Životopis

Matúš Dedinský II.E

Švédsky chemik, priemyselný podnikateľ, jeden z najvýznamnejších vynálezcov 19. stor.

Ako štyridsiatnik patril k najväčším európskym i svetovým vynálezcom 

Bol členom kráľovskej akadémie vied a Kráľovskej spoločnosti v Londýne  

Pochádzal z rodiny švédskeho chemika a podnikateľa 

Dom na Norrlandsgatan 9 v Stockholme kde sa Alfred Nobel narodil Táto doska zdobí súčasnú budovu na Norrlandsgatan 9. Ktorá hovorí: "Alfred Nobel, vynálezca, kultúrny podporovateľ, pacifista ktorý sa tu narodil 21. októbra 1833."

jeho otcovi sa nedarilo, preto odišiel aj s rodinou najskôr do Fínska a potom do Petrohradu 

po krymskej vojne sa Nobelovci vrátili do vlasti a otec Alfreda Nobela založil neďaleko Heleneborku pri Štokholme továreň na výrobu nitroglycerínu 

Immanuel Nobel (otec) Andriette Nobel (matka)

Súkromné vyučovanie v Petrohrade malo výbornú úroveň - naučil sa päť jazykov, získal vynikajúce znalosti vo fyzike a chémii, prehľad v literatúre, histórii a filozofii.

V roku 1850 poslal otec 17-ročného Alfréda na študijnú cestu do USA, Nemecka, Francúzska a Talianska, kde získal prehľad o

parných a teplovzdušných agregátoch a najnovších výskumoch v oblasti výbušnín.

Alfréd dokončil svoje štúdia v Paríži a v USA.

Od r.1862 sa zaoberal myšlienkou prakticky využiť nitroglycerín ako výbušninu

3. Septembra 1864 továreň v Heleneborku pri pokusoch doslova vyletela do vzduchu, čo si vyžiadalo aj obete na životoch .

Vláda zakázala stavbu novej továrne a pokračovať s explóziami na území Švédska - Nobel však neprestal v pokusoch 

Nebezpečnú výbušnosť nitroglycerínu zmiernil tým, že ju zmiešal s pórovitými látkami 

Továreň v Helenborgu

Dynamit : r.1867 jeho vynález dynamitu nahradil všetky iné výbušniny 

-patent prevzali vo Veľkej Británii a postupne sa výroba dynamitu rozšírila do celého sveta -čoskoro sa dynamit vyrábal asi v 20 továrňach v Európe ( aj v Čechách aj na Slovensku) 

Želatínový dynamit : vynašiel ho o 10 rokov neskôr  Balistit : inak bezdymný prach, kt. si nechal patentovať r. 1887  S Nobelovým menom je spojených ďalších takmer 100 patentov z rôznych

odborov technickej chémie 

Alfred pri svojich pokusoch

Na sklonku svojho života vlastnoručne napísal testament, v ktorom sa

rozhodol zriadiť zo svojho majetku fond  jeho želaním bolo, aby sa ročné úroky z fondu rozdeľovali ako ceny osobám,

ktorých činnosť v predchádzajúcom roku priniesla ľudstvu najväčší úžitok  ceny sa majú deliť na 5 rovnakých dielov:1. Nobelova cena za fyziku -udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied 2. Nobelova cena za chémiu-udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied3. Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu -udeľovaná inštitútom

Karolinska4. Nobelova cena za literatúru -udeľovaná švédskou akadémiou5. Nobelova cena za mier -udeľovaná komisiou nórskeho parlamentu - prvá cena bola udelená v roku 1901

Ceremónia odovzdávania nobelových cien

Intenzívna práca a cestovanie mu nedávali čas pre súkromný život. V 43 rokoch sa cítil ako starý muž. V tom čase podal do novín inzerát: „Zámožný, vysoko vzdelaný starší gentleman hľadá dospelú dámu, skúsenú v jazykoch, ako sekretárku a správkyňu domu.“ Prihlásila sa Rakúšanka kontesa Bertha Kinsky. Krátko potom, čo začala robiť pre Nobela, sa rozhodla vrátiť do Rakúska a vydať sa za grófa Arthura von Suttnera. Napriek tomu Alfréd Nobel a Bertha von Suttner ostali priateľmi a občas si písali listy. Po rokoch začala Bertha von Suttner stále viac kritizovať preteky v zbrojení. Napísala známu knihu Zložte zbrane a stala sa prominentnou osobou v mierovom hnutí. 

Nehovoriac o tom ako ovplyvnila Alfréda Nobela, keď písal svoju poslednú vôľu, ktorá obsahovala Cenu pre osoby alebo organizácie, ktoré propagovali mier. Po jeho smrti Nórsky Parlament rozhodol v roku 1905 udeliť Berthe von Suttner Nobelovu cenu.  

V roku 1865 jeho fabrika v Krümmeli pri Hamburgu, v Nemecku, exportovala dynamit do ostatných krajín v Európe, Amerike a Austrálii. Počas niekoľkých rokov založil závody a laboratóriá na viac ako 90 miestach vo viac ako 20 krajinách. Vynikal ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky. Svojím kapitálom sa podieľal na naftárskej spoločnosti bratov Nobelov v Rusku, ktorá v Baku vybudovala vtedy najväčšiu rafinériu ropy na svete. Podarilo sa mu nahromadiť majetok, ktorý bol po jeho smrti odhadovaný na 33 miliónov švédskych korún a rozptýlený bol v ôsmich európskych krajinách. Nobel bol aj vášnivý cestovateľ. Aj keď žil v Paríži, väčšinu života strávil nepretržitým cestovaním. Viktor Hugo ho raz opísal ako: „najbohatšieho európskeho tuláka“. Keď necestoval alebo nebol zamestnaný obchodmi, intenzívne pracoval v mnohých laboratóriách. Najprv v Štokholme a neskôr v Hamburgu, Ardeer (Škótsko), Paríži a Sevrane (Francúzsko), Karlskoge (Švédsko) a v San Reme (Taliansko). 

Alfréd Nobel nenávidel vojny, a aj keď bol sprvoti presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne, mýlil sa. Čím ďalej tým viac bol sužovaný výčitkami a aj pochybnosťami, pretože vedel, že jeho vynález bol zneužitý na vojenské konflikty. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, a preto zostavil v Paríži 27. novembra 1895 testament. Na ďalší rok 10.decembra 1896 umrel San Reme, v Taliansku. Za svoj život zaregistroval 355 patentov.

Vykonávateľmi závetu boli dvaja mladí inžinieri Ragnar Sohlman a Rudolf Lillyequist, ktorí patrili medzi zakladateľov Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá dbá na hospodárenie s jeho finančnými prostriedkami poskytnutých Nobelom na tento účel.

Mladý Alfred