Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

História papiera

Jakub Celík

Daniela Hajdu

Lucia Lukáčová

Katarína Luptáková

Ján Moravčík

2009/2010

Obsah

Obsah 1

Úvod 2

Teoretická časť

1.Papier v minulosti 3

1.1 Papier v staroveku 3

1.2 Papier v stredoveku 4

1.3 Papier v novoveku 6

2. Kníhtlač 7

3. Kartografia 8

4. Knihy v minulosti 9

Praktická časť

Čo chceme spracovať? 11

Hypotéza 11

Opis postupu 11

Spracovanie výsledkov 12-21

Záver 22

Resumé 23

Zoznam použitej literatúry 24

Prílohy 25-28

2

ÚvodPapier, predmet, ktorý je s našim životom tak úzko spätý, že jeho prítomnosť ani

nevnímame. Berieme ju ako samozrejmú. Všetci každodenne siahame po rôznych knihách,

zošitoch, alebo minimálne po toaletnom papieri. No kto z nás sa niekedy zamyslel nad tým, že

to tak nebolo vždy? Že ľudia v dávnych časoch papier nepoznali vôbec, alebo iba nejakú jeho

nekvalitnejšiu, či na písanie menej vhodnú formu? Že nebolo možné len tak zájsť do obchodu

a kúpiť si knihu alebo zošit?

Teraz sme sa nad tým zamysleli my! V našej práci sme sa zamerali na vývoj výroby

papiera v dejinách a tiež v tým späté jeho využitie. Opísali sme rôzne druhy látok

využívaných namiesto papiera a začreli sme aj do počiatkov vydávania kníh a kartografie.

3

1. Papier v minulosti

1.1 Papier v starovekuV období staroveku sa písmo zaznamenávalo na rôzne materiály. Hlinené tabuľky,

bambusové platničky, palmové listy, no asi najvhodnejšími boli papyrus a pergamen. Aj keď

bola výroba papiera ako takého vynájdená Číňanmi už v 3. tisícročí p.n.l. do Európy sa

dostala až oveľa neskôr.

Prvý papier: Pôvodne bol papier vyrábaný v Číne z konope a neskôr hodvábu. Roku

105 n.l. sa začal na jeho výrobu spracovávať staré handry a textilný odpad. Údajne na túto

metódu prišiel istý vysoko postavený úradník na cisárskom dvore, jeho meno bolo Ts´a i Lun.

Nahradiť drahý hodváb nejakou lacnejšou surovinou sa ľudia pokúšali už pred tým, tento

úradník ich pokusy vlastne len zhrnul a zdokonalil. Staré handry teda úplne nahradili rastlinné

vlákna, využívané dovtedy.

Vo veľkých kadiach sa zo základných surovín, handier a vody, uvarila kaša. V týchto

nádobách ju miešali a drevenými kladivami na vodný pohon roztĺkali. Hmota sa ďalej

glejovala a vo veľkých sitách sa odcedila zbytočná voda. Materiál sa potom lisoval na

ručných lisoch, kde aj schol a poprípade sa ešte vyhládzal.

Papyrus (príloha č. 2): Slovo papyrus pochádza zo starej egyptčiny a znamená

„patriaci kráľovi“. Tento preklad značí, že monopol na výrobu papyrusu mal práve kráľ.

Všetok papyrus sa vyrábal v Egypte a do ostatných štátov sa len vyvážal. V iných krajinách

totiž neboli podmienky na pestovanie vodnej rastliny, s ktorej je tento materiál na písanie

vyrobený.

Surovinou, z ktorej sa papyrus vyrábal boli steblá šachoru papyrusového. Latinský

názov rastliny je Cyperus papyrus (príloha č. 3), dosahuje výšky 2 – 5 m. Steblá sú trojhranné

a zakončené chumáčmi veľmi tenkých a špicatých listov. Je to vodná rastlina rastúca na

bahnitých miestach, napr. okolie Nílu. Pri výrobe sa steblá šachoru najprv zbavili listov

a vrchnej zelenej vrstvy, zostala len obnažená biela dreň. Tá sa ďalej narezala na 1 – 2 mm

tenké prúžky a namočila na niekoľko dní do vody, pretože dreň samotná je krehká a ľahko

sa láme. V tej dobe sa tvrdilo, že najlepšou je voda práve z Nílu, aj keď to nemalo žiadne

opodstatnenie. Vo vode zostala namočená 6 alebo 12 dní. Kratšia doba pri výrobe svetlého

papyrusu a dlhšia pre tmavo hnedý.

Po vytiahnutí prúžkov z vody sa, aby boli ploché, valčekom zlisovali a zoradili na

rovný podklad tesne vedľa seba. Na ne sa ešte ukladala priečne druhá vrstva. Vrstiev mohlo

byť aj viac, podľa toho aký mal byť výsledný papyrus silný, ale zvyčajne boli len dve. Potom 4

tieto naukladané plátky putovali na niekoľko dní pod mechanický lis. Prúžky a vrstvy k sebe

pevne priľnuli takže držali pokope. Výrobca nakoniec zarovnal hrubý povrch a orezal nerovné

okraje. Listy papyrusu sa škrobovou kašou lepili jeden za druhým čím vznikali aj niekoľko-

metrové zvitky.

