viano · 2008. 12. 17. · v úprave m. gerbocovej - sen noci svätojánskej po 400 rokoch. v...

ČÍSLO : 2 ŠK.ROK : 2008/09 DÁTUM VYDANIA: 13. 12. 2008 VYDÁVA : GYMNÁZIUM P. J. ŠAFÁRIKA , AKADEMIKA HRONCA 1, ROŽŇAVA

Keď sa povie december, všetci si hneď predstavíme sneh, Vianoce a hlavne – prázdniny. Už o chvíľu to bude realita, akurát dovtedy budeme počítať asi každú sekundu, ktorá chýba do vytúžených dní plných bláznenia sa.

Napadne sneh? Všetci sa pustíme do guľovačiek a dievčatá skončia celé vyváľané v snehu.

A čo robiť, aby ste neskončili studení a skrehnutí ako kocky ľadu. Poriadne sa naobliekať. Dobrým tipom ako sa zahriať a zároveň zabaviť by však mohla byť aj návšteva klziska, na ktorom určite stretnete mnoho známych. Alebo si niekde zalyžujte.

Tieto posledné týždne sa aj v škole nesú v znamení predvianočnej nálady. A nielen zvonením.

11. 12. divadlo v Spišskej Novej Vsi. Estrádny krúžok každoročne organizuje Vianočnú akadémiu, na ktorej sa predvedú

študenti s rôznymi kreáciami (už teraz sa teším☺). S vianočnými sviatkami prichádza aj mnoho starostí. Nákupy darčekov, pečenie

koláčikov, zdobenie stromčeka... Pre niektorých je to záťaž a práca navyše, no verím, že aj vy patríte k tým, ktorí napriek všetkému Vianoce zbožňujú. A všetko s nimi spojené. Veď keď počujete vianočné pesničky a vidíte ako vonku padajú obrovské vločky snehu, nedá sa nezamilovať si toto čarovné obdobie.

Tak vám všetkým prajem pekný december a s ním prázdniny plné zaujímavých zážitkov, a hlavne veľa darčekov pod stromčekom ;-)

S pozdravom Michaela Drgošová V čísle nájdete: Reportáž a fotá z imatrikulácií - Fotoséria z klziska - Vianočný

príbehovník – Ako trávia Vianoce v Afrike či Ázii - Recenzie divadelných predstavení – Aké boli raňajky na veľvyslanectve – Komentár skladieb Tatoo a Amaranth...

Vianočná Heuréka 2008

2

POZOROVANIE VODNÉHO VTÁCTVA Na pozorovanie vodného vtáctva

sme sa vybrali dňa 2.10.2008. Keď sme dorazili, išli sme si pozrieť prezentáciu o vtákoch. Po prezentácii sme sa vybrali do prírody, v ktorej sme videli veľa vtákov. Videli sme aj siete, ktorými chytali vtáky. Neskôr sme nasledovali ochrancov, ktorí nás zaviedli do ich táboriska. Tam sme pozorovali krúžkovanie vtákov. O rôznych vtákoch sme sa dozvedeli nové a zaujímavé veci. (V.V.)

V SPIŠSKOM DIVADLE Na vianočný jarmok do Spišskej Novej

Vsi sa dostali všetky triedy gymnázia, keďže 11. decembra 2008 celá škola cestovala na Shakespearovu komédiu v úprave M. Gerbocovej - Sen noci svätojánskej po 400 rokoch. V hlavných úlohách sme mohli vidieť J. Novysedláka v úlohe bojazlivého Lysandra, A. Bocsárszkeho ako vyzývavého Demetria, K. Turčanovú v role sexi Heleny, M. Brozmanovú ako ukričanú Hermiu, či P. Slováka v lenivučkej postavičke popleteného Puka. Vzhľadom na malé priestory divadla si toto predstavenie vychutnali osobitne študenti osemročného (o 9:30) a osobitne štvorročného gymnázia (o 11:30). Dvojhodinový voľný čas mohli študenti využiť na nákupy darčekov, prípadne na jazdu kolotočmi, ktorá niektorých lákala zjavne ešte viac. (Š.K.)

WORKSHOP Dňa 5 . 11. 2008 sa v budove radnice

konal workshop pre všetkých členov študentských rád z jednotlivých stredných škôl z Rožňavy. Celé stretnutie pozostávalo z dvoch častí, a to z teoretickej, čo boli prezentácie jednotlivých organizácií pre deti a mládež. V nej sme napr. od členov nášho študentského parlamentu dozvedeli viac

o jeho práci, o jeho právach a povinnostiach, aj o rôznych akciách, ktoré sa dajú zrealizovať na školách.

Druhá časť bola praktická. Boli sme rozdelení do troch skupín. Každá skupina sa zaoberala problémami jednotlivých škôl, problémami mesta či práce jednotlivých študentských parlamentov na školách, prejednávali sa naše problémy, čiže problémy mládeže. Počas workshopu bolo prichystaných niekoľko prestávok s občerstvením. Po skončení celej akcie nás čakal vynikajúci obed. (K.K.)

RAŇAJKY Dňa 5. novembra 2008 sa vybraní

študenti nášho gymnázia zúčastnili na raňajkách v Košiciach. Pozvanie dostali od Charlesa Eatona z veľvyslanectva USA, ktorý navštívil našu školu pred nejakým časom.

Najčastejšie otázky zo strany našich študentov sa týkali novozvoleného prezidenta USA Baracka Obamu. Raňajok sa zúčastnil náš pán riaditeľ, pani profesorky Schlosárová, Annová, Radótzyová a študenti Majka Džodlová zo septimy, Viktor Badin zo 4.D, Kristián Szapanos z 3.A a Marcel Klinko z 2.D. Tohto stretnutia v mestskej knižnici sa zúčastnili aj študenti z rôznych stredných škôl Košického kraja. (K.K.)

ANGLICKÉ DIVADLO Dňa 14. 11. 2008 sa vybraní študenti

nášho gymnázia zúčastnili divadelného predstavenia v Košiciach. Divadelné predstavenie The Canterville Ghost (Duch Cantervillský), spracované anglickými hercami, bolo výzvou pre všetkých zúčastnených študentov (zúčastnili sa ho aj študenti z košického gymnázia). Predstavenie bolo spracované zábavne, herci rozprávali peknou, pre nás študentov, celkom zrozumiteľnou angličtinou. (K.K.)


3

KONEČNE PRIŠLO AJ NA NAJMLADŠÍCH Prváci a primania sa konečne mohli

predstaviť a predviesť v rámci imatrikulácií, ktoré pre nich pripravili študenti z kvarty, 4.A a 4.D.

Toto privítanie nováčikov sa uskutočnilo 18. 11. 2008 v rámci Dňa študentstva. Keďže touto ceremóniou sme minulý rok museli prejsť aj my, viem, ako sa museli všetci cítiť. Nie je jednoduché vyjsť na pódium v mestskej kinosále a pred všetkými plniť úlohy, ktoré vám zadajú.

Napriek tomu sme sa na 1.A celkom dobre pobavili. Primania, naši najmenší, tí boli určite radi, že to majú konečne za sebou.

