Časopis farnosti Trstená

Radosť 3/2011

Ročník III.

A máme nového biskupa.Mnohí sledovali s napätím, ktobude ustanovený za diecézneho bi-skupa, iným to bolo jedno, niektoani nepostrehol zmenu. Záleží odtoho, kým je pre nás osoba biskupa.Biskup je zodpovedný za chod celejdiecézy. Je mu zve-rená do starostlivostia opatery apoštol-ským stolcom. Stávasa tak nástupcomapoštolov v ich po-slaní šíriť evanje-lium medzi všetkýchľudí. Diecéza je plnev jeho právomoci.Na biskupa by smeteda mali pozeraťako na jedného zDvanástich, ako naapoštola dnešnejdoby, ktorý tu sprí-tomňuje Kristovoposlanie a zjedno-cuje nás s Otcom.Jeho riadenie bi-skupstva je teda prenás prejavenouvôľou Ježiša a maliby sme sa mu plnepodriadiť bez repta-nia.

A tu si položmeotázku, aké je našeponímanie tohto ná-stupcu Kristovho vyslanca. Aká jenaša ochota sa s ním stretnúť a vy-počuť si ho, aké je naše počúvaniejeho pastierskych listov a príhovo-rov. Častokrát sa ozve frflanie nadlistom, nepáčia sa nám jeho slová,odmietame jeho nariadenia. Posta-vili by sme sa tak aj jednému zDvanástich alebo samotnému Ježi-šovi? Biskup prichádza vždy do far-

nosti ako zástupca Krista. Sprítom-ňuje jeho autoritu. Spochybňovanieprávomocí biskupa teda znamenáspochybňovanie autority Krista vnás, a teda jeho odmietnutie. Totoodmietanie súvisí často s krízou au-tority v našich rodinách. Deti spo-

chybňujú autoritu rodičov, rodičianeuznávajú autoritu učiteľov, poli-cajtov, vlády a pod.. Toto sa potomprejaví aj vo vzťahu k Cirkvi aBohu. Odmietať všetko, čo by ajnáznakom nás „obmedzovalo“ vnašej bezuzdnej slobode. Slobodek čomu? K zničeniu svojich živo-tov, k strate večného života, k získaniu úplnej smrti.

Ak si neuvedomíme svoju zá-vislosť na Bohu a veľkej vďačnostik jeho láske a starostlivosti o nás,stratíme svoje životy i životy čle-nov svojej rodiny. Musíme začaťod seba, od prijímania autorít akobežnej súčasti nášho života. Ne-

musí sa nám všetkopáčiť, náš život nieje len o uspokojo-vaní svojich požia-daviek. Žijeme tu vspoločenstve rôz-nych ľudí a každémusa páči iné. Pretomusia byť autority,aby vybrali ten naj-vhodnejší spôsob súžitia, ktorý samo-zrejme niektorýmnebude plne vyho-vovať. Ale z lásky kBohu by sme malibyť ochotní prijímaťrozhodnutia vyššejautority, pre našedobro.

Máme novéhobiskupa. Budemožno mať trochuinú predstavu o ria-dení diecézy akojeho predchodca. Tonie je dôležité. Dôle-žité si je uvedomiť,

či sme ochotní ho po-čúvať a prispôsobiť sa požiadav-kám. Naučiť sa prijímať zmeny dosvojho života je základná požia-davka prijímania autority v živote.A ak toto zvládneme a necháme saviesť Ježišom, nemusíme sa báť osvoju budúcnosť. A to je úloha biskupa – priviesť nás k Bohu.

Jaroslav Chovanec, farár

Radosť 3/2011

2

ObsahZamyslenie

Jaroslav Chovanec, farárÚvodník

Andrea ŠprlákováŠtefan Sečka-nový diecéznybiskup

(ACES)Carihrad v období Cirila aMetoda

Lukáš Stolárik, bohoslovecSprístupnenie veže

Tomáš KubicaVznik stredovekej farnostiTrstená (2)

Marek ĎurčoRecenzia

Juraj RoháčSlužbe Bohu obetujú celédesaťročia

Andrea ŠprlákováOdpust v Hámričkách

Ján BanovčanSpoločný projekt

Tomáš KubicaPríroda- krásny boží chrám

Ján Banovčan Rozhovor s ...

Renáta JanoviakováPropagácia sakrálnehoumenia

Tomáš KubicaHudobná udalosť

Pavol BažíkPosvieťme si na Karmel

otec Andrej Valent OCDFarský deň

Renáta JanoviakováAj takí sú mladí

Renáta JanoviakováMiluj a rob čo chceš!

Andrea ŠprlákováJe to kresťanské?

Renáta JanoviakováTrestuhodná devalvácia slova

Ján BanovčanAko vplýva začiatok škol-ského roka na miništrantov

Ľubomír Sahuľ

1

2

3

4

4

5

7

8

9

9

10

11

14

15

16

18

19

19

20

21

22

Prešlo pár mesiacov odvtedy, ako sme savám naposledy prihovorili. Za ten čas prebehli vnašej farnosti ďalšie akcie, prostredníctvom tajomstiev ruženca sme sa mohli viac porozprávaťs našou nebeskou Matkou, pri vyzdobených hro-boch zaspomínať na drahých zosnulých...

Naše deti sa opäť pripravujú na sviatosť 1. sv. prijímania, birmovania. Každú nedeľu máme

detské sv. omše a kostol je plný detí. Tak to má byť. Aj Pán Ježiš povedal:„Nechajte maličkých ku mne prísť.“ Ale, ak povedal „nechajte prísť“,nepovedal: „Robte zo svojich detí stredobod pozornosti v mojom domea dome môjho Otca!“ Na čo narážam? Určite nie na to, že malé deti bý-vajú umrnčané, neposedné, živé, však každý, kto má deti, to pozná anikto nemôže a nemá právo namietať, že celá mladá rodinka patrí do Bo-žieho chrámu. Ale, niekedy naozaj žasnem nad laxným prístupom rodi-čov a starých rodičov.

Namiesto toho, aby si už dosť veľkú, neposednú ratolesť zobrali ksebe a možno jej aj čo-to vysvetlili, nechajú ju na lavičkách celkomvpredu vyrušovať všetkých okolo, pobehovať po kostole, a ešte sa aj ura-zia, ak si ju niekto dovolí upozorniť.

Takto si namiesto zdravej výchovy vytvárame z detí modlu, ktorúdonekonečna ospravedlňujeme až do chvíle, keď sú z nich birmovanci.Potom sa všetci čudujeme, čo je to za mládež, ktorá nemá úctu predničím, nikým a dokáže podvádzať aj pri podpisovaní sv. omší.

Uvedomujeme si však, že kde niet príkladu a pravidiel, kde rodičodmala neukazuje dieťaťu, pokiaľ siaha jeho sloboda, potom od mladéhočloveka nemôžeme chcieť, aby zmenil svoje správanie z minúty na mi-nútu?

Andrea Šprláková

Radosť 3/2011

ského seminára prednášal pedago-giku a katechetiku.V roku 1992 mu pápež Ján Pavol II.udelil titul Monsignor.

V rokoch 1995 - 1997 pokračo-val v postgraduálnych štúdiách na

Katolíckej univerzite v Lubline,kde dosiahol licenciát teológie(ThLic.). V rokoch 1997 - 2000 po-kračoval v doktorandskom štúdiu,ktoré zavŕšil doktorátom teológie(ThDr. a PhD.) na Rímskokatolíc-kej cyrilometodskej bohosloveckejfakulte Univerzity Komenského vBratislave. Téma dizertačnej prácebola Starostlivosť Cirkvi o mládež- výchova k zrelej viere (Nábo-ženská skúsenosť stredoškolskejmládeže).

V roku 2001 bol Mons. Sečkamenovaný za garanta pre Pedago-giku a Katechetiku v Programevzdelávania kňazov Spišskej diecézy.

Pápež Ján Pavol II. menoval28. júna 2002 Mons. Štefana Sečkuza spišského pomocného biskupa stitulom cirkvi Sita. 27. júla 2002bol konsekrovaný za biskupa v Ka-tedrále sv. Martina v Spišskom

Podhradí - Spišskej Kapi-tule. Hlavným konsekrá-torom bol spišský biskupMons. František Tondra,spolukonsekrátormi boliMons. Józef Henryk No-wacki, apoštolský nun-cius v SR, a Mons. AlojzTkáč, košický arcibiskup.

1. augusta 2002bol menovaný za generál-neho vikára.

V novembri2002 bol KBS ustano-vený za prezidenta Slo-venskej katolíckejcharity. V roku 2003 bolmenovaný KBS za pred-sedu Rady pre pastoráciuv zdravotníctve a v Slo-venskej katolíckej cha-rite, ako aj v Komisii preklérus - Subkomisii prepermanentnú formáciu.Od roku 2003 je odbor-

ným asistentom na Katedre kate-chetiky a pedagogiky na Katolíckejuniverzite, Teologickej fakulte,Teologickom inštitúte v SpišskejKapitule - Spišskom Podhradí.4. augusta 2011 bol Svätým OtcomBenediktom XVI. vymenovaný zaspišského diecézneho biskupa. Vsobotu 10.9.2011 v Katedrále sv.Martina v Spišskej Kapitule pri eu-charistickej slávnosti o 10.00 pre-vzal kánonické vlastnenie Spišskejdiecézy a úrad spišského diecéz-neho biskupa. Jeho biskupským he-slom je “Crux Christi perficiatnos” (Kristov kríž nech nás zdoko-nalí).

(ACES)

3

Štefan Sečka – nový diecézny biskupSvätý Otec Benedikt XVI. prijal

zrieknutie sa pastierskeho vedeniaSpišskej diecézy, ktoré mu predložilMons. František Tondra, a menovalnového spišského biskupa, ktorýmsa stal Mons. Štefan Sečka, dote-rajší spišský pomocný bi-skup a generálny vikár.

Mons. Štefan Sečkasa narodil 6. júla 1953 vSpišskom Štvrtku. Zá-kladnú školu absolvovalv rodnej obci a ukončil juv roku 1968. Po maturitev roku 1971 na SVŠ vSpišskej Novej Vsi, po-kračoval v štúdiu na Rím-s k o k a t o l í c k e jcyrilo-metodskej boho-sloveckej fakulte v Brati-slave.

6. júna 1976 bol vBratislave vysvätenýMons. Júliusom Gábri-šom za kňaza Spišskejdiecézy. Po kňazskej vy-sviacke v rokoch 1976-1978 absolvovalzákladnú vojenskúslužbu.

V októbri 1978 nastú-pil za kaplána do Spišskej NovejVsi. Od 1. októbra 1980 bol kaplá-nom v Dolnom Kubíne. Od 1.marca 1984 sa stal správcom far-nosti v Liptovských Revúcich.Od roku 1980 pracoval v diecéznejKatechetickej komisii na prípraveKatechizmu pre základné školy.

1. mája 1990 bol menovaný zavicerektora - ekonóma obnovenéhoKňazského seminára biskupa JánaVojtaššáka v Spišskej Kapitule -Spišskom Podhradí, kde pôsobil aždo roku 2002.

Bol členom Kňazskej rady aKolégia konzultorov, diecéznej islovenskej liturgickej komisie.Okrem služby vicerektora Kňaz-

V čase príchodu Cyrila a Me-toda na Veľkú Moravu bola ešte cir-kev nerozdelená. To všakneznamená, že vzťahy medzi vý-chodom a západom boli ideálne.Prvá viditeľná bariéra medzi vý-chodom a západom sa začala budo-vať vtedy, keď cisár KonštantínVeľký preniesol hlavné mesto Rím-skej ríše z Ríma do Konštantíno-polu roku 330. Východ aj západvyšli z jedného prameňa ale cestaktorou sa vydali bola dosť odlišná.Na Chalcedónskom koncile (451)začínajú byť rozpory očividné,potom čo si Konštantínopol náro-kuje druhé miesto po Ríme a tiežniektoré jeho právomoci. Nezhodymedzi východom a západom pre-trvávajú aj v nasledujúcich desaťro-čiach či storočiach, cez udalostiakými sú Akáciova schizma, Tru-lánsky snem, spor o ikonoklazmusa ďalšie. Toto všetko iba prispievalok vzrastaniu napätia a postupnémučoraz evidentnejšiemu vzďaľova-niu sa východu a západu.

