AEROGÉL

ČO TO JE?

Aerogél je látka na kremíkovej báze často nazývaná zamrznutý dym alebo modrý dym. Obsahuje 99,8% vzduchu a vyzerá ako pevná

pena s hustotou 3 mg/cm³, čo je najmenšia hustota pevnej látky na svete.

So svojimi vlastnosťami drží 6 svetových fyzikálnych rekordov. Aerogél má vďaka svojím fyzikálnym

vlastnostiam 15 záznamov v Guinnessovej knihe rekordov.

Aerogél vydrží 2 000 násobok svojej vlastnej hmotnosti. Najľahšie verzie vyrobené v Lawrence

Livermore National Laboratory, Livermore, Kalifornia dosiahli hustotu len 1,9 mg/cm3.

Tehla vážiaca 2,5 kg je umiestnená na aerogél vážiaci iba 2 gramy.

Blok aerogélu veľkosti dospelého človeka váži necelú polovicu kilogramu a unesie hmotnosť

malého osobného auta. Keďže 99,8% objemu tvorí obyčajný vzduch, to podstatné je obsiahnuté

v tých dvoch desatinách percenta.

Aerogél na začiatku obsahuje oxid kremičitý a kvapalný oxid uhličitý.

Pripomína obyčajný gél. Potom sa pri obrovskom tlaku z gélu odstráni všetka kvapalná zložka. Celý tento proces sa

nazýva superkritické vysušenie.

Vďaka pevným a nepružným bunkám

z oxidu kremičitého je Aerogél jeden

z najlepších izolantov.

Zatiaľ čo svetlo so svojou krátkou vlnovou dĺžkou

prejde cez Aerogél takmer bez zmeny, teplo

sa cez blok Aerogélu dostane len ťažko.

Taktiež aj zvuk Aerogélom tak ľahko

neprejde. Týmto sa nám ponúka široká škála

využitia tohto zaujímavého materiálu.

NASA ho napr. použila na zachytenie prachových častíc z chvosta kométy pomocou kozmickej sondy Stardust.

Stardust kolektor

Prečo už dávno nepoužívame Aerogél

v domácnostiach?

Z jednoduchého hľadiska. Aerogél sa vyrába len v špeciálnych vysokotlakových peciach a

veľkovýrobu zatiaľ nikto nedokázal zabezpečiť. Používa sa len v kozmických programoch a

v neveľa prístrojoch.

Možno v budúcnosti sa objaví ako veľmi dobrá

izolácia domov, v zime nám bude teplučko a v lete

príjemne chladno. Autá s chladiacimi boxmi

ušetria energiu a zlacnie aj cestovanie

lietadlami. A to najhlavnejšie : Aerogél

tým pomôže znížiť emisie skleníkových

plynov.

Taktiež by sa dal použiť namiesto skla v oknách. No je tu menší problém. Jeho kremíkové bunky

majú dve veľkosti a tie väčšie lámu svetlo do modrého spektra. Tento problém sa dá zatiaľ

vyriešiť len v podmienkach mikrogravitácie – teda na obežnej dráhe.

    

Výskum však pokračuje obrovskou rýchlosťou a možno onedlho sa stretneme s výrobkom

používajúcim Aerogél.

Koniec