FlL.TAKUĽTA

UNIVEHI

Za socialistickú školu O začiatku významného ~

desaťročia MSŠ si za desať rokov svo je j

existencie »yuoDyi s.ávnutraui-ciu. Intenzívna a dôkladná prí­prava na IV. svetový kongres studentstva j e tiež toho dokla­dom. Požiadali sme jedného z ú-castníkov zakladania MSb na pr­vom kongrese, aby пыл poroz­prával o te j to významnej uda­losti : ,

rtKo to v la smi zača.o? V ie-ce 1945, v skromný-h m u . -iiostia-h výDoru S.azu s»o.tn-j k e j miádcze na Dunajskej sa rozuodío o vyslaní tro-h dele­gátom na Medzinárodný kongres iniád-že do Lonaýna. V rusncrn študentskom prostredí povojno­vej Praný na Upietalke sa me­dzným horúcko.ite pripravoval prvy povojnový Mcuzmaroony Kongres studentstva. Od leta až do septemora plynul cas v n..— xonecni dlhých cestách medj-i iíratisiavou a Prahou, v ešte jinších schôdzkach prípravné-no výboru v Prahe a v mu­

kách neistoty, ci po tolkých rokoch izoiacie a v dôsledku nedostatku skúseností v orga­nizovaní medzinárodných poau-jatí budeme schopní zabezpečit dôstojný priebeh prvého štu­dentského kongresu po vojne.

Prípravy boli ešte v plnom prúde, k..ď jedného hmastého rána odchádzala mládežnícka delegácia lietad.om do Londý-* na, kde v rámci komisie pre' studentské otázky na Medziná­rodnom kongrese mládeže sa mali dojednat posledné otázky, spojené s pripravovaným kon­gresom v Prahe. Prana sa s nimi roz.účila prvými papršle-kami sinka, preditrajú.imi sa na rozjazdovú plochu huzyn-ského letišta. Potom sme už len sledovali koiotoč mrakov, ktoré sa krútili okolo lietadia. O štyri hodiny neskoršii stáli sme úž pod odkvapom letištnej budovy Croydonu v Londýne a čakaii na autobus, ktorý nás mal do­pravit na PorcheSter Terrace — do nášho londýnskeho sídla. Čoskoro nás strnol vír jed­nania a porád kongresu, ako a j intímnych schodzok delegá­tov, kde sme prešli prvým k r s ­tom medzinárodných stykov Tam, kde sme sa nemohli do­hovoriť v dôsledku trošku od­lišnej gramatiky a fonetiky, pomohla nám pri večierkoch naša slovenská pieseň a spo­ločné znaky správania sa rodu homo sapiens in statu nascendi.

Mládežnicky kongres s a chý­lil ku koncu, keď sme po prvý raz museli vybojovať poiitieký boj proti skupine pravieových študentských organizácií z Fran­cúzska, Belgicka a Ho.andska. Pokúsili sa znemožniť pracovnú časť Medzinárodného študent ského kongresu v Prahe tým. že j u chceli • odsunúť na ne­skorší termín do Paríža. Videli totiž na tomto kongrese pova­hu pokrokových mládežníckych a študentských hnutí z celého sveta, ktoré nekompromisná vystupo.ali v otázkach koíonia-h'zmu a boja za jednotu a po­krokovost študentov na celom svete. Neskoršie, „po opadnu­tí vlny revolucionízmu", sa pravicoví študenii demnie-.ali, ž j bude možno zvrátiť vý­voj doprava. Vďaka podpore študento/ sovietskych, ang.ic-kých ako a j pokrokových štu­dentských organzácií zo západ-.íycu s-dcOr, najma však v uo-siedku naprostej podpory stu­dentstva koloniálnych a zá. is­tých krajín, uhájili sme uspo­riadanie pracO.nej časti praž­ského kongresu a jeho pokro­kový ráz. To bolo naše prve víťazstvo.

PosLdné dni v Londýne pre­šli v organizačných prácach na prepravu ve.kého množstva de­legátov na pražský kongres cez rozrušený dopravný systém Nemecka. Niektorí z nich ces­tovali nemocničnými vlakmi, iní vo vyradených Liberátoroch, sediac na miestach, kde bývali uložené bomby a kde sa cez nedostatočne tesnené otvory v trupe lietadla pomaly hromadili snehové vločky.

Praha už očakávala delegátov. Posledná schôdzka výboru 0 -stredného sväzu českosloven­ského Studentstva, prejednanie posledných podrobností organi­zácie a priebehu kongresu, zmarenie machinácii pravicové­ho krídla vo Svaze a kongres z a č a l . . . Velká sieň Lucerny

(Pokračovanie na 3. strane.)

ČASOPIS REKTORÁTU UNIVERZITY KOMENSKÉHO A ZV ROH

Ročník 1. — Číslo 7. Bratislava 13. marca 1936 Cena 50 hal.

Dňa 29. februára 1956 usporiadali poslucháči lekárskej fakulty UK v Bratislave zapada júce zasadanie Štu­dentskej vedeckej spoločnosti. Za prí­tomnosti svojich učiteľov zvo ili si členovia študentských vedeckých krúžkov ako prví na bratislavských vysokých školách Radu ŠVS, ktorá

bude v budúcnosti usměrňovat ich prácu. Myšlienka založenia ŠVS пн lekárskej fakulte nie j e nová. Už v m á j i minulého roku dozrievala v hla­vách členov Komisie» ŠVK a FO ČSM. Bolo však treba c i t e pomerne d lhe j doby, k ý m dqšlo k vypra ovaniu sta-nov, ktoré by vyhovovali vedeckej

A ZAZNIE NÁŠ SPEV Hudobníci, rec tú­

tori, sóloví speváci, poslucháči umelec­kých kombinácií, ktorí sa chcú zú- | častniť v priatel -skom zápolení v-meleckej tvorivosti študujúce] m'ódeže, ž jú v znamení hor­livých príprav. Chcú jednak získat čest­né umiestnenie pre seba a tiež — dobre reprezentovat fakulty, za ktoré vystupujú.

V prvom předkole súťaže, ktoré bu­de prebiehať v polovici marca, sa v

recitácii zúčastni a.«r 30 súťažiacich, z ktorých väčšina bude z Filozofickej fakulty — z Krúžku mladých autorov.

Očast v súťaži autorských prác, kde sa zúčastní as- 10 súťažiacich, 8 recitačných přednesou a umelecká próza, všetko členovia krúžku, je mys­lím, krásny prínos ako pre Filozofickú fakultu, tak pre univerzitu a iste po­skytuje značné vyhliadky na postup v okresných a krajských kolách súťa­že. Na FF sú teda dobre pripravení ob-ha,iť dobrú povesť fakulty a záro­veň vytvoriť pomerne ťažké súťažní podmienky pre ostatní fakulty. Všet­ko však záleží od starosti vosti, ak\i budú prípravám venovať ostatné fa­kulty.

Р

. в Ak prídete do spoločenskej miest-

f * ' / nosti Suvoróvovho internátu, počujete,

OsCMiCSt ľ O VC ti V&H U :kPL*7TrhZ

iho U5' jediné"f°ta' v/ necneho orchestru na univerzite, su

. . . , ... . . ... .. . , , , , , odhodláni dať do súťaže všetko svoje Malo odvážnosti a smelých postrehov sme našli u svazackych funkcio- n a f f o , „ e e u m e n i e Q t o á r i _ c i t ' 0 . narov Právnickej faku l ty . Vyjadriť svo ju mienku o neúspechoch v z im- v o s t l Q s c h o p n o s U _ J c h v á n ( l u . nom skuskovom obdob, sa i m n e v s e l o čaka jú na of .calne vyhlásenie.

с Ш s f e a s t r ú n k J h N a _ Nechcú predbiehať udalostiam . Museli s m e preto požiadať prodekana . u n i v e r z i t y > v i l á n k u s t i t u l k o m

pre vec studi jné s. Tomku, ktorý, . k e ď nie oficiálne a v úplnosti, nam J a j f z b r a f ° U 5 - _ 0 r c h e s t e r o d t o h o

o právnických skuskach niečo prezradil: č a í „ d a l e j r ä s t o L

práci študentov práve na LF UK a k ý m sa vyriešili všetky organizačné tažkosti. Pri ich riešení nám účinne pomáhali SÚV ČSM, VV ČSM, s. Ba­čovský, s. inž. Michalko z Fov. škol­stva ako i s. dekan prof. dr. Krsek a s. prodekan pre výskum, doc. dr. No-sáf. Nová ŠVS má všetky predpokla­dy k dobre j práci, pretože nie j e za­iste tajomstvom, že ŠVK na lekárskej fakulte, ktorých členovia pracujú v tomto školskom roku už na 49 té­ma.h, patria medzi najlepšie na naše j univerzite a že ich existencia na jed­notlivých klinikách a ústavoch sa sta­la akousi samozrejmosťou. Je to zá­sluha našich súdruhov učiteľov a de-kanstva, ktoré hodnotí jednotlivé pra­coviská i podia toho, ako sa tam za­kořenila práca v ŠVK a aké sú j e j výsledky. Takéto chápanie úlohy ŠVK j e jedine správne a prináša i zásluž­né úspechy. Poslucháči LFUK

