1

Súkromné gymnázium, Kremnická 26, 851 01 Bratislava

ŠTUDIJNÝ MATERIÁL Z BIOLÓGIE PRE 3. ROČNÍK EXTERNÉHO

ŠTÚDIA – e-learning – 2. polrok

Tematické celky: ● Tráviaca sústava

● V lučo a ia sústa a

● Nervová sústava

● Pohlavná sústava

1 TRÁVIACA SÚSTAVA - funkcie tráviacej sústavy:

príjem potravy z o kajšieho prostredia

mechanická a chemická úprava prijatej potravy

odstrá e ie estrá e ý h z ško

Príjem a spracovanie potravy:

Potra a za ezpečuje prísu e ergeti ký h a sta e ých látok do organizmu.

zlože ie potravy: voda, akroži i (tuky, cukry, bielkoviny) a ikroži i (minerálne látky a vitamíny)

spracovanie potravy = TRÁVENIE – rozlišuje e:

a) mechanické trávenie – prebieha v hor ej časti trá ia ej rúr ; predsta uje rozo letie, rozdr e ie

a a lhče ie prijatej potra , pričo sa prijatá potra a e í a kašo itú h otu

b) he i ké trá e ie = e z ati ké štiepe ie zložitý h látok o siah utý h potrave na jednoduché

látk s hop é stre ať sa do telo ej tekuti

1.1 Tráviaca sústava človeka

stavba: ● úst a duti a (cavum oris)

● hlta (pharynx)

● pažerák (oesophagus)

● žalúdok (gaster = ventriculus)

● te ké čre o (intestinum tenue)

● hru é čre o (intestinum crassum = colon)

2

● a ál ot or (anus) ko eč ík rectum)

Charakteristika jed otli ý h častí trá ia ej sústa člo eka:

1) ÚSTNA DUTINA (cavum oris) = začiatok trá ia ej sústa le o a ý čeľusťa i, o sahuje:

a) zuby (dentes) – sú ulože é zu ý h l žka h aleolá h ; i h fu k iou je e ha i k spra o á ať prijatú

potravu

● zubná sklovina (email) – tvorí povrch zubu v o lasti koru k ; je zlože á pre až e z minerálnzch látok a je citlivá na

prudké zmeny teploty zasahujú do nej nervy

● zubný cement – pokrýva zub v o lasti koreňa

● zubovina (dentín) = vlastné zubné tkanivo, stavbou pripomína kostné tkanivo = stavebný materiál zubov

● dreňo á duti a – pĺňa útro zu u, je p e á zu ou dreňou, ktorá o sahuje ie a nervové vlákna

- t p zu o podľa t aru:

- rezáky (dentes incisivi) – oz ače ie: trvalom chrupe I, v lieč o hrupe i

- oč é zu de tes a i i – oz ače ie: trvalom chrupe C, v lieč o hrupe c

- čre o é zu de tes pre olares – oz ače ie: trvalom chrupe P, v lieč o hrupe p

- stoličk de tes olares – oz ače ie: trvalom chrupe M, v lieč o hrupe m

zuby sa vytvárajú v dvoch etapách:

O r. č. : Prierez zubom

(dentín) - a ato i k a zu e rozlišuje e tri časti:

● korunka

● krčok

● koreň – časť zu u ulože á zubnom

l žku

korunka

krčok

koreň

koreň

dočas ý lieč hrup – tvorí ho 20 zubov, u člo eka sa začí a prerezá ať okolo . esia a ži ota

trvalý chrup – tvorí ho 32 zubov u člo eka do hádza k ý e e lieč eho chrupu okolo 6. – . roku ži ota, ý e a je uko če á okolo . roku ži ota

3

b) jazyk (lingua) – orgá t ore ý prieč e pruho a ou s alo i ou, a po r hu je pokr tý sliz i ou, ktorá t ára

bradavky = jazykové papily v priehlbinách okolo papíl sa nachádzajú huťové

poháriky obsahujúce zmyslové bunky

úste ia sli ý h žliaz – tri pár sli ý h žliaz:

príuš á žľaza (glandula parotis) – je ulože á pred uš i ou, ýsťuje pri hor ej M2

podsá ko á žľaza (glandula submandibularis) – je ulože á pod o lúko sá k

podjaz ko á žľaza (glandula sublingualis)

produkto sli ý h žliaz sú sliny (saliva) obsahujú 99 % vody a 1 % organických a norganických látok:

- anorganické látky slín – podieľajú sa a t or e zu ého ka eňa, i h fu k iou je eutralizo ať k slú

potravu

- organické látky slín – patrí sem mucín (hlien) a enzým PTYALÍN (slinná -a láza = e zý , ktorý začí a

trá e ie sa harido = e zý štiepia i škro a de trí maltózu glukózu

- funkcie slín: eutralizá ia k selí , a lhče ie sústa potra a apo áha ie prehĺta iu, trá e ie

sacharidov

2) HLTAN (pharynx) – pokračo a ie úst ej duti , je spoje ý s nosohltanom a stredným uchom prostredníctvom

Eustachovej trubice

- obsahuje a dle zlože é z lymfatického tkaniva imunitná funkcia

3) PAŽERÁK oesophagus – svalová rúra – u člo eka dlhá – , ústi do žalúdka prostred í t o tz . žalúdoč ého

vchodu = kardia

pažerák

kardia

žalúdok

O r. č. : Hlta a pažerák

4

4) ŽALÚDOK gaster, e tri ulus

– ako itý s alo ý orgá stla ý sliz i ou, ktorá o sahuje ožst o žliaz produkujú i h trá ia e šťa

- potra a prijatá do žalúdka, ktorá sa pre ieša a s trá ia i i šťa a i = trávenina = chýmus

zlože ie žalúdoč ej šťa :

● HCl = základ kyslého prostredia v žalúdku pH = – 2) opti u p so e ia žalúdoč ý h e zý o