Metod po istom čase strávenom

Radosť 3/2011

4

v štátnej správe, odobral sa do kláš-tora na Olymp, kde bolo od 8. st.stredisko východného mníšskehoživota. Talentovaný Konštantín bolpovolaný na cisársku odbornúškolu do Carihradu, aby sa vzdelá-val v tej istej škole ako mladý cisárMichal III. Je dosť možné, že užtam sa s cisárom dobre spoznali aMichal nadobudol vysokú mienkuo Konštantínovi. Preto pri neskor-šej požiadavke kniežaťa Rastislavanemusel dlho rozmýšľať o tomkoho poslať na Veľkú Moravu.Konštantín získal vzdelanie od naj-významnejších učiteľov svojejdoby. Za tri mesiace sa naučil gra-matiku a potom sa pustil do ďalšíchnáuk. U Leva a Fócia študoval dia-lektiku a všetky filozofické náuky,okrem toho ešte rétoriku a aritme-tiku, astronómiu a muziku a všetkyostatné grécke umenia. Pre svojuskromnosť a bystrosť bol Konštan-tín obľúbeným žiakom Fócia. Ne-skôr bol Konštantín vymenovanýza patriarchovho archivára a tiežprofesora filozofie na Vysokej

Carihrad v období Cyrila a Metoda

HNILICA. J.: Svätí Cyril a Metod horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri Cirkvi. Rím, Untas et pax 1988 VARGAŠ. Š.: Život Konštantína Cyrila a život Metoda. Martin, Matica slovenská 1991LACKO. M.: Sv. Cyril a Metod. Rím, Slovenské vydavateľstvo Sv. Cyrila a Metoda 1969

Sprístupnenie veže

dvornej škole. Viaceré prameneuvádzajú Konštantínovo meno sprímením filozof, ktoré pravdepo-dobne dostal za výnimočné vedo-mosti v tejto disciplíne. Konštantínnastúpil na katedru filozofie roku850. Pravdepodobne učil so svojimbývalým profesorom Fóciom.Niektoré pramene uvádzajú, že akokolegovia boli veľmi dobrí priate-lia. Napriek tomu sa Konštantínnebál vytýkať svojmu bývalémuprofesorovi jeho nesprávnumienku, akoby mal človek dveduše. Potom ako Fócius dostalmiesto vysokého politického úrad-níka, Konštantín zaujal jeho miestoako hlavný profesor filozofie.

Z týchto informácií vyplýva, žeKonštantín a Metod boli telom ajdušou príslušníkmi byzantskej kul-túry a východnej cirkevnej tradí-cie. Konštantín bol podľa všetkéhojedným z významnejších predsta-viteľov Carihradu. Stačilo len tro-chu vôle a pri nadchádzajúcichudalostiach mohol Konštantín zís-kať ohromné postavenie. On savšak spolu so svojím bratom roz-hodol postaviť na stranu pravdy.

Lukáš Stolárik, bohoslovec

umožní širšiemu okruhu ľudí na-vštevovať priestory kostola. Sláv-nostného otvorenia sa zúčastnil ajspišský pomocný biskup Mons.Andrej Imrich. Atmosféru umocňo-vala aj hudba v podaní Filipa Abaf-fyho a umeleckého zoskupeniaArva z Jablonky. Počasslávnostného otvo-renia týchto priesto-rov sa uskutočnilaaj vernisáž výstavyvýtvarných diel žia-kov základnýchškôl hornej Oravy apoľského pohrani-

2. októbra 2011 sa o 16.00uskutočnilo slávnostné otvorenieexpozičných priestorov veže Kos-tola sv. Martina spojené s vyhliad-kou. Počas slávnostného otvoreniasa prítomným prihovoril primátormesta Jozef Ďubjak, ktorý vyzdvi-hol spoluprácu medzi samosprávoua farnosťou, a vyjadril potešenienad novou atrakciou, ktorá budeslúžiť nielen domácim, ale aj turis-tom. Farár Jaroslav Chovanec oce-nil možnosť otvorenia veže, ktorábude dopĺňať otvorený kostol, a tak

čia. Vo vrchnej časti veže je inšta-lovaná expozícia erbov viacerýchoravských rodov. Veža kostolabude verejnosti prístupná v pra-covné dni prostredníctvom pracov-níkov Turistického informačnéhocentra v Trstenej.

Tomáš Kubica

Radosť 3/2011

5

Vznik stredovekej farnosti v Trstenej v 14. storočí2. časť

Mestečko Trstená od svojhokonštituovania a od zriadenia far-nosti koncom 14. storočia prešlopomerne zložitým a vrstevnatýmvývojom, ktorý sa odrazil aj v za-chovanom písomnom materiáli. Za-chované písomnosti svedčia ovnútornej sile a bohatej mnohora-kosti obyvateľov i veriacich tohtomesta a farnosti. Vtejto časti nášhopríspevku pred-stavujeme náčrtsúvislostí a histo-rických vzťahov,ktoré sa bezpro-stredne dotýkajúvzniku mesta afarnosti Trstená.Historická litera-túra (J. Smetana,A. Kavuljak, J.Langer, H. Ru-ciński a iní) neus-tále opakujepomerne veľkézásluhy pri zalo-žení mesta uhor-ským a poľskýmkrajinským hod-nostárom Ladisla-vom z Opole(Wladislaw Opolczyk), ktoréhootcom bolo opolské knieža BolekII. (+ 1356). Zakladajúca listinamestečka Trstená, ktorá je datovaná6. januárom 1371, v úvodnej častispomína len osobné meno Ladi-slaus. Na základe súčasnej analýzypramennej archívnej základne i od-bornej vedeckej literatúry sme ne-dospeli k záveru, že túto historickúosobu označenú v listine z roku1371 ako Ladislav, možno stotožniťs opolským kniežaťom Ladislavom.

Stále zostáva nejasné, z akéhodôvodu starší historici uvádzajú, že

zásluhy o vznik mesta mal vysokýkrajinský hodnostár Ladislav zOpole, ktorý v rokoch 1362 až1372 zastával najvyšší krajinskýúrad v Uhorskom kráľovstve – pa-latinát. Palatín priamo zastupovaluhorského kráľa Ľudovíta I. Veľ-kého (1342 – 1382). Zo zachova-ného listinného materiálu podľa

súčasného stavu výskumu to vôbecnevyplýva. Myslíme si, že podrob-nejšia analýza stredovekých listín ztohto obdobia by mohla priniesťviac svetla do tejto zložitej a nevy-jasnenej problematiky. V rôznychčasových periódach Ladislav zOpole bol aj županom Bratislav-skej, Šopronskej, Turčianskej,Abovskej, Zemplínskej a Temeš-várskej stolice. Úrad župana Orav-skej stolice zastával reálne až vrokoch 1388 až 1401, teda asi 17rokov po vydaní zakladajúcej lis-tiny pre mestečko Trstená (1371).

V rámci zahraničnej politiky uhor-ského kráľa Ľudovíta I. Veľkého(1342 – 1382) k Uhorskému krá-ľovstvu bolo personálnou únioupripojené aj Poľské kráľovstvo. Vrokoch 1377 až 1380 bolo kniežaLadislav z Opole námestníkomuhorského kráľa Ľudovíta I. Veľ-kého v Poľsku. Naračné stredo-

veké pramene(Chronica Hun-garorum de Lu-dovico rege)priamo spomí-najú, že vojvodaLadislav z Opolespolu s bánomPetrom vyplie-nili so silnýmvojskom histo-rické územieMoravy. Spôso-bili tu veľké po-žiare a škody.Uznávaný od-borník na histo-rický zemepisOravskej stoliceAndrej Kavuljak(1955) uvádza,že Švankomír

Wismer ako notárpalatína Ladislava Opolského ude-lil právo vyklčovať les a založiťtam mestečko. Domnievame sa, žev jeho tvrdení je uvedených nie-koľko nepresností. Švankomír bolpodľa znenia listiny naozaj notá-rom, ktorý reálne vyhotovil spo-menutú listinu z roku 1371 napríkaz uhorského kráľa. Samotnálistina z 1371 vo svojej latinskejverzii vôbec neuvádza, že Švanko-mír by bol notárom Ladislava zOpole. Treba pripomenúť, že his-torik A. Kavuljak sa azda mýli vtvrdení, že Švankomír by mal

Radosť 3/2011

6

prídomok Wismer. Wisner (Wis-mer) bol inou historickou osobou anemožno ho spájať do jednej osobyspolu so Švankomírom. Myslímesi, že A. Kavuljak nepresne uvádzaaj to, že notár Švankomír udelilprávo vyklčovať les a založiť stre-doveké mestečko. Notár kráľovskejkancelárie Švankomír nemal vrámci vtedy platného právneho ko-difikovaného systému dispozičnépráva nakladať s kráľovským ma-jetkom, ktorým bola pôda. Notárbol len v služobnom a zamestna-neckom pomere v kráľovskej kan-celárii. Zmätočným tvrdením jesnáď aj vyjadrenie, že zakladate-ľom mesta bol samotný Švankomír.Dodnes si nevieme vysvetliť, zakých historických pramennýchpodkladov A. Kavuljak vychádzal.Zo všetkých týchto zistení môžemezovšeobecniť, že dodnes zostávanezodpovedanou otázkou či osobnépodstatné meno Ladislaus (slov.Ladislav) v listine z roku 1371možno stotožňovať aj naďalej skniežaťom Ladislavom Opolským.Možno len vyjadriť nádej, že vý-skum v blízkej budúcnosti prinesieviac svetla do tejto historickej témys akcentom na analýzu stredove-kých latinských písomných zázna-mov a naračných prameňov -uhorských stredovekýchkroník.Listina uhorského kráľa Al-brechta Habsburského (1437 –1439) z roku 1438 v priamej i ne-priamej súvislosti vypovedá o bez-prostrednom osídlení hornej Oravy,o majetko-právnych pomeroch a otesnom susedstve s Poľským kráľo-vstvom. Spomína sa v nej aj novo-

založené mestečko Trstená v hun-garizovanej podobe Nadasd. Priná-šame ju v slovenskom preklade:„My, Albert, z Božej milosti kráľUhorska, Dalmácie, Chorvátskaatď. Zvážili sme a posúdili sme ver-nosti i zásluhy z prejavených ver-ných služobností ako aj úprimnéskutky našich verných Mikuláša,Juraja a Gregora, synov Petra Pla-tyho z Veľkej Paludze, ktorí pred-tým slúžili už zosnulémunajvznešenejšiemu pánu kniežaťu anášmu otcovi pánovi Žigmundovi,rímskemu cisárovi, vždy vzneše-nému a kráľovi šťastnej korunyUhorska. Službu vykonávali nášmuVeličenstvu na rôznych miestach av rozličnom čase po našej úspešnejkorunovácii za kráľa Uhorska sovšetkou vernosťou, oddanosťou a spevnosťou neporušenej dôverypodľa možnosti svojich schopností.Rozhodli sme odmeniť za to Miku-láša, Juraja a Gregora štedrosťoukráľovských darov, aby títo nám ajdo budúcnosti horlivejšie poskyto-vali svoje verné služobnosti. Istédediny Mikuláša, Juraja a Gregorai Tomáša, syna zomrelého Valen-tína z Veľkej Paludze, ktorým je ichbratanec - spomenutú Veľkú Palu-dzu [Nagy Palugya] v Liptovskejstolici, Horný Kálnik a Diviaky[Gywek], ktoré ležia v Turčianskejstolici, taktiež panstvo zvané Čim-hová [Chemechova], ktoré sa na-chádza v Oravskej stolici medzinašou dedinou zvanou Trstená[Nádásd] a hranicami Poľskéhokráľovstva, v pokojnom vlastníctvemali títo Mikuláš, Juraj a Gregor.Oni sami vypovedali, že ich pred-

kovia ako aj (predkovia) ich brataTomáša tu žili doteraz a oni sami,ako aj ich brat tu žijú i v súčas-nosti. Zároveň celé a úplné našekráľovské právo, ak by sa nejakýmspôsobom či príčinou dotýkalonášho Veličenstva, spolu s jehovšetkými úžitkami a príslušen-stvami, totiž s obrábanou i neobrá-banou ornou pôdou, s poliami,lúkami, s pasienkami, s lesmi, shorami, s dolinami, s vodstvom, sriekami, s rybníkmi, s miestami nalovenie rýb ako aj s mlynmi a ichmiestami. Teda vo všeobecnostivšetky úžitky a ich príslušenstvá,ktoré sa viažu podľa práva k spo-menutým dedinám a uvedenémumajeru v doterajších i starých hra-niciach, naše Veličenstvo postúpilouvedenému Mikulášovi, Jurajovi aGregorovi, Petrovým synom a pro-stredníctvom nich aj spomenutémuTomášovi, Valentínovmu synoviako aj ich dedičom i všetkým ichpotomkom. Toto silou našej novejdonácie sme dali, darovali sme audelili sme, čo aj dávame, daru-jeme a udeľujeme na základe veči-tého práva a neodvolateľne doprávomoci, držby a rovnako aj dovlastníctva pri zachovaní cudziehopráva. Právoplatnosť tejto našejlistiny a jej svedectvo, ktoré námnateraz osobitne prináleží, roz-hodli sme sa potvrdiť formou no-vého privilégia. Dané v Budíne vstredu najbližšie pred Sviatkomkatedry blahoslaveného apoštolaPetra (20. 2. ) roku Pána1438-ho.“

Marek Ďurčo

Štátny archív Dolný Kubín, f. Mestečko Trstená (1608 – 1871), listiny. Štátny archív Dolný Kubín, f. Pozostalosť Jozefa Geburu. KAVULJAK, Andrej: Historický miestopis Oravy. Bratislava : SAV, 1955, s. 238. PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : Slovart, 2007, s. 220. PÓR, Antal: Opuli László herceg, Magyarország nádorispánja. In: Századok 1909, roč, 43, s. 537 – 545.RUCIŃSKI, Henryk: Chrześcijaństwo na Orawie do końca XVIII wieku. Biatystok 2001, s. 31. SEMKOWICZ, Wladyslaw: Materjály źródlowe do dziejów osadnictwa górnej Orawy I. Dokumenty. Zakopane 1932. Slovenský biografický slovník III. (K – L). Martin : Matica slovenská, 1989, s. 338. SOPKO, Július: Kroniky stredovekého Slovenska. Budmerice : RAK, 1995, s. 94.

