51 vytváranie študijných materiálov

VYTVÁRANIE ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV PRE DIŠTANČNÉ

VZDELÁVANIE Dáša Lacková, Dana Paľová

Príručka pre vyučujúcich dištančného vzdelávania

2007

Autori: © RNDr. Dáša Lacková, PhD. Ing. Dana Paľová, PhD. Vydala: Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta,

Němcovej 32, 040 01 Košice. Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN 978-80-8073-767-2

Predslov Vážení kolegovia v projekte fakulty s názvom Dištančné vzdelávanie,

prinášame vám tento návod ako pracovať so šablónou pre dištančné vzdelávanie. Na základe problémov vašich kolegov, ktorí už prípravu študijných materiálov pre dištančné vzdelávanie majú za sebou, sme sa rozhodli šablónu upraviť a tento návod ešte doplniť, aby ste mohli čo najjednoduchšie postupovať pri tvorbe študijných materiálov.

Tento študijný materiál je rozdelený na niekoľko tematických okruhov ako základy prípravy a prvky študijných materiálov pre dištančné vzdelávanie, možnosti práce so šablónou určenou pre prípravu študijných materiálov pre dištančné štúdium, základné operácie, ktoré je potrebné vykonať počas napĺňania šablóny. Vzhľadom k tomu, že aktuálne môžete mať k dispozícii rôzne verzie MS Word – medzi najrozšírenejšie patria MS Word 2000 a MS Word 2003 a rôzne jazykové verzie, ponúkaný materiál obsahuje ako české, tak aj slovenské verzie ponúk a príkazov dostupných v MS Word. Slovenský ekvivalent príkazu nájdete vždy za českým, uvedený za lomítkom, t.j. v tvare: KRESLENÍ/KRESLENIE.

Dúfame, že s pomocou šablóny a týchto pokynov to zvládnete jednoducho a rýchlo.

V Košiciach, 9. februára 2007

Autorky

Vytváranie študijných materiálov pre dištančné vzdelávanie

Obsah POUŽÍVANÉ KONVENCIE ................................................................................... 6

1. ZÁKLADNÝ POSTUP PRI PÍSANÍ ŠTUDIJNÉHO MATERIÁLU .................. 7

1.1 Príprava a vytváranie študijných materiálov........................................................ 7

1.2 Formátovanie študijného materiálu v šablóne ...................................................... 8

1.2.1 Štýly..................................................................................................................... 9

1.2.2 Písanie textu....................................................................................................... 11

1.2.3 Vkladanie obrázkov, tabuliek, diagramov......................................................... 13

1.2.4 Vytvorenie obsahu a registra ............................................................................. 18

1.2.5 Formátovanie pevných medzier ........................................................................ 19

2. REGISTER ................................................................................................... 23

POUŽITÁ LITERATÚRA..................................................................................... 24

PRÍLOHY

1. ŠPECIFICKÉ CIELE VÝUČBY..................................................................... 26

1.1 Kognitívne ciele výučby ......................................................................................... 26

1.2 Bloomova taxonómia kognitívnych cieľov........................................................... 27

1.3 Niemerkova taxonómia kognitívnych cieľov ....................................................... 30

2. FORMÁTOVANIE TEXTU............................................................................ 31

2.1 Formátovacie jednotky .......................................................................................... 31

2.2 Číslované a nečíslované zoznamy ......................................................................... 31

2.3 Tabulátory .............................................................................................................. 33

2.4 Oddiely/Sekcie ........................................................................................................ 34 2.4.1 Vytvorenie nového oddielu/sekcie .................................................................... 34

2.4.2 Typy koncov oddielov/sekcií ............................................................................ 35

2.4.3 Zmazanie zalomenia oddielu/sekcie.................................................................. 35

2.4.4 Formátovanie oddielu/sekcie............................................................................. 36

2.5 Písanie vo viacerých stĺpcoch ................................................................................ 37

2.6 Poznámka ku zalomeniam..................................................................................... 38

3. PRÁCA S TABUĽKAMI ............................................................................... 39

3.1 Vytvorenie tabuľky a zmena jej vzhľadu ............................................................ 39

3.2 Formátovanie textu v tabuľke .............................................................................. 41

3.3 Delenie a zlučovanie buniek .................................................................................. 41


3.4 Pridávanie a odstraňovanie riadkov/stĺpcov tabuľky......................................... 42

3.5 Prevod textu na tabuľku a naopak....................................................................... 43

3.6 Použitie tabuľky ako tabuľkového procesora ..................................................... 44

4. KRESLENIE A PRÁCA S OBRÁZKAMI V MS WORD................................ 45

4.1 Základné typy počítačovej grafiky ....................................................................... 45

4.2 Práca s obrázkami (vkladanie a vytváranie obrázkov) ...................................... 47 4.2.1 Vkladanie obrázkov........................................................................................... 47

4.2.2 Vytváranie (kreslenie) obrázkov ..................................................................... 50

4.2.3 Vytvorenie grafu................................................................................................ 51

4.3 Editovanie obrázkov .............................................................................................. 52 4.3.1 Editovanie obrázkov.......................................................................................... 53

4.3.2 Editovanie grafu ................................................................................................ 63

4.3.3 Editovanie KlipArt-u ......................................................................................... 65

4.3.4 Editovanie textového poľa................................................................................. 65

5. EDITOR ROVNÍC ......................................................................................... 67

5.1 Pracovné prostredie MS Equation (Editor rovníc)............................................. 67

5.2 Príklad vytvorenia matematického vzťahu podľa predlohy. ............................ 69

6. REGISTER ................................................................................................... 72

6.1 Vytvorenie registra – označenie položiek............................................................. 72

6.2 Vytvorenie registra II. ........................................................................................... 74

7. HLAVIČKA A PÄTA..................................................................................... 75


Používané konvencie V záujme lepšej orientácie v texte používame nasledujúce formátovanie textu pre

odlíšenie označenia kláves od príkazov, názvov tlačidiel, záložiek v dialógových oknách, panelov nástrojov a pod.

KLÁVESA Názvy kláves označujeme veľkými písmenami – napríklad ENTER, CTRL+C.

Možnosti Názvy tlačidiel, záložiek a volieb v dialógových oknách označujeme tučným písmom – napríklad OK, Zrušiť, Možnosti.

FORMÁT – PÍSMO Jednotlivé príkazy v postupnosti príkazov zadávané postupne v ponukách a podponukách označujeme tučným písmom a kapitálkami – napríklad VLOŽIŤ – OBRÁZOK – ZO SÚBORU. Rovnako označujeme aj názvy dialógových okien, ktoré sa otvoria po zadaní niektorého z príkazov MS Word – napríklad PÍSMO.

„Standardní“ Názvy panelov nástrojov píšeme kurzívou a uzatvárame do úvodzoviek – napríklad „Štandardný“, „Formát“.

POZOR Dôležité upozornenia, odporúčania a poznámky, ktoré upozorňujú na isté špecifiká použitia niektorých príkazov, uvádzame príslušným slovom zvýrazneným tučným písmom, veľkými písmenami a červenou farbou.

6


1. Základný postup pri písaní študijného materiálu

Poslanie

Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný návod na vytvorenie študijných materiálov pre dištančné vzdelávanie na našej fakulte v prostredí Microsoft Word.

Ciele

Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť ako postupovať:

• pri vytváraní študijného materiálu,

• pri jeho formátovaní a vkladaní do šablóny.

1.1 Príprava a vytváranie študijných materiálov

Počas prípravy študijných materiálov je potrebné vychádzať zo špecifických požiadaviek tvorby textu pre túto formu štúdia. Preto je veľmi dôležité, aby ste si vopred uvedomili, že študenti tejto formy štúdia nemajú s vami osobný kontakt a na zvládnutie požadovaného predmetu majú k dispozícii iba študijný materiál, ktorý pripravíte a literatúru (tlačenú, elektronickú, ...), ktorú im dodatočne ešte odporučíte.

Vami vytvorený študijný materiál by teda mal byť rozdelený do nasledovných častí:

• Predslov – obsahuje úvodné slovo, ktoré obsahuje informácie o tom, na čo je predmet zameraný a samozrejme, čo očakávate, že študenti už ovládajú (alebo čo by študenti mali vedieť, keď chcú predmet zvládnuť – tzv. vstupné podmienky).

• Obsah – generovaný automaticky na základe vami vytvoreného študijného materiálu.

• Kapitoly 1 – X (ich štruktúru si uvedieme nižšie) – samotný obsah predmetu.

• Glosár – slovník základných (najčastejšie používaných, podstatných, ...) pojmov a ich vysvetlenie.

• Použitá literatúra – zoznam použitej literatúry.

• Prílohy (nepovinné) – obsahujúce také prípadové štúdie, príklady, podklady potrebné pre štúdium, ktorých zaradenie do niektorej z kapitol by mohlo narušiť kompatibilitu študijného materiálu a pod.

Kapitoly samotné je potom potrebné rozdeliť na menšie časti ako:

• Nadpis kapitoly.

• Poslanie kapitoly – stručné zhrnutie, na čo sa v danej kapitole zameriate, čo nového sa študenti pri jej štúdiu dozvedia.

POZOR! Poslanie nenahrádza úvod do kapitoly alebo tematiky – je to naozaj iba stručné zhrnutie obsahu kapitoly.

7


• Ciele kapitoly – na základe pravidiel didaktiky a dostupných taxonómií vzdelávacích cieľov (Niemerkova, Bloomova – viď príloha 1 Špecifické ciele výučby) je potrebné stanoviť merateľné ciele, ktoré by študenti mali byť schopní po preštudovaní kapitoly splniť. Stanovené ciele majú byť pre študentov pomôckou počas ich štúdia – aby vedeli, na čo je kapitola zameraná, čo štúdiom tejto kapitoly získajú.

• Podkapitoly so samotným obsahom predmetu (môžu byť pokojne členené na ďalšie podkapitoly a pod. S týmto členením už určite máte svoje skúsenosti).

• Samokontrolné otázky – Na základe zodpovedania týchto otázok by mal byť študent schopný sám posúdiť, nakoľko danú problematiku zvládol. Môžu to byť otázky s otvorenou odpoveďou, s výberom odpovedí a pod. (Pokiaľ položíte jednoduchú otázku, na ktorú študent dokáže bez problémov nájsť odpoveď v danej kapitole, nie je potrebné vytvoriť aj odpoveď. Pokiaľ ale vytvoríte otázku, kde si vie študent vybrať odpoveď z viacerých správnych alebo existuje viacero odpovedí, je potrebné tieto odpovede pripraviť (napr. do príloh v danom študijnom materiáli)).

• Aktivita (Úloha) – úloha, pomocou ktorej si študent prakticky preverí svoje vedomosti a zručnosti získané štúdiom danej kapitoly.

• Povinné zadanie – Nie je nutne potrebné, aby bolo súčasťou študijného materiálu. Môžete ho študentom sprístupniť aj iným spôsobom ako prostredníctvom študijného materiálu. Je však potrebné pripraviť si povinné zadanie vopred, pretože pre študentov je jeho splnenie podmienkou pre získanie zápočtu. (Konkrétne zadanie a pokyny k nemu vieme dodatočne umiestniť v prostredí na podporu vzdelávania.) Pokiaľ ho nezapracujete priamo do študijného materiálu, je samozrejme potrebné sa na existujúce zadanie odvolať. (Upozorniť študentov na to, že existuje.)

• Záver – slúži na zhrnutie podstatných informácií v kapitole – jej zameranie, obsah, účel existencie v študijnom materiáli a pod.

• Zoznam odporúčanej literatúry – obsahuje zoznam literatúry, ktorú odporúčate, aby si študenti dodatočne preštudovali pre ľahšie zvládnutie daného predmetu štúdia a pod.

1.2 Formátovanie študijného materiálu v šablóne

Táto príručka nie je určená ľuďom, ktorí ešte v živote nepracovali s MS Word. Jej využívanie pri príprave študijných materiálov pre študentov vyžaduje, aby ste vedeli:

• pracovať so súborom ako celkom (otvorenie, uloženie, tlač),

• prevádzať základné príkazy z ponuky ÚPRAVY/ÚPRAVY v hlavnom menu (kopírovanie, presúvanie…),

• zmeniť formát písma, odstavca, …, používať tabulátory,

• vytvárať a modifikovať tabuľky,

• využívať aspoň základné možnosti, ktoré ponúka panel nástrojov KRESLENÍ/KRESLENIE (kreslenie a formátovanie čiar, obdĺžnikov, automatických tvarov),

• pracovať s nápovedou.

Pred začatím vytvárania dokumentu vám odporúčame najprv si pozorne prečítať nasledujúci text. V prípade, že vám niektorý z nasledujúcich pokynov nie je jasný, použite

8


ľubovoľnú príručku k aplikácii MS Word 2000 a vyššie, vysokoškolské skriptá Textové editory [1] alebo časti prílohy tohto materiálu čerpajúce z literatúry [1] – [5].

1.2.1 Štýly

Definícia štýlu a zoznam štýlov, ktoré sú k dispozícii Definícia štýlu, ktorú uvádza nápoveda MS Word 2000:

„Styl je sada formátování, kterou můžete použít v textu dokumentu, abyste rychle změnili jeho vzhled. Použijete-li určitý styl, přiřadíte celou skupinu formátování pomocí jediné snadné úlohy. Chcete například zformátovat titulek zprávy tak, aby byl výrazný. Místo provedení tří kroků, kterými postupně zformátujete titulek na velikost 16 bodů, písmo Arial a zarovnáte ho na střed, můžete stejného výsledku dosáhnout jediným krokem – použitím stylu Nadpis.“

Všetky štýly, ktoré máte k dispozícii, sú dostupné v rozbaľovacom poli v ľavej časti na paneli nástrojov FORMÁT/FORMÁT (viď Obr. 1 a Obr. 2).

Obr. 1 Pracovné prostredie dokumentu v MS Word a zvýraznený panel nástrojov

„Formát“

Obr. 2 Panel nástrojov „Formát“ a zvýraznená ponuka dostupných štýlov pre daný

dokument Pri zmene štýlu odstavca sa nastavte kurzorom do daného odstavca (nie je nutné

označovať celý odstavec – v prípade, že potrebujete rovnaký štýl priradiť viacerým odstavcom umiestneným za sebou, označte ich), rozbaľte pole ponúkaných štýlov a vyberte potrebný štýl odstavca podľa nasledujúcej tabuľky:

štýl popis / použitie štýlu

názov študijného materiálu / na úvodnej, prvej stránke

9



meno autora, autorov študijného materiálu / napísanie mena autora, autorov študijného materiálu na úvodnej (prvej) stránke

zaradenie študijného materiálu medzi dištančné materiály a rok vydania / na úvodnej (prvej) stránke

nadpis pre časť obsahu (ostatná časť obsahu bude generovaná)

nadpis pre časť predslov

text v záhlaví dokumentu / názov študijného materiálu v záhlaví

názvy kapitol 1. – 5. úrovne

citát ako samostatný odstavec, zvýraznenie rôznych definícií …

hladký text s odsadeným prvým riadkom

hladký text s neodsadeným prvým riadkom

text v záhlaví tabuľky

text v ďalších riadkoch tabuľky

číslovaný zoznam / jednoduché zoznamy a pod.

samostatný odstavec, do stredu ktorého umiestňujete obrázok (formátovanie spôsobu umiestnenia vloženého obrázku v rámci textu)

titulok/popis obrázku, tabuľky, schémy a pod.

samostatný odstavec, do ktorého umiestňujete vzťah, rovnicu, matematický výraz vytvorený v MS Equation/MS Editor rovníc (spôsob zarovnávania a umiestnenia uvedených objektov v texte)

viacúrovňový číslovaný zoznam podľa požadovanej úrovne položky zoznamu

viacúrovňový nečíslovaný zoznam podľa požadovanej úrovne položky zoznamu

štýl nadpisu pre časti textu ako Samokontrolné obrázky, Aktivity, Úlohy a pod.

štýl nadpisu pre časti textu ako Poslanie, Ciele, Záver

10



nadpis pre časť textu obsahujúcu informácie o povinnom zadaní pre študentov

číslovaný zoznam literatúry v časti Literatúra

Tab. 1 Zoznam použiteľných štýlov a ich popis V prípade, že sa vám po priradení štýlu danému odstavcu zobrazí dialógové okno (Obr.

3), je potrebné zvoliť druhú možnosť – Naformátovat vybraný text podle stylu a potvrdiť ju tlačítkom OK.

Obr. 3 Dialógové okno ÚPRAVA STYLU/ÚPRAVA ŠTÝLU

UPOZORNENIE: Počas písania študijného materiálu nevyužívajte žiadne iné štýly len tie, ktoré sú popísané v Tab. 1. V opačnom prípade nedosiahneme želaného efektu, t.j. že všetky študijné materiály určené študentom dištančného štúdia na našej fakulte budú vizuálne jednotné.

1.2.2 Písanie textu

Základné pravidlá pri písaní textu Pred tým, ako začnete vytvárať dokument, je dôležité si uvedomiť základné pravidlá,

ktoré by ste pri písaní textu mali dodržiavať:

• Za interpunkčnými znamienkami dávajte medzery.

• V texte nepoužívajte viac medzier vedľa seba.

• Riadky nezačínajte medzerami – potrebné odsadenie textu od ľavého okraja docielite buď odsadením odstavca alebo tabulátorom.

• Nestláčajte zbytočne ENTER na konci riadku – urobte tak len v prípade, že chcete začať nový odstavec. Vysvetlenie: MS Word pod pojmom odstavec chápe text, ktorý ste napísali medzi dvoma po sebe idúcimi stlačeniami klávesy ENTER. To znamená, že keď napr. napíšete nečíslovaný zoznam (odrážky), tak každá jeho položka je chápaná ako samostatný odstavec. Preto nestláčajte ENTER, ak nechcete prejsť do nového odstavca. Vytvárať medzery medzi dvoma nadpismi nie je nutné, pretože medzery pred a za textom nadpisu sú už nadefinované v štýloch určených pre nadpisy.

• Nevkladajte do textu zbytočne prázdne odstavce, aby sa vám náhodou nedostali na začiatok novej strany – radšej vytvorte „prázdne miesto“ vložením medzery pred alebo za odstavcom.

11


• Ak chcete usporiadať text do stĺpcov, nepoužívajte na vytvorenie medzery medzerník, ale buď tabulátor alebo funkciu na vytváranie stĺpcov (viď Prílohy).

• Ak nejaká úprava nedopadne podľa vašich predstáv, hneď ju vráťte pomocou príkazu ÚPRAVY – ZPĚT.

