostatných ivo íchov na zemi, je jeho mozog.Informácie, ktoré by sa dali zhroma di v asi 100 miliardách neurónov udského mozgu, by naplniliasi 20 miliónov zväzkov. Svojou schopnos ou abstraktného myslenia a re ou sa lovek ve miodli uje od ka dého zviera a a jedným z najpozoruhodnej ích znakov loveka je to, e mô ezaznamenáva nazhroma dené poznatky. Pou itie tejto znalosti mu umo nilo prekona v etkyostatné ivo ne druhy na zemi. Vyletel dokonca na Mesiac a vrátil sa spä . Istý vedec výsti nepovedal, e udský mozog sa lí i od v etkého v celom známom vesmíre a je neporovnate nekomplikovanej í.

Priepas medzi zviera om a lovekom je zo v etkých najvä ia e te z iného dôvodu. Týmdôvodom sú mravné a duchovné hodnoty loveka, ktoré pramenia z vlastností ako je láska,spravodlivos , múdros , sila a milosrdenstvo. V Genezis je to vyjadrené slovami, e lovek bolstvorený na Bo í obraz, pod a Bo ej podoby. (1. Moj ova 1:27) A práve to je tá najvä ia priepasmedzi lovekom a zviera om.

Medzi hlavnými skupinami ivých organizmov sú teda ohromné rozdiely. Sú od seba oddelenémnohými novými rtami, naprogramovanými in tinktmi a vlastnos ami. Je dôvod domnieva sa, e

etky tie výrazné odli nosti vznikli náhodnou súhrou okolností? Ako sme videli, dôkazyskamenelín takýto názor nepodporujú. Nepodarilo sa nájs iadne skameneliny, ktoré by mohlipreklenú tieto priepasti. Hoyle a Wickramasinghe hovoria: „V zázname skamenelín chýbajúakéko vek prechodné formy. Teraz vieme pre o. Predov etkým preto, lebo iadne prechodné formynikdy neboli.“ Tým, ktorí majú u i otvorené a chcú po , záznam skamenelín hovorí: „Osobitnéstvorenie.“

33

Kto boli opo udia ? mnoho rokov sa objavujú správy o nálezoch skamenených zvy kov udí podobných

opiciam. Vedecká literatúra sa hem í maliarskymi zobrazeniami takých tvorov. Sú to evolu néprechody medzi zviera om a lovekom? Sú „opo udia“ na imi predkami? Vedci, ktorí súzástancami evolúcie, tvrdia, e áno. Preto sa asto stretávame s formuláciami podobnýminasledujúcemu titulku v jednom vedeckom asopise: „Ako sa opica stala lovekom.“

Mnohí evolucionisti síce nepova ujú za správne ozna ova hypotetických predkov loveka akoudoopi, ale niektorí ich kolegovia nie sú takí prísni. Stephen Jay Gould povedal: „ udia... sa

vyvíjali z predkov podobných opiciam.“ A George Gaylord Simpson vyhlásil: „Ka dý, kto by tohtospolo ného predka videl, by ho istotne nazval udoopom alebo jednoducho opicou. Ke eozna enia udoop a opica sú v eobecne zau ívané, predkami loveka boli udoopi alebo opice.“

Pre o je záznam skamenelín taký dôle itý pre tých, ktorí sa usilujú dokáza existenciu opiciampodobných predkov udí? Preto, lebo medzi dne nými ivými tvormi nemo no nájs ni , o by tútoteóriu podporovalo. Medzi lovekom a v etkými dnes ijúcimi ivo íchmi, vrátane ade opíc, jeohromná priepas . Ke e svet ivých organizmov neposkytuje iadny spojovací lánok medzilovekom a opicou, dúfalo sa, e ho poskytnú záznamy skamenelín.

Z h adiska evolúcie je udná tá zjavná priepas medzi lovekom a opicou. Teória evolúcie sadr í toho, e zvieratá postupovali v dy vy ie po stup och evolu ného rebrí ka a získavali pritomstále vä iu schopnos pre . Pre o v ak potom stále existuje „podradná“ opíc a neexistujeani jediný z domnelých medzistup ov, o ktorých sa predpokladá, e postúpili vo vývoji alej? Dnesvidíme impanzy, gorily a orangutany, ale iadnych „opo udí“. Je pravdepodobné, e vymrel ka dýjeden z nov ích a údajne pokro ilej ích spojovacích lánkov medzi tvormi podobnými opiciam adne ným lovekom, ale ni ie udoopy nevymreli?

Ko ko dôkazov poskytujú skameneliny?Náu ná literatúra, expozície múzeí a televízne programy vyvolávajú dojem, e na vývoj loveka

z tvorov podobných opiciam existujú hojné dôkazy. Ale je to skuto ne tak? Ktoré fosílne dôkazy otom boli napríklad za ias Darwina? Podnietili ho k vytvoreniu jeho teórie práve dôkazy tohtodruhu?

asopis The Bulletin of the Atomic Scientists priná a takúto informáciu: „Ak sa pristavíme priraných teóriách o evolúcii loveka, zistíme, e sú ve mi zvlá tne. David Pilbeam ich opisuje akoteórie bez skamenelín. To jest, boli to teórie o evolúcii loveka, o ktorých by sme si mysleli, emusia by podlo ené nejakými dôkazmi zo skamenelín, v skuto nosti v ak skameneliny vôbecneboli alebo ich bolo tak málo, e nemohli ma na teóriu iadny vplyv. A tak medzi údajnýminajbli ími príbuznými loveka a ranými skamenelinami loveka bola len fantázia vedcov19.storo ia.“ Spomenutá vedecká publikácia uvádza aj dôvod: „ udia chceli veri v evolúciu,evolúciu loveka, a to ovplyvnilo výsledky ich práce.“

Ko ko fosílnych dôkazov o opo loveku je teraz, po vy e sto rokoch pátrania? Richard Leakeypoznamenal: „Tí, ktorí pracujú v tomto odbore, majú tak málo dôkazov, o ktoré mô u opiera svojezávery, e sú nútení svoje závery asto meni .“ asopis New Scientist podáva takýto komentár:„Výskumy fosílneho loveka - súdiac pod a po tu dôkazov, o ktoré sa opierajú - si ko zaslú iaby ímsi viac ne ved aj ou disciplínou paleontológie alebo antropológie... zbierka je tak trýznivoneúplná a vzorky asto tak zlomkovité a nepresved ivé.“

Podobné osi sa pripú a aj v knihe O pôvode: „Ke sa po chodníku evolúcie vydáme smeromk loveku, stáva sa na a chôdza o ividne neistou, znovu následkom nedostatku fosílnych dôkazov.“

asopis Science k tomu dodáva: „Hlavný vedecký dôkaz je alostne malá zbierka kostí, z ktorejmajú by zostavené dejiny vývoja loveka. Jeden antropológ to prirovnal k úlohe zrekon truovadej románu Vojna a mier z 13 náhodne vybraných strán.“

Je záznam skamenelín o opo loveku naozaj taký skromný? Uva ujme o nasledujúcichpríkladoch. asopis Newsweek: „V etky skameneliny by ste mohli vylo na jediný písací stôl,“povedal Elwyn Simons z Duke University. The New York Times: „Známe fosílne pozostatkypredkov loveka sa zmestia na jeden biliardový stôl. To je slabá základ a na to, aby sme z nej mohlinazrie do hmly posledných nieko kých miliónov rokov.“ Science Digest: „Pozoruhodné je, e

34

etky materiálne dôkazy, ktoré máme o vývoji loveka, by sa stále e te dali ulo do jednejjedinej truhly, a e te by v nej zostalo miesto. Zdá sa, e napríklad dne né udoopy vznikli z ni oho.Nemajú iadnu minulos , iaden záznam v skamenelinách. A pravý pôvod dne ných udí - bytostí,ktoré chodia vzpriamene, sú holé, vyrábajú nástroje a majú ve ký mozog - je, ak sme vo i sebepoctiví, rovnako ve kou záhadou.“

lovek sa objavuje v záznamoch skamenelín náhle, a to taký, aký je dnes, so schopnos oupremý , plánova , vynachádza , stava na predchádzajúcich poznatkoch a hovori zlo itýmijazykmi. Gould vo svojej knihe Zlé meradlo na loveka poznamenáva: „Nemáme iadne svedectváo biologických zmenách ve kosti alebo truktúry mozgu od ias, ke sa vo fosílnom zázname asipred 50 000 rokmi objavil Homo sapiens.“ Preto sa v knihe Vesmír v nás kladie otázka: „ o boloprí inou, e evolúcia akoby za jedinú noc vytvorila dne né udstvo s jeho mimoriadnym mozgom?“Evolu ná teória na to nemá odpove . Mohlo by v ak by odpove ou stvorenie ve mi zlo itého,odli ného tvora?

Kde sú spojovacie lánky?Ale i vedci nena li potrebné spojovacie lánky medzi ivo íchmi podobnými opiciam a

lovekom? Vyzerá to tak, e nie. V asopise Science Digest sa hovorí o tom, e chýba potrebnýspojovací lánok, ktorý by vysvetlil relatívne náhle objavenie sa sú asného loveka. asopisNewsweek poznamenáva: „Chýbajúci spojovací lánok medzi lovekom a opicami je ibanajnápadnej í z celej hierarchie neexistujúcich tvorov. V zázname skamenelín sú chýbajúcespojovacie lánky pravidlom.“

Ke e spojovacích lánkov niet, neexistujúci tvorovia musia by vykon truovaní zminimálnych dôkazov a musí sa o nich hovori tak, akoby skuto ne boli existovali. Tým sa dávysvetli , ako dochádza k rozporu, ktorý opisuje nasledujúca správa z istého vedeckého magazínu:

udia sa vyvinuli zo svojich opiciam podobných predkov postupne, a nie, ako tvrdia niektorívedci, v náhlych skokoch z jednej formy do druhej. Ale iní antropológovia, pracujúci v podstate stými istými údajmi, dospeli vraj k presne opa nému záveru.“

Takto mô eme lep ie porozumie aj postrehu uznávaného anatóma Solly Zuckermana, ktorýnapísal: „Pátranie po povestnom, chýbajúcom medzi lánku vo vývoji loveka, po tom svätom grálenehynúcej sekty anatómov a biológov umo uje, aby pekulácie a mýty prekvitali i dnes práve tak,ako pred 50 a viac rokmi.“ Poznamenal, e skuto nosti boli príli asto ignorované a miesto toho sapresadzovalo to, o bolo práve populárne, hoci dôkazy sved ili o opaku.

Rodostrom lovekaNásledkom toho sa asto zobrazovaný rodostrom vyhlasovanej evolúcie loveka z ni ích

ivo íchov stále mení. Richard Leakey napríklad uviedol, e jeden z nov ích fosílnych nálezovzmaril predstavu, e v etky predchádzajúce skameneliny mô u by zostavené do usporiadanéhoporadia evolu ných zmien V novinovom lánku, ktorý sa zaoberá týmto nálezom, sa pí e: „Ka dájednotlivá kniha o antropológii, ka dý lánok o vývoji loveka, ka dá kresba rodostromu loveka sabude musie odlo nabok. V etko je to zjavne nepravdivé.“

Teoretický rodostrom udskej evolúcie sa zavrhnutím prv prijatých spojovacích lánkovrozsypal. lánok v The New York Times sa zmie uje o tom, e vo vede o evolúcii je to kopriestoru na dohady, e teórie o tom, ako vznikol lovek, vypovedajú skôr o ich autorovi ne o ichtéme. asto sa zdá, e ten, kto na iel nejakú novú lebku, vytvára nanovo rodokme loveka, pri omsvoj objav kladie do ústrednej línie, ktorá vedie k loveku, a lebky v etkých ostatných na ved aj ielínie, ktoré nevedú nikam.

V recenzii knihy evolucionistov Nilesa Eldredgea a lana Tattersalla Mýty o evolúcii lovekauverejnenej v asopise Discover sa hovorí, e autori vylú ili akýko vek evolu ný rodokme . Pre o?Discover poznamenáva, e o lánkoch, ktoré tvoria rad predkov udského rodu, mô u by ibadohady. alej sa tu hovorí: „Eldredge a Tattersall trvajú na tom, e lovek márne pátra po svojichpredkoch. Tvrdia, e keby existovali dôkazy, mohli by sme s dôverou o akáva , e ím viacskamenelín hominidov bude nájdených, tým jasnej ími sa budú javi dejiny evolúcie loveka. Nopokia vôbec k omusi do lo, bol to pravý opak.“

35

asopis Discover dochádza k záveru: „ udský druh a v etky ostatné druhy zostanú v istomzmysle sirotami, lebo toto nos ich predkov sa stráca v minulosti.“ Mo no, e sa stráca z h adiskaevolu nej teórie. Ale i mo nos , ktorú ponúka Genezis, nenachádza na ich rodi ov takých, akí sanaozaj objavujú v skamenelinách - plne vyvinutí udia, takí, ako sme my?

Fosílny záznam zjavuje odli nos a oddelenos pôvodu opíc a pôvodu udí. Preto neexistujúiadne fosílne dôkazy o medzi lánkoch spájajúcich loveka so zvieratami podobnými opiciam.

Také spojovacie lánky v skuto nosti nikdy neexistovali.

Ako vyzerali?Ale pre o sa vo vedeckých publikáciách a v múzeách celého sveta nachádza to ko obrazov a

reprodukcií opo udí, ak sa predkovia loveka nepodobali na opice? Z akej predlohy tieto zobrazeniavychádzajú? Kniha Biológia rodu odpovedá: „Tvar tela a ochlpenie musí ten, kto robírekon trukciu, doplni pod a vlastnej fantázie.“ alej sa pí e: „Farba ko e, farba, druh a rozdelenievlasového priestoru; rty a výraz tváre - o týchto znakoch u ktoréhoko vek z prehistorickéholoveka nevieme absolútne ni .“

Podobne to komentuje asopis Science Digest: „Preva ná vä ina maliarskych predstáv sazakladá viac na fantázii ako na dôkazoch. Maliari musia vytvori nie o medzi opicou a lovekom,ím má by uká ka star ia, tým viac sa bude podoba na opicu.“ „Lovec skamenelín“ Donald

Johanson pripustil: „Nikto nemô e s istotou poveda , ako naozaj vyzerali vymretí hominidi.“asopis New Scientist uvádza, e vo fosílnych materiáloch nie je dos dôkazov na to, aby sme

svoje teoretizovanie vyviedli z rí e fantázie. Zobrazenia opo udí sú, ako pripustil jedenevolucionista, vä inou iba zdaním írym výmyslom. Ivar Lissner v knihe Boh tu predsa bolvyhlásil: „Tak ako dnes postupne poznávame, e prírodní udia nemusia by iadni divosi, tak sabudeme musie u chápa , e dávni udia doby adovej neboli iadne brutálne zvieratá ani iadnepoloopice alebo kreténi. Preto sú v etky pokusy o rekon trukciu neandertálca alebo aj pekingskéholoveka tak nevýslovne hlúpe.“

elanie nájs dôkazy o opo och viedlo niektorých vedcov k vylo enému podvodu, akým bolnapríklad v roku 1912 piltdownský lovek. Asi 40 rokov ho vä ina evolucionistov pova ovala zapravého. Nakoniec v roku 1953 vy iel celý art najavo, ke sa pomocou moderných techník zistilo,e to boli udské kosti poskladané dovedna s kos ami opíc a umelo upravené tak, aby vyzerali ako

staré. V inom prípade bol zostavený chýbajúci spojovací lánok podobný opici a zverejnený v tla i.Neskôr sa v ak pripustilo, e dôkazy spo ívali v jednom zube, ktorý pochádzal z vymretého druhu

ípaných.

ím boli?Ak sú rekon trukcie opo loveka neplatné, vzniká otázka, ím boli tie dávne tvory, ktorých

skamenené kosti boli nájdené. Jedným z týchto raných cicavcov, o ktorých sa tvrdí, e nále ia kvývojovej línii loveka, je malý ivo ích podobný hlodavcom, ktorý vraj il asi pred 70 miliónmirokov. Vo svojej knihe Lucy: Po iatky udstva napísali Donald Johanson a Maítland Edey: „Boli tohmyzo raví tvorno ci ve kos ou a tvarom podobní ázijským piskorom.“ Richard Leakey ozna iltieto cicavce za primáty podobné potkanom. Sú v ak nejaké spo ahlivé dôkazy, e tieto mali kézvieratá boli predkami udí? Nie sú, sú tu iba pekulácie ovplyvnené tú obným prianím. Tietozvieratá neboli nikdy iadnymi prechodnými stup ami spojené s inými ivo íchmi. Ichpríbuzenstvo bolo také ako ony: malé cicavce podobné hlodavcom.

alej sa na v eobecne prijímanom zozname predkov - po uznávanej medzere asi 40 miliónovrokov objavujú skameneliny, ktoré boli nájdené v Egypte a nazvané Aegyptopithecus (egyptskáopica). O tomto tvorovi sa hovorí, e il asi pred 30 miliónmi rokov. V asopisoch, novinách aknihách sa objavujú pri vyobrazeniach tohto malého tvora rôzne komentáre, ako napríklad: Tvorpodobný opiciam bol na ím predkom. Africký primát podobný opiciam bol ozna ený za spolo néhopredka loveka a udoopov. (The New York Times) ,.Aegyptopithecus je spolo ným predkom nás iijúcich udoopov. (o pôvode,) Kde sú v ak spojovacie lánky medzi egyptopitekom a hlodavcom

pred ním? Kde sú spojovacie lánky k nasledujúcim lenom evolu ného rodokme a? Doteraz saiadne nena li.

36

Vzostup a pád opo lovekaPo al ej uznávanej obrovskej medzere vo fosílnych záznamoch nasleduje al í fosílny tvor,

ktorý sa uvádza ako prvá opica podobná loveku. Jeho vek bol odhadnutý asi na 14 miliónov rokova dostal meno Ramapithecus - Rámov udoop (Ráma je meno mýtického indického knie a).Skameneliny Ramapitheca boli nájdené asi pred pol storo ím v Indii. Z týchto skamenelín bolzostavený tvor podobný opici, stojaci vzpriamene na dvoch nohách. V knihe O pôvode sa o omhovorí: „Pod a dne ného stavu na ich vedomostí je to prvý zástupca udského rodu.“

O aký fosílny dôkaz sa opiera tento záver? V tej istej knihe sa hovorí: „Dôkazy oRamapithecovi sú významné - hoci objektívne je ich stále e te zúfalo málo - zlomky dolnej a hornej

uste a zopár zubov.“ Sú tieto „dôkazy“ naozaj také významné, aby z nich mohol byzrekon truovaný vzpriamene chodiaci opo lovek - predchodca loveka? A predsa výtvarnícinakreslili tohto nanajvý hypotetického tvora ako opo loveka a jeho obraz zaplavil literatúru oevolúcii - to v etko na základe zubov a úlomkov uste. The New York Times napísali, eRamapithecus po celé desa ro ia sedel ako najvä ia istota pri základe evolu ného rodostromuloveka.

Okolnosti sa v ak zmenili. S nov ími a úplnej ími nálezmi skamenelín vy lo najavo, eRamapithecus sa ve mi podobá adi dne ných udoopov. Preto New Scientist teraz vyhlasuje:„Ramapithecus nemohol by prvým lánkom v rodokmeni loveka.“ Tento nový poznatok podnietilotázku polo enú v asopise Natural History: „Ako sa mohol Ramapithecus, rekon truovaný iba zozubov a ustí - bez panvy, kon atín alebo lebky - vkradnú do procesu smerujúceho k loveku?“Zrejme boli podobné pokusy o rekon trukciu vo ve kej miere len výsledkom predchádzajúcehoelania a mienky, tak e sa nálezom prisúdila preukaznos , ktorú v skuto nosti nemali.

al ia priepas ohromných rozmerov sa roztvára medzi týmto tvorom a al ím, ktorý bolzapísaný do zoznamu predkov ako opo lovek. Bol nazvaný Australopithecus - ju ná opica. Jehoskameneliny sa prvý raz na li v dvadsiatych rokoch v Ju nej Afrike. Jeho lebe ná dutina bola maláako u opíc, mal silné uste a bol zobrazovaný, ako krá a na dvoch nohách, nachýlený dopredu,chlpatý a podobný udoopovi. Odhaduje sa, e il asi pred tromi alebo tyrmi miliónmi rokov.

asom ho takmer v etci evolucionisti uznali za predchodcu loveka.Napríklad v knihe Spolo enská dohoda sa hovorí: „A na jednu alebo dve výnimky v etci

uznávaní bádatelia dnes súhlasia s tým, e Australopithecovia. sú skuto ní predchodcovia loveka.“The New York Times vyhlasujú: „Práve Australopithecus. sa napokon vyvinul v Homo sapiens ev dne ného loveka.“ V knihe lovek, as a skameneliny povedala Ruth Mooreová: „Pod a

etkých dôkazov udia teraz kone ne na li svojich dávnych, dlho neznámych predkov.“ Autorkarázne vyhlásila: „Dôkazy sú naskrze jednozna né. chýbajúci medzi lánok bol kone ne nájdéný.“Ale ak sú na nie o iba chabé dôkazy, alebo ak iadne dôkazy neexistujú, alebo ak je tvrdeniezalo ené na výslovnom podvode, potom sa také tvrdenie skôr i neskôr preuká e ako neplatné. Tosa u stalo s mnohými údajnými opo mi.

Tak bolo aj v prípade australopiteka. Rozsiahlej í výskum odhalil, e jeho lebka sa lí ila odlebky loveka vä ím po tom znakov ne len men ou mozgovou kapacitou. Anatóm Zuckermannapísal: „Porovnanie udských a opi ích lebiek ukázalo, e lebka australopiteka sa nápadne podobálebke opíc – nie lebke loveka. Opa né tvrdenie by sa rovnalo tvrdeniu, e ierne je biele.“ alejhovorí: „Na e nálezy nás nenechávajú na pochybách, e Australopithecus sa nepodobal na Homosapiens, ale na dne né opice a udoopy.“ Donald Johanson povedal: „Australopitekovia neboliudia.“ Podobne i Richard Leakey ozna il za nepravdepodobné, e by na i predkovia boli

evolu nými potomkami australopitekov.Keby sa australopitekovia na li dnes, boli by v zoologických záhradách priradení k iným

opiciam. Nikto by ich nenazval opo mi. To isté platí o iných fosílnych bratancoch, ktorí sa nanich podobajú, napríklad o men om druhu australopitekov nazvanom Lucy. Robert Jastrow hovorí oLucy: „Tento mozog v podstate nebol ve ký; bol tretinou ve kosti udského mozgu.“ Aj tu asi idelen o udoopa. V asopise New Scientist sa hovorí, e Lucy mala lebku ve mi podobnú lebkeimpanza.

al í fosílny druh je nazvaný Homo erectus - lovek vzpriamený. Tvarom a ve kos ou mozgusa ve mi nelí i od dne ného loveka. Aj Encyclopedia Britannica uvádza, e kosti kon atín, pokia

37

boli nájdené, nebolo mo né odlí od kostí kon atín Homo sapiens. Nie je v ak úplne jasné, i tobol lovek, alebo nie. Ak bol, potom bol iba jednou vetvou udského rodu, ktorá vymrela.

udský rodNeandertálec (pomenovaný pod a Neanderovho údolia v Nemecku, kde sa na la jeho prvá

skamenelina) bol nepochybne lovek. Na prvých zobrazeniach sa objavil predklonený, s tupýmvýrazom v tvári, chlpatý a podobný opici. Dnes je známe, e táto chybná rekon trukcia sa opierala oskamenenú kostru deformovanú chorobou. Odvtedy sa na lo mnoho skamenelín neandertálca, ktorépotvrdzujú, e sa príli nelí il od dne ného loveka. Fred Hoyle kon tatuje vo svojej knihe ad:„Nie je nijaký dôkaz na to, e neandertálec bol v porovnaní s nami v nejakom oh ade podradný.“ Vdôsledku toho sa neandertálec na nov ích kresbách viac podobá na dne ného loveka.

al í fosílny typ, s ktorým sa asto mo no stretnú vo vedeckej literatúre, je kroma onskýlovek. Bol pomenovaný pod a náleziska Cro-Magnon v ju nom Francúzsku. Kostry týchto

jedincov „sa skuto ne nijako nelí ili od kostier dne ného loveka, tak e i najvä í skeptici muselipripusti , e ide o loveka“, hovorí sa v knihe Lucy.

Z dôkazov teda jasne vysvitá, e viera v opo loveka je nepodlo ená. Naproti tomu lovek nesieetky znaky toho, e bol stvorený, a to oddelene a odli ne od ka dého ivo ícha. udia sa

rozmno ujú len pod a svojho druhu. Tak je to dnes, a tak to bolo v dy. Tvory podobné opiciam,ktoré ili v minulosti, neboli ni iné ne opice i udoopy - neboli to udia. A skameneliny dávnychudí, ktoré sa trochu lí ia od dne ných udí, sú jednoducho dôkazom rozmanitosti typov vnútriudského rodu. I dnes ije ved a seba mnoho odli ných typov. Sú typy, ktoré narastú dva metre, a

sú aj trpaslí í pygmejovia. Ich kostry sa lí ia ve kos ou i tvarom. Ale v etci patria k tomu istémuudskému druhu, nie k nejakému druhu zvierat.

Ako je to s datovaním?Biblická chronológia ukazuje, e od stvorenia loveka uplynulo asi 6 000 rokov. Pre o sa teda

od ias, ke boli nájdené skameneliny uznávaných udských typov, tak asto pí e o ove a dlh íchasových obdobiach?

Kým zavrhneme biblickú chronológiu ako mylnú, mali by sme si uvedomi , e niektorí vedciostro kritizujú metódy datovania na základe rádioaktivity. V istom vedeckom asopise bola správa ovýskumoch, ktoré ukazujú, e datovania robené na základe rádioaktívneho rozpadu sa mô unavzájom lí nielen o nieko ko rokov, ale i o celé rády. Bolo tam uvedené: „Tvrdí sa, e lovekobýva zem 3,6 milióna rokov, ale mo no je tu len nieko ko málo tisícro í.“

Uva ujme napríklad o rádiouhlíkových hodinách. Túto metódu datovania pomocourádíoaktívneho uhlíka vyvíjali vedci na celom svete po dve desa ro ia. Bola v irokých kruhoch snad ením prijímaná ako postup na presné ur enie veku udských výtvorov z dávnych dejín udstva.Ale potom pri la konferencia vo védskej Uppsale, na ktorej sa zi li svetoví odborníci z odborurádiochémie, archeológie a geológie, aby si vymenili skúsenosti. Správa z konferencie ukázala, e

38

základné predpoklady, na ktorých bolo postavené meranie, sa vo vä ej alebo men ej miereprejavili ako nespo ahlivé. Zistilo sa napríklad, e v minulosti sa v ovzdu í nevytváralo rovnakémno stvo rádioaktívneho uhlíka a e datovanie predmetov z obdobia okolo roku 2 000 pred n. l. askôr nie je spo ahlivé.

Uvedomme si, e skuto ne spo ahlivé dôkazy o udskej innosti na zemi sa udávajú nie vmiliónoch rokov, ale v tisícro iach. V knihe Osud Zeme sa hovorí: „Iba pred iestimi alebosiedmimi tisícami rokov sa objavila civilizácia, ktorá nám umo nila vybudova udský svet.“Publikácia Posledné dva milióny rokov vyhlasuje: „V starom svete bola vä ina z rozhodujúcichkrokov po nohospodárskej revolúcie uskuto nená medzi rokmi 10 000 a 5 000 pred n. 1. Ibaposledných 5000 rokov zanecháva lovek písomné záznamy.“ Skuto nos , e sa dne ný lovekpod a svedectva skamenelín objavíl na zemi náhle a e spo ahlivé historické záznamy súnepochybne nedávne, je v súlade s biblickou chronológiou ivota udí na zemi.