- á a ti akteriál e úči k

- pomáha pri trávení mäsa

- chráni vitamíny B1, B2 a C

- aktivuje pepsín

● PEPSÍN = e zý , ktorý začí a trá e ie ielko í , lučuje sa ako eaktí pepsi ogé a úči ko HCl

sa pre ieňa a aktí pepsí

neaktívna forma aktívna forma – štiepi ielko i

● CHYMOZÍN – e zý , ktorý zráža ielko i lieka tvorí sa hlavne v dojče sko eku

● ŽALÚDOČNÁ LIPÁ)A = e zý štiepia i tuk ; opti u p so e ia je pri pH = 6 – 7

- žalúdok sa pred sa o atrá e í last ý i e zý a i hrá i mucínovým povlakom

5) TENKÉ ČREVO intestinum tenue) – u člo eka = – 5 m dlhá trubica s priemerom 3 cm

- t oria ho tri fu kč e odliš é časti:

- fu k ie te kého čre a: doko če ie trá e ia a stre á a ie resor ia rozlože ý h látok do kr i

a) dvanástnik (duodenum) – pr ý úsek te kého čre a – stupuje zo žalúdka ez tz . vrátnik (pylorus)

PEPSINOGÉN

HCl

PEPSÍN

te ké čre o

dvanástnik (duodenum) lač ík (jejunum) bedrovník (ileum)

kardia pylorus dvanástnik

5

- do d a ást ika s oji i ý od i úsťujú d e trá ia e žľaz – pečeň a podžalúdko á žľaza:

podžalúdko á žľaza pa kreas = žľaza, ktorá á endokrinnú aj exokrinnú funkciu endokrinná funkcia

spočí a o lučo a í hor o regulujú i h hladi u gluk z krvi (inzulín

glukagón ; e okri á fu k ia spočí a o lučo a í pa kreati kej šťa

pa kreati ká šťa a – t orí sa jej asi l za deň jej sekréciu reguluje tkanivový hormón

sekretín

zlože ie pa kreati kej šťa :

● TRYPSÍNOVÝ KOMPLEX – pokračuje štiepe í ielko í ; lučuje sa ako eaktí tr psi ogé , ktorý

sa akti uje až dvanástniku enzýmom enterokináza

● PANKREATICKÁ LIPÁZA = e zý , ktorý pokračuje štiepe í tuko

● PANKREATICKÁ -AMYLÁZA = e zý , ktorý pokračuje štiepe í sa harido

● HYDROGENUHLIČITANY = eutralizujú k slý žalúdoč ý o sah

● H2O

pečeň hepar = aj äčšia žľaza ľudsko tele h ot osť = , kg )

- látky vstrebané v te ko čre e sú pri ádza é do peče e rát i o ou žilou

- fu k ie pečeňo ý h u iek = hepatocytov:

zasahuje tak er do šetký h eta oli ký h pro eso tele:

- tvorba glykogénu

- tvorba bielkovín z aminokyselín

- metabolizmus tukov (tvorba mastných kyselín)

- tvorba vitamínu A z -karoténu

produk ia žlče: asi l za deň

- žlč – žltozele á tekuti a, ktorá o sahuje:

● soli žlčo ý h k selí = kyselina cholová a kys. deoxycholová

● žlčo é far i á = BILIRUBÍN a BILIVERDÍN, ktoré vznikajú ako odpadové produkty degradácie

hemoglobínu

● cholesterol

● i erál e látk

TRYPSINOGÉN

enterokináza

TRYPSÍN

naktívna forma – tvorí sa v

pankrease

aktívna forma – tvorí sa v dvanástniku

6

● H2O

● hlie

žlč odteká z peče e do do ako itého út aru ulože ého a spod ej stra e peče e = žlč ík (vesica fellea) odkiaľ

je dávkovaná do dvanástnika

fu k ie žlče:

● e ulguje tuk

● alkalizuje prostredie te ko čre e

● apo áha peristaltike te kého čre a

lač ík jeju u + edro ík ileu - ko o é úsek tekého čre a – ich sliznica produkuje čre ú šťa u, ktorej

zlože ie je:

● EREPSÍN = e zý , ktorý doko čuje štiepe ie ielko í až a jed otli é a i ok seli

● AMYLÁZA = e zý , ktorý doko čuje trá e ie sa harido až a gluk zu

● LIPÁZA = e zý , ktorý doko čuje trá e ie tuko až a gl erol a mastné kyseliny

- Vstrebávanie (resorbcia) v te ko čre e:

- v te ko čre e pre ieha okre štiepe ia súčas e aj resor ia rozlože ý h látok do kr i

- te ké čre o s oju resor č ú plo hu z äčšuje t or ou klkov (villy) last é u k te kého čre a = enterocyty tiež

z äčšujú s oj po r h t or ou mikroklkov (microvilly) stre á a ia plo ha te kého čre a člo eka tak predsta uje až

40 m2.

- ko trak ie s alo i te kého čre a = peristaltické pohyby prebiehajú s frek e iu asi ĺ / i .

pečeň

dvanástnik

pankreas

vývod pankreasu

gaster

klky

sieť kr ý h lásoč í

krvný obeh

7

6) HRUBÉ ČREVO i testi u rassu , olo

- funkcie: príje estrá e ý h z ško z te kého čre a ostá ajú tu – 12 hodín) prebieha tu obmedzené

vstrebávanie vody a minerálnych látok zahusťo a ie o sahu a tvorba stolice

je harakteristi ké príto osťou kvasných a hnilobných baktérií, ktoré kvasia celulózu a nestrávené cukry na

alkohol, metán a vodík + rozkladajú nestrávené bielkoviny na sírovodík, fenol a mastné kyseliny

v hru o čre e sa sk tujú aj tz . čre é aktérie, ktoré produkujú vitamín K a vitamíny skupiny B

SLEPÉ ČREVO i testi u ae u = iesto stupu te kého čre a do hru ého čre a, z ktorého vyrastá asi 10 –

dlhý ý ežok = appendix – o sahuje eľa l foid ého tka i a

KONEČNÍK re tu = ko o ý úsek hru ého čre a i a o , ktrorý slúži a od ádza ie stoli e = defekač ý refle

