4. číslo

Školský časopis

Školský rok 2013/2014

Tak, a je to tu opäť...nové číslo nášho

Zabroška. Chceli by sme ho venovať

všetkému, čo sa udialo a čo nás ešte len

čaká. V úvode sú napísané upútavky toho,

čo nás čaká každý školský rok. Zdá sa to byť

rovnaké, ale verte mi, nie je to tak.

September je obdobím, kedy sa veľa detí

teší do školy, aj keď to tak možno nevyzerá.

Máme tu našich prváčikov, pre ktorých je

september mesiacom plným splnených

túžob. Čakajú niečo iné než počas návštev materskej škôlky. Pre tých najstarších..áno našich

deviatakov, je to mesiac, ktorý ich posúva na cestu vlastných rozhodnutí a predstáv toho, čo

by od života očakávali. A pre tých ostatných je to mesiac, ktorý ich vytiahne zo stereotypu

prázdninových dní a nastolí im pravidelnosť v podobe každodennej návštevy obľúbenej školy

. A ja, jáj, tuším sa teraz zaškerilo niekoľko tvárí, ale verím, že aj škola má určité

čaro, ktoré je súčasťou jednej z etáp vo vašom živote. Tak a teraz sa usmejte a prečítajte si

zopár strán v našom školskom časopise, kde si každý určite nájde niečo, čo ho poteší, možno

nahnevá, alebo ...a to by nám urobilo radosť...., že by ste si našli niečo, čo by vás potešilo

a rozosmialo.

Lampiónový sprievod aj oslavy Halloweenu je niečo, načo sa tešia hádam všetci.

Lampióny milujú tí najmladší a starší si nenechajú ujsť chvíľu preobliecť sa do strašidelných

masiek. Nádych tmavých ulíc osvietených lampiónmi a strašidelnými dyňami dodáva danému

dňu neopísateľnú atmosféru. Poďakovanie patrí tým, ktorí sa snažia, aby tento deň bol

zážitkom pre všetkých. Pomáhajú aj občania našej obce už tým, že vyzdobia svoje domčeky

tekvicami a rodičia pomôžu s prípravou lampiónov pre svoje ratolesti. Niet nad šťastné

úsmevy tých, ktorých najviac milujeme

Mikuláš je jeden z najobľúbenejších sviatkov, počas ktorého si nejedno dieťa

čistí topánočky a vykladá ich na parapetu v okne . Aké motivačné, však? V predvečer

najočakávanejšieho sviatku vidíme ako očká malých detí žiaria a ako sa im v hlavičkách

vynárajú otázky...príde?...poslúchal som?...dostanem niečo sladké?.... A potom je to tu

...pripravujeme si básničky, pesničky a sľubujeme, že budeme dobrí. Pre rodičov je to

šťastná chvíľa...počuť sľuby svojich detí ako veľmi budú poslúchať. Či už poslúchajú, alebo

nie, stále budú pre nás tie milé a dobré, pretože ich nadovšetko ľúbime.

Aj k nám do školy prišiel Mikuláš so svojimi milými pomocníkmi. Opäť prišli dvaja čerti

a jeden anjel. Čert vyobracal naše deti ako sa patrí a detičky vždy sľubovali, ako veľmi budú

poslúchať. Nesklamali ani naši najstarší žiaci a pekne privítali týchto našich

priateľov. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podujali na prípravách tohto krásneho sviatku.

Deti sa tešili zo sladkostí a my z úsmevov, ktoré hovoria za všetko. Ešte raz ďakujeme

Mikuláš a na budúci rok príď opäť s takými dobrotami

K začiatku Vianoc neodmysliteľne patrí aj vianočný koncert. Všetci sa celé mesiace

pripravujú na dané vystúpenie. Čas strávený nacvičovaním scénok, tancov a hier

na hudobnom nástroji dostane svoju príležitosť. Písať o Vianočnom koncerte je naozaj akousi

poctou. Všetci, ktorí sa na vystúpení zúčastňujú, sú veľmi šikovní a to, čo robia ....robia

naozaj s neskutočnou radosťou. Báre Barkóciovej patrí veľká poklona za to, čo robí. Bez jej

prístupu a profesionality by sme nemohli byť súčasťou niečoho takého, ako je už spomínaný