1.D mala tento rok šťastie, zjavne sa celé imatrikulácie pretiahli, a tak 4.D, keďže imatrikulovali nakoniec, to museli celé urýchliť - živé privítanie déčkarov sme si až tak nevychutnali.

Po predĺženom víkende bolo toto doobedie plné zábavy príjemným začiatkom týždňa. (M.D.)

Utorok, 18.11.2008. Imatrikulácie. Deň,

kedy nás štvrtáci prijali do cechu študentského. Už nie sme len prváci na gympli. Sme študenti. No nebolo to len tak. Boli sme obvinení štvrtáckym súdom z mnohých „zločinov“. Ak sme chceli svoje meno očistiť, museli sme splniť mnoho úloh...

S vyzdobenými tvárami, ktoré boli dielom kreatívnych štvrtákov sme sa teda pustili do plnenia úloh. Našou spoločnou úlohou bolo zaspievať hymnu, ktorú sme zložili špeciálne pre nich. Napriek tomu, že mnohí z nás by obsadili popredné miesta Hviezdnej roty, si dovoľujem tvrdiť, že sme obstáli celkom slušne.

Nie každý sa stotožnil s úlohou, ktorá mu bola pridelená. Niet divu. Ani ja by som nechcela skončiť s jogurtom po celej tvári a vo vlasoch :D

Niektorí mali možnosť okúsiť „pleťovú masku“, ktorá sa skladala buď zo šľahačky s lentilkami, alebo z kombinácie krém a múka.

Pár chalanov dostalo možnosť trošku si omakať dievčatá a niektorí si vyskúšali brodenie sa vo vode s jablkami. Nakoniec sme to, či už ťažšie alebo ľahšie, prežili a zvládli.

Hviezdami imatrikulačiek boli jednoznačne zvieratká - dve sliepočky s prasiatkom a „sexi mažoretka“, ktorá svojím prechodom z jednej strany javiska na druhú ukončila každú úlohu :D

Štvrtáci sa ukázali aj ako schopní kuchári a na ich „lahôdkach“ sme si „pochutili“ po každej úlohe. Mohli sme si vybrať z mnohých veľmi lákavo vyzerajúcich ponúk. Myslím si, že na príchuť týchto delikates budeme ešte dlho spomínať.

Prvácke imatrikulácie ukončilo tanečné trio svojím vystúpením. Ten valčík bol naozaj vydarený :D

Tinushka


4

29. októbra sa v Gemerskej knižnici v Rožňave uskutočnila beseda s politikom, ale tematicky hlavne so spisovateľom, Ing. Jozefom Banášom. (Zrejme je vám skôr povedomý ako otec známej moderátorky Adely).

Cieľom tejto návštevy bola prezentácia jeho najnovšej knihy Zóna nadšenia, z čias komunizmu. Ako sám tvrdí, mladá generácia nemá mnoho poznatkov o živote v období totalitného režimu. On sa snažil túto tematiku zatraktívniť jej zakomponovaním do zaujímavého príbehu. Určite však táto kniha nezostane nepovšimnutá ani staršou generáciou, ktorá s úsmevom bude prikyvovať nad každým riadkom. No pán Banáš neostal len pri knihe. Jeho rozprávanie bolo plné príhod z mladosti, ktoré sa zdali byť síce vtipné, ale bol to skôr smiech cez slzy. Poukázal tiež na to, aké dôležité je vzdelanie v živote človeka, a to hlavne v oblasti jazykov. On sám totiž ovláda maďarčinu, nemčinu, ruštinu, angličtinu a francúzštinu.

Bolo samozrejme takmer nemožné vyhnúť sa otázkam o Adele, a tak sme si vypočuli zopár príbehov o nej, aj o tom, ako to vlastne bolo s Tomášom Bezdedom a akú galibu dokáže narobiť bulvár. Musím sa priznať, že som bola veľmi pozitívne prekvapená z vystupovania pána Banáša. Rozhovor s ním mi skôr pripomínal debatu s dlhoročným priateľom (a možno takou skrytou príčinou bolo, že sa s úsmevom pochválil ako nachytal nejedného politického kolegu počas pôsobenia v NR SR). ☺

Katarína Šestinová

Celé stretnutie bolo zorganizované na

počesť volieb prezidenta USA. Keďže sa voľby konali v noci zo 4. na 5. november 2008, do Košíc sme cestovali piateho na pozvanie Charlesa Eatona.

Dorazili sme o 7:30. Stretnutie sa konalo v budove mestskej knižnice na Hlavnej ulici. Ako prvý nás samozrejme privítal Charles Eaton typickým americkým úsmevom a s nadšením v tvári. Hneď mu bola z našej strany položená otázka, či je spokojný s novozvoleným prezidentom Barrackom Obamom. U Charlieho panovala spokojnosť, fandil totiž obom kandidátom. Presunuli sme sa do miestnosti, kde bol na raňajky prestretý švédsky stôl.

O ôsmej sa konala beseda vo veľkej zasadačke s kompetentnými politikmi. Tejto schôdze sme sa zúčastnili aj my. V sieni odznievali rôzne otázky a odpovede na tému výsledkov volieb prezidenta USA.

Vzávere nášho krátkeho pobytu v Košiciach sme prehodili zopár slov s pozývateľom. Rozlúčili sme sa a do sýtosti najedení a s nezabudnuteľným zážitkom sme o 10.00 opustili miestnosť a vrátili sa späť do Rožňavy.

Kristián Szappanos


5

Aloha From Hell - Don´t Gimme That O čom je??? Nová rocková skupina, ktorú ja

osobne fakt “žeriem“! Je to nemecká skupina, ktorá mala v Nemecku väčší úspech po vydaní prvého singlu ako Lafee a Killerpilze! Pieseň má chytľavú melódiu a prekrásny text, o ktorom vám nebudem hovoriť - jednoducho si pieseň vypočujte a zistíte o čom je!

Super Je to, že speváčka má len 15 rokov! A

myslím si, že to dotiahne poriadne ďaleko! Pink – So What O čom je??? Všetci sa môžeme tešiť, že Pink

je opäť späť! Pieseň So what má zvučnú melódiu a skvelý text. Keď som po prvýkrát počula túto pieseň hneď som si ju zamilovala. Pink je jednoducho rocková hviezda, a to sa asi nikdy nezmení. Text je jednoducho bohovský. A klip? Nemám slov. A ten ľahký text pochopí aj ten najväčší laik v angličtine!

Super Že, Pink s každou novou a novou piesňou

je lepšia a lepšia. Nemá chybu. Miley Cyrus - 7 Things O čom je??? Sedem vecí, ktoré na tebe

nenávidím a siedma vec je to, že si ma naučil milovať. No nie je táto pieseň poetická? A dokonca aj pravdivá. Stále nenávidíme toho, ktorý nás naučil ľúbiť. Je to pravda, aj keď bolestivá. A potom sme z toho nešťastní. A prichádza ďalšia láska a ďalšia a ďalšia, ale napriek tomu stále myslíme na tú prvú. Zvláštne, no nie? ♥♥♥♥♥

Super Je, že Miley je taká ako my. Teenegerka so

všetkým ako sa patrí. Aspoň vidíme, že nie všetky hviezdy sa menia. Heh.