Stojí za pozornos , o o tom v asopise Science napísal jadrový fyzik a nosite Nobelovej cenyW. F. Libby, jeden z priekopníkov rádiouhlíkového datovania: „Výskum zaoberajúci sa vývojommetódy na ur ovanie veku prebiehal v dvoch fázach - ur ovanie veku nálezov z doby historickej a zdoby predhistorickej. Arnold (jeden spolupracovník) a ja sme za ili svoje prvé prekvapenie, kenás na i poradcovia pou ili, e dejiny siahajú len 5 000 rokov spä . Zvykne sa písa , e ur itákultúra alebo ur ité archeologické nálezisko je staré 20 000 rokov. Dozvedeli sme sa vcelkune akane, e tieto údaje o veku sa nezakladajú na presných poznatkoch.“

V recenzii istej knihy o evolúcii upozornil britský autor Malcolm Muggeridge na nedostatokdôkazov evolúcie. Poukázal, e sa i napriek tomu ponecháva vo ný priebeh odvá nym dohadom.Potom povedal: „V porovnaní s tým sa správa Genezis zdá by dostato ne vecná a musímeprinajmen om uzna , e úplne súhlasí s tým, o vieme o loveku a jeho správaní.“ Povedal, eneodôvodnené tvrdenia o miliónoch rokov udskej evolúcie a nespútané skoky od lebky k lebkemusia u ka dého, kto nie je v zajatí evolu ného mýtu, vzbudi dojem, e ide len o íru fantáziu.Muggeridge dospel k záveru: „Potomkovia budú iste prekvapení a myslím aj ve mi pobavení, etaké lajdácke a nepresved ivé teoretizovanie mohlo tak rýchlo zauja my lienkový svet 20. storo iaa e mohlo by tak bezstarostne a v takom irokom rozsahu uplat ované.

39

Sú mutácie základom evolúcie?Je tu e te al ia kos , pred ktorú sú postavení evolucionisti. Ako prebiehala predpokladaná

evolúcia? Aký základný mechanizmus mal vies k tomu, e sa jeden druh ivých organizmovvyvinul v iný? Evolucionisti sa domnievajú, e rozhodujúcu úlohu tu zohrali rozmanité zmenyvnútri bunkového jadra. A medzi nimi sú to na prvom mieste náhodné zmeny nazývané mutácie.Predpokladá sa, e osobitnú úlohu majú génové a chromozómové mutácie v pohlavných bunkách,preto e zmeny, ku ktorým dochádza v nich, sa mô u prená na potomkov.

„Mutácie sú základom evolúcie,“ pí e sa v The World Book Encyclopedia. Aj paleontológSteven Stanley nazval mutácie surovinou evolúcie. A genetik Peo Koller vyhlásil, e mutácie súnevyhnutné pre evolu ný pokrok.

Evolúcia si v ak iada nie hocijaký druh mutácie. Robert Jastrow poukázal na to, e je potrebnépomalé hromadenie priaznivých mutácií. A Carl Sagan k tomu dodal: „Mutácie - náhle zmenydedi ného materiálu - sa dedia alej. Poskytujú evolúcii surovinu. Vonkaj ie prostredie vyberá týchnieko ko málo mutácií, ktoré napomáhajú pre itiu, a tak dochádza k radu pomalých transformáciíjednej ivej formy v inú, ím vzniká nový druh.“

Hovorilo sa aj o tom, e mutácie mô u by k om k tým rýchlym zmenám, po ktorých voláteória preru ovanej rovnováhy. V asopise Science Digest napísal John Gliedman: „Revizionistievolu nej teórie sú presved ení, e mutácie v k ových regula ných génoch mô u by práve týmigenetickými nástrojmi, ktoré si vy aduje ich teória kvantového skoku.“ Britský zoológ ColinPatterson v ak upozor uje: „ pekulácie nepoznajú hraníc. O týchto hlavných regula ných génochnevieme ni .“ Odhliadnuc v ak od podobných pekulatívnych úvah, v eobecne sa uznáva, emutácie, ktoré sa údajne podie ali na evolúcii, sú malé náhodné zmeny, ktoré sa hromadili vpriebehu dlhého asu.

Ako dochádza k mutáciám? Predpokladá sa, e vä ina z nich sa odohrá pri normálnom proceserozmno ovania buniek. Pokusy v ak ukázali, e ich mô u vyvola aj vonkaj ie vplyvy, ako jeiarenie a chemické látky. A ako asto k nim dochádza? Rozmno ovanie genetického materiálu v

bunke je pozoruhodne stabilné. V porovnaní s po tom buniek, u ktorých v ivom organizmeprebieha delenie, k mutáciám nedochádza asto. Pod a Encyclopedia Americana je reprodukciare azcov DNK, z ktorých je vybudovaný gén, pozoruhodne presná. Tla ové chyby e chybnékópie sú tu len zriedkavé nehody.

Sú prospe né, alebo kodlivé?Ak sú u ito né mutácie základom evolúcie, vzniká otázka, ko ko z nich je u ito ných.

Zástancovia evolúcie sa v tejto veci absolútne zhodujú. Napríklad Carl Sagan vyhlásil: „Vä inamutácií je kodlivá alebo smrte ná.“ Peo Koller povedal, e preva ná as mutácii je pre nosite amutovaného génu nevýhodná. Pokusmi sa zistilo, e na ka dú výhodnú alebo u ito nú mutáciupripadajú tisíce mutácií kodlivých.

Ak vylú ime mutácie neutrálne, kodlivé mutácie preva ujú nad údajne u ito nými v pomerenieko ko tisíc k jednej. Takéto výsledky mo no o akáva pri náhodných zmenách v akýchko vekkomplikovaných systémoch. Preto sa o mutáciách tvrdí, e sú prí inou stoviek genetickypodmienených chorôb.

Mutácie sú zvy ajne nevýhodné. Preto Encyclopedia Americana pripú a: „Fakt, e vä inamutácií organizmu kodí, je ko zlu ite ný s názorom, e mutácie sú zdrojom surovín preevolúciu. Mutanti zobrazení v u ebniciach biológie sú zbierkou znetvorenín a oblúd, tak e sa zdá,e mutácia je procesom skôr de truktívnym ne kon truktívnym.“ Ke bol mutovaný hmyz

vystavený konkurencii normálnych lenov druhu, výsledok bol v dy rovnaký. G. Ledyard Stebbinsnapísal: „Po vä om i men om po te generácií bývajú mutanti vylú ení.“ Nemohli sa uplatni ,lebo nezískali iadne vylep enie, naopak, boli degenerovaní a znevýhodnení.

V knihe Pramene ivota vedec a spisovate Isaac Asimov pripustil: „Vä ina mutácií jekodlivá. asom v ak mutácie ur ite spôsobujú al í postup a vzostup evolúcie.“ Skuto ne sa

mutácie takto prejavujú? Máme pova ova za u ito ný proces, ktorý sa v 999 z 1 000 prípadovpreukazuje ako kodlivý? Keby sme chceli stava dom, vybrali by sme si remeselníka, ktorý jeznámy tým, e u ho na jednu správne vykonanú prácu pripadajú tisíce prác chybných? Zverili by

40

sme sa vodi ovi, ktorý sa pri jazde dopú a tisícich nesprávnych rozhodnutí na jedno správne?Podstúpili by sme operáciu u chirurga, ktorému sa pri operácii prihodí tisíc chybných pohybov najeden pohyb správny?

Genetik Dobzhansky kedysi povedal: „Sotva mo no o akáva , e by náhoda, náhodná zmena vakomko vek jemnom mechanizme mohla mechanizmus zlep . Ke tuchneme palicou domechanizmu hodiniek alebo do rozhlasového prijíma a, málokedy to zlep í jeho funkciu.“ A tak siskúste polo otázku: Mám dôvod myslie si, e v etky tie ohromne zlo ité bunky, orgány,kon atiny a procesy v ivých organizmoch boli vybudované postupom, ktorý rúca?

Vytvára sa mutáciami nie o nové?Aj keby v etky mutácie boli u ito né, mohlo by sa nimi vytvori nie o nové? Nie, nemohlo.

Mutácia mô e vies len k obmene u existujúceho znaku. Poskytuje pestros , nikdy v ak nie onové.

The World Book Encyclopedia uvádza príklad, o sa stane pri u ito nej mutácii: „Rastlina vsuchej oblasti má mo no mutovaný gén, ktorý spôsobí, e jej narastú dlh ie a silnej ie korene. Tátorastlina by mala vä iu vyhliadku na pre itie ne iné toho istého druhu, lebo jej korene mô uabsorbova viac vody.“ No vzniklo nie o nové? Nie, je to stále tá istá rastlina. Nevyvinulo sa z nejni iné.

Mutáciami sa mô e zmeni farba alebo truktúra vlasov. Ale vlasy stále zostanú vlasmi. Nikdysa nezmenia na perie. Ruka sa mô e na základe mutácií zmeni . Mô e ma napríklad nenormálneprsty. Ba niekedy mô e ma ruka es prstov alebo mô e by inak znetvorená. Je to v ak stále ruka,nikdy sa nepremení na nie o iné. Nikdy nevznikne ani nemô e vzniknú ni nové.

Pokusy s ovocnou mu kouZriedkakedy vykonali vedci to ko rozsiahlych muta ných pokusov ako v prípade ovocnej

mu ky (Drosophila melanogaster). Od za iatku 20. storo ia vystavovali milióny týchto mu iekröntgenovým lú om. Po etnos mutácii sa tým zvý ila v porovnaní s normálom viac nestonásobne.

o ukázali pokusy po v etkých tých desa ro iach? Jeden z výsledkov opísal Dobzhansky:„Vyhranení mutanti drozofily, ktorými sa zaoberalo to ko klasických výskumov v genetike, mali vporovnaní s typickými divými mu kami temer bez výnimky men iu vitalitu, men iu plodnos ikrat iu d ku ivota.“ alej sa ukázalo, e mutáciami sa nikdy nevytvorilo ni nové. Mutanti malimedziiným znetvorené krídla, nohy a telo, ale stále zostávali ovocnými mu kami. A ke samutované mu ky medzi sebou krí ili, zistilo sa, e po nieko kých generáciách sa niektoré mu kyza ali liahnu normálne. V prirodzenom prostredí by tieto normálne mu ky pre ili slab ie mutanty aovocná mu ka by sa zachovala vo svojej pôvodnej podobe.

Nosite ka dedi nej informácie, DNK, má obdivuhodnú schopnos opravi si geneticképo kodenie. Tým zostáva druh, pre ktorý je ur itý ivý organizmus geneticky ur ený, uchránenýpred zmenami. asopis Scientific American vysvet uje, e ivot ka dého organizmu a jehokontinuita v priebehu generácii sa uchováva pôsobením enzýmov, ktoré ustavi ne opravujúgenetické po kodenia. V asopise sa pí e: „Záva né po kodenie molekúl DNK mô e vyvolaties ovú reakciu, pri ktorej sa syntetizuje vä ie mno stvo repara ných enzýmov.“

Preto autor knihy Darwin znova predmetom sporu hovorí o zosnulom významnom genetikoviRichardovi Goldschmidtovi: „Goldschmidt dlhé roky pozoroval mutácie ovocných mu iek a potomza al pochybova . Ponosoval sa, e zmeny sú tak beznádejne malé, e i keby sa v jednomexemplári zlú ilo tisíc mutácii, stále by to e te nebol nový druh.“

Drsnokrídlovec brezovýV literatúre o evolúcii sa asto uvádza ako moderný príklad postupujúcej evolúcie anglický

drsnokrídlovec brezový. The International Wildlife Encyclopedia hovorí: „Toto je najnápadnej iaevolu ná zmena, akú kedy lovek pozoroval.“ Jastrow sa v knihe ervení obrí a bieli trpaslícizmie uje o tom, ako sa Darwin trápil, e nemô e dokáza evolúciu ani na jedinom príklade, a

41

dodáva: „Keby bol vedel o tomto, bol by mal poruke príklad, ktorý potreboval. Bol to nadmieruvzácny prípad.“ Tým prípadom bol drsnokrídlovec brezový.

o sa stalo s drsnokrídlovcom brezovým? Sprvu sa astej ie vyskytovala svetlej ia forma tohtomotýlika ne forma tmav ia. Svetlej ia forma dobre splývala so svetlej ou farbou kme ov stromov,a preto bola lep ie chránená pred vtákmi. Kmene stromov v ak následkom dlhoro ného zne isteniav priemyslových oblastiach stmavli. Tak sa svetlá farba stala pre motýliky nevýhodná, lebo ichvtáky ah ie zbadali a ulovili. Následkom toho mal tmav í variant drsnokrídlovca brezového,pokladaný za mutanta, vä iu nádej na pre itie, lebo ho vtáky na tmavom pozadí stromovzne istených sadzami ie rozoznávali. Tmav í variant ve mi rýchlo prevládol.

Vyvinul sa v ak z drsnokrídlovca brezového nejaký iný druh hmyzu? Nie, bol to stáledrsnokrídlovec brezový, len iného sfarbenia. Preto britský lekársky asopis On Call ozna il pokusdokáza evolúciu týmto príkladom ako neslávne známy. Uvádza: „Je to síce znamenitý príkladmaskovania, ale nemá nijaký význam ako dôkaz evolúcie, lebo tak na za iatku, ako i na konci je todrsnokrídlovec a nevzniká iaden nový druh.“

Nepresné tvrdenie, e drsnokrídlovec brezový prekonáva evolu nú premenu, sa podobá rôznymal ím teóriám. Tvrdí sa napríklad, e do lo k evolúcii, ke niektoré baktérie prejavili odolnos

vo i, antibiotikám. Ale odolnej ie mikroorganizmy sú stále tým istým druhom, nevyvinuli sa v nial ie. Ba pripú a sa, e zmena nie je dôsledkom mutácii, ale dôsledkom toho, e isté baktérie sú od po iatku imúnne. Ak ostatné boli usmrtené lie ivami, rozmno ia sa a prevládnu tie, ktoré sú

imúnne. V knihe Evolúcia z kozmu sa pí e: „Pochybujeme v ak, e v týchto prípadoch ide o nie oviac ako len o selekciu u existujúcich génov.“

To isté sa mohlo sta aj v prípadoch hmyzu, ktorý bol imúnny vo i jedovatým látkam pou itýmproti nemu. Jedovaté látky bu hmyz zabili, alebo boli neú inné. Tie jedince, ktoré jed usmrtil,nemohli vyvinú iadnu odolnos , preto e uhynuli. Pre itie iných mohlo znamena , e boli odza iatku imúnne. Táto imunita je genetickým faktorom, ktorý sa u niektorého exempláru prejaví, uiného nie. V ka dom prípade, druh hmyzu sa tým nezmenil. Nevyvinul sa v nie o iné.

Pod a ich druhuMutáciami sa znova potvrdzuje základné pravidlo z 1. kapitoly Genezis: ivé organizmy sa

rozmno ujú len „pod a ich druhu“. Prí ina je tá, e genetický kód nedovo uje rastline aleboivo íchovi vybo pri aleko od normálnej formy. Je síce mo ná ve ká rozmanitos (ako

pozorujeme napríklad u loveka alebo u ma iek a psov), ale nejde tak aleko, aby sa jeden ivo íchmohol premeni na iného ivo ícha. To potvrdzujú v etky doteraj ie pokusy s mutáciami. Takistoje preukázaný hlavný zákon biológie, e ivot pochádza len zo ivota u existujúceho a eorganizmus predkov a potomkov patrí v dy k tomu istému druhu.

Potvrdzujú to i achtite ské pokusy. Vedci sa achtite skými metódami pokú alineobmedzene meni rozmanité formy zvierat a rastlín. Chceli zisti , i by asom mohli vyvinúnové ivotné formy. S akým výsledkom? V asopise On Call je o tom správa: „ achtiteliazvy ajne zis ujú, e po nieko kých generáciách sa dosiahne optimum, za ktorým u nie je mo né

al ie zlep ovanie, a nie je mo né vytvori nový druh. Teda achtite ské postupy, zdá sa, evolúciiskôr odporujú, ne by ju podporovali.“

Podobne sa vyjadril asopis Science: „Druhy skuto ne mô u podlieha men ím zmenámtelesných alebo iných znakov, ale táto schopnos zmeny je obmedzená a pri dlhodobej ompozorovaní sa pohybuje okolo strednej hodnoty.“ ivé organizmy teda nededia schopnos ustavi nesa meni , namiesto toho dedia: stabilitu a obmedzený rozsah variácií.

V knihe Od molekúl k ivým bunkám sa hovorí: „Po nespo etných cykloch bunkového mno eniasi tak bunky mrkvy, ako i bunky my ej pe ene zachovávajú identitu svojho tkaniva a organizmu.“Kniha Symbióza v evolúcii bunky hovorí: „V etok ivot sa rozmno uje s neuverite noupresnos ou.“ asopis Scientific American poznamenáva: „Rozmanité formy ivota sú nesmiernepestré, ale vnútri ur itej rodovej línie zostávajú formy pozoruhodne stále: svine zostávajú svi ami aduby dubmi, z generácie na generáciu.“ Istý vedec a spisovate napísal: „Ru ový ker v dy zakvitneru ami, nikdy nie kvetmi kamélií. A kozy stále rodia koz atá, nikdy nie jah atá.“ Dodáva, emutácie nemô u vysvetli evolúciu v celej jej írke - pre o existujú ryby, plazy, vtáky a cicavce.

42

Práve variabilnos vnútri jedného druhu ovplyvnila Darwina pri jeho pôvodných úvahách. Zasvojho pobytu na ostrovoch Galapágy pozoroval jeden druh piniek. Tieto vtáky boli toho istéhodruhu ako ich základná forma na juhoamerickom kontinente, odkia sa pravdepodobne roz írili.Boli tu v ak pozoruhodné rozdiely, napríklad v tvare zobáka. Darwin to vysvet oval postupujúcouevolúciou. V skuto nosti v ak ne lo o ni iné, len o al í príklad rozmanitosti vnútri jedného druhu,ktorú umo uje genetické vybavenie ivo ícha. Pinky na alej zostali pinkami. Nikdy sanepremenili a nepremenia na nie o iné.

A tak to, o hovorí Genezis, je v plnom súlade s vedecky zistenými skuto nos ami. Kezasejeme semeno, mô e z neho vzís len osi „pod a jeho druhu“, tak e pri vysádzaní záhradymô eme dôverova spo ahlivosti tohto zákona. Ke majú ma ky mlá atá, sú to v dy ma ky. Kesa udia stanú rodi mi, ich deti sú v dy udia. Sú síce rozdiely vo farbe, ve kosti a výzore, ale v dyv rámci jedného druhu. Videl u niekto z vás, e by to v niektorom prípade bolo inak?

Nie sú základom evolúcieZáver je jasný. Náhodné genetické zmeny, nech sú akoko vek asté, nedokazujú, e jedna forma

ivota prechádza do druhej. Francúzsky biológ Jean Rostand kedysi povedal: „Nie, rozhodne sanemô em prinúti k viere, e tieto mýlky dedi nosti - i za spolupôsobenia prirodzeného výberu, i zapredpokladu, e vývoj ivých foriem sa odohrával v obrovskom asovom rozmedzí - by bolizodpovedné za vznik celého sveta s jeho prekypujúcou rozmanitos ou, v ktorom je v etko donajmen ej podrobnosti premyslené, za jeho ú asné prispôsobenia.“

Podobne sa vyjadril o úlohe, ktorá sa pripisuje mutáciám, genetik C. H. Waddington: „To je akoteória o tom, e ak vezmeme ktorýchko vek trnás riadkov nejakého súvislého anglického textu azmeníme v dy jedno písmeno, pri om ponecháme len tie asti, ktoré e te dávajú zmysel, napokonskon íme jedným zo Shakespearových sonetov. to mi pripadá ako logika du evne chorého, amyslím si, e by sme mali nájs lep ie vysvetlenie.“

Je to tak, ako povedal profesor John Moore: „Pri prísnom skúmaní a analýze sa ka dédogmatické tvrdenie, e genetické mutácie sú surovinou pre al í evolu ný proces zahrnujúciprirodzený výber, javí ako slová bájky.“

Po pre ítaní predo lých kapitol sa núka otázka: o zodpovedá skuto nostiam - evolúcia, istvorenie? Nasledujúce st pce ukazujú model evolúcie, model stvorenia a skuto nosti z reálnehosveta.

43

o zodpovedá skuto nostiam?

Model evolúcie Model stvorenia Konkrétne skuto nostiivot sa vyvíjal z ne ivej hmoty

náhodnou chemickou evolúciou(samoplodením).

ivot vzniká len zo ivota uexistujúceho, pôvodne stvorenýinteligentným stvorite om.

− ivot vzniká len zo ivota uexistujúceho.

− zlo itý genetický kód sa nemô esformova náhodou.

akávané svedectvá skamenelín:− jednoduché formy ivota vznikajúce

postupne− prechodné formy nadväzujúce na

predo lé

akávané svedectvá skamenelín:− zlo ité formy objavujúce sa náhle

vo ve kej rozmanitosti− medzery odde ujúce hlavné druhy,

iadne medzi lánky

Skuto né svedectvá skamenelín:− náhle objavenie sa zlo itých foriem

ivota vo ve kej rozmanitosti− ka dý nový druh sa odli uje od

druhov predchádzajúcich, iadnemedzi lánky

Nové druhy vznikajú postupne,po iatky e te neúplne vyvinutýchkostí a orgánov na rozli nýchprechodných stup och.

Nové druhy sa neobjavujú postupne,iadne neúplne vyvinuté kosti alebo

orgány, v etky asti sú úplné.

Nové druhy sa neobjavujú postupne,hoci je mnoho odrôd, iadne neúplnevyvinuté kosti alebo orgány.

Mutácie sú v kone nom dôsledkuito né, vytvárajú nové znaky.

Mutácie sú pre zlo ité ivo íchykodlivé, nevedú k ni omu novému

Malé mutácie sú kodlivé, ve ké súsmrte né, výsledkom nikdy nie jenie o nové.

Postupný vznik civilizácievychádzajúci z hrubých, zvieracíchza iatkov.

Civilizácia sa objavuje sú asnes lovekom, od za iatku zlo itáa dômyselná.

Civilizácia sa objavuje zároves lovekom, obyvatelia jaský súsú asníci civilizovaných udí.

Re sa vyvíjala z jednoduchýchzvieracích zvukov v dne né zlo itéjazyky.

Re vznikla zárove s lovekom, staréjazyky sú zlo ité a úplné.

Re vznikla zárove s lovekom, staréjazyky sú asto zlo itej ie nenovodobé.

lovek sa objavuje pred miliónmirokov.

lovek sa objavuje asi pred 6 000rokmi.

Najstar ie písomné záznamy saodhadujú len asi na 5 000 rokov.

Logický záverKe porovnáme skuto nosti reálneho sveta s predpove ami evolúcie a s predpove ami

stvorenia, neuká e sa jasne, ktorý model zodpovedá skuto nostiam a ktorý je s nimi v rozpore?Dôkazy zo sveta ivých organizmov, ktoré sú okolo, a zo záznamu skamenelín o dávno vyhynutýchorganizmoch vedú k tomu istému záveru. ivot bol stvorený. Nevyvinul sa.

Nie, ivot sa naozaj neza al v akejsi neznámej prvotnej polievke. udstvo nepochádza zpredkov podobných opiciam. Naopak, ivé organizmy boli stvorené v hojnom mno stve ako odli nérodové formy. Ka dá sa mohla rozmno ova s ve kou rozmanitos ou vnútri svojho druhu, aleiadny druh nemohol prekro hranice, odde ujúce jednotlivé druhy. U ivých organizmov mo no

zrete ne pozorova , e táto hranica je daná neplodnos ou krí encov. A rozdiel medzi druhmi jezaistený genetickým mechanizmom, ktorý je u ka dého druhu jedine ný.

Av ak o existencii stvorite a sved í toho ove a viac ne len skuto nosti zodpovedajúce modelustvorenia. Uva ujte o udivujúcej premyslenosti a zlo itosti toho, o mo no vidie na zemi, a vlastnev celom vesmíre. Aj to je svedectvo o existencii najvy ej inteligencie. V al ích kapitoláchobrátime pozornos iba na nieko ko týchto divov, od báze vzbudzujúceho vesmíru po zlo itovystavaný mikrokozmos.

44

Ná báze vzbudzujúci vesmír tisíce rokov udia obdivujú hviezdnu oblohu. Za jasnej noci zavisnú nádherné hviezdy ako

trblietavé drahokamy na temnom pozadí vesmírneho priestoru. Za mesa ných nocí sa Zem celákúpe v tej nádhere.

Ke to lovek vidí a premý a o tom, asto mu prídu na myse otázky: o asi je tam vovesmíre? Ako je organizovaný? Dá sa zisti , ako sa to v etko za alo? Odpovede na ne nepochybnepomô u presnej ie ur , pre o vznikla Zem a v etok ivot na nej, a o mô e prinies budúcnos .

Pred stáro iami si udia mysleli, e vesmír sa skladá z tých nieko kých tisícok hviezd, ktorémo no vidie prostým okom. Dnes v ak vedci premeriavajú oblohu výkonnými prístrojmi a vedia,e je tam toho ove a viac. To, o udia pozorujú, je ove a ú asnej ie, ne si kto kedy dokázal

predstavi . Nezmernos a zlo itos presahuje udskú fantáziu. Pod a asopisu National Geographicto, o sa lovek teraz dozvedá o vesmíre, ho nap a ú asom.

Ohromujúca ve kosAstronómovia, ktorí v minulých storo iach skúmali oblohu vtedy vyrobenými teleskopmi,

spozorovali nieko ko nejasných útvarov podobných oblakom. Nazdávali sa, e sú to blízke oblakyplynov. Ke v ak v dvadsiatych rokoch ná ho storo ia pou ili vä ie a výkonnej ie teleskopy,ukázalo sa, e tieto oblaky plynov sú ímsi ove a vä ím a významnej ím - e sú to galaxie.

Galaxia je obrovské zoskupenie hviezd, plynov a iného materiálu, rotujúceho okolo centrálnehojadra. Galaxie nazývajú aj ostrovmi vesmíru, lebo ka dá z nich sa sama osebe podobá vesmíru.Pouva ujme o galaxii, v ktorej ijeme a ktorú voláme Mlie na dráha. Ná slne ný systém, toznamená Slnko, Zem a ostatné planéty a ich mesiace, sú as ou tejto galaxie. Tvoria v ak len jejve mi nepatrnú as , ke e systém na ej Mlie nej dráhy sa skladá z vy e sto miliárd hviezd.Niektorí vedci odhadujú ich po et na najmenej 200 a 400 miliárd.

Priemer na ej galaxie je taký obrovský, e na prekonanie tejto vzdialenosti rýchlos ou svetla(299 793 kilometrov za sekundu) by bolo potrebných 100 000 rokov. Ko ko je to kilometrov?Svetlo prejde za rok asi desa biliónov (10 000 000 000 000) kilometrov, a tak odpove dostanemevynásobením tohto po tu sto tisícami. Výsledok: Na a Mlie na dráha má priemer asi jeden trilión(1 000 000 000 000 000 000) kilometrov. Priemerná vzdialenos hviezd vnútri galaxie sa odhadujeasi na 6 svetelných rokov e okolo 60 biliónov kilometrov.

loveku je skoro nemo né pochopi takéto rozmery a vzdialenosti. A predsa je na a galaxia lenza iatok toho, o obsahujú priestory kozmu. Je tu osi e te ohromujúcej ie: Dnes u je objavenýchto ko galaxií, e sa o nich hovorí: Sú také asté ako steblá trávy na lúke. Vo vidite nom vesmíre jeasi 10 miliárd galaxií. Navy e existuje mnoho al ích galaxií mimo dosahu moderných teleskopov.Po et v etkých galaxií vo vesmíre odhadujú niektorí astronóm na 100 miliárd. A ka dá galaxiamô e obsahova stovky miliárd hviezd.