Základné informácie o dokumente Na prvú a druhú stanu v dokumente vypíšte základné informácie o dokumente – názov,

mená autorov, mená recenzenta. V prípade, že dané informácie presiahnu dĺžku jedného riadku je potrebné ďalšie riadky zmazať nasledovne:

• na prvej strane – riadky pod menom autora/menami autorov mažte dovtedy, kým z nasledujúcej strany nezmizne obrázok pozadia úvodnej stránky a v sivej spodnej časti sa neobjaví biely text so zaradením študijného materiálu a rok vydania (t.j. odstránite nadbytočnú stranu).

• na druhej strane – riadky nad riadkom s menom autora/menami autorov mažte dovtedy, kým sa ako posledný text stránky neobjaví ISBN publikácie.

Rovnako vypíšte aj predposlednú stranu dokumentu a doplňte aj číslo vydania.

Tiež je potrebné, aby ste zmenili záhlavie stránky. V ponuke ZOBRAZIT/ZOBRAZIŤ vyberte príkaz ZÁHLAVÍ A ZÁPATÍ/HLAVIČKA A PÄTA a vypíšte do hlavičky Názov študijného materiálu. Editovanie záhlavia ukončíte kliknutím na tlačidlo Zavřít/Zavrieť na paneli nástrojov „Záhlaví a zápatí“/„Hlavička a päta“.

Zvýraznenie časti textu V prípade, že chcete v texte zdôrazniť len niektoré slová tučným písmom alebo kurzívou,

použite na daný odstavec príslušný štýl (viď Tab. 1) a konkrétne slová označte podľa svojich potrieb.

Použitie číslovaného zoznamu Zakaždým, keď použijete štýl 1. Číslovaný zoznam, rozbaľte si v hlavnom menu ponuku

FORMÁT/FORMÁT, v nej odkliknite príkaz ODRÁŽKY A ČÍSLOVANÍ/ODRÁŽKY A ČÍSLOVANIE a nastavte pre váš zoznam číslovanie od začiatku (ak to je samozrejme potrebné).

Samokontrolné otázky, úlohy, aktivity a zadania vždy uvádzajte využitím číslovaného zoznamu.

Koniec strany Ak potrebujete vložiť do dokumentu obrázok, diagram alebo tabuľku (ktorú nechcete

deliť na dve stránky) a na danej stránke už nemáte dostatok miesta, tak si rozbaľte v hlavnom menu ponuku VLOŽIT/VLOŽIŤ, v nej odkliknite príkaz KONEC/PRERUŠENIE a následne KONEC STRÁNKY/ZLOM STRANY.

Aby sa každá hlavná kapitola začínala na novej strane, vložte na konci každej kapitoly KONEC STRÁNKY/ZLOM STRANY (t.j. štýl Nadpis 1 bude vždy použitý len v prvom riadku novej stránky).

12


ODPORÚČANIE: Nastavte si zobrazovanie netlačiteľných znakov (cez tlačidlo ) a uvidíte výsledný efekt zreteľnejšie.

Písanie vo viacerých stĺpcoch Ak potrebujete rozdeliť text do viacerých stĺpcov, tak môžete postupovať rôznymi

spôsobmi:

• vložíte tabuľku s potrebným počtom stĺpcov a vo vlastnostiach tabuľky nastavíte ohraničenie na žiadne,

Košice KE Bratislava BA

• alebo si nadefinujete tabulátory v potrebných vzdialenostiach od ľavého okraja stránky a prázdne miesta medzi stĺpcami preskočíte pomocou klávesy TAB.

Obr. 4 Text napísaný v dvoch stĺpcoch využitím tabulátorov

(pri nastavenom zobrazení netlačiteľných znakov)

1.2.3 Vkladanie obrázkov, tabuliek, diagramov

Vkladanie obrázkov Nastavte sa kurzorom na miesto, kam chcete vložiť obrázok, vyberte si v ponuke

VLOŽIT/VLOŽIŤ príkaz OBRÁZEK/OBRÁZOK a potom príkaz ZE SOUBORU/ZO SÚBORU. Vyhľadajte súbor s obrázkom, ktorý chcete vložiť a potvrďte jeho vloženie tlačidlom Vložit/Vložiť.

V prípade, že chcete potrebný obrázok alebo graf skopírovať z iného dokumentu vytvoreného v MS Word, skopírujte obrázok do schránky (clipboardu) využitím napríklad kombinácie kláves CTRL+C a vložte ho na miesto cieľového umiestnenia cez príkaz VLOŽIT JINAK/PRILEPIŤ ŠPECIÁLNE v ponuke ÚPRAVY/ÚPRAVY a niektorej z možností určenej na vkladanie rastrového obrázku (alebo inak bitmapy – obrázok gif, jpeg, png, bmp, ...).

Obrázky vkladajte ako súčasť textu, umiestnené do samostatného odstavca, ktorému priradíte štýl obrázok.

Pre automatické číslovanie obrázkov použite príkaz TITULEK z ponuky VLOŽIT (POPIS z ponuky VLOŽIŤ – ODKAZ), kde si vyberte popis Obr.. Ak taký v ponuke nemáte, vytvorte si ho. Po vložení automatického textu Obr. s poradovým číslom obrázku dopíšte sprievodný text k obrázku. Nastavovať formát pre popis obrázku nie je nutné, po stlačení klávesy ENTER po obrázku s využívaním štýlu obrázok sa vám automaticky nastaví štýl Titulok.

13


Obrázky reprezentujúce začiatky (pod)kapitol, ciele, úlohy ... Pozorne si prezrite obrázky v tejto kapitole a popis ich umiestnenia v rámci študijného

materiálu. Nasledujúce obrázky slúžia študentom na lepšiu orientáciu v texte. Preto sa väčšina z nich určite ocitne v každej kapitole minimálne jedenkrát.

ODPORÚČANIE: Obrázky reprezentujúce jednotlivé časti študijného materiálu vkladajte až nakoniec, keď máte k dispozícii finálnu verziu študijného materiálu. Na vkladanie potrebných obrázkov používajte príkazy v menu DV - AKCIE. Konkrétny obrázok, jeho umiestnenie a príkaz pre vloženie nájdete v nasledujúcej tabuľke:

Obrázok Umiestnenie v texte Príkaz

vedľa nadpisu prvej úrovne obr-nadpis1

vedľa nadpisu druhej úrovne obr-nadpis2

vedľa nadpisu tretej úrovne obr-nadpis3

vedľa nadpisu Ciele obr-ciele

vedľa textu definujúceho nejakú aktivitu, úlohu študenta, ktorú by mal počas štúdia študijného materiálu vykonať

obr-aktivita

vedľa nadpisu so zoznamom samokontrolných otázok obr-samo

vedľa nadpisu zadanie (definujúceho povinné zadanie) obr-zadanie

vedľa nadpisu záver (na záver každej kapitoly) obr-zaver

vedľa nadpisu použitá alebo odporúčaná literatúra obr-lit

Tab. 2 Zoznam obrázkov, ich umiestnenia v texte a príkazov pre vloženie V prípade, že sa vám po otvorení nového dokumentu založeného na šablóne

sablonaDV.dot nezobrazí v hlavnej ponuke ďalšia ponuka príkazov DV - AKCIE, je potrebné skontrolovať nasledujúce nastavenia:

1. Šablóna pre dištančné vzdelávanie (súbor sablonaDV.dot) musí byť umiestnená v rovnakom adresári ako vami vytváraný študijný materiál.

2. Úroveň zabezpečenia dokumentu voči makrám nesmie byť „vysoká“. Preto je potrebné znížiť túto úroveň zabezpečenia na „strednú“. Túto zmenu nastavenia vykonáte prostredníctvom príkazov NÁSTROJE – MAKRO – ZABEZPEČENIE a voľbou Stredná. Aby sa však táto úprava zapísala do nastavení súboru, je potrebné súbor uložiť a zatvoriť.

14


Počas následného otvárania súboru sa potom MS Word bude „pýtať“, či si želáte Povoliť alebo Zakázať makrá. Aby ste mohli do dokumentu vkladať obrázky reprezentujúce jednotlivé časti študijného materiálu, je potrebné, aby ste povolili makrá.

Po vložení obrázkov pomocou príslušných príkazov zarovnajte každý z obrázkov na pravú stranu študijného materiálu. Túto úpravu vykonáte nasledovne:

1. Kliknutím na obrázok umiestnený pri texte nadpisu označíte obrázok. Označený obrázok

bude ohraničený čiernym rámčekom (ukážka: )

2. Kliknutím na pravé tlačidlo myšky nad označeným obrázkom vyvoláte kontextové menu obrázku (Obr. 5), z ktorého zvolíte príkaz FORMÁTOVAŤ OBRÁZOK....

Obr. 5 Kontextové menu vloženého obrázku

3. Otvorí sa dialógové okno pre formátovanie obrázku – FORMÁTOVAŤ OBRÁZOK, v ktorom sa nastavíte na záložku Rozloženie (Obr. 6).

Obr. 6 Dialógové okno FORMÁTOVAŤ OBRÁZOK a jeho záložka ROZLOŽENIE

4. Na nej zvolíte položku Pred textom a stlačíte tlačidlo Spresniť... Otvorí sa ďalšie podokno s dvoma záložkami, z ktorých si vyberiete záložku Poloha obrázka.

5. Na tejto záložke v časti Vodorovne nastavíte položku Absolútna poloha na 16 cm vpravo od Okraj.

6. Tieto nastavenia potvrdíte stlačením tlačidla OK. Následne vám vložený obrázok „skočí“ na pravý okraj strany, ale ostane na rovnakej úrovni ako je text, ku ktorému patrí.

15


Vkladanie tabuliek Pri tvorbe tabuliek môžete využívať všetky dostupné príkazy pre prácu s tabuľkami

(ponuka TABUĽKA). Text umiestnený v tabuľke je potrebné formátovať nasledovne:

• Hlavičku tabuľky pomocou štýlu hlavička tabuľky.

• Text tabuľky pomocou štýlu text tabuľky.

V prípade, že potrebujete vytvoriť tabuľku, ktorá by mala byť orientovaná na šírku strany, tak použite jednu z týchto možností:

• Pri vytváraní tabuľky vymeníte navzájom počet riadkov a stĺpcov (napr. keď chcete vytvoriť tabuľku, ktorá má mať 4 stĺpce a 9 riadkov, tak v okne VLOŽIŤ TABUĽKU nadefinujete 9 stĺpcov a 4 riadky) a v tabuľke zmeníte orientáciu textu (označíte tabuľku, v ponuke FORMÁT vyberiete príkaz SMER TEXTU a nastavíte správnu orientáciu textu).

my 25

on 20

ty 15

ja 10

• Ak nechcete využiť predchádzajúcu možnosť, tak danú tabuľku zaraďte až na koniec dokumentu do kapitoly, ktorú nazvite Prílohy. V tejto kapitole môžete zmeniť orientáciu stránky pre danú sekciu dokumentu a pripraviť tabuľku v tom tvare, aký potrebujete.

Pre automatické číslovanie tabuliek použite príkaz TITULEK z ponuky VLOŽIT (POPIS z ponuky VLOŽIŤ – ODKAZ), kde si vyberte popis Tab.. Ak taký v ponuke nemáte, vytvorte si ho. Po vložení automatického textu Tab. s poradovým číslom tabuľky dopíšte sprievodný text ku tabuľke. Po stlačení klávesy ENTER zvoľte štýl Titulok pre naformátovanie popisu tabuľky.

Vytváranie schém, resp. diagramov V prípade, že chcete do vášho študijného materiálu vložiť (vytvoriť) schému alebo

diagram, dodržte nasledovné odporúčania:

• Všetky texty v schémach vkladajte cez textové polia alebo pomocou príkazu PŘIDAT TEXT/PRIDAŤ TEXT, ktorý je dostupný v kontextovom menu, zobrazujúcom sa po kliknutí na pravé tlačidlo myšky na nakreslenom objekte (Obr. 7).

Obr. 7 Kontextové menu nakresleného objektu a príkaz PŘIDAT TEXT/PRIDAŤ TEXT

16


• Ak máte problém s tým, že nakreslené objekty neviete umiestniť tak, aby k sebe presne zapadali, tak si z ponuky KRESLENÍ/KRESLENIE na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“ vyberte príkaz MŘÍŽKA/MRIEŽKA (Obr. 8) a zmenšite si vodorovnú alebo zvislú rozteč – t.j. nastavenie mriežky podľa potreby (napr. na 0,1cm).

Panel nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“ býva štandardne zobrazený v spodnej časti pracovného okna MS Word. Ak ho nemáte zobrazený, použite príkaz PANELY S NÁSTROJMI v ponuke ZOBRAZIT/ZOBRAZIŤ, kde si zvolíte položku KRESLENÍ/KRESLENIE a panel nástrojov sa zobrazí.

Obr. 8 Príkaz KRESLENÍ/KRESLENIE na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“

• Po vytvorení všetkých potrebných objektov vytvorte ich zoskupením jednu kompaktnú schému (kliknite na tlačidlo s bielou šípkou na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“, ťahom myšky označte všetky objekty tvoriace schému a v ponuke KRESLENÍ/KRESLENÍ zvoľte príkaz SESKUPIT/ZOSKUPIŤ ). Po zoskupení častí obrázku, schémy do jedného celku nadefinujte obrázku obtekanie textu zhora a zdola prostredníctvom príkazu kontextového menu FORMÁT OBRÁZKU a záložky Rozloženie, a na to následne použite pre vytvorenú schému štýl obrázok.

• Pre automatické číslovanie schém použite príkaz TITULEK z ponuky VLOŽIT (POPIS z ponuky VLOŽIŤ – ODKAZ), kde si vyberte popis Obr.. Ak taký v ponuke nemáte, vytvorte si ho. Po vložení automatického textu Obr. s poradovým číslom obrázku dopíšte sprievodný text k obrázku.

Vkladanie špeciálnych symbolov Častokrát sa ocitneme v situácii, že potrebujeme napísať symbol, ktorý nemáme dostupný

prostredníctvom klávesnice (napr. ©, β, ⇒). Riešenie sa ponúka prostredníctvom príkazu VLOŽIT – SYMBOL, ktorý sprístupňuje okno zobrazené na Obr. 9. V ňom si na záložke Symbol vyberte potrebný symbol zo všetkých nainštalovaných sád písiem a do dokumentu ho vložte pomocou tlačidla Vložit/Vložiť. Ak je predpoklad, že nejaký symbol budete vkladať do dokumentu častejšie, tak môžete využiť možnosť priradenia klávesovej skratky pre jeho vloženie.

UPOZORNENIE: Týmto spôsobom môžete predefinovať už existujúce klávesové skratky programového balíka MS Office, preto kombináciu kláves voľte radšej premyslene.

17


Obr. 9 Okno Symbol

Vytváranie rovníc, vzorcov Vzorce a rôzne ďalšie matematické zápisy vkladajte do študijného materiálu

prostredníctvom aplikácie Editor rovníc (MS Equation). V prípade, že vytvorený vzorec chcete umiestniť do stredu samostatného riadku, tak tomuto riadku (odstavcu) so vzorcom priraďte štýl rovnica, vzorec.

Použitím spomínanej aplikácie sa vyhneme ťažko čitateľnému zápisu takýchto informácií. Pre ukážku rozdiel medzi vzťahom zapísaným „klasickou“ metódou a využitím Editora rovníc:

(x+1)(k+1)π

––––––––––- ( )( )1

11+

++L

kx π

L+1

Kým prvý vzorec sa pri každom vloženom znaku bude deformovať, vzťah vložený prostredníctvom aplikácie MS Equation sa „deformovať“ nebude, pretože je v dokumente reprezentovaný ako jeden objekt.

1.2.4 Vytvorenie obsahu a registra

Vytvorenie obsahu Kliknite pravým tlačidlom myšky na obsah, ktorý je už v dokumente vložený. Ukáže sa

vám kontextové menu zobrazené na Obr. 10.

18


Obr. 10 Kontextové menu zobrazené nad obsahom

Vyberte príkaz AKTUALIZOVAŤ POLE a v ďalšom dialógovom okne, ktoré sa po stlačení príkazu zobrazí (Obr. 11) a nastavte aktualizovanie celej tabuľky. Potvrďte tlačidlom OK.

Obr. 11 Dialógové okno AKTUALIZOVAT OBSAH

Ak ste používali správne všetky štýly určené v kapitole 1.2.1 Štýly, potom by vygenerovaný obsah mal byť totožný s náplňou, so štruktúrou vami pripraveného študijného materiálu.

Vytvorenie registra Pred vytvorením registra je potrebné v texte označiť kľúčové slová, ktoré chceme

umiestniť do registra. Pre každú položku registra označte príslušné kľúčové slovo alebo skupinu slov, stlačte kombináciu kláves ALT+SHIFT+X a v okne, ktoré sa vám zobrazí a ktoré bude v políčku Hlavní položka obsahovať vami označený text, kliknite na tlačidlo Označit/Označiť. Tento proces zopakujte pre každé heslo, ktoré chcete umiestniť do registra.

Pre samotné vytvorenie registra sa presuňte v tomto dokumente na stránku, kde je vložený register a aktualizujte ho rovnakým spôsobom ako by ste aktualizovali obsah (viď Vytvorenie obsahu).

UPOZORNENIE: Pri záverečnej úprave dokumentu si vypnite zobrazovanie netlačiteľných znakov. Pri každom slove/slovách, ktoré označíte ako položku registra, sa pri nastavenom zobrazení netlačiteľných znakov zobrazuje istý textový reťazec. Tieto textové reťazce vám môžu spôsobiť posun textu.

1.2.5 Formátovanie pevných medzier Pevná medzera je medzera, ktorá bráni rozdeleniu niekoľkých slov na konci riadkov.

Využitím pevnej medzery zabránime napríklad rozdeleniu dvojici slov „D. Lacková“ na dva riadky, pretože MS Word presunie obe slová na začiatok ďalšieho riadku.

19


Pri zobrazení netlačiteľných znakov (viď Odporúčanie v kap. Koniec strany) sa pevná medzera, na rozdiel od štandardnej, javí ako prázdny krúžok.

Obr. 12 Zobrazenie medzier – vľavo štandardnej, vpravo pevnej

Niektoré situácie, v ktorých sa predpokladá využitie pevnej medzery, ošetrí za vás MS Word. Sú to situácie, keď napíšete pred nejakým slovom jednoznakovú spojku alebo predložku. Ak máte v okne AUTOMATICKÉ OPRAVY dostupnom cez príkaz NÁSTROJE – AUTOMATICKÉ OPRAVY na záložke Při psaní/Automatický formát počas písania zaškrtnutú možnosť Medzery po k, s, z a v pevnými medzerami/Medzery po „a, i, k, o, s, u, v, z“ nahradiť pevnými medzerami, tak MS Word v spomínaných prípadoch po napísaní ďalšieho slova za jednoznakovou spojkou/predložkou a medzery automaticky nahradí štandardnú medzeru medzi jednoznakovou spojkou/predložkou a slovom za ňou medzerou pevnou.

