košický samosprávny kraj - vucke - koncepcia budovania … · 2017. 8. 24. · zadávateľ:...
Post on 01-Apr-2021
2 Views
Preview:
TRANSCRIPT
1
Koncepcia budovania kostrovej siete
cyklistických trás v Košickom kraji
2017
Zadávateľ: Košický samosprávny kraj
Spracovateľ: Viera Štupáková, 2017
Realizované v rámci projektu: „Bicyklom aj za hranice“ Prijímateľ: Košický samosprávny kraj
Projekt je financovaný z grantu Nórskeho kráľovstva
prostredníctvom Nórskeho finančného mechanizmu“ „Supported by a grant from Norway“. „Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky“ „Co-financed by the State Budget of the Slovak Republic“
„Slovensko – Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou“
„Slovakia – Ukraine: Cooperation across the Border“ www.norwaygrants.sk, www.eeagrants.sk
2
OBSAH
1. Úvod 4
2. Súhrnné posúdenie návrhu kostrovej siete cyklistických komunikácií 7
2.1.Posúdenie celkového návrhu z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií 10
2.1.1. Cyklistické komunikácie na hrádzach 12
2.1.2. Navrhovaná skladba konštrukcie komunikácií pre cyklistov 14
2.1.3. Porovnanie konštrukcií cyklistických komunikácií podľa povrchu vozovky 15
2.1.4. Cyklistické cestičky na hrádzach 16
2.2. Posúdenie celkovej koncepcie z hľadiska navrhovaných technických a stavebných
opatrení 16
2.2.1. Miestne a účelové komunikácie 16
2.2.2. Typy stavebných opatrení 17
2.2.3. Základné kritériá pre plánovanie cyklotrás 19
2.2.4. Vyznačenie cyklotrás zaradených do Kostrovej siete 21
2.3. Kostrová sieť cyklistických komunikácií a cestovný ruch 24
2.3.1. Križovatky kostrovej siete – Bike Points 25
2.4. Environmentálne dopady cyklotrás 26
3. Analýza a návrh technických opatrení podľa jednotlivých vetiev 28
3.1. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách zaradených do Koncepcie
kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA A 29
3.1.1. Posúdenie Vetvy A z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
Komunikácií 32
3.1.2. Posúdenie Vetvy A z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 34
3.1.3. Turistická vybavenosť 36
3.1.4. Cykloturistické značenie 36
3.2. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách zaradených do Koncepcie
kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA B 38
3.2.1. Posúdenie Vetvy B z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií 41
3.2.2. Posúdenie Vetvy B z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 44
3.2.3. Turistická vybavenosť 46
3.2.4. Cykloturistické značenie 46
3.3. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách zaradených do Koncepcie
kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA C 48
3
3.3.1. Posúdenie Vetvy C z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií 50
3.3.2. Posúdenie Vetvy C z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 53
3.3.3.Turistická vybavenosť 56
3.3.4.Cykloturistické značenie 57
3.4. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách zaradených do Koncepcie
kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA D 58
3.4.1. Posúdenie Vetvy D z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií 60
3.4.2. Posúdenie Vetvy D z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 61
3.4.3. Turistická vybavenosť 64
3.4.4. Cykloturistické značenie 65
3.5. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách zaradených do Koncepcie
kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA E 67
3.5.1. Posúdenie Vetvy E z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií 69
3.5.2. Posúdenie Vetvy E z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 71
3.5.3. Turistická vybavenosť 74
3.5.4. Cykloturistické značenie 74
3.6. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách zaradených do Koncepcie
kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA F 76
3.6.1. Posúdenie Vetvy F z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií 78
3.6.2. Posúdenie Vetvy F z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 80
3.6.3. Turistická vybavenosť 83
3.6.4. Cykloturistické značenie 83
3.7. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách zaradených do Koncepcie
kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA G 84
3.7.1. Posúdenie Vetvy F z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií 86
3.7.2. Posúdenie Vetvy F z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 88
3.7.3. Turistická vybavenosť 89
3.7.4. Cykloturistické značenie 90
4. Návrhová časť 91
4.1. Orientačný rozpočet 92
5. Zoznam príloh 93
4
Úvod
Koncepcia budovania kostrovej siete cyklistických trás v Košickom kraji bola vypracovaná
počas realizácie projektu „Bicyklom aj za hranice“ č. CBC02/PSK-I/033 (ďalej len „projekt“),
v rámci schémy malých grantov programu Cezhraničná spolupráca spolufinancovaných z
Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Koncepcia budovania kostrovej siete cyklistických trás v Košickom kraji vychádzala
predovšetkým z vyhľadávacej štúdie kostrovej siete cyklistických trás, ktorú dal vypracovať
Úrad Košického samosprávneho kraja v roku 2015 ako aj ďalších plánovacích a projektových
dokumentácií, ktoré boli realizované v predmetnom území od tohto obdoba doteraz.
Významný podklad tvorili pri spracovaní dokumentu tvorili podnety a pripomienky zo strany
dotknutých samospráv a inštitúcií.
Vyhľadávacia štúdia kostrovej siete cyklistických trás zadefinovala smerové vedenie
hlavných diaľkových cyklistických koridorov – vetiev v predpokladanej dĺžke 520 km. Tento
rozsah sa na základe podrobnejších prieskumov a po zapracovaní pripomienok zvýšil na 529
km, čo predstavuje rozdiel menej ako 2%.
Koncepcia kostrovej siete cyklistických komunikácií je nástrojom, ktorý možno použiť pri
plánovaní a zlepšovaní regionálnych a miestnych cyklotrás a tiež aj pri realizovaní ďalších
stupňov projektovej dokumentácie. Na základe podrobných terénnych šetrení a následných
rozborov sme identifikovali úseky, ktoré bolo možné zahrnúť do tejto siete bez nutnosti
realizovať investičné opatrenia a ktoré tvoria až 49% z celkovej dĺžky trás.
Kostrová sieť cyklistických komunikácií v Košickom kraji je zadefinovaná ako
cykloturistická s dôrazom na jej súlad s dopravnou obslužnosťou územia a zabezpečením
bezpečnej každodennej prepravy miestnych obyvateľov na bicykli.
Cieľom siete je prepojiť najvýznamnejšie turistické destinácie na území kraja s napojením na
turistické ciele susedných krajov (Prešovský a Banskobystrický kraj) a štátov (Ukrajiny
a Maďarska).
Základnú os siete v Košickom samosprávnom kraji tvorí medzinárodná diaľková cyklotrasa
Eurovelo 11. Táto sa ďalej rozvíja do vetiev, ktoré tvoria diaľkové cyklomagistrály, na ktoré
sa následne napájajú miestne a regionálne cykloturistické trasy. Spracovaný koncept
zohľadňuje aj návrhy prepojení na existujúcu cykloturistickú sieť.
5
Nasledujúca tabuľka uvádza drobné rozdiely v dĺžkach jednotlivých cykloturistických
magistrál po podrobnejšom preskúmaní a zakomponovaní presnejších meraní.
Kostrová sieť cyklistických trás - sumárna tabuľka
úsek Prepojenie
dĺžka v km r.2015
dĺžka km r. 2017 rieky hlavné centrá NP, CHKO
počet dotknutých samospráv
Vetva A EuroVelo 11, hlavná SJ os, prepája regionálne centrá Prešov - Košice
45,08 44,895 Hornád Košice 11
Vetva B Zemplínska vetva- prepája rekreačné oblasti Zemplínska Šírava a Tokaj
85,91 91,11 Laborec, Latorica
Michalovce 24
Vetva C
Gemerská vetva- prepája oblasti Slovenského krasu a Slov.raja - Hrabušice - Betliar - Domica
97,86 92,133 Slaná Rožňava, Dobšiná NP Slovenský kras, NP Slovenský raj
20
Vetva D Hornádska vetva - prepája oblasti Spiša a horného Abova
97,05 96,349 Hornád Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Krompachy
NP Slovenský raj 22
Vetva E Abovská vetva - prepája oblasti Košíc a Slovenského krasu
97,2 99,829 Ida oblasť NP Slovenský kras
26
Vetva F
Tokajská vetva - prepojenie Košice a vinohradníckej oblasti Tokaj
54,2 59,536 Roňva oblasť NP Latorica 19
Vetva G
Dolnozemplínska vetva - prepojenie Tokaj - Medzibodrožie - KráľovskoChlmecký región- Ukrajina
42,7 45,04 Latorica Veľké Kapušany
CHKO Latorica, Tarbucka, Vinohradnícka oblasť
13
celkom 520 528,891 135
Zoznam použitých podkladov a dokumentácií:
- Zmluva o dielo č. 5658/2017
- Terénny prieskum a fotodokumentácia z územia
- mapové podklady Košického samosprávneho kraja
- Google mapy, www.google.com
- Osobné rokovania s investorom na spresnenie zámeru a riešenia
- Vyjadrenia dotknutých správcov inžinierskych sietí a dotknutých samospráv - zápisy z
pracovných stretnutí
- Štúdia uskutočniteľnosti cyklotrasy EuroVelo č.11 na území Košického
samosprávneho kraja (01/2013
- Stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Košickom samosprávnom
kraji (12/2015)
- Kostrová sieť cyklistických trás košického kraja – vyhľadávacia štúdia, návrh
koncepcie (2015)
- Stanovisko SVP k štúdii Cyklotrasy v koridore Jovsa – Zalužice – Michalovce -
hrádze riek Laborec, Latorica, Bodrog - obec Zemplín z 10/2013
6
- Projektové dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia v katastroch obcí:
Družstevná pri Hornáde, Krásna, Nižná Myšľa, Ždaňa, Čaňa, Michalovce, Vinné
- Štúdia uskutočniteľnosti - Zemplínska cyklomagistrála, 2013
- Územné plány dotkntých obcí v rátane aktuálnych Zmien a doplnkov
- Územný plán VÚC Košický kraj - zdroj www.vucke.sk
- katastrálny portál www.mapka.gku.sk
- Zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
Predpisov
- Vyhláška FMV č. 35/1984 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisovSTN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií
- TP 07/2014 Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry
- STN 01 8028 Cykloturistické značenie
- ostatné platné súvisiace právne predpisy a normy
- cestná sieť v Košickom samosprávnom kraji, Slovenská správa ciest
- Sčítanie dopravy 2015, Slovenská správa ciest
- odborná literatúra
- VÝZNAM NÁDRŽÍ A OCHRANNÝCH HRÁDZÍ V PREVENCII PRED
POVODŇAMI, Bednárová Emília, Stavebná fakulta STU Bratislava, Miščík Marian,
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Košice
- Rybníky a malé vodné nádrže II, Milan Čistý
- Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky
7
2. Súhrnné posúdenie návrhu kostrovej siete cyklistických
komunikácií
2.1.Posúdenie celkového návrhu z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií
Na základe analytickej časti, ktorá obsahovala:
- analýzu a posúdenie hlavnej infraštruktúry (povrchov) pre každý navrhovaný
cyklistický koridor zvlášť (charakter povrchu, dĺžka prevedenia),
- analýzu a návrh technických opatrení (stavebných úprav) hlavnej infraštruktúry pre
každý navrhovaný cyklistický koridor zvlášť,
bola vypracovaná celková mapa navrhovaných technických opatrení a to podľa posúdenia
hlavnej infraštruktúry, predovšetkým povrchov, následne typov komunikácií (vzhľadom na
definovanie správcov a vlastníkov komunikácií. Na základe terénnych šetrení a preštudovania
relevantných podkladov sa zistenia analytickej časti zakreslili do mapových podkladov
aplikácie my.google maps nakoľko táto umožňovala oveľa detailnejšie možnosti zapracovania
údajov ako podkladová mapa Košického kraja v mierke M=1:50000.
Pri spracovaní údajov boli brané do úvahy nasledovné atribúty analýzy:
MK – miestne komunikácie - v správe jednotlivých samospráv, vo väčšine prípadov
umiestnených v intraviláne samosprávy. Do tejto kategórie spadajú v zmysle stavebného
zákona aj cyklistické komunikácie – cyklistické cestičky, cyklistické pruhy, združené
8
komunikácie pre cyklistov a chodcov. Povrchy miestnych komunikácií sú tvrdé,
predovšetkým asfaltobetónové, prípadne dláždené.
ŠC – Štátne cesty . cesty 2.a3. tr. v správe Košického samosprávneho kraja (SUCKE) a cesty
1.tr. v Slovenskej správy ciest. Tieto cesty boli zahrnuté do kostrovej siete len vo
výnimočných prípadoch a za nasledovných okolností:
- nízka intenzita dopravy - menej ako 1000 vozidiel denne – úseky dlhšie ako 1500 m
- vyššia intenzita dopravy - viac ako 1000 vozidiel denne – úseky do max. dl. 1500 m
- v prípade ciest 1.triedy sa križovanie navrhovalo maximálne bodové, prípadne
možnosti mimoúrovňové. Prejazdné úseky limitované na dĺžku max 150 m.
ÚK - účelové komunikácie – sú cesty, ktoré majú podľa svojho účelu rôznych správcov
a majiteľov. Podľa ich umiestnenia sa jedná predovšetkým o lesné, poľné. Iné účelové
komunikácie predstavujú obslužné cesty okolo železničných tratí či vodných tokov,
prístupové komunikácie ku objektom napr. vodárenským stavbám a pod.
Z titulu ich funkcie sú správcovia predovšetkým štátne inštitúcie ako Lesy SR, Slovenský
vodohospodársky podniky, Vodárenské podniky, Železnice SR. Viaceré účelové komunikácie
majú v správe aj súkromné pozemkové spoločenstvá, roľnícke družstvá, súkromní vlastníci,
ale tiež samosprávy. Vo veľkom percente je vlastníkom pozemkov pod týmito komunikáciami
štát, predovšetkým v zastúpení Slovenského pozemkového fondu.
Z hľadiska ich využiteľnosti pre cyklotrasy je ich najväčšou výhodou minimálna dopravná
zaťaženosť a preto aj vyššia relatívna bezpečnosť cyklistov, ktorí sa tak môžu pohybovať
mimo hlavnej dopravnej premávky.
Pohyb po týchto komunikáciách má svoje ďalšie špecifiká, ktoré budeme rozoberať
podrobnejšie v jednotlivých vetvách Koncepcie. Z hľadiska povrchov sa jedná o spevnené, ale
priepustné konštrukcie ako je štrkodrva, makadam, prípadne štrkovo hlinená vozovka. Vo
výnimočných prípadoch sú tieto cesty upravené ako cesty s asfaltobetónovým krytom.
Hrádze – vodné stavby – špeciálnu pozornosť sme venovali cyklistickým trasám, ktoré sú
plánované využívať konštrukcie protipovodňových hrádzí. Tieto línie sú pre cyklistov
zaujímavé nielen pretože vedú v atraktívnom prostredí riečnych biokoridorov, ale aj preto že
9
zaručujú minimálne výškové prevýšenie a tak sú vhodné pre každého cyklistu, najmä pre
veľkú skupinu rodičov s deťmi.
Ich využitie pre potreby cykloturistiky odporúča aj schválená Národná stratégia rozvoja
cyklistickej dopravy a cykloturistiky i keď je potrebné naplniť špecifické kritériá. Správcovia
hrádzí sú jednotlivé Slovenské vodohospodárske podniky a ich príslušné povodia. Povrchy
hrádzí sú väčšinou nespevnené, často len zatrávnené, prípadne majú hlinito, štrkový povrch.
Vo výnimočných prípadoch sú koruny hrádzí spevnené asfalto betónovým krytom. Tieto
prípady boli brané do úvahy pri návrhu plánovaných opatrení z hľadiska ich rekonštrukcie,
modernizácie.
Tab. Kostrová sieť CYK z hľadiska typov využívaných dopravných koridorov
miestne kom.
štátne cesty
účelové -lesné
účelové poľné hrádze
celkom v km
Vetva A 19,829 1,67 0 7,546 15,85 44,90
Vetva B 24,71 19,187 2,816 1,44 42,957 91,11
Vetva C 26,06 20,838 20,265 5,615 19,355 92,13
Vetva D 39,659 31,075 14,66 10,955 0 96,35
Vetva E 26,7 36,04 12,732 24,357 0 99,83
Vetva F 35,655 2,231 11,009 7,211 3,43 59,54
Vetva G 1,64 5,80 0,00 2,90 34,699 45,04
174,253 116,841 61,482 60,024 116,291 528,89
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplývajú zjednodušujúce fakty a síce, že cyklisti sa v rámci
navrhovanej kostrovej siete budú pohybovať až 78 % mimo hlavného dopravného
priestoru a len 22% v hlavnom dopravnom priestore komunikácií s nízkou intenzitou
dopravy. V praxi to znamená 412 km segregovaných cyklotrás a 116 km v koridore ciest 3.tr.
Bodové križovanie ciest 1. Triedy sú v piatich prípadoch. Bodové križovania so železničnou
traťou v zásade využívajú výlučne existujúce železničné priecestia s preferenciou
mimoúrovňových križovaní.
Percentuálny podiel komunikácií s rôznym stavom povrchových úprav sú uvedené
v nasledujúcej tabuľke:
miestne kom.
štátne cesty
účelové -lesné
účelové poľné hrádze
33 % 22 % 12 % 11 % 22 %
10
2.1.1. Cyklistické komunikácie na hrádzach
Pred úpravami hrádze pre jej použitie pre cyklistickú dopravu ako aj pre zaistenie bezpečnej
prevádzky cyklistickej trasy je potrebné udržiavať dobrý technický stav hrádze.
Za účelom kontroly sa vykonáva priebežné pozorovania a merania predovšetkým:
- stabilita hrádze
- stav opevnenia svahov a koruny
- stav okolia hrádzí a stabilita svahov rieky.
Výsledky šetrení sa následne premietajú do požiadaviek pri požadovanej úprave/oprave
hrádze.
Opravy hrádze sa sústreďujú predovšetkým na odstraňovanie porúch a škôd, ktoré vznikli pri
prevádzkovaní nádrže atmosférickými vplyvmi, hlavne prívalovými zrážkami, mrazom alebo
rôznymi cudzími zásahmi a príčinami. Najčastejšie príčiny, ktoré
môžu narušiť teleso hrádze sú tieto:
- erózne narušenie návodného a vzdušného svahu hrádze dažďom a mrazom
- abrázne narušenie svahov vlnobitím, priesakmi hrádzou - sufózia, erózia
- poškodenia následkom preliatia hrádze pri povodni
deformácia koruny hrádze dopravnými prostriedkami, prípadne iným mechanickým
poškodením,
- narušenie vegetáciou, živočíchmi,
poškodenie hrádze pri opravách a výstavbe nových objektov,
- zníženie funkčnosti pätného drénu prerastaním koreňmi alebo vplyvom drobných
živočíchov,
- zmena hydrogeologických a technických podmienok, agresívnou vodou, cudzími zásahmi
11
Rekonštrukcia spočíva v závažných úpravách a zasahuje do podstaty vodnej nádrže. Pre
rekonštrukciu hrádze je potrebné mať k dispozícii všetky podklady ako pri výstavbe novej
hrádze. Snahou je v maximálnej miere využiť pôvodnú hrádzu.
Napríklad v odbornej literatúre sa uvádza, že pri hrádzach nižších ako 3 m môže byť
odstránenie existujúcej hrádze a postavenie novej bezpečnejšie a lacnejšie ako zložitá úprava
pôvodnej hrádze.
Inžiniersko geologický prieskum musí určiť súčasný stav telesa hrádze, stupeň konsolidácie
zemín, materiálové zloženie hrádze, prípadné anomálie ako sú trhliny, kaverny, pozostatky po
uschnutých stromoch atď.
Pri rekonštrukcii je potrebné počítať s deformáciou starej hrádze vplyvom priťaženia. Zvlášť
je nutné zabezpečiť dobré spojenie hrádze s novou prisypávanou zeminou.
Príklad vzorového priečneho rezu rekonštrukcie protipovodňovej hrádze v intraviláne, zdroj: Hydroprojstav
Košice, , Veľké Trakany, 2008
Podľa Ing. Bednárovej je dôležité brať do úvahy fakt, ktorý prináleží predovšetkým vodným
dielam, ktoré boli vybudované ako súčasť rozsiahleho projektu protipovodňovej ochrany a
odtokových pomerov Východoslovenskej nížiny.