Kopy galaxiíNo to e te nie je v etko. Tieto ohromujúce galaxie nie sú vo vesmíre roztrúsené náhodne. Sú

zvy ajne usporiadané do ur itých skupín zvaných kopy, podobne ako bobule hrozna vytvárajústrapec. Boli pozorované a vyfotografované tisícky takýchto galaktických kôp.

Niektoré kopy sa skladajú len z relatívne malého po tu galaxií. Napríklad na a Mlie na dráha jeas ou kopy, v ktorej je asi 20 galaxií. V tejto miestnej skupine je susedná galaxia, ktorú za jasnej

noci mo no vidie aj bez teleskopu. Je to galaxia v súhvezdí Andromedy, ktorá má podobu pirályako na a Mlie na dráha.

al ie galaktické kopy sa skladajú z mnohých desiatok a azda aj stoviek, ba tisícok galaxií. Ojednej z týchto kôp sa súdi, e obsahuje okolo 10 000 galaxií. Galaxie vnútri jednej kopy sú od sebavzdialené priemerne okolo milión svetelných rokov. Vzdialenos jednej galaktickej kopy od al ejnajbli ej mô e v ak by stonásobne vä ia. Ba jestvujú náznaky, e kopy sú usporiadané dosuperkôp ako strapce hrozna na vini i. To je skuto ne kolosálna ve kos a brilantnáorganizovanos !

45

Podobná usporiadanosKe sa vrátime k na ej slne nej sústave, prídeme na al ie vynikajúco organizované

usporiadanie. Slnko, hviezda strednej ve kosti, tvorí jadro, okolo ktorého sa na presných obe nýchdráhach pohybuje Zem i ostatné planéty so svojimi mesiacmi. Rok o rok krú ia s takoumatematickou presnos ou, e astronómovia mô u presne predpoveda , kde sa budú nachádza vktorýko vek as v budúcnosti.

Rovnakú presnos badáme pri poh ade do nekone ne malého sveta atómov. Atóm je zázrakusporiadanosti, podobnej poriadku, ktorý panuje v slne nej sústave. astice zvané protóny aneutróny tvoria jeho jadro, okolo ktorého krú ia nepatrné elektróny. Z týchto základnýchstavebných kame ov sa skladá v etka hmota. Jednotlivé látky sa od seba odli ujú po tom protónova neutrónov v jadre a po tom i usporiadaním elektrónov, ktoré krú ia okolo jadra. Prejavuje sa vtom neoby ajný poriadok, lebo v etky prvky, z ktorých sa skladá hmota, sa mô u usporiada dopresného poradia pod a po tu týchto stavebných kame ov, ktoré sú v nich.

o je za touto organizovanos ou?Ako sme videli, ve kos vesmíru naozaj vzbudzuje báze . To isté platí o jeho obdivuhodnom

usporiadaní. Od nekone ne ve kého po nekone ne malé, od zoskupenia galaxií a po atómy, vesmírade sved í o vynikajúcej organizovanosti. asopis Discover uvádza: „Prekvapil nás poriadok.

Na i kozmológovia a fyzici ustavi ne nará ajú na nové, udivujúce aspekty poriadku. V dy sme topova ovali za zázrak a aj teraz si dovo ujeme hovori o vesmíre ako o zázraku.“ Na tútousporiadanú truktúru poukazuje i výraz, ktorý sa v astronómií oby ajne pou íva na ozna enievesmíru - kozmos. V slovníku je definovaný ako harmonický a systematicky usporiadaný vesmír.

Bývalý kozmonaut John Glenn si v imol poriadok, ktorý panuje v ade vo vesmíre, a to, eetky galaxie sa pohybujú po ur ených obe ných dráhach vo vzájomných vz ahoch. Preto sa pýta:

„Mohla by to by náhoda? Mohlo sa sta , e sa akýsi zhluk vo ne sa vzná ajúcich útvarov lenzhodou okolností sám od seba uviedol na tieto obe né dráhy? Nemô em tomu veri . Musí tu byakási moc, ktorá to v etko uviedla na obe né dráhy a ktorá na nich na alej v etko udr iava.“

Vesmír je skuto ne tak presne organizovaný, e lovek mô e pou íva nebeské telesá akozáklad merania asu. Ale ka dé dobre fungujúce hodiny sú výsledkom metodického akon truktívneho myslenia. Metodické a kon truktívne myslenie mô e prejavova jedine inteligentnáosoba. Teda ako je to s ove a zlo itej ou a spo ahlivej ou kon trukciou vesmíru? i nesved i aj onao kon truktérovi, tvorcovi, o myslení, o inteligencii? A máme nejaký dôvod veri , e by inteligenciamohla existova oddelene od osobnosti?

Nemô eme obís jednu skuto nos : Vynikajúca organizovanos si vy aduje vynikajúcehoorganizátora. Ni z na ich skúseností nenazna uje, e by osi organizované mohlo vzniknúnáhodou alebo automaticky. Naopak, v etky na e ivotné skúsenosti nás u ia, e za ka dou formouorganizovanosti musí stá organizátor. Ka dý stroj a ka dý po íta musí ma kon truktéra a ka dábudova musí ma architekta, ba i ka dá ceruzka a ka dý list papiera musí ma svojho výrobcu,organizátora. Teda neporovnate ne zlo itej ia, ohromujúca organizovanos , ktorú vidíme vovesmíre, musela ma taktie svojho organizátora.

Zákon predpokladá zákonodarcuCelý vesmír od atómu a po galaxie je ovládaný pevnými fyzikálnymi zákonmi. Napríklad

teplo, svetlo, zvuk a zemská prí livos - to etko je podrobené zákonom. Fyzik Stephen W.Hawking povedal: „ ím viac skúmame vesmír, tým jasnej ie poznávame, e rozhodne nie jevystavaný bez systému, ale podlieha ur itým presne stanoveným zákonom, ktoré pôsobia v rôznychoblastiach. Ve mi rozumnou sa zdá by domnienka, e mo no jestvujú akési jednotiace princípy, ae tak sú v etky zákony as ou vä ieho zákona.“

Expert na raketovú techniku Wernher von Braun iel e te o krok alej, ke v minulostivyhlásil: „Vo vesmíre platné prírodné zákony sú také presné, e mô eme bez kostí vystavakozmickú lo , ktorá bude letie na Mesiac a ktorej as letu mô eme na zlomok sekundy presnevypo íta . Tieto zákony museli by niekým stanovené.“ Vedci, ktorí chcú navies raketu na obe nú

46

dráhu okolo Zeme alebo okolo Mesiaca, majú úspech len vtedy, ke sa riadia týmito univerzálnymizákonmi.

Ke rozmý ame o zákonoch, uznávame, e pochádzajú od autority, ktorá zákony vydáva.Dopravná zna ka „Stoj!“ dokazuje existenciu osoby alebo skupiny osôb, ktorá vydala taký zákon.

o potom obsiahle zákony, ktoré ovládajú hmotný vesmír? Tieto brilantne po até zákony sved ia onesmierne inteligentnom zákonodarcovi.

Organizátor a zákonodarcaasopis Science News poukazujúc na v etky osobitné podmienky vytvárajúce poriadok, ktorý

sa tak zjavne prejavuje vo vesmíre, poznamenal: „Úvahy o tom kozmológov znepokojujú, lebo sazdá, e také zvlá tne a presne sa zhodujúce podmienky sa sotva vytvorili náhodou. Jednou zmo nosti, ako sa vyrovna s touto otázkou, je pripusti , e v etko bolo vopred naplánované a e totreba pripísa bo skej prozrete nosti“

Mnohí udia, medzi nimi i nemálo vedcov, to nechcú pripusti . No druhí sú ochotní uzna to, odôkazy neustále potvrdzujú - inteligenciu. Uznávajú, e také nesmierne rozmery, presnos azákonitos , ktoré sa prejavujú v celom vesmíre, nikdy nemohli vzniknú slepou náhodou. To v etkomusí by produktom vy ieho myslenia.

Takýto záver vyjadril biblický pisate , ktorý povedal o hmotných nebesiach: „Zodvihnitevysoko o i a h te. Kto stvoril tieto veci? Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko aj pod a po tu,

etky ich dokonca nazýva pod a mena.“ alej hovorí, e TEN je Stvorite nebies a ten Vzne ený,ktorý ich roz ahuje.“ (Izaiá 40:26, 42:5.)

Zdroj energieHmota podlieha univerzálnym zákonom. No odkia pochádza v etka hmota vesmíru? Carl

Sagan hovorí v knihe Kozmos: „Na po iatku ná ho vesmíru neboli ani galaxie, ani hviezdy aleboplanéty, ani ivot, ani civilizácia.“ Prechod od toho dávneho stavu po sú asný vesmír ozna uje ako„najú asnej iu premenu hmoty a energie, akú si len mô eme predstavi .“

Tu je k k porozumeniu, ako mohol vzniknú vesmír: muselo ís o premenu energie a hmoty.Tento vz ah potvrdila Einsteinova slávna rovnica

E=mc2 (energia rovná sa hmota násobená druhou mocninou rýchlosti svetla)Z tejto rovnice mo no i vyvodi záver, e hmota mô e vzniknú z energie, tak ako mo no z

hmoty vy ohromnú energiu. Dôkazom toho je atómová bomba. Preto astrofyzik Josip Kleczekvyhlásil: „Vä ina elementárnych astíc alebo azda v etky sa mô u vytvori materializáciouenergie.“

Teda existuje vedecký dôkaz, e zdroj nevy erpate nej energie mal východiskový materiál nastvorenie hmotného vesmíru. Citovaný biblický pisate sa zmienil o tom, e týmto zdrojom energieje ivá inteligentná osobnos . Povedal: „Pre hojnos dynamickej energie a preto e je silný v moci,ani jedno z nich (nebeských telies) nechýba.“ Ide teda o tento zdroj bezhrani nej energie, ke 1.Moj ova 1:1 hovorí: „Na za iatku Boh stvoril nebesia a zem.“

Za iatok nebol chaotickýDnes u vedci v eobecne uznávajú, e vesmír mal za iatok. Významná teória, ktorá sa usiluje

vystihnú tento za iatok, je teória ve kého tresku. Francis Crick napísal: „Temer v etky nov iepojednania o pôvode vesmíru vychádzajú z teórie ve kého tresku.“ Jastrow poukazuje na kozmickúexplóziu ako na doslovný moment stvorenia. V asopise New Scientist v ak astrofyzik JohnGribbin pripustil, e vedci síce v eobecne tvrdia, e mô u podrobne opísa , o sa udialo v tommomente, ale pre o nastal okamih stvorenia, zostáva tajomstvom. A usudzuje, e to asi predsa lenspôsobil Boh.

Pravda, vä ina vedcov sa zdráha pripísa tento okamih Bohu. Preto túto explóziu zvy ajneopisujú ako chaos, ktorý mo no prirovna k explózii jadrovej bomby. No vedie explózia k vy iemustup u organizovanosti? Vznikli bombami, zhodenými vo vojnách na mestá, skvele naprojektovanébudovy alebo ulice a dopravné zna ky? Naopak. Explózie spôsobili zrútenie budov, neporiadok,

47

chaos a skazu. A ak je výbu ný materiál jadrový, dochádza k úplnej skaze, akú zakúsili japonskémestá Hiro ima a Nagasaki v roku 1945.

Nie, ná báze vzbudzujúci vesmír s jeho obdivuhodným poriadkom, ú elnos ou a zákonminemohol by stvorený len holou explóziou. Len mocný organizátor a zákonodarca bol schopnýriadi mocné sily tak, aby vznikla vrcholná organizovanos a obdivuhodné zákony. A tak savedecké dôkazy a zdravý úsudok stávajú pevnou oporou biblického výroku: „Nebesia oznamujúBo iu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ ( alm 19:2)

Biblia teda odpovedá na otázky, na ktoré evolu ná teória nevedela da jasnú odpove . Biblianás nenecháva v nevedomosti o tom, o je za pôvodom v etkých vecí. Dáva nám jednoduchúa zrozumite nú odpove . Potvrdzuje výsledok vedeckých i na ich vlastných pozorovaní, e ninevzniká samo od seba. A hoci my sami sme neboli svedkami vzniku vesmíru, je o ividné, emusel ma majstrovského Stvorite a, tak ako to vysvet uje Biblia: „Ka dý dom postavil niekto, aleten, kto postavil v etko, je Boh.“ (Hebrejom 3:4)

48

Jedine ná planéta podáva dôkazyNa a planéta Zem je skuto ný zázrak - krásny, vzácny klenot vo vesmíre. Ke kozmonauti

pozorovali Zem z vesmíru, javila sa im so svojou modrou oblohou a bielymi oblakmi akonajvábnej í objekt, aký kedy videli.

No Zem je viac ne iba krásna. „Najvä ia zo v etkých kozmologických záhad, ktorej vedcinapriek v etkému úsiliu nemô u porozumie , je Zem,“ napísal Lewis Thomas v asopise Discover.„A teraz si za íname ceni , aká je zvlá tna, nádherná a ú asná, najrozko nej í objekt pohybujúcisa okolo Slnka, obalená svojou modrou atmosférou, vyrábajúca a dýchajúca vlastný kyslík, schopnáviaza vo svojej pôde svoj vlastný dusík zo vzduchu a vytvára si po asie.“

Je zaujímavé aj to, e zo v etkých planét na ej slne nej sústavy len na Zemi sa na iel ivot. Akýpodivuhodný a rozmanitý je svet ivých organizmov - mikroorganizmy, hmyz, rastliny, ryby, vtáky,cicavce a udia. Navy e, Zem je osi ako ohromný sklad, naplnený v etkým potrebným nazachovanie ivota. V knihe Zem sa výsti ne pí e: „Zem je zázrak vesmíru, jedine ná planéta.“

Na znázornenie jedine nosti Zeme si skúste predstavi , e ste v neplodnej pú ti, kde nie jenijaký ivot. Odrazu prídete k peknému domu. Má klimatiza né zariadenie, kúrenie, te úcu vodu aelektrický prúd. Chladni ka a komora sú plné potravín. V pivnici je uskladnené palivo a al iezásoby. A keby ste sa niekoho spýtali, kde sa to v etko vzalo tu v tejto neplodnej pú ti, o by ste sipomysleli, keby ste dostali odpove : „To sa tu náhodou objavilo.“ Uverili by ste? Alebo by steuva ovali skôr tak, e niekto musel ten dom naprojektova a postavi ?

etky ostatné planéty, ktoré vedci skúmajú, sú bez ivota. Ale Zem priam prekypuje ivotom,ktorý je udr iavaný ve mi zlo itými systémami. Tieto systémy zaobstarávajú svetlo, vzduch, teplo,vodu a potravu, a pritom zotrvávajú v neoby ajnej rovnováhe. To mo no pova ova za dôkaz, e tuboli peciálne vytvorené podmienky, aby ivé organizmy mali pohodlie - ako vo vynikajúcozariadenom dome. Túto súvislos si v íma aj jeden z pisate ov Biblie: „Ka dý dom postavil niekto,ale ten, kto postavil v etko, je Boh.“ Áno, na to, aby tu mohol stá tento nekone ne vä í a

asnej í dom - na a planéta Zem - musel tu by aj neoby ajne inteligentný kon truktér a stavite ,Boh. (Hebrejom 3:4)

ím podrobnej ie vedci skúmajú planétu Zem a ivot na nej, tým viac si uvedomujú, akovynikajúco je vytvorená. asopis Scientific American o tom hovorí: „Ke pozorujeme vesmír azis ujeme tie mnohé fyzikálne a astronomické náhody, ktoré spolupôsobili na ná ú itok, skoro sazdá, e vesmír musel akosi vedie , e prídeme.“ A asopis Science News pripú a: „Zdá sa, e takézvlá tne a presne sa zhodujúce podmienky sa sotva vytvorili náhodou.“

Správna vzdialenos od SlnkaK mnohým podmienkam, ktoré musia by presne splnené, aby mohol existova ivot na Zemi,

patrí mno stvo svetla a tepla, ktoré k nám prichádza zo Slnka. Na Zem sa dostáva len nepatrnýzlomok slne nej energie. Je to v ak práve to mno stvo, ktoré je potrebné na zachovanie ivota. Toje dané tým, e Zem má presne potrebnú vzdialenos od Slnka - v priemere 149 600 000kilometrov. Keby Zem bola bli ie k Slnku alebo alej od neho, bolo by na Zemi príli teplo alebopríli chladno, tak e by na nej nemohol existova ivot.

Pri svojom ro nom obehu okolo Slnka sa Zem pohybuje rýchlos ou okolo 107 000 kilometrovza hodinu. Práve táto rýchlos je schopná vyvá prí livos Slnka a udr Zem v potrebnejvzdialenosti. Keby sa táto rýchlos zní ila, Zem by bola pritiahnutá bli ie k Slnku. asom by saZem mohla sta vyprahnutou pú ou podobnou planéte Merkúr, ktorá je Slnku najbli ie. NaMerkúre je cez de teplota vy e 300 stup ov Celzia. Keby sa Zem na svojej obe nej dráhepohybovala rýchlej ie, vz ovala by sa od Slnka a mohla by sa premeni na adovú pustatinu,podobnú planéte Pluto, ktorej obe ná dráha je od Slnka naj alej. Teplota na planéte Pluto je okolo-180 stup ov Celzia.

Okrem toho sa Zem raz za 24 hodín oto í okolo svojej osi. To vyvoláva pravidelné striedaniesvetla a tmy. Ale o keby sa Zem otá ala okolo svojej osi, povedzme, iba raz za rok? Znamenalo byto, e Slnko by po celý rok svietilo na tú istú stranu Zeme. Na tej strane by zrejme vzniklaroz eravená pú , a strana odvrátená od Slnka by sa premenila na studenú adovú pustatinu.

49

V takých extrémnych podmienkach by mohlo existova len ve mi málo ivých organizmov, akvôbec dajaké.

Zemská rota ná os zviera s kolmicou na obe nú dráhu Zeme uhol 23,5 stup a. Keby zemská osnebola naklonená, nebolo by striedanie ro ných období. Podnebie by bolo stále rovnaké. ivot bysíce bol aj vtedy mo ný, ale u by nebol taký rozmanitý. Na mnohých miestach by do lo kdrastickej zmene teraj ích období zberu úrody. Keby zemská os mala ove a vä í sklon, boli byextrémne horúce letá a extrémne studené zimy. Ale sklon 23,5 stup a spôsobuje príjemné striedaniero ných období so v etkou zaujímavou pestros ou. Na mnohých miestach Zeme pre ívameosvie ujúce obdobia jari, ke sa prebúdzajú stromy a kríky a rozkvitajú ute ené kvety, teplé letá,po as ktorých sa dobre pracuje pod írym nebom, i jesenné ne asy s hýrivou hrou meniacich safarieb padajúceho lístia, a zimy s ve kolepou scenériou snehom pokrytých hôr, lesov a polí.

Na a obdivuhodná atmosféraJedine ná a naozaj obdivuhodná je aj atmosféra, ktorá oba uje na u Zem. iadna iná planéta

na ej slne nej sústavy, ani ná Mesiac, nemá podobnú atmosféru. Preto mô u kozmonauti vovesmíre pre len v kozmických skafandroch. Na Zemi nepotrebujeme také ochranné oble enie,lebo na a atmosféra obsahuje v správnych pomeroch plyny nevyhnutné pre ivot. Niektoré z týchtoplynov, ak sa vyskytujú samostatne, sú smrte ne jedovaté. No ke e vo vzduchu sú obsiahnuté vbezpe ných pomeroch, mô eme ich vdychova bez toho, e by nám u kodili.

Jedným z týchto plynov je kyslík, tvorí 21 percent vzduchu, ktorý dýchame. Bez kyslíka byudia i zvieratá zomreli za nieko ko minút. Nadmerné mno stvo kyslíka by v ak ohrozilo na u

existenciu. Pre o? istý kyslík sa stáva toxickým, ak sa dlh ie vdychuje. Okrem toho, ím viackyslíka, tým ah ie vznikne ohe . Keby ovzdu ie obsahovalo prive a kyslíka, hor avé látky by save mi ahko zapálili. írili by sa po iare a bolo by ké ich hasi . Je múdre, e kyslík je zriedenýinými plynmi, najmä dusíkom, ktorého je v atmosfére a 78 percent. Dusík v ak neslú i len nariedenie. Pri búrkach dochádza na Zemi denne k miliónom bleskov. Týmito elektrickými výbojmisa as dusíka zlu uje s kyslíkom. Vzniknuté zlú eniny padajú s da om na zem a slú ia rastlinámako hnojivo.

Kysli ník uhli itý je v atmosfére zastúpený menej ne jedným percentom. Na o slú i totonepatrné mno stvo? Rastliny by bez neho odumreli. Práve toto nepatrné mno stvo potrebujúrastliny na svoje dýchanie, pri om naspä odovzdávajú do vzduchu kyslík. udia a zvieratávdychujú kyslík a vydychujú oxid uhli itý. Zvý ená koncentrácia oxidu uhli itého v ovzdu í bykodila om i zvieratám. Pokles koncentrácie by zase nesp al potreby rastlinného ivota. Preivot rastlín, zvierat i loveka bol uvedený do pohybu skuto ne obdivuhodný, presne sk bený

cyklus, ktorý sa samo inne udr iava.Atmosféra nielen udr iava ivot, ale mu slú i aj ako ochranný obal. Pribli ne vo vý ke 25

kilometrov nad zemským povrchom je tenká vrstva ozónu, ktorá ako filter zachytáva kodlivúzlo ku slne ného iarenia. Bez tejto ozónovej vrstvy by iarenie zni ilo ivot na Zemi. Atmosférachráni Zem aj pred bombardovaním meteoroidmi. Vä ina meteoroidov nikdy nedosiahne povrchzeme, preto e pri vstupe do atmosféry zhoria, a my vtedy hovoríme, e padajú hviezdy. Bez tejtoochrany zo strany atmosféry by milióny meteoroidov dopadali v ade na zem a spôsobovali byrozsiahle kody na ivotoch i na majetku.

Popritom, e atmosféra pôsobí ako ochranný obal, udr iava na Zemi teplo, ktoré by sa inakstratilo v chlade vesmíru. A atmosfére samotnej bráni uniknú do vesmíru prí livá sila zeme.Zemská prí livos je dos silná na to, aby ju udr ala, ale zasa nie taká silná, e by násobmedzovala v pohybe.

Atmosféra je nielen potrebná pre ivot, ale je aj krásna. Pripome te si premeny oblohy. Ichrozsah a nádhera sú pre nás jednoducho nepochopite né. Nad Zemou sa klenie a celú ju obtá amajestátna a farbistá panoráma oblohy. Zlatá iara na východe ohlasuje úsvit a západná obloha salú i s d om ru ovou, pomaran ovou, ervenou a purpurovou nádherou. Biele vzdúvajúce sa oblakypodobné ahkej vate ohlasujú krásny jarný i letný de , ich jesenná obmena ako ký kabát z ov ejvlny prezrádza, e sa blí i zima. V noci ponúka obloha ve kolepý poh ad na jagajúce sa hviezdy amesa ná noc má svoju vlastnú osobitú krásu.

50

Atmosféra na ej Zeme je po v etkých stránkach ú asným opatrením. Istý autor prispievajúci doasopisu The New England Journal of Medieine napísal: „Obloha je majstrovské dielo. Robí si

svoju prácu a neomylne vykonáva to, na o je ur ená, ako v etko ostatné v prírode. Pochybujem, eby niekto z nás mohol vymyslie spôsob, ako ju zdokonali , iba e by príle itostne premiestnilniektorý oblak.“ Táto poznámka pripomína slová mu a, ktorý pred tisícro iami, stojac predpodobnými pozoruhodnými javmi, ozna il ich ako podivuhodné diela Toho dokonalého v poznaní.Pravda e, myslel tým Stvorite a nebies a toho Vzne eného, ktorý ich roz ahuje. (Jób 37:16, Izaiá42:5)

Voda - výnimo ná látkaNa Zemi sú obrovské zásoby vody. Jej vlastnosti majú podstatný význam pre ivot. Voda sa

vyskytuje v prírode hojnej ie ne ktoráko vek iná látka. Jednou z jej vynikajúcich vlastností je, e vrozsahu teplôt, ktoré sa dosahujú na Zemi, objavuje sa v troch skupenstvách: aj ako plyn (vodnápara), aj ako kvapalina (voda), aj ako pevná látka ( ad). Tisíce látok, ktoré potrebujú udia, zvieratáa rastliny, musia by prepravované v nejakej tekutine, napríklad v krvi alebo v miazge rastlín. Na toje ideálna práve voda, lebo sa v nej rozpú a viac látok ne v ktorejko vek inej kvapaline. Bez vodyby sa nemohla uskuto ni vý iva, ke e ivé organizmy nutne potrebujú vodu na rozpustenie látok,ktorými sa ivia.

Neoby ajný je aj spôsob mrznutia vody. Ke sa voda v moriach a jazerách ochladí, je ia aklesá ku dnu. ah ia, teplej ia voda sa tým vytlá a na povrch. Ale ke sa teplota vody blí i k bodumrazu, tento proces sa obracia. Chladnej ia voda sa teraz stáva ah ou a stúpa nahor. Ke zamrzne,pláva ako ad na hladine. ad pôsobí ako izolátor, nedovo uje spodným vrstvám vody zamrznú atým chráni vodné ivo íchy. Keby voda nemala túto jedine nú vlastnos , ka dú zimu by sausádzalo na dne stále viac adu, a slnko by ho po as nasledujúceho leta nevládalo rozpusti . Ve miskoro by voda vo vä ine riek, jazier, ba i v moriach stuhla na ad. Zem by sa premenila nanehostinnú adovú planétu, neprístupnú ivotu.

Obdivuhodný je i spôsob, ako sa voda, udr iavajúca ivot, dostáva do krajov ve mi vzdialenýchod riek, jazier a mori. Vplyvom slne ného tepla sa ka dú sekundu premie ajú milióny kubickýchmetrov vody na vodnú paru. Vodná para, ah ia ako vzduch, stúpa nahor a vytvára oblaky. Tieenie vietor a vzdu né prúdy alej a ke nastanú vhodné podmienky, vlhkos padá v podobe

da a. No kvapky da a dosahujú len ur itú ve kos . o by sa stalo, keby kvapky boli zrazu ove avä ie? Bola by to katastrofa! Ale kvapky da a padajú vä inou v správnej ve kosti a jemne, a lenmálokedy po kodia o i len steblo trávy i najkrehkej í kvet. Vlastnosti vody sú naozaj svedectvommajstrovského, uvá livého plánovania a oh aduplnosti.

Úrodná zemJeden z pisate ov Biblie opisuje Boha ako toho, ktorý svojou múdros ou pevne zalo il úrodnú

zem. (Jeremiá 10:12) Úrodná zem - pôda na ej planéty - je obdivuhodná. Jej zlo enie sved í omúdrosti. Pôda svojimi vlastnos ami umo uje rast rastlín. Rastliny z nej získavajú ivinyrozpustné vo vode, ktoré sa za prítomnosti slne nej energie spájajú s oxidom uhli itým zo vzduchu,a tak sa tvoria rôzne druhy potravy.

