diplomovÁ prÁca · region vor den hochwassern, den legislativen regeln, der...
Post on 26-Feb-2021
0 Views
Preview:
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2008 Maroš Bobáľ
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRERektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.
Ochrana pred povodňami vo vybranom regióne Diplomová práca
Katedra európskych štúdiíVedúci katedry: doc. Dr. Pavol Fekete, PhD.
Vedúci práce: Ing. Peter Magdolen
Maroš Bobáľ
2
ABSTRAKT
Maroš Bobáľ: Ochrana pred povodňami vo vybranom regióne. Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja.
Katedra európskych štúdií. Vedúci diplomovej práce: Ing. Peter Magdolen. Nitra, 2008.
Tematika diplomovej práce je zameraná na analýzu zabezpečenia regiónu obce Tomášovce
v systéme opatrení ochrany pred povodňami.
Teoretická časť práce - prehľad o súčasnom riešení problematiky obsahuje výklad pojmov,
a všeobecnú charakteristiku systému ochrany pred povodňami.
Cieľom diplomovej práce je analýza možnosti vzniku povodní , úroveň legislatívneho
zabezpečenia a pripravenosti obce v oblasti ochrany pred povodňami. Výsledky práce sú
prezentované v štvrtej kapitole. V podkapitolách sa zaoberáme charakteristikou regiónu obce
Tomášovce, analýzou možnosti vzniku povodní na miestnych tokoch, ohrozenie územia pri
vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná s vyhodnotením potenciálnych škôd.
Následne sa v práci venujeme formám opatrení na zabezpečenie regiónu pred povodňami,
legislatívnym úpravám , povodňovej dokumentácii a varovaniu a vyrozumievaniu. Piata
kapitola obsahuje vyhodnotenie zistených poznatkov s predložením návrhov na ďalšie
riešenie.
Kľúčové slová: krízová situácia, mimoriadna udalosť, vodný tok, vodná stavba, ohrozenie,
ochrana, povodeň, povodňový plán, záplavové územie, varovanie.
3
ABSTRAKT
Maroš Bobáľ: Der Schutz vor den Hochwassern in der ausgewälten Region. Die
slowakische landwirtschaftliche Universität in Nitra, Fakultät europäischer Studien a
regionaler Entwicklung. Lehrstuhl europäischer Studien. Leiter der Diplomarbeit: Ing.
Peter Magdolen. Nitra, 2008.
Die Tematik der Diplomarbeit ist auf die Analyse der Sicherung der Region Tomášovce im
System der Schutzmassregeln vor den Hochwassern eingestellt.
Teoretischer Teil der Arbeit – die Übersicht über gegenwärtige Lösung enthält die
Erläuterung der Begriffe und allgemeine Charakteristik des Systems vor den Hochwassern.
Der Ziel der Diplomarbeit ist die Analyse der Entstehungsmoglichkeit von Hochwassern,
der Grad legislativer Sicherung und Vorbereitung der Ortschaft im Gebiet des Schutzes vor
den Hochwassern. Die Ergebnisse der Arbeit sind in der dritten Kapitel presentiert. In
einzelnen Kapiteln beschäftigen wir uns mit der Charakteristik der Region der Ortschaft
Tomašovce, mit der Analyse der Entstehungsmöglichkeit von Hochwassern an den
Ortsläufen, mit der Bedrohung des Gebietes bei der Entstehung aussergewöhnliches
Vorkommnisses an dem Wasserbau Ružiná mit der Bewertung potenzieler Schaden.
In der Arbeit widmen wir uns auch den Formen der Massregeln für die Sicherung der
Region vor den Hochwassern, den legislativen Regeln, der Hochwasserdokumentation und
der Warnung und der Verständigung. Die fünfte Kapitel enthält die Bewertung der
festgestellten Erkenntnisse mit der Präsentation der Vorschläge für weitere Lösung.
Schlüsselwörter: Kriesesituation, aussergewöhnliches Vorkommnis, Wasserlauf, Wasserbau,
Bedrohung, Schutz, Hochwasser, Hochwasserplan, Hochflutgebiet, Warnung.
4
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.
Nitra ................................... .................................................podpis autora DP
5
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Petrovi Magdolenovi. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
Nitra ............................... .................................................. podpis autora DP
6
Použité označenie
CO Civilná ochrana
K Kríza
KM Krízový manažment
KS Krízová situácia
KK Krízová komunikácia
LWS Lokálny varovný systém
M Meter
Min Minúta
M n. m. Metrov nad morom
MU Mimoriadna udalosť
MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
MŽ SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
NR SR Národná rada Slovenskej republiky
SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav
SPA Stupne povodňovej aktivity
SR Slovenská republika
VS Vodná stavba
VÚC Vyšší územný celok
Z. z. Zbierka zákonov
7
OBSAH
Úvod 91. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 10 1.1 Krízové javy v životnom prostredí, krízové situácie 10 1.2 Úloha krízového manažmentu v riešení krízových situácií 13 1.3 Záplavy, povodne – charakteristika a príčiny ich vzniku 18 1.4 Vodné stavby a ich účel v oblasti ochrany pred povodňami 22 1.5 Ochrana pred povodňami. Spôsoby, opatrenia a organizácia ochrany 26 1.5.1 Ochrana pred povodňami 26 1.5.2 Opatrenia na ochranu pred povodňami 27 1.5.3 Spôsoby ochrany a prevencie proti povodniam 29 1.6 Organizácia ochrany pred povodňami 32 1.6.1 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami 33 1.6.2 Ďalšie orgány na úseku ochrany pred povodňami 34 1.6.3 Úlohy CO obyvateľstva na úseku ochrany pred povodňami 35 1.7 Systém prevencie a ochrany pred povodňami 37 1.7.1 Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky 37 1.7.2 Protipovodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky 39 1.7.3 Európsky povodňový a varovný systém EFAS 402. Cieľ práce 413. Metodika práce 424. Výsledky práce 43 4.1 Analýza regiónu obce Tomášovce 43 4.1.1 Geografická charakteristika územia obce Tomášovce 44 4.1.2 Hospodárska charakteristika obce Tomášovce 44 4.1.3 Demografická a sociálna charakteristika obce Tomášovce 45 4.2 Analýza rizika ohrozenia regiónu obce povodňami a záplavami 46 4.2.1 Riziko vzniku povodní a záplav 46 4.2.2 Vyhodnotenie potenciálnych škôd a následkov pri povodni 47 4.3 Povodňová hrozba v prípade rozrušenia vodnej stavby Ružiná 51 4.3.1 Charakteristika vodnej stavby Ružiná 51 4.3.2 Stupne povodňovej aktivity na vodnej stavbe Ružiná 55 4.3.3 Predpokladaný priebeh mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná 57 4.4 Analýza následkov mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná 60 4.4.1 Celkový prehľad následkov mimoriadnej udalosti 60 4.4.2 Následky spôsobené v regióne obce Tomášovce 62 4.5 Zabezpečenie ochrany pred povodňami 65 4.5.1 Legislatívna úprava ochrany pred povodňami 65 4.5.2 Spracovanie a obsah povodňových plánov 65 4.5.3 Vykonávanie povodňových prehliadok 68 4.5.4 Hliadková služba 68 4.5.5 Varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb v prípade MU 695. Návrhy na využitie poznatkov 716. Záver 737. Použitá literatúra 748. Prílohy 77
8
Úvod
Voda predstavuje základný činiteľ existencie ľudstva a z hľadiska biologického
a spoločenského života je nenahraditeľnou zložkou prírodného a životného prostredia. Človek
sa od počiatku svojej existencie snažil využívať prírodné zdroje vo svoj prospech a vytvárať
si tým lepšie podmienky pre život a ekonomický rast. Antropogénne zásahy človeka do
ekosystému prírody v spojení s aktuálnymi klimatickými zmenami majú za následok výskyt
čoraz častejších extrémne intenzívnych zrážok, prudkých dažďov a náhleho roztápania snehu,
ktoré sú príčinou vzniku povodní.
Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné zabrániť. Ochrana pred
povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, pričom v minulosti bola
zameraná hlavne na tvorbu a reguláciu korýt vodných tokov a budovanie vodných nádrží na
zadržiavanie a akumuláciu prívalových vôd. Naliehavosť zdokonaľovania systému
protipovodňových opatrení rastie úmerne s hospodárskym rozvojom aglomerácií v územiach
s možným rizikom vzniku záplavových povodní a územiach pod vodnými stavbami
ohrozených v prípade vzniku havárie. 9
Až v poslednom období človek postupne začal chápať podstatu prírodných javov. Začal
vytvárať systémové opatrenia na monitorovanie rizikových faktorov vzniku povodní,
a vytvárať opatrenia na predchádzanie vzniku povodní, prípadne eliminovanie ich ničivých
následkov na minimum.
Štát sa snaží protipovodňové opatrenia upravovať vo svojich legislatívnych normách,
ktoré následne motivujú ekonomické, technické, organizačné a administratívne opatrenia,
zaručujúce spoločnosti právnu istotu, rast životnej úrovne, bezpečnosť, ochranu životov,
materiálnych a kultúrnych hodnôt pred živelnou pohromou. Tieto hlavné princípy
protipovodňovej ochrany musia byť pilierom činnosti zodpovedných orgánov štátnej správy,
samosprávy, vlastníkov a správcov vodných tokov a vodných stavieb ako aj ostatných
právnických a fyzických osôb podieľajúcich sa na ochrane pred povodňami.
1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Krízové javy v životnom prostredí, krízové situácie
V dôsledku prírodných procesov, ako aj ľudskou činnosťou dochádza na zemskom
povrchu k neustálym zmenám. Ľudia svojou činnosťou ovplyvňujú krajinu čoraz výraznejšie
a intenzívnejšie ako sama príroda. Rozvoj ľudskej spoločnosti má na jednej strane priaznivý
vplyv na vývoj vo výrobe a rozvoji služieb, na druhej strane prináša so sebou i určité
nebezpečenstvá, ktoré vedú k vzniku krízových situácií, mimoriadnych udalostí ohrozujúcich
životné prostredie , životy ľudí a v neposlednom rade spôsobujú značné materiálne škody.
Človek sa dlho nedokázal účinne brániť ničivým silám prírody. Dnes už ľudské poznanie
dokáže objasniť zdroje a zákonitosti pôsobenia prírodných a spoločenských javov, ktoré
krízové situácie vyvolávajú, samotné poznanie však nemôže a nedokáže takejto situácii
zabrániť. Prevencia vzniku krízových javov si vyžaduje pochopiť nebezpečenstvá spojené
s každou ľudskou aktivitou a eliminovať ohrozenia a riziká, ktoré z nich plynú pre samotné
10
procesy, pre zúčastnených, ale aj pre celé ľudstvo. Je nevyhnutné vynaložiť maximálne úsilie
na správne definovanie a komplexne popísanie krízových javov s dôrazom na príčiny ich
vzniku a možnosti ich minimalizovania.
Rozpory v prírode, spoločnosti i ekonomickej činnosti, riziká, ktoré sprevádzajú jednotlivé
aktivity človeka, ale i samotná príroda a hospodárstvo sú podľa ŠIMÁKA, L. [1] zdrojom
kríz, ktoré sa viac či menej negatívne odrážajú na vývoji ľudstva. Pojem „kríza“ je spojený
s podstatnou časťou doby existencie ľudstva. V rôznych podobách bol známy od antiky až po
novovek. Zameriaval sa na naliehavú potrebu doby, konkrétneho časového úseku, súčasťou
ktorého bolo pociťovanie, uvedomovanie si neistoty a tlak na predvídanie vývoja
v budúcnosti, pomocou ktorých je možné zabrániť vzniku škôd a strát.
REPKA, I. – UBREŽIOVÁ, I. [2] uvádzajú, že krízové situácie prírodného charakteru sú
v prevažnej miere nezávislé na ľudskom vedomí a vôli. Človek ich väčšinou nemôže
predvídať a len čiastočne môže ovplyvniť rozsah ich negatívneho pôsobenia na ľudstvo,
životné prostredie a materiálne hodnoty.
Kríza (K) predstavuje negatívnu odchýlku od rovnovážneho stavu, rozhodný okamih
alebo časový úsek, po ktorom nasleduje obrat vo vývoji. Je to zložitý a nebezpečný stav
spoločnosti, v prírode a v technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu
vážne ohroziť ich funkciu, prípadne existenciu.
NAGYOVÁ, Ľ. [3] Kríza nemôže stavať ľudí do pozície obetí, práve naopak musí ich
vyprovokovať k aktívnemu sledovaniu a cieľavedomému konaniu. Práve pozitívne myslenie
môže mnohým krízovým situáciám zabrániť. Krízové situácie môžu vznikať tak v
hospodárskej sfére, ako aj vo verejnom sektore. K charakteristickým črtám kríz a krízových
situácií aj napriek značným odlišnostiam možno priradiť:
moment prekvapenia v čase vzniku krízy a to aj v prípade, keď bol sledovaný nárast
rizikových faktor a spoločnosť bola o nich informovaná,
nedostatok informácií v čase ich najväčšej potreby, preťaženie komunikačného
procesu, stres a časovú tieseň,
snahu o záchranu ľudských životov, ktorá je zaradená na prvé miesto pred všetky
ostatné hodnoty a skutočnosti,
narušenie zaužívaných rozhodovacích procesov a pracovných postupov v dôsledku
prechodu na zvláštny režim,
11
chaos a paniku, výskyt deformovaných informácií nezaložených na pravde a
rôznych poplašných správ,
rôznorodosť a nárast rozsahu činností sa prejavuje ich obmedzenou sledovanosťou,
vopred pripravené opatrenia, z ktorých nie všetky sú v danej situácií využiteľné a
účinné, rozhodovanie bez možnosti dôsledného skúmania,
intenzívnu kontrolu, medializovanie všetkého, čo súvisí s danou krízovou situáciou.
ŠIMÁK, L. [1] charakterizuje Krízový stav ako stav spoločenského, prírodného, technického
alebo technologického systému, ktorý sa odlišuje od stabilného stavu a pôsobí degradačne na
celý systém, prípadne na niektoré jeho komponenty. Je to právny stav vyhlásený
kompetentným orgánom štátnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie
v priamej závislosti na jej charaktere a rozsahu ( vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav,
mimoriadna situácia, stupeň povodňovej aktivity,...). Je spojená so zlyhaním doterajších
mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania špeciálnych postupov, nástrojov a techník.
Krízy a krízové javy môžu mať charakter mimoriadnej udalosti, pričom v niektorých
prípadoch môže byť mimoriadna udalosť ich spúšťacím mechanizmom.
Pre činnosť civilnej ochrany (CO) je pojem mimoriadna udalosť vymedzený zákonom
NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov
[27]. Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou (MU) rozumie živelná pohroma,
havária, katastrofa alebo teroristický útok pričom:
Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu
kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných
síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú
negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného
prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo
k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na
majetok,
Katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov
a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.
Teroristický útok - autor BRZYBOHATÝ, M. [4] terorizmus považuje za
„cieľavedomé použitie organizovaného násilia proti nezúčastneným osobám za
účelom dosiahnutia politických, kriminálnych alebo iných cieľov“.12
Mimoriadnou situáciou: sa na účely uvedeného zákona rozumie obdobie ohrozenia alebo
obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je
vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia
alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie
šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
V dostupnej odbornej literatúre, v rôznych právnych normách, ale aj v odbornej praxi je
podľa MIKOLAJA, J. [5] používaný rad pojmov, bez ktorých nie je možné pomenovať
určité javy, činnosti alebo procesy súvisiace s krízovým manažmentom vo verejnej správe.
Napriek rôznemu výkladu ich obsahu vyjadruje svoj názor k niektorým z nich:
Bezpečnosť: obyvateľstva, spoločnosti, štátu je stav, kedy sú odstránené alebo
minimalizované riziká a z nich vyplývajúce možné ohrozenia, ktoré môžu vyústiť do kríz
(krízových stavov). Bezpečnosť je stav, v ktorom sa daný subjekt necíti byť ohrozený
z hľadiska svojej existencie, záujmov a hodnôt.
Nebezpečenstvo: je aktuálna možnosť daného systému, jeho komponentov spôsobovať
neočakávané negatívne javy, ktoré ohrozujú stabilitu fungovania príslušného systému.
Nebezpečenstvo je stav, kedy príslušný subjekt pociťuje ohrozenie svojich záujmov, alebo aj
svojej existencie.
Korekcia: je komplex organizačných, technických a technologických opatrení, ktorých
cieľom je zníženie objemu naakumulovaných hmôt, energií a síl za účelom zmenšenia
možného negatívneho účinku predvídanej krízy ( krízovej situácie )
Je potrebné definovať ďalšie dva pojmy, ktorých reálnym naplňovaním sa naša spoločnosť
snaží eliminovať následky kríz a krízových situácií, t.j. ochrana a obrana, ktoré sa tiež
podieľajú na komplexnej bezpečnosti.
Ochrana: je súhrn opatrení na odvrátenie alebo zmiernenie škodlivých vplyvov a
následkov živelných pohrôm, prevádzkových havárií, ale aj následkov bojovej činnosti na
obyvateľstvo, hospodárstvo a prírodu.
Obrana: je aktívna činnosť na odvrátenie napadnutia alebo ohrozenia štátu vonkajším
nepriateľom, na udržanie nezávislosti a územnej celistvosti štátu.
FILIP, S. [6] v rámci tematiky bezpečnostného systému Slovenskej republiky definuje:
Riziko: ako potenciálnu možnosť narušenia bezpečnosti systému, objektu alebo procesu. Je
to pravdepodobnosť vzniku krízového javu a jeho dôsledku.
13
Ohrozenie: ako stav systému, ktorý vzniká a trvá v dôsledku existencie a uvedomenia si
potenciálneho narušenia jeho bezpečnosti. Je to aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti
záujmom subjektu v konkrétnej situácii, pričom bezprostredne znemožňujú naplnenie jeho
záujmov.
1.2 Úloha krízového manažmentu v riešení krízových situácií
Existencia obrovského množstva reálnych rizík všade okolo nás, vznik rôznych kríz
a krízových situácií, ako aj spájanie ich účinkov do katastrof môže podľa MYKOLAJA, J.
[5] v budúcnosti viesť k rozsiahlym negatívnym zmenám na Zemi. Eliminovanie napätia
a rizík je dlhodobý proces, ktorý nie je možné účinne zvládnuť bez kvalitne a odborne
pripravených ľudí, vybavených príslušnými kompetenciami, založených na účinnej
legislatíve. Rad expertov z rôznych vedných odborov sa snaží čoraz intenzívnejšie hľadať
cesty, ako zamedziť vzniku negatívnych javov a minimalizovať ich nepriaznivé následky.
V nadväznosti na tieto snahy sa začala koncipovať nová špeciálna vedná disciplína, ktorá sa
zaoberá riadením v krízových situáciách, nazývaná krízový manažment (KM).
Ako uvádza ŠIMÁK, L. [1] pôsobnosť krízového manažmentu siaha do všetkých
súčastí spoločenského života a ľudských aktivít, ale je do značnej miery zameraná aj na
životné prostredie a rizikové technické zariadenia a technologické procesy. Pri podrobnejšom
skúmaní pôsobnosti, úloh, ale aj metód, foriem a nástrojov, ktorými pôsobí KM, je nutné
zvýrazniť tieto skutočnosti:
KM sa značne systémovo aj organizačne prelína s manažmentom verejnej správy,
KM rieši väčšinou úlohy správneho, nie hospodárskeho charakteru,
KM plní rozhodujúcu časť úloh v období prevencie , nie počas krízy ( t.j. prevažná
väčšina jeho činností má prípravný, a už menej vykonávací charakter ).
Krízový manažment je interdisciplinárnym vedným odborom, ktorý sa zaoberá riadením
ako cieľavedomou činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť metodológiu riadenia
s dôrazom na dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo vzťahu k vytýčenému cieľu, t.j. obrane
ľudského spoločenstva a materiálových hodnôt pred účinkami kríz a počas ich prekonávania.
Zároveň je to tiež druh činnosti alebo sústava aktivít, ktorými manažéri dosahujú uvedený
cieľ. Má koordinačný charakter, zjednocuje a usmerňuje ľudí rôznych profesií.
14
V neposlednom rade je krízový manažment riadiacou činnosťou ľudí, ktorí plnia manažérske
funkcie v špecifickom prostredí odlišnom od bežného administratívno-správneho a výrobného
prostredia. Je to tiež umenie vedieť riešiť konkrétne krízové javy a voliť zodpovedajúce
prístupy v konkrétnych podmienkach a prostredí.
Pojem Krízový manažment je podľa autora nutné definovať z troch základných pohľadov:
a) z funkčného pohľadu:
špecifická činnosť manažmentu riadiaceho subjektu alebo riadenej sústavy, zameraná na
riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov
s cieľom prekonania jej negatívnych následkov a obnovy fungovania daného systému
b) z inštitucionálneho pohľadu:
sústava inštitúcií (pracovníkov) zaoberajúcich sa analýzou možnosti vzniku kríz v danom
systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov na ich
predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku,
c) z teoretického pohľadu:
logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízach, ich príčinách a dôsledkoch na
úrovni zaistenia bezpečnosti štátu, spoločnosti ako celku, hospodárskej činnosti a majetku,
o princípoch, možných metódach a opatreniach na ich riešenie.
