dielo môe by vo¾ne kopírované pod podmienkou, e nebude...

• cvièenia

• ovládanie programu

• zásady písania na poèítaèi

• typografické a estetické pravidlá publikovania

• písmo, odstavec, štýly odstavcov, šablóny

• integrované funkcie programu

• vkladanie objektov

• tabu¾ky a finty

V l a d i m í r D R Á B

príruèka

pou�ívate¾a

Dielo mô�e by� vo¾ne kopírované pod podmienkou, �e nebude komerène èi za úplatu šírené a pou�ívané.

ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .4Dom stojí na základoch (ako písa� a nepísa�) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .4Šou s myšou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .5Písmo (o fontoch) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .6S èím mô�eš poèíta� (typografické jednotky Wordu) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7

MS WORD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7Vzh¾ad strany . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7Kopíruj, presuò, vyma� (konšpirácie so schránkou) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .8Pevná medzera (nezlomite¾ná, tvrdá) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .8Odstavce − èas� prvá (zarovnávanie, odsadenie, riadkovanie, medziodstavcové medzery, vdovy a siroty, tok textu, kopírovanie formátu odstavca ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .9Odstavce − èas� druhá (tabulátory, odrá�ky a èíslovanie, odstavcová iniciála, rámiky,farebný podklad) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .11Štýly odstavcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .14Šablóny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .15Delenie slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16Na pomoc gramatike (kontrola pravopisu, synonymický slovník) . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16Automatické opravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .17Oddiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18Sadzba do ståpcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18Makro (Makrokamera) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19Na polia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .20Èíslovanie strán . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .20Èíslovanie nadpisov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .20Obsah a register . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21Poznámky pod èiarou a vysvetlivky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21Krí�ové odkazy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21Tabu¾ky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21Na textové polia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .22Zarámuj si ma . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .23Import − export . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .23Vkladanie objektov cez schránku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24OLE, OLE2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24Nama¾uj mi koníka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25Majstri slova (WordArt) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25Pozor na matikára (Editor rovníc) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25Mám námietku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25Odkazová slu�ba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26Text z iných zdrojov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26Tlaè a tlaèiareò . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26

D.D.D. − word na záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27Príloha − tabu¾ka kódovania znakov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .28

Kurz PC

ÚVOD − Na poèiatku bolo slovo (word z angl.)

Táto príruèka si predstavuje adresáta ako priate¾a, ktorému chce pomôc� vytvára� profesionálne vyzerajúcedokumenty v textovom procesore MS WORD (ïalej len Word). Preto si dovolím èitate¾ovi tyka� a pozva� sak nemu domov. U priate¾ov vieme, èo mô�u od seba oèakáva�. Ako autor s lektorskými skúsenos�ami uèím detia dospelých u� pár rokov. Pokúsim sa pomôc� ti s písaním vo Worde, úpravou textu, typografických a estetic−kých pravidlách. Word je z kategórie programov oznaèovaných textové procesory. Hneï si dovolím tútoškatu¾ku rozšíri� o tvrdenie, �e obsahuje prvky Desktop Publishing (DTP) programov (publikaèné − elektroni−cká sadzba, montá�). Samozrejme spåòa po�iadavky kladené na programy ni�šej kategórie − textové editory(jednoduchá úprava textu s obmedzenými schopnos�ami formátovania dokumentu). Word je viac ako editor,menej ako DTP. Od teba, èitate¾, oèakávam základnú znalos� prostredia Microsoft Windows v rozsahu spustiprogram, vypni program, klávesové skratky, schránka, práca s myšou (klik, dvojklik, pravý klik, �ahaj a pusti).Hlavný predpoklad našej úspešnej spolupráce je motivácia. Zvládnutie Wordu a ostatných programovz Billovej dielne je prejavom poèítaèovej gramotnosti a mnohokrát kvalifikaèným predpokladom v zamestnaní.V texte sa stretneš s postavou Cilky zo starej školy z èasov, keï sa vydávali cyklostylované obe�níky na liehovomrozmno�ovacom stroji a keï sme sa kochali sa kostrbatou grafikou písacích strojov a ihlièkových tlaèiarní. Starýpes a nové kúsky. Hmm. 8−))

Dom stojí na základoch.

Jednoduchá schéma popisuje správanie alfanumerickej èasti klávesnice (s písmenami a èíslami). Znaky ¾avejèasti kláves delených vo zvislom smere píšu znaky anglickej abecedy. Znaky pravej èasti generujú znakyzobrazené na popiske klávesnice, zväèša so slovenskou diakritikou. Klávesnicu prepneš medzi nainštalovanýmijazykovými podporami kliknutím myšou na indikátor klávesnice v systémovej èasti lišty úloh výberom z roletky,ktorej polo�ky reprezentujú usporiadanie kláves pod¾a národných zvyklostí (En, Sk …). Efektívnejšie prepnešjazyk stlaèením klávesovej skratky [¼AVÝ ALT]+[SHIFT], ktorá je východzím nastavením OS (Wokien), inúskratku si mô�eš si vybra� v Ovládacích paneloch v polo�ke Klávesnica.

Šípky na obrázku ukazujú, èo ti poèítaè zobrazí pri súèasnom dr�aní klávesy [SHIFT] a masírovaní klávess písmenami. Po stlaèení klávesy sa textový kurzor v tvare | presunie o pozíciu doprava. Výnimka: stlaè då�eòèi mäkèeò a kurzor poslušne poèká, aké písmeno napíšeš pod tento symbol − grafému. [CAPS LOCK] prepínare�im písania ve¾kých a malých písmen. O jeho zapnutí �a informuje kontrolná LED dióda.

Èlovek a Word rozozná slovo od slova pod¾a medzery medzi susednými slovami. Pri písaní Word automa−ticky rozozná koniec riadka a nasledujúci text píše v riadku novom. O vkladaní textu sa obrazne vyjadrujemeako o nalievaní. Text sa skutoène správa ako tekutina. Hladina sa upravuje pod¾a nádoby, rozumej vlastnostípapiera, okrajov. Zalamovanie riadka a prelievanie znakov vy�aduje dodr�iava� isté pravidlá pri písaní, ktorémajú svoje logické aj estetické opodstatnenie. Naša Cilka z éry, keï dominovali u byrokrata písacie strojea dinosaurus T602 v zaplienkovaných poèítaèoch, musia odbúra� niektoré zlozvyky.

• [ENTER] NESLÚ�I na prechod do ïalšieho riadka. Je znakom konca odstavca. Word disponuje pokro−èilými formátovacími funkciami zalo�enými na definovaní vlastností odstavca, ich ulo�ení do štýlua jednoduchom aplikovaní na iné odstavce. Word ti sám zalomí riadok. [ENTER] pou�i, len keï chceš písa�nový odsek, aj nadpis pova�uj za odsek (odstavec).

Shift − zdvihnú� − vrchný znak

Bez Shiftu − spodný znak

Kurz PC 5«

• Po interpunkèných znamienkach píš medzeru. Za bodkou, èiarkou, otáznikom, výkrièníkom… nie prednimi. Nesprávnym písaním mätieš Word a ukazuješ svetu, ako nevieš písa�. Textový dokument posunutýadresátovi elektronicky alebo na papieri je tvojou vizitkou.

• Medvedia laba − funkcia repeat − opakuj. Znaky na klávesnici z¾ahka na�ukávaj, nedr� pridlho stlaèené.Potom to vyzerá nehorááázne taaktto.

• Nepou�ívaj namiesto zátvorky znak lomítko (/), je to typograficky neprípustné a škaredé. Vnútri medzizátvorkami, èi úvodzovkami a textom nesmie by� medzera; medzera sa vkladá okolo ozátvorkovaného(úvodzovkovaného) textu. Nepou�ívaj namiesto úvodzoviek „aha“ symbol pre anglickú då�kovú mieru palec(inch). 1“=2,54 cm.

• Nepokúšaj sa text odsadzova� od okraja medzerníkom. Prvý riadok − 5 úderov je zlozvyk. Word má šikovnej−ší nástroj. Písma vo Windows majú rôzne široké stopy okrem znakovej sady Courier a medzery nie sú rov−nako široké. Porovnaj, ko¾ko priestoru zaberie písmeno »i« a ko¾ko »m«. Tie� je utópiou domnieva� sa, �epomocou medzier vyrobíš pekné ståpce v riadkoch po sebou. Poslú�ia ti tabulátorové zará�ky, prípadne skry−tá tabu¾ka.

takto vyzerá text zarovnaný pomocou medziervôbec nepasujú zvislé línievšimni si náznak vlnovky

Klávesy a skratky pre pohyb kurzoru v texte:

• kurzorové šípky posúvajú kurzor o jednu pozíciu v smere šípky, o jeden znak v¾avo, vpravo, riadok hore, dole

• [CTRL]+šípka v¾avo, vpravo posúva kurzor o slovo vpred, vzad

• [CTRL]+šípka hore, dole premiestni kurzor na zaèiatok predchádzajúceho, nasledujúceho odseku

• [HOME], [END] spôsobí skok kurzoru na zaèiatok, koniec riadka

• [CTRL]+[HOME], [END] spôsobí skok kurzoru na zaèiatok, koniec dokumentu

• [PAGE UP], [PAGE DOWN] ti odroluje dokument o obrazovku nahor, dolu

• [CTRL]+[PAGE UP], [PAGE DOWN] presunie aktuálny dokument o stranu hore, ni�šie

Koniec preklepov:

Chybu, preklep opravíš takto. Umiestni kurzor pred chybne napísaný znak, alebo slovo. Stlaè klávesu[DELETE]. Vyma�e sa znak za kurzorom, rozumej od kurzoru napravo a ïalšie znaky sa prisunú o jednu pozí−ciu v¾avo. Klávesy majú funkciu repeat (medvedia laba) − s chu�ou vyu�iješ pri mazaní dlhších sekvencií. Staèíklávesu podr�a� stlaèenú. Znaky od kurzoru na¾avo vyma�eš klávesou [BACKSPACE], je to šípka v¾avo nadEnterom. Znaky sa ti opä� prisúvajú na uvo¾nenú pozíciu.

Tréning

1. ... robí majstrov. Spusti si Word (Štart − Programy − MS Word).

2.Napíš nasledovné: ïate¾, ÏATE¼, då�eò, DÅ�EÒ, mìsto, øeøicha, gól, GÓL, køeè, èi�my, ÈI�MY, Ábel

3.Umiestni kurzor za slovo gól, a stlaè 4x [BACKSPACE].

4.Stlaè 4x [DELETE].

5.Precviè si všetky klávesy a klávesové skratky pre pohyb textového kurzoru v texte. Je to efektívnejšie akomyšou, nemusíš prechytáva� z klávesnice na myš a spä�, triafa� kurzorom myši.

Šou s myšou.

Tento hlodavec je bystré a kontextovo citlivé zariadenie. Doká�e meni� tvar grafického kurzoru pod¾a toho,nad akým objektom sa nachádza. U� si sa stretol s presýpacími hodinami, ktoré signalizujú: buï trpezlivý, teraz

Q W E R R#

Kurz PC»6

pracujem, èakaj. Kurzor v tvare krí�a so šípkami na koncoch znaèí: som nad objektom, ak chceš, pou�i ma nakopírovanie, presun alebo zmazanie objektu.

Jednoduchý ¾avý klik ti presunie kurzor na miesto, kde si klikol, ak sa tam nieèo nachádza. Pravý klikvysunie aktuálnu roletku s kontextovou ponukou akcií, ktoré sa dajú na danom mieste spácha�. Dvojklik oznaèíslovo, trojklik odsek. [CTRL]+¾avý klik oznaèí vetu. Celý dokument oznaèíš trojklikom v¾avo ved¾a textu, alebo[CTRL]+[A]. Pasá� textu vyberieš nasledovne. Klikni, èím ulo�íš kurzor na zaèiatok výberu, stlaè [SHIFT]a klikni na koniec výberu. S oznaèeným textom mô�eš metódou Drag & Drop = �ahaj a Pusti presúva�oznaèený blok textu, pri súèasne stlaèenej klávese [CTRL] kopírova� oznaèený text. Jednoducho sa naklikni dooznaèenej oblasti, dr� stlaèené a hýb myšou.

Text sa dá oznaèi� aj pou�itím klávesových skratiek pre pohyb kurzoru v texte za súèasného dr�ania klávesy[SHIFT]. Osobne preferujem tento spôsob, je presnejší, nenapácham s ním nechcené operácie. Oznaèený textsa zobrazuje v inverzných farbách, východzie nastavenie OS zobrazuje biele znaky na èiernom podklade. Èos oznaèeným textom? Kopíruj, presuò, vyma�, nahraï iným!

Písmo.

je umelecké dielo. Jeho tvar vytvárajú renomované firmy, má svoje proporcie, charakter, výraz, náladu, línie.Písmo mô�e by� sentimentálne, vznešené, strohé, melancholické, veselé, monumentálne, rozšafné, futuristické,staromódne, moderné… Typ písma sa nazýva font. Jeho tvary: normal, kurzíva, tuèné, tuèná kurzíva,podèiarknuté a ostatné vlastnosti ako ve¾kos�, farba voláme rez písma. Nie je bez zaujímavosti, �e poèítaèea nasadenie tlaèiarní a plotrov temer vyhubilo profesiu písmomaliarov.

Znaèkové písma sa dodávajú vo všetkách rezoch. Tieto pou�ívaj prednostne oproti poèítaèom gene−rovaným rezom. Rezy písma sú podmienené spoloèným vizuálnym a výtvarným základom. Líšia sa v sile �ahov,šírke a sklone. Písmo odstavca v tomto manuáli je písané fontom Dutch801 Roman. Jeho rezy: Italic (kurzíva)Headline, Headline, Semi−Bold (Stredne tuèné), ExtraBold, ExtraBoldItalic.

mínusky − všetky malé, VERZÁLKY − všetky ve¾ké, KAPITÁLKY − ve¾ké písmená zmenšené na ve¾kos�mínusiek, OOuuttlliinnee…

Fonty sa delia do troch kategórií.

• pätkové písmo má línie èiar ukonèené kontrami, pätky vytvárajú pomyselnú èiaru−riadok, ktorý zabraòujepri èítaní blúdeniu zrakom medzi riadkami. Èasto býva tvorené èiarami nerovnakej hrúbky, akoby bolokreslené zrezaným perom. Pou�íva sa pri písaní odstavcov, rozsiahlejšieho textu. Times Roman, Sans Serif.Serif = pätka.

• bezpätkové písmo je svetlejšie, ¾ahšie èitate¾né. Je vïaèným fontom pre nadpisy, oznamy. Arial, Helvetica.

• kaligrafické (ozdobné, písané, švihové, dekoratívne, ornamentálne...) je vo¾ne poòatá kategória. Pou�íva sapri plagátovej tvorbe, na realizáciu výtvarného zámeru, pri tvorbe bulletinov atp.

Pri tvorbe dokumentu si uvedom, �e poèítaè ti dáva do ruky silný nástroj na tvorbu. Fontov mô�eš ma�nainštalovaných vo Windows desiatky a� stovky. V jednoduchosti je krása. Sna� sa zachova� štýlovú èistotu pripou�ití písma a farieb, v kompozícii. Ve¾a grafomanov tvorí texty v snahe ukáza� okoliu, èo jeho poèítaè doká�e.Výsledok je adekvátny snahe. Guláš so všetkými ingredienciami, èo sú v domácnosti a chladnièke doká�epohnú� aj silným �alúdkom. Estetická prezentácia má svoje pravidlá, ktoré mô�eš ozvláštni�, alebo pokazi�vlastným vkusom.

