jun 2013

Sme obeťami

farmaceutickej mafi e / 16

Chemoterapia: biznis so smrťou / 19

SME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ

MAFIETÉMA MESIACAUDALOSTI A SÚVISLOSTI

Mediálna lož o Sýrii / 8

Sionistická lekcia Budapešti

a Hawkingovi / 11

ALTERNATIVE VITAVýprava za detskou dušou / 61

Komunitné meny / 68

RENDEZ-VOUSOligarchovia nás

rozkradli, euro nás

dorazilo / 42

Zlaté vajcia v bludnom

kruhu / 91

Matrix z údolia Hindu 93

MLČANIE MANDRAGORAOkultizmus Tretej ríše / 102

Rodina, ktorá manipuluje

s celým svetom 2. / 106

U T A J O V A N É I N F O R M Á C I E B E Z C E N Z Ú R Y

CENA 2,90 €CENA PRI PREDPLATNOM 2,50 €JÚN 2013

www.zemavek.sk

UU T A J O V A N É I N F O R M Á C I E B E Z C E N Z Ú R YÉÉ ÁÁ ÚÉÉ ÁÁ Ú

87.90-DOLNÝ KUBÍN • 88.10-KOŠICE • 88.50-SNINA • 90.70-TRSTENÁ • 91.10-BREZNO • 91.10-RUŽOMBEROK • 92.70-ŽILINA • 92.90-PRIEVIDZA • 95.60-BARDEJOV • 95.70-KOŠICE • 96.00-LUČENEC • 96.10-NITRA • 99.00-MICHALOVCE • 99.60-ČADCA • 101.40-ROŽŇAVA • 101.80-BRATISLAVA – KAMZÍK • 104.80-POPRAD • 104.90-MARTIN • 105.10-BANSKÁ ŠTIAVNICA • 105.50-TRENČÍN • 105.80-PREŠOV • 106.60-BANSKÁ BYSTRICA

ANI VY NEMUSÍTE MLČAŤ:HTTP://WWW.FACEBOOK.COM/MlcanieVIVAVIVA@RADIOVIVA.SK

PREMIÉRA 1140hREPRÍZA 1840 hpondelok - piatok

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚN 2013

DYMOVÉ SIGNÁLYESEJE NA JEDNU FAJKUAK BUDEME STÁŤ VEDĽA SEBA,

NIE SME STRATENÍ / 4

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOMOLIGARCHOVIA NÁS ROZKRADLI,

EURO NÁS DORAZILO / 42

O KNIHÁCH, FILME, HUDBE A VÝTVARNÝCH DIELACHZEM A VEK ODPORÚČA / 96

IGOR STRINKA / 99

ALTERNATIVE VITAAKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXUVÝPRAVA ZA DETSKOU DUŠOU / 61

ŠKOLSTVO POTREBUJE NOVÉ CIELE / 65

ATRAMENTOVÝ BOJOVNÍK / 67

KOMUNITNÉ MENY / 68

AKO PREŽIŤ KOLAPS 2. ČASŤ / 72

PLACEBO ALEBO LIEČENIE VIEROU / 76

POZITÍVNYM MYSLENÍM K EGOIZMU / 78

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇSAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 83

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY SLADKÉ POTEŠENIE

S TRPKOU PRÍCHUŤOU / 80

IBALGIN / 82

ROZHLASOVÉ ESEJE PRELOMILI TICHOZLATÉ VAJCIA V BLUDNOM KRUHU / 91

MATRIX Z ÚDOLIA HINDU / 93

AKO SA PRASAŤU O KUKURICI SNÍVA / 95

MLČANIE

UDALOSTI A SÚVISLOSTIZO SVETA A Z DOMOVAMEDIÁLNA LOŽ O SÝRII / 8

SIONISTICKÁ LEKCIA BUDAPEŠTI

A HAWKINGOVI / 11

DÉJÀ VU

BEZ MASKY

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNEUSS LIBERTY – AKO IZRAEL A AMERIKA

NAPADLI AMERIKU / 48

ODKIAĽ TO DOGONI VEDELI? / 52

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍWINSTON CHURCHILL / 56

JEDEŇ DEŇREPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOMJEDEN DEŇ S POTOMKOM STRÁŽCOV

TAJOMSTIEV FARAÓNOV / 85

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOUOKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE / 102

RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM

SVETOM 2. ČASŤ / 106

PAVUČINA – MARTIN BÚTORA / 110

KOREŠPONDENTI

TRIBÚNA

UVÄZNENÁ V IZRAELI / 112

LESK A BIEDA PARÍŽA / 114

IT IS NOT THE SAME / 115

SKÚSENOSŤ S AYAHUASCOU / 115

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY DIALEKTIKA NEBYTIA / 116

MANDRAGORA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤSME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAFIE / 16

CHEMOTERAPIA: BIZNIS SO SMRŤOU / 19

OBŽALOBA FARMACEUTICKÝCH KONCER-

NOV / 22

LEKÁRI PROTI ZBYTOČNÝM LIEKOM / 25

TABAKAUST / 26

POVINNÉ PLOŠNÉ OČKOVANIE A KONCEN-

TRÁCIA MOCI / 30

TÉMA MESIACA GENIUS LOCIMIESTA, KTORÉ PÔSOBIA AKOSI INAKBANSKÁ ŠTIAVNICA / 34

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

AK BUDEME STÁŤ VEDĽA SEBA, NIE SME STRATENÍ

Tibor Eliot Rostas

K JEDNEJ NERESTI SA MÔŽEM PRIZNAŤ AJ BEZ MUČENIA, NAPOKON MNOHÍ UŽ O NEJ VEDIA – MOJEJ LÁSKE K FAJKÁM A MODRAVÉMU DYMU. PRED JEDENÁSTIMI ROKMI, KEĎ SA NARODIL MÔJ SYN TRISTAN, SOM V DEŇ JEHO NARODENÍN AKOBY ŠVIHNUTÍM PRÚTIKA SKONČIL S CIGARETAMI. OD TOHO DŇA SOM SA K NIM UŽ NEVRÁTIL. ALE TO POKUŠENIE SLEDOVAŤ, AKO SA OKOLO MŇA OVÍJA VOŇAVÝ DYM, OSTALO. NAPOKON, AKO PÍŠE WILDE, JEDINÝ SPÔSOB, AKO SA ZBAVIŤ POKUŠENIA, JE PODDAŤ SA MU. A TAK SOM SI DNES

NAPCHAL JEDNU ZO SVOJICH OBĽÚBENKÝŇ Z FAJKOVÉHO HÁREMU SKVELOU „VIRGÍNIOU“ OD RATTRAY S. KEĎŽE UŽ GOETHE POVEDAL, ŽE KTO SEDÍ, NIČ NEROBÍ, KTO FAJČÍ, PREMÝŠĽA, ZAPÁLIL SOM TEN PÔVABNE VOŇAJÚCI TABAK. SNÁĎ TO KOLEGA MILAN PULLMANN PREŽIJE. JEHO ČLÁNOK O TABAKAUSTE FAJČIAROM VERU VEĽA RADOSTI NESPRAVÍ. ALE AJ O TOM JE PLURALITA NÁZOROV...

Keď píšem a pripravujem jednotlivé diely

Mlčania a teraz už aj písmenká, ktoré

putujú na stránky Zem & Vek, stretávam

sa s ohromným množstvom pozitívnych reakcií.

Tie ma utvrdzujú v tom, že to, čo robím spolu so

skvelými ľuďmi okolo mňa, má význam. No keď

v rozhovoroch s blízkymi zájdeme ďalej, objavia

sa aj obavy. Má to všetko vôbec zmysel, nie je to

pre ľudí predsa len príliš mnoho depresívnych

správ a úvah? A vôbec, môže im to v konečnom

dôsledku nejako pomôcť? Nebudú ešte viac para-

lyzovaní? Tieto a podobné myšlienky sa objavujú

napokon vždy, keď zájdeme hlbšie a ponoríme sa

do zmyslu všetkého, o čom my sami a mnohí ďal-

ší prinášame svedectvá.

Najlepšou odpoveďou môže byť práve tá, ktorá

prichádza z nášho vnútra, z pocitov, ktoré sme

prežili a po ktorých sme podobné otázky kládli

nevdojak sami sebe. A preto si vždy spomeniem

na noc, počas ktorej som pozeral niekoľko fi l-

mov zanechávajúcich vo mne veľmi hlboký do-

jem. Doteraz sa mi pred očami vybavujú zúfalé

a plačúce deti, ktoré s rukami nad hlavou vyhá-

ňajú z ich biednych domovov po zuby ozbrojení

vojaci, na zmrzačené telíčka, nad ktorými v ties-

nivých mukách žiaľu zamdlievajú ich otcovia

a matky, na tanky, ktoré na uliciach drvia pás-

mi civilistov, na pilotov vrtuľníka, ktorí povedia

slovo „nice“ bezprostredne potom, ako salvou

z guľometu skosia hystericky kričiacich ľudí pod

nimi. Ibaže toto nie sú obrázky jedného z tisícok

lacných akčných fi lmov, akými z nás televízie

chcú spraviť nemysliace a poslušné zástupy, kto-

rých jedinou demokratickou vymoženosťou je

vhodiť svoj hlas v deň D do urny s nulovým vý-

znamom. Toto sú zábery súčasnosti. Tieto zábe-

ry utrpenia nám neukazujú. Vo svete zúri vojna,

pretože nás presvedčili, že je prospešná. Pretože

nám klamú do očí a vravia, že tam bránia naše

hodnoty. Ale aké sú to hodnoty? Slobodne na-

kupovať v železobetónových chrámoch prospe-

rity? Vyberať si medzi tisíckami zbytočností so

zárukou na dva roky, ktoré v zónach voľného ob-

chodu vyprodukovali novodobí otroci v lágroch,

akými sa zapĺňa tretí svet? Každým dňom, kedy

pokojne sedíme pred modravým svetlom Nar-

kózy a konzumujeme utrpenie zabalené do fráz

o slobodnom svete, len prehlbujeme muky, ktoré

prežívajú iní. S naším tichým súhlasom.

Čím viac informácií máme, čím hlbšie preniká-

me do podstaty a skutočných dôvodov drancova-

nia, vraždenia a mučenia, ktoré sa uskutočňuje

v našom mene, v mene fi ktívnej a devalvovanej

idey o demokracii, tým viac sme znepokojení

a zhrození. A práve to je prvá fáza, ktorou mu-

síme prejsť pri odpojení sa od hypnózy. Strach,

hrôza a zdesenie. Presne tento pocit prenikal

hlboko do môjho srdca, keď som vnímal týra-

nie tých druhých, keď som so slzami v očiach

sedel a nemohol im nijako pomôcť. Je to však

len prvé dejstvo, katarzia, očistenie, ktoré pri

hlbokom uvedomí si toho, ako sa veci skutočne

majú, vyvolajú v každej ľudskej bytosti otázku:

čo s tým môžem spraviť? V osamotení, v bezrad-

nosti a v plnom vedomí si tej obrovskej nespra-

vodlivosti a zlovôle okolo nás sa prepadáme do

chmúrnych a beznádejných myšlienok. Najrad-

šej by sme sa skryli pred celým svetom a pred

samými sebou, pred zúfalou bezradnosťou a žia-

ľom na najodľahlejšie miesto vesmíru. Náš hlas,

ktorý vraví, že sa s tým nič nedá spraviť, že život

je už skrátka taký, nás zavedie do bludného la-

byrintu apatie a zmierenia sa s tým, čo nás trýz-

ni. A práve toto je ten rozhodujúci moment. Ak

v tejto chvíli stretneme človeka s veľkým „Č“, ak

tento moment prinesie nádej v podobe slov, kto-

ré hovoria o tých istých pocitoch, aké prežívame

my sami, cítime, že sme zachránení. A zachrá-

nená je celá Zem od blížiacej sa Ničoty, ktorá

kúsok po kúsku požiera naše srdcia.

Je to večný zápas boja Dobra so Zlom, boja nás

všetkých so samými sebou. Je to večná túžba po

láske, jednote a porozumení. Ak teda prepadne-

te pocitom smútku, rozčarovania a beznádeje,

vedzte, že všetko sa ešte len začína. Bude mi po-

teším byť na tej ceste aspoň kúsok spolu s vami.

Ak budeme stáť vedľa seba, nie sme stratení.

NIE KAŽDÝ, KTO BLÚDI, JE STRATENÝ.J. R. R. Tolkien

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

AGENDA BILDERBERGU 2013Júnovú schôdzku elity z Bilderbergu v britskom Wat-

forde sme avizovali už v minulom čísle. Stretnutie

najvplyvnejších osôb z oblasti fi nančníctva, politiky

a ekonomiky spolu s príslušníkmi kráľovských rodín

má už pripravenú svoju agendu.

Jeden z prvých, kto priznal účasť na stretnutí mocen-

ského výkvetu, ktorý sa nespovedá nikomu a zastupuje

vlastné záujmy či globalistické zámery rozličných sku-

pín, je predseda švédskej sociálno-demokratickej stra-

ny Stefan Löfven. Bude hosťom Jacoba Wallenberga,

jedného z 35 prominentných členov Bilderberského

riadiaceho výboru, ktorý zvoláva politikov a biznisme-

nov na plánovanie celosvetového vývoja a usmerňo-

vanie udalostí tak, aby ich verejnosť vnímala ako ne-

vyhnutné a zákonité procesy. K naplánovanej agende

patria aj tieto tematické okruhy:

• iránske zariadenia jadrovej energetiky a ich zničenie

do troch rokov, ak sa Teherán odmietne vzdať svoj-

ho jadrového programu,

• predlžovanie vojny v Sýrii vyzbrojovaním rebelan-

tov a znemožnením vojenských víťazstiev Asado-

vých vojenských síl,

• kybernetická odolnosť – viac štátnej kontroly nad

internetom,

• zriadenie ministerstva pravdy pre internet, ktoré

presadzoval Bill Clinton. Kontrola toho, čo možno

publikovať na internete,

• opatrenia na zabránenie britského vystúpenia z Eu-

rópskej únie, aby nedošlo k rozbitiu centralizovanej

európskej federácie,

• zvýšenie pôsobnosti centrálnych bánk pod zámien-

kou bankovej reformy.

Ostáva už len na nás, či budeme ďalej veriť, že o všet-

kom sa rozhoduje pri voličských urnách.

ĎALŠIA ELITA – KONFERENCIA ESTORILZoskupenia ako Bilderberg, Trilaterálna komisia či

Výbor pre zahraničnú politiku so svojimi šedými emi-

nenciami ako Zbigniew Brzezinski či Henry Kissinger

a ešte šedivejšími eminenciami rôznych fi lantropov

z okruhu Rockefellerovcov, Rotschildovcov, Sorosov-

cov a ďalších dobrodincov ľudstva, sú známe aj na-

priek úsiliu hlavného mediálneho prúdu, aby zostali

nepovšimnuté alebo prezentované ako neškodné dis-

kusné kluby.

Pribudla k nim nová partia osôb, ktoré nie sú práve

bezvýznamné. Sú to ľudia z vysokých politických

sfér so zaujímavými sponzormi. Konferencia Estoril

je zhromaždenie elity, ktorá analyzuje udalosti, sta-

novuje plány do budúcnosti a dosadzuje svojich ľudí

a pozorovateľov tam, kde sa láme chlieb – teda stano-

vuje a usmerňuje ďalší vývoj. Koná sa v Portugalsku.

Prvýkrát sa uskutočnila v roku 2009, potom v roku

2011 a tohto roku to bolo na prelome apríla a mája.

Ofi ciálna stránka konferencie informuje, že hlavným

cieľom je „vytvoriť medzinárodnú udalosť na predis-

kutovanie výziev globalizácie so zvláštnym zreteľom

na vzťahy medzi lokálnou a globálnou sférou“. Účast-

níci venovali pozornosť napríklad fi nančnej kríze,

nevnímali ju však ako sociálne deštrukčný proces,

ale skôr ako politickú príležitosť, ktorú možno dobre

využiť.

Medzi diskutérmi a rečníkmi tohto či predchádzajú-

cich ročníkov nechýbali: Herman Van Rompuy – ne-

volený prezident Európskej únie, Mohamed el-Bara-

dei, ktorý zohral dôležitú úlohu pri invázii do Iraku,

bývalý britský premiér Tony Blair, španielsky expre-

miér José Maria Aznar, autor Konca histórie Francis

Fukuyama, bývalý francúzsky premiér Dominique

de Villperin alebo niekdajší portugalský prezident Jor-

ge Sampaio.

Tento spolok má fi nančné zdroje nepochybne nezišt-

ne poskytované napr. od BIC Bank, ktorá kúpila por-

tugalskú BPN, známu najväčšími bankovými podvod-

mi v portugalskej histórii, alebo od banky Santander

Totta, prepojenej s olejárskymi magnátmi a vplyvnými

bankovými rodinami. Globálne isto všetci myslia na

lepšiu budúcnosť ľudstva a obetujú pre ňu čas, penia-

ze a projekty.

Predseda švédskej sociálno-demokratickej strany Stefan Löfven.

KORPORÁTNA VODA LEN ZA PENIAZE Iniciatívu proti privatizácii hospodárenia s vodou

podporili občania ôsmich krajín Európskej únie, má

už vyše 1,3 milióna podpisov. Podľa zákona o všeo-

becnom európskom referende sa ňou Európska ko-

misia bude musieť zaoberať. Panuje nebezpečenstvo,

že dôležité vodné zdroje v Európe a vo svete začnú

monopolne ovládať súkromné koncerny. Najmä v kra-

jinách, kde sú slabé vlády, a v štátoch, ktoré sú zadlže-

né a pod tlakom fi nančného nedostatku budú nútené

rozpredávať verejný majetok a zdroje patriace širokej

verejnosti.

Privatizácia vody je lákavým cieľom pre medzinárod-

né spoločnosti. Podľa bývalého riaditeľa a súčasného

predsedu správnej rady potravinárskeho koncernu Nes-

tlé Petra Barabecka-Lematha by korporáciám mala

patriť každá kvapka vody na Zemi. Nestlé má ročný

zisk 35 miliárd dolárov len z predaja balenej vody. Pri-

tom neváha ničiť unikátne vodné zdroje. V brazílskej

prírodnej rezervácii spôsobil koncern dlhodobé škody

nadmerným čerpaním zdrojov produkujúcich vodu

s vysokým obsahom minerálov a liečivými účinkami.

Pokojne môžeme nechať na korporáciách a ich poli-

tických bábkach, čo všetko sa dá ešte sprivatizovať.

Až sa jedného dňa kvôli ziskom elity už nenapijeme

čistej vody a možno ani nenadýchame čerstvého vzdu-

chu, ak nezaplatíme.

PRIPRAVME SA NA FEDERÁLNU EURÓPUPredseda Európskej komisie José Manuel Barroso

nám všetkým odkazuje, ako máme vnímať európsku

realitu v najbližších rokoch: „Dnes môže vyzerať fe-

deralizovaná Európa ako politická science-fi ction, ale

čoskoro sa stane realitou pre všetky krajiny Európskej

únie, či už sú v eurozóne alebo mimo nej.“

Plány na európsku federáciu chce predložiť na budú-

cu jar pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji

2014. J. M. Barroso navrhuje, aby sa hlavné sily európ-

skej politiky chopili iniciatívy a opustili zónu pohodl-

ného bezpečia, vrhli sa do presvedčovacej kampane

a nedali voľné pole pôsobnosti silám euroskeptikov

a eurofóbov. Netají sa ani s tým, že fi škálna únia eu-

rozóny povedie k zintenzívneniu politickej únie pre

všetkých 27 členských štátov.

Neochvejné úsilie predsedu Európskej komisie o pre-

sadenie federálneho európskeho štátu pôsobí naivne

a najmä demagogicky v porovnaní s komentovaním

európskej reality z úst Larsa Seiera Christensena,

výkonného riaditeľa a spoluzakladateľa Saxo Bank.

V Londýne verejne vyhlásil, že eurozóna sa nakoniec

rozpadne, pretože Brusel si uzurpuje stále viac právo-

mocí od národných štátov.

A jeho realistické slová na záver: „V súčasnosti nie

je vôbec možné, aby bola európska populácia ochot-

ná vykročiť smerom k ďalšej nevyhnutnej integrácii.

Teda niežeby sa ľudí niekto niečo pýtal, pretože všet-

ky rozhodnutia prijíma Parlament alebo Brusel za za-

tvorenými dverami. Nikto sa neodváži opýtať svojich

obyvateľov prostredníctvom referenda. Vedia, že od-

poveďou bude hlasné NIE! A oprávnené NIE, pretože

Európa nie je a nikdy nebude Spojenými štátmi. Naše

kultúry, ekonomiky, naša populácia sú priveľmi roz-

ličné, aby sa mohli efektívne integrovať a byť šťastné

v násilne vnútenej únii.“ (mm)

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Bašár al-Asad nie je kanibal, ako bol v novo-

dobej histórii napríklad stredoafrický cisár

Bokassa, ktorý mal v chladničke ľudské

mäso, a napokon s ním narobila poriadok fran-

cúzska cudzinecká légia. No al-Asad je v očiach

nositeľov trhovej demokracie anglo-amerického

typu zločinec, ktorého treba stoj čo stoj odstrániť.

Ofi ciálne je podľa „demokratického“ civilizova-

ného sveta tyranom, proti ktorému v marci 2011

mierumilovne demonštrovali odporcovia jeho

politiky, a on brutálne zasiahol, vyprovokoval

občiansku vojnu, nasadil chemické zbrane proti

vlastným obyvateľom a podporuje teroristov v za-

hraničí.

Hrôzostrašný obraz, na ktorom dňom i nocou

pracujú „renomované“ médiá a agentúry CNN,

BBC, Reuters, AP a ich ostatní napodobňova-

telia a odpisovatelia. Predstavu o zlom tyrano-

vi a dobrej opozícii narúšajú informácie, ktoré

nemôžu ignorovať ani propagandisti humani-

tárnych bombardovaní a vojenských zásahov.

Najaktívnejšou zložkou medzi bojujúcimi po-

vstalcami sú totiž islamskí fanatici, ktorým nie

sú cudzie neľudské zverstvá ako strieľanie zajat-

cov či natočenie videa, umiestneného na serveri

LiveLeak, kde muž hlásiaci sa k sýrskej opozícii

vyrezáva z tela vojaka srdce a pred kamerou ho

konzumuje so slovami: „Zjeme vaše srdcia, Bašá-

rovi vojaci, vy psi.“ Príslušníci Frontu Al-Nusra

chcú zaviesť islamský štát a uplatňovať islamské

právo šaría. Zverstvá, popravy a mučenie, ktorý-

mi sa pýšia aj na YouTube, ospravedlňujú „spra-

vodlivým“ bojom.

Skutočný zločin Bašára al-Asada spočíva v tom,

že nestojí na správnej strane. Ako bahrajnská elita

by mohol páliť aj do vlastného obyvateľstva a mu-

čiť odporcov, keby slúžil fi lantropickým sponzo-

rom „pravej“ demokracie s pijavicami nadnárod-

ných, bankových a fi nančných spoločností.

Sýrsky prezident si však vybral nesprávnych spo-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > MEDIÁLNA LOŽ O SÝRII

SÝRSKY PREZIDENT BAŠÁR AL-ASAD JE PO SADDÁMOVI HUSAJNOVI A MUAMMAROVI KADDÁFÍM NAJNOVŠÍM PEKELNÍKOM, KTORÝ STOJÍ V CESTE

DEMOKRATICKEJ IDYLKE NA BLÍZKOM VÝCHODE A V STREDNEJ ÁZII. ČO TAM PO BAHRAJNE, SAUDSKEJ ARÁBII, KATARE ČI SPOJENÝCH ARABSKÝCH

EMIRÁTOCH, KDE ANI NECHYRUJÚ O DEMOKRACII ZÁPADNÉHO TYPU, ALE ZATO SÚ NAJVERNEJŠÍMI SPOJENCAMI WASHINGTONU...

MEDIÁLNA LOŽ

O SÝRII

M. Morés

keď vie, že by to mohlo odštartovať zahraničnú

intervenciu, ktorá umožní povstalcom ovládnuť

Sýriu alebo ju aspoň rozdeliť? Povstalcom by to

v ich stratégii náramne vyhovovalo.

Na pomoc hneď prišla britská spravodajská sta-

nica BBC, mediálne uctievaná pre svoju vyváže-

nosť a objektívnosť napriek tomu, že v súvislosti

so Sýriou v máji 2012 zverejnila deväť rokov sta-

rý záber fotografa Marco di Laura z Iraku. Vydá-

vala ho za obrazové spravodajstvo zo sýrskeho

vládneho útoku v meste Hula, kde boli pozabíja-

ní civilisti. Marco Di Lauro v tejto súvislosti vy-

hlásil: „Odišiel som domov o tretej ráno a otvoril

BBC správy, kde prednú stranu zaberal článok

o tom, čo sa stalo v Sýrii. Takmer som spadol zo

stoličky. Jedna z mojich fotografi í z Iraku bola

použitá na stránkach BBC ako ilustrácia k člán-

ku, v ktorom sa tvrdilo, že ide o telá obetí teraj-

šieho masakru v Sýrii a fotografi u zaslal nejaký

aktivista.“ Takže vysoko dôveryhodná BBC obja-

vila v severosýrskom meste Sarákib ľudí zasiah-

nutých sarinom. Nálože s jedovatým plynom

mali zhadzovať vládne vrtuľníky. Pravosť videí

so zasiahnutými ľuďmi však nedokázala overiť.

Keďže chemický argument nezabral, v sused-

nom Turecku došlo k bombovým útokom v mes-

te Reyhanli, pri ktorých zahynulo vyše 40 ľudí.

Turecko obvinilo z atentátov sýrsku tajnú službu

a žiadalo intervenciu v Sýrii. Opäť je na mieste

otázka: Čo by z toho mal Asadov režim? Akurát

len, že k atentátom došlo pred cestou tureckého

premiéra Recepa Erdogana do Washingtonu na

schôdzku s prezidentom Obamom.

Čaká Sýriu demokratická budúcnosť, celospolo-

čenský zmier a prosperita, ak by Bašár al-Asad pa-

dol? Opozícia, domáca i exilová, nedokáže nájsť

ani spoločnú reč. Predstavy bojovníkov z Al-Nu-

sry o islamskom štáte sú poriadne rozdielne od

liberálnych predstáv sýrskych sekularistov. To, čo

nastalo po invázii transatlantických zvestovateľov

demokracie v Iraku a Líbyi, je dostatočne odstra-

šujúcim príkladom, a zároveň názornou ukážkou,

kam v konečnom dôsledku vedie stratégia odstra-

ňovania vytipovaných vlád. Len k ďalším otvore-

ným ranám vo výbušnom regióne, kde zasahujú tí,

pre ktorých práva domáceho obyvateľstva zname-

najú iba veľmi málo. V hre je ako vždy mocenská

kontrola a ovládnutie zdrojov.

jencov – Rusko, Čínu, hnutie Hizballáh v Liba-

none a Irán. Navyše Sýria znepokojuje Izrael už

len svojou strategickou polohou a narúša sny sio-

nistov o Veľkom Izraeli, podľa hlavného medi-

álneho prúdu jedinej demokracii na Blízkom

východe. Takže rozvrátením Sýrie a jej destabili-

záciou, prípadne dosadením poslušných fi gúrok

do vedenia krajiny, možno zabiť jednou ranou

viacero múch – odstrániť Rusko ako spojenca

s jeho vojenskou námornou základňou, odrezať

libanonský Hizballáh od podpory spoza hraníc,

pripraviť si pôdu na likvidáciu Iránu, posilniť

bezpečnosť Izraela a upevniť jeho postavenie

v regióne. Po zlých skúsenostiach s rozprávoč-

kami o zbraniach hromadného ničenia v Iraku,

ofi ciálnych mýtoch o 11. septembri a následnej

okupácii Afganistanu, rýchlej likvidácii Kaddáfí-

ho a vytvorení rozvrátenej a bezbrannej Líbye,

však treba dať svetu dôvod, aby podporil ďalší

vojenský zásah.

Tým dôvodom malo byť použitie chemických

zbraní. Americký prezident Barack Obama

a britský premiér David Cameron presviedčali

svet, že sýrska vláda zrejme použila chemické

zbrane naposledy v marci pri meste Halaba,

pričom k ich použitiu došlo už trikrát. Pretože

nedisponovali presvedčivými dôkazmi, zmenili

napokon rétoriku s tým, že zatiaľ sa nevie, kto

ich v Sýrii vlastne nasadil. Podozriví sú totiž

rovnako aj povstalci. Karty zamiešala členka

nezávislej vyšetrovacej Komisie OSN Carla del

Ponteová. Vyhlásila, že povstalci mohli použiť

nervový plyn sarin. No ani ona to nemohla po-

tvrdiť jednoznačne. Komisia OSN sa od jej vy-

hlásenia rýchlo dištancovala, zrejme v strachu

z toho, že jej nález by mohol protirečiť silnej

trojke Washingtonu, Londýna a Tel Avivu. Svoj

hlas pozdvihlo aj Rusko a šéf ruskej diplomacie

Sergej Lavrov vyhlásil: „Sú vlády a vonkajší hrá-

či, ktorí si myslia, že na zvrhnutie sýrskeho reži-

mu sú vhodné všetky prostriedky.“

V prípade chemických zbraní v Halabe je zaují-

mavý fakt, že obeťami boli najmä sýrski vojaci

a bolo to v oblasti, ktorá je pod kontrolou vlá-

dy. Povstalci mali na to šalamúnsku odpoveď

– sýrska armáda omylom bombardovala vlastné

pozície sarinom. Natíska sa otázka, aký osoh

z použitia chemických zbraní má sýrska vláda,

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

Niet väčšieho nepriateľa slobody ako libe-

rálna inštitúcia, ktorá sa dostane k moci,

tvrdil nemecký fi lozof Friedrich Nie-

tzsche. Jeho citát výstižne charakterizuje men-

torovanie Svetového židovského kongresu, naj-

vplyvnejšej židovskej organizácie, ktorá prvýkrát

zorganizovala svoje zasadanie vo východnej Eu-

rópe. Podľa nej totiž narastá počet antisemitských

a rasistických prejavov nielen v Maďarsku, ale aj

v ďalších európskych krajinách. Táto organizácia

žiada toleranciu, kritizuje politické zoskupenia,

štátnikov a verejnosť v rôznych krajinách, ale

sama osebe prezentuje skôr záujmy svetového

sionizmu ako bežných ľudí židovského pôvodu

a viery.

Ak chce niekto kázať morálku a politickú etiku

či spoločenskú toleranciu, musí mať v prvom

rade čistý svoj vlastný štít. Svetový židovský kon-

gres znepokojuje existencia Hnutia za lepšie Ma-

ďarsko – Jobbik, gréckeho Zlatého úsvitu a ne-

meckej Národno-demokratickej strany NPD.

Pred zjazdom Svetového židovského kongresu

zorganizoval Jobbik v Budapešti demonštráciu

proti boľševizmu a sionizmu. Organizátori pro-

testu žiadali od Židov v krajine ospravedlnenie

za vraždy Maďarov, ktoré podľa nich spáchali

komunisti židovského pôvodu.

V Jeruzaleme či Tel Avive majú radi, keď sa

tam predstavitelia európskych národov chodia

ospravedlňovať za hriechy minulosti a násilie

páchané na Židoch v ich krajinách. Podľa toho

ich aj posudzujú. Môžu však súčasné európske

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SIONISTICKÁ LEKCIA BUDAPEŠTI A HAWKINGOVI

VALNÉ ZHROMAŽDENIE SVETOVÉHO ŽIDOVSKÉHO KONGRESU ZASADÁ PRAVIDELNE KAŽDÉ ŠTYRI ROKY, TAKMER VŽDY V JERUZALEME. TERAZ PADLA VOĽBA

NA BUDAPEŠŤ. PÄŤSTO ÚČASTNÍKOV Z CELÉHO SVETA, KTORÝCH SPREVÁDZALI AJ AGENTI IZRAELSKEJ TAJNEJ SLUŽBY MOSSAD A AMERICKÉHO FBI, PRIŠLO PODPORIŤ STOTISÍCOVÚ ŽIDOVSKÚ KOMUNITU V MAĎARSKU.

SIONISTICKÁ LEKCIA BUDAPEŠTI A HAWKINGOVI

M. Morés

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SIONISTICKÁ LEKCIA BUDAPEŠTI A HAWKINGOVI

generácie za to, čo páchali ich etnickí a genetickí

predkovia, a majú v sebe živiť nekonečný pocit

viny a hanby?

Ak áno, potom to platí nielen pre Nemcov,

Maďarov, Slovákov či Francúzov, ale každého,

koho rodovo, etnicky či vierou spriaznení pred-

chodcovia páchali zločiny. Dnes už nie je žiad-

nym tajomstvom, aké početné zastúpenie osôb

židovskej viery a pôvodu bolo v boľševických,

komunistických či trockistických politbyrách, re-

volučných výboroch či medzi dozorcami v gula-

goch alebo politickými zástupcami na frontoch.

Všetci nemilosrdne prelievali krv nevinných.

Nežiada sa ospravedlnenie aj za tieto činy bez

toho, aby ktokoľvek obviňoval ich dnešných po-

tomkov?

Teórie o vyvolení a nadradenosti národa nie sú

vlastné len európskym národom, majú svojich

stúpencov všade, od semitských národov až po

Japonsko. Jednoduché pravidlo – nečiň iným to,

čo nechceš, aby činili tebe – musí mať univer-

zálnu platnosť, lebo ak v ňom platia výnimky, je

to pokrytectvo a zneužívanie dôverčivosti a to-

lerancie.

Je pochopiteľné, že Svetový židovský kongres

obhajuje záujmy židovského národa, ale nič

mu nebráni, aby uplatnil sebarefl exiu a sebakri-

tiku rovnako, ako to požaduje od iných. A to

vlastným konaním a príkladným vystupovaním.

Okrem odsudzovania radikálnych názorov v eu-

rópskych krajinách treba priznať, že podob-

né názory existujú aj v našej komunite a našej

štátnej praxi. Krátkodobá história štátu Izrael

vydáva mnoho dôkazov o takomto konaní. A tu

je základný problém – nekritizovateľnosť štátu

Izrael, jeho domácej a zahraničnej politiky. Aké-

koľvek výhrady voči nedemokratickým a nacio-

nalistickým až šovinistickým prejavom izrael-

ských politických elít a značnej časti voličov sú

prirovnané k patologickej nenávisti voči Židom

na úrovni strážnych jednotiek Totenkopf v kon-

centračných táboroch nemeckej Tretej ríše.

Na protisionistickej demonštrácii v Budapešti

poslanec za Jobbik Márton Gyöngyösi povedal:

„Genocída, ktorej sa Izrael dopustil na pôvod-

nom palestínskom obyvateľstve, je horšia ako

tá, ktorú si vo svojich snoch vysnívali nacisti.“

Nesionistickou reakciou by bolo jasné posolstvo

Svetového židovského kongresu o jeho stano-

visku k postaveniu palestínskeho obyvateľstva

v Izraeli i na okupovaných územiach. Nestalo sa

tak. Pritom v kongrese veľmi dobre vedia nielen

o Lidiciach, Terezíne, Auschwitzi či varšavskom

gete, ale aj o palestínskej dedine Deir Jásin pri

Jeruzaleme, kde v apríli 1948 sionistické ko-

mandá vraždili ženy a deti, hádzali ich do stud-

ní a vychvaľovali sa, ako táto udalosť naženie

strach Arabom. Tí potom budú utekať zo svojich

území.

V roku 1992 izraelské noviny Ha‘ir priniesli člá-

nok „Nielen Deir Jasín“, kde sa uvádza stanovis-

ko židovského historika Aryeh Yitzhaka: „Prišiel

čas, kedy je možné čeliť moru lží, v ktorom sme

vyrástli. V takmer každej dobytej dedine počas

vojny za nezávislosť boli spáchané činy, ktoré

sú defi nované ako vojnové zločiny: napríklad

masové strieľania, masakry a znásilnenia. Ve-

rím, že takéto veci končia tým, že sú vynesené

na povrch. Jedinou otázkou je, ako čeliť takýmto

dôkazom.“ Dodnes je pásmo Gazy jedno veľké

geto, kde sú Palestínčania držaní v neľudských

podmienkach, aké predsa Židia veľmi dobre po-

znajú z minulosti.

Novinári, spisovatelia, profesori či umelci ži-

dovského pôvodu, ako Norman Filkenstein, Is-

rael Shahak, Noam Chomsky, Israel Shamir či

Henry Makow alebo Woody Allen, nemlčia o ta-

kýchto veciach, či už sa týkajú holokaustu a jeho

zneužívania, politiky štátu Izrael alebo otázky ži-

dovskej viery. Nepatria k sionistom, a preto majú

od nich nelichotivú nálepku – selfhatejews/seba-

nenávidiaci Židia. Paradoxne práve v týchto au-

toroch nevidieť takú nenávisť ako v sionistoch,

ktorí vnímajú nepriateľsky celý svet.

Predsedom Svetového židovského kongresu

bude ďalšie štyri roky miliardár Ronald Lau-

der, syn Estée Lauderovej, zakladateľky jednej

z najznámejších kozmetických fi riem na svete.

V roku 1987 založil Fond Ronalda S. Laudera

s cieľom znovu vybudovať židovskú komunitu

v strednej a východnej Európe. V rokoch 1986 –

1987 bol veľvyslancom USA v Rakúsku. Aktívne

pôsobí vo viacerých židovských organizáciách

a podniká najmä v realitách a médiách. Je za-

kladateľom a spoluvlastníkom spoločnosti Cen-

tral European Media Enterprises (CME), ktorá

vlastní v Českej republike televíznu stanicu Nova

a na Slovensku Markízu.

Pri sledovaní programovej skladby oboch staníc

zrejme nemá Ronald Lauder výčitky svedomia,

že chrlia vulgárnosti, primitivizmus, násilie, se-

xizmus, falošný sentiment a pseudocharitu ruka

v ruke s duchovným suterénom. Práve jeho sta-

nice vysielajú americký fi lmový brak, kde nega-

tívne postavy v akčných fi lmoch väčšinou pred-

stavujú podľa hollywoodskej skratky tzv. RAZ

– Rusi, Arabi, zločinci. Svojrázna výchova k tole-

rancii, ktorú Ronald Lauder očakáva výlučne vo

vzťahu k svojmu etniku. Prečo sa potom čuduje

nenávisti ako reakcii zosmiešňovaných a ponižo-

vaných národov, komunít a etník?

V nemilosti je z pohľadu sionistov už aj známy

britský astrofyzik a matematik Stephen Haw-

king. Dovolil si odmietnuť účasť na júnovej me-

dzinárodnej konferencii o otázkach budúcnosti

v Izraeli. Vyjadril tak protest proti tomu, ako

Izrael zaobchádza s Palestínčanmi. Podporil

akademický bojkot porušovania ľudských práv

na okupovaných palestínskych územiach. Vedec

svetového formátu našiel vo svojom postihnu-

tom tele viac odvahy a hrdosti ako Bill Clinton,

Tony Blair, Michail Gorbačov či monacký princ

Albert, ktorí poslušne naklusajú na konferenciu,

aby si neznepriatelili kastu vyvolených a ne-

dotknuteľných. Okrem toho sa musí Hawking

vyrovnať aj so záplavou nenávistných útokov na

sociálnych sieťach, ktoré jeho gesto vyvolalo.

Pseudohumanisti a lektori tolerancie dokázali

zaútočiť vo svojich výlevoch aj na telesné postih-

nutie a zdravotné problémy mimoriadneho ved-

ca. A čo na to Svetový židovský kongres: udelí

im morálnu lekciu z tolerancie?

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

ZÁZRAČNE POVÝŠENÝ PLUKOVNÍKInvestigatívni reportéri portálu GINN.pro odha-

lili ďalšiu kontroverznú kauzu vysokých štátnych

úradníkov počas vlá -

dy Roberta Fica.

Týka sa Menovite

bývalého podnika-

teľa Daniela Čecha,

ktorý od konca júna

minulého roka vedie

vo funkcii generálneho riaditeľa takmer 9000 za-

mestnancov daňovej a colnej správy. Zakladateľ

GINN Martin Daňo upozorňuje, že tento kariér-

ny postup mal dosiahnuť už po siedmych dňoch

od nástupu do zamestnania na Finančnom riadi-

teľstve SR. „Keďže teraz šéfuje colníkom, z daňo-

vého kontrolóra sa v priebehu týždňa stal plukov-

ník. Štát mu prepožičal hodnosť, na ktorú si bežný

colník musí počkať 21 rokov,“ upresnil Daňo. Zá-

roveň zdôraznil, že len o deň neskôr, ako Čecha

telefonicky kontaktovala reportérka Lenka Dale,

sa s ním spojila pracovníčka colnej správy. Dôvo-

dom bolo „vykonanie náhodnej kontroly“ tzv. ti-

chého vína, ktoré však ako podnikateľ na Sloven-

sko nikdy nedoviezol a ani nepredával – hoci na

to mal licenciu. Úradníčka potvrdila, že poverenie

na výkon kontroly dostala od nadriadených ešte

v ten istý deň, teda krátko po angažovaní sa GINN

v prípade. „Bežne sa kontrola oznamuje listom

a subjekt má čas na jej prípravu. Môže požiadať

o jej odklad, pripraviť si doklady a podobne. Kaž-

dá kontrola však musí mať predovšetkým dôvod

– nesmie byť predmetom svojvôle úradníka. Kým

v minulosti sa nepríjemné subjekty likvidovali fy-

zicky, dnes sa na to používajú sofi stikované ná-

stroje – zneužíva sa štátna moc,“ uzatvára Daňo.

ANONYMOUS: „LIPŠIC VODU KÁŽE A VÍNO PIJE“Slovenská vetva hnutia Anonymous prostred-

níctvom portálu lipsic.

net, ktorým sa podľa

vlastných slov snaží upo-

zorniť na „prešľapy pána

najčistejšieho“, informu-

je o „nechutnom“ pozadí

fi nancovania politickej

strany NOVA. Tú v roku 2012 založil a vedie

bývalý minister spravodlivosti, vnútra a súčasný

poslanec NR SR Daniel Lipšic.

Za „šokujúci“ označuje Anonymous fi nančný

dar 50 000 eur, ktorý mal strane poskytnúť Dá-

vid Molnár, mladý absolvent Paneurópskej vy-

sokej škole práva a syn humenského veľkopod-

nikateľa Jána Molnára. Ako portál uvádza, Ján

Molnár bol jedným z privatizérov v časoch tzv.

mečiarovej éry. V roku 1995 kúpil Mäsový prie-

mysel Humenné, š. p., a následne ho transfor-

moval na úspešnú akciovú spoločnosť MECOM

(súčasným vlastníkom je Penta Investment).