Radosť 3/2011

7

Ďurčo sa vo svojej neveľkej mono-grafii zaoberá problematikouvzniku farnosti v Trstenej a po ob-sahovej stránke analyzuje i najstar-šie výsady, ktoré získalo totosídlisko pri šoltýskej kolonizáciiroku 1371.

Autor najskôr stručne informujeo začlenení chotára stredovekejTrstenej, ktorý bol pôvodne súčas-ťou extravilánu Tvrdošína a patrildo Oravského hradného panstva,neskôr do Oravskej stolice. V ďal-

šej časti práce sa Marek Ďurčo za-meral na problém vznikusamostatnej farnosti v Trstenej. Pro-ces vyčleňovania Trstenej z tvrdo-šínskej farnosti dáva do súvislostiso šoltýskou rodinou Hertelovcov,v ktorej je priama zmienka o tunaj-šom kňazovi. Na základe odbornejliteratúry a publikovaných prame-ňov potom približuje zákonne sta-novené dobové podmienky prebudovanie sakrálnych objektov azakladanie farností. Osobitnú po-zornosť autor venuje diplomatic-

kému materiálu – šoltýskej listine zroku 1371, ktorá sa spolu s ďalšímivýsadnými listinami Trstenej za-chovala v konfirmácii FerdinandaII. z roku 1636. Medzi najvýznam-nejšie výsady Trstenej patrilo oslo-bodenie od platenia mýta atridsiatku. Tieto slobody im neskôrvo svojej listine inzeroval (= vložil– pozn. redakcie ) aj Karol VI. vroku 1712. V roku 1766 ju obyva-telia mestečka Trstená predložili napotvrdenie generálnej kongregácii

Oravskej stolice. Marek Ďurčo lis-tiny podrobne obsahovo analyzovala interpretoval v historickom kon-texte. Analyzované listinné texty (voriginálnom znení a v slovenskompreklade) autor publikoval v prí-lohe svojej monografie.

Rozsahom neveľký text Ma-reka Ďurča je zaujímavým príspev-kom nielen k regionálnejhistorickej problematike, ale rozši-ruje aj poznatky historickej vedy obudovaní cirkevnej organizácie nanašom území v stredoveku. Autor

sa otázkami cirkevných dejín za-oberal už vo svojej absolventskejpráci na Filozofickej fakulte Uni-verzity Komenského v Bratislavea vo svojich výskumoch pokračo-val aj vo svojom ďalšom zamest-naní. Tentoraz sa jeho výskumrozšíril i na genézu mestečkaTrstená. Marek Ďurčo si uvedomo-val, že pramenná základňa ku skúmanej problematike (predo-všetkým archívne pramene) jefragmentárna, no pred touto sku-

točnosťou nekapituloval a ne-obmedzil sa len napublikovanú odbornú litera-túru, ale dôsledne analyzovaldostupný archívny pramennýmateriál a získané poznatky sapotom usiloval čo najefektív-nejšie využiť. Výsledkom jepozoruhodná drobná štúdia,rozširujúca doterajšie po-znatky o minulosti Trstenej.Autor si uvedomuje, že skú-manú problematiku vo svojejpráci definitívne a komplexnenerieši – zistené poznatkyvšak môžu byť podnetom preďalší výskum a bádanie.

Marek Ďurčo napísal za-ujímavú, a predovšetkým inš-pirujúcu štúdiu, ktorá zaujme

určite nielen trstenského lokálpa-triota, ale každého, kto sa zaujímao cirkevné dejiny a dejiny osídľo-vania územia v stredoveku. Je toerudované, štylisticky pekne napí-sané dielko, ktoré určite nájdesvojho čitateľa.

V Bratislave 27. 6. 2011

Doc. PhDr. Juraj Roháč, CSc.Katedra archívnictva a PVH

Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Recenzia na novú knihu o počiatkoch stredovekejfarnosti v Trstenej

Radosť 3/2011

8

Službe Bohu obetujú celé desaťročiaTrstenskou a prišli k námna Troch kráľov, že nás smužom vidia chodiť dokostola (muž chodil každéráno, keď nemal službu achlapci miništrovali) či bysme to nezobrali. Potomprišiel za nami p. farár Ma-slančik a povedal, že vždysi myslel, že z tej ulice budekostolník, ale že s nami ne-počítal. Nato som povedala,že možno bude a možnonie, lebo my sme obidvajazamestnaní a manžel má

stále služby, ale že ak mu budemmôcť pomôcť, že bez všetkého.Pán farár súhlasil, a tak sme to zo-brali a pomáhali si, ako prišlo.

Keď ste zobrali túto službu,bol socializmus, obdobie nasme-rované proti Cirkvi a viere. Ne-mali ste s tým problém?Obidvaja sme boli zamestnaní nastanici a prednosta sa opýtal, prečosi to berieme, keď je ťažká doba.Ale manžel povedal, že ak Pán Bohbude chcieť, všetko bude dobré.Pán farár však rozhodol, že nebudenapísaná služba na manžela, leboon je predsa len živiteľ rodiny.

Táto služba nie je len o otvá-raní a zatváraní kostola. Môžetenám ju priblížiť?Je to služba krásna, zodpovedná a

vyžaduje veľa, veľa času, veľavoľna. Napríklad, keď sú sobáše,pohreby, celé nedele - 3 sv. omše,pobožnosť, rôzne akcie, periemekalichovú bielizeň, niekedy alby,ale to všetko sa dá s pomocouBožou zvládnuť. Nedá sa to robiťpre peniaze, pretože naozaj je totaké minimum, ale sme spokojní.Dobrý kostolník musí byť v prvomrade pravá ruka kňaza, musí hopodržať, musí mu pomáhať v jehopráci, pretože kňaz má ťažkostí vživote dosť. Zatiaľ Pán Boh zaplať,

že nám dáva tu silu robiť.Boli aj niekedy ťažšie chvíle?

Dosť náročné to bolo, keď sa pre-rábal kostol, sv. omše sa slúžili nachóre a všade bolo stále veľa pra-chu. Tiež v zime, keď napadlo veľasnehu a všetko to bolo treba odpra-távať ručne, tak to nebolo vždyjednoduché. Teraz je dosť náročnéchodiť každé ráno do kostola, leboby sme si aj pospali, ale mámeľudí, ktorým sa nechce spať azvykli si čoraz skôr prichádzať dokostola. Manžel to tak pomaličkyposúval, a už bol aj trochu nahne-vaný, že máme sv. omšu o šiestej akostol otvorený od trištvrte na päť.Takto sa míňa aj dosť energie, pre-tože sa musí svietiť.

S kostolníčením vám pomáhacelá rodina. Ako to vníma?Keď sme chodili do práce, pomá-hali deti. Pamätám si aj na taký tro-chu smiešny zážitok. Keď somchodila do práce, zapisovala somdeťom do kalendára, ak bolo trebaniečo urobiť. Tak som tam napí-sala, že treba ísť zazvoniť zomre-lému. O pár mesiacov sa námkalendár akosi stočil a dcéra prišlazo školy. Videla napísané, že máísť zazvoniť zomrelému, ale ne-všimla si dátum. Ľudia sa pýtali,kto zomrel, ale ona až potom domavidela, že zvonila za už pár mesia-cov mŕtveho človeka.Teraz pomá-hajú aj vnuci. Kým vládzeme,chceme to potiahnuť, a keď už ne-budeme vládať, tak pánovi farárovizaďakujeme. Ale bude nám veľmiťažko, lebo sme už za tie rokyzvyknutí. Večer, keď človek pri ol-tári poďakuje Pánu Bohu za celýdeň, odchádza domou šťastný. Jeto krásna služba.

Za všetkých farníkov prajemešte veľa takýchto šťastných chvíľa rokov pred tvárou nášho Pána.

Andrea Šprláková

Už dlhé desaťročia vchádzajúprví v rannom šere do ticha kostolapred bohostánok Najvyššieho, abyotvorili cestu ostatným. Po dennejpráci, ktorá je mnohokrát popretká-vaná zas a zas cestou do kostola,odchádzajú z neho ako poslední zasvitu hviezd, aby boli ráno opäťprví. O kom píšem? Ak ste hádali,že chcem priblížiť službu pána kos-tolníka a pani kostolníčky Šurinov-cov, uhádli ste. Každý deň sa s nimialebo s niekým z ich rodiny, mô-žeme stretnúť v kostole, ako si sve-domito plnia svoje povinnosti. Zatie roky sa stali súčasťou nášho kos-tola a my si už nedokážeme pred-staviť, že by tu zrazu neboli. Ajtouto cestou im chcem nielen zaseba, ale za mnohých z našej far-nosti vyjadriť úprimné pánboh za-plať, pretože veľakrát v tom svojomuponáhľanom živote myslímehlavne na seba a zabúdame, že nievšetko je samozrejmé, že máme začo ďakovať.

Spomínate si na svoje za-čiatky?Keď kostolník Kotek zaďakoval zaslužbu pánovi farárovi Maslančí-kovi, miništranti vykonávali tútoslužbu asi 8 mesiacov, ale samo-zrejme, že to nemohli stíhať. Ujalisa toho učiteľky Olejníková s

Radosť 3/2011

9

Aj tento rok sa domáci, rodáci iďalší veriaci zišli na odpustovejslávnosti v Hámričkách. Hámričky– miestna časť obce Zábiedovo - sado dnešnej podoby vyvinuli z býva-lej osady Hámričky, ktorá vznikla vr. 1607 spolu so železnými há-mrami. Založil ju Michal Hámer-ník, ktorý mal troch synov –Michala, Štefana a Gála. Osadabola od svojho vzniku až do roku1696 počítaná k Zábiedovu, ale ne-podliehala zábiedovským šoltýsom.

Od roku 1696 až do roku 1870sa považuje za samostatnú osadu. Vroku 1870 bola opäťpričlenená k obciZábiedovo. Hámor-níctvu sa tu darilodo XIX. storočia,čomu svedčí aj sku-točnosť, že v r. 1828tu bolo 14 domov, vktorých žilo 70 ľudí.Neskôr hámorníctvozaniklo a Hámričkysa stali roľníckouosadou.

Ako miestnačasť obce Zábiedovoexistovali Hámričky až do začiatku90. -tych rokov XX. storočia, kedyboli administratívne pričlenené kobci už nie ako samostatná miestnačasť, ale ako súčasť obce. Snahyvedenia obce sa podarilo dotiahnuťdo úspešného konca dňom1.1.2008, kedy bola opäť obnovenámiestna časť obce Zábiedovo s ná-zvom Hámričky.

Dnes sú Hámričky rozvojovoulokalitou obce Zábiedovo, pribudlanová ulica, pribudli obyvatelia, vý-razne sa omladilo obyvateľstvo a toakoby napriek tomu, že na sklonkubývalého režimu boli označovanéza úpadkové osídlenie s očakáva-ným postupným zánikom. A to ur-čite aj pričinením ich patrónky,

Panny Márie. Odpustová slávnosť sa tu koná

pri kultúrnej pamiatke Zvonica skaplnkou pravidelne od roku 2000,kedy s touto tradíciou začal vte-dajší správca farnosti, dôstojný pándekan Michal Tondra, pri príleži-tosti posviacky kaplnky po jej roz-siahlej rekonštrukcii realizovanejobcou Zábiedovo za výdatnej po-moci obyvateľov Hámričiek.

Tohtoročnú odpustovú sláv-nostnú svätú omšu, ktorá sa slúžina Sviatok narodenia Panny Márie,celebroval náš správca farnosti –

dôstojný pán farár Jaroslav Chova-nec. Vo svojej kázni, na príkladepokorného prijatia úlohy zvestova-nej Panne Márii anjelom, poukázalaj na náš postoj k životu. PannaMária bez reptania prijala to, čoúplne zmenilo jej život, úplne „na-búralo“ jej životné plány. No my,dnešní ľudia, často reptáme aj nadrobné prekážky, ktoré nás nútiazmeniť či upraviť naše plány, ne-snažíme sa vo všetkom, čo nás po-stretne, nájsť aj niečo dobré,netešíme sa z maličkostí, ktoré bynemuseli byť, naopak, tieto be-rieme ako samozrejmé. Napríkladaj nádherné počasie, ktoré sprevá-dzalo odpustovú slávnosť.

