6800 korún pokuty....mudr. j. sipka. pilne som stopoval články o českých školách i odpovede ,...
TRANSCRIPT
V /Chodi mime pandelku a platní každý deň, vpredvečerdá-tamu o 6. hod.
n Redakcia a admiolitrácia i
3«dapešf,VlH., V!4ria ulica 15.
ftmil iůsíei -H,
Ročník V. Číslo 44. BUDAPEŠŤ, vo štvrtok, 5. marca 1914.
predplatne i na rok . X »r~ nspolrok«K15^ nahrrfrokaKB'-na meslae K !•?? Do Nemecka /• Srbska ročeí 24 korún. D& ostatného es • dsoí-.ernsksíi-í Ameriky rote 32 korun, —-
Jednotlivé čísla po 6 halieroch.
37 rokov žaláru a 6800 korún pokuty.
— Krutý výrok marmarošského súdu. — S veľkým žiaľom a v duševnom rozo
chvení čítame podrobný rozsudok marmarošského súdu nad 33 chudobným! Rusínml, ktorí hnaní vnútorným hlasom náboženského zanlcenla opustlf chceli gréckokatolícke náboženstvo, ktoré je dľa Ich názoru úplne pokazené a nespôsobné učinil človeka blahoslaveným. Marné boly všetky dôvody obrancov a niekoľko dobroprajných svedkov. Mame dokazoval maďarský kňaz Motin, že úbohé obete úrsdskej a feňazskej spupnosti hísdall u všetkých pravoslávnych biskupov v Uborsku, ba a| u neho v Miškovci útočište, že pohyb bo! čisto náboženský a cirkevný. Súd neveril ani tomuto čisto maďarskému farárovi a prijg! dôvody fišku-sove, ktorý vo svojej duševnej nevyspelosti posnášal hrozné údaje a priamo blbiny proti obžalovaným. Tak sa u nás súdi. . . Do Marmarošu pošlú ľudí málo vzdelaných, rusky ani len siova neznalúcich, taktiež pomery rusínske nechápajúcich a nechajú ich súdiť nad vecou, ktorej zrejme nerozumejú. Akokoľvek si vážime sudcovský stav, predsa len nemôžeme súhlasiť s takýmto prisluhovaním spravodlivosti. Nezmenia- U vyššie fóra tento krutý a nám nepochopitelný rozsudok, nuž utrpí maďarské aúdob-níctvo a tým celé Uhorsko pred Európou a menovite v slavianskom svete tský úder, ktorý môže velmi poškodiť panstvu Maďar-stva.
Páni sudcovia v Marm. Slhoti buďto nepochopili celú vec, shbo súdili pod dojmom vládnych orgánov. Lenže v Slhoti kontrolovali proces a všetky tam vyskytnuvžle sa faktä naši advokáti a naši publicisti, ktorí sa postarajú o to, aby svet vedel, ako nesvedomití politikovla a štvaví nesvedomití kňaza uniatskf zneužívajú súdobníctvo uhorské ku sebeckým, politickým a hmotným ciefom. O pár dni vyjde v Budapešti obsažná kniha o proces! a vo Viedni sa chystá veľká kniha 3 podrobným protokolom celého súdu, ktorý ukáže svetu „ruskú velezradu" v Marraaroši v pravom svetle.
Súdna stolica debrecínska nevykonala Uhorsku dobrej služby takým nadmieru krutým výrokom. To je nerozum a súčasne neľudskosť. Tak nemožno národnostnú otázku a menovite nie ruskú riešiť.
* Súdna stolica debrecínska, vysiata do
Marm. Sihoti, aby súdila nad ruskými „šiz-matlkmi", ktorí sa vra| dopustili velezrady, búrenia proti náboženstvu a Maďarstvu, vyniesla včera o 12. hodine po dvojmesačnej práci rozsudok nad 56. obžalovanými, z ktorých 33. posúdili na 37 rokov žaláru a 6800 K pokuty. Sám proces stál vyše 500.000 K, ktorý obnos musí ovšem štát platiť.
Alexis Kabaljuk dostal 4 roky a 6 mesiacov štátneho väzenia a 1000 kôr. pokuty;
Juta Vorobčuk 1V8 roka a 150 korún pokuty;
Mlkula Szabó 3 roky a 400 kor.; Michal Palkanlnec 2 roky a 300 kor.; Demeter Pettóczt 2 roky a 6 mesiacov a
200 kor.; Illfa Plrčak 2 roky, 6 mesiacov a 300 kor.;
Olena Hlušmaňuk 6 mesiacov a 50 kor.; Štefan Ivan kemény 2 roky a 200 kor.; Andrei Kemény 8 mesiacov a 100 kor.; Jura Coplk a Vasllj Fugár 1 rok a 4 me
siace a iCO kot.; Peter Stmullng 8 mesiacov a 100 kor.; Štefan Vakaró 2 roky a 300 kor.; Štefan Fejsak 8 mesiacov a 100 kor.; Ján Házl 10 mesiacov a 100 kor.; Demeter Raplnec 9 mesiacov a 100 kor.; Jura Nedzbajlo 8 mesiacov a 100 kor.; Jura Trlšlnec 9 mesiacov a 100 kor.; Ladislav Rubtš 9 mesiacov a 100 kor.; Ján Balogh 6 mesiacov a 50 kor.; Michal Rosocha, Vasllj Kuclna, Fedor
Muskur po 1. roku a 100 korunách; Nikolaj a Itko Dumntcký a Fedorovna
Flcajova DO 6 mesiacoch a 50 kor.; Jura Uhaf 10 mesiacov a 100 kor.; Demeter Popovlč 2 roky a 100 kor.; Cyril Prokop 1 rok a 200 kor.; Maria Sočka, Mlkula Danko, Andrei Bro
dy, Ján Rétt po 6 mesiacoch a 50 korunách.
Z týchto trestov si už vysedeli vo vyšetrujúcom väzení Kabaljuk 5 mesiacov, Vorub-čuk rok I 3 mesiace. Olena Hlušmaňukova 3 mesiace, Mlkula Szabó polrreťa mesiaca, Štefan Kemény rok aj mesiac, Ján Ház*, Ladislav Rubil, Demeter Raplnec si vysedeli vletko vo vyšetrujúcom väzení a preto ani neapeloval!.
Na návrh fíškusa zostal Alexis Kabaljuk I ní ďalej vo vyšetrujúcom väzení, ostatných súd prepustil. 3 zbláznili v žalári, a 10 konečne môžu domov. Proti ďalšiemu väzneniu Kabaljukovmu apeloval dr. Klein. Proti výroku ovšem apeloval! všetci advokáti a žalovaní až na týcn, čo si vo vyšetr. väzení trest už vysedeli.
Ce5i vec přijde na pretras pred debrecínskou tabuľou a pravdepodobne I pred kú-riou. Tu badú mať advokáti snadnrjlle postavenie. Maďarskí radikáli sa chystajú na protestné shromaždenia proti výroku. Dr. Rónai a dr. Rédei budú prednášať o procese pred advokátskou komorou á v Reformklube.
*
Dľa našich dojmov a vedomosti nesklátil ani krutý výrok, ani posavádny žalár a žan-dárske sekatúry za svoju vieru bojujúcich Rusov a teraz teprv začne pravý národný a náboženský pohyb. Pravda je tak evidentná, že ešte i marmarošskf židia a neodvisíi Maďari počínajú s Rusmi sympatizovať, čo bolo zrejme vidno i pri samom výroku sú-dobnom. Prajeme preto našim bratom vytrvalosti a bodrost! ku ďalšiemu boju za vieru a národné ideále.
Politický prehľad. Budapešť, 4. marca.
V parlamente pojednávajú i dnes obnovenie známych smluv á lcďfíými spoločnosťami Híavnýrai rečníkmi boli dosiaľ poslanci ľudovej strany. ,
Poal. Beskíd podal na dnešok interpelácie o ruskom proces! v M rmsrcši a o parlamentnej garde.