Pou�ívaj KONTRAST. Je to ve¾mi úèinná metóda umeleckej tvorby. Nekombinuj písma tej istej kategórie.Vyu�ívaj rezy. Pri vo¾be rôznych ve¾kostí jedného fontu zvo¾ výrazné rozdiely. Písmo pribli�ne rovnaké nevy−zerá ako zámer, ale ako nepodarená snaha. V rámci jedného fontu vyber najviac tri ve¾kosti. V kreatívnejtvorbe oznamov a plagátov mô�eš uplatni� vo¾nejšie pravidlá, ale s citom. Pamätaj, �e tvoju prácu bude èíta�adresát. Dobrá sadzba dokumentu je ako osvet¾ovaè v divadle. Jeho prácu si neuvedomuješ, neruší �a, kýmnespraví chybu.

Vo Worde nastavíš vlastnosti písma z roletky menu Formát − Písmo. Niektoré atribúty dosiahneš aj z pane−lu nástrojov (výber fontu, [B]old, [I]talic, [U]nderlined). Panel nástrojov si upravíš pod¾a vlastných potrieb

Kurz PC 7«

a ikonky mô�eš z panela nástrojov odstraòova� a pridáva�. Text, ktorému meníš vlastnosti vzh¾adu písma, musíšma� oznaèený. [SHIFT]+klávesové skratky pre pohyb kurzoru v texte, príp. myšou.

Fonty vo Windows sú proporcionálne. Písmená zaberajú rôzne široký priestor. Neproporcionálnym písmomje Courier. Okrem toho nájdeš vo Windows znakové sady s rôznymi symbolmi Windings, Webdings, Symbol,ktoré upravuješ ako normálne písmo. Hodia sa pri h¾adaní vhodnej odrá�ky, matematického symbolu, písme−na gréckej abecedy, šípky, telefónu a mno�stva ïalších šikovností.

Písmená, ktoré nie sú na klávesnici napíšeš, ak pou�iješ fintu: dr� [ALT]+z numerickej klávesnice napíšèíselný kód znaku, napr. 0133 a uvo¾ni[ALT]. Pozri si Prílohu è.1 na konci príruèky. Kód znaku nájdeš napr.v Mape znakov, ktorú vysliediš cez Štart—Programy—Príslušenstvo. Na prenos mô�eš pou�i� schránku, prièastejšom pou�ívaní sa ti kód urèite vryje do pamäti. Iný spôsob vo Worde cez menu Vlo�i�—Symbol.

S èím mô�eš poèíta�.

Word pricestoval do našich poèítaèov z Ameriky. Jeho typografické miery sú odlišné od európskych (cicero).Pou�íva typografickú jednotku pica (èítaj pajka) = 4,233 mm, pozostávajúcu z 12 bodov (points, pt.). Jeden bod= 0,353 mm. „Cól sem, cól tam.” 6 pica = 1 palec (inch) = 2,54 cm. Bod s rozmerom cca tretina mm budeš voWorde vyu�íva� pri urèovaní atribútov textu (písmo, odstavec, rozpal medzi znakmi, riadkami…).

MS−Word − Aj potom bolo slovo (word)

Vzh¾ad strany.

Skôr ako zaèneš písa�, nastav cez menu Súbor—Nastavenie strany, základný rám dokumentu. Formát papiera,orientáciu, okraje. Ve¾kos� papiera býva A4, A5… A4−ka má presné rozmery 210 x 297 mm. Orientácia na

bla bla

−14−

PC kurz - MS Word

5 56 7

Okraje: 1−horný 2−spodný 3−od hrany k záhlaviu 4−od hrany k zápätiu 5−chrbát väzby 6−vnútorný 7−vonkajší

Kurz PC»8

výšku sa èasto pomenúva portrét, portrait, na šírku − krajinka, landscape. Mô�eš urèi�, èi dokument bude jed−nostranný alebo obojstranný. Tým umo�níš Wordu rozlišova� párne a nepárne strany a pracova� s okrajmi vnú−tornými, èi vonkajšími, pridáva� priestor na väzbu. Okraje vymedzujú základný rám, t.j. aktívnu èas� papiera,do ktorej píšeš.

Tréning.

1. Klávesnica. Operácie kopírovania a presunu pomocou klávesových skratiek a schránky máš popísanév schéme vyššie. Objekt zvýrazni (vyber) a vlo� do schránky metódou kopíruj alebo presuò (vystrihni).Umiestni kurzor na novú pozíciu. Vlo� zo schránky. Mô�eš aj viacnásobne, získaš tým akúsi peèiatku. 8−)

2. �ahaj a pusti. Oznaè text myšou. Umiestni kurzor nad vybranú oblas�. Stlaè ¾avé tlaèidlo, dr� a hýb myšou.Uvo¾ni tlaèidlo. Text si premiestnil. Pri súèasne stlaèenej klávese [CTRL] a �ahaní vyznaèeného objektu textkopíruješ.

Pevná medzera.

…tie� tvrdá medzera, alebo výsti�nejšie nezlomite¾ná medzera. U� si zaregistroval, �e text sa na konci riadka,(tam kde Word predpokladá, �e sa u� slovo nevmestí) zalomí a pokraèuje na ïalšom riadku. Výnimka − ak mášzapnuté delenie slov, pou�íva sa pri zalamovaní riadka deliaci algoritmus. Znova: Word rozozná slovo od slovapod¾a medzier (pozor, sú aj iné separátory). Preto za bodkou, èiarkou a inými interpunkènými znamienkamipíš medzeru. Medzeru píš aj za dvojbodkou, okolo zátvoriek a úvodzoviek z oboch strán. Prípady, kedy jezalomenie na mieste medzery neprípustné.

• pri jednohláskových predlo�kách a spojkách (s, k, o, u, a …); tieto sa zvyknú zviaza� s nasledujúcim slovoma spolu pretiahnu� na ïalší riadok

• ak sa na konci riadka ocitne mno�stvo a miera alebo jednotka sa zalomí (5 ks, 25 m/s, 36,− Sk, 2 mm …)

• pri písaní titulov (Ing. Jozef Jantár, PaeDr. Július Trstenica …)

• v dátumoch (1. apríl 2002)

• v�dy keï je to štylisticky, logicky nevhodné

Kopíruj, presuò, vyma�.

vyznaèenýobjekt (text,

grafika, tabu¾kaa pod.)

napríklad toto

vyznaèenýobjekt (text,

grafika, tabu¾kaa pod.)

SCHRÁNKApomocná nádo−ba v operaènej

pamäti

presun objektu doschránky [CTRL]+[X]

kopírovanie obj. doschránky [CTRL]+[C]

vlo� zo schránky na aktuálnupozíciu [CTRL]+[V]

Kopírovanie a presun sú toto�né operácie, pripresune sa navyše originál vyma�e. ZDROJ − CIE¼ = kopírujZDROJ − CIE¼ = presuòVyznaèený objekt vyma�eš klávesou [DELETE]

Kurz PC 9«

Pevnú medzeru napíšeš [CTRL]+[SHIFT]+[MEDZERNÍK]. Jednoducho vyma� medzeru obyèajnúa pou�i uvedenú skratku, ak opravuješ nechcené zalomenie riadka. Doporuèujem: zvykni si u� pri písaní v uve−dených prípadoch písa� namiesto medzery nezlomite¾nú medzeru, pri úpravách dokumentu nebudeš musie�pracne pátra�, kde ti napr. titul vzdelanca ostal visie� na konci predchádzajúceho riadka.

Odstavce (èas� prvá).

Odstavec, èi odsek vytvoríš stlaèením [ENTER]−u. Za odsek pova�uj tie� nadpis, prázdny odstavec, ak si pou�il[ENTER] na vytvorenie prázdneho riadka. Na vytvorenie priestoru medzi odstavcami nepou�ívaj postup vklada−nia prázdnych odsekov [x−krát ENTER]. Word má úèinnejší a presnejší nástroj. Ak potrebuješ v rámci odstavcaprejs� do ïalšieho riadka, zalom riadok natvrdo [SHIFT]+[ENTER], bez toho, aby si ukonèil odsek. V nás−trojovej lište objavíš ikonu ¶. Tento symbol ti zobrazí formátovacie informácie o texte (tzv. netlaèite¾né znaky),dobre si všimni rozdiel medzi medzerou, pevnou medzerou, tabulátorom. ¶ je zároveò znakom, ktorý ukazujena rozdelenie textu do odsekov. Symbol ¶ objavíš v�dy na konci odstavca.

Filozofia písania vo Worde je zalo�ená na èlenení textu do odsekov a na vytváraní štýlov odstavca, ktoré po−tom aplikuješ na iné odstavce. Dosiahneš tým štýlovú jednotu, jednotný vzh¾ad odstavcov. Ušetríš si minútypátrania po všetkých atribútoch písma a odseku.

Vlastnosti odstavca nastavíš z menu Formát − Odsek. Aké sú atribúty odsekov? Pekne poporadí. Jednouz vlastností je pou�itý font a jeho rez. Ïalšou je zarovnávanie. Aké spôsoby zarovnania ti Word ponúka?

Èasto pou�ívaným formátovácím prvkom odseku je odsadenie / predsadenie špeciálne − týka sa prvéhoriadka vzh¾adom na ¾avý okraj dokumentu − viï v tomto odstavci. Èasto tento prvok nesprávne nahrádza Cilkav kancelárii vlo�ením piatich medzier. Okrem toho mô�eš ovplyvni� odsadenie ostatných riadkov z¾ava,a odsadenie od pravého okraja. Šikovne odsadenia dosiahneš myšou po�ahovaním za trojuholníèky v horizon−tálnom pravítku. Ak v okne Wordu takéto pravítko nevidíš, nechaj si ho zobrazi� cez Zobrazi� − Pravítko.Pomocná zvislá èiara ti v texte uká�e mieru odsadenia. Pri odsadení prvého riadka doporuèujem dba� na jednuzásadu. Posledný riadok odstavca by mal by� o nieèo dlhší ako je odsadenie prvého riadka. Dosiahneš topreštylizovaním textu, vypustením nejakého balastného slova (pravda, však), alebo naopak vlo�ením slova,alebo viacerých slov bez toho, aby si zmenil význam textu. Tie� mô�eš s citom o málièko (1 − 3 body) zväèši�medziznakové medzery. Pou�i Formát − Písmo kartu Preklad znakov. Skúšaj rozširova� rozpal medzi písmena−mi po 1 bode, tak aby si pri poh¾ade na dokument nenarušil súvislú šeï odstavca. Menej skúsené oko èitate¾aniè nespozná.

Riadkovanie je vzdialenos� dvoch po sebe nasledujúcich riadkov toho istého odstavca. Obvykle sa urèujev bodoch, v závislosti od ve¾kosti pou�itého písma. Napr. pri pou�itom fonte ve¾kosti 12 bodov tvorí riadkovýpreklad tie� 12 bodov. Kvôli zvyklostiam sa prevzalo tie� urèovanie riadkovej vzdialenosti v násobkoch ve¾kostifontu. Pre väèší preklad mô�eš z menu Formát − Odsek − Riadkovanie zvoli� dvojnásobok, 1,5 násobok, konkrét−ny násobok jednoduchého riadkovania, najmenší, alebo presný rozpal medzi riadkami (posledné dve mo�nostiudávaš v bodoch). Pre väèšiu názornos�: píšeš 12 bodovým písmom. Jednoduché riadkovanie = 12 bodov,1,5x = 18 bodov, dvojnásobné = 24 bodov. Presné riadkovanie nastav napr. na 16 bodov, najmenšie na13 bodov − hodnoty, ktoré nedosiahneš pohodlne z násobkového postupu. Slovenský a èeský jazyk pou�ívajú narozdiel od angliètiny ve¾a då�òov a mäkèeòov, preto nezhrešíš proti typografickým mravom, ak jednoduchériadkovanie o nejaký bod zväèšíš.

Toto je kla−sické zarovna−nie na ¾avýokraj. Pravý jestrapatý.

Centrovanieje symetriapod¾a stre−

dovej vertikál−nej osi.

Na pravý ok−raj pou�ívaj

pri plagátovej,a umeleckej

tvorbe.

Na oba okraje,zvané tie� dobloku. Vyzeráuèesane z o−boch strán.

Odsadenie/predsadenie prvého riadka

Odsadenie/predsadenie ostatných riadkov z¾ava Odsadenie sprava

Pravý okraj dokumentu¼avý okraj dokumentu

Kurz PC»10

Stimulaèný a oddychový odsek: Mo�no sa ti zdá, �e mo�ností a pravidiel je prive¾a, ty chceš len písa�. Súhlasím.Pod ka�dé dielo sa podpisuješ, skús ho vytvori� na profesionálnej úrovni. Pomô� si sám, aj Word ti pomô�e. Je tointuitívny písací program, dá sa v òom pracova� metódou pokusu a omylu. Bystrý èlovek si veci pomenuje. Efektivitutvorby dokumentu zvýšia teoretické poznatky a praktické cvièenia. Po nieko¾kých vlastnostiach odstavca si urèitevšimni cvièenie.

Všimol si si? Medzi odsekmi sú medzery. Ako to dosiahneš? Cilka z kancelárie by dvakrát udrela klávesu[ENTER] po chrbte a ví�azoslávne sa usmiala. Aké rýchle a jednoduché! Èoho sa najviac hrozím pri úpravedlhých dokumentov? Práve mazania zbytoèných „Enterov”. Pohodlne si znovu z menu Formát − Odsek −Medzery pred / za nastavím medziodstavcové medzery. Word k obvyklému riadkovaciemu stereotypu ochotnepripoèíta pred / za odsekom daný poèet bodov medziodstavcového prekladu. Blí�iš sa k momentu, keï si všetkyatribúty odseku raz nastavíš do štýlu a po¾ahky bez zdåhavého zis�ovania a nastavovania aplikuješ. Zatia¾ trochustrpenia. Medzera pred a za odstavcom sa sèíta, t.j. pri obvyklom riadkovaní 12 pou�iješ obe hodnoty 6 a výsled−kom je akoby prázdny riadok, optický rozde¾ovaè susedných odstavcov.

Odsekom mô�eš prideli� rôzne úrovne osnovy − vyu�iješ pri filtrovaní náh¾adu na dokument a pri tvorbeobsahu dokumentu z nadpisov. Téma úzko súvisí so štýlmi odstavcov a budovaním registra obsahu…

Menu Formát − Odsek ukrýva ešte jedno uško − kartu Tok textu. Tu sa pojednáva o vdovách, sirotách a inýchsmutných typografických príhodách. Vdovami a sirotami sa nazývajú osamotené riadky, ktoré spoznáš pod¾atoho, �e prvý riadok odstavca ostal „visie�” na konci strany a ostatné riadky pretiekli na nasledujúcu stranu,alebo posledný riadok odseku pretiekol na ïalšiu stranu a predchádzajúce si vylihujú na konci predošlej strany.Ktorý riadok z uvedených je vdova, èi sirota ti presne nepoviem, lebo si ich pletiem, zapamätaj si, �e keï sauká�u, je v typografickej rodine v�dy smutno. Riadky jedného odstavca zvia�eš, medzi jeho riadkami zalome−nie stránky zaká�eš. Zviaza� s nasledujúcim zabráni zalomeniu stránky medzi vybraným a nasledujúcimodstavcom. Vlo�i� koniec stránky pred odstavec znamená �e zaškrtnutím políèka Word akceptuje tvojupo�iadavku a odstavec sa ocitne na nasledujúcej strane. V nasledujúcej sekcii karty Tok textu mô�eš zabráni�èíslovaniu riadkov v odstavci a zakáza� delenie slov. O vlastnostiach týchto volieb sa dozvieš aj z nápovedyk Wordu, alebo klikni pravým tlaèidlom myši nie do okienka, ale na text ved¾a. Uká�e sa bublinová otázka.Klikni na òu pravým tlaèidlom myši a v bublinovej nápovede si preèítaj struènú charakteristiku príkazu.

