Filozofia 74, 1 1

_______________________________________________________________________

DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2019.74.1.1

AISCHINS ZO SFTTU: SOKRATOVEC ALEBO

PODVODNK, AUTOR ALEBO PLAGITOR VLADISLAV SUVK, Intitt filozofie, Filozofick fakulta Preovskej univerzity v Preove,

Preov, SR

Suvk, V.: Aeschines of Sphettus: Socratic or Fraudster, Author or Plagiarist

FILOZOFIA, 74, 2019, No. 1, pp. 1 12

The paper deals with an ambiguous character of ancient testimonies about

Aeschines of Sphettus, who belongs to the first generation of Socrates follow-

ers and the eldest authors of the Socratic dialogues. Aeschines is portrayed in

these testimonies both as an author and a plagiarist, as a Socratic and a preten-

der. The paper tries to show that the key to understanding this ambiguity could

be Alcibiades character in Aeschines dialogue of the same name in which Al-

cibiades is depicted as a student who can become better only when he is in

company with his teacher. Without this company he is defeated by his own

passions.

Keywords: Aeschines of Sphettus Socratic dialogues Socratic love

Aischins nezaloil vlastn kolu ako Eukleides, Platn alebo Faidn, ale aj

napriek tomu je dleitou postavou pre pochopenie mylienkovho prostredia,

v ktorom psobila prv genercia Sokratovch iakov.1 Aischins ako autor dal

osobit charakter nru sokratovskch dialgov ( ).2 Takisto Pla-

tn a Xenofn rozvjali tento ner, ale tvorcami sokratovskch rozprv boli star

sokratovci Simn, Antisthens, Aischins.3 Na zklade Aristofanovch zmienok

v komdii Osy meme usudzova, e Aischins bol star sasnk Platna, aj ke

je tu oznaen ako syn Sellartia ( = syn chvasta), resp.

ako syn Sella.4 Z chronologickho hadiska meme dokonca predpoklada, e

1 K charakteristike prvej genercie sokratovcov, ako aj k stavu slovenskch sokratovskch tdi

pozri bliie Flachbartov (2017). 2 Na texty sokratovcov odkazujem poda slovania, ktor zaviedol Gabriele Giannantoni (Gian-

nantoni 1990, zv. 1 2; skratka SSR). Aischinove zlomky uvdzam v preklade Andreja Kalaa,

ktor miestami mierne upravujem. 3 K najstarm autorom sokratovskch dialgov patril poda zachovanch sprv obuvnk Simn.

O tom, e tieto sprvy nie s iba doxografickou legendou, svedia nlezy na atnskej Agore, ako aj

zachovan sprvy o kynickom charaktere jeho spisov (Hock 1976; Sellars 2003). 4 Aischins sa objavuje v Aristofanovch Osch (Ves. 459, 1220, 1243) ako obchodnk, syn Sella

( = syn traja), ktor sa ustavine chvasce tm, o nem. Platn uvdza in

STATE

FILOZOFIA

Ro. 74, 2019, . 1

2

niektor Platnove dialgy (Menexnos, Symposion) s reakciou na Aischinove

dialgy (Alkibiads, Aspasia).5

o vieme o Aischinovom psoben? Vemi mlo. V prpade Aischina ns vak

prekvap ovea viac ako v prpade inch sokratovcov, ak dvojznan charakter

maj antick sprvy bu o om hovoria s vekou ctou a vnosou, alebo ho

obviuj z tch najhorch inov. Ke sa nad tmito sprvami zamyslme ako nad

celkom, vynor sa pred nami otzka, i sa vbec mohli tka jednej a tej istej osoby.

Zanime tm, o vieme o Aischinovom ivote. Poznme jeho obianske meno:

Aischins, syn Lysania z dmu Sfttos ( ), neskr

znmy ako sokratovec Aischins ( ), alebo filosof Aischi-

ns ( na rozdiel od renka Aischina).6 Platn uvdza

Aischina v Obrane 33d 33e ako jednho zo Sokratovch iakov, ktor boli prtom-

n na procese roku 399 pred Kristom. a uvdza ho aj vo Faidnovi 59b ako le-

na najblich Sokratovch druhov, ktor s nm preili posledn de vo vzen.

alie biografick sprvy s viac-menej legendy, ktor vychdzaj z rznych

literrnych zdrojov zaznamenanch u spisovateov druhej sofistiky alebo u alexan-

drijskch doxografov. Poda Athnaia [SSR VI A 21V] mal Aischins jedinho

iaka, Xenokrata,7 no aj ten mu uiel k Platnovi, lebo jeho prv uite bol prli

chudobn.8 Ovea pravdepodobnejie sa vak ukazuje, e Aischins nemal ambcie

zaloi vlastn kolu a nemal iakov vahy o kole vychdzaj najm z doxo-

meno Aischinovho otca (Apol. 33e: Lysanias zo Sfttu). Diogenes Laertsk zase pripomna trad-

ciu, poda ktorej bol synom denra Charina (Diog. Laert. II 60 [SSR VI A 3]). Nememe

s istotou poveda, i Aristofanes nara vo svojich komdich na nho Aischina, ale vieme, e sa

asto hr s menami svojich postv a rd zosmieuje Sokrata a jeho iakov; porov. Nub. 102, 449,

1492 o Sokratovi; Av. 1280 1283 o Chairefnovi at.; porov. taktie Rankin (1983, 189). 5 Ak sa pozrieme na hlavn interpretcie Aischina, zistme, e pre Dittmarovu monografiu je pr-

znan snaha chpa Aischinove dialgy ako texty, na ktor reaguj neskor autori sokratovskch

dialgov (Dittmar 1912). Barbara Ehlers sa sstreuje najm na motv Erosa, ktor poda nej

vniesol do sokratovskej literatry Aischins (Ehlers 1966). Umiernenej prstup vol Charles