,,Vianočný koncert“. Byť súčasťou takého niečoho je milým spestrením

pred najočakávanejším dňom ako sú Vianoce. Slzy u niektorých prítomných na koncerte

neboli zo žiaľu, ale z radosti vidieť svoje deti nádherne spievať, tancovať a hrať na hudobnom

nástroji. Vidieť, aké sú šikovné. Ešte raz nám dovoľte, všetkým Vám, ktorí ste sa podieľali na

spestrení predvianočnej chvíle,.....poďakovať.....Bolo to opäť krásne

24. december.....deň, pre niektorých z nás, jeden z najočakávanejších v roku. Všade sa

objavujú výzdoby v oknách a rozsvecujú svetielka. Atmosféra, ktorá chytí za srdiečko

a vyčarí úsmev na tvári. Nie je to iba o výzdobe a svetielkach, ale aj o vôni domova

a priateľstvách. Je to deň pre veriacich, ktorí sa tešia na príchod Spasiteľa. Každý v ten deň

myslí a verí v niečo iné, ale jedno máme spoločné....čo myslíte, že to je? No predsa vnútorný

pokoj..., ktorý nám prináša štedrovečerná večera s tými, ktorých máme radi a najviac

milujeme.

Najmenší medzi nami vnímajú Vianoce ako deň splnených želaní. Tešia sa na napätie, ktoré

v nich vyvoláva ich detská zvedavosť. Šťastie v ich očkách pri vianočnom stromčeku povie

viac než slovíčko „Ďakujem“. Samozrejme, že aj my, dospelí, skrývame svoju zvedavosť, ale

deti veria v niečo viac....v Ježiška, ktorý nosí darčeky Ach, tá detská nevedomosť, tá

skrýva nádherné čaro Vianoc.

Aj u nás sme sa pripravili privítať vianočné sviatky krásnou výzdobou...posúďte

sami ako sa nám to podarilo. Každá trieda si vyzdobila miestnosť podľa seba. Pripravili si

nástenky, vyzdobili stromčeky. Veď sa pozrite, ako krásne to urobili:

Tak ako každý rok, aj teraz máme možnosť vidieť, ako všetko vôkol veľmi letí. Prídu

nadšení prváčikovia a hľa, už pred nami stoja deviataci. Všetci im prajeme, aby sa im splnili

sny, v ktorých vidia svoju budúcnosť. Veríme, že z nich vyrastú slušní ľudia a budú vzormi

pre svoje deti.

,,Aj ten najpomalší človek, ktorý nestráca svoj cieľ, je rýchlejší ako

ten, ktorý sa ponáhľa bez cieľa“.

Dňa 11.10.2013 sme v rámci školy boli na exkurzii po stopách štúrovcov. Naša 1.

zástavka bola v Borskom Mikuláši. Navštívili sme rodný dom Jána Hollého, významného

spisovateľa, ktorý odobril štúrovcom spisovnú slovenčinu. Bolo veľmi zaujímavé vidieť, ako

ľudia kedysi žili. Bol to malý domček s nízkym stropom, pecou, čiernou kuchyňou a starými

nástrojmi. Tu sme mali možnosť vidieť, že veľkí ľudia sa rodili v malých domoch, a nie

vo veľkolepých palácoch. Našou 2. zástavkou bolo Hlboké, kde bola uzákonená spisovná

slovenčina. Neobišli sme ani cintorín, kde je pochovaný J. M. Hurban. Dominantou cintorína

je veľká mohyla, ktorú rodáci venovali J. M. Hurbanovi. Poslednou zástavkou bolo

vinohradnícke mesto Modra. V tomto peknom mestečku sme mali možnosť vidieť históriu,

ktorá sa spája s jazykovedcom Ľudovítom Štúrom. Navštívili sme múzeum, pamätnú izbu

i cintorín, kde je pochovaný vodca štúrovskej generácie. Exkurzia bola pre nás veľkým

prínosom v rámci obohatenia vedomostí o štúrovcoch a o dejinách našej ľubozvučnej

slovenčiny.

Socha Jána Hollého Rodný dom Ľudovíta Štúra

Autor: Patrik Valla a Gabika Gulíšková

Je šťastím vidieť ako deti vnímajú svet okolo seba. Mnohí z nás ani len netušia, čo

všetko sa v našich deťoch skrýva. Dovoľte, aby sme Vám ukázali ako nádherne dokážu deti

vnímať svet a to, čo sa v ňom deje. Na základe obrázku, na ktorom je vyobrazená zimná

krajina sa deti snažili svojimi slovami popísať, čo na obrázku vidia. Toto sú niektoré z prác

našich detí.....

Zima....

Bola ešte tma. Cez dedinu prechádzal bielovlasý pocestný. Mal oči ako zimné vločky.

Začal vešať cencúle a prášil z periny sneh biely ako jeho vlasy. Ráno deti celé nadšené začali

sa váľať do snehu mäkkého ako kožúšok. Stromy boli prikryté bielou pokrievkou ako mliečny

závoj.