* * *

O neúspechoch v zimnom skúšob-„Tajná zbraň" sa

Chyba j e v o väčšine prípadov v sa- *eda stala veľmi nebezpečnou pre ú-nom období nemožno hovoriť pri všet- motných poslucháčoch. 'Mnohí poctivo a }'raJské^° k o l a nutnosť 'založ^Mžn^Tv Tuvorovovom kých ročníkoch ro.nako Pr.oročiaci nepracujú, neuvedomujú si svo je po- v s u ' a z l tanečných orchestrov. prepadli napríklad iba tra„a, z toho vinnosti, zaoberajú sa vecami, ktoré Veríme, že usilovnou prípravou si jeden reprobant, ktorý nemá predpc- so štúdiom ni jako nesúvisia Nik z naši reprezentanti vybojujú postup i klady pre štúdium (Ľud. Kozmaj. S dru- neúspešných poslucháčov neprejavil v krajskom kole a budú mať možnosf hým ročníkom j e to však horšie. Zo záujem o konzultácie. Chabá j e i ich svojim vystúpením uspokojiť aj ná-66 poslucháčov neurobili skúšky na sväzácka práca. Badať slabý vplyv ročných divákov — účastníkov kon-prvý termín tridsiati deviati. A tí sa schopnejších a poriadnejšlch študen- gresu. Leksa, CV CSM nemôžu ničím ospravedlniť. Nevyho- (Pokračovanie na 2. str.) veli napriek všetkým opatreniam, kte­ré sme boli schopní urobiť. Štátna správa musela siahnuť po disciplinár­nych opatreniach. Pre neprospech v y ­lúčila z tohto ročník" štyroch štu­dentov: Ivana Hermaiui, Jána Ková-čecha, Františka Palúcha a Ambróza Stolárika. Za zmienku by snáď stálo, že skúšky boli prísne, požiadavky zvý-

internáte, kde býva do 700 posluchá­čov zo 4 fakúlt. K jej zriadenú sa pristúpilo v minulých dňoch. Koncom roku 1955 Rektorát UK poukázal SR v internáte položku 24.000 Kčs. na zakúpenie kníh. Knihy boli skatalogi­zované a knižnica je prístupná pre po­slucháčov od 15. marca.

К П К S r U D E H T S 5 А П А Т П Н 1 А V F E

má na neúspe-tá okolnosť, že nevenovala po

šené, čo však pre poslucháčov Práv­nickej fakulty nie j e nová, neobvyklá vec. Pri systematickom štúdiu a dob­rom vzťahu k práci by sa dali bez ťažkostí absolvovať.

V tretom ročníku chu značný podiel i špecializácia správna zornosť justičným predmetom a opač­ne — justičná správnym. Zo 68 štu­dentov nevyhovelo na skúškach 26. Obdobne j e to i so IV. ročníkem. Skúšky pokračujú reprobačným ter­mínom, ktorý zmení nepriaznivý prie­mer známok.

Aké opatrenia sme robili pred skúš­kami? Už pri práci nad rozvrhom sme sa rozhodli ponechať vo:nú sobotu pre individuálne štúdium (čo mnohí využívali pre iné účely). V priebehu se­mestra sme robili kontrolné skúšky. Na konci, alebo začiatko< h prednášok uc.'-teli« obyčajne preskúšavali odpredná-šanú látku. Skúšky s m e určili po do­hode s poslucháčmi na vyhovujúte termíny. Určili sme k patronátnej pomoci I. а II. roč. dobrých asisten­tov. Povolávali sme si poslucháčom (vzhľadom na prospech) k pohovoru na dekanát. Písali sme rodičom listy . . . č o z toho bolo účinné, ešte nevieme. Rozhodne chýbala lepšia masovopoli-tická práca prac. skuptn ČSM, ktorá by spočívala v presvedčovaní o no-vyhnutnoeti systematického štúdia, vytvorenia systému plánovania, odbú­ravala áturmovčinu a pod.

Na II. svetovom kongrese studentstva sa zástup o, ia MSŠ z iniciatívy čínskych štu­dentov rozhodli zriadiť v Pcki-ne sanatórium pre ázi jský h študentov. Vďaka výdatnej pod­pore študentov a m ád ž e ce­lého sveta, mohli tamojší pa­cienti koncom minulého roku osláviť prvé výročie jeho za­loženia.

Sanatórium MSŠ j e dobre vy­bavené. Môže ubytovať až tri­sto pacientov.

Má tri operačné sály, miest­nosti pre röntgen, vybavenie pre el ktro a rádioterapiu, pneumotorax, pneumoperito­neum, zubné lekárstvo, labora­tórium a lekáreň.

Skúsenk lekári a ošetrovateľ­

k y ošetrujú pacientov p o ď n najnovších pozná.kov lekárskej vedy. Pacienti vedú veselý ži­vot, takž> ťasto už po d v o j alebo trojmesačnom pobyte sa môžu vrátiť k svo jmu štúdiu. 89 percent študen.ov pot as liečenia pribere 5 až 8 kg. Tr­vanie liečby sa pohybuje me­dzi 3—6 rn sia mi. Doposiaľ prijalo sanatórium 626 hosti zo 48 krajín, m. i. 185 z Ja­ponska a 128 z Indie.

Pobyt v sanatóriu, lekárska opatera a strava sú bezplatné.

Každý študent Äzie, postih­nutý čo len najmenším prí-'.nakom pľúcnej tuberkulózy, môže prostredníctvom študent­s k e j organizácie vo s v o j e j kra­jine požiadať o pobyt v sana­tóriu.

Sanatórium MSS zaber/1 priestor 90.000 m'. Na obrázku sú 3 obývacie bloky, oddelenie lekárskeho ošetrenia a administra­

tívny blok.

x d b m i pracovali

f Výsledky, ] xa zimný umester

Studentská vedecká spoločnosť

IOJLO/líhá.

SÄ c-

Z učebne

••Г A Pri dccrách, na ovládacej dos­

ke rönigc-nu, ako môžete pozo-ro.ať, sú zamontované kontrolná prístroje na meranie primárneho napätia, vlož. naho potencionálne­ho spádu a anódového prúdu. S týmto teraz narába s . Vagioyä.

(Obr. 1.)

Ota oa okolo latti t с г а

Keď vkročíte prvý raz do učeb­ne (j oiógo.', vás d o j t m j e s traš­ný. Neznáme prístroj >, krychlič­ky, prekiížované paličky, skioika, - ; кал», ne . . . Prísne skúmajúce Svá. m a neznáme znejúce s i o . i . . . i; 11. s a nepri j mne. Keby nie va.i j г v. da. os ti. u š i by ste.

i l ad á.e osobu, ktorá by vas u .cít.a do tohto neznámeho sve-t i s.aotie, že ochota e š i3 úplne n . ymiz i . . Vážny m'ádvr.ec vám j-orospia a o všetkom, čo váš zrak za . h y d :

— T!V;..o j e súdruh ( n e u r o . Vidíte t í n napätý výraz jeho tvá -r . ? Pracuje na c.n.raiizácii t j -. .nky s preparátom pre expozí­ciu deb - ý—gramu Musí to robiť s prC.ÍZilOSÍOd. ( O b r . 3 . )

W'T1 " \~ Щ denosť a najmä dôkladnosť a pres­nosť. V rohu miestnosti. . " Váš priateľ pokračuje vo výk'ade a vy si predsa odnášate akč-tako pred­s tavy o práci naši .h poslu há-cov-geológov.

Vidím, že vašu pez >rncst zau­jala dvojica dievčat?! To Steika Haramiová (vľavo) a Olinka . Dú-bravčíková s a snažia vyriešiť typ š t ruktúry a zistiť elementárnu bunku kryštáiu.

Miško Ro.ný vyhodnocuje zase d'.bf-y-gram. Vyžaduj, to s ú s l r e -

ČO A K Bolenie zubov je

nadmieru vdačný námet. Pre autorov i paaentov. Velmi rud debatujem s ľuinu v tomto obo­re skúseným . Slad-

f

ko je človeku o cu-uzej bolesti počut. iervy ti pošimre.

vzruší i poieši — ukáže, aký si šťast­ny človeic, honorá-

rik opatrí. A napo..on postihnutí sú váační ludia. Povesť človeka cítiaceho ľahko vyslúžiš. Treba však patr č. .e — bolestivo cmukať, ovi prevracať, ach-k^í, kedy tedy ruky lomit atü., atá. — a výsledok sa dostaví.

Tiež nedávno — presne povedané, 23. februára, vo štvrtok — stretnem priateľa. Pupuľa opuchnutá. Oči krvou voaii.tč, zaslzene. Сжйт, že Každú chvíľu zavyje sfa šakal.