Zo zahraničia. R u s k o s a c h y s t á . Celá nemecká i
rakúsko uhorská tlač zapodieva sa s prípravami Ruska. V diplomatických kruhoch veľkú senzáciu vzbudzuje článok „KOínische
Zeitungu", poloúradného časopisu nemeckého kancelára. Na základe zpráv svojho petrohradského zprávodajcu píše:
— Nemecku bezprostredne nehrozí nebezpečie vojny so strany Ruska, ale len preto nie, lebo ruská armáda nie je ešte schystaná. Avšak o tri-šíyri roky pomocou teraz prijatých francúzskych peňazí bude ruská armáda úplne bojaschopná. Delostrelectvo a iné vojenské vystrojenia v takých zásobách dopravujú do Ruska, že dodávatelia nepamätajú takých veľkých objednávok. Zimnlčne pracujú aj na stavbe veľkých srzenáiov v Caryclne a i to je nápadné, že arzenále z Petrohradu preložia do iných miest. Že Rusko roku 1913. nenapadlo Nemecko a ríšu rakúsko-uhorskú, malo svoju príčinu v tom, ako to i s;;mi ruskí vojenskí hodnostári doznávajú, že Rusko nemalo dosť ťažkého delostrelectva. TersjHe geografické rozloženie ruskej armády prezrádza, Že Rusko chystá sa proti Nemecku. Ešte pred dvoma rokmi neopovážil! sa prízvukovať, teraz však už otvorene, ba I v úradných vojenských zprávách hovoria, že Rusko chystá sa na vojnu proti Nemecku. Netreba verlf legende o historickom nemecko-ruskom priateľstve.
Kým „KOln. Zelturg* v Nemecku trúbl na poplach, petrohratí3ž:é „Novoje Vremja" píše:
Gróf Berchtold pokračuje v politike svojho predchodcu: vo Viedni a v Budapešti štrngá šabľou proti Rusku. Ba pod nim je toto štrnganie ešte silnejšie než bolo za Aerenthala. Zdá sa, naša diplomacia nemá času urobiť vo Viedril nejský rázny krok, aby
• urobila konec tejto malichernej politike a dožieravým provokáciám. Parížsky Temps oznamuje z Petrohradu,
že v ruských lodeniciach s veľkou silou pracujú na stavbe nových válečných lodi, z ktorých niektoré dostavia už toho leta. 15 marca spustia na more dve toroedové lode a 15. apríla jeden dreadnought černomor-škej floty „Cára Alexandra III." V júni ?kbo v íúli spustia na more druhý dreadnought „Carevna Katarína".
V i c e k r á l v P o l s k u . Z Petrohradu oznamujú, že tam sa rozniesla senzačná zpráva. Cár chce vraj pre ruské Poľsko vymenovať vteekráľa. čo by toľko znamenalo, že Poľsko dostane istú samosprávu.
T a l i a n s k a v l á d a Je na odstupe. Dľa zpráv rímskych časopisov ministerský predseda Giolittí o niekoľko dni podá demisiu celej vlády.
Volby do f rancúzskej k o m o r y ustálené sú definitívne na 26. apríla.
V R u m u n s k u v piatok, 6. marca, za-sadae prvý raz nový snem. Snem zaháji kráľ Karol trótmou rečou.
P r i n c W i e d zajtra, vo Štvrtok, dojde do Terstu a odtiaľ na rakúsko-uhorskej välečnej lodi odcestuje do Drače.
Čo nás delí a hatí. MUDr. J. Sipka.
Pilne som stopoval články o českých školách I odpovede , nika" a poneváč bol som v oboch článkoch „Nár. Novín" I osobne — menom spomenutý — myslím, že som nielen oprávnený, ale i povinný podať o veci tejto svoju mienku a informovať verejnosť o jednom druhom.
Nár. Novín* „Slov. Den-
Strana 2 S L O V E N š K Y D E N K ! K Cisio 44
Kde dostudovali martinskí gymnazisti po zrušení ústavu. Kdo Studoval na nemeckej a kdo na českej univerzite v Prahe. Prečo zamlčujú N. N. podstatné
f aktá? Som rodák Martinčan, kde :ôj otec, za
kladateľ a bývalý hlavný účtovník Spořitelně, dosial žije v penzii; študoval som z počiatku na našom bývalom slovenskom gymnáziume v Turč. Sv. Martine, a keď toto bolo (r. 1875 ) zrušené,, prešiel som na .gymnázium do Přerova, kde sme mali my Slováci nebohého farára Čullka za učiteľa náboženstva evanjelického a maďarčiny. Přerovski gymnaziálni profesori nás pravda museli dodatočne a zadarmo privátne vyučoval v češtine, v dejepis? a v počtoch, v ktorých predmetoch sme boli my Slováci najviac za svojimi spolužiakmi zaostalí. Bolo nás tam v jednom roku všetkých Slovákov vyše 401 A pripomínam hneď napred, že študovali sme v Přerove nie len so súhlasom, ale t za podpory mravnej t hmotnej so strany redakcie Nár. Novín f Roku 1880. složil som tam maturitu a tohože roku v jaseni prešiel som — a zase nie bez súhlasu a podpory Nár. Novin — na — vtedy ešte — utrakvistickú univerzitu do Prahy. Po sriadeni českej univerzity r. 1882. prestúpil som na univerzitu českú. Toto poznamenávam výslovne preto, že slovenskí me-dlkovla: P. Kramář a C. Krčméry študovali t po sriadeni českej lekárskej fakulty až do konca svojich štúdii v Prahe stále na univerzite nemeckej (sic 1). Jako známo, oba tito naši ľudia sa nám potom v živote neosvedčili, čo Slováci a zhavraneli 1 — Po krátkom čase prišli do Prahy na medicínu dalši Slováci: Bella, Brežný, Fridrichovaký, Nádaši, D. Makovický, Kukučin, Slabej, Hanzel — mimo to Ján Ország na obeh. akadémiu (teraz Varšavan) a Úprka na maliarsku akadémiu. Založili sme „Detvana", jehož prvým predsedom bol terajší univ. profesor jar. Vlček. „Detvan" nás potom všetkých na dlho sdružoval a z Čechov boli zvláště na-Simi priaznivci: Rud. Pokorný. Jos. Holeček, red. Barák, V. Náprstek, pref. Táborský a iní.
Prečo som nie na Slovensku a či pracujem na národnostnom poli.
Po skončení medicínskych štúdií zostal som na krátky čas v Prahe v nemocnici a potom odišiel som domov, do Turč. Sv. Martina majúc úmysel zostať doma a osadiť sa vo svojom rodisku, kde však pre veľkú cbľúbenosť dr. Petrikovicha, ktoiého som sám mal veľmi rád — a zdá sa mi, ani on mňa nezavrhoval — nemohol som svoje vedomosti v praxi uplatniť. Nemajúc pôdy v Turč. Sv. Martine, odišiel som v
jaseni r. 1886. do Nem. Ľupče, kde som zkúšal tiež štastle na krátky čas Keď to i tu nešlo — hlásil som sa o miesto obvodného lekára na Moravu a ačkcľvek nemal som ešte vyprostredkované rakúske štátne občianstvo — prisľúbené mi bolo a po krátkom čase i skutočne obdržal som miesto toto vo Fryštáku u Holešova, kde do dnes od r. 1887. pôsobím.
Ako vidno, chcel som sa všemožne niekde doma uchýlit a nebolo mojou vinou, že som bol nútený okolnosťami a poměrami usadiť sa na Morave. Nepôsobím ostatne dákosi ďaleko od hraníc slovenských a za pár hodín peších som už za moravik JU „hranicou" na trenčianskej pôde; a ja tú hranicu pre seba ani nijak neuznávam — nie je to bránica ríše ani národa — a kdo chce, vie a môže pracovať — nájde si i blízko „hranie i za hranicou" prácu pre ľud a šírenie osvety. Naši trenčianski pútnici na Hjstýn, Velehrad a do Štlpy, ako aj naši úbohí drotári od hraníc moravských dobre znajú toho „slovenského pánka" vo Fryštáku! — prečo ma znajú a radi majú, je vec privátna a ja nepovažujem to nijak za svoju nejakú zásluhu, ale za jednoduchú a samozrejmú svoju povinnosť.
Moje stanovisko československé. Som rozhodným zástancom kultúrne/ vzá
jemnosti československej — to sa mne rozumie samo sebou — a následkom toho dávno už (hneď počas mojich štúdii v Prahe) nesúhlasil som v mnohých veciach s martinskou redakciou „Národních Novín" — a zvláště už nie s redaktormi Vajanským, Čaj-dom aid. Za to vážil som si nezištnej, tichej a neúnavne] práce Halašovej, dr. Petrl-kovíchovej, Gašparlkovej a niekoľko ešte iných.
