1. pojem, predmet, Úlohy a cieĽ...

C. DIDAKTIKA A TEÓRIA VÝCHOVY – okruhy na štátnu. sk. z pedagogiky (NR)

1. POJEM, PREDMET, ÚLOHY A CIEĽ DIDAKTIKY

Výchovno-vzdelávací proces je procesom veľmi zložitým a náročným, pretože učiteľ a žiak vstupujú do mnohostranných vzťahov. Časťou tohto procesu, ktorý sleduje vzdelávaciu stránku, sa zaoberá časť pg – DIDAKTIKA, (gr. didaskein – učiť), ktorá je najprepracovanejšou časťou pg.

V pgickej literatúre sa tento pojem nevymedzuje jednotne. Časť autorov ju považuje za vedu, ktorá sa zaoberá rozumovou výchovou (Pavlík, Kádner). Časť autorov vymedzuje didaktiku ako teóriu vzdelávania a vyučovania. (Mojžišek)Časť autorov ju zužuje na teóriu vyučovania. (Pašek, Ušinskij)

DIDAKTIKA –veda, kt. sa zaoberá vzdelávaním i učebným procesom. Vzdelávací proces v škole realizuje spravidla učiteľ a učebným procesom žiak získava vedomosti, zručnosti a návyky.

Definícia ŠVECA, ktorý hovorí o užšom poňatí didaktiky : Veda o učiteľstve, ktorá sa zaoberá skúmaním a uplatňovaním zákonitostí plánovania, organizovania a vyhodnocovania školskej a mimoškolskej výučby.

PREDMET – výkonová stránka vyučovania- obsah vzdelania (čo sa žiak má naučiť), proces vyučovania –

metódy, zásady, organizačné formy vyučovania, prostriedky využívané vo vyučovaní (ako učiť a čo treba pritom rešpektovať), patria sem aj otázky interakcie(vzťahu medzi učiteľom a žiakom).

ÚLOHY – skúmanie vzdelávacieho a učebného procesu- rozpracovať otázky vyučovacieho procesu riadeného učiteľom

v podmienkach školy a tiež riadeného rodičom v podmienkach rodiny- v oblasti učebnej činnosti žiakov je rozpracovať problematiku zmyslového

poznania, rozvoja poznania prostredníctvom reči, osvojenie si poznatkov a zručností vlastnou skúsenosťou a napokon rozpracovania získavania informácií vlastnou objaviteľskou činnosťou žiaka.

CIELE - pomáhať žiakovi k sebarealizácii, aby mohol prežiť svoj život ako život plnohodnotný.

2. OBSAH A DRUHY VZDELANIA

VZDELÁVANIE – je proces , v ktorom si žiak osvojuje poznatky a činnosti, vytvára vedomosti a zručnosti, rozvíja telesné a duševné schopnosti a záujmy. Je to dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov, lektorov ... (aj z hľ. spoločenského - socializačného, profesijného).

Z pgického hľ.:o inštrumentálna – vzdelávanie ako východisko ďalšieho vzdelávaniao informatívna – okrem vedomostí aj ďalšie informácieo formatívna – rozvoj psychických poznávacích procesovo výchovná – vzdelávaním sa človek aj vychováva

Ak v didaktike hovoríme o vzdelávaní, myslí sa tým vzdelávanie v školských podmienkach (organizované, usmerňované). Osobitný druh samovzdelávanie (autodidakcia).

1


VZDELANIE – výsledok vzdelávacieho procesu= súhrn poznatkov z jednotlivých odborov vedy a spoločenskej praxe a s nimi spojené intelektuálne a praktické schopnosti, ktoré si jednotlivec osvojuje najmä pri vyučovaní na školách rozličnými formami samovzdelávania. (z pgického slovníka)- súhrn vedomostí ešte nie je vzdelaním – pestujú sa aj charakterové, citové a vôľové vlastnosti, i vlastnosti telesné a rozumové

Didaktický materializmus – dôraz na učebnú látku (čo najväčšie množstvo učiva)Didaktický formalizmus – rozvoj rôznych stránok osobnosti žiakaDidaktický utilitarizmus – dôraz na činnosť, prax a užitočnosť

Súčasná pg i didaktika chápe vzdelanie ako jednotu materiálneho, formálneho a praktického vzdelania.

DRUHY VZDELANIA možno členiť z hľadiska vertikálneho a horizontálneho.

Vertikálne hľ. o základné – umožňuje žiakom ZŠ získať najvšeobecnejšie predpoklady na život

a prácu v spoločnostio stredoškolské – uplatňuje sa na všeobecných vzdelávacích školách (gym.),

stredných odborných školách a stredných učňovských školácho vysokoškolské – je najvyšším odborným školským vzdelaním

Horizontálne hľ. :o všeobecné vzdelanie – základné vedomosti, zručnosti, návyky z jednotlivých

vedných odborov potrebné pre každého človeka- východisko pre ďalšie druhy vzdelania

o polytechnické vzdelanie – (polys – mnoho; technos – zručnosť) – zahŕňa si základných pracovných a technických zručností, ale aj vedomostí

o odborné –príprava na špecializovanú prácu na vykonávanie určitej kvalifik. práce

OBSAH VZDELANIA – je vyjadrený učebnými plánmi, - učebnými osnovami- učebnicami

- z prednášky doc. Horáka

Podľa Mojžíška obsahom vzdelania sú:FAKTY – informácie, poučky, poznatky jednotlivých vied, ktorým má žiak porozumieť, zvládnuť, zapamätať si a používať.

VÝKONY – činnosti, operácie, aktivity, ktoré má žiak zvládnuť, poznať, používať v praxi, vyučovaním sa stávajú zručnosťami

POZNÁVACIE PROCESY – myslenie, tvorivosť, pozornosť (aj tie sa žiak učí

2


SVETONÁZOROVÉ SÚDY, POUČKY, POZNATKY, HODNOTY – z filozofie, politiky, morálky, estetiky

Obsah vzdelania tvoria: o poznatky – výsledok poznávacej aktivity človeka, ktoré získava vlastnou

skúsenosťouo vedomosti – zapamätané a osvojené fakty, pravidlá ... je to výsledok

poznávania objektívnej reality a podobneo zručnosti – schopnosť vyjadrujúca manuálnu šikovnosť

- schopnosť žiaka uplatniť vedomosti v intelektuálnej a fyzickej činnostio návyky – zautomatizované zručnostio schopnosti – neuropsychické vlastnosti osobnosti, ktoré sú

predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakej činnosti

3. ŠKOLSKÉ DOKUMENTY – UČEBNÝ PLÁN, UČEBNÉ OSNOVY, UČEBNICE

Obsah vzdelania je konkretizovaný:o v učebnom pláne, o v učebných osnovách o v učebniciach

UČEBNÝ PLÁN – základný školský dokument vydávaný ministerstvom školstva, ktorý obsahuje zoznam predmetov vyučovaných v danom type školy.- je v ňom stanovený týždenný a celkový počet vyučovacích hodín pre príslušný predmet a ročník. - obsahuje predmety povinné, povinne voliteľné a nepovinné systematicky usporiadané podľa jednotlivých školských rokov- nemôže sa meniť, je určený na začiatku šk. roka

Z obsahového hľadiska možno predmety rozdeliť do týchto skupín: spoločensko-vedné, prírodovedné, jazykovedné, esteticko-výchovné, telovýchovné, pracovno-výchovné.

UČEBNÉ OSNOVY – školský dokument vydávaný ministerstvom školstva, ktorý obsahuje rozpracovanie učiva príslušných predmetov v ročníku na jednotlivé tematické celky a časti.- vymedzuje cieľ, obsah a rozsah učiva v učebnom predmete (kratšia verzia definície)- programy vyučovania určitého vyučovacieho predmetu (vybraná a do didaktického systému spracovaná časť vedy, techniky, umenia, športu a iných oblastí spoločenskej činnosti, určenú na pedagogické ciele) .- obsah učiva je v učebných osnovách usporiadaný:

o lineárne (postupné) – k učivu, ktoré bolo prebrané, sa viac nevraciame, pretože nie je nutné pre pochopenie iného nového učiva

o cyklické – opakovanie učiva v istých cykloch, ale na vyššej úrovni

3


o špirálovité – zjednotenie lineárneho a cyklického – k preberanému učivu sa vraciame, vychádzame z neho, sústavne ho i rozširujem i obohacujeme.