Komplex opatrení, týkajúcich sa plochy viac ako 143 000 ha pozostáva z Vihorlatskej vodnej
nádrže (Zemplínska Šírava – obr.1), suchého poldra Beša, štyroch čerpacích staníc, 429 km
kanálov, 153 km obojstranných ochranných hrádzí na Ondave, Laborci, Latorici, Uhu,
Bodrogu a mnoho ďalších zariadení. Uvedený súbor vodohospodárskych diel tak
transformoval oblasť, ktorá bola v minulosti poznamenaná výskytom malárie na oblasť nielen
s vysokým poľnohospodárskym, ale aj rekreačným a turistickým potenciálom.
Projekt Povodne na území Slovenska v rokoch 1997–1999, odstránenie následkov a
preventívne opatrenia povodní uvádza nasledovné opatrenia:
Podprojekt B. Ochrana Východoslovenskej nížiny
a) Rekonštrukcia a dostavba čerpacích staníc Východoslovenskej nížiny
- ČS Kamenná Moľva – rekonštrukcia, Latorica rkm 5,50
- ČS Stretávka – rekonštrukcia, Čierna voda rkm 5,50; Uh rkm 0,50
- ČS Streda nad Bodrogom – rekonštrukcia, Bodrog rkm 5,00
- ČS Čičarovce – rekonštrukcia, Udoč rkm 0,40; Latorica rkm 19,0 –
- ČS Pavlovce nad Uhom,
- ČS Veľké Raškovce – rekonštrukcia, Duša rkm 1,00; Laborec rkm 7,70
- ČS Milhostov, Trnávka rkm 16,30
- ČS Drahňov – vnútorných vôd, Laborec rkm 13,00
12
b) Rekonštrukcia a dostavba rozhodujúcich tokov, hrádzí a kanálovej siete na
Východoslovenskej nížine
- rekonštrukcia hrádze ĽB a PB – Bodrog, Latorica, Trnávka, Laborec
- rekonštrukcia - Sobranecký potok
- rekonštrukcia kanálovej siete VSN - kanál Udoč a súvisiace kanály na VSN III, Kanál „A“
a súvisiace kanály na VSN VI a VSN VII
Investičná stratégia budovania zariadení na ochranu pred povodňami na obdobie 2007 – 2013
uvádza nasledovné investičné zámery Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktoré je
potrebné začleniť do ďalších stupňov projektovej dokumentácie:
Laborec – zvýšenie prietokovej kapacity koryta v r. km 19,500–36,900Uh – zvýšenie
prietokovej kapacity koryta v r. km 0,000–12,300
– Ondava – zvýšenie prietokovej kapacity koryta v r. km 0,000–30,000
– Latorica – zvýšenie prietokovej kapacity koryta v r. km 0,000-31,000
– Bodrog – zvýšenie prietokovej kapacity koryta v r. km 0,000–15,000
– Ondava –
prestavba ĽB
hrádze v km
12,500-17,800
– Ondava –
prestavba PB
hrádze v km
8,500-14,100
– VSN –
rekonštrukcia
ochranných hrádzí
Protipovodňová hrádza s nespevnenou korunou, rieka Laborec, kataster Lastomír
2.1.2. Navrhovaná skladba konštrukcie komunikácií pre cyklistov
Pri návrhu konštrukcie cyklistickej komunikácie je potrebné brať do úvahy že konštrukcie nie
sú navrhované len podľa stupňa zaťaženia, ale aj požiadavkami ďalších dotknutých orgánov
ako sú správcovia povodia, správy CHKO a pod. Z tohto dôvodu uvádzame rôzne typy
konštrukcií, ktoré je možné v danom území použiť tak, aby sa vyhovelo nielen užívateľom
novej cyklotrasy ale aj požiadavkám kladeným na ochranu životného prostredia a tiež aj z
pohľadu následnej údržby cesty.
Navrhované konštrukcie a ceny vychádzajú zo skúseností z realizácie podobných stavieb v
Čechách a na Slovensku, ktoré boli zhrnuté v publikácii "Principy a metody rozvoja
cyklistické dopravy a infrastruktury, príloha: TECHNOLOGIE KONSTRUKCÍ
CYKLISTICKÝCH KOMUNIKACÍ, uplatnění výsledků výzkumu. VydalCentrum
dopravního výzkumu, 2011 ako aj doterajších štúdií v tejto oblasti - Technická štúdia
cezhraničných cyklotrás slovensko-poľského pohraničia, 2011, vydal Prešovský samosprávny
kraj, Zloženie podložia cyklistických komunikácií, www.cyklodoprava.sk.
13
Ďalšie informácie sme čerpali pri osobných konzultáciách s expertmi v tejto oblasti. Na
základe týchto znalostí navrhujeme nasledovné typy konštrukcií, ktoré spĺňajú parametre pre
cyklotrasy typu EuroVelo.
Navrhované konštrukcie podľa typu vozovky
1. Netuhá živičná vozovka
2. Tuhá cemento betónová vozovka
3. Iný typ - nestmelená vozovka
Netuhá živičná vozovka - asfalt
Jedná sa o kryt, ktorý je tvorený jednou alebo viacerými vrstvami asfaltovej zmesi. Hlavným
spojivom je asfalt, decht je z dôvodov karcinogénnych účinkov zakázaný. Pre cyklistov a
korčuliarov je z dôvodov nižšieho valivého odporu výhodné používať predovšetkým asfaltový
betón stredno-zrnný (AB 16+), jemnozrnný (AB 11+) a veľmi jemný (AB 8+).
V rámci návrhu konštrukcie povrchu je možné používať nasledujú skladby (skladby majú
odporúčací charakter):
Živičná vozovka pre cyklistov bez vylúčenia motorových vozidiel
Asfaltový betón stredno-zrnný tr. III ABSIII STN EN 13 108 140 mm
Penetračný makadam jemnozrnný PMJ STN EN 736127 40 mm
Mechanicky spevnené kamenivo MSK STN EN 736126 160 mm
Štrkopiesok tr.B ŠP STN EN 736126 150 mm
Celkom hrúbka konštrukcie min. 390 mm
Orientačná cena: 48 Euro/m2
Živičná konštrukcia cestičky pre cyklistov s vylúčením motorových vozidiel
Asfaltový betón AC 11 STN EN 13 108-1 40 mm
spojovací postrek 0,5 kg/m2 STN EN 12 591
Obaľované kamenivo OK III STN EN 73 6121 60 mm
Štrkodrva fr. 0/32 ŠD STN EN 73 6126 100 mm
Štrkopiesok ŠP STN EN 73 6126 100 mm
Celkom hrúbka konštrukcie 300 mm
Orientačná cena: 42 Euro/M2
Tuhá cemento betónová vozovka
Skladba cyklistickej komunikácie s jednovrstvovým cementobetónovým krytom je tvorená
špeciálnym betónom s oceľovou výstužou. Pre zvýšenie odolnosti proti účinkom mrazu a
rozmrazovacích prostriedkov sa pridávajú prevzdušňovacie prísady. Realizuje sa s
dilatačnými špárami alebo ako bezšpárová. Cementobetonové kryty sa vykazujú vyššou
životnosťou ako asfaltové, nemenia svoj tvar a povrchovú štruktúru a sú odolné voči prieniku
koreňových stromov a krov.
Cementobetónová konštrukcia cestičky pre cyklistov s vylúčením motorových vozidiel
Cementový betón CB III STN 73 6123 140 mm
Štrkodrvina fr. 0/63 ŠD; 63,0 GP STN 736126 200 mm
14
Konštrukčná pláň - únosnosť Edef,2 ≥ 45 MPa a pomer Edef,2/Edef,1 < 2,5 podľa STN
73 613
Celkom hrúbka konštrukcie 340 mm
Orientačné náklady: 50 Euro/M2
Cementobetónová konštrukcia cestičky pre cyklistov bez vylúčenia motorových vozidiel
Cementový betón CB III STN 73 6123 160 mm
Štrkodrvina fr. 0/32 ŠD; 63,0 GP STN 736126 100 mm
Štrkodrvina fr. 0/63 ŠD; 63,0 GP STN 736126 150 mm
Konštrukčná pláň - únosnosť Edef,2 ≥ 45 MPa a pomer Edef,2/Edef,1 < 2,5 STN 73 6133
Celkom hrúbka konštrukcie 410 mm
Orientačné náklady: 60 Euro/m2
Nestmelená vozovka - odporúčaná v lesnom prostredí
Využívajú sa pre cyklotrasy v lesnom prostredí s povolením vjazdu pre obslužnú dopravu
lesných mechanizmov.
Pre tento typ nespevnených krytov vozovky sa odporúča použiť vrstvu štrkodrvy – ŠD fr.
0/16 alebo 0/32 podľa STN 73 6126, vrstvu štrku čiastočne vyplneného cementovou maltou –
ŠCM alebo vrstvu kaleného štrku – KŠ podľa STN 73 6127.
Kryt stabilizovanej vozovky možno vytvoriť zo zeminy stabilizovanej (ZS) hydraulickým
spojivom (cementom, vápnom, troskou a pod.) podľa STN 73 6125 alebo mechanicky
spevnenej zeminy – MSZ (kamenivom alebo iným druhom vhodného materiálu) podľa STN
73 6132.
Ako príklad uvádzame jednoduchú a veľmi trvácnu konštrukciu cesty z Ústí nad Labem, ktorá
aj po 15 rokoch je stále veľmi zachovalá a bez výtlkov. Cestu používajú aj ťažké lesné
mechanizmy. Povrch je veľmi dobre zjazdný aj pre bicykle. Nie je vhodná pre korčuliarov.
Profil trasy je navrhovaný v šírke min. 3,00 m, priečny sklon jednostranný, ak je potrebné
doplnený o jednostrannú priekopu/rigol. Cesta musí byť vybavená priečnymi odvodňovacími
žľabmi v tvare "U" v dĺžke 6 m položených šikmo na 3 m širokú cestu.
Pre zabezpečenie najdlhšej životnosti cesty je potrebné dokonale zvládnuť odvodnenie telesa
komunikácie. Cesta bola vyvinutá lesníkmi, ale je veľmi dobre zjazdná aj pre cyklistov.
Konštrukcia:
- mlat - drvený štrk s prímesami hliny a cementovou stabilizáciou či iným pojivom pre lepšie
zabezpečenie súdržnosti zmesi a to v množstve 2 x 35 kg na/m2 - 40 mm
(vrchná vrstva sa odporúča vysypávať na 2 x, aby bolo zabezpečené kompletné zasypanie
spodnej vrstvy kameniva)
- štrkodrva fr.32/63 100 mm
- štrkodrva fr. 63/125 125 mm
- geotextília 30/30 B20
- vyrovnaná a zhutnená pláň 96% P.S., je potrebné počítať s odstránením krovín, prípadne
stromov)
Orientačná cena: 20 Euro/M2 plus zemné práce, príprava územia 10 Euro/M2
Celkom orientačná cena: 30 Euro/M2
15
2.1.3. Porovnanie konštrukcií cyklistických komunikácií podľa povrchu vozovky
Porovnanie životnosti - životnosť CBK je 35 – 50 rokov
- životnosť AB je 10 – 15 rokov&
- CBK neprodukuje výluhy, ktorú môžu ohrozovať kvalitu vôd, celkovo sú priateľské voči
životnému prostrediu
- AB produkuje výluhy, ktoré obsahujú ropné látky a sú pre vodu nebezpečné
- Betón ako materiál oveľa prirodzenejší pre prírodu, materiál a ďalšie suroviny sú z
miestnych zdrojov
Prevádzka
- CBK oveľa lepšie vyhovuje záťaži prechádzajúcej údržbárskej techniky
- CBK nemení svoj tvar a povrchovú štruktúru, AB časom mení tvar a štruktúru povrchu
- svetlý povrch CBK je lepšie viditeľný za zhoršených svetelných podmienok
- čierny povrch AB pohlcuje svetlo, menej viditeľný
- je dokázané, že prevádzka na CBK oproti AB je bezpečnejšia, pocitovo vhodnejšia
- AB v letných dňoch vykazuje na povrchu vysokú teplotu, mäkne a lepí sa
- rozohriaty asfalt mení svoj tvar, dochádza ku poškodzovaniu a deformovaniu krytu vozovky
- CBK je v parných letných dňoch komfortnejší, nevykazuje na povrchu také vysoké teploty,
nedochádza ku deformáciám.
Ekonomika
- vzhľadom na dlhšiu životnosť je CBK ekonomicky výhodnejšia, prakticky sa nepotrebujú
riešiť náklady na údržbu
- betónová vozovka na cyklotrase nepotrebuje obrubníky
- betón sa skladá výhradne z tuzemských surovín a materiálov, asfalt je závislý na dodávkach
zo zahraničia
Záver: cementobetónová vozovka má nesporné ekologické a z dlhodobého hľadiska údržby
nesporné ekonomické výhody, ale finančne sú najdrahšie.
2.1.4. Cyklistické cestičky na hrádzach
Pred navršovaním hrádze sa odoberie ornica o hrúbke 20 cm zo vzdušného a návodného
svahu jestvujúcej hrádze, ďalej odoberie sa ornica o hrúbke 30 cm z podložia pod teleso
prísypu hrádze a z manipulačného pásu počas výstavby. Táto ornica sa dočasne uloží na
skládku ornice širokú 6,0 m vedľa manipulačného pásu na vzdušnej strane hrádze. Z koruny
jestvujúcej hrádze sa tiež odoberie jestvujúce opevnenie – štrkodrva o hrúbke 30 cm, táto sa
uloží dočasne na medziskládku vedľa zemníka. Neskôr sa uloží do priestoru vyťaženého
zemníka a tento sa zahumusuje a zatrávni
Po nasypaní hrádze ornica zo skládky sa spätne rozhrnie na vzdušný a návodný svah
navýšenej hrádze, a na manipulačný pás slúžiaci počas výstavby.
Koruna hrádze na šírku 3,0 m pre účely údržby hrádze sa navrhuje spevnená na konštrukčnú
hrábku 33 cm v nasledovných vrstvách:
- asfaltobetón strednozrný ABS II hr. 40 mm
- asfaltobetón strednozrný ABS III hr. 40 mm
- štrk hr. 50 mm + penetrácia
- kamenivo drvené O 32 - 63 mm, hr.200 mm
- geotextilia 500 gr./m2
16
2.2. Posúdenie celkovej koncepcie z hľadiska navrhovaných technických a stavebných
opatrení
Ďalšie atribúty analýzy zahrňovali posúdenie siete z hľadiska navrhovaných stavebných
opatrení. Tieto spolu s navrhovaných technickými opatreniami slúžili ako hlavný podklad pre
vypracovanie orientačného rozpočtu.
2.2.1. Miestne a účelové komunikácie
Z hľadiska pravidiel cestnej premávky v súlade s § 55 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou č.9/2009 Z.z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, môžu byť na cyklotrase tieto základné dopravné režimy:
cyklistická cestička – označená dopravnou značkou C8 Cestička pre cyklistov, používať ju
môžu cyklisti aj osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach a obdobnom športovom vybavení
cestička pre cyklistov a chodcov – označená dopravnou značkou C12 alebo C13 Cestička
pre vyznačených užívateľov. Na tejto cestičke cyklista nesmie ohroziť chodca. Ak takáto
cestička má oddelené pruhy pre chodcov a cyklistov (značka C13), sú povinní použiť len pruh
pre nich určený. Cyklocestičku môžu používať chodci, cyklisti a osoby na kolieskových
korčuliach, lyžiach a obdobnom športovom vybavení
cyklistická cestička s obmedzeným prístupom dopravnej obsluhy – označená dopravnou
značkou C8 s dodatkovou tabuľou E12, umožňujúcou vjazd vozidlám správcu vyznačených
zariadení resp. pozemkov, odporúča sa doplniť dopravnou značkou B31a Najvyššia povolená
rýchlosť (20 km). Trasu môžu požívať cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach
a obdobnom športovom vybavení a vozidlá doplnkovou dopravnou značkou označených
organizácií
účelová cesta pre nemotoristickú dopravu – označená dopravnou značkou B3 Zákaz vjazdu
všetkých motorových vozidiel, môže byť doplnená dodatkovou tabuľou E12, umožňujúcou
vjazd vozidlám uvedeným na dodatkovej tabuli, napr. správcu vyznačených zariadení resp.
pozemkov, vtedy sa odporúča doplniť dopravnou značkou B31a Najvyššia povolená rýchlosť
(20 km). Trasu môžu požívať cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach a obdobnom
športovom vybavení, chodci, jazdci na koňoch, osoby s ručnými vozíkmi a prípadne vozidlá
vymedzené doplnkovou dopravnou značkou
účelová cesta označená dopravnou značkou B1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel
s dodatkovou tabuľou E12 s nápisom „Okrem cyklistov“ alebo „Cyklistom vjazd povolený“.
Môže byť doplnená dodatkovou tabuľou E12, umožňujúcou vjazd vozidlám uvedeným na
dodatkovej tabuli . Trasu môžu požívať cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach
a obdobnom športovom vybavení a vozidlá vymedzené doplnkovou dopravnou značkou
ukľudnená komunikácia označená dopravnou značkou IP28a Obytná zóna. Komunikáciu
môžu používať všetky motorové a nemotorové vozidlá, cyklisti, osoby na kolieskových
korčuliach, lyžiach a obdobnom športovom vybavení a chodci, pre všetkých platia
vyplývajúce obmedzenia, napr. maximálna rýchlosť 20 km/hod
17
miestna komunikácia s obmedzenou rýchlosťou dopravnou značkou B31a Najvyššia
povolená rýchlosť (20 alebo 30 km/hod), odporúča sa doplniť výstražnou dopravnou značkou
A16 Cyklisti. Komunikáciu môžu používať všetci účastníci cestnej premávky (všetky
motorové a nemotorové vozidlá, cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach
a obdobnom športovom vybavení, chodci, jazdci na koňoch, konské záprahy, osoby s ručnými
vozíkmi) cesta III. triedy s obmedzenou rýchlosťou dopravnou značkou B31a .
Najvyššia povolená rýchlosť (30 alebo 40 km/hod) a výstražnou dopravnou značkou A16
Cyklisti. Komunikáciu môžu používať všetci účastníci cestnej premávky (všetky motorové
a nemotorové vozidlá, cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach a obdobnom
športovom vybavení, chodci, jazdci na koňoch, konské záprahy, osoby s ručnými vozíkmi).
2.2.2. Typy stavebných opatrení
V0 – bez stavebných úprav – komunikácia je vhodná pre cyklistov a nie sú potrebné žiadnej
ďalšie stavebné úpravy. Vo väčšine prípadov je potrebné doplniť cykloturistické značenie,
prípadne dopravné značenie. Takto označený úsek cesty v mape (čierna farba) môže zahŕňať
miestne komunikácie vrátane cyklistických cestičiek, účelové komunikácie ktoré spĺňajú
požiadavku na celoročnú zjazdnosť a štátne cesty, ktoré spĺňajú požiadavku na bezpečnosť
cyklistov v zmysle výšky intenzity dopravy.
V1 – rekonštrukcia – komunikácia je už v súčasnosti vhodná pre cyklistov, nakoľko fyzicky
existuje v teréne, ale sú potrebné stavebné úpravy na to aby spĺňali kritériá pre cyklotrasy
v kostrovej sieti. Takto označený úsek cesty v mape (oranžová farba) môže zahrňovať všetky
typy dopravných komunikácií predovšetkým miestne komunikácie a účelové komunikácie.
V2 – novostavba – komunikácie, ktoré vedú v plánovaných koridoroch ale fyzicky neexistujú
a nie sú teda zjazdné pre cyklistov. Väčšinou predstavujú úseky, kde sú navrhnuté nové
cyklistické cestičky, v odôvodnených prípadoch sa jedná o nové účelové komunikácie,
nakoľko sa predpokladá aj pohyb ďalších účastníkov premávky – napr. hospodárske vozidlá
alebo chodci. Vzhľadom na typ správcu resp. vlastníka sa jedná predovšetkým o miestne
komunikácie v správe jednotlivých samospráv.
18
Typy stavebných opatrení vychádzali z pomerne náročných kritérií ktoré sú určené pre trasy
zaradené do Kostrovej siete cyklotrás v Košickom kraji.
bez stavebných úprav rekonštrukcia novostavba
Vetva A 13,988 9,207 21,7
Vetva B 31,933 37,12 22,057
Vetva C 33,983 36,05 22,1
Vetva D 54,279 27,067 15,003
Vetva E 61,711 12,453 25,718
Vetva F 17,809 10,291 31,436
Vetva G 45,04 0 0
258,743 132,188 138,014
Tab Kostrová sieť cyklistických komunikácií podľa typu stavebných opatrení
Z vyššie uvedenej tabuľky a grafu vyplýva, že 49% navrhovaných dopravných koridorov je
vhodných pre zaradenie do Kostrovej siete cyklistických trás bez potreby stavebných úprav,
25% sú využiteľné resp. zjazdné trasy, ktoré po rekonštrukcii budú zaradené do Kostrovej
siete. Len 26 % všetkých trás čo predstavuje 138 km je potrebné riešiť ako novostavby, ktoré
však podstatným spôsobom vytvoria prepojenú kostrovú sieť.