Úlohy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter, rozsah aj
význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach riešenia krízovej
situácie. FILIP, S. - ŠIMÁK, L. [7] ich rozdeľujú na úlohy plnené v troch obdobiach:
prípravné obdobie na riešenie krízových situácií
vykonávacie obdobie riešenia krízových situácií
obdobie po skončení krízových situácií
Fázy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter, rozsah aj
význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach riešenia krízového
stavu. Fázy teoretického modelu krízového riadenia podľa ŠIMÁKA, L. [1] sú:
a) prevencia:
je dominantná idea krízového manažmentu a jeho základná úloha,
reaguje na analyzované riziká a využíva nástroje na ich minimalizovanie,
vytvára systém monitorovania a vyhodnocovania rizikových faktorov,
zvyšuje úroveň bezpečnosti systémov,
znižuje pravdepodobnosť vzniku kríz,
15
redukuje náklady na odstraňovanie negatívnych následkov kríz.
b) krízové plánovanie:
vytvára podmienky na spracovanie podrobných krízových plánov na riešenie krízy,
pripravuje KM na všetky predvídateľné krízové javy (otvorenou otázkou však zostáva
príprava na riešenie kríz v danom čase a podmienkach nepredvídateľných),
sumarizuje potreby a požiadavky nutné na riešenie kríz a konfrontuje ich
s možnosťami štátu, regiónov, prípadne právnických a fyzických osôb,
stanovuje sily, prostriedky a zdroje potrebné na riešenie kríz.
c) reakcia:
predpokladá zavedenie účinného systému varovania a vyrozumenia,
má charakter jednoznačného a bez problémov prebiehajúceho procesu vykonávaného
na základe kvalifikovaného rozhodnutia,
vyžaduje si centralizáciu a koordináciu procesu riadenia počas krízy na najbližšej
a najvhodnejšej úrovni (štát, región, objekt),
vykonáva sa prostredníctvom záchranných, lokalizačných a likvidačných prác,
je charakterizovaná osobnou zodpovednosťou, odvahou a rozhodnosťou výkonných
i riadiacich pracovníkov krízového manažmentu.
d) obnova:
cieľom obnovy je návrat systému do stabilizovaného stavu,
väčšinou je vykonávaná v niekoľkých etapách,
krízový manažment sa na nej podieľa len čiastočne,
umožňuje návrat podmienok, ktoré boli pred krízou, ale zároveň i urýchlenie vývoja.
V procese riešenia kríz KM vystupuje ako sféra rozhodných preventívnych a
prípravných programov, riadiacich činností a rozhodnutí, profesionálnej zodpovednosti za
príslušný úsek a zároveň účinnej a účelnej obnovy - NOVÁK, L. [8].
Pri riešení kríz je podľa autora nutné vychádzať z týchto predpokladov :
so vznikom krízových javov je nutné počítať ako s objektívnou realitou,
riešenie krízy, ako ktorákoľvek iná riadiaca činnosť, musí mať ešte pred vznikom
krízy plánované a pripravené postupy, metódy a technológie,
krízový manažment musí byť integrálnou súčasťou každej riadiacej činnosti,
rozhodovacích procesov, ale aj rozvojových programov.
16
Proces riešenia krízových javov je závislý od využívania týchto základných nástrojov:
krízové myslenie,
krízová komunikácia,
krízové plánovanie,
krízový manažment.
Krízové myslenie je jedným z najvýznamnejších nástrojov riešenia kríz, ktorý chápe na
jednej strane nevyhnutnosť vzniku krízových javov a na strane druhej akceptuje nutnosť
vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale i od právnických a fyzických
osôb na finančné zabezpečenie preventívnych opatrení i odstraňovania negatívnych dôsledkov
kríz.
Krízová komunikácia (KK) má na jednej strane významnú úlohu pri pravdivom
a úplnom informovaní obyvateľov o krízových prípravách a na druhej strane o vzniku
krízových javov a ich priebehu. Súčasťou krízovej komunikácie je systém varovania
a vyrozumenia, ale tiež komunikačný a informačný systém krízového manažmentu. Veľký
význam je dávaný náhradným, prípadne záložným komunikačným a informačným systémom
v snahe zachovať kontinuitu procesov v rôznych krízových situáciách, napríklad po narušení
energetickej siete.
Zvládnuť plnenie úloh a opatrení na znižovanie rizík ohrozenia a postupy na odstránenie
následkov mimoriadnych udalostí si podľa PIJÁKA, V. [9] vyžaduje profesionálnu
pripravenosť zainteresovaných a vytvorenie komunikačného prostredia, ktoré tokom
informácií vytvorí základné podmienky pre činnosť riadiacich orgánov na všetkých stupňoch
a nasadených síl a prostriedkov integrovaného záchranného systému, jednotiek CO,
profesijných jednotiek a obyvateľstva.
KK sa uskutočňuje v čase ohrozenia života a zdravia obyvateľstva, preto musí spĺňať
náročnejšie kritériá ako bežná komunikácia. V KK nie je možné šíriť hypotézy, prebraté
neoverené informácie a musí sa vyhýbať emóciám. Informácie o vzniknutej situácii by sa
nemali nadhodnocovať, ale ani podceňovať a ich reálnosť by mala byť spätne preverená.
Základnými požiadavkami na informácie v KK sú :
včasnosť, pravdivosť, zrozumiteľnosť, stručnosť, odbornosť, prístupnosť, rozhodnosť
(u riadiacich orgánov a veliteľov jednotiek), nepretržitosť (do ukončenia záchranných prác),
operatívnosť, pružnosť (pružná reakcia na zmenu vývoja situácie, činnosti a podobne). KK je
ovplyvňovaná psychickou záťažou, často prebieha v napätí, v zložitej situácii.
17
Krízové plánovanie je ďalším nástrojom určeným na riešenie kríz. Jeho úlohou je na jednej
strane sumarizovať všetky potreby a požiadavky, ktoré sú nutné na riešenie kríz, na druhej
strane vytvára prehľad o disponibilných zdrojoch a porovnáva ich s požiadavkami.
Krízový manažment rieši krízové javy v konkrétnych časovo i obsahovo vymedzených
fázach. Úlohou krízových manažérov je pohotovo, rýchlo a úspešne meniť „reálne“ riziko na
„možné“ ohrozenie, t. j. na každom mieste posilňovať úlohu preventívnych opatrení.
Špičkový krízový manažér by mal byť schopný riešiť krízu ako prostriedok spôsobujúci
najmenej očakávanú zmenu systému a zároveň ako vynútený nástroj urýchlenia vývoja.
Následky živelných krízových situácií sú podľa VALÁŠKA, J. [10] ovplyvnené
organizačnými nedostatkami riadenia a rozhodovania krízových manažérov, čo bezprostredne
vedie jednak k vytvoreniu podmienok pre ľudské zlyhanie a taktiež k zhoršeniu následkov
tohto zlyhania.
Dôležitý okruh problematiky ľudského činiteľa v krízovom riadení predstavuje podľa
HORÁČKA, J. [11] samotná osobnosť krízového manažéra, predovšetkým klasifikácia
požiadaviek a nárokov na jeho osobnostné kvality, umožňujúce úspešne riešiť krízové
situácie a odstraňovať ich následky. S osobnosťou krízového manažéra, s formálnou
i obsahovou stránkou činnosti, súvisí jeho štýl riadenia (vedenia) podriadených. So štýlom
riadenia krízového manažéra je bezprostredne spojený sociálno-psychologický fenomén –
autorita, ktorá má nezastupiteľnú úlohu v procese rozhodovania, kde predstavuje prvú
základnú fázu riadiaceho procesu.
Podľa VIŠŇOVSKÉHO, J. [12] Manažér nesmie podliehať tlaku vnútorných
a vonkajších podmienok. Jeho miera odolnosti a tolerancie voči stresovým faktorom musí byť
vysoká, musí byť schopný vidieť veci vo vzájomných súvislostiach a perspektívne. Ďalej
osvojiť si systémové myslenie a schopnosť kvalitných myšlienkových operácií ako sú
analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, komparácia a pod. Neoddeliteľnou súčasťou manažérov
je tvorivé myslenie.
Na vyššom stupni manažmentu sú preferované tieto schopnosti:
- schopnosť viesť ľudí,
- schopnosť riadiť s prehľadom v „turbulentnej klíme“,
- schopnosť iniciovať zmeny a inovovať,
- schopnosť organizovať prácu sebe aj iným,
- schopnosť používať informačné systémy pre potreby rozhodovania.
18
1.3 Záplavy, povodne - charakteristika a príčiny ich vzniku
Voda je neoddeliteľnou súčasťou dejín ľudských civilizácií, ktoré vznikali práve okolo
vodných zdrojov. Na Zemi je okolo 1400 miliónov km³ vody v štyroch „prostrediach“:
V moriach a oceánoch – voda morí a oceánov pokrýva 70,8% povrchu zeme a tvorí
najväčšiu časť až 97,25% objemu všetkej vody na Zemi. Moria a oceány tvoria
kľúčovú globálnu termoregulačnú funkciu na našej planéte.
Voda na pevninách – voda v tuhom skupenstve (ľad, sneh) tvorí 2,05% objemu
všetkej vody na Zemi a ukrýva až 70% svetových zásob sladkej vody. Voda v riekach
je len 0,0001% a v jazerách 0,01% z objemu všetkej vody na Zemi. Podzemná voda a
voda v pôde ako dôležitý zdroj vody tvorí 0,685%.
Voda v atmosfére - objem vody v atmosfére vo všetkých troch skupenstvách je
približne 10-krát väčší ako objem vody vo všetkých riekach . Ak by teoreticky všetka
voda v atmosfére padla naraz v podobe zrážok, vytvorila by na zemskom povrchu
vrstvu vody 25mm.
Voda v živých organizmoch – voda nie je len okolo nás, ale i v nás a všetkých živých
organizmoch, pričom tvorí približne 0,0004% objemu všetkej vody na Zemi.
Pri vcelku dostatočnom množstve vody na Zemi vznikajú v dôsledku jej nerovnomerného
a časového rozdelenia krízové situácie a to buď z jej nedostatku alebo nadbytku. Záplavy
znehodnocujú ľudskú prácu a prinášajú škody a utrpenie obyvateľstvu postihnutých oblastí,
konštatuje REPKA, I. – UBREŽIOVÁ, I. [2]
Prvými údajmi o veľkých povodniach na našom území v dávnej minulosti sú len znaky
napr. kulminačných hladín na zachovaných budovách a zmienky v archívnych dokumentoch.
Hlavným nebezpečenstvom pri záplavách je podľa autorov HLOCH, S. - RADVANSKÁ,
A. - BETUŠ, Ľ. [13], ničenie ľudských sídiel, dochádza k utopeniu ľudí, zvierat, je
erodovaná alebo naopak, bahnom zanášaná pôda. Záplavy môžu vzniknúť aj v mestách pri
náhlom upchatí kanalizačných systémov. Jednoduché záplavy vznikajú po krátkych
výdatných dažďoch s intenzitou zrážok niekoľko sto milimetrov zrážok v priebehu
niekoľkých dní. Takáto záplava netrvá dlho a jediné maximum prietoku je zaznamenané
spravidla len po dobu niekoľkých hodín.
Záplavy vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým sú povodne. Ak koryto rieky nemá
dostatočnú kapacitu, aby previedlo povodňovú vlnu, voda sa z koryta vylieva a zaplavuje
priľahlé územia. Druhým dôvodom môžu byť vnútorné vody. Vnútorné vody vznikajú na
19
určitých územiach zo zrážok alebo z topenia, nemôžu z tohto územia voľne odtekať a
vytvárajú záplavy. Takýmito územiami môžu byť napríklad rozsiahle nížiny, ohradzované
územia alebo väčšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku záplav môže byť zvýšenie
hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody na povrch terénu. Z uvedeného teda
vyplýva, že záplavy a povodne môžu, ale aj nemusia, spolu súvisieť.
Povodne sú z hydrologického, meteorologického, vodohospodárskeho a ekologického
hľadiska fenomén, ktorý odjakživa sprevádza ľudstvo. Vznik katastrofálnej povodne
podmieňuje súbeh viacerých okolností. Okrem orografických, geologických a geografických
pomerov je to takmer vždy zvláštny vývoj počasia, zrážok a teplôt nad veľkým územím
povodia. K tomu sa priraďujú ďalšie faktory - nasýtenosť podložia vodou, snehová pokrývka,
počiatočné prietoky, prekážky vytvorené stavebnou a inou činnosťou človeka.
Povodeň je katastrofický prírodný jav, ktorý sa vyskytuje náhodne v čase a priestore, čo
sťažuje možnosť jej dlhodobej predpovede. Slovenský vodohospodársky podnik š.p.
Banská Štiavnica [14]
Vo vymedzení základných pojmov v §2 Zákona NR SR č. 666/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov o ochrane pred povodňami [28] je uvedená definícia, podľa ktorej
povodňou je:
a) prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne hrozí
vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,
b) stav, pri ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok do recipienta
a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami,
c) stav, pri ktorom z dôvodu odchodu ľadov, vzniku ľadových zátarás, ľadovej zápchy a
iných prekážok v koryte vodného toku hrozí vyliatie vody z koryta toku alebo sa
voda z koryta toku už vylieva,
d) stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti odchádza k zaplavovaniu
územia, alebo
e) stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebo havárie vodnej stavby hrozí vyliatie vody z
koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva.
Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná najmä:
a) dlhotrvajúcimi výdatnými atmosferickými zrážkami a ich rýchlym odtokom do
vodných tokov,20
b) varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok,
c) zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov,
d) rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov
povodňovej aktivity,
e) vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe.
Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo vzniku povodne alebo povodeň už
vznikla. Ide o stav charakterizovaný dosiahnutím jednotlivých stupňov povodňovej aktivity
na vodných tokoch alebo na vodných stavbách. Za povodňovú aktivitu sa považuje aj stav, pri
ktorom je ohrozená alebo narušená stabilita a bezpečnosť vodnej stavby.
Chránené územie je územie, ktoré ochraňuje vodná stavba pred účinkami povodní.
Zátopové územie je územie ohraničené zátopovou čiarou, čo je priesečnica umelo vzdutej
max. vodnej hladiny s terénom.
Vodozádržná plocha v povodí „Mokraď“ je vymedzený priestor na zadržiavanie dažďovej
vody zo spevnených plôch pre potreby transformácie povodňovej vlny.
Povodne, ako sa uvádza v „modrej správe“ [15] sú samé o sebe prírodné javy, ich
účinok je ale sčasti extrémne zosilnený ľudskou činnosťou. Vo väčšine prípadov by sa ich
katastrofálne následky mohli obmedziť na minimum za predpokladu zavedenia rozumnej
politiky pri budovaní vodnej infraštruktúry vo vzťahu k využívaniu a ochrane vodných tokov
a brehov, a zohľadnenia vplyvu na životné prostredie, aby sa zabezpečilo ohľaduplné
využívanie vodných zdrojov a ich prirodzená dynamika. Riziko povodní stúplo, čo má
v podstate dva dôvody: na jednej strane klimatické zmeny, ktoré vďaka neustálemu
otepľovaniu zemskej atmosféry možno spôsobia pribúdanie prívalových dažďov
a zvyšovanie hladiny morí, na strane druhej vplyv ľudskej činnosti - výrub lesov v hornej
oblasti povodia, vyrovnávanie toku riek a potláčanie prírodných záplavových nížin,
neadekvátne postupy, najmä rozsiahla výstavba vo vysoko rizikových záplavových
oblastiach.
Podľa POLEDŇÁKA, P. [16] vznik a charakter povodní na našom území je daný
geografickou polohou, morfologickou stavbou a klimatickými podmienkami. Príčinu povodní
môžeme vždy hľadať v meteorologických podmienkach, ktoré povodni predchádzajú. Priebeh
povodní a v súvislosti s tým aj odtokové pomery v priebehu nepriaznivej
21
hydrometeorologickej situácie, môžu byť značne ovplyvnené nielen intenzívnymi zrážkami,
ale i antropogénnou činnosťou.
Podľa príčiny vzniku povodne členíme na :
snehové - jarné, vyvolané topením snehu alebo dažďami,
dažďové - letné alebo jesenné, vyvolané výdatnými dažďami,
ľadové - spôsobené zmenšením prietokového profilu koryta rieky v dôsledku
plávajúceho ľadu, vytváranie ľadových bariér a zátarás vzdúvajúcich hladinu vody,
zmiešané – spolupôsobenie viacerých faktorov (ľad, dážď, sneh).
KABINA, P. [17] povodne rozdeľuje podľa toho, či sú spôsobené povodňovou , alebo
prielomovou vlnou.
Povodňová vlna je spôsobená povrchovým odtokom z vyššie položených miest alebo
vybrežením vôd z tokov. V užšom slova zmysle môže ísť o pomerne krátko trvajúcu fázu
vyjadrenú v hodinách, alebo i dlhú fázu trvajúcu viac dní alebo týždňov. Najčastejšie sa
povodňovou vlnou myslí časový priebeh zvýšenia a následného poklesu prietokov v určitom
profile toku. Povodňová vlna je charakterizovaná objemom, vrcholovým (kulminačným)
prietokom a tvarom .
Prielomová vlna je povodňová vlna spôsobená haváriou hydrotechnickej stavby
(priehrady). Z tejto definície vyplýva, že takáto povodeň patrí medzi technické katastrofy.
Zvláštnosťou je však skutočnosť, že práve havárie priehrad sú často spôsobené inou prírodnou
katastrofou (zemetrasením, pôdnym zosuvom a pod.), ale samozrejme môže byť aj čistá
technická porucha. Prielomová vlna teda vzniká pri náhlom enormnom zväčšení prietoku
spôsobenom napríklad deštrukciou hrádze, priehrady alebo hate. Väčšinou ide o vlny
s veľkými výškami, ktoré sa šíria pomerne veľmi rýchlo po hladine toku, alebo po suchom
dne. Priebeh vlny je závislý od tvaru údolia, drsnosti povrchu, množstve vody a výške hladiny
nad terénom v počiatočnom časovom úseku, prípadne ďalších faktoroch. Prielomová vlna
v porovnaní s povodňovou vlnou spôsobuje najväčšie škody svojou kinetickou energiou, keď
naráža obrovskou silou na objekty, ktoré rúca a pohybuje sa tak rýchlo, že záchrana
evakuáciou ľudí a zvierat obvykle nie je možná.
1.4 Vodné stavby a ich účel v oblasti ochrany pred povodňami.
22
Definíciu a rozdelenie vodných stavieb (VS) nachádzame v § 52 zákona č. 364/2004 Z.
z. o vodách [29]. Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné
užívanie vôd, alebo iné nakladanie s vodami. V rámci rozdelenia vodných stavieb
s problematikou povodní a ochrany pred povodňami súvisia najmä:
stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav
s tým spojených,
stavby na ochranu pred povodňami,
priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie
s vodami
stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov...
Vodné staviteľstvo, teda stavba nádrží, priehrad, ochranných kanálových hrádzí a iných ,
patrí do najstaršej typologickej skupiny vodných stavieb, uvádzajú LUKÁČ, M. –
BEDNÁROVÁ, E. [18]. História výstavby priehrad a nádrží na Slovensku i v Čechách má
svoje postavenie v európskom a svetovom kontexte. V Čechách sa začalo s výstavbou v 14. –
15. storočí (priehrada Dvořište-1367, Jordan-1492), na Slovensku v 16. storočí (priehrada
Veľká vodárenská-1510, Turčekovský vodovod). História vodného staviteľstva u nás
pokračovala banskoštiavnickou vodohospodárskou sústavou nádrží a priehrad (16.-19.
storočie), výstavbou nádrží na splavovanie dreva - klazúr (19. storočie) a prvými
hydroenergetickými stavbami začiatkom minulého storočia. Stavebný materiál ako sú zeminy
či kamenné murivo je najčastejší aj v súčasnosti. Prvé energetické vodné stavby na Slovensku
v 2. polovici 20. storočia tvorili betónové priehrady - prevažne gravitačné masívne
a vyľahčené. V 20. storočí sa začína používať aj kameň, zabudovaný sypaním, i nové tesniace
a filtračné materiály – fólie z PVC a PVE, neskôr separačné materiály- geotextílie či
asfaltobetón.
Prudký rozvoj vodných stavieb z hľadiska akumulovaného objemu i zatopenej plochy či
efektov, ktoré plnia možno dokumentovať u nás od polovice minulého storočia najmä
v oblasti priehradného staviteľstva.
Na Slovensku je vybudovaných viac ako 300 vodných nádrží, ktoré LOBODÁŠ, M. –
KABINA, P. – REPKA, I. [19] rozdeľujú z hľadiska ich veku a významu do troch kategórií:
historické priehrady, v počte viac ako 50
malé vodné nádrže lokálneho významu, v počte viac ako 200
stredné a veľké priehrady v registre ICOLD, v počte 50 o celkovom objeme 1,9 mld.
m³ vody.23
Medzinárodná organizácia ICOLD (Internacional Commision On Larde Dams –
Medzinárodná nevládna komisia veľkých priehrad), bola založená v roku 1931 so sídlom v
Paríži. Jej hlavná odborná činnosť je sústredená do technických výborov, medzi ktoré patria
aj dva technické výbory, ktorých náplňou činnosti je problematika bezpečnosti priehrad,
porúch a havárií priehrad. V rámci tejto problematiky organizácia definuje pojmy:
Failure – havária, pretrhnutie – kolaps alebo taký posun časti priehrady alebo podložia,
ktorý neumožňuje akumuláciu vody v nádrži.