– je u ož e ý o ha utí s alo i z ierača ko eč íka

2 VYLUČOVACIA SÚSTAVA

- fu k ie lučo a ej sústa :

- odvoz odpadových látok metabolizmu

- udržia a ie stáleho o je u telo ý h tekutí

- za ezpeče ie homeostázy = stálosť útor ého prostredia

2.1 Obličky - párový orgán fazuľo itého t aru o ale é tuko ý púzdro .

- základná stavebná a fu kč á jed otka – NEFRÓN - jeho stavba a počet je druho o harakteristi ký

ko eč ík re tu

slepé čre o

hru é čre o

8

- a priereze o ličk rozlišuje e rst : ● kôra

● dreň

- prierez o ličkou :

- stavba nefrónu : ● MALPIGHIHO TELIESKO – Bo a o ačok + klbko ciev (glomerulus)

● ODOVDNÉ KANÁLIKY – stoče ý ka álik I. stupňa pro i ál tu ulus, kanálik I. rádu),

Henleho kľučka, stoče ý ka álik II. stupňa (distálny tubulus, kanálik

II. rádu)

2.2 Proces tvorby moču

Do o ličiek pri hádza kr , ktorá o sahuje odpado é látk eta oliz u. Cie a, ktorá stupuje do o ličk –

prívodná artéria sa mnohonásobne vetví a vytvára klbko ciev – glomerulus – krv z glomerula odvádza odvodná artéria.

Počas pre hodu kr i glo erulo sa kr filtrá iou zbavuje látok, ktoré sa spolu s odou dostá ajú ez ste u lásoč í

a stenu Bo a o ho ačku do od od ý h ka áliko . Ste lásoč í a Bo a o ho ačku eprepúšťajú z krvi krvné

ele e t a i plaz ati ké ielko i → prefiltro a á tekuti a – glomerulárny filtrát –ultrafiltrát krvnej plazmy –

PRIMÁRNY MOČ – má podo é zlože ie ako kr á plaz a. Pri ár oč sa postup e z a uje od , gluk z ,

o ličko é p ra íd dreň o ličk

k ra o ličk

9

aminokyselín a minerálnych látok, ktoré sa spätne vstrebávajú do krvi = resorbcia a vzniká DEFINITÍVNY MOČ, ktorý je

odvádzaný do zberného kanálika. Celkom sa v tu ulár o s sté e stre á a až % od , ktorú o sahuje pri ár

oč.

→ DIURÉZIA - fyziologické moče ie

→ POLYÚRIA – z ýše é lučo a ie oču

→ ANÚRIA – zasta e ie lučo a ia oču

→ pH oču → -6 - sla o k sle…

→ pH klesá pri požití äsitej potra , pri s alo ej prá i

2.3 Chemické zloženie moču

medzi fyziologické látky prítomné v oči patria:

a) anorganické látky

chloridy – z NaCl – ich obsah závisí od obsahu NaCl v potrave

sírany – SO4-2

fosforeč a

NH3 (amoniak) a amónne soli

uhličita

dusič a

plyny – 5 % CO2, 0,4 % O2

b) organické látky

očo i a = urea – odvádza z tela asi 80 % dusíka ( dusík – odpadový produkt metabolizmu bielkovín)

k seli a očo á – v stopo ý h ožst á h

bielkoviny – KREATÍN + KREATINÍN

organické kyseliny – k s. itr o á, k s. šťa elo á , k s. glukur o á

enzýmy – chymozín, pepsín, amyláza

glukóza – prítomná v oči i a po požití potravy bohatej na sacharidy = ALIMENTÁRNA GLYKOZÚRIA

- medzi patologické látky prítomné v oči patria:

he oglo í + elé čer e é kr i k → i h príto osť s edčí o príto osti i fekč ého

ochorenia – baktérie, vírusy

bielkoviny – al u í , glo ulí → PROTEINÚRIA

10

urémia – hromadenie katabolitov bielkovín v oči, s pt sú z ra a ie, horo á spa osť,

s alo é kŕče, dezorie tá ia a stav zmätenosti

pyúria – výskyt hnisu v oči – akút zápal očo ý h iest

glykozúria – príto osť gluk z oči – cukrovka (diabetes mellitus)

3 NERVOVÁ SÚSTAVA - funkcie nervovej sústavy: za ezpečo ať útor ú ho eostázu orga iz u, ako aj adaptá iu a o kajšie prostredie a

základe príjmu, spracovania a výdaja informácií (receptorová, analytická a efektoro á zložka

nervového systému)

- nervová sústava je tvorená nervovým tkanivom, ktoré z hľadiska sta a či osti t oria d a t p u iek:

a) nervové bunky = neuróny – u k , ktoré sú s hop é iesť er o é zru h základné vlastnosti neurónov

sú dráždi osť = s hop osť reago ať a isté pod et a odi osť

b) gliové bunky = neuroglie = podporné bunky nervového tkaniva ži ujú a o hraňujú eur

- a sta e eur u rozlišuje e tieto časti:

● dendrit = krátk roz et e ý ý ežok er o ej u k , edie zru h do tela nervovej bunky – aferentne

e tripetál e , počet de drito zá isí od fu kč osti eur o ; i h po r h ie je hladký, ale je pokr tý

ožst o ýrastko – de driti ký h tŕňo – v tý hto tŕňo h sa zistila príto osť ko traktil ý h

neuroglie

neuróny

dendrit

axón

ter i ál e zako če ie a u = telode dro

elí o á poš a

neurocyt

11

ele e to u ožňujú i h e iť i h t ar. U ažuje sa, že t aro ý h odifiká iá h de driti ký h tŕňo je

jeden z ož ý h e ha iz o u ho á a ia pa äťo ý h st p

● neurocyt = telo er o ej u k er ez ý ežko – tvorí ho cytoplazma = neuroplazma a i é u ko é štruktúr ,

ktoré za ezpečujú látko oe ergeti ké a obnovovacie procesy v bunke

● neurit = axón = dlhý špe ializo a ý ý ežok eur u edú i zru h z nervovej bunky – eferentne (centrifugálne) a to

aj a äčšie vzdialenosti – napr. axóny u člo eka pre iehajú ez preruše ia z ko čeko prsto a ohe

až po ie hu a ý ajú dlhšie ako jede eter

- axóny su chránené obalovými vrstvami – o kajšia = eurilé a = S h a o a poš a – je

jednovrstvová a vnútorná obalová vrst a = elí o á poš a – je viacvrstvová – vzniká rotáciou