Ján Banovčan

Odpust v Hámričkách Spoločný projekt sfarnosťou

Nový HrozenkovMesto Trstená spolu s Rímsko-

katolíckou farnosťou v NovomHrozenkove na Morave podalispoločný projekt, ktorý bol podpo-rený. V rámci tohto projektu smemohli počas festivalu SpievameMárii privítať v Trstenej Lašskýmiešaný spevácky zbor Baška zBašky na Morave.

Ďalším podujatím, ktoré bolomožné vďaka tomuto projektuzrealizovať, bola návšteva žiakovtanečného odboru ZUŠ v Trstenejspolu so súborom Oravan z Nižnejv Novom Hrozenkove, ktorí sa vauguste zúčastnili programu Va-lašská svadba. V septembri smemohli zase v Trstenej poznávaťzvyky Valašska, keď sa na námestíuskutočnil program Aldamáš ozvykoch, ktoré sa konali pri dožin-kách. Bol to krásny program, kdebola ukázaná nielen pracovitosťľudí, veľký cit pre vďaku, ale ajzbožnosť ľudí v minulosti.

Koncom septembra sa zborMária a zbor Tristianus zúčastniliSvätováclavských dní, ktoré hro-zenkovský farár, náš rodák - MarekPoláčik, organizoval po prvýkrát.Bol to večer, počas ktorého sa vkostole vystriedalo viacero hudob-ných telies a medzi nimi aj zbory zTrstenej.

Projekt Zbližujme sa prostred-níctvom spevu a tanca,SK/FMP/04/023 je spolufinanco-vaný zo zdrojov Európskej únieprostredníctvom Fondu mikro-projektov spravovaného Tren-čianskym samosprávnym krajom.

Tomáš Kubica

10

Radosť 3/2011

Príroda – krásny Boží chrám

Panny Márie vo Fatime. Na koncitohto tretieho zjavenia Panna Márianaučila deti modlitbu, ktorá samodlí po každom desiatku sv. ru-ženca: „Ó, Ježišu, odpusť nám našehriechy, zachráň nás od pekelnéhoohňa, priveď do neba všetky duše -najmä tie, ktoré najviac potrebujútvoje milosrdenstvo.“ Je to fa-timská modlitba, ktorá bola pridanáako odprosujúca modlitba za hrieš-nikov. Panna Mária vo Fatime siželá modliť sa svätý ruženec, veďsa vo svojom zjavení fatimským

deťom predstavila ako kráľovnáposvätného ruženca.

Radosť nad slávením sv. omšev prírode by určite mal aj sv. Fran-tišek z Assisi. Veď práve on bolznámym milovníkom prírody a nieje náhoda, že ho Sv. otec - JánPavol II. - vyhlásil za patróna eko-lógie.

Bodaj by si všetci ľudia, účast-níkov podobných podujatí nevyní-majúc, stále viac uvedomovalipotrebu väčšej úcty k Panne MáriiRužencovej, ktorá sa zjavovala vprírode neďaleko Fatimy, väčšejúcty k sv. Františkovi z Assisi,ktorý si tak cenil všetko stvorenie,že sa dokázal s láskou prihovoriťaj kameňom, vetru, slnku či rastlin-kám, rástli vo väčšej úcte k prí-rode, ktorú Boh stvoril predčlovekom a ktorú je človek po-vinný chrániť.

Bohužiaľ, nie vždy je to tak.Ľudia si neuvedomujú, že aj odha-dzovanie odpadkov či vytváraniečiernych skládok je hriechom.Možno práve účasť na podobnýchpodujatiach by popri duchovnomzážitku mohla priniesť aj polepše-nie sa ľudí vo vzťahu k prírode.

Ján Banovčan

14. augusta tohto roka počasiekonečne umožnilo, aby sa občaniaZábiedova, tak ako po predchádza-júce roky, mohli zúčastniť boho-služby v tom najkrajšom Božomchráme, ktorým je príroda. Tietobohoslužby sa konajú v lokalite na-zývanej miestnymi obyvateľmi Zabrodkom, keďže na toto miesto sa vminulosti prechádzalo cez brod. Namieste bývalého brodu síce už rokystojí železo-betónový most, ale pô-vodný názov zostal zachovaný do-posiaľ.

Nádherné počasie lákajúce naprechádzku do prírody a možnosťspojiť ju s hlbokým duchovným zá-žitkom sa tento rok podpísalo podhojnú účasť. Svätú omšu za kapln-kou Panny Márie Ružencovej cele-broval správca farnosti vdp.Jaroslav Chovanec, ktorý sa vo svo-jej kázni venoval téme mariánskychsviatkov a životu Panny Márie. Posv. omši členovia výboru pozemko-vého spoločenstva - Urbárski spo-lumajitelia - ponúkli jej účastníkomchutný guláš a stretnutie pokračo-valo veselicou.

Uctievanie Ružencovej PannyMárie je spojené s tretím zjavením

Radosť 3/2011

11

Vaše meno je pre mňa tak tro-chu záhadou. Pokúšala som sa zis-tiť či je to krstné alebo rehoľnémeno, alebo priezvisko, no výsled-kom bolo len krčenie pliec. Môžetenám to objasniť?Je to krstné meno. Keď som vstúpildo rehole, rozhodol som sa, že siponechám krstné meno aj ako re-hoľné, lebo máme takú možnosť.Remigius je meno, ktoré sa v Poľ-sku používa, je u nás dosť známe.Na Slovensku je to menej známemeno. Pochádza s francúzštiny, jeto francúzske meno, od sv. Remi-giusa, hlavného patróna Fran-cúzska. A moje priezvisko je Górski.

Čo priviedlo poľského„chlapca“ na Slovensko?Vstúpil som do rehole v Poľsku, tamsom bol v noviciáte a študoval somdva roky vo františkánskom semi-nári v Krakove. Kvôli tomu, že vPoľsku máme dosť povolaní, mámemožnosť študovať v zahraničí. Pô-vodne som chcel študovať v Izraeli,lenže kvôli teroristickým útokomtam nikoho neposlali. No a bolaešte nejaká stará ponuka zo Slo-venska, tak som si povedal, že Slo-vensko je príbuzná krajina,je blízko, takže pôjdem. Napísalsom žiadosť či by som mohol pokra-čovať v štúdiu v slovenskej provin-cii v Bratislave. Keď sa dve stranydohodli a dali súhlas, tak som na-stúpil do Trnavy kvôli vyučovaniuslovenského jazyka, a potom somdokončil štúdium v Bratislave u je-zuitov na teologickej fakulte. Poroku som sa rozhodol, že chcemostať v tejto provincii, takže som sinapísal žiadosť, aby som moholbyť členom slovenskej provinciemenších bratov.

Rozhovor s ...

Prečo ste si vybrali práve fran-tiškánov? Čím vás oslovili?Ja som z mesta, kde máme veľa re-holí, sú tam aj františkáni, aj domi-nikáni. Moja prepojenie sfrantiškánmi je už od malička. Otecako policajný dôstojník nemoholmať cirkevný sobáš, pretože by boliprenasledovaní. Ale s mamou sarozhodli, že chcú mať ten sobáš.Mama ako učiteľka, ako to vtedy zakomunizmu chodilo, nemohla vy-znávať svoju vieru verejne. Chodilipo rôznych farnostiach, prosili, žekto by ich zosobášil. Všetci mali ztoho strach, ale prihlásil sa jedenfrantiškán. Povedal: „Dobre, javás zosobášim, ale bude to v noci.“Takže zo svadobnej hostiny odišli av noci mali svätú omšu a cirkevnýsobáš v kostole. A hoci bývali v inejčasti mesta, mali potom s tým fran-tiškánom blízky vzťah. Povedal bysom, že boli akoby jeho dlžníkmi. Atak z vďaky chodievali vždy k fran-tiškánom. Už ako malého chlapcama dali za miništranta. Miništran-tom som bol od dvanástich rokovaž do maturity, kedy som sa rozho-dol, že k nim vstúpim. Takže tí fran-tiškáni boli celý život so mnou a jasom bol pri nich. Ja som poznal ichživot a vždy ma to povolanie lákalouž od malička. Niekto hovorí, že jeto vyučené povolanie, ale to povo-lanie som cítil odkedy sa pamä-tám. V živote sú rôzne povolania,každého Boh povoláva v rôznomokamihu. Koľko je povolaní, toľkoje rôznych spôsobov a ja som to užcítil od malička a vedel som, žebudem františkánom. Ten franti-škánsky duch bol už nejako vo mnea myslím, že to bolo aj kvôli rodi-čom, ktorí vždy cítili, ako som už

povedal, ten blízky vzťah k franti-škánom.

Spomínali ste, že ešte študu-jete...Áno. Rozhodol som sa, že by somchcel ísť do Ríma na štúdiumutriusque iuris, to sú dve práva -občianske a cirkevné. Požiadavkabola taká, aby som prišiel už s li-cenciátom z teológie, takže som sarozhodol, že so súhlasom svojichpredstavených pôjdem do KrakovaZačal som štúdium licenciátno -doktorantské- z dogmatiky s eku-menizmom. Chcem sa zaoberaťnajmä sviatosťami, hlavne manžel-stvom v katolíckej a v pravoslávnejCirkvi. Keď Pán Boh dá, že štú-dium dokončím, potom by somišiel na štúdium do Ríma.

Prečo ste si vybrali právo?Ja som z policajno – právnickejrodiny. Prvýkrát som sa stretol skanonickým právom ešte v Poľsku.No a keďže máme v rodine dosťprávnikov alebo policajtov, pove-dal som si, že je potrebný aj cir-kevný právnik, aby sa to nejakovyvážilo. Zaujímajú ma predpisy.Samozrejme, nie z dôvodu, abyčloveka strašili, ale aby slúžili.Teda využiť právo na službu dru-hému človeku.

Napriek tomu, že ste toho po-stíhali už pomerne dosť, vyzeráteveľmi mlado...V novembri budem mať 29 rokov.

Máte aj nejakých súroden-cov?Mám len sestru. Sestra býva vKrakove. Sme len dvaja, ale mámenaozaj krásny súrodenecký vzťah.Ona skončila právo, pracuje vjednej súkromnej firme. Je o rokstaršia.

Je kňazom len pár mesiacov. To, že jeho pôvod prekračuje hranice Slovenska, prezrádza jeho prízvuk amusím priznať, že práve tento prízvuk, a tiež aj jeho spôsob kázania mi veľmi pripomínajú Svätého otca -Jána Pavla II. Oslovila som ho s prosbou o rozhovor pre náš farský časopis a on ochotne súhlasil. Páter„Remig“.

Radosť 3/2011

12

Ak vám zostane popri vašichpovinnostiach voľný čas, ako ho trávite?Rád sa idem trošku pobicyklovať ,času na to bolo predtým dosť. Terazsi vážim tie študentské roky . Po vy-sviacke jednoducho veľmi cítim, žemi ten čas rýchlo beží. Okrem pas-torácie venujem čas aj štúdiu.Mám teraz na starosti prípravu jed-ného sympózia. Vždy mi chýba tenčas a nájsť si nejaký okamih nanejaké zážitky je dosť ťažké.Večer, keď už vidím, koľko jehodín, hovorím si, čo som eštemohol spraviť, ale bohužiaľ, ne-stíham. Mám rád opery. Každýdruhý týždeň som v Krakove apo škole večer sa so sestrou do-hodneme, že pôjdeme do operyalebo divadla. Ale milujemhlavne operu- klasiku. Moje ob-ľúbené dielo je opera od Pucci-niho – Turandot.

Vybrali ste sa cestou rehoľ-ného kňaza. Je rozdiel medzirehoľným a diecéznym kňa-zom? Myslím si, že cieľ máme ten istý,len spôsob života je rozdielny, pre-tože my máme komunitu. Mámesvoje vnútorné právo, rehoľnéprávo. Žijeme podľa troch sľubov.Oni nie sú viazaní chudobou, myáno. Oni tiež majú poslušnosť, sa-mozrejme aj celibát. Takže určite jerozdiel, ako hovorím v spôsobe ži-vota a vo vnútornom práve aj v cha-rizme. Každá rehoľa má svojucharizmu, ktorá je iná, charakteris-tická pre ňu. V duchu svojho zakla-dateľa.

Aká je teda františkánska cha-rizma? Hlavný obsah svätého Františka ježiť podľa evanjelia a hlásať evanje-lium. Samozrejme, môžeme praco-vať v rôznych oblastiach, ale vduchu evanjelia. Teda tam kde sme,máme niesť toto Božie slovo.