Vzhľadom na Skoiskú výchovu Slovákov na českých školách a čo sa špeciálne týka toho „nádejného* slovťnského gymnlziuma na Morave mám náhľady trochu rozdielne od náhľadov v „Slov. Denníku" vyslovených. Bol som minulého roku na poradách československých v Luhačoviciach, kde sa o tomto slovenskom gymnáziume uvažovalo a za vec všeobecná zaujatosť javila. Tam som povedal svoju mienku.
Ž'jem tu na Morave u5 vyše 26 rokov a za tú chviľu poznal som už z mnoho stránok ľud moravský, a keď porovnám ho s ľudom naším, vidím, že naši Slováci sú — celkove vzato — ľudia poctivější, úprimnejší, statočnejší a nie tak egoistickí ako obecný ľud na Morave. A ďalej: nie som žiadnym literárnym estétom, ale čo úprimný slovenský laik hovorím i dnes na Morave revno: Reč slovenská je mi lahodnejlia, jadrnejšia, pôvodnejšia, zkrátka milšia ako čeština, a
keby to na mne záležalo i rozhodnúť o spisovnej spoločnej literárnej reči — ja volil by som i dnes bez dlhého uvažovania za takú — slovenčinu — a keby som tu už nebol na Morave tak dlho osídlený, navyklý, s nárokami na dve prípadné penzie, s vlastným domdm v obci môjho účinkovania — nerozmýšlal by som sa iste dlho za prajných ináč výhľadov, i dnes ešte presťahovať sa niekam na Slovensko. Cítim sa byť a som — trebárs už tak dlho na Morave osadený — stále dobrým, poctivým Slovákom, ačkolvek presadený ako strom do susednej záhrady Dôvody N. N. proti českým Školám a kultúrnej jednote československej sú malicherné alebo nevecné, alebo zo
zlých informácii pochodiace. Nesŕhlasina v mnohej veci s článkom N.
Novin, ale pravda je, fe sa nám mnohí v Prahe študujúci akademici — keď prišli na Slovensko — docela buď odnárodnili alebo stali sa prinajmenej v živote národnom nečinnými (f dr. Kramář, dr. Krčméry, dr. Nádaši, dr. Fridrichovský atď) Tomu ale Iste nebola na vlne Praha a zvlášť už nie česká univerzita — ako som už z prvú pripomenul —, ale nezdárná a nenárodná výchova doma v rodine a pomery, v nichž sa v Živote octli. A neni tiež pravda, že Kukučín prišiel do Prahy r. 1886. už ako docela „rozvitý človek" a hotový spisovateľ. Študoval som s nim čiastočne súčasne v Prahe a znal som sa s ním veľmi dobre. Základy a nadanie pravda mal Kukučín už ked do Prahy došiel — ale až v Prahe rozvil sa jeho talent spisovatelský a rozšíril jeho duševný obzor; tvrdím absolútne, že bez jeho štúdia v Prahe nebol by sa z neho snáď nikdy stal tým, čím bola v živote sa dokázal. — Nesúhlasím tiež s výrokom „Nár. Novin", aby „môj slovenský brat radšej ostal doma drevo rúbať a krpce plátať, ako vyštudovať školy a ztratiť sa vo svete pre svoj rod". Kde by sa boli na pr. potom v živote uplatnili na Slovensku univerz, profesori: dr. Viček, dr. Ruman, dr. Kvačala, kde prof, techniky Ursini, kde náš kedysi slávny direktor rišskeho geolog, ústavu vo Viedni Dion. Šúr a astronom dr. Milan Štefánik, a kde kedysi pred časom náš slávny Šafárik atď. I Či mali snáď i tí „radšej zostať doma krpce plátať", ako „ztratit sa vo svete pre svoj národ" 1?
„Nár. Noviny" majú čiastočne pravdu, že mnohí Češi, ked přijdu do Uhorska, pracujú buď zrejme proti našim národným záujmom, alebo sú národne úplne indiferentní a nečinní
Súhlasím i v tom, že „otázka českej školy pre nás nie je tak prostá" a zasluhuje vážnej, úprimnej a zralej úvahy! — (To sa
BESEDNICA. Kornel Stodola:
Fašiangy vo Viedni. (Dokončenie.)
Mimo tých zábav, ktoré vydržiava ex officio slov. lit. spolok „Národ", naši ľudia v predmestiach z vlastnej iniciativy riadia už od mnohých rokov slovenské ľudové zábavy, hlavne aby mohli sa dľa vôle zabaviť svojim rodným spôsobom.
Na takéto dve zábavy vybrali sme sa s dr Rehákom. Na slovensko-nemeckom plakáte stálo v desiatom okrese: „Etnladung zum gemäthllchen Slovaken-Ball" a na druhej zas vo štvrtom okrese: „Zum gemäthllchen Qränwaarenhaendlet-Balľ. To „ge-muthlich" vo Viedni už raz musí byí; v slovenčine tlumočili to výrazom „radostné". Začiatok o 7. Konec „nikdy".
Zvláštny Je to ten viedenský slovenský ľud. Tu, uprostred nivelujúceho veľmesta, viac zachoval zo svojich starých zvykov a a tradicii, než by sa to vôbec myslelo. — Akoby sa bola je tio duša inštinktívne tu viac uzavrela pred cudzími vplyvmi než u nás.
V týchto ináč veľmi zámožných, ale mimo našich snáh stojacich neprebudených kruhoch badať akési starodávne ponímanie našich pomerov, akoby ich vývin duševno-národný bol býval razom vtedy pretrhnutý, keď opustili svoju rodnú hrudu. Že s vývinom našej myšlienky nemajú žiadneho spojiva, vidno razom.
Na ich rozličné zvyky rozšíriť SP, to by viedlo priďaleko. Na týchto zábavách napadly mi zas vnove tie rozmanité slovenské národné tance. Tak už raz spomenutý zbojnícky tanec, ktorý v tom pozostáva, že jeden si ľahne a druhý bo v rytme rozhodne divej, na Hóru upomínajúcej melodie preskakuje. Cele tak, ako to bujará mládež robí na poľanách pri ohni. Ďakj tancovali „setbtanku" totiž 3rbské Kolo v slovenskom vydáni. „Gajdošský tanec", pochádza z tých časov, keď ako mi to starší hovorili, tancovalo sa jedine pri gajdoch.
Hudbou upomína na „odzemok". Tu vrtí sa tanečnica stále ani vreteno, partner tancuje solo. Zaujímavá hudobná pantomíma je aj „Kovářská", kde tanečnica ako by sukňou rozduchovala vatru a tanečník na polo zohnutý napodobňuje kováča. Pôvabný tanec
je už raz mnou spomenutý ľudový menuetľ ktorý tancuje jeden mužský s dvoma tanečniciam!. Tento by si mali privlastniť a do života yoviesť naše vrstvy inteligencie. Ba že vedia ešte niekoľko z tých zaujímavých zjavov choreografických.
Na žirnych poliach Nitrianskej a Prešpor-skej v duše ľudu v zapätí za vyššou národnou kultúrou zjaviiy sa isté formy prepychu, väčší cit pre krásu, pre výtvarné umenia, vidíme to v bohatosti krojov, v ornamentike výšiviek a keramiky. Tu nikdy nepocítili ten ducha zotročujúci, zdrcujúci tlak drobného zemanstva, despotov dedinských.
Tu nestáli tak napnuté a stále vo večnej borbe s macošskou prírodou, ktorý zápas spolu s tou duševnou porobou vyničily všetky krásne kvety duševných niv. Zničily a nechaly iba tú pieseň, ten jediný výraz stezku a duševnej tiesne.
V tejto ostatnej noci fašiangov je aj na uliciach zaujímavý život. D J rána trvá premávka elektrických železníc. Pochody másk, kostýmov naplnia nešeredným vreskom tichosť nocí. Opravdové pandemonium. Ked človek vojde nad ránom do veľkých, čo aj
Cislo 44
predsa samosebou rozumie a my sme nikdy netvrdili opak. Pozn. red.)