Papyrus sa vyrábal v rôznych kvalitách a tým pádom sa líšila aj jeho cena. Na knihy sa

používal najdrahší a tie lacnejšie na osobnú korešpondenciu, záznamy atď. V tom čase mali

knihy podobu zvitkov, ktoré sa vkladali do zvláštnych puzdier nazývaných rotuly. Rotuly so

zvitkami sa uskladňovali v knižniciach k tomu prispôsobených. Do dnešných čias sa

zachovalo len veľmi málo písomností na papyruse.

Presná výroba papyrusu zo staroveku dnes nie je známa. Keď sa totiž prestal okolo

roku 1100 používať (zmena klímy v Egypte spôsobila zmiznutie druhu rastliny s ktorej sa

pôvodne vyrábal) bol jeho výrobný proces zabudnutý. V 20. storočí však vďaka nanovo

nájdeným textom o prírodných dejinách mohol byť vyrobený papyrus znova. Lenže kvalitou

sa starovekým kúskom nevyrovnal.

Pergamen ( príloha č. 4): Meno získal pergamen po maloázijskom meste Pergamon.

Tam sa začalo s jeho výrobou keď bol zakázaný dovoz papyrusu. Okrem písania sa pergamen

využíval aj na poťahovanie bubnov.

Pergamen sa vyrábal z hovädzích, bravčových, oslích, kozích alebo ovčích koží. Po

stiahnutí sa koža, zbavená väčšiny srsti, 7 – 14 dní máčala v roztoku vápna. Neskôr, po

vylúhovaní, sa z koží ešte odstránili zvyšky srsti, mäsa a iné nečistoty. Kože sa ešte znova

namočili do roztoku, potom sa napli na drevený rám a nechali vyschnúť. Pôvodná farba

pergamenu je žltá, no ešte sa farebne upravujú do rôznych odtieňov. Suché sa brúsia

a pokrývajú kriedou. Zdrsnia sa pemzou, potrú belobou (olovenou alebo zinkovou)

rozrobenou v oleji a po zaschnutí tohto náteru sa ešte vyhladí a naleští. Jemný pergamen na

písanie sa vyrábal z kože mladých, dokonca nenarodených, zvierat.

Juhoeurópsky (taliansky) je jemnejšie spracovaný ale len na jednej strane.

Stredoeurópsky (severný) sa síce spracováva z oboch strán rovnako, ale menej jemne. Píše sa

na obe strany. Byzantský sa ešte na viac potiera bielkom a leští.

1.2 Papier v stredoveku V stredoveku sa používal pergamen, palimpest a papier. Palimest bol znovu popísaný

pergamen. Ľudia ho používali pretože v raňajšej dobe stredoveku nemali peniaze na nový

pergamen. Popísané pergameny sa zbavovali textu oškrabaním alebo sa text zmyl hubkou. 5

A znovu sa naň písalo. Vďaka palimpestu sa zachovali najstaršie texty klasických autorov

a diel.

Čínska technika výroby papiera sa začiatkom nášho letopočtu dostala do Kórei a v

roku 610 bola zavedená v Japonsku. Výroba papiera sa stáva základným znakom japonskej

kultúry. V tejto krajine je papier ešte dnes vyrábaný vo veľkej miere ručne ako súčasť starej

tradície, prevažne z čerstvých lykových vlákien moruše. Dlhé neposekané vlákna sú

jednoducho pripravované mlátením, čo dodáva výslednému papieru charakteristický vzhľad a

vynikajúcu kvalitu. Znalosti o výrobe papiera sa veľmi rýchlo rozšírili do Strednej Ázie a

Tibetu, odtiaľ neskôr do Indie. Centrom výroby papiera sa stáva Samarkand. Pri svojej

expanzii na východ sa Arabi oboznámili s výrobou nového materiálu na písanie. Následne

boli založené papierne v Bagdade, Damasku, Alexandrií a neskôr v Maroku, Španielsku a na

Sicílií. Pre nedostatok čerstvého lyka, boli vstupnou surovinou takmer výlučne handry. Arabi

vyrábali tenké hárky, ktoré škrobom obojstranne "natierali". To dodávalo arabskému papieru

dobré vlastnosti pri písaní ako aj dojem jemnosti. Export arabského papiera do Európy,

predovšetkým do Talianska, je dobre zdokumentovaný. Popri papieri bolo predané i tajomstvo

jeho výroby. Talianski výrobcovia papiera sa v dvoch ranných centrách Fabriano a Amalfi

pokúšali od 13. storočia zdokonaliť techniku Arabov. Ich úsilie sa nedotklo zdrojovej

suroviny (textilné handry), ale významne inovovali prípravu a vlastný výrobný proces

(použitie vodnej sily, drôtené oká, lis na papier, sušenie).

Vieme, že Čína vyrobila prvé bankovky (príloha č.5). Málokto však asi vedel, že v 6.

storočí učenec Yan Zhitui vo svojich zápiskoch spomenie použitie toaletného papiera.