Vedeli by ste vymenovať pozi-

tíva života rehoľného kňaza v ko-munite oproti životu diecéznehokňaza, ktorý často zostáva sám?Povedal by som, že všetko má svojepozitíva i negatíva. Je tu jedna vec- fakt, že človek sa cíti v komuniteako v rodine. Vrátim sa a viem, ženie som sám. Vedľa mňa bývajúďalší piati – šiesti, záleží od komu-nity. A človek tak necíti opustenosťa samotu. Hoci občas, ako vieme,

v každej rodine sú aj nepochope-nia, je aj výmena názorov, čo je sa-mozrejmé, je to ľudské. Neberiemto určite ako príťaž, ale bývajú dni,kedy človek pocíti samotu a myslímsi, že aj to je potrebné. Ale viac mivyhovuje život v spoločenstve. Pre-tože tam, kde sú už dvaja, traja,možno povedať, že ľahšie sa zná-šajú nejaké ťažkosti, pretože človeksi vždy nájde nejakú bratskú dušu,s ktorou sa môže porozprávať a po-deliť sa aj so smútkom, aj s rados-ťou. A to je pekné. Hocinepodceňujem život diecéznehokňaza. Len si myslím, že občas onito majú ťažké, náročné.

Položím vám svoju tradičnúotázku, ktorú dávam všetkým kňa-zom- čo pre vás osobne znamenákňazstvo?Kňazom som od júna, tak to nie je

ešte dlhý čas. No kňazstvo je premňa tajomstvom. Pretože somvidel aj na gymnáziu mnohých,povedal by som, že nadaných, ktoríby mohli byť prínosom pre Cirkev,ale nešli. Prečo Boh povolal právemňa, to je tajomstvo. Veď kňazstvodokonca aj je tajomstvom. Tajom-stvom, pri ktorom sa človek občaszastaví. Ale či sa pýtať prečo? My-slím si, že sa nepatrí pýtať, prečo

si ma Boh povolal, ale keď si mapovolal, treba sa viac dať dorúk Prozreteľnosti. A samo-zrejme, v kňazstve treba hľadaťradosť. Nie kríž, ale radosť. Jeto aj obrovská výzva pre človekaa výzva aj pre mňa, aby som boldobrým Božím služobníkom.Pretože som mal aj takú, pove-dal by som malú túžbu - chcelsom byť chirurgom. Ale povola-nie ku kňazstvu bolo silnejšie.Myslím si, že teraz v kňazstve ječlovek iným lekárom - lekáromduší. Občas sa fakt cítime malí.Ja som kňazom krátko, ale člo-vek občas stojí pred problémoma povie: „No, neviem, Bože,

pomôž mi.“ Vtedy musí kňaz ve-dieť, že človek vystupuje ako inpersona Christi -v osobe JežišaKrista. Teda, že musí už prestať to,že som tam ja a dávať priestor Je-žišovi Kristovi. Podstatné je, akosom povedal, hľadať radosť vkňazstve a odovzdať sa Božej pro-zreteľnosti. Idem- už neplním svojuvôľu, ale Božiu vôľu. Idem tam,kam Pán chce.

Vnímate nejaký rozdiel medziveriacimi v Poľsku a veriacimi naSlovensku?Ťažko je to porovnávať, pretože naSlovensku bol silný komunizmus,bolo to iné než v Poľsku. Kláštoryboli u vás pozatvárané. U nás bolovšetko pootvárané. Samozrejme,štátna kontrola bola, ale určitá tra-dícia, ktorá bola tu na Slovenskuprerušená, u nás v Poľsku nie.

Radosť 3/2011

13

Samozrejme, mali sme aj silnéosobnosti, ktoré vštiepili ľuďomtakú obrovskú lásku k Panne Márii,napr. kardinál Wyszyński . Tá láskaje vlastne taká obrovská úcta. Súobčas aj také zvyky, ktoré sú nepo-chopiteľné na Slovensku, že ľudiasa na to pozerajú ako na niečozvláštne. Samozrejme, pristupova-nie ľudí k náboženstvu a k viere jerôzne, podľa kraja v Poľsku. Možnoto rozlíšiť. Juh je viac náboženskyzaložený, severozápad je trošičkamenej- sú tu už viac západnévplyvy. Ale ťažko je to porovnať. Nomyslím si, že Orava je taká špeci-fická, že tu môžem porovnať životv Bratislave a tu na Orave a vidím,že je to obrovský rozdiel. Chcempovedať, že tu je to viac príbuzné kPoľsku, človek sa cíti viac rodinne.Ľudia si viac všímajú jeden dru-hého, v Bratislave je taká anony-mita. Preto na Orave, keď pozerámna náboženstvo, je to tu pre mňaniečo také blízke ako v Poľsku.

V súčasnosti sa často stretá-vame so slovom kríza. Akoby sadostala do všetkých oblastí života.Hovoríme o kríze rodiny, autority,vzťahov...Z nášho kresťanského pohľadumôžem povedať len to, že keď poze-ráme na krízu, tak sa pýtam či tamBoh má miesto. Máme teraz krízu vrodine, tak sa pýtam: „Kde je Bohv tejto rodine? A kde je tá láska, čobola na začiatku?“ Samozrejme,keď ide o rodinu, chýba tam dobrázdravá komunikácia. Chýba to, žeľudia si nedokážu vzájomne dôve-rovať, ani sa rozprávať jazykomlásky. Strácajú zmysel posvätnostirodiny. Otvárajú sa pre nejaké novéprúdy. Nehovorím, že všetko, čo jenové, je zlé, ale nie všetko, čo jenové, musí byť dobré. Človek sa ne-musí pre všetko otvárať a prijať. Vtom spočíva dnes kríza v rodine, žeľudia už nevedia pochopiť, čo jeposvätná láska a úcta k sebe navzá-

jom. Ale dôvodom krízy je určite ajnejaká chamtivosť. Nejaká takásnaha nechať si niečo len pre seba-človek si začína robiť múry vo svo-jom vnútri a nechce tam pustiťdruhú stranu, manžela, manželku.Robí si nejaké rezervy a to nemôžebyť. Musí byť plne oddaný dru-hému. Lebo v tom je tá sviatostnosťmanželstva. A ekonomická kríza?Ja nie som ekonóm, ale myslím si,že vždy je niekto, kto môže, kto sasnaží nejako získať na niečom.Snaží sa prichádzať s nejakými no-vými vecami - myslím to tak, žemusí na niečom zarobiť. Začínatvoriť niečo nové, čo by som pove-dal, nemá žiaden fundament - zá-klad. A všetko, čo máme, musí maťzáklad a tým základom je Boh. Keďsa stratí Boh, všetko padne. Leboto nemá dobrý základ.

Ste mladý, a preto si myslím,že dokážete viac osloviť mla-dých...Fíha, musím sa priznať, že somasi nejaká výnimka, ale lepšie sami pracuje zo staršími. Snažím sapochopiť ich ťažkosti. Pretožekaždý z nás dosiahne tento vek a nato sa treba pripraviť. Samozrejme,nepodceňujem ani mládež, pretožemládež je našou budúcnosťou. Amyslím si, že vo svete je dosť veľabojov z rôznych strán o mládež.Kvôli tomu, že ako si teraz vyfor-mujeme mládež, taká bude budúc-nosť. Preto Cirkev vždy dáva dôrazna deti a mládež. Potrebujeme sivychovať dobrých katolíkov, kto-rých budeme mať v rôznych pro-strediach, na rôznych univerzitách.Aby sa nehanbili povedať: „Ja somkresťan.“ Aby sa nehanbili dávaťpríklad života. Potrebujeme dob-rých budúcich katolíkov v medicíneako lekárov. Aj právnikov. Aby po-znali tie správne hodnoty. A pretopráca s mládežou je veľmi pod-statná. Aby sa im ukázali aj inéhodnoty, než sú tie, na ktoré pouka-

zuje súčasný svet. Aby sa im uká-zalo, že okrem hodnôt materiál-nych, sú aj hodnoty duchovné.Samozrejme, nechať to vždy naslobode človeka, nech sa človeksám rozhodne.

Máte nejaké obľúbené výroky,citáty, ktoré vám pomáhajú po-kračovať, keď vám je ťažko?Pre mňa je podstatné: ,,V Bohu jemoja sila.“ Potom: ,, Ježišu dôve-rujem Ti.“ A tretím je biskupskéheslo môjho patróna, svätého Re-migiusa: „Všetko na Božiuchválu.“ Dáva mi to vnútornú silu.Aj to, že sa pozriem na obraz alebona kríž a viem, že nie som sám.Keď vidím v Ježišových rozprestre-tých rukách, že on ma berie, že maobjíma. Keď je človeku veľmiťažko a pýta sa: „Bože, prečo sima opustil?“ Myslím si, že keď takčlovek občas povie, nie je tohriech. Je samozrejmé, že takéchvíle má každý človek v živote.Vtedy treba ísť pod kríž a povedať: „Verím, v tebe je moja sila.“ Aleberiem to tak, že každý má svojkríž, ale ten kríž nie je až taký, žeby to človek nevedel zniesť. Boh bynám taký kríž nedal. Pre mňa vieranie je vtedy, keď je mi dobre, cítimsa radostne, všetko sa mi darí. Nievtedy, keď sa mám dobre, tak Bohuďakujem a verím v neho. Pre mňato nie je dôkaz viery. Ale keď člo-vek ide do tmy, je v tme, cíti opus-tenosť, nič sa mu nedarí, cíti saako biedny v tme, všetko vidí akobyspoza hmly a v takejto vnútornejtme povie: „Bože, ja fakt v tebaverím.“ To je pre mňa najväčšídôkaz viery. Pretože Boha trebahľadať aj v priepasti. Boh nežijelen tu na povrchu. Treba ho hľadaťv hĺbke. Človek občas musí pad-núť, a tak je to i v mojom živote. Ajv rehoľnom živote. A také pády ešteprídu.

Ďakujem za rozhovorRenáta Janoviaková

Radosť 3/2011

14

Rímskokatolícka cirkev, farnosťTrstená v partnerstve s mestomTrstená, gminou Jablonka a Orav-ským centrom kultúry v Jablonkepodali spolu žiadosť o nenávratnýfinančný príspevok s názvom Pro-pagácia sakrálneho umenia hornejOravy. Projekt bol schválený s

oprávnenými nákladmi vo výške 43466,23 EUR, z toho zo zdrojov Eu-rópskej únie bude poskytnutýchmaximálne 35 870,99 EUR a zoštátneho rozpočtu SR 5 421,93EUR. Z uvedených oprávnenýchnákladov projektu je 25 301,23EUR určených na aktivity realizo-vané rímskokatolíckou cirkvou, far-nosťou Trstená a 18 165,00 EUR naaktivity realizované mestomTrstená. V rámci projektu farnosť

zrealizovala rekonštrukciu organaRieger-Kloss opus 3420, v ktoromsa vymenili pôvodné pneumaticko-elektrické časti registrovej traktúrya nahradili sa elektromagnetmiLaukhuff. Súčasne sa elektrifiko-vala manuálová spojka I/II, ktorábola pôvodne mechanická. Realizá-

cia týchto prác odstránila nedo-statky organa, ktoré boli uvedené ajv kolaudačnej zápisnici z roku1974. Ďalšou aktivitou, ktorú far-nosť zrealizovala v predchádzajú-com období bola rekonštrukciainteriéru veže kostola, kde boli vy-menené podlahy a opravené scho-disko, kompletne bola zrealizovanánová elektroinštalácia (z vlastnýchzdrojov mimo projekt). V rámci in-teriéru veže vznikli expozičné prie-

story, ktoré boli slávnostne otvo-rené 2.10.2011. Mesto Trstená rea-lizuje v rámci projektu dvevýtvarné súťaže, zakúpili sa vý-stavné panely a postupne sa reali-zujú koncerty. Prvým bolokoncertno-recitačné podujatie,ktoré sa konalo 3. júna 2011 podnázvom: P. O. Hviezdoslav hovorí.Počúvajme! Ďalším bol koncertzaradený do programu Trstenskejorganovej jesene, ktorý sa konal18. septembra 2011 a na ktoromvystúpilo 96 účinkujúcich. Zatiaľposledným koncertom bol ko-morný koncert vo veži kostola priotváraní expozičných priestorov,na ktorom vystúpil Filip Abaffy ahudobné zoskupenie Arva z Ja-blonky. V rámci projektu sú pláno-vané ešte dva spoločné koncerty. Vsúčasnosti prebieha vo veži vý-stava prác žiakov základných škôlhornej Oravy na tému „Sakrálneobjekty v mojom meste/obci“; pojej skončení bude nasledovať ďal-šia. Celý projekt bude ukončenýzáverečnou konferenciou, pravde-podobne v mesiaci január 2012.

