Monitoring médií

29.01.2018

Viac na siacplus.sk

OBSAH

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Živé IT projekty v Košiciach ponúkli množstvo zaujímavých nápadov [26.01.2018; teraz.sk; Školský servis; 09:22; TASR]

2. Predstavili živé IT projekty [28.01.2018; kosickespravy.sk; Správy; 00:00; kosickespravy.sk]

Top informácie z rezortu školstva

1. Keď ani Petrák netuší [akt.19:32:47] [25.01.2018; komentare.sme.sk; Komentáre / Redakčné; 00:00; Zuzana Keplová]

2. Slovensko musí držať krok s dobou. Ministerstvo školstva podporuje jeho vstup do Európskej vesmírnej agentúry

[26.01.2018; aktualne.sk; aktualne.sk; 00:00; TASR]

3. Spoločný európsky vzdelávací priestor [26.01.2018; Fun rádio; Headliny; 07:00; R]

4. Uznávanie už aj stredoškolských vysvedčení naprieč krajinami Únie [26.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Daniela Hajčáková / Juraj Jedinák]

5. Lubyová: Slovensko by malo byť v Európskej vesmírnej agentúre [26.01.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 20:20; TASR]

6. Vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry [27.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

7. Žiaci budú opäť bez školy [27.01.2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Martin Jedinák / Jaroslav Zápala]

8. Lubyová: Opozícia si v školskom výbore zahrala vabank s rodičmi i deťmi [28.01.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; TASR]

9. Opozícia podľa Lubyovej zneistila rodičov: V školskom výbore zahrala vabank [28.01.2018; aktualne.sk; aktualne.sk; 00:00; TASR]

10. Miest na osemročných gymnáziách bude menej, sprísni sa výber, tvrdí Lubyová [28.01.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; SITA]

11. Lubyová prisľúbila milióny na obnovu vysokoškolských internátov [28.01.2018; domov.sme.sk; Domov; 00:00; TASR]

12. Lubyová prisľúbila milióny na obnovu vysokoškolských internátov. Sumu konkretizovať nechcela

[28.01.2018; aktualne.sk; aktualne.sk; 00:00; TASR]

13. Opozícia spôsobila kvôli gymnáziám rozruch, tvrdí Lubyová [28.01.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 15:00; TASR]

14. Lubyová: Zvýšenie kvót pre osemročné gymnáziá je v rukách poslancov [28.01.2018; hnonline.sk; hnonline; 15:34; TASR]

15. Do obnovy internátov pôjdu milióny eur, tvrdí Lubyová [28.01.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 16:35; TASR]

16. Miest na osemročných gymnáziách bude menej [28.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

17. Vysokoškolské internáty dostanú viac peňazí [28.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

18. Prehľad správ – Znižovanie počtu tried na osemročných gymnáziách [28.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Katarína Ščepánová]

19. Sporné kvóty pre prijímanie žiakov [28.01.2018; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; R / Zuzana Závodská;Alfonz Šuran]

20. Kvóty pre osemročné gymnáziá [28.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Silvia Majerová / Ľubomír Bajaník]

21. Peniaze na rekonštrukciu internátov sa nájdu [28.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Ľubomír Bajaník / Ľubomír Bajaník]

22. Krajiny Únie sa chcú zbližovať vo vzdelávaní [28.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Daniela Hajčáková / Ľubomír Bajaník]

23. Prehľad správ – Peniaze na opravu internátov [28.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; Jana Belovičová / Jana Belovičová]

24. Levickí boxeristi dosiahli vynikajúce výsledky [29.01.2018; mylevice.sme.sk; Levice / Šport; 00:00; redakcia]

25. Internátom pridáme financie! [29.01.2018; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 4; tasr]

26. Neistý osud osemročných gymnázií [29.01.2018; Šport; ZO SVETA, Z DOMOVA; s. 17; JÁN FELIX]

27. Internáty dostanú viac peňazí [29.01.2018; Sme; Spravodajstvo; s. 6; luk]

28. Lubyová osemročné gymnáziá odmieta [29.01.2018; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 5; red;tasr]

29. O kvótach na osemročné gymnáziá rozhodne parlament [29.01.2018; Pravda; Slovensko; s. 7; hdm;tasr]

30. listáreň [29.01.2018; Pravda; Názory; s. 27; Oto Klosterman]

31. Gymnáziá čakajú zmeny, prezradila Martina Lubyová [29.01.2018; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 4; sita]

32. Citáty [29.01.2018; Denník N; PROFIL; s. 8; Redakcia]

33. Východ má kvalitné školy. Napriek štatistike [29.01.2018; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 4; Romana Gogová]

TEXTY

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Živé IT projekty v Košiciach ponúkli množstvo zaujímavých nápadov [26.01.2018; teraz.sk; Školský servis; 09:22; TASR]

Na vypracovanie projektu, ktorý zadala niektorá z IT spoločností, mali študenti štyri mesiace. Košice 26. januára (TASR) - Tretí ročník podujatia Živé IT projekty ponúkol v stredu (24.1.) množstvo

zaujímavých nápadov. Okrem viacerých firiem z klastra Košice IT Valley sa do neho zapojili i Technická univerzita (TUKE) a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

“Živé IT projekty vznikli na katedre počítačov a informatiky, ako pokus o duálne vzdelávanie študentov štvrtého ročníka v čo najširšom rozsahu. Je to najväčšia akcia na Slovensku realizujúca prepojenie viacerých univerzít a praxe s aktívnou účasťou študentov počas celého semestra,” uviedol vedúci katedry počítačov a informatiky Fakulty elektrotechniky a informatiky TUKE v Košiciach Jaroslav Porubän.

“Máme jasný dôkaz toho, že vzájomná spolupráca viacerých subjektov a prepojenie univerzity a praxe dokáže priniesť naozaj úspešne výsledky,” zhodnotil Živé IT projekty predseda Správnej rady Košice IT Valley Juraj Girman.

Výkonný riaditeľ združenia IT Valley Pavol Miroššay považuje túto aktivitu za jednu z kľúčových, na ktorých sa združenie podieľa. “Študenti, ktorí sa zúčastňujú na takýchto projektoch, prichádzajú do praxe oveľa lepšie pripravení, nakoľko majú možnosť zažiť reálne situácie pri vývoji produktu,” povedal.

Na vypracovanie projektu, ktorý zadala niektorá z IT spoločností, mali študenti štyri mesiace. Pri tom mali možnosť poradiť sa s mentormi a nakoniec odprezentovať svoje riešenie v dva a pol minútovej prezentácii. Porota následne vybrala päť najlepších projektov, ktoré boli ocenené vecnými cenami.

Prvé miesto získal projekt, na ktorom pracovala pätica študentov Marián Harbist, Lukáš Prokein, Patrik Seman, Dominik Sečka a Adriána Štofová. “Naša mobilná aplikácia rieši situáciu finančného krytia v prípade, ak sa oneskorí váš let,” povedal Lukáš Prokein.

“V prípade meškania letu bude používateľovi zaslaná finančná kompenzácia. Aplikácia je bezpečná a všetky transakcie sú zabezpečené kryptovaním,” doplnil ho Dominik Sečka.

Projekty zadávalo 13 firiem. Celkovo bolo vytvorených 37 tímov. Tie vyvíjali funkčné prototypy projektov, ako napr. virtuálna realita pre zobrazovanie medicínskych údajov, sledovanie emócií počítačom, rozpoznávanie rýb či automatická kontrola obsadenosti parkoviska. Odbornú pomoc študentom poskytlo 30 mentorov z pôdy univerzít, ale aj zapojených IT spoločností.

Akcie sa zúčastnilo 176 študentov. V rámci celého projektu študenti odpracovali 9226 hodín práce a napísali takmer 250.000 riadkov zdrojového kódu.

man mia

http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/zive-it-projekty-v-kosiciach-ponukli/39729-clanok.html [Späť na obsah]

2. Predstavili živé IT projekty [28.01.2018; kosickespravy.sk; Správy; 00:00; kosickespravy.sk]

KOŠICE - Do tretieho ročníka podujatia Živé IT projekty sa okrem množstva firiem z klastra Košice IT Valley zapojili aj Technická univerzita aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.

Živé IT projekty vznikli na katedre počítačov a informatiky, ako pokus o duálne vzdelávanie študentov štvrtého ročníka v čo najširšom rozsahu.

„Je to najväčšia akcia na Slovensku realizujúca prepojenie viacerých univerzít a praxe s aktívnou účasťou študentov počas celého semestra,“ uviedol vedúci katedry počítačov a informatiky Jaroslav Porubän.

Pavol Miroššay, výkonný riaditeľ združenia, považuje túto aktivitu za jednu z kľúčových, na ktorých sa združenie podieľa: „Študenti, ktorí sa zúčastňujú na takýchto projektoch prichádzajú do praxe oveľa lepšie pripravení, nakoľko majú možnosť zažiť reálne situácie pri vývoji produktu.“

Na vypracovanie projektu, ktorý zadala niektorá z IT spoločností, mali študenti 4 mesiace. Pri tom mali možnosť poradiť sa s mentormi a nakoniec odprezentovať svoje riešenie v 2,5 minútovej prezentácii.

Porota následne vybrala 5 najlepších projektov, ktoré boli ocenené. Prvé miesto získal projekt, na ktorom pracovala pätica študentov Marián Harbist, Lukáš Prokein, Patrik

Seman, Dominik Sečka a Adriána Štofová. „Naša mobilná aplikácia rieši situáciu finančného krytia v prípade, ak sa oneskorí váš let,“ predstavil projekt

Lukáš Prokein a jeho kolega Dominik Sečka ho doplnil: „V prípade meškania letu bude používateľovi zaslaná finančná kompenzácia. Aplikácia je bezpečná a všetky transakcie sú zabezpečené kryptovaním.“

Projekty zadávalo 13 firiem. Dokopy bolo vytvorených 37 tímov. Tie vyvíjali funkčné prototypy projektov ako napríklad virtuálna realita pre zobrazovanie medicínskych údajov, sledovanie emócií počítačom, rozpoznávanie rýb, či automatická kontrola obsadenosti parkoviska.

Odbornú pomoc študentom poskytlo 30 mentorov z pôdy univerzít, ale aj zapojených IT spoločností. Takto mohli študenti získať praktické skúsenosti nielen z technologických oblastí a programovania, ale aj v oblasti tímovej práce či manažérstva projektov.

Akcie sa zúčastnilo 176 študentov. V rámci celého projektu študenti odpracovali 9 226 hodín práce a napísali takmer 250 tisíc riadkov zdrojového kódu.

(fek, dl)

http://www.kosickespravy.sk/predstavili-zive-it-projekty [Späť na obsah]

Top informácie z rezortu školstva

1. Keď ani Petrák netuší [akt.19:32:47] [25.01.2018; komentare.sme.sk; Komentáre / Redakčné; 00:00; Zuzana Keplová]

Čo si myslieť o osekaní osemročiek? Všetko ako poslanec Petrák. K rušeniu tried na osemročných gymnáziách môžu mať rôzni ľudia rôzne názory. Ale ak ste jedna osoba a už

hlasujete, ideálne by bolo mať názor jeden.