Jordin Sparks - Tatoo

O čom je??? Posledná víťazka

American Idol. Tam je to iné ako u nás. U nás sa na Superstar dávno

zabudlo. Akurát Cmorík sa drží na vrchole. Mladá speváčka s úžasným hlasom. Pieseň Tatoo je ozaj nádherná a má príjemnú melódiu. Ja osobne sladké vecičky fakt nemusím, ale táto pieseň ma dostala. ☺

Super Je to, čo som už raz spomínala. V Amerike

sa na SuperStar nezabudlo a Jordin je na vrchole. Počúvam síce metal, gothic a rock, ale vypočujem si ozaj aj toto sladké R&B.

Nightwish - Amaranth

O čom je??? Nightwish s novou speváčkou. Anette

Olson nie je zlá, ale predsa som zvyknutá na Tarju. Pieseň Amaranth však zaspievala viac než dobre. Vôbec si neviem predstaviť, ako by ju zaspievala Tarja. Táto pieseň je jednoducho pre Anette. Klip je nádherný, ale zároveň strašidelný. Kliknite na YouTube.com a pozrite si klip k tejto piesni.

Super Na nový album od Nightwishu sme čakali

veľmi dlho a Toumas mal veľa času na písanie textov. Nová speváčka je úplne iná ako Tarja. Ale napriek tomu im prajem veľa šťastia a Anette samozrejme tiež!

Morandi feat. Helene - Save Me O čom je??? Morandi prišli s ďalšou peckou! Pieseň

Save Me sa mi páči dokonca viec ako Angels. Jednoducho je oveľa oveľa krajšia. Možno preto lebo tam spieva aj žena, ale ja mám rada aj chlapský hlas, tak neviem. Zachráňte ma! Save me!

Super Morandi nahrávajú novú platňu a myslím

si, že sa máme načo tešiť :D Simona Burčíková


6

Zatiaľ čo u nás sme zvyknutí na zasnežené Vianoce, ktorým predchádzajú vianočné trhy, varené vínko, v niektorých krajinách je to úplne inak.

Napríklad v Južnej a Strednej Amerike tento asi najkrajší sviatok roka pripadá na leto. S tým súvisí nielen jedálny lístok, ale aj pridružené tradície. Večera sa u nich kvôli vysokým teplotám podáva až po polnočnej omši a hlavným chodom je väčšinou bravčové s fazuľami. Súčasťou večere je však aj ovocie a zelenina rôzneho druhu, syry a studená šunka. Špeciálne v Argentíne a Chile sa štedrovečerná atmosféra neobíde bez známych miestnych vín.

Keďže Juhoameričania sú katolícky založení, celé sviatky sú spojené s cirkevnou tematikou. Perličkou však je, že napríklad v Brazílii sa koná hlavná omša až 25. decembra neskoro popoludní, pretože Brazílčania sú zvyknutí dlho spať, potom ísť na pláž a až potom zasadnú do kostolných lavíc.

Na Jamajke sa napríklad hrajú koledy v reggae verzii a takmer vo všetkých krajinách vianočné oslavy korunujú veľkolepé ohňostroje.

Postavička Santa Clausa v týchto krajinách nechodí so záprahom. Keďže je tam teplo, ich komíny sú drobné alebo ich nemajú žiadne, tak sa Santa šplhá cez okno, a preto nechávajú svoje okná v tento sviatok otvorené.

V Ázii je to zložitejšie, tam je

malé percento kresťanov. U nich je oslavovanejším sviatkom nový rok. Deti dostanú nové veci a ľudia chodia na návštevy. V Japonsku však niektoré zvyky prebrali od Američanov. Hlavným chodom je moriak a vytvorili si vlastný variant Santa Clausa - Hoteisha, ktorý má oči aj vzadu, a tak lepšie pozoruje dobré aj zlé deti.

Zvyk zdobenia stromčekov sa ujal napríklad aj v Číne, aj keď tu sú Vianoce tiež menej významným sviatkom. Stromy sa krášlia papierovými lampiónmi, reťazami a kvetinami. Deti dávajú za okná mušelínové pančuchy, do ktorých im Dun Che Lao Ren nadelí darčeky. Svojrázny variant vianočného stromčeka majú v Indii, kde zdobia ľudia banánovníky a mangovníky. Ako domáce vianočné dekorácie potom slúžia mangové listy a malé olejové lampičky, ktoré sa stavajú na okraje striech.

V Afrike slávia Vianoce 7. januára

podľa ortodoxných kresťanov. Väčšinou sa tento sviatok vníma z cirkevného hľadiska. Večera je až po večernej omši, ktorá napríklad v Etiópii trvá tri hodiny a v priebehu nej sú často muži a ženy oddelení zvlášť. V Ghane alebo v Juhoafrickej republike existuje tradícia vianočných sprievodov so zapálenými sviečkami. Sviatočné jedlo, či už je to obed alebo večera, prebieha vonku a rodina pri ňom sedí v kruhu na zemi. Hlavnou súčasťou sviatočného menu je väčšinou ryža s pečeným alebo vareným baraním a kuracím mäsom ochuteným cesnakom a korením, namiesto dezertu sa potom podáva ovocie.

Zdobenie stromčekov sa uchytilo aj v týchto krajinách. V Libérii napríklad ľudia

zdobia bielymi zvončekmi palmu, v Ghane je zase favoritom mangovník, alebo ľadvinovník, na ktorom rastú oriešky kešu. Čo sa týka darčekov - prebieha to približne ako u nás. Väčšinou sú obdarúvané deti.

V Egypte je zvykom obdarúvať sa drobnými koláčikmi z cesta, ktoré je podobné nášmu lineckému.

Michaela Drgošová


7

L ITERÁRNA HEURÉKY MARTINA ČIEFOVÁ SESTRIČKA ALEBO VIANOČNÝ ZÁZRAK Vianoce... Sviatok radosti a lásky... Čas,

kedy všetky spory idú bokom a v kruhu rodiny čakáme na prvú hviezdu, aby sme sa mohli nasýtiť všetkými vianočnými lahôdkami. V kruhu rodiny si vychutnávame vianočnú atmosféru a spievame vianočné koledy. Detské očká upierajú zrak na rozsvietený stromček a od úžasu zabudnú zatvoriť ústa. S radosťou sa rozbehnú k stromčeku, kde na nich od Ježiška čaká vysnívaná hračka. S rodičmi si zaspievajú koledy a keď z únavnej hry s novou hračkou zaspia, rodičia ich opatrne prenesú do postele a dajú im pusu na dobrú noc. No nie každé dieťa má to šťastie...

Moja mama bola žena s veľkým srdcom. Vždy mala veľmi rada deti. Jej veľkým snom bolo mať početnú rodinu. Dom, v ktorom by sa rozliehal detský krik na všetky strany. Nemyslela si však, že osud jej zasadí taký úder. Úder, ktorý zničil jej sen. Keď som mala asi 5 rokov, po mnohých vyšetreniach jej lekári oznámili, že už nemôže mať viac detí. Pamätám si neprítomný výraz, ktorý mala v tvári, keď sedela v kuchyni. Nikdy som ju nevidela takú smutnú. Jej oči... Zračila sa v nich obrovská beznádej a smútok. No moja mama nie je z tých, ktorí si založia ruky a budú sa nečinne prizerať na svoj osud. Teraz je matkou dvanástich detí...