Projekt Propagácia sakrál-neho umenia hornej Oravy, PL-SK/ZA/IPP/II/009 jespolufinancovaný Európskouúniou z Európskeho fondu regio-nálneho rozvoja a štátnym roz-počtom prostredníctvom VÚCŽilina v rámci Programu cezhra-ničnej spolupráce Poľsko – Slo-venská republika 2007-2013.

Tomáš Kubica

Propagácia sakrálneho umenia hornej Oravy

Radosť 3/2011

15

Hudobná udalosť na hornejOrave akou je Trstenská organovájeseň, je významným impulzom vumeleckom dianí nášho regiónu asvojou kvalitou ponúka priateľomhudby naozaj hodnotné a zmyslu-plné prežívanie koncertov, na kto-rých sa zároveň zveľaďuje aformuje umelecké cíte-nie a povedomie vníma-vých poslucháčov.

Počas prvého kon-certu sa predstavil vyni-kajúci český organistaTomáš Thon, ktorý pred-stavil diela starých če-ských majstrov.

Piaty rok v už zauží-vanom cykle týchto kon-certov bol obohatený ovystúpenie hudobnýchtelies, ktoré svoje snaže-nie pretavili aj do vzá-jomnej priateľskejspolupráce. Jej výsled-kom bola dramaturgiakoncertu, na ktorom sapredstavili: chrámovýspevácky zbor Tristia-nus, spevácky zbor Affi-cio Laetitia, chrámovýzbor z Nižnej, komornýspevácky zbor Una Corda a ko-morný orchester Základnej školy vNižnej a Ivana Ballu v Dolnom Ku-bíne.

Toto hudobné zoskupenie pred-stavilo poslucháčom hodnotný pro-gram, ktorého súčasťou boliskladby: K tebe Pane, dvíham svojudušu (J. Lexmann) - tu sa organo-vého sprievodu zhostil domáci or-ganista Tomáš Kubica, ktorému sapodarilo predohrou k tejto skladbepompézne otvoriť druhý koncert vtomto ročníku. Ďalej zaznela dvojz-borová skladba Angelus Domini(Fr. Biebl), ktorú ozvláštnil zborUna Corda svojím postavením v

strede kostola pod vedením diri-gentky Romany Šumskej. SvjatijBože (S. Hristič) a Pater mi(A. Tu-čapský) boli pútavo predvedené ajvďaka svojmu hlbokému texto-vému významu, ktorý pomocou za-ujímavého hudobného stvárneniavnikal hlboko dovnútra

poslucháčov. Stredná časť koncertu patrila

komornému orchestru, ktorý môžebyť právom hrdý na svoje nástro-jové zloženie a vďaka zručnosti iľudskej ochote hudobníkov odznelidiela veľkých majstrov: Händel,Speer, G. Gabrieli, N. Paganini,Konigsperger, Telemann.

Tretia časť koncertu patrilaskladbám, ktoré zneli spoločne: Exaudi Maria (J. S. Bach - akoúprava jeho menuetu) a Jesus, blei-bet meine Freude. Záverečnú časťkoncertu doplnila aj Gloria (A.Vi-valdi), ktorá oživila celý koncert.Ten bol naozaj aj koncertom

ochoty ľudí, ktorí svoj čas obetujútakému krásnemu umeniu, akýmhudba je. Nakoniec ako perličkazaznel slávny Zbor židov - Va pen-siero, kde ako na začiatku koncertotvoril, tak touto skladbou nakonci uzavrel zvuk organa, ktorýnám bude počas ďalších dní

z Kostola sv. Martina stále znieť.Posledným koncertom tohto-

ročnej organovej jesene bolo vy-stúpenie hostí z Ružomberka, ktorípôsobia na Katolíckej univerzite.Na organe hrala Zuzana Záhradní-ková, na husliach RastislavAdamko a nádherným spevomkoncert doplnila Miriam Žiarna.Počas koncertu predstavili nielenznáme diela svetových majstrov,ale aj hudbu autorov, ktorí v minu-losti pôsobili na Slovensku, a kto-rých diela svojou kvalitoudosahujú svetovú úroveň.

Pavol Bažík

Hudobná udalosť na hornej Orave

Radosť 3/2011

16

Karmelitánsky erbNáš erb je takmer identický s

erbom pôvodných (nereformova-ných) karmelitánov, s tým rozdie-lom, že rád karmelitánov v ňom mánakreslenú "iba" horu Karmel,ktorá sa v našom erbe - erbe bosýchkarmelitánov končí krížom. Toto jejeden zo znakov, ktorými sa okreminého odlišujeme od pôvodných(niekedy nazývaných aj "obutých")karmelitánov.

Symbolika erbu je nasledovná:- v centre sa nachádza hora zakon-čená krížom - hora jednoduchosymbolizuje horu Karmel v Pales-tíne;- biela hviezda uprostred hory pred-stavuje Pannu Máriu - hlavnú pa-trónku rádu;- dve hviezdy vedľa hory s krížomsa interpretujú rôzne - najčastejšieako proroci: Eliáš a Elizeus (veľkíduchovní patróni karmelitánskehorádu) alebo aj ako: sv. Jozef a sv.Terézia Avilská (zakladateľka refor-movanej vetvy bosých karmelitá-nok a karmelitánov, ktorá spomedzivšetkých svätých výrazne vyzdvi-hovala dôležitosť úcty práve k sv.Jozefovi); - nad emblémom erbu je koruna aokolo nej 12 hviezd, ktoré tiež po-ukazujú na Pannu Máriu, zvlášť najej obraz z knihy Zjavenia;- je tam tiež ruka, ktorá drží meč a

cez meč i okolo erbu je v textovompoli v latinčine napísané: Zelo ze-latus sum pro Domino Deo exerci-tuum. (Plný som horlivosti za Pána,Boha zástupov.) - ide o výrok pro-roka Eliáša z Knihy kráľov; nápisspolu s tou rukou s mečom symbo-lizuje charakter poslania prorokaEliáša, ktorým bolo zachrániť vieruIzraela v pravého Boha. Teda kar-melitáni nachádzajú aj v prorokoviEliášovi veľkú duchovnú inšpirá-ciu.Karmelitánsky škapuliar

Mnohí z vás, milí čitatelia, stepri našej návšteve vašej farnostiprijali karmelitánsky škapuliar., iníste ho prijali už dávno predtým.Myslím si, že nie je potrebné opa-kovať výsady či záväzky vyplýva-júce zo škapuliarskej zbožnosti.Dobre však bude poukázať na to,že škapuliar býva súčasťou habitovrehoľníkov aj mnohých iných.Títotakisto nosia na sebe škapuliare.Kedysi bol totiž škapuliar bežnousúčasťou habitu a plnil funkciučisto praktickú - ako zástera, ktorámala zabrániť pošpineniu odevupod škapuliarom. Karmelitánskyhnedý škapuliar však dostal úplnenovú funkciu, ktorú určila PannaMária pri zjavení sv. ŠimonoviStockovi. Podľa tradície sa zjave-nie odohralo v noci z 15. na 16. júla(slávnosť Panny Márie Karmel-

skej) v roku 1251. Pri tomto zja-vení Panna Mária povedala sv. Ši-monovi slová: „Toto je privilégiumpre teba a pre tvojich: každý, ktozomrie s týmto škapuliarom, budezachránený." Odvtedy sa teda kar-melitánsky škapuliar stal význam-ným znakom ochrany Panny Máriea zároveň prostriedkom, ktorý námmôže pomôcť správne pochopiť aprežívať úctu k tejto presvätejPanne. Obrad požehnania a vklada-nia škapuliara o tom píše takto:Škapuliar je "skutočne miniatúr-nym habitom tohto rádu, ktorý nato, aby mohol žiť a nasledovať Je-žiša Krista, vybral si duchovnúskúsenosť rodinného príbuzenstvas Máriou ako sestrou, matkou avzorom. Pridruženie ku karmeli-tánskej rodine a rodinná spriazne-nosť s Máriou nadobúda podstatnýkomunitárny a cirkevný charakter,pretože Mária pomáha všetkýmsvojim deťom nájsť v Kristovi cestuk Otcovmu domu. Škapuliar jetakto malým znakom veľkého kar-melitánskeho ideálu: intimity sBohom a priateľstva medzi uče-níkmi." (OPVS, bod 6. a 7.)Poriadok dňa u bosých karmeli-tánov

Jedna z najčastejších otázok,ktoré dávajú ľudia, keď sa chcú do-zvedieť o rehoľníkoch niečo viacje: „Ako vyzerá váš program dňa?"

Posvieťme si na Karmel...Milí čitatelia časopisu Radosť, sestry a bratia v Kristovi.Počas návštevy vašej farnosti sa pán farár Jaroslav na mňa obrátil s pro-

sbou o napísanie článku. Priznám sa, že mám veľmi slabú skúsenosť z písaniapríspevkov do časopisov. Napriek tomu však dúfam, že vás tento článok aspoňniečím zaujme a možno sa vďaka nemu dozviete aj niečo nové o nás - bosýchkarmelitánoch, o škapuliari či o výstavbe kláštora v Lorinčíku.

Najprv sa chcem v mene našej komunity v Lorinčíku ešte raz veľmi peknepoďakovať za milodary, ktorými ste nás tak hojne obdarovali počas zbierky vnedeľu 2. októbra a ktoré nám ešte aj v týchto dňoch od vás prichádzajú pošto-vými poukážkami alebo bankovým prevodom. Naozaj, veľká vďaka vám, lebomôžeme takto živiť nádej, že sa nám už tento rok podarí dostať pod strechuhrubú stavbu. K tomu sa však vrátim ešte neskôr.

Radosť 3/2011

17

Aby som poodhalil aspoň trochurúško tohto "tajomstva", prezradím,že bežne sa v našich karmelitán-skych komunitách stretávame v ka-plnke na prvých modlitbách zbreviára o 6.00 hod. Potom oby-čajne nasleduje sv. omša pre celúkomunitu. Po nej je prvá hodinarozjímavej - vnútornej modlitby.Nasledujú raňajky a práca. Obed-ňajšia modlitba je zakončená krát-kym spytovaním svedomia. Poobede býva čas rekreácie - voľnýčas trávený spoločne - pri ktorom samôžeme ísť prejsť, rozprávať sa,niečo si zahrať, a pod. Potom jeopäť čas práce, ktorý zakončuje ve-černá modlitba vešpier, po ktorýchnasleduje druhá hodina tichej rozjí-mavej modlitby. Niekomu sa

možno bude zdať, že dve hodinyrozjímania denne je príliš dlho, žeto by asi ani nevydržal, ale poviemvám, že keď zakúsime krásu a dô-ležitosť tejto modlitby pre náš du-chovný život, tak nám môžu byťdve hodiny niekedy aj málo. :-)

Po rozjímaní nasleduje večera,záverečná modlitba kompletória anočný odpočinok.

Naša karmelitánska charizma -obnovená sv. Teréziou Avilskou -stojí vlastne na dvoch hlavných pi-lieroch: na modlitbe a na živote vspoločenstve. Čo sa týka toho dru-hého, tak prakticky všetky mod-litby, sv. omšu, čas rekreácie, ako ajstravovanie prežívame v spoločen-stve, na ktorom sv. Terézii veľmizáležalo. Máme totiž vytvárať ko-munity plné vzájomného priateľ-stva, lásky a porozumenia v

Kristovej blízkosti, tak ako ju tvo-rili aj apoštoli s Pánom Ježišom.Na druhej strane modlitba a tonajmä vnútorná rozjímavá mod-litba, ktorú praktizujeme, si vyža-duje určitú samotu i mlčanie, bezktorých si ju nemožno predstaviť.Preto o bosom karmelitánovi čikarmelitánke môžeme povedať, žev istom zmysle je na jednej stranepustovníkom, ale zároveň na dru-hej strane je aj živým členom spo-ločenstva Ježišových priateľov.Aktuálne z výstavby

Aj vďaka príspevkom mnohýchz vás môžeme pokračovať v ďal-šom priebehu výstavby nášho no-vého kláštora v Lorinčíku. Názovobce Lorinčík pochádza od menasv. Vavrinca - hlavného patróna

miestneho kostola: Vavrinec v la-tinčine znie Laurentius - z toho Lo-rinčík. Lorinčík je síce iba malámestská časť Košíc, no napriektomu je veľmi krásna.

V nádhernom lesnom prostredíLorinčíka sme minulý rok začalistavať kláštor, ktorý pre nás bosýchkarmelitánov na Slovensku budeten najdôležitejší. (Pripájamefotky-strana 23 -aktuálne číslo Ra-dosť.) Ako môžete vidieť na foto-grafiách, dokončenie múrovprvého poschodia sa chýli kukoncu a zároveň sa už začali prí-pravné práce na osadenie oceľovejkonštrukcie strechy nad kaplnkou.Ak sa nám s Božou pomocou tentorok podarí strechou zakryť hrubústavbu kláštora, tak sa na budúcirok budeme môcť začať venovaťvnútrajšku.

Na záverAk by ste sa o nás chceli do-

zvedieť viac informácií, môžete siich prečítať na našej internetovejstránke: www.bosikarmelitani.sk.