Vypočujme, čo k hlasovaniu o kvótach, ktoré obmedzia počet tried na týchto gymnáziách, povedal z čela Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák zo Smeru. Že on sa prikláňa k 5-percentnej kvóte. Dobre, to by sme mali.

No zároveň s vráskou na čele pridal, že „krízová situácia“ v Bratislave – téma je žeravá najmä tam – by sa mala riešiť. Čiže by sme hádali, že je za vyššiu kvótu než tých navrhovaných päť percent, ktoré stlačia počet žiakov a napríklad cirkevníci by otvorili len jednu školu na jeseň a súkromné gymnáziá podobne.

Z toho totiž ten krízový pocit dotknutých plynie. Mikolajovo opatrenie náhle uvedené do platnosti – a to bez toho, aby sa školy či rodičia pripravili – však

nenaznačuje, že by empatia hýbala zákonodarným zborom. Inak by museli celú vec odsunúť – výbor aj plénum NR SR – a ujasniť si sami, čo si vlastne o priškrtení osemročiek myslia.

Taký pán Petrák napríklad neukazuje, že by v tom mal jasno. Áno, téma prišla narýchlo, sami sme v tom plávali, ale aspoň nehlasujeme a nerozhodujeme, len kvákame

naokolo. No ak predseda výboru zastáva vlastne všetky stanoviská – aj chce danú kvótu, aj vyššiu kvótu a výnimky pre školy, aj uznáva zmysel osemročiek, čiže by mal byť proti ich obmedzeniu – akosi sa nám nezdá, že vec je pripravená.

“ Hádam by bolo dobre predstierať aspoň trochu úcty k školám, rodičom a deťom. A dopriať téme čas. Kým si to

nielen poslanec Petrák dobre rozmyslí. „. Hľa, ani v Smere nestihli pripraviť hlasovaciu stratégiu! Preto hádam by bolo dobre predstierať aspoň trochu

úcty k školám, rodičom a deťom. A dopriať téme čas. Kým si nielen poslanec Petrák – v tom sme spolu s ním – rozmyslí, či teda osemročky skôr rozvíjajú talenty

alebo segregujú priskoro a výsledkami neohurujú. Že teda delia naoko, aby rodičia mali pocit, že decko je v sólo rybníku. A potom sa ukáže – testovanie deviatakov – že epidémia geniality tu neprepukla.

No nejde len o priestor pre nadané deti, ale aj cirkevné školy – Kaliňák nedávno zrušil príplatok za cirkevné sobáše, isto bude za pekného aj teraz. Možno aj nejaký ten odpustok si kúpi.

Ako sme už avizovali, radi by sme k veci počuli aj ministerku Lubyovú. A je jedno, že opatrenie nevyšlo spod

jej stoličky, ale od Kaliňáka. Zopakujme, že Lubyová by mala ukázať, ako toto opatrenie pomôže preliať deti do odborných škôl. Jedna

vec je, že to svedčí nastaveniu našej ekonomiky a komusi to tak asi vypadlo z tabuľky. No decká nie sú guľoččky z počítadla a triedy nie sú nejaké debničky, ktoré stačí popresúvať.

Zaslúžime si, aby s nami vedenie školstva stratilo slovko. Ak nechce, aby sa tie decká už fakt odsťahovali do

Humpolca.

https://komentare.sme.sk/c/20746431/ked-ani-petrak-netusi.html [Späť na obsah]

2. Slovensko musí držať krok s dobou. Ministerstvo školstva podporuje jeho

vstup do Európskej vesmírnej agentúry [26.01.2018; aktualne.sk; aktualne.sk; 00:00; TASR]

BRUSEL/BRATISLAVA - Slovensko musí držať krok s technologickým vývojom v Európe a čo najskôr sa začleniť do Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Ministerka školstva SR Martina Lubyová (nominantka SNS)

to uviedla v reakcii na upozornenie podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, že predstavitelia agentúry so sídlom v Paríži očakávajú dokončenie slovenskej prihlášky.

Ministerka pripomenula, že Slovensko si uvedomuje, že európsky vesmírny program obsahuje veľké projekty.

Archívne foto Zdroj:AP/TASR Šefčovič, ktorý bol jedným z hlavných rečníkov na 10. Konferencii o európskej vesmírnej politike v Bruseli

(23.-24.1.) s názvom “Viac vesmírneho priestoru pre viac Európy”, upozornil, že z hľadiska výskumu a využívania vesmíru je Európa “vesmírnou ríšou” a Slovensko by nemalo stáť bokom. V tejto súvislosti vyzval ministerku školstva aj ministra financií SR Petra Kažimíra, aby našli v rozpočte potrebné finančné zdroje.

Ministerka Lubyová, ktorá sa vo štvrtok v Bruseli zúčastnila na summite o vzdelávaní, spresnila, že ide o

vstupný poplatok vo výške 1,4 milióna eur. “Hľadáme tie peniaze v rozpočte a obrátili sme sa na viaceré rezorty, ktoré by mali prospech z tohto členstva,” uviedla ministerka.

Pripomenula, že Slovensko si uvedomuje, že európsky vesmírny program obsahuje veľké projekty, ako sú Copernicus, Galileo či EGNOS, a že EÚ sa počas najbližších 15 rokov chystá vypustiť najmenej 30 ďalších družíc na európskych raketových nosičoch Vega a Ariane.

“Ráta sa s tým, že EÚ bude v priebehu najbližších niekoľkých rokov najväčším dodávateľom údajov z kozmu na svete. Slovensko by malo držať krok s dobou a mať z toho čo najväčší zisk,” skonštatovala Lubyová. Podľa jej

slov je v záujme našej krajiny byť plnoprávnym členom ESA, pričom by sme sa mali tiež snažiť, aby sme pomerne veľké členské ročné poplatky dokázali vrátiť na Slovensko, a to cez tzv. PECS projekty, čiže plány pre európske spolupracujúce krajiny.

Ocenila, že v rámci ESA existuje čosi ako “obranný mechanizmus”, čo znamená, že toľko, čo jedna členská krajina vloží, musí aj dostať naspäť, a práve tu záleží na dobrej technologickej pripravenosti našich vedcov zo Slovenskej akadémie vied a výskumných organizácií.

Ministerka zdôraznila, že Slovensko je teraz v prístupovej fáze, v štádiu hľadania potrebných finančných

zdrojov. Dodala, že je veľmi dôležité do akej miery sa zapoja nielen školy, inštitúcie a organizácie, ale aj priemyselné firmy, pričom rezort školstva chce tento proces čo najviac posilniť.

https://aktualne.atlas.sk/slovensko/skolstvo/slovensko-musi-drzat-krok-dobou-ministerstvo-skolstva-podporuje-jeho-vstup-do-europskej-vesmirnej-agentury.html

[Späť na obsah]

3. Spoločný európsky vzdelávací priestor [26.01.2018; Fun rádio; Headliny; 07:00; R]

Redaktor: "V Európe by mal vzniknúť spoločný európsky vzdelávací priestor. Vytvoriť by sa mal už do roku 2025.

Uviedla to ministerka školstva Martina Lubyová počas bruselskej konferencie." Martina Lubyová, (nominantka SNS), ministerka školstva:

“To znamená, že by sa mala viac podporovať mobilita študentov v rámci Európy, rozšíriť vzájomné uznávanie dokladov o vzdelaní, a to dokonca aj na stredoškolské doklady, no a samozrejme ide aj o to, aby sa lepšie vyučovali cudzie jazyka. Na záver bola reč o tom, že by sa mohla urobiť sieť univerzít pre európske štúdií, v ktorej by sa zúčastňovali národné univerzity. A naším cieľom samozrejme by bolo, aby sa naše školy dostali do tejto siete.”

Redaktor: “Podporiť by sa mal najmä program Erasmus, ktorý je jednou z možností, ako zabrániť odlivu mozgov, lebo po

čase strávenom v cudzine sa študenti vracajú na svoju domovskú univerzitu. Európska únia má snahy tento program rozšíriť a finančne podporiť.”

[Späť na obsah]

4. Uznávanie už aj stredoškolských vysvedčení naprieč krajinami Únie [26.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Daniela Hajčáková / Juraj Jedinák]

Juraj Jedinák, moderátor: "Uznávanie už aj stredoškolských vysvedčení naprieč krajinami Únie, ale aj viac zahraničných pobytov pre

žiakov a učiteľov. Takto by mohli vyzerať prvé aktivity spoločného vzdelávacieho priestoru. Ministri školstva sa

na nich dohodli na summite v Bruseli." Daniela Hajčáková, redaktorka: "Ako sa dá prepojiť 28 vzdelávacích systémov v Únii, keď každá krajina za ten svoj zodpovedá sama. Ministri

školstva našli v Bruseli prieniky, v ktorých chcú viac spolupracovať. Jednoduchšie by to s uznávaním vysvedčení zo zahraničia mohli mať už aj stredoškoláci. Ministerka školstva Martina Lubyová."

Martina Lubyová, ministerka školstva:

“Malo by sa rozšíriť vzájomné uznávanie dokladov o vzdelaní, a to dokonca aj na stredoškolské doklady, čím by sa naozaj ešte viacej sprocesovala mobilita medzi študentami. To znamená už aj študent stredoškolák by mohol mať uznaný doklad v inej krajine, a prihlásiť sa na vysokú školu v inej krajine.”

Daniela Hajčáková: “V súčasnosti to na Slovensku funguje tak, že ak vyštuduje stredoškolák v zahraničí, jeho získané

vysvedčenie overí okresný úrad a môžu mu nariadiť aj rozdielovú skúšku. Detaily ako a odkedy to bude fungovať po novom zatiaľ nie sú jasné. Na iniciatíve sa bude ešte s ostatnými krajinami pracovať. Čo však štáty chcú zabezpečiť čo najskôr, je aby viac študentov, ale aj učiteľov dostalo možnosť vycestovať na zahraničný pobyt cez známy program Erasmus. Tibor Navracsics, eurokomisár pre vzdelávanie.”

Tibor Navracsics, eurokomisár pre vzdelávanie: “V súčasnosti lobujeme za to, aby sme v nasledujúcom finančnom období získali viac peňazí. Chceli by sme,

aby takúto možnosť, dostalo čo najviac mladých.” Daniela Hajčáková: "Šancu by mali mať aj ďalší, dodáva švédska ministerka školstva Anna Ekströmová." Anna Ekströmová, švédska ministerka školstva:

“Nielen mladí vysokoškoláci, ale aj učitelia a žiaci odborných škôl sa môžu zapájať do výmenných programov.”

