materiÁlovotechnologickÁ fakulta so …scss.sk/dvd_kega_037_stu_4_2012/2014/vÝstupy z vlastnej...
Post on 26-Sep-2018
222 Views
Preview:
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA
SO SÍDLOM TRNAVE
MTF-10904-48769
NÁVRH SYSTÉMU (MODELU) TVORBY UDRŽATEĽNÝCH
ZDIEĽANÝCH HODNÔT PRIEMYSELNÉHO PODNIKU
V KONTEXTE S UDRŽATEĽNÝM SPOLOČENSKY
ZODPOVEDNÝM PODNIKANÍM
Písomná práca k dizertačnej skúške
2014 Ing. Ľubomír Šmida
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE
Ústav priemyselného inžinierstva a manažmentu
Ing. Ľubomír Šmida
Písomná práca k dizertačnej skúške
MTF-10904-48769
Téma dizertačnej práce: Návrh systému (modelu) tvorby udržateľných zdieľaných
hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným
podnikaním
Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc.
Forma štúdia: denná prezenčná
Začiatok štúdia: 1.9.2012
Študijný program: priemyselné manažérstvo
Študijný odbor: 5.2.52 priemyselné inžinierstvo
TRNAVA 2014
POĎAKOVANIE
Touto cestou by som rád poďakoval môjmu školiteľovi prof. Ing. Petrovi Sakálovi,
CSc. za pragmatický prístup počas odborných konzultácií, cenné rady a usmerňovanie pri
vypracovávaní práce.
SÚHRN
ŠMIDA, Ľubomír: Návrh systému (modelu) tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt
priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným
podnikaním. [Písomná práca k dizertačnej skúške - Dizertačný projekt] - Slovenská
technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave:
Ústav priemyselného inžinierstva a manažmentu. - Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. -
Trnava: MTF STU, 2014. 131 s.
Kľúčové slová: spoločensky zodpovedné podnikanie, tvorba zdieľaných hodnôt
udržateľnosť, udržateľný rozvoj
Hlavným vedeckým cieľom predkladaného projektu dizertačnej práce je vytvoriť
teoretický a analytický základ riešenej problematiky tvorby zdieľaných hodnôt
v intenciách udržateľného rozvoja a udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania
(čo je zároveň i predmetom výskumu v projekte dizertačnej práce). Objektom výskumu
v projekte dizertačnej práce je priemyselný podnik. Prvá časť práce je zameraná na analýzu
udržateľného rozvoja, udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania a tvorby
zdieľaných hodnôt a ďalej na analýzu súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných
hodnôt v priemyselných podnikoch. Druhá časť práce zahŕňa názov, zdôvodnenie témy,
nadväznosť, stručnú charakteristiku, ciele a predpoklady, tézy a štruktúru dizertačnej
práce.
Táto práca je súčasťou projektu KEGA č. 037STU-4/2012 „Zavedenie predmetu
„Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné
manažérstvo na II. stupni MTF STU Trnava.“.
ABSTRACT
SMIDA, Lubomir: Proposal of the system (model) of sustainable shared value creation
of industrial enterprise in the context of sustainable corporate social responsibility.
[Thesis for dissertation examination – Dissertation project] - Slovak University of
Technology in Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology in Trnava:
Institute of Industrial Engineering and Management. - Supervisor: prof. Ing. Peter Sakál,
CSc. - Trnava: STU MTF, 2013. 131 pp.
Key Words: Corporate Social Responsibility, Creating Shared Value, sustainability,
Sustainable Development
The main scientific aim of this thesis is to create theoretical and analytical background
of Creating Shared Value issues in lines of Sustainable Development and Sustainable
Corporate Social Responsibility (it is also the subject of research in the dissertation
project). The object of the research is an industrial enterprise. Part one is aimed at
the analysis of Sustainable Development, Sustainable Corporate Social Responsibility
and Creating Shared Value and next at the analysis of the current state of the
implementation of Creating Shared Value in industrial enterprises. Part two of the thesis
includes the title, reasons for the topic, continuity, brief characteristics, purposes
and hypotheses, theses and structure of dissertation thesis.
The thesis is a part of KEGA project No. 037STU-4/2012 Implementation of the subject
of “Sustainable Corporate Social Responsibility” into the study programme of Industrial
Management in the second degree of study at STU MTF Trnava.
~ 7 ~
OBSAH
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ................................................................................................. 9
ZOZNAM TABULIEK ................................................................................................. 11
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV ...................................................................... 12
ZOZNAM PRÍLOH ...................................................................................................... 14
I. ČASŤ - PÍSOMNÁ PRÁCA K DIZERTAČNEJ SKÚŠKE ..................................... 15
ÚVOD ............................................................................................................................ 16
1 ANALÝZA TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK TVORBY ZDIEĽANÝCH
HODNÔT A JEJ POSTAVENIA V KONTEXTE NOVEJ PARADIGMY
STRATEGICKÉHO MANAŽMENTU ................................................................... 18
1.1 Analýza prevládajúcich názorov na strategický manažment v 21. storočí ....... 19
1.2 Analýza udržateľného rozvoja priemyselných podnikov v postindustriálnej
spoločnosti .................................................................................................................. 36
1.2.1 Ilúzia neobmedzeného rastu.................................................................... 36
1.2.2 Udržateľný rozvoj – vývoj nového konceptu .......................................... 43
1.2.3 Udržateľný rozvoj priemyselných podnikov v postindustriálnej
spoločnosti ............................................................................................. 47
1.3 Analýza udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania v kontexte
novej paradigmy strategického manažmentu ............................................................... 58
1.3.1 Spoločensky zodpovedné podnikanie – vývoj konceptu .......................... 58
1.3.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie v podmienkach Európskej únie ..... 62
1.3.3 Koncepty spoločensky zodpovedného podnikania .................................. 67
1.3.4 Vybrané podnikateľské prístupy čiastkovo napĺňajúce filozofiu
konceptu spoločensky zodpovedného podnikania ................................... 69
1.3.5 Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie v kontexte novej
paradigmy strategického manažmentu .................................................... 75
1.4 Analýza tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia v strategickom
manažmente priemyselných podnikov ......................................................................... 78
1.4.1 Tvorba zdieľaných hodnôt – vývoj konceptu .......................................... 78
1.4.2 Tvorba zdieľaných hodnôt v uzavretom cyklickom reťazci ..................... 84
1.4.3 Postavenie tvorby zdieľaných hodnôt v strategickom manažmente
priemyselných podnikov ........................................................................ 86
1.5 Zhrnutie záverov z uskutočnenej analýzy teoretických východísk .................. 88
~ 8 ~
2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY
ZDIEĽANÝCH HODNÔT V PRIEMYSELNÝCH PODNIKOCH
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PROSTREDNÍCTVOM PRIAMEHO
VÝSKUMU ............................................................................................................... 91
2.1 Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt
v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom dotazníkového
prieskumu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1................................. 92
2.2 Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt
v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom dotazníkového
prieskumu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 4 – pilotný
dotazníkový prieskum ................................................................................................. 95
2.2.1 Vyhodnotenie okruhu otázok č. 1 ........................................................... 96
2.2.2 Vyhodnotenie okruhu otázok č. 2 ........................................................... 98
3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY
ZDIEĽANÝCH HODNÔT V PRIEMYSELNÝCH PODNIKOCH
V SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKE PROSTREDNÍCTVOM
NEPRIAMEHO VÝSKUMU ................................................................................. 100
3.1 Prípadová štúdia Viléma Kunza v podniku Bayer, s.r.o. ............................... 100
3.2 Prípadová štúdia Lucie Kuldovej v podniku Nestlé Česko, s.r.o. .................. 101
II. ČASŤ - PROJEKT DIZERTAČNEJ PRÁCE ...................................................... 104
4 CIELE A TÉZY DIZERTAČNEJ PRÁCE ........................................................... 105
4.1 Názov dizertačnej práce ............................................................................... 105
4.2 Zdôvodnenie témy dizertačnej práce ............................................................ 105
4.3 Nadväznosť dizertačnej práce ...................................................................... 106
4.4 Stručná charakteristika dizertačnej práce ...................................................... 107
4.5 Ciele a predpoklady dizertačnej práce .......................................................... 107
4.6 Tézy a štruktúra dizertačnej práce ................................................................ 108
ZÁVER ........................................................................................................................ 111
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ...................................................... 112
ZOZNAM INTERNETOVÝCH ODKAZOV ............................................................ 118
ZOZNAM PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI DOKTORANDA K 31.01.2014................. 120
ZOZNAM CITAČNÝCH OHLASOV NA PUBLIKOVANÉ PRÍSPEVKY
DOKTORANDA K 07.01.2014 ............................................................................... 129
PRÍLOHY .................................................................................................................... 132
~ 9 ~
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ
Obr. 1 HCS model 3E a jeho zameranie na vytváranie materiálnych hodnôt pre TUR cez
proces revitalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov (Hatiar a kolektív,
2006) ...................................................................................................................... 32
Obr. 2 Návrh konceptu metodiky tvorby systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP v
kontexte s konceptom HCS modelu 3E, zdroj: (Hrdinová, 2013) ............................ 33
Obr. 3 Vplyv zmien na postavenie podnikov v prostredí, zdroj: vlastné spracovanie podľa
(Kopčaj, 1999) ....................................................................................................... 35
Obr. 4 Štrukturálny rámec zobrazujúci historické a hierarchické usporiadanie troch
systémov, a – ekonomika a udržateľnosť (pôvodný svetový poriadok), b –
ekonomizmus a neudržateľnosť (súčasný svetový poriadok), zdroj: vlastné
spracovanie podľa (Tóth, 2009) .............................................................................. 49
Obr. 5 Historické postavenie človeka, prírody a peňazí, a – minulosť, b – súčasnosť, c –
potenciálna budúcnosť, zdroj: vlastné spracovanie podľa (Sekera, 2009) ................ 49
Obr. 6 Modifikovaný Porterov hodnotový reťazec, zdroj: vlastné spracovanie uvedené v
(Šmida a kolektív, 2011) podľa (Porter, 1993) ........................................................ 50
Obr. 7 Hierarchické usporiadanie stratégií s ohľadom na princípy udržateľného rozvoja
(Hrdinová, 2013a) .................................................................................................. 75
Obr. 8 Zdieľaná hodnota (Bockstette, Stamp, 2012) ........................................................ 80
Obr. 9 Meranie a rozvoj ľudského potenciálu v podniku (Košturiak, Chaľ, 2008) ............ 85
Obr. 10 Vzťah medzi mierou a typom zodpovednosti (Ponický, 2011a) ........................... 86
Obr. 11 Odpovede na otázku: V akom odvetví podnikania pôsobí Váš podnik? ............... 96
Obr. 12 Odpovede na otázku: V ktorom kraji má sídlo Váš podnik? ................................ 97
Obr. 13 Odpovede na otázku: Aká je veľkosť Vášho podniku podľa počtu zamestnancov?
............................................................................................................................... 97
Obr. 14 Odpovede na otázku: Aká je Vaša právna forma? ............................................... 97
Obr. 15 Odpovede na otázku: Aký je váš väčšinový vlastník? ......................................... 97
Obr. 16 Odpovede na otázku: Je manažment Vášho podniku oboznámený s problematikou
UR a USZP pri strategickom rozhodovaní? ............................................................ 98
Obr. 17 Odpovede na otázku: Vykonáva Váš podnik aktivity v prospech UR a USZP? ... 98
Obr. 18 Odpovede na otázku: Hodnotíte vo Vašom podniku prínos aktivít UR a USZP
k tvorbe udržateľného zisku podniku? .................................................................... 98
~ 10 ~
Obr. 19 Odpovede na otázku: Čo preferujete pri motivácii svojich zamestnancov
prostredníctvom odmeňovania? .............................................................................. 99
~ 11 ~
ZOZNAM TABULIEK
Tab. 1 Porovnanie princípov podnikania (Řezáč, 2012) ................................................... 27
Tab. 2 Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu udržateľného rozvoja
(Hajnik, Rusko, 2004) ............................................................................................ 44
Tab. 3 Porovnanie ekonómie industriálneho a informačného veku (Klinec, 2012)............ 47
Tab. 4 Kapitály (zdroje) a ich úžitky pre spoločnosť (Ekologika, 2012) ........................... 56
Tab. 5 Aktivity v rámci jednotlivých pilierov spoločensky zodpovedného podnikania
(Kunz, 2012) .......................................................................................................... 62
Tab. 6 Významné historické medzníky vo vývoji konceptu spoločensky zodpovedného
podnikania v Európskej únii (Kašparová, Kunz, 2013) ........................................... 62
Tab. 7 Rozdiely medzi spoločensky zodpovedným podnikaním a tvorbou zdieľaných
hodnôt (Pitra, 2011)................................................................................................ 81
~ 12 ~
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV
CC Corporate Citizenship (podnikové občianstvo)
CCI Corporate Community Involvement (Zapájanie sa podniku do podnikovej
komunity)
CE Corporate Ethics (podniková etika)
CS Corporate Sustainability (podniková udržateľnosť)
CSD Komisie OSN pre UR
CSI Corporate Social Investment (spoločenské investovanie podniku)
CSP Corporate Social Performance (spoločenská výkonnosť podnikov)
CSR 2 spoločenská vnímavosť podnikov
CSR 3 spoločenská poctivosť podniku
CSR 4 spoločenská spiritualita podniku
CSR Corporate Social Responsibility (spoločensky zodpovedné podnikanie)
CSSV Creating Sustainable Shared Value (tvorba udržateľných zdieľaných
hodnôt)
CSV Creating Shared Value (tvorba zdieľaných hodnôt)
DizP dizertačná práca
EDI Electronic Data Interchange (elektronická výmena údajov)
EÚ Európska únia
GDS Global Distribution System (globálny distribučný systém)
ICC Medzinárodná obchodná komora
IMS integrovaný manažérsky systém
INEP Instituto Nacional de Estudos e Pesquisa (Národný inštitút pre štúdium a
výskum)
ISO International Organization for Standardization (Medzinárodná
organizácia pre normalizáciu)
IUCN International Union for Conservation of Nature (Medzinárodná únia na
ochranu prírody a prírodných zdrojov)
LOHAS Lifestyles of Health and Sustainability (životné štýly zdravia a
udržateľnosti)
MSP malé a stredné podniky
MSP malé a stredné podniky
NNK nadnárodné korporácie
~ 13 ~
NNK nadnárodné korporácie
OSN Organizácia spojených národov
PDizP projekt dizertačnej práce
RFID Radio Frequecy IDentification (vysokofrekvenčná identifikácia)
SPJ strategická podnikateľská jednotka
SRI Socialy Responsible Investment (spoločensky zodpovedné investovanie)
SZP spoločensky zodpovedné podnikanie
TUZH tvorba udržateľných zdieľaných hodnôt
UNCED Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji
UNGASS Rokovanie Osobitného zhromaždenia OSN
UR udržateľný rozvoj
USZP udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie
USZP udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie
WLB Work-Life Balance (rovnováha medzi pracovným a súkromným
životom)
WWF World Wildlife Fund (Svetový fond na ochranu prírody)
ŽP životné prostredie
~ 14 ~
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha A - Top 100 ekonomík sveta (Tóth, 2009) ........................................................ 132
Príloha B - Certifikát zodpovedného podnikania za úspešné absolvovanie kvízu o SZP,
udelený podnikom Hewlett – Packard a asociáciou Junior Achievement – Young
Enterprise Europe ................................................................................................. 134
Príloha C - Certifikát o absolvovaní kurzu „PODNIKAJTE ZODPOVEDNE“, udelený
združením Business Leaders Forum a Nadáciou Pontis ........................................ 135
~ 15 ~
I. ČASŤ - PÍSOMNÁ PRÁCA K DIZERTAČNEJ SKÚŠKE
~ 16 ~
ÚVOD
Súčasné podnikateľské prostredie je definované množstvom geopolitických,
technologických, ekonomických, spoločenských i ekologických požiadaviek, ktorým
sa musia podniky podriadiť, v prípade, že chcú byť konkurencieschopné a eventuálne
aj prosperovať. Medzi tieto nároky patrí aj akceptácia podniku ako sociálno-ekonomicko-
environmentálneho systému. V dôsledku stále neutíchajúcich globálnych spoločenských,
environmentálnych i ekonomických problémov spojených s neobmedzeným ekonomickým
rastom sa totiž neustále vynárajú otázky vplyvu podnikov na spoločnosť a životné
prostredie. Jedným z konceptov, ktorý podniky postupne prijímajú ako prínosný v procese
znižovania negatívneho vplyvu na spoločnosť a životné prostredie je koncept spoločensky
zodpovedného podnikania (SZP).