Nesúhlasím ale s „Nár. Novinami", že „reči o čechof >bii sú nerozmýšlena" I Na dôkaz toho uvádzam tieto zistené a hodnoverné fakta: Nebohý spoluredaktor „Nár. Novin" Ď. Čafda vyslovil sa kedysi takto v spoločnosti niekofsco českých hosti v Turč. Sv. Martine, ktori práve medzi sebou debatovali o časovej vtedy brožúre „Co hati Slováky", povzneseným hlasom a určite sa osvedčil: „Viete, čo nás hati ? nás hati najviac shoda československá 1"
A p. redaktor a spisovatel Vajanský zachoval sa zase nasledujúcim spôsobom k úprimnému priateľovi Slovákov a známemu výbornému pracovníkovi moravskému k učitelovi J. Krumpholcovi: Počas školských prázdnin r. 1911 pracoval uč. Krumpholc v Turč. Sv. Martine v našom muzeume. Prišiel ta (náhodou?) i Vajanský a videl učiteľa Krumpholca pracovať pri stole. Učite! Krumpholc povstal a pozdravil ho (znali sa navzájom), vyšiel mu oproti a znovu ho pozdravil a predstavil sa. Pri pozdrave učiteľa Krumpholca chcel podať p. Vajanský učitelovi Krumpholcovi ruku, ale uslyšiac jeho meno: Krumpholc — odtrhol ruku so slovami: „A I MasarykovecJ — čert vás vem!" a odstúpil od nehol K prítomnému tam práve bibliografovi Riznerovi povedal potom celkom hlasité, aby to p. Krumpholc počul: „. . . Ale, to je všetko marné — čo by ten vedeli" Pán Krumpholc nereagoval ani slovom na takéto jednanie, odporučil sa ostatným prítomným a — odišiel 1 — (O tom je zbytočné disputovat. Na Slovensku je všeobecne známo, že redaktori Národních Novin nemilujú Čechov. — Pozn. red.)
Takýchto výjavov bolo viac, ale nechcem S nimi unovaf; a tu ešte opovažujú sa „Nár. Noviny" tvrdiť, že „reči o čechcfobii sú nerozmyslené!"
Nár. Noviny žiadajú, aby sme vyvrátili ich pochybnosti a presvedčili ich o inom. Myslím, že som im aspoň čiastočne týmito riadkami poslúžil — čí i presvedčil — pochybujem. NáS kultúrny a národný program a
program Národných Novin. A ja ani nedivím sa velmi spôsobu písa
nia v „Nár. Novinách", zvláště čo sa týče nášho pomeru k Čechom a kultúrnej shody česko-slovenskej I Nás a veľkú väčšinu naše] mládeže delí totiž od „Nár. Novín" celý názor na život a svet; a tu nenie divu, že sa rozchádzame. „Nár. Noviny" sú orgán smeru prisne konzervatívneho — a my uznávame i tento smer za možný a národu snáď niekedy i prospešný — ale prosíme o vzájomnú úctu a uznanie. Sme iste tiež
ináč solidných kaviarni, tak pri muzike sedia šedivé stareny a pred amerikánskym barom tancuje sa tango. Taký, oproti ktorému
' právom pozdvihnuté bolo slovo, lebo z neho vyráža celá nehanebnosf, lascivita pôžitkár-skych, zalkoholizovaných duši.
Tak blúdili sme nocou s dr. Rehákom ako dáki artisti z nejakého kabaretu, mali sme úlohy podelené: jemu padne spievať, mne rečniť. Tak slovom a piesňou snažíme sa urobiť prielom do duše nášho ľudu, do hradieb iieni, národnej netečnosti a zapierania. Ťažko to ide vopred, veľmi ťažko.
Jedno vidno zaraz, čim majetnejšia je spoločnosť zelenínárov, tým menšie oduševnenie, najmä ktori stali sa občanmi rakúskymi, ti akoby boli odumreli všetkým našim snahám a naopak, čim biednejšia to zábava, tým väčšia je rodoláska. Čele jako na Slovensku, ale aj cele (ako v sv. Písme. Al-truisticko-ideálné učenie Kristovo nenašlo ozveny u silných a bohatých tohoto sveta, ale u tých biednych a núdznych, tak aj u nás hlavným nosičom a inkarnáciou našej národnej myšlienky zostane vždy Jen ten chudobný, úbohý, pospolitý slovenský ľud.
S L O V E N S K Y D E N N Í K
dobrí Slovania, ale preto predsa bližší nám je Čech než —• Rus. nN. N." Iste nie sú proti kultúrnej shode ruskoslovenskej, keby bola vôbec dákosí v dohľadnej dobe usku-točltelná — ale proti shode československej, nám tak blízkej a zrejmej, majú mnoho i nemiestnych i nevecných námietok 1
„N. N." sa delia od nás hlavne politickým a kultúrnesociálnym konzervativizmom, odhliadnuc od veľmi vážneho f ak ti ma osobnej nevraživosti. Ony by sa ešte ako-tak shodly s klerikálnymi a konzervatívnymi živlami českými, takých ale v Čechách len poskrovno nájsť; preto ich čechofobský názor nemožno nijako zmeniť. Ovšem československá otázka je čisto kultúrnym problémom, pri ktorom sú zúčastnené všetky strany, sle N. N. práve toto faktum obchádzajú jalovými dôvodami. Nás delí svetonázor a nie kultúrna shoda československá, ani nie od N. N. vymyslené „systematické podrývanäe a zľahčovanie minulosti i prítomnosti slovenskej", lebo takého niet.
Reč dr. Janošku pred marmarošským súdom.
(Pokračovanie.) Jedna z pôvodných príčin pohybu je hl
boká viera, ktorá prebýva v srdciach uhro-ruského ľudu a ktorá inteligenciou u mnohých synov tohoto ľudu rozhodne pozorovateľnou — ako to vidno na nejednom z obžalovaných — stáva sa predo mnou živou vierou a vedie veriaceho ku istým prehĺbeným známostiam svojho náboženstva.
Druhá príčina je dokázaný systém, ktorý je v grécko-katollckej cirkvi zavedený a ktorý na každom poli a v každom smere má cieľ úplne pokatoličtiť a celkom zlatini-zovať cirkev grécko-katolicku.
O koho zo synov ruského ľudu je viera len inštinktívna, ten sa konečne uspokojí s bársakým odbavovaním cirkevnej bohoslužby a nespozoruje zjavy katolizovania. Ale u ktorých \t viera povedomá a známosťami grécko-katolickeho náboženstva utvrdená a tak náboženské presvedčenie na vyšší stupeň vyšvihnuté, ti spozorujú jemné machinácie, ktoré pomaly, opatrne, vynecháváním na oko nepatrných a u rímskej cirkvi nezvyčajných poriadkov liturgických a vnášaním rímskych liturgických scenerii, nápevov, obrazov, rúcha, odznakov attf., ako aj premieňaním smyslu a osnovy článkov viery v cirkevných knihách smeruje ku vyničeniu cirkvegr. -katolíckej a ku úplnému jej vteleniu do lona církve římskokatolické].
No a samo sebou sa rozumie, že keď toto, ti vyššej inteligencii veriaci spozorujú, po-' zastavia sa vo svojom povedomom náboženskom cite nad tým a upozorniac ostatných, bránia sa, ako vedia, proti pokatoll-čeniu. Veď sa proti katolizovaniu bránia, lebo sa im brániť prichodí, veriaci sj iných vierovyznaní našej vlasti. A keď žalobami na ' kňažstvo a predstieraním svojich sťažnosti nedosiahnu cieľa, vymknú sa zpod obruče I rímskej církve, čim diaľ, tým silnejšie ich j stískajúcej tým spôsobom, že prestúpia na j pravoslávie.
A tým húževnatejšie sa bránia, čim bied- j nejšl im Je stav, čim viac útisku a prenasledovania sa im dostane za udeľ. Na každom poli, od každého, ešte aj od svojich vlastných pastierov — česť dvora-trom výnimkám — opustení, lásku od nikoho, odstrkovanie od každého pocifujúc, nie div, že sa, čerpajúc sily ž povedomia spoločného utrpenia a spoločného osudu, tým fefčovitejšie pridržiavajú toho Jediného, čo im ešte zostalo: tradicionálnych, od dedov prevzatých cirkevných obyčajov a starodávnej bohoslužby, v milej, srozumiteľnej reči odbavúvanej.
A«ú silu má tradícia vôbec a menovite tam, kde sa ona v dnešné časy takmer výlučne prejavuje, totiž v cirkevných obyčajoch a výkonoch náboženstva, uvediem dva príklady.