Kahn, ktor rekontruuje obsah Aischinovch dialgov a nartva mon svislosti s textami

sokratovskej literatry (Kahn 1994). 6 Dvody netandardnho prepisovania grckeho slova (filosofia, a alch od-

vodench slov, filosof, filosofick at.) s grafmou s vysvetuje sta uverejnen v asopise

Filozofia, 55, 2000, 395 399. Pouvanie slova filosofia v neslade so slovenskou jazykovou

normou m okrem inho zdrazni antick chpanie filosofie, ktor sa nespja ani s vedou

o najveobecnejch zkonoch bytia, myslenia a procesu poznania, ani s nzormi na ivot a na

svet, ani so spoloenskovednm odborom tdia na univerzitch, ale s existencilnou vobou

a spsobom ivota. V tomto duchu interpretuje antick filosofiu napr. Pierre Hadot (Hadot 1981). 7 Xenokrates sa stane vznamnou osobnosou Platnovej Akadmie (Dillon 2003, 89 155). 8 Vea antickch sprv pripomna Aischinovu chudobu; porov. napr. Diog. Laert. II 61 [SSR IV

A 22]; Senec., De benef. i 8,1 [SSR VI A 6]; Socratic. epist. VI [SSR I F 6] chudoba ako jeden

zo zkladnch znakov sokratovskho spsobu ivota je hlavnou tmou tohto kynicky ladenho

listu.

Filozofia 74, 1 3

grafickch pokusov o vypracovanie nstupnctiev filosofov (). V tomto kon-

texte je nedveryhodn Diogenova sprva, e Aischins zaloil jednu z tzv. desia-

tich etickch, sokratovskch kl (Diog. Laert. II 47). Ak sa Diogenes neopieral

o nejak star doxografick zdroj, tak k tomuto zveru dospel najskr na zklade

Aischinovej spisovateskej innosti, pretoe ho pokladal za dleitho autora sokra-

tovskch dialgov ( ).

Helenistick sprvy uvdzaj, e Aischins patril k najvernejm Sokratovm

iakom nikdy neopustil svojho uitea, ktor o om zasa zvykol hovori, e ako

jedin ho skutone oceuje (Diog. Laert. II 60 [SSR VI A 3]). Themistios zarauje

Aischina spolu s Kebtom, Antisthenom, Faidnom a Aristippom k najpriamejm

pokraovateom Sokratovej filosofie, ktor sa zaober vlune ivotom [SSR IV

A 166]. Poda Libania Aischinovi nemono vytkn ni, o by odporovalo zdatn-

mu konaniu nikdy nekonal nespravodlivo, neporuil iadny zkon, nepodporoval

tyranov [SSR I E 1]. Aischins sa dajne angaoval aj v Sokratovom sdnom proce-

se. Tradcia, ktor siaha a k stratenmu Euklidovmu spisu Aischins, uvdza, e to

nebol Kritn, ale Aischins, kto chcel pomc Sokratovi ujs z vzenia.9

Na zklade zachovanch zlomkov z dialgov Alkibiads a Aspasia meme

usudzova, e Aischins bol vnimon autor, tylista a spolutvorca nru sokratov-

skch dialgov (Kahn 1994; Lampe 2010; Lampe 2015; Mrsico 2018). Jeho dial-

gy sa tali poas celho staroveku a viacer znalci rtoriky a gramatici vyzdvihovali

ich presvediv a ist tl.10 Antick autori oceovali najm vernos, s akou zachy-

til Sokratovu osobnos. No zrove mu vytkali plagitorstvo [SSR III F 4] a [SSR

IV A 23]. Athnaios hovor, e Aischins dostal Sokratove dialgy od jeho vdovy

Xantipy [SSR VI A 16]. Tejto sprve by sme nemuseli pripisova vek vhu, lebo

antick zdroje sa zhoduj v tom, e Sokrates patril k nepucim filosofom.11 No aj

keby sprva o plagitorstve narala na nejak historick okolnosti, nemusela by

znehodnocova Aischinove spisy. Poukazovala by skr na to, e Aischins bol lep-

m spisovateom ne mysliteom, teda e Sokrates jeho dialgov sa len mlo od-

liuje od Sokrata jeho osobnej sksenosti na rozdiel od inch sokratovcov, ktorch

9 Eukleides dajne napsal dialg Aischins (Diog. Laert. II 108). Euklida spja s Aischinom aj

tma lsky, ktorej sa mohol venova v dialgu Ertikos (O lske); bliie pozri Dring (1971, 79

80); Giannantoni (1990, 4, 148); Rossetti (1975, 34 43). 10 Porov. Timon ap. Diog. Laert. II 55, II 62 [SSR VI A 13]; Panaetius ap. Diog. Laert. II 64 [SSR

I H 17]; Hermog., De ideis II 12,2 [SSR VI A 20]; Longin., De invent. Rh. G. IX p. 558, 20 559,

15 ed. C. Walz [SSR VI A 34]. 11 O tom, e Sokrates nepsal dialgy, hovoria zhodne takmer vetky doxografick sprvy: Diog.

Laert. i 16; Aelius Arist., 298 Jebb; Hippol., Refut. omn. haer. 1.18; Cic., De orat. 3.16.60; Suidas, s. v. . Porov. taktie Plat., Phd. 60c 61b (resp. Diog. Laert. II

42) o monosti, e Sokrates nieo napsal; porov. taktie Franek (2012) o monosti, e Sokrates

psal aj dialgy.