19
Z grafu č. 3 vyplýva, že bez potreby stavebných úprav je Vetva G, pre ktorú sa zároveň
pripravila zjednodušená projektová dokumentácia pre legalizáciu cykloturistického značenia
a tak môže byť daná do prevádzky pre cyklistov už v roku 2017. Vzhľadom na rozsah sa
jedná o 100% pripravenosť Vetvy G – Dolnozemplínskej cyklomagistrály.
Ďalším kandidátom na pomerne vysoký stupeň koridorov bez stavebných úprav je vetva E –
Abovská, kde je 62 km hneď použiteľných pre cyklotrasu i keď 25 km je potrebné postaviť
ako novostavby. Zdanlivo je vzhľadom na dĺžku úsekov bez stavebných opatrení pripravená
aj Vetva D – Hornádska. Tento úsek však pokrýva pomerne zložité geomorfologické členenie
terénu, ktorý je charakteristický pomerne hlbokými zárezmi rieky Hornád do terénu a teda aj
náročnými – technicky a investične - stavebnými úpravami objektov ako sú lávky cez
Hornád, či oprava tunelu. Kľúčovým uzlom prepojenia mesta Košice a Slovenského raja sa
javí kataster obcí Margecany a Kľuknava, bez ktorých nie je možné bezpečné prepojenie
cyklistov.
Naopak najnáročnejšou Vetvou z hľadiska stavebných opatrení sa ukázala vetva F –
Tokajská, kde je potrebné vybudovať takmer 32km nových cyklistických cestičiek, z celkovej
dĺžky 61 km.
Pre kompletizáciu uvádzame kritéria pre cyklotrasy, ktoré môžu byť zahrnuté do Kostrovej
siete cyklotrás Košického kraja.
2.2.3. Základné kritériá pre plánovanie cyklotrás
Priamosť
Cyklistická kostrová sieť má prepájať hlavné body záujmu na trase bez zbytočných
obchádzok ku zaujímavostiam a atrakciám lokálneho významu.
Prepojenosť a súvislosť
Sú jasne a zreteľnej identifikovateľné hlavné charakteristiky cyklotrasy ako aj zabezpečenie
plynulosti trasy prepojením na existujúcu cyklistickú infraštruktúru (chodníky, cestičky,
pruhy a pod.). Jedná sa predovšetkým o prepojenia hlavných miest štátov a centier regiónov
bez neopodstatneného „meandrovania trasy“. Cykloturista sa nepotrebuje pohybovať po
priamke, ale trasa by sa nemala otáčať v celkovom smerovaní v polygónoch viac ako 90
stupňov (optimálne je max . 45 stupňov).
Atraktivita trasy
Dôraz sa kladie na prostredie, ktorým cyklotrasa prechádza – krajina, architektúra, výhľady a
turisticky atraktívne miesta. Výhodou je identifikácia tzv. USP trasy (unique selling
proposition), ktorý cyklotrasu charakterizuje a zaujme návštevníka.
Bezpečnosť trasy
Vedenie trasy je navrhované mimo frekventované pozemné komunikácie, kde sa minimalizuje
nebezpečenstvo dopravných konfliktov a nebezpečných situácií. Tiež sa musí brať do úvahy
tzv. sociálna bezpečnosť – vyhýbať sa úsekom, ktoré vedú cez územie, kde sa vyskytujú
rôzne asociálne živly.
Komfort trasy
Vedenie trasy by malo byť bez veľkého prevýšenia, s celoročne zjazdným povrchom.
V súvislosti s týmito piatimi základnými princípmi cyklotrasa by mala:
20
- byť konzistentná v zmysle bezpečnosti jej užívateľa,
- byť konzistentná v zmysle typu a kvality povrchu, vyhýbať sa častým zmenám
a typom materiálov,
- byť plánovaná vzhľadom na bezpečnosť, rýchlosť a pohodlie akceptované pre
diaľkových cyklistov (nosiče s batožinou) ako aj bicykle rôznych typov,
- byť adekvátne vyznačená a mať dostatok turistických informácií,
- mať možnosti ubytovania a občerstvenia na trase (obchody, reštaurácie a pod).
Odporúčané maximálna vzdialenosť medzi takýmito zariadeniami je 25 km,
- mať zdroj pitnej vody vzdialený od seba maximálne 20 km,
- garantovať zapamätateľné zážitky kdekoľvek to je možné,
- dostupnosť, aktuálnosť a komplexnosť informácií aj pre medzinárodných turistov,
zahrňujúcich informácie o miestnych zákonoch a pravidlách, ktoré sa môžu týkať
návštevníkov trasy.
Technické požiadavky pre vedenie cyklotrás pre ich zaradenie do Kostrovej siete KSK
Zdieľaný dopravný priestor s intenzitou maximálne 1000 vozidiel za deň a len vo
výnimočných prípadoch 3000 vozidiel za deň.
Cyklistické pruhy by sa nemali navrhovať pozdĺž komunikácií, na ktorých sa pohybuje viac
ako 10000 vozidiel za deň.
21
Úseky ciest, kvalifikované ako „traffic free“ nemotoristické komunikácie s prítomnosťou
maximálne 50 vozidiel denne
Nemotoristické komunikácie navrhovať tak, aby boli dostatočne široké pre dvoch cyklistov
vedľa seba väčšinu času a s možnosťou vyhnúť sa bezpečne oproti idúcim cyklistom. Rôzne
šírkové usporiadanie na trase je akceptované.
Stúpanie viac ako 6% len v minimálnej miere a pokiaľ je to možné, odporúčame vyhnúť sa
takýmto miestam. V horských partiách a sedlách maximálne stúpanie 10% na krátkych
úsekoch.
Trasa by mala byť zjazdná za každého počasia a počas celého roku i keď na severe
a v horských oblastiach to nemusí byť vždy možné.
Ku veľmi frekventovaným trasám pre nemotorových účastníkov (chodci, jazdci na koňoch
a pod.) by sa mala nájsť možná alternatíva s prioritou minimalizovať konflikty medzi
účastníkmi premávky.
Jednotné a zrozumiteľné značenie aj pre zahraničných cykloturistov - aplikovať logá
európskych a cezhraničných trás na štandardné národné značenie.
Dostatok služieb pozdĺž trás - ubytovacích a stravovacích – Cyklisti vítaní a pod., cyklo
servisy a požičovne, odpočívadlá a prístrešky a pod.
Efektívna propagácia trasy a aktualizované informácie o trase - vlastné web stránky,
cyklomapy a sprievodcovia, existencia ďalších turistických produktov vrátane miestnych
regionálnych cyklotrás, trás pre jazdenie na koni, peších turistických trás a podobne.
Dopravná dostupnosť - napojenie na verejnú dopravu – predovšetkým vlaky, cyklobusy a
pod.
2.2.4. Vyznačenie cyklotrás zaradených do Kostrovej siete
V rámci analytickej časti sme skúmali aj prítomnosť
cykloturistického značenia v jednotlivých
navrhovaných koridoroch. Ako výborná orientácia
okrem priameho zisťovania v teréne slúžila aj mapa
cykloturistických trás v Košickom kraji, v ktorej boli
zakreslené aktuálne cykloturistické trasy do roku
2016.
Úseky kostrovej siete ktoré doteraz neboli
zlegalizované a ani vyznačené boli vybraté ako
vhodné pre spracovanie zjednodušenej projektovej
dokumentácie podľa STN 01 8028 Cykloturistické
značenie.
22
Ako je na prvý pohľad zrejmé nie všetky tieto cyklotrasy ležia v koridoroch plánovanej
kostrovej siete. Pri podrobnejšom rozbore sme zistili, že 39% kostrovej siete leží priamo na
značenej cykloturistickej trase. Zvyšných 61% je potrebné vyznačiť nanovo, samozrejme až
po realizácii nevyhnutých opatrení.
Stav značenia podľa jednotlivých vetiev celkovej siete ukazuje nasledovná tabuľka a graf:
23
Kostrová sieť cyklistických trás - podľa stavu značenia
vyznačená CTT
nie je vyznačená CTT celkom v km
Vetva A 0 44,895 44,90
Vetva B 10,873 80,237 91,11
Vetva C 28,839 63,294 92,13
Vetva D 74,412 21,94 96,35
Vetva E 40,615 59,214 99,83
Vetva F 4,67 54,87 59,54
Vetva G 45,04 0 45,04
celkom 204,449 324,446 528,89
Najvýznamnejšie vyznačené cykloturistické magistrály:
Vetva A – EuroVelo - koridor CM039 – nie je vyznačený
Vetva B – koridor CM051 – čiastočne vyznačený
Vetva C – koridor CM 029 – čiastočne vedie v koridore, čiastočne vyznačený
Vetva D - koridor CM 014 – vyznačený úsek Spišská Nová Ves - Spišské Vlachy
Vetva E – koridor CM029 - čiastočne vedie v koridore, čiastočne vyznačený
Vetva F – koridor CM 07 - čiastočne vedie v koridore, čiastočne vyznačený
Vetva G – koridor CM017 – plne v koridore trasy, vyznačený
Vzhľadom na výstupy analytických častí boli pre vypracovanie zjednodušenej projektovej
dokumentácie na legalizáciu cyklotrasy vybraté nasledovné úseky podľa vetiev:
Vetva D – Hornádska – úsek na vyznačenie Družstevná pri Hornáde – Margecany,
s napojením na cyklomagistrálu CM021 Hnilecká a Karpatskú cyklistickú cestu
Vetva E – Abovská – úsek na vyznačenie Gyňov – Zádiel s napojením na cyklomagistrálu
CM 029 – Slovenský Kras
Vetva G – Dolnozemplínska – úsek na vyznačenie Viničky – Veľké Slemence, napojenie na
cyklomagistrálu CM 051 Zemplínska
24
Uvedené projektové dokumentácie tvoria prílohu Koncepcie Kostrovej siete cyklistických
komunikácií v Košickom kraji.
2.3. Kostrová sieť cyklistických komunikácií a cestovný
ruch
Kostrová sieť cyklistických trás v Košickom kraji priamo nadväzuje na vypracovanú
a schválenú Stratégiu cestovného ruchu KSK do roku 2020 a to v bodoch:
Sumár tém plánovaných aktivít na úrovni Košického samosprávneho kraja
„ Metodická a koncepčná podpora rozvoja cykloturistiky a cyklistickej dopravy na území
Košického samosprávneho kraja a s prepojením na susedné kraje a štáty.
Sumár plánovaných aktivít na regionálnej úrovni:
„ Výstavba cyklotrás a údržba a modernizácia existujúcich cyklotrás“
Dokument ponúka veľmi podrobnú analýzu a zrozumiteľne zadefinovanú návrhovú časť do
rámca ktorého je začlenená aj táto koncepcia kostrovej siete.
Pri návrhu kostrovej siete cyklotrás boli v zadaní zadefinované hlavné turistické destinácie
kraja - Slovenský kras, Slovenský raj, Tokajská oblasť, Zemplínska Šírava, Košice, ich
vzájomné prepojenie ako aj napojenia na okolité regióny a štáty. Vznikol tak nasledovný
zoznam významných bodov kostrovej siete cyklistických trás.
Cezhraničné väzby na strediská cestovného ruchu
Hraničný priechod – Kečovo SVK - Aggtelek HU,
Trstené p. Hornáde SVK – Kéked HU – smer Telkybánya, HU
Kechnec – Abaújvár (HU) – napojenie na EuroVelo - Telkybánya
Slovenské Nové Mesto SVK - Satorjaújhely – Sarospatak – Tokaj, HU
Veľké Slemence SVK – Užhorod UA
Nadregionálne väzby - uzly
Dlhá Ves – jaskyňa Domica KSK - Tornaľa - Banskobystrický kraj
Hrabušice KSK – Betlanovce smer Poprad a Vysoké Tatry Prešovský kraj
Spišská Nová Ves – Levoča – Prešovský kraj
Spišské Vlachy KSK - Spišské Podhradie, Levoča, Prešovský kraj
Margecany – Prešov – Prešovský kraj
Košice - Budimír - Obišovce KSK – Seniakovce, Lemešany PSK - smer Prešov
Vinné KSK – Dúbrava – Humenné Prešovský kraj
Veľké Kapušany – v smere Pribeník – Kisvárda, Maďarsko a v smere Zemplínska Šírava
25
Regionálne väzby – existujúce cykloturistické trasy
Margecany – Rožňava – Karpatská cyklistická cesta
Margecany – Dediny (Slovenský raj) – Hnilecká cyklomagistrála
Spišské Vlachy – Spišské Podhradie – Spišská cyklomagistrála
Regionálne väzby – odporúčané nové cykloturistické trasy
Dobšiná – Telgárt
Buzica – Moldava nad Bodvou – Jasov
Bara (VO Tokaj) – Trebišov
Veľké Kapušany – Kráľovský Chlmec – Pribeník
Veľké Kapušany – Bajany – Senianske Rybníky – Zalužice VN Zemplínska Šírava
Sobrance – Jovsa (VN Zemplínska Šírava)
2.3.1. Križovatky kostrovej siete – Bike Points
Kostrová sieť cyklistických trás sa prepája v uzloch – priesečníkoch trás, ktoré sú umiestnené
v turistických destináciách Košického kraja.
Miesta takýchto prepojení alebo uzlov by mali byť výrazne označené v teréne a to v rámci
celej siete ako napríklad tzv. BikePoint, a doplnené o ďalšiu doplnkovú cyklistickú
vybavenosť.
V rámci Kostrovej siete boli vybrané nasledovné lokality pre umiestnenie centrálnych BIKE
POINtov:
1. Košice
2. Družstevná pri Hornáde
3. Hrabušice/SlovRAj
4. Gemerská Hôrka/Rožňava
5. Nižná Myšľa/Hornád
6. Viničky/Tokaj
7. Michalovce
8. Veľké Kapušany
Ako doplnková turistická vybavenosť
na trasách sú navrhnuté opatrenia
nasledovného typu a stupňov:
1.stupeň – tzv. BIKE POINT – miesta, kde sa stretávajú minimálne 3 služby pre cyklistov,
služby sú komplexné, minimálne dve z nich voľne dostupné – pumpa, servisné náradie,
informačný panel a podobne. Ideálne je ich umiestniť v blízkosti ďalších služieb ako
reštaurácie či občerstvenie, ubytovanie Vitajte cyklisti !
26
2. stupeň – odpočívadlá informačné panely
3. stupeň – orientačné cykloturistické značenie
Navrhované vybavenie:
- servisné zariadenie pre bicykle
- nabíjačka pre mobily na slnečné kolektory
- stojany pre bicykle
- odpočívadlo kryté
- orientačná mapa s ponukou služieb v regióne
- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca
drobné občerstvenie, program, školenia, podujatia,
kurzy a pod.
- stanica nabíjacia pre elektrobicykle
Obr. 4. Príklad servisného stojana
2.4. Environmentálne dopady cyklotrás
Nasledovné možné dopady na životné prostredie a ekosystémy boli posudzované v súvislosti
s cyklistikou:
- pôdna erózia – spôsobované vodou stekajúcou po telese trasy
- poškodenie vegetácie
- rušenie divokej zvery
- zastavanosť územia – dopad na kvalitu rekreácie.
Cykloturistika tak ako každá iná ľudská činnosť má dopad na životné prostredie a na
klimatické zmeny. Investície do cykloturistickej infraštruktúry sú preto väčšinou smerované
aj do využitia existujúcej infraštruktúry ako napríklad nevyužívané železničné trate, koruny
vodných hrádzí alebo starých nevyužívaných ciest. Samotná výstavba nových cyklo cestičiek
má minimálny vplyv na faunu a flóru. Väčší dopad na život v prírode môže zaznamenať skôr
ich zvýšené využívanie, zvlášť ak sa jedná o chránené a citlivé územia. Vedenie cyklotrás
v chránených územiach a ich prevádzkový režim je preto potrebné riešiť v spolupráci
s príslušným orgánom ochrany prírody.
Samotné bicyklovanie nespôsobuje žiadne emisie i keď je pri stanovení hodnoty uhlíkovej
stopy potrebné zakalkulovať aj cestu motorovým vozidlom do destinácie. Pre detailnejší
obraz uvádzame výstupy štúdie v Nemecku, ktorá sa zamerala na produkciu CO2 počas
cyklodovoleniek. Nemeckí cyklisti využívajú ekologické dopravné prostriedky a cestujú na
kratšie vzdialenosti v porovnaní s inými dovolenkami – emisie sú o 66 % nižšie v porovnaní
s inými typmi dovoleniek.
Dopad na prírodu a krajinu môže byť minimalizovaný, pretože vyžaduje menšie nároky na
rozsah infraštruktúry, pričom sa odporúča maximálne využívať miestne prírodné zdroje
a materiály.
Poškodzovanie pôdy a pôdna erózia súvisí vždy s miestnymi podmienkami a je potrebné ju
posudzovať individuálne. Tiež je tento dopad úzko spätý s typom užívateľa – jazdci na
koňoch, peší turisti či cyklisti majú odlišný vplyv na pôdnu eróziu.
27
V roku 2009 bola vypracovaná štúdia (Olive et al. 2009: 1489), ktorá skúmala vplyv rôznych
druhov užívateľov rekreačných trás na eróziu pôdy a zistila, že typ užívateľa má väčší dopad
ako ich intenzita. Úbytok pôdy podľa typu užívateľa na nespevnených komunikáciách
a cestičkách ročne podľa tejto štúdie je nasledovný:
ETV – štvorkolky - 144 m3/km trasy
Jazdci na koňoch - 94.9 m3/km trasy
Peší turisti - 11.8 m3/km trasy
Cyklisti - 3.5 m3/km trasy.
Cyklotrasy so spevneným povrchom minimalizujú pôdnu eróziu !
Ako inšpiráciu pri posudzovaní vplyvu cyklistickej trasy na vtáčie územie uvádzame záver
výskumu z oblasti Pembrokeshire, Wales, Veľká Británia (Asken Ltd 2004), ktorý uvádza:
„Vybudovanie novej cyklotrasy nemá väčší vplyv na život vtákov. Môže mať istý vplyv na
hmyz. Na vtáčie územie má vplyv užívanie novej trasy ale najmä typy jej užívateľov – najviac
negatívne pôsobia motorky a psy. Dopad na faunu a flóru súvisí s užívaním deň/noc,
intenzitou premávky, produkciou hluku, možných alternatív na hniezdiská pre živočíchy
bývajúce v blízkosti budúcej trasy. Preto je dobré aby sa tieto aspekty zohľadňovali pri
plánovaní cyklotrás a aby sa minimalizovalo možné vyrušovanie živočíchov. „
28
3. Analýza a návrh technických opatrení podľa jednotlivých
vetiev
29
3.1. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách
zaradených do Koncepcie kostrovej siete cyklistických
komunikácií Košického kraja
VETVA A
E U R O V E L O 11
Budimír
Družstevná pri Hornáde
Kostoľany nad Hornádom
Košice
Kokšov-Bakša
Nižná Myšľa
Ždaňa
Čaňa
Gyňov
Trstené pri Hornáde
Obišovce
Košický samosprávny kraj, 2017
30
Návrh technických opatrení Vetva A
Vetva A - cyklistická komunikácia EuroVelo 11 je hlavnou osou cyklistických trás na území
Košického samosprávneho kraja. Táto vetva je súčasťou medzinárodnej siete diaľkových
cyklistických komunikácií EuroVelo, ktoré prebiehajú celým európskym kontinentom
a prepájajú zaujímavé turistické destinácie.
Vzhľadom na jej význam ako európskej cyklistickej diaľnice je tejto trase venovaná aj
patričná pozornosť a význam. Od roku 2013, kedy bola vypracovaná prvá štúdia
uskutočniteľnosti, v ktorej sa posudzovali rôzne varianty vedenia trasy cez Košický kraj
prebehlo množstvo aktivít, ktoré smerujú k postupnej realizácii najvýznamnejšej trasy.