Koncept SZP vychádza z konceptu udržateľného rozvoja (UR), ktorý je založený
na troch pilieroch, sociálnom, environmentálnom a ekonomickom. Vytvorenie
predpokladov na komplexné prepojenie daných troch oblastí zodpovednosti podnikania
v rámci všetkých podnikateľských aktivít z dlhodobého hľadiska si vyžaduje riadenie SZP
na strategickej úrovni. Pochopenie, že SZP prispieva k zdokonaľovaniu strategického
riadenia podnikov je nevyhnutným predpokladom pre udržateľný rozvoj podnikov.
Existujú rôzne pomenovania, prístupy a koncepty SZP. V projekte dizertačnej práce
(PDizP) a následne v dizertačnej práci (DizP) sa budeme bližšie venovať konceptu tvorby
zdieľaných hodnôt, ktorý okrem iných aspektov zahrňuje aj nami propagovanú myšlienku
aplikácie opatrení v intenciách udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania
(USZP) v rámci celého hodnotového reťazca. Vykonávanie USZP opatrení akéhokoľvek
podniku v rámci vlastného hodnotového reťazca je prínosom nielen pre podnik, resp. pre
spoločnosť, v ktorej pôsobí. V prípade zapojenia podniku do globálnych hodnotových
reťazcov prispieva podnik týmto spôsobom k udržateľnému rozvoju na globálnej úrovni
a stáva sa tak potenciálnym príkladom dobrej praxe.
Hlavným cieľom predkladaného PDizP je vytvoriť teoretický a analytický
základ riešenej problematiky. K tomu sú prispôsobené čiastkové ciele PDizP:
1. Analyzovať teoretické východiska tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia
v kontexte novej paradigmy strategického manažmentu, nového modelu podnikania.
2. Analyzovať súčasný stav uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt v priemyselných
podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom priameho a nepriameho výskumu
a v Českej republike prostredníctvom nepriameho výskumu.
~ 17 ~
3. Navrhnúť ciele a tézy DizP.
Práca je štruktúrovaná do nasledovných hlavných častí:
I. Písomná práca k dizertačnej skúške.
1. Analýza teoretických východísk tvorby zdieľaných hodnôt
a jej postavenia v kontexte novej paradigmy strategického manažmentu.
2. Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt
v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom priameho
výskumu.
3. Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt
v priemyselných podnikoch v Slovenskej a Českej republike prostredníctvom
nepriameho výskumu.
II. Projekt dizertačnej práce.
4. Ciele a tézy dizertačnej práce.
~ 18 ~
1 ANALÝZA TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK TVORBY ZDIEĽANÝCH
HODNÔT A JEJ POSTAVENIA V KONTEXTE NOVEJ PARADIGMY
STRATEGICKÉHO MANAŽMENTU
„Ekonomické modely, ktoré počas minulých 350 rokov podporovali nárast globálneho
hospodárstva, sa historicky zakladajú na predpoklade, že ľudia dokážu každý deň vyprodukovať,
doručiť, skonzumovať a vyhodiť celé miliardy produktov bez toho, aby negatívne ovplyvnili Zem,
ľudí, alebo ostatné rastlinné a živočíšne druhy, ktoré na nej žijú.“
(Stead, J.G.; Stead, W.E.; 2012a)
Vplyvom nových pravidiel fungovania ekonomiky a spoločnosti sa priemyselné
podniky dostávajú k pomyselnej hranici nutnej zmeny prístupu k tvorbe nových hodnôt,
bohatstva. Realizácia zmeny systému tvorby bohatstva si vyžaduje prehodnotenie
doterajších klamných predpokladov neobmedzeného rastu globálneho hospodárstva
a nasmerovanie na tvorbu bohatstva v prostredí akceptujúcom ekonomické záujmy,
spoločnosť a životné prostredie ako súrodý celok.
Prvá kapitola PDizP je zameraná na vytvorenie teoretického základu riešenej
problematiky a súčasne na dosiahnutie prvého čiastkového cieľa: „Analyzovať teoretické
východiska tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia v kontexte novej paradigmy
strategického manažmentu.“ v rámci piatich podkapitol:
1.1 Analýza prevládajúcich názorov na strategický manažment v 21. storočí.
1.2 Analýza udržateľného rozvoja priemyselných podnikov v postindustriálnej
spoločnosti
1.3 Analýza udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania v kontexte novej
paradigmy strategického manažmentu.
1.4 Analýza tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia v strategickom manažmente
priemyselných podnikov.
1.5 Zhrnutie záverov z uskutočnenej analýzy teoretických východísk.
~ 19 ~
1.1 Analýza prevládajúcich názorov na strategický manažment v 21. storočí
„Jedinou systémovou alternatívou pre ľudstvo v 21. storočí je udržateľný rozvoj a udržateľné
spoločensky zodpovedné podnikanie a zmena paradigmy myslenia, tvorby a rozdeľovania
bohatstva na našej planéte Zem.“
(Hrdinová, 2013)
V dôsledku hľadania ciest z ekonomických kríz, znižovania strát následkom
neočakávaných zmien externého prostredia, zlepšovania riaditeľnosti podnikov, sa vedúci
pracovníci podnikov na celom svete museli zamyslieť nad podstatou negatívnych
spoločensko-ekonomických procesov a javov a pokúsiť sa vypracovať náležite
protiopatrenia (Sakál a kolektív, 2007).
Postupne sa vo vedomí väčšiny vedúcich pracovníkov zrodila myšlienka o nutnosti
vytvorenia nových princípov tvorby systémov riadenia, formovania novej paradigmy
strategického manažmentu, zodpovedajúcej súčasným tendenciám rozvoja svetovej
ekonomiky (Sakál a kolektív, 2007).
Paradigma predstavuje prevládajúci názor na problémy, odvetvie vedomostí
a znalostí, ktorého sa pridŕža prevažná väčšina uznávaných vedcov a špecialistov –
praktikov, opierajúc sa o výsledky základného výskumu v danej oblasti a všeobecne
uznávaných publikácií (Sakál a kolektív, 2007). Paradigma sa v etapách dejín mení,
poprípade sa územné odlišuje (Řezáč, 2012).
Ak chceme vypracovať novú paradigmu, je potrebné sa odpútať od starého
konštruktu, zbaviť sa pôvodnej metodológie a odvážiť sa uvažovať o niečom úplne novom.
Cesta k novému vnímaniu sveta vedie skrz opustenie toho terajšieho (Sedláček, 2013).
Základné postuláty/princípy novej paradigmy strategického manažmentu
možno podľa Petra Sakála (Sakál a kolektív, 2007) v krátkosti sformulovať nasledovne:
1. Určitý odklon od princípov tradičnej racionalistickej paradigmy, ktorých
sa pridržiavala prevažujúca väčšina podnikov v minulosti.
2. V protiklade s racionalistickým názorom si zástancovia súčasnej paradigmy
strategického manažmentu myslia, že svoju efektívnosť si podnik musí získať
v externom prostredí. V prvom rade si podnik musí definovať svoje spoločenské
postavenie, produkciu a služby, ktoré budú požadované spoločnosťou.
3. Všetky vnútropodnikové štruktúry sú reakciou podniku na zmeny externého okolia.
4. Súčasný podnik sa musí skúmať ako sociálno-ekonomicko-ekologický systém.
~ 20 ~
Princípy novej paradigmy strategického manažmentu musia tvoriť základ
zdokonaľovania strategického manažmentu podniku a jeho udržateľného rozvoja
(Hrdinová, 2013):
1. V podmienkach operatívneho riadenia podniku dovoľujú tieto princípy pochopiť
charakter organizačno-riadiacich mechanizmov podriadenia sa výroby
spotrebiteľovi, uspokojenia dopytu trhu.
2. Veľmi dôležité sú princípy novej paradigmy strategického manažmentu
pre pochopenie koncepcie strategického manažmentu, ktorá sa vytvára
na systémovom a situačnom prístupe.
Ktorýkoľvek priemyselný podnik vykonávajúci svoje aktivity so zámerom
dlhodobej úspešnosti sa v 21. storočí nevyhne formovaniu stratégie, prostredníctvom
ktorej naznačí postup realizácie zmien vedúcich podnik do nového stavu. Na to,
aby podnik dokázal vyhodnotiť svoju pozíciu v prostredí, mal by pochopiť
aké celospoločenské a ďalšie faktory v súčasnosti pôsobia na zmeny princípov podnikania.
V roku 2011 sa uskutočnilo 8 workshopov v rámci iniciatívy „The Future Value
Chain Initiative“ s účasťou takmer 200 podnikov. Medzi výstupy workshopov patrí
dokument „2020 Future Value Chain“, v ktorom sú uvedené trendy významne
ovplyvňujúce strategické a taktické rozhodovanie podnikov.
Medzi dané trendy patrí, (CGF, 2011):
1. Rast urbanizácie. Očakáva sa:
Nárast podielu obyvateľstva žijúceho v mestách zo súčasných 50% na približne
70 % do roku 2050.
Zdvojnásobenie počtu miest („megacity“) s počtom obyvateľov nad 8 miliónov
do roku 2015, prevažne v Ázii, Afrike, Európe a Latinskej Amerike.
Nárast počtu obyvateľov nad 20 miliónov („metacity“) v mestách Bombaj,
Dillí, Mexico City, Sao Paulo, New York, Dhaka, Jakarta, Lagos do roku 2020.
Zvýšenie tlaku na minimalizáciu dopadov ľudských aktivít na životné
prostredie.
Potreba novej infraštruktúry, kde vzniká možnosť spolupráce medzi
priemyslom a mestami pri investovaní do modernizácie a rozširovania
infraštruktúry.
2. Starnutie populácie. Starnutie bude mať nečakané ekonomické a politické dôsledky:
~ 21 ~
V mnohých krajinách bude väčšina voličov starších než 50 rokov následkom
čoho bude problematické prijať politické rozhodnutia, ktoré ich môžu
negatívne ovplyvniť.
Vo vyspelých ekonomikách nastane v dôsledku starnutia obyvateľstva zníženie
ekonomického rastu, zatiaľ čo v rozvojových krajinách prebehne opačný trend.
3. Nárast rozširovania bohatstva. Prevažne v rozvojových regiónoch sa rýchlo
rozvíjajúca stredná trieda bude podieľať na strojnásobení kúpnej sily do roku 2030.
V dôsledku nárastu strednej triedy dôjde k zvýšeniu spotreby, ktorá môže mať
za následok nižšiu dostupnosť a vyššiu cenu komodít, ako je ropa
a poľnohospodárske plodiny.
4. Nárast požívania technológii spotrebiteľmi. Vzrastie počet spotrebiteľov
využívajúcich nové komunikačné technológie na nákup tovarov.
5. Zvýšenie dopytu spotrebiteľov po službách. Zvýšenie dopytu po službách dostupných
24 hodín denne, 7 dní v týždni (24/7) a predaja cez internet.
6. Zvýšenie dôležitosti zdravia a dobrých životných podmienok. Zdravie, bezpečnosť
a dobré životné podmienky sú čoraz viac dôležité pre spotrebiteľov, výrobcov
a predajcov zameriavajúcich sa na zdravšie produkty a životné štýly.
Rozširujúci sa segment spotrebiteľov akými sú LOHAS (Lifestyles of Health
and Sustainability) podporí trh so zdravšími a bezpečnejšími produktmi.
V Spojených štátoch amerických veľkosť trhu LOHAS sa odhaduje
na približne 19% dospelej populácie, čo reprezentuje 41 miliónov
spotrebiteľov. V najbližších rokoch sa očakáva nárast trhu LOHAS.
7. Zvýšenie záujmu spotrebiteľov o oblasť udržateľnosti. Očakáva sa výrazné
zvýšenie povedomia spotrebiteľov v oblasti udržateľnosti a s tým súvisiaci nárast
predpisov o uhlíkovej stope.
Kľúčovým aspektom udržateľnosti sa takisto stane nakladanie s odpadmi
z dôvodu neefektívnych procesov v hodnotových reťazcoch, najmä
potravinárskych podnikoch.
Na úrovni spotrebiteľov sa v Spojených štátoch amerických 14 – 26 %
potravín a vo Veľkej Británii približne 25 % potravín a nápojov
v domácnostiach vyhadzuje.
8. Presun ekonomickej sily. Do roku 2020 sa vyvinie nová generácia globálne
konkurencieschopných spoločností z rozvíjajúcich sa trhov:
~ 22 ~
Brazília – agrobiznis a energetika.
Rusko – energetika a ťažba kovov.
India – IT služby, farmaceutika a auto diely.
Čína – výroba ocele, domácich spotrebičov a telekomunikačných zariadení.
9. Nedostatok prírodných zdrojov. Do roku 2030 sa zvýši počet obyvateľov Zeme
na 8,3 miliardy, súčasne sa zvýši dopyt po energiách a potravinách o 50% a dopyt
po čerstvej vode o 30%.
10. Nárast regulácie. Nárast regulačného tlaku sa očakáva hlavne v oblasti životného
prostredia a udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti.
11. Rýchla implementácia technológií v rámci dodávateľských reťazcov. Lepšia
spolupráca spolu s novými technológiami v rámci dodávateľských reťazcov/logistiky
a informačnou transparentnosťou umožnia lepšiu synchronizáciu hodnotového
reťazca.
Komunikácia a vysoko kvalitné zdieľanie dát budú najkritickejším faktorom
úspešnosti spolupráce.
EDI, GDS a RFID budú kľúčovými predpokladmi pre transparentnosť v rámci
udržateľného reťazca v budúcnosti.
12. Vplyv novej generácie informačných technológií. Nová vlna podnikových
technológií umožní výrobcom a predajcom rýchlo a dynamicky simulovať, popisovať,
modelovať, implementovať a riadiť obchodné procesy.
Týmto spôsobom vznikajú možnosti pre nové hodnoty a inovácie.
Nové technologické riešenia (napr. „cloud“) umožnia podnikom oslobodiť
sa od súčasných obmedzení daných krajinou, v ktorej pôsobia.
Podľa Jaromíra Řezáča (2012) na podnikanie pôsobia v súčasnosti predovšetkým
tieto celospoločenské faktory:
1. globalizácia,
2. tlak na inovácie produktov a procesov,
3. tlak na náklady,
4. cenový tlak,
5. inštitucionálna regulácia,
6. rýchlosť zmien,
7. demografické trendy,
~ 23 ~
8. liberalizácia a deregulácia,
9. premenlivosť kapitálových trhov,
10. digitalizácia trhov a podnikania,
11. sociálna zodpovednosť,
12. kríza sociálneho štátu európskych krajín,
13. etické princípy podnikania,
14. globálna populačná explózia,
15. finančná revolúcia,
16. zmeny v podobe a organizovanosti svetového trhu,
17. Európska únia (EÚ) ako celok stráca schopnosť držať krok so zmenami
a reagovať na ekonomické a politické výzvy, ktoré predkladá globálny svet,
18. americké strategické záujmy sa presúvajú na ázijsko-pacifický región.
Milan Zelený (2013) zhrnul nové skutočnosti, ovplyvňujúce manažment
priemyselných podnikov nasledovne:
1. Veľké podniky sa stávajú sieťami outsourcovaných zdrojov. Malé podniky
sa združujú do aliancií, partnerstiev a sietí spolupráce. Tradičný podnik
sa transformuje na pružnú podnikateľskú sieť.
2. Strategická flexibilita a podniková prispôsobivosť sú efektívnejšou cestou
k úspechu než tradičná prevádzková výkonnosť. Skôr než robiť veci správne,
je dobré robiť správne veci. Minimalizácia nákladov ustupuje maximalizácii pridanej
hodnoty.
3. Spolupráca doplní, alebo nahradí konkurenciu. Podniky v sieti či aliancii
spolupracujú, konkurujú si siete samotné.
4. Vzniká nový typ zamestnanca (portfolio worker), ktorý pracuje súčasne pre viacero
podnikov (členovia rovnakej siete spolupráce). Takýto pracovník je strategickým
zdrojom pre sieť, nie len pre jeden podnik, alebo oddelenie.
5. Vzniká nový typ žiadanej funkcie a znalostí: koordinácia globálnych sietí.
S pomocou internetu sú títo ľudia schopní efektívne komunikovať a koordinovať
rozptýlené zdroje v čase, mieste i pridanej hodnote. Manažér riadi ľudí, koordinátor
riadi previazané portfólio zdrojov.
6. Globálny zákazník vyžaduje stále viacej produktov a služieb „šitých na mieru“.
Masová customizácia a individualizácia nahradzujú masovú výrobu. Najskôr
~ 24 ~
predať a potom vyrobiť (na mieru), predstavuje novú paradigmu globálnej
konkurencieschopnosti.