Osnovy sú síce pedagogickou normou, ale učiteľ ich do istej miery musí modifikovať a aktualizovať.

UČEBNICE - v nich je najpodrobnejšie rozpracovaný obsah vzdelania- obsahujú didaktické spracovanie učiva, vymedzené učebn.

osnovami a sú základným didaktickým prostriedkom pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu.

Podľa didaktickej funkcie ich možno rozdeliť na:1. vlastné učebnice – výklad učiva, poučky, pravidlá, námety na samostatnú

prácu2. cvičebnice – sústava úloh a cvičení3. čítanky – nižší ročník: cvičebnice čítania; neskôr: funkcia vlastnej čítanky4. osobitné druhy školských kníh – atlasy, zb. príkladov, slovníky

Funkcia učebníc a školských kníh sa často redukuje na len na ich vzdelávaciu funkciu, majú aj ďalšie funkcie:

o motivačná – vzbudiť záujmeo komunikačná – rozvíjať slovnú zásobuo regulačná – učivo členené do častí podľa logickej nadväznostio aplikačná – obsahuje námety na využitie učiva v praxio integračná – neobmedzuje sa len na svoj vlastný predmet, ale odkazuje

aj na iné predmetyo inovačná- podáva najnovšie poznatky vedy a technikyo kontrolná a usmerňujúca – ide o spätnú väzbu – dáva si kontrolné

otázky, zisťuje, či pochopil

Spracovanie učebníc a školských kníh je náročné. Musia spĺňať vyššie uvedené funkcie, mať istú štruktúru, ktorá obsahuje:

1. základný text – patria sem pojmy, fakty, metódy, teórie2. doplňujúci text – obsahuje informačný materiál slúžiaci k prehĺbeniu

základného textu3. vysvetľujúci text – objasňuje, slúži na pochopenie základného textu4. mimotextové komponenty – ktoré sa delia

o aparát pre organizáciu osvojenia učiva – tab., úlohy o ilustračný materiálo orientačný aparát – úvody, obsah, typy písma, registre

METODICKÉ PRÍRUČKY – aby bol výchovno-vzdelávací proces efektívny – k učebným osnovám, učebniciam a školským knihám sú vydávané metodické príručky.

4. VYUČOVACÍ PROCES (PODSTATA, ZÁKLADY, PRIEBEH)Vyučovací proces je plánovité, cieľavedomé a zámerné pôsobenie

subjektu vyučovania (učiteľa) na objekt vzdelávania a výchovy (žiaka), aby bol systematicky vzdelávaný a vychovávaný.

4


Je veľmi zložitý, podmienený mnohými faktormi, ktoré determinujú jeho priebeh a výsledky.

Endogénne faktory: dedičné a vrodené vlohyExogénne faktory: prostredie, výchova a jej druhy, výchovné prostriedky,

vyučovanie, pôsobenie pedagogického kolektívu, sebavýchova, aktivita jednotlivca...

Funkcie: informatívna (odovzdávanie informácií žiakom usporiadaných do učeb. syst.) formatívna (uplatňuje sa pri rozvoji osobnosti žiaka), syntetizujúca (uplatňuje sa pri syntetizácii poznatkov).

V priebehu vyučovacieho procesu sa realizuje:o proces odovzdávania vedomostí žiakomo proces osvojovania si vedomostí, zručností a návykov žiakmio proces rozvoja osobnosti žiaka

Vyučovací proces pozostáva z obsahovej stránky vyučovacieho procesu a procesuálnej stránky.

Obsahová stránka vyuč. procesu odpovedá na otázku: Čo učiť? Závisí od rastu vedeckých poznatkov a od spôsobu výberu týchto poznatkov do učiva. Obsah učiva je konkretizovaný v učebných plánoch, učeb. osnovách a v učebniciach pre jednotlivé predmety.

Procesuálna stránka vyuč. procesu sa zaoberá problémom: Ako učiť? Spočíva v racionálnej organizácii vyučovania, v usporiadaní rozvrhu vyučovacích hodín a v racionálnom overovaní vedomostí žiakov.

Základy sú:a) spoločenskéb) gnozeologickéc) psychologické d) logické

a) spoločenské – požiadavka spojenia školy so životom- učiteľ riadi učebnú činnosť tak, aby učivo obohatilo žiaka nielen vedomostne, ale aby ho súčasne pripravilo pre život a prácu v spoločnostib) gnozeologické – poznávacie- spočívajú v osvojovaní si vedeckých poznatkov žiakmi na vyučovaní – dvojaké poznávanie: zmyslové a logickéc) psychologické – vyplývajú zo zložitosti a mnohotvárnosti vyuč. procesu – je podmienený najrozličnejšími subjektívnymi a objekt. činiteľmi psychickej povahy – učiteľ musí dokonale poznať vš. a vývinovú a pgickú psychológiu, hlavne pri vekových osobitostiach žiakovd) logické – zákonitosti sa uplatňujú v usporiadaní učiva učebnými osnovami – používanie logických vyuč. metód

Priebeh

Vyučovací proces má svoju štruktúru. Etapy tejto štruktúry sú vo vzájomnom vzťahu. Každá etapa vyuč. procesu plní úlohy všeobecné a zvláštne.

Priebeh etáp:

5


a) začiatočná didaktická diagnóza žiakov – dôležitý predpoklad k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov vo vyučovaní. Diagnóza žiakov sa môže realizovať preverením vedomostí, kontrolou DÚ, klasifikáciou vedomostí, opakovaním a precvičovaním učiva.

b) didaktická analýza učiva – spočíva v myšlienkovej činnosti učiteľa, ktoré mu umožnia pochopiť obsah a štruktúru učiva a predvídať procesy, ktorými si budú žiaci učivo osvojovať. c) formulácia didaktických cieľov – uplatňuje sa v konkrétnych podmienkach školy a patrí k najvýznamnejším úlohám učiteľa. Didaktické ciele je potrebné formulovať nielen v súvislosti s tým, čo má žiak vedieť a pochopiť, ale i aké zmeny osobnosti žiaka sa majú uskutočniť.

d) regulácia učenia žiakov – teórie učenia rozlišujú učenie: verbálne (vytváranie predstáv žiakov), pojmové (využívajú sa porovnávacie metódy), senzomotorické(súvisí s vytváraním zručností žiakov), riešením problémov, programované učenie.

e) analýza výsledkov vyučovacieho procesu – kvantitatívnou a kvalitatívnou analýzou.KVANTITATÍVNA – spočíva v hodnotení vedomostí žiaka ustálenou klasifikačnou škálou, záujem, snaha po zdokonalení.KVALITATÍVNA – posudzuje sa výkon žiaka, aj učiteľa. Hodnotí sa priebeh celého vyuč. procesu. Záujem učiteľa o žiaka, o jeho problémy, stotožnenie sa učiteľa s učiteľskou rolou. V súvislosti so žiakom sa hodnotí záujem žiaka o vyučovanie, vyuč. predmet a stotožnenie sa žiaka so svojou rolou.

Procesuálna stránka vyuč. procesu pozostáva z vyuč. činnosti učiteľa a učenia žiaka. Obsahová stránka vyuč. procesu, ktorú určujú didaktické ciele a obsah vzdelania.

5. KONCEPCIE VYUČOVANIA

Ucelené názory na cieľ, obsah, organizáciu a priebeh vyuč. procesu tvoria koncepciu vyučovania.V historickom vývine sa uplatňovali nasledujúce koncepcie:

1. Koncepcia tradičného vyučovania2. Koncepcia reformného vyučovania3. Koncepcia moderného vyučovania4. Koncepcia lasalianskej školy

1. KONCEPCIA TRADIČNÉHO VYUČOVANIA – patrí sem:a) dogmatické vyučovanie –b) koncepcia katechizmového vyučovaniac) koncepcia slovno-názorného vyučovania

a) dogmatické vyučovanie – uplatňovalo sa v stredoveku na všetkých typoch škôl. - uplatňovalo sa pamäťové učenie žiakov- obsah vzdelávania – 7 slobodných umení: gramatika, rétorika,

dialektika, astronómia, aritmetika, geometria a muzika + latinčina

6


- v 17. st. sa od neho upúšťa

b) koncepcia katechizmového vyučovania - je to prechod od dogmatického ku slovno-

názornému- systém: otázka – odpoveď; otázku dával učiteľ, žiak sa naučil

presne formulovanú odpoveďc) slovno – názorné vyučovanie – ovplyvnili ho Komenský a nemecký pedagóg Herbart

- učiteľa považuje za dominantného- za hlavnú vyuč. metódu sa považuje učiteľovo slovo, doplnené

názornými pomôckami- žiak je aktívnejší ako pri dogmatickom vyučovaní, ale jeho

úlohou je byť objektom a nie subjektom- v súčasnej škole najpoužívanejšia koncepcia, lebo je nenáročná

na prípravu, umožňuje rýchle odovzdávanie vedomostí žiakom - nedostatky: preceňovanie rečovej stránky vyučovania,

praktické stránky sú podcenené

V 20. st. sa začína reformné hnutie zamerané na aktivizovanie žiaka.

