manažment znalostí (11-12)people.tuke.sk/jan.paralic/prezentacie/mz/mz11-12.pdfmanažment...

Manažment znalostí (11-12)OBSAH PREDNÁŠKY

• Všeobecná architektúra systému pre podporu manažmentu znalostí (SMZ), príklady SMZ

1. Podpora toku znalostí (procesný uhol pohľadu)

2. Znalostné sklady

3. Znalostná kartografia

• Faktory ovplyvňujúce manažment znalostí (MZ)

– Univerzalistický, alebo podmienený pohľad na MZ

– Charakter riešených úloh, používaných znalostí

– Charakteristiky organizácie, vonkajšieho prostredia

• Identifikácia vhodného typu riešenia manažmentom znalostí – popis metodológie

Všeobecná architektúra SMZ (1)

• MZ je vlastne manažmentom prostredia, ktoré má umožňovať a napomáhať obehu znalostí cez 4 fázy životného cyklu znalostí (viď. model SECI)

• Nakoľko v súčasnej znalostnej spoločnosti značnú časť prostredia v organizáciách tvorí IT infraštruktúra, je namieste položiť si otázku, ako môžu práve IKT prispieť k obehu znalostí?

Manažment znalostí (11) Ján Paralič (people.tuke.sk/jan.paralic) 2

Všeobecná architektúra SMZ (2)

2) Znalostné sklady

(dokumenty, resp.

explicitné znalosti)

4) Komunity znalostných

pracovníkov

(ľudia, resp.

tacitné znalosti)

3) Znalostná kartografia

(mapovanie, navigácia)

1) Tok znalostí

Všeobecná architektúra SMZ (3)1) Tok znalostí

– Podporuje interakciu medzi nevyjadrenými znalosťami, ktoré sú vymieňané a generované komunitami znalostných pracovníkov (4) s explicitnými znalosťami, ktoré sú uložené v zdrojoch znalostí (2) a s meta-znalosťami, pomocou ktorých organizácia mapuje svoje pôsobenie (3).

2) Znalostné sklady a knižnice– Zabezpečujú efektívnu organizáciu, inteligentný prístup a opätovné

využívanie nahromadených explicitných znalostí uložených v rôznych dokumentoch (či už papierových alebo elektronických).

3) Znalostná kartografia– Mapovanie, organizácia znalostí všetkých typov a ich efektívne

vyhľadávanie a sprístupňovanie (napr. hlavné zameranie organizácie, individuálne znalosti, databáza zákazníkov a pod.).

4) Komunity znalostných pracovníkov– Súhra medzi tímami a komunitami, neformálnymi spôsobmi práce

a formálnymi procesmi v organizáciách znalostných pracovníkov.

4Manažment znalostí (11) Ján Paralič (people.tuke.sk/jan.paralic)

1. Tok znalostí

(dokumenty)

pracovníkov

(ľudia)

1) Tok znalostí

Základné znalostné procesy

1. Tvorba nových znalostí – organizácia prežíva vďaka neustálemu vývoju nových znalostí na základe tvorivých ideí, analýzy omylov, dennej skúsenosti a práce výskumných a vývojových pracovníkov.

2. Zabezpečenie nových a existujúcich znalostí – individuálne znalosti majú byť prístupné ostatným členom organizácie, ktorí ich potrebujú.

3. Distribúcia znalostí – znalosti majú byť aktívne distribuované k tým, ktorí ich môžu využiť.

4. Kombinovanie dostupných znalostí – SMZ by mal umožniť a podporiť kombináciu existujúcich znalostí naprieč celou organizáciou.

Procesy učenia v organizácii• Na globálnej úrovni možno procesy učenia rozdeliť na:

1. Učenie zhora – nadol, t.j. strategické učenie (manažment na určitej úrovni riadenia rozpozná určitú oblasť ako perspektívnu a príjme rozhodnutie získať znalosti z tejto oblasti)

2. Učenie zdola – nahor, ktoré zahŕňa procesy, v rámci ktorých sa jednotlivý pracovník naučí niečo, čo môže byť užitočné pre organizáciu (tzv. ponaučenie). Toto ponaučenie je distribuované ďalej v organizácii.