Konkrétne píše, že papier obsahujúci citáty z konfuciánskych kníh by sa nikdy neodvážil

použiť ako toaletný papier. O 3 storočia neskôr arabský cestovateľ napísal: „Číňania sa

nestarajú o ich čistotu a neumývajú sa s vodou, keď spravia potrebu, ale utrú sa len

papierom." Zaujímalo by vás, čo sa používalo pred vynájdením "toaleťáku"? Určite to bola

tráva a rôzne listy, ale napríklad takí Gréci používali kamienky a hlinu, Rimania špongie či

kusy látky namočené v slanej vode.

Filigrány boli priesvitné značky či vodoznaky, ktoré pomáhali určiť miesto a dobu

výroby papiera. Filigránmi označovali svoje výrobky európsky výrobcovia (odtláčaním

značky z dreveného sita do papierovej masy). Prvýkrát to použila v r. 1280 talianska papiereň

vo Fabriane.

Písacie potreby: Písacie potreby sa obmieňali podľa druhu písacieho materiálu, napr.

na pergamen a papier sa používali perá (trstinové pero, brkové pero, kovové pero). Brkové

6

pero bolo najrozšírenejšie v stredoveku, naši slovanskí predkovia používali hlavne husacie a

labutie perá, ale obľúbené bolo aj vranie či havranie, najprv sa vyvarili vo vode a potom

museli byť rovno zrezané, od toho závisela estetická kvalita písma, po zrezaní sa hrot v

polovici prerezal, aby sa postupne uvoľňoval atrament, pero sa potom sušilo na krajoch textov

alebo na zadnej strane rukopisu. Kovové pero bolo z bronzu, striebra alebo zlata a bolo síce

známe už v staroveku, ale veľmi zriedka sa ním písalo, k jeho zdokonaleniu došlo až v 18.-19.

st., v r. 1883 Američan L. E. Waterman vynašiel plniace pero. Používali sa aj iné písacie

potreby, napr. olovko (stilus plumbeus), hrudka alebo tuhové tyčinky zasadené do dreveného

držiaka. Atrament v staroveku to bola čierna tekutina získaná zo sépií, ale aj atrament

vyrábaný zo sadzí a gumy. V Egypte sa používal tuhý atrament, ktorý sa zvlhčoval vodou a k

písacím potrebám preto patrila aj nádobka na vodu. V Ríme sa atrament získaval z modrej

skalice a odvaru z dubovej kôry. V stredoveku sa výroba atramentu realizovala zahrievaním

zo zmesi modrej skalice, dubovej kôry s pridaním gumy, dažďovej vody, piva, vína či octu.

Písanie farbou sa v stredoveku používalo v obmedzenej miere, hlavne červená, zlatá a

strieborná, ale aj modrá, zelená, fialová či žltá. Najviac používaný bol červený atrament

(mohol by trojaký) a písali sa ním nadpisy a iniciály, teda používala sa na zvýraznenie istých

častí textu. Podpis červeným purpurom bol napr. privilégiom byzantských cisárov. Na písanie

sa často používala zlatá alebo strieborná farba, predovšetkým cenné rukopisy boli písaní

týmito farbami na purpurovom pergamene.

1.3 Papier v NovovekuVeľmi dlhú dobu bol v Európe pergamen najpoužívanejším materiálom na písanie.

Bolo to hlavne pre jeho kvalitu, ale keď sem začali prenikať výrobné postupy lacnejšieho

papiera, spotreba pergamenu začala značne klesať. Až v 16. storočí bol pergamen vytlačený

papierom úplne (na pergamen sa už písali iba veľmi významné listiny).

Materiály: Tento papier sa rovnako ako pred asi 15-timi storočiami naďalej vyrábal zo

starých handier a zvyškov. Lenže týchto surovín nebol dostatok pre stále sa rozrastajúci

papierenský priemysel. Opäť boli ľudia nútení hľadať iné, bežne dostupné a hlavne lacné

riešenie. Na konci 17. storočia skúšali vyrábať papier zo slamy, lenže tá nebola vhodná,

výsledný produkt bol príliš nekvalitný.

Ďalším, celkom zaujímavým, nápadom bolo vyrábanie papiera z osích hniezd. Osy si

svoje hniezda totiž stavajú z práchnivého dreva a výsledok je veľmi podobný papieru. Papier

sa z týchto obydlí síce nikdy nevyrábal, ale tento nápad a vedecká práca v súvislosti s ním 7

vypracovaná priviedol prírodovedcov k myšlienke napodobniť osy. Pokúsili sa papier

zhotoviť z častí rastlín a aj keď bol takýto papier, kvôli sivej farbe a krehkosti, nevhodný na

písanie bol to úspech. V podstate sa tým vrátili na samý začiatok papiera a k materiálu,

s ktorého ho zhotovovali Číňania ešte pred naším letopočtom, rastlinám.