4

obrazy Sokrata sa npadne podobaj na nich samch.12 Aischinove dialgy by boli

v tomto zmysle vernm obrazom Sokratovch rozhovorov bez ambcie da im ne-

jak skryt vznamy alebo ich inak tylizova. Okrem toho plagitorstvo bolo

v antike benou praxou. Napodobovanm rznych tlov rei a spsobov psania sa

cviili zanajci autori nevadilo im, ak sa ich spisy tali pod menami znmych

osobnost (ako naprklad Listy sokratovcov, medzi ktormi sa nachdzaj aj Listy

Aischina). Autorstvo sa nebralo tak vne ako dnes a u vtedy sa viedli diskusie

o tom, ktor spisy znmeho filosofa, lekra i renka s prav a ktor neprav.13

Kee vieme, e medzi autormi sokratovskch dialgov vldla rivalita, obvinenie

z plagitorstva mohlo svisie s tm, e Aischins prebral niektor pase z textov

inch sokratovcov, napr. z Antisthenovch spisov ([SSR IV A 23]; Rankin 1983,

190). No ani tento predpoklad nememe s istotou potvrdi, lebo z Antisthenovch

dialgov sa nm zachovali len drobn fragmenty alebo nepriame sprvy sprostred-

kovan inmi autormi.

S plagitorstvom svisia aj alie obvinenia Aischina z toho, e patril k pr-

ivnkom, ktor zneuvali priaze bohatch tyranov. Obvinenie z parazitizmu te-

matizuje Lkianova satira O privnkovi alebo o umen privnckom, ktor ironizu-

je star spor medzi filosofiou a rtorikou o tom, i ich meme povaova za ume-

nie () nad obidve stavia privnctvo ako skuton umenie (Lucian., De

paras. 43 [SSR V A 4]). Dkazom toho je, poda Lkianovho parazita, skutonos,

e iadny privnk sa nikdy nezamiloval do filosofie, ale mnoho filosofov zatilo

po privnctve naprklad Aischins alebo Platn, teda t, ktor uia prav opak,

lebo svojich iakov ved ku skromnosti, sebestanosti a zdatnmu konaniu za ka-

dch okolnost.

Lkianovej satire by sme nemali pripisova privek historick vhu. O tom, e

Aischins priiel na Dionzov dvor pre peniaze, sa zmieuj aj in zdroje, ale ich

zmerom zrejme bolo zosmieni sokratovskch filosofov, lebo Aischins vraj nebol

sm, kto sa chcel obohati na kor znmeho tyrana. Okrem inch vraj pozvanie na

siclsky dvor prijali aj Aristippos a Platn [SSR VI A 14] a [SSR VI A 25]. O Ais-

chinovi antick zdroje hovoria, e bol chudobn syn denra, preto by malo by

pochopiten, e sa ulakomil na zlato, aj ke je to v rozpore so sokratovskm sp-

12 V doxografich sa traduje, e medzi sokratovcami panovala vek rivalita a iarlivos (Diog.

Laert. II 7, II 60, II 65; III 35, III 36; VI 1, VI 2, VI 7; VI 26 at.) kad z nich rozvjal Sokra-

tovo uenie po svojom. Aj preto maj obrazy Sokrata odlin charakter u remeselnka Simna,

aristokrata Platna, plebejca Aischina, kynika Antisthena, vojaka a jazdca Xenofna i uhlade-

nho Aristippa. Vina sasnch historikov si mysl, e autori sokratovskch dialgov prispso-

bovali figru Sokrata zmerom svojich vlastnch dialgov (Gigon 1947, 286; Rossetti 1980;

Dorion 2010, 1 23). 13 Tieto diskusie sa tkali aj pravosti Aischinovch spisov; porov. Panaetius ap. Diog. Laert. II 64

[SSR I H 17].

Filozofia 74, 1 5

sobom ivota (Plat., Apol. 29d, 38a). V prpade bohatho aristokrata Platna je vak

viac ne nepravdepodobn, e by sa vydal na Sicliu preto, aby ete vmi zbohatol.

Obvinenie Aischina z privnctva mohlo svisie s inou kauzou. Poda Ath-

naiovej sprvy (Athn. XIII 611 D 612 F [SSR VI A 16]) bol Aischins podvodnk

a bezcharaktern lovek, ktor nesplcal svoje dlhy. Tto sprvu treba bra vnej-

ie ako historky vyrozprvan spisovatemi druhej sofistiky, pretoe jej sasou

je dlh citt zo sdnej rei Proti sokratovcovi Aischinovi, za dlobu (

) napsal ju Aischinov sasnk a slvny renk Lysias.14

Sasou Lysiovej obhajoby je poukzanie na rozpor medzi spravodlivm filoso-

fickm charakterom vykreslenm v Aischinovch dialgoch a jeho skutonm spr-

vanm.15 Takto typ vhrady patril v antike k najvnejm. Neslad medzi uenm

filosofa a jeho spsobom ivota znioval hodnotu filosofie, ktor hlsal. Spsob

ivota bol v konenom dsledku najdleitejou skkou kadej filosofie dlei-

tejou ako vazstv v diskusich a polemikch. Lysiovu obalobu Aischina ako

klamlivho sokratovca nezniuje ani komedilny charakter niektorch pas, ktor

mali skr rozosmia publikum ne presvedi sudcov. Lysias pe: Presveden

jeho vyhlseniami som si myslel, e Aischins, ktor bol predsa iakom Sokrata

a o spravodlivosti a zdatnosti napsal toko vzneench re, by v sebe nikdy nena-

iel toko drzosti, aby vykonal iny tch najhorch a najnespravodlivejch ud...