7. S rastúcim outsourcingom vznikajú dlhodobé, stabilnejšie vzťahy. Úspech
podnikov stále viac závisí na partnerstve s dodávateľmi a zákazníkmi. Správanie
v sieti je iné než správanie v podniku: spolupráca je predpokladom úspechu
v globálnej ekonomike.
8. Disintermediácia. Vylúčenie medzičlánkov, hľadanie priameho prepojenia medzi
výrobcom a poskytovateľom služieb a zákazníkom. Moderné technológie menia
potrebu a role agentov, dealerov a úradníkov.
9. Samoobsluha a self-service (outsourcing to customer). Zákazník je stále viac
vybavený a pripravený k samo poskytovaniu služieb, od bankomatov a čerpaniu
benzínu, až po nákupy cez internet, drobné zdravotné úkony a práce v domácej
ekonomike.
10. Práca doma (homesourcing). Domov sa stáva efektívnou hospodárskou jednotkou,
vybavenou telefónmi, počítačmi, globálnou komunikáciou a chytrými, samostatnými,
podnikateľsky zameranými ľuďmi. Koordinácia domácich sietí je dnes technologicky
efektívna a homesourcing začína konkurovať s offshoringom.
11. Digitálna technológia. Zákazník môže kupovať iba to, čo chce, nie v balíčku s tým,
čo nechce. Systémy pay-per-view, pay-per-song, pay-per-program, pay-per-page,
a pod. sú výrazom nových možností digitalizácie separovať žiadúce od nežiadúceho,
chcené od nechceného.
12. Ko-lokácia. Zákazník nekupuje iba súčasti a komponenty, ale predovšetkým
fungujúce súčasti a komponenty. Dodávateľ teda montuje a inštaluje komponenty
priamo v zákazníkovom výrobnom procese, priamo na montážnej linke. Dodávateľ je
ko-lokovaný v rovnakom priestore so zákazníkom.
13. Malé a stredné podniky (MSP) a siete spolupráce MSP sa stávajú nositeľmi
zamestnanosti, stability a znalostí v regióne. Sú vlastne potrebným prostredím pre
efektívny outsourcing aj offshoring. Musia ale zvládnuť vyššie uvedené znalostné
schopnosti a prekonať tradičnú izolovanosť, nedôveru a nespoluprácu.
Nový pohľad na podnikanie vychádza, podľa Jána Košturiaka a Jána Chaľa
(2008), z faktorov, ktoré ovplyvňujú zmeny v okolí podnikov:
Informatizácia a globalizácia. Na trh prichádzajú neustále nový konkurenti,
ktorí sa vyznačujú vlastnými pravidlami a ich kroky sú nepredvídateľné.
~ 25 ~
Rozvoj nových vedeckých disciplín a ich prepojovanie. Zvyšuje sa tlak na technický
vývoj.
Nové technológie, explózia informácií a nových poznatkov vytvárajú príležitosti
pre tých, ktorí dokážu hľadať inšpirácie pre netradičné riešenia skrz rôzne
odvetvia.
Ľudia berú väčší dôraz na bezpečnosť, zdravie a životný štýl.
Orientácia ľudí na kvalitu života. Vznikajú nové formy organizácie práce, vedenia
a motivácie a nový obsah práce.
Problematika životného prostredia. Udržateľný rozvoj, recyklácia.
Individualizácia produktov, globálna deľba práce, podnikové siete.
Miniaturizácia výrobkov a výrobných procesov.
Dôraz na optimalizáciu predvýrobných procesov.
Silnejšia orientácia na ľudí a ľudský potenciál. Rozdiel medzi dobrým a zlým
podnikom je v ľuďoch.
Milan Zelený (2013) ďalej pridáva nasledovné odporúčania:
1. Prestaňte zbierať izolované metódy, vytvorte vlastnú podnikovú sústavu riadenia.
2. Podnik je organizmus, nie stroj: začnite ho tak vnímať a chápať.
3. Učte sa zo sústavy riadenia Tomáša a Jána Baťu, odkazu českých podnikateľov.
4. Znalosti ľudí sú najcennejším kapitálom. Znalosti nie sú informácie.
5. Opusťte starý „vízia-misia“, popisný prístup k stratégii. Dôležité nie je to čo
rozprávate, ale to čo robíte.
6. Stratégia je to, čo robíte, a to, čo robíte je vašou stratégiou.
7. Opusťte benchmarking ako nástroj honby byť rovnakým.
8. Diferenciácia (produktov, procesov a služieb) je základom konkurenčného
úspechu.
9. Prestaňte spoliehať na eurobyrokratizáciu pomocou štandardov, noriem
a certifikátov.
10. Inovácie a podnikavosť sú najdôležitejšími procesmi podnikov: podnik musí byť
„Továrňou na inovácie“.
11. Decentralizovaná organizácia podniku je predpokladom inovácie: decentralizujte.
12. Ak dáte zlý systém na internet, potom budete mať zlý systém na internete.
13. Technológia nie je riešením, ale násobiteľom riešení dobrých i zlých.
~ 26 ~
14. Každý zákazník je trh: individualizácia a šitie na mieru sa musí stáť návykom.
15. Žiadny podnik nemôže byť lepší než sieť, ktorou je súčasťou: spolupracujte.
16. Každý zamestnanec musí pridávať a nie uberať hodnotu: merajte pridanú
hodnotu.
17. Produktivita je kľúčom k blahobytu, rastu a konkurencieschopnosti. Zvyšujte ju.
Nepretržite.
18. Nepresadzujte za každú cenu stratégiu, ktorá je nevhodná, a preto nepresaditeľná.
19. Vzdelávajte svojich zamestnancov dištančne, v podnikateľskej univerzite
a prostredníctvom internetu.
20. Nikdy sa neučte z vlastných chýb, vždy len z chýb druhých.
Jean a Edward Steadovci (2012) tvrdia, že podniky by sa mali väčšmi sústrediť
na to, aby prispievali ku kvalite života vo väčšom spoločenstve. Mali by vytvárať
štruktúry, procesy a výrobu, ktorých cieľom je uspokojiť spoločenské, ekologické
a ekonomické potreby ľudí, ktorých životy ovplyvňujú.
Podniky by mali teda dbať ohľad na udržateľnosť samotného podniku
i spoločenstva, na ktoré svojimi aktivitami priamo, alebo nepriamo pôsobia.
Andres Edwards (2005) tvrdí, že práve prebieha revolúcia udržateľnosti,
ktorá prechádza tromi fázami typickými pre všetky sociálne revolúcie (napr.
priemyselná revolúcia):
1. genéza,
2. kritické množstvo a
3. šírenie.
V súčasnosti sa revolúcia udržateľnosti nachádza v procese vytvárania potrebného
kritického množstva a celosvetového šírenia (Edwards, 2005).
Udržateľnosť predstavuje rodiaci sa megatrend, ktorého priebeh je do istej miery
predvídateľný. Ak porozumieme tomu, ako podniky zarobili na minulých megatrendoch
(elektrifikácia, vzostup masovej produkcie, globalizácia, hnutie kvality, revolúcia
informačných technológií), môže nám to pomôcť pri formovaní stratégií a systémov
ďalšieho rozvoja (Moderní řízení, 2012).
Ako v prípade kvality, tak aj v informačných technológiách sa vedúce podniky
na trhoch vyvíjali v štyroch hlavných štádiách tvorby hodnôt (Moderní řízení, 2012):
~ 27 ~
1. Sústredenie sa na znižovanie nákladov, rizík a plytvania a na dodávky produktov
v spoľahlivej, kontrolovanej kvalite.
2. Nové riešenie vybraných produktov, procesov, alebo podnikových funkcií v záujme
optimalizácie ich funkčnosti a výkonnosti. To bol posun od vykonávania starých
vecí novým spôsobom k vykonávaniu nových vecí novým spôsobom.
3. Rast výnosov prostredníctvom integrácie inovatívnych prístupov do základných
podnikových stratégií.
4. Diferenciácia ponuky hodnôt pre zákazníkov (vo vzťahu ku konkurencii)
prostredníctvom nových podnikateľských modelov, ktoré využívali tieto inovácie
k zlepšeniu podnikovej kultúry, manažmentu podnikových značiek a ďalších
nehmotných faktorov s cieľom zaistiť podniku trvalú konkurenčnú výhodu.
Záver 1: Podniky, ktoré chcú zužitkovať príležitosti vychádzajúce zo spoločenských
a ekologických problémov Zeme, budú musieť vytvoriť a implementovať nové postupy
transformačných zmien.
Na konci prvej dekády 21. storočia sa objavuje v akademickej aj podnikateľskej
sfére ostrá kritická odozva na doterajší celospoločenský vývoj. Za jeden zo zásadných
článkov na túto tému je považovaný článok Michaela Portera a Marka Kramera „How to
Fix Capitalism? Creating Shared Value“ (Porter, Kramer, 2011). Jaromír Řezáč
vo svojom článku „Nový model podnikání a změna paradigmatu managementu“ (Řezáč,
2012) nadväzuje na verejnú diskusiu, ktorá bola rozprúdená Zbynkom Pitrom na pôde
Českej manažérskej asociácie.
Vplyv celospoločenských a ďalších faktorov na zmeny princípov podnikania
môžeme sledovať porovnaním modelu industriálnej a postindustriálnej (informačnej, resp.
znalostnej) spoločnosti, tabuľka 1.
Tab. 1 Porovnanie princípov podnikania (Řezáč, 2012)
Industriálny model Postindustriálny (informačný, znalostný)
model
Úspech závisí na 4P (product, price,
promotion, place)
4P je samozrejmosťou, úspech ďalej závisí
na rýchlosti reakcií, spoľahlivosti,
inovatívnosti
Sekvenčné procesy (zákazky, zavádzanie Simultánne procesy
~ 28 ~
nových výrobkov)
Výroba podľa predpovedania dopytu
Integrované multifunkčné riadenie
objednávky (bod rozpojenia objednávkou),
systémy riadené reálnym dopytom
Výrobky zodpovedajú norme Výrobok s hodnotou vnímanou zákazníkom
Dostupnosť tovaru Perfektná dodávka (včasnosť, úplnosť,
bezchybnosť, servis)
Masová veľkosériová výroba customizácia (custom, zákazkový – výroba
podľa osobných požiadaviek zákazníka)
Zameranie na veľké segmenty zákazníkov Databázový marketing (presne
špecifikované malé segmenty)
Stabilné trhy Meniace sa trhy náročných a netrpezlivých
zákazníkov
Súperenie medzi dodávateľmi a
odberateľmi
Spolupráca s reťazcami (sieťami)
dodávateľov a odberateľov
Automatizácia výrobných procesov Pružné výrobné systémy
Veľké množstvo malých dodávateľov
Minimalizácia počtu dodávateľov,
vytváranie reťazcov, alebo sietí
dodávateľov
Hľadanie stále nových zákazníkov Snaha udržať si doterajších zákazníkov
s vysokou hodnotou
Bariéry medzi podnikmi a medzi útvarmi
Prepojené reťazce partnerských vzťahov,
zdieľané informácie a spoločné strategické
ciele
Marketing a logistika sú oddelené Integrácia marketingu a logistiky
Lokálne riadenie procesov Celosvetové riadenie výrobných
a obchodných reťazcov
Utajovanie kalkulácií a nákladov Otvorené účtovníctvo
Strediskové účtovníctvo Activity based calculation (kalkulácie podľa
aktivít)
Účtovníctvo zamerané na výrobky Účtovníctvo zamerané na zákazníkov
Veľkosériová štandardizácia Štandardizácia v rámci individuálnych
prianí zákazníka
~ 29 ~
Široký rozsah výroby Core business
Veľké zásoby Zásoby nahradené informáciami
Zisk ROI (Return of Investment) –
maximalizácia kapitálovej výnosnosti
Útvarová štruktúra a riadenie Riadenie procesov interdisciplinárnymi
tímami
Administratívno-direktívne riadenie Riadenie s využitím mäkkých faktorov
výkonnosti podniku
Hlavnou úlohou top manažmentu je
riadenie aktivít podriadených
Hlavnou úlohou top manažmentu je
zvyšovanie IQ a EQ jednotlivcov a podniku
CEO (výkonný riaditeľ spoločnosti) je top
manažér príslušnej jednotky
CEO je „učiteľ“, iniciátor a moderátor
zmien
Jeden útvar zaisťuje vzťahy so zákazníkmi So zákazníkmi sú v kontakte všetky
zainteresované útvary (tímy)
Výrobkové tímy (product managers) Tímy zabezpečujú potreby skupiny
zákazníkov
Posezónne zľavy Permanentné progresívne zľavy podľa
skutočných predajov
Informačné technológie (IT) sú záležitosťou
špecializovaných odborníkov
Využívanie IT je záležitosťou všetkých
pracovníkov
Využitie IT k automatizácii
administratívnych prác
Využitie IT k zmene podnikateľského
správania a redefinícii procesov
(reengineering)
Nízka úroveň strategického riadenia Realizácia strategických cieľov dôsledným
riadením strategických operácií
Nezvládnutie celosvetového riadenia aktivít Centrálne riadenie strategických procesov
v celosvetovom meradle
Zmeny princípov podnikania v postindustriálnej spoločnosti predstavujú podľa
Jaromíra Řezáča východisko pre nový model podnikania. Medzi základné črty nového
modelu podnikania patrí (Řezáč, 2012):
1. Zmena vonkajšieho a vnútorného prostredia podniku. V pokrízovom období dôjde
nenávratne k zmene pravidiel konkurenčnej súťaže. Podnikový manažment
~ 30 ~
sa vplyvom dynamiky prostredia stáva manažmentom zmien. Nestabilita prostredia
sa stáva ideálnym podnikateľským prostredím pre pripravený, proaktívny a kreatívny
manažment, pracujúci na základe úplne nového modelu podnikania, zahŕňajúceho
tri základné kritické faktory podnikania:
účelnosť (efectiveness),
účinnosť (efficiency),
prispôsobivosť (adaptability).
2. Optimalizácia spoločenského prospechu (tvorby zdieľaných hodnôt, z angl.
Creating Shared Value). Významným ponaučením z krízy je, že dnešné trhy
sú definované spoločenskou potrebou, nie ekonomickými záujmami a podnikateľským
správaním podnikateľských subjektov, ktoré na nich pôsobia. Východiskom pre vznik
vhodného modelu podnikania je správna špecifikácia hodnoty pre zákazníka, ktorej
súčasťou je tiež získanie spoločenského prospechu.
3. Nové prístupy k vytváraniu konkurenčných výhod podniku. Konštrukcia modelu
podnikania je založená na logike mechanizmu budovania konkurenčných výhod,
ktorý je určený voľbou orientácie konkurenčnej (podnikateľskej) stratégie podniku.
Ide o:
konkurenciu cenou,
konkurenciu diferenciáciou,
konkurenciu maximálneho zhodnotenia kapitálových investícií vložených
do podnikania,
konkurenciu na základe moderných inovačných aktivít, ktoré prispievajú
k zvýšeniu kvality života spoločnosti.
4. Nové pravidlá podnikania:
podnikateľský subjekt sa vo svojom podnikaní musí riadiť pravidlami
hry s nenulovým súčtom (stratégia rozhodovania win-win - „víťaziť spoločne“),
prístup podnikateľov musí rešpektovať skutočnosť, že kríza zmenila správanie
spotrebiteľov,
vytváranie hmotných a ekonomických hodnôt pre všetky záujmové skupiny
podniku so sebou zároveň ponesie vytváranie sociálnych hodnôt,
množstvo podnikov využíva ako konkurenčnú výhodu prihlásenie sa k sociálnej
zodpovednosti a trvalej udržateľnosti na základe hodnôt spotrebiteľov typu
LOHAS,
~ 31 ~
vytvára sa nová trhová štruktúra,
začína sa presadzovať nová vízia v podnikaní: „stratégia modrého oceánu“,
budovanie strategických aliancií,
rozvoj lokálnych klastrov,
interkultúrna problematika sa stáva súčasťou podnikovej stratégie.
Pre zavedenie nového modelu podnikania, Jaromír Řezáč (2012), navrhuje
realizovať nasledujúce opatrenia:
1. Zaviesť dôslednú strategickú orientáciu na dlhodobé ciele podnikania vrátane
ich transformácie do vnútorného prostredia podniku spojené so sofistikovanými
a sociálne citlivými formami hodnotenia podnikateľskej výkonnosti
a sofistikovaným, sociálne spravodlivým systémom hodnotenia a odmeňovania
pracovníkov (hlavne členov vrcholového manažmentu).