Anonymous v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri-

jatím tohto daru sa Lipšic dostáva do rozporu

s odkazom svojej vlastnej knihy „Slušné Sloven-

sko potrebuje lídra“, ktorú v apríli uviedol na trh.

V nej sa okrem iného uvádza, že „na Slovensku

sa oligarchický systém začal tvoriť vďaka mečia-

rovskej privatizácii, počas ktorej boli najväčšie

slovenské podniky rozdané za smiešne ceny poli-

ticky spriazneným podnikateľom. Ak bolo treba,

na prevod slovenského rodinného striebra požiča-

li peniaze Mečiarovou vládou kontrolované štátne

banky. Takto sa z večera do rána stali miliardármi

napríklad Alexander Rezeš (VSŽ), Vladimír Poór

(Nafta Gbely), Milan Fiľo (SCP Ružomberok)

alebo Slavomír Hatina (Slovnaft)“.

„EXISTENCIA VÚC JE KATASTROFOU,“ TVRDIA LIBERÁLIObčianska iniciatíva Bod zlomu – Liberáli me-

nia Slovensko oslovila poslancov NR SR s po-

žiadavkou o urýchlené prijatie ústavného záko-

na vedúceho k zániku samosprávnych krajov

(VÚC) a delimitácii ich majetku. Ako uvádzajú,

„pre Slovensko je katastrofou naďalej živiť z daní

občanov 8 byrokratických celkov, ktoré svojou

doterajšou existenciou preukázali, že reálne nie

sú schopné vykonávať, s ohľadom na efektívnosť

a zmysluplnosť, ani jednu kompetenciu“.

Na fungovanie VÚC sa však kriticky pozerá aj

odborná verejnosť. V závere analýzy pre inter-

netový časopis e-Polis politológ Lukáš Rešetka

konštatoval, že „vyššie územné celky operujú

v dnešnom politickom systéme Slovenska ako

nesprávne konfi gurovaný segment“. Argumentu-

fúknutých“ štatistikách. Argumentujú vysokými

pokutami, pre ktoré sa im neoplatí riskovať ná-

kup surovín pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Prijatie týchto opatrení by však preukázateľ-

ne malo najväčší dosah na sociálne najslabšie

vrstvy obyvateľstva. Predovšetkým pre rómsku

komunitu je príjem zo zberu kovu často jedinou

príležitosťou, ako si popri sociálnych dávkach

fi nančne prilepšiť.

Medializovaný prípad z Michaloviec, kedy Ró-

movia zanechali na mestskom pozemku takmer

meter hlboké jamy v snahe vykopať zberný kov,

mestský policajt prirovnal dokonca ku „kopáč-

skej horúčke na Klondiku“. „Nemáme z čoho žiť,

tak musíme kopať, kradnúť nepôjdeme. To žele-

zo pod zemou nikomu netreba,“ reagoval vtedy

33-ročný Jaroslav Jakubík, otec siedmich detí.

Prijatie spornej novely môžu ešte zvrátiť vý-

hrady Asociácie zamestnávateľských zväzov

a združení SR, ktoré adresovali predsedovi vlá-

dy. Argumentujú, že materiál už vo svojej pod-

state vykazuje nezlučiteľnosť s Ústavou SR, nie

je v súlade so smernicou EÚ o odpadoch, a tiež

by jeho uplatňovanie zapríčinilo likvidáciu pod-

nikov a zberových systémov zavedených v SR.

Ďalej sa AZZZ SR obáva, že táto novela oberie

domácich spracovateľov o možnosť slobodného

nákupu odpadovej suroviny. „Z tohto dôvodu

máme dojem, že návrh novely zákona je pripra-

vený v prospech zahraničnej konkurencie, ktorá

má záujem ovládnuť toky tohto druhu suroviny.

Vzhľadom na nerovnaké podmienky pri obcho-

dovaní s týmito komoditami skôr či neskôr na-

smeruje toky do zahraničia,“ uvádza Asociácia

vo svojom stanovisku.

je nielen „nelogickým, nehistorickým, priam aro-

gantným rozdelením krajov“, ale predovšetkým

zle nastaveným volebným systémom, slabou

možnosťou občana ovplyvňovať činnosť zastupi-

teľstva a celkovo nízkou informovanosťou obyva-

teľstva o aktivitách a kompetenciách VÚC.

Práve tieto príčiny sa podľa Rešetku podpísali

pod „žalostne nízku“ (v priemere 20-percent-

nú) účasť na voľbách do VÚC v rokoch 2005

a 2009, ktorá motivuje kandidátov kupovať si vo-

lebné hlasy medzi sociálne najslabšími vrstvami

obyvateľstva. V prípade, že požiadavka iniciatívy

liberálov v parlamente neuspeje, najbližšie voľby

do VÚC sa uskutočnia už na jeseň tohto roku.

PROTI MONSANTU AJ V BRATISLAVEV sobotu 25. mája sa približne dve stovky ak-

tivistov v Bratislave zapojili do celosvetového

pochodu proti zámerom obchodnej politiky

americkej agrochemickej korporácie Monsan-

to. Tá je lídrom úspešnej medzinárodnej loby za

legalizáciu a rozširovanie pestovania tzv. gene-

ticky modifi kovaných plodín, napriek záverom

mnohých vedeckých štúdií, dokazujúcich ne-

gatívne dopady na zdravie človeka, zvierat a ži-

votného prostredia (napr. King College v Lon-

dýne). Sama korporácia priznala, že v rokoch

1997 – 2002 aktívne uplácala politikov za to, aby

podobné závery testov ignorovali. Vyše 2 milióny

protestujúcich v 436 mestách 52 štátov verejnosti

pripomenuli aj následky nekalej obchodnej politi-

ky v Indii, kde v dôsledku záplavy trhu geneticky

modifi kovanými semenami bavlny spoločnosť za-

príčinila masové samovraždy farmárov (odhadom

až 250 000 ľudí).

BITKA O „KLONDIKE“Ministerstvo životného prostredia plánuje v no-

vom pripravovanom zákone o odpadoch navrh-

núť úplný zákaz výkupu odpadu z farebných

kovov a iného kovového odpadu od fyzických

osôb. Argumentuje policajnými štatistikami

za rok 2011, ktoré evidujú takmer 1500 kráde-

ží farebných kovov v hodnote 3,5 milióna eur.

Tento stav je podľa slov ministra Petra Žiga neu-

držateľný. Zámer ministerstva okamžite vyvolal

protichodné reakcie. Kým mestá a obce návrh

vítajú, prevádzkovatelia šrotovísk hovoria o „na-

TÉMA MESIACA > SME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAFIE

SKÔR, AKO VÁS ZABIJE LEKÁRZápadná civilizácia je sedemdesiat povojnových

rokov nútená rozhodovať sa v užívaní vysoko

toxickej chémie, ktorej produkty sa navzájom

líšia len názvom lieku alebo farbou škatuľky.

Tradičná medicína je spolu s inými formami

liečiteľstva označovaná ako alternatívna a rizi-

ková a nesie hanlivý prívlastok „šarlatánska“.

Podľa renomovaných prieskumov však samotní

lekári odmietajú drastické liečebné postupy ako

chemoterapia, a zásadne ich neodporúčajú prí-

slušníkom svojej rodiny. Dôvera k štandardným

lekárskym postupom je otrasená každým dňom

viac a viac. Kniha Death by Medicine (Smrť me-

dicínou) od renomovaného autora Garryho Nul-

la a vedeckého tímu odhaľuje šokujúci fakt – len

v USA zomrelo v dôsledku predpísanej liečby

a na pochybenie lekárov v priebehu desiatich ro-

kov 7,8 milióna ľudí. Nie je čas uvažovať nad na-

ším zdravím a liečbou skôr, ako nás zabije lekár?

FARMACEUTICKÉ FIRMY SA ZRODILI V KONCENTRAČNÝCH TÁBOROCHOsvienčim bol ako najväčší nemecký koncen-

tračný tábor druhej svetovej vojny ideálnym

testovacím zariadením nebezpečných liekov

a vakcín. Túto fabriku stvoril silný kartel IG Far-

ben, ktorý zlučoval nemecké chemické a farma-

ceutické spoločnosti ako BASF, Bayer, Hoechst

atď. Nacistické Nemecko nebolo konšpiračnou

teóriou, bola to skutočnosť. Nechali ho vzniknúť

práve ľudia, ktorí boli ľahostajní a neverili tomu,

čo prichádza. Testovania na ľuďoch, ktoré sa vte-

dy stali bežnou praxou, nie sú ničím iným ako

súčasné testovanie na masovej vzorke populácie.

Tej sú postupne predkladané nekvalitné a toxic-

ké potraviny a vysoko toxický spotrebný tovar.

Geneticky modifi kované osivá a potraviny priam

prešpikované karcinogénnymi pesticídmi sa po-

stupne stávajú súčasťou našich životov. Prijíma-

me ich s tichým súhlasom podobne ako v Ne-

TROMI PILIERMI ZÁPADNEJ MEDICÍNY SÚ PREDPISOVANIE LIEKOV, CHEMOTERAPIA A RÁDIOTERAPIA.

TIETO FORMY „MEDICÍNY“ SÚ VEĽMI DRAHÉ, PATENTOVATEĽNÉ A MANIPULOVANÉ VLÁDOU, MÉDIAMI A „BIG PHARMA“.

SME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAFIE

Tibor Eliot Rostas

TÉMA MESIACA > SME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAFIE

výskumov v honbe za ziskom farmaceutických

korporácií robia pokusné myši práve z nás.

V mnohých prípadoch sú tzv. klinicky overené

liečivá podvod. Dokladá to aj prípad svetozná-

meho anestéziológa dr. Scotta Reubena, kto-

rý v priebehu 13 rokov sfalšoval minimálne 21

medicínskych štúdií poukazujúcich na zvýšené

riziko kardiovaskulárnych príhod vrátane ciev-

nej mozgovej príhody a infarktu. Dr. Reuben bol

na výplatnej listine mnohých farmaceutických

spoločností – pričom len od fi rmy Pfi zer získal

päť tučných grantov na tzv. výskum. Možno ani

netušíte, že váš liek vyrobila spoločnosť, ktorá za

utajovanie vedľajších účinkov zaplatila stámilió-

ny ba až miliardy dolárov, tak ako GSK 3 mld,

Pfi zer 2,3 mld, Abbott 1,5 mld, Eli Lilly 1,42

mld, Merck 0,95 mld, Astra Zeneca 0,52 mld,

Sanofi 0,19 mld dolárov.

Spracované na základe Faktov o skrytých dejinách lekárstva, S. D. Wells, Natural News

mecku, Amerike, Británii a spočiatku aj v Rusku

prijímali Hitlera. Zvieratá, ktorých mäsom sa

živíme, sú od svojho narodenia až do smrti drža-

né v katastrofálnych podmienkach živočíšnych

lágrov, ich hromadné popravy sa dejú prakticky

na bežiacom páse. Je to síce len sedemdesiat

rokov po vojne, ale šialené nutkanie vedcov po

vytváraní Frankensteinov sa iba presunulo z kon-

centrákov pod strechy veľkých farmaceutických

spoločností, ktoré produkujú miliardy liekov,

očkovacích látok a dokonca aj potravín. Dedič-

stvo, ktoré si priniesli od nacistických predkov,

je predovšetkým posolstvom bezohľadnej honby

za ziskom. Mnohé látky, z ktorých sú vakcíny

zložené, sú mimoriadne toxické a karcinogén-

ne, čím spôsobujú obrovské množstvo nežiadu-

cich účinkov s fatálnymi dôsledkami. Musíme si

uvedomiť, že drvivá väčšina vakcín je prakticky

nevyskúšaná a miera ich úspešnosti je založená

na výsledkoch testovania zvierat v laboratóriu.

Mnohé vakcíny obsahujú thimerosal, konzervač-

né látky pripravené z metyl ortuti, ktorá je mi-

moriadne toxická a veľmi nebezpečná pre ner-

vový systém. Mnohé vakcíny obsahujú pomocné

chemické látky, ako je skvalén. Ten spôsobuje

zápal centrálnej nervovej sústavy. Autizmus je

neurologická porucha. Takéto zložky vakcín

rozkladajú peptidy v tele, ktoré regulujú CNS,

výrazne narúšajú špecifi cky vysoké kognitívne

funkcie a spúšťajú procesy všetkých vlastností

autizmu, čím sa jeho výskyt v poslednom desať-

ročí zdvojnásobil. Vakcína proti chrípke typu

H1N1 enormne zvyšuje zdravotné riziká u seni-

orov, detí a osôb s ochorením srdca, dýchacími

problémami a diabetom. Hlavná skupina vedcov,

ktorí presvedčili Svetovú zdravotnícku organizá-

ciu, aby vyhlásila H1N1 za „pandémiu“, mala fi -

nančné väzby na farmaceutické spoločnosti. Tie

z tzv. pandémie profi tovali najviac. Ako sa do-

zvedáme zo zverejnených správ Natural News,

Austrália po informáciách o záchvatoch zakáza-

la očkovacie látky proti chrípke u detí a Fínsko

ich zakázalo úplne okamžite po tom, ako sa po-

tvrdila spojitosť s narkolepsiou u detí. Povieme

si, rozdiel medzi pokusmi v koncentračných tá-

boroch a súčasným výskumom je ten, že sa už

nerobí na ľuďoch, ale myšiach. Ibaže aj to je fa-

tálny omyl. Nedostatočné a sfalšované výsledky

TÉMA MESIACA > CHEMOTERAPIA: BIZNIS SO SMRŤOU

Nech vám už lekári povedia čokoľvek, vždy máte

možnosť voľby. Vy sami máte moc zmeniť svoj

zdravotný stav. Keď som to dokázal ja, dokážete

to tiež,“ prehlásil Američan Chris Wark, ktoré-

mu ako 26-ročnému diagnostikovali 3. štádium

rakoviny hrubého čreva so 60-percentnou náde-

jou prežitia ďalších 5 rokov v prípade absolvova-

nia chemoterapie. Chris sa však po samoštúdiu

vývoja rakoviny rozhodol pre alternatívnu medi-

cínu založenú na prijímaní surovej a prírodnej

stravy, a po deviatich rokoch od určenia osudnej

diagnózy sa označil za „zdravého a šťastného

otca dvoch detí“. Odpoveď súčasnej medicíny?

Chrisov vtedajší onkológ ho vo svojom prehláse-

ní označil za „blázna“, pričom prírodný spôsob

VŽDY MÁTE MOŽNOSŤ VOĽBYZávery výskumov Petra Nelsona potvrdzujú

aj slová profesora Franka Balkwilla, experta

na mikroprostredie okolo nádorov z britského

Cancer Research UK. Ten uviedol, že chemote-

rapia môže u niekoho stimulovať okolité zdravé

bunky imunitného systému k útoku na nádory,

no rovnako tak môže spôsobiť, že zdravé bun-

ky obklopujúce nádor ho učinia odolným voči

liečbe. Tieto a podobné závažné zistenia výrazne

spochybňujú účinnosť liečby podporovanú far-

maceutickým priemyslom a nastoľujú naliehavé

otázky, ako sa teda s chorobou vysporiadať.

„Ľudské telo je múdro zostavené tak, aby sa samo

liečilo. Ak dostáva správne živiny a starostlivosť.

RAKOVINA JE PRE DNEŠNÝ SVET SYNONYMUM BEZMOCNOSTI.NAJČASTEJŠÍM SPÔSOBOM JEJ LIEČBY JE CHEMOTERAPIA, O KTOREJ ÚČINNOSTI SA VEDÚ BÚRLIVÉ SPORY. DO DISKUSIÍ PRED ČASOM VSTÚPILO AJ BBC NEWS, KTORÉ PRINÁŠA AKTUÁLNE ZISTENIA ZO ŠTÚDIÍ CENTRA PRE VÝSKUM RAKOVINY FREDA

HUTCHINSONA V SEATTLI. VEDÚCI VÝSKUMNÉHO TÍMU PETER NELSON ODHAĽUJE, ŽE CHEMOTERAPIA POŠKODZUJE ZDRAVÉ BUNKY,

A NÁSLEDNE V NICH SPUSTÍ UVOĽŇOVANIE PROTEÍNU, KTORÝ UDRŽUJE A PODPORUJE RAST NÁDORU.

CHEMOTERAPIA: BIZNIS SO SMRŤOU

Tibor Eliot Rostas & Peter Sanve

TÉMA MESIACA > CHEMOTERAPIA: BIZNIS SO SMRŤOU

movaní onkológovia z praxe (tretím spôsobom

je chirurgický zákrok, ktorý sa však využíva iba

v malom percente prípadov presne lokalizované-

ho nádoru).

V roku 2004 publikoval uznávaný odborný ča-

sopis Journal of Clinical Oncology štúdiu s ná-

zvom „The contribution of cytotoxic chemothe-

rapy to 5-year survival in adult malignancies”

(Podiel cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom

prežití dospelých s rakovinou). Jej autormi sú:

(1) Graeme Morgan, asociovaný profesor rádio-

terapie v Royal North Shore Hospital v Sydney;

(2) Robyn Ward, špecialistka klinickej onkológie

a asociovaná profesorka medicíny v St Vincent’s

Hospital v Sydney, členka poradného tímu pre

úžitky farmakologických liekov; (3) Michael

Barton, riaditeľ tímu pre výskum rakoviny v in-

štitúte Liverpool Health Service v Sydney. V zá-

liečby považuje za „vtip“.

Tento prípad je len jedným z desiatok ďalších,

ktoré sa dostali na povrch (takmer výhradne) len

vďaka poslednej bašte slobodného šírenia infor-

mácií – internetu. A to napriek dvom zásadným

faktom.

Poprvé, výskyt rakoviny smeruje k pandémii.

Kým pred sto rokmi bola rakovina diagnosti-

kovaná jednému z 20 pacientov, od roku 2000

ochorie počas života na rakovinu takmer každý

tretí človek.

Podruhé, napriek obrovskému pokroku, aký

ľudstvo dosiahlo v poslednom storočí, súčasná

„moderná“ medicína naďalej nedokáže efektív-

ne vyliečiť svojich pacientov. Dve z troch desať-

ročia zaužívaných metód liečby – ožarovanie

a chemoterapiu – pritom spochybnili nielen

viaceré autority výskumu rakoviny, ale aj reno-

zbytočný. V posledných 25 rokoch sa tak množ-

stvo radiácie zvýšilo päťnásobne. Autorka uvá-

dza, že ročné ožiarenia z diagnostických zaria-

dení sa len v USA rovnajú jadrovej havárii, ktorá

by spôsobila porovnateľné žiarenie ako stovky

Hiroším. Väčšina lekárov možno ani netuší, že

typické CT žiarenie sa rovná 400 röntgenovým

ožiareniam. Skupina výskumníkov na Yale od-

haduje, že žiarenie z CT snímok hlavy a brucha

zabije ročne 2500 ľudí.

AŽ 75 % LEKÁROV BY CHEMOTERAPIU NIKDY NEPODSTÚPILOAzda tým najvýrečnejším mementom je skutoč-

nosť, že samotní lekári drastické liečebné po-

stupy ako chemoterapia odmietajú. Prieskum,

ktorý uverejnili štúdie Natural News, ukazuje,

že traja zo štyroch lekárov a vedcov by vo vlast-

nom prípade chemoterapiu odmietli práve kvôli

jej zničujúcim účinkom na celé telo a imunitný

systém. Jej extrémne nízku mieru úspešnosti

dokazuje fakt, že len 2 – 4 % všetkých prípadov

pacientov s rakovinou reagujú na chemoterapiu

pozitívne. Z ankety, ktorú pripravili vedci a leká-

ri z McGill Cancer Center, kde sú všetci odbor-

níkmi na rakovinu, vyplynuli veľmi zaujímavé

závery. Ak by mali dopytovaní lekári rakovinu,

nielenže by drvivá väčšina z nich chemoterapiu

odmietla, ale zásadne by ju odmietli doporučiť aj

svojim rodinným príslušníkom.

O reakciu k tejto téme sme požiadali aj výkon-

nú riaditeľku Ligy proti rakovine pani Ing. Evu

Kováčovú. Otázka znela: „Vzhľadom na to, že sa

v odborných kruhoch, ale aj na verejnosti obja-

vujú informácie o tom, že mnohé zo súčasných

postupov liečby rakoviny hradených poisťovňa-

mi nie sú dostatočné, resp. stav onkologických

pacientov ešte zhoršujú – informuje o tom Liga

proti rakovine?“

Eva Kováčová: „Podstatou našej práce, poslaním

a cieľom nie je zaoberať sa spôsobmi liečby, ro-

zoberať ich, ale pracovať na poli osvety a infor-

movanosti, ako predchádzať ochoreniu zdravým

životným štýlom, zdravou stravou, ale samozrej-

me v prvom rade pomáhať ľuďom, ktorí sa ocho-

reniu žiaľ nevyhli.

vere svojej práce uvádzajú, že „celkový prínos

liečebnej a adjuvantnej cytotoxickej chemotera-

pie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou

je 2,3 % v Austrálii a 2,1 % v USA.” Na margo

zverejnenia faktov sa profesor Morgan v austrál-

skej televízií vyjadril: „Boli sme chorí a unavení

z neustáleho vychvaľovania nových sľubných

chemoterapií, ktoré sa nakoniec ukázali byť na-

nič. Môj osobný dôvod, prečo som s výskumom

začal, bolo ukázať svetu, že počas toľkých ro-

kov onkológia nedospela k žiadnym pokrokom

v prežití, a ak áno, tie pokroky boli absolútne

mizerné, a to aj napriek novej chémii, novým

kombináciám, transplantáciám kostnej drene

a podobne.” Profesor onkológie Michael Boyer

oponuje: „Prínos chemoterapie 2,3 % je diskuta-

bilný. Osobne si myslím, že sa to číslo môže po-

hybovať až okolo 5 – 6 %. Tak či tak, klamať do

očí ťažko chorým ľuďom o 50 – 60-percentnej

úspešnosti chemoterapie je neľudské.”

Z uvedeného vyplývajú tri základné otázky. „Kla-

mú“ lekári vedome svojich pacientov? Čo sa

v tom prípade skrýva za storočnou dogmatickou

obhajobou spornej chemoterapie a rádiológie?

Existuje skutočný liek na rakovinu, a tiež skutoč-

ný dôvod „mlčať“ o týchto poznatkoch?

TAJNÁ HISTÓRIA VOJNY PROTI RAKOVINENedávno vyšla v USA pozoruhodná kniha s ti-

tulom Tajná história vojny proti rakovine (The

Secret History of the War on Cancer) od Devry

Davisovej, PhD., MPH, kotrá sa stala jednou

z najdôležitejších vedeckých kníh roka. Davi-

sová si v nej berie na mušku utajovanie príčin

vzniku onkologických ochorení ale aj záujmy

veľkých farmaceutických korporácií a fundrai-

singových kampaní, ktoré ich nepriamo podpo-

rujú. Davisovej slová zbavia ilúzií každého, kto

verí, že im skutočne záleží na vašom zdraví a ži-

vote. Doslova píše o kriminálnych podvodoch,

ktoré majú na konte zisky 70 miliárd dolárov

počas uplynulých 40 rokov. Vrhá ostré svetlo aj

na inváziu počítačovej zobrazovacej technológie

(CT) v modernej medicíne. Od svojho vynálezu

v roku 1970 sa z CT stala stámiliardovým prie-

myslom a takou obľúbenou technológiou, že

jeden z troch skenov odporúčaných pre deti je

TÉMA MESIACA > OBŽALOBA FARMACEUTICKÝCH KONCERNOV

spáchané v mene a v záujme rovnakých korpo-

račných investičných zoskupení a ich politických

chránencov. Farmaceutický priemysel vybudovaný

v 20. storočí bol organizovaný s cieľom dosiahnuť

kontrolu systému zdravotnej starostlivosti systema-

tickým nahrádzaním prírodných nepatentovaných

terapií patentovateľnými, a preto výnosnými syn-

tetickými liekmi. Tento priemysel sa nerozvinul

sám od seba. Na jeho počiatku bol investičný zá-

mer hŕstky najbohatších podnikateľov, ktorí bez

najmenších výčitiek svedomia vedome defi novali

ľudské telo ako pole svojej pôsobnosti, ako trh,

z ktorého vyťažia veľký majetok.

Riadiacou silou tohto investičného priemyslu

bola Rockefeller Group. Tá na prelome 19. a 20.

storočia kontrolovala už 90 % petrochemického

obchodu v Spojených štátoch a hľadala nové

globálne investičné príležitosti. Ďalšie investič-

né zoskupenia aktívne v tejto oblasti sa vytvorili

okolo Rothschildovej fi nančnej skupiny.

Všetky tieto zločiny spadajú pod jurisdikciu

Medzinárodného trestného súdu. Obžalo-

vaní vedia, že za tieto zločiny budú volaní

na zodpovednosť, preto spustili globálnu kampaň

na podkopanie autority Medzinárodného trest-

ného súdu s cieľom vyhnúť sa medzinárodnému

právu a pokračovať vo svojich zločinoch na škodu

celého ľudstva. Preto musí byť obžaloba považo-

vaná za veľmi naliehavú. Vyzývame každú fyzickú

osobu a všetky vlády k účasti na tejto žalobe s cie-

ľom raz navždy skoncovať s týmito zločinmi. Ob-

vinenia prednesené v tejto žalobe súvisia s dvoma

hlavnými oblasťami zločinu: s genocídou a ďalšími

zločinmi proti ľudskosti, spáchanými v súvislosti

s farmaceutickým podnikaním s chorobami; voj-

novými zločinmi, agresiou a ďalšími zločinmi pro-

ti ľudskosti, spáchanými v súvislosti s nedávnou

vojnou proti Iraku a medzinárodnou eskaláciou

s úmyslom vyvolať svetovú vojnu. Obe tieto oblasti

zločinu spolu súvisia a spája ich jediný faktor. Boli

TÁTO ŽALOBA PRINÁŠA PRED MEDZINÁRODNÝ SÚDNY DVOR (ICC) TIE NAJVÄČŠIE ZLOČINY, KTORÉ BOLI V DEJINÁCH ĽUDSTVA SPÁCHANÉ. ŽALOVANÍ SÚ OBVIŇOVANÍ ZO ZRAŇOVANIA A SMRTI MILIÓNOV ĽUDÍ

KVÔLI „OBCHODU S CHOROBAMI“, Z VOJNOVÝCH ZLOČINOV A ĎALŠÍCH ZLOČINOV PROTI ĽUDSKOSTI.

OBŽALOBAFARMACEUTICKÝCH KONCERNOV

Dr. Matthias Rath

Doktor Matthias Rath (*1955 Stuttgart) je známy tým, že už niekoľko rokov zvádza donkichotský boj s armá-dou farmaceutickej Cosa Nostry. Jeho obvinenia sa ocitli aj pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Pri svojej práci sa spriatelil s Linusom Paulingom, nosite-ľom Nobelovej ceny za chémiu a za mier, ktorý bol jeho prácou ohromený. V roku 1990 sa Rath stal prvým ria-diteľom kardiovaskulárneho výskumu v Linus Pauling Institute v Palo Alto, Kalifornia. Rath je terčom útokov médií a konvenčnej medicíny.

rať na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu

a ďalšie choroby, ktoré už mohli byť zvládnuté

rovnako ako ďalšie ochorenia. Tie nie sú elimi-

nované z rovnakých dôvodov. K predčasnej smr-

ti miliónov ľudí nedochádza v dôsledku zhody

okolností alebo nedbanlivosti. Je úmyselná a sys-

tematicky organizovaná v prospech farmaceu-

tického priemyslu a jeho investorov s jediným

cieľom – expanzia globálneho odbytu liečiv

v hodnote triliónov dolárov. Trh farmaceutic-

kého priemyslu je ľudské telo a návratnosť jeho

investícií závisí od predlžovania a rozširovania

KARTEL A DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA Po Rockefellerovom Standard Oil (dnes EX-

XON) bol najväčšou farmaceutickou a pet-

rochemickou spoločnosťou v prvej polovici

20. storočia korporačný konglomerát IG Far-

ben s ústredím v Nemecku. Tento korporačný

konglomerát bol jediným a najdôležitejším fak-

torom rastu politickej moci Hitlera. Ich spo-

ločným cieľom bolo dobytie Európy a sveta.

V skutočnosti bola druhá svetová vojna pláno-

vanou útočnou vojnou spustenou a vedenou od

plánovacieho stola IG Farben. IG Farben bola

materskou fi rmou IG Auschwitz, najväčšieho

priemyselného závodu tohto chemického karte-

lu mimo Nemecka. Veľká časť majetku kartelu

pochádzala z práce, krvi a utrpenia otrokov, vrá-

tane tých z koncentračného tábora Auschwitz.

IG Farben podporovala a využívala bezohľad-

ných politických vládcov Nemecka, oni sa za to

stali poslušnými nástrojmi v úsilí o ekonomickú

nadvládu nad Európou a zvyškom sveta.

IG Farben bola najväčším akcionárom Rockefel-

lerovej Standard Oil a naopak. Plány IG Farben

stať sa lídrom na trhu s farmaceutickým a petro-

chemickým priemyslom však ukončilo víťazstvo

spojeneckých vojsk nad nacistickým Nemec-

kom. Odvtedy sa stali lídrami tohto priemyslu

korporácie Rockefellerových konzorcií, a tak to

zostalo dodnes.

Pri Norimberskom procese (1947) proti mana-

žérom kartelu IG Farben zaznel v mnohých prí-

padoch výrok: vinný. Obvinení boli zo zločinov

proti ľudskosti, vrátane masovej vraždy, pliene-

nia a ďalších zločinov. Norimberský vojnový

tribunál následne demontoval kartel IG Farben

na dcérske spoločnosti Hoechst, Bayer a BASF.

Dnes je každá z nich väčšia, ako bola materská

IG Farben.

V súčasnosti sú najväčšími svetovými exportér-

mi farmaceutických produktov USA a Veľká

Británia. Od spoločností z týchto dvoch krajín

pochádzajú dva z troch celosvetovo obchodova-

ných liekov.

ZÁKLADY FARMACEUTICKÉHO PODNIKANIA Obvinení mali na svedomí smrť a umieranie sto-

viek miliónov ľudí. Naďalej neprestávajú umie-

chorôb. Zisky závisia od patentovateľnosti lie-

kov, ktoré z tohto odvetvia robia najvýnosnejšie

podnikanie na zemi.

Nepriateľom je prevencia a likvidácia niektorej

choroby, lebo významne zužuje alebo úplne eli-

minuje dopyt po farmaceutických drogách. Far-

maceutické korporácie využívajú labyrint plný

vykonávateľov a spoluvinníkov vo vede, v medi-

cíne, médiách, v politike, aby mohli páchať tieto

zločiny. Vlády všetkých štátov sú manipulované,

často dokonca riadené lobistami a bývalými ma-

nažérmi farmaceutického priemyslu. Legislatíva

všetkých štátov je po desaťročia korumpovaná

a zneužívaná na obhajobu záujmov obchodu

s chorobami, vynášajúceho mnoho triliónov

dolárov. Takto je ohrozené zdravie a životy sto-

viek miliónov nič netušiacich chorých na svete.

Na začiatku bolo treba kvôli rastu úspešnosti

farmaceutického priemyslu a stabilizácii investí-

cií dlhodobo vylúčiť konkurenciu – bezpečné

prirodzené terapie, ktoré nie sú patentovateľné

a neposkytujú veľké marže. Nebezpečné boli aj

preto, lebo prírodné terapie môžu pomôcť pred-

chádzať chorobám, ba niektoré dokážu úplne

eliminovať vďaka svojej základnej úlohe pri vstu-

pe do bunkového metabolizmu.

Výsledkom tejto systematickej eliminácie priro-

dzených zdravotných terapií bolo prevzatie sys-

tému zdravotnej starostlivosti vo väčšine krajín

sveta. Milióny ľudí takmer všetkých národov sa

takto dostali do závislosti od farmaceutického

priemyslu a jeho investičných obchodov.

ORGANIZOVANÝ PODVOD Farmaceutický priemysel ponúka miliónom pa-

cientov zdravie – ale toto očakávanie nikdy ne-

naplní. Namiesto toho poskytuje produkty, ktoré

iba zmiernia symptómy, kým chorobu podporia

v pozadí ako predpoklad pokračovania obchodu.

Na zakrytie tohto podvodu sa používa dva razy

viac peňazí, ako sa vynakladá na výskum nových

liečebných terapií. Takto organizovaný podvod

má dlhodobé trvanie. Za strategicky navrhnutou

dymovou clonou vydržal takmer storočie. Krimi-

nálne praktiky tohto priemyslu používajú životy

šiestich miliárd ľudí a väčšinu vlád sveta ako ru-

kojemníkov.

DEMASKOVANIE OBCHODU S CHOROBAMI V uplynulých desiatich rokoch som sa usiloval

o demaskovanie organizovaných podvodov far-

maceutického priemyslu. Poukazoval som na

to, že najväčšou prekážkou zlepšenia zdravia

ľudí na našej planéte je farmaceutický priemy-

sel a jeho cieľ žiť z rozširovania spektra chorôb.

Ako lekár-vedec som bol vo výhode pri pátraní

po skutočných príčinách kardiovaskulárnych

chorôb a ďalších chronických ochorení. Spoloč-

ne s kolegami som pomáhal pri dokumentovaní

účinných prirodzených a nepatentovaných al-

ternatív k farmaceutickému „obchodu s choro-

bami“. Objav prirodzených molekúl optimalizu-

júcich bunkový metabolizmus umožní ľudstvu

predchádzať a do značnej miery aj eliminovať

väčšinu najbežnejších súčasných ochorení,

vrátane kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny

a mnohých ďalších chorôb.

HISTORICKÝ PRECEDENS Norimberský vojnový tribunál proti exekutíve

farmaceuticko-petrochemického kartelu IG Far-

Pred viac ako polstoročím viedol Norimberský

vojnový tribunál proces proti vedeniu spoloč-

nosti IG Farben – najväčšiemu farmaceuticko-

petrochemickému kartelu predvojnovej Európy.

Norimberský tribunál pohnal pred súd všetkých,

ktorí sa zaslúžili o druhú svetovú vojnu. Nastavil

tak precedens pre medzinárodné stíhanie vojno-

vých zločincov a zriadil v Haagu Medzinárodný

súdny dvor.

Väčšina ľudí dnes už vôbec nevie, že Norimber-

ský vojnový tribunál neodsúdil iba politických

a vojnových vodcov, ale aj členov exekutív spo-

ločností, ktoré dostali k moci Hitlera. Pred týmto

vojnovým tribunálom stálo 24 obvinených vyso-

kých úradníkov a manažérov IG Farben. Hlav-

ný prokurátor Telford Taylor z USA v úvodnej

reči konštatoval: „Žaloba obviňuje týchto mužov

z plnej zodpovednosti za to, že uvalili na ľudstvo

katastrofi ckú vojnu, tú najpustošivejšiu v histórii

ľudstva. Obviňuje ich z masového zotročovania,

plienenia, vraždenia. Sú to hrozné obvinenia.“

TÉMA MESIACA > OBŽALOBA FARMACEUTICKÝCH KONCERNOV

„Každý uzdravený pacient znamená

stratu pre farmaceutické fi rmy,“

tvrdí najväčší propagátor celostnej

medicíny v Česku Jan Hnízdil. „Zdravotníctvo je

riadené farmaceutickými a distribučnými fi rma-

mi a záujmovými skupinami,“ dodáva slovenský

lekár Ladislav Laho. Spolu s ďalšími kolegami

založil Fórum nezávislých názorov (FNN), kto-

ré spustilo iniciatívu Za menej liekov. Ladislav

Laho hovorí aj o tom, že všetci doterajší ministri

zdravotníctva boli prepojení buď s farmaceutic-

kým biznisom alebo s biznisom so zdravotnými

pomôckami. Ani prijímaná legislatíva okolo zdra-

votníctva potom nemôže byť celkom „kóšer“.

V roku 2011 bol prijatý zákon o liekoch, ktorý mal

znížiť možnosť lobovania farmaceutických mana-

žérov v prospech predpisovania ich produktov.

Laho nemá problém hovoriť otvorene o tom, čo je

verejným tajomstvom – že díleri liekov chodia za

lekármi a postupne ich získavajú na svoju stranu.

Začína to nenápadne, nevinnou pozvánkou na

„odbornú“ konferenciu, ktorá je však celá v réžii

konkrétnej farmaceutickej fi rmy. Motivačný tlak

na lekára sa postupne zvyšuje, až príde ponuka na

úplatok v podobe provízie pri predpisovaní tých

„správnych liekov“. Lekár sa ani nenazdá a odra-

zu zistí, že všetky odborné informácie fi ltruje po-

hľadom svojho nového sponzora.

Nový zákon mal tieto praktiky obmedziť, podľa

ďalšieho člena FNN Branislava Sepešiho to však

neurobil. Pôvodne mal zaviesť povinnosť lekára

predpísať na recept namiesto konkrétneho lie-

ku len účinnú látku. Farmaceutická loby si však

presadila zmenu pôvodného návrhu, ktorá stále

umožňuje uviesť aj obchodný názov odporúčané-

ho lieku. Podľa Sepešiho tak ovládanie lekárov

farmaceutickým biznisom na Slovensku vzrástlo.

Kým počet predpísaných liekov ročne mierne kle-

sá, celkové výdaje na lieky rastú. To svedčí o tom,

že sa predpisuje menej lacnejších generík a viac

drahších produktov veľkých farmaceutických fi -

Hlavný problém Slovenska však Sepeši vidí v zby-

točnom predpisovaní liekov ako takých. Keď

pacient obíde v rámci svojho problému piatich

špecialistov, tí sa navzájom nijako nekoordinujú,

každý z nich predpíše niekoľko liekov, čo je ex-

trémna záťaž pre organizmus a vážne ohrozenie

zdravia najmä pri starších pacientoch. Každý liek

obsahuje aj toxickú zložku, ktorú sa telo snaží vy-

lúčiť von. Čím viac liekov pacient užíva, tým väč-

šia je pravdepodobnosť, že budú súperiť o rovna-

ký detoxikačný systém, čím sa sťaží ich vylúčenie

a nežiaducim spôsobom sa predĺži ich pôsobenie

v tele.

Okrem nátlaku obchodníkov s liekmi vidí Sepeši

príčinu problému aj v bezhraničnej dôverčivosti

slovenského pacienta. Len veľmi málo ľudí sa

opýta svojho lekára, prečo im daný liek predpísal

a či ho vôbec musel predpísať. Mnohí sa stále ne-

zaujímajú o alternatívy bez liekov, skôr si povedia:

Čo je to za doktora, ak mi nepredpíše pilulku?

Proti liekom ako takým radikálne vystupuje český

lekár Jan Hnízdil. Aj on prispel k tomu, že v Čes-

ku nedávno uznali celostnú medicínu alebo psy-

chosomatiku ako ofi ciálny medicínsky odbor, kde

výkony preplácajú zdravotné poisťovne. Celostná

medicína sa snaží pozerať na pacienta ako celok,

namiesto príznakov rieši príčiny. Hnízdil môže

dokladovať množstvo prípadov, keď pomohol pa-

cientom bez liekov len tým, že sa ich začal pýtať

na ich celkovú životnú situáciu a hľadať v ich spô-

sobe života príčiny, ktoré viedli k ochoreniu. Ak

pacienti zmenili niečo v svojom živote, vyzdraveli.

Česká republika dnes zažíva boom psychosoma-

tiky, tradičnej čínskej medicíny a iných alterna-

tívnych postupov. Pacienti tam už tieto možnosti

masovo využívajú, pretože vidia reálne výsledky.

Tlak farmaceutického biznisu sa tak oslabuje vďa-

ka protitlaku zdola. Klasickí lekári, ktorí si dopl-

nili vzdelanie o niektorú z alternatív, pribúdajú aj

na Slovensku.

TÉMA MESIACA > LEKÁRI PROTI ZBYTOČNÝM LIEKOM

LEKÁRI PROTI ZBYTOČNÝM LIEKOM

Marián Benka

TÉMA MESIACA > TABAKAUST

Predchádzajúce tvrdenia zo stránky bez-

cigaret.cz občianskeho združenia Česká

koalice proti tabáku sa vám môžu zdať

prehnané. Namiesto vraždy môžeme hovoriť o dl-

hodobej asistovanej samovražde. Lepšie? Výrob-

ca cameliek volá svojich zákazníkov pštrosy. Áno,

ohŕňajú nos nad posypovou soľou, hnusia sa im

steroidy v koňacine, nikdy by nejedli mačky... Ale

cigaretu si dajú, hneď po zobudení. Precitnú po

vdýchnutí zmesi močoviny, čpavku, slzného ply-

nu, cyklónu B (používaného v plynovej komore),

arzénu, niklu, kadmia, rádioaktívneho olova,

VECI TREBA NAZÝVAŤ PRAVÝMI MENAMI. AK NIEKTO ÚMYSELNE (S ÚČELOM VLASTNÉHO ZISKU) VYRÁBA „POCHUTINU“,

O KTOREJ JE JEDNOZNAČNE PREUKÁZANÉ, ŽE ZABÍJA, AK ÚMYSELNE CIELI REKLAMU NA EŠTE NEVYZRETÚ POPULÁCIU, CHCE NACHYTAŤ MLADÝCH NA OBRÁZKY „SLOBODY“ SO ZÁMEROM, ABY SA STALI DROGOVO ZÁVISLÍ

NA NIKOTÍNE, A V DOBE, KEĎ UŽ MAJÚ DOSŤ ROZUMU, NEMOHLI JEDNODUCHO PRESTAŤ, TAKÝ ČLOVEK (FIRMA) PÁCHA VEDOMÚ VRAŽDU,

VEĽMI PREMYSLENÚ A PODLÚ; NAVIAC VZHĽADOM NA POČET OBETÍ MASOVÚ.

TABAKAUST

Milan Pullmann

polónia (ktorým otrávili Litvinenka) a viac ako

päťdesiatich iných karcinogénov, najmä nitroza-

mínov a polycyklických aromatických uhľovodí-

kov. Silný fajčiar vdýchne ročne pol až trištvrte

kilogramu dechtu, väčšinu našťastie vykašle.

ZMES JEDOV Z POTRAVÍNAj samotný nikotín je jed, smrteľná dávka pre

nefajčiarov je 60 miligramov. Nefajčiarov si však

netreba mýliť s pasívnymi fajčiarmi. Aktívni faj-

čiari sú zároveň aj pasívnymi fajčiarmi. Väčšina

aktívnych fajčiarov je fyzicky závislá na nikotíne.

Tuhí fajčiari sú aj tuhými pasívnymi fajčiarmi,

okrem už uvedených látok sú tiež chronickými

konzumentmi oxidu uhoľnatého, oxidu dusiči-

tého a formaldehydu. Podľa Svetovej zdravot-

níckej organizácie zomrelo na následky fajčenia

v 20. storočí 100 miliónov ľudí, oveľa viac ako

počet obetí v oboch svetových vojnách dohroma-

dy. V 21. storočí predpovedá WHO až miliardu

mŕtvych.