Daniela Hajčáková: “Slovákov za 30 rokov existencie programu vycestovalo do zahraničia 107-tisíc. Do roku 2020 by mohol

rozpočet pre našu krajinu vzrásť na 40 miliónovo eur. Z Bruselu, Daniela Hajčáková, RTVS.” [Späť na obsah]

5. Lubyová: Slovensko by malo byť v Európskej vesmírnej agentúre [26.01.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 20:20; TASR]

Ministerka Lubyová, ktorá sa vo štvrtok v Bruseli zúčastnila na summite o vzdelávaní, spresnila, že potrebujú

vstupný poplatok vo výške 1,4 milióna eur. Slovensko musí držať krok s technologickým vývojom v Európe a čo najskôr sa začleniť do Európskej

vesmírnej agentúry (ESA). Ministerka školstva SR Martina Lubyová to uviedla v reakcii na upozornenie podpredsedu Európskej

komisie Maroša Šefčoviča, že predstavitelia agentúry so sídlom v Paríži očakávajú dokončenie slovenskej prihlášky.

Šefčovič, ktorý bol jedným z hlavných rečníkov na 10. Konferencii o európskej vesmírnej politike v Bruseli (23.-24.1.) s názvom „Viac vesmírneho priestoru pre viac Európy“, upozornil, že z hľadiska výskumu a využívania vesmíru je Európa „vesmírnou ríšou“ a Slovensko by nemalo stáť bokom.

V tejto súvislosti vyzval ministerku školstva aj ministra financií SR Petra Kažimíra, aby našli v rozpočte

potrebné finančné zdroje. Hľadajú peniaze Ministerka Lubyová, ktorá sa vo štvrtok v Bruseli zúčastnila na summite o vzdelávaní, spresnila, že ide o

vstupný poplatok vo výške 1,4 milióna eur. „Hľadáme tie peniaze v rozpočte a obrátili sme sa na viaceré rezorty, ktoré by mali prospech z tohto členstva,“

uviedla ministerka.

Pripomenula, že Slovensko si uvedomuje, že európsky vesmírny program obsahuje veľké projekty, ako sú Copernicus, Galileo či EGNOS, a že EÚ sa počas najbližších 15 rokov chystá vypustiť najmenej 30 ďalších družíc na európskych raketových nosičoch Vega a Ariane.

„Ráta sa s tým, že EÚ bude v priebehu najbližších niekoľkých rokov najväčším dodávateľom údajov z kozmu na svete. Slovensko by malo držať krok s dobou a mať z toho čo najväčší zisk,“ skonštatovala Lubyová.

Európe hrozí omnoho väčšia migračná kríza. Príčinou je nerovnováha Obranný mechanizmus Podľa jej slov je v záujme našej krajiny byť plnoprávnym členom ESA, pričom by sme sa mali tiež snažiť, aby

sme pomerne veľké členské ročné poplatky dokázali vrátiť na Slovensko, a to cez tzv. PECS projekty, čiže plány pre európske spolupracujúce krajiny.

Ocenila, že v rámci ESA existuje čosi ako „obranný mechanizmus“, čo znamená, že toľko, čo jedna členská krajina vloží, musí aj dostať naspäť, a práve tu záleží na dobrej technologickej pripravenosti našich vedcov zo Slovenskej akadémie vied a výskumných organizácií.

Ministerka zdôraznila, že Slovensko je teraz v prístupovej fáze, v štádiu hľadania potrebných finančných

zdrojov. Dodala, že je veľmi dôležité do akej miery sa zapoja nielen školy, inštitúcie a organizácie, ale aj priemyselné

firmy, pričom rezort školstva chce tento proces čo najviac posilniť.

https://www.aktuality.sk/clanok/558796/lubyova-slovensko-by-malo-byt-v-europskej-vesmirnej-agenture/ [Späť na obsah]

6. Vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry [27.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

Júlia Kavecká, moderátorka: „Slovensko by malo čím skôr zakončiť proces vstupu do Európskej vesmírnej agentúry. Vyzval k tomu podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Podľa neho má totiž Slovensko veľa kvalitných vedcov a aj preto sa veľmi dobre diskutuje s partnermi z agentúry o slovenskej prihláške.“

Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie: „Potrebujeme dokončiť všetky tie domáce úlohy na Slovensku. To znamená sfinalizovať prihlášku a zabezpečiť aj finančný príspevok, ktorý musíme pri vstupe do tejto agentúry zaplatiť. Tieto peniaze sa vrátia vo forme konkrétnych zákazok pre vesmírne projekty, na ktorých sa už v tom prípade bude podieľať aj Slovensko.“

Júlia Kavecká: „Aj podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej je v záujme Slovenska byť plnoprávnym

členom Európskej vesmírnej agentúry. Financie na prihlášku podľa nej už hľadajú v rozpočte.“ Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): „Ten poplatok je 1,4 milióna eur, hľadáme tie peniaze v

rozpočte, obrátili sme sa na viacero rezortov, ktoré majú priamy benefit z tohto členstva, pretože tam sa riešia veľké projekty vesmírne typu Kopernikus, Egnos, Galileo.“

Júlia Kavecká: „Európska vesmírna agentúra už zmapovala, či sú naši vedci technologicky vyspelí pre výrobu niektorých komponentov. Potvrdili, že slovenská vesmírna komunita zvládne účasť na európskych vesmírnych projektoch a dostane sa nielen k novým cenným informáciám a dátam, ale aj k tej najšpičkovejšej technológii akú Európa má. Uvedomuje si to aj Martina Lubyová.“

Martina Lubyová: „A vieme, že Európska únia sa počas najbližších 15 rokov chystá vypustiť okolo 30

satelitov ďalších, Európska únia bude behom niekoľkých rokov najväčším providerom údajov z kozmu na svete, to znamená Slovensko by malo naozaj držať krok s dobou a mať z toho čo najväčší benefit. Takže my sme za to, aby sme boli plnoprávnymi členmi ESY.“

[Späť na obsah]

7. Žiaci budú opäť bez školy [27.01.2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Martin Jedinák / Jaroslav Zápala]

Jaroslav Zápala, moderátor: „Deti zo zrušenej súkromnej špeciálnej školy v Rokycanoch pri Prešove opäť nevedia čo s nimi bude. V septembri nastúpili do školy v susednom Bajerove, no aj tam ich už nechcú.“

Vladimír Mruz, starosta Bajerova: „Nebudem vám odpovedať na otázky.“ Martin Jedinák, redaktor: „A zase nám zatvárate dvere.“ Vladimír Mruz: „Áno, zatvorím vám dvere, lebo s vami nebudem …“ Martin Jedinák: „Ale iba jednu otázku na vás máme. Starosta Bajerova nám takto už po druhýkrát pred nosom zatvoril dvere. Na otázku prečo susedným

Rokycanom zrušili školský obvod odpovedať na kameru nechcel.“ Ján Kovalik, starosta obce Rokycany: „Tak je to pravda, dostali sme výpoveď školského obvodu z obce

Bajerov.“ Martin Jedinák: „Problém nastal po zrušení súkromnej špeciálnej školy v Rokycanoch. Deti z nej museli

v septembri prestúpiť do Bajerova. Tam dokonca zistili, že väčšina z nich nebola mentálne zaostalá.“ (začiatok archívneho záznamu) 21.11.2017 Iveta Markovičová, riaditeľka ZŠ Bajerov: „Postupujú podľa vzdelávacieho programu bežných tried.“ (koniec archívneho záznamu) Martin Jedinák: „Učiť sa ale musia aj popoludní. Práve to malo byť dôvodom zmeny školského obvodu.“ Vladimír Mruz: „Naša škola nepostačuje a obec Rokycany si musí začať riešiť svoj problém.“ Peter Krajňák, štátny tajomník Ministerstva školstva SR: „Podľa našich informácií je možné školský rok

usporiadať tak, aby všetky deti boli vzdelávané priamo v obci Bajerov.“ Martin Jedinák: „Sám štátny tajomník ministerstva školstva nás upozornil na to, že na rekonštrukciu

a rozšírenie školy pred 5 rokmi dostala obec takmer polmiliónovú dotáciu.“ (text v obraze) Vzhľadom k tomu, že počet žiakov neustále narastá, a to hlavne rómskych žiakov, vznikla požiadavka aj na

rozšírenie učební.“ Peter Krajňák: „Táto škola dostala aj v minulosti finančné prostriedky práve kvôli tomu, aby vzdelávala deti

z marginalizovaných rómskych komunít.“ Vladimír Mruz: „Ale ja sa o týchto veciach nebudem teraz s vami baviť. My sme …“ Martin Jedinák: „Ale žiadali ste aj na rómskych žiakov, to nemôžete spochybniť.“ Vladimír Mruz: „A čo to znamená?“ Martin Jedinák: „A teraz ich chcete vyhnať zo školy.“ Vladimír Mruz: „Kto ich chce vyhnať?“ Martin Jedinák: „No vypovedali ste im školský obvod.“ Vladimír Mruz: „Vy vôbec nepoznáte tú situáciu.“ Martin Jedinák: „Odchodom všetkých žiakov z rómskej osady by ale základná škola prišla aj o značnú časť

peňazí na prevádzku a hrozil by jej zánik. Od začiatku kauzy na to upozorňovala samotná riaditeľka školy.“ Iveta Markovičová: „Základná škola s materskou školou v Bajerove by teda padla.“ Martin Jedinák: „Pre nechcených žiakov teraz musia hľadať v okolitých obciach inú školu, ktorá by ich prijala.

Riešením by mohlo byť aj zriadenie úplne novej obecnej školy. Stihne sa to do septembra?“ Ján Kovalik: „Tak pokiaľ máme záujem, ja si myslím, že dalo by sa to stihnúť.“ Martin Jedinák: „Z Bajerova Martin Jedinák, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

8. Lubyová: Opozícia si v školskom výbore zahrala vabank s rodičmi i deťmi [28.01.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; TASR]

Opozícia zahrala v parlamentnom školskom výbore vabank s rodičmi i deťmi, aby o téme kvót pre osemročné gymnáziá mohla rečniť v pléne parlamentu. Zneistila tak rodičov i deti, ktorí rozmýšľajú o štúdiu na osemročnom gymnáziu.

V diskusnej relácii TA 3 V politike to uviedla ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Martina Lubyová (nominantka SNS), ktorá je presvedčená, že dôvodom neschválenia poslaneckého návrhu na

zvýšenie kvót pre osemročné gymnáziá vo výbore Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo to, že opozícia sa „zomkla, aby návrh zablokovala“.

Jej oponent v diskusii, člen parlamentného školského výboru Branislav Gröhling (SaS), poukázal na to, že ani samotní členovia výboru z koalície nehlasovali jednotne, navyše podľa neho nemohli ani tento poslanecký návrh prerokovať. „Ja som ho dostal o pol desiatej, o desiatej sme už mali rokovať,“ uviedol. Z celej situácie viní ministerstvo školstva pod vedením SNS. Malo dostatok času, aby tento problém riešilo, uviedol.

