guaraní comunicativo
Post on 06-Jul-2015
1.518 Views
Preview:
DESCRIPTION
TRANSCRIPT
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
SECRETARÍADE LA FUNCIÓNPÚBLICA
Guarani Mbo’esyry Estado Rembiapópe
Miguel Angel Verón
1
Prólogo
Por décadas, la administración pública de nuestro país ha sido sede de una cultura política
basada en la exclusión y discriminación de colectivos de nuestra sociedad con identidades
o prácticas diferentes a las hegemónicas, algunas de ellas impuestas por siglos de
sometimiento de nuestra población.
Uno de los componentes de esa cultura fuertemente arraigada implicó el desprecio, desde
el sector público, a la lengua guaraní, contribuyendo de esta forma a la dilución de un factor
clave de nuestra identidad como sociedad.
, permitiendo la
atención a la población en nuestras dos lenguas oficiales,
, así como un paso firme en la lucha contra toda forma
de discriminación en el sector público.
En ese marco, este material pretende ser un instrumento de capacitación que ayude a
quienes trabajamos en las diversas instituciones públicas a comunicarnos, a orientarnos en
la lengua guaraní y a convertirnos en vehículos de inclusión de quienes por mucho tiempo
han sido excluidos de la atención que el Estado les debe.
Ministra - Secretaria EjecutivaSecretaría de la Función PúblicaPresidencia de la República del Paraguay
Por ello, la incorporación del guaraní en los ámbitos gubernamentales
constituye una apuesta a la
revalorización de nuestra cultura
Dra. Lilian Soto Badaui
Ñe'ẽtenondegua
Hetaite ára ningo Paraguái Estado rembiapo guive oñemboguata ha
oñemombareteva'ekue polítika ombotapykue ha omboykéva tetãygua aty hekópe
ndojokupytýiva teko ipu'akapa ha oporojopýva Estado guive rehe; umíva apytépe oĩ umi
oñemboguatáva hetai ára ojejopýre ñane retãyguakuéra.
Umi teko imbarete ha hapóva ñane retãme apytépe oike guarani ñe'ẽ jehechagui Estado
guive, mbeguekatúpe ña ua jahávo ñande reko ha ñande rapo tee tetã háicha.
Opa ko'ã mba'e rehe guarani ñe'ẽ jeike Estado rembiapo ha rekópe, tenonderãite voi
oñeñangareko hag ãyguakuéra rehe mokõive tetã ñe'ẽ teépe, ohechauka añetehápe
oñemomba'e guasuseha tetã reko teete, ha upéichante avei añetehápe ojeluchahahína
oñembot -gui.
Ko'ã tembiapo kuápe ko aranduka oñemyasãiva ha'ese peteĩ tembiporu oñembo'e ha
oñembokatupyry ua opaite tapicha ñamba'apóva ñaína Estado-pe,
ka ha jaiko guaraníme ha péicha ñande rupi tapichakuéra hetaite arama
Estado omboykéva oñepyrũ ohupyty ñeñangareko ha oipykúi hikuái teko porãve rape.
mboyke hag
ua tet
atapeju hagua opaichagua ñemboyke sector público
hag ikatu haguáicha
ñañekomuni
Presentación
La publicación del texto , a cargo de Miguel
Ángel Verón, se abre a importantes significaciones en el contexto actual de las relaciones
entre el Estado y la cultura en el Paraguay.
En primer lugar, este material marca un hito en el intento, por parte de la administración
estatal, de capacitar a los funcionarios para atender al público en los dos idiomas oficiales
del Paraguay. Sometido a profundas situaciones de diglosia -derivadas de profundas
asimetrías sociales y procesos antiguos de colonización cultural-, nuestro país ha carecido
hasta ahora de políticas públicas dirigidas a fomentar la inclusión del guaraní en el
funcionamiento de sus propias estructuras: la gran población del Paraguay habla guaraní,
el poder se ejerce en español.
El guaraní es el idioma coloquial y personal, el habla de las comunidades y el instrumento
de comunicación cotidiano; el español, es el , la lengua hegemónica que debe ser
manejada para ingresar en un sistema que comprende desde el acceso a los servicios
públicos elementales hasta las instancias donde se decide la res pública. El hecho de que
un monolingüe en guaraní no pueda hacer una consulta ante una mesa de entrada estatal,
llenar un formulario, presentar una solicitud o una protesta, enterarse de disposiciones
legales o aspirar a un cargo electivo, supone la vigencia de un modelo discriminatorio
cuestionado largamente por sectores sociales diversos. Hoy el Estado intenta reparar esa
inequidad histórica a través de varios expedientes, uno de los cuales es, por cierto, la
preparación bilingüe de sus funcionarios.
Estos intentos marcan apenas el comienzo de un proceso largo, que ha comenzado ya en
otros ámbitos. Pero significan, sin duda, un cambio de actitud abierto al respeto de la
diversidad cultural y a la riqueza de la comunicación translingüística.
Por último, este material presenta otra nota positiva: cruza diversas instancias estatales y
sociales en un esfuerzo común por construir espacio público efectivo; aquél donde la
diferencia es factor de diálogo y comunicación; aquél donde las identidades distintas
pueden coexistir sin arriesgar la articulación del conjunto.
Guaraní comunicativo en la función pública
karai ñe'ê
Ministro - Secretario EjecutivoSecretaría Nacional de CulturaPresidencia de la República del Paraguay
Ticio Escobar
3
Ñe'ẽñepyrũ
Vy'apópe amoguahẽ opavave tapicha kuña ha kuimba'e omba'apóva Función Pública-pe pópe che
rembiapokue ojeheróva
ar ha kuñakarai Lilian
Soto ndive roñemoĩramo guare peteĩ ñe'ẽme oñemoñepyrũvo guarani mbo'esyry opavave
tapichakuéra Función Pública-pe omba'apóva oñemoarandu hagua guarani. Hasypeve
ahechava'ekue Paraguái ojetyvyro ha osẽseha tenonde, orekógui mburuvich
tura ha Red Contra Toda Forma de Discriminación-guápe che arekoha
peteĩ che rembiapokue chu'imi ikatúva ojeporu oñembo'e hagua guarani ñe'ẽ hasy'ỹháicha ha
pya'emi oñeñe'ẽ hagua ko tet
boguata hagua mbo'esyry peteĩha Estado-pegua mba'apoharakuéra ndive.
ua chugui aranduka. Pevar
ue amboho'ove hagua che
rembiapo; upévare ajokuái hérape ko tembiapo.
ua ha Kathia Floris oñemohenda ha oñembohete hagua ko pojoapy
ko'ága osẽva.
akatu katui nungaitént
e'ẽkuaa, ohayhu ha oiporu hagua guarani. Péicha ikatúta aipytyv
ua Paraguái ha MERCOSUR-pe, ha'emahápe avei ñe'ẽ tee.
Ñamombaretévo guarani, ñamombaretevéta ñane reko ha ñamokyre'ỹta ñane ret
Guaraní Comunicativo en la Función Pública Guarani Mbo'esry Estado
Rembiapópe
.
. Rasa ningo avy'ava'ekue ojapo peteĩ ro'y rupi karai Ticio Escob
a ohechakuaáva tetã
remikotevẽ, oguerojera ha omboguataséva Estado ijapahápe opavave Paraguái ñemoñare ha
ndaiporihápe ñemboyke, upéichante avei Estado ha tetã omombarete ha ombohekove resãiséva
iñe'ẽ ha reko tee.
Péicha oñepyrũva'ekue guarani mbo'esyry ambue ary opapotaitépe, heta roñemongeta, romba'apo
ha romohenda rire tembiaporã. Roñepyrũtaramo guare rombo'e guarani ro'e mba'e arandukápa
roiporúta pevarã; upémaramo ha'eva'ekue mburuvichakuéra Secretaría de la Función Pública,
Secretaría Nacional de Cul
ã ñe'ẽ tee. Omoneĩ chéve umi tapicha arandu ha roiporu umi mbo'epy
rom
Upe mbo'esyrýpe roiporu umi kuatia ambosako'ipyre ha rohecha ovalétapa oréve térãpa ahániri;
roiporu ha romyatyrõmimi rire rohechakuaa upe tembiporu ha'ekuaaha pojoapy guarani ñembo'erã
ha vokóikema roñepyrũ romba'apo hese ronohẽ hag ã heta tapicha arandu
ha py'aporã chepytyvõ; ndaikatúi ha ndaikatumo'ãi máramo- cheresarái che angirũ amyrỹi katupyry
ha marãngatu Karai Julio Fretes-gui, omoñe'ẽ ha chepytyvõva'ek
Avei chepytyvõ Susy Delgado, María Victoria
Ledesma, Ana María Ferreira, Inés Fariña, Mauro Lugo, Perla Alvarez ha ambueve. Che angirũ Melki
katu oipytyvõ omoha'ãnga hag
Ko aranduka ñeguenohẽ ha guarani ñembo'e Función Pública-pe ningo tuicha mba'e. Guarani ningo
Paraguái heñói ypy guive ha'éva akóinte ñe'ẽ ojeporuvéva ñane retãme; ág e
oñemboyke. Ojapóma amo 150 ary potaite oñemboykete hague Estado rembiapógui, jepémo
tetãyguakuéra péva pe ñe'ẽnte oiporu. Guarani ha iñe'ẽhára ñemboyke oiméme mba'e ivaivéva
ojehuva'ekue ko tetãme; oñemboykévo ko ñe'ẽ avei oñemboyke iñe'ẽhára ha ojejurumboty
chupekuéra, ha upéva rupi heta ñane retãygua iñe'ẽngu, iñe'ẽrakate'ỹ, hi'õtĩ, ndojeroviái ijehe,
máramo ndopartisipaséi ha jeyvéramo katu oiko ñemomirĩme.Aipórõ tuicha mba'e mbo'esyry guarani
ñe'ẽ ñembokatupyryrã oñemboguatáva Función Pública-pe, péicha rupi ikatútare maymavaite
mba'apohára Estado-pegua oñe'ẽ ha ohai mokõive tetã ñe'ẽ teépe, ha'éva guarani ha castellano, ha
oñangareko opa tetãyguáre iñe'ẽ teépe.
Rasa avy'áta che rembiapo oipytyvõramo mba'apohára Fundicón Pública-pegua oñemoarandu,
oñ õ michĩmínte jepe guarani
hekoveresãi ha imbareteve hag
ãyguakuérape, ha
péva jajapóvo Paraguái oñepyrũta ojetyvyro, opu'ã, oñakãrapu'ã ha oheja tapykuépe tekomarã
oñapytĩva chupe, oipykúivo tekokatu rape.
Miguel Ángel Verón
5
INDICE
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
Pag. 9
Pag. 19
Pag. 27
Pag. 35
Pag. 41
Pag. 51
Pag. 59
Pag. 71
Pag. 79
Pag. 87
Pag. 97
Pag. 107
Pag. 117
Pag. 125
Pag. 137
Pag. 141
Pag. 157
Mbo'epy Peteĩha
Mbo'epy Mokõiha
Mbo'epy Mbohapyha
Mbo'epy Irundyha
Mbo'epy Poha
Mbo'epy Poteĩha
Mbo'epy Pokõiha
Mbo'epy Poapyha
Mbo'epy Porundyha
Mbo'epy Paha
Mbo'epy Pateĩha
Mbo'epy Pakõiha
Mbo'epy Paapyha
Mbo'epy Parundyha
Joapy 1 (Ñe'ẽpukuaa)
Joapy 2 (Purahéi)
Arandukaporupyre
7
- Mba'éichapa.
- Iporãnte ha .
- Iporãnte avei.
nde
- Hola, cómo estás
- Bien. ¿Y vos
- Bien también
.
?
.
-
-
-
Mba'éichapa reiko.
Iporãmínte ha nde.
Iporãmínte avei.
- ómo andás? ¿Cómo estás?
- Bien. ¿Y vos?
- Bien también.
¿C
Maitei
MBO'EPYPETEĨHA 1
9
1. Ñañemongeta
-----------
Mba'éichapa nderéra.
Cheréra Miguel. Ha .
Cheréra Ramona.
Moõguápiko nde.
Che San Lorenzo-gua. Ha .
Luque-gua.
Mboy arýpa (año) rereko.
Areko 25 ary (año).
Moõpiko remba'apo.
Amba'apo MAG-pe. Ha .
amba'apo Secretaría de la Niñez-pe.
nde
nde
Che
nde
Che
- Cómo te llamás- Me llamo Miguel. ¿Y vos?- Me llamo Ramona.- De dónde sos- Yo soy de San Lorenzo Y vos- Soy de Luque- Cuántos años tenés- Tengo 25 años-- Trabajo en le MAG Y vos- Yo trabajo en la Secretaría de la Niñez
¿ ?
¿ ?
Ha . . ¿ ?
.
¿ ?
.
¿Dónde trabajás?
. ¿ ?
nde
2. Reproducimos, en guaraní, este diálogo:
- Hola, ¿Cómo estás?
- Bien, ¿y vos?
- Yo muy bien también.
- ¿Dónde trabajás?
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
3. Ahora nos encontramos con José, nuestro amigo. Conversamoscon él. Lo saludamos y luego le preguntamos de dónde es y dóndetrabaja.
- Mba'éichapa José.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
-
-
-
-
-
-
-
-
1 MaiteiMBO'EPYPETEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
10
Jaikuaami
4. Jajojuhu jey ñane angirũ José ndive. Hagámosle estas preguntas,en guaraní, con la ayuda del/la pytyvõhára.
-
-
-
-
CheNdeHa'eÑandeOrePeẽHa'ekuéra
(incluyente)(excluyente)
YoVos, tú, ustedÉl, ellaNosotros, nosotras
Ustedes, vosotrosEllos, ellas
Pronombre Personales
Jesarekorã
La 1ª persona plural (ñande) incluye a todos/as los/as intervinientes en lacomunicación; la (ore) excluye a una parte de ellos/as. : .Nosotros/as estamos sentados/as. Excluye a una parte de los receptores. .Nosotros/as estamos sentados/as. Incluye a todos/as los/as emisores como a los/asreceptores. En la situación comunicativa únicamente se podrá reconocer bien el uso de unau otra forma.
incluyenteexcluyente roguapy
jaguapyEjemplo Ore
Ñande
-
-
-
-
¿Cuántos años tenés?
¿De dónde sos?
¿Cómo se llama tu mamá?
¿Cuándo es tu cumpleaños?
.......................................................................
.......................................................................
.......................................................................
.......................................................................
¿Dónde estás trabajando?
¿Para qué venís?
¿Dónde vivís?
¿Qué hora tenés?
-
-
-
-
.......................................................................
.......................................................................
.......................................................................
.......................................................................
-
-
-
-
1MBO'EPYPETEĨHAMaitei
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
11
- ¿Cómo te llamás?
- ¿De dónde sos?
- ¿Dónde vivís?
- ¿Cuántos años tenés?
- ¿Dónde trabajás?
- ¿Qué hora tenés?
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Algunas palabras interrogativas:
Mba'e:Mba'éicha:Araka'e:Moõ:Mba'erã, ma'erã, mba'upe:Máva:Mba'ére:Mboy:
quécómo
cuándodónde
para quéquién
por quécuánto
Mba'épiko ere.Mba'éichapa nderéra.Araka'épa ne'aramboty.Moõpiko reiko.Mba'erãpa reju.Mávapa ou.Mba'érepa nderejúi.Mboýpa rejogua.
¿Qué decís?¿Cómo te llamás?¿Cuándo es tu cumpleaños?¿Dónde vivís?¿Para qué venís?¿Quién viene?¿Por qué no venís?¿Cuántas compraste?
6. Ñamoñe'ẽmi ko ñemongeta. Fijémonos en las partículas resaltadasen negrita.
- Mba'éicha nderéra.
- Cheréra Juana.
- Moõguá nde.
- Che Concepción-gua.
pa
piko
-
-
-
-
-
-
- ¿Cómo te llamás?
- Me llamo Juana.
- ¿De dónde sos?
- Soy de Concepción
1 MaiteiMBO'EPYPETEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
5. Ko'ága José ñandekuaase avei. Ñambohovaimi chupe, guaraníme,ko'ã porandu:
12
- Moõ reiko.
- Aiko Paraguaýpe.
- Moõgui reju ko'á
- Aju che rógagui.
- Moõ rehoreína.
- Aha che rembiapohápe.
- Moõ remba'apo.
- Amba'apo Secretaría de la Función Pública-pe.
- Rerekó teléfono.
- Areko.
- Mboý inúmero.
ga.
piko
piko
piko
piko
piko
piko
- ¿Dónde vivís?
- Vivo en Asunción.
- Vengo de mi casa.
- ¿A dónde vas?
- Voy a mi trabajo.
- ¿Dónde trabajás?
- Trabajo en la Secretaría de la Función Pública.
- ¿Tenés teléfono?
- Lo tengo.
- ¿Cuál es su número?
- ¿De dónde venís ahora?
Partículas interrogativas:
Para formular preguntas, en guaraní, se utilizan las partículas sufijas .Las mismas van pospuestas a la palabra interrogativa. El castellano carece de este tipo departículas; en este idioma la interrogación se expresa a través de la entonación, en laexpresión oral, y por medio del signo de interrogación, en la expresión escrita. Las partículas
y son las correctas desde el punto de vista académico, pero en el habla coloquial seutilizan las formas , que son variantes de .
En guaraní, gracias a la existencia de partículas interrogativas específicas, no hace faltautilizar el signo de interrogación (¿?). Empero, se lo puede utilizar si así se desea, para evitarconfusiones. Si se usa, sólo se ubica al final de la oración, como en el inglés y el portugués.
: Mba'éichapa nderéra. Mba'éichapa nderéra
pa, piko, pio, iko, tiko
pa pikopio, iko tiko piko
Techapyrã ?
La partícula también expresa otros contenidos además de la interrogación. La mismaexpresa sorpresa, extrañeza o admiración. Ante una información inesperada que se recibe,por ejemplo:
piko
1MBO'EPYPETEĨHAMaitei
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
- Ohova'ekue ningo che ra'y España-pe.
- Piko.
- Kuehe omano José jarýi.
- Piko.
- Mi hijo se había ido a España.
- ¡En serio!.
- Ayer murió la abuela de José.
- ¡No me digas¡ ¡No puedo creer¡ .
13
7. Jajojuhujey ñane angirũ José ndive. Ñañemongetami hendive hañaporandu chupe:
- ¿ ?
- ¿ ?
- ¿ ?
- ¿ ?
- ¿ ?
- ¿ ?
De dónde es
Dónde vive
De dónde viene
A dónde va
Dónde trabaja
Qué estudia
- ¿Cómo se llama su papá?
- ¿Cómo se llama su mamá?
- ¿Cuál es el número de su teléfono?
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
1 MaiteiMBO'EPYPETEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
8. Practicamos saludos con los compañeros y compañeras y con el/lapytyvõhára, por medio de juego de roles.
14
9. Mokõi tapicha, peteĩ karai ha ambue kuñataĩ, ojojuhu Paraguaýpe haojokuaase hikuái. Jahaimína peteĩ ñemongeta ikatúva ojapo ãtapicha.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
10. Ñañemongeta ha jajepy'amongeta. En la primera persona plural delguaraní existe la diferencia entre ÑANDE y ORE. Reflexionamoshasta qué punto influye en la administración del Estado lamentalidad ORE KUETE. Además, cómo podemos construir unEstado inclusivo Ã
Ã., para ÑANDÉVE GUAR y no solo para ORÉVE
GUAR
11. Ñane rembiapohápe jareko peteĩ ñane irũ pyahu. Iporãne jaikuaamichupe. Jahai ñemongeta ikatúva jajapo hendive.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
1MBO'EPYPETEĨHAMaitei
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
12. Ñamba'apo ñane irũ ñande ykeregua ndive ha jajapo ojupe porandujajokuaa . Jahai ñane ñemongetakue.hagua
15
Ñanemandu'a hagua:
Mba'éichapa ñaneko'ẽ ñande
Moõpa ñande jaiko
Moõpa ñande ñamba'apo:
Mávapa ñande
- Che cheko'ẽ porã.- Nde neko'ẽ porã.- Ha'e iko'ẽ porã.- Ñande ñaneko'ẽ porã.- Ore oreko'ẽ porã.- Peẽ peneko'ẽ porã.- Ha'ekuéra iko'ẽ porã.
- Che aiko Paraguaýpe.- Nde reiko San Lorenzo-pe.- Ha'e oiko Ka'aguasúpe.- Ñande jaiko Paraguay jerére.- Ore roiko okaháre.- Peẽ peiko Luque-pe.- Ha'ekuéra oiko Argentina-pe.
- Che amba'apo Secretaría de la Niñez-pe.- Nde remba'apo Parlamento-pe.- Ha'e omba'apo INDI-pe.- Ñande ñamba'apo Ministerio de Justiciay Trabajo-pe.- Ore romba'apo Ministerio de Defensa-pe.- Peẽ pemba'apo Puerto-pe.- Ha'ekuéra omba'apo Ministerio deSalud-pe.
- Che mba'apohára Función Publica-pegua.- Nde indígena.- Ha'e parlamentaria.- Ñande chokokue.- Ore empleada doméstica.- Peẽ mitã ñamba'apóva calle-pe.- Ha'ekuéra pytagua.
Moõ
Moõpa jaha ñande ko'ág
Ñemongeta municipalidad-pe:
guipa jaju ko'ága
a
- Che aju che rógagui.- Nde reju ne rembiapohágui.- Ha'e ou facultad-gui.- Ñande jaju Palacio de Justicia-gui.- Ore roju MEC-gui.- Peẽ peju MOPC-gui.- Ha'ekuéra ou itúva rógagui.
- Che aha che mba'apohápe.- Nde reho Identificaciones-pe.- Ha'e oho Ministerio del Interior-pe.- Ñande jaha IPS-pe.- Ore roho Fiscalía-pe.- Peẽ peho SENACSA-pe.- Ha'ekuéra oho SAS-pe.
- Mba'éichapa ndepyhareve kuñakarai.- Iporãmínte, mba'épa remandami.- Ajúningo añe'ẽvo karai Intendente ndive.-
õmína chupe.- Oĩma. aha'arõta chupe. Aguyje ndéve.- Ndaipóri mba'érepa.
Neĩ. Ko'ága ha'e oñemongetahína peteĩtapichándi. Eha'ar
1 MaiteiMBO'EPYPETEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
16
Ñe'ẽndy:
Moñe'ẽ
Moõ
Moõgua
Nde
Ndive
Ñande
Ñe'ẽndy
Ñemongeta
Ova
Oka
Ore
Pa, piko, pio, iko
Paraguay
Peẽ
Peteĩha
Porandu
Pumbyry
Pyahu
Pytyvõ
Pytyvõhára
Reindy
Rogaygua
Techapyrã
Téra
Tetã
: leer
: dónde
: de dónde
: vos, tú, usted
: con
: nosotros (incluyente)
: glosario
: conversación, conversar
: se muda (él, ella)
: campo, campaña
: nosotros (excluyente)
: partículas interrogativas
: Asunción
: ustedes, vosotros/as
: primero, primera
: preguntar
: teléfono
: nuevo, nueva
: ayudar
: facilitador, facilitadora, ayudante
: hermana (usa sólo el varón)
: familiar
: ejemplo
: nombre
: país, nación
Aguyje
Ambue
Angirũ
Araka'e
Aramboty
Ary
Avei
Che
Chupe
Ha'e
Ha'ekuéra
H
Hembiapo
Hendive
Iporãnte
Irũ
Jesarekorã
Juhu
Ko
Kokue
Kuaa
Maitei
Máva
Mba'e
Mba'éicha
Mba'éichapa
Mba'erã ma'erã, mba'upe
Mba'ére
Mbo'ehao
Mbo'epy
Mbohovái
Mboy
Mombe'u
: gracias, agradecimiento
: otro, otra
: amigo, amiga
: cuándo
: cumpleaños
: año
: también
: yo
: a él, a ella
: él, ella
: ellos, ellas
: para, a fin de
: su trabajo
: con él, con ella
: bien
: compañero, compañera
: observación
: encontrar
: vivir, residir
: chacra
: saber
: saludo, hola
: quién
: qué
: cómo
: hola, cómo estás
, : para qué
: por qué
: escuela
: lección
: responder
: cuánto
: contar
agua
17
Ñeñemongetavemi
MBO'EPYMOKÕIHA2
Las formas de saludos que hasta ahora venimos practicando se pueden usara cualquier hora del día. Pero en guaraní existen saludos específicos para lamañana, la siesta, la tarde y la noche.
19
- Mba'éichapa
- Cheko'ẽ porã(nte) avei.
- Mba'éichapa
- Chepyhareve porã(nte) avei.
- Mba'éichapa
- Cheasaje porã(nte) avei.
- Mba'éichapa
- Cheka'aru porã(nte) avei.
- Mba'éichapa
- Chepyhare porã(nte) avei
- ¿Cómo amaneciste?
- Amanecí bien también
- Buenos días
(cómo estás a la mañana).
- Bien también.
- ¿Cómo estás a la siesta?.
- Tengo buena siesta también.
- ¿Cómo estás a la tarde?.
- Bien también.
- Buenas noches
(cómo estás a la noche).
. - Bien también.
neko'ẽ(mi)
ndepyhareve(mi)
ndeasaje(mi).
ndeka'aru(mi).
ndepyhare(mi)
. ______
________
._
____
____
_______
____
______
.___
_____
- Cheko'ẽ porã. Ha nde.
- Chepyhareve porã. Ha nde.
- Cheasaje porã. Ha nde.
- Cheka'aru porã. Ha nde.
- Chepyhare porã. Ha nde.
- Amanecí bien. ¿Y vos?
- Estoy bien. ¿Y vos?
- Bien. ¿Y vos?
- Muy bien. ¿Y vos?
- Bien. ¿Y vos?
Hablante 1 Hablante 2
Jesarekorã
a) En guaraní no existe diferencia en el tratamiento de 2ª persona singular vos, tú o usted,como en el castellano. En todos los casos se utiliza el pronombre Nde.
ã) En esta lengua, como podemos notar, existen saludos específicos para cada momentodel día.
- Mba'éichapa neko'ẽ.
- Mba'éichapa ndepyhareve.
- Mba'éichapa ndepyhareve'asaje.
- Mba'éichapa ndeasaje.
- Mba'éichapa ndeka'aru.
- Mba'éichapa ndeka'arupytũ.
- Mba'éichapa ndepyhare.