Pôda obsahuje chemické prvky potrebné na zachovanie ivota udí i zvierat. No rastliny ichmusia najprv premeni na látky, v ktorých ich telo mô e prija . Pritom spolupôsobia drobné ivéorganizmy. Iba v jednej kávovej ly ke pôdy sú ich milióny. Majú tisícoraké tvary a pracujú natom, aby sa opadané lístie, suchá tráva a iné odpadové látky rozlo ili na pou ite né formy, alebokypria pôdu, aby do nej mohol vnika vzduch a voda. Ur ité pôdne baktérie menia dusík nazlú eniny potrebné pre rast rastlín. ervy a hmyz pripravujú ornicu, a to tým, e nepretr iteprehrabávajú pôdu a vyná ajú iasto ky z jej spodných vrstiev na povrch.

Pravda, nesprávne zaobchádzanie s pôdou a iné okolnosti viedli k tomu, e sa pôda do zna nejmiery po kodzuje. Toto po kodenie v ak nemusí by trvalé. Zem má obdivuhodnú regenera núschopnos . To mo no pozorova tam, kde bola krajina spusto ená po iarmi alebo výbuchmi sopiek.Po ase sa i na týchto miestach opä darí rastlinám. A pokia sa zabráni al iemu zne is ovaniu,krajina sa regeneruje, aj keby bola predtým zmenená na neplodnú pustatinu. Najdôle itej ie

51

opatrenie, ktoré urobil Stvorite zeme, aby odstránil základnú prí inu znehodnocovania pôdy, je to,e zni í tých, ktorí ni ia zem, a tak ju pod a svojho pôvodného zámeru zachová ako ve ný domovudstva. (Zjavenie 11:18; Izaiá 45:18)

To nemô e by náhodaKe sa nad týmto v etkým zamyslíme, zistíme, e je tu zopár veci, ktoré stoja za uvá enie:

Stalo sa len náhodou, e Zem má správnu vzdialenos od Slnka, zdroja svetla a tepla? Je tovýsledok náhody, e sa Zem pohybuje okolo Slnka presne potrebnou rýchlos ou, alebo e sa v dyza 24 hodín oto í okolo svojej osi a pritom zachováva presne potrebný uhol sklonu? Bola Zem ibaírou náhodou opatrená ochrannou atmosférou udr iavajúcou ivot, v ktorej sú plyny zmie ané v

práve potrebnom pomere? Je Zem len náhodne zaopatrená vodou a pôdou, ktoré sú nevyhnutné prerast rastlín poskytujúcich potravu? Bola to náhoda, ktorá nám dala to ko lahodných a farbistýchplodov, chutnej zeleniny a al ích potravín? V íme náhode za krásu oblohy, hôr, riek a jazier,bylín, kvetov a stromov a al ích rozko ných prejavov ivej prírody?

Mnohí udia dospeli k záveru, e toto v etko by ko mohlo by len dielom slepej náhody.ade okolo seba vidia neklamné znaky premysleného, inteligentného, uvá eného plánovania.

Ke e to uznávajú, pova ujú za správne, aby tí, ktorí z toho majú ú itok, sa báli Boha a oslavovaliho, preto e on je TEN, „ktorý utvoril nebo a zem a more a pramene vôd“. (Zjavenie 14:7)

52

Udivujúca skladba ivých organizmovKe antropológovia nájdu v zemi kus ostrého trojhranného pazúrika, vyvodzujú z toho, e ho

niekto muselo pracova , aby sa dal pou ako hrot ípu. Vedci sa zhodujú v tom, e predmety,ktoré majú slú na nejaký ú el, nemô u by dielom náhody.

Av ak ak ide o ivé organizmy, je táto logika odlo ená nabok. U sa nepripú a, e tu muselby kon truktér. Ale i ten najjednoduch í jednobunkový organizmus - alebo len DNK so svojímgenetickým kódom - je ove a zlo itej í ne opracovaný kus pazúrika. Zástancovia evolúcie v aktrvajú na tom, e ivé organizmy kon truktéra nemajú a e vznikli sledom náhodných udalostí.

Darwin v ak uznával, e tu musela by nejaká utvárajúca sila, a pripísal túto úlohuprirodzenému výberu. Prirodzený výber de za d om, hodinu za hodinou skúma na celom svete inajmen iu odchýlku, zavrhuje zlé, zachováva a zvä uje v etko, o je dobré. No dnes tento názor unie je taký ob úbený ako kedysi.

Pod a vyjadrenia Stephena Goulda dnes mnohí evolucionisti hovoria, e podstatné zmeny asinepodliehajú prirodzenému výberu, ale íria sa v populáciách náhodne. Gordon Taylor s týmsúhlasí: „Prirodzený výber vysvet uje malú as toho, o sa deje: vä ina zostáva bez vysvetlenia.“Geológ David Raup hovorí: „Podstatne významná alternatíva k prirodzenému výberu mala nastapôsobením írej náhody.“ Ale mô e íra náhoda nie o skon truova ? Je schopná vytvára zlo itétruktúry ivota?

Zoológ Richard Lewontin hovorí, e organizmy ako sa zdá, boli zostavené pozorne adômyselne. Vidí v nich hlavný dôkaz existencie najvy ieho kon truktéra. Nad niektorými ztakýchto dôkazov bude u ito né pouva ova .

Drobné organizmyZa nime najmen ími ivými tvormi, jednobunkovými organizmami. Jeden biológ vyhlásil, e

jednobunkové ivo íchy mô u chyta potravu, trávi ju, zbavova sa odpadov, pohybova sa,stava domy, prejavova sexuálnu aktivitu, a to bez tkanív, orgánov, srdca, mysle - a majú skuto ne

etko, o máme my.Rozsievky, jednobunkové organizmy, prijímajú z morskej vody kremík a kyslík, vytvárajú

sklovitú kyselinu kremi itú a stavajú z nej drobné katu ky, v ktorých uchovávajú svoj zelenýchlorofyl. Istý vedec chváli ich dôle itos i krásu: „Tieto zelené lísto ky, uzavreté vo svojichperkovniciach, sú potravou pre devä desatín v etkého, o ije v moriach.“ Zna ný podiel na ich

vý ivnej hodnote má olej, ktorý rozsievky vyrábajú a ktorý im aj pomáha hojda sa ako bóje nahladine, kde mô u svoj chlorofyl vystavi slne nému svetlu.

Ten istý vedec hovorí, e ich krásne sklovité schránky sa vyskytujú v udivujúcej rozmanitostitvarov - ako kruhy, tvorce, títky, trojuholníky, ovály, tvoruholníky - v dy bohato zdobenégeometrickýmí leptmi. Filigránske vzory sú tak jemne vyryté do prieh adnej skloviny, e udskývlas by sa vo iel do medzier len vtedy, keby bol rozdelený na tyristo prú kov.“

Jedna skupina jednobunkových obyvate ov morí, ktoré sa volajú mre ovce, vytvára lú ovitésklovité puzdierka s dlhými, tenkými priesvitnými ihlicami vychádzajúcimi z gu ovitéhokri tá ového stredu. Alebo sú sklovité ihlice zostavené do es hranov, tak e vznikajú jednoduchégeodetické kopuly. O jednom takomto mikroskopickom stavite ovi sa hovorí: „Jedna geodetickákopula tomuto superarchitektovi nesta í, musia by tri sklovité kopuly ipkovito mrie kované,jedna v druhej.“ Tieto architektonické zázraky nie je mo né opísa - treba ich vidie .

Huby sa skladajú z miliónov buniek, ktoré sa v ak delia len na nieko ko druhov. Jednavysoko kolská u ebnica vysvet uje: „Bunky nie sú organizované do tkanív alebo orgánov, predsa

ak existuje medzi nimi ur itý spôsob, ako sa navzájom rozpoznávajú, ktorým sa k sebe via u aorganizujú.“ Ak pretla íme hubu cez gázové sito a milióny jej buniek sa od seba oddelia, tietobunky sa opä spoja a vytvoria hubu. Huby tvoria ve mi pekné sklené skelety. Jedna znajnádhernej ích je hubka pletená, Venu in kô .

Jeden vedec o nej hovorí: „Ke sa pozeráte na zlo itý skelet tejto huby vytvorený z kremi itýchihlíc, známy ako Venu in kô , ste zmätení. Ako mô u zdanlivo nezávislé mikroskopické bunkyspolupracova tak, e vylú ia milióny sklovitých ihlíc a vytvoria také zlo ité a krásne

53

mrie kovanie? To nevieme.“ Jedno v ak vieme: Nie je pravdepodobné, e by tu kon truktérom bolanáhoda.

SymbiózyV mnohých prípadoch sa zdá, e dva ivé organizmy boli skon truované tak, aby ili spolu.

Také partnerstvá sa nazývajú symbiózou (spolu itím). Ur ité druhy figovníkov a ôs sa navzájompotrebujú, aby sa mohli rozmno ova . Termity sa ivia drevom, ale na jeho trávenie potrebujúur ité prvoky, sídliace v ich tele. Podobne by kravy, kozy a avy nemohli strávi celulózuobsiahnutú v tráve bez pomoci baktérií a prvokov ijúcich v ich vnútornostiach. V istej správe sahovorí: „Tá as kravského alúdka, kde sa uskuto uje toto trávenie, má objem asi 100 litrov – a vka dej kvapke je desa miliárd mikroorganizmov.“ Riasy a huby sa spájajú a tvoria li ajníky. Ibatak mô u rás na holej skale a za premie skalu na prst.

Mravce s jedovatými ost ami ijú v dutých t och niektorých druhov akácií. Bránia dosta sa nastrom hmyzu po ierajúcemu lístie a prerezávajú a ni ia popínavé rastliny, ktoré sa pokú ajúvy plha sa na strom. Strom zase vylu uje sladkú tekutinu, ktorá ve mi chutí mravcom, a vytvárapre ne aj malé nepravé plody, ktoré mravcom slú ia ako potrava. Za al najprv mravec chránistrom, a strom sa mu z potom odmenil plodmi? Alebo najprv strom vytvoril plody pre mravce amravce sa potom odv ili tým, e za ali strom chráni ? Alebo sa to náhodou v etko stalo naraz?

Podobná spolupráca je astá medzi hmyzom a kvetmi. Hmyz ope uje kvety, a ony ho k miape om a nektárom. Niektoré kvety tvoria dva druhy pe u. Jeden slú i na oplodnenie, druhý v ak jesterilný a slú i za pokrm hmyzím náv tevníkom. Mnohé kvety majú peciálne zna ky a vône, abypomohli hmyzu nájs nektár. Hmyz ope uje kvety akoby len mimochodom. Niektoré kvety majúspú ací mechanizmus. Len o sa hmyz dotkne spú te, je poprá ený pe om z pra nika.

U jedného druhu vlkovca napríklad neexistuje samoope ovanie, tak e hmyz musí prinies pe ziného kvetu. Kvet rastliny obtá a rúrkovitý list, pokrytý vrstvou vosku. Hmyz, prilákaný vô oukvetu, dosadne na list a sk zne po tejto sk zavke do komôrky na dne. Tam zrelé blizny prijmú peprinesený hmyzom a dôjde k opeleniu. No ch pky a povoskované bo né steny dr ia hmyz e te tridni v zajatí. Medzitým dozreje vlastný pe kvetu a poprá i hmyz. Vtedy ch pky zvädnú a voskovanásk zavka sa skloní a do vodorovnej polohy. Hmyz vychádza a letí s novou zásobou pe u k inémukvetu vlkovca, aby ho opelil. Trojd ová náv teva mu nevadí, preto e hoduje na nektári, ktorý jetam pre neho prichystaný. Deje sa to v etko náhodou? Alebo je to dobre premyslené?

Niektoré druhy vstava ovitých (Orchidaceae) majú na korunných lupienkoch kresbu celej osejsami ky, s o ami, tykadlami i krídlami. Kvet dokonca íri vô u sami ky pripravenej na párenie. Osísam ek prilieta, aby sa spáril, ale iba opelí kvet. Iná orchideovitá rastlina, z rodu Ooryanthes,obsahuje kvasený nektár, ktorý spôsobí, e sa v ela na svojich nô kach za ne potáca , sk zne donádobky naplnenej tekutinou a jediný spôsob, ako sa z nej mô e dosta , je ten, e sa pretiahnepopod pra ník, pri om je poprá ená pe om.

Prírodné továrneZelené listy rastlín tvoria priamo i nepriamo potravinovú základ u sveta. Ale svoju úlohu

mô u plni iba za pomoci tenkých korienkov. Pôdou sa predierajú milióny takých korienkov -kon ek ka dého z nich je vybavený ochrannou iapo kou a namazaný olejom. Vlákna kore ov,ktoré sú za naolejovanou iapo kou, prijímajú vodu a nerastné látky, a tie potom stúpajú kanálikmibielej vrstvy dreva podkôrou a dostávajú sa do listov. Tam sa tvoria cukry a aminokyseliny, a tietoiviny sú vysielané do v etkých asti stromu, i do kore ov.

Ur ité vlastnosti tohto obehového systému stromov a ostatných rastlín sú také udivujúce, e ichmnohí vedci pova ujú skoro za zázra né. Predov etkým vzniká otázka, ako je dopravovaná voda dový ky 60 a 90 metrov. Najprv ju enie alej tlak kore ov, ale v kmeni nastupuje inýmechanizmus. Molekuly, vody dr ia pospolu silou kohézie (súdr nosti). Táto súdr nos spôsobuje,e pri vyparovaní vody z listov sú tenké st pce vody vy ahované nahor ako povrázky - povrázky,

ktoré siahajú od kore ov a k listom a mô u sa pohybova nahor rýchlos ou a 60 metrov zahodinu. Údajne by týmto systémom mohla voda v strome stúpa do vý ky troch kilometrov.

54

Vyparovaním prebyto nej vody z listov (transpiráciou) sa zase dostávajú o do vzduchu miliardy tonvody, ktorá potom znovu padá na zem ako dá . Je to dokonale premyslený systém.

To v ak nie je v etko. Na vytváranie ivotne dôle itých aminokyselín potrebujú listy dusi nanya dusitany z pôdy. Ur ité mno stvo z nich sa dostáva do pôdy pôsobením bleskov a niektorýchvo ne ijúcich baktérií. Dostato né mno stvo dusíkatých zlú enín sa vytvára aj pôsobenímstrukovín, napríklad hrachu, ateliny, fazule a lucerny. Do ich kore ov vnikajú isté baktérie, korenedodávajú baktériám uh ohydráty a baktérie menia alebo via u pôdny dusík na pou ite né dusi nanya dusitany. Vyrobia ich ro ne asi 200 kilogramov na hektár.

Ale to stále nie je v etko. Zelené listy prijímajú slne nú energiu, oxid uhli itý zo vzduchu avodu z kore ov rastliny a vyrábajú z toho cukor, pri om uvo ujú kyslík. Tento proces sa nazývafotosyntéza a prebieha v bunkových útvaroch zvaných chloroplasty. Sú také malé, e by sa ichzmestilo 400 000 do bodky na konci tejto vety. Vedci nedoká u plne pochopi tento proces. Nafotosyntéze sa zú ast uje asi sedemdesiat rôznych chemických reakcií. Je to naozaj zázra ný jav.Zelené rastliny bývajú ozna ované ako prírodné továrne - krásne, pokojné, nezne is ujúceprostredie, vyrábajúce kyslík, recyklujúce vodu a zásobujúce potravou celý svet. Sú tu iba náhodou?Naozaj by sme tomu mohli veri ?

Niektorým z najslávnej ích vedcov sveta sa vidí ké veri tomu. Vidia v prírode inteligenciu.Nosite Nobelovej ceny fyzik Robert A. Millikan, hoci verí v evolúciu, na schôdzi Americkejspolo nosti pre fyziku povedal: „Je nejaké bo stvo, ktoré utvára ná osud. isto materialistickáfilozofia je v mojich o iach vrchol nerozumu. Múdri udia v etkých ias v dy videli dos , aby malik tomu aspo úctu.“ Vo svojej predná ke citoval známe slová Alberta Einsteina, ktorý povedal, esa sna í pokorne pochopi aspo nepatrnú as inteligencie, ktorá sa prejavuje v prírode.

Sme obklopení dôkazmi cie avedomého plánovania, ktoré svojou nekone nou rozmanitos ou audivujúcou zlo itos ou sved í o vy ej inteligencii. Takýto záver je vyjadrený aj v Biblii, kde sapodobné plánovanie pripisuje stvorite ovi, ktorého „nevidite né vlastnosti vidno zrete ne odstvorenia sveta, lebo ich mo no vníma z vytvorených veci, i jeho ve nú moc a Bo stvo, tak e súbez ospravedlnenia“. (Rimanom 1:20)

ivot okolo nás poskytuje to ko dôkazov plánovania, e sa naozaj ukazuje by bezospravedlnenia, aby sme za tým videli len náhodu. A tak istotne nie je bezdôvodné, ke almistapriznáva inteligentnému stvorite ovi: „Aké mnohé sú tvoje diela, Ó, Jehova! V etky si ich urobil vmúdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov. To more, také ve ké a íre, v ktorom je pohybu bez po tu,ivých tvorov, malých, i ve kých.“ ( alm 104:24, 25)

Majstri speváciDrozd mnohohlasý je známy ako imitátor. Jeden takýto drozd raz hodinu imitoval

pä desiatpä iných vtákov. Ale svojich posluchá ov o arí drozd mnohohlasý najmä svojimipôvodnými melodickými skladbami. Je to nepochybne viac ne len zopár jednoduchých tónov,ktoré by týmto vtákom sta ili na ozna enie svojho teritória. Spievajú pre svoje pote enie - a i ajpre na e?

Juhoamerické orie ky sú nemenej obdivuhodní speváci. Podobne ako iní tropickí vtáci,sam ekovia a sami ky spievajú dueto. Ich výkony sú jedine né. Istá príru ka ich opisuje takto:„Samce a sami ky spievajú bu tie isté piesne spolo ne, alebo rôzne piesne alebo rôzne strofy tejistej piesne striedavo, sú tak presne synchronizovaní, e celá piese znie, akoby ju spieval jedenvták.“ Sú krásne tieto jemné hudobné dialógy, ktorými sa dohovárajú man elské páry orie kov,Je to len náhoda?

55

Podivuhodne skon truované semienkaSemená dozrievajú a sú pripravené na cestu

Semená nastupujú svoju cestu pomocou rôznych dômyselných mechanizmov. Semenáorchideí sú také ahké, e sa vzná ajú ako prach. Semená púpavy sú vystrojené padá ikmi.Semená javora majú krídelká a poletujú ako motýle. Niektoré vodné rastliny vybavujú svojesemená vzduchovými plavákmi a nechávajú ich odpláva .

Niektoré rastliny majú tobolky, ktoré pukajú a semená sú vystre ované von. Klzké semenáhamamela virgínskeho sú najprv stla ené a potom vystrelené z plodu, ako ke deti palcom aukazovákom vystre ujú jadrá melónu. Tekvica striekavá pou íva hydrauliku. Po as rastu upkaznútra hrubne, stúpa tlak na tekutinu vnútri, a ke sú semená zrelé, tlak je u taký ve ký, estopka vyletí ako zátka z f e a semená vyf knú von.

Semená ako ukazovate zrá okNiektoré jednoro né p ové rastliny vytvárajú semená, ktoré za ínajú klí len vtedy, ke

napr í najmenej centimeter vody. Zdá sa, e semená vedia, odkia voda prichádza - ak napr í,semená vzklí ia, ale ak je semeno namo ené zdola, nevzklí ia. Pôda obsahuje soli, ktoré brániaklí eniu semien. Musí napr , aby sa tieto soli vyplavili. Voda, ktorá presakuje zo spodnýchvrstiev, to nemô e spôsobi .

Keby tieto jednoro né pú ové rastliny za ali rás len po malej prehánke, uschli by. Aby bolirastliny uchránené pred neskor ím obdobím sucha, musí prís riadny dá , ktorý poskytne pôdedos vlahy. Preto rastliny akajú na taký dá . Náhoda - alebo plán?

Obor v nepatrnom baleníJedno z najmen ích semien skrýva v sebe najvä iu rastlinu na zemi sekvoju obrovskú. Býva

vysoká vy e 100 metrov. Jej kme mô e ma vo vý ke asi 1 meter nad zemou priemer jedenásmetrov. Drevo jedného stromu by sta ilo na stavbu pä desiatich es izbových domov. Kôra hrubá60 centimetrov má chu tanínu, ktorý odpudzuje hmyz. Jej hubovitá vláknitá truktúra ju robíoh ovzdornou takmer ako azbest. Korene stromu prerastajú pôdu o ploche 1,5 hektára. Dosahujevek vy e 3 000 rokov.

Ale nepatrné semená, obto ené drobnými krídelkami, ktoré v miliónoch pr ia zo sekvoje, niesú vä ie ako pendlíková hlavi ka. lovie ik stojaci pod sekvojou mô e len s tichou úctouvzhliada hore a obdivova jej vzne enú mohutnos .

Je rozumné domnieva sa, e tento majestátny obor vyrastajúci z takého nepatrného semienkavznikol bez plánovania?

56

Komu patri prvenstvo?„Mám podozrenie,“ hovorí istý biológ, „ e nie sme novátormi, za ktorých sa pokladáme, my iba

opakujeme.“ Vynálezcovia asto iba napodob ujú to, o rastliny a ivo íchy robia u tisícro ia.Napodob ovanie ivých organizmov je také roz írené, e dostalo i svoje meno - bionika.

Iný vedec hovorí, e prakticky v etky základné oblasti udskej techniky boli odhalené avýhodne vyu ívané ivými organizmami skôr, ne sa ich nau il chápa a vyu íva lovek. udskátechnika v mnohých oblastiach e te len pokrivkáva kdesi aleko za prírodou.

Ak uva ujete o týchto zlo itých schopnostiach ivých tvorov, ktoré sa pokú ajú napodobniudskí vynálezcovia, zdá sa vám logické veri , e vznikli len a len náhodou? A e sa to stalo nielen

raz, ale mnoho ráz, a u ivých tvorov, ktoré nie sú vzájomne príbuzné? Neu í nás skúsenos , etaké zlo ité kon trukcie mô u by jedine dielom vynikajúceho kon truktéra? Veríte, e by náhodasama osebe mohla vytvori nie o, o by neskôr dokázali napodobni len nadaní udia? Pamätajte natieto otázky, ke budete uva ova o nasledujúcich príkladoch:

KLIMATIZA NÉ ZARIADENIEaka modernej technike majú dnes mnohé domy klimatizáciu. Ale termity majú vo svojich

stavbách klimatizáciu u oddávna. Ich hniezdo býva uprostred termitiska. Teplý vzduch z nehostúpa do systému vetracích kanálov blízko povrchu. Odtia vyu itý vzduch prestupuje pórovitýmistenami von a erstvý, chladný vzduch vniká dovnútra a klesá do vzduchovej komory na dnetermitiska. Odtia prúdi alej do hniezda. Niektoré termitiská majú otvory na úpätí, kadia vnikáerstvý vzduch, a v horúcom po así sa tu odparuje voda privádzaná z podzemia, ím sa vzduch

ochladzuje. Ako je riadená innos miliónov slepých robotníkov, aby mohli vybudova takdômyselne skon truované stavby? Biológ Lewis Thomas odpovedá: „Zrejmá skuto nos , eprejavujú osi ako kolektívnu inteligenciu, je záhadou.“

LIETADLÁPri projektovaní krídel lietadiel sa u po celé roky s ú itkom tudujú vtá ie krídla. Vyklenutie

vtá ích perutí poskytuje vztlak potrebný na prekonanie zemskej prí livosti. Ale ak má krídlopríli ve ký uhol nábehu, vzniká nebezpe enstvo straty vztlaku. Aby u vtáka ku strate vztlakunedo lo, má na predných okrajoch krídel rady pier, ktoré sa zdvihnú podobne ako klapky slotov nalietadle, ke sa uhol nábehu krídla zvý i. Tieto klapky udr ujú vztlak tým, e bránia vzduchovémuprúdu odtrhnú sa od povrchu krídel.

al ím zariadením na zvládnutie turbulencie a na zabránenie straty vztlaku je krídelko - malýchumá ik pier, ktorý mô e vták zdvihnú ako palec. Na vonkaj ích koncoch krídel sa u vtákov i ulietadiel tvoria víry, ktoré vyvolávajú aerodynamický odpor. Vtáky ho prekonávajú dvomaspôsobmi. Niektoré, napríklad da ovníky a albatrosy, majú dlhé, tíhle krídla s krátkymi hrotmi.Táto kon trukcia do zna nej miery bráni tvorbe vírov. Iné, napríklad jastraby a supy, majú krídlairoké, a tie by spôsobili silné víry; tomu sa v ak zabráni, ke vtáky roztiahnu krídlové perá na

konci perutí ako prsty. Konce potom u nie sú tupé, ale majú nieko ko úzkych pi iek, ktorézmen ujú tvorbu vírov a odpor vzduchu.

Kon truktéri lietadiel prevzali mnoho týchto znakov. Zakrivenie krídel vytvára vztlak.Rozmanité klapky a výstupky slú ia na ru enie turbulencie alebo ako brzdiace zariadenia. Uniektorých men ích lietadiel je odpor vzduchu, ktorý vzniká na konci krídel, zmen ovaný plochýmiplátkami, ktoré sú umiestnené v pravom uhle k povrchu krídel. Krídla lietadiel v ak stále e tezaostávajú za technicky podivuhodne skon truovanými krídlami vtákov.

OCHRANA PROTI ZAM ZANIUlovek pou íva v chladiacom systéme automobilov ako prostriedok proti zam zaniu glykol. Ale

niektoré mikroskopické rastliny v antarktických jazerách sa chránia pred zamrznutím tým, epou ívajú chemicky podobný glycerol. Mo no ho nájs aj u hmyzu, ktorý je schopný ivota e te ipri mínus 20 stup och Celzia. Niektoré ryby si vyrábajú prostriedok proti zamrznutiu, ktorý imumo uje aj v adových vodách Antarktídy. Niektoré druhy stromov pre ívajú teploty mínus 40stup ov, lebo obsahujú ve mi istú vodu, bez astíc prachu a ne istôt, na ktorých by sa mohli tvorikry táliky adu.

57

DÝCHANIE POD VODOUudia mô u zosta pod vodou a hodinu, ak majú so sebou zásobníky so stla eným vzduchom.

Niektoré vodné chrobáky rie ia problém jednoduch ím spôsobom a zostávajú pod vodou dlh ie.Lapia si vzduchovú bublinu a potopia sa. Bublina pracuje ako p úca. Prijíma oxid uhli itý, ktorýchrobák vydychuje, a prepú a ho do vody, vo vode rozpustený kyslík prechádza do vzduchovejbubliny a chrobák ho mô e pou .

HODINYDávno predtým, ne lovek za al pou íva slne né hodiny, ivé organizmy presne dodr iavali

as. Ke nastane odliv, mikroskopické rastlinky, rozsievky, prenikajú na vlhký povrch pobre néhopiesku. Ke prichádza príliv, rozsievky sa vnárajú naspä do piesku. V laboratóriu, kde nie je prílivani odliv, ich vnútorné hodiny pracujú alej a rozsievky stále vychádzajú na povrch piesku avracajú sa naspä do piesku v rytme prílivu a odlivu. Kraby fidlikáre za odlivu tmavnú a vyliezajúzo svojho úkrytu, za prílivu zosvetlievajú a cúvajú naspä do svojich dier. V laboratóriu, aleko odoceánu, na alej presne v ase odlivu tmavnú a v ase prílivu zosvetlievajú. Vtáky sa doká uorientova pod a slnka a hviezd, ktoré v priebehu asu menia svoju pozíciu. Preto vtáky musia mavnútorné hodiny, ktoré tieto zmeny vyrovnávajú. (Jeremiá 8:7) Od mikroskopických rastlín a poloveka v ade tikajú milióny vnútorných hodín.