• Ponaučenie (lesson learned) – je ľubovoľná pozitívna alebo negatívna skúsenosť, ktorá môže vylepšiť výkonnosť organizácie v budúcnosti.

• Ďalej nás bude zaujímať len proces učenia zdola – nahor, ktorý sa premieta do troch základných foriem učenia, prebiehajúcich v organizácii paralelne:

1. Individuálne učenie

2. Učenie s pomocou komunikácie (skupinové učenie)

3. Učenie sa vývojom znalostného skladu

Individuálne učenie (1)

• Pracovníci získavajú individuálne skúsenosti spolu so spôsobom, ako vykonávajú svoju prácu.

• SMZ by mal vytvárať prostredie podporujúce individuálne učenie.

Pracovná

skúsenosť

Individuálne

učenie

Aplikované

ponaučenie

Individuálne učenie (2)

• Organizačné predpoklady individuálneho učenia: 1. Pracovníci musia dostávať spätnú informáciu o svojej

výkonnosti, t.j. aký vplyv má ich spôsob práce na procesy, v ktorých sú zahrnutí.

2. Pracovníci musia mať určitú voľnosť v rozhodovaní ako budú vykonávať svoju prácu.

• Vzťah k znalostným procesom:1. Znalosti sa tvoria, v určitej miere integrujú

do organizačných procesov a aplikujú sa.

2. Znalosti sa nedistribuujú a nie sú zabezpečené pre opätovné použitie.

3. Znalosti môžu byť výsledkom kombinovania, ktoré môže podporovať SMZ.

Skupinové učenie (1)• Začína individuálnym učením, ale potom sú individuálne skúsenosti

zdieľané so spolupracovníkmi, čo môže viesť k skupinovému učeniu.

• Je efektívnejšie, lebo ponaučenie môžu aplikovať aj ostatní spolupracovníci.

Pracovná

skúsenosť

Individuálne

učenie

Aplikované

ponaučenie

Komunikácia

Skupinové

učenie

Skupinové učenie (2)

• Organizačné predpoklady skupinového učenia: 1. Pracovníci musia dostávať spätnú informáciu o svojej výkonnosti, t.j. aký

vplyv má ich spôsob práce na procesy, v ktorých sú zahrnutí.

2. Pracovníci musia mať určitú voľnosť v rozhodovaní ako budú vykonávať svoju prácu.

3. Musia existovať možnosti komunikovať skúsenosti medzi spolupracovníkmi, a to na pravidelnej báze.

4. Atmosféra v ktorej sa oplatí komunikovať ponaučenia.

• Vzťah k znalostným procesom:1. Znalosti sa tvoria a integrujú do organizačných procesov.

2. Znalosti sa distribuujú pri komunikácii.

3. Znalosti sú niekedy pri komunikácii kombinované.

4. Znalosti nie sú zabezpečené.

Učenie sa vývojom znalostného skladu (1)

• Je založené na ukladaní ponaučení do znalostného skladu tak, aby mohli byť odtiaľ získané a použité keď to bude potrebné.

Pracovná

skúsenosť

Individuálne

učenie

Aplikované

ponaučenie

ponaučení

vyhľadávanie

/distribúcia

znalostný

• Zber znalostí môže byť:1. Aktívny – existujú pracovníci v organizácii ktorých úlohou je sledovať

jednotlivé procesy a nachádzať nové ponaučenia.

2. Pasívny – pracovníci sami musia rozoznať hodnotu ponaučenia pre znalostný sklad.

• Ukladanie znalostí do znalostného skladu v sebe zahŕňa:1. Vyhodnotenie zozbieraných ponaučení (novosť, konzistentnosť)

2. Indexácia ponaučení kvôli efektívnejšiemu vyhľadávaniu (plus napojenie na súvisiace znalosti a existujúce dokumenty)

• Distribúcia znalostí zo znalostného skladu môže byť:1. Pasívna, t.j. vyhľadávanie – pracovník si musí sám vyhľadať relevantné

ponaučenia v znalostnom sklade.