V našom meste otvorili detský domov, v ktorom potrebovali opatrovateľky. Moja mama na to mala vzdelanie, a tak sa o tú prácu uchádzala. V tom čase som mala pätnásť, bola som samostatná a nemusela sa mi toľko venovať.

Vždy po škole som šla do maminej práce za svojimi novými súrodencami. Vždy som chcela mať súrodencov a zrazu som ich mala hneď 11. Nikdy sme sa nepovažovali za cudzích. Boli sme jedna veľká rodina.

Najradšej som mala malú Zuzanku. Bolo to veľmi pekné dievčatko. Anjelskú tváričku lemovali nádherné, dlhé plavé vlasy, na ktorých som realizovala svoje kreatívne nápady. Oči modručké sťa nebo. No skrývalo sa v nich toľko bolesti...

Zuzanka nemala šťastie na takých rodičov ako ja. Narodila sa ako neželané dieťa. Rodičia jej to dávali pocítiť. Fyzickou aj psychickou bolesťou. Nebyť dobrých susedov, ktorí zavolali na sociálku, ktovie, ako dlho by trvalo jej trápenie.

Do detského domova prišla presne mesiac pred Vianocami. Jej smutný výraz si pamätám dodnes. Nikomu nedôverovala, museli sme sa s ňou rozprávať veľmi

opatrne. Úsmev na jej anjelskej tváričke dlho chýbal. Ľudia v domove

boli mojou rodinou, a tak som Vianoce aj s mamou trávila tam.

Vychovávateľky, spolu so staršími deťmi, varili a piekli. Ja a mladšie deti sme mali na starosti ozdobiť stromček a celý dom.


8

Smrek bol nádherný a krásne voňal. Vyrobili sme si vlastné ozdoby a pridali k nim aj tie, ktoré doniesli vychovávateľky. Rozložili sme krabice a pustili sa do ozdobovania. Zuzanka nenápadne vošla do izby a sledovala, čo sa deje. Obzerala sa po miestnosti a jej pohľad zastal na zvončeku. Bol červený, so zasneženými okrajmi, ozdobený srdiečkami. Zobrala ho do rúčky a zavesila na voľnú vetvičku. Bolo to prvýkrát, čo sa pridala k spoločnej aktivite. Odstúpila, aby sa pozrela ako to vyzerá. Pomaly som prišla k zvončeku a zazvonila som. Zvonenie sa rozľahlo celou miestnosťou. A vtedy sa to stalo. Kútiky Zuzankiných úst sa nadvihli a vytvorili úsmev. Úsmev, ktorý jej tváričke tak pristal. Čaro Vianoc zmiernilo jej utrápený výraz. Konečne úsmev. Vianočný zázrak. Len tak to viem nazvať.

S nami doozdobovala stromček. Chytila ma za ruku a spoločne sme išli čakať na prvú hviezdu. Keď ju zbadala, rozbehla sa do jedálne a za stolom sedela medzi prvými. Celá naša rodina si vychutnala fantastickú večeru. Už chýbalo len rozbalenie darčekov.

Vošli sme do spoločenskej miestnosti. Rozbehli sa k darčekom. Všetci. Okrem Zuzanky. Tá v nemom úžase hľadela na stromček, ktorý predtým rozsvietili vychovávateľky. Jej oči znežneli. Bolesť sa z nich na chvíľu vytratila. Po chvíľke som jej podala darček. Najprv naň len hľadela a potom ho nesmelo rozbalila. Darovala som jej retiazku s príveskom v tvare vločky. Vďačne sa na mňa pozrela a všimla si, že mám na krku ten istý prívesok. Usmiala sa na mňa a potom ma objala. Strach z dotyku iných ľudí sa úplne stratil. Počas tých Vianoc konečne pocítila teplý dotyk lásky, ktorý jej predtým tak chýbal. Odvtedy sme nerozlučné a vytvorili sme si sesterské puto. Stala som sa jej veľkou sestrou a aj ja som pochopila pravý význam vianočných zázrakov...

M ICHAELA DRGOŠOVÁ SIRÔTKA V malom domčeku medzi panelákmi

obývanými postaršími ľuďmi žilo 4 ročné dievčatko, menom Ema, so svojou starou mamou. V širokom okolí neboli žiadne malé deti, s ktorými by sa toto dievčatko hrávalo. Malo len malú handrovú bábiku po svojej mamičke, ktorá zomrela ešte keď mala Ema len pár týždňov.

Jej stará mama ju zbožňovala. Snažila sa jej dať všetko, čo potrebuje, napriek tomu, že boli z chudobnejších pomerov. Často chodievali na trhovisko predávať zeleninu. Zatiaľ čo stará mama predávala Ema sa bavila so spolutrhovníkmi alebo sa hrala so svojou bábikou. V zimných dňoch, keď začínalo poriadne mrznúť a napadol prvý sneh, to bolo ťažšie, ale zelenina, ktorú si odkladali na predaj, šla celkom dobre na odbyt. Keď

bola Ema o niečo staršia, pomáhala svojej babičke predávať.

Jedného decembrového dňa stará mama ochorela a aby si mali za čo kúpiť jesť, Ema musela ísť na trhovisko sama. Starká sa o ňu nebála, veď všetci ich tam poznajú. Napriek veľkej zime sa Eme darilo, bola veľmi šikovná. Predala toho dosť na to, aby mohla nakúpiť jedlo a lieky pre babičku. Takto to išlo nejaký čas, až kým sa im zelenina nezačala míňať a nebolo čo predávať.

Asi dva týždne pred vianočnými sviatkami sa minuli všetky zásoby. Starej mame sa zhoršil zdravotný stav. Ema bola nešťastná a zúfalá. Nevedela čo robiť. Pre malé dieťa to bola veľká záťaž. O niekoľko dní babičke došli lieky a už sa nevládala zdvihnúť z postele. Nemohli si dovoliť miestneho lekára, no našťastie to bol chlapík so srdcom na správnom mieste a prezrel starú mamu aj bez zaplatenia. Horšie bolo, že nemali za čo kúpiť lieky, ktoré babičke predpísal pán doktor. Tak sa


9

stav starej mamy zhoršoval. O pár dní nato stará mama zomrela. Chúďatko malé, zostalo samé, iba s handrovou bábikou.

Do Vianoc chýbalo už len niekoľko dní. Emy sa ujali sociálni pracovníci a odviedli ju do detského domova. Pre dievčatko, zvyknuté na lásku starej mamy, bolo toto prostredie nehostinné. Chýbala jej babička. Ostatné deti sa s ňou nehrávali. Uťahovali si z nej. Brali jej obľúbenú bábiku a ona sa s nimi o ňu musela naťahovať. Zaspávala vždy so slzami v očiach. Jedného dňa si povedala, že už to nevydrží a musí utiecť.