2. KONCEPCIA REFORMNÉHO VYUČOVANIA – najznámejšie: a) Daltonský plánb) Winetská školac) koncepcia pragmatizmu

a) Daltonský plán – v Amerike v meste Dalton- matkou je učiteľka H. Parkhurstová (meno podľa mňa netreba)- charakteristické samoučenie žiakov- učiteľ vykonáva dozor, radí, pomáha

b) Winnetská škola – v USA v meste Winnetka pri Chicagu (1919)- jej otcom Washburnea, školský inšpektor- podobný systém ako Dalton, previerka vedomostí testom

c) koncepcia pragmatizmu – najvýznamnejší predstaviteľ Dewey- hl. požiadavky – aktivita žiakov, tvorivé získavanie vedomostí,

rešpektovanie záujmov detí, činnosť ako prostriedok výchovy a vzdelávania

Reformné koncepcie vyuč. rešpektujú individuálne osobitosti a vekové zvláštnosti žiakov, podceňujú systematické osvojovanie si vedomostí. Neposkytuje ucelené vedomosti, len útržkovité. Príčina – podcenenie úlohy učiteľa vo vyučov. procese.

Reformné koncepcie neprinášali očakávané výsledky, preto sa škola často vracala k tradičnému vyučovaniu, prípadne hľadala nové koncepcie - a to v 2. polovici 20. st.

3. KONCEPCIA MODERNÉHO VYUČOVANIA

a) problémové vyučovanie b) programové vyučovaniec) skupinové vyučovanie

7


a) problémové vyučovanie – podstatou je riešenie teoret., prípadne praktic. problémov

- rieši sa ním aj aktivita uč. aj žiaka- kladie zvýšené nároky na prácu uč., ktorý pripravuje problémy,

riadi činnosť žiakov a vyhodnocuje ich aktivitu- od žiaka vyžaduje samostatnosť a tvorivý prístup k riešeniu

problémových situácií- negatíva: veľká náročnosť na čas

b) programové vyučovanie – objaviteľ Skinner (1954) - výhodné je kombinovať klasický spôsob vyučovania a program.

vyuč. (napr. aj na hodinách náboženstva)

c) skupinové vyučovanie – v Anglicku – Sander (1929)- rozdelenie žiakov po 5 – 6 do skupín, riešia spoločnú úlohu - najvhodnejšie používať problémové úlohy

6. HUMANIZÁCIA A DEMOKRATIZÁCIA ŠKOLY

Vzdelávanie by malo robiť ľudí šťastnejšími, čomu napomáha aj humanizácia (zľudštenie) a demokratizácia školstva.

HUMANIZÁCIA ŠKOLSTVA sa musí začať o humanizácie celej spoločnosti. Musí mať dôležité východisko v hodnotovom systéme spoločnosti. Od hodnotového systému sa odvodzujú výchovné ciele školy.

HUMANIZÁCIA ŠKOLY predpokladá aj humanizáciu jej interných pomerov – vzájomné vzťahy medzi riaditeľ – učiteľ, riaditeľ – žiak, učiteľ – žiak. Možno tak dosiahnuť školskú klímu, ktorá bude podnetom pre prácu učiteľov i žiakov. Zmenenou školskou klímou možno očakávať zmenu postoja dieťaťa ku škole a tým i ku vzdelaniu.

Dôležitú úlohu má pri tvorbe školskej klímy stotožnenie sa všetkých osôb zúčastňujúcich sa na živote školy so svojou rolou.

Čím lepšie pozná učiteľ svojich žiakov, tým úspešnejšie môže pôsobiť na školskú klímu. Humanizácia školy sa môže realizovať i tým, že bude učiteľ na vyučovaní zainteresovaný aj citovo. Dôležité je tiež umožniť žiakovi uplatniť jeho skúsenosti, aby sa vytvoril priestor pre vlastnú iniciatívu a aby sa podporovala túžba žiaka po sebauplatnení.

Uplatňovaním humanistických myšlienok sa rešpektuje sloboda, samostatnosť a nezávislosť žiaka. Vychováva sa k vyššej vnútornej motivácii a empatii.

Ako dosiahnuť uplatnenie uvedených požiadaviek v pgickej praxi?Sústredením sa vo výučbe na celú osobnosť žiaka, odstránením napätia a stresu z vyuč. procesu, znížením dôrazu na výkonovú stránku učenia a v neposlednom rade zaradením výučby ľudských práv a slobôd do učebných osnov školy.

8


Dôležitým predpokladom humanizácie školy je aj zabezpečenie demokracie pre celú spoločnosť.

7. MOTIVÁCIA ŽIAKOV

Motivácia je sústavou činnosti učiteľa, ktorou vedie žiaka k tomu, aby jednal určitým spôsobom, t.j. aby sa žiak zúčastnil vyučovania určitým spôsobom.- patrí k najvýznamnejším problémom súčasnej pg.- pedagógovia hľadajú prostriedky, ako rozvíjať samostatnosť žiakov- jej súčasťou je primerané podnecovanie žiakov.

Najčastejšie sa uplatňuje:o podnecovanie prostredníctvom obsahu učiva – napr. oživovaním

preberaného učivao podnecovanie prostredníctvom organizácie vyučovacieho procesu –

využívanie problémových situáciío podnecovanie učiteľom – napr. vlastné zaujatie učiteľa, jeho nadšenie,

optimizmus

ZÁSADY MOTIVÁCIE:a) výchova a vzdelanie majú byť nielen vecou učiteľa, ale i žiakab) učiteľ má poznať žiaka, jeho motiváciu, jeho reguláciuc) učiteľ má byť tvorivýd) učiteľ má rozvíjať intelektové schopnosti žiaka, jeho túžby a záujmye) vzdelanie a výchova majú totálne zasahovať osobnosť žiakaf) učiteľ musí zaujať žiaka

Medzi najčastejšie používané spôsoby motivácie žiaka učiteľom patrí reč učiteľa, ktorá musí byť jasná, zrozumiteľná s primeranou moduláciou hlasu, dodržiavaním prestávok v reči a citovou zafarbenosťou hlasu.

Reč je vhodné spájať s mimikou a miernymi pohybom pred lavicami žiakov. Úsmev učiteľa, pochvala žiakov, povzbudenie a takt spôsobujú dobrú náladu v triede, ktorá umožňuje motiváciu žiakov.

8. DIDAKTICKÉ ZÁSADY

Didaktické zásady – sú pokyny, požiadavky, zákonitosti, ktoré musí rešpektovať učiteľ, aby dosiahol didaktický cieľ. Všeobecné požiadavky, ktoré ovplyvňujú priebeh a výsledok vyučovacieho procesu. Je potrebné uplatňovať nielen v priebehu vyučovacieho procesu, ale aj pri zostavovaní učebného plánu školy, učebných osnov a učebníc.

Charakteristika najpoužívanejších didaktických zásad

9


a./ Zásada uvedomelosti – učiteľ pôsobí na rozumovú i citovú stránku žiakovej osobnosti. - uplatňuje sa pri osvojovaní si nových poznatkov žiakmi i pri ich uplatňovaní v praktickom živote. Dôležité pre túto zásadu je pochopenie učiva žiakmi.

b./ Zásada vedeckosti - obsah vyučovania musí rešpektovať najnovší stav poznatkov v príslušnom vednom odbore.

c./ Zásada postupnosti - Obsah učiva je dôležité žiakom odovzdávať na základe ich vekových osobitostí a individuálnych zvláštnosti.