Ak potrebujete vložiť do dokumentu pevnú medzeru v inej situácii, tak po zadaní príkazu VLOŽIT – SYMBOL zvoľte na záložke Speciální znaky pevnú medzeru. Ďalšia možnosť je vložiť pevnú medzeru použitím kombinácie kláves CTRL+SHIFT+Medzerník.

ODPORÚČANIE: Aby ste nemuseli prácne prechádzať celý dokument a kontrolovať, či niektoré z riadkov nekončia jednoznakovými spojkami alebo predložkami, tak vám odporúčame pred odovzdaním konečnej verzie vytvorených študijných materiálov previesť nasledujúcu postupnosť krokov.

1. Stlačte kombináciu kláves CTRL+A, čím označíte celý dokument.

2. Zvoľte si nasledujúci príkaz: FORMÁT – AUTOMATICKÝ FORMÁT. Otvorí sa vám dialógové okno, zobrazené na nasledujúcom obrázku.

Obr. 13 Dialógové okno AUTOMATICKÝ FORMÁT

3. V okne AUTOMATICKÝ FORMÁT kliknite na tlačidlo Možnosti, čím sa dostanete do dialógového okna AUTOMATICKÉ OPRAVY na záložku Automatický formát. Upravte si nastavenia podľa nasledujúceho obrázku a potvrďte nastavenia tlačidlom OK.

20


Obr. 14 Záložka AUTOMATICKÝ FORMÁT v dialógovom okne AUTOMATICKÉ OPRAVY

4. Po zatvorení okna AUTOMATICKÉ OPRAVY sa dostanete naspäť k oknu AUTOMATICKÝ FORMÁT, kde opäť stlačte tlačidlo OK.

Popísaná postupnosť krokov zabezpečí správne použitie pevných medzier vo vašom dokumente a nespôsobí žiadnu zmenu jeho formátu.

21


Úloha

Po prečítaní predchádzajúceho testu si precvičte tie úkony, ktoré ste doteraz pri práci s MS Word nepoužívali. V prípade nejasností si preštudujte odporúčanú literatúru.

Zadanie

Napíšte študijný materiál pre dištančné vzdelávanie pre svoj predmet.

Záver

Dúfame, že vám tento dokument pomôže pri formálnej úprave študijných materiálov a že sa vďaka nemu aj niečomu novému priučíte. Ak vám chýbajú niektoré poznatky alebo zručnosti pre prácu s MS Word, preštudujte si prílohy tejto príručky, použite nápovedu pre Microsoft Word alebo iné dostupné pomocné materiály pre prácu s MS Word. Na úplný záver pripomenieme ešte jednu radu: Ak nejaká úprava nedopadne podľa vašich predstáv, hneď ju vráťte pomocou príkazu ZPĚT/SPÄŤ v ponuke ÚPRAVY.

Veľa trpezlivosti a „šťastia“ pri tvorbe a úprave vašich študijných materiálov.

22


2. Register číslovanie

strán, 76 Editor rovníc, 68 editovanie

grafu, 64 KlipArt-u, 66 obrázkov, 53

3D efekt, 56 farby, 56, 59 farebnosť, 61 jas, 61 kontrast, 62 obtekanie textom, 58, 61 orezávanie, 61 otáčanie, 55 štýl čiar, 56 tieň, 56 umiestnenie, 61 veľkosť, 60

textového poľa, 66 formát číslovania, 33 oddielu, 37 odrážok, 33 stĺpca, 38 tabelátorov, 34 tabuľky, 41

grafika bitmapová, 46 rastrová, 46, 47 vektorová, 46, 47

MS Equation. viď Editor rovníc oddiel, 32, 35, 76

úprava formátu, 37 vytvorenie nového, 35

odstavec, 32 panel nástrojov

Kreslení, 51 register, 73

aktualizácia, 75 označenie položiek, 73 označenie položiek pomocou

konkordačného súboru, 75 vytvorenie, 74

strana číslovanie, 76

súbor konkordačný, 75

tabelátor, 34 tabuľka

automatický formát, 41 formátovanie textu v tabuľke, 42 odstránenie riadku/stĺpca, 43 pridanie riadku/stĺpca, 43 šírka stĺpca, 41 tabuľkový procesor, 45 úprava formátu, 41 vlastnosti, 41 vloženie titulku, 40 výška riadku, 41 vytvorenie, 40

text obtekanie, 58

vkladanie automatických tvarov, 51 grafu, 52 objektu KlipArt, 49 obrázkov, 48 obrázku zo súboru, 50

zalomenie oddielu, 35 stĺpca, 38 strany, 39

23


Použitá literatúra [1]. BUCKO, Jozef – LACKOVÁ, Dáša – ŠIŠKOVIČOVÁ, Dana: Textové editory. 1. vyd..

Košice : TU-EkF, 2004. 138 s. ISBN 80-8073-197-7.

[2]. BUCKO, Jozef – LACKOVÁ, Dáša – ŠIŠKOVIČOVÁ, Dana: Kancelárske systémy. 1. vyd.. Košice: TU, 2005. 170 s. ISBN 80-8073-330-9.

[3]. BLAŠKO, Michal: Systém výučby s uzavretým cyklom v podmienkach kvality školy. Košice : KIP TU, 2006. 261 s. ISBN 80-8073-498-4.

[4]. PECINOVSKÝ, Josef – PECINOVSKÝ, Rudolf: Word 2000, podrobný průvodce pokročilého uživatele, Grada Publishing 2001.

[5]. nápoveda pre Microsoft Word 2000

24

PRÍLOHY


1. Špecifické ciele výučby Špecifické ciele výučby sú podriadené všeobecným cieľom výchovy (utvárať plne

rozvinutú osobnosť) a majú rešpektovať nadobúdanie kľúčových kompetencií študentov (t.j. kompetencie komunikačnej, informačnej, k riešeniu problémov, učebnej, sociálnej, personálnej, podnikateľskej a občianskej).

Špecifické ciele tvorí sústava troch oblastí cieľov v štyroch úrovniach.

Špecifické ciele výučby Kognitívne, psychomotorické, socioafektívne

4. utvárať POSTOJE a HODNOTY 3. rozvíjať SCHOPNOSTI a ZÁUJMY 2. nadobúdať a rozvíjať ZRUČNOSTI a NÁVYKY 1. nadobúdať VEDOMOSTI

Tab. 3 Špecifické ciele výučby

Podľa zamerania výučby na určitú oblasť osobnosti jedinca, na zmeny jeho správania, a teda aj učenia, možno sústavu špecifických cieľov rozdeliť do troch odlišných, vzájomne prepojených oblastí cieľov:

a) Kognitívne (poznávacie) ciele – osvojiť si poznatky, teda nadobudnúť vedomosti, ale aj rozvinúť intelektové zručnosti a schopnosti.

b) Psychomotorické (výcvikové) ciele – nadobudnúť a rozvinúť senzoricko-motorické zručnosti a schopnosti (napríklad pri telesnom pohybe, reči, písaní, kreslení, manipulácii s predmetmi, nástrojmi, prístrojmi), teda osvojiť skúseností z pohybových činností, vyžadujúce si nervovosvalovú koordináciu.

c) Socioafektívne (postojové) ciele – utvoriť postoje, presvedčenia, vytvoriť hodnotovú orientáciu žiakov, citovú sféru, sociálno-komunikatívne zručnosti a schopnosti.

1.1 Kognitívne ciele výučby

Kognitívne ciele výučby zahrňujú oblasť vedomostí, intelektových zručností, poznávacích schopností (vnímania, pamäti, myslenia). Budeme ich stanovovať pomocou jazykovej formy neurčitku slovesa.

Vedomosti sú osvojené (pochopené a zapamätané), zvnútornené poznatky a vzťahy medzi nimi. Vedomosti predstavujú tie poznatky, ktoré sa po osvojení stali súčasťou individuálneho vedomia človeka. Sú to sústavy predstáv, pojmov, teórií i komplexných poznatkových štruktúr, ktoré si študent osvojil.

Zručnosť je pripravenosť, nadobudnutá pohotovosť správne, čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonávať istú činnosť na základe získaných vedomostí a predchádzajúcej činnosti.

Opakovaním a cvičením vypestujeme zo zručnosti návyk. Návyk je úplne osvojenie si zručnosti, keď už nie je nevyhnutná ani vedomá kontrola činnosti. Upevňovanie vedomosti, zručnosti a návykov prebieha v organickej jednote. Určujúcimi pritom zostávajú vedomosti, lebo bez úsilia získať vedomosti by nemohli vzniknúť ani zručnosti a návyky. Návyky sú plynule, automaticky vykonávané zručnosti. Negatívny návyk sa nazýva zlozvyk.

26


Schopnosť je psychická vlastnosť osobnosti, individuálny potenciál človeka, predpoklad pre úspešné vykonávanie určitej činnosti v budúcnosti. Medzi schopnosti človeka patria schopnosti:

− zmyslové (schopnosti zrakové, sluchové, hmatové, čuchové, chuťové),

− psychomotorické (schopnosti koordinácie pohybov, obratnosti),

− rozumové (schopnosti zapamätávania, myslenia).

1.2 Bloomova taxonómia kognitívnych cieľov

Najznámejšou klasifikáciou kognitívnych cieľov z hľadiska zvyšujúcej sa ich zložitosti je klasifikácia podľa B. S. Blooma, ktorá bola po úprave pôvodnej taxonómie vytvorená z dimenzie šiestich úrovní poznávacích schopností a dimenzie štyroch typov poznatkov (vedomostí).

Uvedené schopnosti poznávať sú založené na rozvoji poznávacích procesov vnímania, pamätania a myslenia, ktoré sú vo výučbe späté so socioafektívnymi (emočnými, motivačnými, empatickými), vôľovými a snahovými procesmi a stavmi.

1. Schopnosť zapamätávať Schopnosť zapamätať je schopnosť nadobúdať, uchovávať a vybaviť si poznatky.

Zapamätávanie si poznatkov je východiskovým a najjednoduchším poznávacím procesom „spracovávania“ poznatkov, ktorý vedie k vedomostiam a zručnostiam).

− Definovať jednotku termodynamickej teploty 1 kelvin.

− Napísať rovnicu pre veľkosť gravitačnej sily medzi dvomi telesami.

− Znázorniť graficky krivku vyparovania.

− Opísať postup pri určovaní tepelnej kapacity kalorimetra pomocou teplej a studenej vody.

Na tejto najnižšej úrovni kognitívnych cieľov si študent má vybaviť jednotlivé druhy poznatkov (fakty, pojmy, znázornenia, princípy, zákony, teórie, javy, vzťahy, postupy činností). Prebieha tu proces pamäťového reprodukovania učiva, spomenutia si na informácie, rozvinutie vnímania a pamäti. Pri stanovovaní cieľov na tejto úrovni sa najčastejšie využívajú činnostné slovesá:

27


• definovať, vymenovať, vysloviť, napísať, opísať, rozpísať, spoznať, opakovať, reprodukovať, doplniť, priradiť, vybrať, určiť, a pod.

2. Schopnosť porozumievať Schopnosť porozumievať poznatky je schopnosť konštruovať význam obsahov informácií

predloženej v slovnej, obrazovej, alebo symbolickej podobe.

− Pomenovať jednotlivé veličiny v rovnici, vyplývajúcej z Newtonovho gravitačného zákona.

− Vysvetliť, aké stavy látky znázorňujú body krivky vyparovania.

− Preložiť do slovenčiny vetu: My parents have a new car in the garage.

− Slovne formulovať zápis amF ⋅= .

Patrí tu preklad z jedného jazyka do druhého, interpretácia informácií v inej terminológii, podobe, vysvetlenie vlastnými slovami. Typické činnostné slovesá:

• inak formulovať, ilustrovať, vysvetliť, interpretovať, vyjadriť vlastnými slovami, vyjadriť inou formou, nakresliť, načrtnúť, naskicovať, vyplniť, rozlíšiť, porovnať, odvodiť, skontrolovať, opraviť, rozšíriť, a pod.

3. Schopnosť aplikovať Schopnosť aplikovať (uplatňovať) poznatky (vedomosti) je schopnosť používať alebo

uskutočňovať postup v danej situácii.

− Vypočítať veľkosť gravitačnej sily medzi Zemou a Mesiacom.

− Do krivky vyparovania vyznačiť body zodpovedajúce varu vody za normálneho tlaku.

Táto schopnosť vyžaduje zmysluplne použiť abstrakcie a zovšeobecnenia (teórie, zákony, princípy, vzťahy, metódy, postupy činnosti, pojmy, pravidlá) v konkrétnych situáciách. Typické činnostné slovesá:

• aplikovať, demonštrovať, riešiť, vyčísliť, vypočítať, vyhľadať, a pod.

4. Schopnosť analyzovať Schopnosť analyzovať (rozoberať) poznatky je schopnosť rozčleniť materiál do jeho

zložiek a určiť, ako sa tieto časti na seba vzťahujú navzájom a na celkovú štruktúru.

− Pomocou krivky vyparovania zdôvodniť, prečo sa rýchlejšie uvarí mäso v tlakovom hrnci.

− Zo vzťahu pre kruhovú rýchlosť určiť veľkosť I. kozmickej rýchlosti.

Na tejto úrovni kognitívnych cieľov treba urobiť rozbor komplexnej informácie (systému, procesu) na jednotlivé prvky, kroky, časti. Ide o zdôvodnenie krokov postupu, špecifikovanie podmienok. Typické činnostné slovesá:

• odôvodniť, urobiť rozbor, rozlíšiť, špecifikovať, rozčleniť, určiť, a pod.

28


5. Schopnosť vyhodnocovať Schopnosť vyhodnocovať (evalvovať) poznatky, informácie, je schopnosť posudzovať ich

na základe kritérií a štandardov.

− Porovnať rôzne postupy pri riešení danej úlohy z hľadiska efektívnosti.

− Posúdiť vplyv spaľovacích motorov na životné prostredie človeka.

Na tejto úrovni kognitívnych cieľov treba posúdiť, či myšlienky, vzťahy, výtvory, metódy, zodpovedajú stanoveným kritériám alebo normám z hľadiska presnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti, užitočnosti. Toto posúdenie môže byť kvantitatívne i kvalitatívne.

• je to schopnosť overovať informácie, odhaľovať nezrovnalosti, rozpory alebo omyly, či poruchy v procese alebo v jeho výsledku, stanoviť, či proces alebo produkt má vnútornú súdržnosť, zistiť účinnosť postupu, ako dobre je uskutočňovaný

• schopnosť monitorovať, pozorovať a merať hodnoty, úrovne, vstupného – priebežného – výstupného stavu

• schopnosť detekovať, zisťovať neznáme, zastrené informácie (účinky, následky, dôsledky, dopady, chyby, nedostatočnosti, neduhy, rozpory), rozpoznávať ich (diagnostikovať) a predpovedať

• schopnosť testovať informácie

• schopnosť kontrolovať súlad, zhodu, správnosť, súdržnosť, kvalitu, účinnosť informácií

• schopnosť posudzovať informácie, odhaľovať nezrovnalosti medzi produktom a vonkajšími kritériami, stanoviť, či produkt má vonkajšiu súdržnosť, odhaľovať primeranosť postupu pre daný problém

Typické činnostné slovesá:

• argumentovať, obhájiť, rozhodnúť, oponovať, porovnať, posúdiť, preveriť, zdôvodniť, uviesť výhody a nevýhody, a pod.

6. Schopnosť vytvárať Schopnosť vytvárať (kreovať) je schopnosť spájať prvky (informácie) na utvorenie

súdržného alebo funkčného celku, či reorganizovať prvky do nového modelu (celku) alebo do novej štruktúry (môže to byť plán, správa, postup riešenia).

− Vytvoriť prácu o vlastnostiach vzduchu z hľadiska fyzikálneho, chemického a biologického.

• je to schopnosť generovať hypotézy, prichádzať s alternatívnymi hypotézami založenými na kritériách pri vysvetľovaní pozorovaného javu, hypotetizovať, experimentovať v myšlienkach, objavovať súvislostí

• schopnosť plánovať, vymyslieť postup na splnenie určitej úlohy, vypracovať projekt experimentálnej štúdie, projektovať, vytvoriť návrhy

• schopnosť vyprodukovať, vynájsť produkt, vybudovať, skonštruovať, inovovať

Typické činnostné slovesá:

• kategorizovať, klasifikovať, kombinovať, modifikovať, napísať správu, navrhnúť, organizovať, reorganizovať, zhrnúť, vyvodiť závery, vytvoriť, skonštruovať, vyvinúť, a pod.

29


1.3 Niemerkova taxonómia kognitívnych cieľov

B. Niemierko rozoznáva 4 úrovne kognitívnych cieľov:

1. Schopnosť zapamätať informácie (poznatky) − Definovať pojmy cieľ výučby, taxonómia cieľov.

− Vymenovať požiadavky na špecifické ciele.

− Prostredníctvom veličinovej rovnice zapísať Ohmov zákon

2. Schopnosť porozumieť informáciám (poznatkom) − Vysvetliť pojmy konzistentnosť, primeranosť, jednoznačnosť a kontrolovateľnosť

cieľov výučby.

− Zdôvodniť potrebu formulovania špecifických cieľov v pojmoch žiackych výkonov.

− Uviesť aspoň tri argumenty v prospech špecifických cieľov výučby.

− V rovnici pre Ohmov zákon vysvetliť jednotlivé symboly veličín.

3. Schopnosť špecifického transferu − Posúdiť, či vybraný tematický plán učiva, alebo písomná príprava na vyučovaciu

hodinu obsahuje špecifické ciele, ktoré spĺňajú náležité požiadavky.

− Vypočítať napätie na žiarovke s odporom 100 Ω, ak ňou prechádza prúd 300 mA.

Na tejto úrovni dosiahnutých cieľov ide o aplikovanie vedomostí v typických situáciách. Študent dokáže používať vedomosti podľa predloženého vzoru, rieši podobné úlohy ako prv riešil učiteľ, alebo ako sú uvedené v učebnici, a pod.

4. Schopnosť nešpecifického transferu − Zdôvodniť, v ktorých prípadoch použiť Bloomovu a v ktorých Niemierkovu

taxonómiu cieľov.

− Navrhnúť osvetlenie vianočného stromčeka žiarovkami (24 V; 0,1 A) s pripojením na zásuvku elektrickej siete s napätím 220 V.

V tomto prípade sa jedná o aplikovanie vedomostí v problémových situáciách. Študent dokáže formulovať problémy, vykonávať analýzu a syntézu pre neho nových javov, sformulovať postup činnosti, hodnotiť podľa určitých kritérií, riešiť problémové úlohy.