Drahí čitatelia, všetkých vászahŕňam do svojich modlitieb a zacelú našu komunitu vás ubezpeču-jem, že na vás v modlitbe pamä-táme. Ako som to spomínal prinávšteve 2. októbra, každý mesiacslúžime za našich dobrodincov apriateľov sv. omšu, takže tamBohu predkladáme aj vás i vašeúmysly. Chcem však aj ja vásveľmi poprosiť o modlitbu za našukomunitu, ako aj za dielo výstavbykláštora v Lorinčíku. Verím, že ajs vašou modlitebnou podporoustavbu raz úspešne dokončíme a

budeme vás môcť pozvať na po-žehnanie tohto diela.

Ak by niekto z vás ešte chcelvýstavbu podporiť, môže tak uro-biť na toto naše číslo účtu:2649349054/0200 (do správy preprijímateľa môžete uviesť: milodarpre kláštor, prípadne svoju adresu).Veľmi nám vždy pomôže aj mož-nosť získať nejaký materiál či re-meslá za symbolickú cenu.

Prajem vám, aby mocný prí-hovor nebeských patrónov posil-ňoval vaše rodiny i farskéspoločenstvo a spomienka na zos-nulých veriacich dodala silnúnádej na stretnutie sa raz s nimi vkráľovstve večného šťastia, láskya pokoja.

S modlitbouotec Andrej Valent OCD

Radosť 3/2011

18

Farský deň

Tohtoročné leto nám nedoprialoveľa slnečných lúčov. No koniecaugusta, akoby chcel vynahradiť to,na čo zabudol jeho začiatok, a tiežjeho brat júl. Slnko svietilo opre-teky. Blížil sa začiatok školskéhoroka a my sme začali plánovať far-ský deň. Ten tohtoročný sme chcelispraviť v indiánskom duchu. Vy-brali sme si 1. september - deň,ktorý predlžuje deťom prázdniny avšetkým dáva možnosť stihnúť to,čo zameškali - jedným oddych adruhým prácu. Deň pred 1. septem-brom to vyzeralo kadejako. Po ob-lohe sa začali premávať oblaky avyzeralo to, že počasie nám nedo-žičí radosť stretnúť sa. No oblaky siz nás len poriadne vystrelili, ako saobjavili, tak aj zmizli. 1. septembersa zobudil do hmlistého rána. Zazávojom hmly sa dalo vytušiťusmievavé slnko, a tak to, čo bolopripravené, zmenilo svoje miesto -na aute i na našich chrbtoch sa po-maly všetko presúvalo na Bubeník.No a kým slnko vysušilo poslednékvapky rosy a odostrelo celý závojhmly, na kopci už boli pripravenéstanovištia a pomaly sa zbiehali tí,ktorých oslovila ponuka spoločnestráviť voľný deň. Na začiatok sa

jednotlivé ro-diny snažilipremeniť naIndiánov - vy-rábali obleče-nie, čelenky,p r a k y . . .Potom ich ča-kalo plneniejednotlivýchúloh: lov bi-zónov, streľbalukom i šíp-kami, triafa-nie do pohyb-livého cieľa,rozlišovanie

stôp aj vedomostná súťaž zo životaIndiánov. A keď každý absolvovalvšetky súťaže, išlo sa opekať.Chlapi pomohli založiť oheň v oh-nisku i v grile a príprava jedla sazačala. Občerstvenie mizlo zo stolaa končilo v našich hladných žalúd-koch. Po jedle nasledovalo vyhod-notenie súťaží - slova ajodmeňovania sa ujal náš náčelník.Vďaka sponzorským darom pána

Jankoľu, mohol odmeniť všetkýchzúčastnených. Potom náš náčelníkmusel odísť - čakali ho ešte iné po-vinnosti. Odišli aj niektoré rodiny.Tí, čo zostali, strávili zvyšok časusúťažami a hrami. Všetci sme sazabavili a príjemne unavení sme savracali domov.

V mene všetkých zúčastne-ných chcem poďakovať nielen pá-novi Jankoľovi za jeho sponzorskédarčeky, ale aj náčelníkovi, sr.Júlii, sr. Teofile, Ivanke, Alžbete,Dominike a Tónovi za pomoc priorganizácii, pani Didekovej zasponzorské poskytnutie látky naindiánske kostýmy /štedro nám po-máha aj s látkou na kostýmy prefarské ochotnícke divadlo/ aj pá-novi Bukajovi, ktorý nám na Bube-ník vyviezol to, čo sme nedokázaliodniesť. No a poďakovanie patrí ajvšetkým zúčastneným. Ich úsmevna tvári a radosť v srdciach bolaodmenou pre všetkých, ktorí tentodeň pripravili.

Renáta Janoviaková

Radosť 3/2011

19

cítiace bytosti.Tých pár sekúnd, kým začala

znieť hudba, bolo v triede hrobovéticho. Zrejme si ani neuvedomili,že práve ukazujú to, o čom sme ho-vorili. Už nijakú úlohu nezohrávalúčes, líčenie, oblečenie... Vo chvíli,keď začali tancovať, boli ich tváreplné tichej - nevypovedanej bolestia tiež lásky, ktorú cítia k tomu, prekoho tanec nacvičili. Do tohotanca každý vložil celú svoju by-tosť. Neboli to len nacvičené po-hyby, tým tancom vyjadrili to, čonedokážu povedať. Tancovali tak,akoby sa na nich Lukáš pozeral.Bolo to také nefalšované a plnéúprimnosti, až ma to úplne dojalo.Hudba dohrala, tanec skončil...Spoločné tľapnutie rukami a spo-ločný pokrik hovoril o tom, že ťa-hajú za jeden povraz. Hoci sa toniekedy nezdá, stoja jeden pri dru-hom a nie sú si ľahostajní. Lenmaskou na tvári niekedy zakrývajúto, s čím si nevedia poradiť. Ajtakí sú mladí...

Renáta Janoviaková

„Miluj a rob čo chceš!“Tieto slová sv. Augustína som napísala na jednej vyučovacej hodine v ôsmej triede na tabuľu s tým, nech

každý porozmýšľa čo pre neho znamenajú. Odpovede boli naozaj pestré. Niektoré z nich vám prinášam, abysme nielen videli ako uvažujú naše deti (birmovanci), ale aby sme sa aj sami skúsili zamyslieť, čo znamenátento citát pre nás.

„Láska je pocit. Veľmi dobrýpocit medzi dvoma, ale aj viace-rými ľuďmi. Je to tá najsilnejšiavec, aká kedy existovala. Určite jesilnejšia ako nádej a viera. Nepo-dobá sa pýche, závisti, lebo nie jehriechom. Láska nikdy neza-nikne.“

„Láska je keď sa stretnú dvasrdcia, spoja sa a vytvoria jednoveľké. Láska nikdy neumiera, ne-závidí. Bez nej je život veľmismutný. Objíma nás z celej sily. Ak

spadneme, pomáha nám vstať.Bez nej sa sám nepostavíš.“

„Ľudia spravia pre láskuvšetko. Nie je sebecká, nikdy ne-zradí, nezanikne. Lásku vyjadru-ješ svojej rodine, priateľom, aledávaš ju pocítiť aj iným ľuďom.Je tým najkrajším na svete.“

„Keď naozaj miluješ, taklásku nemôžeš stratiť. Je to naj-krajší dar, s ním nemôžeš byťsám.“

„Láska prináša bolesť, plač aj

trápenie. Je to aj viera, trpezlivosťúsmev a šťastie. Láska je tehoten-stvo, ale nie bez manželstva. Jekrásna keď miluješ toho správ-neho človeka.“

„Láska je keď sa dvaja ľudiamajú radi. Rozhodnú sa byť spolua zosobášia sa a majú deti. Sexbez lásky nie je správny. Najhoršieje, keď potom nechcú dieťa adajú ho preč. Je to zabitie živéhočloveka. To už láska nie je!“

Andrea Šprláková

Aj takí sú mladí...Prišla som na hodinu. Otázky

nemali konca - kraja. Týkali sa bir-movky, vedomostí...Sem - tamniekto vykríkol, neposedne sa za-hniezdil na stoličke, ba ktosi aj vy-skočil. Plní šibalstiev v očiach namňa hľadeli a skúšali obratnosťmôjho jazyka i moje poznatky. Atreba povedať, že aj trpezlivosť. 18žiakov- taká obyčajná trieda, pove-dali by mnohí. Zrazu zaznelaotázka, ktorá zmenila pôvodnýsmer hodiny: „Pani učiteľka, mohliby sme vám ukázať tanec, ktorýsme nacvičili pre Lukáša?“ Pri-

kývla som. V tej chvíli bol vmojom notebooku zastrčený USBkľúč s hudobnou nahrávkou a detirozostavené v priestore triedy.Mierny hluk, ktorý spôsobili presu-nom, dokázali celkom utíšiť bezmôjho napomenutia, oni sami samedzi sebou vzájomne utišovali.Možno budú teraz mnohí pohor-šení - na hodine tancovať a na ná-boženstve! Kto to kedy videl!

Myslím si a som presvedčená otom, že ten tanec tam úplne zapa-dol. Rozprávali sme o maskách,ktoré si dávame, aby iní nevideli,

akí skutočne sme.O tom, že tiemasky nám častoslúžia ako brneniepre našu zraniteľ-nosť, lebo sa jubojíme iným uká-zať. O tom, žehoci sa to niekedytak zdá, nie smeiba stroje vykoná-vajúce nejakú čin-nosť, ale sme

Je to kresťanské?Často zvykneme hovoriť o tom,

že deti či mladí sa nevedia správaťv kostole. Rozmýšľam o tom, akýim dávame príklad a pred očamimám nedávnu udalosť, ktorá madosť zarazila.

Bol týždeňpred prvým piat-kom, kedy súkostoly plnšienež zvyčajne. Vpiatok sa dcéravrátila z kosto-líka dosť rozhor-čená. „Mami,vieš, čo sastalo?“ začalaotázkou. A vy-rozprávala mi, čoju tak rozhorčilo.Svoj príbeh za-končila otázkou:„Ako to môžu?“Nevedela somodpovedať, lensom cítila spolu sňou rozhorčenienad takým sprá-vaním a tiež kustrpkosti. O čo išlo?

Kostolík bol tak plný, že sa za-plnila aj celá chodba za dverami.Medzi ľuďmi, ktorí prišli spoločnesláviť Kristovu obetu, bola aj mladárodinka s dvoma deťmi. Jednomohlo mať 2-3 roky a druhé okolo½ roka. No a ako to už býva, takétodeti nie vždy dokážu sedieť úplneticho. To mladšie z času na čas za-triaslo hrkálkou a snažilo sa niečo„povedať“. To staršie sa občas po-stavilo, prešlo po uličke, niečo saspýtalo mamy. Ale takéto správa-nie detí prekážalo istým dvomženám. Najskôr len škaredo zaze-rali. Neskôr, keď mamka neodpo-vedala na ich krivé pohľady tak,ako zjavne očakávali, slovne judrzým spôsobom vyzvali, aby išla

aj s deťmi von z kostola, lebo onisa nemôžu sústrediť na sv. omšu.

Žena pohľadom hľadala zá-chranu u ostatných ľudí, no niktonič nepovedal. Ozval sa jej manžel.Previnilo sa snažil vysvetliť, že

chodí dopoludnia do práce, a tak samu nedá ísť na sv. omšu ráno a zo-stať večer pri deťoch, aby mohlaísť zasa manželka. Boli na svätejspovedi a keďže je prvý piatok,radi by šli aj na sv. prijímanie. Nonenasledovalo žiadne pochopenie,len nová výzva, aby šli von, lebodeti ich rušia. Vtedy otec vyhadzo-vanej rodiny podotkol, že keď ichtie deti vyrušujú, prečo nejdú dnu,je tam ešte dosť miesta. A mamkanašla odvahu, aby sa spýtala ďal-ších prítomných či aj im deti pre-kážajú a rušia ich. Ich pokrúteniehlavou im dodalo odvahu zostaťnapriek tomu, že spomínané ženyich neustále bombardovali nevraži-vými pohľadmi a bez prestania siniečo pošuškávali. Zaujímavé, že

vzájomný rozhovor ich v prežívanísv. omše nerušil- podotkla dcéra.Hneď po sv. prijímaní mladá ro-dinka odišla, nechceli rušiť.

