Katedra knižničnej a informačnej vedy, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

POZRI, AKO ČÍTAŠ

Katedra knižničneja informačnej vedy

„Celých 500 rokov od Gutenbergovho vynálezu kníhtlače, vďaka ktoré-mu sa čítanie kníh stalo obľúbenou činnosťou, bolo lineárne a literárne myslenie v centre diania umenia, vedy a spoločnosti.“ (Nicholas Carr)

Ľudmila HrdinákováKatarína BuzováMilan Regec

Ako pozerámeZa ostré centrálne videnie, ktoré je nevyhnutné pri ľudských aktivitách stojacich na vizuálnych detailoch, akými sú čítanie alebo šoférovanie, je zodpovedná fovea. Nachádza sa uprostred žltej škvrny ako tzv. ústredná jamka. Až polovica op-tických nervov vedie do mozgu signály práve z fovei.V jednom okamihu vidí ľudské oko ostro len veľmi malú oblasť. Rýchlymi pohybmi očí (sakádami) prehľadáva obraz v zornom poli, pričom sa zameria (fixuje) len na niekoľko málo bodov. Infor-mácie z nich porovnáva s obrazmi, ktoré už má uložené vo svojej obrazovej pamäti a na ich základe si vytvorí svoj subjektívny men-tálny obraz toho, na čo sa práve pozerá.

Ako čítameOko neprechádza pri čítaní po texte súvisle písmeno po písme-ne. Pohybuje sa v skokoch a občas realizuje spätné, tzv. regresné skoky.Fixácia je veľmi krátke zastavenie očí, v rámci ktorého sa sústre-ďuje kognitívna aktivita pri čítaní (mozog spracováva informácie).

Sakáda je skokovitý pohyb očí, počas ktorého mozog nevykoná-va žiadnu kognitívnu aktivitu (nepremýšľa), čitateľ len presúva pohľad.Regresia je spätná saká-da (skok), ktorú čitateľ realizuje, keď si potrebuje overiť, potvrdiť, analyzovať predtým prijaté informácie, resp. keď nerozumie textu.Oblasť záujmu je zhluk viacerých fixácií, čo môže znamenať, že sa čitateľ sústredí z dôvodu neporozumenia alebo z dôvodu zvýše-ného záujmu o obsah.

Priemerná dĺžka fixácie je 200 až 300 milisekúnd, zatiaľ čo sakády sú veľmi rýchle a trvajú len 20 až 30 milisekúnd. Aj tak to ale zna-mená, že približne 10 percent času sme pri čítaní úplne „slepí“, hoci si to vôbec neuvedomujeme. Naše oči prijímajú stroboskopický prílev slov a útržkov slov, z kto-rých náš mozog vytvorí plynulý „film“.

Čitateľom sa človek nerodí, čitateľom sa stávaAko číta prváčik:• krátke sakády znamenajú, že sa musí veľmi často zastavovať

a zamýšľať,• dlhé fixácie znamenajú, že sa sústredí na identifikáciu písmen

a ich skladanie,• časté regresné pohyby naznačujú, že sa snaží poskladať slová

a vety, pričom na porozumenie dokáže vyvinúť len minimum úsilia a nemá už kapacitu na vizualizáciu textu.

Ako číta štvrták:• zbehlosť v čítaní dokazujú dlhé sakády a oveľa kratšie a menej

časté fixácie,• výrazne menej regresných pohybov očí,• technika čítania je zautomatizovaná,• oveľa viac kognitívneho úsilia venuje tvorbe významov a poro-

zumeniu,• vizualizuje text („mozog vytvára svoj vlastný film“).

Čo sa odohráva v hlave čitateľa:1. Mozog prijíma a spracúva informácie zosnímané očami.2. Mozog prevedie informácie na slová (slovné ekvivalenty).3. Vizualizácia: mozog prevedie slová na mentálny obraz (obrá-

zok), ktorý zodpovedá slovu.4. Montážne predstavy: mozog vizualizuje text.

Čo robí mozog čitateľa:• predpokladá, dopĺňa si slová a neustále tvorí hypotézy o príbe-

hu,• vyhľadáva / zhromažďuje informácie,• spája – vytvára analógie, asociácie,• vytvára spojenia medzi informáciami,• vizualizuje,• sumarizuje – určuje významy (textu),• aktivuje schémy (uložené poznatky

a skúsenosti),• kontroluje, potvrdzuje (hypotézy),• udržiava neustálu plynulosť (čítania,

myšlienok plynúcich z textu),• prispôsobuje,• vytvára inferenčné väzby,• hodnotí, kriticky zvažuje, analyzuje,• syntetizuje, vytvára konečnú podobu

príbehu.

Vplyv čítania na náš mozog a vývinAdaptabilita a plasticita mozgu zabezpečuje, že opakované čítanie spôsobuje zmenu jeho štruktúry:• v oblastiach zodpovedných za spracovanie slov,• v oblasti tvorby mentálnych obrázkov prečítaného – čítanie je

excelentnou a takmer výlučnou metódou,• v oblasti, ktorá je zodpovedná za emócie.Čítanie krásnej literatúry prispieva k formovaniu empatie – schopnosť súcitiť, vcítiť sa do inej živej bytosti. Experimenty ukázali, že čítaním beletrie sa aktivujú špecifické oblasti v mozgu. A tieto účinky sú dlhodobé.