M. Koštrna (7. r.)

Zakrytá dolina......

Malebnú dolinku už ľahko objíma biela perina. Už sa drobné vankúše vločiek spúšťajú

pomaly na krajinu. Vločky ľahučké ako pierko vo vetre, jemno padajú na osamelé stromy.

Tíško zasypávajú cestičky a domy zahaľuje mäkučká prikrývka ako biely koberec. Tichá

dolina je už posypaná prítulnými vločkami. Studené vločky padajú s ľahkosťou pred okná

ľudí , ktorí sa tešia z ligotu pri svetle mesiaca a prikrývajú celú dedinu.

P. Hladíková (7. r.)

Zima....

Potichu idem po brehu rieky, sledujem vodu ako sa ligoce. Sneh na brehu rieky je

veľmi ligotavý, stromy obsypané snehom. Sneh je mäkký ako tráva, poletuje a krajina sa

stáva čoraz ligotavejšou. Vločky padajú jedna vedľa druhej, vedľa seba. Voda pomaly mrzne,

krajina je celá biela ako kožúšok bieleho medveďa. Krajina bola ako z rozprávky...cencúle sú

na každom dome. Malé srnky hľadajú potravu v bielom snehu. Ľad sa pomaly roztápa, snehu

ubúda. Krajina sa pomaly prebúdza, všetko je krásne zelené a farebné. Voda tečie dolu

prúdom a kačky si opäť hľadajú potravu.

D. Babala (7. r.)

Zimný čas....

Padá vločka po vločke, zas vonku vidieť ligot a jas. Na ústach to vyčarí úsmev deťom

na tvári. Veď nám prišla pani Zima, netreba sa preto hnevať. Sniežik, to páperie, pokryl lúky,

lesy, ba aj zelenú trávu. Zima prišla v pravú chvíľu, ukázala nám tvár milú. Dievčatá a chlapci

sánkujú sa, guľujú sa po tom bielučkom snehu. Zima krásna, milá trpká, ponúka nám svoju

nehu.

N. Blažeková (7. r.)

,,Krvavé šípky“

Bola jeseň, mŕtvych sviatky,

sviečky pláli na pamiatky.

Tu matka s dcérou v ten deň hmlistý,

vybrali sa trhať listy.

Ku potoku pod javor,

čo listami už opadol.

„Tu, to miesto zlo veští,

čo píšu o ňom povesti.“

„Prečo, matka, to vravíte,

hádam sa vy nebojíte?“

„Tie dva brehy, pozri na ne,

ten potok vznikol zo sĺz panien.“

Nestihla sa poobzerať,

hneď sa dali lístie zbierať.

„Drahá matka smiem sa spýtať,

načo zbierame listy zlaté?“

„Budeme s nich vence splietať,

ktoré budú na hrob dané.“

„Aha, mama, aké šípky,

a ten odtieň červený.

Spletieme ich do venčeka,

aspoň bude zdobený.“

„Pravda krásne,

no nechajme ich na druhej strane.“

„Nechaj matka, skočím pre ne,

veď sa len pozri na ne.“

„Nechajme ich, dcéra moja,

veľmi sa ja bojím.

Taká krása z pokušenia

taktiež niečo stojí.“

Dcéra hlúpa, tvrdohlavá,

povedať si nedala.

Skočila a pošmykla sa,

hneď sa k mŕtvym pridala.

V hrobe leží dievča mladé,

v tvári výraz smrtkový.

Nad jej telom pred krížikom,

zlatý veniec šípkový.

Daniel D. (9. r.)

,,Pre teba“

Si slnko môjho sveta,

čo moju dušu zohrieva.

Bez teba nie je svetlo,

len život, čo sa stmieva.

Ja som ako kvet,

čo potrebuje vodu.

Ty bývaš mojou vodou,

čo my dáva slobodu.

Tvoje ruky sú mi stromami,

ktoré dýchať mi dajú.

Ako tvoje slová útechy,

čo mojej láske prajú.

Tvoje oči sú mi nebom,

belasým a modrým.

Veď to ony sú tým dôvodom,

pre ktorý sa modlím.

To ty si moja ruža,

čo skrášľuje mi svet.

Na celom svete širokom,

krajšej ruže niet.

Daniel D. (9. r.)

,,Starenka“

Za bránkou svetlo, úsmev stáča,

ku pníku jasný ohník kráča.

Pomaly a s paličkou, k svojmu cieľu mieri,

ale nie preto, že by chcelo, to len preto, že si verí.