Na Štedrý večer, keď všetci zaspali, Ema si obliekla ružový svetrík, ktorý jej uplietla stará mama minulý rok pod stromček, vzala si svoju bábiku a nenápadne sa vytratila. Skončila sama, opustená na ulici, kde bola tuhá zima a padal hustý sneh.

Ako tak kráčala celá premrznutá všimla si nenápadnú uličku, z ktorej žiarilo blikajúce svetielko. Keď došla na koniec uličky, prestalo snežiť a Ema sa ocitla pri ohníku, ktorý sa jej videl ako malá záchrana.

Aspoň ma trochu zahreje - pomyslela si. Podišla bližšie a jednu ruku naťahovala k ohňu, zatiaľčo druhou pevne držala svoju bábiku. Sálajúce teplo jej zohrievalo skrehnuté pršteky. Zahľadela sa do ohňa a po tvári jej stekali slzy. V tvári mala utrápený výraz, až nezvyčajný na také malé dieťa. Vtom sa pozrela na oblohu, na ktorej sa ligotali hviezdičky. V tú noc ich bolo vidno omnoho viac ako inokedy.

Zazdalo sa jej, že začula babičkin hlas. No bol to len jemný vetrík, ktorý narazil na strechu susedného domu. Všimla si, že v izbe na prízemí sa rozsvietilo svetlo. Onedlho sa otvorili dvere. Stála v nich mladá pani. Keď zazrela drobné dieťa ako stojí pri ohníku a snaží sa zohriať, prišlo jej ho ľúto. Pribehla k nej. Vzala ju do náručia. Vniesla do domu. Zabalila do deky.

Utrela dievčatku slzy a povedala: "Už nikdy nezostaneš sama. Nebudeš mrznúť na ulici. Ja si ťa nechám". Dievčatku sa rozžiarila tvár. Šťastím nevedela čo má robiť alebo povedať, a tak len silno objala tú pani. Vtom do izby vošiel manžel tej panej a keď uvidel svoju manželku v objatí drobného

dievčatka potešil sa, pretože tento pár nemohol mať deti.

Pridal sa k nim a súhlasil s tým, že si dievčatko nechajú. Ema bola šťastná. Konečne našla rodinu, v ktorej sa cítila bezpečne. Títo dvaja ľudia si ju obľúbili a ona im bola naozaj ako vlastná. Dávali jej všetko čo potrebuje a najmä to, čo jej dlhšiu dobu bolo odoprené, lásku. Nemusela už pracovať a mala hračky, o akých sa jej predtým ani nesnívalo.

O pár mesiacov sa manželia rozhodli adoptovať si ešte jedno dieťa. Ema sa náramne tešila, pretože konečne bude mať niekoho, s kým sa môže hrať. Nové dieťatko v rodine ešte viac upevnilo ich vzťahy a Ema už nikdy nebola sirotou...

NORA OLEXOVÁ NAJLEPŠIA VIANO ČNÁ SKÚSENOSŤ Asi každý človek na svete čaká na

najkrajší večer v roku, ktorým je Štedrý večer. Takisto aj ja k nim patrím. Milujem vôňu medovníkov, ktoré rozvoniavajú po byte a vôňu čerstvo upečených zákuskov, ktoré mama práve vyberá z rúry. Neviem sa nabažiť ani pohľadu na rozsvietený stromček, ktorý vnáša pohodu do nášho bytu. Je vyzdobený sladučkými salonkami, ktoré u nás však často už salonkami nie sú, keďže tam visí už len papierik. No to je moje a bratove tajomstvo.


10

Ale teraz ide o jeden konkrétny vianočný deň, v ktorý som sa rozhodla, že vydržím nejesť, aby som uvidela bájne zlaté prasiatko. Môj problém je ale v tom, že som ranostaj a vstala som už o 8:00. Prvé dve hodiny to pre mňa bola hračka vydržať, pretože som hneď šla pozerať vianočné rozprávky, ktoré milujem. No v tom prišiel môj brat so šťavnatým orechovým koláčom a mliekom. Keď som zacítila tú sladučkú vôňu, hneď som mala chuť ho odstrčiť a všetko zjesť. Ale povedala som si, že nebudem predsa padavka a vydržím. Tak som sa teda tomu vzoprela. Rozprávky už bohužiaľ nestačili, tak som sa šla venovať ozdobovaniu stromčeka. Ale v tej chvíli som zazrela salonku, ktorá tam len tak opustene visela. V mojom vnútri nastal veľký rozpor „zjesť, či nezjesť?“. Samozrejme, že som ju nezjedla. O pár hodín neskôr ma mama zavolala. Chcela, aby som jej pomohla s prípravou stola na večeru. Na stole bolo všetko, čo tam má byť: oblátky s medom, kapustová polievka, zákusky a pre vianočnú atmosféru aj sviečka, no tá sa nedala zjesť a to bola pre mňa v tej chvíli škoda. Tak veľmi som sa potešila, že už ideme konečne jesť. Mama však moju radosť pokazila, keď povedala, že musíme počkať na prvú hviezdu. Každú minútu som nakukovala z okna, či náhodou tá hviezda ešte nevyšla. Odrazu som niečo zazrela. Tak predsa len pomyslela som si. „Je to ona!“ skríkla som. Zavelila som všetkým, aby si šli posadať k stolu. Ockovi to trošku trvalo, samozrejme „Ježiško“ mal ešte povinnosti pri stromčeku. Už ani neviem, či to bola hviezda alebo lietadlo, jednoducho sa išlo večerať. Na večeru som zjedla plný tanier kapustovej polievky, zemiakový šalát, kurací rezeň, vyprážaného kapra a ešte nejaké zákusky. V tej chvíli bolo pre mňa dôležitejšie jedlo ako nejaké darčeky. No, samozrejme, som sa darčekom veľmi potešila, lebo tam bola veľká hŕba darčekov. Postupne som ich rozbaľovala, bolo tam všeličo od ponožiek a svetrov cez parfum až po žehličku na vlasy. Ako som postupne rozbaľovala darčeky, zacítila som nevoľnosť, no neprikladala som tomu veľmi veľký význam. Ale neskôr keď sme si poprezerali všetky darčeky u nás, šli sme ku starkej a starká, ako

každá dobrá starká, nám nabrala jesť. Aj keď som už nebola hladná, zjedla som všetko. A vtedy to prišlo ! Bolo mi hrozne. Keď pomyslela na všetko, čo som pojedla, bola to hrôza. V tej chvíli som zistila, že som zabudla na moje zlaté prasiatko, kvôli ktorému som celý deň nejedla, a že jediné prasiatko som tam ja.

Ale poučila som sa, že radšej si sem-tam niečo zobnem a na večeru nezjem všetko, čo sa do mňa vojde. Hlavne po tejto skúsenosti sa snažím nemyslieť na zlaté prasiatko.

VERONIKA VÁVROVÁ HIMALÁJE Každý človek má svoj rodinný sen a raz

sa určite splní. Mám vám o tom povedať veľa, pretože sa mi to raz stalo a som vďačná, že sa mi to stalo a že sa s vami o to môžem podeliť.