Takmer na celom úseku boli spracované projektové dokumentácie pre územné rozhodnutie
a v súčasnosti sa rokuje o spôsobe ako realizovať dokumentácie až po úroveň stavebného
povolenia tak, aby sa mohlo pristúpiť ku realizácii trasy.
31
Hlavná charakteristika Vetvy A je jej vedenie pozdĺž rieky Hornád a prechádza územím
s najväčším sídelným útvarom a najvyššou hustotou obyvateľstva. Z tohto hľadiska má táto
vetva nielen významnú rekreačnú ale aj dopravnú funkciu.
Na trase sú významné a možno až kľúčové body ktoré je potrebné riešiť pre zabezpečenie
plynulosti trasy v celom jej rozsahu vrátane napojenia na ďalšie vetvy Kostrovej siete. Jedná
sa predovšetkým o nasledovné miesta:
1. Premostenie okolo skaly v katastri obce Družstevná pri Hornáde – tzv. Galéria nad
Hornádom
2. Prepojenie trasy na Centrum mesta Košice a aj ďalšie mestské časti
3. Cyklistická cestička od sídlisko nad Jazerom na koniec katastra obce Nižná Myšľa ,
vrátane lávky cez riečku Olšava – kataster Nižná Myšľa.
Zdroj: Družstevná pri Hornáde , projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, Urbeko Prešov,
2016, Galéria okolo skaly pri rieke Hornád
32
3.1.1. Posúdenie Vetvy A z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov
využívaných komunikácií
Obec/kataster dĺžka v km
Typ komunikácie
objekt
poznámky
MK ŠC ÚK - lesná ÚK-poľná alebo iná hrádza
Budimír 3,25 3,25 CC vstup do PSK - kataster Seniakovce
Družstevná pri Hornáde
4,951 4,596 0,355 1 x lávka, CC napojenie trasa D
Kostoľany nad Hornádom
0,694
0,694 UK napojenie na obec
Košice-Ťahanovce 3,25 3,25 UK
Košice_Sever 1,664 0,174 1,49 LBH ulica Pri Hati
Košice_Staré Mesto
1,13 1,13 LBH napojenie na centrum - Rampová
Košice_Staré Mesto
1,483 0,56 0,923 LBH, 1 x lávka 55m
napojenie na centrum Bosáková
Košice_Staré Mesto
0,326 0,326 PBH
Bosákova - napojenie na hrádzu popod mosty
Košice_Vyšné Opátske
2,93 2,93 CC, PBH
Košice Nad Jazerom
3,14 3,14 CC
Košice - Krásna 2,207 1,48 0,727 CC
Kokšov-Bakša 2,007 0,847 1,16 napojenie na obec
Nižná Myšľa 6,676 0,123 0,923 5,63 1 x lávka, 1 x rekonštrukcia mosta
pripravená PD pre územné rozhodnutie
Ždaňa 0,604 0,604
Čaňa 3,355 0,705 0,75 1,9 ochránná hrádza
pripravená PD pre územné rozhodnutie
Gyňov 1,297 0,936 0,361 CC, ochranná hrádza
pripravená PD pre územné rozhodnutie, potrebné riešiť napojenie na obec
33
Trstené pri Hornáde
3,271 1,601 1,67 existujúci most pre cyklistov
realizovaná cyklotrasa HU/SK
Obišovce 2,66 2,66 CC, 2xlávka cez potok
Celkom 44,895 19,829 1,67 0 7,546 15,85
Najväčšiu časť Vetvy A pokrývajú mietsne komunikácie, do kategórie ktorých patria aj
cyklistické cestičky, združené komunikácie pre peších cyklistov a málo frekventované ulice
s minimálnou dopravnou premávkou. Štátne cesty a teda pohyb ckylistov v hlavnom
dopravnom priestore je zanedbateľný – 1,67 km, čo je vlastne cesta 3. Triedy v katastri obce
Trstené nad Hornádom v smere na hranicu SK/HU do Kékedu.
AB makadam terén hrádza
21,499 0 7,546 15,85
Ako ukazuje tabuľka vyššie, podľa typu povrchov sa jedná v súčasnosti predovšetkým
o asfaltobetónové kryty vozovky, nasledujú hrádze a potom terénne poľné cesty.
34
3.1.2. Posúdenie Vetvy A z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení
Obec/kataster
Stavebné opatrenia
popis V0 - bez úprav
V1- rekonštrukcia
V2 - novostavba - CC
cyklotur. značenie
Budimír 3,25 3,25
V2 - novostavba - cyklistická cestička pozdĺž ciest I/68 a III/068009 (od rázc.Ploské) a III/068016, súbežne s ňou po vrchol stúpania cesty smerom na Družstevnú pri Hornáde v dĺžke 3,25 km
Družstevná pri Hornáde
2,355 2,596 4,951
V2 -novostavba 1 - cyklistická cestička okolo cesty III.tr. Dl.1,92 km V2 - novostavba 2 - naplánovaná cyklocestička pri Hornáde a motokrosovom areáli napojenie na lávku okolo skaly pri Hornáde - 0,676 km
Kostoľany nad Hornádom
0,694 0,694 V1 - rekonštrukcia UK medzi záhradami.
Košice-Ťahanovce
3,25 3,25 V1 - rekonštrukcia ÚK medzi záhradami až po Ťahanovský most, kde prechádza na druhú stranu rieky.
Košice_Sever 1,664 1,664 Od Ťahanovského mosta po LBH až po ulici Pri Hati
Košice_Staré Mesto
1,13 1,13 V1 -R - LBH - po ulica Rampová, most cez rieku Hornád ako napojenie do centra mesta
Košice-Opátske 1,483 1,483 V1 - rekonštrukcia -LBH - po ulicu Priemyselná, most cez rieku Hornád ako napojenie do centra mesta na ul. Bosákova. Lávka 60 m.
Košice Staré Mesto
0,326 0,326 napojenie na PBH hrádzu z ulice Bosákova
Košice_Vyšné Opátske
2,93 2,93 Cyklotrasa vedie po PBH rieky Hornád.
Košice Nad Jazerom
1,4
1,74 3,14 V2 - NS - realizácia cyklistickej cestičky
Košice - Krásna 2,207 2,207 V2 - NS - cyklistická cestička rieke Hornád, okolo štrkoviska
Kokšov-Bakša 2,007 2,007
NS - cyklistická cestička vedie po PBH rieky Hornád, v krátkom úseku plánovaná po protipovodňovej hrádzi.
Nižná Myšľa 0,123 6,553 6,676
NS - cyklistická cestička po pravom brehu rieky Hornád, následne po starom moste, ktorý je určený na rekonštrukciu prechádza na LBH v smere na Ždaňu. Plánovaná 1 x nová lávka cez riečku Olšava.
Ždaňa 0,604 0,604 Cyklotrasa prechádza po miestnych komunikáciách. Je potrebné doriešiť napojenie na existujúcu cyklotrasu a prejazd cyklistov cez cestný most.
Čaňa 0,705 2,65 3,355 R - rekonštrukcia účelovej cesty ku čističke a následne ochrannej protipovodňovej hrádzi
35
Gyňov 0,936 0,361 1,297 R - cyklistická trasa po sypanej protipovodňovej hrádzi, následne po novovybudovanej cyklistickej cestičke
Trstené pri Hornáde
3,271 3,271
Obišovce 2,66 2,66
Trasa vedie mimo intravilánu obce. V priestore medzi diaľnicou a cestou 1/68. Plánovaná je v zelenom koridore zavlažovacieho kanálu. Podmienená vybudovaním úseku EuroVelo 11 v Prešovskej časti
spolu 14,314 9,207 21,374 44,895
Z podrobných prepočtov vychádza, že najvyšší podiel na trase tvoria novostavby 21,374 km,
ktoré sa majú realizovať ako cyklistické cestičky. Rekonštrukcie sú navrhované v dĺžke 9,207
km. Jedná sa o opatrenia, počas ktorých sa budú opravovať predovšetkým účelové
komunikácie a protipovodnové hrádze.
36
Hlavná časť navrhovanej infraštruktúry vetvy A EuroVelo 11 je tvorená segregovanými
cyklistickými cestičkami v dĺžke 33,192 km, účelové komunikácie s minimálnou premávkou
vozidiel v dĺžke 6,37 km. Cyklista sa bude pohybovať v hlavnom dopravnom priestore
výlučne na miestnych komunikáciách, ktoré budú vybavené vyhradenými cyklopruhmi
v dĺžke 5,33 km a to v obciach Družstevná pri Hornáde, Nižná Myšľa, Ždaňa a Trstené pri
Hornáde.
3.1.3.Turistická vybavenosť
Na vetvu A EuroVelo 11 sa prepájajú nasledovné vetvy, v ich križovaniach vznikajú centrálne
miesta, ktoré sú odporúčané ako tzv. bike pointy:
Bike POINT 1 – Nižná Myšľa – križovatka Vetvy A, E a F.
Bike POINT 2 – Drustevná pri Hornáde – križovatka Vetvy A a D
V celom území sa vyskytuje len jedno ubytovanie certifikované na
parametre „Vitajte cyklisti“ – hotel Dhalia, ktoré sa nachádza v centre
mesta Košice. Vzhľadom na význam mesta Košice ako turistického cieľa
by bolo mimoriadne dôležité venovať zvýšenú pozornosť tejto certifikácii
existujúcich zariadení v území.
Turistické informácie je možné získať v najbližších informačných
centrách v meste Košice. V súčasnosti už kamenné prevádzky infocentier
majú viac význam predajcu ako informátora, nakoľko si drvivá väčšina
návštevníkov vyhľadáva informácie prostredníctvom internetu.
Dôležitým spestrením turistických služieb je aj rozšírenie ponuky o servisovanie bicyklov a
hygienické zariadenia, ktoré nie sú voľne prístupné v celom úseky medzinárodnej cyklotrasy
EuroVelo 11 pri vstupe na slovenské územie. Preto navrhujeme zriadiť voľne prístupné servis
centrum pre návštevníkov v navrhovaných tzv. bike pointoch a to v blízkosti križovatiek
vetiev kostrovej siete:
3.1.4. Cykloturistické značenie
Koridor vetvy A prebieh v časti od sídliska nad Jazerom po obec Nižná Myšľa v koridore
cykloturistickej magistrály CM039 Hornádska. Značenie nie je udržiavané a celú trasu je
potrebné prehodnotiť a celý úsek vyznačiť v zmysle aktualizovanej STN 018020 pre značenie
trasy EuroVelo.
Vetva A je vyznačené nie je vyznačené
0 44,895
37
Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Abov.
Vetvy A sa dotýkajú trasy:
CM039 - Ždaňa smer Skároš
CTT 2706 – Nižná Myšľa smer Vyšná Myšľa
Regiónom prechádza aj modrá trasa bez evidenčného čísla.
Trasu navrhujeme vyznačiť až po dokončení nevyhnutnej cyklistickej infraštruktúry, ktorá
zabezpečí celoročnú zjazdnosť trasy.
Navrhovaný cyklokoridor v katastri obce Kokšov – Bakša vedený po účelovej komunikácii, využívajúci
mimoúrovňové križovanie so železničnou traťou.
38
3.2. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách
zaradených do Koncepcie kostrovej siete cyklistických
komunikácií Košického kraja
VETVA B
Z E M P L Í N S K A
Michalovce
Zalužice
Lúčky
Hnojné
Jovsa
Kusín
Klokočov
Kaluža
Vinné
Lastomír
Zemplínska Široká
Palín
Stretava
Stretavka
Drahňov
Malé Raškovce
Veľké Raškovce
Oborín
Kucany
Brehov
Cejkov
Zemplín
Ladmovce
Viničky
Košický samosprávny kraj, 2017
39
Vetva B – tzv. Zemplínska Vetva je plánovaná cykloturistická trasa vedúca územím, ktoré nie
je homogénne z hľadiska rozloženia infraštruktúry v cestovnom ruchu – rekreačné komplexy
vybudované na severnej strane Zemplínskej Šíravy s tisíckami turistov sa majú napojiť na
výnimočnú, ale turisticky menej rozvinutú vinársku oblasť Tokaj cez územie, ktoré je síce
krajinársky atraktívne, ale s minimálnou vybavenosťou pre návštevníkov.
Na severe je územie ohraničené obcou Jovsa, ktorá leží na severovýchodnom cípe
Zemplínskej Šíravy a v ktorej začína regionálna cyklotrasa č. 2888 Vihorlatské úzkokoľajky
a na juhu obcou Zemplín, ktorá sa nachádza na severovýchodnej hranici Tokajskej oblasti
a kde končí cyklotrasa č. 5710. Táto obec zároveň tvorí juhozápadný hraničný bod
predmetného územia. Takto vymedzený pás územia má plochu takmer 1500 km2. Nachádza
sa na území Východoslovenskej roviny, ktorá je ohraničená pohoriami Vihorlat, Slanské
vrchy a Zemplínske vrchy. Okolo riek Laborec, Latorica, Ondava, Bodrog a odtokového
40
(výpustného) Zalužického kanála sú vybudované ochranné protipovodňové hrádze, ktoré by
mohli byť v budúcnosti využité ako cyklotrasy pre potreby rozvoja cestovného ruchu alebo
miestnej cyklistickej dopravy.
Rekreačné centrá
Zemplínska Šírava - viacúčelové vodné dielo. Zabezpečuje ochranu pred povodňami,
akumulovaná voda sa využíva pre potreby priemyslu a poľnohospodárstva a má veľký
rekreačno-športový význam. Má rozlohu 33,5 km2. dĺžku 11 km, šírku 3,5 km. Priemerná
hĺbka nádrže je 3,5 m, maximálna hĺbka 14,7 m. Priemerná ročná teplota v oblasti je 9,5 °C.
Nádrž bola vybudovaná v rokoch 1961 - 1966 a je zásobovaná predovšetkým vodami rieky
Laborec cez prívodný kanál od hrádze pri Petrovciach n/L. Nachádzajú sa tu rekreačné
zariadenia Biela Hora, Hôrka, Medvedia Hora, Kaluža, v tesnej blízkosti Vinianske jazero.
CHKO Latorica - lužné lesy, vodné a močiarne spoločenstvá, zaplavované územie Latorice
so spleťou mŕtvych ramien, pieskové duny - to všetko vytvára svojrázny a neopakovateľný
charakter tejto časti Latorickej roviny a zároveň aj ponuku pre návštevníkov tohto kúta
východného Slovenska. Územie zahŕňa hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a
Ondavy so sústavou slepých ramien a s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami.
Najvýznamnejším fenoménom Chránenej krajinnej oblasti Latorica sú už dnes zriedkavé a
mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v
celej republike.
Poloha územia v migračnej ceste vodného vtáctva predurčuje vysoký počet tu sa
vyskytujúcich živočíchov zo vzdialenejších geografických oblastí. Z pozoruhodných
zástupcov fauny sa v oblasti vyskytuje koník stepný, modlivka zelená, korytnačka močiarna,
volavka purpurová, beluša malá, kormorán veľký, orliak morský, kúdelníčka lužná, netopier
obyčajný a iné.
Bicyklovanie okolo Zalužického kanála pri Michalovciach je možnú už dnes.
41
Tokaj - vinohradnícka oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno
dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Slovenská tokajská vinohradnícka a
vinárska oblasť je najmenšou, ale najhodnotnejšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku.
Spolu s časťou oblasti nachádzajúcou sa na území Maďarska tvorí jednotnú Tokajskú
vinohradnícku a vinársku oblasť. Na území Maďarska sa rozprestierajú cca 4/5 oblasti a na
území Slovenska 1/5 celkovej výmery. Jedná sa o historicky podložené územie, ktoré nie je
možné rozdeliť štátnou hranicou.
3.2.1. Posúdenie Vetvy B z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií
Trasa vedie prevažne po hrádzach riek Latorica a Laborec a okolo vodného diela Zemplínska
Šírava. Nasledovná tabuľka uvádza posúdenie trasy podľa typov komunikácií a ich povrchov.
Obec/kataster
dĺžka v km
Typ komunikácie
objekt
MK ŠC ÚK - lesná
ÚK-poľná alebo iná
hrádza
poznámka
Michalovce
4,382 1,955 2,427 Lávka cez Laborec
Cyklotrasa vedená po MK - ul. Partizánska, A.Hrehovčíka, okolo liečebne, následne popri Zalužickom kanáli a junej časti hrádze VN Šírava na hranicu katastra.
Vinné
9,064 7,908 1,156
Lávka cez Šíravský kanál, lávka cez Viniansky p.
Rekonštrukcia - rozšírenie existujúceho chodníka na parametre cyklocestičky, miestne komunikácie a následne nová CC okolo vVN Šírava. Z časti využitie koridorov lesných ciest a účelových ciest. Prekonanie nápustného kanála cez Šíravu novým mostom pre cyklistov.
Kaluža
1,551 1,551 CC
Nová cyklocestička vedľa cesty č.582
Klokočov 2,74 2,74 CC
Nová cyklocestička vedľa cesty č.582
Kusín 1,75 1,75 CC
Nová cyklocestička vedľa cesty č.582
Jovsa
3,59 1,43 2,16 1xLávka cez prítok
Popri ceste č.582, následne po teréne, ktorý vstupuje na existujúcu spvnenú asfaltovanú hrádzu
Hnojné 2,07 2,07
Cyklocestička po existujúcej spevnenej hrádzi
Lúčky 2,362 1,37 0,992 CC Cyklocestička ako spevnená brehová línia RO
Šírava, následne po existujúcej hrádzi.
Zalužice
4,726 3,8 0,926 CC južná hrádza VN Šírava, následne koridor poľnej cesty, potom spevnená brehová línia RO Šírava ako cyklocestička
Michalovce - Stráňany
2,78 1,02 1,76 Po ĽBH Zalužického kanálu, následne účelovou spevnenou cestou okolo záhradiek až po križovatku svetelnú
42
Michalovce
1,911 0,841 1,07
Po existujúcej MK ul. Medovská, následne po v súčasnosti zatravnenej hrádzi okolo Laborca. Potrebné riešiť priechod pre cyklistov cez Svetelnú križovatku s cestou č.19
Lastomír 6,76 6,76 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej
hrádze ĽB rieky Laborec.
Zemplínska Široká
0,861 0,861 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej hrádze ĽB rieky Laborec.
Palín 4,54 4,54 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej
hrádze ĽB rieky Laborec.
Stretava 1,67 1,67 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej
hrádze ĽB rieky Laborec.
Stretavka
2,097 0,737 1,36 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej hrádze ĽB rieky Laborec, následne v koridore cesty 3.triedy
Drahňov
7,49 5,38 2,11 CC
Navrhovaná cyklotrasa vedie podľa ÚPD v koridore cesty 3.tr.č. 3455 zo smeru Stretavka do smeru Vojany. Okolo cesty č.552 po korune hrádze, južná strana cesty
Malé Raškovce
0,528 0,09 0,438
CC, 1x lávka cez Dušu, 90 m
Cyklotrasa vedie po ochrannej protipovodňovej hrádzi rieky Latorica a v blízkosti cesty č.552.
Veľké Raškovce
3,6 1,2 2,4 1 x lávka cez potok
Cyklotrasa vedie po ochrannej protipovodňovej hrádzi rieky Laborec.
Oborín
7,17 7,17 Cyklotrasa vedie po ochrannej protipovodňovej hrádzi rieky Laborec.
Kucany
4,33 1,66 0,42 2,25 Cyklotrasa po PBH Latorice smer Kamenná Moľva, po účelových spevnených komunikáciách na poľnú cestu smer Brehov.
Brehov
2,105 0,075 2,03
oprava mosta cez Ondavu.
Trasa prechádza na druhú stranu rieky Ondava, starý vojenský most je potrebné kompletne zrekonštruovať. Následne vedie trasa po cestách 3.tr.
Cejkov 2,16 2,16 Trasa vedie po málo frekventovanej ceste 3.tr.
Zemplín 5,7 5,7 Trasa vedie po málo frekventovanej ceste 3.tr.
Až po koniec katastra obce.
Ladmovce
4,61 3,18 1,43 CC, PBH Trasa vedie po málo frekventovanej ceste 3.tr. , za obcou v lokalite prístav vstupuje na LB hrádzu rieky Bodrog až po koniec katastra.
Viničky 0,563 0,563 CC, PBH Trasa prechádza katastrom po LB hrádzi rieky
Bodrog.
91,11 24,71 19,187 2,816 1,44 42,957
Ako vyplýva z tabuľky, celková dĺžka vetvy B je 91,11 km a prevažná časť vedie po
protipovodňových hrádzach riek Laborec, Latorica a Bodrog.