2. Presvedčiť akcionárov a investorov o tom, že model podnikania, založený
na optimalizácii spoločenského prospechu z podnikateľských aktivít podniku
je účinnejším nástrojom pre zhodnotenie vloženého kapitálu do podnikania,
než model založený na maximalizácii výnosov (hodnoty pre akcionárov).
3. Zvýšiť úlohu štatutárnych orgánov pri implementácii stratégie nového modelu
podnikania a zladiť procesy vlastníckeho a podnikateľského riadenia podniku,
rozširovať spoluprácu štatutárnych orgánov a vrcholového manažmentu
pri rozhodovaní (princíp win – win) a dlhodobých programoch ďalšieho rozvoja
podniku i o plnení ich spoločenských záväzkov.
4. Zaviesť nové formy spolupráce v strategických alianciách. Ponuka spoločenského
prospechu nemôže byť v uspokojivom rozsahu generovaná iba samotným podnikom.
Niektoré zložky pridanej hodnoty totiž môže generovať iba vďaka využitiu zdrojov,
schopností a znalostí svojich strategických partnerov (synergické efekty siete).
5. Zabezpečiť synergické prepojenie záujmov, cieľov, hodnôt, ideí a morálky medzi
vlastníkmi, štatutárnym a exekutívnym manažmentom, pracovníkmi a vonkajším
okolím podniku.
6. Formou celoživotného vzdelávania zabezpečiť rozvoj profesijných kompetencií
členov vrcholového manažmentu, ktorý povedie k získaniu znalostí a zručností,
umožňujúcich holistický prístup k tvorbe podnikateľskej stratégie podniku, realizáciu
kombinovaných implementačných opatrení vrátane získania znalostí a zručností
~ 32 ~
k efektívnemu uplatneniu nových teoretických poznatkov, nových podnikateľských
princípov a nástrojov, metód, techník a technológií manažérskej práce.
Gabriela Hrdinová nadviazala na nový model podnikania prostredníctvom
„konceptu metodiky tvorby systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP“, ktorý akcentuje
historickú kontinuitu konceptu SZP v nadväznosti na koncept HCS modelu 3E, obrázok 1,
a v ktorom pracovné podmienky majú prispievať k zlepšovaniu kvality života každého
zamestnanca v dlhodobo udržateľných a prijateľných podmienkach kvality životného
prostredia a efektívnych ekonomických podmienkach, obrázok 2 (Hrdinová, 2013).
Koncept bol okrem uvedeného diela prezentovaný aj v príspevku Gabriely Hrdinovej
„Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR)“ (Hrdinová,
2013a), monografii Petra Sakála a kolektívu autorov „Udržateľné spoločensky zodpovedné
podnikanie“ (Sakál a kolektív, 2013a,) a príspevku Olivera Moravčíka a kolektívu autorov
„The position of sustainable corporate social responsibility in the process of creating
sustainable prosperity in the European Union“ (Moravčík a kolektív, 2013).
Obr. 1 HCS model 3E a jeho zameranie na vytváranie materiálnych hodnôt pre TUR cez proces
revitalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov (Hatiar a kolektív, 2006)
~ 33 ~
Z definície konceptu HCS modelu 3E, vyplýva, že:
HCS model 3E (UKP UKV UKŽ), (1)
kde:
- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,
- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,
UKP - udržateľná kvalita práce,
UKV - udržateľná kvalita produkcie (výrobkov a služieb),
UKŽ - udržateľná kvalita života.
Obr. 2 Návrh konceptu metodiky tvorby systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP v
kontexte s konceptom HCS modelu 3E, zdroj: (Hrdinová, 2013)
Daný obrázok 2 zobrazuje predstavu o hierarchickosti podsystémov UR, USZP a
IMS v rámci zápisu:
UR USZP IMS (2)
~ 34 ~
tzn., že IMS je podsystém () USZP a tento je podsystém () UR/TUR.
Zároveň pôdorysom sme chceli vyjadriť nevyhnutnosť (ekvivalentnosť) USZP
a jeho troch pilierov:
UR (Soc,p Env,p Ek,p), (3)
kde:
- je symbol operácie podsystém,
- je symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,
- je symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,
Soc,p - sociálny pilier,
Env,p - environmentálny pilier,
Ek,p - ekonomický pilier,
potom musí byť aj: USZP (Soc,p Env,p Ek,p). (4)
To znamená, že všetky podsystémy UR, USZP a IMS musia obsahovať všetky
tri piliere: sociálny pilier, environmentálny pilier, ekonomický pilier. Zároveň na ľavej
strane obrázka 2 sú umiestnené odporúčané i využívané, pri efektívnom fungovaní USZP,
exaktné nástroje a koncepty (Hrdinová, 2013).
Gabriela Hrdinová (2013a) tvrdí na základe príspevku Petra Ponického: „Kvalita
nie je výsledkom použitia nástrojov kvality“ (Ponický, 2012), že ak nie sú vyriešené
základné systémové otázky, potom pri riešení čiastkových problémov budeme vždy
narážať na dané neriešené systémové. Samozrejme sa tým nedosiahne požadovaný cieľ
a naše snahy sú už vopred neefektívne a odsúdené na neúspech. Peter Ponický na autorskú
otázku „kto a čo tvorí kvalitu“, odpovedá: ĽUDIA a ich VZŤAHY“!, Gabriela Hrdinová
súčasne dodáva: „ZMENA PARADIGMY MYSLENIA“!
Andrej Kopčaj (1999) poukazuje na skutočnosť, že exponenciálny trend vývoja
v prostredí vytvára priestor na pôsobenie podnikov, ktorý je možné zobraziť v tvare
tzv. koridoru života, obrázok 3.
~ 35 ~
Obr. 3 Vplyv zmien na postavenie podnikov v prostredí,
zdroj: vlastné spracovanie podľa (Kopčaj, 1999)
Pomocou tohto princípu môžeme zjednodušene znázorniť, ako exponenciálny trend
vývoja ovplyvňuje pozície tých, ktorí nereagujú na zmeny v prostredí. Podnik A v čase
t0 zaujíma pozíciu na krivke excelentnosti. Vzhľadom na to, že tento podnik nereaguje
na zmeny v prostredí v ďalšom období, v čase t1 patrí medzi priemerné. V prípade, že ani
potom nezačne reagovať na zmeny dostane sa v čase t2 do pozície ohrozenia. Z uvedeného
vyplýva, že ten, kto sa neprispôsobuje zmenám v prostredí, sám sa nielen oberá
o príležitosť dosahovať dlhodobé úspechy, ale ohrozuje aj vlastnú budúcu existenciu
(Papula, Papulová, 2012).
Podniky majú niekoľko možností reakcie na zmeny v prostredí (Papula,
Papulová, 2012):
1. Stáť a pasívne čakať na vynárajúce sa príležitosti. Predstavuje spôsob, pri ktorom
nezaťažujeme svoj rozum a spoliehame sa predovšetkým na náhody a šťastie.
2. Odkladať zmeny a spoliehať sa na budúcu výraznú jednorazovú zmenu.
Predstavuje prednostné zameriavanie sa na zber úrody ako výsledku minulej práce
a podceňovanie zakladania novej úrody.
3. Pripraviť stratégiu ako dômyselnú postupnosť zmien. Stratégia je založená
na predvídaní, pripravovaní sa na zmeny a na premyslenom postupe realizácie
zmien.
~ 36 ~
Cieľom stratégie nikdy nie je priviesť podnik k okamžitému úspechu. Stratégie
nás privádzajú k budúcim úspechom mnohokrát až po niekoľkoročnom vynakladaní úsilia.
Podstatné je myslieť s predstihom a začať s realizáciou zmien skôr ako ostatní. Tam niekde
spočívajú záruky budúcej úspešnosti (Papula, Papulová, 2012).
Záver 2: Formovanie v minulosti overených, no v dnešnej dobe nepostačujúcich
starých typov stratégií je z hľadiska nových princípov podnikania v 21. storočí
neprínosné pre udržateľný rozvoj podnikania. Akceptovaním prevládajúcich názorov na
nevyhnutnosť zmeny princípov podnikania, a teda i strategického manažmentu
podnikov, by sa mal spustiť proces formovania nových typov stratégií – udržateľných.
1.2 Analýza udržateľného rozvoja priemyselných podnikov v postindustriálnej
spoločnosti
„Rozhodujúca otázka, aplikovateľná na každý hospodársky systém, znie: slúži dobru ľudí?
Kto definuje rast ako najvyšší cieľ, toho by sme sa mali opýtať, komu tento rast nakoniec slúži.“
(Assländer, Grűn, 2011, str. 57)
1.2.1 Ilúzia neobmedzeného rastu
Pre pochopenie významnosti a podstaty problematiky udržateľného rozvoja
priemyselných podnikov považujeme za nevyhnutné bližšie opísať historické súvislosti
ovplyvňujúce súčasné smerovanie globálnej spoločnosti.
Tomáš Sedláček (2013) predostrel, že základný kameň, dno možného pátrania
po odpovediach na ekonomické i spoločenské otázky, ktoré sú dnes predmetom záujmu,
skúmania, pochádza z doby dvetisíc rokov pred Kristom a je ním Epos o Gilgamešovi.
Dana Zadražilová tvrdí, že medzi prvé, historicky vzniknuté pravidlá
pre správanie sa účastníkov trhu patrí Desatoro božích prikázaní, ktoré priniesol
biblický Mojžíš z hory Sinaj (Zadražilová a kolektív, 2010):
tri prikázania upravovali vzťahy k Bohu,
ďalšie vzťahy medzi ľuďmi,
siedme prikázanie zakazovalo krádež, čiže správanie sa na trhu, ktoré poškodzuje
jedného z jeho účastníkov,
desiate prikázanie zakazovalo samotné spochybňovanie vlastníckych práv niektorým
z účastníkov trhu.
~ 37 ~
Medzi ďalšie pravidlá pre správanie sa účastníkov trhu a nástroje na ich
vymáhanie, zaraďuje patria napríklad (Zadražilová a kolektív, 2010): zákaz úžery,
exekúcie, väzenia pre dlžníkov, tvrdé sankcie za krádež, ochranu domácich výrobkov,
zákaz vývozu, zákaz dovozu.
Za počiatok modernej ekonómie sa však považuje rok 1776, kedy bola vydaná
kniha „Bohatstvo národov“ od Adama Smitha. Adam Smith, napriek tomu, že je mu
mylne prisudzované autorstvo tézy, že bohatstvo národov i jednotlivcov stojí
na sebectve, osobnom záujme nestarajúcom sa o celok a neviditeľnej ruke trhu,
sa stal otcom modernej ekonómie. Skutočným autorom myšlienky neviditeľnej ruky
trhu v podobe, v ktorej sa v súčasnosti prakticky prejavuje prostredníctvom
hospodárstva a snahy o jeho neustály rast je Bernard Mandeville. Vo svojom diele
„Bájka o včelách“ z roku 1714 opísal prosperujúcu spoločnosť, ktorá svojimi
charakteristikami zodpovedá spoločenskému systému vtedajšieho Anglicka. Pod maskou
zdanlivo pokojnej spoločnosti však bujnie neresť. Nie je remesla bez podvodov,
nie je úradu bez úplatkov a korupcie. No včielky sa sťažujú a myslia si, že v spravodlivej
a poctivej spoločnosti by sa im žilo lepšie. Včelí boh Jove ich žiadosť vypočuje a včielky
premení na poctivé a cnostné tvory. Čo sa však nestane. Namiesto toho, aby prosperita
včelieho hniezda vzrastala a včielkam sa žilo lepšie, dochádza k pravému opaku. Mnoho
včielok prichádza o svoje zamestnanie, z dôvodu, že iba hŕstka kováčov sa uživí
v spoločnosti, kde nie je potreba mreží do okien ani železného kovania dverí. Prácu
strácajú sudcovia, právnici i advokáti, úradníkov dozerajúcich na presadzovanie práva tiež
netreba. Keďže zmizol prepych, obžerstvo a luxus, za znížený dopyt po tovare pykajú
i obyčajní ľudia, poľnohospodári, poddaní, obuvníci a krajčírky. Včelí národ sa stal
mierumilovným, prestáva i zbrojiť. Bájka končí neslávne. Včelí úľ vymiera, prežíva
iba jeho malá časť, pretože ostatných včielok nebolo treba a neuživili sa. Nakoniec
ich z hniezda vyženie iný roj a včielky nachádzajú útočisko vo zvyškoch vyvráteného
stromu (Sedláček, 2013).
Myšlienky Bernarda Mandevilla si vyslúžili súdny zákaz. Jeho kniha bola
vo Francúzku pálená katmi na uliciach. Mnohí ho považovali za antikrista. Hlavný
dôvod, prečo myšlienka neviditeľnej ruky trhu v podobe, akej ju poznáme dnes
nekorešponduje so Smithovou myšlienkou neviditeľnej ruky možno nájsť aj v Smithovom
diele z roku 1759, „Teória mravných citov“. V „Teórii mravných citov“ sa Adam Smith
výslovne a opakovane dištancuje od „roztopašného“ Mandevilla a jeho pokusu
redukovať všetko na (nerestný) egoizmus. Mandeville považuje sebectvo, sebalásku
~ 38 ~
za neresť, na ktorej (vedľa plejády ďalších nerestí) stojí prosperita včelieho kráľovstva
(hospodárstva). Adam Smith chápal zásadný význam etiky a staval ju do hlavnej úlohy
v spoločnosti. A tak po mnohých rokoch umelého odtrhovania zmyslu, etiky
a normatívnosti od ekonómie sa nesmieme čudovať, že sa ekonómia občas správa
bez zmyslu a nespravodlivo, že si žije vlastným životom, no i napriek tomu sa ju snažíme
poháňať (seba) bičom k vyšším výkonom (Sedláček, 2013).
V dobe, kedy Adam Smith vydal svoje teórie bol neobmedzený rast relatívne
neškodným predpokladom. Na Zemi žila necelá miliarda ľudí a významnú ekonomickú
činnosť vykazovalo iba niekoľko národov sveta (Stead J., Stead E., 2012).
Ideálom bol trh pozostávajúci iba z drobných kupcov a predávajúcich. Takýto
trh smeruje k tvorbe ceny, ktorá zabezpečuje spravodlivý zisk pochádzajúci z pôdy, práce
a kapitálu. Adam Smith veľmi nedôveroval vládam a korporáciám. Vládu považoval
predovšetkým za nástroj, ktorý prostredníctvom daní podporuje vyvolené elity a v záujme
ochrany monopolov zasahuje do fungovania trhu. Efektívny trh by mal pozostávať
z malých podnikov, ktoré by boli riadené priamo majiteľmi a pôsobili by v komunitách,
kde sídlia. Majitelia by vyznávali tie isté hodnoty ako miestne spoločenstvá a mali
by osobný záujem na ich prosperujúcej budúcnosti. Tento trh má však málo spoločené
so súčasnou globálnou ekonomikou ovládanou obrovskými korporáciami, kde
je dlhodobo rozšírený medzinárodný obchod (Korten, 2001).
V roku 1817 David Ricardo rozpracoval teóriu komparatívnych výhod, podľa
ktorej voľný obchod medzi krajinami podporuje verejné dobro. Aby tomu tak bolo, musia
byť splnené tri podmienky (Korten, 2001):
1. kapitál nesmie mať možnosť prechádzať z krajín s vysokými mzdami do krajín
s nízkymi mzdami,
2. obchod medzi účastníckymi krajinami musí byť v rovnováhe a
3. v každej krajine musí byť zabezpečená plná zamestnanosť.
Teória komparatívnych výhod v súčasnosti stráca na význame v dôsledku zložitosti
uplatnenia prirodzených komparatívnych výhod. Aktívne sa však presadzuje odstraňovanie
bariér obmedzujúcich medzinárodný pohyb kapitálu, čím sa porušuje jeden z podstatných
predpokladov účinnosti tejto teórie (Korten, 2001).
Ako je možné z vyššie uvedených skutočností vidieť, globálny ekonomický systém
je založený na starých ekonomických teóriách, pri tvorbe ktorých autori neuvažovali o ich
uplatnení v ekonomickom systéme súčasného rozsahu.
~ 39 ~
Gergely Tóth (2009) tvrdí, že 250 rokov (Jean a Edward Steadovci (2012) uvádzajú
350 rokov) staré ekonomické teórie, na základe ktorých si ekonomický giganti
zakladajú svoj vlastný záujem a obmedzenú zodpovednosť, sa nemôžu naďalej
uplatňovať.