2. Aktívna, t.j. distribúcia – pracovníkom sú aktívne zasielané nové ponaučenia napr. podľa ich profilov záujmu.

• Organizačné predpoklady učenia vývojom znalostného skladu:

1. Organizácia spravuje nejaký druh znalostného skladu.

2. Pracovníci musia byť motivovaní pre zadávanie ponaučení do znalostného skladu.

• Vzťah k znalostným procesom:1. Znalosti sa tvoria.

2. Znalosti sú zabezpečené.

3. Znalosti sa distribuujú.

4. Znalosti mohli vzniknúť kombinovaním.

Vzťahy medzi znalostnými procesmi a procesmi učenia v organizácii (1)

Znalostný

proces

Typ učenia

TvorbaZabezpe-

čenie

Distri-

búciaKombinovanie

Individuálne

Skupinové

Znalostným

skladom

2. Znalostné sklady

2) Znalostné

sklady

(dokumenty)

pracovníkov

(ľudia)

1) Tok znalostí

Typy znalostných skladov

• Jednotlivé typy ZS sa odlišujú podľa toho, či sú zber ponaučení, resp. ich distribúcia aktívne, alebo pasívne.

Pasívny zber Aktívny zber

Pasívna

distribúcia

Znalostné

podkrovie

Znalostná

špongia

Aktívna

distribúcia

Znalostné

vydavateľstvo

Znalostná

Znalostné podkrovie

• ZS sa využíva ako archív v prípade potreby

• Výhodou je, že to nie je „dotieravý systém“

• Zdôrazňuje princíp učenia zdola-nahor

• Vyžaduje si vysokú disciplínu pracovníkov, aby mohol fungovať dobre

• Príkladom ZS tohto typu je NASA Lessons Learneddatabase https://llis.nasa.gov/

– Formulár pre zadávanie ponaučení (pre zamestnancov NASA, rôzne kategórie)

– Podané ponaučenia prechádzajú recenziou cez editorov

– Formulár pre navigáciu a vyhľadávanie ponaučení (verejné)

Znalostná špongia

• Organizácia sa snaží aktívne vyvinúť viac-menej úplný ZS, keďže aktívne zbiera ponaučenia do ZS

• Či ZS skutočne zvyšuje kvalitu organizačných procesov, je už ponechané na jednotlivých pracovníkov

• Čiastočným príkladom tohto typu ZS je systém KnowWebhttp://people.tuke.sk/jan.paralic/papers/KnowWeb_Informatica-2001.pdf

– nové zdroje explicitných znalostí (textové dokumenty) je možné zadávať ručne,

– ale existuje aj mechanizmus automatického zberu určitých typizovaných zdrojov informácií (napr. „end-of-day reports“ v jednotlivých predajniach maloobchodných reťazcov.)

– všetky zdroje sú linkované na znalostný model (ontológiu) pre podporu inteligentného vyhľadávania

– Distribúcia je pasívna, ale je podporovaná modulom pre tvorbu často používaných dotazov

Znalostné vydavateľstvo

• Vkladanie ponaučení je ponechané na jednotlivých pracovníkoch.

• Úlohou správcov ZS je analyzovať prichádzajúce ponaučenia, kombinovať ich so znalosťami v ZS a rozoslať ich tým pracovníkom, pre ktorých dané ponaučenie môže byť relevantné.

• Príkladom ZS tohto typu je DOELLIS (Department of Energy Lessons

Learned Information Services) https://www.energy.gov/ehss/policy-guidance-reports/databases/lessons-learned-database

– Ponaučenia boli podávané tradičnou (písomnou) formou, teraz už aj cez webové rozhranie. Je to pasívny proces.

– Podané ponaučenia prechádzajú recenziou expertov, ktorí ponaučenia vkladajú do ZS.

– Ponaučenia sú aj aktívne distribuované vedúcim oddelení, ktorí rozhodnú o tom, ktorí pracovníci z nich môžu profitovať.

Znalostná pumpa• Ide o najzložitejší typ ZS.

• Teoreticky zaručuje, že znalosti vyvinuté v organizácii sú plne využité pre zvýšenie jej výkonnosti.

• Manažment organizácie presadzuje efektívne fungovanie cyklu ponaučení.

• Príkladom ZS tohto typu je systém Webocrat

https://www.ercim.eu/publication/Ercim_News/enw52/paralic.html

– Nástroje pre vkladanie nových explicitných znalostí rôznych foriem (dokumenty, diskusie, hlasovania, žiadosti a pod.)