Lubyová oponovala, že rezort nemá kompetenciu v rámci metodiky a určovania počtu tried a kvóty zavádza

zákon Národnej rady. Upozornila, že tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra. „To bolo verejne známe, dovtedy mohla i opozícia v pléne Národnej rady túto situáciu riešiť, uviedla. "Ja nemôžem svojím rozhodnutím zvyšovať kvóty, lebo by som išla proti zákonu prijatému v parlamente,“ zdôraznila. Ministerstvo podľa nej samo

presadzovalo myšlienku, že túto zmenu nemožno urobiť náhle. Lubyová: Budúcnosťou je inklúzia

Poukázala však i na to, že cesta do budúcnosti vedie k inkluzívnemu modelu vzdelávania tak, ako je to aj filozofiou programu Učiace sa Slovensko. „Ak má byť táto myšlienka podporovaná, musíme si uvedomiť, že raz tie osemročné gymnáziá nebudú,“ upozornila.

V súčasnosti je potrebné riešiť aktuálny stav. „Zvýšenie kvót na desať percent by bolo určitým riešením, určitým premostením, uviedla. Teraz je to podľa nej v rukách poslancov Národnej rady. Gröhling očakáva, že táto téma sa dostane na rokovanie Národnej rady SR. "Sme pripravení za to zahlasovať,“ deklaroval.

Obaja sa zhodli, že kompetencie optimalizovať sieť škôl a môcť určovať počet tried by sa mali vrátiť pod gesciu rezortu školstva.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/456377-lubyova-opozicia-si-v-skolskom-vybore-zahrala-vabank-s-rodicmi-i-detmi/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

9. Opozícia podľa Lubyovej zneistila rodičov: V školskom výbore zahrala

vabank [28.01.2018; aktualne.sk; aktualne.sk; 00:00; TASR]

BRATISLAVA – Opozícia zahrala v parlamentnom školskom výbore vabank s rodičmi i deťmi, aby o téme kvót pre osemročné gymnáziá mohla rečniť v pléne parlamentu. Zneistila tak rodičov i deti, ktorí rozmýšľajú o štúdiu na osemročnom gymnáziu. V diskusnej relácii TA 3 V politike to uviedla ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Martina Lubyová (nominantka SNS). Je presvedčená, že dôvodom neschválenia

poslaneckého návrhu na zvýšenie kvót pre osemročné gymnáziá vo výbore Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo to, že opozícia sa “zomkla, aby návrh zablokovala”.

Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Martina Lubyová (nominantka SNS). Archívne

foto Zdroj:AP/TASR Jej oponent v diskusii, člen parlamentného školského výboru Branislav Gröhling (SaS), poukázal na to, že ani

samotní členovia výboru z koalície nehlasovali jednotne, navyše podľa neho nemohli ani tento poslanecký návrh prerokovať.

“Ja som ho dostal o pol desiatej, o desiatej sme už mali rokovať,” uviedol. Z celej situácie viní ministerstvo školstva pod vedením SNS. „Malo dostatok času, aby tento problém riešilo,“ uviedol.

Osemročné gymnázia raz nebudú Lubyová oponovala, že rezort nemá kompetenciu v rámci metodiky a určovania počtu tried a kvóty zavádza

zákon Národnej rady. Upozornila, že tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra. “To bolo verejne známe, dovtedy mohla i opozícia v pléne Národnej rady túto situáciu riešiť,“ uviedla. ”Ja nemôžem svojím rozhodnutím zvyšovať kvóty, lebo by som išla proti zákonu prijatému v parlamente," zdôraznila. Ministerstvo podľa nej samo

presadzovalo myšlienku, že túto zmenu nemožno urobiť náhle. Poukázala však i na to, že cesta do budúcnosti vedie k inkluzívnemu modelu vzdelávania tak, ako je to aj

filozofiou programu Učiace sa Slovensko. “Ak má byť táto myšlienka podporovaná, musíme si uvedomiť, že raz tie osemročné gymnáziá nebudú,” upozornila.

V súčasnosti je potrebné riešiť aktuálny stav. “Zvýšenie kvót na desať percent by bolo určitým riešením, určitým premostením,“ uviedla. Teraz je to podľa nej v rukách poslancov Národnej rady. Gröhling očakáva, že táto téma sa dostane na rokovanie Národnej rady SR. ”Sme pripravení za to zahlasovať," deklaroval.

Obaja sa zhodli, že kompetencie optimalizovať sieť škôl a môcť určovať počet tried by sa mali vrátiť pod gesciu rezortu školstva.

https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/opozicia-podla-lubyovej-zneistila-rodicov-skolskom-vybore-zahrala-vabank.html

[Späť na obsah]

10. Miest na osemročných gymnáziách bude menej, sprísni sa výber, tvrdí

Lubyová [28.01.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; SITA]

Rodičia najmä v Bratislavskom kraji by sa mali pripraviť na to, že miest na osemročných gymnáziách bude menej a výber bude prísnejší. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedala ministerka školstva Martina Lubyová.

Problém zníženia kvót na osemročné gymnáziá na päť percent chcela riešiť ich zvýšením na desať percent prostredníctvom poslaneckej novely, parlamentný výbor pre školstvo ju však minulý týždeň nepodporil. „Teraz je

jediná cesta cez plénum parlamentu, cez ďalší poslanecký návrh na zvýšenie kvóty, je to ale neisté,“ vyhlásila s tým, že v platnosti zatiaľ zostáva päťpercentná kvóta.

Poslankyňa Veronika Remišová (OĽANO), ktorá je podpredsedníčkou výboru NR SR pre školstvo, so

zvyšovaním kvót nesúhlasí, preto spomínaný poslanecký návrh nepodporila. Navrhuje, aby sa opäť posunula účinnosť novely školského zákona, ktorá v roku 2008 zaviedla päťpercentnú kvótu na osemročné gymnáziá a ktorej účinnosť bola odsúvaná až do septembra minulého roku. Medzičasom je nutné hľadať „spravodlivé riešenie tejto chaotickej situácie“. „Túto situáciu spôsobilo ministerstvo školstva, účinnosť zákona už mohlo odložiť, no

neurobilo nič,“ vyhlásila Remišová. Ministerka Lubyová poukázala aj na kompetenčný problém, keďže osemročné gymnáziá sú v kompetencii

okresných úradov, teda ministerstva vnútra. Tieto kompetencie by sa podľa nej mali vrátiť pod ministerstvo školstva, na čom už podľa nej panuje zhoda v rámci celého politického spektra. "Išlo by tak o presun niektorých kompetencií. V tom prípade kompetencií o rozpisovaní osemročných gymnázií,“ uviedla Lubyová. Vysvetlila, že už od budúceho školského roka by tak ministerstvo školstva mohlo určovať kritériá, na základe ktorých by sa

deti rozdeľovali do prvých tried osemročných gymnázií. Čo sa týka vysokoškolských internátov, na ich opravy použije ministerstvo školstva európske fondy, z ktorých môže financovať rekonštrukciu v rámci zlepšovania energetických parametrov. Samotné ministerstvo tiež ešte tento rok vyčlení financie na opravy, sumu však

nechcela konkretizovať.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/456382-miest-na-osemrocnych-gymnaziach-bude-menej-sprisni-sa-vyber-tvrdi-lubyova/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

11. Lubyová prisľúbila milióny na obnovu vysokoškolských internátov [28.01.2018; domov.sme.sk; Domov; 00:00; TASR]

Ministerka konkretizovať sumu nechcela.

Bratislava 28. januára (TASR) - Už v tomto školskom roku pôjdu do obnovy internátov vysokých škôl milióny eur.

V relácii RTVS O 5 minút 12 to prisľúbila ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová

(nominantka SNS). Odvolala sa pritom na aktuálnu politickú dohodu v koalícii. Zdôraznila, že objem prostriedkov, ktoré sa použijú, bude oveľa vyšší ako suma 2,5 milióna eur, ktorú rezort

dal do obnovy vysokoškolských internátov v rokoch 2015-2017. Konkretizovať sumu nechcela. “Mám niečo predrokované, v pondelok sa o tom opäť budeme rozprávať s ministrom financií Petrom

Kažimírom (Smer),” informovala. Na otázku, či sa naplnia sľuby Roberta Fica (Smer) o 50 miliónoch eur na opravu vysokoškolských internátov

do konca aktuálneho volebného obdobia, odpovedala, že sa nemôže vyjadrovať k sľubom niekoho iného. Poukázala však na to, že na obnovu kampusov bude možné použiť i eurofondy v rámci programu EPC

(Efektívne využitie energie) použiteľné pre zníženie energetickej náročnosti budov. “Tiež sú to desiatky miliónov eur,” uviedla ministerka s upozornením, že program sa začína v auguste tohto

roka, vyzvala vedenie vysokých škôl, aby sa zaoberali prípravou projektov, v ktorých sa o zdroje z EPC možno uchádzať.

Do riešenia obnovy vysokoškolských internátov podľa ministerky v najbližších rokoch výrazne vstúpi aj

demografický vývoj so znižujúcim sa počtom vysokoškolákov i očakávaná optimalizácia siete škôl. “Budeme sa snažiť o to, aby sme tým, ktorí vysokoškolský internát budú potrebovať, zabezpečili dôstojné ubytovanie,” povedala ministerka.

https://domov.sme.sk/c/20747992/lubyova-prislubila-miliony-na-obnovu-vysokoskolskych-internatov.html

[Späť na obsah]

12. Lubyová prisľúbila milióny na obnovu vysokoškolských internátov. Sumu

konkretizovať nechcela [28.01.2018; aktualne.sk; aktualne.sk; 00:00; TASR]

BRATISLAVA – Už v tomto školskom roku pôjdu do obnovy internátov vysokých škôl (VŠ) milióny eur. V relácii RTVS O 5 minút 12 to prisľúbila ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Martina Lubyová (nominantka SNS). Odvolala sa pritom na aktuálnu politickú dohodu v koalícii.

Ministerka zdôraznila, že objem prostriedkov, ktoré sa použijú bude oveľa vyšší ako suma 2,5 milióna eur.

Archívne foto Zdroj:michal smrcok Zdôraznila, že objem prostriedkov, ktoré sa použijú, bude oveľa vyšší ako suma 2,5 milióna eur, ktorú rezort

dal do obnovy vysokoškolských internátov v rokoch 2015-2017. Konkretizovať sumu nechcela. „Mám niečo

predrokované, v pondelok (29.1.) sa o tom opäť budeme rozprávať s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD),“ informovala.

Na otázku, či sa naplnia sľuby Roberta Fica (Smer-SD) o 50 miliónoch eur na opravu vysokoškolských internátov do konca aktuálneho volebného obdobia, odpovedala, že sa nemôže vyjadrovať k sľubom niekoho iného. Poukázala však na to, že na obnovu kampusov bude možné použiť i eurofondy v rámci programu EPC (Efektívne využitie energie) použiteľné pre zníženie energetickej náročnosti budov.

"Tiež sú to desiatky miliónov eur,“ uviedla ministerka s upozornením, že program sa začína v auguste tohto

roka, vyzvala vedenie vysokých škôl, aby sa zaoberali prípravou projektov, v ktorých sa o zdroje z EPC možno uchádzať.