Na tomto mieste by sme si mohli poloi otzku, ak vzahy panovali medzi

Lysiom, Sokratom a jeho nasledovnkmi. Je toti zrejm, e stli na opanch poli-

tickch ploch. Lysias patril do triedy metoikov (), teda cudzincov usade-

nch v Atnach. Jeho otec Kefalos bol jednm z najbohatch muov Attiky

v Pireu vlastnil prepychov dom a dielu na vrobu ttov, ktor zamestnvala vye

sto otrokov. Metoikovia finanne podporovali atnske demokratick zriadenie

a demokrati im za to poskytovali nleit ochranu. Po nstupe vldy tridsiatich tyra-

nov boli metoikovia prenasledovan a asto aj popravovan, lebo nov vlda sa chce-

la zmocni ich majetku. Aj Lysias mal by popraven, ale v poslednej chvli sa mu

podarilo ujs do Megary, odkia potom financoval oddiel troch stoviek oldnierov

bojujcich proti atnskym tyranom a poskytoval finann prostriedky na vykpenie

vojnovch zajatcov (Lys. 12,20). Po zvrhnut vldy tridsiatich tyranov sa Lysias

vrtil do Atn, ale v nepokojnch asoch obianskej vojny medzi novou vldou

14 Lysias (asi 445 380 pred Kristom) bol znmy atnsky logograf, ktor sa objavuje aj v Plat-

novom Faidrovi. Tam sa o om hovor ako o najlepom zo sasnch spisovateov (Phdr.

228a), hoci v priebehu dialgu Sokrates vyslov viacero vnych vhrad voi Lysiovmu rencke-

mu umeniu. V prospech autenticity Lysiovej rei u Athnaia sa vyjadrili viacer klasick filolgo-

via: Baiter, Sauppe (1850, 170 171); Blass (1887, 630 631); Messina (1948, 235 253). 15 Dnes nevieme, oho sa mohla tka Aischinova obaloba poznme len obhajobu napsan

Lysiom pre neznmeho aktra tohto sporu, ktor poukazuje na Aischinovu bezcharakternos:

poial si peniaze, ale nechystal sa ich vrti. Obhajoba sa vzpt men na obalobu obalovan

pripomna Aischinovo podvodn sprvanie aj v inch oblastiach (Athn. XIII 612 E).

6

a pozostatkami starej oligarchickej vldy opevnenej v Eleusine sa musel vzda nro-

kov na zhaban majetok. Vtedy sa zrejme rozhodol pre kariru profesionlneho

renka a logografa.

Spory rieen procesmi v roku 399 pred Kristom vrtane obaloby Sokrata

vznikli v dsledku obianskej vojny a boli poznaen atmosfrou odplaty za krivdy

spsoben vldou tyranov.16 Demokrati si chceli upevni moc tm, e odstraovali

nebezpench oponentov reimu, a to pod rznymi zmienkami (nezabdajme, e

v roku 403 bola vyhlsen veobecn amnestia).17 Sprvy, ktor hovoria o tom, ako

museli Sokratovi iaci opusti Atny zo strachu pred krutosou tyranov (

; rozumej demokratickch tyranov!), nie s vbec

nadsaden.18 Vieme si ivo predstavi, ako Platn, Aischins, Apollodoros, Kritn

(a zrejme aj al Atnania vymenovan vo Faidnovi 59b) utekaj k Eukleidovi

do Megary, aby si zachrnili ivoty (Maier 1913, 107; Montuori 1974, 297 328).

U sama existencia Polykratovej Obaloby Sokrata je dostatonm svedectvom

o nevraivom naladen demokratickch politikov voi Sokratovi, uiteovi Kritia,

Alkibiada a Charmida.19 Spomeme si na Aelianove slov (Var. hist. III 1 7), e

Sokrates sa nikdy nezmieril s atnskym politickm zriadenm nevidel toti zsadn

rozdiel medzi demokraciou, tyraniou a samovldou. Ak chpeme Aeliana sprvne,

tak Sokrates bol rovnako kritick k demokratom, tyranom aj samovldcom. V ase

procesu sa nepriatestvo rozrilo aj na Sokratovch prvrencov, ktor rozvjali

uiteove skmania, a po ich nvrate do Atn sa zase naplno prejavilo.20 Sokratovi

nasledovnci u nebojovali len medzi sebou o to, kto m legitmne prvo rozvja

odkaz Majstra, ale museli sa brni aj pred nepriaznivou verejnou mienkou. V tejto

politickej atmosfre vznikli prv sokratovsk dialgy. Meme si ahko domyslie,

e zmerom ich autorov bolo brni sa proti zlej povesti tm, e vykreslia Sokrata

16 Asi tyridsa rokov po procese pripomna renk Aischins (1.173) atnskym sudcom, ako Sok-

rata odsdili na smr za to, e bol uiteom Kritia. Porovnaj aj vodn pase Xenofnovch

Spomienok (Mem. I.2), kde s vymenovan Sokratovi iaci Kritias a Alkibiads ako hlavn dvody

obaloby. 17 To, e Sokrates bol pre reim nebezpen, sa dozvedme priamo z Platnovej Obrany Sokra-

tes kaz synov najbohatch obanov, ktor dobrovone napodobuj () jeho skmania a usveduj tak inch z nevedomosti (Apol. 23c). Skmania tohto typu si vyaduj vynikajcu

rencku prpravu, o ktorej sa zmieuj aj Sokratovi alobcovia (Apol. 17a b). Poznamenajme,

e u pred dvoma desaroiami Aristofanes vykreslil Sokrata v Oblakoch ako majstra rei, za

ktorm prichdza nevzdelan Strepsiades, aby sa nauil renckemu umeniu (Nub. 240 244). 18 Diogenes (Diog. Laert. II 106 a III 6) sa odvolva na spis Platnovho iaka Hermodora, take

by mohlo s o verziu, ktor sa tradovala medzi akademikmi. 19 Porov. Plat., Apol. 33e 34a; porov. tie Liban., Declam. 1. 33, 36 37, I. 38, 34 (Sokrates ako