Ve¾mi výhodné je pou�ívanie ikony pre kopírovanie formátu odstavca resp.znakov. (Vyznaèíš odstavec, ktorého formát chceš skopírova�, klikneš na danú ikonua štetkou nakopíruješ formát na iný odstavec, alebo text .)

Tréning

1. Napíš túto vetu. Pokraèuj. Vlo� nejaký balastný text imitujúci normálny písaný dokument. Zaèni vetu ve¾kýmpísmenom, rob medzery medzi slovami, za vetou bodka, za bodkou a èiarkou medzera. Takto si vytvoríš cviè−ný odstavec. Rozmno� ho pou�itím oznaèenia a schránky (kopíruj, vlo�). Sdux kjh fthiuh liuhiuhui iuhiu gouiiouh iuh iuhg ozu zug zug zuguzgzu gzuog uozg oiug oiu uihiuo. Diuh uihiuh an, m fc yxkjnsd h iuhkjhuihuih uih a uih suih na ujk kjhkjh. Vlo� nejaký balastný text imitujúci normálny písaný dokument. Zaèni vetuve¾kým písmenom, rob medzery medzi slovami, za vetou bodka, za bodkou a èiarkou medzera. Takto sivytvoríš cvièný odstavec. Vlo� nejaký balastný text imitujúci normálny písaný dokument. Zaèni vetu ve¾kýmpísmenom, rob medzery medzi slovami, za vetou bodka, za bodkou a èiarkou medzera. Takto si vytvoríšcvièný odstavec. Diuh uihiuh an, m fc yxkjnsd h iuhkjhuih uih uih a uih suih na ujk kjhkjh.

2. Vyskúšaj si zarovnávanie kliknutím na ikonky nástrojovej lišty Formát, aj cez menu. Na ¾avý okraj, pravýokraj, centrovanie (pou�íva sa v oznamoch a nadpisoch), do bloku.

3. Nastav prvý riadok odsadený / predsadený z menu aj na pravítku.

4. Pohraj sa s ¾avým / pravým okrajom na pravítku, vrá� nastavenia naspä�.

5. Zvo¾ iné riadkovanie − násobky, presne, najmenej.

6. Umiestni kurzor niekde uprostred cvièného odstavca. Stlaè [ENTER]. Vytvoril si dva odstavce. Ulo� kurzordo prvého z nich. Nastav medzeru pred aj za odstavcom na 18 bodov. TIP: ak chceš dosiahnu� akoby prázd−ny riadok medzi odstavcami, zvo¾ medzeru za prvým z nich a pred druhým 1/2 hodnoty pou�itého riadkova−

Kurz PC 11«

nia. Medzery sa sèítajú. Napr. pri riadkovaní 12 bodov − fonte ve¾kosti 12 bodov = medzera pred / za6 bodov.

7. Kde nastavíš okrem pravítka okraje dokumentu? Menu …

Odstavce (èas� druhá).

Keï si èítal o zbytoèných „Enteroch” a šikovnej Cilke, napadlo ti, �edotyèná by mohla namietnu�, �e jej postup je rýchlejší. Áno, ale len vtedy, ak tvoríkratuèký dokument, bez mno�stva odstavcov pozostávajúcich z rôznych úrovní nadpisov, rôzne formátovanýchodsekov. Èastým zlozvykom skalných pisárok a pisárov z dôb prehistorických písacích strojov a textových edi−torov kamennej éry DOSu (T602) je zarovnávanie èohoko¾vek údermi do medzerníka. Vo Worde je presnézarovnanie takouto metódou napísanou náhodou. Lebo … proporcionálnos� fontov. Odsadenie prvého riadkasi vyriešil nastavením špeciálneho trojuholníèka na vodorovnom pravítku, alebo z menu Formát − Odsek.Po�ívate¾a Wordu vie potrápi� zarovnávanie polo�iek v riadkoch po sebe nasledujúcich. Pozri sa na horizon−tálne pravítko. Úplne v¾avo je štvorèek a v òom symbol podobný L. Kto tuší, �e smerujeme k výkladu tabu−laèných zará�ok, skrátene tabulátorov? Na klávesnici v¾avo nájdeš klávesu [TAB]. Na klávesnici bez takejtopopisky h¾adaj dve šípky (¾avá / pravá) ukonèené zvislými èiarami. Stláèaním tejto klávesy dosiahneš posun kur−zora na presne stanovenú zvislú pozíciu v riadku a presnú ståpcovú sadzbu vo viacerých riadkoch pod sebou.Proti medzerníku ako nástroju zarovnávania hovorí aj praktická skúsenos�. Word je textový procesor WYSI−WYG − what you see is what you get − èo vidíš (na monitore) to dostaneš (výstup z tlaèiarne). Hoci na obra−zovke sa po zarovnaní medzerami zdá by� všetko v poriadku, po vytlaèení sa nestaèíš èudova�, èo to ten ošklivýpoèítaè, Word, tlaèiareò napáchali. Obrazovka má ni�šiu rozlišovaciu schopnos� a presnos� zobrazenia, akotlaèiarne, zvláš� tie novšie s vysokými udávanými hodnotami DPI − dots per inch − bodov na palec. Nejde ozábavku Báthoryèky. Udávaš tým skutoèný poèet bodov vytlaèite¾ných v då�ke × šírke 2,54cm.

Tabulátory mô�eš pou�íva� preddefinované a pou�ívate¾ské. V mnohých prípadoch vystaèíš s preddefino−vanými, ich rozteè je 1,25 cm. Východzí krok mô�eš upravi� z menu Formát − Tabulátory. Preddefinované tabu−látory a ich vzájomnú vzdialenos� si skontroluješ na vodorovnom pravítku (neuverite¾ne ve¾a funkcií vtesnaliBillovi programátori do pravítka). Všimni si tmavošedé krátke zvislé èiarky v rovnakých rozostupoch na spod−nej hrane pravítka. Na �iadanú zvislú líniu v riadku sa dostaneš kurzorom po stlaèení potrebného poètu tabu−látorov. Tabulátor patrí k vlastnostiam odstavca. Odstavce majú jednu peknú vlastnos�. Po stlaèení [ENTER]vznikne ïalší odsek, ktorý zdedí vlastnosti predchádzajúceho bez nároku nezainteresovanej štátnej hydry nadaò z dedièstva. Tabulátorové odstupy teda ostávajú nastavené ako v odstavci (riadku) vyššie. Príklad povieviac. Zoznam prítomných v zborovni, polo�ky oddelené 1x, 2x, 1x tabulátorom:

MENO PRIEZVISKO BYDLISKO DÁTUM NAR.

Jozef Všadebol Bujná 23/8, 957 01 Bánovce n. B. 21.08.1968 [ENTER]Antónia Turóczyová Ozorovská 1214/4, 957 01 Bánovce n. B. 11.12.1951 [ENTER]

K pou�ívate¾ským tabulaèným zará�kam. Majú prednos� pred preddefinovanými ako prenosné dopravnéznaèky pred statickými. V ¾avej èasti pravítka je malá ikona − štvorèek, v ktorom sa po ka�dom ¾avom kliknutímyšou zmení symbol − rotuje.

Kliknutím do pravítka umiestniš zvolenú zará�ku. Odstrániš ju tak, �e ju uchopíš myšou a vytiahneš mimopravítka. Iný spôsob je vyu�itie menu Formát − Tabulátory, kde postupne napíšeš hodnoty z pracovnej oblastipapiera, kde majú by� zará�ky umiestnené. Po ka�dej aplikácii potvrï vo¾bu Nastav. K umiestneným zará�kammáš mo�nos� prida� vodiacu linku − postupnos� znakov, ktoré vedú zrak pri sledovaní línie riadka a zabraòujúzablúdenie do iného riadka.

Zará�ka na ¾avýokraj

Zará�ka na stredZará�ka na

desatinnú èiarkuZará�ka na pravý

Odstavec je ve¾ké odstavèa

Kurz PC»12

Príklad:mlieko trvanlivé . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18,60 Skro�ok biely . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2,10 Skvodka Old Herold 0,7l. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .123,40 Sk

Príklad:Meno a priezvisko Škola Poèet bodov Umiestneniebez zará�ky [TAB] centrovanie[TAB] desatinná èiarka[TAB] pravý okraj [ENTER]

Milan Kafka Školská 12,5 prvýJana Uliènícka Partizánska 12 druháPeter Tretí Komenského 11,35 tretí

Elegantnou cestou, ako dosiahneš to isté je skrytá tabu¾ka, prípadne priznaná tabu¾ka, osobne na prácus tabu¾kami vyu�ívam Excel, ktorý má silné textové, matematické, databázové, finanènícke, štatistické…funkcie. Ku vkladaniu iných objektov do textu (obrázkov, tabu¾ky Excelu…) sa dostaneš neskôr.

¼avý okraj odstavca svojím správaním pripomína tabulaènú zará�ku so zarovnaním na ¾avý okraj. Tútovlastnos� vyu�iješ napr. pri písaní scenárov, slovníkov, pri odrá�kach a èíslovaných zoznamoch. Postup: Nastavzáporné odsadenie prvého riadka (predsadenie) a nastav zará�ku. Príklad:

Ivan:[TAB] Milá Nas�a, chcem ti napísa� o neuvedomelosti našich �ien, ktoré nám ve¾mi škodia.Navštevujúc bojové fronty èasto spomínam na našu zaostalú dedinku Fastov, èo le�ív sedemnástom kraji…

Nas�a:[TAB] Milý môj Ivanuška, dlhšie som u� nevydr�ala èaka�… So smútkom v hlase.

Nastavenie tabulátorov patrí k atribútom odstavca. Ak potrebuješ zará�ku posunú�, zmeni�, nezabudniuskutoèni� výber celého bloku textu s tabulátormi, lebo úpravu aplikuješ len na daný riadok, resp. odsek.Pou�itím [ENTER]−u prejdeš nielen do nového riadka, ale vytvoríš nový odstavec, ktorý zdedí vlastnosti pred−chádzajúceho odseku.

Tréning

1. Vytvor fiktívny cestovný poriadok − odchody vlakov, èi iných spojov z tvojho bydliska. Napr.:

Svinná . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Ruskovce . . . . . . . . . . . . . .12,35 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .zrýchlenýTopo¾èany . . . . . . . . . . . . . . . . . .Chynorany . . . . . . . . . . . . .13,20 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .osobnýTrenèín . . . . . . . . . . . . . . . . .Mníchova Lehota . . . . . . . . . .14,37 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .rýchlik

2. Napíš obsah knihy. Napr.:

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .62. Krátke pojednanie o numerológii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .82.1. Pozor na èísla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .102.2. Je to vo hviezdach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16

3. Vytvor výsledkovú listinu pretekov dá�ïoviek Lízy, Izmaily a Kroketky po rôznych tratiach (brúsny papier,preká�kový beh, jazda z kopca, slalom pomedzi sliepky…)

U� som naèrtol pou�ívanie tabulátorov pri vytváraní èíslovaných zoznamov a odrá�ok. Odrá�ky a èíslovanie súsi vlastnos�ami ve¾mi podobné. Tvoria ïalšiu skupinu atribútov odstavca. V paneli nástrojov ich zapínaè / vypí−naè objavíš v ikonách

Grafické odstavcové odrá�ky sa v minulosti na písacích strojoch nahradzovali pomlèkou. V textových pro−cesoroch vyu�iješ ¾ubovo¾né ornamentálne tvary, obsiahnuté hlavne v znakových sadách Symbol, WinDings,

1. --------2. --------3. --------

• --------• --------• --------

Kurz PC 13«

WebDings. Menu Formát − Odrá�ky a èíslovanie �a vo¾bou Vlastní, alebo Upresni� v pár dialógových oknáchdovedie k vytvorenie vlastného vhodného grafického prvku v odrá�ke, prípadne ti umo�ní zmeni� spôsob èíslo−vania (abecedná postupnos�, rímske èíslice).

Tréning

1. Doplò zoznam doteraz prebratých atribútov odstavca

• písmo» font» rez» ve¾kos�» farba» …

• odsadenie a medzery» riadkovanie» zarovnanie (na ¾avý okraj, na stred, …)

2. Ko¾ko polo�iek si vytvoril(−a)? Hodnotenie − nad 20 − výborný; nad 15 − priemer; pod 10 − porozmýs¾aj;

3. Porozmýš¾aj nad vhodným tvarom odrá�ok pre vytvorenie testu, dotazníka

a) s jedinou správnou odpoveïou z viacerých mo�nostíb) s viacerými oznaèenými mo�nos�ami ˝

Odstavcovú iniciálku, rozumej zväèšený prvý znak odstavca vytvoríš buï zväèšením prvého znaku odstavca,alebo pou�itím rámu, do ktorého umiestniš prvý ve¾ký znak. Ostatné písmená odstavca rám obteèú, pokia¾ sitakéto chovanie textu voèi rámu nastavíš. Takýto postup máš automatizovaný v menu Formát − Iniciála. Iniciálupou�ívaj zriedka, obvykle nahrádza chýbajúci nadpis, prípadne ju objavíš v reprezentatívnejších publikáciách.Nepou�ívaj iniciálu na zaèiatku ka�dého odstavca, odpútava pozornos� od obsahovej stránky textu a tým roz−pty¾uje, narúša súvislú šeï textu, zhoršuje èitate¾nos�. Mô�e ti poslú�i� k oddeleniu skupín odstavcov.

Orámovaný text odstavca tie� zaradím k vlastnostiam odstavca. Rámiky vytvoríš okolo aktuálneho, alebovyznaèeného odstavca postupným preklikaním sa ponukami Formát − Ohranièenie a tieòovanie. Word orámujeodstavec pod¾a zvolených mo�ností dialógového okna. Dbaj na dostatoènú vzdialenos� textu od èiar rámèekov.Neúplným rámom s len jedným, napr. spodným okrajom získaš grafický odde¾ovaè odstavcov. Daj si pozor nanadmerné pou�ívanie tohto prvku, aby si na stránke nemal prelinkované všetko. Linka nad nadpisom, pododstavcom a ešte poznámka pod èiarou… 8−( Ak máš oznaèených viacero susedných odsekov a chceš apliko−va� rám okolo ka�dého z nich zvláš�, nezabudni kliknú� v spôsobe orámovania aj na linku uprostred obrázku,v ktorom vyberáš èiary.

Farebný podklad písma v odstavci dosiahneš na ïalšej karte dialógového okna Formát − Ohranièenie a tie−òovanie. Pozor na èitate¾nos� textu. Ako podklad si vyberáš farbu, alebo raster. Èím hrubší raster, tým väèšiepísmo musíš pou�i�. Podklad je dobrým prostriedkom na zvýraznenie, alebo odlíšenie textu.

