Školský časopis ATOMIK

2020/2021 Prvé číslo

cena: 0,50 €

2. septembra 2020 priletelo do 1.B osemnásť veselých včeličiek.

Ponad drobné rúška im žiarili zvedavé, usmiate očká plné očakávaní.

Čakala ich pekne vyzdobená trieda a milé darčeky.

Po pár týždňoch sa z predškolákov stali malí žiaci: vedia si zbaliť školskú

tašku, píšu si domáce úlohy, čítajú jednoduché vety, učia sa navzájom sa

dohodnúť, privykajú na školský režim. Jednoducho, sú usilovní ako včeličky.

S prváčikmi sa človek nikdy nenudí. S nadšením oznamujú vypadávanie

mliečnych zúbkov, počítajú si jednotky v žiackej knižke, majú radosť

z úspechu – tešia sa z pochvaly. Tak nech sa im darí!

triedna učiteľka Mgr. Zuzana Kostolanská

Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?

V dnešnej kovidovej dobe

to obyvatelia domovov

sociálnych služieb nemajú

vôbec ľahké. Majú

zakázané návštevy,

spojenie s okolitým

svetom skoro žiadne.

Preto sa 15 žiakov 4.A a

1 žiak 2.B spolu s rodičmi

a pani učiteľkami Repíkovou a Kozovou rozhodli potešiť starkých, ktorým nemá kto

venovať darček. Pripravili im prekvapenie v krabici od topánok. Nezabudli vložiť aj

maličkosť, ktorú vyrobili vlastnými rukami. Pri štedrovečernej večeri si určite

spomenú na tých, ktorí ich darček dostali.

Mgr. Elena Repíková

V jeden deň sa celá naša škola v školskom roku 2019/2020

ocitla doma kvôli pandémii COVID-19. Boli sme doma tri

mesiace. Počas týchto troch mesiacov sme sa museli vzdelávať

cez internet.

Pre niektorých to bol problém, pretože nemali počítač,

tlačiareň a ani iné technické vybavenie. Alebo si nestíhali plniť

svoje povinnosti kvôli tomu, že mali aj súrodencov, ktorí mali napríklad online hodiny.

A naopak, niektorých zase toto dištančné vzdelávanie bavilo, pretože si mysleli, že sa

nemusia učiť. Ale niektorí boli šikovní, učili sa a pripravovali

sa.

Naše výsledky sa odzrkadlili na našich koncoročných

vysvedčeniach. Slovenčina - tam sme mali napísanú iba jednu

vetu. Matematiku sme mali ohodnotenú známkou. Aj angličtinu

sme mali ohodnotenú známkou. Takto sme to mali na druhom

stupni.

Aj pani učiteľky to mali veľmi ťažké. Zadávali nám úlohy,

snažili sa, aby sme pochopili učivo. Jasné, že sme to nepochopili, ako keď nám to

vysvetľujú pani učiteľky v škole.

Keď to zhrniem, nebolo to veľmi ľahké, ale zvládli sme to. Pani učiteľkám,

pánom učiteľom a hlavne aj pani riaditeľke patrí jedno veľké ďakujem.

Nebudem hovoriť za všetkých, ale podľa mňa

bude najlepšie, keď sa budeme vzdelávať v škole

spolu s pani učiteľkami a s pánmi učiteľmi. Dúfam, že

sa do tejto situácie nedostaneme aj teraz, keď začala

druhá vlna pandémie COVID-19 a počet nakazených

stúpa.

Vanessa Kováčová, 7. A

Milí druhostupniari!

Občas je dobré zopakovať si vedomosti

z pravopisu, preto hľadajte v texte chyby .

V prvom texte opravte 8 chýb (i/y) a

v druhom texte hľadajte 6 chýb!

Oprav

V kufri mal ukrité modely áut. V seriály odznela známa pesnička.

V origináli znie však úplne ináč. V celom areáli boli len dva

kontajneri. V kontajneri boli vyhodené staré radiátory. Interiéri

v danom hotely sú prakticky zariadené. V každej miestnosti sú dva

ventilátory. Starý otec sedel vo foteli. V kalendári mal poznačené

údaje o danom modeli lietadla. Všetky potrebné doklady má uložené

vo fascikli. Origináli diel v galérii boli maľované v akvarely. V kanáli

boli stratené kľúče. V tunely boli zapnuté svetlá.

