SK SK

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli 23. 7. 2021

COM(2021) 417 final

SPRÁVA KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2020

O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY A O

VZŤAHOCH S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

1

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2020

O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY A O VZŤAHOCH

S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

1. ÚVOD

Toto je 28. správa o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorá sa predkladá na

základe článku 9 protokolu č. 2 k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej

únie. Rovnako ako 26. a 27. správa, aj táto správa sa vzťahuje na vzťahy Komisie s národnými

parlamentmi, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní týchto zásad.

Komisia v roku 2020 naďalej začleňovala zásady subsidiarity a proporcionality do všetkých fáz

tvorby politiky, pričom prijímala rôzne nové opatrenia, a pomáhala národným parlamentom

vykonávať kontrolu dodržiavania subsidiarity v kontexte pandémie ochorenia COVID-19.

Súdny dvor Európskej únie objasnil uplatňovanie zásady proporcionality v niekoľkých

rozsudkoch a v jednom z nich potvrdil platnosť smernice o vysielaní pracovníkov.

Spolupráca s národnými parlamentmi bola napriek narušeniam v dôsledku pandémie v roku 2020

užšia ako počas roka 2019, v ktorom došlo k inštitucionálnej transformácii. Komisia dostala od

národných parlamentov 255 stanovísk, z ktorých štvrtina sa týkala reakcie na pandémiu.

Iniciatívou, ktorú národné parlamenty najviac pripomienkovali, bol návrh európskeho právneho

predpisu v oblasti klímy. Komisia sa naďalej zúčastňovala medziparlamentných zasadnutí, a to

v ešte väčšej miere ako predtým vďaka videokonferenčným možnostiam, a predsedníčka

Komisie sa po prvýkrát od roku 2013 zúčastnila Konferencie parlamentných výborov pre

záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC).

2. UPLATŇOVANIE ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY

INŠTITÚCIAMI

2.1. Komisia

Lepšia právna regulácia

Prvý program Komisie pod vedením von der Leyenovej, pracovný program Komisie na rok 2020

bol prijatý v januári 2020 a zmenený v máji 2020 s cieľom zohľadniť pandémiu ochorenia

COVID-191. Komisia v ňom znovu vyjadrila záväzok predkladať návrhy na základe dôkazov,

ktoré budú prispôsobené potrebám občanov a podnikov a nebudú pridávať zbytočnú záťaž

a ktoré bude ľahké zaviesť.

Komisia počas roka pokračovala v uplatňovaní svojho „posilneného programu lepšej právnej

regulácie“ a v začleňovaní zásad subsidiarity a proporcionality do všetkých fáz tvorby politiky.

Vykonala hodnotenie existujúcich právnych predpisov a politických rámcov pred predložením návrhov

na ich revíziu. Tieto hodnotenia zahŕňali posúdenia toho, či existujúce politické opatrenia ešte vždy

plnia svoj účel a do akej miery sú ešte vždy v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.

Ukázalo sa, že webový portál „Vyjadrite svoj názor“2 je užitočným nástrojom, ktorý občanom

a zainteresovaným stranám poskytuje jednotný prístupový bod, aby sa mohli zapojiť do prípravy

politiky Komisie. Zohľadniť názory občanov, podnikov a ďalších zainteresovaných strán je

1 COM(2020) 37 a COM(2020) 440.

2 https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say_sk.

2

zásadné, ak majú byť návrhy Komisie kvalitné. Komisia z hľadiska praktických ťažkostí,

s ktorými sa prispievatelia môžu pri portáli stretnúť v dôsledku pandémie, rozšírila verejné

konzultácie a poskytla viac príležitostí na poskytnutie spätnej väzby k iniciatívam, ktoré sa majú

zrealizovať v roku 2020 alebo začiatkom roka 2021, pričom v prípadoch, v ktorých to bolo

možné, predĺžila obdobie konzultácií až o šesť týždňov. Portál navyše prepracovala tak, aby bolo

iniciatívy ľahšie identifikovať a vyhľadávať. V portáli sa teraz jasnejšie uvádzajú názory

vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, aby bolo možné komplexne ich vyjadriť

v posúdeniach vplyvu a hodnoteniach.

Osobitná skupina pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“3 (ďalej

len „osobitná skupina“) odporučila urobiť viac v rámci Programu regulačnej vhodnosti

a efektívnosti (REFIT)4 s cieľom posúdiť praktické, skutočné účinky právnych predpisov vrátane

delegovaných a vykonávacích aktov. Okrem toho odporučila zaradiť do expertnej skupiny

podporujúcej túto prácu viac zástupcov z miestnych a regionálnych orgánov. Toto v máji 2020

Komisiu podnietilo k zriadeniu platformy Fit for Future, expertnej skupiny na vysokej úrovni,

aby jej radila, ako zabezpečiť, aby existujúce právne predpisy naďalej plnili svoj účel, a pritom

minimalizovať záťaž a zaistiť, aby boli uvedené predpisy nadčasové. Platforma ťaží zo

silnejšieho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov prostredníctvom účasti troch zástupcov

Výboru regiónov a jej siete regionálnych centier pre preskúmanie vykonávania politiky EÚ

RegHub5. V ročnom pracovnom programe skupiny sa budú uvádzať právne predpisy na

posúdenie a bude sa prihliadať aj na zoznam zostavený osobitnou skupinou6. Okrem toho sa

v ňom bude riešiť legislatívna hustota.

V usmerneniach a súbore nástrojov v oblasti lepšej právnej regulácie7 sa požaduje, aby Komisia

vykonala analýzu subsidiarity, keď posudzuje pretrvávajúcu opodstatnenosť a európsku pridanú

hodnotu existujúcich opatrení a keď zvažuje nové iniciatívy. Komisia analyzuje legislatívne aj

nelegislatívne iniciatívy pre subsidiaritu a proporcionalitu. Táto analýza by sa mala vykonať pri

všetkých posúdeniach vplyvu, hodnoteniach a kontrolách vhodnosti.

Posúdenia vplyvu

Komisia v posúdeniach vplyvu svojich politických návrhov vždy zohľadňuje zásady subsidiarity

a proporcionality. Podľa súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu by sa mal pre legislatívne

návrhy vrátane návrhov delegovaných a vykonávacích aktov označených ako „politicky

citlivé/dôležité“ iniciatívy pripraviť plán alebo úvodné posúdenie vplyvu. Posúdenie vplyvu

podporuje tieto akty len vtedy, keď je pravdepodobné, že očakávané hospodárske,

environmentálne a sociálne vplyvy opatrení EÚ budú značné, a keď má Komisia priestor na

voľné uváženie obsahu aktu. Ak sa posúdenie vplyvu nevykoná, subsidiarita a proporcionalita sa

bude riešiť v dôvodovej správe a prípadne aj analytickom pracovnom dokumente útvarov

priloženom k návrhu.

3 K práci osobitnej skupiny a následným opatreniam pozri https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/report-task-

force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_sk.pdf, ako aj oddiely 2.1 výročných správ za

roky 2018 a 2019: https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/adopting-eu-law/relations-national-

parliaments/annual-reports-application-principles-subsidiarity-and-proportionality-and-relations-national-

parliaments_sk. 4 K platforme REFIT pozri oddiel 2.1 výročnej správy za rok 2019.

5 K sieti RegHub pozri oddiel 2.4 ďalej.

6 Pozri prílohu VI k správe osobitnej skupiny na adrese: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/report-task-force-

subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_sk.pdf. 7 https://ec.europa.eu/info/files/better-regulation-toolbox_sk.

3

Výbor pre kontrolu regulácie8 vykonáva nezávislú kontrolu kvality všetkých posúdení vplyvu.

V roku 2020 vydal k posúdeniam vplyvu 41 stanovísk.

Jedno z týchto stanovísk sa týkalo posúdenia vplyvu návrhu smernice o primeraných

minimálnych mzdách v EÚ9. Výbor požiadal o lepšie opodstatnenie zásad subsidiarity

a proporcionality v návrhu.

Výbor vo svojom úvodnom stanovisku uviedol, že posúdenie vplyvu „nebolo dostatočne

jednoznačné v tom, ako analýza problému posudzuje neprimeranosť minimálnych miezd

v členských štátoch“ a „dostatočne sa v ňom neopodstatnilo, ako je legislatívna iniciatíva

v súlade so zvoleným právnym základom a zásadami subsidiarity a proporcionality“.

Posúdenie vplyvu bolo následne zrevidované, aby tieto aspekty lepšie riešilo. Vysvetľuje sa

v ňom, že opatrenia na úrovni EÚ sú pri posilňovaní systémov stanovovania minimálnej mzdy

účinnejšie než tie vnútroštátne. Tieto opatrenia pomôžu zabezpečiť rovnaké podmienky na

jednotnom trhu vyrovnaním veľkých rozdielov v pokrytí a primeranosti minimálnych miezd,

ktoré nie sú opodstatnené základnými hospodárskymi podmienkami, čo je cieľ, ktorý nemožno

dostatočne dosiahnuť nekoordinovanými opatreniami členských štátov.

Pokiaľ ide o proporcionalitu, v posúdení vplyvu sa vysvetľuje, že návrh rešpektuje etablované

národné tradície stanovovania minimálnej mzdy, plne rešpektuje kompetencie členských štátov

a sociálnych partnerov na určenie úrovne ich minimálnych miezd a ponecháva čo najväčší

priestor pre vnútroštátne rozhodnutia. Komisia predložila výboru pre kontrolu regulácie spolu

s revidovaným posúdením vplyvu aj „tabuľku subsidiarity“10

.

Hodnotenia a kontroly vhodnosti

Komisia v roku 2020 dokončila 33 hodnotení vrátane jednej kontroly vhodnosti a výbor pre

kontrolu regulácie preskúmal 13 hlavných hodnotení vrátane dvoch kontrol vhodnosti. Tieto

posúdenia sa vzťahovali na mnohé aspekty a niektoré z nich boli osobitne relevantné, pokiaľ ide

o subsidiaritu a proporcionalitu. Napríklad v hodnotení11

smernice o priemyselných emisiách12

,

hlavného nástroja EÚ na kontrolu a zmierňovanie dosahov priemyselných emisií EÚ na životné

prostredie a zdravie ľudí, sa zdôraznili značné prínosy vyplývajúce z opatrení na úrovni EÚ

v porovnaní s opatreniami len na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni. Opatreniami EÚ

sa napríklad zabezpečil konzistentnejší prístup pri prijímaní environmentálne účinných noriem

priemyselných emisií s relatívne obmedzenými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi.

8 https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/regulatory-scrutiny-board_sk.

9 COM(2020) 682 final. Komisia v roku 2020 prijala k tomuto návrhu od národných parlamentov dve odôvodnené

stanoviská a dodatočné stanoviská v rámci politického dialógu a v roku 2021 ďalšie stanoviská. K odôvodneným

stanoviskám a odpovediam Komisie pozri oddiel 3 ďalej. 10

Táto „tabuľka subsidiarity“ bola vytvorená na základe podrobného súboru otázok pod tromi nadpismi: 1. Môže

Únia konať? Aký je právny základ zamýšľaného opatrenia Únie a aká právomoc je s ním spojená? 2. Zásada

subsidiarity: Prečo by mala EÚ konať? 3. Proporcionalita: Ako by mala EÚ konať. Tabuľka teda odzrkadľuje

odporúčania osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“. 11

SWD(2020) 181 final, 23.9.2020. 12

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách

(integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

4

Postup kontroly dodržiavania zásady subsidiarity13

Komisia vykonala záväzok, ktorý prijala v reakcii na odporúčanie osobitnej skupiny, že by pri

určovaní osemtýždňovej lehoty pre národné parlamenty na zasielanie odôvodnených stanovísk

mala vylúčiť obdobie od 20. decembra do 10. januára. Po prvýkrát to urobila v období

vianočných/novoročných prázdnin v rokoch 2019 – 2020 a znova v rovnakom období v rokoch

2020 – 2021. Pokiaľ ide o jej záväzok predložiť súhrnné odpovede na odôvodnené stanoviská

zaslané národnými parlamentmi predstavujúce sedem alebo viac hlasov v postupe kontroly

dodržiavania zásady subsidiarity, ani jeden z legislatívnych návrhov Komisie nevyvolal taký

počet odôvodnených stanovísk, aký bol potrebný na dosiahnutie tejto prahovej hodnoty14

.

Podpredseda Šefčovič v liste národným parlamentom z 8. apríla 2020 uznal, že v dôsledku krízy

spôsobenej ochorením COVID-19 je pre nich ťažké skontrolovať súlad legislatívnych návrhov

so zásadou subsidiarity v lehote ôsmich týždňov stanovenej v protokole č. 2 k zmluvám.

Zaviazal sa uľahčiť im to dvomi spôsobmi.

Ak by aj stanoviská národných parlamentov vyjadrujúce obavy týkajúce sa subsidiarity

vo vzťahu k legislatívnym návrhom (odôvodnené stanoviská) boli prijaté po termíne,

Komisia by ich zohľadnila tak, že by ich dala do pozornosti príslušného člena Komisie

a poskytla by vecnú verejnú odpoveď. Túto možnosť využili tri národné parlamenty,

všetky v prípade európskeho právneho predpisu v oblasti klímy15

.

Komisia by takisto okamžite informovala národné parlamenty, ak by prijímala

legislatívny návrh zameraný na zmierňovanie dosahov krízy spôsobenej ochorením

COVID-19, ktorý by Európsky parlament a Rada museli prijať skôr ako do ôsmich

týždňov v súlade so zrýchleným postupom stanoveným v článku 4 protokolu č. 1

k zmluvám. Takéto upozornenia poslala v roku 2020 národným parlamentom sedemkrát.

2.2. Európsky parlament

Európskemu parlamentu bolo v roku 2020 formálne doručených 134 podaní od národných

parlamentov v zmysle protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality16

.

Z týchto 134 podaní bolo 13 odôvodnených stanovísk17

a 121 príspevkov (podaní

nevyvolávajúcich obavy týkajúce sa subsidiarity). Na porovnanie, v roku 2019 bolo prijatých

62 podaní, z ktorých ani jedno nebolo odôvodneným stanoviskom18

.

Plnú zodpovednosť za zabezpečenie súladu so zásadou subsidiarity nesie v zmysle prílohy VI

k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu Výbor pre právne veci (JURI). Výbor

vymenuje raz za šesť mesiacov jedného zo svojich členov za stáleho spravodajcu pre subsidiaritu

na základe rotácie medzi politickými skupinami. Stálym spravodajcom v prvej polovici roka

13

Odôvodnené stanoviská zaslané národnými parlamentmi v roku 2021 sú preskúmané v oddiele 3 ďalej. 14

Pozri oddiel 3 ďalej. 15

Pozri oddiel 3 ďalej. 16

K postupu vybavovania odôvodnených stanovísk národných parlamentov, ktorý uplatňuje Európsky parlament,

pozri oddiel 2.3 výročnej správy o subsidiarite a proporcionalite za rok 2016. 17

Európsky parlament a Komisia (ktorá v tom istom období zaregistrovala deväť odôvodnených stanovísk) počítajú

odôvodnené stanoviská rôznym spôsobom. Komisia na štatistické účely počíta odôvodnené stanovisko týkajúce sa

viac ako jedného návrhu Komisie len ako jedno odôvodnené stanovisko, kým na určenie prahovej hodnoty pre

spustenie postupu žltej a oranžovej karty vo vzťahu ku konkrétnemu návrhu Komisie sa takéto odôvodnené stanovisko

počíta ako jedno odôvodnené stanovisko vo vzťahu ku každému z návrhov, ktorých sa týka. Európsky parlament

naproti tomu započítava taký počet odôvodnených stanovísk, aký je počet návrhov, ktorých sa týkajú. 18

Všetky podania od národných parlamentov sú k dispozícii v databáze národných parlamentných dokumentov

Connect, ktorú vedie Európsky parlament: http://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/connect/welcome.html.

5

2020 bol Gilles Lebreton (skupina Identita a demokracia) a v druhej polovici roka ho vystriedala

Karen Melchiorová (skupina Renew Europe). Odôvodnené stanoviská, ktoré výbor prijal

a potvrdil ako také, sa zaraďujú pre informáciu do programu jeho najbližšej schôdze.

Výbor pre právne veci takisto pravidelne vypracúva správu o výročných správach Komisie

o subsidiarite a proporcionalite. Najbližšia správa, pre ktorú bol stálym spravodajcom

vymenovaný Mislav Kolakušić (nezaradený), sa bude vzťahovať na roky 2017, 2018 a 201919

.

Výbor pre právne veci prispieva aj k polročným správam konferencie COSAC20

o otázkach

súvisiacich so subsidiaritou a proporcionalitou.

Výskumná služba Európskeho parlamentu naďalej pomáha Európskemu parlamentu pri

začleňovaní úvah o subsidiarite a proporcionalite do jeho práce:

systematickou kontrolou aspektov subsidiarity a proporcionality v posúdeniach vplyvu

Komisie a upriamovaním pozornosti na prípadné vyjadrené obavy, najmä národnými

parlamentmi a Výborom regiónov,

zabezpečením toho, aby sa Európsky parlament pri vlastnej práci plne pridržiaval týchto

zásad, napríklad pri vykonávaní posúdení vplyvu vlastných zásadných pozmeňujúcich

návrhov alebo pri analyzovaní pridanej hodnoty návrhov nových právnych predpisov,

ktoré predkladá Európsky parlament, na základe článku 225 ZFEÚ a posudzovaní

nákladov spôsobených nečinnosťou EÚ,

kontrolovaním aspektov subsidiarity a proporcionality pri navrhovaní posúdení vplyvu so

zameraním sa na pridanú hodnotu EÚ.

V roku 2020 vypracovala päť prvých hodnotení posúdení vplyvu, ktoré pripravila Komisia,

jedno posúdenie vplyvu, 13 ex post posúdení vykonávania na európskej úrovni, tri dokumenty

„implementácia v praxi“, dve ďalšie ex post hodnotenia, dva priebežné kontrolné zoznamy, dve

správy o nákladoch spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, deväť posúdení európskej

pridanej hodnoty, päť dokumentov o pridanej hodnote existujúcich politík EÚ, jednu analýzu

európskej pridanej hodnoty a šesť hodnotení vykonávania. Začala vydávať novú sériu publikácií

o národných parlamentoch a európskych záležitostiach s cieľom poskytnúť prehľad o tom, akú

majú národné parlamenty štruktúru a ako spracúvajú a kontrolujú právne predpisy EÚ a ako sa

nimi zaoberajú, a zverejnila prvé dva prehľady tejto série21

.

2.3. Rada

Rada Európskej únie (ďalej len „Rada“) vo svojich záveroch z 27. februára 2020 o lepšej právnej

regulácii „zabezpečujúcej konkurencieschopnosť a udržateľný, inkluzívny rast“ 22

„[podčiarkuje],

že v záujme zvýšenia efektívnosti by opatrenia obsiahnuté v nových návrhoch mali vždy

rešpektovať základné práva a rovnosť pred zákonom, ako aj zásady subsidiarity, proporcionality

a právnej istoty, a najmä zohľadňovať potreby malých a stredných podnikov (MSP) vrátane

mikro-podnikov“.

19

O vhodnosti právnych predpisov Európskej únie a subsidiarite a proporcionalite – správa o lepšej tvorbe

právnych predpisov za roky 2017, 2018 a 2019 [2020/2262(INI)]. 20

Ku konferencii COSAC pozri oddiel 5 ďalej. 21

https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/researchbypolicyarea.html. 22

Dokument Rady ST 6232/20, body 2 a 12. https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6232-2020-

INIT/sk/pdf.

6

V prípade zásady proporcionality ďalej zdôrazňuje „význam MSP vrátane mikropodnikov ako

kľúčovej hybnej sily inovácie, zelenej transformácie, digitalizácie, zamestnanosti, udržateľného

a inkluzívneho rastu a sociálnej súdržnosti v našich spoločnostiach“. Dodáva, že „[z]áujmy a potreby

MSP vrátane mikropodnikov by sa mali lepšie identifikovať vo všetkých fázach rozhodovacieho

procesu na úrovni EÚ na zabezpečenie toho, aby právne predpisy boli jasné a predvídateľné,

predstavovali minimálne náklady a boli primerané vzhľadom na veľkosť podnikov“.

Rada 16. novembra 2020 prijala závery o „experimentálnych regulačných prostrediach

a doložkách o experimentálnom režime ako o nástrojoch pre nadčasový a odolný regulačný

rámec priaznivý pre inovácie, ktorý zvláda zlomové výzvy v digitálnom veku“23

, v ktorých

zdôraznila, že zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj zásada predbežnej opatrnosti by sa

mali vždy rešpektovať a podporovať, a odvolala sa na svoje predchádzajúce závery z mája

201624

, ktoré sa týkajú týchto zásad.

Rada okrem svojich povinností, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, informuje členské štáty

o stanoviskách národných parlamentov k legislatívnym návrhom Komisie. Generálny sekretariát

Rady v roku 2020 odoslal delegáciám 99 stanovísk vydaných v rámci politického dialógu. Dostal

deväť odôvodnených stanovísk podľa protokolu č. 225

.

2.4. Výbor regiónov

Výbor regiónov (ďalej len „Výbor“) 8. mája 2020 vydal vyhlásenie k reakcii na krízu spôsobenú

ochorením COVID-1926

, v ktorom vyzval na väčšiu podporu pre regionálne a miestne orgány

a na kolaboratívne preskúmanie kompetencií v oblasti zdravia v súlade so zásadou subsidiarity.

Zdôraznil, že aj počas pandémie ochorenia COVID-19 musia byť núdzové opatrenia primerané

a časovo ohraničené, musia byť predmetom demokratickej kontroly a musia byť v súlade so

zásadami subsidiarity a viacúrovňového riadenia.

Výbor 2. júla 2020 definoval svoje priority na roky 2020 – 2025 v uznesení „Európa bližšie

k svojim občanom“27

, v ktorom vyjadril svoj záväzok „naďalej [sa] snažiť zlepšiť kvalitu

právnych predpisov EÚ a lepšie predvídať ich územný vplyv a presadzovať zásadu aktívnej

subsidiarity“28

. Okrem toho zdôraznil, že „[p]andémia poukazuje na dôležitosť riadneho

uplatňovania aktívnej zásady subsidiarity, ako aj na zásadnú úlohu miestnych a regionálnych

samospráv na jednej strane a potrebu koordinácie a podpory na úrovni EÚ na strane druhej“.

S výhľadom na rok 2021 oznámil, že bude kontrolovať nové politické iniciatívy EÚ s cieľom

zabezpečiť, aby zohľadňovali územný rozmer a spĺňali požiadavku na pridanú hodnotu EÚ, a to

23

Dokument Rady ST 13026/20, body 3 a 12. https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13026-2020-

INIT/sk/pdf a https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/11/16/regulatory-sandboxes-and-

experimentation-clauses-as-tools-for-better-regulation-council-adopts-conclusions/. 24

Dokument Rady ST 9580/16. https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9580-2016-INIT/sk/pdf. 25

Rada počíta odôvodnené stanoviská rovnako ako Komisia, kým Európsky parlament používa inú metódu

počítania. Úplné vysvetlenie sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 17. 26

Vyhlásenie Európskeho výboru regiónov o miestnych a regionálnych orgánoch ako činiteľoch európskej reakcie

na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. 27

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025 „Európa

bližšie k svojim občanom“. 28

K „aktívnej subsidiarite“ pozri strany 7 – 9 správy osobitnej skupiny:

https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-

efficiently_sk.pdf; k osobitnej skupine pozri poznámku pod čiarou č. 3.

7

v súlade s odporúčaniami osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej,

ale efektívnejšie“ a usmerneniami o lepšej právnej regulácii.

Výbor 12. októbra 2020 zverejnil svoje prvé vydanie Výročného regionálneho a miestneho

barometra EÚ29

, v ktorom sa zameral najmä na dosah pandémie spôsobenej ochorením COVID-

19. Zo správy vyplýva, že regionálne a miestne orgány EÚ sú v prvej línii boja proti zdravotnej

kríze a okrem toho musia zohrávať kľúčovú úlohu v úspešnej hospodárskej obnove. Výbor

v kľúčových zisteniach správy vyzýva na väčšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do

riadenia EÚ a národných plánov obnovy a odporúča, aby európsky semester – ako riadiaci

mechanizmus Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – zahŕňal kódex správania pre

zapojenie regionálnych a miestnych orgánov, a to v súlade s aktívnou subsidiaritou. V správe sa

okrem toho vyzývajú regióny a mestá, aby sa intenzívnejšie zapojili do prípravy národných

plánov, a to s cieľom zabezpečiť ich komplementárnosť s regionálnymi a miestnymi stratégiami

obnovy. A napokon sa v správe v rámci uplatnenia zásady aktívnej subsidiarity v praxi navrhuje,

aby výbor a Komisia každoročne organizovali fórum o obnove a odolnosti s cieľom zisťovať, či

plán obnovy funguje v prípade miest a regiónov.

Výbor 2. júla 2020 prijal uznesenie o pracovnom programe Komisie na rok 202130

. Komisiu

v ňom vyzval, aby pokračovala v spolupráci s cieľom propagovať koncepciu „aktívnej

subsidiarity“, a to aj prostredníctvom siete regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania

právnych predpisov EÚ (RegHub)31

, ako aj podporovaním výboru pri rozvoji siete RegHub 2.0

s cieľom poskytnúť spätnú väzbu vychádzajúcu zo skúseností používateľov s vykonávaním

politiky EÚ na miestnej a regionálnej úrovni. Výbor v októbri 2020 schválil pokračovanie tohto

projektu a privítal nových členov siete32

. Nová platforma Komisie Fit for Future33

priamo

začleňuje RegHub do svojej štruktúry ako expertnú sieť, kým samotný výbor v riadiacej skupine

platformy zastupujú traja jeho členovia. Týmto sa značne rozširuje úloha výboru a lepšie sa

zabezpečuje, aby sa zásada aktívnej subsidiarity uplatňovala v celom legislatívnom cykle34

.

Výbor posúdil súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality v ôsmich legislatívnych

návrhoch, ku ktorým vydal stanoviská v roku 202035

. Tieto stanoviská obsahovali priame

posúdenie súladu so subsidiaritou a proporcionalitou, prípadne osobitné odporúčania na

zlepšenie tohto súladu.

Výbor v roku 2020 vykonával svoj pracovný program v oblasti subsidiarity ako praktický

výročný nástroj na monitorovanie subsidiarity. Riadiaca skupina pre subsidiaritu pod vedením

bývalého predsedu výboru Karla-Heinza Lambertza identifikovala päť prioritných iniciatív pre

pracovný program v oblasti subsidiarity na rok 2020: digitálne služby, Európsku zelenú dohodu,

ochranu nášho životného prostredia, sociálnu Európu a nový pakt o migrácii a azyle.

29

Výročný regionálny a miestny barometer EÚ (europa.eu). 30

Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, https://eur-lex.europa.eu/legal-

content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52020XR2622&qid=1610962068519. 31

Sieť regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ (RegHub) vznikla na základe

záverečnej správy a odporúčaní osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale

efektívnejšie“ (odporúčanie č. 8). 32

Zoznam 46 členov na https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/RegHub/new-reghub-2-0-members.pdf. 33

K tejto platforme pozri oddiel 2.1 v predchádzajúcom texte. 34

https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/RegHub/RegHub_evaluation_report.pdf. 35

Článok 55 ods. 2 rokovacieho poriadku (Ú. v. EÚ L 65, 5.3.2014, s. 41),

https://cor.europa.eu/en/members/Documents/CoR-Rules-of-Procedure-

EN.pdf#search=Rules%20of%20Procedure.

8

Výbor prijal uznesenie „Ekologický dohovor v partnerstve s miestnymi a regionálnymi

samosprávami“36

, v ktorom naliehavo vyzval na „[d]osahovanie hmatateľných výsledkov v praxi

uplatnením viacúrovňového riadenia a aktívnej subsidiarity“. Prijal stanovisko37

k návrhu

nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality (európsky právny

predpis v oblasti klímy)38

, v ktorom zdôraznil význam dosiahnutia cieľa, „aby všetky opatrenia

EÚ dodržiavali zásadu „neškodiť“ a v súlade so zásadou aktívnej subsidiarity plne rešpektovali

všetky úrovne verejnej správy ako partnerov v európskom rozhodovacom procese, a nie ako

zainteresované strany“. Okrem toho prijal stanovisko k Európskemu klimatickému

paktu39

,v ktorom ho označil za veľkú príležitosť na uplatňovanie zásady aktívnej subsidiarity,

keďže samotné jeho ciele sa vo veľkej miere zhodujú s hlavnými cieľmi prístupu aktívnej

subsidiarity: rozvoj inkluzívneho a konštruktívneho spôsobu práce, ktorý plne využíva potenciál

viacvrstvového demokratického a riadiaceho rámca EÚ.

V roku 2020 bolo podsieti siete na monitorovanie subsidiarity REGPEX40

, otvorenej pre

parlamenty a regionálne štátne správy s legislatívnymi právomocami na podporu ich účasti

v ranej fáze legislatívneho procesu (kontrola subsidiarity), predložených 18 príspevkov

o subsidiarite a proporcionalite. Podrobnosti o týchto príspevkoch a odkazy na návrhy Komisie,

ktorých sa týkali, sú k dispozícii na webovom sídle databázy REGPEX41

.

2.5. Súdny dvor Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie (Súdny dvor) sa v roku 2020 nemusel vyjadriť k údajným

porušeniam zásady subsidiarity42

.

V niektorých prípadoch, v ktorých sa strana dovolávala, že zásada proporcionality odporuje

právnym prepisom EÚ, Súdny dvor pripomenul, že zákonodarcovi EÚ je nutné priznať širokú

mieru voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých si jeho konanie vyžaduje výber politickej,

hospodárskej a sociálnej povahy a v ktorých má povinnosť vykonať komplexné posúdenie

a hodnotenia. Zákonnosť opatrenia prijatého v uvedených oblastiach môže byť ovplyvnená len

vtedy, ak je opatrenie zjavne neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu43

.

Súdny dvor teda potvrdil platnosť smernice 2018/957, ktorou sa mení smernica o vysielaní

pracovníkov44

, na základe zásady proporcionality, keď zamietol žaloby o neplatnosť podané

36

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52019XR4351 (Ú. v. EÚ C 79, 10.3.2020). 37

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52020AR1361 (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020). 38

COM(2020) 80 final. 39

https://cor.europa.eu/SK/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opid=CDR-1360-2020. 40

http://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/thesmn/Pages/default.aspx Sieť na monitorovanie subsidiarity bola

založená v roku 2007 s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a úrovňou

Únie o rôznych dokumentoch a legislatívnych a politických návrhoch od Komisie. Táto sieť slúži ako prístupový

bod, ktorý všetkým svojim partnerom umožňuje nielen získať informácie, ale aj vyjadriť svoje názory. Koncom

roka 2020 mala 150 členov, kým podsieť REGPEX mala 76 členov. 41

http://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/regpex/Pages/default.aspx. 42

Súdny dvor všeobecne zamietol tento argument vo svojom rozsudku z 10. novembra 2020 vo veci C-644/18,

Komisia/Taliansko, EU:C:2020:895, bod 153. 43

Napr. rozsudok zo 17. septembra 2020 vo veci C-732/18 P, Rosneft Oil Company a i./Rada, EU:C:2020:727,

bod 91. 44

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES

o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 16). Národné parlamenty

9

dvomi členskými štátmi45

. Pripomenul, že zásada proporcionality si vyžaduje, aby prostriedky

stanovené v ustanovení práva EÚ boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných

dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie46

.

Pokiaľ ide o voľnú úvahu, ktorú zákonodarca EÚ musí mať pri regulácii vysielania pracovníkov

na poskytovanie služieb, Súdny dvor usúdil, že nejde o to, či prijaté opatrenie v tejto oblasti bolo

jedinou alebo najlepšou možnosťou, pretože zákonnosť tohto opatrenia môže ovplyvniť len jeho

zjavne neprimeraná povaha vo vzťahu k sledovanému cieľu47

.

Súdny dvor potvrdil, že široká miera voľnej úvahy zákonodarcu EÚ sa nevzťahuje len na povahu

a dosah napadnutých opatrení, ale v určitej miere aj na určenie základných údajov. No aj

v prípade, ak má zákonodarca EÚ širokú mieru voľnej úvahy, je povinný oprieť svoje

rozhodnutie o objektívne kritériá a zisťovať, či môžu ciele sledované zvoleným opatrením

odôvodniť aj značné negatívne hospodárske dôsledky pre niektoré hospodárske subjekty.

Návrhy legislatívnych aktov musia zohľadniť potrebu udržať akúkoľvek záťaž hospodárskych

subjektov na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu48

. Súdny dvor uvážil, že dva

členské štáty, ktoré napadli zákonnosť smernice (EÚ) 2018/597, nepreukázali, že zmeny z nej

vyplývajúce by išli nad rámec toho, čo bolo potrebné na dosiahnutie jej cieľov, konkrétne

zabezpečiť slobodu poskytovať služby na spravodlivom základe a ponúknuť väčšiu ochranu

pracovníkom.

Súdny dvor nielenže zohľadnil právny základ, na ktorom bola napadnutá smernica prijatá, ale aj

poukázal na to, že zákonodarca EÚ sa nedopustil zjavnej chyby, keďže zohľadnil všetky faktory

a okolnosti relevantné pre situáciu, ktorú má smernica regulovať49

.

3. UPLATŇOVANIE POSTUPU KONTROLY DODRŽIAVANIA ZÁSADY

SUBSIDIARITY NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

Komisia dostala v roku 2020 od národných parlamentov deväť odôvodnených stanovísk50

. Je

to viac ako v roku 2019, v ktorom nedostala žiadne odôvodnené stanovisko po prvýkrát, odkedy

bol postup kontroly dodržiavania zásady subsidiarity zavedený. Ale je to zároveň menej ako

v predchádzajúcich rokoch, a to tak v absolútnych číslach51

, ako aj v pomere k celkovému počtu

v roku 2016 zaslali 14 odôvodnených stanovísk k návrhu Komisie, čím sa začal postup „žltej karty“ (pozri

výročnú správu o subsidiarite a proporcionalite za rok 2016). 45

Rozsudky z 8. decembra 2020 vo veciach C-620/18, Maďarsko/Európsky parlament a Rada, EU:C:2020:1000,

a C-626/18, Poľská republika/Európsky parlament a Rada, EU:C:2020:1001. 46

Rozsudok vo veci C-620/18, bod 137; rozsudok vo veci C-626/18, bod 94. 47

Rozsudok vo veci C-620/18, bod 112; rozsudok vo veci C-626/18, bod 95. 48

Rozsudok vo veci C-620/18, body 114 – 115; rozsudok vo veci C-626/18, body 97 – 98. 49

Rozsudok vo veci C-620/18, body 137 – 151; rozsudok vo veci C-626/18, body 124 – 139. 50

Tento počet predstavuje celkový počet stanovísk prijatých od parlamentných komôr podľa protokolu č. 2

k zmluvám. Komisia na štatistické účely počíta odôvodnené stanovisko týkajúce sa viac ako jedného návrhu len

ako jedno odôvodnené stanovisko, kým na určenie prahovej hodnoty pre spustenie postupu žltej a oranžovej

karty vo vzťahu ku konkrétnemu návrhu Komisie sa takéto odôvodnené stanovisko počíta ako jedno odôvodnené

stanovisko vo vzťahu ku každému z návrhov, ktorých sa týka. Európsky parlament naproti tomu započítava taký

počet odôvodnených stanovísk, aký je počet návrhov, ktorých sa týkajú, preto je počet odôvodnených stanovísk

za rok 2020 uvedený v oddiele 2.2 vyšší (13). Zoznam dokumentov Komisie, ku ktorým Komisia dostala

odôvodnené stanoviská, sa uvádza v prílohe 1. 51

2018: 37 odôvodnených stanovísk; 2017: 52 odôvodnených stanovísk; 2016: 65 odôvodnených stanovísk.

10

stanovísk zaslaných národnými parlamentmi52

alebo k celkovému počtu stanovísk k návrhom

Komisie, ktoré podliehajú postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity53

(pozri aj graf

„Typy stanovísk“ v oddiele 4).

Z deviatich odôvodnených stanovísk prijatých v roku 2020 sa tri, konkrétne od Bundesrat (AT),

Sénat (FR) a Eerste Kamer (NL), týkali návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na

dosiahnutie klimatickej neutrality (európskeho právneho predpisu v oblasti klímy), ktorý

prijala Komisia 4. marca 202054

.

Cieľom tohto návrhu bolo i) zakotviť cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050

stanovený v Európskej zelenej dohode do právnych predpisov, ii) určiť dlhodobý politický smer,

iii) zabezpečiť predvídateľnosť pre investorov a iv) zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť.

Obsahoval opatrenia na sledovanie pokroku a zodpovedajúcu úpravu opatrení a venoval sa

spôsobu, ako dosiahnuť cieľ do roku 2050 vrátane prechodného cieľa do roku 2030, ktorý sa mal

stanoviť na základe komplexného posúdenia vplyvu.

Komisia dostala deväť stanovísk od siedmich komôr55

vrátane troch odôvodnených stanovísk

k tomuto prvému návrhu a potom tri stanoviská od troch ďalších komôr56

k zmenenému

návrhu57

, ktorý bol predložený v septembri s cieľom stanoviť cieľ Únie v oblasti klímy do roku

2030 predstavujúci zníženie čistých emisií skleníkových plynov o minimálne 55 % v porovnaní

s úrovňami v roku 1990. Ďalšia komora58

odpovedala na verejnú konzultáciu, ktorú Komisia

viedla od marca do júna na úrovni ambície, ktorú predstavuje cieľ do roku 2030.

Všetky tri komory, ktoré predložili odôvodnené stanoviská, odmietli navrhované uplatnenie

delegovaných aktov na stanovenie trajektórie medzi cieľom znížiť emisie skleníkových plynov

do roku 2030 a cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Komora Eerste Kamer

navyše zaujala stanovisko, že uplatnenie článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

(riadny legislatívny postup) namiesto článku 192 ods. 2 (jednomyseľnosť) nezodpovedá

významu a rozsahu návrhu.

Vo väčšine stanovísk zaslaných v rámci politického dialógu sa uvádzali obavy vyjadrené

v odôvodnených stanoviskách o uplatnení delegovaných aktov na stanovenie trajektórie 2030 –

2050, hoci vo všeobecnosti sa v nich vyjadrovala podpora pre ciele návrhu. Niektoré komory

požiadali aj o to, aby sa zohľadnil osobitný energetický mix a možnosti prispôsobenia sa

každého členského štátu59

, prípadne aby sa spôsob a načasovanie dosiahnutia cieľov do roku

2050 ponechali na členské štáty60

. Iné naliehali, aby sa spôsob dosiahnutia cieľov zakladal radšej

52

2020: 3,5 % (9/255); 2018: 6,5 % (37/569); 2017: 9 % (52/576); 2016: 10,5 % (65/620). 53

2020: 9,1 % (9/99); 2018: 10,5 % (37/351); 2017: 16 % (52/325); 2016: 17,6 % (65/370). 54

COM(2020) 80 final. Tieto stanoviská boli formálne prijaté po uplynutí osemtýždňovej lehoty stanovenej

v protokole č. 2 k zmluvám, konkrétne 15. mája (Bundesrat a Sénat) a 26. mája (Eerste Kamer). Lehota uplynula

5. mája, ale Komisia sa nimi aj tak zaoberala ako „odôvodnenými stanoviskami“ vzhľadom na praktické

ťažkosti, ktorým národné parlamenty čelili v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. K záväzku

Komisie vo vzťahu k lehote pozri aj oddiel 2.1, pododdiel „Postup kontroly dodržiavania zásady subsidiarity“

v predchádzajúcom texte. 55

Od Bundesrat (AT) (jedno odôvodnené stanovisko a jedno stanovisko), Eerste Kamer (NL) (jedno odôvodnené

stanovisko a jedno stanovisko), Sénat (FR), Senat (PL), Senát (CZ), Senat (RO) a Národnej rady (SK). 56

Od Cortes Generales (ES), Assemblée nationale (FR) a Assembleia da República (PT). 57

COM(2020) 563 final. 58

Folketing (DK). Podporil cieľ do roku 2030 predstavujúci zníženie o „minimálne 55 %“, čo je úroveň zvolená

v zmenenom návrhu. 59

Senat (PL). 60

Národná rada (SK).

11

na využívaní energií z obnoviteľných zdrojov než na jadrovej energii61

, prípadne aby sa stanovil

ďalší prechodný cieľ do roku 204062

. V ďalšej žiadosti63

sa požadovalo, aby sa finančná podpora

od EÚ prispôsobila finančnej kapacite každého členského štátu.

Komisia vo svojich odpovediach vysvetlila, že trajektóriu využije ako nástroj na posúdenie

pokroku smerom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality a posúdenie účinnosti existujúcich

politík. Východiskový a konečný bod tejto trajektórie, ako aj kritériá, ktoré sa majú zvážiť pri jej

určovaní, mali stanoviť spoluzákonodarcovia, aby delegovanie nezahŕňalo žiadny „podstatný

prvok“ v zmysle článku 290 ZFEÚ. Komisia okrem toho uviedla, že článok 192 ods. 1 ZFEÚ je

správnym právnym základom vzhľadom na ciele návrhu. Pripomenula, že pre legislatívny postup

je právny základ podľa článku 192 ods. 2 výnimkou zo všeobecnej platnosti článku 192 ods. 1,

a preto by sa mal úzko vykladať podľa judikatúry Súdneho dvora.

Komisia okrem toho objasnila, že rozvoj energetického sektora zväčša na základe obnoviteľných

zdrojov je dôležitou súčasťou Európskej zelenej dohody, ale že návrh plne rešpektuje práva

členských štátov na určenie ich vlastného energetického mixu, keďže sa v ňom nestanovuje

konkrétny spôsob dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality. Zdôraznila silnú podporu, ktorá sa pre

ciele EÚ v oblasti klímy vyčlení z budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ a ktorá sa dočasne ešte

posilní z nového nástroja obnovy „NextGenerationEU“. Okrem toho zdôraznila, že

z Mechanizmu spravodlivej transformácie sa poskytne cielená podpora pre regióny a sektory,

ktoré zelená transformácia najviac ovplyvní, aby k tejto transformácii došlo spravodlivo

a inkluzívne a aby z nej nikto nebol vynechaný.

Dve ďalšie odôvodnené stanoviská, jedno od Folketingu (DK) a jedno od Riksdagu (SE), sa

týkali návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, ktorý Komisia

prijala 28. októbra 202064

. Folketing aj Riksdag sa nazdávali, že návrh prekračuje kompetencie

EÚ v tejto oblasti a že opatrenia na tvorbu miezd sa najlepšie regulujú na národnej úrovni. Podľa

ich názoru by bolo možné cieľ návrhu, teda zabezpečiť, aby mali pracovníci prístup

k minimálnym mzdám, a tak mohli mať primeranú životnú úroveň bez ohľadu na to, kde v EÚ

pracujú, dostatočne dosiahnuť na národnej úrovni. Folketing sa domnieval, že návrh nerešpektuje

zmluvnú voľnosť sociálnych partnerov, pričom lepšie výsledky z hľadiska vyšších miezd alebo

menšieho počtu zamestnancov s nízkou mzdou sa dosiahli v prípadoch, v ktorých sa vnútroštátne

orgány nepodieľali na určovaní kritérií pre kolektívne zmluvy a ich vymáhanie. Riksdag mal

taký názor, že chýba jasný cezhraničný rozmer, keďže podmienky a systémy tvorby miezd sa

značne líšili v závislosti od krajiny, a že opatrenia EÚ v tejto oblasti nemajú žiadnu pridanú

hodnotu.

Senát (CZ) nezaslal odôvodnené stanovisko, ale stotožnil sa s obavami, ktoré vyjadrili Folketing

a Riksdag vo vzťahu ku kompetenciám EÚ, a spochybnil proporcionalitu návrhu, pričom

uviedol, že odporúčanie Rady by bolo vhodnejšie ako smernica.

Komisia odpovedala, že cieľom návrhu je podporiť kolektívne vyjednávanie o mzdách vo

všetkých členských štátoch, bez spochybňovania osobitných vlastností národných systémov

61

Bundesrat (AT). 62

Assemblée nationale (FR). 63

Od Senat (RO). 64

COM (2020) 682 final. Komisia dostala tretie odôvodnené stanovisko k tomuto návrhu v januári 2021 od Kamra

tad-Deputati (MT). Obavy týkajúce sa subsidiarity vyjadrili v roku 2020 aj dva regionálne parlamenty,

konkrétne z Bavorska (Nemecko) a Horného Rakúska (Rakúsko). Viac informácií k posúdeniu vplyvu tohto

návrhu sa uvádza v oddiele 2.1 v predchádzajúcom texte.

12

a tradícií. Plne rešpektovala národné kompetencie a autonómiu sociálnych partnerov bez snáh

o harmonizáciu úrovne minimálnych miezd v celej EÚ alebo stanovenie jednotného mechanizmu

stanovovania minimálnych miezd vo všetkých členských štátoch. Preto dodržala obmedzenia

stanovené v jeho právnom základe, teda v článku 153 ZFEÚ. Komisia takisto vysvetlila, že

smernica je účinnejšia ako odporúčanie, keďže prináša istotu vo vzťahu k záväznej povahe

požiadaviek, ktoré majú členské štáty uplatniť, a pritom im ponecháva priestor na rozhodovanie

o formách a spôsoboch vykonávania tejto smernice, a to vrátane zverenia tohto vykonávania

sociálnym partnerom na ich spoločnú žiadosť.

Štyri ďalšie odôvodnené stanoviská sa týkali zmeneného návrhu rozhodnutia o systéme

vlastných zdrojov Európskej únie, ktorý prijala Komisia 28. mája 2020 [odôvodnené stanovisko

zaslal Riksdag (SE)], návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu,

ktorý prijala Komisia 14. januára 2020 [odôvodnené stanovisko zaslala Poslanecká sněmovna

(CZ)], zmeneného návrhu prepracovaného znenia nariadenia o implementácii jednotného

európskeho neba, ktorý prijala Komisia 22. septembra 2020 [odôvodnené stanovisko zaslala

komora Kamra tad-Deputati (MT)], a Nového paktu Komisie o migrácii a azyle, ktorý Komisia

prijala 23. septembra 2020 [odôvodnené stanovisko zaslal Országgyűlés (HU)].

Pokiaľ ide o vlastné zdroje65

, Riksdag sa nazdával, že hoci by hospodárske opatrenia Európskej

komisie v nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 mali byť dočasné, správne

zacielené a proporcionálne, návrh Komisie priniesol značné požičiavanie na trhoch s cieľom

zvýšiť programy EÚ, pričom zároveň sa v ňom jednoznačne neuvádzalo, či sa tieto finančné

prostriedky použijú primárne na zmiernenie dosahu krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Pre

Riksdag boli preto tieto opatrenia príliš široké na to, aby sa pomocou nich dosiahli ciele návrhu,

a Komisia neposkytla jasné odôvodnenie, prečo by k tomuto požičiavaniu malo dochádzať na

úrovni EÚ a nie na národnej úrovni.

Komisia odpovedala, že plán obnovy „NextGenerationEU“ je jednorazovým núdzovým

nástrojom, ktorý bol zavedený len dočasne a ktorý sa použije výlučne v nadväznosti na krízu

a opatrenia obnovy. Navyše je vzhľadom na povahu tejto krízy namieste uplatniť článok 122

ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje možnosť zaviesť opatrenia primerané hospodárskej situácii

a rozhodnúť o nich v duchu solidarity medzi členskými štátmi. Ciele, ktoré Komisia sleduje

plánom obnovy, by členské štáty nemohli dostatočne dosiahnuť jednotlivo, a to z dôvodu

rozsahu potrebných opatrení. Komisia dodala, že veľká časť mimoriadnej podpory sa musela

poskytnúť prostredníctvom grantov pre členské štáty, keďže samotné pôžičky by neumožnili

vysoko zadlženým krajinám zaviesť reformy a urobiť investície, ktoré sú absolútne nevyhnutné

na zabezpečenie rýchlej obnovy a odolnejšieho hospodárstva v celej EÚ.

Pokiaľ ide o Fond pre spravodlivú transformáciu66

, Poslanecká sněmovna usúdila, že

vyžadovanie, aby členské štáty pripravili dôkladné územné plány spravodlivej transformácie,

v ktorých podrobne naplánujú podporu pre veľké spoločnosti, je mikromanažment a zasahuje do

ich kompetencií v zdieľanom riadení. Požiadavky na odôvodnené investície, ako sú „zachovanie

značného počtu pracovných miest“ alebo „podstatné zníženie emisií skleníkových plynov“,

navyše neboli jasne definované.

65

COM (2020) 445 final. Prehľad plánu obnovy „NextGenerationEU“ a stanoviská, ktoré k nemu boli zaslané, sa

uvádzajú ďalej v oddiele 4. 66

COM (2020) 22 final.

13

Komisia odpovedala, že vyžadovanie od členských štátov, aby poskytli podrobnosti o plánoch,

ktoré jej umožnia overiť, či boli splnené príslušné podmienky na získanie podpory, nie je nič

nové, keďže ide o prvok z predchádzajúcich programových rámcov, a ten je v súlade so zásadou

subsidiarity. Členské štáty by sa mohli rozhodnúť podporiť produktívne investície do iných ako

malých a stredných podnikov, ak by navrhované investície spĺňali určité podmienky, a to

predovšetkým vo vzťahu k tvorbe pracovných miest. Splnenie požiadaviek na podstatné zníženie

emisií skleníkových plynov a zachovanie značného počtu pracovných miest by sa okrem toho

muselo posúdiť v každom jednom prípade, a to vzhľadom na vysoký počet kritérií, ktoré platia

v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ, a potrebu zohľadniť

osobitnú situáciu regionálneho trhu práce a relatívny význam dotknutého priemyslu.

Pokiaľ ide o jednotné európske nebo67

, komora Kamra tad-Deputati nesúhlasila s rozšírením

rozsahu zodpovedností Komisie a Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA).

Poznamenala, že letové prevádzkové služby na maltskom letisku sú pod úplnou kontrolou vlády,

a preto by podľa nej štrukturálne zmeny, ako je napríklad umožnenie agentúre EASA, aby

konala ako orgán na preskúmanie výkonnosti s cieľom ukladať nápravné opatrenia, napríklad

delegovanie týchto služieb na iného poskytovateľa, išli proti politike národnej bezpečnosti

a obrannej politike68

. Podľa jej názoru by sa mali na zrýchlenie zavedenia jednotného

európskeho neba zvoliť menej rušivé nástroje, ktoré budú rešpektovať osobitné územné

charakteristiky každého členského štátu.

Komisia vo svojej odpovedi zdôraznila, že európska letová prevádzka funguje ako sieť. Ciele

jednotného európskeho neba preto možno dosiahnuť opatreniami EÚ, ktoré budú upravovať

postavenie, konanie a spoluprácu rôznych zainteresovaných strán vo všetkých členských štátoch

vrátane európskych používateľov vzdušného priestoru, poskytovateľov leteckých navigačných

služieb a letísk. Objasnila, že exkluzívne poskytovanie letových prevádzkových služieb podľa

určenia členského štátu už na základe aktuálneho systému výkonnosti zahŕňa reguláciu

hospodárskej, bezpečnostnej a environmentálnej výkonnosti určených poskytovateľov. Pokiaľ

ide o toto, poradný orgán podporuje Komisiu a úlohy, ktoré sa navrhujú prideliť agentúre EASA,

nezahŕňajú politickú právomoc. Komisia okrem toho poukázala na to, že ak sa má zabezpečiť,

aby boli výkonnostné ciele a plány účinne záväzné, musí byť orgán na preskúmanie výkonnosti

schopný uložiť nápravné opatrenia, keď nedôjde k zavedeniu plánu alebo splneniu cieľa.

Pokiaľ ide o pakt o migrácii a azyle69

, Országgyűlés70

spochybnil právny základ štyroch

z návrhov71

a mechanizmus monitorovania ľudských práv stanovený v piatom72

. Upozornil, že

ak sa návrhy prijmú, uložia členským štátom povinnosti bez toho, aby dostatočne zohľadnili

osobitné národné charakteristiky a rozhodovacie právomoci. Országgyűlés spochybnil celkovú

nutnosť týchto povinností a vyjadril obavu, že v dôsledku navrhovaných ustanovení nebudú

môcť postupy na vnútroštátnych hraniciach prispieť k riadeniu migrácie, napríklad v tranzitných

priestoroch. Okrem toho vyjadril pochybnosti o proporcionalite balíka, keďže podľa neho uloží

členským štátom neprimerané povinnosti a radikálne zmení azylový systém EÚ.

67

COM (2020) 579 final. 68

Na Malte je len jedno letisko. 69

COM(2020) 610, 611, 612, 613 a 614 final. 70

Komisia dostala dve ďalšie odôvodnené stanoviská k týmto návrhom v januári 2021, a to od Senato della

Repubblica (IT) a Národnej rady (SK). 71

COM(2020) 610, 611, 613 a 614 final. 72

COM(2020) 612 final.

14

Komisia vo svojej odpovedi odôvodnila právny základ svojich návrhov. Vysvetlila, že opatrenia EÚ

sú potrebné s cieľom zabrániť tomu, aby neprimeranej záťaži migračného tlaku čelil jeden členský

štát, a že návrh riadenia azylu a migrácie je veľmi pružný, keďže členské štáty si môžu vybrať, ako

k nemu prispejú. Zdôraznila, že navrhovaný mechanizmus monitorovania nie je mechanizmom na

vybavovanie sťažností, ale zabudovaným mechanizmom kontroly na podporu vnútroštátnych

orgánov. Členské štáty by sa mohli rozhodnúť zveriť monitorovanie už existujúcim nezávislým

monitorovacím orgánom. Okrem toho zdôraznila, že podľa aktuálneho právneho rámca sa

uplatňovanie konania na hraniciach EÚ obmedzuje len na niekoľko jasne vymedzených prípadov.

Toto konanie by sa preto nemohlo považovať za všeobecné konanie o azyle v členskom štáte.

4. POLITICKÝ DIALÓG S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

Všeobecné poznámky

Národné parlamenty v roku 2020 zaslali Komisii 255 stanovísk. Je to viac ako v roku 2019

(159), ale menej ako v predchádzajúcich rokoch (576 v roku 2017 a 569 v roku 2018).

168200

250

387

622663

592

506

350

620576 569

159

255

3464 70 84

21 865 52 37

0 90

100

200

300

400

500

600

700

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Stanoviská (vrátane odôvodnených stanovísk) Odôvodnené stanoviská

865

5237

09

87305

273314

3990

255250

251218

120156

0 100 200 300 400 500 600 700

2015

2017

2019

TYPY STANOVÍSK

Odôvodnené stanoviská

Iné stanoviská (politické dialógy) k návrhom podliehajúcim kontrole subsidiarity

Iné stanoviská (stanoviská k iným iniciatívam Komisie alebo stanoviská z vlastnejiniciatívy)

15

Z týchto 255 stanovísk sa 99 (39 %) vrátane deviatich odôvodnených stanovísk (3 %) týkalo

legislatívnych návrhov Komisie podliehajúcich postupu kontroly dodržiavania zásady

subsidiarity73

. Zostávajúcich 156 stanovísk (61 %) sa týkalo nelegislatívnych iniciatív, ako sú

oznámenia, prípadne išlo o stanoviská z vlastnej iniciatívy, ktoré sa priamo netýkali iniciatívy

Komisie. Ide tu o porovnanie pomernej časti roka 2019, keď sa väčšina stanovísk netýkala

legislatívnych návrhov, a predchádzajúcich rokov, keď sa väčšina stanovísk týkala iniciatív

podliehajúcich kontrole subsidiarity74

.

Účasť a rozsah pôsobnosti

Ako aj v predchádzajúcich rokoch, počet stanovísk zaslaných Komisii sa značne líšil v závislosti

od jednotlivých národných parlamentov. Desať najaktívnejších komôr vydalo 217 stanovísk. Tie

predstavujú 85 % všetkých stanovísk, pričom k ich najvyššej koncentrácii došlo v posledných

rokoch (2019: 73 %; 2018: 83 %; 2017: 74 %; 2016: 73 %). Naproti tomu, 12 komôr75

(17

v roku 2019, desať v roku 2018) nevydalo žiadne stanovisko.

Medzi desať národných parlamentov alebo komôr, ktoré v roku 2020 zaslali najvyšší počet

stanovísk, patria Assembleia da República (PT) (40 stanovísk), Cortes Generales (ES)

(28 stanovísk), Senat (RO) (28 stanovísk), Senát (CZ) (22 stanovísk), Camera Deputaților (RO)

(22 stanovísk), Bundesrat (DE) (21 stanovísk), Sénat (FR) (19 stanovísk), Poslanecká sněmovna

(CZ) (17 stanovísk), Camera dei Deputati (IT) (desať stanovísk) a Riksdag (SE) (desať stanovísk),

pričom uvedené národné parlamenty, resp. komory patrili medzi najaktívnejšie aj v predchádzajúcich

rokoch. Podrobný počet stanovísk, ktoré zaslala každá komora, sa uvádza v prílohe č. 2.

73

K prezentácii postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a politickému dialógu pozri

https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/adopting-eu-law/relations-national-parliaments_sk. 74

2018: 62 % stanovísk sa týkalo iniciatív podliehajúcim postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, 38 %

sa týkalo iných iniciatív; 2017: 56 % sa týkalo iniciatív podliehajúcim postupu kontroly dodržiavania zásady

subsidiarity, 44 % sa týkalo iných iniciatív; 2016: 60 % sa týkalo iniciatív podliehajúcim postupu kontroly

dodržiavania zásady subsidiarity, 40 % sa týkalo iných iniciatív. Pozri aj graf „Typy stanovísk“ v oddiele 3. 75

Chambre des représentants/Kamer van volksvertegenwoordigers (BE), Narodno Sabranie (BG), Vouli ton

Antiprosopon (CY), Riigikogu (EE), Eduskunta (FI), Houses of the Oireachtas (Dáil and Seanad Éireann) (IE),

Saeima (LV), Chambre des Députés (LU), Tweede Kamer (NL), Državni svet a Državni zbor (SI).

16

Hlavné témy stanovísk v politickom dialógu

Najväčšiu pozornosť národných parlamentov pritiahla v roku 2020 reakcia EÚ na krízu

spôsobenú ochorením COVID-19, v súvislosti s ktorou bolo predložených 66 stanovísk, teda

26 % všetkých prijatých stanovísk. Z nich 44 sa priamo týkalo plánu obnovy

„NextGenerationEU“ alebo jeho časti vrátane revidovaných návrhov viacročného finančného

rámca na roky 2021 – 2027 a rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch. Ďalších 11 stanovísk sa

týkalo iniciatív prijatých v ranej fáze krízy ešte pred prijatím plánu „NextGenerationEU“, sedem

sa týkalo neskorších iniciatív a štyri boli stanoviskami národných parlamentov z vlastnej

iniciatívy k osobitným aspektom krízy.

Najväčší počet stanovísk zo všetkých návrhov Komisie vyvolal návrh európskeho právneho

predpisu v oblasti klímy, v súvislosti s ktorým bolo predložených 12 stanovísk vrátane troch

odôvodnených stanovísk (k tomuto pozri oddiel 3 v predchádzajúcom texte).

Medzi ďalšie otázky, ktoré pritiahli najviac pozornosti národných parlamentov, patrila umelá

inteligencia, Konferencia o budúcnosti Európy a Európska zelená dohoda.

Jednotlivé iniciatívy Komisie, ktoré vyvolali najmenej päť stanovísk, sa uvádzajú v prílohe č. 3.

Reakcia na krízu spôsobenú ochorením COVID-19

Komisii bolo doručených 11 stanovísk od šiestich parlamentných komôr76

k iniciatívam, ktoré prijala

v ranej fáze pandémie do polovice mája 202077

. Tieto stanoviská boli vo všeobecnosti podporujúce.

76

Päť od Senat (RO), tri od Assembleia da República (PT), po jednom od Cortes Generales (ES), Camera dei

Deputati (IT) a Camera Deputaților(RO). 77

Oznámenia „Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19“ [COM(2020) 112]

a „Opatrenia v reakcii na koronavírus Využijeme každé dostupné euro všetkými možnými spôsobmi na ochranu

životov a živobytia“ [COM(2020) 143], spoločné oznámenie o globálnej reakcii EÚ na COVID-19

[JOIN(2020) 11], výkladové oznámenie Komisie o uplatňovaní účtovných a prudenciálnych rámcov na

73 %74 %

83 %

73 %

85 %

27 % 26 %

17 %

27 % 15 %

0

100

200

300

400

500

2016 2017 2018 2019 2020

Koncentrácia stanovísk

10 najaktívnejších komôr Ostatné komory

17

Niektoré komory predložili návrhy ako modernizácia infraštruktúry zdravotnej starostlivosti

v členských štátoch, požičanie peňazí radšej od EÚ než na vnútroštátnej úrovni alebo spustenie

silného investičného programu v regióne západného Balkánu. Komisia vo svojich odpovediach

uvítala tieto návrhy a poznamenala, že jej ďalšie opatrenia obsahujú väčšinu z nich.

Komisia 27. mája predložila veľký plán obnovy na opravu hospodárskych a sociálnych škôd

spôsobených pandémiou a EÚ cestou udržateľnej a odolnej obnovy využitím celého potenciálu

jej rozpočtu. Plán vychádza z nového nástroja „NextGenerationEU“, doplneného o cielenú

revíziu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a zmenu rozhodnutia o vlastných

zdrojoch, ktoré EÚ umožnia získať 750 miliárd EUR na finančných trhoch. Celý balík zahŕňal

dve politické oznámenia: „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre

ďalšie generácie“ a „Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy“78

, upravený

pracovný program Komisie na rok 202079

, prijatý 27. mája, a 21 legislatívnych návrhov80

prijatých v nasledujúcich dňoch.

Komisia prijala k rôznym častiam balíka 44 stanovísk od 13 komôr81

. Väčšina týchto stanovísk

podporila iniciatívy Komisie. Boli len dve výnimky, konkrétne odôvodnené stanovisko

k zmenenému návrhu rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a stanovisko

k návrhu nového mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany82

. Niektoré národné parlamenty

navrhli: i) predĺžiť rozpočtové záväzné obdobie nového Mechanizmu na podporu obnovy

a odolnosti na celé sedemročné programové obdobie; ii) zrevidovať prideľovanie finančných

prostriedkov medzi členské štáty s cieľom zohľadniť skutočný dosah pandémie na ich

hospodárstvo a spoločnosť; (iii) vytvoriť ďalšie nové zdroje, ktoré plne pokryjú splatenie

nástroja „NextGenerationEU“; (iv) navýšiť finančné prostriedky vyčlenené na súdržnosť,

poľnohospodárstvo, migráciu a riadenie hraníc alebo bezpečnosť a obranu. Niekoľko národných

parlamentov takisto vyjadrilo jasnú podporu pre sprístupnenie financovania za podmienky

dodržania zásad právneho štátu.

Komisia vo svojich odpovediach poukázala na dohodu, ktorú Európska rada dosiahla 21. júla

o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a balík na podporu obnovy. Zdôraznila význam

rýchleho nasadenia podpory obnovy a vysvetlila, že hoci záväzky, pokiaľ ide o granty a pôžičky, by

sa mali prijímať do konca roka 2023, platby by mohli pokračovať do konca roka 2026, teda takmer

po celý čas trvania viacročného finančného rámca. Takisto zdôraznila, že pri určovaní prideľovania

finančných prostriedkov medzi členské štáty sa bude zoširoka postupovať podľa straty HDP,

uľahčenie poskytovania bankových úverov v EÚ [COM(2020) 169] a päť legislatívnych návrhov

[COM(2020) 139, 163, 175, 186 a 219]. 78

COM(2020) 456 final, resp. 442. 79

COM(2020) 440 final, ktorým sa upravuje prvý program COM(2020) 37 final. 80

COM(2020) 220, 223, 403, 404, 405, 407, 408, 409, 441, 443, 444, 445, 446, 447, 450, 451, 452, 453, 459, 460

a 461 final. 81

Sedemnásť od Assembleia da República (PT), 11 od Cortes Generales (ES), tri od Senat (RO), po dve od

Bundesrat (DE), Poslanecká sněmovna a Senát (CZ) a po jednom od Országgyűlés (HU), Assemblée nationale

(FR), Hrvatski Sabor (HR), Camera dei Deputati (IT), Seimas (LT), Kamra tad-Deputati (MT) a Riksdag (SE).

Sejm a Senat (PL) navyše mimo politického dialógu zaslali po jednom uznesení k rokovaniu Rady o rozpočte. 82

K odôvodnenému stanovisku od Riksdag (SE) k vlastným zdrojom a odpovedi Komisie pozri oddiel 3

v predchádzajúcom texte. V stanovisku od Bundesrat (DE) k návrhu nového mechanizmu Únie v oblasti civilnej

ochrany, hoci nie odôvodnenom, sa uvádzalo, že návrh porušuje národné a regionálne kompetencie. Komisia

odpovedala, že navrhovaný mechanizmus vychádza z podpornej právomoci EÚ uvedenej v článku 196 ZFEÚ

a že využije v prvom rade národné zdroje, pričom členské štáty si ponechajú prvoradú zodpovednosť za ochranu

ľudí, životného prostredia a majetku na svojom území pred katastrofami.

18

a potvrdila, že v roku 2021 navrhne balík nových vlastných zdrojov. Komisia okrem toho uznala, že

financovanie by malo byť správne zacielené a vyvážené medzi rôznymi prioritami EÚ s cieľom

zabezpečiť vyváženú obnovu v dlhodobom horizonte, a vysvetlila, že nástroj „NextGenerationEU“

zahŕňa aj nástroje na zvýšenie podpory súdržnosti medzi členskými štátmi, ďalšie finančné

prostriedky na rozvoj vidieka a Fond na spravodlivú transformáciu, aby boli hospodárstva vo fáze

nápravy krízy odolnejšie a udržateľnejšie. Poznamenala, že hoci financovanie otázok týkajúcich sa

migrácie, riadenia hraníc, bezpečnosti a obrany predstavovalo pokles v porovnaní s návrhmi

Európskej rady z 27. mája, v jej záveroch z 21. júla aj tak predstavovalo nárast v porovnaní

s predchádzajúcim programovým obdobím. Uvítala podporu národných parlamentov pre

mechanizmus podmienenia právnym štátom. Komisia napokon zdôraznila priamu úlohu väčšiny

národných parlamentov pri schvaľovaní rozhodnutia o vlastných zdrojoch po jeho prijatí Radou

každým jedným členským štátom v súlade s jeho ústavnými požiadavkami.

Komisii bolo doručených sedem stanovísk od dvoch národných parlamentov83

k legislatívnym

návrhom prijatým neskôr v tomto roku v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-1984

.

Tieto stanoviská vo všeobecnosti podporili ciele návrhu. V stanovisku k návrhu vytvoriť

„prospekt obnovy EÚ“ s cieľom uľahčiť rekapitalizáciu spoločností ovplyvnených krízou85

však

bola vyjadrená obava, že povinnosť vypracovať prospekt by mohla predstavovať administratívnu

záťaž, ktorá sťaží menšie emisie. Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že jej návrh zavádza

výnimky pre menšie ponuky cenných papierov, ako aj zjednodušený prospekt.

Komisia prijala aj štyri stanoviská z vlastnej iniciatívy od dvoch komôr86

ku konkrétnym

aspektom reakcie na pandémiu. Cieľom týchto stanovísk bolo: i) podporiť presťahovanie výroby

liekov späť do EÚ; ii) posilniť výnimočné opatrenia spoločnej poľnohospodárskej politiky

s cieľom riešiť následky pandémie; iii) zabezpečiť, aby vlády dodržiavali zásady právneho štátu

pri prijímaní výnimočných opatrení, ako je napríklad používanie aplikácií na sledovanie

kontaktov; a (iv) dočasne umožniť leteckým spoločnostiam ponúknuť cestujúcim kredit/poukaz

namiesto okamžitého vrátenia peňazí za zrušené lety.

Umelá inteligencia

Komisia 19. februára prijala Bielu knihu o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti

a dôvere87

. Uvádzajú sa v nej politické možnosti, ako zabezpečiť dôveryhodný a bezpečný vývoj

umelej inteligencie v Európe pri úplnom dodržaní hodnôt a práv občanov EÚ. Tvoria ju dva

piliere: politický rámec na mobilizáciu zdrojov v celom hodnotovom reťazci na urýchlenie

vývoja umelej inteligencie („ekosystém excelentnosti“) a kľúčové zložky budúceho regulačného

rámca („ekosystém dôvery“).

Komisia dostala k tejto Bielej knihe šesť stanovísk od šiestich komôr88

. V stanoviskách bolo

možné identifikovať dva prúdy: jedna skupina komôr sa zamerala na potrebu vytvoriť regulačný

rámec, ktorým by sa zabezpečila právna istota pre vývojárov a používateľov a podporili inovácie

v Európe, kým druhá skupina upozornila, že akékoľvek predčasné regulačné úsilie by mohlo

brániť inováciám. Jedna komora navrhla doplniť tretí pilier vo forme „ekosystému agility“

s cieľom zabezpečiť nevyhnutnú voľnosť a nevyhnutný priestor na experimentovanie. Niektoré

83

Štyri od Assembleia da República (PT) a tri od Cortes Generales (ES). 84

COM(2020) 260, 261, 281, 282 a 283 final. 85

COM(2020) 281 final. Stanovisko od Assembleia da República (PT). 86

Tri od Sénat (FR) a jedno od Assemblée nationale (FR). 87

COM(2020) 65 final. 88

Od Poslanecká sněmovna a Senát (CZ), Bundestag a Bundesrat (DE), Camera Deputaților (RO) a Riksdag (SE).

19

komory požadovali aj primeranú geografickú rovnováhu v budovaní centier excelentnosti v EÚ,

pričom poukázali na problémy s chýbajúcimi zručnosťami a rekvalifikáciou, prípadne zdôraznili

nutnosť vyvinúť nové postupy informačnej bezpečnosti a chrániť práva jednotlivcov.

Komisia vo svojich odpovediach potvrdila svoj cieľ zriadiť účelový právny rámec pre aplikácie

umelej inteligencie s využitím prístupu založeného na rizikách. Objasnila, že jej cieľom nie je

regulovať technológiu ako takú ani vyvolať k nej nedôveru, ale regulovať konkrétne aplikácie

alebo použitia, ktoré by mohli výrazne ohroziť základné práva a bezpečnosť, pričom súhlasila

s nutnosťou definovať vysokorizikové aplikácie umelej inteligencie. Súhlasila aj s tým, že

pravidlá by mali umožňovať pružné úpravy z hľadiska budúceho vývoja a budúcich technológií.

Potvrdila vytvorenie približne 200 centier digitálnych inovácií v celej Európe s cieľom podporiť

široké používanie digitálnych technológií vrátane mikropodnikov a startupov. Tieto centrá by

mali prispieť ku konvergencii medzi regiónmi tak, že sa podelia o najlepšie postupy a znalosti,

ktoré budú spoločné pre všetky centrá. Komisia okrem toho súhlasila s nutnosťou pripraviť

vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie na všetkých úrovniach, ako aj celoživotné vzdelávanie

v oblasti umelej inteligencie.

Konferencia o budúcnosti Európy

Komisia 22. januára prijala oznámenie s názvom Príprava konferencie o budúcnosti Európy89

,

v ktorom predstavila svoje stanoviská ku konferencii. Uvážila, že konferencia by mala byť

otvorenou diskusiou o tom, na čom občanom záleží, a mala by byť prístupná občanom zo všetkých

spoločenských vrstiev a všetkých kútov Únie. Navrhla dva paralelné diskusné prúdy; jeden by sa

mal zameriavať na politiku a točiť okolo hlavných cieľov EÚ a druhý by sa mal zameriavať na

demokratické procesy, v ktorých by Komisia mala mať úlohu facilitátora a nestranného

sprostredkovateľa. Okrem toho usúdila, že koncepcia, štruktúra, rozsah a načasovanie konferencie

by sa mali určiť v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a že národné

a regionálne parlamenty a ďalší hráči by mali zohrávať na konferencii významnú úlohu a mali by

sa podporiť v tom, aby zorganizovali s ňou súvisiace podujatia.

Komisia prijala k tomuto oznámeniu päť stanovísk od piatich komôr90

. Ďalšia komora91

zaslala

stanovisko z vlastnej iniciatívy (bez odkazu na oznámenie) a ďalšia92

list k tej istej téme. Všetky

komory požadovali rovnakú úroveň zastúpenia a rovnaké práva pre národné parlamenty ako pre

Európsky parlament v pléne konferencie, ako aj účasť národných parlamentov v riadiacich

štruktúrach konferencie, keďže sa nazdávajú, že ich priame zapojenie je zásadné pre

vybudovanie zodpovednosti za organizáciu a výsledok konferencie. Toto stanovisko sa znova

vyjadrilo aj na zasadnutiach konferencie COSAC, a to v troch listoch od konferencie COSAC

inštitúciám EÚ a v jej 34. polročnej správe93

.

Pokiaľ ide o rozsah a možný výsledok konferencie, niektoré komory boli proti akejkoľvek

diskusii o zmenách zmluvy, kým iné boli takejto diskusii otvorené. Jedna komora požiadala

o objasnenie právnej povahy konferencie a jej právomoci navrhovať také zmeny. Medzi

navrhované témy diskusie patrili právny štát a základné zásady, práva a hodnoty, transparentnosť

rozhodovacieho procesu EÚ, úloha národných parlamentov v tomto procese a hlavné témy

strategického programu Európskej rady. Národné parlamenty takisto zdôraznili dôležitosť

89

COM(2020) 27 final. 90

Od Bundesrat (DE ), Seimas (LT), Camera Deputaților a Senat (RO) a Riksdag (SE). 91

Sejm (PL). 92

Folketing (DK). 93

K činnostiam konferencie COSAC pozri oddiel 5 ďalej.

20

spätnej väzby od konferencie a opatrení nadväzujúcich na výsledok. Predložili rôzne návrhy ako

zapojiť občanov, napríklad zorganizovať podujatia mimo hlavných miest, prispôsobiť verejné

rozhranie zručnostiam a očakávaniam mladých a venovať dostatok pozornosti rodovej rovnosti.

Komisia vo svojich odpovediach uvítala silné zapojenie národných parlamentov do prípravy

konferencie a zdôraznila, že by sa mohli zásadne zaslúžiť o úspech konferencie, ak by sa podelili

o svoje skúsenosti, ak by zorganizovali podujatia a ak by zabezpečili, aby mala konferencia dosah na

čo najviac občanov. Súhlasila s tým, že hlavné ciele EÚ uvedené v jej politických prioritách

a strategickom programe Európskej rady poskytujú široký rámec. Občania okrem toho môžu

predniesť čokoľvek, čo považujú za dôležité. Potvrdila, že je takisto pripravená zohrať svoju úlohu

pri skúmaní toho, ako by EÚ mohla zlepšiť svoje demokratické procesy a zvýšiť svoju legitimitu.

Európska zelená dohoda

Komisia 11. decembra 2019 prijala oznámenie o „Európskej zelenej dohode“94

, v ktorom sa

uvádza nová stratégia rastu s cieľom premeniť EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť

s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú

do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od

využívania zdrojov. V tomto oznámení sa uvádza úvodný plán kľúčových politík a opatrení

potrebných na dosiahnutie uvedených cieľov.

Komisia prijala k tomuto oznámeniu päť stanovísk od piatich komôr95

. Niektoré z nich vyjadrili

obavy z dosahu transformácie na hospodárstva členských štátov a žiadali, aby bola transformácia

spravodlivá, aby zachovala technologickú neutralitu a aby každému členskému štátu umožnila

vybrať si vlastnú cestu, alebo aby Komisia zrevidovala cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do

roku 2050 a spôsob jej dosiahnutia. Iné uvítali prioritu, ktorú Komisia priradila problematike

životného prostredia a klímy a obhajovali stanovenie ambicióznych cieľov. Národné parlamenty

takisto zdôraznili, že transformáciu na udržateľné hospodárstvo by bolo možné dosiahnuť len

s podporou verejnosti. To znamená, že sociálne ťažkosti počas transformácie treba primerane

zmierňovať a že by sa mali zriadiť stimuly s cieľom nabádať súkromných aktérov k finančnej

účasti na vykonávaní Európskej zelenej dohody.

Komisia vo svojich odpovediach zdôraznila svoj záväzok zrealizovať ciele udržateľného rozvoja

Organizácie Spojených národov do roku 2030, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou jej programu.

Vysvetlila, že dnešné politické rozhodnutia vzhľadom na bezprecedentné dočasné investície

potrebné na prekonanie negatívneho dosahu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 určia

budúcnosť ďalších generácií. Preto nechce investovať do zastaraného hospodárstva založeného

na fosílnych palivách, ale do zeleného, digitálneho, inkluzívneho a odolného hospodárstva,

hodného 21. storočia. Súhlasila s tým, že aby to bolo možné dosiahnuť, transformácia na

klimaticky neutrálnu budúcnosť musí byť spravodlivá a nikoho nesmie vynechať, a poukázala na

Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý navrhla s cieľom poskytnúť podporu všetkým

členským štátom, a pritom sa zamerať na regióny s vysokými emisiami oxidu uhličitého. Okrem

toho zdôraznila, že plne rešpektuje právo členských štátov zvoliť si vlastný energetický mix a že

návrhy, ktoré predložila, resp. predloží s cieľom dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody,

vychádzajú z dôkazov a dôkladných posúdení vplyvu.

94

COM(2019) 640 final. 95

Od Poslanecká sněmovna a Senát (CZ), Bundesrat (DE), Eerste Kamer (NL) a Riksdag (SE).

21

5. KONTAKTY, NÁVŠTEVY, SCHÔDZE, KONFERENCIE A ĎALŠIE ČINNOSTI

Návštevy Komisie v národných parlamentoch a schôdze s národnými parlamentmi

Členovia Komisie v roku 2020 vykonali 101 návštev národných parlamentov alebo (virtuálnych)

schôdzí s delegáciami národných parlamentov. Je to viac ako v roku 2019 (55) aj napriek

narušeniu spôsobenému ochorením COVID-19. V nadväznosti na žiadosť predsedníčky von der

Leyenovej, aby každý člen Komisie navštívil všetky členské štáty do prvých dvoch rokov svojho

mandátu a pravidelne sa stretával s národnými parlamentmi, sa veľká časť návštev národných

parlamentov konala v januári (17) a februári (15), ale tento trend bol prerušený pandémiou.

Väčšina schôdzí medzi národnými parlamentmi a členmi Komisie sa od apríla do konca roka

konala formou videokonferencie.

22

Počet návštev a schôdzí členov Komisie s národnými parlamentmi v roku 2020

(pre všetky členské štáty spolu: 101)

23

Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier sa v roku 2020 stretol aj s 12 národnými

parlamentmi. Úradníci Komisie, prevažne na vedúcej úrovni, sa zúčastnili na viac ako 20 schôdzach

výborov národných parlamentov, aby prediskutovali legislatívne návrhy na odbornejšej úrovni.

Úradníci Komisie okrem toho v Bruseli usporiadali 23 prezentácií (z toho 17 formou videokonferencie)

pre zástupcov národných parlamentov o rôznych témach, ako sú „NextGenerationEU“, Konferencia

o budúcnosti Európy, Európska zelená dohoda, nový pakt o migrácii a azyle alebo výročná správa

o právnom štáte. Vďaka prezentáciám formou videokonferencie bolo možné rozšíriť publikum

o úradníkov národných parlamentov v hlavných mestách, a tým zvýšiť počet účastníkov a umožniť

Komisii, aby mala väčší dosah na národné parlamenty.

Zastúpenia Komisie v členských štátoch zostali v častom kontakte s národnými parlamentmi,

a to najmä v súvislosti s procesom európskeho semestra a ďalšími hospodárskymi otázkami.

V roku 2020 zorganizovali 254 návštev alebo podujatí, ktoré zahŕňali národné parlamenty.

Medziparlamentné schôdze a konferencie

Medziparlamentná spolupráca sa v roku 2020 ďalej rozvíjala napriek pandémii. Konalo sa veľa

medziparlamentných schôdzí a konferencií96

, z toho väčšina formou videokonferencie

a všeobecne za účasti členov Komisie vrátane:

Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie

(COSAC97

),

96

Viac podrobností o týchto schôdzach sa uvádza v správe Európskeho parlamentu o vzťahoch medzi Európskym

parlamentom a národnými parlamentmi:

http://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/home/annual-reports.html. 97

COSAC je jediným medziparlamentným fórom zakotveným v zmluvách, v protokole č. 1, ktorý sa týka úlohy

národných parlamentov v Európskej únii. Zvyčajne sa koná dvakrát (jedno zasadnutie predsedov a jedno

plenárne zasadnutie) v členskom štáte, ktorý zastáva rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie. Komisia má

v konferencii COSAC postavenie pozorovateľa. Viac informácií o schôdzach konferencie COSAC v roku 2020

sa uvádza v:

http://secure.ipex.eu/IPEXL-

WEB/conference/getconference.do?type=082dbcc564afa0210164b2da9f5102f8&appLng=SK.

23

10

43

7

11 11

1715

4

3

3

2 2

3

1

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec

Návštevy, schôdze a videokonferencie členov kolégia v roku 2020

Videokonferencie Návštevy v členských štátoch Schôdze v Bruseli

24

Európskeho parlamentného týždňa98

,

Medziparlamentnej konferencie o stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení99

,

medziparlamentných konferencií pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku100,

spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre Europol101

,

prvej medziparlamentnej schôdze výborov o hodnotení činností Eurojustu102

,

medziparlamentnej konferencie na vysokej úrovni o migrácii a azyle103

,

medziparlamentných konferencií o „Európskej zelenej dohode a SPP“ a „pre sociálnu

a spravodlivú Európu“104

.

Na LXIV. plenárnom zasadnutí COSAC, ktoré sa konalo formou videokonferencie 30. novembra

a 1. decembra 2020, sa zúčastnila predsedníčka Komisie von der Leyenová. Bolo to po prvýkrát

od roku 2013, keď sa predseda Komisie zúčastnil na konferencii COSAC. Medzi diskusné témy

plenárneho zasadnutia COSAC patrili vyhodnotenie nemeckého predsedníctva, ponaučenia

z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v oblasti spolupráce v pandémii a zdravotnej

starostlivosti, budúcnosť Európy, transatlantické vzťahy a partnerstvo s Afrikou. Predsedníčka

von der Leyenová mala hlavný prejav, a to o spoločnej európskej reakcii na pandémiu,

viacročnom finančnom rámci, nástroji „NextGenerationEU“ a Konferencii o budúcnosti Európy.

Naliehavo vyzvala prítomných, aby krízu vnímali ako príležitosť nielen na nápravu škôd, ale aj

na pokrok s cieľom vybudovať udržateľnejšiu, odolnejšiu a digitálnu Európu. Zdôraznila potrebu

lepšej pripravenosti a európskej spolupráce v podobných situáciách v budúcnosti a takisto

dôležitú úlohu národných parlamentov pri transformácii finančných prostriedkov EÚ na

projekty, ktoré vytvoria pracovné miesta a rast.

98

Európsky parlamentný týždeň sa konal v Európskom parlamente 18. – 19. februára 2020. Zúčastnili sa na ňom

podpredseda Dombrovskis, podpredsedníčka Šuicová a komisári Gentiloni a Schmit. Viac informácií:

http://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/high-level-conferences/european-parliamentary-week.html. 99

Na tejto konferencii, ktorá sa konala 12. októbra formou videokonferencie, sa zúčastnili výkonný podpredseda

Dombrovskis a komisár Gentiloni. Konferencia bola v prvom polroku rovnako ako v predchádzajúcich rokoch

súčasťou Európskeho parlamentného týždňa. Viac informácií:

https://secure.ipex.eu/IPEXL-

WEB/conference/getconference.do?id=8a8629a871fd920b017293cdfa846bc7&appLng=SK. 100

Konali sa dve konferencie, jedna v Záhrebe 3. – 4. marca a jedna formou videokonferencie 4. septembra. Vysoký

predstaviteľ/podpredseda Borrell Fontelles sa zúčastnil na tej druhej. Viac informácií:

https://secure.ipex.eu/IPEXL-

WEB/conference/getconference.do?type=082dbcc5420d8f48014247cca6f04248&appLng=SK. 101

Na tejto konferencii, ktorá sa konala formou videokonferencie 28. – 29. septembra, sa zúčastnila komisárka

Johanssonová. Ďalšia bola naplánovaná na prvý polrok 2020, ale zrušila sa. Viac informácií:

https://secure.ipex.eu/IPEXL-

WEB/conference/getconference.do?id=8a8629a872e48b7c0173477b67754478&appLng=SK. 102

Na tejto schôdzi, ktorá sa konala formou videokonferencie 1. decembra, sa zúčastnil komisár Reynders. Viac

informácií:

https://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/high-level-conferences/jpsg-on-europol-and-eurojust-icm.html. 103

Na tejto konferencii, ktorá sa konala formou videokonferencie 19. novembra, sa zúčastnili predsedníčka Komisie

von der Leyenová, podpredseda Schinas a komisárky Johanssonová a Urpilainenová. Viac informácií:

https://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/interparliamentary-meetings/other-meetings.html. 104

Tieto konferencie sa konali formou videokonferencie, prvá 5. októbra (s výkonným podpredsedom

Timmermansom a komisárom Wojchiechowskim) a druhá 9. novembra (s komisármi Reyndersom a Schmitom).

Viac informácií:

https://www.parleu2020.de/en/Events#tiles_events_container_691278.

25

Dve pravidelné zasadnutia predsedov konferencie COSAC sa konali 20. – 21. januára 2020

v Záhrebe a formou videokonferencie 14. septembra 2020. Januárové zasadnutie, na ktorom sa

zúčastnila podpredsedníčka Šuicová, sa zameriavalo na priority chorvátskeho predsedníctva

a Konferenciu o budúcnosti Európy. Septembrové zasadnutie, na ktorom sa zúčastnil výkonný

podpredseda Timmermans, sa zameriavalo na priority nemeckého predsedníctva, následky

pandémie ochorenia COVID-19 a získané ponaučenia.

Pre pandémiu sa zrušili naplánované fyzické zasadnutia, ako napríklad LXIII. plenárne

zasadnutie konferencie COSAC a Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie105

. Vďaka

videokonferenciám však bolo možné zorganizovať niekoľko mimoriadnych zasadnutí predsedov.

Prvé zasadnutie sa konalo 16. júna 2020 ako náhrada zrušeného plenárneho zasadnutia. Zúčastnil

sa na ňom podpredseda Šefčovič a zameriavalo sa na spoločnú európsku reakciu na pandémiu

a jej dôsledky pre viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, ako aj Konferenciu

o budúcnosti Európy. Dve ďalšie mimoriadne zasadnutia predsedov sa zameriavali na tematické

okruhy: 29. októbra 2020 za účasti podpredsedníčky Jourovej a komisára Reyndersa na správu

Komisie za rok 2020 o právnom štáte a 23. novembra 2020 za účasti výkonnej podpredsedníčky

Vestagerovej na riešenie následkov pandémie a ponaučenia z hľadiska hospodárskej súťaže.

Zorganizovali sa aj dve zasadnutia medzi predsedami a pánom Barnierom o vzťahoch medzi EÚ

a Spojeným kráľovstvom, a to 26. júna 2020 a 17. septembra 2020.

Tridsaťdva delegátov z národných parlamentov podpísalo v nadväznosti na mimoriadne

zasadnutie predsedov 16. júna 2020 a plenárne zasadnutie 30. novembra a 1. decembra 2020 listy

predsedom Európskeho parlamentu, Európskej rady, Rady a Komisie. Delegáti v liste z júna

uvítali spoločnú európsku reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, zdôraznili význam

včasného prijatia viacročného finančného rámca a požiadali o primerané zastúpenie národných

parlamentov na Konferencii o budúcnosti Európy. V liste z decembra zopakovali poslednú

uvedenú žiadosť, pričom objasnili, že národné parlamenty by v ideálnom prípade mali byť

zapojené do organizovania konferencie, riadenia výboru a vypracúvania záverov na rovnakej

úrovni ako Európsky parlament. V liste okrem toho obhajovali decentralizovaný prístup so

zorganizovaním niekoľkých podujatí v členských štátoch a ich regiónoch.

Ratifikácia rozhodnutia o vlastných zdrojoch

Rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov Únie prijala Rada 14. decembra106

. Pred

nadobudnutím účinnosti ho musia najprv schváliť všetky členské štáty v súlade so svojimi

príslušnými ústavnými požiadavkami. Vo väčšine členských štátov to zahŕňa parlamentnú

ratifikáciu. Jeden národný parlament, Hrvatski Sabor (HR) túto ratifikáciu dokončil už v roku

2020, a to 18. decembra107

.

105

Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie sa každoročne organizuje v členskom štáte, ktorý zastával

rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie počas druhej polovice predchádzajúceho roka. 106

Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020). 107

Cyprus bol druhým členským štátom, ktorý rozhodnutie ratifikoval, a to 22. decembra 2020, bez účasti

parlamentu. Všetky ostatné členské štáty rozhodnutie ratifikovali v roku 2021. Účinnosť nadobudlo 1. júna 2021.

26

6. ÚLOHA REGIONÁLNYCH PARLAMENTOV

Regionálne parlamenty nepriamo prispievajú k vzťahom Komisie s národnými parlamentmi.

Podľa protokolu č. 2 k zmluvám je vecou každého národného parlamentu, aby sa pri kontrole

subsidiarity v návrhoch legislatívnych aktov EÚ pri vydávaní odôvodnených stanovísk prípadne

poradil s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami108.

Poslanci regionálnych parlamentov sú takisto zastúpení vo Výbore regiónov, ktorý vykonáva

monitorovanie prostredníctvom siete na monitorovanie subsidiarity a online platformy určenej na

podporu zapojenia regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami do systému

včasného varovania pri porušovaní zásady subsidiarity (REGPEX)109

. Okrem toho sa

prostredníctvom siete RegHub zúčastňujú na platforme Komisie „Fit for Future“, ktorá je

súčasťou jej úsilia o lepšiu reguláciu110

.

Hoci v zmluvách sa neuvádza výslovné ustanovenie o priamej interakcii medzi Komisiou

a regionálnymi parlamentmi, Komisia ich príspevky zohľadňuje. Niekoľko regionálnych

parlamentov111

predložilo priamo Komisii uznesenia o rôznych otázkach, ako sú Konferencia

o budúcnosti Európy, prijatie rozpočtu EÚ a rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch EÚ,

nemecké predsedníctvo, Európska zelená dohoda a ochrana klímy, zelené a sociálne

hospodárstvo, akčný plán pre obehové hospodárstvo, stratégia „z farmy na stôl“, návrh

o primeraných minimálnych mzdách, mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, regionálna

politika na Azorách a v Poľsku, geografické blokovanie, ochrana utečencov a migrantov,

prevencia prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, situácia v Náhornom Karabachu

a výzva na okamžité prepustenie študenta programu Erasmus Mundus zatknutého v Egypte.

Jeden regionálny parlament predložil aj odpovede na niekoľko verejných konzultácií začatých

Komisiou112

, kým iný predložil stanovisko prostredníctvom národného parlamentu113

. Členovia

Komisie sa stretli aj s niektorými regionálnymi parlamentmi114

.

7. ZÁVER

Trend z roku 2019, v ktorom sa väčšina stanovísk od národných parlamentov týkala

nelegislatívnych iniciatív Komisie alebo išlo o stanoviská z vlastnej iniciatívy, pokračoval aj

v roku 2020. Dokazuje to záujem niektorých národných parlamentov o aktívnu účasť na tvorbe

politiky EÚ nielen vo výkone kontroly subsidiarity, ale aj v skorších a iných fázach procesu,

konkrétne poskytovaním výhľadových politických informácií.

108

Prvý odsek článku 6 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. 109

http://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/regpex/Pages/default.aspx. Viac podrobností o činnosti Výboru regiónov

v oblasti kontroly subsidiarity sa uvádza v oddiele 2.4. 110

Viac podrobností o platforme „Fit for Future“ a sieti „Reg Hub“ sa uvádza v oddieloch 2.1 a 2.4. 111

Regionálne parlamenty Flámska, Valónska a belgickej nemecky hovoriacej komunity (Belgicko), Bavorska,

Brandenburska a Durínska (Nemecko), Baleárskych ostrovov a Baskicka (Španielsko), Azor (Portugalsko),

Horného Rakúska (Rakúsko) a Mazovského vojvodstva a Podkarpatského vojvodstva (Poľsko). 112

Regionálny parlament Bavorska na „vlnu obnovy“, adaptáciu na zmenu klímy, digitálny jednotný trh a akt

o digitálnych službách, rozvoj vidieka, hodnotenie poľnohospodárskej propagačnej politiky, štatistiku

o európskom rybnom hospodárstve, bielu knihu „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru“ a legálnu

migráciu. 113

Parlament Flámska na vzťahy s Tureckom. Komisia ho zaregistrovala ako stanovisko, ktoré predložil

Sénat/Senaat (BE), a odpovedala naň. 114

Podpredsedníčka Šuicová sa stretla s parlamentom belgickej nemecky hovoriacej komunity a komisár Hogan

s parlametnom Valónska.

27

Viac ako štvrtina stanovísk národných parlamentov zaslaných Komisii v roku 2020 sa týkala

reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, čo dokazuje silné zapojenie národných

parlamentov v čase krízy.

Členovia Komisie sa napriek narušeniu spôsobenému ochorením COVID-19 stretli s národnými

parlamentmi viackrát ako v roku 2019. Predsedníčka von der Leyenová a členovia Komisie sa

aktívne zúčastnili na mnohých medziparlamentných schôdzach vrátane LXIV. plenárneho

zasadnutia COSAC. Národné parlamenty zoširoka využívali videokonferencie, ktoré Komisii

poskytli ďalekosiahlejší spôsob predkladania iniciatív. Ukázalo sa, že používanie digitálnych

nástrojov je efektívne pri posilňovaní a zintenzívňovaní výmen medzi Komisiou a národnými

parlamentmi. Táto politická výmena by mohla pokračovať, aby tieto nástroje boli pre ňu

prínosom aj po pandémii.

Komisia v roku 2020 pomohla národným parlamentom vykonávať kontrolu subsidiarity dvomi

spôsobmi. Po prvé, pri výpočte osemtýždňovej lehoty na predkladanie odôvodnených stanovísk

vylúčila obdobie Vianoc/Nového roka. Po druhé, prejavila flexibilitu, keď odôvodnené

stanoviská prijala aj po uplynutí lehoty na ich kontrolu, aby tak zohľadnila prípadné praktické

ťažkosti, ktoré národné parlamenty mohli mať v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-

19.

Komisia okrem toho nadviazala užšie politické kontakty s miestnymi a regionálnymi orgánmi

prostredníctvom novej platformy „Fit for Future“, ktorá pracuje na nadčasových právnych

predpisoch.