Roku 1769 bolo zaznamenané prvé použitie dreva na výrobu papiera, no prvé noviny

z tejto látky vyšli až roku 1870 (mimochodom bol to New York Times). Výroba z drevitej

kaše sa tak dostala do povedomia verejnosti až v polovici 19. storočia.

Manufaktúry (príloha č. 6): Spolu s objavom novej dostupnej suroviny a zvyšujúcimi

sa nárokmi na kvantitu výroby sa postupne remeselnícka výroba sústredila do manufaktúr.

Prebiehalo to hlavne v 18. storočí a bolo to spojené aj so zavedením strojov do výrobného

postupu. N. L. Robert si nechal v roku 1799 patentovať papierenský stroj. Dovtedy sa každý

list papiera musel samostatne nabrať na rám, ale tento stroj využíval súvislí pás drôteného

sita. Papier vyrábaný strojovo bol omnoho kvalitnejší a celý proces rýchlejší takže postupne

úplne vytlačil ručne robený papier.

V papierňach bolo vybavenie zväčša rovnaké. Keďže dlho ešte prevládala výroba

z handier tak pozostávalo z vodného kolesa, ktoré poháňalo stupy a holandre, tie slúžili na

drvenie handier. Ďalej tam boli nádrže a kade, kuchyňa na varenie gleja, ručná úpravňa,

sušiareň a ešte iné pomocné miestnosti napr. na skladovanie handier.

2. KníhtlačK objavu kníhtlače došlo v 15. storočí. Správnejšie by sa malo povedať

znovuobjavením. Veď tlačiť knihy dokázali už Číňania v 10. stor. n. l. Vyrezávali text do

drevenej dosky, natreli farbou, hore položili tenký papier a oklepali ho mäkkou kefou. Okolo

roku 1050 vymyslel kováč Pi-Šeng dokonca i tlač pohyblivými vymeniteľnými písmenami.

Vzal masu z jemnej lepkavej zeminy a vyryl do nej užívané písmenné značky a potom všetky

typy vypálil v ohni, aby stvrdli. Keď chcel tlačiť text, vzal železný rám, vo vnútri zvisle

rozdelený tenkými prúžkami, do medzier zoradil typy a tesne ich k sebe pritlačil. Písmená sa

zachytili a povrch bol rovný. Až potom ich natrel tušom a tlačil na papier. Ak chcel vymeniť

sadzbu, jednoducho typy nad ohňom z roztaveného tmelu z rámu vyklopil. Rozšírenejšia však

bola v Číne a na blízkom východe drevotlač, kde sa text aj s obrázkami vyrezal do doštičky a

potom ako pečiatka odtlačil na papier a pergamen. V 13. stor. vďaka prieniku arabskej kultúry

sa táto technika dostala do Európy. Tlačili sa ňou najprv látky, hracie karty a jednoduché

8

skladacie knihy, zvané "špalíček". Bola to len hrubá napodobenina za opisované knihy. Tie

dokonale nahradila až tlač pohyblivými literami.

V Európe sa vynález kníhtlače pripisuje Johannovi Gutenbergovi (príloha č.7),

rodákovi z nemeckého Mohuča a spadá do obdobia okolo roku 1440. Gutenberg v podstate

prevzal vynález tlače drevenými písmenami z Holandska pred rokom 1440 a zdokonalil ho

tlačou vymeniteľnými kovovými písmenkami, odliatymi v olovených formičkách do presne

riadkovaných matríc. Gutenberg bol taktiež tvorcom celej ručnej sadzačskej techniky s

vlastným tlačiarenským lisom (príloha č.8), s malými obmenami, sústreďujúcimi sa na

rýchlosť používanej nepretržite vyše 500 rokov. Pôvodne sadzač len vkladal písmenká

vhodne roztriedené v priehradkách sadzačskej kasy do slov, v riadkoch matrice, stiahnutej

kovovým rámom. Ten sa vložil do tlačiarenského lisu, sadzba sa potrela farbou a odtlačila na

papier. Tlačiť sa mohol neobmedzený počet listov, obojstranne. V začiatkoch tak asi 20

archov za hodinu.

Ako prvú vytlačil Gutenberg jednu z najkrajších kolorovaných kníh na svete

dvojdielnu Bibliu (príloha č.9) v rokoch 1452 - 55. Veľkého uznania sa však nedočkal. Dožil

sa súdneho sporu so svojím mecenášom J. Fustom, ktorý ho pohotovo pripravil o tajomstvo

tlače a majetok. V tom čase už slepý Gutenberg vyšiel na mizinu a zomrel v ústraní. Jeho

vynález však už bol v nemeckých mestách, v Holandsku, Taliansku, Francúzsku a v Čechách

v plnej sláve. Tlačilo sa pomerne lacno, rýchlo a takmer všetko.

Klasická tlač vkladanými odlievanými kovovými písmenkami na sadzačskú matricu

potretú čerňou a odtlačenú lisom pretrvala až do vynájdenia fotosadzby. Experimenty s

fotosadzbou robil už koncom 19. stor. maďarský inžinier Porszolt. Zdokonalili ju o 50 rokov

neskôr dvaja Francúzi Higonnet a Moyrond, no uplatnenie našla až po II. svetovej vojne v

USA. Po krátkej stagnácii v 60. rokoch minulého stor. sa fotosadzba začala bežne používať vo

výrobe novín, časopisov a kníh. Prekonala kovovú sadzbu Gutenberga.