Oprav, ale pozor, sú tam aj čiarky!

V októbri bolo krásne babie leto. Zmena počasia nastala až

v novembri. Sichravé dni mi už nedovolia aby som bol vonku len vo

svetri. Na ceste nevidieť pomalé traktori ani nášho suseda na

červenom motocykli. Ranné mrazi znepríjemňujú našu cestu do školy.

Chrípka opäť útočí. Náš imunitný sistém každú zimu bombardujú

chrípkové vírusy. Nezabúdajme preto na vitamíny a bilynkové čaje !

Blížia sa dlhé zimné večery.

Karin Chvíľová, 9. B

Halloween

Na Slovensku patrí Halloween medzi nové sviatky, ktoré sa u nás objavili

po roku 2000. Je to sviatok, ktorý je na jednej strane odmietaný a nežiaduci,

no na strane druhej, a to najmä u mladých ľudí, sa postupne udomácňuje aj u nás.

Postupne sa po prijatí kresťanstva začal sláviť sviatok Všetkých svätých a

spomienky na zosnulých. V stredovekom Anglicku sa sviatok Všetkých svätých

označoval ako All Hallows Eve.

Po roku 1989 sa postupne Halloween objavuje aj na Slovensku. Na vidieku

vychádzajú ľudia skôr z tradícií neskorej jesene a robia tzv. svetlonosov.

Sú to vydlabané tekvice, do ktorých

dávame sviečky. Charakter oblekov sa

však značne zmenil. Kým zo začiatku sa

deti obliekali do jednoduchých, aj

odratých šiat a tvár si napríklad zamazali

sadzou, po druhej svetovej vojne sa

sviatok začal postupne komercializovať

a Halloween sa stal pre mnohých

podnikateľov dobrým biznisom.

Šaty a masky si už mládež nehľadala len

na povale, ale aj v miestnych obchodoch.

Tomáš Bobek, 6. B

Čarodejnica Amália

Áno, čarodejnica Amália. Možno si hovoríte, že meno

Amália sa na čarodejnicu veľmi nehodí. Aj samotná Amália

si to myslela. No ale to meno má z generácie na generáciu.

Jej mama bola Amália, mama jej mamy bola Amália a ... No

ale nebudeme zdržiavať. Radšej vám rozpoviem príbeh.

Kedysi dávno sa v ďalekom lese narodila čarodejnica

Amália. Každý si myslí, že čarodejnice sú len zlé. Ale

Amália bola dobrá. No nie až príliš dobrá, lebo mama chcela, aby bola zlá.

Ale keď mala tridsať! Áno, tridsať, lebo vo svete čarodejníc sú čarodejnice

dospelé až v tridsiatke. Každý vie, že čarodejnice sa stanú

čarodejnicami, až keď sú staré. A tak keď mala Amália

tridsať, odišla od mamy.

Mama bola úplne dojatá. Asi takto: „Ako to rýchlo

ubehlo!“ A preto bola v dome potopa. Ale Amália sa už

tešila, a tak odišla. Ako tak išla, napadlo jej, že je vlastne

slobodná od svojej mamy!

Už som vám hovorila, že Amália je dobrá čarodejnica

a chcela by si nájsť priateľa, aby nebola osamelá. Povedala

si, že to skúsi v Londýne. Najprv si chcela niečo spraviť

s tvárou. Keď už vyzerala ako normálna žena, chcela si

nájsť prácu. Na prvom stretnutí ohľadom práce sa jej

zapáčil jeden muž až natoľko, že sa s ním chcela

zoznámiť.

No povedala si, že ešte nemá kde bývať a ... Preto hneď keď ju prijali do

práce, išla si nájsť nejaký byt. Peniaze jej dala mama, keď odchádzala. V práci sa

po nejakom čase začali s Martinom toľko rozprávať, až sa dali dokopy. Chodili

spolu do kaviarní, reštaurácií a nakoniec ju Martin požiadal o ruku.

Samozrejme, že povedala áno! Boli bláznivo zamilovaní! No a tu sa už končí náš

príbeh o tom, ako sa z čarodejnice stala zamilovaná žena. Myslím si, že by sa

všetky čarodejnice mali z toho poučiť!