„V núdzi poznáš priateľa", mysľm •n. . Zdá sa. že máš jednostrannú vý-i vii", povedal som ukazujúc na na­puchnuté líce. Nereagoval. , Keď sa cice vaša milost nafukovat, mala by 'o robit podľa platných estetických noriem", pokračujem vážne. Usmial sa

-úfalo a prosei/iie. Trocha som zakolí­sal. Ale hedze ma nekopoi, nep.ctiol, 'leireskol, nepraštil, neovalil, neohlá­sil, neprizabu a nepoveaal trad еле: ..Ako fajn žartuješ! ' vrania su mi • oia. spomenul som, aby reč n-s.ála ]ej.no imopaKovateiné citoslovce a ... . . at e sa nam vyčasilo". Myslel som, ze odpadne.

.Mas si ho dat vytrhnuli", povedal som poucne.

Ukazal mlčky zakrvavené ďasno. „No tak teda..nechápem ..Ale, čo ostatné?", on na to. „Dáš si tiež vytrhnúť, alebo oprav t",

prerteknem šalamúnsky. „Ale kedy?" rozzúril sa. „Sedem

zubov potrebujem opraviť. Jeden dnes vytiahli a pozvali ma na 4. apríla. Te-cia za mesiac sa pustia do druhého. Šesť zubov sa rovná šesť mes.acov... 6 mesiacov sa rovná 180 dní, 180 zubov sa rovna..zucnechtai sa a omd.el.

Polial som ho vodou a uháňam na Sienkewiczovu ulicu.

„Prečo?", pýtam sa lekára. „Tridsaťdva, až štyridsať prípadov

denne na jednoho, jediného lekára. Ne­stačím. Je to priveľa na prácu, ktorá vyžaduje toľko citu a šikovnú, istú ruku".

Slová kritUaj, kniha de j na kritický článo' všetko sa vyparilo.

Teraz už dlhé dni. da kou: Možno kritizova.. kompetentných činiteľ o to chyby rastu a oni r ne... no, čoho sa mi

Nachádzam preto p. i Čo ak majú umelý

stai ti. horioi

i nad

n árii:.

l/r 514 itrič-

r'nw \ek Pi

Buďme nepoetlekí a pr iznajme s i : žalúdok j e odvždy ľud kému srdcu veľ­mi sympatický. Ľa nesmierne sympa­tický. Pil troške rozletu fcy mohol práv­nik tvrdiť, že o b í d e (k to telesá stoja v príbuzenskom vzťahu; filozof, ž e srd­ce j e nadstavbou rložkou žalúdka. Už učenci staroveku zdôvodňovali j eho ne­bývalý význam a vyvodili pre nás cen­ný uzáver: o žalúdok a treba starať. Starať sa čo najušľachtilejšie. Odkaz mŕtvych predkov j e pre nás literou zá-k ,na — teda o jeho ochr-.no n ikdy n e ­mlčme!

Máme na zemi RaJ, máme stravova­cie komisie, máme ROH — zodpoved­ných dobrovoľn kov, ktorí s materskou starostlivosťou naše žalúdky o b r a ň u j ú . S nimi s i najlepšie pohovoríme. Vytvor­m e podmienky a zavolajme týchto do-hrod.n ov dohromady. Zvoľme si pre tento účeľ miejtnosť, povedzme, ZV ROH na UK, d Hum 26. П. 1956 a hodi­n u hociktorú (nezabudnúť počítať s pol­hodinovým oneskorením). Aby s m e si šetrili vlastné jazyky, staňme sa po­ko jnými divákmi. Nechajme vystúpiť na scénu šiestich poslov RaJa a ich Šiestich opozií nikov-boreov za strav-nícky plebs. MôžLyť, že sa rozprúdi ta­káto vrava:

Hlas predsedajúceho: „ . . . strava sa pozoruhodne zhoršila. Zo všetkých Je­dální n í m pri h . d z a j u sťa nosti. S p>"

ozumen m ich riešme a hJpme sa . . . nech orphi'">ria zástup ovia jednotli­vých jedální!"

1. zástupca — z internátu na Suvo-rovovej u l i . i : (sčista-jasna) „Žiadame /vfič iť d.ivku cukru do kávy, zl p iť kvalitu polievok vyváraníni mäsa, roz­šíriť sortiment jed.il, zmäkčiť a sčasti vymeniť za iné jedlo — knedlíky . . . (o žiadostiach rr.ô-'u nasledovať d ho-siahle úvahy z kuchárskej oblasti).

2. zástupca — (Neäporov Internát): ,,V tomto internáte s .raňajkami a poliev­kami j e to isté. Strava po kvantitatív­n e j stránke sa zhorš la. V kvalite s ú nebývalé výkyvy. Niekedy sa stáva, že v kochyni -ki/iu jed l i (najrrä cestoví ny), načo doplácajú štud. nti. V ku­chyni si nepotrpia na hygienu. Rozsiah-

Posenieslrové úvahy (Dokončenie z 1. strany.)

tov na m e n . j poriadnych. Niekedy j e to i opačne. Vidieť to napríkiaa na druhoŕociakovi Petrásovi, kiorý sa do­teraz radil k dobrým šíud.ntom, no nechal s a v zimnom semestri uniesť vplyvom Bačišina a z dvoch skúšok prepadol (na jednu s a nedei6la.il).

Spomíname zatiaľ iba n . úspechy, čo by mohlo skresliť dojem o kvalitách našich poslucháčov. Máme už ve.ký káder štud.ntov, ktorí usilovným š tu-diom dosahujä výborné výsledky. V II. toč. sú to s s . B . sky dař. Mišíkosď. Skákala, Zelená, v ostatných ročníkoch Fridrichovský, Jcíínko.á, Med.rly, Mi-kata, Sivák, S:ota, Z.al, Trimaj. Čtr-veňanský, Káčer, Lesko.ský, Vanikc-vá, Čiman, ďalší a dalši. Aby sme rozšírili rady týchto dobre prospieva­

júcich šiudentov, aby sme zamedz;!' prepadávaniu, musíme urobiť ďalšie opatrenia: Zlepšil! poiiti ký vplyv na študento/ — agitáciou a pedagogic­kou prácou, veno.ať väčšiu pozornosť práci pracovných skupín, vytvoriť z dobrých poslucháčom ko.ekúv, ktorý by zdravo pôsobil na povrchných š i u -d.nto/, vymeniť vcdú. i h š t u d i j n ý J i skupín, ktorí s a neosvedčili a nako­niec nebudeme vánať siahnuť i k ra­dikálnejšiemu opatreniu — k vynuco­vaniu Taktiež pri prijímacích poho­voroch bud.me v . n o i a í vä_šiu pozor­nosť výberu posluchácov.

Veríme, že podobná situácia na bu­dúcich skúška.h, pri v š e t k e j ieh prís­nosti, s a opakovať nebude. To závisí od práee FO ČSiVí a na jmä od po­stihnutý.h študentov.

m"V • : /

„ . . hej, л ej, slnko vychodí...", veľ tokom tónov rozliala sa p eseň z hrdiel cpol "estujúcich vo ve 'ľajšom kupé. Výtahoví li sme hlavy spod ka-Ьл'ои, striasali z očú posledné sladké driemoty, dychom rozpúšťali námrazu na oknách, aly srne napojili svoje po-htaájf novým bronejúcim ránom. Hľa rtmy- vychoii... Prvé z momravé lúče rozliuli so Úrokov, krajmou. 'Zaiskrilo

•ilriebristou námrazou zaprášené i-h' smrekov, jedlí, ktoré sa kde tu ' prerušovaných pasoch ťahnu popri •• ti. A zo. nimi v ľa"'-ej hmle stráca­jú sa nedozierne roviny. >

Vit" r/r; rusk" zem. •. S pocitom hr-d.osti a ši ri::iía hľadíme na naše a so-vietrl.': hrana.na kamene. V Čope stre-táaame prvých sovietskych ľudí. Prvé •J !."/ rúi• ; roli bratské pohľady. I ked mráz do'ieravo dobiedza, preniká k aii í teplý šat ba priamo Slahí do t'-ňn:, pili ako oheň íihlcvy, nám jc u srda tep'o a pri'emne. Z Ciou z ičľ'a na š i cesta veľkou sovietskou ' in.a'. Prel očami ro -behal- sa v •I • Г • p-,l ľ Zakarpatskej Ukrajiny a a t:tU:si, ! d'- nlri ťažko douid , črtal

i r. гчм e iých kopcov Karpat ttn .i'ônii fľo' m: ie-ného porastu. Ukrajna... zem dabrého, c^u'ného

pivničného chleba, spevavého ľudu.

ZO ZÁJAZDU ČS. ŠTUDENTOV DO K R A J I N Y SOVIETOV

Pramienky čerstvej snehovej voiy stekajú vráskami stíž, po svahoch vrchov a vŕškov, spájajú sa v dravé riavy, ktorých vybúrené toky, spojené v rozliate čierne, biele, ba až zelen-

ne na kijevskej ulici ako by sa pre­menili v čitárne. Mladí, starší i ded-hovia s okuharmi skláňajú hlavy nad novinami, knihami, stránkami časopi­sov a titajú. Každú voľnú chvíľku vy­užíva ju k vzdelavaniu sa. Preto n e je zvlášhiosíou, že dedinský človek vie

Časť delegácie pred Moskovským múzeom

kavé potáčky a potoky, plazia sa ako hady do jej širokých rovín. Na plyt­činách a brodoch napájajú sa kane... a v zátokách, kde sa ako tak prichý­li ľad, ohľušuje ta smech a džav t detí.

