AFRIKA

Názov od starých Rimanov, ktorí pre severnú časť kontinentu (Tunisko/Kartágo) používali meno

Africa terra - Zem Afrov (pôvod názvu kmeňa Afrov je sporný)

čierny kontinent kolíska ľudstva

svetadiel (bez)nádeje

Základné fakty• rozloha

– 30 mil. km2

– 6 % Zeme

– 20 % zem. súše

• počet obyvateľov

– 1,1 mld.

– 15 % populácie sveta

• hustota zaľudnenia

– 36 obyv./km2

– SVET 52 obyv./km2

– 54 štátov

– 7 závislých území

poloha – základné črty

porovnanie veľkosti

v čom spočíva jej výnimočnosť?

základné črty• Centrálna poloha

– v histórii ľudstva kľúčová

• Poloha z oboch strán

rovníka, na Z aj V pologuli

• Stará pevnina

• Vysoké nadmorské výšky

• Nemá vyvrásnené pohorie

typu Álp, Himaláji,

Kordiler...

• Výnimočný charakter

riečnej siete

platňová tektonikaplatňová tektonikaZákladom je

stabilná Africká

platňa (Africká

litosférická doska)

Po rozpade Pangey

(220 mil rokov) sa

Afrika stáva

súčasťou Gondwany

Ostatné dosky sa od

Afriky vzďaľujú

V rámci nej sa

vyčleňuje Somálska

doska, ktorá má

tendenciu posúvať sa

ako Indická a Arabská

Pozdĺž zlomov sa vyskytuje sopečná

činnosť (menej intenzívna ako pri subdukcii)

Veľký kontinentálny rift (zlom)

Vplyv na

horizontálnu

i vertikálnu

členitosť

Horizontálna členitosť(členitosť pobrežia)

• veľmi málo členité

pobrežie

– neprebieha tu silná

subdukcia, ktorá by

pobrežie výrazne

modelovala

– dĺžka pobrežia je

len 26 000 km

• Európa 32 000

Zdroj mapy: http://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/PIA04965

Horizontálna členitosť

• Sever:

– Stredozemné more

– Gibraltársky prieliv (14 km)

Zálivy: Malá Syrta Veľká Syrta

Ostrov Džerba

Najsevernejší bod: Ras Ben Sekka (37°21´ s. z. š.)

VýchodHorizontálna členitosť

Suezská šija (120 km široká),

hranicu tvorí Suezský záliv a

jedinu pevninskú Suezský prieplav

Prieliv Báb

el-Mandeb

Somálsky

polostrov

Mozambický prieliv

Madagaskar

Maurícius

Reunion

Zanzibar

- 600-tisíc km2

- 4. najväčší ostrov sveta

Najvýchodnejší bod pevniny: Mys Hafun (51°23´ v. z. d.)

• Juh: hladko modelované pobrežie

Horizontálna členitosť

Indický oceán

Tichý oceánJužný (Antarktický) oceán

Kapský záliv

Záliv sv. Heleny

Kapský polostrov

Mys dobrej nádeje

Strelkový mys

najjužnejší bod Afriky

(34°52´ j. z. š.)

Kapské Mesto a Tabuľová hora

• Západ:

Horizontálna členitosťOstrovy:

Madeira

Kanárske o.

Kapverdy

Bioko

O. Sv. Tomáša

Beninský záliv

Mysy:

Biely

Zelený (najzápadnejší

bod – 17°38´z. g. d.)