30


2. Formátovanie textu Vzhľadom na to, že predpokladáme základné znalosti práce s MS Word, budeme sa

venovať „problematickým“ častiam formátovania textu ako číslované a nečíslované zoznamy, tabulátory a práca s nimi, oddielom (sekciám) a písaniu vo viacerých stĺpcoch a nie základom formátovania ako je napríklad formát písma či odstavca.

2.1 Formátovacie jednotky

Na úvod a ujednotenie terminológie si spomenieme základné tri formátovacie jednotky: znak, odstavec (odsek) a oddiel (sekcia) a ich definíciu.

Znakom rozumieme jeden napísaný symbol napr. písmeno, číslica, šípka, zlomok, symbol pre medzinárodnú menu… Pre znak alebo postupnosť znakov potom môžeme nastaviť rôzny typ písma, veľkosť, farbu, jazyk pre kontrolu pravopisu atď.

Pod pojmom odstavec MS Word chápe text, ktorý sme napísali medzi dvoma po sebe idúcimi stlačeniami klávesy ENTER. To znamená, že keď napr. napíšeme odrážkovaný zoznam, tak každá jeho položka je chápaná ako samostatný odstavec. Preto nestláčajte ENTER ak nechcete prejsť do nového odstavca, MS Word za vás riadky pri pravom okraji strany zalomí automaticky. Pre odstavec môžeme nastaviť spoločný formát pre všetky jeho znaky, odsadenie odstavca od okrajov, riadkovanie, obrysy, tieňovanie…

Oddiel (sekcia) je súvislá časť dokumentu, ktorá sa vyznačuje rovnakým formátom (vzhľadom) strany. Dokument môže obsahovať jeden alebo viaceré oddiely. Ku charakteristikám oddielu patria parametre, ktoré určujú usporiadanie textu na stránke – veľkosť a orientácia papiera, nastavenie okrajov strany, formát, obsah a umiestnenie hlavičky a päty na stranách, spôsob číslovania strán, počet stĺpcov na strane, spôsob zvislého zarovnania textu a prípadného číslovania riadkov, formát a spôsob tlačenia poznámok a vysvetliviek a formát číslovania hierarchických zoznamov.

2.2 Číslované a nečíslované zoznamy

V záujme sprehľadnenia textu v dokumente, môžeme text rozčleniť pomocou číslovaných a nečíslovaných zoznamov. MS Word ponúka širokú škálu týchto zoznamov, ktoré môžeme ďalej upravovať podľa svojich požiadaviek. Po vybratí príkazu FORMÁT – ODRÁŽKY A ČÍSLOVÁNÍ sa otvorí okno z Obr. 15, v ktorom si môžeme vybrať:

31


Obr. 15 Výber číslovaného, resp. nečíslovaného zoznamu

1. formát pre nečíslovaný zoznam na záložke Odrážky – ten máme možnosť upraviť buď výberom nejakého obrázku pre odrážku (tlačidlo Obrázek) alebo výberom iného symbolu pre odrážku, formátu písma, nastavením odsadenia odrážky od ľavého okraja strany a odsadenia textu od odrážky (tlačidlo Vlastní),

2. formát pre číslovaný zoznam na záložke Číslování – aj tu môžeme podobne ako v prípade nečíslovaných zoznamov meniť preddefinované formáty pre zoznamy (tlačidlo Vlastní). Pribúda nám tu voľba pre nastavenie štýlu číslovania a počiatočnej hodnoty, od ktorej sa má začať číslovať (Obr. 81),

Obr. 16 Zmena formátu číslovaného zoznamu

3. formát pre viacúrovňové číslovanie na záložke Víceúrovňové – oproti jednoduchému číslovanému zoznamu pribúda možnosť nastavenia formátu čísla a odsadenia textu pre každú úroveň zvlášť. Pri samotnom písaní textu úroveň zoznamu meníme pomocou tlačidiel (zmenšenie odsadenia od ľavého okraja strany, t.j. vyššia úroveň zoznamu) a (zväčšenie odsadenia, t.j. nižšia úroveň zoznamu) na paneli nástrojov „Formát“.

Pre voľbu číslovaného, resp. nečíslovaného zoznamu máme k dispozícii potrebné tlačidla , resp. aj na paneli nástrojov „Formát“. Ak si zvolíme nejaký typ zoznamu, tak sa

príslušné tlačidlo automaticky zatlačí. Zrušením zatlačenia daného tlačidla zoznam ukončíme.

32


Počas vytvárania dlhších dokumentov často použijeme číslovaný zoznam viackrát. MS Word nám ponúka nasledujúce dve možnosti na ich číslovanie, z ktorých si v okne ODRÁŽKY A ČÍSLOVÁNÍ musíme jednu vybrať:

• Číslovat od začátku – číslovať sa začne znovu od nastavenej počiatočnej hodnoty,

• Navázat na předchozí – daný zoznam bude nadväzovať na predchádzajúci číslovaný zoznam rovnakého formátu, aj keď sa bude medzi nimi nachádzať ďalší text iného formátu.

V prípade všetkých typov zoznamov sa aj po ich predefinovaní vieme vrátiť k ich pôvodnému formátu, a to po nastavení sa na príslušný typ zoznamu v okne ODRÁŽKY A ČÍSLOVANÍ a kliknutí na tlačidlo Obnovit.

2.3 Tabulátory

Tabulátor je netlačiteľný znak, ktorý sa používa na odsadenie textu v riadku bez zbytočného zadávania väčšieho počtu medzier. Keď potrebujeme napísať napr. nasledujúci text:

Košice KE

Bratislava BA

tak nie je vhodné tieto stĺpce vytvárať vkladaním medzier, ale vhodným nadefinovaním zarážok pre tabulátor.

Pre porovnanie sa pozrite na ukážku textu zobrazenú aj s netlačiteľnými znakmi – medzery MS Word zobrazuje pomocou bodiek a tabulátory pomocou šípok.

Obr. 17 Ukážka textu odsadeného pomocou tabulátorov a medzier (zľava doprava)

MS Word má v riadku aj implicitne nadefinované zarážky, medzi ktorými sa pohybujeme zľava doprava pomocou klávesy TAB. Jej stlačením vlastne vložíme symbol tabulátora do dokumentu a preskočíme prázdne miesto v riadku po ďalšiu zarážku. Vlastné zarážky pre tabulátor definujeme príkazom FORMÁT – TABULÁTORY.

33


Obr. 18 Okno pre definovanie tabulátorov

Otvorí sa dialógové okno zobrazené na Obr. 18. Pre každú zarážku nadefinujeme jej umiestnenie (vzdialenosť od ľavého okraja stránky), spôsob zarovnania textu vzhľadom na túto zarážku (ukážka na Obr. 19) a tzv. vodiaci znak (t.j. symbol, ktorým sa vyplní miesto, ktoré sme preskočili stlačením klávesy TAB). Pri písaní samotného textu potom vždy, keď potrebujeme nechať určitú časť riadku prázdnu, tak stlačíme klávesu TAB a MS Word premiestni kurzor na najbližšiu nájdenú pozíciu zarážky tabulátora (zadanú implicitne na základe východzieho kroku alebo zadanú nami).

Bucko Bucko Bucko

Lacková Lacková Lacková

Šiškovičová Šiškovičová Šiškovičová

Obr. 19 Ukážka využitia tabulátorov pre zarovnanie doľava, na stred a doprava

2.4 Oddiely/Sekcie

Pri otvorení nového dokumentu, ktorý je založený na pôvodnej verzii šablóny, budeme mať len jediný oddiel/sekciu. Ak však nechceme mať jednotné usporiadanie textu v celom dokumente, tak si musíme dokument rozdeliť na niekoľko oddielov a pre každý z nich nastaviť jeho vlastné formátovanie.

2.4.1 Vytvorenie nového oddielu/sekcie Pred vytvorením nového oddielu sa nastavíme na koniec odstavca, za ktorým má byť

aktuálny oddiel ukončený, tesne pred znak konca odstavca. Potom zadáme príkaz VLOŽIT – KONEC/VLOŽIŤ – PRERUŠENIE, kedy nám MS Word otvorí dialógové okno zobrazené na Obr. 20. V ňom si zvolíme typ konca oddielu/sekcie, t.j. kde sa má začínať ďalší oddiel/sekcie. Tým vlastne vložíme do dokumentu oddielový zlom a rozdelíme aktuálny oddiel/sekciu na dva, pričom druhý prevezme formátovanie prvého okrem definície začiatku oddielu (tú sme práve zadali).

34


Obr. 20 Výber typu konca oddielu/sekcie

2.4.2 Typy koncov oddielov/sekcií • Na další stránce/Ďalšej strane – súčasne so zalomením oddielu/sekcie sa vloží aj

zalomenie strany (t.j. text nového oddielu bude vždy začínať na nasledujúcej strane).

• Na stejné stránce/Na rovnakej strane – zalomenie oddielu sa vloží tak, že nový oddiel bude začínať na pozícii kurzora.

• Na sudé stránce/Na párnej strane – zalomenie oddielu sa vloží tak, že nasledujúci text bude začínať vždy na párnej strane. Ak by predchádzajúca nepárna strana mala byť úplne prázdna, tak nebude existovať (môžete si to overiť pri zobrazení náhľadu dokumentu).

• Na liché stránce/Na nepárnej strane – platí to isté, čo v predchádzajúcom prípade, len pre nepárne strany.

Ak je pri vkladaní zlomu oddielu/sekcie zarovnaný posledný odstavec končiaceho oddielu do bloku, tak sa do bloku zarovná aj posledný riadok odstavca. Toto zarovnanie odstránite tak, že za tento odstavec vložíte ďalší (prázdny) odstavec stlačením klávesy ENTER.

Pri zobrazení Normální sa vložený oddielový zlom zobrazí ako dvojitá bodkovaná čiara, ktorá je uprostred prerušená textom Konec oddílu/Zlom sekcie a ktorá oddeľuje posledný odstavec predchádzajúceho oddielu/sekcie od prvého odstavca oddielu/sekcie nasledujúceho.

Pri zapnutom zobrazovaní netlačiteľných znakov v prípade zobrazenia Rozvržení při tisku sa táto bodkovaná čiara umiestni medzi koniec posledného odstavca predchádzajúceho oddielu a pravý okraj tlačiteľnej plochy (v prípade dlhého posledného riadku odstavca ju niekedy vôbec nie je vidieť).

Obr. 21 Ukážka dvoch typov zalomení oddielov

2.4.3 Zmazanie zalomenia oddielu/sekcie Koniec oddielu/sekcie možno zmazať ako akýkoľvek iný znak. Jeho zmazaním však textu,

ktorý sa nachádza pred týmto mazaným zalomením, priradíte formát oddielu, ktorý nasleduje

35


za odstraňovaným zalomením. Je to spôsobené tým, že všetky formátovacie charakteristiky oddielu sú uložené v jeho koncovom znaku, t.j. v oddielovom zalomení.

2.4.4 Formátovanie oddielu/sekcie Pre každý oddiel v dokumente si môžete nastaviť rôzny vzhľad strany, odlišnú hlavičku

a pätu, rôzny počet stĺpcov, orientáciu strany a pod.

Pri zmene nastavení dostupných cez príkaz SOUBOR – VZHLED STRÁNKY/SÚBOR – NASTAVENIA STRANY postupujeme podobným spôsobom, ako pri nastavovaní samotného vzhľadu dokumentu. Rozdiel je len v tom, že v okne VZHLED STRÁNKY/NASTAVENIA STRANY je potrebné na každej záložke, na ktorej zmeníme nejaké nastavenia oproti predchádzajúcemu oddielu/sekcie, nastaviť v poli Použít: položku „na tento oddíl“ (pozri Obr. 22).

Obr. 22 Zmena okrajov strany len pre jeden oddiel

Ak máme dokument rozdelený na viac oddielov/sekcií, tak pri zobrazení hlavičky a päty (ZOBRAZIT – ZÁHLAVÍ A ZÁPATÍ/ZOBRAZIŤ – HLAVIČKA A PÄTA) sa pri každej hlavičke/päte bude zobrazovať aj číslo oddielu/sekcie, do ktorého patrí, ako aj heslo „Stejné ako minulé/Rovnaké ako predchádzajúce“. V prípade, že chceme mať v danom oddieli/sekcii hlavičku/pätu odlišnú od hlavičky/päty z predchádzajúceho oddielu, tak musíme túto väzbu

vypnúť. Dosiahneme to zrušením aktívnosti tlačidla na paneli nástrojov „Záhlaví a zápatí“/„Hlavička a päta“. Potom sa už zmeny, či už obsahu alebo formátu hlavičky/päty prejavia iba v aktuálnom oddieli/sekcii a nie aj v predchádzajúcom.

Obr. 23 Hlavička dokumentu pri nastavení „Stejné jako minulé“

36


2.5 Písanie vo viacerých stĺpcoch

Štandardne má MS Word v šablóne nastavené písanie v jednom stĺpci. Pri vytváraní viacerých stĺpcov v dokumente postupujeme v závislosti od toho, či má byť celý text dokumentu rozdelený do rovnakého počtu stĺpcov alebo má byť rozdelený do častí s rôznym počtom použitých stĺpcov.

V prvom prípade môžeme kedykoľvek počas písania (ale vhodnejšie bude asi hneď na začiatku) použiť príkaz FORMÁT – SLOUPCE/STĹPCE a v dialógovom okne SLOUPCE/STĹPCE zobrazenom na Obr. 24 si nastaviť potrebný počet stĺpcov, či ich chceme mať rovnako široké alebo definovať šírku pre každý z nich zvlášť, ako aj veľkosť medzery medzi nimi.

Obr. 24 Nadefinovanie dvoch rovnako širokých stĺpcov

Ak potrebujeme ukončiť jeden stĺpec a prejsť do druhého skôr, ako sa dostaneme ku spodnému okraju strany, tak ukončíme stĺpec príkazom VLOŽIT – KONEC, kedy v dialógovom okne z Obr. 25 potvrdíme vloženie Zalomení sloupce/Zlom stĺpca.

Obr. 25 Nastavenie vloženia zalomenie stĺpca

V druhom prípade umiestnime nejaký text do iného počtu stĺpcov ako je vo zvyšnom dokumente najjednoduchšie tak, že príslušný text najprv napíšeme, označíme ho a potom

37


rovnako ako v prvom prípade nastavíme potrebné parametre v dialógovom okne SLOUPCE. Ak by ste si teraz dali zobraziť netlačiteľné znaky, tak uvidíte, že sa dokument rozdelil na oddiely s rôznym počtom nadefinovaných stĺpcov.

2.6 Poznámka ku zalomeniam

Niekedy potrebujeme mať v rámci dokumentu zaručené, že konkrétny text bude začínať na novej strane dokumentu (napr. nová kapitola, tabuľka). Dosiahneme to tým, že pred daný text vložíme pomocou príkazu VLOŽIT – KONEC/VLOŽIŤ – PRERUŠENIE (Obr. 25) a následnou voľbou príkazu Konec stránky zalomenie, ktoré nám zabezpečí prechod na novú stranu dokumentu bez ohľadu na to, koľko voľného miesta nám ešte na tejto strane ostalo.

38


3. Práca s tabuľkami

3.1 Vytvorenie tabuľky a zmena jej vzhľadu

Na vytvorenie novej tabuľky slúži príkaz TABULKA – VLOŽIT – TABULKA/TABUĽKA – VLOŽIŤ – TABUĽKA. V dialógovom okne, ktoré sa otvorí (Obr. 26), si môžeme nastaviť koľko riadkov a koľko stĺpcov má mať nová tabuľka, šírku stĺpca, ako aj vzhľad novej tabuľky (tlačidlom Autoformát).

Obr. 26 Okno, v ktorom definujeme novú tabuľku

Je vhodné jednotlivé tabuľky, ktoré vkladáme do dokumentu, aj číslovať. Na automatické číslovanie tabuliek využívame tzv. titulky. Vkladáme ich príkazom VLOŽIT – TITULEK/VLOŽIŤ – ODKAZ – POPIS. Otvorí sa dialógové okno zobrazené na Obr. 27, v ktorom si v poli Popisek/Označenie vyberieme potrebný text titulku a potvrdíme jeho vloženie tlačidlom OK. MS Word tieto titulky automaticky čísluje, a preto si nemusíme kontrolovať súvislosť číslovania ani v prípade, že medzi tabuľku č. 2 a č. 3 vložíme novú tabuľku. Rovnako je vhodné, aby sme číslovali aj vkladané obrázky, grafy a pod. V prípade, že nám nevyhovuje žiadny z preddefinovaných titulkov, nadefinujeme si nový využitím tlačidla Nový popisek…/Nová menovka.

Obr. 27 Dialógové okno TITULEK/POPIS

39


Ak potrebujeme zmeniť formát už vytvorenej tabuľky, tak môžeme:

• použiť niektorý z preddefinovaných formátov (príkazom TABULKA – AUTOMATICKÝ FORMÁT TABULKY sa nám zobrazí ich zoznam aj s náhľadom);

• sami si navrhnúť celú tabuľku (príkazom TABULKA – NAVRHNOUT TABULKU) – v tomto prípade sa nám zobrazí panel nástrojov „Tabulky a ohraničení“/„Tabuľky a Orámovania“ (Obr. 28), ktorý obsahuje tlačidlá umožňujúce definovať ohraničenie tabuľky (farbu si

vyberieme z palety dostupnej cez tlačidlo , štýl čiary z rozbaľovacej ponuky , a potom pomocou kurzora myšky, ktorý má podobu ceruzky, označíme

konkrétne čiary v tabuľke), tieňovanie tabuľky , rovnakú výšku riadkov , rovnakú

šírku stĺpcov , zarovnanie textu v bunkách , smer textu v bunkách , ako aj automatický formát pre tabuľku .

Obr. 28 Panel nástrojov „Tabulky a ohraničení“/„Tabuľky a Orámovania“

Po vložení tabuľky do dokumentu môžeme výšku riadku alebo šírku stĺpca zmeniť viacerými spôsobmi:

• Keď sa nastavíme na rozhranie stĺpcov alebo riadkov, kurzor myšky sa zmení na obojstrannú šípku a teraz potiahnutím za rozhranie požadovaným smerom zmeníme ich rozmery.

• Ponuka TABULKA – PŘIZPŮSOBIT/TABUĽKA – PRISPÔSOBIŤ nám sprístupňuje príkazy, ktoré umožňujú prispôsobiť tabuľku obsahu, šírke okna alebo nastaviť rovnakú šírku stĺpcov, resp. výšku riadkov.

• Príkaz TABULKA – VLASTNOSTI TABULKY/ TABUĽKA – VLASTNOSTI nám umožní nastaviť zvlášť výšku pre každý jeden riadok, resp. šírku pre stĺpec.