- ¿Cómo amaneciste?
- ¿Cómo estás?
- ¿Cómo estás?
- ¿Cómo estás?
- ¿Cómo estás?
- ¿Cómo estás?
- ¿Cómo estás?
(se usa de mañana muy temprano).
(de mañana).
(a la media mañana)
(a la siesta).
(a la tarde).
(de nochecita).
(de noche).
2 ÑeñemongetavemiMBO'EPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
20
ch) En guaraní se deben diferenciar dos tipos de saludos: los formales y los informales.Todas las formas estudiadas hasta ahora son saludos formales, que se pueden utilizar concualquier persona. Pero existen los saludos informales, que se utilizan en la rueda deamigos, en el lenguaje coloquial, y que no se pueden utilizar con una persona desconocida oalguien a quien debemos respeto, dado que representaría falta de deferencia. Estossaludos se usan a cualquier hora del día.
- Mba'eteko(pa) (piko) - Jarýi- Mba'e la pórte. - Jaryiete.- Mba'e la situ. - Alpélo.- Mba'eteko la situ. - Altóko.- Ha upéi. - Ovevete.
Techapyrã:
Hablante 1 Hablante 2________
_________________________
___________________________
1. Nos encontramos con nuestro amigo José en distintos horarios deldía. Ñamomaiteimi chupe guaraníme.
- Hola José, ¿cómo amaneciste?-..................................................................
- Hola José, ¿cómo estás (a la mañana)?-..................................................................
- Hola José, ¿cómo estás (a la siesta)?-..................................................................
- Hola José, ¿cómo estás (a la tarde)?-..................................................................
- Hola José, ¿cómo estás (a la noche)?-..................................................................
Ñeñemongetavemi 2MBO'EPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
21
2. Ko'ága José ñanemomaitei guaraníme ha ñande aveiñamomaiteimíta chupe iñe'ẽme:
-
-
-
-
Mba'éichapa neko'ẽ.
Cheko'ẽ porãnte avei.
Mba'éichapa ndeasaje.
Mba'éichapa ndeasaje.
..................................................................
..................................................................
-
-
-
-
Mba'éichapa ndeka'aru.
Cheka'aru porãnte avei.
Mba'éichapa ndepyhare.
Chepyhare porãnte avei.
..................................................................
..................................................................
-
-
-
-
3. Jajojuhu peteĩ tapicha ndive ñane rembiapohápe. Ñañemongetahendive ha pevarã ñaporandu chupe: mba'éichapa ijasaje,mba'éichapa héra, moõguápa, moõpa oreko hóga, moõguipa ou,moõpa omba'apo ha moõpa ohóta osẽ rire upégui.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
-
-
-
-
4. Ñane rembiapohápe oguahẽ peteĩ tet
ua, agaitéma oñantendetah
ãygua oñe'ẽséva director/andive. Ñamomaitei chupe, ñaporandu chupe héra ha moõguipa ou.Upéi jajerure chupe ñanera'arõ'imi hag ahese director térã directora.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
-
-
-
-
2 ÑeñemongetavemiMBO'EPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
5. Con la ayuda del/la pytyvõhára practicamos saludos informales; losparticipantes aportarán otras formas de saludos usados en suentorno.
22
Ñanemandu'a hagua:
Mba'éichapa ñande ñandepyhareve
Mba'éichapa ñande ñandeasaje
Mba'éichapa ñande ñandeka'aru
Ñandépa mba'éicha ñandepyharese:
Mba'éichapa ñande ñanderéra
- Che chepyhareve porã.- Nde ndepyhareve porã.- Ha'e ipyhareve porã.- Ñande ñandepyhareve porã.- Ore orepyhareve porã.- Peẽ pendepyhareve porã.- Ha'ekuéra ipyhareve porã.
- Che ndacheasajeporãi.- Nde nandeasajeporãmbái.- Ha'e nda'ijasajeporãi.- Ñande nañandeasajeporãi.- Ore nda'oreasajeporãi.- Peẽ napendeasajeporãi.- Ha'ekuéra nda'ijasajeporãi.
- Che cheka'aru porã.- Nde ndeka'aru porã.- Ha'e ika'aru porã.- Ñande ñandeka'aru vai.- Ore oreka'aru vai.- Peẽ pendeka'aru vai.- Ha'ekuéra ika'aru vai.
- Che chepyhare porãse.- Nde ndepyhare porãse.- Ha'e ipyhare porãse.- Ñande ñandepyhare porãse.- Ore orepyhare porãse.- Peẽ pendepyhare porãse.- Ha'ekuéra ipyhare porãse.
- Che cheréra Ramón.- Nde nderéra María.- Ha'e héra José.- Ore oreréra María, Ramón ha José.- Peẽ penderéra Ramón ha María.- Ha'ekuéra héra Federico ha Fernando.
Mávapa iko'ẽ porã ko árape.
Mávapa ipyhareve vai ko árape.
Mba'éichapa reiko(mi)
Ñemongeta tapépe:
- Che cheko'ẽ porã ko árape.- Nde neko'ẽ porã ko árape.- Ha'e iko'ẽ porã ko árape.- Ñande ñaneko'ẽ porã ko árape.- Ore oreko'ẽ porã ko árape.- Peẽ peneko'ẽ porã ko árape.- Ha'ekuéra iko'ẽ porã ko árape.
- Che chepyhareve vai ko árape.- Nde ndepyhareve vai ko árape.- Ha'e ipyhareve vai ko árape.- Ñande ñandepyhareve vai ko árape.- Ore orepyhareve vai ko árape.- Peẽ pendepyhareve vai ko árape.- Ha'ekuéra ipyhareve vai ko árape.
-Aiko porã.- Jaiko(ve).- Ni nda'ivaipotái.- Jaryiete.-Aiko tengeténgepe.- Ha jacherechapáma .
- Mba'e la pórte, Juan.- Jaryiete. Mba'épiko rejaporeína ko'a rupi.- Ha péina aju avisitávo che rúpe.- Iporãite péva.Aréma ndajajoechavéi.-Aréma ndajajoechavéi añete.- Maiteimi nde rúpe.-Aguyje ndéve, che irũ. Jajoecháta vokoiete.-Avy'aite rohecháre. Jajoecháta vokoiete.
Ñeñemongetavemi 2MBO'EPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
23
Ñe'ẽndy:
Akóinte
Asaje
Hasykatu
Hecha
Iñe'ẽme
Irũ
Jepiveguáichante
Jojuhu
Ka'aru
Ka'arupytũ
Ko'ẽ
Kuehe
Maitei
Maymavete
Mokõiha
Momaitei
Ndaikuaái
Neko'ẽ
Porã(nte)
Pyhare
Pyhareve
Pyhareveasaje
Ru, túva
Se
Tapicha
Tee
Tembiapoha
Tetãygua
Vai
Vokoiete
Vy'a
: siempre
: la siesta
: está enfermo, enferma
: ver
: en su idioma
: compañero, compañera
: como de siempre
: encontrarse
: la tarde
: la nochecita
: amanecer
: ayer
: saludo
: todos, todas.
: segundo, segunda
: saludar
: No sé
: vos (tú, usted) amanecés
: bien
: la noche
: la mañana
: la media mañana
: papá
: partícula que expresa modo volitivo
: persona, semejante
: propio
: lugar de trabajo
: ciudadano/a, compatriota
: mal, feo, fea
: oportunamente
: alegrase
24
MBO'EPYMBOHAPYHA 3
Ñaporandu hagua
- :- :- :- :- :- :- :- :- :- :- :- :
JoséTranseúnteJoséTranseúnteJoséTranseúnteJoséTranseúnteJoséTranseúnteJoséTranseúnte
Mba'éichapa.Iporãnte.
ndéve.Ikatu.
Parlamento.Paraguayo Independiente ha 14 de mayo-pe.
héra kóva ko tape.Kóva 14 de mayo.
Parlamento-pe.cuatro cuadra yvatévo, ha pépe .
ndéve.Ndaipóri mba'érepa.
Ikatúpa
Moõpiko
Mba'éichapa
Mba'éichapa aReAguyje
a
oO
re
mba'eporandu(mi)
pytapyta
guahẽtaguatava'erã juhúta
1. José se encuentra enAsunción y no sabe cómo llegar al Parlamento.Una transeúnte le indica cómo llegar.
27
Partículas de número y persona (para verbos regulares).
Observamos estas palabras extraídas de la primera conversación. mba’e porandu, pyta,uahẽta, guatava'erã. juhúta. Las mismas son verbos. Las partículas en negrita
indican número y persona.
La partícula es una letra o sílaba que tiene sentido solamente estando unida a un lexema,pero separada de él carece de sentido.
A oa re Reg
Para pedir informaciones, en guaraní, se pueden utilizar las palabras interrogativas que yaconocemos: (qué), (cómo), (cuándo), (dónde), ,
, (para qué), (quién), (por qué). La pregunta inicial es,normalmente, , ( : poder, posibilidad; : partículainterrogativa). Así, si se desea pedir permiso para salir de un lugar se dirá: asẽsapy'aite. ¿Puedo salir un momento? Permiso, ¿puedo salir un momento?
mba'e mba'éicha araka'e moõ ma'erãmba'erã mba'upe máva mba'ére
ikatúpa ikatúpiko katu pa/pikoIkatúpa
2. Ñaime terminal-pe ha jahase Ciudad del Este-pe. Ñaporandu peteĩkuñata ĩme mba'é ichapa ja japova 'erã pevarã , mba'emba'yruguatápepa jahakuaa. Jajapóta pytyvõhára ñemoirũme.
- Mba'éichapa kuñataĩ
- Ikatúpa amba'e porandumi ndéve
..............................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
...................................................... ............
-
-
-
-
-
-
1ª persona singular
2ª persona singular
3ª persona singular
1ª persona plural incluyente
1ª persona plural excluyente
2ª persona plural
3ª persona plural
Che
Nde
Ha'e
Ñande
Ore
Peẽ
Ha'ekuéra
a
re
o
ña
ro
pe
o
kañy
kañy
kañy
kañy
kañy
kañy
kañy
a
re
o
ja/ña
ro
pe
o
a
re
o
ja
ro
pe
o
guapy
guapy
guapy
guapy
guapy
guapy
guapy
3 Ñaporandu haguaMBO'EPY
MBOHAPYHAGuaraní Comunicativo
en la Función Pública
28
Jesarekorã: en la primera persona plural incluyente ñande tenemos dos partículas y .La primera se usa con los verbos orales (jaguapy: nos sentamos) y la segunda con losnasales (ñakañy: nos perdemos, nos escondemos).
ja ña
3. Nuestro amigo José quiere gestionar su cédula de identidad y nosabe cómo llegar hasta el Departamento de Identificaciones deAsunción. Él está en la terminal de ómnibus de Asunción.Ayudémosle explicando cómo debe expresar las siguientes ideas enguaraní.
- Buenos días.
- ¿Puedo preguntarle algo?
- ¿Cómo puedo irme desde aquí hasta Identificaciones?
- ¿Qué línea debo tomar?
- ¿ qué calle queda Identificaciones?
- Gracias.
En
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
3MBO'EPYMBOHAPYHAÑaporandu hagua
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
29
4. Ñasẽ ñamba'ejoguávo ha ñaporandúta mba'apohárape jajoguasévarepy. Cuidamos el uso de las partículas de número y persona.
-
-
-
-
-
-
- ¿Le puedo hacer una pregunta?
- ¿Tiene pantalones?
- ¿Qué costo tienen?
- ¿Tiene camisas?
- ¿Cuándo las tendrá? (las camisas)
- Agradecemos por la atención dispensada.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
5. Ko'ága ñaipytyv ua ñaneporandu.
õ pe mba'apohárape ombohovái hag
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Sí, en qué le sirvo.
Sí, tenemos.
Cuestan 50.000 guaraníes.
No tengo camisas ahora.
Mañana las tendré.
No fue ninguna molestia.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
3 Ñaporandu haguaMBO'EPY
MBOHAPYHAGuaraní Comunicativo
en la Función Pública
30
6. Ñambohovaimi ko'ã porandu. Usamos correctamente las partículasde número y persona.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Mboy ary (ro'y, año) piko reko nde.
Moõpiko iko.
Mboy arýpa reko nde ru.
Mboy arýpa reko nde sy.
Mba'e ñe'ẽpa iporu a.
Mba'épa japóta ko'ẽrõ.
- Mba'épiko karu kuehe.
- Nde sy ha nde rúpiko moõ iko.
re
re
o
o
ja
re
re
o
ko'ág
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
7. Peteĩ indígena ogueru hospital-pe hapicha hasýva. Jahaiñomongeta ikatúva ojapo pohãnohára ndive. Cuidamos el uso de laspalabras interrogativas y de las partículas de número y persona.
8. Jajojuhu peteĩ kuñakarai ndive ñane mba'apohápe hañañemongetase hendive. Para encarar la conversación hacemos dela siguiente manera: la saludamos, le preguntamos si podemosformularle algunas preguntas, le preguntamos su nombre, de dóndeviene, para qué viene, con quién viene, dónde queda su casa y porúltimo le agradecemos por la deferencia. Practicamos estasfórmulas con un compañero o compañera de al lado. Luegoescribimos el diálogo. Jaiporúke guarani.
3MBO'EPYMBOHAPYHAÑaporandu hagua
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
31
Ñanemandu'a hagua:
Moõpa oho ko tape
Mba'épa jajapoñaína ñande
Moõpiko jahára'e kueheambue
Ikatúpa chepytyvõmi
Mba'épa pendeguerumi Paraguaýpe
Ñandépa moõ ñamba'apo
- Ndaikuaái.- Oho Encarnación-pe.- nte.- Ko tape oho Paraguaýpe.
- Che ambosako'i'aína peteĩ kuatiañe'e.- Nde reñemongetareína directora ndive.- Ha'e oñantendehína oúva rehe.- Ñande ñañantende ohenóiva teléfono-perehe.- Peẽ peñopytyvõpeína.- Ha'ekuéra omopotĩ oficina.
- Che ahákuri che sy rógape.- Nde rehókuri ysyrýpe.- Ha'e ohókuri omba'apo'imi.- Ñande jahákuri ñane irũnguéra rógape.- Ore rohókuri roñandúvo ore rúpe.- Peẽ peikundaha Paraguay tuichakuejaveve.- Ha'ekuéra opytákuri hógape.
- Mba'e provléma piko jarekóta.- ãi, asẽta'aína.- Ikatu.- Ko'ẽrõ guive ikatúta.
- Che aju ahechávo che ra'ýpe.- Ramón ou ohekávo tembiapo,omba'apose.-
.- Ángel ou oikuaávo ko táva.- José ou ojapoukávo peteĩ kuatia.
- Che amba'apo Ministerio de Educación-pe.- Nde remba'apo Ministerio de Defensa-pe.- Ha'e omba'apo Presidencia-pe.- Ñande ñamba'apo Senave-pe.- Ore romba'apo Ministerio de Hacienda-pe.- Peẽ pemba'apo Ministerio de Industria y
Oho oparei aguieté
Ko'ága ndaikatumo'
Che ryvy ou oho haguáicha Argentina-pe
3 Ñaporandu haguaMBO'EPY
MBOHAPYHA
Comercio-pe.- Ha'ekuéra omba'apo Secretaría deCultura-pe.
- Ñandederécho jaikovévo.- Ñandederécho ñañemoarandúvo.- Ñandederécho jakarúvo hekópe.- Ñandederécho nañañemboykéivo.- Ñandederécho ñañemomba'évo ñanderekovépe.- Ñandederécho ñaneambuévo ojuehegui.- Ñandederécho jaikuaaukávo ñaneremiandu.- Ñandederécho Estado omoañetévoñande derechokuéra.
- CODENI-pe oñembojakuaa mitãkuña hamitãkuimba'ekuéra.- Secretaría de la Mujer-pe oñembojakuaakuñanguéra.- INDI-pe oñembojakuaa indígena-kuéra.- Defensoría del Pueblo-peñañembojakuaa maymave.- Comisión de Derechos HumanosParlamento-pe avei ñañembojakuaa.
- Mba'éichapa ndepyhareve, karai.- Chepyhareve porã, che rajy.- Ikatúpa amba'eporandumi ndéve.- Ikatu, mba'épa remandami.- Mba'éichapa ajapova'erã anohẽ hag
estudio.- Ehova'erã nde colegio-kuépe rejerurende kuatia
- Aguyje ndéve.- Ndaipóri mba'érepa.
Mba'épiko ñande ñanderécho vyvypóraháicha.
Moõpa ñañembojakuaa oñepyrũ térãoñembykéramo ñande derécho
Ñemongeta supervisión-pe
uache certificado de
; upépe oñeme'ẽta ndéve haupéi regueru ápe supervisión-pe rovisahagua ndéve.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
32
Ñe'ẽndy:
Aguieténte
G
Ko'ág
: muy cerca
: gracias
: cuándo
: llegar
: desde
: ¿se puede? ¿Puedo?
: pedir, solicitar
: encontrar
: señor
: el joven
: ahora
: mañana
: carta
: ayer
: recorrer
: mujer
: recordar
: quién
: trabajador, trabajadora
: por qué
: maestro, maestra
: tercero, tercera
: responder
: dar
: niño
: niña
: garantizar
: dónde
: vehículo
: de nada
: con
: averiguar el estado de una
persona; sentir, percibir.
: acercarse
Aguyje
Araka'e
uahẽ
Guive
Ikatúpa
Jerure
Juhu
Karai
Karia'y
a
Ko'ẽrõ
Kuatiañe'ẽ
Kuehe
Kundaha
Kuña
Mandu'a
Máva
Mba'apohára
Mba'ére
Mbo'ehára
Mbohapyha
Mbohovái
Me'ẽ
Mitãkuimba'e
Mitãkuña
Moañete
Moõ
Mba'yruguata
Ndaipóri mba'érepa
Ndive
Ñandu
Ñemboja
Ñemoarandu
Opavave
Pépe
Porandu
Pytyvõ
Ra'y
Repy
Ru túva
Sy
Tape
Tekove
Temiandu
Tuja
Voko
Yvatévo
Yvypóra
: estudiar
: todos, todas
: ahí
: preguntar
: ayudar
: hijo
: el costo
, : padre
: madre
: calle
: vida, persona
: idea, sentimiento
: viejo
: bolso
: norte
: persona, ser humano.
33
MBO'EPYIRUNDYHA 4
Mba'ejerurerã
1. Ñamoñe'ẽmi ko ñemongeta.
- gueru chupe iñaranduka.
- guerú chupe iñaranduka.
- guerú chupe iñaranduka.
- guerú chupe iñaranduka.
E mi
E na
E ke
E kena
Traéle su libro, por favor.
Traéle su libro, por favor.
Traéle su libro.
Traéle su libro.
35
En guaraní para solicitar algo o dar orden se utilizan partículas imperativas. En estos casosen la segunda persona singular se usa la partícula prefija en vez de la partícula de númeroy persona categórica , y se le posponen al verbo las partículas según la modalidad delhablante. Estas son las modalizaciones imperativas más usuales:
Imperativo cariñoso: (tónica) Ejumi Vení, por favor.Imperativo amistoso, rogativo: (átona) Ejúna Vení, por favor.Imperativo conmitativo: (átona) Ejúke Vení ya.Imperativo enfático: (átona) Ejúpy Vení ya, de una vez.
Ko'ã ñe'ẽpehẽ ikatu av oje'eséva. Jahechami ko'ãtechapyrã:
Existen también partículas de número y persona imperativas que se utilizan de la mismaforma como las categóricas que hemos visto en la tercera lección ( , , , / , , , ).Dichas partículas son: , , , , , , que van prefijas a la raíz verbal. Con estaspartículas se pueden también utilizar las partículas , , , .
- karu che, karu nde, karu ha'e, karu ñande, karu ore, karu peẽ, karuha'ekuéra.- há che, hó nde, hó ha'e, há ñande, hó ore, hó peẽ, hóha'ekuéra.
ERE
minakepy
a re o ja ña ro pe ota e to ja/ña toro pe to
mi na ke py
Ta e to ja toro pe to
Ta ke e ke to ke ja ke toro ke pe ke to ke
ei oho oñondive, oñembopohyive hagua
- Ñañopytyvõ ñamohu'ã hag
- Ñañopytyvõ ñamohu'ã hag
- Ñañopytyvõ ñamohu'ã hag .
mína
kena
míkena
ua ñane rembiapo.
ua ñane rembiapo.
ua ñane rembiapo
- lminar el trabajo, por favor.
-Ayudémonos para culminar el trabajo.
-Ayudémonos, por favor, para culminar el trabajo.
Ayudémonos para cu
..................... ......... ................ ......... ..........
................. ......... ............................... ......... ...........
Techapyrã:
2. En una cancha del barrio los chicos juegan a la pelota. Ñamoñe'ẽmiha upéi ñamboguatave ñemongeta.
- Embohasá chéve nde pelóta.
- Epoí ápe.
- Edipará
- Esẽ sapy'aite.
py
na
ke
mi
- Callate.
- Corré, por favor.
- No pierdas la pelota.
- No salgas, por favor.
- Pasáme la pelota (de una vez).
- Tirá aquí.
- Corré.
- Salí un rato, por favor.
-
-
-
-
4 Mba'ejerurerãMBO'EPY
IRUNDYHAGuaraní Comunicativo
en la Función Pública
36
3. Expresamos, en guaraní estos pedidos u órdenes.
- Ayudame, por favor.
- Vení ya.
- Alzá conmigo.
- Pasame el libro, por favor.
- No te canses.
- Bajá ahí.
- Descansemos un rato.
4. Ou peteĩ kuñakarai ohechávo ikuatia ñane rembiapohápe. Ñamoñe'ẽñomongeta ha upéi ñambohasa guaraníme oĩva castellano-pe.
- Mba'éichapa ndepyhareve.
- Iporãmínte, kuñakarai. Mba'épa ndeguerumihína.
- Aikuaase che kuatiakuérapa oĩmbáva.
- .
-
-
-
-
-
-
Chera’ar mi sapy’aiteõ
Le preguntaré a mi compañera.
Ya está su documento, señora.
Acompáñeme hasta la otra oficina.
Espere un rato en la ventanilla.
Puede firmar acá, por favor, para entregarle.
Vuelvo enseguida, señora.
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
5. Trabajamos en clase dando órdenes o solicitando algo a nuestroscompañeros y compañeras. Utilizamos las partículas , , ysolas o combinadas.
mi na ke py
-
-
-
-
-
Ejumína
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
4Mba'ejerurerãMBO'EPY
IRUNDYHAGuaraní Comunicativo
en la Función Pública
-
-
-
-
-
-
-
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
37
Ñanemandu'a hagua:
Ejumína chepytyvõ
Pejúpy ñamba'apo oñondivepa
Apouka (imperativo) jeporu
Partículas de número y personaimperativas
Ñemongeta mba'apohápe
- Aháma roipytyvõvo.- Néipy, aháma.- Amohu'ãre che rembiapo ahátama.- Nde ningo nereikotevẽi voi ñepytyvõ.
- Ko árape ndaikatumo'ãi.- õiterei.-- Rohomaroína.
- José, eguapýke che irũ.- Peguapymína, José ha Antonio.- Ehomína che ru rendápe.- Aníke peneakãhatãitéti.- Ere ne membýpe anítei oho ha'eño uperupi.- Pejuvoíkena.- Director, ikatúpa chepytyvõmi.-Kuñataĩnguéra, ikatúpa ñamba'apooñondivepa.
- Taku'éke che.- Eku'éke nde.- Toku'éke ha'e.- Jaku'éke ñande.- Toroku'éke ore.- Peku'éke peẽ.- Toku'éke ha'ekuéra.
- Pejumína, che irũnguéra, chepytyvõmi.- Mba'épiko reikotevẽ, José.- Ajejopypaite che rembiapópe ha aipotachemoirũmi.- Mba'épa jajapóta nendive.- Pemohendapamína ko'ã kuatia ha
Ko'ága orekane'Rohótama agaite.
tembiporu ahejáva escritorio ári.- Mba'épiko nembopy’aragetéva.- ã ko kuatia Parlamento-pe asajerã.- Ani rejepy'apy. Ehejántema ore pópe.- Aguyje peẽme.- Tandepo'aite.
- Che memby, ejumína.- Mba'éiko che sy.- Aipota chepytyvõ ñamopotĩmba hag
- Néi, che sy. Mba'épa jajapóta.- Eguerumi amo typycha puku ha emopotĩpe técho.- Aháma agueru.- Emopotĩmba rire técho eguerútañandéve y mba'yrúpe.- Oĩma, che sy. Ajútama.- Pya'énteke che memby.
Amoguahẽva'er
uañande róga.
Ñemongeta ogapýpe
4 Mba'ejerurerãMBO'EPY
IRUNDYHAGuaraní Comunicativo
en la Función Pública
38
Ñe'ẽndy:
Agaite
Ko'ága
g
: enseguida
: libro
: traer
: jugar, probar
: cuarto, cuarta
: aprieto
: preocupación
: señor
: imperativo conmitativo
: ahora
: necesitar
: papel, documento
: señora
: moverse
: solicitar algo
: recipiente
: pasar.
: hijo (usa sola la mujer)
: imperativo cariñoso
: colocar, acomodar
: concluir
: acompañar
: limpiar
: imperativo amistoso, rogativo
: bueno! Interjección.
: ¡vamos! interjección
: juntos, juntas
: suerte, fortuna
: tirar, arrojar
: largo
: imperativo enfático
: ayudar, socorrer
: premura, apuro
Aranduka
Gueru
Ha'ã
Irundyha
Jejopy
Jepy'apy
Karai
Ke
Kotevẽ
Kuatia
Kuñakarai
Ku'e
Mba'ejerure
Mba'yru
Mbohasa
Memby
Mi
Mohenda
Mohu'ã
Moirũ
Mopotĩ
Na
Néi
Néipy
Oñondive
Po'a
Poi
Puku
Py
Pytyvõ
Py’ara e
Sapy'aite
Sẽ
Sy
Tembiapo
Typycha
Y
: un rato
: salir
: madre
: trabajo
: escoba
: agua
39
Kóva
che akãKóva
che ajúra
Kóva
che
juru
Kóva
che
rye
Kóva che pyti’a
Kóva
che
ati’y
Kóva che tyvyta
Kóva che jyva
Kóva che po
Kóva
che
kuã
Kóva cheretyma
Kóva
che
renymy’ã
Kóva chepy
Kóva che pysã Kóva che resa
Kóva che
nambi
Kóva che
jyvanga
Kóvache tĩ?