3. KartografiaKartografia (z gréckeho chartis – mapa, graphein – kresliť) je vedný odbor zaoberajúci

sa znázorňovaním zemského povrchu, nebeských telies a objektov, javov na nich a ich

vzájomných vzťahov. Mapy (príloha č. 10) sa pôvodne tvorili pomocou pera a papiera,

vynálezom a rozšírením počítačov došlo k revolúcii v kartografii. Väčšina dnešných

komerčných máp sa tvorí pomocou špecializovaného softvéru.

9

Technológia spracovania: Astronomický základ pozostával z pozorovaní vykonaných

podľa astronómie, pre určenie zemepisných šírok a dĺžok miest. aby získal vierohodnosť

týchto pozorovaní, porovnával ich s geometrickými prácami. Geometrický základ pozostával

z geometricko-trigonometrických prác. Zvolené boli končiarmi vrchov, vežami hradov, miest

a osád. Goniometrickým prístrojom sa pozorovali uhly medzi čiarou stanice a všetkými

ostatnými miestami spadajúcimi do pohľadu.

Magnetický základ, ktorý sa líšil od geometrického tým, že sa vykonával pozorovaním

uhlov vytvorených magnetickou ihlou

Hydrografický základ je založený na magnetickom základe, ale je lepší pri popise

tokov a zákrut riek.

4. Knihy v minulostiKniha (príloha č. 11) je zošitý alebo zlepený zväzok listov alebo skladaný hárok

papiera, kartónu, pergamenu alebo iného materiálu, popísaný, potlačený alebo prázdny, s

väzbou a opatrený prebalom.

V minulosti boli pergamenové zvitky postupne nahradzované kódexom, čo je

zviazaná kniha so stránkami a chrbtom, teda forma väčšiny kníh dodnes. Pre zvitky bol

najčastejšie používaný papyrus, pre kódexy pergamen. Pred objavom a zavedením

tlačiarenského lisu boli všetky knihy písané ručne. To ich činilo drahými a vzácnymi. V

ranom stredoveku si knihy mohla dovoliť len cirkev, univerzity a bohatí a často bývali

pripevnené reťaze na policu alebo k stolu proti odcudzeniu. V polovici 15. storočia začali byť

knihy v západnej Európe vyrábané blokovou tlačou. Pri blokovej tlači bol obrysový obraz

celej stránky vyrezaný z dreva.

Kniha má presne stanovenú formu a každá jej súčasť má svoj názov. Aj keď sa v

súčasnosti veľa nakladateľstiev z ekonomických dôvodov nedržia tejto podoby kníh pri

vydávaní, možno podľa tejto úpravy knihy spoznať kvalitu publikujúce a knihovníckej práce.

Popis knihy: knižný blok - označuje zviazané a odrezané listy knihy bez dosiek. Tento

blok je až na konci výroby prilepený ( "zavesený") do dosiek obálky pomocou predsádky.

signet - značka nakladateľstva alebo edícia umiestnená v knihe na prvej nepárne

stráne.

kapitola - je časť textu v knihe, ktorý má samostatné postavenie. Každá kapitola musí

začínať na nepárne stránke knihy. Je označená názvom alebo aspoň číslicou.

10

obsah - je zoznam všetkých kapitol a podkapitol, ktorý uľahčuje prácu s

knihou. Obzvlášť dôležitý je u odborných kníh. Umiestňuje sa na konci knihy, ale u

odborných publikácií môže byť umiestnený aj na začiatku za nakladateľom.

register - môže byť miestne, vecný alebo personálne. Môže tiež byť netriedené. Veci

alebo osoby, ktoré autor považuje za dôležité, môžu byť uvedené v registri. Tam je u nich

zároveň uvedená každá strana ich výskytu v texte. Slúži pre lepšie vyhľadávanie v texte

knihy. Register patrí do odbornej alebo populárno-náučné knihy.

11

Praktická časťAko praktickú časť nášho projektu sme zostavili anonymný dotazník v rozsahu 10

otázok, ktorý sme rozdali žiakom 9. ročníka na ZŠ v Selciach. Návratnosť bola 100%, pri jeho

zostavovaní sme vychádzali z troch hlavných hypotéz: 1. žiaci majú chabé vedomosti

o výrobe papiera v minulosti; 2. mylne sa domnievajú, že vynálezcom kníhtlače je Gutenberg;

3. nemajú veľké znalosti ani o technológiách používaných v minulosti.

Vypracovali sme ho ako kombináciu viacerých typov otázok – mali buď to na výber

z viacerých možností, mali opísať danú problematiku, alebo bolo ich úlohou stručne napísať

odpoveď jedným slovom. Zakomponovali sme tam otázky aj na písacie potreby, kartografiu,

či technológiu a postupy kníhtlače.