Zásada postupnosti sa uplatňuje rešpektovaním nasledovných pravidiel:- pravidla „od konkrétneho k abstraktizmu“,- pravidla „od blízkeho k vzdialenému“,- pravidlá „od jednoduchého k zložitému“ a - pravidlá „od známeho k neznámemu“Zásada postupnosti sa vo vyučovacom procese uplatňuje prostredníctvom názoru a využívaním individuálnych skúsenosti žiakov.

d./ Zásada aktivity – uplatňuje sa vyvolávaním a udržiavaním aktívneho prístupu žiakov k vyučovaniu.e./ Zásada názornosti – lepšie pochopenie nového učiva umožňuje žiakom priblíženie učiva prostredníctvom učebných pomôcok.f./ Zásada primeranosti – sa uplatňuje v individuálnom prístupe učiteľa k žiakom a analýze učiva.g./ Zásada sústavnosti – uplatňuje sa v logickom usporiadaní učiva, ktoré umožňuje postupné utváranie predstáv, pojmov a zákonitostí začleňujúcich sa do vedomostnej sústavy žiakov.h./ Zásada trvácnosti – uplatňuje sa rešpektovaním všetkých predchádzajúcich zásad. Trvácnosť sa dosahuje správnou motiváciou žiakov, názorným vyučovaním, aktívnym prístupom žiakov a logickým usporiadaním učiva.

9. DIDAKTICKĚ METÓDY Didaktická metóda – je cieľavedomý a zámerný postup činnosti učiteľa a žiaka upriamený na dosiahnutie vytýčených vzdelávacích cieľov.

Didaktickými metódami sú metódy vyučovacie i metódy učebné . Vyučovacie metódy používa učiteľ pri odovzdávaní vedomosti, zručnosti a návykov žiakom.Učebné metódy používa žiak pri osvojovaní si nových poznatkov, zručností a návykov.

Klasifikácia didaktických metód Triedenie didaktických metód sa realizuje podľa viacerých kritérií.

10


a./ Klasifikácia didaktických metód so zreteľom na prameň, z ktorého žiaci získavajú vedomosti:

- učiteľovo slovo /rozprávanie, vysvetľovanie, rozhovor/- tlačené slovo /metóda práce s učebnicou /- predmety a javy približujúce skutočnosť /makety, modely,

obrazy/- praktická činnosť žiakov /laboratórne práce, práce v dielňach

b./ Klasifikácia didaktických metód podľa ich závislosti od funkcie vo vyučovaní:

- metódy prípravy učiteľa a žiaka na vyučovanie- metódy sprístupňovania informácií žiakom /výklad/- metódy upevňovania nadobudnutých vedomostí- metódy prehlbovania vedomostí /opakovanie učiva/- metódy hodnotenia žiakových vedomostí.

c./ Klasifikácia didaktických metód vzhľadom na aktivitu učiteľa a žiaka:- metódy samostatnej práce žiakov- metódy riešenia problémových úloh v skupine spolužiakov- metódy aktivizujúce učiteľa /prednáška, laboratórny pokus/

V priebehu vyučovacej hodiny môže učiteľ použiť viacero didaktických metód. Ich výber prispôsobuje obsahu učiva, vekovej kategórie žiakov a vyučovaciemu predmetu.Súbor vyučovacích metód, ktoré sa používajú pri vyučovaní jedného predmetu tvoria metodiku vyučovania konkrétneho predmetu, napríklad metodiku vyučovania, metodiku vyučovania náboženskej výchovy...

Charakteristika vybraných didaktických metód

o metódy sprístupňovania nového učiva – dôležitou úlohou školy je sprístupňovať žiakom nové vedomosti, zručnosti a návyky.

o metódy upevňovania vedomostí – Prvotné osvojenie učiva z učiteľovho výkladu je iba prvou fázou vyučovacieho a učebného procesu. Nadobudnuté vedomosti sa musia upevňovať. /cvičenia, diskusné metódy/

o metódy hodnotenia žiakov – súčasťou vyučovacieho procesu je aj systematické hodnotenie vedomostí a návykov žiaka. Úlohou metódy hodnotenia je posúdiť úroveň osvojených poznatkov, zručností a návykov žiaka v súlade s rešpektovaním jeho individuálnych osobitostí a vekových zvláštností. Metóda hodnotenia vychováva žiaka k pravidelnému učeniu, motivuje ho k získavaniu nových informácií.

Hodnotenie žiakov je zložitým pedagogickým procesom, ktorý kladie vysoké nároky a požiadavky na pedagogických pracovníkov.

V školskej práci sa uplatňuje hodnotenie- slovných odpovedí – slovný prejav, použitie pojmov

a terminológie príslušnej vednej disciplíny.- písomných prác – vedomosti žiaka, písomný prejav,

rešpektovaní pravopisu /diktáty, slohové práce/

11


- praktických zručností – osvojenie si požadovaných praktických návykov a vytváranie si správnych pracovných postojov.

12


10.DIDAKTICKÉ FORMY

= sú organizačné usporiadanie vonkajších stránok a podmienok vyučovania a učenia sa žiakov - možno ich klasifikovať na základe viacerých kritérií1. DĹŽKA TRVANIA –

o krátkodobé – vyuč. hodinao dlhodobé – výlet

2. POČET ŽIAKOV - o individuálny vplyv na žiakov – indiv. rozhovoro skupinový vplyv – besedao hromadný vplyv – vyuč. hodina

3. DRUH A ČINNOSŤ -o zameranie na teoretické vyučovanieo polytechnické vzdelanieo praktická činnosť

4. PODĽA SPôSOBU ORGANIZÁCIEo organizovaný vplyv – vyuč. hodinao neorganizovaný vplyv – spontánne vznikajúce činnosti

Jednotlivé formy sa navzájom prelínajú, ich výber sa realizuje na základe požiadaviek vyplývajúcich z cieľa a obsahu vyučovania.

(a) vyučovacia hodina(b) vychádzky, výlety, exkurzie(c) besedy a rozhovory(d) súťaže a kvízy(e) záujmové krúžky(f) práca v školských dielňach a na školskom pozemku(g) domáca príprava žiakov na vyučovanie

VYUČOVACIA HODINA – základná didaktická forma- presne vymedzený čas trvania – 45 min.- usporiadané do rozvrhu hodín, ktorý zabezpečuje pravidelný týždenný chod vyučovania- prihliadanie pri zostavovaní rozvrhu na špecifické požiadavky jednotlivých predmetov- predmety náročné na pochopenie treba striedať s predmetmi menej náročnými

Efektívnosť vyuč. hodiny možno zvýšiť dodržiavaním nasledovných požiadaviek:

o každá hodina má mať presne stanovený didaktický cieľo štruktúru vyuč. hodiny usporiada učiteľ s prihliadnutím na dosiahnutie max.

aktivity všetkých žiakovo čas vyuč. hodiny treba účelne využiť (stráca sa nedostatočnou pripravenosťou

žiakov na vyučovanie, zlou org. práce)

TYPY VYUČ. HODÍN: zmiešaný (najčastejší), hodina zameraná na výklad nového učiva, opakovanie prebraného učivaZMIEŠANÝ –

13


o organizačný moment – zistenie prítomnosti žiakov v triede, objasnenie obsahu vyučovania a pokynov pre použitie učebníc

o zopakovanie a upevnenie preberaného učiva a kontrola DÚo sprístupnenie nového učiva – rozličnými vyuč. metódami: rozprávanie,

výklad, rozhovor, odpovede na otázky učiteľa, práca s literatúrouo upevňovanie a precvičovanie nového učiva – samostatnou prácou,

riešením úloho zhrnutie a utriedenie nových poznatkov – stručný záznam do zošitao zadanie DÚ – písomných a praktických

Túto štruktúru netreba chápať doslovne, treba prispôsobiť cieľom a obsahu vyuč. hodiny.Uplatnenie vlastnej pgickej tvorivosti.

Odporúča sa používať rozličné typy vyuč. metód, aby sa odstránila jednotvárnosť vyučovania.

V priebehu vyuč. hodiny nie je potrebné vždy dôsledne trvať na max. disciplíne žiakov.

VYCHÁDZKY, VÝLETY A EXKURZIE – organizačné jednotky vyučovania, ktoré sa spravidla uskutočňujú v prírodnom prostredí.EXKURZIA – dočasné prenesenie vyuč. procesu do reálneho prostredia.