Palmový

Lopez

Súost. Biagos

Guinejský

záliv

Vertikálna členitosť

Plošina

Lunga - Katanga

Darfúr

Africký štít:

- kryštalické horniny

- na juhu a východe vystupujú na povrch

3 hlavné oblasti:

- Atlasu (treťohorné alpínske pohorie)

- tabuľových plošín, vrchovín, rovín a paniev

(najrozsiahlejšia Saharsko – sudánska tabuľa)

- východoafrických vysočín

- geologicky najpestrejšia

- náhorná plošina budovaná kryštalickými horninami,

najmä žulami, je hlboko tektonicky rozrušená zložitou

sústavou priekopových prepadlín

- sopečné masívy s malými vrcholovými ľadovcami

na rovníku

- na SV dominuje Etiópska vysočina

Zhrnutie:

- Pôvodne veľká plošina

- Vysoko vyzdvihnutá

- Rozčlenená tektonickými zlomami

- Viaceré oblasti poklesli (zníženiny – zelené)

- Iné boli vyzdvihnuté (plošiny – hnedé)

- malá horizontálnačlenitosť

Najnižší bod:

Asalská preliačina

-155 m n. m.

Navyšší bod:

Kilimandžáro (Uhuru)

5895 m n. m.

- Rozsiahle územie s

vnútrozemím ďaleko

vzdialeným od mora

priemerná n. m. – 800 m

VODSTVO

Riečna sieť

a jazerá

• rieky často netečú priamo k moru

• nepravidelné odtokové pomery a tvary riečnej siete

• vodný režim ovplyvňujú hlavne rozdiely medzi zrážkovými úhrnmi ekvatoriálnych oblastí a suchými trópmi

• 1/3 územia je bezodtoková

• Efemérne toky – vádí

Úmorie Atlantického oceánubez Stredozemného mora*

• viac ako tretina Afriky odovzdáva svoje vody Atlantickému oceánu*

• Kongo je druhá najvodnatejšia rieka sveta so 41 400 m3/sek.

• Niger na svojom rozsiahlom povodí a 4 160 km dlhom toku zbiera vody omnoho menej, lebo jeho stredný tok zasahuje hlboko do suchej saharskej oblasti.

• Volta vzniká sútokom Bielej, Čiernej a Červenej Volty

– Jazero Volta je plochou najväčšou vodnou nádržou na svete, objemom vody štvrtou najväčšou

• Senegal, Orange, Cuanza

Úmorie Stredozemného mora

• jediný africký veľtok, ktorý odovzdáva

svoje vody Stredozemnému moru je Níl

• s Kagerou je to druhý najdlhší tok sveta

(6 671 km)

• na stredom toku sa nachádza 6

kataraktov

• viacero menších tokov v oblasti Atlasu

Úmorie Indického oceánu• najväčší veľtok Zambezi

• Viktóriine vodopády (130 m)

• mohutné vodné diela

• v niektorých rokoch sa povodie Zambezi spája

s inak bezodtokovou oblasťou Okavango

• Limpopo, Džuba (s prítokom Šebeli)

Rieka Okavango vytvára v Botswane

najväčšiu vnútrozemskú deltu na svete

Bezodtokové oblasti• tvoria rozsiahle územia (v púštnych oblastiach)

• Okawango

• Čadské jazero so svojimi prítokmi tvorí najväčšiu bezodtokovú oblasť Afriky

– Šarí – 90 % vodných zdrojov jazera; prítok Logone

– Yobe1993

Veľké africké jazerá

Tanganika

Albertovo j.

Edwardovo j.

Kivu

Malawi

Viktoriino j.

Okrem jazera

Viktória sa všetky

nachdzajú vo

Východoafrickej

priekopovej

prepadline

Bie

ly N

ílK

ongo

PODNEBIE

• najteplejší svetadiel

• výmena a zmeny tlaku vzduchu nad pevninou a oceánom

• reliéf

• morské prúdy

1a. Tropická klíma

(púštna, tropická suchá, arídna)

4. Subtropická a mierna klíma

2. Subekvatoriálna klíma

(tropická prechodná, monzúnová)

3. Ekvatoriálna klíma

(rovníková, tropická vlhká, dažďová)

1b. Tropická klíma

(polopúštna, semiarídna)

aktuálna

veternosť

Podnebné pásma• Ekvatoriálne (tropické vlhké, rovníkové)