MBO'EPYPOHA 5
1. Jaikuaami ñande rete vorekuéra.
Che rete
Che akã ,
che po ha che py ,
che tĩ po'imi ,
che jyva ha che retyma ,
che juru pukavy ,
che resa hũ porã ,
ha heta che akãrague.
peteĩ
mokõi
peteĩ
mokõi
peteĩ
mokõi
41
5 Che reteMBO'EPY
POHA
2. Jajesareko ko ta'ãngáre ha upéi ñamboherami hete vorekuéra.
3. Jaikuaavemi ñande rete vore, pytyvõhára ñemoirũme. Jaipuruñe'ẽryru.
4. Jahechaukami ñande rete vorekuéra. (Método Respuesta FísicaTotal).
5. Ñambohovái ko'ã porandu.
- Mboýpa nde resa.
- Cheresa mokõi
- Mboýpa ne akã.
-
- Mboýpa nde jyva.
-
- Mboýpa nde rye.
-
- Mboýpa ne kuã.
-
- Mboýpa ne retyma.
-
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
42
6. Ñañe'ẽmi. Ñamyesakã aty guasúpe mba'erãpa jaipurukuaa ñanderete vorekuéra. Ñañe'ẽke guaraníme. Jahaimi ja'eva'ekue.
7. Ñamba'apo ñane año térã aty'ípe ha ñambohovái ko'ã porandu:
8. Ñambohysyimína ñande rete vore oĩva ñane akã (cabeza), ñanderete (tronco) ha ñande rete apýrape (extremidades).
5Che reteMBO'EPY
POHA
.................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................................
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
- .
-
Mba'erãpa jaipurukuaa ñane akã.
Ñane akã jaiporukuaa ñ
Mba'erãpa jaiporukuaa ñande py.
Mba'erãpa jaiporukuaa ñane kuã.
Mba'erãpa jaiporukuaa ñande jyva.
Mba'erãpa jaiporukuaa ñande resa.
Mba'erãpa jaiporukuaa ñande juru
apensa hagua.............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
............................................................................
Ñane akã :
Ñande pyti'ape:
Ñande rete apýrape:
me ___________________________________________________________________
_________________________________________________________________ ____________
______________________________________________________________ __
___________________________________________________________________________ ___
____________________________________________________________ _
_____________________________________________________________________________
_
__
_
_
___
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
43
9. Ja'e mba'épa jajapokuaa ko'ã ñande rete vorépe. Ñamba'apo mokõimokõi.
5 Che reteMBO'EPY
POHA
- Ñande pópe
- Ñane akãme
- Ñande jyvápe
- Ñande pyti'ápe
- Ñande pýpe
- Ñande apysápe
- Ñande pytápe
- Ñane retymáme
- Ñane tĩme
- Ñane kuãme
- Ñande ajúrape
- Ñane pysãme
- Ñande ropepípe
- Ñande ati'ýpe
- Ñane pyapẽme
- Ñande jyvangápe
_____________________________________________________________________
_______ _
_____ __
______ _
_________
_______
_______
_______
__________
________ _
______ _
________
______
________
_______
_____
______________________________________________________ _____
_______________________________________________________ _____
________________________________________________________ ____
____________________________________________________________
___________________________________________________________
____________________________________________________________
___________________________________________________________
____________________________________________________________
__________________________________________________ _________
________________________________________________________ ____
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
10. Mba'épa ñande jareko térã ñamoĩ:
Ñande jyva ári:
Ñane rapypa'ũme:
Ñane retyma ári:
Ñande ykére:
Ñande po pytépe:
Ñande ati'ýre:
Ne akãre:
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_______
_____
______
________
_____
________
___________
ikatu jajapyhy oimeraẽ mba'e.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
44
11. Ja'emi máva ñande rete vorépepa jajapo ko'ã mba'e.
5Che reteMBO'EPY
POHA
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Japorohecha
Japoropichãi
Jasavi jahayhúvape
Jachuta pelóta
Ñambopu mbaraka
Ñahetũ mba'e ryakuã
Ñañekũmberéi
Japoropopyhy
Ñahendu purahéi rory
Ñapensa
Jakaru
Jajohavi'u
Ñañemokuãhũ
Ñambovyvy ao
ñande resápe.
Jaikuaami ha uag
Jajesarekomijey texto ñepyrũhapeguáre. Pype ojehaihũve ko'ã ñe'ẽ: , . Ko'ãvahína papapy (número). Jaikuaami guarani papapy:
peteĩ mokõi
Números cardinales:
Peteĩ:Mokõi:Mbohapy:Irundy:Po:Poteĩ:Pokõi:Poapy:Porundy:Pa:Pateĩ:Pakõi:Paapy:Parundy:Papo:Papoteĩ:Papokõi:Papoapy:Paporundy:
unodos
trescuatro
cincoseissieteocho
nuevediez
oncedocetrece
catorcequince
dieciséisdiecisietedieciocho
diecinueve
Su:Mokõisu:Mbohapysu:Irundysu:Posu:Poteĩsu:Pokõisu:Poapysu:Porundysu:Pasu:Mokõipasu:Popasu:Sasu:Posasu:Sua:Mokõi sua:Po sua:Pa sua:
mildos mil
tres milcuatro mil
cinco milseis milsiete milocho mil
nueve mildiez mil
veinte milcincuenta mil
cien milquinientos mil
un millóndos millones
cinco millonesdiez millones
Mokõipa:Mbohapypa:Irundypa:Popa:Poteĩpa:Pokõipa:Poapypa:Porundypa:Sa:Mokõisa:Mbohapysa:Irundysa:Posa:Poteĩsa:Pokõisa:Poapysa:Porundysa:
veintetreinta
cuarentacincuenta
sesentasetentaochenta
noventacien
doscientostrescientos
cuatrocientosquinientes
seiscientossetecientosochocientos
novecientos
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
45
Números ordinales:
En guaraní se forman los números ordinales posponiendo la partícula a los númeroscardinales.
: primero: segundo
: tercero: cuarto
: quinto: sexto: séptimo: octavo
: noveno: décimo
ha
haha
haha
hahahaha
haha
PeteĩMokõiMbohapyIrundyPoPoteĩPokõiPoapyPorundyPo
Techapyrã:
5 Che reteMBO'EPY
POHA
12. Ñande jerére ha ñane retãme oĩ heta tapicha orekóva discapacidadhetépe. Oĩ ndohecháiva, oguata'ỹva, ohendu'ỹva, iñepãva hetymatérã ijyvápe hamba'e. Ñañemongetavemi mba'eichaguadiscapacidad-pa oĩve ha mba'épa Estado ojapova'erã omoañetehag iderécho tapicha orekóva discapacidad-pe.ua
13. Ñañemongeta ha jahai jaiporu hagua papapy. Ñamoha'ãngahaijarekóva ñande rógape; ja'e mba'emba'épa umíva ha mboýpa jareko.Ikatu mesa, tupa, apyka, celular, pejuha ha avei mymbakuéra.Jaiporu hekópe papapykuéra. Ñamba'apo ñande kuatiahaípe.
14. Ñamoha'ãnga ñande rete ha jahechauka ivorekuéra.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
46
5Che reteMBO'EPY
POHA
Ñanemandu'a hagua:
Ñande jaikuaa ñande rete vore- Che aikuaa che akã, che akãrague, che syva, che tyvyta, che ropea ha che resa.- Nde reikuaa nde rova, nde rovayke, ne tĩ, ne nambi, ne rañykã, nde ajúra, nde ati'y hande atukupe.- Ha'e oikuaa ijahy'o, hãi, hãimbíra, ikũ, iñapekũ, hatypy, ha hembe.- Ñande jaikuaa ñande jyva, ñande pyapy, ñande jyvanga, ñande jyvaguy, ñande po,ñane kuã ha ñane pyapẽ.- Ore roikuaa ore káma, ore pyti'a, ore rye, ore puru'ã, ore ku'a, ore py'a, ore korasõ haore ryekue, ha ore revi.- Peẽ peikuaa pene rakamby, pene rumby, pene rembo, pende rapypi ha pende rako.- Ha'ekuéra oikuaa hetyma, henymy'ã, hetymaro'o, ikupy, ipy, ipyta, ipytasã, ipysã haipysapẽ.
Ñande róvare oĩ
Ñande po vorekuéra jaiporu
Ñande jurúpe jareko
Ñande retepýpe jareko
--- Ñande rovayke ñañehetũ hag-- Ñande ropepi ñamo'ã hag-
- Ñande tyvyta omo'ã hag
- Ñande popyte ñamoĩ mba'emichĩva.- Ñane kuã- Ñane kuã akã jajepovyvy hag- Ñane pyapẽ ñamo'ã hag ã akã.-
- Ñane rãi ñamongu'i hag .- Ñane kũ ñaikũmby porã- Ñane apekũ omo'ãva ñande juru ryepy.- Ñane rãimbíra ñane rãi renda.- Ñane rembe ñambohyapu porã hag
- Ñande ahy'o ñamokõ hag
- Ñane ñe'ã (korasõ) omyasãiva tuguyñande retepýre.- Ñande py'a, omongu'íva tembi'u ja'úva.- Ñande ryekuepo'i ohykue'o ha oipokávatembi'u ja'úva.- Ñande vevuikue o
Ñande resa jahecha hagua.Ñane tĩ ñahetũ hagua.
ua.Ñande juru jakaru ha ñañe'ẽ hagua.
ua ñande resa.Ñande ropea ojoko hagua mba'eky'a
ohokuaáva ñande resápe.ua ñande resa
kangue.
hagua
jajapyhy hagua ñaikotevẽva.gua.
ua ñane kuÑande po ropyta jajejoko hagua.
ua tembi'uhagua ja'úva.
ua ñe'ẽñañe'ẽvo.
ua tembi'u.
me'ẽva yvytuñanepytuhẽ hagua.
Ñane retymáme jareko
Mba'erãpa ñande jaipuru ñande po
Ñemongeta hospital-pe
- Ñane renymy'ã ñañesũ hag---- Ñane pysã ñañembo'y porã hag-
-- ovyvy----
-
- Mba'éichapa pohãnohára (doctora).- ãrusu. Mba'épa ojehundéve.- Ahunga che py kangue, hi'ãche otiri tẽrãojekaite voi.- Mba'eichahápepiko oiko nderehe.- Aha'ãhápe partído.- Jahechami… Kóva ihodído.- Mba'épa rehecha pohãnohára.- Ndaikuaái. Ehóta ejapouka radiografía haupéi ejujey.- Oĩma. Aháta ajapouka.- Oĩmbárekena ejúma.- Oĩre ajúta. Aguyje.- Ndaipóri mba'érepa.
ua.Ñande py ñapyrũ hagua.Ñande py ape japyvoi hagua.Ñande pyta jajepytaso hagua.
ua.Ñane retỹmaro'o jajepytaso mbarete
hagua.
Che aiporu ahai hagua.Nde reiporu remb hagua.Ha'e oiporu oporopopyhy hagua.Ñande jaiporu jajepoity hagua.Ore roiporu rokopi hagua.Peẽ peiporu pescrivi hagua
komputadórape.Ha'ekuéra oiporu ojahu hagua.
Eguahẽke mit
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
47
Ñe'ẽndy:
Ahy'oAjúraAkãAkãragueApekũAti'yAtukupeHa'ã
HechaHetaHetũHũHungaIrundyIrundyhaIrundypaIrundysaIrundysuJahuJapyhyJehuJekaJepoityJepytasoJuruJyvaJyvangaKámaKaruKopiKóvaKũKuãKu'aMba'apoMbarakaMbohapyMbohapyhaMbohapypaMbohapysaMbohapysuMbovyvyMitãrusu
Mokõi suaMokõiMokõihaMokõipaMokõipasuMokõisaMokõisuÑe'ãÑembo'y
: garganta: cuello
: cabeza: cabello
: paladar: hombro
: espalda: jugar
: para: ver, observar
: mucho, mucha: besar, oler, olfatear
: negro, negra: golpear: cuatro
: cuarto: cuarenta: cuatrocientos: cuatro mil
: bañarse: agarrar
: acontecer, suceder: quebrar
: llamar con la mano: afirmar los pies
: boca: brazo
: codo: seno, teta
: comer, almorzar: corpir: éste, ésta
: lengua: dedo de la mano: cintura
: trabajar: guitarra: tres
: tercero: treinta: trescientos: tres mil
: coser: el joven
: dos millones: dos
: segundo: veinte
: veinte mil: doscientos: dos mil
: corazón: ponerse de pie
Hagua
Moha’ãngahai: describir
ÑepãÑesũPasuaPaPaapyPakõiPapapyPapoPapoapyPapokõiPaporundyPapoteĩParundyPasuPateĩPeteĩPeteĩhaPo suaPoPo'iPoapyPoapyhaPoapypaPoapysaPoapysuPohaPohaPohãnoháraPokõiPokõihaPokõipaPokõisaPokõisuPopaPopasuPopyhyPopytePorãPorundyPorundyhaPorundypaPorundysaPorundysuPosaPosasuPosuPoteĩPoteĩhaPoteĩpaPoteĩsaPoteĩsuPukavyPuru'ãPy ape
: paralítico, deforme: arrodillarse: diez millones
: diez: trece
: doce: número
: quince: dieciocho
: diecisiete: diecinueve
: dieciséis: catorce
: diez mil: once: uno
: primero: cinco millones
: mano, cinco: fino/a, delgado/a
: ocho: octavo: ochenta: ochocientos: ocho mil
: décimo, décima: quinto, quinta
: médico, médica: siete
: séptimo: setenta: setecientos: siete mil
: cincuenta: cincuenta mil: apretón de mano: palma de la mano
: lindo, linda: nueve
: noveno: noventa: novecientos: nueve mil
: quinientes: quinientos mil
: cinco mil: seis
: sexto: sesenta: seiscientos: seis mil: sonrisa
: ombligo: dorso del pie
PyPy'aPyapẽPyapyPyrũPysãPysãpẽPytaPytasãPyti'aPytuhẽSaSasuSuSu'uSuaSyvaTãiTãimbíraTakambyTakoTañykãTapypa’TapypiTasyoTatypyTembeTembi'uTemboTenymy'ãTesaTeteTetymaTetymaro'oTĩTiriTopeaTopepiTovaTovaykeTuguyTyekueTyvytaVevuikue
: pie: estómago
: uña de las manos: muñeca
: pisar: dedo del pie
: uña de los pies: talón
: tendón deAquiles: pecho
: respirar: cien
: cien mil: mil
: masticar, morder: un millón: la frente
: diente: encía: entrepierna
: vagina: quijada
: regazo: vulva
: hospital: mejilla: labio
: comida, alimento: pene
: rodilla: ojo: cuerpo
: pierna: pantorrilla.
: nariz: fisura
: pestaña: párpado
: cara: mejilla
: sangre: intestino, tripa: ceja
: pulmón
ũ
48
MBO'EPYPOTEĨHA 6
Che jere
1. Jajesareko ko ta'ãngáre.
Che jerére heta mba'e areko:
che rembiporu, che ao,
che sapatu, che sapatílla,
che aranduka ha hetave mba'e.
51
6 Che jereMBO'EPYPOTEĨHA
2. Ñamoñe'ẽ.
Che asúpe oĩ peteĩ komputadóra, mesa ári;
Che akatúape, mesa ári, oĩ peteĩ aranduka;
Che ári oĩ peteĩ aravopapaha;
Che renondépe oĩ peteĩ apyka;
Che rapykuépe oĩ peteĩ ta'ãnga.
3. Jajesareko porã jeymi ta'ãnga yvategua rehe ha ñambohovái ko'ãporandu.
- Mba'épa oĩ José renondépe.
- Mba'e áripa oguapy José.
- Mba'épa oĩ José kupépe.
- Mba'épa oĩ José kupepegua ta'ãnga ári.
- Mba'épa oĩ José kupepegua aravopapaha guýpe.
- Mba'e áripa oĩ komputadóra.
- Mba'épa oĩ José mesa ári.
- Mba'épa José oreko ipópe.
- Mba'e vaichapa ojapohína José.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
4. Ñama'ẽ ko ta'ãnga rehe. Pe oĩva pype ha'ehína José. Embohovaimiko'ã porandu.
- Mba'épa oĩ José renondépe.
- Mba'épa oĩ José ári.
- Mba'épa oĩ José ykére.
- Mba'e oĩ téle guýpe.
-
-
-
-
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
52
5. Ñaimehápe ko'agaite ñamombe'umi mba'épa oĩ:
Ñande ykére, ñande asu gotyo:
Ñande ykére, ñande akatúa gotyo:
Ñane renondépe:
Ñande atukupépe:
Ñane akã ári:
Ñande py guýpe:
..............................................................................................................
.........................................................................................................
....................................................................................................................................
..................................................................................................................................
..........................................................................................................................................
.....................................................................................................................................
6. Ja'emína mba'épa oĩ ñandepype:
Chepype oĩ mborayhu, py'aguapy ha vy'a; upéichante avei py'atarova, pochy ha py'aro.
Ndepy e oĩ:
Ipype oĩ:
Ñandepype oĩ:
Orepype oĩ:
Pendepype oĩ:
Ipypekuéra oĩ:
p ............................................................................................................................................
................................................................................................................................................
......................................................................................................................................
...........................................................................................................................................
........................................................................................................................................
.........................................................................................................................................
7. Cada uno nos autodibujamos. Estamos sentados en un escritorio, yen nuestro entorno las cosas como se pide: Jaguapy peteĩ escritoriokupépe, ha ñande jerére oĩ ko'ã mba'e: escritorio ári, ñanerenondépe, peteĩ aranduka; ñande asúpe, peteĩ komputadóra;ñande akatúape, peteĩ teléfono. Ñande ári peteĩ aravopapaha; ñandeykére, ñande asu gotyo, peteĩ apyka; ñande akatúa gotyo, peteĩmesa'i.
6Che jereMBO'EPYPOTEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
53
8. Che rembiapohápe roñembyaty roñemongetávo. Pevarã roguapypeteĩ mesápe. Motenondehára oguapy peteĩ iñakãme ha Lucíaoguapy ambuépe. Mbytépe, Motenondehára akatúape ha Lucíaasúpe, oguapy Cinthia; henondépe oguapy Pedro; Cinthia ykére,ijasúpe ha Motenondehára akatúape, oguapy Josefina; hovái katuoguapy Ignacia. Pedro ykére, ijasu gotyo, oguapy César, ha hovái,Lucía asúpe, aguapy che.
6 Che jereMBO'EPYPOTEĨHA
Ñañembyaty mokõimokõi ha ñamoĩ mesa jerére opaite che rembiapo irũnguérape. Ñañe'ẽkeguaraníme. Jajapóke tembiporã ojerure háicha.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
54
Ñanemandu'a hagua:
6Che jereMBO'EPYPOTEĨHA
Moõpa peime
Aipota reguata
Moõpa ha'e oĩse
Moõpa oime che mbarakaja
- Roime ne renondépe.- Roime nde atukupépe.- Roime nde ykére.- Roime nde asúpe.- Roime nde akatúape.- Roime nde reipotahápe.- Roime yvate.- Roime yvýpe.
- Che ykére.- Che renondépe.- Che rapykuéri.- Che akatúape.- Che asúpe.- Mombyry che renonderã.-- Che póre.
- Ha'e oĩse nde jyva ári.- Ha'e oĩse nde póre.- Ha'e oĩse nde ykére.- Ha'e oĩse nde rapypa'ũme.- Ha'e jepiguáicha oĩse nde reimehápe.- Ha'e oĩse ñane ndive.
- Oĩ mesa ári.- Oĩ apyka guýpe.-- Oĩ ne renondépe.- Oĩ korapýpe.- Okehína muralla ári.- Okaruhína amo óga ári.
Aguimínte che rapykuéri.
Oĩ karamegua kupépe.
Moõpa ñaime
Moõpa oĩ mba'e porã
Moõguipa osẽ ko'ã viru
Máva ndivépa ohóta ñane rembiapo irũ
- Che aime Parlamento renondépe.- Nde reime Parlamento kupépe.- Ha'e oĩ Parlamento ykére.- Ñande ñaime Parlamento ryepýpe.- Ore roime Parlamento renondepeguaokarusúpe.- Peẽ peime Parlamento rokẽme.- Ha'ekuéra oĩ Parlamento rovái.
- Mba'e porã oĩ chepype.- Mba'e porã oĩ ndepype.- Mba'e porã oĩ ipype.- Mba'e porã oĩ ñandepype.- Mba'e porã oĩ orepype.- Mba'e porã oĩ pendepype.- Mba'e porã oĩ ipypekuéra.
- Ko'ãva osẽ chehegui.- Ko'ãva osẽ ndehegui.- Ko'ãva osẽ (i)chugui.- Ko'ãva osẽ ñandehegui.- Ko'ãva osẽ orehegui.- Ko'ãva osẽ pendehegui.- Ko'ãva osẽ (i)chuguikuéra.
- Ha'e ohóta chendive.- Ha'e ohóta nendive.- Ha'e ohóta hendive.- Ha'e ohóta ñanendive.- Ha'e ohóta orendive.- Ha'e ohóta penendive.- Ha'e ohóta hendivekuéra.
Ñemongeta guarani jeporúre- Mba'éichapa Josefina.- Iporãnte, ha nde.- Iporã ja'e chupe.- Mba'épiko ojehu ndéve.- Aju Palacio de Justicia-pe onohẽvo che Certificado de Antecedentes Judiciales ha aike peteĩapañuãime; che nañe'ẽkuaái castellano.
- Upéva ningo ndaha'éi apañuãi.- Ápe ningo castellánonte oñeñe'ẽ.- Eñe'ẽ chupekuéra guarani, péva ningo avei ñane ñe'ẽ tee ha funcionario publicokuéraoikuaava'erã mokõive tetã ñe'ẽ tee.
- Añe'ẽta chupekuéra upéicharõ.- Upéva ári avei, Marta, péva nde derécho. Nde ndederécho reñe'ẽvo ñe'ẽ nde reiporusevévape.- Oĩma, Josefina.- Ñañe'ẽta ka'aru.- Oĩma. Tandepo'aite.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
55
Ñe'ẽndy:
Nendive
Ñandehegui
Ñandepype
Ñanendive
Ñe'ẽ tee
Okarusu
Orehegui
Orendive
Orepype
Pendehegui
Pendepype
Penendive
Poteĩha
Po'a
Rapykuépe
Rapykuéri
Renondépe
Rovái
Sapatu
Ta'ãnga
Tembiporu
Viru
Ykére
: contigo
: de nosotros, de nosotras
: en nosotros, en nosotras
: con nosotros, con nosotras
: idioma oficial
: plaza
: de nosotros, de nosotras
: con nosotros, con nosotras
: en nosotros, en nosotras
: de ustedes
: en ustedes
: con ustedes
: sexto, sexta
: suerte, éxito
: detrás de
: detrás de
: en frente de
: frente
: zapato
: dibujo, foto, ilustración
: herramienta, utensilio.
: dinero
: al lado de
Agui
Karameg
: cerca
: derecha
: ropa
: problema
: silla
: libro
: reloj
: encima, sobre
: izquierda
: de mi
: conmigo
: en mi
: hacia
: debajo de
: con él, con ella
: con ellos, con ellas
( ) : del él, de ella
( ) : de ellos, de ellas
: en él, en ella
: en ellos, en ellas
: como siempre
: entorno, contorno.
: en brazo
: baúl
: patio
: detrás de
: cosa
: gato
: mesita
: niño
: lejos
: de ti, de vos
: en ti, en vos
Akatúa
Ao
Apañuãi
Apyka
Aranduka
Aravopapaha
Ári
Asu
Chehegui
Chendive
Chepype
Gotyo
Guýpe
Hendive
Hendivekuéra
I chugui
I chuguikuéra
Ipype
Ipypekuéra
Jepiguáicha
Jere
Jyva ári
ua
Korapy
Kupépe
Mba'e
Mbarakaja
Mesa'i
Mitã
Mombyry
Ndehegui
Ndepype
56
MBO'EPYPOKÕIHA 7
Che rogayguakuéra
Jakaru
O uahẽma asaje
pejáke mesápe jakaru.
Mesa akãme toguapy
che ha che .
Ijapykáva toguapy,
oreko'ỹva togueru,
miẽma otĩmbo,
oĩ kumanda ha
mandi'o, mbujape ityrarã,
ryguasu rupi'a atã,
maymave hi'upyrã.
g
sy ru
tembi'u
so'o
59
7 Che rogayguakuéraMBO'EPYPOKÕIHA
1. Ñamoñe'ẽ porã rire ko , ñambohovaimi guaraníme ko'ãporandu.
texto
- Mba'e aravópa uahẽma.
- Mavamávapa oguapýta mesa akãme.
- Mba'épa ojapóta ijapykáva.
- Mba'épa ojapóta ijapyka'ỹva.
- Mba'éichapa oĩ tembi'u.
- Mba'emba'épa umi tembi'u oĩva mesa ári.
og
-
-
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
Tero: sustantivo: Sy, ru, tembi'u,so'o.
Sy uniforme
Ru biforme
Tembi'u triforme
So'o cuatriforme
t absolutar h constructivas
r t
Jajesarekomi ko'ã tero rehe oñeguenohẽva texto-gui:
En guaraní los sustantivos tienen distintas formas. Hay algunos que tienen una sola formapara el uso, otros dos, otros tres, y otros hasta cuatro.
tiene una forma. Es .Che sy, nde sy, isy, ñande sy, ore sy, pende sy, isykuéra.
tiene dos formas. Ru, túva. Es .Che ru/túva, nde ru/túva, itúva, ñande ru/túva, ore ru/túva, pende ru/túva, ituvakuéra.
tiene tres formas. Tembi'u, rembi'u, hembi'u. Es .Che rembi'u, ne rembi'u, hembi'u, ñane rembi'u, ore rembi'u, pene rembi'u, hembi'ukuéra.
tiene cuatro formas. To'o, so'o, ro'o, ho'o. Es .Che so'o, nde so'o, iso'o, ñande so'o, ore so'o, pende so'o, iso'okuéra.
La forma iniciada con la letra recibe el nombre de , las demás, las que inician conla y la , son .