Do riešenia obnovy vysokoškolských internátov podľa ministerky v najbližších rokoch výrazne vstúpi aj

demografický vývoj so znižujúcim sa počtom vysokoškolákov i očakávaná optimalizácia siete škôl. “Budeme sa snažiť o to, aby sme tým, ktorí vysokoškolský internát budú potrebovať, zabezpečili dôstojné ubytovanie,” povedala ministerka.

https://aktualne.atlas.sk/slovensko/skolstvo/lubyova-prislubila-miliony-obnovu-vysokoskolskych-internatov-sumu-konkretizovat-nechcela.html

[Späť na obsah]

13. Opozícia spôsobila kvôli gymnáziám rozruch, tvrdí Lubyová [28.01.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 15:00; TASR]

Podľa ministerky školstvo vyvolala opozícia zbytočnú paniku.

Opozícia zahrala v parlamentnom školskom výbore vabank s rodičmi i deťmi, aby o téme kvót pre osemročné gymnáziá mohla rečniť v pléne parlamentu. Zneistila tak rodičov i deti, ktorí rozmýšľajú o štúdiu na osemročnom gymnáziu.

V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedla ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Martina Lubyová (nominantka SNS), ktorá je presvedčená, že dôvodom neschválenia poslaneckého návrhu na

zvýšenie kvót pre osemročné gymnáziá vo výbore Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo to, že opozícia sa zomkla, aby návrh zablokovala.

Koalícia nehlasovala jednotne Jej oponent v diskusii, člen parlamentného školského výboru Branislav Gröhling (SaS), poukázal na to, že ani

samotní členovia výboru z koalície nehlasovali jednotne, navyše podľa neho nemohli ani tento poslanecký návrh prerokovať.

„Ja som ho dostal o pol desiatej, o desiatej sme už mali rokovať," uviedol. Z celej situácie viní ministerstvo školstva pod vedením SNS. „Malo dostatok času, aby tento problém riešilo,“ uviedol.

Lubyová oponovala, že rezort nemá kompetenciu v rámci metodiky a určovania počtu tried a kvóty zavádza

zákon Národnej rady. Upozornila, že tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra. Zmenu nemožno urobiť náhle „To bolo verejne známe, dovtedy mohla i opozícia v pléne Národnej rady túto situáciu riešiť,“ uviedla. „Ja

nemôžem svojím rozhodnutím zvyšovať kvóty, lebo by som išla proti zákonu prijatému v parlamente,“ zdôraznila. Ministerstvo podľa nej samo presadzovalo myšlienku, že túto zmenu nemožno urobiť náhle.

Poukázala však i na to, že cesta do budúcnosti vedie k inkluzívnemu modelu vzdelávania tak, ako je to aj filozofiou programu Učiace sa Slovensko. „Ak má byť táto myšlienka podporovaná, musíme si uvedomiť, že raz tie osemročné gymnáziá nebudú,“ upozornila.

V súčasnosti je potrebné riešiť aktuálny stav. „Zvýšenie kvót na desať percent by bolo určitým riešením, určitým premostením,“ uviedla. Teraz je to podľa nej v rukách poslancov Národnej rady. Gröhling očakáva, že táto téma sa dostane na rokovanie Národnej rady SR. „Sme pripravení za to zahlasovať,“ deklaroval.

Obaja sa zhodli, že kompetencie optimalizovať sieť škôl a môcť určovať počet tried by sa mali vrátiť pod gesciu rezortu školstva.

https://www.aktuality.sk/clanok/559121/opozicia-sposobila-kvoli-gymnaziam-rozruch-tvrdi-lubyova/

[Späť na obsah]

14. Lubyová: Zvýšenie kvót pre osemročné gymnáziá je v rukách poslancov [28.01.2018; hnonline.sk; hnonline; 15:34; TASR]

Momentálny stav okolo prípadného zvýšenia kvót pre prijímanie detí na osemročné gymnáziá je v rukách poslancov Národnej rady SR. V relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedla ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Martina Lubyová (nominantka SNS). Zdôraznila zároveň, že si sama nie je istá tým, či to v

pléne prejde a čo prejde. Ministerka zopakovala, že opozícia má priamu zodpovednosť za to, že sa situácia neriešila schválením

poslaneckého návrhu na zvýšenie kvóty z piatich na desať percent vo výbore Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

"Opozícia to zablokovala len preto, aby mohla rečniť a kritizovať v pléne parlamentu,“ uviedla s poukázaním, že takto konala aj jej oponentka v diskusii, podpredsedníčka parlamentného školského výboru Veronika Remišová (OĽaNO).

Líderka opozičného hnutia reagovala, že ani členovia výboru z koaličných strán nezahlasovali jednotne za zvýšenie. „Ja som nehlasovala preto, lebo si myslím, že je to veľmi zlý návrh," zdôraznila Remišová.

Zároveň deklarovala, že za zvýšenie na desať percent nebude hlasovať ani v parlamente, chystá sa totiž predložiť návrh, aby sa odložila účinnosť zákona. “Nech sa to odloží, aby sme sa pokojne mohli dohodnúť na spravodlivých kritériách,” uviedla.

Ministerka spochybnila možnosť odložiť účinnosť legislatívneho opatrenia, ktoré už vstúpilo do platnosti.

Poukázala zároveň na to, že termín nadobudnutia účinnosti bol dlho známy, dovtedy však nikto ani z opozície neinicioval návrh na odklad.

“Je to súčasť školského zákona, to je vaša kompetencia, takže to mala byť vaša aktivita, aktivita SNS,” reagovala Remišová.

Lubyová pripomenula, že metodiku určovania počtu tried na osemročných gymnáziách má v kompetencii Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom okresných úradov. Je za to, aby sa táto kompetencia vrátila školskému

rezortu. Pre rodičov detí, ktoré majú ambíciu nastúpiť na osemročné gymnáziá, súčasná situácia podľa ministerky

znamená, že pri prihláške musia rátať s tým, že výber bude vzhľadom na stanovené kvóty prísnejší. Poukázala zároveň aj na to, že vzhľadom na reálny stav nastáva problém okolo kvót len v Bratislavskom kraji,

všetky ostatné kraje sa pri počte prijímaných žiakov pre osemročné gymnáziá pohybujú na hranici zákonom stanovenej kvóty.

https://slovensko.hnonline.sk/1683236-lubyova-zvysenie-kvot-pre-osemrocne-gymnazia-je-v-rukach-poslancov

[Späť na obsah]

15. Do obnovy internátov pôjdu milióny eur, tvrdí Lubyová [28.01.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 16:35; TASR]

Podľa ministerky školstva pôjde na obnovu internátov viac než 2,5 milióna eur.

Už v tomto školskom roku pôjdu do obnovy internátov vysokých škôl (VŠ) milióny eur. V relácii RTVS O 5 minút 12 to prisľúbila ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Martina Lubyová (nominantka

SNS). Odvolala sa pritom na aktuálnu politickú dohodu v koalícii. Zdôraznila, že objem prostriedkov, ktoré sa použijú, bude oveľa vyšší ako suma 2,5 milióna eur, ktorú rezort

dal do obnovy vysokoškolských internátov v rokoch 2015-2017. Konkretizovať sumu nechcela. „Mám niečo predrokované, v pondelok (29.1.) sa o tom opäť budeme rozprávať s ministrom financií Petrom

Kažimírom (Smer-SD),“ informovala. K sľubom premiéra sa nevyjadrila Na otázku, či sa naplnia sľuby Roberta Fica (Smer-SD) o 50 miliónoch eur na opravu vysokoškolských

internátov do konca aktuálneho volebného obdobia, odpovedala, že sa nemôže vyjadrovať k sľubom niekoho iného.

Poukázala však na to, že na obnovu kampusov bude možné použiť i eurofondy v rámci programu EPC (Efektívne využitie energie) použiteľné pre zníženie energetickej náročnosti budov.

„Tiež sú to desiatky miliónov eur,“ uviedla ministerka s upozornením, že program sa začína v auguste tohto

roka, vyzvala vedenie vysokých škôl, aby sa zaoberali prípravou projektov, v ktorých sa o zdroje z EPC možno uchádzať.

Dôstojné ubytovanie Do riešenia obnovy vysokoškolských internátov podľa ministerky v najbližších rokoch výrazne vstúpi aj

demografický vývoj so znižujúcim sa počtom vysokoškolákov i očakávaná optimalizácia siete škôl. „Budeme sa snažiť o to, aby sme tým, ktorí vysokoškolský internát budú potrebovať, zabezpečili dôstojné

ubytovanie,“ povedala ministerka.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME: Verejnoprávne médiá

https://www.aktuality.sk/clanok/559143/do-obnovy-internatov-pojdu-miliony-eur-tvrdi-lubyova/ [Späť na obsah]

16. Miest na osemročných gymnáziách bude menej [28.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

Júlia Kavecká, moderátorka: „Rodičia najmä v Bratislavskom kraji by sa mali pripraviť na to, že miest na osemročných gymnáziách bude menej a výber bude prísnejší. V RTVS to dnes povedala ministerka školstva

Martina Lubyová. Problém zníženia kvót na osemročné gymnázia na 5% chcela riešiť ich zvýšením na 10% prostredníctvom poslaneckej novely. Parlamentný výbor pre školstvo ju však neodobril.“

[Späť na obsah]

17. Vysokoškolské internáty dostanú viac peňazí [28.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

Júlia Kavecká, moderátorka: „Vysokoškolské internáty dostanú výrazne viac peňazí už tento rok. Prisľúbila to ministerka školstva Martina Lubyová v dnešnej diskusnej relácii RTVS. Zatiaľ však nehovorí o presnej sume

ani o termíne. Pripúšťa ale, že internáty sú vo veľmi zlom stave. Na problém tento týždeň upozornila aj študentská rada vysokých škôl v otvorenom liste premiérovi. Podpredseda pre regionálne vzťahy Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska Miroslav Dragun predtým pripomenul, že peniaze na rekonštrukciu internátov sľúbila strana Smer ešte v predošlej vláde. Vysokoškoláci päťdesiat miliónov eur z tretieho sociálneho balíka doteraz nedostali.“

Miroslav Dragun, podpredseda pre regionálne vzťahy Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska: „Robert Fico 5. decembra 2015 sľúbil študentom vysokých škôl a mladým ľuďom, že obnoví vysokoškolské internáty, že dá na to päťdesiat miliónov eur, že zabezpečí deväťdesiat miliónov eur na výstavbu nájomných bytov pre mladých ľudí a začínajúce rodiny. Prešli dva roky, ani v rozpočte na rok 2016, ani v rozpočte na rok 2017, dokonca ani rozpočte na rok 2018 na výstavbu týchto nájomných bytov pre mladých a na obnovu internátov pre študentov nie je ani euro.“

Júlia Kavecká: „Strana Smer sa ohradila, že je to sľub predchádzajúcej vlády a teraz vládne aj s koaličnými partnermi SNS a Mostom-Híd.“

[Späť na obsah]

18. Prehľad správ – Znižovanie počtu tried na osemročných gymnáziách [28.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Katarína Ščepánová]

Katarína Ščepánová, redaktorka: „Chaos, ktorý vznikol okolo znižovania počtu tried na osemročných gymnáziách v Bratislavskom kraji, by mohlo v budúcnosti vyriešiť presunutie kompetencií o týchto školách z ministerstva vnútra na ministerstvo školstva. V diskusii RTVS O päť minút dvanásť to povedala ministerka školstva Martina Lubyová, nominantka SNS. Dodala, že už v tomto školskom roku pôjdu do obnovy internátov

milióny eur.“ [Späť na obsah]

19. Sporné kvóty pre prijímanie žiakov [28.01.2018; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; R / Zuzana Závodská;Alfonz Šuran]

Zuzana Závodská, moderátorka: "Zvýšenie kvót na prijímanie žiakov na 8-ročné gymnáziá je v tomto momente už v rukách zákonodarcov, v diskusnej relácii V politike to uviedla ministerka školstva Martina Lubyová. Zároveň odmietla svoju zodpovednosť za neriešenie tohto problému ešte pred vstúpením zákona o

kvótach do platnosti. Nové pravidlá, podľa ktorých sa zaviedla 5-percentná kvóta pre prijímanie žiakov na 8-ročné gymnáziám,

vstúpili do platnosti 1. septembra minulého roka. Najväčší problém to spôsobí v Bratislavskom kraji, kde sa podľa oficiálnych štatistík hlási na tieto gymnáziá až 19-percent žiakov. Napriek tomu, že sa podľa poslaneckého návrhu mali kvóty zvýšiť na desať percent, a vyňaté mali byť talentové školy, na rokovaní parlamentného výboru pre vzdelávanie nebola koalícia jednotná a opozícia bola proti. V praxi to znamená, že na budúci školský rok budú žiaci na 8-ročné gymnáziá prijímaní v maximálnom počte päť percent a mnohé triedy tak zostanú zatvorené."