– Nové zdroje sú ručne anotované na koncepty ontológie pre podporu inteligentného vyhľadávania

– Aj nástroje pre podporu semi-automatickej anotácie nových zdrojov

– Inteligentné vyhľadávanie nad ZS,

– ale aj aktívna distribúcia nových zdrojov na základe individuálnych profilov používateľov 2121

3. Znalostná kartografia

(dokumenty)

pracovníkov

(ľudia)

1) Tok znalostí

Vnútorná organizácia ZS (1)• Prvky ZS sú znalostné objekty, ktoré môžu byť na rôznej úrovni

všeobecnosti

• Správna úroveň znalostí je niekde v strede nižšie uvedenej škály, t.j. znalostná položka

Vnútorná organizácia ZS (2)

• Znalostná položka sa používa aj v organizačnom modeli pri metodológii CommonKADS, kde je modelovaná pomocou objektov s určitým počtom atribútov:

Vnútorná organizácia ZS (3)

• Indexácia ZS by mala podporovať 3 základné typy vyhľadávania/prehľadávania:

1. Hierarchické prehľadávanie – štruktúry znalostných objektov (viď. napr. stromovú štruktúru vo Webocrate)

2. Atribútové vyhľadávanie – zadávajú sa konkrétne hodnoty atribútov, v ZS sa potom vyhľadajú všetky znalostné položky, ktoré majú danú hodnotu atribútu

3. Vyhľadávanie na základe obsahu – zadávajú sa termy, ktoré sú relevantné pre danú oblasť záujmu, v ZS sa vyhľadajú všetky znalostné položky, ktoré ich obsahujú

Hlavné faktory ovplyvňujúce manažment znalostí v organizácii

Univerzalistický pohľad na MZ

• Pri univerzalistickom pohľade na manažment znalostí sa

predpokladá, že existuje jediný najlepší prístup k manažmentu

znalostí

• To by znamenalo, že v každej organizácii, ktorá si uvedomuje

význam znalostí, by stačilo aplikovať tento jeden, najlepší

prístup k manažmentu znalostí

• To sa síce v literatúre málokedy objavuje explicitne, ale často

takéto tvrdenie implicitne vyplýva

– Napr. že zdieľanie znalostí sa odporúča ako univerzálne vhodné

riešenie pre podporu manažmentu znalostí

– Existujú však situácie (malé firmy), keď takýto prístup je príliš

nákladný a lepším spôsobom je vhodné vedenie

Podmienený pohľad na manažment znalostí

• Podmienený prístup naopak predpokladá, že žiaden z existujúcich prístupov k manažmentu znalostí nie je najlepší za každých okolností

• Tento prístup predpokladá, že existujú viaceré alternatívne cesty k úspechu manažmentu znalostí, ktoré závisia od viacerých špecifických okolností danej organizácie

• Čo sú tieto okolnosti, resp. faktory, ktoré ovplyvňujú/podmieňujú výber vhodnej cesty pre realizáciu manažmentu znalostí?

Podmieňujúce faktory MZ1. Charakteristika (typ) úloh v danom oddelení

(organizácii)– miera neurčitosti riešených úloh– miera nezávislosti pri riešení úloh na iných oddeleniach

2. Charakteristika (typ) znalostí na riešenie úloh– explicitné / tacitné– procedurálne / deklaratívne

3. Charakteristiky organizácie– veľkosť organizácie– stratégia riadenia

4. Charakteristika prostredia – miera neistoty

Spôsoby, akými podmieňujúce faktory ovplyvňujú vhodnosť znalostných procesov

A. Zvyšujú, resp. znižujú potrebu manažmentu znalostí určitým spôsobom

– Napr. väčšie organizácie majú väčšiu potrebu investovať do zdieľania znalostí

B. Zvyšujú, resp. znižujú schopnosť organizácie manažovať znalosti určitým spôsobom

– Napr. organizačná kultúra charakteristická vysokou mierou dôvery zvyšuje schopnosť organizácie efektívne využívať procesy zdieľania znalostí

Znalostné procesy pre tvorbu a zachytávanie znalostí (model SECI)