En los sustantivos biformes, que son vocabularios de uso familiar: túva, ru (padre); ta'ýra,ra'y (hijo del varón); tajýra, rajy (hija del varón); tyke'ýra, ryke'y (hermano mayor del varón);tyvýra, ryvy (hermano menor del varón); tykéra, ryke (hermana mayor de la mujer), la formainiciada con se usa para la 1ª y 2ª persona del singular y plural; la iniciada con , con la 3ªpersona singular y plural.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
60
7Che rogayguakuéraMBO'EPYPOKÕIHA
2. Ñamoñe'ẽmi:
Eikuaami che rogayguakuéra.
Che u (mi padre), nde u (tu padre), i úva (su padre), ñande u (nuestro padre), ore u(nuestro padre), pende u (su/vuestro padre), i uvakuéra (su padre).
La palabra teindy, reindy, heindy (hermana del varón), memby (hijo de la madre) ymembykuña (hija de la madre) constituyen excepciones entre los vocabularios de usofamiliar, dado que la primera es triforme y la segunda y tercer uniformes.
En los sustantivos triformes, la forma iniciada con la se usa para la 1ª y 2ª persona delsingular y plural, y la iniciada con la se usa para la 3ª persona singular y plural.
Che etyma (mi pierna), ne etyma (tu pierna), etyma (su pierna), ñane etyma (nuestraspiernas), ore etyma (nuestras piernas), pene etyma (sus/vuetras piernas), etymanguéra(sus piernas).
r r t r rr t
rh
r r h rr r h
Che Che che che cheche che
Amombe'u jey ndéve :
CheCheCheCheCheChe
rógape orereta. ru héra Carlos, sy héra Lucía, jarýi (abuela) héra Vicenta, ramói(abuelo) héra Antonio, reindy héra Ana, ha che katu cheréra José. Ña Vicenta ha karai Antonioru sy ha túva.
ru héra Carlos.sy héra Lucía.jarýi héra Vicenta.ramói héra Antonio.reindy héra Ana.cheréra José.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
61
3. Ñambohovaimi ko'ã porandu. Jajapóke guaraníme.
7 Che rogayguakuéraMBO'EPYPOKÕIHA
- Mba'éichapiko héra José túva.
- Mba'éichapiko héra isy.
- Mba'éichapiko héra ijarýi.
- Mba'éichapiko héra itamói.
- Mba'éichapiko héra heindy.
-
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
4. Ñamba'apove jahávo:
¿Qué relación de parentesco tiene José con:
Carlos:
Lucía:
Ña Vicenta:
Karai Antonio:
Ana:
....................................................................................................................................................
......................................................................................................................................................
............................................................................................................................................
.........................................................................................................................................
........................................................................................................................................................
José túva.
5. Ñambohovái:
- Mba'éichapa otoka Carlos-pe karai Antonio.
- Mba'éichapa otoka Ana-pe ña Vicenta.
- Mba'éichapa otoka José-pe karai Carlos.
- Mba'éichapa otoka ña Lucía-pe karai Carlos.
- Mba'éichapa otoka Karai Antonio-pe Carlos.
- Mba'éichapa otoka ña Vicenta-pe karai Carlos.
-
-
-
-
-
-
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
Itúva.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
62
6. Ñambohovái peteĩteĩ ko'ã porandu. Ñañe'ẽke guaraníme.
- Mba'éichapa nde réra.
- Mba'éichapiko héra nde ru.
- Mba'éichapa héra nde sy.
- Mba'éichapa héra ne reindy/kypy'y/ryke.
- Mba'éichapa héra nde kyvy/ryke'y/ryvy.
- Mba'éichapa héra nde jaryikuéra.
- Mba'éichapa héra ne ramoinguéra.
-
-
-
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
7Che rogayguakuéraMBO'EPYPOKÕIHA
Jaikuaami ha uag
Jesarekorã:
H: t o: h h h h h h
Mba'éichapa ojeporu
ojepuru umi tero oñepyrũva taipu térã -pe ndive.óga, ogakuéra, etyma, etymanguéra, esa, esakuéra.
Esta regla rige para los sustantivos triformes como (tesa, resa, heta), pero no para losuniformes como: tĩ (itĩ), tyvyta (ityvyta), tũ (itũ), tupão (itupão).
H, ij, iñ, i, hi’
Techapyrã
Adjetivos Posesivos
1ª persona singular
2ª persona singular
3ª persona singular
1ª persona plural incluyente
1ª persona plural excluyente
2ª persona plural
3ª persona plural
mi
tu
su
nuestro/a/s
nuestro/a/s
su, vuestro/a/s
su, sus
Che
Nde/ne
H, ij, iñ, i, hi'
Ñande/ñane
Ore
Pende/pene
H, ij, iñ, i, hi' + sustantivo + kuéra, nguéra
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
63
IJ:: ij ij ij ij ij ij ij
IÑ:: iñ iñ iñ iñ iñ iñ iñ
I:: i i i i i
HI':: hi' hi' hi' hi' hi' hi' hi'
hi'
Ñe'ẽ ogapypegua
ojeporu tero jurugua oñepyrũva pu'ae ipukangývape ndive.ajúra, apysa, ati'y, eíra, yvy, ao, ape.
ojeporu tero tĩgua oñepyrũva pu'ae ipukangývape ndive.akã, anambusu, irũ, aña, apytu'ũ, apỹi, apekũ.
ojepuru ñe'ẽ oñepyrũva ambue pundie ndaha'éiva t-pe ndive.jagua, kuatia, mbarakaja, po, nambi.
ojepuru ñe'ẽ oñepyrũva pu'ae pu'atãme ndive.áva, úra, a, ýva, ára, ánga, áuto.
Estas son las reglas generales, pero siempre existen excepciones. Cuando se utilizan estosadjetivos con palabras castellanas rigen las mimas reglas. Como ejemplo podemos tomar lapalabra auto: áuto (su auto).
Che ru, che túva: mi papá.Che sy: mi mamá.Che ramói, taitachu : mi abueloChe jarýi: mi abuelaChe remiarirõ: mi nieto/aChe ra'y (usa sólo el varón): mi hijoChe rajy (usa sólo el varón): mi hijaChe memby kuimba'e (usa sólo la mujer): mi hijoChe memby kuña (usa sólo la mujer): mi hija.Che reindy (usa sólo el varon): mi hermanaChe ryke'y (usa sólo el varón): mi hermano mayorChe ryvy (usa sólo el varón): mi hermano menorChe kyvy (usa sólo la mujer): mi hermanoChe ryke (usa solo la mujer): mi hermana mayorChe kypy'y (usa sólo la mujer): mi hermana menor
Techapyrã
Techapyrã
Techapyrã
Techapyrã
...........................................................................................
...................................................................................
......................................................................................
...........................................
..............................................................
.................
7 Che rogayguakuéraMBO'EPYPOKÕIHA
7. Ñambohasami guaraníme ko'ã ñe'ẽjoaju; jaiporu hekopete adjetivoposesivo:
-
-
-
-
-
-
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
..........................................................................
- Mi auto es nuevo.
- Tu madre es bondadosa.
- Su perro (de él/ella) es negro.
- Nuestra profesora nos ayuda.
- Su (vuestra) camisa es vieja.
- Sus padres (de ellos) son jóvenes
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
64
8. Ñambohovaimi:
a) Mba'éichapiko nde jyva.
ã) Mba'éichapa ne akãrague.
ch) Mba'éichapa nde sy.
e) Mba'éichapa nde ru.
ẽ) Mba'éichapa ñane kamisa térã ñande sái.
h) Mba'éichapa pende róga.
i) Mba'éichapa ñande rapekuéra.
-
-
-
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
7Che rogayguakuéraMBO'EPYPOKÕIHA
9. Expresamos estas afirmaciones en guaraní
- Mi hijo es alto (dice la madre).
- Mi hijo es gordo (dice el padre).
- Mi hija es baja (dice la madre)
- Mi hija es delgada (dice el padre).
- Mi hermano menor es trabajador (dice el varón)
- Mi hermano mayor es lindo (dice el varón).
- Nuestra casa es linda.
- Sus/vuestras ropas están limpias.
-
-
-
-
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
65
7 Che rogayguakuéraMBO'EPYPOKÕIHA
10. Representamos nuestra familia a través de un dibujo y practicamoslos vocabularios de uso familiar.
1 .1 Jajepy'amongeta. Ogapýpe heta jey ojehasa ñemboyke, jejahéi hajejopyvai. Jeyvéramo túva ojapo ojaposéva ha tembireko, tajýra térãta 'yrakuéra katu oikova 'erã ipoguýpe ñemomir ĩme.Ñañemongetamína ko mba'e ojehúva heta ogapýpe rehe ha jahechamba'épa ojejapokuaa Estado ha sosieda .Ñañe'ẽke guaraníme.
guive ojehapo'o hagua
1 .2 Ñañemongeta ha jajepy'amongeta ko'ã je'e ohechaukáva kuimba'eñembotuicha ha kuña jeapo'i rehe. Ñambohysyive ambue ñe'ẽpeichagua ha ñañeporandu añetépa he'íva pype ha mba'éichapaheñoineraka’e.
- Kuña ogapeguánte voi.- Gállonteke tosapukái ha ani la ryguasu.- Kuña ha árco reha'ãnteva'erã.- Kuimba'éicha iguápa amo kuña.- Kuña ha mboka reguerekova'erã siémpre cargádo.
Indígena guarani apytépe kuña ha mitã oñemomba'e, ko'ýte ymaiteve. Kuña máramo noñemomichĩtérã ndojeapo'íri, jeyvéramo katu ha'ekuéra omyakã komunidakuéra. Mitãnguéra, kuña ha kuimba'e,avei oñembotuicha ha oñeñangareko hesekuéra jejahei'ỹme. Máramo noñembyepotíri mitã.
Ñañemongeta ha ñeñeporandu mba'éicha rupípa upéicharamo imbarete ñande paraguaigua apytépeko'ã teko. Ñañe'ẽke guaraníme ha jahai ñane remiandu ñande kuatiañe'ẽme.
Jesarekorã:
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
66
Ñanemandu'a hagua:
Mavamávapa peime pende rógape
Ñanderetápa ñande rógape
Ñandépa ñaneakuã
Ñandépa ñande'áva puku
Ñande sy ha ñande rúpa oikove gueteri
- Roime che ru, che sy, che ryke'y, chejarýi ha che.- Ore katu roime che ru, che sy, che kyvy,che kypy'y ha che.- Ore roime che sy, che ru, che ryvy, chetio ha che.- Ore roime che sy, che ryke, che kyvymokõi, che jarýi, che ramói ha che.
- Ñande ñandereta.- Ore orereta.- Peẽ pendereta.- Ha'ekuéra imbovy.
- Che cheakuã.- Nde neakuã.- Ha'e iñakuã.- Ñande ñaneakuã.- Ore oreakuã.- Peẽ peneakuã.- Ha'ekuéra iñakuã.
- Che che'áva puku.- Nde nde'áva puku.- Ha'e hi'áva puku.- Ñande ñande'áva puku.- Ore ore'áva puku.- Peẽ pende'áva puku.- Ha'ekuéra hi'áva puku.
- Che sy ha che ru oikove gueteri.- Nde sy ha nde ru oikove gueteri.- Isy ha itúva oikove gueteri.- Ñande sy ha ñande ru oikove gueteri.- Ore sy ha ore ru oikove gueteri.- Pende sy ha pende ru oikove gueteri.- Isy ha ituvakuéra oikove gueteri.
Mávapa ikaru ñande apytépe
Ñandépa ñanemombyry Paraguaýgui
Ñemongeta ogapy rehegua
- Che chekaru.- Nde ndekaru.- Ha'e ikaru.- Ñande ñandekaru.- Ore ndaorekarúi.- Peẽ napendekarúi.- Ha'ekuéra nda'ikarúi.
- Che chemombyry Paraguaýgui.- Nde nemombyry Paraguaýgui.- Ha'e imombyry Paraguaýgui.- Ñande ñanemombyry Paraguaýgui.- Ore oremombyry Paraguaýgui.- Peẽ penemombyry Paraguaýgui.- Ha'ekuéra imombyry Paraguaýgui.
- Fernando, peẽ piko pendereta penderógape.- Orereta. Ha peẽ.- Ore orembovy.- Mavamávapiko peiko pende rógape.- Roiko che sy, che ru, che reindy ha che.Ha peẽ.- Ore roiko che jarýi, che taitachu, che sy,che ru, mokõi che reindy, mbohapy cheryvy ha che.- Iporãite. Amáke ñandereta ningo javy'a.- Upéichaite. Upéva ári ore roikoporã,roñopytyvõ ha rojoayhu.- Vy'apavẽ ndéve upévare.
7Che rogayguakuéraMBO'EPYPOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
67
Ñe'ẽndy:
Nandi
Nde ne
Ñembotuicha
Ñemboyke
Ñembyepoti
Ñemomichĩ
Ore
Pende pene
Pokõiha
Porã
Pu'ae
Puku
Ra'y
Rajy
Ramói taitachu
Reindy
Remiarirõ
Rogaygua
Ru túva
Ryguasu rupi'a
Ryke
Ryke'y
Ryvy
So'o
Sy
Tembi'u
Tero
Tĩmbo
Tũ
Úra
Vai
Vy'apavẽ
Ýva
: vacío, vacía
/ : tu (adjetivo posesivo)
: magnificar
: discriminación
: castigo físico
: subestimar
: nuestro/a/s (adjetivo posesivo)
/ : su/sus, vuestros/as (adjetivo
posesivo)
: séptimo, séptima
: lindo, linda
: vocal
: largo, larga
: hijo (usa sólo el varón)
: hija (usa sólo el varón)
, : abuelo.
: hermana (usa sólo el varón)
: nieto, nieta.
: familia
, : padre.
: huevo de gallina
: hermana mayor (usa solo la mujer)
: hermano mayor (usa sólo el varón)
: hermano menor (usa sólo el varón)
: carne
: madre, mamá
: comida
: sustantivo
: humear
: pique
: gusano
: feo, fea.
: felicidad
: mango
A
Akãrague
Akuã
Anambusu
Ánga
Ape
Apỹi
Apytu'ũ
Áva
Che
Eíra
H, ij, iñ, i, hi’
Hi'upyrã
Irũ
Jarýi
Jeapo'i
Jejahéi
Jejopyvai
Jepy'amongeta
Jurugua
Kamisa
Karu
Ko'ýte
Kumanda
Kypy'y
Kyvy
Mandi'o
Maymave
Mbohysýi
Mbujape
Memby kuimba'e
Memby kuña
Mombyry
Muanduhe
Ñande ñane
Ñemomirĩ
: fruto
: cerca
: pelo, cabello
: veloz
: grueso, gruesa
: alma.
: corteza, envoltorio
: punta, extremo
: cerebro
: cabello, cabellera
: mi (adjetivo posesivo)
: miel
: llegar
: su (adjetivo posesivo)
: comida
: compañerõ, compañera
: abuela
: subestimar, minusvalorar
: maltrato
: aprieto
: reflexión
: oral
: camisa
: comilón, almorzar, comer
: más aún
: poroto
: hermana menor (usa sólo la mujer).
: hermano (usa sólo la mujer).
: mandioca
: todos, todas
: citar
: pan
: hijo (usa sólo la mujer).
: hija (usa sólo la mujer).
: lejos
: acento
/ : nuestro, nuestra
: humillarse, empequeñecerse
Agui
Guahẽ
68
MBO'EPYPOAPYHA 8
Che róga
Che róga javy'a jepémo michĩ,
pype oĩ tupa, mesa ha apyka,
mesa, hi'ári amba'apo
apykápe aguapy ha tupá ake.
Che róga oreko koty jakeha
koty jakaruha, váño jajahuha,
váño jaguapyha ha kosina.
pe
ua
pe
hag
71
8 Che rógaMBO'EPYPOAPYHA
1. Jahai oĩ porãpa (P) térãpa oĩ vai (V). Oĩ vaíramo jahai mba'érepa.
1. Che róga tuicha.
2. Che rógape ndajavy'ái.
3. Pype oĩ mbohapy tembiporu.
4. Pype oĩ peteĩ komputadóra.
5. Mesa aiporu ake ua.
6. Apykápe ake ha tupápe aguapy.
7. Che róga oreko kosina, koty jakaruha, koty jakeha, váño jajahuha ha váño jaguapyha.
hag
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
2. Ñambohovái ko'ã porandu, moñe'ẽrã he'iháicha
1. Mba'éichapa che róga.
2. Mba'épiko oĩ pype.
3. Ma'erãpiko pe mesa.
4. Mba'épa ajapo apykápe.
5. Mba'emba'épa oreko che róga.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
72
3. Jajesareko ko ógare ha ñamoha'ãngahai (describir).
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
.............................................................................
4. Ñañemongeta ñane irũ ñande ykeregua ndive ha ñamombe'u chupemba'éichapa ñande róga. Upéi aty guasúpe ñane irũomoha'ãngahaíta ñande róga.
8Che rógaMBO'EPYPOAPYHA
5. Pytyvõhára ha ñe'ẽryru ñemoirũme ñambohéra opa mba'e jarekóvañande rógape.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
6. Jahai ñamombe'úvo mba'éicha ñande róga.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
73
Jaikuaami
Jaikuaami ko'ã ñe'ẽriregua (posposiciones):
Las palabras resaltadas en el texto son . Estas palabras sirven para unirelementos en una cadena hablada.
posposiciones
Pe/me
Gua
Gui
Rehe, re
Guive
ã
Peve/meve
Ári
Rire
Rupi
Ndive/ndie/ndi:
: en, a.
: de, del.
: de
: por, de
: desde.
: para
: para
: hasta
: sobre.
: después.
: por, a través de.
con
Hagua
Guar
1
Aháta Paraguaý .
Che sy Ñemby .
Ha'e ou Ciudad del Este- .
Oñe'ẽ hapichá .
Aguata Ka'aguasu .
Ou okaru .
Kóva che ra'ýpe .
Oñe'ẽ ikane'õ .
Romoĩkuri mesa .
Okaru oke.
Ohasa che róga .
Ou itúva .
pe
gua
gui
re
guive
ua
uarã
meve
ári
rire
rupi
ndive
hag
g
Voy a irme a Asunción.
Mi mamá es de Ñemby.
Él viene de Ciudad del Este.
Habla del prójimo.
Camino desde Caaguazú.
Viene para comer.
Este es para mi hijo.
Habla hasta cansarse.
Pusimos encima de la mesa.
Después de almorzar se durmió.
Pasó por mi casa.
Viene con su papá.
Observación: posposiciones preposiciones
Jajesareko techapyrãre:
de gua
de Asunción “gua” Paraguay
guive peve/meve
guiveguive
pevepeve
Las guaraníes son equivalentes a lascastellanas. Reciben este nombre porque se posponen a la palabra a la cual rigen; laspreposiciones, como sabemos y su nombre mismo lo dice, se anteponen al nombre.
Yo soy Asunción Che Paraguay .
La preposición se antepone a ; la posposición se pospone a .
Es de subrayar que y pueden cumplir la función de adverbio yposposición. Son posposiciones cuando expresan distancia y adverbios cuando expresantiempo.
oke. : adverbio de tiempoAguata Ypakarai Ka'akupe peve. : posposición
Oñembosarái okerei . : adverbio de tiempoOñani Ypakarai . : posposición.
2
Techapyrã:
Oguahẽ GuiveGuive
PevePeve
......................
8 Che rógaMBO'EPYPOAPYHA
es además un conector causal.Paraguái tavusu ningo héra mokõi. Guaraníme ha castellánope katu .
1
2Rupi
Paraguay Asunción
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
74
7. Ñambohovái guaraníme ko'ã porandu:
- Moõpiko reime ko'ág
- Moõpiko reiméra'e kuehe pyhareve.
- Moõguápiko nde.
- Máva ndive piko reiko.
- Moõguipiko reju ko'ág
- Ma'erãpiko reju ko'ápe.
- Máva ndive piko reju ko árape.
a.
a.
..........................................................................................................................
.....................................................................................................
.................................................................................................................................
..........................................................................................................................
........................................................................................................................
.........................................................................................................................
............................................................................................................
8. Expresamos en guaraní estas afirmaciones:
- Mi mamá es de Asunción.
- Mi papá es de Caaguazú.
- Vivo en Itauguá y trabajo en San Lorenzo.
- Mis hermanos viven en Capiatá y trabajan en Asunción.
- Ayer estuve en la Secretaría Nacional de Turismo.
- Esta tarde me voy a ir a la casa de mi hermano.
- Mis amigos viven en el interior del país.
- Yo vivía también en el interior.
- Quisiera algún día volver ahí.
- Vengo caminando desde mi trabajo.
...................................................................................................................
....................................................................................................................
..........................................................................................
....................................................................
..............................................................................
.................................................................................
..............................................................................................
.............................................................................................................
...............................................................................................................
....................................................................................................
8Che rógaMBO'EPYPOAPYHA
9. Ñane rembiapoha ningo ñande róga avei. Ñamoha'ãngahaimína(describir) ñane rembiapoha. Ja'e mba'éichapa héra, mba'épahembiaporã tee, moõpa opyta, mba'éichapa óga oĩha, mboymba'apohárapa ñaime pype, mávapa omotenonde ha ambuevemarandu. Ñepyrũrã ñamombe'u ñane irũ ñande ykereguápe ha upéijahai. Jaiporúke guarani.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
75
8 Che rógaMBO'EPYPOAPYHA
Jaiporumi “guive” ñe'ẽtejaaraguávaramo
Jaiporumi “peve/meve”ñe'ẽrireguáramo
Jaiporumi “peve/meve” ñe'ẽtejaaraguávaramo
Ñemongeta dirección ñeme'ẽ rehepumbyry rupi
- uahẽ guive ápe reñembosarái.- Ko'ẽ guive pytũ meve oñemoarandu.- Ñandejára oity guive ko'ẽ omba'apo.- Jaha guive Paraguaýpe ndajapytu'uvéi.- Rohecha ypy guive rohayhu.- Onase guive che ra'ykuéra oikuaavy'apavẽ.
- Rohóta oñondive upe peve.- Ohóta hikuái auto-pe nde róga peve.- Rohókuri visikléta ári Tovatĩ meve.- Ndoroikuaái moõ mevépa roguatáta.- Oúta hikuái ko'a peve oñondive.
-- Chetuja peve añemoarandúta.- Roha'arõva'ekue chekane'õ meve.- Oñe'ẽmba peve ko karai apytáta.- Omba'apo ikane'õ meve.
- Mba'éichapa ndeka'arumi kuñakarai.- Cheka'aruporã. Mba'épa remandami.- Aikuaase moõpa opyta MAG hamba'éichapa upépe.- Roime ápe Presidente Franco ha 14 demayo, Paraguayetépe.- Moõitépa upéva opyta, che aimeterminal-pe.- Terminal-gui rejupiva'erã micro oúvaPresidente Franco rupi ha reguejyrehupytývo 14 de mayo,
.- Ha upéi.- Reguejývo 14 de mayo-pe reguevi'imimédia cuadra ha upépe rejuhútama.- Aguyje ndéve, kuñakarai.- Ndaipóri mba'érepa. Roha'arõta.
Reg
Ko'ága meve ndoikói gueteri mba'eve.
aguahẽkuaa
aguieteParlamento-gui
Ñanemandu'a hagua:
Jaikuaami moõguápa ñanderogayguakuéra
Jaikuaami moõpa jaiko ko'ág
Jaikuaami moõpa ñaime ko'ág
Jaikuaami ñande róga
Jaipurumi “guive” ñe'ẽrireguáramo
- Che ramói Kuruguatygua.- Che jarýi Santanigua.- Che ru Coronel Oviedo-gua.- Che sy San José-gua.- Che reindy, che ryke'ykuéra ha che katuKa'akupegua.
- Che aiko Itauguápe.- Nde reiko Paraguáype.- Ha'e oiko Fernando de la Mora-pe.- Ñande jaiko San Lorenzo-pe.- Ore roiko Limpio-pe.- Peẽ peiko Lambarépe.- Ha'ekuéra oiko Luque-pe.
- Che aime Secrearía de EmergenciaNacional-pe.- Nde reime CONAVI-pe.- Ha'e oĩ Ministerio de RelacionesExteriores-pe.- Ñande ñaime Poder Judicial-pe.- Ore roime Palacio de Gobierno-pe.- Peẽ peime Ministerio de Industria yComercio-pe.- Ha'ekuéra oĩ Secretaría de la Juventud-pe.
- Che róga tuicha, morotĩ ha ikotyheta.- Nde róga kakuaave che rógagui, hahovykangy.- Hóga michĩve, katu rasántema iporã.- Ñande róga iporã ha tuicha.- Ore róga ndatuichái, katu ikorapy porã.- Pende róga hogaguy kakuaa ha tuichaikorapy.- Hogakuéra katu óga tuja ha ijeguakapa.
- Jaháta avion-pe Ciudad del Este guiveSan Pablo peve.- Ama'ẽkuri nderehe che rovetã guive.- Jaháta ojopóre nde róga guive.- Roñaníta San Lorenzo guive Paraguaypeve.
a
a
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
76
Ñe'ẽndy:
Agui
Guahẽ
G
Hagua
: cerca
: sobre
: izquierda
: de, del
: llegar
: sentarse
: para
: retroceder
: de
: desde
: para
: adorno, ornamento
: a pesar de
: más grande
: dormir
: chacra
: patio
: cocina
: comedor
: dormitorio
: ayer
: trabajo, trabajar
: funcionario/a, trabajador/a
: pequeño, pequeña
: dibujar
: describir
: blanco, blanca
: dirigir, presidir
: con
: posposición
: pasillo, corredor
: en, a
: hasta
: octavo, octava
Ári
Asu
Gua
Guapy
uarã
Guevi
Gui
Guive
Jeguaka
Jepémo
Kakuaave
Ke
Kokue
Korapy
Kosina
Koty jekaruha
Koty jekeha
Kuehe
Mba'apo
Mba'apohára
Michĩ
Moha'ãnga
Moha'ãngahai
Morotĩ
Motendonde
Ndi/ndive
Ñe'ẽriregua
Ogaguy
Pe/me
Peve/meve
Poapyha
Rehe, re
Rire
Rupi
Tembiapoha
Térã
Tovykangy
Tuicha
Tuja
Tupa
Váño guapyha
Váño jahuha
Vy'a
Yvývo
: por, de
: después.
: por, a través de.