Mojím snom a snom mojej rodiny bolo ísť na lyžovačku do Himalájí, na najväčšie pohorie sveta. Na lyžiarskom kurze som sa naučila perfektne lyžovať, a tak sa mi tento šport zapáčil až natoľko, že sa stal mojím veľmi obľúbeným športom. A práve preto som si to chcela vyskúšať aj v HIMALÁJACH. Moji rodičia si potrebovali vydýchnuť a keďže sme ešte neboli na žiadnej rodinnej dovolenke, bolo by to aj vhod.

Môj nápad rodičov ohúril. Potrebovali iba “vypadnúť “. Lenže na naše nešťastie sme si to nemohli dovoliť, pretože sme prerábali kúpený dom a rátali sme každú korunku. Bola som z toho celá nešťastná. Nechcem si priznať, že všetci pôjdu na sviatky do hôr a podobne a ja ostanem doma a skysnem ako uhorka. Ale...

V jeden obyčajný večer asi 10 dní pred Vianocami, keď prišli rodičia z práce, povedali mi najúžasnejšiu správu života. Ocko posielal rôzne súťaže a v jednej z nich sme vyhrali prvú cenu, čiže dva týždne lyžovačky v Himalájach. Od môjho vreskotu sa ozývali všetky izby. Bola som taká šťastná, že sa to slovami ani nedá povedať.


11

Pripravili sme si lyže, výstroj a potrebné veci. 23. decembra sme cestovali autobusom do Bratislavy. Mojím menším snom bolo letieť lietadlom. A ďalší môj malý sen sa vyplnil. V ten týždeň sa mi vyplnili hneď dva sny a bola som veľmi šťastná, že som mohla dostať takú masu šťastia.

S mojím šťastím sa teraz chcem podeliť. V toto mrazivé obdobie priniesť trochu tepla a rozveseliť zmrznuté tváre. Toto boli moje najlepšie Vianoce. Také prajem zažiť každému jednému človeku na celučičkom svete a dúfam, že som vám aspoň týmto spríjemnila náladu. Preto prajem veselé Vianoce a šťastný nový rok, aby sa v ňom prihodilo aj vám niečo také nezabudnuteľné a zaujímavé, niečo také, vďaka čomu aj ten najdrsnejší človek pod slnkom vyroní aspoň jednu slzičku šťastia...

TOMÁŠ ĎURÍČEK MOJA NAJ-VIANOČNÁ SKÚSENOSŤ Osud je moc, ktorej je všetko, i

konanie človeka, podriadené .Podľa homérskeho mýtu je osud hlavná sila, nadriadená všetkému, i bohom, ktorí naň či pri ňom prisahajú. Jeho kompetencia a výkon sú tabu. Ja osobne neverím v náhodu, ale v to, že všetko sa deje z nejakej príčiny. A tak sa sám seba pýtam : „Bol to osud alebo náhoda, ktorá sa do našej rodiny priplietla v tie krásne sviatky lásky, pohody a porozumenia? Chcela nám vyššia moc prekaziť sviatočnú náladu, alebo len zvláštna zhoda okolností?“

Ten večer sa niesol vo sviatočnom duchu, medovníky prekrásne voňali, posledné ozdoby sa pridávali na vianočný stromček, kapor smutne prežíval svoje posledné chvíle a všetci sme v napätí očakávali Štedrý deň. Slnko už dávno zapadlo, tma pohltila celú krajinu a z oblohy slimačím tempom padal sneh. No niečo bolo akési iné. Niečo ako prázdnota sa prepchávala cez okná našich bytov. Akýsi čudný závan vetra. Babka, snažiac sa ešte narýchlo pokrájať zákusky pred Vianocami, zavolala hlavu našej rodiny - otca do jej prítulného bytu. Uplynulo pár tichých minút, keď sa ticho odrazu pretrhlo. Do diaľky sa zrazu nieslo hlasné zastonanie.

Mama sa zdesila. Vtom ju otec zavolal do babkinej kuchyne. Babka totižto nedokázala nabrúsiť nožíky, tak si ho zavolala na pomoc. Lenže vďaka nestabilnému stolíku, ktorý tam stál už od nepamäti, sa nožík vyšmykol a zapichol sa otcovi do nohy. Krvácanie neprestávalo ani po prvej pomoci, tak nezostávalo nič iné, ako ho odviezť do nemocnice. Lenže cesty boli zasnežené a zamrznuté, a to spôsobilo, že cestou z nemocnice sme dostali na aute defekt. Tak to boli dve nešťastia za sebou v priebehu jednej hodiny.

Všetci sme usúdili, že najlepšie bude na celú udalosť sa vyspať. Prebehla búrlivá noc, plná snehových víchric, vetra a hlbokého zavýjania psov. Prebudili sme sa do nádherného zasneženého sviatočného rána. Hovorí sa, že nič nie je dokonalé, takže aj na tomto ráne bolo jedno "ALE"... Ale keď si chcela mama uvariť rannú kávu, uvedomila si, že keď pootočila vodovodným kohútikom, nič sa nestalo. Takže nám prestala tiecť voda. Celá ulica nemala pitnú vodu. Hm, začalo sa to veľmi zle, pretože byť bez vody na Štedrý deň bolo neprijateľné. A tak sme zobrali dvojlitrové fľaše a dopravili sme sa ku studničke. Našťastie sme prišli včas, studnička ešte nebola celkom zamrznutá. Nabrali sme do fliaš plno vody a vrátili sa domov.

Stromček nádherne svietil, koláče voňali a ako sme tak sedeli pred večerou spokojne, čakajúc na darčeky sme odrazu počuli veľký rachot v kuchyni. Po chvíli sme zistili, že fľaša od oleja praskla od prehriatia a ten sa vylial na novučičký koberec. Áno, to už bolo veľmi zúfalé.

Keď sme sa v tichosti navečerali a konečne sa dostali k darčekom, stala sa nečakaná vec. Ako sme s bračekom otvárali darčeky, boli sme veľmi šťastní, tak sa mama odrazu rozplakala. Na otázku prečo plače, odpovedala: „Neviem.“ Všetci sme ale vedeli, že to boli slzy šťastia a radosti.

Osud je moc, ktorej je všetko podriadené. Podľa homérskeho mýtu je osud hlavná sila, nadriadená všetkému, i


12

bohom, ktorí naň či pri ňom prisahajú. Boli tieto nešťastia len náhodou alebo osudom? Je mi to jedno a nechcem to zistiť. Pretože Vianoce nie sú o poranenej nohe, defekte na kolese, odstavenej vode alebo o zničenom koberci. Sú to najkrajšie sviatky v roku, sviatky pokoja , mieru, lásky a pohody. A tie nám nemôže vziať nikto, dokonca ani žiadna "vyššia" sila.

VERONIKA VÁVROVÁ - VIANOCE Došla k nám znovu zas, tetka zima aj ten mráz. Sánky všetci vytiahneme, potom na ne nasadneme. Pustíme sa dolu svahom, zastavím pred domu prahom. Do vyhriateho domu vkročím, pred kozub ja ihneď skočím. Citrónového čajíku sa napijem, k novému roku si s ním pripijem. V domoch svietia stromčeky, pod naším aj darčeky. Vlas šedí aj tá briadka, podoba sa na nášho tatka. Opisujem Mikuláša, čo nám darčeky rozváža. Skočí dolu komínom, vždy stojí pri dome inom. Je to predsa starý dedko, prežil si ten veľa, všetko. S vrecom veľkým na chrbáte, sedí tu v červenom kabáte. Na krajinu padla biela pokrývka, na mňa žltá prikrývka. Cez ulicu znejú piesne, všetci nám prajú Vianoce krásne.