Prípravná etapa – ujasnenie cieľa, obsahu a zvolí druh výletu, vychádzky, ex.Oboznámenie s predpokladaným miestom navštívenia. Treba mať plán podujatia a rozdelené úlohy pre účastníkov.

Realizačná etapa – realizácia naplánovaného podujatiaZhodnotenie a využitie podujatia – hlbšie zhodnotenie sa stáva predmetom

nasledujúceho vyučovania alebo zhodnotenie reality, o ktorej sa teoreticky učili.

BESEDY A ROZHOVORY – organizačné jednotky, ktoré sa realizujú priamym rozhovorom pedagóga so žiakmi al. prizvaným hosťom o aktuálnych problémoch.- príprava vopred- uplatnenie diskusných metód pre žiakov- inscenačné metódy a iné.

SÚŤAŽE A KVÍZY – prispievajú k uspokojeniu základnej potreby človeka, akou jej potreba uplatniť sa (šport, turistika, spev, prírodná činnosť, recitácia)KVÍZ – špeciálna forma súťaže, správne zodpovedanie čo najviac otázok z rozličných oblastí- možno využívať pri motivácii žiakov k získaniu poznatkov- hodnotia sa vedomosti a intelektuálna bystrosť

ZÁUJMOVÉ KRÚŽKY - záujem žiaka v konkrétnej oblasti ľudskej činnosti - túžba po sebarealizácii človeka ; pomáha pedagógovi v poznaní

detí

PRÁCA V ŠKOLSKÝCH DIELŇACH A NA ŠK. POZEMKU – postupný návyk na osvojenie si pracovnej zručnosti a na pracovitosť- dievčatá – príprava na úlohu gazdiniek

14


DOMÁCA PRÍPRAVA ŽIAKOV NA VYUČOVANIE – je súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu školy, realizácia spočíva v samostatnej práci žiakov- musí mať didaktický a výchovný cieľ- výsledky by mali byť učiteľom ohodnotené, netreba žiakov preťažovať

11. DIDAKTICKÉ PROSTRIEDKY (TECHNIKA A POMôCKY)

V ŠIRŠOM SLOVA ZMYSLE – didaktické prostriedky, ktoré má spoločnosť k dispozícii pre realizáciu zámerov v oblasti vzdelania detí a mládeže.

V UŽŠOM SLOVA ZMYSLE – predmety a javy, ktoré v spojení s didaktickými metódami pomáhajú učiteľovi dosiahnuť vzdelávacie zámery.

Vo vzdelávacom procese sa najčastejšie používajú tieto DP: o DIDAKTICKÁ TECHNIKAo UČEBNÉ POMôCKYo VYSVEDČENIA, ŽIACKE KNIŽKY, ZNÁMKY ŠKOLSKEJ

KLASIFIKÁCIE

DIDAKTICKÁ TECHNIKA – plní vo vyučovacom procese funkciu prostriedku poučenia a dokumentaristiky. Technické pomôcky sa vyberajú s prihliadnutím na didaktické ciele, vekové zvláštnosti a obsah činnosti.

Vo vyuč. procese sa používajú:o auditívne pomôcky – gramofón, magnetofón, rozhlas, sluchová súpravao vizuálne pomôcky – diaprojektor, pohľadnice, obrazyo audiovizuálne pomôcky – premietacie prístroje, video, TVo učiace stroje o počítače, výpočtová technika, elektronika

UČEBNÉ POMôCKY - používajú sa na dokonalejšie pochopenie učiva. Prispievajú k utváraniu predstáv a nadobúdanie nových poznatkov.

o pomôcky dvojrozmerné – fotografie, nástenky, obrazyo pomôcky trojrozmerné – prírodniny, makety, modely

Pomáhajú rýchlejšie získavať informácie, hľadať medzi nimi súvislosti a tak mu umožniť uplatnenie nových poznatkov v praktickom živote.

Význam používania didaktickej techniky a učebných pomôcok vo vyuč. procese spočíva aj v dĺžke zapamätania si vedomostí:

o 10 %, čo čítalo 20 % z toho, čo počulo 30 % z toho, čo videlo 40 % z toho, čo videl a počulo 90 % z toho, čo sám robí

VYSVEDČENIA, ŽK, ZNÁMKY – sú prostriedky, ktoré sa používajú na hodnotenie vedomostí žiakov a ich motiváciu k pravidelnej činnosti.

15


12.PRÍPRAVA UČITEĽA NA VYUČOVANIE

Učiteľ vychádza z Pedagogicko-organizačných pokynov pre školy a školské zariadenia a orgány št. správy v školstve v SR. Ich význam je v tom, že orientujú pozornosť na aktuálne úlohy výchovy a vzdelávania, aktualizujú niektoré predpisy týkajúce sa organizácie výučby.

Pre prípravu učiteľa je dôležité včas vedieť termíny a časové trvanie prázdnin – jesenné, vianočné, polročné, jarné, veľkonočné a letné – to mu umožňuje plánovať prácu tak, aby bola rozložená rovnomerne na celý šk. rok.

Dlhodobá príprava – spočíva v tom, že učiteľ sa v časovom predstihu, pred zač. šk. roka pripravuje na vyučovanie. Patrí tam: preštudovanie pgicko-org. pokynov, oboznámenie sa s hlav. úlohami školy, ktoré vypracúva vedenie školy; preštudovanie príslušných učebných osnov, učebníc a metod. príručiek; zistiť stav učebných pomôcok a did. techniky;

Štúdium týchto materiálov vyúsťuje do spracovania tematického plánu – rozvrhnutie učiva na celý šk. rok príslušného predmetu, dbá sa pritom na to, aby učivo bolo rozvrhnuté rovnomerne na mesiace a týždne. Je súčasťou každej metodickej príručky. Učiteľ si ho prispôsobuje potrebám školy a triedy. - plán by mal mať svoju štruktúru a tak predchádzať improvizácii a náhodilosti- odporúča sa zverejniť aj pre žiakov

-dlhodobá príprava má nesmierny význam a je organickou súčasťou prípravy učiteľa na vyučovanie (sebavzdelávanie, štúdium odb. literatúry, metodickej).

Krátkodobá (bezprostredná) príprava – príprava na konkrétnu vyučovaciu hodinu, vychádzku, exkurziu. - nestanovuje formu žiaden predpis- vychádza z temat. plánu- starostlivá príprava je náročná- začínajúcemu učiteľovi sa odporúča písať si podrobné prípravy

KLASICKÁ VYUČOVACIA HODINA:1. Otvorenie hodiny , org. práce, zápis do triednej knihy – 2 min.2. Kontrola DÚ – 5 min.3. Opakovanie učiva z minulej hodiny, preskúšanie žiakov – 8 min.4. Oboznámenie cieľa nového učiva, preberanie nového učiva – 13min.5. Prvotné opakovanie a utvrdzovanie učiva – 12 min.6. Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov, uloženie DÚ – 5 min.

Tvorivosť v práci učiteľa – plánuje priebeh vyuč. hodiny; nepracuje len podľa schémy; po skončení vyuč. hodiny analyzuje jeho priebeh a výsledky; jeho činnosť má viesť k sebavzdelávaniu; spolupráca s rodičmi; neustále tvorí; neustále sa vzdeláva.

Rozvrh hodín - časové usporiadanie a striedanie vyuč. hodín jednotlivých predmetov v týždni a v jednotlivých dňoch

16


13. ALTERNATÍVNE ŠKOLSTVO (MONTESSORI, FREINET, WALSDORF)

- patrí k 20. st. - alternatíva – možnosť voľby, možnosť výberu

Z právneho hľadiska možno deliť školy na:o verejné - štátneo súkromné – ostatné

Z pgického hľadiska podľa pgických koncepcií, metód a foriem práce:o waldorfské školyo montessoriovské školyo jenské školyo freinetovské školyo daltonské školy

Tieto školy môžu byť štátne, súkromné, voľné a pod.

Hlavným a rozhodujúcim kritériom triedenia alter. škôl sú odlišnosti a rozmanitosti v pgicko-metodickej oblasti, to zn. akými metódami a formami sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces.