Posledne uvedený príkaz nám dáva navyše možnosť zmeniť umiestnenie tabuľky voči okrajom odstavca (Zarovnanie – Doľava, Na stred, Doprava), ako aj nastaviť obtekanie tabuľky textom (Obtekanie textu – Žiadne, Okolo).

Pri tabuľke, ktorej nadefinujeme záhlavia stĺpcov, a ktorá nám presiahne jednu stranu, môžeme použiť príkaz TABULKA – OPAKOVÁNÍ ŘÁDKŮ ZÁHLAVÍ/OPAKOVAŤ AKO RIADOK HLAVIČKY V HORNEJ ČASTI KAŽDEJ STRANY (pred jeho použitím sa nastavíme do prvého riadku tabuľky, ktorý má slúžiť ako záhlavie). Ten zabezpečí automatické zopakovanie záhlavia stĺpcov na ďalšej stránke bez ohľadu na to, ako priebežne pridávame alebo odoberáme riadky tabuľky (Obr. 29).

40


Obr. 29 Záložka Riadok v dialógovom okne TABUĽKA – VLASTNOSTI

3.2 Formátovanie textu v tabuľke

Text umiestnený v tabuľke formátujeme rovnako ako mimo tabuľky (napr. formát písma, odstavca, číslovanie). Máme však možnosť zmeniť smer textu – príkazom SMĚR TEXTU/SMER TEXTU v kontextovom menu tabuľky, ako aj zarovnanie textu vo vertikálnom smere – príkazom ZAROVNÁNÍ BUNĚK/ZAROVNANIE BUNKY v kontextovom menu tabuľky.

3.3 Delenie a zlučovanie buniek

V prípade, že v jednotlivých riadkoch tabuľky nechceme mať rovnaký počet stĺpcov, tak si buď príkazom TABULKA – ROZDELIT BUNKY rozdelíme označené bunky (MS Word sa opýta, na koľko riadkov a koľko stĺpcov ich má rozdeliť) alebo príkazom TABULKA – SLOUČIT BUNKY zlúčime označené bunky do jednej výslednej.

Obr. 30 Ukážka tabuľky z rôznym počtom buniek v jednotlivých riadkoch Taktiež môžeme rozdeliť aj celú tabuľku. Ak sa umiestnime kurzorom do tabuľky

a použijeme príkaz TABULKA – ROZDELIT TABULKU, tak nám vzniknú dve tabuľky, pričom riadok, v ktorom sme mali kurzor, bude prvým riadkom druhej tabuľky.

41


3.4 Pridávanie a odstraňovanie riadkov/stĺpcov tabuľky

Nie vždy na začiatku práce presne odhadneme, koľko riadkov, resp. stĺpcov budeme v novej tabuľke potrebovať. Po zistení, že potrebujeme viac riadkov alebo stĺpcov, ako sme pôvodne pre tabuľku nadefinovali, si rozbalíme ponuku TABULKA – VLOŽIT a pridáme si potrebný počet riadkov, resp. stĺpcov vhodným príkazom (napr. ŘÁDKY POD). Ak budeme vkladať len bunky (nie celý riadok alebo stĺpec), tak nás MS Word vyzve, aby sme zadali, či má už existujúce bunky odsunúť nadol alebo doprava.

V opačnom prípade, ak potrebujeme odstrániť nejaké riadky, stĺpce, celú tabuľku alebo len niektoré bunky tabuľky, tak ich označíme a zvolíme príslušný príkaz v ponuke TABULKA – ODSTRANIT. Pri odstraňovaní buniek tabuľky musíme zadať, či sa má priestor, ktorý po odstránení buniek vznikne, nahradiť bunkami ležiacimi naľavo alebo pod bunkami, ktoré chcete odstrániť.

UPOZORNENIE 1.: Pri mazaní bunky len vymažeme jej obsah, ale samotná bunka v tabuľke ostáva. Pri odstraňovaní bunky zmenšujeme počet buniek tabuľky.

UPOZORNENIE 2.: V prípade, že v tabuľke nemáte v každom riadku rovnaký počet stĺpcov, resp. v každom stĺpci rovnaký počet riadkov, tak si pri odstraňovaní musíte dať pozor na tieto skutočnosti:

• Pri odstraňovaní stĺpca, ktorý obsahuje zlúčené bunky, MS Word odstráni daný stĺpec, ale aj časti ďalších stĺpcov, ktoré prislúchajú k zlúčeným bunkám z odstraňovaného stĺpca.

Obr. 31 Ukážka odstránenia stĺpca, ktorý obsahuje zlúčené bunky

• Pri odstraňovaní riadku, ktorý obsahuje zlúčené bunky, MS Word odstráni len príslušný riadok a v riadkoch, do ktorých zlúčené bunky zasahovali, vytvorí bunky prázdne.

Obr. 32 Ukážka odstránenia riadku, ktorý obsahuje zlúčené bunky

UPOZORNENIE 3.: Podobne vznikajú neštandardné situácie aj v prípade, ak sa pokúsite do tabuľky, ktorá nemá v každom riadku rovnaký počet buniek, pridať stĺpec. V rámci precvičenia si vytvorte pôvodnú tabuľku zobrazenú na Obr. 32, tiež si označte tretí stĺpec a zistite, aké tabuľky získate po vložení stĺpca naľavo, resp. napravo od označeného stĺpca.

42


3.5 Prevod textu na tabuľku a naopak

Pri vytváraní dokumentu sa môžeme dostať do situácie, že už máme vytvorenú aj naplnenú tabuľku, ale neskôr sa rozhodneme, že príslušný text nechceme mať umiestnený v tabuľke. Alebo naopak, potrebujeme previesť napísaný text do tabuľky. Vhodným spôsobom riešenia tejto situácie je využiť operácie prevodu textu na tabuľku, resp. prevodu tabuľky na text.

Ak máme napísaný text vo viacerých stĺpcoch a chceme ho previesť na tabuľku, tak označíme príslušný text, použijeme príkaz TABULKA – PŘEVÉST – TEXT NA TABULKU/TABUĽKA – KONVERTOVAŤ – TEXT NA TABUĽKU a v dialógovom okne zobrazenom na Obr. 33 zadáme okrem údajov, ktoré sme už spomínali pri vytváraní novej tabuľky, aj symbol slúžiaci ako tzv. oddeľovač textu. Ide o znak, ktorého výskyt bude znamenať koniec textu, ktorý má byť umiestnený do jednej bunky tabuľky. K dispozícii máme:

• odstavce – jedna bunka bude obsahovať text celého jedného odstavca,

• bodkočiarky (středníky) – jedna bunka bude obsahovať text, ktorý bol pôvodne umiestnený medzi dvomi bodkočiarkami,

• tabulátor – analogicky ako pre bodkočiarky,

• iné – analogicky ako pre bodkočiarky, len symbol bodkočiarky si nahradíme iným vlastným symbolom.

Obr. 33 Okno PŘEVÉST TEXT NA TABULKU

Pre prevod tabuľky na text zvolíme príkaz TABULKA – PŘEVÉST – TABULKU NA TEXT/TABUĽKA – KONVERTOVAŤ – TABUĽKU NA TEXT a zadáme, akým symbolom (oddeľovačom textu) majú byť oddelené texty napísané v jednotlivých bunkách tabuľky.

43


3.6 Použitie tabuľky ako tabuľkového procesora

Aj keď tabuľky budete vytvárať priamo v MS Word väčšinou len kvôli sprehľadneniu vkladaných informácií, môžete ich použiť aj na prevedenie niektorých akcií, ktoré sú typické pre tabuľkové procesory. Môžeme:

• usporiadať položky tabuľky príkazom TABULKA – SEŘADIT/TABUĽKA – ZORADIŤ – MS Word nás vyzve na definovanie podmienok pre usporiadanie, t.j. podľa ktorých stĺpcov a akých hodnôt sa majú riadky usporiadať (text, čísla, dátum) a akým spôsobom (vzostupne alebo zostupne),

• sčítať čísla v riadku alebo stĺpci nasledujúcim spôsobom:

− nastavíme sa na bunku, do ktorej chceme umiestniť vzorec,

− zvolíme si príkaz TABULKA – VZOREC – ak sa zvolená bunka nachádza za riadkom čísel, MS Word navrhne vzorec =SUM(LEFT), ak pod stĺpcom čísel, tak =SUM(ABOVE) a potvrdíme tlačidlom OK, prevádzať ďalšie výpočty v tabuľke.

44


4. Kreslenie a práca s obrázkami v MS Word

4.1 Základné typy počítačovej grafiky

Aby sme pochopili základné rozdiely pre prácu s obrázkami v MS Word, je dôležité vysvetliť si základné členenie obrázkov (presnejšie počítačovej grafiky) z hľadiska ich štruktúry. Na základe tohto rozdelenia potom aj MS Word ponúka rôzne nástroje pre jednotlivé typy obrázkov. V praxi sa často využíva základné členenie obrázkov, ktoré je založené na podstate vytvárania a následne aj výslednej reprezentácie obrázku – vektorová a rastrová grafika.

• Základné znaky vektorovej grafiky

− Obrázok je vytvorený množinou samostatných objektov.

− Každý objekt je vytvorený pomocou zoznamu polôh hraničných bodov objektu, ktoré sú navzájom prepojené (prepojenie = vektor).

− Vlastnosti objektov sú definované pomocou farby, hrúbky a štýlu spojnice, v prípade plôch aj farbou výplne.

− Vo vektorovej reprezentácii rozlišujeme tri základné prvky:

bod (úsečka s nulovou dĺžkou a so súradnicami x, y),

línia, vektor, úsečka (postupnosť orientovaných úsečiek definovaných súradnicami ich počiatočného a koncového bodu),

polygón (oblasť ohraničená líniami).

− Počas editovania už existujúceho obrázku môžeme pracovať priamo s jednotlivými objektmi a ich vlastnosťami.

• Základné znaky bitmapovej (rastrovej) grafiky

− Obrázok je tvorený pravidelnou sieťou buniek (obrazových prvkov, pixelov), pričom každej bunke je priradená nejaká číselná hodnota.

− Najznámejšie bitmapové formáty sú: PCX, BMP, TIFF, TGA, GIF a JPEG. Odlišnosti medzi jednotlivými formátmi súborov sú v spôsobe zakódovania grafickej informácie, rôzneho množstva farebných odtieňov a rôznou kompresiou dát.

− Výhodou ale aj nevýhodou (závisí to od toho, na aký účel budeme daný obrázok používať) bitmáp sú metódy kompresie, pretože vysokú kvalitu bitmapového obrázku určuje práve počet pixelov, ktoré obsahujú informáciu o danom objekte. V prípade kompresie teda dochádza k skresleniu pôvodných objektov v obraze, čo možno vidieť najmä ako schodové efekty pri okrúhlych predmetoch, zánik ostrosti obrazu (Obr. 34) a pod.

45


Obr. 34 Porovnanie výsledného zobrazenia toho istého obrázku uloženého ako 24-bitového bmp (vľavo) a jpeg (vpravo)

• Porovnanie rastrovej a vektorovej grafiky (Obr. 35)

Vlastnosť Vektorová grafika Rastrová grafika Zobrazenie objektov Množina súradníc bodov

a ich spojníc Množina samostatných bodov

Vlastnosti objektov Hrúbka, farba, štýl spojnice, farba výplne

Definované pomocou farebného odtieňa konkrétneho bodu patriaceho k objektu

Pamäťová náročnosť – vyplýva zo spôsobu ukladania informácií o obraze

Menšia ako v prípade rastrovej grafiky

Väčšia ako v prípade vektorovej grafiky

Farebné rozlíšenie – Približne 16,7 mil. odtieňov – Úroveň jemnosti rozlíšenia, farebnosti sa prispôsobuje vlastnostiam výstupného zariadenia

– Závisí od formátu graf. súboru a ním používanej kompresie – S nárastom požadovaného farebného rozlíšenia narastá aj veľkosť výsledného súboru, pretože informácie o farbe sú ukladané pre každý pixel zvlášť

Využitie v praxi Vhodnejšia pre tlač, alebo podobnú reprezentáciu výsledkov – vyššia presnosť bez vedľajších efektov

– Vhodnejšia pre zobrazenie na monitore – Uplatňujú sa pri ukladaní

fotorealistických obrazov

46


(b) (a)

(c) (d)

Obr. 35 Porovnanie zobrazenia toho istého objektu (úsečka) pomocou rastrovej grafiky (a), vektorovej grafiky (b) a jej 300% priblíženie – rastrová grafika (c), vektorová

grafika (d)

4.2 Práca s obrázkami (vkladanie a vytváranie obrázkov)

Počas práce s dokumentmi sa určite každý z nás stretol so situáciou, kedy potreboval pracovať s nejakými obrázkami, t.j. buď ich priamo vytvoriť, alebo vložiť už vopred predpripravený obrázok. Preto si na nasledujúcich stranách popíšeme prácu s grafikou v prostredí MS Word.

4.2.1 Vkladanie obrázkov MS Word umožňuje vkladanie už existujúcich obrázkov, t.j. obrázkov, ktoré boli

vytvorené v nejakom inom programe, stiahnuté z Internetu a pod., viacerými spôsobmi:

• Pomocou schránky (Clipboard) – kombináciou kláves CTRL+C a CTRL+V.

• Pomocou príkazov VLOŽIT – OBRÁZEK/VLOŽIŤ – OBRÁZOK a následnou voľbou typu obrázku. Tento postup si bližšie popíšeme v nasledujúcom texte.

• Pomocou príkazov VLOŽIT – OBJEKT….

V prípade, že sa rozhodneme pre vloženie obrázku, môžeme využiť druhý spomínaný spôsob. Zobrazí sa menu s ponukou všetkých objektov (typov obrázkov), ktoré do dokumentu MS Word môžeme vložiť. (V tejto ponuke sú zobrazované niektoré ponuky, ktoré slúžia na vytvorenie nového obrázku, a preto sa im budeme venovať neskôr.) Medzi tieto objekty patria:

• KlipArt... – umožňuje vloženie obrázkov vytvorených firmou Microsoft, uložených v špeciálnej knižnici – Galérii klipov.

• Ze souboru... – umožňuje vloženie obrázku existujúceho ako samostatný súbor.

47


• Automatické tvary – umožňuje vytvorenie obrázku pomocou vopred preddefinovaných tvarov, zoradených v jednotlivých ponukách.

• WordArt – umožňuje vytvorenie nového textu, ktorý následne možno špeciálne upravovať, a ktorý sa navonok prejavuje ako obrázok.

• Ze skeneru nebo fotoaparátu – umožňuje vloženie obrázku priamo snímaného skenerom, alebo nafoteného pomocou digitálneho fotoaparátu. Podmienkou je existujúce korektné pripojenie spomínaných zariadení k počítaču.

• Graf – umožňuje vytvoriť grafické znázornenie údajov obsiahnutých v tabuľke. Vytváranie a prácu s nimi si popíšeme v niektorom z nasledujúcich odstavcov.

Vloženie objektu KlipArt Programy zahrnuté v balíku MS Office obsahujú tzv. Galériu klipov, ktorá obsahuje

vopred vytvorené obrázky rozdelené do jednotlivých kategórií. Počas vkladania Klipartu do dokumentu postupujeme nasledovne:

1. Pomocou príkazu VLOŽIT – OBRÁZEK – KLIPART sa zobrazí dialógové okno s ponukou obrázkov, rozdelených do jednotlivých kategórií.

2. Zvolíme si kategóriu obrázkov, v ktorej vyhľadáme vhodný obrázok. V prípade, že sme takýto obrázok v celej ponuke nenašli a máme pripojenie na Internet, môžeme si obrázok nájsť na internete cez príkaz Klipy online, pomocou ktorého otvoríme stránku firmy Microsoft s ponukou ďalších obrázkov. Ak pripojenie na Internet nemáme, môžeme medzi kliparty vložiť aj obrázky uložené v našom počítači. Takto vložené obrázky budú uložené do kategórie v Galérii klipartov.

3. Klikneme ľavým tlačidlom myšky na konkrétny obrázok. Zobrazí sa ponuka znázornená na Obr. 36. Pomocou jej jednotlivých položiek môžeme klipart do dokumentu vložiť , zobraziť náhľad klipu , pridať klip do kategórie , nájsť podobné klipy (grafickým štýlom, farbou a tvarom) .

Obr. 36 Dialógové okno používané pre vloženie klipartu

48


Vloženie obrázku zo súboru Okrem predpripravených klipartov MS Word ponúka aj možnosť vkladania obrázkov

vytvorených v inom grafickom programe. Takýto obrázok môžeme vložiť nasledovne:

1. Pomocou príkazu VLOŽIT – OBRÁZEK – ZE SOUBORU….

2. V zobrazenom dialógovom okne vyhľadáme konkrétne umiestnenie obrázku na počítači, t.j. adresár, v ktorom sa nachádza. Počas vyhľadávania sa jednotlivé obrázky zobrazujú v pravej časti dialógového okna ako náhľad (Obr. 37).

Obr. 37 Dialógové okno zobrazované počas vkladania obrázku zo súboru

3. Vyhľadaný obrázok vložíme do dokumentu pomocou tlačidla Vložit. Obrázok môže byť do dokumentu vložený viacerými spôsobmi (Obr. 38):

Obr. 38 Možné spôsoby vloženia obrázku do dokumentu

• Vložit – vloženie objektu zo súboru. Tento spôsob vloží objekt analogickým spôsobom akoby sme použili Clipboard (alebo Schránku). Týmto spôsobom narastá veľkosť vytváraného dokumentu, pretože vkladaný obrázok sa stáva súčasťou dokumentu. Ak však chceme obrázok ešte dotvárať (vkladať popisky a pod.), musíme obrázok vložiť práve týmto spôsobom.

• Připojit k souboru – týmto spôsobom vložíme do súboru odkaz na súbor, v ktorom sa obrázok nachádza. Ak nechceme vkladaný obrázok ďalej upravovať je vhodné využiť práve tento spôsob vkladania obrázkov, pretože vložený obrázok sa nestáva súčasťou dokumentu. Nevýhodou tohto riešenia je, že takto vložený obrázok sa v prostredí MS Word nedá nijakým spôsobom upravovať (jeho aktualizáciu je nutné vykonať pomocou programu, v ktorom bol obrázok vytvorený) a musí byť premiestňovaný spolu so súborom.

49


• Vložit a propojit – tento spôsob použijeme vtedy, ak potrebujeme vložiť do dokumentu obrázok, ktorého vzhľad sa v čase mení, pričom my potrebujeme mať v dokumente stále jeho aktuálnu podobu. Obrázok, resp. iný objekt, vložený týmto spôsobom si zachováva prepojenie medzi zdrojovým a cieľovým súborom, vďaka čomu akákoľvek jeho zmena v zdrojovom súbore sa premietne aj do cieľového súboru.