Praktickú časť sme vyhodnotili samostatnou tabuľkou a grafom pre každú otázku

a stručným komentárom. Naše hypotézy sa vo všetkých bodoch potvrdili, vedomosti žiakov

neboli až také výnimočné.

12

Spracovanie výsledkov

V prvej otázke sme sa snažili zistiť vedomosti opýtaných ohľadom písacích potrieb

používaných v minulosti. Chceli sme vedieť, na aký materiál sa písalo v starovekom Egypte,

na výber sme im ponúkli tri možnosti: hlinené tabuľky, papyrus, alebo papier, ako správnu

odpoveď sme uznávali papyrus. Z 30 opýtaných sa zmýlili iba dvaja, ktorí označili odpoveď

hlinené tabuľky.

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

Hlinené doštičky 2

Papyrus 28

Papier 0

Papyrus je jeden z predchodcov dnešného papiera, výrobok z drene papyrusovej

rastliny šachor papyrusový (Cyperus papyrus), ktorý rastie až do výšky 5 metrov a kedysi bol

veľmi rozšírený v Egypte v delte Nílu. Prvé poznatky o používaní papyrusu sú z Egypta

(prinajmenšom od obdobia prvej dynastie), ale značne sa používal aj v stredozemnej oblasti,

dokonca aj vo vnútrozemských častiach Európy a juhozápadnej Ázie.

Ako materiál na písanie sa používal od polovice 4. tisícročia pred Kr. v Egypte. Odtiaľ sa

používanie papyrusu rozšírilo do celého Stredomoria, kde od 6. storočia po Kr. nahradzoval

(drahý) pergamen. Pápežská kancelária ho používala ako jediný materiál na písanie až do 11.

storočia. Od 13. storočia papyrus všade nahradil papier, pretože bol lacnejší.

13

Druhá otázka so zadaním: „Vyrába sa pergamen z častí rastlín?“ bola trošku

zavádzajúca, nakoľko existujú dva druhy – pravý a nepravý pergamen. Žiaci odpovedali

takto:

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

Áno 18

Nie 12

Niektorí si možno zamenili pergamen za papyrus, no aby sme uviedli veci na pravú

mieru, tu je vysvetlenie:

Pravý pergamen sa vyrába zo zvieracích koží, najmä jahňacích, oslích a kozích, ktoré

sa najprv vápnia a zbavujú chlpov, vyperú a natiahnu na rám. Následne sa z oboch strán do

nich votrie hasené vápno a po uschnutí strasie a pergamen je možné použiť napríklad na

väzbu kníh. písací pergamen sa musím ešte navyše ošúchať pemzou, aby bol jeho povrch

rovnomerne vyhladený.

Nepravý pergamen používaný ako lacnejšia náhrada je nehladený papier

pripravovaný z drevovej buničiny. Ten sa okrem iného používal aj na balenie mastných vecí

ako maslo, takže musel byť odolný voči tukom. Je to priesvitný, takmer vodeodolný výrobok.

14

Na tretej otázke sme sa celkom slušne pobavili, pretože nikto nevedel, kto vynašiel

kníhtlač. Ako odpoveď stačilo napísať Číňania, pretože tí boli naozaj prví (8. stor.), no všetci bez

výnimky napísali – ako ináč – Gutenberga. Graf je v podstate zbytočný, no pre poriadok:

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

Johann Gutenberg 30

iné 0

Zakladateľom kníhtlače nebol Gutenberg ako si veľa ľudí domnieva. Začalo sa to v

Číne v roku 868 kde pomocou drevených štočkov s reliéfne vyrezaným textom a ilustráciami

tlačili knihy. Nezávisle od Číny v Európe v roku 1450 Johan Gutenberg s podobnou

myšlienkou zostrojil tlačiaci stroj. Zatiaľ čo predtým sa praktizovala bloková tlač, keď sa

každá stránka kompletne odliala, či vyrezala z dreva a potom vytlačila (a mohla sa vyhodiť,

na novú stranu musela byť vytvorená nová), Gutenberg prišiel s myšlienkou zostaviť stranu z

jednotlivých znakov (písmen), ktoré sa dali preskupiť a znova použiť na inú stranu, čo celú

tlač podstatne zlacnilo a urýchlilo. Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá

celých kníh (predtým boli tlačené iba časti kníh) a spôsobil tak v Európe informačnú explóziu.

23. februára 1455 začal Gutenberg hromadnú tlač tzv. Gutenbergovej Biblie, prvá Biblia,

ktorá sa na svete objavila vo väčšom množstve. Gutenberg sa však dostal do problémov -

nebol dobrý obchodník a jeho finančné problémy ho doviedli až k zhabaniu strojov a do

problémov so zákonom.

15

Štvrtá otázka bola veľmi jednoduchá, vysvetliť v krátkosti pojem topografia. No dostali sme

celkom zaujímavé odpovede: správne odpovedalo len 14, štyria napísali niečo v zmysle „mapovanie

prostredia“, siedmi neodpovedali a piati odpovedali zle.