V rokoch 2015 a 2016 boli spracované technické dokumentácie pre územné rozhodnutie
úsekov cyklotrasy v katastroch obcí Vinné, Kaluža, Klokočov a mesta Michalovce. Výsledky
týchto dokumentácií sú zahrnuté v celkových prehľadoch a spresňujú údaje nakoľko prešli
geodetickým zameraním.
43
Jedná sa o prepojenie mesta Michalovce a rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava
prostredníctvom segregovanej cyklistickej cestičky. Plánovaná trasa vyžaduje riešenie lávky
cez nápustný Šíravský kanál a Viniansky potok.
Ďalšie úseky Zemplínskej cyklomagistrály neboli spracované do vyšších stupňov projektovej
dokumentácie.
Významnú časť tvoria cyklistické cestičky a miestne komunikácie s dopravným značením pre
cyklistov a to v dĺžke takmer 25 km predovšetkým v severnej časti tejto vetvy – mesto
Michalovce, obce Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín a Jovsa.
Takmer 20 km cyklotrasy vedie po málo frekventovaných štátnych cestách 3.tr. a to v časti od
obce Brehov po obec Ladmovce, kde cesta tvorí protipovodňovú hrádzu. Často zaplavované
územie v berne cesty sa neodporúča pre budovanie cyklistickej cestičky. Ďalší dlhší úsek
súbehu cyklotrasy s cestou 3.tr. je v úseku od Stretavky cez obec Drahňov po cestu 2. Tr. Č.
582, kde trasa opäť vchádza do segregovaného priestoru v koridore hrádze.
podľa typu komunikácií
miestne kom.
štátne cesty
účelové -lesné
účelové poľné hrádze
Vetva B 24,71 19,187 2,816 1,44 42,957
Kľúčové body na trase predstavujú:
1. premostenie nápustného Šíravského kanálu samostatnou lávkou pre cyklistov,
z dôvodu prepojenia mesta Michalovce s RO Zemplínska Šírava
2. Realizácia cyklistickej cestičky Lúčky – Zalužice – z dôvodu sprejazdnenia celej
Zemplínskej Šíravy
3. Úprava koruny ľavobrežnej hrádze rieky Laborec od ul. Medová Michalovce po obec
Stretavka.
44
3.2.2. Posúdenie Vetvy B z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení
Obec/kataster
Stavebné opatrenia
popis V0 - bez úprav
V1- rekonštrukcia
V2 - novostavba
cyklotur. Značenie chýba
Michalovce 1,274 3,108 4,382 V1 - rekonštrukcia chodníka okolo liečebne V1 - rekonštrukcia - rozšírenie hrádze PD pre DUR
Vinné 2,968 2,178 3,918 9,064
V1 - rekonštrukcia starej asfaltovej cesty z Bielej Hory dl. 0,998 km V1 - rekonštrukcia chodníka okolo cesty č. 582 po koniec KÚ - dl. 1,18 km V2 - novostavba - cyklocestička od konca asfalt. Cesty ponad Šíravský kanál až po lokalitu Hôrka d. 2,45 km PD pre DUR
Kaluža 1,551 1,551 V2 - novostavba cyklistická cestička, 250 m združený pohyb peších a chodcov, PD pre DUR
Klokočov 2,74 2,74 V2 - novostavba cyklistická cestička, 805 m PD pre DUR
Kusín 1,75 1,75 V2 - novostavba cyklistická cestička
Jovsa 2,16 1,43 3,59 V2 - novostavba cyklistická cestička
Hnojné 2,07 2,07
Lúčky 0,992 1,37 2,362 V2 - novostavba cyklistická cestička po južnom brehu VD Šírava, dl. 1,37 km
Zalužice 0,926 3,8 4,726 V2 - novostavba cyklistická cestička po južnom brehu VD Šírava, dl. 3,80 km
Michalovce - Stráňany
1,02 1,76 2,78 V1 - spevnenie koruny LBH okolo Zalužického kanálu
Michalovce 0,841 1,07 1,911 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec
Lastomír 6,76 6,76 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec
Zemplínska Široká
0,861 0,861 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec
Palín 4,54 4,54 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec
Stretava 1,67 1,67 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec
Stretavka 0,737 1,36 2,097 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec
Drahňov 5,38 2,11 7,49 V2 - novostavba cyklocestičky pri protipovodňovej hrádzi okolo cesty 552
45
Malé Raškovce
0,528 0,528 V2 - novostavba cyklocestičky pri protipovodňovej hrádzi okolo cesty 552 V2 - lávka pre cyklistov cez rieku Duša 90 m
Veľké Raškovce
2,4 1,2 3,6
V1 - spevnenie koruny hrádze okolo rieky Latorica V2 - novostavba cyklocestička po korune protipovodňovej hrádze okolo cesty 552
Oborín 7,17 7,17 V1 - spevnenie koruny hrádze okolo rieky Latorica
Kucany 0,42 2,25 1,66 4,33 V1 - spevnenie koruny hrádze Latorice V2 - novostavba cyklocestičky v koridore poľnej cesty smer Brehov
Brehov 2,105 2,105
Cejkov 2,16 2,16
Zemplín 5,7
Ladmovce 3,18 1,43 V1 - spevnenie koruny hrádze okolo rieky Bodrog
Viničky 0,563 V1 - spevnenie koruny hrádze okolo rieky Bodrog
31,933 37,12 22,057 80,237
Z podrobných meraní a po
zakomponovaní
výsledkov z projektových
dokumentácií vyšších
stupňov vychádza, že
z celkovej dĺžky 91,11 km
je potrebné predovšetkým
rekonštrukcia hrádzí,
ktoré tvoria až 41 %
celkového rozsahu trasy.
Len 22 km bolo
identifikovaných ako
novostavby – cyklistické
cestičky ktoré sú
plánované predovšetkým
okolo Zemplínskej Šíravy.
Takmer 32 km je bez úprav a je možné ich využívať hneď. Jedná sa predovšetkým o málo
frekventované štátne cesty 3.tr. v úseku od obce Stretavka cez kataster obce Drahňov a od
obce Brehov po obec Ladmovce.
podľa typu stavebných opatrení bez stavebných úprav rekonštrukcia novostavba
31,933 37,12 22,057
46
3.2.3. Turistická vybavenosť
Trasa prepája významné turistické destinácie, v ktorých sa nachádzajú služby. Tieto nie sú
špeciálne prispôsobené pre cyklistov, preto v celom regióne nenájdeme certifikované
zariadenie Vitajte cyklisti !
Vetva B sa napája v lokalite Viničky na vetvy F a G, z tohto dôvodu je v tomto mieste
navrhovaná lokalita pre Bike Point a to v priestore blízkej križovatky týchto vetiev – lodnému
prístavu v smere do maďarského Sárospataku a plánovanej cyklolávky cez rieku Bodrog,
Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Streda nad Bodrogom. Odporúčaný bike
point je aj v meste Michalovce, východiskového a zároveň zdrojového miesta pre cyklistov.
Navrhované vybavenie:
- servisné zariadenie pre bicykle
- nabíjačka pre mobily na slnečné kolektory
- stojany pre bicykle
- odpočívadlo kryté
- orientačná mapa s ponukou služieb v regióne
- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca drobné občerstvenie, program,
školenia, podujatia, kurzy a pod.
- stanica nabíjacia pre elektrobicykle
3.2.4. Cykloturistické značenie
Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Zemplín.
Vetvy B sa dotýkajú tieto trasy:
CM017 – Viničky – smer VO Tokaj
CM017 – Streda nad Bodrogom – smer Veľké Slemence
CTT 5716 – Vinné – Biela Hora – smer Suché, Strážske
CTT 5710 – Ladmovce – smer Čerhov (Tokaj)
CTT 8717 – Viničky – smer Slovenské Nové Mesto
47
Ako popisuje posledná tabuľka, cykloturistické značenie na trase chýba na 80 km. Len 12%
tvoria vyznačené trasy. Výhodou je, že vetva B leží celá v koridore tzv. Zemplínskej
cyklomagistrály, ktorá má už pridelené evidenčné číslo CM 051. Jej zjazdnosť je však
v súčasnosti podmienená modernizáciou koruny ľavobrežnej hrádze, ktorá je na viacerých
miestach v súčasnosti len pomerne ťažko zjazdná na horskom bicykli, preto nie je odporúčaná
na vyznačenie v tomto stave.
48
3.3. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách
zaradených do Koncepcie kostrovej siete cyklistických
komunikácií Košického kraja
VETVA C
G E M E R S K Á
Čoltovo
Bohúňovo
Gemerská Hôrka
Plešivec
Slavec
Brzotín
Rožňava
Betliar
Gemerská Poloma
Henckovce
Nižná Slaná
Gočovo
Vlachovo
Dobšiná
Stratená
Vernár - PSK
Hrabušice
Košický samosprávny kraj, 2017
49
Plánovaná Vetva C tzv. Gemerská Vetva je trasa severojužného typu kostrovej siete, ktorá
spája významné destinácie cestovného ruchu – územie Slovenského krasu (napr.jaskyňa
Domica, Betliar) a Slovenského raja (napr. Dobšinská ľadová jaskyňa).
Vedie prevažne pozdĺž rieky Slaná a cez tri národné parky NP Slovenský kras, NP Nízke
Tatry a NP Slovenský raj. Členitosť terénu predurčuje túto vetvu kostrovej siete pre
50
rôznorodé stavebné a technické opatrenia pri realizácii stavieb a to predovšetkým na
prítomnosť citlivého životného prostredia a jeho obyvateľov. Preto v prípadoch, kedy trasa
vedie priamo cez národné parku zdôrazňujeme potrebu zachovať súčasné dopravné koridory
a nevytvárať nové. Ekologické úpravy konštrukcií cyklistických ciest by mali zohľadňovať
využitie miestnych materiálov, minimalizovať pôdny záber a celkovo citlivo pristupovať ku
chráneným územiach a ich biotopom.
Cyklistická doprava nezaťažuje počas svojej prevádzky životné prostredie a je preto
veľmi vhodným druhom dopravy, lebo neprodukuje skleníkové plyny, hluk a celkovo
neznečisťuje ovzdušie. Z hľadiska životného prostredia je však dôležité jej trasovanie, ktoré
nemá priamo zasiahnuť do chránených oblastí prírody spôsobom, ktorý by bol v rozpore
s cieľmi ochrany prírody v danom území.
Posudzovaná trasa vedie v ich blízkosti, ale nezasahuje priamo. Vedie v existujúcich
koridoroch. Lokálne sa môže dotknúť biotopov európskeho alebo národného významu, to
však bude možné posúdiť až podľa podrobnejšej stavebnej projektovej dokumentácie
jednotlivých úsekov. Celý tok rieky Slaná v riešenom území je hydrickým biokoridorom
nadregionálneho významu.
Dopady na životné prostredie jednotlivých úsekov plánovanej cyklomagistrály budú
posudzované v rámci prerokovávania návrhu nových územných plánov dotknutých obcí. V
prípade realizácie konkrétnych navrhovaných cyklotrás bude postupované v zmysle zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej EIA) jednotlivých stavebných projektov
v procese povoľovania stavieb.
3.3.1. Posúdenie Vetvy C z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií
Obec/kataster dĺžka v km
Typ komunikácie
MK ŠC ÚK - lesná
ÚK-poľná alebo iná hrádza objekt poznámka
Čoltovo 1,27 1,27
lávka cez rieku Slaná pri MVE, 20 - 30 m
Dotknute parcely č. C 918, C 871, pravobrežná hrádza rieky Slaná
Bohúňovo 2,33 0,7 0,54 1,09
bodové križovanie cesty 1.tr. Upraviť dopravným značením
Nevysporiadané pozemky pod hrádzou, v intraviláne obce trasa navrhovaná po LB rieky na p.č. C1020/5. Rekonštrukcia koruny hrádze v eko móde
Gemerská Hôrka 2,02 0,07 1,95
lávka cez kanál, 20 m
Cyklotrasa po križovaní cesty č.50146 prechádza na pravobrežné hrádzu rieky Slaná až do obce Plešivec. Potreba riešiť napojenie obce Gem.Hôrka na hrádzu
Plešivec 5,641 0,07 5,571 lávka cez kanál, 20 m
PBH- 1,53, križovanie II/587 dl. 30 m LBH - 0,751 - križovanie III/3023 dl.43 m cez most PBH - 1,93 - lávka cez kanál, PBH 1,36 na koniec katastra (cesta Vidová)
51
Vidová 1,262 0,321 0,941 1 x priechod cez cestu 1.tr.
Bodové križovanie cesty 1/67, E 571 . V tomto mieste sú možné 3 alternatívy priechodu: 1. mimoúrovňovo - popod existujúci most cez cestu, cyklotrasa postavená vo vnútornom priestore hrádze 220 m rieky Slanej pred mostom a za mostom 2. pri rekonštrukcii cesty na tr. R riešiť mimoúrovňovo prechod pre cyklistov 3. po existujúcom priechode pre chodcov, oprava krytej lávky ,
Slavec 5,23 2,34 2,89
Pozemky p.č. E 716, E 179, E 387. Alternatívne riešenie mimoúrovňové križovanie so železničnou traťou. PBH-1,54 po Gombaseckú cestu PBH - 1,35 po účelovú cestu
Brzotín 5,988 2,191 1,61 2,187 1 x priechod cez cestu 1.tr.
LBH 1 Slaná - 0,867 LBH 2 Slaná po Rožňavu 1,32 Bodové križovanie cesty 1.tr.
Rožňava 5,578 4,872 0,706 1 x lávka Rožnavský p.
LBH - Slana 0,486 km LBH - Rožňavský potok 0,1, PBH 0,12 CC- okolo Rožňavského potoka Popri Rožňavskom potoku po Nam.Baníkov alternatívne riešenie po Betlianskej ulici smer Nadabula
Betliar 2,428 2,176 0,252 CC
Trasa je vedená okolo železničnej trate, napojenie na obec po Železničnej ul.
Gemerská Poloma 3,362 3,362 CC
Koridor medzi železničnou traťou a riekou, využitie existujúceho mosta v obci na prechod na PB rieky Slaná, pokračovanie až na hranicu katastra, kde opúšťa koridor rieky a vedie popri žel. Trati.
Henckovce 2,455 1,155 1,3 CC, BK
Cyklotrasa je plánovaná popri železničnej trati, v obci ide v súbehu s cestou 1/67 v dĺžke cca 100.
Nižná Slaná 3,361 2,001 1,36 CC
Cyklotrasa vedie v koridore medzi cestou a žel.traťou. V časti Nižnoslanská Baňa vedie popri ĽB rieky Slaná až na koniec katastra. Využíva existujúce premostenie.
Gočovo 2,849 1,545 0,286 0,113 0,905 CC
Od začiatku katastra v Nižnoslanskej bani je trasa navrhovaná v koridore popri ľavom brehu rieky, následne popri železničnej trati, vchádza do obce po miestnych komunikáciách a pokračuje do katastra obce Vlachovo popri železničnej trati na jej západnej strane.
Vlachovo 4,597 4,597 CC
Navrhovaný koridor vedie od začiatku obce popri železničnej trati, následne po LB rieky Slaná. Stále sa udržuje medzi cestou 1.tr. A . Dôvodu priestorových možností bude možno potrebné vybudovať lávku cez rieku Slaná, ale to až na základe presného geodetického zamerania.
52
Dobšiná 21,848 3,14 0,292 18,416
Trasa prechádza okolo vodnej nádrže Dobšiná po jej ľavej strane (západná strana), kde je potrebné vybudovať cyklotrasu, cez mesto využíva existujúce komunikácie. Následne je potrebné prekonať náročné stúpenie a dostať sa do obce Stratená. Navrhovaný koridor z časti využíva účelové miestne komunikácie, ktoré vyžadujú modernizáciu. Pohybujeme sa na území Národné parku Slovenský raj a v jeho ochrannom pásme, čomu je potrebné prispôsobiť charakter cesty a využívať tradičné koridory. Navrhnutá trasa vedie až ku Dobšinskej ľadovej jaskyni mimo cesty č.67..
Stratená 3,089 1,68 0,924 0,485
V katastri obce navrhujeme 2 varianty riešenia, obe zahrňujú existujúce účelové komunikácie cez Národný park v smere do Hrabušíc. V prípade využitia tzv. Glackej cesty sa jedná o dlhší variant v dl. 5,7 km, kde navrhujeme v úsekoch pred Dobšinskou ľadovou jaskyňou paralelné cyklistické pruhy okolo cesty 67.
Vernár 12,9 12,9
Obec administratívne včlenená do PSK. Trasa vedie po existujúcich komunikáciách 3.tr.na území NP.
Hrabušice 5,925 5 0,925
Navrhovaná trasa v súlade s ÚP obce , vedie po existujúcich účelových komunikáciách, okrem krátkeho úseku na Podlesku, kde je potrebné vybudovať chýbajúci kúsok cestičky.
Spolu 92,133 26,06 20,838 20,265 5,615 19,355
Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky typy a s týmto faktom aj spojené povrchy existujúcich
dopravných koridorov sú pomerne vyvážené. Najväčšiu časť 28% tvoria miestne
komunikácie, do ktorých spadajú a cyklistické cestičky a združené nemotoristické
komunikácie. Okolo 20% cestičiek sú trasy v koridoroch lesných ciest, hrádzí a štátnych málo
frekventovaných dopravných komunikáciách 3 tr.
Vetva C je charakteristická údolím rieky Slaná, obklopeným náhornými planinami
Slovenského krasu lebo Slovenského Rudohoria. V tomto prirodzenom migračnom koridore
sa nachádzajú v pomerne veľkej blízkosti popri rieke cesta 1.tr. a železničná trať. Severná
časť trasy leží na hranici NP Nízke Tatry a starodávnou cestou cez Slovenský raj, ktorá je
v správe VUC KSK a VUC PSK. V snahe homogenizovať čo najviac povrchy tejto vetvy
odporúčame ekologické úpravy konštrukcií, ktoré zabezpečia celoročnú zjazdnosť trasy za
pomerne nízkych investičných nákladov.
Pre zaistenie atraktivity ale aj ekonomickej únosnosti zámeru sme sa snažili vyberať úseky,
ktoré je možné čo najviac využiť a kde sa javili najjednoduchšie majetko právne vzťahy.
podľa typu komunikácií
miestne kom.
štátne cesty
účelové -lesné
účelové poľné
hrádze
Vetva C 26,06 20,838 20,265 5,615 19,355
53
3.3.2. Posúdenie Vetvy C z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení
Obec/kataster
Stavebné opatrenia
popis V0 - bez úprav
V1- rekonštrukcia
V2 - novostavba
cyklotur. značenie
Čoltovo 1,27 1,27 V1 - rekonštrukcia PBH rieky Slaná, od MVE Čoltovo
Bohúňovo 0,54 1,09 0,7 2,33
V1 - rekonštrukcia LBH rieky Slaná po križovanie s cestou č.16. V2 - cyklocestička po ľavom brehu rieky Slaná v intraviláne. Bodové križovanie s 1/16 riešiť dopravným značením.
Gemerská Hôrka 0,07 1,95
V1 - rekonštrukcia PBH rieky Slaná až do katastra obce Plešivec.
Plešivec 0,07
5,571
V1 - rekonštrukcia hrádzí okolo rieky Slaná - spevnenie koruny hrádze
Vidová 0,321
0,941
V1 - rekonštrukcia PBH hrádze okolo rieky Slaná - spevnenie koruny hrádze
Slavec 2,34 2,89
V1 - rekonštrukcia PBH hrádze okolo rieky Slaná - spevnenie koruny hrádze
Brzotín 3,64
2,187 0,161
Napojenie na existujúcu účelovú komunikáciu v smere od Slavca. Je potrebné dobudovať cca 300 m cyklistický pás popri ceste 1/50, priechod cez cestu 1/50 na existujúcu komunikáciu, prejazd obcou, následne vybudovanie cyklocestičky po LB rieky - 1 km, následne po PB rieky (využitie existujúceho mosta) cca 1 km v smere do Rožňavy.