4.2.2 Vytváranie (kreslenie) obrázkov V nasledujúcej časti si podrobnejšie uvedieme postupy pri vytváraní obrázkov, grafov

a ďalších grafických objektov. Ako už bolo viackrát spomínané okrem vkladania už vytvorených obrázkov v iných programoch, MS Word umožňuje aj vytvorenie grafických objektov priamo v dokumente, s pomocou nástrojov integrovaných v prostredí MS Word.

Vytváranie obrázku pomocou automatických tvarov V prípade, že chceme do dokumentu vložiť obrázok zložený z jedného objektu, môžeme

využiť príkaz VLOŽIT – OBRÁZEK – AUTOMATICKÉ TVARY, pomocou ktorého zobrazíme ponuku preddefinovaných tvarov, ktoré môžeme využívať počas kreslenia (Obr. 39). Po kliknutí ľavým tlačidlom myšky na jednotlivé časti zobrazeného panela nástrojov sa zobrazí ďalšia podponuka automatických tvarov.

Obr. 39 Panel nástrojov „Automatické tvary“ – pôvodný tvar (vľavo), zobrazenie

podponuky čiary (vpravo)

Z ponúkaných objektov na kreslenie si vyberieme objekt, ktorý najviac vyhovuje našim potrebám. Po jeho výbere sa klasický kurzor myšky zmení na kurzor módu kreslenia . Potom stačí iba počas neustáleho držania ľavého tlačidla myšky nakresliť objekt požadovanej veľkosti. Po pustení tlačidla sa kreslený objekt zobrazí v dokumente (Obr. 40). Biele štvorce označujú hranice konkrétneho objektu. Takéto zobrazenie hraníc objektov je výhodné najmä počas vytvárania obrázkov zložených z viacerých objektov, pretože pomocou nich jednoduchšie rozlíšime, s ktorým objektom momentálne pracujeme.

Obr. 40 Zobrazenie objektov vytvorených pomocou automatických tvarov

V prípade, že vytvárame obrázok zložený z viacerých objektov môžeme tiež použiť aj panel nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“ (Obr. 41). Pre zobrazenie tohto panelu nástrojov použijeme príkaz ZOBRAZIŤ – PANELY NÁSTROJŮ – KRESLENÍ/ZOBRAZIŤ – PANELY

NÁSTROJOV – KRESLENIE alebo stlačíme ikonu na paneli nástrojov

50


„Standardní“/„Štandardný“, ktorý taktiež obsahuje položku automatické tvary. Z nej si potom rovnakým spôsobom môžeme zvoliť tvar objektu a nakresliť ho. Panel nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“ a jeho funkcie si podrobnejšie rozoberieme v časti Editovanie obrázkov.

Obr. 41 Panel nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“

4.2.3 Vytvorenie grafu Pre lepšiu grafickú reprezentáciu výsledkov (informácií) zhrnutých do tabuliek sa v praxi

najčastejšie využívajú práve grafy. V MS Word existujú tri základné metódy ako vložiť graf do vytváraného dokumentu. V ďalších riadkoch si popíšeme postup vytvárania grafu všetkými spôsobmi:

• Vytvorenie grafu bez predošlej prípravy zdrojových dát:

− Pomocou príkazu VLOŽIT – OBRÁZEK – GRAF sa otvorí dialógové okno DÁTOVÝ LIST, ktoré obsahuje tabuľku zdrojových dát a nový graf, ktorý zobrazuje dáta tabuľky. POZNÁMKA: Všimnite si, že panel nástrojov „Standardní“/„Štandardný“ a základné ponukové menu sa v prípade vytvárania grafu rozšírilo o niekoľko nových príkazov (Obr. 42).

Obr. 42 Nové príkazy zobrazované počas vytvárania a editácie grafu

− Dáta zobrazené v tabuľke upravíme na také hodnoty, aby reprezentovali situáciu, ktorú pomocou grafu chceme zobraziť.

− Po prepise dát stačí, ak klikneme mimo vytváraného grafu alebo dátového listu a výsledný graf sa zobrazí na mieste, kde máme umiestnený kurzor.

• Vytvorenie grafu z existujúcej tabuľky – zdrojových dát

− Označíme údaje, ktoré chceme zobraziť vo výslednom grafe.

− Pomocou príkazu VLOŽIT – OBRÁZEK – GRAF zobrazíme opäť dialógové okno DÁTOVÝ LIST a vytváraný graf. Všimnite si, že tabuľka v dialógovom okne dátový list obsahuje údaje, ktoré ste označili v pôvodnej tabuľke.

− Ďalší postup je totožný s postupom vytvárania grafu bez predošlej prípravy zdrojových dát.

Pre tento postup je ale dôležité poznamenať, že takto vytvorený graf nebude dynamicky reagovať na zmeny vykonané v pôvodnej tabuľke, ale iba na zmeny vykonané v dátovom liste. Preto je jednoduchšie, ak si po aktualizácii údajov v pôvodnej tabuľke vytvoríte nový graf.

Graf vytvorený oboma spôsobmi je možné v prípade potreby editovať. Funkcie potrebné na editáciu grafu si bližšie popíšeme v kapitole editácia obrázkov.

• Vloženie grafu prepojeného s pôvodným súborom

51


V prípade, že informácie ktoré chcete v dokumente prezentovať pomocou grafu, sú vytvárané a uložené v externom súbore (najčastejšie v zošite MS Excel), je možné vložiť graf, ktorý sa bude aktualizovať priamo v pôvodnom súbore a zároveň všetky zmeny vykonané v pôvodnom súbore sa prejavia aj vo vloženom grafe. Takýto objekt – graf môžeme do dokumentu vložiť nasledovne:

1. Otvoríme pôvodný súbor so zobrazovanými informáciami a v ňom (ak ešte nemáme graf vytvorený) vytvoríme graf.

2. Graf označíme a skopírujeme podobne ako všetky objekty, s ktorými pracujeme v prostredí MS Windows.

3. Otvoríme dokument, do ktorého daný objekt chceme vložiť.

4. Pomocou príkazu ÚPRAVY – VLOŽIT JINAK…/ÚPRAVY – PRILEPIŤ ŠPECIÁLNE otvoríme dialógové okno (Obr. 43) pomocou ktorého nastavíme spôsob vloženia objektu. V tomto prípade to bude Vložit propojení a typ: graf aplikace Microsoft Excel - objekt

Obr. 43 Ukážka dialógového okna zobrazeného počas vkladania grafu z externého

súboru

5. Po stlačení tlačidla OK sa vkladaný graf zobrazí na pozícii umiestnenia kurzoru.

4.3 Editovanie obrázkov

Ako bolo viackrát spomínané, v MS Word môžeme vložený alebo vytvorený obrázok následne ešte doupravovať tak, aby napĺňal naše predstavy. Samozrejme možnosti editácie nie sú rovnaké pre všetky objekty, t.j. ponuka nástrojov na editovanie sa líši od typu objektu a spôsobu jeho vloženia. Inú ponuku získame pre editovanie vloženého obrázku, inú pre editovanie grafu alebo obrázku vytvoreného v prostredí MS Word a pod.

Na úvod si spomenieme nástroje editácie, ktoré sú rovnaké pre všetky spomínané objekty a následne podrobnejšie rozpracujeme ponuky pre jednotlivé typy objektov samostatne.

Každý z obrázkov je možné, samozrejme iba s ponukou dostupnou na základe vlastností upravovaného obrázku editovať pomocou:

52


• príkazu OBJEKT… v menu FORMÁT. Príkaz formátovania vedľa obrázku sa mení podľa typu objektu, t.j. môžeme tam nájsť príkaz OBRÁZEK, AUTOMATICKÝ TVAR, TEXTOVÉ POLE a pod.

• stlačenia pravého tlačidla myšky a príkazom FORMÁT… a typ označeného objektu, podobne ako pri postupe cez menu FORMÁT.

Po potvrdení tohto príkazu sa zobrazí dialógové okno FORMÁT..., ktoré obsahuje rôzne záložky ako:

• Farby a čiary – pomocou ktorých nastavíme farbu okraja objektu, jeho výplň a pod. Táto ponuka je aktívna v prípade objektov vytváraných v prostredí MS Word.

• Veľkosť – pomocou príkazov obsiahnutých v tejto záložke vieme nastaviť veľkosť obrázku (či už vloženého alebo vytvoreného), jeho otočenie a mierku voči pôvodnej veľkosti obrázku. Ponuka aktívnych príkazov sa mení na základe toho, či bol objekt vytvorený v prostredí MS Word alebo bol vkladaný ako obrázok zo samostatného súboru.

• Pozícia – pomocou dostupných príkazov vieme nastaviť spôsob obtekania obrázku textom, poprípade jeho umiestnenie na stránke.

• Obrázok – príkazy v tejto ponuke sú dostupné iba pre obrázky vkladané zo samostatného súboru. Pomocou príkazov tejto ponuky vieme nastaviť orezanie obrázku, jeho farebnosť, kontrast, jas.

• Textové pole – pomocou príkazov tejto záložky možno nastaviť okraje textového poľa, t.j. vzdialenosť textu umiestneného v textovom poli od reálneho okraja textového poľa.

• WWW – ak chceme dokument konvertovať do www formátu, je vhodné pomocou tejto záložky nadefinovať pre konkrétny obrázok tzv. alternatívny text, ktorý sa v prehliadači zobrazí v prípade, že sa obrázok nenačíta korektne.

4.3.1 Editovanie obrázkov Ako už bolo spomínané, v prostredí MS Word si môžeme sami nakresliť obrázok podľa

našich predstáv. Na tento účel slúži panel nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“ (Obr. 44). V nasledujúcich riadkoch si podrobnejšie popíšeme jednotlivé možnosti tohto panelu. Samozrejme, ak chcete dosiahnuť čo najlepšie majstrovstvo pri práci s grafikou, aj v tomto prípade platí: Kresliť, kresliť a ešte raz kresliť.

Obr. 44 Panel nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“

Panel nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“ obsahuje tieto príkazy:

• Kreslenie ( ) – ponuka obsahujúca všetky príkazy potrebné počas vytvárania obrázkov. K tejto ponuke sa vzhľadom na jej rozsah a možnosti vrátime neskôr.

• Vybrať objekty ( ) – pomocou tohto príkazu si vieme vyberať a označovať jednotlivé objekty vo vytváranom obrázku. Po stlačení tohto príkazu môžeme vyberať samostatné objekty alebo skupinu objektov. Skupinu objektov, súvislú alebo nesúvislú, možno označiť podobnými spôsobmi ako počas práce s objektami v MS Windows (súvislú cez SHIFT+

53


kliknutie na požadované objekty a nesúvislú cez označenie všetkých objektov a potom cez stlačenie klávesy SHIFT + kliknutie na nežiadúce objekty v obrázku (Obr. 45)).

Obr. 45 Označenie objektov v súvislej (vľavo) a nesúvislej oblasti (vpravo)

Takto označené objekty potom môžeme spoločne editovať, t.j. nastaviť im rovnaký formát, poradie, zoskupiť ich a pod.

• Voľné otáčanie ( ) – slúži na otočenie objektu bez vopred presne zadefinovanej hodnoty uhla otočenia. Hraničné body takto otáčaného objektu sa zmenia na zelené kruhy (Obr. 46). Uchopením takéhoto bodu potom možno objekt otočiť podľa našich predstáv.

Obr. 46 Znázornenie hraničných bodov po voľbe príkazu voľného otáčania

• Automatické tvary – po otvorení tejto základnej ponuky získame podponuku (Obr. 47), ktorá obsahuje základné členenie automatických tvarov do jednotlivých skupín ako čiary, plné šípky a pod., ktoré potom obsahujú konkrétne tvary, pomocou ktorých môžeme vytvárať obrázok. Po výbere vhodného tvaru objektu postupujeme podobne ako v časti Vytváranie obrázku pomocou automatických tvarov.

Obr. 47 Zobrazenie základného členenia automatických tvarov

• Čiara, Šípka, Obdĺžnik, Elipsa ( ) – slúžia na rýchly výber najzákladnejších a najčastejšie využívaných objektov. Po zvolení konkrétneho tvaru postupujeme podobne ako v časti Vytváranie obrázku pomocou automatických tvarov.

• Textové pole, WordArt, KlipArt ( ) – pomocou skupiny týchto príkazov vložíme do dokumentu nové textové pole (jeho úlohu a vlastnosti si popíšeme neskôr),

54


WordArt a KlipArt. Príkazy WordArt a KlipArt vlastne nahrádzajú príkazy z ponuky VLOŽIT – OBRÁZEK.

• Farba výplne, Farba čiary a Farba písma ( ) – použitím týchto príkazov vieme nastaviť farbu výplne obrázku a farbu jeho obrysu, farbu písma v označenom texte alebo obrázku. Tieto príkazy sú obsiahnuté aj v dialógovom okne FORMÁT..., pre jednoduchšie a najmä rýchlejšie používanie však možno použiť aj tieto príkazy.

• Štýl čiary, Prerušovaná čiara a Štýl šípky ( ) sa využívajú pre následné formátovanie už nakreslenej čiary, alebo čiar (ak máme označených viacero čiar naraz). Tieto príkazy platia nielen pre čiary samostatné ale aj pre čiaru obrysu jednotlivých objektov.

• Tieň, 3D ( ) – využívame najmä v situáciách keď chceme vytvoriť niektorý z efektov. Pomocou príkazu Tieň vieme nadefinovať farbu, smer a vzdialenosť tieňa od pôvodného objektu. Príkaz 3D vytvára efekt trojrozmernosti objektu – môžeme teda nastaviť farbu trojrozmerného tieňa, typ povrchu, smer a hĺbku tieňa. Spoločné použitie oboch týchto príkazov na jeden objekt sa vylučuje, t.j. buď použijete tieň alebo efekt trojrozmernosti. Ak máte použité tieňovanie, po nastavení 3D efektu nastavenia tieňa automaticky zmiznú.

Až doposiaľ sme sa venovali obrázkom, ktoré sú vytvorené zo samostatných objektov. Ak však ponecháme objekty v tomto tvare, môžeme to neskôr počas práce s dokumentom ľutovať. Predstavte si, že by náš obrázok obsahoval 30 samostatných objektov. Pri akomkoľvek presune (aj keby sme označili všetky objekty ako súvislú oblasť) by sme výrazne spomaľovali prácu s dokumentom, poprípade by sa mohlo stať, že sme neoznačili všetky potrebné súčasti a pod. Aby sme sa takejto zložitej práci vyhli, môžeme všetky objekty zoskupiť pomocou príkazu obsiahnutého na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“, v ponuke KRESLENÍ – SESKUPIT/KRESLENIE – ZOSKUPIŤ (Obr. 48), do jedného objektu, ktorý sa bude potom správať ako jeden obrázok. Vlastnosti (ako umiestnenie vzhľadom k stránke, textu, farba výplne, farba čiary obrysu, veľkosť a pod.) tohto obrázku môžeme ešte dodatočne formátovať pomocou príkazov v dialógovom okne FORMÁT.... Ak by sme však potrebovali dodatočne upraviť iba niektorý z pôvodných samostatných objektov, je nutné zoskupený obrázok rozdeliť opäť na samostatné objekty, pomocou príkazu obsiahnutého na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“, v ponuke KRESLENÍ – ODDĚLIT/KRESLENIE – ODDELIŤ (Obr. 48).

55


Obr. 48 Znázornenie príkazov z ponuky KRESLENÍ/KRESLENIE na paneli nástrojov

„Kreslení“/„Kreslenie“

Počas vytvárania finálnej podoby obrázku môžeme využiť aj ďalšie príkazy pre vytvorenie prehľadnejšieho alebo potrebného usporiadania jednotlivých samostatných objektov. Pomocou príkazu obsiahnutého na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“, v ponuke KRESLENÍ – POŘADÍ/KRESLENIE – PORADIE môžeme nastaviť vzájomné poradie jednotlivých objektov voči sebe (Obr. 49).

Obr. 49 Ukážka vzájomného poradia dvoch samostatných objektov

Ak sa snažíme vytvoriť obrázok podľa presných rozmerov rozloženia, môžeme využiť tzv. mriežku (neviditeľnú sieť čiar). Pri vytváraní, zmene veľkosti a presúvaní objektu MS Word objekt zarovnáva podľa najbližšieho priesečníka čiar tvoriacich mriežku. Jednotlivé nastavenia mriežky si sprístupníme príkazom KRESLENÍ – MŘÍŽKA/KRESLENIE – MRIEŽKA na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“:

• zobrazenie mriežky (Zobrazit mřížky na obrazovce),

• vlastnosti mriežky (Nastavení mřížky – v tejto časti nastavujeme hustotu mriežky vo vodorovnom aj zvislom smere, Počátek mřížky – definujeme vzdialenosť začiatočného bodu mriežky od okraja stránky),

• spôsob prichytenia objektov pre prípad, že ich potrebujeme mať v dokumente rovnomerne rozmiestnené (Přichytit objekty k mřížce, Přichytit objekty k jiným objektům).

Okrem jednoduchých príkazov (POSUNOUT, OTOČIT či PŘEKLOPIT) umožňujúcich zmenu polohy objektov v obrázku pre vylepšenie vzhľadu výsledného obrázku je potrebné často použiť aj príkazy začlenené do skupiny ZAROVNAT či ROZMÍSTIT. Pomocou týchto príkazov môžeme jednotlivé objekty zarovnať vľavo, vpravo, nahor, nadol, na horizontálny alebo vertikálny stred objektov, rovnomerne rozmiestniť v horizontálnom alebo vertikálnom smere (Obr. 50). Je dôležité poznamenať, že pre tieto operácie MS Word používa priestor

56


vymedzený hraničnými objektami, teda objektom umiestneným najviac vľavo, vpravo, hore a dolu. Pri týchto operáciách je veľmi dôležité uvedomiť si, ktoré objekty máme vyznačené a ktorú operáciu budeme používať.

(a)

(b) (c)

Obr. 50 Znázornenie pôvodného rozmiestnenia skupiny objektov (a) a ich rozmiestnenie po použití príkazov zarovnať na vertikálny stred a rovnomerne rozmiestniť (b), po

použití príkazov zarovnať na horizontálny stred (c) UPOZORNENIE: V ponuke sa vyskytuje aj príkaz VZHLEDEM KE STRÁNCE. Po jeho

zaškrtnutí sa všetky operácie nebudú vykonávať vzhľadom na nakreslené a označené objekty, ale vzhľadom na stránku.

TIP: Ak chcete vytvoriť komplikovaný obrázok, zložený z viacerých objektov, nevytvárajte ho priamo vo finálnom dokumente, ale upravte si ho do konečnej podoby v inom dokumente MS Word. Takto pripravený obrázok následne nakopírujte na miesto, kde má byť obrázok umiestnený vo vytváranom finálnom dokumente. Pri prenose sa môže stať, že text vložený do obrázku sa naformátuje podľa štýlu Normální používanom vo finálnom dokumente. Zmenený text však môžeme bez problémov preformátovať na požadované štýly.