: lugar de trabajo
: o, u (disyunción)
: celeste
: grande
: viejo
: cama
: baño
: bañadera
: alegría
: sur, hacia el sur
77
MBO'EPYPORUNDYHA 9
Che rembiapo
Pyhareve
asaje
ka'aru
ka'aruete
pyhar
aha mbo'ehaópe,
akaru che rogayguakuéra ndive,
aha che rembiapohápe,
aha'ã partído,
e amoñe'ẽ che aranduka, ahecha téle ha upéi ake.
En guaraní existen varias divisiones del día, pero cinco son lasprincipales:
Pyhareve Asaje Ka'aru
Ka'aruete Pyhare
79
9 Che rembiapoMBO'EPY
PORUNDYHA
1. Ñañembyatymi mokõimokõi ha ñamombe'u ojupe mba'épa jajapopyhareve, asaje, ka'aru, ka'aruete ha pyhare.
- Che pyhareve amba'apo.
- Che katu
-
-
-
...............................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
2. Atýpe ñamombe'u ko'ág ojapo ñane irũ pyhareve, asaje,ka'aru, ka'aruete ha pyhare. Upéi jahai iguýpe.
a mba'épa
- Che irũ pyhareve omba'apo, ka'aru.....
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
3. Ñamombe'umi atýpe peteĩteĩ mba'épa jajapo pyhareve, asaje, ka'aru,ka'aruete, ha pyhare. Jaiporúke hekópe guarani.
4. Ñañemongetavemi mba'épa jajapo. Pytyvõhára térã oimeraẽvaomba'e porandúta ñañemongeta hagua.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
80
9Che rembiapoMBO'EPY
PORUNDYHA
Jaikuaami
Ñe'ẽteja araguáva (Adverbios de tiempo)
Ko ára
UpéiAje'iAngeteAkóiKo'ẽrõ, ko'ẽramoKo'ẽambuérõ:Ko'ẽambuetérõKo'ẽambuetevérõKueheKueheambueKueheambueteKueheambueteveKokueheve
Jaikuaami avei mba'éichapa ko'ẽ:
Ko'ẽKo'ẽjuKo'ẽpytãKo'ẽsakãKo'ẽtĩKo'ẽmba
: hoy.: ahora, en este momento.
: después.: hace un rato.
: hace un ratito, recién.: como de costumbre, siempre.
: mañana.pasado mañana.: de aquí a tres días.
: de aquí a cuatro días.: ayer.
: anteayer.: el día anterior a anteayer.
: dos días antes de anteayer.: la vez pasada, hace poco.
: amanecer: el amanecer color oro.
: el amanecer color anaranjado.: el amanecer ya claro.
: alborear.: el amanecer totalmente consumado.
Ko'ága
5. Jaiporu ñe'ẽjoajúpe ko'ã ñe'ẽteja (adverbio).
Ko ára:
Upéi:Aje'i:Angete:Akói:Ko'ẽramo, ko'ẽrõ:Ko'ẽ'ambuéramo:Kuehe:Kueheambue:Kueheambuete:Kueheambueteve:Kokueheve:
Ko'ága:......................................................................................................................................................................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................................................................................................................................................................
..........................................................................................................................................................................................................................................................................................................
.......................................................................................................................................................................................................................................................................
.............................................................................................................................................................................................................................................................................................
........................................................................................................................................................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
81
9 Che rembiapoMBO'EPY
PORUNDYHA
6. Expresamos estas ideas en guaraní.
- Mañana me voy a ir a Ciudad del Este.
-
- Ayer no me fui a mi trabajo.
-
- Mi padre trabaja en Asunción a la mañana.
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
7. Ñañemongetami ñane irũ ñande ykeregua ndive ha ñamombe'uchupe mba'épa ñande jajapo jepi ñane rembiapohápe ñaguahẽguive ñasẽ meve. Jaiporu hekópe ñe'ẽteja jaikuaaramóva. Upéijahai ñamombe'uva'ekue.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
82
Ñanemandu'a hagua:
Araka'épa okýra'e
Araka'épa pehomíta che rógape
Mba'e oraitépa ñañepyrũta ñanerembiapo
Jaikuaami mba'épa jajapóra'e kuehe
Mba'épa pejapose peẽ ára pukukue
- Okýkuri kuehe pyhareve.- Okýkuri kueheambue pyharevete.- Okýkuri kueheambuete pyhareve asaje.- Okýkuri kueheambueteve ka'arupytũ.- Aremíma oky hague.- Kokueheve oky porãkuri.
- Rohóne ko'ẽrõ.- Ko'ẽrõ ko'ẽju rupi roñembojáta rohóvo.- Rohoseroína ko'ẽambuérõ.- Ropensa rohóvo ko'ẽambuetérõ.-
õ.
- Ñañepyrũta ko'ẽrõ ko'ẽju jave.- Ñañepyrũta ko'ẽrõ ko'ẽ mboyve.- Ñañepyrũta ko'ẽpytã rupi.- Ko'ẽmba mboyve ñañepyrũmava'erã.- Ñañepyrũta ko'ẽsakã rupi.- Ko'ẽtĩ rupi roha'arõta ñañepyrũ hag
- Che aha che facultad-pe pyhareve.- Nde reho ne rembiapohápe ko'ẽmboyve.- Ha'e omba'apo ko'ẽ guive pytũ meve.- Ñande japytu'u ñande rógape arete rupi.- Ore ka'arukue roho kánchape rohechapartído.- Peẽ pyhare peho cine-hápe.- Ha'ekuéra oho ohechávo isy ha itúvapeka'arukue.
- Ko'ẽ mboyve roimese ore rupápe.- Pyhareve rokay'u rire rohose orerembiapohápe romba'apóvo.- Pyhareve asaje katu ro'use terere rupa.- Asaje ro'use tembi'u opyvoipáva ijyképe.- Ka'aru roimese ore rógape orerogayguakuéra ndive.- Ka'aruete oñemaorandúva tohombo'ehaópe.- Pyhare rohechase téle, romoñe'ẽ'imiaranduka ha upéi roñeno roke.
Roñembosako'i roho haguáichako'ẽambuetevér
ua.
Jaikuaami mba'épa jajapo kopyharevépe
Moõpa ñande ñamba'apo ha mba'etépañane rembiapo upépe
Ñemongeta tembiapohápe
- Che aha amba'apo che ru ndive.- Nde reho reñemoarandúvo mbo'ehaópe.- Ha'e oho omba'apo ikokuépe.- Ñande ñamba'apo voi guive.- Ore romokã ore ry'ái ore syváguipyharevete guive.- Peẽ pepyta pemba'apo pende rógape.- Ha'ekuéra oho hembiapohápe.
- Che amba'apo Ministerio de Justicia yTrabajo-pe ha aime recepción-pe.- Nde remba'apo SAS-pe ha resẽ rejapotembiapo okápe tetãyguakuéra ndive.- Ha'e omba'apo Secretaría de la Mujer-peha omba'apo gabinete-pe.- Ñande ñamba'apo INDERT-pe ha ñaimedirector ramo departamento-háre.- Ñande ñamba'apo Ministerio de Salud-pe enfermera ramo.- Peẽ pemba'apo Ministerio del Interior-pesecretario ramo.- Ha'ekuéra omba'apo Dirección dePromoción de Lenguas, SecretaríaNacional de Cultura-pe.
- Mba'éichapa. Moõpiko nde remba'apo.- Che amba'apo Ministerio de Salud-pe.Ha nde.- Che katu amba'apo Ministerio deHacienda-pe.- Mba'épiko rejapo Hacienda-pe.- Amba'apo recepción-pe. Ha nde.- Che pohãnohára ha aime traumatología-pe Hospital de Clínicas-pe- Naporandúi ndéve mba'éichapa nderéra.- Cheréra Federico. Ha nde.- Cheréra Ana.- Avy'aite roikuaáre, Ana.- Che avei, Federico.
9Che rembiapoMBO'EPY
PORUNDYHAGuaraní Comunicativo
en la Función Pública
83
Ñe'ẽndy:
Aje'i
Akói
Angete
Hai
Ko ára
a
Ko'ẽ
Ko'ẽambuérõ
Ko'ẽambuetérõ
Ko'ẽambuetevérõ
Ko'ẽju
Ko'ẽmba
Ko'ẽpytã
Ko'ẽrõ, ko'ẽramo
Ko'ẽsakã
Ko'ẽtĩ
Kokueheve
Kuaa
Kuehe
Kueheambue
Kueheambuete
Kueheambueteve
Mba'apo
Mombe'u
Ñe'ẽteja araguáva
Ñembosako'i
Oky
Pohãnohára
Porundyha
Pytu'u
Tembiapo
: hace un rato
: siempre, como de costumbre
: hace un ratito, recién
: escribir, rayar
: hoy
: ahora, en este momento
: amanecer
: pasado mañana
: de aquí a tres días
: de aquí a cuatro días
: el amanecer color oro.
: el amanecer totalmente
consumado
: el amanecer color anaranjado
: mañana
: el amanecer ya claro
: alborear
: la vez pasada, hace poco
: conocer, saber
: ayer
: anteayer
: el día anterior a anteayer
: dos días antes de
anteayer
: trabajar
: contar, narrar
: adverbio de tiempo
: prepararse
: llover (llovió)
: médico, médica
: noveno, novena
: descansar
: trabajo
Ko'ág
Tetãygua
Teterere rupa
Upéi
Vy'a
: compatriota
: media mañana
: después
: alegría, alegrase
84
MBO'EPYPAHA10
Ñemuhápe
Jaha ñañemu, heta mba'e ñaikotevẽ:
so'o, ka'avo, arro, kumanda,
avati, kesu, kamby, yva,
havõ, juky, asuka ha sevói.
87
10 ÑemuhápeMBO'EPY
PAHA
1. Ñañemongeta aty guasúpe ñemu rehe. Ñañembyaty aty'ípe hañañemongeta mbykymi mba'épa jajogua jepi ñemuhágui. Jaipuruñe'ẽryru.
3. Ñembosarái rupi jahechaukami mba'éichapa ikatu ñamba'ejoguañemuhápe (juego de roles).
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
2. Jahaimi ko'ápe ja'eva'ekue:
4. Jahai ñemongeta mbykymi ikatúva jajapo ñemuhápe. Jajerurepytyvõhárape tañanemoirũ.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
Ñañemogeta:
amo
Péva
- Mboýpiko osẽ ka'a peteĩ hyru.
- Osẽ cuatro mil guarani.
- Eme'ẽ chéve mokõi hyru.
- Mboýpa ovale havõ.
- Ovale dos mil guarani.
- Eme'ẽ chéve mokõi.
- ndaipotái. Eme'ẽ chéve pe ijykeregua.
88
6. Ñaipytyvõmi mba'apohárape ombohov ua ñane poranduguaraníme.
ái hag
7. Ko'ága ñasẽ ñamba'ejoguávo; jajoguase peteĩ kamisa, peteĩ kas
e hagua umi ñemonder
õmbuku, peteĩ sapatu, peteĩ sái, peteĩ kasõ mbyky ha heta kamiséta.Ñambosako'i porandu guaraníme jajerur ãñaikotevẽva.
10ÑemuhápeMBO'EPY
PAHA
- Cuesta 50.000 guaraníes.
- Sí tengo.
- Cuesta 60.000 guaraníes.
- Sí tengo.
- Cuesta 40.000 guaraníes.
- Gracias por su compra.
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
-
-
-
-
-
-
..........................................................................................
..........................................................................................
..........................................................................................
..........................................................................................
..........................................................................................
..........................................................................................
5. Ñasẽ ñamba'ejoguávo. Ja'e guaraníme ko'ã ñe'ẽapesã ñemurehegua.
- Señora, ¿cuánto cuesta aquella cartera?
- Dame una.
- ¿Tiene zapato?
- ¿Qué precio tiene?
- Es muy caro.
- ¿Tiene otro más barato?
- ¿Cuánto cuesta?
- Quiero ése.
- Gracias también a Usted.
.............................................................................................
.............................................................................................................................................
.....................................................................................................................................
...............................................................................................................................
.........................................................................................................................................
.......................................................................................................................
...................................................................................................................................
...........................................................................................................................................
.....................................................................................................................
89
10 ÑemuhápeMBO'EPY
PAHA
Jaikuaami hagua
1. Observamos las palabras resaltadas en el texto leído: , . Las mismas sony . Estas palabras señalan el lugar que ocupa el
objeto en relación con las personas del diálogo.
A
este/a estos/asese/a esos/as
aquel/lla aquellos/as
éste/a éstos/asése/a ésos/as
aquél/llas aquéllos/as
vaka nemba'e, katu chemba'e.es un adjetivo y un pronombre. La función de un adjetivo es, como se sabe, la de
ser modificador directo del sustantivo; el pronombre, por su parte, reemplaza al nombre.
Terarãngue mba'éva (Pronombres posesivos)Para formar el pronombre posesivo se agrega al adjetivo posesivo el sufijo mba'e.
(Pronombres posesivos)Para formar el pronombre posesivo se agrega al el sufijo .
: mío, mía, míos, mías.: tuyo, tuya, tuyos, tuyas.
: suyo, suya, suyos, suyas.: nuestro, nuestra, nuestros, nuestras
: nuestro, nuestra, nuestros, nuestras: su, sus, vuestro/a, vuestros/as.
: suyo, suya, suyos, suyas.
Para expresar la posesión, en guaraní se pospone el sufijo al sustantivo.
Ko yvyguasu Estado . Este latifundio es del Estado.Amo kyha che ru .Aquella hamaca es de mi papá.Ko'ã aranduka José . Estos libros son de José.
amo pévaadjetivos pronombres demostrativos
djetivos demostrativos:
Ko: ko'ã, ã:Pe: umi:Amo: umi:
Pronombres demostrativos:
Kóva: ko'ãva:Péva: umíva:Amóva: umíva:
:
Ko amóvaKo amóva
Terarãngue mba'évaadjetivo posesivo mba'e
Chemba'eNemba'eImba'eÑanemba'eOremba'ePenemba'eImba'ekuéra
mba'e
:
mba'emba'e
mba'e
Techapyrã
Techapyrã
3
3Ñame'ẽmakuri mbo'epyaty pokõihápe.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
90
8. Ñamoĩmba pa'ũ ko, pe, amo, ko'ã ha umíme, ha upéi ñambohasacastellano-pe.
10ÑemuhápeMBO'EPY
PAHA
ÑAMBA'APOMIVE:
Mitã iñakãhatã.
jagua hetaitéma chemoakãrasy.
mesa ipyahu.
vaka okarujoahína.
karia'y che memby irũ mbo'ehaópe.
kuñataĩ hetaitereíma omba'apo.
aranduka ame'ẽmbáta.
auto ndaipotavéima.
mitãkaria'y oho kokuépe.
...........................
..................................................................................................................................................... .........
...........................
..................................................................................................................................................... .........
...........................
..................................................................................................................................................... .........
...........................
..................................................................................................................................................... .........
...........................
..................................................................................................................................................... .........
...........................
..................................................................................................................................................... .........
...........................
..................................................................................................................................................... .........
...........................
..................................................................................................................................................... .........
...........................
..................................................................................................................................................... .........
..
..
..
..
..
..
..
..
..
9. Ñamyenyhẽ pa'ũ , , , pe, ha upéiñambohasa castellano-pe.
kóva péva amóva ko'ãva umíva
- Ko kamiõ chemba'e ha nemba'e.
- Che amba'apóta ndive ha nde ndive.
- Kóva nemba'e ha katu che mba'e.
......................................
..................................................................................................................................................... .........
............................ ............................
..................................................................................................................................................... .........
............................
..................................................................................................................................................... .........
..
..
..
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
91
10 ÑemuhápeMBO'EPY
PAHA
- Amo kamisa chemba'e ha che ru mba'e.
- Ko óga ivai ha katu iporã.
- Umi ohova'ekue imarãngatu, katu iñaña.
- Ko'ã tembiporu ipyahu, katu itujáma.
............................
..................................................................................................................................................... .........
............................
..................................................................................................................................................... .........
............................
..................................................................................................................................................... .........
............................
..................................................................................................................................................... .........
..
..
..
..
10. Ñambohasa guaraníme ko'ã ñe'ẽapesã jaipurúvo hekópe terarãnguemba'éva.
- Esta mesa es mía y aquélla es tuya
- Esas computadoras son nuestras (1ª persona incluyente)
- Este auto era de ella, pero ahora es de ustedes.
- Esta casa es de ellas, sin embargo no la habitan.
- Estas tierras eran de los terratenientes; ahora están en manos de los campesinos e indígenas.
- Estas empresas son del Estado.
..................................................................................................................................................... .........
..................................................................................................................................................... .........
..................................................................................................................................................... .........
..................................................................................................................................................... .........
..................................................................................................................................................... .........
..................................................................................................................................................... .........
..
..
..
..
..
..
11. Jaguatami ñane mbo'ehakoty ryepýpe térã óga ñaimeha korapýpeha ñamombe'u ojupe mba'e jahecháva; ja'e avei mba'éichapa umimba'e. Ikatu péicha.
- Ko yvoty pytã iporãiterei ha ombojegua ko korapy.
- Ko ovetã ipyahu ha ipotĩ.
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
92
10ÑemuhápeMBO'EPY
PAHA
12. Ñamombe'u mba'épa jahecha ñande jerére. Jahaiguy umi teroja ỹrõterarãngue techaukarã jaiporúva.
..................................................................................................................................................... .........
..................................................................................................................................................... .........
..................................................................................................................................................... .........
..
..
..
13. Ñane rembiapohápe ou peteĩ momaranduhára (periodista)omba'eporanduséva ñandéve. Ñamba'apóta ñane irũ ñandeykeregua ndive porandukuéra oúva rehe, jajapóta ojupe umiporandu ha ñambohovái, pevarã ñañemohenda ojejapoháichañe'ẽjovái (entrevista). Upéi ñambohovái ñane arandukápemomaranduhára ñeporandu.
- Mba'éichapa ndeasaje.
- Ikatúpa roñemongetami nendive. Ore Canal Paraguaigua hína.
- Emombe'umi oréve nde réra.
- Mboy áñomapa remba'apo hague ko'ápe ha mba'etepahína ne rembiapo.
- Mba'éichapa pene rembiapo guive pemba'apo tetãyguakuéra ndive.
- Emyesakãmi tapichakuéra nerendu ha nderechávape mba'etépa peẽ peikuaave'ẽ ko'a guive
chupekuéra
- Oĩ ningo tapicha he'íva ápe noñeñangareko porãiha hese, napenderoryiha hendivekuéra hamba'e.
Mba'épa nde eremi umíva renondépe.
- Mba'épa ereseve tapichakuéra nderecha ha nerendúvape.
- Aguyje ndéve.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
Jesarekorã:Ko ñembosarái ikatu ojejapo aty guasúpe opaite tapicha ndive peteĩteĩ. Avei ambuembo'epykuérape peichagua tembiapo ikatu oñemboguata. Pytyvõhára ikatúntema onohẽiñakãgui ha oñemba'apo hi'ári oñemokyre'ỹ hag mbiapo ha oñeñe'ẽ pya'evévo guarani.ua te
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
93
Ñanemandu'a hagua:
Ko vokópa máva mba'e
Ko virúpa pene mba'e
Kuñakarai, aikuaasete ningooĩmbámapa che kuatiakuéra
Ikatúpa chepytyvõmi che karai
Ikatúpa chepytyvõmi che ra'y
Máva mba'épa ko'ãva
- Péva chemba'e.- Péva nemba'e.- Péva imba'e- Péva ñanemba'e.- Péva oremba'e.- Péva penemba'e.- Péva imba'ekuéra.
- Nahániri, péva ndaha'éi oremba'e.- Péva umi mba'apohára mba'e.- Héẽ, péva oremba'e.- Hi'ã chéve penemba'e péva.- Péva ningo umi ohova'ekue mba'e.
- Ne'ĩrã gueteri oĩ, kuñakarai. Ko'ẽrõ oĩta.- Chera'arõmína tahecha ndéve, vaichákooĩma.- Héẽ, oĩmbáma, kuñakarai. Ame'ẽtamandéve.- Eha'arõmi, aporandúta che irũme.
- Mba'épa remandami, che sy.- Ikatu, mba'éichapiko ndaikatumo'ãi.- Mba'épepa roipytyvõkuaa che sy.- Ikatuete, che sy. Mba'épa reikotevẽmi.
- Ikatu, mba'épa reikotevẽmi che ru.- Néipy, aiméma nendive che ru.- Mba'épepa ikatu roipytyvõmi.- Héẽ, ikatu. Mba'épa remandami karai.
- Umíva penemba'e.- Umíva ndaha'éi chemba'e, amóvachemba'e.- Umíva che ru mba'e, kóva katu chemba'e.- Umi sapatu penemba'e, ko'ã térmo katuoremba'e.
10 ÑemuhápeMBO'EPY
PAHA
Ñemongeta ñemuhápe- Mba'éichapa, Ña María.- Iporãmínte. Mba'épa eremi rejúvo.-Añemuse ajúvo.- Péva che la ahenduséva.- Aipota kamby mokõi hyru ha asuka katuirundy.- Oĩma. Mba'épa reipotave.- Eme'ẽ chéve avei ka'a mbohapy hyrutuicháva ha mbujape ipyahu porãva.- Che name'ẽivavoi mba'erepy tujakue.Ipyahu porãva memete voi areko.-Aikuaavoi upéva, Ña María.- Ápe oĩmbáma, karai Ramón.-Aguyje ndéve, Ña María.- Ndéve katu aguyje chemoñemúre.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
94
Ñe'ẽndy:
Ambue
Amo
Amóva
Aranduka
Asuka
Aty
Avati
Chemba'e
Guasu
Havõ
Héẽ
Imba'e
Imba'ekuéra
Juky
Ka'a
Ka'avo
Kamby
Kamisa
Karia'y
Kasõ mbuku
Kasõ mbyky
Kesu
Ko
Ko'ã ã
Ko'ãva
Kotevẽ
Kóva
Kuatia
Kumanda
Kuñakarai
Kuñataĩ
Mba'apohára
Mba'ejogua
Mba'erepy
Mbo'ehakoty
Mbohysýi
Mbujape
: otro, otra
: aquel, aquella
: aquél, aquélla
: libro
: azúcar
: grupo
: maíz
: mío, mía, míos, mías.
: grande, venado
: jabón
: sí
: suyo, suya, suyos, suyas.
: suyo, suya, suyos, suyas.
: sal, donaire
: yerba
: verdura
: leche
: camisa
: el joven
: pantalón
: short
: queso
: este, esta
, : estos, estas
: éstos, éstas
: necesitar
: éste, ésta
: papel, documento
: poroto
: señora
: la joven
: obrero, obrera
: comprar, comerciar
: mercadería
: aula de clase
: citar, poner en fila
: pan
Mitãkaria'y
Moakãrasy
Nahániri
Momaranduhára
Nemba'e
Ñanemba'e
Ñembosarái
Ñe'ẽjovái
Ñe'ẽryru
Ñembosarái
Ñemu
Ñemuha
Oremba'e
Ovale
Ovetã
Paha
Pe
Penemba'e
Péva
Porã
Potĩ
Pytã
Sa
Sái
Sapatu
Tenda
Tory
Tuja
Umi
Umi
Umíva
Umíva
Vaka
Voko
Yva
Yvoty
: el joven
: causar dolor de cabeza
: no
: periodista
: tuyo, tuya, tuyos, tuyas.
: nuestro/a, nuestros/as
: juego
: entrevista
: diccionario
: juego
: comprar, mercar
: centro de compras
: nuestro/a, nuestros/as
: valor, el costo
: ventana
: décimo, décima
: ese, esa
: vuestro/a, vuestros/as.
: ése, ésa
: lindo, bien
: limpio
: rojo
: cien
: vestido
: zapato
: lugar
: cordialidad
: viejo
: esos, esas
: aquellos, aquellas
: ésos, ésas
: aquéllos, aquéllas
: vaca
: bolso
: fruta
: flor
95
MBO'EPYPATEĨHA 11
-Carlos, ikatúpiko eñongatumi chéve kóva.
- a ndaikatumo'ãi, ahá Banco-pe.
- me ningo rehomavoí , ma'erãiko rehojeý .
-Anohẽ che tarjeta de crédito.
-Mba'e aravópiko rejú .
-Ajú asaje.
Ko'ág ta
Arakõi kuri ta
va'erã
ta
ne
Mba'apohápe
97
11 Mba'apohápeMBO'EPYPATEĨHA
1. Ñamoñe'ẽjey ko texto. Ñambohyapu porã ñe'ẽnguéra.
2. Ñañemongeta ñane irũ peteĩ ndive ha ñamombe'u ojupe ko'ã mba'eñande rehegua: moõpa ñamba'apo, araka'e guivépa ñamba'apo hamba'épa jajapo ñane rembiapohápe, mba'épa ojejapo upépe, moõpaopyta, mboýpa ipumbyry papapy, ha ambue mba'e ñamombe'uséva.Ñañe'ẽke guaraníme.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
3. Jahai ko'ápe mbykymi ñamombe'uva'ekue ñane irũme.
4. Jaikuaase ambue ñane irũgui hembiapo rehegua. Ñapu'ã ñandeguapyhágui ha ñañembojoja peteĩva rendápe ha ñaporandu chupeopa mba'e jaikuaaséva hembiapo rehe. Jahai iguýpe mbovymi umimba'e jaikuaapyahúva chugui.
-
-
-
-
-
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
5. Ko'ága ñamoñe'ẽta aty guasúpe ñane rembiapo.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
98
11Mba'apohápe
Jaikuaami hagua
1. Ára jeporu guaraníme.
ta
kuri
va'erã
Ne
:
re:ta:
o:kuri:
presentivo retrospectivo prospectivo
a) :
:
b) :
Observamos las partículas resaltadas en el texto que hemosleído. Las mismas son partículas temporales.
- Ahá Banco-pe.Voy a ir al banco ( : futuro).
- Kuehe ningo rehomavoí .Ya fuiste ayer ( : pasado).
- Anohẽ che tarjeta de crédito.Debo sacarme tarjeta de crédito. ( : futuro).
- Ajú asaje.He de venir a la siesta. ( : futuro).
En guaraní las partículas de número y persona (a, re, o, ja/ña, ro, pe, o) van antepuestas alverbo, como ya vimos anteriormente. Las partículas temporales, en cambio, vanpospuestas a la raíz verbal.
guapý partícula de número y persona.partícula futuritiva.
guapý partícula de número y persona.partícula preteritiva.
Veamos ahora algunos tiempos verbales en guaraní.