Napriek tomu, že na celom svete dochádza k zvyšovaniu dynamiky dezintegrácie
spoločnosti a životného prostredia, prejavujúcej sa nárastom chudoby, nezamestnanosti,
nerovnosti, násilnej kriminality, rozpadu rodín a degradácie životného prostredia (Korten,
2001); objavujú sa stále nové nástroje, ktoré zvyšujú túto dynamiku. Patria medzi
ne aj finančné nástroje v rukách špekulantov.
Andrew Sheng (2010) uvádza, že od konca studenej vojny sa mnoho bývalých
fyzikov a matematikov rozhodlo uplatniť napríklad namiesto vývoja zbraní
na finančných trhoch. Spolu s investičnými bankármi a fondmi vyvinuli iné zbrane,
finančné, akými sú deriváty. Warren Buffet (2002) tvrdí, že sa jedná o zbrane
hromadného ničenia.
Tie isté zbrane hromadného ničenia, ktoré boli vyvinuté so zámerom rastu trhu
a naplnenia neprimeraných osobných záujmov finančných elít, nakoniec prispeli k jeho
pádu.
Každý, aspoň malý, pokles pracovného a hospodárskeho výkonu, nazývaný
recesia, leží ďaleko od stanovených politických a hospodárskych cieľov a je preto zároveň
spojený s veľkými sociálnymi problémami, pretože nášmu hospodárskemu systému
na to chýbajú nástroje. V našom hospodárskom systéme chýba spätný chod. Nejde
o obyčajnú vadu na kráse, ale o podstatnú systémovú chybu, ktorá odsudzuje
hospodárstvo a politiku k neustálemu rastu (Assländer, Grűn, 2011).
Následkom jednosmerného zamerania, tlaku na hospodárstvo si ono samo žiada
akýsi vynútený odpočinok. Hospodárstvo je unavené, rovnako ako príroda, naše stroje
a koniec koncov i my. Stačilo by, v prípade útlmu dopytu, aby sa namiesto prepúšťania
dvadsiatich percent zamestnancov pracovalo o dvadsať percent menej, inými slovami
aby sa išlo domov vo štvrtok večer, alebo sa znížil ľuďom plat (Sedláček, 2013).
Príroda nás učí, že nikde neexistuje neobmedzený rast. Existuje iba neustála
zmena, rast a zánik (Assländer, Grűn, 2011).
Avšak v honbe za ekonomickým rastom je ideológia voľného trhu prijímaná
vo svete so zápalom, ktorý je typický pre fundamentalistickú slepú vieru. Tieto
ideologické doktríny, ktoré sú hlboko zakorenené v teóriách neoklasickej ekonómie
vychádzajú z predpokladu, že (Korten, 2001):
~ 40 ~
ľudia sú vo svojej prirodzenosti motivovaní predovšetkým chamtivosťou,
túžba po majetku je najvyšším výrazom nášho človečenstva,
vytrvalo praktizovaná chamtivosť a túžba po majetku majú blahodarne účinky
na spoločnosť,
vo vlastnom záujme ľudských spoločností by preto malo byť, aby tieto hodnoty
podporovala, mala ich v úcte a náležite odmeňovala.
David Korten (2001) tvrdí, že spochybňovanie tejto ideológie sa považuje za herézu
a kto by sa ju predsa len odvážil spochybniť vystavuje sa riziku, že bude odsúdený
a vo väčšine hospodárskych, štátnych a akademických inštitúcií sa bude môcť rozlúčiť
s kariérou.
Joachim Becker a Ivan Lesay (2012) uvádzajú, že predzvesťou aktuálnej krízy boli
menšie krízy v Spojených štátoch amerických, Japonsku, Švédsku, Rusku, Turecku,
v krajinách Latinskej Ameriky i juhovýchodnej Ázie. Cestu k aktuálnej kríze vydláždili
stratégie hospodárskeho rastu uplatňované vo vyspelých západných krajinách.
Uvedené rastové stratégie boli založené na rade iluzórnych predpokladov
(Becker, Lesay, 2012):
1. Ilúzia neustáleho rastu cien aktív a nehnuteľností.
2. Ilúzia, že spotrebné úvery pomôžu trvalo udržať hromadnú spotrebu.
3. Ilúzia, že zadlžovanie v zahraničí pomôže udržať dovoz.
4. Ilúzia, že finančné inovácie prispejú k lepšiemu riadeniu rizík.
Existujú aj ďalšie iluzórne predpoklady a súčasne hrozby, ktoré sa postupne
odkrývajú a aj nanovo vytvárajú v období súčasnej globálnej krízy, a teda aj globálneho
vývoja.
Medzi ne patria (Klinec, 2010; Pauhofová a kolektív, 2013):
5. Ilúzia neobmedzeného trhu.
6. Ilúzia rýchleho rastu životnej úrovne v transformujúcich sa krajinách strednej
a východnej Európy po roku 1990.
7. Ilúzia, že princíp humanity, rovnosti šancí, humanity, ako základu slušného
jednania spoločnosti a jednotlivých členov sa týka väčšiny spoločnosti.
8. Ilúzia, že technologické zmeny zásadne zlepšia životné podmienky a povedú
k vysokej produktivite a vysokej konkurencieschopnosti.
~ 41 ~
9. Ilúzia, že kľúčové technologické zmeny, napr. v oblasti automatizácie výrobných
procesov, či v oblasti optimalizácie energetických systémov, slúžia len pre blaho
obyčajného občana, člena tejto spoločnosti.
10. Ilúzia technologických riešení všetkých kľúčových spoločensko-ekonomických
a sociálnych problémov.
Nechali sme sa podplatiť rastom a zanedbali sme filozoficko-ekonomické otázky
spravodlivej distribúcie bohatstva. Platí, že keď sa všeobecne bohatne, je nám skoro jedno,
ako sa bohatne, teda nepýtame sa toľko na spravodlivosť. Ale keď sa zrazu nerastie,
alebo dokonca chudne, sme na spravodlivosť omnoho citlivejší. Táto asymetria možno
môže za to, že sme tam, kde sme. Ekonomika bola približne rovnako (ne)spravodlivá pred
generáciou, ako je teraz, ale tému nespravodlivosti akútne riešime až teraz. Preto
ide o krízu rastového kapitalizmu. Kapitalizmus a demokracia predsa môžu existovať
aj bez rastu. Inak by šlo o prazvláštny, slabý systém, ktorý sa drží vďaka rastovým
úplatkom (Sedláček, 2013).
Súčasný problém je nazvaný aj ako problém dlhovej krízy i zadlžovania
obyvateľstva (Pauhofová a kolektív, 2013). Kto chce ale poháňať ekonomiku dlhom, musí
ju byť pripravený brzdiť prebytkom, ktorým dlh splatí (Sedláček, 2013). Aj na Slovensku
však žije veľa ľudí limitovaných vlastnými morálnymi a etickými zásadami natoľko,
že sa nedopustia neuhradenia dlhu a poškodenia práv veriteľa ani v prípade, ak by to
pre nich bolo ziskové a nehrozilo by im žiadne riziko postihu od veriteľa (Daniel, 2013).
Rast však nepredstavuje cieľ, cieľom by mal byť rozvoj. Ako tvrdí Hazel
Hendersonová (1996), zamenili sme ciele a prostriedky. V súčasnosti sa preto stal rast
cieľom.
Podľa nového pohľadu podniky fungujú v takom hospodárstve, ktoré sa vyvíja
spoločne, koevolučne s planétou a jej obyvateľmi (Stead, J., Stead, E., 2012).
Nemožno nepostrehnúť, že pre súčasnú spoločnosť sú podstatné snaženia
zamerané na zvyšovanie rastu hrubého domáceho produktu, rastu hrubého domáceho
produktu per capita, napriek tomu, že v dôsledku prehlbovania príjmovej polarizácie
sú tieto ukazovatele a ich údaje stále viac zavádzajúce (Pauhofová a kolektív, 2013).
Aj Richard Douthwait (1990), David Korten (2001) a Ján Keller (2010) uvádzajú,
že spoločne s ekonomickým rastom sa roztvárajú nožnice medzi chudobnými a bohatými,
čo predstavuje znepokojivý trend. Tomáš Sedláček (2012) v kontexte budúceho vývoja
spoločnosti tvrdí, že je potrebné rozumnejšie rozdelenie zisku.
~ 42 ~
Z toho vyplývajú nové nároky na hodnotenie ekonomickej výkonnosti,
hospodárskeho rastu, kvality a udržateľnosti života (Šikula, 2013).
Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom plenárnom zasadnutí 29. marca
2012 zdôraznil, že je nutné prekonať odpor voči zavedeniu a inštitucionálnemu
monitorovaniu ukazovateľov hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti
(popri tradičných ukazovateľoch čisto hospodárskej a finančnej povahy) a zapojiť
občiansku spoločnosť do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov (Palmieri,
2012).
Podľa Ivety Pauhofovej (Pauhofová a kolektív, 2013), súčasná kríza je zreteľným
katalyzátorom zmien fungovania globálnej spoločnosti, stretom civilizačných modelov
i odhalením krehkosti spojenectiev v civilizačných modeloch.
Dnes máme strety civilizácií, ale aj vnútorné strety v rámci samotných civilizácií
a kultúr. Ak by sme však zotrvávali pri vnímaní príčin konfliktov výlučne mimo našej
kultúry a civilizácie, podľa Franka Furediho (2013) by to znamenalo únik pred
konfrontáciou s konfliktami a ich príčinami vnútri našej civilizácie a kultúry. Rétorika
stretu civilizácií však dnes slúži najmä na odvedenie pozornosti od krízy našej vlastnej
konzumnej kultúry a civilizácie.
David Korten (2001) tvrdí, že aktívna propagandistická mašinéria kontrolovaná
a usmerňovaná najväčšími korporáciami sveta nás ubezpečuje, že konzumizmus je cesta
vedúca k šťastiu.
Záver 3: My si na tomto mieste dovoľujeme tvrdiť, že cestou k šťastiu je opak
konzumizmu – duchovný rozvoj.
Ivan Klinec (2010), na základe bližšej charakteristiky globálnej krízy, tvrdí,
že súčasná globálna kríza je krízou transformačnou. Industriálna spoločnosť
je nahrádzaná informačnou spoločnosťou. Industriálna ekonomika je nahrádzaná
informačnou ekonomikou. Informačné technológie menia štruktúru a organizáciu
ekonomiky, spoločnosti a civilizácie, umožňujú riešenie obmedzenosti zdrojov. Politiky
ovplyvňujúce fungovanie a pravidlá jednotlivých ekonomík ako i globálnej
ekonomiky však ostali zachované z čias plnej slávy systému industrializmu.
Podľa Jana Kellera jednou z príčin príjmovej polarizácie je práve prechod
od industriálnej k informačnej spoločnosti. Už zhruba od prelomu 70. a 80. rokov
minulého storočia dochádza zvyšovaniu rozdielu (Keller, 2010a):
~ 43 ~
medzi ziskami majiteľov a akcionárov na jednej strane a mzdami zamestnancov,
dodávateľov a subdodávateľov;
v príjmoch medzi špičkovými manažérmi na jednej strane a ostatnými
zamestnancami, ktorých príjmy viac menej stagnujú;
v príjmoch ekonomicky aktívnymi na jednej strane a tými, ktorí sú z akýchkoľvek
dôvodov závislí na sociálnom štáte.
Človek prvý krát vo svojej histórii dospel do štádia evolúcie, v ktorom vie,
že existujúci systém zaniká. Má ale dostatok informácií a znalosti, technológií
a skúsenosti, aby dokázal zanikajúci systém vedome transformovať, alebo aby vedome
podporil prebiehajúce transformačné procesy. Jednou z ciest je preorientácia politík
jednotlivých krajín v smere podpory relokalizácie ekonomík daných krajín a podpory
obnovy sociálneho kapitálu (Klinec, 2010).
Súčasný stav si podľa nás vyžaduje systémové riešenia, ktoré odhaľujú negatívne
dôsledky súčasného systému zameraného na rast. Avšak ako to opisuje David Korten
(2001), v súčasnosti sa vo väčšine prípadov obmedzujeme sa na fragmentárny prístup
k riešeniu systémových problémov. Potom nie je prekvapujúce, že naše riešenia
sú neadekvátne, diskutabilné, resp. nesystémové.
V súvislosti so súčasným stavom sa ozývajú hlasy mnohých kritikov, antiglobalistov,
ktorí sú proti neoliberálnej globalizačnej politike. Skupina odporcov voči súčasnému
systému takisto predpokladá, že istá skupina ľudí vedome a tajne pôsobí v neprospech inej
skupiny ľudí, v dôsledku čoho sú častokrát označovaní ako konšpirační teoretici. Medzi
najznámejšie konšpiračné teórie patrí koncept Nového svetového poriadku.
Záver 4: Zovšeobecnením predchádzajúcich hore uvedených tvrdení, môžeme súhlasiť
s konštatovaním, že súčasná kríza je kríza rastového kapitalizmu poháňaného dlhom
v transformujúcom sa postindustriálnom prostredí.
1.2.2 Udržateľný rozvoj – vývoj nového konceptu
Udržateľný rozvoj, v minulosti označovaný aj ako trvalo udržateľný rozvoj,
predstavuje nový koncept zameraný na vytvorenie a udržanie rovnováhy medzi
jednotlivými zložkami Zeme. Pojem UR vychádza zo strany ekológov a ekonómov
hľadajúcich riešenia na globálne problémy už od polovice minulého storočia. Postupne
problematika UR našla širšie uplatnenie aj v iných vedných disciplínach a v súčasnosti
~ 44 ~
patrí k jedným z hlavných priorít vyspelých krajín sveta. Rozvoj v zmysle UR predstavuje
tvorivé vedecko-technické bádanie so zámerom podpory vývoja nových technológií
a systémov, ktoré nevplývajú nepriaznivo na životné prostredie a spoločnosť a ich následná
aplikácia v praxi. Jedná sa o prerod spoločnosti na individuálnej i celospoločenskej úrovni
schopnej niesť zodpovednosť za svoje konanie.
Prvé zmienky o problematike globálnej udržateľnosti sa objavili v roku 1972
v správe Rímskeho klubu „Limity rastu“. Správa demonštrovala limity industriálneho
modelu, ktorý predstavoval základ ekonomického systému.
Prvá ucelená definícia UR, akceptovaná aj v súčasnosti, sa objavila v Správe
Komisie OSN z roku 1987 „Naša spoločná budúcnosť“. UR je tu definovaný ako
(OSN, 1987): „Rozvoj, ktorý zodpovedá potrebám prítomnosti bez toho, aby obmedzoval
schopnosť budúcich generácií uspokojovať vlastné potreby“.. Počas posledných dvoch
desiatok rokov vzniklo v globálnom meradle niekoľko dokumentov, ktoré šíria filozofiu
UR. Ich podstata tkvie v premietnutí princípov UR do každodenného života a s tým
súvisiace napĺňanie zložiek/pilierov UR, sociálneho, environmentálneho a ekonomického.
Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu UR sú uvedené v tabuľke 2,
z monografie Bartolomeja Hajnika a Miroslava Ruska „Environmentálne orientovaný
personálny manažment v praxi manažéra“, ktorá bola vydaná v rámci projektu VEGA
č. 1/9099/02 „Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika
strategických podnikateľských jednotiek“ - (http://www.scss.sk/eommlspj/),
ako je uvedené v časti 4 Ciele a tézy dizertačnej práce.
Tab. 2 Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu udržateľného rozvoja (Hajnik, Rusko, 2004)
Rok Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu
udržateľného rozvoja
1968 Založenie Rímskeho klubu ako mimovládnej medzinárodnej organizácie.
Rímsky klub si vytýčil za cieľ upozorňovať na nebezpečenstvo, v prípade, že
sa bude v ekonomickom vývoji presadzovať intenzívny rozvoj bez ohľadu na
stav a kvalitu prírodných zdrojov a regeneračnú schopnosť prírody.
1972 Prvá definícia udržateľnosti v súčasnom ponímaní bola uvedená v časopise
The Ecologist.
Prvá správa Rímskeho klubu „Limity rastu“ prezentuje, že model
industriálnej civilizácie je neudržateľný.
Štokholmská konferencia OSN pod heslom „Je len jedna Zem“. Prijatá
Deklarácia o životnom prostredí obsahujúca 25 zásad na zachovanie
a zlepšenie životného prostredia ľudí a Akčný plán obsahujúci 109 odporúčaní
~ 45 ~
pre starostlivosť o ŽP na svete a pre environmentálnu medzinárodnú
spoluprácu. Na základe výsledkov konferencie vznikol Program OSN na
ochranu ŽP (UNEP) v Nairobi, Globálny systém pozorovania zeme
(Earthwatching), svetový deň životného prostredia 5. jún.