POROVNANIE KLASICKEJ A ALTERNATÍVNEJ ŠKOLY:- viac pozornosti obsahu učiva ako - pozornosť sa sústreďuje na dieťadieťaťu- cieľ naučiť, čo najviac - spolu s učivom rozvíjať schopnosti, tvorivosť, záujmy-obsah: pevne stanovený - len základná línia, je modifikovateľný- prevaha verb. metód - hry, dramatizácia a metódy na rozvoj tvorivosti- 45 min. hodina - flexibilná vyuč. jednotka- činnosť žiakov riadená - nápaditosť žiakova usmerňovaná učiteľom- zdroj nových vedomostí: - aj iná literatúra, experimentovanieučiteľ a učebnice- známky - slovné hodnotenie

PRE ALTER. ŠKOLSTVO JE CHARAKTERISTICKÉ, ŽE SA ZBAVILI UNIFORMITY PRÁCE.

WALDORFSKÁ ŠKOLA -(neďaleko Stuttgartu) - nachádza z koncepcie rak. f-fa a pedagóga Rudolfa Steinera, zakladateľa antropozofie – filozoficko-náb. učenie úzko spojené s hnutím zachádzajúcim do mystiky, okultizmu.

V zmysle svojej f-fie popisujú 3 etapy vývinu: 1. do 7 rokov – učí sa napodobňovaním2. do 10 rokov – dieťa treba viesť k poslušnosti3. do 14 rokov - k vlastným názorom, podporuje samostatnosť

Nájdeme tam veľa dobrých prvkov, nehľadiac na mystické a okultné zložky.

MATERSKÁ ŠKOLA – hry, rôzne aktivity

17


NIŽŠÍ STUPEŇ – 4 ročníky – mat., geometria, jazyk, večné učenie, biológiaSTREDNÝ STUPEŇ – 4 ročníky – rozširuje a obohacuje učivo predchádzajúceVYŠŠÍ STUPEŃ – 4 ročníky – pokračuje vo výučbe predchádzajúceho, pribúda estetika + vedľajšie predmety

Zásadný rozdiel je v organizácii vyučovania a vo vyuč. metódach učiteľa.

MONTESSORIOVSKÁ ŠKOLA – ( podľa talianskej lekárky, celý život zasvätila práci s mládežou a šíreniu vlastných pgických myšlienok, zanechala pôvodné povolanie lekárky)- k pgickej práci ju priviedli skúsenosti s prácou s postihnutými deťmi- kritizovala školu pre jej strnulosť, nezáživnosť, dogmatický prístup k vyučovaniu, vynucovanie disciplíny – potláčanie dieťaťa retarduje vývoj jeho osobnosti a jeho schop.

Pomôž mi, aby som to urobil sám. – jedna z téz Montessori – úloha učiteľa nespočíva vo vysvetľovaní, vo vydávaní pokynov, ale v tom že sprostredkúva kontakt s prostredím, pozoruje, pomáha, radí. Aktivita učiteľa vystriedaná aktivitou žiaka.

Združovanie detí do vekovo zmiešaných skupín – podľa veku je to podľa nej proti prírode.

Metóda hra na ticho – ticho umožňuje poznať svet, ako ho nevnímame , napr. tikot hodiniek, čvirikanie vtákov, let muchy.

FREINETOVSKÁ ŠKOLA – (učiteľ) – Francúz- Prečo sa zachádza s dieťaťom tak, akoby malo len hlavu, veď má tiež ruky, oči a srdce.- spájanie učiva so životom s najbližším okolím dieťaťa- nepreťažovať žiakov- dieťa postavené do centra

Pgicko-sociálne zásady:1. Cieľ výchovy nie je iba najbližší cieľ, ale cieľ perspektívy – plné rozvinutie

osobnosti2. Škola podľa dieťaťa 3. Dieťa si samo s pomocou učiteľa formuje osobnosť4. Škola budúcnosti má byť školou pracovnou – činnosťou5. Bystrá hlava, šikovné ruky sú lepšie ako vedomosťami preplnený mozog.6. Primeraná disciplína je základom organizovanej práce.

14. KATOLÍCKA ŠKOLA (CIEĽ, ÚLOHY, PRINCÍPY, ŠPECIFIKÁ)

Od čias solúnskych bratov nepretržite sa sv. C-v stará a zveľaďuje vzdelanostnú a kultúrnu úroveň nášho národa. Je to neodňateľné právo katolíckej C-vi mať svoje školy, výchovné ústavy a inštitúcie, vzdelávať a vychovávať bez rozdielu všetkých členov národa.

CIEĽ – výchova dokonalého kresťana, ktorý žije v duchu učenia JK. - kladný vzťah k Evanjeliu každý žiak i pedagóg realizujúci kresťanskú výchovu

18


ÚLOHA – výchova človeka s nábožensko-mravným charakterom, ktorý si plní povinnosti voči Bohu, voči sebe samotnému i voči spoločnosti. Za najvyššiu normu mravného konania takto vychovaný človek považuje Božie zákony. Kresťanská výchova však pripravuje mládež i pre život v občianskej i cirkevnej spoločnosti. Napokon úlohou kresťanskej výchovy je vychovávať človeka náročného voči sebe samotnému. Voviesť deti do zložitých medziľudských vzťahov.

Výchovný proces v katolíckej škole je dlhodobý, cieľavedomý, systematicky organizovaný proces, ktorý sa zameriava na výchovu osobných a mravných vlastností, výchovu kresť. citov a ideálov, ktoré umožnia dorastajúcej generácii aktívne sa zúčastňovať života v C-vi i spoločnosti.

PRINCÍPY: a) nadprirodzený princípb) prirodzený princíp

Nadprirodzený princíp – vychádza z nadprirodzeného poslania človeka. Katolícka škola usmerňuje človeka k nadprirodzenosti, k večnému životu, k plnosti života v Bohu a s Bohom.Teda vlastný nadprirodzený princíp kat. školy je: „Prijať dieťa, mladého človeka, vychovávať a viesť ho k Tomu, ktorý poslal samého Ježiša.“ Svoje základy nachádza v samotnom učení kresťanstva, v Písme, v katolíckej TG, ktorá hlása základné atribúty nadprirodzeného princípu – ľudskú slobodu a prirodzený Božský zákon.

Prirodzený princíp – vyplýva z nadprirodzeného princípu. Možno ho nazvať posvätnou pedagogikou. Nadväzuje na atribúty nadprirodzeného princípu:

a) výchova k ľudskej slobode, k dobrub) výchova svedomia k pravde

Obidva tieto atribúty musia byť spojené láskou. K dobru a pravde nás vedú cesty, ktoré môžeme nazvať teologicky čnosťami. Delíme ich na :

1. všeobecné – ovplyvňujú celý rozvoj osobnosti2. špecifické – pôsobia len v niektorom smere rozvoja osobnosti

človeka.Zložky obsahu výchovno-vzdelávacieho procesu katolíckej školy delíme na :

a) základné – fyzická, intelektuálna, morálna a náboženská výchova b) odvodené – vôľová, citová, estetická, sociálna, výchova k rodičovstvu,

pracovná, výchova k ochrane prostredia ...

ŠPECIFIKÁ: Pod kat. školu sa rozumie taká škola, kt. vedie kompetentná kat. vrchnosť. Kresťanská výchova a vzdelávanie je venovaná celistvému vývoju človeka, ako Bohom stvorenej bytosti, je kresťanským humanizmom, je zameraná k objavovaniu sveta, poznávaniu lásky a dobra a k získavaniu potrebných návykov, nadväzuje na rodinnú výchovu. Na kat. škole je obsah výchovy a všetka činnosť inšpirovaná evanjeliom. Výchova je viac zameraná na osobu žiaka ako na učebnú látku.

19


15. TEÓRIA VÝCHOV (POJEM, PREDMET, CIEĽ, ÚLOHY)

- objasňuje zákonitosti výchovného procesu a zaoberá sa obsahom, zásadami, formami, metódami a prostriedkami uplatňovanými vo výchovnom procese.

PREDMET- skúmať špecifické podmienky výchovy v rodine, v škole, v spoločenských, cirk. v mládežnícky, rovesníckych skupinách. - skúmanie a objasňovanie cieľov, obsahu, foriem, metód a prostriedkov uplatňovaných vo výchovnom procese.- najdôležitejšími prvkami výchovného systému: vychovávaný (objekt výchovy) a vychovávateľ (subjekt výchovy). V procese výchovy sa objekt výchovy mení pod vplyvom pôsobenia subjektu výchovy. Často sa objekt zmení na subjekt, ak je nielen vychovávaný inými, ale aj sám vychováva.