Odstavcovú iniciálku, rozu−mej zväèšený prvý znak od−stavca vytvoríš buï zväèše−ním prvého znaku odstavca,alebo pou�itím rámu, do kto−rého umiestniš prvý ve¾kýznak. Ostatné písmená od−stavca rám obteèú, pokia¾ sitakéto chovanie textu voèirámu nastavíš. Iniciála.

dstavcovú iniciálku, ro−zumej zväèšený prvý

znak odstavca vytvoríš buïzväèšením prvého znaku od−stavca, alebo pou�itím rámu,do ktorého umiestniš prvýve¾ký znak. Ostatné písmenáodstavca rám obteèú, pokia¾si takéto chovanie textu voèirámu nastavíš.

dstavcovú iniciálku,rozumej zväèšený prvýznak odstavca vytvoríšbuï zväèšením prvéhoznaku odstavca, alebopou�itím rámu, do kto−rého umiestniš prvýve¾ký znak. Ostatnépísmená odstavca rámobteèú, pokia¾ si takétochovanie textu voèirámu nastavíš.

Kurz PC»14

Tréning

1. Vyskúšaj vytvori� rámik, odsek s èiarou nad a pod = neúplný rámik, odstavec s podkladovou farbou.

Štýly odstavcov.

Nauèil si sa formátova� text nastavovaním vlastností písma a odseku. Uznáš, �e nastavovanie vlastnostíka�dému odstavcu, neustále zis�ovanie vlastností predchádzajúcich odstavcov, aby si zachoval štýlovú èistotuby bola pracná zábavka. Word ti zèasti pomáha tým, �e po stlaèení [ENTER]u vytvorí nový odsek s atribút−mi predošlého odseku. Pri tvorbe zlo�itejšie koncipovaného dokumentu s viacúrovòovými nadpismi (aj nad−pis je odstavec!) a zopár štýlmi odstavcov (prvý odstavec kapitoly, ostatné odstavce, poznámka, citát a pod.)budeš potrebova� preberanie atribútov naformátovaného odstavca na ïalšie odseky textu bez manuálnehonastavovania. Ïalším vyu�itím je zmena niektorých z atribútov odstavca v skupine viacerých odstavcov tohoistého štýlu (napr. èiara pod nadpisom druhej úrovne, zmena ve¾kosti pou�itého fontu…). V èasto sa opaku−júcej stereotypnej práci (obchodná korešpondencia) si vytvoríš vzorové odstavce − štýly, ktoré vyu�iješ prikompozícii ïalších dokumentov. Ak �a tento odsek neodpudil, èítaj ïalej.

Definícia. Štýl je pomenovaný súhrn vlastností odstavca. Napriek tomu, �e nepou�ívaš štýly, Word priradíštýl ka�dému odstavcu. Tento štandardný štýl nazýva normálnym. Word otvára nový dokument so spustenoušablónou Normal. V tejto šablóne Billovi chlapci dodali základné štýly odsekov: normálny, normálny odsade−ný, nadpis 1 a� nadpis 9, zoznam s odrá�kami, èíslovaný zoznam, záhlavie, pätièka… Štýly objavíš v nástrojovejlište v¾avo − okienko so šípkou, ktorá po rozvinutí uká�e zoznam štýlov. Uvidíš len najbe�nejšie štýly plus tie,ktoré sú definované pou�ívate¾om v dokumente. Všetky preddefinované štýly viazané na aktuálnu šablónuzistíš klikacím maratónom Formát − Štýl − Zobrazi� všetky štýly.

U� si sa dozvedel, �e ka�dý odstavec má priradený štýl. Ka�dý, aj taký, ktorému si štýl nenastavil. Nauèil sisa naformátova� odstavec. Nastavil si jeho vlastnosti (písmo, zarovnanie, medzery…). V praxi sa zvykne pos−tupova� takto. Napíšeš odstavec (odstavcom je aj nadpis). Pomeníš mu atribúty pod¾a vlastných potrieb, pred−stáv, estetických kritérií a mo�ností Wordu. Kurzor ponechaj v upravenom odseku. Klikneš do okienka v¾avov paneli nástrojov, kde je nápis normálny. V okienku je textový kurzor. Napíš názov tebou naformátovanéhoodseku = štýlu (napr. môj nadpis1, prvý odstavec…). Stlaè [ENTER]. Týmto si pre aktuálny dokument doplnilzoznam štýlov šablony Normal o svoj vlastný štýl. Predpokladaj, �e štýl budeš potrebova� v celom dokumentekvôli zachovaniu štýlovej jednoty vzh¾adu (harmónia a kontrast). V klasickom texte sa striedajú nadpisy,odseky, tabu¾ky, zoznamy, má pestrú štruktúru. Navytváraš si štýly pre ka�dý pou�itý odstavec − iba raz.V ïalšom texte len klikneš do okienka štýlov na šípku vpravo − okno sa chová ako rozvinute¾ná roletka.Vyberieš po�adovaný vhodný štýl a klikneš myšou. Aktuálny odsek zmení vzh¾ad pod¾a vybraného štýluodstavca. Na formátovanie sólového odseku pou�itím štýlov postaèí umiestni� kurzor kdeko¾vek v tomtoodseku. Na aplikáciu zmien vlastností viacerých odsekov pou�i výber tak, aby zvýraznená oblas� vybranéhoobjektu zasahovala do všetkých odsekov, ktoré plánuješ upravi�. Štýl doká�ešeš vytvori�, aj aplikova� na text.Ako zmeni� štýl? V odstavci, ktorý má priradený štýl, ktorý chceš pozmeni� uprav atribúty odstavca. Klikniv okne štýlov na meno štýlu, ktorý chceš zmeni�. Odstavec u� má pomenovanie − v aktuálnom texte sú všakúpravy vzh¾adu a vycvièený Word sa spýta, èi chceš Predefinova� štýl na základe vybraného textu, aleboNaformátova� vybraný text pod¾a štýlu. Prvá vo¾ba ti pozmení štýl, rozumej prenesie atribúty textu do štýlu, druhámo�nos� naformátuje text pod¾a pôvodných atribútov odstavca zapamätaných štýle konkrétneho názvu.

Odstavce dedia svoje atribúty. Ak si spáchal v odstavci s urèitým štýlom nejaké zmeny oproti atribútomulo�eným v štýle, po stlaèení [ENTER]u sa tieto zmeny prenesú do ïalšieho odstavca. Štýly sú odvodené v�dy

ODSTAVCE − pointa…

F a r e b n ý p o d k l a d písma v odstavcidosiahneš na ïalšej karte dialógového okna

Formát − Ohranièenie a tieòovanie.

F a r e b n ý p o d k l a d písma v odstavcidosiahneš na ïalšej karte dialógového okna

Formát − Ohranièenie a tieòovanie.

Kurz PC 15«

od nejakého preddefinovaného, alebo pou�ívate¾om vytvoreného, teda existujúceho štýlu. Ak štýl normálnyupravíš tak, �e prvý riadok odstavca odsadíš a odsek zarovnáš do bloku = na oba okraje, ulo�íš ho pod názvomkrokodíl, potom štýl krokodíl = normálny + odsadenie: prvý 1cm + zarovnanie do bloku. Výhoda − ak potre−buješ urobi� rozsiahlejšie zmeny v dokumente, napr. zmeni� font be�ného textu odstavca, jeho ve¾kos� a riad−kový preklad, uprav štýl normálny a modifikuješ všetky odvodené odstavce štýlov zalo�ených na štýle normálny(v našom príklade krokodíl nadobudne vlastnosti odstavca normálny + si zachová formátovacie odlišnosti odštýlu, z ktorého vychádza).

Sled štýlov. Po nadpise nasleduje odstavec s be�ným textom, za ním opä� be�ný text. Po stlaèení [ENTER]uza nadpisom priradíš nasledujúcemu odseku štýl be�ného textu (alebo ¾ubovo¾ný exitujúci). Postup: MenuFormát − Štýl vyber napr. MôjNadpis2, klikni na tlaèidlo Upravi� a vyber nasledujúci štýl, napr. MôjPrvýOdsek.

TIP: Okrem štýlu odstavca máš mo�nos� zadefinova� aj štýl písma, znaku. Napr. v texte pou�ívaš zvýrazne−nie (medziznakovými zväèšenými medzerami, kurzívou, fixom…). Zvýrazni si blok textu a oznaè ho ako výberobjektu. V roletke štýlov objavíš okrem odstavcových štýlov reprezentovaných symbolom konca odstavca ¶ ajštýl znakov uvádzaný znakom podèiarknutého písmena a. Danú zmenu − zvýraznenie textu vytvoríš ako novýštýl znaku. V dokumente aplikuješ na vybraný text.

Tréning

1. Napíš ¾ubovo¾ný, trebárs balastný text simulujúci reálny obsah v rozsahu minimálne tri riadky, t.j. vetu zaènive¾kým písmenom, medzi ako�e slovami − písmenami medzera, za bodkou a èiarkou medzera. Nastav vlas−tnosti odstavca nasledovne: prvý riadok odsadený 1,5 cm; zarovnanie do bloku; riadkovanie presne 15 bo−dov; písmo Times New Roman 12 bodov; medzera pred odstavcom 8 bodov / za odstavcom 6 bodov. Kliknido roletky štýlov a nahraï štýl normálny svojím názvom odsadený.

2. Stlaè [ENTER]. Vytvoril si nový odsek, obsah predchádzajúceho odstavca oznaè a [CTRL]+[C] vlo� doschránky. Umiestni kurzor do nového odstavca, na koniec dokumentu a stlaè [CTRL]+[V]. Zo schránky sidostal kópiu na pozíciu kurzora. V paneli nástrojov rozviò roletku štýlov a zvo¾ normálny. Precvièuj zmenuštýlu ka�dého z odsekov výberom z roletky štýlov.

3.Vytvor ïalší vlastný štýl Môj Nadpis − font Arial; preklad = medzery medzi písmenami 2,4 bodu; ve¾kos�16 bodov; zarovnanie na stred; efekt tieòované, èervené; medzera pred nadpisom 8 bodov; za nadpisom12 bodov; nasledujúci štýl po nadpise nastav odsadený. Formát − Štýl − Môj Nadpis − Upravi� − Štýl nasl. odseku.

Šablóny.

Šablóna obsahuje všetky nastavenia Wordu − panely nástrojov, nastavenie strany, makrá, objekty, polo�ky auto−textu, klávesové skratky, skrátka všetky pou�ívate¾ove úpravy prostredia a dokumentu. Je pomocníkom zvyšu−júcim efektivitu práce pri tvorbe dokumentu. Predstav si, �e èasto tvoríš vzh¾adom podobné výtvory vo Worde.Napríklad obaly na CD. Urobíš si šablónu zvláš� pre ka�dý �áner a u� len dopåòaš songy a interpreta. Alebo hlaviè−kový firemný papier. Nastavíš okraje, záhlavie a pätièku, ešte logo, kontakt, formality − vybavuje kto?, v mestektorom?, dátum, èíslo jednacie…Dokument ulo�íš pod výsti�ným názvom, ale pozor na typ dokumentu − zvo¾ for−mát súboru šablóna. Ulo�i� do − Word ti ponúkne adesár so šablónami, mô�eš šablónu prida� do niektoréhoz podadresárov šablón. Šablóna má príponu dot, šablóna so sprievodcom nesie príponu wiz (z angl. wizard − kúzel−ník). Wordovský dokument spoznáš pod¾a prípony doc. Oh¾aduplným pravidlom je posiela� alebo prenáša� doku−menty Wordu vo formáte rtf (rich text format) − tento neobsahuje makrá (ani populárne makrovírusy).

Ku svojej šablóne a tie� ku mnohým ïalším, ktoré Bill a jeho chlapci pribalili k Wordu sa prepracuješklikaním na Súbor − Nový. Mô�eš sa rozhodnú�, èi šablónu otvoríš ako dokument, alebo ako šablónu. Prácu sošablónami, ich štýlmi, ponukami, makrami si zorganizuješ v menu Nástroje − Šablóny… Mnoho u�itoènýchšablón nájdeš na internetovej stránke výrobcu programu. Ak špekuluješ, ako stvori� faktúru, alebo diplom,kalendár, siahni po takomto zdroji. S minimálnym úsilím dosiahneš profesionálny výsledok.

Mnohí pisatelia pou�ívajú na podobný úèel takýto postup: Otvoria dokument, upravia ho, èosi vyma�ú,prepíšu, doštylizujú a dokument Ulo�ia ako do iného súboru pod iným názvom. So šablónou niè maza� nemusíš,len dopåòaš, tvoríš.

Kurz PC»16

Šablóna Nornal sa ti nanúti pri spustení Wordu ako prednastavená na tvorbu nového dokumentu. Obsahujehromadu profíkmi pripravených štýlov. Pozor na štýl Normálny. Pri písaní na tradiènú A4−ku má nastavenúnevyhovujúcu ve¾kos� písma 10 bodov. Radšej pou�i 12 bodové písmo a úmerne väèšie nadpisy. Zo štýluNormálny vychádza väèšina štýlov, preto zmenou tohto štýlu sa premietne zmena aj do odvodených štýlov. Asibude lepšie si vytvori� na základný text svoj vlastný štýl a štýl Normálny ponecháš ako základ pre ostatné štýly,ale v texte ho budeš ignorova�, nepou�iješ ho.

Tréning

1. Spusti Word. Preklikaj Súbor − Nový − karta Iné dokumenty. Zvo¾ otvori� Moderný �ivotopis ako dokument,nie ako šablónu. Napasuj formulár na svoje curriculum vitae úpravami textu.

2. Vytvor nový dokument ako firemný hlavièkový papier. Ulo� ho (Súbor − Ulo�i�) do adresára, kde máš nain−štalovaný MS Office, do prieèinka Šablóny − Dopisy a faxy. Ako formát súboru vyber šablóna.

Delenie slov.

Word ponúka nieko¾ko re�imov delenia slov. Delenie slova na konci riadku pou�ívaj, ak nechceš ma� v texteve¾ké medzislovné medzery. Na druhej strane znamienko delenia opticky narúša zarovnaný pravý okrajodstavca, preto si cez menu Nástroje − Jazyk − Delenie slov navo¾ ako maximálny poèet susedných riadkovs delením slov za sebou na tri. Okrem toho si nastavuješ v tomto menu najväèšiu povolenú vzdialenos� − me−dzeru − od pravého okraja (pri zarovnaní odseku na ¾avý okraj). Pri väèšom „zálive” si Word zoberie slovoz nasledujúceho riadka a rozdelí ho pod¾a deliaceho algoritmu. Dobre mienená rada (tie som v�dy neznášal):delením sa vyhni tvarom, kde vznikajú nevhodné alebo vulgárne výrazy. Príklad kni−hovnièka, naspo−ri�.S dobrou fantáziou podobných slov vymyslíš za vrece. Skratky nedelíš (na−pr., s.−r.o.). Rozde¾ovanie slov nakonci riadka je funkcia s pôsobnos�ou v celom dokumente. V konkrétnom odstavci mô�eš zakáza� delenie slovv menu Formát − Odsek − Tok textu zaškrtnutím príslušného checkboxu (zaškrtávacieho políèka).