Recordemos que el tiempo indica el momento en que se realiza un proceso. Para facilitar ysimplificarlo, dividiremos el tiempo verbal en: , , .
no presenta morfemas especiales.
aha, ojuhu, ñamba'apo, rokaru, etc.
puede expresarse a través de morfemas específicos o del contextomediante elementos deícticos.
ta
kuri
va'erã
ne
Re ta
O kuri
Techapyrã
Presentivo
Techapyrã
Retrospectivo
4
4Esta clasificación pertenece a Silvio Liuzzi. Revista Amerindia, nº 14, año 1989.
Lejanía en el tiempo
Proximidad en el tiempo
El hablante se implica
Kuri
Va'ekue
El hablante no se implica
Ra’e
Raka’e
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
MBO'EPYPATEĨHA
99
Techapyrã
Prospectivo
:
kuri
va'ekue
ra'e
raka'e
c) :
aháta
va'erã
ne
rã
- Che tio oú kuehe.
Expresa un pasado cercano y el hablante se implica en lo que enuncia, le consta losucedido.
- Che tio José ningo omano .
Expresa un pasado lejano y el hablante se implica en lo que enuncia, le consta lo sucedido.
- Oú nde tio.
Expresa un pasado cercano y el hablante no se implica en lo que enuncia, no le consta laacción o no quiere comprometerse.
- Nde tio ningo ohó ñorairõhápe.
Expresa un pasado lejano y el hablante no se implica en lo que enuncia, no le consta laacción o no quiere comprometerse.
Se expresa también a través de morfemas especializados o algunosdeícticos temporales.
- Ko'ẽrõ nde rógape.Mañana me voy a ir a tu casa.
- Ko'ẽrõ aha nde rógape.Mañana debo irme a tu casa.
- Ko'ẽrõ ahá nde rógape.Mañana me voy a ir (quizás) a tu casa.
- Ajoguáta che roga .Me compraré una casa.
11 Mba'apohápe
Inminencia
No inminencia
Marca de finalidad
Marca de hipótesis, duda
Ta
Va'erã
Rã, guarã (ligados a nominales)
a verbos)
Ne
Hagua (ligado
MBO'EPYPATEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
100
11Mba'apohápe
Jesarekorã
Jaikuaami umíva
:kuri ra'e
kuri
va'ekue raka'ekuri ra'e
Yma Upérõ
yma upérõaju areko aike
2. ñe'ẽndy arapokõindy
Arakõi
:
Arapokõindy:
Arateĩ:
Arakõi:
Araapy:
Ararundy:
Arapo:
Arapoteĩ:
Arapokõi
en guaraní es muy importante la implicancia o no del hablante en los hechosque relata. Las partículas preteritivas o retrospectivas y , por ejemplo, indicantiempo pasado muy reciente; pero la diferencia radica en que la primera implica al hablante;el/la hablante asume, le consta, el hecho narrado. Oú nde sy. Vino tu mamá. Lasegunda, sin embargo, no implica al hablante, a éste no le consta o el mismo no secompromete con lo que dice: Oura'e nde sy: Vino tu madre (Me contaron que vino tu madre.Me enteré de que vino tu madre. Había sido que vino tu madre). Lo mismo ocurre con
y . Teniendo en cuenta la implicancia o no del/a hablante, primera tiene elmismo valor semántico de , y la segunda el de .
Es importante además subrayar que en guaraní no siempre se precisa de partículasretrospectivas para narrar hechos pasados. Los mismos se pueden expresar utilizandodeícticos. Éstos son palabras que ubican temporal o espacialmente una narración.
Veamos este ejemplo.
1980-pe Paraguaýpe añemoarandúvo. 20 ary, ha UniversidadNacional deAsunción-pe.
En este breve ejemplo las palabras deícticas son y . Las mismas ubican lanarración en el pasado. Como podemos observar, los verbos , y no tienenpartículas retrospectivas. Es como el presente histórico del castellano.
Jahecha avei (días de la semana) rehegua.
Texto ñepyrũhameguápe ñamoñe'ẽ:
me ningo rehomavoíkuri, ma'erãiko rehojeýta
Ñe'ẽnguéra arapokõindy rehegua ndojeporumeméi gueteri guaraníme. Amáke okakuaa koñe'ẽ ha ojepyso ijeporu, umi ñe'ẽ ojekuaa ha ojeporuvéta.
semana
Domingo
lunes
martes
miércoles.
jueves.
viernes
: Sábado
aju areko aike
MBO'EPYPATEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
101
11 Mba'apohápe
6. Aty guasúpe ñaporandu ojupe mba'épa jajapóra'e kuehe ha aveimba'épa japóta ko'ẽrõ.
7. Ñañembyaty aty'ípe ha ñamombe'umi ojupe mba'épa jajapókuri térãjajapóta ko arapokõindýpe. Jahai mbykymi ñamombe'uva'ekue.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
8. Ko'ága jajepy'amongeta mba'épa jajapóta ko'ẽrõ, ha upéi jahaimi.Usamos los deícticos y partículas temporales apropiadas.
MBO'EPYPATEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
102
9. Ñañemongeta ha jajepy'amongetami avei ñane rembiapo rehefunción pública-pe. Estado rembiapo ningo tuicha mba'etereitetãme g ã. Ñañemongeta mba'épa oikuaave'ẽ ha ojapoñande ñamba'ap ã, ikatu hag ãvaokakuaave yvypóra háicha. Jahaimi ápe ñane remiandu.
uaroha tapichakuérape guar uáicha
ente
11Mba'apohápeMBO'EPYPATEĨHA
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
10. Heta jey ningo oĩ he'íva Estado katuĩnte omba'apovaiha, ndorekoihacastellano-pe oje'éva , mba'apohára iñate'ỹha hamba'eoje'e. Ñambohysyimi mba'éichapa tetãyguakuéra ohecha funciónpública ha mba'épa he'i hembiapo rehe; upéijajepy'amongeta mba'eichakuépa oje'e umíva ha mba'éichapa ikatuñamyatyrõ oiméramo añete umi oje'éva.
eficiencia
okaguai hagua
Tetãyguakuéra he'íva función pública rembiapóre.
-
-
-
-
-
Mba'eichakuépa ojeguerovia ha oje'e ko'ã mba'e.
Mba'épa jajapokuaa ñamoambue ha ñamyatyrõ oiméramo añete umi oje'éva.hagua
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
..............................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
103
Ñanemandu'a hagua:
Mba'épa jajapóra'e kuehe
Mba'éichapa ikatu ñañangareko porãvetetãyguakuérare función pública guive
Mba'épa jajapóta ko aretépe
Mba'épa jajapova'erã ñaneresãi hag
- Che ahákuri che ru rógape okaháre.- Nde rehókuri nde sy rógape.- Ha'e ohókuri omongu'e kuatia Palacio deJusticia-pe.- Ñande jahákuri ñamopotĩ ñande korapy.- Ore rohókuri rokaru peteĩ bar porãme.- Peẽ pehókuri peteĩ amandaje (congreso)hápe.- Ha'ekuéra ohókuri oka'api mandi'oty.
- Ñamba'apo kyre'ỹ ha torýpe.- Opa ára ñañemoarandu hañañemomarandu ñandekatupyryvévo.- Jaikuaave ñande derécho ha ñanerembiaporã tee.- Ani máramo ñamboyke tetãyguápe,taha'e ha'évape.-
- Jaikuaa porã mokõive ñane retã ñe'ẽ teeha jaiporu tetãyguakuéra ndive.- Jaikuaa ha jaguerovia añete ñanderehetuicha ojekohahína ñane retã Paraguái.
- Che apytáta che rógape apytu'umi.- Nde rehóta Bolivia-pe.- Ha'e ohóta omba'apo.- Ñande ñañemoarandútaaranduchaukarã.- Ore ndoroikuaái gueteri mba'éparojapóta.- Peẽ pehóta pevisita pene irũnguérape.- Ha'ekuéra ohóta ysyrýpeoñembopiro'ymívo.
- Pevarã ñañangarekova'erã ñande jehe.- Jahava'erã pohãnohára rendápe jepémonañañandúi mba'eve.- Japytu'u porã ha ñañembosaraimimi.-
Ñañembokatupyry yvypóraderechokuérare, ani hagua ñapyrũ hese.
Jakaru jaikove hagua ha ani jaikovejakaru hagua.
ua
11 Mba'apohápe
Mba'épa Estado ojapova'erãtetãyguakuéra hesãive hag
Jahátapa ko'ẽrõ seminario hápe
Ñemongeta ogapypegua
ua- Estado ojapova'erã hembiapo ha anioñemolómo tetãyguakuérape.- Omopu'ãukava'erã hospital mamooñeikotevẽhápe.- Ohekombo'eva'erã opa hendáichatetãyguakuérape tesãi reko rehe.- hẽva'erã marandu guarani hacastellano-pe opavave oikũmby hag- Hetave pohãnohára ha enfermero/aoikuave'ẽva'erã tetãyguakuérape.
---- Ñande ikatu jaha.- Ore ikatu roho.- Peẽ pehosepeína, ajépa.- Ha'ekuéra ohóne.
- Che sy, ñamohendamína ñane rembiapoko arapokõindýpe g ã.- Tekotevẽ añete upéva, ỹrõ icharapañane rembiapo.- Ko árape, arateĩme, japytáta ñanderógape japytu'umívo.- Oĩporã. Ko'ẽrõ, arakõi, voi jahava'erãñane rembiapohápe.- Héẽ, ko'ẽambuéramo, araapy, arekopeteĩ seminario che mba'apohápe.- Ko'ẽambuetérõ, ararundy, cheamohu'ãva'erã peteĩ marãndu oresãmbyhyhárape g ã.- Ko'ẽambuetevérõ, arapópe, jahava'erãka'arupytũ nde tia rógape arambotyhápe.- Arapoteĩ pyhare peve che amba'apóta.- Arapokõime katu ñamba'apo asajepevénte.- Héẽ, ka'arukue japytáta ñamopotĩ ñanderóga.- Upéicha jajapóta.
Omoguaua.
Che aháne ága.Nde rehóne ága.Ha'e ohóne ága.
uar
uar
MBO'EPYPATEĨHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
104
Ñe'ẽndy:
Akãrapu'ã
Amandaje
Araapy
Arakõi
Aramboty
Aranduchauka
Arapo
Arapokõi
Arapokõindy
Arapoteĩ
Ararundy
Arateĩ
Arete
Ate'ỹ
Chara
Jepémo
Jopói
Korapy
Kuave'ẽ
Kũmby
Kuri
Kyre'ỹ
Mandi'oty
Mba'eve
Mbo'ehao
Mbohyapu
Mbyky
Ñemboja
Ñembopiro'y
Ñembosarái
Ñemoarandu
: levantar cabeza, progresar
: congreso
: martes
: lunes
: cumpleaños
: examen
: jueves.
: sábado
: semana
: viernes
: miércoles.
: domingo
: feriado
: pereza, holgazán
: tosco, desordenado
: para, marca de finalidad ligada al
verbo.
: a pesar de
: regalo
: patio
: ofrecer
: entender, interpretar
: partícula preteritiva de tiempo
reciente
: activo, servicial
: mandiocal
: nada
: escuela, centro educativo
: sonar, pronunciar
: corto, corta
: acercarse
: refrescarse
: jugar, divertirse
: estudiar
Hagua
Ñongatu
Okaha, okára
Pahague
Pateĩha
Pohãnohára
Pytu'u
Rã
Ra'e
Raka'e
Ta
Tesãi
Upérõ
Va'ekue
Va'erã
Yma
Ysyry
Yvypóra derécho
: guardar
: campo
: último, última
: décimo primero
: médico, médica
: descansar, descanso
: marca de finalidad, ligada a nombres
: partícula preteritiva de tiempo reciente
: particula preteritiva que expresa tiempo
lejano
: partícula futuritiva de inminencia
: salud
: entonces
: partícula preteritiva que expresa tiempo
lejano
: partícula futuritiva de no inminencia
: hace tiempo, antes
: arroyo
: derecho humano
105
MBO'EPYPAKÕIHA12
Che távape javy'a, ha'e tuicha ha iporã,
pype jajuhu mbo'ehao ha tupão porã.
Yvyra ha yvotýpe oñemonde hapekuéra,
mitã saraki ha arandu pe yvoty iporãvéva.
Avave aiñañái, che táva aijojahá .n nd i
Che táva
107
12 Che táva
1. Ñamoñe'ẽ ko texto hesakã porã meve ñandéve. Ñamyesakã ñe'ẽndajaikuaáiva.
2. Hesakã porã rire, jahai oĩ porãpa (P) térãpa oĩ vai (V). Oĩvaíramo jahaimba'érepa.
a)Che távape ndajavy'ái. ( )
ã) Che táva iporã. ( )
ch) Che táva hape soropa. ( )
e) Che távape mitãnguéra iñarandu. ( )
ẽ) Che távape oĩ heta tekove ñaña. ( )
g) Che táva ijyvyra heta. ()
______
................................................................................................................................................................
______
................................................................................................................................................................
______
................................................................................................................................................................
______
................................................................................................................................................................
______
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
3. Ñambohovái ko'ã porandu, texto he'iháicha.
a)Mba'éichapa che táva.
ã) Mba'épa oĩ pype.
ch) Mba'éichapiko hapekuéra.
e)Mba'éichapa mitãnguéra upépe.
ẽ) Mba'épa pe iporãvéva pype.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
MBO'EPYPAKÕIHA
108
4. Jajesarekomi ko táva ra'ãngáre ha ñamombe'u mba'épa jahechapype. Ja'e mba'épa oĩ mbytépe, tenonde, asu ha akatúa gotyo.
5. Ko'ága jahai ñane año jahecháva ta'ãngápe. Ñamombe'u mba'épa oĩpeteĩteĩ umi yvy pehẽme (manzana).
Techapyrã:
Mansána che asúpe guápe oĩ mbo'ehao. Kóva ikoty mbohapy, peteĩha tuichave, hovetã mbohapy hahokẽ peteĩ; hi'ári oveve Paraguái poyvi. Ijykére, akatúa gotyo, oĩ peteĩ michĩvéva, kóva hovetãmbohapy; ikupépe katu ojekuaa ambue mbo'ehakoty. Ko mansánape avei ojehecha mokõi yvyra máta.
Mansána mbo'ehao kupepeguápe katu.................................................................................................
...............................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................................
12Che távaMBO'EPYPAKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
109
6. Ñamoha'ãnga peteĩ táva ha ñamoĩmbaite opa mba'e ikatúva oĩ pype:mbo'ehao, municipalidad, okarusu, tupão, káncha, mitãñembosaraiha, ñemuha, fávrika, hamba'e. Jajerure pytyvõhárañemoirũ.
7. Aty guasúpe ñañomongetami mba'épa oreko térã orekova'erã peteĩtáva. Jahaimi umi mba'e.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
8. Ñemongetápe ñambohovakemi tavakuéra tuicháva (ikatu Paraguay)ha michĩva, umi okaharegua; jahecha mba'épepa ojoavy hamba'épepa ojojogua hikuái.
12 Che távaMBO'EPYPAKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
110
Jaikuaami
Volvemos a nuestro texto del inicio y nos fijamos en la última parte.
Avave aiñañá , che táva aijojahá .
Las partículas que están en negrita indican la .
En guaraní existen varios mecanismos para expresar la negación. La forma más usual esvolviendo negativo el verbo. Para ello se le antepone la partícula (para verbos orales) y(para verbos nasales), y se le pospone la partícula sufija . Cuando el verbo termina en lavocal , el sufijo utilizado es .
Otra forma de expresar la negación en guaraní es a través de adverbios. Aquí presentamosalgunos.Además, incorporamos los de afirmación.
(de negación): nahániri, ahániri, ani, anive, tove.(de afirmación): héẽ, neĩ, tove.
- Ejútapiko ko'ẽrõ che angirũ ¿Vendrás mañana, amigo?- , ajumo'ã No, no voy a venir.- Ha ko'ẽambuérõ ¿Y pasado mañana?- , ajúta Sí, voy a venir.- Ikatúpa oho che ra'y penendive ¿Puede ir mi hijo con ustedes?- tou, ohokuaaite ore ndive Que venga, puede irse con nosotros.- Ikatúpa oho che ra'y penendive ¿Puede ir mi hijo con ustedes?- , topytánte penendive No, que se quede con ustedes.
El adverbio se usa en oraciones imperativas. Siempre va antepuesto al verbo.
reho. No vayas.pendejapu. No mientan. No sean mentirosos
Ere chupe ou. Dicile que no venga.
La negación también se puede expresar a través de adverbios y pronombres negativos:nada. o nadie, ninguno. todavía no.
- Mávapiko ou ¿Quién viene?- Nadie.- Mba'épiko ere ¿Qué decís?- Nada.
n i nd i
forma negativa
nd ni
i ri
MbotovévaMoneĩva
Nahániri nd i
Héẽ
Tove
Tove
ani
AniAni
ani
Techapyrã:
Mba'eve: Avave mavave: Ne'ĩrã:
Avave
Mba'eve
....................................................
....................................................................................
.............................................
......................
...........................................................................................
.....................................
................................................................................................
..........................................................................................
Ysaja moneĩva (Forma afirmativa)
Che távape javy'a.
Ha'e tuicha ha iporã.
Pype jajuhu mbo'ehao, ha tupão porã.
Yvyra ha yvotýpe oñemonde hapekuéra.
(Ysaja mbotovéva) Forma negativa
Che távape ajavy'á .
Ha'e atuichá ha aiporã .
Pype ajajuhú mbo'ehao ha tupão porã.
Yvyra ha yvotýpe oñemondé hapekuéra.
nd i
nd i n i
nd i
n i
12Che távaMBO'EPYPAKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
111
9. Ñambohasa ysaja mbotovépe ko'ã ñe'ẽapesã.
10. Jahai ñe'ẽjoaju térã texto mbykymi jaiporuhápe ko'ã ñe'ẽtejambotovéva (adverbio de negación): , , , ,
.Nahániri ani mba'eve avave
ne'ĩrã
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Che
Nde
Ha'e
Ñande
Ore
Peẽ
Ha'ekuéra
aguapy
reguapy
oguapy
jaguapy
roguapy
peguapy
oguapy
......................................
.....................................
......................................
.....................................
.....................................
....................................
......................................
añani
reñani
oñani
ñañani
roñani
peñani
Oñani
.......................................
......................................
.......................................
.....................................
......................................
.....................................
.......................................
11. Ja'emi guaraníme
- No voy a irme tu casa hoy.
- No estamos cansados.
- El profesor no vendrá mañana.
- Nosotros (1ª persona excluyente) no trabajamos en Asunción.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
12 Che távaMBO'EPYPAKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
112
12Che táva
13. Ñamba'apo pytyvõhára ndive, jaiporu ñe'ẽ mbotovéva.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
12. Mokõi mokõi ñamba'apo ha ñamba'eporandu ojupe, aveiñambohovái oñoporandu. Upéi jahai.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
14. Jahaimína peteĩteĩ mba'éichapa jaipota ñande táva.
15. Ñañemongetami aty'ípe ha upéi aty guasúpe mba'e ha-pa orekova'erã tavakuéra
ãyguakuérape. Ñañeporandu orekopápa umíva térãpa nahániri.Avei ñañemongeta Estado-pa mba'e ojapova'erã. Jahaimi umi mba'eorekova'erã tavakuéra ñañemongeta hague.
bienesservicios oikuaave'ẽ hag uatet
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
MBO'EPYPAKÕIHA
113
Ñanemandu'a hagua:
Ñandépa javy'a jahecháramo ojeitypaka'aguy
Ikatúpa roho penendive penemba'yrúpe
Mba'épa orekova'erã tavakuéraoñangareko hag ãyguáre
Mba'éichapa ñande táva
Ñandépa jahayhu ñande táva
- Che ndavy'ái ha ambyasy.- Nde nderevy'ái ha rembyasy.- Ha'e ndovy'ái ha ombyasy.- Ñande ndajavy'ái ha ñambyasy.- Ore ndorovy'ái ha rombyasy.- Peẽ ndapevy'ái ha pembyasy.- Ha'ekuéra ndovy'ái ha ombyasy.
- Ikatu, jahápy.- Héẽ, jahapa he'i okyhyjéva.- Neĩ, jahápy.- Nahániri, oreretaitereíma.- Ahániri, peẽ pendepohyieterei.- Tove, peẽ penderetaiterei.
- Orekova'erã mburuvicha hekopotĩ hahapicha rayhúva.- Orekova'erã hospital ikatúva oñangarekoopavavére hekópe porã.- Orekova'erã mbo'ehao mitã, mitãrusu hakakuaápe g ã.- Orekova'erã electricidad, tape porã ha yipotĩ ha hesãiva.- Tavakuéra hesãi ha ipotĩva'erã.- Orekova'erã ambueve mba'e yvypóraoikotevẽva hekokatu hag
- Che táva michĩ katu iporãiterei.- Nde táva katu tuicha ha iky'a.- Itáva tuicha katu hape soropa.- Ñande táva tuicha ha ijyvyra heta.- ã ha heta ógakakuaa oreko.- Pende táva oreko opa yvypóraremikotevẽ.- Itavakuéra kakuaaitemi ha heta árareguatava'erã reikuaapa hag
- Che ahayhu che táva upévare amba'apohese.
ua hekópe tet
uar
ua.
Ore táva ko'ága hape por
ua.
- Nde ha'ete nderehayhupáiva nde táva- Ha'e ha'ete ndohayhúiva itáva.- Ñande jahayhu ñande táva, katunañañeha'ãi hese.- Ore rohayhu ore táva, katu heta jey orejurúpente.- Peẽ pehayhu pende táva, ha upévaojekuaa penderehe.- Ha'ekuéra rasa ohayhu itáva omba'apórehese.
Jaikuaami Paraguái tavarandu
Ñe'ẽnga mborayhu rehegua:
- Kuarahy ha mborayhu ñañandu'ỹreñanderapy.
- Menda ha pombéro na'entéropei osẽ.
- Mombyry guivéko jajohayhuve.
- Jahayhu porãvako ndaideféctoi.
- Amor recaído ha lókro ka'aruñanembyaise.
12 Che távaMBO'EPYPAKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
114
Ñe'ẽndy:
Ta'ãnga
Tape
Táva
Tekoporã
Tekopotĩ
Tove
Tupão
Veve
Vy'a
Yvyra
: dibujo, foto
: calle
: pueblo
: estado de bienestar física y moral
: honestidad
: aprobación o desaprobación,
dependiendo del contexto
: iglesia
: volar
: alegría
: árbol, madera
Ahániri
Ani anive
Arandu
Avave mavave
Hapy
Hayhu
Héẽ
Hesakã
Ka'aguy
Kakuaa
Kuarahy
Ky'a
Mburuvicha
Mba'apo
Mba'eve
Mborayhu
Mbyasy
Mbyte
Menda
Nahániri
Ndaijojahái
Ne'ĩrã
Neĩ
Ñaña
Ñana
Ñe'ẽnga
Ñemenda
Ñemonde
Pakõiha
Pohýi
Poyvi
Reta
Saraki
Soro
: adverbio de negación
, : no
: culto, culta
, : nadie, ninguno
: quemar
: amar, querer
: adverbio de afirmación
: transparente, claro
: bosque
: grande, adulto, crecer
: sol
: sucio, suciedad
: autoridad
: trabajar
: nada.
: amor
: pesar, sentir
: medio
: casarse
: adverbio de negación
: inigualable
: todavía no
: adverbio de afirmación
: maldad, malo, mala
: yuyo
: refrán, proverbio
: casamiento
: vestirse
: duodécimo
: pesado
: bandera
: mucho, mucha
: arisco/a, vivaracho/a
: roto, rota
115
MBO'EPYPAAPYHA 13
Yvypóra derécho
“Opavave yvypóra ou yvy ape ári tekosã'ỹme ha peteĩcha ideréchope...” omoañete
, artículo 1-pe. Ha añetehápe
upéicha ha upeichava'erã, katu jeyvéramo Paraguái ha opaite tetãme nunga ko yvy ape ári
tapicha yvypóra ohasa hetaichagua ñemboyke ha oñepyrũ iderécho rehe.
Declaración Universal de los Derechos Humanos
117
Art. 46. :
Joja'ỹ oñeporombojoja'ỹ
Art. 47. :
ojeike'ỹ
Art. 48. :
Opaite oikóva ko República-pepeteĩchapánte hekokatu ha ideréchope. Ndaikatúi oñeporombojoavývo. Estado ojap
ua.
rehe ñangareko ndojehechava'erãi va ramoguáicha.
Estado omoañetéva'erã maymavépe:
1) Jojareko justicia rovake; upevarã oipe'áne umi ohapejokóva;2) Jojareko leikuéra rovake;
ã rembijokuáirõ, ha rupi, vóto rehe ae,ikatupyrýma guive tembiaporãme; ha
kuña ha kuimba'e ojojaideréchope; oporoporavóvo, ojeporavóvo, oñemomba'évo hekópe, mba'erekopyre haarandukuaápe. Estado ojapova'erã tekotevẽva upe jojareko upéva iñañete hag
ã tuichakue javeve.
Yvyporakuéra peteĩchapaiteha rehegua
Joja reko añete rehegua
Deré ã rehegua
ónetekotevẽva upéicha oiko hag
3) Jojareko oike hagua omba'apo tet
4) Jojarekópe ohupyty hagua yvy remimoĩngue, opaite herekopy ijapopyre haarandukuaa.
ua, oipe'ávoopaite mba'e ojokóva ijapo ha ombohapévo kuñanguérape oike hagua omba'apo opamba'épe tet
cho joja kuña ha kuimba'évape guar
Yvypóra derécho13MBO'EPYPAAPYHA
Jahechami mba'épa he'i Paraguái Léi Guasu joja reko rehe.
1. Ñamoñe'ẽ porã Léi Guasu omandáva jojareko rehe. Jajapo poranduhesegua ñaikotevẽramo. Ñañe'ẽke guaraníme.
2. Ñamyesakã opaite ñe'ẽ ndajaikuaáiva guive. Jahai umi ñe'ẽ ñandekuatiahaípe.
3. Ñamoñe'ẽ avei Declaración Universal de los Derechos Humanosvore mbykymi ha ñambohovake mba'eichaitépa oguatahína he'ívape kuatiápe ha oikóva añetehápe Paraguái ha opaite tetãme ko yvyape ári.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
118
Yvypóra derécho 13
4. Ñañemongeta aty guasúpe Paraguái Léi Guasu he'íva rehe.Ñañe'ẽke guaraníme, jepéramo nañanesỹiri gueteri pype.