Podľa štúdií škodia cigarety viac ženám než

mužom a černochom viac ako belochom, takže

rovnaká škatuľka uškodí viac černoške ako belo-

chovi. V novinách sa vyskytujú články s nadpismi

Cigarety ročne zabijú 11-tisíc ľudí (do titulku sa už

nezmestilo, že na Slovensku). Pritom celosvetovo

na fajčenie zomrie ročne takmer počet obyvate-

ľov Slovenska, na pasívne fajčenie počet obyva-

teľov Bratislavy. Fajčenie je vo vyspelých štátoch

na prvom mieste zbytočných úmrtí. Výrobcovia

cigariet od roku 1953 vedia, že okolo 90 % ľudí

s rakovinou pľúc sú aktívni fajčiari. Fajčenie však

prináša aj rakovinu všetkých možných orgánov,

cukrovku, slepotu, plešivosť, neplodnosť, impo-

tenciu a aj demenciu. Okamžite znižuje imuni-

tu, u tínedžeriek tiež podporuje slabnutie kostí

a zhoršuje chápanie počúvaného slova.

Podľa amerického výskumu 80 až 90 % ľudí za-

čína fajčiť pred dosiahnutím dospelosti. Tri štvr-

tiny dospelých fajčiarov pritom fajčiť nechcú, no

nevedia prestať. V roku 1953, keď sa verejnosť

dozvedela o škodlivosti cigariet, sa stretli tabako-

ví magnáti v newyorskom hoteli Plaza a od tohto

pamätného stretnutia postupujú jednotne. Pre

kartel tabakových priemyselníkov s mafi ánskymi

črtami sa vžil pojem Big Tobacco.

USPANÍ A UPÍSANÍ ZNAČKEV roku 1994, keď tabakové spoločnosti žalovalo

46 štátov USA za ohrozenie zdravia ľudu, prisaha-

lo 7 zástupcov tabakových fi riem pred súdom, že

nikotín nie je návykový. Pritom podľa vyjadrenia

amerického ministra zdravotníctva C. Everetta Ko-

opa z roku 1988 je závislosť od nikotínu podobná

závislosti od heroínu a kokaínu. To nie je všetko.

Etorfín, objavený v roku 1963, je 10 000-krát

účinnejší bratranec morfínu a používa sa na

uspávanie slonov. V liste doktorovi Ayesovi

8. februára 1977 doktor Killburn konštatoval, že

0,2 mikrogramu etorfínu denne by mohlo vyvo-

lať prahnutie po zdroji, a toto – v tých časoch

prakticky nemerateľné množstvo – by mohlo byť

obsiahnuté v jednej cigarete. Killburn sa Ayesa

pýta, či si vie predstaviť, že by podobnú látku

mohla konkurencia použiť na podporu „vernos-

ti značke“, teda prednostnej konzumácii určitej

značky cigariet. O dva mesiace informuje v inter-

nej správe o etorfíne doktor Green, starší vedec

British American Tobacco. Pridanie etorfínu

alebo podobnej látky do tabakovej zmesi zatiaľ

nebolo dokázané. No ako uvádza štúdia publi-

kovaná v časopise Tobacco Control, výrobca

cigariet Philip Morris Australia vedel o tom, že

medzi rokmi 1972 a 1994 boli jeho listy často

kontaminované pesticídnym rezíduom, na eu-

rópske pomery s extrémnym množstvom orga-

nochlorínu. Zákazníkov s tým neoboznámili,

cigarety z obehu nestiahli. V roku 1981 fi rma

odolala tlakom na zverejnenie kompletného

zoznamu aditív a stanovisko obhájila aj v roku

2000. Vyšlo najavo, že v austrálskom tabakovom

priemysle sa pri výrobe vo veľkom používal fre-

ón ohrozujúci ozónovú vrstvu – ako vieme, ozó-

nová diera vznikla práve nad Austráliou. Philip

Morris, výrobca populárnych marlboriek, použí-

vanie freónov pred zákazníkmi utajil.

NEJAKÉ TO „ŽIARENÍČKO“Článok Waking a Sleeping Giant v odbornom

časopise Americal Journal of Public Health opi-

suje reakciu tabakového priemyslu na výskyt rá-

dioaktívneho polónia v cigaretách, o ktorom sa

vie minimálne od roku 1964. Napriek tomu je

stále súčasťou tabaku; aj toho bez prísad. Je totiž

TÉMA MESIACA > TABAKAUST

priamo v listoch. V americkom tabaku je výskyt

polónia vďaka hnojeniu superfosfátmi dokonca

trojnásobný oproti tabaku z rozvojových krajín.

V dokumentoch Philip Morris z polovice sedem-

desiatych rokov sa píše, že umývanie polónia ne-

polárnymi rozpúšťadlami môže znížiť rádioakti-

vitu listov až o 50 %. Druhá polovica však umyť

nešla. Pre istotu teda listy neumývali vôbec. Fil-

tre zasa jednoducho zachytia väčšie častice, teda

aj decht s nikotínom. Vedec Charles Nystrom,

pracujúci pre výrobcu cameliek R. J. Reynoldsa

na testoch turmalínového, alebo tiež Jacobso-

novho fi ltra, nameral redukciu polónia aj dechtu

o 30 %. Philip Morris mal nakoniec úspech s ace-

tátom celulózy, ktorý používa od roku 1976. Za-

chytáva od 40 do 50 % polónia, no iba polovicu

rozpustnej časti, a nezachytí „značné množstvá“

nerozpustnej. Práve nerozpustná časť obsahuje

rádioaktívne častice, ktoré sa usadia v pľúcach.

Štúdia s výsledkami publikovanými v článku Ci-

garettes with defective fi lters marketed for 40 ye-

ars: what Philip Morris never told smokers pred

desaťročiami ukázala, že dnešné fi ltre sú defekt-

né. Philip Morris o tom vie už päťdesiat rokov,

a napriek tomu, že jednoduchá úprava výrobné-

ho procesu by škatuľku predražila len o pár cen-

tov, zlepšenia kvality fi ltrov sa fajčiari nemusia

obávať. Veď keď im samým je to jedno...

Bývalý zamestnanec Philip Morris, vedec Faro-

ne v roku 2001 dosvedčil, že fi rma spustila pro-

jekt genetickej modifi kácie tabaku, aby rastliny

neprijímali polónium a z ich novonadobudnu-

tého hladšieho povrchu by sa dalo ľahšie zmyť.

Polónium však vďaka bizmutu vzniká aj priamo

v cigaretách a pľúcach rozpadom rádioaktívne-

ho olova, ktoré je tiež v tabakových listoch. Pol-

čas rozpadu polónia 210 je 138,4 dňa, bizmutu

len 5 dní a olova 22,3 roka. Množstvo polónia

v cigaretách by ste znížili ich odležaním, lenže

ďalšie sa neustále tvorí rozpadom olova.

Merania rádioaktivity v škótskych puboch a ka-

viarňach ukazovali pred zákazom fajčenia vyše

dvojnásobnú hodnotu. O situácii v nočných

kluboch si môžete spraviť predstavu: na disko-

tékach v Nemecku namerali viac ako 1 miligram

jemného prachu v kubickom metri vzduchu,

v reštauráciách 200 mikrogramov, v krčmách

220. Ak by bola vonku dlhodobo presiahnutá

hodnota 50 mikrogramov, museli by obce spus-

tiť plány na udržanie čistoty vzduchu, napríklad

zakázať premávku kamiónov.

Je absurdné prevádzkovať diskotékový klub

v atómovom kryte, ktorý má v prípade atómovej

vojny slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Pritom

rádioaktivita vo vnútri je niekoľkonásobná opro-

ti tej vonku...

21. STOROČIE – DESAŤTISÍC HIROŠÍM?Keď je reč o rádioaktivite, zhodenie atómovej

bomby na Hirošimu malo za následok približne

140 000 obetí, iné zdroje uvádzajú okolo 100 000

obetí v priebehu prvých 3 mesiacov. V súčasnos-

ti celosvetovo počas troch mesiacov zomrie na

fajčenie alebo na následok pasívneho fajčenia

rádovo desaťnásobne viac obetí ako v Hiroši-

me. Jas atómovej bomby bol prirovnaný k jasu

10 000 sĺnk. Podľa prognózy WHO množstvo

zapálených cigariet v tomto storočí dosiahne

jas desaťtisícich Hiroším. Alternatívne scenáre

rátajú s plošným očkovaním populácie vakcínou,

po ktorej nebude fajčenie prinášať ľuďom žiadne

uspokojenie. Podobne je to už dnes pri použití

odvykacieho nástroja s názvom biorezonancia.

Väčšina fajčiarov po terapii nemôže dva týždne

modrý dym ani cítiť. Potom sa ukáže, nakoľko

boli naozaj pripravení nefajčiť.

Podľa najnovšej britskej štúdie fajčiarom samot-

ným už fajčenie nepríde „trendy“. Fajčenie elek-

tronickej cigarety predsa môžeme považovať za

trend – a pozitívny! Elektrofajčiari neobťažujú

dymom a nehádžu na zem špaky. Elektronická

cigareta prináša menej zdravotných rizík než faj-

čenie cigariet, cigár a tak ďalej. Zahrieva a odpa-

ruje roztok vody, glycerínu alebo propylénglyko-

lu, nikotínu a aromatických látok. Koncentrácia

nikotínu však môže byť až 36 mg/ml roztoku.

Pri intenzívnom používaní môže niekedy nastať

otrava nikotínom.

Z DAŽĎA POD ODKVAPAni kartel volaný Big Pharma nezaháľal. Pre

tých, ktorí chcú prestať fajčiť, vyvinul Pfi zer tab-

letky Champix (tiež Chantix). Po roku nefajčil

každý piaty účastník štúdie, ktorý užíval liek dva-

násť týždňov. Účinná látka vareniklín je schop-

ná spojiť sa s rovnakým receptorom ako nikotín,

pôsobí však na receptor iba čiastočne (je to tzv.

čiastočný agonista). Takéto podráždenie vedie

k uvoľneniu dopamínu v mozgu (ten okrem pre-

nosu informácie medzi neurónmi znižuje aj chuť

na nikotín a potláča sprievodné symptómy od-

vykacej kúry). Vareniklín je však tiež antagonis-

ta, bráni nikotínu napojiť sa na receptor, ktorý

oslabuje pocity blaženosti a odmeny, aké sa ob-

javujú u fajčiarov po návrate k cigarete. Samotnú

psychickú závislosť od nikotínu však Champix

nelieči, zdôraznila hovorkyňa koncernu Pfi zer.

Ukázalo sa, že liečba touto látkou aspoň zvyšuje

riziko samovraždy, teda namiesto zahmleného

konca fajčiarskej samovražednej odysey pacienti

náhle „previbrujú“ do momentu tragického skra-

tového rozhodnutia. Článok na MedPage Today

odkazuje na štúdiu z PLoS ONE, podľa ktorej

FDA (Federal Drug Administration) podhodno-

til riziko samovraždy z Champixu. Bral totiž do

úvahy len depresívne epizódy a samovraždy, kto-

ré skončili hospitalizáciou. Štúdia tiež uvádza, že

z 3 249 prípadov samovražedného a sebapoško-

dzovacieho správania alebo depresie sa 90 %

vyskytlo vďaka vareniklínu, 7 % z bupropiónu

a 3 % z nikotínových náhrad. Podobne dopadol

aj Rimonabant (tiež Acomplia), pôvodne sľubný

„menič správania“ v oblasti fajčenia aj obezity.

Tento liek fi rmy Sanofi -Aventis je inverzný ago-

nista kanabinoidového receptora CB1, teda po-

tláča apetít. Lenže 23. októbra 2008 Európska

agentúra pre hodnotenie liekov (EMEA) vydala

tlačové vyhlásenie, že benefi ty lieku Acomplia

nevyvážia jeho riziká, a odporučila stiahnuť pro-

dukt z britského trhu. V januári 2009 liek stiahli.

„VEDECKÉ“ ZĽAHČOVANIE Tabakový kartel veľmi bojoval o to, aby zľah-

čil negatívny účinok druhotného dymu (se-

condhand smoke). Pre jeho škodlivosť je ako-tak

úspešná zdĺhavá kampaň proti fajčeniu na verej-

nosti. Využili dokonca vedeckú diverziu, teda

služby vedca, ktorý robil výskumy spochybňujú-

ce škodlivosť tohto dymu za fi nančnú odmenu

(necelých 200 dolárov za hodinu – doktor Ry-

lander bol najlepšie plateným asistentom Philip

Morris). Prípad doktora Rylandera pôsobiaceho

v Ženeve je dobre dokumentovaný. Podľa brit-

ského medicínskeho časopisu The Lancet zbie-

ral a interpretoval získané údaje v prospech Big

Tobacco vyše tri desaťročia, čo sa neskôr snažil

popierať. O pôsobení tabakového priemyslu na

mládež by sa dalo napísať veľa, vrátane kon-

traproduktívneho vplyvu „edukačných“ progra-

mov pre rodiny a školy, na ktorých Big Tobacco

spolupracoval, a podprahových obsahov pro-

pagačných materiálov. O tom možno niekedy

nabudúce. Články uvedené v tomto texte môže-

te nájsť spolu s inými kľúčovými dokumentmi

o Big Tobacco a vývoji situácie s fajčením na

stránke https://kyberia.sk/tabakaust.

Mimochodom: od údajného začiatku éry

očkovania v roku 1796, kedy bolo „vy-

nájdené“ očkovanie proti pravým kiah-

ňam, až do objavenia pôvodcu choroby (vírusu

pravých kiahní) v roku 1906 uplynulo dlhých 110

rokov. Viac než polovicu ofi ciálnych dejín očkova-

nia teda očkujúci lekári vlastne vôbec netušili, čo

robia – nevedeli, čo vlastne vpravujú do škraban-

cov očkovaných ľudí. Možno máte pocit, že ani

dnes lekári nevedia, čo robia, keď očkujú... Nuž,

niet sa čomu diviť – je to doslova stáročná tradícia.

Výroba ďalších očkovacích látok však už nebola

taká jednoduchá. Napr. na výrobu záškrtového

(difterického) toxoidu (upraveného bakteriálne-

ho jedu) v roku 1923 bolo treba namnožiť bak-

térie Corynebacterium diphtheriae, usmrtiť ich,

vyfi ltrovať ich jed (toxín), detoxikovať ho formal-

dehydom... A to už bežný sedliak nezvládne, na

to treba biochemické laboratórium.

Vývojom očkovacích látok sa v 19. a 20. storočí

zaoberalo viacero výskumníkov, ich laboratórií,

žiakov a spolupracovníkov, ako aj čerstvo vznik-

nutých farmaceutických spoločností. Jedným

z prvých bol Institut Pasteur, založený v roku

1887 známym plagiátorom a podvodníkom Lou-

isom Pasteurom – príznačnou to ikonou moder-

nej vakcinológie (tiež prekypujúcej podvodmi

a pavedou). Pasteurovi sa napr. často pripisuje

vynález vakcíny proti antraxu (slezinovej sneti),

ktorú v skutočnosti vynašiel Jean Joseph Hen-

ri Toussaint, alebo vakcíny proti besnote, ktorú

v skutočnosti vynašiel Pasteurov spolupracovník

Pierre Paul Émile Roux.

Bývalý Pasteurov pomocník Marcel Mérieux

založil v Lyone Institut Mérieux. V roku 1968

kúpila jeho väčšinový podiel chemická fi rma

Rhône-Poulenc. Keď sa v 70. rokoch 20. storočia

dostal Institut Pasteur do fi nančných problémov,

kúpil ho v roku 1985 Institut Mérieux, čím vzni-

kol podnik Pasteur Vaccins. V roku 1989 Institut Mérieux kúpil kanadský podnik na výrobu vak-

cín Connaught Laboratories a vznikol Pasteur

TÉMA MESIACA > POVINNÉ PLOŠNÉ OČKOVANIE A KONCENTRÁCIA MOCI

BOLI ČASY – A TRVALI POMERNE DLHO – KEDY SI OČKOVACIU LÁTKU (VTEDY SA OČKOVALO LEN PROTI JEDNEJ JEDINEJ CHOROBE – PRAVÝM KIAHŇAM) MOHOL VYROBIŤ SKORO KAŽDÝ SEDLIAK, KTORÝ MAL KRAVU. STAČILO TÚTO KRAVU NAKAZIŤ KRAVSKÝMI KIAHŇAMI, PO NEJAKOM ČASE, KEĎ SA JEJ VYTVORILI PĽUZGIERE, VYTLAČIŤ Z NICH HNIS A VAKCÍNA BOLA HOTOVÁ. OČKOVALO SA

POTOM TAK, ŽE SA ČLOVEKU NAREZALA ALEBO POŠKRIABALA POKOŽKA A DO VZNIKNUTEJ RANY SA VOTREL TENTO HNIS. V TOM HNISE, SAMOZREJME,

PLÁVALO VŠELIČO – ANI ZĎALEKA NIELEN VÍRUS KRAVSKÝCH KIAHNÍ (VACCINIA), ALE ČASTOKRÁT AJ RÔZNE ĎALŠIE VÍRUSY, BAKTÉRIE ČI JEDOVATÉ LÁTKY.

POVINNÉ PLOŠNÉ OČKOVANIE A KONCENTRÁCIA MOCI

Marián Fillo

Mérieux Connaught. V roku 1999 sa jeho majiteľ

Rhône-Poulenc spojil s Hoechst AG (ktorý kúpil

aj Biotiku v Slovenskej Ľupči), čím vznikol Aven-tis a z divízie Pasteur Mérieux Connaught sa stal

Aventis Pasteur. V roku 2004 sa Aventis spojil

so Sanofi -Synthélabo, čím vznikol Sanofi -Aventis a z Aventis Pasteur sa stal dnešný Sanofi Pasteur. Členom skupiny Sanofi je aj Zentiva, ktorá v roku

2003 kúpila Slovakofarmu Hlohovec.

V roku 1880 americkí lekárnici Henry Wellcome

a Silas Burroughs založili Burroughs, Wellcome & Company. V roku 1904 bola na Novom Zélande

založená fi rma Glaxo na výrobu umelého mlie-

ka pre bábätká. Burroughs Wellcome a Glaxo sa

v roku 1995 spojili do GlaxoWellcome.

V roku 1830 si John K. Smith otvoril vo Phila-

delphii lekáreň. V roku 1865 sa k nemu pripojil

Mahlon Kline, čím vznikla Smith, Kline & Co. V roku 1891 sa spojili s French, Richard and Com-pany, čím vznikli Smith, Kline & French Labo-ratories. V roku 1963 kúpili belgický podnik na

výrobu vakcín Recherche et Industrie Thérapeutiqu-es. V roku 1982 sa Smith, Kline & French spojili

s Beckman, Inc., čím vznikol SmithKline Beckman.

V roku 1843 založil chemik Thomas Beecham far-

maceutickú fi rmu Beecham Group, ktorá sa v roku

1989 spojila so SmithKline Beckman, aby vznikol

SmithKline Beecham. V roku 2000 sa SmithKline Beecham spojil s GlaxoWellcome do dnešného

výrobcu vakcín GlaxoSmithKline (GSK), ktorý

dodáva všetky plne hradené vakcíny pre povinné

očkovanie detí (nielen) na Slovensku.

V roku 1860 si lekárnici John a Frank Wyethov-

ci otvorili lekáreň vo Philadelphii. V roku 1883

začal Wyeth s výrobou vakcín. Počas II. svetovej

vojny dodával Wyeth vakcínu proti týfusu a rôz-

ne liečivá americkej armáde, za čo dostal neskôr

štátne vyznamenanie. V 50. rokoch sa stal po-

predným výrobcom vakcín vďaka dodávkam Sal-

kovej inaktivovanej vakcíny proti detskej obrne.

V roku 1967 kvôli potrebe očkovacej kampane

proti pravým kiahňam vyvinul tzv. rozštiepenú

ihlu ako nový, jednoduchší a účinnejší spôsob

očkovania proti pravým kiahňam. V roku 1994

kúpil Wyeth výrobcu vakcín Lederle Laboratoires. V roku 1995 kúpil od Solvay Pharma divíziu far-

maceutík pre zvieratá, čo zahŕňalo aj zvieracie

vakcíny. V roku 1998 chcel SmithKline Beecham

kúpiť Wyeth, pokus však zmarili britské regulačné

úrady, a tak si 2 roky na to SmithKline Beecham

našiel inú nevestu – GlaxoWellcome. V roku 1999

sa o kúpu Wyethu a jeho materskej fi rmy Ameri-can Home Products neúspešne pokúsil Monsan-to – najsilnejší hráč na trhu s geneticky modifi -

kovanými semenami a herbicídmi/pesticídmi.

U nás sa Wyeth preslávil hlavne vakcínou proti

pneumokokom Prevenar. V roku 2009 bol Wyeth

kúpený Pfi zerom, vďaka čomu sa stal Pfi zer naj-

väčšou farmaceutickou fi rmou sveta. Hoci GSK

konkuruje Pfi zeru vakcínou proti pneumokokom

Synfl orix, predsa s ním má spoločný podnik, kto-

rého úlohou je hlavne hľadanie riešení epidémie

HIV/AIDS. Solvay Pharmu, na Slovensku známu

vakcínou proti chrípke Infl uVac, v roku 2010 kú-

pili Abbott Laboratories.Firma Merck & Co., u nás známa ako Merck,

Sharp & Dohme (MSD), bola založená ako ame-

rická pobočka nemeckej fi rmy Merck KGaA

v roku 1891. História nemeckého materského

podniku siaha až do roku 1668, kedy Friedrich

Jacob Merck kúpil lekáreň v nemeckom Darm-

stadte. Počas I. svetovej vojny bol americký

Merck skonfi škovaný a založený ako samostatná

spoločnosť, nezávislá od nemeckej Merck KGaA.

Alpheus Phineas Sharp a Carl Friedrich Louis

Dohme v roku 1845 založili Sharp & Dohme Inc.

V roku 1953 sa táto fi rma spojila s Merckom,

čím vznikol Merck, Sharp & Dohme (MSD).V roku 1851 založil Nemec Ernst Christian

Friedrich Schering farmaceutickú fi rmu Schering AG. Američan Abe Plough v roku 1908 založil fi r-

mu Plough. Tieto dve fi rmy sa v roku 1971 spojili

do Schering-Plough. V roku 2009 došlo k zlúčeniu

MSD a Schering-Plough. Merck je na poli vakcín

veľký kamarát so Sanofi , dôkazom čoho je spo-

ločný podnik Sanofi Pasteur MSD. Merck sa tiež

kamaráti s austrálskym výrobcom vakcín CSL.

Firmu Baxter, zameranú v prvom rade na vnútro-

žilovo aplikované roztoky, založil v roku 1931 le-

kár Donald Baxter. Koncom minulého storočia

sa Baxter preslávil krvnými produktmi nakaze-

nými vírusom HIV. V roku 2002 ho kúpil český

výrobný závod fi rmy Sevac, pôvodného česko-

slovenského výrobcu vakcín. V roku 2009 za-

žalovala Baxter rakúska novinárka Jane Bürger-

meister za úmyselné šírenie život ohrozujúceho

TÉMA MESIACA > POVINNÉ PLOŠNÉ OČKOVANIE A KONCENTRÁCIA MOCI

vírusu vtáčej chrípky kontaminovaným materi-

álom na výrobu sezónnych chrípkových vakcín.

Minulú chrípkovú sezónu Baxter zase sťahoval

vakcíny proti chrípke Prefl ucel, vyrobené na

opičích bunkách, ktoré mali byť vhodné aj pre

ľudí alergických na vajíčka, keďže bežné chríp-

kové vakcíny sa vyrábajú na kuracích vajciach.

V skutočnosti však vakcína vyvolávala ešte viac

alergických reakcií než bežné chrípkové vak-

cíny. Na Slovensko dodáva Baxter len vakcíny

proti meningokokom typu C a proti kliešťovej

encefalitíde.

V roku 1859 založil Alexander Clavel továreň

na výrobu farieb v Bazileji. Tú predal v roku

1873 fi rme Bindschedler und Busch, ktorá sa

v roku 1884 premenovala na Chemische Indus-trie BAsel (CIBA). V roku 1758 začal Johann

Rudolf Geigy-Gemuseus v Bazileji obchodovať

s chemikáliami, farbami a liekmi. Od roku 1914

sa spoločnosť volala J. R. Geigy. V roku 1971

sa CIBA a Geigy spojili do fi rmy Ciba-Geigy.

V roku 1886 Alfred Kern a Edouard Sandoz

založili Chemiefi rma Kern und Sandoz. Tá sa

preslávila v roku 1986 požiarom, pri ktorom

došlo k obrovskému úniku pesticídov do rieky

Rýn. V roku 1995 sa od Sandozu oddelila diví-

zia špeciálnych chemikálií, ktorú vzápätí kúpil

Hoechst AG. V roku 1996 sa Sandoz a Ciba-Gei-gy spojili a vznikol Novartis.Firma Chiron bola v roku 1981 založená aka-

demikmi z Kalifornskej univerzity. Spolu s Ci-ba-Geigy vytvorila spoločný podnik Biocine na

využitie génového inžinierstva vo vývoji vakcín.

S Merck & Co. spolupracoval Chiron na vylep-

šení jestvujúcej vakcíny proti nákazlivej žltačke

typu B. V roku 1998 Chiron kúpil nemeckého

výrobcu vakcín Behring a talianskeho výrobcu

vakcín Sclavo. V roku 2003 Chiron kúpil brit-

ského výrobcu vakcín PowderJect. V roku 2004

britské úrady pozastavili výrobu chrípkovej vak-

cíny vo výrobnom závode Chironu v Liverpoo-

le. Chiron bol kúpený Novartisom v roku 2006.

V roku 1883 bol založený Institut Vaccinal Suis-se. Firma Häfl iger, Vogt & Cie., založená v roku

1895, sa s ním spojila v roku 1898, čím vzni-

kol Schweizerische Serum- und Impfi nstitut Bern

(Švajčiarsky výskumný ústav sér a očkovania

v Berne). Ten bol v roku 2001 premenovaný na

Berna Biotech AG. V roku 1908 bol vo Švédsku

založený Štátny výskumný ústav lekársky. Ten

bol o desať rokov premenovaný na Štátne bio-logické laboratórium (SBL). V roku 2001 kúpila

SBL fi rma PowderJect, ktorú 2 roky nato kúpil

Chiron. Chiron v roku 2004 predal SBL inves-

tičným fondom, čím vznikla fi rma SBL Vac-

cin AB, ktorá aj na Slovensko dodáva vakcínu

proti cholere Dukoral. V roku 1993 bola v Ho-

landsku založená fi rma IntroGene, ktorá vyvi-

nula bunkovú kultúru PER.C6, pochádzajúcu

z účelovo (za účelom vývoja a výroby očkova-

cích látok) umelo potrateného bábätka. Táto

fi rma sa v roku 2000 spojila s fi rmou U-BiSys, založenou v roku 1996, z čoho vznikol Crucell. V roku 2006 Crucell kúpil Berna Biotech AG

i SBL Vaccin AB. V roku 2011 bol Crucell kúpe-

ný fi rmou Johnson & Johnson – jednou z dvoch

najväčších farmaceutických fi riem na svete,

ktorá sa na vrchole rebríčka strieda s Pfi zerom.

Aby to nebolo málo, významné podiely nie-

koľkých výrobcoch vakcín vlastní priamo či

nepriamo Bill Gates, zakladateľ (pôvodne) sof-

tvérovej fi rmy Microsoft (výrobcu operačného

systému MS Windows a kancelárskeho balíka

MS Offi ce). Bill Gates je dnes známy hlavne

ako propagátor depopulácie (radikálneho zní-

ženia počtu obyvateľov zemegule) a milovník

vakcín i „služieb reprodukčného zdravia“ (rozu-

mej: antikoncepcie a potratov). Bill Gates pôso-

bí na poli očkovania svojou nadáciou Bill & Me-linda Gates Foundation, ktorá hojne sponzoruje

Svetovú zdravotnícku organizáciu (World Health Organization, WHO).Na WHO sa pred pár rokmi zniesla vlna kritiky

kvôli nesmierne prehnanej hystérii okolo takmer

neškodnej prasacej chrípky. Neskôr sa zistilo, že

niektorí členovia výboru, ktorý rozhodoval o vy-

hlásení pandémie, mali fi nančné väzby na farma-

ceutický priemysel, napr. na GlaxoSmithKline.

Verejným tajomstvom je tiež to, že na pozíciách

riaditeľov jednotlivých oddelení WHO sa pravi-

delne objavujú bývalí riaditelia farmaceutických

fi riem a opačne – papaláši z WHO dostávajú

miesta vo vedení týchto fi riem.

WHO je však sponzorovaná nielen nadáciou Billa

Gatesa, ale aj najmenej desiatkou výrobcov vak-

cín alebo chemikálií na výrobu vakcín: fi rmami

CSL, Eli Lilly & Co., GlaxoSmithKline, Johnson

& Johnson, MedImmune (divízia výroby vakcín

materskej fi rmy AstraZeneca), Merck, Novartis,

Pfi zer, Sanofi Pasteur a dánskou štátnou fi rmou

Statens Serum Institut. Firmu Eli Lilly & Co. mož-

no poznáte z knihy Dr. Johna Virapena: „Nežiadu-ci účinok: SMRŤ“. Kedysi vyrábala vakcíny, dnes

vyrába (popri iných medikamentoch a chemikáli-

ách) kontroverzný prudko jedovatý neurotoxický

konzervant thiomersal, ktorý je takmer spolovice

tvorený ortuťou a používa sa vo viacdávkových

liekovkách s vakcínami pre 10, 20 či 50 ľudí. Dá

sa teda povedať, že WHO je v obrovskom kon-

fl ikte záujmov, akonáhle hocikomu odporúča

akékoľvek očkovanie. Pritom menované fi rmy

nie sú žiadne „béčka“. Pri pohľade na rebríček

desiatich najväčších farmaceutických fi riem (nie-

len výrobcov vakcín, ale farmaceutických fi riem

všeobecne) zistíme, že 8 z nich sú výrobcovia

vakcín: 1. Johnson & Johnson, 2. Pfi zer, 3. No-vartis, 5. Merck, 6. Sanofi , 7. GlaxoSmithKline,

8. Abbott, 9. AstraZeneca. Baxter nájdeme v prvej

20-ke a CSL v prvej 40-ke najväčších farmaceu-

tických fi riem sveta. Pritom príjmy prvých 15

(každej zvlášť) sú väčšie než príjmy štátneho roz-

počtu Slovenskej republiky. Môžete si potom živo

predstaviť, z akej pozície asi tak rokuje zástupca

GSK (cca 3x väčší obrat než príjem ŠR SR) so

zástupcom MZ SR. A načo ten siahodlhý a mož-

no aj únavný historický prehľad fúzií a akvizícií

výrobcov vakcín? Vidno z neho totiž, že výrob-

covia vakcín sa spájajú a kupujú jeden druhého,

že počet nezávislých fi riem vyrábajúcich vakcíny

čoraz viac klesá, ťažisko výroby očkovacích látok

spočíva na pleciach čoraz menšieho počtu fi riem

a čoraz menej výkonných riaditeľov má kontro-

lu nad čoraz väčším podielom na trhu – moc sa

koncentruje do čoraz menšieho počtu rúk. A tieto

fi rmy sa ani v najmenšom neštítia zvyšovať svoj

obrat navrhovaním nových povinných očkova-

ní a lobovaním za ne u úradníkov a odborníkov

s príslušnými rozhodovacími právomocami. Niet

divu, pretože niet nad povinné plošné očkovanie

– niet nad pravidelné štátne zákazky rádovo v stá-

tisícoch kusov ročne (čisto na Slovensku).

Takto bolo u nás schválené napr. aj povinné oč-

kovanie proti pneumokokom s účinnosťou od

1. 1. 2009 – čisto na základe údajov dodaných

výrobcom, bez akejkoľvek verejnej diskusie a ve-

rejnej kontroly, bez najmenšieho náznaku de-

mokracie. Pritom na žiadosť o poskytnutie pod-

kladov, ktoré viedli k tomuto novému povinnému

očkovaniu, odpovedalo Ministerstvo zdravotníctva

SR tým, že údaje sú vlastníctvom fi rmy Pfi zer, a tá

ich zverejnenie odmietla. MZ SR teda rozhodlo

o novom povinnom očkovaní na základe niečo-

ho, čo nie je zverejnené, ba ani len zverejniteľné,

a teda ani verejne kontrolovateľné. Neskôr obaja

výrobcovia vakcín proti HPV, ktoré sú nespráv-

ne označované ako vakcíny proti rakovine krčka

maternice (hoci ich účinnosť proti tomuto druhu

rakoviny doposiaľ nebola dokázaná), lobovali za

očkovanie vo veľkom svojimi vakcínami na Sloven-

sku, pričom Merck (MSD) chcel presadiť povinné

očkovanie slovenských dievčat na prahu puberty

svojím Silgardom/Gardasilom a GlaxoSmithKline (GSK) bol o niečo skromnejší – žiadal MZ SR

„len“ o plnú úhradu svojho Cervarixu zdravot-

nými poisťovňami. Asi jediné, čo nás pred touto

katastrofou zachránilo, je hlboká hospodárska krí-

za. Aspoň na niečo je tá kríza dobrá... A hoci sa

diktatúra týchto fi riem na poli zdravotníctva javí

ako nezvratná a nezlomná, predsa len máme ako

občania prostriedok na jej rozloženie: systematic-

ký plošný bojkot všetkých (alebo aspoň drvivej

väčšiny) výrobkov týchto fi riem. Skoro všetky ich

výrobky sú totiž buď zbytočné, alebo dokonca vy-

slovene kontraproduktívne, prípadne dobre nahra-

diteľné primeranou zmenou stravy a/alebo prírod-

nými liečivami (vitamínmi, stopovými prvkami,

bylinkami...). Nie fraška, zvaná „voľby do NR SR“

a reprízovaná raz za 4 roky (niekedy aj častejšie),

ale to, na čo dennodenne vynakladáme svoje pe-

niaze, je naša najväčšia – a vskutku demokratická

– moc i slabosť zároveň. Zvolíme si zdravý rozum

a prírodu, z ktorej sme vzišli, alebo farmakokra-ciu – vládu farmaceutického priemyslu, (až na

drobné výnimky) šíriaceho utrpenie a smrť všade,

kamkoľvek vstúpi? Budeme sa samostatne, vedo-

me a intenzívne zaujímať o svoje zdravie a zdravie

svojich detí, vezmeme zodpovednosť zaň plne do

svojich rúk, alebo odovzdáme svoj život a životy

našich ratolestí do rúk „odborníkov“ schopných

všetkého, ktorých hlavná odbornosť spočíva (česť

výnimkám) v zarábaní, hrabaní a šklbaní – bez

ohľadu na skutočné potreby pacienta?

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICAFoto: Ján Petrík / Zatmenie slnka

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICAFoto: Ján Petrík / Jesenné Námestie Svätej Trojice

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICAFoto: Ján Petrík / Morový stĺp

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICA GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICAFoto: Norbert Píš

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICAFoto: Norbert Píš / Povetrica

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICAFoto: Norbert Píš / Sychravou ulicou

Na začiatku som mu ukázal prvé číslo

nášho časopisu, aby bol v obraze. Zobral

ho do rúk a vyhlásil: „No, to je hotový

umelecký magazín. Až raz niekedy prestanete

vychádzať (neurazte sa), zberatelia budú zháňať

vaše výtlačky.“ Potom si ho prelistoval a zhodno-

til: „Toto je dobrý počin, ten váš časopis, ľudia

potrebujú stále znova a znova čítať o týchto ve-

ciach, aby sa konečne zobudili. Aj keď niekedy

mám pocit, že je to všetko ako hádzanie hrachu

na stenu a oni sa nezobudia nikdy.“ Berte tento

rozhovor ako ďalší pokus o zobúdzanie.

Kto počúva Vaše dnešné vyjadrenia, nemôže sa čudovať, že ste odišli zo štátnej správy. Kedy to rozhodnutie dozrelo?To bolo na ministerstve hospodárstva ešte za

Pavla Ruska. Vtedy sa pripravovali na privati-

záciu Transpetrol, SPP a energetické podniky.

Robili sa k tomu analýzy a v rámci nich som

mal na starosti vypracovanie cenového odhadu

týchto podnikov. Môj materiál zmietli zo stola

a nakoniec sa predali hlboko pod cenu.

Keď som videl, že moje veci aj tak končia niekde

založené a celá privatizácia je len jedna veľká

zlodejina, rezignoval som a vlastne už na ničom

nerobil. Ani mi pre istotu už nič robiť nedali.

V roku 2003 som z ministerstva odišiel.

Potom som robil v akademickej sfére. V roku

2007 som mal krátku možnosť vrátiť sa na mi-

nisterstvo fi nancií na Inštitút fi nančnej politiky,

čo má byť odborný mozgový trust ekonomickej

politiky. Skoro som odpadol od toľkej „odbor-

nosti“. Oni tam vôbec nerobili ekonomické

modely. Robili pucfl ekov politickým predstavi-

teľom, čo robia aj teraz.

O čom bol potom celý príbeh „slovenského tigra“?Keď tu v roku 1989 nastal novembrový puč, lo-

gicky sa objavili ľudia, ktorí mali kontakty, in-

formácie a ocitli sa v správny čas na správnom

mieste. Zorganizovali novú elitu, na vlne všeo-

becného nadšenia uchopili moc a vytvorili napr.

Fond národného majetku, čo je, mimochodom,

RENDEZ-VOUS > OLIGARCHOVIA NÁS ROZKRADLI, EURO NÁS DORAZILO

MÁLOKTORÝ SLOVENSKÝ EKONÓM HOVORÍ TAK OTVORENE A NATVRDO O SÚČASNOM STAVE SLOVENSKA A EURÓPSKEJ ÚNIE AKO MARIÁN VITKOVIČ. OBČAS MU UJDE AJ NESLUŠNÉ SLOVO, ALE TO NEPÔSOBÍ VULGÁRNE, SKÔR

PODČIARKNE NALIEHAVOSŤ TOHO, ČO CHCE POVEDAŤ. DNES NEZÁVISLÝ PORADCA, BÝVALÝ ZAMESTNANEC MINISTERSTIEV FINANCIÍ A HOSPODÁRSTVA,

A TIEŽ EKONOMICKÉHO ÚSTAVU SAV. ZOZNÁMTE SA S JEHO NIE PRÁVE OPTIMISTICKÝM POHĽADOM. ON SÁM HO OZNAČUJE ZA REALISTICKÝ.

OLIGARCHOVIA NÁS ROZKRADLI,

EURO NÁS DORAZILO

Marián Benka

FotoFotoFotoFotoFotoFo : Ma: Ma: MaMM túš túš túš úš túšt PlecPlecPleclecPle hohohoo

„Prijatie eura bola záverečná, vekslácky výhodná výmena nakradnutého majetku.“

ze. Ostávajú eurofondy, čo bolo vždy klasickou

korupčnou záležitosťou. To je akoby všimné

EÚ slovenskej oligarchii. Akože: Tu máte, držte

huby a poslúchajte.

No ale podľa vlády tu stále máme náznaky oživenia...Ale však tí politici už nezmôžu nič. Zásadné

zmeny nebudú riešiť, pretože sú to agenti oli-

garchie a mafi e a pri zásadných zmenách by

vždy narušili záujmy niekoho z týchto ľudí.

V parlamente schvaľujú zákony o cyklotrasách,

o tom, či sa voľne pobehujúce psy budú môcť

strieľať, o tom, či bude„mariška“ trestná od

5 alebo 4 gramov. A týmto zabávajú národ.

A potom sú tu pseudointelektuáli, ktorí vydá-

vajú noviny a robia médiá. Tiež zabávajú, aby

ľudia, keď už teda budú hladní, držali huby.

Pozrú si Modré z neba a povedia si: Čo my tu

plačeme, že sa máme zle, keď tamten chudák

sa má ešte horšie?

Keď sa to tak vezme, stále si môžeme hovoriť, že sa nemáme až tak zle...Lebo nejakou zotrvačnosťou ešte stále funguje-

me, ale ako som povedal, ten zlom už nastal.

Rómovia a ľudia bez kvalifi kácie, pre tých už

práca nie je. A o prácu sa už boja bankoví úrad-

níci, novinári, vzdelaní ľudia. Okrem tej ma-

ličkej skupinky oligarchov a ich politických pa-

jácov môžeme na tom byť zajtra všetci omnoho

horšie ako dnes a skončiť úplne na dne. Jasné,

že pre mocných je výhodné ukazovať, ako tá

rómska spodina ťahá spoločnosť dole. Ale veď

my sme tu už pomaly všetci spodina.

A 90 percent ľudí, ktorí sú pod úrovňou prie-

mernej mzdy, živí túto oligarchiu. A vôbec si

to neuvedomuje. Ak tomu aj uveria, nič s tým

nespravia, lebo nevidia nádej. Tu sa popreli

všetky princípy ľavicovej a pravicovej politiky.

To, čo nám vládne, nie je ľavica, ani pravica,

to je chaos.

Ak nás naozaj viedli celý čas takíto ľudia, nie je šťastím, že sme v EÚ a máme euro? Prijatie eura označili za historický míľnik zhodne koalí-cia i opozícia.Prijatie eura nemalo žiadnu ekonomickú logi-

ku. U nás prebehli v zrýchlenom konaní veci,

ktoré mali trvať roky. V Čechách alebo poved-

zme Poľsku sa o eure diskutuje, píšu sa štúdie,

protiústavná inštitúcia, ktorá nie je nijako kont-

rolovateľná. Už vtedy v 90. rokoch boli na Zápa-

de odborníci píšuci, že kupónová privatizácia je

sprostosť, ktorá nikdy nemôže fungovať. Tých si

tu nikto nevšímal.

Vytvorili také zákony a štruktúry, ktoré im

umožnili rozkradnúť spoločný majetok. Ťaž-

ko v takom historickom zlome očakávať, že

to vezmú do rúk altruistickí ľudia, ktorí budú

pracovať v prospech väčšiny. Je to možno pe-

kelná úvaha, ale podľa mňa realistická. Všetky

ďalšie veci, ako privatizácia zdravotníctva, roz-

pad dôchodkového systému, boli len ďalšími

a ďalšími kšeftmi. Alebo rozpredaj obecných

majetkov. Každé slovenské mesto môže vydať

vlastnú knihu o tom, ako zmizol mestský maje-

tok. Predajmi pod cenu sa všetko previedlo na

ľudí, ktorí na tom zbohatli.

Najhoršie je, že pri tých privatizáciách a pre-

dajoch pod cenu si nielenže oligarchovia napl-

nili vrecká, ale sa aj zdevastovala ekonomika.