V giécko-katolícke| cirkvi peštbudiňakej je sjednotenie kalendára už vypovedané. A čo pozorovať? Vieme od profesora ungvár-skeho grécko-katolickeho seminára, počas pojednávania tu prítomného, že veriaci gré-cko-katolickej cirkve a to ešte a] inteligenti^ chodia do srbského pravoslávneho kostola na bohoslužby, keď ich vo svojom vlastnom grécko-katolickora chráme nemôžu svätiť dľa navyknutého už starého juliánskeho kalendára.
(Pokračovanie budúcne.)
Z vedy a umenia. Moravskí učitelia vo Viedni.
Viedeň. . marca-Po víťaznej ruskej okružnej ceste prišlo
dnes „Pěvecké sdruženi moravských učitelů" do Viedne, aby tu podalo nový dôkaz svojej vyspelosti, nedostižiteľnej umeleckej výšky a zároveň utvrdilo české a slovanské povedomie. Viedenská jednota „Máj", ktorá toho roku slávi desaťročie svojej na umelecké, literárne a spoločenské výkony a podujatia bohatej činnosti, podobrala sa na sria-denie dvoch veľkolepých koncertov v ohromných miestnostiachdvoranyŽofinskej(Sophíen-saal). Už hodinou pred koncertom bolo badať na celom širokom okoli Žofinskej dvorany mohutné vlnenie ľudstva, celý okres oživnul českým a slovanským slovom a hlúčky sbljaiy sa v zástup pred vchodom miestnosti. Nebezpečný stisk dával vopred tušiť veľký úspech. Prebrodiac sa cez nepoddajné massy, octli sme sa konečne v ohromnej, šumiacej, po posledné miesto zaplnenej dvorane. Nebolo možné začať program presne — fyzická nemožnosť, aby sa každý za krátky, od otvorenia kasy vymeraný čas dopracoval na svoje miesto. Ale všetek šum zamrel, všetko vlnenie ztrnulo, akonáhle sa zjavili na pódiume pionieri českej a slovanskej piesne. Každý zatajil dych, chvíľku sviatočná tichosť — potom tleskla dbň o diafl — a celou sálou zaburácal frenetický potlesk na uvítanie.
No, akonáhle postavili sa speváci do polkruhu a prof. Vach zaujal svoje dirigujúce miesto, zavíádla tichosť — a už sa rozlie-haly ťažké, dušu svierajúce zvuky J. B. Foersterové! skladby „Oráč". Mohutný symbol Oráča-Krista, ktorý ore „od zor do západu, orá do úpadu, nohy rozedrány, ruce rudé rány... posmívaný štvaný, hložím zasypaný dva tisíce roků pcřád slzy v okua, tisol vskutku slzu do of ú. Ale tá horká slza skvela sa i radosťou — nad pozdvihujúcim úspechom moravského umenia. Všetko zatajovalo dych dojaté — iba prsia spevákov dmuly sa rytmicky pod bielymi, ostro sa od čierneho obleku odrážajúcimi plastrónmi — a naše srdcia triasly sa íiško rozochvené. Všetko toto počas spevu sa nahromadlace oduševnenie a dojatie uvoľnilo sa za každým bodom v oduševnenom a oduševňujúcom potlesku. Ľahké, melodické ruské piesne Césara Kjišeja (Kolybelnaja, Kra] ty mo], Ochotník a Zajfca) boly ukážkou programu, naštudovaného pre ruské turné. Ľahko, lahodne poskakovaly zvuky a s nimi srdcia. Menovite posledná pieseňka 8 nádychom humoru mala veľký úspech. — Po velebnej hymne J. B. Foerstera (na slová J. V. Sládka), ktorá pozdvihovala a posilňovala a po „Českej legende vánoční" Ostrčila—Vrchlického, v ktorých oboch sboroch uplatnily sa všetky prednosti a neprekonateľná virtuozita sboru, mala vskutku srdečný, radostný úspech Křižkovskéfco pieseňka „Dar za lásku" (A Já
-ana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Oslo 44
vím hruščičku planú). Na všetkých tvárach vykúzlený úsmev a ruky máchajú sta kŕdeľ vtákov, ba i nohy dupocú, celé Obecenstvo je oduševnené až do zabudnutia.— Nasledoval snáď najkrajší sbor celého programu, skladba Švajčiarskeho skladateľa Hegara „Tábor mrtvých". Podklad básne a skladby je historický — zahynutie mrazom 10.000 norských bojovníkov, navracajúcich sa z víťazne! bitky. Skladba a prednesenie vskutku až mrazilo, prenikalo špikom. Evokácia sňahom zaviatych srázov, chladného objatia smrti, posledného stonu vojinov je dokonalá. A koniec, pianissimo, tak krásne, sfa by to len dozvuky organa počul. — Program ukončili najpopulárnejším bodom repertoáru, slovenskými piesHami v harmonizácii A. Pokorného. (Na programe — a či snáď už u Pokorného? — je chybne naznačené, ře „Písně z moravské Slovače*. Všetky štyri pesničky, ktoré spievali, sú uhorsko-siovenské: Stávaj, Hanzo, Teče voda, Pásol fanko tri voly a Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Neopravujeme to snáď zo žiarlivosti, ale k vôli rekti-fikácii.) Za každou zatriasly sa neutuchajícím potleskom obloky a zachvela diážka pod dupotom oduševnenia, tak že učitelia, vyvoláváni neustále, museli dodať ešte moravskú hymnu. 1 potom dlho oslavovalo obecenstvo jedinečný sbor — a len pozvoľna sa spriate-ľovalo s myšlienkou, že nemožno už viac žiadať — treba sporiť hlasom na večer.
Na večernejší koncert boly už dnes od rána všetky vstupenky rozchytané.
Slováci medzi poslucháčmi tiež nechyběli: prišli až od Zvolena, Modry, Prešporka — a všetci odniesli sebou nezapomenuteľnú pamiatku.
Na večernom programe boly skladby Smetanove, Dvcřákove, (bol to tedy ako by jubilejný program: Toho roku je totiž tridsať ročie úmrtia Smetanovho a desaťročie Dvo-řákovho), Saint-Saensove, Křižkovského, Sukové a Poláškové. (Medzi iným i : Jasom bača . . . a B >daj by vás . . .) — Napadlo mi: Nebolo by možné získať daraz moravských učiteľov — povedzme — na naše martinské slávnosti? Bol by to čin vysokého umeleckého a spoločenského významu a vzprušil by v nás hrdosť i povedomie. Zna-júc žiadnych obeti sa neľakajúci idealizmus prof. Vácha a jeho odchovancov — snáď by myšlienka nebola ani tak ťažko uskutočniteľná. V— k.
Qhýntik* Budapest, 4. marca.
— Koľko zeme majú cirkve v Uhorsku. Dľa úradnej štatistiky má cirkev rimsko-katolícka 1,697 769 katastr, jutár zeme, gréckokatolícka (uniatská) 279336 kat. jutár, gré-cko-východná (pravoslávna) 123.745 kat. jutár, evanj.-reformátska (kalvínska) 165.062, evanj. augšp. vyznania (luteránska) 71.623, unitáska 15.193 a židovská 1099 kat. Jutár.
— Chcú ich vyhodiť zo strany, lebo vítali cisára. Z Berlína oznamujú, že vodcovstvo nemeckej socialne-demokraticke] strany dostalo v poslednom čase päť návrhov pre najbližší sjazd, aby zo strany boli vylúčení ti socialne-demokraticki poslanci v Mnichove, ktorí zúčastnili sa slávnostného uvítania cisára a cisárovny na mnfcbovskel rednici.
— Bezdrôtový telegraf v Číne. Zo Šanghaju telegrafujú, že Marconiho spoločnosť dostala od činskej vlády koncesiu zariadiť niekoľko staníc bezdrôtovej telegrafie s dosahom via najmenej na 2000 kilometrov.
— Proti trýznenlu vojakov vydal prísny zákaz minister vojny, ale nie náš, lež — bavorský. Minister zakazuje, aby sa vojakom i nadávalo. Dôstojníkom, ktorí by prestúpili zákaz, hrozí najprísnejšími tresty.