Po vytvorení obrázku môžeme na záver nadefinovať spôsob obtekania obrázku textom. Na tento účel môžeme využiť príkaz obsiahnutý na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“, v ponuke KRESLENÍ – OBTÉKÁNÍ TEXTU/KRESLENIE – ZALAMOVANIE TEXTU, kde si z ponuky vyberieme spôsob obtekania textu. Výsledok použitia týchto príkazov si môžete prezrieť na nasledujúcom obrázku (Obr. 51).

57


Obr. 51 Znázornenie spôsobov nastavenia obtekania obrázku textom. Konkrétny spôsob je zvýraznený priamo v obrázku.

Okrem uvedených príkazov obsiahnutých na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“ môžeme ešte každý z objektov dodatočne formátovať pomocou dialógového okna Formát... a jeho záložiek. Výhodou využívania tohto dialógového okna je, že môžeme nastaviť všetky vlastnosti označeného objektu na jedenkrát. Preto si v ďalšom stručne popíšeme obsah jednotlivých záložiek. Samozrejme, že jednotlivé ponuky sa budú líšiť v závislosti na type označeného formátovaného objektu.

1. Záložka Barvy a čáry slúži na:

• nadefinovanie farby výplne,

• farby, štýlu a hrúbky obrysovej čiary,

• tvaru šípok v prípade objektu typu čiara, krivka a pod.

Pomocou príkazov v tejto záložke možno zadefinovať rôzne typy vyfarbenia objektu, alebo vzoru použitej čiary. Pre tento účel využijeme rozbaľovaciu ponuku v poli definujúcom farbu (Obr. 52). Táto ponuka je rozdelená na niekoľko častí:

58


• bez výplne – slúži na nastavenie tzv. priesvitného objektu. Toto nastavenie sa najčastejšie využíva v prípade textového poľa, ak nechceme, aby jeho pozadie prekrývalo objekt, ktorý popisujeme a pod.

• škála preddefinovaných farieb – vhodnú farbu si zvolíme kliknutím na vybranú farbu

• ďalšie farby – využijeme v prípade, že ponúkané farby nevyhovujú našim predstavám. Pomocou tejto ponuky zobrazíme ďalšie, rozšírené ponuky farebných odtieňov.

• vzhľad výplne – slúži na nadefinovanie vzhľadu výplne, pričom si môžeme zvoliť niektorý z ponúkaných typov ako prechod dvoch alebo viacerých farieb, textúru, vzor alebo obrázok na pozadí. Každá z ponúkaných záložiek okrem výberu typu výplne obsahuje aj nástroje na jej úpravu.

Obr. 52 Zobrazenie možností počas definovania farby objektu

2. Záložku Velikost používame na úpravu veľkosti obrázku vloženého do dokumentu. Príkazy tejto ponuky sú aktívne podľa toho, o aký objekt sa jedná. Ak je to obrázok vkladaný z iného samostatného súboru, nie je aktívna ponuka otočenia. V prípade vytvoreného obrázku v prostredí MS Word zasa nie je aktívna informácia o pôvodnej veľkosti obrázku ani možnosť obnovenia pôvodnej veľkosti.

Veľkosť obrázku môžeme v oboch prípadoch (vkladaného aj vytváraného) definovať dvomi spôsobmi – zadefinovaním presných rozmerov v prednastavenej jednotke, alebo percentuálne vzhľadom k pôvodnej veľkosti obrázku. V prípade práce s percentuálnou úpravou veľkosti máme možnosť zvoliť aj metódy zmeny mierky pomocou zachovania pôvodného pomeru výšky a šírky a zmeny vzhľadom k pôvodným rozmerom obrázku. V prípade, že si zvolíme zachovávať pomer výšky a šírky, stačí zmeniť iba jeden z rozmerov a MS Word upraví druhý rozmer na základe pôvodných rozmerov obrázku.

Obr. 53 Záložka Velikost dialógového okna FORMÁT…

59


Zmeniť veľkosť obrázku možno aj potiahnutím hraničných bodov objektu. Nasledujúca tabuľka obsahuje niekoľko tipov ako jednoducho upraviť veľkosť obrázku.

Zmena veľkosti vybraného objektu Použitie klávesy

Proporcionálne od rohu SHIFT + potiahnutie zvoleného hraničného bodu Zvislo, vodorovne alebo šikmo od stredu CTRL + potiahnutie zvoleného hraničného bodu

Proporcionálne od stredu CTRL + SHIFT + potiahnutie zvoleného hraničného bodu S dočasným potlačením nastavení mriežky ALT + potiahnutie zvoleného hraničného bodu

3. O možnostiach tretej záložky sme si už hovorili počas vysvetľovania spôsobov obtekania obrázku textom. Tieto príkazy sú analogické. Pomocou príkazu UPŘESNIT... však získame ďalšie, rozširujúce možnosti nastavenia polohy obrázku, rozdelené do dvoch záložiek – Umístění obrázku a Obtékání textu:

• Umístění obrázku definuje spôsob vodorovného a zvislého umiestnenia obrázku buď vzhľadom k stránke, alebo jednotlivým stĺpcom, poprípade súradnice jeho absolútnej pozície v texte. Po zaškrtnutí možnosti Přesouvat objekt s textem sa vložený objekt bude presúvať spolu s textom a nebude ho nanovo vkladaný text obchádzať.

• Obtékání textu slúži na dodatočné nastavenie spôsobu obtekania obrázku textom, pričom je možné definovať aj strany, na ktorých sa obtekajúci text môže vyskytovať a v akej vzdialenosti od obrázku.

Ďalšie ponuky budú aktívne iba v prípade konkrétnych objektov.

4. Záložka Obrázek bude aktívna iba v prípade obrázku vkladaného zo samostatného súboru. Pomocou tejto záložky môžeme orezať nepotrebné časti vloženého obrázku. Tento spôsob by som v prípade veľkých dokumentov s množstvom obrázkov neodporúčala, pretože takýmto spôsobom fyzicky neodstránime z dokumentu nepotrebnú časť obrázku, pretože MS Word si orezané časti pamätá pre prípad pokusu o obnovenie pôvodného obrázku pomocou tlačidla Obnovit. Výsledok orezania môžete vidieť na nasledujúcom obrázku.

Obr. 54 Znázornenie pôvodného obrázku a jeho orezanej verzie vytvorenej pomocou

MS Word

Okrem takejto úpravy, ale môžeme ešte upraviť aj ďalšie parametre vloženého obrázku ako Farebnosť, Jas, Kontrast.

• Farebnost slúži na nastavenie rozsahu farebných odtieňov, t.j. pomocou tohto príkazu môžeme nastaviť farebnosť obrázku na čiernobielu, odtiene šedej, pôvodnej a vodoznaku.

• Pomocou Jasu vieme definovať svetelnosť celého obrázku.

60


• Vhodným nastavením Kontrastu možno v prípade, že vkladaný obrázok neobsahuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými odtieňmi, nastaviť nami požadovanú úroveň kontrastu.

5. Záložka Textové pole je aktívna iba v prípade, že používame počas tvorby alebo počas dotvárania obrázku text. O textových poliach a spôsobe ich používania si povieme v časti 4.3.4 Editovanie textového poľa.

Podobne ako počas práce so všetkým produktami firmy Microsoft, existuje aj v prípade práce s vkladanými obrázkami viacero možností úpravy obrázkov. Pre tento účel môžeme využívať aj panel nástrojov OBRÁZEK/OBRÁZOK (Obr. 55), ktorý sa automaticky otvorí po vložení obrázku, alebo po definovaní príkazu ZOBRAZIT – PANELY NÁSTROJŮ – OBRÁZEK/ZOBRAZIŤ – PANELY NÁSTROJOV – OBRÁZOK.

Obr. 55 Panel nástrojov „Obrázek“/„Obrázok“

Jeho súčasti slúžia na vkladanie ( ) a odstraňovanie ( ) obrázkov do a z dokumentu,

na nastavenie farebnosti obrázku ( ), nastavenie úrovní jasu ( ) a kontrastu ( ), na orezanie vloženého obrázku ( ), nastavenie typu obrysu ( ), typu obtekania textom

( ), celkového formátu obrázku ( ) a nastavenie priehľadnej farby ( ). Nastavenie priehľadnosti farby, ktoré si ukážeme na nasledujúcom obrázku, môžeme použiť vtedy, ak chceme, aby sa vo vloženom obrázku zobrazovalo aj pozadie dokumentu. Tento spôsob úpravy obrázkov sa využíva najmä pre dokumenty, ktoré budú ukladané ako www stránky. Tento postup má však jednu nevýhodu – nie je možné nastaviť prehľadnosť viacerým farbám.

Obr. 56 Zobrazenie efektu priehľadnej farby (vľavo originálny obrázok, vpravo spriehľadnenie vybraného odtieňa farby)

Ďalšie rozdielnosti medzi obrázkom vytvoreným v prostredí MS Word a obrázkom vloženým zo samostatného súboru

Predošlé riadky sú plné odlišností medzi spomínanými obrázkami, pričom jednotlivé ukazovatele postupne odhalíte aj sami a na základe nich sa budete vedieť rozhodnúť ako ďalej postupovať. Predpokladajme, že ste práve obdržali dokument, ktorý ste nevytvárali vy a potrebujete dodatočne upraviť jednotlivé obrázky. Ukážeme si, ako jednoducho možno rozoznať spôsob vkladania obrázku do dokumentu. Na úplne základné rozoznanie stačí kliknutie na obrázok. Obrázok, ktorý bol vytvorený v MS Word sa označí pomocou

61


hraničných bodov v tvare bielych štvorcov. Na druhej strane, obrázok vložený zo samostatného grafického súboru bude označený klasickými čiernymi štvorcami prepojenými spojnicami (Obr. 57).

Obr. 57 Zobrazenie spôsobov ohraničenia odlíšeného na základe pôvodu obrázku (vľavo

obrázok vytvorený v MS Word, v strede obrázok importovaný, vpravo obrázok zmenený na „plávajúci“)

Na Obr. 57 máme znázornenú aj možnosť označenia pôvodne vloženého obrázku rovnakým spôsobom ako v prípade vytvorenia obrázku v prostredí MS Word. Tento prípad môže nastať vtedy, ak použijeme počas formátovania obrázku ktorúkoľvek z možností definovania spôsobu obtekania textom. Takto naformátovaný obrázok potom nazývame „plávajúci“ objekt. Samozrejme aj v tomto prípade ešte existuje možnosť ako rýchlo rozlíšiť jednotlivé typy obrázkov – vyvolanie ponuky príkazov cez pravé tlačidlo myšky nad konkrétnym objektom.

• Ponuka Obrázku vytvoreného v MS Word (Obr. 58) sa odlišuje v príkazoch PŘIDAT TEXT, pomocou ktorého jednotlivým objektom vieme priradiť text, ktorý ich bude jednoznačne popisovať, SESKUPOVÁNÍ a POŘADÍ, o ktorých sme už hovorili, NASTAVIT VÝCHOZÍ AUTOMATICKÝ TVAR, pomocou ktorého nastavíme vlastnosti práve zadefinovaného tvaru ako východzie pre všetky ďalšie nové vytvárané objekty daného tvaru, FORMÁT AUTOMATICKÉHO TVARU…, ktorý sme si už popísali.

Obr. 58 Zobrazenie ponuky pre objekt vytvorený v prostredí MS Word

• Ponuka Obrázku vloženého z externého grafického súboru (Obr. 59) obsahuje príkazy ako UPRAVIT OBRÁZEK, pomocou ktorého sa vložený obrázok otvorí v špeciálnom okne, v ktorom môžeme ešte obrázok doupravovať, SKRÝT PANEL NÁSTROJŮ OBRÁZEK, OHRANIČENÍ A STÍNOVÁNÍ/ORÁMOVANIE A PODFARBENIE, pomocou ktorého vieme vytvoriť takto vloženému obrázku rám a ohraničenie, TITULEK/POPIS (vloženie popisu obrázku s automatickým číslovaním), FORMÁT OBRÁZKU… (o ktorom sme si podrobnejšie hovorili v predchádzajúcej časti).

62


Obr. 59 Zobrazenie ponuky pre obrázok vložený z externého grafického objektu

• Ponuka „plávajúceho“ obrázku (Obr. 60) obsahuje niektoré príkazy využiteľné počas práce s oboma predošlými typmi obrázkov. S uvedenými príkazmi sa pracuje rovnako ako bolo popísané v predchádzajúcich odstavcoch.

Obr. 60 Zobrazenie ponuky pre „plávajúci“ obrázok

4.3.2 Editovanie grafu Na začiatku tejto kapitoly poznamenajme, že nasledujúce postupy platia iba pre objekty

vložené prvými dvoma popísanými spôsobmi vkladania grafov do dokumentu (pozri 4.2.3 Vytvorenie grafu).

Po vložení grafu máme možnosť jeho dodatočnej editácie po kliknutí na konkrétny graf (Obr. 61). Po otvorení dátového listu, v ktorom môžeme aktualizovať hodnoty zobrazované pomocou grafu, dôjde aj k zmene panelu nástrojov „Standardní“/„Štandardný“, ktorý sa rozšíri o nástroje umožňujúce úpravu jednotlivých častí grafu (Obr. 62).

63


Obr. 61 Zobrazenie označeného objektu Graf v dokumente

Obr. 62 Rozšírenie panelu nástrojov „Standardní“/„Štandardný“

• Prvá časť ( ) je nápomocná počas práce s jednotlivými časťami grafu, pretože z roletovej ponuky si vieme jednoznačne vybrať časť, ktorú chceme editovať. Táto ponuka obsahuje okrem jednotlivých stĺpcov s hodnotami aj osi, oblasť grafu, legendu a pod. Tlačidlo napravo slúži na formátovanie oblasti grafu, t.j. pozadia pod grafom.

• Ako už bolo spomínané do dokumentu je možné vložiť aj súbor programu MS Excel. Ak

chceme niečo takéto urobiť, využijeme na to tlačidlo Importovat soubor – .

• Pre prípad, že chceme dodatočne upraviť zdrojové dáta, ktoré graf zobrazuje, použijeme tlačidlo Zobrazit dátový list .

• V niektorých situáciách je vhodnejšie, keď je graf usporiadaný podľa riadkov, podľa stĺpcov tabuľky, resp. pre dosiahnutie väčšej prehľadnosti je zobrazená aj tabuľka

dátového listu. Tieto príkazy vykonáme pomocou tlačidiel . Výsledok ich použitia môžeme vidieť na Obr. 63 .

Obr. 63 Zobrazenia výsledkov aplikácie príkazov Podle řádků, Podle sloupců a Zobrazit

dátový list

64


• Pomocou ďalších príkazov môžeme dodatočne zmeniť typ grafu – , zobraziť/nezobraziť vertikálne a horizontálne osi – , ako aj legendu .

POZNÁMKA: Možnosti editácie grafu budú podrobnejšie rozpracované v niektorom z ďalších predmetov naväzujúcich na tento predmet.

4.3.3 Editovanie KlipArt-u Vložený KlipArt do dokumentu sa javí ako obrázok vložený z externého grafického

súboru. Pomocou MS Word ho na rozdiel od klasického obrázku môžeme rozdeliť na samostatné objekty, ktoré môžeme následne podobne ako objekty vytvorené v prostredí MS Word formátovať pomocou ponuky FORMÁT…. Aby sme však mohli niečo také urobiť potrebujeme najprv prekonvertovať vložený KlipArt na tzv. „plávajúci“ obrázok. Postup prevodu obrázku na „plávajúci“ je popísaný v časti Ďalšie rozdielnosti medzi obrázkom vytvoreným v prostredí MS Word a obrázkom vloženým zo samostatného súboru. Po prevedení obrázku, môžeme celý KlipArt rozdeliť na menšie časti pomocou príkazu na paneli nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“: KRESLENÍ – ODDĚLIT/KRESLENIE – ODDELIŤ (Obr. 64) a vykonať úpravy podľa našich predstáv.

Obr. 64 Zobrazenie ohraničenia vloženého KlipArt-u, zmeneného na „plávajúci“ objekt,

Rozdeleného na samostatné časti (zľava doprava)

4.3.4 Editovanie textového poľa Textové pole je objekt prostredia MS Word, ktorým môžeme ku grafike pridávať popisy,

názvy a iný text. Vytvárame ich podobne ako WordArt alebo ktorýkoľvek zo spomínaných objektov, buď pomocou príkazov VLOŽIT – TEXTOVÉ POLE, alebo pomocou panelu nástrojov „Kreslení“/„Kreslenie“, tlačidlom . Podobný objekt môžeme priradiť aj nakresleným automatickým tvarom pomocou príkazu kontextového menu PŘIDAT TEXT. Po vytvorení sa existencia textového poľa prejaví zobrazením panelu nástrojov „Textové pole“ (Obr. 65) a plochou označenou hrubým rámom.

Obr. 65 Panel nástrojov „Textové pole“

Tento rám môže poslúžiť aj na rozlíšenie módu, v akom sa počas práce s textovým poľom nachádzame. Rozlišujeme dva základné módy: editácia textu a editácia objektu textové pole (Obr. 66). Je dôležité poznamenať, že medzi týmito dvoma módmi sa prepíname jednoduchým poklepnutím na okraj textového poľa.

65


Obr. 66 Zobrazenie editačných módov textového poľa

• Mód editácie textu slúži na naplnenie obsahu textového poľa potrebným textom, jeho naformátovaním, čo sa týka rezu písma, veľkosti, zarovnávania, číslovania a odrážok a pod.

• Mód editácie objektu textové pole slúži na definovanie vlastností ohraničenia, výplne, umiestnenia v rámci dokumentu, veľkosti a pod. V tomto móde môžeme textové pole zarovnávať, umiestňovať a zoskupovať s inými objektmi vytvárajúcimi výsledný obrázok.

66


5. Editor rovníc MS Word ponúka niekoľko pomôcok ako vytvoriť graficky pútavý, ale najmä upravený

dokument. Jedným z nich je Editor rovníc, ktorý je veľmi užitočný v prípade, že potrebujeme do dokumentu vložiť matematické vzťahy. Princíp práce s Editorom rovníc spočíva v tom, že si z panelov nástrojov vyberieme potrebné symboly (zátvorky, nerovnosti…) a potom už len dosadzujeme čísla a premenné do prázdnych políčok. Počas vytvárania rovnice Editor rovníc automaticky upravuje veľkosť písma, medzery a formátovanie v súlade s typografickými konvenciami pre matematické symboly.