Mnohé zahraničné fi rmy tu kúpili prosperujúce

podniky, len aby ich utlmili a zrušili ako neprí-

jemnú konkurenciu. Zničili sme si tak zdroje

príjmu. Verejný sektor je stále zadlženejší. Roz-

krádajú sa aj eurofondy, ktoré by teoreticky

mohli aspoň v niečom pomôcť.

Aký je podľa Vás skutočný stav dnešného Slo-venska? Bez príkras.Spoločnosť sa už dostala na dno svojich eko-

nomických možností. Môžeme tu hrať nejakú

komédiu, že ešte bude lepšie, aj v EÚ ju hrajú,

ale už sme za prelomom. Čo sa predtým naa-

kumulovalo zrýchlenou industrializáciou počas

vojny a za komunistov, čo sa postavilo za níz-

ke náklady, to sa všetko rozkradlo. A štát už

nemá zdroje. Ostali mu len dane a eurofondy.

Ale dane veľmi nevygenerujú nezamestnaní

a ľudia s nízkymi príjmami, ktorí predstavujú

typických Slovákov. Máme tu oligarchiu, čo je

možno 500 ľudí, ktorí majú neobmedzené zdro-

je, a potom sú tu bežní ľudia.

Ani výber DPH nepomôže, keď ľudia nema-

jú peniaze a menej nakupujú. A menej majú

preto, že robia za minimálne mzdy, ktoré im

ponúknu tí slávni zahraniční investori, čo to tu

skúpili. Potom sa hľadajú všelijaké dodatočné

zdanenia, ale stále vo všetkom chýbajú penia-

myslia, že sú v bezpečí, lebo majú pod kontro-

lou vládu, parlament a všetky politické strany.

Vychádza im to, kým väčšina ľudí stále verí,

že ak zvolia niekoho iného, bude na Slovensku

lepšie. Lepšie už jednoducho nebude. To nie je

nejaký katastrofi cký scenár, to je jednoducho

realita.

Povedali ste, že zahraniční investori zatvárali naše podniky. Mnohí tu však vyrábajú. Nespasi-li túto ekonomiku tak, ako to sľubovala najmä Dzurindova vláda? Ani trochu?Nespasili, a vysvetlím vám, prečo. Dnes je

voľný pohyb kapitálu, takže môžete priviezť

akúkoľvek technológiu kamkoľvek. Predpo-

kladalo sa, že vďaka tomu sa bude rozdiel

ekonomík vyrovnávať. Keď je niekde lacnejšia

pracovná sila, budem tam investovať, doveziem

moderné stroje a začnem vyrábať. Ľudia sa tam

budú vzmáhať a ich príjmy sa budú vyrovnávať

vyspelému svetu.

Táto teória však neplatí, pretože trhy sú dnes

globálne monopolistické. Dnes nemáte kon-

kurenciu medzi krajinami. My nevyvážame

výrobky ako slovenské a nedovážame ich ako

nemecké. To bol klasický zahraničný obchod,

kým existovali clá. Ekonomiky boli síce otvo-

rené, ale nevyvážali a nedovážali väčšinu HDP,

len nejaké percentá z neho. A navyše mali vlast-

nú menu, a keď videli, že nejaký domáci sektor

je likvidovaný zahraničným dovozom, reagovali

clami a podobne. To bol svet maximálne do po-

lovice 70. rokov.

Dnes sa jeden výrobok robí vo viacerých štátoch

a za „slovenský“ alebo „nemecký“ sa označí

podľa toho, kde sa kompletizuje. A kompletizu-

je sa tam, kde to fi rma uzná za najvýhodnejšie.

Keď bude najvýhodnejšie vyrábať oceľ na autá

v Somálsku (čo je predstava ako z Marsu), celý

svet ju bude vyrábať tam.

Ale toky hodnoty sú dané tým, kto vlastní vý-

robné faktory, nie tým, kde sa vyrába. To zna-

mená, že keď nemecký alebo rakúsky kapitál

vlastní väčšinu výrobných kapacít v Európe, aj

v tej chudobnejšej, fi nančné toky z tých krajín

smerujú do Nemecka a Rakúska, kde sa ešte

viac koncentruje bohatstvo. A my, keďže ne-

máme ani vlastnú menu, aby sme to regulovali,

nemôžeme proti tomu nič robiť.

robia sa modely. Tu sa malo argumentovať

konkrétnymi číslami, prečo by malo byť euro

pre nás výhodné. A nie prijímať ho preto, že to

povedali politici.

Lenže euro z pohľadu slovenskej oligarchie za-

vŕšilo jej zlodejské snahy. Oni mali všetko to, čo

za tie roky nahrabali, v slovenských korunách.

A vo vhodnom momente zorganizovali „odrb“

nazvaný prijatie eura, a ešte vo výhodnejšom

kurze, aký si kto kedy vedel predstaviť, zame-

nili všetko za eurá. Proti takému výmennému

kurzu hovorí elementárna ekonomická logika;

vôbec nezohľadňoval vtedajšiu konkurencie-

schopnosť slovenskej ekonomiky.

Keď sme v roku 2005 začali s procesom prijatia

eura, NBS hovorila o najlepšom možnom kur-

ze 37 – 38 korún za euro. A potom nastalo to

„akože neočakávané zhodnocovanie slovenskej

koruny“. A tak tu začala záverečná vekslácky

maximálne výhodná výmena nakradnutého

majetku za priaznivý kurz. Keby sme tu mali

skutočne nezávislú políciu a prokuratúru, ten

podvod dávno vyšetria. Týmto činom sa zavŕši-

la celá rozkrádačská etapa slovenskej histórie.

A nastalo čo?Už nenastalo nič. Odvtedy už nikto z tých ľudí

na Slovensku prakticky nemá čo robiť. Oni mali

po prijatí eura jednoducho spakovať svoje aktí-

va, pobrať svoje peniaze, nakúpiť si v zahraničí

nehnuteľnosti, otvoriť si účty v daňových raj-

och a zmiznúť. Racionálni oligarchovia by to

spravili. Veď už majú všetko: vily, autá, môžu

cestovať po celom svete, deti im študujú na na-

jlepších univerzitách, môžu si kúpiť vlastný sú-

kromný ostrov aj so súkromnou armádou, tak

načo tu ešte sú? Mali by zmiznúť kvôli vlastnej

bezpečnosti. Lebo ak to tu naozaj celé rachne,

aj oni budú v ohrození. Ak ich možno nejaký

dav bude chcieť lynčovať. Lenže oni sú asi takí

sprostí, že sa vôbec neboja.

A okrem toho, tu už naozaj nie je čo kradnúť.

Všetci pýtajú subvencie. Ja neviem, na čo tí ľu-

dia ešte čakajú. Že objavíme ropu niekde pri

Banskej Štiavnici? Lebo to je len otázkou času,

kedy tu nastane vážna sociálna kríza, a tá bude

chaotická. Pretože kritická hranica hladných

a „nasratých“ ľudí spôsobí, že táto krajina už

nebude bezpečným miestom pre tých, čo si

malizovať dane. Že bude jednotná sadzba? Tak

najmú jedného účtovníka navyše a ten to vyrieši.

Ale skutočná fi škálna únia by znamenala, že

všetci v únii budú garantovať defi city a štátne

dlhy tých ostatných. Dnes síce je dajaký euroval,

ale keď si chce z neho niekto požičať, povedia:

Dobre, požičiame vám, ale musíte zredukovať

štátnu správu a zvýšiť dane. Všetko zoškrtajte,

konsolidujte a my vám na chvíľu požičiame.

Keby bola čistá fi škálna únia, boli by spoločné

európske dlhopisy, ktoré by trh nejako oceňo-

val, a riziko nesplatenia by znášali všetky štáty.

Samozrejme, tie najväčšie ekonomiky, teda na-

jmä Nemecko, by niesli aj najväčšie riziko. A to

Nemci nechcú, lebo na súčasnej situácii zará-

bajú. Úročenie ich dlhopisov je rekordne nízke.

Svoj štátny dlh splácajú za nižšie úroky, ako keď

si požičali. To je perverzné, pretože štáty ako

Portugalsko alebo Grécko platia omnoho väčšie

úroky.

Myslíte, že ak padne eurozóna, padne aj EÚ?To zase neviem povedať. EÚ sa môže vrátiť do

stavu z 80. rokov. Ako nejaký spoločný hospo-

dársky priestor, ktorý však bude štátom umož-

ňovať prijímať osobitné ochranárske opatrenia,

vo výnimočných prípadoch aj clá. Ja osobne

som voči EÚ ako takej celkovo skeptický. Maso-

vé demonštrácie v Európe, vzostup extrémistov,

ľavicových i pravicových, to všetko je logický

dôsledok toho, že rapídne rastie sociálne napä-

tie. A stačí jeden precedens, aby jedna krajina

z Únie vystúpila, a už sa to celé začne zosypávať.

Z eurozóny už jedna krajina de facto vystúpila.

Len si to nikto nevšimol.

Ktorá?Cyprus. To, čo sa teraz stalo na Cypre, už je

prakticky koniec menovej únie. Pretože tam si-

ahli ľuďom na peniaze. Teda len bohatým Cyper-

čanom, ktorí mali na účte viac ako 100 000 eur,

lebo sa báli hnevu tej masy, čo má na účtoch

menej. Zdanili im čisté depozity. Takže z kaž-

dého eura, ktoré tí ľudia mali na účtoch, spravili

60 centov. Ale to potom znamená, že máme dve

eurá. Európske euro a cyperské euro za 60 cen-

tov. Nahlas však nikto nepovie, že toto je začia-

tok rozpadu eura.

A najväčšia zábava je, že podľa rozhodnutia

ECB, ak si cyperské inštitúcie budú chcieť po-

Prečo sa euro dostalo do krízy? Je nevýhodné nielen pre Slovensko, ale aj pre iných členov eu-rozóny?V prvom rade netvrdím, že spoločná mena

v Európe by v istej historickej etape nemohla

fungovať. Ale spôsob, akým bolo vytvorené

euro, nie je normálny. Nemôžete vytvoriť efek-

tívnu menovú úniu bez fi škálnej. Na európskej

menovej únii neskutočne zbohatli niektorí ľu-

dia v Grécku, Írsku a inde. Nabrali si úvery,

ktoré nikdy nesplatia, vytunelovali celé banky,

nafúkli realitné bubliny a potom povedali: No,

tak sme skrachovali.

Euro nemalo prísť ako spoločná mena, ktorá za-

vádza spoločný výmenný kurz voči iným menám

a spoločnú úrokovú mieru. To vyrovnávaniu ta-

kých rozdielnych ekonomík, aké v EÚ sú, bráni,

nie pomáha. Slabším ekonomikám to nedáva ži-

aden manévrovací priestor, aby výmenným kur-

zom podliezli ceny tých vyspelejších. Takže euro

bolo predčasne narodené decko a ako také nako-

niec skape. O tom niet pochýb. Oni síce v Bruse-

li stále hrajú ten folklór, že to nejako zachránia,

ale koniec eura je logický.

Je to teda euro, čo ťahá EÚ dole?Jednoznačne. Ak sa EÚ rozpadne, bude to kvôli

euru. Ak nebude aj fi škálna únia, teda ak vyspe-

lé krajiny, najmä Nemecko, sčasti Holandsko,

Rakúsko a Francúzsko, nebudú ochotné priamo

subvencovať chudobnejšie štáty (nie nepriamo

cez eurofondy), euro to neprežije. Pretože proces

dobiehania vyspelých ekonomík sa teraz zmenil

na ešte väčšie prehlbovanie rozdielov. Slovensko

sa prepadá a južná Európa ešte viac. V Grécku

žije teraz asi 600 000 detí na hranici chudoby.

Ako je to možné v členskej krajine EÚ, ktorá

by mala predstavovať jednu z najvyspelejších

oblastí sveta? Takže v konečnom dôsledku by

bohaté štáty museli v tých chudobných priamo

fi nancovať sociálnu sieť, školstvo, zdravotníctvo,

čokoľvek, aby sa tie chudobnejšie udržali. A to

nie je možné. To Nemci Úniu radšej opustia,

pretože toto sa u nich politicky nedá predať.

Ale v EÚ dnes prebiehajú diskusie o fi škálnej únii, alebo nie?Prebiehajú tak maximálne o zjednocovaní daní.

Ale to nič nevyrieši. Korporácie vždy prispô-

sobia svoj cash fl ow tomu, ako potrebujú opti-

prežitie, musí sa tu nájsť pár stoviek ľudí, ktorí

sformujú novú elitu, čo nebude prepojená s tými-

to mafi ánmi. Lebo tí, čo sú tu, či už zo Smeru,

KDH alebo SaS, to je úplne jedno, z akej politic-

kej strany, tí všetci aj keby chceli niečo zmeniť,

narazia na záujmy svojich sponzorov a dostanú

od nich po prstoch.

A ako by tá nová elita vznikla?Nemôže vzniknúť bez prejavu nejakej masovej

akcie. Pod masovou akciou však nemyslím také

cvičenia ako hádzanie vajíčok na parlament. Ale

niečo, čo by viedlo k masovému odporu proti to-

muto systému. Či už v rámci zákonov alebo proti

nim, čo by už bola revolúcia.

Poviem to takto: každý deň, ktorý táto krajina

prežije s touto oligarchicko-politickou garni-

túrou, znamená pre ňu čistú stratu. Žiaľ, neexis-

tuje tu žiadne naozaj premyslené hnutie alebo

iniciatíva, ktorá by s týmto stavom chcela čím

skôr skoncovať.

Možno sa predsa len nájde taká skupina, ktorá

nejakým zvláštnym spôsobom rozbije tento po-

litický skelet. A tá bude musieť mať aj nejaké

fi nancie, reálny program, nejaké svoje infor-

mačné médium a vyvinie na mocných reálny

premyslený tlak. Tejto možnosti však veľmi

neverím.

A čomu veríte?Ako pravdepodobnejšiu vidím možnosť, že vývoj

v Európe dospeje do tých kŕčov, do ktorých už

prichádza, začne sa diať niečo v ostatných eu-

rópskych krajinách, a zobudia sa aj ľudia u nás

doma. Už sa aj niečo deje, ale nám to na uve-

domenie sa asi nestačí. Zrejme to bude musieť

byť niečo väčšie. Zatiaľ sú protestné hnutia vša-

de v Európe utlmované, rozkladané nasadenými

ľuďmi, neinformuje sa o nich v médiách.

Predpokladám, že po septembrových voľbách

v Nemecku, keď sa v Európe zase nič neudeje,

reálne ľuďom dôjde trpezlivosť. A nielen v Gréc-

ku, ale všade. Potom sa zobudia aj Slováci. Len

vtedy to už nepôjde o pokojné diskutovanie o si-

tuácii, ako si tu teraz diskutujeme my dvaja. To

už pôjde násilnou cestou. Mňa to tešiť nebude,

ale nevidím na Slovensku žiadnych ľudí, ktorí by

dokázali postaviť reálnu alternatívu voči tomuto

systému a dokázali ju aj skutočne v rámci ústav-

nosti presadiť.

žičať z eurovalu, budú môcť ako zábezpeku po-

užiť ich štátne dlhopisy, ale len do výšky 40 až

60 percent ich nominálnej hodnoty. A tým sa cy-

perské euro ešte viac znehodnocuje. To, čo uro-

bili s Cyprom, je eutanázia jedného štátu v pri-

amom prenose. Doslova. Cyperčania sa mali

doteraz veľmi dobre na to, že bohviečo nerobili,

okrem poskytovania daňového raja a nejakej tej

turistiky, ale z tohto sna sa teraz neskutočným

spôsobom zobudia. Ich ekonomika sa tými opat-

reniami scvrkla prakticky na tretinu.

S tým, že Cyper je stále ofi ciálne súčasťou me-

novej únie. Ja sa pýtam: na kieho frasa? Neviem,

ktorému koňovi na Cypre napadol taký ťah, siah-

nuť ľuďom na úspory v bankách, a tým vystrašiť

celé európske obyvateľstvo, že sa to nabudúce

možno stane v inej krajine. Síce to potom ob-

medzili len na bohatých, ale aj tak to rozosieva

strach. Čo keď sa aj vám zajtra stane, že vaša

banka bude pár dní zavretá, a keď ju otvoria, na-

miesto 6000 eur budete mať na účte 5000?

Rôzni analytici rozoberajú, čo by pre Sloven-sko znamenalo, keby Únia ostala zachovaná, prí-padne ostala v oklieštenej podobe, alebo sa úplne rozpadla. Má takéto rozoberanie scenárov vôbec zmysel?Nemá, pretože je to čistý fatalizmus, rozoberať,

čo by sa stalo, keby... Ale hlavný dôvod je ten,

že ja nepoznám na Slovensku jediného skutoč-

ného analytika. Je jedno, či robia vo vláde, v ko-

merčnej banke alebo kde. Nemôžeme sa k tomu

stavať fatalisticky. Akože keď nebudeme v EÚ,

tak umrieme. Ale ak nejaká teta z banky (akože

analytička) vystúpi v televízii a povie: „No, naša

ekonomika je strašne otvorená a asi by nám to

poškodilo...“ – to má byť analýza? Každopádne

opakujem, Slovensko dopláca na to, že je v me-

novej únii.

Doplácame aj na to, že sme v EÚ ako takej?Toto sa už nedá tak jednoznačne povedať. To je

vec osobného postoja. Niekto môže byť presved-

čený, že Slovensko má na to ísť vlastnou cestou,

aj napriek všetkým zlým skúsenostiam s ľuďmi,

čo to tu doteraz viedli. Ale treba si otvorene

povedať, že s touto garnitúrou sa nepohneme

nikam, či už v Únii alebo mimo nej. Lebo oni

nechcú a nebudú nič riešiť.

Ak máme mať ako krajina ešte nejakú nádej na

DÉJÀ VU > USS LIBERTY – AKO IZRAEL A AMERIKA NAPADLI AMERIKU

NA ZAČIATKU ŠESŤDŇOVEJ VOJNY IZRAELA PROTI KOALÍCII EGYPTA, JORDÁNSKA A SÝRIE SA VÝZVEDNÁ LOĎ USS LIBERTY STALA SVEDKOM OTRASNÝCH ZVERSTIEV IZRAELSKÝCH VOJAKOV, KTORÉ PÁCHALI NA NEOZBROJENÝCH ĽUĎOCH NA SINAJI. NIELEN TO. ZAZNAMENALA AJ ÚTOK Z KANÓNOV IZRAELSKÝCH TANKOV NA POZÍ-CIE MODRÝCH PRILIEB OSN V PÁSME GAZY. TO VŠETKO SPOLU S ĎALŠÍMI PRÍSNE TAJNÝMI DÔKAZMI SA MALO NAVŽDY VYMAZAŤ ZO SVETA. LOĎ USS LIBERTY SA

TAK STALA TERČOM ZÚRIVÉHO ÚTOKU IZRAELA. A MOŽNO NIELEN IZRAELA.

USS LIBERTYAKO IZRAEL A AMERIKA

NAPADLI AMERIKU

Egypt kolonizovali. Egypťania sa pod britskou

okupáciou cítili občanmi druhej kategórie vo

vlastnej krajine. Žili v chudobe, kým Briti vyu-

žívali Egypt ako zdroj vlastného obohacovania.

V tom čase strážilo líniu pozdĺž Suezského prie-

plavu 80 000 britských vojakov. Egypťania mali

prísne zakázané sa k nej čo i len priblížiť. Po-

hár trpezlivosti pretiekol v roku 1952. Po viac

ako polstoročí fungovania prieplavu sa do čela

revolučného hnutia vo vnútri armády postavil

plukovník Nássir. Prinútil Britov odísť a spolu

s nimi zbalil kufre aj panovník Egypta kráľ Fa-

rúk. Od roku 1953 bol Egypt republikou a na jej

čele onedlho stál Nássir. Keď sa snažil odstrá-

niť problém nekonečných záplav v povodí Nílu

stavbou Asuánskej priehrady, nemal dostatočné

zdroje. Požiadal o úver Svetovú banku. Tá jeho

žiadosť zamietla. A tak sa rozhodol pre inú al-

POZADIESituácia na východe v druhej polovici šesťde-

siatych rokov nevyzerala príliš ružovo. Napä-

tie, ktoré spôsobovala izraelská prítomnosť v re-

gióne už od svojho začiatku, vyvrcholilo v roku

1956 v bojoch o Suezský prieplav. Tam leží aj

neuralgický bod vzťahov Izraela a Egypta. Od

neho sa neskôr odvíja aj stupňovanie napätia

medzi Izraelom a arabskými štátmi, ktorým

v tom čase predsedal práve Egypt. Suezský pri-

eplav bol vybudovaný v 19. storočí egyptskými

robotníkmi, ktorí vykopali kanál. Stavbu pláno-

val a riadil francúzsky inžinier Ferdinard Les-

seps. V roku 1875 sa najväčším akcionárom

Suez Canal Company, spoločnosti, ktorá prie-

plav postavila, stalo Spojené kráľovstvo. Zisky

zo Suezského prieplavu vo veľkej miere prúdili

do súkromných rúk Britov, ktorí v tých časoch

Tibor Eliot Rostas

49ternatívu – znárodnenie Suezského prieplavu.

Príjmami z neho by fi nancoval stavbu na Asuá-

ne. Nasledovala však vojna, ktorú proti Egyptu

viedli Izrael, Veľká Británia a Francúzsko. Stiah-

li sa až po sovietskych hrozbách.

PRÍLIŠ NEBEZPEČNÝ NÁKLADEskalácia napätia sa zopakovala v roku 1967.

Izraelský premiér Menachem Begin vo svojom

neskoršom prejave v roku 1982 povedal, že

jeho vojna s Egyptom v roku 1956 bola vojnou

„voľby“ a „v júni 1967 sme opäť mali na výber.

Egyptská armádna koncentrácia v prístupových

cestách na Sinaji nepreukazovala, že Nássir sa

na nás chystá zaútočiť. Musíme byť sami k sebe

úprimní. Rozhodli sme sa na neho zaútočiť my.“

V tom čase sa do oblasti priblížila aj americká

výzvedná loď USS Liberty. Izraelský spravo-

dajský dôstojník pracujúci pre CIA Meir Amit

sa v Bielom dome zasadzoval o prvý úder proti

egyptskému letectvu. Spojené štáty Izrael obo-

známil len s tým, že sa chce brániť. V skutočnos-

ti však mal v pláne rozšírenie svojho územia oku-

páciou Sinajského polostrova, pásma Gazy, ako

Tel Aviv

Al ’Arish

Port Said

Jordán

Sýria

Libanon

Izrael

Jeruzalem

ý prie

Miesto útoku

Útok na USS Liberty8. jún 1967

aj dobytie východného Jeruzalema. Všetky tieto

informácie zachytávala práve USS Liberty. Me-

dzi jej najtajnejšie záznamy patrí aj to, ako Izrael

streľbou z tankov útočil na základne modrých

prilieb OSN v pásme Gazy. Aj napriek tomu,

že na svojich vozidlách mali viditeľnú modrú

vlajku OSN, Izraelčania spustili útok, po ktorom

ostalo štrnásť mŕtvych. Tým, ktorí prežili, Izra-

elci buď uťali hlavy alebo ich zastrelili. Všetky

tieto incidenty sledovala Liberty a informácie

odovzdávala do ústredia CIA a NSA vo Wa-

shingtone. New York Times priniesli pred viac

ako desiatimi rokmi výpoveď bývalého egyptské-

ho seržanta Abdelsalama Moussa, ktorý objavil

masové hroby v blízkosti El Arish na Sinajskom

polostrove. Reportér izraelského denníka Yedi-

ot Ahronot Gabi Bron popísal zverstvá, ktorých

svedkom bol vo vojne v roku 1967. Vojenský

historik Arje Yitzhaki uvádza, že izraelskí vojaci

tam začiatkom šesťdňovej vojny vykonávali hro-

madné vraždy, ktorými bolo zabitých viac ako

tisíc egyptských väzňov a zajatcov s rukami nad

hlavou. Izrael nemal počas sledovania rýchleho

postupu ako strážiť týchto väzňov, ani sa o nich

postarať. V strachu o vlastnú bezpečnosť ich

prinútil vykopať jamy a vzápätí ich nemilosrd-

ne postrieľal. Tieto fakty komentoval izraelský

ľavicový aktivista Uri Avinery, ktorý pre Yediot

Ahronot uviedol, že „toto sú typické SS techniky

v nacistickom príbehu v presnom zmysle slova“.

To, čo viezla USS Liberty, bol teda príliš nebez-

pečný náklad pre Izrael.

ÚTOKSvitá. Je ráno 8. júna 1967. Na palube najmo-

dernejšej výskumnej lode zabezpečujúcej kont-

rolu komunikácie vyšiel John Hrankowski prá-

ve zo sprchy, keď len pár desiatok metrov nad

sťažňami preletelo lietadlo. Prelety sa opakovali

ešte deväťkrát v približne hodinových interva-

loch. Bola to izraelská prieskumná letka, ktorá

v krásnom letnom počasí identifi kovala vejúcu

americkú zástavu na plavidle USS Liberty. Vte-

dy ešte nikto z členov posádky, ktorá sa slnila

na palube, netušil, že už o pár hodín sa strhne

krviprelievanie. Okolo druhej popoludní sa za-

čal masívny útok, ktorý trval hodinu a pätnásť

minút. V polhodinovej zúrivej paľbe minuli guľo-

mety lietadiel všetku muníciu, po ktorej osta-

li v trupe lode tisíce dier. Až 861 dier veľkosti

mužskej ruky spôsobilo následné použitie rakiet,

po nich nasledoval napalm. Vzápätí po útoku

zo vzduchu sa pripojilo aj izraelské námorníc-

tvo s tromi torpédovými člnmi, ktoré vypálili na

loď päť torpéd. Cieľom malo byť úplné zniče-

nie a potopenie lode. Americkým námorníkom

v snahe dostať sa do záchranných člnov alebo

k hasičským hadiciam bránila intenzívna paľ-

ba a úmyselná likvidácia všetkých záchranných

člnov. Pri útoku zahynulo 34 členov posádky.

Americké letectvo v presvedčení, že ide o útok

Egypťanov, okamžite vzlietlo z USS America aj

s nukleárnymi hlavicami a podľa jej dôstojníka

Mika Ratigana bolo pripravené zasadiť Egyptu

atómový úder. Ten však neskôr minister obrany

Robert McNamara odvolal. Po skončení útoku

bol so situáciou na lodi USS Liberty oboznáme-

ný prezident Johnson. V jeho vlastnoručne napí-

saných poznámkach v zápisnici z porady 9. júna

1967 v Bielom dome stojí čierne na bielom: útok

bol úmyselný.

PRÍBEH V PRÍBEHUPrítomný riaditeľ CIA Richard Helms spomína,

ako Johnson zúrivo krúžil okolo stola a opakoval,

že toto bol izraelský zámer. O chvíľu prichádza

izraelské ofi ciálne ospravedlnenie, s ktorým však

aj Helms súhlasí len z dvoch tretín. Údajné po-

chybenie letectva by sa ešte dalo pochopiť, útok

torpédoborca však už nie. Udi Ereli z izraelského

námorníctva, ktoré zaútočilo torpédom, to obha-

juje tým, že tam bola vojnová zóna a loď tam

nemala čo robiť. Izraelské prieskumné letectvo

však už v ranných hodinách jasne identifi kovalo

americkú loď. Informácia o tom, že si torpédo-

borec pomýlil loď s egyptskou prepravnou loďou

El Quseir je krajne nepravdepodobná, USS Li-

berty je totiž raz taká veľká a má celkom odlišný

tvar. Ibaže nepočítalo s jedným detailom. Celú

komunikáciu medzi izraelským letectvom na-

hral dôstojník Richard Block. Ten potvrdzuje, že

medzi pilotmi a pozemnou základňou prebiehal

rozhovor, v ktorom odznelo, že cieľom je ame-

rická loď. Potvrdil to aj bývalý americký veľvy-

DÉJÀ VU > USS LIBERTY – AKO IZRAEL A AMERIKA NAPADLI AMERIKU

slanec v Libanone Dwight Porter. Na pochyb-

nosti posádky lietadiel, že útok by bol útokom

na Spojené štáty, znel z kontrolného stanoviska

opakovaný rozkaz: vykonajte útok! Ako odhaľu-

je neskoršie vyšetrovanie, za útokom bol jasný

zámer: zosadiť egyptského prezidenta Gamala

Abdula Nássira v operácii izraelskej tajnej služ-

by Mossad pod kódovým označením Kyanid.

To však zďaleka nie je všetko. Na pozadí tohto

príbehu sa odvíja ešte ďalší, oveľa zlovestnejší.

Americká vláda mala o pripravovanom útoku

informácie. Liberty mala byť potopená, posád-

ka zlikvidovaná a následný atómový útok mal

zo zemského povrchu vymazať Káhiru, oproti

ktorej už s nukleárnym nákladom vyštartovala

letka z USS America. Ale stalo sa to, s čím sa

nerátalo. Aj napriek intenzívnemu rušeniu sig-

nálu z USS Liberty sa posádke napokon poda-

rilo nadviazať kontakt s americkými plavidlami

v okolí, ktorým vyslala núdzové volanie. Akoná-

hle si minister obrany McNamara a prezident

Johnson uvedomili, že Liberty nebola potopená

a americkí vojaci boli nielen nažive, ale dokonca

komunikovali s ostatnými americkými loďami,

stíhačky smerujúce na Káhiru boli ich priamym

rozkazom odvolané. Zo súčasných zistení, ktoré

prináša aj fi lm Death in the water, vyplýva, že

niektorí piloti F-4 útočiaci na Liberty boli Ame-

ričania. Stíhačky boli premaľované vo farbách

IDF (Izraelských vzdušných síl). Niektorí z pi-

lotov uviedli námietky proti útoku na americkú

loď, ale veliteľské centrum im nariadilo vykonať

rozkaz. Rušenie rádia na USS Liberty bolo pod

velením Američana Roberta Douglasa, ktorý

neskôr ľutoval používanie jeho zariadení proti

americkej lodi. Kapitán William McGonagle ve-

del, že Liberty bude pod zámienkou napadnutia

a bombardovania Egypta ostreľovaná, no neuve-

domil si, že plánom bolo potopenie a likvidácia

lode aj s posádkou. Potvrdzuje to aj ďalší kapi-

tán Ward Boston, ktorého spolu s kontraadmirá-

lom Isaacom Kiddom vyšetroval John McCain,

otec senátora McCaina. Obaja tvrdili, že útok,

pri ktorom zahynulo 34 Američanov a ďalších

172 bolo zranených, bol úmyselným pokusom

potopiť americkú loď a usmrtiť celú posádku.

Najtajnejšími plánmi izraelsko-americkej koalí-

cie však bolo rozpútanie tretej svetovej vojny a li-

kvidácia Egypta atómovým útokom, a napokon

aj jeho spojenca – Ruska. Práve toto sa javí ako

celkový cieľ operácie Kyanid, ktorá sa hneď po

Pearl Harbore stáva najväčším a najšpinavším ta-

jomstvom vo Washingtone, o akom sa ľudia stále

boja hovoriť. Ofi ciálne stanovisko Izraela je však

dodnes údajný omyl.

Loď USS Liberty na druhý deň po útoku.

V roku 1975 publikoval marseillský pro-

fesor architektúry Eric Guerrier knihu

Esej o kozmogónii Dogonov. Guerrier sa

zaujímal o astronómiu a archeológiu a k napísa-

niu eseje ho nasmeroval prenos z prvého pristá-

tia človeka na Mesiaci. To, čo videl v televízii,

mu pripomenulo príbeh o archanjelovi menom

Nommo, ktorý sa dostal na Zem „archou“ a pr-

výkrát sa dotkol Zeme nohou. Príbeh poznal

z publikácie etnológov Griaulea a Dieterlenovej

z roku 1965. Guerrier si tiež uvedomil, že koz-

mogonický systém afrických Dogonov je pre-

kvapivo zhodný so súčasnými teóriami o vzniku

a vývoji vesmíru. Rok po Guerrierovi publikoval

Američan Robert K. G. Temple knihu The Sirius Mystery.

PRESNE VYRÁTANÁ SLÁVNOSŤPodľa mytológie afrického kmeňa žijúceho

v Mali obieha tesne okolo Síria ďalšia hviezda,

pozorovaná astronómami v roku 1862 a nazvaná

Sírius B. Dogonský slávnostný obrad Sigui na

počesť hviezdy Po sa odohráva každých päťde-

siat rokov. Ako upozorňuje aj Däniken, ktorý sa

záhade venuje napríklad v knihe Dôkazy z pia-tich kontinentov, vznik najstarších zachovaných

masiek na obrad Sigui kladú vedci na začiatok

15. storočia.

Podľa astronomických výpočtov obeh Síria B

okolo Síria A trvá 50,04 ± 0,09 roku. O hviezde

Po Dogoni tiež vravia, že ide o bielu hviezdu

(Sírius B bol klasifi kovaný ako biely trpaslík až

v roku 1914). Predpokladaná hustota Síria B je

DÉJÀ VU > ODKIAĽ TO DOGONI VEDELI?

ARCHEOASTRONAUTICKÁ TEÓRIA, PODĽA KTOREJ NA ZEMI V DÁVNYCH DOBÁCH PRISTÁLI MIMOZEMŠŤANIA,

MÁ SVOJICH ZÁSTANCOV AJ ODPORCOV. POZRIME SA NA JEDNU Z MNOŽSTVA ZÁHAD, KTORÉ ZAMOTALI HLAVU VEDCOM VIACERÝCH ODBOROV.

VYSVETLENIA FENOMÉNU SÚ RÔZNE, MNOHÉ SÚ VŠAK NATOĽKO SCESTNÉ, ŽE ANI ARCHEOASTRONAUTICKÉ VYSVETLENIE NEMOŽNO VYLÚČIŤ.

ODKIAĽ TO DOGONI VEDELI?

Milan Pullmann

Dogonský tanečník s maskou, predstavujúci jeleňa

tajomný čierny spoločník, ktorý je zdanlivo za-

vesený pod skutočnou hviezdou. Je to však len

optický klam, a nie skutočný obraz Síria B.“

Nuž, asi ťažko sa podobná scenéria vyskytuje

s periódou presne päťdesiatich rokov. Ďalší nor-

malizačný exponent Toufar v redakčne prišitom

apendixe českej verzie Mostowiczovej knihy ako

najjednoduchšie vysvetlenie uvádza, že Dogoni

získali svoje znalosti celkom nedávno, pretože

„najmenej od roku 1907 sú na dogonskom úze-

mí znateľné vplyvy francúzskych škôl a misioná-

rov“. Navyše v rovnakom čase vzrástol v európ-

skej astronómii záujem o dvojhviezdu. Je však

dosť nepravdepodobné, že učitelia či dokonca

misionári, dodnes šíriaci v Afrike bludy, by oboz-

namovali patriarchov kmeňa práve s čerstvými

astronomickými znalosťami o dvojhviezde, pri-

čom by vôbec nespochybňovali božské poňatie

Síria, rozšírené v Afrike po tisícročia. Zrejme by

sa ich činnosť dala aj jednoducho sledovať.

NEDOMYSLENÉ VYSVETLENIASamotný Griaule podľa Mostowitza o astronó-

mii veľa nevedel, podľa Philipa Coppensa však

astronómiu študoval v Paríži a rád so sebou nosil

mapu oblohy. Navyše bol žiakom istého Arthu-

ra M. Younga, ktorý sa v roku 1952 ako jeden

z deviatich ľudí zúčastnil „prvého kontaktu“

s Radou Deviatich, skupinou channellingových

entít tvrdiacich, že sú deviatimi božskými tvor-

cami starého Egypta. „Prvý kontakt“ inicioval

parapsychológ Andrija Puharich, ktorý priviedol

slávneho izraelského ohýbača lyžíc Uriho Gel-

lera do Ameriky. Coppens tvrdí, že záhada bola

jednoducho Griauleovým podvodom. Netrápi sa

však tým, že Griaule študoval Dogonov od tri-

dsiatych rokov, prvé materiály o mytológii publi-

koval s kolegyňou po zasvätení až v päťdesiatych

rokoch a zdržal sa akýchkoľvek interpretácií.

Dieterlenová navyše nesúhlasila so závermi Gu-

erriera, ktorý ju kontaktoval, pričom však nevy-

vrátila ich logiku.

Do polemiky sa ešte v roku 1979 zamiešal aj

uznávaný astronóm a neúspešný lovec mimo-

zemských signálov Carl Sagan. Argumentoval

napríklad tým, že Dogoni nemali vedomosti

o transsaturnských planétach a ich údaje po-

50 ton na cm3. Podľa Dogonov je Po tolo (tolo

je po dogonsky hviezda, Po volajú tiež Digitaria)

taká ťažká, že „ani všetci ľudia dohromady by

neuniesli jeho malý kúsok“. Mýtus ďalej obsa-

huje rozprávanie o tom, že ľudia boli na Zem

presídlení z planéty, „ktorej slnkom bola hviezda

Po pred výbuchom“ (trpaslík bol, ako to už cho-

dí, predtým obrom), a „pôvodné miesto Po bolo

tam, kde je teraz Slnko“. Pripomeňme, že sys-

tém Síria sa nachádza veľmi blízko k Slnku (8,6

svetelných rokov), bližšie je len systém Alfa Cen-

tauri, Barnardova šípka, čerstvo objavená dvoji-

ca hnedých trpaslíkov WISE 1049-5319, červený

trpaslík Wolf 359 a Lalande 21185.

ZNALOSTI VYRÁŽAJÚCE DYCHV dogonských mýtoch sa spomína aj tretia

hviezda Emme Ya, trocha väčšia ako Po a šty-

rikrát ľahšia. Jej vzdialenosť od Síria A by mala

byť väčšia ako v prípade Po, perióda taktiež

50 rokov a mala by mať údajne aj planétu. Poľ-

ský autor Arnold Mostowicz v knihe My z kozmu

oboznamuje širokú verejnosť aj s ďalšími prekva-

pivými znalosťami analfabetov. Dogoni nielen

odlišujú hviezdy od planét, majú aj vedomosti

o rotácii nebeských telies okolo vlastnej osi, prs-

tencoch Saturna a o štyroch veľkých mesiacoch

Jupitera, vrátane detailu, že ako jediné jeho me-

siace ležia v jednej rovine a ich rotácia okolo pla-

néty je nútená. Teda presne ako Mesiac k Zemi

sú k Jupiteru obrátené vždy tou istou stranou!

Podľa slov Dogonov sú mesiace k planéte pri-

klincované. Okrem Dogonov majú podobné,

no jednoduchšie mýty aj kmene Bambara, Boro

a Malinka.

ČO NA TO „NORMALIZÁTORI“Českí normalizační kritici Malina a Kukal sa

pokúšajú v knihe Soumrak kouzelníků čitateľom

nahovoriť, že „naši predkovia dospeli k prekva-

pivým znalostiam dlhoročným pozorovaním

voľným okom“. Sírius B však voľným okom ani

náhodou nevidieť, čo paradoxne pripomína aj

britský astronóm McCrey, aj keď s opačnými

úmyslami: „Pri heliaktickom západe sa pozoro-

vateľovi Síria môže zdať, že hviezdu sprevádza

DÉJÀ VU > ODKIAĽ TO DOGONI VEDELI?

chádzajú pravdepodobnejšie od Európanov ako

od mimozemšťanov. Nuž, Urán bol európskymi

vedcami úspešne pasovaný na planétu v roku

1783 a Neptún bol objavený v roku 1846. Takže

Saganov argument je scestný a pravdepodobnej-

šie je, že slávny vedec sa veľmi neobťažoval do-

myslieť svoj náhľad.

TRETÍ SÍRIUS?Paradoxne tak rozumnejšie pôsobí hypotéza pro-

fesora astronómie Michaela Ovendena uverejne-

ná v časopise Nature, ktorú zverejnil aj Däniken.

Ovenden argumentoval, že v 16. storočí fungova-

la v Timbuktu popredná moslimská univerzita.

Arabi mali vtedy veľmi rozvinutú astronómiu,

navyše čerpali zo starých gréckych, egyptských

a sumerských prameňov. I tak však nie je po-

tvrdené technické vybavenie vtedajších Arabov,

potrebné na pozorovanie, a ani ich vedomosť

o bielom trpaslíkovi.

Uvedení oponenti sa pre istotu vôbec nezmieňu-

jú o možnej existencii (červeno)hnedého trpaslí-

ka Sírius C, Dogonmi označovaného Emme Ya.

Príkladom prebiehajúcej odbornej diskusie sú aj

články Is Sirius a triple star? (1995) a ADONIS high contrast infrared imaging of Sirius-B (2008)

v časopise Astronomy and Astrophysics. Dodaj-

me, že samotní Egypťania Sírius volali Sothis

a stotožňovali ho s bohyňou Isis, tvoriacou triá-

du s manželom Osirisom a synom menom

Horus.

Mešita z blata v Mali

BEZ MASKY > WINSTON CHURCHILL

MODLA DEMOKRACIE,STELESNENIE OPORTUNIZMU

ANGLICKÝ POLITIK, PREMIÉR VEĽKEJ BRITÁNIE POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY,

NAZÝVANÝ AJ VEĽKÝ DUCH SLOBODY, A PODĽA DIVÁKOV A POSLUCHÁČOV SPRAVODAJSKEJ STANICE BBC

NAJVÄČŠÍ BRIT V DEJINÁCH.

M. Morés

Kresba: Tibor Eliot Rostas

SIR WINSTON CHURCHILL

(1874 – 1965)

Za kanálom La Manche ho považujú za

najlepšie stelesnenie ušľachtilých a vod-

covských vlastností v britskej modernej

histórii. Winstonovi Churchillovi stavali sochy

a pamätníky nielen na území Veľkej Británie, ale

napríklad aj v Českej republike pri príležitosti

Veľkej Novembrovej Zamatovej Revolúcie. Jeho

sochy majú symbolizovať slobodu a demokra-

ciu. Okrem politiky zažiaril aj v literárnom svete

a v roku 1953 dostal Nobelovu cenu za literatúru

za šesťdielnu históriu 2. svetovej vojny. V odôvod-

není sa uvádzalo: „... za jeho majstrovstvo v his-

torickej a biografi ckej tvorbe a jeho brilantné reč-

nícke umenie, ktorým vždy stál v službách obrany

ľudských hodnôt.“

Najčastejšie je citovaná jeho obhajoba demokra-

cie: „V tomto hriešnom a žalostnom svete sa

skúšali a budú skúšať mnohé spôsoby vlády.