Automatické delenie slov.− Nie je stopercentne korektné. Word delí slová na súèasných výkonných ma−šinkách ihneï po zapísaní. Re�im zapínaš / vypínaš v menu Nástroje − Jazyk − Delenie slov zaškrtnutím políèkaAutomatické delenie slov. Ruèný re�im.− Zapínaš v tom istom dialógovom okne ako je uvedené vyššie, kliknutímna Ruène…Poèas písania sa Word vypytuje na vhodné umiestnenie rozde¾ovacieho znamienka. Vyberieš pozí−ciu a potvrdíš OK. S témou súvisia ešte dva prípady. Tzv. volite¾né rozdelenie, vkladáš rozde¾ovacie inter−punkèné znamienko na pozíciu v slove, kde si �eláš rozdelenie uèini�. Má prednos� pred nastaveným deliacimalgoritmom. Prikazuje rozdeli� slovo na danom mieste, ak sa vyskytne na konci riadka. Uprostred riadka sadelenie samozrejme neuskutoèní a deliace znamienko sa nevytlaèí. Druhou eventualitou je vlo�enie pomlèky,ktorá sa nesmie sta� deliacim znamienkom. Pevná, nezlomite¾ná pomlèka sa via�e k slovám okolo (zoèi−voèiCD−ROM trma−vrma). Téma delenie slov nepotrebuje tréning, nahliadni len do správneho menu.

Na pomoc gramatike.

Mo�no si sa poèas písania poèudoval, �e Word sa hrá na horlivú slovenèinárku a podèiarkuje slová èervenouvlnovkou (ale neznámkuje − há!). Kontroluje slová, ktoré pozná (rozumej má ich ulo�ené v nejakom slovníku).Tým �a opticky upozoròuje na slová, v ktorých sa mô�e vyskytova� chyba, preklep. Word nepozná všetky gra−matické tvary slov, preto si podèiarknuté výrazy skontroluj. Vyu�ívaj pravý klik myšou na podèiarknutom slove.Program ti ponúkne mno�inu podobných výrazov, z ktorých si pri troche š�astia vyberieš kliknutím správny tvar.Ak slovo nenájdeš v ponuke a si presvedèený, �e je správne (napr. nejaké priezvisko, vlastné meno, cudzieslovo) − pridaj ho do slovníka. Túto mo�nos� ti odporúèam, ak existuje predpoklad, �e dané slovo patrí medzifrekventovanejšie v tvojej spisbe. Jednorázovky preskoè odkliknutím Preskoèi�, alebo na karte Pravopis zponuky Nástroje tlaèidlom Preskakova� (podèiarknutý výraz) − preskoè − iba raz, preskakuj − v�dy v tomto doku−mente, keï na takéto slovo narazíš. Automatickú kontrolu pravopisu aktivuj / vypni v menu Nástroje − Mo�nosti− Pravopis zaškrtnutím rovnomenného políèka. Tu si nastavuješ aj ïalšie špecialitky. TIP: Pri inštalácii balíkaMS Office si vyberáš jazykové podpory. Tvorbu cudzojazyèných dokumentov po gramatickej stránke skon−troluješ len s nainštalovanými slovníkmi. Pre slovenèinu musíš ma� nastavený jazyk slovenský − aj ako východzí.

Á� D Ò Y

Kurz PC 17«

Novšie verzie Wordu (2000, XP) − v èase písania tohto textu (software tie� zostarne, behom roka 2002 vydalMicrosoft® dva servispacky − opravné balíèky k Office XP) − ponúkajú automatické rozpoznávanie pou�itéhojazyka. Viï ponuku Nástroje − jazyk.

Tezaurus je skromný synonymický slovník. Písomný prejav obohatíš pou�ívaním rôznych slov rovnakéhoalebo podobného významu. Má význam pri èasto frekventovaných pojmoch. ¼avý klik na slovo, o ktoromrozmýš¾aš: „Ako by so to dalo vyjadri� ináè?“ − potom Nástroje − Jazyk − Tezaurus, Nie je to prehistorický zver,neubli�uje, pomáha.

Pravopis jednoducho skontroluješ od aktuálnej pozície kurzoru smerom ku koncu dokumentu klávesou[F7] = Nástroje − Pravopis. Tezaura vyvoláš z hlbín programu dr�aním [SHIFT]−u a na�uknutím [F7]. Potom[SHIFT] uvo¾ni.

Tréning

1.Nastav automatickú kontrolu pravopisu. V texte na podèiarknutom slove klikni pravým uchom myši.Preskúmaj lokálne kontextové menu.

2.Presuò kurzor do niektorého zmysluplného slova. Stlaè [SHIFT]+[F7]. Vyber synonymum.

Automatické opravy.

Tento pomocník ti pomô�e opravi� nechcené preklepy, šikovnejšie zapísa� znaky, ktoré sú dostupné krkolom−ným preklikávaním úrovòami menu. Je milé, ak sa po napísaní kombinácie (c) objaví symbol copyright−u ©.Opravy ošetrujú èastú zámenu písmen, napr. per zameò za slovo pre. Èasto sa ti prihodí, �e namiesto klávesy[SHIFT] zapneš [Caps Lock] − Potom by krásavica na Dunaji vyzerala takto: bRATISLAVA. Staèí takúto„nehodu” ošetri� zaškrtnutím políèka na karte v menu Nástroje − Automatické opravy. Veta zaèína ve¾kým pís−menom. Odškrtneš políèko a Word to zariadi, ale… bude ti vnucova� ve¾ké písmeno za bodkou v texte, teda ajv dátumoch, za skratkami a pod. Urèite nazri do ponuky Nástroje − Automatické opravy. Zistíš, �e existuje ve¾apostupov, ako napísa� šípku, smajlík (usmiatu tvárièku v krú�ku).

TIP: Zneu�i mo�nos� nahrádza� napísaný re�azec znakov iným slovom. Pridaj do slovníka opráv vlastné ini−ciály, alebo skratku mena do po¾a nahradi�. Do po¾a za uveï plné meno, alebo výraz. Potvrï.

Palica má dva konce. Word hlavne v starších verziách (‘95, ‘97) automaticky nahradí správne slovo èeskýmtvarom, preto�e jeho slovník takéto náhrady obsahoval. 8−( Vyh¾adaj v zozname automatických opráv nevhod−ný tvar, klikni ¾avou myšou a uprav výraz v okne za, alebo ho odstráò odkliknutím Odobra�.

Namiesto tréningu vyskúšaj, èo spácha program, keï napíšeš −−− (tri pomlèky) alebo ___ (tri spodnépodèiarky) a stlaèíš [ENTER]. Milé, však? Vyma� prvú pomlèku. Vyma� poslednú. Napíš ešte −−>. Nakoniecvytvor odrá�kový zoznam tak, �e zaèneš * alebo − t.j. hviezdièka medzera text [ENTER]. Ak niè automatické,alebo podozrivé nespozoruješ, skontroluj menu Nástroje − Automatické opravy na druhej karte zaškrtávaciepolíèko Automaticky odrá�ky. Struène Nadpisy priraïuje nadpisom štýl Nadpis 1−9, Ohranièenie po napísanítroch pomlèiek píše èiary … Ostatné zistíš pravým kontextovým kliknutím a následným ¾avým klikom na otázkuÈo je to? Automatickým opravám venuj to¾ko pozornosti, ko¾ko si zaslú�ia. Doká�u ti spríjemni�, zefektívni�tvorbu, ale tie� skomplikova� a znepríjemni�. Nenadávaj na poèítaè, èo ti vyparatil, aký je hlúpy. Sna� sapochopi�, èo robí, èo si postláèal, èasté sú omyly, keï stlaèíš namiesto [SHIFT]u [Caps Lock] alebo [CTRL].Znaky a klávesy skontroluješ, ak si necháš zobrazi� netlaèite¾né znaky kliknutím na ikonu ¶ v paneli nástrojov.

Nahradi�:

cvc za: Centrum vo¾ného èasu

Prida� Odobra�

Kurz PC»18

Zistíš, kde pisate¾ stlaèil Enter, TAB, kdepou�il nezlomite¾nú medzeru, kde obyèa−jný medzerník, kde zalomil stránku, kdevytvoril oddiel atï. K ostatným dvom poj−mom sa prepracuješ onedlho pri èítanío vkladaní objektov. Ponuka Nástroje ukrý−va jednu zaujímavú sumarizaènú polo�kuPoèet slov (strán, znakov, riadkov,odstavcov). Mo�no sa raz budeš jedna�s vydavate¾om o svoj zaslú�ený honorár,alebo �a len zaujíma, ko¾kokrát si sa dotkolklávesnice. Existuje program, ktorý tinameria, ko¾ko kilometrov si najazdilmyšou. Podobné aplikácie, ktoré slú�ia navàtanie sa v nastavení poèítaèa a jeho ope−raèného systému, sledovaní práce v sólovejmašine a v sieti sa nazývajú utility.

Oddiel.

Po obsahovej stránke sirozdelíš dokument na kapitoly, state, nad−pisy… Formálne, vzh¾adovo Wordprichádza s èlenením dokumentu na od−diely. Oddiel vytvoríš buï na tej istejstránke, alebo na nasledujúcej. Rozdeleniedokumentu do oddielov ti umo�ní nastavi� pre èas� logicky oddelenú tzv. zalomením oddielu vlastnosti, ktoréobvykle platia pre celý dokument. Teraz mô�eš osve pre ka�dý z oddielov urèi� záhlavie a pätièku dokumentu,vzh¾ad stránky (okraje a ve¾kos�), ståpcovú sadzbu, èíslovanie Oddiel zavádza závislosti − odkazy názvov kapitola záhlaví. Ak nepou�ívaš oddiely, dokument sa chápe ako jeden oddiel.

Oddiel vytvoríš príkazom menu Vlo�i� − Zalomenie

a) bez prechodu na ïalšiu stranu − priebe�ný zlom oddielu na tej istej straneb) na novej strane − mô�eš špecifikova� aj na párnej / nepárnej

Zalomenie strany sa vkladá tamtie� a Word pokraèuje v písaní na ïalšej strane − je to príkaz pre tlaèiareò −odstránkuj a pokraèuj na novom papieri. Zalomenie ståpca − ukonèi text v tomto ståpci a pokraèuj v susednom.

Sadzba do ståpcov.

V predchádzajúcom texte si spoznal oddiely. Len pomocou nich text umiestniš do ståpcov podobneako v novinách a èasopisoch. Ako dosiahneš viacståpcovú úpravu? Umiestni kurzor do oddielu,

bla bla bla bla bla bla blabla bla bla

bla bla blabla bla blabla bla blabla bla blabla bla blabla bla bla

bla bla blabla bla blabla bla blablabla blabla bla blabla bla bla

NADPIS

bla bla bla bla blabla bla bla bla blabla bla bla bla bla

Zalomenie − koniec oddielu na tej istej stránke

la bla bla blabla la bla blabla bla blabla bla zlomoddielu

la bla bla bla bla blabla bla bla bla blabla bla bla …

Zalomenie − koniec oddielu na novej stránke

Oddiel!Nástup!

Kurz PC 19«

v ktorom chceš, aby text pretekal z ¾avého ståpca do susedného(−ých). Klikni na ikonu v paneli nástrojov.Rozvinie sa okno so štyrmi obdå�nikmi. Vyber si poèet ståpcov a pod¾a toho klikni do obdå�nika v tom poradí.Ak potrebuješ trojståpcový formát, klikni do tretieho obdå�nika. Iný spôsob: oznaè oblas� textu a vyber poèetståpcov. Word automaticky pridá pred a za vybraný blok znaèku priebe�ného zalomenia oddielu. Word sa tie�automaticky postará o vyvá�enie poètu riadkov v ståpcoch (okrem ståpcov na konci dokumentu). Pokia¾ potre−buješ ståpec zalomi� na urèitom mieste, napr. kvôli miestu na vlo�enie grafického prvku, zalom ståpec skôr.

Vlastnosti ståpcov ponastavuješ v menu Formát − Ståpce. Jedná sa o medzeru medzi ståpcami, èiaru medzinimi, šírku a poèet ståpcov. Preèo pou�íva� ståpce? Text je èitate¾nejší v kratších riadkoch, ¾ahšie sa prechádzaa h¾adá zaèiatok nového riadka. Minimalizuješ pohyb oèí, urých¾uješ èítanie. Graficky ozvláštòuješ dokument.Nastavenie atribútov viacståpcovej sadzby patrí medzi vlastnosti oddielov.

Tréning

1. Oznaè súvislú oblas� textu uprostred väèšieho zapísaného bloku a naklikni 3 ståpce v tre�om poli rozbalenejponuky. Cez Formát − Ståpce sa pohraj s vlastnos�ami ståpcov. Kurzor musíš ma� v ståpcovej oblasti.

2. Nastav kurzor doprostred prvého ståpca a vytvor Ståpcový zlom. Ako? Vlo�i� − Zalomenie (v niektorých ver−ziách Wordu Vlo�i� − Koniec)…

Makro.

Nepôjde o ekonomické úspechy, ani o zdravú vý�ivu. Makro je podprogram, ktorý si mô�e zdatný u�ívate¾vytvori� v jazyku Microsoft Visual Basic. Makrá sú s ob¾ubou zneu�ívané ako nosite¾ vírusov. Je to akos objavom atómu. Ich pôvodné urèenie je pomáha�, zjednoduši�, prispie� k efektivite práce. V tomto èlánku sanauèíš ve¾mi zjednodušený automatizovaný spôsob vytvorenia makra. Na vysvetlenie − zabudovaná makroka−mera pozorne sníma tvoju èinnos�, aké klávesy stláèaš, aké operácie robíš s myšou. Záznam makrokamery zas−tavíš a po opätovnom spustení nahrávky ti Word celú èinnos� zopakuje. Je úèelné si navytvára� makrá na èastoopakované, rutinné èinnosti. Napr. názov a sídlo firmy; píšeš scenár, priraï makro postavám a nemusíš prika�dej replike vypisova� uhliarova �ena Hortenzia. Rada: obmedz pri snímaní makrokamerou prácu s myšou(kopírovanie, presun) a sna� sa urobi� èo najmenej chýb.

Z menu Nástroje − Makro − Záznam nového makra vyvoláš dialógové okno. Priraï novému plánovanémumakru meno (napr. firma). Zaznamenané makro sa bude spúš�a� klávesovou skratkou, alebo ikonou v panelinástrojov. Makro mô�e by� vytvorené na pou�itie lokálne − len v aktuálnom dokumente, alebo globálne −v šablóne Normal.dot. Ak sa rozhodneš pre aktiváciu makra z panelu nástrojov kliknutím na ikonu − potvrïvo¾bu okna a v ïalšom okne vytiahni ikonku z èasti Príkazy myšou do panelu nástrojov. Zavri okno a zaèni písa�a tvori�, kamera �a sleduje. Kliknutím na štvorèek zastavíš záznam makra. Symboly na lište zodpovedajútlaèidlám na magnetofóne. Kolieèko je záznam, || − dve zvislé èiarky pauza, švorèek stop.

Makro plánuješ spúš�a� klávesovou skratkou. Potvrï vo¾bu v okne, nezabudni makro priliehavo pomenova�a v ïalšom okne nastav kurzor do po¾a, ktoré �a vyzýva zada� klávesovú skratku. Vyskúšaj pomocné klávesy[CTRL], [ALT]+ nejaký znak, alebo funkèná klávesa. Word �a upozorní, èi je skratka nepriradená, vo¾ná prepou�itie, alebo obsadená inou funkciou. Ak je skratka nepriradená, priraï ju svojmu makru. Musíš trošku po−skúša� a poh¾ada� vo¾nú kombináciu kláves. Po priradení zatvor okno. Záznam je spustený. Kamera, klapka,akcia. Spustený záznam sleduje tvoju èinnos�. Napíš nejaký text, vytvor tabu¾ku a pod. Zastav záznam makra. Postlaèení klávesovej skratky, ktorú si makru priradil, sa akcia zaznamenaná makrokamerou zopakuje. Milé, však?