KOMPASYAsi v 13. storo í n. l. za al lovek pou íva primitívny kompas - magnetickú ihlu, ktorá plávala

v miske s vodou. Nebolo to v ak ni nové. Isté baktérie obsahujú re azce magnetitových iasto iek,ktoré majú práve takú ve kos , aká je potrebná, aby mohli pôsobi ako kompas. Tie im pomáhajúnájs si prostredie, ktoré im vyhovuje. Magnetit sa na iel aj u mnohých iných ivo íchov, napríkladu vtákov, v iel, motý ov, delfínov a mäkký ov. Pokusy ukázali, e po tové holuby sa pri návratedomov orientujú pod a zemského magnetického po a. Dnes sa v eobecne uznáva, e tiahnúci vtácinachádzajú svoj kurz okrem iného aj pomocou magnetického kompasu, ktorý majú v hlave.

ODSO OVANIEudia budujú obrovské zariadenia na odso ovanie morskej vody. Korene mangrovy nasávajú

morskú vodu a filtrujú ju cez membrány, ktoré zadr ujú so . Jeden druh mangrovníka, Avicennia,má na spodnej strane listu azy, ktoré vylu ujú prebyto nú so . Morské vtáky, ako sú ajky,pelikány, kormorány, albatrosy a víchrovníky, pijú morskú vodu a pomocou liaz v hlave vylu ujúprebyto nú so , ktorá sa im dostala do krvi. Aj tu niaky, morské korytna ky a leguány pijú slanúvodu a vylu ujú prebyto nú so .

ELEKTRINAAsi pä sto druhov elektrických rýb je vybavených batériami. Africká sumcovitá ryba pasumec

elektrický mô e vyrobi napätie a 350 voltov. Obrovská elektrická raja ijúca v severnomAtlantiku vydáva elektrické výboje s intenzitou 50 ampérov a napätím 60 voltov. Ranyjuhoamerického elektrického úhora vykázali pri meraní napätie a 886 voltov. Je známych jedenásrôznych adí rýb, u ktorých existujú druhy s elektrickými orgánmi.

PO NOHOSPODARSTVOudia po stáro ia obrábajú pôdu a chovajú dobytok. No mravce listorezné boli u dávno pred

nimi inné ako záhradníci. V komposte, ktorý vyrábajú z lístia a zo svojho trusu, si pestujú huby,ktoré pou ívajú ako potravu. Isté mravce si chovajú ako dobytok vo ky, doja od nich sladkúmedovicu a stavajú pre ne aj stajne. Mravec semenár usklad uje semienka v podzemnýchobilniciach. (Príslovia 6:6-8) Istý chrobák obstriháva stromy mimózy. Pískavka a svi te kosia, su iaa ukladajú seno.

LIAHNElovek stavia inkubátory na liahnutie vajec, ale pri iel na to dos neskoro. Morské korytna ky a

niektoré vtáky kladú vajcia do teplého piesku ako do liahne. Iné vtáky si robia liahe v teplomsope nom popole. Aligátory niekedy prikrývajú svoje vajcia tlejúcim rastlinným materiálom, ktorývytvára teplo. Ale majstrom v tomto odbore je sam ek tabona morkovitého. Vyh bi ve kú jamu,naplní ju rastlinným materiálom a na nav i piesok. Kvasiace rastlinstvo vyhrieva hromadu asami ka tabona kladie do nej po es mesiacov ka dý tý de jedno vajce. Po celý ten as samec

58

kontroluje teplotu v hromade, strkajúc do nej zobák. i sú mrazy alebo horú avy, stále udr iavasvoj inkubátor na teplote 33 stup ov Celzia tak, e prih a alebo odh a piesok.

PRÚDOVÝ POHONAk dnes cestujeme lietadlom, má pravdepodobne prúdový pohon. Mnoho zvierat sa tie

pohybuje pomocou prúdového pohonu, a to u celé tisícro ia. Vynikajú v tom najmä kraky achobotnice. Nasávajú vodu do zvlá tnej komory a potom ju silnými svalmi vypudzujú, ím saodrá ajú dopredu. Prúdový pohon pou íva aj hlavono ec lodi ka krupinatá, hrebenatky, medúzy,larvy vá ok, aj niektoré druhy morského planktónu.

OSVETLENIEThomasovi Edisonovi sa pripisuje vynález iarovky. Nie je zvlá výkonná, lebo stráca energiu

vo forme tepla. Svetielka, ktoré zapínajú a vypínajú svätojánske mu ky, pracujú hospodárnej ie.Vyrábajú studené svetlo, tak e nedochádza k strate energie. Ve mi jasne iaria po etné druhy húb,plesní, baktérií a ervov. Jeden z týchto ervov, ktorý je larvou amerického chrobáka z adesnehu íkovitých, vyzerá so svojimi dvoma ervenými „reflektormi“ a jedenástimi pármi bielychalebo bledozelených svietiacich „okien“ po oboch stranách tela ako rozsvietený miniatúrnyelezni ný vlak. Mnoho druhov rýb svieti, okrem iných ertú , ve kozubec, svietivá ryba

Myctophum affine, pä pásová svietiaca ryba Bathysidus pentagrammus a hlbinné sle ovité ryby. Vmorskom príboji svietia a svetielkujú milióny mikroorganizmov.

PAPIEREgyp ania ho vyrábali pred tisícro iami. Ale osy a sr ne ich ove a predstihli. Títo okrídlení

robotníci rozomie ajú zvetrané drevo a vyrábajú edý papier, z ktorého si stavajú hniezda. Sr ne sive ajú svoje ve ké okrúhle hniezda na stromy. Vnútorná stena sa skladá z mnohých vrstiev pevnéhopapiera, ktoré sú od seba oddelené vzduchotesne uzavretými priestormi. To chráni hniezdo predhorú avou i chladom rovnako ú inne ako tehlová stena hrubá 40 centimetrov

ROTA NÝ MOTORMikroskopické baktérie predstihli loveka o tisícro ia v pou ívaní rota ného motora. Jeden druh

baktérií má vráskovité výbe ky, ktoré sú spolu sto ené do tuhej pirály podobnej vývrtke. Toutovývrtkou baktéria to í ako lodnou skrutkou, a tak sa pohybuje dopredu. Dokonca mô e aj obrátichod svojho motora! Ako to robí, to sa e te presne nevie. V jednej správe sa uvádza, e baktériemô u dosiahnu rýchlos , ktorá zodpovedá a 50 kilometrom za hodinu, a hovorí sa tam, e prírodavlastne vyna la koleso. Jeden výskumník dochádza k záveru: „Tým sa uskuto nila jedna znajfantastickej ích predstáv biológie: Príroda naozaj vytvorila rota ný motor vybavený spojkou,rotujúcim hriade om, lo iskami a rotujúcou prevodovkou.“

SONARSonar netopierov a delfínov ove a predstihuje napodobeninu, ktorú vytvoril lovek. V

zatemnenej miestnosti, cez ktorú sú prie ne na ahané tenké drôty, poletujú netopiere, a drôtov sanedotknú. Ultrazvukové signály, ktoré netopiere vysielajú, sa odrá ajú od predmetov a vracajú sa knetopierom, ktoré vyu ívajú ozvenu, aby sa vyhli preká kam. Svi uchy a ve ryby pou ívajú tenistý systém vo vode. Lelek jaskynný vyu íva echolokáciu, ke si h adá noc ah v tmavýchjaskyniach a ke ich opú a. Nepretr ite vyrá a ostré cvakavé zvuky, a tými sa necháva vies .

PONORKYPonoriek bolo ve a u predtým, ako ich vyna iel lovek. Mikroskopické mre ovce regulujú

svoju váhu pomocou olejových kvapiek vo svojej protoplazme, a tak v mori stúpajú alebo klesajú.Ryby menia svoj vztlak tým, e do svojho plávacieho mechúra naberajú alebo z neho uvo ujúplyn. Lodi ka krupinatá zvaná aj nautilus má vo svojej ulite komory alebo plávacie nádr e. Menísvoj ponor tak, e mení pomer vody a plynu v týchto nádr iach. Sépiová kos (vápenná vnútornáschránka) sépie oby ajnej obsahuje mno stvo dutín. Tento tvor podobný chobotnici mení svojvztlak tým, e doká e vytla vodu zo svojho skeletu a do prázdnej dutiny necháva vniknú plyn.Tým plnia dutiny v sépiovej kosti rovnakú funkciu ako vodné nádr e v ponorke.

59

TEPLOMERYOd 17. storo ia udia za ínajú vyvíja teplomery. Ale ich výrobky sú primitívne v porovnaní s

teplomermi, ktoré mo no nájs v prírode. Moskyt doká e svojimi tykadlami vníma teplotnérozdiely 1/500 stup a Celzia. trká má po stranách hlavy preh beniny so zmyslovými bunkami,ktorými mô e vníma zmeny teploty aj o 1/1000 stup a Celzia. Ve had krá ovský reaguje za 35milisekúnd na zmenu teploty o zlomok stup a. Vták tabon a jeden druh austrálskeho moriaka mô usvojím zobákom presne mera teplotu v rozmedzí pol stup a Celzia.

Ke uva ujeme, v om v etkom lovek napodobnil zvieratá, mô e nám prís na um, e práveosi také odporú a Biblia: „Dobytka sa spýtaj, pou í a, nebeského vtáctva, ono ti to povie, pou iaa i kroviská zeme, morské ryby rozpráva ti budú.“ (Jób 12:7, 8)

60

In tinkt - múdros daná u pred narodením„Mnohé pudy sú také podivuhodné, e ich vývoj sa itate ovi bude asi javi ako preká ka

dostato ná na to, aby vyvrátila celú moju teóriu,“ napísal Darwin. Zrejme cítil, e in tinkt budepreká kou neprekonate nou, lebo v nasledujúcej vete hovorí: „Tu musím vopred upozorni , enemám ni do inenia s pôvodom du evných schopností, práve tak ako s pôvodom ivotasamotného. „

Dne ní vedci nie sú o ni bli ie k vysvetleniu in tinktu, ako bol kedysi Darwin. Jeden zástancaevolúcie povedal: „Je zrejmou skuto nos ou, e genetický mechanizmus nevykazuje ani najmen ínáznak toho, e by mohol odovzdáva alej pecifické modely správania. Ak si polo íme otázku,ako sa ktorýko vek model in tinktívneho správania po prvý raz objavil a ako sa dedi ne ustálil,nedostávame iadnu odpove .“

No autor istej roz írenej knihy o vtákoch na rozdiel od Darwina a iných evolucíonistov nevidíiadnu kos v tom, ako vysvetli jeden z najzáhadnej ích in tinktov - in tinkt, ktorý riadiahovanie zvierat. Pí e: „Niet pochýb, e ide o evolu ný proces: Vtáky pochádzajúce z teplej ích

pásiem putovali asi na sever pri h adaní potravy.“Mô e takáto zjednodu ujúca odpove vysvetli ohromujúce výkony mnohých s ahovavých

vtákov?Vedci vedia, e iadne z podobných experimentálnych putovaní a nau ených spôsobov

správania nie je zakotvené v genetickom kóde, a teda nie je dedi né. S ahovanie sa v eobecnepova uje za in tinktívne a nezávislé od predo lých skúsenosti. Pozrime sa na nieko ko príkladov.

Úctyhodné výkony s ahovavých vtákovTra ový rekord majú arktické rybáre dlhochvosté. Hniezdia za severným polárnym kruhom a

koncom leta tiahnu na juh, aby strávili antarktické leto na kompaktnom ade v blízkosti ju néhopólu. Prv ne sa vrátia do Arktídy, obletia niekedy celý antarktický kontinent. Pri svojom ahu tedaka doro ne preletia asi 35 000 kilometrov. V oboch polárnych oblastiach majú bohaté zdrojeob ivy, a tak sa istý vedec pýta: „Ako vôbec pri li na to, e existujú takéto zdroje le iace tak alekood seba?“5 Evolúcia nedáva odpove .

Z h adiska evolúcie je práve tak nevysvetlite ný ah penice iernohlavej. Vá i iba 20 gramov.A predsa, ke nadíde jese , vydá sa z Alja ky k východnému pobre iu Kanady alebo NovéhoAnglicka, poriadne sa vyk mi, naukladá si tuk a aká na studený front. Potom sa vydáva na cestu.Jej cie om je síce Ju ná Amerika, ale najprv letí smerom k Afrike. Letiac - vo vý ke a 6 000metrov - nad Atlantikom, zachytí prevládajúci vietor, ktorý ju zanesie k Ju nej Amerike.

Ako vie penica, e má aka na studený front, ktorý priná a dobré po asie a vietor od chrbta?Ako vie, e musí stúpa do vý ky, kde je vzduch riedky a chladný a obsahuje o 50 percent menejkyslíka? Ako vie, e iba v tejto vý ke veje bo ný vietor, ktorý ju zanesie k Ju nej Amerike? Akovie, e musí letie smerom k Afrike, aby bola týmto vetrom hnaná na juhozápad? Penicaiernohlavá si ni z toho neuvedomuje. Pri svojom lete dlhom 4 000 kilometrov, ktorý trvá tri atyry dni a noci vedie ponad obrovské vodné plochy bez akýchko vek orienta ných bodov, sa

necháva vies iba in tinktom.Biele bociany trávia leto v Európe, ale na zimu letia 13 000 kilometrov do ju nej Afriky. Kulík

zlatý putuje z arktickej tundry do argentínskych pámp. Niektoré druhy kalu iakov tiahnu do svojichzimovísk poldruha tisíca kilometrov ju ne od pámp, a do cípu Ju nej Ameriky. tetinatý hvizdákletí z Alja ky cez otvorené more a 10 000 kilometrov na Tahiti alebo iné ostrovy. Tri gramy ahkýkolibrík rubínovokrký letí síce omnoho krat iu trasu, ale vzh adom na svoju ve kos podávarovnako pozoruhodný výkon, ke prelietava Mexický záliv - vzdialenos 1 000 kilometrov - apo as 25 hodín máva svojimi mali kými krídelkami a 75-krát za sekundu. To je viac ako 6miliónov úderov krídlami bez prestávky.

Mnoho mladých vtákov tiahne prvýkrát bez rodi ov. Mlá atá dlhochvostej kuku ky z NovéhoZélandu sa s ahujú na tichomorské ostrovy vzdialené 6 500 kilometrov a tam sa pripájajú k svojimrodi om, ktorí tam prileteli skôr. Vichrovníky severské odlietajú z Walesu do Brazílie skôr ako ichmlá atá, a tie potom letia za nimi hne , ako sa nau ia lieta . Let trvá 16 dní a vtáky pritomprekonajú vzdialenos priemerne 740 kilometrov za de . Jedného víchrovníka severského previezli

61

z Walesu do Bostonu, ktorý je ve mi vzdialený od jeho pravidelnej letovej trasy. Vrátil sa v ak za12 a pol d a do svojho rodiska vo Walese, vzdialeného 5100 kilometrov. Po tové holuby, ktoré boliprenesené na ubovo né miesto vzdialené 1000 kilometrov, sa vrátili do svojho domovskéhoholubníka za jeden de .

Posledný príklad: vtáky, ktoré nelietajú, ale chodia a plávajú. V imnite si správanie tu niakovokatých. Ke boli odnesené do vzdialenosti 2 000 kilometrov od svojej kolónie a potom pustené,ihne sa zorientovali a vydali sa cie avedome na cestu, nie v smere svojej kolónie, odkia bolivzaté, ale v smere otvoreného mora, kde majú svoju potravu. Z mora sa nakoniec vrátili spä dokolónie. Zimy, ke je takmer úplná tma, trávia tu niaky na mori. Ale ako je mo né, e ani v tomtotmavom zimnom období nestrácajú orientáciu? To nevie nikto.

Ako mô u vtáky dosahova také neuverite né výkony naviga ného umenia? Pokusy ukazujú, esa asi riadia pod a slnka a hviezd. Zrejme majú vnútorné hodiny, ktoré vyrovnávajú s pohybomtýchto nebeských telies. Ako sa v ak orientujú pri zamra enej oblohe? Aspo niektoré druhy vtákovmajú na takýto prípad zabudované v sebe magnetické kompasy. No musia ma aj viac ako lenriadenie pomocou kompasu. Musia ma v hlave akúsi „mapu“ s východiskovým a cie ovýmbodom. A na mape musí by vyzna ená aj letová trasa, ktorá je málokedy priama. Ale to v etko byim nepomohlo, keby nevedeli, kde práve pod a mapy sú. Víchrovník severský vypustený v Bostonemusel vedie , kde sa v tom ase nachádza, ak mal zisti smer na Wales. Aby po tový holub moholzisti , kadia sa má vyda k svojmu holubníku, musí vedie , kam bol odnesený.

ahovanie vtákov bolo e te v stredoveku predmetom sporov, ale Biblia o om hovorila u v 6.storo í pred n. l. „Aj bocian na nebesiach - ten dobre pozná svoje ustanovené asy, a hrdli ka alastovi ka a drozd - ka dý dobre dodr iava as svojho príletu.“ lovek sa odvtedy u ve a nau il,no mnohé zostáva tajomstvom. i sa nám to pá i alebo nie, je naozaj pravda to, o hovorí Biblia:

om dal do srdca i tú bu po ve nosti, len e lovek nevystihne za iatok ani koniec diela, ktoréBoh koná.“ (Jeremiá 8:7; Kazate 3:11)

Iní navigátoriAlja ský sob karibu sa v zime s ahuje 1 350 kilometrov na juh. Mnohé ve ryby tiahnu z

arktického oceánu do vzdialenosti a 9 600 kilometrov a vracajú sa spä . Tule Challorhinusalascanus migruje medzi Pribilovovými ostrovmi a ju nou Kaliforniou vzdialenou 4 800kilometrov. Zelené morské korytna ky sa plavia od pobre ia Brazílie k malému ostrov ekuAscension, ktorý je vzdialený 2 200 kilometrov, a opä sa vracajú. Niektoré druhy krabov putujú pomorskom dne a do vzdialenosti 240 kilometrov. Lososy opú ajú rieky, v ktorých sa vyliahli,pobudnú nieko ko rokov v mori a potom sa vracajú stovky kilometrov presne do tých rie nychtokov, odkia pochádzajú. Mladé úhory zo Sargasového mora v Atlantickom oceáne trávia vä inusvojho ivota v sladkej vode severoamerických a európskych riek, ale vracajú sa trie spä doSargasového mora.

Severoamerický druh motý a babô ky, Danaus plexippus, opú a na jese Kanadu a prezimujezvä a v Kalifornii alebo v Mexiku. Niekedy preletí vy e 3 000 kilometrov. Jeden taký motýprekonal za de 130 kilometrov. Tieto motýle sa usádzajú na chránených stromoch - rok o rok vtých istých hájoch, dokonca na tých istých stromoch. Ale nie sú to tie isté motýle! Na jar, ke samotýle vracajú spä , kladú vají ka na rastlinu mlie nik. Mladé motýle potom tiahnu na sever a

al iu jese sa s ahujú - ako predtým ich rodi ia zase 3 000 kilometrov na juh a usadia sa na týchistých stromoch v tých istých hájoch. V knihe O ope ovaní sa pí e: „Motýle, ktoré na jese tiahnuna juh, sú mladé jedince, ktoré predtým nikdy nevideli svoje zimoviská. Ako ich nachádzajú, jestále e te jednou z tých nepochopite ných záhad Prírody.“

In tinktívna múdros sa neobmedzuje na s ahovanie. Mô eme sa o tom presved nanieko kých príkladoch.

o umo uje miliónom slepých termitov, aby zosúladili svoju prácu, ke stavajú a klimatizujúsvoje náro né stavby? In tinkt.

o dáva mo om ope ujúcim kvety juky schopnos podniknú rozli né kroky potrebné nato, abydo lo ku krí ovému opeleniu, pri ktorom sa zrodia i nové rastliny juky, i nové mole? In tinkt.

62

o pou í pavúka, ktorý ije pod vodou vo svojom „potápa skom zvone“, e ke sa mu miniekyslík, musí vo svojom zvone urobi dierku, vypusti vydýchaný vzduch, a potom dierku upcha apotopi sa s novou zásobou erstvého vzduchu? In tinkt.

o vedie kôrovnika, ktorý kladie svoje vají ka do vetiev mimózy, e vie, ako ich má ulo podkôru konára a potom sa posunú asi 30 centimetrov smerom ku kme u stromu a prereza kôrukoldokola, aby vetva odumrela, preto e jeho vají ka by sa nemohli vyvinú v ivom dreve?In tinkt.

o vedie mlá a kengury, ktoré sa rodí ve ké ako fazu a, slepé a nevyvinuté, aby sa bez cudzejpomoci predralo srs ou matky k jej bruchu, aby vliezlo do vaku a prisalo sa na jednu z jejbradaviek? In tinkt.

o dáva v ele schopnos oznámi tancom iným v elám, kde nájdu nektár, ko ko ho je, ako jealeko, ktorým smerom a na akých kvetoch? In tinkt.

V podobných otázkach by sme mohli pokra ova a vyplnili by celú knihu, ale na v etky by bolarovnaká odpove : „Majú vrodenú múdros .“ (Príslovia 30:24) Istý u enec sa za udovane pýta:„Ako sa mohli vyvinú a prenies na nasledujúce generácie také zlo ité in tinktívne znalosti?“

udia to nemô u vysvetli . Nemohlo k tomu dôjs evolúciou. Taká inteligencia v ak nevyhnutnemusí ma inteligentný zdroj. Taká múdros nevyhnutne musí ma zdroj múdrosti. To v etko musíma inteligentného, múdreho stvorite a.

A predsa mnoho zástancov evolúcie automaticky odmieta v etky podobné dôkazy o stvoreníako bezvýznamné a tvrdí, e toto nie je téma, ktorou by sa mala zaobera veda. Taký úzkoprsýpostoj by vás v ak nemal odradi od toho, aby ste zvá ili predkladané dôkazy. V nasledujúcejkapitole nájdete al ie.

63

lovek je zázrakMedzi v etkými divmi, s ktorými sa mo no na Zemi stretnú , ni nie je ú asnej ie ako udský

mozog. Vezmite si takýto príklad: Ka dú sekundu prúdi do mozgu z rôznych zmyslových orgánovinforma ný tok asi 100 miliónov bitov. Ako sa mozog chráni pred tým, aby bol beznádejnezasypaný touto lavínou? Ako zvláda myse tie milióny súbe ných správ, ak mô eme v ur itej chvílirozmý iba o jednej veci? Myse v ak zjavne nielen e prekoná tú záplavu informácií, ale sa sou dokonca ahko vysporiada.

Zvládnutie tejto úlohy je iba jedným z nespo etných zázrakov udského mozgu. Majú na tomas dva faktory. Po prvé: v mozgovom kmeni je sie nervových vlákien o ve kostí malí ka. Táto

sie sa nazýva retikulárna formácia. Pôsobí ako ur itý druh kontrolného centra prevádzky, ktorétriedi milióny správ prichádzajúcich do mozgu, vyra uje bezvýznamné a vyberá dôle ité, a tievedie alej do mozgovej kôry. Táto malá sie nervových vlákien prepustí ka dú sekundu dovedomia najviac len nieko ko sto informácií.

Po druhé: k al iemu výberu toho, o prenikne do na ej pozorností, dochádza asi vo vlnách,ktoré prebehnú mozgom 8 a 12-krát za sekundu. Tieto vlny vyvolávajú periódy vysokejvnímavosti, po as ktorých mozog zaznamenáva silnej ie signály a reaguje na ne. Predpokladá sa, epomocou týchto v n sa mozog orientuje a sústre uje sa na to, o je podstatné. Sekundu za sekundouv na ej hlave prebieha neuverite ne intenzívna innos .

o vyvoláva ú asV posledných rokoch dosiahli vedci vo výskume mozgu nesmierne pokroky. Napriek tomu sú

získané znalosti ni ím v porovnaní s tým, o zatia nepoznáme. Jeden výskumný pracovníkvyhlásil, e po tisícro iach h bania a nieko kých posledných desa ro iach intenzívneho vedeckéhovýskumu zostáva ná mozog práve tak ako vesmír v podstate tajomstvom. Mozog loveka je istotnenajtajomnej ou sú as ou zázraku, ktorým je lovek, a ke hovoríme zázrak - toto slovo znamenáosi, o vyvoláva ú as.

Tento zázrak sa za ína v maternici. Tri tý dne po po atí sa za ínajú tvori mozgové bunky.Bunky sa mno ia prudkým tempom, niekedy vznikne a 250000 buniek za minútu. Po narodenímozog rastie alej a vytvára si sie spojení. Priepas , ktorá delí mozog loveka od mozguktoréhoko vek zviera a, je rýchlo zjavná, ak si uvedomíme, e mozog doj a na rozdiel od mozgu

etkých novonarodených zvierat sa v prvom roku ivota zvä í trojnásobne, ako sa uvádza v kniheVesmír v nás. Kone ný výsledok je taký, e udský mozog obsahuje celkove asi 100 miliárdnervových buniek zvaných neuróny, a taktie iné druhy buniek, i ke mozog zaberá iba 2 percentátelesnej váhy.

Hlavné mozgové bunky - neuróny - sa vlastne navzájom nedotýkajú. Sú od seba oddelenésynapsiami, nepatrnými trbinami, ktoré sú men ie ne desa tisícina milimetra. Tieto medzery súprekonávané chemickými prená mi. Doteraz poznáme tridsa týchto prená ov, ale v mozgu ichmô e by aj ove a viac. Chemické signály sú na jednom konci neurónu prijímané sple ounepatrných vlákien, dendritov. Potom sa signály posielajú alej na druhý koniec neurónu ceznervové vlákno nazývané axón. V neurónoch majú signály povahu elektrickú, ale cez medzery súprená ané chemicky. Podstata nervových signálov je teda elektrochemická. V etky impulzy súrovnako ve ké, ale intenzita signálov závisí od hojnosti impulzov, ktorých mô e by a tisíc zasekundu.

Nevieme presne, aké fyziologické zmeny nastávajú v mozgu v procese u enia. Ale výsledkypokusov ukazujú, e v priebehu u enia, najmä v ranom detskom veku, sa vytvárajú lep ie spoje auvo uje sa viac chemických látok, ktoré prekonávajú medzery medzi neurónmi. Trvalýmpou ívaním sa spoje posil ujú a u enie sa upev uje. asopis Scientific American uviedol, e spoje,ktoré sú asto v innosti, nejakým spôsobom silnejú. V tejto súvislosti je zaujímavý výrok Biblie,e zrelí udia, „ktorí cvi ili svoju vnímavos pou ívaním“, ah ie porozumejú ím veciam.

(Hebrejom 5:14) Výskum ukázal, e nevyu ívané du evné schopnosti ochabujú. Teda mozog,podobne ako sval, silnie pou ívaním a slabne, ke sa nepou íva.