Vlak od Mukačeva neustále stúpa. Zotmelo sa.

Do sviežeho rána prebudila nás ra-кй muzika z nášho stolového repro­duktora. Slnko, ktoré zablysklo nad abzorom, nedoprialo nám dlho svojho tepkt. Zastreli ho ťažké šedé mraky a zdiaľky bolo cítiť blížiacu sa sneho­vú metelicu.

Na poludnie sme boli v Kijeve. Krás­ne mesto! Široké ulice po stranách vysadené topoľmi, jedličkami živým plotom, ako i bohaté historické pamiat­ky nadchnú každého cudzinca.

Popri pamät:hodnostiach mesta za­ujali nás rovnakou mierou i sovietsk ľuda. S mnohými sme sa tu stretli. Poli medzi nimi t Kljevčania, i prosti ľudia z dedín. Navonok skromní ne­nápadní, no s bohatou, po pornanl roj-čiacou dušou. Ľudia s neutíchajúcou radosťou zo života. Preplnené takár-

N,a leningradskej ulici

rovnako ako mestský hovoriť o filme, divadle, literatúre, o všetkom, čo sa deje doma i za hranicami.

Ani dalš'e dve naše zastávky — Le­ningrad a Moskva nezaostali bohat­stvom dojmov za Kijevom, naopak, eš­te ich znásobili. Sú tak mohutné a mnohostranné, že si zasluhujú samo-

I f j š í výber jedál by bol tiež vítaný. (Najviac pri bezmäsitých j e d l á c h ) . . . "

.Dievčatá si sťažujú na nechutné, kalor icky málo hodnotné jedlá", preho­voril t y / 'stupca internátu v Horskom parku, . nízka j e kvalita i kvantita t u ­kov, večere su primalé — čakanie na jedlo pridlhé . . . "

A čo zástupca Univerzitnej jedálne? „Neviem, prečo dáva jú u n í s iba tri kneul ky. Polievky m á m e dostať pol íitra a nedostávame. Z d í ca mi, že ni -kedy hodnota jedla n e k r y j e peňažnú hodnotu našich lístkov. Vsestranne, i keď badať zlepšenie, b y sa mohla i tu strava zlepšiť . . . "

To takýchto slovách fcy z r e j m e pre­vzali iniciatívu vyslanci RaJa — každý i n e j sorty, pre rozlíšenie očíslovaní od 01, až po 03. Ich názír'y s ú obyčajne jednotné (!?) Siačila I / abstrakcia a moiili by sme si vypočtu iba jednoho z n i . h : „Stravné noírny s ú p . e nos zá­konom. Od.hýľka n ie j e m o ž n í , čo do sortimentu ani kvantity. Prosím, uká­ž e m v á m paragrafy . . . (vrazenie päs­ťou d o preplnenej aktovky, vzrušenie medzi zúčastnenými). Zlepšenie polie­vok, množstva a akosti knedlí, hygie­nických opatrení, to prosím, <o sľubu­jeme. Vydávanie jed;.J v intclnáte v Horskom parku zl pwtne zavedením vo-z k o v e j o ; s l j h y . Zloženie j e d lneho lístku v značnej rn i j re závisí cd stra­vovace j komisie, ktorú musia v kuchyni rešpektovať. Žiaľ, mnohé zatiaľ dobre nepracujú. Študenti b y ich ma!i k to­m u prinútiť. Chutnosť jedál závisí zase od kuchyňského personálu. Keďže v internáte na Suvorovovej ulici vedenie v tukách svedomitej, s k ú s e n e j pracov­níčky a kvalifikovaného kuchára, j e tu strava kvalitnejšia.

Musíme však i my prejaviť nevôľu nad správamrn ;a stravn kov. Na Suvo­rovove j ulici napríklad nechodí veľké množstvo štud .ntov na raňajky. D ev-čatá sa nestravujá riadne (ta b y sa ho­dila poznámka predsedajú :eho: „Mno­h é jedia su.hú stravu, ohrozu jú si tak z d r a v i e . . . " , a zástupcu RaJa: „ . . » i kuchyňu"). Iní študenti zase nakúpia nadmu n é množstvo stravných l í s t k j v (98 na mesiac) a pašujú ich príbuzným. (Hlasy: „To už sa zistilo a robia sa prísne opatrenia").

V rušne j a b o j o v e j debate by sa ďa­l e j mohli riešiť prot lémy „mincového systému", bufetov, pečiatkovania líst­kov, zamestnaneckých pomerov v ku­chyni a i. A odpovede z EaJa? Mince na príbor odstrániť nemôžme, pretože pri bor predstavu je s u m u ckolo 40.000 Kčs. Neveríme vo svědomitost niekto­rých študentov. Lístky nenechávame pečiatkovať študentom pre t ú istú pr»-činu (hoci by sme ušetrili j e d n u pra­covnú s l u ) . Do bufetov d i m e väčšie množstvo tovaru. Vydávanie raňajok predĺžime do pol dev iate j hodiny. O všetky .h . vašich pripomienkach napíše­m e na ministerstve."

Tak by asi skončila na oko n e z a u i r mavá, ale každému blízka rozprava. A m y by s m e s i iste v duchu priali, aby z n e j mali úžitok i na Ministerstve po­travinárskeho priemyslu a zaslúžili sa o posilnenie našich žalúdkov.

statných článkov. Nateraz však chcem ešte uviesť iba pár poznámok zo stret­nutia so sov etskymi študentmi.

Po príchode do Leningradu dostali sme od Mestského výboru Komsomolu pozvanie na „Večer družby" do Vy-borgského domu kultúry. Privítali nás ozaj srdečne. Koncertná sieň sa zapl­nila do posledné'ao miesta. Program pripravil' „zemljačestva" zahraničných študentov spolu so sovietskymi štu­dentmi. Po celé dve hodiny bavili nás ruské tance, rumunské, bulharské, čínske, slovenské a české piesne. Po koncerte mnohí našli pobavenie v tan­ca iní v spoločenských hrách, ktoré sú tu veľmi obľúbené. Hry sú nielen dobrou zábavou, ale ich mnohostran­nosť a zložitosť dobre cibrí vynalie­zavosť a dôvtip mladého človeka, učí ho pohotovosti a ved e ho k praktic­kému využívaniu nadobudnutých ve­domostí. Verte m', ked sme tu videli tú jarost, oduševnelosť sovietskych študentov, ich radosť zo života a po­rovnávali ho s mládežníckym ž'votom na našej fakulte (je problematické, či 7;[o uofiec mládežnickým možno na­zvať), pripadali sme si prinajmenšom ako šesťdes'atroční starci, ktorí sa za­mýšľajú nad svojim životom a myslia na jeho koniec.

Aj pri stretnutí s moskovskými štu­dentmi v Lomonosovovej univerzite na Leninských horách sme si len dotvo­ril naše presvedčenie, že treba sa učiť od sovietskych študentov nielen štúdiu, ale predovšetkým žif] fit ži­vot mladých, pre vec budúcnosti za­pálených ľudí.

Nemáme k tomu horšie, ak nie lep­šie podm en л y, ako sovietski študen­ti. Len treba začať. Jozef Darmo

Delegáti na sjazd ČSM

Sjazd začal. Před každým delegátom zápisník, malinovka, hromada kníh a brožúr. Mnohé z nich ozdobujú vkusné záložky do knih, darč.k, ktorý připravili pře s j a r -ao;ých delegátov pioni.ri z najniž­ších ročníkov III jedenásťročnej ško­

ly. Táto ich milá pozornosť hovorí: „Ďakuj. me vám, súdruhovia s . á -

záei, z í vašu pomoc, za všetko, čo s t e nás naučili:" Jedna z týchto zá­ložiek bude a j v knihe delegátky Evič­k y Valovičovej, poslucháčky LFUK, ich skupino.e j vedúcej. J e j patrí ich vďa­ka predovšetkým!

„Za sladkosti by a j do ohňa skočil!" — tvrdila o ňom' trochu prehnane. Je pravda,, i a s . o ho >i-; diet, ako si pochut­nává na napoli.án-k a . h , bonbcno.h, ale bud m ' úprimní, „uhlohjidráty" s k u ­točne potrebuje. t d u a r d H g r . člen plena KV ČSM, or­ganizačný referent fakultného výboru na FFl'K musí často vynaložiť mno­ho en rgie a času, aby svo ju prácu (a často i cudziu) zvládol úsp.šne. Za s . o j u dobrú prácu bol navrhnutý za d legáta na Slovanský s jazd ČSM.