ODPOVEĎ ODPOVEDALI

správne 14

„mapovanie prostredia“ 7

zle 5

neodpovedalo 7

Topografia je teda vedný odbor zaoberajúci sa znázorňovaním zemského povrchu,

nebeských telies a objektov, javov na nich a ich vzájomných vzťahov. Mapy sa pôvodne

tvorili pomocou pera a papiera, vynálezom a rozšírením počítačov došlo k revolúcii v

kartografii. Väčšina dnešných komerčných máp sa tvorí pomocou špecializovaného softvéru.

Nezastupiteľné miesto má dielo Samuela Mikovínyho, jedného z najschopnejších

zememeračov a kartografov 18. storočia v Uhorsku. Jeho dielo je medzníkom tak v kartografii

Uhorska, ako aj v zememeračskej práci vôbec. Ako osvietenec odsúdil všetkých autorov, ktorí

zostrojovali mapy bez toho, aby príslušný kraj poznali. Mikovíny sa narodil na Slovensku a

uznáva sa za priekopníka slovenskej vedy 18. storočia.

16

Na piatu otázku, nakoľko bola najprimitívnejšia, odpovedali až na jedného správne. Hádam

všetci by mali vedieť, že knihy sa vyrábali dávno predtým, ako bola vynájdená kníhtlač.

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

áno 1

nie 29

K tejto téme sa dostaneme pri jednej z ďalších otázok, takže tu ju viacej rozoberať

nebudem.

17

Pri šiestej otázke stačilo trochu logicky pouvažovať. Chceli sme vedieť, čo sa

upravovalo pre potreby prvých tlačiarenských strojov, na výber sme im dali možnosti lisy na

hrozno, krosná alebo gilotíny. Gilotína bola vynájdená až koncom 18. storočia, čiže tá asi nie.

Ďalej, skúste si upraviť krosná aby sa dali prakticky využiť na tlač, a i to nepôjde pre ich

subtilnejšiu konštrukciu. Takže logicky ostávajú lisy na hrozno. Pomer odpovedí bol takýto : lisy

– 18, krosná – 12, gilotíny – 0 a dvaja neodpovedali.

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

lisy na hrozno 18

krosná 12

gilotíny 0

neodpovedalo 2

18

Siedmou otázkou sme zisťovali, koho pokladajú za vynálezcu papierových peňazí.

Tak ako mnoho iných vynálezov pochádzali aj títo z Číny. Na výber mali ešte Nemecko

a Anglicko, odpovedali takto:

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

Nemci 0

Briti 14

Číňania 16

Vznik peňazí si „vynútil“ rozvoj obchodu. Kým jeho počiatky sa niesli v znamení

barteru, teda výmeny tovaru za tovar, takýto systém platieb čoskoro narazil na svoje limity.

Pre ďalší rozvoj obchodu bolo treba „vynájsť“ prostriedok, ktorý by na rozdiel od kožušín či

kusov dobytka akceptovali aj ostatní obchodníci. Svetlo sveta tak uzreli peniaze.

Prvenstvo v používaní papierových peňazí drží Čína, v ktorej sa papier začal používať

už okolo roku 100 po narodení Krista. Papierové peniaze sa tam objavili na začiatku siedmeho

storočia. Najskôr to bolo len východisko z núdze. Čínsky cisár sa k vydávaniu peňazí uchýlil

z jednoduchého dôvodu - na tlačenie dovtedy používaných kovových mincí už došli zásoby

medenej rudy. Vlastníkom papierových peňazí čínsky cisár garantoval, že kedykoľvek ich

môžu rozmeniť za dovtedy používané kovové mince.

19

Ďalej sme chceli zistiť, či podľa nich prepisovali v období stredoveku knihy takmer výlučne

mnísi. Je to tak, prepisovali ich ešte aj učenci, no bola to práca “vyhradená“ pre mníchov. V

niektorých kláštoroch sa venovali popri modlitbách celý deň prepisovaniu rôznych zväzkov, kníh

a dokumentov. Bola to veľmi náročná činnosť, výroba rozsiahlej knihy mohla zabrať celé roky

a spolupracoval na nej celý tím pisárov. Žiaci odpovedali nasledovne:

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

áno 29

nie 1

20

V predposlednej otázke mali napísať, kde podľa nich sídlila najvzácnejšia a najrozsiahlejšia

knižnica antického sveta. Bola to známa Alexandrijská knižnica, odpovedať správne vedelo len 9 ľudí

(tí, čo to odpísali od jedného dejín znalého).

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

Alexandria 9

neodpovedalo 21

Slávna alexandrijská knižnica, ktorá ukrývala najväčšie starodávne poznatky ľudstva a

ochraňovala nespočetné množstvo historických, filozofických a náboženských spisov zmizla

zo zemského povrchu pred 1500 rokmi. Dnes si len veľmi ťažko dokážeme predstaviť, aké

poklady sa v nej nachádzali.