Incident – porucha – predstavuje všetky ostatné nehody, anomálie, ktorých výsledkom
môžu byť zhoršenie stavu priehrady a ktoré môžu prerásť v haváriu priehrady. Porucha sa
môže vyskytnúť tiež počas výstavby, prvého plnenia, alebo v prevádzke. Včasným zistením
poruchy a správnymi následnými opatreniami možno predísť tomu, aby porucha prerástla do
havárie.
Napriek tomu, že vodné nádrže a najmä priehrady slúžia predovšetkým k ochrane pred
záplavami, samotné môžu spôsobiť veľkú povodňovú katastrofu. Deštrukciu priehradných
hrádzí môžu spôsobiť nasledovné príčiny:
nevhodné technologické postupy pri výstavbe,
projektové chyby pri konštrukcii hrádze,
nevhodný geologický profil pod telesom hrádze,
zemetrasenia vyšších stupňov Richterovej stupnice,
zosuvy pôd do záchytného priestoru nádrže,
vojnové, sabotážne alebo teroristické akcie,
starnutie stavieb
Pre každú vodnú nádrž je potrebné vypracovať simulovaný priebeh prielomovej vlny,
ktorá prebehne údolím pod priehradou. Je potrebné vopred poznať šírkový a dĺžkový dosah
tejto vlny v časovej závislosti. Najdôležitejšie sú hodnoty 5 minút, 15 minút, hodina, resp. 2
hodiny po začiatku havárie. Na základe takto zistených údajov o priebehu prielomových vĺn
rozdeľujeme vodné stavby na skupiny:
Skupina A – ktoré ohrozujú dôležité hospodárske a spoločenské centrá, komunikačné
spoje medzinárodného významu, zariadenia dôležité z hľadiska obrany štátu alebo
objekty, v ktorých sa skladujú nebezpečné škodliviny.
Skupina B – ktoré ohrozujú hospodárske a spoločenské centrá a veľký počet
obyvateľov, dôležité objekty, komunikačné spoje a zariadenia štátneho záujmu.
Skupina C – ktoré ohrozujú územia iba lokálneho významu a v obmedzenom rozsahu
24
V súvislosti s rozsahom škôd, spôsobených narušením vodnej stavby, sú tieto autormi
HLOCH, S. - RADVANSKÁ, A. - BETUŠ, Ľ. [13], členené do kategórií:
I. kategória – odhad možných škôd v miliardách Sk a ohrozených osôb v tisíckach
II. kategória – odhad škôd v stovkách miliónov Sk a počet ohrozených osôb v stovkách
III. kategória – odhad možných škôd do 15 miliónov Sk.
LOBODÁŠ, M. – KABINA, P. – REPKA, I. [19] uvádzajú, že ochranou a všetkými
plánovaným opatreniami vykonanými na vodnej stavbe sa súčasne vykonáva preventívna
ochrana územia pod ním, proti ohrozeniu vznikom prielomovej vlny. Medzi opatrenia pre
najdôležitejšie priehrady patriace do skupiny A a B patria:
výstavba automatizovaného systému varovania a vyrozumievania o nebezpečenstve
vzniku prielomovej vlny,
znižovanie hladiny vodnej stavby, vykonávané za mimoriadnych situácií,
monitorovanie a vyhodnocovanie parametrov smerujúcich ku vzniku havárie,
stráženie a ochrana dôležitých objektov,
zabezpečenie náhradných zdrojov el. energie,
príprava, materiálno-technické a personálne zabezpečenie základných opatrení.
Podľa LUKÁČA, M. – BEDNÁROVEJ, E. [18] každá vodná stavba, najmä priehrada
s plnou nádržou predstavuje pre nižšie položené územie isté riziko možnej havárie. Tento
aspekt je najdôležitejší z hlavných faktorov, ktoré sa zohľadňujú pri návrhu každej priehrady.
Bezpečnosť nevyplýva len z rešpektovania hlavných noriem pri návrhu, ale aj zo zásad
kontroly bezpečnosti v jednotlivých štádiách - výstavba, prvé plnenie nádrže a trvalá
prevádzka prostredníctvom technicko – bezpečnostného dozoru. Merania a pozorovania sú
najadekvátnejšou formou minimalizácie možného rizika porúch. Význam meraní
vykonávaných v rámci dozoru spočíva v:
overení výpočtového modelu
predchádzaní poruchám (včasné objasnenie anomálií)
má výskumný charakter (pri aplikácii nových materiálov, prvkov, technológií)
V oblasti predchádzania poruchám a haváriám vodných stavieb majú nezastupiteľné
miesto stavebné úpravy ako sanácia a rekonštrukcia.
Rekonštrukciou rozumieme napr. obnovenie pôvodného stavu VS, prípadne prestavbu
a pretváranie už existujúcich objektov, ktoré už nevyhovujú požiadavkám na spoľahlivosť
25
a bezpečnosť. Patria sem aj zmeny vyvolané revíziou noriem, starnutím častí funkčných
objektov, zmenou podmienok prostredia, prípadne vodohospodárskej funkcie vodnej stavby.
Sanácia je náprava, resp. súbor nápravných opatrení, prestavba, príp. výstavba nových
objektov, ktorými sa predchádza poruchám, príp. haváriám konštrukcií.
Dôkladná analýza príčin porúch a havárií tvorí dôležitý archív empirických poznatkov
a skúseností, ktoré sú spolu s teoretickými znalosťami nepostrádateľnou podmienkou na
úspešné zvládnutie sanačných opatrení, prípadne preventívnych opatrení tam, kde porucha
ešte nenastala, kde však existujú symptómy signalizujúce riziko jej vzniku. Významné miesto
pri analyzovaní porúch má tak monitoring, ktorým sa sleduje správanie konštrukcie a jej
podložia v daných podmienkach (empirické poznatky a skúsenosti), ako aj numerické metódy
riešenia (teoretické znalosti)., ktoré sú vhodným prostriedkom spätnej analýzy podmienok
a predpokladov, za akých mohlo dôjsť k vzniku poruchy či havárie vodnej stavby
Zásluhou optimálneho rozsahu meraní a pozorovaní v rámci technicko – bezpečnostného
dozoru bolo možné objasnením a odstránením príčin anomálií a porúch vo viacerých
prípadoch predísť havárii či katastrofe.
Dôležitou metódou ochrany pred povodňami je stále výstavba ochranných hrádzí, uvádza
ŘÍHA, M. [20]. Hrádze sa stavajú pre úplnú alebo čiastočnú ochranu a nesmú byť
dislokované blízko rieky. Výška hrádzí záleží od účelu a na vypočítanej kontrolnej povodni
a pohybuje sa od 3 do 10m so skonom na návodnej hrane 1:2 až 1:4. Systém pozdĺžnych
hrádzí je niekedy doplňovaný priečnymi hrádzami, ktoré rozdeľujú zátopovú oblasť na rad
jednotlivých polí. V ochranných hrádzach môžu byť uzavierateľné priepuste, ktorými sa po
povodni voda vpúšťa späť do koryta. Hrádze sú stavané z dostupných materiálov a spevňujú
sa tehlami, kameňmi alebo betónom. Provizórne hrádze sa v prípade bezprostredného
ohrozenia stavajú pomocou vriec naplnených pieskom alebo aj za použitia prefabrikátov
z rôznych materiálov.
1.5 Ochrana pred povodňami. Spôsoby, opatrenia a organizácia ochrany.
1.5.1 Ochrana pred povodňami
26
Ochrana pred povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, ktorými sa snaží
systémovými opatreniami predchádzať alebo v prípadoch, kedy vzniku povodne nemožno
zabrániť, aspoň redukovať alebo regulovať negatívne dôsledky vplyvu vody ako živlu. Je
potrebné neustále analyzovať príčiny vzniku povodní a pokúšať sa ovplyvňovať pohyb vody
v prírode a skvalitňovať opatrenia na ochranu pred povodňami.
Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné zabrániť. Ich nepravidelný
výskyt a variabilný rozsah nepriaznivo ovplyvňuje vnímanie rizík, ktoré prinášajú, čo
komplikuje systematickú realizáciu preventívnych opatrení. Ochrana pred povodňami nikdy
nie je úplná, je vždy len čiastočná. Je možné čiastočne obmedziť povodňové kulminačné
prietoky, transformovať povodňovú vlnu a tým ovplyvniť časový priebeh povodní, čo
umožňuje prijať účinnejšie opatrenia na záchranu životov a majetku. POLEDŇÁK, P. [21]
Ochrana pred povodňami, ako uvádza FILIP, S. - ŠIMÁK, L. [7] je chápaná ako súbor
technických opatrení a organizačných opatrení orgánov štátnej správy a obcí, povodňových
komisií, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných
tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb a fyzických osôb na
predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov.
Národná rada Slovenskej republiky 27. októbra 2004 schválila zákon č. 666/2004 Z. z.
o ochrane pred povodňami s účinnosťou od 1. januára 2005. Zákon o ochrane pred
povodňami je systémovo začlenený ako súčasť a zároveň nevyhnutný predpoklad
komplexnosti právnej úpravy zákona o vodách a v širšom kontexte je včlenený do ochrany
životného prostredia, kde bezprostredne nadväzuje na práva deklarované Ústavou Slovenskej
republiky - právo na ochranu života a zdravia osôb a majetku pred povodňami. Ustanovuje
pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy, obcí, povodňových komisií a záchranných zložiek
na úseku ochrany pred povodňami a práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb
oprávnených na podnikanie a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s
poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami.
1.5.2 Opatrenia na ochranu pred povodňami
Oparenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva
povodne, počas povodne a po povodni. Zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. [28]
Opatreniami na ochranu pred povodňami sú najmä:
povodňové plány, 27
povodňové prehliadky,
predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba,
hliadková služba,
povodňové zabezpečovacie práce,
povodňové záchranné práce.
Povodňový plán je dokument organizačného a technického charakteru, ktorý obsahuje
úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov,
vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických a fyzických osôb pri ochrane pred
povodňami a skladá sa z:
povodňového plánu zabezpečovacích prác – vypracúvajú ho správcovia vodných
tokov, správcovia produktovodov zasahujúcich do vodného toku, vlastníci,
správcovia alebo užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch
a vodných nádržiach a zhotovitelia vodných stavieb na vodných tokoch počas ich
výstavby.
Povodňového plánu záchranných prác – vypracúva krajské riaditeľstvo Hasičského
a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru a obce
v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác.
Povodňové prehliadky – je činnosť zameraná na zisťovanie nedostatkov na vodných
tokoch, vodných stavbách objektoch na vodných tokoch a v inundačnom území, ktoré by
mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne. Vykonávajú sa aj bezprostredne po
povodni za účelom upresnenia rozsahu škôd, zhodnotenie účinnosti vykonaných opatrení
v čase povodne a zistenie nedostatkov v inundačných územiach.
Predpovedná povodňová služba – neodkladne informuje orgány štátnej správy ochrany
pred povodňami, správcu vodných tokov a orgány zabezpečujúce hlásnu a varovnú
povodňovú službu o nebezpečenstve povodne, o vzniku povodňovej situácie a povodne a o jej
ďalšom možnom vývoji, o hydrometeorologických podmienkach, o aktuálnych
a očakávaných vodných stavoch alebo prietokoch vo vybraných profiloch vodných tokov.
Službu zabezpečuje ju právnická osoba poverená ministrom.
Hlásna a varovná povodňová služba – varuje obyvateľstvo v mieste vzniku,
nebezpečenstva alebo možného vzniku povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom
toku a upozorňuje orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby
na vývoj povodňovej situácie a odovzdáva im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny
na riadenie opatrení. Túto službu zabezpečuje ministerstvo vnútra, krajské úrady, obvodné 28
úrady, obce, právnické a fyzické osoby, ministerstvo prostredníctvom správcov vodných
tokov, krajské a obvodné úrady životného prostredia.
Hliadková služba – sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon
hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred
povodňami. V čase nebezpečenstva povodne a v počas povodne ju zriaďujú správcovia vod.
tokov, správcovia, vlastníci a užívatelia vodných stavieb, obce v čase ohrozenia.
Povodňové zabezpečovacie práce – sú technické a organizačné opatrenia na ochranu pred
povodňami na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných
tokoch, v inundačných a zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľného
prietoku vodného toku.
Povodňové záchranné práce - sú technické a organizačné opatrenia vykonávané na
záchranu životov, zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne , počas povodne a po
povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach.
POLEDŇÁK, P. [22] chápe protipovodňovú ochranu sídelných celkov ako primeranú
ochranu osôb, zvierat a majetku pred náhodne sa vyskytujúcim javom. Protipovodňové
opatrenia je podľa autora možné rozdeliť na:
Preventívne opatrenia:
- opatrenia územno-organizačné z ovplyvňovaním územného plánovania
v záplavových územiach na základe ich kategorizácie,
- opatrenia organizačno-preventívne spočívajú v spracovaní povodňových
plánov, v zabezpečení kvalifikovanej hydrologickej predpovedi povodňových
situácií, hlásnej povodňovej služby, osvetovej činnosti a príprave zložiek
protipovodňovej ochrany pre prípad povodňovej situácie,
- opatrenia stavebno-technické s cieľom znížiť kulminačné prietoky
a redistribuovať objem povodňovej vlny v priestore a čase. Opatrenia môžu
byť stabilné alebo mobilné,
- opatrenia ekologické využitie prírodných prvkov s cieľom znížiť kulminačné
prietoky posilnením infiltračných a retenčných schopností povodia.
Operatívne opatrenia: (realizované v dobe povodne)
- opatrenia technické – ochrana povodňových hrádzí pred eróziou, preliatím,
zachytenie priesakov, výstavba druhotných povodňových línií, provizórnych
mobilných konštrukcií zabraňujúcich rozliatiu vody,
- opatrenia organizačné – organizácia záchranných a evakuačných činností29
Z hľadiska výberu a lokalizácie protipovodňových opatrení platí zásada, že vodu je
potrebné v území zadržať a do povodí prepustiť len také množstvo kulminačných prietokov,
ktoré nespôsobí škody alebo spôsobí menšie škody než môžu spôsobiť v danom mieste.
1.5.3 Spôsoby ochrany a prevencie proti povodniam
Spôsoby ochrany pred povodňami závisia od faktorov ako sú hospodársky význam a veľkosť
chráneného územia, príčiny spôsobujúce povodne.
Podľa REPKU, I. – UBREŽIOVEJ, I. [2] sa stratégia protipovodňovej ochrany
uplatňuje dvoma základnými spôsobmi:
urýchlením odtoku pomocou úprav toku (sústredením odtoku ochrannými hrádzami),
spomalením odtoku pomocou umelých retenčných priestorov (rozptýlením odtoku
v poldroch a nádržiach)
Úprava vodných tokov patrí medzi základné technické spôsoby ochrany pred povodňami.
Je to súhrn technických opatrení a brehových pozdĺžnych stavieb, ktoré usmerňujú trasu toku,
vytvárajú vhodný pozdĺžny profil koryta a zabezpečujú brehy a dno toku vyhovujúcim
opevnením a pod. Úprava toku má zabezpečiť neškodný priechod povodne určitej početnosti
výskytu podľa požadovaného stupňa ochrany pred záplavami, pričom však nesmie prísť
k nepriaznivému ovplyvneniu hladiny podzemnej vody na priľahlých pozemkoch, napr.
nadmerným prehĺbením koryta. Návrh úpravy profilu toku sa navrhuje na n-ročný prietok, t.j.
na prietok, ktorý sa vyskytuje jeden krát za n-rokov (Qn). POLEDŇÁK, P. [16]
Ochranné hrádze sa budujú pozdĺž tokov na ochranu hospodársky významných oblastí.
K ich výstavbe sa prikročí vtedy, keď sa územie pred záplavami nedá ochrániť ináč, napr.
výstavbou retenčných nádrží v hornej časti toku, alebo zväčšením koryta. Podľa účelu sa
rozdeľujú hrádze na úplnú ochranu - hlavné, zimné, neprelievané hrádze (pre veľké prietoky
až Q1000) a na čiastočnú ochranu - vedľajšie, letné, prelievané hrádze. Úlohou budovania
hrádzí na bystrinách je neškodné prevedenie veľkých vôd v členitom teréne a stabilizácia
transportu splavenín na vodnom toku.
Ochranné kanály - delíme na:
záchytné - zachytávajú cudzie prívalové vody, ktoré na chránené územie pritekajú
z okolitých vyvýšenín a vrchov, najmä po náhlom topení snehu a dažďov veľkej
30
intenzity a na zachytenie povrchových vôd. Projektujú sa po obvode chráneného
územia alebo nad chránenou plochou,
odľahčovacie - odvádzajú mimo chránené územie tú časť prívalových vôd, ktorá by
spôsobila vyliatie toku.
Ochranné (retenčné) nádrže - Cieľom regulovania retenčnou nádržou je zníženie
povodňových prietokov na prijateľnú – hospodársky zdôvodnenú mieru. Jedná sa teda
o zníženie katastrofálneho (návrhového) prietoku, ktorý nevyvolá v údolí pod priehradou
väčšie hospodárske škody. V súčasnosti sú, vzhľadom na ekonomické aspekty
a s prihliadnutím na efektívne využitie akumulovanej vody, budované viacúčelové nádrže.
V nich sa vyčleňuje určitý objem, ktorý plní funkciu retenčného priestoru. Ochranná funkcia
nádrže zostáva takto jednou zo zložiek komplexného pôsobenia nádrže. LUKÁČ, M. -
BEDNÁROVÁ, E. [23]
V inundačnom území je vhodné vymedziť všetky hodiace sa úseky pre zriadenie suchých
ochranných nádrží – poldrov umožňujúcich riadené rozlivy. V § 6 ods. 16 Zákona č.
666/2004 je polder definovaný ako vymedzený priestor určený na zaplavenie vodou pre
potreby transformácie povodňovej vlny.
Oproti predošlej koncepcii sústavných úprav vodných tokov je v súčasnosti snahou
obmedziť ochranné opatrenia teda aj úpravy vodných tokov na najnutnejšiu mieru (ochrana
sídelných celkov, príp. hospodársky významných lokalít) a ostatné priestory ponechať vode
k zaplaveniu. Táto koncepcia môže podľa DUMBROVSKÉHO, M a kol. [24] v rade
prípadov prispieť k zníženiu kulminačného prietoku. Skúsenosti z posledných desaťročí
ukázali, že snaha spútať povodňové prietoky nemusí viesť k zvýšeniu povodňovej ochrany,
naopak prílišnou koncentráciou povodňového prietoku škodlivé účinky mnohokrát narastajú
a bezpečnosť povodňových opatrení sa znižuje. Ukazuje sa, že je výhodnejšie nechať povodni
priestor tam, kde škodí relatívne menej a potrebné protipovodňové opatrenia orientovať čo
najbližšie ku chráneným lokalitám či objektom. Ide o systém riadenej inundácie, ktorý sa
z funkčného hľadiska podobá bočnej suchej nádrži. Týmto spôsobom sa môže dosiahnuť
zmena časového priebehu povodňovej vlny a zníženie jej kulminácie. Tento typ opatrenia
môžeme uplatniť tam, kde je možné vymedziť územia určené pre rozliatie povodní a v nich
úpravami terénu zaistiť dočasné zadržanie väčšieho množstva vody, ako sa do tohto priestoru
pri povodniach rozlieva prirodzeným spôsobom. Riadenou inundáciou obmedzíme na
minimum nepriaznivé dopady rozlievania povodňových prietokov do širokých plôch územia, 31
kde v prípade zaistenia dostatočného akumulačného priestoru vytvára priaznivé podmienky
pre riešenie protipovodňovej ochrany v nižšie ležiacich oblastiach povodia.
Optimalizácia vodného režimu v ploche povodia musí ovplyvniť predovšetkým rýchlosť
pohybu dynamickej zásoby vody v povodí a veľkosť statickej zásoby vody na povrchu
povodí. Spomalenie pohybu (odtoku) dynamickej vody z povodia dosiahneme:
systémom protieróznej ochrany pôd, t.j. spomalením a znížením plošného
povrchového odtoku, retenčným účinkom v systéme hydrografickej siete a mikrosiete
a znížením prietokovej rýchlosti vody v nich.
Návrhom systému malých vodných nádrží s maximálne veľkým ochranným
priestorom a systémom suchých ochranných nádrží – poldrov.
Možnosti optimalizácie vodného režimu v povodí, vidí DUMBROVSKÝ, M a kol. [24]
v nasledovných zložkách hydrologickej bilancie:
a) zvýšenie intercepcie a evapotranspirácie
Výdaj vody pôdou (evaporácia) a rastlinami (transpirácia) sú procesy, pri ktorých
dochádza k ochladzovaniu povrchu výparu, následne ku kondenzácii, zvýšeniu vlhkosti, čím
môže dochádzať ku zmene vodnej bilancie – posilnenie uzatvoreného kolobehu vody.