Nahraté makro odstrániš zo zoznamu ulo�ením kurzoru na názov makra v menu Nástroje − Makro − Makráa kliknutím na Odstráni�. Cez Organizátora presunieš / skopíruješ makro z globálnej šablóny do aktuálnehodokumentu a naopak. Makrá si upravíš v zabudovanom editore, po ukonèení sa prepneš spä� do Wordu.O písaní a úprave makier sa vzh¾adom na zameranie tohto mauálu nedoèítaš. Prezrie� a krokova� záznammakrokamery si mô�eš cez kliknutie na názov makra a príkaz Krokova�, alebo Upravi�.

Na okraj témy: nedôverujem dokumentom, ktoré obsahujú makro a pochádzajú z neznámeho zdroja.Takéto mô�eš prija� ako prílohu elektronickej pošty. Odosielate¾ ani nemusí vedie�, �e mu v poèítaèi šantí vírus

Kurz PC»20

a rozosiela sa na kontakty z adresára. Makro ako pomocník sa dá nahradi� pou�ívaním šablón, alebo automa−tických opráv. Makrá v Exceli, príp. vo Worde plnia tie� funkcie vyhodnocovania vstupov do formulárov a rea−lizujú programátorské funkcie a procedúry. V�dy si nechaj dokumenty z balíka MS Office skontrolova�najnovšou verziou protivírusového programu. Makrovírus mô�e by� v súboroch s dvomi príponami, napr. obrá−zok.gif.pif, v šetrièi obrazovky (screensaver), napr. wildcats.scr, v súboroch s príponami js (javascript), vbs(Visual Basic script), ale aj v htm, html dokumentoch, èo je prípona internetových stránok, ktoré mô�u obsa−hova� rôzne skripty. Nevybuduj si z tohto odstavca paranoiu, staèí, ak si pravidelne aktualizuješ databázuvírusov vo svojom ob¾úbenom protivírusovom programe (mesaène, prípadne po upozornení v masmédiách).Nechaj zapnutú kontrolu e−mailov, nejakú rezidentnú (be�iacu na pozadí) kontrolnú rutinu a obèas prekon−troluj spustením testu poèítaè (operaènú pamä� a disky).

Na polia.

Predmetom tvojho prípadného záujmu v tomto èlánku bude huncútstvo programátorov Wordu, automatizu−júce a u¾ahèujúce zdåhavé úpravy a zmeny v dokumente. Kde pole vyu�iješ: v èíslovaní stránok, nadpisov, v hro−madnej korešpondencii, pri vkladaní aktuálneho dátumu a èasu… Pole získaš z ponuky Vlo�i� − Pole… Tribodky našepkávajú, �e po príkaze procesor otvorí ïalšie okno, z ktorého si mô�eš vybra� triedu a typ po¾a. Podoknom ti Word zobrazuje funkciu zvýrazneného po¾a.

Napr. autoèíslo (AutoNum) sa v�dy po vlo�ení inkrementuje = zväèšuje o jedno. Pri pou�ívaní zabu−dovaných štýlov nadpisov aplikácia automaticky vkladá k nadpisom rôznych úrovní pole. V novších verziáchmô�eš pou�i� ListNum pre viacúrovòové nadpisy. AutoText vlo�í definovaný text. Pomocou polí povkladáš tie�èísla strán (Page), vygeneruješ obsah, register, èísluješ obrázky atï. O najpou�ívanejších poliach sa doèítašv nasledujúcich témach. Ostatné špecialitky ti ozrejmí kontextová a globálna nápoveï (help).

Èíslovanie strán.

Postupnos� stránok si oznaèíš èíslami dvoma spôsobmi. Èísla strán sa obvykle uvádzajú v hlavièke, alebo pätestrany. Pri lícovaných stranách kni�ného formátu párne v¾avo. Jednou z mo�ností, ako nastavíš èíslovanie stránje Zobrazi� − Záhlavie a pätu dokumentu. Word �a prepne do zvláštneho re�imu. Text dokumentu je nevýrazný,kurzor èaká v záhlaví na svoju príle�itos�. Na�ukneš symbol # a na pozíciu kurzora sa vlo�í èíslo strany. Vzh¾ada umiestnenie nastavíš z lišty ikonkou formátu, alebo z panelu nástrojov. Inou ikonou sa prepínaš medzi hla−vièkou a pätou dokumentu. Ak pou�ívaš èlenenie na oddiely, ponastavuješ aj detaily èíslovania oddielov zvláš�.Word dovo¾uje takéto èíslovacie mo�nosti:

• na prvej stránke áno / nie• na párnych a nepárnych stranách rôzne − obojstranné dokumenty èísluješ symetricky

Vytvárané záhlavia spestríš vlo�ením po¾a odkazujúceho na štýl (napr. nadpisu), t.j. automaticky umiestnišaktuálny nadpis do záhlavia. Opakujúce záhlavia a päty odlišuj od be�ného textu grafickými prvkami − èiara,iný formát fontu…

Èíslovanie cez menu Vlo�i� − Èísla strán automaticky vytvorí záhlavie, alebo pätièku s umiestnením po¾a èíslostránky pod¾a tvojho nastavenia.

Èíslovanie nadpisov.

Ruèné èíslovanie nadpisov nie je vhodné ani praktické, iba pracné. V praxi sa pou�íva jednoduché èíslovanie,vtedy pou�i pole AutoNum. Pre viacúrovòové stupòovité vyjadrenie zlo�itejšej štruktúry èíslovania − tzv. pod−nadpisov rôznych úrovní − vyu�i èíslovanie ako vlastnos� štýlu odstavca Nadpis 1 a� Nadpis 9. Tieto sa dajúmanuálne upravi�.

Príklady: 1. Prvý nadpis; 2. Druhý nadpis; 1. Nadpis prvej úrovne; 1.1. Nadpis druhej úrovne 1.1.1. Nadpistretej úrovne; 1.1.2. Druhý nadpis tretej úrovne; 1.2. Druhý nadpis druhej úrovne 2. Druhý nadpis najvyššejúrovne

Kurz PC 21«

Takýto spôsob je najpou�ívanejší. Obèas sa v odbornej literatúre pou�íva kombinácia arabských èíslic a pís−men abecedy. Vo Worde je temer bezproblémové pou�ívanie do tretej úrovne vnárania nadpisov. Hlbšiu hie−rarchiu vyjadruj formálne vizuálnou úpravou bez èíslovania. Charakter èíslovania nastav v menu Formát −(Odrá�ky a) Èíslovanie.

Obsah a register.

Obsah sa umiestòuje na zaèiatok dokumentu (je dostupnejší), príp. na koniec dokumentu. Vo Worde vytvoríšobsah automaticky. Vyu�iješ pou�ívanie štýlov, alebo budeš vklada� pole typu Polo�ka obsahu, ktoré sa nevy−tlaèí, je to len akási nevidite¾ná poznámka, z ktorej sa obsah generuje. Pou�itím štýlov je do obsahu vèlenenýka�dý odstavec s priradeným atribútom Nadpis1, Nadpis2… Pou�ívaním polí mô�eš do obsahu vèleni� ajpolo�ky iné, ne� je štýl nadpisov.

Register vytváraš z pojmov pou�itých v dokumente. Pri písaní vlo�íš k pojmu pole Polo�ka registra, ktoré nesievlastnos� skrytého textu. Parametrami polo�ky urèíš, èi je hlavná, alebo vnorená (pridru�í sa ku hlavnej).Register Word vytvára usporiadaním polo�iek registra s èíslami strán výskytu.

Poznámky pod èiarou a vysvetlivky.

Word ponúka k poznámkam a vysvetlivkám mechanizmus automatického èíslovania s pripraveným štýlompoznámky pod èiarou. Èiara slú�i ako logický vizuálny odde¾ovaè od be�ného textu. Poznámka je umiestnenáèo najbli�šie ku strane kde sa odkaz na poznámku nachádza. Poznámka je v texte znaèená horným indexoma èíslom cca 2/3 výšky. Poznámku pod èiarou umiestniš volite¾ne aj za odstavec. Èíslovanie je variabilné, v èle−není na oddiely, stránku, dokument. Poznámky a vysvetlivky mô�eš vzájomne vymeni�. Dôsledne však udr�iavajiné znaèenie postupnosti pre poznámky a pre vysvetlivky. Tie� pou�ívaj pre ne rôzne rezy písma (napr. menšíma u�ším písmom, kurzívou). Pou�i Vlo�i� − Poznámka pod èiarou.

Krí�ové odkazy.

Odkazuješ sa v texte na nejaký obrázok, tabu¾ku, iný text? Pozri na obrázok è.12, str. 16. Krí�ový odkaz jevlo�ené pole, ktoré odkazuje na nadpis, poznámku pod èiarou, obrázok, tabu¾ku… Krí�ový odkaz odkazuje natext nadpisu, èíslo stránky, èíslo nadpisu, obrázku, tabu¾ky… Nastavuješ parametre − prepínaèe, na èo odkazmieri. Preèo pou�íva� odkazy? Ani po masívnejších zmenách v dokumente sa nestratia. Manuálne by si sav dokumente stratil. Dosiahneš z menu Vlo�i� − Krí�ový odkaz.

Téma polí je široká. Nedozierne dia¾avy mo�ností a prepínaèov si priblí�iš v prípade potreby z helpu. Tie�nedr�ím v hlave najdrobnejšie nuansy nastavovaní polí a potrebné informácie vyèerpávajúco získavamz podrobných a ve¾mi hrubých manuálov, alebo z helpu, ktorý je viac poruke. Je potrebné vedie�, �e aj totoWord doká�e a ja to z neho vy�mýkam. Keï sa pustíš do poèítaèov a programov, zistíš �e je to beh na dlhé trates vyblednutým itinerárom. Ko¾ko mo�ností Wordu vyu�íva priemerný grafoman?

Tabu¾ky.

Tabu¾ke autori Wordu pripisujú taký ve¾ký význam, �e jej vyèlenili jednu polo�ku menu. Tabu¾ku si predstavíšako objekt vlo�ený do dokumentu. Ka�dé okienko (bunka) tabu¾ky je ohranièené rámom, do ktorého vkladášhodnoty (textové, èíselné). Obsah bunky upravuješ ako odstavec. Tabu¾ka je šikovný vynález. Špeciálnouodrodou je skrytá tabu¾ka, keï obsah buniek vidíš a vidite¾né ohranièenie potlaèíš − nenecháš vykresli�.Kombináciou získaš efektnú èiastoène skrytú tabu¾ku.

Kurz PC»22

Bunky spojíš do jednej len v horizontálnomsmere. Viï prvý riadok tabu¾ky −prezenènej listiny − vpravo. Pod¾a mo�nostisi postrá�, aby si mal tabu¾ku celú na jednejstrane. Extrémne dlhú tabu¾ku na viacstrán opatri na ïalšej strane opakujúcim sazáhlavím z predchádzajúcej strany. Tabu¾ku ako fintu pou�ívaj v�dy, keï sa ti nedarí dosiahnu� úpravu vlast−nos�ami odstavca a nastavením tabulátorov.

Tabu¾ku do dokumentu vlo�íš:• tak, �e si ju nakreslíš − Tabu¾ka − Navrhnú� tabu¾ku• interaktívnym dialógom urèenia poètu ståpcov, riadkov… Tabu¾ka − Vlo�i� tabu¾ku• prenosom z iného špecializovaného programu (MS Excel) cez schránku, alebo OLE (vkladanie objektov)

Po vytvorení tabu¾ky niektorým z prvých dvoch spôsobov sa sprístupnia ostatné polo�ky roletky Tabu¾ka.Všimni si horizontálne a vertikálne pravítko (v zobrazení Stránka). Myškou tu manuálne nastavíš niektoréatribúty buniek. Základné orámovanie buniek sa nazýva aj mrie�ka. Tabu¾ku vytváraj a� po nastavení okrajovdokumentu (oddielu). Preto�e tabu¾ka sa neprispôsobuje zmenám okrajov dokumentu a nastavenie novýchrozmerov buniek je pracné. Mo�no sa stretneš s textom z iného zdroja ako je Word. Iné textové editory a pro−cesory, ale aj databázové a tabu¾kové programy, èasto z dôb staruèkého DOS−u umo�òovali tabu¾kovú úpravu.Pou�ívali textové separátory (tab, medzera, bodkoèiarka). Word doká�e vstavanou funkciou Previes� text natabu¾ku. Nájdeš v menu Tabu¾ka. Kto by h¾adal inde?

Tréning

1.Pokúsiš sa vytvori� tabu¾ky, aké sú uvedené ako názorné príklady v téme Tabu¾ky? Ve¾a kreatívnych úspe−chov!

Na textové polia.

Textové pole je nakreslený obdå�nikový tvar nakreslený na stránku, do ktorého nalievaš text (napíšeš,nakopíruješ…). V menu Vlo�i� − Textové pole spôsobíš zmenu kurzoru na nitkový krí�. Klikni ¾avou myšacouklapkou, dr� stlaèené, pohni myšou a uvo¾ni. Vlo�il si do dokumentu textové pole. Vlastnosti textového po¾a,ktoré nastavíš z menu Formát, alebo z kontextovej ponuky vyvolanej pravým kliknutím: ohranièujúca èiara,ve¾kos� a umiestnenie, obtekanie textu okolo, vzdialenos� textu vnútri od hraníc po¾a. Nakliknutím okraja,alebo vnútra sa objavia v rohoch a stredoch strán kotviace body. Po�ahovaním myšou upravuješ rozmery po¾a.Kurzor má tvar obojstrannej šípky. Ukázaním myšacieho grafického kurzora na okraj mimo kotviacich bodovsa tvar kurzora zmení na krí� so šípkami. Klikni a �ahaj. Premiestòuješ textové pole. Preèítaj si aj text v tex−tových poliach:

Máš dve textové polia. Hypoteticky aj viac. Rozsiahlejšítext mô�eš zre�azi�. Preleješ z prvého do nasledujúceho, takaby logicky vytvoril pokaèovanie. Prelievanie textu medzi tex−tovými po¾ami je vymo�enos� z vyššej kategórie Desktop

Publishing. Zre�azi� mô�eš text z po¾a naprvej strane s textovým po¾om na tretejstrane. �e si s takým u� niekde stretol?Noviny, èasopisy…

Do textového po¾a nevkladajpolia s polo�kami registra,obsahu, AutoNum… Ak taképotrebuješ, preveï textové pole

na rám, alebo rovno vytvor rám,ktorý má trochu menšie mo�nostiúpravy vlastností textu, ale spo¾ami vie vychádza� vcelku zado−

bre. Polia mô�eš vzájomneprekrýva� a urèova� poradie,ktoré bude tvori� vyššiu vrstvu.Pole so zakázaným obtekaním

vyu�i ako podklad, vytvoríš èosi ako vodotlaè. Textovému po¾u popridávaš ¾ahko parádièky − rôzne výplne(viacfarebné prechody, textúry, vzorky, obrázky), tieò. Paradoxy: Textové pole nemá rado iné polia. Do textového po¾a v pohode vlo�íš aj grafiku (obrázok).

Zoznam úèastníkov tvorivého zamestnania

Por. è.