– vysoké teploty, vysoký úhrn zrážok, bujná vegetácia v dažďových pralesoch /množstvo druhov rastlín a živočíchov, nachádzajú sa tu vzácne dreviny sú bez letokruhov, zo živočíchov prevládajú plazy, hmyz opice vtáctvo/, pôdy – červenozeme /obsah Fe/

• Subekvatoriálne (tropické prechodné)– oblasť saván striedanie obdobia dažďov a sucha, vegetácia je prevažne krovinatá,

trávnaté porasty a stromy s dáždnikovou korunou /udržujú vlahu v koreňovom systéme/, pôdy červenozeme a žltozeme, najväčšia pestrosť živočíchov – šelmy, antilopy, zebry, pštrosy, a pod.

• Tropické (tropické suché, púštne a polopúštne)– suché podnebie a minimum zrážok, vysoké teploty a teplotné výkyvy, povrch tvoria púšte

a polopúšte – piesčité, štrkovité a kamenisté /v závislosti od typu púšte aj typ pôdy/ život sústredený do okrajových častí alebo do oáz, zo živočíchov - ťavy, škorpióny, chrobáky, plazy, hyeny a pod.

• Subtropické– pobrežie Stredomoria, letá sú suché a horúce a zimy sú mierne teplé a vlhké, z rastlín

dominuje korkový dub /Atlas/, figovníky, vinná réva, olivy, citrusy, zo živočíchov ťavy, somáre, kozy a pod., pôdy sú hnedé lesné prípadne piesočnaté

• Mierne– vyskytuje sa len na malom území v hornatej časti južnej Afriky, ročný a denný chod klímy

podobný našej

Azízia (Líbya) – 58 °C absolútne najvyššia teplota

nameraná na povrchu zeme

Dallol (Etiópia) – 35 °C

najvyššia priemerná ročná teplota

v ľuďmi obývanej oblasti

PÔDY• málo úrodné

• pri úrodných je vysoká hustota zaľudnenia

• od rovníka k pólom

– ČERVENOZEME

– ŽLTOZEME

– HNEDOZEME

• dezertifikácia

– zhoršenie kvality vyprahnutej, polosuchej a polovlhkej pôdy

BIOGEOGRAFIA

• Hlavné biogeografické oblasti Afriky

• 1. subtropické pásmo

– na severnom a južnom okraji Afriky

• viac zrážok na J – pestrejšie zloženie

– rastlinstvo: citrusy, olivy, vinič

– živočíšstvo: nosorožce, slony

• 2a. tropické pásmo – oblasť

púští a polopúští– v okolí obratníkov

• raka: Sahara

• kozorožca: Namib, Kalahari

– rastlinstvo: kaktusy

– živočíšstvo: hmyz, hady,

hlodavce, púštna líška

• 2b. Tropické pásmo – oblasť saván– niekoľko stupňov južne a severne od rovníka

– smerom k rovníku vzrastá množstvo zrážok

• stále je však malé

– rastlinstvo: tisícky druhov tráv, baobaby, akácie

– živočíšstvo:

• bylinožravé: zebry, byvoly, antilopy, žirafy,

pakone, slony, nosorožce

• mäsožravé: levy, leopardy, hyeny

• 3. Subekvatoriálne pásmo - Oblasť

tropických lesov s obdobiami sucha– zrážky v období monzúnov (keď je u nás leto)

– biosféra sa prispôsobuje suchu

• rastliny zhadzujú listy

• živočíchy dokážu za vodou

ďaleko putovať

• 4. Ekvatoriálne pásmo – oblasť

tropických dažďových lesov– úzky pás okolo rovníka

– vlhko a teplo

– stromy bojujú o svetlo

• sú veľmi vysoké

– veľmi pestré rastlinstvo i živočíšstvo

– rastlinstvo: o. i. mahagógn

– dravé vtáky, tukany, papagáje,

leopardy, opice, hady, žaby, termity

• KONIEC