Opatrenia sú:
zmena druhovej diverzity lesných kultúr, zlepšovať a meniť druhové zloženie porastov
z ihličnatých na zmiešané lesy
zalesňovanie vybraných vhodných plôch za účelom zvyšovania retencie vody v pôde
zatrávňovanie vybraných plôch
systematické vykonávanie pratotechnických zásahov na trvalo trávnatých porastoch
zvýšenie hĺbky a hustoty koreňového systému súčasných trávnatých porastov
znižovanie počtu a rozlohy miest bez regeneračnej pokrývky
zvyšovanie rozsahu mokradí
b) zvýšenie infiltrácie
zahŕňa zmenu druhu pozemku z ornej pôdy na trvalo trávnatý porast resp. les, čím by
sa prispelo k zvýšeniu retenčnej schopnosti povrchu.
c) premena povrchového odtoku na podzemný
Týmto opatrením sa zvyšuje objem retardovanej vody v pôde, čo dosiahneme
úpravou drenážnych systémov na retardačné resp. drenážne systémy s regulovaným
odtokom 32
výstavbou priečnych objektov na tokoch.
d) zvýšenie možnosti povrchovej akumulácie
výstavba objektov slúžiacich k retardácii vody – nádrže, suché nádrže, poldry
k zachyteniu nekontrolovateľných záplav. Musí ísť o stavby s možnosťou regulácie
odtoku.
zvýšenie možnosti rozloženia vody v územiach bez zástavby, umožnenie prervedenia
vyšších prietokov intravilánom obcí,
úprava dimenzií korýt tokov. Navrhuje sa iba v úsekoch, kde korytá tokov prechádzajú
zastavanou časťou obce. Mimo zastavaných častí obce sa doporučuje úprava
revitalizáciou s vytvorením prirodzených akumulačných zón rozlivu.
1.6 Organizácia ochrany pred povodňami
Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami riadia a zabezpečujú ochranu pred
povodňami v období prípravy na povodňové situácie, organizujú a kontrolujú činnosť
účastníkov zapojených do ochrany pred povodňami počas povodne a v období bezprostredne
po zániku povodne, kontrolujú plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených
povodňami. Na základe zákona NR SR č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je oblasť vodného hospodárstva, a
tým aj ochrany pred povodňami, ustanovená do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky. Pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami prebieha vzájomná pomoc
a spolupráca ako medzi Ministerstvom životného prostredia a Ministerstvom vnútra, tak aj
medzi orgánmi verejnej správy, právnickými, fyzickými osobami a podnikateľmi s orgánmi
štátnej správy ochrany pred povodňami. KADUBEC, J. [25]
1.6.1 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami
ministerstvo,
krajské úrady životného prostredia,
obvodné úrady životného prostredia,
obce.
33
Na výkon povodňovej ochrany zriaďuje vláda Slovenskej republiky a orgány štátnej
správy ochrany pred povodňami povodňové komisie:
Ústredná povodňová komisia,
krajské povodňové komisie,
obvodné povodňové komisie,
povodňové komisie obcí.
Ústrednú povodňovú komisiu na úseku ochrany pred povodňami zriaďuje vláda
Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Jej predsedom je minister
životného prostredia SR a podpredsedom minister vnútra SR. Úlohy, zloženie a zásady
rokovania komisie určuje štatút, ktorý schvaľuje vláda. Komisia zriaďuje technický štáb - ako
odborný, poradný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh. Ústredná povodňová komisia
koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení ústredných orgánov
štátnej správy, obvodných úradov, VÚC, a obcí na úseku ochrany pred povodňami. V
súčasnosti konkrétne zloženie Ústrednej povodňovej komisie a jej štatút určuje uznesenie
vlády SR č. 557/2003. Ministerstvo životného prostredia SR predkladá Ústrednej povodňovej
komisii správy o vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác, o nákladoch na povodňové
zabezpečovacie práce a o následkoch povodní a plní ďalšie úlohy na úseku ochrany pred
povodňami.
Krajské a obvodné povodňové komisie riadia, koordinujú a kontrolujú ochranu pred
povodňami. V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne vykonávajú riadiacu,
koordinačnú a organizačnú činnosť pri záchranných prácach každá v rámci svojej územnej
pôsobnosti. Zriaďujú ich krajské a obvodné úrady životného prostredia.
Povodňové komisie obcí - riadia, koordinujú a kontrolujú ochranu pred povodňami na
území obce. Predsedom povodňovej komisie obce je starosta a je podriadená obvodnej
povodňovej komisii.
1.6.2 Ďalšie orgány na úseku ochrany pred povodňami
Ministerstvo vnútra spolupracuje s MŽP SR pri riadení a kontrole prípravy a vykonávaní
opatrení na ochranu pred povodňami, riadi a kontroluje činnosť obvodných úradov na úseku
ochrany pred povodňami, riadi prípravu a výkon povodňových záchranných prác, riadi
spracovanie a postup schvaľovania povodňových plánov záchranných prác a koordinuje
organizačnú, odbornú a materiálno-technickú prípravu záchranných zložiek na výkon
34
povodňových záchranných prác. Vypracúva zoznam vecných prostriedkov záchranných
zložiek. Spracúva a predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní
povodňových záchranných prác, o nákladoch na povodňové záchranné práce a o škodách
spôsobených povodňami na majetku štátu v správe ministerstva vnútra, obvodných úradov,
majetku obcí a fyzických osôb. Vyhodnocuje a overuje škody spôsobené povodňami na
majetku v správe obvodných úradov. Spolu s MŽP SR metodicky usmerňuje odbornú
prípravu orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, schvaľuje povodňový plán
záchranných prác kraja, ktorý je súčasťou povodňového plánu záchranných prác územia
Slovenskej republiky.
Obvodný úrad spolupracuje s obvodným úradom životného prostredia vo veciach ochrany
pred povodňami, zabezpečuje pracovné sily a prostriedky pre prípad povodne na území
obvodu, organizuje výcvik a školenia o povodňových záchranných prácach zamestnancov
obcí a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami, informuje bezodkladne
ministerstvo vnútra o nebezpečenstve povodne alebo o vzniku povodne vo svojom obvode.
Vyhodnocuje následky spôsobené povodňami, opatrenia vykonané na ochranu pred
povodňami, vyhodnocuje a overuje škody spôsobené povodňami na majetku právnických,
fyzických osôb a náklady vynaložené na výkon záchranných prác o ktorých predkladá správu
ministerstvu vnútra.
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru – schvaľuje povodňové plány
záchranných prác okresov a spracúva povodňový plán záchranných prác kraja a predkladá ho
na schválenie ministerstvu vnútra, organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných
prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne presahujúcej rámec okresu až do
prevzatia riadenia krajskou povodňovou komisiou, ktorú spolu s ministerstvom vnútra
bezodkladne informuje o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne na území
kraja. Spolupracuje pri výkone povodňových záchranných prác s krajským úradom životného
prostredia, zabezpečuje pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne a vyhotovuje
ich súpis v územnom obvode kraja. Organizuje výcvik a odborné školenie o povodňových
záchranných prácach zamestnancov obvodných úradov a ďalších osôb zapojených do výkonu
ochrany pred povodňami. Spolupracuje pri výkone povodňových záchranných prác
s orgánom územnej samosprávy vyššieho územného celku vo veciach ochrany pred
povodňami.
35
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru spracúva povodňový plán
záchranných prác okresu, ktorý predkladá na schválenie krajskému riaditeľstvu Hasičského
a záchranného zboru. Schvaľuje povodňový plán záchranných prác obce, vyhotovuje súpis
technických a materiálnych prostriedkov na vykonanie povodňových záchranných prác na
území okresu, organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných prác v čase
nebezpečenstva povodne a počas povodne, až do prevzatia riadenia obvodnou povodňovou
komisiou. Bezodkladne informuje obvodnú povodňovú komisiu a Krajské riaditeľstvo
Hasičského a záchranného zboru o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne
na území okresu.
1.6.3 Úlohy civilnej ochrany obyvateľstva na úseku ochrany pred povodňami
Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia
a majetku spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na
znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov
mimoriadnych udalostí. Jej poslaním je v rozsahu ustanovenom zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších
predpisov, chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych
udalostiach a pri vyhlásení mimoriadnej situácie.
Úlohy a opatrenia civilnej ochrany:
organizovanie, operatívne riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú
hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní
osôb a v odsune ranených,
organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,
poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania,
zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,
vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,
organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu
vytváranie a príprava výkonných jednotiek civilnej ochrany,
posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov
civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických
parametrov zariadení civilnej ochrany,
36
zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v
civilnej ochrane.
Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú na splnenie úloh, vrátane
plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.
Za plnenie úloh v CO zodpovedá v rozsahu ustanovenom v zákone vláda, ministerstvá,
ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné štátne orgány, samosprávne kraje, krajské
a obvodné úrady, obce, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré pri plnení úloh spolupracujú
v rozsahu stanovenom zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov.
REPKA, I. – UBREŽIOVÁ, I. [2] Civilnú ochranu obyvateľstva riadi Ministerstvo
vnútra SR. Pri plnení úloh civilnej ochrany spolupracuje ministerstvo vnútra so štátnymi
orgánmi, samosprávnymi krajmi, s obcami, právnickými a fyzickými osobami a
verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním, ktoré v rámci svojej pôsobnosti sú
účinné v prípadoch mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie pri záchranných,
lokalizačných a likvidačných prácach (toho času záchranné práce), pritom však nesmie byť
dotknuté plnenie ich úloh ustanovených osobitnými predpismi. Na ten účel spolupracujú s
obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci.
Na riadenie civilnej ochrany si ministerstvo vytvára osobitný útvar (úrad CO, toho času
sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany), prostredníctvom ktorého uplatňuje svoju
pôsobnosť na tomto úseku. Vzhľadom na to, že mimoriadna udalosť nepozná hranice, je
potrebné, aby pre prípad jej vzniku bola zabezpečená medzinárodná spolupráca.
1.7 Systém prevencie a ochrany pred povodňami
1.8 Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky
Ochrana pred povodňami je vďaka vedeckým a praktickým poznatkom cieľavedomá.
Systematickou sa stala až po veľkých povodniach v minulom storočí. Navrhovanými
systémovými opatreniami na ochranu pred povodňami a spôsobe financovania následkov
spôsobených povodňami sa zaoberá Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010,
ktorý schválila vláda SR uznesením č. 31/2000 zo dňa 19. januára 2000.
37
Hlavným cieľom programu sú opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré sú vzhľadom k
šírke a zložitosti problému kategorizované z časového a vecného hľadiska na:
Krátkodobé opatrenia (do roku 2001), zahrňovali predovšetkým legislatívne opatrenia
s dôrazom na prevenciu, organizačné a matereriálne budovanie povodňových orgánov
a materiálno technické vybavenie jednotiek,
Strednodobé opatrenia (do roku 2005), mali umožniť realizovať aktivity na
odstraňovanie následkov povodní z posledných rokov a súčasne riešiť rizikové oblasti
so zameraním na vytvorenie finančných zdrojov pre správcov vodných tokov na
opravy, údržbu a rekonštrukciu objektov a zariadení na vodných tokoch zo štátneho
rozpočtu, vybudovanie Povodňového varovného a predpovedného systému SR,
vypracovanie plánu protipovodňovej ochrany hlavných tokov SR, preventívnych
opatrení na ochranu územia SR vrátane predprojektovej prípravy,
Dlhodobé opatrenia (do roku 2010) sú podmienené výskumom a následnou
realizáciou prác predovšetkým investičného charakteru, ktorých ochranný účinok sa
bude prejavovať postupne.
Zvýšenou mierou pôsobiť na vedomie obyvateľstva o rizikách povodní a ochrany pred
povodňami. Pre tento účel vypracovať a vydať mapy s vyznačením rizikových oblastí
s údajom o pravdepodobnosti výskytu povodňových prietokov;
Systematicky zlepšovať výkon varovnej a predpovednej služby s využitím
medzinárodnej spolupráce ;
Na významných vodohospodárskych tokoch nepripustiť zvýšenie povodňových hladín
vo vodných tokoch (do r. 2005), resp. postupne ich v kritických úsekoch znížiť o 30
cm do roku 2010 ;
Zvýšiť mieru ovládateľnosti vývoja povodní tým, že sa vybudujú prijateľné ochranné
priestory v horných úsekoch povodia riek.
Zabezpečiť doplňovanie materiálno-technického vybavenia jednotiek Zboru požiarnej
ochrany pre výkon záchranných prác v období rokov 2001- 2010 po 2,5 mil. Sk ročne.
Program bol uznesením vlády č. 990/2001 zo 17. októbra 2001 doplnený o ďalšie
opatrenia a to:
Vykonávanie povodňových prehliadok na všetkých drobných vodných tokoch,
Zabezpečiť plnenie vodoochrannej funkcie lesa
38
Zabezpečiť starostlivosť o údržbu korýt vodných tokov, odstraňovať nánosy a rôzne
prekážky prietočnosti vôd v nich a v záplavových územiach intravilánoch obcí,
v rámci verejno-prospešných prác,
Zabezpečiť prehodnotenie svahových deformácií geologicky najzraniteľnejších území
flyšového pásma a podľa následkov prehodnotenia určiť preventívne opatrenia proti
náhlemu prehradeniu vodného toku v dôsledku zosuvov,
Riešiť problematiku zachovania a vytvorenia optimálnej štruktúry ekologicky
stabilných plôch prostredníctvom projektov územných systémov ekologickej stability
Program protipovodňovej ochrany SR, tak ako bol prijatý, sa plní len čiastočne vzhľadom
na nedostatočné prideľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, predovšetkým na
realizáciu preventívnych protipovodňových opatrení. Celkové náklady na jeho realizáciu boli
vyčíslené na 20,99 mld. Sk ale už v roku 2005 zaostávalo plnenie programu o 7,8 mld. Sk.
Finančné zdroje protipovodňových opatrení sú:
štátny rozpočet – na rok 2008 sa navrhuje vyčleniť 1,6 mld.Sk, sú určené
predovšetkým na riešenie najakútnejších problémov. MŽP SR v rámci Operačného
programu životné prostredie na roky 2007-2013vyčlenilo 120 mil. EUR na
protipovodňovú ochranu.
štrukturálne fondy
kohézny fond – v súčasnosti je realizovaný projekt „Bratislava – protipovodňová
ochrana“ vo výške 31 339 000 EUR a uvažuje sa realizácia ďalších projektov
protipovodňovej ochrany miest Banská Bystrica a Prešov.
1.8.1.1.1.1.1.1.1 Povodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky
Na účely včasného informovania povodňových orgánov a správcov vodných tokov o
nebezpečenstve pred povodňami a jej možnom ďalšom vývoji je zriadená predpovedná
povodňová služba. Túto povinnosť vykonáva odborná organizácia zabezpečujúca
hydrologickú a meteorologickú službu - Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
V roku 2000 bol vládou SR schválený zámer projektu „Povodňový varovný
a predpovedný systém Slovenskej republiky (POVAPSYS)“ ako súčasť „Programu
39
protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010“ so začiatkom riešenia od roku 2000. Uznesením
vlády SR č. 31 z 19.1.2000 boli stanovené povinnosti, ktoré má zabezpečovať SHMÚ.
POVAPSYS sa skladá z 12 úloh:
Integrovaný informačný systém
Sieť pozemných meteorologických staníc
Sieť pozemných hydrologických staníc
Telekomunikačná sieť
Príjem a spracovanie meteorologických družicových dát
Sieť meteorologických rádiolokátorov
Iné prístroje diaľkového merania
Spracovanie a archivovanie údajov (databázy GIS)
Meteorologické predpovede a modely
Hydrologické predpovede a modely
distribúcia informácií k užívateľom
lokálny varovný systém (LWS)
Hlavným cieľom LWS je poskytovať s dostatočným predstihom miestnym orgánom
varovania o vzniku povodní v malých povodiach tak, aby sa eliminovali ich ničivé následky a
vylúčili straty na životoch. V rámci projekt POVAPSYS sa rozšíri sieť automatických
zrážkomerných staníc z doterajších 27 na 265, bude vybudovaných 350 automatických
hydrologických staníc. Významnou zložkou projektu je rozšírenie siete rádiolokátorov tak,
aby pokryli svojím signálom celé územie SR. Projekt predpokladá zakúpenie prijímacieho
pozemného zariadenia na príjem z polárnych a geostacionárnych meteorologických družíc.
Samostatnú skupinu tvoria zrážkoodtokové modely na varovania v najmenších povodiach pre
prípady náhlych lokálnych povodní z miestnych búrkových prívalových zrážok.
1.8.2 Európsky povodňový varovný systém EFAS
40
Vytvorenie účinného mechanizmu na predpovedanie extrémnych hydrologických javov
závisí najmä od ústretovej medzinárodnej spolupráce. Preto IDA (Intechange of Data
and Administration) vyvíja v úzkej spolupráci s JRC DG (Data Group) EÚ v Ispre
a s ďalšími medzinárodnými a národnými ústavmi systém na zvýšenie spoľahlivosti
prognóz výskytu a priebehu povodní. Základom projektu je zdokonaľovanie kvality
meteorologických predpovedí na základe analýzy pohybu atmosferických útvarov.
Vyvíjaná európska sústava EFAS (European Flood Alert System) rieši problematiku
spojenia meteorologických prognóz jednotlivých národných služieb so systémom
predpovedí vydávaných ECMWF (Europen Centre of Medium Range Weather
Forecasting). Na zvyšovanie kvality predpovedí povodní je nevyhnutná v reálnom
čase prebiehajúca výmena údajov o zrážkach, o prietokoch a o vodných hladinách.
Ako ďalej uvádzajú BAČÍK, M. – BABIAKOVÁ, G. – KADUBEC, J. [26],
uvedenie systému EFAS do prevádzky sa predpokladá v roku 2008 pričom hlavným
cieľom systému je poskytovať:
celkový prehľad predpovedaných prietokov na riekach v Európe,
skoré výstrahy národným predpovedným centrám s 3-8 denným
predstihom,
mieru neistoty meteorologických predpovedí pri riziku vzniku povodní,
vzájomné porovnávanie povodňových rizík pri používaní rôznych
interpretácií meteorologických predpovedí.
2. Cieľ práce
Hlavným cieľom predkladanej diplomovej práce je na základe podkladov získaných z
dostupnej literatúry, zákonov, vyhlášok, nariadení a iných legislatívnych noriem a podkladov
získaných od pracovníkov obvodného úradu, obecného úradu a od správcu vodných tokov
a vodnej stavby Ružiná analyzovať súčasný stav v oblasti ochrany pred povodňami v regióne
katastra obce Tomášovce.
Ďalším zámerom predkladanej diplomovej práce je:
vykonať podrobnejšiu analýzu regiónu obce a stanovenie rizika vzniku podvodní so
zameraním na jednotlivé toky pretekajúce obcou Tomášovce s vyhodnotením
41
potenciálnych následkov spôsobených obyvateľom postihnutých ulíc, podnikom
a organizáciám,
spracovať charakteristiku vodnej stavby Ružiná a možnosti vzniku mimoriadnej udalosti
na tejto vodnej stavbe,
charakterizovať predpokladaný priebeh prielomovej vlny s analýzou celkových následkov
a potenciálnych škôd spôsobených v regióne obce,
zhodnotiť úroveň a zabezpečenie preventívnych opatrení v ochrane pred povodňami so
zameraním najmä na spracovanie povodňových plánov, výkon povodňových prehliadok
a hliadkovej služby a systému varovania obyvateľstva a vyrozumievania osôb
3. Metodika práce
Pre spracovanie diplomovej práce s tematikou ochrany pred povodňami vo vybranom
regióne sme si ako objekt záujmu vybrali región katastra obce Tomášovce. V uvedenej obci
môže nastať mimoriadna situácia v prípade vzniku povodní na tokoch Krivánskeho,
Viešťanského potoka a potoka Ľubetník. Ďaleko vážnejšie následky by mala mimoriadna
udalosť spôsobená haváriou na vodnej stavbe Ružiná, kde by došlo k devastácii takmer celej
obce ničivou silou prielomovej vlny.