Na prvý pohľad j e to vážny a prís­ny človek, s náz a-kom irónie v o-čia-h. Prísny bez­pochyby je, pra.da, pokia ide o požia­davky na posluchá­čov pri studiu marx-leninizmu. Za z.'.eným stolom — totiž p.ng-pongo-vým — však z neho

prísnosť rýchlo spŕ hne a » o ü c c . . v súkromí j e z n^ho ceikom milý a priate s k ý chlapík.

V ČSM pracuje už mnoho rckov Patrí k s tare j , skúsene j funkcionár­s k e j garde. Keď prišlo k otázke, ko­ho poslať na s jazd, sväzáci dlho ne­váhali. Michal Krajčovič, asistent k a ­tedry marxizmu-leninizmu, bol zvole­ný jednohlasne.

i m V i V

Dvaja najlepší z farmácie „Ako asi začať?" — pomyslela som

s i neveselo, keď sem s J s i a - j a s n a vhupla do budovy Farmaceutickej f a ­kulty. Na druhom poschodí panuje šum, spôsobený nervozitou z napnu­tého o.akávania záverečných skúsok.

„H.adám sudruha Siruhára" — o-zvem s a nesmelo. — „Äááá, veď j e t u " — vraví níekolko hlasov a vo chvíli s a ocitnem pred študentom sympatickej tváre. Po vysvetlení úče­lu môjho príchodu s a pousmial a troš­k u zrozpačitěl: „Čo vám mám o se­be povedať?" „Všetko" — hovorím mu trochu smelšie. — „Idem práve n.j skúšku". „Nevadí, počkám, až bude po všetkom."

Milan Siruhár, poslucháč V. roční­ka, najlepší farmacvUiik sa zrazu po­zrie t ro.hu bokom a na dúšok zo seba vysype. „A to musíte písať práve o mne? Tamto j a m ô j kamarát, výbor­ný študent, predseda ČSM. Nechcete s a s ním pozhovárať? Hej, Vládol" Vysoký, tmavovlasý mladík s a po ur-čiiom zdráhaní oddelil od skupinky veselo debatujúcich študentov. Po ú -vodnýeh t iová .h sa rozho.oril. Medzi­tým, ani sine s a ncnazdali — a pred­met môjho „novinársk ho záu jmu" sa stratil v jädne j z miestností, kde ča­kala skúšobná komisia.

Vlado Springer rozpráva o sebe i o svojom priateľovi Milanovi Siruhá-rovi. Zmôž m sa na poznámku: „Vaš priateľ j e i s te velmi skromný." „Ano,

nerád rozpráva o sebt; a neoplýva veľ­mi výrečnosťou" — dokladá s úsme­vom.

Azda Vás zaujme, čo prezradil o sabe druhý najlepší farmaccueik. Na o.ázku, ako s a pripra/o.al na skúšky, odpo. edá:

— „Pripravujem s a zásadn celý semester, systematicky. l r a v i d lne chodím na prednášky, takže v skúšob­nom období mi seaeí prednášky si prelistovať, doplniť a pr. hlbiť odbor­nou literatúrou. Kobitn si z preštudo­vane j huky konsp.kty, aby som mal lá.ku ucelene pred s bou, t ím mam štúdium u ahčené a sprch.adnené. Po­tom si už l tn vyhtadam prípadné ne­jasnosti a dôkladným štúdiom u j a s ­ním."

Vidieť, že s . Springer patrí m dzi tých málo študentov, ktorí pred skúš­kami nepoznajú šturmovčinu.

„Učievate s a azda i v n o . i ? " „Ale kdeže, učím sa n a j r a d š e j rá •

no. Nechápem študentov, ktorí s ú schopní presedieť pri štúdiu celé no­ci."

Nemyslite si však, že sedí ustavič­ne v knihách Priznal sa, / • sa zauj í­ma o mnohé veci, ale „koníčka" n mu žiadneho. Má rád hudbu, literaiúru, chodí do divadla, na kone. rty. Okrem toho vedie ludový kurz ruš iny. Je г Bratislavy. N má otca a popri inom vždy si ná jde čas veno-.at sa i svojim m'adším súrodencom.

Umnosť nepredávajú . . . Stáli návštevníci Univerzitnej kniž­

nice Milana Z;gu zaiste z videnia po­znajú. Čas, venovaný štúdiu, trávi na j­r a d š e j tam. J e poslucháčom III. roční­ka FFUK, kombinácia filozofia - fyziku. Studuje s výborným pcospechjm.

Na otázku, c k j dosahuje výborných výsledkov v štúdiu, hovorí:

— „Študujem podľa systému, ktorý som si postupne v priebehu štúdia vy­pracoval. Na štúdium využívam väčšie časové се1ку. Lepšie s a tak môžem s ú ­strediť. Denne študujem p r i e n w n e pat hodín, niekedy viac. Nedeľu si nechá­vam voľnú. Pri štúdiu v každom prípa­de j e potrebný plán štúdia a účelné za­delenie času. Ináč, každému študento­vi odporúčam vlastný katalóg a výpis­k y z prečítanej literatúry. Výpisky a katalóg mám utriedené podľa jednotli­

vých odborov. Teraz si pripravujem n u te-ciál k ročníkovej p . j c i .Dialektika vývinu vedy". Tent • pr bb-in ma zvlášť zaujíma."

Zošity s výpiskami a kartotečnó líst­k y sú vzorne usporiad.r.é. S,j >1u j e tu zo dvadsať zošitov s vypskarr.í а л г 2.000 kníh a časopiso . ' 1 tyh. dné čís­lo. Svedčí o práci na •. i j seriózne).

Milan Zigo zastáva vi VV ČSM funk ciu štúdijného re ferent i Na vyk u.V. nie s v o j e j funkcie si • .ti l š tv r t il: Funkcia mu tak печ • p « kázať x štúdiu. Ba naopak, obidve zložky s vzájomne doplňujú.

Pri dobrej organizácii a systémf ostáva mu tak dosť času a j na kultúru Mnohým našim študentom môže slú "v za príklad! - f^tefan Veľas

akir fii ж$шрштё.«. Snad aj Ty, milý čitateľ, si už pri

precitaní slova „Lúčnica" predstavíš osvetlené javsko, na ňom tancujú­cich a spievajúcich, ktorí predvádzajú rôzne skoky, drepy a' točenia. Áno. Lúčnica je zväčša známa len po tejto stránke. Poukážme však i na druhú stránku jej činnosti. Nie je tak popu­lárna, no zaoberá najdlhšie obdob e (od začiatku školského roku až po pre. miéru — teda do konca apríla). Zazna­menáva najintenzívnejšiu a najdôle­žitejšiu prácu — každoročný nácvk nového programu. Veď od tanečnej zložky sa v tomto období očakáva, že nacvičí aspoň tri nové tance. Spevác: maju vždy pred sebou aspoň šesl no­vých sborov a orchester musí okrem xamoit tných čísiel racvičit hud bný srr evod k celému programu. To. o vie ко vy aluje raozaj v Ja intenív-mj práce a ešte via-; nadšenia a lásky k tme iu i ku holktvu, ktorý ho produkuje. N.eke ly tu treba obětovat aj soboty a tedele. časLo je 4-5 ní-cvi o j do tijždňa. Čle.ika L (nice, i to-rá má c'lup a mimo súboru (alebo aj n :opik) si môže byt v ňom istá na c'lý ž vot, a'c vtjd ži to večné: „Ne­môžem is ' s tebou dnes večer do ki­na, máme n'ciik!" Cez vot n'; dni ti ž nemožno zahátat. Zopir drepov, hla­sové cv ienie, alebo chvíľa po edeni't j.ri liud' b-om ná't oji iú n vyhnu n't pre kondíciu. Nupr. le i ,Zbojníc'ry ta­nec" obsahuje ryse 50 ' ist ý-h d-epov br z počtana rôznych výskoov, pre-tko'ov, prehádž vani a pod.

E te je tu jednu závciiá vec: Ce­nou t Lúčnice iú z veľkej časti itud n-ti — tehtúlum je ich prvora dou povt nostou. Jp sice prav a, í e po'as fústr den a alebo zájazdu sa .tlejú" г pr'd ink (to si každO ri mne) ale m-.lokto ti w e 1.0 ml. ie ntusa pre'rat ú látku dah iat tak, aby ta to nijako ne­

odrazilo na ich prospzchu. Č'.enstvov Lúcnici každého k tomu zaväzuje. К о nestačí na obidvoje, ten je zo súboru uvoľnený, pohým s. nezlepší prjtpech. Ncduvnj sme prijímali nazad jedné­ho takého č.ena sú.oru, ktorý po dlh-šom tase až v tomto roku urooil všet­ky skúšky na prvý termín. Povedal len toľko: „balcujem vám za prísnu kriti­ku". Tu sa ukázal silný a dobrý kole'c-tív Lúčnice, I. torý si na nej najviac cením a bez ktorého by nikdy nedoká­zala vytvorí to čo sa od nej oiaká-va — každý rok nový program.