Zoja Maštalírová, 5. B

Turci na Slovensku

Kde bolo, tam bolo, v strede Európy bol jeden malý štát s krásnymi dedinkami.

Jedného dňa tureckí vojaci zaútočili na malú dedinku z tohto malého štátu,

ktorý sa volal Slovensko a dedinka Poniky. Všetci sa zľakli a utekali. Mladí

dedinčania stihli ujsť, ale nie všetkým starším sa ujsť podarilo. Turci dobyli

a rabovali Slovensko a všetky malé dedinky.

Ako sa vracali späť do Turecka, jeden z nich, volal sa Turčín, našiel v jelšine

učupenú staručkú ženu. Okolo krku jej omotal povraz, zviazal jej ruky a pripäl ku

koňovi, na ktorom cválal. Turčín vláčil starú ženu po hroblinách, bodľačí, kríkoch,

až prišli do jeho rodného Turecka, kde ho čakala žena.

Turkyňa ho pekne privítala. Vypytovala sa, ako sa im darilo vo vojnách a celá

šťastná mu oznámila, že sa im narodil syn. Turčín sa potešil a povedal jej, že on jej

priviedol starú ženu, ktorá sa bude oňho starať.

Stará žena začala malinkému chlapcovi spievať

slovenskú uspávanku: „Hajaj, búvaj, krásno dieťa, veď

si ty môj milý vnúčok.“ Keď sa to mladý Turčín

dopočul, opýtal sa starkej, prečo jeho synka nazýva

vnukom. Vtedy mu stará žena rozpovedala príbeh,

v ktorom jej syna ako trojročného zobrali Turci a ako

ho spoznala podľa znamienka hviezdy.

Mladý Turčín sa spolu so svojou manželkou matke

ospravedlnili a ihneď ju pustili z otroctva. Chceli, aby

s nimi zostala žiť a panovať v jeho krajine, ale ona sa chcela vrátiť do svojej

vlasti, tam, kde strávila svoju mladosť a kde má všetkých svojich predkov.

Martin Prokop, 6. B

Útok na Poniky

Jedného dňa zaútočili Turci na Poniky. Stalo sa to o polnoci. „Ľudia, utekajte!“

Mladí utekali a starí nevládali. Skočil Turčín do krovia nad potokom a našiel

tam starú ženu. Začal ju mučiť. Dal jej ruky do železa, hodil jej povraz na šiju

a aby toho nebolo málo, pripäl si ju o koňa. Vláčil ju po bodliakoch, až kým jej

nezačala tiecť krv. On sa na tom iba smial. Pošibával ju kančukou a keď už

nevládala, ostrohami ju bodal v bok.

Odvádzajú zajatých dedinčanov. To Turecko je tak ďaleko... už prešli tri

rieky, tri hory a zastavili pri šírom mori. Nad morom sa týči mesto. Keď sa blížili

k mestu, Turkyňa im išla naproti.

Turkyňa, ktorá je veľmi pekná, privítala svojho muža: „Vitaj mužu, ako sa ti

vodilo v tej krásnej Uhorskej zemi?“ „Žena moja, vari nevidíš, dobre sa nám vodilo,

dobre! A kým som tu nebol, čože sa tu prihodilo?“ „Dobrá novina, Pán Boh ti

požehnal syna!“

„Ja zas vediem otrokyňu! Bude sa nám starať o syna. Ona je zo Slovenska,

veľmi pekne spieva!“ Turek pil kávu, Turkyňa zlatom šije a starká spieva dieťaťu

pieseň. „Hajaj, búvaj, krásnô dieťa! Donesiem ti z hája kvieťa, donesiem ti z ruže

púčok, veď si ty môj milý vnúčok.“

Započul to Turek. Hneď sa dal so starkou do zvady. „Ako si dovoľuješ také

niečo spievať?! Či si mu ty stará mať?!“

„Raz, keď rabovali Poniky, vzali mi trojročného syna. Mal na boku hviezdu.“

Turčín a jeho žena sa hodili na kolená. Prosili starkú, aby im odpustila. „Nebudeš

už otrokyňa! Budeš s nami panovať a chodiť oblečená v zlate!“

„Udeľ vám Boh sväté požehnanie svoje! Ale moja túžba je tam, kde kríž z veže

svieti. Do mojej vlasti na krásne brehy Hrona.“

Monika Jamrichová, 6. B

Turčín Poničan

V tej noci sa stalo niečo hrozné. Na Slovensko prišli Turci a vpadli hneď na

Poniky. Všetci začali utekať. No v dedine bolo aj veľa starších ľudí. Nevládali už

zutekať, a tak ich Turci rýchlo pochytali a šup s nimi do Turecka.