1.B kombinácia

1.A socializácia

2.A internalizácia

2.B externalizácia

Explicitné

znalosti

Tacitných

znalostí

Tacitné

znalostí

Explicitných

znalosti

1. Tvorba

znalostí

2. Zachytávanie

znalostí

Ďalšie znalostné procesy

3. Zdieľanie znalostí (knowledge sharing):

3.A Distribúcia, resp. výmena (exchange) – vhodné pre explicitné znalosti)

3.B Socializácia (vhodná pre tacitné znalosti)

4. Aplikácia znalostí (knowledge application):

4.A Rutiny (pre explicitné aj tacitné znalosti)

4.B Vedenie (pre explicitné aj tacitné znalosti)

1. Charakteristika (typ) úloh v danom oddelení (organizácii)

• Znalostné procesy vhodné pre danú organizačnú jednotku (oddelenie, alebo geografickú lokalitu) závisia na charaktere úloh, ktoré sa tam riešia

• Existuje viacero rôznych charakteristík riešených úloh, z hľadiska MZ sa ako najdôležitejšie javia tieto dve:

I. Neurčitosť úloh (resp. ich variabilita)

II. Nezávislosť úloh (do akej miery je dosiahnutie cieľov úlohy viazané na úsilie iných organizačných jednotiek)

I. Neurčitosť úloh

• Vysoká neurčitosť (variabilita) riešených úloh:– znižuje schopnosť organizácia vytvárať rutiny, a teda

aplikácia znalostí závisí na vedení

– proces externalizácie a internalizácie je náročnejší a drahší v dôsledku stále sa meniacich úloh

– znalosti majú tendenciu zostávať tacitné, potláčajúc tak možnosti využitia kombinácie a distribúcie

• Pri vysokej neurčitosti úloh sa odporúča preferovať (1.A, 3.B) socializáciu a 4.B vedenie

• Pri nízkej neurčitosti úloh sa odporúča:– 1.B Kombinácia, 2.A internalizácia, 2.B externalizácia,

3.A distribúcia, 4.A rutinyManažment znalostí (12) Ján Paralič (people.tuke.sk/jan.paralic) 34

II.a Nezávislé úlohy

• Vykonávanie nezávislých úloh si primárne vyžaduje znalosti dostupné priamo u ľudí z daného oddelenia

– Často si vyžadujú hlboké vedomosti z určitej oblasti

• Základom v prípade nezávislých úloh je

– 2.B Externalizácia, ktorou sa znalosti stávajú pochopiteľnejšími pre ostatných zamestnancov oddelenia a

– 2.A Internalizácia, ktorou si zase jednotlivci osvojujú znalosti ostatných členov skupiny

II.b Závislé úlohy

• Výkonnosť pri riešení závislých úloh závisí najmä na dynamike interakcií, v ktorých sa znalosti jednotlivých oddelení kombinujú a transformujú komunikáciou a koordináciou medzi rôznymi funkčnými skupinami

• 1.A Socializácia a 1.B kombinácia, ako procesy napomáhajúce integrácii apriórnych znalostí pri tvorbe nových, sú vhodné pre tento typ úloh

• 4.A Rutiny a 4.B Vedenie môžu byť použité aj pre závislé, aj pre nezávislé úlohy. Ich výber viac ovplyvňuje neurčitosť úloh, ako ich závislosť

Charakteristika (typ) úloh – súhrn

4.B vedenie

1.B kombinácia

3.B distribúcia

4.A rutiny

2.A internalizácia

2.B externalizácia

4.A rutiny

1.A socializácia

3.A socializácia

4.B vedenie

Neurčitosť úloh

vysoká

nízkavysoká

nízka

1.B Kombinácia

2.A internalizácia

2.B externalizácia

3.B distribúcia

4.A rutiny

1.A socializácia

3.A socializácia

4.B vedenie

1.A socializácia

1.B kombinácia

3.A socializácia

3.B distribúcia

4.A rutiny

4.B vedenie

2.A internalizácia

2.B externalizácia

4.A rutiny

4.B vedenie

2. Charakteristika (typ) znalostí • Znalostné procesy sú najviac priamo ovplyvňované

– Vyjadriteľnosťou znalostí (explicitné, resp. tacitné)– Psychológiou znalostí (deklaratívne, resp. procedurálne)