54
Rožňava 0,946 0,706 3,926
V0- MK - centrum mesta V1 - rekonštrukcie hrádzí rieka Slaná 0,486) a Rožňavský potok (0,21 km) V2 - cyklistické cestičky okolo Rožňavského potoka 1,162 km V2 - cyklocestičky rekrea okolo rieky Slaná 1,394 v intraviláne mesta od aleje A.Kissa V2 - cyklocestičky Nabula smer Betliar
Betliar 0,252 2,176
V2 - cyklocestička po obecných pozemkoch po UK 0,439 km V2 - cyklocestička okolo trate po ul.Železničná 0,854 km V2 - cyklocestička okolo trate po koniec katastra obce 0,883 km
Gemerská Poloma 0,372 2,99
V2 - cyklocestička okolo trate 1,23 km do obce V2 - cyklocestička po pravom brehu rieky Slaná 1, 76 km
Henckovce 0,419 1,3 0,736
V1 - rekonštrukcia účelovej cesty poľnej v smere do obce V2 - cyklocestička okolo žel.trate v smere N.Slaná 0,736 km
Nižná Slaná 3,361
V2 - cyklocestička. Cyklotrasa vedie v koridore medzi cestou a žel.traťou. V časti Nižnoslanská Baňa vedie popri PB rieky Slaná až na koniec katastra.
Gočovo 0,473
2,376
V2 - cyklocestička. Od začiatku katastra obce je trasa navrhovaná po ľavom brehu rieky Slaná, následne po krátkom úseku poľnej cesty až ku existujúcemu žel. priecestiu, kde je v krátkom súbehu s cestou a prechádza na popri trati a vchádza na existujúce štátne a miestne komunikácie. Za existujúcim železničným priecestím vedie popri železničnej trate až na hranicu katastra.
Vlachovo 0,466 4,131 4,597
V2 - Cyklocestička. Navrhovaný koridor vedie od začiatku obce popri železničnej trati, následne po LB rieky Slaná. Stále sa udržuje medzi cestou 1.tr. A . Dôvodu priestorových možností je potrebné vybudovať 2 x lávku cez rieku, za ktorou prechádza trasa na PB rieky až ku železničnému depu a účelovej komunikácii.
Dobšiná 3,432 17,66 0,756
V1 - rekonštrukcia lesných ciest vo vlastníctve mesta Dobšiná V2 - cyklocestička popri ceste 1.tr.za železničným tunelom v smere na odbočka Hrabušice
Stratená 1,817 0,485 0,787 1,817
V katastri obce navrhujeme 2 varianty riešenia, obe zahrňujú existujúce účelové komunikácie cez Národný park v smere do Hrabušíc. V prípade využitia tzv. Glackej cesty sa jedná o dlhšiu variantov dl. 5,7 km, kde navrhujeme v úsekoch pred Dobšinskou ľadovou jaskyňou paralelné cyklistické pruhy okolo cesty 67.
Vernár 12,9 12,9 Obec administratívne včlenená do PSK. Trasa vedie po existujúcej štátnej ceste v správe VUC.
55
Hrabušice 5,925 5,925 Trasa využíva existujúce štátne cesty a účelové komunikácie
33,983 36,05 22,1 28,839
Z podrobnejšieho zamerania a preskúmania terénu vychádza, že realizácia novostavieb .
predovšetkým cyklistických cestičiek tvorí len necelú pätinu všetkých stavebných opatrení na
navrhovanej cyklomagistrále. Celkový rozsah budovania nevyhnutných opatrení sa zúžil na
22 km, rekonštrukcia predstavuje 39 % to je 36 km. Už v tomto štádiu je možné využiť 34km
existujúcich a vyhovujúcich komunikácií a to bez potreby ďalších investičných nákladov
okrem cykloturistického a dopravného značenia.
Meandrovanie a prirodzený tok rieky Slaná, ktorá pri svojom pohybe využíva takmer celú
šírku údolia znamená veľa križovaní s ďalšími líniami a to hlavne s hlavnou cestou 1.triedy,
ktorá má byť prebudovaná na kategóriu R a železničnou traťou, ktorá však už nie je
využívaná na osobnú prepravu.
Medzi týmito tromi koridormi sme sa snažili nájsť prepojenia, ktoré umožnia využívať všetky
existujúce železničné priecestia a cestné mosty. Napriek tomu je potrebné riešiť množstvo
križovaní s cestou aj s riekou. Tieto križovania spolu s vybudovaním cyklistických cestičiek
a úpravy koruny hrádze predstavujú kľúčové body na trase, ktorým je potrebné venovať
zvýšenú pozornosť.
56
Existujúce železničné priecestie na účelovej komunikácii pri obci Slavec.
Kľúčové úseky na cyklotrase, ktoré predstavujú hlavnú priority pre plynulé prepojenie
cyklomagistrály tak, aby boli bezpečne prepojené lokality s významným turistickým
potenciálom:
1. Úsek Gemerská Hôrka (uzol cykloturistických trás – Rožňava - Betliar –
rekonštrukcia hrádzí.
2. Bodové križovania cesty č.67 Vidová a Brzotín.
3. Dobšiná - Hrabušice – vybudovanie cyklistickej cestičky od Dobšinskej ľadovej
jaskyne po starú cestu cez Slovenský raj – Píla
3.3.3. Turistická vybavenosť
Trasa prepája významné turistické destinácie, v ktorých sa nachádzajú služby – predovšetkým
to je mesto Rožňava a jeho banská história, kaštieľ Betliar a jeho krásny park ale aj značené
singletracks v okolitých lesoch Rožňavy. Krásne prírodné scenérie a možnosti turistiky po
náhorných planinách Slovenského krasu.
V Gemerskej Hôrke je ubytovacie zariadenie špeciálne prispôsobené pre cyklistov,
certifikované pre Vitajte cyklisti !
Vetva C sa v južnej časti napája v lokalite Čoltovo napája na vetvu E v smere na jaskyňu
Domica a Silickú planinu. V severnej časti sa napája na Vetvu D v lokalite Podlesok, kataster
obce Hrabušice, ktorá je významnou a navštevovanou lokalitou. Z tohto dôvodu je v tomto
mieste navrhovaná lokalita pre Bike Point a to v priestore blízkej križovatky týchto vetiev –
lokality Podlesok.
Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Hrabušice a je spoločný pre obe vetvy.
Navrhované vybavenie:
- servisné zariadenie pre bicykle
- nabíjačka pre mobily na slnečné kolektory
- stojany pre bicykle
- odpočívadlo kryté
57
- orientačná mapa s ponukou služieb v regióne
- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca drobné občerstvenie,
program, školenia, podujatia, kurzy a pod.
- stanica nabíjacia pre elektrobicykle
3.3.4. Cykloturistické značenie
Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Gemer
a Spiš.
Vetvy C sa dotýkajú tieto trasy:
V súbehu:
CM029 – Cyklomagistrála Slovenský kras
CTT 2882, 2702
Ako napojenie na regionálne trasy:
2701, 5711, 8714, 8707, 2712, 5702
Ako je uvedené v poslednej tabuľke priamo na trase sa nachádzajú znyčené cyklotrasy
v rozsahu 31 %. V prípade realizácie navrhovaných opatrení je potrebné doznačiť cyklotrasu
v rozsahu 63 km.
58
3.4. Analýza a návrh technických opatrení na
cyklotrasách zaradených do Koncepcie kostrovej
siete cyklistických komunikácií Košického kraja
VETVA D
H O R N Á D S K A
Hrabušice
Letanovce
Spišské Tomášovce
Smižany
Spišská Nová Ves
Markušovce
Matejovce n.H
Chrasť n.H.
Vítkovce
Olcnava
Spišské Vlachy
Kolinovce
Krompachy
Richnava
Kluknava
Margecany
Malá Lodina
Veľká Lodina
Kysak
Trebejov
Družstevná pri Hornáde
Košický samosprávny kraj, 2017
59
Vetva D tzv. Hornádska vetva spája významné destinácie cestovného ruchu – územie
Slovenského raja (napr. Podlesok, prielom Hornádu) – VN Ružín a medzinárodnú cyklistickú
trasu EuroVelo 11 s väzbou na mesto Košice a Prešov. V plnom rozsahu vedie pozdĺž rieky
Hornád čo jej dáva jej hlavnú charakteristiku ako trasy pozdĺž rieky.
Plánovanie trasy v tomto koridore bolo pomerne zložité, nakoľko dominantná rieka Hornád
nielenže vytvára hlboké zárezy v krajine, ale stala sa aj príležitosťou pre výstavbu priehrady
a vodnej nádrže Ružín. Tak ako aj iné rieky tvorí prirodzený migračný koridor, v ktorom sa
nachádza cesta, železničná trať a okolo nich sa vlní rieka.
Na začiatku 20 st. dostalo územie vyšší význam, nakoľko sa tu postavila tzv. Bohumínska
železničná trať. Pôvodne jednokoľajná trať sa rekonštruuje a modernizuje, viaceré torzá zo
železničného telesa zostávajú a pre nás poskytujú príležitosť využiť ich pre potrebu cyklotrás.
Najzaujímavejšie technické pamiatky sa nachádzajú v katastri obce Margecany. Okrem
známeho Bujanovského tunela, ktorý je potrebný zrekonštruovať sú to železničné násypy
a zárezy, piliere po železničných mostoch ktoré sa núkajú pre svoje opätovné oživenie.
Na plánovanej cyklomagistrále leží významné mesto Spišská Nová Ves a veľké množstvo
zaujímavých historických pamiatok. Vo svojej výraznej časti vedie okolo množstva
stredovekých gotických pamiatok, ktoré sú s hlavnou osou územia prepojené miestnymi
regionálnymi cykloturistickými trasami.
Výrazné historické dominanty tvorí Spišský hrad, Spišská kapitula či kaštieľ
v Markušovciach, sídlo múzea.
60
3.4.1. Posúdenie Vetvy D z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií
Obec/kataster dĺžka v km
Typ komunikácie
objekt MK ŠC ÚK - lesná ÚK-poľná alebo iná hrádza
Družstevná pri Hornáde 2,81 2,34 0,47
Trebejov 4,6 1,4 3,2
Kysak 6,3 1 5,3 lávka cez Hornád, dl. 40 m
Veľká Lodina 4,73 1,17 3,56
Malá Lodina 5,46 4,26 1,2
Margecany - Ružín 10,38 1,54 8,84
Margecany - Rolova Huta 3,9 3,3 0,6
cestný tunel dl. 600 m
Margecany 3,52 2,94 0,58
lávka pre cyklistov 40 m, most na pilieroch bývalého železničného mostu, dl. 50m
Kluknava - Stefanská huta 5,62 4,93 0,69
most1 - 80 m most 2 dl. 55 m
Richnava 2,63 0,57 2,06
Krompachy 3,864 2,702 0,592 0,57
Kolinovce 2,75 1,31 1,44
Spišské Vlachy 6,22 4,51 1,71
Olcnava 2,87 1,71 1,16
Vítkovce 2,75 1,62 1,13
Chrasť nad Hornádom 2,262 0,752 1,51
Matejovce nad Hornádom 1,406 0,954 0,452
Markušovce 6,429 1,89 4,539
SNV 5,24 2,88 2,36
Smižany 4,08 2,21 1,87
Spišské Tomášovce 2,182 1,667 0,515
Letanovce 2,19 2,19
Hrabušice 4,156 1,666 2,49
Celkom 96,349 39,659 31,075 14,66 10,955 0
61
podľa typu komunikácií
miestne kom.
štátne cesty
účelové -lesné
účelové poľné
hrádze
Vetva D 39,659 31,075 14,66 10,955 0
Celková dĺžka vetvy D je 96,349 km. V území boli do doby spracovania štúdie pripravené
projektové dokumentácie ktoré riešia cyklistickú infraštruktúru v meste Spišská Nová Ves.
Trasa vedie po hrádzach rieky Hornád.
Z hľadiska typov využitých komunikácií výrazne najvyšší podiel tvoria miestne komunikácie,
do ktorých sú zahrnuté predovšetkým cyklistické cestičky a združené komunikácie pre peších
a cyklistov.
Napriek tomu, že cyklotrasa vedie predovšetkým okolo rieky Hornád táto nevyužíva
existujúce protipovodňové hrádze, nakoľko tieto v tomto úseku Hornádu nie sú
v dostatočnom rozsahu a použiteľné pre potreby cyklotrasy. V pomerne značnom rozsahu
využíva málo frekventované štátne cesty najdlhšie úseky sú v katastroch obcí Kysak, Malá
Lodina a Markušovce. Účelové cesty s nespevneným povrchom tvoria 25 % z celej dĺžky
trasy a sú vo väčšine prípadov určené na rekonštrukciu.
3.4.2. Posúdenie Vetvy C z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení
Obec/kataster
Stavebné opatrenia
popis V0 - bez úprav
V1- rekonštrukcia - ÚK
V2 - novostavba - CC
cyklotur. značenie
Družstevná pri Hornáde 1,81 0,2 0,8 2,81
V1rekonštrukcia - rozšírenie existujúceho chodníka V2 - novostavba - odporúčaná realizácia novej cyklistickej cestičky
Trebejov 3,2 0,8 0,6 4,6
V1 - rekonštrukcia existujúcej MK, využitie podjazdu popod žel.trať V2 - novostavba - cyklistická cestička okolo jazdiarne ku novej lávke
62
Kysak 5,3 1 6,3
V2 - novostavba - cyklistická cestička od plánovaného mostu cez Hornád po cestu pri železničnej stanici
Veľká Lodina 1,17 3,56 4,73 V1 - rekonštrukcia poľných ciest, čiastočne spevnených, rôzne materiály
Malá Lodina 4,26 1,2 5,46 V1 - rekonštrukcia účelovej komunikácie
Margecany - Ružín 1,54 8,84 10,38 V1 - rekonštrukcia - lesná cesta okolo Ružína, EKO prevedenie
Margecany - Rolova Huta 3,3 0,6 3,9
V1 - oprava starého cestného tunela tzv. Bujanovského tunela
Margecany 0,58 2,94 3,52
V2 - novostavba cyklistické cestičky od VN Ružín pod kostolíkom smer cintorín, V2 - novostavba cyklocestičky v koridore rieky Hornád a bývalého koridoru Bohumínskej železnice
Kluknava - Stefanská huta 3,39 2,23 5,62
V2 - novostavba- cyklistická cestička, medzi chatovou osadou a Štefanskou Hutou
Richnava 0,57 2,06 2,63 V1 - rekonštrukcia UK dl. 2,06
Krompachy 2,622 0,57 0,672 3,864
V2 - novostavba cyklistická cestička po bývalom telese Bohumínskej železničnej trate V1- rekonštrukcia účelovej komunikácie okolo objektu Kovohuty smer existujúce žel. Priecestie
Kolinovce 1,44 1,31 2,75 V1- rekonštrukcia UK - lesnej cesty V2 - novostavba cyklocestička dl.1,31
Spišské Vlachy 4,51 1,71 V1 - rekonštrukcia účelovej lesnej cesty smer Kolinovce
Olcnava 1,09 1,16 0,62
V2 - novostavba cyklistická cestička od ulice Lúčna smer Vítkovce V1 - rekonštrukcia lesnej cesty smer Zahura
Vítkovce 1,31 1,44
Chrasť nad Hornádom 0,752 1,51 V1 - rekonštrukcia lesná cesta okolo Šikľavej skaly
Matejovce nad Hornádom 0,954 0,452
V1 - rekonštrukcia lesná cesta okolo Šikľavej skaly
Markušovce 6,429
SNV 5,24 5,24
Smižany 2,21 1,87 4,08 V1 - rekonštrukcia UK - smer Spišské Tomášovce, cez ul. Mlynská
Spišské Tomášovce 1,41 0,515 0,257 2,182
V2 - novostavba - cyklistická cestička tzv.Ukrajina smer Letanovce, V1 - rekonštrukcia - existujúcej účelovej komunikácie
Letanovce 2,19 2,19 V2 - novostavba - cyklistická cestička tzv. Ukrajina
Hrabušice 3,212 0,944 4,156 V2 - novostavba - cyklistická cestička tzv. Ukrajina
Celkom 54,279 27,067 15,003 74,412
63
podľa typu stavebných opatrení
bez stavebných úprav
rekonštrukcia - účelovej komunikácie
novostavba - cyklistická cestička
Vetva D 54,279 27,067 15,003
Vetva D predstavuje tú časť Kostrovej siete cyklistických komunikácií, ktoré v maximálnej
možnej miere využívajú existujúcu dopravnú sieť, pokiaľ táto spĺňa podmienky bezpečného
pohybu cyklistov. Rozsah existujúcich ciest tvorí 56 %, čo znamená, že 54,3 km cestnej siete
je možné využiť pre realizáciu cyklotrasy. Len 16%, čo je 15 km, tvoria novostavby
cyklistikcých cestičiek. Zvyšok sa navrhuje pre rekonštrukciu účelových komunikácií v dĺžke
27 km. Zvýšené investičné opatrenia predstavujú ďalšie stavebné objekty ako lávky cez rieku
a rekonštrukcia ďalších existujúcich zariadení ako je nap. Bujanovský tunel.
Kľúčové resp. kritické body tejto vetvy predstavuje úsek Margecany – Krompachy -
Kolinovce, kde bez realizácie navrhovaných opatrení nie je možné zabezpečiť bezpečný
pohyb pre cyklistov. Jedinú alternatívu ku trase medzi Košicami a Slovenským rajom tvorí
cesta č. 547, ktorá nemôže byť zaradená do kostrovej siete cyklistických komunikácií,
nakoľko nespĺňa náročné kritériá.
Na trase sú zaujímavé torzá bývalých úsekov Bohumínskej železnice, ktoré by bolo zaujímavé
využiť pre potreby cyklistických komunikácií. Veľkou výhodou týchto koridorov okrem
samotných technických podmienok ako sú objekty na trase a upravené pláne, či pozostatky
železničného telesa, sú vysporiadané majetkové vzťahy. Pozemky na ktorých boli postavené
železničné trate stále v značnej miere patria štátu alebo Železniciam SR.
64
Vstup do cestného tzv. Bujanovského tunela pri VN Ružín.
Pozostatky pilierov bývalej železničnej trate na rieke Hornád v katastri obce Margecany.
3.4.3. Turistická vybavenosť
Trasa prepája významné turistické destinácie, v ktorých sa nachádzajú služby. Tieto nie sú
špeciálne prispôsobené pre cyklistov a území tejto vetvy sa nenachádza certifikované
zariadenie Vitajte cyklisti !
65
Vetva D sa napája v lokalite Hrabušice na vetvu C, z tohto dôvodu je v tomto mieste
navrhovaná lokalita pre Bike Point a to v priestore blízkej križovatky týchto vetiev –
Hrabušice Podlesok
Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Hrabušice
Navrhované vybavenie:
- servisné zariadenie pre bicykle
- nabíjačka pre mobily na slnečné kolektory
- stojany pre bicykle
- odpočívadlo kryté
- orientačná mapa s ponukou služieb v regióne
- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca drobné občerstvenie,
program, školenia, podujatia, kurzy a pod.
- stanica nabíjacia pre elektrobicykle
Na trase nájdeme aj menej známe zaujímavosti, ktoré však môžu slúžiť ako inšpirácia pri
ďalších plánoch realizácie cyklomagistrály. Jednou z nich je aj malebná časť obce Kluknava
s krytým mostom cez rieku Hornád.
Krytý most cez Hornád, kataster obce Kluknava
3.4.4. Cykloturistické značenie
Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Spiš.
Vetvy D sa dotýkajú tieto trasy:
V súbehu:
CM014 – v úseku Spišské Vlachy – Hrabušice
CM 021 – úsek cez kataster obce Margecany
66
CTT 2882 - – úsek cez kataster obce Margecany
Ako križovatky cyklotrás:
CTT 8718, 8721, 8922, 8855, 8854, 8724, 5854, 2711, 5705, 8708, 2855, 5853, 2715, 2703
Predovšetkým región
Spiša s náväznosťou
na Slovenský raj je
pretkaný hustou sieťou
značených
cykloturistických trás.
Nie všetky vedú
v celom koridore,
i keď aj tu je pomerne
dlhý úsek, ktorý je
možné využívať pre
potreby cykloturistiky
už dnes. Je to úsek
medzi obcou
Družstevná pri
Hornáde a Margecany,
ktorý leží na málo
využívaných účelových komunikáciách atraktívnom prostredí. Ako príklad znázorňuje
fotografia úseku peknej cesty medzi obcami Veľká a Malá Lodina.