Meno a priezvisko

Milan Galuška

Podpis

Milan Galuška

TIPNepou�i okraje bunky, máš skrytú tabu¾ku − ako v bunke s textom TIP. Okraj len vrchnýa spodný vidíš v tomto rámèeku. Na hlavièku tabu¾ky pou�i tuèné, alebo dvojité orámovanie.Vyu�ívaj farebné podklady buniek..

Kurz PC 23«

Tréning

1. V ponuke Zobrazi� si vytiahneš na obrazovku − pracovnú plochu z Panelu nástrojov nástroje ponuky Textovépole. Vytvor dve textové polia. Do prvého z nich vlo� text, pod¾a mo�nosti dlhší ako je mo�né vtesna� dopo¾a. Klikni v paneli nástrojov na symbol znázoròujúci ohnivko re�aze. Kurzor sa zmení na krèia�tek.Nabehni s krèahom do susedného po¾a. Krèah sa naklonil a chce sa vylia�. Dovolíš mu to ¾avým kliknutím.

Koniec tréningu.

Malý dodatok k téme. Textové pole je pokroèilým nástupcom rámov, známych z ni�ších verzií Wordu.O rámoch sa doèítaš za uká�kou textových polí. Textovým po¾om mô�eš umiestni� text na ¾ubovo¾nej pozícii nastránke. Textovým po¾om simuluješ ståpcovú sadzbu, alebo tabu¾ku.

Zarámuj si ma.

Rám je príbuzným textového po¾a. V štandardnej ponuke na paneli nástrojov ani v menu ho neobjavíš (voWorde 95 Vlo�i� − Rám; vyššie verzie Wordu úlohu rámu vytláèajú na okraj záujmu zavedením textového po¾a).Ako ho vytvoríš? Musíš najskôr z ponuky Nástroje − Prispôsobi� (Vlastné) na karte Príkazy zvoli� kategóriu Vlo�i�.Rolovaním obsahu susedného okna nájdi ikonu s popisom rám. Uchop ikonu myšou a vytiahni si ju do panelunástrojov. Zavri okno. Teraz mô�eš nakresli� rám kdeko¾vek na strane a vklada� text, dokonca aj polia, ktorétextové pole odmieta.

Vlastnosti rámu sa nastavujú rovnako ako u textového po¾a (Formát − Rám…; Formát −orámovanie a tieòo−vanie). Pou�ívaj pravý klik hlodavcom na vyvolanie kontextovej ponuky. Rám musí by� pred úpravami aktívny,t.j. vidíš na jeho okrajoch a stredoch strán kotviace body. Rám neumo�òuje prelievanie textu medzi odstavca−mi. Umo�òuje prišpendli� − ukotvi� − svoju pozíciu vzh¾adom na konkrétny odstavec, èím ošetríš jeho výskyt nadanom mieste v odstavci aj po masívnejších úpravách vzh¾adu. Rámu nastavíš aj také vlastnosti, èi sa má presú−va� s textom, alebo sa má vyskytova� na danej pozícii na stránke.

Import − export.

V obchodnom duchu doká�e Word kšeftova� s inými produktami, dokumentmi, objektmi. Na ukladanie doku−mentu pou�íva vlastný formát, v ktorom sú zaznaèené všetky informácie o obsahu a vzh¾ade dokumentu. Wordpride¾uje svojim výtvorom pri ukladaní príponu doc. V praxi sa stretneš s textom vyhotoveným v inom pro−grame ako vo Worde, alebo s dokumentom ulo�eným v inej verzii Wordu, ako pou�ívaš. Vyu�iješ importné fil−tre nainštalované s Wordom a dokument otvoríš. Ako typ súboru si v okne Súbor − Otvori� vyberieš potrebnýformát. Doporuèujem pri inštalácii zvoli� všetky textové, grafické, databázové, tabu¾kové a iné formáty filtrov,hoci ich mo�no nevyu�iješ, ale nemusíš následne hra� mariáš s cédeèkom a doinštalováva�. Do Wordu dostanešcudzí element nasledujúcimi spôsobmi:

• import• vlo�i� cez schránku• OLE, OLE2

Zmier sa s tým, �e importom mô�eš strati� niektoré formátovacie informácie z dová�aného dokumentu.Importovaný dokument vyzerá ináè, ako vyzeral v programe, v ktorom bol komponovaný. Pokladaj za výhru,�e si vôbec nieèo newordovské dostal do programu, upravíš si to pod¾a vlastných schopností a predstáv.Vstupný formát súboru špecifikuješ v dialógou s oknom Súbor − Otvori� − Typ súboru. Takto dostaneš do oknadokumentu aj texty z editoru T602, ktorý zo záhadných príèin v našich konèinách stále �ije.

Výstupy z Wordu realizuješ zväèša na tlaèiarni. Pokia¾ nie je dokument jednorázový, máš s ním zámery dobudúcnosti (archivuješ, upravuješ, dopåòaš, posúvaš iným na médiu, alebo ako prílohu elektronickej pošty),výtvor si ulo�. Implicitné nastavenie Wordu je jeho vlastný formát aktuálnej vývojovej verzie. Príklad: Napíšešvo Worde z balíka MS Office XP dokument a chceš ho napr. na diskete ukáza� šéfovi, ktorý pracuje s Wordom95 (Word 6.0) − šestkou. V lepšom prípade si šéf zaobstará nejaký konverzný filter, v horšom prípade tonepreèíta. Pomô�eš mu tým, �e v ukladacom dialógu Súbor − Ulo�i�, alebo Ulo�i� ako špecifikuješ typ súboru

Kurz PC»24

zhodný so šéfovou verziou. Tamtie� si prezri všetky formáty, v ktorých je schopný tento textový procesor ukla−da�. Vykonávaš export súboru do iného formátu.

Ešte k formátom. Existujú typy súborov, ktoré sú všeobecne uznávané ako formáty urèené na prenos doku−mentov. Prvým je PDF (portable document format) renomovanej firmy Adobe. Tento nedoká�eš za normál−nych okolností editova�. Na prezeranie slú�i program Adobe Acrobat Reader. Ïalším zástupcom preno−site¾ných súborov je ASCII − prostý text. V tomto formáte sú zobrazené len znaky a Entery − nevidite¾né znakykonca odstavca. V súbore sa neuchovávajú informácie o formáte písma, odstavca… Takéto textové súboryèasto nosia príponu txt. Takýto súbor preèítaš v akomko¾vek textovom prehliadaèi, alebo editore. Poslednýmpredstavite¾om je RTF (rich text format) − od Microsoftu. Obsahuje text, ostatné informácie o fontoch, riad−kovaní atï. Mô�e obsahova� aj obrázky. Oproti Wordovskému doc neobsahuje makrá, ani makrovírusy.

Vkladanie objektov cez schránku.

S pojmom schránka si sa stretol zaèiatkom tohto manuálu (pozri str. 5−6). Zatia¾ si v tréningu absolvoval presú−vanie a kopírovanie vyznaèeného textu. Word sa znáša aj s inými objektami ako text. Zo schránky do doku−mentu vkladáš najèastejšie obrázky, príp. ich èasti, texty, tabu¾ky, grafy, zvuk… − vytvorené v iných aplikáciách.Nevýhodou je, �e zmenou zdrojového súboru sa ti neaktualizuje vlo�ený objekt v dokumente. Vlo�ený objektsa stáva súèas�ou aktuálneho dokumentu, t.j. dokument narastie o vlo�ený objem dát. Väèšinou tento spôsobobohatenia textu o vlo�ené objekty postaèuje. Word sa naviac sna�í ulo�i� vlo�ený objekt v takom formáte, �edvojklikom ho mô�eš upravi� v pridru�enom editore. Nespájaj si pojem editor s písacím programom ni�šejkategórie. Má aj širší význam. Editor je aplikácia, v ktorej súbor èi objekt upravíš, na rozdiel od prezeraèa(prehliadaèa), kde si súbory prezeráš bez mo�nosti modifikácie súboru.

Na rozpamätanie:

• presun realizuješ [CTRL]+[X] −−>[CTRL]+[V] sekvenciou vystrihni do schránky a vlo� (prilep), v anglic−kých programoch Cut & Paste

• kopíruješ [CTRL]+[C] −−>[CTRL]+[V] skopíruj do schránky a z nej vlo�, angl. Copy & Paste

Objekt zo schránky prilepíš aj viackrát. V schránke je v�dy posledný objekt, ktorý si tam vlo�il. Staèí stláèa�[CTRL]+[V] a máš efektnú kopírovaciu peèiatku. Od verzie MS Office 2000 ti „Majkrosofti“ znásobilischránku. Pri vkladaní si vyberáš z posledných 10 objektov presunutých do schránky. Ako importova� cezschránku z inej aplikácie? Spustíš iný program, napr. kresliaci. Vyberieš pou�itím nástroja pre výber z panelunástrojov èas� obrázka. Skopíruješ ho do schránky. Kresliaci program je zdrojovým programom a tvoj výber jezdrojovým objektom. Prepneš sa do Wordu. Windows je viacúlohový systém, v ktorom pobe�í viac aplikáciísúèasne. Medzi spustenými aplikáciami sa prepínaš [ALT]+[TAB]. V cie¾ovom programe, v našom príklade voWorde uvo¾níš [ALT]. Nastavíš kurzor na pozíciu, kam chceš objekt vlo�i�. Vlo�íš objekt zo schránkypopísaným spôsobom. Alternatívne rovnocenné spôsoby vkladania objektov − z menu Úpravy (Edit) − Vystrihni,Kopíruj, Vlo�, ikonami v paneli nástrojov. Výhodou pou�ívania schránky je mo�nos� vlo�enia objektu, aj keïWord nedisponuje importným filtrom aplikácie, z ktorej je objekt prenášaný. Nevýhodou zas jednoduchos�vnútorného formátu schránky, èo mô�e vies� ku strate niektorých informácií, napr. z obrázku.

OLE, OLE2.

OLE − object linking and embedding (vkladanie a prepájanie objektov) je ïalšou metódou vkladania cudzích ob−jektov do programu. Funguje mezi rôznymi aplikáciami, nie je to jednosmerná ulica do Wordu. Aplikácia, v kto−rej je objekt vytvorený sa nazýva server; program, ktorý chce objekt vytvorený serverom zahrnú� do svojho doku−mentu sa volá klient. U takýchto prepojení dochádza k aktualizácii okam�ite, ak be�ia súèasne klient i server, inakv�dy po zmene zdrojového objektu serverom a následnom naèítaní u klienta. U takto vkladaných objektov s pre−pojením na pôvodný dokument zmeníš len ve¾kos�, iné vlastnosti modifikuješ v serveri − autorskom programe.

Objekt s prepojením vlo�íš z menu Úpravy − Vlo�i� inak. Opä� sa pou�íva pri prenose schránka, ale servermusí ma� súbor so zdrojovým objektom ulo�ený, lebo vytváraš prepojenie (link) na súbor. V klientovi pou�iješpríkaz Vlo�i� s prepojením.

Iný spôsob je Vlo�i� − Objekt − Vytvori� zo súboru so zaškrtnutým políèkom Prepoji� súbor. Pri vkladaníobrázkov vyu�iješ intuitívne klikací maratón Vlo�i� − Obrázok − Zo súboru s odkvaèknutým Pripoji� súbor. Bez

Kurz PC 25«

zaškrtnutého pripoji� súbor je vlo�ený obrázok v rovnakom stave, bez oh¾adu na následné zmeny v origináli.K balíku MS Office pribalili chlapci z Redmontu zopár OLE pomocníkov − serverov, v ktorých vytvoríš(upravíš) graf, editor matematických výrazov (MS Equation). Viï Vlo�i� − Objekt.

Nama¾uj mi koníka.

Zaujímavým doplnkom balíka kancelárskych produktov je integrovaný jednoduchý grafický editor. Po¾ahkyv òom nakreslíš v aktuálnom dokumente jednoduché obrazce a tvary. Pohráš sa s obrysom a výplòou obrázkov,pona�ahuješ tzv. Automatické tvary − komiksové bubliny, šípky, diagramy. Nastavíš poradie objektov vo vrstváchnad sebou, spôsob obtekania textu. Závisí od tvojich potrieb, vkusu, zruènosti…

Zopár praktických rád ku grafickým prvkom a obrázkom v textovom dokumente:

• obrázok zobrazujúci pohyb, dynamická momentku, by mal smerova� dovnútra knihy, dokumentu, opaèneto vyzerá akoby nám chcelo napr. auto ujs� zo strany; postava sa pozerá von…

• krajinka s oblohou, prípadne obloha nenesie nad sebou �iaden text• pou�ívaj dostatoèný odstup obrázka od textu, na všetkých stranách rovnako široké medzery• obrázok širší ako stránka otoè o 90°

Majstri slova.

S korektnou neokresanou inštaláciou MS Officezískaš šikovný program na tvorbu efektných nápisov.WordArt vyu�iješ v expresnej plagátovej tvorbe, pri písaní oznamov, na spestrenie fádnej šedi textu.WordArt spustíš z menu Vlo�i� − Obrázok − WordArt, alebo kliknutím na ikonu WordArt−u v paneli nástrojovKreslenie. Do okna vlo�íš text, vyberieš tvar, upravíš obrys a výplò, rozostup medzi znakmi, natoèíš, nastavíšzarovnávanie, upravíš ve¾kos� − všetko z plávajúceho panelu nástrojov aplikácie WordArt. Ve¾mi rýchloprivykneš na tohto intuitívneho pomocníka. Ostatné vlastnosti upravuješ ako pri vkladanej grafike − obtekanie,rám atï. Doporuèuje osem z desiatich pou�ívate¾ov Wordu. Dvaja o WordArt−e zatia¾ nevedia. WordArt jespoloèný doplnok pre nosné programy MS Office (Excel, PowerPoint, Acces).

Pozor na matikára.

Podobne ako pri inštalácii Word Artu je to aj s Editorom rovníc. Opä� je spoloèný pre aplikácie Office. Vzorecvlo�íme do dokumentu ako objekt programu Microsoft Equation 3.0 príkazom Vlo�i� − Objekt…. Rýchlympomocníkom pri jeho tvorbe je panel nástrojov, ktorého horné tlaèidla zastupujú symboly (napr. operátory,grécke písmená...) a dolné zastupujú šablóny (napr. zátvorky, odmocniny...)

Mám námietku.

V tvorbe dokumentov, ale aj v písaní napr. príspevkov, èlánkov, diplomovky a pod. �a mô�e zaujíma� názorodborníka, konzultanta, recenzenta. Klasickou cestou by si svoj výtvor vytlaèil, poslal spo¾ahnúc sa naspo¾ahlivú a rýchlu Slovenskú poštu a èakal a èakal a èakal na odpoveï poštou. Word umo�òuje vklada� dodokumentu tzv. revízne poznámky, ktoré buï akceptuješ, alebo zamietneš. Hotový výtvor ulo� pod inýmnázvom, pošli napr. e−mailom, adresát ho vo Worde otvorí, narazí na pasá�, ktorú chce okomentova�, vlo�í teda

Posledné vo¾né miesta na Ti tan ic

Kurz PC»26

svoju poznámku, t.j. okomentuje a pokraèuje v èítaní. Celé to pácha cez menu Vlo�i� − Komentár. Zrevidovanúverziu po obdr�aní porovnáš s pôvodnou cez vo¾by menu Nástroje, sledovanie zmien… Nezabudni si zapnú�zobrazovanie poznámok recenzenta Nástroje − Mo�nosti − Zobrazenie.