ÚLOHY – rozpracovať otázky výchovy, aby účinne napomáhali individuálny rozvoj osobnosti- skúmanie výchovného procesu v podmienkach školy, rodiny, rovesníckych skupín, záujmových krúžkov, spoločenstiev a lokálneho prostredia- napomáhať rozvíjať vlohy mladých ľudí, rozvíjať ich aktivitu a záujem

CIEĽ – rozvoj individuality osobnosti pri rešpektovaní jeho dispozícií pre život- vychovávať občana štátu, ktorý je schopný demokraticky sa správať, komunikovať v záujme spoločnosti, byť tolerantný, uvedomujúci si kvality vlastnej osobnosti a schopný využívať svoje individuálne schopnosti

16. PODMIENKY VÝCHOVY (dedičnosť, povaha, výchova)- pôsobia naň vonkajšie a vnútorné podmienky výchovy.VNÚTORNÉ – podmienky zahrňujú predovšetkým dedičnosť, ktorú tvoria vrodené vlastnosti (pudy a inštikty) a anatomicko-fyziologické osobitosti mozgovej kôry, ktoré sa prejavujú vo forme dispozícií a vlôh dieťaťa.

Dedičnosť – každý človek prichádza na svet s určitými charakteristickými znakmi, ktoré dostane so zárodočnou bunkou rodičov. - dedíme určité vlastnosti po svojich rodičoch, st. rodičoch – rast, farba očí, vlasov, kože, choroby... - získavame ňou dispozície pre niektoré ľudské činnosti- je vždy ovplyvnená prostredím, v ktorom žiak vyrastá a prijíma názory

Vlohy a dispozície sú žiadúce je žiadúce vo výchovno-vzdelávacom procese odhaliť a ďalšou výchovnou činnosťou rozvíjať.

Vo výchove má dôležitejší význam rozvíjanie schopností dieťaťa ako samotné nadobúdanie vedomostí.

Pre výchovný proces je dôležitý poznatok, že vnútorné činitele možno tlmiť alebo úplne ovládať vonkajšími činiteľmi, hlavne výchovou.

Povaha – vrodené sklony sa v priebehu života prispôsobujú rozličným životným situáciám a utvárajú povahové vlastnosti dieťaťa – vplývajú na socializáciu a adaptáciu žiaka. - sú výsledkom pôsobenia dedičných vlastností a zároveň aj výchovných vplyvov.

20


VONKAJŠIE – výchova a prostredie. Prostredie – prirodzené a intencionálne (úmyselné)

o prirodzené – rodina, lokálne prostredie, rovesnícke skupinyo intencionálne – škola, mimoškolské výchovné prostredie, ústavy pre choré

detí, ústavy pre ťažkovychovávateľnú mládež a zariadenia pre osvetu detí a mládeže

Rodina – jedným z najdôležitejších činiteľov spoločenskej existencie človeka. - dostáva základnú výchovu a uvádza sa do širších spoločenských stykov.- je determinovaná biologicky ako jednotka reprodukcie ľudského rodu- plní funkciu výchovnú, emotívnu a ochrannú. Dôležitým činiteľom vplývajúcim na výchovnú činnosť rodiny je vzájomné spolužitie rodičov. - Matka zaujíma vo výchovnom procese rodiny prvoradé miesto, dáva dieťaťu prvé základy mravnej, náboženskej a rozumovej výchovy.- vplýva na výchovu dieťaťa najmä v citovej oblasti a otec v rozumovej.- stálosťou svojej lásky dávajú rodičia dieťaťu základnú dôveru v druhého človeka a pocit bezpečia

Rovesnícke skupiny – majú charakter spontánnych zoskupení, ktoré vznikajú na základe osobnej väzby detí.- v mladšom šk. veku – na základe vonkajších vlastností a v snahe dosiahnuť konkrétne ciele- v strednom šk. veku- na základe mentálnych ako aj fyzických znakov podľa pohlavia- napomáhajú socializáciu dieťaťa- sú tam vodcovia a podriadeníLokálne prostredie – tvorí miesto trvalého bydliska žiaka, v rámci ktorého pôsobí aj rodina aj rovesnícke skupiny

Škola – základná výchovná a vzdelávacia inštitúcia- pripravuje deti a mládež pre uplatnenie sa v spoločenskom živote

17. VÝCHOVNÉ ZÁSADY

= sú zákonitosťami, ktoré platia vo výchovnom procese a majú normatívny charakter- možno ich považovať za všeobecne platné požiadavky, ktoré treba rešpektovať vo výchovnom pôsobení vychovávateľa- vznikli zovšeobecňovaním osvedčených výchovných postupov- sú odvodené z pgických skúseností učiteľov a rodičov

Zásada prirodzenosti – uplatňuje sa v prirodzených požiadavkách vychovávateľa na vychovávaného a v rešpektovaní telesného a duševného vývinu žiaka. - výchovné požiadavky musia byť primerané osobnosti žiaka- rešpektujú sa ňou vrodené dispozície žiaka a predchádzajúce výchovné pôsobenie na nehoZásada cieľavedomého realizovania výchovného procesu – uplatňuje sa prostredníctvom sústavného a postupného prístupu k výchovnému pôsobeniu na žiaka

21


- cieľavedomosť spočíva v upriamení sa na konkrétny výchovný cieľ, ktorý možno dosiahnuť sústavným pôsobením na žiakaZásada výchovy pre život – pripraviť žiakov na skutočný život- výsledky tejto výchovy sa prejavujú aktívnou účasťou žiakov na verejnom, cirkevnom, kultúrnom živote.- realizuje aj procesom sebavýchovy žiakaZásada výchovy láskou – láska je základom, na ktorom deti rozvíjajú sebadôveru a schopnosť tvorivého vlastného prejavu- bez lásky vznikajú v deťoch korene porazenosti- charakteristickou črtou 20. st. je neschopnosť milovať, rodičia častejšie odovzdávajú deťom skryté nepriateľstvo, závisť, pokrytectvo ako radosť zo života, lásku k blížnemu a ochotu pomáhať druhým ľuďomZásada kladného hodnotenia žiaka – vo výchovnom procese treba rešpektovať potrebu detí po uznaní a sláve. Kladné hodnotenie pozitívne vplýva na sebadôveru žiakov- ak dieťa zlyhá vo výchovnom procese, netreba viniť jeho, ale nájsť vhodnejšiu výchovnú metódu- dôležité, aby učiteľ povzbudil aj slabého žiakaZásada jednotného výchovného pôsobenia – je vtedy účinné, ak je jednotné, preto je dôležité koordinovať všetky výchovné vplyvy na žiaka- jednotné v rodinnej i školskej výchoveZásada náročnosti a úcty k žiakovej osobnosti – spočíva v tom, že kladením požiadaviek na žiaka prejavuje pedagóg dôveru v jeho schopnosti- náročnosť musí byť v súlade so žiakovými schopnosťami- nemožno žiaka preceniť, ale ani podceniťZásada účinnosti výchovného pôsobenia – ňou sa realizuje spravodlivé hodnotenie správania a konania žiakov

Rešpektovanie uvedených zásad urýchľujú výchovný proces a zároveň šetria energiou vychovávateľa i energiou vychovávaného.

Výchovné zásady sa realizujú v rámci výchovných foriem.

18. VÝCHOVNÉ FORMY

- organizačné jednotky, v rámci ktorých sa realizuje zámerná výchovná činnosť- organizačné jednotky, v rámci ktorých sa používajú metódy a prostriedky

Výchovné formy možno rozdeliť podľa nasledujúcich kritérií:A. podľa druhu a obsahu činnosti – formy zamerané na mravnú,

náboženskú, estetickú, pracovnú, ekologickú, vlasteneckú a telesnú výchovuB. podľa vplyvu na žiakov – formy kolektívneho vplyvu a f. individuálneho

vplyvuC. podľa dĺžky trvania – krátkodobé a dlhodobéD. podľa organizácie výchovného vplyvu – formy organizovaného

výchovného vplyvu a formy neorganizovaného vplyvu na žiakov vznikajúce spontánne

Vo výchovnom procese sa jednotlivé výchovné formy rozličným spôsobom prelínajú a kombinujú.