1980 Svetová stratégia ochrany ŽP (IUCN, UNEP, WWF) zdôraznila vzájomnú
súvislosť a previazanosť medzi ochranou ŽP a ekonomickým rozvojom.
1982 37. valné zhromaždenie OSN schválilo Svetovú chartu o prírode obsahujúcu
22 zásad o ochrane a racionálnom využívaní prírody.
1984 Worldwatch Institute vo Washingtone vydal prvý raz ročenku Stav sveta, ktorú
vydáva odvtedy každoročne s podtitulom Správa inštitútu Worldwatch
o pokroku dosiahnutom pri zaisťovaní udržateľnej spoločnosti.
1986 Prehlásenie Svetovej federácie inžinierskych organizácií „Zásady
environmentálnej etiky pre inžinierov“.
1987 Správa Svetovej komisie pre ŽP a rozvoj s názvom Naša spoločná budúcnosť.
Pojem udržateľný rozvoj sa stáva frekventovanou súčasťou agendy
svetového spoločenstva.
1991 Prvá paneurópska konferencia ministrov životného prostredia.
Medzinárodná konferencia podnikateľských subjektov v koordinácii
s Medzinárodnou obchodnou komorou (ICC) prijala dokument
„Podnikateľská charta pre udržateľný rozvoj“.
IUCN, INEP a WWF vydali publikáciu Staráme sa o Zem – stratégia
udržateľného života.
1992 Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro.
Prijatá Deklarácia o ŽP a rozvoji obsahujúca 27 zásad UR a Agenda 21,
ktorá predstavuje návod, ako zásady uviesť do života; Dohovor o biologickej
diverzite; Rámcový dohovor o zmene klíme; Právne nezáväzné autoritatívne
prehlásenie k princípom globálnej dohody o využívaní, ochrane a UR všetkých
typov lesa
Medzinárodný úrad pre životné prostredie pri Medzinárodnej obchodnej
komore vydal publikáciu „Od myšlienok k činom – podnikanie a udržateľný
rozvoj“.
Al Gore vydal publikáciu Earth in the Balance, Ecology and the Human Spirit.
Vznik Komisie OSN pre UR (CSD – Commision on Sustainable Development).
1993 Luzern – Environmentálny akčný program pre strednú a východnú Európu,
schválený Konferenciou ministrov.
1995 Vydaná Nová správa Rímskeho klubu „Faktor štyri. Dvojnásobný blahobyt –
polovičná spotreba prírodných zdrojov“.
Pri CSD vznikla užšia skupina expertov na tvorbu a posudzovanie indikátorov
UR. Jej najznámejším výstupom je súbor indikátorov UR spolu s metodikou
ich používania.
1996 IV. zasadnutie CSD – predložený súbor 132 indikátorov UR spolu s metodikou
ich používania, z toho 76 sa zameriava na sociálne, ekonomické
a inštitucionálne otázky a 56 na environmentálnu problematiku (tzv. Modrá
~ 46 ~
kniha)
1997 New York – rokovanie Osobitného zhromaždenia OSN (UNGASS) venované
zhodnoteniu vývoja 5 rokov po konferencii UNCED – vo svojich záveroch
konštatovalo nedostatočný pokrok v oblasti uplatňovania UR vo svete
(RIO+5)
2002 Johannesburg – pri príležitosti 10. výročia UNCED sa konala konferencia
RIO+10 – svetový summit o udržateľnom rozvoji, prijatá Politická
deklarácia o UR a Implementačný plán.
V roku 2005 bol ukončený projekt „Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“
(Millennium Ecosystem Assessment), ktorý bol odštartovaný generálnym tajomníkom
OSN Kofi Annanom. V projekte bola uskutočnená syntéza vedeckých poznatkov o zmenách
ekosystémov a ich dopadoch na kvalitu života, so zámerom pokúsiť sa o modelovanie
možného vývoja v 21. storočí (Ponický, 2011).
V roku 2012 sa v Rio de Janeiro uskutočnila Konferencia OSN o udržateľnom rozvoji
RIO+20. Konferencie sa zúčastnili predstavitelia 193 krajín a schválili stratégiu
udržateľného rozvoja „Budúcnosť, akú chceme“.
Napriek dlhoročnému úsiliu o zlepšenie podmienok uplatňovania konceptu UR sa tak
nedeje. Nasvedčuje tomu mnoho kritických ohlasov, ktoré poukazujú na to, že vlády
jednotlivých krajín nerealizujú riešenia v prospech UR.
Národné vlády sú čoraz viacej pod tlakom nadnárodných korporácií (NNK) a nedarí
sa im napĺňať záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd v oblasti boja proti chudobe,
životného prostredia a dlhodobo udržateľného rozvoja. Schovávajú sa za pseudoriešenia,
akými je obchodovanie s emisiami či offsetting, spoločne nazvaných „zelená ekonomika“.
Zelená ekonomika otvára nové arény na zneužívanie ľudí a životného prostredia
a posilňuje ilúziu o tom, že neobmedzený ekonomický rasť je na Zemi možný.
Riešenia, ktoré povedú spoločnosť k udržateľnému rozvoju spoločnosti v širšom
rozsahu musia vychádzať z odhalených skutočných štrukturálnych príčin krízy,
ktoré musíme hľadať v kapitalistickom systéme a jeho tradičných aj nových formách
nadvlády, ktoré koncentrujú bohatstvo a vytvárajú sociálne nerovnosti,
nezamestnanosť, násilie a kriminalizujú tých, ktorí mu odporujú (Grambličková,
2012).
~ 47 ~
1.2.3 Udržateľný rozvoj priemyselných podnikov v postindustriálnej spoločnosti
Globálnu spoločnosť možno z historického hľadiska opísať prostredníctvom troch
civilizačných vĺn. Ako uvádza Jaromír Řezač (2012) prvú vlnu tvorila tzv. agrárna vlna
(vo vyspelých ekonomikách zhruba do 70. rokov 19. storočia), následne šlo o industriálnu
vlnu (zhruba do 70. rokov 20. storočia) a teraz ide o tretiu vlnu, tzv. postindustriálnu
(informačnú, resp. znalostnú). Za postindustriálnu spoločnosť je považované také národné
hospodárstvo, ktoré prešlo od výrobného zamerania k informačnému zameraniu.
Je to spoločnosť, kde hrubý domáci produkt vzniká prevažne v odvetví služieb.
Ivan Klinec (2012) bližšie uvádza Trojsektorový svet Alvina Tofflera, ktorý
zaradzuje jednotlivé krajiny sveta do konkrétnych vĺn podľa HDP/osobu v dolároch:
Štáty Prvej vlny – 200 až 10 000 dolárov.
Štáty Druhej vlny – 10 000 až 30 000 dolárov.
Patria sem krajiny: Estónsko, Slovensko, Slovinsko, Poľsko, Česko, Cyprus, Malta,
Grécko, Izrael, Nový Zéland, Španielsko, Portugalsko, Južná Kórea, Lotyšsko, Litva,
Maďarsko, Bulharsko, Malajzia, Čile.
Štáty Tretej vlny – 30 000 až 120 000 dolárov.
Patria sem krajiny: Lichtenštajnsko, Luxembursko, Švajčiarsko, Rakúsko, Spojené
štáty americké, Švédsko, Holandsko, Kanada, Austrália, Veľká Británia, Tchajwan,
Singapúr, Nórsko, Írsko, Island, Hong Kong, Nemecko, Fínsko, Dánsko, Belgicko,
Francúzsko, Taliansko, Japonsko.
V tabuľke 3 je uvedené porovnávanie ekonómie industriálneho veku a ekonómie
informačného veku.
Tab. 3 Porovnanie ekonómie industriálneho a informačného veku (Klinec, 2012)
Ekonómia industriálneho veku Ekonómia informačného veku
Mechanistická paradigma Holistická paradigma
Zisk Syntropia
Reaktívne systémy Anticipatívne systémy
Ekonomická teória ako ideológia Pluralita ekonomických teórií – puzzle
paradigma
Civilizačné atraktory industriálneho veku –
pôda, práca, kapitál
Civilizačné atraktory informačného veku –
informácie, znalosti, pozornosť
~ 48 ~
V praxi sa začiatkom 21. storočia začali objavovať nové podnikateľské modely,
ktoré sú primárne syntropické (syntropia predstavuje silu, ktorá spôsobuje, že živé
organizmy dosahujú vyššie a vyššie stupne organizácie, poriadku a dynamickej harmónie).
Syntropická ekonomická teória má podľa Ivana Klinca (Klinec, 2013) potenciál stať sa
dominantnou a určujúcou pre formuláciu politík a stratégií, ktoré umožnia prekonanie
súčasnej globálnej krízy. Ekonomika ako organizmus, ekonomika ako anticipatívny systém
a nové chápanie bohatstva a jeho úlohy v spoločnosti budú dominantnými pri vytváraní
teórie syntropickej ekonómie. Šťastie ako minimalizovaná entropia resp. ako syntropia
bude v syntropických ekonomických systémoch cestou k vytvoreniu harmonickejšej
spoločnosti a civilizácie.
Záver 5: Ekonomickú teóriu preto podľa Ivana Klinca (Klinec, 2013) čaká veľký
paradigmatický skok, ktorý zmení zásadným spôsobom súčasnú podobu ľudskej
spoločnosti i celej civilizácie. Súhlasíme s daným tvrdením a súčasne upriamujeme
pozornosť vlastníkov podnikov a top manažérov na nevyhnutnosť zmeny princípov
podnikania v kontexte s nami navrhovanou stratégiou UR, USZP na základe tvorby
udržateľných zdieľaných hodnôt (TUZH – CSSV).
Posun od entropie (entropia znamená čosi ako neurčitosť alebo neusporiadanosť,
ktorá podľa druhého zákona termodynamiky neustále narastá a vynucuje si neustále
usporiadavanie resp. znižovanie entropie; znamená tiež rastúci neporiadok alebo chaos)
k syntropii je nevyhnutný pre vytvorenie globálneho ekonomického systému, založeného
na princípoch udržateľnosti (Klinec, 2013).
Podľa syntropickej ekonomickej teórie ekonomika predstavuje otvorený
podsystém vyšších systémov (Klinec, 2013a). Ekonomika je teda subsystémom
spoločnosti a spoločnosť je subsystémom prírody (a), nie naopak (b), obrázok 4
(Tóth, 2009)!
Podľa Sustainable Society Foundation (SSF, 2011) správnym spôsobom dosahovania
udržateľného rozvoja je integrácia ľudského a environmentálneho blahobytu. Z dôvodu,
že ľudský blahobyt bez environmentálneho blahobytu je slepou uličkou a environmentálny
blahobyt bez ľudského blahobytu nemá pre ľudí zmysel. Ľudský a environmentálny
blahobyt sú ciele, ktoré by sme mali dosiahnuť. Ekonomický blahobyt nepredstavuje cieľ.
Jedná sa o integrovanú podmienku dosiahnutia ľudského a environmentálneho blahobytu,
pričom ho možno chápať ako zabezpečenie celkového blahobytu.
~ 49 ~
a b
Obr. 4 Štrukturálny rámec zobrazujúci historické a hierarchické usporiadanie troch systémov,
a – ekonomika a udržateľnosť (pôvodný svetový poriadok), b – ekonomizmus a neudržateľnosť (súčasný svetový poriadok), zdroj: vlastné spracovanie podľa (Tóth, 2009)
Branislav Sekera v (Sekera, 2009) tvrdí, že: „Ľudstvo sa postupne stáva vzdelanejšie,
a tak raz určite príde na to, že hlavnou prioritou v hodnotení udržateľného rozvoja
globálnej spoločnosti musia byť sociálne ukazovatele, potom ukazovatele environmentálne
a finančné ukazovatele ako podmienka zmysluplnosti realizácie cieľov a nie ako priorita
hodnotenia. Zatiaľ sme sa posunuli od ekonomiky k environmentu.“, obrázok 5.
Obr. 5 Historické postavenie človeka, prírody a peňazí, a – minulosť, b – súčasnosť,
c – potenciálna budúcnosť, zdroj: vlastné spracovanie podľa (Sekera, 2009)
a b c
1.
2.
3.
Peniaze
Životné
prostredie
Ľudia
Životné
prostredie
Peniaze
Ľudia
Ľudia
Životné
prostredie
Peniaze
~ 50 ~
Podľa nášho názoru (Šmida a kolektív, 2011) je dlhodobá schopnosť akéhokoľvek
podniku tvoriť udržateľné súhrnné hodnoty podniku, obrázok 6, za ktoré je zákazník
ochotný zaplatiť, podmienená neustálym začleňovaním a zlepšovaním praktík vedúcich
k sociálnemu a environmentálnemu blahobytu.
Obr. 6 Modifikovaný Porterov hodnotový reťazec,
zdroj: vlastné spracovanie uvedené v (Šmida a kolektív, 2011) podľa (Porter, 1993)
Z navrhnutého modifikovaného Porterovho hodnotového reťazca vyplýva, že
(Hrdinová, 2013):
USZP (ULog,vst. UVýr. ULog,výst. UMaP USZ UZ
URTg UMĽZ UPI UM), (4)
kde:
- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,
- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,
ULog,vst. - udržateľná vstupná logistika,
UVýr. - udržateľná výroba,
ULog,výst. - udržateľná výstupná logistika,
UMaP - udržateľný marketing a predaj,
USZ - udržateľné služby zákazníkom,
UZ - udržateľné zabezpečovanie,
URTg - udržateľný rozvoj technológie,
UMĽZ - udržateľný manažment ľudských zdrojov,
UPI - udržateľná podniková infraštruktúra,
UM - udržateľná marža/zisk.
~ 51 ~
Michael Porter (1993) prisudzuje veľký význam technológiám v rámci
hodnotového reťazca, pretože podnik ako súbor činností je súborom technológií.
Udržateľné reprezentatívne technológie v modifikovanom Porterovom hodnotovom
reťazci sú vo formálnom logickom vyjadrení vyjadrené nasledovne (Hrdinová, 2013):
ULog,vst. (Utg dopravy Utg manipulácie s materiálom Utg skladovania
a uskladňovania Utg komunikačného systému Utg testovania
Utg informačného systému ... ) (6)
UVýr. (Utg základného výrobného postupu Utg materiálu Utg obrábacích
strojov Utg manipulácie s materiálom Utg balenia Utg údržby Utg
testovania Utg projektovania budov a prevádzky Utg informačného
systému ... ) (7)
ULog,výst. (Utg dopravy Utg manipulácie s materiálom Utg balenia Utg
komunikačného systému Utg informačného systému ... ) (8)
UMaP (Utg reklamných a propagačných prostriedkov Utg audio a
videozáznamov Utg komunikačného systému Utg informačného
systému ... ) (9)
USZ (Utg diagnostiky a testovania Utg komunikačného systému Utg
informačného systému ... ) (10)
UZ (Utg komunikačných systémov Utg informačných systémov Utg
dopravných systémov ... ) (11)
URTg (Utg výrobkov Utg návrhu výrobkov pomocou PC Utg
experimentálneho závodu Utg pre vývoj softvéru Utg informačných
systémov ... ) (12)
UMĽZ (Utg školenia a výcviku Utg výskumu motivácie Utg informačných
systémov ... ) (13)
~ 52 ~
UPI (Utg informačných systémov Utg plánovania a rozpočtovania Utg
administratívnych prác ... ) (14)
kde:
- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,
- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,
ULog,vst. - udržateľná vstupná logistika,
UVýr. - udržateľná výroba,
ULog,výst. - udržateľná výstupná logistika,
UMaP - udržateľný marketing a predaj,
USZ - udržateľné služby zákazníkom,
UZ - udržateľné zabezpečovanie,
URTg - udržateľný rozvoj technológie,
UMĽZ - udržateľný manažment ľudských zdrojov,
UPI - udržateľná podniková infraštruktúra,
Utg - udržateľná technológia.
Michael Porter (2006) ďalej upriamuje pozornosť na začlenenie sociálnych
otázok do podnikania. Navrhuje, aby podniky identifikovali vo svojej stratégii
spoločenskej zodpovednosti kľúčové faktory, tzv. generické sociálne otázky, pomocou
hodnotového reťazca zasadili sociálny rozmer do kontextu konkurencieschopnosti
a mapovali sociálne dopady spoločenskej zodpovednosti (Kuldová, 2012).