21

No a nakoniec poslednou otázkou sme zisťovali, čo si predstavujú pod pojmom litery. Sú to

matrice pre tlač samotných písmen na podkladový papier, ale ako možnosť mali aj „formy na

odlievanie písmen“ a „tabuľkové pomery zastúpenia prvkov v zliatine používanej pre tlač“. Sú to

špeciálne zliatiny s obsahom mosadze a platiny. Odpovede:

MOŽNOSŤ ODPOVEDALI

formy na odlievanie písmen 17

matrice pre tlač 3

tabuľkové pomery 10

22

ZáverPapier ako prostriedok na zaznamenávanie existuje už stáročia a ešte dlho to tak aj

zostane. V dnešnej dobe už existujú počítače, no stále nedokážeme bez papiera fungovať.

Zmluvy, faktúry či dohody stále musia byť potvrdené podpisom na papieri. Aj keď sú knihy

už aj v počítačovej forme stále drvivá väčšina ľudí radšej siahne po normálnej knihe. A čo sa

týka peňazí to je otázne. V Austrálií už majú peniaze z umelej hmoty aby sa ľudom

nerozmočili ak si ich náhodou zabudnú vybrať z vrecka keď vojdú do vody. No taký toaletný

papier, ten tu bude ešte veľmi dlho.

A nakoniec jedna otázka. Dokázali by ste sa vzdať toho úžasného pocitu keď pero,

ktoré držíte v ruke jemne kĺže po papieri?

23

Resumé

Paper have been invented in China in 3rd century BC, but it got to Europe much later.

Originally was paper made in China from hemp and later from silk. Word “papyrus”

originates from old Egyptian and means “owned by king”. This translation shows, that king

had a monopolium in its production had emperor. All papyrus was made in Egypt and to other

countries was only exported. Exact manufactural process isn’t known. It have been forgotten

after 1100 AD, when other materials replaced it.

Pergamen comes from Asian city Pergamon, it is made from bovine, pork, donkey,

capric or ovine leather by removing fleshy parts, drying and brushing.

During Arabic expansion to East they made know manufacturing process of new

material for writing. Consequently were established paper mills in Baghdad, Damask,

Alexandia, later in Morocco, Spain and Sicily. Stationery were changing by the material

actually used. For pergamen and paper it were pens made from feathers. In 1883 American

L.E. Waterman invented felt pen. In the past, ink was black liquid from cutle fish or made

from rubber and carbon black. Wood was used as source for paper make for the first

time in 1769, but first newspaper from this kind of paper was made only in 1870 (New York

Times).

Letterpress have been re-invented in Europe in 15th century AD, bud Chinese were

able to print books already in 10th century. In Europe is responsible for it German inventor

Johann Gutenberg, who made his first machine about 1440. His first book was two-part

coloured bible between 1452-55. With photosetting experimented in late 19th century

Hungarian Porsolt.

24

Zoznam použitej literatúry:

Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti.  Bratislava: Reader´s Digest Výber, 2001

Záhady okolo nás – Tajomstvá prírody, dejín, vedy a náboženstva. Bratislava: Reader´s

Digest Výber, 1999

HALATKA, David: Gutenberg nebyl první. In: HISTORY Revue, č.12/2009, s. 53-57.

KORDA, Josef: Papírenská encyklopedie. Praha : Ottovo nakladatelství, 1997. ISBN 80-

7363-284-1

Školská encyklopédia. Bratislava: Mladé letá, 2001. ISBN 80-06-01129-

Encyklopédia historie světa. Praha: OTTOVA nakladatelství, 1999. ISBN 80-7182-568-3

Almanach vedomostí. Bratislava: Reader´s Digest Výber, 2003

LAZORIŠÁK, Š.: Kníhtlač. In: Korzár, 2006, č. 17, s. 22-23

http://cs.wikipedia.org/wiki/Papyrus (2010-03-02)

http://cs.wikipedia.org/wiki/Pergamen (2010-03-02)

http://korzar.sme.sk/c/4641211/od-papyrusu-a-pergamenu-k-papieru.html (2010-03-02)

http://korzar.sme.sk/c/4603423/z-historie-vyroby-papiera.html (2010-03-04)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kartografia (2010-03-04)

http://cs.wikipedia.org/wiki/Kniha (2010-03-04)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Johann_Gutenberg (2010-03-02)

http://referaty.atlas.sk/slovencina-a-cestina/uvahy/20280/knihtlac (2010-03-04)

http://korzar.sme.sk/c/4497377/knihtlac.html (2010-03-04)

http://www.referaty.hladas.sk/referat.php/gutenbergova-knihtlac-nema-konkurenta/6/773

(2010-17-03)

www.izd.szm.sk (2010-17-03)

http://www.scppapier.com/ (2010-17-03)

http://www.birdz.sk/  (2010-17-03)

25

Prílohy

Príloha č.1 – Mapa mysle

26

Príloha č.2 - Papyrus Príloha č.3 - Cyperus papyrus

Príloha č.4 - Pergamen Príloha č.5 - Čínske bankovky

27

Príloha č.6 - Manufaktúra na výrobu papiera

Príloha č.7 - Johann Gutenberg Príloha č.8 - Gutenbergov tlačiarenský lis

28

Príloha č.9 - Gutenbergova Biblia

Príloha č.10 - Mapa

Príloha č.11 - Knihy

29