, nepriate demokracie) at. K politickej lohe Polykratovej rei pozri bliie Treves

(1952, 1736 1753); Gribble (1999, 214 259); Janko (2006, 48 62). 20 Porov. Isocrat., Adv. Soph. [XIII] 1 6 [SSR V A 170]. Isokrates tu nepriamo to na Sokrato-

vch iakov (Antisthena, Aischina, Platna a alch), ktor maj v Atnach zl poves, lebo

hlsaj, e hadaj pravdu, ale pritom vedome klam.

Filozofia 74, 1 7

ako hrdinu a martra loveka skutone spravodlivho a zbonho, ktorho Atn-

ania neprvom odsdili za bezbon a nespravodliv konanie. V konenom dsled-

ku sa malo ukza, e bezbon a nespravodliv s t, ktor Sokrata odsdili na smr

(Montuori 1974, 297 328). Prve proti takmuto obrazu Sokrata, i presnejie

proti jeho prvrencom, ktor vytvrali takto obraz, vystpili renci ako Polykrates

(Obaloba Sokrata) alebo Isokrates (Proti sofistom).

Ak uvime, e Lysias finanne a politicky podporoval demokratov, logicky

prdeme k zveru, e bol odporcom tch, o obhajovali oligarchick zriadenie

vrtane Sokrata a jeho prvrencov. Lene na Lysia nemono uplatni jednoznan

politick kritrium profesionlny logograf si nevyberal zkaznkov poda svojho

presvedenia, prve naopak, zkaznci si objednvali rei u logografa na zklade

jeho dobrho mena. Preto by ns nemalo prekvapi, e Lysias je autorom rei proti

Aischinovi, prvrencovi Sokrata s prosparstskmi postojmi (pozri zlomky z Tlau-

ga [SSR VI A 83 SSR VI A 90]), a zrove ako renk ponkal svoje profesionlne

sluby Sokratovi obvinenmu z bezbonosti a kazenia mldee (Cic., De orat.

I.231).21 Poda verzie zachovanej u Diogena (Diog. Laert. II 40 41) Lysias napsal

obhajobu Sokrata, no ten mu ju vrtil so slovami, e preho nie je vhodn, aj ke je

krsna. Ke sa Lysias optal na dvod, preo nie je vhodn, ke je krsna, Sokrates

mu odpovedal s prslovenou skromnosou: Neboli by pre ma rovnako nevhodn

krsne aty a krsne topnky?

Tradcia zachovan u Pseudo-Plutarcha (Lys. 4.3, p. 826b 6 7) hovor, e Ly-

siova re Sokratova obhajoba proti sdnym porotcom (

) kolovala po Atnach ete pred sdnym procesom.

Mohla by teda prvou z radu viacerch obhajob Sokrata.22 a Platnova Obrana

mohla by okrem inho odpoveou na u. Odpoveou, ktor obhajuje nielen

Sokrata, ale aj Platna ako tvorcu novej sokratovskej filosofie, ktor demokratick

vlda pokladala za nebezpen (Montuori 1974, 318). Mohla by znane nepriate-

skou odpoveou, ak ju dme do svislosti s tm, ako Platnov Sokrates odmieta

Lysiovu erotick re vo Faidrovi v zvere vyhlsi, e Lysias sa nestal skutonm

renkom, lebo ostal rozdvojen a neobrtil sa k filosofii (Phdr. 257b). Lysias pred-

stavuje pre Platna prve ten typ renka, ktor vie reou lichoti a lahodi bez

ohadu na pravdu v tomto duchu Sokrates napda rtoriku na zaiatku Platnovej

Obrany (17b 18a) a opakovane sa k tomu vracia v priebehu dialgu Gorgias:23

Medzi Lysiovou (demokratickou) rtorikou a Platnovou (aristokratickou) filosofiou

le neprekonaten priepas, ktor stavia tieto dve osobnosti do ostrho protikladu.

21 Ako je znme, Lysias psal rei pre priaznivcov novho aj starho reimu (porov. napr. Lys. 15

a 16). 22 Porov. [SSR I C 137]. O existencii alch obhajob sa zmieuje Xenofn (Mem. I.1), nm sa

zachovala iba Platnova a Xenofnova apolgia. 23 Plat., Grg. 463a 466a, 502e 503a, 522 d e at.; porov. taktie Plat., Menex. 235c 237b;

bliie pozri Montuori (1974, 310 311).

8

Platnove obvinenia nepravho renka z bivej rtoriky s rovnako zvan

ako Lysiove obvinenia Sokratovho nasledovnka z nezriadenho spsobu ivota, le-

bo je nezluiten s idelom mudrca, ktor neti po moci a bohatstve, ale po ast-

nom ivote, zaloenom na dobrom rozhodovan (Apol. 29d). Na druhej strane vak

musme pripusti aj to, e nikto sa nestva dobrm od narodenia. Cesta k dobrmu

ivotu vedie cez prekonvanie a ovldnutie vlastnch tob a vn pripomeme si

v tejto svislosti Sokratovo priznanie vo Faidnovom Zpyrovi, e len vaka as-

ksis, ktor zskava z filosofie, krot svoje vne a stva sa lepm lovekom (Alex.