Pri spracovaní diplomovej práce budeme vychádzať najmä:
z preštudovania dostupnej literatúry s problematikou vzniku kríz, krízového riadenia,
krízového manažmentu, príčin vzniku povodní, spôsobu ochrany pred povodňami 42
a opatreniach proti povodniam, vodné stavby a ich účel v ochrane pred povodňami,
organizácia ochrany pred povodňami, možnosti protipovodňovej prevencie a systémov
prevencie. Zdrojmi na získanie teoretických podkladov budú odborné publikácie,
vysokoškolské skriptá, zborníky z vedeckých konferencií, články, legislatívne normy
z analýzy dotknutého regiónu, pričom využijeme materiály z obecného úradu Tomášovce,
obvodného úradu Lučenec, dostupných médií a manažmentu podnikov v regióne
z definovania možností vzniku záplav a povodní v regióne, pričom sa zameriame
postupne na všetky toky v regióne obce a jednotlivo vyhodnotíme vznik možných škôd
a ohrození. Budeme sa opierať o materiály, poznatky a skúsenosti kompetentných
zamestnancov miestnej samosprávy,
v problematike povodňovej hrozby pri mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná sa
zameriame v úvode na charakteristiku vodnej stavby s určením stupňov povodňovej
aktivity, prezentujeme celkový priebeh mimoriadnej udalosti s vyhodnotením
potenciálnych škôd spôsobených prielomovou vlnou. Ako podklad využijeme
dokumentáciu a povodňové plány z Obecného úradu Tomášovce, Obvodného úradu
Lučenec, správcu VS Ružiná SVP š.p. Banská Štiavnica, plán prevádzky VS Ružiná
a platné legislatívne normy,
v závere vykonáme analýzu a hodnotenie úrovne ochranných opatrení regiónu obce
Tomášovce proti povodniam so zameraním na spracovanie a obsah povodňových plánov,
výkon povodňových prehliadok a hliadkovej služby a zabezpečenie hlásnej a varovnej
povodňovej služby. V prípade zistených nedostatkov podáme návrhy na ich odstránenie
a ďalšie využitie a aplikáciu získaných poznatkov.
4. Výsledky práce
4.1 Analýza regiónu obce Tomášovce
Analýza územia predstavuje posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej
udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Pre potreby civilnej ochrany obyvateľstva sa
vyhotovuje vo forme súboru dokumentov.
Obec Tomášovce sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska na území
Banskobystrického kraja. Z hľadiska geomorfológie je Banskobystrický kraj mnohotvárny –
od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so
striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom 43
okraji územia. Kvalitou krajinného a prírodného prostredia patrí k najvýznamnejším
regiónom Slovenska. Ide o oblasť s najväčšou výmerou chránených území na Slovensku – z
celkovej rozlohy kraja tvoria chránené územia 34,82 %. Územie kraja spadá do povodia riek
Hron, Ipeľ a Slaná. Zásoby povrchových vôd sú kumulované vo vodných nádržiach Ružiná,
Teplý vrch, Málinec, Klenovec, Kurinec a Hriňová. Z charakteru územia vyplývajú aj pestré
klimatické podmienky. Severná časť kraja s horským charakterom (oblasť Nízkych Tatier,
Slovenského rudohoria, Štiavnické vrchy) patrí do chladnej klimatickej oblasti. Južná časť
patrí do teplej klimatickej oblasti, ostatná, prevažne kotlinová časť územia a okrajové časti
priľahlých pohorí, patria do miernej teplej klimatickej oblasti. Kraj pozostáva z 13 okresov, v
ktorých sa nachádza 516 obcí (z toho 24 obcí má štatút mesta).
Okres Lučenec je prirodzeným geografickým centrom južnej časti stredného Slovenska.
Jadro jeho územia tvorí Lučenecká kotlina ohraničená zo severu a severovýchodu
Slovenským rudohorím, zo severozápadu z časti výbežkom Javoria, zo západu Krupinskou
vrchovinou, z juhu a juhozápadu Fiľakovskou vrchovinou. Patrí do povodia Ipľa a
v porovnaní s inými oblasťami Slovenska sa vyznačuje nízkou vodnatosťou povrchových
tokov s extrémnou rozkolísanosťou prietokov. Okres má teplú a pomerne suchú klímu. Toto
územie sa vyznačuje pomerne malou lesnatosťou. Rozloha okresu je 826 km2. V 57 obciach
okresu 73 287 obyvateľov.
Prvá historická zmienka o obci Tomášovce pôvodne s názvom Tamassien sa nachádza v
listine Belu IV. Vydaná je vo Zvolene 3.augusta roku 1247. Je zachovaný aj hodnoverný opis
vydaný prepoštom Filipom a Ostrihomskou kapitulou po 3.8.1247.
4.1.1 Geografická charakteristika územia obce Tomášovce
Obec sa rozprestiera sa v Novohradskom regióne severnej časti Lučenskej kotliny
s katastrálnou rozlohou obce 14,1 km² . Od mesta Lučenec je obec vzdialená
severozápadným smerom vo vzdialenosti 5 km popri železničnej trati v smere na Zvolen.
Chotár obce je rovinný až pahorkatinný s výškovým rozdielom 200-330 m n.m. Stred obce
dosahuje výšku 216 m. Väčšia časť obce je situovaná na pravej strane povodia Krivánskeho
potoka pozdĺž ktorého môžeme sledovať širokú aluviálnu nivu. Z pravej strany obce sa tiahnu
menšie pahorkatiny, ktoré v juhozápadnom smere prechádzajú v les, končiaci masívom
Sedem chotárov. Z geomorfologického hľadiska územie tvoria štrky a piesky poltárskej
formácie a malé plochy kryštalických bridlíc a čadičov. Pôdny pokrov územia je zložený
z ilimerizovaných a nivných komponentov. Teplotné pomery ovplyvňuje zemepisná šírka a 44
vertikálna členitosť. Podľa priemerných dlhodobých ročných teplôt , Lučenskú kotlinu
zaraďujeme medzi mierne teplé oblasti (resp. oblasti mierne suché), s chladnou zimou.
Priemerná ročná teplota vzduchu v Tomášovciach sa pohybuje okolo 8 - 9 oC. Teplota obce,
ako aj celej kotliny je ovplyvňovaná intenzitou kotliny (silné mrazy a veľké horúčavy) pričom
ročné maximum je 34,1 oC a minimum –21,4 oC. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje
okolo 600 mm, z toho v teplom hydrologickom polroku cca 350 mm a v zimnom 250 mm. V
Lučenskej kotline je prevládajúci severozápadný vietor.
4.1.2 Hospodárska charakteristika obce Tomášovce.
Celé územie Novohradu patrí do povodia Ipľa. Cez Tomášovce preteká Krivánsky potok
a Viešťanský potok a potok Ľubetník ktoré sú v správe SVP š.p. o.z. Banská Bystrica.
V katastri obce sa nachádza malá vodná nádrž Tomášovce napájaná z Krivánskeho potoka.
Určená je na chov rýb a je v správe Slovenského rybárskeho zväzu. Lesné hospodárstvo
katastra obce je v správe podniku Lesy SK š.p. Kriváň a časť v súkromnom vlastníctve.
Pôdny fond regiónu obce je obhospodarovaný niekoľkými súkromne hospodáriacimi roľníkmi
a podnikom AGROTOM Tomášovce a.s.
Obec Tomášovce sa radí medzi stredne veľké strediskové obce s rozvinutou infraštruktúrou.
Dopravná a komunikačná sieť je zastúpená miestnymi komunikáciami a štátnou cestou III.
triedy ktorá je dopravným uzlom medzi štátnymi cestami I/50 Lučenec - Zvolen a I/75
Lučenec - Veľký Krtíš. Na uvedenej ceste sa v obci nachádza dôležitý most cez Krivánsky
potok v dĺžke 17,6 m. Obcou prechádza významný železničný južný ťah Bratislava - Košice
so zastúpením osobnej a nákladnej dopravy. Na trati v úseku Tomášovce – Podrečany sa
nachádza masívny železničný most v dĺžke 9,26 m.
Priemyselnú a hospodársku oblasť regiónu obce v súčasnosti prezentujú podniky:
- AGROTOM Tomášovce s.r.o ( poľnohospodárska a chovateľská činnosť)
- Agrochemický podnik a.s. ( distribúcia priemyselných hnojív)
- ORIGTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce (chov a predaj zajacov)
- BBH Slovakia (drevospracujúci podnik)
- MOBILES s.r.o (drevospracujúci podnik)
- KERKO – KAMENINA a.s. (ťažba keramických a kameninových ílov)
- PCE – Svediak (výroba kartónov)
- Podnik služieb obce Tomášovce (stavebná a technická činnosť)
- Pekáreň KLAS Tomášovce ( potravinársky priemysel)45
- Predajne potravín - UNICONZUM, CBA, Marton
V súčasnosti je pozornosť orgánov obce zameraná na prípravu a realizáciu vytvorenia
podmienok na vybudovanie Priemyselného parku Tomášovce – časť Dolná Kopáň, kde je
spracovaná potrebná územnoplánovacia dokumentácia, geologický prieskum oblasti výstavby
s výmerou 32 HA a projektová dokumentácia. Stavba technickej infraštruktúry územia je
umiestnená na severovýchodnej strane od zastavaného územia obce na ľavom brehu
Krivánskeho potoka. Územie je v súčasnosti nezastavané, nenachádzajú sa na ňom žiadne
lesné porasty, druh pozemkov je vedený ako orná pôda.
4.1.3 Demografická a sociálna charakteristika obce Tomášovce
Celkový počet obyvateľov obce Tomášove je 1479 z toho starších ako 15 rokov mužov:
616, žien: 651 a chlapcov: 117, dievčat: 95. Priemerný vek obyvateľov obce je 39,97 z toho
mužov - 38,09 a žien - 41,78. V správe obci je základná škola z celkovým počtom žiakov 50
a materská škola s počtom 31 detí. V obci je zriadené zdravotnícke stredisko, kde vykonáva
prax obvodný lekár. V kultúrnej oblasti obec spravuje obecné kultúrne stredisko, komplex
športového ihriska a rekreačnú oblasť v okolí chovného rybníka s možnosťou letného
kúpania. Pohľad na územie obce Tomášovce obsahuje príloha č.1.
4.2 Analýza rizika ohrozenia regiónu obce povodňami a záplavami
4.2.1 Riziko vzniku povodní a záplav
Územie obce Tomášovce je ohrozené vznikom povodní hlavne v dôsledku výrazného
stúpnutia hladiny vody tokov Krivánskeho a Viešťanského potoka a potoka Ľubetník kedy
môže dôjsť k vyliatiu vody s koryta pri prívaloch vody po extrémnych zrážkach prípadne pri
náhlom topení ľadu a snehu v jarnom období. Povodňová situácia v povodí Krivánskeho
potoka sa výrazne zlepšila po vybudovaní vodnej stavby Ružiná, ktorá akumuluje prívalové
vody a reguluje prietok množstva vody korytom potoka pod vodnou stavbou. Význam tejto
stavby v oblasti ochrany pred povodňami potvrdila aj povodeň v obci Tomášovce, kedy 46
v roku 1973 tesne pred uvedením vodnej stavby do prevádzky v dôsledku prívalových dažďov
došlo k enormnému zvýšeniu hladiny Krivánskeho potoka, jeho následnému vybreženiu a
zaplaveniu časti obce po ľavej stane toku.
Krivánsky potok
Krivánsky potok, niekedy označovaný tiež ako Lučenský potok je pravostranný prítok Ipľa
s dĺžkou 48,2 km a plochou povodia 204,89 km² . Tok preteká katastrálnym územím Lučenec,
Mikušovce, Malá Ves, Opatová, Vidiná, Tomášovce, Podrečany, Lovinobaňa, Mýtna, Podkriváň. Je
tokom III. rádu s vejárovitou riečnou štruktúrou a regulovaným korytom. Pramení v oblasti
obce Budiná vo výške 670 m n. m. Potok preteká hornatým územím pod Budinskou skalou,
cípom Zvolenskej a Detvianskej kotliny, obcou Podkriváň pod Veporskými Vrchmi kde
rozširuje svoje koryto priberaním tokov Bzovského, Martinovského a Bzovského potola.
Vstupom do Revúckej vrchoviny sa napája na vodnú nádrž Mýtna. Z ľava priberá významný
Dobročský potok a ďalej Salajku, Budinský a Uderinský potok a vstupuje do Lučenskéj
kotliny. Pred obcou Tomášovce sprava priberá prítok Psoty. Pri obci sa od hlavného koryta
oddeľuje bočné rameno na pravom brehu, kým na ľavej strane cez stavidlo na r.km 13,55
tečie okolo vodnej nádrže Tomášovce. V obci sa obe ramená spájajú, z pravej strany priberá
dva prítoky pritekajúce od Gregorovej viesky (Ľubetník, Viešťanský), sprava priberá prítok
vznikajúci severovýchodne od obce Halič a okrajom intravilánu obce Vidiná vteká na
katastrálne územie mesta Lučenec.
Nebezpečné miesta vybreženia a následnej tvorbe povodni na Krivánskom potoku
predstavujú úseky v obci Tomášovce nad mostom a pod mostom pri železničnom prejazde.
Úprava toku Krivánskeho potoka je v katastrálnom území obce Tomášovce prevedená len
v úseku Tomášovce - Vidiná s dĺžkou 2,27 km a v obci Tomášovce v dĺžke úseku 1,022 km,
pričom úsek toku Tomášovce - Podrečany v dĺžke 7,80 km je neupravený.
Ochranu pred povodňami na toku Krivánskeho potoka organizačne zabezpečuje SVP
š.p., OZ Banská Bystrica, Správa povodia horného Ipľa Lučenec. Úsek toku pretekajúci
katastrom obce Tomášovce je v povodňovom pláne zabezpečovacích prác zaradený do IX.
povodňového úseku.
o Viešťanský potok a potok Ľubetník
Sú potoky s celkovým malým ročným prietokom, ktoré pritekajú v smere od obci
Gregorova Vieska, prechádzajú západnou časťou obce a napokon sa vlievajú do koryta
Krivánskeho potoka. V normálnych podmienkach nepredstavuje ani jeden z uvedených tokov 47
priame nebezpečenstvo pre obyvateľov. K mimoriadnej situácii by mohlo dôjsť pri
extrémnych a dlhotrvajúcich zrážkach pri výkyvoch počasia hlavne naakumulovaním veľkého
množstva vody z hornatých oblastí vo vyšších polohách tokov, resp. pri náhlom topení snehov
a ľadov. Problematickou stránkou uvedených tokov je aj nedostačujúca úprava povodia, kde
sú toky znečistené nánosom naplavenín a odpadmi. Tieto aspekty spolu s prírodnými
činiteľmi tak môžu spôsobiť nebezpečenstvo vzniku povodne na relatívne neškodnom toku,
čo je preukázané aj príkladmi z minulosti, kedy došlo na uvedených tokoch k záplavám,
ktoré našťastie spôsobili len malé škody. S možnosťou vzniku povodni na Viešťanskom
potoku a Ľubetníku je rátané aj v povodňovom pláne obce Tomášovce.
4.2.2 Vyhodnotenie potenciálnych škôd a následkov pri povodni
Potenciálne škody sa týkajú hmotného aj nehmotného majetku, rôzne definovaných
prírodných a krajinných hodnôt v inundačnom území. Vykonáva sa posudzovanie
a vyhodnocovanie reálnych alebo potenciálnych škôd hlavne na:
bytových domoch, bytoch, rodinných domoch a ich vybavení
na občianskej vybavenosti ( školy, zdravotnícke zariadenia, kultúrne stánky,
historické pamiatky, športoviská)
na dopravnej infraštruktúre a doprave ( cesty, železničné trate, stanice, mosty,
parkoviská, doprané prostriedky)
na systémoch inžinierskych sietí
na vodnom hospodárstve (vodné toky, vodné stavby, čistiarne odpadových vôd,
kanalizácia, vodárenské systémy)
v poľnohospodárstve (objekty, rastliny, chov hospodárskych zvierat...)
v lesnom hospodárstve (porast, uhynutá zver)
o Viešťanský potok
Vybrežením Viešťanského potoka by došlo k zaplaveniu časti obce Ostredky I a Ostredky
II kadiaľ potok prechádza. Vzhľadom k charakteru a značnej rozlohe územia predpovedané
škody na majetku obyvateľov a obce nie sú veľkého rozsahu. Došlo by k zaplaveniu dvorov
obydlí a záhrad s nízkou výškou záplavovej vlny. Posudzovanie škôd na majetku
obyvateľstva by bolo viac - menej individuálne. V zaplavenej oblasti sa nenachádzajú objekty
48
a budovy obce dôležitého významu. Pri veľkej intenzite prietoku vody by však mohlo dôjsť
k porušeniu cesty v úseku, kde je vozovka vedená ponad koryto potoka malým mostom.
o Potok Ľubetník
Potok Ľubeník podobne ako Viešťanský potok v prípade mimoriadnej udalosti
predstavuje relatívne mierne ohrozenie. Zasiahnuté povodňou budú ulice Mlynská, Závadská
a SNP s možným vznikom škôd na majetku zaplavením priestorov rodinných domov
a záhrad, bez ohrozenia života a zdravia obyvateľstva a chodu obce. Pri obzvlášť veľkom
prietoku vody by mohlo dôjsť k podmytiu časti cesty v oblasti mostu na Viešťanskej
križovatke.
o Krivánsky potok
Vzhľadom na svoju veľkosť predstavuje pre obec Tomášovce z pretekajúcich tokov
najväčšiu hrozbu. Pri vzniku mimoriadnej udalosti povodní na toku Krivánskeho potoka je
najmä ohrozené územie ľavej strany toku. Postihnuté územie záplavovou vlnou začína
v úseku nad mostom zaliatím plochy s trávnatým porastom pod príjazdovou komunikáciou
k vyššie položenej vodnej nádrži Tomášovce , s prechodom na Ulicu Riečna I. a súbežne
Ulicu Riečna II. V úseku povodia pod mostom by ďalej boli postupne zaplavené Družstevná
ulica, Ulica SNP a Železničná ulica. Ďalej by došlo k čiastočnému zaplaveniu ornej pôdy
v časti Tomášovce Dolná Kopáň po ľavej strane toku a po pravej strane toku by bol zaplavený
športový areál, závod KERKO-Kamenina a.s., Agrochemický podnik a.s. Tomášovce a f.
MOBILES s.r.o..
Ulica Riečna I.
Počet rodinných domov: 21
Počet obyvateľov: 65
Objekty: budovy areálu skladov obce
Následky: zaplavenie prístupovej cesty, materiálne škody vzniknuté poškodením
budov obecného areálu skladov, súkromných rodinných domov a hospodárskych
budov zaplavením ich častí a pozemkov, škody na osobnom majetku, možný úhyn
domácich a hospodárskych zvierat, zaplavenie odpadových nádrží (žúmp),znečistenie
zdrojov podzemnej vody
Ulica Riečna II.49
Počet rodinných domov: 5
Počet obyvateľov: 14
Následky: Ide o slepú ulicu, kde sa nachádza 5 obývaných novostavieb, 1 neobývaný
rodinný dom a 5 stavebných pozemkov s provizórnou sypanou príjazdovou cestou.
Vzhľadom k nízkemu položeniu ulice a malej vzdialenosti k povodiu je predpoklad
vzniku značných škôd na majetku obyvateľov pôsobením záplavovej vlny, ale aj
nánosmi zaplavenín zo záhrad domov z Ulice Riečna I. Ide o územie kde je
predpoklad vyššej kumulácie vody so zatopením domov, budov, pozemkov a
príjazdovej cesty.
Družstevná ulica
Počet rodinných domov: 16
Počet bytoviek 11
Počet obyvateľov 398
Objekty: budova pohostinstva, budova kotolne, komplex 52 súkromných garáží
Následky: okrem už spomenutých následkov je potrebné vziať do úvahy, že sa jedná
o najosídlenejšiu časť obce. Najväčšie škody by boli spôsobené zaplavením rodinných
domov v tesnej blízkosti toku, možné škody na majetku obyvateľov spodných podlaží
bytoviek a na nebytových priestoroch, zaplavením garáží, kanalizačnej siete
a prístupových komunikácií. Rodinné domy na Družstevnej ulici sú situované
najbližšie k ľavému brehu toku Krivánskeho potoka a tiež najbližšie k miestu
predpokladaného vybreženia toku, čím je ich potenciálne ohrozenie záplavovou vlnou
najvyššie.
Ulica SNP a Zelená ulica
Počet rodinných domov: 20
Počet obyvateľov: 57
Objekty: budova a priestory materskej školy, Potraviny a pohostinstvo Márton
Následky: materiálne škody na rodinných domoch, prístavbách, záhradách,
zaplavenie železničnej trate a priecestia. Zaplavenie priestorov baru „He-3ck“,
budovy potravín a pohostinstva Márton, priestorov budovy a detského ihriska
materskej školy v závislosti na intenzite a rozsahu povodni .
Železničná ulica
Počet rodinných domov: 17
Počet obyvateľov: 6750
Objekty: budova železničnej stanice, športový areál, podnik KERKO-Kamenina a.s,
prevádzka f. MOBILES s.r.o.
Následky: Okrem uvedených škôd na majetku osôb, zaplavením územia po pravej
strane toku môže dôjsť k poškodeniu železničnej trate a budov železníc s ochromením
jej prevádzky, ďalej k zaplaveniu a znehodnoteniu plochy športového areálu obce
s prevádzkovou budovou. Vo f. MOBILES s.r.o by boli spôsobené škody na strojnom
zariadení píl a skladovanom materiály. Podniku KERKO-Kamenina a.s. by vznikli
škody hlavne na administratívnej budove a zariadení opravárenskej dielne nakoľko
značné priestory podniku sú prázdne skladové priestory. Pri záplave sa nepredpokladá
únik nebezpečných a ropných látok nakoľko v minulosti prevádzkovaná podniková
čerpacia stanica s nádržami pod povrchom zeme a sklady ropných produktov
v podniku sú v súčasnosti nefunkčné.