— Pohrab kardinála Katschthalera. Zosnulého arcibiskupa kardinála dra Katschthalera včera pochovali v Salzburgu za veľkej smútočnej pompy. Kráľa zastupoval na pohrabe arciknieža Jozef Ferdinand a rakú« ' *íi vládu minister osvety dr. Hussarek.
— Vefká pokuta. Z Temešváru oznamujú, že tamejšlch veľkoobchodníkov s liehom bratov Blau-ovcov posúdila finančná direkcia na 350.000 korún pokuty, lebo dávali daňovému úradu falošné výkazy o odpredaji liehu a o svojich dôchodkoch. Firma nabídla eráru 25.000 korún jako odškodné, čo ale erár neprijal, lež naložil im, aby za 14 dni pokutu zaplatili, lebo ináč čaká ich šesť mesačné väzenie a krém toho cestou licitácie odpredajú im majetok.
— Hnusný zločin spáchal Jakýsi padúch v Prostějove na hrobitove. Spustošil hrob nedávno zosnulej manželky i na Slovensku pochvalne známeho fabrikanta na stroje Wichterleho. Potrhal vence, stužky a zničil všetky ozdoby hrobu. Ohavný zločin Vzbudil v celom Prostějově veľkej pohoršenie a márne háda|ú, jaká pohnútka viedla zločinnú ruku. Policia zaviedla vyšetrovanie.
— Bociani sa už vracajú. Z Dolných Ra-kús i z Južného Česka dochádzajú zprávy, že na mnohé miesta vrátili sa ui bdciani z Južných krajov, kde boli prezimovali. Z včasného návratu bocianov súdia, že sa jaro skutočne rýchle blíži a že onedlho nastane teplé počasie.
— Veľké metelice v Spojených Štátoch. Kým v prevažnej časti Európy nastalo teplejšie, takmer jarné počasie, v Spojených Štátoch severoamerických panuje veľká zi
ma a pustošia metelice. V krajoch, ležiacich od Pittsburgu a Buffalo na východ, metelice znemožnily železničnú premávku, viac vlakov zavlálo na otvorenej dráhe a potrhalo telegrafické a telefonické drôty. Mnohé mestá sú od dopravy odlúčené. V samom New-Yorku napadlo na poldruha metra snahu, tak že celá pouličná premávka zasekla. Na okolí mesta našli päť ľudí zamrznutých. Na pobreží Nove) Anglie ztroskotalo sa viac lodi.
— Vzbura na uhorskej lodi. Kapitán parníku „Magyarország", prináležajúceho spoločnosti „Atlantica", Jaknáhle loď jeho vbehla do prístavu v Rjeke,, oznámil námorníckej vrchnosti, že počas plavby vzbúrili sa mu na mori matrôzi. Dvaja tureckí kuriči, Osmar Abdullah a Meh med Usah, vypovedali poslušnosť, ba vrhli sa na kapitána a ťažko ho ranili. Oboch kuričov zajala pohraničná stráž a súd zaviedol proti nim trestný postup. Kuričia bránia sa tým, že kapitán s nimi veľmi kruté zachádzal a chcel ich donútiť, aby miesto štyroch hodín pracovali 6 hodín pri peciach parného stroja.
— Vyhorela česká obec. Z českých Budějovic telegrafujú, že blízka obec Pravětín úptne zhorela.
. — Lavinou zasypaní vojaci. Z Innsbrucku oznamujú: Dvaja poddôstojníci 7. pevnostného delostreleckého pluku v Tonalu, menom Faust a Herina, vyšli na lyžiach (ski) do vrchov, kde ich zasypala lavina. Keď ich vykopali zpod sftahu, boli už mrtvi.
— Nemecká loď v moci Kabilov. Obchodná loď „Zanzibar", prináležajúca hamburgske] firme Oswald, dostala sa pri marockých brehoch na melčinu. Domorodí Ka bilo via loď napadli a zmocnili sa jej. Čo sa stalo s posádkou lodi, o tom nedošlo zprávy, ale že osud lodi a Jej mužstva musí byť povážlivý, na to poukazuje okolnosť, že španielska vláda vyslala na záchranu lodi a na potrestanie Kabilov Štyri válečné lode.
— Oheň v Brne. V Brne zhorela čiastka krovu dvojposchodovej továrne firmy „Synovia Mórica Berana" v Mlynskej ulici č. 24. Celá strecha dvorného krídla, na 50 metrov dlhá, zhorela a) s veľkými zásobami vlny, ktoré boly na povale. Škoda obnáša 400 OCO korún.
— Zábava hasičov v Bytči. Z Bytče píšu : Na posledné fašiangy prekvapil nás zdejší hasiČký spolok prijemným dvojdielovým ka- ' baretovým večierkom. Parádnym bodom prvého oddelenia bol sextet zo Smetanove] j Prodanej Nevěsty: Rn?.raysli si . . . prednesený za vedenia p, Štefana Biroša a vzácnej pjmocä pi. dr. Mičurovej tunajšími ad
hoc nacvičenými dámami a pánmi, presne a úchvatne. Okúzlujúci bol i vkusný výber a presný prednes slovenských ľudových piesni pani dr. Mičurovej Jako úvod ku radu svojich kupletov. Dobre bola prevedená aj handicap Jednoaktovka Stiket mint az ágyú so slečnou Qustou Matuškovou a pánmi Róbertom KubiŠom, J. Koiárikom a Bôžkom. Vrcholom druhého oddelenia bol dramatický výjav z Hviezdoslavove] Hájnikovej ženy. Jemná hra pani Milky Adamikove] (Hájnikova žena), reálne vytvorenie Artuša pánom Róbertom Kulišom, dokonalá hra pána Vladimíra Jesenského (Mišo), primerané obleky, prírode podobná úprava a nálada javiska urobily poslucháčom tento bod nezapomenutelným. Bafko Paľko od úžasu zabudnul včas spustiť oponu a či čo . . . Búrlivého súhlasu dcstalo sa i tunajším tamburášom, riadeným neúnavným pánom Štefanom Bírešom. Na konec vzdor horúčosti a parnu v miestnostiach v dobrom humore držaly obecenstvo svojimi na miestne pomery složenými kupletami šanzonetky patagonské p. dr. Martin Mišura a p. Vladimír Jesenský. Výtečná hudba Jožka Pihlka z Trenčína náladové vyplňovala prestávky a držala pospolu tanečníkov až do bieleho rána. Nával obecenstva všetkých spoločenských vrství s predstavenými všetkých tunajších úradov bol veliký, miestnosti nedostačovaly, príjem obnášal vyše 900 kor. — due.
— Prvý turecký bál. Nielen politicky, lež aj spoločensky prispôsobuje sa Turecko západne) Europe. Tak pred niekoľkými dňami bol v Carihrade prvý turecký bál, ktorý usporiadal spolok „Červeného polmesiaca", taký istý spolok, jakým Je náš „Červený kríž". Ples bol v prednej carihradskej reštaurácii. Medzi účastníkmi videf bolo mnoho tureckých hodnostárov, príbuzných rodiny sultánovej, ba navštívil bál aj dedič trónu princ Jussuf Izzedin. Turecké dámy sa bálu nezúčastnily, za to však dámy, manželky a dcéry carihradských diplomatov a cudzineckej kolonie přišly v plnom počte, tak že bál poskytoval zrovna západno-európsky obraz. Bál, ktorý by boli Turci riadili a Turci navštívili, pred niekoľko rokami bol holou nemožnosťou.
Najnovšie. Pohraničná policia v Rjeke chytila pácha
teľa pumového útoku. Je to Arduino Belleli, 28ročný murársky tovaryš rod m z Came-rany, príslušný do Ancony (Itália). Priznal sa, že v pondelok večer on hodil bombu do zahrady guvernérové]. V Rjeke je už od februára minulého roku a Je v podozrení, že aj v októbri on položil bombu v budove rjeckeho guvernéra. — Páchateľov debrecínskeho útoku ešte nechytili. — Srbsko zakázalo vyvážať kone z krajiny. — Breslavský knieža arcibiskup dr. Kopp zomrel dnes v noci v Opave. Bol 77ročný a od r. 1887. kardinálom. — Akxeja Kabal-juka odviezli dnes z Marm. Sihote do väzenia debrecínskeho súdu. Keď bude výrok právoplatný prevezú ho do väzenia štátneho. Do Debrecína odcestovali a] členovia delegovaného súdu.
HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Obchodný týždeň. Obchod plodinový bol
začiatkom týždňa slabší, ale koncom týždňa značne oživnul a menovite pšenica dosiahla ceny dávno nebývalé, no dovozu z cudziny sa predbežne nedočkáme, bo aj za hraniciam! ceny značne stúpajú, menovite v Rumunsku. Mlyny, ač sú veľmi zdržanlivé, koncom týždňa predsa len musely značnejšie množstvo zakúpiť pri zvýšených cenách. Celý týždenný obrat obnášal v Budapešti 104.000 q, ceny stúply o 30 h proti minulému týždňu.
V raži je slabá nabídka, ale i poptávka nepatrná, takže obchod Je tichý. Ceny sa však držia, bo niet väčšej nabídky a pre spotrebu, menovite na" vidieku platia Sa
Olio 44 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana 5
veľmi slušné ceny. Najvyššia cena minulého týždňa bola K 905, koncom týždňa ale K 9 — v parite pešfskej.
Jačmeň tiež nevykazuje velký obchod. Dobré zbožie dosahuje cenu až K 7*35, chybné od K 675 vyše. V jačmeni pivovarskom niet temer obchodu.
Ovos vykazuje stále pranepatrný obchod a ceny nevykazujú žiadnu zmenu. Obyčajný prichodí na trh v cene 7 K 30 h, až 7 K €0 h, prima až 8 K, potuchlý od 7 K vyššie.
Kukurica vykazuje tiež slabý obchod, bo kupci nechcú zakupovať väčšie zásoby. Ostatne je poptávka v celku väčšia než nabidka a ceny sa držia. Predalo sa niečo aj do Sedmohradska a do Rakúska. V parite pešf-skej piati sa za pohotovú kukuricu K 6 95
až K 6-971/,. Ceny múky ostaly v ceiku nezmenené,
ačkolvek pšenica je so dňa na deň drahšia. Mlyny, aby zkrotily trochu špekuláciu v pšenici, ktorá nabývá už rozmerov bezuzdných, držia ceny múky na stejnej výške. Priemerné tarifové značenie za 50 kg. s 1 Va% skonta bolo:
Múka pšeničná 0 1 2 3 4 5
1940 19-10 18 60 1810 17 60 17 — 6 7
16-20 1570 Múka ražná
o % i. I/II. u. 15 90 1540 14 70 14 40 1390
Ražné otruby K 5 70 za 50 kg. Slivky pri nepatrněl poptávke značené boly
takto: 120-kusové (na 7 a kg.) za 50 kg. K 28-—, 100-kusové K 38 —, 85-kusové K 49 — za 100 kg. vo vreciach, v prvotnej cene zo srbských staníc.
Lekvár je celkom zanedbaný. Prvotná cena za 100 kg. K 3 6 — na srbských staniciach.
Luštěniny za 100 kg vážené: uaž K 10 —
1050 9
45 » , 65 n n 32
K 4 2 - až 52 . , 47 9
64 78 16' 15 —
Fazula veľká biela , drobná (perlová) „ barvistá
Bôb Šošovica uhorská
„ rakúska a ruská Hrach na varenie
n lúpaný „ zelený „ na kŕmenie
Mak, čistý Holandská rasca (kmfn) Proso uhorské
„ bulharské Bravčová mast vykazuje stále vysoké ce
ny. Koncom týždňa docielila prima pešfská 140—141 K za 100 fcg-ov.
Tabulová slanina vykazuje tiež pevné ceny, pri nepatrnom obchode. Biela tro]ku3ová dosiahla ceny 128—129 K, biela štyrkusová 120—121 K za 100 kg-ov.
Petrolej vykazuje stále ceny nezmenené. Vo veľkom značil takto: fiumansky kryštálový K 42-—, fiumansky White Star (* * *) K 37-—, fiumansky Standard White (* *) K 35*— za 100 kg netto 8 reelnou tarou, so sudom, vyclený, franko Budapešf. Jednotlivé sudy o 1 K viac.
Prešporský: Lalijový kráľovský K 45—, Jednosrdcový K 38—, trojsrdcový K 36-—, krížová hviezda K 35 — per netto 100 kg i so sudom 20%, alebo netto tára, za ho
tové z Prešporka, stanica Pozsony-Ujváros, per kassa 2% alebo na 4 mes. zmenku. Jednotlivé sudy o 1 kor. viac.
Budapešfský (výrobky uh. úč. spol. pre priemysel petrolejový): f t f K 36—, f f K 35'— za 100 kg netto i so sudom, zo stanice Bpešť—Ferenczváros.
Špiritus, rafináda nezdanená za 10.000 liter-% bez sudu za hotové: vo veľkom K 65-— až K 6 6 - , jednotlivé sudy K 6 7 -ež K 68—.
Tržné ceny dňa 3. marca. Na plodinové] burze ceny pšenice a raži sťúply
o 5 h, jačmeň, ovos, kukurica nezmenené, jemne otruby zlačněly, hrubé dražejú, taktiež vajcia.
Úradne značené boly plodiny na pešťskej burze za 100 kg takto:
P é e n i o a . Potisskd: Peštianska;
TI kg-ová 2490-2530 77 kg-ová 2480-2520 78 , , 2520-2565 78 . , 2510—2550 79 . , 25-30—2585 79 , , 25.20-2570 80 . , - ; •- 80 , , - • •-81 , , — ,— 81 » » —. ,—•
Zadunajská: Banátska: 77 kg-ová 2475-25-10 77 kg-ová 2475-25-10 78 , , 2505-2540 78 , , 2505-2545 !9 » , 2530-25-85 79 . , 2515-25S5 jO , » * ' ° r » » 81 , , - • • - 81 , , - ' -
Bátska: TI kg-ová 2490-25-25 78 , . 25-10-2555 79 » „ * * 80 , , - • •-g j . .
Raz I. K 1845—18 55 stredná K 1835-1845 jačmeň la. 14-45—1500, stredný K 1400—1435 Ovos la. K 15-70—16-40, stredný K 15.10—1540 Kaknriea uhorská,nová K 1400—1430 Pšeničné otruby jemné K1050—1070
, , hrubé ,1090—11.10 Zemiaky pre Kuchyňské účele:
biele ružové žlté zadunajské K 4-20-4-30 4-70—490 5-50-5-60 slovenské , 420-4-30 4-70—4-90 5-75-595 pešfské „ 4-20—4-30 4-70-490 5'80-tfOO
Zemiaky pre účele zemědělské a priemyslové: zadunajské, biele K 340—3'60 slovenské, „ „ 3 50—3-70 pešfské, , , 3-40—3-60
Vajcia (za 10 veftuctov = 1440 kusov): potiské K 92-00 f— slovenské K — • '— košíkové K 9300 •— (15'/, kusov 1 K)
Ceny cukru v Prahe 3. marca. (Z Ústí n. L.)
Cukor surový, pohotový . . K 20-90 •— . , na okt.—dec. . „ 21-65 •—
. Tržné ceny vo Viedni 3. marca.
, Na viedenské) burze ceny ostaly nezmenené. Úradne značené bolo obilie takto: ?iSsalca: za 50 ke
— potlsská — banátska . — zadunajská — slovenská ,
•taž aa 50 kg. — slovenská — peštská . — iná uhorská
.jačmeň: za 50 kg — moravský . — slovenský.
XakarJca: uhorská — nová .
Ovos: uhorský I-a — prostredný
K 1325-1370 r 13- 13-50
! 1235-13 10
K
Majiteľ a vydavatel: Slovenský Dennik úč. spol, Zodpovedný redaktor: Anton Itefánek.
Verejná hovorňa. (Za obsah redakcia nie le lOdpovedná).
Poďakovanie. Všetkým priateľom a známim, ktorí nám po smrti
našej dcéry
, Margity Alžbety Kristíny Šimkovic svoju sústrasť telegrafický, listovné lebo ústne vyslovili, ktorí jej na poslednej ceste počestnost preukázali, — p. p. bratom v úrade farárom, učiteľom, predstavenstvu cirkve, obce, urbáru, fungentom, pannám, ktoré ju tak húfne každá s vencom na miesto posledného odpočinku odprevadily, družbom, družičkám a celému vefkému, miestnemu 1 prespol-nému pohrabnému sprievodu vyslovujeme týmto za preukázanú jej poslednú počestnosť svoju srdečnú vďaku.
V HYBBIACH, 2. marca 1914. .
Ján Šimkovic v. r., Anna Scheffel v. r.,
3918 rodičia.
I L L E S S E P E R , umelecký s t o l á r
Budapešť, VIII., Kender u. 36. Vyhotovuje moderné portále, zariadenie obchodov, kancelárií, ústavov, kaviarní a úplné zariadenie bytov. Plány a rozpočty zdarma. Žiadajte si rozpočet. Telefon: József 12—47.
3901
»113(2
TRNAVSKÁ A VIDIECKA LUDOVÁ BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE
( i lagyszombat) , ulica č. 19. Založená i». 1897. [ v o v l a s t n o m d o m e ) . Za ložená r. 1897.
Platí od v š e t k ý c h v k l a d o v polp iata p e r c e n t a (4I|2°|0)I 4 k o r u n y 5 0 hal ier o v č i s t o , s daňou 5°|0-ový ú r o k . :s Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulované úpisy (obligator) a vybavuje všetky bankové obchody svedomité, lacno a rýchle.
3571
ZEMSKÉ PROMYSLOVÍ BHNHH AKCIOVÍ SPOLEČNOST, založená Živnostenskou bankou v Prahe
zmenáreň: V., Ferencz József tér 6. Filiálka v MUNKAČI.
tyastlnný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J BANKY V P R A H E je K 80,000.000-— a rezervy vyše . . . K 20,000.00f>~
BUDAPEST, V., Ferencz József tér 6. (palác .QRESHAM").
Telsgraf io á adresa „IHDUSTRIALE". í 131-65
Telefon i < 131—66 l 111—70
Účet n uhorskej poštové) spořitelny č. 26120. Účet n rakúskej poštovej spořitelny č. 105585. Učet n bosi bere. pošt. spořitelny č. 8166.
mmmmmmrmmmmmmmmmm
Prijíma vklady pri najvyššom zúročení. Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště d o l á r o v , m a r i e k a r u b -low. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a A m e r i k o u .
CIS«HMW!«ft»Ul!l«TO
Strana 6 S L O V E N S K Ý D E N N Í K ClSlo 44
EBUisngMaausngiiBBBngsnsnagnaaisngngigi
PRAKTIKANT. Zvolenská ľudová banka účasti nárskaspoločnosť p r í j m e hneď do kancelárie hlavného ústavu s ú c e h o p r a k t i k a n t a . Vyžaduje sa znalosť slovenskej, ma ďarskej a nemeckej reči. Prosby a svedectvá z odbornej školy treba doposlaf na správu Zvolenskej ľudovej banky účastinárskej spoločností vo Zvolene (Zólyom).
FOTOGRAFICKY ATELIER Budapest, Vlil., József k o r u t If. Vyhotovujem prvotriedne všetky druhy fotografií, ako: zväčšovanie a olejové barvenie a všetky do môjho oboru pairisce práce. Pre členov slovenského soolku dávam slevu. 3756 EUGEN VARGA, f o t o g r a f i s t a . EO^E^ažrOafcOagQaléQ^KJHEOii
! JOZEF SZIGETI %%H£Vľn
Budičky na vidiek za 3 koruny na dobierku Prijímajú sa aj opravy.
! Budapest, IX., Mester utca 21. ' : Budapest VIII., Úllôi-út 7¾
Koho ! y nezaujímalo v tieto kritické časy kniha
S L O V A N S T V O Cŕna bra?. K 12-50, v skvostnej väzbe K 14 50,
E p•..' ;ou o 72 halierov viac. /; ta výzmsn A kniha dejín Slovanstva, ktorú r-i by si ka*äf Slovák zaopatriť. Skvôstno toto
aiclô nemalo by chybovať v žiadnom slovenskom dome. » Objednávky adresujte:
Sndspešlianskjr nakladatelský spolok úč. spoL Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15. Objednávky vybavujeme len za vopred zaslaný
obnos alebo na dobierku.
Pri objednávkach odvolávajte sa na
Slovenský Denník!
Založené roku 1870. Založené roku 1870. i
Drôtené ohrady od najlacnejšieho prevedenia až po najnádhernejšie vystrojenie dodáva na Slovensku za fabräčné ceny
Štefan Svetský, jednatel' v Moravskom Lieskovom (Morvamogyoród, Trencsén m.)
3919
Obcíiodnín-M p môže dostať do prenáj- i mu od 16 tokov dobre \ idúci obchod so striž-| ným, miešaným a por- J celánovým tovarom. — í Ročná tržba 80. do 100.000 korún. Má stálych odberateľov, dom[ sa nachádza na najlepšom mieste, má licenc! na predaj liehových ná- \ pojov vo vefkom Ja v j malom. Môže prevziiť aj tovar a dom do áren- ( dy. Zriedkavá pri ležitosf a r e šikovného Slováka- | obchodníka, ktorý má primeraný kapitál. — Platebné podmienky j veraii výhodné a dfa dohovoru. Bližší vývcd podá Emil Nikolič, ob-1 chodník v Pivnici (Pin-czéd, Bácska). 3870 \
HLASY Z OBECENSTVA. Tisíci chvália všeobecne známy a obrúbený
„Juno krém" masť na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace fťaky ?a krátky čas skapú a patřičný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 120 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete K 2-30, za ktcrý obnos dostanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod k opotrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostať u dr. Eugena Fiittnera, Beszterczebánya.
Píšte teda ešte dnes na túto adresu. Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to j
náš najdrahší pokj.id. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keoľ sa začneme hnecf liečiť. Kdo trpí ns. žalúdkové bofasti a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď užíva „Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby prestali hnecf všetky boíasti a napravily žalúdok. Cena frašky 50 hal. Pošton zasletajú sa najmenej 4 ffašky za vopred poslaný obnos K 230 franko alebo na dobier- j ku. Pri každej zásielke je priložený návod k upo-trebenlu. Dostať u dr. Eugena Fiittnera, Beszterczebánya).
Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu eite dnes. 3693
!0@f^
CEMENTÁRNE odborne zariadené ako ! všetky stroje, prístroje g potreby k nim, najlepšej jakosti pri miernyck cenách dodáva odborná firma FR. WAWERKA, Lipnik n. B. 117. 3565
Továrna na stroje, zariaďovanie | mlynov a tehliarskych závodov i J o s . P r o k o p a S y n o v é |
Ej
v Pardubic iach (Čechy). g a
Oddelenie pre stavbu mlynov vyrába § w
všetky mlynárske stroje v najmodernejšom a najdokonalejšom fj prevedení. Zariaďuje kompletné veľké i malé mlyny a obilné skla- {j dišfá. Dodáva francúzske i umelé mlynské kamene, všetky čiastky ra transmisíe v modernom a ľahkom prevedení a drží na sklade všetky | potreby pre mlyny.
Oddelenie pre stavbu vodných turbin vyrába jjj najmodernejšie turbíny Francísonové a Peltonove s automatickou ra presnou reguláciou, hydraulickými regulátorami vlastnej osvedče- m ne] konštrukcie pre pohon hydroelektrických centrál, priadelen, a tkalcovní, mlynov a iných priemyslových závodov.
Oddelenie pre stroje keramické vyrába všetky stroje pre tehelne na pohon ručný i motorový moderných m najdokonalejších konštrukcií. a
É Všeobecné oddelenie 0
I vyrába tlaky (presy) na parafín osvedčenej konštrukcie, transportné | zariadenia, stroje za zariadenia odstraňovania prachu, rozmelovania 8j cukru atď. 3B65 m
kupujte u B u d a p e š t i a n s k e h o nakBa-dateFského spolku ú č . s p . Budapešť, VIIB., BHária-u. 6. 15.
Žiadajte »i cessník.
Akciová společnost strojírny drive
B r e i t f &M» Daněk i s p o l . Praha-Karlín.
Fil iálky s Ústí n/L., Slaný, Blansko (Morava). Dodáva stroje pře cukrovary, pálenice, uhelné bane, železné hute, sušiarne, vodárne, vyta-hovadlá, parné stroje a kotle, tehliarske stroje, stroje na výrobu ľadu,
: T — liatinové rúry, pece atď. = 3454
Tlačou Budapeštianskeho nakladatefského spolku účastinárskej spoločnosti, Budapešť, VI1L, Mária ulica Hsío 15.