A tak si dávam otázku: „Je ta-kéto správanie kresťanské? Je kres-

ťanské doslovavyhnať nie-koho z kos-tola, len preto,že má malédeti a tie san e s p r á v a j úadekvátne po-ž i a d a v k á mn i e k t o r ý c h„kresťanov“?A čo tíostatní? Prečosa nik neoz-val?“ Hlavne,že sa sťažu-jeme, že dnesmladých vkostoloch užtakmer ne-vidno... Spolus tou otázkousom veľmi

vďačná všetkým, ktorí boli v kos-tole okolo mňa vtedy, keď som tamchodila s malými deťmi ja. Všet-kým tým, ktorým neprekážali ichotázky, ich neposednosť i občasnéhlasné slová. Pamätám si, že jednoz mojich detí od chvíle, ako smevošli do kostola až dovtedy, kýmsme z neho nevyšli, opakovalo do-okola slovo „mama“ v rôznych in-tonáciách a časových intervalochmedzi sebou. Nikto na mňa kvôlitomu nezazeral ani ma neposielal sdeťmi preč. Moje deti sa stretli s lá-skavým prijatím ľudí a s pohlade-ním, ktoré im venovali tetuškysediace vedľa nás. Možno aj to jejeden z dôvodov, prečo do kostolaneprestali chodiť.

Renáta Janoviaková

Radosť 3/2011

20

Trestuhodná devalvácia slovaChoroba ZLÝCH A NEDBAN-LIVÝCH SLOV – Ježiš podľa ev.Matúša v kázni na hore pripomína:„Ale nech je vaša reč: Áno - áno,nie - nie. Čo je navyše, je odZlého.“ Áno, hovoríme veľa arýchlo, až tak veľa a rýchlo, že ne-stačíme vyberať len dobré a ro-zumné slová a v snahe vyplniť„trápne pauzy“, prekrývame zvu-kom prázdnych slov schopnosť za-počúvať sa do múdrostiuvedomelého ticha.Choroba OHOVÁRANIA – takánákazlivá, že jej podlieha čorazviac rozprávajúcich. Každý, ktopodlieha tomuto pokušenie, by simal uvedomiť, komu tým slúži.Kto ohovára, šíri, ale aj prijíma tzv.„overené správy“, robí diablovuprácu, ktorá dokáže otráviť mnohomedziľudských vzťahov.Choroba KLAMSTVA - v Kniheprísloví sa hovorí aj o veciach,ktoré Pán nenávidí: „Šestoro vecínenávidí Pán a sedmoro je preňohavnosťou: Pyšné oči, jazyk fa-lošný a ruky, ktoré prelievajú krvnevinnú, srdce, ktoré snuje zlé zá-mery, nohy, čo bežkom utekajú zazlom, kto hovorí lož ako svedok fa-lošný a ten, kto medzi bratmi zvadyrozsieva.“ Z týchto vecí sa až trivzťahujú na jazyk, a teda na slováa dve priamo na klamstvo: falošný- lživý jazyk, falošný svedok a ten,kto rozsieva zvady medzi bratmi.Ak človek nezastaví klamstvovčas, táto choroba jazyka môže byťpre neho osudnou.

Choroba UNÁHLENOSTI VREČI - jazyk je často rýchlejší akomozog. Doplatil na to aj Mojžiš.Boh ho poveril, aby šiel predľudom Izraela a prehovoril k skale,ktorá vydá vodu. Mojžiš bol užvšak unavený a nahnevaný naIzraelitov a povedal im: „Počujte,vy buriči! Budem vám môcť vyviesť

vodu z tejto skaly?“ (Nm 20,10).Potom namiesto toho, aby k skaleprehovoril, udrel ju. Pre tento sku-tok neposlušnosti, vyjadrený vunáhlených slovách, stratil výsaduvstúpiť do zasľúbenej zeme spolus ľudom Izraela. Unáhlené slovástoja nás - ľudí - mnoho výsad apožehnaní.

Jeden z príbehov o gréckom fi-lozofovi Sokratovi hovorí o tom,ako za ním prišiel rozčúlený člo-vek, aby mu žaloval, čo údajne po-vedal o ňom jeho priateľ. Sokratesvidiac hnev v očiach prichádzajú-ceho, spýtal sa ho či to, čo mu chcepovedať, preosial cez tri sitá:1. Sito pravdy – „Je to - čo chcešpovedať - pravda?“ – Návštevníkodvetil, že si to neoveroval, len topočul.2. Sito dobra – „Je to - čo chcešpovedať - dobré?“ – Návštevníkodvetil, že práve naopak, je to zlé.3. Sito potreby – „Je to - čo chcešpovedať - potrebné?“ – Návštevníkodvetil, že potrebné to nie je.Sokrates mu teda riekol: „Keď tonie je ani pravdivé, ani dobré, anipotrebné, tak to ani nehovor a ne-zaťažuj tým seba ani mňa.“

Skúsme čo najčastejšie pre-osievať svoje slová cez tri sitá anaše slová znova nadobudnú svojuhodnotu, svoje krytie Bohom.Manželská prísaha bude zase slo-vom platným do smrti a nielen for-mulkou zo scenára nevyhnutnéhopre krásne fotky a veľkú slávnosť,sľub priateľovi bude záväzkom,ktorý sa musí splniť, tzv. zaručenéinformácie budú bez overenia ne-šíriteľné, to, čo je povedané zachrbtom, bude môcť byť povedanéaj do očí...

Uvedomujeme si, koľko zla byzmizlo z ľudského spoločenstva?Tak prečo to neskúsiť?!?

Ján Banovčan

Radosť 3/2011

21

„Na počiatku bolo Slovo aSlovo bolo u Boha a to Slovo boloBoh.“ Touto vetou začína Evanje-lium podľa Jána a o kúsok ďalej po-kračuje: „A Slovo sa telom stalo aprebývalo medzi nami.“ Slovo tu má najvyššiu hodnotu,väčšiu ako čokoľvek iné, je totiž„kryté“ Bohom a stotožnené s Ježi-šom Kristom.

Vďaka slovu sa dorozumie-vame, odovzdávame si informácie,skúsenosti, učíme sa, čítame, vyja-drujeme city či pocity, jednoduchonapredujeme. A to tak vďaka slovuhovorenému z očí do očí, ale aj ho-vorenému cez telefón či skypealebo písanému vo forme listu,SMS správy, e-mailu, či zdieľa-nému cez facebook.

No prostredníctvom slova jemožné aj dezinformovať, klamať,podvádzať, osočovať, ohovárať,obviňovať, spôsobovať utrpenie,škodiť sebe, ale najmä škodiť iným.

Slová sú všade okolo nás, až máčlovek dojem, že už len slová –prázdne a bez hodnoty. Čo sme to stýmto pojmom urobili my - ľudia?Zo slov plnohodnotných sa stávajúslová prázdne, akési zdevalvovanépozostatky tej hodnoty, ktorú slovomalo, ktorá by mu mala patriť ajdnes. Naše slová akoby boli „falšo-vané“, akoby už stratili „krytie“Bohom, akoby ochoreli.Alžbeta a Anton Pariľákovci v jed-nom zo svojich článkov identifiko-vali tzv. špecifické choroby jazyka,ktoré sa rozšírili v dnešnom svete.Podľa nich sú nimi:

Choroba PRÍLIŠNÉHOROZPRÁVANIA – choroba slovtak veľmi rozšírená, že ju už prijí-mame ako normálnu. Ale Knihaprísloví vystríha: „Tam, kde je veľarečí, nechýba hriech, a preto ten,kto drží svoje pery na uzde, je ro-zumný.“

Farská matrika

Krsty Sobáše PohrebyTrstenáAdam Kapitán, Karolína Bedná-rová, Tadeáš Bednár, Šimon Šavol,Dominika Dideková, Kristína Ku-ráňová, Dominik Žuffa, PatrikValek, Martin Golvoň, Ema Lejová,Zoja Žulková, Adam Zboja, NikolDuchoňová, Sebastián Smiešny,Damián Hlucháň, Mário Bednár,Rastislav Jurči, Emanuel Zatlukaj,Šimon Graňák, Markus Kráľ, FilipBaroš, Ema Šprláková, Patrik Pa-junkÚstiePetra Chovančáková

Trstená Anton Kulla (1921), Jozef Želez-ňák (1946), Ľubomír Balák (1969),Peter Rošťák (1949), Mária Šuha-jová (1924), Peter Schifferdecker(1960), Štefánia Smolková (1945),Apolónia Lenčuchová (1936),Emília Tješová (1931), Mária Lis-sová (1943)

ZábiedovoFrantišek Mišek (1921), JanaChorvátová (1968)

TrstenáBranislav Bogár a Lucia Bakošová,Andre Kadzikowski a Daniela Daf-číková, Jozef Škumát a Eva Ková-čová, Michal Košťál a TatianaFukasová, Maroš Kupči a IvanaKubínová, Michal Furdek a LuciaZembjaková, Ľubomír Rehák aIveta Jarošová, Pavol Šuhaj aAlena Romaňáková, Miloš Buroňa Zuzana KučíkováZábiedovoMarek Šimek a Mária Maniaková,Peter Grešš a Michaela Kubíková,Jan Hušek a Jana Mišíková

Ako vplýva začiatok školského roka na miništrantovKeďže všetci miništranti sme

školopovinní, tak po oddýchnutí sipočas prázdnin, ktoré sme aj spoluprežili veľmi pestro, musíme sa usi-lovne pripravovať do školy. Popri-tom sa samozrejme snažíme plniťsvoju miništrantskú službu.

Začiatok školského roka námteda okrem prípravy do školy pri-niesol aj zaujímavé aktivity, kto-rých sa zúčastňujeme. Začal by somnovinkou, ktorá naše letné plánypremenila v skutočnosť a tou jeúčasť miništrantského tímu v mest-skej kolkárskej lige. Viackrát smehrali kolky počas leta, a preto smesa rozhodli prihlásiť do súťaže.Keďže sme len nováčikmi v súťaži,nemôžeme pomýšľať o nejakýchvysokých priečkach, ale budeme sasnažiť podať čo najlepšie výkony azlepšovať sa od zápasu k zápasu. Kdobrým výkonom by nám mal po-môcť jeden tréning do týždňa a sa-mozrejme aj účasť pána farára,

ktorý dodáva tímu nielen morálku,ale podáva aj slušné výkony.

Ďalšia už takmer tradičnáakcia, ktorá prebieha počas škol-ského roka, je piatkový futbal preminištrantov. Vďaka ZŠ R. Dilongamáme telocvičňu každý piatokvečer pre seba, a tak môžeme hrá-vať futbal aj v období zimy. Počastýchto tréningov zlepšujeme nielensvoje futbalové schopnosti, ale sa-mozrejme utužujeme aj naše kama-rátske vzťahy. V tomto roku mámepekné zastúpenie menších mini-štrantov, ktorí sa svojou pravidel-nou účasťou na tréningoch neustálezlepšujú vo svojich výkonoch, a taksa aj pripravujú na prípadný mini-štrantský turnaj vo futbale.

Od septembra sa začalo organi-zovať raz do mesiaca „teoretické“stretko pre menších miništrantov,kde sa môžu dozvedieť mnoho prenich nových vecí či už ohľadomminištrantskej služby alebo kres-

Radosť 3/2011

22

ťanského spoločenstva ako takého.Toto stretko vzniklo preto, abychlapci poznali zmysel vecí, s kto-rými sa stretávajú v kostole pri ichkaždodennej službe.

Náš program je pestrý aj poskončení prázdnin. Navyše k nemupribudla aj škola, tak vás pretovšetkých prosíme o modlitbu zanás, aby sme našu službu poprirôznych iných povinnostiach ve-deli vykonávať čo najzodpoved-nejšie a najlepšie. Za každúmodlitbu vám patrí naše úprimnéPán Boh zaplať! Taktiež, ak by malnejaký chlapec záujem stať sa mi-ništrantom a zapojiť sa tiež do na-šich akcií, tak ho pozývam, aby sapridal k nám (každý večer môžešprísť pred sv. omšou do sakristie,tam sa ti už vysvetlí čo a ako). Nieje sa čoho báť. Spoznáš novýchpriateľov a určite neoľutuješ!

Ľubomír Sahuľ

Radosť 3/2011

23

Nový kláštor v Lorinčíku

Ak by niekto chcel podporiť výstavbu, môže takurobiť na číslo účtu: 2649349054/0200

Vydáva: Rímsko katolícka cirkev, farnosť Trstená. Cenzor: ThLic. Ing. Jaroslav Chovanec. Šéfredaktorka: Mgr. Andrea Šprláková. Redaktori: Mgr. Renáta Janoviaková, PhDr. Marek Ďurčo. Grafická úprava: Aurel Šprlák. Jazyková úprava: PaedDr. Mária Ďurčová. Tlač: Ján Jankola RaR,Trstená. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, BÚ Spišské Pod-hradie 25.5. 2009, č. j.: 840/09.Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia príspevkov. Voľne nepredajné. E-mailová adresa časopisu Radosť: redakciaradost@gmail.com

Svoje nápady, návrhy, postrehy, otázky, úvahy, ... týkajúce sa farnosti, Cirkvi,posielajte na: redakciaradost@gmail.com; písomne môžete odovzdať v sakristiipo sv. omši, redaktorom alebo do poštovej schránky farského úradu s označenímčasopis Radosť.