Mladý Turek skočil bystrým skokom a našiel v kroví učupenú starenku. Zopäl

otrokyni ruky do železa, priviazal ju lanom o svojho koňa a hor sa do ďalekej

tureckej krajiny.

Hneď ako prišiel, žena sa ho pýta: „Ako ste pochodili, muž môj?“ Muž jej

všetko vyrozprával a hneď sa jej aj opýtal, ako sa darilo jej. „Veru dobre, drahý

môj. Pán Boh ti syna požehnal,“ odpovedala mu manželka. Turek sa potešil a hneď

vymyslel otrokyni úlohu. „Hej ty, starena! Budeš sa starať o nášho syna!“ prikázal

nekompromisne. A tak sa deň čo deň s láskou starala o malého chlapčeka.

Jedného dňa začul Turek otrokyňu, ako spievala dieťatku uspávanku

a oslovovala ho vnúčikom. Veľmi sa rozhneval a začal otrokyni nadávať. „Ako si

dovoľuješ nazvať môjho syna vnukom otrokyne?!“ Starenka ostala pokojná

a tichým hlasom povedala: „Keď mal môj syn tri roky, odvliekli ho do tureckého

zajatia. Mal zvláštne znamienko – hviezdu na pravom boku – tak ako ty.“

Turek s manželkou hneď oľutovali, ako sa ku starenke kruto správali. Prosili

ju, aby s nimi zostala, ale ona odmietla. Túžila za domovom, za rodnými Ponikami,

kde sú pochovaní jej predkovia a kde chce byť pochovaná aj ona.

Karolína Klukavá, 6. B

Myslíš, že SpongeBob

a

priatelia Garyho nájdu?

ÁNO NIE

Spongebob vo filme: Hubka na úteku

Tento rok vyšla očakávaná rozprávka prenesená do filmu:

SpongeBob vo filme: Hubka na úteku.

Ide o dobrodružný, komediálny film. SpongeBob a jeho priatelia sa opäť

vydávajú na dobrodružstvo,

pretože Gary, SpongeBobov

milovaný maznáčik, sa

nečakane stratil a je ho

treba čo najrýchlejšie

nájsť.

Vo filme budeme môcť vidieť, ako sa

Spongebob a Gary po prvýkrát stretli

a spriatelili. Cesta za Garym bude

veľmi dobrodružná a chvíľkami aj

nebezpečná, no hlavne plná zábavy.

Tento film je taktiež dostupný na Netflixe.

Sofia Kulisievičová, 8. A

Patrícia Blažeková, 8. B

Dopravná výchova v 3. C:

Naše práce – 3. C:

Vodník Martin

Práve zazvonilo na prvú hodinu na základnej škole vo Vodinciach. Do tejto

školy chodili deti, ale aj jeden vodník. Volal sa Martin. Vôbec nevyzeral zvláštne –

vyzeral ako obyčajný chlapec. Keďže ako vodník teda nevyzeral, nikomu to ani

nenapadlo.

Všetko prebiehalo dobre, až kým neprišiel ďalší školský rok. V triede, do

ktorej chodil aj vodník Martin, bolo predtým 21 detí. Ale nový rok priniesol so

sebou aj novú žiačku. Volala sa Alica. Alica si nových kamarátov našla rýchlo.

Martin na tom bol rovnako, iba Alicu nemal v obľube. Teda nikto to nevedel,

ale keď sa im pohľady stretli, tak vyzeral akoby práve z donútenia zjedol

brokolicu. Alica sa usmievala, no časom sa jej to zdalo nesprávne – chcela sa

skamarátiť.

Časom sa z nich stali naozaj celkom dobrí kamaráti. Takto to išlo ešte pár

mesiacov, čiže kým sa neskončil školský rok.