Potom sú sociálne dopady na modifikovaný Porterov hodnotový reťazec
vo formálnom logickom vyjadrení nasledovné (Hrdinová, 2013):
ULog,vst. (emisie preťaženia redukcia odpadov redukcia technologických
prestojov podpora aktivít dodávateľov ... ) (15)
UVýr. (emisie odpady biodiverzita ekologické dopady energia voda
BOZP nebezpečné materiály bezodpadové/čisté technológie ... )
(16)
ULog,výst. (nakladanie s odpadmi pri balení dopady prepravy ... ) (17)
~ 53 ~
UMaP (marketing a neklamlivá reklama cenové praktiky ... ) (18)
USZ (likvidácia zastaraných výrobkov zaobchádzanie s motorovými olejmi
tlačiarenskými farbami osobné údaje zákazníkov ... ) (19)
UZ (zadávanie verejných zákaziek kontrola dodávateľských reťazcov
odmietanie detskej práce odmietanie podplácania spravodlivé cenný
poľnohospodárom ... ) (20)
URTg (partnerstvo s univerzitou etické výskumné praktiky bezpečnosť
produktov zachovanie surovín recyklácia ... ) (21)
UMĽZ (vzdelávanie a školenie pracovníkov diverzity manažment zdravotná
starostlivosť a ostatné benefity outplacement ... ) (22)
UPI (finančné výkazníctvo vládne praktiky transparentnosť lobing ... )
(23)
kde:
- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,
- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,
ULog,vst. - udržateľná vstupná logistika,
UVýr. - udržateľná výroba,
ULog,výst. - udržateľná výstupná logistika,
UMaP - udržateľný marketing a predaj,
USZ - udržateľné služby zákazníkom,
UZ - udržateľné zabezpečovanie,
URTg - udržateľný rozvoj technológie,
UMĽZ - udržateľný manažment ľudských zdrojov,
UPI - udržateľná podniková infraštruktúra.
~ 54 ~
Stotožňujeme sa s tvrdením, že hlavnými charakteristikami, ktoré odlišujú tento
nový ekonomický udržateľný model od konvenčného industriálneho modelu
sú nasledovné (Klinec, 2010):
Udržateľný model sa usiluje minimalizovať produkciu entropie, resp. pôsobiť proti
jej vzniku, je založený na minimalizácii produkcie odpadov, minimalizácií spotreby
surovín a energie, maximálnom zužitkovaní vstupujúcej energie, surovín
a materiálov. Industriálny model je lineárny, udržateľný model je cyklický. Snaží
sa napodobovať prírodu.
Udržateľný model je chápaný ako otvorený, interagujúci podsystém, rešpektujúci
zákony prírody a Univerza. Industriálny model je konštruovaný ako mechanizmus,
stroj. Udržateľný model sa snaží napodobovať prírodu. Industriálny model chápe
ekonomiku ako uzavretý, izolovaný systém, komunikujúci s okolím jedine
prostredníctvom spotreby surovín a energie a produkcie odpadov.
Udržateľný model je založený na diverzifikácií ľudských potrieb a individualizácií
spokojnosti ľudí, podľa ich hodnotových a prirodzených orientácií, spotreba
má byť primeraná. Industriálny model je založený na maximálnej spotrebe tovarov
a služieb a umelej podpore rastu tejto spotreby. Hlavným kritériom industriálneho
rozvoja je dosahovanie zisku. Hlavným kritériom udržateľného modelu je spokojnosť
človeka a jeho spolužitie s prírodou.
Udržateľný model je založený na diverzifikácií produkcie a služieb. Industriálny
model je založený na masovej sériovej produkcii a zároveň uniformite tovarov
a služieb.
Udržateľný model sa snaží korigovať zlyhanie trhu akceptovaním dlhodobých
horizontov a potreby zachovania životného prostredia na Zemi, vyžaduje
maximálnu internalizáciu nákladov a prisúdenie skutočnej hodnoty prírode.
Industriálny model pozerá na prírodu iba ako na zdroj surovín a skladisko odpadkov
a odpadov, náklady sú vo veľkej miere externalizované.
Udržateľný model smeruje k vyváženiu globalizácie, resp. globálnej ekonomiky
lokálnymi ekonomickými aktivitami, na rozdiel od industriálneho modelu,
kde globalizácia lokálne ekonomiky likviduje.
Udržateľný model je založený na sieťovej organizácii ekonomiky a spoločnosti.
Industriálny model je založený na koncentrácii, centralizácii a hierarchizácii.
~ 55 ~
Udržateľný model vyžaduje pracovnú silu s pružnou kvalifikáciou. Industriálny
model vyžaduje jednoduchú a nízko kvalifikovanú pracovnú silu.
Udržateľný model využíva kôš ekonomických, spoločenských a environmentálnych
ukazovateľov, šitých na mieru a konštruuje alternatívne ekonomické ukazovatele,
zamerané na kvalitu života. Industriálny model využíva ako hlavný ukazovateľ
hrubý domáci produkt.
Vplyv podnikov na zmenu paradigmy myslenia, prechod k udržateľnému modelu,
je značný vzhľadom na ich ekonomickú moc, ako je možné vidieť v Prílohe A.
Udržateľnosť by nemala predstavovať držanie „diéty“, ako keby sme mali nadváhu
a chceme schudnúť. Jedná sa o iný/nový prístup k vykonávaniu aktivít v rámci podnikania.
Od obdobia, kedy sa spoločnosť začala aktívne zaoberať problematikou
udržateľného rozvoja a de facto aj schopnosťou vlastného prežitia, bolo vyvinutých
množstvo konceptov. Patria medzi ne (Ekologika, 2012):
Koncept prírodného kapitalizmu. Prírodný kapitalizmus je ekonomický systém,
ktorý prikladá ekonomickú hodnotu nielen výrobnému a finančnému kapitálu,
no rovnako aj ľudskému a prírodnému kapitálu. Prírodný kapitalizmus je založený
na štyroch centrálnych stratégiách:
o Radikálnej produktivite zdrojov.
o Preprojektovaní priemyselných systémov a materiálových tokov podľa
fungovania prírodných systémov (čím sa eliminuje odpad, toxicita a emisie
do životného prostredia).
o Presune od ekonomiky nakupovania tovarov k ekonomike služieb (dôraz
sa kladie na hodnotové potreby zákazníkov.
o Investíciách do obnovy prírodných zdrojov, čo umožňuje podnikom a iným
formám spoločenských organizácií konať tak, ako keby oceňovali všetky štyri
formy kapitálov.
Koncept „z kolísky do kolísky“. Koncept je zameraný na dlhodobo udržateľný model
založený na uzavretých výrobných cykloch, ktoré sú úplne kompatibilné s prírodou.
Koncept „z kolísky do kolísky“ navrhuje:
o Dizajn, ktorý skúma podstatu prírodných systémov, ktoré človek zatiaľ
nedokázal v ich dokonalosti prekonať.
~ 56 ~
o Dizajn založený na inherentných vlastnostiach nášho sveta rešpektujúci jeho
možnosti.
o Dizajn, ktorý vychádza z dostatku energie a surovín na Zemi za podmienky,
že vieme ako ich správne použiť. Príroda funguje v dostatku, na princípe
slnečnej energie a formou nekonečnej recyklácie látok.
Koncept piatich foriem kapitálov. Vychádza z troch pilierov udržateľného rozvoja,
pričom je zameraný na rozvoj piatich druhov kapitálov, tabuľka 4.
Tab. 4 Kapitály (zdroje) a ich úžitky pre spoločnosť (Ekologika, 2012)
Druh kapitálu Kapitál/Zdroj
Úžitky (môžu byť kladné aj
záporné, podľa kvality
kapitálu)
Prírodný
Zem, moria, vzduch,
vegetácia, ekologické
systémy
Potrava, voda, energia, klíma,
spracovanie odpadu
Ľudský
Znalosti, zručnosti,
zdravie, motivácia,
duševný pokoj
Šťastie, kreativita, inovácie,
práca, energia, participácia
Sociálny
Rodiny, komunity,
organizácie, školy,
samosprávne systémy
Bezpečie, zdieľané statky (napr.
kultúra, vzdelanie),
spravodlivosť, spolupatričnosť
Hmotný/vyrobený
Infraštruktúra, cesty,
budovy, nástroje a
zariadenia, dlhodobé
statky
Životné/pracovné prostredie,
distribúcia, dostupnosť,
recyklácia
Finančný Peniaze, akcie, dlhopisy
Nástroj pre ohodnotenie,
vlastnenie a výmenu ostatných
štyroch kapitálov
Servicizing. Definovaný ako predávanie funkcie produktu alebo služby, ktorá
ho poskytuje, namiesto predávania samotného fyzického produktu. Spotrebiteľ
si napríklad kúpi počítačovú pamäť namiesto samotného počítača, službu hlasovej
pošty namiesto záznamníka, alebo službu nalakovania auta namiesto laku.
~ 57 ~
Vlastníctvo produktu zostáva u výrobcu/dodávateľa, ktorému zákazník platí poplatok
podľa typu služby.
Biomimikry. Disciplína, ktorá študuje najlepšie nápady prírody a tieto plány
a procesy následne napodobňuje, čím sa snaží vyriešiť environmentálne problémy
spojené s výrobou a spotrebou produktov. Príkladom je skúmanie listu na vynájdenie
lepšieho slnečného článku. Riešenie inšpirované fungovaním prírodných
ekosystémov sa odborníkmi považuje za „inováciu inšpirovanú prírodou“. Pri učení
a praktizovaní biomimikry metódy sa využíva dizajnová špirála, ktorá pozostáva
z nasledovných činností:
o Identifikácia – vývin stručného návrhu ľudských potrieb.
o Prenos – „biologizácia návrhu výrobku“. Skúmanie dizajnu výrobku
z prírodnej perspektívy.
o Pozorovanie – hľadanie víťazov v prírode, ktorí vyriešia, alebo odpovedia na
skúmané výzvy.
o Abstrakcia – nájdenie v prírode opakujúce sa vzory a procesy, ktoré dosiahli
úspech.
o Aplikácia – vyvinutie nápadu a riešenia založeného na prírodných modeloch.
o Vyhodnotenie – vyhodnotenie nápadov z hľadiska životných princípov,
úspešných princípov prírody.
o Identifikácia – vytvorenie zjemňujúceho plánu založeného na ponaučeniach
z vyhodnotenia životných princípov.
Koncept spoločensky zodpovedného podnikania. Ide o posun od zamerania
sa výhradne na dosahovanie zisku, ekonomickým cieľom, k sociálnej,
environmentálnej a ekonomickej zodpovednosti. SZP by malo byť zamerané
na oblasti priamo sa dotýkajúce činnosti podniku, tak aby stratégia SZP prispievala
k úspechom podniku a zlepšovaniu jej podnikania.
V ďalších častiach práce sa budeme bližšie venovať konceptu SZP, konkrétne
udržateľnému SZP, nakoľko ho považujeme za prínosný ako systémové riešenie súčasného
neudržateľného stavu globálneho ekonomického systému na úrovni podnikov.
Záver 6: Pripájame sa k tvrdeniu Gabriely Hrdinovej (2013), že USZP je objektívne
jedinou alternatívou a nevyhnutnosťou, integrálnou súčasťou udržateľného rozvoja
ľudstva na planéte Zem v 21. storočí.
~ 58 ~
1.3 Analýza udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania v kontexte novej
paradigmy strategického manažmentu
„Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre
obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie
a vznešenejšie nad jednotlivca.“
(Štúr, 1845)
1.3.1 Spoločensky zodpovedné podnikanie – vývoj konceptu
V priebehu druhej polovice 20. storočia sa v dôsledku postupného narastania
množstva otázok týkajúcich sa vplyvu podnikov na spoločnosť a životné prostredie začal
rozvíjať v širšom rozsahu koncept spoločensky zodpovedné podnikanie.
Podstata konceptu SZP spočíva v posune pohľadu z úrovne „profit-only“,
podnikateľskej snahy a obmedzenosti na dosahovanie maximálneho zisku, na úroveň
„tripple-bottom-line“, podnikanie založené na sociálnom, environmentálnom
a ekonomickom pilieri; zameranom na dosahovanie udržateľného zisku.
Podľa Tyrona Lina a Tai-Chi Huang (2013) prvé zmienky o spoločenskej
zodpovednosti podnikania pochádzajú už z 18. storočia.
V prostredí Strednej Európy môžeme identifikovať prvé zmienky o spoločenskej
zodpovednosti, nielen podnikania, v prácach štúrovcov v priebehu 19. storočia.
Prvé úspešne vynaložené úsilie v kontexte spoločenskej zodpovednosti sa prakticky
prejavilo na konci 19. storočia u Roberta Owena z Veľkej Británie, Andrewa Carnegieho
zo Spojených štátov amerických, Tomáša a Jána Baťovcov z vtedajšieho
Československa. Prvé teoretické aspekty konceptu spoločenskej zodpovednosti možno
nájsť v prácach Chestera Barnarda a Theodora Krepa z prvej polovice 20. storočia.
Za zakladateľa konceptu SZP je považovaný Howard Bowen, ktorý už v roku
1953 v diele „Social Responsibilities of the Businessman“ vyzval podnikateľov k prijatiu
záväzkov voči spoločnosti. Trvalo však príliš dlho, kým podnikatelia aspoň v niektorých
častiach sveta prijali túto problematiku za závažnú a prínosnú pre podnikateľskú teóriu
i prax. V druhej polovici 20. storočia sa postupne presunul záujem od teoretizovania
o SZP k praktickej aplikácii konceptu.
S nástupom 3. tisícročia dochádza k harmonizácii konceptu SZP s konceptom
UR. SZP vystupuje ako nástroj napĺňajúci filozofiu UR. Súbežne dochádza k rapídnemu
~ 59 ~
celosvetovému nárastu podnikov aplikujúcich koncept SZP, čiastkovo, alebo celistvo
vo svojej podnikovej praxi.
Kellie McElhaney v (McElhaney, 2011) uvádza, že problematika SZP sa prudko
rozšírila a konečne prerazila aj do bežného podnikateľského myslenia vďaka stretu
niekoľkých nasledovných dôležitých faktorov:
Vplyv technológie, ktorá poskytuje občanom okamžitý prístup k transparentným
informáciám a správam jednoduchým stlačením počítačovej klávesy, alebo tlačidla
na mobile.
Rastúca sofistikovanosť mimovládnych organizácií pri sledovaní protiprávneho
konania podnikov.
Presúvanie moci a zdrojov z rúk vlády a verejného sektora do súkromného sektora.
Požiadavky zamestnancov, aby aj ich zamestnávatelia prispievali k lepšej
spoločnosti.
Spotrebiteľský tlak.
Generácia Y (deti milénia) – generácia najviac zameraná na obhajovanie
verejných záujmov za posledné desaťročia.
V súvislosti s ostrou kritikou celospoločenského vývoja sa objavila aj kritika
konceptu SZP, nakoľko prevažná časť podnikov aplikujúcich praktiky SZP
sa obmedzovala a v súčasnosti sa mnohé podniky aj naďalej obmedzujú, zväčša len
na filantropické a marketingové aktivity. Dané aktivity síce patria medzi SZP aktivity,
no prevažne nepredstavujú také aktivity, ktoré sú prepojené s hlavnými aktivitami podniku
a súčasne prispievajú k udržateľnému rozvoju podniku i spoločnosti. Značné rozdiely
medzi očakávaniami verejnosti v oblasti SZP a realitou so sebou prinášajú
nebezpečný nárast nedôvery voči podnikateľským subjektom.
Od roku 1999 uskutočňuje spoločnosť Harris Interactive Inc. štúdiu, ktorá hodnotí
reputáciu korporácií v Spojených štátoch amerických, teda ich vnímanie verejnosťou.
Na určenie poradia reputácie používa spoločnosť Harris Interactive šesť špecifických
faktorov (Kotler, Caslione, 2010):
1. emocionálna príťažlivosť,
2. produkty a služby,
3. pracovné prostredie,
4. finančná výkonnosť,
~ 60 ~
5. vízia a vedenie,
6. spoločenská zodpovednosť,
daných šesť faktorov je možné doplniť o siedmy faktor – inovácie.
My na tomto mieste opäť dodávame – UDRŽATEĽNÉ INOVÁCIE. Philip Kotler
a John Caslione (2010) tvrdia, že podniky musia udržať, alebo zlepšiť v období turbulencie
týchto sedem faktorov.
Začiatkom druhej dekády 21. storočia dochádza k radikálnej zmene prístupu
v riadení SZP. V tejto súvislosti sa objavujú nové koncepty spoločenskej zodpovednosti,
ktoré nie sú odčlenené od hlavných aktivít podnikateľských subjektov. Dané, nové
koncepty, na rozdiel od tradičného SZP, sú zasadené do kontextu podnikania. Predstavujú
integrálnu súčasť hlavnej stratégie podniku a sú súčasťou jadra podniku. Na SZP sa nazerá
ako na zdroj výkonnosti a konkurencieschopnosti, prispieva k tvorbe udržateľného zisku.