1. Získavanie znalostí (knowledge discovery)1.A Socializácia pre tacitné znalosti 1.B Kombinácia je vhodná pre explicitné znalosti

2. Zachytenie znalostí (knowledge capture)2.A Internalizácia vhodná pre explicitné znalosti 2.B Externalizácia je vhodná pre tacitné znalosti

3. Zdieľanie znalostí (knowledge sharing)3.A Socializácia pre tacitné znalosti 3.B Distribúcia je vhodná pre explicitné znalosti

ratív

2. Charakteristika (typ) znalostí

4. Procedurálne znalosti („know how“)4.A Rutiny aj 4.B vedenie sú vhodné tak pre explicitné ako aj tacitné znalosti

• Niektoré znalostné procesy nemusia prispievať k hodnote určitého typu znalostí preto, lebo– buď nie sú efektívne pri manažovaní (kombinácia

a distribúcia nie sú efektívne pri práci s tacitnýmiznalosťami)

– alebo sú príliš drahé, prípadne príliš pomalé(socializácia by bola príliš drahá a pomalá na zdieľanie explicitných znalostí, najmä v porovnaní s distribúciou)

3. Organizačné charakteristiky

• Dve organizačné charakteristiky najviac ovplyvňujú vhodnosť jednotlivých znalostných procesov:

I. Veľkosť organizácie a

II. Stratégia vedenia organizácie

• Veľkosť organizácie vplýva najmä na výber medzi dvojicou procesov podporujúcich:

3. Zdieľanie znalostí (socializácia a distribúcia)

4. Aplikáciu znalostí (vedenie a rutiny)

Vplyv veľkosti organizácie na aplikáciu znalostí (1)

• Väčšie a viac byrokratické organizácie budú viac profitovať z 4.A rutín, lebo viac využívajú štandardizáciu procesov

• Menšie organizácie nie sú tak byrokratické a nie sú tak závislé na štandardizácii a pravidlách, preto je vhodnejšie v ich prípade 4.B vedenie

• Vo veľkých organizáciách je vhodné 3. Zdieľanie znalostí – 3.B distribúciou, zatiaľ čo 3.A socializácia je odporúčaná malým organizáciám

Vplyv stratégie vedenia organizácie na aplikáciu znalostí

• Stratégia vedenia organizácie môže byť:I. Nízko-nákladová (zameraná na aplikovanie

existujúcich znalostí, namiesto tvorby nových)

II. Diferenciačná (hľadanie nových príležitostí, časté inovácie produktov => získavanie znalostí)

• V prípade organizácií s nízko-nákladovou stratégiou je potrebná najmä 4. Aplikácia znalostí(4.A rutinami a/alebo 4.B vedením)

• V organizáciách s diferenciačnou stratégiou je zase kľúčové 1. Získavanie znalostí (1.A socializáciou a/alebo 1.B kombináciou)

4. Charakteristiky prostredia• Prostredie budeme charakterizovať mierou istoty, t.j. do akej

miery sú na trhu stabilné podmienky v sektore podnikania danej organizácie

• V prostredí s nízkou mierou neistoty sú vhodné procesy 2. zachytávania znalostí a 3. zdieľania znalostí, lebo zachytené znalosti budú relevantné počas dlhšieho obdobia

• Naproti tomu v neistom prostredí sú vhodnejšie

– procesy 1. získavania znalostí (prispievajú k schopnosti organizácie prichádzať s inovatívnymi riešeniami emergujúcichproblémov)

– 4. aplikácie znalostí (umožňuje jednotlivcom riešiť problémy na základe riešení ktoré odporúčajú tí, čo majú potrebné znalosti, namiesto časovo náročného procesu zdieľania znalostí)