Ako ďalšie škody vzniknuté pri mimoriadnej udalosti na toku Krivánskeho potoka
môžeme spomenúť prípadné straty v poľnohospodárstve v dôsledku zaliatia lúk a ornej pôdy
v záplavovom území, ktoré by vznikli jednak súkromným vlastníkom časti polí a podniku
Agrotom s.r.o. Tomášovce. Nezanedbateľné škody by vznikli aj samotnej obci či už možným
poškodením miestnych komunikácií, chodníkov, obecných verejných priestorov, rozvodnej
energetickej siete, odtokovej a kanalizačnej sústavy samotnou mechanickou deštrukciou
prípadne nánosmi bahna a zaplavenín.
Ku kontaminácii vody a pôdy chemickými látkami pri záplavách by však hrozila pri
narušení skladových priestorov Agrochemického podniku Tomášovce a.s. kde sa nachádzajú
priemyselné hnojivá pevné a tekuté, prípravky na ochranu rastlín a ropné látky. Vzhľadom
k dobre chráneným a zabezpečeným skladovým priestorom by k tomuto ohrozeniu došlo iba
pri mimoriadnej intenzite ničivého pôsobenia povodni s vysokou hladinou záplavovej vlny.
Možnosť znečistenia menšieho rozsahu chemikáliami odpadových vôd môže nastať v prípade
zaplavenia odpadového systému záchytnej šachty umývacej rampy, kde sa umýva dopravná
a postreková technika. Podnik má vypracovaný havarijný plán so stanovenými postupmi
činností a opatrení na odstránenie príčin a následkov úniku nebezpečných látok. V prípade
ohrozenia vodného toku je nevyhnutné okamžite zabrániť roztekaniu chemikálií navŕšením
valov použitím zeminy a piesku, ochrannou hrádzou, vybagrovaním ochranných rigolov.
51
4.3 Povodňová hrozba v prípade rozrušenia vodnej stavby Ružiná
4.3.1 Charakteristika vodnej stavby Ružiná
Vodné stavby - vodné nádrže sú schopné zadržať zvýšený objem vody vo vodnom toku.
Svojím regulovateľným priestorom dokážu zadržať veľký objem vody, ktorým splošťujú
priebeh povodňovej vlny, takže objem akumulovanej vody kontrolovane odtečie v oveľa
dlhšom časovom intervale, než do nádrže pritiekol.
Napriek nezastupiteľnej funkcii vodných nádrží v oblasti ochrany pred záplavami, samotné
môžu spôsobiť povodňovú katastrofu. Takéto ohrozenie pre obec Tomášovce predstavuje
vodná stavba Ružiná, ktorá sa nachádza v katastroch obcí Divín a Ružiná a od Tomášoviec je
vzdialená približne 9 km. Vodná stavba Ružiná je zaradená do skupiny "C". Vlastníkom,
správcom a prevádzkovateľom vodnej stavby je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ
Banská Bystrica. Stavba bola vybudovaná za účelom zabezpečenia vody na závlahu
pozemkov a pre priemysel v rokoch 1970-1974 ako sústava vodných stavieb Ružiná - Mýtna,
pričom akumuluje vodu z Krivánskeho potoka s priemerným prietokom 460 l/s a jeho
pravostranného prítoku Budinského potoka s menším prietokom 190 l/s. Nakoľko Budinský
potok má lepší morfologický tvar údolia, ktorý umožňuje väčšiu akumuláciu vody bola na
ňom vybudovaná hlavná akumulačná nádrž Ružiná, s gravitačným prevodom vody
Krivánskeho potoka zachytenej v nádrži Mýtna s objemom 0,144 mil. m³ vody. Úlohou
prevodu vody je zlepšiť hydrologické pomery Budinského potoka. Priehrada Mýtna pritom
plní funkciu vzdúvacieho objektu.
o Účel a využitie vodnej stavby Ružiná
akumulácia vody pre zabezpečenie potrebného odberu vody pre priemysel (56 l/s)
vyrovnávanie nerovnomerných prietokov Budinského a Krivánskeho potoka v
profile cca 14 km nad Lučencom
zmiernenie a sploštenie povodňovej vlny- pri max. prevádzkovej hladine na kóte
255,00m n. m. a príchode povodňového prietoku Q100 = 30 m3s-1v trvaní 19 hodín,
hladina v nádrži sa zdvihne o 37 cm a z nádrže prepadom bude odtekať 17 m3s-1.
využitie hydroenergetického potenciálu odberanej vody malými vodnými
elektrárňami MVE Ružiná využíva potenciál vody sanitárneho prietoku na ľavom
52
brehu Budinského potoka pod nádržou MVE Mýtna využíva vodu z privádzača
VN Mýtna – Ružiná
rekreácia - je to jediná nádrž svojho druhu v okrese Lučenec, ktorá vzhľadom na
hydrologické, klimatické a morfologické pomery poskytuje veľmi dobré
podmienky pre rekreáciu.
chov rýb – vodná stavba je v zmysle zákona vyhlásená za rybársky revír č. 557
Základné údaje a parametre vodnej nádrže Ružiná:
Kóta koruny hrádze 257,00 m n. m.
Výška hrádze nad údolnou nivou 22,00 m
Dĺžka / šírka hrádze v korune 267,00 / 6,00 m
Kubatúra telesa hrádze 486 000m3
Dno nádrže 236,00 m n. m.
Minimálna prevádzková hladina 242,00 m n. m.
Objem nádrže 740 000 m3
Zatopená plocha 45 ha
Maximálna prevádzková hladina 255 00 m n. m.
Objem nádrže 13 740 000 m3
Zatopená plocha 170 ha
Maximálna dovolená hladina 255, 60 m n. m.
Objem nádrže 14 760 000 m3
Zatopená plocha 176 ha
Dĺžka plnej nádrže 2,27 km
o Hydrologické údaje
Plocha povodia 30,5 km2
Špecifický odtok 6,25 l/s/km²
Dlhodobý priemerný prietok 0,190 m3s-1
Q (storočná voda) 35,00 m3s-1
Priemerné ročné odtečené množstvo 13,25 mil. m³
Hlavné objekty stavby:
- hrádza s príslušenstvom
- združený funkčný objekt53
- zariadenie na meranie a kontrolu hladín
- prevádzková budova
- malá vodná elektráreň
- privádzač Mýtna - Ružiná
o Hrádza s príslušenstvom
Skalné horniny v podloží hrádze sú tvorené kvarcitickými horninami s prechodmi do
chloritických kremitých fylitov s hrubou kvartérnou pokrývkou zo zahlinených štrkov.
Hrádza má homogénny profil budovaný z málopriepustných ílovitých a piesčitých hlín, ktoré
sa ťažili v zátopovej oblasti. Vzhľadom na geologické podmienky bolo pri výstavbe treba
rátať až z desaťnásobne väčším sadaním. Preto má priečny profil hrádze neobyčajne výrazne
kombinovanú aktívnu aj pasívnu protipriesakovú ochranu a mimoriadne mierne sklony
svahov: na návodnej strane 1:3,5 , 1:6 až 1:12 a na vzdušnej strane 1:2,75 až 1:10. Do telesa
hrádze je zapracovaných takmer 410 000 m³ zeminy.
o Protipriesakové opatrenia
Na návodnú pätu hrádze je napojený predložený tesniaci koberec z ílovitých zemín, ktorý
siaha do skalného podložia a pravého svahu údolia. Na ľavom svahu údolia je podložie
utesnené clonou vytvorenou injektovaním ílovocementovou suspenziou. Prvky aktívnej
ochrany tvorí pod vzdušným svahom zvislý plošný drén s hrúbkou 1,5m, napojený na
vodorovný drenážny systém, ukončený zberným drénom pri päte hrádze. Do drénu sa
odvádza voda z 13 odľahčovacích studní, ktoré odvádzajú priesakové aj povrchové vody do
vývaru združeného objektu. Dlhodobé pozorovanie technicko-bezpečnostného dozoru
dokazuje, že napriek nepriaznivým podmienkam bola stavba vybudovaná kvalitne, pričom sa
starostlivými zákrokmi podarilo profil a podložie priehrady utesniť tak, že celkový priesak
nepresahuje 2 l.s-1 .
o Zdužený funkčný objekt
Funkčné zariadenie tvorí združený vežový funkčný objekt, ktorý má vtokovú časť so
šachtovým priepadom, ďalej odpadovú štôlňu a vývar. Vtoková časť združeného objektu sa
skladá zo šachtového priepadu a strojovne spodných výpustov. Vlastný šachtový priepad
s polomerom prepadovej hrany 6,5 m je nehradený. Dolnú časť vežového objektu tvorí
54
strojovňa. V nej sú potrubia spodných výpustov: 2 x Ø 800 mm a odberné potrubie Ø 250
mm na vypúšťanie minimálnych prietokov. Každé potrubie je vybavené dvoma uzávermi.
o Zariadenie na meranie hladín a prietokov
Na meranie prítokov do nádrže slúži vodočet a limnigraf SHMÚ /profil Divín/ na
Budinskom potoku pri vtoku do nádrže.
Privádzač z vodnej stavby Mýtna
Privádzač s celkovou dĺžkou 4,49 km je v dĺžke 2,96 km riešený ako oceľové potrubie
s priemerom 1020 mm a ďalej ako železobetónový privádzač s voľnou hladinou. Privádzač sa
otvorí ak hladina vody v nádrži VS Ružiná klesne 0,5 m pod korunu šachtového priepadu, za
dodržania podmienky minimálneho stáleho prietoku v koryte Krivánskeho potoka. Naopak pri
zvýšených prietokoch môže po zvážení situácie privádzač slúžiť na odľahčenie prietokov
Krivánskeho potoka do nádrže Ružiná.
Manipulácia na vodnej stavbe za veľkých vôd
Šachtový prepad je určený na prevádzanie povodní. Bude vo funkcii, keď hladina dosiahne
jeho korunu. Pri nižšej hladine treba povodeň prepúšťať dnovými výpusťami, aby
nedochádzalo k rýchlemu stúpaniu hladiny. Pri prevádzaní vody šachtovým prepadom sa
uzatvárajú dnové výstupy ako aj stály prietok. Prepad bez ohrozenia prevedie 34 m3s-1=Q100.
Hladina v nádrži stúpne o 37 cm, cez prepad bude prepadať transformovaný prietok Q100=17
m3s-1. Pri hladine nižšej ako 255,0 sa voda prepúšťa dnovými uzávermi a vypúšťa sa také
množstvo, aby hladina zostala na tej istej úrovni resp. maximálne stúpla 50 cm/deň. Pri
prítoku rovnom alebo väčšom ako kapacita dnových výpustí a hladiny pod kótou 255,0
otvoria sa dnové uzávery naplno. Dôjde k neovládateľnému akumulovaniu pretekajúcej vody
do nádrže. Po dosiahnutí vyrovnania prítoku a odtoku treba regulovať odtok tak, aby hladina
v nádrži neklesala. Po prebehnutí povodne na základe meraní správca rozhodne, či
akumulovaný objem vody vypustiť alebo ponechať.
Pri normálnych prevádzkových podmienkach, t.j. po prvom naplnení nádrže je možné
v nádrži zachytiť aj prietoky povodne Q 1 %, ktorá má objem 1,2 mil. m3 a trvanie aspoň 19
hod. Pri max. hladine 255,0 pri uzatvorených dnových výpustiach využije sa pre zníženie
pôvodu retenčný prietok nádrže. Hladina sa zdvihne o 37 cm nad uvedenú kótu a 10-ročný
povodňový prietok 35 m3s-1, ktorý preteká šachtovým prepadom. V prípade, že by z dôvodov
55
bezpečnosti VN bolo treba vypúšťať nádrž dnovými výpusťami, je potrebné tieto otvárať
postupne v priebehu 1/2 až 1 hodiny, aby nevznikla povodňová vlna.
4.3.2 Stupne povodňovej aktivity na vodnej stavbe Ružiná.
Mieru nebezpečenstva vzniku povodne charakterizujú stupne povodňovej aktivity (SPA).
V ich závislosti sa uvádzajú do činnosti jednotlivé zložky ochrany pred povodňami.
V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:
I. stupeň - stav bdelosti
nastáva pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej
tendencii hladiny vody na vodnom toku. Spravidla je to stav, keď voda vystúpi z koryta
toku a dosiahne pätu hrádze, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody stúpa
a blíži sa k brehovej čiare,
pri očakávaní zvýšenia odtoku z topiaceho sa snehu podľa meteorologických predpovedí,
pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia, ako hladina
vnútorných vôd.
II. stupeň - stav pohotovosti
vyhlasuje sa pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej
tendencii hladiny vody vo vodnom toku, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda
v koryte dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu,
na začiatku odmäku, ak podľa predpovede možno očakávať rýchle stúpanie hladín
vodných tokov, alebo pri očakávanom odchode ľadov,
pri vnútorných vodách, ak nepretržitým prečerpávaním vody sa dodrží maximálna hladina
vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom vodnej stavby.
III. stupeň - stav ohrozenia
vyhlasuje sa pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne,
pri nižšom stave vody, ak na ohrádzovanom vodnom toku stav pohotovosti trvá 20 dní,
alebo ak začne premokať hrádza, prípadne ak nastanú iné nepredvídané okolnosti, ktoré
môžu spôsobiť škody väčšieho rozsahu, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda
vystúpi z koryta a môže spôsobiť značné škody.
56
pri odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás, alebo ak sa
zátarasy začali tvoriť,
pri výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej
nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným
poriadkom vodnej stavby,
pri prívalových vodách spôsobených extrémnou zrážkovou činnosťou a pri očakávanom
postupe povodňovej vlny,
záplave územia pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária zariadení VS
Povodňová aktivita na vodnej stavbe Ružiná
I. stupeň PA – bdelosť 255,30 m n.m.
II. stupeň PA – pohotovosť 255,50 m n.m.
III. stupeň PA – ohrozenie 255,70 m n.m.
Povodňová aktivita pod vodnou stavbou Ružiná
I. stupeň PA 100 cm
II. stupeň PA 125 cm
III. stupeň PA 150 cm
Pri dosiahnutí stupňov PA sa služby na vodnej stavbe riadia podľa povodňového plánu.
Počas povodne a zotrvania zvýšenej hladiny v nádrži musí byť zhustené pozorovanie a
meranie hladiny v nádrži a zariadení slúžiacich na kontrolu funkcie a bezpečnosti VS.
Stav bdelosti zaniká
pri dosiahnutí vodného toku určeného v povodňovom pláne, ak voda klesá,
na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda klesne pod brehovú čiaru,
pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch je nižšia ako
hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom.
Stav pohotovosti a stav ohrozenia sa odvoláva, ak
stav vody vo vodnom toku klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne, alebo ak
pominú skutočnosti, na základe ktorých sa vyhlásil stav pohotovosti alebo stav ohrozenia,
voda, ktorá zaliala chránené územie je v prevažnej miere odvedená do vodného toku a ak
sa vykonali potrebné technické opatrenia na zamedzenie vzniku škôd
57
Stav pohotovosti a stav ohrozenia vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodného toku alebo
z vlastného podnetu:
starosta obce - pre územie obce,
prednosta obvodného úradu životného prostredia - pre územie viacerých obcí a pre
územie obvodu,
prednosta krajského úradu životného prostredia – na vodných tokoch, ktoré pretekajú
dvoma a viacerými územnými obvodmi kraja ak ich pred tým nevyhlásili prednostovia
obvodných úradov životného prostredia,
minister životného prostredia Slovenskej republiky – na hraničných úsekoch vodných
tokov, ak tým nepoveril iný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami.
4.3.3 Predpokladaný priebeh mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná
Každá vodná stavba vybudovaná za účelom vzdúvania alebo zadržiavania vody, vytvára
okrem úžitkov pre spoločnosť aj nebezpečenstvo pre život, zdravie a majetok ľudí žijúcich
pod ňou. Toto nebezpečenstvo vyplýva:
- zo samotnej existencie vodnej stavby, najmä z obavy zo vzniku jej poruchy,
- z technického stavu vodnej stavby z hľadiska bezpečnosti, z čoho vyplýva
pravdepodobnosť vzniku jej poruchy, pretrhnutia alebo prelomenia,
- z možnosti zničenia vodnej stavby.
Poruchu vodnej stavby definujeme ako jav, ktorý predstavuje ukončenie
prevádzkyschopného stavu vodnej stavby či jej objektu. Poruchy na VS môžeme ďalej
rozdeliť podľa hierarchie na:
- kritická porucha, s následkom na životoch, majetku a zdraví
- porucha dožitím, kombinácia postupnej a úplnej poruchy
- havarijná porucha, pretrhnutie, zrútenie, havária, katastrofa
Vďaka enormnému rozvoju súvisiacich vedných odborov a pokroku v príprave, výstavbe
a prevádzke vodných stavieb vznik mimoriadnej situácie najvážnejšieho charakteru ako
havária VS je v súčasnosti veľmi zriedkavým javom, no nemožno ho úplne vylúčiť. Pre každú
vodnú stavbu je preto potrebné vypracovať simulovaný priebeh prielomovej vlny. Za
uvedeným účelom Ministerstvo životného prostredia SR vydalo Smernicu pre výpočet
prielomovej vlny z vodnej stavby č. 1/2007-1.5. z 30. apríla 2007, ktorej predmetom je
zjednotenie zásad pre vypracovanie štandardnej dokumentácie účinkov prielomovej vlny 58
z vodnej stavby za účelom zabezpečenia podmienok na účinnú ochranu života, zdravia
a majetku. Vypracovanie dokumentácie prielomových vĺn je povinný zabezpečiť
prevádzkovateľ vodnej stavby u oprávnenej organizácii. Predmet a spracovanie výpočtov
prielomovej vlny pre jednotlivé vodné stavby je priamo závislý od kategorizácie vodnej
stavby a od odhadu faktora rizika , ktorý je daný súčtom všetkých priamych a následných
škôd, ku ktorým by došlo pri havárii. Veľkosť potenciálneho nebezpečenstva závisí od
hustoty osídlenia, hospodárskej a priemyselnej zástavby a hospodárskeho významu územia
ovplyvneného vodnou stavbou.
V súvislosti s problematikou ohrozenia územia a analýzy možných následkov pôsobením
prielomovej vlny pod VS Ružiná sa vychádza zo stavu katastrofy, čiže úplného zničenie
priehrady.
Opis priebehu prielomovej vlny:
Priebeh čela a tela prielomovej vlny sa počítal podľa smerníc pre výpočet prielomovej
vlny, pričom sa predpokladalo okamžité a úplné zničenie hrádze Ružiná až po rastlý terén
v celom priehradnom profile. Výpočet kritického prietoku v priehradnom profile predpokladá
idealizovaný profil / obdĺžnik / a idealizovanú kótu dna údolia. Prielomová vlna je počítaná
pri maximálnej hladine v nádrži na kóte 255,00 a priemerom prítoku do nádrže. Prítok
z povodia Kriváňa do nádrže Ružiná sa neuvažoval, lebo privádzacie potrubie a teda i prítok
z nádrže Mýtna možno odstaviť. Prielomová vlna zasahuje do povodia potoka Kriváň,
Tuhárskeho potoka a povodia Ipľa, do ktorého sa Kriváň po sútoku s Tuhárskym potokom
vlieva ako pravostranný prítok. Údolie, ktorým sa prielomová vlna šíri, má preto pestrý
charakter.
Priebeh čela vlny:
Pri úplnom náhlom zničení hrádze na kóte hladiny v nádrži Ružiná 255,00 m n. m. vznikne
v profile priehrady kritický prietok 16,100 m3 . s –1, výška čela vlny 5,25 m nad terénom,
rýchlosť vlny 20,65 m/s. Čelo vlny dosiahne cestu Lovinobaňa – Ružiná za 2 minúty pri
rýchlosti čela 13,42 m/s a výške 2,60 m a preleje ju a zničí v dĺžke cca 400 m. Podobne bude
zasiahnutá aj železničná trať č.410, ktorá sa nachádza cca 300 m od cesty. Železnica bude
priamo zasiahnutá čelom v dĺžke 800 m. Čelo bude ďalej postupovať, hlavne po ľavej strane
železnice a čiastočne aj po jej pravej strane, až do Podrečian a ohrozí ju bočnou eróziou.
V obci Podrečany bude čelo ešte 1,10 m vysoké a bude mať rýchlosť cca 8,5 m/s a zničí
miestnu komunikáciu a domy medzi potokom Uderiná a Krivánskym potokom. Podstatná
časť čela bude postupovať Krivánskym potokom a menšia časť potokom Uderiná. Pod 59
Podrečanmi je čelo prielomovej vlny už iba cca 1,0 m vysoké. Čelo vlny vysoké 0,66 m
dosiahne odbočkou štátnej cesty č.50 v úseku Vidiná – Lučenec za 15 min. od zničenia
priehrady v rýchlosti 7,00 m/s a prietoku 280 m3/s. Čelo vlny sa zastaví na cestnom telese
odbočky štátnej cesty č.50 v úseku Lučenec – Opatová, kde prietok v čele bude 65 m3/s,
rýchlosť 6,60 m/s a výška čela bude 0,64 m, pretože cestné teleso je to cca 3 m nad
terénom.Čelo na tejto ceste zničí štátnu cestu Zvolen – Lučenec a teplovodné potrubie LUTE
a.s. Lučenec.V ďalšom úseku už bude menší ako Q 1%, preto sa už ďalej nesleduje.