S h a o ý h u iek okolo a u. O alo é rst sú a iektorý h iesta h preruše é

Ranvierovými zárezmi, ktoré rozdeľujú a po dĺžke a iekoľko častí – internódií

● telodendron = koncový rozvet e ý úsek a u u ožňujú i spoje ie eur o edzi se ou = synapsia – synapsiou sa

spája axón s dendritom druhej nervovej bunky – er o á u ka pri ášajú a zru h do s apsie sa

nazýva presynaptická bunka, nervová bunka preberajúca signál sa nazýva postsynaptická bunka.

3.1 Vznik a vedenie nervového vzruchu

- a o kajšo aj útor o po r hu toplaz ati kej e rá er o ej u k sú roz iest e é i Na+, K+ a Cl-,

ktorý h rozlože ie je šak ero o er é. Ký er o á u ka ie je podrážde á, je koncentrácia iónov K+ v jej vnútri asi

20-krát äčšia ako a o kajšo po r hu e rá , kde ajú pre ahu zasa i Na+. Celko e šak o útri u k

pre ládajú zápor é á oje, ktoré sp so ujú zápor e a ité skupi eľký h olekúl, aj ä ielko í . Následkom

ero o er ého rozlože ia i o je z ik elektri kého apätia edzi útro a povrchom bunky, ktoré nazývame

pokojový membránový potenciál – má hodnotu – 60 mV.

- aby v er o ej u ke ohol z ik úť er o ý zru h, usí a ňu p so iť adek át zodpo edajúci) podnet. Ak na

nervovú bunku takýto podnet pôsobí, iónové kanále regulované napätím sa otvoria a u ož ia stup určité u ožst u

iónov Na+ do bunky. Tento jav sa nazýva depolarizácia membrány a u ožňuje ot ore ie ďalší h sodíko ý h ka álo ,

čí sa do u k dostá ajú ďalšie i Na+. takéto otváranie sodíkových kanálov postupuje od tela nervovej bunky po

elo eurite až a telode dro .

- počas iekoľký h ilisekú d sa pokojo ý e rá o ý pote iál z – 60 mV zmení na hodnotu + V = akč ý

(hrotový) potenciál, čo je hod ota, pri ktorej sa tok Na+ zastavuje. Teraz ióny Na+ už e ajú s hop osť pre ikať do

útra u k . Keď depolarizá ia dosiah e r hol otvoria sa kanály pre K+ a ióny K+ zač ú po ko e trač o gradie te

u ikať o z bunky. Akč ý potenciál = nervový vzruch.

Šíre ie er o ého zru hu prostred í t o er o ej s apsie:

SYNAPSIA = spojenie dvoch nervových buniek

12

- stavba synapsie:

- v s apsiá h sa spájajú go íko ité zako če ia jed ého eur u s dendritmi druhého neurónu. Bunky sa v mieste

synapsie nedotýkajú zostáva medzi nimi priestor = s apti ká štr i a asi . Vo h íli, keď akč ý pote iál

dorazí a telode dro pres apti kej u k , zo s aptoz o sa zač e lučo ať mediátor = neurotransmitter – látka

s hop á pre ášať er o ý zru h týmto sa elektrický signál mení na chemický. Mediátor sa do sy apti kej štr i

dostáva exocytózou.

- u oľ e ý ediátor rý hlo difu duje ez s apti kú štr i u a iaže sa a re eptor membráne postsynaptickej bunky

äz a ediátora a re eptor olá z ik akč ého pote iálu postsynaptickom neuróne, čí sa opäť chemický

signál mení na elektrický

- a sa pres apti ká u ka opäť stala dráždi ou usí sa ej po pre hode akč ého pote iálu o o iť pokojo ý

membránový potenciál (- 60mV) – jeho o o a sa uskutočňuje po o ou sodíko o – draslíkovej pumpy, ktorá pomocou

pre ášačo e rá e prečerpá a i Na+ a K+ späť a p od é iesto. Čas, za ktorý sa o o í pokojo ý

membránový potenciál sa nazýva refraktérna fáza.

3.2 Stavba a funkcie jednotlivých častí nervovej sústavy

- er o ú sústa u že e rozdeliť a d a fu kč é elk :

a) centrálna nervová sústava (CNS) – zahŕňa ozog a miechu

b) periférna nervová sústava (PNS) – zahŕňa šetk o odo é er

s er šíre ia nervového vzruchu

presynaptický neurón

postsynaptický neurón

synaptické vezikuly

s apti ká štr i a

Na+ Na+

prostredie vo vnútri neurónu mimo neurónu

K+ K+

sodíkovo-draslíková pumpa

Na+

K+

membrána neurónu

13

3.2.1 Centrálna nervová sústava - tvorí ju mozog a miecha

- v sta e CNS že e pozoro ať d a t p er o ého tka i a:

sivá hmota – je tvorená telami neurónov – ez ý ežko

biela hmota – je tvorená axónmi neurónov s eli izo a ý i poš a i

- centrálne nervstvo je chránené tromi obalmi = pleny (meningy):

► t rdá ple a = le eč i a (dura mater) = o kajší o al, ktorý prilieha ku kostia le k a cez otvor v záhlavovej

kosti (foramen magnum) prechádza do tvrdej pleny miechy

► pa úč i a (arachnoidea) = stredný obal, v ktoro sa a hádzajú sieťo ito usporiada é lák a

► mäkká plena = cievnatka (pia mater) = pokrýva priamo povrch mozgu a miechy

- edzi pa úč i ou a cievnatkou je malý priestor vyplnený mozgovo – miechovým mokom (liquor cerebro-

spinalis)