Odkazová slu�ba.

Najskôr terminológia. V internetových stránkach narazíš na úsek, kde sa tvar kurzoru myši zmení zo šípky naruku. Klik a zobrazí sa zodpovedajúci odkaz − iná stránka, obrázok, videosekvencia… Takéto previazanie via−cerých dokumentov nazývame hypertextovým odkazom (link). Worde umo�òuje prepoji� istú èas� aktuálnehootvoreného dokumentu s iným objektom − dokumentom (obrázok, animácia, zvuk, iný text, internetová strán−ka…). Vyber kus textu, alebo iný objekt, zvýrazni ho klávesami pre výber, alebo myšiakom. Z ponuky Vlo�i�vyber príkaz Hypertextový odkaz. Zvo¾ v dialógovom okne, èi pošleš èitate¾a po kliknutí na odkaz študova� wwwstránku, alebo iný súbor. Do okníèka komentár mô�eš (nepovinný parameter príkazu) napísa� oznam, týkajú−ci sa odkazu. Komentár sa èitate¾ovi zobrazí po nabehnutí myškou nad odkaz v bublinovej nápovedi. Ovocímna š¾ahaèke je, �e akýko¾vek dokument Wordu, teda aj taký s odkazom, ulo�íš aj ako stránku www − s prípo−nou *.htm. Prirodzene, �e odkazy fungujú aj v domestikovanom formáte programu *.doc. Tým našepkávam,�e vo Worde mô�eš vytvára� stránky pre internet, aplikáciu pou�ívaš ako výkonný html editor. V niektorýchdistribúciách MS Office nájdeš aj špecializovaný program pre tvorbu html dokumentov Front Page. Existujeaj zopár freeware (vo¾ne šírite¾ných, ale hlavne zadarmo) programov, s ktorými je tvorba webu detskou zábav−kou. Kvalitatívne sa Wordu a Front Page vyrovnajú. Èo je to html? Hypertext mark language − popisný jazykoznaèujúci odkazy. Webové stránky èasto nesú príponu htm, alebo html, pokia¾ nie sú programované v inomjazyku.

Text z iných zdrojov.

Urèite sa stretneš pri tvorbe dokumentu so situáciou, �e text je u� napísaný, ale v inom súbore, dokonca inýmprogramom, textovým editorom, napr. v T602, v Notepade. Ak máš mo�nos� ovplyvni� osobu, ktorá textpripravuje v inom programe, po�iadaj ju o dodr�iavanie nasledujúcich pravidiel. Ušetrí ti mnoho èasu, nervova nadávok, ak si aj sám zvykneš pripravova� text s rešpektovaním zopár zásad. Sú poèítaèoví pisatelia, ktorínajskôr napíšu, potom upravujú. Iní navytvárajú štýly a píšu aplikujúc vlastnosti štýlov. Niektorí nemotornenastavujú s ka�dým novým odsekom, èa sa dá. Predchádzajúce témy �a vyzbrojili dostatkom rád, aby si si vybralnajefektívnejší postup.

Pri koncipovaní surového neupraveného textového materiálu ti pomô�e, ak budeš dba� na takéto pravidlá:

• text píš bez formátovania okrem rezov (bold, italic); nezarovnávaj do bloku, lebo sa v cie¾ovom programezjašíš z mazania medzislovných medzier (robota pre muklov), nezarovnávaj niè medzerníkom

• nede¾ slová − aj tak sa ti text v cie¾ovom programe naleje úplne ináè• spomeò si na zlozvyky z písacieho stroja• nepou�ívaj klávesu [ENTER] nadarmo, len na tvorbu nového odstavca• tabu¾ky, grafy, obrázky a iné plánované objekty do textu vkladaj a� vo Worde, v texte si pomô� len nejakou

výraznou poznámkou, napr. SEM TABU¼KU PRIEMERNÝCH MESAÈNÝCH ZRÁ�OK• hierarchiu dokumentu naznaè znaèkou napr. Nadp2

Pred importom textu nastav stránku, okraje, tlaèiareò, na ktorej budeš robi� výstup. Potom vlo� text, vytvorštýly, povkladaj objekty, povytváraj titulky…

Tlaè a tlaèiareò.

Ve¾ké finále. Dokument je hotový, si plný oèakávania, kedy a ako vylezie z tlaèiarne. Vyzerá fajn, zanesieš tona diskete známemu, nech si to vytlaèí na vlastné náklady. Alebo doma napíšeš, v práci vytlaèíš v ré�ii firmy,aj tak sa cítiš nedostatoène oceòovaný. Bác. To¾ko námahy a èasu. Èo sa stalo? Dokument vyzerá ináè. Totálnesa zmenilo formátovanie, riadky sú inde zalomené, stránkovanie vychádza na inom mieste dokumentu.

Kurz PC 27«

Ešte raz si preèítaj posledný odsek predchádzajúcej témy. Nastav tlaèiareò, rozumej vyber zo zoznamunainštalovaných ovládaèov tlaèiareò, a urèi okraje stránky. Preèo? Word si zistí, aká tlaèiareò je aktuálne nas−tavená, príp. nastavená ako východzia. Pod¾a jej vlastností upravuje dokument. To znamená, �e tlaèiareòovplyvòuje vzh¾ad dokumentu?

Ka�dá tlaèiareò si prichádzajúce znaky prerastruje do svojho formátu zavislého od parametrov tlaèiarne.Dpi (dots per inch − bodov na palec) je jemnos� rozlíšenia tlaèiarne. Obrazovka pracuje v úplne inom − hrubšomrozlíšení. Word zobrazuje prepoèítanú šírku znakov závislú práve od aktuálne zvolenej tlaèiarne. Finálnuúpravu dokumentu rob na poèítaèi, kde budeš tlaèi�, alebo Word oklam a nainštaluj ovládaè tlaèiarne, hoci jufyzicky nepripojíš. Túto tlaèiareò zvo¾ cez Súbor − Tlaè. Tlaèiareò nainštaluješ v Ovládacích paneloch Windows− Tlaèiarne − Prida� novú.

Struèná charakteristika tlaèiarní.

• ihlièkové − vydávajú charakteristický rámus, princíp − 9, alebo 24 ihlièiek z tlaèovej hlavy udiera cez farbiacupásku na papier a otláèa pod¾a vysunutej kompozície ihlièiek rôzne znaky − dobré pre úètovníkov, do predaj−ní, bánk, tlaè v textovom, nie grafickom re�ime + mo�nos� tlaèe cez uh¾ový kopírovací papier; tlaèový výst−up je pomerne nekvalitný, prevádzka lacná; 120×72, 240×144 dpi

• atramentové − rýchlejšie, tichšie, kvalitnejšia tlaè ako ihlièkové, trysky vystrekujú na papier malièké atra−mentové bodky, zariadenie relatívne lacné, ale s najdrahšou prevádzkou; mo�nos� farebnej tlaèe; vhodné nadomáce pou�itie, do menších kancelárií, kde sa nepo�aduje prive¾ká zá�a�, pozor na vodostálos� atramentu,kýchneš, zmokneš a máš rozmazané machule; 300, 600, 720 … dpi

• laserové a LED − tiché, rýchle, spo¾ahlivé, pracanti, nadobúdacie náklady sú síce vyššie, ale prevádzka jevcelku ekonomicky výhodná; princíp práce ako kopírovací stroj, obraz stránky sa prenesie na fotocitlivývalec, ten zachytí toner, ktorý sa za�ehlí do papiera; trieda stránkové tlaèiarne; nasadenie, malé a väèšiefirmy, profi; nekvalitný toner sa mô�e mechanickým pôsobením olupova�; 300, 600, 1200 dpi

V DTP sa namiesto tlaèe na papier pou�íva osvitová jednotka pracujúca s rozlíšením 1200 − 3200 dpi.Pripravuje matricu − film − pre ofsetovú tlaè. Vyplatí sa pre ve¾ké mno�stvá − drahá predtlaèová príprava.

Pozorný èitate¾ si svoju tlaèiareò vyberie pod¾a potrieb, plánovaného nasadenia, håbky vrecka.Doporuèujem preèíta� si porovnávacie testy tlaèiarní v odborných èasopisoch. V predajniach s výpoètovoutechnikou sa ti budú sna�i� preda� èoko¾vek, ide o peniaze (o tvoje). Pozorne naštuduj parametre tlaèiarne −dpi, tlaè na hrubší papier (gramá�), rýchlos� tlaèe, podávaèe papiera, tlaè obálok, mo�nos� rozšírenia o ïalšípodávaè, operaènú pamä� tlaèiarne, o modul jazyka Postscript. Over si ceny náplní na trhu. Hoci to výrobcanedoporuèuje, poh¾adaj alternatívne spôsoby plnenia, výmeny náplní. Zisti se referencie o tlaèiarni od ¾udí,ktorí ju pou�ívajú.

D. D. D. − alebo word na záver

Táto skromná publikácia bola pôvodne urèená absolventom kurzu. Po prebratí problematiky pod vedením lek−tora mala slú�i� ako referenèná príruèka. Vzh¾adom na nedohodu s objednávate¾om sa autor rozhodol poskyt−nú� dielo mestu a svetu ako metodický materiál úplne zdarma, bez nároku na honorár, pod podmienkou, �enebude komerène, za úplatu šírené a pou�ívané. Pripomienky, názory a námety ku príruèke si rád preèítam vosvojej e−mailovej schránke jesco@centrum.sk, prípadne vypoèujem osobne. V blízkej dobe si mô�e záujemcastiahnu� elektronickú podobu zo stránky Centra vo¾ného èasu v Bánovciach nad Bebravouhttp://www.cevecko.sk V duchu dr�ite¾ov Oskara (kto uhádne preèo?) chcem poïakova� blízkemu okoliu,znášajúcemu moje vrtochy a taktie� trpezlivému èitate¾ovi, ak to zvládol a� k tomuto riadku. Vïaka nále�í ajpatrónovi mnohých u�itoèných aktivít v našom priestore Mestu Bánovce nad Bebravou, ktoré prispelo navydanie publikácie MS Word 95, 97, 2000... Prajem ve¾a úspechov v práci s kompótom, ako dôverne svoj poèí−taè voláme, v zdolávaní zákerností operaèných systémov, aplikácií, hardvéru a �ivota.

Vladimír Dráb

Kurz PC»28

Príloha è. 1: Tabu¾ka kódovania znakov.Ve¾a zo znakov v tabu¾ke na tejto strane nedosiahneš z klávesnice priamo. Ved¾a ka�dého èísla máš uvedenýDOSovský a Windowsovský tvar znaku. V praxi to vyzerá tak, �e dr�íš stlaèený ¾avý [ALT] a z numerickej èastiklávesnice vyïatluješ kód. Pre DOS − znakovú sadu èíslo uvedené v tabu¾ke na¾avo od znaku, pre Windowskódovaciu tabu¾ku 1250 na�ukaj pred èíslom ešte nulu. Do è. 32 sú pozície vyhradené pre riadiace znaky, do è.127 je tabu¾ka Dos−u a Windows toto�ná. Príklad: [ALT]+174 napíše «; [ALT]+0174 vráti znak ®. Tabu¾kaukazuje snahu tvorcov (Bitstream Inc.) fontu Swis 721 AT. U iného písma mô�u by� drobné odlišnosti.

32 medzera33 ! !34 “ “35 # #36 $ $37 % %38 & &39 ‘ ‘40 ( (41 ) )42 * *43 + +44 , ,45 − −46 . .47 / /48 0 049 1 150 2 251 3 352 4 453 5 554 6 655 7 756 8 857 9 958 : :59 ; ;60 < <61 = =62 > >63 ? ?64 @ @65 A A66 B B67 C C68 D D69 E E70 F F71 G G72 H H73 I I74 J J75 K K76 L L77 M M78 N N79 O O80 P P81 Q Q82 R R83 S S84 T T85 U U86 V V87 W W88 X X89 Y Y

90 Z Z91 [ [92 \ \93 ] ]94 ^ ^95 _ _96 ` `97 a a98 b b99 c c100 d d101 e e102 f f103 g g104 h h105 i i106 j j107 k k108 l l109 m m110 n n111 o o112 p p113 q q114 r r115 s s116 t t117 u u118 v v119 w w120 x x121 y y122 z z123 { {124 | |125 } }126 ~ ~127 � �−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−128 Ç �129 ü ˝130 é ‚131 â132 ä „133 ù …134 æ †135 ç ‡136 ³137 ë ‰138 Õ Š139 õ ‹

140 î Œ141 � �142 Ä �143 Æ �144 É145 Å ‘146 å ’147 ô “148 ö ”149 ¼ •150 ¾ –151 Œ —152 œ153 Ö ™154 Ü š155 � ›156 � œ157 £ �158 × �159 è Ÿ160 á medz.161 í ¡162 ó ¢163 ú £164 ¥ ¤165 ¹ ¥166 � ¦167 � §168 Ê ¨169 ê ©170 medz. ª171 Ÿ «172 È ¬173 º -174 « ®175 » ¯176 _ °177 _ ±178 _ ²179 ¦ ³180 ¦ ´181 Á µ182 Â ¶183 Ì ·184 ª ¸185 ¦ ¹186 ¦ º187 + »188 + ¼189 ¯ ½190 ¿ ¾191 + ¿192 + À193 − Á194 − Â195 + Ã196 − Ä197 + Å

198 Ã Æ199 ã Ç200 + È201 + É202 − Ê203 − Ë204 ¦ Ì205 − Í206 + Î207 ¤ Ï208 ð Ð209 Ð Ñ210 Ï Ò211 Ë Ó212 ï Ô213 Ò Õ214 Í Ö215 Î ×216 ì Ø217 + Ù218 + Ú219 _ Û220 _ Ü221 Þ Ý222 Ù Þ223 _ ß224 Ó à225 ß á226 Ô â227 Ñ ã228 ñ ä229 ò å230 Š æ231 š æ232 À è233 Ú é234 à ê235 Û ë236 ý ì237 Ý í238 _ î239 ´ ï240 - ð241 ½ ñ242 ² ò243 ¡ ó244 ¢ ô245 § õ246 ÷ ö247 ¸ ÷248 ° ø249 ¨ ù250 · ú251 û û252 Ø ü253 ø ý254 _ þ255 _ ÿ

dielo môe by vo¾ne kopírované pod podmienkou, e nebude...

Documents

zÁvĚreČnÝch pracÍ...respektovány základní...

manažerská grafika bibliografické citace, typografické...

základní typografické zásady

prezentace typografické zásady

word – typografické zásady úpravy textu

novapond diver 6 - hobbystore.it · quais esta declaração...

rozhodnutie komisie z 3. marca 2011, - minv.sk · menej ako...

seminÁr prvÁ pomoc · vstup je zdarma, podmienkou je len...

písemná a elektronická komunikace, typografické zásady...

gymnázium, poštová 9, košice · 2016-09-21 ·...

zÁklady publikovania dokumentov

možnosti publikovania s noprint.sk

lyŽiarske kurzy pre Školy vo vysokÝch ......rokov sa...

vÝbor expertov - european parliament...centrálna poloha...

zámer národného projektu vzdelávanie mladých...

1996 · web view2018-01-25 · 8. návod pro použití...

predmet: informatika 1 téma: spôsoby publikovania...

záverečné práce · niekoľko slov na úvod. etika...

univerzita jana evangelisty purkyně v Ústí nad...

obsah - om6bb.bab.skom6bb.bab.sk/files/ham...