(začiatok archívneho záznamu, V politike, 28.1.2018) Martina Lubyová, ministerka školstva: “Takáto závažná otázka, ktorá sa týka perspektívy našej krajiny na

desať rokov a všetkých rodičov, nemôže byť spolitizovaná. To znamená, že keď tí koaliční poslanci hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia, tak urobili tú občiansku povinnosť, ktorú voči tejto krajine a voči všetkým majú. A to, že koalícia hlasovala takto podľa svojho vedomia a svedomia a že opozícia sa zase zomkla v tom, že celé to just zbojkotujeme, priviedlo k tomuto výsledku.”

Branislav Gröhling, SaS: “Teraz zase zavádzate vy, pretože to nie je tak. Ani vaši poslanci nemajú absolútne jasno a keď vy poviete, že takýto zásadný návrh a že vy s ním nič nemáte spoločné a že to je vlastne poslanecký návrh, tak to je veľmi smiešne. Pretože ovplyvňujete v prvom rade vy, vy ovplyvňujete kompletne všetkých tých rodičov a deti a vy ste ich dostali do toho vabanku, o ktorom hovoríte, nie my. Vy ste neboli dohovorení a teraz chcete, aby sme my niečo riešili.”

(koniec archívneho záznamu, V politike, 28.1.2018) Zuzana Závodská: “Doplním, že reprízu diskusnej relácie V politike si môžete pozrieť dnes o 19.50 alebo

zajtra popoludní. Okrem domácich tém sa pozvaní hostia venovali aj výsledkom českých prezidentských volieb.”

[Späť na obsah]

20. Kvóty pre osemročné gymnáziá [28.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Silvia Majerová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Ministerka školstva chce spájať šikovnejších žiakov so slabšími, ako to

funguje vo fínskom vzdelávacom systéme. Veronika Remišová z OĽaNO by zasa po vzore Nemecka zachovala všetky osemročné gymnáziá. Svoje názory konfrontovali v diskusii O päť minút dvanásť. Opozícia chce podať v parlamente pozmeňovací návrh, aby pozastavila účinnosť kvót pre osemročné gymnáziá.“

Silvia Majerová, redaktorka: „Kvóty opäť rozdeľujú domácu politickú scénu. Tentoraz sa však netýkajú migrantov, ale žiakov osemročných gymnázií.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): „Každý rodič môže prihlásiť

dieťa na osemročné gymnázium, len musí brať do úvahy, že ten výber bude teda prísnejší, pretože sa tam dostane o polovicu menej detí.“

Silvia Majerová: „Ministerka školstva preferuje inkluzívny systém vzdelávania, teda spájanie lepších žiakov s

horšími, ktorý funguje napríklad vo Fínsku.“ Martina Lubyová: „Neexistujú špeciálne školy pre špeciálne skupiny detí, ale riadi sa podľa hesla, že

najlepšia škola je najbližšia škola a že všetky deti bez rozdielu majú mať prístup naozaj k vynikajúcemu vzdelaniu, k vysokým štandardom.“

Silvia Majerová: „Podpredsedníčka Výboru Národnej rady pre vzdelávanie Veronika Remišová zasa uvádza ako príklad úspešný nemecký model, kde fungujú len osemročné gymnáziá.“

Veronika Remišová, poslankyňa NR SR (OĽaNO): „Tá diskusia nie je o tom, že naši žiaci budú prosperovať, ak tu nebudú osemročné gymnáziá, takto diskusia nestojí.“

Silvia Majerová: „Problém vidí najmä v tom, že niektoré školy sú nekvalitné, a preto aj niektorí žiaci zaostávajú.“

Veronika Remišová: „Toto poďme riešiť. Ale vy riešite úplne z opačného konca, riešite nadaných žiakov.“ Silvia Majerová: „Veronika Remišová s opozičnými kolegami podá v parlamente pozmeňovací návrh, aby sa

pozastavila účinnosť kvót. Kritika neminula ani ministerstvo vnútra. Metodiku určovania počtu tried na

osemročných gymnáziách má totiž v kompetencii tento rezort, a to prostredníctvom okresných úradov. Ministerka školstva je za to, aby sa toto rozhodovanie vrátilo pod rezort školstva.“

Martina Lubyová: „Vyplývalo to z reformy ESO. Teraz sa v praxi ukázalo zrejme že to celkom nefunguje. A

myslím si, že už je aj v rámci koalície dosť zjednotený názor na tom, že tieto kompetencie by sa mali vrátiť pod školstvo.“

Moderátor relácie: „Je to téma tohto roka?“ Martina Lubyová: „Je to podľa mňa téma tohto školského roka.“ Silvia Majerová: „Od budúceho školského roka by tak rezort školstva mohol určovať počet tried na

osemročných gymnáziách podľa presne daných kritérií.“ [Späť na obsah]

21. Peniaze na rekonštrukciu internátov sa nájdu [28.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Ľubomír Bajaník / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Na opravu vysokoškolských internátov pôjde viac peňazí. Aj to zaznelo v diskusii O päť minút dvanásť. Podľa Martiny Lubyovej ministerstvo školstva na rekonštrukciu využije tiež

európske fondy. Peniaze môžu smerovať na šetrenie energií, teda na rekonštrukciu obvodových stien, plášťov, zatepľovanie, výmenu okien a dverí. Čerpať ich bude môcť aj Bratislava.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): „Nechcem hovoriť

konkrétne číslo, na základe rokovania s pánom ministrom financií Kažimírom, zajtra budeme k tomu opäť sedieť. Ale naozaj táto otázka sa pohla dopredu a na základe koaličných rokovaní, na základe iniciatívy pána predsedu Danka sa bude navyšovať financovanie obnovy vysokoškolských internátov, a to už v tomto školskom roku.“

[Späť na obsah]

22. Krajiny Únie sa chcú zbližovať vo vzdelávaní [28.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Daniela Hajčáková / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Krajiny Únie by si mohli byť ešte bližšie, napríklad vo vzdelávaní. Mohli by si uznávať stredoškolské vysvedčenia, žiaci a učitelia by mohli chodiť na viac zahraničných pobytov. Počíta s tým takzvaný spoločný vzdelávací priestor. Na jeho prvých aktivitách sa dohodli ministri školstva na samite v Bruseli.“

Daniela Hajčáková, redaktorka: „Ako sa dajú prepojiť vzdelávacie systémy, keď každá krajina za ten svoj zodpovedá sama? Vzdelávací samit ministrov školstva sa v takomto formáte v Bruseli konal po prvý raz. Jeho

úlohou bolo pozrieť sa na vzdelávacie systémy zhora a nájsť možné prieniky. Najbližší takýto samit sa bude

konať opäť na budúci rok na jar. Dovtedy môžu pracovať na niekoľkých dohodnutých úlohách, napríklad ako spoločne postupovať pri uznávaní stredoškolských vysvedčení zo zahraničia.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): „Malo by sa rozšíriť

vzájomné uznávanie dokladu o vzdelaní, a to dokonca aj na stredoškolské doklady, čím by sa naozaj ešte viacej sprocesovala mobilita medzi študentmi. To znamená, už aj študent stredoškolák by mohol mať uznaný doklad v inej krajine a prihlásiť sa na vysokú školu v inej krajine.“

Daniela Hajčáková: „Ak stredoškolák vyštuduje v zahraničí, doklady o vzdelaní u nás overuje okresný úrad. Ak Slovensko s krajinou nemá zmluvu, zaplatí správny poplatok tridsať eur a môžu mu nariadiť aj rozdielovú skúšku. Detaily, ako a odkedy to bude fungovať po novom, zatiaľ nie sú jasné. Prvé návrhy od Európskej komisie by mohli byť na stole v máji. Čo je však jasné už teraz, je, že na zahraničné pobyty, známe ako Erasmus, chce komisia dostať viac mladých.“

Tibor Navracsics, eurokomisár pre vzdelávanie: „V súčasnosti lobujeme za to, aby sme v nasledujúcom finančnom období získali viac peňazí. Chceli by sme, aby takúto možnosť dostalo čo najviac mladých.“

Anna Ekstromová, švédska ministerka školstva: „Nielen mladí vysokoškoláci, ale aj učitelia a žiaci

odborných škôl by mali mať šancu zapájať sa do výmenných programov.“ Daniela Hajčáková: „Slovákov vďaka tomuto programu za tridsať rokov jeho existencie vycestovalo do

zahraničia stosedemtisíc. Do roku 2020 by mohol rozpočet pre našu krajinu vzrásť na štyridsať miliónov eur.“ [Späť na obsah]

23. Prehľad správ – Peniaze na opravu internátov [28.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; Jana Belovičová / Jana Belovičová]

Jana Belovičová, moderátorka: „Ministerka školstva Martina Lubyová rokuje s ministrom financií Petrom

Kažimírom o vyčlenení peňazí na opravu internátov. Reaguje tým na upozornenie študentskej rady vysokých škôl, že pred voľbami 2016 prisľúbil premiér Robert Fico 50 miliónov na opravu internátov. Za dva roky to však bolo len 2 a pol milióna, v roku 2017 a 18 nebolo na internáty vyčlenené nič.“

Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): „Ide sa investovať v rámci tohto školského roka oveľa

viac prostriedkov do internátov z prostriedkov štátneho rozpočtu, čiže rádove nejaké desiatky miliónov eur, to je výsledok tejto politickej dohody a najnovších rokovaní.“

Jana Belovičová: „Od augusta sa budú môcť vysoké školy uchádzať aj o desiatky miliónov z eurofondov a to na zateplenie internátov či výmenu okien a dverí.“

[Späť na obsah]

24. Levickí boxeristi dosiahli vynikajúce výsledky [29.01.2018; mylevice.sme.sk; Levice / Šport; 00:00; redakcia]

V decembri priniesli z majstrovstiev Slovenska 3 medaile, v januári bola ocenená ich práca na celoštátnej úrovni.