Aphrod., De fato 6 [tento zlomok nie je uveden v SSR]; pozri taktie [SSR III

A 11]). Nikto z ns nie je umiernen a spravodliv od prirodzenosti (; Plat.,

Meno 70a3), ale me sa sta umiernenm a spravodlivm vaka ueniu a cvi-

eniu, ak sa o to zo vetkch sl usiluje a pracuje na sebe; porov. Cepko (2017).

V tomto zmysle si vieme predstavi, e Aischins musel podobne ako jeho Alki-

biads alebo Faidnov Sokrates bojova s vlastnmi sklonmi a vami, ak sa

chcel naui i astne, v om mu pomhal najm prklad jeho uitea. Za jemn

narku na Aischinovu nemiernos by sme mohli poklada historku, poda ktorej

Sokrates poradil Aischinovi, aby si nepoiiaval peniaze od cudzch, ke sa ocitne

v ndzi, ale sm od seba, a to tak, e si bude ubera z jedla (Diog. Laert. II 62 [SSR

VI A 13]).

Alkibiads, jedna z hlavnch postv Aischinovch dialgov, sa v mnohch

ohadoch pona na Aischina, hoci pochdzaj z rozdielnych socilnych pomerov

(Mrsico 2018, 215 218) jeden je bohat aristokrat, zatia o druh chudobn

plebejec. To vak nemus by neprekonaten rozpor, ako pripomna Seneca (Se-

nec., De benef. I 8,1 2 [SSR VI A 6]): Ke raz chceli iaci obdarova svojho ui-

tea, kad poda svojich monost, Aischins povedal Sokratovi: Nenachdzam

iaden dar hoden teba (...) Preto ti darujem to jedin, o mm seba samho. (...)

Prosm, zober na vedomie, e aj ke si dostal od inch vek dary, viac si toho po-

nechali. Sokrates mu na to vraj odvetil: A preo by si mi nemal da vek dar?

Alebo si sm seba tak mlo cen? Potom sa postarm o to, aby som a vrtil lepie-

ho, ako som a bol prijal. Seneca poznamenva na okraj tejto historky, e Aischi-

ns previl svojm darom vetkch ostatnch vrtane bohatho Alkibiada.

Aischina spja s Alkibiadom ete nieo in. Obidvaja sa stali terom tokov na

Sokratovch iakov. Obidvom im vytkali nespravodliv konanie, ktor malo pou-

kazova na nesprvnu vchovu. Vieme, e tieto vhrady boli politicky podfarben,

ale mohli svisie aj s niem, o tematizovali viacer autori sokratovskch dialgov:

V prpade Aischina, rovnako ako v prpade Alkibiada, plat, e prtomnos uitea je

kovm momentom pri jeho sebazdokonaovan (porov. Xenofnovu argument-

ciu v Mem. I.2.24). Pseudoplatnsky Theages dosveduje, e by so Sokratom

(; Thg. 129e2) me znamena niekoko vec: 1) by v jeho telesnej blz-

Filozofia 74, 1 9

kosti;24 2) by vo vzahu uite iak, ktor je opakom tradinho chpania vcho-

vy; 3) by skan rozhovormi priom ich zmyslom je naui sa kona ako Sokra-

tes, i presnejie tak, ako by konal Sokrates, lebo sokratovsk vchova nestavia na

mechanickom napodobovan uiteovho sprvania iakom. Aj ke poda histori-

kov Theages vznikol a v prostred Polemnovej Akadmie (Tarrant 2005, 131

155), jeho hlavnm nmetom je reinterpretcia znmej babickej pase z Plat-

novho Theaitta (150b 151d) Sokrates sa v nej priznva k tomu, e pomha pri

prodoch, ale sm nerod, teda e neposkytuje svojim iakom vedomosti, ale pom-

ha im v ich sil o dosiahnutie mdrosti. Paralely s chpanm filosofie ako sebazdo-

konaovania, v ktorom hr dleitejiu lohu lska a bosk del (vyia moc), ne

umenie a vedenie, njdeme aj v textoch sokratovcov prvej genercie.25 Pripomeme

aspo tri pase zo sokratovskch dialgov, ktor tematizuj sokratovsk lsku:

1) Sokrates v Aischinovom Alkibiadovi (o by mohol by chronologicky naj-

star text z nho vberu) pripodobuje svoju lsku k Alkibiadovi k boskmu nad-

eniu bakchantiek: Ke ich to zachvti, doku erpa nie vodu, ale med a mlieko

zo studn, ktor zostvaj pre ostatnch ud celkom such. Sokrates sa priznva

Alkibiadovi k tomu, e nem iadne vedenie (), ktor by mu mohol poskyt-

n, ale aj napriek tomu ho me urobi lepm psobenm lsky ( ). Sta-

, ke zostan bok po boku, ke bude spolu s nm (; Ael. Aristid., De rhet.

I 61 4 [SSR VI A 53]).

2) V Platnovom dialgu Symposion (ktor by mohol by reakciou na Aischi-

nove dialgy Alkibiads a Aspasia) Alkibiads opisuje Sokrata ako loveka rozte-

nho lskou ku krsnym chlapcom. Takto ho vnma vina ud, ktor vid len von-

kaj obal. Sokrates sa vak najvmi zo vetkho pona na dutho silna, nefo-

remn dreven figrku, ktor skrva v dutine krsnu soku boha ke sa vm otvo-

r, objavte bohatstvo rozumnosti (Plat., Symp. 216d2 e1). Slov opitho (ni neza-

krvajceho) Alkibiada vytvraj priestor na pochopenie sokratovskej lsky je to

nielen plodenie v krsnom, i u telesn alebo duevn (

; Symp. 206b7 8), ale aj cesta k tomu,

o je samo krsno, lebo lska ns u, ako sa mme odpta od pominutenej krsy

tela a zamera svoju myse na krsu pretrvvajcu v dui (Alc. I. 131e10 11). Ls-

ka sa nm ukazuje ako existencilna drma voby bu je pre ns erotickm napl-

nenm tby po krsnom tele (Alkibiads) alebo prostriedkom prekonania jednotli-

24 Vraz (by s milovanm) me ma vznam sexulneho alebo socilneho styku; po-rov. Plat., Prot. 318a2 4; Symp. 206c, 211d (); Phd. 68a; Xenoph., Mem. I.2.14 at.