I. MOZOG (cerebrum, encephalon)

- ozog člo eka á h ot osť asi g a tvorí ho asledujú i h päť oddielo :

a predĺže á ie ha medulla oblongata) – je pokračo a í hr to ej ie h , e trál ka ál ie h sa tu

rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru

- biela hmota – je obrátená ku klinovej kosti a tvoria ju vzostupné a zostupné dráhy

- sivá hmota – t ára pres e ohra iče é út ar = jadrá, z ktorých vystupuje 7

páro hla o ý h er o a sieťo ité zoskupe ie eur o =

retikulárna formácia s centrami:

● nepodmienených potravných reflexov – slinenie, hltanie,

cicanie

● obranných reflexov – ký ha ie, kašeľ, z ra a ie

● refle ý i e tra i pre ústredie dý ha ia, srd o ej či osti

a krvného obehu

le eč i a

pa úč i a

cievnatka

14

ozoček cerebellum) – s predĺže ou ie hou ho spája tz . Varolov most (pons Varoli)

- skladá sa z dvoch pologúl (hemisfér), sivá hmota, ktorá je na povrchu zasahuje do bielej

h ot o útri ozočka a na priereze vytvára charakteristický útvar = stro ži ota

(arbor vitae)

- fu k ie ozočka: kontroluje informácie prichádzajúce z polohovo-

sluchového orgánu vo vnútornom uchu; koordinuje

apätie kostro ý h s alo , zúčastňuje sa a udržia a í

vzpriamenej polohy tela a na vzájomnej súhre pohybov

c) stredný mozog (mesencephalon) – aj e šia časť ozgu, spolu s predĺže ou ie hou a osto je súčasťou

ozgo ého k eňa, nachádza sa medzi mostom a he isféra i ozočka;

prechádza cez neho Sylviov kanál spájajúci IV. a III. mozgovú komoru, ktorá

je v medzimozgu.

- v hor ej časti sa a hádzajú d a pár hr olčeko = št orhr olie (corpora

quadrigemina) v pred o páre sa ko čí časť lákie zrako ého er u;

v zad o páre sa ko čí časť lákie slu ho ého er u

- funkcie: inervuje reflexné pohyby hlavy a oč ý h gulí za

náhlym zrakovým alebo sluchovým podnetom

- o sahuje pokračo a ie retikulár ej for á ie

d) medzimozog (diencephalon) – nachádza sa tu III. mozgová komora, ktorá je spojená s komorami v pravej a ľa ej

hemisfére predného mozgu (I. a II. mozgová komora)

- t oria ho d e fu kč e odliš é časti:

l žko thallamus) – je d ležitou prepája ou sta i ou, ktorej sa križujú šetk zostup é dráh

smerujúce do predného mozgu oz ačuje sa aj ako „brána do vedomia“

sprostredkúva reakcie na informácie zo zmyslových receptorov tvorba

citového zafarbenia vnemov a emotívna reakcia na ne

podl žko hypothallamus) – je na spodine III. mozgovej komory, stopkou je spojený s hypofýzou

- funkcie: á adrade ú fu k iu pri e dokri ej či osti;

nachádzajú sa tu centrá neurosekrécie,

termoregulácie, osmoregulácie, sexuálneho

správania a afektívneho jednania

e) predný = koncový mozog (telencephalon) – aj äčšia časť ozgu, ktorú t oria d e he isfér spoje é páso ielej

hmoty = svorové teleso (corpus callosum) jed a he isféra je žd

dominantná = fu kč e doko alejšia obsahuje práce a reči u

pra áko je do i a t á ľa á he isféra kríže ie p ra ído ý h dráh

15

- po r h o o h pologúľ pred ého ozgu pokrý a mozgová kôra (cortex

cerebri) tvorená asi 13 – 15 miliardami neurónov s obrovským

m ožst o er o ý h spoje í

- ozgo á k ra = aj ššie riadia e e tru s oj po r h z äčšuje

t ára í e ší h záh o = mozgové závity (gyri cerebri) a äčší h

záhybov = mozgové brázdy (sulci cerebri) rázd rozdeľujú pred ý

mozog na jednotlivé laloky:

● čelo ý lalok lobus frontalis)

● temenný lalok (lobus parietalis)

● záhlavový lalok (lobus occipitalis)

● spánkové laloky (lobi temporales) – pravý a ľa ý

- sivá hmota predného mozgu vytvára:

jadrá = bazálne gangliá – regulujú oľ é a i o oľ é poh

limický systém = kôrový lem + jadrá (hippocampus a amygdala) = ajstaršia časť ozgo ej k r – koordinuje

vegetatívne a so ati ké fu k ie pri e otí o sprá a í, ozgo á k ra že tieto

preja le us er iť, ale ie spustiť ale o zasta iť; hippo a pus sa podieľa a uklada í

pa äťo ý h st p, ktoré sa ukladajú dlhodobo v mozgu

kôru (neocortex = cortex cerebri) – je hru á až = hla é riadia e e tru = e tru ššej er o ej

či osti

motorické – nachádzajú sa v čelo o laloku o pl ňujú oľ é poh čí je doko alejšia

otorika orgá u, tý je äčšia o lasť k r – čle í sa a o lasť oh , trupu, t áre,

ruky ....

otori ké e tru reči Bro ko o e tru – nachádza sa len v dominantnej hemisfére pred

otori ký e tro ruk , o pl ňuje poh rečo ých orgánov

e tru kož ej itli osti – nachádza sa v te e o laloku za e trál ou rázdou, ko čia sa

tu se zití e dráh pri ádzajú e zru h pre olesť, hlad, teplo,

dot k; dráh sa krížia do ľa ej he isfér sa pre ieta pra á

polovica tela a naopak

izuál e e tru reči – v do i a t ej he isfére edľa zrako ého e tra – u ožňuje rozlíšiť

písa ú reč

zrakové centrum – v záhla o o laloku, ko čí sa tu zrako ý er

sluchové centrum – v spánkových lalokoch = koniec sluchových dráh – í a šetk z uk

okre ľudskej reči

kôrové projekčné centrá = analyzátory:

16

akusti ké e tru reči – za sluchovým centrom v dominantnej hemisfére – rozlišuje

ho ore ú reč

ču ho é e tru – a spodi e čelo ého laloku, ko čí tu ču ho ý er

II. MIECHA (medulla spinalis)

- asi 45 cm dlhá trubica prebiehajúca v chrbticovom kanáli (canalis vertebralis)

- usporiadanie bielej a si ej h ot je opač é ako mozgu sivá hmota sa nachádza vo vnútri miechy a má

charakteristický tvar písmena H – cez jej stred prechádza miechový kanál (canalis spinalis) v ktorom prúdi liquor; biela

hmota je na povrchu miechy

- biela hmota miechy: tvoria ju nervové dráhy

- sivá hmota miechy: o sahuje refle é e trá pre poh ko čatí a trupu, prázdňo a ie očo ého e húra

a ko eč íka, pohla ú či osť erek ia, ejakulá ia , e trá pre ohé s alo é a šľa ho é refle

- prierez miechy:

predný mozozg

svorové teleso

hypotalamus

hypofýza

most

predĺže á ie ha

talamus

ozoček

biela hmota

sivá hmota

pred ý ie ho ý koreň

zad ý ie ho ý koreň

17

3.2.2 Periférna nervová sústava - tvoria ju obvodové nervy

NERV = zväzok nervových vláken, ktoré tvria axóny nervových buniek

- rozdelenie nervových dráh podľa s eru ede ia er o ého zru hu:

- rozdele ie er o ý h dráh podľa i er á ie:

- z a ato i kého hľadiska perifér u er o ú sústa u t oria:

PREHĽAD HLAVOVÝCH NERVOV – je i h páro , oz ačujú sa rí sk i čísli a i

Názov nervu Vstup výstup Funkcia Inervácia

I. ču ho ý er (nervus olfactorius)

predný mozog senzitívny dostredivý

sliznica nosovej dutiny

dostredivé (aferentné) nervové dráhy – vedú vzruchy do CNS

odstredivé (eferentné) nervové dráhy – vedú vzruch smerom z CNS

motorické – ľou o ládateľ é inervujú kostrové svalstvo

senzitívne = autonómne = vegetatívne – sú na vôli nezávislé inervujú

svalstvo vnútorných orgánov

hlavové nervy (nervi craniales) – 12 párov vychádzajú z rôznych oddielov

mozgu

miechové nervy (nervi spinales) – 31 párov vychádzajú z krč ého, hrudného, driekového a krížo ého oddielu hr ti e. Kostrčo ý úsek á le jede pár

miechových nervov, ktorý u člo eka e á

18

Názov nervu Vstup výstup Funkcia Inervácia

II. zrakový nerv (nervus opticus)

medzimozog – pred vstupom do medzimozgu sa vlákna obidvoch

er o čiastoč e krížia = chiasma

opticum

senzitívny dostredivý

sietnica oka

III. okohybný nerv (nervus oculomotoricus)

stredný mozog motorický odstredivý

oč é s al

IV. kladkový nerv (nervus trochlearis)

stredný mozog motorický odstredivý

oč é s al

V. trojklanný nerv (nervus trigeminus)

predĺže á ie ha z ieša ý motorický autonómny

s al čeľustí, žu a ie s al , koža hla , zu

VI. odťaho ý er (nervus abducens)

predĺže á ie ha motorický odstredivý

okohybné svaly

VII. tvárový nerv (nervus facialis)

predĺže á ie ha

z ieša ý motorické vlákna autonómne vlákna

i i ké s al , časť sli ý h žliaz huťo é orgá

VIII. polohovosluchový nerv (n. staoacusticus =

vestibulocochlearis)

predĺže á ie ha

autonómny dostredivý

vnútorné ucho

IX. jazykovohltanový nerv (n. glossopharyngicus)

predĺže á ie ha

z ieša ý motorické vlákna autonómne vlákna

svaly jazyka, svaly hltana, receptory jazyky

iektoré sli é žľaz

X. blúdivý nerv (nervus vagus)

predĺže á ie ha z ieša ý = parasympaticus

s alst o krku, štít a žľaza, tráviaca sústava, orgány

ruš ej a hrudnej dutiny

XI. prídat ý = edľajší er (nervus accessorius)

predĺže á ie ha

motorický odstredivý

hltan, hrtan, mäkké pod e ie, li ho ež íko ý sval a ký ač hla

XII. podjazykový nerv (nervus hypoglossus)

predĺže á ie ha motorický odstredivý

svaly jazyka

3.2.3 Vegetatívna (autonómna) nervová sústava - vegetatívnu nervovú sústavu tvoria:

ústredia vegetatívneho nervstva v mieche, v retikulár ej for á ii predĺže ej ie h , hypotalame

a mozgovej kôre

vegetatívne nervy – výchádzajú z ústredia a inervujú hladké svaly v stenách vnútorných orgánov, ciev

a ý odo žliaz

SYMPATICUS – jeho vlákna vychádzajú z krč ej, hrud íko ej a drieko ej časti ie h ; o lák a h s pati a

sa ako ediátor uplatňuje noradrenalín

● funkcie: podporuje katabolické procesy, po z udzuje srd o ú či osť, urý hľuje kr ý o eh,

zrý hľuje tep, spo aľuje trá ia e po hod , rozširuje zre i e, podporuje sekré iu potu,

zasta uje sekré iu sli ý h žliaz, zpria o a ie hlpo aktivuje sa v období príprav

orga iz u a z ýše ý ýdaj e ergie

PARASYMPATICUS – jeho vlákna vychádzajú z ozgo ého k eňa a z krížo ého oddielu ie h ; t oria ho

hlavne vlákna X. páru hlavových nervov – lúdi ého er u; ako ediátor sa uplatňuje acetylcholín

19

● funkcie: je antagonista sympaticu (= protichodné pôsobenie) – podporuje anabolizmus aktivuje sa

v čase odpoči ku orga iz u a hromadenia zásob

- či osť auto ó ej ervovej sústavy:

4 POHLAVNÁ SÚSTAVA

4.1 Reprodukčná sústava ženy Reprodukč ú sústa u že t oria:

a) o kajšie pohla é orgá – eľké a malé pysky ohanbia

b) vnútorné pohlavné orgány – aječ ík , ajíčko od , ater i a a poš a

- i h fu k iou je t or a pohla ý h u iek ajíčok , t or a pohla ý h hor o a vytváranie

vhodného prostredia pre oplodnenie a vnútromaternicový vývin nového jedinca

a Vaječ ík o aria

- sú páro é pohla é žľaz eľkosti sli k . I h fu k ia spočí a o t ára í ajíčok a v produk ii že ský h

pohlavných hormónov (estrogénov). I h či osť je cyklická.