Faktor Hodnota (typ) Odporúčané znalostné procesy

Veľkosť

organizácie

1. Získavanie (3.A socializácia, 3.B kombinácia)

2. Zachytávanie (externalizácia, internalizácia)

3 Zdieľanie (3.A socializácia)

4. Aplikácia (4.B vedenie)

veľká

1. Získavanie (1.B kombinácia)

3. Zdieľanie (3.B distribúcia)

4. Aplikácia (4.A rutiny)

Stratégia

riadenia

organizácie

nízko-

nákladová

3. Zdieľanie (socializácia, distribúcia)

4. Aplikácia (4.A rutiny aj 4.B vedenie)

diferenciačná1. Získavanie (1.A socializácia, 1.B kombinácia)

3. Zdieľanie (socializácia, distribúcia)

Neistota

prostredia

nízka2. Zachytávanie 2.A internalizácia, 2.B externalizácia

3. Zdieľanie (3.A socializácia, 3.B distribúcia)

vysoká1. Získavanie (1.A socializácia, 1.B kombinácia)

4. Aplikácia (4.A rutiny a 4.B vedenie)

Vplyv organizácie a prostredia – súhrn

Identifikácia vhodnej stratégie manažmentu znalostí v danej organizácii1. Ohodnotiť podmieňujúce faktory

2. Identifikovať vhodné znalostné procesy pre každý z podmieňujúcich faktorov

3. Stanoviť priority medzi identifikovanými znalostnými procesmi

4. Identifikovať už existujúce znalostné procesy

5. Identifikovať chýbajúce znalostné procesy (na základe výsledkov krokov 3. a 4.)

6. Zhodnotiť infraštruktúru pre manažment znalostí

7. Vyvinúť dodatočne potrebné systémy pre podporu manažmentu znalostí, súvisiace mechanizmy a organizačné opatrenia

1. Ohodnotiť podmieňujúce faktory1. Charakteristika (typ) úloh v danom oddelení (organizácii)

I. miera neurčitosti riešených úloh – vysoká, alebo nízka II. miera závislosti pri riešení úloh – vysoká, alebo nízka

2. Charakteristika (typ) znalostí potrebných na riešenie úloh

I. explicitné alebo tacitnéII. procedurálne alebo deklaratívne

3. Organizačné charakteristiky

I. veľkosť organizácie – veľká alebo maláII. stratégia riadenia – nízko-nákladová alebo

diferenciačná4. Charakteristiky prostredia

– miera neistoty – vysoká alebo nízka46

2. Identifikovať vhodné znalostné procesy podľa všetkých faktorov

procesy

Neurči-

tosť úloh

Závislosť

znalosti

Veľkosť

organiz.

Stratégia

vedenia

Neistota

prostr.

Komb. nízka vysoká E -- -- D vysoká

S-Získ. vysoká vysoká T -- malá D vysoká

S-Zdieľ. vysoká vysoká T -- malá -- nízka

Distrib. nízka vysoká E -- veľká -- nízka

Exter. nízka nízka T -- -- -- nízka

Intern. nízka nízka E -- -- -- nízka

Vedenie vysoká -- -- P malá N-N vysoká

Rutiny nízka -- -- P veľká N-N vysoká

3. Stanoviť priority medzi identifikovanými znalostnými procesmi

• Postupne určiť pre všetky typy znalostných procesov a všetky podmieňujúce charakteristiky ich vzájomnú vhodnosť takto:– 1,0 ak je vhodný

– 0,0 ak nie je vhodný

– 0,5 ak je vhodný pre obe alternatívne hodnoty

• Spočítať všetky pridelené hodnoty pre každý typ znalostných procesov zvlášť

• Porovnať kumulatívne hodnoty a usporiadať znalostné procesy podľa ich veľkosti

procesy

Neurči-

tosť úloh

Závislosť

znalosti

Veľkosť

organiz.

Stratégia

vedenia

Neistota

prostr.

Komb. 0 1 0 0,5 0,5 1 1

S-Získ. 1 1 1 0,5 1 1 1

S-Zdieľ. 1 1 1 0,5 1 0,5 0

Distrib. 0 1 0 0,5 0 0,5 0

Exter. 0 0 1 0,5 0,5 0,5 0

Intern. 0 0 0 0,5 0,5 0,5 0

Vedenie 1 0,5 0,5 1 1 0 1

Rutiny 0 0,5 0,5 1 0 0 1

• Ak napr. malá organizácia rieši závislé úlohy

s veľkou neurčitosťou a uplatňuje diferenciačnú

stratégiu v prostredí s vysokou neistotou,

využívajúc najmä tacitné procedurálne znalosti

procesy

vysoká

neurči-

tosť úl.