Končím tento článok, ktorého cie­ľom je nie nejaké vylievanie chvály na Lúčnicu. Má ona svoje klady i zápory práve tak, ako každý iný súbor. Chcem tu povedal' len teľ o, že Lúč ica je súborom sväzáckym, súborom vysoko­školskej mládeže a na jej mienke a

vztahu k tomuto súboru záleží všet­kým lúčniciarom. Z leží m na tom, aby sa práca I ú nice stala blízl.ou i.aždému vyaokoš ol kovi, aby jej po­rn.hal svojou priadnou kr tikou a bol na ňu hrdý ako na svoj súbor.

Ľ. Markovť'ovň. členka Lúčnice

O začiatku významného

desaťročia (Dokončenie z 1. strany.)

bola napiiiciid m.auými. bol tc jed^n z najsilnejších zážitkov keď som vysiovil prvé slová. „ . . .týmto považujem prvý po-vojno.ý kongres š i u U t n i s u a za zanájený". Mal som pocit, že s a niečo mohutného daio na pochod. Tisíce mladý.h ludi b. z oň.adu na farbu kože, na rôz­nosť rečí, bez oh adu na spleť svetonázorov za.alo jasne v y ­šlo, o^ať vojne svo je nie a niesť zástavu pokroku do vš-tkých kon.ín sveta. Doku­mentovali to na všetkých ko­misiách kongresu, prebojovávali sa k tomu po večeroch v intím­nom prostredí malostranských „hospod". Vyjadrili to v š tatúte novej organizácie Studentstva v Medzinárodnom svaze s tu­dentstva, ktorého sídlom sa stala Praha.

Kongres skončil. Vlaky, lie­tadlá a lode rozvitz'í jeho ú -častníkov späť do ich domovov a s nimi a j myš lknky bratstva a spolupatričnosti všetkých i u -dí dobre vôle. Dodnes ž i je ten­to kongres v nás. Emilio Arrc-na l . s b o j u j e za j ho ideály v nerovnom zápase v Guatemale, Abd el Ramiz v mala j ske j džung­li, E. Tajvola vo f ínske j po­krokovej tlačí a my na SvOjkli pracovných miestach. Dnes no­ví mladí ľudia b o j u j ú za ideály Medzinárodného sväzu Student­s tva a my, ktorí sme v p'n; j šírke zažili boje, víťazstvá a porážky, pri klad nl základ­ných kameňov te j to organizácie, sme šťastní, ž ; s a nesprene­verila tomu, čo sme do n j vložili. Až s a bude tento rok opäť konať v poradí už š tvrtý kongres Studentstva v ľraho. myslím, že dvaja z j ho býva­lých účastníkov sn pôjdu skryto pozrieť na samých seba spred desiatich rokov, č a s j e řas, ca) nezastavíš . . . Dr. liažány

Čas poma'y uplynul a napokon pri šiel i Miian Struhár. S radostným ú~ smavom prijíma blahoželania k do­siahnutému úspechu.

Teraz už môjmu intervlewu nestoja v ceste žiadne prekážky. Miían skrom­ne, ale ochotne rozpráva . . .

„Ko.ko s te mali s k ú š o k ? " „Najprv bola obhajoba diplomovej

práce, potom skúšky z marxizmu-le­ninizmu, galeni k e j f a r m á r - , iarma-kognózie a farma 1 tut i k e j chémie."

„Ako dosahuj t e také prenikavé úspechy v š túdiu?"

„Ako?" — usmieva sa — „príčina j e azda v tom, že mám veími rád chémiu a venu j m sa j e j s veikým záujmom. Čiastočne mi pomohlo, že rok som bol zamestnaný a mal som určité praktické znalosti. Ako študu­j e m ? Samozrejme, pravidelne chodím na pr.dnášky, a doplňujem si ich lite­ratúrou. Poznámky mi pri tom veími dobre pomáhajú. Hlavné j e , aby človek všetkému dobre rozum 1, vedel vzorce a spravil si z dosiahnutých znalostí celkový prehľad.

Milan Struhár j e zo Zohora a na skúšky sa pripravovali spolu s Vladom Springerom. Obaja ich zložili na výborné.

1

Pýtam sa, aké má iné záujmy ok­rem učenia.

„Aby som pravdu povedal, som te­lom i dušou chemik, iných záujmov veľa nemám, aie" — dokladá rozpa­čité — „veľmi rád chytám r y b y ! Mám rád i die adlo, film, tiež dobrú spoloč­nosť."

Ako vidieť, Milan j e jedným z mála i udí, ktorí s'ú 'c€ 1 zaujal i svojím od­borom, ale nemožno o nich povedať, že s ú v tom ..zažraní až po uš i " a že sú suchopárni

Tieto dva, hoci neúplné portréty dvoch výborný h študentov, nám ma­j ú všetkým čo povedať.

Marta Valovičcvá

оЬссц/сь Stá! v rade na obed je podľa m 'm

najväčiie blaho, aké sa do hies na z: -mi vyskytlo; p-aida, okren nte nát-nej strč vy. Skúsil som to, ináč by í от nerozpráva!. S ojím si a naraz та пе­со zai aln t ct do reb er a kde ka e. Myslím si: rozprávajú sa nibudem sa otácat, aby si nemysl li, že ich po ú-vam: ret sa vSak stupňov .la, i vhup­

lo m do hlavy: asi s'úžim za príkl d. Nesmierne ma to potešilo. Dumám: is­te vyk adá, a . o n e oho nem losrdne štekot a kvôli názornosti to ukazuis na mne. To by lolo v yo iadk . Len.p rud je dlhý a človek tvjr zvedavý: a tuk mi napadlo ú hyti.o n sa o zrie . Keoy to spoz roval, rýchle sa oto ím a povit.ni ,oma p ed, mno i: ,Al> sa nám to vy.us o, že?", aby si niečo nemyslel !) Slovom, mal som to doko­nale premyslené. Obzriem sa..On si ma však vô.ec nevšímal. Preňho som nejestvoval. An ostatní...

Obed musí mai rýchly spád a pre o sa uhuňi od výdajne, nechcem použi otrepané pr.rovnanie — ako by pôda horela pod no ami. Na jedného uhá­ňajúceho sa zvläšt živo pamótám: tem­po mal dobré. Klamal by som keby som tvrd l, že stál. Prechádzal o o o stola. Muž, došiel nevime zohnutý nad tanierom sa vzpriamil. Majiteľa o edi to zrejme prekvapí o, k.-d srozo -oval, že polievku práve absorbujú ša y nie­koľkých vyvolencov. Chvíľku tupo pô-zr.ral, no vzápätí sa mu po tvári roz-l ala spokojnost. Foveíal, že v prvý moment si mytie'., že to chyt lo a -poň sedemnástich a za'tl ľ sú m krí len šiesti — a pokračovvl n rušene v

Alebo. Jete si kľudne a vídľa vás sedí muž, ktorý má zr,áme':o na kra'i stola. Chce byt slušný, rezhce veľmi kričat, preto sa n' h'/ňa občas cez vás. Po úmornej práci sa vám podarilo tu­pým nožíkom odřezat kúsok mvsi; pri­dáte na v dličku eile trochu zemiakov a a'oby za odmenu nes ete si tčto ,,sústo" do úst. V tom však váš zho-vor-i ivý sused zase riečo potichu kricl, nakloní sa a vy to vložíte do úst je­mu. On ani okom nenihnúc, to pre­hltne. Odkro íte daľie a naiete oval

df-o Hane do úst. N e preti. že by ste bol pižravý, ale preto, že treba u.<r~o-vat neiaký ten strav: ícky ruch: Sused sa nakloní a dáte to do úst znova je­mu. Zase n'e preto, že by sie mu chce­li zapchat ústa, alebo ďat mu. d > pí­ru, potom do tretice, potom do p~.ru, 1otom na pat prstov, potom'... a'e ret o, že priš:el do toho n jlepš'eho. Takýto sused, ked je us'lov ý, z'e

akt o kľudne dva oteiy bez to' o že by si. niečo povšimol a vy rte po obe­de. To vie človeka niekedy dopálit.

Tiež môžete vid et: Muž nedaleko vás cíti sa na svete sta tný, l.bo má „én'cľu". Uvedomuje si však, že nie je všetko ,.šnicľa", čo má ňa v-c' u

prez e." Natahuje sa s tým, nôž sa mu vyšmykr.e a vidi č'a túto húžvu vyšmarí. Vy sa mô te koc'^tt pohľa­dom na výjav, ako „šnicľa" robí žaby

KRUCI.Tl/ 5Л KADÍ.! DAOTÍ u i NA M N A

vúco,..

eiste, teraz už bez polievky a jednej jaširky. Na tej sa šmy o ' nasledujúci.

Pri vlastnom stravovaní, pri obede, sa dá tiež veľa pežt. Ná'du sa ar-rhivňri, klorí sa bavia predp topnými žart am na ternu „Zhnusme mu žrád­lo!"

cez štyri taniere polievok. Nevdojď: sa vám vybavia spomienky: sedíte s ŇO'J v lete pri D .naji a robíte ploskilčmi žaby po hlad ne...