Nikto nepredstiera, že demokracia je dokona-

lá alebo samospasiteľná. Hovorí sa dokonca,

že demokracia je najhorší spôsob vlády, okrem

všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokú-

šal.“ No povedal aj výstižnejšiu defi níciu, menej

citovanú (ak vôbec), ale najmä charakteristickú

pre súčasnosť: „Demokracia sa začína obleče-

ním saka a odchodom k voľbám a končí vhode-

ním volebného lístka do urny.“

Preto nečudo, že o ríšskom kancelárovi Adolfovi

Hitlerovi v roku 1937 napísal: „Ľuďom sa síce

nemusí páčiť Hitlerov systém, ale napriek tomu

môžu obdivovať to, čo vo svojom patriotickom

úsilí dosiahol.“

CHURCHILLOVE HODNOTYVyretušovaný ofi ciálny obraz britského premiéra

pre povojnové učebnice vytvára predstavu neo-

hrozeného bojovníka proti nacizmu s typickým

gestom dvoch prstov v tvare V (ako víťazstvo)

a nekompromisného kritika komunizmu. Povest-

ným sa stal jeho prejav vo Fultone v roku 1946,

ktorý odštartoval studenú vojnu medzi „svetom

slobody“ a sovietskym impériom s jeho satelit-

mi. Len tak na okraj, tie satelity obetoval práve

Churchill s americkým prezidentom Franklinom

Rooseveltom, keď si percentuálne delili vplyv

v Európe s jedným z najväčších masových vra-

hov v dejinách ľudstva Josifom Vissarionovičom

Stalinom.

Obrana ľudských hodnôt, slobody a demokracie

mala byť podľa ofi ciálnej biografi e Winstona

Churchilla priam životným poslaním, ale jeho

výroky a prax svedčia o niečom inom, než o čom

nás presviedčajú manipulátori histórie.

ZOPÁR CITÁTOV NA UKÁŽKU:„Nesúhlasím s tým, že pes pri koryte má na ono

koryto večné právo, nech tam ležal akokoľvek

dlho. Neuznávam toto právo. Neuznávam naprí-

klad, že bola spáchaná krivda voči americkým

Indiánom alebo austrálskym domorodcom. Sil-

nejšia rasa, vyvinutejšia rasa, múdrejšia rasa, ak

to chceme takto povedať, prišla a zaujala ich

miesto,“ povedal tento veľký demokrat.

V roku 1927 napísal: „Volebné právo netreba

rozširovať a osud krajiny nemožno vložiť do rúk

ženskej väčšiny.“

Po talianskom vpáde do Habeša (dnešná Etió-

pia) v roku 1935 vyhlásil: „Nikto nemôže pred-

stierať, že Habeš je vhodným, dôstojným a rov-

nocenným členom spoločnosti civilizovaných

národov.“

Alebo: „Nenávidím Indov. Sú to beštiálni ľudia

s beštiálnym náboženstvom.“ Asi toto presved-

čenie viedlo stelesnenie veľkého ducha slobody

k tomu, že nemal žiadne výčitky svedomia v prí-

pade povstania indického ľudu proti britskej

nadvláde počas druhej svetovej vojny. Briti začali

Indiu bombardovať a vyvolali hladomor, počas

ktorého zomreli vyše tri milióny ľudí.

SIONISTICKÉ HRY SIRA WINSTONAChurchilla označovali politickí oponenti i kritici

ešte počas jeho života za prezliekača kabátov,

dobrodruha, oportunistu a nezodpovedného

človeka. Oportunista je defi novaný ako človek

prispôsobujúci svoje myslenie a konanie podľa

očakávaných výhod. Tomu zodpovedá Churchil-

BEZ MASKY > WINSTON CHURCHILL

lov prístup k židovskej otázke či k osobe Stalina.

V Illustrated Sunday Herald 8. februára 1920

o sionizme napísal: „Toto hnutie nie je medzi

Židmi ničím novým. Od dôb Spartaka, Weis-

haupta až po obdobie Karla Marxa, Trockého,

Bélu Kúna, Rosy Luxemburgovej a Emmy Gold-

manovej sa toto svetové sprisahanie rozširovalo

s cieľom zvrhnúť civilizáciu a zriadiť jednu spo-

ločnosť založenú na závistlivej zlovoľnosti a ne-

možnej rovnosti.“

V tom istom článku píše o vzniku Sovietskeho

zväzu: „A teraz to dokázali, táto banda podivu-

hodných osobností z podsvetia veľkých európ-

skych miest, ako aj z miest Ameriky. Chytili

ruský národ doslova za pačesy. Stali sa z nich

prakticky neporaziteľní vládcovia tejto veľkej

ríše. Úlohu týchto medzinárodných a z väčšej

časti ateistických Židov pri vzniku boľševizmu

a vyvolaní ruskej revolúcie netreba preháňať.

S istotou bola veľká, možno prevažovala všetky

ostatné. S výnimkou Lenina bola väčšina vod-

covských osobností Židmi.“

V praxi s ním sionisti nemali žiadne problémy,

skôr naopak. Izraelské zdroje ho označujú za

jedného z najväčších podporovateľov sionistic-

kého hnutia, realizátora Balfourovej deklarácie

a podpory židovskej domoviny v Palestíne.

Tom Segev, autor knihy Jedna Palestína dokon-

čená, tvrdí, že Churchill svojmu blízkemu priate-

ľovi a aktivistovi v sionistickom hnutí Chaimovi

Weizmannovi povedal, že sionistov podporí,

„i keby robili strašne stupídne veci“.

Anthony Rosenfeld, správca nadácie Jeruzalem,

ktorá stojí za projektom Churchillovej sochy

v Izraeli, hovorí: „Ako celoživotne zanietený sio-

nista bol Churchill málo uznávaný. Kombinoval

historické pochopenie Židov a to, čo pre nich

znamenala zasľúbená zem, s reálnou politikou.“

STALINOV OBDIVOVATEĽAj keď bol Churchill známym antikomunistom

a kritikom povojnovej politiky Sovietskeho zvä-

zu, o komunistickom tyranovi Stalinovi, ktorého

milióny odporcov zaživa zomierali pri otrockej

práci v gulagoch, rečnil nádherne. Pri príleži-

tosti výročia Stalinovho narodenia 23. 12. 1959

v britskej Hornej snemovni povedal: „Pre Rusko

bolo veľkým šťastím, že v dobe najťažších skú-

šok stál v jeho čele génius a prezieravo pevný voj-

vodca J. V. Stalin. Bol vynikajúcou osobnosťou,

imponujúcou ťažkej dobe, v ktorej žil. Stalin bol

človekom neobyčajne energickým, erudovaným,

ostrým a tvrdým. Bol obrovským diktátorom,

ktorý nemá vo svojej dobe rovného. Prebral po-

lofeudálne Rusko a zanechal ho vyzbrojené ató-

movou zbraňou. Nech o ňom hovorili čokoľvek,

národ naňho nikdy nezabudne.“

Skutočne nemožno zabudnúť ani na Churchillo-

ve slová a činy. Nielen tie, ktoré nám predklada-

jú pri ofi ciálnych spomienkach. Táto modla de-

mokracie svojím životom napĺňala to, čo napísal

Janko Jesenský v básni Oportunista rozmýšľa:

Ty musíš rozpoltiť sa zavše na dvoje.Maj čelo bez vrások a líca usmievavé.Čo v srdci nosievaš, to predsa jedno je,len nech ti mocnému zhon rečí hučí k sláve.

Na novej britskej paťlibrovej bankovke bude vyobrazený bývalý vojnový premiér Winston Churchill. Podľa banky Bank of England bude nová bankovka vydaná pravde-podobne v roku 2016. Churchillovo vyobrazenie bude vychádzať zo slávnej fotografi e, ktorú vyhotovil kanad-sko-arménsky fotograf Yousuf Karsh v roku 1941. Na platidle sa bude takisto nachádzať politikov výrok z čias druhej svetovej vojny: „Môžem vám ponúknuť iba krv, drinu, slzy a pot.“

FOTO TASR/AP

Naše deti chodia do banskobystrickej súk-

romnej Školy Fantázia, ktorá sa snaží

z detí vychovávať slobodných jedincov.

Takých, čo majú vlastný názor, vedia sa samo-

statne rozhodovať, a zároveň dokážu fungovať vo

vzťahu k ostatným ľuďom.

Žiaci majú svoje pravidlá, ale tie im nie sú necit-

livo nadirigované. Deti sa samé spolupodieľajú

na ich vytváraní a sú vedené tak, aby pochopili

ich význam. Jednou zo zásad je učenie sa vlast-

nou skúsenosťou. Napríklad žiaci druhého stup-

ňa zvyknú chodievať na „prežitie“, čo je pobyt

na lesnej chate, kde si musia sami zabezpečiť

svoje potreby: variť, rúbať drevo, umývať riad.

Na jednom takomto „prežití“ pedagógovia spo-

čiatku vyhlásili, že žiadne pravidlá neplatia

a každý si môže robiť, čo chce. Po niekoľkých

ALTERNATIVE VITA > VÝPRAVA ZA DETSKOU DUŠOU

VÝPRAVA ZA DETSKOU DUŠOU

NA ZAČIATKU BOLA SITUÁCIA V TRIEDE NAŠEJ ŠTVRTÁČKY MARTINKY. V ICH PREVAŽNE DIEVČENSKOM KOLEKTÍVE SA VYTVORILI DVE SKUPINY A TÁ SILNEJŠIA ZAČALA UBLIŽOVAŤ SLABŠEJ. MAŤA JE V TEJ SLABŠEJ.

SPOLU S TRIEDNOU UČITEĽKOU SME HĽADALI SPÔSOB, AKO SITUÁCIU RIEŠIŤ V KONTEXTE NETRADIČNEJ ŠKOLY, KTORÚ NAŠA DCÉRA NAVŠTEVUJE.

ŠKOLA V TOMTO ČASE ORGANIZOVALA FESTIVAL PRIRODZENÉHO UČENIA, NA KTOROM SOM MAL MOŽNOSŤ ZAŽIŤ JEDNÉHO Z OTCOV INTUITÍVNEJ

PEDAGOGIKY THOMASA PEDROLIHO. MOJE OBJAVOVANIE NOVÉHO PRÍSTUPU K DEŤOM ZAČALO.

Marián Benka

Thomas Pedroli s učiteľkami Školy Fantázia.

ALTERNATIVE VITA > VÝPRAVA ZA DETSKOU DUŠOU

vili, to by som rozhodne neodporúčal. Nápady

som mal rôzne, ale ani jeden sa mi nepáčil. No

počas víkendu pred plánovanou hodinou sa vo

Fantázii konal festival prirodzeného učenia Radi

s deťmi. Vedel som, že z Nemecka má prísť Tho-

mas Pedroli, predstaviteľ intuitívnej pedagogiky,

ktorá vo veľkej miere inšpiruje učiteľov aj v tejto

škole. Tak som si zašiel po inšpiráciu.

Na úvodnú Thomasovu prednášku som sa

takmer nedostal. Novinár-nenovinár, mali ste

sa nahlásiť hneď ráno, kapacita miestnosti je už

plná. Nakoniec som sa do miestnosti infi ltroval,

presný počet ľudí nikto nestrážil. Keď Thomas

prišiel, skoro som túto „hviezdu festivalu“ neza-

registroval. Nenápadný človiečik v okuliaroch,

akurát z neho vyžarovalo niečo ako pokoj a dob-

rota. Na Nemca neobvykle srdečný človiečik.

PREČO VRIESKAME PO DEŤOCH„Deti sú malí géniovia,“ začína Thomas pred-

nášku. „Dokážu geniálne tlačiť na naše citlivé

miesta. A my na takéto stlačenie refl exívne rea-

gujeme krikom, trestmi alebo výčitkami. Máme

však aj druhú možnosť. Zahĺbiť sa do seba a opý-

tať sa: Čo sa to teraz deje a prečo reagujem ako

reagujem?“

A hneď uvádza príklad: „Povedzme, že som

si ako učiteľ pripravil podľa mňa fantastickú

a zaujímavú tému. Postavím sa pred triedu a za-

čnem rozprávať. Deti začínajú zívať, vrtieť sa

na stoličkách a vyrušovať. Ešte nerobia nič také

hrozné, v podstate je to maličkosť, no ja cítim,

ako vo mne narastá napätie a začnem po nich

vrieskať. Keď sa však namiesto toho zastavím

(pokojne aj odídem na päť minút z miestnosti)

a zahľadím sa do seba, prídem napríklad na to,

že si ešte z detstva nesiem strach byť sám. Ak

strácam kontakt s deťmi a ony si robia svoje,

tento strach vo mne narastá. A ja potom rea-

gujem, akoby som bol v stave ohrozenia. Ak si

to však uvedomím, môžem sa upokojiť a urobiť

niečo konštruktívne. Napríklad zmeniť nudnú

prednášku na nejakú zábavnejšiu aktivitu, aby

som deti opäť zaujal.“

UPROSTRED SEBADozvedám sa, že intuitívna pedagogika nie je no-

vou alternatívnou pedagogickou metódou, ako

dňoch tí, ktorí chceli večer spať, ale kvôli hluč-

nej zábave spolužiakov nemohli, sami začali vo-

lať po pravidlách. Tí, ktorí sa poriadne nenajed-

li, pretože sa nikomu nechcelo variť, tiež neboli

nadšení. Napokon si žiaci a učitelia spolu sadli

a dohodli si pravidlá na ďalšie dni. Žiaci na vlast-

nej koži zažili, že v skupine sa bez rešpektovania

ostatných fungovať nedá.

Za kľúčový predmet sa v tejto škole považuje

emocionálna inteligencia. Majú ju všetky ročníky

od prvákov po deviatakov, a tiahne sa aj všetký-

mi predmetmi. Návrh triednej učiteľky Kataríny,

aby som skúsil viesť hodinu emocionálnej inteli-

gencie a vytvoril na nej situáciu, z ktorej by deti

pochopili, ako medzi nimi fungujú, či nefungujú

vzájomné vzťahy, ma najprv zaskočil. No záro-

veň ma lákal ako možnosť pomôcť nielen Mať-

ke, ale aj ostatným deťom v triede.

NENÁPADNÁ HVIEZDAOstávalo už len celé to vymyslieť. Pracovať so

skupinou detí bez toho, aby ste sa na ne pripra-

ten smútok, sklamanie, zúfalú bolesť. Po cvičení

mi tá žena prezradila, že keď bola malé dievčat-

ko, jej otec ju tak surovo zbil, až skončila v ne-

mocnici.

HRA NA ŠTÁTYPo absolvovaní víkendu ma osvietilo. Vymyslel

som hodinu emocionálnej inteligencie ako hru

na štáty. Na začiatku som povedal triede, nech

sa rozdelí na skupiny podľa toho, kto chce s kým

byť. Okamžite vznikli tri skupiny: veľká dievčen-

ská, malá dievčenská a chlapčenská. Potom som

im zadal, aby si každá skupina vymyslela svoj

štát, určila jeho zriadenie, vedúcu osobu, vlajku,

v čom je ten ich štát zaujímavý.

Všimol som si, že silná dievčenská skupina (ich

štát bol republika) si za prezidentku nezvolila

„siláčku“, ktorá mojej dcére a jej kamarátkam

robí najviac zle. Zvolili si nenápadné dievča,

ktoré je podľa všetkého skutočnou vodkyňou a

„siláčku“ využíva ako svoju výkonnú zložku. Zá-

roveň bolo jasné, že prezidentka nemá v skupine

až také pevné postavenie. Počas diskusie o detai-

loch ich spoločného štátu sa viaceré s ňou hádali

a ona ich bezmocne okrikovala: „Buďte ticho, ja

som tu prezident!“ Čo už, k republike patrí aj

opozícia.

Ďalšou úlohou bolo všimnúť si ostatné štáty

a pomenovať, aký k nim máme postoj. Slabá

dievčenská skupina, ktorá si vybrala kmeňové

zriadenie na čele s náčelníčkou, sa vyjadrila,

že sa republikou cíti byť ohrozená, no rada by

s ňou nadviazala priateľské styky. Chlapčenská

skupina (stredoveké kráľovstvo s panovníkom)

povedala, že si za extrémnych podmienok doká-

že predstaviť spoluprácu s oboma dievčenskými

krajinami, no v zásade ich baby nezaujímajú.

Vyvolaná situácia však spôsobila, že sa dievčatá

z oboch krajín začali otvorene rozprávať. Poten-

ciál, že by si mohli prestať robiť zle a začali sa

kamarátiť, alebo aspoň vzájomne tolerovať, tu

je. Pokúsim sa využiť ho na druhej pripravovanej

hodine, kde by si jednotlivé štáty určili svojich

veľvyslancov a nadviazali medzinárodné sty-

ky. Teda, ak mi Katarína druhú takúto hodinu

umožní. Zatiaľ sa tvári, že je tejto možnosti otvo-

rená.

povedzme Montessori alebo Walfdorská škola.

Neprináša nové učebné osnovy alebo didaktické

postupy. Vo svete ani neexistujú „intuitívno-pe-

dagogické“ školy. Existujú len konkrétni učitelia,

ktorí sa v intuitívnej pedagogike zdokonaľujú

a pracujú s ňou v kontexte školy, na ktorej učia.

Ak by sme ju mali nejako nazvať, tak najskôr no-

vým prístupom k deťom.

Ten prístup hovorí: Ak chcete pracovať s deťmi

(či už ako rodič alebo pedagóg), musíte praco-

vať predovšetkým sám so sebou. Byť vo vnútri

vyrovnaný a mať v sebe spracované svoje strachy

a napätia. Vtedy ste autentický, ste sám sebou

a to je to, čo deti na vás ocenia. Vtedy sú ochot-

né počúvať vás (to nie je to isté ako „poslúchať“)

a rešpektovať.

Na deti tiež veľmi zaberá, keď ich skutočne

vnímate. Keď vnímate ich pocity, potreby a ná-

lady. Keď ste pri nich s plným vedomím. A to

je v dnešnej individualistickej dobe, keď sa ľu-

dia uzatvárajú vo vnútri svojich hláv, značný

problém. Aj preto intuitívna pedagogika prináša

množstvo cvičení na prehĺbenie empatie a ná-

cvik skutočne hlbokej komunikácie medzi ľuď-

SKUTOČNE S DRUHÝMINiektoré z týchto cvičení sme trénovali s Tho-

masom na praktickom seminári. Jedno z nich

ma emocionálne veľmi zasiahlo. Mali sme se-

dieť oproti sebe vo dvojiciach. Úloha pre jed-

ného znela: Spomeňte si na akúkoľvek udalosť

z vášho života, ktorá je spojená s nejakou silnou

emóciou. Je jedno, či pozitívnou alebo negatív-

nou. Pripomeňte si tú emóciu a začnite ju znova

preciťovať. Úlohou toho druhého bolo sedieť

oproti, zavrieť oči, skúsiť tú emóciu zachytiť

a uhádnuť.

Oproti mne sedela žena v strednom veku. Zatvo-

ril som oči a skúsil sa na ňu vnútorne naladiť.

Okamžite sa mi pred očami objavil obraz ma-

lého dievčatka, nad ktorým stál vysoký temný

chlap. Netušil som, či je to moja predstava, alebo

to má naozaj niečo spoločné so spomienkou tej

ženy. Začal som sa pýtať: Je tá emócia smútok?

Bola tam bolesť? Bola si vtedy malá? Ubližoval

ti niekto? Bol ten niekto muž?

Na všetky otázky odpovedala „áno“. Cítil som

ALTERNATIVE VITA > ŠKOLSTVO POTREBUJE NOVÉ CIELE

1. POSADNUTOSŤ VÝKONOMUčíme naše deti, že najdôležitejšie je byť stále

lepší, ísť vyššie, ďalej a mať vždy viac. Učíme

ich nežiť v prítomnom okamihu, mať pred oča-

mi len nejaký cieľ v budúcnosti. Hovoríme im:

„Musíš sa teraz učiť, lebo ak budeš mať dobré

známky, dostaneš sa na strednú školu, potom na

univerzitu, potom dostaneš dobrú prácu, budeš

mať titul, auto, dom a spoločenský status.“ Pre-

čo by sa nemohli učiť len pre radosť z učenia

a objavovania neznámeho? Ak je toto správny

výchovný cieľ, prečo potom vidíme okolo seba

toľko „úspešných“ ľudí, ktorí toto všetko dosiah-

li, a napriek tomu nie sú šťastní?

2. POSLUŠNOSŤTento cieľ máme v sebe tak hlboko zakorenený,

že nám ani nenapadne spochybniť ho. Dieťa

musí poslúchať za každú cenu. Podľa Pedroliho

je škola postavená na armádnom modeli založe-

nom na silnej hierarchii. Poslušnosť sa tu zabez-

pečuje predovšetkým trestmi. I keď sú už teles-

né tresty zakázané, deti sa trestajú známkami,

poznámkami, poslaním za dvere alebo zosmieš-

nením pred celou triedou. Vytvára sa tlak a at-

mosféra strachu, v ktorej sa deti osobnostne len

ťažko rozvinú. Poviete si: Ale keď nebudeme vy-

žadovať poslušnosť, budú si robiť čo chcú a ne-

budú sa učiť... Zabúdate, že deti sa rodia s pri-

ŠKOLSTVO POTREBUJE NOVÉ CIELE

PREDSTAVITEĽ INTUITÍVNEJ PEDAGOGIKY THOMAS PEDROLI TVRDÍ, ŽE V EURÓPSKYCH ŠKOLÁCH SA V POSLEDNÝCH DESAŤROČIACH NIČ ZÁSADNÉ

NEZMENILO. DOSIAHLI SA SÍCE POKROKY V OBLASTI UČEBNEJ LÁTKY A SPÔSOBOCH JEJ VYSVETĽOVANIA. TRI SKUTOČNÉ CIELE ŠKOLSKÉHO SYSTÉMU VŠAK OSTALI

ROVNAKÉ, LEN DOSTALI NOVÉ KABÁTY. STOTOŽŇUJE SA S NIMI AJ VÄČŠINA RODIČOV, PRETOŽE SI INÉ CIELE NEDOKÁŽU PREDSTAVIŤ. AKO DOSPELÍ TAK Z DETÍ

VYCHOVÁVAME UBITÉ BYTOSTI BEZ SAMOSTATNÉHO MYSLENIA, KTORÉ SA ZARADIA DO STÁDA, POSLUŠNE KONZUMUJÚ A VENUJÚ SA SVOJEJ

PRÁCI. TAKÍTO JEDINCI NIKAM NEPOSÚVAJÚ ĽUDSKÚ SPOLOČNOSŤ. O AKÉ TRI CIELE TEDA IDE?

Marián Benka

ALTERNATIVE VITA > ŠKOLSTVO POTREBUJE NOVÉ CIELE

rodzenou potrebou učenia. Ako je možné, že sa

ešte v predškolskom veku bez donútenia naučia

chodiť, rozprávať, niektoré aj čítať a písať? Pre-

tože im to spôsobuje radosť. Škola v nich potom

tú radosť z učenia väčšinou zabije, ony sa začnú

„ulievať“ a musia byť do učenia nútené. Ak sa im

však vytvorí vhodná motivujúca atmosféra, budú

sa učiť, pretože chcú, nie preto, že musia.

3. UNIFORMITAVýsledky detí sa neustále porovnávajú. V rámci

triedy, školy, okresu, krajiny i celej EÚ. Starý

ekonomický systém si žiada navzájom zameni-

teľné pracovné sily. Ofi ciálne síce spoločnosť

podporuje rôznorodosť, v praxi však každému,

kto príliš „vytŕča z davu“, pristrihnú krídla. Či už

v škole alebo v práci.

CIELE PRE NOVÚ DOBUTieto tri ciele vznikli z potrieb neoliberálnej eko-

nomiky založenej na egoizme a neustálom hos-

podárskom raste. Podobne, ako táto ekonomika

prestáva byť udržateľná, začína byť neudržateľ-

ný doterajší školský model.

Vidíte dnes v pracovných inzerátoch, že fi rma

hľadá absolventov, ktorí „mali samé jednotky,

poslúchajú na slovo a nie sú v ničom jedineční“?

Skôr sa hľadajú ľudia, ktorí sú fl exibilní, komu-

nikatívni, vedia spolupracovať v tíme, sú tvoriví

a vynaliezaví. Takéto schopnosti však škola v de-

ťoch takmer nerozvíja. Preto by si mala stanoviť

tri nové ciele:

1. Miesto výkonu pestovanie zdravého pocitu

vlastnej hodnoty. Sebavedomé dieťa môže

rozvíjať svoj potenciál a zdokonaľovať sa

v tom, v čom je dobré.

2. Namiesto poslušnosti rozvíjanie spolupráce

a komunikácie. Poznanie, že človek nemusí

robiť niečo len preto, že to požaduje nejaká

autorita. Zároveň si však nemôže robiť, čo

chce, pretože sú tu aj iní ľudia, s ktorými je

dobré vychádzať. Preto je dôležitá schopnosť

vnímať ostatných a vedieť sa s nimi dohod-

núť.

3. Podpora tvorivosti miesto uniformity. Práve

tvorením, hrou a rozvíjaním vlastnej originali-

ty sa dieťa môže vyvíjať a zachovať si aj pozi-

tívny vzťah k učeniu a neskôr k práci.

MÚDROSTI O VZDELÁVANÍ

• „Keby nebesá vypočuli detské modlitby, nezostal

by nažive ani jeden učiteľ.“

Perzské príslovie

• „Pre mnohých žiakov je škola zábavným fi lmom, kto-

rý je každých 10 minút prerušený nudnou 45-minú-

tovou reklamou na nejakú vednú disciplínu.“

Vladimír Burjan (pedagóg a vydavateľ časopisu Dobrá škola)

• „Dostávame trojaké vzdelanie: od rodičov, od

učiteľov a od života. To tretie je, žiaľ, často úplne

v rozpore s tými prvými dvoma.“

Charles-Louis Montesquieu (francúzsky fi lozof)

• „Najľahší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mla-

dých, je dávať im nekonečné rady.“

Ernest Hemingway

• „Nemôžeme tvoriť deti podľa svojej vôle. Môže-

me ich milovať a vychovávať čo najlepšie a po-

tom, ale dosť zavčasu, im dať pokoj.“

Johann Wolfgang von Goethe

• „Keďže ľudia sa učia najmä od ľudí, ktorých

majú radi, vzdelávanie je predovšetkým o vzťahu

medzi učiteľom a žiakom.“

David Brooks (komentátor The New York Times)

• „Ak ti leží na srdci blaho tvojich detí, nechaj ich

skúsiť trochu zimy a hladu.“

Čínske príslovie

• „Len neposlušné deti sa môžu stať lepšími, ako

sú ich rodičia.“

Dušan Radovič (srbský novinár a spisovateľ)

ALTERNATIVE VITA > KAŽDÉ DIEŤA JE JEDINEČNÝ ORIGINÁL

KAŽDÉ DIEŤA JE JEDINEČNÝ ORIGINÁL

DOBRÉ ČASOPISY PRE DETI DNES UŽ MÔŽETE ZRÁTAŤ NA PRSTOCH JEDNEJ RUKY. KEĎ BUDETE CHCIEŤ KÚPIŤ SVOJMU DESAŤ-DVANÁSŤROČNÉMU DIEŤAŤU NIEČO

HODNOTNÉ, BUDETE MAŤ VEĽKÝ PROBLÉM NÁJSŤ TO MEDZI ZÁPLAVOU POLONA-HÝCH TÍNEDŽEROV NA PREDNÝCH STRANÁCH, PRÍPADNE DROBNÝCH HRAČIEK

MŔTVOLIEK Z ČÍNY, KTORÉ VÁS POD FÓLIOU ČASOPISOV LÁKAJÚ NA KÚPU. PREBUJNENÝ NEKROFILNÝ MARKETING AMERICKÝCH SERIÁLOV O UPÍROCH, ZOMBIE, VLKOLAKOCH A SINAVÝCH MŔTVOLÁCH SA Z TELEVÍZIÍ PRESÚVA

NA TRIČKÁ, ŠKOLSKÉ TAŠKY, APLIKÁCIE V ANDROIDOCH A SAMOZREJME DO ŠKÔL. ALE VEDIA NAŠI POTOMKOVIA PÍSAŤ SLOH VO SVOJOM JAZYKU?

Tibor Eliot Rostas

Súčasný trend vzdelávania sa sústreďuje len

na ľavú mozgovú hemisféru, čím produkuje

iba správcov systému v úlohách ekonómov,

bankárov, politikov či vedcov. Práve to je dôvo-

dom, prečo sa v našom vydavateľstve Sofi an sú-

streďujeme aj na tú pravú hemisféru – na rozvíja-

nie tvorivosti detí. Časopis Atramentový bojovník

dáva od septembra 2012 priestor ich jedinečným

schopnostiam a citu pre výtvarné umenie, litera-

túru, hudbu, ale aj samostatné tvorivé uvažova-

nie, ktorých výsledkom je komplexná, empatická

a rozhľadená ľudská bytosť schopná čeliť uni-

formnému systému.

Okrem zaujímavých článkov, pútavého čítania,

komiksov a zábavy im ponúkame možnosť vlast-

nej sebarealizácie. Pripravujeme súťaže o najlep-

šiu poviedku alebo výtvarné dielko. Tie vybrané

v každom čísle pravidelne publikujeme. Dôraz

kladieme aj na poznanie našej slovenskej kultúry

a dejín v pravidelnej rubrike „Hoj vlasť moja“.

Okrem toho sa ku každému zaujímavému článku

viaže súťažná otázka, ktorú sme nazvali ,,bojov-

níkova misia“. Správnou odpoveďou deti spĺňajú

úlohu, za čo im pribúda patričný počet medai-

lí. Tí, ktorí ich počas školského roka zozbierajú

najviac, získajú okrem iných zaujímavých cien aj

najvyššie vyznamenanie – Rád Atramentového

bojovníka, ktorý im príde do ich školy udeliť re-

dakcia časopisu so známou osobnosťou.

Je skutočne zarážujúce, že Ministerstvo kultúry

zamietlo našu žiadosť o podporu z grantov, ktoré

má vyčlenené práve na detské časopisy. Kto vie,

aké zložité je vydávať tlačené časopisy, vie aj to,

že z veľkej časti by neprežili bez reklamy a spon-

zorov. My odmietame jedno aj druhé v dobrej

viere, že tento štát bude mať záujem o vzdelané

a tvorivé deti. Žiaľ, ukazuje sa, že to tak nie je.

A tak Atramentový bojovník po roku urputného

boja o život možno už neprežije. Zaradí sa k zá-

stupom mŕtvoliek, čo sú tak „trendy“.

www.atramentovybojovnik.sk

Počas tristoročného obdobia gotiky úrok

neexistoval a peniaze sa požičiavali zadar-

mo. Mince boli každý druhý rok sťahované

z obehu a nahrádzané o niečo menším počtom

mincí, čím sa automaticky vybrala daň. Ľudí to

motivovalo peniaze nezhŕňať, ale míňať, čím sa

stimulovala ekonomika. Práve v tomto období

bolo založených najviac miest v dejinách, rok mal

115 voľných dní a pracovný čas bol niekde iba

šesťhodinový. Tento veľký vzostup spôsobil fakt,

že pápež Inocent III. vydal v roku 1139 na dru-

hom lateránskom koncile výslovný zákaz úrokov.

Tak začalo obdobie rozkvetu, ktoré defi nitívne

ukončil prvý medzinárodný bankár Jákob Fug-

ger, ktorému sa podarilo presadiť požičiavanie

za úroky. Návrat k bezúročnej ekonomike sa

podaril až o 400 rokov neskôr v slávnom experi-

mente rakúskeho mestečka Wörgl. V tridsiatych

rokoch 20. storočia tam dali do obehu 32-tisíc

úrokovo nezaťažených miestnych šilingov, nezá-

vislých od štátnych peňazí. Vydala ich mestská

rada. Týmito peniazmi fi nancovali obyvatelia

mestečka opravy ciest, mostov, budov, zlepši-

li verejné služby, platili za materiál a uhrádzali

Prelomovou novinkou bolo, že za držanie peňa-

zí sa vyrubila pokuta vo výške 1 %, ktorú musel

zaplatiť iba ten, u koho sa na konci mesiaca na-

ALTERNATIVE VITA > KOMUNITNÉ MENY

KOMUNITNÉ MENY– PENIAZE PRE KAŽDÉHO

PENIAZE BOLI PÔVODNE VYMYSLENÉ NA VÝMENU SLUŽIEB A TOVAROV MEDZI ĽUĎMI. V DNEŠNEJ EKONOMIKE SÚ PROSTREDNÍCTVOM ÚROKOV UMELO PREČERPÁVANÉ Z REÁLNEJ EKONOMIKY TVORIACEJ HODNOTY DO VIRTUÁLNEJ

EKONOMIKY BÁNK A FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ. ZÁKONITE TO VEDIE K RASTU CHUDOBY A DEVASTÁCII CELEJ SPOLOČNOSTI (PODROBNEJŠIE SME O TOMTO MECHANIZME PÍSALI V MINULOM ČÍSLE).

JEDNÝM Z RIEŠENÍ JE ZAČAŤ SA SPÁJAŤ A NA LOKÁLNEJ ÚROVNI VYTVÁRAŤ VLASTNÉ PENIAZE.

Marián Benka & Tibor Eliot Rostas

zrejmé: dnes pomôžem ja tebe, zajtra zase ty

mne. A kto sa podľa toho nesprával, toho celá

dedina veľmi rýchlo vyčlenila zo svojho stredu.

MOŽNÉ RIZIKÁExistuje niekoľko druhov komunitných mien,

povieme si o nich ďalej. Doplnkové meny, často

iniciované miestnymi zastupiteľstvami, bývajú

stabilnejšie. Barterové alebo časové meny, ktoré

vznikajú skôr spontánne zdola, častejšie končia

neúspechom. Problémom býva vzájomná dôve-

ra, ale aj nevyváženosť vzájomnej ponuky a do-

pytu. Ak sa v skupine zíde desať programátorov

alebo desať záhradkárov, možno si vzájomne

nemajú čo ponúknuť.

Veľkým problémom býva aj istá pohodlnosť

a zotrvačnosť ľudí. Spočiatku sa aj nadchnú pre

myšlienku, no napokon si povedia, že pohodlnej-

šie bude nakupovať za eurá v klasických obcho-

doch. Je však dobré nenechať sa odradiť a začať

aspoň v malom. Ako najúčinnejšia motivácia sa

napokon ukazuje tlak krízy. Vo viacerých gréc-

kych mestách začali ľudia spontánne a vo veľ-

kom zavádzať miestne meny, pretože ich k tomu

bieda dotlačila.

Pozrime sa teraz bližšie na jednotlivé druhy ko-

munitných peňazí:

DOPLNKOVÉ MENYSpravidla ich vydáva mesto alebo obec. Fungujú

na princípe stravných lístkov a iných poukážok.

Ľudia si ich kúpia za eurá (či iné štátne penia-

ze), pričom ich môžu míňať v tých miestnych

obchodoch, ktoré ich akceptujú. Zväčša za ne

kúpia viac, ako by kúpili za sumu, ktorú za ne

zaplatili. Mesto takto vlastne nepriamo dotuje

miestnych malých obchodníkov, čím podporuje

aj lokálnu zamestnanosť.

Medzi najväčšie doplnkové meny patrí nemec-

ký chiemgauer, rozšírený v rovnomennom ne-

meckom regióne. Emituje ho miestna nezisko-

vá organizácia v podobe bankoviek. Slúži aj na

podporu iných neziskových organizácií, ktoré

ho nakupujú v kurze 97 centov za 1 chiemgauer

a predávajú fyzickým osobám za 1 euro. Tie ho

potom míňajú v miestnych obchodoch.

chádzala nejaká bankovka. Na jej zadnú stranu

musel byť nalepený kolok vo výške 1 % nominál-

nej hodnoty. Bol to úrok naopak – hromadenie

peňazí bolo opäť nevýhodné. Aby ľudia nemu-

seli na konci mesiaca hradiť pokutu, zbavova-

li sa mestských peňazí rýchlejšie ako štátnych

šilingov. Zmienených 32 000 mestských šilin-

gov vyprodukovalo ekonomický výkon v objeme

14 816 000 šilingov, pričom sa v priebehu roka

„otočili“ 463-krát, kým štátne šilingy len 21-krát.

Keď chceli tento mimoriadne úspešný projekt

zaviesť do praxe aj ďalšie rakúske mestá, zakáza-

la ho rakúska národná banka.

VÝHODY KOMUNITNÝCH MIENS postupujúcou krízou, ktorú spôsobila práve pa-

razitická úroková ekonomika, sa všade vo svete

obnovuje záujem o podobné komunitné meny.

Či vzíde iniciatíva od miestneho zastupiteľstva

alebo od skupiny zanietených aktivistov, princíp

je podobný: začať vydávať vlastné peniaze, buď

v papierovej podobe alebo len vo forme zázna-

mov na vytvorených účtoch jednotlivých účast-

níkov systému.

Takáto miestna mena sa „točí“ len v rámci miest-

nej komunity, preto podporuje jej rozvoj. Ak ju

akceptujú aj miestne fi rmy, ľudia v nich začnú

míňať viac a väčšinou to posilní ich postavenie

na trhu. Takáto mena v skutočnosti predstavu-

je omnoho reálnejšie peniaze, ako je euro alebo

dolár. Obe tieto pseudomeny už dávno nie sú

ničím kryté, kým komunitná mena býva krytá

obecným majetkom alebo prácou ľudí, ktorí do

systému vstúpili.

Niektoré druhy komunitných mien (nie všetky)

prinášajú aj sociálny rozmer: umožňujú zapojiť

do vzájomnej výmeny aj dlhodobo nezamest-

naných a ďalších ľudí na okraji spoločnosti. Tí

môžu zarábať miestne peniaze za služby, s ktorý-

mi by sa na klasickom trhu práce ťažko presadi-

li: napríklad stráženie detí, opravy v domácnos-

ti, porýľovanie záhradky... Teda činnosti, ktoré

boli v časoch našich starých mám predmetom

vzájomnej susedskej výpomoci. Akurát si vtedy

ľudia v miestnych komunitách viac dôverovali

a nepotrebovali takéto vzájomné služby evidovať

v nejakých jednotkách. Považovalo sa za samo-

Na Slovensku zaviedla svoje sokoly východo-

slovenská obec Široké. Nechala si ich vyraziť

v Kremnici v podobe kovových mincí. Obyva-

telia obce si ich kupujú za eurá a nakupujú za

ne v obchode so zmiešaným tovarom. Sokol je

krytý obecným majetkom v niekoľkonásobnej

hodnote celej emisie. V prípade infl ácie obecný

úrad upravuje výmenný kurz, takže ceny tovaru

v sokoloch ostávajú rovnaké, i keď ceny v eurách

idú hore. Starosta Stanislav Bartoš hovorí, že by

rád platil sokolmi širockým nezamestnaným na-

príklad za čistenie ulíc, slovenská legislatíva to

však neumožňuje.

VZÁJOMNÉ ZAPOČÍTANIE DLHOVMnohí alternatívne zameraní ľudia spomínajú

ako príklad úspechu komunitných mien švajčiar-

sky systém WIR. Nejde síce o komunitnú menu

v pravom zmysle slova, tiež však predstavuje za-

ujímavú alternatívu voči ofi ciálnym peniazom.

WIR vznikol už v roku 1934, založila ho skupina

švajčiarskych malých a stredných fi riem, ktoré

sa ocitli v bludnom kruhu druhotnej platobnej

neschopnosti a banky im odmietali požičať.

Firmy zapojené v systéme si navzájom platia za

dodané služby a tovary svojimi pohľadávkami.

Ide teda o systém vzájomného zúčtovania zá-

väzkov a pohľadávok, kde si fi rma nemusí poži-

čiavať peniaze na nákup, ktoré nemá len preto,

že jej niekto nezaplatil. WIR je bezúročný, dlhy

sa teda vymieňajú len vo výške dlžných súm bez

úrokov. Intenzívnejšie sa využíva v časoch hos-

podárskych kríz. Existujú štúdie o pozitívnych

dopadoch tejto alternatívnej meny na švajčiar-

sku ekonomiku. Podobné systémy medzitým

vznikli aj v iných krajinách.

BARTEROVÉ MENY A ČASOVÉ BANKYOba tieto druhy sú veľmi podobné, slúžia na

vzájomnú výmenu úžitkov medzi jednotlivcami.

Vytvorí sa určitá komunita ľudí, ktorí ponúkajú

a požadujú rôzne služby a tovary. Každý z čle-

nov komunity má vlastné konto určitých jedno-

tiek, ktoré sa v dohodnutom množstve presunú

z konta odberateľa na konto toho, kto službu

poskytol. Kým sú dopyt a ponuka v komunite vy-

vážené, stavy osobných účtov sa pohybujú okolo

nuly. Je možné ísť aj do mínusu, veď niekoho

služba nemusí byť využitá hneď alebo môže tre-

bárs ochorieť.

Zásadný rozdiel medzi oboma druhmi spočíva

v tom, že pri barterovom systéme sa transakcie

evidujú vo vlastných peňažných jednotkách, pri

časovej banke v hodinách alebo minútach po-

skytnutej práce. Komunita sa môže dohodnúť,

že hodina akejkoľvek práce bude mať rovnakú

hodnotu alebo hodina odbornej práce bude

zodpovedať viacerým hodinám nekvalifi kovanej

práce.

Na Slovensku boli v minulosti viaceré pokusy

o rozbehnutie takýchto mien, všetky však skonči-

li neúspechom, spravidla kvôli nevyváženosti po-

nuky a dopytu, ale aj kvôli nezhodám uprostred

komunity. Druhý pokus o spustenie barterovej

meny po predchádzajúcom neúspechu nedávno

začal na lazoch v Zaježovej. Nádej tiež prináša

nový koncept komunitnej meny Minuto.

MINUTOKoncept vznikol v Nemecku, pričom v sebe

kombinuje prvky viacerých druhov komunit-

ných mien. Ide o klasické zmenky, ktoré vydá-

va súkromná osoba ako poukážky na vykonanie

určitého druhu práce. Napríklad sa zaväzuje, že

človeku, ktorý predloží poukážku v nominálnej

hodnote 60 minutos, poskytne hodinovú masáž

alebo mu bude hodinu okopávať záhradu. Kon-

cept je aplikovateľný aj na tovary, emitent sa

napríklad zaväzuje vymeniť poukážku za tri kilá

dopestovanej zeleniny.

Minutos sa môžu emitovať v rôznych nominál-

nych hodnotách, ich celková hodnota by však

mala zodpovedať reálnym možnostiam a kapa-

citám emitenta. Okrem toho, vydávajú sa vždy

v skupine ľudí, ktorá si môže dohodnúť aj nejaké

limity alebo dohliadnuť na každého zo svojich

členov, aby nevydával peniaze nad svoje pome-

ry. Nie každý člen skupiny musí hneď vydávať

svoje minutos. Tí, čo ich vydali, nimi môžu platiť

ostatným za ich služby. Tí ich zase môžu použí-

vať ako peniaze v rámci celej komunity.