- ajíčka sú ulože é k ro ej rst e aječ íko už pri arode í die čaťa sa tu a hádza okolo ezrelý h ajíčok

– folikulov – i h počet sa postup e z e šuje a do nástupu puberty ich zostáva okolo 300 000). S nástupom puberty

dozrievajú ajíčka pri liž e dňo ý h i ter alo h = o ulač ý klus

SYMPATICUS PARASYMPATICUS

20

Vajíčko od tu a uteri a

- páro ý orgá , ktorý spája aječ ík s maternicou

- je to asi dlhá rúra t ore á hladkou s alo i ou; začí a sa lie iko ito rozšíre ou časťou, ktorá o klopuje

vaječ ík a úsťuje do ater i e

- fu k ia: tra sport ajíčka u oľ e ého pri o ulá ii do ater i e

c) Maternica (uterus)

- je orgá hruško itého t aru, ktorý slúži a uhniezdenie (nidáciu) oplod e ého ajíčka a celý embryonálny

vývin nového jedinca.

- tvorí ju: telo maternice, dno maternice a krčok ater i e

- stavba steny maternice:

1. ENDOMETRIUM – je vnútorná vrstva tvorená sliznicou, ktorá sa cyklicky pripravuje na

prijatie oplod e ého ajíčka

2. MYOMETRIUM – je stredná vrstva tvorená hladkou svalovinou

3. PARAMETRIUM – je o kajší äzi o ý o al

- sliznica maternice prechádza pravidelnými zmenami = e štruač ý klus – má 4 fázy:

1. e štruač á fáza – trvá asi 4 dni, dochádza tu k odlúče iu sliz i e ater i e, čo je spoje é s krvácaním

2. rasto á proliferač á fáza – je charakteristická obnovovaním sliznice, trvá asi 7 dní

3. sekreč á fáza – v sliz i i sa t orí ožst o žliazok produkujú i h hlie , počas tejto fáz rastie a sliz i a ďalej

dosahuje hrúbku asi 0,5 cm a je silne prekrvená. V tejto fáze je sliz i a ajlepšie pripra e á a prijatie

oplod e ého ajíčka; tr á asi 16 dní (od 12. do 27. dňa e štruač ého yklu). V tomto období dochádza aj

ajíčko od

aječ ík

maternica

krčok ater i e

poš a

sliznica (endometrium)

svalovina (myometrium)

väzivový obal (parametrium)

21

k r hole iu o ulač ého klu pre iehajú eho o aječ íko h – v k re aječ íka dozrie ajíčko tzv.

Graafovom folikule, ktorý praská a nastane ovulácia = u oľ e ie zrerlého ajíčka. U oľ e é ajíčko za h tí

lie iko itá časť ajíčko odu.

4. ischemická fáza – asta e, ak edošlo k oplod e iu u oľ e ého ajíčka; začí a 7. deň e štruač ého

klu. Ak edošlo k oplodneniu – prípra sliz i e ater i e a uh iezde ie ajíčka oli z toč é → zo

zadného laloku h pofýz sa u oľ í hor oxytocín a olá stiah utie stie ater i e, čo sa preja í

iekoľkohodi o ý stiah utí ie záso ujú i h sliz i u ater i e. Sliz i a zač e odu ierať a odlupo ať sa

od ste ater i e, čo je spoje é s krvácaním. Tým sa me štruač ý klus ko čí a začí a o ý.

O ulač ý klus

- sa začí a s nástupom puberty a ko čí sa okolo . až . roku ži ota. Vo aječ íko h pre ieha redukč é

delenie (meióza , pri ktoro z ikajú že ské pohla é u k – ajíčka. Ľudské ajíčko o sahuje le eľ i álo žĺtka,

le o ýži u zárodku za ezpečuje pla e ta. Vajíčka sú o aječ íko h o ale é rst ou u iek – z iká ačok = folikul.

Úči ko folikulosti ulač ého hor u jeden s tisí o , folikulo zač e dozrie ať a vynára sa k po r hu aječ íka. Vo

folikule sa t orí alá duti ka pl e á tekuti ou, čí z ik e Graafov folikul – pod pl o lutei izač ého

hormónu praskne a nastáva ovulácia. Po ovulácii sa do stien prasknutého telieska zač e ukladať tuk a žlté far i o

a z iká žlté teliesko orpus luteu , ktoré produkuje progesterón a estrogény a súčas e je produko a ý aj prolaktín

v ade oh pofýze. Tieto hor počas d í pripra ujú sliz i u ater i e a prijatia ajíčka:

ak je ajíčko oplod e é – uhniezdi sa v sliz i i ater i e = idá ia. žlté teliesko sa e í a žlté teliesko

gravidity a z ýši produk iu progester u a estrogénov – zachováva sa do 4. mesiaca gravidity, potom jeho

funkciu preberá placenta (produkuje progesterón a estrogény)

ak ajíčko ie je oplod e é – k idá ii edošlo, žlté teliesko za - d í za iká → klesá aj t or a progester u

a estrogénov, tento pokles vedie k či osti folikulosti ulač ého hor u – k začatiu o ého dozrie a ia

folikulov.