Sadne si a len tíško žmurkne na svet okolo seba,

v duši pokoj v očiach dobro, čo mieri priamo z neba.

Z vonku zdá sa stará, ba aj pery vráskavé,

no tí, čo vidia ľudí zvnútra, čujú srdce láskavé.

Tu začína si spomínať, na dlhý život za ňou, ,

od chvíle, čo sa narodila, až pokým bola starou.

Spomína si na detstvo, keď hry boli jej svetom,

keď smútok nepoznala a bola malým kvetom.

Spomína si ďalej, v jej očiach s jasnou hviezdičkou,

na tie chvíle slávnostné, keď bola mladou mamičkou.

Život mala dlhý, no všetko je už za ňou,

ostáva sa zmieriť len s osudovou ranou.

Jej život sa už vlečie, vidí krásne more,

no len slza z oka tečie a hlava padá dole.

Daniel D. (9. r.)

Hravé deti – Koštrna M. (7. r.)

Keď sa spolu deti hrajú,

stále niečo vystrájajú.

Jedno skáče, druhé plače, tretie kope do lopty,

štvrté zase stále robí všelijaké neplechy.

Keď sú malé, sú aj hravé,

Nechce sa im jesť i spať.

Stále by sa iba hrali,

či na telku pozerali.

Keď príde čas na školu, už je sranda preč.

Niektorí z nej na chvíľu stratia veru reč.

Ako sa tak pozerám na všetky malé deti:

„Úsmev na ich tvári je ako keď slnko žiari.“

Detské Vianoce – Gulíšková A. (7. r.)

My sme malé detičky,

oziabu nás ručičky.

Máme teplé čiapky,

tešíme sa na vianočné sviatky.

Najprv príde Mikuláš,

spýtam sa ho: „Čo nám dáš?“

Ja mu dám list pre Ježiška,

čo má krásne oblé líčka.

Všetky deti sa už tešia,

na stromčeku zvonce visia.

V očiach iskria plamienky,

majú krásne spomienky.

Detské sny – Gulíšková K. (7. r.)

O čom snívajú deti?

Že nemusia vynášať smeti,

že budú mať škrečka, ktorý letí,

že budú chovať pavúka, ktorý sedí.

Nechcú chodiť do školy,

aspoň v sne sa im to splní.

Nebaví ich písať poznámky

a dostávať príšerné známky.

Chceli by vedieť lietať,

pretože chodenie ich unaví,

chcú, aby učiteľky na nich prestali

vrieskať a môžu ďalej rozprávať o snení.

Čas vianočný – Burská K. (7. r.)

Nadišiel čas vianočných sviatkov,

deti sa tešia, že uvidia škriatkov.

Deti zdobia stromčeky

a mamičky venčeky.

Všetci sa už tešia,

že je strecha belšia.

Vonku už sneží

a každý na kopec beží.

Deti sa radujú,

že sa zasa sánkujú.

Všetko je už nachystané

a Ježiško má darčeky prichystané.

Báseň pre deti – Kucejová A.-M. (7. r.)

Milé naše detičky,

vypočujte si tie pesničky.

Pozrite na ten sneh,

čo zasype celý svet.

My vás deti radi máme,

ani za zlato vás nepredáme.

Vaše oči sú ako žiara ohňa,

čo zatieni aj lúče slnka.

Tiež sme boli deti hravé,

no neplechu robíme ešte stále.

Smutné je to, že vyrastiete

a tie detské chvíle zabudnete.

Projekt na našej škole

V predchádzajúcich číslach Zabroška v minulom školskom roku, sme Vás informovali

o projekte, ktorý naša škola realizuje od 05/2012 – 06/2014. Aktivity so žiakmi prebiehajú

na vyučovacích hodinách, v rámci ich realizácie sú používané pomôcky, ktoré škola

z projektu získala. Vyučujúci používajú inovačné metódy, ktoré v rámci školení nadobudli.

Vytvárajú pre žiakov množstvo prezentácií a pracovných listov, tým je pre žiakov vyučovanie

zaujímavejšie a prijateľnejšie. Pomôcok, encyklopédií, kníh, ktoré škola získala nie je málo.

Na modernizáciu výučby ANJ žiaci používajú E- block English, ktorý umožňuje žiakom hravou

formou zjednodušiť a zároveň obľúbiť si cudzí jazyk. I na ostatných vyučovacích hodinách

používajú vyučujúci moderné didaktické pomôcky, ktoré škola v rámci projektu získala. Tieto

pomôcky uľahčujú žiakom lepšie zvládnuť a pochopiť učivo, ale zároveň sú vyučovacie hodiny

pre žiakov príťažlivé.