5. Jahaimi ko'ápe he'íva Léi Guasu yvyporakuéra peteĩchapaiteharehegua.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
6. Jahai avei joja reko añete rehe he'íva.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
7. Amo hu'ãme jahai joja kuña ha kuimba'e ndive rehegua omandávañande Léi Guasu.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
MBO'EPYPAAPYHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
119
Yvypóra derécho13
Jajepy'amongeta hagua
Ñemboyke Paraguáipe
Ñane retãme ningo ko'ág ãsove ha ñañe'ẽve avei; ymavémindaikatúimi ni ñañe'ẽ, ñahendukaséramo ñane remiandu ñañemonambi ha jajeguerahaka'irãime, ñañemosẽ ñane retãgui ha oĩvoíkatu ojejukáva hamba'e. Jepémo tuichañanesãsove, heta ñemboyke gueteri jahasa. Heta mitã'i, mitãkuña'i, mitãkuña guasu hamitãkaria'y ndohói mbo'ehaópe imboriahúgui, heta mitã ha mitãkuña noñe'inskrivíri RegistroCivil-pe avave ndojepy'apýire hesekuéra, heta mitã omano noñepohãnóire, heta syhyeguasúva omano imembykuévo. Upéichante avei heta tapicha térã tapicha aty ohasañemboyke, umíva apytépe ñanemandu'akuaa tapicha orekóva discapacidad, ñanepehẽngue indígena, chokokue, kuñanguéra, mitãnguéra, umi tapicha ipirehũva, kuñakaraig ýva hamba'e. Avei ohasa ñemboyke ndevaívaguarani ñe'ẽharakuéra hetã teépe.
Ko'ã ñemboyke ningo ombyai Paraguái reko, omomarã ñande rekove, ohapejokodemokrásia, ha ñanembotapykue tetã háicha. Ndaikatumo'ãi Paraguáipe ipyenda mbaretejojareko oĩramo ñemboyke, ndaikatumo'ãi avei ñañakãrapu'ã tetã háicha ndokakuaáiramojoja paraguájo ha paraguajakuéra apytépe, he'iháicha ñande Léi Guasu.
a tuicha japayve, ñanes
uagui ha karai tuja, minorías sexuales, has
9. Ñamoñe'ẽmba rire ko jepy'amongetarã ñamyesakã ñe'ẽndajaikuaáiva ha ñamyasãi ñane remiandu aty guasúpe joja rekorehe. Jahaimi ñane remiandu.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
8. Jahai ko'ápe ñane remiandu mbohapyve Léi Guasu artículorehegua. Ñambohovake añetehápe oikóva rehe.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
MBO'EPYPAAPYHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
120
Yvypóra derécho 13MBO'EPYPAAPYHA
Jaikuaami
Ñamoñe'ẽ jey tetã Léi Guasu. Pype jahecha mbohapy ñe'ẽ ojehaihũvéva: ,, . Ko'ã ñe'ẽ ombotove peteĩ tapicha térã peteĩ mba'e.
Jahechaháicha, hína ñe'ẽpehẽtai upeigua. Esta es una de las formas de negación,contenido que hemos desarrollado en la lección anterior.
Ko ñe'ẽpehẽtai katuetei nunga ojeporu ñe'ẽriregua ( rehe) ha ( re) ndive.
Apyta che komputadora' re.Opyta sãmbyhyhara' reNdaigustoi viru' re.Ndavy'ái nderehe .
Jahechakuaa ha ohoha mboyve térã rire.
Apyta nde .Apyta nde' .
Ndapytaséi che sy' .Ndapytaséi che sy .
Ñe'ẽpehẽtai ndive ojapo tero peteĩ ñe'ẽtévagui.
Estado ha mayma tetãygua ñañangarekova'erã ohecha' rehe.Estado ha mayma tetãygua ñañangarekova'erã hesãi' rehe.Estado ha mayma tetãygua ñañangarekova'erã oguata' rehe.Estado ha mayma tetãygua ñañangarekova'erã mitã isy ha ituva' rehe.
Joja'ỹojeporombojoja'ỹ ojeike'ỹ
'ỹ
rehe 'ỹ re
ỹỹ
ỹ'ỹ
re rehe 'ỹ
rehe'ỹỹre
ỹrerehe'ỹ
va
ỹvaỹva
ỹvaỹva
'ỹ
Techapyrã:
Techapyrã:
Techapyrã:
10. Ñañemongeta mokõi mokõi mba'e ojejapo'ỹva ñane retãme hatekotevẽtereíva oñemoañete uáicha jahupyty tekojojateete. Upéi jahai iguýpe. Jaiporúke hekópe , ha .
, ikatu hag'ỹ rehe'ỹ 'ỹre
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
121
Ñanemandu'a hagua:
Mba'éichapa ñande japyta ko'ága- Che apyta apyka'ỹre.- Nde repyta oga'ỹre.- Ha'e opyta hymba kavaju'ỹre.- Ñande japyta ñande pelota'ỹre.- Ore ropyta ministro'ỹre.- Peẽ pepyta mbo'ehao'ỹre.- Ha'ekuéra opyta yvy'ỹre.
- Che apyta ndereheỹ.- Nde repyta cherehe'ỹ.- Ha'e opyta ñanderehe'ỹ.- Ñande japyta hese'ỹ.- Ore ropyta penderehe'ỹ.- Peẽ pepyta orerehe'ỹ.- Ha'ekuéra opyta iñirũnguéra rehe'ỹ.
- Che chepore'ỹ justicia-gui.- Nde nepore'ỹ jojarekógui.- Ha'e ipore'ỹ tekoporãgui.- Ñande ñanepore'ỹ tekojojágui- Ore orepore'ỹ ore deréchogui.- Peẽ penepore'ỹ yvýgui.- Ha'ekuéra ipore'ỹ tekokatúgui.
- Che añangareko porãveva'erã cherapicháre.- Nde reñangareko porãveva'erãohendu'ỹva rehe.- Ha'e oñangareko porãveva'erãohecha'ỹva rehe.- Ñande ñañangareko porãveva'erãoguata'ỹva rehe.- Ore roñangareko porãveva'erã karai tujarehe.- Peẽ peñangareko porãveva'erã kuñarai
a rehe.- Ha'ekuéra oñongareko porãveva'erãhesãi'ỹva rehe.
- Chéve nome'ẽi derécho aporomboykévo.- Ndéve nome'ẽi derécho
Máva rehe'ỹpa japyta ñande
Mávaguipa ñande ñanepore' ỹ
Mávarepa ñañangareko porãveva'erã
Léi Guasúpa ome'ẽ ñandéve deréchojaporomboykévo
gu igui
reporomboykévo.- Chupe nome'ẽi derécho oporomboykévo.- Ñandéve nome'ẽi deréchojaporomboykévo.- Oréve nome'ẽi deréchoroporomboykévo.- Peẽme nome'ẽi deréchopeporomboykévo.- Chupekuéra nome'ẽi deréchooporomboykévo.
- Kuña ha kuimba'e ojoja ideréchopeoporoporavóvo.- Kuña ha kuimba'e ojoja ideréchopeojeporavóvo.- Kuña ha kuimba'e ojoja ideréchopeoñemomba'évo chupekuéra hekópe.- Kuña ha kuimba ojoja ideréchopemba'erekopyre ha arandukuaápe.
- Estado omoañetéva'erã maymavépejojareko justicia rovake.- Estado omoañetéva'erã maymavépejojareko leikuéra rovake.- Estado omoañetéva'erã maymavépejojareko oike hag ãrembijokuáirõ.- Estado omoañetéva'erã maymavépejojarekópe ohupity hag
Léi Guasúpa mba'e he'i joja kuña hakuimba'e ndive rehe
Léi Guasúpa mba'e he'i joja reko añeterehe
ua omba'apo tet
ua yvyremimoĩngue.
Yvypóra derécho13MBO'EPYPAAPYHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
122
Ñe'ẽndy:
Arandukuaa
Cherehe'ỹ
Chokokue
Hapejoko
Hekokatu
Herekopy
Hese'ỹ
Hese'ỹmenguéra
Hyeguasúva
Ijapopyre
Joja'ỹ
Jojareko
Ka'irãi
Léi Guasu
Léi
Mano
Maymave
Mba'erekopyre
Mbohape
Mboriahu
Momarã
Ñanderehe'ỹ
Ñangareko
Nderehe'ỹ
Ñemonambi
Ñemboyke
Ohecha'ỹva
Ohendu'ỹva
Opavave
Orerehe'ỹ
Paapyha
Páy
Pe'a
Penderehe'ỹ
: cultura
: sin mí
: agricultor
: prevenir
: dignidad
: tenencia
: sin él, sin ella
: sin ellos, sin ellas
: embarazada
: hecho, cosa hecha
: inequidad, desigualdad
: igualdad
: cárcel
: Constitución Nacional
: ley
: muerto, muerta
: todos, todas
: riqueza material
: encaminar
: pobre, pobreza
: ensuciar, viciar, corromper
: sin nosotros, sin nosotras
: cuidar
: sin ti
: tomar preso
: discriminación
: ciego, ciega
: sordo, sorda
: todos, todas
: sin nosotros, sin nosotras
: decimotercero, decimotercera
: despertarse, concienciarse
: remover, quitar
: sin ustedes
Peteĩchapánte
Pohãno
Poravo
Pore'ỹ
Pyenda
Rembijokuái
Rovake
Sãmbyhyhára
Sãso
Tapicha
Tekojoja
Tekosã'ỹ
Tekotevẽva
Yvy remimoĩngue
Yvypóra
'ỹ:
'ỹre, 'ỹrehe
: iguales
: medicar
: elegir
: ausencia
: base
: enviado, mandado
: ante, en frente de
: director/a, conductor/a
: libertad
: semejante, persona
: igualdad
: libertad
: lo necesario
: naturaleza
: persona, habitante
sujijo de negación
: sin
123
MBO'EPYPARUNDYHA 14
Mymbakuéra
Vaka ome'ẽ kamby, guéi omongu'e kárro
Kure ome'ẽ ho'o ha ñandy.
Kavara ome'ẽ so'o ha kamby
Ovecha ome'ẽ ho'o ha hague.
Ryguasu ome'ẽ ho'o ha hupi'a.
Avei oĩ jagua oñangarekóva ógare
ha mbarakaja omuñáva anguja.125
14 MymbakuéraMBO'EPY
PARUNDYHA
1. Ñamoñe'ẽ ko texto ha ñamyesakã oĩramo ñe'ẽ jaikuaa'ỹva.Jajesareko ta'ãngáre ha ñamombe'u jahecháva. Upéi jahai mba'emymbápa oĩ pype ha mba'éichapa hikuái.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
2. Ñaikũmby porã rire, jahai mba'épa ojapo térã ome'ẽ ñandéve ko'ãmymba, texto he'iháicha.
- Vaka:
- Guéi:
- Kure:
- Kavara:
- Ovecha:
- Ryguasu:
- Jagua:
- Mbarakaja:
.....................................................................................................................................................
.....................................................................................................................................................
.....................................................................................................................................................
..................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
...............................................................................................................................................
...................................................................................................................................................
............................................................................................................................................
ome'ẽ kamby
3. Jaikuaami mymba ogapýpe ojeguerekovéva ha mba'épa ojapohikuái.
- Jagua oñarõ.
- Mbarakaja omiáũ.
- Ryguasu okokore.
- Gállo otokoro'o.
- Tóro omburea.
- Guéi ha vaka oñamindu'u.
- Ype ojahu.
- Gua'a oñe'ẽ.
- Tapiti oñemohãimbiti.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
126
14MymbakuéraMBO'EPY
PARUNDYHA
4. Jahai mymba hetavéva ñane retãme réra ha ja'e mba'épa ojapohikuái.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
: jaguar
: zorro
: cabra
: venado
: caballo
: comadreja
: serpiente
: iguana
: golondrina
: colibrí
: pez
: paloma
: grillo
: mosquito
: luciérnaga
Jaguarete
Aguara
Kavara
Guasu
Kavaju
Mykurẽ
Mbói
Teju guasu
Mbyju'i
Mainumby
Pira
Pykasu
Kyju
Ñati'ũ
Muã
Jaikuaami mymbakuéra:
: león
: tapir
: oveja
: mulo/a
: langosta
: sapo
: lagarto
: caracol
: zorzal
: cuervo
: hormiga
: cigarra
: mariposa
: mosca
: pájaro
Leõ
Mborevi
Ovecha
Mburika
Tuku
Kururu
Teju
Jatyta
Korochire
Yryvu
Tahýi
Ñakyrã
Panambi
Mberu
Guyra
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
127
14 MymbakuéraMBO'EPY
PARUNDYHA
5. Ñe'ẽryru ha pytyvõhára ñemoirũme ñambojoaju papapy rupimymbakuéra ha ojapóva hikuái, ohoporãve háicha hesekuéra.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
_____
_____
_____
_____
_____
_____
_____
_____
_____
_____
_____
_____
oñarõ
hũ
oñe'ẽ
oñamindu'u
morotĩ
otokoro'o
okokore
osyryry
ikyra
opurahéi
iñakuã
ongyryry
Vaka
Gállo
Korochire
Mbói
Yryvu
Ryguasu
Kavaju
Guyratĩ
Jagua
Mbarakaja
Gua'a
Kure
6. Ja'emi mba'éichapa térã mba'épa ojapokuaa ko'ã mymba
Aguara
Jaguarete
Kavara
Kavaju
Guasu
Mykurẽ
Teju guasu
Mbói
Mbyju'i
Mainumby
Pykasu
Kyju
Ñati'ũ
Muã
Pira
............................................
........................................
.............................................
.............................................
..............................................
.............................................
.......................................
.................................................
..............................................
........................................
.............................................
..................................................
................................................
..................................................
..................................................
Mborevi
Leõ
Ovecha
Mburika
Tuku
Teju
Kururu
Jatyta
Korochire
Yryvu
Ñakyrã
Tahýi
Mberu
Panambi
Jagua
...........................................
..................................................
............................................
............................................
.................................................
..................................................
..............................................
...............................................
.........................................
...............................................
.............................................
................................................
..............................................
..........................................
..............................................
omonda ryguasu
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
128
14MymbakuéraMBO'EPY
PARUNDYHA
7. Jahai oĩ porã (P), térãpa oĩ vai (V). Oĩvaíramo jahai mba'érepa.
a)Pira oiko ýpe. ( )
ã) Jagua oveve. ( )
ch) Kavaju imbarete. ( )
e)Vaka ome'ẽ kamby. ( )
ẽ) Kururu oñarõ. ( )
g) Korochire opurahéi porã. ( )
Kavara ombo'a. ( )
) Mbarakaja okambu michĩme. ( )
) Jaguarete oiko ógape. ( )
Pykasu oveve. ( )
g)
ĩ
__________ ...............................................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ ...............................................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ .......................................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ .......................................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ ..............................................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ .............................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ ...........................................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ ......................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ .................................................................................................
................................................................................................................................................................
__________ ..............................................................................................................
................................................................................................................................................................
H
i)
8. Ñe'ẽryru pytyvõme ñambohéra guaraníme mymba jaikuaasévaguive.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
129
14 MymbakuéraMBO'EPY
PARUNDYHA
9. Ñambohysýi mymba okakuaáva isy ryépe (vivíparos) ha osẽvatupi'águi (ovíparos).
Okakuaáva isy ryépe:
Osẽva tupi'águi:
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
10. Ñambohysýi mymba okarúva ka'avo rehe (hervívoro), so'o rehe(carnívoro) térã opa mba'e rehe (omnívoro).
Okarúva ka'avo rehe:
Okarúva so'o rehe:
Ho'úva opa mba'e:
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
11. Ñamboherami ko'ã mymba
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
130
14MymbakuéraMBO'EPY
PARUNDYHA
Jaikuaami uahag
Volvemos al texto inicial. Observamos en él las partículas puestas de relieve. Las mismasestablecen relación entre una proposición adjetiva y el resto de la oración.
Las proposiciones adjetivas son proposiciones subordinadas que cumplen en la oraciónuna función adjetiva, o sea la de modificador directo del sustantivo. En guaraní hay dospartículas que cumplen la misma función que el pronombre relativo castellano y son(átona) y (tónica). Estas partículas se posponen a modo de sufijos al verbo de laproposición adjetiva. La elección depende de la función sintáctica que desempeña en laproposición adjetiva: para sujeto u objeto directo y para las demás funciones.
Tanto como varían de tiempo.
Uso de como sujeto de la proposición adjetiva:
Avei oĩ jagua oñangarekó ógare. También está el perro cuida la casa.Ha mbarakaja omuñá anguja. Y el gato persigue al ratón.Jagua oñarõ ndoporosu'úi. Perro ladra no muerde.Pe mitã oho nde rógape che ra'y. El niño fue a tu casa es mi hijo.Aipota peteĩ tapicha chepytyvõ . Necesito una persona me ayude.
Uso de como objeto directo de la proposición adjetiva:
Pe kuña rehayhú imarãngatu. La mujer amás es bondadosa.Pe kuña rehayvu imarangatu. La mujer amabas era bondadosa.Pe tembiapo rejapo ipohýi. El trabajo debes realizar es pesado.Tembi'u re'ú heterei. La comida comes es muy sabrosa.
5
VAHA
VA HA
VA HA
Techapyrã
VA
va queva que
va queva'eku que
va'erã que
VA
va a quienva'ekue a quien
va'erã queva que
:
e
Uso de
Ahase nde reime pe. Deseo ir vos estás.Pe apyka nde reguapy che mba'e. Esa silla estás sentada es mía.Amba'apo nde remba'apo pe. Trabajo donde vos trabajabas.Ko mitã nepytyvõ . Esta criatura será tu sostén (será
te ayudarà)
HA
há a dondeha donde
haguéharã quien
Tiempo
Presente
Pasado
Futuro
Funciones de sujeto
u objeto directo
Va
Va'ekue
Va'erã
Funciones de objeto indirecto
y circunstanciales
Ha
Hague
Harã, hagua
5Gramática Guaraní. Presbítero José Valentín Ayala. Edición del Ministerio de Cultura y Educación de la Nación,República Argentina, 1996. Pág. 370.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
131
En la mayoría de los casos , , y cumplen función locativa, es decir,señalan lugar.
Ñande jaháta ha'ekuéra ohota pe. Nosotros vamos a ir a donde ellos irán.Ñande jaháta ha'ekuéra oho pe. Nosotros vamos a ir a donde ellos
fueron.Ñande jaháta ha'ekuéra ohota pe. Nosotros vamos a ir a da donde ellos
iban a irse.Ñande jaháta ñamba'apo me. Nosotros vamos a ir a donde
Trabajaremos.
Tanto como tienen tiempo:
: presente: pasado
: pasado frustrativo: futuro
ha hague harã
háhagué
hagué
va ha
hagua
haguá
VaVa'ekueVa'erãngueVa'erã
HaHáraHareHarã
: presente: presente: pasado: futuro
14 MymbakuéraMBO'EPY
PARUNDYHA
12. Ja'emi guaraníme ko'ã ñe'ẽjoajueta.
- La ciudadad a la cual vas a viajar es muy hermosa.
- El árbol que está en mi patio me prodiga mucha sombra.
- Tu hijo a quien tanto amás te trae muchos regalos.
- Necesito una persona que me diga la verdad.
- El ómnibus en que estás viajando tiene averías.
- El libro que te di es muy interesante.
- La computadora que quiero es muy cara.
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
13. Ñañemongeta aty'i ha aty guasúpe jaiporúvoñame'ẽramóva. Upéi jahai peteĩ haipyvo jaiporuhápe umi ñe'ẽ.
posposición adjetiva
................................................................................................................................................................
................................................................................................................................................................
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
132
Ñanemandu'a hagua:
Mávapiko amo oúva
Moõpa jaháta ko aretépe
Mba'e mymbápa ñandegustavéva hamba'érepa
Mba'éichapa héra tapicha o
- Amóva ningo karai José ra'y ypykue.- Amóva hína ku karai ouva'ekue ñanerendápe kuehe pyhareve.- Amo oúva ningo karai Tetã Mburuvicha.- Che ndaikuaái chupe.- Amóva ningo ministra.- Amóva ningo kuñakarai pytaguaouvahína ñane rendápe.
- Che aháta che ru oikohápe.- Nde rehóta nde sy oikohápe.- Ha'e ohóta yma oiko haguépe.- Ñande jaháta javatahápe ko'ẽrõite.- Ore rohóta ore sy ha túva oiko haguépe.- Peẽ pehóta pendevy'ahápe.- Ha'ekuéra ohóta ñemuhápe.
- Chéve chegustave jagua, akóintechemoirũre.- Ndéve hi'ã chéve ndegustave mbarakajaakóinte oĩva nde jyva ári.- Chupe ogustave vaka, ome'ẽva kambyhogayguápe.- Ñandéve ñandegustave kure ho'okuehetereíre.- Oréve oregustave guyra iporãitereíre.-
- Chupekuéra ogustave ryguasu katuínteome'ẽre hupi'a hetéva.
- Chendive oĩva héra Cinthia.- Nendive oĩva héra Antonio.- Hendive oĩva ndaikuaái mba'éichapahéra.- Ñanendive oĩva héra Raúl, Andrea haJosefina.- Orendive oĩva héra Fernando, Ani haKame (Carmen).- Penendive oĩva héra Laku (De la Cruz),Lisandro ha Brisa- Hendivekuéra oĩva héra Zunilda, Patriciaha Peru (Pedro).
Peẽme pendegustave kavaju, peiporúrepeho hagua ágotyo pégotyo.
ĩva ñanendive ko'ága
Mba'éichapa héra ysyry jaha haguépejajahu
Mba'éichapa héra táva ñande jahataha
- Che aha hague ajahu héra Ytũ.- Nde reho hague rejahu héra Apu'a'i.- Ha'e oho hague ojahu héra Chololo.- Ñande jaha hague jajahu héra SaltoCristal.- Ore roho hague rojahu héra Aguaray.- Peẽ peho hague pejahu héra Remansito.- Ha'ekuéra oho hague ojahu héra DosAmbientes.
- Che ahataha héra San Joaquín.- Nde rehotaha héra Paraguari.- Ha'e ohotaha héra Río Verde.- Ñande jahataha héra Limoy.- Ore rohotaha héra Emboscada.- Peẽ pehotaha héra Fuerte Olimpo.- Ha'ekuéra ohotaha héra Belén.
Jaikuaami Paraguái tavarandu:
- Hovatavy lopérro he'i mbarakaja iko'ẽrõpóste akã ári.
- Adiómante mi calandria he'i pitogue ra'yovendeva'ekue.
- Adio múndo he'i ju'i ojepoírõ pósope.- De lúho he'i jagua ho'úrõ fidéo.- Ijetu'u jetira he'i jagua ho'úrõ chíkle.- Ñañeorganisána he'i jagua'i.- Nderehénte aime he'i jatevu.- Hay tiempo para llorar he'i karãu.- Ñanrreda he'i ñandu.
14MymbakuéraMBO'EPY
PARUNDYHAGuaraní Comunicativo
en la Función Pública
133
Ñe'ẽndy:
Aguara
Akuã
Anguja
Gotyo
Gua'a
Guasu
Guéi
Guyra
Guyratĩ
Jagua
Jaguarete
Jahu
Jatevu
Jatyta
Kamby
Karãu
Kavaju
Kavara
Kokore
Korochire
Kure
Kururu
Kyju
Kyra
Leõ
Mainumby
Mbarakaja
Mberu
Mbói
Mbojoaju
Mborevi
Mburea
Mburika
: zorro
: veloz
: ratón
: hacia
: guacamayo
: venado
: buey
: pájaro
: garza blanca
: perro
: jaguar
: bañarse
: garrapata
: caracol
: leche
: ibis
: caballo
: cabra
: cacareo, cacarear
: zorzal
: cerdo
: sapo
: grillo
: gordo, gorda
: león
: colibrí
: gato
: mosca
: serpiente, víbora
: unir
: tapir
: mugir, bramar
: mulo
Haipyvo: párrafo
Mbyju'i
Morotĩ
Muã
Mykurẽ
Mymba
Ngyryry
Ñakyrã
Ñamindu'u
Ñandu
Ñandy
Ñangareko
Ñarõ
Ñati'ũ
Ovecha
Panambi
Papapy
Parundyha
Pira
Purahéi
Pykasu
Ra'y ypykue
Ryguasu
Tahýi
Tapiti
Teju guasu
Teju
Tokoro'o
Tuku
Tupi'a
Vaka
Ype
Yryvu
: golondrina
: blanco
: luciérnaga
: comadreja
: animal doméstico
: rugir
: cigarra
: rumiar
: araña, ñandú.
: grasa
: cuidar
: bravo, ladrar
: mosquito
: oveja
: mariposa
: número
: decimocuarta
: pez, pescado
: cantar, canto
: paloma torcaza
: hijo mayor (del varón)
: gallina
: hormiga
: liebre
: iguana
: lagarto
: canto del gallo
: langosta
: huevo
: vaca
: pato
: cuervo
134
JOAPYPETEĨHA 1
Ñe'epukuaa: fonología
La fonología: Es la parte de la gramática que enseña a pronunciar y escribir
correctamente los fonemas, sílabas y palabras de un idioma.
Es la ciencia de los sonidos de la lengua. Investiga las diferencias fónicas que
están asociadas a diferencias de significación y las reglas que pueden
combinarse para formar palabras.
137
1JOAPYPETEĨHA
Fonemas:
Son las más pequeñas unidades fonológicas de la lengua dada. Constituyen marcas distintivas de lasformas de las palabras. Su cantidad es limitada en cada idioma.
Grafemas:
Es la letra o signo con el cual se representan los fonemas.
Guaraní achegety (Alfabeto guarani)
El alfabeto guaraní consta de 33 fonemas y de igual cantidad de letras o grafemas. Cada grafemarepresenta a un solo fonema, y cada fonema se representa por un grafema. No existen letras mudas.
Los grafemas delAlfabeto Guaraní son:
a ã ch e ẽ g g h i ĩ
j k l m mb n nd ng nt ñ
o õ p r rr s t u ũ v
y ỹ ‘Jesarekorã: ’ puso
a e i o u yã, ẽ, ĩ, õ, ũ, ỹ
ch g h j k l p r rr s t v 'mb nd ng nt
m n ñ
la última letra ' ' recibe el nombre de o consonante glotal.