67
3.5. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách
zaradených do Koncepcie kostrovej siete cyklistických
komunikácií Košického kraja
VETVA E
A B O V S K Á
Gyňov
Belža
Seňa
Kechnec
Perín-Chym
Nižný Lánec
Buzica
Rešica
Janík
Peder
Žarnov
Turňa nad Bodvou
Zádiel
Dvorníky - Včeláre
Hrhov
Jablonov nad Turňou
Hrušov
Silická Jablonica
Silica
Silická Brezová
Kečovo
Dlhá Ves
Čoltovo
Košický samosprávny kraj, 2017
68
Vetva E – Abovská vetva prepája trasu EuroVelo 11 a mesto Košice s územím národného
parku Slovenský kras. Má predovšetkým turistický význam, nakoľko vedie popri viacerých
prírodných dominantách Košického kraja ako je Turniansky hrad, Zádielsky kaňon či krasové
útvary Silickej planiny s najväčšou jaskyňou Domica. Z veľkej časti vedie po existujúcich
cestách, kde je minimálna intenzita premávky nakoľko široké údolie riečky Ida a Bodva
poskytlo dostatok priestoru nielen na ďalšiu paralelnú hlavnú cestu ale aj železničnú trať.
Krajina je značne poľnohospodárska predovšetkým po Turňu nad Bodvou, i keď je trasa
vedená po jej okraji a v súbehu s veľmi krásne upraveným zeleným biokoridorom riečky Ida
Za Turňou nad Bodvou vstupuje viac na územie NP Slovenský kras a jeho planiny.
69
3.5.1. Posúdenie Vetvy E z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií
Obec/kataster dĺžka v km
Typ komunikácie
objekt
MK ŠC ÚK - lesná ÚK-poľná alebo iná hrádza poznámka
Gyňov 3,082 0,339 0,511 2,232 UK
križovatka cyklomagistrál - napojenie na EuroVelo 11
Belža 2,332 0,699 1,633 CC napojenie na obec
Seňa 2,377 0,54 0,737 1,1 CC, p.č.C2812/1 cesta 06828, zmenený návrh
Kechnec 5,906 4,766 1,14
bodové križovanie s cestou 1/17 v intraviláne obce
Perín-Chym 8,27 2,99 5,28
zmenený návrh vzhľadom na majetkoprávne vysporiadanie
Nižný Lánec 0,842 0,842
cesta 3902
Buzica 3,59 3,59
cesta 3302
Rešica 7,77 1,44 1,57 4,76 napojenie na obec Janík alternatívou
Janík 4,19 2,49 1,7 napojenie na Moldavu
po EK
Peder 1,29 1,29
Žarnov 3,39 3,39
Turňa n.Bodvou 4,66 4,66
Dvorníky - Včeláre 0,73 0,73
Zádiel 2,197 0,876 0,365 0,956 variant
Dvorníky - Včeláre 0,689 0,689
Hrhov 9,666 1,73 0,889 7,047
oprava železničného podchodu, odporúčané mimoúrovňové križovanie cesty 1/50 smer Rožňava
70
Jablonov nad Turňou 5,15 1,09 2,08 1,98
zmena oproti pôvodnému návrhu vzhľadom na nízku intenzitu dopravy po št.ceste
alternatíva CC po južnej hrane cesty
Hrušov 1,99 1,99 alternatíva CC po južnej hrane cesty
Silická Jablonica 7,93 2,2 5,73
vlastník lesnej cesty SR, p.č. E 747, E719
Silica 3,96 1,7 2,26 EKO CC
Ochranné pásmo chráneného územia, p.č. C 7814, E 3088, E 3664
Silická Brezová 4,72 3,43 1,29
územie NP, NPR, p.č. 880/101
Kečovo 6,51 2,23 4,28
Dlhá Ves 2,848 1,98 0,206 0,662
Čoltovo 5,793 0,743 5,05 križovatka cyklomagistrál
99,882 26,753 36,04 12,732 24,357 0
Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, navrhovaná cyklomagistrála maximálne využíva
vybudovanú infraštruktúru, ktorá je z hľadiska bezpečnosti ale aj atraktivity vhodná pre
cyklistov. Sú to predovšetkým účelové komunikácie, ktoré vo veľkej miere majú spevnený,
celoročne zjazdný povrch i keď miestami poškodený s potrebou ho opraviť.
Najväčší úsek lesnej cesty ktorá je zahrnutá do kostrovej siete je v katastri Silická Jablonica
a už v súčasnosti poskytuje veľmi atraktívnu a bezpečnú možnosť pre cyklistov vyšplhať sa
na náhornú Silickú planinu.
Cesty 3.tr. na tejto vetve majú predovšetkým obslužný charakter s nízkou intenzitou dopravy
a preto ich bolo možné v pomerne vysokej miere zahrnúť do koridoru trasy. Jedná sa
predovšetkým o úseky medzi obcami Janík – Dvorníky Včeláre a Turňa nad Bodvou - Silická
Brezová.
V prípade možnosti získať prostriedky na segregovanie dopravy aj v týchto úsekoch, je
samozrejme vítane riešiť cyklistickú cestičku v oddelenom dopravnom priestore.
Aj keď navrhovaná trasa vedie okolo riečok, využíva viac účelové cesty mimo hrádzového
priestoru rieky, ktorý je ponechaný ako biokoridor.
podľa typu komunikácií
miestne kom.
štátne cesty
účelové -lesné
účelové poľné hrádze
Vetva E 26,7 36,04 12,732 24,357 0
71
Príklad dobre zjazdnej účelovej komunikácie vedľa hrádze rieky Ida, kataster obce Jamník.
3.5.2. Posúdenie Vetvy E z hľadiska navrhovaných technických a stavebných
opatrení
Obec/kataster
Stavebné opatrenia
popis V0 - bez úprav
V1- rekonštrukcia
V2 - novostavba
cyklotur. značenie
Gyňov 0,85 0,912 1,32 3,082
V1 - rekonštrukcia existujúcej UK, smer EV11 dl.0,912 V2 - NS - cyklistická cestička smer Belža dl.1,32 km
Belža 0,416 0,283 1,633 2,332
V1 - R - rekonštrukcia miestnej komunikácie dl. 0,283 V2 - NS - cyklistická cestička smer Seňa dl.1,633 km
Seňa 0,737 1,64 2,377 V2 1 - cyklocestička okolo rybníka dl.1,1 km V2 - 2 -cyklocestička okolo žel. Trate dl.0,54 km
72
Kechnec 4,937 0,969 5,906 V2 - Navrhujeme novú CC v dĺžke 0,969 okolo železničnej trate
Perín-Chym 8,27 8,27
Vzhľadom na nízku intenzitu dopravnej premávky vedenie trasy v HDP štátnej cesty
Nižný Lánec 0,842 0,842
Vzhľadom na nízku intenzitu dopravnej premávky vedenie trasy v HDP štátnej cesty
Buzica 3,59 3,59
Vzhľadom na nízku intenzitu dopravnej premávky vedenie trasy v HDP štátnej cesty
Rešica 1,57 6,2 7,77
V1- 1 - rekonštrukcia UK vo vlastníctve obce dl.1,44 km V1- 2 – rekonštrukcia účelovej komunikácie okolo LBH rieky riečky Ida dl. 4,76 km
Janík 2,49 1,7 4,19
V1 – oprava účelovej cesty okolo hrádze rieky Ida smerom do obce
Peder 1,29 1,29
Žarnov 3,39 3,39
Turňa n.Bodvou 4,66 4,66
Dvorníky - Včeláre 0,73 0,73
Zádiel 0,241 1,321 0,635 2,197
V1- rekonštrukcia štátnej cesty v obci V1- rekonštrukcia existujúcej UK, smer hradisko V2 - novostavba cyklistickej cestičky po pravej strane cesty v smere do obce
Dvorníky - Včeláre 0,689 V1 - rekonštrukcia existujúcej UK, smer hradisko
Hrhov 5,139 0,747 3,78
R1 - rekonštrukcia ÚK od podchodu ku žel.st. NS 1 - cyklistická cestička od Hradiska ku žel.podchodu d.2,68 km NS2 - cyklistická cestička koridor 029 smer Jablonov, pod rybníkmi
Jablonov nad Turňou 3,17 1,98
V2 - NS - cyklistická cestička v koridore CM029
Hrušov 1,99 alternatíva CC po južnej hrane cesty
Silická Jablonica 7,93 alternatíva CC po južnej hrane cesty v prípade možnosti modernizácia lesnej cesty
Silica 2,26 1,7
V2 - NS - cyklistická cestička cez NP, EKO úprava dl. 1,7 km v prípade možnosti oprava UK vo vlastníctve obce
Silická Brezová 1,29 3,43
V2 - NS - cyklocestička dl.1,44 v smere Silica a 1,99 v smere Kečovo. Pohybujeme sa v environmentálne citlivom prostredí a v takom duchu má mať plánovaná CC charakter zelenej infraštruktúry s náučnou funkciou. V1 - rekonštrukcia účelovej cesty smer družstvo v EKO prevedení
73
Kečovo 4,28 2,23
V2 - NS - cyklocestička dl.2,23 km. Pohybujeme sa v environmentálne citlivom prostredí a v takom duchu má mať plánovaná CC charakter zelenej infraštruktúry s náučnou funkciou.
Dlhá Ves 2,186 0,662 2,848 V2 - NS - Cyklotrasa vedená po lesnej ÚK
Čoltovo 0,743 5,05 5,793 V2 - NS - Cyklotrasa vedená po lesnej ÚK
61,711 12,453 25,718 59,267
podľa typu opatrení
bez stavebných úprav rekonštrukcia novostavba
61,711 12,453 25,718
Vzhľadom na maximalizovanie zefektívnenia realizácie kostrovej siete cyklotrás vyvstáva
potreba v čo najväčšej miere využiť existujúcu infraštruktúru. V prípade Vetvy E tvoria
komunikácie bez potreby stavebných úprav /okrem značenia/ až 62% z celkovej dĺžky
cyklotrasy. V závislosti na povrchu terénu a existujúcej cesty sú navrhnutú typy stavebných
opatrení podľa katastrov.
Za najcitlivejší úsek celej cyklotrasy z hľadiska ochrany životného prostredia považujeme
úsek Silica – Silická Brezová - Kečovo, kde trasa prechádza priamo cez národný park
a v prípade časti Silica – Silická Brezová vedie po okraji prírodnej rezervácie v tesnej
blízkosti so štátnou hranicou Maďarska. Trasa v tomto úseku musí mať veľmi ekologické
prevedenie s minimálnym dopadom na prírodu a jej obyvateľov.
Navrhovaný úsek cyklomagistrály v tesnej blízkosti NPR Kráľova studňa, kataster Silická Brezová
Existuje aj alternatívne vedenie trasy po účelovej komunikácii, to ale je veľmi členité
s prudkými stúpaniami a klesaniami a nespĺňa tak kritériá pre cyklotrasy kostrovej siete.
Konečný verdikt vedenia cyklotrasy určia ďalšie stupne projektových dokumentácií.
74
3.5.3. Turistická vybavenosť
Na trase na nachádza niekoľko zaujímavých turistických cieľov, ale územie ako také je
v porovnaní s inými destináciami pomerne málo navštevované. Najväčšie atrakcie predstavujú
prírodné zaujímavosti ako Zádielsky kaňon, Gombasecká jaskyňa a Silická planina.
Ubytovacie zariadenia s limitovanými kapacitami sa nachádzajú v obciach Turňa nad
Bodvou, Zádiel, Jablonov nad Bodvou, Silická Jablonica, Dlhá Ves. Tieto nie sú špeciálne
prispôsobené pre cyklistov, preto v celom regióne nenájdeme certifikované zariadenie Vitajte
cyklisti !
Vetva E sa napája v lokalite Čaňa – Gyňov na vetvu A EuroVelo 11, v lokalite Čoltovo sa
pripája na Vetvu C.
Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Gemerská Hôrka/Plešivec.
Navrhované vybavenie:
- servisné zariadenie pre bicykle
- nabíjačka pre mobily na slnečné kolektory
- stojany pre bicykle
- odpočívadlo kryté
- orientačná mapa s ponukou služieb v regióne
- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca drobné občerstvenie,
program, školenia, podujatia, kurzy a pod.
- stanica nabíjacia pre elektrobicykle
3.5.4. Cykloturistické značenie
Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Abov
Vetvy E sa dotýkajú tieto trasy:
CM 029 – čiastočne v súbehu
Napojenie na regionálne a miestne cyklotrasy:
CTT 8716, 8715, 2701, 8714, 2882 – čiastočne v súbehu
Trasa je v súbehu s cyklomagistrálou CM029 a preto až 41% trasy je už vyznačenej.
75
Chránený druh Hlaváčik jarný rozkvitnutý na Silickej planine
76
3.6. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách
zaradených do Koncepcie kostrovej siete cyklistických
komunikácií Košického kraja
VETVA F
T O K A J S K Á
Nižná Myšľa
Ždaňa
Vyšná Myšľa
Rákoš
Slanec
Kalša
Slivník
Kuzmice
Brezina
Lastovce
Michaľany
Luhyňa
Čerhov
Malá Tŕňa
Slovenské Nové Mesto
Borša
Viničky
Košický samosprávny kraj, 2017
77
Vetva F – Tokajská vetva je charakteristická zaujímavým prechodom po lesných cestách cez
pohorie Slanské vrchy a následne údolím okolo riečky Roňva do vinohradníckej oblasti
Tokaj.
V rámci kostrovej siete
cyklistických komunikácií
má prepojiť známu VO
Tokaj na hlavnú os siete –
trasu EuroVelo11 a mesto
Košice. Táto vetva má
necelých 60 km a jej
zrealizovaním sa sprístupní
bezpečná jazda cyklistov
z Košíc na Tokaj za jeden
deň. V úseku cez lesné cesty
musí cyklista prekonávať
isté prevýšenie, ale jedná sa
o pomerne krátke úseky,
ktoré sú odmenené
zaujímavým zjazdom.
78
V celej oblasti sa nachádza pomerne málo existujúcich účelových, miestnych alebo štátnych
komunikácií, ktoré by vyhovovali náročným kritériám pre zaradenie trasy do Kostrovej siete,
preto pomerne veľká časť trasy sa musí riešiť ako novostavba. Do návrhu sme zakomponovali
predovšetkým zjazdné a zmodernizované lesné cesty v Slánskych vrchoch, po ktorých z časti
vedú značené cykloturistické trasy.
3.6.1. Posúdenie Vetvy E z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikácií
Obec/kataster dĺžka v km
Typ komunikácie
objekt poznámky MK ŠC
ÚK - lesná
ÚK-poľná alebo iná
hrádza
Nižná Myšľa 2,59 0,082 2,512
lávka 15 m cez riečku Olšava
napojenie na Eurovelo - od plánovanému mostu cez rieku Olšava - UK - poľná ku štátnej ceste a následne panelová cesta až ku riečke Olšava smer Vyšná Myšľa
Vyšná Myšľa
4,52 3,28 1,24 napojenie od plánovanej lávky cez Olšavu v koridore CTT trasy
Skároš
2,73 2,73 využitie časti zrekonštruovanej lesnej cesty Vyšná Myšľa - Skároš
Rákoš 3,29 3,29 Navrhovaná cyklotrasa vedie po
existujúcich lesných cestách.
Slanec
7,40 2,39 3,43 1,58 Navrhovaná cyklotrasa vedie z časti po lesnej ceste, následne navrhujeme novú cyklotrasu medzi obcou a plánovanou preložkou cesty
Kalša
4,00 0,98 0,926 2,096 Navrhovaná cyklotrasa využíva koridor existujúcej poľnej cesty ku letisku, štátne a miestne komunikácie a následne pokračuje ako nová CC popri potoku smer Slivník
Slivník
3,10 1,94 0,397 0,767 Navrhovaná cyklistická cestička využíva koridory starých poľných ciest a prirodzené rýchle prepojenie na Kuzmice okolo cesty
Kuzmice
3,67 3,67
Navrhovaná cyklistická cestička okolo ihriska cez ul. Športová smerom ku stanici a následne po lavom brehu rieky Roňava . Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.
Brezina
2,04 2,04 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňva resp. jej prítokov. Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.
79
Lastovce
3,01 3,01 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňva resp. jej prítokov. Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.
Kazimír
0,67 0,67 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňva resp. jej prítokov. Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.
Michaľany
2,45 2,35 0,102 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňva resp. jej prítokov. Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.
Luhyňa
3,17 3,17 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňava resp.jej prítokov. Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.
Čerhov
4,45 4,13 0,319 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňava resp. jej prítokov, využitie miestnych komunikácií v zmysle UPN, popri železničnej trati na hranicu katastra.
Malá Tŕňa 0,54 0,54 Navrhovaná cyklistická cestička okolo
železničnej trate.
Slovenské Nové Mesto
6,17 5,45 0,724 Navrhovaná cyklistická cestička okolo trate, nová ulica - existujúca miestna komunikácia, popri ceste č.79 do Borše.
Borša
3,39 2,05 0,256 1,09
Navrhovaná cyklistická cestička okolo cesty č.79, pokračuje ako jednosmerné obojstranné cyklopruhy až po ul. Rákocziho, po miestnych komunikáciách, okolo Rákocziho kaštieľa smer hrádza okolo rieky Bodrog.
Viničky
2,34 2,34 Trasa navrhovaná po pravostrannej hrádzi okolo rieky Bodrog.
59,54 35,7 2,231 11,009 7,211 3,43
Najväčší rozsah vzhľadom na povrch a typ komunikácie predstavujú vo vetve F miestne
komunikácie, do ktorých spadajú aj navrhované cyklistické cestičky. Vo väčšine prípadov sa
jedná o voľný terén. Miestne komunikácie, predovšetkým cyklistické komunikácie
v segregovanom dopravnom priestore tvoria až 60 %, takmer 36 km z celej dĺžky Vetvy F.
Hlavné dopravné komunikácie sú intenzívne využívané motorovou premávkou a preto nie sú
z hľadiska bezpečnosti vhodné zaradiť ich do kostrovej siete. V celkovom návrhu tvoria len
4%. Ak to bolo možné využívali sme koridory riek a ich protipovodňové hrádze ako líniu
vedenia cyklotrasy, tieto sú však navrhované len na úseku dlhom 3,5 km, čo tvorí 6% dĺžky
trasy. V regióne Tokaj je trasa navrhovaná v koridore železnice a následne po hrádzach rieky
80
Bodrog. Do oblasti Tokaj vstupujeme v obci Čerhov a priestor medzi štátnou hranicou,
riekou, cestou a železnicou nám umožňuje pomerne malé možnosti pre umiestnenie trasy tak,
aby bolo minimum križovaní s cestou a železničnou traťou.
Na hlavnú os sa napája sieť značených cyklotrás v Tokajskej oblasti.
podľa typu komunikácií
miestne kom. štátne cesty
účelové -lesné
účelové poľné hrádze
Vetva F 35,7 2,231 11,009 7,211 3,43
3.6.2. Posúdenie Vetvy F z hľadiska navrhovaných technických a stavebných
opatrení
Obec/kataster
Stavebné opatrenia popis
V0 - bez úprav
V1- rekonštrukcia
V2 - novostavba - CC
cyklotur. značenie
Nižná Myšľa 0,082 2,512 V1 - rekonštrukcia účelovej cesty -úsek od napojenia EV11 po št.cestu V1 - rekonštrukcia účelovej cesty, úsek po bývalej panelovej ceste
Vyšná Myšľa
2,224 2,300 1,240 V2 - novostavba cyklocestičky medzi obcami Nižná a Vyšná Myšľa
Skároš
2,730
V0 - lesná cesta tvrdá
Rákoš 3,290
V0 - lesná cesta tvrdá
Slanec
3,430 1,580 2,390
V0 - lesná cesta tvrdá V1 - rekonštrukcia starej cesty smer Kalša V2 - novostavba cyklocestička medzi obcou a plánovanou preložkou cesty č.552
81
Kalša
1,904 1,420 0,676
V0 - existujúce miestne a štátne cesty V1 - rekonštrukcia poľnej panelovej cesty od letiska V2 - novostavba cyklistická cestička od družstva na hranicu katastra
Slivník
0,397 1,030 1,673
V0 - štátna cesta V1 - rekonštrukcia poľnej cesty od Kalše okolo starého cintorína 767 m V1 - rekonštrukcia miestnej kom. 263 m V2 - novostavba cyklocestička okolo cesty 3374 smer Kuzmice 1,14 km
Kuzmice
0,368 3,300
V0 - existujúce miestne komunikácie V2 - novostavba cyklocestička okolo ihriska 1,3 km V2 - novostavba cyklocestička okolo rieky v smere na Michaľany 2 km
Brezina
2,040 V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, ľavý breh, potrebné doriešiť pripojenie obce dl.2,04 km
Lastovce
3,010 V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, ľavý breh, potrebné doriešiť pripojenie obce, dl. 3,01
Kazimír
0,668 V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, ľavý breh, potrebné doriešiť pripojenie obce, dl. 0,668 km
Michaľany
0,279 2,170
V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, ľavý breh, dl. 1,04 km V2 - novostavba cyklocestičky od MK pri ihrisku po pravom brehu rieky Roňva dl.1,130 km
Luhyňa
3,170 V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, pravý breh, potrebné doriešiť pripojenie obce, dl. 3,17 km
Čerhov
0,507 0,319 3,620
V1 - rekonštrukcia účelovej cesty v smere do viníc (recyklovaný makadam) V2 - novostavba cyklocestička okolo Roňvy a topolovej aleje na MK V2 - novostavba cyklocestičky okolo železničnej trate v smere Mlaá Tŕňa
Malá Tŕňa 0,544 V2 - novostavba cyklocestička okolo žel.trate
dl. 0,544 km
Slovenské Nové Mesto
1,395 4,775
V2 - novostavba cyklocestička okolo žel.trate dl. 3,48 km V2 - novostavba cyklocestička na ul. Školská dl. 0,647 km V2 - novostavba cyklocestička - okolo cesty 79 smer Borša dl.0,648 km
82
Borša
1,203 1,090 1,100 1,090
V1 - rekonštrukcia - úprava koruny hrádze okolo rieky Bodrog 1,09 km V2 - novostavba cyklocestička okolo cesty 79 dl. 0,402 km V2 - novostavba obojstranné jednosmerné cyklopuhy okolo cesty 79, s priechodom pre cyklistov
Viničky
2,340 2,340 V1 - rekonštrukcia - úprava koruny hrádze okolo rieky Bodrog 2,34 km
17,809 10,291 31,436 4,670
Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, v ktorej sú rozpísané jednotlivé technické opatrenia
podľa katastrov obcí, až 53% celkovej dĺžky navrhovanej cyklomagistrály predstavujú
novostavby, v tomto prípade segregované cyklistické cestičky až 31,5 km. Aj keď trasa
svojim rozsahom patrí medzi najkratšie, vyžaduje najväčšie investície vzhľadom na potrebu
riešiť výstavbu nových cyklistických cestičiek.