Nemám proti tomu nič, ale zdá sa mi, že to človeka trochu rozptýľ aie, odvádza pozornost od vlastného jede­nia.

Veľkej obľube sa teši i odovzdáva­nie príborov, pretože nasledujúci v rade, človeka taniermi a poinosom bezvadne uma: ti. Najmä dnes, keX je stále sychravé počas e, je to veľmi ví-tanc. Odev sa stáva po take to dôklad­nej impregnácii temer nepremokavým. • Nemáš to rád'/" — spýta sa ma raz úprimne jeden muž. Nuž ka:dopá ne to mám radšej, ako ked sa ma n'ekto v treskůcei zime, keď mrznú i abstrak­ta a myšlienky sa formuhí do cen:u-ľov. pr ateľský opýta: „Čo poviete na počasie?", ale...

Potom, už po obede, í:to nezabudne, obyčajne si obleč e zimník a vyhrnie, golier, pretože vonku sneží. Stáva sa však, že ho nenájde, lebo ho omylom vymen í ni kto za aktovku, ktorú'v len deň zhodou okolností, árii so se­bou nebral.

Ako hovorím, stravovat sa v inter­náte a potom umriet, MOMR

Pred 7 mesiacmi priSIi na vysoké školy, medzi nimi aj na Prírodovedec­kú fakultu UK, novi poslucháči. Ich príchodom na fakultu nezvýšil sa len náš počet. To by bolo málo. Priniesli so sebou aj čosi ozaj nové.

Niektorí z nich si uvedomovali, íe prišli do nového prostredia odlišného od stredoškolského a preto si musia osvoj t aj nové spôsoby práce a cel­kového života.

Mnohí naši prvoročiaci však chápu túto ,*zmenu prostredia" a „zmenu spôsobu života'" nesprávne. Nazdávajú sa, že na vysokej škole neplatia žiad­ne pravidlá spoločenského ctípvania. Týka sa to najmä správania sa poslu­cháčov voči prednášateľom. študijnej a pracovnej morálky, disciplinovanosti a celkového spôsobu ich života, najmä v internátoch.

Môžu to potvrdit naši učitelia, a t ež aj samotni poslucháči, ktorí sa okolo seba pozerajú triezvo a kriticky. Slôžme sa o tom presvedčiť denne na chodbách fakult, v posluchárňach a najmä na ulici. Mat som viac príleži­tosti presvedčit sa o tom i osobne.

Raz som iiiel spolu s dr. G., ktorý prednáša na Prír. fakulte, z Vysoko­školského internátu na Suvorovovej ulic:. Cestou sme stretli mnohých po­slucháčov, idúcich do internátu na obed. Verte, cítil som sa veľmi tráp­ne, ked mnohí poslucháči I. a II. roč­níka prechádzali okolo nás bez toho. že by svojho uč teta dr. G. pozdravili aspoň malým kývnutím hlavy. Videl som, že i on sa cíti podobne. Najrad­šej, ako priznal, by ich bol pozdravil sám. Zaujímavo sa pri tom tvária... jedni držia hlavy hore ako páv, nos

zvihnutý, že pri daždi by im do neho iste natieklo...! Iní sú přívětivější... pozerajú sa na dotyčného, usmievajú sa naň, ako by čakali, kedy sa im dr. G. pozdraví.

Takýchto prípadov, ba ešte extré­mnějších, je viac. Napríklad posluchá­či, zdržujúci sa na chodbách fakulty, sa vôbec nedajú vyrušit prechádzajú-c'm súdruhom dekanom, profesorom alebo docentom fakulty. Niektorí si ich vôbec nevšimnú. Tvária sa, akoby ich vôbec nepoznali a nikdy nevideli.

O nič lepš e nie je chovanie na prtdnáškach, cvičeniach a seminároch. V I. ročníku, odbor biológia, chémia sa niektorí poslucháči a poslucháčky nedajú v zábave zmýlit príchodom pred­nášajúceho. Nevyruší ich ani samotná prednáška. Vytiahnu s i dokonca de­siatu či olovrant a pochutnávajú si. Niekedy sa ich nevie dotknút ani na-pometmte samotného prednášajúce­ho, vedúceho seminára alebo cvičenia.

Ako sa na tieto zjavy pozerať? Nie ie to vrchol neslušnosti a nezdvortlos-ti? Nemožno to ináč kvalifikovat, ako, s odpustením, drzost a nevychovanost.

Je jasné, že toto všetko nemohlo ja

Ш И Ж 5 П П

FUTBALISTI TRÉNUJÚ . . .

Neúnavní šachisti Dlhé jednania o novej štruktúre T SO

športovú činnost na jednotlivých fa­kultách prechodne narušili. Finančne ťažkosti s tým spojene, pôsobili ako uspávací prášok.

Bez príznakov krízy zostal náš od­diel šachistov na Prírodovedeckej fa­kulte. Príslovečná trpezlivosť šachistov spôs'obila, že sme nepodľahli nečin­nosti. Rozšírili sme členskú základňu, vyškolili i šachóvých rozhodcov a zo­hrali viac priateľských zápasov. Dob­re sme sa umiestnili v bleskovom pře­bore družstiev Bratislavy, prebojovali sme sa z nižšej súťaže do krajského preboru družstiev medzi 12 najlepších družstiev Brat'slavy.

V týchto zápasoch sme pocítili nut­nosť posilniť naše mužstvo. Prijatím troch poslucháčov FF a jedného z GCF sa nám podarilo vybudovať silný, vy­rovnaný kolektív. Odhliadnucг od prvé­ho stretnutia, ked sme v nekomplet­nom zložení prehrali so Slavojom Pe­kárne 1 б'/г:]'/:, remizovali sme s Po­vereníctvom stavebného premyslu J : 5 a porazili sme Vzorodev 8:2 a SOR 6:4. Dúfame, že sa naše mužstvo umiestni v prvej polovici tabuľky.

Ospechy, ktoré nái oddiel dosahuje, sú odrazom záujmu, discipliny a druž­nosti kolektívu. Ved aj u nás sú ťaž­kosti: nemáme vyhovujúcu klubovňu (hráme vždy u súperov) aw materiál v dostatočnom množstve (hodinky, tlačivá), ani prostriedkov na zlepšenie situácie. Veríme však, že tento stav čoskoro pominie a že pod TJ Univer­zita budeme môcť ŕ ' e fo nedostatky odstrániť. Anton Hajduk,

///. rot. Prír. fak.

-y""}*?; • • yv > • • • 4 'r/ ' ••'•T? w

~ Ш*'

V poslednom čase sa veľa hovorilo o tom, že futbalový oddiel Slávie Bra­tislava zanikol a hráči prešli do Slo­vana ONV, kde tvoria jadro jeho „C'1

mužstva. Nie j e tomu tak. Novovytvorená TJ

má opäť s v o j futbalový oddiel. Pod vedením bývalého hráča Slávie Ota Mužíka, začal svo ju prípravu na bu­dúce majstrovské zápasy.

Prvý tréning, ktorý sa konal na ihrisku závodov J. Dimitrova, sa do­stavilo 25 nových mladých talentova­ných futbalistov, ktorí budú tvoriť zá­klad reprezentačného mužstva bratis­lavských vysokých škôl. Hráči a elán by už boli.

Existu jú však i ťažkosti, ktoré treba

Tri obrázky

z -f4orsbóho parku

neodraziť aj v štúdiu a na koniec ~ pri skúškach. Svedčia o tom výsled­ky skúšok za zimný semester. Z od­borov matematika, fyzika neurobilo skúšku na riadny termín len iba z jed­ného predmetu 12 poslucháčov, z od­borov chémia, biológia sa na jednu skúšku na riadny termín len iba z jed-a na dalšiu skúšku prišiel iba vedúci štúdijnej skupiny.

Taká je skutočnosť. Niektorí súdru­hovia sa budú azda pýtať, ako sa to mohlo stať? Čo rob.l FV CSM at d. . .?

FV CSM mal značné ťažkosti s roz­hýbaním sväzáckej práce v i roční­koch. Za dva mesiace ntrnohol zabez­peč t, aby sa zišla plenárka a zvolila výbor RO C 4M (odbor CH-BJ FV na­vrhol pracovným skupinám diskusii, o pomere k práci, a pod. No v I. ročníku sa stavali k tejto diskusii pasirne, bez záujmu. A výsledky sa ukázali.

Z toho všetkého vyplyva. že FV CSM ako aj štátn

ш správa sa budú musieť

touto otázkou dôkladne zaoberať. No v prvom rade sa týmto musia zaobe­rať pracovné skup ny a ročníkové vý­bory, ktoré jednotlivcov lepšie pozna­jú. Zdravou kritikou im mužu pomôiť vytriezveť z ich nesprávnych ilúzií. Musia z nich vyrásť vysokoškoláci, s tými najkladnejšími črtami nového inteľgenta — skromr.iho. vyt r vá­tého, húževnatého, zdvorilého a pri tom všetkom sebavedomí ho. Predo­všetkým sami poslucháči nesmú do­volí niekoľkými jednotlivcom kazit dobré meno vysokoškoláka. Domnie­vam sa, že tento zjav sa vyskytuje nielen na Prírodovedeckej fakulte.

asist. M-ár.