Nesmierne mno stvo mikroskopických nervových vlákien, ktoré vytvára v mozgu takéto spoje,býva asto ozna ované ako jeho elektrické vedenie. V zará ajúco zlo itej spleti sú vlákna presne

64

usporiadané. Je v ak záhadou, ako mô u by umiestnené presne na tých miestach, kde pod aschémy zapojenia majú by . Bezpochyby najvýznamnej ím z nevyrie ených problémov vývojamozgu je otázka, ako si neuróny vytvárajú svoje pecifické modely spojení. Vä ina spojení sa zdáby presne sformovaná u v ranom tádiu vývoja. Tieto pecificky rozvrhnuté oblasti mozgu sú vnervovom systéme asté, ale ako bolo toto dôkladné elektrické vedenie nain talované, to zostávajednou z ve kých a nevysvetlených záhad.

Po et týchto spojení je astronomicky vysoký. Ka dý neurón mô e ma nieko ko tisíc spojení sinými neurónmi. Okrem spojov medzi neurónmi existujú aj mikroobvody priamo medzi dendritmi.Tieto mikroobvody pridávajú k na im u aj tak závratným predstavám o tom, ako mozog pracuje,

al iu, úplne novú dimenziu. Niektorí bádatelia sú presved ení o tom, e miliardy nervovýchbuniek udského mozgu vytvárajú mo no a kvadrilióny spojení. A akú kapacitu mô u takdosiahnu ? Pod a slov Carla Sagana, informácie, ktoré by mozog mohol poja , „by zaplnili asidvadsa miliónov zväzkov, e to ko, ko ko sa ich nachádza v najvä ích kni niciach sveta“.

Mozgová kôra robí loveka nesmierne odli ným od zvierat. Je asi tri milimetre hrubá a brázdyjej závitov sú prispôsobené tvaru lebky. Keby sa mozgová kôra rozprestrela, zaujala by plochu asi 3400 centimetrov tvorcových. D ka spojovacích vlákien je asi 1 000 kilometrov na kubickýcentimeter. V porovnaní s mozgovou kôrou ktoréhoko vek zviera a je mozgová kôra loveka nielenove a vä ia, ale má aj omnoho rozsiahlej iu nezapojenú oblas , to znamená takú, ktorá nie jeviazaná riadením fyzických funkcií tela, ale je vyhradená pre vy ie du evné pochody, ktoréodli ujú loveka od zviera a. Jeden vedec vyhlásil, e nie sme iba múdrej ie opice, ale e nározum nás kvalitatívne odli uje od v etkých ostatných foriem ivota.

Nepomerne výkonnej íudský mozog sa vyzna uje schopnos ou nau sa mno stvo pecializovanej ích inností. V

oblasti výpo tovej techniky sa pou íva termín pevne zapojený (hardwired), ke sa hovorí ozabudovaných charakteristických vlastnostiach zalo ených na pevnej sústave obvodov. Ichprotikladom sú funkcie, ktoré vkladá do po íta a programátor. ,Ak ho aplikujeme na loveka budesa pevné zapojenie vz ahova na vrodené schopnosti alebo aspo predpoklady. udia majú vrodenúmnohostrannú schopnos u sa, ale nemajú vrodené samotné vzdelanie. Naproti tomu zvieratámajú pevne zapojenú in tinktívnu múdros , ale obmedzenú schopnos nau sa nie o nové.

V knihe Vesmír v nás sa hovorí, e ani tie najinteligentnej ie zvieratá nikdy neprejavujúschopnos myslie , akú má lovek. Chýba im toti to, o máme my: Naprogramovanie ná honervového vybavenia, ktoré nám umo uje tvori si pojmy z toho, o vidíme, re z toho, opo ujeme, a my lienky z toho, o pre ívame. Ale musíme programova ná mozog vnemami zosvojho okolia, inak by, ako sa hovorí v uvedenej knihe, nemohlo vzniknú ni podobné udskejmysli. Bez tohto nesmierneho prílevu skúseností by ko vznikla hoci len stopa intelektu.Schopnos vlastná udskému mozgu nám teda umo uje vytvori si udský intelekt. Na rozdiel odzvierat máme slobodnú vô u naprogramova si svoj intelekt pod a svojho rozhodnutia, na základesvojho poznania, svojej predstavy o hodnotách, svojich mo ností a cie ov.

Len lovek má schopnos rozprávaVynikajúcim príkladom schopnosti, ktorými je lovek vybavený a ktoré mô e ve mi pru ne

programova , je re . Odborníci sa zhodujú v tom, e udský mozog je geneticky naprogramovanýna rozvinutie jazyka a e re sa dá vysvetli len vrodenou schopnos ou jazykového spracovávania,ktorú má ná mozog. Ale v protiklade k nemennosti, ktorá sa prejavuje v in tinktívnom správanízvierat, lovek svoju vybavenos jazykovými schopnos ami pou íva nesmierne pru ne.

Ná mozog nie je vybavený iadnym peciálnym jazykom, máme v ak dopredunaprogramovanú schopnos u sa jazyky. Ak sa v rodi ovskom dome hovorí dvoma jazykmi,mô e sa die a nau oba. Ak sa stretne s tretím jazykom, mô e sa nau aj ten. Jedno diev atkovyrastalo od najútlej ieho detstva v mnohojazy nom prostredí. V piatich rokoch plynule rozprávaloôsmimi jazykmi. Vzh adom na tak ve ké vrodené schopnosti neprekvapuje vyhlásenie istéhoznámeho jazykovedca, e experimenty s posunkovou re ou robené so impanzmi skuto nedokazujú, e impanzy nie sú schopné ani tých najzákladnej ích foriem udskej re i.

65

Mohla sa taká obdivuhodná schopnos vyvinú zo zvieracieho krochkania a vr ania? túdiumnajstar ích jazykov ukazuje, e taká evolúcia re i je vylú ená. Jeden odborník vyhlásil, e iadneprimitívne jazyky neexistujú. Antropológ Ashley Montagu súhlasí s názorom, e takzvanéprimitívne jazyky „sú asto ove a zlo itej ie a výsti nej ie ako jazyky takzvaných vy íchcivilizácií“.

Jeden neurológ pri iel k záveru: „Proces vytvárania re i je tým tajomnej í, ím viac sa sna ímevniknú do jeho mechanizmu.“ Iný vedec povedal: „A do dne ného d a je tajomstvom, akovznikla skladba re i.“ A tretí odborník poznamenal: „Schopnos re i, ktorá hýbe mi a národmitak ako iadna iná sila, jedine ným spôsobom odde uje loveka od zvierat. A predsa, pôvod jazykazostáva jedným z najzará ajúcej ích tajomstiev mozgu.“ Nie je to v ak tajomstvom pre tých, ktorí vtom vidia ruku stvorite a, ktorý v mozgu pevne zapojil oblasti jazykových schopností.

o sa dá vysvetli len stvorenímEncyclopedia Britannica uvádza, e mozog loveka je obdarený ove a vä ou kapacitou, ne

akú lovek mô e po as svojho ivota vyu . alej sa tu hovorí, e udský mozog mô e splniakúko vek po iadavku, ktorá je dnes na kladená v procese u enia a pamätania, a je uspôsobený na

te miliardukrát vä í výkon. Pre o by v ak evolúcia vytvárala takú nadbyto nú kapacitu? To jevlastne jediný existujúci príklad, e by nejaký ivo ny druh bol vystrojený orgánom, ktorý sa adoteraz nenau il pou íva ,“ pripustil jeden vedec. Potom sa opýtal: „Ako to mo no zlú snajzákladnej ou pou kou evolúcie, e prirodzený výber postupuje malými krokmi, z ktorých ka dýmusí svojmu nosite ovi prinies minimálnu, ale predsa merate nú výhodu?“ Dodal, e vývojudského mozgu zostáva najnevysvetlite nej ou stránkou evolúcie. Ak teda evolu ný proces

nemohol vyprodukova takú nadmernú a nikdy nevyu itú mozgovú kapacitu, i nemáme dôvodusudzova skôr tak, e lovek so svojou neobmedzenou schopnos ou u sa mal ve ne?

Carl Sagan v údive nad tým, e udský mozog by mohol ma kapacitu na informácie, ktoré byzaplnili asi 20 miliónov zväzkov, povedal: „Ve mi ve a miesta v malom priestore - to je mozog.“ Ato, o sa odohráva v tomto malom priestore, sa vymyká udskému chápaniu. Skúste si napríkladpredstavi , o sa asi mô e dia v mozgu klaviristu, ktorý hrá náro nú hudobnú skladbu a v etkyprsty mu doslova lietajú po klávesnici. Ako ú asne musí jeho mozog ovláda ka dý pohyb, abydokázal prikáza prstom udiera na správne klávesy v pravý as a správnou silou pod a nôt, ktorémá v pamäti. A ak udrie na nesprávnu klávesu, mozog ho na to okam ite upozorní. V etky tieneuverite ne zlo ité úlohy boli naprogramované do klaviristovho mozgu dlhoro ným cvi ením. To

ak je mo né iba preto, e hudobné schopnosti sú do udského mozgu naprogramované u odnarodenia.

Také osi nemô e svojím mozgom pochopi iadne zviera, a tým menej by bolo schopné nie otaké realizova . Evolu né teórie tie nemajú na túto vec iadne vysvetlenie. Nebude to tak, eintelektuálne vlastnosti loveka odzrkad ujú vlastnosti najvy ieho intelektu? To zodpovedá1.Moj ovej 1:27, kde sa hovorí: „Boh tvoril loveka na svoj obraz.“ Zvieratá neboli stvorené naBo í obraz. Preto nemajú schopnosti, ktoré sú vlastné loveku. I ke zvieratá doká u ohromné veci,vedené vopred stanovenými nemennými in tinktmi, ich schopnosti sa nedajú porovna s udskými,pokia ide o pru nos v myslení a konaní a o schopnos neustále stava na predchádzajúcichpoznatkoch.

Altruizmus - udská schopnos nesebecky dáva - stavia pred zástancov evolúcie al í problém.Jeden evolucionista poznamenal, e v etko, o sa vyvinulo prirodzeným výberom, by malo bysebecké. A mnohí udia aj skuto ne sebeckí sú. Ale spomenutý autor alej pripú a: „Je mo né, ezase inou jedine nou vlastnos ou loveka je schopnos pravého, nesebeckého, úprimnéhoaltruizmu.“ Iný vedec k tomu dodáva: „Altruizmus je do nás zabudovaný.“ Iba lovek doká euplat ova túto vlastnos s vedomím, e ho to mô e osi stá alebo e bude musie nie o obetova .

Ce me si zázrak, ktorým je lovekSkúste sa zamyslie nad nasledujúcimi skuto nos ami: lovek uva uje abstraktne, vedome si

ur uje ciele, vytvára si plány na ich dosiahnutie, pracuje pod a nich a poci uje uspokojenie z ichsp ania. Stvorený s okom pre krásu, uchom pre hudbu, vnímavos ou pre umenie a s potrebou u

66

sa, s neukojite nou zvedavos ou a fantáziou, s ktorou objavuje a tvorí - lovek nachádza rados anaplnenie, ke tieto dary pou íva.

Problémy ho podnecujú k innosti a spôsobuje mu rados , ke mô e pou svoje du evné atelesné sily na ich rie enie. Mravné cítenie, ktoré mu umo uje rozli ova medzi správnym anesprávnym, a svedomie, ktoré sa ozýva, ke sám schádza zo správnej cesty - to sú al ievlastnosti loveka. Ob ast uje ho dávanie, spôsobuje mu rados , ke miluje a je milovaný. To

etko zvy uje jeho rados zo ivota a dáva jeho ivotu zmysel a cie .lovek sa vie zamyslie nad rastlinami a zvieratami, nad nádherou hôr a oceánov okolo seba,

nad nedozernou roz ahlos ou hviezdneho neba a vie precíti , aký je malý. Uvedomuje si as ave nos , pýta sa, kde sa tu vzal a kam ide, a sna í sa pochopi , o sa za tým v etkým skrýva.Podobné my lienky nezamestnávajú iadne zviera. Ale lovek vo v etkom h adá dôvod a ú el. Topreto, lebo je vybavený obdivuhodným mozgom a nesie obraz Toho, ktorý ho vytvoril.

Staroveký almista Dávid prejavil ohromnú h bku porozumenia, ke vzdával es Tomu, ktoskon truoval mozog a kto bol pod a Dávidovho názoru pôvodcom zázra ného zrodenia loveka.Povedal: „Budem ti chválore , lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzujebáze . Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja du a ve mi dobre vie. Moje kosti neboli pred tebouskryté, ke som bol v tajnosti tvorený, ke som bol utkaný v najhlb ích astiach zeme. Tvoje o ivideli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané v etky jeho asti.“ ( alm 139:14-16)

Právom mo no poveda , e oplodnené vají ko v materskom lone má v sebe zapísané v etkyasti tvoriaceho sa udského tela. Srdce, p úca, obli ky, o i a u i, ruky a nohy, aj obdivuhodný

mozog - to v etko spolu s ostatnými as ami tela bolo zapísané do genetického kódu oplodnenéhovají ka v materskom lone. V tomto kóde sú obsiahnuté aj programy ur ujúce poradie, pod aktorého sa tieto asti majú objavova , ka dá vo svoj as. A táto skuto nos bola zaznamenaná vBiblii takmer 3 000 rokov skôr, ne moderná veda objavila genetický kód.

i nie je existencia loveka s jeho ohromujúcim mozgom naozaj zázrakom a ozajstnýmdôvodom asnú ? i z toho nie je úplne zjavné, e taký zázrak mo no pripísa jedine stvoreniu, anie evolúcii?

67

Pre o mnohí prijímajú evolúciu?Ako sme videli, existuje ve mi ve a dôkazov stvorenia. Pre o teda mnohí udia odmietajú

stvorenie a namiesto toho prijímajú evolúciu? Jedným z dôvodov: je to, o sa u ili v kole. Vedeckéebnice takmer v dy zastávajú evolu né názory. tudent sa málokedy stretne s protiargumentami.

Zvy ajne je vlastne u vopred postarané o to, aby sa argumenty proti evolúcii v kolskýchebniciach neobjavili.

V asopise American Laboratory písal istý lekár o tom, o sa v kole u ia jeho deti: „Die u saevolúcia nepredkladá ako teória. U od druhej triedy (ako som videl pri ítaní u ebníc svojich detí)sú v odborných textoch rafinované výroky. Evolúcia sa predkladá ako skuto nos , nie ako názor, oktorom je mo né pochybova . Autorita kolského systému potom núti iaka prija tento názor.“ Ovyu ovaní evolu nej teórie vo vy ích triedach povedal: „ tudent nesmie zastáva osobné názory,alebo ich nesmie vyjadrova : Ak to tudent urobí, stane sa ter om posmechu a kritiky zo stranyvyu ujúceho. tudent asto riskuje, e stratí mo nos akademického vzdelania, preto e jeho názorynie sú „správne“, a dostane hor ie známky.“

Názory zalo ené na evolu nej teórii prenikajú nielen do kôl, ale aj do v etkých prírodných vieda do iných oblastí, ako sú dejiny a filozofia. Knihy, asopisy, lánky, filmy a televízne programy sajej zastávajú ako potvrdenej skuto nosti. asto po ujeme alebo ítame vety ako: „Ke sa lovekvyvinul z ni ích zvierat“, alebo „Pred miliónmi rokov, ke sa v oceánoch vyvinul ivot“. Tak sú v

och vytvárané podmienky na prijatie evolu nej teórie ako skuto nosti a dôkazy o opakuzostávajú bez pov imnutia.

Váha autorityKo ko laikov asi bude odporova , ak poprední pedagógovia a vedci vyhlásia, e evolu ná teória

je skuto nos ou, a nazna ia, e ju odmietajú iba nevzdelanci? Takáto váha autority pôsobiaca vprospech evolu nej teórie je hlavným dôvodom, pre o túto teóriu prijíma tak ve a udí.

Typickým príkladom názorov, ktorými asto bývajú zastra ovaní laici, je tvrdenie RichardaDawkínsa: „Darwinovu teóriu teraz podporujú v etky dostupné dôkazy, ktoré s ou súvisia, a niktozo serióznych novodobých biológov nepochybuje o jej pravdivosti.“ Ale je to naozaj tak? Vôbecnie. ahko mo no zisti , e mnohí vedci, vrátane „serióznych novodobých biológov“, nielen epochybujú o evolu nej teórii, ale jej ani neveria. Sú presved ení o tom, e dôkazy v prospechstvorenia sú ove a presved ivej ie. Zov eobec ujúce tvrdenia, ako napríklad to, ktoré predniesolDawkíns, sú teda klamné. Sú v ak typické pre pokusy potla akýko vek opa ný názor pomocoutakýchto výrokov. Istý pozorovate , ktorý si to v imol, napísalo tom v asopise New Scientist: „Máazda Richard Dawkíns takú malú dôveru v dôkazy evolúcie, e sa musí uchy ova k takýmpovrchným zov eobec ujúcim výrokom, aby zavrátil tých, ktorí odporujú jeho názorom?“

Podobne sa aj v knihe Poh ad na ivot od evolucionistov Luriu, Goulda a Singera tvrdí, eevolúcia je skuto nos . Autori vyhlasujú: „Pochybova o tom je podobné ako pochybova , e saZem otá a okolo Slnka alebo e z vodíka a kyslíka vzniká voda.“ alej hovoria, e evolúcia je takýzrejmý fakt ako existencia zemskej prí livosti. Otá anie Zeme okolo Slnka v ak mô eme dokázaexperimentálne, takisto ako vytváranie vody z vodíka a kyslíka a existenciu prí livosti. Evolúciunemo no experimentálne dokáza . Napokon, tí istí evolucionisti sami priznávajú, e „o evolu nýchteóriách prebiehajú prudké diskusie“. Prebiehajú v ak stále e te prudké diskusie o tom, i sa Zemotá a okolo Slnka, i z vodíka a kyslíka vzniká voda a i existuje zemská tia ? Nie. Teda, je dôvodna to, aby niekto tvrdil, e evolúcia je rovnako zrejmý fakt ako uvedené javy?

David Pilbeam v predhovore ku knihe Ohýbajúce medzi lánky od Johna Readera ukazuje, evedci nie v dy opierajú svoje závery o skuto nosti. Pod a jeho slov jedným z dôvodov je to, evedci sú tie udia a v stávke je príli ve a, preto e mô u dosiahnu lákavú odmenu v podobe slávya verejného uznania. V knihe sa pripú a, e evolu ná teória je náuka pohá aná osobnýmiambíciami a teda ahko ovplyvnite ná vopred premyslenými názormi. Uvádza sa tu príklad: „Ak súvopred vytvorené predstavy tak nad ene vítané a tak dlho pestované ako v prípade piltdownskéholoveka, prejavujú sa vo vede znepokojivé tendencie dáva prednos viere pred skúmaním. Dne ní

zástancovia evolúcie majú nie men í sklon lipnú na chybných údajoch, ktoré podporujú ich vopredvytvorené predstavy, ne niekdaj í bádatelia, ktorí odmietali objektívne zistenia a dávali prednos

68

názorom, ktorým chceli veri .“ Takto niektorí vedci, ke e sa zasadili za evolúciu a tú ia si udrsvoju kariéru, nepripú ajú, e by sa mohli mýli . Namiesto toho sa usilujú rad ej ospravedlnisvoje vopred vytvorené názory, ne aby uznali skuto nosti, ktoré by pre nich mohli by nevýhodné.

Tento nevedecký postoj hodnotí ako zavrhnutiahodný W. R. Thompson v predhovore kjubilejnému vydaniu Darwinovho diela O pôvode druhov z príle itosti jeho stého výro ia.Thompson kon tatuje: „Ak argumenty pri analýze neobstoja, mal by im by od atý súhlas a celázmena názoru, ktorá vyplynula z nespo ahlivých dôkazov, sa musí pova ova zapo utovaniahodnú.“ A dodáva: „Fakty a vývody, o ktoré sa opieral Darwin, dnes u nie súpresved ivé. Dlhodobé výskumy dedi nosti a premenlivosti podkopali darwinovskú pozíciu.“

Thompson si alej v íma: „Jedným z dlhotrvajúcich a alostných ú inkov úspechu, ktorýdosiahlo dielo O pôvode druhov, bolo to, e sa u biológov objavil sklon k neuverite nýmpekuláciám. Úspech darvinizmu bol sprevádzaný úpadkom vedeckej poctivosti.“ Na záver hovorí:

„Táto situácia, ke sa mu i vedy zomkli, aby bránili náuku, ktorú nie sú schopní vedecky definovaa u vôbec nie s vedeckou presnos ou demon trova , pri om sa sna ia zachova jej poves predverejnos ou potlá aním kritiky a prehliadaním problémov; je vo vede nenormálna a ne iadúca.

Podobne aj profesor antropológie Anthony Ostric kritizoval svojich kolegov vedcov za to, eozna ujú pôvod loveka z tvorov podobných opiciam ako skuto nos . Povedal, e „je to vnajlep om prípade iba domnienka, a k tomu e te nedostato ne podlo ená“. Poznamenal, e nie jeiaden dôkaz, e lovek nezostal v podstate rovnaký od chvíle, ke sa po prvý raz objavil. Profesor

Ostric hovorí, e udia zo ir ích vedeckých kruhov sa pripájajú k propagátorom evolu nej teórie zostrachu, aby neboli vyhlásení za neserióznych vedcov alebo vyradení z uznávaných akademickýchkruhov Hoyle a Wickramasinghe sa vyjadrili podobne: „Alebo veríte týmto predstavám, alebo stebez váhania ozna ený ako kacír.“ Jedným z dôsledkov tohto stavu je neochota mnohých vedcovpreskúma bez predsudkov názor uznávajúci stvorenie. Hovorí sa o tom aj v liste, ktorý boladresovaný vydavate ovi asopisu Hospital Practice: „Veda bola v dy hrdá na to, e je objektívna,ale obávam sa, e sa my vedci rýchlo stávame obe ou predpojatého, obmedzeného spôsobumyslenia, ktorým sme kedysi opovrhovali.“

Zlyhanie nábo enstvaal ím dôvodom prijatia evolu nej teórie je zlyhanie v eobecne uznávaného nábo enstva tak v

ení, ako i v konaní, a s tým aj jeho neschopnos správne predklada biblickú správu o stvorení.Informovaní udia si jasne uvedomujú, e dejiny nábo enstva sa vyzna ujú pokrytectvom, útlakoma rôznymi formami inkvizície. Vidia, e duchovenstvo podporuje diktátorov, ktorí nesú vinu zahromadné vra denie. Vedia, e príslu níci toho istého nábo enstva sa v miliónoch navzájom zabíjalivo vojnách, a duchovenstvo podporovalo obidve strany. Preto nevidia dôvod, pre o by sa malizaujíma o Boha, ktorého údajne zastupujú tieto nábo enstvá. Tento odklon sa e te alej prehlbujeabsurdnými a nebiblickými náukami. Predstavy ako ve né trápenie - e Boh bude nav dy piec udív doslovnom pekelnom ohni - sú premý ajúcim om odporné.

Podobné nábo enské náuky a praktiky sa v ak protivia nielen premý ajúcim om, ale pod abiblických dôkazov sú odporné aj Bohu. Biblia naozaj ve mi otvorene odha uje pokrytectvour itých nábo enských vodcov. Hovorí o nich napríklad toto: „Tak i vy sa tie zdáte zvonku omspravodliví, ale vnútri ste plní pokrytectva a nezákonnosti.“ (Matú 23:28) Je povedal prostým

om, e ich duchovenstvo je ako slepí vodcovia, ktorí neu ia to, o pochádza od Boha, ale u iaako náuky udské príkazy. (Matú 15:9, 14) Podobne sú v Biblii odsúdení aj stúpenci nábo enstva,ktorí verejne oznamujú, e poznajú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierajú. (Títovi 1:16) A taknábo enské organizácie, ktoré podporujú alebo trpia pokrytectvo a krviprelievanie, nech tvrdiaoko vek, nepochádzajú od Boha, ani ho nezastupujú. Naopak, sú ozna ené ako falo ní proroci a sú

prirovnané k stromom, ktoré nesú bezcenné ovocie. – (Matú 7:15-20, Ján 8:44, 13:35, 1. Jána 3:10-12)

Mnohé nábo enstvá kapitulovali aj vo veci evolúcie a neponúkli svojim stúpencom iadnu inúmo nos . Napríklad v Novej katolíckej encyklopédii sa pí e: „Najpravdepodobnej ím vedeckýmvysvetlením po iatku je v eobecná evolúcia, a to aj evolúcia udského tela.“ Dvanás u encovpredstavujúcich najvy í vedecký zbor katolíckej cirkvi sa na jednej schôdzke vo Vatikáne zhodlona závere: „Sme presved ení, e záplava dôkazov stavia uplatnenie my lienky evolúcie na loveka

69

a iné primáty mimo vá nu pochybnos .“ Ak je tu také nábo enské odporú anie, dá sa predpoklada ,e by neinformovaní lenovia cirkvi odolali, aj ke v skuto nosti „záplava dôkazov“ nepodporuje

evolúciu, ale stvorenie?Tak vzniká vákuum, ktoré je asto vyp ané agnosticizmom a ateizmom. udia, ktorí prestávajú

veri v Boha, prijímajú evolúciu ako jedinú al iu mo nos . Ateizmus zalo ený na evolúcii sa dnesv mnohých krajinách dokonca presadzuje ako oficiálna ideológia. Zodpovednos za tentonedostatok viery mo no do zna nej miery pripísa nábo enstvám dne ného sveta.

Niektoré nábo enské náuky vyvolávajú tie v och dojem, e Biblia u í veci odporujúcevedeckým skuto nostiam, a udia potom zavrhujú Boha Biblie. Ako u bolo uvedené v jednej zpredchádzajúcich kapitol, niektorí napríklad mylne tvrdia, e Biblia u í o stvorení Zeme po asiestich doslovných dni s 24 hodinami a vyhlasujú, e Zem je stará iba 6 000 rokov. Biblia v ak ni

také neu í.

Verím, o vidímNiektorí udia otvorene odmietajú predstavu, e existuje stvorite , a hovoria: „Verím len to, o

vidím.“ Ak nie o nemô u vidie alebo nejakým spôsobom zmera , myslia si, e to neexistuje.V ka dodennom ivote v ak uznávajú existenciu mnohých veci, ktoré nemo no vidie , ako jeelektrina, magnetizmus, rádiové a televízne vlny, zemská prí livos . To v ak nemení ich poh adna vec, preto e v etky tieto javy mo no inými fyzikálnymi prostriedkami predsa len nejako meraalebo vníma . Stvorite a, Boha, v ak nemo no vidie alebo zmera nejakým prírodovednýmpostupom.

Ale ako sme videli v predo lých kapitolách, dôvodov pre vieru, e existuje nevidite nýstvorite , je napriek tomu dos - preto e mô eme sledova dôkazy, materiálne výsledky jehoinnosti. Mô eme sa s nimi stretnú v technickej dokonalosti a dômyselnosti stavby atómu, vo

ve kolepo organizovanom vesmíre, v jedine nej planéte Zemi, v udivujúcej skladbe ivýchorganizmov aj v obdivuhodnom udskom mozgu. To v etko sú ú inky, ktoré museli ma primeranúprí inu, ktorá vyvolala ich existenciu. Aj stúpenci materialistických filozofii vo v etkých ostatnýchotázkach uznávajú tento zákon prí iny a následku. Pre o by teda nemal plati aj na samotný hmotnývesmír?