Na každej poukážke je však uvedené meno pô-

vodcu, doba platnosti (aby sa zabránilo zhŕňa-

ALTERNATIVE VITA > KOMUNITNÉ MENY

niu peňazí) a záväzok. Ak teda ktokoľvek príde

s poukážkou k jej emitentovi, ten je povinný svoj

záväzok splniť. Ako poistka sú na každej pou-

kážke mená dvoch ručiteľov. Jeden z ručiteľov

je povinný vykonať sľubovanú prácu v prípade,

že emitent nemôže (napríklad zo zdravotných

dôvodov). Po vykonaní záväzku môže emitent

poukážku opäť pustiť do obehu, ak do konca jej

platnosti ostávajú ešte aspoň tri roky. Ak neostá-

vajú, poukážku zničí a môže vydať novú.

SLOVENSKÁ VERZIAMinuto je teda reálna tvrdá mena, krytá ľudskou

prácou, ktorá nepodlieha infl ácii. Na Slovensku

vznikol na jej základe takmer identický koncept

„minútky“. Podstatné rozdiely spočívajú v tom,

že poukážky vyžadujú len jedného ručiteľa

a môžu sa šíriť voľne, nielen v rámci uzavretej

skupiny. Ak sa vám teda podarí presvedčiť suse-

da, že mu vašimi minútkami zaplatíte za výpo-

moc, môžete tak urobiť.

Minutom a minútkami je inšpirovaná aj mediali-

zovaná bratislavská koruna, ktorú rozbehla sku-

pina aktivistov v hlavnom meste. O jej úspechu

či neúspechu je predčasné hovoriť. Poukážky

bratislavskej koruny sa vydávajú výlučne na stret-

nutiach tejto skupiny. Aktivisti pritom vyzývajú

záujemcov z iných miest, aby s ich podporou

rozbehli vlastné meny, ktoré by potom boli na-

vzájom kompatibilné s bratislavskou korunou.

Menšie skupinky sa o zavedenie tohto konceptu

pokúšajú aj v iných mestách, napríklad v Brezne

alebo Banskej Štiavnici. Tam sú však len

vo fáze úvodných diskusií.

ČIERNY A ŠEDÝ TRHPri kolapse sa odrazu všade okolo vás objaví

čierny či šedý trh. V mojej krajine sú napokon

šedé trhy prijateľné. Spočiatku to bolo o obchod-

ných zručnostiach alebo výmene remeselných

výrobkov za potraviny. Okresy a mestá si vytvo-

rili svoje vlastné trhy, vlastné lístky podobné pe-

niazom, s ktorými sa obchodovalo. Netrvalo to

však dlho. Lístky sa dali poľahky vytvoriť na do-

mácom počítači, a tak neexistovala žiadna kont-

rola. Nakoniec sa ľudia vrátili späť k papierovým

peniazom.

Tieto trhy sa zvyčajne nachádzali v skladoch

alebo na prázdnych pozemkoch a boli riadené

niekoľkými šikovnými chlapíkmi, gangstrami či

bezpečnostnou službou. Každý si mohol za 50

až 100 pesos (20 až 30 dolárov) na deň prena-

jať stánok vo vnútri týchto trhov a predávať svoj

tovar alebo služby. Na týchto trhoch je zvyčajne

rešpektovaný mier. Organizátori nevolajú polí-

ciu, keď sa niekto pokúsi o krádež, bitku alebo

využívanie žien. To nie je pre ich biznis nič dob-

ré, a tak ktokoľvek, kto sa pokúsi vyvolať takýto

problém, vzápätí zistí, koľko bolesti vie ľudské

telo vydržať. Niekedy na týchto trhoch zaisťujú

bezpečnosť dokonca sami uniformovaní policaj-

ti, samozrejme, za malý poplatok. Ale ako vždy,

musíte byť opatrní. Môžete sa stretnúť s vrecko-

vými zlodejmi, alebo dokonca s útokom, keď trh

opustíte.

Čo sa tam dá nájsť? Väčšinou jedlo a oblečenie.

Niekedy majú väčší výber, ale väčšinou majú

vždy syr, konzervované jedlá, korenie, med, vaj-

cia, ovocie, zeleninu, pivo, víno a mäso, rovnako

pečivo a cestoviny. Je to lacnejšie ako v super-

marketoch. Občas sú k dispozícii aj čerstvé ryby,

ale nie vždy. Ľudia neveria potravinám, na ktoré

potrebujú chladničku – tie je naopak lepšie ku-

povať v supermarketoch.

Populárne sú tiež odevy, a tak tu nájdete kópie

značiek, napodobeniny alebo dokonca ukradnu-

té originály; to isté platí pre topánky. Po jedle

ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS 2.

AKO PREŽIŤ KOLAPS

2. ČASŤ

Fernando Ferfal Aquirre

TÁTO TÉMA NIE JE NOVINKOU. KEĎ ARGENTÍNA NA KONCI 90. ROKOV SPADLA PO ŠPIRÁLE DO SOCIÁLNEHO A EKONOMICKÉHO KOLAPSU, ZMENIL SA TAM ŽIVOT

KAŽDÉMU. BEZ OHĽADU NA PRÍČINY JE TU VEĽA TOHO, Z ČOHO SA MÔŽEME POUČIŤ OD PROSPERUJÚCEJ KRAJINY SPAMÄTÁVAJÚCEJ SA Z EKONOMICKEJ KRÍZY,

KTORÁ UVRHLA OKOLO 60 % ĽUDÍ DO CHUDOBY.

a oblečení sú treťou najobľúbenejšou skupinou

CD, DVD, fi lmy, hudba, herné konzoly, progra-

my, videohry. Každopádne je možné zohnať

takmer všetko. Ak chcete, spýtajte sa v okolí

a porozprávajte sa s tými správnymi ľuďmi.

ZLATOKaždý chce kúpiť zlato! „Kupujem zlato. Platím

v hotovosti.“ Odkazy sú všade, aj v TV! Nikto ne-

platí za skutočnú hodnotu vecí, takže veľký po-

zor! Nedávajte všetky peniaze do zlatých mincí!

Vzhľadom na to, že nie je možné určiť skutočný

podiel zlata, malé obchody a predajcovia za ne

zaplatia rovnako ako za bežné zlaté šperky.

Čo by som robil, keby som bol vami: Miesto

kupovania zlatých mincí kúpte mnoho malých

zlatých prstienkov a ďalších šperkov. Mali by byť

lacnejšie ako zlaté mince a ak nastane kolaps,

nebudete strácať peniaze predajom kvalitných

zlatých mincí v hodnote podradného zlata. Keby

som mohol cestovať späť v čase, kúpil by som

malé vrecko naplnené zlatými prsteňmi.

Malí zlodejíčkovia budú kradnúť zlaté retiazky

priamo z krku. Je to veľmi bežné na staniciach,

v podchodoch a na iných preplnených miestach.

Takže moja rada – ak sa pripravujete na malú

ekonomickú krízu, zlaté mince majú zmysel. Za-

chováte hodnotu vecí a budete ich za ňu schop-

ní predať priekupníkom so zlatom alebo iným

survivalistom, ktorí poznajú skutočnú hodnotu

týchto vecí. V mojom prípade boli zlaté mince

výbornou investíciou. Zabránili, aby som prišiel

o peniaze, keď miestna ekonomika skrachovala.

Aj keď je to tu zlé, môžem ísť do banky a do-

stať za zlaté mince skutočnú hodnotu. To isté

platí o čistom striebre. Ale tam, kde žijem, vám

miestni díleri zaplatia za zlaté mince rovnako

ako za obyčajné zlaté šperky, bez ohľadu na to,

o aký typ zlata ide. Takže musím povedať, že pre

obchodovanie sú lepšie zlaté šperky ako zlaté

mince.

MEDZIHRAUčiteľ sociálnych vied vysvetľoval rôzne druhy

sociálnych pyramíd. Prvá pyramída vysvetľuje

základnú spoločnosť. Dve horizontálne línie

73ilustrácia: Vladimir Manyuhin

ju rozdeľujú na hornú (vyššia sociálna trieda),

prostrednú (stredná trieda) a spodnú časť (chu-

dobní, proletariát). Učiteľ vysvetľoval, že stred-

ná trieda sa správa ako vankúš medzi bohatými

a chudobnými a stará sa o tlmenie sociálneho

napätia.

Druhá pyramída mala veľkú prostrednú časť; to

je pyramída reprezentujúca najrozvinutejšie kra-

jiny sveta. Spodná časť je veľmi tenká a šípky

naznačujú, že je možnosť dostať sa z najnižšej

do strednej triedy a zo strednej do najvyššej

triedy sociálnej pyramídy. Učiteľ nám povedal,

že to bola klasická demokratická kapitalistická

spoločnosť a v krajinách, ako sú tie európske

a socialistické, je pyramída podobná, no o čosi

plochejšia. Stredná časť zaberá najviac miesta

a zvyšné dve len veľmi málo. Je len málo rozdie-

lov medzi týmito pyramídami.

Tretí typ pyramídy ukazuje komunistickú spoloč-

nosť, kde sa šípky z najnižšej a strednej triedy

snažia dosiahnuť vrchol, no potom sa odrazia

späť. Malá najvyššia vrstva a jedna veľká nižšia

vrstva. Medzi nimi je minimálna stredná trieda.

Potom sme otočili stránku a uvideli štvrtú pyra-

mídu, na ktorej vedú šípky zo strednej do najniž-

šej chudobnej triedy.

„Čo to je?“ spýtali sa niektorí z nás. Učiteľ sa na

nás pozrel a povedal: „Toto sme my. Je to kolaps

krajiny, ktorá sa premenila na krajinu tretieho

sveta, kde stredná trieda skoro neexistuje – jed-

na veľká chudobná najnižšia trieda a veľmi malá

najvyššia trieda.“

„Čo sú tie šípky, ktoré smerujú zo stredu na spo-

dok pyramídy?“ spýtal sa niekto.

„To sa stredná trieda mení na chudobných. Ako

vidíte, príjmy strednej triedy nestačia, aby vôbec

mohla fungovať ako stredná trieda. Niektorí

z najvyššej spadnú do strednej triedy, ale obrov-

ská väčšina strednej triedy sa zmení na chu-

dobných,“ povedal učiteľ. Neviem, koľko ľudí

v miestnosti zrazu pochopilo, že sú chudobní.

Učiteľ pokračoval: „Máme strednú triedu, ktorá

sa náhle premení na chudobnú – v podstate vy-

tvorí spoločnosť chudobných ľudí, už neexistuje

stredná trieda, ktorá by zmiernila napätie. Stred-

ná trieda náhle zisťuje, že majú príliš vysokú kva-

lifi káciu na prácu, ktorú nájde, nezamestnanosť

vyletí do závratných výšok – príliš veľa ponuky,

príliš málo dopytu. Vy teraz študujete architektú-

ru, ale len 3 alebo 4 percentá z vás sa tým budú

skutočne živiť.“

Po niekoľkých mesiacoch sa všetko vyplnilo. Aj

počet študentov sa znížil aspoň o 50 %. Nevideli

zmysel v štúdiu niečoho, čomu sa nebudú môcť

venovať, alebo nemali peniaze na štúdium.

Niekto mi povedal, že ak by sa toto stalo v USA,

sociálne nepokoje by boli oveľa horšie. Povedal

som mu, že nesúhlasím, pretože sa všetci ľudia

prispôsobia, keďže nemajú inú možnosť. Teraz

to však zvažujem viac, možno mal pravdu. Väč-

šina z nás sú ľudia, ktorých starí rodičia unik-

li z občianskej vojny buď v Španielsku alebo

v Taliansku – naši rodičia prežili špinavú vojnu.

Môžu občania USA prežiť to, čo sme prežili my?

Samozrejme, že môžu, aj keď si myslím, že ich

toľko nebude – veľa sa ich nepripravuje a berú

všetko ako samozrejmosť. To budú tí, ktorí budú

zodpovední za sociálne nepokoje pri kolapse,

ktorí sú príliš leniví na to, aby sa o seba pred

kolapsom postarali. Počas rokov si už zvykli na

pohodlie a veria, že sa teraz vláda o nich postará,

pretože platili dane. Ale nakoniec sa prispôso-

bia, ľudia sa vždy prispôsobia. Boli by ste prekva-

pení. Bolo to tak po tisíce rokov.

TRESTNÁ ČINNOSŤ A NEBEZPEČENSTVOHoci trestné činy boli v Južnej Amerike vždy

problémom, moja krajina patrila medzi výnim-

ky. Bolo to tu nebezpečné, áno, ale nič podobné

ako po ekonomickej kríze v roku 2001. Človek

mohol nechať deti hrať sa na chodníku, alebo

im dovolil vracať sa samým domov z večierka.

To všetko sa zmenilo. Na chodníkoch sa už deti

nehrajú. Jazdia na bicykli pár metrov od domu,

vždy pod dohľadom dospelej osoby. Tínedžeri

predstavujú väčší problém. Nemôžete ich držať

celý deň doma.

Keď im rodičia organizujú program, vezmú

ich so sebou k niekomu domov alebo do klubu

a v určitý čas si ich vyzdvihnú. Taxíky sa pou-

žívajú zriedka, bolo tu totiž veľa prípadov zná-

silnenia, takže žiaden rodič nezverí svojho syna

či dcéru do rúk cudzieho človeka. Po rokoch

takého života sa takmer každý naučil byť opa-

trný. Prakticky nikto nenecháva otvorené alebo

odomknuté dvere a okná. Tiež sa nikdy nevyklá-

ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS 2.

ňajte z okna auta či bytu na prízemí, aby ste sa

pozhovárali so svojimi priateľmi. Mohol by to

zahliadnuť niekto, kto by vo vás videl ľahký cieľ,

vytiahol zbraň a vtiahol sa do domu.

Predtým ste isto počuli: „Nemal by si sa pri pre-

padnutí brániť, daj im čo chcú a oni ťa nechajú

ísť.“ To už neplatí. Títo chlapíci sú pod vplyvom

drog, alebo vás jednoducho nenávidia, pretože

máte lepší život, o akom oni snívali, pretože boli

od narodenia zneužívaní. Takže vám ublížia

a ponížia vás, ako len môžu. Pustenie kriminál-

nika do domu sa rovná znásilneniu, zmláteniu,

mučeniu.

Najnebezpečnejším okamihom dňa je, keď ja

(alebo moja manželka) opúšťam dom alebo

doň vstupujem. Zabezpečený dom nemôže byť

len tak ľahko prepadnutý, takže zločinci počka-

jú, až budete stáť pred dverami s kľúčmi, a po-

tom na vás skočia. To je dôvod, prečo si dávam

veľký pozor, keď sa k domu približujem. Roz-

hliadnem sa po okolí a ak nevidím nič zvláštne,

pokračujem v chôdzi alebo jazde okolo bloku.

Nikdy neotvárajte dvere, ak je v okolí podozrivá

osoba. Zločinci sa často vydávajú za pracovní-

kov energetických spoločností. Vraj idú niečo

opraviť. Nie! Ak niečo musia opraviť, opravia to

zvonku. Čokoľvek vo vnútri vášho domu je vaša

zodpovednosť a spoločnosť vám to neopraví. Či

tak alebo onak, vždy je lepšie hrať na istotu – je

lepšie byť hrubý ako mŕtvy.

Čo sa týka dopravy autom – okná a dvere mu-

sia byť vždy zatvorené, zbraň musí byť na dosah

ruky a dopravné značky a semafory majú pri ko-

lapse úplne nový význam. Ak vaša krajina sko-

labuje tak ako tá moja, spomeniete si na mňa,

kedykoľvek uvidíte semafor. Nikdy nezastavujte

na červenú alebo na stopke, ak nie je veľká pre-

mávka – a to najmä v noci.

Najprv dávala polícia pokutu za nezastavenie na

červenú, ale po niekoľkých mesiacoch si uvedo-

mili, že nič nezmôžu – ľudia radšej riskujú poku-

tu než svoje životy. Tak sa rozhodli dať na sema-

fory po ôsmej alebo deviatej večer permanentne

oranžovú. To je samozrejme veľmi nebezpečné.

Nočné dopravné nehody bývajú časté a brutál-

ne, pretože niekedy sa dve vozidlá zrazia v plnej

rýchlosti. Otázka: „Jazdia zločinci v osobných

alebo nákladných vozidlách? Skrývajú sa alebo

zakrádajú? Ako títo zločinci útočia na vidieku

a ako v mestách?“

Zločinci nie sú hlúpi – strávia celé dni čakaním

na určitých miestach, predovšetkým na miestach

vašich každodenných činností. Napríklad ak

uvidia, že v noci zamykáte bránu, počkajú si za

stromom, kým sa nepriblížite. Deje sa to často.

Psy sú najlepším alarmom, aký môžete zohnať –

a zločinci to dobre vedia. Nuž a tak ich otrávia

liekmi a zaútočia uprostred noci. Viem o mno-

hých ľuďoch, ktorí takto prišli o psa. Ak majú

zločinci obavy o vlastnú bezpečnosť, ukryjú sa

blízko hlavnej brány a počkajú si na vás. Povedal

by som, že je to najčastejší typ útoku.

Otázka: „Najbežnejší čas útoku? Deň, noc, ve-

čer, ráno?“

Sedem hodín ráno, deväť hodín ráno, jedna ho-

dina popoludní, sedem hodín popoludní – to sú

najčastejšie doby útokov. Neexistuje však žiadna

„bezpečná hodina“. Noc je obzvlášť nebezpeč-

ná. Možno sú útoky počas dňa rýchlejšie, chcú

vás olúpiť a potom rýchlo zmiznúť, kým v noci

majú viac času.

Neexistujú však žiadne pevné vzorce správania.

Ak by som mohol dať jednu radu k bezpečnos-

ti pri kolapse, bolo by to: Mať oči a uši v stre-

hu pri príchode a odchode z domova. Ak je to

možné, majte v oboch prípadoch poruke nejakú

zbraň. Ak sa vám zdá niečo divné, obíďte blok

a znova to starostlivo skontrolujte. Ak tam stá-

le vidíte niečo nezvyčajné, zavolajte políciu (ak

je ešte dostupná), alebo vyhľadajte pomoc. Ak

idete k domu s veľkým počtom ľudí, odídu. Raz

som uvidel pár zvláštnych ľudí vyčkávajúcich pri

mojich dverách. Obišiel som celý blok, a stále

som ich tam videl. Začal som blikať svetlami

a trúbiť, až napokon odišli. Tiež si pamätajte, že

auto je jeden ťažký a silný stroj. Poznal som člo-

veka, ktorý mal na nárazníku veľké chrómované

rúrky – špeciálne na odrážanie tých, ktorí boli

takí hlúpi, že sa ho snažili zastaviť postavením sa

pred auto. Občas sa ma niekto tak pokúša zasta-

viť. Sú to blázni, ktorí vás takto chcú okradnúť

uprostred ulice. Proste som sa plnou rýchlosťou

rozbehol proti nim. Vždy uskočili nabok. Spo-

čiatku ma to znervózňovalo, ale verte mi, teraz

je to pre mňa rovnako bežné ako radenie rých-

lostí. Áno, je to naozaj smutné.

ALTERNATIVE VITA > PLACEBO ALEBO LIEČENIE VIEROU

Placebo efekt objavil americký vojenský le-

kár Henry Beecher už koncom druhej sve-

tovej vojny. Pacientom trpiacim ťažkými

bolesťami podával miesto morfi a soľný roztok.

Ich bolesti ustúpili, a navyše ani počas operácií

neutrpeli kardiovaskulárny šok, typický pre ope-

rácie bez utišujúcich prostriedkov.

Od tých čias sa výskumu tohto fenoménu veno-

valo množstvo ďalších odborníkov. Medzi nimi

americký chirurg Bruce Moseley, špecialista na

operácie kolena. V minulosti pôsobil ako lekár

národnej basketbalovej reprezentácie. Profesio-

nálni basketbalisti často trpia opotrebovanou

chrupavkou v kolennom kĺbe. Bežná operácia,

pri ktorej sa odstránia úlomky zodratej chru-

pavky a kĺb sa vyhladí frézou, zbaví pacientov

bolesti a umožní im, aby koleno fungovalo ako

predtým.

Po čase sa doktor Moseley podujal na experi-

ment: polovicu pacientov s opotrebovaným kĺ-

bom reálne operoval. Druhú polovicu len uspal

na operačnej sále, trochu im narezal koleno (aby

to vyzeralo ako operačná rana), a potom počkal,

kým sa preberú. Výsledky boli šokujúce: koleno

sa začalo uzdravovať aj tým pacientom, ktorí si

len mysleli, že boli operovaní, hoci v skutočnosti

žiadna operácia neprebehla. Na uzdravenie sta-

čila viera v operáciu.

Pozoruhodné sú aj výsledky prezidenta Vý-

skumného ústavu preventívnej medicíny v ame-

rickom meste Sausalito Deana Ornisha. Ten za-

čal pracovať s pacientmi s upchatými srdcovými

cievami v pokročilom štádiu. Podľa klasických

kardiológov nie je možné takéto ťažké prípady

vyliečiť bez liekov a operácie. Ornish ich napriek

tomu lieči.

S pacientmi robí vedené meditácie, pri ktorých

si predstavujú hrubý múr okolo svojho srdca.

Múr sa v ich predstavách postupne uvoľňuje.

Po viacerých takýchto sedeniach sa zrazeniny

v krvi pacientov začnú rozpúšťať a oni vyzdra-

vejú. Podobné vizualizačné techniky využívali

rôzni liečitelia už pred tisícročiami.

Najnovšie výskumy na poli neurobiológie pouka-

zujú na tesné prepojenie medzi našou nervovou

sústavou a imunitným systémom. Stačí, aby si

mozog uvedomil, že sme požili liek, a okamžite

spúšťa samoliečivé sily nášho organizmu. Nie je

dôležité, či liek obsahuje účinnú látku, alebo je

to len cukrík v tvare tabletky. Dôležité je, že sme

uverili v účinky liečby.

A túto vieru umocňujú aj okolnosti, za akých

je placebo podávané. Keď pacientovi bez slova

podajú tabletku bez účinnej látky, výsledok je

slabší. Lepšie účinky sa preukázali, keď podanie

lieku sprevádzal dôveryhodný komentár, naprí-

PLACEBO ALEBO LIEČENIE VIEROUAK CHCÚ KONZERVATÍVNI LEKÁRI SPOCHYBNIŤ POSTUPY ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY,

ČASTO S POHŔDANÍM POVEDIA: „TO JE LEN PLACEBO EFEKT.“ POZORUHODNÉ VEDECKÉ VÝSKUMY Z OBLASTI PLACEBA VŠAK AKOBY POTVRDZOVALI

STARÉ BIBLICKÉ: „A VAŠA VIERA VÁS UZDRAVÍ.“ NÁŠ ORGANIZMUS MÁ ÚŽASNÉ SAMOUZDRAVOVACIE SCHOPNOSTI, KTORÉ SA MÔŽU

SPUSTIŤ LEN VĎAKA TOMU, ŽE UVERÍME PREZENTOVANÉMU SPÔSOBU LIEČBY.

Marián Benka

klad: „Toto je najnovší zahraničný liek na vašu

chorobu, sú s ním veľmi dobré výsledky, verím,

že vám pomôže.“ Takisto sa účinok zvyšuje, ak

pilulku nepodá zdravotná sestra, ale lekár, alebo

dokonca osobne primár.

Menej známym je nocebo efekt, ktorý v 60. ro-

koch objavil ďalší Američan Walter Kennedy.

Podstatou tohto efektu je, že naše strachy a nega-

tívne očakávania spôsobujú negatívne výsledky.

Známy je rakúsky experiment, pri ktorom lekári

podávali astmatikom neúčinnú látku s varova-

ním, že môže vyvolať silné alergické reakcie. Tie

reakcie sa potom u mnohých naozaj dostavili.

Podobne ak lekár so všetkou vážnosťou povie

onkologickému pacientovi, že mu dáva maximál-

ne rok života, dotyčný môže do roka umrieť len

preto, že tomu uveril.

ALTERNATIVE VITA > POZITÍVNYM MYSLENÍM K EGOIZMU

POZITÍVNYM MYSLENÍM K EGOIZMU

V POSLEDNOM OBDOBÍ SA AKO HUBY PO DAŽDI VYROJILI RÔZNE KNIŽNÉ TITULY, MOTIVAČNÉ VIDEÁ A FILMY KAZATEĽOV POZITÍVNEHO MYSLENIA. VRAJ STAČÍ LEN CHCIEŤ, MYSLIEŤ POZITÍVNE A ÚSPECH BUDE ZARUČENÝ. NAJVÄČŠÍ OŠIAĽ PRED PÁR

ROKMI VYVOLAL MOTIVAČNÝ DOKUMENT A KNIHA TAJOMSTVO (ALEBO THE SECRET). ARÓMA EXTRÉMNEJ KOMERCIE A KONZUMU, KTORÁ SA OKOLO TAJOMSTVA NESIE

AKO OPAR, VŠAK DÁVA TUŠIŤ, ŽE NIE JE VŠETKO ZLATO, ČO SA BLYŠTÍ...

Vladimír Líška

Gýčovo podané zjednodušené ezoterické

,,pravdy“ omieľajúce stále dokola tú istú

myšlienku, ktorá sa má javiť ako dopo-

siaľ skryté a veľmi tajné ,,tajomstvo“. S duchovný-

mi učeniami to v skutočnosti nemá nič spoločné.

Človek akoby sa razom ocitol v teleshoppingu,

na školení nejakej fi nančnej sekty, maklérov či

fi nančných poradcov. Inak skvelý komerčný ťah

autorov The Secret, to musím uznať.

Ústrednou fi lozofi ou tohto diela je, že všetko, čo

sa nám stane, sme si pritiahli do života sami svo-

jimi myšlienkami. V podstate infantilná egois-

tická fi lozofi a, charakteristická pre neoliberálny

kapitalizmus dneška, nesie jasné posolstvo. Za

všetko si môžete sami a starajte sa len o seba

(hlavne nás nechajte vládnuť). Náš život však vy-

tvára množstvo faktorov ako sociálne prostredie,

inteligencia, schopnosti, fi nančná situácia, eko-

nomická situácia štátu, v ktorom žijeme, rodina,

priatelia a známosti.

Aj zlé veci, ktoré sa nám dejú, môžu mať pre

nás zmysel, no ten odhalíme až omnoho neskôr.

Niekedy sa ,,negatívnym“ veciam skrátka nedá

vyhnúť a treba sa k nim postaviť zodpovedne,

pretože život nie je, a nikdy nebol len prechádz-

kou ružovou záhradou.

Tajomstvo nás nabáda potlačovať negatívne

emócie, skrývať si hlavu do piesku pred realitou

a utiekať sa do sveta, kde je všetko krásne a po-

zitívne. Nemáme si teda všímať nič negatívne.

Poškodzovanie životného prostredia, týranie

zvierat, obmedzovanie osobnej slobody, zlodej-

stvo politikov či utrpenie druhých nám majú byť

celkom ľahostajné. Kapitalizmus upadá, preto

bolo zrejme potrebné vytvoriť ateistickú fi lozofi u

konzumu prístupnú širokej mase, zaobalenú do

kváziduchovna.

Chcú, aby ste boli spokojní aj v zlých podmienkach,

kým oni si budú užívať, a vytvoriť vám falošnú ná-

dej, ktorú máte zameniť za skutočnú. Tajomstvo

navyše propaguje materializmus a pôžitkárstvo.

Zrejme to na ľudí teraz najviac funguje.

Videl som to nebezpečné šialenstvo v očiach

niektorých ľudí posadnutých Tajomstvom, ktorí

dostali nádej, že dosiahnu všetko. Stačí chcieť,

peniaze ležia na chodníku a treba ich len zodvih-

núť. Takíto ,,pozitivisti“ majú problém vnímať

realitu takú, aká v skutočnosti je. Prestanú po-

užívať logické myslenie a chýba im opatrnosť.

Ak mi svieti na križovatke červená, a ja si vsu-

gerujem, že je to zelená, výsledkom bude kolaps.

Myslieť si, že sa mi nič nestane len preto, že mys-

lím pozitívne, je veľmi nebezpečné a scestné.

Ľudia posadnutí Tajomstvom sa často vyznaču-

jú veľkou pýchou, aroganciou, až opovrhovaním

a pohŕdaním inými, menej úspešnými. Ak teda

zomrie denne 40 000 detí od hladu, podľa nich

si za to mohli len a len sami svojím negatívnym

myslením. Aj keď ja verím tomu, že veľmi silno

na to jedlo mysleli.

V žiadnom prípade nechcem čitateľov navádzať

na tragické a negatívne myslenie. Vždy je lepšie

byť veselým a pozitívnym človekom; žije sa tak

oveľa lepšie. Vravia nám, že máme byť bezohľad-

ní a chamtiví egoisti, aby sme dosiahli úspech,

ale buďme rozumní, empatickí a prečo nie aj

– veselí. Nie som materialista, ani duchovný ne-

znaboh. Ezoterikou sa zaoberám vyše 20 rokov

a mal som možnosť overiť si v praxi, čo funguje,

a čo nie. S humorom sa vždy žilo a žije lepšie.

Zachovajme si však aj logické myslenie, aby sme

nedopadli ako kapitán Titaniku. Veril viac tomu,

že loď je nepotopiteľná, ako ľadovcu, ktorý vi-

del. Nespravil záchranný manéver, ani nevyslal

núdzové volanie. Jeho spôsob myslenia mu za-

bránil vidieť veci jasne a stálo to životy tisícok

ľudí.

Aspartam v roku 1965 náhodne objavil che-

mik James Schlatter, pracujúci pre farma-

ceutickú spoločnosť Searle Company.

Bolo to v rámci výskumu nového lieku na liečbu

žalúdočných vredov. Americký Úrad pre bezpeč-

nosť potravín (FDA) ho schválil ako prísadu do

suchých potravín v júli 1974. Viacerí odborníci,

medzi nimi neurológovia John W. Olney a James

Turner, však na základe svojich výskumov proti

tomuto rozhodnutiu protestovali. Ozývali sa aj

zástupcovia spotrebiteľských organizácií. Pod tla-

kom verejnosti FDA v decembri 1974 povolenie

na používanie aspartamu pozastavil.

Obchodné záujmy však napokon prevážili nad

ochranou zdravia. Aspartam bol opäť povolený

v roku 1981. Znovu len v suchých potravinách,

pretože rozpustený v tekutinách sa môže rozkla-

dať na svoje nebezpečné zložky. Už v roku 1983

ho však schválili aj pre sýtené nápoje s nízkou

hodnotou pH. To sú nápoje s obsahom ovoc-

ných kyselín, ktoré spomaľujú rozklad asparta-

mu. Nedokážu ho však celkom zastaviť, čo zod-

povedným úradom zrejme nijako neprekážalo.

Preto dnes nájdete aspartam úplne bežne v níz-

kokalorických nápojoch označených ako „light“

alebo „zero“. Často sa nachádza tiež v želatíne,

pudingoch, jogurtoch, mrazených dezertoch,

cukríkoch, ale aj niektorých vitamínových prí-

pravkoch a kvapkách proti kašľu.

Vyrába sa kombináciou troch zložiek, z ktorých

každá sama osebe predstavuje zdravotné riziko:

fenylalanín, kyselinu asparágovú a metanol. Prá-

ve tieto tri látky sa uvoľňujú, ak sa aspartam za-

čne rozkladať.

Fenylalanín sa pri vysokých dávkach môže kon-

centrovať v niektorých častiach mozgu, čo môže

viesť k depresiám a iným psychickým poruchám.

Viacerí lekári označujú túto látku za bezpečnú,

pričom argumentujú pokusmi na potkanoch.

Lenže hlodavce odbúravajú fenylalanín oveľa

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > SLADKÉ POTEŠENIE S TRPKOU PRÍCHUŤOU

SLADKÉ POTEŠENIES TRPKOU PRÍCHUŤOU

NEPRIAZNIVÉ ÚČINKY NADMERNEJ SPOTREBY CUKRU SÚ ZNÁME UŽ DÁVNO. SKUPINU LÁTOK NAZVANÚ NÁHRADNÉ SLADIDLÁ PREZENTUJÚ PRODUCENTI

POTRAVÍN AKO ZDRAVÚ ALTERNATÍVU. V POTRAVINÁCH SA POUŽÍVA HLAVNE ACESULFÁM (E950), SACHARÍN (E954) A ASPARTAM (E951). O TEJTO POSLEDNEJ

MENOVANEJ „NEŠKODNEJ“ LÁTKE SI POVIEME NIEČO VIAC.

Marián Benka

efektívnejšie než ľudia. V našom organizme má

tendenciu usádzať sa.

Kyselina asparágová stimuluje neuróny, predráž-

di ich a naruší ich fungovanie. Podobne ako

dusičnany alebo glutaman sodný môže vyvolať

mnohé psychosomatické poruchy, napr. bolesti

brucha a hlavy, vyčerpanosť, náladovosť, poru-

chy spánku a trávenia.

Najnebezpečnejšou zložkou je metanol, ktorý sa

v organizme mení na formaldehyd. Ten sa dostá-

va do buniek, kde sa môže naviazať na štruktú-

ru našej DNA. Vo veľkom množstve môže viesť

k poškodeniu očnej sietnice, spôsobiť rakovinu

alebo vrodené poruchy u detí. Americká Agen-

túra pre ochranu životného prostredia odporúča

maximálnu dennú dávku metanolu 7,8 miligra-

mu. Pritom jeden liter nápoja sladeného asparta-

mom obsahuje okolo 50 mg metanolu.

Medzi ďalšie možné účinky aspartamu patria

svalové kŕče, priberanie na váhe, vyrážky, nespa-

vosť, zrýchlené búšenie srdca, dýchacie ťažkosti,

poruchy reči alebo bolesti kĺbov. Mozgové ná-

dory, epilepsia, Parkinsonova choroba, Alzhe-

imerova choroba, mentálna retardácia a najmä

cukrovka sa môžu pri pravidelnom požívaní tej-

to látky zhoršiť.

I keď sa umelé sladidlá prezentujú ako zdra-

vá náhrada cukru, klasický cukor je rozhodne

zdravší. Pravda, vo zvýšených dávkach takisto

vedie k mnohým problémom. Ak si neviete pred-

staviť život bez sladkej chuti, ideálne je konzu-

movať med, sušené či čerstvé ovocie a ovocné

šťavy alebo kvalitnú čokoládu s vysokým obsa-

hom kakaa. Rôzne diétne nízkokalorické potra-

viny takmer vždy obsahujú umelé sladidlá. Ak

ich už chcete kupovať (raz za čas vás určite ne-

zabijú), pozrite si aspoň ich zloženie na obale.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > IBALGIN

IBALGIN

SPOĽAHLIVO ZNIČÍ VAŠE TRÁVENIE

„BEZ BOLESTI JE SVET RUŽOVEJŠÍ,“ TVRDÍ V JEDNOM ZO SVOJICH PR ČLÁNKOV VÝROBCA IBALGINU, SPOLOČNOSŤ ZENTIVA.

PODĽA NEJ JE DOKONCA POVESTNÁ RUŽOVÁ TABLETKA PRÍNOSOM PRE EKONOMIKU, PRETOŽE URÝCHĽUJE NÁVRAT ĽUDÍ DO PRACOVNÉHO PROCESU.

ALE STOJÍ NEUSTÁLE TLMENIE BOLESTI ZA CENU, KTORÚ ZAŇ ZAPLATÍTE?

Marián Benka

pečeň, obličky a pankreas. Podľa štúdie publiko-

vanej v časopise British Medical Journal sa pri

nadmernom užívaní ibuprofénu zvyšuje riziko

infarktu až o 50 percent.

Na zváženie je, že tieto tabletky vyvolali mo-

derný trend potláčania bolesti, ktorý napríklad

český gastroenterológ Václav Chytil označuje

za „zhovädilosť“. Bolesť je dôležitá, pretože nás

upozorňuje na nejaký problém v našom tele.

Keď ju potlačíme a problém neriešime, časom

prerastie do chronického stavu. Ten potom bu-

deme potláčať ešte väčšími dávkami tabletiek.

Mnohí ľudia si zvyknú na ibalgin ako univerzál-

ne riešenie, až u nich napokon vznikne psychic-

ká závislosť. Ak nemajú ružovú tabletku poruke,

začnú byť nervózni. Ak takíto ľudia tvrdia, že im

ibalgin dodáva energiu, je to len pocit, ktorí si

sami vsugerujú.

Výrobcovia liekov proti bolesti síce uvádza-

jú, že by sa mali používať nepretržite len

obmedzenú dobu. V prípade ibalginu je

to sedem dní pri dospelých a tri dni pri deťoch.

V praxi však mnohí ľudia toto odporúčanie ig-

norujú. Liek sa predáva voľne bez predpisu, čo

tiež nie je práve najšťastnejšie riešenie. Ale keby

aj nebol voľnopredajný, mnohí slovenskí a českí

lekári ho bez rozmýšľania predpisujú pacientom

s chronickými bolesťami aj na dlhšie obdobie.

Podľa amerických štatistík (u nás sa také pre

istotu nerobia) až 12 percent chronických pa-

cientov, ktorí pravidelne berú lieky obsahujúce

ibuprofén (účinná látka ibalginu), skončí s váž-

nym poškodením žalúdka či čriev. Pomerne

častý je vznik vredov, ktoré prasknú a spôsobia

vnútorné krvácanie. Najmä u starších ľudí tieto

prípady neraz skončia smrťou. Ohrozená je aj

Takzvaný „ružový zázrak“ sa v súčasnosti

používa ako všeliek na bolesti každého

druhu, ale účinná látka v ňom – ibupro-

fén – okrem toho pôsobí aj proti horúčke a zá-

palu. Bolesť však možno zmierniť bylinkami

a rovnako nimi môžete znížiť teplotu či pomôcť

organizmu pri zápale.

Azda najznámejšou bylinkou na upokojenie je

pamajorán obyčajný, v češtine dobromysl obec-

ná. Už názov tejto rastlinky, ktorá sa v minulos-

ti používala ako ochrana pred zlom, vypovedá

o jej účinkoch. Nálev z listov pomáha pri bo-

lestiach hlavy, nespavosti, podráždenosti, men-

štruačných kŕčoch a dokonca sa môže použiť aj

ako prevencia morskej choroby. Pri magických

obradoch sa táto bylinka pridávala do kúpeľov

a kadidiel, aby zmiernila bolesť zo straty blízkej

osoby. Majte však na pamäti, že nie je vhodná

pre tehotné ženy.

Obozretný treba byť aj pri pití čaju z valeriány le-

kárskej, ktorá síce pomáha proti nespavosti, stre-

su, kŕčom a menštruačným bolestiam, avšak jej

dlhšie užívanie môže spôsobovať stratu telesnej

i duševnej aktivity.

Pri bolestiach hlavy vám uľaví bazalka pravá, le-

vanduľa či medovka lekárska; pri bolesti zubov

zas lokálne potretie klinčekovým olejom či klok-

tanie mätového čaju. Pozor však na mätu kober-

covú (Mentha pulegium) počas tehotenstva a pri

chorobách obličiek.

Okrem menovaných vám pri horúčke dokáže

pomôcť aj cesnak a na vypotenie zas lipový čaj.

V prípade, že máte radi škoricu a zázvor, desať

minút ich prevárajte na miernom plameni a ná-

sledne oslaďte medom. Takýto čaj môžete popí-

jať počas celého dňa.Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

SAMUELOVAPRÍRODNÁ LEKÁREŇ

Samuel Roth

foto: Tibor Eliot Rostas

„Slovensko a Slovákov mám tak rád, že ak by mi odobrali krv, možno by už polovica z nej bola slovenská.“ Hassan Ahmed Abass Abd el-Rahman Mohamed Abd el-Rasoul,potomok slávneho rodu strážcov tajomstiev hrobiek faraónov

BRIEŽDENIE V LUXOREJe skoré májové ráno, no slnečné lúče nad Lu-

xorom už predznamenávajú horúci tropický

deň. Mesto na brehu Nílu sa ospalo prebúdza

do nového dňa. Samotný názov evokuje honos-

né sídla, lesk a slávu, no prechádzajúc mestom

vidím v spleti uličiek skôr zmes ošarpaných

orientálnych domov z nepálenej tehly. Lemujú

ich taxíky, drožky s koňmi a somáre, ktoré zvá-

žajú náklad s cukrovou trstinou. Slávu staro-

bylých Théb, mesta faraónov, ktoré upadlo už

v časoch dobitia Aššurbanipalom, pripomína

úžasný chrám zasvätený Amonovi so sochami

Ramzesa II. Veľkého. Potĺkam sa mraveniskom

bazárov až k prístavu na Níle, kde kotví loď

Champollion I. Točité schody ma zavedú na jej

hornú palubu, kde v prútenom kresle so širokým

úsmevom čaká Hassan. Celým menom Hassan

Ahmed Abass Abd el-Rahman Mohamed Abd

el-Rasoul. Je to typický bronzový Egypťan pev-

nej postavy tesne po štyridsiatke, s čiernymi

vlasmi a fi čúrskymi fúzikmi, o hlavu nižší odo

mňa. „Ahoj, můj přítel,“ prihovára sa Hassan.

S typickou egyptskou srdečnosťou ma objíma

a štyrikrát pobozká. To je medzi Egypťanmi

pozdrav spriaznených duší. „Salam alejkum,“

odpovedám a sadám si za stolík. „Čaj?“ „Áno,

rád.“ Obsluha prinesie na vyčačkanom podnose

voňavý čierny čaj, ktorého arómu a znamenitú

chuť dopĺňa zopár lístkov čerstvej mäty. „Dnes

nás čeká plný program,“ usmieva sa Hassan

a usrkáva z čaju. Jeho čeština je obstojná, vraví,

JEDEN DEŇ S POTOMKOM STRÁŽCOV TAJOMSTIEV FARAÓNOV

Z ROZBÚRENÝCH VÔD POTOPY VYSTÚPILA AKO PRVÁ ZEM KHEMENU, KDE SA UCHOVALA VŠETKA MÚDROSŤ A TAJOMSTVÁ ZANIKNUTÝCH CIVILIZÁCIÍ.

TAK TO NAPLÁNOVAL VEĽKÝ STAVITEĽ A TVORCA PTAH. PO ŇOM NAD ČIERNOU ZEMOU EGYPTA PANOVAL JEHO SYN RA AKO PRVÝ VLÁDCA BOŽSKEJ DYNASTIE.