SARAH MÁRIA PISARČÍKOVÁ NAJVÄČŠIA DETSKÁ RADOSŤ Vianoce už klopú na dvere! Túto

skutočnosť si aj tento rok uvedomili sestry-dvojčatá, Majka a Sára. Je práve ten vhodný čas s predstihom zistiť, aké dostanú darčeky. Treba prehľadať celý celučičký dom, len aby našli darčeky skôr, ako sa dostanú pod vianočný stromček. Tak to bolo minulý, predminulý rok a aj pred troma rokmi. Stále sa im to podarilo a ako správne pátračky, objavili darčeky s predstihom a mali z toho veľkú radosť.

Ráno, deň pred Štedrým večerom, odišli ich rodičia do práce. Sára a Maja mali prázdniny a ich tradičný plán čakal na uskutočnenie. Začala porada. Obe si zobrali ceruzky a starostlivo si rozdelili miestnosti v ich veľkom dome presne na polovičku , každá mala ten istý počet izieb na skontrolovanie . Urobili si aj poznámky, na ktoré miesta sa majú sústrediť. Nadšene sa pustili do hľadania darčekov. Boli veľmi zvedavé, čo dostanú na Vianoce tento rok. Pátranie začalo. Sára išla do pivnice a Maja do pracovne.

Po chvíli sa stretli a ani jedna z nich darček nenašla. Neodradilo ich to a pokračovali presne podľa plánu. Po prehľadaní celého domu sa opäť stretli v ich izbe.

Obidve sedeli na posteli s dlhým nosom a celých päť minút rozmýšľali, kde mohli ich rodičia darčeky tak dokonale schovať. „Nevadí, prehľadáme dom este raz ,“ rozhodla Sára. Intenzívne hľadanie sa zopakovalo dokonca aj s porušením rodičovského zákazu kutrať sa v ich spálni . Výsledok: Darčeky nikde ! No zrazu Majke napadlo: „Čo ak nám tento rok rodičia darček nekúpili?“ Sára sa na ňu prekvapene pozrela a povedala: „A prečo by nám ich kúpiť nemali? Určite ich len dobre skryli!“ Maja sebaisto odpovedala: „No preto , lebo ich darčeky nás už vôbec netešili a už nevedia, aký darček nám majú kúpiť! A to len kvôli tebe!“ Sára sa na Maju opäť prekvapene pozerala a nepokojným hlasom povedala: „Ty si


13

chcela hľadať vianočné darčeky, ty si na vine!“ Hádali sa, bili sa , po chvíli prestali a začali obe plakať. Nevedeli si Vianoce predstaviť bez darčekov. Na Štedrý deň znudene ozdobovali vianočný stromček a v hlave im vŕtalo, prečo to robia, načo stromček ozdobovať keď darčeky nedostanú. Bolo to ich najsmutnejšie zdobenie v živote. Po ozdobení stromčeka bola štedrá večera. Rodičia prekvapene pozerali, ako sa vidličkou hrabú v jedle, nevedeli čo ich trápi. Chceli im vylepšiť náladu a tak ich predčasne zavolali k vianočnému stromčeku. Maja a Sára sa na seba pozreli, nadýchli sa a len tak z povinnosti pristúpili k vianočnému stromčeku, kde uzreli len prútený košík, ktorý síce pri pátraní objavili v ockovej garáži, no nepripisovali mu žiaden význam, lebo bol prázdny a čo už by to mohol byť za darček - obyčajný košík. Rodičia sa ale stále tvárili záhadne . Všimli si to obe dievčatá . Pristúpili bližšie. „A čo to!“ skríkla Maja. „Čo?“ tíško šepla Sára. Čakal ich tam nádherný darček.

V prútenom košíku ležalo krásne malé šteniatko Yorkshirskeho teriéra. Obidve boli mimo, zaskočené a hlavne šťastné! Aj rodičia boli veľmi šťastní. Ďalšie darčeky, ktoré doniesol ocko z kufra jeho auta len zvýraznili ich radosť z úžasného prekvapenia. Sestry Sára a Maja získali príjemnú-nepríjemnú skúsenosť do života. A odvtedy už vianočné darčeky nehľadajú a s radosťou zdobia vianočný stromček. Veď najkrajšie sú prekvapenia.

PATRIK BOVA NAŠE RODINNÉ TAJOMSTVO Sme taká normálna rodina. Ja mám 16

rokov, študujem na gymnáziu, trieda sexta. Som taký obyčajný chalan s normálnymi známkami. Otec a mama sú fajn, ale úplne super je moja maličká sestrička Adrianka. Má dva roky a je pre mňa niekým, koho by som nevymenil za nič na svete.

Už ju začíname pripravovať na Vianoce, lebo ona ešte ani nevie, čo to sú Vianoce, pretože tie minulé celé prespala. Kým sme my večerali, ona si spokojne odfukovala na gauči pri stromčeku. Adrianka vlastne poriadne ani nevie, čo jej to vravíme, že o chvíľu budú Vianoce, že príde Ježiško, bude svietiť stromček, a keď Ježiško príde, zazvoní zvončekom a položí pod stromček darčeky. Predsa je to teraz po roku celkom iné, ona je celkom iná, oveľa viac chápe, rozpráva a je s ňou veľká sranda.

S rodičmi sa už začíname pripravovať na naše veľké rodinné tajomstvo - ako prekvapíme Adrianku. Otec navrhuje, že darčeky dá pod stromček nejako tajne a my prídeme naraz do obývačky, navečeriame sa a rozbalíme ich. Ale to nie je dobrý nápad, lebo Adrianka bude zvedavá a večera prebehne veľmi rýchlo. Mama navrhla, že najskôr sa navečeriame, a potom si dáme darčeky pod stromček. Podľa mňa tento nápad nie je tiež dobrý, pretože vianočný kapor chutí vtedy lepšie, keď jedným okom sledujem, ktorý z tých darčekov môže byť môj a čo v ňom je. Podľa mňa ideálne by bolo, keby pri štedrovečernej večeri, práve keď sa modlíme a ďakujeme Ježiškovi za celý rok, zdravie, každodenný chlieb, strechu nad hlavou, tak práve počas modlitby by bolo najlepšie, keby nám Ježiško zaklopal na okno a položil darčeky pod stromček. Hm. Neviem, ako to domyslíme. Je to naše rodinné tajomstvo, ktorým by sme chceli Adrianku prekvapiť. Chcel by som, aby Vianoce boli pre moju malú sestričku šťastné, veselé, krásne...