Objekt Editora rovníc do dokumentu vložíme pomocou nasledujúcich krokov:

1. Umiestnime kurzor na pozíciu, kde si želáme vytvoriť matematický vzorec.

2. Pomocou príkazu VLOŽIT – OBJEKT zobrazíme dialógové okno s ponukou všetkých objektov, ktoré MS Word umožňuje vložiť do dokumentu.

3. Vyhľadáme položku Microsoft Equation 3.0 (Editor rovníc) alebo nejakú inú verziu aplikácie MS Equation a stlačíme OK.

4. Otvorí sa prostredie Editora rovníc, v ktorom vytvoríme daný matematický vzťah. Po kliknutí mimo oblasti určenej na editovanie sa objekt vloží do dokumentu.

5.1 Pracovné prostredie MS Equation (Editor rovníc)

Ako už bolo spomínané, po zadaní príkazu VLOŽIT – OBJEKT – MICROSOFT EQUATION 3.0 sa otvorí špeciálne pracovné prostredie, ktoré si teraz popíšeme.

Základnou zmenou, ktorá nastane je, že panely nástrojov „Standardní“/„Štandardný“ a „Formát“, poprípade niektoré ďalšie, sa v pracovnom prostredí Editora rovníc nezobrazujú. V tejto aplikácii existuje iba jeden panel nástrojov s ponukou rôznych príkazov ako:

• Ponuky príkazov SOUBOR/SÚBOR, OKNO sa týkajú práce s dokumentom, v ktorom daný vzorec vytvárame, teda obsahujú rovnaké príkazy ako klasické pracovné prostredie MS Word.

• Ponuka ÚPRAVY obsahuje príkazy ako ZPĚT, VYJMOUT, KOPÍROVAT, VLOŽIT, VYMAZAT A VYBRAT VŠE. Tieto príkazy sú štandardné vo všetkých programoch, s ktorými bežný používateľ pracuje, a preto im nebudeme venovať ďalšiu pozornosť.

• Pomocou ponuky ZOBRAZIT vieme definovať veľkosť zobrazenia vytváraného objektu na obrazovke a zobrazenie panelu nástrojov „Rovnice“ (Toolbar), pomocou ktorého budeme vytvárať vzorce.

• Ponuka FORMAT/FORMÁT slúži na nastavenie zarovnávania textu vo vzorci, nastavenie vlastností riadkovania a vlastností vytváraných matíc.

• Na rozdiel od definovania vlastností použitého písma v texte dokumentu, na tieto nastavenia slúžia v Editore rovníc dve ponuky STYL a VELIKOST, pomocou ktorých vieme nastaviť:

− Štýl používaného písma (typ fontu, rez) pre odlíšenie jednotlivých častí matematického vzorca ako premennej, funkcie, matice, textu, a pod. (Obr. 67)

67


Obr. 67 Dialógové okno pre definovanie štýlu písma

− Veľkosť používaného písma pre jednotlivé časti matematického vzorca ako symboly, text, indexy a pod. (Obr. 68)

Obr. 68 Dialógové okno pre definovanie veľkosti písma

UPOZORNENIE: Ak nastavíte iný typ formátovania v jednom dokumente a následne otvoríte vzorec, ktorý bol predtým formátovaný inak, po ukončení editovania prevezme upravovaný vzorec na seba aktuálne nastavenia definované v Editore rovníc v ponukách STYLE a SIZE.

Matematický vzťah vytvárame do priestoru ohraničeného nasledovne:

pomocou panelu nástrojov „Rovnice“ (Obr. 69). Uvedený panel nástrojov obsahuje znamienka operácií, grécku abecedu a ďalšie symboly, ktoré potrebujeme pre tvorbu matematických vzťahov. Každá časť panelu nástrojov obsahuje ešte ďalšie symboly z danej triedy znakov.

68


Obr. 69 Panel nástrojov „Rovnice“

V nasledujúcej tabuľke pre lepší prehľad aspoň stručne popíšeme, čo jednotlivé tlačidlá na paneli nástrojov reprezentujú.

relačné operátory zátvorky medzery a oddeľovače zlomky a odmocniny doplňujúce symboly horné a dolné indexy symboly operátorov sumy šípky integrály logické operátory vodorovné pruhy množinové operátory šípky s popisom ostatné symboly súčiny a množinové operátory malé písmená gréckej abecedy matice veľké písmená gréckej abecedy

Vzhľadom na široké možnosti vytvárania vzorcov pomocou Editora rovníc, tvorbu zložitejšieho vzťahu si podrobnejšie popíšeme na praktickom príklade.

5.2 Príklad vytvorenia matematického vzťahu podľa predlohy.

Predpokladajme, že chceme do dokumentu vložiť vzťah:

( ) ( )( ) 01

11sin1

2 1

0≥

+++

⋅+

= ∑−

=

kpreL

kxxfL

sL

xk

π

Postup na vytvorenie takéhoto vzťahu je nasledovný:

1. Otvoríme si Editor rovníc a vytvárame vzorec do ohraničeného priestoru.

2. Napíšeme písmeno s (text tvorený písmenami a číslicami môžeme vytvárať písaním pomocou jednotlivých kláves).

3. Pre napísanie dolného indexu k stlačíme ponuku , ktorá obsahuje ďalšiu podponuku (Obr. 70) indexácie či už samostatného písmena , alebo celého označeného objektu . Po zvolení typu indexácie napíšeme písmeno indexu.

69


Obr. 70 Možnosti výberu typu indexácie

4. Navigácia medzi úrovňami (symbol, text, indexy, ...) prebieha pomocou myšky alebo šípkami vľavo, vpravo. Pomocou šípky vpravo teda opustíme indexáciu a vrátime sa na pôvodnú veľkosť.

5. Pomocou klávesnice napíšeme =.

6. Pre napísanie odmocniny použijeme ponuku zlomkov a odmocnín ( ), ktorá opäť obsahuje rôzne možnosti umiestnenia textu do zlomkov (Obr. 71), poprípade označeného textu pod odmocninu. Zvolíme vhodný formát zobrazenia odmocniny.

Obr. 71 Možnosti umiestnenia textu do zlomkov, pod odmocninu

7. Do obdĺžnika ohraničeného prerušovanou čiarou budeme vkladať ďalší text. Keďže tam má byť zlomok, opäť klikneme na ponuku zlomkov a odmocnín a vyberieme vhodný typ zobrazenia zlomku. Medzi časťami zlomku sa presúvame šípkami hore, dolu.

8. Aby sme ďalší text nepísali pod odmocninu, presunieme sa pomocou šípky vpravo mimo odmocninu.

9. Pre jednoznačnejšie oddelenie odmocniny od sumy vložíme medzi tieto dva symboly medzeru.

UPOZORNENIE: V Editore rovníc nemôžete vkladať medzeru pomocou medzerníka. Na tento účel slúži ponuka medzier a oddeľovačov ( ), ktorá obsahuje rôzne typy a veľkosti medzier a oddeľovačov textu (Obr. 72).

Obr. 72 Možnosti ponuky medzier a oddeľovačov

10. Po vložení medzery nasleduje indexovaný symbol súčtu, ktorý vložíme pomocou ďalšej ponuky – ponuky sumácie – ( ). V jej podponuke máme možnosť si vybrať z rôznych symbolov predstavujúcich súčty s rôznou indexáciou.

Obr. 73 Možnosti ponuky indexovaných symbolov súčtu

11. Pomocou kláves šípok sa presunieme medzi horným a dolným indexom a obsahom konkrétneho súčtu, ktoré postupne naplníme.

70


12. Ak chceme výraz uzatvoriť do zátvorky, opäť použijeme ponuku z panela nástrojov „Rovnice“ – zátvorky ( ), z ktorých si vyberieme vhodný typ zátvoriek (). Máme opäť dve možnosti: najprv si zvolíme typ zátvoriek a naplníme ich obsah alebo napíšeme obsah a po jeho označení zvolíme typ zátvoriek.

13. V našom vzorci sa vyskytuje aj znak gréckej abecedy. Pre napísanie týchto znakov použijeme niektorú z ponúk malé písmená gréckej abecedy ( ) alebo veľké písmená gréckej abecedy ( ) obsahujúce všetky znaky gréckej abecedy.

14. Dopíšeme celý obsah patriaci k symbolu súčtu.

15. Pre jednoznačnejšie oddelenie definovanej podmienky platnosti vzťahu použijeme opäť ponuku medzier a oddeľovačov, kde si zvolíme potrebnú šírku medzery. V prípade, že táto vzdialenosť nepostačuje, môžeme použiť symbol medzery viackrát.

16. Poslednou prekážkou k úspešnému vytvoreniu výsledného vzťahu je znamienko nerovnosti, ktoré vložíme pomocou ponuky symboly rovnosti/nerovnosti ( ).

Obr. 74 Zobrazenie symbolov z ponuky symboly rovnosti/nerovnosti

Na nasledujúcom obrázku (Obr. 75) sú zobrazené jednotlivé etapy vytvárania výsledného vzťahu tak, ako boli popísané v krokoch 1. – 16.

01

)1)(1(sin)(1

2

1)1)(1(sin)(

12

12

12

1

0

1

0

1

0

≥+

++⋅

+=

+++

⋅+

=

⋅+

=

+=

=

∑

∑

∑

−

=

−

=

−

=

kpreL

kxxfL

s

Lkxxf

Ls

Ls

Ls

s

s

L

xk

L

xk

L

xk

k

k

k

π

π

Obr. 75 Zobrazenie jednotlivých etáp počas vytvárania vzťahu pomocou Editora rovníc

Samozrejme, Editor rovníc obsahuje aj množstvo ďalších symbolov potrebných počas vytvárania rôznych matematických vzťahov, ktoré si nebudeme popisovať (ich prehľad sme už v tejto kapitole uviedli). Nájdete ich na paneli nástrojov „Rovnice“. Cieľom predchádzajúceho príkladu bolo najmä oboznámiť Vás so základnými princípmi práce v pracovnom prostredí MS Equation.

71


6. Register

6.1 Vytvorenie registra – označenie položiek

Register je tabuľka obsahujúca položky (slová nachádzajúce sa v dokumente) a čísla strán, kde sa dané slova v dokumente nachádzajú. Podobne ako obsah umožňuje register vďaka kľúčovým slovám lepšiu orientáciu v dokumente a položky registra plnia taktiež funkciu hypertextových odkazov, čím umožňujú rýchly presun na požadované miesto dokumentu.

Pred samotným vytvorením registra musíme v texte označiť slová, ktoré budú tvoriť položky registra. Najprv si označíme v texte jedno slovo, ktoré má register obsahovať. Zvolíme príkaz VLOŽIT – REJSTŘÍK A SEZNAMY…/VLOŽIŤ – ODKAZ – REGISTER A ZOZNAMY, záložku Rejstřík a stlačíme tlačidlo Označit…. V zobrazenom dialógovom okne (Obr. 76) si zvolíme typ položky registra, ktorú bude označené slovo reprezentovať. Označené slovo sa objaví v okienku Hlavní položka. Ak sa dané slovo v texte vyskytuje často a má všeobecnejší význam, vedľajšou položkou môžeme spresniť kontext, v akom sa vyskytuje hlavná položka v texte (Napr. hlavná položka formát môže mať vedľajšie položky odstavec, písmo, objekt a pod.). Pri položke registra sa môžu objaviť tri druhy odkazov.

• Křížový odkaz – zvolíme v prípade, že sa chceme odkázať na inú položku registra (X pozri Y).

• Aktuálna stránka – v tomto prípade sa pri položke registra zobrazí číslo strany, kde sa slovo reprezentujúce položku registra nachádza.

• Rozsah stránek, Záložka – v tomto prípade môžeme v dokumente pomocou definície záložiek označiť rozsah strán, na ktorých sa slovo reprezentujúce položku registra vyskytuje.

V spodnej časti okna nastavíme požadovaný formát čísel strán, ktoré sa zobrazia vedľa položky registra. Tlačidlom Označit sa aktívne slovo textu označí ako položka registra. Tlačidlom Označiť vše sa označia všetky výskyty aktívneho slova v texte. Aj po stlačení jedného z uvedených tlačidiel zostáva dialógové okno otvorené a môžeme postupne označovať ďalšie slová dokumentu (Program Word vloží každú označenú položku registra ako pole XE (Index Entry) vo formáte skrytého textu. Tieto značky sú viditeľné v režime zobrazenia netlačiteľných znakov.). Postup opakujeme preklikávaním medzi dokumentom a dialógovým oknom na obrázku (Obr. 76).

72


Obr. 76 Označovanie položiek registra

Po označení všetkých položiek registra môžeme vygenerovať samotný register. Nastavíme kurzor na miesto v dokumente, kde chceme vložiť register. Príkazom VLOŽIŤ – REJSTŘÍK A SEZNAMY…/VLOŽIŤ – ODKAZ – REGISTER A ZOZNAMY otvoríme dialógové okno rovnakého názvu a zvolíme záložku Rejstřík (Obr. 77).

Obr. 77 Tvorba registra

Postup je analogický ako pri tvorbe obsahu. Nastavíme požadované parametre, čo sa prejaví ihneď v okne Náhled a potvrdíme tlačidlom OK. Výsledný register sa vloží na vybrané miesto v dokumente.

73


Ak po vytvorení registra prevedieme v dokumente nejaké dodatočné zmeny, musíme vytvorený register aktualizovať. Aktualizáciu prevedieme rovnako, ako by sme to urobili pri aktualizovaní obsahu. Vyvoláme kontextové menu registra a zvolíme príkaz AKTUALIZOVAT POLE. Aktualizáciu registra dosiahneme tiež klávesou F9 (podobne ako aj u iných aktívnych polí v dokumente).

6.2 Vytvorenie registra II.

Ďalším spôsobom ako vytvoriť register je použitie tzv. konkordačného súboru. Jedná sa o súbor MS Word obsahujúci tabuľku s kľúčovými slovami dokumentu, pomocou ktorých dôjde k automatickému označeniu položiek registra.

Tabuľka v konkordarčnom súbore musí mať dva stĺpce:

1. Prvý stĺpec obsahuje slovo (termín), ktoré sa nachádza v dokumente a ktoré chceme označiť ako položku registra.

2. Druhý stĺpec obsahuje heslá, ktoré sa vygenerujú ako jednotlivé položky registra generovaného na základe slov uvedených v prvom stĺpci.

Na Obr. 78 máte názornú ukážku časti konkordačného súboru. Na základe nej sa v texte vyhľadajú príslušné tvary mien našich tenistov a označia sa ako položky registra.

Po vytvorení a uložení konkordačného súboru požadovanej štruktúry vytvoríme register podobným spôsobom ako v prvom prípade. Najprv musíme označiť jednotlivé položky registra. Po zvolení príkazu VLOŽIŤ – REJSTŘÍK A SEZNAMY…/VLOŽIŤ – ODKAZ – REGISTER A ZOZNAMY stlačíme na záložke Rejstřík tlačidlo Automaticky… (Obr. 77). V otvorenom dialógovom okne vyberieme pripravený konkordačný súbor a výber potvrdíme. V dokumente tak automaticky prebehne označenie všetkých termínov nachádzajúcich sa v prvom stĺpci spomínaného súboru. Samotný register potom vytvoríme rovnako ako v prvom prípade.

Obr. 78 Ukážka časti konkordačného súboru

74


7. Hlavička a päta Hlavička a päta strany sa zvyčajne používa v tlačených dokumentoch. Spravidla do nich

umiestňujeme text, obrázky alebo aj ďalšie objekty, ktoré chceme mať na každej strane dokumentu. Hlavička a päta môžu byť rovnaké v celom dokumente, ale môžu sa aj na jednotlivých stranách líšiť. V takom prípade však musíme rozdeliť dokument na menšie časti, tzv. oddíly (sekcie). V tomto prípade sa bude pri aktívnom zobrazení hlavičky a päty pri každej z nich zobrazovať číslo oddielu, do ktorého patria (Obr. 79).

Obr. 79 Ukážka popisu hlavičky strany

Možnosť zmeny hlavičky, resp. päty sprístupníme príkazom ZÁHLAVÍ A ZÁPATÍ/HLAVIČKA A PÄTA v ponuke ZOBRAZIT/ZOBRAZIŤ. Zmení sa spôsob zobrazenia dokumentu, pričom text dokumentu bude zobrazený šedou farbou a časť dokumentu vyhradená pre hlavičku a pätu sa stane aktívnou. Môžeme ju teda začať meniť podobne ako zvyšok dokumentu (t.j. meniť formát napísaného textu). Tiež sa nám zobrazí panel nástrojov „Záhlaví a zápatí“/„Hlavička a päta“, ktoré môžeme použiť pri vytváraní hlavičky a päty (Obr. 80).

Obr. 80 Panel nástrojov pre hlavičku a pätu strany

Prostredníctvom príkazov z ponuky VLOŽIT AUTOMATICKÝ TEXT môžeme vkladať rôzne údaje, ktoré sa týkajú nášho dokumentu – číslo strany, meno autora, kedy bol dokument vytvorený, resp. posledný krát aktualizovaný atď. Tlačidlá, ktoré sa na paneli nachádzajú, nám umožňujú:

• vložiť číslo aktuálnej strany, vložiť počet strán dokumentu, definovať spôsob číslovania – otvorí sa nám okno z Obr. 81, v ktorom si nadefinujeme formát čísel strán, spôsob číslovania (či pokračovať z predchádzajúceho oddielu/sekcie alebo začať od konkrétnej hodnoty), ako aj možnosť použitia čísla kapitoly pri čísle strany,

Obr. 81 Definovanie formátu čísel strán

75


• vložiť aktuálny dátum, vložiť aktuálny čas,

• otvoriť okno VZHLED STRÁNKY/NASTAVENIA STRANY, pre lepšiu orientáciu skryť text dokumentu, kým neukončíme editovanie hlavičky a päty,

• zrušiť väzbu na hlavičku, resp. pätu z predchádzajúceho oddielu/sekcie,

• prepnúť medzi hlavičkou a pätou, presunúť sa na predchádzajúcu

hlavičku, resp. pätu, presunúť sa na nasledujúcu hlavičku, resp. pätu.

Po ukončení definovania alebo editovania hlavičky, či päty strany, klikneme na tlačidlo Zavřít/Zavrieť. Tým sa dostaneme späť do pôvodného zobrazenia dokumentu, kedy je aktívny samotný text dokumentu.

76


Ukážka stránky orientovanej na šírku

prvý stĺpec druhý stĺpec tretí stĺpec štvrtý stĺpec text text text text

77

Autori: © RNDr. Dáša Lacková, PhD. Ing. Dana Paľová, PhD. Názov: VYTVÁRANIE ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV

PRE DIŠTANČNÉ VZDELÁVANIE Vydanie: 1. vydanie Rozsah: 78 strán Vydala: Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta,

Němcovej 32, 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN 978-80-8073-767-2

ISBN 978-80-8073-767-2

51 vytváranie študijných materiálov

Documents