SPOČIATKU BOLI FARAÓNMI BOHOVIA, NESKÔR POLOBOHOVIA AŽ NAPOKON FARAÓNI S BOŽSKÝM RODOKMEŇOM. ICH CELÝ ZOZNAM ZAPÍSAL TRISTO ROKOV

PRED KRISTOM EGYPTSKÝ KŇAZ MANEHTO. NEVYNECHAL ANI POSTAVY, KTORÝCH MUMIFIKOVANÉ POZOSTATKY LEŽALI TISÍCROČIA V ÚDOLÍ KRÁĽOV. AŽ KÝM ICH

JEDNÉHO DŇA NEOBJAVILI PREDKOVIA MÔJHO PRIATEĽA Z LUXORU. HASSAN AHMED ABASS JE TOTIŽ SYNOM RODU ABD EL-RASOUL, KTORÝ OBJAVIL

A STRÁŽIL TAJOMSTVÁ HROBIEK NAJSLÁVNEJŠÍCH EGYPTSKÝCH FARAÓNOV.

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S POTOMKOM STRÁŽCOV TAJOMSTIEV FARAÓNOV

Tibor Eliot Rostas

že je jediným sprievodcom v Hornom Egypte,

ktorý rozpráva po česky. Sedem rokov sprevádza

takmer výhradne slovenských a niekedy českých

turistov, a to sa už na neho veľa nalepilo. Aj tak

ale väčšinou komunikujeme angličtinou, predsa

len ani ja nechcem vyjsť z cviku.

MASAKER PRI NOHÁCH ANUBISAPred Champollionom na nás čaká pripravená

dodávka. Jej šofér a Hassan sa dajú v aute do

vášnivého rozhovoru, no po chvíli ich preruší

imámova vzrušená kázeň z rádia. Pýtam sa, či

to snáď nie sú nejaké výzvy na svätú vojnu, dži-

hád, pretože tá dikcia a spŕška hrdelných slov

v arabčine tak skutočne pôsobia. „Ale kdeže,

on hovorí o láske a vzájomnom rešpektovaní,“

smeje sa Hassan. Pomyslím si, aké je jednodu-

ché zmanipulovať ľudí na Západe, ktorým k ob-

rázkom Arabov servírujú takéto vzrušené slová

s vysvetlením, že toto sú tí militantní hrdlorezi.

Myšlienky preruší šofér, ktorý naznačuje, že

sme na mieste. Stojíme pred bránami jedného

z najkrajších chrámov Egypta, chráme kráľov-

nej Hatšepsut. Hatšepsut sa ako prvá faraónka

prehlásila za dcéru boha Amona – Ra a nechala

sa zobrazovať ako muž s falošnou božskou bra-

dou. Vstupujeme do siene chrámu zasväteného

Hathor. Hassanovi sa odrazu vytratí úsmev a so

slzami na krajíčku rozpráva príbeh, ktorý mnou

otriasol. Ukázal na svojho priateľa, ktorý po-

stával neďaleko. Prišiel o jednu ruku v krvavej

dráme, ktorá pohla celým Egyptom. Bol jediným

ozbrojeným strážcom, ktorý sa márne pokúšal

zastaviť útok šiestich mladých islamistických

fanatikov. Tí 17.novembra 1997 chladnokrvne

postrieľali 58 turistov práve na mieste, kde sme

stáli, v zádušnom chráme Hathor, a tiež v o pár

metrov vzdialenom chráme zasvätenom bohovi

mumifi kácie Anubisovi. Z jeho majestátnej po-

stavy s hlavou šakala, pod ktorou sa zlovestne

černeli fľaky krvi vpitej hlboko do pieskovco-

vých kameňov, som mal zimomriavky po celom

tele. „Bývam len neďaleko, na západnej strane

Nílu, bol som tu snáď do polhodiny, odkedy sa

udial masaker. Videl som už len mŕtve telá útoč-

níkov, ktoré po trojhodinovej prestrelke s egypt-

skou políciou ležali v jame pri hradbe chrámu.

Turisti nemali žiadnu šancu, skosilo ich krupo-

Svätyňa boha mumifi kácie Anubisa v chráme kráľovnej Hatšepsut. Na zemi sú viditeľné krvavé stopy po masakri turistov zo 17. novembra 1997.

Reliéf s vyobrazením Boha Ra na stene chrámu v Edfu.

bitie guliek zblízka. Po vyčíňaní pomätencov

ostali ležať v kalužiach krvi štyri japonské páry

na svojej svadobnej ceste, 36 Švajčiarov a tri ge-

nerácie britskej rodiny vrátane päťročného diev-

čatka. Smutné, veľmi smutné, bol to čierny deň

v mojom živote,“ neskrýva slzy Hassan. Otočili

sme sa ku schodom vedúcim k horným terasám,

odkiaľ bol prekrásny výhľad na celé údolie posa-

dené v skalnatých bralách uprostred púšte. Nad

našimi hlavami krúžili spievajúce vtáky, ktoré si

užívali slobodu a ľahkosť bytia, aká nám asi nie

je súdená, keď sme schopní vziať životy blížnym.

STRÁŽCOVIA TAJOMSTIEV HROBIEK FARAÓNOVPochmúrne myšlienky onedlho rozptýlila vša-

deprítomná dobrá nálada Hassana, ktorý už

ukazoval na blížiacich sa turistov: „Teraz by sme

už mali len turistické fotky.“ Mali sme šťastie,

v túto skorú hodinu sme boli uprostred veľkole-

pého diela geniálneho Senenmuta, staviteľa, ale

aj milenca Hatšesput, úplne sami. Vydali sme sa

teda do neďalekého Údolia kráľov, kde sú hrob-

ky faraónov Novej ríše zo 16. až 11. storočia pred

naším letopočtom. Medzi slávnymi menami mu-

mifi kovaných vládcov tu nájdete Merenptaha,

Thutmosa I., Amenhotepa I., ale aj preslávenú

hrobku Tutanchamona s jeho múmiou. Práve

toto je miesto, na ktoré je Hassan mimoriadne

hrdý. Keď mi v tieni fi govníka, pod ktorým sme

sa skryli pred páliacim slnkom, začal rozprávať

svoj príbeh, jeho oči nežiarili o nič menej ako

slnečné lúče. „Bolo to v roku 1871, keď sa môj

pradedo Mohamed Abd el-Rasoul vydal spolu

s bratom Ahmedom na útesy v Deir el Bahri, vy-

soko nad ruinami chrámu kráľovnej Hatšepsut.

Obvykle chodili raz do týždňa hľadať soľ, ktorú

ako roľníci využívali na podporu rýchlejšieho

rastu rastliniek v záhrade. Narazili na tmavé die-

ry, ktoré sa skrývali za veľkým balvanom. Podišli

k malému otvoru, do ktorého hodili kameň. Po

dlhšej pauze začuli vzdialené zadunenie a ich

srdcia zaplesali. Toto by mohla byť hrobka, po-

mysleli si. Po úmornom kopaní sa čoskoro do-

Údolie kráľov – nálezisko hrobiek faraónov zo 16. až 11. storočia pred naším letopočtom.

Chrám kráľovnej Hatšepsut.

stali do vnútra dlhej tmavej chodby, ktorá viedla

do podzemia. Ich nález bol fantastický. Stáli

zoči-voči štyridsiatim štyrom starostlivo zabale-

ným múmiám. Neskoršie skúmanie archeológov

potvrdilo, že boli prvými ľuďmi, ktorí hľadeli

na pozostatky slávnych faraónov Ramzesa II.

Veľkého, Ramzesa III., IX., Thutmosa I., II., III.

a ďalších.“

JEDNA NOC V PYRAMÍDEPravdou je, že mnohé cennosti z pokladu nevy-

čísliteľnej hodnoty sa postupne dostávali na trh

so starožitnosťami. Vykrádanie hrobov sa v oko-

lí dedinky Gurnah, ležiacej neďaleko od Údolia

kráľov, stávalo od 13. storočia výnosným povo-

laním, čo sa dedilo z otca na syna. Výnimkou

bola práve rodina Abd el-Rasoula, ktorá tajom-

stvá hrobiek prísne strážila. Napriek tomu sa

však začali šíriť podozrenia. Tie malo objasniť

vyšetrovanie Emila Brugscha, riaditeľa múzea

v Káhire na jar roku 1881. Informácie, ktoré

získal pri vyšetrovaní, ho priviedli až k bratom

Ahmedovi a Mohamedovi Abd el-Rasoulovcom,

ktorí boli zatknutí a mučení. Napokon boli pri-

nútení priviesť Brugscha až k posvätnej hrobke.

Ten doslova onemel vo svetle pochodní, ktoré

osvetľovali tajomné priestory hrobky s pozostat-

kami najslávnejších panovníkov Egypta spolu

s neuveriteľným bohatstvom, vrátane alabastro-

vých nádob, papyrusových zvitkov a šperkov.

Najcennejší poklad z hrobu však šokoval úradní-

ka ešte viac. Stál pred zhromaždenými múmiami

opretými o múr, či ležiacimi na podlahe komôr.

Jeho údiv bol ešte intenzívnejší, keď si prečítal

nápisy na látke. Boli tam mená štyridsiatych šty-

roch najväčších faraónov 18. a 19. dynastie spo-

lu s princmi, princeznami, súdnymi úradníkmi

a kráľovskými vnúčatami. Keď o týždeň neskôr

asi dvesto mužov dopravilo múmie na loď, ktorá

ich viezla do Káhiry, zhromaždili sa na brehoch

celej cesty roľníci s rodinami a vzdávali posled-

ný hold svojim najslávnejším panovníkom. To

však nie je všetko. Hassanovi prúdi v žilách krv

slávneho rodu strážcov tajomstiev hrobiek Abd

el-Rasoul, medzi ktorých patrí aj Šeik Ali. Ten

našiel hrobku faraóna Setiho I. Jeho predok Abd

el-Rasoul zas pomáhal Howardovi Carterovi pri

vykopávkach, ktoré v roku 1922 viedli až k ob-

javeniu hrobky slávneho Tutanchamona. „Môj

prastrýc Abd el-Rasoul varil Carterovi čaj a bol

dobrým sprievodcom. Keď objavili hrobku so

sarkofágom a múmiou Tutanchamona, Carter

mu dovolil, aby sa vyfotil s faraónovým zlatým

náhrdelníkom na krku. A tak bol prvým člove-

kom po Tutanchamonovi, ktorý nosil na krku

jeho faraónsky šperk.“ Keď Hassan dokončil

svoje rozprávanie, spýtal sa, čo by som chcel

v Egypte skutočne zažiť. „Jednu noc v pyramí-

de,“ smejem sa a v kútiku duše čakám, že povie

„dobre“. „Tak toto ti teraz asi nesplním, ale bude

sa dať vybaviť fotenie.“ V Egypte sa za nejaký ten Nový kolportér.

bakšiš skutočne dostanete tam, kam bežne noha

smrteľníka nevstúpi. Mne v tejto chvíli úplne po-

stačovalo, že som za dvadsať egyptských libier,

ktoré som strčil do rúk sprievodcovi v hrobke

faraóna Ramzesa III., mohol spraviť niekoľko

obrázkov nástenných malieb.

AKO SA MURSÍ STRATIL V PRIŠIROKOM KRESLE MUBARAKANa návšteve chrámov v Medinet Habu, Karna-

ku a Luxore sme toho dnes videli skutočne dosť.

Večer sme sa zašili v jednej malej kafetérii Has-

sanovho známeho, kde sme sa pri vodnej fajke

s jablkovým tabakom a dobrým čajom zhovárali

o práci na lodi. Hassan, ktorý má vyštudovanú

egyptológiu na Univerzite archeológie v Káhire,

si ťažko povzdychol nad súčasnou neutešenou

situáciou v Egypte. „Vieš, po 25. januári 2011,

keď boli obrovské protesty, po ktorých Mubara-

ka posadili do chládku, sa situácia u nás drama-

ticky zmenila. Hospodárstvo upadlo, nájsť prá-

cu je čoraz zložitejšie, korupcia bujnie a príjmy

klesajú. Vonku si myslia, že my tu protestujeme

snáď každý týždeň. A to sa odráža aj na turis-

tickom ruchu. Som na nílskych lodiach už od

roku 1994 a takýto úpadok som nezažil. Za Mu-

barakových čias sa po Níle z Luxoru do Asuánu

plavilo 280 lodí, dnes sa ich točí sotva pätnásť.

Sprevádzal som skupiny s dvadsiatimi turistami,

dnes ich nebýva viac ako sedem. Mubarak nebol

ideálny, ale mal rešpekt a pevnú ruku. Prezident

Mursí nie je zlý, je to vzdelaný človek, ale kres-

lo, na ktorom sedel Mubarak, je pre neho príliš

široké. Mursí nie je dostatočne rázny, v krajine

je stále zmätok. Potrebovali by sme niekoho ako

Gamal Abd-al Nássir, to bol náš najváženejší

prezident, Egypt ho miloval, podobne ako An-

wara Sadata.“

JABLČNÝ DYM SA OVÍJA OKOLO MINARETOV„Vaše Om Ali,“ povie čašník, ktorý nám prinie-

sol Hassanovu obľúbenú pochúťku. Je to dezert

vytvorený z chleba namočeného v mlieku s orieš-

kami, medom, hrozienkami, škoricou a karda-

mónom. Jeho mimoriadne sladká chuť a vôňa

sa miešajú s dymiacimi muškátovými tyčinkami,

šafranom, koreneným falafelom na ražni, tru-

som híkajúcich somárov, ktoré stoja zapriahnuté

neďaleko, ťažkými parfumami a tisícmi ďalších

vôní. „Vieš, čo je môj najväčší poklad?“ spýtal sa

Hassan popri šlukoch z bublajúcej jablkovej vod-

nej fajky. „Môj synovec. Nikto mu tu nedával ná-

dej. Ako štvorročný mal ťažké ochorenie aorty a

ani lekári v Káhire operáciu neodporúčali. Vrave-

li, aby sme sa zmierili s tým, že čoskoro zomrie.

Keď som videl brata, ako každú noc plače, vzal

som všetky našetrené peniaze a odletel s chlap-

com do Londýna. Našiel som špičkovú kliniku,

kde boli ochotní vykonať operáciu. Na moje

obrovské prekvapenie ju robil doktor z Egypta.

Nechcel odo mňa ani cent. Chlapec má dnes už

dvanásť rokov a je to radosť našej veľkej rodiny.“

S Hassanom sme sa rozprávali ešte dlho do noci

a okolo nás sa ovíjali oblaky jablčného dymu.

Vlnili sa spolu s bohatými a zdobenými orna-

mentmi všade navôkol. S halucinačnými spevmi

v nekonečnej ozvene modlitieb z minaretov sa

vpletali do tónov rebábu a ženského hlasu. A ten

stúpal stále vyššie a vyššie, až do príbytku noci,

odkiaľ na nás v trblietavom háve z hviezd hľadí

bohyňa Nut. Tasbhalakir.

V „galabiji“, košeli až po zem, sa dá v africkej horúčave výborne chrániť pred slnkom.

Fotografi e: Tibor Eliot Rostas & Janka Rostasová

MLČANIE > ZLATÉ VAJCIA V BLUDNOM KRUHU

ZLATÉ VAJCIA V BLUDNOM KRUHU

Tibor Eliot Rostas

dnes vidíme v Grécku alebo v 70-tych a 90-tych

rokoch v Južnej Amerike a na mnohých iných

miestach. Najprv sa národy vmanipulujú do

gigantických dlhov, čo už nastalo aj u nás – až

kým nikomu neostane ani cent. Potom organi-

zácie ako MMF a Svetová banka prinútia štát,

aby výrazne zoškrtal verejné fi nancie, platy

a zvýšil dane: čiže menšie príjmy a vyššie výdav-

ky, až kým sa krajina nezosype. Následná meno-

vá reforma vráti obyvateľstvo späť k drine, aby

všetko, čo vybuduje, dalo opäť bankám. Tento

jednoduchý plán fungoval až do dnešných čias

v pravidelných intervaloch dvoch – troch gene-

rácií. Henry Ford raz poznamenal: „Keby ľudia

vedeli, ako funguje menový systém, revolúcia by

tu bola už zajtra ráno.“ Nuž, neostáva iné ako

poznamenať, že dnes už to vieme.

Hospodársky systém, v ktorom Západ

funguje, je už niekoľko storočí vytvo-

rený na neuveriteľne absurdnom, a zá-

roveň geniálne jednoduchom princípe: vymys-

lených papierikoch, ktorým dôverujeme. Tento

systém funguje, iba ak sa ľudia a štáty zadlžujú.

Tým, že si napríklad berú úvery, sa tvoria nové

peniaze, ktoré si banky vymýšľajú a tvoria doslo-

va z ničoho. Až 93 % všetkých peňazí na svete už

dokonca neexistuje ani vo forme bankoviek, ale

iba v podobe virtuálnych číslic na vašich účtoch.

Na začiatku hospodárskeho cyklu nové peniaze

oživujú trh, ľudia investujú, berú úvery, kupujú,

no časom sa narastajúce množstvo peňazí zne-

hodnotí a dochádza k infl ácii – ceny stúpajú

rýchlejšie ako príjmy, až kým sa ekonomika ne-

prehreje a neskolabuje. Všetko prebieha storočia

podľa rovnakej schémy bludného kruhu, ako to

MLČANIE > MATRIX Z ÚDOLIA HINDU

lebo práve údiv je esencia poznania a múdrosti.

Ľudské bytosti sú spojené v sieti, je to onen bio-

net, o ktorom písal Pierre Theilhard de Chardin,

to je to, čo tvrdí Sheldrake, keď pozoruje, ako sa

vínne mušky z ničoho nič zjavia pri nedopitom

pohári. Sú to staré védántske texty, ktoré rovna-

ko ako súčasná kvantová teória hovoria o ilu-

zórnosti sveta, akú vnímame piatimi zmyslami.

Zmysly vytvárajú ilúziu siete, ktorú v hinduizme

nazvali májá, v postindustrializme matrix. Ibaže

my žijeme naše životy aj úplne nezávisle od na-

šich zmyslov. Šťastie, lásku, zblíženie, ale aj zú-

falstvo, strach a hlboký žiaľ prežívame bez toho,

aby sme ich museli vidieť či počuť. Sny dokazu-

jú, že človek, ale aj všetky živé bytosti, ktorým

sa sníva, existujú aj v inom čase a priestore. Sny,

v ktorých prežívame rovnako silné emócie ako

v bdelom stave, sú bránou na pomedzí medzi

svetom tu a tam. Preto v žiadnom z tých dní,

ktoré máme, by sme sa nemali scvrknúť len do

zdroja, čo vytvára svet, kde je jediným kritériom

rentabilita. Kde je zmysel sveta vnímaný iba ako

zmysel ekonomický. To, čo nám najviac bráni

pochopiť tento svet, je náš rozum.

Na prelome storočí sa v kinematogra-

fi i stále častejšie stretávame s feno-

ménom fi lmov psychologických,

dystopických sci-fi . Kedysi skvelé Tarkovského

Solaris, Stalker, neskôr Lynchove nočné mory

Mulholland Drive, a po nich fi lmy ako Matrix,

Potomkovia ľudí či Počiatok sa dostávajú akoby

do nášho vnútra. Sledujú, ako si poradíme s tes-

nou blízkosťou toho, čo každý z nás tuší – že

naše ja je aj mimo nášho tela. V časoch, kedy je

civilizácia Západu zbavená pohanstva šamanov,

ale postupne aj samotného boha a existencie

najvyššej pravdy, ostalo v ľudskej duši prázdne

miesto. A keďže už nad človekom nie je nikto

a nič, to miesto je miestom, kde sa všetko môže.

A tak vravíme, že tu už všetko bolo, že sme už

všetko zažili, že už nie je nič, čo by nás mohlo

prekvapiť. Oproti tomu sa stále viac ľudí začína

vracať späť k najjednoduchšej, no trvácnej forme

bytia, k jednote so všetkým a čistej láske. Láske

k svetu a existencii, láske ku všetkému, čo tvorí

svet. Láske k nepochopiteľnému univerzu, žas-

núť nad tým, aké úžasné je niektoré veci vôbec

nevedieť, ale len tušiť. Neprestávať sa čudovať,

MATRIX Z ÚDOLIA HINDU

MLČANIE > AAAAAAAAAAAAAAAAAMLČANIE > AKO SA PRASAŤU O KUKURICI SNÍVA

95nosť, no sama sa uzatvára v rodových klanoch

za vysokými múrmi oddelených prímestských

štvrtí. Navonok volá po rovnosti, no sama nikdy

nefunguje bez kontaktov a klientelizmu, ktoré

ju zvýhodňujú pri udržiavaní postavenia na vr-

chole. Príslušníci elity formálne vyznávajú trans-

parentnosť a fair play, no svoju moc uplatňujú

z pozadia. Keďže ešte nevytvorili svetovú vládu,

musia ovplyvňovať rozhodnutia politikov na

národnej úrovni. Spoločnosť stavajú proti sebe

výzvami k individualizmu, pričom ich societa je

spoločenstvom spriaznených bratstiev svetoob-

čanov bez hraníc. Na rozdiel od miliardových

más sú malou, dobre organizovanou svorkou,

ktorá v porovnaní s roztrieštenými záujmami

masy postupuje v obhajobe vlastných záujmov

vždy spoločne. Nemecký sociológ Michael Hart-

mann uvádza, že len v Nemecku je na pozíciách

šéfov stovky najväčších fi riem až 80 % príslušní-

kov vysokej a strednej buržoázie, čo je obdobné

aj v ostatných krajinách západnej Európy. Ak si

teda skutočne myslíte, že seriály ako Geissenov-

ci sú len z núdze cnosť či výstrelok dramaturga,

ste na omyle. Sledujete totiž, ako sa vám tí hore

neprestajne smejú do očí.

P rízemné seriálové reality šou typu ne-

meckých multimilionárov Geissenovcov,

ale aj mnohé iné príbehy s pointou, ako

sa stal Honza málem králem, vôbec nie sú ná-

hodným javom. Ľudia si večer po práci zapnú

televízor, kde sú konfrontovaní s príbehmi tých,

ktorí sa dostali na vrchol spoločenského posta-

venia a mimoriadneho hmotného zabezpečenia

najmä vďaka svojej vynaliezavosti, šikovnosti či

usilovnému štúdiu a vzdelaniu. Pri troche po-

vestného šťastia dnes riadia svetové spoločnosti

a preháňajú sa na jachtách modrými lagúnami.

Títo ľudia nás cez hypnotickú obrazovku púšťajú

do svojich rodín, domov či biznisplánov. A tak

sa skutočne cítime byť jednými z nich. To by

v tom musel byť čert, aby sme aj my, alebo aspoň

naše deti, niečo také nedokázali. Takto sa stáva-

me súčasťou modernej mytológie o spoločnosti,

kde sú elitou tí, čo podaním nadpriemerných

výkonov uspeli v spravodlivej súťaži. Denne ňou

prikrmujú ilúziu, že vzdelaných, nadaných a ak-

tívnych ľudí vyvezie sociálny výťah až do hor-

ných podlaží, kde si časom sadnú do kresla s naj-

vyšším operadlom. Je to však iba chiméra, ktorej

úlohou je motivovať ľudí pri stavaní pyramídy.

Elita na jej vrchole síce hlása otvorenú spoloč-

AKO SA PRASAŤU O KUKURICI SNÍVA

FILMOČKOVANIE: SKRYTÁ PRAV-DA (VACCINATION: THE HID-DEN TRUTH)Dokumentárny

Veľká Británia, 1998, 91 min

Réžia: Susan Gray

Hrajú: Viera Scheiber, Robyn Cosford,

David Ritchie, Archie Kolokerinos

Dokument o tom, čo vám lekári nepovedia, alebo ne-

chcú povedať. Pätnásť ľudí vrátane dr. Viery Scheiber,

piatich lekárov, ďalších vedcov a rodičov odhaľuje,

aké sú skutočné súvislosti medzi chorobami a vak-

cínami. Dôkazy, že očkovanie je klamstvo povýšené

na vieru a rodičom sa nehovorí pravda o neúčinnosti

a častokrát ani škodlivosti mnohých vakcín.

DUCH DOBY (ZEITGEIST: THE MOVIE)Dokumentárny

USA, 2007, 118 min

Réžia: Peter Joseph

Hrajú: Jordan Maxwell, George

W. Bush, David Icke

Duch doby bol vytvorený so zá-

merom priviesť ľudí k tomu, aby

sa na svet začali pozerať kritickejším pohľadom a za-

mysleli sa nad skutočným významom niektorých vecí,

ktoré sú dnes širokou verejnosťou považované za neo-

trasiteľnú pravdu. Tvorca tohto dokumentu sa zame-

ral na kresťanstvo, útok na budovy WTC z 11. septem-

bra 2001 a veľké fi nančné korporácie, ktoré sa údajne

snažia prevziať vládu nad svetom.

NÁDHERNÁ ZELENÁ (LA BELLE VERTE)Komédia/Dráma/Dobrodružný/

Rodinný

Francúzsko, 1996, 99 min

Réžia: Coline Serreau

Hrajú: Coline Serreau, Vincent Lin-

don, Marion Cotillard, James Thiérrée

Mimozemšťanka Mila sa stáva dobrovoľníčkou, ktorá

sa rozhodla navštíviť planétu Zem. Nikomu inému sa

na ňu na rozdiel od iných planét letieť nechce, pretože

Zem je hrozná, ale predsa len už je to dvesto rokov,

čo bola navštívená naposledy, takže by sa tam niekto

mal pozrieť. Mila prilieta do Paríža, a jediné, čo má

na sebe, sú batikové šaty. Pomaly sa začína zoznamo-

vať s prapodivnou súčasnou spoločnosťou, v ktorej sa

musí platiť podivnými papierikmi, jedlo sa nedá jesť,

vzduch dýchať, každý je chorý, ženy musia používať

nejaké „rúže“, bez ktorých by na ne ostatní ľudia ne-

boli dobrí.

OHOVÁRANIE (DEFAMATION)Dokumentárny

Izrael, Holandsko, USA,

Austrália, 2009, 91 min

Réžia: Yoav Shamir

Hrajú: Abe Foxman,

Norman Finkelstein, Joel Levi,

Bob Wolfson

Dokument, v ktorom izraelský režisér Yoav Shamir

cestuje po svete, aby zistil, čo v súčasnom modernom

ponímaní znamená antisemitizmus. Rovnako si kla-

die za cieľ posúdiť, či sa antisemitizmus skrýva pod

povrchom údajne civilizovanej spoločnosti, alebo sa

používa iba ako strašiak pre politickú podporu sio-

nizmu. Všíma si snahy niektorých židovských skupín

o nálepkovanie antisemitizmom pri akejkoľvek legi-

tímnej kritike politiky Izraela. Ponúka kritický pohľad

na vplyvnú americkú židovskú organizáciu Anti Defa-

mation League (ADL), ktorá je vlajkovou loďou boja

proti antisemitizmu.

KOLAPS (COLLAPSE)Dokumentárny

USA, 2009, 81 min

Réžia: Chris Smith

Hrajú: Michael Ruppert

Film sa zaoberá nielen kolap-

som našej civilizácie takej, ako

ju poznáme, ale taktiež životom

bývalého policajta Michaela C. Rupperta. Michael

predstavuje svoju víziu kolapsu na konci veku ropy,

kvôli ktorej ľudia vedú vojny, podplácajú, vraždia

a v budúcnosti ju nebude možné ničím nahradiť. Ná-

met vychádza z knihy A Presidential Energy Policy

a je vyústením Ruppertovej práce investigatívneho no-

vinára, ktorým bol približne 30 rokov. Počas nich sa

zaoberal problematikou pašovania drog CIA, vládnou

korupciou, 11. septembrom, vojnami na Strednom vý-

chode, fosílnymi palivami atď.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

b l h l

lizmus, doznievajúci liberalizmus, konzervativizmus,

myšlienky sociálneho štátu spolu s mnohými kultúr-

nymi a umeleckými smermi, ktoré krátkodobo alebo

dlhodobo pohlcovali intelektuálny aj konzumný svet,

tvoria základné piliere autorovej subjektívnej refl exie

tohto historicky krátkeho, ale hektického obdobia.

Prednosťou knihy je jej celosvetový záber.

MYJevgenij Zamjatin (2010)160 strán

Pochmúrna vízia totalitného sys-

tému založeného na obludnom

etatizme, krajnom racionalizme

a mechanizovanom totálnom ko-

lektivizme je doslova epochálnym

literárnym dielom. Ovplyvnenie

fantastikou H. G. Wellsa, neorealistickým videním

skutočnosti a intuitívne pochmúrnou predtuchou ne-

gatívneho vývoja civilizácie vyústilo do varovnej sati-

ry, ktorá ani po rozpade Sovietskeho zväzu a odhalení

zverstiev totalitných režimov 20. storočia nestráca

svoju aktuálnosť.

Dielo varuje pred odľudštením, mravným vákuom,

umŕtvením myslenia a spoločenským úpadkom, ktoré

zákonite musia viesť ku koncu modernej civilizácie.

Zamjatin svojím románom výrazne ovplyvnil evolúciu

žánru science-fi ction a inšpiroval preslávené antiu-

tópie Aldousa Huxleyho a Georga Orwella.

NEŽIADUCI ÚČINOK: SMRŤJohn Virapen (2010)256 strán

Kniha, ktorá odhaľuje zločiny

farmaceutického priemyslu a roz-

práva pravdivý príbeh o korupcii,

podplácaní a podvodoch. Napísal

ju bývalý riaditeľ farmaceutické-

ho koncernu dr. John Virapen,

ktorý pozná interné praktiky a postupy používané vo

farmaceutických gigantoch. Viac ako 35 rokov praco-

val vo farmaceutickom priemysle. Bol výkonným riadi-

teľom švédskej pobočky Eli Lilly & Company, jednej

z najväčších medzinárodne činných farmaceutických

spoločností. Či to viete alebo nie, farmaceutický pri-

emysel (nazývaný v anglicky hovoriacich krajinách aj

Big Pharma) kontroluje mnohé stránky vášho života

a vytvára vo svete „kult medicíny“.

KNIHAKONEC CIVILIZACEAldous Huxley (2010)220 strán

Pravdepodobne najznámejšia kni-

ha tohto anglického autora a fi lo-

zofa. Jedna z najpozoruhodnej-

ších science-fi ction tohto storočia,

ktorej dej sa vo väčších či menších

detailoch realizoval. Neveselé podobenstvá o civilizá-

cii, ktorá sa pokúsila hrať na Boha a pretvoriť na svoj

obraz nielen prírodu, ale aj ľudskú dušu. Hoci bola

napísaná už v roku 1932, je stále aktuálna aj v dobe,

keď sa klonovanie živých tvorov stáva skutočnosťou.

ŠOKOVÁ DOKTRÍNANaomi Kleinová (2010)546 strán

Vojna v Iraku, cunami na Srí

Lanke, povodne v New Orle-

ans... Tieto a im podobné nešťas-

tia dokáže využiť určitý typ pod-

nikania, ktoré Kleinová nazýva

„kalamitným kapitalizmom“.

Kým sa poškodení spamätávajú zo šoku, nadnárodný

kapitál sa už usídľuje na spustošenom území a tam,

kde boli pred katastrofou verejné zariadenia slúžia-

ce najširšiemu obyvateľstvu, rastú hotely, kancelárie

a ďalšie budovy a podniky v súkromných rukách.

Obvyklé demokratické mechanizmy sa jednoducho

obchádzajú, pretože krízová situácia si predsa vyža-

duje siahnuť po mimoriadnych rýchlejších prostried-

koch. Autorka dokazuje tieto alarmujúce skutočnosti

množstvom štatistických údajov, faktov, rozhovormi

s účastníkmi spomínaných udalostí, aj vlastnými vý-

skumami.

VĚK EXTRÉMŮEric Hobsbawm (1998)620 strán

Brilantný pohľad na storočie

poznamenané dvomi svetovými

vojnami. Autor v knihe kladie

hlavný dôraz na dejinné premeny

spoločenských ideí, ktoré dvadsia-

te storočie formovali. Komunizmus, fašizmus, socia-

HUDBADEAD CAN DANCEWithin the Realm of a Dying SunDĺžka 38:43

Rok vydania: 1987

Jeden z najlepších albu-

mov austrálskeho zoskupe-

nia s Lisou Gerrard a Brendanom Perrym. Podarilo

sa im nahrať strhujúci, temný a mimoriadne emocio-

nálny album s neuveriteľným spevom a kompozíciou,

ktorý dokazuje, že 80-te roky prinášali mimoriadne

zjavy. Dokázali to aj na nedávnom pražskom koncer-

te, kde sa Lisa a Brendan sprevádzaní búrlivými ováci-

ami po rokoch objavili opäť spoločne.

THE CUREDisintegrationDĺžka: 71:47

Rok vydania: 1989

Po odľahčených piesňach

sa týmto albumom roz-

hodla britská kapela vrátiť

k temnému zvuku z dôb Pornography a Faith. Halu-

cinogénne drogy a depresie Roberta Smitha dali emo-

cionálne vybičovaným skladbám nástojčivú presved-

čivosť, ktorou The Cure dosiahli vrchol svojej tvorby.

GOLD FRAPPFelt MountainDĺžka: 39:32

Rok vydania: 2000

Debutový album anglické-

ho elektronického dua. Je

z neho cítiť vplyv rôznych

hudobných štýlov ako pop, elektronika, folk či kaba-

ret. Album zožal mimoriadne pozitívne reakcie aj od

kritikov. Odvolávajúc sa na zvláštne a krásne kombi-

nácie romantiky a tajuplnosti ho hodnotili ako jeden

z najpôsobivejších debutov vôbec.

MORRISSEYViva HateDĺžka: 42:16

Rok vydania: 1988

Morriseyho debutový sólo-

vý album je považovaný za

silný vstup do jeho samo-

statnej kariéry. Použil svoj tradičný lyrický štýl a zvuk

podobný tomu, ktorým sa prezentovala jeho predošlá

kapely The Smiths tesne predtým, ako sa rozpadla.

Jeho osobitý štýl je cítiť na celom albume. Niektoré

zo skladieb vyvolali polemiku, napríklad „Margaret

on the Guillotine“, ktorá popisuje smrť britskej premi-

érky Margaret Thatcherovej ako „nádherný sen“.

HECTOR ZAZOUGéologiesDĺžka: 59:00

Rok vydania: 1989

Album, v ktorom sa tomu-

to francúzskemu sklada-

teľovi elegantným spôso-

bom podarilo spojiť elektronickú hudbu so sláčikovým

kvartetom. V týchto na prvé počutie nezlučiteľných

štýloch hudby však Zazou nachádza úžasnú symbiózu

tónov a melódií, ktoré v konečnom dôsledku spoločne

vytvárajú veľkolepé dielo.

The XXThe XXDĺžka: 38:00

Rok vydania: 2009

The XX je londýnska indie

popová kapela, Wandswor-

th, Londýn v roku 2005.

Jej debutový album The XX vyšiel v auguste 2009

a okamžite sa umiestnil v mnohých rebríčkoch Best

Of kapiel. Ako No. One ju hodnotil britský denník

The Guardian a ako druhú najlepšiu kapelu Británie

ju označil hudobný magazín The New Musical Ex-

press.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

MÚZY > IGOR STRINKA

STRINKA‚‚BOL V ROKU 1610 CARAVAGGIO V KUCHYNI NA ZÁHORÍ?

ASI ŤAŽKO, NEJESTVUJÚ ŽIADNE DÔKAZY, BA ANI NÁZNAKY. NO AJ NESKUTOČNÁPREDSTAVA JE INŠPIRUJÚCA

A POMÁHA TVORIŤ KRAJŠÍ SVET. TO, ČO NEBOLO PRAVDOUV MINULOSTI, MÔŽEME SPRAVIŤ SKUTOČNOSŤOU V PRÍTOMNOSTI.

NIE PRETO, ABY SME NIEKOHO MÝLILI, ALE ABY SME SA POVZNIESLI A RADOVALI.‘‘

Igor Strinka / Z cyklu Desatoro: Druhé prikázanie

Igor Strinka / Z cyklu Desatoro: Prvé prikázanie

Aby sme lepšie pochopili Adolfa Hitlera

a jeho cestu k absolútnej moci, musíme

sa najprv pozrieť na prostredie, ktoré

formovalo jeho, aj ľudí s ktorými spolupracoval.

A prostredníctvom nich následne celé Nemecko.

Je veľmi príznačné, že Bergier a Pauwels, auto-

ri bestselleru Ráno kúzelníkov, nazvali obdobie

medzivojnového a vojnového Nemecka ako

„Niekoľko rokov v absolútnom inde“.

SAMOZVANÝ MÁGArmanizmus alebo ariozofi a, nazývaná spo-

čiatku taktiež wotanizmus, je ideologickým

systémom ezoterickej povahy, náboženstvom

založeným na nordických mýtoch a legendách,

heraldike, folklóre, teozofi i, gnosticizme a ra-

sových vedeckých teóriách. Stoja za ním pre-

dovšetkým dvaja význační okultisti a historici

Guido von List a Jörg Lanz von Liebenfels, ktorí

sledovali rovnaký cieľ obrodenia porobenej ger-

mánskej rasy.

Rakúšan Guido von List bol vôbec prvým

populárnym spisova-

teľom, ktorý spojil

národoveckú ideoló-

giu s okultizmom a te -

ozofi ou. Bol presved-

čený, že napriek cu-

dzím vplyvom, pre-

dovšetkým rímskej a

kresťanskej kultúre,

ktoré chceli Germá-

nov zámerne vymazať

z histórie, je možné ešte mnoho obnoviť. Tvrdil,

že mágia rún pretrvala stredovek. List si budoval

kult osobnosti, čo mu pomáhalo získať čitateľov,

veriacich a nasledovníkov. Svoju autoritu si zvy-

šoval sám, keď prehlasoval, že je posledným z

armanistických mágov, ktorí vládli v pradávnom

árijskom svete.

List prispieval do silne nacionálneho až šovinis-

MANDRAGORA > OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE

NEODDELITEĽNOU SÚČASŤOU NACIZMU BOL JEHO OKULTIZMUS NAMIEŠANÝ Z GERMÁNSKEHO POHANSTVA, BUDHIZMU, TEOZOFIE, ANTROPOZOFIE,

ARMANIZMU, SATANIZMU, EZOTERIKY, ASTROLÓGIE, MÁGIE, DUALIZMU, PARAPSYCHOLÓGIE A STAROVEKÝCH MÝTOV A LEGIEND. NACISTI SA NEBÁLI

SIAHNUŤ PO ALTERNATÍVE A ICH RÍŠA BOLA ALTERNATÍVNOU A ORIGINÁLNOU V MNOHÝCH, VÄČŠINOU VŠAK VEĽMI ZVRÁTENÝCH SMEROCH.

OKULTIZMUS

TRETEJ RÍŠE

Anton Smataník

1. ČASŤ

sopis Ostara. Pravidelným

čitateľom Ostary bol aj Adolf

Hitler. Lanz veľmi pružne a

pohotovo zapracovával vtedaj-

šie vedecké objavy do svojich

náboženských a rasových fi lo-

zofi í, čím sa stali ešte presved-

čivejšími. Preferoval eugeniku

ako nástroj pre opätovné vy-

tvorenie árijskej rasy. Podobnosť medzi jeho ná-

vrhmi a neskoršími Himmlerovými materskými

domami SS Lebensborn, vyvražďovaním a zot-

ročovaním podradných rás je zjavná. V roku

1907 so svojimi priateľmi a kolegami kúpil hrad

Werfenstein a spravil z neho sídlo obnoveného

rádu Ordo Novi Templi, ktorý sa stal jeho hlás-

nou trúbou.

Vďaka Listovi, Lanzovi a ich obdivovateľovi Ru-

dolfovi von Sebottendorfovi (s rovnako „priča-

rovaným“ šľachtickým titulom) sa zrodila roku

1911 tajná spoločnosť Teutonický rád, z ktorej

bola v roku 1918 vyčlenená spoločnosť Thule.

Thule neskôr reorganizoval a viedol práve Adolf

Hitler. Filozofi e, ktoré List a Lanz vytvorili, či

prevzali a upravili, mali výbušnú povahu, vábili,

pôsobili sugestívne, nebolo možné brať ich na

ľahkú váhu, ani jednodu-

cho diskreditovať, zasiahli

síce spočiatku len menšiu

časť obyvateľstva Rakúska

a Nemecka, ale išlo o aka-

demikov, vedcov, histori-

kov, umelcov, novinárov,

politikov a podnikateľov.

Vytvorili základ, ktorý už

čoskoro priniesol veľmi

trpké ovocie.

FÜHREROVA MLADOSŤAdolf Hitler sa narodil 20. 4. 1889 v Braunau.

Jeho detstvo bolo hlboko poznačené prísnym ot-

com, ktorý ho často bil, a syndrómom prežitia,

pretože všetky predchádzajúce deti Adolfovej

matky zomreli. Historici neustále špekulujú, či

Hitlerov dedo z otcovej strany bol alebo nebol

židovského pôvodu. V skutočnosti to nie je dô-

ležité. Aj keby bol Hitlerov dedo naozaj Žid,

tického týždenníka Ostdeutsche Rundschau, pat-

riacemu politikovi Karlovi Wolfovi. Spolu s ním

v roku 1894 obnovil spolok Bund der Germanen.

V roku 1905, keď si už mohol dovoliť vystupo-

vať otvorene „armanisticky“, založil Spoločnosť Guida von Lista. Spoločnosť podporovali mnohí

intelektuáli, vyššia trieda a verejní činitelia, me-

dzi ktorými bolo viacero politikov vtedajšieho

Rakúska a Nemecka. Jej zameranie bolo výrazne

okultného rázu.

NADĽUDIA A PODĽUDIARovnako ako List zbož-

ňoval starý árijský svet aj

Jörg Lanz von Liebenfels,

ale jeho fi lozofi e nemali

nádych národoveckého

Listovho armanizmu.

Lanz sa viac opieral

o okultizmus, teológiu,

rôzne vedecké špekulá-

cie, zoológiu a antropo-

lógiu. Jadrom jeho náuky

je heretický dualizmus

popisujúci boj dobra so zlom, kde dobro pred-

stavujú árijskí nadľudia, kým zlo tzv. opoľudia.

Ako bývalý mních oplýval značnými znalosťami

Biblie, apokryfných a gnostických textov, ktoré

si však na základe svojej áriogermánskej fi lozofi e

vykladal značne svojsky. Napríklad Ježiša videl

ako spasiteľa nadľudí, ktorý požadoval rituálne

obete podľudí. Prvý hriech a úpadok človeka

v Genesis chápal ako alegóriu počiatku vzájom-

ného kríženia árijcov a opoľudí. Identifi koval

árijskú rasu (podobne ako viacerí pred ním) ako

modrookú, plavovlasú, silne nadradenú rasám

černošským, mongolským a semitským. Adolf

Josef Lanz si rovnako ako List „pričaroval“ do

svojho rodokmeňa šľachtických predkov, čistých

Germánov, a začal k svojim menám pridávať prí-

domok „von“.