Umi 33 tai apytépe oĩ 12 pu'ae (vocal) ha 21 pundie (consonante).
Pu'ae jareko 6 juruguáva ha 6 tĩguáva.- Juruguáva: , , , , , .- Tĩguáva: .
Pu'ae he'ise ipúva ijehegui térã ha'eño, ha'e aénte ipúva, oikotevẽ'ỹre ambue tai rehe.
Pundie katu jareko 13 jurugua, 4 tĩjurugua, ha 4 tĩgua.- Juruguáva: , , , , , , , , , , , , .- Tĩjuruguáva: , , , .- Tĩguáva: , , , .g
Ñe'epukuaa: fonologíaGuaraní Comunicativo
en la Función Pública
138
Ñe'epukuaa: fonología 1JOAPYPETEĨHA
Pundie he'ise ipúva ambue ndive. Pe ambuehína pu'a ha'e oikotevẽva ipu hagua. Herakuéra ja'ehagua ñambojoajuva'er ua pundiekuéra réra jajapóta péicha:
, g
eã hesekuéra pu'ae “e”.Aipórõ ja'e hag ch ,
g , h , j , k , l , m , mb , n , nd , ng , nt , ñ , p , r , rr , s , t , v . Puso héra teevoi.
Ojehechaháicha, puso ha'e avei peteĩ pundie. Ko tai ojeporu mokõi pu'ae pa'ũme ha máramondojeporuva'erãi mokõi pundie pa'ũme térã peteĩ pu'ae ha pundie pa'ũme.
Ka'i, kái
Mbo'i, mbói, mboi
Ku'a, kua
Puso jeporu porã tuicha mba'eterei guaraníme; ko taipu (fonema) omomabue ñe'ẽ he'iséva. Peteĩmba'e he'ise ' (pedazar, partir), (víbora) ỹrõ (desvestir).
Guaraníme avei jareko pundie ohóva oñondive ha máramo ojepe'akuaa'ỹva ojuehegui ha'ére peteĩtaipu añónte, umíva hera pundiekõi (digrama): , , , , , .
: ché-ve
: mbe-ru
: pu-ndie
: ma-rã-nga-tu
: ha-'é-nte
: ka-rráu
Los sonidos ca, que, qui, co, cu del castellano en guaraní se escriben con la : ka, ke, ki, ko, ku, ky.: Kavaju, kesu, kiveve, kokue, kure, kygua.
Los sonidos ba, be, bi, bo, bu del castellano en guaraní se escriben la (labio dental): va, ve, vi, vo,vu, vy. : Vaka, oveve, viru, vosa, ovu, výro.
Los sonidos za, ce, ci, zo, zu del castellano en guaraní se escriben con la : sa, se, si, so, su, sy.: Sapatu, Sepi, so'o, sunu, syva.
Los sonidos ja, je, ji, jo, ju del castellano se escriben con la .: Hasy, he'i, hi'áva, ho'u, hu'u, hy'a.
Los sonidos ya, ye, yi, yo, yu del castellano en guaraní es escriben con la .: Jatevu, jeguaka, ijita, joja, juhu, jyva.
ee e e e e e e e e e e e e e e e e e
Ch
Mb
nd
ng
nt
rr
K
V
S
H
J
e
Techapyrã:
mbo i mbói mboi
ch mb nd ng nt rr
Techapyrã:
Ambueve marandu:
éve
eru
Pu ie
Marã atu
Ha'é e
Ka áu
Ejemplo
Ejemplo
Ejemplo
Ejemplo
Ejemplo
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
139
ESPAÑOL
GUARANI
B C D F LL Q X Z W
A CH E G I J K LH M
N Ñ O P S T U VR Y
à Ẽ G I ND NG NT ÕMB RR
U Ỹ
‘
1JOAPYPETEĨHA
Guarani ha castellano achegety ñembohovakepyre6
- Los grafemas de la primera línea no existen en guaraní.- Los de la segunda y tercera son comunes, pero , , , y representan fonemas distintos.- Los de la cuarta y quinta líneas no existen en el español como fonemas. La no integra el alfabetoespañol.
- Para sus 24 fonemas el castellano utiliza 28 grafemas, signos o letras.- Para representar sus 33 fonemas el guaraní utiliza 33 grafemas.
En guaraní, como en el castellano, existen dos tipos de acento: y . El prosódicoes cuando se carga la voz en una determinada vocal pero no se pinta o grafica. El ortográfico es elacento pintado o tilde.
Recordemos que el acento es la mayor fuerza con que se pronuncia una sílaba o vocal de la palabra. Enguaraní, a diferencia del castellano, se acentúa la vocal y no la sílaba. La vocal acentuada se denominavocal tónica y la no acentuada, átona.
En guaraní se pinta el acento cuando la vocal tónica no es la vocal final de la palabra: , ,; si es la final, por ende, no se lo pinta: , , .
En guaraní, como ya hemos visto, existen grafemas orales y nasales. En las vocales la nasalidad esexpresada a través de la marca de nasalidad (~). Las vocales nasales que forman sílaba con unaconsonante nasal pierden la marca de nasalidad, puesto que la consonante nasal ya las nasaliza.
Pete , tetym , mok i, por , pe , mar ngatu, ko' va, ak , ok , pyt , ok re, hu' , tup .
- En , la perdió la marca de nasalidad, puesto que la ya la nasaliza.- El uso del puso es de suma importancia, dado que produce cambio semántico. No es lo mismo ok(puerta) que ok (duerme él/ella), pyt (rojo) que pyt (talón), hu' (blando) que hu' (tos), tup (Dios)que tup (cama).
- La marca de nasalidad siempre se pinta, sin importar su ubicación en las palabras. Pete , ko' va,Mar ngatu.
ch h jrr
prosódico ortográfico
ĩ a õ ã ẽ ã ã ã ẽ ã ẽ ũ ã
a mẽ
e ã ãa
ĩ ãã
Acentuación guaraní
Marca de nasalidad
Techapyrã:
Jesarekorã:
a ũ u
ó ó
á i a a
ga am vam ramo kara yvyr mes
tetyma
Oñenohẽ Avañe'ẽ , Tadeo Zarratea ha Feliciano Acosta aranduka, hogue 39 gui.6
Guaraní Comunicativo
en la Función PúblicaÑe'epukuaa: fonología
140
1. Japuraheimi hagua:
Purahéi2
Taheñói jevy ñane mba'e(Ana Barreto ha Cayo Fretes)
Tovéna Tupã tachepytyvõ
Ymaite guivéma añanduHeta ára nachemongevéi
Ipohýigui ndaikatúi amoñemi.
Ymave guaréicha jaikomi jeyÑane ñe'ẽtépe ñañemongeta
Mba'éreiko la ñamboykeUmi ñande ypykue pypore
Néina lo mitã ñañomoirũmbaTaheñoi jey ñane mba'e.
Jahayhuve ñane retãHa'eichaitéva ndahetái
Tetã ambue maymávagui iporãveYvytu pópe jaheja ñane ñe'ẽ
Tomyasãi, tomosarambiTojekuaa opa rupiete.
Ha'emi hagua che py'arasy
JOAPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
142
Ñemitỹ(Carlos Federico Abente)
Jahypýi ko yvy tome'ẽ hi'aÑamboapy ko sapukái
Yvytu vevére ñahendu iñe'ẽÑande kóga purahéi.
Ko'ẽ pytãngy, guyraita oñe'ẽNdaipóri mba'e mbyasy
Kuarahy omimbi, jasy opukavyOso mboriahu apytĩ.
Ñañemitỹ taheñói ko yvy ári toryTojope kuarahy avatity
Tomyasãi mandyju panambiÑañemitỹ tahory ñande kerayvoty
ãygua araiteTopu'ã Paraguái.
Petỹ ha ka'a, manduvi ha yvaMaymáva ty'airepy
Takuare'ẽndýre mboriahuetaOñopẽ hi'upyrã
Topa ñembyahýi joayhu taheñóiTopu'ã ñane retã
Ñañembyatypa ha jasapukáiVy'ápe che retãygua.
A cultivar, que renazca en la tierra el amorQue maduren las mieses al sol
Que haya campos de blanco algodón.A cultivar, que en los sueños florezca el ideal,
Que haya el día de la redenciónElevar la nación.
Toguahẽ tet
2. Japuraheimi hagua:
2JOAPYMOKÕIHAPurahéi
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
143
Che Symi Porã(Mauricio Cardozo Ocampo)
Rohechaga'u che symi porãHa ku mombyry chehegui reime
Reikuaanga'u py'atarovaNachemongevéi ymaite guive
Ñemokunu'ũ hykupa voívaRoheja guive chomotyre'ỹ
Hi'ã che pepo aveve aha ndeYpýpe ag
Arekóva iñongatuhápeAmo che ánga ruguápeChe sy ne mborayhumi
Ha pe kuarahy ratáichaOhesapéva ha omimbi.
Aromandu'a ne marãngatuMombyry guive che symi porãMombe'upyrã manteko ajuhu
Nde rekovekue ysyry sakãKuña Paraguái nde rekopete
Nde ndereikuaái yuhéi, kane'õNde sýgui reru Residenta-kue
Ha che ne memby péina amono'õ.
uahẽ roñandu che sy.
Avave noguahẽi hendápe
3. Japuraheimi hagua:
Purahéi2JOAPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
144
Yvytoty apyra’ỹ(Carlos Miuel Giménez)
Che retã'imíko tuichapaite ijyvy porãmeKuarahy ojope yvoty pytã, morotĩ, hovy
Ojupi jeýne katuetei yvate hu'ãmeMarõve voi ndahypamo'ãi guarani ruguy.
Anicheva'erã tapykue opyta imba'eteévaPurahéi he'ẽ, jeroky rari ha ñe'ẽ porã
Ipype oikove che retã guasu ymaite guarévaTopu'ã jey ñande ra'ykuéra rembiecharã.
Estribillo
Ñandejára ipópe oñotỹva'ekueKa'aty hovýko ndopamo'ãi
Hendive ipoty ñane avañe'ẽÃichagua tetã naikangyva'erãi.
Anichéne yvy hetekue ojatyÑane retãmi haperã ojuhu
Ndaipiruva'erãi ñande yvotytyOmimbipaite Paraguái pyahu.
Ku tape puku porãite asy ipyahuvahínaA Paraguaýgui oñepyrũva Guairápe ohoKirirĩhaitépe heta mba'e ha'eño he'íma
He'ise oimeháma ñane retãme ko'ẽ soro.
Ijyke mokõime ipotykuru mborayhu ogue'ỹvaKuimba'e ohypýi isyva ry'áipe ko'ẽ vove
ývaIkatúko upéi ñane retãmi imbareteve.
Hendive heñói tuichave hagua mba'apo hor
4. Japuraheimi hagua:
2JOAPYMOKÕIHAPurahéi
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
145
Che mbo'eharépe(Teodoro S. Mongelós ha Epifamio Méndez Fleitas)
Tamoapesã che ñe'ẽ mayma yvoty rekoviaHa ipype toroañua ko che ñe'ã renyhẽ
Hetámi nde chembo'e che mitã'ípe ymaHa heta mba'e porã aikuaa nderehe'ae.
Upéinte chekaria'y ko'ýte chemandu'aEtémi cheakãhatã ha heta roipy'apy
Sapy'ánte ndepochy pe che nambi reipokaHa neipamírõ g ã vokóikema rembyasy.
Hetáko nderehe'ae oiko chugui karia'yHa mañeípa itavy osẽ porã joaite
Ajépane oime ndeave revy'a ndejuruvyRehecháramo ipoty ha omimbi nde rapekue.
Kokueheve rohecha rehasa mombyrymiAkói nekuñataĩ ava piko toimo'ã
Ha che katu chetuja, osẽ osẽma che atĩHa che rova anga icha'ĩ mbykýma che raperã.
uar
5. Japuraheimi hagua:
Purahéi2JOAPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
146
Chokokue kerayvoty(Mauricio Cardozo Ocampos)
Ohasapáma ro'y, otini ára porã,Ojeroky kuarahy, opuraheipa guyra,
Tembiapokue jahecha ñande kóga hovyũ,Ykua, yvu ha yva jahahápe jajuhu.
Javy'a ñane retãme, ndaipóri imbojojaha,Hi'ãnteko joayhupápe jaiko oñondivepa.
Anive ñañorãirõ, anive jaikovai,Torýpe ñamba'apo ta'imbarete ñande Paraguái.
Kuarahy omimbi jevýne Francia, López-rõ guareJekupyty ha neĩme ñañembyatypa guive.
Pehendúke che ñe'ẽ, taipoty pende apysápe,Ha ko'ẽrõ joayhupápe ñañuguaitĩ oñondive.
Anive ñañorairõ, anive jaikovai,Torýpe ñamba'apo ta'imbarete ñande Paraguái.
6. Japuraheimi hagua:
2JOAPYMOKÕIHAPurahéi
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
147
Panambi Vera(Manuel Ortiz Guerrero)
Panambi che raperãme,Resẽva rejeroky,
Nde pepo kuarahy'ãmeTemora'e añeñotỹ
Nde réra oikóva ku eíra saitéicha che ahy'okuápe,Ha omboasukáva chéve amboy'úvo che resay,Ku ñuatĩndy rupi, ñu, ka'aguýre nemuñahápe,
Iku'ipáva che ánga che pópe huguysyry.
ua che pópeaikóva anga romuña,ha torýpe, torypápe
che áripi rehasa.
Panambi, ndeichagua Tupã rymba puku oime iporãva,Resẽ yvytúndie che yvotytýre ndesaraki,
Remimbivérõ ko che resápe remimbipáva,Tove mba'éna nde rapykuéri tañehundi.
Reguejy hag
7. Japuraheimi hagua:
Purahéi2JOAPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
148
Nde juru mbyte(Emiliano R. Fernández)
Nde juru mbyte ku parral ajúicha he'ẽ'asývaMaerã voípa ni aipo eiretére ñambojoja
Hykueremínte che korasõme remondykývaha upe guivénte akãvaípema che apyta.
Che angaiparãnte nipora'e ako pyharépeJerokyhápe ñasãindymíme jajuesape
Che páype guáicha nde jurumínte ajerure.
Nde juru mbyte rosa potýpente ojoguaitévaHa iñakynguépe amboguepáva yuhei'asy
Ha hyakuãngue che mba'asýgui chemoingovévauáma ko mundo porãme avy'a jevy.
Toime oñe'ẽva toime ipochýva che jaha'émaNde rapykuéri añehundíta kuñataĩ
Aña retãme achyryrýta che akãme oikémaChéko amuñáta he'ẽmbochýva nde jurumi.
Nde juru mbyte che mborayhúma ohaitypóvaKóina araháta ko che rembére ijeirakue
Ovy'aiténe hese okambúva ambue yvypóraLa ambyasymíva nachemba'éinte araka'eve.
Ha ahakuévo ku mombyrýma che rekoháreKóina araháta che angapýpe he'ẽnguemi
Ñe ryankuãngue katu ikurusúta ko che syváreJepérõ nde nderesaráima anga che hegui.
Aiko haguáma upeguivénte opa che képe
Aiko hag
8. Japuraheimi hagua:
2JOAPYMOKÕIHAPurahéi
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
149
Tapỹi ha'eño(Pedro Barboza)
Yvoty apytépe reiméva tapỹi ha'eñoAmbue cheichaite nderayhúvapa oiméne oiko
Piro'y rekávo che aikóva romomaiteiAipyaha ñe'ẽ iporãvéva ndéve g ãmi.
Ára ha pyharépe ahenóiva nde réraAropurahéivo káda pytũmby
Ha pyharekuérõ nachemongevéivaPy'atarovágui pe ne pore'ỹ.
Ha upevovemínte che añeporandúvaChéicha ovy'a'ỹvapa oimeneva'erã
Ko che tapỹimíme che anga aiko'asývaChe irũrãve'ỹva oho che reja.
Che mba'apohápe aháva ko aitypekaHa upégui aipykúi che tapỹime vy'ami reka
Pevarãvoínte ajapóva puraheirãmiChe mbarakapúndie amondóva tapehendumi.
uar
9. Japuraheimi hagua:
Purahéi2JOAPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
150
Mborayhu Asy(Rosalía Díaz Leon ha Juan Escobar)
Ndaikatumo'ãi aikovévo che la nderehe'ỹKa'aguy mtytére hi'ãnteva chéve aha oiko rei
Ko che korasõ chembotarováta nderehe apensárõAiko aporandu janderesaráimapa chehegui.
Ku mbyjamimi pe amo yvatete pyhare omimbíva
Chetarovaite, apáy roheka ha ndorotopáiTesay mante kóicha añembyasýrõ chekonsoloha.
Ku amano rire nemandu'ami nderayhuharéreNde py'aite guive eñembo'emi ani anga apenaTuichaite mba'e niko che ajapo ko yvy apére
Ndéve rohayhúgui opaite mba'égui cheresaraipa.
Ndijavyivaicha nde réra he'íva che renói hagua
10. Japuraheimi hagua:
2JOAPYMOKÕIHAPurahéi
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
151
Jasy morotĩ(Darío Gómez Serrato)
Jasy morotĩ remaña mombyrýva cherehe rehóvoPy'a tarovágui márõ nderekéiva cheichaite aveiHa chéicha remuñáva araka'eve jahupyty'ỹva
Ndéko che reindy jasy morotĩ maña asymi.
Ejehykuavóna ko kuñataĩ róga guy porãmeua
Añesupehẽta ko hovetã guýpe ha aropurahéitaMba'asy po'ícha chepytéva ohóvo ko mba'e pota.
Rekevareína kuñataĩmi ahayhu porãvaEpáy ehecha ne rekẽme oúva oñepomoĩ
Tupãmba'ejára nerenói haguéma hembe ruguypávaHa nderechaségui yvága ru'ãre hesakã rei.
Ka'aguy poty chemoakanundúva nde pukavymímeHa neryakuãngue rapykuéri aikóva anga atyryry
Esẽ che rendápe he'ukámo chéve nde jurúgui eíraTosapa anga ko che mbya'yuhéi ka'aguy poty.
Jasy morotĩ remaña mombyrýva che rehe rehóvoNderekéi haguéma nderesa'yju cheichaite avei
Ko'ẽramoite rehasa hasa ha reiko reikóvoChetavy haguéma reikuaava'erã jasy morotĩ.
Jasy morotĩ ehesapemi ko che rendag
Japuraheimi hagua:11.
Purahéi2JOAPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
152
La Cautiva(Emiliano R. Fernández)
Oime oiko pe jaíre peteĩ guyra oñemívaChe ambohéra la cautiva oikóre iñapytĩmbyChe py'áre ojatapy akanundúicha iñarõva
Mborayhu ichupe arekóva aréma iñongatupy
Cherendúna la cautiva cherenói taha nde ypýpeAni umi ka'aguýpe neño reiko resufri
Chéko ikatúnte avei roipe'a mba'e mbyasýguiAjorávo nde kupýgui pe oikóva neñapytĩ
javeve katu guyráichaJahupitýne oimeháicha che rekoha mombyryAnínteke rembyasy nde rakykuére opytávaNdénteko che ánga jára reikóva iñapytĩmby
Nderehénte nderehénte ake ha apáyvo ha'évaOiméne puku oikovéva che korasõ jarami
Ndénte ne'añágui rei reiko nde jaula ruguápeNereséiri che rendápe nde járagui roñomi
Ha kuña ipy'a hatãva mborayhu oikuaase'ỹvaChe korasõme oñotỹva kyseichagua mborayhu
Oiko kutu manterei hayhupápeOu rãngue che rendápe ipepópe chepeju.
Ne rendagua arekopáma
hagua che
Japuraheimi hagua:12.
2JOAPYMOKÕIHAPurahéi
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
153
Ñane aramboha(Félix Fernández)
Hyakuã vevuimi pacholi apytépeNde rapykuerépe ñane arambohaÑanderopevýrõ jahura haguépe
Ne akã rendaguépe oiméva akóiJeruti rupáicha ipyko'ẽmi
Pyhare vovénte vaicha cherenóiHa ajapajeréi cheaño peteĩ.
Hembe'y jegua iñenkahe juMbytépe nde réga che réra rovái
Ne rembiapokue Ana Dejesúsãi.
Ha'émi ohendu ja'érõ ojupeÑe'ẽ ombohorýva ñane korasõHa oime este día ajuhu hykueCausa pyhare rombojahe'o.
Noñe'ẽi rupínte nomombe'úiNdorovy'aiha pe nderehe'ỹ
Ha ha'e oñandu ke che ndaikatúiPyhare ake cheaño tyre'ỹ.
Ku che moirũhára ka'aru pytũNde rekoviahárõ kóinama opyta
Nerenoi'ukáko Ana DejesúsNderechaga'u ñane aramboha.
Jaikove aja jajoayhu hagua.
Ága ipore'ỹ ndaroviava'er
Japuraheimi hagua:13.
Purahéi2JOAPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
154
Neporã che Paraguái(Carlos Sosa)
Oiménepa ko arapýpeNdéicha iporãva tetãOjeguapáva yvotýpeOmimbi ha ojajaipaTovéna ku pyharérõTajahecha pe jasy
Arapegua ramoguáichaOmysãiva ñasaindy
EstribilloChe Paraguái rasaharãNdaiporichéne mamove
Che Paraguái ndéve ha'eRohayhuve káda ko'ẽ.
Pejúna mombyryguávaPehechami ko tetãKatuetei pejuhúta
Tory, joayhu ha vy'aKo'ápe jeko ymámi
Ñandejára oiko oguataHa ipyporépe ohejávaHetaite mba'e porã.
Estribillo
Japuraheimi hagua:14.
Purahéi 2JOAPYMOKÕIHA
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
Bis
Bis
155
ARANDUKAPORUPYRE
1. Alcaraz Varó, Enrique y otros. Enseñanza y Aprendizaje de las Lenguas Modernas. Ediciones Rialp.S.A. 1993.
2. Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní, Guarani Rayhupápe Irundyha. Guarani Ñe'ê Mbo'ehararãMbo'esyry. Centro Reprográfico Saúl,Asunción, Paraguay, 1999.
3. Ateneo de Lengua y Cultura Guarani, Guarani Rayhupápe Mbohapyha. Guarani Ñe'ẽ Kuaa'ypyMbo'esyry. Centro Reprográfico Saúl,Asunción, Paraguay, 2001.
4. Ayala, José Valentín. Gramática Guaraní. Ministerio de Educación de la Nación Argentina. Gramática.BuenosAires. 1996.
5. Bello, P, Feria, A y otros. Didáctica de las Segundas Lenguas. Santillana S.A. San Dalmacio, España.1990.
6. Cassany, Daniel y otros. Enseñar Lengua. Imprimeix. España 1998.
7. Constitución Nacional de la República del Paraguay. Versión Castellano Guaraní. Editorial Latindata.Asunción, 2002.
8. Jean Dubois y otros. Diccionario de Lingüística. Alianza Editorial. Quinta reimpresión. Madrid, España,1998.
9. Espinet, Montserrat. La Comunicación en la clase de español como lengua extranjera. La Factoría deEdiciones S.L. Madrid, España, 1997.
1. García Arreza, Miguel. Participar para aprender. 100 actividades para la clase de idiomas. EdicionesAljibe.Archidona, España, 1995.
10. García Hoz, Víctor. Enseñanza y aprendizaje de las lenguas modernas. Ediciones Rialp, S.A. Madrid,1993.
11. Guasch, Antonio. El Idioma Guaraní. Gramática y Antología de prosa y verso. Cuarta Edición. EdicionesLoyola.Asunción, Paraguay. 1976.
12. Guasch, Antonio; Ortiz, Diego. Diccionario Castellano-Guaraní, Guarani-Castellano. Novena Edición.CEPAG,Asunción, Paraguay, 1993.
13. Littewoos, William, La Enseñanza Comunicativa de Idiomas. s/d.
14. Liuzzi, Silvio. Tiempo y aspecto en Guaraní. RevistaAmerindia nº 14, 1989.
15. Lorenzo, Enrique. Fundamentos de Lingüística. COLIHUE SEPE EDICIONES. Impreso enArgentina. (sinaño de edición).
16. Lyons, John, Semántica Lingüística, una introducción. Ediciones Piados Ibéric, S.A. Barcelona
17. M. J. De Grerogio, de Martínez, Ester. Los actos de lenguaje” Más allá de lo dicho. EditorialA.Z. 1995.
18. Marín, Marta. Lingüística y enseñanza de la lengua.Aique. Edición dirigida por Susana Pironio.
19. Ministerio de Educación y Cultura. Las lenguas enseñadas en el tercer ciclo de la EEB. Asunción,Paraguay, 1999.
20. Melià, Bartomeu. La Lengua Guaraní en el Paraguay colonial. CEPAG.Asunción, Paraguay, 2003.
21. Rolón de Saldivar, Mirian E. “Idea y Producción”, de Myrian E. Rolón de Saldivar (sin más datos).
22. Romero, Roberto A. Protagonismo Histórico de la Lengua Guaraní. 2ª Edición. Arte Final. Asunción,Paraguay, 1998.
23. Scout, Pablo. Curso Breve del Idioma Guaraní. Segunda Edición.Asunción, Paraguay, 1981.
24. Serrano, Joaquín y Martínez, José Enrique (Coordinadores). Didáctica de la Lengua y la Litertura, 1997.
25. Zarratea, Tadeo;Acosta, Feliciano.Avaña'ẽ. Editorial EMASA.Asunción, Paraguay, 1981.
Guaraní Comunicativo
en la Función Pública
157
+ 021 492 109+ 021 497 308+ 021 451 925
ASU.PY
Constitución Esquina 25 de Mayosfp@sfp.gov.pywww.sfp.gov.py
SECRETARÍADE LA FUNCIÓNPÚBLICA
Una institución transparente, cercana a la gente,protagonista del cambio cultural en la gestión pública,garante de trabajadores y trabajadoras del Estado conética e idoneidad, capaces de brindar serviciospúblicos eficaces y eficientes, con calidad y calidezhumana.
Nuestra Visión
Formular y garantizar la implementación de laspolíticas para la gestión y el desarrollo de las personasque trabajan en el sector público, orientadas a suprofesionalización para el servicio a la ciudadanía.
Nuestra Misión
Nuestros ValoresIgualdad
Equidad
Imparcialidad
Honestidad
Transparencia
Responsabilidad
Eficiencia
Eficacia
Austeridad
Participación
Diversidad
top related