Medzi najčastejšie formy výchovy patria:

22


o besedy a rozhovory – realizujú sa priamym rozhovorom s pedagógom a žiakmi o aktuálnych problémoch medzi spolužiakmi alebo s prizvaným hosťom

o súťaže a kvízy – prispievajú k uspokojeniu potreby žiaka uplatniť sa. Súťaže sa usporadúvajú v športe, technike, prírodovede, speve atď.. Kvízy – špeciálna forma súťaží, v ktorých sa vyžaduje zodpovedať čo najviac

otázok z rozličných oblastí ľudskej činnosti.o vychádzky, výlety, exkurzie – plnia výchovný, vzdelávací aj zdravotný cieľ

- vychádzky – sú krátkodobejšie formy ako výlety = zamerané na poznávanie prírodných, geograf. a historických javov

- exkurzia má vzdelávací charakter – do výrob. podnikov, výskum. ústavovo záujmové krúžky – záujem je individuálna túžba po sebarealizácii žiaka, ale

aj prejavom vonkajšieho zamerania dieťaťa, a preto pomáha pedagógovi v poznávaní žiakov.

- vývin záujmov postupuje od potrieb biologických k záujmom sociálnym a náboženským ako i kultúrnym

o tábory detí a mládeže – organizujú sa počas letných prázdnin.- organizujú ich spoločenské organizácie, cirkevné spoločenstvá, záujmové

inštitúcie a školyo nácvik ochotníckych divadelných hier – divadlo je mimoriadne

komunikatívny druh umenia. - má i vzdelávací charakter

Pri uplatňovaní výchovných noriem je žiadúce rešpektovať záujmy a predpoklady žiakov, priestorové a materiálne vybavenie i odborné predpoklady pedagógov.

19. VÝCHOVNÉ METÓDY

V rámci výchovných foriem sa používajú výchovné metódy. Sú to postupy, cesty, ktorými sa dosahujú vytýčené výchovné ciele. (gr. methodos – cesta, spôsob)

Metóda je nástroj práce učiteľa.Možno ich použiť iba vtedy, ak sa pri ich uplatnení rešpektujú výchovné zásady.

Výchova si vyžaduje používanie rozličných metód. Výchovný proces sa uplatňuje v nasledujúcich etapách:

o etapa požadovania očakávaného správaniao etapa podnecovaniu k očakávanému správaniuo etapa kontroly a hodnotenia správaniao samostatné očakávané správanie žiaka

V jednotlivých etapách vých. procesu sa uplatňujú nasledovné metódy:Metóda požiadaviek – požiadavkami pedagóg konkretizuje výchovné úlohy, ktoré kladie na žiakov – rozkazy, príkazy, nariadenia, upozornenia, napomenutia. - požiadavky musia byť vyslovené zrozumiteľne, jednoznačne a adresne- musia byť primerané veku žiakov- primerane vysvetlenéM. vysvetľovania – sa používa následne po metóde požiadaviek- pôsobí ňou na rozumovú stránku žiaka tým, že sa snaží vzbudiť záujem o vnútorný vzťah žiaka k vyslovenej požiadavke

23


- možno ju použiť v rozhovore, v diskusii, v prednáškeM. presviedčania – pedagóg ňou pôsobí na citovú a rozumovú stránku žiakovej osobnosti- očakávané správanie sa dosiahne iba vtedy, ak žiak pochopí jeho význam a zmysel - možno ju uplatniť slovnými metódami (rozhovor, prednáška) a najmä osobným príkladom pedagóga- často sa spája s nasledujúcou metódamiM. cvičenia a navykania – cvičenie umožňuje osvojenie správneho návyku a je predpokladom vypestovania si očakávaných spôsobov jednania a konania- osvojí si ňou činnosť na úrovni zvyku al. návyku- uplatňujeme ju nielen vo výchove, ale aj pri prevýchove (odstraňovanie nesprávnych návykov)- využívame vhodné vzory kladného správaniaM. príkladu – spočíva v napodobňovaní určitých vzorov- úlohou výchovy je dávať žiakom čo najviac vzorov s kladnými vlastnosťami- Najlepší výklad je dobrý príklad.M. hodnotenia – jej úlohou je posúdiť, či konanie žiaka bolo správne príp. nesprávne- hodnotenie musí byť spravodlivo odstupňovanéMETÓDA KLADNÉHO HODNOTENIA sa používa vo forme odmien – posilňujú vôľové tendencie v mravnom konaní žiakov- odmena môže byť prirodzená, spôsobujúca vnútorné uspokojenie dieťaťa- ----- !!!! ---------- umelá, vyslovená formou uznania, pokývaním hlavou, rukou,láskavým pohľadom

Pri výchovnom pôsobení sa nezaobídeme bez používania trestov – treba postupovať taktne a uvážlivo.

K pgicky nevhodným trestom patrí ironizovanie žiaka, psychické tresty a fyzické tresty.

20. OBSAH VÝCHOVY

Medzi základné kategórie výchovy patrí aj obsah výchovy. Patrí tam:A. rozumovúB. náboženskúC. mravnúD. estetickúE. ekologickúF. pracovnú G. telesnúH. právnu

ROZUMOVÁ V. – jej úlohou je rozvíjať poznanie a myslenie človeka - je dôležitým predpokladom pre rozvoj výchovy mravnej, náb., estet., ekologickej, pracovnej i telesnej- je dôležitá pre rozvíjanie potrebných zručností a návykov nevyhnutných pre úspešné začlenenie sa človeka do spoločenského života- súčasťou rozumovej výchovy je :

o výchova zmyslového poznávania, myslenia a rečio osvojovanie vedomostí, skúseností a vedeckých poznatkovo výchova a rozvoj praktických zručností

24


o výchova tvorivej činnosti- realizuje sa prostredníctvom zmyslových orgánov - zúčastňuje sa na výchovnom procese v celom obsahu výchovy

NÁBOŽENSKÁ V.– je najzákladnejšou časťou výchovného systému v kresťanskej pg- chápaná ako integrálna súčasť celého výchovno-vzdelávacieho procesu, nemôže byť izolovaná a odstavená na vedľajšiu koľaj- okrem nadprirodzeného cieľa – má aj prirodzený: napĺňanie správnych životných postojov- vo výchovnom procese je najdôležitejšie citlivosť a prístup k mladému človeku

MRAVNÁ V. – výchova mravných vlastností osobného života (slušnosť, pracovitosť, čestnosť, vytrvalosť ...)- výchova k mravnému vzťahu k práci- výchova uvedomelej disciplíny- výchova k humánnosti a tolerancii

ESTETICKÁ V. – uvedomovanie si , vnímanie a správne chápanie krásy svojho okolia- utváranie kladného vzťahu k umeniu a rozvíjanie vlastnej tvorivosti- zmysel pre estetično môže v žiakovi vzbudiť aj učiteľ svojím oblečením, správaním, písaním ...- aktívna zložka EsV – rozvíjanie vrodených predpokladov žiakov pre hudobnú, výtvarnú a literárnu činnosť- pasívna zložka EsV – utváranie estet. názorov a postojov- je účinnejšou vtedy, ak sa spája s prejavmi radosti – robí ich vnímavejším pre dobro, spravodlivosť a krásu

EKOLOGICKÁ V. – výchova vzájomného vzťahu človeka a prírody- cieľ – príprava žiakov na riešenie rôznych problémov ochrany prírody - má zložku vzdelávaciu - osvojovanie primeraných vedomostí a poznatkov o prírode- výchovnú – zámerná ochrana prírody

PRACOVNÁ V. – výchova kladného vzťahu k práci a pracovnej činnosti- získavanie pracovných predpokladov a pracovnej kvalifikácie- utváranie schopnosti zaobchádzať s nástrojmi, prístrojmi a strojmi v procese práce- rozvoj technického myslenia

TELESNÁ V. – jej úlohou je upevňovanie zdravia, - rozvíjať vrodené telesné a psychické dispozície človeka- upevňovať morálne a vôľové vlastnosti - pozitívne vplývať na denný režim – správna životospráva

PRÁVNA V. – výchova právneho vedomia- výchova úcty k zákonom- aktívne pristupovanie proti antispoločenským javom- výchova právneho konania- výchova k ľudským právam

25

1. pojem, predmet, Úlohy a cieĽ...

Documents