Závislé

úlohy

tacitné

proce-

durálne

diferen

ciačná

strat.

vysoká

neistota Spolu

Komb. 0 1 0 0,5 0,5 1 1 4

S-Získ. 1 1 1 0,5 1 1 1 6,5

S-Zdie. 1 1 1 0,5 1 0,5 0 5

Distrib. 0 1 0 0,5 0 0,5 0 2

Exter. 0 0 1 0,5 0,5 0,5 0 2,5

Intern. 0 0 0 0,5 0,5 0,5 0 1,5

Veden. 1 0,5 0,5 1 1 0 1 5

Rutiny 0 0,5 0,5 1 0 0 1 3

• Po spočítaní vhodností jednotlivých znalostných

procesov za všetky faktory je najdôležitejším:

• Socializácia pre získavanie znalostí, nasledujú

• Socializácia pre zdieľanie znalostí a vedenie50

4. Identifikovať už existujúce znalostné procesy

• Pritom možno využiť dotazníkovú metódu medzi zamestnancami organizácie (oddelenia)

5. Identifikovať chýbajúce znalostné procesy

• Na základe identifikovaných znalostných procesov (krok 3) a existujúcich znalostných procesov (krok 4) možno určiť tie, ktoré v organizácii ešte chýbajú

• Toto porovnanie môže ukázať napr. aj to, že niektoré existujúce znalostné procesy nie sú pre organizáciu také prínosné

6. Zhodnotiť infraštruktúru pre MZ a stanoviť postup implementácie

nových znalostných procesov• Organizačná kultúra, organizačná štruktúra

a fyzické prostredie môžu napomáhať, ale aj brániť zdieľaniu a tvorbe znalostí.

• Informačné technológie môžu podporovať všetky znalostné procesy.

• Tieto aspekty infraštruktúry organizácie je nutné posúdiť a identifikovať znalostné procesy, pre ktoré už existuje vhodná infraštruktúra.

• Tento krok je obzvlášť dôležitý pre rozhodnutie o postupnosti, v akej sa budú znalostné procesy približne zhodnej priority implementovať.

7. Vyvinúť dodatočne potrebné znalostné procesy, mechanizmy a technológie

• To v sebe zahŕňa vytvorenie tímu, získanie potrebných technológií, návrh a vývoj systémov a pod.

• Takto vyvinuté systémy, mechanizmy a technológie budú v dlhodobom horizonte vplývať na zmenu infraštruktúry manažmentu znalostí danej organizácie.

Termíny skúšok

• MZ1 (predtermín): pondelok, 16.12.2019 o 9:10 (B520 – namiesto prednášky)

• MZ2: štvrtok, 16.1.2020 od 8:30, 9:30 a 10:30

• MZ3: štvrtok, 30.1.2020 od 8:30, 9:30 a 10:30

• MZ4 – len opravné termíny: štvrtok, 13.2.2020 o 8:30

manažment znalostí (11-12)people.tuke.sk/jan.paralic/prezentacie/mz/mz11-12.pdfmanažment...

Documents

ověření znalostí pravopisu vyjmenovaných slov

diplomový projekt...

aplikace nabytých znalostí v praxi

Úvod do hospodárskej -...

strategickÝ management zmĚn a znalostÍ manažerský...

Úroveň znalostí zdravotnických pracovníků...

reprezentÆcia znalostí a rie„enie...

bibliomining dobývání znalostí z knihovních databází...

rozvrhovanie a logistika -...

kapacitné plánovanie a zákazková...

vytváranie znalostí na báze teórie aktivít

¨istØ funkcionÆlne jazyky teoretický zÆklad...

vyšší úroveň znalostí a dovedností

výskum znalostí a poznatkov v ekonomike – koncepcie,...

význam informací a dat a znalostí

rekapitulace Úrovně organizace informací a znalostí

ŘÍzenÍ znalostÍ...se kterými je spojováno řízení...

m anagement znalostí v medicíně „datamining“

zpracování informací a znalostí bibliografický záznam,...

systémy organizace znalostí a jejich...