Najlep ie to vystihuje jednoduchý biblický výrok: „Stvorite ovu ve nú moc a bo stvo, ktoré súnevidite né, mo no od stvorenia sveta vidie , ke udia premý ajú o jeho diele.“ (Rimanom 1:20)Inými slovami, Biblia z dôsledku vyvodzuje prí inu. Vidite né stvorenie, obdivuhodné „jeho dielo“je vidite ným dôsledkom, ktorý musí ma inteligentnú prí inu. Touto nevidite nou prí inou je Boh.

al ia vá na prí ina nedostatku vieryExistuje e te iná vá na prí ina, pre o mnohí udia prestávajú veri v Boha a prijímajú evolúciu,

a to je mno stvo utrpenia, ktoré okolo seba vidia. Po as stáro í bolo tak ve a nespravodlivosti,útlaku, zlo innosti, vojen, chorôb a smrti! Mnoho udí nechápe, pre o udskú rodinu postihujú

etky tieto kosti. Domnievajú sa, e v emohúci Stvorite by nepripustil také veci. Ak existujetakáto situácia, potom, pod a ich názoru, nemô e existova Boh. A tak ke sa im predlo í evolu náteória, prijímajú ju ako jedinú mo nos , asto bez vä ieho skúmania. Pre o teda v emohúcistvorite pripustil to ko utrpenia? Bude to tak nav dy? Kto správne pochopí túto otázku, budeschopný pochopi aj hlb í a najzákladnej í dôvod, pre o sa evolu ná teória v na ej dobe tak ve miroz írila.

70

Mo no veri Biblii?Mnohí udia sa pozerajú na Bibliu ako na knihu, ktorú napísali múdri mu i v dávnej minulosti.

Jeden univerzitný profesor, Gerald A. Larue, vyhlásil: „Názory pisate ov, vyjadrené v Biblii,odzrkad ujú my lienky, názory a predstavy obvyklé v ich asoch a sú obmedzené rozsahompoznania tých ias.“ A predsa Biblia tvrdí, e je knihou in pirovanou Bohom. (2. Timotejovi 3:16)Ak je to tak, potom v nej nemô u by nesprávne názory, ktoré prevládali v asoch, ke boli písanéjej jednotlivé asti. Obstojí teda Biblia vo svetle dne ného poznania?

Pri tejto úvahe nezabudnime na to, e udia musia stále prispôsobova svoje názory novýminformáciám a objavom, preto e udské poznanie neustále napreduje. V asopise ScientificMonthly bolo kedysi povedané: „Nemô eme o akáva , e by lánky napísané v niektorýchprípadoch hoci len pred piatimi rokmi, mohli by teraz pova ované za reprezentatívne, pokia ide onajnov í stav poznania vo vedeckých oblastiach, ktorých sa týkajú.“ Biblia v ak bola napísaná azostavená v priebehu asi 1 600 rokov a bola ukon ená takmer pred 2 000 rokmi. o mo no povedadnes o jej presnosti?

Biblia a vedaKe sa písala Biblía, udia sa zamý ali nad tým, ako sa Zem dr í v priestore. Niektorí

napríklad verili, e Zem dr ia tyri slony, ktoré stoja na ve kej morskej korytna ke. V Biblii v aknenájdeme fantastické nevedecké názory, ktoré existovali v ase, ke bola písaná. Bibliajednoducho hovorí: „Boh roz ahuje sever nad prázdnom, ve ia zem na ni om.“ (Jób 26:7) Áno,pred vy e 3000 rokmi Biblia správne zaznamenala, e Zem nemá iadnu vidite nú oporu, o je fakt,ktorý zodpovedá ove a neskor iemu poznaniu zákonov prí livosti a pohybu. Istý bádate vodbore nábo enstva poznamenal: „Ako mohol Jób pozna pravdu, to je otázka, na ktorú nemô uahko odpoveda udia, ktorí popierajú in pirovanos Svätého Písma.“

O tvare Zeme hovorí Encyclopedia Americana: „Najranej ie udské predstavy o Zemi bolí, e jeto rovná nehybná plo ina v strede vesmíru. Predstava, e Zem je gu atá, bola prijatá a zarenesancie.“ Niektorí dávni moreplavci sa dokonca báli, e by mohli prepláva cez okraj zeme! Aleke sa za al pou íva kompas a iné vynálezy, bolí mo né dlh ie morské cesty. Tieto objavnéplavby ukázali, e svet je gu atý, a nie plochý, ako dovtedy mnohí verili.

Ale dávno pred takými námornými cestami, asi pred 2 700 rokmi, Biblia hovorí: „Je Ten, ktorýbýva nad kruhom zeme, ktorej obyvatelia sú ako lú ne kobylky.“ (Izaiá 40:22) Hebrejské slovochúg, ktoré sa prekladá ako „kruh“, mô e znamena aj „gu u“, na o poukazujú niektoré príru ky,ako je napríklad Davidsonov Analytický hebrejský a chaldejský lexikon. Preto iné preklady hovoria„zemegu a“ (Douay Version) a „gu atá zem“ (Moffatt). Biblia teda nebola ovplyvnená chybnýminázormi, e Zem je plochá, ktoré bolí roz írené v ase, ke bola písaná. Bola presná.

udia si u dávno v imli, e rieky sa vlievajú do morí a oceánov, a hladina morí predsa nestúpa.Kým sa nezistilo, e Zem je gu atá, niektorí si mysleli, e prí ina je v tom, e na koncoch Zeme sarovnaké mno stvo vody vylieva. Neskor ie sa zistilo, e Slnko ka dú sekundu pumpuje z morímilióny kubických metrov vody vo forme vodnej pary. Tá vytvára oblaky, ktoré sú hnané vetromnad pevninu, kde táto vlaha padá vo forme da a a snehu. Voda sa potom dostáva do riek a znovuvteká do morí. O tomto zázra nom kolobehu, ktorý bol v starých dobách úplne neznámy, sa v Bibliihovorí: „V etky rieky idú do mora a more sa nepreplní; do miesta, z ktorého vytekajú, sa zasavracajú k novému kolobehu.“ (Kazate 1:7)

O pôvode vesmíru Biblia hovorí: „Na za iatku Boh stvoril nebesia a zem.“ (1. Moj ova 1:1)Ale mnohí vedci tieto informácie pova ovali za nevedecké a tvrdili, e vesmír nemá po iatok.Astronóm Robert Jastrow v ak poukazujúc na nov ie informácie hovorí: „Podivné na vývoji je vpodstate to, e vesmír mal v ur itom zmysle po iatok - e za al existova v ur itom asovomokamihu.“ Jastrow tu má na mysli dnes v eobecne prijímanú teóriu ve kého tresku, o ktorej sahovorilo v jednej z predchádzajúcich kapitol. Dodáva: „Teraz vidíme, ako astronomické dôkazyvedú k biblickému názoru na pôvod sveta. Podrobnosti sa lí ia, ale základné prvky astronomickejsprávy a biblickej správy v Genezis sú rovnaké.“

Aká bola reakcia na tieto objavy? Astronómovia sú podivne zmätení,“ pí e Jastrow. „Ich reakciaje zaujímavým prejavom rozpolo enia vedeckej mysle - údajne ve mi objektívnej - ke dôkazy

71

odhalené samou vedou vedú ku konfliktu s lánkami viery na ej profesie. Ukazuje sa, e vedec saspráva takisto ako my ostatní, ke sa na e názory dostanú do konfliktu s dôkazmi. Sme roz úlení,tvárime sa, e konflikt neexistuje, alebo ho zakrývame ni nehovoriacimí frázami.“ Zostáva v akskuto nos ou, e dôkazy odhalené vedou odporujú tomu, o si vedci dlho mysleli o pôvodevesmíru, ale potvrdzujú to, o bolo pred tisícro iami napísané v Biblii.

Biblia hovorí, e v Noachových d och zaplavila najvy ie vrchy zeme ve ká potopa a zni ilaetok udský ivot, ktorý bol mimo obrovskej archy, ktorú postavil Noach. (1. Moj ova 7:1-24)

Mnohí sa tejto správe vysmievali. Na vysokých vrchoch sa v ak na li morské mu le. A al ímdôkazom, e v ani nie tak dávnej minulosti do lo k záplave nesmierneho rozsahu, je ve kémno stvo skamenelín a m tvych tiel ulo ených v zamrznutých hromadách bahna. V asopise TheSaturday Evening Post sa pí e: „Mäso mnohých týchto zvierat bolo úplne erstvé, zvieratá boli celéa neporu ené, a e te stáli alebo k ali vzpriamené. Je to naozaj okujúci obraz vzh adom na nápredo lý spôsob myslenia. Obrovské stáda ve kých, vypasených zvierat, ktoré neboli osobitneprispôsobené na ve ké mrazy, sa pokojne pásli na slnkom zaliatych pastvinách. Zrazu boli v etkyzabité bez akejko vek vidite nej známky násilia a skôr, ne mohli prehltnú posledné sústo potravy,a potom zamrzli tak rýchlo, e sa dokonale zachovala ka dá bunka ich tela.“

To zodpovedá udalostiam ve kej potopy. Biblický opis znie: „Prevalili sa v etky riedlaohromnej vodnej hlbiny a otvorili sa nebeské stavidlá.“ Lejak zaplavil zem, a bol zrejmesprevádzaný adovými z vetrami v polárnych oblastiach. (1. Moj ova 1:6-8, 7:11,19) Tamprebehla zmena teploty asi najrýchlej ie a najdrastickej ie. Rôzne zvieratá sa zrazu ocitli vzam zajúcich bahniskách a zachovali sa tam. Jedným takým zviera om mohol by mamut, ktoréhona li pri vykopávkach na Sibíri. V papuli a v alúdku mal e te zelené rastliny a jeho mäso sa porozmrazení e te dalo jes .

ím podrobnej ie skúmame Bibliu, tým vä í údiv v nás vyvoláva jej podivuhodná presnos .Biblia podáva jednotlivé etapy stvorenia v poradí, ktoré dnes potvrdzuje veda, a preto sotva mo notvrdi , e Biblia má udský pôvod. To je al ia z podrobností obsiahnutých v Biblii, ktoré bolipotvrdené narastajúcim vedeckým poznaním. Isaac Newton, jeden z najvä ích vedcov v etkýchias, vedel, pre o povedal: „ iadna veda nie je lep ie potvrdená ako nábo enstvo Biblie.“

Biblia a zdraviePo celé stáro ia panovala ve ká neznalos v otázkach udského zdravia. Istý lekár vyhlásil:

„Ve mi ve a udí dodnes verí poverám, napríklad tomu, e ga tan vo vrecku chráni predreumatizmom, e lovek dostane bradavice, ke sa dotkne ropuchy, e ervený flanel okolo krkupomáha proti bolestiam hrdla.“ A poznamenáva: „V Biblii nenájdeme iaden takýto výrok. To je usamo osebe pozoruhodné.“

Je zaujímavé porovna riskantné lie ebné metódy pou ívané v minulosti s tým, o radí Biblia.Napríklad Papyrus Ebers, lekársky dokument starovekých Egyp anov, predpisoval pou ívanievýkalov na lie enie rôznych zranení. Predpisoval, aby sa na rany, ktoré e te nie sú zahojené poodpadnutí chrasty, prikladala placka z udských výkalov zmieaných s erstvým mliekom. A receptna vytiahnutie triesky znel: „ ervy s krvou uvari a rozmlia di v oleji, krta zabi , uvari avymá v oleji, oslí hnoj rozmie v erstvom mlieku. Polo na otvor.“ Dnes vieme, e takétometódy mô u spôsobi vá nu infekciu.

o hovorí Biblia o výkaloch? Dáva príkaz: „Ke si vonku upne , vykope jamku kolíkom, aobráti sa a prikry je svoje výkaly.“ (5. Moj ova 23:13) Biblia nielen e nepredpisuje výkaly nalie enie, ale dáva pokyny, ako majú by spo ahlivo odstránené. A do ná ho storo ia nebolo

eobecne známe, e je nebezpe né necháva výkaly tak, aby boli prístupné muchám. Takto sa írilivá ne choroby prená ané muchami, ktoré spôsobili smr mnohých udí. Ale v Biblii bol na to pocelý as zaznamenaný jednoduchý recept a Izrael ania ho pou ívali u pred vy e 3 000 rokmi.

V minulom storo í prechádzal lekársky personál priamo od m tvych v pitevni k vy etrovaniu vpôrodnici, a lekári si ani neumývali ruky. Tak sa z m tvych prená ala infekcia, a ve a udí zomrelo.Aj neskôr, ke sa dokázalo, aké dôle ité je umývanie rúk, mnohí z lekárskych kruhov sa stavaliproti týmto hygienickým opatreniam. Pravdepodobne nevedeli, e tým odmietajú múdros Biblie.Jehovov zákon daný Izrael anom toti vyhlasoval, e ten, kto sa dotkne m tveho, stane sa ne istým,a musí sa umy a vypra si aty. (4. Moj ova 19:11-22)

72

Na znamenie zmluvy s Abrahámom Boh Jehova povedal: „Ka dý z vás mu ského rodu, kebude ma osem dní, sa obre e.“ Neskôr bola táto po iadavka opakovaná izraelskému národu. (1.Moj ova 17:12, 3. Moj ova 12:2, 3) Nebolo podané vysvetlenie, pre o to malo by práve ôsmyde , ale dnes u tomu rozumieme. Lekárske výskumy ukázali, e iba vtedy je v krvi vhodná hladinavitamínu K, ktorý vplýva na jej zrá anlivos . Aj obsah al ieho dôle itého inite a pri zrá aní krvi,protrombínu, je ôsmy de zrete ne vy í ako v ktorýko vek iný de v ivote die a. Na základetohto dôkazu pri iel dr. S. L McMillen k záveru: „Najvhodnej í de na uskuto nenie obriezky jeôsmy de .“ Bola to iba zhoda okolností? Rozhodne nie. Bola to múdros pochádzajúca od Boha,ktorý o tom vedel.

al ím objavom sú asnej vedy je to, e na na e zdravie pôsobia my lienkové postoje a city.Jedna encyklopédia hovorí: „Od roku 1940 je stále jasnej ie, e fyziologické funkcie orgánov asystémov orgánov sú úzko späté sú stavom mysle jednotlivca a e v orgáne vystavenom takémupôsobeniu mô u nasta zmeny i v tkanive.“ V Biblii je v ak u dávno zaznamenané upozornenie natúto tesnú spojitos medzi my lienkovými postojmi a telesným zdravím.

Hovorí sa tu napríklad: „Pokojné srdce je ivotom celému telu, ale iarlivos je hniloboukostiam.“ (Príslovia 14:30, 17:22)

Preto Biblia povzbudzuje udí, aby sa vyhýbali kodlivým citom a postojom. Nabáda: „Cho meslu ne, nie v sporoch a iarlivosti.“ A radí: „Nech je od vás vzdialená ka dá zlomyse ná horkos ahnev a zlos a krik a ut ha ná re spolu so v etkým zlom. Ale sta te sa vo i sebe navzájomláskavými, plnými ne ného súcitu.“ (Rimanom 13:13, Efezanom 4:31,32) Predov etkým v akodporú a lásku. „Okrem toho v etkého si oble te lásku,“ hovorí. Je , najvä í zástanca lásky,povedal svojim u eníkom: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak akosom ja vás miloval.“ Vo svojej Kázni na vrchu dokonca hovorí: „Stále milujte svojich nepriate ov.“(Kolosanom 3:12-15, Ján 13:34, Matú 5:44) Mnohí udia sa tomu vysmievajú a nazývajú takútolásku slabos ou, musia v ak za to draho plati . Veda dokázala, e nedostatok lásky je významnýminite om pri mnohých du evných ochoreniach a iných zdravotných poruchách.

Britský lekársky asopis Lancet kedysi napísal: „Najvýznamnej ím objavom psychiatrie je, eláska má moc chráni a obnovova myse .“ Podobne sa vyjadril i známy pecialista na otázkystresu dr. Hans Selye: „Vredy, vysoký krvný tlak a srdcové kosti nebude ma nenávidená osoba,ani éf, ktorý vyvoláva sklamanie, ale ten, kto nenávidí, a ten, kto pripusti, aby sa cítil sklamaný.Miluj svojho blí neho je jedna z najmúdrej ích lekárskych rád, aké kedy boli dané.“

Biblia svojou múdros ou aleko predstihuje dne né poznatky. Dr. James T. Fisher napísal:„Keby ste mali zhrnú v etky dôle ité lánky, ktoré napísali najkvalifikovanej í psychológovia apsychiatri na tému du evnej hygieny, keby ste ich mali spoji a vycibri ich a vylú v etkyzbyto né slová a poveda len to najhlavnej ie, keby ste s pomocou najschopnej ích ijúcichbásnikov mali presne vyjadri nefal ované výroky istého vedeckého poznania, výsledkom by boliba neobratný a neúplný súhrn právd z Kázne na vrchu.“

Biblia a dejinyKe Darwin uverejnil svoju evolu nú teóriu, za ali by vo v etkých smeroch spochyb ované

dejepisné záznamy Biblie. Archeológ Leonard Woolley o tom povedal: „Koncom 19. storo ia savytvoril extrémne kritický smer, ktorý bol ochotný popiera historický základ prakticky v etkého, oom sa hovorí v prvých knihách Starého zákona.“ Niektorí kritici tvrdili dokonca, e znalos

písania nebola v eobecne roz írená a do ias alamúna alebo e te dlh ie. Preto vraj rané biblickérozprávania nie sú vierohodné, preto e museli by zapísané a stáro ia po udalostiach, ktoré sa vnich opisujú. Jeden zo stúpencov tejto teórie v roku 1892 vyhlásil: „ as, o ktorom sa hovorí vpredmoj ovských rozprávaniach, je dostato ným dôkazom ich legendárneho charakteru. Bol toas, ke udia e te nevedeli písa .“

V poslednom ase sa v ak nahromadilo ve ké mno stvo archeologických dôkazov, ktoréukazujú, e písanie bolo be né dávno pred Moj om. Archeológ William Foxwell Albrightvyhlásil: „Opä musíme zdôrazni , e v Kanaane a v susedných oblastiach sa u od patriarchálnychias pou ívalo hebrejské abecedné písmo a e rýchlos , s akou sa menili tvary písmen, je jasným

dôkazom toho, e bolo v eobecne pou ívané.“ Iný uznávaný historik a archeológ vyhlásil: „Dnes sanám zdá absurdné, e mohla niekedy vzniknú otázka, i Moj mohol vedie písa .“

73

Znova a znova sa potvrdzuje dejinná správa Biblie novými objavmi, ktoré priná ajú novéinformácie. Napríklad o asýrskom krá ovi Sargonovi sa dlho vedelo iba z biblickej správy vIzaiá ovi 20:1. Za iatkom minulého storo ia kritici neprisudzovali biblickej správe o om iadnuhistorickú hodnotu. Potom boli pri archeologických vykopávkach nájdené pozostatky nádhernéhoSargonovho paláca v Chorsabáde, vrátane mnohých nápisov, ktoré sa vz ahovali na jeho vládu.Teraz je Sargon jedným z najlep ie známych asýrskych krá ov. Izraelský historik Mo e Pearlmannapísal: „Skeptici, ktorí kedysi spochyb ovali dokonca aj autentickos historických astí Staréhozákona, za ali svoje názory revidova .“

Jeden zo Sargonových nápisov rozpráva o udalosti, ktorá bola predtým tie známa iba z Biblie.Znie: „Porazil som a dobyl Samáriu, odviedol som z nej ako koris 27 290 obyvate ov.“ Biblickáspráva o tom v 2. Krá ov 17:6 znie: „V deviatom roku Ho eu asýrsky krá dobyl Samáriu a potomodviedol Izrael do vyhnanstva.“ O nápadnej podobnosti medzi týmito dvoma správami povedalPearlman: „Tu teda boli dve správy, vletopisoch dobyvate ov i tých, ktorí boli porazení, a jedna jetakmer zrkadlovým obrazom druhej.“

Mali by sme pod a toho o akáva , e sa biblické a svetské záznamy budú zhodova v ka dejpodrobnosti? Nie. Pearlman o tom hovorí: „Takýto druh v obojstranne zhodného, „vojnovéhospravodajstva“ nebol v staroveku na Strednom východe obvyklý (a to príle itostne platí i dnes).Stávalo sa to iba vtedy, ke krajinami, ktoré sa dostali do konfliktu, boli Izrael a niekto z jehosusedov, a iba vtedy, ke bol Izrael porazený. Ke Izrael zví azil, v záznamoch nepriate a saneobjavila iadna správa o porá ke.“ Neprekvapuje nás teda, e v asýrskych správach o vojenskomvpáde do Izraela, ktoré podnikol Sargonov syn Senacherib, sú ve ké medzery. Aké?

Na paláci krá a Senacheriba boli objavené nástenné reliéfy, na ktorých sú znázornené scény zjeho vpádu do Izraela. Na li sa aj písomné záznamy o tejto udalosti. Na jednom hlinenom hranole jenapísané: „ id Ezechiá sa nepoddal pod moje jarmo, ob ahol som 46 z jeho opevnených miest.Jeho samého som uväznil v Jeruzaleme, v jeho krá ovskom sídle, ako vtáka v klietke. Zmen il somjehozem, ale zvý il som dane a dary katrú (ktoré) mi (bol povinný ako svojmu) nadriadenémupánovi.“ Senacheribovo podanie teda zodpovedá Biblii, pokia hovorí o ví azstve Asýr anov. Akosa dá o akáva , nezmie uje sa o tom, e sa mu nepodarilo doby Jeruzalem, ani o tom, e bolnútený vráti sa domov, preto e v jednu noc bolo pobitých 185 000 jeho vojakov. (2. Krá ov 18:13

19:36, Izaiá 36:1 a 37:37)Porovnajme si správu o atentáte na Senacheriba s poznatkami, ktoré vyplývajú z jedného

nedávneho objavu. Biblia hovorí, e Senacheriba usmrtili dvaja z jeho synov, Adrammelech aarecer. (2. Krá ov 19:36, 37) V správe prisudzovanej babylonskému krá ovi Nabonidovi i v

správe babylonského k aza Berossa z tretieho storo ia pred n. l. sa spomína iba jeden syn akozapletený do vra dy. Ako to bolo v skuto nosti? Historik Philip Biberfeld pí e o najnov ieobjavenom zlomku hranola Esar-chaddona, Senacheribovho syna, ktorý po om nastúpil ako krá :„Ukázalo sa, e iba biblická správa je pravdivá. Do najmen ích podrobností bola potvrdená Esar-chaddonovým nápisom a ukázalo sa, e pokia ide o tento úsek babylonsko-asýrskych dejín, jepresnej ia ako samotné babylonské pramene. To je nanajvý významná skuto nos aj pri hodnotenísúdobých prame ov, ktoré nie sú v súlade s biblickou tradíciou.“

Istý as sa v etky známe staroveké pramene ve mi lí ili od Biblie, pokia i lo o Balsazára.Biblia hovorí o Balsazároví ako o babylonskom krá ovi v ase pádu Babylonu. (Daniel 5:1-31) Alesvetské spisy sa o Balsazároví vôbec nezmie ovali a tvrdili, e v tom ase bol krá om Nabonid.Preto kritici Biblie tvrdili, e Balsazár nikdy neexistoval. Neskôr sa v ak na li staroveké záznamy,ktoré predstavovali Balsazára ako Nabonidovho syna a spoluvládcu v Babylone. To je zrejmedôvod, pre o sa v Biblii hovorí, e Balsazár ponúkol Danielovi, e ho urobí „tretím vládcomv krá ovstve“, preto e druhým bol sám Balsazár. (Daniel 5:16, 29) R. P. Dougherty, ktorý jeprofesorom na Yaleovej univerzite, porovnával biblickú knihu Daniel s inými starovekýmizáznamami a povedal: ,,O biblickej správe mo no poveda , e je vynikajúca, preto e spomínaBalsazárovo meno, pripisuje mu krá ovskú moc a uznáva, e v krá ovstve bolo dvojvládie.“

al í príklad objavu, ktorý potvrdzuje historickos osoby opísanej v Biblii, uvádza Michael J.Howard, ktorý v roku 1979 spolupracoval v Izraeli na archeologických vykopávkach v Cézarei.Napísal: „1 900 rokov existoval Pilát iba na stránkach evanjelií a v nejasných spomienkachrímskych a idovských historikov. O jeho ivote sa nevedelo takmer ni . Niektorí tvrdili, e nikdy

74

neexistoval. Ale v roku 1961 pracovala v ruinách starovekého rímskeho divadla v Cézarei talianskaarcheologická expedícia. Jeden pracovník obrátil kame , ktorý sa kedysi pou íval ako stupeschodi a. Na druhej strane bol s asti nezrete ný latinský nápis: „Caesariensibus Tiberium PontiusPilatus Praefectus Iudaeae“. (Obyvate om Cézarey Tibérium Pontský Pilát prefekt Judey.) Tozasadilo smrte ný úder pochybnostiam o Pilátovej existencii. Prvý raz tu bol súdobý epigrafickýdôkaz o ivote mu a, ktorý nariadil ukri ovanie Krista.“ (Ján 19:13-16, Skutky 4:27)

Nálezy poskytujú dôkazy i o menej významných podrobnostiach starovekých biblických správ.Napríklad: v roku 1964 Werner Keller polemizujúc s Bibliou napísal, e v raných dobách neboliavy zdomácnené, a preto v scéne, kde sa prvý raz stretávame s Rebekou v jej rodnom meste

Náchor, je potrebné zmeni rekvizity. avy, ktoré patrili jej budúcemu svokrovi Abrahámovi aktoré napojila pri studni, boli - somáre.“ (1.Moj ova 24:10) Len e v roku 1978 poukázal izraelskýminister obrany, archeológ Mo e Dajan, na dôkazy, e avy v týchto raných dobách slú ili akodopravný prostriedok. A tak i tu je biblická správa presná. „Jeden reliéf z osemnásteho storo ia predn. 1. nájdený v Byble vo Fenícii znázor uje k iacu avu,“ vysvet uje Dajan. A na pe atnýchval ekoch, ktoré boli nájdené v Mezopotámii a patria do obdobia patriarchov, sú znázornení jazdcina avách.

Nahromadili sa nevyvrátite né dôkazy o tom, e Biblia je historicky presná. Je síce pravda, eneboli objavené svetské správy o katastrofe Egyp anov pri ervenom mori a iných porá kach, ale tonikoho neprekvapuje, preto e panovníci nemali zvyk zaznamenáva svoje neúspechy. No nastenách chrámu v egyptskom Karnaku bola objavená správa o úspe nom vpáde faraóna aka doJudska za vlády alamúnovho syna Rechabeáma. Biblia o tom hovorí v 1. Krá ov 14:25, 26. Boltie objavený záznam moábskeho krá a Mé u, ktorý bol zapísaný na takzvanom Moábskom kamenia obsahuje správu o Mé ovej vzbure proti Izraelu. Podobný opis udalosti si mô eme pre íta vBiblii v 2. Krá ov 3:4-27.