Porov. taktie Xenoph., Mem. IV.1, kde Xenofn hovor o tom, ak prospen () bol styk so Sokratom. 25 Porov. Aesch., Alcib. (Ael. Aristid., De rhet. i 61 4 [SSR VI A 53]); Plat., Symp. 216d2 e1;

Xenoph., Mem. IV.1.2; porov. taktie Ps.Plat., Thg. 128c1 2 (Theages hovor otcovi, e Sokra-

tova vchova in ud lepch ako boli).

10

vej tby a povznesenia nad tbu ako tak k tomu, o je nesmrten, ku krse

a dobru (Sokrates) (Symp. 210b d, 212a; porov. Nussbaumov 2003, 366 402).

3) Takisto Xenofn v Spomienkach (chronologicky zrejme najmladom texte

z nho vberu) hovor, e ni nebolo prospenejie ako stka sa so Sokratom

a vies s nm rozhovory kdekovek a v akejkovek zleitosti (

'

). Ak s nm nemohol by osobne, pomohla mu aj spomienka.

asto hovoril, e niekoho miluje ( ), avak bolo jasn, e ho nepriahuj

t, ktor maj krsne tel, ale due s prirodzenm sklonom k zdatnmu konaniu.

O nieo niie vysvetuje, e Sokrates pristupoval ku kadmu iakovi individulne,

lebo chpal, e kad potrebuje in vchovu (Mem. IV. 1. 1 2). Aj tto poznmka

je dleit, pretoe poukazuje na individulny charakter sokratovskej lsky, ktor je

vdy in, na rozdiel od tradine chpanej vchovy, ktor pristupuje ku kadmu

iakovi rovnako.

Vetky tri ukky spja tma vchovy pripodobnenej k lske a potreba blzkosti

uitea, ktor vie urobi svojho iaka lepm. V Aischinovom Alkibiadovi m potre-

ba styku so Sokratom takmer telesn charakter podobne ako v pseudoplatnskom

Theagovi (Thg. 130d e). Ak dme riepky naich poznatkov o Aischinovi do vza-

hu so sokratovskou vchovou, tak sa uke, e Aischins sa npadne pona na

Alkibiada, ktor sa sprva v spolonosti milujceho Sokrata umiernene, ale ke je

bez neho, tak popust uzdu vetkm vam, ktor v om driemu. Literrnym vyjad-

renm vzahu medzi uiteom a iakom je lska () t nti Alkibiada (i Ais-

china) prema o vlastnch sklonoch, prehodnocova svoje konanie a nasledova

prklad Sokrata.

Zd sa, e Aischins cez postavu Alkibiada zobrazuje vlastn cestu k filosofii,

ktor umouje sebazdokonaovanie pomocou asksis. Nevieme, do akej miery si

Aischins zobral k srdcu slov svojho uitea, aby sa uskromnil poiiaval si sm

od seba. Ale vieme, e v neskorej tradcii vystupuje ako typick sokratovec, ktor

pomha Xantipe a jej synom [SSR II A 6]. Aischinovo konanie je v plnom slade

s tm, k omu nabda Sokrates v jednom z Listov sokratovcov (Socratic. Epist. VI.

8): ... svojm synom nezanechm zlato, ale nieo, o je ovea cennejie ako zlato

dobrch priateov. Ak si ich udria, tak nikdy nebud pociova ndzu, ale ak sa

k nim bud sprva zle, tak bude jasn, e rovnako zle by zaobchdzali i s pe-

niazmi. Aischins zobrazen v helenistickej literatre pripisuje vlastnm spisom

osobn, takmer intmnu hodnotu, ktor m zmysel len pre bezprostrednch astn-

kov rozhovoru [SSR II A 7] presne v duchu lsky ( ), ku ktorej sa pri-

znva jeho Sokrates obdaren skr boskm delom ( ) ne nejakm ve-

denm alebo umenm.

Ukazuje sa, e Aischins nebol filosofom, ktor by rozvjal vlastn typ sokra-

tovskej etiky ako Antisthens alebo Platn. Ale skutonos, e jeho sasnci (Pla-

tn, Eukleides, Aristippos) ho pokladali za najbliieho Sokratovho nasledovnka,

Filozofia 74, 1 11

sved o tom, e patril k dleitm sokratovcom prvej genercie. Aischins nevytvo-

ril kolu, o vak nezniuje hodnotu jeho spisov. Pre ns by mohol by zaujmav

prve preto, e svoje psanie nespjal s ambciou rozvja osobit chpanie Sokra-

tovho odkazu ako Antisthens alebo Aristippos. Je mon, e Aischinov Sokrates je

ovea bezprostrednejm obrazom Sokratovho psobenia ako Sokrates Platnov

alebo Xenofnov. To vak neznamen, e za Aischinovm Sokratom by sme mali

hada historickho Sokrata. Skr by sme to mohli chpa tak, e viacer tmy,

ktor problematizuje Aischinov Sokrates (theia moira, ta ertika, therapeia), sa stali

nmetom ich reinterpretci v textoch mladch sokratovcov. V tomto zmysle je aj

tak mal sokratovec ako Aischins cennm svedectvom o mylienkovom pro-

stred, v ktorom sa formovala sokratika. Ak maj sprvy o om dvojznan charak-

ter, tak mono prve preto, e sebazdokonaovanie je v sokratike tou najzloitejou

a najbolestivejou prcou. Prcou, v ktorej musme vybojova zpas sami so sebou.