Celkový pohľad na zaplavené územie s vyznačením priebehu prielomovej vlny je
znázornený na mapách prílohy č. 2, 3
Tabuľka č.1: Prehľad ohrozených obcí v zaplavenom území pod VS Ružiná
Zdroj: OÚ Lučenec, Odbor krízového riadenia: Plán ochrany obyvateľstva pod VS Ružiná
Názov obce
Vzdial. od
VS (km)
Výška PV nad
brehom v obci
(m)
Rýchl.PV
v obci (m/s-
1.)
Kulm.PV
v obci (min.)
Zaplav.
obce (%)
Počet obyv.
v obci
Počet
ohrozen.
obyvat.1 2 3 4 5 6 7 8
Lovinobaňa 1,35+0,60 0,0-6,8 spät.vzd.v 12 10 2030 300Podrečany 4,6 6,5 5,3 17 90 568 505Tomášovce 9,0 4,0 2,9 49 80 1479 1164
Vidiná 11,5 3,5 2,76 56 50 1736 850Lučenec-Opatová 15,5 3,5 2,3 83 60 2500 1273
Lučenec 15,5 3,5 2,3 83 10 29 029 200Lučenec-Malá Ves 16,4 3,5 2,3 84 80 800 282
Mikušovce 19,5 1,8 1,5 120 10 278 50Krutkova Samota 20,0 1,7 1,5 123 100 30 30
Trebeľovce 21,0 1,6 1,4 130 10 300 130Rapovce 23,8 2,3 1,04 134 30 868 260Kalonda 29,0 1,5 0,9 210 50 222 120
Veľká n. Ipľom 33,0 1,4 0,88 225 okrajovo 878 100Trenč 39,0 2,5 0,84 340 50 311 135
Tabuľka č.2: Predpokladaný časový a priestorový vývoj MU na VS Ružiná
Zdroj: OÚ Lučenec, Odbor krízového riadenia: Plán ochrany obyvateľstva pod VS Ružiná
Predpokladaný časový a priestorový vývoj mimoriadnej udalosti:
Názov obce Čas kulminácie prielomovej vlny (min.)
Lovinobaňa 12Podrečany 17Tomášovce 49
Vidiná 56Lučenec 83
Mikušovce 120Krutkova Samota 123Trebeľovce Láza 130
Rapovce 13460
Kalonda 210Veľká nad Ipľom 225
Trenč 340
4.4 Analýza následkov mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná
4.4.1 Celkový prehľad následkov mimoriadnej udalosti
Predpokladaný rozsah ohrozenia:
- Lovinobaňa : zaplavené územie spätnou vodou cca 10 %
- Podrečany : zaplavené územie 90 % - zničených 80 % domov
- Tomášovce : zaplavené územie 80 % - zničených 50 % domov
- Vidiná : zaplavené územie 50 % - zničených 30 % domov
- Opatová : zaplavené územie 60 % - zničených 40 % domov
- Lučenec : zaplavené územie 10 % - zničených 5 % domov
- Malá Ves : zaplavené územie 80 % - zničených 50 % domov
- Mikušovce : zaplavené územie 10 % - zničených 6 % domov
- Krutkova Samota : zaplavené územie100 % - zničených100 % domov
- Trebeľovce-Láza : zaplavené územie 10 % - zničených 10 % domov
- Rapovce : zaplavené územie 30 % - zničených 15 % domov
- Kalonda : zaplavené územie 50 % - zničených 20 % domov
- Veľká n/Ipľom : zasiahnutá okrajovo - zničených 10 % domov
- Trenč : zaplavené územie 50 % - zničených 25 % domov
Ohrozené objekty :
- Tomášovce : Agrochemický podnik a.s. - zničený
- Tomášovce : ORYKTOLAGUS FARM s r.o. - zničený
- Tomášovce : KERKO – Kamenina a.s. - zničený
- Lučenec : Bloomsbury Pacific Slovakia a.s. - zničený
- Mikušovce : Tranzitný plynovod - zničený
- Lučenec : GiLUTE a.s. - zničený
Ohrozené cestné mosty :
- Lovinobaňa : na potoku Teplica - zničený
- Lovinobaňa : na potoku Kriváň - poškodený
- Tomášovce : na potoku Kriváň - zničený
61
- Vidiná : na potoku Kriváň - zničený
- Opatová : na potoku Kriváň - zničený
- Malá Ves : na potoku Kriváň - zničený
- Malá Ves : na potoku Kriváň - štátna
- Lučenec : na Tuhárskom potoku - poškodený
- Rapovce : štátna cesta - zničený
Ohrozené železničné trate:
- úsek Lovinobaňa – Tomášovce v km 95 trať úplne zničená na úseku 1,5 km, na ostatnom
úseku značne poškodená
- úsek Lučenec – Holiša zničená v dĺžke 500 metrov a poškodená na úseku 4 km
- úsek Lučenec – Opatová trať úplne zničená v dĺžke 500 metrov a ďalších 500 metrov
poškodených
- Lučenec – silne poškodená v dĺžke 800 metrov, zvršok zničený na 50 %
- úsek Mikušovce – Rapovce trať preliata v dĺžke 2,5 km pri stanici Rapovce podplavený
železničný násyp, na ostatnom úseku zničený železničný vršok
Ohrozené železničné mosty :
- Lovinobaňa : úplne zničený
- Lučenec : úplne zničený
- Opatová : úplne zničený
- Rapovce : úplne zničený
Vychádzajúc z analýzy vyhodnotenia následkov pri rozrušení vodnej stavby Ružiná
vypracovanej Obvodným úradom v Lučenci uvádzame nasledovné údaje:
Následkom zaplavenia územia dochádza k znehodnoteniu domov, mostov, komunikácií,
zaplaveniu studní a následnému znehodnoteniu pitnej vody. Môže prísť k ohrozeniu životov,
úhynu zvierat, poškodeniu vegetácie a znehodnoteniu úrody na poliach a záhradách.
Závažnosť a rozsah následkov by v podstatnej miere ovplyvnilo urýchlené zavedenie
a realizácia ochranných opatrení. V predpokladanom rozsahu mimoriadnej udalosti by došlo
62
Na životné prostredie: Devastácia postihnutého územia.
Počet ohrozených obyvateľov: - 5440 obyvateľov v 9 obciach, 2 poľn. objekty (HD - 1972 ks, OŠ –2782 ks, hydina – 74000 ks), 2 ZŠ, 2 MŠ, 8 OBT.
Závažnosťohrozenia
Časové faktory ohrozenia Pri rozrušení VS Ružiná príde k ohrozeniu územia okresu s časovým oneskorením cca
2 h, so strednodobými až dlhodobými následkami.
v postihnutých oblastiach k celkovému narušeniu chodu života, výroby, zásobovania
obyvateľstva a devastácii životného prostredia. Je predpoklad výpadku a prerušenia dodávky
elektrickej energie, prerušenia dopravy po miestnych komunikáciách, prerušenia železničnej
prepravy na trati Lovinobaňa – Vidiná. V zaplavených oblastiach následkom znehodnotenia
pitnej vody, hrozí nebezpečenstvo zhoršenia epizootickej a epidemickej situácie
a premnoženie komárov.
4.4.2 Následky spôsobené v regióne obce Tomášovce
Ako vyplýva z vypracovania analýzy možných následkov spôsobených prielomovou vlnou
pri mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná, katastrálne územie obce Tomášovce bude
zaplavené na 80 % pričom až 50% domov v záplavovom území by bolo zničených. Nakoľko
sú Tomášovce od vodnej stavby vzdialené len 9 km postupujúca prielomová vlna bude mať
ešte značnú rýchlosť 2,9 m/s-1 a výšku 4 metre. Vzhľadom na značný ničivý účinok
prielomovej vlny a geografický charakter postihnutého územia je potrebné počítať veľkým
počtom ohrozených obyvateľov. Predpokladaný priebeh prielomovej vlny prechádza
prakticky skoro celým územím obce, pričom predpokladaná kulminačná doba prívalovej vlny
v obci je 49 minút. V inundačnom pásme sa nachádza 17 ulíc s celkovým počtom
obyvateľov1164. Mimo ohrozenia sú len najvyššie položené časti ulíc Haličská, Poľná,
Školská a Budinská, objekty Agrotomu a.s., budova evanjelického kostola a cintorín
a priestory základnej školy. Najväčší dopad ničivého účinku prielomovej vlny by bol citeľný
na uliciach Ostredky I. a II. , Riečna I. a II., Viešťanská, Partizánska, Školská, Železničná.
Doprava v regióne obce by bola ochromená jednak zaplavením všetkých miestnych
komunikácií s možným poškodením alebo zanesením vozovky naplaveninami, pričom hlavný
cestný most cez Krivánsky potok by bol prívalovou vlnou úplne zničený. Paralyzovaná by
bola aj železničná doprava, kde by bol úsek trate Lovinobaňa – Tomášovce v km 95
pôsobením prívalovej vlny úplne zničený v dĺžke 1,5 km.
Vychádzajúc z prognóz možných následkov tejto mimoriadnej udalosti, uvedených v pláne
ochrany obyvateľstva pod vodnou stavbou skupiny C - Ružiná, ktorý vypracoval Odbor
krízového riadenia Obvodného úradu v Lučenci je ťažké posúdenie celkového rozsahu
poškodenia ohrozených budov a objektov. V pláne sú zaradené do ohrozených objektov len
podniky - Agrochemický podnik a.s. , ORIKTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce, KERKO –
KAMENINA a.s. pričom sú označené ako „zničený“ následkami mimoriadnej udalosti.
63
ORIKTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce
Tento podnik sa zaoberá veľkochovom brojlerových šľachtených plemien králikov. Chov
pozostávajúci z 20-24 000 ks králikov je prevádzkovaný na rozlohe 0,8 ha v dvoch prísne
hygienicky zabezpečených, klimatizovaných staniciach s najmodernejším plnoautomatickým
systémom prevádzky. Ak by v prípade mimoriadnej udalosti došlo k zničeniu, resp. iba k
zaplaveniu priestorov prevádzky, škody by predstavovali na samotnom chove približne 3,5 až
4 milióny korún, na uskladnenom krmive 0,5 mil. korún a na technologickom zariadení 1,5
mil. korún.
KERKO – KAMENINA a.s.
Priemysel regiónu bol v minulosti zameraný na bohatosť výskytu kameninových ílov.
V rokoch 1970-1974 bol v obci vybudovaný závod Kamenina Tomášovce na výrobu
kameniny, so zameraním na výrobu kanalizačnej kameniny. V súčasnosti už výrobná časť
podniku zanikla a terajší majiteľ podniku KERKO a.s. Košice transformoval svoju činnosť
len na ťažbu a transport keramických, kameninových a žiaruvzdorných ílov. Nakoľko sú
v súčasnosti značné priestory podniku v likvidácii, v prípade MU by došlo k prípadnému
poškodeniu administratívnej budovy, prázdnych skladových priestorov, materiálového
vybavenia mechanizačnej dielne a dopravnej techniky podniku.
Agrochemický podnik a.s. Tomášovce
Podnik sa zaoberá obchodnou činnosť v oblasti priemyselných hnojív, pevných a tekutých
chemických ochranných prostriedkov na ochranu rastlín, predajom pohonných látok
a ropných produktov a je tiež kontrolnou stanicou pre testovanie postrekovačov a iných
mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín. Vzhľadom ku charakteru činnosti uvedený
podnik pri vzniku MU predstavuje pre región obce, ale aj pre ďalšie zátopové územie
v prípade rozrušenia vodného diela Ružiná značné nebezpečenstvo. Pri deštrukcii skladových
priestorov podniku pôsobením prívalovej vlny, by mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok
Prehľad množstva a druhu skladovaných nebezpečných látok
Priemyselné hnojivá pevné (liadok amónny, močovina, amofos, dasa) v objeme 7000
ton uskladnené v zabezpečenom betónovom sklade priemyselných hnojív.
Priemyselné hnojivá tekuté (DAM 390) uskladnené v dvoch jednoplášťových
nadzemných oceľových nádržiach s objemom cca 1 000 ton.
64
Motorová nafta uskladnená v dvoch nadzemných dvojplášťových nádržiach
s objemom 32 000 litrov.
Ropné oleje uskladnené v 200 litrových sudoch v objeme 2 000 litrov, opotrebované
ropné oleje v objeme 1 500 litrov
Chemické prípravky na ochranu rastlín skladovacia kapacita je 1 tona v regáloch na
paletách podľa druhu a toxicity (jedovaté, veľmi jedovaté, žieravé, zdraviu škodlivé,
dráždivé a senzibilizujúce). Jedy sú látky spôsobujúce otravu už v malom množstve,
preto ich únik do povrchových či podzemných vôd v akomkoľvek množstve by mal
závažné následky.
Ak berieme do úvahy polohu uvedených podnikov tak za zničené musíme označiť aj
ostatné podniky, prevádzky a objekty, ktoré v pláne ochrany obyvateľstva uvedené nie sú.
Ide najmä o podniky - BBH Slovakia a PCE – Svediak ( majú sídlo v areály bývalého
hydinárskeho podniku tak ako ORIGTOLAGUS–FARM s.r.o), MOBILES s.r.o ( má sídlo
vedľa areálu podniku KERKO – KAMENINA a.s.), Podnik služieb obce Tomášovce,
Pekáreň KLAS Tomášovce, Predajne potravín- UNICONZUM, CBA, Marton, Budova
škôlky. Priestory podniku AGROTOM Tomášovce a.s. by v prípade mimoriadnej udalosti
boli zaplavené len v spodnej časti pod administratívnou budovou, kde sa nachádzajú 4
hospodárske budovy, ktoré v súčasnosti nie sú využívané na chovné účely. Značná škoda by
podniku vznikla najmä zaplavením a devastáciou úrody na obhospodarovanej pôde
a znehodnotením trávnatého porastu lúk v záplavovom území, ak by ku vzniku mimoriadnej
udalosti došlo v čase sezónnej výsadby.
4.5 Zabezpečenie ochrany pred povodňami v regióne obce Tomášovce
4.5.1 Legislatívna úprava ochrany pred povodňami
Právo na ochranu pred povodňami štát garantuje zákonom NR SR č.666/2004 Z. z.
o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, ktorý je systémovo začlenený ako
súčasť a zároveň nevyhnutný predpoklad komplexnosti právnej úpravy zákona 364/2004 Z. z.
o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
a v širšom kontexte je včlenený do ochrany životného prostredia, kde bezprostredne
nadväzuje na práva deklarované Ústavou Slovenskej republiky. Tak, ako má človek právo na
život, zdravé životné prostredie a podmienky, tak má mať právo aj na jeho ochranu, vrátane 65
ochrany toho čo svojou činnosťou vytvára, teda majetku. Toto právo mu deklaruje Ústava
Slovenskej republiky a je dominantným predmetom ochrany všetkých vyspelých štátov.
Zákon v §3 deklaruje každému právo na poskytnutie primeranej pomoci zodpovedajúcej
možnostiam ovládania povodne ak je účinkami povodne ohrozený jeho život, zdravie alebo
majetok a nie je schopný vykonať ochranu vlastnými silami a prostriedkami. Zákon
ustanovuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy , obcí povodňových komisií
a záchranných zložiek na úseku ochrany pred povodňami a práva a povinnosti právnických a
fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred
povodňami. Predmetom úpravy zákona je aj poskytovanie osobnej pomoci a vecných
prostriedkov na ochranu pred povodňami a sankcie za porušovanie povinností vyplývajúcich
zo zákona.
4.5.2 Spracovanie a obsah povodňových plánov
Povodňové plány sú prioritnými dokumentmi organizačného a technického charakteru,
ktoré obsahujú postupy, úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami,
správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických
a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami.
Príprava ochrany pred povodňami je zahrnutá do povodňových plánov. Tieto vyhotovujú
orgány štátnej správy na všetkých stupňoch (Ministerstvo životného prostredia, Krajský úrad
životného prostredia, Obvodný úrad životného prostredia) a obsahujú povodňový plán
zabezpečovacích prác (predkladá správca vodného toku) a povodňový plán záchranných prác
(predkladá obec a Hasičský záchranný zbor).
Povodňový plán zabezpečovacích prác
V zmysle zákona ich vypracúva správca vodných tokov, vlastník, správca alebo užívateľ
vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch vodných stavbách a ich zhotovitelia.
V zmysle § 3 vyhlášky MŽP SR č. 384/2005 [30] správca vodohospodársky významného
vodného toku predkladá povodňový plán zabezpečovacích prác krajskému riaditeľstvu
Hasičského a záchranného zboru na účely vypracovania povodňového plánu záchranných
prác a krajskému a obvodnému úradu životného prostredia na účely vypracovania
povodňových plánov vo svojom územnom obvode.
Vodné toky a vodné stavby v regióne obce Tomášovce spadajú pod správu Slovenského
vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Štiavnica, Odštepný závod Banská Bystrica, Správa
povodia horného Ipľa Lučenec (SVP š.p.) a sú zaradené do IX. povodňového úseku. Správca
66
v zmysle zákona vypracúva, každoročne prehodnocuje a aktualizuje obsahovú štruktúru
povodňového plánu zabezpečovacích prác
Povodňový plán zabezpečovacích prác obsahuje:
organizáciu ochrany pred povodňami: opis povodňových zabezpečovacích prác , ktoré
bude správca toku vykonávať, štruktúru orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami
a systém riadenia, opis a schému organizácie ochrany pred povodňami, práva a povinnosti
jednotlivých funkcií a správcu vodných tokov
rozčlenenie povodňových úsekov: stručný opis celej oblasti, opis povodňových úsekov
(všetky vodné toky, všetky objekty, stavby a zariadenia)
stupne povodňovej aktivity: opis a rozčlenenie stupňov povodňových aktivít, postup ich
vyhlasovania a odvolávania, zoznam rozhodujúcich vodomerných staníc s údajmi
o vodných tokoch, zoznam pomocných vodomerných staníc, vodné stavby pri ktorých
treba varovať užívateľov objektov na vodných tokoch
technicko - organizačné opatrenia: spôsob nástupu zamestnancov zaradených do ochrany
pred povodňami, spôsob vyrozumenia a zvolania, opatrenia rozdelené podľa úsekov
a organizačného členenia, nadväznosť spojenia, harmonogram prehliadok podľa úsekov,
zoznam vodných stavieb a objektov na vodných tokoch, konkrétne údaje o vodných tokoch
(názov, km vodného toku, povodňový úsek...), stupne povodňovej aktivity pre vodné
stavby, výber potrebných údajov z manipulačných poriadkov VS
spolupráca s povodňovými službami susedných štátov na hraničných tokoch: podrobnosti
o zabezpečení povinností vyplývajúcich z medzivládnych a medzištátnych dohôd a zmlúv,
zoznam mien a adries: mená, adresy, spôsob spojenia orgánov ochrany pred povodňami
Povodňový plán záchranných prác obce
Obec má povinnosť v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác spracúvať
a aktualizovať povodňový plán záchranných prác obce, ktorý predkladá na schválenie
okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru do 31. októbra.
Povodňový plán obce Tomášovce obsahuje tieto časti:
Všeobecné ustanovenia,
Štatút povodňovej komisie,
Orgány a útvary povodňovej ochrany
Povodňový plán - časť záchranné práce
Hlásna a varovná služba
Povodňový denník67
Plán ochrany obyvateľstva pod vodnou stavbou Ružiná
Je ako plán ochrany obyvateľstva súčasťou vypracovanej dokumentácie odboru civilnej
ochrany a krízového riadenia Obvodného úrad v Lučenci. Podkladom pre jeho spracovanie je
vydanie rozhodnutia k uskutočneniu evakuácie obyvateľstva pred prielomovou vlnou,
vykonanie záchranných prác a evakuácie po zaplavení územia.
Plán ochrany obyvateľstva pod v okolí vodných stavieb má obsahovať najmä:
Textová časť:
charakteristika vodnej stavby,
plán varovania a vyrozumenia obyvateľstva o vzniku mimoriadnej udalosti,
plán evakuácie obyvateľstva, prehľad evakuovaných osôb a hospodárskych zvierat
plán záchranných prác,
plán ochrany, vyvezenia dôležitých zariadení,
režimové opatrenia pre objekty a obyvateľstvo
výpis z výpočtu prielomových vĺn
Grafická časť:
mapa v mierke 1:50000 so zakreslením prielomovej vlny s uvedením času príchodu,
výšky, doby kulminácie prielomovej vlny,
údaje o počte ohrozených obyvateľov obce,
trasy evakuácie z ohrozeného územia a priestory, do ktorých bude evakuované
obyvateľstvo a hospodárske zvieratá sústredené,
prehľad o dislokácii síl a prostriedkov k vykonaniu záchranných prác,
zdroje materiálno – technického zabezpečenia.
4.5.3 Vykonávanie povodňových prehliadok
Povodňové prehliadky na úsekoch vodných tokov prechádzajúcich katastrom obce
Tomášovce a na vodnej stavbe Ružiná vykonáva v zmysle § 7 zákona NR SR č.666/2004 Z.
z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov ich správca SVP š.p. v súčinnosti
s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami čo je Obvodný úrad životného prostredia.