Levičania z Boxing clubu priniesli domov z MSR, ktoré sa konali 1.-3. decembra 2017, dve striebra a jeden bronz. Turnaj sa konal v Galante pod záštitou známeho Tomi „Kid“ Kovácsa. Striebro si vybojovali Karolína Klimentová a Katarína Flašíková. Lukáš Matunák získal bronz. V prvom finálovom zápase nastúpila Karolína vo vyššej váhovej kategórii, keďže v jej kategórii by nemala s kým boxovať. Jej súperkou bola Nitranka, ktorá bola od nej o hlavu vyššia. Prvé kolo bolo zo strany Levičanky trochu zaspaté, no podarilo sa jej prebrať a zabojovať. Súperka však bola o niečo presnejšie a vďaka prvému kolu aj zaslúžene vyhrala. Karolína prehrala 4:1 a tak si zo svojich prvých MSR odniesla zaslúžené striebro. Katarína Flašíková opäť boxovala proti jej rivalke z východu. „Katka chcela veľmi zvíťaziť a srdce predbehlo rozum. Tento zápas by sa mohol skončiť úplne inak, ak by Katka boxovala takticky a nepúšťala sa do zbytočných prestreliek so súperkou. Levičanka prehrala 5:0, ale za celý rok tvrdého tréningu a toho, čo všetko musela obetovať, si to zaslúžila a právom je na ňu celý klub hrdý,“ hovorí tréner Gabriel Kišš. Posledný levický zástupca a kapitán v jednom, Lukáš Matunák, dostal najťažší los. Pridelili mu reprezentanta, ktorý je niekoľkonásobný majster SR, medailista z ME a ďalších veľkých medzinárodných turnajov. „Lukáš prekvapil divákov, súpera a aj seba. Po prvom kole to stále nevyzeralo zle, v druhom kole sa Lukášovi ako prvému boxerovi na Slovensku podarilo súpera posadiť na zem. Určite to nebolo len pošmyknutie, ako tvrdia niektorí, ale určite to ani nebol knockoutový úder. V ďalšej výmene prišiel nešťastný moment, keď Lukáš inkasoval tvrdý úder do zátylku a zo zeme to išlo len veľmi ťažko. Lukáš tak podľahol svojmu súperovi v druhom kole, no s jeho výkonom sme všetci viac než spokojní,“ objasňuje Gabriel Kišš.

Oceňovanie najúspešnejších športovcov Vo štvrtok 18. januára sa v Národnom športovom centre konalo oceňovanie najúspešnejších športovcov a ich

trénerov. Ocenený bol Viktor Kišš za jeho úspech na ME v Bulharsku. Cenu dostal aj jeho otec a manažér, Gabriel Kišš, ktorý je zároveň trénerom levického Boxing clubu a rovnako aj slovenskej reprezentácie. Medzi ocenenými figurovali aj také mená, ako Jana Dukátová, či jeden z najznámejších športovcov na Slovensku, šprintér Ján Volko. Ceny odovzdával riaditeľ NŠC Boris Čavajda, generálna riaditeľka sekcie štátnej starostlivosti o šport MŠVVaŠ SR Božena Gerhátová a Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Medzi hosťami nechýbali ani predseda SOV Anton Siekel, poslanec NRSR a splnomocnenec vlády pre šport

Dušan Galis, či riaditeľ Športového centra polície Juraj Minčík. „Je výborné, že náš malý klub, aj vďaka takýmto výsledkom, budú poznať aj takto významné osobnosti. Ďakujeme za reprezentáciu a veríme, že aj ostatní naši boxeri sa k Viktorovi pridajú,“ neskrýva nadšenie Gabriel Kišš.

Rok 2017 patrí medzi najúspešnejšie Tento rok levický klub vybojoval 2x bronz na MSR (Lukáš Matunák a Adam Sabo), 2x striebro MSR (Katarína

Flašíková a Karolína Klimentová), a tak isto 2x titul MSR (Dávid a Viktor Kišš). Boxeri z Levíc získali mnoho medailí na medzinárodných turnajoch a najcennejšiu medailu na ME v Bulharsku.

https://mylevice.sme.sk/c/20748087/levicki-boxeristi-dosiahli-vynikajuce-vysledky.html

[Späť na obsah]

25. Internátom pridáme financie! [29.01.2018; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 4; tasr]

Ficova vláda ustupuje študentom+++Lubyová (50) sľubuje:

Už v tomto školskom roku pôjdu do obnovy internátov vysokých škôl milióny eur. V relácii RTVS O 5 minút 12 to prisľúbila ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS). Odvolala sa pritom na aktuálnu politickú

dohodu v koalícii. Lubyová zdôraznila, že objem prostriedkov, ktoré sa použijú, bude oveľa vyšší ako suma 2,5 milióna eur,

ktorú rezort dal do obnovy v rokoch 2015-2017. „Mám niečo predrokované, v pondelok sa o tom opäť budeme rozprávať s ministrom financií Petrom Kažimírom,“ informovala. Na otázku, či sa naplnia sľuby Roberta Fica o 50 miliónoch eur na opravu internátov do konca aktuálneho volebného obdobia, odpovedala, že sa nemôže vyjadrovať k sľubom niekoho iného. Poukázala však na to, že na obnovu kampusov bude možné použiť i eurofondy v rámci programu EPC (Efektívne využitie energie) použiteľné pre zníženie energetickej náročnosti budov. „Tiež sú to desiatky miliónov eur,“ uviedla ministerka s upozornením, že program sa začína v auguste

tohto roka, vyzvala vedenie vysokých škôl, aby sa zaoberali prípravou projektov, v ktorých sa o zdroje z EPC možno uchádzať. Do riešenia obnovy vysokoškolských internátov podľa ministerky v najbližších rokoch výrazne

vstúpi aj demografický vývoj so znižujúcim sa počtom vysokoškolákov i očakávaná optimalizácia siete škôl. „Budeme sa snažiť o to, aby sme tým, ktorí vysokoškolský internát budú potrebovať, zabezpečili dôstojné ubytovanie,“ povedala ministerka. tasr, FOTO: Matej Kalina

[Späť na obsah]

26. Neistý osud osemročných gymnázií [29.01.2018; Šport; ZO SVETA, Z DOMOVA; s. 17; JÁN FELIX]

Rodičia najmä v Bratislavskom kraji by sa mali pripraviť na to, že miest na osemročných gymnáziách bude menej a výber bude prísnejší. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedala ministerka školstva Martina Lubyová. Problém zníženia kvót na osemročné gymnáziá na päť percent chcela riešiť ich zvýšením na desať percent prostredníctvom poslaneckej novely, parlamentný výbor pre školstvo ju však minulý týždeň nepodporil.

„Teraz je jediná cesta cez plénum parlamentu, cez ďalší poslanecký návrh na zvýšenie kvóty, je to ale neisté,“ vyhlásila s tým, že v platnosti zatiaľ zostáva päťpercentná kvóta. Poslankyňa Veronika Remišová (OĽANO), ktorá je podpredsedníčkou výboru NR SR pre školstvo, so zvyšovaním kvót nesúhlasí, preto spomínaný poslanecký

návrh nepodporila. Navrhuje, aby sa opäť posunula účinnosť novely školského zákona, ktorá v roku 2008 zaviedla päťpercentnú kvótu na osemročné gymnáziá a ktorej účinnosť bola odsúvaná až do septembra minulého roku. Medzičasom je nutné hľadať „spravodlivé riešenie tejto chaotickej situácie“. „Túto situáciu spôsobilo ministerstvo školstva, účinnosť zákona už mohlo odložiť, no neurobilo nič,“ vyhlásila Remišová. Ministerka Lubyová poukázala aj na kompetenčný problém, keďže osemročné gymnáziá sú v kompetencii okresných úradov, teda ministerstva vnútra. Tieto kompetencie by sa podľa nej mali vrátiť pod ministerstvo školstva, na

čom už podľa nej panuje zhoda v rámci celého politického spektra. Čo sa týka vysokoškolských internátov, na ich opravy použije ministerstvo školstva európske fondy, z ktorých môže financovať rekonštrukciu v rámci zlepšovania energetických parametrov. Samotné ministerstvo tiež ešte tento rok vyčlení financie na opravy,

sumu však nechcela konkretizovať. [Späť na obsah]

27. Internáty dostanú viac peňazí [29.01.2018; Sme; Spravodajstvo; s. 6; luk]

BRATISLAVA. Na vysokoškolské internáty pôjde podľa ministerky školstva za SNS Martiny Lubyovej tento

rok výrazne viac peňazí, povedala v RTVS. Sumu zatiaľ nechcela prezradiť. Študenti poslali otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi zo Smeru, kde ho žiadali, aby dodržal sľub a našiel peniaze na opravy vysokoškolských internátov. (luk)

[Späť na obsah]

28. Lubyová osemročné gymnáziá odmieta [29.01.2018; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 5; red;tasr]

Bratislava – Budúcnosťou slovenského školstva má byť inkluzívny model vzdelávania, ktorý je aj filozofiou

programu Učiace sa Slovensko. „Ak má byť táto myšlienka podporovaná, musíme si uvedomiť, že raz tie osemročné gymnáziá nebudú,“ upozornila v diskusnej relácii V politike na TA3 ministerka školstva, Martina Lubyová. Tento model funguje aj vo Fínsku, ktorého školský systém patrí k najlepším na svete. To, čo sa s osemročnými gymnáziami stane v blízkej budúcnosti, je však neisté. Lubyová je presvedčená, že dôvodom

neschválenia poslaneckého návrhu na zvýšenie kvót pre osemročné gymnáziá vo výbore Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo to, že opozícia sa „zomkla, aby návrh zablokovala“. Jej oponent v diskusii, člen parlamentného školského výboru Branislav Gröhling z SaS, poukázal na to, že ani samotní členovia výboru z koalície nehlasovali jednotne, navyše podľa neho nemohli ani tento poslanecký návrh prerokovať. „Ja som ho dostal o pol desiatej, o desiatej sme už mali rokovať,“ uviedol. O tejto téme ministerka hovorila aj s

podpredsedníčkou parlamentného školského výboru Veronikou Remišovou z OĽaNO v relácii RTVS O 5 minút 12. Lubyová pripomenula, že metodiku určovania počtu tried na osemročných gymnáziách má v kompetencii Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom okresných úradov. Je však za to, aby sa táto kompetencia vrátila

školskému rezortu. „Je to súčasť školského zákona, to je vaša kompetencia, takže to mala byť vaša aktivita, aktivita SNS,“ reagovala Remišová. (red, tasr)

[Späť na obsah]

29. O kvótach na osemročné gymnáziá rozhodne parlament [29.01.2018; Pravda; Slovensko; s. 7; hdm;tasr]

Opozícia zahrala v parlamentnom školskom výbore vabank s rodičmi i deťmi, aby o téme kvót pre osemročné gymnáziá mohla rečniť v pléne parlamentu. Zneistila tak rodičov i deti, uviedla ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) vo dvoch televíznych debatách. Je presvedčená, že dôvodom neschválenia poslaneckého

návrhu na zvýšenie kvót pre osemročné gymnáziá v parlamentnom výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo zomknutie opozície, aby návrh zablokovala, uviedla v diskusnej relácii TA3 V politike. Jej oponent v diskusii, člen parlamentného školského výboru Branislav Grôhling (SaS), poukázal na to, že ani nemohli poslanecký návrh prerokovať. „Ja som ho dostal o pol desiatej, o desiatej sme už mali rokovať," uviedol. Z celej situácie viní ministerstvo školstva, malo dostatok času, aby tento problém riešilo, uviedol. S predsedníčkou školského výboru Veronikou Remišovou (OĽaNO) debatovala ministerka v relácii RTVS O 5 minút 12. Líderka opozičného

hnutia povedala, že nehlasovala za zvýšenie kvót preto, lebo si myslí, že je to zlý návrh. Deklarovala, že za zvýšenie na desať percent nebude hlasovať ani v parlamente. Chystá sa predložiť návrh, aby sa účinnosť zákona odložila.