SEMENÁ NOVEJ IDEOLÓGIEV roku 1905 vydal Lanz svoju náuku v knihe

Theozoologie oder die Kunde von den Sodoms-Äffl ingen und dem Götter-Elektron a založil ča-

MANDRAGORA > HITLER AKO ČIERNY MÁG

ovplyvňovať ostatných sa začala rozvíjať krátko

po roku 1918, keď bol hospitalizovaný. Za sta-

točnosť v prvej línii zaplatil dočasnou slepotou,

ale bol vyznamenaný železným krížom prvého

stupňa. Iróniou je, že na toto vyznamenanie ho

navrhol Žid Hugo Gutmann. Keď ležal oslepe-

ný yperitom v tranze v pasewalskej nemocnici,

začal chápať súvislosti medzi psychickými a fy-

ziologickými procesmi v organizme. Niektorí

okultisti tvrdia, že počas trýznivého pobytu vo

vojenskej nemocnici došlo u Hitlera k samoza-

sväteniu. Išlo o určitú formu zmyslovej deprivá-

cie, podobnú tej, ktorá sa cielene dosahuje zasvä-

cujúcimi rituálmi, či v dnešnej dobe tzv. terapiou

tmou. Práve v tomto čase, ako neskôr dokladá

v Mein Kampf, sa rozhodol stať politikom.

Dietrich Eckart, jeden z prominentov NSDAP,

v roku 1923 prehlásil:

„Nasledujte Hitlera!

Bude tancovať, ale som

to ja, kto udáva tón. Ja

som ho zasvätil do taj-

ného učenia a otvoril

jeho energetické cen-

trá, aby mohol prijímať

vízie, a ukázal mu spô-

sob, ako komunikovať

so skrytými silami.“

Dietrich Eckart a Adolf

Hitler využili spoločnosť Thule na svoje politic-

ké ciele. Práve Thule slúžila ako prvotný zdroj

fi nancovania a členskej základne NSDAP.

Činnosti skupiny sa aktívne zúčastnili aj ďalší

ľudia, ktorí hrali pri formovaní nacistickej strany

kľúčové úlohy, napríklad Alfred Rosenberg, Ru-

dolf Hess, Gottfried Feder a Karl Harrer. V oso-

be Adolfa Hitlera našla svojho führera a začala

uskutočňovať svoje zvrátené sny. Spoločnosť

mala vytvoriť protiváhu k medzinárodnému

židovskému sprisahaniu, ktoré bolo popísané

napr. vo sfalšovaných Protokoloch sionských mu-drcov. Skupina Thule sa pomenovala podľa hlav-

ného mesta mýtického starovekého kontinentu

Hyperborea. Hyperboreu stotožnili s Platónovou

Atlantídou, ktorú podľa nich obývali Árijci vlád-

nuci nesmiernymi duchovnými schopnosťami,

fyzickou zdatnosťou, múdrosťou a inteligenciou

ďaleko prevyšujúcou tú našu.

neexistuje žiaden fakt, ktorý by dokazoval jeho

ovplyvnenie z tejto strany.

Rodina sa niekoľkokrát sťahovala. V rokoch

1900 až 1905 žili Hitlerovci v Linzi, kde sa

Adolf prostredníctvom svojho učiteľa Leopodla Pötscha, ktorý zastával dôležité miesto v niekoľ-

kých nacionalistických spolkoch, zoznámil s na-

cionalizmom a pangermanizmom. Chlapec bol

nadšený hodinami dejepisu a spolužiakov nieke-

dy delil na Nemcov a tých druhých.

VIEDENSKÉ OBDOBIEKeď Hitlerovi v roku 1903 zomrel otec a v roku

1907 matka, presťahoval sa do Viedne. Žil naj-

prv iba zo sirotského dôchodku, neskôr skúšal

svoje šťastie ako maliar. Jeho schopnosti však

neboli dostatočné pre prijatie na viedenskú Aka-

démiu výtvarných umení. Živil sa teda predajom

svojich pohľadníc turistom a rôznymi krátkodo-

bými brigádnickými prácami. Reinhold Hanish,

jeden z Hitlerových susedov, ho nazýval nedis-

ciplinovaným a náladovým. Ak s ním niekto ne-

súhlasil a oponoval mu, prechádzal do zúrivosti.

Práve vo Viedni bol Hitler v plnej sile zasiahnu-

tý pangermánskymi myšlienkami, armanizmom

a okultizmom. Vášnivo hltal mnohé politické

pamfl ety a požičiaval si veľa kníh o germán-

skej histórii a mytológii, ktoré čítaval do tretej

až štvrtej hodiny rannej. Neskôr v Mein Kampf poznamenal, že práve viedenské zážitky predsta-

vujú žulový základ jeho svetonázoru. Hitler bol

veľmi inteligentný, s údajnou hodnotou IQ 141,

mal fenomenálnu pamäť, preto veľmi rýchlo pre-

študoval práce Nietzscheho, Hegela, Fichteho,

Treitschkeho a Houstona Stewarta Chamber-

laina. Časti ich fi lozofi í použil pri budovaní tej

svojej, predstavenej predovšetkým v knihe Mein

Kampf.

V roku 1913 sa presunul do Mníchova, kde s ob-

rovským nadšením prijal prvú svetovú vojnu.

Vnímal ju ako možnosť, ktorú by Germáni mali

využiť a vydobyť si svoje právoplatné miesto vo

svete. Narukoval na front, kde bol zranený.

HITLEROVO „OSVIETENIE“Zdá sa, že Hitlerova mimoriadna schopnosť

• 1812: Briti fi nancovaní Rothschildovými pe-

niazmi vyhlasujú Spojeným štátom vojnu.

Plánom bolo spôsobiť Spojeným štátom v tej-

to vojne taký dlh, aby sa museli skloniť pred

Rothschildovcami a povoliť im predĺženie

pôsobnosti ich Bank of the United States.

Vojna dvíha národný dlh zo 45 miliónov dolá-

rov na 127. Devätnásteho septembra zomiera

Mayer Amschel Rothschild. Vo svojej posled-

nej vôli vydáva presne stanovené pravidlá,

ktorými sa má rod Rothschildovcov riadiť:

1. Všetky kľúčové pozície v rodinnom obcho-

de musia zastávať výhradne členovia rodi-

ny, a len mužskí členovia rodiny majú po-

volené sa na ňom podieľať. Najstarší syn

najstaršieho syna sa mal stať hlavou rodiny

(táto podmienka mohla byť zmenená, iba

ak väčšina rodiny rozhodla inak). Toto sa

udialo hneď v roku 1812, kedy bol za hlavu

rodiny zvolený Nathan Mayer Rothschild.

2. Členovia rodiny si mali brať prvého a druhé-

ho bratranca/sesternicu, aby sa zachoval

rodinný majetok. Napríklad jeho syn Jacob

Mayer si vzal za manželku dcéru ďalšieho

syna, Solomona Mayera. Toto pravidlo bolo

v ďalších generáciách považované za menej

dôležité, pretože boli prehodnotené rodinné

ciele a dochádzalo k svadbám s členmi iných

bohatých rodín.

3. Nemohol byť zverejnený žiadny zoznam ro-

dinných nehnuteľností; žiadny súdny spor sa

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

NEUVERITEĽNÉ ZAMLČOVANIE FAKTOV A OBLUDNÉ KLAMSTVÁ V MÉDIÁCH O VPLYVE DYNASTIE ROTHSCHILDOVCOV NA SÚČASNÉ SMEROVANIE SVETA MA PRINÚTILI K TOMU, ABY SOM SA TEJTO TÉME ZAČAL VIAC VENOVAŤ.

SÚSTREDÍM SA NA ODHAĽOVANIE SKUTOČNEJ MOCI TEJTO VEĽKEJ A VPLYVNEJ RODINY, O KTOREJ MÉDIÁ PÍŠU ZVÄČŠA AKO O „MILOVNÍKOCH DOBRÉHO VÍNA

A VZÁCNYCH UMELECKÝCH PREDMETOV, LEN S NEPATRNÝM VPLYVOM V POROVNANÍ K ČASOM ICH NAJVÄČŠEJ SLÁVY“.

RODINA, KTORÁ

MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

Jiří Buráně

2. ČASŤ

Nathan Mayer Rothschild

seľného. Pre iluminátov bolo pravým úče-

lom kongresu vo Viedni vytvorenie federácie,

prostredníctvom ktorej mohli získať politickú

kontrolu nad väčšinou civilizovaného sveta.

Mnoho európskych vlád bolo u Rothschildov-

cov zadlžených, čo im dalo do rúk mocný ná-

stroj. Ilumináti boli pri svojom prvom pokuse

nesmel konať vo veci hodnoty dedičstva. Ja-

cob (James) Mayer Rothschild odchádza do

Paríža, aby tam založil Bank de Rothschild

Frères. Narodil sa Nathaniel de Rothschild,

synovec Jacoba (Jamesa) Mayera Rothschil-

• 1814: Čo sa týka troch miliónov toliarov,

ktoré princ William z Hanau zveril Mayero-

vi Amschelovi Rothschildovi do úschovy...

Podľa legendy boli tieto peniaze schované do

sudov s vínom, aby boli v bezpečí pred pát-

raním Napoleonových vojakov pri vstupe do

Frankfurtu. Údajne sa znovu objavili v roku

1814, kedy sa princ William z Hanau vrátil

do Nemecka. Fakty sú však iné. Peniaze ne-

boli princovi nikdy vydané. Nathan Mayer

Rothschild tieto tri milióny toliarov investo-

val do zlata z Východoindickej spoločnosti.

Vedel, že budú potrebné v kampani na získa-

nie Wellingtonského polostrova. Z ukradnu-

tých peňazí Nathan štvornásobne profi toval:

– z predaja Wellingtonských cenných papierov,

– z predaja zlata Wellingtonu,

– z požičiavania peňazí zarobených na zlate,

– z prevozu zlata do Portugalska.

V septembri začína kongres vo Viedni, ktorý

trvá až do júna 1815. Rothschildovci dúfajú,

že na ňom vytvoria akúsi „Ligu národov“.

Diskusia sa točí okolo vytvorenia európskej

federácie, ktorú by tvorila skupina nezávislých

kráľovstiev zviazaných spoločnou administra-

tívou. Tá by okrem iného zaisťovala spoločnú

obranu. V ich pláne bolo vytvoriť zo Švaj-

čiarska neutrálny štát, ktorý mal slúžiť ako

pokladnica pre ich fi nancie. Ruský cár však

v plánoch na vytvorenie európskej federácie

rozpoznal sprisahanie iluminátov a nesúhlasil

s ňou. Preto v roku 1915 podpísal s Rakúskom

a Pruskom zmluvu o Svätej aliancii. Zmluva

zaručovala suverenitu akejkoľvek monarchie,

ktorá sa bude držať kresťanských princípov

v štátnych záležitostiach. Rakúsky minister za-

hraničia princ Klemens Furst von Metternich,

najvplyvnejší štátnik v Európe a Rothschildov

agent, povedal, že jeho idea európskej federá-

cie si kladie za cieľ iba zachovať spoločenský

poriadok. Vyhlásil Alexandra za choromy-

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

neobyčajne blízko k získaniu kontroly nad sve-

tom. Hlava rodiny, Nathan Mayer Rothschild,

očakávala deň, kedy sa jeho rodina pomstí od-

stránením cára a jeho rodiny, čo sa nakoniec

uskutočnilo v roku 1917.

• 1815: Päť bratov Rothschildovcov pracuje

spoločne na dodaní zlata wellingtonskej (cez

Nathana v Anglicku), aj Napoleonovej armáde

(cez Jacoba vo Francúzsku). Začínajú svoju

politiku fi nancovania oboch strán vo vojnách.

Skutočnosť, že títo bratia mali banky rozšíre-

né po celej Európe, im umožňovala vybudovať

bezkonkurenčnú sieť tajných ciest a rýchlych

kuriérov. Títo Rothschildovi kuriéri boli jediní

obchodníci, ktorí mali dovolené prejsť cez ang-

lickú aj francúzsku blokádu. Boli tiež jedinými,

ktorí informovali Nathana Mayera Rothschil-

da o priebehu vojny. Využitím tejto spravodaj-

skej služby špekuloval, kupoval, predával a me-

nil akcie, zlato a dlhopisy. A tak neuveriteľne

bohatol.

V tejto dobe boli britské cenné papiere nazý-

vané konzuli. Obchodovalo sa s nimi v priesto-

roch pre výmenu za dlhopisy. Nathan Mayer

Rothschild nariadil všetkým svojim zamest-

nancom, aby mali konzuli pod kontrolou. Pred

ostatnými obchodníkmi predstierali, že Britá-

nia prehrala vojnu, a preto začali zúfalo pre-

dávať. Ich hodnota prudko klesla, a vtedy dal

Nathan Mayer Rothschild tiché inštrukcie svo-

jim pracovníkom, aby skúpili všetky konzuli,

ktoré im prišli pod ruku. Keď dorazili správy

o tom, že Británia v skutočnosti vojnu vyhrala,

stúpla ich cena na úroveň ešte vyššiu než pred

koncom vojny. Nathanovi Mayerovi Rothschil-

dovi priniesli zisk približne 20-násobku.

Toto umožnilo Rothschildovcom úplnú kon-

trolu britskej ekonomiky. Hlavným fi nanč-

ným centrom sveta bol Londýn. Po porážke

Napoleona prinútili Anglicko založiť Bank

of England, ktorú kontroloval Nathan Mayer

Rothschild. Ten neskôr vyhlásil: „Nezaujíma

ma, ktorá bábka sedí na anglickom tróne, aby

vládla ríši, nad ktorou slnko nikdy nezapadá.

Muž, ktorý kontroluje obeh peňazí v Británii,

kontroluje celé Britské impérium. A obeh pe-

ňazí v Británii kontrolujem ja.“

Rothschildovci využívajú svoju kontrolu nad

Bank of England. Nahradili metódu posielania

zlata z krajiny do krajiny. Namiesto toho pou-

žívajú svojich päť bánk v Európe na zriadenie

systému debetu a úveru; bankového systému

známeho dodnes.

Doc. PhDr. Martin Bútora sa narodil

7. 10. 1944 v Bratislave. Koncom 60. ro-

kov začínal ako redaktor vo viacerých

časopisoch. V časopise Echo, v ktorom bol šéf-

redaktorom Peter Zeman, okrem neho publiko-

vali aj Michal Horský, Martin Porubjak, Milota

Havránková, František Letovanec, Ivan Popovič,

Milan Zemko, Peter Gregor či Oľga Keltošová.

V rokoch 1971 – 1977 pracoval ako dokumenta-

rista vo Výskumnom ústave práce, a keďže bol bo-

jovníkom proti komunistickému režimu, následne

až do roku 1988 pôsobil „iba“ ako sociológ a tera-

peut v protialkoholickej poradni. Jeho čas prišiel

s nežnou revolúciou.

V roku 1989 zakladal spolu s pánmi ako Milan

Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Peter Zajac alebo

Jozef Kučerák hnutie VPN. V tom istom roku sa

dostal do služieb prezidenta ČSFR Václava Hav-

la ako jeho poradca a riaditeľ sekcie pre ľudské

práva.

V roku 1991 založil s Petrom Zajacom, Fran-

tiškom Mikloškom, Petrom Tatárom, Jurajom

Flamikom, Miroslavom Kusým a Fedorom Gá-

lom Nadáciu Milana Šimečku. Tá vďaka pomoci

sponzorov (Open society foundation, Židovská

náboženská obec, Conference on Jewish Mate-

rial Claims Against Germany, Inc. atď.) funguje

dodnes. Zaoberá sa hlavne holokaustom a róm-

skou problematikou.

Zároveň v tom istom roku jeho manželka Zora

zakladá spolu s Ivanom Dianiškom, Máriom

Dobrovodským, Pavlom Fričom, Oľgou Gyárfá-

šovou, Tatianou Rosovou a Mariánom Timorac-

kým Centrum pre sociálnu analýzu – CSA. Táto

s. r. o. takisto funguje dodnes už pod pozmene-

ným názvom Focus; médiá často prezentujú jej

prieskumy verejnej mienky. V agentúre Focus

fungoval Martin Bútora ako spoločník od roku

1994 do roku 1998.

Po niekoľkoročnej práci predovšetkým vyso-

koškolského pedagóga v roku 1997 založil so

Zorou Bútorovou, Františkom Šebejom, Grigo-

rijom Mesežnikovom, Petrom Hunčíkom, Oľgou

Gyárfášovou, Vladimírom Krivým a Ivanom

Miklošom neziskovú organizáciu IVO (Inštitút

pre verejné otázky). Medzi jej sponzormi mô-

žete nájsť Svetovú banku, Open society founda-

tion, Friedrich Ebert Stiftung, Európsku komi-

siu, NATO – Public Diplomacy Division...

Vyjadreniami v médiách, vydávaním knižných

MANDRAGORA > PAVUČINA – MARTIN BÚTORA

SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE

K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE,

ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

PAVUČINA

Ján Gašo

2. ČASŤ

111publikácií, organizáciou seminárov a mnohými

ďalšími činnosťami sa IVO snaží „smerovať“

obyvateľov Slovenska. Rok po tom, ako sa vo-

ličom podarilo vo voľbách odstaviť Mečiara,

Mikloš so Šebejom sa dostávajú do parlamentu

a Martin Bútora odišiel do USA na miesto veľ-

vyslanca SR. Jeho hlavnou úlohou bolo získať

podporu pre vstup SR do NATO, a taktiež roz-

víjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomic-

kej a kultúrnej oblasti medzi oboma krajinami.

V prvom prípade bol úspešný a v druhom ešte

viac, nakoľko rok po návrate sa jeho podpis ob-

javil pod listom od PNAC. Len pre vysvetlenie:

PNAC (Projekt pre nové americké storočie) je

think-thank postavený na myšlienke, že americ-

ká vodcovská úloha je dobrá pre Ameriku, aj pre

celý svet.

Pred niekoľkými rokmi sa objavil aj v redakč-

nej rade časopisu OS (Občianska spoločnosť),

kde okrem neho fi gurujú Péter Esterházy, Adam

Michnik, Martin Muránsky, Péter Nádas, Petr

Pithart, Michal Stehlík, László Szigeti (predse-

da), Martin M. Šimečka. Taktiež bol niekoľko

rokov v správnych radách Open Society Fund

v Bratislave a Trust for Civil Society.

‚‚Dielo, ktoré kedysi nedokončil jeho otec.‘‘

Týmito slovami hodnotil Martin Bútora rozhodnutie G. W. Busha rozpútať vojnu v Iraku, ktorá vypukla na základe lživých obvinení a vyžiadala si viac ako 600-tisíc obetí.

Volám sa Dáša Raimanová a narodila som

sa v Bratislave. Teraz žijem v Londýne,

kde som vyštudovala fi lmovú réžiu a ka-

meru. Vlani uprostred leta som od poľskej mi-

movládnej organizácie pôsobiacej v Izraeli do-

stala ponuku natočiť dokumentárny fi lm o tom,

ako sa v Palestíne dorábajú potraviny. Mal to byť

fi lm o palestínskych farmároch a ženských roľ-

níckych spolkoch zameraných predovšetkým na

ekologické potraviny a „pomalé” jedlo.

Do Izraela som priletela v piatok 31. augusta.

Keď sa úradník pasovej kontroly spýtal na účel

mojej cesty, ukázala som mu ofi ciálne pozvanie

od mimovládnej organizácie. To mu nestačilo

a požiadal ma, aby som počkala. O chvíľu pri-

šli traja vyšetrovatelia z úradu izraelského letis-

ka, ktorí mi kládli dokola stále tie isté otázky:

kde budem bývať, čo tá mimovládna organizá-

cia vlastne robí, koľko fi lmov som už natočila,

o čom tie fi lmy sú atď. Otázky boli stále absurd-

nejšie a absurdnejšie.

Po niekoľkých hodinách sa výsluch skončil

a konečne mi udelili izraelské vízum. Keď mi

úradník dal do pasu pečiatku, požiadal ma, aby

som podpísala čestné prehlásenie, že nevstúpim

na palestínske územia. Bolo tam uvedené, že ak

poruším tento príkaz, môžem byť deportovaná

a bude mi zakázaný vstup do Izraela na desať ro-

kov. Odmietla som takéto prehlásenie podpísať,

lebo môj fi lm sa mal týkať palestínskeho územia

(West Bank). To úradníka veľmi nahnevalo, do-

kument roztrhal pred mojimi očami a zamietol

mi vstup do Izraela.

Potom ma odviedli k inému úradníkovi a chce-

li, aby som sa nechala odfotografovať. Odmietla

som a žiadala, aby som mohla hovoriť s úradne

zodpovednou osobou. Bola to jedna z osôb, kto-

ré ma predtým vypočúvali. Rovno som sa jej spý-

tala, prečo mi zrušili už udelené vízum. Miesto

odpovede ma obvinila z klamstva. Pýtala som

sa, na základe čoho ma obviňuje. Odpovedala,

že oni nemusia nikomu nič vysvetľovať. Každý

si môže na hlavičkový papier napísať pozvanie,

aké len chce, ani pečiatku a podpis nie je prob-

lém sfalšovať. Podotýkam, že žiadna z úradných

osôb, ktoré so mnou hovorili, mi nepovedala, kto

je a akú pozíciu zastáva.

Následne po mňa prišli dve mladé ženy z bez-

pečnostného úradu letiska, zaviedli ma do inej

miestnosti, kde mi urobili podrobnú telesnú

prehliadku, a pokračovali v prehľadávaní mojej

KOREŠPONDENTI > UVÄZNENÁ V IZRAELI

MLADÁ SLOVENSKÁ DOKUMENTARIST-KA SA POTEŠILA, KEĎ DOSTALA PRÍLE-ŽITOSŤ NAKRÚCAŤ NA PALESTÍNSKYCH

ÚZEMIACH. TO EŠTE NETUŠILA, AKÉ PREKVAPENIE JEJ „NACHYSTAJÚ“ IZRAELSKÉ ÚRADY. PREČÍTAJTE SI JEJ ROZPRÁVANIE O NAPÄTÝCH DŇOCH,

KTORÉ Z VÄČŠEJ ČASTI PREŽILA V DE-PORTAČNEJ CELE LETISKA BEN GURION.

Táto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspev-

ky, ktoré nám budete posielať, by mali

byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo

Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlače-

nej verzii, ale aj na našej internetovej stránke.

Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 zna-kov (približne pol strany v našom časopise).

Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylistic-

ky upravovať a krátiť. Posielajte nám ich na:

e-mail zemavek@zemavek.sk alebo na adresu

redakcie Zem & Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava.

UVÄZNENÁ V IZRAELI

Dáša Raimanová

I z rae l

113batožiny. Potom ma odovzdali ďalšiemu zria-

dencovi. Keď som sa ho spýtala, kam ma vedie,

odpovedal, že ma vezie na miesto, kde sa môžem

osprchovať, odpočinúť si a počkať na môj spia-

točný let. Netrvalo dlho a ocitla som sa v cele

deportačného strediska blízko letiska.

Zavolala som domov a môj otec okamžite žiadal

od slovenskej ambasády v Tel Avive, aby niekto

intervenoval v môj prospech. Slovenský konzul

ma v piatok večer v deportačnom centre skutoč-

ne vyhľadal. Keď som mu však vysvetlila, pre-

čo sa potrebujem dostať na palestínske územia,

povedal, že v takomto prípade nemôže pre mňa

nič urobiť. Jeho asistentka sa zaujímala, koľko

mám rokov, a keď som jej odpovedala, že tridsať,

opýtala sa, prečo idem hlavou proti múru. Od-

poručila mi vrátiť sa domov, nájsť si inú prácu

v inej časti sveta.

Na druhý deň som sa v deportačnom centre zo-

známila s mnohými ďalšími ľuďmi, ktorým rov-

nako zamietli vstup. Ich príbehy ma znepokojili.

Napríklad príbeh americkej učiteľky židovského

pôvodu, ktorej zakázali vstup, pretože v minulos-

ti „príliš často” navštevovala palestínske územia.

Alebo príbeh staršej ruskej ženy, ktorá prišla pr-

výkrát navštíviť svojho brata. Nevidela ho dvad-

sať rokov; jej telo bolo plné podliatin a chodiť

dokázala len s veľkými ťažkosťami. Rozprávala

mi, ako ju desať žien z bezpečnostnej služby le-

tiska bilo, pričom ju vinili z toho, že je teroristka.

No a boli tam aj ženy s malými deťmi.

Napriek pravidelnému telefonickému povzbu-

dzovaniu zo strany mojej rodiny som už prestáva-

la veriť, že ma predsa len nedeportujú. Našťastie,

poľská mimovládka a moja sestra začali rýchlo

konať a našli advokáta, ktorý za mnou prišiel

v sobotu večer. Vysvetlil mi, že mám dve mož-

nosti: buď sa vrátim späť a z domu sa budem

súdiť so štátom Izrael, alebo odmietnem depor-

táciu a budem sa domáhať súdneho rozhodnutia

tu, v Izraeli. Druhá možnosť však znamenala, že

v cele deportačného strediska budem musieť zo-

stať možno aj dva týždne. Keďže ma mali depor-

tovať už v nedeľu poobede, nebol čas požiadať

súd, aby moju deportáciu odložili. Advokát ma

však informoval, že mám právo prvú deportá-

ciu odmietnuť a úradníci nesmú použiť fyzickú

silu a donútiť ma, aby som nastúpila do lietadla.

Foto: Dáša Raimanová

Paríž, perla na Seine. Vitajte v romantickom

Paríži. Sladký a vzrušujúci Paríž. Paríž,

mesto čarovné vždy a všade... Po množstve

takýchto superlatív z dielne cestovných kancelárií,

doplnených nádherne upravenými fotografi ami, sa

slovenský človiečik rozhodne, že aj on chce zažiť

tú sladkú a vzrušujúcu romantiku „vždy a všade“,

a preto si vyberie smer Paríž. Keďže sa ubytuje iba

30 minút chôdze od legendárneho kabaretu Mou-

lin Rouge, jeho prvé kroky vedú práve tam. Na

prechádzke prichádza prvé očarenie. Priamo v Pa-

ríži, hneď na začiatku prechádzky vidí stavby, kto-

ré akoby vypadli z oka slovenským „vybývaným“

bytovkám. Vzrušujúci zážitok následne umocňujú

pouliční predavači, ktorí sa snažia natlačiť mu do

ruky hodinky, kabelky a rôzne ďalšie produkty ešte

značkovejšie ako naozaj značkové. Človiečik si po-

vie: asi som natrafi l na zlú štvrť. To bude náhoda.

Keď sa však o chvíľu ocitne aj v obývačke, v parku

hneď vedľa múzea Louvre, prejde okolo spálne,

ktorá sa nachádza v bočnom vchode slávnej uni-

verzity Sorbonna, vidí pracovné miesta kľačiacich

strážkyň téglikov na svetoznámej ulici Champs-

-Ély sées, či dokonca zažije zázrak v podobe návra-

tu sluchu aj hlasu hluchonemým, snažiacim sa for-

mou petície vyberať peniaze na podporu nepoču-

júcich pri Centre Pompidou, človiečik na náhody

veriť prestane. Umocnený každodennou romanti-

kou v podobe ozbrojených vojakov hliadkujúcich

v uliciach Paríža sa vracia domov...

LESK A BIEDA PARÍŽA

Ján Gašo

Francúzsko

KOREŠPONDENTI > UVÄZNENÁ V IZRAELI > LESK A BIEDA PARÍŽA

DÁŠA RAIMANOVÁ je začínajúca režisérka a ka-

meramanka, ktorá točí dokumentárne a hrané fi lmy

o sociálnych a politických témach. Pravidelne sa

podieľa na organizácii alternatívnych podujatí ako

napr. súčasné autonómne umenie (www.randomar-

tists.org) a Femme Fatale (http://femmefatalelon-

don.blogspot.co.uk). Participuje tiež na príprave

kabaretov, prehliadok fi lmov a alternatívnych nocí

s kávou pre komunity v Londýne.

Vybrala som si druhú možnosť. Pretože som

odmietla deportáciu, bola som označená za

„nebezpečnú”. Zatvorili ma na samotku s 24-ho-

dinovým kamerovým monitorovaním, čo zna-

menalo, že aj v noci muselo byť v cele svetlo.

Len vďaka benevolencii strážnikov som mohla

na chvíľu vyjsť z cely von a zapáliť si cigaretu, či

prehodiť pár slov s ostatnými.

Na samotke som napokon nebola zavretá dva

týždne, súd sa konal už o dva dni. V pondelok

sudca rozhodol, že imigračný úrad nemá žiadny

dôvod na to, aby mi odmietol vstup do Izraela.

Rozhodnutie, či môžem vstúpiť aj na palestínske

územia, malo padnúť ďalší deň.

V utorok sudca vyhlásil, že nevidí problém udeliť

mi vstup do Izraela bez akýchkoľvek obmedzení.

Nato štátny zástupca žiadal, aby táto záležitosť

bola najprv telefonicky prekonzultovaná s mi-

nisterstvom vnútra. Po jeho intervencii súd na-

koniec rozhodol, že musím požiadať špeciálny

úrad o povolenie vstúpiť na palestínske územia.

Po piatich dňoch zadržiavania som si mohla ko-

nečne zabaliť svoje veci a opustiť tretí terminál

letiska Ben Gurion. Na druhý deň mi môj ad-

vokát povedal, že na žiadosť o povolenie vstupu

na palestínske územia už dostal od príslušného

úradu písomnú odpoveď – ako cudzinka nepo-

trebujem žiadne povolenie.

Nakoniec to vyznelo skoro ako privítanie. Ces-

tou z deportačného strediska na letisko, kde som

konečne dostala víza, viedol so mnou strážnik

z deportačného strediska takúto konverzáciu:

„Ste prvýkrát v Izraeli, však? Trochu zvláštna

skúsenosť, nie?“

Britské ostrovy sú pre mňa domovom už

tretí rok a ako viac-menej každý „normál-

ny“ prisťahovalec sa snažím porovnávať

veci, ktoré som zažíval doma a ktoré stretávam

tu. Na Ostrovoch sa nikto nikde neponáhľa, met-

ro chodí každú minútu. Až 70 % múzeí je zadar-

mo. Ak sviatok pripadne na sobotu či nedeľu,

v pondelok majú voľno. Obliecť si moderný ob-

lek a na chrbát si dať športový vak je normálne,

rovnako ako nosiť topánky na bosej nohe.

Nefajčí sa skoro nikde, ani na vlakových a au-

tobusových zastávkach. Raz som si zapálil na

vlakovej stanici a prišiel za mnou chlapík v uni-

forme, niečo ako u nás železničná polícia. Už

som sa chystal zaplatiť pokutu, keď mi vraví:

„Prepáčte, prosím, tu nie je miesto vyhradené na

fajčenie.“

Odpovedal som: „Odpustite, nevedel som.“

On na to: „OK, poďte, prosím, so mnou, ukážem

vám miesto, kde si môžete zapáliť.“

Doma ešte ani nestihnete vybrať cigaretu zo ška-

tuľky a už tam stoja dvaja; jeden krajší ako dru-

hý, a v očiach im svietia eurobankovky.

Rozmýšľal som, v čom je ten najpodstatnejší

rozdiel. A prišiel som na to. Na Ostrovoch sú

slová ako here you are, thank you, I’m delighted

to meet you úplnou samozrejmosťou. Keď na

Slovensku poviete – nech sa páči, ďakujem, bolo

mi veľkým potešením – hneď ste divný, ak nie

rovno podozrivý.

Žijem vo Venezuele, kde podobne ako v ce-

lej Latinskej Amerike zohrávajú veľmi dô-

ležitú úlohu staré indiánske tradície. Patrí

medzi ne posvätný halucinogénny nápoj ayahu-

asca. Nie je to droga, skôr medicína, ktorá spája

človeka so sebou samým a vesmírom.

Aj ja som sa spolu so skupinou kamarátov roz-

hodla tento zážitok vyskúšať. Celý rituál mal na

starosti asi 60-ročný chlapík menom Saul. Tento

neustále usmiaty a pozitívny človek žije na dru-

hej strane Barquisimeta v časti zvanej Manzano.

Žije si tam sám, robí keramiku a magické hline-

né prívesky s mandalami.

Po úvodnej inštruktáži nás zaviedol k ohnisku

a ponúkol nám nápoj. Najprv prišla nevoľnosť

a nutkanie dáviť. Potom však nastal neopísateľ-

ný stav pokoja a šťastia, a keď do toho Saul začal

hrať na gitare, otvoril sa mi celý vesmír. Počúva-

la som hlboké slová Saulových piesní. Sledovala

som, ako oheň vytvára neskutočné výjavy, mení

farby a vysiela obrovskú energiu do vesmíru

a smerom k nám.

Mnohí samozvaní šamani si z ayahuascy uro-

bili biznis pre turistov a pýtajú zaň neskutočné

sumy. My sme neboli nútení platiť nič, napriek

tomu sme Saulovi niečo dali. Tieto rastlinky sto-

ja veľa peňazí, aj keď mám pocit, že on si ich

pestuje vo vlastnej záhrade.

KOREŠPONDENTI > IT IS NOT THE SAME > SKÚSENOSŤ S AYAHUASCOU

IT IS NOT THE SAME

SKÚSENOSŤ S AYAHUASCOU

Jozef Oravec

Veľká Br i tán ia

Dáša Di Orso

Venezue la

Havlov kapitalizmus s celou mediálnou

a umeleckou žumpou, tupými novinármi

a politikmi, ktorých ľudská úroveň nepre-

vyšuje ani užitočnú kôpku maštaľného hnoja, nám

vnútili iracionálne myslenie, etiku i správanie.

Vzdelanie bez poznania. Relativizmus a nihiliz-

mus porovnateľný len s dobou nacizmu. Výsled-

kom je chaotická bezcitná spoločnosť bez hodnôt,

bez morálky a budúcnosti, bez dôstojného bytia.

Dôkazom je vývoj, každodenná prax. Všade

tam, kde dominuje táto spoločensko-ekonomic-

ká formácia, je rovnaký výsledok. A je jedno, či

je pri moci nedorobená ľavica alebo božská pra-

vica. Lumpeninteligencia sa nám vysmieva, keď

za vinníka terajšieho úbohého stavu Slovenska

označuje našu socialistickú minulosť. Osvietení

džentlmeni zabudli na jednu maličkosť: ako sa

do takého úbohému stavu dostalo Španielsko,

Grécko, Cyprus, Taliansko, Portugalsko a iní,

ktorí socializmus nemali? Bývalí kolonizátori,

ktorí niekoľko storočí kradli, vraždili a lúpili

po celom svete a rozvíjali sa na jeho úkor, majú

dnes najvyššiu nezamestnanosť. Majú štátne

dlhy, ktoré podobne ako USA nikdy nesplatia.

Norbert Wiener, otec kybernetiky, by v daných

podmienkach konštatoval zrútenie systému.

Výška dlhov ukazuje, aký obludný rozmer má

príživníctvo kapitálotvornej vrstvy, ako nás okrá-

dajú a vykorisťujú. Tieto čísla ukazujú, aké pe-

niaze by mohol štát produktívne investovať do

zdravotníctva, školstva, na výskum nových lie-

kov, výstavbu bytov, mzdy a dôchodky, pre bla-

ho človeka. Takéto investície by prinášali prácu,

znižovali vekovú hranicu odchodu do dôchodku,

TRIBÚNA > DIALEKTIKA NEBYTIA

DIALEKTIKA NEBYTIA

PhDr. Michal Dieneš, CSc.

ČO JE ZMYSLOM NÁŠHO BYTIA? SPLÁCAŤ CELÝ ŽIVOT HYPOTÉKU? BÁŤ SA O PRÁCU? MODLIŤ SA K DRUHÉMU PILIERU A JEHO PREVÁDZKOVATEĽOM?

PERMANENTNE SA ROZHODOVAŤ MEDZI POISŤOVŇAMI, BANKAMI A INÝMI PRÍŽIVNÍCKYMI INŠTITÚCIAMI, MEDZI KTORÝMI ŽIADNE

ROZDIELY NIE SÚ? NEČÍTAŤ KNIHY ČI POÉZIU, ALE VÝPISY Z ÚČTOV, ZMLUVY NA VŠETKO A NA NIČ?

skracovali pracovný deň. Meradlom ekonomic-

kého rastu by bol voľný čas, nie kríza a virtuálna

ekonomika.

Na koncentračný tábor v Osvienčime dali ne-

meckí nacisti vyvesiť nápis: Práca oslobodzuje.

Je nám jasné, aké to bolo brutálne a cynické.

S naším dneškom, naším bytím, je tu genetické

prepojenie. Fašizmus vznikol z kapitalizmu, je

jeho imanentnou súčasťou. Podobnosť s dneš-

kom nie je náhodná. Aký je rozdiel medzi fi n-

govaným útokom na poľské Gliwice a lžami

zdôvodneným útokom na Irak? Alebo Juhoslá-

viu či Líbyu? Hitler nemusí hovoriť vždy po ne-

mecky.

Ponovembrová demokracia a sloboda je rovnaký

klam ako táborový nápis, len v jemnejšom vyda-

ní. Zvyšovanie hraníc odchodu do dôchodku,

mzdy, z ktorých sa nedá vyžiť, teror v podobe

hrozby prepustenia z práce, nekvalitné potravi-

ny, drahé lieky, drogy, pseudokultúra, reklama

ničiaca vedomie i podvedomie, zámerne pes-

tované odcudzenie medzi ľuďmi, desaťtisíce

bezdomovcov, tisícky samovrážd, státisíce du-

ševných porúch sú len inými formami zabíjania

a vyhladzovania. Nežné, zamatové.

Naše bytie je paradoxne virtuálne. Nohami sme

síce na zemi, pohybujeme sa v reálnom čase

i priestore, ale nič nám nepatrí, nič nemôžeme

reálne zmeniť. Napokon aj štrajky a street party

sú len pre zábavu. Jedni sa vykričia, druhí si pre-

vetrajú uniformy, pendreky a vodné delá. Siskári

dostanú príplatok. Volebný a politický systém je

nastavený tak, aby každá zmena zabavila občana

na najbližšie obdobie, voličovi-hlupáčikovi dala

zároveň ilúziu o jeho potrebnosti a význame.

A novú nádej. Dookola, donekonečna, do ďal-

šieho plesu v opere.

Bludný kruh nebytia má pomerne jednoduché

riešenie. Na začiatku treba len pravdivo pome-

novať veci, javy a udalosti, našu bezmocnosť

i zbabelosť. Alternatívou nebytia je bytie. Dôstoj-

ná existencia pre každého. „Radostný“ dnešok

je odklonom od všeľudských hodnôt. Podobne

ako socializmus, ktorý vždy havaroval, ak sa od

nich odklonil. Terajšia cesta vedie do pekla. Kto

neverí, nech precestuje naše dediny a mestá. Na-

zrie do duší ľudí, ktorí sa previnili tým, že sa dali

oklamať.

ZEM VEK

Redakcia

ZEM VEKMESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY

Mesačník / Ročník 1 – 2/2013Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 €Číslo vyšlo 7. 6. 2013

ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava

e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk

www.zemavek.sk

predplatné: www.zemavek.sk

REDAKCIAŠéfredaktor: Tibor Eliot Rostas

Zástupca šéfredaktora: Marián Benka

Redaktori: M. Morés, Milan Pullmann, Dušan Budzák,

Ján Gašo, Peter Sanve

Art director: Ivan Galanský

Marketing: Jana Zigová

Email: zigova@sofi an.sk

Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

Autori fotografi í a ilustrácií:strana 73 : Vladimir Manyuhin

strana 4, 43: Matúš Plecho

strana 34-37,: Ján Petrík

strana 38-41,: Norbert Píš

strana 57: Tibor Eliot Rostas

strana 61-62, 66: archív Škola Fantázie

strana 84-89,: Tibor Eliot Rostas & Janka Rostasová

strana 6, 7, 10, 14, 15, 59, 111 : TASR

strana 113,: Dáša Raimanová

Ilustračné foto: shutterstock

VydavateľSOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA

Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA

E-mail: sofi an@sofi an.sk

IČO: 44 564 058

Rozširuje:Mediaprint-KapaDistribúcia predplatného:HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214e-mail: r.gregus@henrietta.skwww.henrietta.sk

TlačD&D International Slovakia, s. r. o.

Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov

a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13

ISSN 1339-2360

Spolupracujeme:

POLROČNÉ PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM & VEK NA ROK 2013: 15 €

(vrátane poštovného)(Obdobie júl – december 2013)

Milí čitatelia,dovoľujeme si vám ponúknuť možnosť zvýhod-neného predplatného časopisu Zem & Vek, ktoré je do konca roka 2013 len 2,50 €/kus, pričom cena v stánku bude 2,90 €/kus. Každý predpla-titeľ zároveň získava certifi kát člena klubu Zem & Vek. V blízkej budúcnosti budeme vyvíjať aktivity smerujúce k organizovaniu prednášok, prezentácií a besied, kde budeme môcť zdieľať skúsenosti a informácie z oblastí, ktorým sa Zem & Vek venuje – prioritne alternatívnym spôso-bom života. Náš časopis sa chce vymaniť z bež-ných stereotypov nielen svojím obsahom a spra-covaním, ale aj tým, že nebude ponúkať inzerciu v klasickej podobe. U nás budeme propagovať len také aktivity a produkty, o ktorých sme pre-svedčení, že nie sú v rozpore s prezentovanými hodnotami. Aj z tohto dôvodu sme takmer vý-lučne závislí na predaji a predplatnom. Aj touto formou vám srdečne ďakujeme za vašu podporu.

KUSOVÉ PREDPLATNÉZ dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem

zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili od 1. júna 2013 aj možnosť objednávok po

jednotlivých číslach. Objednávať júlové číslo môžete do 20. júna 2013 na www.zemavek.sk.

Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 4. JÚLA 2013

SPÁJAME UDALOSTI SÚVISLOSTI

www.slobodnyvysielac.sk

OTVORENÉ DISKUSIE

O CENZUROVANÝCH

A TABUZIOVANÝCH TÉMACH

PREDPLATNÝM MESAČNÍKA ZEM VEK A PODPOROU TVORBY VYDAVATEĽSTVA SOFIAN NÁM UMOŽŇUJETE PREŽIŤ

A PRINÁŠAŤ TAK VIAC POHĽADOV NA SVET.ĎAKUJEME.

www.sofi anpublishing.sk

číslo účtu: 2925856184/1100www.zemavek.sk

jun 2013

Documents

lege artis jun 2013

beko akcija jun 2013

a seara - jun. 2013

navaneetham jun 2013

23 jun 2013 page

magazin sinergija, jun 2013

30 jun 2013 page

ed. 66 - jun/2013

maran atha jun.2013

jun/jul 2013

sosialis (jun jul 2013)

auditori.terrassa.gen jun 2013

manifestacoes - jun 2013

hansard 19 jun 2013

21 jun 2013 page

visionespr - may/jun 2013

9 jun 2013 page

intouch jun 2013

pbw pl jun 2013

hlr jun 2013