Vyučujúci prešli množstvom školení, ktoré boli zamerané na inováciu vyučovacieho procesu.

Dúfame, že získané pomôcky, vypracované pracovné listy a prezentácie budú využiteľné i v ďalších

rokoch a povedú k skvalitneniu a modernizácii vyučovacieho procesu na našej škole.

Mgr. Viera Kapičáková

Slovensko rodná vlasť naša....úryvok z mnohá básní. Veľa básnikov siahalo vo svojich

námetoch práve po Slovensku. Aj naši žiaci sa pokúsili popasovať s danou témou ako je

,,Slovensko“ Posúďte sami...my sme boli nadšení z toho aké to je profesionálne Ďakujeme

Antala Tomáš (9. r.)

My sme malé Slovensko,

zo sveta nie kusisko.

Máme tuná dobrých ľudí,

práca nás však neunudí.

Slovensko mám strašne rád,

nedám ho ani za sto čokolád.

Za tento kraj Ďakujem,

nadmieru ho milujem.

Suchovská N. (9. r.)

Maličké Slovensko v Európe býva,

sťa bodka malá, čo sa skrýva.

Stále bolo až tak krásne,

že sa o ňom písali básne.

Slovenčina vzácna a krásna ona je,

a ako holubica krásna je.

Tatry, naše Tatry, kolískou ste národa,

chóry, piesne ľudu, kam sa vaše duchy rozletia?

Putiková B. (9. r.)

Hrdá som na svoju vlasť,

Skúste takú niekde nájsť!

Keď sa pozriem po krajine,

Všade vidieť krásy iné.

Je tu všetko – láska, mier,

Slovensko je krásne – viem.

Kolínek N. (9.r.)

To Slovensko naše, moja rodná zem.

Moja domovina je ako pekný sen.

To Slovensko naše, môj rodný kraj.

Tá príroda je ako nebeský raj.

To Slovensko naše, môj rodný štát.

Na čele sveta budeme raz stáť.

To Slovensko naše, moja rodná vlasť.

Naša politika je iba finančná pasť.

Páleníčková J. ( 9. r.)

Slovensko je krásna zem,

preto žiť, tu je môj sen.

Keď sa zahľadím vôkol seba,

od trávy až po koniec neba,

Uvidím to, načo najhrdšia som,

hory, lúky, stromy a môj rodný dom.

V prítmí starých chrámov, v tôni hviezd,

dýcham svätosť slávy slovenských miest.

Tebe Slovensko naše krásne, milované,

my Slováci naše srdcia navždy dáme.

Veď ty si nám tou najlepšou slasťou

a my sa hrdíme našou vlasťou!

Barkóci Drahomír (9. r.)

Slovensko, to je naša pýcha,

pre ňu každý Slovák dýcha.

Keď vidím tie Tatry vysoké,

cez mnohé míle široké,

tie nížiny zelené,

kvetmi pokryté

a každý jeden kvet

vonia ako med.

Baláž Filip (9. r.)

Slovensko je ale malé,

my sme tu a žijeme stále.

Nechceme sa sťahovať,

chceme ho stále milovať.

Slovensko je krajina milosti,

je v nej mnoho hojnosti,

niekedy i bolesti,

ale predsa veľa radosti.

www.google.sk/obrázky Slovensko

1. Aké matematické znamienko musíte položiť medzi číslice 5 a 9, aby ste dostali číslo väčšie než 5 a

menšie než 9?

2. Je správne sedem a päť je trinásť alebo sedem a päť sú trinásť?

3. Ak správne hodíš bumerang, tak sa k tebe vráti. Dokážeš však hodiť loptu (čo najsilnejšie), aby sa k

tebe vrátila a aby pritom do ničoho nenarazila, nebola k ničomu pripevnená a bez pomoci iných

ľudí?

4. Jedno dievča, ktoré sa učilo šoférovať, išlo v jednosmernej ulici opačným smerom, ale neporušilo

žiaden právny predpis.

Prečo?

www.breinDen.com

5. Preložte 2 zápalky tak, aby vzniklo 6 štvorcov.

6. Pridajte ďalšie tri zápalky tak, aby ste dostali päť rovnostranných trojuholníkov.

http://www.inetrelax.eu

1 - (Desatinné znamienko – 5,9)

2- (Samozrejme sedem a päť nedávajú dohromady trinásť ale dvanásť.)

3- (Stačí hodiť loptu priamo nad seba. Gravitácia sa postará o zbytok.)

4- (Išla peši. )

5.

6.