Lubyová reagovala, že rezort nemá kompetenciu v rámci metodiky a určovania počtu tried a kvóty zavádzať

zákon Národnej rady. Spochybnila možnosť odložiť účinnosť zákona, kedže už vstúpil do platnosti. Dodala, že termín nadobudnutia účinnosti bol dlho známy, dovtedy však nikto ani z opozície neinicioval návrh na odklad. Osemročné gymnáziá sú v kompetencii ministerstva vnútra a aj tento problém ukazuje, že by sa táto kompetencia mala vrátiť pod rezort školstva. Dôjsť by k tomu mohlo už od budúceho roka. Pre rodičov detí, ktoré majú ambíciu nastúpiť na osemročné gymnáziá, súčasná situácia podľa ministerky znamená, že pri prihláške

musia rátať s tým, že výber bude prísnejší. Poukázala aj na to, že vzhľadom na reálny stav vzniká problém len v Bratislavskom kraji, všetky ostatné kraje sa pri počte prijímaných žiakov na osemročné gymnáziá pohybujú na hranici zákonom stanovenej kvóty. Lubyová upozornila, že cesta v budúcnosti vedie k inkluzívnemu modelu

vzdelávania, ktorý je aj filozofiou programu Učiace sa Slovensko. „Ak má byť táto myšlienka podporovaná, musíme si uvedomiť, že raz tie osemročné gymnáziá nebudú," upozornila.

(hdm, tasr) [Späť na obsah]

30. listáreň [29.01.2018; Pravda; Názory; s. 27; Oto Klosterman]

Excelentné štúdium? Gymnáziá môžu byť cirkevné alebo súkromné, ale nikdy nie osemročné. Podľa paragrafu 41 školského

zákona gymnázium totiž pripravuje žiakov vo štvor-, päť- a osemročnom vzdelávacom programe. Preto by mali rozličné zainteresované subjekty požadovať zachovanie 8-ročného štúdia na gymnáziu. To umožnila novelizácia už dávno neplatného zákona o sústave základných a stredných škôl. Celý proces sa po roku 1990 v podstate začal administratívnou cestou. Zjavne v tom čase chýbala analýza, prípadne dopadová štúdia pre jeho realizáciu. Prijala sa viac-menej papierová zásada, že do prvého ročníka tohto štúdia sa bude prijímať do päť percent

príslušnej populácie. Táto zásada sa vo všeobecnosti ignorovala, a tak napríklad v Bratislave tento podiel predstavoval až 20 percent absolventov štvrtých ročníkov základných škôl! Malo to za následok znižovanie kvality vzdelávania na základných školách, a tiež to, že tento vysoký podiel vytváral značný priestor na to, aby sa na túto formu štúdia dostali aj tí, čo nemali na to predpoklady. Tieto skutočnosti sa uvádzajú najmä preto, lebo terajšia ministerka školstva uvažuje, či zákonom nestanoviť, aby sa do prímy prijímalo desať percent príslušnej

populácie, čo predstavuje okolo 6000 žiakov. Tento zámer by sa mal posudzovať z dvoch hľadísk. Po prvé, či je správne zákonom stanoviť takéto percento. Po druhé, či tento podiel vygenerovali nejaké konkrétne štúdie, prípadne skúsenosti zo zahraničia. Hádam by mohla ministerka Lubyová vnímať aj to, že je nemálo takých, ktorí

túto formu štúdia berú iba ako spomienkový optimizmus. Kedysi excelentná forma štúdia, uplatňovaná v 19. a v prvej polovici 20. storočia, už možno do súčasnosti ani nepatri. Ak sa na tento problém pozeráme cez optiku potrebného rozširovania odborného vzdelávania na Slovensku nielen po kvantitatívnej, ale i po kvalitatívnej stránke, tak sa zdá, že celá populácia by mala v prvej etape prechádzať jedným prúdom vzdelania, teda základnou školou. To sa však teraz neakceptuje.

Oto Klostermann, Bratislava [Späť na obsah]

31. Gymnáziá čakajú zmeny, prezradila Martina Lubyová [29.01.2018; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 4; sita]

Rodičia najmä v Bratislavskom kraji by sa mali pripraviť na to, že miest na osemročných gymnáziách bude menej a výber bude prísnejší.

Problém zníženia kvót na osemročné gymnáziá na päť percent chcela riešiť ich zvýšením na desať percent prostredníctvom poslaneckej novely, parlamentný výbor pre školstvo ju však minulý týždeň nepodporil. „Teraz je

jediná cesta cez plénum parlamentu, cez ďalší poslanecký návrh na zvýšenie kvóty, je to však neisté,“ vyhlásila s tým, že v platnosti zatiaľ zostáva päťpercentná kvóta. sita

[Späť na obsah]

32. Citáty [29.01.2018; Denník N; PROFIL; s. 8; Redakcia]

Nie sme presvedčení, že sú to najlepšie školy. Martina Lubyová, ministerka školstva za SNS obhajuje

rušenie osemročných gymnázií Vôbec ma to nezaujíma. Jiří Ovčáček, hovorca prezidenta Zemana reaguje na informáciu, že v štábe

prezidenta ochranka napadla novinárov Keď realita porazí kaviareň, keď zdravý rozum zvíťazí nad „politickou korektnosťou“ …:) Erik Tomáš, poslanec

Smeru reaguje na víťazstvo Miloša Zemana [Späť na obsah]

33. Východ má kvalitné školy. Napriek štatistike [29.01.2018; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 4; Romana Gogová]

MONITOR Priemerné výsledky piatackeho testovania zhoršuje väčší počet sociálne znevýhodnených žiakov. Romana Gogová Bratislava – Priemerné čísla úspešnosti košických a prešovských školákov nedávajú dobrý obraz o kvalite

tamojších škôl. Po zverejnení výsledkov testovania piatakov bolo zrejmé, že okresy na východe Slovenska dosiahli v testoch zo slovenčiny a z matematiky nižšie percentuálne výsledky než zvyšok krajiny. Rozdiel medzi západom a východom vtedy riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská nazvala „roztvárajúcimi sa nožnicami“. Podľa odborníkov to však neznamená, že na východe máme zlé školy.

Majú špičkové výsledky Kým napríklad v matematike je najúspešnejším krajom Bratislavský, Košický dosiahol podpriemerné výsledky.

Na to, že nie je správne tvrdiť, že školy na východe Slovenska „prepadli“, upozornil internetový portál postoj.sk. Ako spresnili, práve v týchto okresoch je aj veľa kvalitných škôl. S takýmto názorom súhlasí aj líder SaS pre školstvo Branislav Gröhling. „Ideálnym príkladom je Základná škola T. J. Moussona z Michaloviec. Tá má

špičkové výsledky, pričom si nevyberá deti podľa talentu, ale všetkým sa dodatočne venuje,“ tvrdí. Kľúčom je práca s deťmi po vyučovaní, teda krúžky či doučovania. Podľa neho výsledky ovplyvňuje najmä sociálna situácia rodín. V Michalovciach pritom funguje osem škôl. V testovaní piatakov v minulom školskom roku sa päť z nich umiestnilo v kategórii s vynikajúcimi výsledkami, ktoré boli porovnateľné napríklad s Bratislavou. Tento rok sa podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej presné výsledky jednotlivých škôl nedozvieme. Chce tak zabrániť

negatívnemu nazeraniu na školu, ktorá má napríklad väčšinu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, výborne s nimi napreduje, no v testovaní deti napriek tomu dosiahli podpriemerný výsledok.

Potrebujú väčšiu podporu „Rozdiely medzi deťmi na vstupe do školy sú obrovské a metodika prace s tými najslabšími je taká

nerozvinutá, že štandardizované merania fakticky nedokážu rozlíšiť, či na nejakej škole s nimi predsa len nerobia dobre,“ myslí si pedagóg a poslanec OĽaNO Miroslav Sopko. Podľa neho nemôže žiaden odborník na vzdelávanie tvrdiť, že školy na východe Slovenska sú zlé. Rezort vzdelávania musí rozumne využívať výsledky meraní, aby si odpovedal na otázku – čo so školami, kde majú výrazne viac detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rozdiely sa ukázali aj pri slovenčine. Košickí žiaci majú o viac ako 12 percentuálnych bodov horší výsledok ako bratislavskí. Ministerstvo školstva pripravuje zmeny, ktoré by mali podporiť najmä školy, ktoré

navštevujú hlavne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Školské družiny dostanú viac prostriedkov na to, aby mohli pracovať s deťmi z najproblematickejších socioekonomických skupín,“ povedala ešte v polovici januára Lubyová. Podľa nej nemôžeme dieťa hneď po skončení vyučovania vrátiť do prostredia, kde nie je podporované

a motivované. Opýtali sme sa aj riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní Romany Kanovskej, či zlé výsledky testovania znamenajú aj nekvalitné školy v okrese. Do uzávierky na otázky HN však neodpovedala.

Výsledky testovania piatakov z matematiky podľa krajov (v percentách) Bratislavský 7

3,5 Žilinský 6

9,3 Trnavský 6

9,1 Nitriansky 6

4,8 Banskobystr

ický 6

4,8 Prešovský 6

0,2 Košický 5

7,8 Výsledky testovania piatakov zo slovenčiny podľa krajov (v percentách) Bratislavský 7

0,6 Žilinský 6

5,5 Trenčiansky 6

5,2 Trnavský 6

4,5 Nitriansky 6

3,9 Banskobystr

ický 6

1,3 Prešovský 5

7,2 Košický 5

7,1 Foto: Ministerka Martina Lubyová (vpravo od riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania

Romany Kanovskej) tvrdí, že výsledky jednotlivých škôl nezverejní. [Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic