a auussppiicciiaa...auspicia recenzovanýčasopisprootázkyspolečenských ahumanitníchvěd....

VYSOKÁ ŠKOLA EVROPSKÝCH A REGIONÁLNÍCH STUDIÍČESKÉ BUDĚJOVICE

VYSOKÁ ŠKOLA V SLÁDKOVIČOVE

2010

A U S P I C I AA U S P I C I ARecenzovaný časopis pro oblast společenských a humanitních věd

Reviewed Journal Dealing with Social Sciences

Рецензируемый журнал для общественных наук

AUSPICIARecenzovaný časopis pro otázky společenskýcha humanitních věd.Založen v r. 2004. Vydáván:• Vysokou školou evropských a regionálních studií

České Budějovice, Česká republika• Vysokou školou v Sládkovičove, Slovenská republika• ve spolupráci s jihočeskou pobočkou

České společnosti pro politické vědyČeské Budějovice, Česká republika

AUSPICIAA peer-reviewed journal for questionsof the social sciences.Founded in 2004. Published by:• College of European and Regional Studies

České Budějovice, Czech Republic• College in Sládkovičovo, Slovak Republic• in cooperation with the South Bohemian office

of the Czech Society of Political ScienceČeské Budějovice, Czech Republic

Adresa redakce: Vysoká škola evropských a regionálních studií, o.p.s., Žižkova 4/6, 370 01 České Budějovice, tel.: 00420 386 111 837,fax: 00420 386 116 824, [email protected], předmět: Auspicia, http://www.vsers.cz/manazereo.php. Vychází dvakrát ročně. Objednávkytelefonicky přijímá redakce. Předplatné na rok: 200 Kč. Způsob placení: fakturou (na základě objednávky). Sazba: L - PZv s.r.o.,Na Barborce 2, Dobrá Voda u Č. Budějovic. Tisk: Tiskárna JIE s.r.o. Povoleno MK ČR pod ev. č. MK ČR E 14912. Září 2010.Časopis je financován VŠERS. ISSN 1214-4967

Editorial Office Address: Vysoká škola evropských a regionálních studií, o.p.s., Žižkova 4/6, 370 01 České Budějovice, tel.:00420 386 111 837, fax: 00420 386 116 824, [email protected], subject: Auspicia, http://www.vsers.cz/manazereo.php. Issued twicea year. Orders will be taken over the phone at the editor’s office. The annual subscription fee is 200 CZK. Payment: by invoice (basedon an order). Type: L - PZv s.r.o., Na Barborce 2, Dobrá Voda u Č. Budějovic. Print: Tiskárna JIE s.r.o. Approved by MK ČR underreg. Nr. MK ČR E 14912. September 2010. This journal is financed by VŠERS. ISSN 1214-4967

Toto mimoriadne číslo 2/2010je venované

5. výročiu existencieVysokej školy v Sládkovičove,

ktorá bola založená v máji 2005.

EDIČNÍ RADA VŠERS · EDITORIAL BOARD OF VŠERSPředseda ediční rady · Chairman of the Editorial Boarddoc. Dr. Lubomír PÁNA, Ph.D.Členové · MembersIng. Jiří DUŠEK, Ph.D.; PhDr. Jan GREGOR, Ph.D.; doc. JUDr. Vilém KAHOUN, Ph.D.; Mgr. Magdalena MALECHOVÁ, Ph.D.;doc. Karol MURDZA, PhD.; JUDr. Bohuslav PETR, Ph.D.; doc. Ing. Oldřich PEKÁREK, CSc.;doc. Ing. Ladislav SKOŘEPA, Ph.D.; prof. PaedDr. Gabriel ŠVEJDA, CSc.

REDAKCE ČASOPISU AUSPICIA · EDITORIAL OFFICE OF JOURNAL AUSPICIAPředseda redakční rady · Chairman of the Editorial Boardprof. PaedDr. Gabriel ŠVEJDA, CSc.Šéfredaktor · Editor-in-ChiefPhDr. Jan GREGOR, Ph.D.Technický redaktor · Technical EditorDr. Milena BEROVÁRedaktoři anglických textů · English Language EditorsMgr. Richard ŘÍHAChristopher Erwin KOY, M.A. (USA)Redaktor ruských textů · Russian Language EditorJekatěrina Anatoljevna ANISIMKOVA (Russia)Redaktor německých textů · German Language EditorsMgr. Magdalena MALECHOVÁ, Ph.D.Dorothea CUCE (Germany)

Členové mezinárodní redakční rady (30) · Members of the International Editorial Board (30)prof. ALEFIRENKO Nikolaj Fjodorovič, DrSc. (Belgorodskij gosudarstvennyj universitet, Belgorod, Rossija)Ing. BEDNÁŘOVÁ Petra, Ph.D. (Vysoká škola technická a ekonomická, České Budějovice, ČR)doc. PhDr. CABADA Ladislav, Ph.D. (Západočeská univerzita, Plzeň, ČR)prof. Dr. ČUMAK Vladimir Michailovič, CSc. (Južnoukrajinskij gosudarstvennyj pedagogičeskij universitet imeni K. D. Ušinskogo,

Oděssa, Ukrajina)prof. Ing. DUFINEC Imrich, Ph.D. (Vysoká škola bezpečnostného manažérstva, Košice, Slovensko)PhDr. GREGOR Jan, Ph.D. (Vysoká škola evropských a regionálních studií, České Budějovice, ČR)doc. PhDr. HEROLD Vilém, CSc. (Filosofický ústav AV, Praha, ČR)doc. Ing. HOLÁTOVÁ Darja, Ph.D. (Vysoká škola evropských a regionálních studií, České Budějovice, ČR)prof. Dr. JURCZEK Peter (Technische Universität, Chemnitz, Deutschland)prof. zw. dr hab. JUSZCZYK Stanisław (Uniwersytet Śląski, Katowice, Polska)doc. Mgr. KOROSTENSKI Jiří, CSc. (Vysoká škola evropských a regionálních studií, České Budějovice, ČR)prof. ThDr. LÁŠEK Jan B. (Univerzita Karlova, Praha, ČR)doc. PhDr. LIĎÁK Ján, CSc. (Ekonomická univerzita, Bratislava, Slovensko)doc. Dr. PÁNA Lubomír, Ph.D. (Vysoká škola evropských a regionálních studií, České Budějovice, ČR)prof. dr hab. inż. PAWEŁCZYK Marek (Wyższa Szkoła Ekonomii i Prawa im. prof. Edwarda Lipińskiego, Kielce, Polska)JUDr. PETR Bohuslav, Ph.D. (Vysoká škola evropských a regionálních studií, České Budějovice, ČR)doc. POČTOVJUK Andrij, Ph.D. (Kremenčugskij gosudarstvennyj universitet imeni Michaila Ostrogradskogo,

Kremenčug, Ukrajina)prof. POPOVA Tatjana Vitaljevna, DrSc. (Uralskij gosudarstvennyj techničeskij universitet - UPI imeni pervogo Prezidenta Rossiji

B. N. Jelcina, Jekatěrinburg, Rossija)doc. RNDr. PROCHÁZKOVÁ Dana, DrSc. (Vysoká škola evropských a regionálních studií, České Budějovice, ČR)Ing. JUDr. PROUZA Daniel, Ph.D. (Krajský soud, České Budějovice, ČR)Dr. ROUČEK Libor (Parlement européen, Bruxelles, Belgique)RNDr. STOLÍN Radek, Ph.D. (Vysoká škola polytechnická, Jihlava, ČR)prof. PhDr. SZARKOVÁ Miroslava, CSc. (Ekonomická univerzita, Bratislava, Slovensko)doc. Ing. ŠVIHLOVÁ Dana, PhD. (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Slovensko)doc. PhDr. VALEŠ Lukáš, Ph.D. (Vysoká škola evropských a regionálních studií, České Budějovice, ČR)PhDr. VOBOŘIL Ladislav, Ph.D. (Univerzita Palackého, Olomouc, ČR)doc. PhDr. VYCHODILOVÁ Zdeňka, CSc. (Univerzita Palackého, Olomouc, ČR)doc. ThLic. PaedDr. WEIS Martin, Th.D. (Jihočeská univerzita, České Budějovice, ČR)doc. PhDr. Ing. ZNOJ Milan, CSc. (Univerzita Karlova, Praha, ČR)doc. MUDr. ZVĚŘINA Jaroslav, CSc. (Univerzita Karlova, Praha, ČR)

OBSAH

EDITORIALVĎAČNOSŤ A VZDELANOSŤ 11Karol POLÁK

1 VEŘEJNÁ SPRÁVA, ŘÍZENÍ, ADMINISTRATIVADECENTRALIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY 13Mária ADAMCOVÁ

ANALÝZA A ZHODNOCENÍ ČESKÝCH A RAKOUSKÝCH ZKUŠENOSTÍ S REALIZACÍMĚSTSKÉHO MARKETINGU 18Jiří JEŽEK

MOŽNOSTI ZISŤOVANIA PREFERENCIÍ VO VEREJNEJ POLITIKE 25Martin KLUS

REGIONÁLNA SAMOSPRÁVA AKO DÔLEŽITÁ SÚČASŤ ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY SR 30Eleonóra KOVÁČOVÁ

STAV RODOVEJ ROVNOSTI NA SÚDOCH V TRENČIANSKOM KRAJI 37Alena PAULIČKOVÁ - Zuzana POKŠAJOVÁ

TEÓRIA CELOSTNEJ SPÔSOBILOSTI SUBJEKTOV MANAŽMENTU AKO PREDPOKLADRIEŠENIA PROBLÉMOV SÚČASNEJ CIVILIZÁCIE 44Ján PORVAZNÍK

2 POLITOLOGIEK PROBLEMATIKE ŠTÁTNO-PRÁVNEJ KONCEPCIE SLOVÁKOVNA KONCI 19. A ZAČIATKU 20. STOROČIA 50Miroslav DANIŠ

PRIESTOR PRE INGERENCIU ŠTÁTU DO SPOLOČENSKO-EKONOMICKÝCH PROCESOV 55Mojmír MAMOJKA

INDIVIDUÁLNA AUTENTICITA - SÚČASŤ NOVÉHO UNIVERZALIZMU? 59Zuzana KULAŠIKOVÁ

SOCIÁLNO-MOTIVAČNÉ ČINITELE JAKO REGULÁTOR POLITICKEJ PRAXE 66Jozef POLAKOVIČ

3 VYBRANÉ PŘÍSPĚVKY Z DALŠÍCH HUMANITNÍCH OBORŮDÔSTOJNÁ PRÁCA 71Michal KOŠŤÁLPOJEM SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM DE LEGE FERENDA 76Mojmír MAMOJKA ml.ANALÝZA PODNIKATEĽSKÝCH NÁZOROV NA PODNIKANIE V ŽILINSKOM KRAJI 80Renáta JEŽKOVÁ - Zuzana BIELIKOVÁSLOVENSKÍ SOCIÁLNI PARTNERI DOMA A V BRUSELI 90Monika ČAMBÁLIKOVÁROZVOJ MULTIKULTÚRNEJ KOMPETENCIE AKO CENTRÁLNY CIEĽ GLOBÁLNEHO UČENIA 94Alica HARAJOVÁ

4 RECENZEHRDÝ, M. ET AL.: KOMPLEXNÍ ŘEŠENÍ TEORETICKÝCH A APLIKAČNÍCH PROBLÉMŮ FINANCOVÁNÍMALÝCH A STŘEDNÍCH PODNIKŮ V PODMÍNKÁCH TRŽNÍHO PROSTŘEDÍ EVROPSKÉ UNIE 99Alena PAULIČKOVÁHUDEC, O. - URBANČÍKOVÁ, N. - DŽUPKA, P. - ŠEBOVÁ, M. - KLIMOVSKÝ, D. - SUHÁNYI, L. -ŽELINSKÝ, T.: PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA 101Jiří JEŽEKKONEČNÝ, S. - KONEČNÝ, B.: OTVORENÁ KOMUNÁLNA POLITIKA - TEÓRIA A PRAX 101Alena PAULIČKOVÁ

SUCHÁČEK, J.: NA CESTĚ K NOVÉ IDENTITĚ, OSTRAVA, KATOVICE A KOŠICE PO ROCE 1989 103Jiří JEŽEK

5 VARIA(informační texty, diskuse, zprávy z konferencí, vědeckých a odborných akcí, jubilea)

MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ KONFERENCE „CEZHRANIČNÁ A NADREGIONÁLNA SPOLUPRÁCATRNAVSKA“ 105Jiří JEŽEKK VYTVÁŘENÍ IMAGE MĚST 105Jiří JEŽEK - Renáta JEŽKOVÁ

SEZNAM RECENZENTŮ VĚDECKÝCH ČLÁNKŮ DO ČASOPISU AUSPICIAČ. 2/2010 A PRŮBĚH RECENZNÍHO ŘÍZENÍ 107

CHARAKTERISTIKA ČASOPISU A POKYNY AUTORŮM 108

FORMULÁŘ NA PŘEDPLATNÉ ČASOPISU 123

CONTENTS

EDITORIALGRATITUDE AND SCHOLARSHIP 11Karol POLÁK

1 (PUBLIC) ADMINISTRATIONDECENTRALISATION OF PUBLIC ADMINISTRATION 13Mária ADAMCOVÁANALYSIS AND EVALUATION OF THE CZECH AND AUSTRIAN EXPERIENCEWITH A CITY MARKETING REALISATION 18Jiří JEŽEK

PREFERENCES DETECTION POSSIBILITIES IN PUBLIC POLICY 25Martin KLUS

REGIONAL ADMINISTRATION AS INTEGRAL PARTS OF TERRITORIAL ADMINISTRATIONOF THE SLOVAK REPUBLIC 30Eleonóra KOVÁČOVÁ

THE STATE OF GENDER EQUALITY IN COURTS OF TRENČÍN REGION 37Alena PAULIČKOVÁ - Zuzana POKŠAJOVÁ

THEORY OF HOLISTIC COMPETENCES IN MANAGEMENT 44Ján PORVAZNÍK

2 POLITICAL SCIENCETO THE PROBLEMS OF STATE LEGAL CONCEPT OF THE SLOVAKS IN THE LATE 19TH CENTURYAND IN THE BEGINNING OF 20TH CENTURY 50Miroslav DANIŠ

EXTENT FOR STATE` S INTERPOSITION INTO SOCIAL AND ECONOMICAL PROCESSES 55Mojmír MAMOJKA

INDIVIDUAL AUTHENTICITY AS INTEGRAL PART OF NEW UNIVERSALISM 59Zuzana KULAŠIKOVÁ

SOCIO-MOTIVATIONAL ASPECTS AS REGULATOR OF POLITICAL PRACTICE 66Jozef POLAKOVIČ

3 SELECTED ENTRIES FROM OTHER FIELDS IN THE HUMANITIESDIGNIFIED WORK 71Michal KOŠŤÁL

TERM LIMITED LIABILITY COMPANY DE LEGE FERENDA 76Mojmír MAMOJKA jr.

ENTERPRENEURS´ IDEAS OF DOING BUSINESS ANALYSIS IN ŽILINA REGION 80Renáta JEŽKOVÁ - Zuzana BIELIKOVÁ

SLOVAK SOCIAL PARTNERS AT HOME AND IN BRUSSELS 90Monika ČAMBÁLIKOVÁ

DIE ENTWICKLUNG INTERKULTURELLER KOMPETENZ ALS ZENTRALES ZIEL GLOBALEN LERNENS 94Alica HARAJOVÁ

4 REVIEWSHRDÝ, M. ET AL.: COMPLEX SOLUTION OF THEORETICAL AND APPLICATION PROBLEMSOF FINANCE OF SMALL AND MEDIUM-SIZED ENTERPRISES IN THE EUROPEAN UNION MARKETENVIRONMENT CONDITIONS 99Alena PAULIČKOVÁ

HUDEC, O. - URBANČÍKOVÁ, N. - DŽUPKA, P. - ŠEBOVÁ, M. - KLIMOVSKÝ, D. - SUHÁNYI, L.- ŽELINSKÝ, T.: FORMS OF REGIONAL AND LOCAL DEVELOPMENT 101Jiří JEŽEK

KONEČNÝ, S. - KONEČNÝ, B.: OPEN MUNICIPAL POLICY: THEORY AND PRACTICE 101Alena PAULIČKOVÁ

SUCHÁČEK, J.: ON WAY TO NEW IDENTITY. OSTRAVA, KATOVICE AND KOŠICE AFTER YEAR 1989 103Jiří JEŽEK

5 VARIOUS(information texts, discussion, information about conferences, scholarly and specializedactivities, jubilees)

INTERNATIONAL SCHOLARLY CONFERENCE ,CROSS-BORDER AND SUPRAREGIONALCOOPERATION OF TRNAVA REGION’ 105Jiří JEŽEK

TO CITY IMAGE CREATION 105Jiří JEŽEK - Renáta JEŽKOVÁ

LIST OF REVIEWERS OF AUSPICIA No 2/2010 SCIENTIFIC ARTICLESAND REVIEWING PROCESS 107

CHARACTERISTICS OF JOURNAL AND INSTRUCTIONS TO AUTHORS 113

JOURNAL SUBSCRIPTION FORM 124

СОДЕРЖАНИЕ

РЕДАКЦИОННАЯ СТАТЬЯБЛАГОДАРНOCTЬ И ПРОСВЕЩEНИЕ 11Karol POLÁK

1 (ОБЩЕСТВЕННОЕ) УПРАВЛЕНИЕ, АДМИНИСТРИРОВАНИЕДЕЏЕНТРАЛИЗАЏИЯ ОБЩЕСТВЕННОГО УПРАВЛЕНИЯ 13Mária ADAMCOVÁ

АНАЛИЗ И ОЦЕНКА ЧЕШСКОГО И АВСТРИЙСКОГО ОПЫТA РЕАЛИЗАЏИИ ГОРОДСКОГОМАРКЕТИНГA 18Jiří JEŽEK

ВОЗМОЖНОСТИ ОБНАРУЖИВАНИЯ ПРЕФЕРЕНЦИИ В ОБЩЕСТВЕННОЙ ПОЛИТИКЕ 25Martin KLUS

РЕГИОНАЛЬНОЕ САМОУПРАВЛЕНИЕ КАК ЗНАЧИМАЯ СОСТАВНАЯ ЧАСТЬ ТЕРРИТОРИАЛЬНОГОСАМОУПРАВЛЕНИЯ 30Eleonóra KOVÁČOVÁ

СОСТОЯНИЕ ГЕНДЕРНОГО РАВЕНСТВА В СУДАХ В ТРЕНЧИАНСКОЙ ОБЛАСТИ 37Alena PAULIČKOVÁ - Zuzana POKŠAJOVÁ

ТЕОРИЯ ЏЕЛОСТНОЙ СПОСОБНОСТИ СУБЪЕКТОВ МЕНЕДЖМЕНТА КАК ПРЕДПОСЫЛКАРЕШЕНИЯ ПРОБЛЕМ СОВРЕМЕННОЙ ЦИВИЛИЗАЦИИ 44Ján PORVAZNÍK

2 ПОЛИТОЛОГИЯK ПРОБЛЕМАТИКE ГОСУДАРСТВEHHО-ПРАВОВОЙ КОНЦЕПЦИИ СЛОВАКОВB KOНЦE 19 И B НАЧАЛE 20 BEKA 50Miroslav DANIŠ

ПРОСТРАНСТВО ДЛЯ ВКЛЮЧЕНИЯ ГОСУДАРСТВА В ОБЩЕСТВЕННO-ЭКОНОМИЧЕСКИЕПРОЦЕССЫ 55Mojmír MAMOJKA

ИНДИВИДУАЛЬНАЯ АУТЕНТИЧНОСТЬ - СОСТАВНАЯ ЧАСТЬ НОВОГО УНИВЕРСАЛИЗМА 59Zuzana KULAŠIKOVÁ

СОЦИАЛЬНО-МОТИВАЦИОНHЫЕ ФАКТОРЫ КАК РЕГУЛЯТОР ПОЛИТИЧЕСКОЙ ПРАКТИКИ 66Jozef POLAKOVIČ

3 ИЗБРАННЫЕ РАБОТЫ ИЗ ДРУГИХ ГУМАНИТАРНЫХ СПЕЦИАЛЬНОСТЕЙДОСТОЙНАЯ РАБОТА 71Michal KOŠŤÁL

ПОНЯТИЕ ОБЩЕСТВО С ОГРАНИЧЕННОЙ ОТВЕТСТВЕННОСТЬЮ „DE LEGE FERENDA“ 76Mojmír MAMOJKA ml.

АНАЛИЗ ВЗГЛЯДОВ ПРЕДПРИНИМАТЕЛЕЙ НА ПРЕДПРИНИМАТЕЛЬСТВО В ЖИЛИНСКОЙОБЛАСТИ 80Renáta JEŽKOVÁ - Zuzana BIELIKOVÁ

СЛОВАЦКИЕ СОЦИАЛЬНЫЕ ПАРТНЁРЫ В СЛОВАКИИ И В БРЮССЕЛЕ 90Monika ČAMBÁLIKOVÁ

РАЗВИТИЕ МУЛЬТИКУЛЬТУРНОЙ КОМПЕТЕНЦИИ КАК ГЛАВНАЯ ЦЕЛЬ ГЛОБАЛЬНОГО ОБУЧЕНИЯ 94Alica HARAJOVÁ

4 РЕЦЕНЗИИHRDÝ, M. ET AL.: КОМПЛЕКСНОЕ РЕШЕНИЕ ТЕОРЕТИЧЕСКИХ И ПРИКЛАДНЫХ ПРОБЛЕМФИНАНСИРОВАНИЯ МАЛЫХ И СРЕДНИХ ПРЕДПРИЯТИЙ В УСЛОВИЯХ РЫНОЧНOЙ СРЕДЫЕВРОПЕЙСКОГО СОЮЗА 99Alena PAULIČKOVÁ

HUDEC, O. - URBANČÍKOVÁ, N. - DŽUPKA, P. - ŠEBOVÁ, M. - KLIMOVSKÝ, D. - SUHÁNYI, L. - ŽELINSKÝ, T.:ФОРМЫ РЕГИOНАЛЬНОГО И МЕСТНОГО РАЗВИТИЯ 101Jiří JEŽEK

KONEČNÝ, S. - KONEČNÝ, B.: OTКРЫTАЯ КОММУНАЛЬНАЯ ПОЛИТИКА: ТЕOРИЯ И ПРАКТИКА 101Alena PAULIČKOVÁ

SUCHÁČEK, J.: НА ПУTИ К НОВОЙ ИДЕНTИЧНОСТИ. ГОРОДА ОСТРАВА, КАТОВИЦЕИ КОШИЦЕ ПОСЛЕ 1989 ГОДА 103Jiří JEŽEK

5 РАЗНОЕ(информационные тексты, дискуссии, новости с конференций, научныхи специальных мероприятий, юбилеи)

МЕЖДУНАРОДНАЯ НАУЧНАЯ КОНФЕРЕНЦИЯ „ЗАРУБЕЖНОЕ И СВЕРХРЕГИОНАЛЬНОЕСОТРУДНИЧЕСТВО“ 105Jiří JEŽEK

СОЗДАНИЕ ИМИДЖА ГОРОДOВ 105Jiří JEŽEK - Renáta JEŽKOVÁ

СПИСОК РЕЦЕНЗЕНТОВ НАУЧНЫХ СТАТЕЙ В ЖУРНАЛЕ „AUSPICIA“№ 2/2010 И ПРОЦЕСС РЕЦЕНЗИРОВАНИЯ 107

ХАРАКТЕРИСТИКА ЖУРНАЛА И УКАЗАНИЯ АВТОРАМ 118

БЛАНК ПОДПИСКИ НА ЖУРНАЛ 124

EDITORIAL

VĎAČNOSŤ A VZDELANOSŤ

Gratitude and Scholarship

Karol POLÁKSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Človek je nositeľom znalostí. Znalosti starnú a treba ich obnovovať a doplňovať. Tento cieľ plní ajmimoriadne číslo časopisu, ktorý nám ako mimoriadne číslo s láskou postúpila Vysoká škola evropských a re-gionálních studií z Českých Budějovíc pri príležitosti 5. výročia založenia súkromnej Vysokej škole v Sládkovičove.Drahí bratia, srdečne Vám za to ďakujeme a zostávame Vašimi vďačnými dlžníkmi a budeme na Vás v dobromspomínať ešte veľa rokov... Ďakujeme.

Kľúčové slová: skúsenosti - vedomosti - európske štúdie - regionálne podniky

ABSTRACT: Man is a bearer of knowledge. Knowledge gets older and it is necessary to update and complementit. This goal is fulfilled by this edition of a scientific journal celebrating the 5th anniversary of the foundation ofCollege of European and Regional Studies in České Budějovice. In this connection our university has been cordiallyoffered a chance to contribute to this journal in the form of scientific studies and articles. We are grateful payorsfor this opportunity and you will remain in our minds for many years. Thank you.

Key words: opportunity - knowledge - European studies - regional enterprises

11

AUSPICIArecenzovaný časopis pro otázky společenských vědvydává Vysoká škola evropských a regionálních studiíČeské Budějovice, ČRVysoká škola v Sládkovičove, SR

Človek sa učí od malička a všestranne. Začínavnímať, chodiť, rozprávať, písať, čítať, ale sa aj smiaťa plakať. To ono sa formuje samo sebou prírastkomheterogénnych vedomostí z vnímania poznatkov zoskúseností a znalosti z využitia.

Človek je vlastne štvorzákladový. Má pud, cit,rozum a vieru. Pud rozvinie matka, cit - rodina, rozum- škola a vieru dobro kolo nás, alebo bezhraničneduchovno-mravní jedinci osobným príkladom. Vysokáškola v Sládkovičove chce byť dobrou rodinou svojichučiteľov a študentov, ktorým chce nadeliť toľko rozum-ného a vierohodného, koľko potrebujú pre prežitie

z vedy, alebo odbornosti pre život.Naša mladá Vysoká škola v Sládkovičove si vybrala todruhé - učiť zo života to najlepšie pre život. Humboltzaviedol učenie praxou z praxe do praxe.

Rok bezhraničnej kreativity vyhlásený EÚ námotvára dvere poznania do celého globálneho svetaa umožňuje tak vznik epochy znalostnej civilizácie. Aledvere sa u nás neotvárajú len vedomostiam, poznatkoma znalostiam, ale aj ľuďom, učiteľom a študentomVysokej školy v Sládkovičove. Preto naše hodnoty de-mokracie a ľudské práva sú tak dôležité pre budúciglobálny život všetkých ľudí bez diskriminácie. Inakby neboli dostupnú učebnice od najvýznamnejších ve-deckých autorít z domova aj zo zahraničia.

Našim prvoradým prepojením je prepojenie na

najbližších susedov Čechov, Maďarov, Poliakov, Rakú-šanov a Nemcov. Som presvedčený, že päť rokov exis-tencie Vysokej školy v Sládkovičove malo zmysel, aleaj priekopnícku úlohu byť regionálnym centromekoinovácií najmä v regiónoch „Podunajsko“, „Pova-žie“ a „Pomoravie,“ kde najmä na slovenskom juhu jelen 6 % vysokoškolákov z danej populácie. Podnikaniena znalostiach potrebuje vychovať podnikateľskú elituaj z vysokoškolákov tzv. „absolventov podnikateľov“.Pre toto plánuje Vysoká škola v Sládkovičove (máštudentov), spolu s mestom Sládkovičovo (má INO-VATECH) a so SAV (má nové znalosti), založiť spo-ločné pracovisko INOVATECH SAV /VŠS.

Učenie bez súvislostí s praxou je teoretizovaniea často skĺzne na ideologické platformy. Tu niekdevznikajú zdroje polovzdelanosti z nepochopenia pod-staty učenia. Je to veľké nebezpečenstvo pre naše mi-nulosťou preideologizované školstvo. Toto treba od-strániť. Ideológie na školy nepatria.

Nevzdelanosť vzniká z bezduchých informácií pretopozor na internetové bezduché informácie, ktorýmmôže dať ducha významu iba skúsený skôr narodenýjedinec (nie začiatočník). Nevzdelanosť je hlúposť, lebočlovek rozpráva, alebo koná a nerozumie obsahu.

Učenie od skúsených učiteľov „zo života pre život“vylučuje polovzdelanosť aj nevzdelanosť. Zaraďovanieškôl do tzv. rebríčkovania oberá školy o slobodu učiť

sa vzdelaniu. Vo vzdelaní sa dnes spúšťajú mechanizmybez vysvetlenia písma, slova, pojmu, výroku, vety, hy-potézy, nástrojov, duševnej a experimentálnej prácepre premenu vedomostí na poznatky a po skúsenosti-ach na znalosti. Všetky tlaky na nevzdelanie sú nebez-pečnou cestou k byrokratickému riadeniu školstvaa vedy. Pod týmito tlakmi dôjde k nežiaducej zmene

vzdelania t.j. negovaniu kauzality, vylúčeniu nezávis-losti a akademickej slobody s cieľom dostať školy podvládu normatívneho násilia.

Želáme Vašej VŠERS a jej časopisu AUSPICIAvšetko len to najlepšie najmä dobrých priateľov a ko-legov v českom a slovenskom súkromnom vysokomškolstve.

Karol Polák: Vďačnosť a vzdelanosť

12

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉ ZDROJE

1. POLÁK, K. (2004, 2005): Projekt Vysokej školy v Sládkovičove. ES: IVO Sládkovičovo - 2004/2005.2. MATÚŠOVÁ, S. (2009): Ľudské zdroje vo vedomostnej spoločnosti. NCEGŠ - SR. Bratislava: Ekonóm.

ADDRESS & ©

Prof. Ing. Karol POLÁK, DrSc. et Dr. h. c.RektorVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]


1 VEŘEJNÁ SPRÁVA, ŘÍZENÍ, ADMINISTRATIVA· (PUBLIC) ADMINISTRATION

DECENTRALIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY

Decentralisation of Public Administration

Mária ADAMCOVÁSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Spôsob organizácie a výkonu verejnej správy je dôležitým prvkom demokratického politickéhosystému. Je zároveň významným kritériom pri posudzovaní demokratickosti politického systému, jeho transpa-rentnosti a efektívnosti. Prehlbovanie krízy medzi občanom - podľa ústavy nositeľom moci v štáte a štátom,vyžaduje zmeny od správy prostredníctvom moci k správe na základe poskytovania služby občanom. Ne-zastupiteľnosť štátu pri výkone niektorých činností a funkcií je nezastupiteľná. Na druhej strane je potrebnédiskutovať aj o otázkach kvality štátu v dvoch smeroch: 1. Realizácia zmien v štátnej správe; 2. Hľadaním správnehopomeru centralizovaného a decentralizovaného spôsobu rozhodovania v spoločnosti a akú formu decentralizáciezvoliť:1. Medzivládna decentralizácia;2. Priestorová decentralizácia z vlády na trh alebo nevládne organizácie;3. Nepriestorová decentralizácia.

Kľúčové slová: verejná správa - decentralizácia - formy decentralizácie

ABSTRACT: The way in which the civil service is organized and arranged is an important element of a democraticpolitical system. It is also an important criterion when judging the degree of democracy of a political system, itstransparency and efficiency. A growing crisis between the citizen - defined by the constitution as the bearer ofpower - and the civil service demands for changes from an instrument of power into a service to citizens. The aimis the reinforcement of the citizens’ influence on decision-making and the elimination of undue superiority ofauthorities. The insubstitutability of the state in some activities and functions is evident too, which is why thesequestions of the quality of the state have to be discussed at two levels: 1. the implementation of changes in the civilservice; 2. the searching of an appropriate proportion of centralised and decentralised decision-making in thesociety while distinguishing these basic kinds of decentralisation:1. Ingovernmental decentralisation;2. Decentralisation from the government to the market and non-governmental organisations;3. Non-spatial decentralisation.

Key words: public administration - decentralisation - form of decentralization

Dôležitým prvkom demokratického politickéhosystému je spôsob organizácie a výkonu verejnej sprá-vy. Je zároveň významným kritériom pri posudzovanídemokratickosti politického systému, jeho transpa-rentnosti a efektívnosti. Z politologického hľadiska saverejnou správou v spoločnosti zorganizovanej do štátuv najvšeobecnejšej rovine chápe správa vecí verejnýchrealizovaná v rozhodujúcej miere ako prejav výkonnejmoci v štáte. Pre túto výkonnú moc je pritom charak-teristické, že sa jedná predovšetkým o verejnú moc.Verejná moc, ktorej výkon predstavuje práve verejnáspráva sa delí na moc štátnu a zostávajúca verejná moc,

ktorá je štátom v príslušnom rozsahu zverená subjek-tom neštátneho charakteru k vo svojej podstate samo-správnemu obhospodarovaniu, do úvahy prichádza-júcich verejných záležitostí, je však od nej v istomzmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore.V tomto zmysle má i táto verejná moc základ v štátnejmoci, má s ňou určité spoločné znaky a prejavuje saako decentralizovaná verejná moc, ktorej subjektyspoločne so štátom spoluzabezpečujú správu vecí ve-rejných, resp. predstavujú výkon verejnej správy do-plnený o tretí podsystém, podsystém verejnoprávnychkorporácií.

13

14

Mária Adamcová: Decentralizácia verejnej správy

Pohľad na narastajúcu krízu medzi občanom - podľaústavy nositeľom moci v štáte a štátom, je dôkazomnevyhnutnosti realizácie zmien. Zásadný krok je kroksmerom od verejnej správy ako nástroja moci k verej-nej správe ako službe občanom. Jeho mottom je posil-nenie vplyvu občana na rozhodovanie a odstránenienemiestnej nadradenosti úradov.

Sprievodným javom vyváženého pôsobenia orgá-nov štátnej správy, orgánov samosprávy a verejno-právnych korporácií v každej spoločnosti sa ukazujepotreba zmien v samotnej štátnej správe pri akcento-vaní primátu (suverenity občana ako axiomatickejorientácie).

Tým, že sa mení podstata administratívneho štátua dochádza k jeho prehodnoteniu (prakticky vo všet-kých krajinách EÚ), úloha štátu sa mení a tým sa musímeniť aj samotný štát. Z referátu Spirosa A. Pappasa,bývalého generálneho riaditeľa Európskeho inštitútupre štátnu správu v Maastrichte, tiež vyplýva, že úlohaštátu k ekonomickému a sociálnemu systému sa hlbokozmenila a došlo k zmene regulačného modelu štátu naštát funkčný.

Regulačný model štátu získava zdroje (formouzdaňovania) zo sociálneho a ekonomického systémua reguluje sociálne a ekonomické procesy autoritatív-nym spôsobom. Štát je hierarchicky nadradený spoloč-nosti. Má centralizovaný charakter a miestna verejnáspráva (štátna aj samospráva) má len minimálne kom-petencie. Výstupy administratívnej mašinérie sú v znač-nej miere štandardizované. Na jednej strane sa ukazujenezastupiteľnosť štátu (štátnych orgánov) pri výkoneniektorých činností a funkcií, na strane druhej jepotrebné diskutovať aj o otázke kvality štátu v dvochsmeroch:1. realizáciou zmien v štátnej správe;2. hľadaním správneho pomeru centralizovaného a de-

centralizovaného spôsobu rozhodovania spoloč-nosti, čo by nemalo byť otázkou len rozhodovaniazhora, ale aj právom nižších orgánov (štátnych ajsamosprávnych).

Funkčný štát vykonáva viac funkcií než štát regu-lačného charakteru. Sociálny a ekonomický systémnie sú len poskytovaním zdrojov, ale zároveň uplat-ňujú určité požiadavky. Od štátu smerujú nielenautoritatívne rozhodovania, ale zároveň je povinnýposkytovať určité služby. Štát už nie je hierarchickynadradený spoločnosti, ale je s ňou na rovnakej úrovni.Miestna verejná správa nadobúda na význame a vzťahymedzi centrálnou a miestnou úrovňou strácajú auto-ritatívny charakter, ktorý mali. Produkt administratívymusí mať flexibilnejší charakter.

Podľa A. I s r a e l a , nová forma by mala znamenaťzlepšenie:• kapacít na formulovanie, monitorovanie, imple-

mentáciu konzistentného systému;• makroekonomických a sektorových opatrení;• kapacít na vytvorenie vhodného prostredia pre

aktivity štátneho a súkromného sektora, ktoré musiafungovať v konkurenčnom prostredí;

• schopnosti rozvážne a efektívnym spôsobom pri-vatizovať;

• schopnosti efektívneho dialógu so súkromnýmsektorom;

• možnosti na zvýšenie efektívnosti fungovania pod-nikov, ktoré zostávajú vo verejnom sektore.

Toto všetko je závislé na efektívnom fungovaní pol-itického systému. „Žiadna krajina sa nemohla vyvíjaťzodpovedajúcim smerom bez toho, aby v nej fungovalpolitický systém aspoň na minimálnej úrovni požia-daviek efektívnosti a etického štandardu, t. j. politickýsystém spĺňajúci kritériá minimálnej kvality a stability.“( I s r a e l 1990: 31) Táto požiadavka znamená aj dlho-dobú perspektívu politických opatrení, stabilitu, nízkuúroveň korupcie a nevytvárania množstva verejnýchinštitúcií s nadmerným rozsahom často kontroverznýchekonomických, politických a sociálnych cieľov, spô-sobujúcich nemožnosť ich efektívneho riadenia. „Nato, aby mohla byť úspešná, potrebuje politická agendabyť skromná a ciele musia byť realizované postupnejeden za druhým.“ ( I s r a e l 1990: 32) Zlepšenie kva-lity politického života je minimálne tak isto významnéako zlepšenie vlastnej administratívy. Všeobecnýmnástrojom nápravy je proces decentralizácie. G. E.C a l d e n v referáte na konferencii pracovnej skupinypre modernizáciu štátnej správy v krajinách stredneja východnej Európy zdôrazňoval, že decentralizáciapredstavuje viac ako len samotnú administratívnu re-formu a je jej nadradená. Decentralizácia predstavujejednu zo základných podmienok prestavby štátnejsprávy, ústavných dohôd a sociálnych podmienok.Decentralizácia v užšom slova zmysle predstavuje zvý-šenie právomocí na miestnej úrovni a dáva jej podstatneviac privilégií. Decentralizácia:1. Skracuje komunikačné cesty, znamená zmenšenie

reťazca príkazov, zmierňuje tlak na centrum, kdeprílišný rozsah rutinnej práce môže znamenaťpreťaženie a zrútenie komunikačných kanálovv situácii, kedy miestna úroveň čaká na direktívya smernice. Systém jednoducho funguje lepšie, akpracovníci na miestnej úrovni majú právo prijímaťsvoje vlastné rozhodnutia.

2. Orgány na miestnej úrovni sú schopnejšie pri riešenímiestnych problémov vzhľadom k tomu, že dobrepoznajú miestne podmienky a musia prejaviť väč-šiu zodpovednosť za výhodné a kompetentné roz-hodovanie. Veľmi často vznikajú situácie, kedyo podstate problému vedia len tí ľudia, ktorí súk nemu najbližšie. Miestni občania sa bližšie iden-tifikujú s problémami a ich dôsledkami, s výsled-kami svojej práce a vzhľadom k tomu, že nesprávneriešenie alebo zlyhanie znamená pre nich priamuosobnú stratu, stratu osobnej prestíže je pravde-podobné, že budú senzitívnejší k miestnym špeci-fikám.

3. Skrátenie vzdialenosti medzi rozhodovacím cen-

budovať svoju vlastnú podobu decentralizovanej ve-rejnej správy.

Decentralizačné procesy na miestnej úrovni sútypické pre súčasnú verejnú správu mnohých štátov.Prebiehajú predovšetkým vo väčších jednotkách sa-mosprávy. Ich hlavnou črtou je, že ide o decentralizá-ciu na miestne inštitúcie viazané s časťami priestoruzákladných územných jednotiek verejnej správy štá-tov. Decentralizácia sa stala súčasťou všeobecnej trans-formácie a modernizácie riadenia. Vyzdvihuje sapredovšetkým jej úzke prepojenie na rast flexibility,inovatívnosti a dôraznejší rešpekt voči zákazníkoviv časoch rastúcej komplexnosti rozhodovania problé-mov. Tento vplyv sa uplatnil aj vo verejnom sektorea jeho vzťahu k občanovi. Tu nachádzame aj spojitosťdecentralizácie s rozvojom demokracie na miestnejúrovni. Decentralizácia je pohybom smerujúcim„k občanovi“. Je jednou z podmienok vytvorenialepších možností pre pôsobenie lokálnych štruktúrparticipatívnej a asociačnej demokracie, ako význam-ných doplnkov základnej štruktúry miestnej repre-zentatívnej demokracie.

Rozlišujeme tieto základné druhy decentralizácie:• medzivládna decentralizácia (medzi centrálnou

a miestnou úrovňou);• priestorová decentralizácia, decentralizácia z vlád

na trh, kvázi trh a nevládne organizácie (transfermimo štátneho a municipálneho sektora s inýmiregulačnými režimami zo strany štátu);

• nepriestorová decentralizácia (v rámci organizácie- transfer kompetencií z centra na prevažne väčšípočet nižších územných jednotiek).

Pri zameraní sa na medzivládnu decentralizáciurozlišujeme:1. manažérsku decentralizáciu - dekoncentrácia (zna-

mená presun výkonných kompetencií smerom dolehierarchiou organizácie, medzi úrovňami mana-žérov, exekutívy alebo byrokracie);

2. politickú decentralizáciu - decentralizácia „per se“(znamená presun rozhodovania z vyšších na nižšieúrovne reprezentatívnych volených orgánov poli-tickej organizácie štátu);

3. fiskálnu decentralizáciu.

Motívy a ciele decentralizácie sú rôzne. Často sazdôrazňuje táto kombinácia:• zlepšenie kvality poskytovaných služeb;• demokratizácia.

Je to aj otázka zlepšenia dostupnosti služieb oby-vateľom niektorých častí samosprávnej jednotky,napr. odľahlejších, vzdialenejších častí, obývanýchnapr. sociálne slabšími alebo staršími občanmi.

Medzi demokratizačnými argumentmi môžemeuviesť možnosť posilnenia spoluzodpovednosti oby-vateľov lokality za vlastné záležitosti, vytvorenie spo-jenia umožňujúceho lepšie vplývať „zdola“ na politiku„centra“. Existencia legitímnych lokálnych inštitúciía možnosť prijímania lokálnych rozhodnutí sú veľmi

trom a občanmi, medzi vládou a jej podriadenými,medzi úradníkmi a ich zákazníkmi spôsobuje ajiný vzťah k verejnému majetku.

4. Je tu priestor pre rozvoj a formovanie lokálnej elity.

Na druhej strane sa ukazuje, že decentralizáciapopri pozitívach prináša aj určité riziká:1. Tým, že sa „zvyky“ udržiavajú, je len veľmi ťažko

možné prekonať niektoré zastarané praktiky a tam,kde tieto staré praktiky pretrvávajú sa decentrali-zácia stáva skôr falošným pojmom ako realitou.

2. Miestna verejná správa považuje nové možnosti zapopud k zväčšovaniu svojho rozsahu a neutralizáciicentrálneho rozhodovania. S podporou miestnehoobyvateľstva sa môžu miestne orgány nadraďovať,získavať čoraz vyššiu mieru autonómie, považovaťsa za štát v štáte, prekračovať úradne stanovenéhranice a spôsobovať tak vnútornú právnu anarchiu.

3. Zvýšenie právomocí miestnych orgánov môže vovýznamnej miere lákať miestnych „bossov“ a ichprisluhovačov, ktorí sa správajú neeticky a neberúžiadne ohľady na využívanie miestnych zdrojovk osobnému obohacovaniu a premene miestnej ve-rejnej správy na svoje osobné léno.

4. Realokácia právomocí na miestnu úroveň môžespôsobovať nárast rozdielov medzi lokalitami,najmä v prípade, že tieto majú rozdielny prístupk zdrojom - môže znamenať lokalizáciu bremena,ktoré by mala znášať celá krajina (môže to vyústiťaj do extrémizmu, nacionalizmu, nezávislosti, atď.).

Aj napriek potenciálnym problémom sa politicképrednosti decentralizácie ukazujú ako rozhodujúce,najmä v prípade, že sú splnené niektoré predpoklady:• dôsledný výber právomocí a kompetencií, ktoré

majú byť prenesené z centrálnej na miestnu úroveňa ich odsúdenie vopred;

• každá nová aktivita na miestnej úrovni musí byťspravodlivo financovaná a rovnomerne zabezpe-čovaná tak, aby to neviedlo k jej realizácii podúrovňou odsúhlaseného minimálneho štandardu;

• ústredná zložka si musí ponechať určité práva, ktoréjej umožnia monitorovať, hodnotiť fungovaniemiestnej úrovne, právo centrálnej kontroly a cen-trálneho zabezpečovania služieb v prípadoch, kedymiestne orgány nezabezpečia stanovený minimálnyštandard služieb, alebo inou formou nezabezpečiasvoje úlohy pri realizácii verejného záujmu;

• miestna verejná správa musí mať právo usporiadaťsi svoje vzťahy tak, ako považuje za vhodné, právospoločného výkonu určitých aktivít, právo koope-rácie ako aj právo zverejniť akýkoľvek nezákon-ný vplyv, alebo interferenciu, ktoré si vynucujúústredné orgány;

• verejnosť musí mať právo voľne sa pohybovať,právo zastávať ľubovoľnú verejnú funkciu.

Každá krajina, vzhľadom na svoje špecifiká, s ohľa-dom na už uvedené rôzne fungujúce modely, si môže

15



16

významné. Zvyšuje sa šanca prijímať efektívnejšierozhodnutia celomestskej samosprávy (týkajúce saurčitej lokality), prostredníctvom využitia plynuléhoinformačného toku z decentralizovaných inštitúcií.Zmenšenie mierky a užšie cielená lokálna orientácia,umožňujú väčšiu neformálnosť. Ľahká dostupnosť,možnosť osobného kontaktu, prístup k aktuálnymlokálnym informáciám pôsobia na efektívnosť správya poskytnutia služieb. Umožňujú budovať zásobníkyvedomostí o lokalite, ktoré napomáhajú k správneja rýchlej odozve v samosprávnych orgánoch.

Argumentácia manažérskymi a politickýmiaspektmi má rôzne dôsledky. V niektorých vyspelýchdemokraciách dominuje manažérsky rozmer decentra-lizácie - dôraz na efektívnejšie poskytovanie služieb.V našich podmienkach je však veľmi významná právepolitická dimenzia - otázka miestnej demokracie a jejzdokonaľovania. Nie je možné dlhodobo sa spoliehaťna dobrú aplikáciu len niektorého modelu demokracie.Prelínanie prvkov priamej, zastupiteľskej, participač-nej a asociačnej demokracie je základom pre budova-nie modernej lokálnej demokratickej spoločnosti. Totoje ďalší impulz pre podporu inštitucionálnej boha-tosti v lokalitách mesta. Vytvárajú priestor pre roz-siahlejšie priťahovanie obyvateľov častí mesta dorozhodovania, ovplyvňovania miestnych záležitostí vosvojom okolí.

Decentralizácia umožňuje prehĺbenie najmä parti-cipačných foriem demokracie a odbúrava jej redukcio-nistické chápanie vlády ako väčšiny (napr. celomest-skej). Manažérska decentralizácia - dekoncentrácia- prebieha na úrovni miestnej samosprávy, ak vznika-jú submiestne výkonné byrokratické) inštitúcie za-bezpečujúce predovšetkým poskytovanie určitýchslužieb vtedy, ak je vytvorená submiestna úroveňpolitického rozhodovania.

Z hľadiska miestnej demokracie majú decentra-lizačné tendencie niekoľko možností formovania:• možnosť vytvorenia špeciálnej komisie (táto bude

orientovaná na problémy jednotlivých častí mesta,napr. priestorové aspekty distribúcie služieb, pro-porcionalitu rozvoja);

• možnosť sformovania výborov zložených z poslan-cov zastupujúcich jednotlivé časti mesta v mest-skom zastupiteľstve vo forme akýchsi územnýchkomisií (výborov).

Miera ich vzťahu k územiu môže byť rôzna -od poradnej funkcie až po určité rozhodovacie prá-vomoci. Môžu pôsobiť viac v centre alebo v danejlokalite:1. najjednoduchším prípadom sú strediská poskytujúce

informácie alebo poradenstvo, konzultácie vo sféreaktivít samosprávy pre určitú časť mesta;

2. vyššou formou sú jednotky, ktoré už priamo posky-tujú služby občanom, prípadne koordinujú.

Kým nižšie formy decentralizácie sú skôr mana-žérskeho charakteru, za vyššiu formu submiestnej

decentralizácie môžeme považovať politickú decen-tralizáciu. S tým súvisia úvahy o funkčnom rozsahudecentralizovaných jednotiek:• prvou možnosťou je zriadenie monofunkčnej sub-

miestnej inštitúcie,• zložitejšou možnosťou je vytvorenie inštitúcie za-

oberajúcej sa poskytovaním alebo koordináciouviacerých verejných služieb.

Tým sa prechádza až k rozsiahlejším polyfunk-čným útvarom. Na zvýšenie efektívnosti, zlepšeniedostupnosti kvality poskytovania niektorých služiebnie je vždy nutné, aby prebehla aj politická decentra-lizácia.

Podobne politická decentralizácia sa vôbec nemusíspájať s manažérskou decentralizáciou. Obidve formymôžu existovať súčasne, dokonca aj s určitou formouvzájomného prepojenia či ovplyvnenia. Inou cestou jedoplnenie predstaviteľov submiestnych politickýchorgánov delegovanými odborníkmi z výkonných slu-žieb.

Jednou z kľúčových otázok je legitimita submiest-nych orgánov. Decentralizované orgány môžu byť:• ustanovené a môžu mať právomoci zo zákona;• konštituované, a potom môžu mať presunuté prá-

vomoci v závislosti od rozhodovania celomestskýchorgánov;

• na základe výsledkov priamych volieb.

Pri formovaní týchto orgánov je možné využiť le-gitimitu založenú na odbornosti či legitimitu zástupcovmiestnych organizácií. Zvolení členovia môžu byťdoplnení rôznymi formami delegovanými predstavi-teľmi miestneho spoločenstva občanov. Personálnezloženie submiestnych územných výborov môže byťveľmi diferencované aj v závislosti od toho či ideo manažérsku, alebo politickú decentralizáciu.

Môžu to byť:1. čisto administratívne a odborné útvary, kde domi-

nujú úradníci a špecializovaní odborníci;2. inštitúcie čisto politické, napr. poslanci zvolení

v danej časti mesta;3. kombinované orgány zložené zo zvolených po-

slancov a vybraných predstaviteľov miestneho spo-ločenstva.

Inou formou s obmedzeným pôsobením a právo-mocami sú napr. susedské fóra (neibourghood forums)vo forme poradných výborov zložených zo zástupcovmiestneho spoločenstva a lídrov miestnych záujmovýchskupín.

Medzi problémy spojené s miestnou decentralizá-ciou patrí aj problém hraníc submiestnych jednotiek.Jeho vážnosť súvisí s otázkami existencie miestnejidentity, miestnej komunity a ich stretom, napr. s funk-čnými regiónmi (napr. školskej dochádzky, posky-tovania sociálnych služieb...). Nie je vhodné pripustiťpríliš veľkú slobodu v priestorovej dimenzii submiest-nej decentralizácie. Táto môže viesť k nekonečnejfragmentácii, častému meneniu území, čo súvisí so

stretom rôznych záujmov v jednom území a eventuál-nou snahou presadiť niektoré užšie, skupinové záujmyv niektorých lokalitách.

Hlavným faktorom je premenlivosť záujmov v čase.Pomerne výhodné je rozdelenie mesta na menšieúzemné jednotky, zohľadňujúce existujúce volebnéokrsky (obvody v meste).

S ich funkčnou orientáciou úzko súvisí otázka fi-nancovania. Útvary zabezpečujúce vybrané služby mô-žu byť financované v rámci výkonu týchto služieb(napr. užívateľské poplatky, čiastočné dotácie zo samo-správy). Samozrejme, môžu fungovať aj bez zvláštnehorozpočtu (napr. prevádzkované náklady). Môžu mať ajsvoj osobitný rozpočet, prípadne dostávať prostried-ky na základe každoročného rozhodnutia o rozpočtemesta.

Spravodlivejšie by bolo prideľovanie prostriedkovmedzi tieto územné decentralizované jednotky nazáklade špeciálnej distribučnej formuly, napr. v kom-binácii podľa počtu obyvateľov, ich štruktúry, vyba-venosti častí mesta.

Významným faktorom úspechu takýchto decentra-lizovaných jednotiek je, že musia mať dostatočnéprávomoci a musia dosiahnuť viditeľné efekty svojhopôsobenia. Myšlienka submiestnej decentralizácie samôže v očiach občanov znehodnotiť a jej pozitívnypotenciál premrhať.

Nebezpečenstvom submiestnej decentralizáciemôže byť predovšetkým ohrozenie súdržnosti mestas eventualitou prerastania do rôznych foriem fragmen-tácie až dezintegrácie. Toto riziko je však o mnohoväčšie, ak takéto útvary neexistujú.

Aktívne skupiny „prekričia“ možno početnejšiu, alemenej sformovanú skupinu občanov či mestskú časť.Práve tu nachádzame význam existencie submiestnejdecentralizácie umožňujúcej vytvoriť dokonalejšielokálne inštitúcie. Územná spravodlivosť je skôr do-siahnuteľná, rozhodovanie o preferenciách a poradíriešenia problémov v celom meste je s ich využitímefektívnejšie a demokratickejšie.

Politická kultúra v meste a existencia chápania vý-znamu solidarity majú vplyv na konečné efekty decen-tralizácie a rozhodovanie samosprávy o lokálnychzáležitostiach.

Ak sa decentralizácia viaže na „špecifiká“ či užnárodné, sociálne alebo psychologické, ak sa nevymaníz neustálych kompromisov je na najlepšej ceste, ženebude. Decentralizácia si totiž vyžaduje nielen zmenuv prístupe štátu k občanom či výraznú zmenu štátu,ale aj zmenu v očakávaniach občanov, s ktorými saobracajú na štát.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE

1. ADAMCOVÁ, M. (2006): Verejná politika. BanskáBystrica: UMB. ISBN 80-8083-205-6.

2. DAHL, R. A. (1995): Demokracie a její kritici.Praha: Victoria Publishing. ISBN 80-85605-81-3.

3. DAHRENDORF, R. (1991): Moderný sociálnykonflikt. Bratislava: Archa. ISBN 80-7115-024-x.

4. ISRAEL, A. (1990): The Changing Role of the State- Institutional Dimensions. World Bang.

5. PAPPAS, S. A.: Decentralizácia - personálny ma-nažment a výchova pracovníkov miestnej štátnejsprávy. Referát z konferencie pracovnej skupinyOSN pre modernizáciu štátnej správy v krajináchstrednej a východnej skupiny.

6. ROŠKO, R. (1992): Deetatizácia ako podmienkaobnovenia občianskej spoločnosti. Právny obzor,75, č. 1.

7. ŘEHŮŘEK, M. (1997): Právo účasti občanov naspráve vecí verejných. Bratislava: Veda.ISBN 80-224-0531-0.

8. SARTORI, G. (1993): Teória demokracie. Bratis-lava: Archa. ISBN 80-7115-049-5.

9. SOPÓCI, J. (1992): Utváranie verejnej správy naSlovensku po novembri 1989 a hnutie za miestnusamosprávu. Sociológia, č. 24.

10. ŠAMALÍK, F. (1995): Občanská společnost v mo-derním státě. Brno: Doplněk. ISBN 80-85765-45-4.

17

ADDRESS & ©

Doc. PhDr. Mária ADAMCOVÁ, PhD.Katedra verejnej politikyFakulta verejnej politiky a verejnej správyVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]


ÚVOD

Městský marketing v posledních letech získal navýznamu jak v teorii, tak i společenské praxi. Městase již od 19. století snaží získávat nové obyvatele,investory či turisty, ale teprve kolem poloviny 80. let20. století se jak ve společenské praxi, tak i ve vědeckédiskusi objevuje městský marketing jako konzistentnípřístup k rozvoji obcí a měst s jasným teoretickýmpozadím (Ward 1998; J e ž e k a J e ž k o v á 2010).Důvodem byla především skutečnost, že se významnýmzpůsobem zostřila soutěž mezi městy a regiony. Zdů-razňování ekonomického pohledu na řízení a rozvojměst (zdůrazňování konkurenceschopnosti a efektivity),se stalo významným imperativem rozvoje měst. Pří-činou jsou podle L. van den B e r g a a E. B r a u n a fun-damentální změny v oblasti ekonomiky, technologie,demografie a politiky, které vedly k tomu, že veřejnáspráva byla nucena začít jednat více tržně, než dopo-sud, a při svém rozhodování brat v úvahu silné a slabéstránky, hrozby a příležitosti zájmového území (van denB e r g a B r a u n 1999).

Z teoretického pohledu je městský marketing více,než jenom propagace města. Podobně jako v případěpodnikového marketingu, existují take různá pojetía koncepce městského marketingu. Přehled různýchpojetí a teoretických koncepcí městského resp. regio-nálního marketingu nám např. podávají např. B.G r a b o w (1998), P. R u m p e l (1992), A. V á ň o v á(2006), L. S k o ř e p a , J. J e ž e k a R. J e ž k o v á (2009),J. J e ž e k a R. J e ž k o v á (2010), J. S u c h á č e k (2010)a řada dalších autorů. Podle P. K o t l e r a , guru svě-tového marketingu, jsou klíčovými (esenciálními)prvky městského marketingu ( K o t l e r , A s p l u n d ,H a i d e r 1993):• identita města (place identity): silné a slabé stránky,

příležitosti a hrozby města;• produkty města (place products): produkty, které

může město nabídnout. Produktem přitom nechápesumu nabídek jednotlivých firem, ale souhrnnécharakteristiky města, které obvykle označujemejako podnikatelské prostředí, atraktivita města propodnikání, bydlení, trávení volného času atd.;

18

ANALÝZA A ZHODNOCENÍ ČESKÝCH A RAKOUSKÝCHZKUŠENOSTÍ S REALIZACÍ MĚSTSKÉHO MARKETINGU

Analysis and Evaluation of Czech and Austrian Experiencewith City Marketing Realisation

Jiří JEŽEKSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Městský marketing získal v posledních letech na výzkumu jak v teorii, tak i společenské praxi.Příspěvek se zabývá vymezením městského marketingu a také jeho vybraným specifickým rysům. Analyzujepočátky městského marketingu v České republice a na základě srovnávací analýzy uplatnění městského marketinguv České republice a v Rakousku hodnotí jeho současnou situaci. Autor dochází k závěru, že ačkoliv je městskýmarketing stále významnější strategií komunální politiky, nejedná se o nástroj, který by byl schopen zcela na-hradit dosavadní přístupy, snažící se řešit problémy měst. Je spíše jejich vhodným doplňkem, přestože oblastí, kdeje možné marketingových přístupů využít, stále přibývá.

Klíčová slova: městský marketing - realizace - Česká republika - Rakousko

ABSTRACT: City marketing has gained an importance not only in a theory, but also in the social practice duringlast couple of years. The paper deals with the definition of city marketing and also its selected specific charac-teristics. It analyses beginnings of city marketing in the Czech Republic and on the base of a comparative analysisof use of marketing in the Czech Republic and in Austria it evaluates its current position. The author came to theconclusion that although city marketing has been the more and more important strategy of the municipal policy,it is not an instrument which would be able to substitute absolutely existing approaches that try to solve towns´problems. Although there are more and more fields of possible use of marketing approaches, it still works asa suitable addition.

Key words: city marketing - realisation - Czech Republic - Austria


• zákazníci města (place buyers): investoři, obyvatelé,návštěvníci atd.;

• „prodej“ města (place selling): jak lze město nabízetjako tržní produkt? Jaké je jeho image? Jak jejmůžeme změnit?

1. MĚSTSKÝ MARKETING A NĚKTERÁ JEHOSPECIFIKA

Přestože městský a podnikový marketing vychá-zejí ze společné marketingové filozofie (orientacena zákazníky a konkurenci), tak z pohledu jejichaplikace (realizace) existují značné rozdíly ( P a u -l i č k o v á 2005). Nejvýznamnější rozdíly mezi měst-ským a podnikovým marketingem shrnujeme v ná-sledující tabulce.

Hlavním specifikem a zároveň úskalím městskéhomarketingu je skutečnost, že města jsou ve srovnání

s podniky mnohem diferencovanějšími a komplex-nějšími systémemy.

Hlavním motivem praktické aplikace městskéhomarketingu je uspokojování veřejné poptávky prostřed-nictvím dosahování stanovených cílů, což je s ohle-dem na velké množství aktérů a vzhledem k velkémumnožství segmentů zákazníků a jejich různorodýmpotřebám, přáním a zájmům velmi obtížné, ne-li ne-možné. Tato situace je příčinou častých a četných záj-mových konfliktů. Realizace městského marketingutak vyžaduje uplatňování participativního manage-mentu (spolupráci a partnerství veřejných a soukro-mých aktérů).

Přínos marketingových aktivit by se měl projevovatv růstu celkového blahobytu ve městě, to znamená ževšichni zainteresovaní (všechny zájmové skupiny veměstě) by měli mít z realizace marketingových opatřeníurčitý profit.

Jiří Ježek: Analýza a zhodnocení českých a rakouských zkušeností s realizací městského marketingu

19

Tabulka č. 1: Vybrané odlišnosti podnikového a městského marketingu.

Kritérium Podnik Městocharakter místa mobilní nemobilnímísto prodeje nezávislé na území spojené s územímhlavní motiv maximalizace zisku uspokojování veřejné poptávky dosaho-

váním stanovených (společných) cílůčasový horizont střednědobý a krátkodobý dlouhodobýkomplexita transakčních vztahů malá (ve srovnání s městem) velká, komplexnípočet nabízených produktů menší množství velké množstvíaktéři pracovníci marketingového velké množství aktérů (potřeba

oddělení (několik málo) participativního managementu)zákazníci menší počet, jejich větší velký počet, rozdílnost potřeb, přání

homogenita a zájmůpluralita rozhodování není nezbytná nezbytná, nutnápodnikatelské riziko relativně velké relativně maléschopnost flexibility a adaptability relativně velká relativně malávůči vnějšímu prostředí

Zdroj: Vlastní zpracování s využitím Manschwetus (1995), Meyer (1999), Ježková (2006).

Přestože se teorie i společenská praxe proble-matikou městského marketingu zabývá více jak třicetlet, tak stále existuje řada nezodpovězených anebootevřených otázek, týkajících se jak jeho teoretickéhovymezení, tak možností jeho uplatnění ve společensképraxi. Stále se vedou diskuse tom, co je objektem mar-ketingového zájmu (administrativně vymezený územníobvod města, město jako municipalita či jednotlivéinstituce a organizace veřejné správy působící veměstě)? Co je produktem města? Lze město přirovnávatk podnikatelské organizaci? Je městský marketing tímsprávným (efektivním) nástrojem řešení problémůměst? Atd. Odpovědi na zmíněné otázky nacházímenapř. v publikacích E. H a n u l á k o v é (2004), J. M a -l i n o v s k é h o (2004), J. J e ž k a a R. J e ž k o v é(2010), J. S u c h á č k a (2004) a jiných autorů.

2. CÍLE A METODIKA

Cílem toho příspěvku je analýza současného stavurealizace městského marketingu v České republicea v Rakousku. Příspěvek vychází nejenom z výsledkůvlastních empirických výzkumů městského marketingu,které byly v posledních přibližně deseti letech taképublikovány (viz přehled použité literatury), ale takéze zkušeností zahraničních autorů.

Nejnovější empirické údaje, zachycující současnýstav realizace marketingu v českých městech, kteréjsou v příspěvku prezentovány, byly získány v r. 2007v rámci řešení projektu Ministerstva pro místní rozvojČR č. WD-19-07-1 „Konkurenceschopnost měst v Čes-ké republice“. V rámci tohoto výzkumu úspěšnědotázáno 171 měst. Výzkum probíhal za pomoci členů

20

řešitelského týmu a studentů (proškolených tazatelů)Západočeské univerzity v Plzni. Výběr měst byl stano-ven tak, aby výsledný soubor proporcionálně zahrno-val města všech velikostních kategorií a také všechnykraje České republiky. Výzkum je možné v této sou-vislosti považovat za reprezentativní.

Údaje za rakouská města byla převzata z článkuG. D a t k a , který analyzuje realizaci městského mar-ketingu v Rakousku na základě vlastního empirickéhošetření, v rámci něhož dotázal 87 měst (D a t k o 2006).Jednalo se o rozsáhlý reprezentativní výzkum, kterýv letech 2005 a 2006 probíhal v Německu, Rakouskua Švýcarsku a jehož výsledky byly zveřejněny v mono-grafii s názvem „Stadtmatketing - Status quo und Per-spektiven“ (Birk, Grabow a Hollbach-Grömig 2006).

3. SROVNÁVACÍ ANALÝZA REALIZACEMĚSTSKÉHO MARKETINGUV ČESKÉ REPUBLICE A V RAKOUSKU

3.1 Aktéři, cíle a aktivity městského marketinguTéměř jedinými iniciátory městského marketingu

v České republice jsou městské samosprávy. Výzkumy

ukazují, že to byli buď starostové měst (46 %) anebotajemníci městských úřadů (17 %), kdo iniciovali rea-lizaci městského marketingu. Dalšími iniciátory byličlenové městských rad a zastupitelstev anebo vedoucíodborů městských úřadů. Rakouské zkušenosti jsouv této záležitosti poněkud odlišné. Vedle představitelůměstské samosprávy to byli v mnohem větší míře místnípodnikatelé (zvláště v oblasti řemeslných živností, ma-loobchodu a služeb), kdo stáli u iniciování městskéhomarketingu.

Struktura a význam aktérů městského marketinguv obou zemích do značné míry ovlivňuje cíle, jichžchtějí pomocí marketingu dosáhnout. Zatímco českáměsta a jejich političtí představitelé usilují o tvorbua realizaci konkrétních marketingových projektů, chtějízlepšovat informovanost občanů o dění ve městě, strate-gicky usměrňovat rozvoj měst atd., tak představitelérakouských městských samospráv se ve spoluprácis místními podnikateli a dalšími zainteresovanýmisubjekty snaží v rámci partnerství zvyšovat atraktivituměst, zvláště jejich středů (jako center nákupníchmožností), zlepšovat image měst a vytvářet jejich iden-titu (blíže viz graf č. 1).

Graf č. 1: Cíle městského marketingu v České republice a v zahraničí. Podíl měst v %.

Marketingová opatření a aktivity českých městse týkají především takových oblastí jako je volný časa sport, cestovní ruch, public relations, kultura a eko-nomika a zaměstnanost, V Rakousku se marketing

uplatňuje hlavně v souvislosti s problémy konku-renceschopnosti maloobchodu ve středech měst, přivytváření image města, public relations a pořádánírůzných kulturních akcí (blíže viz graf č. 2).


21

3.2 Organizace městského marketinguZa realizaci marketingových aktivit je v českých

městech většinou organizačně zodpovědný městskýúřad resp. jeho jednotlivé odbory (kultury, rozvojeměsta atd.). Tak se vyjádřilo 89 % měst. Pouze 9 %měst uvedlo, že za účelem efektivní realizace měst-ského marketingu vytvořily relativně samostatnouorganizační jednotku, stojící mimo vlastní správuměsta. Dobrým příkladem je např. Českokrumlovskýrozvojový fond s.r.o., jehož zřizovatelem a výhrad-ním vlastníkem je město Český Krumlov. Pouze 2 %měst uvedla, že marketingové aktivity organizačnězajišťují občanská sdružení, sdružující jak představi-tele městské samosprávy, tak podnikatele a neziskovéorganizace.

Situace v Rakousku je opět poněkud odlišná.Obecně je možné konstatovat, že rakouská města sena rozdíl od měst českých vyznačují mnohem jas-nější organizační strukturou včetně jednoznačnéhovymezení zodpovědnosti a pravomocí osob a organi-zací, které městský marketing vykonávají. Přestožepodobně jako v České republice realizuje marketin-gové aktivity nejčastěji městská samospráva (42 %),je její význam menší. Mnohem více jsou v Rakouskuza realizaci městského marketingu zodpovědnérelativně autonomní organizace, jakými jsou občan-

ská sdružení (30 %), společnosti s ručením omezeným(21 %) anebo nejrůznější pracovní skupiny (7 %).

3.3 Zhodnocení realizace městského marketinguv České republice a v RakouskuVětšina českých měst uvádí, že marketing použí-

vají a hodlají jej využívat i v budoucnosti. Pozitivněpřitom hodnotí především skutečnost, že v důsledkurealizace městského marketingu se ve městě zlepšilakomunikace mezi městskou správou, občany a dalšímisubjekty, zlepšila se vzájemná informovanost a osvěd-čilo se vytváření projektových (rozvojových) týmů.Problémem nadále zůstává, že se zcela nedaří moti-vovat občany ke spolupráci, navazovat efektivníspolupráci s poradenskými firmami a vnímat městskýmarketing jako filozofii strategického usměrňovánírozvoje města.

Rakouská města mají oproti městům českým časo-vě delší zkušenosti s realizací městského marketingu,což je jedním z důvodů jejich celkově optimističtějšíhohodnocení současného stavu. Výsledky empirickéhovýzkumu ukazují, že se jim lépe než českým městůmdaří realizovat klíčová marketingová opatření a lépereagovat na specifické požadavky cílových skupin.Blíže viz graf č. 3.


Graf č. 2: Tematické oblasti (těžiště) městského marketingu v České republice a v Rakousku. Podíl měst v %.

3.4 Nejvýznamnější problémy realizace městskéhomarketinguNejvětšími problémy českých měst, které brání

realizaci městského marketingu, jsou nedostatek fi-nančních prostředků, malý zájem a angažovanost jed-

notlivých skupin aktérů (zvláště podnikatelů), komu-nikační problémy, rozdílná interpretace městskéhomarketingu a přílišná politizace problémů bránící v jehorealizaci (blíže viz graf č. 4).

22


Graf č. 3: Problémy s realizací městského marketingu v České republice a v Rakousku. Podíl měst v %.

Graf č. 4: Úspěšnost realizace městského marketingu v České republice a v Rakousku. Podíl měst v %.

23

Rakouská města podobně jako v případě hodno-cení realizace městského marketingu jsou optimis-tičtější a obecně uvádějí méně problémů spojenýchs jeho realizací. Největší problémy mají s rozdílnouinterpretací pojmu městský marketing jednotlivýmiaktéry, nedostatečnými finančními zdroji, malýmzájmem a angažovaností jednotlivých skupin aktérůa dominantním postavením jednotlivých osob a jejichindividuálních zájmů.

MĚSTSKÝ MARKETING V TEORII A PRAXI:ZHODNOCENÍ SOUČASNÉHO STAVUREALIZACE MĚSTSKÉHO MARKETINGU

Na základě dosavadních teoretických i praktic-kých zkušeností můžeme konstatovat, že neexistujevšeobecně platný model městského marketingu. Na-opak praktické poznatky jasně ukazují, že jednotliváměsta mají snahu vytvářet si své vlastní modely měst-ského marketingu, odpovídající místním podmínkám(závažnost problémů, angažovanost jednotlivýchaktérů, otázky financování). Marketingové iniciativyse v jednotlivých městech liší jak z pohledu cílů, taki opatření a organizačních forem. Společným jmeno-vatelem těchto iniciativ je, že vycházejí „zdola“.Možnosti typologie těchto iniciativ jsou přitom velmiomezené, jak dokládají např. B. G r a b o w (1996)anebo J. J e ž e k a R. J e ž k o v á (2010).

Velice významnou, mohli bychom říci klíčovou,otázkou realizace městského marketingu je komuni-kace a organizace jeho aktérů.

Nejenom v České republice a v Rakousku, aleobecně ve všech vyspělých zemích převažuje liberálnía pragmatický přístup k realizaci městského marke-tingu. Hlavním cílem, proč se města snaží marketingpoužívat je účelnost (funkčnost) a účinnost (efektivita)řešení daných problémů. Není tedy důležitý pojemměstského marketingu, ale cíle, obsah a metody, per-manentní komunikace s klíčovými aktéry a veřejností,spolupráce mezi aktéry založená na důvěře a partner-ství atd.

Organizační struktury městského marketingu jsouv dnešní době považovány za velmi efektivní a hlavněnebyrokratickou formu organizace, která je otevřenánovým aktérům a umožňuje zapojovat partnery jakz podnikatelského, tak i neziskového sektoru.

Úspěšnost realizace městského marketingu, jehostrategií a opatření do značné míry závisí na akceptacico možná nejširší okruhu aktérů. Proto se již od počátkurealizace městského marketingu doporučuje do diskusío cílech a úkolech zapojit co možná nejširší spectrumaktérů. Má li být marketingová činnost města úspěšná,musí být zcela transparentní a otevřená a jednotlivéprojekty musí být pragmaticky posuzovány z hlediskajejich přínosu a realizovatelnosti.

Třebaže, jak již bylo uvedeno, většina měst mar-ketingu využívá, městský marketing se ve společensképraxi stal etiketou pro zcela odlišné koncepty a způsobyjednání. Z provedených analýz také vyplývá, že není

možné obecně stanovit, jaké činnosti by měly býtv rámci městského marketingu realizovány, ani kdo byje měl realizovat či koordinovat. Stejně tak není možnéodpovědět na otázku, která forma organizace je z po-hledu realizace městského marketingu nejvhodnější.

Můžeme-li současnou situaci realizace městskéhomarketingu zjednodušeně shrnout, pak musíme kritic-ky konstatovat, že se většinou jedná o ad-hoc nahodilá,neplánovitá a často spontánní a nekoordinovanáopatření. Pokud dochází k integraci jednotlivých mar-ketingových aktivit, tak pouze v určitých oblastech(směrech), jako je např. cestovní ruch, public relations,nabídka průmyslových zón, vytváření značky městaatd., nikoliv však v celistvosti v duchu komplexníhomarketingu.

Praktické zkušenosti ukazují, že v iniciační fáziměstského marketingu, plné velkých očekávání, se vět-šina měst snaží uplatňovat komplexní městský marke-ting (často formou nejrůznějších pilotních projektů).Časem ale začné narůstat skepse ohledně takovéhopřístupu a aktéři začínají hledat pragmatickou cestu.

V praxi městského marketingu tedy existuje velkýnesoulad mezi očekáváními a realizovatelností. Klíčo-vými problémy přitom jsou dlouhodobost působenízměny, velké množství aktérů, rostoucí komplexitaproblémů a také problémy spojené s financovánímmarketingových aktivit.

ZÁVĚR

Výzkumy realizace městského marketingu jedno-značně ukazují, že roste počet měst, která se marke-tingem zabývají. V neposlední řadě z konkurenčníchdůvodů, aby obstály v soutěži s ostatními městy. Rea-lizace městského marketingu je ovšem ve většině pří-padů méně ambiciózní, než předpokládají akademičtíprotagonisté resp. autoři teoretických koncepcí. Přes-tože propagace, práce s veřejností, prezentace naveletrzích cestovního ruchu, webové stránky, brožuryinvestičních příležitostí atd. dnes již patří ke standard-ním marketingovým opatřením v mnohých městech, takpouze malý počet měst se snaží uskutečňovat ambi-ciózní koncept komplexního městského marketingu.

Ačkoliv je městský marketing stále významnějšístrategií komunální politiky, nejedná se o nástroj (stra-tegii), která by mohla nahradit dosavadní přístupy kekomunální politice. Je spíše jejich vhodným doplň-kem, třebaže oblastí, kde je možné marketingovýchpřístupů použít, stále přibývá.

POUŽITÁ LITERATURA A INFORMAČNÍZDROJE1. BIRK, F. - GRABOW, B. - HOLLBACH-GRÖ-

MIG, B. (2006): Stadtmarketing - Status quo undPerspektiven. Berlin: Difu-Beiträge zur Stadtfor-schung 42, Deutsches Institut für Urbanistik.320 s.


2. DATKO, G. (2006): Stadtmarketing in Österreichund der Schweiz. In: BIRK, F. - GRABOW, B. -HOLLBACH-GRÖMIG, B.: Stadtmarketing - Sta-tus quo und Perspektiven. Berlin: Difu-Beiträgezur Stadtforschung 42, Deutsches Institut für Urba-nistik, s. 81-113.

3. GRABOW, B. - GRÖMIG, B. H. (1998): Stadt-marketing - eine kritische Zwischenbilanz. Berlin:Difu - Beiträge zur Stadtforschung 25, DeutschesInstitut für Urbanistik, 218 s.

4. HANULÁKOVÁ, E. et al. (2004): Marketingúzemia. Oblasti, možnosti a perspektívy. Bratislava:Vydavateĺstvo Ekonóm. 236 s.

5. JANEČKOVÁ, L. - VAŠTÍKOVÁ, M. (1999):Marketing měst a obcí. Praha: Grada. 178 s.

6. JEŽEK, J. (2004): Interpretace městského mar-ketingu v komunální praxi. In: Marketingovápanoráma, 1, s. 9-11.

7. JEŽEK, J. - JEŽKOVÁ, R. (2010): Městský mar-keting. Teorie pro praxi. Praha: C. H. Beck(v tisku).

8. JEŽKOVÁ, R. (2006): Regionálny a mestský mar-keting. In: BUČEK, M. et al.: Regionálny rozvoj.Novšie teoretické koncepcie. Bratislava: Ekonóm,s. 199-262.

9. KOTLER, P. - HAIDER, D. H. - REIN, I. (1993):Marketing Places: Attracting Investment, Industryand Tourism to Cities, States and Nations. NewYork: Macmillan. 388 s.

10. MALINOVSKÝ, J. (2004): Zavádění marketingudo správy a řízení rozvoje měst v Moravsko-slezském kraji. Ostrava: VŠB-TU Ostrava. 112 s.

11. MEYER, J. A. (1999): Regional Marketing.München: Verlag Franz Vahlen. 243 s.

12. PAULIČKOVÁ, R. (2005): Regionálny a mestskýmarketing. Bratislava: Eurounion. 132 s.

13. RUMPEL, P. (2002): Teritoriální marketing jakokoncept územního rozvoje. In: Spisy pracíPřírodovědecké fakulty Ostravské univerzity 145.Ostrava: Ostravská univerzita, 177 s.

14. SUCHÁČEK, J. (2004): Territorial Marketing ofCentral European Cities: An Analytical Approach.In: Cities - Places of the Common Memory in theCEI Region, roč. 3 (č. 1), s. 7-14.

15. SUCHÁČEK, J. (2010): Na cestě k nové identitě.Ostrava, Katovice a Košice po roce 1989. Ostrava:VŠB- Technická univerzita v Ostravě. 130 s.

16. VAN DEN BERG, L. - BRAUN, E. (1999): UrbanCompetitiveness, Marketing and the Need forOrganising Kapacity. Urban Studies, vol. 36,s. 987-999.

17. VAŇOVÁ, A. (2006). Strategické marketingovéplánovanie rozvoja územia. Studia oeconomica, 31.Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. 138 s.

18. WARD, S. V. (1998): Selling places: the marketingand promotion of towns and cities 1850-2000.London: Spon. 246 s.

24


ADDRESS & ©RNDr. Jiří JEŽEK, Ph.D.Vysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

ÚVOD

Dôsledné poznanie preferencií občanov je jednouz nevyhnutných súčastí efektívneho formulovaniaa implementovania verejnej politiky. V procese vyhod-nocovania - evaluácie týchto dvoch sekvencií verejnejpolitiky sa využíva najmä proces voľby a to či užz hľadiska vertikálneho, prostredníctvom výberuaktérov verejnej politiky, väčšinovým, proporcionál-nym alebo zmiešaným volebným systémom, aleboz hľadiska horizontálneho - priamou, referendovoualebo participačnou demokraciou.

Z hľadiska Teórie verejnej voľby, ktorú možnopovažovať za istý priemet medzi verejnou politikoua ekonómiou, sa za mimoriadne dôležité považujútzv. indikátory preferencií, prostredníctvom ktorých jemožné poskytnúť informácie o preferenciách jednot-livcov tak, aby sa vzácne zdroje mohli efektívne aloko-vať. Je prirodzené, že s rastom počtu obyvateľstvaexponenciálne rastie aj počet preferencií, a preto sa ichvýskum javí ako nevyhnutnosť spolu s narastajúcimpočtom indivíduí, na ktoré by alokácia zdrojov malamať dosah. V tejto súvislosti hovoríme samozrejme

o pluralitnej demokracii, pretože v prípade diktatúry saza jedinú preferenciu môže považovať len individuálnyzáujem diktátora a v prípade obmedzenej diktatúry,akou je napr. vojenská junta, by to mohol byť výskumzáujmov konkrétnych vojenských veliteľov, držiacichv danom okamihu vojenskú, politickú a teda aj verejnúmoc v danom štáte.

Pre demokraciu sa ako najefektívnejšia cesta zisťo-vania preferencií javí tzv. individualistický model,ktorý štát charakterizuje ako súhrn jednotlivcov -občanov a teda nie ako oddelený organický prvok, ktorýby mohol existovať mimo týchto občanov, ktorí hotvoria a zároveň. Za najvhodnejší a najrealistickejšíindikátor preferencií v podmienkach demokracie, pri-tom považuje hlas jednotlivca ako voliča, ktorého mo-tivujú jeho vlastné preferencie. Tieto vyjadruje pro-stredníctvom volebného procesu v demokratickýchvoľbách. Okrem volieb sú však v demokratickýchspoločnostiach aj iné možnosti ako zisťovať preferencievo verejnej politike. Tieto nazývame osobitné indiká-tory preferencií a predmetom tohto príspevku je ichstručná charakteristika.

25

MOŽNOSTI ZISŤOVANIA PREFERENCIÍ VO VEREJNEJ POLITIKE

Preferences Detection Possibilities in Public Policy

Martin KLUSSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Spätná väzba, resp. vyhodnocovanie a teda tzv. evaluácia verejnej politiky, je jednou z najdôle-žitejších sekvencií realizácie verejnej politiky. V tejto súvislosti je však veľmi dôležité si uvedomiť, že samotnévoľby, nie sú jediným spôsobom ako zisťovať aktuálne preferencie vo verejnej politike v demokratických spoločnos-tiach. Alternatívu nám ponúkajú aj tzv. osobitné indikátory preferencií - Verejná mienka, Exit a hlas, resp.Logrolling, ktorých stručné charakterizovanie je cieľom predloženého príspevku. Predpokladáme totiž, že ichdôslednejšie poznanie a častejšie skúmanie aj v rámci politickej praxe v jednotlivých demokratických krajinách,môže viesť k výraznému zvýšeniu kvality a efektívnosti realizovaných verejných politík, v zmysle dosahovaniaverejného blaha.

Kľúčové slová: preferencie - občania - demokracia - verejná politika - hlasovanie

ABSTRACT: Feedback or evaluation of public policy respectively, is one of the most important stages of publicpolicy realization. However, it is very important to keep in the mind that elections as the most important part ofpublic policy evaluation are not the only option how to discover actual public preferences of citizens in the demo-cratic societies. There are some alternatives, which we call alternative preferences indicators, namely PublicOpinion, Exit and Vote and Logrolling. These alternatives are subject to study within this paper. It is because weguess that the complex knowledge and studying of these alternative preferences indicators, also within politicalpractice of democratic countries, could lead to the significant increase of quality and efficiency of realised publicpolicies, in terms of public welfare achieving.

Key words: preferences - citizens - democracy - public policy - voting


1. VEREJNÁ MIENKA

Hneď po samotnom volebnom procese, sa ako naj-efektívnejší systém zisťovania preferencií javí skú-manie verejnej mienky. G. S a r t o r i ju charakterizoval,ako „rozptýlené stavy vedomia (mienky) verejnostialebo veľkého počtu obyvateľstva, ktoré sa integrujús tokmi informácií týkajúcimi sa res publica“ (S a r t o r i1993: 89-90). Pri tejto definícii vychádzal S a r t o r iz otázky: „kedy vlastne vidíme ľud, ktorý vládne?“.Voľby totiž možno považovať len za súčasť reťazcaa teda len za akúsi mechanickú zábezpeku demokra-cie, avšak jej skutočnou zárukou by mal byť proces,v ktorom sa utvárajú podmienky na jej existenciu.Prostredníctvom týchto podmienok občan na jednejstrane získava informácie a na strane druhej je vy-stavený tlaku samotnej verejnej mienky. Hľada-nie východiska samotného termínu verejná mienkanás privádza k neskororímskemu pojmu vox populi,k stredovekej náuke o konsenze, alebo tiežk R o u s s e a u o v e j všeobecnej vôli, od ktorej sa užodvíjal samotný termín verejná mienka v našommodernom ponímaní. Pre takéto moderné poňatieverejnej mienky je nevyhnutné definovať aj proces tzv.formovania názorov, ktorý ju bezprostredne determi-nuje a ktorý predpokladá tri procesy (S a r t o r i 1993):

1. Presakovanie názorov z elitných vrstievProces presakovania názorov z elitných vrstiev,

je možné vhodne ilustrovať prostredníctvom tzv.„kaskádovitého modelu“, v ktorom názory plynú akovoda v kaskáde zadržovaná reťazcom stupňovito roz-miestnených jazierok, ktorými sú (od hora nadol):ekonomické a sociálne elity → politické a vládnúceelity → masmédiá → tzv. obhajcovia názorov - ná-zoroví lídri → masová verejnosť.

Dvom z piatich týchto jazierok sa zvyčajne pripisujeosobitný význam:• Masmédiám, ako jedným z najdôležitejších tvorcov

politického programu a sprostredkovateľa hodnôt(pre širokú verejnosť je svet správou masmédií...).

• Názorovým lídrom, ako tým, ktorí dokážu mimo-riadne výrazne obmedziť silu masmédií vlastnýmvplyvom na masovú verejnosť prostredníctvomspráv, ktoré sprostredkúvajú.

Kaskádový model tvorenia mienky, je síce rozho-dujúci vzhľadom na množstvo a povahu informácií,ktoré môže obsahovať verejná mienka, zároveň jevšak aj veľmi rizikovým, nakoľko „informovaná“ vôľaľudu, môže byť zároveň aj tou najmenej autentickouvôľou, čím nastáva riziko manipulácie.

2. Vyvieranie názorov zdolaProces vyvierania názorov zdola je v úzkom súvise

so záujmom spoločnosti o verejné veci - objektya zvyčajne sa viaže na tzv. „ideové skupiny“ ktoré savyvinuli v postindustriálnych spoločnostiach a pred-stavujú tzv. intelektuálnu vrstvu, ktorú možno stručnecharakterizovať ako elitu na úrovni más. Z hľadiska

termínu informačnej zložky sa vyjadrenie mienkyv podobe vyvierania názorov zdola, nachádza niekdeuprostred silne a slabo rizikových informačných zlo-žiek a to najmä z dôvodu ich možnej „závislosti“,či „nezávislosti“ napr. na orientáciách či väzbáchideologických, náboženských či etnických, čím savystavujú riziku, že by sa mohli stať skreslenýmidezinformáciami.

3. Stotožnenie sa s referenčnými skupinamiV prípade takéhoto stotožnenia sa, môžeme hovoriť

o tzv. identifikácií sa s referenčnou skupinou, resp.skupinami (pracovné, náboženské, etnické skupiny),pričom táto identifikácia má s informovanosťou čiprocesom získavania informácií len veľmi málo spo-ločné. Preto možno v takomto prípade skonštatovať, žeobčania majú názory vytvorené bez informácií, a aksa tieto v ich názoroch aj náhodou objavia, zvyčajneich negujú alebo odmietajú. Z tohto dôvodu je táto fázaprocesu formovania názorov považovaná za najviaczraniteľný aspekt verejnej mienky ako nemanipulo-vateľnej, nespracovanej a nedeformovanej vôle ľudu.

Samotný pojem verejná mienka v sebe okrem vyššiespomenutých determinantov nesie ešte jeden veľmidôležitý moment. Prostredníctvom neho možno po-kladať verejnú mienku za verejnú nielen preto, ževerejnosť je jej subjektom, ale aj preto, že sa viaže natzv. „verejné objekty“ a teda, že sa týka názorov, vy-plývajúcich z informácií o stave vecí verejných a reak-cií občanov na ne. Na základe tohto momentu, je tedamožné tvrdenie, že: „každá moderná spoločnosť a to čiuž demokratická alebo nie prejavuje verejnú mienku“,jednoznačne odmietnuť. Len preto, že je nejaká mienkalokalizovaná vo verejnosti ešte neznamená, že je ve-rejná. Naopak, existujú dva základné rozdiely, ktoré jev tejto súvislosti potrebné chápať (S a r t o r i , 1993):1. Mienka, ktorá je verejná v tom zmysle, že je roz-

ptýlená vo verejnostiTakáto verejná mienka môže byť len obrazom

oficiálnych názorov, preferovaných elitou danéhosubjektu, a preto je jej označenie za verejnú možnéchápať len v triviálnom, alebo zavádzajúcom zmysle.2. Mienka, ktorú do určitej miery vytvorila samaverejnosť

V takomto prípade sa môže jednať o mienku ve-rejnosti čo znamená, že verejnosť je jej subjektoma takúto verejnú mienku možno prisúdiť každej spo-ločnosti, a môže predstavovať autonómnu silu.

Vychádzajúc z textu vyššie, si v rámci skúmaniaverejnej mienky ako alternatívneho zdroja zisťovaniapreferencií môžeme položiť celkom legitímnu otázku:„Na základe čoho je teda verejná mienka mienkouverejnosti a teda slobodným a nezávislým názorovýmstavom?“ Vo všeobecnosti možno povedať, že musiabyť splnené dve základné podmienky. A teda že systémvýchovy nemá povahu systému indoktrinácie a tiež, žecelková štruktúra toku informácií musí mať charakterpočetných a rozmanitých centier vplyvu.

26

Martin Klus: Možnosti zisťovania preferencií vo verejnej politike

Ešte jednoduchšie sa tieto podmienky vysvetľujúna protiklade, ktorý v tomto prípade môže byť cha-rakterizovaný ako systém vedomia v totalitnej spo-ločnosti. V nej má imaginárny kaskádový systém,definovaný vyššie, takú úlohu, že každá „nádrž“ málen posilňujúci účinok smerom k oficiálnej ideológiikonkrétneho režimu. Dôraz sa pri tom kladie na silnúhierarchizáciu a tok informácií v smere zhora nadol.Okrem toho, tu musí fungovať dôsledný a celoživotnýproces indoktrinácie, silnej propagandy a podľa mož-nosti aj oficiálnej štátnej viery. V neposlednom rade,je v takomto systéme veľmi dôležitý aj čo najviac„uzavretý systém“, silne spojený s cenzúrou akých-koľvek správ z „vonkajšieho sveta“, čím sa docielidojem jedinej pravdy, umožňujúci s úspechom ne-obmedzene klamať a utajovať. Takýmito metódami sadosiahne veľmi vyrovnané rozšírenie názorov voverejnosti a neprekvapuje preto, že s totalitnýmisystémami, ak sú dostatočne a skutočne totalitné, sasúhlasí. Sú však takéto „názory“ verejnosti skutočnenázormi? (S a r t o r i 1997)

Obdobnú otázku je možné do určitej miery polo-žiť aj vo fungujúcej demokracii, kde zase veľmi dôle-žitú úlohu zohráva vplyv prieskumov verejnej mienkyna formovanie názorov, a teda aj správanie sa voličovv procese voľby. Tieto prieskumy sa totiž čoraz čas-tejšie zvyknú označovať ako zdroje narušenia vo-lebného procesu a to v dôsledku ich silného psycho-logického vplyvu smerom k občanovi, a to najmä vofinálnej fáze rozhodovania sa. Určitou formou ob-medzenia tohto vplyvu, sú v podstate len dve možnosti.A teda úplný zákaz informovania verejnosti o názorocha verejnej mienke predovšetkým v politickej oblasti,pričom takýto prístup je typický pre režimy, ktoré saza demokracie viac menej len deklarujú. Respektívetzv. permanentné informovanie o názoroch a verejnejmienke v oblasti politiky či ekonomiky bez ohľadu natermín predpokladanej voľby s určitou modifikáciou,zakazujúcou prezentovať tieto prieskumy len v bez-prostrednom čase pred voľbou a počas voľby. Tentoprístup je typický v podstate pre všetky rozvinutédemokratické režimy.

V súvislosti s prieskumami verejnej mienky, mnohíodborníci upozorňujú, že práve ich využívanie, čidokonca zneužívanie, je aj jeden z dôvodov vzostu-pu popularity populistických politikov v Európe zaposledné desaťročie. Práve títo totiž dokážu šikovnevyužívať rozličné prieskumy verejnej mienky naotváranie takých tém, ktoré sú v konkrétnom okamihuv spoločnosti populárne, pričom sa prioritne zame-riavajú na otázky zlyhávania trhu, redistribúcie príj-mov, otázky imigrácie či národnostné a etnické otázky.Nezriedkavé sú pritom aj podozrenia z kupovania sijednotlivých prieskumov verejnej mienky, a to podľapotreby „zadávajúcej“ politickej strany, či kandidáta.

Aj preto treba na záver tejto časti zdôrazniť, žerozhodujúcu úlohu pri žiaducom vývoji verejnejmienky v demokratickej spoločnosti zohrávajú mas-médiá, ako jeden z najdôležitejších aktérov verejnej

politiky. Ak totiž existuje vyvažujúca pluralita médií,zaručujúca nezávislosť verejnej mienky a možnosťhľadania tzv. vlastnej pravdy a individuálneho záujmu(pre každého občana v spoločnosti, by mal byť tentopojem spojený s niečím iným), je zároveň vysokopravdepodobná aj efektívna realizácia verejnej mociv štáte a to bez ohľadu na spôsob voľby, ktorý sa v ňomrealizuje.

2. EXIT A HLAS

V súvislosti s charakteristikou osobitného vyja-drenia preferencií prostredníctvom metódy Exit a hlas,je možné sa vrátiť k Teórii verejnej voľby ako jednémuz prístupov k verejnej politike.

Podľa tejto teórie má totiž občan celkom rozdielnepostavenie v rámci súkromného a verejného sektorav situácií, kedy nie je spokojný s ponúkanou kvalitou,resp. kvantitou služieb a tovarov. Pokiaľ takáto situácianastane v súkromnom sektore, občan ako spotrebiteľv trhovej ekonomike, má pomerne jednoduchú mož-nosť zmeniť značku tovaru, ktorý ho neuspokojuje.Ak sa takto rozhodne viacero spotrebiteľov, tržbykonkrétnej súkromnej spoločnosti, ktorá daný tovarprodukuje začnú klesať, čím sa na ňu vytvára tlak, abysvoju obchodnú politiku prehodnotila. Takýto me-chanizmus nazývame mechanizmom exitu.

V prípade verejného sektora to nespokojný občanvšak už zďaleka nemá také jednoduché. Nikto mupritom samozrejme v demokracii nemôže uprieť právosťažovať sa rovnakým spôsobom ako by to moholurobiť v súkromnom sektore, možnosť nečerpania, čidokonca zmeny „značky“ je však už podstatne zloži-tejšia. Okrem možnosti prejavenia svojho názoruprostredníctvom voľby - hlasu, však takto postihnutémuobčanovi zostáva už iba jediná možnosť - možnosť„hlasovať nohami“, čo by v praxi malo znamenať exitz konkrétneho verejného sektora a presun na iný,ktorý dokáže jeho preferencie napĺňať podľa jehonázoru podstatne efektívnejšie.

Pejoratívne sa takáto forma správania označujeaj „neviditeľnou nohou“ a je do určitej miery zvlášt-nosťou, že jej mnohí odborníci nepripisujú väčší vý-znam. Veď práve forma „neviditeľnej nohy“ kedy saniekoľko stotisíc a neskôr miliónov vysťahovalcovrozhodlo uprednostniť exit pred hlasom a zakotviť naseveroamerickom kontinente prispelo k založeniuSpojených štátov amerických či Kanady.

Z hľadiska mechanizmu exitu a hlasu sa akonenáhodné zároveň javí jednotné plynutie imigráciesmerom z najcentralizovanejších a najbyrokratickej-ších režimov a ekonomík k tým najviac decentrali-zovaným s voľným trhom. Práve v takejto spoločnostisa totiž podstatne jednoduchšie presúvajú neefektívneverejné statky do súkromného sektoru, pokiaľ tentoo ne má záujem a navyše je tu ešte jedna dôležitá sku-točnosť, vysvetľujúca tento jav. Náklady občana naexit v rámci verejného sektora takejto spoločnosti súmarkantne nižšie ako v prípade centralizovanej a by-

27


3. LOGROLLING

Za špecifický spôsob zisťovania preferencií voverejnej politike možno považovať o mechanizmusvýmeny politických hlasov za iné politické hlasy,a to podľa rôznej váhy odzrkadľujúcej ich dôležitosť.„Väčšina fyzických a duchovných prvkov spoločnostivrátane krásy, inteligencie, poznatkov, športovéhotalentu, nerastného bohatstva, pozemkov sa rozdeľujena základe peňažných platieb. Nie je to tak s hlasmina politickom trhu... aspoň nie otvorene“ ( J o h n s o n1997: 219). To, že jeden občan nemôže podplatiťiného v súvislosti s jeho voľbou - hlasovaním v rámciverejného sektora znamená, že tí občania, ktorí súv politickej menšine, nebudú môcť realizovať svojeciele ani vtedy, ak sú tieto ich preferencie mimoriadnesilné a dokonca intenzívnejšie ako preferencie inejmenšiny. Môže to byť napr. otázka snahy o získanienejakého úradu, či dosiahnutie mimoriadne dôležitéhorozhodnutia pre daného jednotlivca v dôležitej otázke,za dosiahnutie ktorého by bol ochotný aj zaplatiť.Takáto platba je však v jednotlivých demokratickýchštátoch buď priamo zakázaná zákonom, alebo jesúčasťou určitého zvyku, či morálky konkrétnej spo-ločnosti. Hoci priama platba za získanie takejto pod-pory nie je umožnená, výmena hlasov za hlasy nie jev demokracii zďaleka taká nezvyčajná ako by samožno mnohí občania domnievali. Napriek tomu, žesa takéto vymieňanie hlasov môže zdať ako činnosť,ktorá je na hrane prinajmenšom etických a morálnychkódexov, možno povedať, že minimálne z hľadiskaverejnej politiky ju možno považovať za prínos.

Takéto „obchodovanie“ s hlasmi nazývameLogrolling a dochádza k nemu vždy vtedy, ak sa pre-rokúvajú dva alebo viaceré problémy a relatívneintenzity preferencií voličov sa navzájom líšia. Zaprínos sa Logrolling považuje preto, lebo ak byneexistoval, tak by demokratickej spoločnosti prav-depodobne dominovali len preferencie jednoduchejväčšiny občanov s menej intenzívnymi preferenciami.Práve Logrolling totiž umožňuje vymeniť voličommenej naliehavé preferencie za naliehavejšie, čím saprispieva k tomu, že menšiny so silnými preferenciamina základe takejto výmeny hlasov zvýšia čistý blaho-byt spoločnosti. D. B. J o h n s o n to vysvetľuje napríklade, ktorý predpokladá, že užitočnosť troch vo-ličov z prijatia dvoch oddelených rozhodnutí X a Yvyzerá tak, ako ukazuje nasledovná tabuľka( J o h n s o n 1997: 219):

Prírastok užitočnosti v dôsledku prijatia politickéhorozhodnutia

RozhodnutiaVoliči X YA - 200 - 200B - 400 + 1000C + 1200 - 600

Čistý spoločenský prínos + 600 + 200

28

rokratickej spoločnosti, čo následne pridáva o jedenz možných a pomerne dôležitých spôsobov verejnéhonátlaku občanom navyše. Nakoľko vieme, že vertikálnyrozmer demokracie, spojený s rôznymi mechanizma-mi voľby v podstate vždy smeruje k rôznym nedo-konalostiam a k zlyhávaniu, možnosť voľby exitomz danej komunity - spoločenstva do inej, ktorá lepšieodráža očakávané preferencie, by mala byť vítanánielen pre ekonómov, z hľadiska efektívneho spotre-búvania verejných financií.

Mechanizmus exit a hlas však zo sebou nesie ajniekoľko pomerne zásadných výhrad ( J o h n s o n ,1997, s. 228):• Niektorí občania nemusia byť nikdy schopní nájsť

si také spoločenstvo, ktoré by poskytovalo pre nichoptimálnu kombináciu verejných statkov. Je totižzrejmé, že „počet spoločenstiev, ktorý by bolpotrebný na poskytovanie všetkých možných kom-binácií verejných statkov, rastie geometricky akoaritmeticky rastie počet verejných statkov. Ak jepočet verejných statkov veľmi veľký, potrebný početspoločenstiev sa môže rovnať celej populácii“.

• Migranti prostredníctvom tohto mechanizmu môžupreniesť externé náklady, resp. úžitok na členovspoločenstiev, ktoré opúšťajú, a do ktorých sasťahujú. Jedným z možných riešení tohto problémuby mohol byť systém uvaľovania daní a dotácií nanápravu takýchto externalít. Spoločenstvo by pro-stredníctvom neho mohlo prisťahovalcom ponúknuťdotáciu a na vysťahovalcov uvaliť rovnako vysokúdaň, čím by boli jednotlivci nútení brať v úvahuvplyv týchto externých nákladov pri svojom exite.Riziko zneprehľadnenia či dokonca zneužitia ta-kejto právomoci spoločenstvom však posúva takútomožnosť len do polohy hypotetických úvah.

• Niektoré vplyvy mobility občanov na miestneorgány nemusia byť okamžite zrejmé. Dôvodommôže byť úplná, resp. čiastková nereflexia exituverejnou mocou, kedy sa táto o pravú príčinu uplat-nenia tohto mechanizmu jej občanmi nezaujíma.

• Najextrémnejšiu hrozbu mechanizmu exit a hlasvšak pravdepodobne predstavuje výhrada, ktoráhovorí o tom, že nepoužitím hlasu voči neefek-tívne alokovaným verejným financiám, ale na-opak únikom z takejto komunity sa len zvyšujemiera takejto neefektívnosti. Pri tejto kritike sapritom vychádza z toho, že pokiaľ nezostanev demokratickej spoločnosti nikto kto by kritizo-val jej nedostatky, táto bude pokračovať, či do-konca zvyšovať svoju tendenciu k zlyhávaniu a ne-efektívnosti.Napriek uvedeným nedostatkom je vyjadrenie

preferencií prostredníctvom metódy exit a hlas potreb-né v rámci verejnej politiky dôsledne sledovať, nakoľkoje táto pomerne jednoznačným indikátorom stimulovpre orgány verejnej správy ako správne postupovať priformulovaní, implementovaní ale aj evaluovaní ve-rejnej politiky v tom-ktorom subjekte.


• Jednotlivec A je proti obom rozhodnutiam, pretožez nich získava negatívnu užitočnosť

• B súhlasí s Y, je však proti X• C podporuje X, je však proti Y• Celkový spoločenský úžitok z prijatia každého

rozhodnutia je 600 pre X a 200 pre Y

Bez použitia Logrollingu by nebolo prijaté anijedno rozhodnutie, zatiaľ čo jeho využitím bolischválené obe rozhodnutia. B a C sa totiž môžu do-hodnúť na výmene hlasov, pričom B bude ochotnýhlasovať za X ak C bude hlasovať za Y. Obe rozhodnu-tia sa následne na potešenie B a C a sklamanie A pri-jali. Z tohto príkladu je teda zrejmé, že výhodná vý-mena hlasov je možná len vtedy, ak medzi jednotlivýmivoličmi existujú rozdiely v intenzite preferencií. Akby bol totiž úžitok pre B z prijatia rozhodnutia Y 400alebo menej, B by s výmenou hlasov nesúhlasil, pre-tože by s prijatím X stratil rovnaké množstvo uži-točnosti ako by získal prijatím Y.

Kritici Logrollingu sa vo svojej argumentáciizameriavajú v rámci nášho príkladu na situáciu jed-notlivca A, ktorého vidia ako poškodeného. Pravdouvšak je, že prijatím daného rozhodnutia získajú B a Cpodstatne viac ako A stratí, čo znamená, že sa spolo-čenský blahobyt neznižuje, ale naopak zvyšuje. Takátosituácia však nemusí byť pravidlom, čo kritikovLogrollingu významne posilňuje. Ďalším dôležitýmargumentom kritikov Logrollingu je totiž tá skutoč-nosť, že sa jeho použitím môžu významne zvýšiť vý-daje daného štátu, pričom daňové zaťaženie sa môžejeho prostredníctvom presunúť na iných, resp. aj natých, ktorí z konkrétneho rozhodnutia nebudú maťžiadny úžitok, či dokonca im z neho hrozí aj strata. Na-priek tomu sa pri dostatočnej spoločenskej kontrole,ktorá je ďalším dôležitým predpokladom efektívnejverejnej politiky dá predpokladať, že k takýmto situá-

ciám bude dochádzať len zriedkavo, a preto možnoLogrolling ako jeden z osobitných indikátorov verejnejpolitiky chápať viac menej pozitívne. Aj preto možnojeho dôslednejší výskum v rámci verejnej politiky a toči už ako vedeckej disciplíny alebo spoločenskej praxepovažovať za jej novú výzvu.

ZÁVER

Spätná väzba, resp. vyhodnocovanie a teda tzv. eva-luácia verejnej politiky, je jednou z najdôležitejšíchsekvencií realizácie verejnej politiky. V tejto súvislostije však veľmi dôležité si uvedomiť, že samotné voľby,nie sú jediným spôsobom ako zisťovať aktuálne pre-ferencie vo verejnej politike v demokratických spoloč-nostiach. Alternatívu nám ponúkajú aj tzv. osobitnéindikátory preferencií - Verejná mienka, Exit a hlas,resp. Logrolling, ktorých stručná charakteristika bolipredmetom predloženého príspevku. Ich dôslednejšiepoznanie a častejšie skúmanie aj v rámci politickejpraxe v jednotlivých demokratických krajinách, môžepodľa nášho názoru viesť k výraznému zvýšeniu kva-lity a efektívnosti realizovaných verejných politík,v zmysle dosahovania verejného blaha.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. JOHNSON, D. B. (1997): Teória verejnej voľby -

Úvod do novej politickej vedy. Bratislava: Sofa.2. KLUS, M. (2007): Verejná politika - Priestor, Efek-

tívnosť, Nástroje, Nové výzvy. Sládkovičovo: Vysokáškola v Sládkovičove.

3. KLUS, M. (2008): Aktéri verejnej politiky - Štruk-turalizácia, Voľba. Banská Bystrica: Fakulta poli-tických vied a medzinárodných vzťahov UMB.

4. SARTORI, G. (1993): Teória demokracie. Bra-tislava: Archa.


29

ADDRESS & ©doc. PhDr. Martin KLUS, PhD.Katedra verejnej politiky a verejnej ekonomikyFakulta verejnej politiky a verejnej správyVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

ÚVOD

Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovenskupriniesol vývoj za posledných 20 rokov rad spoločen-ských a ekonomických zmien. Proces demokratizáciea decentralizácie sa odrazil vo zvýšenej miere kompe-tencií a zodpovednosti územnej samosprávy ako neod-deliteľnej súčasti verejnej správy. Územná samosprávavykonáva svoju činnosť hlavne v mene občana, ktorýtrvalo žije na území, ktoré je spravované príslušnousamosprávou. V prospech občana plní samosprávaúlohy, zverené do jej pôsobnosti v zmysle zákona, tzv.povinné úlohy, a zároveň plní úlohy, na ktorých sa obča-nia príslušnej samosprávy dohodnú, tzv. dobrovoľnéúlohy.

Územná samospráva má dve alebo i viac úrovní,t. j. miestnu (obce, mestá) a regionálnu (vyššie územnécelky) [6]. Každá úroveň má svoje kompetencie, ktorévykonáva len v samosprávnej, t. j. originálnej pôsob-nosti bez zasahovania zvonku. Pri zabezpečovaní pre-neseného alebo delegovaného výkonu pôsobnosti štátnejsprávy sa každá úroveň riadi nariadeniami štátnej sprá-vy. V príspevku bude pozornosť venovaná regionálnejsamospráve, dôležitej súčasti územnej samosprávy.

POSTAVENIE SAMOSPRÁVY

V odbornej literatúre, ako aj v praxi, sa môžemestretnúť s rôznymi prístupmi a definíciami samosprá-vy. Samosprávu možno definovať ako: „vzťah štátua občana, štátu a spoločnosti, štátu a jeho teritoriál-nych častí - regiónov a obcí“ ( H a m a l o v á - Ž á r s k a1992: 7). M. Ř e h ů ř e k charakterizuje samosprávu čiuž územnú (miestnu) alebo záujmovú (skupinovú) ako„významný faktor demokratizmu občianskej spoločnostia inherentnú súčasť decentralizovanej verejnej správy“( Ř e h ů ř e k 1997: 79).

Samospráva vo verejnej správe predstavuje výkonnépôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života zapomoci prostriedkov neštátneho charakteru. Vzhľadomna povahu mocenskej podstaty štátnej správy, samo-správu nemožno stotožňovať so štátnou správou. Avšak,štátna správa sa spolu so samosprávou podieľa na jejúlohách a má zodpovednosť za realizáciu verejnýchzáležitostí.

Samosprávu možno chápať ako činnosť riadiacehocharakteru, pretože samospráva nepredstavuje len vý-kon, ale súčasne a hlavne tvorbu samosprávnej mociv medziach platného práva. Samospráva si tak v značnej

30


REGIONÁLNA SAMOSPRÁVA AKO DÔLEŽITÁ SÚČASŤÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY SR

Regional Administration as Integral Part of Territorial Administrationof Slovak Republic

Eleonóra KOVÁČOVÁSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Príspevok pojednáva o regionálnej samospráve ako dôležitej súčasti územnej samosprávy Slovenskejrepubliky. Vzhľadom na špecifickosť historicko-kultúrneho a geopolitického vývoja, centrom pozornosti sa stávapredovšetkým spôsob usporiadania centrálno-lokálnych vzťahov. Regionálna samospráva môže naplniť svoje cieleiba vtedy, ak bude mať možnosť rozvíjať sa v demokratických podmienkach právneho štátu, v podmienkachotvorenej politiky centrálnej vlády, ktorá je postavená na demokratických mechanizmoch vládnutia, a nepochybneaj v podmienkach občianskej politickej kultúry.

Kľúčové slová: územná samospráva - regionálna samospráva - decentralizácia - kompetencie - modernizácia

ABSTRACT: The paper is focused on regional administration issues, which we consider as an integral part ofterritorial administration of the Slovak Republic. Regarding to specific historical, cultural and geopoliticaldevelopment in the Central European area, central-local relations organisation draw our attention. Although wecould register attempts to disvalue self-governments in comparison with national or supranational levels ofgoverning, these are mostly based on a very limited articulation and do not refer to even theoretically defined roleof the hierarchical emplacement of self-governments in political systems of the democratic countries, characterizedby a high level of heterogeneity and autonomy. Therefore a regional self-government should fulfil its main aimonly within the environment, based on open and democratic central government policy and civic culture.

Key words: territorial administration - regional administration - decentralisation - competences - modernisation

miere sama určuje svoje ciele na ich dosiahnutie.Regulačné prvky sú tu zastúpené analogicky. Pri ichuplatňovaní vo vzájomnej kombinácii prevláda po-zitívne obsahové zameranie samosprávnej činnosti( Š k u l t é t y 1997). Zmyslom samosprávy, rovnako akoštátnej správy, je udržanie alebo obnovenie žiaducehostavu, avšak pri realizácii samosprávnych právomocí.

REGIONÁLNA SAMOSPRÁVAA JEJ CHARAKTERISTICKÉ ČRTY

V snahe dosiahnuť rovnovážne hospodárne uspo-riadanie Slovenskej republiky ako celku, je potrebnévenovať pozornosť jednotlivým regiónom s ich kon-krétnymi potrebami a požiadavkami. Netreba všakzabúdať ani na neproporcionálne rozvrhnutý ekono-mický rast na území Slovenska, kde rozdiely medzijednotlivými regiónmi sú výrazné. V tejto súvislostimožno poukázať na čerpanie finančných prostriedkovz eurofondov, čím sa ponúkajú šance na redukciu súčas-ných regionálnych disparít. Jednou z deklarovanýchdôležitých úloh Európskej únie je poskytovať pomoczaostávajúcim regiónom svojou štrukturálnou politi-kou. Predovšetkým sa jedná o znižovanie rozdielovmedzi regiónmi a prispievať tak k ich harmonickémua vyváženému rozvoju. Problematika regionálnychrozdielov tiež závisí od spôsobu vymedzenia regiónov- t. j. regionalizácia, ktorá pri nesprávnom prerozdeľo-vaní implementačných kompetencií vo verejnej správevedie k štatistickému skresľovaniu výsledných regio-nálnych rozdielov, resp. disparít.

V podmienkach Slovenskej republiky, základomregionálnej úrovne samosprávy sú vyššie územnécelky. Vyšší územný celok je samostatný územný samo-správny a správny celok Slovenskej republiky. Konšti-tuovanie bolo determinované viacerými faktormi( N e u b a u e r o v á 2003). Skúsenosti z pôsobenianeúplného modelu územnej verejnej správy jedno-značne potvrdzujú, že absencia samosprávy vyššíchúzemných celkov brzdila racionálnu deľbu funkciísprávy vecí verejných medzi štátnou správou a územ-nou samosprávou, podporovala byrokraciu, zvyšova-la nákladovosť, čo v žiadnom prípade neprispievalok efektívnej a účinnej verejnej správe. Bez existencievyšších územných celkov nemožno začať budovaťsamosprávu na regionálnej úrovni, ktorá sa odvíja odendogénnych faktorov rastu. Politika na regionál-nej úrovni predpokladá i existenciu inštitúcií, ktorémajú právo a schopnosť na vlastnú zodpovednosťa v prospech obyvateľov územných celkov spravovaťpodstatnú časť záležitostí verejného záujmu. Vzniksamosprávy vyšších územných celkov je upravené ajv Ústave SR, ktorá predpokladá existenciu vyššíchúzemných celkov na základe osobitného zákona [6].Existenciu a reálne fungovanie vyšších územnýchcelkov potvrdzuje aj samotná história a skúsenosti.

Zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyššíchúzemných celkov (Zákon o samosprávnych krajoch)v znení neskorších predpisov, boli zriadené vyššie

územné celky ako reprezentanti vyššej regionálnejsamosprávnej úrovne. V zmysle uvedeného zákona bolocelkom zriadených 8 vyšších územných celkov - samo-správnych krajov:• Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bra-

tislave;• Trnavský samosprávny kraj so sídlom v Trnave;• Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Tren-

číne;• Nitriansky samosprávny kraj so sídlom v Nitre;• Žilinský samosprávny kraj so sídlom v Žiline;• Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom

v Banskej Bystrici;• Košický samosprávny kraj so sídlom v Košiciach;• Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove.

Územný obvod samosprávneho kraja je zhodnýs územným obvodom kraja. Územný obvod samo-správneho kraja je možné zmeniť len zákonom. Samo-správny kraj je právnická osoba, ktorá samostatne zapodmienok daných zákonom hospodári so svojím ma-jetkom a vlastnými príjmami, chráni a zabezpečujepráva a záujmy svojich obyvateľov. Vo veciach samo-správy mu možno ukladať povinnosti a obmedzenialen zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy.Samosprávny kraj pri výkone svojich kompetenciímôže používať vlastné symboly, ktorými sú erb, vlajkaa pečať.

Obyvateľom samosprávneho kraja je fyzická osoba,ktorá má trvalý pobyt v obci na území samosprávnehokraja (obyvateľom obce je aj osoba, ktorá nemá štátneobčianstvo Slovenskej republiky, ale má na území obcetrvalý pobyt - viď zákon o pobyte cudzincov). Obyva-teľ má právo voliť a byť volený do orgánov samo-správneho kraja, má právo hlasovať v miestnomreferende, zúčastňovať sa na rokovaniach zastupiteľ-stva samosprávneho kraja, a tiež má právo obracať sas podnetmi a sťažnosťami na orgány samosprávnehokraja.

Samosprávny kraj sa stará o všestranný rozvojsvojho územia a o potreby svojich obyvateľov; za-bezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho,ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samo-správneho kraja; obstaráva, prerokúva a schvaľujeúzemnoplánovacie podklady samosprávneho krajaa územné plány regiónov. Samosprávny kraj tiež vy-konáva investičnú a podnikateľskú činnosť v záujmerozvoja samosprávneho kraja a potrieb jeho oby-vateľov; zakladá, zrušuje a kontroluje právnické osoby,zriadené na plnenie úloh samosprávneho kraja. Utvárapodmienky na rozvoj výchovy a vzdelania na strednýchškolách; koordinuje rozvoj cestovného ruchu; ko-ordinuje rozvoj telesnej kultúry. Samosprávny kraj sapodieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viace-rých obcí na území samosprávneho kraja; rozvíjaspoluprácu s územnými celkami a s orgánmi inýchštátov; vykonáva ďalšie pôsobnosti stanovené osobit-nými zákonmi.

Samosprávny kraj financuje svoje potreby pre-

31

Eleonóra Kováčová: Regionálna samospráva ako dôležitá súčasť územnej samosprávy SR

32

dovšetkým z vlastných príjmov, dotácií, zo štátnehorozpočtu a z ďalších zdrojov. Rozpočty samosprávnychkrajov, rozpočtový proces a finančné vzťahy medzištátnym rozpočtom a rozpočtom samosprávneho krajaupravuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtovýchpravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplneníniektorých zákonov.

Majetok samosprávneho kraja tvoria nehnuteľnéa hnuteľné veci, vrátane finančných prostriedkov, akoaj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky, ktorésú vo vlastníctve samosprávneho kraja podľa zákonač. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkovv znení neskorších predpisov, alebo ktoré nado-budne samosprávny kraj do vlastníctva prechodomz majetku štátu na základe tohto zákona alebo osobit-ného zákona, alebo vlastnou činnosťou. Uvedený zákonč. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkovv znení neskorších predpisov upravuje podmienkynakladania s majetkom samosprávneho kraja.

Samosprávny kraj vykonáva svoju pôsobnosť pro-stredníctvom orgánov samosprávneho kraja - zastu-piteľstvo a predseda samosprávneho kraja - obligatórneorgány. Za predsedu a poslanca samosprávneho krajamôžu byť zvolené iba tie osoby, ktoré majú trvalý pobytv obci na území samosprávneho kraja.

Zastupiteľstvo samosprávneho kraja je zbor zloženýz poslancov samosprávneho kraja, zvolených v pria-mych, rovných a všeobecných voľbách tajným hlaso-vaním na obdobie 4-och rokov.1 Právo voliť majúobčania Slovenskej republiky a cudzinci, ktorí majútrvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samo-správneho kraja alebo majú trvalý pobyt vo vojenskomobvode, ktorý na účely volieb patrí do územia samo-správneho kraja, a v deň volieb dovŕšili vek 18 rokovživota. Podávanie kandidátnych listín, registráciu kan-didátov, priebeh hlasovania, zisťovania výsledku voliebupravuje zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánovsamosprávnych krajov a o doplnení Občianskehosúdneho poriadku.Zastupiteľstvo samosprávneho kraja sa:• uznáša sa na nariadeniach;• určuje zásady nakladania a hospodárenia s ma-

jetkom samosprávneho kraja;• schvaľuje program sociálneho, ekonomického a kul-

túrneho rozvoja samosprávneho kraja;• schvaľuje regionálne rozvojové programy, územno-

plánovacie podklady a územné plány regiónov;• schvaľuje rozpočet samosprávneho kraja a jeho

zmeny, kontroluje čerpanie rozpočtu, schvaľujezáverečný účet samosprávneho kraja;

• zriaďuje, ruší a kontroluje právnické osoby samo-správneho kraja na plnenie jeho úloh a vymenúvaich riaditeľov;

• na návrh predsedu volí a odvoláva z radu poslancovpodpredsedu samosprávneho kraja (ktorý zastupujepredsedu v rozsahu určenom zastupiteľstvom);

• rozhoduje o vyhlásení referenda;• rozhoduje o prijatí pôžičky, resp. úveru;• zriaďuje komisie a iné orgány zastupiteľstva, volí

a odvoláva ich predsedov, ako i ďalších členov;• schvaľuje dohody o medzinárodnej spolupráci,

o činnosti samosprávneho kraja, o členstve samo-správneho kraja v združeniach, schvaľuje združenieprostriedkov;

• volí a odvoláva na šesť rokov hlavného kontrolóra;• určuje odmeny poslancom;• zriaďuje úrad samosprávneho kraja a určuje jeho

organizačnú štruktúru;• schvaľuje rokovací poriadok zastupiteľstva.

Zasadnutie zastupiteľstva samosprávneho krajazvoláva predseda samosprávneho kraja, ktorý roko-vanie aj vedie. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potre-by, najmenej však raz za dva mesiace. Predseda zvolázasadnutie zastupiteľstva ak ho o to požiada aspoňtretina poslancov [7].

Zastupiteľstvo ako kolektívny orgán, ktorý rokujev zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prí-tomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Naprijatie uznesenia zastupiteľstva je potrebný súhlasnadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na pri-jatie všeobecne záväzného nariadenia samospráv-neho kraja je potrebný súhlas trojpätinovej väčšinyhlasov všetkých poslancov. Návrh všeobecne záväz-ného nariadenia sa musí ešte pred jeho prerokovanímv zastupiteľstve zverejniť, a to vyvesením návrhu na-riadenia na úradnej tabuli samosprávneho kraja a nainternetovej adrese najmenej 15 dní pred rokovanímzastupiteľstva. Odo dňa vyvesenia návrhu začína ply-núť 10 dňová lehota, v ktorej môžu fyzické aleboprávnické osoby uplatňovať pripomienky k návrhu.

Ak zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uzná-šať sa, v lehote do 14 dní predseda zvolá nové za-sadnutie. Ak zastupiteľstvo nevyhlási rokovanie zaneverejné, rokovanie je verejné. Ustanovujúce zasad-nutie novozvoleného zastupiteľstva zvoláva doterajšípredseda tak, aby sa konalo do 30 dní od vyhláseniavýsledkov volieb. Ustanovujúce zasadnutie novo-zvoleného zastupiteľstva vedie doterajší predseda dozloženia sľubu nového predsedu. Na prvom zasadnutízastupiteľstva skladá poslanec zastupiteľstva sľub, poktorom sa stáva členom zastupiteľstva samosprávnehokraja.

Poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja máprávo predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom ná-vrhy; interpelovať predsedu vo veciach jeho činnosti;požadovať vysvetlenie od osôb, ktoré sú štatutármiprávnických osôb, zriadených samosprávnym kra-jom; zúčastňuje sa kontrol, previerok a iných podaní,ktoré vybavujú orgány samosprávneho kraja. Poslanecsamosprávneho kraja je na druhej strane povinnýobhajovať záujmy samosprávneho kraja a jeho oby-


1 Počet poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja sa určuje nasledovne, a síce: 1 poslanec na 12 000–15 000 obyvateľov.

vateľov; zúčastňovať sa zasadnutí orgánov samo-správneho kraja, ktorých je členom; na žiadosť voličov,informovať ich o činnosti zastupiteľstva. Mandátposlanca zastupiteľstva samosprávneho kraja zanikázo štandardných dôvodov - napr. odmietnutím sľubu;uplynutím funkčného obdobia; vzdaním sa mandátu(písomným doručením úradu samosprávneho kraja);právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin; po-zbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právneúkony. Výnimkou je zmena trvalého pobytu mimoúzemia samosprávneho kraja, a v krajnom prípademandát poslanca zaniká jeho smrťou.

O dôležitých otázkach, ktoré sa týkajú regionálnejsamosprávy (alebo o to požiada 30 % oprávnenýchvoličov) môže zastupiteľstvo vyhlásiť referendum,ktoré sa musí vyhlásiť tak, aby sa uskutočnilo do 90dní od schválenia uznesenia. Výsledky referenda súplatné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica opráv-nených voličov, a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovič-nou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda.Zastupiteľstvo vyhlási výsledky referenda do 3 dníod doručenia zápisnice o výsledku referenda. Zastu-piteľstvo môže vyhlásiť referendum aj o odvolanípredsedu.

Predseda samosprávneho kraja je volený obyva-teľmi samosprávneho kraja v priamych voľbách naobdobie 4-och rokov. Predseda zastupuje samospráv-ny kraj navonok, je štatutárnym orgánom v majetko-voprávnych vzťahoch, pracovnoprávnych vzťahocha rozhoduje vo veciach, v ktorých zákon zveruje sa-mosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povin-nostiach fyzických a právnických osôb (je správnymorgánom) v oblasti verejnej správy okrem vecí, o kto-rých na jeho návrh rozhoduje organizačný útvarúradu, určený v organizačnom poriadku úradu [7].

Predsedu volia osoby s trvalým pobytom v obci,ktorá patrí do územia samosprávneho kraja na základevšeobecného, rovného, priameho volebného právatajným hlasovaním. Za predsedu môže byť zvolený ten,kto má právo voliť a v deň volieb dovŕšil vek 25 ro-kov života. Za predsedu je zvolený ten kandidát,ktorý v prvom kole volieb, konaných v zmysle zákonač. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnychkrajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku,získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Akv prvom kole ani jeden kandidát nezískal nadpolo-vičnú väčšinu platných hlasov, koná sa do 14 dní druhékolo volieb predsedu samosprávneho kraja. Do druhéhokola volieb postupujú dvaja kandidáti, ktorí získaliv prvom kole najväčší počet platných hlasov. V druhomkole je za predsedu zvolený ten kandidát, ktorý získalnajväčší počet platných hlasov (pri rovnosti hlasov sakonajú nové voľby).

Predseda samosprávneho kraja môže pozastaviťvýkon uznesenia, prijatého zastupiteľstvom, ak sa

domnieva, že toto uznesenie je v rozpore so zákonom,alebo je pre samosprávny kraj nevýhodné. Sistačnéprávo realizuje predseda tým spôsobom, že v lehotedo 3 dní od schválenia uznesenia v zastupiteľstve ne-podpíše toto uznesenie. Poslanci zastupiteľstva sa-mosprávneho kraja môžu v lehote do 2 mesiacov odjeho schválenia v zastupiteľstve, napriek použitémusistačnému právu predsedu, potvrdiť výkon uzneseniaak opätovne za toto uznesenie hlasuje kvalifikovanáväčšina - nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.Proti kvalifikovanému potvrdeniu výkonu uzneseniazastupiteľstva predseda nemôže využiť sistačné právo,a uznesenie sa aj napriek jeho nesúhlasu stáva platnýma vykonateľným.

V zásade platí, ak samosprávny kraj rozhoduje -jedná sa o pôsobnosť predsedu, a ak samosprávny krajschvaľuje - jedná sa o pôsobnosť zastupiteľstva.

Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonávasa v pracovnom pomere.2 Predseda samosprávnehokraja sa ujme funkcie zložením sľubu. Mandát pred-sedu samosprávneho kraja zaniká zo štandardnýchdôvodov - napr. uplynutím štvorročného funkčnéhoobdobia; odmietnutím sľubu; vzdaním sa mandátu(písomným doručením úradu samosprávneho kraja);právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin;pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právneúkony. Výnimkou je zmena trvalého pobytu mimoúzemia samosprávneho kraja, a v krajnom prípademandát poslanca zaniká jeho smrťou. Ďalšou výnimkouje vyhlásenie výsledku referenda, ktorým sa rozhodloo odvolaní predsedu samosprávneho kraja.

Kontrolu zákonnosti, účinnosti, hospodárnostia efektívnosti pri nakladaní s majetkom, majetkovýmiprávami samosprávneho kraja vykonáva hlavný kon-trolór samosprávneho kraja ako obligatórny orgán.Jeho kontrolná právomoc sa vzťahuje na úrad samo-správneho kraja, rozpočtové a príspevkové organizáciesamosprávneho kraja, na osoby, ktoré nakladajú a hos-podária s majetkom samosprávneho kraja a na osoby,ktorým boli poskytnuté z rozpočtu samosprávnehokraja finančné prostriedky. Pri výkone svojej kontrol-nej činnosti postupuje hlavný kontrolór podľa zákonač. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornomaudite.

Hlavného kontrolóra volí a odvoláva zastupiteľstvona obdobie šiestich rokov (funkčné obdobie začínadňom voľby). Na zvolenie hlavného kontrolóra jepotrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všet-kých poslancov. Uznesenie o voľbe ako aj o odvolaníhlavného kontrolóra, predseda samosprávneho krajanemôže napadnúť svojím sistačným právom. Zastu-piteľstvo ho môže zo zákona odvolať aj pred uplynu-tím funkčného obdobia.

Hlavný kontrolór je zamestnancom samosprávnehokraja. Predseda samosprávneho kraja je povinný so


33

2 Funkcia predsedu je nezlučiteľná s funkciou poslanca zastupiteľstva; člena alebo štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebopríspevkovej organizácie, zriadenej samosprávnym krajom; zamestnanca samosprávneho kraja, starostu obce, primátora mesta.

právomocí oprávnené spolupracovať a v medziachzákona sa združovať s inými miestnymi orgánmi nazabezpečovanie úloh spoločného záujmu.

Miestne a regionálne orgány môžu za podmienok,ktoré upravuje Európsky rámcový dohovor o cezhra-ničnej spolupráci, medzi územnými celkami aleboorgánmi spolupracovať s miestnymi orgánmi v inýchkrajinách.

Regionalizáciu krajín Európy podporuje aj Maas-trichtská dohoda, ktorá regióny chápe ako nevyhnutnéčlánky v štruktúre inštitúcií, podieľajúcich sa na roz-hodovacích procesoch a zároveň ako nástroje ochranyúzemnej identity proti rozmáhajúcej sa homogenizáciisveta.

Prijatá Európska charta regionálnej samosprávy 4

vo svojej preambule zdôrazňuje, že regionalizácia jeprejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecíverejných a vyjadruje tiež presvedčenie, že územnásamospráva vytvára efektívne riadenie, ktoré je obča-novi najbližšie.

Existujúce euroregióny a mikroregióny zatiaľ ne-ovplyvňujú územný, priestorový a regionálny rozvojprihraničného, medzinárodného partnerstva územnejsamosprávy rovnako účinne. Základným predpokla-dom úspechu je čo najväčší súlad záujmov zaangažo-vaných strán a podpora verejnej mienky.5

Medzi Slovenskou republikou a susednými kraji-nami došlo k dohode o otvorení ďalších hraničnýchprechodov a k rozvinutiu kooperačných aktivít so špe-cifickým lokálnym charakterom. Na Slovensku cha-rakterizujú situáciu prihraničných obcí a miest a cez-hraničných regiónov rôzne ekonomické prekážkya nerovnováha na vnútorných a vonkajších hraniciachEurópskej únie a Východnej Európy. K týmto veľkýmrozdielom dochádza priamo na hraniciach. Cieľom re-gionálne riadenej cezhraničnej spolupráce, vrátanepodpory národných štátov a európskych inštitúcií, jeprispievať k postupnému odstraňovaniu ekonomickýchnerovností a prekážok medzi susediacimi hraničnýmiobcami alebo mestami.

DECENTRALIZÁCIA ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

Decentralizácia priniesla územným samosprávamviac právomocí, ale na druhej strane aj viac zodpo-vednosti. Hlavným zámerom procesu decentralizáciebolo posilniť finančnú autonómiu územnej samosprá-vy, zvýšiť stabilitu jej príjmovej základne, zvýšiť tlakna efektívnejšie využívanie vlastných príjmov, a v ne-poslednom rade aj na prepojenosť rozsahu a kvalityslužieb, poskytovaných samosprávami s dopadom nadaňové zaťaženie obyvateľstva. V súčasnosti dispo-

34

zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnúzmluvu.3 Výkon funkcie hlavného kontrolóra zanikáštandardne, a síce: vzdaním sa funkcie (písomnýmdoručením úradu samosprávneho kraja); uplynutímfunkčného obdobia; právoplatným rozhodnutím súduo pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na práv-ne úkony; právoplatným odsúdením za úmyselnýtrestný čin. Vo výnimočných prípadoch, zastupiteľstvomôže hlavného kontrolóra odvolať z funkcie akporušuje svoje povinnosti, hrubo alebo opakovanezanedbáva svoje povinnosti a bol na túto skutočnosťminimálne raz písomne upozornený zastupiteľstvom,alebo uvedie nepravdivé údaje v čestnom vyhlá-sení pri nástupe do funkcie alebo v údajoch o svojichmajetkových pomeroch. Funkcia hlavného kontro-lóra môže zaniknúť i smrťou, resp. vyhlásením zamŕtveho.

Administratívne a organizačné veci zastupiteľstva,predsedu (aj výkon rozhodnutí predsedu) a ďalšíchorgánov, zriadených zastupiteľstvom, zabezpečujeúrad samosprávneho kraja. Úrad zriaďuje zastupiteľ-stvo a zároveň určuje aj počet a skladbu pracovnýchfunkcií pracovníkov úradu, ktorí sú zamestnancamisamosprávneho kraja. Prácu úradu riadi a organizujeriaditeľ úradu, ktorý za svoju činnosť zodpovedápriamo predsedovi samosprávneho kraja.

Komisie samosprávneho kraja zriaďuje uznesenímzastupiteľstvo ako poradné, iniciatívne a kontrolnéorgány (fakultatívne orgány). Komisie sa zriaďujúako stále alebo dočasné orgány zastupiteľstva. Samo-správny kraj musí mať mandátovú, finančnú komisiua komisie zriadené podľa osobitných zákonov. Člen-mi mandátovej komisie sú len poslanci zastupiteľstva.Komisie sa skladajú z poslancov zastupiteľstvaa z osôb, zvolených zastupiteľstvom. Predsedom kaž-dej komisie je poslanec, a poslanci tvoria v každejkomisii nadpolovičnú väčšinu členov. Zastupiteľstvourčuje komisiám úlohy a spôsob rokovania. Komisiesa schádzajú podľa potreby, spravidla však jedenkrátza mesiac.

Zákon o vyšších územných celkoch umožňujesamosprávnym krajom aj medzinárodnú spoluprácuv rozsahu jeho pôsobnosti. Samosprávny kraj má právostať sa členom medzinárodného združenia územnýchcelkov alebo územných orgánov. Dohoda o takejtospolupráci alebo členstvo v medzinárodnom združe-ní nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, zákonmi, čimedzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenskárepublika viazaná, a čo je dôležité - nesmie byť v roz-pore s verejným záujmom spoločnosti.

V článkoch Európskej charty miestnej samosprávyje zakotvené, že miestne orgány sú pri výkone svojich

3 Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná z funkciou predsedu samosprávneho kraja, poslanca zastupiteľstva, člena orgánu právnickejosoby, zriadenej alebo založenej samosprávnym krajom, ako aj s funkciou iného zamestnanca samosprávneho kraja podľa osobitného zákona.

4 V Slovenskej republike zatiaľ nebola ratifikovaná, ale konštituovaním zákona o samospráve vyšších územných celkov (zákon č. 302/2001Z. z.), ako aj zákona o podpore regionálneho rozvoja (zákon č. 539/2008 Z. z.) je regionálna samospráva v podmienkach SR upravená.

5 Medzi agilné euroregióny patria hlavne cezhraničné, ktoré boli vytvorené v spolupráci s poľskými, maďarskými a českými partnermi.


nujú obce a vyššie územné celky cca 70 % vlastnýmipríjmami, a cca 30 % príjmov samosprávy predstavujútransfery zo štátneho rozpočtu. Zmenou financovaniasamospráv sa tak zabezpečila stabilita príjmov, pretožesamosprávy už nie sú závislé od výsledkov kaž-doročného rokovania o štátnom rozpočte, a môžu plá-novať svoje výdavky na viac rokov dopredu.

Realizáciou ustanovení zákonov o fiškálnej decen-tralizácii sa Slovenská republika zaviazala dodržiavaťustanovenie článku 9 Európskej charty miestnej samo-správy o finančných zdrojoch miestnych orgánov. Po-mocou fiškálnej decentralizácie ako najdôležitejšejzložky modelu decentralizácie verejnej správy, sa po-darilo dosiahnuť reálnu hospodársku a finančnú ne-závislosť územnej samosprávy. Ďalším cieľom zostá-va: „zachovanie stability doteraz budovaného modeluverejnej správy a postupné dobudovanie komplexnéhosystému financovania kompetenčného vybavenia územ-ných samospráv“ ( B o š ň á k 2008: 22-23). Postupujú-cou decentralizáciou, samosprávy prevzali na sebaspolu s novými kompetenciami aj mnohé problémy,ktoré jednotlivé rezorty v predchádzajúcich obdobiachneriešili, a ktoré sú ešte vypuklejšie v dôsledku ne-dostatočného finančného pokrytia celého radu oblastí,za ktoré samospráva nesie zodpovednosť. Jedná sahlavne o ešte stále nedoriešený finančný a moderniza-čný dlh takmer vo všetkých oblastiach technickej a so-ciálnej infraštruktúry, dopravných systémov, nedorie-šené majetkovoprávne vzťahy, ktoré brzdia v miestnoma regionálnom rozvoji.

V záujme zabezpečenia dôslednej kontroly činnostisamosprávy zo strany občana ako reprezentanta moci, jedôležité vnímať aj konštituované prvky kontroly. Kon-trola je nevyhnutná na všetkých úrovniach riadenia.6

Verejná správa, ako cielená činnosť, zahŕňa kontroluako súčasť svojho pôsobenia, ale zároveň je aj predme-tom kontroly zo strany iných subjektov. Ústava pred-pokladá, že územná samospráva koná vo vlastnýchkompetenciách samostatne, nezávisle od štátu a pra-vidlá dozoru, príp. dohľadu, stanovuje zákon.

Vo veciach preneseného výkonu pôsobnosti štátnejsprávy, územná samospráva podlieha kontrole orgánomštátnej správy, ktorými sú - Najvyšší kontrolný úrad SRa Úrad vlády SR v oblasti preneseného výkonu pôsob-nosti štátnej správy; Ministerstvo financií SR, správnesúdy, prokuratúra vo veciach dodržiavania zákonnostiprávnych aktov; audit kontroly správnosti a úplnostiriadnej a mimoriadnej účtovnej uzávierky a kontrolyfinančnej a majetkovej situácie; kontrola vykonávanáverejným ochrancom práv vo veciach dodržiavania ľud-ských práv a slobôd.

Cieľom kontroly nie je škandalizovať zistené ne-dostatky, ale čo najskôr ich odstrániť. Dôraz sa pre-dovšetkým kladie na vnútornú kontrolu na úrovni obcí

a vyšších územných celkov, ktoré musia dbať na to,aby bola kontrola každodennou súčasťou výkonu ichriadenia, aby prispievala k ich dôveryhodnosti a trans-parentnosti. Kontrola by mala skutočne slúžiť na pouče-nie a prevenciu.

ZÁVER

V záujme regionálneho rozvoja je budovať takýekonomický a sociálny systém, ktorý smeruje k zvyšo-vaniu konkurencieschopnosti regiónov SR, a ktorýpodporuje a vyzdvihuje schopnosti regiónov, čo napo-máha udržaniu úspešných firiem. Cieľom je zamedziťrozmachu zaostávajúcich regiónov, v ktorých by pre-trvával ekonomický a sociálny úpadok. Regionálny rastmusí byť v súlade s princípmi trvalo udržateľnéhorozvoja, a tak prispievať k celkovému ekonomickému,sociálnemu a environmentálnemu rozmachu štátu akocelku.

Vývoj neustále napreduje, spoločnosť sa musíprispôsobovať novým podmienkam v závislosti odrozvoja demokracie, integračných snáh a globaliza-čných trendov. Rovnako je to aj s vývojom regionálnejsamosprávy na Slovensku, ktorá prekonala zásadnúkompetenčnú a fiškálnu decentralizáciu, čo vyvolalopotrebu stabilizácie, ktorá by viedla k zvýšeniu kvalitya efektívnosti v činnosti územnej samosprávy, ako ajv poskytovaní verejných služieb občanom.

Samosprávne kraje vstúpili v roku 2010 v poradíuž do tretieho štvorročného volebného obdobia, ktoréje veľkou zodpovednosťou voči občanom, ktorí imzverili svoju dôveru v spravodlivé a efektívne rozho-dovanie v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v školstve,v kultúre či regionálnej doprave. Pozornosť Slovenskejrepubliky, jej regiónov, ale aj miest a obcí musí byťzameraná na čerpanie eurofondov do roku 2013. Alfoua omegou musia byť konkrétne aktivity, ktoré budúzavŕšené prezentáciou kvalitných projektov a čerpa-ním prostriedkov z európskych fondov. Avšak, v tomtoprípade nepriateľom nie je stranícka politická opo-zícia či kritici, ale čas, ktorý hrá v náš neprospech. Užlen do roku 2013 má Slovensko možnosť využiť jednuz mála finančných výhod nášho členstva v spoločenstveregiónov, a to je zároveň aj výzva pre novozvolenýcheurópskych politikov.


1. BOŠŇÁK, Š. (2008): Presadzovanie záujmova cieľov miest. Verejná správa, 63, č. 14, s. 22-23.

2. HAMALOVÁ, M. - ŽÁRSKA, E. (1992): Straté-gia samosprávnych územných celkov. Bratislava:Národnohospodárska fakulta EU.

35


6 Pri výkone kontroly je potrebné stanoviť cieľ kontroly, určiť kontrolné kritériá, meradlá alebo štandardy, v ďalšom kroku sa identifikujúodchýlky od požadovaného stavu, ktoré sa následne analyzujú. Následne na to sa prijmú nápravné opatrenia na odstránenie odchýlok,a posledným krokom je samotná realizácia prijatého opatrenia.

3. NEUBAUEROVÁ, E. (2003): Finančné aspektydecentralizácie verejnej správy. Bratislava: Eko-nóm.

4. ŘEHŮŘEK, M. (1997): Právo účasti občanov naspráve vecí verejných. Bratislava: Veda.

5. ŠKULTÉTY, P. (1997): Základy miestnej správy.Bratislava: VO PF UK.

6. Ústava Slovenskej republiky7. Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve

vyšších územných celkov8. Zákon NR SR č. 303/2001 Z. z. o voľbách do

orgánov samosprávnych krajov a o doplneníObčianskeho súdneho poriadku

9. Zákon NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode pôsob-nosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššieúzemné celky v znení neskorších predpisov (malýkompetenčný zákon)

10. Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územ-ných celkov v znení neskorších predpisov

11. Zákon NR SR č. 502/2001 Z. z. o finančnej kon-trole a vnútornom audite

12. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidláchúzemnej samosprávy a o zmene a doplnení nie-ktorých zákonov

13. Zákon NR SR č. 539/2008 Z. z. o podpore re-gionálneho rozvoja

36

ADDRESS & ©PhDr. Eleonóra KOVÁČOVÁ, PhD.Katedra verejnej správyFakulta verejnej politiky a verejnej správyVysoká škola v SládkovičoveFučíkova ul. č. 269, 925 21 SládkovičovoSlovak Republic


ÚVOD

Rodová rovnosť je základnou hodnotou demokra-tickej spoločnosti. Vo väčšine vyspelých krajín celéhosveta, vrátane Slovenska, je rovnosť medzi ženamia mužmi jedným zo základných práv a atribútov so-ciálnej spravodlivosti. Potreba posilňovania rodovejrovnosti sa prejavuje najvýraznejšie v oblasti práce.Zamestnanosť žien sa pohybuje výrazne pod úrovňoumiery zamestnanosti mužov. Ženy majú vyššiu neza-mestnanosť a hlavne trpia vyššou dlhodobou nezamest-nanosťou. Rovnako majú v porovnaní s mužmi ne-odôvodniteľne nižšie mzdy a sú neprimerane málozastúpené v riadiacich a manažérskych pozíciách.Vniesť do organizácie integrovaný rodový prístup sivyžaduje čas a vynaloženie úsilia. Ide o uplatňovaniegender mainstreamingu. Vedúci pracovníci musiazaradiť tento projekt do každodenného života, presnetak, ako musia zohľadniť možnosti a rozpočtové ob-medzenia vo všetkých oblastiach rozhodovania. Ne-vyhnutnou etapou k tomu je tvorba podrobnýchštatistických údajov členených podľa pohlavia vovšetkých oblastiach.

Súdnictvo spadá pod štátnu správu a tá je doménoužien. Táto oblasť je zrejme jedinou z oblastí, v ktorejrozhodujúcu funkciu zastávajú práve ženy. Vychádzamez nášho výskumu, v ktorom sme zistili, že funkciuriaditeľa, predsedu súdu a sudcov zastávajú v obrov-

skej prevahe ženy. Najvyšší počet žien pracuje právev administratíve a našim cieľom je zistiť, či sa zamest-nankyne a zamestnanci súdov necítia diskriminova-ní kvôli pohlaviu na svojom pracovisku, či poznajúproblematiku rodovej rovnosti a či majú pocit, že je ichpracovisko prefeminizované.

1. ANALÝZA STAVU RODOVEJ ROVNOSTINA SÚDOCH V TRENČIANSKOM KRAJI

Podľa Súhrnnej správy o stave rodovej rovnostina Slovensku za rok 2008 je medzi zamestnancamiverejného sektora výrazne viac žien ako mužov [4].Ženy najčastejšie pracujú ako administratívne za-mestnankyne. Typickým príkladom tejto nerovnostirodov na pracovisku sú súdy. V našom príspevku smesa zamerali na súdy v Trenčianskom kraji. Na všet-kých okresných súdoch v kraji je viac ako 80 % po-diel žien - zamestnankýň (obr. č. 1). Súhrnne je to85,71 % žien, za jednotlivé súdy: OS Trenčín -86,86 %, OS Nové Mesto n/V - 80 %, OS Partizánske- 80 %, OS Považská Bystrica - 85,96 %, OS Prie-vidza - 90,32 %, OS 85,71 % žien. Na Krajskom súdev TN pracuje 89 žien a 38 mužov, teda zastúpeniežien je tu 70%. Tieto výsledky svedčia o absolútnejprevahe žien na súdoch v Trenčianskom kraji. Eštezaujímavejšie sú informácie o štruktúre zamestnan-cov súdov na postoch predsedu a riaditeľa. Vo všetkých

37


STAV RODOVEJ ROVNOSTI NA SÚDOCH V TRENČIANSKOM KRAJI

State of Gender Equality in Courts of Trenčín Region

Alena PAULIČKOVÁ - Zuzana POKŠAJOVÁSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Cieľom príspevku bolo získanie informácií o znalostiach, postojoch a názoroch zamestnancovokresných súdov v Trenčianskom kraji v oblasti rodovej rovnosti, jej dodržiavania a porušovania. Štatistické údajeo štruktúre zamestnancov a vekovej štruktúre zamestnancov a sudcov sme získali na základe získaných informá-cií z jednotlivých súdov. Pre výskum sme využili metódu dotazníku, pričom oslovených bolo 80 respondentov.Návratnosť dotazníku bola 75 %, resp. odpovedalo 50 žien a 10 mužov, zamestnancov súdov bez ohľadu na ichpozíciu.

Kľúčové slová: rodová rovnosť - gender mainstreaming - súdy - Trenčiansky kraj

ABSTRACT: The aim of the work was to obtain information of knowledge, attitudes and opinions of employeesof district courts in Trenčín region concerning gender equality, and respect for its violation. Statistical data on theage structure of staff and workers and judges we have obtained on the basis of information from various courts.The research method we used was a questionnaire with 80 respondents. The return of the questionnaire was 75 %,respectively 50 women and 10 men answered, all of them were employees of the courts regardless of theirposition.

Key words: gender equality - gender mainstreaming - courts - Trenčín Region

prípadoch zastávajú tieto posty na okresných súdochženy. Túto štatistiku „kazí“ predseda Krajského súduv TN, ktorý ako jediný muž zastáva túto funkciuv Trenčianskom kraji.

Z údajov získaných z jednotlivých okresných súdovvyplýva, že rodová nerovnosť sa prejavuje i v pozíciáchsudcov v Trenčianskom kraji. Podľa rôznych štatistíkby sme sa mohli domnievať, že sudcovský talár obliekaviac mužov ako žien, no opak je pravdou. V tomto kraji

vykonáva funkciu sudcu až 70,13 % žien, za jednot-livé okresné súdy je to: OS Trenčín - 70,37 %, OSNMn/V - 63,64 %, OS Partizánske - 80 %, OS PB -58,33 %, OS Prievidza 76,47 %, OS Bánovce nadBebravou - 80 % (obr. č. 2). Opäť najvyšší počet sud-cov - mužov zamestnáva Krajský súd Trenčín, je to41,94 % mužov. Funkcia sudcu je jedna z mála zamest-naní, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní vo verejnomživote, pričom najviac postov zastávajú ženy.

38

Alena Pauličková - Zuzana Pokšajová: Stav rodovej rovnosti na súdoch v Trenčianskom kraji

Obr. č. 1: Počet mužov a žien na okresných súdoch v TN kraji.

Zdroj: Autori (2010).

Obr. č. 2: Počet sudcov a sudkýň na okresných súdoch.


Sudcov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrhSúdnej rady SR. Vymenúva ich bez časového ob-medzenia. Za sudcu môže byť vymenovaný občan SR,ktorý okrem iného, musí v deň vymenovania dosiahnuťvek 30 rokov. Veková štruktúra sudcov na okresnýchsúdoch v TN kraji je zobrazená v grafe (obr. č. 3). Nasúdoch pracuje 59 žien a 23 mužov vo funkcii sudcu.Až 41 % žien a 61 % mužov dosahuje vek od 30 do

40 rokov. 32 % žien a 26 % mužov je vo veku od 41 do50 rokov. A vek od 51 do 60 rokov dosahuje rovnako13 % žien a 13 % mužov. Vek nad 61 rokov majú trisudkyne, čo tvorí necelých 5 % žien. Zaujímavé je, žena okresných súdoch v kraji dosahuje vek do 40 rokovtakmer polovica sudcov a sudkýň, zatiaľ čo na Krajskomsúde TN ani jeden. Dokonca tam pôsobí takmer 32 %sudcov nad 61 rokov, viď graf (obr. č. 4).


39

Obr. č. 3: Veková štruktúra sudcov na okresných súdoch v Trenčianskom kraji v roku 2010.


Obr. č. 4: Veková štruktúra sudcov na Krajskom súde v Trenčíne v roku 2010.


Zvolili sme metódu dotazníka. Jeho cieľom bolozískanie informácií o znalostiach, postojoch a názorochzamestnancov okresných súdov v Trenčianskom krajiv oblasti rodovej rovnosti, jej dodržiavania a poru-šovania. Štatistické údaje o štruktúre zamestnancova vekovej štruktúre zamestnancov a sudcov sme získalina základe informácií z jednotlivých súdov. Pre získanieinformácií o štruktúre zamestnancov a vekovej štruk-

túre všetkých zamestnancov a sudcov sme oslovilivšetky súdy pôsobiace v Trenčianskom kraji, kon-krétne: Okresný súd Trenčín, Okresný súd Nové Mestonad Váhom, Okresný súd Partizánske, Okresný súdPovažská Bystrica, Okresný súd Prievidza, Okresnýsúd Bánovce nad Bebravou, Krajský súd Trenčín.Informácie nám poskytli všetky oslovené súdy. Dotaz-níkom, ohľadom získania informácií o znalostiach,

postojoch a názoroch zamestnancov súdov, bolo oslo-vených 80 respondentov, zamestnancov okresnýchsúdov a Krajského súdu v TN kraji, bez ohľadu na pozí-

ciu, ktorú zastávajú. Dotazník vyplnilo 60 responden-tov, teda návratnosť dotazníka je 75 %. Zloženie skú-maného súboru dokumentuje obr. č. 5 a obr. č. 6.

40


Obr. č. 5: Zloženie skúmaného súboru podľa pohlavia.


Obr. č. 6: Zloženie skúmaného súboru podľa veku.


2 VÝSLEDKY VÝSKUMU

Otázka č. 1: Viete vymenovať aspoň 2 právne pred-pisy, normy, zákony, ktoré sa zaoberajú otázkou rodovejrovnosti?

Cieľom otázky č. 1 bolo zistiť, či zamestnanci súdovovládajú legislatívnu úpravu, ktorá sa vzťahuje naoblasť rodovej rovnosti. Z výsledkov vyplýva, že väč-šina opýtaných nepozná ani jeden právny predpis z tejtooblasti (tab. č. 1).

41


V prípade kladnej odpovede mali respondentinapísať príklady takejto úpravy. Ženy vo väčšine prí-padov uvádzali Ústavu SR a Zákonník práce. U mužovsme sa stretli aj s odpoveďou, že takýmto právnympredpisom je aj Antidiskriminačný zákon, čo je samo-zrejme správna odpoveď.

Otázka č. 2: Cítili ste sa niekedy na pracoviskudiskriminovaní kvôli pohlaviu?

Diskriminácia na pracovisku je veľmi citlivá téma.Stále v nás pretrváva stereotyp, kedy porušovanienašich práv tajíme, alebo sa s ním len veľmi ťažkozdôverujeme. Z dotazníku vyplýva, že takmer tretinažien sa na svojom pracovisku niekedy cítila diskrimi-novaná z dôvodu svojho pohlavia, ale na podotázku,v ktorej sme ich žiadali, aby uviedli situáciu, kedy došlok diskriminácii, neodpovedala žiadna z nich. Otázkanebola konkretizovaná na súd ako pracovisko, ale napracovisko všeobecne. Čiže pocit diskriminácie mohlirespondenti zažiť počas výkonu predošlého zamestna-nia. Rovnako ako u žien, tak i u mužov, sa takmertretina opýtaných cítila v súčasnom alebo predošlomzamestnaní diskriminovaná z dôvodu pohlavia. Bo-hužiaľ, ani v tomto prípade neuviedli konkrétne si-tuácie.

Otázka č. 3: Viete vymenovať aspoň 2 inštitúcie,na ktoré sa môže dirkriminovaný človek obrátiť?

Takmer polovica opýtaných nevedela odpovedať naotázku, či poznajú aspoň 2 inštipúcie zaoberajúce sadiskrimináciou. Ako príklad uvádzali najmä Inšpekto-rát práce, podanie žaloby na súd, verejného ochrancupráv a pod. Iba jeden respondent uviedol svojho zamest-návateľa ako inštitúciu, ktorá by sa mala zaoberať jehodiskrimináciou, čo bola, samozrejme, rovnako správnaodpoveď. Neznalosť polovice opýtaných hodnotímeskôr ako nezáujem o danú tému, pretože ľudia sa väčši-nou riadia heslom: „Nehas, čo nepáli.“

Otázka č. 4: Viete, čím sa zaoberá „gender main-streaming“?

Gender mainstreaming je integrovaným rodovýmprístupom na dosiahnutie rovnosti príležitostí žiena mužov. Vyžaduje zaangažovanosť organizácie akocelku, napr. by sa v podnikoch mohla podporovať úpra-va pracovného času tak zamestnancov, ako aj zamest-nankýň s vyšším využívaním čiastočného pracovnéhoúväzku alebo flexibilného pracovného času. Iba 5 res-pondentov zo 60 vedelo odpovedať, čo znamená „gen-der mainstreaming“ (tab. č. 2).

Tab. č. 1: Vyhodnotenie otázky č. 1.

Číslo Áno Nie Neviemotázky Respondenti Absolútna Relatívna Absolútna Relatívna Absolútna Relatívna

početnosť početnosť početnosť početnosť početnosť početnosťŽeny 22 44 % 29 58 % 1 2 %

1 Muži 5 50 % 5 50 % 0 0 %Spolu 25 42 % 34 56 % 1 2 %





4 Muži 2 20 % 8 80 % 0 0 %Spolu 5 8 % 55 92 % 0 0 %


Na našu doplňujúcu otázku, odkiaľ tento pojempoznajú, nám všetci povedali, že si ho vydedukovaliz anglického jazyka. Pojem gender mainstreaming sapo prvýkrát objavil už v roku 1985 na Konferencii OSNo ženách, ktorá sa konala v Nairobi. Ide o politikuzvyšovania aktívnej účasti žien v zamestnaniach a týmsa stáva gender mainstreaming nevyhnutnou zložkoudosahovania rodovej rovnosti. Obsah gender main-streamingu predstavuje najmä rovnakú ekonomickúnezávislosť pre ženy a pre mužov, zosúladenie súkrom-

ného rodinného a pracovného života, rovnaké zastú-penie v rozhodovacích procesoch, boj proti rodovopodmienenému násiliu a odstraňovanie rodovýchstereotypov [2].

Otázka č. 5: Stretli ste sa niekedy s knihou, publi-káciou alebo článkom o rodovej rovnosti?

Zo 60 opýtaných respondentov sa 37 (z toho 31 žiena 6 mužov) už v živote stretlo s knihou, publikácioualebo článkom z oblasti rodovej rovnosti. Na podotáz-

ku, aby uviedli, kde sa o tejto téme dočítali, nám všetciodpovedali, že v článkoch v novinách alebo na interne-te. Len pre zaujímavosť uvádzame, že pri zadaní hesla„rodová rovnosť“ do najpoužívanejšieho vyhľadávačana Slovensku, nám vyšlo takmer 50 tisíc odkazov.

Otázka č. 6: Stretli ste sa vo svojom živote s ná-silím (fyzickým i psychickým) páchaným na ženách?

Až 74 % respondentiek (obr. č. 7a) a 70 % respon-dentov (obr. č. 7b) sa v živote stretlo s násilím pá-chaným na ženách.

42


Obr. 7a, 7b: Vyhodnotenie otázky č. 6.


V západných krajinách sa skúmajú aspekty vznikudomáceho násilia už vyše 30 rokov. Na Slovensku sado roku 1989 o tomto probléme“mlčalo“. V minulomrežime sa problematika násilia na ženách tabuizovalaa uzatvárala do intimity rodinného prostredia, pripo-jilo sa k tomu ešte embargo na zverejňovanie nega-tívnych spoločenských javov [1]. V podotázke sme sapýtali, či v danej situácii respondenti zasiahli. Ne-dostali sme jednoznačné odpovede, iba odpovede typu„preberali sme to“.

Otázka č. 7: Myslíte si, že na Vašom súde je rov-nomerné zastúpenie žien a mužov?

Na okresných súdoch v Trenčianskom kraji pra-cuje 364 zamestnancov, z toho 312 žien a 52 mužov(relatívna početnosť: 86 % žien a 14 % mužov). Tak-mer 100 % respondentov si uvedomuje túto rodovúnerovnosť. V podotázke sme sa pýtali, na akom od-delení je najviac badateľný tento rozdiel. Vo väčšineodpovedí, takmer 90 % bola zmienená správa súdu

(10 odpovedí), dedičské oddelenie (3 odpovede), ob-čiansko-právne oddelenie (3 odpovede).

Otázka č. 8: Myslíte si, že sú ženy a muži na Vašomsúde rovnomerne odmeňovaní za rovnako vykonanúprácu?

Zamestnanci okresných súdov sú odmeňovaní v sú-lade so Zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službeZákonom č. 207/2003 o verejnej službe v znení neskor-ších predpisov. Vyplývajúc z týchto zákonov, sú zamest-nanci rozdelení podľa výšky dosiahnutého vzdelaniaa odpracovaných rokoch do mzdových taríf. To zna-mená, že za rovnako vykonanú prácu by mali byť mužiaj ženy odmeňovaní rovnomerne. Z odpovedí naotázku, či si zamestnanci súdov myslia, že sú odme-ňovaní rovnomerne a spravodlivo, vyplýva, že tak-mer polovica žien si nie je istá, či je to tak. U mužovnastala opačná situácia, kedy až 80 % z opýtanýchpredpokladá, že sú odmeňovaní rovnako ako ženy(tab. č. 3).




4 Muži 2 20 % 8 80 % 0 0 %Spolu 5 8 % 55 92 % 0 0 %


Otázka odmeňovania je veľmi citlivá. Pokiaľ mázamestnanec podozrenie, že jeho kolega opačnéhopohlavia dostáva za rovnako vykonanú prácu vyššieohodnotenie, je možné predpokladať, že ide o diskri-mináciu z dôvodu pohlavia a je dôležité, aby sa v tomtoprípade obrátil na svojho zamestnávateľa, príp. naďalšie orgány zaoberajúce sa diskrimináciou.

Otázka č. 9: Viete vysvetliť, čo znamená „mobbing“alebo „bossing“?

Mobbing a bossing sú pojmy, ktoré sa po prvýkrátpoužili už v roku 1982. Označujú podobné situácie,ktoré nastávajú na pracovisku. Mobbing je označenímpre skupinové správanie, ktorého cieľom je, obraznepovedané, „vyštvať“ zamestnanca gradujúcim zneprí-jemňovaním jeho pracovnej situácie. Vyskytuje sa na-jčastejšie medzi rovnako postavenými zamestnancami.Bossing predstavuje tiež formu šikany na pracovisku,ale tentokrát zo strany nadriadeného k podriadenému,príp. podriadeným [2]. Na každom pracovisku sa občasvyskytnú situácie, kedy sa názory ľudí rôznia, z časuna čas niekomu „prasknú nervy“. Sú to bežné stavya nikomu dlhodobejšie neuškodia, pokiaľ sú skôr vý-nimkou ako pravidelne sa opakujúcim javom. Takmer83 % opýtaných nevedelo vysvetliť ani jeden z týchtopojmov. Zvyšok sa domnieval, že bossing má niečospoločné s nadriadenosťou. Iba 4 zo 60 opýtanýchvedeli správne vysvetliť oba pojmy. Polovica respon-dentov, ktorí nevedeli odpovedať, však uviedli, že sas obidvomi pojmami už v živote stretli, len si nevediaspomenúť pri akej príležitosti.

Otázka č. 10: Máte pocit, že sa na rozhodovacíchprocesoch vo verejnom živote podieľajú viac mužiako ženy?

Na otázku, či sa na rozhodovacích procesoch voverejnom živote podieľajú vo väčšej miere muži akoženy, sme dostali takmer opačné odpovede u mužov akou žien. Až 76 % opýtaných žien si myslí, že je to pravdaa na druhej strane, až 60 % mužov s týmto tvrdenímnesúhlasí. V prípade kladnej odpovede mali responden-ti uviesť svoj názor, v ktorých oblastiach rozhodujú

muži viac ako ženy. Z odpovedí uvádzame napr. poli-tika, vláda, parlament (26 odpovedí), riaditelia strate-gických podnikov (8 odpovedí), súkromní podnikatelia(3 odpovede).

ZÁVER

I keď v rámci Európskej únie sa nachádza našakrajina na chvoste v tejto oblasti rodovej rovnosti,musíme vyzdvihnúť aj pozitíva, ktoré sa za poslednéroky udiali v rámci snahy o dosiahnutie rovnosti medzioboma pohlaviami. Predovšetkým je to prijatie tzv.antidiskriminačného zákona. Na trhu vznikajú rôznemimovládne organizácie zaoberajúce sa touto prob-lematikou, najmä organizácie zamerané na ženy. U žiennarastá sebavedomie a prekonávajú sa tým rodovéstereotypné delenia rolí. Hlavným odporúčaním práceje výzva vláde našej krajiny i ostatných krajín, aby sapravidelne monitorovalo uplatňovanie princípov rodo-vej rovnosti, najmä na trhu práce. A dôležité je, abys výsledkami pozorovaní bola oboznámená verejnosť.Politika rovnosti medzi mužmi a ženami je veľmi ťažkopredstaviteľná bez kvalitného zberu štatistických úda-jov. Na Slovensku je zvlášť potrebné posilnenie legis-latívneho a inštitucionálneho zabezpečenia rodovejrovnosti.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. BÚTOROVÁ, Z. - FILADELFIOVÁ, J. (2005):

Násilie páchané na ženách ako problém verejnejpolitiky. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.129 s. ISBN 80-88935-78-4.

2. DEMETER, B. (2008): Mobbing. Psychologia dnes[online]. [cit. 12. 02. 2010]. Dostupný na http://i-psychologia.sk

3. STIEGLER, B. (2002): Ako uplatňovať rodovéhľadisko. Aspekt Bratislava [online]. [cit. 12. 2.2010]. Dostupný na http://glosar.aspekt.sk

4. Súhrnná správa o rodovej rovnosti na Slovensku(2008) [cit. 12. 2. 2010]. Dostupný na http://gender.gov.sk

43

ADDRESS & ©doc. JUDr. Alena PAULIČKOVÁ, PhD.Katedra obchodného, hospodárskeho a finančného právaFakulta práva Janka JesenskéhoVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

Bc. Zuzana POKŠAJOVÁ[email protected]


ÚVOD

Súčasná ľudská civilizácia je poznačená globálnoukrízou. Aj keď je snaha najmä ekonómov označovaťtúto krízu ako ekonomickú či finančnú, v skutočnostiide o krízu ľudských hodnôt a morálky. Je potrebné sazamýšľať ako súčasné problémy riešiť ak sa má civi-lizácia ďalej rozvíjať na princípoch cieľov a zmysluľudského života. Ukazuje sa, že ekonomický a politickýrozvoj súčasnej spoločnosti na princípoch ekonomick-ého darwinizmu a rozporuplnej demokracie vedie skôrk jej zániku a nie zachovaniu. Rozvoj teórie celostnejspôsobilosti subjektov manažmentu (vlastníkov, man-ažérov, zamestnancov a ľudí vytvárajúcich konkrétnehodnoty) je možnou cestou ako súčasné a budúce prob-lémy ľudstva riešiť.

Kde sa nachádza ľudstvo v súčasnosti?Súčasné problémy ľudskej civilizácie nútia omno-

ho viac ako kedykoľvek pre tým v minulosti zamýšľaťsa a riešiť tvorbu (výskum, vývoj a formovanie) po-znatkov, ich sprostredkovanie (vzdelávanie), využí-vanie (praktickú aplikáciu v podnikateľskom i verejnomživote), ale najmä povahu, charakter a orientáciu privyužívaní v prospech človeka, ľudstva, v prírodea vôbec života na planéte zem. Na mieste je otázka,prečo by sa mala tvorba poznatkov a orientácia využí-vania dosahovaných výsledkov uberať iným smerom,ako bolo tomu doteraz. Ak by sme argumentovali len

globálnym krízovým stavom civilizácie, možno by savýchodisko javilo jednoduchšie a uspokojovali by smesa tvrdením, že celosvetové krízy tu už boli a po nichnastane stagnácia, oživenie a opäť nebývalý rozvoj.Žiaľ, súčasná globálna kríza má oveľa nebezpečnejšieparametre pre život na našej planéte, ako tie pred-chádzajúce. Agresivita a chamtivosť sprevádzajúcasúčasnú krízu nadobudla nebezpečný rozmer.

Násilie a túžba po bohatstve sprevádzajú ľudí odprvopočiatku ľudských dejín. Milióny vojakov a civi-listov zahynulo v rôznych vojnách a revolúciách,rímskych arénach v inkvizíciách v stredoveku, naobetných oltároch, Čingischanovým vyvražďovaním,dobrodružstvom Alexandra Ve ľ k é h o , rozmachomislamu, sprevádzané ohňom a mečom, križiackymivýpravami, tureckými vojnami, vojnou Severu protiJuhu, kolonializmom a aj napoleonskými vojnami.

20. storočie znásobilo. Prvá svetová vojna malamedzi vojakmi desať miliónov a medzi civilistamidvadsať miliónov obetí. Druhá svetová vojna skorodvakrát toľko obetí. Aj mnohé ďalšie vojny v Kórei,Vietname, Iraku, Afghanistane, ale aj krviprelievaniev Juhoslávii, terorizmus islamských extrémistov majúna svedomí množstvo ľudských životov. Tieto obete súvýsledkom mocenského násilia, snahy vládnuť svetu.

Ľudskej chamtivosti popri biologicko-egoistickýchvlastnostiach človeka napomáhajú princípy a filozofiakapitálu orientovaného na produkovanie tovarov. To je

44


TEÓRIA CELOSTNEJ SPÔSOBILOSTI SUBJEKTOVMANAŽMENTU AKO PREDPOKLAD RIEŠENIA PROBLÉMOV

SÚČASNEJ CIVILIZÁCIE

Theory of Holistic Competences in Management

Ján PORVAZNÍKSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Charakteristika súčasného stavu civilizácie. Východiská pre riešenie súčasných problémov ľudskejspoločnosti. Teória celostnej spôsobilosti v manažmente. Predpokladané trendy rozvoja manažmentu v budúcnosti.Čomu by malo slúžiť podnikanie a politika v budúcnosti.

Kľúčové slová: problémy civilizácie - globálna kríza - trendy rozvoja manažmentu - celostná kompetentnosť - poli-tika a podnikanie

ABSTRACT: Characteristics of present civilisation. Resources for solving the problems of human society.Theory of holistic competences in management. Hypothetic trends of future development in management. Whatshould business and politics serve in future to?

Key words: problems of civilisation - global crisis - trends of developing management - holistic competences -politics and business

mi ľudia disponujú, vôľou a schopnosťami tieto po-znatky využívať, uplatňovať pre dosiahnutie určitýchvýsledkov, ktorých orientácia je tiež rozdielna. Do-siahnuté výsledky si ľudia orientujú buď len pre seba(egoizmus), pre seba aj pre iných ľudí (celistvosť,filantropia), ale často len v prospech iných ľudí (altru-izmus).

Ľudia sú rozdielni pokiaľ ide o ich fyziologicko--biologické, ale aj duchovné, duševné či spirituálnedispozície a zdravie. Poznanie a vnímanie rozdiel-nosti ľudí, ich spôsobilosti (kompetentnosti) vykonávaťurčitú prácu, zastávať určitú pozíciu v politike, súd-nictve, v podnikateľskom prostredí, vo verejnej poli-tike, i v ďalších oblastiach spoločenského života bymalo byť preto základom pre hľadanie a uplatňovaniemechanizmu, ktorý by zabezpečil, aby ľudia s rozvi-nutou kompetentnosťou boli vodcami jednotlivýchoblastí ľudského života. Žiaľ, v súčasnosti to tak nie je.Globálna kríza a jej životu civilizácie nebezpečné pa-rametre sú výsledkom toho, že na čele riešeniaspoločenských, ale aj ekologických a technologickýchproblémov ľudstva sú často ľudia chamtiví, agresívni,túžiaci len po bohatstve pre seba, ľudia s nedostatočnýmalebo žiadnym repertoárom znalostí a „nulovou“ vôľourozpoznať, porozumieť a riešiť súčasné problémyglobálnej krízy.

Pri tom súčasná veda nahromadila veľký rozsahpoznatkov, ktoré by naliehavé problémy súčasného ži-vota umožnili riešiť. V sústave poznatkov súčasnej vedysú znalosti, ktoré umožňujú bojovať s väčšinou nemocí,odstrániť hlad a biedu, znížiť objem priemyselnýchodpadov, nahradiť deštruktívne fosílne palivá ob-noviteľnými zdrojmi čistej energie, ako brániť mrhaniuzdrojov, ktoré sú využívané na absurdné preteky v zbro-jení, mocenské boje a honbu za neobmedzeným rastom,ale tiež ako riešiť problém primeraného rozdeľovaniavytvorených produktov a tým aj bohatstva medzi jed-notlivcov a krajiny. Veda objavuje v oblasti zdravove-dy, psychológie a pedagogiky nové faktory vplyvovformujúce rozvoj osobnosti človeka. Dokonca naj-novšie výskumy astrológov prinášajú tvrdenia, že nazáklade usporiadania a pohybu planét možno hlbšiepochopiť jednotlivcov, ich vlastnosti a modely ichsprávania sa.

„Súčasná globálna kríza má predovšetkým psy-chospirituálny charakter, lebo odráža stupeň evolúcieľudského rodu... Stojíme pred nutnosťou vštepiť do ve-domia ľudstva zmysel pre vnímanie hlbokých etickýchhodnôt, citlivosť k potrebám iných, prijatie dobrovoľnejskromnosti a vysoko ekologického cítenia.“ [4] Snahyo takúto transformáciu sa vo svete vo veľkom množ-stve objavujú, preto je namieste každodenná požia-davka hľadať, nájsť a uplatňovať mechanizmus, ktorýumožní dostatočne rýchlo a v celosvetovom meradlesúčasné problémy civilizácie riešiť.

Ján Porvazník: Teória celostnej spôsobilosti subjektov manažmentu ako predpoklad riešenia problémov súčasnej civilizácie

45

orientované len na zisky, na rast hrubého národnéhoproduktu, jeho neobmedzený rast, na konkurencie-schopnoť národných ekonomík, ktorým sa vysmievanositeľ Nobelovej ceny za rok 2008 Paul K r u g m a n 7.8S využívaním týchto princípov je spojené bezohľadnédrancovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov,čo má za následok neobmedzený rast konzumnej spo-ločnosti. To je len v jednej časti sveta, lebo v druhejprevažuje a pokračuje chudoba. Planéta Zem sa dostávado produkčnej i spotrebiteľskej nerovnováhy. Tátoekonomická politika má za následok katastrofické eko-logické dôsledky a snahu získavať suroviny aj za cenuhrozieb výroby čoraz ničivejších zbraní. Bezhraničnáhonba za bohatstvom a hromadenie osobného majetkupresahuje mieru rozumnosti voči ľuďom navzájom,ale aj prírode. To má za následok predvídateľnú glo-bálnu skazu civilizácie, ak sa ľudstvo nespamätá.

Z čoho vyplýva táto predvídateľnosť? Z prie-myselného znečisťovania pôdy, vody a vzduchu,z jadrového odpadu a havárií, ničenia ozónovejvrstvy, skleníkového efektu, straty planetárneho kys-líka, v dôsledku kynoženia lesov a intoxikácií morí,toxikácií potravín a nápojov, vymierania živočíšnychdruhov, nepredstaviteľným množstvom hladujúcich,krízou medziľudských, rodinných a rodičovskýchvzťahov, úpadkom duchovných hodnôt i ďalšími sku-točnosťami. Civilizáciu i napriek obrovskému techno-logickému a technickému pokroku v dôsledku vyššieuvedených faktorov sprevádza hrozba ekologickeja jadrovej katastrofy.

Aj v minulosti vojny mali za následok tragickédôsledky na prírodu a pokiaľ ide o ľudí, skôr na jed-notlivcov a ich rodiny. No v žiadnom prípade ne-ohrozovali ľudstvo ako celok. Tiež neboli nebezpečímpre ekosystém a biosféru planéty Zem. Príroda bolaschopná aj po ničivých vojnách počas niekoľko de-saťročí obnoviť svoj cyklus. V 20. Storočí technolo-gický rozvoj, populačná explózia, nárast chamtivostipo bohatstve a snaha ovládnuť svet násilne aj za cenupoužitia nukleárnych zbraní úplne zmenili podmienkysúčasnej civilizácie a sú to práve skutočnosti, keďsúčasná kríza má iné dopady ako predchádzajúce.Ak sa ľudstvo nespamätá, nenájde mechanizmy vyspo-riadania sa s vlastnou chamtivosťou ovládnuť svetnásilým, môže to mať katastrofické existenčné dôsledkyna samotnú súčasnú civilizáciu.

Východiská pre riešenie súčasných problémovĽudia sú rozdielni a miera ich rozdielnosti je vo

všetkých faktoroch (pilieroch) v mnohých prípadochveľmi podstatná. Rozdielnosť je daná nielen genetic-ky, ale aj transpersonálnym vývojom [4], sociálnymipodmienkami žitia, výchovou, vzdelávaním a ďalšímifaktormi. V osobnom i praktickom živote sa táto roz-dielnosť prejavuje v rozdielnej miere poznatkov, ktorý-

7 Klvačová, E.: Scientia et Societa, č. 408, str. 8-9, Praha: Newton College.8 Krugman, P. (1996): A country is Not A Company. Harvard Business Review, January-February.

Nie je jednoduché bojovať a brániť sa násilnostiam,výtržnostiam, agresivite, ktoré sú prejavom egoistic-kých vlastností ak nimi disponujú a podľa nich sasprávajú volení „vodcovia“ respektíve zástupcoviaľudu. Pred takýmito prejavmi sa v súčasnosti snažímechrániť ľudí buď verejným upozornením, prikazova-ním a zakazovaním a väčšie problémy tohto druhuriešimezákonom niekedy s následkami až väzenia. Súto jediné postupy ako chrániť ľudí pred násilím a cham-tivosťou, ktoré vedú ku kríze? Odkiaľ brať energiu,potenciál na ochranu ľudí pred krízami?

Podľa nášho názoru z celostnej energie ľudí (CQ).Jednoducho povedané z CQ =IQ, AQ, SQ, teda z na-šich znalostí, schopnosti ich využívať a našej sociál-nej zrelosti. Celostná kompetentnosť je spôsobilostnáenergia, ktorá je skrytá v človeku.9 Ak má človek málospôsobilostnej energie, nízku respektíve nulovú celost-nú kompetentnosť, veľa toho nevyrieši. [7] Takátokompetentnosť sa aj zneužíva. Výsledkom zneužitiasú vojny, konflikty, katastrofy a krízy. Je to prejavľudského egoizmu, chamtivosti a násilia. Krízy na-značujú, že s celostnou kompetentnosťou politikov,vlastníkov, manažérov a všeobecne ľudskej civilizácieniečo nie je v poriadku. V podnikateľskom prostredírozhodujú v zásadných veciach vlastníci, majiteliaa akcionári. V prostredí verejného sektora, ako sme užuviedli „vyvolení zástupcovia občanov“. Ak sú jedniaj druhí nekompetentní ma to dopad na nás všetkých.Ďalšie pokračovanie výberu ľudí na rozhodujúce po-zície v politike, svetových organizáciách, nadnárod-ných korporáciách bude len zvyšovať napätie priprežití či neprežití ľudskej civilizácie.

Potreba rozvíjať teóriu celostnej spôsobilostiv manažmente

V nami rozvíjanej teórii celostného manažmentukompetentnosťou (spôsobilosťou) v najvšeobecnejšomslova zmysle rozumieme orientáciu (vnútorné za-meranie) človeka pri identifikovaní problémov, aktivíta úloh pracovného a osobného života. Každý človekje samostatnou osobnosťou, ale tiež a predovšet-kým tvorom spoločenským. Žije - pracuje a zabez-pečuje si životné potreby sám, ale v rozhodujúcejmiere, v deľbe práce (spoluprácou) s inými ľuďmiv skupinách (tímoch) a organizáciách. Svoj osobnýživot žije opäť sám, ale predovšetkým v rodine, komu-nite, obci, regióne, krajine či spoločenstve štátov.

Tým, že žije pracovný i osobný život v určitomzoskupení, sú jeho aktivity rozdielne a v týchto zosku-peniach získava určitú pozíciu. V tých prípadoch, keďmá a vykonáva určité práva, povinnosti a zodpoved-nosť voči iným ľuďom, má voči ním konkrétnu mana-žérsku (vodcovskú, riadiacu) pozíciu. Takúto pozíciumá aj každý človek voči sebe samému a to bez ohľaduna to, či si živobytie zabezpečuje sám alebo aj svojosobný život žije relatívne sám.

Orientáciu človeka, jeho sociálnu zrelosť priidentifikovaní a riešení úloh, mieru jeho znalostía schopnosť ich uplatňovať v každodennom pracov-nom a osobnom živote voči iným ľuďom a sebesamému, ľudia od počiatku ľudskej civilizácie hod-notia. Rozvojom vedeckého poznania sa toto hodno-tenie začína merať s cieľom ohodnotiť jeho spôsobi-losť zastávať pracovnú pozíciu vrátane manažérskejpozície.

Každý človek disponuje v rôznej miere tromapiliermi jemu vlastnej spôsobilosti vykonávať určitúprácu, zastávať v konkrétnych zoskupeniach istú pozí-ciu, viesť svoj osobný život. Trojjedinosť našej spô-sobilosti tvoria: poznanie (naše znalosti), vôľa uplat-niť poznanie konkrétnymi aktivitami, ktorýchvýsledkom sú určité produkty (výrobky alebo služby),činy, rozhodnutia (naše praktické zručnosti) a člove-čenská (homosapiens) orientácia. A práve táto orien-tácia vypovedá o tom, či povaha našich znalostí a ichvyužívanie konkrétnymi aktivitami, počinmi sú orien-tované len na seba samého, na iných ľudí i na sebasamého alebo len na iných ľudí.

Aké mechanizmy výberu ľudí by mali byť účin-nejšie na zvládanie súčasných problémov ľudskejcivilizácie? Sú to demokratické voľby alebo ohod-nocovanie spôsobilosti tých, ktorí by sa mali postaviťna čelo ich riešenia? Dokážu dopredu nominovanía volení predstavitelia riešiť súčasnú globálnu krízu?Alebo by tieto problémy mali zvládať skôr celostnekompetentní predstavitelia spoločnosti s rozvinutoumierou sociálnej zrelosti? Odpovede na tieto otázkysme načrtli (neodvážime sa povedať, že sme ich dali)v tomto článku.

Obsah, rozsah a zameranie našich znalostí, prak-tických počinov a ich človečenskú orientáciu je možnéa potrebné ohodnocovať (merať a oceňovať) pre za-stávanie konkrétnej pozície. V budúcnosti možnoočakávať, že toto ohodnotenie sa bude ako špecifickézachytávať aj v účtovníctve, ako súčasť nehmotnýchaktív. U každého človeka možno vyjadriť z hľadiskatoho, čo robí alebo by mohol robiť, mieru jehoodborných i všeobecných znalostí (jeho AQ) a mieručlovečenskej orientácie, komu dosiahnuté výsledkypatria, slúžia, respektíve kto ich vlastní (jeho SQ). [7]

Očakávané trendy v rozvoji manažmentubudúcnosti

Na budúcnosť rozvoja manažmentu sa nemôžemedívať len ako na pokračovanie jeho minulosti. Poznat-ky, ktoré sa dosiaľ v manažmente utvárali, nám lenťažko pomôžu zvládať budúce problémy. Je potrebnévšak mať o nich vedomosti ak chceme pokročiť vovývoji. Vo vede vôbec, a asi v budúcnosti len správ-nych a pravdivých poznatkov, formulovaných akokonečné vedecké teórie ťažko dopátrame. To platí ajo manažmente.

46


9 Podstatou celostnej kompetentnosti sme rozpracovali v doplnených a rozšírených vydaniach publikácie Celostný manažment.

47

V minulosti sme manažéra vnímali ako človeka,ktorý riadi riešenie úloh a problémov tým, že vedieiných ľudí, podriadených, ktorým ukladá povinnostizabezpečovať úlohy, resp. ich zabezpečuje sám,pričom podriadení mu pritom pomáhali. Manažér bolvykonávateľom. Dnes sa vníma manažér ako stratégči plánovač. Ale manažérom už dnes nie je len ten, ktomá podriadených. Hovoríme o osobnom manažmente,manažmente tímu a manažmente organizácie. Manažérorganizácie - top manažér - dnes nazývaný ako vodca,leader, v budúcnosti, ale už aj dnes, je zodpovedný zaprípravu ľudí na manažérsku spôsobilosť a stáva satak učiteľom. Vychádza sa z princípu, že na budúcnosťsa musíme dívať ako na celý rad diskontinuity (nenad-väznosti) a je treba všetkých ľudí v organizácii naučiťtúto skutočnosť považovať za samozrejmosť a mana-žérsky spôsobilo ju riešiť. Prečo je to tak?

Objekty vesmíru, tak ako jednotlivé druhy na Zemisú v neustálom pohybe a vývoji. Vznikom, či stvorenímčloveka pred mnoho miliónmi rokov (vedci odhadujú,že to bolo pri katastrofe vo vesmíre pred 65 miliónmirokov) človek ako jediný na zemi a možno aj vo ves-míre, si uvedomuje, poznáva a má možnosť ovplyvňo-vať evolúciu objektov vo vesmíre ale aj svoju vlastnú.Či túto evolúciu bude manažovať v budúcnosti v svojprospech, či bude zabezpečovať dlhodobý alebo trvaloudržateľný rozvoj - alebo ju bude smerovať proti sebe,to závisí len od človeka samého.

Aj keď vidíme, ako ľudia vystupujú proti sebev politike, v túžbe po moci, po peniazoch, po vládnutía ovládaní iných ľudí, čo vyvoláva pochybnosti, žedokážu riadiť evolúciu v prospech všetkých, veríme,že ľudstvo zvládne sebeckosť jednotlivcov, ktorá bymala spôsobiť jeho zánik. Na to potrebuje nový, ne-tradičný prístup k vzdelávaniu, k príprave ľudí na prácua osobný život.

Potrebujeme zásadne zmeniť prístup k vzdeláva-niu ľudí, keď ich nebudeme učiť len osvojovať si ve-domosti, poznatky a fakty. Tieto veci samozrejmepotrebujeme aj naďalej, avšak potrebujeme čosi viaca podstatnejšie vo vzdelávaní ľudí. Keď vieme, že po-znatky sú uložené v knihách, počítačoch a na inýchnosičoch, úlohou učiteľov je vysvetliť študujúcim, akýtieto majú poznatky pre nich zmysel, ako ich využiť, čos nimi robiť a prečo sú pre nich dôležité. Teda nie takako dnes, keď ľudí učíme memorovať to, čo je napísanév knihách, či na iných nosičoch poznatkov.

V dnešnom meniacom sa svete je potreba poznaniacelostnosti našim jediným spoľahlivým útočišťoma jediným skutočným zdrojom úspechu. Je to kľúčk skutočným zdrojom úspechu. Je to kľúč k aktiváciinašich vnútorných zdrojov, aby sme mohli žiť zdravšía vyváženejší spôsob života. Sme dedičmi poznania,ktoré nám odkázala minulosť a je našou povinnosťouvyužiť všetko poznanie pre obohatenie života a odo-vzdať to, čo sme sa naučili, ďalším ľuďom.

Aké zmeny v manažmente teda možno očakávať?Predovšetkým zmenu vedeckých prístupov a me-

todiky myslenia. Súčasné vedecké prístupy, naše vní-manie a myslenie v organizáciách je mechanistické.Vnímame a poznávame izolovane jednotlivé prvkya časti objektov a aj pri využívaní poznatkov riešimeproblémy jednotlivo bez vzájomných súvislostí. Jepotrebné myslieť a konať celostne, holisticky a využí-vať metodiku systémového prístupu, ktorá umožňujepoznávať prvky, časti a celky vo vzájomnom pôsobení,vo vzájomných súvislostiach.1. V budúcnosti bude v manažmente žiadúce za-

bezpečovať prechod od rozširovania informáciík zdieľaniu znalostí a ich transformácii na poznat-ky využiteľné pre transformáciu súčasnej spoloč-nosti na sociálne zrelú a súdržnú ľudskú spoloč-nosť. Dnes sa viac kladie dôraz na informácie, nainformačné a komunikačné technológie bez ohľaduna to, či sú informácie využiteľné alebo nie, resp.či sú transformovateľné na poznatky.

2. Klasické hierarchické organizačné štruktúry, s cen-tralistickými útvarmi a top manažérmi pre rozho-dovanie v súčasnosti už dožívajú. Nastupujedecentralizácia a sieťové a virtuálne organizačnéštruktúry. Virtuálne organizácie sú založené navyužívaní internetu a zamestnanci môžu pracovaťaj doma, po celom svete a plniť úlohy, na ktorésa podujali. Ich dominujúcimi prejavmi by sa malistať spolupráca a kompetencie (povinnosti, právaa zodpovednosť) sa prenášajú na nižšie jednotky,regióny a lokality. Na miesto centrálnej regulácieprevládne miestne partnerstvo a spolupráca miest-nych organizácií.

3. V súčasnom manažmente sa kladie veľký dôraz natvorbu stratégií a plánov. Zmena podmienok v glo-balizovanom svete je tak dynamická a často pre-vratná, že vytvorené stratégie a plány sú jednoduchonerealizovateľné. Z uvedeného dôvodu sa ďalekoväčší dôraz kladie na tvorivosť vysporiadať sa sozmenou podmienok a strategický manažment sa za-čína meniť na management využívania príležitostí.Veľmi zaujímavý pohľad na budúcnosť organizáciíponúka Gary Hamel 10: Ak má organizácia „záujemo pochopenie budúcnosti, väčšina toho čo sa o bu-dúcnosti potrebuje dozvedieť, dozvie sa mimovlastný odbor. Ak zoberieme do úvahy, že väčšinamanažérov vo svojich úvahách o stratégii začínaod svojho vlastného odboru a snaží sa vymedziťjeho hranice, je toto tvrdenie veľmi radikálne.“

4. Medzi priority manažmentu v budúcnosti by malapatriť zmena vyznávaných hodnôt, ktorá by malaviesť subjekty manažmentu od sebeckosti k humán-nosti. Stále viac ľudí túži po tom, aby život malurčitý hlbší, ľudskejší zmysel. Nemožno však oča-kávať, že tento zmysel dajú politici. Preto ľudiahľadajú príležitosti pre realizáciu tohto zmyslu


10 GIBSON, R. (ed.) (2000): Nový obraz budúcnosti. Praha: Management Press, str. 91.

48

v iných, nie politicky orientovaných organizáciách.Mnohým ľuďom v živote prináša najväčšie uspo-kojenie pocit, že neexistujú len sami pre seba.Každý, kto nemá určitý cieľ presahujúci jehovlastnú existenciu, cieľ väčší ako je on sám, bývanakoniec sklamaný.

5. Stále väčší dôraz sa v budúcnosti bude klásť naspôsobilosť subjektov manažmentu a na celostnosťprípravy na túto kompetentnosť. Dnes ešte častopočuť tvrdenia, typu: „mňa nezaujíma aké vlastnostimá manažér, mňa zaujíma čo vie a čo prináša premoju organizáciu.“ Tento postoj už v mnohýchorganizáciách sa považuje dnes za prežitok. Záujemje stále viac o ľudí charakterných, kreatívnych, ľudíhumánne orientovaných. V uvedenom smere sakladie dôraz aj na ich ďalšie či celoživotné vzdelá-vanie. Rozširovať a využívať si žiada nielen vy-užiteľné poznatky a schopnosti, ale formovať aj ichceloživotné osobnostné vlastnosti. Snaha o získanienových poznatkov je dnes v bežnom zamestnanímotivovaná v prvom rade súťaživosťou. Takáto mo-tivácia je ale už svojou podstatou obmedzená a po-znanie, ktoré možno takto získať, má len úzkyrozsah. V globálnej spoločnosti, ktorá sa v súčas-nosti formuje, je oveľa vhodnejšia kooperácias cieľom byť prospešný všetkým ľuďom a dosa-hovať dlhodobo pozitívne výsledky. Ak nechámesvoju prácu preniknúť duchom kooperácie, prispie-vame tak k rozvoju poznania pre všetkých ľudí nasvete. Ak budeme upevňovať svoje vlastné pozíciea miesto kooperácie podporovať vzájomné konku-rovanie, môže sa stať, že vo svojom živote prepás-neme príležitosť k aktivizovaniu nových prístupovporozumenia [10].

6. V budúcnosti výhody pre manažment už nebudúplynúť len z lacnej pracovnej sily alebo vlastneniasurovín, či dokonca z uspor daných hromadnouvýrobou. Výhody sa budú hľadať v charakterea kreativite ľudí v podmienkach vytváraných preinovácie a modernizácie, ale nie pre čiastkovézdokonaľovanie, ale pre radikálne zmeny.

7. Súčasná cesta riešenia efektívnosti v podnika-teľských organizáciách, ktorá kladie dôraz nazvyšovanie zisku prepúšťaním pracovníkov a znižo-vaním nákladov v budúcnosti nebude rozhodujúca.Namiesto nej by mala nastúpiť cesta zvyšovaniaobjemu realizovanej produkcie. Dosahovať sa tobude tým, že sa naučíme vytvárať a realizovaťponuky, ktoré nebude možné odmietnuť a dávaťzákazníkom to čo potrebujú, čo im poskytne sku-točnú výhodu [10].

8. Zmeny v manažmente budú vyvolané aj ďalšímiočakávanými zmenami v spoločnosti a v organi-záciách, napr.:• zmena povahy vlastníctva;• nerovnováha sociálnych pomerov na zemeguli

a potreba jej zmeny, polarizácia bohatých a chu-dobných;

• stárnutie ľudstva;

• rozširovanie terorizmu;• prechod od hmotných k nehmotným aktivitám

a ďalšie.9. Pre zvládanie zmien budúcnosti možno formulovať

„desatoro“, či desať požiadaviek na kompetent-nosť manažérov. Možno ich koncipovať buď viacteoreticky alebo viac prakticky. Z pohľadu koncep-cie celostného manažmentu za „desatoro“ kompe-tentného manažéra považujeme nasledujúce:• neustále sa vzdelávaj a tým rozvíjaj aj manažérske

kompetencie svoje a iných;• mysli celostne, konaj systémovo a dosahuj syner-

gické efekty;• pamätaj, že pre neustály rozvoj a dlhodobý úspech

sú podstatné hodnoty, ktoré vyznávaš a postoje,ktoré zaujímaš;

• rozvíjaj tvorivé danosti, intuíciu a dobrú pamäťsvoju a iných;

• správne využívaj svoj temperament a dbaj o svojezdravie;

• stanovuj sebe a iným náročné a pritom splniteľnéciele;

• rob všetko preto aby si stanovené ciele každoden-nými aktivitami napĺňal;

• pouč sa z chýb, ktoré robíš pri stanovovaní cieľova ich napĺňaní, aby si sa ich opätovne nedopúšťal;

• buď dôveryhodný v komunikácii a spravodlivýv motivácii pri vedení a práci tímu;

• neustále si uvedomuj kto si, čo vieš a dokážeš, abysi zodpovedne využíval príležitosti a čas a vedel tovyžadovať aj od iných.

Iný prístup orientovaný skôr vodcovsky umožňujevymedziť desať nasledujúcich princípov:• maž jasnú predstavu o tom, čo chceme vytvoriť;• povedať to vždy zrozumiteľne svojím spolupracov-

níkom;• správať sa tak, aby vám spolupracovníci dôve-

rovali;• byť zanietený a konať tak, aby to z vás spolupra-

covníci cítili;• dokázať sa správne rozhodnúť v pravú chvíľu;• zdravo riskovať;• ak sa niečo nevydarí, nevyhovárať sa;• vychádzať so spolupracovníkmi férovo;• neroztriasť sa v kolenách v ťažkých situáciách;• neflákať svoj podiel na práci, na úlohách, nech to

bude akokoľvek náročné.

Politika a podnikanie by v budúcnosti reálne malislúžiť ľuďom, pričom:• by sa mali podriadiť zabečeniu kvality života a pro-

duktov na uspokojenie ľudských potrieb celej civi-lizácie;

• politici by mali začať hovoriť pravdu a nie bojovaťo politickú moc;

• podnikateľské subjekty, koaličné a opozičné stranyby mali spolupracovať - výhra jedného nemôže byťstratou druhého;



49

• východiskom by sa mali stať požiadavky zákaz-níka, občana a ich prostredie nie centrálnych úradova byrokracie;

• rozhodovacie povinnosti, právomoci a zodpoved-nosť by sa mali prenášať na nižšie jednotky - regió-ny, komunity a namiesto centrálneho rozhodovaniaby malo prevládať miestne partnerstvo a spoluprá-ca lokálnych podnikov, inštitúcií a orgánov,

• inovatívnosť, rizikovosť a pružnosť v podnikaní sabudú stále viac ceniť;

• staré pracovné pozície sa budú eliminovať a vytvá-rať nové pracovné príležitosti;

• odmeňovať sa budú odborné znalosti, praktickézručnosti a sociálna zrelosť, teda intelektuálnea aplikačné vlastníctvo, rovnako ako aj reaktívnosť,rýchlosť, časová vhodnosť a hodnotová úroveň ichvyužívania;

• dôležitými sa stanú jednotlivci, tímy, podniky a in-štitúcie, komunity a regióny, nie centralistická čimakroekonomická byrokracia;

• korupciu bude treba zamedzovať preventívne, niepo čine, keď už bude neskoro.

Medzi ďalšie veľké problémy patrí rozvoj novýchforiem vlastníctva takých, ktoré nebudú prehlbovaťrozdiely medzi ľuďmi, ktorí vytvárné hodnoty pro-dukujú a tými, ktorí ich vlastnia.

ZÁVER

V dnešnom meniacom sa svete je poznanie celost-nosti, chcieť a byť kompetentným, spoľahlivým úto-čiskom a jediným skutočným zdrojom rešpektu. Je tokľúč k aktivizácii našich vnútorných zdrojov, aby smemohli viesť zdravší a vyváženejší spôsob života. Smededičmi poznávania, ktoré nám odkázala minulosť a jenašou povinnosťou využiť všetko poznanie k obohate-niu života a odovzdať to čo sme sa naučili ďalšímľuďom. „Čas nás nesie do budúcnosti a my nemôžemezaručiť, že prospech z poznania budú mať všetci.“ [10]

Všetci, ktorí dnes žijeme, dostávame mimoriadnupríležitosť žiť v čase veľkých zmien. V čase, kedy natejto planéte môže dôjsť k zbližovaniu kultúr a zhro-mažďovaniu pokladov múdrosti zo všetkých kútovsveta, ktoré nám odkázali civilizácie a generáciev priebehu ľudských dejín. Dnes máme možnosťčerpať z toho najlepšieho čo tento odkaz obsahujea uchovať to pre budúcnosť. Len na nás bude záležaťči a ako tento odkaz využijeme. V dnešnej náročnejdobe nás život vyzýva k tomu, aby sme v sebe prebudilia pestovali poznanie celostnej kompetentnosti, ktorénám umožní napojiť sa na dynamiku času.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. BARUNY, H. S (2004): Management nového tisí-

ciletí. Bratislava: IKAR.2. DRUCKER, P. F. (2001): Výzvy managementu pro

21. století. Praha: Management Press.3. GIBBON, R. (2007): Nový obraz budoucnosti.

Praha: Management Press.4. GROF, S. (2007): Psychologie budoucnosti. Po-

znatky a poučení z moderního výzkumu vědomí.Praha: Argo.

5. HANDY, CH. (1999): Hlad ducha. Pokapitalis-tická alternativa: Hledání smyslu v současnémsvětě. Praha: Management Press.

6. HICKMAN, C. R. (1995): Manažéri a lídri. Bra-tislava: Open Windows.

7. PORVAZNÍK, J. (2010): Celostní manažment.Bratislava: Iris.

8. SENGE, P. M. (1995): Piata disciplína manage-ment. Bratislava: Open Windows.

9. SVEIBY, K. E. (2007): The new organizationalhealth: Managing and Measuring IntengibleAssets. San Francisco: Bernett-Koehles.

10. TULKU, T. (2004): Mastering Successful Work.Praha: Euromedia Group.

ADDRESS & ©prof. Ing. Ján PORVAZNÍK, CSc.Katedra ekonomiky, manažmentu a projektovaniaVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

50

Problematika štátotvorného procesu v 20. storočíbola pre Slovákov jednou z kľúčových. Jeho základnákonštrukcia vyrástla na politických projektoch 19. sto-ročia a nosnej myšlienke slovanskej vzájomnosti, z kto-rej najsilnejšie v politických koncepciách a plánochrezonovali tendencie slovensko-českého a slovensko--ruského zbližovania. Takéto smerovanie poznačilo nie-

len plány a koncepcie, ale aj historickú realitu, v ktorejsa Slovensko a Slováci po celé dvadsiate storočie po-hybovali. Historická veda k uvedenej problematike pri-stupovala a pristupuje v podstate takmer bez výnimkyz pozícií spoločenského stavu, v akom sa práve na-chádza. Medzivojnová československá historiografiasa snažila k problematike štátotvorného vývinu Čechov


2 POLITOLOGIE · POLITICAL SCIENCE

K PROBLEMATIKE ŠTÁTNO-PRÁVNEJ KONCEPCIE SLOVÁKOVNA KONCI 19. A ZAČIATKU 20. STOROČIA

К проблематике государственно-правовой концепции словаковв конце 19 и в начале 20 века

Miroslav DANIŠSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Štúdia sa zaoberá niektorými problémami štátoprávnych koncepcií a projektov slovenskej politikyna konci 19. a na začiatku 20. storočia. V politických projektoch tohto obdobia dominovali tendencie sloven-sko-českého a slovensko-ruského zbližovania. Takéto smerovanie poznačilo nielen plány a koncepcie, ale aj his-torickú realitu, v ktorej sa Slovensko a Slováci po celé dvadsiate storočie pohybovali. Historická veda k uvedenejproblematike pristupovala a pristupuje v podstate takmer bez výnimky z pozícií spoločenského stavu v akom sapráve nachádza. Medzivojnová československá historiografia sa snažila k problematike štátotvorného vývinuČechov a Slovákov do vzniku ČSR v roku 1918 pristupovať s pozícii masarykovsko-štefánikovskej československejnárodnej jednoty. Marxistická historiografia po roku 1945 tak česká, ako i slovenská kládla hlavný dôraz na so-ciálnodemokratické a robotnícko - proletárske tradície, ktoré v rámci zahraničného odboja v Rusku ožili najmä pooktóbrovej revolúcii a hoci neboli pre vznik ČSR nosnými, stali sa pre historiografiu dôležitými. Vznik Slovenskejrepubliky v roku 1993 priniesol slovenskej historiografii možnosť analyzovať zložitý proces hľadania štátotvornejtradície Slovákov na prahu 20. storočia v nových súvislostiach. Práve na konci 19. a začiatku 20. storočia vstúpilina slovenskú verejnú scénu nové politické zoskupenia, ktoré sa sústredili okolo svojich tlačových orgánov a tie sastali tribúnou ich názorového spektra a ideovo-politických koncepcií.

Kľúčové slová: slovenská politika - S. H. Vajanský - Martinské centrum - Slovenská národná strana - časopis Prúdy

РЕЗЮМЕ: Статья занимается некоторыми вопросами государственно-правовых концепций и плановсловацкой политики в конце 19 и в начале 20 века. В политических построениях превалировали тенденциисловацко-чешского и словацко-русского сближения. Такие умонастроения проистекали не только из планови концепций, но и из исторической реальности, в которой находились словаки и Словакия все 20 столетие.Возникновение Словацкой республики в 1993 г. дало возможность словацкой историографии в новомракурсе проанализировать поиск истоков идей о государственной независимости словаков на порогеновейшей истории. При объективизации этого процесса проявился относительно ясный историческийконтинуитет в течение всего 20 столетия государственно-правовых концепций и проектов словаков, изкоторых многое затушевывалось, замалчивалось, обесценивалось. В конце 19 и начале 20 в. на аренусловацкой общественной жизни вышли новые политические группировки, которые объединились вокругсвоих печатных органов, ставших трибуной для выражения всего спектра взглядов, представлений и идейно-политических концепций того времени.

Ключевые слова: словацкая политика - С. Г. Ваянский - Мартинский центр - Словацкая национальнаяпартия - журнал „Пруды“

51

a Slovákov do vzniku ČSR v roku 1918 pristupovaťs pozícii masarykovsko-štefánikovskej československejnárodnej jednoty. Marxistická historiografia po roku1945 tak česká, ako i slovenská kládla hlavný dôraz nasociálnodemokratické a robotnícko-proletárske tradície,ktoré v rámci zahraničného odboja v Rusku ožili najmäpo októbrovej revolúcii a hoci neboli pre vznik ČSRnosnými, stali sa pre historiografiu dôležitými. VznikSlovenskej republiky v roku 1993 priniesol slovenskejhistoriografii možnosť analyzovať zložitý proces hľa-dania štátotvornej tradície Slovákov na prahu 20. sto-ročia v nových súvislostiach. Neustále vytýkaný a premyšlienku československej štátnosti nepohodlný slo-venský separatizmus je možné objektivizovať ako niesnahu o hľadanie úplne samostatnej cesty vlastnejštátnosti, ale zreálnenie schopností slovenskej politic-kej scény na začiatku storočia chápať svoju národnúa štátnu identitu ako rovnoprávnu a rovnocennú i v prí-pade spojenia sa s inými národnými subjektmi do jed-ného štátneho útvaru. Práve pri objektivizácii tohtoprocesu je potom viditeľná pomerne jasná historickákontinuita štátno-právnych koncepcií a projektovSlovákov počas celého 20. storočia, z ktorých mnohéboli zahmlievané a zamlčované, poprípade bagateli-zované.

Práve na konci 19. a začiatku 20. storočia vstúpilina slovenskú verejnú scénu nové politické zoskupe-nia, ktoré sa sústredili okolo svojich tlačových orgánov(Ľudové noviny založené 1897, Slovenské listy od roku1897 a časopis Hlas 1898-1904) a tie sa stali tribúnouich názorového spektra a ídeovo-politických koncepcií.Spoločným znakom novoformujúcich sa politickýchzoskupení bol nesúhlas s politikou v tom čase najsil-nejšieho martinského centra, reprezentujúceho Sloven-skú národnú stranu. Tento nesúhlas sa dotýkal okremotázok organizácie a programu najmä otázky spojencova myšlienky slovanskej vzájomnosti. Martinské cen-trum na čele so Svetozárom Hurbanom Vajanským vosvojej ideovo-politickej koncepcii významné miestopripisovalo myšlienke slovanskej vzájomnosti, ktorejvýchodiskovým zdrojom bola teória ruského slaviano-filstva a politická orientácia na Rusko.

Najvýznamnejším predstaviteľom rusofilskejorientácie slovenskej politickej scény až do začiatkuprvej svetovej vojny bol čelný predstaviteľ martinskéhokonzervatívneho centra S. H. Va j a n s k ý . Va j a n s k ýpôsobil na slovenskej politickej scéne už od 70-tychrokov 19. storočia a jeho politické postoje sa sformovaliv rokoch ťažkého národnostného útlaku po zrušeníslovenských gymnázií a Matice slovenskej. Na tietojavy reagoval oživením štúrovského odkazu myšlienkyslovanskej vzájomnosti, v ktorej videl záštitu sloven-ského národnoobranného zápasu. Myšlienky a v pod-state politická koncepcia slovanskej vzájomnosti u Va -

j a n s k é h o tak prešla viacerými etapami od vedomiaetnickej spolupatričnosti slovanských národov k ne-kritickému očakávaniu pomoci týmto porobenýmnárodom od Ruska až po cárofilskú orientáciu. Tútopolitickú koncepciu slovensko-ruského zbližovaniapodporoval aj na stránkach Národných novín a osob-nými rokovaniami s viacerými ruskými dejateľmi,napríklad s V. I. L a m a n s k ý m , členom Petro-hradského slovanského dobročinného spolku, ktorýniekoľkokrát navštívil Slovensko a okrem inéhosprostredkoval finančnú pomoc pre Národné novinyod ruskej vlády, či profesorom Petrohradskej univerzityA. J. S o b o l e v s k ý m , predsedom Petrohradskéhoslovanského dobročinného spolku.

Svoju slovanskú koncepciu vybudoval na dvochideových pilieroch. Podľa Va j a n s k é h o slovanskénárody na čele s ruským boli národmi budúcnostia malo im patriť 20. storočie a slovenský národ podľaneho predstavoval geograficky, etnograficky aj etnickycentrálne postavenie v slovanskom svete. Svoje bez-hraničné uznávanie Ruska prezentoval aj v liste rus-kému slavianofilovi, svojmu osobnému priateľoviK u l a k o v s k é m u : „ Ja by som nechcel život slovan-ských národov bez vodcovstva a duchovnej hegemónieruského plemena, nech radšej onemejú alebo zmiznúz histórie. K tomu však: táto hegemónia nesmie byťv znamení G o r k ý c h a A n d re j e v o v ! “ 11

Va j a n s k ý ako cárofil odmietol ruskú revolúciuv roku 1905 a svoje názory na revolúciu prezentovalv Národných novinách a sú čitateľné aj z jeho osobnejkorešpondencie. Va j a n s k ý nechcel pripustiť, žeruské robotníctvo sa s revolúciou stotožnilo a podľačlánkov v Národných novinách ich do víru revolúcievohnal cudzí element - židia, ktorí sa v období rusko-japonskej vojny vraj usilovali Rusko oslabiť.12 V listeK. G. G r o t o v i , členovi Petrohradského slovanskéhodobročinného spolku o revolúcii Va j a n s k ý napísal:„Čo sa to u Vás robí ? Ako môže priviesť na svet svätázem Ruská Gorkovcov,…Andrejevovcov i námorníkov„Potemkina“, ktorý robia odporné zhromaždenia…hlúposti a surovosti? Nepoznajú večnú pravdu odH o m é r a po naše dni, že najhoršia tyrania je predsalen lepšia, ako najlepšia republika!“ 13 Rusofilská ori-entácia Va j a n s k é h o , ktorý od Ruska očakával pre-dovšetkým nádej na národné oslobodenie Slovákov, sapo neúspešnej rusko-japonskej vojne, udalostiach naBalkáne a zhoršujúcich sa podmienkach národnéhoživota na Slovensku (maďarizačné školské zákonyz r. 1907, zosilnená perzekúcia slovenských politickýchpredstaviteľov) začala meniť v skepsu a odklon odslepého rusofilstva. Va j a n s k ý si uvedomil vratkosťa nereálnosť svojich nádejí v Rusko a naznačil nevy-hnutnosť samostatnej politiky. Azda najvýraznejšie sútieto nové postoje vyjadrené v slovách: „Východiska

Miroslav Daniš: K problematike štátno-právnej koncepcie Slovákov na konci 19. a začiatku 20. storočia

11 PETRUS, P. (1972): Korešpondencia S. H .Vajanského. Zv. 2. Bratislava, s. 299.12 NÁRODNÉ NOVINY, č. 10 zo dňa 24. 1. 1905; č. 11 zo dňa 26. 1. 1905; č. 26 zo dňa 2. 3. 1905.13 VAJANSKÝ, S. H. - GROT, K. G.: In: PETRUS, P. (1972): Korešpondencia S. H. Vajanského. Zv. III. Bratislava, s. 299, s. 503.


52

niet, skutočnú pomoc nemáme odkiaľ čakať, aký zmyselmá celý slavizmus, keď aj veľký slovanský národ dovolí,aby nepriateľ trhal z jeho menších bratov poslednúkošeľu? Hynie atóm za atómom, ale veľká sila spí.Možno dúfať v lepšiu budúcnosť, keď je prítomnosť takáľahostajná?“ 14 Nechcel sa však vzdať svojej vieryv osloboditeľskú misiu Ruska: „Veľké Rusko nemôžezavrhnúť plemenné bratstvo ak chce splniť svoje dejinnéposlanie a stať sa svetovým faktorom na večné časy.“ 15

Popri Va j a n s k o m , ktorého veľkou zásluhou bolonajmä obohatenie slovenského kultúrneho života o dielavelikánov ruskej literatúry, na obdobných pozíciách stálaj Jozef Š k u l t é t y u ktorého sa idea slovanskejvzájomnosti opierala predovšetkým o štyri základnépiliere: všeslovanský jazyk, cyrilometodejskú myšlien-ku, princíp D o s t o j e v s k é h o a jazykovú sloboduslovanských národov. Škultéty pokladal Rusko za oporuSlovákov, funkciu všeslovanského jazyka videl v rus-kom jazyku a súhlasil s názorom D o s t o j e v s k é h oo povinnostiach silnejšieho brata voči slabšiemu.Uvedomoval si že v zápase o zachovanie vlastnej svo-jbytnosti je nevyhnutná osobná účasť v politickomzápase.16

Ideová orientácia konzervatívneho krídla Sloven-skej národnej strany na Rusko však bola dôvodomneustálych útokov maďarských vládnych kruhov protiich údajným vlastizradným a panslavistickým ten-denciám, ktorými zapredávali vlasť cárovi a za ruskéruble udržiavali za ne akési „panslávske komitéty“, akoexpozitúry ruskej vlády v jej politicko-mocenskýchzámeroch v strednej Európe. Maďarské vládne kruhysťažovali činnosť slovenskej politickej reprezentáciecenzurovaním jej tlače, obmedzovaním práva na zhro-mažďovanie sa a šírenie svojich politických predstávmedzi pospolitým slovenským ľudom. Rusofilstvomartinského centra však neprerástlo v panslavizmusv politickom slova zmysle, lebo v jej pozadí nestáli ži-adne politické sily usilujúce o zjednotenie s Ruskom.Zvláštnosťou koncepcie slovanskej vzájomnosti v slo-venskom politickom prostredí bolo aj to, že existovalaparalelne s austroslavizmom a vzájomne sa obe tietokoncepcie nevylučovali.17

Martinské centrum v slovanskej otázke nadviazalona ideológiu ruského slavianofilstva, prispôsobenéhoslovenským pomerom. V tomto duchu chápalo dejinyRuska, pravoslávnu misiu Slovanstva a život v ruskejspoločnosti. Teoretickým základom tohto slavianofil-stva bola predovšetkým práca N. J. D a n i l e v s k é h oRusko a Európa (samozrejme aj práce S. A. C h o m -

j a k o v a , I. S. A k s a k o v a , neskôr V. I. L a m a n -s k é h o , A. S. B u d i l o v i č a ). Jeho práca bola preslovenský politicko-národný program príťažlivá tým,že Slovensko v rámci Všeslovanského zväzu, v ktoromby uznávalo hegemóniu Ruska, malo byť súčasťouČesko-Moravsko-Slovenského kráľovstva. Všeslo-vanský zväz sa mal skladať z ôsmich samostatnýchštátov usporiadaných na federatívnom princípe.D a n i l e v s k i j perspektívu Všeslovanského zväzunechápal politicko-mocensky, ale mu pripisoval „kul-túrny cieľ“.18 Slováci sa o dianie v Rusku veľmi živozaujímali, čo sa odráža aj v slovenskej dobovej tlači,najmä v Národných novinách a Slovenských pohľa-doch. Širokej ruskej verejnosti však problémy sloven-ského národného hnutia neboli známe a záujem o neprejavoval len úzky okruh slavianofilov, napríkladPetrohradský slovanský dobročinný spolok ( G r o t ,P a ľ m o v, P a r e n s o v a ďalší).19 Martinské politickécentrum však nedocenilo skutočnosť, že slavianofilstvonebolo oficiálnou ideológiou ruského vládneho kabi-netu a ich nádeje, že cár diplomaticky, alebo dokoncavojensky oslobodí Slovákov boli nereálne a neopod-statnené. Martinské konzervatívne krídlo Slovenskejnárodnej strany (SNS) zotrvalo pri mesianisticky chá-panom rusofilstve aj po prehratej vojne Ruska s Japon-skom. Nepostrehli, že Rusko nie je schopné a najmäochotné ujať sa dôslednej úlohy v prospech porobenýchslovanských národov a ruské vládne kruhy ani nemali vúmysle takúto úlohu plniť. Konzervatívne krídlo SNSsa veľmi obozretne až odmietavo stavalo k novej kon-cepcii myšlienky slovanskej vzájomnosti - neoslavizmua martinské centrum v podstate až do vojny zostalona pozíciách nekritického rusofilstva. Takto sa ocitlov podstate v izolácii od silnejúceho politického zosku-penia klerikálov a hlasistov, ktorí na slovenskej poli-tickej scéne získavali čoraz významnejšie pozície.

Slovenský politický katolicizmus a s ním spojenépolitické hnutie sa začalo výraznejšie presadzovať naverejnej scéne na samom konci 19. storočia, pričomnadväzovalo na tradície Spolku sv. Vo j t e c h a , ktorývznikol ešte v roku 1870. Jeho výrazné oživenie nastalopo založení vlastného tlačového orgánu, Ľudovýchnovín v roku 1897 a presmerovanie politického záujmuo najpočetnejšiu vrstvu obyvateľstva - roľníctvo.20

Popularita Ľudových novín vzrastala, stali sa obden-níkom a vďaka finančnej podpore zo strany Česko-slovenskej jednoty v Prahe a spoluredigovania novínFrantiškom Vo t r u b o m , Jozefom Gregorom Ta j o v -s k ý m a Milanom H o d ž o m prijali československú

14 VAJANSKÝ, S. H. (1977): Listy z Uhorska. Martin, s. 76.15 Tamže, s. 109.16 PODRIMAVSKÝ, M. (1965): Rusofilstvo ako prejav národnoobrannej ideológie slovenského národného hnutia v 80. a 90. rokoch 19.

storočia. In: Historické štúdie, 10. Bratislava, s. 111.17 NENAŠEVOVÁ, Z. S. (1978): Slovenský buržoázny politický tábor a neoslavizmus. Historický časopis, 3, s. 397.18 PODRIMAVSKÝ, M. (1965): Rusofilstvo ako prejav národnoobrannej ideológie slovenského národného hnutia v 80. a 90. rokoch 19.

storočia. In: Historické štúdie, 10. Bratislava, s. 103.19 NENAŠEVOVÁ, Z. S. (1978): Slovenský buržoázny politický…, s. 399.20 Redaktorom novín sa stal Anton Bielko, bývalý učiteľ a redaktor Národných novín a istý čas tento post zastával aj Andrej H l i n k a .

53

orientáciu.21 Politika katolícky a ľudovo orientova-ného zoskupenia sa stavala k martinskému rusofilstvuväčšinou kriticky. Rusofilstvo podľa nich smerovalok oslabeniu katolíckej cirkvi, lebo Rusi sa snažili vnútiťvšetkým Slovanom pravoslávie. Nestotožňovali ruskýnárod a ruské vládne kruhy a cára. Spoluprácu s rus-kým národom nezavrhovali ale snažili sa aktivizovaťpredovšetkým domáce zložky národného hnutia. Zá-sadné rozdiely v chápaní rusofilsky orientovanej slo-vanskej myšlienky sa prejavili aj na hodnotení ruskejrevolúcie v roku 1905. Kým martinskí konzervatívcivítali rozpustenie Dumy a víťazstvo kontrarevolúcieako spásu a záchranu cárskeho Ruska, „lebo i prebudúcnosť západného a južného Slovanstva je veľmivážna vec, aby si Rusko zachovalo vo svetovej poli-tike silné slovo“, ľudovci podrobili ostrej kritike cára,ruské vládne kruhy a pravoslávnu cirkev, že dopustiliaby spoločenský vývoj v Rusku dospel až k revolúcii.Postavili sa na stranu ruského ľudu, ktorí vraj pokoj-nou cestou nedokázal svoje prirodzené práva získaťa tak sa ich snažil získať zbraňou v ruke.

Na prahu 20. storočia sa začali výraznejšie aktivi-zovať aj hospodársky silnejúce slovenské podni-kateľské kruhy s centrami v Liptovskom Mikulášia Ružomberku (Stodolovci, Makovickovci, Pálkovci,Žuffovci, Hubkovci a ďalší). S ich finančnou podporouzačali v Liptovskom Mikuláši vydávať (kníhtlačiarKarol S a l v a ) politický týždenník Slovenské listy.K ich zrodu prispeli aj Miloš Š t e f a n o v i č a GustávA u g u s t i n y, ktorý istý čas Slovenské listy redigo-val. Základ svojej politiky stavali na úlohe priviesťSlovákov hospodárskou osvetou a budovaním hospo-dárskych inštitúcií k vyššej hmotnej úrovni pospolitéhoľudu. Propagovali založenie slovenskej centrálnejbanky na podporu hospodárskeho podnikania a v mrav-nom ohľade vystupovali so základným heslom: človek- kresťan - Slovák. Skupina politikov okolo Sloven-ských listov mala pomerne blízko k zoskupeniu mar-tinského konzervatívneho centra a v podstate sa pod-riadila martinskému vedeniu len v otázke slovanskejvzájomnosti a rusofilskej orientácie Slovenské listykládli na prvé miesto význam slovensko-českých vzťa-hov v národno-emancipačnom zápase. Boli za upevňo-vanie slovanskej solidarity navonok vyjadrenej jedno-tou kultúrnej reči všetkých Slovanov, ktorou mala byťruština, ale v politickom zjednotení Slovanov nevidelireálnosť východiska zo situácie utláčaných slovan-ských národov.22

Slováci podľa nich nepredstavovali dostatočne silnúmedzinárodnopolitickú zložku na to, aby mohli usku-točňovať panslavistickú politiku. Hoci nepoukázalipriamo na Rusko, ale v článku Slovenstvo a panslaviz-

mus v Slovenských listoch uviedli: „…ani nám nena-padne čakať snáď pomoc zo strán takých, ktoré sú námďaleké“.23

Slovenské listy kládli do popredia nástojčivú po-trebu posilnenia vnútropolitického a národného života,čím by sa stal najmä v politickej činnosti dôstojnýmpartnerom slovanských národov (predovšetkým čes-kého). Česko-slovenskú vzájomnosť hlásali z rov-nakých pozícií ako hlasisti, ktorých reprezentovalav rokoch 1898-1904, kedy časopis Hlas vychádzal,predovšetkým mladá slovenská inteligencia. Hlasistisi uvedomovali ako všetci vtedajší predstavitelia slo-venského národného života, že základ slovenskéhonároda tvorí roľníctvo (60-70 %), a preto sa už v prí-pravnej fáze pred vznikom Hlasu zamerali na prácuv prospech ľudu. Program hlasistov bol ovplyvnenýi analýzou postavenia prostého ľudu v spise JánaS m e t a n a y a : Skaza ľudu slovenského. K otázke ru-sofilstva sa vyjadril Smetanay v známej brožúreSlovensko, vydanej v roku 1896, kde kritizoval najmämartinské konzervatívne rusofilstvo. Kritika slovanskejorientácie politikov martinského centra bola jednouz hlavných čŕt hlasistického programu. V otázke ru-sofilského smeru prívržencov Va j a n s k é h o a Národ-ných novín hlasisti zaujímali stanovisko, ktoré imnačrtol pre celkový program Hlasu T. G. M a s a r y kv roku 1897.24 Hlasisti však nemali ujasnenú a vypra-covanú vlastnú koncepciu vzťahu k Rusku. Ich kon-cepcia spočívala vlastne v kritickej negácii tejtoorientácie. Rusofilskú orientáciu martinského centrav ich programe nahradila myšlienka česko-slovenskejvzájomnosti a úzkej spolupráce českého a slovenskéhonárodného hnutia s dôrazom na využitie vlastných sílako cesty k povzneseniu svojho národa. Hlasisti ne-chceli pasívne čakať na pomoc z cudziny a do poprediaich záujmu sa dostala téza, vyslovená Pavlom B l a -h o m , že „každý národ má len to, čo si sám vydobyjea len dľa toho má cenu, postavenie vo svete a medzinárodmi“.25 Postupná názorová diferenciácia v ra-doch hlasistov, ktorých reprezentovala predovšetkýmmladá inteligencia nakoniec priviedlo hlasistickéhnutie k rozpadu a v kritike Va j a n s k é h o a jehoprívržencov martinského centra pokračovali i prú-disti, ktorí boli vlastne pokračovateľmi hlasistickéhohnutia na Slovensku. Predstavitelia tzv. „mladéhoSlovenska“, sústredení okolo časopisu Prúdy (1909 až1914), sa snažili prehĺbiť prácu hlasistov, ktorí viacdbali o hlásanie zásad ako o skutočnú politickú výchovuspoločnosti, hlavne mládeže, čo sa stalo dôležitousúčasťou programu prúdistov. Bohdan P a v l u , akojeden z hlavných tvorcov ideového programu a redak-tor Prúdov vyčítal Va j a n s k é m u , že v slaviano-


21 BUTVIN, J. (1983): Slovenské národnopolitické hnutie v rokoch 1890-1898. Historický časopis, 2, s. 200.22 SLOVENSKÉ LISTY (1898): č. 15 z 26. 2. 1898 (Slovania a Česi)23 SLOVENSKÉ LISTY (1898): č. 46 z 1. 10. 1898.24 PODRIMAVSKÝ, M. (1965): Rusofilstvo… s. 126-127.25 BUTVIN, J. (1983): Hlasisti, vznik slovenského klerikálneho a maloagrárneho hnutia v rokoch 1898-1904. Historický časopis, 5, s. 728.

54

filskej línii zachytil len jeho poslednú fázu, ktorúnazval ako reakcionársky panrusizmus. Neskôr saBohdan P a v l u stal významným propagátorom neo-slavizmu a do popredia postavil význam kultúrneja hospodárskej pomoci slovanských štátov.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. BUTVIN, J. (1983a): Slovenské národnopolitické

hnutie v rokoch 1890-1898. Historický časopis, 2.2. BUTVIN, J. (1983b): Hlasisti, vznik slovenského

klerikálneho a maloagrárneho hnutia v rokoch1898-1904. Historický časopis, 5.

3. NÁRODNÉ NOVINY č. 10 zo dňa 24. 1. 1905;č. 11 zo dňa 26. 1. 1905; č. 26 zo dňa 2. 3. 1905.

4. NENAŠEVOVÁ, Z. S. (1978): Slovenský buržoáz-ny politický tábor a neoslavizmus. Historickýčasopis, 3.

5. PETRUS, P. (1972): Korešpondencia S. H. Vajan-ského. Zv.2. Bratislava.

6. PODRIMAVSKÝ, M. (1965): Rusofilstvo ako pre-jav národnoobrannej ideológie slovenského národ-ného hnutia v 80. a 90. rokoch 19. storočia. In:Historické štúdie, 10. Bratislava.

7. SLOVENSKÉ LISTY (1898): č.15 z 26. 2. 1898.8. SLOVENSKÉ LISTY (1898): č.46 z 1. 10. 1898.9. VAJANSKÝ, S. H. (1977): Listy z Uhorska.

Martin.

ADDRESS & ©doc. PhDr. Miroslav DANIŠ, CSc.Katedra právnych dejínFakulta práva Janka JesenskéhoVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]


55

Každý subjekt je asi najcitlivejší na mieru ob-medzenia svojej slobody a „daň“, ktorú za to zaplatí.Takýto proces vníma o to citlivejšie v situácii, ak sačasti svojej slobody zbavuje dobrovoľne, robí týmurčité nevynútené gesto a často provokatívne čaká čodostane od toho, komu časť svojej slobody odovzdal.

Homo sapiens je na vrchole živočíšneho rebríčkazrejme aj preto, že napriek tomu (alebo práve preto),že vie od svojho narodenia, že raz zomrie, je ochotnýa schopný nielen akceptovať, ale aj vedome vytváraťpravidlá hry, ktoré ho jednak obmedzujú, ale súčasneaj chránia pred negatívnymi vplyvmi, ktorým by sanedokázal ubrániť individuálne, ale len v kooperáciis inými. Otázky, prečo je tomu tak, vrátane odpovedína ne sú nekonečné a objektívne prakticky nezodpove-dateľné. Odvíjajú sa v podstate od subjektívneho po-hľadu a od filozofie a podstaty autora toho ktoréhonázoru. Takáto subjektívna poloha je zasa determi-novaná spoločensko-politickou a ekonomickou reali-tou, v ktorej autor názoru alebo celostnejšieho učeniažije, vrátane celkovej poznatkovej základne aktuálnejdoby.

Mnoho odpovedí sa dá nájsť napríklad už v ná-zoroch Johna Locka, ktorý v Two Treatises of Govern-met vidí dôvody postúpenia časti slobody fyzickou

osobou spoločnosti a verejnej autorite takto: „Ak ječlovek v prirodzenom stave taký slobodný ako sa užpovedalo, ak je neobmedzeným pánom svojej vlastnejosoby a svojho majetku, najvyššiemu rovný a nikomunepodrobený, prečo sa chce zriecť svojej slobody, prečosa chce vzdať svojej zvrchovanosti a poddať sa panstvua riadeniu niektorej inej moci? Odpoveď je samozrej-má: Aj keď v prirodzenom stave má také právo predsajeho uplatňovanie je veľmi neisté a ustavične je pred-metom zasahovania iných, lebo všetci sú kráľmi rov-nako ako on a každý človek je mu rovný a väčšinou niesú dôslední pri rešpektovaní slušnosti a spravodlivosti,takže užívanie vlastníctva, ktoré drží v tomto stave,je len veľmi málo bezpečné, veľmi neisté. To ho nútik ochote vzdať sa tohto stavu , ktorý akokoľvek slo-bodný, je plný obáv a ustavičného nebezpečenstva.“

Do určitej miery iný názor prezentoval H o b b e s ,ktorý skôr drukuje silnému štátu s autokratickýmiprvkami. Obidvaja sú ale v princípe na strane silnéhoštátu. Rozdielny názor majú na stupeň a mieru tejtoetatistickej prevahy.

História nie zriedkavo svedčí tomu, že štát repre-zentovaný štátnou mocou má tendencie nasávať na sebastále viacej kompetencií a prejavovať sa následne mo-censky a autoritatívne. Na druhej strane, a to najmä


PRIESTOR PRE INGERENCIU ŠTÁTUDO SPOLOČENSKO-EKONOMICKÝCH PROCESOV

Extent for State’s Interposition into Social and Economical Processes

Mojmír MAMOJKASládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Globalizácia ako nesmierne výrazný fenomén súčasnosti synergizuje nielen pozitívne javy a trendy,ale samozrejme aj procesy negatívne. Štát ako forma organizácie spoločnosti nemôže rezignovať na reguláciua minimalizáciu negatívnych dopadov na tých, ktorí ich nevyvolali, ani za ne nenesú zodpovednosť. Bez ohľaduna politickú garnitúru, ktorá je momentálne v tom-ktorom štáte pri moci, musí štát napĺňať funkcie, ktorécelospoločensky pozitívne sýtia prostredníctvom právneho poriadku s potrebným morálnym obsahom celospolo-čenskú atmosféru a motivujú adresátov práva ku kladnému správaniu.

Kľúčové slová: štát - ekonomika - spoločnosť - právny štát - ústava

ABSTRACT: Globalization as an outstanding phenomenon of the present times synergizes not only positive ten-dencies and events, but also negative processes. State as a form of the society organisation is not allowed to resignto the regulation and minimisation of negative impacts on those who did not cause them and bear no responsibil-ity. Regardless the political leadership governing a state, the state itself should fulfil the functions that in a gener-ally positive way influence (through the legal procedures containing inevitable moral content) the generalatmosphere within the society and has to motivate the addressees of law towards positive behaviour.

Key words: state - economics - society - legal state - constitution

v našej krátkej histórii po roku 1990, ktorá je po-chopiteľne ťažko zrovnateľná s niekoľko stáročnýmvývojom, je zrejmé, že každé spojenie riadiacej,rozhodovacej (politickej) moci prepojenej s vlast-níctvom, má tendenciu „nabomptnávať“ a v podstatekomplexne rozširovať svoje mocenské pôsobenie. Natomto mieste si ale dovolím prezentovať zásadnýnesúhlas s čiernobielym videním štátneho a súkrom-ného vlastníctva a miery pozitívnych alebo negatívnychprejavov nositeľov vlastníckych oprávnení a povinnostív jednom alebo druhom prípade ako nosného determi-nantu podmieňujúceho formy a metódy uplatňovaniapolitickej moci. Prejavy tendujúce k zväčšovaniu vlast-níckej masy a jej využívania v prospech vlastníka súisto výraznejšie v prípade vlastníctva súkromného akovlastníctva štátneho. Črta, ktorá sa neraz vydávala a vy-dáva za pozitívum súkromného vlastníctva v porovnanís vlastníctvom štátnym a to jeho menšia anonymitaa väčšia priama zainteresovanosť vlastníka na globál-nom vlastníckom profite sa často dlhodobejšie javí akojeho nevýhoda. Miera bujnenia posesívneho pudu,ktorý prechádza často v až chorobnú „škrečkovitosť“nie je odvodená ani zďaleka len od vlastníckej formy.Pri obidvoch vlastníckych systémoch je odvodená odkonkrétnych fyzických osôb, ktorých úplne prirodzenéindividuálne prejavy sú limitované len individuálnougenetickou výbavou a jej etickým podhubím, vrátaneaktuálnej spoločenskej morálky a externe preven-tívnym, kontrolným a sankčným pôsobením právnychinštitútov a mechanizmov. Čiže sme pri právnom štátea pri určitom type štátu.

Naozaj funkčný právny štát môže byť tým inšti-tucionálnym usporiadaním vzťahov a vzájomnýchbŕzd, ktoré sú spôsobilé vytvoriť také spoločensképrostredie, ktoré vytvára a minimálne udržuje spoločen-skú klímu, ktorá permanentne posilňuje pozitívneprocesy a limituje procesy negatívne vrátane extrém-neho a spoločensky škodlivého rozvoja mocensko-po-litických a vlastníckych excesov.

Bez ohľadu na diferencie medzi anglosaským a kon-tinentálnym ponímaním právneho štátu, pilierom kto-rého je na strane jednej liberálne ponímanie a filozofiaslobody jednotlivca a na strane druhej skôr pre Európutypické hodnoty rovnosti a solidarity, je pre obidve chá-pania nezastupiteľným faktom a cinditio sine qua nonprapodstaty právneho štátu, že štát postupuje pri akej-koľvek forme svojej činnosti striktne na základe právaa zásahy štátu do života či už fyzickej alebo právnickejosoby vykonáva výlučne v súlade s ústavou a zákonmi.Jedná sa o dôležitý princíp limitovanej štátnej moci.

Teória štátu rozoznáva z hľadiska vzájomnéhopomeru a miery štátnej moci a osobnej slobody:1. model anarchie;2. liberalisticko-konzervatívny štát;3. intervenujúci a sociálny štát.

Anarchia je typická neexistenciou verejnej autorityimplementovanou do všeobecne akceptovanej vôleprejavenej v práve. Anarchia je vláda bez pravidiel

(z gréckeho archein plus slabika an - čo znamená bezpravidiel). Anarchia znamená prakticky bezbrehú slo-bodu až svojvôľu pre každého jednotlivca, čo po-chopiteľne plodí nekontrolovaný stret individuálnycha úzko skupinových záujmov a z toho prameniacipermanentný konflikt.

Liberalistický štát nazývaný L a s s a l o m aj„nočným strážnikom“ je typický priorizovaním miestajednotlivca a jeho osobnej slobody. Štát má skôrsekundárne postavenie, pričom je „dobrý“ vtedy, akzasahuje do spoločenského a najmä ekonomickéhoživota čo najmenej, pretože všetko má určovať slo-bodné konkurenčné prostredie.

Intervenujúci a sociálny štát zasahuje predovšet-kým do sociálno-ekonomických oblastí, ktoré majúcelospoločenský význam a široko a strednodobo aždlhodobo ovplyvňujú rozvojové prvky štátu a v ko-nečnom dôsledku aj každého občana. Prvé znakysociálneho štátu sa dajú nájsť za vlády Bismarcka v Ne-mecku. Intervenujúci štát nemôže ale rezignovať na„neekonomické“ a nevýrobné sféry, a preto sa snažíingerovať aj do sféry školstva, vedy, kultúry apod.

Uvedené delenie je do značnej miery zjednodušené.Vo všetkých typoch štátu sú spoločensko-vývojovéetapy, v ktorých dochádza k prekrývaniu ich čŕt, čo jelogické, pretože ani spoločensko-ekonomický vývojv štáte sa nemení zo dňa na deň, ale postupne a v prie-behu niekoľkých rokov až desaťročí, čo determinujereakciu štátnej moci na tento vývoj a modifikáciu metódjej uplatňovania.

Pre vyspelé európske ekonomiky je typický inter-venujúci a sociálny štát a to v princípe bez ohľadu napolitickú garnitúru, ktorá momentálne vládne. Neza-stupiteľnou podmienkou funkčného, intervenujúcehoa sociálneho štátu je ale štátne vlastníctvo strategickýchpodnikov alebo aspoň relevantný väčšinový podielv nich. Konkrétne napĺňanie funkcií intervenujúcehoa sociálneho štátu bez primeranej vlastníckej pozície nieje dlhodobo možné, pretože inak nastáva postupnáprevalencia vlastníckych záujmov skupinového a indi-viduálneho charakteru, presadzovanie úzkych lobbis-tických cieľov a to často na úkor celospoločenskéhorozmeru.

Funkcie sociálneho a intervenujúceho štátu nemôžerealizovať žiadny iný subjekt, len štát. Len štát má totižv rukách potrebné spoločensko-ekonomické, právnea mocenské páky, bez ktorých sú tieto funkcie nereali-zovateľné.

Tak ako výrazne zosilneli prvky intervenujúcehoa sociálneho štátu v období veľkej hospodárskej krízyv tridsiatych rokoch minulého storočia a po nej, taksilnie volanie po zvýraznení zásahov štátu do eko-nomiky aj v súčasnom období bankovej, finančneja následne aj ekonomickej krízy. Je pochopiteľné, žetak občan ako aj podnikateľské subjekty sa cítia počasči už ekonomicky konsolidovaného obdobia, alebodokonca v etape výrazného ekonomického rastu bez-pečne a majú pocit, že sú sebestačné a nepotrebujú in-tervenujúcu aktivitu štátu. Ak, tak len v makroeko-

Mojmír Mamojka: Priestor pre ingerenciu štátu do spoločensko-ekonomických procesov

56

nomickom ponímaní a pri vytvorení globálne priaz-nivého podnikateľského prostredia a pri ingerencii doúverovej, úrokovej, daňovej politiky a iných príbuznýchhospodárskych a finančných sfér.

Tu si však ale treba uvedomiť, že prvotným nosi-teľom vôle a ochoty zbaviť sa časti svojej slobody bolobčan a nie jeho inštitucionalizované právno-organi-začné a ekonomické útvary a zoskupenia. Tie dokážu,ak ich štatutári majú tú ochotu zabezpečiť akurát„baťovským“ štýlom pre svojich zamestnancov pri-meranú sociálnu ochranu, možnosť nadobudnutiapotrebného vzdelania apod. Takáto aktivita zamestná-vateľa (vlastníka), je ale časovo a priestorovo ob-medzená a nemá celospoločenský charakter a význam.Okrem jej časovej, priestorovej, ale aj personálnejobmedzenosti podlieha výrazným negatívnym vplyvomv prípade celospoločenských (alebo aj širších - globál-nejších) vplyvov a otrasov. Tak je tomu v konečnomdôsledku aj v súčasnosti.

Zásadne nesúhlasím s názormi, že štát uskutočňujev podstate len populárne zásahy do ekonomiky, aby sipolitická byrokracia pripravila čo najlepšie výcho-diskové pozície do najbližších volieb a v konečnomdôsledku poškodzujú prosperitu krajiny. Ide o čier-nobiele videnie, ktoré nerešpektuje konkrétne historickéfakty. Kde začali obidve v novodobej histórii zatiaľnajväčšie hospodárske krízy s celosvetovými dopadmi?V kontinentálnej Európe a v tradične sociálne orien-tovaných ekonomikách, akými sú škandinávske krajinya v konečnom dôsledku aj ekonomika nemecká, fran-cúzska a talianska, ktoré patria dlhodobo medzi naj-silnejšie ekonomiky sveta, alebo v raji liberalizmuv USA?

Zástanca liberálneho ponímania postavenia štátua jeho vzťahu k ekonomickým procesom by zrejmereagoval tvrdením, že takéto krízy vyčistia ekonomicképrostredie od tých najviac „chorých“ a tí najsilnejšíprežijú, zosilnejú a budú napokon piliermi ďalšiehoekonomického rozvoja. Možno; treba si ale položiťotázku, za akú dlhú dobu a s akou platbou a následkamiod tých a na úkor tých, ktorí za prepad vonkoncomnemôžu.

Načo je potom štát so svojimi nezastupiteľnýmimožnosťami dlhodobého ovplyvňovania úverovej, úro-kovej, daňovej, odvodovej a iných politík?

Okrem uvedeného je tu ešte jeden nový fenomén,ktorý v minulosti ovplyvňoval podstatne menej celkovýrozmer a dianie v porovnaní so súčasnosťou a to jeglobalizácia. Globalizácia všetkého, aj neúspechu. Ajpreto sa nesmierne výrazne zvyšuje zodpovednosť štátuako takého za svoj vývoj a zodpovednosť veľkýchekonomík, ktoré v prípade vlastného kolapsu vplyvomglobalizácie tento vyvážajú prakticky do celého sveta.To je diametrálne nový prvok, na ktorý nemôže žiadny„svetový hráč“ rezignovať.

Vonkoncom nesúhlasím s tvrdením, že štátna by-rokracia sa nemôže správať ako vlastník a že je výlučnezainteresovaná na tom, aby si uchovala svoje miestaa funkcie v štátnej administratíve a preto sa vyhýba

riziku vlastnenia a zodpovednosti, pričom negatívnedôsledky prenáša na občanov a daňovníkov. Kde bolapotom súkromnovlastnícka zodpovednosť a akýsietický rozmer top-menežmentu Enronu, reprezentáciibankových domov (len v USA ich skrachovalo k marcu2010 cca 150!) a stoviek a tisícov štatutárnych orgánovsúkromných subjektov a privatizovaných podnikov,ktoré skrachovali alebo boli zámerne vytunelované ichvlastníkmi? Zrejme zlyhali oni samotní, ale aj taktiežzásadne zlyhali preventívne, kontrolné i represívnepáky liberálneho štátu, ktorý je nad vecou a nechávaobdobným procesom voľný priebeh.

Žiadny štát nemôže privatizovať úspech a sociali-zovať neúspech. Ide o absolútne nekorektný a neetickýprístup, ktorý by v demokratickom a právnom štátenemal mať miesto. Ak chceme v 21. storočí hovoriťo demokratickom a právnom štáte, treba okrem globál-nych pravidiel hry vytvorených spoločenskou zmluvoumedzi štátom, a občanom pravidelne aktualizovanoua sýtenou novými aj štandardnými demokratickýmiimpulzami akým je najmä pravidelná volebná cirkulá-cia, „stačí“ vychádzať z Ústavy ako základného zákonaštátu. Ústava SR v čl. I konštatuje, že SR je sociálnea ekologicky orientovanou ekonomikou. Ak rešpektu-jeme Ústavu ako základný zákon štátu a ústavnéprincípy pretransformovávané do právnych predpisovnižšej právnej sily, musí štát rešpektovať a uvádzaťich do života tak v normotvornej ako aj aplikačnejpodobe. Musíme vychádzať z toho, že štát nie je sa-moúčelná inštitúcia. Štát nie je pre štát, nie je cieľomale prostriedkom na vytvorenie celospoločensky akcep-tovateľnej klímy. Kto má v tomto vzťahu silnejšiepozície a inštrumentárium na vytváranie takejto klí-my je isto štát a nie občan.

Všetky funkcie štátu sa v modernom demokratic-kom štáte uskutočňujú len na základe a v rámci ústavya zákonov. Napriek tomu, že sa akceptuje deleniefunkcií štátu na vonkajšie a vnútorné, nemôžu byť tietoobsahovo a z hľadiska zásadných cieľov odlišné. Aksa štát „do vnútra“ prejavuje ako sociálny a interve-nujúci, nemôže sa navonok prejavovať ako agresívny,militantný a sebecký subjekt. Ide aj o prirodzenújednotu politickej moci a jej konkrétnej prezentáciev charaktere právneho poriadku štátu a obsahu jehozahraničnej politiky.

Liberálne ponímanie ingerencie štátu do ekonomic-kých procesov zlyhalo aj z hľadiska prognostickýchmožností a predpokladov možného negatívneho vývoja,spoliehajúc sa na akýsi „samočistiaci“ proces slobod-ného trhu. Naozaj len kde-tu sa objavili individuálnenázory veličín svetového bankovníctva a ekonomiky,ktoré upozorňovali na možnosť vzniku ekonomickejkrízy, ktorá sa môže podobať hospodárskej krízez rokov 1929 a 1933 minulého storočia. V roku 1997v knihe Svetový étos pre politiku a hospodárstvospomína nemecký teológ a filozof Hans K i n gpoznámku predsedu americkej centrálne banky AlanaG r e e n s p a n a z decembra 1996, že „iracionálna roz-jarenosť viedla k nadhodnoteniu finančných trhov,

57


vyviedla z miery nervóznych investorov na bombastic-kých burzách v Ázii , Európe aj v Amerike“.

Pred neblahým vývojom udalostí, ktoré sa v globa-lizovanej ekonomike hromadili, varovala len hŕstkaekonómov (Joseph S t i g l i t z , Paul Krugman) . Ná-sledné obrovské finančné injekcie do ekonomikya najmä bankového sektora však môžu pomôcť lenvtedy, ak budú racionálne a hlavne ak budú koordino-vané medzi štátmi, ktoré reprezentujú naozaj svetovýchhráčov. To ale nezvládne žiadny súkromný subjekt,ani nadnárodné korporácie, ale len štát v kooperáciis inými štátmi.

Súčasne vzniká situácia, kedy sa štáty v snahepomôcť ekonomike nemôžu správať paternalistickya pumpovať bezbreho verejné financie do ekonomikya bankového sektora. Musí nastúpiť racionálny a prag-matický pohľad, ktorý zabezpečí nezadlžovanie sana úkor budúcich generácií. Ekonomická a politickárovina fungovania štátu musí byť v etickej rovnováhea bezbrehým a často jediným determinantom chova-nia sa podnikateľských subjektov nemôže byť len čonajväčší zisk a v politike samoúčelná samoľúbosťa megalománstvo.

Tu sa opäť dostávame k právu a k celkovému cha-rakteru právneho poriadku v tom-ktorom štáte, ktorémusí vytvárať mantinely správania jeho adresátov.Domnievam sa, že je tu etapa, kedy je potrebné in-tenzívne uvažovať a silnej implementácii klasickýchmorálnych princípov do právnych noriem a minimali-zovať pozitivistické právne teórie postavené na od-

deľujúcej téze absencie morálnych prvkov v právea na predpoklade, že neexistuje nijaký pojmovo nutnýsúvis medzi právom a morálkou.Je potrebné saopätovne zamýšľať nad tým, že oslňujúcim nemá byťlen výsledok a to bez ohľadu na spôsob akým boldosiahnutý, ale hodnotovo musí byť minimálne v rov-nakej polohe aj cesta, ktorá k výsledku vedie. A tovšetko je o osvojovaní si a uznávaní najtradičnejšíchmorálnych prin-cípov, bez ktorých je právo kostlivcombez morálneho a všeobecne akceptovateľného obalua obsahu.

Napriek tomu, že globalizácia ako najvýraznejšíaktuálny fenomén spomaľuje účinok tak pozitívnychako aj negatívnych procesov, musí každý štát oveľaintenzívnejšie ako doteraz akcentovať prognostickévidenie vývoja a vo väzbe naň veľmi pružne reagovaťna možné budúce riziká. Súčasne sa veľmi výraznezvyšuje externá kooperačná aktivita štátov, ktoré jed-noducho veľa cielených efektov nemôžu zvládnuťsamotní, ale len v spolupráci s inými. Ide o nutnosťčasto uvažovať kompromisne a nepriorizovať len svojesebecké záujmy, ale vidieť možný synergický efekt.To všetko si žiada návrat k tradičným morálnymhodnotám, na všetkých vertikálnych úrovniach spo-ločenského rebríčka a to nielen v rámci akéhosiväčšieho alebo menšieho mikrosveta, ale v naozajglobalizovanom ponímaní. Inak sa môže svet dostá-vať do stále častejšie sa opakujúcich slepých uličiek,z ktorých raz nemusí nájsť rýchle a bezbolestnévýchodisko.

58


ADDRESS & ©prof. JUDr. Mojmír MAMOJKA, CSc.Katedra obchodného, hospodárskeho a finančného právaFakulta práva Janka JesenskéhoVysoká škola v SládkovičoveRichterova 1171, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

Podľa Alessandra F e r r a r u je otázka chápaniauniverzálne platných princípov jedným z relevant-ných problémov političnosti. Z tohto dôvodu nielenpolitická teória hľadá optimálny spôsob prechodu odH a b e r m a s o m vypracovanej koncepcie autonómne-ho a autentického správania aktérov, ktorý bol neskôrchápaný aj ako prechod od „rigidného k pružnémupostkonvenčnému morálnemu vedomiu“ ( F e r r a r a1997: 95). Šírka uvedeného problému a jeho chápaniaje naozaj rozsiahla a jeho dôsledky na život jednot-livca a spoločenského systému širokospektrálne a pre-kvapujúco hlboké. Aj z tohto dôvodu som sa v svojompríspevku pokúsila len naznačiť niektoré zaujímavéa aktuálne súvislosti tohto procesu. Tým viac, že spo-ločenský diskurz o chápaní individuálnej autenticitya formovaní nového univerzalizmu a jeho využití pri

riešení problémov európskeho a globálneho usporiada-nia prebieha kontinuálne a prierezovo naprieč spolo-čenskými vedami a jeho konsenzuálne závery sú zjavnev nedohľadne...

Súčasná západná postmoderná spoločnosť podľaviacerých súčasných kritických teoretikov ( L a r m o r ,H o n e t h , F e r r a r a atď.) prežíva krízu autonómie,pričom za vek autonómie par excellence sa považujeosvietenstvo, s jeho komplexným univerzalistickýmdedičstvom. Dnes žijeme vo veku autenticity 26 a v jejdôsledku krízy, spochybňovania a prehodnocovaniatradične chápaného univerzalizmu. Univerzalistickáidea sa premieta do neustále sa meniacich spoločen-sko-politických súvislostí, ktorých príkladom je ajprincíp Európskej únie a jej ústavy. Táto skutočnosťvedie k hlbokej transformácii, ktorá ovplyvňuje nielen

59


INDIVIDUÁLNA AUTENTICITA- SÚČASŤ NOVÉHO UNIVERZALIZMU?

Individual Authenticity as Integral Part of New Universalism

Zuzana KULAŠIKOVÁSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Príspevkom chceme poukázať na potrebu intenzívnejšej diskusie o aktuálnych otázkach súčasnejsociálnej a politickej teórie: na relevanciu individuálnej autenticity v procese formovania základných univerzálnychprincípov, ktoré v postmoderne podľa sociálnych teoretikov prechádzajú rozhodujúcou transformáciou. Mojousnahou bolo znova upozorniť na fakt vynárania novej paradigmy, nového univerzalizmu a na názory na jeho opti-málnu formu v súvislosti s požiadavkou uplatňovania Ferrarovho normatívneho ideálu autenticity. V tomto kontextesom pracovala s názormi a postojmi predstaviteľov tzv. tretej generácie kritickej teórie. Súčasne som poukázalana koreláciu uvedených teoretických konštrukcií pri riešení konkrétnych problémov Európskej únie a ňou for-mulovaných dokumentov, aktuálne prezentujúcich jej univerzálne hodnoty a princípy.

Kľúčové slová: teória autenticity - autonómia - kozmopolitizmus - univerzalizmus -Lisabonská zmluva

ABSTRACT: The paper deals with the issues of immediate interest towards social and political theories andstimulates the need for more intensive discussion. It confronts relevancy of individual authenticity within theprocess of reformulating basic universal principles in postmodernism which, according to social theoreticians,undergo by crucial transformation. A focus of attention is on the fact that a new form of paradigm related touniversalism is coming to its existence and opinions about its optimal forms correspond to requirements ofintroducing Farrera’s normative ideal of authenticity. The paper takes into consideration the third generationrepresentatives with their opinions on the critical theory.

Key words: theory of authenticity - autonomy - postmodern cosmopolitanism - universalism - Lisbon Treaty

Náležité porozumenie kľúčovým pojmom politiky - sloboda, spravodlivosť, rovnosť, mier, legitimita vyžaduje, abysme za ich náležitý rámec považovali celý svet.

Alessandro Ferrara (2007)

26 Max Weber pojem „autentické chovanie“ nikdy nepoužíva, ale jeho pojem politického konania, inšpirovaný etikou zodpovenosti - tu stojíma nemôžem inak, stanovisko, ktoré si We b e r o v zodpovedný politik požičiava od L u t h e r a - vykazuje všetky charakteristiky autentic-kéhochovania ( We b e r 1929: 88).

kultúry, hodnoty a normy, ale tiež základ symbolické-ho systému, prostredníctvom ktorého sa vzťahujemek realite. Aktuálne pokusy o jeho európske a globálneusporiadanie sú ukážkou hľadania nového univerzál-neho modelu fungovania spoločenských procesov,postupne vedúcich k vynáraniu momentov novejparadigmy.

Podľa Pietra D u v e n a g e tretia generácia kritic-kej teórie v tejto súvislosti a v rámci reflexie na odkazJurgena Habermasa uvažuje o potrebe nového mo-delu univerzalizmu. Väčšinou prevláda presvedčenie,že sociálne inštitúcie musia byť aspoň zčasti založe-né na univerzalistických princípoch ( D u v e n a g e2007). „Najvýznamnejším faktom takéhoto kontextuje absencia jednoznačnej a súhrnnej normy, ktorá byposkytovala (a vynucovala) nespochybniteľný návod(jednotlivcovi) na chovanie v ,projekte života‘ akotakom a v každodenných situáciách stále sa meniacehosveta“ ( B a u m a n 2003: 54). Zodpovednosť za tentostav vecí podľa B a u m a n a sociológovia pričítavajú„nejednotnosti, pluralite vplyvov a síl, hegemonitekultúry, ktoré sú v stále širšom merítku považovanéza najnápadnejšiu vlastnosť modernej spoločnosti“( B a u m a n 2003: 55).

Frekventovane sa na zobrazenie aktuálnej kultúr-nej situácie používa metafora byblického Babylonu.Pomocou nej sa farbisto charakterizuje súčasný multi-kultúrny postmoderný svet, jeho rozporuplná kultúrnasituácia a ambivalentné postavenie jednotlivca v ňom.Vynáranie novej paradigmy usporiadania univerzálnehosystému v ktorom žijeme a svojské chápanie metaforyBabylonu v rámci kritického postoja k odkazu JurgenaH a b e r m a s a 27 ponúka vo svojej knihe Reflektujúcaautenticita aj jeden z najznámejších talianskych po-litických filozofov Alessandro F e r r a r a 28. PodľaF e r r a r u , sa môže metafora Babylonu prezentovať ajv inom svetle, napr. prostredníctvom „individuálnejautenticity“ 29. V rámci širokej diskusie o chápaní tohtoFerrarovho pojmu sa môžeme stotožniť s názoromPietera D u v e n a g e , ktorý ho vníma ako akceptáciupostoja, že v pozadí plurality subkultúr, životnýchštýlov, hodnotových orientácií a morálnych postojov,utvárajúcich súčasné komplexné spoločnosti, vyvstávazdielaný náhľad na dobrý život (eudaimonia) ( D u -v e n a g e 2007: 21) Tento zdielaný náhľad môže byťpodľa F e r r a r u chápaný ako autenticita (alebo se-barealizácia), teda spôsob pochopenia platnosti, ktorýpresúva dôraz od všeobecného k exemplárnemu.

V tomto kontexte F e r r a r a názorne ponúka metaforukaravány, stojacej uprostred brodu: „Jeden breh je užza nami, ale druhý breh, kde na nás čaká nový spôsobzaloženia platnosti tvrdení a noriem je pred nami“( D u v e n a g e 2007: 22).

„ F e r r a r o v prístup ukazuje, že H a b e r m a s o vspôsob cesty k druhému brehu - cez intersubjektivitu 30

- môže byť nahradený autenticitou, že k cieľu, tedanájdeniu vstupného bodu do novej oblasti ... najlepšiedospejeme tým, že ho nahradíme autentickou sub-jektivitou a vyriešením metodologických dôsledkovtejto zmeny... F e r r a r a podľa chápania D u v e n a g ezdôrazňuje relevantnosť normatívneho ideálu auten-ticity keď tvrdí, že „normatívny ideál autenticity jespojený s novým univerzalizmom, založeným na mo-deli reflektujúcej súdnosti. Postmetafyzickému stano-visku najviac zodpovedá forma univerzalizmu, ktorávychádza z exemplárneho súladu symbolického celkuso sebou samým...“ ( D u v e n a g e 2007: 23). Podobnéstanovisko - hľadanie individuálnej identity modernéhočloveka v symbolickom celku - vyjadril aj B a u m a n ,tvrdiac, že sloboda moderného jednotlivca prameníz neistoty - z istého „nedostatočného určenia“ von-kajšej reality, z vnútornej rozporuplnosti sociálnychtlakov. Slobodný jednotlivec modernej doby je -„proteovský človek“, t.j. osoba, ktorá je socializovanázároveň nedostatočne (pretože zo sveta „tam vonku“neprichádza žiaden všeobecný, univerzálny a nezpo-chybniteľný návod) i nadmerne (pretože žiadne „tvrdéjadro“, v zmysle pridelenej, či zdedenej identity nieje také pevné, aby vzdorovalo križiacim sa vonkajšímtlakom, takže je nutné o identitu neustále bojovať,upravovať ju a budovať ju bez prestania a bez vy-hliadky na jej konečné dosiahnutie) (pozri B a u m a n2003).

Individuálnu autenticitu, ako základný momentnapĺňania individuálnej identity, novej paradigmy,nového univerzalizmu a nového fungovania spoločen-ských procesov, F e r r a r a charakterizuje na základeštyroch dimenzií: koherencie, vitality, hĺbky a zrelosti.Koherenciu individuálnej identity chápe ako proti-klady, napr. ohraničenie v protiklade k neurčitosti atď.Vitalitu F e r r a r a chápe ako posilnenie, ktoré vychádzaz naplnenia hlavných ľudských potrieb. Hĺbka označujeschopnosť človeka mať prístup k svojej vlastnej psy-chike. Zrelosť je podle něj schopnosť človeka vyrov-nať sa bez straty s fakticitou prírodného, sociálnehoa vnútorného sveta ( D u v e n a g e 2007: 27). Takto

Zuzana Kulašiková: Individuálna autenticita - súčasť nového univerzalizmu?

60

27 Podľa D u v e n a g e sa F e r r a r a domnieva, že „Habermas nie je schopný presvedči ť karavánu, aby sa dala do pohybu smerom k druhémubrehu, pretože on sám sa drží príliš blízko rannomodernému ideálu nehistorického a odosobneného poznania“ ( D u v e n a g e 2007: 22).

28 Alessandro F e r r a r a patrí medzi významné osobnosti súčasnej sociálnej a politickej teórie. Pôsobí na Universita di Roma Tor Vergata(v Ríme) a je prezidentom Spoločnosti talianskych politických filozofov.

29 V etike autenticity neurčuje morálnu hodnotu výlučne ochota dodržovať formálne princípy. Skôr vychádza z predpokladu, že k tomu, abysme boli hodnotnými morálnymi bytosťami, nesmieme popierať, či potlačovať popudy, ktoré nás odvádzajú od našich princípov, ale skôr ichmáme uznať a pritom sa v našom chovaní máme nechať naďalej viesť morálnym zreteľom ( F e r r a r a 1997).Pokiaľ nevnímam svoje najdôležitejšie potreby, pokiaľ ich zrádzam, alebo svoje konanie vkladám do životného plánu, ktorý následne nie jev súlade s tým kto som, potom môžem konať účelovo racionálnym spôsobom neautenticky ( F e r r a r a 1997).

30 Intersubjektivita je zástava, pod ktorou sa zhromažďujú tí, pre ktorých je filozofickou úlohou doby dokončenie projektu moderny ( F e r r a r a1997: 133).

odlišnosť ( F e r r a r a 2007).Originálny postoj ku širokej kultúrnej pluralite

a multidimenzionálnu koncepčnú ústretovosť voči od-lišným kultúrnym okruhom predstavuje aj filozofiamedzinárodného usporiadania Johna R a w l s a . Je pre-zentovaná v jeho práci Právo národov prostredníctvomnáčrtu „realistickej utópie“. R a w l s podáva odlíšenietroch druhov národov, ktoré nie je založené na ichtradičnej dichotomickej charakteristike, podľa ktorejväčšina teoretikov doteraz charakterizovala niektorénárody ako ideálne a iné ako neprijateľné. Inovatívnyprínos a originalita R a w l s a spočíva v projekte tole-rantného a interkultúrneho usporiadania medzi národ-mi. Podľa Michala P u l l m a n a má tento nový prí-stup pre politickú teóriu obrovský význam, pretožejej umožňuje vymaniť sa z eurocentrického zovre-nia a otvára tak zmenu perspektívy... ( P u l l m a n2010: 94).

Stotožňujem sa s názorom P u l l m a n a , ktorý tvrdí,že je medzi súčasnými politickými teóriami právev tomto kontexte výnimočná. Jej výnimočnosť je danápredovšetkým zmenou chápania univerzalizmu, prin-cipiálno-hodnotového čierno-bieleho uhľa pohľaduna „hodnotenie“ národov. Podľa R a w l s a totiž „realis-tickosť jeho liberálnej koncepcie spravodlivosti spočívav tom, že „táto koncepcia sa musí opierať o skutočnézákony prírody a dosiahnuť takú stabilitu, ktorú tietozákony pripúšťajú, teda stabilitu zo správnych dôvodov.Stabilita zo správnych dôvodov je stabilita vytvorenáobčanmi, ktorí konajú správne v zhode s primeranýmiprincípmi svojho zmyslu pre spravodlivosť, ktoré získalivďaka tomu, že vyrastali v rámci spravodlivých inšti-túcií a podieľali sa na ich činnosti“ ( R a w l s 2009:29). Aby nadnárodná „politická koncepcia spravod-livosti bola podla R a w l s a „utopická“, „musí prišpecifikácii rozumnej a spravodlivej spoločnosti pou-žívať politické (morálne) ideály, princípy a pojmy.Z toho vyplývajú minimálne tri nasledujúce charak-te-ristické princípy: Prvý princíp podáva výpočetzákladných práv a slobôd, ktoré poznáme z ústavnéhozriadenia. Druhý princíp prisudzuje týmto právam,slobodám a životným príležitostiam zvláštnu prioritu,najmä voči požiadavkám všeobecného dobra a perfek-cionistickým hodnotám. Tretí princíp zaisťuje všetkýmobčanom potrebné primárne dobrá, ktoré im umož-nia rozumné a efektívne využívanie svojich slobôd“( R a w l s 2009: 31).

Pokiaľ morálni filozofi ako J. R a w l s a tiežT. M. S c a l o n hovoria o platných normách akoo skutočnosti, ktorú „my“ konštruujeme, alebo ktorúnikto z nás nemôže racionálne odmietnuť, potom totouplatnené „my“ nie je nejaké transhistorické „my“. Jeto „my“, definované najhlbšími vrstvami našich vlast-ných predstáv o sebe samých ako ľuďoch, zaviaza-

61

chápaná individuálna autenticita, alebo naplnenieindividuálnych identít je podľa F e r r a r u dôležitýmvodítkom pri riešení aktuálnych problémov a otázokeurópskeho a globálneho usporiadania v zmysle re-konštrukcie kolektívnych identít. V tomto kontextesa F e r r a r a inšpiroval v dielach D u r k h e i m a ,We b e r a , P a r s o n s a . „Vitálnu kolektívnu identituchápe ako participáciu väčšiny spoločnosti na preňu dôležitých rituáloch. Hĺbka predstavuje vedomie,čo je dôležité pre udržanie a reprodukovanie zdiela-nej kolektívnej identity. Zrelosť je zhoda medzi vlast-ným sebahodnotením a medzi kultúrnou, sociálnoua politickou realitou skupiny na druhej strane“( D u v e n a g e 2007: 27-28).

Jedným z konštitutívnych rysov Európy je myš-lienka, že polis, množstvo, je predpokladom založeniapolis ( H r u b e c , Spravedlivost 47). „Zmyslom Európyako duchovného útvaru je ľudstvo, založené na človekuako individuálnej osobe, ktorá svoj život chápe nievegetatívne, ale ako vytváranie účelných duchovnýchproduktov v pospolitom horizonte. Vlastným účelomEurópy je politický život človeka ako individuálnejbytosti, inými slovami zmysel Európy sa dá v zmysleH u s s e r l o v h o chápania politického života 31 vidieťv politickom ľudstve“ ( M a r t í n e k 2005: 45).

Pluralita, ako základ európskeho (nielen) politic-kého života je však ambivalentnou a potenciálne kon-fliktnou veličinou. Koncepčne bola pluralita najširšikkerozpracovaná Hannah A r e n d t o v o u . Aj podľa nej jepodmienkou ľudskej političnosti možnosť byť jed-notlivcom medzi ďalšími ľuďmi. Polis, alebo ľudskosťv mnohosti A r e n d t o v á nazýva pluralitou. „Politickárelevantnosť pojmu plurality spočíva, a to je potrebnézdôrazniť hneď na začiatku, v prepojení s témou kon-fliktnosti. Pluralita by totiž bez konfliktov neexistovalaa dalo by sa dokonca povedať, že keďže je pluralitapodmienkou politickej činnosti, ipso facto, je aj pod-mienkou konfliktu, obzvlášť konfliktu politického“( Ta s s i n 2007: 153).

A r e n d t o v á teda pluralite pripisuje dvojakú po-vahu rovnosti a odlišnosti a zdôrazňuje rozdiely medziidentifikáciou s tým, čo sme (prostredníctvom hláse-nia sa k humanitárnym hodnotám) a nadobudnutímjedinečnosti toho, kto sme (prostredníctvom verejnýchslov a činov, ktorými sa odhaľujeme), neuspokojuje salen s chválou toho, čo nazývame pluralizmom ( Ta s s i n2006: 157). F e r r a r a vystihuje ambivalenciu a po-tenciálna konfliktnosť takejto situácie európskehoobčana a naznačuje možné východisko keď hovorí, žeeurópsky človek, ktorý si uvedomuje sám seba akoindividuálnu bytosť, sa stáva politickou bytosťou, keďsa môže vo vnútri plurality ostatných ľudí rovnako akoostatní, na jednej strane slobodne rozhodnúť a konaťpodľa svojej vôle a na druhej strane uplatňovať svoju

31 Podľa H u s s e r l a nie je politický život životom vo fyziologickom zmysle, ale ide o život cieľavedomý, pretože jeho výsledkom sú účelnéveci. Politický život je kultúrnotvorivým životom v najširšom zmysle, pretože jeho výkon sú duchovné produkty, utvárané jednotou všetkýchzáujmov, cieľov, starostí, pôsobností a účelových zariadení.


ných princípom férovosti a vzájomného rešpektu( L a r m o r e 2007: 34). Podľa Charlesa L a r m o r a 32

je v tejto súvislosti dôležité zdôrazniť F e r r a r o v upotrebu nového univerzalimu: V dôsledku tejto zme-ny, tvrdí F e r r a r a , treba navrhnúť nový univerza-lizmus. Našou snahou by malo byť dosiahnutie zhodyso sebou samými, artikuláciu takého spôsobu života,ktorý plne vyjadruje povahu ľudí, ktorými v podstatesme. Toto je chápanie autenticity F e r r a r o m . Tentoideál sa nemá týkať len všeobecných princípov spra-vodlivosti, ktoré schvaľujeme ako členovia určitejspoločnosti, ale sa má týkať aj individuálne nájdenejpredstavy dobrého života každého z nás ( L a r m o r2007: 34).

V určitom zmysle novokoncipovaná univerzalis-tická idea sa premieta do rôznych spoločensko-poli-tických súvislostí, nevynímajúc ani tie konflikt-né. Príkladom je Európska únia, a (ne)prijatie jejústavy 33, prípadne kontroverzné diskusie a procesvnímania Listiny základných práv EÚ. Myšlienkanových univerzálnych princípov je v európskom uspo-riadaní integrovaná do základných verejnoprávnychdokumentov EÚ, napr. do Listiny základných právEÚ.

Listina základných práv EÚ síce nie je integrálnousúčasťou Lisabonskej zmluvy, charakterizujúcej novýúnijný zmluvný rámec, ale nový článok 6 SEU v zneníLisabonskej zmluvy, obsahuje odkaz na Listinuzákladných práv v podobe, v akej bola navrhnutá akosúčasť Ústavnej zmluvy. Listina základných práv EÚobsahuje tzv. „práva novej generácie“. Spája v jednomdokumente práva sociálne, ekonomické, občianske,politické a hospodárske. Uvedené práva sú vecne roz-delené do 6 hláv: Dôstojnosť, Sloboda, Rovnosť,Solidarita, Občianske práva a Súdnictvo“ (Když sarekne Lisabonská smlouva 2008: 17). V tomto kontextepodľa F e r r a r u v nej môžeme vidieť odraz novej sku-točnosti (nového univerzalizmu): ide o ústavu, ktoráuž neupravuje život jedného štátu, ale nadštátnehoútvaru, a preto musí ako zdroje svojej legitimity za-znamenať tak individuálne, ako aj spoločenské zdrojevôle ( F e r r a r a 2007a: 89).

Podľa L a r m o r a si F e r r a r a nepochybne myslí,že také základné univerzálne princípy (napr., že jepotrebné činiť dobro a vyhýbať sa zlu) sú príliš slabék ustanoveniu toho, ako by sa malo uvažovať o ne-jakých významných záležitostiach a že musia byť spo-jené s podstatnejšími, premenlivejšími štandardami( L a r m o r 2007: 35). V tomto kontexte je zaujímavýpohľad na formuláciu a prezentáciu všeobecnýchuniverzálnych princípov, zásad fungovania Európskejúnie na základe jej aktuálneho relevantného verej-

noprávneho dokumentu - Lisabonskej zmluvy. Lisa-bonská zmluva integrovala do zmlúv novinku. Sú ňouustanovenia o hodnotách EÚ a súčasne podstatne pre-formulovala jej ciele. Článok 2 SEU hovorí, že Úniaje založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti,slobode, demokracie, rovnosti, právneho štátu a do-držiavania ľudských práv, vrátane práv príslušníkovmenšín. Tieto hodnoty sú spoločné všetkým členskýmštátom v spoločnosti, vyznačujúcej sa pluralizmom,neprípustnosťou diskriminácie, toleranciou, spravodli-vosťou, solidaritou a rovnosťou žien a mužov (Kdyžsa rekne Lisabonská smlouva 2008). Na rozdiel odÚstavnej zmluvy sú to zmeny, ktoré znamenajú posunv chápaní integrácie, chápu sa ako tzv. horizontálnezásady činností únie - tzv. princípy integrácie, nazáklade ktorých by mali fungovať všetky politikyúnie. Predchádzajúci verejnoprávny dokument podob-ného charakteru, Maastrichtská zmluva, neobsahovaltakto explicitne formulované „hodnoty“, prezentovanév samostatnom článku zmluvy. V kontexte chápaniauniverzalizmu to znamená jednoznačný posun k trans-formácii.

Medzi univerzálne ciele Ústavnej zmluvy EÚ,z ktorej väčšina formulácií bola integrovaná doLisabonskej zmluvy, ako perspektívneho zmluvnéhorámca Európskej únie, boli zaradené novoformulo-vané priority: najmä v časti 1 Vymedzenie a cielea Listina základných práv únie. Patrí medzi ne okremtradičného presadzovania mieru snaha o formulovanienových hodnôt. Nové chápanie a prezentovanie uni-verzálnych hodnôt sa nesie v zmysle ich neredukcie namyšlienku spoločného trhu a v integrovaní myšlienokochrany životného prostredia, udržateľného rozvoja,plnej zamestnanosti, boja proti sociálnej segregácii,odstránenia chudoby, solidarity medzi generáciami.

Súčasťou neschválenej Ústavnej zmluvy je dokon-ca aj zákaz trestu smrti, čo predstavuje diskontuitus univerzalizmom a ústavami 18. st. Ďalej modernúbioetickú formuláciu - právo na integritu, právo nainformovaný súhlas so zákrokmi, právo na sloboduinformácií (popri tradičnejšiemu právu na sloboduprejavu), zakotvenie rovnosti žien a mužov vo všet-kých oblastiach, vrátane zavedenia kvót atď. Taktoinovatívne naformulované ciele Ústavnej zmluvy bymohli v určitom kontexte charakterizovať nástup no-vého univerzalizmu, novochápaných princípov európ-skej kozmopolitnej spoločnosti. Mohli by sme ichvnímať aj ako novú výzvu v teóriách medzinárodnýchvzťahov, ktorou je idealizmus. „Idealizmus ako teóriamedzinárodnej politiky - predpokladáme jej úspecha ďalší rozvoj najmä z toho dôvodu, že jedným z post-modernistických atribútov je koniec racionality a pre-

62


32 Charles L a r m o r (Brown University, USA) je sociálny egalitárny liberár, ktorý diskutuje s F e r r a r o m a H o n e t h o m o chápaní auten-ticity a univerzalizmu a ďalších otázkach.

33 Smail R a p i c tvrdí, že „projekt spoločného európskeho štátu, ktorý mal potvrdiť rozhodujúci krok plánovanej ústavy, je v tradícii základnejosvieteneckej idey prekonania národnej partikulárnosti“. ( Ta s s i n 2006: 175). To, ako hlboko je projekt európskeho spoločného štátu podľaRapica zakorenený v idei osvietenstva, s určitou mierou nadsázky naznačuje prostredníctvom symbolického detailu.

ferovanie abstraktného momentu, koniec totality po-litiky a deliberatívna organizácia spoločnosti. Idepredovšetkým o oporu na všeľudské mravné hodnoty“( K o p e r 2010: 156).

Formulácia univerzálnych cieľov Ústavnej zmluvyby mohla dokonca vytvárať optimálny potenciál prenapĺňanie princípov sociálneho štátu. „V tomto kontexteeurópska politika len zohľadňuje súčasné sociálnetrendy, ktoré sú typické pre vznik globalizovanej sve-tovej spoločnosti a zmenšujúcu sa moc národnýchštátov. Kultúrnu rigiditu nahrádza flexibilita sociál-nych sietí a rast možností osobnej voľby“ ( P r i b á ň2005: 237).

Medzi základné zásady fungovania únie patrí ajzásada subsidiarity a proporcionality. Lisabonskázmluva nanovo zavádza niektoré nástroje a mecha-nizmy, slúžiace ku kontrole dodržiavania týchto zá-sad, aj keď ich efektyvita je v konečnom dôsledkudiskutabilná. Tieto mechanizmy by sa mali uplatňovaťex ante, teda este pred prijatím návrhu legislatívnehoaktu. Uplatnenie zásady subsidiarity by malo zaručiťoptimálnu deľbu právomocí medzi úniou a členskýmištátmi. Zásada proporcionality by mala zaistiť, abyprávna regulácia bola primeraná danému účelu a ne-bola zbytočne zaťažujúca pre občanov, podniky a inésubjekty. V súlade s chápaním princípu subsidiaritybola súčasne novo zavedená možnosť iniciovať presunvýkonu právomocí spať na úroveň členských štátov.Lisabonská zmluva predstavuje krok k zavedeniu ta-kej „obojstrannej flexibility“. V čl. 48 SEU sa jasnehovorí že zmeny zmlúv môžu byť prijímané za účelomrozšírenia alebo obmedzenia právomocí zverenýchúniou (Když sa rekne Lisabonská smlouva 2008).

Garanti dodržiavania zásady subsidiarity sú ná-rodné parlamenty členských štátov Európskej únie. Ichpostavenie by sa v rámci Lisabonskej zmluvy maloupevniť viacerými ustanoveniami a kodifikáciou no-vého článku o úlohe národných parlamentov. Zavádzasa predovšetkým predĺžená lehota, poskytnutá ná-rodným parlamentom pre preverenie návrhov legis-latívneho aktu z hľadiska princípu subsidiarity zošiestich na osem týždňov. Predpokladá sa, že v lehoteosem týždňov sa môžu všetky vnútroštátne parlamentyalebo ich komory obrátiť na predsedu Európskehoparlamentu, predsedu Rady a predsedu Komisie sostanoviskom, že predložený návrh je v rozpore s prin-cípom subsidiarity. To by malo vytvoriť väčší časovýpriestor pre riadne prerokovanie návrhov a formulo-vanie odôvodneného stanoviska.

Novo bola tiež upravená možnosť, aby sa vnútro-štátne parlamenty v prípade porušenia princípu sub-sidiarity obrátili prostredníctvom svojej vlády sožalobou na Súdny dvor ex post, teda potom, keď aktvstúpi v platnosť, čo znamená zásadný krok národnýchparlamentov v súvislosti s dodržiavaním princípu sub-sidiarity. Národné parlamenty súčasne dostali možnosťveta v prípade tzv. všeobecnej passerelly. Efektívnosťtýchto ustanovení je však diskutabilná aj v súvislostis tzv. oranžovou kartou, alebo predbežným varovaním.

Pokiaľ Komisia bude trvať na prejednávaní legis-latívneho návrhu navzdory tomu, že sa národné parla-menty nadpolovičnou väčšinou proti tomuto návrhuvo svojich odôvodnených stanoviskách vyslovia, budeodôvodnenie Komisie spolu s odôvodnenými stano-viskami národných parlamentov predložené preddokončením prvého čítania únijným legislatívnymorgánom (európskemu parlamentu a Rade). Tie by samali vysloviť k súladu so zásadou subsidiarity. V tomtokontexte je kontroverzné, že práve únijné orgány majúkonečné slovo v súvislosti s princípom subsidiarity.Podobne sa uvažuje aj o rozšírení právomocí Súdnehodvora Európskej únie v súvislosti s rozhodovanímžalôb o subsidiarite a kompetenciách

EÚ je z globálneho hľadiska regionálnou organi-záciou národných štátov Európy, v ktorej sa objavujútak tradičné princípy štátnej suverenity, ako aj v stáleväčšej miere nadnárodná integrácia v podobe medzi-vládnych byrokratických a technicko-odborných sietíspoločného rozhodovania a strategických analýz. Tiesa stále viacej vzďaľujú lokálnym záujmom a kontroleobyvateľstva a ich záujmov. Delegovanie moci a kom-petencií prechádza z občanov a ich poslancov naúradníkov a expertov, decentralizácia a subsidiarizáciasa snúbi s centralizáciou strategickej informáciea rozhodovania v nadnárodnom priestore. Nadnárodnáintegrácia národných štátov v únii smeruje k politickejpraxi delegovania moci a právomocí v rámci únieprechádza z občanov a ich poslancov na úradníkova expertov. „Moderné správne a redistributívne funkcienárodného štátu sa tak oslabili z dôvodu dvoch proti-kladných trendov v presune moci- jednak na menšieregióny a na väčšiu Európsku úniu“ ( P r i b á ň 2005:222). Aj v tejto súvislosti sa Alessandro F e r r a r aaktuálne pýta a zároveň ostro konštatuje:

„Je vôbec možná demokracia bez zákonodarnejúlohy občanov? Toto je najnáročnejšia výzva, ktorúpostnacionálne politické formácie - Európska únia,kozmopolitné inštitúcie a procesy vládnutia - smerujúk demokratickému politickému mysleniu a každému,kto by chcel uvažovať o hraniciach demokracie v 21.storočí“ ( F e r r a r a 2007b: 77). Fakt, že EÚ jekozmopolitná inštitúcia, kultúrne diverzifikovanáa integrujúca okolo 100 milónov voličov naozaj na-pĺňa metaforu Babylonu a skôr negatívne ovplyvňujehľadanie optimálnych a efektívnych modelov vlády,respektíve skôr vládnutia. V tejto súvislosti sa javíako zaujímavý, aj keď zase opodstatnene diskutovanýpokus o podporu rozvoja participatívnej demokraciev nadnárodnej Európskej únii integrovanie novéhoustanovenia do Lisabonskej zmluvy. Ide o známeustanovenie ľudovej, tzv. občianskej iniciatívy na vy-danie právneho aktu EÚ. Podmienkou jeho uskutočne-nia je podpora jedného milióna občanov Európskejúnie.

Aj v tejto súvislosti sa pretrváva stále búrlivejšiadiskusia o chápaní európskeho občianstva. „Historickátrauma a reflexia moderných politických katastrof,akými boli dve svetové vojny a vyhladzovacia politika


63

64


34 Ide o právo slobodne sa pohybovať a zotrvávať na území členských štátov, právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentua vo všeobecných voľbách v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátny príslušníci tohto štátu, na územítretej krajiny, kde členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi nemá zastúpenie, právo na politickú a konzulárnu ochranu ktorýmkoľvekčlenským štátom za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu, petičné právo k Európskemu parlamentu, právo obracať sa naeurópskeho verejného ochrancu práv a právo obracať sa na orgány a poradné inštitúcie Únie v jednom z jazykov Zmlúv a obdržať odpoveďv rovnakom jazyku. Výrazná zmena nastala v oblasti práva občanov na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.

v minulom storočí môžu mať vzdelávací a zjednocujúciúčinok na Európanov zo starých a nových členskýchštátov a tým môžu pomáhať k sebaidentifikácii novéhoeurópskeho občianstva“ ( P r i b á ň 2005: 225). Podľaniektorých názorov môže „nadnárodný ideál únij-ného občianstva zabrániť nacionalistickému zneužitiuštátnej moci a odstrániť pojem národnosti ako prvéhoprincípu demokratickej politiky. Pojem európskehoobčianstva funguje ako referenčný bod ,stále užšejúnie‘ a otvára možnosti budúceho rozhodovania naeurópskej úrovni“ ( P r i b á ň 2005: 225). Iné postojereprezentujú nesúhlas s tzv. občianstvom únie, akoobčianstvom fiktívneho superštátu bez politickéhozákladu, ktorý náhrádzajú nedemokratické inštitú-cie EÚ.

Občianstvo únie bolo založené Maastrichtskouzmluvou a v súčasnosti je upravené v čl. 17 SES. Li-sabonská znova obsahuje deklaratívny výpočet práva povinností občanov Európskej únie, ktoré však môžubyť vykonávané len za podmienok a v medziach sta-novených Zmluvami, resp. opatreniami, prijatými naich základe. Nenahrádza, len dopĺňa štátne občianstvojednotlivých štátov. 34

Teoretikmi konštatovaná aktuálna kríza autonómiepriamo vyzýva k angažovanej diskusii o prehodnoco-vaní univerzalistického dedičstva aj v našom regionál-nom priestore. Univerzalistická idea sa pritom premietado meniacich sa spoločensko-politických súvislostía nimi determinovanej zložitosti a potenciálnej kon-fliktnosti. Ich príkladom je proces transformáciepolitičnosti európskeho občana v nových globálno--spoločenských súvislostiach, nové formulovanie zá-kladných hodnotových univerzálnych princípovEurópskej únie v jej relevantných dokumentoch a napr.aj problém Ústavnej zmluvy. Učiniť jednoznačný záverk niektorým naznačeným súvislostiam a k návrhuF e r r a r o v e j individuálnej autenticity, ako optimál-nej a relevantnej veličiny, striedajúcej autonómiua k otázke jej pevného zakotvenia v novosaformu-júcom univerzalizme nie je jednoduché a možno aninutné. Podstatnejšie možno je rozvinutie širokéhospoločenského diskurzu na témy patriace k základnýmkategóriám politiky, ktoré sa nás všetkých osobnostnea možno viac, ako si pripúšťame dotýkajú.

Záverom by sme chceli vyjadriť názor, že dilemumoderného človeka do veľkej miery vystihuje práveF e r r a r o v o tvrdenie, že univerzalizmus, ku ktorémusmerujeme, „nebude pozostávať zo súboru univerzálneplatných noriem a že postmetafizickému stanoviskunajviac zodpovedá forma univerzalizmu, ktorá vy-chádza z exemplárneho súladu symbolického celku so

sebou samým - jeho dva významné modely tvorí súladživotnej histórie v rovine praxe žitého sveta a súladdobre tvarovaného umeleckého diela v rovine expert-nej praxe“ ( F e r r a r a 2007: 23).

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. BAUMAN, Z. (2003): Svoboda. Praha: Argo.

ISBN 80-7203-432-4.2. DUVENAGE, P. (2007): Predstavení reflektující

autenticity Alessandra Ferrary. In: FERRARA, A.:Nedostatek soudnosti? Evropská a kozmopolitníotázka. Praha: Filosofia.ISBN 978-80-7007-257-8.

3. FERRARA, A. (1997): Autenticita a projekt mod-erny. In: VELEK, J. (ed.): Etika autonomie a auten-ticity. Praha: Filosofia. ISBN 80-7007-099-4.

4. FERRARA, A. (2007a): Evropa jako mimorádnyprostor pro nadeji lidstva. In: FERRARA, A.: Ne-dostatek soudnosti? Evropská a kozmopolitní otáz-ka. Praha: Filosofia. ISBN 978-80-7007-257-8.

5. FERRARA, A. (2007b): Delibaratívni demokraciea výzva k vládnutí. In: FERRARA, A.: Nedostateksoudnosti? Evropská a kozmopolitní otázka.ISBN 978-80-7007-257-8.

6. Když sa rekne Lisabonská smlouva. Perspektívafungování Evropské unie podle nového smlouníhorámce (2008). Praha: Úrad vlády ČR.ISBN 978-80-87041-48-2.

7. KOPER, J. (2004): Vôľa velmocí ako subjektívnyfaktor globalizácie. Zvolen: Bratia Sabovci.ISBN 80-89029-84-1.

8. LARMORE, CH. (2007): Ferrarova teorie auten-ticity. In: FERRARA, A.: Nedostatek soudnosti?Evropská a kozmopolitní otázka. Praha: Filosofia.ISBN 978-80-7007-257-8.

9. MARTÍNEK, E. (2005): Depolitizace Evropya globalizace sveta. In: HRUBEC, M. (ed.):Spravedlnost a demokracie v evropské integraci.Praha: Filosofia. ISBN 80-7007-215-6.

10. PRIBÁŇ, J. (2005): Ústavní proces, svrchovanosta politická identita. Poznámky k procesu evropskéintegrace. In: HRUBEC, M. (ed.): Spravedlnosta demokracie v evropské integraci. Praha: Filo-sofia. ISBN 80-7007-215-6.

11. PULLMAN, M. (2010): John Rawls: Právo národů.Filosofický časopis, 58, 1. ISSN 0015-1831.

12. RAWLS, J. (2009): Právo národů. Praha: Filosofia.ISBN 978-80-7007-302-5.

ADDRESS & ©PhDr. Zuzana KULAŠIKOVÁ, PhD.Katedra verejnej politiky a verejnej ekonomikyFakulta verejnej politiky a verejnej správyVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

65


Každý človek je vyjadrením tvorivej aktivity vlast-nej trojrozmernosti, ako biopsychosociálnej bytosti,ktorá sa svojmu bezprostrednému prostrediu nielenprispôsobuje, ale ho zároveň svojou tvorivou aktivitouaj pretvára. Všetko v čom človek aktivizuje svojuduchovno predmetnú činnosť má svoju podstatu v do-siahnutí vytýčeného cieľa, t. j. človek smeruje svojučinnosť na uspokojovanie vlastných potrieb, záujmov,ambícií, ašpirácií a postojov. Uvedené sociálno--psychologické termíny sa najčastejšie spájajú sovšeobecno-psychologickou charakteristikou osobnosti,sú to činitele, ktoré človeka nabádajú k dosiahnutiustanoveného cieľa, t. j. motivujú ho. Tieto činitele majúsvoj rozmer nielen v psychologickej reflexii, ale po-chopiteľne aj v politickej rovine. A práve politická de-terminácia aktivity osobnosti, je predmetom nášhopríspevku a charakterizujeme ju ako prejav tzv. akti-vačno-motivačných činiteľov v regulácii politickejpraxe.

„Neobjektívnymi informáciami, dogmami a mýtamisa vytvára nedokonalá predstava sveta, teda pohľad,ktorý vedie nevyhnutne ku chybnej politickej praxi“( K u l a š i k 2003: 15) a ďalej ten istý autor dopĺňa:„Každý politik, ktorý hrá na stranu citu, by nám malbyť podozrivý“.

V dimenzii politična, kde je vzťahové všetko v ko-

relácii s kategóriou moci, boja o moc, ovládnutie štátu,úsilie o využitie tohto nástroja zmeny existujúcichpomerov boja medzi stranami, skupinami a štátmi, jetaktiež aplikovateľnosť aktivačno-motivačných čini-teľov nevyhnutná, ... „smäd po fenoméne moci, mož-nosti vládnuť, kde túžba stať sa ovplyvňujúcim kuvzťahu ovplyvňovaným, je prevládajúca“ ( L a s w e l l1936: 434).

Aktivačno-motivačné činitele sú konkrétnym pod-netom na istú formu správania a konania človeka, súdeterminantmi rôznych foriem a prejavov spoločen-sko-politického života v jeho logických a kauzálnychsúvislostiach.

O tom, ako je možné človeka prinútiť k nejakej čin-nosti, t. j. dokázať ho viesť určitým smerom k dosiah-nutiu cieľa (motivovať ho) sa v odborných, ale ajlaických kruhoch, vedú dlhoročné diskusie a to nielenz pozície psychológov, sociológov a politológov, aleaj z pozície každodennej praxe. Nie je teda náhodné,že pojmy - motív, motivácia - potreba ešte aj v súčas-nosti nie sú úplne presne definované. Pokúsme sa tietopojmy aspoň stručne, z našej pozície, priblížiť.

Motív - toto slovo má latinský pôvod a označujepohyb. Je to jeden z viacerých funkčných prvkov osob-nosti, ktoré určujú zameranie a intenzitu ľudskéhosprávania a konania. Motív je psychologickou príčinou

66


SOCIÁLNO-MOTIVAČNÉ ČINITELE AKO REGULÁTORPOLITICKEJ PRAXE

Socio-motivational Aspects as Regulator of Political Practice

Jozef POLAKOVIČSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Politika je určitý spôsob konania, je to teda realizovaná politická prax, ktorá je vždy nasmerovanána získavanie moci, t. j. vlastností ovládať iných, alebo byť aspoň v takom postavení - mať status, ktorý umožňujepodieľať sa na moci. Ak chápeme politiku ako určitý spôsob praktickej činnosti, je pochopiteľné, že prax vystupujev každom prípade ako teoretické zdôvodnenie. Je to odraz jednoty teórie a praxe. V štúdii som sa pokúsil poukázaťpráve na faktor jednoty psychologických činiteľov - motivačných, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou realizácieľudskej činnosti - praxe.

Kľúčové slová: aktivačno-motivačné činitele - teória - prax - politika - politický človek

ABSTRACT: Politics is a certain way of acting, it is a realised political practice that is always directed upongaining the power, i.e. the ability to control others or, at least, to have a status that enables one to participate ingoverning something. If we understand politics as a way of some practical activity, it is understandable then thatthis practice is acting as a sort of theoretical argumentation. It is a reflection of theory and practice. In the studyI tried to point out the factor of unity of psychological aspects - motivational that are an inevitable prerequisite forthe realization of human activity - practice.

Key words: activation-motivational aspects - theory - practice - politics - political person

- popudom, hnacou silou ľudskej, praktickej a du-chovnej činnosti. Sila motívu sa osobitne prejavujev politickej praxi, napr. v túžbe po moci, po ovládaníiných ľudí, byť uznávaným, mať patričnú autoritumedzi ľuďmi. Už aj z uvedeného vyplýva, že motív jezámer k istému spôsobu správania a konania, teda ajsprávania a konania v politickej praxi.

J. Nutt in (1987) definuje motív ako faktor aktivá-cie a riadenia spôsobov správania. Je potrebné všakpoznamenať, že napr. u politického človeka jeho vnú-torný motivujúci podnet sa stáva motívom, až keď jedosiahnutý cieľ. Napr. politicky aktívny človek, v re-gionálnych podmienkach sa usiluje o vyšší stupeňsvojej politickej pozície, t. j. motívom sa stal vnútornýpodnet na dosiahnutie cieľa - uspokojenie s danýmstavom.

V sociálnej psychológii rozlišujeme motívy na zá-klade ich konkrétnych prejavov - foriem a podľa ichdruhov. Formy motívov sú svojim obsahom vyjadro-vané potrebami, záujmami, ideálmi, ašpiráciami a mo-tiváciami. Druhy motívov sa prejavujú svojoukonkretizáciou, t. j. majú konkrétny obsah (uspokoje-nie). K takýmto motívom patria potreby bezpečia, se-baaktualizácie, istoty a pod. V politickej praxi celkomiste prevládajú práve potreby sebaaktualizácie, istoty,úspechu atď.

Ako sme už spomenuli, motívy sú prejavom potrieb,ale pri tom nie sú to totožné pojmy. Pojem potreba jev odbornej literatúre pomerne široko rozpracovaný,preto mu budeme venovať len málo pozornosti. Snáďnajvýstižnejšie rozpracoval problematiku potriebA. H. M a s l o w - autor tzv. pyramídy potrieb.

Potreba, ako základná forma motívu vyjadruje istýnedostatok, alebo prebytok čohosi a to tak na úrovnibiologickej, ako aj sociálnej. Vzájomná interakciačloveka a prostredia je vyjadrená v obsahu potreby ob-jektívne spojenej s konkrétnymi prejavmi správaniaa konania každého človeka.

Správanie politického človeka je správaním se-lektívnym a je priamo podriadené hierarchickémucharakteru potrieb. V procese ich uspokojovania dopopredia vstupujú potreby primárne, fyziologické,ktorých uspokojenie predchádza aktivácii potriebsekundárnych. „Primárne potreby možno chápať, akopotreby organické z dôvodu vzťahovosti k podmien-kam existencie organizmu. Potreba je podmienkouorganizmu odrážajúceho jeho objektívne nedostatky,ktorých odstránenie jestvuje mimo neho“ ( M a s l o w,1998). Predmetnosť a dynamika potrieb patria k hlav-ným charakteristikám ich podstaty. Potreba je vždypotrebou niečoho, kde jej dynamický charakter spo-číva v aktualizovaní, zmene svojej zameranosti, schop-nosti uspokojovať a znovu sa objavovať. Vplyv potriebna intenzitu a smerovanie správania je priamy. Žiad-na potreba nemôže byť ponímaná izolovane, každápotreba priamo súvisí so stavom uspokojenia či ne-uspokojenia ostatných potrieb. Po uspokojení pri-márnych potrieb začína uspokojovanie potrieb sekun-dárnych (potrieb politickej praxe), t. j. sú nahradené

potrebou vyššej hierarchie. Uspokojenie potriebvyššieho stupňa začína po uspokojení primárnychpotrieb.

Aplikovateľnosť hierarchie potrieb na demokra-tický štát, ako najdôležitejší subjekt modernej politikyje materializovateľná. Uspokojenie základných fyzio-logických potrieb človeka ako je uspokojenie hladu,smädu atď. možno abstraktne spojiť s primárnymipotrebami, ktoré musia byť naplnené, ak má štát maťštátotvorné kontúry. K nim patrí naplnenie elementárnejdefinície vychádzajúcej z právneho pozitivizmu, kdeštát obsahuje tri základné potreby: obyvateľstvo, te-ritórium a suverénnu moc - to je trvalý zväzok ľudíobývajúcich určité územie a podliehajúci jedinejzvrchovanej moci. Spomínané elementy existencieštátu, teritórium, obyvateľstvo a suverénna moc,ktorých naplnenie v rovine politickej možno abstraktneprirovnať k uspokojovaniu primárnych potrieb človekav systéme jeho psychickej teda aj politickej regulácie.Okrem naplnenia uvedených troch elementov, ak máštát nadobudnúť i kontúry demokratické je nevyhnutnénaplnenie potreby slobody a rovnosti človeka, kde štátje spojením slobodných ľudí s cieľom využívať právoa všeobecné dobro. Je to politická spoločnosť slobod-ných a rovných ľudí, cieľom ktorých je slobodný živots uspokojením všetkých primárnych existenčných fy-ziologických potrieb. V hierarchickej postupnosti jeďalšou potrebou v systéme regulácie politickej praxepotreba bezpečia, ktorá je všeobecne kategorizovanáako druhá, vystupujúca v situáciách, ktoré sú charak-terizované stratou pocitu istoty finančného i celkovéhomateriálneho úpadku. Politická prax je nimi taktieždeterminovaná. Štát túto potrebu uskutočňuje pro-stredníctvom naplnenia svojich defenzívnych, ofen-zívnych a status quo funkcií. Ochranná funkcia štátuje zameraná na ochranu politického zriadenia, ktorév demokratickej spoločnosti zabezpečuje ochranubezpečnosti a práv občanov. V podmienkach viacná-rodných štátov, je štátna moc povinná regulovať kon-flikty vznikajúce medzi predstaviteľmi rôznych so-ciálnych skupín. Sociálno-právny štát taktiež realizujepotrebu zabezpečenia štatút ochrany súkromného vlast-níctva a svojou redistribučnou funkciou v oblasti eko-nomickej, zdôrazňuje nutnosť akcentu v sfére sociálnej.Redistribučnou funkciou vnáša do spoločnosti elementsociálnej spravodlivosti, čím eliminuje a tlmí vznikmožného konfliktu prameniaceho z nespokojnostiobyvateľstva s prerozdelením zdrojov, ktoré sú ob-medzené. Ďalšia z potrieb je potreba spolupatričnostia lásky. Byť milovaný a patriť niekomu ako psychickápotreba, môže byť v sfére štátu ponímaná ako spolu-patričnosť obyvateľstva k tomu ktorému štátnemucelku na základe jazykového, kultúrno-historického čidemografického kontextu.

K najvyšším v hierarchii potrieb patrí potrebasebarealizácie, ktorá umožňuje politickej osobnostirealizovať svoje schopnosti, byť tým kým chce byťa umožniť uspokojovať potreby kreativity a invencie.Túžbu sebarealizácie je pritom možné vnímať ako ten-

67

Jozef Polakovič: Sociálno-motivačné činitele ako regulátor politickej praxe

denciu sebarealizácie v rámci svojho potenciálu. V sféredemokratického štátu je potreba sebarealizácie umož-nená v aktívnej participácie obyvateľstva v procesepolitickom, či už pôsobením v politických stranách,alebo účasťou na priamych voľbách za účelom získa-nia moci a realizácii istých zámerov. Ideálna je potrebaprejavu sebarealizácie v kontexte politična, t. j. formasebarealizácie, kde hlavný dôraz je kladený na meta-motiváciu. Metamotiváciu, kde niektorí ľudia sú mo-tivovaní niečím, čo nie je úplne bežné, to jest majúoveľa vyššie potreby ako sú jednoduché fyziologickéa sociálne potreby t. j. majú metapotreby, čiže súcharakterizovaní pocitom sebaúcty a vysokého vlaste-neckého cítenia. Všetci metamotivovaní sú oddanínejakej konkrétnej úlohe, odovzdávajú sa niečomunadosobnému a nesebeckému. U politikov sú to We-beroví ľudia pre politiku. Ak by štát bol tvorenýspoločenstvom ľudí, z ktorých všetci by boli metamo-tivovaní s akcentom na spoločenské blaho a dobro,bola by dosiahnutá civilizačná utópia a bolo by nutnéprehodnotenie podstaty potrieb štátu ako sociálnehojavu.

K ďalším aktivačným činiteľom v systéme reguláciepsychickej činnosti človeka patria aj pudy, hodnoty,záujmy a postoje.

Zvláštnou formou motívov sú záujmy. Prejavujúsa ako napäté sústredenie mysle na niečo, alebo nie-koho, náklonnosť k niečomu, záľuba v niečom a tiežako zisk, osoh, úžitok hmotný, alebo duchovný.Záujem možno chápať aj ako prejav určitého postojaalebo zamerania všímať si niečo, no zároveň ho možnochápať aj ako tendenciu venovať predmetom, veciamalebo udalostiam, selektívnu pozornosť. V štruktúremotivácie je záujem na druhej úrovni abstrakcievyjadrujúci už smerové komponenty. Preto je vzťahzáujmu iný k potrebám a na strane druhej k hod-notám a postojom. „Je to zvýšená pozornosť o niečo,alebo niekoho, aj napätím mysle na nejaký pred-met, zisk, osoh, prospech, úžitok hmotný aleboduchovný, náklonnosť k niečomu, záľuba v niečom.Akcent sa pritom kladie na zložku kognitívnu (sústre-denie mysle), predmetovosť (záujem o niečo, niekoho)a emocionálnu zložku (záľuba v niečom)“ ( P a r d e l1982).

Záujmy sú vyvárané v interakcii s prostredím,v reálnej činnosti človeka, aktivujú ho, avšak súčasneukazujú už prvky smerovosti ( P a r d e l , c.d.: 245) Jeto práve kategória záujmu, ktorá dodáva určitú kon-zistentnosť selektivite poznávania. Preto je tu hma-tateľná vzťahovosť k potrebám ako dynamickým akti-vačným komponentom, pričom v politickej praxivyjadrujú aj zameranosť v správaní. Poznanie smeruzáujmu politického človeka napomáha z hľadiskajeho možného následného formovania a tak umožňujezmiernenie, či dokonca elimináciu rozporu medziindividuálnymi a spoločenskými záujmami. V tomtosmere v politickej praxi vystupujú do popredia záujmyo ľudí, ktoré sú v politike nevyhnutné a sú vyjadro-vané v podobe interakčných a zložitých sociálnych

záujmov. K presnej lokalizácii záujmov v regulácií po-litickej praxe, slúži aplikácia faktorovej analýzy s vy-tvorením indexu činností. Vo sfére politična záujmyvychádzajú z rozličných ideovo-historických tradíciía historických skúseností a sú determinované pod-mienkami života. Záujmy formujú charakter politična.Politika ako sociálny jav má relatívnu samostatnosť,ale súčasne je prejavom z áujmov. Ide o kategóriuzáujmov v oblasti ideologickej, ekonomickej, práv-nej, morálnej či kultúrnej. Jednotlivé záujmy v štátesú dosahované prostredníctvom nástroja moci. Jepri tom nevyhnutné, aby záujmy celospoločenské bolivždy povýšené nad záujmy osobné. Záujem o dosiah-nutie celospoločenského dobra prostredníctvom zdravofungujúcej modernej demokracie, môže byť dosiahnutýlen v prípade, ak aktéri legitímnej moci majú vždy vosvojom konaní na zreteli záujmy celospoločenskéa nie osobné.

Doterajší rozbor štruktúry motivácie len potvrd-zuje, že jej skladba je zložitá a nie je mysliteľná bezdimenzie zameranosti. Dimenziu zameranosti v štruk-túre motivácie nie je možné charakterizovať bez pojmuhodnota, resp. hodnotová orientácia. Pojem hodnotamožno vnímať ako isté vlastnosti objektov materiálnejpovahy a javov spoločenského vedomia reflektujúcichich význam pre spoločnosť, triedu či človeka. V psy-chologickej interpretácii je hodnota chápaná ako vý-znamový faktor politickej regulácie správania politi-kov a aj vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi. Súto subjektívne žiaduce a pozitívne významné vlastnostiobjektov (vecí, činnosti, bytosti...). Hodnota je to, čoumocňuje motivujúcu, ale i významovú vlastnosťurčitého objektu. Možno ju chápať, ako incentívu. Hod-notu objektu nie je možné s objektom stotožňovať,pretože hodnota nie je objektom, nie je to ani len sub-jektívna predstava, alebo zdanie, ale je to objektívnejestvujúca pozícia, ktorú objekt má, alebo ktorú za-ujíma v priestore ľudského bytia. Hodnoty sú v bez-prostrednom vzťahu k smerovej a cieľovej zložkemotivácie, sú jedným z centrálnych pojmov teóriea ľudskej praxe.

Predmetom záujmu psychológie, ale rovnako ajsociológie, práva, filozofie a politológie je kate-gória postoj. Postoj je stav pripravenosti organizmureagovať určitým spôsobom, pretože človek si v pro-cese socializácie utvára vlastný, konkrétny obrazsveta. Postoje vyjadrujú aktuálnosť prežívania, určitýsmer, v ktorom človek myslí a cíti. Postoj determi-nuje spôsob správania a konania. Postoj je nutnéchápať ako hodnotiaci vzťah, pretože mať voči nie-čomu postoj znamená zaujať voči nejakému objektu,ktorým môže byť človek (vec, udalosť, idea, by-tosť...) hodnotiace stanovisko. Obsah postoja je tedav priamej korelácii s hodnotami. Postoj je určitápredispozícia indivídua k oceňovaniu určitého objektu( N a k o n e č n ý 2003: 11). V škále rôznorodosti možnovyčleniť postoje centrálne a okrajové, ďalej postojepodľa rôznosti foriem kognitívne alebo emocio-nálne, alebo postoje, ktorých podstatou je iracio-


68

nalita, čiže predsudky. Postoje, v ktorých dominujúpredstavy alebo vykonštruované obrazy o inej osobe,udalosti alebo predmete, nazývame názormi. Oso-bitným druhom postoja, ktorý je v modernej poli-tickej praxi často akcentovaný, je mienka, ktorú možnochápať, ako verbalizovaný postoj, ktorý je v odbor-ných kruhoch všeobecne definovaný, ako mentálnya nervový stav pohotovosti, organizovaný skúse-nosťou a vyvíjajúci direktívny alebo dynamickývplyv na odpoveď indivídua voči všetkým objektoma situáciám, s ktorými je v nejakom vzťahu. V poli-tickej praxi je pojem verejnej mienky často využí-vaný ako pomocný nástroj k dosiahnutiu istých poli-tických cieľov. Je to práve mechanizmus verejnejmienky, ktorý zohráva značnú úlohu v modernomdemokratickom politickom procese a to najmä v časelegitímneho transferu moci, teda času volieb.

Z hľadiska utvárania postojov, osobitne postojovv politickej praxi, možno vyčleniť také sociálno-psy-chologické mechanizmy, ako sú napodobňovanie,identifikácia a poskytovanie nových informácií. Na-podobňovanie vyjadruje privlastnený určitý spôsobsprávania a reagovania človeka bez toho, aby bolk danému spôsobu správania alebo reagovania pri-nútený. Vedomé napodobňovanie alebo preberanieistých spôsobov správania a konania nazývame iden-tifikáciou. V politickej praxi spôsoby politickéhorozhodovania niektorého z lídrov si členovia danejstrany osvojujú spôsobom identifikácie a spolu so za-užívanými spôsobmi rozhodovania lídra strany aj inéspôsoby správania a konania (gestikulácia, zvýšený tónhlasu, obliekanie apod.). Politický postoj uznávanéhovodcu k osobám s pochybnou morálkou nie je v nijakejsúvislosti s jeho politicko-organizátorskými alebo vod-covskými schopnosťami, napriek tomu sú jeho podri-adení pod stálym tlakom nebezpečenstva, že by mohlisvojho vodcu začať napodobňovať aj v jeho osobnýchživotných postojoch.

V našom krátkom príspevku je zámerne venovanápozornosť iba tým aktivačno-motivačným činiteľomako regulátorom politickej praxe, ktorú považujemesa dominantnú. Snáď by sa žiadalo venovať pozornosťaj vôli, resp. vôľovému konaniu, ale tento činiteľ po-važujeme za potrebné analyzovať samostatne a pub-likovať ho v niektorom v ďalších číslach nášhočasopisu.

V procese politického života nie je teda náhodné,že dominantným tvorcom inštitucionálneho rámcapolitického systému je človek, politické potreby, zá-ujmy, motívy atď...., ktoré majú jednotlivé politickéinštitúty politického systému napĺňať, sú aktivovanéa regulované človekom a majú priamo odzrkadľo-vať celospoločenské potreby i celkovú politickú orien-táciu spoločnosti.

U politickej osobnosti po uspokojení jeho teles-ných a duševných potrieb je umocnená túžba uspoko-jenia politickej sebarealizácie prostredníctvom ktorejjednotlivec vyvíja činnosť s cieľom vytvorenia poli-tického systému, kde povýšenie záujmov verejných,

s dôrazom na spoločenské dobro a blaho prevyšujezáujmy osobné.

A práve toto bolo dôvodom, že sme sa rozhodlianalyzovať problematiku sociálnej motivácie, ktorúpovažujeme za hlavného aktivizátora v systéme regulá-cie psychickej a politickej činnosti človeka. Motiváciumožno považovať za kategóriu kľúčovú a zároveňi najpragmatickejšiu. Práve to je podnetom pre po-chopenie kauzálnosti v ľudskom konaní, ktoré je silnedeterminované sociálnou motiváciou človeka v systémeregulácie jeho správania a konania.

Predtým, ako dochádza k uspokojeniu sekun-dárnych politických potrieb človeka v podobe potrebyjeho participácie na správe vecí verejných, je potrebanaplnenia prvotnej politickej potreby človeka, ktorouje vytvorenie politického systému pre celé spoločenstvoa to tak, aby svojou formou a podstatou reflektovalajeho fyziologické či psychologické potreby každoden-ného života. Pochopenie fungovania a kauzality jed-notlivých motivačných činiteľov je nevyhnutnoupodmienkou k úspešnému uspokojovaniu potriebčloveka v celej škále politických prejavov. Samotnápotreba politicky organizovanej spoločnosti zhmotnenáformou demokracie je nevyhnutná, pretože samotnáskutočnosť, že človek je schopný dobra, robí demo-kraciu možnou, no skutočnosť, že človek je schopnýi zla, robí demokraciu nevyhnutnou.

V tomto príspevku sme sa usilovali v duchumožností analyzovať hlavné faktory, ktoré ovplyvňujúsociálnu motiváciu v politickej praxi. Aktuálnosť témy,rovnako aj jej rozsah a dosah naznačujú, že fenomény,ktoré procesy motivácie ovplyvňujú, nie sú stále ešteúplne preskúmané, ba ani úplne analyzované. Aj pretotreba tento príspevok považovať za nie úplne vyčerpá-vajúcu odpoveď na otázky, ktoré sa v súvislosti sosociálnou motiváciou v procesoch politickej praxevyskytujú, ale považujeme ho za pokus, ktorý by malaspoň čiastočne vyplniť medzeru v spomínanom ve-deckom bádaní.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. BOROŠ, J. (1982): Základy psychológie. Bratislava:

SPN.2. CATTELL, R. B. (1957): Personality and motiva-

tion: struktúre and measurement. New York.3. HALL, C. S. (1997): Psychológia osobností. Úvod

do teórie osobnosti. Bratislava: SPN.4. KULAŠIK, P. (2000): Dejiny politických teórií.

Banská Bystrica: FPV a MV.5. MASLOW, A. (1989): Ku psychológii bytia. Modra:

Persona.6. NAKONEČNÝ, M. (1996): Motivace lidského cho-

vání. Praha: Academia.7. NAKONEČNÝ, M. (2000): Sociální psychologie.

Praha: Academia.8. PARDEL, T. (1997): Motivácia ľudskej činnosti

a správania. Bratislava: SPN.

69


9. POLAKOVIČ, J. (1997): Základy sociálnej psy-chológie. Bratislava: Merkury.

10. ZELINA, M. (1995): Výchova tvorivej osobnosti.Bratislava: UK.

ADDRESS & ©PhDr. Jozef POLAKOVIČ, CSc.Katedra sociológie a sociálnej psychológieFakulta verejnej politiky a verejnej správyVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak Republic


70

71

„Dôstojná práca zhmotňuje túžbu ľudí počas ichproduktívneho života. Zahŕňa pracovné príležitosti,ktoré sú produktívne a ktoré zabezpečia spravodlivýpríjem, bezpečnosť na pracovisku a sociálnu ochranupre rodiny, lepšie vyhliadky na osobný rozvoj a so-ciálne začlenenie, slobodu pre ľudí, aby hovorili o svo-jich obavách, aby sa organizovali a zúčastňovali sana rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich životy, a rov-nosť príležitostí a zaobchádzania pre všetky ženya mužov“ (Medzinárodná organizácia práce, ďalej lenMOP).

Jadro ekonomického a sociálneho rozvoja tvoriapracovné príležitosti. Ale dôležitá je aj kvalita pra-covných miest.

Čísla zo štatistiky MOP ukazujú, že v roku 2009z viac než 2,8 miliardy pracujúcich na svete, takmerpolovica zarábala menej než dva doláre denne nahranici chudoby, rovnako ako pred desiatimi rokmi.Medzi týmito chudobnými pracujúcimi žilo v extrém-nej chudobe spolu so svojimi rodinami 520 miliónovza menej než jeden dolár denne, čo je takmer každý

piaty pracujúci na svete. Tri štvrtiny takýchto chudob-ných žije vo vidieckych oblastiach. Ostatní pracujúv neformálnom sektore bez sociálnej ochrany v mest-ských oblastiach.

Ďalej podľa MOP pracuje za mzdu vyše 200 mi-liónov detí, viac než 12 miliónov ľudí pracuje nútenea vyše 2 milióny pracujúcich zomiera každý rok nanásledky pracovných úrazov a chorôb z povolania.

Tieto jednoznačné čísla hovoria, prečo je kvalitnáči dôstojná práca nevyhnutná.

V roku 1999 novozvolený generálny riaditeľ MOPJuan Somavia navrhol koncept dôstojná práca a urobilz nej primárny cieľ MOP. Zahŕňa kombináciu pro-duktivity a konkurencieschopnosti s bezpečnosťoua stabilitou.Dôstojná práca je stratégia, ktorá prináša:• prístup k produktívnej a slobodne vybranej práci;• práva na pracovisku (základné pracovné normy);• rovnosť medzi ženami a mužmi;• sociálnu ochranu ako zábezpeku pred chudobou;• sociálny dialóg.


3 VYBRANÉ PŘÍSPĚVKY Z DALŠÍCH HUMANITNÍCH OBORŮ· SELECTED ENTRIES FROM OTHER FIELDS

IN THE HUMANITIES

DÔSTOJNÁ PRÁCA

Dignified Work

Michal KOŠŤÁLSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Príspevok vychádza z výsledkov projektu Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov -ISCOS, skúmajúceho globalizáciu a jej dopady na zamestnancov. Konfederácia odborových zväzov SR a jejpredstavitelia vnímajú globalizáciu a jej dopady na zamestnancov z hľadiska dôstojnej práce, najmä jej kľú-čových aspektov realistickej stratégie výhod konkurencieschopnosti v náväznosti deklarácie Milénia 2000o dôstojnej práci.

Kľúčové slová: dôstojná práca - stratégia zdravého rozumu - extrémna chudoba - rodová rovnosť - globálne part-nerstvá rozvoja - životné prostredie - politika EU - medzinárodná organizácia práce - mzdy - sociálna ochrana

ABSTRACT: This article stems from the results of the project of the International Confederation of Free TradeUnions - ISCOS that studies the globalization and its impact upon the employees. The Confederation of TradeUnions of the Slovak Republic and its representatives perceive the globalization and its impact upon the employ-ees from the point of dignified work, especially the key aspects of realistic strategy related to the advantages ofcompetitiveness in relation to the declaration Millennium 2000 on the dignified work.

Key words: dignified work - strategy of the common sense - extreme poverty - coequality - global partnerships ofdevelopment - environment - EU policy - international work organization - wages - social protection

V roku 2005 schválil summit OSN, že férová glo-balizácia a dôstojná práca pre všetkých majú byť zá-kladnými cieľmi národnej i medzinárodnej politiky,ako aj rozvojových stratégií.

Dôstojná práca sa popisuje ako „stratégia zdra-vého rozumu“, nakoľko je podložená usporiadanímekonomickej, sociálnej a environmentálnej politikyv rámci základnej požiadavky mať naozajstnú mož-nosť dôstojne pracovať.

Predstavuje víziu sveta práce, ktorý je založenýna rovnakom prístupe k pracovným príležitostiam,v ktorom sa dodržiavajú práva pracujúcich a ponúkamzda, ktorá uživí a ktorého základom je spoločnosťposkytujúca sociálnu ochranu, ktorá je oslobodenáod využívania a rozvíja sa prostredníctvom dialógua spoluúčasti.

Výzva dôstojnej práce na prístup k produktívneja slobodne vybranej práci obsahuje:• rozvíjanie a vzdelávanie sa v zručnostiach;• adekvátny príjem;• dobré pracovné podmienky;• podporu investícií;• vytváranie a rozvíjanie podnikov.

Výzva na práva pri práci obsahuje:• dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem

vrátane nediskriminácie, slobody združovania a ko-lektívneho vyjedávania a ukončenia nútenej a det-skej práce.

Výzva na rovnosť medzi ženami a mužmi obsahuje:• rovnaký prístup k pracovným miestam a k vzdelá-

vaniu;• rovnakú mzdu a ďalšie výhody.

Výzva na sociálnu ochranu obsahuje:• zábezpeku príjmu počas nezamestnanosti, choroby

alebo v starobe;• bezpečnejšie a zdravšie pracovné podmienky;• vyrovnanosť medzi súkromnými a verejnými systé-

mami sociálneho zabezpečenia.

Výzva na sociálny dialóg obsahuje:• zaoberanie sa spormi na pracovisku a pracovnými

problémami prostredníctvom dialógu;• vytváranie možností na riešenie sporov;• budovanie konsenzu medzi vládami, parlament-

mi, zamestnávateľmi, odbormi, miestnymi úradmia občianskou spoločnosťou.

Rozvojové i vyspelé spoločnosti sa nerozvíjajúrovnomerne. V mnohých krajinách sa národné bo-

hatstvo stále sústreďuje v niekoľkých rukách. Ako saukázalo, samotný medzinárodný obchod a ekonomickýrast nedokážu odstrániť chudobu. Nemusia nevyhnutneznamenať, že sa postarajú o vytvorenie nových pra-covných príležitostí, alebo že zlepšia existujúce.

Dôstojná práca šíri výhody globalizácie a zabezpe-čuje rast, ktorý prináša práca. Je kľúčom na znižovanienerovností a prináša trvalo udržateľné odstráneniechudoby.

Mnohé základné príčiny chudoby sú spojené sosvetom práce. Ľudia sú chudobní, pretože im chýbajústabilné, predvídateľné a adekvátne príjmy, bezpečnépracovné podmienky a prístup k zdrojom, ako sú napr.pôda, úver a vzdelávanie.

Život bez práce sa často rovná životu v chudo-be. Ale mať prácu nie vždy znamená garanciu protichudobe. V mnohých rozvojových krajinách spre-vádzajú ekonomický rast sociálne nerovnosti a ma-sívny nárast nekvalitných pracovných miest, ktoré sačasto nachádzajú vo formálne neregulovanej eko-nomike.

Medzinárodná konfederácia slobodných odbo-rov popisuje agendu dôstojnej práce ako „hlavnú cestu“pre ekonomický a sociálny rozvoj, nakoľko sa skôrzameriava na kvalitu než na cenu. Výsledkom súlepšie pracovné miesta a zlepšená produkcia, alečasto aj vyššie investície do infraštruktúry, verejnýchslužieb, životného prostredia a systémov sociálnejochrany.

Dôstojná práca pomáha ekonomikám kvalitatív-ne sa rozvíjať. Vyššie mzdy a sociálne práva nútiaekonomiky prejsť od extenzívneho k intenzívnemuvyužívaniu práce a tak zvyšovať produktivitu. Na-stolením pracovnej doby a minimálnej mzdy prostred-níctvom pracovnoprávnej legislatívy sa pracovnémiesta môžu zlepšiť cez noc. Dôstojná práca vyúsťujedo lepšieho rozloženia príjmov a pomáha presadzo-vať domáce výrobky na masových trhoch, zvyšujecelkový dopyt, zvyšuje investičný koeficient a zni-žuje únik kapitálu. Sociálna ochrana podporuje sta-bilitu a zabezpečuje začlenenie, zatiaľ čo sociálnydialóg posilňuje demokraciu a konsenzus v politickýchrozhodovaniach.

Dôstojná práca a ciele miléniaOsem cieľov, ktoré sú základom Deklarácie Milé-

nium 2000, idú ruka v ruke s cieľom dôstojnej práce.Stanovujú časovo ohraničené a merateľné cieles pravidelnými správami o vývoji na regionálnej, ná-rodnej a medzinárodnej úrovni.

72

Michal Košťál: Dôstojná práca


73

8 cieľov Milénia 2000 Ciele na meranie vývoja1 Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Medzi rokom 1990 a 2015 znížiť na polovicu počet ľudí, ktorých

príjmy sú menej než jeden dolár na deň a znížiť na polovicu počettých, ktorí trpia hladom

2 Dosiahnuťuniverzálne základné Do roku 2015 zabezpečiť, aby chlapci a dievčatá kdekoľvekvzdelávanie na svete mali možnosť dokončiť základnú školu

3 Podporovať rodovú rovnosť Odstrániť rodové rozdiely v základnom a strednom vzdelávaní,a rovnoprávnosť žien najlepšie do roku 2005 a na všetkých úrovniach do roku 2015

4 Znížiť detskú úmrtnosť Medzi rokmi 1990 až 2015 znížiť o dve tretiny úmrtnosť pod päťrokov

5 Zlepšiť zdravie matiek Medzi rokmi 1990 až 2015 znížiť o tri štvrtiny úmrtnosť matiek6 Bojova proti HIV/AIDS, malárii Do roku 2015 zastaviť a začať odvracať šírenie HIV/AIDS

a ďalším chorobám a výskyt malárie a ďalších ťažkých chorôb7 Zabezpečiť trvalo udržateľné životné • Integrovať princípy trvalého udržania rozvoja do politiky

prostredie a programov krajín a znižovať stratu environmentálnych zdrojov• Do roku 2015 znížiť na polovicu počet ľudí bez trvalého prístupu

k čistej pitnej vode• Do roku 2020 dosiahnuť výrazné zlepšenie životov aspoň 100

miliónov ľudí, ktorí bývajú v chudobných okrajových častiach8 Rozvíjať globálne partnerstvá rozvoja • Ďalej rozvíjať otvorené, na pravidlách založené, predvídateľné

a nediskriminačné obchodovanie a finančný systém vrátanezáväzku dobrého spravovania, rozvoja a znižovania chudoby

• Riešiť osobité potreby najmenej rozvinutých krajín vrátaneoslobodenia od cla a kvót v rámci ich exportu, vyššiehoodpúšťania a rušenia dlhov, zvýšenej pomoci pre tých,ktorí sa zaviažu znižovať chudobu.

• Riešiť osobité potreby ostrovných a malých ostrovnýchrozvojových krajín

• Zaoberať sa dlhovými problémami rozvojových krajín• Rozvíjať a implementovať stratégie na dôstojnú a produktívnu

prácu mladých• V spolupráci s farmaceutickými firmami poskytovať prístup

k základným a cenovo dostupným liekom• V spolupráci so súkromným sektorom umožniť výhody nových

technológií, najmä informačných a komunikačných

Navrhovanými ukazovateľmi sú:• úroveň ratifikácie medzinárodných pracovných

noriem;• trendy v miere nezamestnanosti, poddimenzovanej

zamestnanosti, zamestnanosti vo formálne neregu-lovanej a nechránenej práci a v prácach so mzdoupod hranicou chudoby;

• úroveň pokrytia sociálnou ochranou na pracoviskua populácie vo všeobecnosti;

• úroveň investícii do vzdelávania a odbornej prí-pravy;

• úroveň poskytovaných zdrojov na inšpekciu na trhupráce s cieľom zabezpečiť ochranu práv pracujú-cich;

• základným predpokladom dosiahnutia druhého cie-ľa - univerzálneho základného vzdelávania - je dôs-tojná práca pre rodičov, podpora práv a pracovnýchpodmienok učiteľov, skončenie s detskou prácoua podpora rodinných dávok na deti a ďalšie opatre-nia sociálneho zabezpečenia pre chudobné rodiny;

• sociálna ochrana a prístup k zdravotníckym službámprispieva k cieľom, ktoré sa viažu na problematikuzdravia (ciele 4, 5 a 6);

• pri plnení cieľov 1, 7 a 8 sa vyžaduje dôstojná práca;• pozitívny vývoj v problematike rodovej rovnosti

a zrovnoprávnenia žien je základom na prekona-nie chudoby, hoci rovnako prispieva aj ostatnýmcieľom.

Aj napriek týmto miléniovým cieľom sú medzi-národné organizácie ako Medzinárodný menový fond(MMF) a Svetová banka vystavené kritike za to, ževenujú malú pozornosť sociálnej agende. To naďalejoslabuje MOP, ktorá nemá právomoc, aby si mohlavynucovať základné pracovné normy. Snaha MMFa Svetovej banky sa opiera o ekonomický rast a obchoda odsúva sociálnu problematiku na tretie miesto.Napríklad:• Stratégie Svetovej banky na pomoc krajinám často

zabúdajú skúmať dodržiavanie základných pracov-

74

ných noriem. Namiesto analýzy vzťahov medzi chu-dobou a nedostatočným dodržiavaním pracovnýchnoriem, sa stratégie sústreďujú na zvyšovanie fle-xibility na trhu práce a na konkurencieschopnosťpracovnej sily na úkor ochrany pracujúcich

• MMF podáva často politické odporúčania v rámciproblematiky práce a niekedy podmieňuje pôžičkytým, aby sa zvýšila flexibilita na trhu práce, napr.novelizáciou alebo zrušením legislatívy, ktorá sta-novuje maximálny pracovný čas v krajine a za-stavenie príplatkov k mzdám.

Dôstojná práca v Európe - pohľad na politiku EÚEurópska komisia v roku 2006 zdôrazňuje agendu

dôstojnej práce ako súčasť úsilia „podporovať a šíriťhodnoty a prax EÚ“.

V oznámení Európskej komisie sa hovorí, že eko-nomický rast vo vynárajúcich sa krajinách nie je dosta-točným kritériom na masívne odstránenie chudoby.„Zvyšovanie produktivity nevedie vždy k zvyšovaniumiezd. Naďalej zostáva veľké množstvo nekvalitnýchpracovných príležitostí a veľký rozsah formálne nere-gulovanej ekonomiky.“

K zastaveniu chudoby Komisia vyzývala, abyreformy rozvoja sprevádzala globálna stratégia. „Ude-ľovanie dotácií, alebo očakávanie výsledkov na základeekonomického rastu a zakladanie medzinárodnýchfiriem nie je dosť.“ Navrhla kroky, aby sa:• vytvorilo prostredie, ktoré napomôže domácim

a zahraničným investíciám pri vytváraní miestnychpracovných príležitostí;

• zlepšilo spravovanie, vrátane dialógu so zamest-nancami a zamestnávateľmi a medzi zamestná-vateľmi a odbormi;

• identifikovali nedostatky dôstojnej práce;• založil právny a regulačný rámec na ochranu pracu-

júcich a aby sa zaistila rovnosť medzi ženamia mužmi;

• založili životaschopné systémy sociálnej ochrany,vzdelania a celoživotného vzdelávania;

• zabezpečil právny rámec na podnikanie;• znižovala korupcia;• zabezpečili pravidlá slušnej súťaže.

EK sľúbila spolupracovať s OSN a MOP a ďalšímiorganizáciami pri zlepšovaní analýzy, rozvíjaní ukazo-vateľov dôstojnej práce a pri zlepšovaní kapacity part-nerskej krajiny, aby sa mohla angažovať v agendedôstojnej práce.

Konkrétne plánuje:• určiť pravidlá dobrej praxe a úspešnosti v tejto

oblasti;• preskúmať, ako nadväzuje agenda dôstojnej práce

na ostatné politické oblasti;• rozvíjať metodológie na meranie dopadov libera-

lizácie obchodu a globalizovanej produkcie a roz-delenia vrátane exportných výrobných zón;

• preskúmať dopad obchodu na trvalo udržateľnýrozvoj;

• zlepšiť väzby medzi analýzou, politikou a pomocou;• rozvíjať vzdelávanie a šíriť informácie o dôstoj-

nej práci prostredníctvom svojich zastupiteľskýchúradov vo svete a konať regionálne semináre na tútotému.

EK sľúbila, že povedie svoju externú politiku,rozvojovú pomoc a obchodnú politiku tak, aby presad-zovala celosvetové dodržiavanie základných pracov-ných noriem a dôstojnú prácu. Už v roku 2005 podniklaniektoré kroky, napr. začala rozhovory s Čínou o za-mestnanosti, pracovnej legislatíve, sociálnom dialógu,sociálnej ochrane a súdržnosti.

Komisia sa vyjadrila, že vo svojej rozvojovejspolupráci bude naliehať na partnerské krajiny, abyagendu dôstojnej práce vkladali do svojich národnýcha regionálnych stratégií. Takisto zvažuje silnejšiufinančnú pomoc na sociálne reformy v krajinácha regiónoch zapojených do liberalizácie obchodu.

Okrem toho, organizácie, ktoré sa uchádzajúo kontrakt alebo žiadajú o pomoc prostredníctvomEurópskeho fondu rozvoja (EDF), sa budú musieťpreukázať dodržiavaním základných pracovných no-riem.

Komisia takisto sľúbila, že v obchodných záleži-tostiach bude klásť dôraz na presadzovanie dôstojnejpráce v bilaterálnych a multilaterálnych obchodnýchvyjednávaniach, ako aj vo vlastnej obchodnej politike.

Aby podporila dôstojnú prácu, pri regulácii dovozuuž Komisia využíva vlastný všeobecný systém pre-ferencií (GSP), a to špeciálnymi motivačnými prvkamiv prípade trvalo udržateľného rozvoja a dobréhospravovania. Verí, že nový všeobecný systém prefe-rencií povedie do „urýchlenia ratifikácií dohovorovMOP o základných pracovných normám“.

Nešpecifikuje však, akým spôsobom plánuje mo-nitorovať práva pracujúcich v krajinách, ktoré získalivýsadné obchodné pravidlá, ani ako je pripravenáodstúpiť od takýchto výhod v prípade zistenia vážnychnedostatkov.

Podpora dôstojnej práceNedostatok dôstojnej práce a sociálnych práv sa

často prejavuje deformáciami ako:• vysoká miera nezamestnanosti a nedostatočnej za-

mestnanosti;• nízke mzdy;• nevyplácanie miezd;• nízke začlenenie v sociálnej ochrane;• vysoká miera pracovných úrazov a chorôb z po-

volania.

Stále však neutícha debata, či sa najprv treba za-merať na kvantitu a potom až na kvalitu pracov-ných miest, ako na druhé riešenie prichádzajúce poprvom.

V súčasnosti profitujú firmy tým, si vyberú naexistenciu podniku krajiny s nízkymi pracovnými nor-mami. Sú obavy, že zlepšené pracovné normy zvýšiavýrobné náklady, čo donúti krajiny, aby sa vybrali ces-


tou menej atraktívnych lokalít pri výrobe s orientáciouna export.

Vyspelý svet však môže urobiť mnohé protiopatre-nia, aby odvrátil orientáciu obchodu a investícii nakrajiny s nízkymi pracovnými normami. Môže:• tlačiť na všetky chudobnejšie krajiny, aby paralelne

zlepšovali pracovné normy;• reformovať globálne obchodné pravidlá, aby od-

menil krajiny, ktoré presadzujú pracovné normytým, že im ponúkne ďalší vstup na exportné trhybohatých krajín;

• ponúknuť finančnú pomoc, aby sa neutralizovalináklady pri zavádzaní dôstojnej práce, napr. po-núknuť dotácie na mzdy zamestnávateľom, ktorízlepšia pracovné normy;

• prispôsobiť pracovné normy podľa úrovne rozvojakrajiny, aby sa zabezpečila reálna, aj keď postupnáimplementácia reforiem;

• izolovať krajiny, ktoré sú ľahostajné k sústavnémuporušovaniu základných pracovných noriem, napr.odmietnuť im prednostné obchodné možnosti.

Medzinárodná konfederácia slobodných odborov(MKSO) varovala pred uzatváraním obchodných do-hôd, ktorým chýba zohľadnenie ich dopadov na zamest-nanosť. Hovorí „že hoci má medzinárodný obchodnepochybne potenciál tvoriť zamestnanosť globálne,v súčasnosti pôsobi predovšetkým ako hra s nulovouhodnotou, ktorou sa zamestnanosť buď znižuje, alebojednoducho presúva z jednej krajiny na druhú“.

MKSO kritizuje obchodné vyjednávania a novémedzinárodné obchodné dohody, lebo neberú doúvahy dopad na zamestnanosť a vyvolávajú týmto„jeden z najhorších sociálnych šokov na svete“. Napr.výsledkom dohody v textilnom a odevnom priemysleje, že spôsobila v roku 2005 30 miliónovú nezamest-nanosť ľudí za jediný rok a zasiahla najdôležitejšíexportný sektor najchudobnejších krajín na svete.

Zhrnutie: Zlepšenie kvantity a kvality pracovnýchmiest je najlepšou cestou na odstránenie chudoby.Vytváranie dôstojných pracovných miest je väzba, ktoráchýba medzi ekonomickým rastom a znižovaním

chudoby. Problémom nie je nedostatok úsilia, ale ne-dostatok možností posunúť sa od základného prežitiasmerom k produktivite, ktorá je hnacou silou osobnéhoi spoločenského rozvoja.


1. BLAHA, Ľ.: Paradoxy pokroku - hlavné línie so-ciálnej kritiky v ére globalizácie I. II.

2. GERBERY - LESAY - ŠKOBLA (2007): Knihao chudobe, spoločenské súvislosti a verejné poli-tiky. ISBN 978-80-968918-9-4.

3. IVANIČKA, K. (2006): Globalistika - poznávaniea riešenie problémov súčasného sveta. Bratislava.ISBN 80-8078-028-5.

4. KOPER, J.: Vôľa veľnocí ako subjektívny faktorglobalizácie. Banská Bystrica. ISBN 80-89029-84-1.

5. KREJČÍ, O. (1988): Povaha dnešní krize. Praha.ISBN 80-7219-006-7.

6. KULAŠÍKOVÁ, Z.: Politika rodovej rovnosti:Úvod do teórie politiky rodovej rovnosti.ISBN 978-80-89267-20-2.

7. KUNOVÁ,V. - SVITANA, R. (2006): Voľnýpohyb osôb a uznávanie kvalifikácie v práveEurópskej únie. Banská Bystrica.ISBN 80-8083-177-7.

8. ONDREJKOVIČ, P.: Chudoba, prostitúcia, drogya samovraždy - príčinné súvislosti.ISBN 978-80-89267-28-6.

9. SCHMOGNEROVÁ, B. (2004): Sociálny modelEurópskej únie: dnes a zajtra. Bratislava.ISBN 80-89149-01-4.

10. SLAŠŤAN, M. (2009): Budúcnosť Európskejúnie: Lisabonská zmluva a Slovensko. Bratislava.ISBN 978-80-89406-02-9.

11. ŠAMALÍK, F.: Občanská společnosť v modernímstáte. Brno: Doplnok. ISBN 80-85765-45-4.

12. Európa pre ľudí. 10. zjazd Európskej odborovejkonfederácie. Praha 2003.

75


ADDRESS & ©Ing. Michal KOŠŤÁL, h. prof.Vysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

Bazálne vymedzenie spoločnosti s ručením ob-medzeným ako právnickej osoby je obsiahnuté v re-latívne stručnom § 105 Obchodného zákonníka (zák.č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zákonov, ďalejlen ,,ObchZ“), ktorý pozostáva z troch meritórne se-parovaných odsekov. Z právnoteoretického hľadiskaje už úvodná formulácia rozporuplná: spoločnosť s ru-čením obmedzeným vymedzuje ako ,,spoločnosť, kto-rej základné imanie tvoria vopred určené vkladyspoločníkov“ (§105 ods. 1 ObchZ). Predmetné znenienerešpektuje prirodzenú systematiku legislatívnychtextov a právna esencia tejto spoločnosti ako kapi-tálového subjektu s obmedzeným ručením v pertrakto-vanom § 105 ods. 1 ObchZ nie je vôbec zahrnutá.Náznaky jej charakteristík možno z citovanej vetyvyvodiť len po hlbšom výklade, čo je však obvyklenutné až v procese štúdia komplikovanejších zákon-ných textov. Vzhľadom na rozsiahle spoločné základyslovenskej a českej obchodnoprávnej úpravy a z tohorezultujúcej odbornej literatúry (aj keď najmä v posled-ných rokoch sa náš a český podnikateľský kódex stáleviac diferencujú) tak možno spomenúť napr. konštato-vanie Ireny P e l i k á n o v e j 35, podľa ktorej je slovnéspojenie ,,vopred určené vklady spoločníkov“ len pa-

rafrázou § 58 ods. 1 ObchZ, ktorý sa zaoberá vy-medzením základného imania ako jedného z nos-ných obchodnoprávnych inštitútov. Základné imanieje v zmysle tohto ustanovenia ,,peňažné vyjadreniesúhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkýchspoločníkov do spoločnosti“, čo P e l i k á n o v á nesto-tožňuje s vkladmi uvedenými v § 105 ods. 1 ObchZ.Základné imanie spoločnosti je tak podľa nej repre-zentované peňažným vyjadrením vkladov a nie vkladmisamotnými. Podľa môjho názoru však v tomto prípade(v komparácii § 58 a § 105 ObchZ) iné slovné poňatieneznamená aj iný význam ( P e l i k á n o v á považujedefiníciu základného imania v § 58 ods. 1 ObchZ zapresnejšiu a samozrejme všeobecne platnú pre všetkyprávne formy obchodných spoločností). Nesúlad medzichápaním základného imania ako ,,peňažného vyja-drenia vkladov“ a ako ,,vkladov spoločníkov“ je podľamňa neopodstatnený, keďže matematická finančnáhodnota základného imania je daná práve jednotlivýmivkladmi a ich reálnou hodnotou, takže základné imaniesa dá vyjadriť ako numerické (peňažné) vyjadrenievkladov spoločníkov do spoločnosti - väzba medzipeňažným ohodnotením a jednotlivými vkladmi (čiuž peňažnými alebo nepeňažnými) je neporušiteľná,

76


POJEM SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝMDE LEGE FERENDA

Term Limited Liability Company de lege ferenda

Mojmír MAMOJKA ml.Sládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Spoločnosť s ručením obmedzeným tvorí viac než 95 % zo všetkých obchodných spoločností v SR.Stanovenie relatívne nízkeho základného imania, najprijateľnejšie personálne požiadavky (minimálne jedenzakladateľ) a rozsah ručiteľských záväzkov spoločníkov kreuje subjekt, ktorý minimalizuje podnikateľské riziko.V polemikách o nedostatkoch v jeho internom fungovaní však zostáva v pozadí samotný názov spoločnosti, ktorýlen málo rešpektuje jej charakteristické znaky. Príspevok sa venuje úvahám o možnom znení základnéhoustanovenia de lege ferenda.

Kľúčové slová: Obchodný zákonník - spoločnosť s ručením obmedzeným - ručenie - spoločník - základné imania

ABSTRACT: Limited Liability Company takes more than 95 % of all types of companies in the Slovak Republic.Relatively low basic capital, the most acceptable personal requirements (minimum of one founder) and themeasure of founder’s guarantee for company’s obligations create a subject, which minimizes business risk. Insome polemics on deficiencies in its inner functioning the term Limited Liability Company keeps behind - the termitself respects company’s features too little. The article pays attention to the Limited Liability Company’s basicprovision de lege ferenda.

Key words: Commercial Code - Limited Liability Company - guarantee - founder - basic capital

35 PELIKÁNOVÁ, I. (1995: 211): Komentář k obchodnímu zákoníku. 2. díl. Praha: Linde.

pretože nemožno číselne vyjadriť niečo, čo neexistuje(bez ohľadu na to, či ide o vklad vo forme veci, právaalebo pohľadávky). Vkladom do spoločnosti taktiežnemôže byť niečo, čo nie je hospodársky oceniteľnéa teda matematicky vyjadriteľné. Odlišné verbálnepoňatie základného imania v § 58 ObchZ a v § 105ObchZ tak nemožno považovať za vážny nedostatok,podľa mojej mienky je ich výklad rovnaký. Je pravda,že pokiaľ obchodná spoločnosť pristúpi k tvorbe zá-kladného imania (kapitálové obchodné spoločnostivytvárajú základné imanie obligatórne, v praxi je všakbežne tvorené aj v osobných obchodných spoloč-nostiach ako fakultatívny inštitút), tak v každom prí-pade pôjde o ,,vopred určené vklady“ - tieto sú z hľa-diska ich formy a peňažnej hodnoty uvedené užv zakladateľskom dokumente a rovnako ,,vopred“ budúurčené aj v prípade zvyšovania či znižovania základ-ného imania. Vklady nachádzajúce sa v základnomimaní (teda v jeho peňažnom vyjadrení) budú vždyznáme a ich matematické prepočítavanie - či užv procese ich prvotného ,,vkladania“, prípadne ,,pribú-dania“ alebo ,,odbúdania“ - bude takmer vždy závisieťod predchádzajúceho rozhodnutia spoločníkov. Môžebyť odrazom slov ,,vopred určené vklady“ v znení§ 105 ods. 1 ObchZ takéto zákonom očakávané(a v podstate vyžadované) premyslené uvažovaniespoločníka ohľadom rozsahu a formy jeho vkladu?Z dôvodu logicky generálnej aplikácie ,,určovaniavkladov vopred“ vo všetkých právnych formách ob-chodných spoločností to nemožno považovať za signi-fikantný znak spoločnosti s ručením obmedzeným- rovnaká formulácia by mohla byť uvedená v základ-nom ustanovení ktorejkoľvek obchodnej spoločnosti.,,Vopred určené vklady“ tak môžu aspoň zdôrazniťkapitálový charakter spoločnosti s ručením obmed-zeným s uvedením skrytého imperatívu vytvoriť zá-kladné imanie. Obligatórna tvorba základného imaniav s.r.o. však jednoznačne vyplýva už z § 58 ods. 2ObchZ (,,základné imanie sa vytvára povinne v spo-ločnosti s ručením obmedzeným...“) a z § 108 ods. 1ObchZ (,,hodnota základného imania spoločnostimusí byť aspoň 5000 EUR“). Ďalším možným vý-kladom § 105 ods. 1 ObchZ môže byť podľa P e -l i k á n o v e j 36 súvis medzi podstatnými časťami spo-ločenskej zmluvy (§ 110 ObchZ) a určením vkladovspoločníkov, keďže (ako už bolo spomenuté) celkovávýška základného imania spoločnosti s ručenímobmedzeným musí byť uvedená už v spoločenskejzmluve. Hodnota základného imania vychádzaz vkladov, na ktoré sa spoločníci zaviazali, takžeaj výška peňažných vkladov, prípadne znaleckéohodnotenie nepeňažných vkladov, budú určené predvyhotovením zakladateľského dokumentu (spoločen-

ská zmluva v prípade dvoch až päťdesiatich zakla-dateľov a zakladateľská listina v prípade jediného zak-ladateľa spoločnosti s ručením obmedzeným).Absencia jednej z obligatórnych náležitostí spolo-čenskej zmluvy by znamenala rozpor s § 269 ods. 1ObchZ a v takomto prípade by bola neplatná37. Opäťvšak ide o výklad ,,nasilu“ a za nejasným znením § 105ods. 1 ObchZ možno vidieť ktorúkoľvek z uvede-ných interpretácií.

Oprávnené vedecké rozhorčenie je však na miestekvôli vyššiespomenutej absencii nosných charakte-ristických znakov spoločnosti s ručením obmedzenýmv § 105 ObchZ - je zarážajúce, ako je jeho nevyhovu-júce znenie opomínané v právnických periodikácha žiaľ aj v drvivej väčšine doteraz publikovaných ko-mentárov k Obchodnému zákonníku či v príslušnýchučebných textoch. Vyššieuvedený stav základnéhoustanovenia spoločnosti s ručením obmedzeným v na-šom ObchZ pretrváva a ak nie v legislatívnej praxi,tak aspoň v úvahách de lege ferenda by mohlo byťurčitým vzorom pre jeho vhodnú právnoteoretickúformuláciu znenie § 105 ods. 1 českého ObchZ. Kódexnašich západných susedov vymedzuje spoločnosťs ručením obmedzeným ako ,,společnost, jejíž základníkapitál je tvořen vklady společníků a jejíž společníciručí za závazky společnosti, dokud nebylo zapsánosplacení vkladů do obchodního rejstříku“. Prvá vetaustanovenia je veľmi podobná našej platnej úprave,avšak vypustenie slova ,,vopred“ zamedzuje teoretic-kej ,,nadbytočnosti“ časti u nás stále platného znenia.Významnejším sa však javí zakomponovanie rozsahuručenia spoločníkov do základného ustanovenia (čonášmu ObchZ chýba) vrátane určenia konštitutívnehocharakteru zápisu splatenia vkladov spoločníkov v plnejvýške do obchodného registra. Z hľadiska viacerýchpozitívnych zmien v znení predmetného ustanoveniačeského ObchZ nezdieľam názor I. Š t e n g l o v e j ,podľa ktorej prvá časť § 105 ods. 1 ObchZ spoločnosťs ručením obmedzeným ,,príliš necharakterizuje“, pre-tože to isté možno povedať aj o všetkých ostatnýchspoločnostiach 38. Je to neopodstatnene kritický po-stoj, keďže osobné obchodné spoločnosti základnéimanie zo zákona vytvárať nemusia a v akciovej spo-ločnosti sú ,,vklady“ reprezentované akciami, ktorýchvlastníkom sú akcionári, pričom status akcionárav akciovej spoločnosti sa od postavenia spoločníkav spoločnosti s ručením obmedzeným najmä diferen-ciáciou vkladu a akcie v mnohých ohľadoch značnelíši. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa tak stávajedinou spoločnosťou, ktorej bazálnym predpokla-dom je (okrem iného) ,,základný kapitál tvorenývkladmi spoločníkov“, čo z tejto požiadavky nepo-chybne vytvára jednu z nosných charakteristík ,,s.r.o.“

77

Mojmír Mamojka ml.: Pojem spoločnosť s ručením obmedzeným de lege ferenda

36 Pelikánová, I. (1995: 212): Komentář k obchodnímu zákoníku. 2. díl. Praha: LINDE PRAHA a.s.37 Výška základného imania a rozsah plnenia vkladovej povinnosti spoločníkov sú ako povinné časti spoločenskej zmluvy uvedené v § 110 ods.

1 písm. d) ObchZ. Kogentný charakter ustanovenia vyjadruje aj formulácia ,,spoločenská zmluva musí obsahovať...“38 BARTOŠÍKOVÁ, M. - ŠTENGLOVÁ, I. (2003: 7): Společnost s ručením omezeným. Praha: C. H. Beck.

(náš ObchZ zatiaľ zostáva pri pojme ,,základné ima-nie“, český ObchZ tento inštitút terminologicky upra-vil na vyššieuvedený ,,základný kapitál“).

Zaujímavý názor zahraničného autora O. P i s k aprezentuje v rámci polemiky o správnosti názvu tohtosubjektu vo svojom diele Dalibor H a n e s 39: zákonnépomenovanie ,,spoločnosť s ručením obmedzeným“podľa P i s k a nezakladá žiadne obmedzené ručenie,keďže pri tejto právnej forme spoločnosti ,,ide o ne-obmedzenú zodpovednosť za jej záväzky voči veriteľoma to zodpovednosť v celom rozsahu jej majetku. Spo-ločník ,,eseročky“ nie je v nijakom zodpovednostnomvzťahu voči jej veriteľom, a to ani vo vzťahu priamejzodpovednosti, ani vo vzťahu ručiteľstva. Za záväzkyspoločnosti svojím majetkom nijako priamo ani nezod-povedá, ani neručí - je vo vzťahu len k spoločnostisamej, je povinný uhradiť svoj prevzatý vklad nazákladné imanie spoločnosti“. P i s k o ďalej tvrdí, žepráve základné imanie spoločnosti (tvorené vkladmispoločníkov) ,,je bazálnou majetkovou istotou bonityveriteľských pohľadávok voči spoločnosti“. Základnéimanie nie je separovaný majetkový substrát, alefaktický súhrn vkladov spoločníkov (tentokrát obídemskutočnosť, že ide len o ,,peňažné vyjadrenie vkladov“),ktorý sa v podnikateľskom živote spoločnosti využívaa reálne nezostáva nedotknuteľný a tým ani stabilný.Uvažovať o základnom imaní ako určitej forme za-bezpečenia pohľadávok veriteľov nie je správne jed-nak v teoretickej rovine (de lege ferenda by tátofunkcia základného imania bola vhodná, ale platnáúprava ho stavia do úplne inej polohy) a z vyššieuve-deného dôvodu už vôbec nie v každodennej pod-nikateľskej praxi. P i s k o popiera akékoľvek zod-povednostné i ručiteľské väzby spoločníkov vočiveriteľom spoločnosti a tým spochybňuje aj zákon-ný názov tohto subjektu ako ,,spoločnosti s ručenímobmedzeným“. Je síce pravda, že spoločník sa zavä-zuje v prvom rade voči spoločnosti (povinnosťou splatiťsvoj vklad), avšak v prípade nesplatenia peňažnéhovkladu v celom rozsahu predsa dochádza k ručeniuspoločníka za záväzky spoločnosti. V teoretickej rovineto potvrdzuje znenie § 312 ObchZ, v zmysle ktorého,,ustanovenia § 305 až 311 (obchodnoprávna úpravaručenia) platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklozo zákona“. Obmedzené ručenie ako jeden z nosnýchznakov spoločnosti s ručením obmedzeným všaknevidím len v argumentácii zákonným znením (,,ruče-ním zo zákona“ sa rozumie práve ručenie spoločníkovv obchodných spoločnostiach), ale aj v spochybneníteoretického chápania základného imania. Ak byzákladné imanie spoločnosti malo reálne zodpove-dať skutočnosti (v praxi bežne pôsobia ,,eseročky“bez akéhokoľvek majetku), tak rozsah nesplatenýchvkladov spoločníkov by sme nemuseli vnímať akorozsah ručenia za záväzky spoločnosti, ale v súlades názorom vyššieuvedeného autora ako povinnosť

spoločníkov voči spoločnosti, ktorá by následneuspokojila svojich veriteľov z úplne splatených vkla-dov jednotlivých spoločníkov. Takáto konštrukciavšak neobstojí, pretože okrem iného predpokladánajmä dômyselnejšiu úpravu základného imania akotakého a to už v jeho všeobecnom vymedzení (§ 58a 59 ObchZ). Nielen zákon (spomínaný § 312 ObchZ),ale aj prax sa prikláňa k ,,ručeniu spoločníkov“v pravom slova zmysle, pričom jeho ,,mantinely“ súdané práve rozsahom splatenia vkladov jednotlivýchspoločníkov, čo jednoznačne napĺňa podstatu ob-medzeného ručenia. Netvrdím, že názov ,,spoločnosťs ručením obmedzeným“ teoreticko-právne korešpon-duje s vyššieuvedeným stručným rozborom ručeniaspoločníkov, avšak popierať určitý ručiteľský mecha-nizmus medzi spoločníkom ako ručiteľom, s.r.o. akodlžníkom a veriteľmi spoločnosti je podľa môjho ná-zoru mylné najmä z dôvodu reálneho fungovaniaspoločnosti v praxi. Súhlasím s P i s k o m v tom, žespoločnosť s ručením obmedzeným by sa do určitejmiery bez spomínaných zodpovednostných či ruči-teľských vzťahov svojich spoločníkov voči veriteľomspoločnosti zaobišla, avšak (a to musím dôrazne pri-pomenúť) len v prípade premyslenejšej kooperácieustanovení upravujúcich základné vymedzenie spoloč-nosti s ručením obmedzeným (§ 105 ObchZ) s regle-mentáciou základného imania (§ 58 a 59 ObchZ).

Vyššieuvedeným sme v otázke správnosti pojmu,,spoločnosť s ručením obmedzeným“ stále len na polcesty , keďže obhájenie existencie ručenia spoločníkovešte neznamená, že o vedeckej oprávnenosti tohtonázvu nemožno pochybovať. Uvedomujem si, že priposudzovaní pozitív a negatív platného označenia spo-ločnosti môže vyznievať používanie na prvý pohľadvýznamovo antonymných pojmov ako teoreticko-právna barlička, ale faktom zostáva, že vo svojej pod-state každá obchodná spoločnosť (nie len spoločnosťs ručením obmedzeným) zodpovedá za svoje záväzkycelým svojím majetkom - táto zodpovednosť je ob-medzená rozsahom majetku spoločnosti. Obmedzenosťtakejto zodpovednosti nie je pre veriteľa až tak dôle-žitá v prípade kontrahovania s osobnými obchodnýmspoločnosťami, kde za záväzky právnickej osoby ručiaspoločníci celým svojím osobným majetkom - samo-zrejme okrem komanditistov v komanditnej spoloč-nosti. Pokiaľ však vstúpi do zmluvného vzťahu sospoločnosťou s ručením obmedzeným, musí si byť ve-domý prioritnej (a v podstate jedinej) záchrany, kto-rou je majetok spoločnosti (prípadne dosiaľ nesplatenévklady spoločníkov). Vzhľadom na vyššieuvedenénemožno súhlasiť s názvom ,,spoločnosť s ručenímobmedzeným“, ale nie z dôvodu pomyselnej absenciezodpovednostných a ručiteľských vzťahov spoloční-kov s.r.o. voči jej veriteľom (ktorú prezentoval P i s k o ),ale kvôli právne neodôvodnenému spájaniu ,,obmed-zeného ručenia“ so spoločnosťou ako samostatným

78


39 HANES, D. (2002: 23): Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. Bratislava: Iura Edition.

79

subjektom, nakoľko obmedzene ručia spoločníci - niespoločnosť. De lege ferenda by bol vhodnejší názov,,spoločnosť s obmedzeným ručením svojich spo-ločníkov“, najmä keď (ako som už uviedol vyššie)každá obchodná spoločnosť najprv zodpovedá celýmsvojím majetkom a až potom možno diferencovaťručiteľské špecifiká spoločníkov jednotlivých práv-nych foriem. Táto úvaha ma núti kriticky reagovať ajna označenie s.r.o. ako ,,société a responsabilitélimitée“ (vo francúzskom jazyku ,,spoločnosť s ob-medzenou zodpovednosťou“) - opäť je na miestepoukázať na obmedzené ručenie spoločníkov a niezodpovednosť spoločnosti. Zastávam existenciu ruče-nia spoločníkov voči veriteľom spoločnosti, takžepokiaľ som spomenul ,,obmedzené ručenie spoloč-níkov“, tak možno hovoriť aj o zodpovednosti spo-ločníkov (bez využitia pojmu ,,ručenie“) ako o ichzodpovednosti sekundárnej, ktorú vo svojom dielespomína H a n e s 40 - otázkou zostáva, či možno aspoňdo určitej miery potvrdiť názor P i s k a (podľa mňarozhodne nie), alebo prijať postavenie spoločníkaako ručiteľa, keďže v teórii by sa v rámci problema-tiky spoločnosti s ručením obmedzeným dalo uvažo-vať (aj keď len voľne...) o synonymickom charak-tere pojmov ,,ručenie“ a ,,sekundárna zodpovednosť“.S H a n e s o m však nemôžem súhlasiť v tom, že,,z hľadiska hospodárskej reality, javí sa nám aj zod-povednosť spoločnosti obmedzenejšia. Veriteľ totižmôže rátať s úhradou svojich pohľadávok len z hodnotyzákladného imania vytvoreného vkladmi spoločníkova okrem toho z prostriedkov rezervného fondu, akje spoločnosť povinná tento fond zriadiť“ 41. Právev ,,hospodárskej realite“ je naivné očakávať, že ,,veriteľmôže rátať s úhradou svojich pohľadávok z hodnotyzákladného imania“ - podnikateľské subjekty sasamozrejme z hľadiska svojej individuálnej dôvery-hodnosti líšia, ale platná úprava spoločnosti s ručenímobmedzeným z nej vytvára vďačný subjekt pre pod-vodné konania najmä v rámci ručenia spoločníkova reálneho majetku spoločnosti. Navyše tvorba re-zervného fondu ako druhého zo ,,záchytných bodov“pre uspokojenie pohľadávky veriteľa je ustanovením§ 124 ObchZ degradovaná na nespoľahlivý inštitút,ktorý v prípade nevykazovania zisku spoločnosti čiv súlade so zákonom len minimálnym dopĺňanímfondu, nebude pre veriteľa znamenať žiadne podstatnézlepšenie jeho situácie. Aj H a n e s sa prikláňa k názoru,že bez interných informácií o spoločnosti môže veri-teľ len ťažko odhadnúť, či má majetok spoločnostivyššiu hodnotu ako výška základného imania zapí-saná v obchodnom registri spolu s výškou rezervnéhofondu 42. Na ďalšie možnosti modifikácie názvu spo-ločnosti s ručením obmedzeným poukazuje aj E l i á š- vychádza z názorov viacerých nemeckých autorov,

podľa ktorých by bol vhodným názvom ,,podielováspoločnosť“ (die Anteilgesellschaft), pretože ,,prí-značným javom pre s.r.o. sú práve obchodné podielyspoločníkov“. Na druhej strane E l i á š taktiež ne-opomína fakt, že ,,pomenovanie spoločnosti s ručenímobmedzeným vlastne plne nevystihuje jej podstatu -zdôrazňuje totiž len jeden jej znak, navyše nie prílišdôležitý (pretože je dočasne existujúci). Tento rysostatne ani nie je pre túto korporáciu zvlášť typický.Obmedzené ručenie spoločníkov vôbec nemusí (nie-kedy ani nemôže - napr. § 111 ods. 2 ObchZ) na-stúpiť“ 43. Dočasná existencia obmedzeného ručeniavšak podľa môjho názoru nie je dôvodom, aby smetento znak považovali za ,,nie príliš dôležitý“. Už to,že vôbec možno o nejakom obmedzenom ručeníspoločníkov hovoriť, je podstatný podnet pre jehozahrnutie do názvu subjektu. Spoločnosť s ručenímobmedzeným je jedinou právnou formou obchodnejspoločnosti, kde sa obmedzené ručenie uplatňuje(okrem špecifickej časti spoločníkov v komanditnejspoločnosti - komanditistov), takže marginalizovanieobmedzeného ručenia ako jednej z charakteristík,,s.r.o.“ nie je na mieste.

Cieľom vyššieuvedeného teoretického rozborunie je poukázať na aplikačné problémy rezultujúcez platnej právnej úpravy. Pokiaľ zákonodarca má reálnyzáujem a možnosti zdokonaľovať zákony ako základ-né a všeobecne rešpektované pravidlá správania sa,tak ich podoba musí byť aj výsledkom zrelej úvahy,ktorá zabezpečí súlad teoretickej stránky práva s jehoaplikáciou aj v doteraz obchádzaných ustanoveniach.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. BARTOŠÍKOVÁ, M. - ŠTENGLOVÁ, I. (2003):

Společnost s ručením omezeným. Praha: C. H. Beck.2. ELIÁŠ, K. (1997): Společnost s ručením omezeným.

Praha: Prospektrum.3. HANES, D. (2002): Spoločnosť s ručením

obmedzeným v novej právnej úprave. Bratislava:Iura Edition.

4. PELIKÁNOVÁ, I. (1995): Komentář k obchodnímuzákoníku. 2. díl. Praha: Linde.

ADDRESS & ©doc. JUDr. Mojmír MAMOJKA, PhD.Katedra obchodného, hospodárskeho a finančnéhoprávaFakulta práva Janka JesenskéhoVysoká škola v SládkovičoveRichterova 1171, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]


40 HANES, D. (2002: 23): Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. Bratislava: Iura Edition.41 HANES, D. (2002: 23-24): Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. Bratislava: Iura Edition.42 HANES, D. (2002: 24): Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. Bratislava: Iura Edition.43 ELIÁŠ, K. (1997: 13): Společnost s ručením omezeným. Praha: Prospektrum.

80

ÚVOD

Kvalitné podnikateľské prostredie je základom predlhodobý rozvoj podnikateľskej aktivity, udržateľnézvyšovanie výkonnosti hospodárstva a životnej úrovneobyvateľov. Skúsenosti z predchádzajúcich rokov uká-zali, že systematické zavádzanie pozitívnych zmienv podnikateľskom prostredí v Slovenskej republikemôže v strednodobom horizonte výrazne akcelerovaťrozvoj ekonomiky. Preto je potrebné neustále mo-nitorovať túto oblasť, aby sme mohli navrhnúť vždyefektívne riešenia.

Svetová ekonomika čelí v súčasnosti najhoršej eko-nomickej kríze od konca druhej svetovej vojny, spô-sobenej krachom na amerických hypotekárnych trhoch.Slovenská ekonomika, ako otvorená ekonomika, jeveľmi náchylná na zmeny vo vývoji vonkajšieho pro-stredia a výrazne determinovaná situáciou na rozho-dujúcich externých trhoch.

Súčasne plynúca hospodárska kríza a globálnyhospodársky útlm predstavujú negatívny šok, ktorýohrozuje i malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku.Tieto podniky sú veľmi zraniteľné výkyvmi prostredia,neočakávanými zmenami a majú ťažší prístup k zdro-jom financovania. Domáci a svetový hospodársky rastv posledných rokoch ich motivoval k vyššiemu in-vestovaniu a dlhodobejším investíciám, ktoré sa v sú-časných zmenených podmienkach na trhu javia akonerentabilné. Pokles dopytu, tržieb a nižšia návratnosť

investícií, spôsobujú problémy so splácaním úverova tiež s dodržiavaním záväzkov voči dodávateľoma zamestnancom.

Priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré motivujeľudí k podnikaniu, je jedným z kľúčových nástrojovna zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnostikrajiny. Vlády SR si dlhodobo ako jednu zo svojichpriorít stanovili zlepšenie podnikateľského prostredia.Podpora nových investícií, zvyšovanie produktivitypráce, inovácie, tvorba nových pracovných miesta udržateľnosť zamestnanosti boli ich prioritami, pre-dovšetkým v čase hospodárskej recesie, ktorá sa nadomácom hospodárstve začala prejavovať na jeseň2008.

Cieľom nášho príspevku bolo zistiť, čo si o stavepodnikateľského prostredia myslia samotní podni-katelia, a to konkrétne v Žilinskom samosprávnomkraji, či podnikatelia v tomto regióne skutočne vnímajúuvedené zmeny pozitívne.

1 ANALÝZA PODNIKATEĽSKÉHOPROSTREDIA A PODPORY PODNIKANIAV SR

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku podľaSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory, zamest-návateľov a aj iných kompetentných zhoršuje. Ako vy-plýva z prieskumu komory, väčšina opýtaných firiempovažuje podnikateľské prostredie za nepriaznivé. Pár


ANALÝZA PODNIKATEĽSKÝCH NÁZOROV NA PODNIKANIEV ŽILINSKOM KRAJI

Enterpreneurs’ Ideas of Doing Business Analysis in Žilina Region

Renáta JEŽKOVÁ - Zuzana BIELIKOVÁSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Príspevok prináša výsledky prieskumu podnikateľských názorov na podnikanie na území Žilinskéhosamosprávneho kraja. Je výsledkom dotazníkového prieskumu, ktorý sme realizovali vo februári 2009 v Žilinskomkraji na vzorke 54 podnikateľských subjektov rôznych veľkostných kategórií a rôzneho odvetvového zamerania.Cieľom prieskumu bolo získať užitočné a dôveryhodné informácie o názoroch a potrebách tých, ktorí investujúa vytvárajú pracovné príležitosti pre obyvateľov žilinského regiónu.

Klíčová slova: podnikanie - podnikateľské prostredie - Slovenská republika - Žilinský samosprávny kraj

ABSTRACT: The paper deals with the results of entrepreneurs’ ideas survey on doing business in the territory ofŽilina self-government region. It is a result of a questionnaire survey done in February 2009 in Žilina Region with54 entrepreneurial subjects of a different size and different branches. The aim of the survey was to obtain usefuland authentic information about ideas and needs of those who have invested and who have created new jobopportunities for inhabitants in Žilina Region.

Key words: doing business - corporate environment - Slovak Republic - Žilina self-government region

81

Renáta Ježková - Zuzana Bieliková: Prieskum podnikateľských názorov na podnikanie v Žilinskom kraji

výnimiek z opýtaných firiem pritom považuje pod-nikateľské prostredie na Slovensku za priaznivé.

Bariéry v podnikaníNa bariéry v podnikaní môžeme pozerať z viacerých

hľadísk, napr. ako administratívne bariéry, korupcia,odvodové a daňové zaťaženie, štátne zásahy a aktuálnesú to stále dopady krízy a iné. Z hľadiska finančnéhozaťaženia podnikateľských subjektov je najvypuklej-ším pretrvávajúcim problémom vysoké odvodové za-ťaženie. Negatívne pôsobí na výšku celkovej ceny prácenajmä pre nízkopríjmové skupiny, čiže nízko kvali-fikovaných pracovníkov. Oblasť odvodov na zdravotnéa sociálne poistenie sa vyznačuje aj vysokou admi-nistratívnou náročnosťou pre zamestnávateľov.

Korupcia je zneužitie moci nad cudzím majetkomči právami nie v prospech verejnosti, ale v prospech jed-notlivca. Znamená také správanie sa predstaviteľovverejného sektora, ktorým sa nedovolene a nezákonneobohacujú prostredníctvom zneužívania právomoci,ktoré im boli zverené. Z hľadiska spoločenského a po-litického korupcia spochybňuje rovnosť ľudí predzákonom, podporuje vytváranie nedemokratickýchmocenských štruktúr, vytvára nerovnaké podnikateľ-ské podmienky, deformuje hospodársku súťaž, zvyšujeceny produktov, služieb i projektov, zhoršuje efek-tívnosť verejných prostriedkov a kazí imidž krajiny.

Je vážnym etickým, morálnym, aj ekonomickýmproblémom. Korupcia je stará ako ľudstvo samé a ne-možno povedať, že existuje krajina, ktorá by ju zlikvi-dovala úplne. Ukazuje sa však, že krajiny s nižšoumierou korupcie prosperujú a naopak, krajiny s vyso-kou mierou korupcie sú menej úspešné a ich občaniamajú nižšiu životnú úroveň. Boj proti korupcii by malsmerovať k odstráneniu neetického správania, a tiežby mal byť cestou k prosperite.

Náš daňový systém reformou z roku 2004 výraznepresunul váhu zdanenia na nepriame dane. Kým v roku2001 tvorili priame dane 64,4 % celkových daňo-vých príjmov, v roku 2007 to bolo len necelých 60 %.Z uvedených faktov sa dá jasne vydedukovať, že nášdaňový systém je dobrý do „zlého počasia“. To alenie je všetko. On je mimoriadne vhodný aj do „dobréhopočasia“, pretože nižšie daňové zaťaženie výrobnýchfaktorov (práce a kapitálu) stimuluje ekonomickúaktivitu a láka na Slovensko nových investorov.V dnešnom globalizovanom svete sú presuny kapitálu,a vďaka nášmu členstvu v EÚ už aj pracovnej sily,čoraz jednoduchšie. Investori a mobilní profesionáli(napr. vedci či športovci) jednoducho pôjdu svoje daneplatiť tam, kde dostanú lepšie podmienky. Ak tedazachováme súčasnú atraktivitu priameho zdanenia,bude to pre nás znamenať po kríze rýchlejší štarthospodárstva.

Nijaká vláda nemá a ani nemôže mať v rukáchšpecifický liek na liečbu krízy. Dlhodobo účinnezmierniť dosahy krízy by však bolo možné realizo-vaním univerzálnych systémových opatrení, ktoré pri-nášajú dlhodobý prospech ľuďom vždy, ale v čase krízy

nadobúdajú ešte väčšie opodstatnenie. Ich spoločnýmsmerovaním by mali byť razantný ústup a zníženieúlohy vlády, jej spotreby a zasahovania do životov ľudía zároveň ponechanie domácnostiam a firmám čonajviac ekonomickej slobody a finančných zdrojov.S pribúdajúcimi sociálno-inžinierskymi návrhmi savynára podozrenie, že kríza sa pre vládu stáva vhod-nou zámienkou na začatie kolotoča štátnych zásahovdo trhu. Potvrdzujú to aj nedávno prezentované zmenyv súkromnom dôchodkovom sporení, vrátane výraz-ného zníženia poplatkov za správu úspor. Nie je toprekvapenie, lebo krízy sa v minulosti stávali vhodnouzámienkou na vytváranie vládnych inštitúcií a regulácií,tým i koncentráciu moci a obmedzovanie slobody.

Inštitúcie a orgány SRPrávny život v štáte odráža realitu spoločenských

vzťahov, ktoré sú veľmi dynamické a menia sa podľapredstáv konkrétnych ľudí. Len ľudia a veci okolonás sú reálne, ostatné je z hľadiska práva právnoufikciou. Takými sú aj pojmy ako štát, verejný čisúkromný sektor. Sú to pojmy, ktoré sú viac či menejodrazom reality a samé túto realitu ovplyvňujú.

Základom odlíšenia verejného a súkromnéhosektora je prvok rovnosti v právnych vzťahoch (vo ve-rejnom práve ide o nerovnosť subjektov právnychvzťahov, kde orgány verejnej moci majú nadradenépostavenie, a v súkromnom práve sú subjekty právnychvzťahov zásadne rovnoprávne), ale pre súčasné potrebymá väčší význam vymedzenie pojmov ako verejnýzáujem či verejnoprávna inštitúcia. Minimálne preto,že sú to pojmy obsiahnuté v ústave SR a zároveň, žechýba ich právne (ústavné, zákonné) vymedzenie.

Tradične sa k odlíšeniu verejného a súkromnéhosektora pristupuje z pohľadu subjektov, ktoré ho re-prezentujú. Verejný sektor reprezentujú výhradne sub-jekty, ktoré vznikli na základe právneho predpisu, kýmsúkromný sektor je tvorený fyzickými osobami a týmiprávnickými osobami, ktoré spravidla vznikli na zá-klade súkromnoprávnej iniciatívy.

Subjekty verejného sektora sa odlišujú podľadruhu právneho predpisu, ktorými boli zriadené napôvodné (ústavné) a odvodené (zákonné) orgány.

Medzi ústavné orgány verejného sektora patriaštátne orgány a orgány územnej samosprávy (obcea vyššie územné celky - samosprávne kraje). K ústav-ným štátnym orgánom sa zaraďujú:• orgány verejnopolitickej moci, a to Národná rada

Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republikya prezident Slovenskej republiky;

• orgány ochrany práva, a to Najvyšší kontrolnýúrad, všeobecné súdnictvo, Ústavný súd Slovenskejrepubliky, prokuratúra a Verejný ochranca práv.

K zákonným orgánom verejného sektora patria štátneorgány a verejnoprávne inštitúcie. Medzi štátne orgánypatria:• orgány štátnej správy, a to ostatné ústredné orgány

štátnej správy (napríklad Slovenský protimonopolnýúrad, Úrad pre verejné obstarávanie) a miestne

orgány štátnej správy (napríklad obvodné a krajskéúrady);

• orgány osobitného určenia (napríklad Slovenskáinformačná služba) a obdobné organizácie (naprí-klad Hasičský a požiarny zbor, Stredisko OSN preľudské práva).

Problematicky zaraditeľné sú orgány, ktoré vzniklina základe zákona po roku 1989 v oblasti:• privatizácie (napríklad Fond národného majetku);• korporatívnej samosprávy (napríklad Advokátska

komora);• lobbizmu (napríklad Slovenská obchodná a prie-

myselná komora).

ZamestnanciSúčasťou väčšiny firiem sú zamestnanci. Veľmi

málo podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí, im plnedôveruje a sú spokojní. No nájdu sa však aj výnimky.Je mnoho problémov, s ktorými sa zamestnávateľmusí vysporiadať a riešiť ich, ak chce mať dobréhopracovníka. Častým problémom býva práceneschop-nosť, neochota pracovať dlhšie, keď je treba, neprispô-sobilosť pracovným nárokom, prehnané mzdové nárokya v prípade absolventov, to býva nedostatočná kvali-fikácia na prax, nedostatok samostatnosti a niekedy ajneznalosť cudzieho odborného jazyka. Podnikateľoviso zamestnávaním nevznikajú len takéto problémy, aleaj mnoho ďalších ako odvody, či samotná formazamestnania, kde patria najmä dohody o vykonanípráce, práca na živnosť, čiastočné pracovné úväzky.Každá forma má svoje výhody aj nevýhody a je už nazamestnávateľovi, čo uprednostní.

Odvody do fondov zdravotného poistenia, nemo-cenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a po-istenia v nezamestnanosti predstavuje zložku verejnýchfinancií porovnateľného významu ako dane. Reformasystémov zdravotného poistenia a dôchodkovéhozabezpečenia bola jedným zo základných pilierovvolebných programov mnohých politických strán, alevýrazné systémové kroky sa neudiali.

SúdnictvoHlavnou zložkou zdravého podnikateľského pro-

stredia je existencia právneho štátu, ktorý je založenýna princípe spravodlivosti a má neustále zabezpečovať:a) optimálnu právnu úpravu ekonomických vzťahov;

a tiežb) efektívnu vymožiteľnosť práva v reálnom čase

a bezpečnosť investícií, ktorá obsahuje:• vymáhanie práva súdnou cestou, vrátane fungu-

júceho systému konkurzov, ako aj fungujúce spô-soby mimosúdneho vymáhania práva,

• fungujúci systém trestnoprávnych postihov v oblastihospodárskej kriminality a fungujúcu trestnoprávnuochranu majetku podnikateľov.Absenciu právneho štátu v minulosti spôsobila

deformáciu podnikateľského prostredia, ktoré finan-čne motivovalo podnikateľov, úradných činiteľova občanov k sústreďovaniu svojho úsilia na získava-

nie ekonomicky nezdôvodnených výhod prostred-níctvom nie úplne legálnych a nelegálnych aktivít. Naúpravu vymáhania práv sa kladú požiadavky, abyzabezpečila možnosť dosiahnutia právneho uspokoje-nia v plnom rozsahu a v prijateľnom časovom limite.Prekročenie únosnej časovej dimenzie pri vymáhanípráva ohrozuje a často znemožňuje dosiahnutie reál-neho ekonomického uspokojenia v dôsledku zaniknutiadlžníckeho subjektu, alebo zmenšenia jeho majetkovejpodstaty.

Hodnotenia činnosti súdov poukazujú najmä nazbytočnú a neúnosnú zdĺhavosť vybavovania agendy,vo viacerých prípadoch až nezdôvodnenú nečinnosť,nepresnosť či skreslenosť rozhodnutí či nedostatočnúkvalifikovanosť alebo nátlakové a iné pôsobene nasúdy. Neúmerne dlhé rozhodovanie v obchodnýchsporoch a hlavne výkonu súdnych rozhodnutí spôso-buje neproduktívne viazanie vysokých hodnôt, čopriepieva k blokovaniu veľkej časti peňažných tokov.Ku zahlteniu kapacity súdov došlo najmä presunompôsobnosti orgánov bývalej Štátnej arbitráže na súdy,vznikom a rozšírením obchodno-právnych vzťahovv procese transformácie a potrebou súdnej agendy.

Ochrana práv obchodného charakteru je zverenásúdom, ktorými sú v záujme zabezpečenia odbornéhoprístupu krajské súdy a na základe zmluvných dohôdpovereným rozhodcom alebo stálym rozhodcovskýmsúdom v ich sporovom konaní aj v nesporových agen-dách. Zdĺhavosť súdneho konania je najviac citeľnáv druhom stupni pri vymáhaní práv, keďže súdy súv tomto smere personálne nedostatočne vybavené a ichpostup je kvalifikovaný. V súčasnosti začal legislatívnyproces prenesenia menej významných agend obchod-ného charakteru do pôsobnosti okresných súdov.

Za priechodné spôsoby zlepšenia činnosti súdovsa považuje zjednodušenie postupov vymedzenýchobčianskym súdnym poriadkom, zvýšenie výkonnosti,kvalifikovanosti a tiež pracovno-morálnej zodpoved-nosti sudcov. Veľmi dôležité sú i opatrenia smerujúcek informačnému, personálnemu a materiálnemu po-silneniu a reorganizácii inštitúcií zabezpečujúcich vy-máhanie záväzkov, najmä obchodných súdov.

2 PRIESKUM PODNIKATEĽSKÝCH NÁZOROVNA PODNIKANIE V ŽILINSKOM KRAJI

Predmet prieskumu je sondou do názorov majite-ľov a manažérov firiem na podmienky podnikaniav Slovenskej republike. Predmetom prieskumu bolozisťovanie spokojnosti zástupcov podnikateľov sosúčasným stavom podnikateľského prostredia a sozmenami za ostatné tri roky. Cieľom prieskumu boloidentifikovanie faktorov, ktoré predstavujú najzávaž-nejšie bariéry efektívneho a férového podnikania naSlovensku. Dôraz sa kládol na prekážky, ktoré brzdiarozvoj podnikov. Predmetom zisťovania boli aj názorymanažérov na podnikateľské prostredie.

Inovatívnosť a investičná ochota podnikateľské-ho prostredia sú kľúčovými faktormi ekonomického

82


rozvoja krajiny. Tieto faktory, okrem globálnychmakroekonomických ukazovateľov, či legislatívnychpodmienok, do značnej miery závisia na spoluprácisúkromného sektora a miestnej samosprávy a intenzityvzájomných vzťahov. Z tohto dôvodu je žiaduce po-znanie názorov a potrieb miestnych podnikateľ-ských subjektov a analýza situácie súkromného sektora.Za týmto účelom sme zhotovili dotazník, ktorý bolrozoslaný podnikateľským subjektom pôsobiacimna území Žilinského samosprávneho kraja. Vzorkuoslovených podnikateľov tvorili podniky rôznychveľkostných kategórií a rôzneho odvetvového zamera-nia. Oslovili sme 54 subjektov, návratnosť dotazníkovbola 100 %. Hoci bola vzorka respondentov menšia,cieľom prieskumu bolo získať užitočné a dôveryhod-né informácie o názoroch a potrebách tých, ktorí inves-tujú a vytvárajú pracovné príležitosti pre obyvateľovkraja.

2.1 Metodika a rozsah prieskumuPre prieskum podnikateľského prostredia bola

zvolená technika dotazníkového prieskumu. Dotazníkbol štruktúrovaný do 5 základných častí. V časti1. Všeobecné otázky, kde boli zbierané informácieo veľkosti podniku (podľa počtu zamestnancov), pred-mete podnikania, informácie o počte konkurenciea dobe pôsobenia v meste. Časť 2. Bariéry v podnikanísa sústreďuje na zistenie zmien v podnikaní, či už prizakladaní podnikov, alebo problémy fungujúcichpodnikov. Táto časť je tiež venovaná svetovej finančneja ekonomickej kríze a jej dopadom na prepúšťaniezamestnancov a zisk. V neposlednej rade je pár otázokvenovaných porušovaniu zákonov, korupcii, férovostisúťaží a zásahom štátu do oblasti podnikania. Res-pondenti sa vyjadrovali k hlavným problémom nalokálnom trhu práce. V 3. časti Inštitúcie a orgány SRsa zisťovalo, ktoré inštitúcie a v akej miere sa podie-ľajú na vytváraní priaznivých podmienok na pod-nikanie. Súčasne sa hľadali kritické oblasti, kdeinštitúcie žiadali zbytočnú agendu. Skúmali sa názorypodnikateľov na činnosť samosprávy a miestnychúradov, celkový postoj ku kraju ako miestu svojhopodnikania. Vo 4. časti Zamestnanci sa zisťovalaštruktúra podľa formy zamestnávania, so zamestnan-cami sú tiež spojené odvody a problémy pri ich za-mestnávaní. V poslednej 5. časti Súdnictvo sú pred-metom skúmania faktory ovplyvňujúce podnikateľsképrostredie.

Dotazník obsahoval celkovo 29 otázok. Na väčšinuz nich bolo možné odpovedať výberom jednej aleboviacerých možností spomedzi predvolených odpovedíalebo hodnotením predvolených možností na základekvantitatívnej škály. V rámci dotazníka bol vymedzenýpriestor aj na vlastné odpovede respondentov (v prí-pade, ak súbor poskytovaných odpovedí nebol dosta-točne vyčerpávajúci) a priestor pre ďalšie pripomienkya návrhy. Dotazník bol vyhodnocovaný podľa rozde-lenia subjektov na fyzické osoby a právnické osoby.

2.2 Vyhodnotenie prieskumuVšeobecné otázky o respondentoch

Ako sme už uviedli, hodnotenie dotazníka smevykonali na základe porovnania fyzických a právnic-kých osôb, kde z celej vzorky je 85,19 % fyzickýchosôb a 14,81 % sú právnické osoby. Pri hodnotení podľaveľkosti podnikov vyšlo z prieskumu, že mikropodnikyvedú najmä fyzické osoby a to 74,07 % a z právnickýchosôb to bolo len 7,41 %. Pri malých podnikoch tenrozdiel už nebol tak značný, hoci tu boli tiež v prevahefyzické osoby so svojimi 7,41 % oproti právnickýmosobám s 3,70 %. Rozdiel sa prejavil až v strednýchpodnikoch, kde boli majiteľmi iba právnické osoby(9,26 %).

Hospodárska základňa v kraji, ak usudzujeme podľaspoločností, ktoré sa zúčastnili prieskumu, sa vyzna-čuje dostatočnou mierou diverzifikácie. Škála zapo-jených podnikateľských subjektov z hľadiska povahypodnikania bola značne široká. Zastúpené boli spoloč-nosti podnikajúce v oblasti priemyslu (18,52 %),stavebníctva (14,81 %), i obchodu (16,67 %) pričomnajväčší podiel (20,37 %) tvorili ostatné služby orien-tované hlavne na podnikateľský sektor (personálneporadenstvo, opravárenské služby, priemyselná auto-matizácia, geodetický servis atď.). Tento druh služiebpredstavuje progresívne činnosti, podporujúce prechodku znalostnej ekonomike a z hľadiska budúceho rozvojamá výrazný rastový potenciál. Existujúca infraštruktúrapodnikateľských služieb je na druhej strane pozitívnepôsobiacim lokalizačným faktorom napomáhajúcimetablovanie nových výrobných prevádzok v meste.

Väčšinu participujúcich na prieskume (viac ako50 %) predstavovali tradičné, dlhodobo etablované pod-niky s dobou pôsobenia v kraji v rokoch 1998-2006.Druhou najväčšou skupinou boli firmy, ktoré vznikliv rokoch 1989-1992 a predstavovali 31,48 %. Zastú-pené však boli aj novovzniknuté firmy, resp. firmy,ktoré zahájili svoju činnosť v Žilinskom kraji lenprednedávnom, a to v období 2007-2009; takých bolo5,56 %. Ostatné firmy podnikajú v meste v stred-nodobom časovom horizonte 3 až 10 rokov (26 %).

Z prieskumu konkurencie vyplynulo, že v Žilin-skom kraji prevláda veľká konkurencia. 29,63 % pod-nikateľov má 21 a viac konkurentov. 25,93 % savyjadrilo, že má 54-10 konkurentov a dokonca 18,52 %nevie tento počet odhadnúť. Malý počet konkurentovmá len zanedbateľné množstvo podnikov, z čoho vy-plýva, že máme širokú škálu možností výberu. Celkováspokojnosť respondentov s podmienkami pre pod-nikanie na Slovensku je vcelku zaujímavá. Tam, kde jejedna tretina spokojná, druhá má opačný postoj.Vynikajúce podmienky podnikania neoznačil ani jedenrespondent, za veľmi dobré ich považovalo len 3,70 %podnikateľov, najviac hlasov bolo za dobré podmienky(35,19 %), dostačujúce boli v prípade 27,78 % respon-dentov a zlé v prípade 31,48 %.

Bariéry v podnikaníZmeny podmienok na podnikanie za posledné 3

83


roky pociťujú respondenti prevažnou časťou (57,41 %)za horšie. 22,22 % nevidí žiadne zmeny v podmienkachpodnikania a o zlepšení sa vyjadrilo iba pár jedincov.S touto otázkou sa tiež spája otázka týkajúca sa pro-blémovosti začatia podnikania teraz a pred 5 rokmi.Len nepatrné množstvo respondentov si myslí, že terazje lepšie obdobie na začatie podnikania, no väčšina(59,26 %) presaduje opačný názor. Našli sa aj takí,ktorí nevedia posúdiť túto skutočnosť (29,63 %). Naj-väčšími problémami na založenie novej firmy sú v tejtodobe najmä dostupnosť úverov (53,70 %), legislatívnepožiadavky (50 %), rozsah agendy so zamestnávanímľudí (40,74 %), vysoká konkurencia (33,33 %). K tejtootázke sa respondenti vyjadrili, že je tiež veľkýmproblémom neúnosné finančné zaťaženie, pokles trhu,kríza a iné.

Nasleduje základný pohľad na to, kde treba hľadaťnajvážnejšie a najrozšírenejšie bariéry podnikania naSlovensku. Respondenti odpovedali na otázku, nakoľkosú nasledovné faktory prekážkou pre fungovanie a ďalšírast ich podnikania. Najširšie pociťovaným a zároveňnajvážnejším problémom je stav odvodového a daňo-vého zaťaženia (53,70 %). Štvoricu top problémovz pohľadu podnikateľov ďalej tvorí nestabilita a ne-jednoznačnosť zákonov, vymožiteľnosť práva pro-stredníctvom súdov, a tiež korupcia - za rozhodujúcualebo vážnu prekážku podnikania ich považujú pri-bližne dve tretiny podnikateľov a manažérov. Ďalšiefaktory nasledujú už s väčším odstupom. Najväčšia časťrespondentov ich hodnotí nie ako vážnu, ale ako miernuprekážku podnikania. Z tohto druhého sledu problémovsa najvyššie umiestnili politická nestabilita a pracovnásila a jej kvalita. Napríklad infraštruktúra, ktorú niektorípolitici i predstavitelia podnikateľov neraz povyšujúna kľúčový hendikep Slovenska, je pre väčšinu pod-nikateľov a manažérov len miernou prekážkou, akovážnu ju hodnotí sotva pätina respondentov.

Z výsledkov vyplýva, že najvážnejším problémomvyplývajúcim z krízy zostáva pokles dopytu (61,11 %)vyvolaný nedôverou na trhoch. Druhým najvážnejšímdopadom krízy je tlak na znižovanie cien výrobkova služieb (57,41 %). Zhoršovanie platobnej disciplínyobchodných partnerov je tretím vážnym problémoma komplikuje podnikanie 38,8 % opýtaných. Zároveňsa respondenti vyjadrili, že išlo aj o príliš veľkú me-dializáciu, ktorá ovplyvnila dopad krízy.

V prípade pretrvávania krízy plánuje prepustiťzamestnancov len minimum zamestnávateľov, väčšina(57,41 %) to neplánuje. Na ďalší vývoj krízy čakajúnajmä fyzické osoby a podľa toho sa budú ďalejrozhodovať. Vplyv krízy na zisk podniku očakávajúpodnikatelia vo forme poklesu v priemere o 10-45 %vo veľkom počte 81,48 %. Veľká časť (18,52 %) oča-káva nárast zisku v priemere o 10-20 % a jeden pod-nikateľ dokonca o 100 %.

Na otázku o podnikaní bez porušovania zákonovboli rozmanité odpovede. Až 38,89 % všetkých res-pondentov uvádza ako dôvod, že poctivý podnikateľ jev nevýhode. Väčšina tiež upozorňuje, že časté zmeny

zákonov nemožno usledovať, a tiež, že zákony sú pri-jímané bez dostatočnej konzultácie s podnikateľmia bez posudzovania ich vplyvov na podnikateľsképrostredie. Mnoho podnikateľov si dokonca myslí, ženiektoré zmeny zákonov prinášajú nerealizovateľnépožiadavky. Rozsah zákonmi kladených požiadaviekna podnikateľov je taký veľký, že je prakticky vylúčenádôsledná kontrola, čo je zdrojom ďalších nerovnostív podnikateľskom prostredí. Častejšie tiež hodnotiapožiadavky vyplývajúce zo zákonov ako nerealizo-vateľné. Jeden respondent reagoval na otázku, že sadá podnikať bez porušenia zákonov a to stratégiou„ži a nech žiť“...

Medzi najvýznamnejšími prekážkam podnikaniana Slovensku už tradične figuruje korupcia. Respon-dentov sme sa pýtali, ako často podľa ich názorupodnikatelia potrebujú poskytovať neoficiálne platby,prípadne iné výhody úradníkom a verejným činiteľomv rôznych oblastiach. Smutný primát najväčšej sko-rumpovanosti potvrdilo verejné obstarávanie - v štát-nych inštitúciách i v samospráve (obciach, mestách,VÚC). Na získanie zákazky tu treba poskytovať neofi-ciálne platby vždy, alebo často podľa viac než polovicevšetkých respondentov. Myslia si to dokonca viac akotri štvrtiny tých podnikateľov, ktorí sa vedeli vyjadriť.Temer rovnako zlé je to podľa nich pri rozdeľovanídotácií, štátnej pomoci, či eurofondov. V uvedenýchoblastiach, zdá sa, korupcia nie je výnimkou, ale skôrpravidlom. Z respondentov, ktorí sa vedeli vyjadriť, siaž nadpolovičná väčšina myslí, že na získanie zdrojovz eurofondov sú neoficiálne platby potrebné dokoncavždy. Na druhej strane, najmenej z oblastí, ku ktorýmsa účastníci prieskumu vyjadrovali, je korupcia prizápisoch do obchodného registra. Za zriedkavú ažvýnimočnú je korupcia považovaná už dlhšie aj v jed-naní s daňovými úradníkmi, o niečo horšie renomémajú colníci. Výrazne horšie je to so súdmi, katastraminehnuteľností, či s udeľovaním licencií a povolení;korupcia v týchto oblastiach je však predsa len zried-kavejšia, než pri rozhodovaní o verejných zákazkáchči dotáciách. Respondenti ďalej odpovedali na otázku,či štátne alebo samosprávne inštitúcie (ich pred-stavitelia) ovplyvňujú férovosť súťaže v ich odvetvíniektorým z nasledovných spôsobov. Výsledky uka-zujú, že vlastníci konkurenčných firiem sú z tohto po-hľadu najmenší problém. Netransparentné poskytovaniepovolení a licencií je síce častejšie, ale tiež nie kľúčové.Rovnako podľa podnikateľov a manažérov ovplyvňujúférovosť súťaže v odvetví verejné zákazky (zvýhod-ňovanie vybraných firiem pri objednávaní tovarova služieb). Oveľa častejšie hodnotia poskytovanieštátnej podpory vybraným firmám (investorom). Zatiaľčo verejné zákazky najviac škodia súťaži v obchode,stavebníctve a niektorých odvetviach služieb, štátnupodporu vybraným investorom už hodnotia výraznenegatívne aj priemyselníci. Pomerne novým a zdá sa,že veľmi vážnym fenoménom, je netransparentnérozdeľovanie zdrojov z eurofondov. Zrejme viac akok zamýšľanému odstraňovaniu regionálnych rozdielov

84


v rámci EÚ prispievajú eurofondy na Slovenskuk vytváraniu nových nerovností. K vplyvu rozdeľova-nia europeňazí sa zatiaľ pomerne veľa podnikateľovnevie vyjadriť, no u tých, čo sa vyjadrili, skepsa pre-važuje ešte výraznejšie ako pri verejných zákazkách.Pri hodnotení zásahov do slobody podnikania súfirmy najmenej kritické. Len málo z nich považujeregulačné zásahy štátu za významnú, či dokonca roz-hodujúcu prekážku svojho podnikania. Neznamenáto, že tu nie je čo zlepšovať. Skôr sa dá predpokladať,že v porovnaní s vyššie uvádzanými problémami sútieto predsa len podstatne menej závažné. Aspoň preveľkú väčšinu podnikateľských subjektov. Medzinajzávažnejšie problémy patrí najmä systém danív SR, čo veľmi prekáža ako fyzickým, tak aj práv-nickým osobám (53,70 %), ale tento problém viacpociťujú právnické osoby. Reguláciu pracovnopráv-nych vzťahov a ochranu životného prostredia uvádzaako prekážku podnikania viac ako tretinová väčšinavšetkých respondentov, väčšinou však ako miernu.

V ostatných oblastiach početnejšie kritické hlasyzaznievajú len na adresu regulácie cien a v menšejmiere aj k ochrane hospodárskej súťaže. Respondentivyužili možnosť vyjadriť sa a ako ďalšie problémyuviedli odvodový systém, daňové zaťaženie, ba nie-ktorí sú názoru, že štát málo reguluje. Častejšiuprekážku podnikania predstavujú administratívnebariéry a regulácia. Najmä procedúry pre prístupk eurofondom (48,15 %) sa stávajú symbolom úrad-níckeho formalizmu a zbytočného papierovania. Do-kázali dokonca predstihnúť tradičný symbol v tejtooblasti - stavebné konanie (27,78 %). Problém pod-nikateľov a manažérov sa týka zamestnávania ľudí(33,33 %). Drvivá väčšina z nich síce procedúry v tejtooblasti vníma ako prekážku, najčastejšie však akomiernu, prípadne vážnu, iba výnimočne rozhodujúcu.Naopak procedúry pre vysporiadanie (vyjasnenie)vlastníckych vzťahov k pôde (27,78 %) pre mnohofiriem nepredstavujú žiadnu prekážku, keďže mno-hých sa jednoducho netýkajú. Oveľa viac skúsenostís procedúrami v tejto oblasti majú poľnohospodári,a tí sú už oveľa kritickejší - väčšina z nich hodnotíprocedúry spojené s vysporiadaním vlastníckychvzťahov k pôde ako vážnu, či dokonca rozhodujúcuprekážku rozvoja svojho podnikania. V tejto oblastii v stavebnom konaní vidia prekážku svojho podni-katelia aj viacerí podnikatelia v cestovnom ruchu,ešte viac sú však frustrovaní z procedúr spojenýchs uchádzaním sa o zdroje z eurofondov.

Inštitúcie a orgány SRZ podnikateľov a manažérov zúčastnených na

prieskume až 52 % sa prikláňa k názoru, že profesijnékomory na Slovensku vytvárajú priaznivé podmienkyna podnikanie. Profesijné komory tak dostali od pod-nikateľskej obce najlepšie vysvedčenie z desiatky in-štitúcií, ku ktorým sa mali vyjadriť. Veľmi pozitívneboli tiež hodnotené orgány Európskej únie (40,48 %)a miestna správa (3,81 %). Naopak, úplne prepadli


85

súdy (9,52 %), rovnako negatívne je aj hodnotenieregionálnych samospráv (VÚC) (9,52 %), regulačnýchúradov (4,76 %), polície (7,14 %) a tiež miestnejštátnej správy (krajských a obvodných úradov). Názoryna činnosť väčšiny inštitúcií sa významnejšie nemeniav závislosti od fyzických či právnických osôb. Naotvorenú otázku, akým spôsobom mesto, obec, po-prípade VUC napomáha k podnikaniu, bola väčšinarespondentov skeptická. Väčšina odpovedí znela: ne-viem, nijako, nepomáha, nevidím, že by mi pomáhalo,ničím, mám problém si spomenúť, no objavili sa i po-zitívne hodnotenia, ale skôr výnimočne, napr. nevytváraprekážky zbytočnými nariadeniami, menšie výhodypri vybavovaní správnej agendy, právne a daňovéporadenstvo a informovanosť.

Dotazníkový prieskum ukázal, že mnohých pod-nikateľov znechucujú neustále sa rozrastajúce požia-davky na výkazy a hlásenia, ako i povinné oznamova-nie čoraz väčšieho rozsahu skutočností, nezriedkav „šibeničných termínoch“. Toto všetko je často spre-vádzané zbytočnými návštevami úradov, ktoré si na-vyše medzi sebou informácie neposkytujú, ale obťažujútým podnikateľov. Do kvantitatívneho prieskumusme preto doplnili otázku: Máte pocit, že nasledovnéinštitúcie nútia podnikateľov ako Vy, prípade Vašichľudí:a. navštevovať ich príliš často z dôvodu zbytočnej

byrokracie;b. vypĺňať zbytočne časté, rozsiahle či neprehľadné

výkazy?

Odpovede naznačujú, že tomuto fenoménu trebavenovať osobitnú pozornosť. Najmä agenda spojenáso zamestnávaním ľudí a povinnými odvodmi jezjavne zrelá na zásadnú revíziu. Pre objektívnosť trebapoznamenať, že so sociálnou (44,44 %) a zdravotnoupoisťovňou (31,48 %) prichádza do styku prak-ticky každý podnikateľský subjekt, čo zďaleka neplatío všetkých úradoch. Rovnako je to však s daňovýmúradom (31,48 %); tu sa však na zbytočné návštevya výkazy sťažuje podstatne menej respondentov.

Osobitnou kapitolou je Štatistický úrad SR. Jepravda, že v tomto prípade tlak na zvýšenie rozsahua tiež na včasnosť zisťovaných údajov prichádzaz Európskej únie. Otázne však je, či sa venovaladostatočná pozornosť hľadaniu možností, ako tentotlak preniesť na podnikateľské subjekty v čo najmen-šej miere. Napríklad revidovaním rozsahu tých zisťo-vaní, ktoré Eurostat nevyžaduje. Je tiež otázne, čisa najrôznejšie údaje zisťujú vzhľadom k ich reálnejužitočnosti pre významný počet užívateľov, alebo skôrzo zotrvačnosti, prípadne na základe požiadavky nie-ktorej štátnej inštitúcie neberúcej do úvahy nákladyna zber požadovaných údajov na strane podnika-teľských subjektov. Ešte vypuklejším prípadom jeNárodná banka Slovenska. Vzhľadom na úzky okruhjej spravodajských subjektov v dotazníku nefigurovala,niektorí respondenti však upozornili na vyžadovaniehlásení, ktoré napríklad zbytočne predražujú platby

do zahraničia. Bezprecedentný je však najmä rozsahštatistík vyžadovaných od komerčných bánk, ktorýnajlepšie ilustruje, ako ďaleko až sú úradníci schopnízájsť. Len vestník NBS o predkladaní výkazov ban-kami má približne 400 strán vzorov výkazov (väčšinoumesačných) a vysvetliviek k nim. Je potrebné upo-zorniť, že na otázku týkajúcu sa zbytočných výkazova návštev úradov nemalá časť respondentov nevedelaodpovedať. Ak by sa brali do úvahy len odpovede „áno“a „nie“, v prípade Sociálnej poisťovne a Štatistickéhoúradu SR označili až dve tretiny respondentov výkazyza zbytočne časté, rozsiahle, či neprehľadné. Podobneveľká časť zainteresovaných hodnotí ako neprime-rané aj požiadavky zo strany inštitúcie rozhodujúcejo dotáciách, či eurofondoch.

ZamestnanciĽudský kapitál na Slovensku pre veľa firiem nie

je najväčším problémom, ale ani bezvýznamným.S akými problémami sa v zamestnávaní ľudí stretá-vajú najčastejšie? Na prvom mieste je to neprispô-sobilosť pracovným nárokom (59,52 %), hneď za ňounedostatok samostatnosti (35,71 %). Manažéri a pod-nikatelia hodnotia prevažne ako častý problém ajprehnané mzdové nároky (30,95 %). Mnohí konštatujúaj nedostatok ľudí s potrebnou kvalifikáciou. Uvedenécharakteristiky sú nelichotivou vizitkou slovenskéhovzdelávacieho systému, najmä však vysokých a stred-ných škôl. Väčšina z nich naďalej zanedbáva komu-nikáciu s praxou a nevie, resp. nesnaží sa reagovať najej potreby ponukou nových študijných odborov, a čoje ešte dôležitejšie - posunom dôrazu od memorovaniavedomostí študentmi k ich používaniu. Hoci zatiaľkvalita školstva a pracovnej sily ešte nepatrí k rozho-dujúcim prekážkam, na ktoré podnikatelia a investorinarážajú, v budúcnosti sa k nim môže zaradiť. Užteraz hodnotia viacerí manažéri absolventov škôl akov praxi ťažko použiteľných. Potreba „prebudenia“vzdelávacích inštitúcií nateraz pohodlne prežívajú-cich v zabehnutých koľajach sa javí ako čoraz akút-nejšia.

Zrejme najdiskutovanejšou prekážkou podnika-nia na Slovensku je odvodové zaťaženie. Z početnýchvyjadrení politikov i zástupcov podnikateľských orga-nizácií by sa mohlo zdať, že kľúčovým problémov jevýška odvodových sadzieb. Kvalitatívny prieskum všakukázal, že mnoho podnikateľov za rovnako veľký, banezriedka dokonca vážnejší problém považuje pri-časté zmeny, ktoré treba sledovať, náročnú adminis-tratívu, ba podľa niektorých je príliš veľké rizikospätných sankcií za niečo, o čom ani nevedeli. Výškuodvodových sadzieb hodnotia ako vážnu alebo ažrozhodujúcu prekážku vyše tri pätiny podnikateľova manažérov, nie je to však jediný a ani najvážnejšíproblém odvodového zaťaženia. Najviac podnikateľomna odvodoch vadia najmä časté zmeny, ktoré trebasledovať - ako vážnu až rozhodujúcu prekážku tohodnotia celé tri štvrtiny všetkých respondentov. Zazbytočné obťažovanie považujú podnikatelia aj po-

trebu nahlasovať poisťovniam informácie, ktoré by tietoinštitúcie mohli dostať automaticky z daňového úradu.Je teda zrejmé, že otázka zníženia odvodového zaťaže-nia nestojí a nepadá len na výške odvodových sadzieb,a teda na tom, či sa Slovensko odhodlá znížiť rozsahsociálnej solidarity (ak neuvažujeme o možnosti znížiťodvody za cenu vyššieho deficitu). Výraznú úľavupodnikateľským subjektom možno priniesť už s rá-dovo nižšími nákladmi ako by si vyžiadalo zníženieodvodových sadzieb. Stačilo by nezneisťovať firmynovými a novými zmenami odvodových povinností,vyjsť im v ústrety včasným a jasným informovanímo zmenách, či väčšími možnosťami vybavenia agendyelektronickou poštou.

Z prieskumu sa ukázalo, že až 96 % podnikateľovnezamestnáva pracovníkov inou formou ako na plnýúväzok. V porovnaní s väčšinou európskych krajín jena Slovensku podľa štatistík oveľa menej rozšírenézamestnávanie na skrátený pracovný čas. Okreminého to napríklad sťažuje návrat žien po materskejdovolenke do pracovného procesu. Zároveň to prispievak vyššej nezamestnanosti, keďže väčšina firiem pre-feruje na jedno pracovné miesto jednu pracovnú silu(a nezriedka pravidelne vyžaduje nadčasovú prácu),namiesto dvoch ľudí na čiastočný úväzok. Tento fe-nomén by si vyžiadal hlbšiu analýzu, je však zrejmé, žez alternatívnych foriem zamestnávania aspoň dohodyo vykonaní práce využíva viac ako ojedinele nie za-nedbateľná časť firiem. Samostatnou kapitolou jepráca na živnosť. Využíva sa čoraz viac. Príčiny rastú-cej obľuby živností odkrývajú odpovede na ďalšiuotázku. Detailnejší pohľad prezrádza, že výraznýrast počtu živnostníkov v uplynulých rokoch nemusíbyť len dobrou správou. Hoci určite súvisí aj sozlepšením podmienok podnikania, vypovedá aj o ne-primerane náročnej byrokracii, ktorou štát zamestná-vanie ľudí zaťažuje. Prečo na Slovensku firmy čorazviac najímajú ľudí nie ako zamestnancov, ale radšejako živnostníkov? K hlavným dôvodom, kde odrádzafirmy od štandardného zamestnávania štát je pri-veľký rozsah zákonných povinností zamestnávateľa(35,19 %), príliš zaťažujúca mzdová a odvodováagenda (40,74 %) a tiež tým, že neumožňuje pre-pustiť nespoľahlivého zamestnanca dostatočnerýchlo. To všetko robí zamestnanecké kontrakty ne-zaujímavými a vedie k ich nahrádzaniu kontraktmiobchodnými. O to viac, že zamestnávanie na živnosťje výhodnejšie pre firmu i živnostníka (33,33 %), lebozaplatia menej na odvodoch. Samostatne zárobkovočinné osoby totiž platia odvody len z polovice vyme-riavacieho základu určeného daňovým priznaním.Na rozdiel od zamestnancov si navyše môžu znížiťdaňový základ o výdavky (reálne vynaložené alebopaušálne).

SúdnictvoZlá vymožiteľnosť práva na Slovensku dlho-

dobo figuruje v úplnom popredí rebríčka najširšiepociťovaných prekážok podnikania na Slovensku.

86


Málo podnikateľov však disponuje vlastnou skúse-nosťou s riešením akéhokoľvek sporu súdnou cestou.Na nasledovnú otázku teda mali odpovedať len tírespondenti, ktorých spoločnosť sa v uplynulých 3 ro-koch pokúšala riešiť akýkoľvek spor súdnou cestou.Na túto otázku odpovedali prevažne právnickéosoby. Hlavným kameňom úrazu je jednoznačnepomalosť konania súdov. S tým súvisí aj vysoko pre-važujúca nespokojnosť s uspokojením nárokov, prektoré sa súdili. Dobré i zlé skúsenosti majú podnika-telia s nestrannosťou sudcov, s ich kompetentnosťoui s tým, ako súd v ich spore rozhodol.

V ďalšej otázke sme sa pýtali tých respondentov,ktorých firma neriešila žiadny spor súdnou cestou, nadôvody. Pätina respondentov nemala problém, ktorýby bolo treba riešiť súdnou cestou. Veľká časť saprikláňala k názoru, že rozhodnutie by nebolo vy-nútiteľné. Nemálo podnikateĺov sa však súdneho rie-šenia sporu vzdalo - najčastejšie v obave zo zdĺhavostikonania a z toho, že aj prípadné súdne rozhodnutieby nebolo vynútiteľné. V poslednej otázke sme res-pondentov vyzvali, aby si predstavili situáciu, že súpredsedom vlády SR. Odpovede len podčiarkujúpriority identifikované už vyššie. Úplne s jasnou prio-ritou pre všetkých - bez ohľadu na formu, či oblasť pod-nikania - je zlepšenie vymáhateľnosti práva.

Prakticky rovnako jednotný hlas volá aj po mož-nosti zníženia odvodových sadzieb za cenu rozšíreniavymeriavacieho základu napríklad o podiely na zisku,ráznejšom potláčaní korupcie na úradoch, zabez-pečení férovosti pri verejnom obstarávaní, ďalej postabilizácii (menšom počte zmien) záíkonov ovplyv-ňujúcich podnikanie a tiež po znížení administra-tívnej náročnosti podnikania. Naopak, najslabšiupodporu podnikateľov si získali investičné stimulypre veľkých investorov, na ktoré pritom vláda zauplynulé roky vyčlenila omnoho viac prostriedkovako na všetky vyššie uvedené opatrenia dohromady.Podobne menšina podnikateľov by presadzovalaďalšie oslabenie zákonnej ochrany zamestnancov.Početnejší tábor prívržencov, ale i nemálo odporcovmá zavedenie nižšej DPH na vybrané tovary a služby.Možnosť získania štátnej podpory láka mnohých,a tak sa väčšina respondentov vyslovuje za príspevkyna novovytvorené pracovné miesta. Respondentimohli podať vlastné návrhy, kde prevládali najmäinvestičné stimuly pre malých podnikateľov, transpa-rentnosť pri zadávaní verejných zákazok a menejnavrhovanou témou bola rómska otázka, ktorá sapredsa len dotýka viac iných častí Slovenska ako Žilin-ského kraja.

3 NÁVRHY NA ZLEPŠENIEPODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA

Na základe analýzy názorov podnikateľov na stavpodnikateľského prostredia v Slovenskej republikeje možné formulovať návrhy opatrení na jeho zlepše-nie. Ide o opatrenia realizovateľné v pôsobnosti vlády

a ústredných orgánov štátnej správy SR v dlhšomčasovom horizonte, pretože koncepčná príprava systé-mových opatrení si vyžiada určitý čas.

Cieľom týchto krátkodobých, ale i dlhodobýchodporúčaní je dať impulzy pre oživenie slovenskejekonomiky s osobitným zámerom nájsť a realizovaťefektívne kroky k zlepšeniu podnikateľského a in-vestičného prostredia, k obnoveniu domáceho a zahra-ničného dopytu a navrhnúť riešenia na zmierňovanienegatívnych vplyvov krízy v slovenskom ekono-mickom prostredí.

Podstatou týchto odporúčaní je najmä:• podporovať investovanie do infraštruktúry, do roz-

voja cestovného ruchu, do rozvoja finálnych pro-duktov a služieb znižovaním verejnej spotrebya investovanie do high-tech odvetví slovenskéhohospodárstva;

• zamedziť deformovaniu štandardných princípovtrhového hospodárstva;

• zamedziť vytláčaniu súkromných investícií štát-nym sektorom;

• zaviesť etické princípy do vzťahov medzi pod-nikateľskou sférou a štátom;

• aplikovať systém efektívnej reštrukturalizáciepodnikovej sféry tak, aby silné a perspektívne pod-niky prežili dočasné krízové obdobie a nebolistiahnuté do konkurzov podnikmi, ktoré sú ne-efektívne a neperspektívne;

• opatrenia sociálneho charakteru orientovať na naj-slabšie skupiny obyvateľstva a striktne ich viazaťna udržanie ekonomických aktivít;

• realizovať celoplošné opatrenia v prospech rozvojapodnikania, nevyužívať selektívne opatrenia;

• udržanie primeranej úrovne zamestnanosti pod-mieniť opatreniami v oblasti Zákonníka práce vy-tvorením podmienok pre flexibilné pracovné právoa zavedením inštitútu skrátenej pracovnej doby;

• nezanedbať podporu vzdelávania, vedy a výskumu,zvyšovaním jej kvality a prepojením na dlhodobépotreby trhu práce a perspektívnych odvetví eko-nomiky.

Vychádzajúc z týchto zásad navrhujeme opatre-nia vo forme konkrétnych krokov v nasledujúcichoblastiach:Verejné obstarávanie

V období potreby obozretného hospodárenia s ve-rejnými prostriedkami je nevyhnutné zabezpečiťtransparentnosť verejného obstarávania v inštitúciáchverejného sektora a aj v samosprávnych orgánoch.Zásadnou podmienkou pre celý verejný sektor musíbyť transparentnosť verejného obstarávania a vylú-čenie prvkov korupcie a klientelizmu. Treba zmeniťsystém povinnosti v prístupe jeho realizácie, hlavnev oblasti služieb.K tomu navrhujeme:1. Prioritne zaviesť poriadok do verejného obstaráva-

nia, v prvom rade razantne potláčať presadzovanie

87


lobistických záujmov už v rámci súčasnej legis-latívy, v prípade potreby aj novelizáciou zákonao verejnom obstarávaní, konkrétne v nasledujú-cich oblastiach:

• Uprednostnenie výrobcov pred sprostredkovateľmi- súčasný stav v oblasti verejného obstarávaniavytvára priestor na únik verejných financií a ko-rupciu. Pred uzatvorením zmluvy môže v súlades platným zákonom obstarávateľ prispôsobiť do-dacie podmienky tak, aby zvýhodnil niektorýchdodávateľov, resp. sprostredkovateľov. Poznámepríklady predstieranej naliehavosti, kde cieľombolo pridelenie objednávok vopred dohodnutémujedinému uchádzačovi bez súťaže. Ustanovenia § 12a 13 zákona nedostatočne definujú tieto podmien-ky. Zákon síce dáva uchádzačov do jednej roviny,ale napr. právnická osoba - výrobca musí predložiťvšetky certifikáty a doklady, ale výrobca tovaru- subdodávateľ pre právnickú osobu - sprostred-kovateľa nie. Týmto sa nedodržuje princíp rovna-kého zaobchádzania a princíp nediskriminovaniauchádzačov alebo uchádzačov podľa § 9 odst. 1.Je teda potrebné zjednotiť podmienky pre všet-kých výrobcov, teda aj pre tých, ktorí dodávajú cezsprostredkovateľov.

• Odstránenie diskriminácie pri zábezpekách - usta-novenie § 36 cit. zákona by sa mal preformulovaťtak, aby výška zloženia zábezpeky malým a stre-ným podnikateľom nebola diskriminujúcim fak-torom v ich jednotlivej účasti na verejnom obsta-rávaní v porovnaní s veľkými podnikateľskýmisubjektmi, a to určením jej maximálnej výšky.

• Odstránenie skresľovania konkurenčných ponúkv procese hodnotenia a porovnávania ponúk - hod-notitelia majú možnosť odmietnuť nechcené ponukyna základe banálnych procedurálnych nedostat-kov (náhodne vynechané slovo, nečitateľný podpis,subjektívne hodnotenie predložených podkladovapod.).

• Vecne obmedziť využívanie časovej tiesne pri vy-hlasovaní verejnej súťaže najmä na oblasť vis major(vojna, štrajky, zemetrasenie, živelné pohromyatď.).

2. Zabezpečiť centrálne verejné obstarávanie pre všet-ky ministerstvá a ďalšie orgány štátnej správy a preinštitúcie verejnej správy.

3. Prehodnotiť pôsobnosť Úradu pre verejné obsta-rávanie v záujme zvýšenia jeho kontrolnej činnosti,vrátane možnosti vyvodzovania zodpovednosti priporušovaní pravidiel verejného obstarávania.

Odvodové zaťaženie podnikateľov a zníženieadministratívy

Úpravu odvodového systému považujeme za zá-sadný krok pre zlepšenie podnikateľského prostre-dia. Vzhľadom na súčasné problémy ekonomikyodporúčame sústrediť sa v prvej etape na urýchlenézjednodušenie tohto systému a v druhej etape na opti-malizáciu, prípadne zníženie odvodov.

Navrhujeme:1. Čo najrýchlejšie pripraviť materiál vrátane ča-

sového harmonogramu v oblasti zjednodušeniaodvodového systému a vytvorenia podmienokpre platenie daní a odvodov do jedného centratak, aby bol legislatívne pripravený v tomto rokua mohol platiť čo najskôr.

2. Súčasne, na základe dôslednej analýzy a v nad-väznosti na zjednodušenie odvodového systémuodporúčame pripraviť návrh na jeho optimalizácius cieľom zníženia odvodového zaťaženia pod-nikateľskej sféry.

3. Zabezpečiť znižovanie administratívnej záťažepodnikateľov, a to najmä urýchlením informatizá-cie verejnej správy, elektronizácie verejného ob-starávania, reformou daňovej a colnej správy, akoaj obmedzením duplicitného predkladania dokla-dov od podnikateľov inštitúciám štátnej správya samosprávy.

Vymožiteľnosť právaOblasť vymáhateľnosti práva v obchodnom súd-

nictve je podnikateľskou verejnosťou hodnotenáveľmi negatívne a nevykazuje pozitívny trend zlep-šenia. Osobitne v období krízového vývoja ekono-miky hrozí, že pre zdĺhavosť riešenia problémov naobchodných súdoch môže dôjsť k prenosu platobnejneschopnosti bankrotujúcich podnikov na zdravé,ekonomicky perspektívne subjekty.

Za príčiny tohto stavu považujeme:• pomerne nízku vzdelanosť sudcov v oblasti eko-

nomiky a veľké množstvo nevyriešených sporov;• nízku efektívnosť obchodného súdnictva;• pomerne častú neobjektívnosť niektorých rozhod-

nutí súdov z pohľadu ekonomickej sféry.

Navrhujeme:1. Vypracovať program zvýšenia kvalifikácie sudcov

pre obchodné právo (polročné postgraduálne kurzy,týždenné školenia s odborníkmi pre ekonomikuapod.) s cieľom zmeny v ekonomickom povedo-mí sudcov pracujúcich v oblasti obchodnéhosúdnictva.

2. Urýchliť proces uverejňovania všetkých rozhodnutísúdov na internete.

3. Stanoviť maximálnu lehotu pre vykonanie prvéhorelevantného úkonu v súdnom konaní (pojedná-vanie, vydanie platobného rozkazu, a pod.) v nad-väznosti na zaplatenie súdneho poplatku (aktuálnykompromis podľa § 10 odsek 1, zákona č. 71/92 Zb.je nepostačujúci), maximálnu lehotu pre vytýčenieďalšieho pojednávania po odročení a maximálnulehotu 2 rokov pre rozhodnutie súdu v obchodnýchveciach a hodnotiť činnosť sudcov podľa dodržaniatýchto lehôt tak, ako je to v iných krajinách. Zároveňje nevyhnutné, aby sa zvýšil počet sudcov a asis-tentov senátu.

4. Posilniť „zodpovednosť právnických osôb“ pre ichúčasť na súdnych konaniach.


88


89

ZÁVER

Slovenskí podnikatelia v Žilinskom kraji vo svo-jom hospodárení za posledné roky zaznamenali skôrzhoršenie podnikateľského prostredia. Situácia bolao to horšia, že nás zasiahla hospodárska kríza, no ajnapriek tomu sú tu problémy, ktoré sú viditeľné každýrok. Vyplýva to z nášho dotazníkového prieskumuuskutočneného v roku 2009.

V hodnotení legislatívy prieskum preukázal, ževäčšia polovica respondentov zo Žilinského kraja po-važovala legislatívne podmienky pre podnikateľov zanevyhovujúce. Časté legislatívne zmeny spôsobujúproblémy v podnikaní pre asi tri štvrtiny opýtaných.

Na margo uplatňovanej hospodárskej politiky vlá-dy SR počas jej troch rokov činnosti ju nadpolovičnáväčšina účastníkov prieskumu zo Žilinského krajahodnotilo záporne, tretina neutrálne a 5 % kladne. Pod-nikatelia neprijímali kladne hospodársku politikuvlády SR aj v dôsledku jej nedostatočnej komuniká-cie s nimi.

Prieskum zistil, že svetová hospodárska kríza,vysoká odvodová zaťaženosť, klientelizmus či korup-cia, nízka vymáhateľnosť práva a znížený zahraničnýdopyt tvoria päticu najvýraznejších rizík pre pod-nikateľov.

Tri riziká s najväčším stupňom dôležitosti v roku2009 z pohľadu jednotného trhu EÚ sú:• dopad svetovej hospodárskej krízy na odbyt;• silná konkurencia s nemožnosťou presadiť sa na

trhu EÚ;• nepružný postup inštitúcií EÚ vrátane protekcio-

nizmu subjektov pôvodnej EÚ-15.

V rámci problematiky eurofondov prieskum ukázal,že postupne rastie informovanosť o tejto agende, ako ajpočet podnikateľov, ktorí sa uchádzajú o využívanietýchto zdrojov v Žilinskom kraji. Väčšina opýtanýchoznačuje proces využívania eurofondov za netranspa-rentný, pričom odpovede potvrdili stagnovanie záujmuo tento prostriedok spolufinancovania projektov medzipodnikateľmi. Prejavy svetovej hospodárskej krízy sau opýtaných prejavili najmä v znížení odbytu výrobkov,silnejšom tlaku na ceny a redukcii zákaziek, na čom sapodieľali hlavne slovenskí podnikatelia aj zákazníci.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. Obchodný zákonník [online]. 2009. [cit.

2009.11.11.] Dostupné na internete: http://www.dumaconsult.sk/15-1-09-obchodny-zakonnik-vseobecne-ustanoveni

2. Obchodný zákonník [online]. 1998. [cit.2009.11.11.] Dostupné na internete: http://www.exekutor.sk/poradna/obchodny.htm

3. Stav malého a stredného podnikania 2004 [online].2005. [cit. 2010.01.11.]. ISBN 80-88957-39-7.Dostupné na internete: http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles/stav04sj.pdf

4. Stav malého a stredného podnikania 2005 [online].2006. [cit. 2010.01.11.]. ISBN 80-88957-42-7.Dostupné na internete: http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/StavMSP_2005_final.pdf

5. Stav malého a stredného podnikania 2006 [online].2007. [cit. 2009.01.11.]. ISBN 978-80-88957-44-7.Dostupné na internete: http://nadsme.sk/mediafiles//Publikacie/Stav_MSP_06.pdf

6. Správa o stave malého a stredného podnikaniav Slovenskej republike v roku 2007 [online]. 2008.[cit. 2010.01.11.]. Dostupné na internete: http://nadsme.sk/mediafiles//Publikacie/Stav_MSP_2007.pdf

7. Správa o stave malého a stredného podnikaniav Slovenskej republike v roku 2007 [online]. 2009.[cit. 2010.01.11.]. Dostupné na internete: http://www.nadsme.sk/mediafiles//Publikacie/Stav_MSP_2008.pdf

8. Vymedzenie a právne zaradenie pojmov verejný,podnikateľský, neziskový sektor [online]. 2010.[cit. 2010.02.01.]. Dostupné na internete: http://www.partnerstva.sk/buxus/generate_page.php?page_id=457

9. Živnostenský zákon [online]. 2009. [cit.2009.11.11.] Dostupné na internete: http://www.dumaconsult.sk/1-1-09-zivnostensky-zakon

ADDRESS & ©doc. Mgr. Ing. Renáta JEŽKOVÁ, PhD.Katedra ekonomiky, manažmentu a projektovaniaVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

Ing. Zuzana BIELIKOVÁ[email protected]

90

ÚVOD

Sociálni partneri a inštitúcie sociálneho partner-stva získali najmä v období po druhej svetovej vojne(v období zlatého veku sociálneho štátu) v demokra-tických štátoch so sociálne orientovaným trhovýmhospodárstvom dôležitú úlohu ako aktéri prispieva-júci k demokratizácii a stabilizácii spoločnosti a k par-ticipácii zamestnancov a zamestnávateľov na spolu-rozhodovaní a kontrole od úrovne podniku až pocelospoločenskú úroveň. Plnili úlohu spolutvorcu poli-

tiky trhu práce, politiky zamestnanosti, sociálnej poli-tiky a podnikovej sociálnej politiky. V súčasnosti so-ciálni partneri (v období krízy sociálneho štátu) zápa-sia o uchovanie svojich kompetencií, spoločenskýchfunkcií a svojho reálneho vplyvu.

Procesy, určujúce charakter súčasnosti - najmä glo-balizácia, reštrukturalizácia výroby a pracovných síl,zdôrazňovanie nevyhnutnosti konkurencieschopnostia potreby flexibility prinášajú interné a externé zmeny,ktoré spôsobujú oslabovanie „tradičných“ sociálnychpartnerov, najmä odborov. Tento všeobecný trend sa


SLOVENSKÍ SOCIÁLNI PARTNERI DOMA A V BRUSELI 44

Slovak Social Partners at Home and in Brussels

Monika ČAMBÁLIKOVÁSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Príspevok vychádza z výsledkov projektu skúmajúceho integráciu odborov a reprezentáciuzáujmov zamestnancov a zamestnávateľov z nových členských štátov (SR, ČR, Poľsko) na úrovni EÚ a analyzujesituáciu v SR (vybrané aspekty).Hlavnou metódou získavania údajov boli dotazníky a riadené rozhovory s aktérmi sociálneho dialógu na národneja európskej úrovni, ako aj s predstaviteľmi relevantných európskych inštitúcií (Európskeho hospodárskeho a so-ciálneho výboru a Európskeho parlamentu).Predstavitelia slovenských odborov vnímajú Európsku úniu ako svoj vzor a súčasne záštitu - EÚ posilňuje nielenich legitimitu ako aktéra (sociálneho partnera), ale legitimizuje aj odborovú politiku spätú s podstatou Európskehosociálneho modelu. Reprezentanti slovenských zamestnávateľov a podnikateľov majú na pôsobenie EÚ, a najmäna možnosť rastu vplyvu európskych štruktúr na politiku členských štátov rezervovanejší postoj.

Klíčová slova: sociálni partneri - sociálny dialóg - reprezentácia záujmov na národnej a európskej úrovni - odbory

ABSTRACT: The contribution is based on the outcomes of the research project surveying the integration ofthe trade unions and the representation of the employees’ and employers’ interests from the new EU memberstates (the Slovak Republic, the Czech Republic and Poland) at the EU-level and at the same time it analyses thesituation in the Slovak Republic (selected aspects).The main method of the data and information obtaining was the use of questionnaires and interviews with theactors of the social dialogue at the national- and EU-level as well as with the representatives of the relevantEuropean institutions (such as ECOSOC and European Parliament).The representatives of the Slovak trade unions perceive the EU as their model and shelter - the EU strengthensnot just their legitimacy as an actor (social partner), but legitimizes also the trade unions’ policy interconnectedwith the essence and principle of the European social model. Slovak employers and entrepreneurs representatives’attitude towards the EU influence and especially in relation to the possibility of the increase of the EU structuresinfluence on the member states’ policy is rather reserved.

Key words: social partners - social dialogue - interest representation at the national and European levels - tradeunion

44 Príspevok vznikol v rámci výskumného projektu „In Brüssel angekommen? Die gewerkschaftliche Interessenvertretung der neuenMitgliedsländer auf der EU-Ebene“, podporeného Otto Brenner-Stiftung. Na projekte pod vedením Forschungsstelle Osteuropa an der Uni-versität Bremen participovali Koszalin Institute of Comparative European Studies, Sociologický ústav AV ČR, Sociologický ústav SAVa Brigitte Krech (Brüssel); a v rámci projektu VEGA č. 2/0156/09 Zodpovednosť v diskurze a v konaní ekonomických aktérov - možnostia limity na súčasnom Slovensku.

v plnej miere, ba možno povedať, že ešte s väčšounaliehavosťou prejavuje aj na Slovensku. S posilňo-vaním liberálneho charakteru národnej politiky a s ras-tom legitimizácie a apologetizácie takéhoto typupolitiky sa nielen samotné obory, ale aj princípy a zá-ujmy, ktoré odbory tradične obhajovali, dostávali dočoraz ťažšej pozície. Odborové štruktúry boli v trans-formujúcom sa Slovensku neraz - priamo či nepriamo- vnímané ako „staré štruktúry“, brzdiace nevyhnutnétransformačné procesy.

Dá sa povedať, že v tejto pre odbory veľmi zložitejsituácii práve proces integrácie do európskych štruktúrpriniesol pre slovenské odbory pozitívny efekt. Bol topráve tlak požiadaviek a kritérií Európskej únie, ktorýmal na postavenie odborov (najmä ako sociálnych part-nerov) pozitívny vplyv: tlak týchto kritérií nabádalSlovensko ako kandidátsku a neskôr členskú krajinuEÚ posilňovať svoje demokratické inštitúcie, medziktoré inštitúcie sociálneho partnerstva patria, a súčas-ne nabádal k prístupu, ktorý uprednostňuje dosahova-nie konsenzu a dohody, čo práve inštitúcie sociálnehopartnerstva umožňujú ( Č a m b á l i k o v á 2002: 445).Zjednodušene možno povedať, že Európska únia posil-nila a posilňuje nielen legitimitu odborov ako aktéra(sociálneho partnera), ale legitimizovala aj odborovúpolitiku - spätú s podstatou Európskeho sociálnehomodelu.45

Nie je preto prekvapujúce, že zástupcovia sloven-ských odborov sa jednomyseľne zhodujú - a aj vovýskume deklarujú - , že Európska únia má na ich pô-sobenie a postavenie pozitívny vplyv.

Sociálny dialóg je integrálnou súčasťou rozho-dovacích procesov v rámci EÚ. Aj jeho prostred-níctvom sa utvárajú nové európske pravidlá, a tonajmä v oblasti politiky zamestnanosti, ale aj v oblastisociálnej politiky.

Sociálne partnerstvo a sociálny dialóg sa tak stávajúprostriedkom na presadenie európskej sociálnej dimen-zie. Maastrichtská a Amsterdamská zmluvy poskytliširší rádius pre európskych sociálnych partnerov tým,že im umožnili nielen rokovať a uzatvárať rámcovédohody, ale aj vyžadovať ich implementáciu pro-stredníctvom legislatívy Spoločenstva.

Vybrané výsledky výskumuPráve hodnoty „sociálneho modelu Európa“ a na

nich založená politika predstavujú primárny dôvod,prečo zástupcovia slovenských odborov považujúza žiaduce, aby sa vplyv Európskej únie na národnúpolitiku (na politiku všetkých jej členských štátov,

vrátane Slovenska) zvyšoval. Typ politiky, vychádza-júci z „európskeho sociálneho modelu“ je nielen obsa-hovo a ideovo blízky politike slovenských odborov, alesúčasne reprezentantom slovenských zamestnancov ajprakticky významne uľahčuje legitimizovanie, pre-sadzovanie a ochranu zamestnaneckých, vrátane od-borárskych záujmov. Ukázalo sa, že najmä v obdobímrealizácie pravicovo-reformnej politiky môže pred-stavovať takto chápaná politika EÚ - aspoň v podobevízie - legitímnu sociálno-demokratickú alternatívupolitike silnej liberálnej národnej vlády.

Súčasne princípy a štandardy platné v EÚ - a teda ajv Slovenskej republike, ktorá je jej členským štátom -uľahčujú ochranu práv a záujmov zamestnancov vovzťahu k zamestnávateľom. „Bez Európskej únie by nászamestnávatelia na Slovensku rozdrvili. Zamestná-vatelia na Slovensku majú skôr sklony k ranémukapitalizmu. Berú však ohľad na Európsku úniu a EÚnám poskytuje záštitu.“ 46

Ak aj niektorí predstavitelia slovenských odborovpripustia, že vplyv EÚ na politiku jej členských štátovby sa mal aj znížiť, myslia tým najmä to, že by sa malaznížiť „prílišná byrokratizácia“ alebo „prílišná admi-nistratívna náročnosť“.

Zástupcovia slovenských zamestnávateľov a pod-nikateľov majú - v porovnaní so slovenskými odbo-rármi - k politike EÚ a najmä k jej rastúcemu vplyvuvýrazne kritickejší postoj. Vplyv Európskej únie a jejregulatívy (zdôrazňujú však, že „nie na prácu našejasociácie ako takej, ale na členov našej asociácie - tedana jednotlivé firmy“ 47 ) považujú - najmä vo svojichdôsledkoch - zväčša za negatívny. „Negatívny vplyvsúvisí najmä s nadmernou reguláciou - inak samozrej-me chvályhodných cieľov typu ochrana a bezpečnosťzdravia pri práci, sociálna legislatíva vo všeobecnosti,ale aj ochrana životného prostredia, ochrana spotre-biteľa ... teda ten zámer je pozitívny, treba mu tlieskať,ale tá realita napokon je taká, že tej regulácie je toľkoa jej obsah je niekedy tak reštriktívny, že nielenže sato míňa svojím účinkom, ale je to často kontrapro-duktívne“. 48

Zástupcom slovenských zamestnávateľov a pod-nikateľov prekážajú aj snahy o daňovú harmonizáciuna európskej úrovni, ako aj v rámci štátov Európskejúnie. „V niektorých oblastiach EÚ vyvíja harmoni-začné aktivity ako napr. v daňových otázkach (úvahyo daňovej harmonizácii) - to je negatívny vplyv, lebo mynechceme daňovú harmonizáciu, my si chceme o tomrozhodovať sami.“ 49

Monika Čambáliková: Slovenskí sociálni partneri doma a v Bruseli

91

45 Európsky sociálny model je spätý s relatívne vysokým stupňom ochrany zamestnancov, s rozvinutou úrovňou sociálnych práv a sociálnehozabezpečenia občanov.

46 Člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC), zástupca KOZ SR.47 Prezident Združenia podnikateľov Slovenska a predseda výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záleži-

tosti EÚ a člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).48 Prezident Združenia podnikateľov Slovenska a predseda výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záleži-

tosti EÚ a člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).49 Člen výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záležitosti EÚ. Člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho

výboru (ECOSOC). Registrovaný lobbista v Európskom parlamente.

92

Zrejme aj z uvedených dôvodov zástupcovia slo-venských zamestnávateľov a predstavitelia zamestná-vateľských a podnikateľských združení nepovažujúza žiadúce ďalej zvyšovať vplyv Európskej únie napolitiku národných štátov, skôr naopak.

Kým podrobnú reguláciu „detailov“ a „nepod-statných vecí“ z úrovne EÚ kriticky vnímajú takzástupcovia slovenských zamestnávateľov ako aj od-borov, v názore na reguláciu a harmonizáciu vovšeobecnosti, teda na reguláciu „rámcov a pravidiel“sa odlišujú - odborárom neprekáža, ba sa jej dovolá-vajú, kým zamestnávatelia a podnikatelia ju skôrodmietajú.

Obaja sociálni partneri - zamestnanci i zamestná-vatelia - sú si vedomí dôležitosti zastupovania svojichzáujmov na národnej, ale aj na európskej úrovni:„V otázkach, v ktorých zostáva kompetencia na ná-rodnej úrovni, je dôležitejšie zastupovanie na ná-rodnej úrovni. Ale je tu trend, že otázok, ktoré trebariešiť na úrovni EÚ pribúda“. 50 Reflektujúc tútosituáciu, najmä zástupcovia slovenských zamestná-vateľov a ich združení obhajujú a presadzujú svojezáujmy aktívne a dôrazne nielen na národnej, ale ajna európskej úrovni. Zdá sa, že na európskej úrovnisú zástupcovia slovenských zamestnávateľov a ichzdružení aktívnejší než predstavitelia slovenskýchodborov. Využívajú mnohé (všetky formálne inštitu-cionalizované, ale aj neformálne) spôsoby zvyšovaniavplyvu a vstupovania do rozhodovacích procesovv rámci EÚ, a zdá sa, že viac sa tu angažujú ajindividuálne. A viac si - aj ako individuálne subjekty- dôverujú. Majú menšiu potrebu združovať a centra-lizovať sa, hoci využívajú aj formy združovaniaa spájania sa, keď je to možné a keď to považujú zapotrebné a efektívne.

Zástupcovia slovenských zamestnávateľov viacako zástupcovia slovenských odborárov spolupracujúna úrovni EÚ aj s jednotlivými poslancami Európske-ho parlamentu.

Zástupcovia slovenských zamestnávateľov v po-rovnaní so zástupcami slovenských odborov pozi-tívnejšie hodnotia Európsku komisiu, ako aj kon-zultácie zo strany Európskej komisie voči národnýmzamestnávateľským zväzom a odborovým združe-niam. „Európska komisia skutočne konzultuje so zá-stupcami zamestnávateľov i odborov všetky legisla-tívne návrhy a prihliada na ich stanoviská. Naeurópskej úrovni je lepší prístup (takmer voľný pre

zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov) k ľuďom,ktorí tvoria legislatívu než na národnej úrovni“.51

Iný názor vyjadril zástupca slovenských odborov:„Čo sa týka samotného rozhodnutia Európskej komi-sie alebo Európskeho parlamentu, tam to neviemeovplyvniť, ba často ani posúdiť. Lebo nám chýba spätnáväzba od Komisie i Parlamentu, ktorú sa usilujemezískať, ale nemáme ju.“ 52

Zdá sa, že slovenským odborárom zase viac vy-hovuje spolupráca, resp. pôsobenie v rámci Európskehohospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).„Z vlastných skúseností môžem hodnotiť vplyvv ECOSOC-u pri prerokúvaní sociálnych a pracov-no-právnych otázok, a tak si myslím, že ako odborárisme organizovanejší a disciplinovanejší a preto viemena plenárnych zasadnutiach presadiť naše stanovisko.A zamestnávatelia sú tí, ktorí idú razantne, ale nie súaž tak koncepční a organizovaní. Vďaka tomu sa námdarí v ECOSOC-u presadiť naše požiadavky. Avšakv ECOSOC-u sa schvaľujú len odporúčania a stano-viská pre EK a EP.“ 53

Zástupcovia slovenských zamestnávateľov vy-jadrili vo vzťahu k Európskemu hospodárskemua sociálnemu výboru (ECOSOC) kritickejší postoj - ajz dôvodu, že: „V ECOSOC-u sú kvantitatívne zastú-pené tri zložky - zamestnanci, zamestnávatelia a tzv.organizovaná občianska spoločnosť, čo v praxi väčši-nou znamená, že zamestnávatelia sú prehlasovaní 2:1vo všetkých otázkach. Pretože v časti organizovanáobčianska spoločnosť sa nachádzajú zástupcovia,ktorí sú názorovo veľmi blízky odborom.“ 54

Zástupcovia slovenských zamestnávateľov i repre-zentanti slovenských odborárov považujú za správne,aby Európska komisia určila zoznam požiadavieka krirérií, ktoré musia spĺňať najmä neštátne organi-zácie, ktoré sa chcú podieľať na jej činnosti, alebo byťjej poradnými orgánmi. Sami seba (a aj svojho sociál-neho partnera - teda zamestnanci zamestnávateľova naopak) - vnímajú ako takých, ktorí tieto požiadavkya kritériá spĺňajú. „Tu nie je problém so zástupcamizamestnancov a zamestnávateľov - tí musia spĺňať -a spĺňajú - kritériá reprezentativity. Ale tzv. organizo-vaná občianska spoločnosť - som kritický v tom, akývplyv majú niektoré mimovládne organizácie na roz-hodovanie na úrovni EÚ bez toho, aby spĺňali tietokritériá. Dnes si môže niekto založiť päťčlenné združe-nie a bude vypočutý v Bruseli rovnako ako organizácia,ktorá má státisíce členov.“ 55

50 Prezident Združenia podnikateľov Slovenska a predseda výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záleži-tosti EÚ a člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).

51 Člen výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záležitosti EÚ. Člen Európskeho hospodárskeho a sociál-neho výboru (ECOSOC). Registrovaný lobbista v Európskom parlamente.

52 Viceprezident KOZ SR pre hospodársku politiku a sociálne partnerstvo, člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).53 Viceprezident KOZ SR pre hospodársku politiku a sociálne partnerstvo, člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).54 Prezident Združenia podnikateľov Slovenska a predseda výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záleži-

tosti EÚ a člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).55 Prezident Združenia podnikateľov Slovenska a predseda výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záleži-

tosti EÚ a člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).


Vo vzťahu k sociálnemu dialógu na úrovni EÚmajú zástupcovia zamestnávateľov menej jednotný- a aj menej kladný - postoj ako slovenskí odborári.Viac ako odborári považujú za žiadúci trend decen-tralizácie sociálneho dialógu: „Tá stará otázka, o čomsa má na akej úrovni rozhodovať. Viesť sociálny dialógna úrovni EÚ je nezmyselné, viesť sociálny dialóg naúrovni firmy má zmysel. Možno ešte sociálny dialógv štáte, hoci ja si myslím, že sociálny dialóg patrí dofirmy, už aj pri odvetvovom sociálnom dialógu mámpochybnosti, národný dialóg je viac otázka politickánež praktické riešenie problémov a sociálny dialógna úrovni EÚ - to sa tam riešia otázky, ktoré sa tamriešiť nedajú a treba ich riešiť tam, kde sa vyskytujú- teda vo firme.“ 56

Výskum potvrdil, čo možno v slovenskej spo-ločnosti pozorovať: slovenské odbory využívajú nanárodnej úrovni „Európsku úniu“ ako argument nazdôvodnenie alebo podporu svojej pozície a svojichaktivít často, kým slovenskí zamestnávatelia niekedy- „tak, ako každý to využíva, keď sa mu to hodí“. 57

Rovnako je aj z výsledkov výskumu zjavná snahapredstaviteľov slovenských odborárov, aby sa normya požiadavky EÚ čo najviac implementovali a pre-sadzovali aj v podmienkach Slovenska, a súčasne abyaj ovplyvňovali postavenie a pôsobenie sociálnychpartnerov na národnej úrovni.

Zástupcovia slovenských odborov sa odvolávalina Európsku úniu, resp. na európske normy, štandardya pravidlá najmä pri argumentácii pri novelizáciiZákonníka práce (po novelizácii vstúpil do platnostiv septembri 2007), pri znovuobnovení extenzie ko-lektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v súčasnosti nimi,

ako aj skúsenosťami vybraných európskych štátovargumentujú napríklad v diskusiách o revitalitáciiprincípu paritarizmu (princípu paritného zastúpeniasociálnych partnerov) v Sociálnej poisťovni či inýchrelevantných sociálnych systémoch a inštitúciách.

Tí zástupcovia odborov, ktorí deklarujú svoju vyš-šiu aktivitu na európskej úrovni, deklarujú aj väčšiupotrebu premietať túto aktivitu do svojej činnostia pôsobenia na národnej úrovni.

Zdá sa však, že v skutočnosti sú - najmä samostat-né - aktivity slovenských odborov (a ich zástupcov)na európskej úrovni veľmi zriedkavé - ak vôbec neja-ké sú.

Napriek pomoci, ktorú ešte pred vstupom Sloven-ska do Európskej únie v roku 2004 poskytla sloven-ským odborom Európska únia, a ktorú oni hodnotiavcelku pozitívne, cítili sa slovenskí odboroví predáciv momente vstupu do európskych štruktúr na odbo-rovú prácu na tejto úrovni len čiastočne pripravení.Napriek tomu, že väčšina z nich sa domnieva, žeodvtedy sa situácia v tomto ohľade zmenila k lepšie-mu, zdá sa, že slovenské odbory sú až doposiaľ viacpasívnym pozorovateľom a vďačným prijímateľomako aktívnym spolutvorcom európskej (aj odborovej)politiky.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. ČAMBÁLIKOVÁ, M. (2002): Globalizačné výzvy

sociálnemu dialógu a sociálnemu občianstvu. So-ciológia, 43, 5, s. 445-461.

93


56 Prezident Združenia podnikateľov Slovenska a predseda výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záleži-tosti EÚ a člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC).

57 Člen výboru Republikovej únie zamestnávateľov pre medzinárodné záležitosti a záležitosti EÚ, člen ECOSOC.

ADDRESS & ©doc. PhDr. Monika ČAMBÁLIKOVÁ, CSc.Fakulta verejnej politiky a verejnej správyKatedra sociológie a sociálnej psychológieVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

ÚVOD

Požiadavka aktívne a úspešne reagovať a pôsobiťv kultúrne odlišnom prostredí, resp. v prostredí domá-cej kultúry, ale v konfrontácii s príslušníkmi odlišnejkultúry, zastrešuje vo vyučovaní cudzieho jazykainterkultúrny prístup. Interkultúrny prístup je kľúčomk osvojeniu kultúrnych vedomostí, kultúrnej vníma-vosti a kultúrneho povedomia. Internacionalizácioua interkulturalizáciou vlastných postojov, presvedčenía hodnôt prispievame nielen k objektívnemu poro-zumeniu systému hodnôt vlastnej kultúry, zároveňsme vedení k uvedomeniu, rešpektovaniu, oceneniui pochopeniu kultúrnych rozdielov a odlišností. Inter-kultúrne kompetentný študent má potrebné vedomosti,zručnosti a postoje, ktoré mu umožňujú odlišnú kul-túru nielen tolerovať a rešpektovať, ale má zároveňschopnosti, vďaka ktorým sa stáva aktívnym a úspeš-ným participantom medzikultúrneho dialógu.

Interkultúrna komunikatívna kompetencia, akoočakávaný výstup dlhodobého a systematického pô-

sobenia interkultúrneho prístupu vo vyučovaní cud-zieho jazyka, je v otázke dosiahnutia vo svojej podstateceloživotný proces, ktorý ovplyvňuje niekoľko pre-menných.

1. K pojmu kultúraČo vlastne rozumieme pod pojmom kultúra?S definíciou kultúry sa môžeme stretnúť u viacerých

autorov, ako príklad uvádzame definíciu T h o m a s a(1993: 380-381): „Kultúra je univerzálny, pre spoloč-nosť, organizáciu a skupinu typický orientačný systém.Tento orientačný systém sa traduje v špecifickýchsymboloch. Ovplyvňuje vnímanie, myslenie, hodnotya konanie všetkých svojich členov a definuje týmpríslušnosť k spoločnosti. Centrálne vlastnosti kultúr-no-špecifického orientačného systému sa dajú defi-novať na tzv. kultúrnom štandarde. Pod kultúrnymštandardom sa rozumejú všetky druhy vnímania, mysle-nia, hodnôt a konania, ktoré väčšina členov určitejkultúry považuje za normálne, samozrejmé, typickéa záväzné. Vlastné a cudzie správanie je posudzované

94


ROZVOJ INTERKULTÚRNEJ KOMPETENCIEAKO CENTRÁLNY CIEĽ GLOBÁLNEHO UČENIA

Die Entwicklung interkultureller Kompetenz als zentrales Ziel globalen Lernens

Alica HARAJOVÁSládkovičovo, Slovak Republic

ABSTRAKT: Pojem interkultúrneho učenia je v súčasnosti všadeprítomný. Jeho aktuálnosť úzko súvisí s vý-kladom vlastného a cudzieho, je vyvolaná pracovnou migráciou a je posúvaná vehementne do povedomia verejnostia vedy, a jej výskyt nachádzame v početných publikáciách sociológie, pedagogiky, politiky, psychológie, ale ajv didaktike cudzích jazykov, pre ktorú sa stala ukazovateľom cesty. Keďže jazyk ako prostriedok komunikáciea súčasne médium vnímania skutočnosti sú neoddeliteľne poprepletané s príslušnou kultúrou, implikuje nauče-nie sa cudziemu jazyku diskusiu s novým, cudzím jazykovým a kultúrnym systémom. Cudzojazyčné vyučovaniemôže byť teda prostredníctvom neho platné ako interkultúrna forma učenia sa.

Klíčová slova: kultúra - vzťah jazyka a kultúry - interkultúrny - interkultúrna komunikácia - interkultúrna kompe-tencia

ABSTRACT: Der Begriff des interkulturellen Lernens ist heutzutage allgegenwärtig. Seine Aktualität hängt engmit der Auseinandersetzung mit dem Eigenen und dem Fremden zusammen, die, ausgelöst durch die Arbeits-migration, vehement ins Bewusstsein der Öffentlichkeit und Wissenschaft gerückt ist und ihr Auftreten in un-zähligen Publikationen der Soziologie, Pädagogik, Politik, Psychologie, aber auch der Fremdsprachendidaktikgefunden hat und besonders auch für die letztere wegweisend war. Da Sprache als Mittel der Kommunikation undgleichzeitiges Medium der Wahrnehmung von Wirklichkeit untrennbar mit der dazugehörigen Kultur verflochtenist, impliziert das Erlernen einer Fremdsprache die Auseinandersetzung mit einem neuen, fremden sprachlichenund kulturellen System. Fremdsprachenunterricht kann somit per sie als eine interkulturelle Form des Lernensgelten.

Schlüsselwörter: Kultur - Beziehung der Sprache und der Kultur - interkulturell - interkulturelle Kommunikation- interkulturelle Kompetenz

a regulované na základe tohto kultúrneho štandardu.Centrálny kultúrny štandard nejakej kultúry môže v inejkultúre chýbať alebo môže mať len periférny význam.Rôzne kultúry môžu vykazovať podobný kultúrny štan-dard, ktoré ale majú iný význam a vykazujú rôznerozsiahle tolerančné oblasti. Kultúrny štandard a jehoregulačná funkcia po úspešnej socializácii indivíduavo vnútri vlastnej kultúry už nie je vedome zažívaná.“

Kultúra existuje vždy so zreteľom na skupinu.Kultúra je vlastníctvo spoločnosti a spoločnosti saodlišujú práve na základe kultúry ( H u d s o n 1980:73). Indivíduum sa môže identifikovať s rôznymispoločnosťami alebo skupinami, ale ak sa jedná o kul-túru v cudzojazyčnej výučbe, je logické, že sa koncen-truje na národnú kultúru alebo na kultúru cieľovéhojazyka. Je ale nutné poznamenať, že žiadna kultúranie je homogénna, ale zahŕňa v sebe viaceré subkul-túry.

2. Vzťah jazyka a kultúryJazyk a kultúra stoja vo veľmi úzkom vzťahu, ale

existujú rôzne názory na tento vzťah. Podľa univer-zalistov je jazyk autonómna oblasť. To poukazuje nato, že je možné to isté posolstvo vyjadriť v rôznychjazykoch. Naše pozorovania okolitého sveta súovplyvňované naším jazykom a kultúrou. Pomocoujazyka obsiahneme okolitý svet, a kultúra usmerňujenaše pozorovania tým smerom, čo je pre naše sociálnea biologické prežitie najdôležitejšie. Členovia rôznychkultúr pozorujú okolitý svet rôznym spôsobom. Aknemôžeme relativite pozorovaní rozumieť a akceptovaťju, potom nemôžeme cudzej kultúre v skutočnosti nikdyporozumieť. Je zrejmé, že osvojovanie si cudziehojazyka sa líši od učenia sa materinského jazyka. Keď saučí materinský jazyk, učí sa v sociálnom a kultúrnomkontexte. To teda značí, že sa neučí len ako jazyk akosystém funguje, ale tiež ako jazyk používať. Nezískavasa len lingvistická kompetencia, ale aj súčasne komu-nikatívna kompetencia. Jazyk a kultúra patria tedaneoddeliteľne k sebe. Jazyk sa vyvíja z kultúrnych sku-točností a súčasne sa na ňom zúčastňuje, aby ho tvoril.Jazykom pomenúvame pre nás dôležité elementy svetaa vytvárame si mentálne obrazy.

3. K pojmu interkultúrnyPojem kultúra je východzím bodom k pojmu

interkulturalita, pričom ak sa kultúra nevyznačujehomogenitou, ale predovšetkým ako známosť dife-rencií, vyznačuje sa interkulturalita naproti tomuneznámosťou, príp. cudzosťou diferencií. Interkultúrnainterakcia ako oblasť aplikácie interkultúrnej kom-petencie musí byť teda chápaná ako interakcia medziindivíduami z rozdielnych kolektívov, ktoré robiacudzie skúseností na základe nedostatočnej známostipríslušného spektra. Interkultúrna interakcia vediek presahovaniu dvoch koherentne myslených kultúrk interkultúre ako „prekrývanie“, „prechodný stav“,„tretie“. Interkultúrna interakcia rovnako vedie cez ko-héziu k produkcii kultúry ako aditívne - modulárne

pripojenie ďalších elementov k multikolektivite indi-víduí.

Interkultúrnu kompetenciu môžeme teda podľatoho považovať ako schopnosť, ktorá spôsobuje v in-terkultúrnej interakcii najskôr chýbajúcu normalitua tým dopĺňa kohéziu. Podľa tejto predstavy vedieinterkultúrna kompetencia k tomu, že z neznámychdiferencií sa stanú známe. V zmysle predstavenéhokultúrneho pojmu zodpovedá vzniku kultúry. Inter-kultúrnu kompetenciu môžeme v neposlednej radepovažovať ako schopnosť, ktorú možno premeniťcez „cudzosťou“ označovanej interkultúry do kultúry.Interkultúrna kompetencia sa vyznačuje predovšet-kým tým, že premieňa interkulturalitu do kultúry a týmvytvorí, podľa cieľa jednania interakčného partnera,základňu pre komunikačnú aktualizáciu, ďalšie in-terakcie, ďalšiu spoluprácu alebo ďalšie spolužitie.

4. Interkultúrna komunikácia„Stretnutie medzi ľuďmi je tiež nedorozumenie

nesúce stretnutie medzi kultúrami, z ktorých po-chádzajú.“ ( P i c h t 1995: 66)

Je zrejmé, že komunikácia je sama o sebe veľmizložitá disciplína, ktorej kvalitu ovplyvňuje veľkémnožstvo faktorov. V situácii, kedy ide o stretnutie(a komunikáciu) ľudí z odlišných kultúrnych pro-stredí (odlišných či už etnicky, nábožensky, sociálnealebo ináč), môže samozrejme prísť k problémomna viacerých úrovniach. Okrem nedorozumení navšetkých bežných komunikačných úrovniach, vyka-zujú oblasti interkultúrnej komunikácie ešte určitéšpecifiká, ktoré sú kultúrne viazané. Zásadným spô-sobom sa môžu odlišovať hodnoty, ktoré sú prisudzo-vané rôznym javom. Každá kultúra ináč vysvetľujevzťah k autoritám (inak teda posudzuje i výroky vočinim), inak vníma vzťah jedinca a spoločnosti (jedinecmá v každej spoločnosti iný význam a rolu), inak sachápe rola mužská a ženská (iný význam je prikladanýpojmom muž a žena), inak sa zaobchádza s pojmomkonflikt atď. V rôznych kultúrach sa líši i poňatiepravdy, sexu, manželstva, cti a poctivosti, ľudskýchpráv, integrácie apod.

Okrem nedorozumení na všetkých bežných komu-nikačných úrovniach, vykazujú oblasti interkultúrnejkomunikácie ešte určité špecifiká, ktoré sú kultúrneviazané. Zásadným spôsobom sa môžu odlišovaťhodnoty, ktoré sú prisudzované rôznym javom. Každákultúra ináč vysvetľuje vzťah k autoritám (inak tedaposudzuje i výroky voči nim), inak vníma vzťahjedinca a spoločnosti (jedinec má v každej spoloč-nosti iný význam a rolu), inak sa chápe rola mužskáa ženská (iný význam je prikladaný pojmom muža žena), inak sa zaobchádza s pojmom konflikt atď.V rôznych kultúrach sa líši i poňatie pravdy, sexu,manželstva, cti a poctivosti, ľudských práv, integrácieapod.

Dôvodom, prečo sa vlastne učíme cudzie jazykyje, aby sme mohli s ľuďmi cudzích kultúr komuniko-vať. Situácia, v ktorej sa učiaci cudzieho jazyka, pri

95

Alica Harajová: Rozvoj interkultúrnej kompetencie ako centrálny cieľ globálneho učenia

ktorom používa cudzí jazyk, je interkultúrna. Komu-nikácia sa považuje za vydarenú, ak zúčastnení po-strehnú rôzne významy. Monokultúrna komunikáciasi zakladá na spoločných prvkoch. Na základe tohonachádza ľahšie spolubesedník z rovnakej kultúryspoločné významy, ako spolubesedník, ktorý nemás daným kultúrnym pozadím nič spoločné. Kultúrnepozadie určujú okrem iného aj hodnoty a normy,ktoré sú manifestované v komunikatívnom konaní.Komunikatívne konanie pozostáva z verbálnycha neverbálnych elementov. Členovia jednej kultúrykombinujú komunikatívne prostriedky vo svojomkomunikatívnom konaní a tým tvoria kultúrno-špe-cifický komunikačný model, ktorý je označovaný akokomunikačný štýl danej kultúry. A práve kvôli rôznymkomunikačným štýlom dochádza v interkultúrnychsituáciách k nedorozumeniam. K nedorozumeniamnemusí prichádzať bezpodmienečne často, aj keďsa kultúry značne od seba líšia. Práve naopak,k nedorozumeniam môže dochádzať oveľa častejšieu podobných kultúr, nakoľko rozdiely nie sú takmarkantné a zúčastnení nie sú na to pripravení.

V interkultúrnej komunikácii musíme vnímať tiežaj jazyk. V komunikácii jeden zo zúčastnených buďkomunikuje v materinskom jazyku a ten druhý v cud-zom jazyku, alebo cudzí jazyk funguje ako linguafranca. Interkultúrna komunikácia je nosným a inte-grovaným elementom v integrovanej jazykovej di-daktike. Je dôležitým princípom pre vzájomnýproces kultúrneho a jazykového posudzovania vý-chodzej a cieľovej kultúry.

5. Čiastkové komponenty interkultúrnejkomunikatívnej kompetencieAk je učebným cieľom v cudzojazyčnej výučbe

komunikatívna kompetencia, koncentruje sa vyučo-vanie na rozličné komunikatívne situácie. Zvyčajneale nezohľadňuje kompexnosť interpersonálnej ko-munikácie v interkultúrnom kontexte. Interkultúrnakomunikatívna kompetencia stavia ľudí - namiestosituácie - do stredu pozornosti. Pritom nestačí, naučiťsa iba frázy, pomocou ktorých by bola situácia jasná.Na knižnom trhu sa môžeme stretnúť s mnohýmiinterkultúrnymi „knihami ako recepty“, ktoré inter-kultúrnu interakčnú kompetenciu podľa „zaručenýchreceptov“ zjednodušujú. Holá vedomosť o kultúrnychrozdieloch a kultúrnych normách nie sú garanciouna to, či v priebehu konkrétnej interakčnej situácii sadajú rozoznať aj cudzie významové formy a formysprávania. Recepty nám môžu pomôcť znížiť početblamáží v interkultúrnej interakcii, ale nepojednávajúo hlbokých štruktúrach kultúry. Nepodávajú ani odô-vodnenie pre aké - také správanie a nedajú sa apliko-vať do každej situácie. Prinášajú iba upevneniestereotypov k porozumeniu cudzieho.

Prírastok kognitívnych informácií o komunika-tívnych konvenciách nepostačí, ak cudzojazyčnejvýučbe chýba interkultúrna komunikatívna kompeten-cia. V odbornej literatúre sa stretávame s rozličnými

definíciami interkultúrnej kompetencie. Definíciainterkultúrnej kompetencie je podobná, len rozdeleniea dôraz čiastkových komponentov podlieha variáciám.Medzi hlavné aspekty interkultúrnej kompetencieradíme tri základné čiastkové komponenty:

a) Afektívne komponentySprávanie a afektívne komponenty tvoria základ

pre učenie. Učiaci sa je sústavne konfrontovaný s nie-čím cudzím. Úspech prichádza za predpokladu otvo-reného chovania voči cudzincom, ako aj motiváciak stretu s cudzou kultúrou. K tomu patrí aj porozu-menie pre relativitu vnemov. Učiaci sa by si mal vlastnénázory a hodnoty problematizovať a prostredníctvomnich svetu iných porozumieť. Mal by teda prejsť odetnocentrizmu ku kultúrnemu relativizmu. Túto cestuprechodu môže prekonať za pomoci schopnosti empa-tie. B y r a m (1999: 366) zdôrazňuje, že cudzia kul-túra by sa mala s vlastnou kultúrou posudzovať akorovnocenná. Rovnocennosť znamená, že nehľadámeexotické kuriozity, ale pokúšame sa porozumieť cudzejkultúre ako rovnako logickému systému, ako je nášvlastný. Nedá sa to samozrejme ohraničiť iba na turis-tickú návštevu, ale ide predovšetkým o hlbší pohľaddo každodennej cudzej kultúry.

b) VedomostiEfektívna komunikácia s členom inej kultúrnej

spoločnosti predpokladá vedomosti o cieľovej kultúrea jej kultúrnych normách. Ku kultúrno-špecifickýmvedomostiam patrí napr. aj krajinoveda (reálie), t.j.informácie o krajine a jej histórii, umelcoch, geogra-fia atď. Ak je vyučovacím cieľom interkultúrnakomunikatívna kompetencia, zohrávajú vedomostio komunikatívnom správaní významnú úlohu. Učiacisa potrebuje nadobudnúť vedomosti o interakčnýchnormách, ako aj kultúrnych hodnotách a mentalite,ktoré usmerňujú správanie.

Dôležitým faktorom pri sprostredkovávaní kultúr-no-špecifických vedomostí je, aby nebola cieľovákultúra iba pozorovaná alebo posudzovaná, ale aby bolizrovnávané vlastné kultúrne aspekty s cieľovou kul-túrou. Spoznávanie vlastnej kultúry je veľmi dôle-žité, nakoľko pre interkultúrnu komunikáciu súdôležité metakomunikatívne postupy. K zmierneniunedorozumení alebo k ich objasneniu, by mal byťúčastník interkultúrneho stretnutia aj činný.

Keďže kultúra je komplexný, rozsiahly a dyna-mický pojem, je v rámci školského vyučovania tak-mer nemožné, sprostredkovať žiakovi také veľkémnožstvo informácií o cieľovej kultúre, aby bol žiakpripravený na všetky možné situácie. Z tohto dôvodupreto patrí k interkultúrnej komunikatívnej kompe-tencii aj to, aby učiaci sa dostal teoretické vedomostio problematike interkultúrnej komunikácie. Všeobecnévedomosti o komunikácii, kultúre a jazyku môžukompenzovať nedostatky z oblasti kultúrno - špecific-kých znalostí. Týmto je učiaci sa, namiesto vopreddaných situácií, pripravený aj na nie vopred pripravenésituácie.

96


c) StratégieK afektívnym komponentom a znalostiam patrí

k interkultúrnej komunikatívnej kompetencii ajschopnosť konať v interkultúrnej situácii. Táto schop-nosť sa delí do dvoch stratégií:• interaktívna schopnosť;• stratégia k rozšíreniu a diferencovaniu vedomostí

o cudzej kultúre.Interaktívna schopnosť znamená, že učiaci sa na-

učené vedomosti, schopnosti a správanie vie presadiťdo praxe a vie v interkultúrnej komunikatívnej situáciiadekvátne a efektívne komunikovať.

Kvôli dynamickému a komplexnému charakterukultúry potrebuje učiaci sa stratégie k rozšíreniu a di-ferencovaniu svojich vedomostí o cieľovej kultúre.Učiaci by mal byť schopný samostatne získavať novéinformácie o cudzej kultúre. Mal by byť rovnakoschopný cudzie kultúrne materiály aj interpretovaťa dávať si do súvislosti s vlastnými kultúrnymi ma-teriálmi, čím rozpoznáva etnocentrické elementy.

Ako teda dosiahnuť interkultúrnu komunikatívnukompetenciu v školskej výučbe? Táto problematika ječasto témou kritiky, nakoľko veľakrát ostáva len priprázdnych slovách, lebo ako tieto ciele splniť v praxi,existuje len málo odpovedí. Niektorí autori podrobujúinterkultúrnu komunikatívnu kompetenciu kritike,nakoľko ju vidia ako ideologicky, jednostranne a idea-listicky orientovanú. Kompetencia je často opisovanáako „porozumenie cudzej kultúre“, „odbúranie pred-sudkov“ a „schopnosť tolerancie“, pričom sa zabúdana jazykovú komunikatívnu kompetenciu. Cudzo-jazyčná výučba sama osebe nemôže vyplniť vzdelá-vací deficit interkultúrnej kompetencie bez toho, abyzanedbávala dôležité výučbové ciele doterajšieho cud-zojazyčného vyučovania. Učiaci sa vo vyučovacomprocese je automaticky s niečím cudzím konfrontovaný,a preto je potrebné, v rámci cudzojazyčného vyučova-nia pri problematike „stretu s cudzím“, to aj objasňo-vať. To však neznamená, že po niekoľkých rokochcudzojazyčnej výučby v škole, sa podarí všetkým štu-dentom bez problémov interkultúrne komunikovať,alebo voči cudziemu mať iba pozitívne názory. Ideteda v prvom rade o priblíženie sa ku interkultúrnejkomunikatívnej kompetencii a aby bolo študentomumožnené dosiahnuť určitú úroveň tejto kompetencie.

6. K osvojovaniu interkultúrnej kompetencieAk sa má stať interkultúrna kompetencia cieľom,

musí sa učiaci sa zbaviť interkultúrnych prekážok,ktoré pochádzajú z jeho vlastnej kultúry. Aby rozpo-znal fenomény, významy a atribúty cudzej kultúry, musísa učiaci sa vyznať predovšetkým vo vlastnej kultúre.V súlade s tým porozumenie vlastného umožňujeporozumenie cudzieho a tým sa podľa nášho názorurozširuje jeho kultúrny obraz.

Východiskom k celej koncepcii rozvoja interkul-túrnej kompetencie by malo byť uvedomenie si, že podplnohodnotným a efektívnym rozvojom interkultúr-nych zručností rozumieme nielen deskripciu vecných

informácií o kultúre konkrétnej cieľovej krajiny. Jeoveľa potrebnejšie rozvíjať tzv. procedurálne vedo-mosti, ktoré umožnia žiakom vnímať odlišné kultúr-ne správanie a náležite naň reagovať. A l l e n (1985)špecifikuje schopnosti žiakov, ktoré spadajú dooblasti interkultúrnej kompetencie. My ponúkamesumár niektorých jeho zásadných myšlienok:1. vhodne reagovať vo vzťahu k danej komunikatívnej

situácii;2. vhodne sa stotožniť s náležitou spoločenskou

vrstvou v rámci populácie a od nej odvíjať kultúrnea spoločenské správanie;

3. vedieť správne identifikovať ilustračnú vzorku ko-munikatívneho správania;

4. byť schopný „zdôvodniť´ spoločenské správanie;5. vedieť predikovať ako sa príklad analyzovaného

spoločenského správania realizuje v konkrétnejživotnej situácii;

6. vedieť deklarovať postoj, ktorý je nevyhnutný preakceptáciu vlastného ´ja´ v rámci cieľovej jazykovejkomunity;

7. vedieť správne ohodnotiť formu konkrétnej výpo-vede vo vzťahu k cieľovej kultúre;

8. opísať alebo demonštrovať obhájiteľné metódyanalýzy konkrétneho spoločensko-kultúrneho celku;

9. identifikovať základné ľudské ciele, ktoré robiasignifikantným pochopenie toho, čo sa práve učí.

Je potrebné si uvedomiť, že tak ako proces osvo-jovania si cieľového jazyka je procesom zrenia, po-dobne i proces rozvoja interkultúrnej kompetenciesi vyžaduje svoj čas. V oblasti didaktiky cudzích jazy-kov sa v súvislosti s tematikou interkultúry nastoľujepožiadavka, aby si osvojovatelia cieleným prístupomzo strany učiteľov zvyšovali stupeň ich kultúrnehouvedomenia a zdokonaľovali tak vlastné vnímaniea interkultúrne porozumenie. Interkultúrne uvedome-nie samozrejme pozostáva z niekoľkých úrovní. Nazačiatku možno hovoriť len o veľmi povrchných ve-domostiach o cieľovej kultúre, ktoré sa neraz zužujúlen na vedomosti bežného turistu, pričom vedomostio kultúre a reáliach sú neraz v tomto štádiu interpreto-vané ako exotické až bizarné. V druhom štádiu rozvojainterkultúrneho uvedomenia je jednotlivec schopnýjednoduchej komparácie medzi mimojazykovými rea-litami materinskej a cieľovej jazykovej komunity a ichnásledným kategorizovaním a pomenovaním. V tomtoštádiu je už možné postrehnúť prvky jednoduchej inte-lektuálnej analýzy, pričom vnímanie cieľovej kultúryje realistické a racionálne. V treťom štádiu napokonmožno hovoriť o kultúrnom uvedomení na úrovni plno-hodnotného člena cieľovej jazykovej komunity, kedyje jednotlivec schopný minimalizovať transfer mate-rinského jazyka na proces interpretácie významov kul-túrne podmienených. V takomto prípade sa už jednáo tzv. „vnorenie sa“ do kultúry cieľového jazyka,pričom interpretácia prvkov a javov cieľovej kultúrymá pečať subjektívnej familiárnosti zo strany inter-pretujúceho.

97


V didaktike cudzích jazykov má uvedený feno-mén veľmi blízko k tzv. integračnej motivácii preučenie sa jazyka, kedy sa jednotlivec učí jazyk pre to,aby sa mohol stať plnohodnotným členom cieľovejkrajiny, t.j. integrovať sa do cieľovej kultúry a spo-ločnosti.

7. Monokultúrna, interkultúrna a transkultúrnaúroveň kompetencieM e y e r (1991: 141) stanovuje tri úrovne inter-

kultúrnej kompetencie a začína „nulovou úrovňou“,teda monokultúrnou úrovňou, na ktorej učiaci sa poznástereotypy a klišé cudzej kultúry a pozoruje zo svojhostanoviska rôzne príležitosti. Podľa toho môže vznik-nuté problémy v interkultúrnej komunikácii len ťažkoriešiť.

Ak učiaci už dosiahne interkultúrnu úroveň, môžeporozumieť rozdielom medzi vlastnou a cudzou kul-túrou. Rozpoznáva rozdiely v historických, sociolo-gických, psychologických alebo ekonomických súvis-lostiach, medzi vlastnou a cudzou kultúrou a je užv pozícii, kedy si dokáže klásť otázky a hľadať k nimadekvátne odpovede.

Najvyššou úrovňou je transkultúrna úroveň. V tejtoúrovni ovláda učiaci sa interkultúrne rozdiely hod-notiť a usiluje sa interkultúrne problémy riešiť podľainternacionálnej kooperácie a komunikácie. Tým sarozvíja jeho vlastná identita a popritom urýchľujeinterkultúrne porozumenie. Nadobudnutie transkul-túrnej kompetencie je elementom veľkej pedagogickejúlohy súčasnosti, nakoľko sa jedná o zrieknutie sa nielen kultúrneho separatizmu a fundamentalizmu, aleaj tendencií globálnej monokultúry.

ZÁVERVymedzenie základných pojmov v oblasti interkul-

turality nie je jednoduché. Jedná sa o problematiku,ktorá zasahuje do mnohých vedných oborov, z ktorýchkaždý ju interpretuje z iného zorného uhla a na zá-klade svojich potrieb. Východiskom pre náš príspevoksa stali pojmy kultúra, komunikácia a interkulturalita.Tieto pojmy sa skladajú z mnohých aspektov, na ktorésa v rôznych vedných oboroch nazerá z rôznychhľadísk. Pojem kultúra by nemal byť spájaný ibas materiálnymi výsledkami ľudskej činnosti a du-

chovnými výtvormi ľudí, ale aj s prejavmi ľudskéhochovania, zvyklosťami, symbolmi, komunikačnýminormami, hodnotovými systémami a odovzdávanýmiskúsenosťami.

Nutnosť zaoberať sa problematikou interkulturnejkomunikácie, ako otázkou, v ktorej sa spojuje konceptkoexistencie odlišných kultúr s potrebou vytváraniaspoločných významov, teda pramení z trendu zbližo-vania a prepojovania sveta, ktorý so sebou nesiezintenzívnenie medzikultúrnych vzťahov. Neodmys-liteľnou súčasťou interkultúrnej komunikácie je po-znanie a rešpektovanie kultúrnych fenoménov, čoale predpokladá systematickú a komplexnú výchovua vzdelávanie.

POUŽITÁ LITERATÚRA A INFORMAČNÉZDROJE1. ALLEN, W. W.: (1985): „Toward Cultural Profi-

ciency“. In: OMAGGIO, A. (ed.): Proficiency,Articulation, Curriculum: The Ties that Bind.Reports of the Northeast Conference on theTeaching of Foreign Languages. Middlebury. VT:Northeast Conference.

2. BYRAM, M. (1999): Acquiring InterculturalCommunicative Competence. In: InterkulturellerFremdsprachenuntericht. Hg. Bredella & Delanoy.Tübingen: Günter Narr. s. 358-379.

3. HARAJOVÁ, A. (2009): Interkultúrna komuniká-cia a krajinoveda vo výučbe cudzích jazykov.Vedecká monografia. ISBN 978-80-89267-35-4.

4. HUDSON, R. A. (1980): Sociolinguistics. Cam-bridge: Cambridge University Press.

5. MEYER, M. (1991): Developing transcultural com-petence: case studies of advances foreign languagelearners. In: BUTTJES, D. - BYRAM, M. (Hrsg.),s. 136-158.

6. PICHT, R. (1991): Kultur- und Landeswissen-schaften. In: BAUSCH - CHRIST - HÜLLEN -KRUMM (Hrsg.): Handbuch Fremdsprachenunter-richt. 2. unveränderte Auflage. Tübingen: Francke,s. 54-60.

7. THOMAS, A. (1993): Psychologie interkulturellenLernens und Handelns. In: THOMAS (Hrsg.): Kul-turvergleichende Psychologie. Göttingen: HogrefeVerlag für Psychologie, s. 380-381.


98

ADDRESS & ©PaedDr. Alica HARAJOVÁ, PhD.Ústav jazykov a odbornej komunikácieVysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak [email protected]

Reálny stav ekonomiky na Slovensku i v Čecháchvýrazne ovplyvňujú externé faktory, nadnárodné spo-ločnosti, ktoré pôsobia na území obidvoch republík,ako aj ekonomická politika Európskej únie. Zlepšiťpodnikateľské prostredie a komplexne riešiť financo-vanie malých a stredných podnikov bola výzvou preodborníkov pod vedením doc. Ing. Milana H r d é h o ,PhD. zo Západočeskej univerzity v Plzni.

Ten pomocou grantu Grantovej agentúry Českejrepubliky č. 402/06/340 s názvom „Komplexné rieše-nie teoretických a aplikačných problémov financova-nia malých a stredných podnikov v ČR v podmienkachtrhového prostredia Európskej únie“ bolo komplex-ným spôsobom charakterizoval problematiku financo-vania malých a stredných podnikov, a to ako z hľadiskajednotlivých zdrojov financovania a ich optimalizácie,tak aj z hľadiska makroekonomického, regionálneho,podnikového a teoretického. V priebehu trojročnéhoriešenia projektov boli vykonané analýzy súčasnéhostavu, a to aj za pomoci troch dotazníkových prie-skumov, ktoré boli vykonané na pracovisku riešiteľa.Z výsledkov týchto prieskumov boli zostavene závery,ktoré boli porovnane s teoretickými východiskamia boli publikovane záverečne odporúčania pre oblasťmalých a stredných podnikov v rámci trhového prostre-dia Európskej únie.

Do riešenia grantu boli zapojení okrem riešiteľaa členov riešiteľského tímu tiež ďalší spolupracovníciz katedry ekonomiky podniku a účtovníctva Fakultyekonomickej Západočeskej univerzity v Plzni a tiežkolegovia z Ekonomickej univerzity v Bratislave a Vy-sokej školy v Sládkovičove. Daná problematika bolaspracovaná skutočne komplexne, o čom svedčia jed-notlivé kapitoly monografie.

Druhá kapitola približuje aktuálne otázky výskumumalého a stredného podnikania, ktoré sa stalo v Českejrepublike v posledných rokoch predmetom celospolo-čenskej diskusie. Hovorí o jeho význame ako preekonomickú transformáciu spoločnosti a hospodárskyrast, tak aj existenčné zabezpečenie jednotlivcova domácností. Sú v nej spracované základné princípyvýskumu v oblasti malých a stredných podniku, čolen dokazuje odborný vedecký prístup ku komplex-nému riešeniu aktuálnych problémov v oblasti malých

a stredných podnikov. Autor kapitoly RNDr. Jiří J e -ž e k , Ph.D., člen riešiteľského tímu, má veľmi bohatéskúsenosti práve v oblasti výskumu malých a strednýchpodnikov. Je riešiteľom mnohých projektov Granto-vej agentúry Českej republiky i ďalších tuzemskýcha medzinárodných projektov. Je vedúcim Strediska prevýskum regionálneho rozvoja na Fakulte ekonomickejZápadočeskej univerzity v Plzni. Z jeho bohatej data-bázy malých a stredných podnikov predovšetkýmv Plzenskom a Karlovarskom kraji riešiteľ, členoviariešiteľského tímu i spolupracovníci čerpali.

Tretia kapitola monografie, ktorej autorom jetaktiež RNDr. Jiří J e ž e k , Ph.D., analyzuje komunálnupodporu malého a stredného podnikania v ČR. Maléa stredné podniky majú totiž kľúčový význam prezabezpečenie makroekonomickej rovnováhy a prospe-rity jednotlivých regiónov. I z tohto dôvodu sú v sú-časnej dobe veľmi diskutované otázky týkajúce sapodpory malého a stredného podnikania z verejnýchzdrojov a jej efektívnosť. Autor dochádza k záveru, žeefektívna podpora malého a stredného podnikaniavyžaduje investície nielen do infraštruktúry, ale tieždo ľudských zdrojov.

Štvrtá kapitola analyzuje vplyv eura na malé a stred-né podniky v Slovenskej republike, ktorej autorkouje doc. Mgr. Ing. Renáta J e ž k o v á , PhD., vedúca ka-tedry ekonomiky a manažmentu Vysokej školy v Slád-kovičove. Zavedenie spoločnej európskej meny máurčite kľúčový dopad na financovanie podnikovýchaktivít a skúsenosti zo Slovenskej republiky sú úplnebezprecedentnou skúsenosťou pre budúcnosť malýcha stredných podnikov v Českej republike. Ukazuje sa,že po zvládnutí počiatočných problémov bude zave-denie eura na prospech malých a stredných podnikov,najmä v oblasti úspory nezanedbateľných transakčnýchnákladov a ďalej v oblasti úspory nákladov na za-bezpečenie firmy pred kurzovým rizikám, ktoré spô-sobovali najmä menším podnikom exportujúcim nazahraničné trhy značné problémy.

Piata kapitola sa zaoberá personálnymi otázkamia ich spojenia s problematikou financovania malýcha stredných podnikov. Autor kapitoly, Ing. MiroslavP a v l á k , Ph.D., člen riešiteľského tímu, ukazujepríkladným spôsobom na možnosť financovania per-

99

4 RECENZE · REVIEWS

Milan HRDÝ et al.: Komplexní řešení teoretických a aplikačních problémůfinancování malých a středních podniků v podmínkách tržního prostředíEvropské unie. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2008, 172 s., ISBN978-80-7043-746-9.Milan Hrdý and team of authors: Complex Solution of Theoretical and Application Problems of Financeof Small and Medium-sized Enterprises in the European Union Market Environment Conditions


sonálneho rozvoja spoločnosti zo štrukturálnychfondov Európskej únie. Autor poukazuje najmä na to,že k hlavným rastovým faktorom ekonomík v medzi-národnom meradle patrí kvalita ľudských zdrojova s tým súvisiace možnosti využitia potenciálu pra-covnej sily. Financovanie ľudských zdrojov a najmäjeho rozvoja však nie je pre malý a stredný podnikvôbec nie lacnou záležitosťou a aj z tohto dôvodu jevyužitie finančnej pomoci zo štrukturálnych fondovEÚ viac než na mieste.

Šiesta kapitola, ktorej autorom je člen riešiteľskéhotímu, prof. Ing. Karel K ř i k a č , DrSc. Charakterizujeproblematiku modelovania nákladov pre malé a stred-né podniky. Táto záležitosť je nevyhnutná najmäz dôvodu finančného plánovania podnikov a odhadubudúcich nákladov pri malých a stredných podnikov.Tiež schopnosť modelovať náklady môže výraznýmspôsobom prispieť k efektívnosti hospodárenia ma-lých a stredných podnikov a k úspore nie celkomlacných finančných zdrojov.

Siedma kapitola je kapitolou teoretickou, ktorározpracováva kvantitatívne metódy v ekonómii preúčely praxe finančného manažmentu projektov a zdô-razňuje teoretický základ pre ďalšie praktické analýzy.Spolu s Dr. Ing. Jiřím H o f m a n o m , spoluriaditeľomtohto projektu, pripravil túto kapitolu doc. RNDr.Ing. Ladislav L u k á š , CSc, ktorý je špecialistom právena kvantitatívne metódy v ekonómii, je členom ka-tedry štatistiky a operačného výskumu Fakulty eko-nomickej Západočeskej univerzity v Plzni, členomCentra základného výskumu pre dynamickú ekonómiua ekonometriu.

Ôsma kapitola sa zaoberá otázkami zakladania,prevádzky a financovania malých a stredných podnikovv súčasnej českej ekonomike v podmienkach Európ-skej únie. Autor kapitoly, Ing. Bohuslav Š i m e k ,vedúci katedry ekonomiky podniku a účtovníctva Fa-kulty ekonomickej Západočeskej univerzity v Plzniukazuje na hlavné súčasné problémy v tejto oblasti.Za zmienku stoja najmä niektoré z identifikovanýchproblémov, ako napr. sťažený prístup malých a stred-ných podnikov k bankovým úverom, čo je ešte zosil-nené v súčasnej dobe z dôvodu finančnej krízy, ďalejpotom zložitý a nesmierne zaťažujúci daňový systém,ťažká vymáhateľnosť práva a tiež príliš zložitý systémpodpory z fondu Európskej únie.

Deviata kapitola, ktorej autorkou je Ing. MichaelaH o r o v á , Ph.D., úspešná absolventka doktorandské-ho štúdia na Fakulte ekonomickej Západočeskejuniverzity v Plzni pod vedením riešiteľa projektu, ana-lyzuje problematiku tak významnú, akou je otázkainvestičného rozhodovania a dlhodobého financovaniamalých a stredných podnikov. Opiera sa o dva dotaz-níkové prieskumy, ktoré boli vykonané na pracoviskuriešiteľa. Vysoká návratnosť dotazníkov spôsobenápredovšetkým už dlhodobejšou spoluprácou s respon-dentmi zaručuje relatívnu vierohodnosť získaných úda-jov a z nich plynúcich záverov. Výskum je o to cennejší,že investičné rozhodovanie a dlhodobé financovanie

podniku je právom považované za kľúčový dlhodobýrozhodovací proces, majúci kľúčový význam rastualebo poklesu tržnej hodnoty podniku, ako základ-ného finančného cieľa podnikania.

Desiata kapitola pojednáva o problematike finan-covania malých a stredných podnikov v Slovenskejrepublike, pričom autorka, doc. Mgr. Ing. RenátaJ e ž k o v á , PhD. sa snaží o komplexnú analýzu tejtoproblematiky, a umožňuje tak porovnanie teoretickýchpredpokladov i praktických podmienok financovaniaslovenských a českých podnikov. Zaujímavá je najmäanalýza podpory malých a stredných podnikov z ve-rejných prostriedkov na Slovensku.

Jedenásta kapitola, ktorej autorom je sám riešiteľ,nadväzuje na predchádzajúcu kapitolu a analyzujezákladné princípy a problémy hodnotenia ekonomic-kej efektívnosti investičných projektov v podmienkachEurópskej únie. Znalosť tejto problematiky je pre maléa stredné podniky celkom nevyhnutná, najmä vtedy,pokiaľ chce získať pre financovanie svojho rozvojaprostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie.Za zmienku stojí najmä fakt, že pri projektoch finan-covaných z verejných zdrojov je nevyhnutné, aby okrepriamych finančných tokov boli analyzované tiežtzv. toky ekonomické, ktoré ukazujú na makroekono-mické prínosy respektíve socioekonomické nákladyinvestičných projektov.

Dvanásta kapitola, ktorej autormi sú odborníciz Ekonomickej univerzity v Bratislave, Katedry pod-nikových financií, na čele s dlhoročným vedúcim tejtokatedry a najvýznamnejším odborníkom na oblasťfinancií podnikov na Slovensku, prof. Ing. JozefomK r á l o v i č o m , CSc., mapuje situáciu v oblasti fi-nancovania malých a stredných podnikov na Sloven-sku. Porovnanie s českými pomermi umožní hlbšieanalyzovať podmienky pre financovanie malýcha stredných podnikov v trhových podmienkach Európ-skej únie. Veľmi dôležitým záverom je fakt, že naSlovensku dochádza k významnej poddimenzovanostivo financovaní malých a stredných podnikov z dôvodupredovšetkým vysokej rizikovosti pre prípadnýchinvestorov.

Posledná trinásta kapitola je kapitolou kľúčovou,ktorá zhŕňa základné závery z riešeného projektu,pričom využíva teoretických i praktických poznatkovz predchádzajúcich kapitol. Vyúsťuje taktiež do zá-kladného odporúčania, ktorým by sa malé a strednépodniky mali riadiť, aby významným spôsobomzefektívnili svoje hospodárenie a zvýšili svoju kon-kurencieschopnosť v rámci náročného trhu Európskejúnie.

Túto vedeckú monografiu je možné odporučiť od-borníkom z danej oblasti, ale samozrejme i študentomekonomických fakúlt a tiež pracovníkom municipalíttak v Slovenskej, ako i v Českej republike.

doc. JUDr. Alena PAULIČKOVÁ, [email protected]

100

Recenze

Monografie „Podoby regionálneho a miestnehorozvoja“ je dílem autorů působících na katedře re-gionálních věd a managementu Ekonomické fakultyTechnické univerzity v Košicích.

Jedná se o vědeckou monografii, která seznamujes nejnovějšími poznatky z oblasti místního a regionál-ního rozvoje. Čerpá nejenom z velkého množství pře-vážně zahraničních zdrojů, ale také z vlastních vý-zkumů, realizovaných v posledních letech.

První kapitola se zabývá regionem a jeho systé-movým pojetím. Dává jej do souvislosti s regionálnípolitikou a regionálním plánováním.

Druhá kapitola je věnována místnímu ekonomic-kému rozvoji, přičemž nabízí jak teoretické, takpraktické pohledy na vytváření strategií v místním a re-gionálním rozvoji. Zvláštní pozornost přitom věnujeroli malých a středních podniků v místním a regio-nálním rozvoji, a také specifickým slovenským pod-mínkám místního a regionálního rozvoje.

Třetí kapitola se zabývá aktéry místního a regionál-ního rozvoje, resp. politiky místního a regionálníhorozvoje.

Čtvrtá kapitola se zaměřuje na indikátory trvaleudržitelného rozvoje. A to jak na úlohu, účel a funkcijednotlivých indikátorů, tak na vytváření analytickýcha hodnoticích modelů.

Pátá kapitola podává přehled o regionálníchdisparitách a jejich měření. Důraz klade na otázku chu-doby. Zabývá se nejenom jejím definováním, ale takémožnostmi měření. Zvláštní důraz autoři kladou naregionální profil chudoby na Slovensku a podávajísouhrnné hodnocení úrovně chudoby v regionech Slo-venské republiky.

Šestá kapitola se zabývá lidským a sociálnímkapitálech v regionálním rozvoji. Jsou vymezenypojmy lidský kapitál, učící se regiony, sociální kapitála jejich role ve znalostní ekonomice.

Sedmá, poslední obsáhlá kapitola se věnuje prak-tickým možnostem hodnocení strukturálních fondů naekonomickou výkonnost regionů. Nabízí celou řaduekonometrických modelů, které je možné uplatnitv praxi.

Jedná se o monografii, která na knižním trhu chy-běla. Bude jistě vhodným zdrojem informací a poznat-ků jak pro vědecké pracovníky a studenty, tak i provšechny ostatní, kteří se zabývají problematikoumístního a regionálního rozvoje. Jedná se o čtivýa systematický výklad důležitých aspektů a souvislostímístního a regionálního rozvoje.

RNDr. Jiří JEŽEK, [email protected]

101

Recenze

Oto HUDEC - Nataša URBANČÍKOVÁ - Peter DŽUPKA - Miriam ŠEBOVÁ- Daniel KLIMOVSKÝ - Ladislav SUHÁNYI - Tomáš ŽELINSKÝ: Podobyregionálneho a miestneho rozvoja. Košice: Technická univerzita v Košiciach,2009, 344 s., ISBN 978-80-553-0117-4.Oto Hudec - Nataša Urbančíková - Peter Džupka - Miriam Šebová - Daniel Klimovský - Ladislav Suhányi -Tomáš Želinský: Forms of Regional and Local Development

Stanislav KONEČNÝ - Bruno KONEČNÝ: Otvorená komunálna politika- teória a prax. Bratislava: Mayor, 2009, 291 s., ISBN 978-80-969133-3-6.Stanislav Konečný: Open Municipal Policy: Theory and Practice

Len pred nedávnom sa mi dostala do rúk zaují-mavá publikácia od skúseného autora, doc. PhDr.Ing. Stanislava K o n e č n é h o , PhD., ktorú napísalspolu s Mgr. et Mgr. Brunom K o n e č n ý m , s názvom„Otvorená komunálna politika - teória a prax“. Ideo publikáciu nielen zaujímavú a poučnú, ale aj veľmipotrebnú.

Obnovenie samosprávneho charakteru verejnejsprávy na úrovni obcí a miest u nás naštartovalo pro-ces, v ktorom sa rozhodovanie o správe mnohých vecíverejných reálne dostalo do bezprostrednej blízkostikaždého občana, na miestnu úroveň.

Spolu s politickou dimenziou, voľbou starostova primátorov, poslancov obecných, miestnych a mest-ských zastupiteľstiev, prišlo aj rozhodovanie o otázkachekonomických, priestorových, sociálnych a ďalších,

ktoré sú veľmi často vzájomne prepojené. A ak to cezzastupiteľstvo nejde, občania majú k dispozícii petíciea miestne referendum, môžu sa zorganizovať doobčianskeho združenia alebo dokonca do miestnejpolitickej strany a presadiť svoje záujmy. Samozrejme,inak bude celý tento proces vyzerať v malej dedinkes pár desiatkami obyvateľov, ktorí sa dobre osobnepoznajú a denne sa stretávajú, a inak v meste s de-siatkami či dokonca tisícmi obyvateľov.

Takto sa aj u nás sformovali základy komunálnejpolitiky, ktorá už nie je iba vykonávateľom rozhod-nutí „zhora“, ale skutočným prejavom samosprávnostipri presadzovaní záujmov spoločne sídliacich ľudí.

Naša miestna samospráva a naša komunálna poli-tika už síce nahromadili mnoho vlastných skúseností,ale neustále sa nechávajú celkom prirodzene inšpirovať

aj dobrými skúsenosťami z praxe komunálnej poli-tiky v iných krajinách. Dobrým zdrojom takýchtoinšpirácií sa stala Európska charta miestnej samosprá-vy, ktorú prijala v roku 1985 Rada Európy. Slovenskárepublika pristúpila k tomuto dokumentu až v roku2000, ale naďalej je aj pre nás zdrojom inšpiráciípri zdokonaľovaní nášho prístupu k riešeniu komu-nálnych otázok.

Ktorá veda, alebo ktoré vedy by mali profilovaťvýchodiská teórie komunálnej politiky? Autori pou-kazujú na skutočnosť, že v našej realite sa k jej témamvyjadrujú najčastejšie ekonómovia, právnici, socio-lógovia, ale aj filozofi, geografi, urbanisti, etnografi.Fínsky autor A. V. A n t t i r o i k o (1996) vytýčil päťhlavných a vzájomne previazaných pravidiel preformovanie všeobecnej komunálnej teórie:• miestna samospráva musí byť študovaná vo svojom

kontexte, s prihliadnutím na všetky relevantnévzťahy, ktoré majú vplyv na formovanie a fungo-vanie miestnej samosprávy a život lokálneho spo-ločenstva;

• analýza by mala prekonávať rámce pozorovaniaa popisovania bežného života a mala by byť poku-som o usporiadanie javov do určitého systému;

• analýza by mala mať vedecký charakter v tomzmysle, v akom má veda umožňovať lepšie po-chopenie každodenného života;

• analýza by mala byť obohatením toho, čo prinášakaždodenný bežný život, čiže teória a prax musiavzájomne čo najtesnejšie súvisieť;

• skúmanie by malo viesť k tomu, aby každý zásahdo každodenného života, bol zo stránky svojejformy i obsahu zdôvodnený teóriou.

Autori svoje dielo členia do piatich častí, kde prváčasť má názov „Namiesto úvodu: Tri (terminologické)poznámky“. V tejto časti sa snažia jednoznačnejšievymedziť pojmy:• commüne a commünio;• komunálny - komunitný - municipálny - miestny -

lokálny;• verejná politika - komunálna politika.

Druhá časť „Kontexty komunálnej politiky“ pou-kazuje na komunálnu politiku, ktorá je výsledkomprejavujúcich sa záujmov spoločne sídliaceho spolo-čenstva sformovaného historicky a existujúceho vovzájomných vzťahoch s celou štruktúrou nositeľovverejnej moci. Všeobecne pritom platí, že čím je štátz hľadiska štruktúry záujmov na svojom území ho-mogénnejší politicky, ekonomicky, sociálne, kultúrne,atď., tým významnejšiu rolu zohráva politika štátu -a čím sú (alebo boli - v čase formovania sa danéhoštátu) väčšie rozdiely v týchto a ďalších parametroch,tým väčší význam zohráva v danom štáte regionálna,ale aj komunálna politika, vyjadrujúca iné akoceloštátne záujmy.

V tretej časti „Teoretické východiská komunál-nej politiky“ autori konštatujú, že čisto teoretickýchprístupov k problematike komunálnej politiky je po-

merne málo. V dostupnej literatúre pritom výraznedominujú analýzy alebo len popisy či súpisy empiric-kých faktov o fungovaní miest a obcí, často bez vy-jasnenej metodológie. Príkladom sú rôzne klasifikácieinštitúcií verejnej správy, líšiace sa najčastejšie podľaprofesijnej orientácie autora a jeho prikloneniu sak právnym vedám, ekonomickým vedám a pod. Autorsa bližšie dotýka uvedenej problematiky v rámci:• filozofických východísk;• právnych východísk;• sociologických východísk;• ekonomických a politologických východísk.

Vo štvrtej časti s názvom „Obsah komunálnejpolitiky - tri identity“ autori definujú obec v trochzákladných dimenziách - priestorovej, ekonomickeja sociálnej, ktorá môže byť tou jedinečnou a neza-meniteľnou entitou len vtedy, keď bude nezameniteľ-nou aj priestorovo, ekonomicky a sociálne. Budovanietýchto troch dimenzií obce je základným obsahomkomunálnej politiky. Každá obec je nezameniteľnoupriestorovo-ekonomicko-sociálnou entitou, ktorej kaž-dá dimenzia aj ich synergická celosť reprezentujúosobitnú hodnotu, ktorej rozvoj dáva zmysel komu-nálnej politike.

V piatej časti s názvom „Komunálna správa“základná sídelná štruktúra v Európe, reprezentovanáobcami, je predovšetkým výsledkom vývoja v obdobífeudalizmu, keď základným výrobným faktorombola pôda a základným výrobným odvetvím bolo poľ-nohospodárstvo. Transformácia pôvodného rodu doranofeudálnej občiny, definitívny prechod na usadlýspôsob života so stále narastajúcim podielom roľ-níctva oproti pastierstvu pri zabezpečovaní obživy, akoi nárast počtu obyvateľstva viedli k dominantnémumodelu spoločného sídlenia stále početnejších komunít.

Aj dnes na jednej strane existujú v Európe krajiny,v ktorých je sídelná sieť tvorená prevažnou, alebo aspoňvýznamnou mierou malými obcami: viac ako 50%podiel obcí s počtom menej ako 1000 obyvateľov majúnapríklad Francúzsko, Španielsko, Grécko. Osobitnetreba túto skutočnosť brať do úvahy, ak sú v tejtoštruktúre zastúpené aj obce s počtom obyvateľovmenším ako 100 či dokonca ešte menej, pretože také-to obce majú spravidla zase veľmi limitované ekono-mické zdroje.

Na druhej strane sú v Európe krajiny, v ktorých sarôznymi procesmi (napr. tzv. amalgamáciou) sfor-movala sieť sídiel, ktoré majú spravidla niekoľko tisícobyvateľov - osobitnú pozornosť tu zase treba venovaťsituácii v krajinách, v ktorých veľkosť obcí spravidladosahuje desaťtisícové počty (napr. Švédsko), čo nie-kedy súvisí s veľmi riedkym osídlením na veľkomúzemí. Tu sa stáva limitujúcim faktorom zase nízkafrekvencia osobných sociálnych kontaktov, ktoré súprirodzenou podmienkou vytvárania sociálnych sietía spoločných záujmov.

Záverom autori konštatujú, že aj naša verejnáspráva na miestnej úrovni sa teda má ešte v čom zdo-

102

Recenze

103

konaľovať, hľadať nové odpovede, nové riešenia. To,že štát prenáša na mestá a obce stále ďalšie a ďalšieúlohy, má svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky.I preto sa zvyšuje úloha komunálnej politiky a úmer-ne tomu musí narastať aj význam výučby takéhotopredmetu v rámci prípravy odborníkov pre verejnúsprávu.

Predmet Komunálna politika sa stáva štandard-ným vo výučbe na školách ekonomického i spolo-čenskovedného zamerania i na ďalších univerzitácha vysokých školách buď samostatne (najčastejšie v kon-texte politologických štúdií), alebo v rámci ekono-mického prípadne i technického štúdia (komunálnaekonomika a komunálna politika, municipálna ekono-mika, priestorové plánovanie), v rámci sociálnej geo-grafie, environmentálnej sociológie alebo humánnejgeografie (geografia obyvateľstva a sídiel) a pod.Pritom už skutočnosť, že komunálna politika vyvo-láva záujem sociológov, ekonómov a geografov námmôže signalizovať, že ju vieme identifikovať v trochzákladných dimenziách a to v dimenzii sociálnej, v di-menzii ekonomickej a v dimenzii priestorovej. Užtáto skutočnosť naznačuje značne interdisciplinárnycharakter teoretických východísk komunálnej poli-tiky, ktorému zodpovedá aj často veľmi komplexnýcharakter riešení, ktoré sú prijímané v jej praxi.

Cieľom tejto monografie je práve zaplniť totobiele miesto, či dokonca celý rad bielych miest. Od-borníkom z teórie by mohla priniesť rozšírenie pohľaduna problematiku, ktorej sa venujú, aj za horizont icha motivovať ich k pohľadom na menej časté prístupy

k skúmanej problematike. Politických filozofov k to-mu, aby nevnímali postavenie obce len cez prizmuliberálne videného slobodného občana, ale aby obja-vovali a znovuobjavovali zorné uhly konzervatívnejfilozofie, ale i filozofického korporativizmu a komuni-tarizmu, právnikov k tomu, aby nevnímali miestnusamosprávu len pohľadom pozitívneho práva, ale ajpráva prirodzeného, ekonómov zasa k tomu, aby ajmimo hraníc neoklasickej a neokeynesiánskej ekonó-mie objavovali inšpiratívnosť zdrojov neštandardnýchekonomických teórií, aby vnímali komunitu aj cezsociálne siete, ktoré v nej generujú sociálny kapitál atď.

Otvorená spoločnosť s aktívnym občanom potre-buje aj otvorenú verejnú správu a v jej rámci aj otvo-renú komunálnu politiku. Komunálnu politiku užnemožno chápať len ako činnosť inštitucionalizova-ných orgánov miestnej samosprávy, ale ako aktivitucelej komunity, celého sídelného spoločenstva - a nie-len ako aktívnych jednotlivcov, ale aj všetkých sku-pín, spoluvytvárajúcich toto spoločenstvo. Autori sadomnievajú, že prax komunálnej politiky už dozrelaaj k potrebe formovania vlastnej teórie, celý rad teo-retických otázok čaká na svoje riešenie.

Práca má charakter veľmi precízne, logicky uspo-riadaného syntetizujúceho materiálu, v ktorom autoriprezentujú kľúčové poznatky, relevantné pre každého,kto sa v akomkoľvek kontexte zaujíma o problematikukomunálnej politiky a komunálneho spravovania.

doc. JUDr. Alena PAULIČKOVÁ, [email protected]

Jan SUCHÁČEK: Na cestě k nové identitě. Ostrava, Katovice a Košice po roce1989. Ostrava: Vysoká škola báňská - Technická univerzita v Ostravě, 2010,130 s., ISBN 978-80-248-2212-9.Jan Sucháček: On Way to New Identity. Ostrava, Katovice and Košice After Year 1989

Autorem recenzované monografie „Na cestě k no-vé identitě. Ostrava, Katovice a Košice po roce 1989“je doc. Ing. Jan S u c h á č e k , Ph.D., působící nakatedře regionální a environmentální ekonomiky Eko-nomické fakulty Vysoké školy báňské - Technickéuniverzity v Ostravě.

Jedná se o vědeckou práci, která shrnuje autorovydlouhodobé výzkumy ekonomické, sociální a územnítransformace tří měst: Ostrava (Česká republika),Katovice (Polská republika) a Košice (Slovenskárepublika).

První kapitola se zabývá vznikem a vývojemprůmyslových území, neboť právě průmysl byl hlav-ním rozvojovým faktorem v uplynulých téměř dvou-stech letech ve třech městech.

Druhá kapitola se zabývá širšími souvislostmirestrukturalizace tradičních průmyslových regionů vestřední Evropě po r. 1989, které představují významný

kontext pro analýzu ekonomické a sociální transfor-mace zmíněných měst.

Třetí kapitola se zabývá vývojem teoretickýchpřístupů k městskému a regionálnímu rozvoji s důrazemna transformaci starých průmyslových měst a regionů.Autor nabízí vlastní interpretaci této transformace(viz grafické schéma na s. 34).

Čtvrtá kapitola podává chronologicko-geografickýnástin vývoje Košic, Ostravy a Katovic od středověkuaž do dnešní doby.

Pátá kapitola pak analyzuje národní (celostátní)a lokální a regionální kontext ekonomické a sociálnírestrukturalizace Ostravy, Katovic a Košic.

V šesté kapitole se autor věnuje funkčním aspek-tům této transformace. Analyzuje vývoj tradičnícha nových (rozvojových) aktivit v těchto městech poroce 1989. Významnou pozornost věnuje komuni-kačnímu rozměru restrukturalizace. A to nejenom roz-

Recenze

voji dopravních sítí, ale především otázce změny imagetěchto měst.

Sedmá kapitola se zabývá společensko-ekonomic-kým projevům restrukturalizace daných měst. Všímási ekonomických a sociálních změn (vývoj strukturyobyvatelstva, ekonomické struktury apod.).

Velmi zajímavou součástí monografie je doda-tek 1, kde autor uvádí několik poznámek k fyzickémuvzhledu města Ostravy v uplynulých dvaceti letech,přičemž nabízí celou řadu zajímavých fotografií a snažíse navrhnout opatření k jeho změně.

Závěrem dochází k poznání, že ekonomická a so-ciální restrukturalizace v polistopadovém období pro-

Recenze

104

bíhala v jednotlivých městech odlišným způsobem,který autor dává do souvislosti především s odlišnýminstitucionálním prostředím všech tří měst, a to jak namístní a regionální, tak národní úrovni. Všechna třiměsta podle autora úspěšně vykročila na cestu k nové,postindustriální identitě. Jak dlouho bude tato cestatrvat a jak bude úspěšná, bude závislé na mnohafaktorech, především na aktivním přístupu jejichobyvatel a místních samospráv (s. 96).

RNDr. Jiří JEŽEK, [email protected]

Vysoká škola v Sládkovičove uspořádala ve dnech5.-6. listopadu 2009 2. ročník mezinárodní vědeckékonference „Přeshraniční a nadregionální spolu-práce Trnavska“ s podtitulem „Ekonomické, sociální,technologické, právní, politické a územní výzvy roz-voje Trnavska v rámci Slovenska a podunajskéhoprostoru.

Záštitu nad konferencí převzali tehdejší předsedavlády Slovenské republiky doc. JUDr. Róbert F i c o ,CSc. a předseda Trnavského samosprávného krajeing. Tibor M i k u š .

Mezinárodní vědecké konference ze zúčastnilovíce než 40 účastníků, a to jak vědeckých pracovníkůa vysokoškolských pracovníků (nejenom ze Slovenskérepubliky, ale také z České republiky, Maďarské re-publiky a Polské republiky), tak představitelů z oblastipolitiky a veřejné správy. Největší diskusi vyvolalyproblémy s čerpáním strukturálních fondů ve středo-evropských zemích.

Jednání této konference se neslo na vysoké odbor-né a vědecké úrovni. Odkrylo celou řadu problémů,

jejich řešení i možností přeshraniční spolupráce. Orga-nizátorům se podařilo, tak jako v předcházejícím roce,vytvořit otevřené a interakční prostředí, v němž pro-bíhala živá diskuse k jednotlivým přednesenýmpříspěvkům, reflektujícím složitosti místního, regionál-ního, národního a přeshraničního rozvoje.

Sborník konferenčních příspěvků obsahuje 35příspěvků. Poskytuje odborné veřejnosti cenné infor-mace a poznatky.

Věříme, že se pořádání této mezinárodní vědeckékonference stalo tradicí, která bude v budoucnostipokračovat. Pozvánku na další ročník této konferencenaleznete na internetových stránkách Vysoké školyv Sládkovičove (www.vssladkovicovo.sk).

RNDr. Jiří JEŽEK, Ph.D.Katedra ekonomiky, manažmentu a projektovania

Vysoká škola v SládkovičoveFučíkova 269, 925 21 Sládkovičovo

Slovak [email protected]

105

5 VARIA

MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ KONFERENCE „CEZHRANIČNÁA NADREGIONÁLNA SPOLUPRÁCA TRNAVSKA“

International Scholarly Conference ,Cross-border and SupraregionalCooperation of Trnava Region’


K VYTVÁŘENÍ IMAGE MĚSTTo City Image Creation

Koncem roku 2010 vyjde v nakladatelství C. H.Beck publikace „Městský marketing. Teorie pro praxi“(autoři: Jiří J e ž e k a Renáta J e ž k o v á ). Z této mono-grafie vybíráme dvě krátké případové studie, kteréukazují, jak mohou města využívat věhlasu a slávyosobností, které se v nich narodili nebo s nimi spojilisvůj život a dílo, při vytváření pozitivního image.

Publikace vychází v rámci řešení projektů „Konku-renceschopnost malých měst“ (Západočeská univerzitav Plzni) a „Marketing jako nástroj rozvoje a řízeníměst“ (Vysoká škola v Sládkovičově).

Barcelona (Španělsko, Katalánsko) patří k měs-tům, které se již několik desetiletí snaží o vytvářeníjedinečné identity a o získání jedinečné konkurenčnívýhody. Vydala se cestou spojení s významnou osob-ností v naději, že se na město přenesou její výjimečnévlastnosti, a Barcelona se tak pozvedne na vyšší úroveň(přenesením jedinečných vlastností významné osob-nosti, jejíž život a dílo je nerozlučně spjato s městem,

získá i ona jedinečný charakter). Jedná se o příkladuplatnění tzv. strategie přenosu vybraných prvků imageosoby na město. Tento tzv. „G a u d í h o manévr“ za-hájila Barcelona ve druhé polovině 80. let 20. století,kdy se začala cíleně identifikovat s G a u d í m a jehosvéráznou a snadno rozpoznatelnou architekturoua designem. Jednalo se o riskantní manévr. Nejenomproto, že G a u d í nebyl v té době příliš známým uměl-cem, v důsledku dlouhé izolace Španělska v obdobíF r a n k o v a režimu. Uvedená strategie byla natolikúspěšná, že si dnes Barcelonu bez G a u d í h o aniG a u d í h o bez Barcelony téměř nedokážeme před-stavit. Některá G a u d í h o díla byla v r. 1984, dalšív r. 2005 prohlášena za světové kulturní dědictvíUNESCO. Je samozřejmé, že výrazný úspěch města- Barcelona se stala významným evropských středis-kem umění, cestovního ruchu a investic - nebyl způ-soben „pouze“ vytvořením a komunikací značky města.Marketing města, resp. marketingová komunikace

města, byla pouze jednou částí velkolepé revitalizaceměsta, která zahrnovala jak fyzickou, tak ekonomickoua sociální restrukturalizaci, která vyvrcholila v r. 1992pořádáním letních olympijských her. Dosažení tohotoúspěchu nebylo jednoduché ani přímočaré. G a u d ítotiž nebyl pouze moderním, kreativním a výstřednímumělcem, ale také bigotním katolíkem a katalánskýmnacionalistou. Naštěstí zmíněné negativní vlastnostineubraly na hodnotě značky města. Ačkoliv se většinashoduje v tom, že se jednalo o značně riskantní zále-žitost, tak se každopádně ekonomicky vyplatila. Vý-znamnou roli sehrálo také vhodné načasování. Barce-lona nebyla ani prvním, ani posledním městem, kterýtuto strategii použil. Rozhodně ale můžeme říci, žejejí úspěch inspiroval řadu měst a strategie přenosuimage významné osoby na město dosáhla téměř uni-verzálního použití v domnění, že je to tak jednoduchéa snadné.

Rotterdam (Nizozemí). Jeho osobitost a image jespojena s přístavem, loděnicemi a s průmyslovýmrozvojem (největší přístav na světě). Pro mnohé jedělnickým městem, což dokládá poválečná funkcio-nalistická výstavba. V 90. letech 20. století se městorozhodlo změnit tento negativní image. Město se chcedo budoucnosti prezentovat jako postmoderní městos významným kulturním dědictvím a s vysokou kva-litou životního prostředí. Tato snaha ještě zesílilapoté, co město začalo být spojováno s xenofóbní na-cionalistickou stranou pracujících. Jednou z možností,jak změnit image města se ukázalo přenesení imagevybrané osobnosti na město. Vybrán byl DesideriusE r a s m u s , známý holandský humanistický myslitel16. století, známý jako E r a s m u s R o t t e r d a m s k ý .

Město se začalo propagovat jako „Erasmovo město“.S touto snahou je ovšem spojena řada problémů: místníobyvatelé se s touto osobností zcela neidentifikují.E r a s m u s se v Rotterdamu pouze narodil, ale jinakpobýval spíše v zahraničí. Většinu svých prací napsalv Cambridge, Benátkách, Freiburgu in Breisgau a Pa-říži, takže ani jeho život ani dílo nemá bezprostředníspojení s Rotterdamem. Mnozí obyvatelé města nemajíani tušení o jeho životě a díle. Spojují ho spíše s místníuniverzitou a s mostem (postaveným v r. 1996), nežs jeho filosofickými úvahami. Uvedenou neznalostnebo milnou představu je samozřejmě možné uvést napravou míru komunikační kampaní, a to jak ve městě,tak mimo něj. Problémem ovšem je, jak jednodušea srozumitelně představit veřejnosti jeho filosofii? Jakzprostředkovat dnešní veřejnosti humanismus 16. sto-letí? Obtížnost komunikace takového obsahu doka-zuje, proč se symbolem města nakonec stal čtyřhrannýčerný baret jako oblíbený suvenýr. Nezodpovězenouotázkou zůstává, jakým způsobem lze město, kteréchce být moderním přístavem, významným adminis-trativním centrem a střediskem experimentální archi-tektury a městského designu, spojit s životem a dílemfilosofa, který žil v 16. století?

RNDr. Jiří JEŽEK, Ph.D.doc. Mgr. Ing. Renáta JEŽKOVÁ, PhD.

Katedra ekonomiky, manažmentu a projektovaniaVysoká škola v Sládkovičove

Fučíkova 269, 925 21 SládkovičovoSlovak Republic

[email protected]@vssladkovicovo.sk

106

Varia

SEZNAM RECENZENTŮ VĚDECKÝCH ČLÁNKŮDO AUSPICIA Č. 2/2010 A PRŮBĚH RECENZNÍHO ŘÍZENÍ

Jednotliví oponenti (14) recenzovali 1–3 články ze sekcí 1.–3. tohoto čísla. Redakce od nich obdržela na každýpříspěvek 2 posudky, celkem 30 posudků.

JUDr. Marie Emilie GROSSOVÁ, Ph.D. (Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů, o.p.s.,Praha, ČR)

PaedDr. Eva HENČEKOVÁ, PhD. (Trnavská univerzita, Trnava, SR)RNDr. Jiří JEŽEK, Ph.D. (Vysoká škola v Sládkovičove, SR)doc. Mgr. Ing. Renáta JEŽKOVÁ, PhD. (Vysoká škola v Sládkovičove, SR)doc. PhDr. Martin KLUS, PhD. (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, SR)doc. Ing. Peter KNAPÍK, PhD. (Ekonomická univerzita, Bratislava, SR)Ing. Michal KOŠŤÁL, h.prof. (Vysoká škola v Sládkovičove, SR)prof. Dr. Stanislav MRÁZ, CSc. (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, SR)doc. JUDr. Alena PAULIČKOVÁ, Ph.D. h.prof. (Vysoká škola v Sládkovičove, SR)Dr.h.c. prof. Ing. Karol POLÁK, DrSc. (Vysoká škola v Sládkovičove, SR)Dr.h.c. prof. PhDr. Jaroslav STRAKA, DrSc. (Vysoká škola v Sládkovičove, SR)doc. Ing. Jan SUCHÁČEK, Ph.D. (Vysoká škola báňská - TU, Ostrava, ČR)prof. JUDr. Vojtech TKÁČ, CSc. (Vysoká škola v Sládkovičove, SR)Ing. Elena TRENČIANSKA, CSc. (HSSR, Švajčiarsko-slovenská obchodná komora,

Bratislava, SR)

CELKOVÝ POČET OBDRŽENÝCH VĚDECKÝCH ČLÁNKŮ: 16CELKOVÝ POČET RECENZOVANÝCH VĚDECKÝCH ČLÁNKŮ: 16CELKOVÝ POČET OSLOVENÝCH RECENZENTŮ: 18

- z toho vypracovali posudek / posudky: 14

- recenzenti odkud (2 státy, 6 měst, 7 pracovišť):ČR (2; 14 %) - Praha (VŠMVV - 1), Ostrava (TU - 1);Slovensko (12; 86 %) - Trnava (TU - 1), Bratislava (EUBA - 1; HSSR - 1), Sládkovičovo (VŠS - 7),

Banská Bystrica (UMB - 2);- z nich s titulem prof. nebo doc.: 72 %

- z toho se omluvili (z důvodu zaneprázdnění, nemoci, jiné odbornosti): 2- z toho na oslovení nereagovali: 2

CELKOVÝ POČET OBDRŽENÝCH RECENZNÍCH POSUDKŮ: 32Z toho recenzenti doporučili: Sekce 1. Sekce 2. Sekce 3. CELKEM- přijmout beze změn: 6 2 4 12 (37,5 %)- přijmout po malé úpravě: 2 4 4 10 (31,25 %)- přijmout po velké úpravě: 4 2 2 8 (25 %)- odmítnout: 2 0 0 2 (6,25 %)CELKEM 14 8 10 32 (100 %)

CELKOVÝ POČET PŘÍSPĚVKŮ ZAŘAZENÝCH DO Č. 2/2010: 6 (sekce 1.); 4 (sekce 2.); 5 (sekce 3.);4 (sekce 4.); 2 (sekce 5.): 21

DO SAZBY ČÍSLO 2/2010 PŘEDÁNO PO PRVNÍCH KOREKTURÁCH: 3. 8. 2010 (poté ještě jedny korektury)

107

CHARAKTERISTIKA ČASOPISU A POKYNY AUTORŮM1 CHARAKTERISTIKA ČASOPISUČasopis Auspicia je nezávislým recenzovaným neimpaktovaným časopisem pro otázky společenských věd.Je založen na 5 základních principech:• řádné a přísné recenzní řízení;• mezinárodnost;• otevřenost;• výběrovost;• kontinuální zvyšování kvality.Je zaměřený zejména na oblast řízení, správy, administrativy (EU, státní správa a samospráva), sekundárně i nadalší společenskovědní otázky.Je vydáván sedmým rokem (od r. 2004) Vysokou školou evropských a regionálních studií (VŠERS) v ČeskýchBudějovicích, Filosofickým ústavem Akademie věd ČR a Jihočeskou pobočkou České společnosti pro politickévědy. Časopis založil prof. Dr. Josef Dolista, Ph.D., Th.D., druhý rektor VŠERS. Vychází dvakrát ročně. Je jižzavedeným a renomovaným časopisem. Od 1. 1. 2008 je jeho šéfredaktorem PhDr. Jan Gregor, Ph.D.V dosavadních 15 číslech bylo celkově otištěno cca 395 vědeckých a odborných článků a řada recenzí k otázkámfungování státní správy a samosprávy, EU, bezpečnosti apod. Všechna dosavadní čísla, redakční rada a dalšíinformace jsou k dispozici na webové adrese www.vsers.cz/manazereo.php.Uveřejňuje původní vědecké a odborné práce s danou problematikou. V tomto smyslu akceptuje pouze příspěvky,které nebyly dosud publikované a nejsou přijaty k publikování v jiném časopise, o čemž autor předloží prohlášení.Obsah časopisu je strukturován takto: nejprve příspěvky z oblasti veřejná správa, řízení, administrativa,vč. sféry evropské integrace a bezpečnosti, dále z oboru politologie a politické vědy. Tuto základní kostru do-plňují vybrané příspěvky z dalších humanitních oborů, jako např. jazykověda, historie, sociální politika apod.Čtvrtou částí časopisu jsou recenze a konečně poslední součástí je sekce varia, v níž se tisknou zprávy z konfe-rencí, vědeckých a odborných akcí, anotace, informativní texty, zmínky o jubileích vědeckých pracovníků apod.Články lze publikovat v šesti jazycích (češtině, slovenštině, angličtině, němčině, ruštině a polštině). U každéhopříspěvku musí být před jeho odesláním redakci dodržena jednotná struktura a úprava textu (vizte níže pokyny proautory). PŘI NERESPEKTOVÁNÍ REDAKČNÍCH POKYNŮ K ÚPRAVĚ PŘÍSPĚVKŮ SE PŘÍSPĚVKYAUTORŮM VRACÍ K DOPLNĚNÍ A ÚPRAVÁM. První i druhé korektury všech příspěvků provádí pracovníciredakce, přičemž autoři i recenzenti mají příležitost se k nim vyjádřit (recenzenti navíc k zohlednění případnýchdoporučených úprav).Všechny zaslané příspěvky jsou podrobeny nezávislému, oboustranně anonymnímu, objektivnímu, tajnému,avšak současně pro možné ověření transparentnímu recenznímu řízení. Vždy dva externí oponenti dostávajík posouzení bezejmenný text a vyplní recenzní posudek. Oponenti tak neví, kdo je autorem textu (to se mohoudozvědět až po uveřejnění tohoto textu v časopisu, pokud onen text poznají) a oficiálně o tom nejsou nikdy infor-mováni. Stejně tak se autor nedozví, kdo zpracoval posudek na jeho článek. Vybraný recenzent je vždy nejenz jiného pracoviště, ale většinou i z jiného města (či ještě lépe - státu) než autor a sám v Auspicii zpravidla nepub-likuje. Recenzenti jsou odměňováni částkou 300,- Kč (ta se jim na konci roku zasílá na BÚ po podpisu dohodyo provedení práce), autoři článků autorským výtiskem s jejich článkem. Takto profesionálně zabezpečovanérecenzní řízení odpovídá všem parametrům kvalitních recenzovaných (ale i impaktovaných) časopisů.

2 POKYNY AUTORŮMPříspěvky lze redakci zasílat v průběhu celého roku. Data uzávěrek: 31. března pro 1. číslo a 30. září pro2. číslo.Rukopisy zasílejte na adresu:Vysoká škola evropských a regionálních studií, o.p.s., Žižkova 4, 370 01 České Budějovice,e-mail: [email protected], předmět: Auspicia, tel.: 00420 386 111 837.Za výdaje spojené s uveřejněním vědeckého příspěvku v sekcích 1.-3. hradí autor částku 600,- Kč, a to nejpozdějido uzávěrky příslušného čísla převodem na účet vydavatele (VŠERS) u Oberbank AG České Budějoviceč. 7000012206/8040, nebo v hotovosti na ekonomickém oddělení VŠERS. Variabilním symbolem je IČO autorovapracoviště. Do zprávy pro příjemce se uvede jméno autora / autorů.

108

STRUKTURA PŘÍSPĚVKUPředstavuje formální členění v souladu s konvencí pro vědecké sdělení. Autoři by se měli držet šablony,k tomuto účelu speciálně předpřipravené, a do ní psát svůj článek. Tato šablona je ke stažení nawww.vsers.cz/manazereo.php.Nadpis (název článku) v jazyce českém (slovenském, anglickém, německém, ruském či polském) a anglickém- stručný, výstižný, poskytující jasnou informaci o obsahu článku (do deseti slov). Použít velká písmena, začínatod levého okraje. Jako první se uvede název práce v českém (slovenském, německém, ruském) jazyce, pak názevpráce v jazyce anglickém.Jméno autora (autorů) článků se uvádí bez titulů, v pořadí – jméno, příjmení, např. Josef NOVÁK. Příjmení sev případě potřeby opatří indexem.Abstrakt v českém (slovenském) jazyce. Jasně se stanoví cíl a metody výzkumu, stručný popis pokusů, průzkumů,výsledky a závěry. Rozsah 100 až 200 slov, tj. cca 15-20 řádků (Word – Panel nástrojů – Nástroje – Počet slov).Neopakuje se název článku, neuvádí se všeobecně známá tvrzení.Klíčová slova v jazyce českém (slovenském) nemají přesáhnout 5 slov, řadí se od obecnějších ke konkrétnějším,navzájem se oddělují pomlčkou.Abstract nejprve v anglickém (německém, ruském) jazyce. Platí zde stejná pravidla jako pro abstrakt v českém(slovenském) jazyce.Key words - klíčová slova v angličtině (němčině, ruštině). Platí zde stejná pravidla jako pro klíčová slova v češ-tině (slovenštině).Úvod - obsahuje nejnutnější údaje k pochopení tématu, krátké zdůraznění, proč byla práce uskutečněna, velmistručně stav studované problematiky. Je možné uvést citace autorů vztahující se k práci, zejména z posledních let.Doporučuje se vyhnout rozsáhlým historickým přehledům.Materiál a metodika - umožňuje zopakování popsaných postupů. Podrobný popis metodiky se uvádí tehdy, je-lipůvodní, jinak postačuje citovat autora metody a uvést případné odchylky. Způsob získání podkladových dat sepopisuje stručně.Výsledky - zahrnují věcné, stručné vyjádření výsledků, zjištění, nálezů a pozorovaných jevů. Vedle tabulek sedoporučuje používat grafů. Graf nemá být kopií tabulky, má vyjadřovat nové skutečnosti. Tabulky mají shrnovatvýsledky statistického vyhodnocení (ne být přehledem jednotlivých měření). Popis výsledků má být věcný, obsa-hovat pouze faktické nálezy, nikoliv závěry a dedukce autora.Diskuse - vyhodnocuje zjištěné výsledky, konfrontuje je s literárními údaji, zaujímá stanoviska, diskutujeo možných nedostatcích. Srovnává je s dříve publikovanými údaji. Vyžaduje-li to charakter práce, je možné popisvýsledků a diskusi spojit do jedné stati „Výsledky a diskuse“. Pokud to autoři považují za účelné, může být dopříspěvku zařazen závěr.Závěr - zahrnuje základní informace o materiálu a metodice, stručně vystihuje nové a podstatné znaky. Je nekri-tickým informačním výběrem významného obsahu příspěvku, včetně statistických dat, nikoliv jen jeho pouhýmpopisem. Má být psaný celými větami (ne heslovitě) a nemá překročit 10 řádků.Podle uvážení autora je možné na tomto místě uvést poděkování spolupracovníkům.Použitá literatura a informační zdroje - se uvádí pouze ta, která byla skutečným podkladem pro napsánípříspěvku. Musí odpovídat současné platné normě.Uvádění jednotlivých titulů v seznamu literatury - abecedně podle příjmení (prvního) autora.

Uvedení publikace zahrnuje:1. velkými písmeny příjmení autora /čárka, mezera/ iniciála křestního jména /tečka, mezera/;2. levá závorka, rok vydání, pravá závorka /dvojtečka, mezera/;3. plný název kurzivou /tečka, mezera/;4. místo vydání /dvojtečka, mezera/;5. název vydavatele /tečka/.Příklad uvedení publikace (monografie, učebnice atd.):LATTIMORE, O. (1962): Inner Asian Frontiers of China. Boston: Beacon Press.

109

Uvedení článku z časopisu zahrnuje:1. velkými písmeny příjmení autora /čárka, mezera/ iniciála křestního jména /tečka, mezera/;2. levá závorka, rok vydání, pravá závorka /dvojtečka, mezera/;3. plný název článku /tečka, mezera/;4. název časopisu kurzivou nebo jeho obvyklá zkratka /čárka, mezera/;5. číslo ročníku /čárka, mezera/;6. číslo sešitu /tečka, mezera/ + pořadové číslo /čárka, mezera/;7. zkratka strany s tečkou („s.“ pro češtinu, „pp.“ pro angličtinu, „S.“ pro němčinu, „с.“ pro ruštinu apod.),

/mezera/;8. první a poslední strana citovaného článku (mezi nimi pomlčka, nikoli rozdělovník (spojovník), bez mezer

/tečka/).Příklad uvedení článku z časopisu:ŠTÍCHA, F. (1990): K syntakticko-sémantické konkurenci aktivních konstrukcí. Slovo a slovesnost, 42, č. 3,s. 183–192.

Uvedení článku ze sborníku zahrnuje:1. velkými písmeny příjmení autora /čárka, mezera/ iniciála křestního jména /tečka, mezera/;2. levá závorka, rok vydání, pravá závorka /dvojtečka, mezera/;3. plný název článku /tečka, mezera/;4. „In“ /dvojtečka, mezera/;5. editor/editoři sborníku + „(eds.)“ /čárka, mezera/;6. název sborníku kurzivou /tečka, mezera/;7. místo vydání /dvojtečka, mezera/;8. název vydavatele /čárka, mezera/.9. zkratka strany s tečkou („s.“ pro češtinu, „pp.“ pro angličtinu, „S.“ pro němčinu, „с.“ pro ruštinu apod.),

/mezera/;10. první a poslední strana citovaného článku (mezi nimi pomlčka, nikoli rozdělovník (spojovník), bez mezer

/tečka/).Příklad uvedení článku ze sborníku / kolektivní monografie:JANČÁK, P. (1997b): Mluva v severozápadočeském pohraničí. In: F. Daneš – J. Bachmannová – S. Čmejrková –M. Krčmová (eds.), Český jazyk na přelomu tisíciletí. Praha: Academia, s. 239–249.Uvedení článku nebo jiného příspěvku v elektronickém seriáluPříklady:VŠETEČKA, R. (2008): Český internet má rekord. Používá jej více než 6 milionů lidí. [online]. Praha: iDNES[cit. 25. 5. 2008]. Dostupný na: <http://technet.idnes.cz/cesky-internet-ma-rekord-pouziva-jej-vice-nez-6-milionu-lidi-p4l-/sw_internet.asp?c=A080226_105146_sw_internet_vse>.KUBROVÁ, R.: Nástroj online marketingu. Ikaros [online]. 1998, č. 6 [cit. 25. 5. 2008]. Dostupný na: <http://tech-net.idnes.cz.

Odkazy v textu na použitou literaturu a informační zdroje za textem, práce s uvozovkami - vždy uvádímeiniciálu křestního jména před příjmením; odkaz na literaturu za článkem se pak uvádí v textu článku v závorcekulaté (bezprostředně za příjmením citovaného autora), nebo i hranaté (jen číslo, které se shoduje s pořadovýmčíslem příslušné položky v seznamu literatury, řazené abecedně).Příklady:J. Novák (2008) zdůrazňuje, že… (u parafráze nemusí být uvedena strana)J. Novák (2008: 135) zdůrazňuje, že „u přesné citace musí být uvedena strana“.J. Novák (2008: 135) zdůrazňuje: „U přesné citace musí být uvedena strana.“„U přesné citace musí být uvedena strana“ (Novák 2008: 135).„U přesné citace,“ říká J. Novák (2008, 135), „musí být uvedena strana.“N. F. Alefirenko (Алефиренко 2005: 35) отмечает, что «...».…zejména program Erasmus Mundus [5].Address (kontaktní adresa za článkem) - se uvádí jako poslední údaj v příspěvku. Obsahuje v tomto závaznémpořadí:1. řádka: titul(y) + jméno + příjmení (+ titul(y));2. řádka: katedra / ústav3. řádka: fakulta

110

4. řádka: univerzita5. řádka: ulice + č.p., PSČ+ město (jde o přesnou adresu pracoviště (příp. bydliště))6. řádka: stát7. řádka: e-mailNapříklad:ADDRESS & ©prof. Ing. Jan NOVÁK, CSc.Ústav managementuProvozně ekonomická fakultaMendelova univerzitaZemědělská 1, 613 00 BrnoCzech [email protected]

Nadpis u recenze uvádějte takto (vše tučně, Times New Roman, velikost 14):1. křestní jméno autora /mezera/ velkými písmeny příjmení autora /dvojtečka, mezera/;2. plný název recenzované práce kurzivou /tečka, mezera/;3. místo vydání /dvojtečka, mezera/;4. název vydavatele /čárka, mezera/;5. rok vydání /čárka, mezera/;6. počet stran / čárka, mezera/;7. ISBN /tečka/.Příklad psaní nadpisu u recenzí:Patrik MITTER: Složená hybridní substantiva s prvním komponentem cizího původu v současné češtině.Ústí nad Labem: Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem, 2003, 190 s., ISBN 80-7044-554-8.Kontaktní údaje autora za recenzí se uvádějí stejně jako v případě autora článku.

Jak uvádět svůj článek, otištěný v Auspicii, v seznamech literatury?Příklad:NOVÁK, J. (2008): Současný vývoj českého hospodářství. Auspicia, 5, č. 1, s. 10–15.

TECHNICKÁ ÚPRAVA RUKOPISUZpůsob záznamu:Rozsah: max. 5 stranElektronická podoba: . txt, .doc, .rtf na e-mail redakce (viz výše)Způsob psaní textu:Velikost písma: 12 pt, řádkování 1,5, formát A4, okraje 2,5 cmNeoddělovat odstavce mezerami, pouze klávesou Enter.Nestránkovat.Mezititulky neoddělovat mezerami.Názvy kapitol a mezititulky psát minuskami /malými písmeny/.Jména pište v plném znění.Nadpisy či potřebu zvýraznění textu – nepodtrhávejte.

Fotografie, ilustrace, loga (v časopise otištěny černobíle):Fotografie a kresby předávejte:a) v originále, ostré a nepoškozené, očíslované na zadní straně tužkou. Obrázky převzaté z časopisů (výstřižky

apod.) nebudou přijímány;b) v elektronické podobě, skenované na rozlišení 300 DPI, uložené ve formátech . tif nebo.eps pod čísly, např.

foto-1.tif

Loga: předávejte ve vektorových formátech .ai, .eps, .cdr, .wmfNa fotografii musí být v textu odvolávka.

111

Tabulky (v časopise otištěny černobíle):Na tabulku musí být v textu odvolávka.

Závěrečné upozornění:Autor odpovídá za jazykovou a gramatickou správnost textu. Redakce podrobuje rukopisy recenzím dle vlastníhouvážení. Rukopisy, jejichž úprava nesplní uvedené požadavky nebo budou v rozporu s etickými zásadami propublikování, nebudou přijaty.

Sestavil Jan Gregor

112

CHARACTERISTICS OF THE JOURNALAND INSTRUCTIONS TO AUTHORS

1 CHARACTERISTICS OF THE JOURNALThe journal Auspicia is an independent, reviewed, non-impact journal dealing with social sciences.

It is based on the five following principles:• regular and strict review process;• internationality;• openness;• selectiveness;• continuous quality improvement.

It deals mainly with the management sphere and the administration (the EU, state administration and selfadministration); secondarily it concerns other social-science questions.It has been published since 2004 by the College of European and Regional Studies (VŠERS), the Institute ofPhilosophy (the Academy of Sciences of the Czech Republic) and the South Bohemian office of the CzechSociety for Political Science. The journal was founded by prof. Dr. Josef Dolista, Ph.D., Th.D., the second rectorof VŠERS. The journal is issued twice a year. It is a well-established and renowned journal. PhDr. Jan Gregor,Ph.D. has been its editor-in-chief since 1st January 2008.395 scientific and professional contributions and reviews have been published dealing with the function of stateadministration and self administration, the EU, safety etc. in 15 issues. All issues, the members of the editorialboard and further information are available at www.vsers.cz/manazereo.php.Original scholarly and professional papers are published in the journal. Therefore only contributions thathave not been published before and have not been accepted to be published in another journal can be submitted.All authors are requested to submit a proclamation confirming that.The content of the journal is structured as follows: first, there are contributions dealing with public administra-tion, management and administration including the sphere of European integration and safety, then there arecontributions dealing with political science. This basic structure is completed with selected contributions fromother humanities such as linguistics, history, social politics and so on. The fourth part of the journal is aimedat reviews and the fifth part is called miscellaneous where readers can find informative texts, reports from con-ferences and scientific or professional events there as well as annotations, notes on notable scholars’ jubilees etc.Articles can be published in six languages (Czech, Slovak, English, German, Russian and Polish). All articles mustbe structured and formatted in one way (see below instructions for authors). IF NOT RESPECTING EDITORIALINSTRUCTIONS, CONTRIBUTIONS ARE SENT BACK TO THEIR AUTHORS TO BE COMPLETED ANDFORMATTED. The first as well as the second corrections of all contributions are made by editorial staff. Authorsand reviewers have the opportunity to express their opinions to the corrections (reviewers can also see how theauthors took into account the recommended make-ups).All delivered contributions are remitted to independent, anonymous, objective, secret but at the same timetransparent review process. Two external opponents are given anonymous texts and fill in a review report. Thusthe peers reviewing the contribution will not know who the author of the submitted paper is (they can learn it onlyafter it is published in the journal) and they are never informed on that officially. In the same way, the authors neverlearn who reviewed their articles. Chosen reviewer comes always from another workplace and most of the time fromanother town, too (or from another country) and does not usually contribute to Auspicia. The reviewers are com-pensated with 300 CZK (which is sent to their bank accounts after signing the service contract at the end of the year).The authors of published contributions are rewarded with the author’s copies containing their articles. Such a pro-fessionally supported review process relates to all parameters of quality reviewed (and even impact) journals.

2 INSTRUCTIONS TO THE AUTHORSThe contributions can be sent to the editorial office all year round. Closing dates are as follows: 31st March forthe first issue and 30th September for the second issue.

113

Manuscripts please send to this address:College of European and Regional Studies, o.p.s., Žižkova 4, 370 01 České Budějovice, e-mail: [email protected],subject: Auspicia, tel.: 00420 386 116 837.

The authors of the papers (contributions) are to pay the amount 600 CZK for the expenses connected with thepublishing the scholarly contributions in sections 1-3. They are to do this by the closing of a certain volume eitherby means of the payment order transferred to the publisher’s bank account No. 7000012206/8040, Oberbank ČeskéBudějovice, or they can pay it by cash at the economic department of College of European and Regional Studies.Registration numbers of authors’ workplaces are variable symbols then. The information for payee involves thename of author / authors.

STRUCTURE OF CONTRIBUTIONSStructure and formating follow a formal structure according to the rules of scholarly works. The authors shouldfollow the template made especially to suit this and write their contributions into it. The template can be downloadedat http://www.vsers.cz/manazereo.php.Title (the title of the article) in Czech (Slovak, English, German, Russian, Polish) and English - a brief,concise phrasing giving the information on the content of the article (up to 10 words). It is necessary to usecapital letters and to start writing at the left margin. First, there is the title of the work in Czech (Slovak, German,Russian) and then in English.The name of the author (or authors) of the article is stated without academic degree in the following form: firstname, surname, e. g. Josef NOVÁK. The surname can be stated with an index if necessary.Abstract in Czech (Slovak). It clearly determines the aim and the methods of the research and it briefly describestests, surveys, results and conclusions, i. e. in 100-200 words, app. 15-20 lines (Word - Options - Tools - Numberof Words). The title of the article is not repeated, and well-known generalities are not stated.Key words in Czech (Slovak) should not exceed by five in number, and they are ranged from the general ones tothe more concrete ones, a dash is used to sort them.Abstract first in English (German, Russian). There are the same rules as for the Czech (Slovak) abstract.Key words in English (German, Russian). The same rules apply as for the key words in Czech (Slovak).Introduction - it concerns the information necessary for understanding the topic, a short statement giving reasonswhy the article was written as well as a brief description of a problem. It is possible to add quotations of theauthors relating to the article, especially the most recent ones. It is highly recommended to avoid giving com-prehensive historical information.Material and methodology - it enables repeating procedures mentioned above. A description of methodology indetail is stated when it is original otherwise it is sufficient to quote the author of the method and present possiblevariations. The way of data gathering which the article is based on is described briefly.Results - it involves factual findings, briefly stating the results, findings and observed effects. Graphs are stronglyrecommended to be used besides tables. A graph should not be a copy of a table, it should depict new findings.Tables should sum up results of statistical evaluation (not every single measure). The description of results shouldinvolve factual findings rather than the conclusions or deductions of the author.Discussion - it assesses the acquired results and compares them to literary data, and it makes statements anddiscusses any drawbacks. It compares them to previously published data. If it is needed according to the characterof the article, the description of the results and the discussion can be made as one termed „Results and Discus-sion“. If the authors consider it useful, they can add the conclusion to the discussion.Conclusion - it involves basic information on materials and methodology having been used, it emphasises newand significant effects, including uncritical information selection from essential content of the article, includingstatistical data. It is not only a description of the article. It should be written in whole sentence exposition andit should not exceed 10 lines.Following the author’s consideration, there may be a place for acknowledgments here.Literature used and information sources - only such sources that the article is based on are stated. The form ofstatement must comply with current standards.

114

Listing the titles of sources - alphabetically according to surnames of the (first) author.

Citing an issue involves:1st surname of the author in capitals /comma, space/ initial of first name of the author /dot, space/;2nd in brackets, the year of publishing, brackets closed /colon, space/;3rd full title in italics /dot, space/;4th place of publishing /colon, space/;5th name of the publisher /dot/.Example of stating an issue (monography, textbook etc.):LATTIMORE, O. (1962): Inner Asian Frontiers of China. Boston: Beacon Press.

Citing an article excerpted from a magazine involves:1st surname of the author in capitals /comma, space/ initial of first name of the author /dot, space/;2nd in brackets, the year of publishing, brackets closed /colon, space/;3rd full title of the article /dot, space/;4th title of the magazine in italics or its common abbreviation /comma, space/;5th number of the volume /comma, space/;6th number of the copy /dot, space/ + sequence number /comma, space/;7th page abbreviation with a dot („s.“ for Czech, „pp.“ for English, „S.“ for German, „с.“ for Russian etc.), /space/;8th the first and the last page of the excerpted article (with a dash between them, not a hyphen, without space /dot/).An example of stating an excerpted article:ŠTÍCHA, F. (1990): K syntakticko-sémantické konkurenci aktivních konstrukcí. Slovo a slovesnost, 42, č. 3, s. 183-192.

Citing an article excerpted from proceedings involves:1st surname of the author in capitals /comma, space/ initial of first name of the author /dot, space/;2nd in brackets, the year of publishing, brackets closed /colon, space/;3rd full title of the article /dot, space/;4th „In“ /colon, space/;5th editor/editors of the proceedings + „(eds.)“ /comma, space/;6th title of the proceedings in italics /dot, space/;7th place of publishing /colon, space/;8th name of the publisher /comma, space/.9th page abbreviation with a dot („s.“ for Czech, „pp.“ for English, „S.“ for German, „с.“ for Russian etc.), /space/;10th the first and the last page of the excerpted article (with a dash between them, not a hyphen, without space /dot/).Example of stating an article excerpted from proceedings / a collective monography:JANČÁK, P. (1997b): Mluva v severozápadočeském pohraničí. In: F. Daneš - J. Bachmannová - S. Čmejrková -M. Krčmová (eds.), Český jazyk na přelomu tisíciletí. Praha: Academia, s. 239-249.

Citing an article or another kind of a contribution in electronic form:Examples:VŠETEČKA, R. (2008): Český internet má rekord. Používá jej více než 6 milionů lidí. [online]. Praha: iDNES [cit.25. 5. 2008]. Dostupný na: <http://technet.idnes.cz/cesky-internet-ma-rekord-pouziva-jej-vice-nez-6-milionu-lidi-p4l-/sw_internet.asp?c=A080226_105146_sw_internet_vse>.KUBROVÁ, R.: Nástroj online marketingu. Ikaros [online]. 1998, č. 6 [cit. 25. 5. 2008]. Dostupný na: <http://tech-net.idnes.cz>.

Textual references to literature used or information sources after the text, the work with inverted commas -it is necessary to state the initial of a first name before a surname; literary references stated after the article arecited in the text in round brackets (just right after the surname of the quotted author) but they can also be citedin square brackets (it is just a number identical with the number of the appropriate item in the list).Examples:J. Novák (2008) concludes that… (paraphrases do not have to be accompanied with the number of the page)J. Novák (2008: 135) emphasizes that „an exact quotation must be accompanied with the number of the page“.J. Novák (2008: 135) stresses: „An exact quotation must be accompanied with the number of the page.“„An exact quotation must be accompanied with the number of the page“ (Novák 2008: 135).„An exact quotation,“ J. Novák says (2008: 135), „must be accompanied with the number of the page“.

115

N. F. Alefirenko (Алефиренко 2005: 35) отмечает, что «...».…Erasmus Mundus programme particularly [5].

Address: (a contact address after the article) - it is stated as a last item in the contribution. It contents thefollowing:1st line: academic degree(s) + first name + surname + academic degree(s);2nd line: department / institute3rd line: faculty4th line: university / college5th line: street + No., postcode + town / city (address of a workplace or a place of living)6th line: country7th line: e-mailExample:ADDRESS & ©prof. Ing. Jan NOVÁK, CSc.The Institute of ManagementFaculty of Business and EconomicsMendel University of Agriculture and ForestryZemědělská 1, 613 00 BrnoCzech [email protected]

Please follow these instructions in writing the title of the review (everything in bold, Times New Roman, size 14):1st first name of the author /space/ in capitals surname of the author /colon, space/;2nd full title of a reviewed work in italics /dot, space/;3rd place of publishing /colon, space/;4th name of a publisher /comma, space/;5th year of publishing /comma, space/;6th number of pages /comma, space/;7th ISBN /dot/.An example of writing a title of a review:Patrik MITTER: Compound hybrid nouns with the first component of a foreign origin in current Czech. Ústínad Labem: The University of J. E. Purkyně in Ústí nad Labem, 2003, 190 pp., ISBN 80-7044-554-8.Reviewers’ contacts are stated in the same way as authors’ contacts.

How to cite an article published in Auspicia in lists of literature?Example:NOVÁK, J. (2008): The Development of Czech Current Economics. Auspicia, 5, No. 1, pp. 10-15.

PREPARATION OF THE MANUSCRIPTThe way of recording a text is as follows:Extent: 5 pages maximumElectronic version: . txt, .doc, .rtf via e-mail of editor’s office (see above)Follow these instructions how to type a text:Font size: 12 pts, line spacing 1,5, A4 format, margins 2,5 cm.Do not space the paragraphs, but use just the Enter key to distinguish them.Do not type the numbers of pages.Do not space the crossheadings.The titles of chapters as well as crossheadings should be written in normal letters.Names should be written in full.Do not underline the titles or any other parts of the text that should be stressed.Photographs, Illustrations, Logos:Please send the photographs and illustrations as follows:a) pictures should be original, sharp and undamaged, numbered with a pencil on the back. Pictures that will be

taken out of the magazines (e.g., scraps etc.) will not be accepted.

116

b) pictures in electronic form should be scanned in 300 DPI resolution, saved in . tif or .eps formats andnumbered, e. g. photo-1.tif

Logos should be passed in vector formats as follows: .ai, .eps, .cdr, .wmf.There must be a reference to the photograph in the main text above.Tables:Please put notes under the table. Every table must be referred to in the main text above it.Final statement:Every author is responsible for the linguistic and grammar correctness of their contribution. Manuscriptsare submitted to the reviewers in through the editor’s own discretion. Contributions which are not in compliancewith the format requirements stated above or which are in conflict with the ethic publishing rules will not beaccepted.

From Czech language translated by Chris Koy

117

ХАРАКТЕРИСТИКА ЖУРНАЛА И УКАЗАНИЯ АВТОРАМ

1 ХАРАКТЕРИСТИКА ЖУРНАЛА

Журнал Auspicia - это независимый рецензируемый журнал, предназначенный для обсуждения вопросов,касающихся общественных наук.

5 основных принципов журнала:• тщательный и точный порядок рецензирования;• международность;• открытость;• избирательность;• постоянное повышение качества.

Он направлен главным образом на область деятельности общественных органов, экономики, управленияи администрирования (Евросоюз, государственное управление и самоуправление), а также на другиеобщественно-научные вопросы.

Журнал издается седьмой год (с 2004 г.) Высшей школой европейских и региональных исследований(VŠERS) в городе Ческе Будейовице, Философским институтом Академии наук ЧР и Южночешскимфилиалом Чешского общества политических наук. Журнал основал проф. Dr. Josef Dolista, Ph.D., Th.D.,второй ректор VŠERS. Журнал выходит два раза в год, уже известен среди специалистов. С 1 января 2008г. его главным редактором является PhDr. Jan Gregor, Ph.D.

В 15 номерах было опубликовано примерно 395 научных и специальных статей и ряд рецензий, посвящен-ных вопросам работы государственного управления и самоуправления, ЕС, безопасности и под. Все суще-ствующие номера, редколлегия и другая информация представлены на сайте www.vsers.cz/manazereo.php.

В журнале публикуются оригиналы научной и специальной работы по данной проблематике. В журналпринимаются только работы, которые прежде не были опубликованы и не готовятся к публикации в другомжурнале, о чем автор предоставляет заявление.

Содержание журнала структурировано следующим образом: сначала работы из области общественныхорганов, управления, администрации, в том числе сферы европейской интеграции и безопасности, далееиз сферы политологии и политической науки. Эту основу дополняют избранные работы из другихгуманитарных специальностей, таких, как лингвистика, история, социальная политика и т. п. Четвертаячасть журнала - это рецензии, и, наконец, последняя - это секция „разное“, где печатаются новостис конференций, научных и специальных мероприятий, аннотации, информационные тексты, напоминанияо юбилеях научных работников.

Статьи можно публиковать на шести языках (на чешском, словацком, английском, немецком, русскоми польском). Каждая работа перед отправлением в редакцию должна быть проверена на соблюдениеединой структуры и оформления текста (смотрите ниже указания авторам). ПРИ НЕСОБЛЮДЕНИИРЕДАКЦИОННЫХ ТРЕБОВАНИЙ К ОФОРМЛЕНИЮ СТАТЕЙ РАБОТЫ БУДУТ ВОЗВРАЩЕНЫАВТОРАМ ДЛЯ ДОПОЛНЕНИЯ И ИСПРАВЛЕНИЯ. Первая и вторая корректура всех статей проводитсяработниками редакции, причем авторы и рецензенты могут высказать свое мнение относительно поправок(более того, рецензенты могут узнать, учли ли авторы их рекомендации).

Все присланные статьи подвергаются независимому, анонимному, объективному, тайному, но при этомоткрытому для возможного контроля рецензированию. Всегда два внештатных оппонента получаютнеподписанный текст и пишут рецензии на данную работу. Таким образом, оппоненты не знают, кто автортекста (могут узнать это только при опубликовании в журнале, если при прочтении вспомнят, что рецен-зировали именно эту работу), и официально никто об этом не информирован. Точно также автор не узнает,кто писал заключение на его статью. Выбранный рецензент всегда не только с другого места работы, нои в большинстве случаев из другого города (а что еще лучше - государства), и сам в журнале „Auspicia“ непубликуется. Рецензенты получают вознаграждение в размере 300 чешских крон (которое им в конце годапосылается на банковский счёт при подписанном договоре о выполнении работы), авторы статей - экзем-пляр журнала с их работой. Такой профессиональный процесс рецензирования отвечает всем параметрамкачественных рецензируемых журналов.

118

2 ИНСТРУКЦИИ АВТОРАМСтатьи принимаются в редакцию в течение всего года. Материалы должны быть присланы не позднее:31 марта для первого номера и 30 сентября для второго номера.Рукописи присылайте на адрес:Vysoká škola evropských a regionálních studií, o.p.s., Žižkova 4, 370 01 České Budějovice, e-mail:[email protected], předmět: Auspicia, tel.: 00420 386 111 837.За затраты, связанные с опубликованием научной статьи в секциях с 1-3, автор выплачивает суммув 600 чешских крон, это должно быть сделано не позднее последнего срока принятия материаловв соответствующий номер журнала на счет издательства (VŠERS) в Oberbank AG České Budějoviceč. 7000012206/8040. Переменным символом является ИНН места работы автора. В графе „Сообщениедля адресата“ необходимо указать ФИО автора / авторов статьи.

СТРУКТУРА СТАТЬИПредставляет собой формальное членение в соответствии с конвенцией о научной информации. Авторыдолжны придерживаться типовой схемы, специально подготовленной для этой цели, и по ней писать своюстатью. Модель статьи доступна на www.vsers.cz/manazereo.php.Заголовок (название статьи) на чешском языке (словацком, английском, немецком, русском илипольском) и английском - краткий, точный, дающий ясную информацию о содержании статьи (до десятислов). Использовать прописные буквы, начинать с левого края. Первым приводится название статьи начешском (словацком, немецком, русском) языке, затем на английском.Имя автора (авторов) статьи приводится без званий, в порядке - имя, фамилия, например, Josef NOVÁK.Фамилии при необходимости нумеруются.Резюме на чешском (словацком) языке. Ясно определить цель и методы исследования, его краткое опи-сание, результаты и выводы. Объем - 100-200 слов, т.е. приблизительно 15-20 строк (Word - Панель инстру-ментов - Сервис -Статистика). Не повторяется название статьи, не приводятся общеизвестные факты.Ключевые слова на чешском языке (словацком) - не более 5 слов, от более общих к более конкретным,должны быть отделены друг от друга с помощью тире.Резюме вначале на английском языке (немецком, русском). Здесь действуют такие же правила, какдля резюме на чешском (словацком) языке.Key words - ключевые слова на английском языке (немецком, русском). Здесь действуют такие жеправила, как для ключевых слов на чешском (словацком) языке.Введение - содержит самую необходимую информацию для понимания темы, краткое пояснение выбораданной темы, вкратце степень изученности проблемы. Можно привести цитаты авторов, относящиесяк рассматриваемой тематике, особенно последних лет. Рекомендуется избегать широкого историческогообзора.Материал и методика - позволяется повторение описанных действий. Подробное описание методикиприводится в том случае, если она оригинальна, разработана самим автором, в противном случае достаточнопроцитировать автора метода и привести необходимые отличия. Способ освоения фундаментальныхданных описывается кратко.Результаты - включает содержательное, краткое представление результатов, открытий, анализов, объектовнаблюдения. Наряду с таблицами советуем применять графики. График должен быть не копией таблицы,а содержать новую информацию. В таблице обобщаются результаты статистического исследования (неперечень отдельных измерений). Описание результатов должно быть предметным, содержать толькофактические открытия, а не умозаключения и догадки автора.Дискуссия - оценка выявленных результатов, сопоставление их с литературными фактами, занятиеопределенной позиции, обсуждение возможных недостатков. Сравнение с ранее опубликованнойинформацией. Если этого требует характер работы, то можно описание результатов и дискуссию соединитьв одну часть „Результаты и дискуссия“. Если авторы посчитают это целесообразным, то может бытьвключено также заключение.Заключение - включает основную информацию о материале и методике, сжатое представление новыхи существенных показателей. Является кратким изложением главных положений работы, в том числестатистических данных, а не только простым описанием содержания статьи. Заключение должно бытьнаписано с помощью целых предложений (не конспективно), по объему не должно превышать 10 строк.По усмотрению автора можно также привести благодарность своим коллегам и др.

119

Использованная литература и информационные источники - приводится только та, котораядействительно была основой для написания статьи. Должна отвечать современному действующемустандарту.

Оформление отдельных названий в списке литературы - в алфавитном порядке по фамилии (первой)автора.

Оформление издания:1. прописными буквами фамилия автора /запятая, пробел/ инициала имени /точка, пробел/ инициала

отчества /точка, пробел/;2. левая скобка, год издания, правая скобка /двоеточие, пробел/;3. полное название курсивом /точка, пробел/;4. место издания /двоеточие, пробел/;5. название издательства /точка/.Пример оформления издания (монографии, учебника и т.д.):LATTIMORE, O. (1962): Inner Asian Frontiers of China. Boston: Beacon Press.

Оформление статьи из журнала:1. прописными буквами фамилия автора /запятая, пробел/ инициала имени /точка, пробел/ инициала

отчества /точка, пробел/;2. левая скобка, год издания, правая скобка /двоеточие, пробел/;3. полное название статьи /точка, пробел/;4. название журнала курсивом или его сокращение /запятая, пробел/;5. номер журнала /запятая, пробел/;6. номер выпуска /запятая, пробел/ + порядковый номер /запятая, пробел/;7. сокращение страницы с точкой („s.“ для чешского, „pp.“ для английского, „S.“для немецкого, „с.“ для

русского и т. д.) /пробел/;8. первая и последняя страницы цитированной статьи (между ними тире (не дефис), без пробела /точка/).Пример оформления статьи из журнала:ŠTÍCHA, F. (1990): K syntakticko-sémantické konkurenci aktivních konstrukcí. Slovo a slovesnost, 42, č. 3,s. 183-192.

Оформление статьи в сборнике:1. прописными буквами фамилия автора /запятая, пробел/ инициала имени /точка, пробел/ инициала

отчества /точка, пробел/;2. левая скобка, год издания, правая скобка /двоеточие, пробел/;3. полное название статьи /точка, пробел/;4. „In“ /двоеточие, пробел/;5. редактор/редакторы сборника /запятая, пробел/;6. название сборника курсивом /точка, пробел/;7. место издания /двоеточие, пробел/;8. название издательства /запятая, пробел/.9. сокращение страницы с точкой („s.“ для чешского, „pp.“ для английского, „S.“для немецкого, „с.“ для

русского и т. д.), /пробел/;10. первая и последняя страницы цитированной статьи (между ними тире (не дефис), без пробела /точка/).Пример оформления статьи в сборнике / коллективной монографии:JANČÁK, P. (1997): Mluva v severozápadočeském pohraničí. In: F. Daneš - J. Bachmannová - S. Čmejrková -M. Krčmová (eds.), Český jazyk na přelomu tisíciletí. Praha: Academia, s. 239-249.

Оформление статьи или другой работы в электронном виде:Примеры:VŠETEČKA, R. (2008): Český internet má rekord. Používá jej více než 6 milionů lidí. [online]. Praha: iDNES[cit. 25. 5. 2008]. Dostupný z http://technet.idnes.cz/cesky-internet-ma-rekord-pouziva-jej-vice-nez-6-milionu-lidi-p4l-/sw_internet.asp?c=A080226_105146_sw_internet_vse.KUBROVÁ, R.: Nástroj online marketingu. Ikaros [online]. 1998, č. 6 [cit. 25. 5. 2008]. Dostupný z http://tech-net.idnes.cz.

Сноски в тексте на использованную литературу и информационные источники после текста, работыв кавычках - всегда приводим инициалы перед фамилией; сноски на литературу в тексте статьи могутприводится в круглых скобках (непосредственно после фамилии цитируемого автора), или в квадратных

120

(только номер, который соответствует позиции в списке литературы).Примеры:J. Novák (2008) подчеркивает, что… (при перефразировании не должна быть приведена страница)J. Novák (2008: 135) отмечает, что „у точной цитаты должна быть приведена страница“.J. Novák (2008: 135) обращает внимание: „У точной цитаты должна быть приведена страница.“„У точной цитаты должна быть приведена страница“ (Novák 2008: 135).„У точной цитаты,“ говорит J. Novák (2008: 135), „должна быть приведена страница.“N. F. Alefirenko (Алефиренко 2005: 35) отмечает, что „...“.…особенно программа Erasmus Mundus [5].Адрес (контактная информация после статьи) - приводится как последний элемент работы. Приводитсяв обязательном порядке:1. строка: звание (звания) + имя + фамилия (+ звание (звания));2. строка: кафедра3. строка: факультет / институт4. строка: университет / высшее учебное заведение5. строка: улица + порядковый номер, индекс + город (точный адрес места работы (или же места

жительства))6. строка: государство7. строка: электронная почта

Например:ADDRESS & ©prof. Ing. Jan NOVÁK, CSc.Ústav managementuProvozně ekonomická fakultaMendelova zemědělská a lesnická univerzitaZemědělská 1, 613 00 BrnoCzech [email protected]

Название рецензии оформляется следующим образом (жирный шрифт, Times New Roman, размер 14):1. имя /пробел/ отчество /пробел/ прописными буквами фамилия автора /двоеточие, пробел/;2. полное название рецензируемой работы курсивом /точка, пробел/;3. место издания /двоеточие, пробел/;4. название издательства /запятая, пробел/;5. год издания /запятая, пробел /;6. количество страниц /запятая, пробел/ + сокращение страницы с точкой („s.“ для чешского, „pp.“ для

английского, „S.“для немецкого, „с.“ для русского и т. д.), /пробел/;7. ISBN /точка/.Пример оформления названия в рецензии:Patrik MITTER: Složená hybridní substantiva s prvním komponentem cizího původu v současné češtině.Ústí nad Labem: Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem, 2003, 190 s., ISBN 80-7044-554-8.Координаты автора после рецензии приводятся таким же образом, как координаты автора статьи.

Как привести свою статью, напечатанную в журнале „Auspicia“ в списках литературы?Пример:NOVÁK, J. (2008): Současný vývoj českého hospodářství. Auspicia, 5, č. 1, s. 10-15.

ТЕХНИЧЕСКОЕ ОФОРМЛЕНИЕ РУКОПИСИОбъем: max. 5-8 страницВ электронном виде: .txt, .doc, .rtf на электронную почту (см. выше).

Оформление текста:Размер шрифта: 12, межстрочный интервал 1,5, формат A4, поля 2,5 смНе отделять абзацы пробелами, только клавишей Enter.Не нумеровать страницы.Внутренние (промежуточные) заголовки - не отделять пробелами.Названия глав и внутренних (промежуточных) заголовков писать строчными буквами. Имена пишитев полной форме.

121

Названия с целью выделения в тексте - не подчеркивайте.

Фотографии, иллюстрации, символы:Фотографии и рисунки сдавайте:a) в оригинале, четком и неповрежденном, пронумерованном на задней стороне ручкой. Изображения,

взятые из журналов (вырезки и т.д.) не принимаются;b) в электронном виде, сканированные в расширении 300 DPI, сохраненные в форматах .tif или .eps под

номерами, например: foto-1.tif

Символы: принимаются в векторных форматах .ai, .eps, .cdr, .wmf.

В тексте на фотографию должна быть ссылка.

Таблицы:Объяснения пишите под таблицей. В тексте на таблицу должна быть ссылка.

Заключительные замечания:Автор несет ответственность за языковую и грамматическую правильность текста. Редакция отдает работына рецензирование для собственного рассмотрения. Рукописи, чье оформление не выполняет приведенныетребования либо противоречат этическим нормам для публикации, приняты не будут.

Перевод с чешского языка сделан Е. А. Анисимковой.

122

FORMULÁŘ NA PŘEDPLATNÉ ČASOPISUOBJEDNÁVKA PŘEDPLATNÉHO ČASOPISU AUSPICIA V R. 2011

Recenzovaný neimpaktovaný časopis pro otázky společenských věd (formát A4, cca 150-220 stran,ISSN 1214-4967, 2x ročně). Roční předplatné činí 200,- Kč za 2 čísla. Číslo účtu VŠERS: Oberbank AGČeské Budějovice č. 7000012206/8040.

ODBĚRATEL

Titul

Jméno

Příjmení

Instituce

Ulice + č. p.

PSČ

Město

Telefon

E-mail

Fax

IČO

DIČ

V dne 2010.

podpis, razítko

Tuto závaznou objednávku zašlete prosím na adresu:Radim JANEČEKKnihovnaVysoká škola evropských a regionálních studií, o. p. s.A. Trägera 44370 04 České Budějovice00420 386 350 [email protected]

JOURNAL SUBSCRIPTION FORMORDER OF THE SUBSCRIPTION OF THE AUSPICIA JOURNAL IN 2011

Reviewed, non-impact journal dealing with social science (A4 format, cca 150-220 pp, ISSN 1214-4967, twicea year). Annual subscription fee is 200,- CZK for 2 issues. Bank account of VŠERS: Oberbank AG ČeskéBudějovice č. 7000012206/8040.

SUBSCRIBER

Degree

First name

Surname

Institution

Street + No.

Postal code

City

Telephone

E-mail

Fax

Ident. No.

In on 2010.

signature, stamp

Please send this form order to:Radim JANEČEKKnihovnaVysoká škola evropských a regionálních studií, o. p. s.A. Trägera 44370 04 České Budějovice00420 386 350 [email protected]

a auussppiicciiaa...auspicia recenzovanýčasopisprootázkyspolečenských ahumanitníchvěd....

Documents