A opäť prišiel nový žiak. Volal sa Adam. Vraj

precestoval celý svet a pozná všetkých hollywoodskych

hercov... Zapôsobil na každého, ale nie na Martina

a jeho najlepšieho kamaráta Janka. Martin hneď

vedel, že Adam klame, tak ho zavolal bokom od

ostatných a povedal: „Adam, neviem to nijako dokázať,

ale viem, že si precestoval akurát toto mesto a nie pol

sveta. A že v Hollywoode nepoznáš ani živú dušu.”

„Prosím?!” povedal neveriacky Adam. „Prosím, prestaň

klamať!” povedal už nahnevane Martin. „Dobre,

vyzeráš múdrejší ako ostatní. Vieš, ale ľudia nemôžu odolať, keď počujú, čo chcú,”

povedal Adam. „Tomu sa vraví klamanie!” zakričal Martin.

„Ako chceš, buď budeš so mnou, alebo proti mne,” vyriekol Adam a šibalsky sa

pousmial. „Nikdy!” odvetil presvedčivo Martin. „Odteraz sme my dvaja vo vojne!”

povedal Adam a odišiel.

Na druhý deň Adam vyprovokoval Martina natoľko, že odhalil svoje tajomstvo

– na školu odrazu začali padať obrovské krúpy a všetci utekali ako o život. Neskôr

začalo tak pršať, že sa steny pomaly rozpúšťali. Martin pribehol za Alicou

a hovoril jej: „Neboj, tebe by som nikdy neublížil, si to najúžasnejšie dievča. Si

čistá ako hlas speváka a úprimná ako melódia,” povedal a odišiel.

Alica všetko povedala svojej najlepšej kamarátke Maťke. Tá jej na to

povedala: „Je to zvláštne, ale trebárs sa tak cíti vždy. Znelo to ako... ” nevedela

dokončiť Alica, tak ju doplnila Maťka: „Ako vyznanie lásky!” Alica sa začervenala

a povedala: „Myslíš?...”

Nina Dečková, 5. B

Jazykové okienko

Vianoce, vianočný stromček

Anglicky => Christmas, Christmas tree

Nemecky => das Weihnachten,

der Weihnachstbaum

Francúzsky => Noël, arbre de Noël

Nový rok, ohňostroj

Anglicky => New year, fireworks

Nemecky => das Neujahr, das Feuerwerk

Francúzsky => jour de l'An, feu d'artifice

Dorota Lutzbauerová, 9. A

Narodeniny, torta

Anglicky => Birthday, cake

Nemecky => der Geburtstag, die Torte

Francúzsky => anniversaire de la naissance,

gâteau

p. Bačová, p. Beníčková, p. Krivičková, p. Lošonská,

p. Opálková, p. Reptová, p. Beňadiková,

p. Juríková, p. Hrušovská, p. Kostolanská

Vanessa Kováčová, Karin Chvíľová, Tomáš Bobek, Zoja Maštalírová,

Martin Prokop, Monika Jamrichová, Karolína Klukavá, Sofia Kulisievičová,

Nina Dečková, Dorota Lutzbauerová

Rebeka Munková

Monika Hornáková, Radka Aberštíková, Simona Repová, Patrícia Blažeková,

Ema Madleňáková, Rebeka Munková

Mgr. Zuzana Kostolanská, Mgr. Elena Repíková,

Mgr. Monika Horváthová , Mgr. Martina Opálková, PaedDr. Michaela Lošonská

• školský časopis • občasník • ročník XXXVI • číslo 1 • školský rok 2020/21 •

• vydáva Základná škola s materskou školou, Atómová 1, Trnava •

----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Meno: ..........................................

Trieda: .....................

Predmet:.....................................

Do kupónu napíš svoje meno, priezvisko, triedu a predmet, z ktorého sa chceš uliať .

Kupón platí dovtedy, kým nevyjde ďalší Atomik.

1. Kupón odovzdáš, až keď ťa vyvolajú.

2. Nemôžeš ho použiť na vopred ohlásenom

opakovaní, skúšaní či písomke.

3. Na jednom predmete môžeš použiť kupón iba

raz.

4. POZOR! Nesmie byť zatieraný ani prepisovaný!