4.2 Reprodukčná sústava muža - funkcie: - za ezpečiť t or u užský h pohla ý h hor o

- spermatogenéza = t or a užský h pohla ý h u iek - spermií

- u ož iť oplod e ie – realizácia spojenia pohlavných buniek

22

- tvoria ju:

a) o kajšie pohla é orgány – iešok a pohlavný úd

b) vnútorné pohlavné orgány – semenníky, nadsemenníky, semenovody, predstojnica a očo á rúra

a) Semenníky (testes)

- páro ý orgá ulože ý i o tela – v iešku scrotum); o útri se e íko sú stoče é semenovodné

kanáliky, v ktorých prebieha spermatogenéza – začí a puberte a ko čí sa až staro e

- stavba zrelej spermie:

a) hla ička – v ktorej je sústrede ý ge eti ký ateriál uža hro oz

b) krčok – o sahuje e ergeti k ohaté látk , ktoré ži ujú sper iu

c) ičík – u ožňuje aktívny pohyb

- ýži u sper ií se e o od ý h ka áliko h za ezpečujú špe iál e u k = Sertoliho bunky v stenách

kanálikov

- semenovodné kanáliky sa spájajú a úsťujú do ka áliko adse e íka

- t or a užského pohla ého hor u – testosterón – o p ňuje rast pohlavných orgánov, vznik

sekundárnych pohlavných rozdielov a pohla ú akti itu uža

b) Nadsemenník (epididymis)

- produkuje hlie o itú látku, ktorá sa z ieša a so sper ia i. ) adse e íka sú sper ie pri ejakulač o

reflexe vypudené do semenovodu

c) Semenovod

- je to ka álik, ktorý pre hádza od adse e íka ez ruš ú duti u a úsťuje do očo ej rúr ; jeho dĺžka

je asi a jeho ste t orí hladká s alo i a, pred úste í do očo ej rúr pre hádza ez

predstojnicu

d) Predstojnica (prostata)

- je ulože á pod očo ý e húro , produkuje riedk , lieč e zakale ý sekrét, ktorý sa z ieša a so sper ia i

a hlienovitou látkou vytvorenou v nadsemenníku – vzniká ejakulát (semeno)

- pri pohla o r hole í uža sa ejakulát dostá a do očo ej rúr , ktorá pre hádza pohla ý údo do poš že

– o je ejakulátu je asi l l sa a hádza pri liž e sper ií

e) Pohlavný úd (penis)

- je toporivý orgán, tvorí ho jedno párové a jedno nepárové dutinkaté teleso – sú zlože é z bohato prekrveného

hubovitého tka i a. Pri pohla o zruše í sa z ýši prí od kr i do pe isu, duti k sa apl ia kr ou a nastane erekcia =

vzpriamenie penisu

23

f Miešok s rotu

- je to vak, v ktoro sú ulože é se e ík . Se e ík iešku majú asi o ˚C ižšiu teplotu ako je teplota tela –

sper ie žu dozrieť i a pri tejto teplote

4.3 Oplodnenie a vnútromaternicový vývin človeka - pri pohla o spoje í sa ejakulá iou uža dostá ajú sper ie do poš . Vlast ý poh o asi / i sa

dostá ajú ez krčok ater i e a postupujú ez roh ater i e do ajíčko odu. Ži ot osť sper ií po súloži je asi 2 dni

- OPLODNENIE – dochádza k nemu vo vajíčko ode, = spl utie sper ie a ajíčka za vzniku zygoty (2n),

ktorá sa itoti k delí = rázde ie ajíčka → prebieha EMBRYOGENÉZA. Na konci brázdenia vzniká

morula (= útvar tvorený z eľkého počtu u iek, äčši ou á guľo itý t ar

- potom nastane rozostupovanie buniek vo vnútri moruly k povrchu útvaru – vzniká blastula, ktorá má vo

vnútri dutinu = blastocoel pr ot á telo á duti a . Spod á časť lastul sa zač e preliačo ať do

blastocoelu a z iká t or a zárodoč ý h rstie e r a → vzniká gastrula – v nej že e rozlíšiť

jed otli é zárodoč é list = ektoderm, endoderm a mezoderm. Na gastrule sa nachádza aj otvor vedúci

do dutiny – prvoústa

- ďalšia fáza e r o ál eho ý i u = ORGANOGENÉ)A → keď sa z jed otli ý h zárodoč ý h rstie

vyvýjajú orgány a orgánové sústavy nového jedinca

EKTODERM – o kajšia zárodoč á rst a – dá a z ik pokožke a jej derivátom, nervovej sústave a zmyslovým orgánom

MEZODERM – stred á zárodoč á rst a – dáva vznik svalom, vnútornej kostre, pohlavným orgánom, cievnej sústave,

krvi a vylučo a ej sústa e

ENDODERM – útor á zárodoč á rst a – vzniká z ej trá ia a sústa a, pečeň, pa kreas, pľú a a e dokri é žľaz

24

- embryo (zárodok) sa dostáva do maternice, ktorá je na jeho nidáciu pripravená → sliznica je hrubá a bohato prekrvená.

Po nidácii zárodku sa okolo zárodku vytvorí amniový obal a v ňo tekuti a, ktorej zárodok plá a. Druhá zárodoč á

blana – chorión zrastá zo sliznicou maternice a vytvára plodo ý koláč – PLACENTU – so stenou maternice je spojená

klkmi – sú obmývané krvou matky.

- funkcia placenty: za ezpeče ie ý e ži í a dýchacích plynov medzi telom plodu a matky (plod cez placentu

lučuje odpado é látky svojho metabolizmu)

- fu guje ako e dokri á žľaza – produkuje hormón CHORIOGONADOTROPÍN

- vývin plodu v tele matky = PRENATÁLNY (INTRAUTERINNÝ) VÝVIN – trvá 10 lunárnych mesiacov (9 kalendárnych, 280

d í a je zako če ý pôrodom.

- o do ie ži ota jedi a po p rode = POSTNATÁLNY VÝVIN – zahŕňa o do ia:

1. novorodenecké obdobie (1. mesiac)

2. dojče ské o do ie do . roka

3. atoľa do . roka

4. predškolský ek do . roka

5. školský ek do ástupu pu ert – okolo 12.-13. roka)

6. dospievanie (puberta)

7. dospelosť

8. starnutie

Obr.: Vznik gastruly a zaklada ie zárodoč ý h listo