Rekonštrukcie sa týkajú predovšetkým účelových komunikácií, ktoré sú v súčasnosti zjazdné
len za dobrého počasia, ale nie celoročne. Len tretina všetkých ciest (17km) je vhodná na
použitie bez dodatočných stavebných úprav. Jedná sa predovšetkým o miestne komunikácie
a nedávno opravené lesné cesty s tvrdou vozovkou.
Vetva F bez
stavebných úprav rekonštrukcia novostavba
17,809 10,291 31,436
83
3.6.3. Turistická vybavenosť
Trasa prepája Vinohradnícku oblasť Tokaj, ktorá je významná turistická destinácia, v smere
do Košíc. V rámci celej trasy sa turistické služby nachádzajú len v regióne Tokaj, kde je aj
v obci Čerhov zriadené informačné centrum, pri ktorom je možné cyklistom kempovať.
V obciach Malá a Veľká Tŕňa, Viničky sa nachádzajú turistické služby, ale tieto nie sú
špeciálne prispôsobené pre cyklistov, preto v celom regióne nenájdeme certifikované
zariadenie Vitajte cyklisti !
Vetva F sa napája v lokalite Viničky na vetvy B a G, z tohto dôvodu je v tomto mieste
navrhovaná lokalita pre Bike Point a to v priestore blízkej križovatky týchto vetiev – lodnému
prístavu v smere do maďarského Sárospataku a plánovanej cyklolávky cez rieku Bodrog,
Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Streda nad Bodrogom.
Navrhované vybavenie:
- servisné zariadenie pre bicykle
- nabíjačka pre mobily na slnečné kolektory
- stojany pre bicykle
- odpočívadlo kryté
- orientačná mapa s ponukou služieb v regióne
- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca drobné občerstvenie,
program, školenia, podujatia, kurzy a pod.
- stanica nabíjacia pre elektrobicykle
3.6.4. Cykloturistické značenie
Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Zemplín.
Vetvy F sa dotýkajú tieto trasy:
CM 017 – čiastočne v súbehu
Bodové križovanie: CTT 8717, 5710
84
3.7. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách
zaradených do Koncepcie kostrovej siete cyklistických
komunikácií Košického kraja
VETVA G
D O L N O Z E M P L Í N S K A
Streda nad Bodrogom
Ladmovce
Somotor
Zemplín
Svätá Mária
Zatín
Boľ
Soľnička
Poľany
Leles
Veľké Kapušany
Kapušianske Kľačany
Ptrukša
Veľké Slemence
Košický samosprávny kraj, 2017
85
Vetva G – Dolnozemplínska vetvan prepája Vinohradnícku oblasť Tokaj v smere na Ukrajinu
cez hraničný priechod Veľké Slemence. Je situovaná v juhovýchodnej časti Košického kraja,
v okrese Trebišov. V oblasti známej ako Medzibodrožie sú situované prírodné rezervácie
Latorica a Tajba, kde sa nachádzajú vzácne močiarne rastliny a živočíchy. Dolnozemplínska
cyklomagistrála pokračuje z Tokajskej oblasti cez Medzibodrožie do Veľkých Slemencov až
na hranicu s Ukrajinou. Na tomto hraničnom priechode bude trasa pokračovať ďalej na
Ukrajinu.
Dolnozemplínska cyklomagistrála sa napája na existujúcu sieť cyklotrás realizovaných
v Tokajskej vínnej oblasti v roku 2015 v lokalite Viničky – hrádza pri cestnom moste cez
rieku Bodrog, kde je existujúci cyklosmerovník. V tomto mieste sa križuje Dolnozemplínska
cyklomagistrála CM 017 s trasami CM050 (Zemplínska magistrála prepájajúca región Tokaj,
Medzibodrožie so Zemplínskou Šíravou a miestnou cyklotrasou CTT 8717 Viničky – Bara –
Slovenské Nové Mesto.
Dolnozemplínska cyklomagistrála vedie po ochranných hrádzach rieky Latorica cez katastre
obcí Streda nad Bodrogom, Ladmovce, Somotor, Zemplín, Svätá Mária, Zatín, Boľ, Solnička,
Poľany, Leles, Veľké Kapušany, Kapušianske Kľačany, Ptrukša, Veľké Slemence. Od
hlavnej osi, ktorá vedie po hrádzi okolo Latorice, budú cyklisti informovaní o možnosti
napojiť sa na okolité obce a to prostredníctvom smerového cykloznačenia. Navrhovaný
koridor je už v súčasnosti celoročne zjazdný a preto je celá vetva zaradená pre spracovanie
zjednodušenej projektovej realizácie a následného vyznačenia v teréne.
86
3.7.1. Posúdenie Vetvy F z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných
komunikáci
Obec/kataster dĺžka v km
Typ komunikácie
objekt poznámky MK ŠC
ÚK - lesná
ÚK-poľná alebo iná
hrádza
Streda nad Bodrogom
3,62 0,00 0,33 3,29
lávku cez Bodrog pre peších a cyklistov 100m
Navrhovaná cyklotrasa prechádza z k.ú. Viničky cez plánovaný most cez Bodrog a následne bodovo križuje cestu č. 79 na začiatku obce. Tu vstupuje na existujúcu ľavobrežnú hrádzu rieky Bodrog.
Somotor
3,33 0,96 0,88 0,88
0,611
Navrhovaná cyklotrasa prechádza cez kataster obce v zmysle územného plánu, po hrádzi Bodrogu.
Zemplín
2,33
2,33
Navrhovaná cyklotrasa vedie v najjužnejšej časti katastra obce po existujúcej hrádzi rieky Bodrog.
Nová Vieska 1,23
1,23 Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.
Svätá Mária 3,89
3,89 Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.
Zatín 6,80 6,8 Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.
Boľ 2,50
2,5
Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.
Solnička 1,40
1,40
Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.
Poľany 3,60
3,60
Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.
Leles
3,50 0,60
2,90
Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica. V dĺžke 600 m v súbehu s cestou č. 555
Veľké Kapušany 1,96 0,81 0,20 0,95
Navrhovaná cyklotrasa vstupuje na územie mesta v južnej časti katastra v koridore cesty II/555, kde využíva existujúci cestný most, dĺžka750m . Následne odbočuje na pravostrannú hrádzu Latorice.
Kapušianske Kľačany
5,20 5,2
Navrhovaná cyklotrasa prechádza v južnom území katastra obce po existujúcej pravobrežnej hrádzi rieky Latorica.
Ptrukša
1,43 0,68 0,75
Navrhovaná cyklotrasa vstupuje na územie obce z PBH Latorice a následne po miestnych komunikáciách v koridore cesty III.tr.smer Veľké Slemence.
Veľké Selemence
4,24 2,75 1,49
Navrhovaná cyklotrasa vedie po málo frekventovaných cestách a miestnych komunikáciách až ku hraničnému priechodu na Ukrajinu.
45,04 1,64 5,80 0,00 2,90 34,699
87
podľa typu komunikácií miestne kom.
štátne cesty
účelové -lesné
účelové poľné hrádze
Vetva G 1,64 5,80 0,00 2,90 34,699
Navrhovaná cyklotrasa využíva až na 77% svojej dĺžky existujúce hrádze okolo rieky
Latorica. Hrádze sú celoročne zjazdné a preto je trasa v plnom rozsahu vhodná na vyznačenie.
Malé úseky tvoria účelové cesty, ktoré je potrebné zrekonštruovať (Somotor) ale aj štátne
cesty, po ktorých ide trasa v súbehu. Jedná sa predovšetkým o krátky úsek po ceste č. 555
a úsek cesty s niízkou intenzitou premávky medzi obcami Ptrukša a Veľké Slemence.
Povrchy hrádzí sú
štrkovo hlinité
v úseku Streda nad
Bodrogom – Leles,
úsek hrádze od k.ú.
Veľké Kapušany po
Ptrukšu sú
asfaltované.
Štrkovo hlinité hrádze
sú na pevnom
konštrukčnom
podklade
a nevytvárajú pre
cyklistom žadnu
prekážku.
88
3.7.2. Posúdenie Vetvy F z hľadiska navrhovaných technických a stavebných
opatrení
Obec/kataster
Stavebné opatrenia popis
V0 - bez úprav
V1- rekonštrukcia
V2 - novostavba - CC
cyklotur. značenie
Streda nad Bodrogom
3,62 3,62
Somotor 3,33 3,33
Zemplín 2,33 2,33
Nová Vieska 1,23 1,23
Svätá Mária 3,89 3,89
Zatín 6,8 6,8
Boľ 2,5 2,50
Soľnička 1,40 1,40
Poľany 3,60 3,60
Leles 3,50 3,50
Veľké Kapušany 1,96 1,96
Kapušianske Kľačany 5,20 5,20
Ptrukša 1,43 1,43
Veľké Slemence 4,24 4,24
45,04 45,04
Vetva G bez
stavebných úprav rekonštrukcia novostavba
45,04 0 0
89
3.7.3. Turistická vybavenosť
Navrhovaná cyklomagistrála prepája turistické ciele ako je VO Tokaj v smere na Ukrjainu
a ich sieť cyklistických a cykloturistických komunikácií. V tomto prípade sa jedná
o prepojenie mesta Uzhorod s VO Tokaj a Kráľovsko chlmeckým vinohradníckym regiónom .
V regióne je pomerná málo turistických služieb. Priamo na trase je len jeden bufet, ktorý
ponúka celoročne občerstvenie. Z tohto hľadiska je vetva G veľmi poddimenzovaná. Služby v
regióne nie sú špeciálne prispôsobené pre cyklistov, preto v celom regióne nenájdeme
certifikované zariadenie Vitajte cyklisti !
V meste Veľké Kapušany pôsobí veľmi pekné a príjemné informačné centrum ktoré ponúka
návštevníkom okrem informácií možnosť zakúpiť si suverníry z produkcie miestnych
majstrov a umelcov.
Zaujímavými lokalitami
na trase je predovšetkým
biokoridor rieky Latorica,
v ktorom žije veľké
množstvo vtákov, rýb
a rastlín.
Zaujímavosťou v obci
Ptrukša je zavesená lávka
cez rieku Latorica, ktorou
si miestni obyvatelia
skracujú cestu do práce
do obce Čierna nad Tisou.
Pohyb po zavesenej lávke
je pre menej otrlých
návštevníkov skutočným
adrenalínovým zážitkom.
Vetva G sa napája v lokalite Viničky na vetvy F a B, z tohto dôvodu je v tomto mieste
navrhovaná lokalita pre Bike Point a to v priestore blízkej križovatky týchto vetiev – lodnému
prístavu v smere do maďarského Sárospataku a plánovanej cyklolávky cez rieku Bodrog,
90
Odporúčaná lokalita na trase pre umiestnenie BIKE POINTu je mesto Veľké
Kapušany.
Navrhované vybavenie:
- servisné zariadenie pre bicykle
- nabíjačka pre mobily na slnečné kolektory
- stojany pre bicykle
- odpočívadlo kryté
- orientačná mapa s ponukou služieb v regióne
- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca drobné občerstvenie,
program, školenia, podujatia, kurzy a pod.
- stanica nabíjacia pre elektrobicykle
Atraktívne informačné centrum v meste Veľké Kapušany
3.7.4. Cykloturistické značenie
Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Zemplín.
Vetvy g sa dotýkajú tieto trasy:
CM 017 – v plnom rozsahu
91
4. Návrhová časť
Každá vetva kostrovej siete cyklistických komunikácií obsahuje celý rad návrhov a opatrení,
ktoré sú potrebné na to, aby mohla byť cyklomagistrála daná do užívania cyklistov. Záleží od
jednotlivých samospráv či rôznych regionálnych združení do akej miery sa začnú aktívne
venovať realizácii cykloturistickej infraštruktúry vo svojej oblasti.
V rámci návrhovej časti sme upriamili pozornosť predovšetkým na úseky alebo body, ktoré sú
kľúčové pre:
A. zabezpečenie plynulosti cyklotrasy
B. zabezpečenie bezpečnosti cyklistov
C. zabezpečenie zjazdnosti cyklotrasy
D. možnosti vyznačenia cyklotrasy bez potreby ďalších stavebných úprav
Vetva A – EuroVelo 11
1. premostenie okolo skaly prostredníctvom tzv Galérie nad Hornádom
2. Prepojenie mesta Košice do Čane /10,762 km/.
Vetva B – Zemplínska
1. Premostenie nápustného Šíravského kanálu prostredníctvom lávky pre cyklistov
2. Prepojenie mesta Michalovce do obce Kaluža prostredníctvo segregovanej cyklistickej
cestičky /13,495 km/
3. Prepojenie obce Lúčky a Zalužice segregovanou cyklistickou cestičkou okolo Šíravy
/5,17 km/.
4. Prepojenie mesta Michalovce a obce Stretavka po rekonštruovanej ľavobrežnej hrádzi
rieky Laborec /17,839 km/.
Vetva C - Gemerská
1. Prepojenie významnej cyklistickej lokality Gemerská Hôrka a obce Slavec cyklotrasou
po modernizovanej hrádzi rieky Slaná /11,352 km/. V rámci úseku nutne riešiť
križovanie cez cestu 1.tr. v katastri obce Vidová – už pri plánovaní projektovej
dokumentácie cesty R4 vedenej v tomto koridore!
2. Prepojenie obce Brzotín, mesta Rožňava s obcou Betliar prostredníctvom
segregovanej cyklistickej cestičky /14 km/.
3. Prepojenie lokality Dobšinská ľadová jaskyňa v smere do Hrabušíc pozdĺž cesty 1.tr.
a to prostredníctvom segregovanej cyklistickej cestičky v katastri mesta Dobšiná
/0,756 km/.
Vetva D – Hornádska
1. Vybudovanie úseku segregovanej cyklotrasy v úseku Margecany – Kluknava
2. Prepojenie mesto Krompachy – Kolinovce – Spišské Vlachy.
3. Oprava Bujanovského tunela pre potreby prejazdu cyklistov /600 m/
92
4. Prepojenie mesta Spišská Nová Ves a obce Hrabušice prostredníctvom segregovanej
cyklistickej cestičky
5. Vyznačenie cykloturistickej trasy v úseku Družstevná pri Hornáde – Margecany.
Vetva E – Abovská
1. Vybudovanie úseku segregovanej cyklistickej cestičky v koridore účelovej
komunikácie od obce Zádiel po Hrhov, žel. stanica. Vyriešenie bezpečného prejazdu
cyklistov cez cestu 1. Tr. v smere ku rybníkom.
2. Vybudovanie segregovanej cyklistickej cestičky v EKO úprave od Hrhovských
rybníkov do obce Jablonov nad. Turňou v koridore poľnej cesty.
3. Prepojenie pre cyklistov od obce Silica po Kečovo (územie NP).
4. Vyznačenie cykloturistickej trasy v úseku Gyňov – Zádiel.
Vetva F – Tokajská
1. Prepojenie obcí Nižná Myšľa a Vyšná Myšľa – potreba riešiť malú lávku cez riečku
Olšava
2. Pri výstavbe preložky cesty 2.tr. okolo obce Slanec zakomponovať riešenie cyklotrasy
vo vnútornom priestore medzi obcou a cestou.
3. Vybudovať segregovaný cyklistický chodník Slivník – Čerhov – Slovenské Nové
mesto.
Vetva G – Dolnozemplínska
1. Vyznačenie cykloturistickej trasy v plnom rozsahu
4.1. Orientačný rozpočet
Kostrová sieť cyklistických trás - orientačný rozpočet
Pracovný názov cyklistické cestičky
rekonštrukcie ÚK a hrádzí
vyznačenie CCT celkom v Euro
Vetva A 2604000 368280 13468,5 2985748,5
Vetva B 2646840 1484800 24071,1 4155711,1
Vetva C 2652000 1442000 18988,2 4112988,2
Vetva D 1800360 1082680 6232,5 2889272,5
Vetva E 3086160 498120 17764,2 3602044,2
Vetva F 3772320 411640 16459,8 4200419,8
Vetva G 0 0 13512 13512
16561680 5287520 110496,3 21959696,3
93
Orientačný rozpočet kalkuluje len odhadované ceny konštrukcií bez nákladov na samostatné
objekty ako napr. lávky a mosty, zemné práce, výkup pozemkov či projektovú dokumentáciu.
5. Zoznam príloh
5.1. Príloha č.1. Zjednodušená projektová dokumentácia pre legalizáciu
cykloturistickej trasy – úsek Dolnozemplínska cyklomagistrála – Viničky – Veľké
Slemence
5.2. Príloha č.2. Zjednodušená projektová dokumentácia pre legalizáciu
cykloturistickej trasy – úsek Hornádska vetva – Družstevná pri Hornáde - Margecany
5.3. Príloha č.3. Zjednodušená projektová dokumentácia pre legalizáciu
cykloturistickej trasy – úsek Abovská vetva – Gyňov – Zádiel
5.4. Príloha č.4. Schéma technických opatrení celej kostrovej siete cyklistických
trás
5.5. Príloha č. 5 Schéma technických opatrení Vetva A
5.6. Príloha č. 6 Schéma technických opatrení Vetva B
5.7. Príloha č. 7 Schéma technických opatrení Vetva C
5.8. Príloha č. 8 Schéma technických opatrení Vetva D
5.9. Príloha č. 9 Schéma technických opatrení Vetva E
5.10. Príloha č. 10 Schéma technických opatrení Vetva F
5.11. Príloha č. 11 Schéma technických opatrení Vetva G
5.12. Príloha č. 12 Schéma priorít realizácie celej kostrovej siete cyklistických trás
5.13. Príloha č. 13 Schéma priorít realizácie Vetva A
5.14. Príloha č. 14 Schéma priorít realizácie Vetva B
5.15. Príloha č. 15 Schéma priorít realizácie Vetva C
5.16. Príloha č. 16 Schéma priorít realizácie Vetva D
5.17. Príloha č. 17 Schéma priorít realizácie Vetva E
5.18. Príloha č. 18 Schéma priorít realizácie Vetva F
5.19. Príloha č. 19 Schéma priorít realizácie Vetva G
5.20. Príloha č. 20 Návrh umiestnenia a vybavenia navrhovaných BIKE POINT
5.21. Sumár vyhodnotenia Kostrovej siete
Spracovateľ: Viera Štupáková, 2017
Odborná spolupráca: Ing.arch. Vladimír Ligus, Jana Kačmariková
Neprešlo jazykovou úpravou !
top related