Prínosy dlhodobého čítaniaEfekty čítania ako takého: • enormný nárast slovnej zásoby,• rozširovanie poznatkovej bázy,• formovanie schopnosti sústrede-

nia a zameriavania pozornosti,• vytváranie mentálnych reprezentácií čítaného,• formovanie schopnosti vizualizácie.Zvláštne efekty čítania beletrie:• formovanie lineárneho, súvislého, pomaly tečúceho a pozorného

myslenia,• formovanie naratívneho myslenia v súvislostiach,• kopírovanie určitých stratégií riešenia problémov,• prežívanie príbehu = formovanie emocionálnej gramotnosti,• formovanie sociálnej inteligencie.

Ako čítame na webePoužívateľ zvyčajne zostáva na webovej stránke približne 15–20 sekúnd a snaží sa skenovať stránku, aby zistil, či je preňho rele-vantná, skôr než sa ju rozhodne prečítať. Vo všeobecnosti majú skenovacie vzory jeden z dvoch tvarov, buď „F“ alebo „Z“. Môžete to využiť tak, že dôležitý obsah umiestnite na správne miesto.Vzor F sa vzťahuje na textové stránky, ako sú spravodajské portály alebo blogy. Čitateľ prezerá ľavú stranu stránky, hľadá zaujímavé kľúčové slová v nadpisoch zarovnaných vľavo alebo počiatočných vetách odstavcov. Potom sa zastaví a číta (smerom vpravo) – ak sa stretne s niečím zaujímavým.

Podobne pri vzore F, je prezeranie webu na základe vzoru Z pozo-rované na rôznych druhoch stránok, ako sú prezentačné webové stránky, reklamy atď., kde obsah nie je v blokových odstavcoch. Čitateľ prezerá informácie nasledovne: začína vľavo hore smerom doprava a potom ide diagonálne nadol, aby vyhľadal zaujímavý obsah v dolnej časti stránky.

Čitateľ má vedomosti a skúsenosti s té-mou obsiahnutou v texte.

Čitateľ nemá vedomosti a skúsenosti s témou obsiahnutou v texte.

Čítanie s porozumenímByť dobrým čitateľom neznamená dokonale ovládať techniku čítania, rýchlo a presne prečítať text, ale porozumieť mu. Človek sa nezačína učiť čítať v prvej triede, ale ďaleko skôr budovaním slovnej zásoby a spoznávaním kontextov. Keď člo-vek číta známe slová a jemu známe témy, prečíta text oveľa rýchlejšie, ľahšie a s vysokou mierou porozu-menia. Ak o téme nevie vôbec nič, text mu nedáva zmysel. Čítanie je ťažké, pomalé a čitateľ sa často v texte vracia.

Výber z použitej literaúryBEZRUKIKH, M. M., IVANOV, V.V., 2013. Eye movements in the process of reading as an indicator of development of reading skill. In Hum Physiol (2013) 39: 68. https://doi.org/10.1134/S0362119712060047DEHAENE, Stanislas. Reading in the Brain. New York: Penguin Viking, 2009.HARDY, Gillian, 2017. Typography – the science of beautiful copy. In Six degrees. https://www.six-degrees.com/typography-the-science-of-beautiful-copy/JONES, Brandon, 2010. Understanding the Z-Layout in Web Design. Web Design Envato Tuts+ [online] [cit. 7. apríl 2016]. Dostupné na: https://webdesign.tut-splus.com/articles/understanding-the-z-layout-in-web-design--webdesign-28NIELSEN, Jakob, 2006. F-Shaped Pattern For Reading Web Content. In Nielsen Norman Group. https://www.nngroup.com/articles/f-shaped-pattern-rea-ding-web-content/PATEL, Neil. 2017. What You Need to Know About Eye Movements and Your Website. In The Daily egg design blog. https://www.crazyegg.com/blog/eye-move-ments-and-your-site/Proswrite, 2013. Want satisfied workplace readers? Give them an efficient reading

experience. https://proswrite.com/2013/06/29/want-satis-fied-workplace-readers/RADACH, Ralph, GÜNTHER, Thomas a HUESTEGGE, Lynn. 2012. Blickbewegungen beim Lesen, Leseentwicklung und Legasthenie. In Lernen und Lernstörungen (2012), 1, pp. 185-204. https://doi.org/10.1024/2235-0977/a000019

Tento projekt: Univerzitný vedecký park Univerzity Ko-menského v Bratislave - 2.

fáza kód ITMS: 313021D075 „Zvýšenie výskumnej aktivity Bratislav-ského kraja prostredníctvom revitalizá-cie a posilnenia výskumno-vzdelávacích, inovačných a podnikateľských kapacít výskumných inštitúcií v Bratislave je spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja.

V čase prelietavého, rýchleho a frag-mentárneho myslenia, práve čítanie beletrie učí mozog pomalému, súvislé-mu a hĺbavému spôsobu myslenia.

1. Sken mozgu aktívneho deväťročného čitateľa zobrazuje špecifickú štruk-turáciu mozgu, obohatenú o značne rozvinutejšiu fonologickú oblasť (zelené škvrny). Táto časť mozgu pracuje so slovami ako s abstrakciou a zároveň ako so zvukovým ekvivalentom písaných slov. Sken mozgu ukazuje aj odlišnosti v časti zodpovednej za vizuálne vstupy a v časti, ktorá uchováva vizuálne formy slov, tzv. „the brain‘s letterbox“ (červené škvrny). 2. Obrázok farebne vyznačuje len špecifiké pozitívne zmeny, ktoré sú prítomné iba u aktívneho čitateľa. 3. Mozog deväťročného neaktívne čitateľa je o toto ochudobnený.

1 2 3