Náv tevníci mnohých múzeí mô u vidie nástenné reliéfy, nápisy a sochy, ktoré potvrdzujúbiblické. správy. O judských a izraelských krá och, ako boli Ezechiá , Manasses, Omri, Achab,Pekach, Menahem r a Hozea, existujú záznamy asýrskych panovníkov zapísané klinovým písmom.Krá Jehu alebo jeden z jeho poslov je znázornený na Salmanazarovom iernom obelisku, ako platída . Bola zre taurovaná a sprístupnená výzdoba perzského paláca v Súsane, ako ju poznali biblicképostavy Mardocheus a Ester. Náv tevníci mô u vidie v múzeu aj sochy prvých cisárov staréhoRíma: Augusta, Tibéria a Claudia. (Luká 2:1, 3:1, Skutky 11:28, 18:2) Bol nájdený aj striebornýdenár, na ktorom je obraz cézara Tibéria - minca, o akú po iadal Je , ke hovoril o platení dani.(Matú 22:19-21)

Na dne ných náv tevníkov Izraela, ktorí poznajú Bibliu, mocne zapôsobí, ke vidia, ako presneBiblia opísala krajinu a jej charakteristické znaky. Doktor J Zeev Shremer, vedúci geologickejexpedície na Sinajskom polostrove, povedal: „Máme, samozrejme, svoje mapy a preh adnégeodetické plány, ale tam, kde si Biblia a mapy odporujú, dávame prednos Knihe.“ Uve me sipríklad, ako si mo no osobne overi dejiny zaznamenané v Biblii. V dne nom Jeruzaleme samô ete prejs tunelom dlhým 533 metrov, ktorý bol vytesaný do pevnej skaly pred 2 700 rokmi.Vysekali ho preto, aby chránil zásobovanie mesta vodou. Viedla sa ním voda zo skrytého prame aGichon za mestskými hradbami do rybníka Siloam, ktorý bol u v meste. Biblia vysvet uje, ako dalEzechiá vybudova tento tunel, aby zabezpe il mestu vodu, ke sa o akávalo, e mesto obk iSenacherib. (2. Krá ov 20:20, 2. Paralipomenon 32:30)

To je iba nieko ko príkladov, ktoré ukazujú, e nie je múdre podce ova presnos Biblie.Takých príkladov je ove a viac. Teda pochybnosti o spo ahlivosti Biblie oby ajne nespôsobujú jejsprávy a nevychádzajú z pádnych dôkazov, ale bývajú postavené na nesprávnych informáciách anevedomosti. Bývalý riadite Britského múzea Frederic Kenyon napísal: „Archeológia e tenepovedala svoje posledné slovo, ale doteraj ie výsledky potvrdzujú to, o nazna ovala viera, toti ,e Biblia mô e narastajúcim poznaním jedine získa .“ A známy archeológ Nelson Glueck povedal:

„Mô eme kategoricky vyhlási , e iaden archeologický objav nebol v rozpore s výpove ou Biblie.Ve ké mno stvo archeologických nálezov potvrdzuje v zrete ných obrysoch alebo a donajmen ích detailov historické údaje Biblie.“

75

Poctivos a súladal ou rtou, pod a ktorej mo no spozna , e Biblia pochádza od Boha, je poctivos jej

pisate ov. Pripusti chyby alebo neúspechy, najmä písomne, odporuje nedokonalej udskej povahe.Vä ina starovekých pisate ov zaznamenávala iba úspechy a cnosti. Ale Moj písal aj o tom, akokonal neprimerane a preto nebol spôsobilý privies Izrael do Zas úbenej zeme. (5. Moj ova32:50-52, 4. Moj ova 20:1-13) Joná rozpráva o svojej vzdorovitosti. (Joná 1:1-3, 4:1) Pavoluznal nesprávnos svojho predo lého konania. (Skutky 22:19, 20, Títovi 3:3) A Matú , Kristovapo tol, zaznamenal, e apo toli ob as prejavovali malú vieru, tú ili po významnom postavení, baaj opustili Je a po jeho zatknutí. (Matú 17:18-20, 18:1-6, 20:20-28, 26:56)

Keby boli pisatelia Biblie chceli nie o sfal ova , nemali by to by práve tieto nepriaznivéinformácie o nich? Je nepravdepodobné, e by prezrádzali vlastné nedostatky a potom uvádzalifalo né údaje o iných veciach. Poctivos pisate ov Biblie dodáva váhu ich tvrdeniu, e ich pri písaníviedol Boh. (2. Timotejovi 3:16)

Vnútorný súlad a ústredná téma Biblie je takisto dôkazom, e má bo ského autora. ahko sapovie, e 66 biblických kníh bolo písaných po as 16 storo í asi 40 rôznymi pisate mi. Aleuvedomme si, aký pozoruhodný je tento fakt! Predstavme si, e by sa nejaká kniha za ala písa vase rímskeho impéria, písanie by pokra ovalo v období monarchií a trvalo by a do dne ných

republík! Pisatelia by boli rôzneho pôvodu, vojaci, králi, k azi, rybári, ba aj pastieri, i jeden lekár.akávali by sme, e ka dá as tejto knihy bude sledova presne tú istú tému? A predsa bola

Biblia napísaná v takomto dlhom asovom období, v rôznych politických zriadeniach a mi zoetkých spomenutých vrstiev. A pritom je v nej úplný súlad! Jej základné posolstvo má tú istú silu

od za iatku a do konca. Nedodáva to váhu biblickému tvrdeniu, e títo udia hovorili z Boha, akoboli uná aní svätým duchom? (2. Petra 1:20, 21)

Mo no veri Biblii? Ak naozaj preskúmate, o hovorí, a nebudete len prijíma , o o nej niektotvrdí, e hovorí, potom zistíte, e máte dôvod veri jej. A existuje e te mocnej í dôkaz, e Bibliabola in pirovaná Bohom. Ten je námetom al ej kapitoly.

76

Je Biblia naozaj in pirovaná Bohom?iaden lovek nemô e presne do v etkých podrobností predpoveda budúcnos . Vymyká sa to

udským mo nostiam. Stvorite vesmíru v ak pozná v etky potrebné skuto nosti a mô e aj riadiudalosti. Preto sa dá o om poveda , e od za iatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa e tenestali. (Izaiá 46:10, 41:22,23)

Biblia obsahuje stovky proroctiev. Splnili sa presne? Ak áno, bol by to pôsobivý dôkaz, eBiblia je in pirovaná Bohom. (2. Timotejovi 3:16,17) A vyvolalo by to dôveru aj k al ímproroctvám o udalostiach, ku ktorým má e te prís . Preto bude u ito né pozrie sa spä na niektoréproroctvá, ktoré sa u splnili.

Zánik TýruTýrus bol významným prístavným mestom vo Fenícii a správal sa zradne k starovekému

Izraelu, k svojmu ju nému susedovi, ktorý uctieval Jehovu. Prostredníctvom proroka, ktorý sa volalEzechiel, Jehova predpovedal Týru vy e 250 rokov vopred úplné zni enie. Jehova vyhlásil: „Protitebe privediem mnoho národov. A istotne budú múry Týru privedené do skazy a zboria jeho ve e aja z neho o krabem jeho prach a urobím z neho lesknúci sa holý povrch skalného útesu. Stane samiestom na su enie vle ných sietí uprostred mora.“ Ezechiel vopred ozna il menom aj prvý národ,ktorý ob ahne Týrus, a jeho vodcu: „H a, privádzam proti Týru od severu babylonského krá aNabuchodonozora.“ (Ezechiel 26:3-5, 7)

Tak ako bolo predpovedané, Nabuchodonozor neskôr naozaj po trinás ro nom obliehanírozvrátil pevninskú as Týru. Ale bolo aj prorokované, e ni neukoristí: „Mzda, tá pre ho nebolanijaká.“ (Ezechiel 29:18) Pre o nie? Preto e as Týru bola na ostrove za úzkym kanálom. Vä inapokladov Týru bola prenesená z pevniny do tejto ostrovnej asti mesta, ktorá nebola dobytá.

Nabuchodonozorovo vojenské enie v ak nemohlo o kraba prach Týru a urobi z neholesknúci sa holý povrch skalného útesu, ako predpovedal Ezechiel. Nesplnilo sa pritom aniZechariá ovo proroctvo, v ktorom sa hovorí, e Týrus bude zvrhnutý do mora. (Zechariá 9:4) Bolitieto proroctvá nepresné? Rozhodne nie. V roku 332 pred n. l., teda vy e 250 rokov po vysloveníEzechielovho proroctva a takmer 200 rokov po vynesení Zecharíá ovho proroctva, bol Týrus úplnezni ený gréckymi vojskami, ktoré viedol Alexander Ve ký. Encyclopedia Americana uvádza:„Z trosiek pevninskej asti mesta postavil v roku 332 mohutný násyp, ktorým spojil ostrov spevninou. Po sedemmesa nom dobývaní dobyl a zni il Týrus.“

A tak, ako predpovedali Ezechiel i Zechariá , prach a trosky Týru skon ili vo vode. Z mestazostal iba holý útes, miesto na su enie vle ných sietí, ako to opísal aj istý náv tevník tohto miesta.Tak sa do najmen ích podrobností splnili proroctvá vyslovené stáro ia vopred.

Cýrus a zánik BabylonuPozoruhodné sú aj proroctvá o idoch a Babylone. Dejiny zaznamenávajú, e Babylon vzal do

zajatia idov. Ale Jeremiá to predpovedal asi 40 rokov vopred. Izaiá o tom hovoril asi 150 rokovskôr, ne sa to stalo, a predpovedal aj to, e sa idia zo zajatia vrátia. Takisto aj Jeremiá , ktorýpredpovedal, e po 70 rokoch budú navrátení do svojej zeme. (Izaiá 39:6,7, 44:26, Jeremiá 25:8-12, 29:10)

Tento návrat umo nilo dobytie Babylonu Médmi a Per anmi v roku 539 pred n. l. Topredpovedal Izaiá takmer 200 rokov vopred a Jeremiá asi 50 rokov vopred. Jeremiá povedal, ebabylonskí vojaci sa vzdajú bez boja. Izaiá a Jeremiá predpovedali, e vody, ktoré chrániliBabylon, rieka Eufrat, budú vysu ené. Izaiá uviedol dokonca meno dobyvate a, perzskéhovojvodcu Cýra, a povedal, e pred ním brány Babylonu nebudú zavreté. (Jeremiá 50:38, 51:11, 30,Izaiá 13:17-19, 44:27, 45:1)

Grécky historik Herodotos vysvetlil, e Cýrus naozaj odviedol tok Eufratu a rieka kleslanato ko, e bolo mo né prebrodi prirodzené rie te. A tak v noci nepriate skí vojaci pochodovalirie om a vstúpili do mesta bránami, ktoré zostali bezstarostne otvorené. Keby boli Babylon aniainformovaní o tom, na o sa Cýrus chystá, boli by pevne uzavreli v etky brány vedúce k rieke.Per ania ich v ak prekvapili a tak sa zmocnili mesta. Babylon ania sa práve oddávali pijanským

77

zábavám, ako to opisuje Biblia a potvrdzuje aj Herodotos. (Daniel 5:1-4, 30) Izaiá a Jeremiápredpovedali, e z Babylonu nakoniec zostanú iba neobývané zrúcaniny. Tak sa aj stalo. Dnes jeBabylon iba opustenou hromadou nav enej zeme. (Izaiá 13:20-22, Jeremiá 51:37, 41-43)

Cýrus umo nil idom, aby sa navrátili do svojej vlasti. Vy e dve storo ia vopred Jehovapredpovedal o Cýrovi: „Úplne vykoná v etko, v om mám pote enie.“ (Izaiá 44:28) Posedemdesiatich rokoch, v roku 537 pred n. l. - presne pod a proroctva - sa Cýrus postaral, aby sazajatci vrátili do svojej vlasti. (Ezdrá 1:1-4) Na iel sa staroperzský nápis, ktorý bol ozna ený akoCýrov valec a z ktorého zrete ne vysvitá, e Cýrovým politickým úmyslom bolo umo ni zajatcomnávrat do vlasti. „Pokia ide o obyvate ov Babylonu,“ povedal Cýrus pod a tohto záznamu,„zhroma dil som (aj) v etkých ich (predo lých) obyvate ov a vrátil som (im) ich bydlisko.“

Médo-Perzia a GréckoBabylon bol e te svetovou ve mocou, ke Biblia predpovedala jeho dobytie symbolickým

dvojrohým baranom, ktorý predstavoval krá a Médie a Perzie. (Daniel 8:20) Tak ako bolopredpovedané, Médo-Perzia sa po dobytí Babylonu v roku 539 pred n. l. stala svetovou ve mocou.Ale neskôr cap, ktorý predstavoval Grécko, barana zrazil a zlomil mu dva rohy. (Daniel 8:1-7) Tosa stalo v roku 332 pred n. l., ke Grécko porazilo Médo-Perziu a stalo sa novou svetovouve mocou.

imnime si, o malo pod a predpovede nasledova : „A cap, ten sa vypínal a do krajnosti; kesa v ak stal mocným, ve ký roh sa zlomil a namiesto neho nápadne vyrástli tyri.“ (Daniel 8:8) oto malo znamena ? Biblia vysvet uje: „A chlpatý cap predstavuje gréckeho krá a, a ve ký roh,ktorý mal medzi o ami, ten predstavuje prvého krá a. A ke sa ten zlomil, tak e nakoniec namiestoneho narástli tyri, sú tyri krá ovstvá, ktoré vyrastú z jeho národa, ale nie s jeho silou.“ (Daniel8:21, 22)

Dejiny ukazujú, e týmto gréckym krá om bol Alexander Ve ký. Ale po jeho smrti v roku 323pred n. l. bola nakoniec jeho rí a rozdelená medzi tyroch generálov - Seleuka Nikatora, Kassandra,Ptolemaia Laga a Lysimacha. Presne pod a biblickej predpovede „nakoniec namiesto neho vystúpilityria“. Ale ako bolo predpovedané, iaden z týchto nástupcov u nemal tú moc ako Alexander. Tak

sa toto proroctvo za alo sp po vy e 200 rokoch od asu, ke bolo zaznamenané. al í pôsobivýdôkaz, e Biblia bola in pirovaná.

Predpovede o Mesiá oviMimoriadne pozoruhodné sú biblické proroctvá týkajúce sa Je a Krista. Profesor J. P. Free

vyhlásil: „Pravdepodobnos , e by sa v etky tieto proroctvá splnili na jednom loveku, je taknesmierne malá, e vôbec nemô e ís iba o ikovné odhady udí.“

Je rozhodne nemohol riadi sp anie mnohých z týchto proroctiev. Nemohol napríkladzariadi , aby sa narodil z kme a Júdu alebo ako potomok Dávida. (1. Moj ova 49:10, Izaiá 9:6,7, 11:1, 10, Matú 1:2-16) Nemohol riadi udalosti tak, aby viedli k jeho narodeniu v Betleheme.(Micheá 5:2, Luká 2:1-7) Ur ite sa nepostaral o to, aby bol zradený za tridsa kúskov striebra(Zechariá 11:12, Matú 26:15), aby na neho jeho nepriatelia p uli (Izaiá 50:6, Matú 26:67), abymu nadávali, ke visel na mu eníckom kole ( alm 22:7, 8; 22:8,9, Matú 27:39-43), aby bolprebodnutý, no aby nebola zlámaná iadna kos jeho tela (Zechariá 12:10, alm 34:20, 34:21, Ján19:33-37), alebo aby vojaci losovali o jeho odev ( alm 22:18, 22:19, Matú 27:35). To je lennieko ko príkladov z mno stva proroctiev, ktoré sa na Je ovi splnili.

Zni enie JeruzalemaJe bol najvä í Jehovov prorok. Najprv sa pozrime, o sa pod a jeho slov malo sta s

Jeruzalemom. „Tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obk ia a a zoetkých strán a budú tiesni , teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe

kame na kameni, lebo si nerozoznalo as, ke si bolo skúmané.“ (Luká 19:43,44) A neskôrpovedal: „Ke uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, e sa priblí ilo jehospusto enie. Nech potom tí, o sú v Judei, utekajú na vrchy.“ (Luká 21:20, 21)

78

Presne pod a tohto proroctva v roku 66 n. 1. pritiahli proti Jeruzalemu rímske vojská podvedením Cestia Galla. No je zaujímavé, e nepresadil obliehanie a do ví azného konca, ale, ako otom pí e historik prvého storo ia Josephus Flavius, ustúpil od mesta, bez akéhoko vek dôvodu. Leno bolo obk enie ne akane zru ené, naskytla sa príle itos poslúchnu Je ov pokyn a utiec z

Jeruzalema. Historik Eusébius zaznamenal, e u li práve kres ania.Za necelé tyri roky, v roku 70 n. 1., sa rímske vojská pod vedením vojvodcu Tita vrátili a

obk ili Jeruzalem. V okruhu nieko kých kilometrov vyrúbali stromy a postavili okolo mestahradbu, „opevnenie z ostrých kolov“. Josephus hovorí, k omu to viedlo: „Teraz ídia stratili

etky vyhliadky na únik.“ Josephus napísal, e po asi pä mesa nom obliehaní bol zvy ok mesta,okrem troch ve í a astí hradby,“"tak dôkladne zrovnaný so zemou, e budúci náv tevníci komohli uveri , e toto miesto bolo kedysi obývané“.

Po as tohto obk enia zomrelo 1 100 000 udí a 97 000 sa ich dostalo do zajatia. Dodnes jemo né vidie v Ríme svedectvo o splnení Je ovho proroctva. Stojí tam Títov oblúk, ktorýpostavili Rimania v roku 81 n. 1. na pamiatku ví azného dobytia Jeruzalema. Tento oblúk zostávanemým svedectvom pripomínajúcim, e nedba na výstrahy biblických proroctiev mô e vies ktragédii.

Proroctvá, ktoré sa sp ajú dnesPod a Biblie je blízko ohromujúca svetová zmena. Tak ako Je predpovedal udalosti, pod a

ktorých mohli v prvom storo í udia spozna prichádzajúce zni enie Jeruzalema, tak predpovedal ajudalosti, pod a ktorých mô u dne ní udia spozna , e je blízko celosvetová zmena. Je dal totoznamenie ako odpove na otázku svojich u eníkov: „Kedy to bude a o bude znamením tvojejprítomnosti a záveru systému vecí?“ (Matú 24:3)

Pod a Biblie nebude Kristus prítomný v udskej podobe, ale bude mocným nebeskýmpanovníkom, ktorý oslobodí udstvo spod útlaku. (Daniel 7:13, 14) Jeho prítomnos mala by vase, ktorý ozna il ako záver systému veci. Teda akým znamením Je ozna il as, ke bude

nevidite ne prítomný ako panovník a ke bude blízko koniec tohto systému vecí? V Matú ovi v 24.kapitole, v Markovi v 13. kapitole a v Luká ovi v 21. kapitole Biblia podáva preh ad udalostí, zktorých sa skladá toto znamenie. Uvádzame najpodstatnej ie z nich:

VE KÉ VOJNY„Povstane národ proti národu a krá ovstvo proti krá ovstvu.“ (Matú 24:7) Od roku 1914 sa toto

proroctvo sp a ve mi zrete ne. V prvej svetovej vojne, ktorá vypukla v roku 1914, boli prvý razhromadne nasadené gu omety, tanky, ponorky, lietadlá i otravné plyny. Ke sa v roku 1918 vojnaskon ila, bolo zabitých 14 miliónov vojakov a civilných obyvate ov. Istý historik o tom povedal:„Prvá svetová vojna bola prvá totálna vojna.“ Druhá svetová vojna, od roku 1939 do roku 1945,bola e te ni ivej ia a bolo v nej zabitých asi 55 miliónov vojakov a civilistov. A priniesla úplnenovú hrôzu - atómovú bombu! Odvtedy v mnohých ve kých i men ích vojnách bolo zabitých vy e30 milíónov udí. Nemecký asopis Der Spiegel hovorí: „Od roku 1945 nebol na tejto zemi anijediný de skuto ného mieru.“

NEDOSTATOK POTRAVÍN„Bude nedostatok potravín.“ (Matú 24:7) Po prvej svetovej vojne nasledoval ve ký nedostatok

potravín. Po druhej svetovej vojne nastal e te vä í hlad. A dnes? Dnes dostáva hlad úplne novérozmery. 400 miliónov udí ije trvalo na pokraji smrti hladom. Vy e 800 miliónov udí jepodvy ivených. Svetová zdravotnícka organizácia podáva správu, e na následky podvý ivyzomiera ro ne 12 miliónov detí e te pred dosiahnutím prvého roku.

ZEMETRASENIABudú ve ké zemetrasenia.“ (Luká 21:11) George W. Housner, odborník v oblasti stavieb

odolných proti zemetraseniu, ozna il zemetrasenie, ku ktorému do lo v roku 1976 v an- ane víne, za najvä iu katastrofu spôsobenú zemetrasením, k akej do lo v udských dejinách. Vtedy

pri li o ivot státisíce udi. Talianske noviny Piccolo napísali: „ tatistiky ukazujú, e na a generáciaije v nebezpe nom období vysokej seizmickej innosti.“ Od roku 1914 zomrelo ro ne následkom

zemetrasení asi desa krát viac udí ako v predchádzajúcich storo iach. Zemetrasenie v Indonézii naVianoce roku 2004 s následnou vlnou cunami, zanechalo za sebou 230 000 a 250 000 obetí.

79

CHOROBY„Na jednom mieste za druhým morové nákazy.“ (Luká 21:11) Science Digest napísal:

„Epidémia panielskej chrípky sa v roku 1918 roz írila po celej zemi a vy iadala si 21 miliónovivotov. Doteraz nikdy v celých dejinách nedo lo k takej krutej a rýchlej smrtiacej rane. Keby sa

bola nákaza írila alej rovnakou rýchlos ou, bolo by udstvo vyhladené po as nieko kýchmesiacov.“ Odvtedy bolí stámilióny udí postihnuté srdcovými chorobami, rakovinou, pohlavnýmichorobami a mno stvom iných roz írených chorôb.

ZLO INNOS„Vzrastie nezákonnos .“ (Matú 24:12) Vra dy, lúpe né prepady, znásilnenia, terorizmus,

korupcia - zoznam je dlhý a ve mi dobre známy. Na mnohých územiach sa udia boja chodi pouliciach. Istý expert na boj proti terorizmu potvrdil narastanie nezákonnosti od roku 1914 a povedal:„Obdobie do prvej svetovej vojny bolo vcelku ove a humánnej ie.“

STRACHudia budú omdlieva od strachu a o akávania vecí, prichádzajúcich na obývanú zem.“ (Luká

21:26) Hamburské noviny Die Welt ozna ili na u dobu za storo ie strachu. Úplne nové formyohrozenia vyvolávajú strach, aký udstvo doteraz nepoznalo. Prvý raz v dejinách je nebezpe enstvo,e zne istenie ivotného prostredia zni ia zem. (Zjavenie 11:18) Vzrast zlo innosti, inflácia,

terorizmus, hlad, choroby a iné zlá zvä ujú strach udí o svoju bezpe nos a o svoj ivot.

V om je rozdiel?Niektorí udia v ak tvrdia, e takýto stav bol aj v predo lých storo iach. V om sa od nich lí i

to, o vidíme dnes?1. v tom, e v etky udalosti, z ktorých sa skladá znamenie, sú pozorované jednou generáciou -

generáciou, ktorá ila v roku 1914 a z ktorej milióny udí e te ijú. Je vyhlásil, e totopokolenie sa ur ite nepominie, kým sa to v etko nestane. (Luká 21:32)

2. ú inky tohto znamenia sú poci ované na celom svete, na jednom mieste za druhým. (Matú24:3, 7, 9, 25:32)

3. v tomto období sa situácia postupne zhor uje. „To v etko je za iatok tiesnivých bolestí“, „zlíudia a podvodníci budú postupova od zlého k hor iemu“. (Matú 24:8, 2. Timotejovi 3:13)

4. v etky tieto veci sú sprevádzané zmenou v postojoch a konaní udí, ako vopred upozornilJe : „Ochladne láska mnohých.“ (Matú 24:12)

Áno, jedným z najpresved ivej ích dôkazov, e teraz ijeme v predpovedanom kritickom asekonca, je morálny úpadok udstva. Porovnajme to, o vidíme vo svete, s prorockými slovami ona ej dobe: „Vedz, e v posledných d och nastanú zlé asy. udia budú sebeckí, chamtiví,chvastaví, namyslení, budú sa rúha , nebudú poslúcha rodi ov, budú nev ní, bezbo ní, bezlásky, nezmierite ní, ohovára skí, neviazaní, hrubí, ahostajní k dobrému, zradní, bezhlaví, nadutí,budú ma rad ej rozko ne Boha, budú sa tvári ako zbo ní, ale svojím správaním to budúpopiera .“ (2. Timotejovi 3:1-5)

1914 - obrat v dejináchCelosvetové vojny a kosti predpovedané v Biblii boli ve mi vzdialené udským predstavám

spred roku 1914. Nemecký tátnik Konrad Adenauer povedal: „Prichádzajú mi na myse my lienkya obrazy, my lienky z ias pred rokom 1914, ke bol na zemi skuto ný mier, pokoj a bezpe ie - zias, ke sme nepoznali strach. Od roku 1914 udia prestali v bezpe í a pokoji.“ udia, ktorí ili

pred rokom 1914, sa domnievali, e budúcnos bude stále lep ia,“ ako sa vyslovil britský tátnikHarold Macmillan. V knihe 1913: Amerika medzi dvoma svetmi hovorí: „ tátny sekretár Bryanpovedal v roku 1913, e pomery s ubujúce svetový mier neboli nikdy priaznivej ie ako teraz.“

A tak tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny predpovedali významní mu i sveta veksociálneho pokroku a osvietenia. Biblia v ak predpovedala opak - e bezpríkladná vojna v rokoch1914 a 1918 bude znamena za iatok ,posledných dní. (2. Timotejovi 3:1) Biblia poskytla ajchronologické dôkazy, e rok 1914 bude významný zrodením Bo ieho nebeského krá ovstva, po

80

ktorom budú nasledova nebývalé celosvetové kosti. Vedel v ak vtedy niekto zo ijúcich udí,e rok 1914 bude znamena taký obrat v dejinách?

Rok 1914 – obrat v dejináchAj po druhej svetovej vojne sa mnohí udia vracajú spä k roku 1914 a poukazujú na to, e

znamenal ve ký obrat v novodobých dejinách. „Je to skôr rok 1914, nie rok Hiro imy, ktorýznamenal obrat v na ich asoch.“ - poznamenal René Albrecht Carrié, The Scientific Month1y vjúli 1951.

„Ka dý, kto si uvedomuje, k omu smeruje svet, je od roku 1914 hlboko znepokojený tým, osa javí ako osudový a predur ený pochod k stále rastúcej katastrofe. Mnohí vá ne premý ajúciudia majú pocit, e nemo no urobi ni , aby sa zabránilo pádu do záhuby. Vidia udský rod ako

hrdinu gréckej tragédie, ktorý je hnaný hnevom bohov a u nie je pánom svojho osudu.“ kon tatujeBerirand RusselI, The New York Times Magazine zo d a 27. septembra 1953.

„Moderná éra sa za ala v roku 1914 a nikto nevie, kedy a ako sa skon í. Mohla by sa skonhromadným vyhladením.“ - The Seattle Times, 1. januára 1959.

„V roku 1914 sa skon il svet, ako ho udia dovtedy poznali a prijímali.“ - James Cameron,1914, vydané v roku 1959.

„Prvou svetovou vojnou explodoval celý svet a dodnes nevieme pre o. Utópia bola na doh ad.Bol pokoj a blahobyt. Potom v etko vybuchlo. Odvtedy sme v stave bezvedomia.“ - Dr. WalkerPercy, American Medical News,21. novembra 1977.

„V roku 1914 svet stratil súdr nos a odvtedy sa mu ju nepodarilo získat spä . Je to obdobieneoby ajného neporiadku a násilia, ako v medzinárodnom, tak aj v národnom meradle.“ - TheEconomist Londýn, 4. augusta 1979.

V roku 1914 postihla civilizáciu krutá, a pravdepodobne smrte ná choroba.“ - Frank. Peters, St.Louis Post-Dispatch, 27. januára 1980.

„V etko sa zlep ovalo. Do takého sveta som sa narodil. Náhle a neo akávane, jedného rána vroku 1914, sa to v etko skon ilo.“ - britský tátnik Harold Macmillan, The New York Times, 23.novembra. 1980.