Ako to bolo s prácou Študentskej rady v minulosti?

Chyba sa spravila už pri voľbe SR. Kandidátka nebola vop.-ed pripravená, rada bola zvolená žive.ne a dostali s a do n e j ľudia, ktorí o prácu nemali zá­ujem. ŠR chápala ako svoju hlavnú ú-lohu — vybojovať návštevy chlapcov. Aktuálnymi problémami života v inter­náte sa už zaoberala menej. Zlý vzťah medzi vedením internátu a ŠR tiež k dobrej práci oboch zložiek neprispieval. A na koniec — chýbala eš te a j starost­livosť a pomoc CV ROH.

Čo chcú dievčatá robiť v budúcnosti? Kritickej situácie si konečne všimol

CV ROH a hlasy nespokojnosti s a ozý­vali a j medzi študentkami. To rozhodlo. Začiatkom tohto semestra sa začali podnikať rozhodné kroky k náprave.

Najprv sa zišiel aktív komunistiek. Rozobral nedostatky a dodal dievča­tám potrebnej chuti a elánu. Utvoril sa stranícky aktív pri š tudentskej rade.

Rada sa rozhodla začať odznovu. Do vedenia komisií (kultúrnej, stravovacej, ubytovacej, rozhlasového krúžku, foto­krúžku a rady nástenných no^ín) — ko­optovala zodpovedných vedúcich. Ko­

misie si spravili plány práce. Kultúrna komisia okrem iného chce dať do po­riadku knižnicu, zapadlú prachom, do­plniť j u knihami a dvakrát týždenne ju „sprístupniť verejnost i" . Stravovacia komisia bude denne kontrolovať prípra­vu jedál, atd.

Čo robia u ž d n e s ? Začali so súťažou. Súťažia v troch

„disciplínách": v čistote, v podávaní zlepšovacích návrhov a v l iterárnych prejavoch. Odmeny sú nanajvýš prak­tické: bývanie zadarmo do konca roku stravovanie zadarmo, topánky, kabel­ky, predplatné na časopisy, perá, knižne odmeny atď.

A „večný" problém chlapčenských návštev ?

A j o tom sa v rade hovorí. No, nepo­važuje to za hlavnú, alebo dokonca je­dinú náplň s v o j e j práce. I keď dievča­tá zo ŠR netvrdia, že j e to otázka dru­horadá, na j e j „obkecávanie" n e m a j ú ani príliš času. No, touto naliehavou otázkou sa s celou vážnosťou zaoberá CV ROH. Nie j e zatiaľ možné tvrdiť, odkedy budú chlapčenské návštevy po­volené. Že budú — to j e vraj isté.

H-e

Naše ústavy sa po stránke ma-ttriainwho vybavenia neustále vzmáhajú. Len v priebehu m j i u -lého roku dostali nové labora­tórne prístroje a zariadenia v hodnote 3 miliónov korún. Na oorázku prístroje Fyzikálneho ústavu Prírodovedeckej fakul­ty . O jeho vybavení a práci jeho pracovníkov prinesieme repor­táž v budúcom čísle NU.

NOVÉ UNIVERZITY

V BELGICKOM KONGU, v Elizabethville, založili v novembri minulého roku prvú koruskú univerzitu. Univerzita s a stane strediskom vedeckého bádania, vzdelávania a kultúry. Riadiť j u bude administratívna rada, ktorú budú tvoriť zástupcovia štyroch belgických univerzít, včítane rektora a dvoch viceprezidentov.

KQNCOM minulého roku otvorili v Tunghai, v Čínskej ľudovej republike, dali iu univerzitu. Tvoria j u dve faku l ty : Umelecká, s vyučovaním čínštiny, cudzích jazykov a historie, a vedecká, s vyučovaním íyziky, biológie, ché­mie a chemického inžinierstva.

NEDÁVNO oznámila Sanskritská rada, že v Uttar Pradesh a Punjabe budú založené sanskritské univerzity. Budú pomáhať koordinovať činnosť sanskritských škôl a pri popu.arizácii jazyka.

PODOBNE zriadia univerzitu v Nepále, v meste Khatmand. Bude mať vedeckú, umeleckú, inžiniersku a lekársku fakultu.

AJ LlBYA bude mať svo ju vlastnú univerzitu. Kráľ Idris v r a j ponúkol na tento účel s v o j palác v banghazi. Doteraz líbyjskí študenti študovali v Egypte, alebo vo Veike j Británii. — Dar t s «—

Budú za tridsať? Už viackrát žiadali poslucháči vyso­

kých škôl, aby v deň vojenského vý­cviku pri ceste električkou na cvičisko a späť dostáyali vojenské lístky. Tato požiadavka zostala doteraz nepovšim­nutá. Ako argument pre ponechanie doterajšieho stavu s a uvádzalo, že sa vlastne nejedná o vojakov, ale civilis­tov.

Pozrime sa na problém bližšie. Poslucháči vysokých škôl vykonávajú

počas štúdia jeden deň v týždni vojen­skú základnú službu. Ministerstvo ná­rodnej obrany počíta s touto formou základnej vo jenske j služby, uzák.mlo j u a zvláštným štatútom upravilo pra­vá а povinnosti študentov. V praxi to znamená, že vysokoškoláci v ten deň sú — pokiaľ majú na s e t e uniformu — vojakmi. Vojaci základnej služby vyko­návajú túto cestu pešo, alebo ich odvá­ža jú na autách. Pre študentov a dôs­tojníkov vojenských katedier by však

pochod na cvičisko — mnohokrát z jedného konca mesta na d r u h ý — zna­menal veľkú časovú stratu, ktorú si dnes, pri hospodárení s časom každého jednotlivca, nemôžeme dovoliť; n a dru­h e j strane doprava poslucháčov na au­tách by stála značný obnos. Pretože však — ako sme už hore uviedli — sa jedná vlastne o vo jakov (dôkazom to­ho j e a j fakt, že civilisti nechodia na cvičiská a tobôž nie v uniformách), zdá sa správne, aby poslucháči dostali na túto cestu — ktorú si musia hradiť sa­mi — vojenský listete.

Namieta sa, že na tieto účely slúži štipendium. Ale š tudent si zo štipendia platí byt, stravu a obed n a ostatných š j s ť dní v týždni — vojak dostane toto všetko zadarmo, resp. ako odmenu.

Dúfame, že príslušné autority uznajú tieto argumenty a tento problém sa priaznivo vyrieši. Dočkáme sa?

J. V.

v najb l ižšom čase odstrániť. Slávia potrebuje predovšetkým trénera, ktorý bude schopný vytvoriť mužstvo, hod­né mena — reprezentanta vysokoško­lákov. Potrebujeme pevné vedenie f u t ­balového oddielu a n a j m ä podporu š i­rokých vrstiev vysokoškolákov, ktorí by mužstvo svo j ím z á u j m o m povzbu­dili.

Vysokoškoláci! Príďte medzi nás! Spoločnými silami

iste dasiahnsme v KPB ONV želané úspechy! JP, Slávia Univerzita

Výmena členských preukazov ROH Na základe uznesenia Ostrednej rady odborov robí sa v čase od 1. ja­

nuára do 31. marca 1956 výmena doterajších členských preukazov ROH za nové.

Nie j e treba zdôrazňovať význam Revolučného odborového hnutia v na­šom socialisti.kom zriadení a tým i členstvo v te j to n a j m a s o v e j š e j organi-zá.ii. Prelo Závodný výbor Revolučného odborového hnutia pr i Univerzite Komenského očakáva, že všetci čli no la pochopia dôležitosť akcie výmeny členských preukazov a s v o j e preukazy pr diožia urýchlene cestou svoj ich ús kových dôverníkov na výmenu tak, aby Ostredným výborom stanovený termín bol dodržaný. ZV ROH

* * * Začiatkom apríla dokončia v internáte na Suvorovovej ulici výťah. Kľúče

od neho dostanú pracovníci internálu a študenti na lekárske vysvedčenie. Kinosála pre študentov v trakte budovy Povereníctva dopravy by už dáv­

no mohla plniť s v o j e poslanie, keby Pozemné s tavby — investor budovy, brali požiadavky internátu serióznejší Pri pomalosti doterajšieho zaria­ďovania bude hotová, zdá sa, až v budúcom školskom roku.

Naša univerzita, vydáva Rektorát UK a ZV ROH, Bratislava. Šafárikovo nám. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci re­daktor: František Višvader, techn. r e d . : Martin Hric, redaktori: Boris Droppa, Rudolf Olšinský. Redakcia: Suvo-ovova ul. 16/a-526. Administrácia: Rektorát UK. Vychádza mesačne. Tlač: Merkuntilné tlačiarne, n. p., ul. Nér. povstania 41. Povolilo Povereníctvo kultúry výnosom číslo HS IV-II 10-267/1955 zo dňa 25. III. 1955. A—65665