14

Výchova úsmevne, alebo čo ma naučila moja mamička... Moja mama ma naučila VYTRVALOSTI „Nevstaneš zo stoličky, kým nezješ všetok špenát!“ Moja mama ma naučila

LOGIKE „Prečo? Lebo som to povedala...“ Moja mama ma naučila NÁBOŽENSTVU „Modli sa, aby tá špina zišla z koberca!“ Moja mama ma naučila OHYBNOSTI „Do čoho si si to sadol? Pozri sa, čo sa ti nalepilo na zadok!“ Moja mama ma naučila OCENIŤ DOBRE ODVEDENÚ PRÁCU „Ak sa chcete s bratom pozabíjať, urobte tak vonku – práve som dokončila sobotňajšie upratovanie!“ Moja mama ma naučila IRÓNII „Ešte chvíľu plač a ja ti dám skutočný dôvod.“ Moja mama ma naučila praktizovať jav zvaný OSMÓZA „Zavri ústa a zjedz tú polievku!“ Moja mama ma naučila ma naučila CHÁPAŤ KOLOBEH ŽIVOTA „Priviedla som ťa na tento svet a môžem ťa z neho zase rýchlo vyprevadiť.“ Moja mama ma naučila ma naučila všetko o POČASÍ „Tvoja izba vyzerá, ako keby sa cez ňu prehnalo tornádo. Moja mama ma naučila pojmu RECYKLÁCIA:

„Nebyť mňa, zhnijete v špine.“ Moja mama ma naučila PREDVÍDAVOSTI A OPTIMIZMU „Obliekaj si každé ráno čistú bielizeň! Čo keby sa ti stala nejaká nehoda?“ Moja mama ma naučila ČO JE TO ZÁVISŤ „Na svete sú milióny nešťastných detí, ktoré nemajú takých úžasných rodičov, akých máš ty!“ - Mamička, majú kravičky deti? - Pravdaže majú. - A mne ocko hovoril že majú teliatka. Rodina Šlamajzňovcov sedela v záhradnej reštaurácií. Otec objednal dve pivá a malý Maťko mu vyčíta:

- A mamičke si prečo nekúpil nič na pitie, iba pre mňa a pre seba?! - Otecko, pracuj trochu menej, - vraví malý Tomáško. - Ako tomu mám rozumieť? - No, keď budeš zarábať menej, nebudeme mať dosť peňazí na hudobnú školu a

ja sa nebudem musieť učiť hrať na husliach.

z internetu zostavila: Veronika Vávrová


15

STRETNUTIE V ACTORES Aj napriek tomu, že nie som z tých

tínedžerov, ktorí pohŕdajú divadelným umením a rada si nejaké predstavenie pozriem, toto predstavenie by som si asi už nechcela zopakovať. Neviem, možno moje zmýšľanie a chápanie nie je prispôsobilé na takýto druh umenia. No ja som túto hru vôbec nepochopila, a to som sa naozaj snažila nájsť nejaký skrytý zmysel, pochopiť súvislosti medzi jednotlivými scénkami. Hľadanie pointy ma zmohlo natoľko, že som sa občas pristihla ako podriemkavam. Nebyť letáčika, ktorý som dostala pred predstavením, vôbec ani len netuším o čom to bolo.

No dosť kritiky. Treba uznať, že gymnastické prevedenie bolo slušné. Zaujalo ma aj tanečné prevedenie, napriek tomu, že „profesionálni“ tanečníci tam možno našli nejaké nedokonalosti. No môjmu laickému oku sa to páčilo ☺. Veľmi sa mi páčila aj hudba, ktorá ma vytrhla z podriemkávania. A samozrejme - stálo to za to aspoň kvôli tomu, že sme sa uliali z vyučovania. ☺

Tinushka SHAKESPEARE V SPIŠSKOM DIVADLE Klasika prenesená do modernejšej doby.

Aj tak by sa dala nazvať táto hra. Herecky zvládnuté celkom dobre. Ich vystupovanie bolo vtipné, miestami až komické. Páčilo sa mi ako komunikovali s divákmi. Najsympatickejší bol asi Puk. Flegmatická postavička, ktorá vlastne spôsobila celú tú trmu-vrmu a nakoniec to aj vyriešila.

Myšlienka režiséra bola celkom dobrá, no niekedy to prehnaným vtipkovaním pokazila. V niektorých scénach sa mi zdalo, že toto predstavenie nebolo určené pre našich najmladších. Ale asi každý z nás sa na tom dobre zasmial.

Napriek všetkým kladom si myslím, že tomu niečo chýbalo. Povedala by som, že pri tvorbe hry stavili len na pobavenie diváka. Bolo to síce dobré na uvoľnenie sa a možno aj odreagovanie z každodenného života, no mne

osobne to nič nedalo. Pravdu povediac čakala som niečo viac.

Michaela Drgošová STRETNÚŤ TEBA BOLO KRÁSNE Nemá inscenácia s tanečnými kreáciami

v rytme hudby bajofondo. Približne hodinové divadlo nabité pohybmi, gestami a rôznymi figúrami na latinsko-americkú hudbu.

V obsadení: Peter Szıllıs, Monika Hanzlíková, Róbert Kobezda a Kevin Ivanko, herci z mestského divadla Actores.

Herci sa snažili zobraziť pocity troch cestujúcich, ktorí sa náhodne stretnú na autobusovej zastávke o štvrtej ráno. Zistia, že každý z nich má rovnaký životný štýl, spôsob obliekania a dokonca aj rovnaké záujmy. Myslím si, že divadelníkom sa celkom dobre podarilo vžiť do tých rolí a napriek menším chybičkám to zahrali výborne. Dejovo sa mi občas stávalo, že som nepochopila podstatu toho, čo chceli povedať, no celkovo som sa na tom dobre pobavila. Miestami to bolo napínavé, napríklad scéna so stoličkami - keď na nich Monika vyliezla, všetci tŕpli, aby sa jej nič nestalo.

Napriek tomu, že po skončení hry mnohí povedali, že to nepochopili a vôbec sa im to nepáčilo, myslím, že na tom nebolo nič nepochopiteľné. Jednoduchá hra s jednoduchým, aj keď možno trochu prekvapivým, záverom. Asi už každému bolo smiešne, že sa tam nakoniec objavil malý chlapec, ktorý bol tiež taký istý ako prví traja cestujúci.

Výkony hercov sa mi miestami zdali dosť vtipné, no určite excelentné. Veď niektoré scény boli fyzicky dosť náročné.

Táto hra vraj mala v divákovi vyvolať túžbu po vlastnom poznaní, no tento zámer asi celkom nevyšiel. Napriek všetkému, to bola príjemne strávená hodinka so skvelým estetickým zážitkom.

Michaela Drgošová


16

NA KLZISKU - HALLOWEEN PARTY – DOD UPJŠ KE - PLAVECKÝ VÝCVIK - M IKULÁŠ

Redakcia: Katarína Balážová, Simona Burčíková, Cynthia Cypruszová, Martina Čiefová, Michaela Drgošová, Katarína Kočárová,

Alexandra Kelemenová, Katarína Šestinová, Martina Štérová, Veronika Vávrová / kresby: Kinga Földesová,

Karolína Podešvová Pedagogická spolupráca:

Mgr. Štefan Kohári

viano · 2008. 12. 17. · v úprave m. gerbocovej - sen noci svätojánskej po 400 rokoch. v...

Documents