Literatra

BAITER, G., SAUPPE, H. (1850): Oratores Attici. Vol II. Turici (Zrich): Impensis S. Hoehrii.

BLASS, F. (1887): Die attische Beredsamkeit. Band 3. Leipzig: B. G. Teubner.

CEPKO, J. (2017): Fronsis v Platnovom dialgu Menn. Filosofick asopis, 65, 691 705.

DILLON, J. (2003): The Heirs of Plato: A Study of the Old Academy (347 274 BC). Oxford:

Oxford University Press.

DITTMAR, H. (1912): Aischines von Sphettos. Studien zur Literaturgeschichte der Sokratiker.

Berlin: Weidmannsche Buchhandlung.

DORION, L.-A. (2010): The Rise and Fall of the Socratic Problem. In: Morrison, D. (ed.): The

Cambridge Companion to Socrates. Cambridge: Cambridge University Press, 1 23.

DRING, K. (1971): Die Megariker. Kommentierte Sammlung der Testimonien. (Studien zur

antiken Philosophie 2.) Amsterdam: Grner.

EHLERS, B. (1966): Eine vorplatonische Deutung des sokratischen Eros. Der Dialog Aspasia des

Sokratikers Aischins. Zetemata 41. Mnchen: Verlag C. H. Beck.

FLACHBARTOV, L. (2017): Od skratovcov k skratovskm kolm. Filozofia, 72 (6),

487 496.

FRANEK, J. (2012): Did Socrates Write? The Evidence of Dion of Prusa (Or. 54.4, 55.12 13)

and Epictetus (Diss. 2.1.32). Graeco-Latina Brunensia, 17 (2), 25 40.

GIANNANTONI, G. (ed.) (1990): Socratis et Socraticorum Reliquiae. 4 vol. Napoli: Bibliopolis.

GIGON, O. (1947): Socrates. Seine Bildung in Dichtung und Geschichte. Bern: Francke.

GRIBBLE, D. (1999): Plato and the Socratics. In: Gribble, D. (ed.): Alcibiades and Athens:

A Study in Literary Presentation. Oxford: Oxford University Press, 214 259.

HADOT, P. (1981): Exercices spirituels et philosophie antique. Paris: Etudes Augustiniennes.

HOCK, R.F. (1976): Simon the Shoemaker as an Ideal Cynic. Greek, Roman and Byzantine

Studies, 17 (1), 41 53.

JANKO, R. (2006): Socrates the freethinker. In: Ahbel-Rappe, S. & Kamtekar, R. (eds.): A Com-

panion to Socrates. New York: Wiley-Blackwell, 48 62.

KAHN, C. H. (1994): Aeschines on Socratic Eros. In: Vander Waerdt, P. A. (ed.): The Socratic

Movement. Ithaca: Cornell University Press, 87 106.

LAMPE, K. (2015): Rethinking Aeschines of Sphettus. In: Zilioli, U. (ed.): From the Socratics to

the Socratic Schools. New York, London: Routledge Press, 61 81.

12

LAMPE, K. (2010): Socratic Therapy from Aeschines of Sphettus to Lacan. Classical Antiquity,

29 (2), 181 221.

MAIER, H. (1913): Sokrates: Sein Werk und seine geschichtliche Stellung. Tbingen: Verlag von

J. C. B. Mohr.

MRSICO, C. (2017): Shock, Erotics, Plagiarism, and Fraud: Aspects of Aeschines of Sphettus

Philosophy. In: Stavru, A. Moore, C. (eds.): Socrates and the Socratic Dialogue. Leiden:

Brill, 202 220.

MESSINA, A. (1948): Di alcuni frammenti della orazioni di Lisia 1. Emerita, 16 (1), 235 253.

MONTUORI, M. (1974), Socrate: fisiologia di un mito. Florence: Sansoni.

NUSSBAUMOV, M. (2003): Kehkost dobra: Nhoda a etika v eck tragdii a filosofii.

Preklad D. Korte a M. Ritter. Praha: Oikmen.

RANKIN, H. D. (1983): Sophists, Socratics and Cynics. London: Croom Helm.

ROSSETTI, L. (1980): Ricerche sui Dialoghi Socratici di Fedone e di Euclide. Hermes, 108 (2),

182 200.

ROSSETTI, L. (1975): Tracce di un alternativo al Critone e al Fedone platoni-

ci. Atene e Roma, 20 (1), 34 43.

SELLARS, J. (2003): Simon the Shoemaker and the Problem of Socrates. Classical Philology, 98

(3), 207 216.

TARRANT, H. (2005): Socratic synousia: a post-Platonic myth? Journal of the History of Philo-

sophy, 43 (2), 131 155.

TREVES, P. (1952): Polykrates. In: A. Pauly G. Wissowa (eds.): Realencyclopadie der classi-

schen Altertumswissenschaft. Band XXI. Stuttgart: J. B. Metzler, 1736 1753.

______________________

tdia je sasou rieenia grantovej lohy VEGA 1/0017/17 Aischins a sokratovsk dialg.

______________________

Vladislav Suvk

Intitt filozofie

Filozofick fakulta PU v Preove

17. novembra 1

080 01 Preov

Slovensk republika

e-mail: vladislav.suvak@gmail.com