OÚ ŽP v rámci územného obvodu zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na
tokoch pretekajúcich územnými obvodmi dvoch a viacerých obcí, so zameraním na zistenie
závad a nedostatkov na vodných tokoch a vodných stavbách a objektoch v inundačnom
území, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne. V prípade zistených
nedostatkov pri prehliadke, OÚ ŽP rozhodnutím ukladá povinnosť vlastníkovi, správcovi 68
a užívateľovi pozemkov, vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a inundačnom
území vykonať nápravu alebo odstrániť zistené nedostatky. Povodňové prehliadky správca
vykonáva raz ročne podľa harmonogramu spracovaného v povodňovom pláne
zabezpečovacích prác.
Harmonogram povodňových prehliadok obsahuje:
označenie povodňového úseku
názov toku a riečny kilometer
mesiac a číslo týždňa vykonania povodňovej prehliadky
4.5.4 Hliadková služba
Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje na výkon hlásnej
a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred
povodňami. Hliadkovú službu je povinný zriaďovať v čase nebezpečenstva povodne a počas
povodni správca vodných tokov a vodných stavieb. SVP š.p. nasadzuje hliadky na
povodňové úseky tokov a na vodnej stavbe Ružiná od času vyhlásenia stavu pohotovosti
podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác. Hliadky počas vyšších vodných stavov
plnia úlohy a povinnosti hrádzového strážnika stanovené povodňovým plánom.
Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy v čase ohrozenia vykonáva hliadkovú
službu na svojom území a ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje so
správcom vodného toku, Hasičským a záchranným zborom pri jej organizácii.
4.5.5 Varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb v prípade mimoriadnej udalosti.
Hlásna a varovná povodňová služba zabezpečuje varovanie obyvateľstva pred
nebezpečenstvom v mieste vzniku alebo možného vzniku povodne, v mieste nebezpečenstva
povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom toku a upozorňuje orgány štátnej správy
ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie
a odovzdáva im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení na
ochranu pred povodňami. Hlásnu a varovnú povodňovú službu zabezpečuje ministerstvo
vnútra, obvodné úrady, obce, iné právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia v rozsahu
a spôsobom, ktorý pre varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb pri vzniku mimoriadnej
69
udalosti stanovuje v § 3a zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva
v znení neskorších predpisov.
Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi:
„OHROZENIE VODOU“– šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození
ničivými účinkami vody,
„KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania sa
vyhlasuje koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
Varovný signál a signál koniec ohrozenia sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou
prostredníctvom informačných prostriedkov. Na zabezpečenie funkčnosti a prevádzkovej
spoľahlivosti sa vykonáva preskúšavanie systému varovania obyvateľstva dvojminútovým
stálym tónom sirén, ktoré je koordinované ministerstvom vnútra.
Vyrozumievanie a varovanie obyvateľov obce Tomášovce
Vyrozumievanie a varovanie obyvateľstva obce Tomášovce sa v prípade vzniku krízových
situácií zabezpečuje prostredníctvom sirény miestneho rozhlasu, telefonickým spojením resp.
všetkými dostupnými formami dorozumievania a spojkami. Na obývanom území obce
neozvučenom poplachovými sirénami ani miestnymi informačnými prostriedkami obce sa
varovanie a vyrozumenie obyvateľstva zabezpečuje vyhlasovaním dohovorených signálov
pomocou verejnej telefónnej siete, alebo pomocou pohyblivého prostriedku, ktorý môže byť
motorové vozidlo upravené rozhlasovým zariadením.
Tabuľka č.3: Varovanie obyvateľov obce Tomášovce prostredníctvom sirén
Zdroj: Obecný úrad Tomášovce
Obec
Adresa objektu na,
ktorom je siréna
nainštalovaná
Typ sirény Majiteľ sirény
Počet
varovaných
obyvateľov
Druh
ovládania
Tomášovce
AGROTOM, s.r.o.
Tomášovce
DS 977 AGROTOM, s.r.o.
Tomášovce
1479
manuálne
ZŠ Školská ulica,
Tomášovce
DS 977N Obecný úrad
Tomášovce
manuálne
Postup pri varovaní a vyrozumení obyvateľov po rozrušení VS Ružiná:70
Obec Tomášovce je v prípade vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná
vyrozumená v pracovnej dobe Obvodným úradom v Lučenci zamestnancom v služobnej
pohotovosti odboru civilnej ochrany a krízového riadenia. V čase mimo pracovnej doby
o vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná obec Tomášovce spolu s ostatnými
prioritnými obcami Lovinobaňa, Podrečany, Vidiná, Lučenec vyrozumieva priamo
prevádzkovateľ vodnej stavby prostredníctvom stálej služby. Obec Tomášovce následne
vyrozumieva Obecný úrad Gregorova Vieska a Obecný úrad Vidiná.
Skôr ako obec Tomášovce vyrozumie spádové obce, hodnovernosť signálu prijatého od
Obvodného úradu v Lučenci obratom overuje telefonicky správnosť správy.
Schéma vyrozumenia:
5. Návrhy na využitie poznatkov
V práci sme sa zaoberali analýzou problematiky ochrany pred vznikom povodní v regióne
katastra obce Tomášovce. Samotnú ochranu pred povodňami musíme chápať ako zložitý
dlhodobý proces presadzovania a vytvárania účinného systému nástrojov na riešenie
preventívnych opatrení smerujúcich k predchádzaniu povodniam respektíve k zmierňovaniu
ich následkov. Na základe preštudovania, spracovania a vyhodnotenia podkladových
materiálov na vypracovanie diplomovej práce, považujeme za potrebné v rámci zlepšenia
protipovodňovej ochrany regiónu obce Tomášovce, poukázať na niektoré nedostatky
a navrhnúť možnosti ich riešenia v rámci jednotlivých oblastí.
V oblasti personálneho a organizačného zabezpečenia
71
Vidiná
Gregorova Vieska
Obvodný úrad v L
Obec Tomášovce
Krízový štáb obce
Agrotom Tomášovce s.r.o
Agrochemický podnik a.s. Tomášovce
základným predpokladom úspešného zvládnutia akejkoľvek krízovej situácie je dôsledne
odborne pripravený krízový manažment. Je preto nevyhnutné, aby sa venovala väčšia
pozornosť zdokonaľovaniu odbornej fundovanosti riadiacich orgánov obce formou
pravidelných školení, prednášok a praktických cvičení so zameraním na krízové riadenie v
procese protipovodňovej ochrany, civilnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach,
zabezpečiť pravidelné oboznamovanie ďalších zamestnancov samosprávy s analýzou
možnosti vzniku mimoriadnej udalosti v regióne.
skvalitniť spracovanie a rozsah povodňového plánu obce a vykonať aktualizáciu údajov
(znenia právnych noriem, mená, funkcie, adresy, spojenie, názvy orgánov štátnej správy,
samosprávy, podnikov, organizácií) a zosúladiť ho s povodňovým plánom
zabezpečovacích prác a dokumentáciou odboru civilnej ochrany a krízového riadenia
Obvodného úradu v Lučenci,
V oblasti preventívnych opatrení
zlepšiť informačnú, osvetovú činnosť a opatrenia týkajúce sa verejnej informovanosti
a uvedomenia povodňovej hrozby na všetkých úrovniach, za tým účelom vykonávať
verejné prednášky, besedy v spolupráci s odborom civilnej ochrany a krízového riadenia
a správcom vodných tokov a vodnej stavby Ružiná a iných odborníkov z oblasti,
formou dostupných a ľahko pochopiteľných informácií, napr. na oznamovacích tabuliach
obce alebo poskytnutím jednoduchých povodňových máp, zvýšiť podvedomie verejnosti
v oblasti zabezpečenia sebaochrany a minimalizovania následkov pôsobenia prielomovej
vlny pri vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná.
zaviesť systematické vykonávanie technicko – bezpečnostného dohľadu na regionálnej
úrovni prostredníctvom bezpečnostných prehliadok povodia a o zistených nedostatkoch
informovať správcu toku, vlastníkov pozemkov a stavieb v inundačnom území za účelom
ich odstránenia,
v zmysle zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. vyžadovať od dotknutých podnikov a prevádzok
havarijné plány ako podklad na vypracovanie podrobnejšej analýzy možných rizík,
následkov a škôd na majetku občanov, podnikov a organizácií v regióne. Tieto údaje
zapracovať do protipovodňovej dokumentácie obce,
v rámci schvaľovania výstavby v územiach s možným vznikom povodní informovať
stavebníka o možnosti vzniku rizika a apelovať na odporúčania aby obytné podlažia
budov boli situované 0,5 – 0,6 m nad hladinou návrhovej povodne. Výstavbu objektov
priemyselnej, alebo inej výroby s produkciou, využitím a skladovaním nebezpečných
72
látok povoliť len pri zabezpečení opatrení proti ich zaplaveniu povodňou a následnému
úniku škodlivých látok.
V oblasti správy vodných tokov
skvalitniť činnosti udržiavania čistoty a úprav korýt vodných tokov, so zameraním na
zlepšenie prietočnosti korýt Viešťanského potoka a potoka Ľubetník,
zlepšiť údržbu brehových porastov na toku Krivánskeho potoka a odstrániť naplaveniny
a prekážky v koryte potoka,
vykonať údržbu nápustného kanálu vodnej nádrže Tomášovce a drevenej výplne stavidla
na Krivánskom potoku,
v rámci lepšieho zabezpečenia starostlivosti prehodnotiť v zmysle §51 zákona NR SR č.
364/2004 o vodách v znení neskorších predpisov možnosť prevodu správy potoka
Ľubetník a Viešťanského potoka na obec.
V oblasti finančného zabezpečenia
Realizácia preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami je dlhodobou a
ekonomicky náročnou záležitosťou. V súčasnosti je v rámci prioritnej 2. osi operačného
programu Životné prostredie „Ochrana pred povodňami“ z Kohézneho fondu vyčlenených
25 mil. eur na ochranu pred povodňami. Dotácia je určená pre správcov vodných tokov
(SVP š.p., alebo iné štátne organizácie, mestá a obce ktoré vykonávajú správu ucelených
úsekov), ktorý v predkladaných projektoch ochrany pred povodňami riešiaproblematiku
technických a biotechnických opatrení na spomalenie odtoku vôd z povodia, úpravy,
opravy, údržbu tokov a budovanie poldrov, výstavbu retenčných nádrží a ochranných
hrádzí, zabezpečenie prirodzenej akumulácie vody revitalizáciou povodí.
6. Záver
Povodne sú prírodným fenoménom sprevádzajúci ľudstvo od jeho vzniku. Aj keď sa
človek nedokáže vyhnúť a zabrániť niektorým prírodným katastrofám, vecou jeho najvyššej
dôležitosti musí byť zabezpečenie ochrany života, zdravia a zamedzenie potenciálnych škôd.
Povodne v súčasnosti predstavujú objektívnu hrozbu pre veľkú časť Slovenskej republiky,
pričom nimi spôsobené škody sa nepriaznivo odzrkadlia vo všetkých oblastiach nášho
každodenného života.
Zámerom úvodnej časti vypracovania diplomovej práce bolo oboznámenie s teoretickou
problematikou krízových situácií a mimoriadnych udalostí v podobe povodní. Poukázať na
73
príčiny vzniku povodní v regióne na vodných tokoch pretekajúcich obcou Tomášovce, ako aj
na povodeň spôsobenú prielomovou vlnou pri rozrušení hrádze vodného diela Ružiná. Je
nepochybné, že vodná stavba Ružiná má nezastupiteľné miesto v protipovodňovej ochrane
územia ležiaceho pod ňou. Stabilizáciou prietoku Krivánskeho potoka s možnosťou jeho
regulácie sa eliminovala možnosť vzniku záplavových vĺn na jeho toku. Na druhej strane však
samotná vodná nádrž predstavuje vysokú mieru ohrozenia územia pod ňou v prípade jej
havárie a vzniku prielomovej vlny. Podstatným faktom je, že obec Tomášovce patrí medzi
najpostihnutejšie územia, čo vyplýva z povodňového plánu zabezpečovacích prác a aj
z výsledkov nami vypracovanej analýzy následkov mimoriadnej udalosti.
V analýze zabezpečenia regiónu v ochrane pred povodňami sme sa zamerali hlavne na
výkon preventívnych opatrení ako spracovanie povodňových plánov v procese krízového
plánovania, zabezpečenie a vykonávanie povodňových prehliadok, hliadkovej služby a na
systém varovania obyvateľstva a vyrozumievania osôb v prípade mimoriadnej udalosti.
Cieľom našej diplomovej práce bolo poukázať na problematiku povodní, ktorá sa
v posledných rokoch dostáva do popredia, analyzovať systém existujúcich protipovodňových
opatrení a možnosti ich zefektívnenia. Na základe dosiahnutých záverov práce a návrhov na
riešenie zistených nedostatkov v zabezpečení ochrany pred povodňami orgánmi miestnej
samosprávy obce Tomášovce možno konštatovať, že spracovanie problematiky riešenia
protipovodňovej ochrany územia je v súlade s platnými predpismi. Jej dôslednejšie
vypracovanie a odstránenie konštatovaných nedostatkov by však prispelo k lepšej
pripravenosti kompetentných orgánov v prípade reálnej hrozby vzniku povodne.
7. Použitá literatúra
1 ŠIMÁK, L.: Krízový manažment vo verejnej správe, FŠI ŽU, Žilina, 2001, ISBN 80-
88829-13-5, 46 s.
2 REPKA, I. - UBREŽIOVÁ, I.: Manažment krízových situácií, Nitra SPU, 2002,
ISBN 80-8069-128-2, s.5,8-9, 49-57, 127s.
3 NAGYOVÁ, Ľ.: Význam komunikácie pre úspešnom zvládnutí krízových situácií,
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, SPU Nitra, 2000, ISBN 80-71377737,
145 s.
4 BRZYBOHATÝ, M. – Terorizmus a aktuálne otázky výcviku protiteroristických
jednotiek. Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2000, ISBN 80-8054-078-0, s.113
74
5 MIKOLAJ, J. a kol.: Krízový manažment ako spoločensko-vedný problém, FŠI ŽU
Žilina, 2000, ISBN 80-88829-54-2, 32 s.
6 FILIP, S.: Bezpečnostný systém Slovenskej republiky, SPU Nitra 2006, ISBN 80-
8069-642-X, 52-56 s.
g. FILIP, S. - ŠIMÁK, L.: Manažérstvo rizík a krízových situácií vo verejnej správe.
Vysoká škola Manažmentu verejnej správy v Bratislave, Bratislava, 2006, 208s., s.
60,94,163 ISBN 978-80- 89143-43-6
8 NOVÁK, L. a kol.: Krízové plánovanie, FŠI Žilina, 2005, ISBN 80-8770-391-4,151s.
9 PIJÁK, V.: Krízová komunikácia pri zabezpečovaní ochrany obyvateľstva, CIVILNÁ
OCHRANA, 8.ročník/december 2006, ISSN 1335-4094, 54-55s.
10 VALÁŠEK, J.: Rizika v oblasti lidského selhání, 7 medzinárodná vedecká
konferencia, Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, FŠI ŽU, Žilina, 22.-
23.5.2002, 191s.
11 HORÁČEK, J.: Ľudský činiteľ v krízovom riadení, 7 medzinárodná vedecká
konferencia, Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, FŠI ŽU, Žilina, 22.-
23.5.2002, 48-49s.
l. VIŠŇOVSKÝ, J.: Manažment ľudských zdrojov. Nitra: FEM SPU 2003, ISBN 80-
8069-268-8
13 HLOCH, S.- RADVANSKÁ, A. - BETUŠ, Ľ.: Civilná ochrana, Technická
Univerzita v Košiciach, Prešov 2002, ISBN 80-7099-909-8, 22, 23 s.
14 SVP š.p. Banská Štiavnica 2008. Povodne. (online) 2008-02-24. Dostupné na
internete: http://www.svp.sk/svp/default.asp?id=10&mnu=10
15 MODRÁ SPRÁVA 2005. (online) 2008-02-02 spracovateľ VÚVH, vydalo MŽP SR.
– Voda v Slovenskej republike. Dostupné na internete:
www.enviro.gov.sk/servlets/files/11167http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/A
6E70FEFC3D2531DC12571DF00374E86/$FILE/Zdroj.html
16 POLEDŇÁK, P.- Civilná ochrana - revue pre civilnú ochranu obyvateľstva, Ochrana
pred povodňami, 3/2006,. Úrad civilnej ochrany MV SR, s. 46-49, ISSN 1335-4094
17 KABINA, P.: Ochrana proti prírodným katastrofám, Edícia : Ochrana biodiverzity,
SPU Nitra, 2001, ISBN 80-7137-898-4
18 LUKÁČ, M. – BEDNÁROVÁ, E.: Navrhovanie a prevádzka vodných stavieb,
Sypané priehrady a hrádze, Bratislava 2006, ISBN 80-8076-031-4 s.9, s.109-139
75
19 LOBODÁŠ, M. - KABINA, P. - REPKA, I. - Riešenie krízových situácií ako súčasť
ochrany územia pred prielomovými vlnami, Zborník z medzinárodnej vedeckej
konferencie, SPU Nitra, 2001, ISBN 80-7137-936-0, 286-289 s.
20 ŘÍHA, M. – Živelní pohromy, ARMEX PUBLISHING s.r.o., prvé vydanie 2006,
95s,s.22, ISBN 80-86795-32-2
21 POLEDŇÁK, P.: Ochrana pred povodňami, Žilinská Univerzita v Žiline, Fakulta
špeciálneho inžinierstva, Krízový manažment 2/2005, s.76-80.
22 POLEDŇÁK, P.: Protipovodňová ochrana sídelných celkov, Zborník z 9. vedeckej
konferencie s medzinárodnou účasťou, Žilina, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta
špeciálneho inžinierstva, 2004, ISBN 80-8070-273-X, s.489-495
23 LUKÁČ, M. – BEDNÁROVÁ, E.: Priehrady – navrhovanie a výpočty sypaných
priehrad. Bratislava : SvF SVŠT, 1989, 220 s. ISBN 80-227-0103-3.
24 DUMBROVSKÝ, M.: Metodická doporučení pro optimalizaci vodního režimu
v ploše povodí. VUT – FAST Brno. Ústav vodního hospodářství krajiny. EKOTOXA
OPAVA s.r.o 2006. 100s.
25 KADUBEC, J.: Legislatíva v oblasti ochrany pred povodňami, VODOHOSPODÁR-
SKY SPRAVODAJCA č. 3-4/2005, s.21-23 , Dostupné na internete:
http://www.svp.sk/hron/media/zzvh/vhSpravodajca/VHS%203-4%202005.pdf
26 BAČÍK, M. – BABIAKOVÁ, G. – KADUBEC, J.: K implementácii akčného
programu trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja VODOHOS-
PODÁRSKY SPRAVODAJCA č. 3-4/2005, s.19 , Dostupné na internete:
http://www.svp.sk/hron/media/zzvh/vhSpravodajca/VHS%203-4%202005.pdf
27 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších
predpisov
28 Zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. - o ochrane pred povodňami v znení neskorších
predpisov, 28s.
29 Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení neskorších predpisov, 2004 čiastka
153, strana 3552
30 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 384/2005,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní
a aktualizácii.
76
8. Prílohy
77
Príloha č.1: Celkové pohľady na obec Tomášovce
78
Príloha č. 2: Pohľad na celé územie ohrozené prielomovou vlnou z VS Ružiná
79
Príloha č. 3 : Pohľad na ohrozené územie obce Tomášovce
80
Príloha č. 4: Rozdelenie povodňových úsekov a stanovíšť na VS Ružiná
81
úsek č. IX
Funkcia Úsek Stanovište /č.tel./ Priezvisko a meno
Poznámkanástup pri PA
Vodná nádrž RUŽINÁ I. a RUŽINÁ II. /MÝTNA/vedúci hrádzny IX.
VN Ružiná I.
VN Ružiná, prevádzková budova
047 / 439 61 94, 421 19 560910 890 639
I., II.,III.
hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.
hrádzny IX. VN Ružiná II.VN Ružiná II.
047 / 439 71 90, 0910 890 642
I., II., III.
Príloha č. 5: Rozdelenie povodňových úsekov a stanovíšť Krivánsky potok
úsek č. IX
Funkcia Úsek Stanovište /č. tel./ Priezvisko a meno
Poznámka – nástup pri PA
hrádz. dozor IX/A1
Krivánsky p., r.km 0,0 – 35,09
SVP, š.p., SphI Lučenec
047 / 431 65 00-01I., II., III.
zástupca detto - II - II., III.
hrádz. strážnik IX/A5
Krivánsky p., r.km 8,66 – 35,09
OcÚ Mýtna, 439 71 52 I., II., III.
zástupca detto - II- II., III.
hrádz. strážnik IX/A6
Krivánsky p., r.km 0,0 – 8,66 Hať Opatová I., II., III.
zástupca detto - II - II., III.
Príloha č. 6: Príklad ochrany pred povodňami úpravou toku revitalizáciou.
82
Príloha č. 7: Príklad ochrany pred povodňami vybudovaním suchej nádrže
83
top related