Medzi najbežnejšie pojmy, ktorými podniky v súčasnosti pomenúvajú činnosti
SZP patria (McElhaney, 2011):
zodpovedné podnikanie,
udržateľný rozvoj,
udržateľnosť,
životné prostredie, spoločenská zodpovednosť a riadenie podniku,
sociálny podnik,
globálne občianstvo,
podnikové občianstvo,
hodnotovo orientovaný biznis,
prírodný kapitalizmus,
duchovný kapitalizmus,
súcitný kapitalizmus,
ľudia, planéta, zisky.
Rôznorodosť pojmov pomenúvajúcich koncept SZP vyjadruje aj rôzne chápanie
tohto konceptu, čo priamo súvisí s postupným vznikom veľkého množstva definícií SZP.
Vilém Kunz (Kašparová, Kunz, 2013) tvrdí, že aj napriek značnej šírke a komplexnosti
konceptu SZP a jeho rozdielnej interpretácii jednotlivými záujmovými skupinami je možné
vymedziť základné princípy SZP:
~ 61 ~
1. Dobrovoľnosť. Podniky realizujú SZP aktivity úplne dobrovoľne, nad rámec
ich povinností vymedzených legislatívou.
2. Aktívna spolupráca so všetkými zainteresovanými skupinami. Umožňuje vytvárať
tzv. „win-win“ situácie.
3. Transparentnosť a otvorený dialóg so zainteresovanými skupinami. Podniky
by mali zainteresovaným skupinám umožniť prístup k informáciám, ktoré súvisia
nielen s ekonomickou výkonnosťou podnikov.
4. Komplexnosť a fungovanie podnikov s ohľadom na tzv. „triple bottom line
business“. Podniky sa zameriavajú na ekonomické, environmentálne a sociálne
aspekty svojej činnosti.
5. Systematickosť a dlhodobý časový horizont. SZP je zahrnutá dlhodobo
do podnikových hodnôt, podnikateľskej stratégie a procesov na všetkých úrovniach
podniku.
6. Zodpovednosť voči spoločnosti a záväzok podnikov prispievať k rozvoju kvality
života. Spoločenská zodpovednosť predstavuje etický imperatív pracovať v prospech
spoločnosti.
V roku 2010 bola vydaná medzinárodná norma „ISO 26000: Usmernenie
k spoločenskej zodpovednosti“. Napriek skutočnosti, že norma bola vypracovaná v rámci
spolupráce odborníkov z vyše 90 krajín a 40 organizácií, tvorcovia normy nepočítajú
s ekonomickým pilierom SZP. SZP je v norme ISO 26 000 (SUTN, 2011, str. 18)
definovaná nasledovne: „Spoločenská zodpovednosť sa zameriava na organizáciu
a zaoberá sa zodpovednosťou organizácie voči spoločnosti a životnému prostrediu.“.
Dochádza k porušeniu 4. základného princípu SZP.
Podniky by sa v procese zavádzania konceptu SZP mali zaoberať aj ekonomickým
pilierom, ktorý predstavuje integrálnu súčasť udržateľného rozvoja (Horňáková
a kolektív, 2012).
V tejto súvislosti sa ponúkajú otázky (Sakál a kolektív, 2013): „Prečo norma, ktorá
nesie názov Spoločenská zodpovednosť nerieši tak závažnú tému, ako je nadmerné
obohacovanie sa nadnárodných korporácií na úkor chudobnejších spoločenských vrstiev,
resp. svojich zamestnancov?“; „Nemalo by byť v záujme spoločenskej zodpovednosti tieto
rozdiely zmenšovať, a vytvoriť tým adekvátne podmienky na slušný život všetkých?“.
V tabuľke 5 sú uvedené príklady aktivít SZP v rámci jednotlivých pilierov.
~ 62 ~
Tab. 5 Aktivity v rámci jednotlivých pilierov spoločensky zodpovedného podnikania (Kunz, 2012)
Sociálny pilier Environmentálny pilier Ekonomický pilier
rovnováha medzi
pracovným a súkromným
životom (work-life
balance),
rozvoj ľudského kapitálu,
outplacement,
zamestnanecká politika,
diversity management,
boj proti mobbingu,
humanizácia práce,
bezpečnosť a ochrana
zdravia pri práci,
zdravá podniková
kultúra,
dodržiavanie ľudských
práv,
vyhodnocovanie
budúcich sociálnych
dôsledkov podnikových
rozhodnutí a následné
riadenie rizík.
obmedzovanie negatívnych
dopadov na environment,
vytvorenie ekologickej
politiky podniku,
environmentálny
manažment,
investície do ekologických
technológií a ďalšie
investičné opatrenia,
monitorovanie vplyvu na
životné prostredie,
vyhodnocovanie
environmentálnej
výkonnosti podniku,
ochrana prírodných
zdrojov,
odpadové hospodárenie,
zahrnutie
environmentálnych
princípov do procesu
výberu dodávateľov.
vyhýbanie sa korupcii
a etické správanie sa,
uplatňovanie
princípov dobrého
riadenia,
dôveryhodnosť a
transparentnosť,
dlhodobé budovanie a
riadenie vzťahov so
zákazníkmi a
dodávateľmi,
sledovanie záujmov
nielen vlastníkov, ale
aj ďalších investorov,
rešpektovanie ochrany
duševného vlastníctva,
inovácie a
udržateľnosť,
rešpektovanie
pravidiel čestného
konkurenčného boja.
1.3.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie v podmienkach Európskej únie
Európska únia (EÚ) pristúpila k problematike spoločensky zodpovedného
podnikania v priebehu 90. rokov 20. storočia vďaka iniciatíve Európskej komisie.
Klára Kašparová (Kašparová, Kunz, 2013) tvrdí, že výraznejšie kroky vzhľadom
k podpore a propagácii SZP zo strany EÚ sú viditeľné až v tomto tisícročí. Významné
historické medzníky vo vývoji konceptu SZP v Európskej únii sú uvedené v tabuľke 6.
Tab. 6 Významné historické medzníky vo vývoji konceptu spoločensky zodpovedného podnikania v Európskej únii (Kašparová, Kunz, 2013)
Rok Významné historické medzníky v uplatňovaní konceptu
spoločensky zodpovedného podnikania
1993 Prezident Európskej komisie Jacques Delors vyzval podnikovú sféru
k zapojeniu sa do riešenia vybraných európskych štrukturálnych problémov.
1995 Vydaná European Business Declaration against Social Exclusion, v ktorej
podniky a organizácie, ktoré zastupujú, vyjadrili svoju ochotu spolupodieľať
~ 63 ~
sa na predchádzaní a boji so sociálnym vylúčením. Dôvodom tohto výberu
bolo uvedomenie si, že sociálne vylúčenie predstavuje plytvanie s ľudskými
zdrojmi a napomáha zvyšovaniu finančnej záťaže i pre samé podniky.
Signatári deklarácie vyzvali k vytvoreniu európskej siete pre sociálnu
súdržnosť.
1996 Založenie European Business Network for Social Cohesion.
2000
Európska rada prijala Lisabonskú stratégiu, ktorá mala viesť k naplneniu
ambiciózneho cieľa, urobiť z EÚ „najkonkurencieschopnejšiu
a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku schopnú udržateľného
hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a s väčšou
sociálnou súdržnosťou.“ SZP mala byť jednou z čiastkových stratégií
naplnenia cieľov Lisabonskej stratégie.
European Business Network for Social Cohesion premenovaná na CSR
Europe.
2001 Európska komisia vydala Zelenú knihu o SZP s cieľom rozpútať diskusiu
o SZP v Európe.
2002
Výstupy z diskusie o SZP v Európe vydané prostredníctvom Oznámenia,
z ktorého okrem iného vyplynulo, že bude zachovaná dobrovoľnosť pri
presadzovaní SZP v praxi.
Vznik European Multi-Stakeholder Forum on Corporate Social
Responsibility, ktoré cieľom bolo podporovať transparentnosť, inovatívnosť
konceptu SZP a postupné zbližovanie SZP praktík a nástrojov.
2004
European Multi-Stakeholder Forum on Corporate Social Responsibility
vydáva Záverečnú správu, v ktorej bol koncept SZP opätovne
charakterizovaný ako dobrovoľný koncept, ktorý nie je vhodné legislatívne
upravovať.
2006
Európska komisia vydáva druhé Oznámenie, týkajúce sa SZP, v ktorom
zdôrazňuje, že hlavnými aktérmi v SZP sú podniky, a preto je potrebné s nimi
naviazať užšiu spoluprácu. V oznámení je hlavný obsah zameraný na
vysvetlení a opísaní fungovania novej inštitúcie European Alliance for CSR.
Členmi EA for CSR mali byť podniky a ďalšie subjekty pôsobiace mimo
podnikov.
V dôsledku rozporov odbory a mimovládne organizácie odmietli do Aliancie
vstúpiť a začali sa združovať v European Coalition for Corporate Justice.
Členovia Koalície deklarujú svoju snahu vyvíjať tlak na orgány EU, aby došlo
k zmene postoja Európskej komisie v otázke dobrovoľnosti uplatňovania SZP.
2010
European Coalition for Corporate Justice vyzýva k väčšej regulácii nielen vo
finančnom sektore a nastaveniu jasnejších pravidiel.
Lisabonskú stratégiu nahradila Stratégia Európa 2020, ktorá ma za cieľ
„dosiahnuť hospodársky rast, ktorý bude založený na princípoch znalostnej
ekonomiky, bude udržateľný a bude podporovať začleňovanie – sociálne aj
územné“. V stratégii bolo špecifikovaných niekoľko priorít. SZP sa priamo
dotýka iniciatíva „Priemyselná politika vo veku globalizácie“, v ktorej je
~ 64 ~
zakotvená požiadavka na obnovenie stratégie EÚ pre podporu SZP.
2011
Európska komisia vydáva Oznámenie o obnovenej stratégii EÚ v oblasti
SZP na obdobie 2011 – 2014. SZP je tu nanovo definované ako:
„zodpovednosť podnikov na spoločnosť“. Z oznámenia vyplýva posun
v náhľade na SZP. Európska komisia naďalej deklaruje, že by mal rozvoj SZP
primárne vychádzať zo samotných podnikov, avšak niektoré doplnkové
regulačné opatrenia môžu vytvárať prostredie, ktoré lepšie motivuje podniky
k dobrovoľnému prijímaniu ich spoločenskej zodpovednosti.
Doplnkové regulačné opatrenia by sa mali týkať troch oblastí:
1. Transparentnosť. Tvorba finančne nenáročných integrovaných reportov.
2. Tvorba trhových podnetov pre zodpovedné správanie podnikov. Integrácia
sociálnych a environmentálnych kritérií do verejných zákaziek.
3. Zaistenie zodpovednosti. Využívanie medzinárodne uznávaných noriem.
Európska únia chápe spoločensky zodpovedné podnikanie ako zodpovednosť
podnikov za svoj vplyv na spoločnosť a prejavuje sa prostredníctvom činností
presahujúcich čisto hospodárske hodnoty.
Medzi významné dokumenty, ktoré sa v súčasnosti úplne, alebo čiastkovo
venujú oblasti SZP v EÚ patria:
1. Stratégia Európa 2020. SZP vystupuje v stratégii ako kľúčový prvok pre zaistenie
dlhodobej dôvery zamestnancov a spotrebiteľov.
2. Stratégia Podnikanie 2020. Vydaná organizáciou CSR Europe, ktorá združuje viac
ako 5000 podnikov zameraných na zvyšovanie udržateľného rastu a pozitívny vplyv
na spoločnosť. Cieľom stratégie Podnikanie 2020 je tvorba zdieľaných hodnôt
v prostredí členských podnikov.
3. Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov
2011-2014. Dáva do pozornosti moderné chápanie sociálnej zodpovednosti podnikov
(EK, 2011): „Aby podniky mohli v plnej miere naplniť požiadavky v rámci sociálnej
zodpovednosti podnikov, mali by mať k dispozícii postup, ktorý im umožní začleniť
sociálne aspekty, environmentálne aspekty, etické aspekty, aspekty ľudských práv
a spotrebiteľské aspekty do svojich obchodných prevádzok a hlavnej stratégie v úzkej
spolupráci so svojimi zainteresovanými stranami s cieľom:
maximalizovať vytváranie spoločných hodnôt pre svojich
vlastníkov/akcionárov a svoje ostatné zainteresované strany a spoločnosť ako
takú,
identifikovať, predchádzať a zmierňovať ich možné nepriaznivé vplyvy.“
~ 65 ~
4. Správa o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta
k udržateľnej a inkluzívnej obnove. V závere správy sa uvádza (EP, 2013a):
„Ak sociálna zodpovednosť podnikov je, ako Komisia správne uvádza, zodpovednosť
podnikov za ich vplyv na spoločnosť, potom je to vplyv, o ktorý by sa mali podniky
aj spoločnosť čo najviac snažiť. Sociálna zodpovednosť podnikov musí prejsť
od procesu k výsledkom.“
5. Správa o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie
podnikov a udržateľný rast. Výbor pre medzinárodný obchod uvádza,
že (EP, 2013b): „Spoločenská zodpovednosť podnikov môže zabezpečiť rovnomerné
rozdelenie ziskov s cieľom vytvoriť udržateľnú hospodársku a spoločenskú prosperitu
a vymaniť väčší počet ľudí z chudoby, najmä v období finančnej krízy; vyjadruje
súčasne poľutovanie nad tým, že protokoly o sociálnych zásahoch majú v súčasnosti
len dobrovoľný charakter a naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby ich vyhlásila
za záväzné.“
Peter Ponický (2011) tvrdí, že spoločenská zodpovednosť nesmie mať nič spoločné
s dobrovoľnosťou a dobročinnosťou. SZP by malo byť podľa neho zamerané na tvorbu
zdieľaných hodnôt.
Lucia Kuldová v (Kuldová, 2012) takisto zvažuje otázku dobrovoľnosti SZP.
Riešením by bola vládna intervencia v smere daňových výhod pre podniky, ktoré
skutočne naplňujú víziu stratégie SZP.
V prostredí Slovenskej republiky nie sú podľa správy „Úspešnosť Slovenska vo
vytváraní podmienok pre spoločensky zodpovedné podnikanie“ (Fifeková a kolektív, 2011)
základné sociálne a environmentálne parametre spoločensky zodpovedného podnikania
rovnocenné ekonomickým parametrom udržateľného rozvoja.
Podľa Eleny Fifekovej a kolektívu (2011) základným východiskom v procese
formovania spoločensky zodpovednej spoločnosti musí byť:
zvýšenie povedomia všetkých občanov o SZP a UR,
zastrešenie agendy SZP samostatnou inštitúciou s vlastnými kompetenciami,
personálnou zodpovednosťou, finančnými prostriedkami,
odstránenie rezortného prístupu k uplatňovaniu princípov SZP a UR ,
~ 66 ~
zapracovať jednotlivé otázky SZP a UR do výchovno-vzdelávacieho procesu,
pričom dôležité je, aby problematika SZP a UR bola v primeranej forme zavedená
už do predškolského vzdelávania,
zavádzanie predmetov, ktorých obsahom je problematika SZP a UR do výučbových
osnov pre jednotlivé stupne vzdelávania,
zapracovanie problematiky UR a SZP do všetkých vyučovacích predmetov –
problematika UR a SZP by sa mala postupne stať integrálnou súčasťou všetkých
vyučovacích predmetov,
motivovať podnikateľské subjekty k účasti na iniciatíve OSN Global Compact
a iných sietí podporujúcich SZP,
zvýšiť informovanosť obyvateľstva o UR a SZP prostredníctvom médií,
pravidelne vyhodnocovať pokrok v oblasti SZP tak na úrovni krajiny,
ako aj jednotlivých podnikov,
stimulovať spoločnosti, aby využívali systémy riadenia životného prostredia
(ISO 14001, EMAS a iné),
podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie,
zvýšiť výdavky na ochranu životného prostredia,
iniciovať vytvorenie fóra spoločensky zodpovedných investorov.
Vo vzťahu k vyššie uvedeným odporúčaniam hodnotíme ako prínosné integrovanie
konceptu SZP do „Národného programu kvality Slovenskej republiky 2013-2016“
(SUTN, 2013):
V časti 3.1 Pre zlepšovanie podnikateľského prostredia a úspešnosť podnikania:
„...koordinovať program spoločenskej zodpovednosti organizácií - zahájiť
overovanie „správ CSR“ treťou nezávislou stranou (Korektné podnikanie)
a využívanie dobrovoľných nástrojov k realizácii environmentálnych programov,
využívať pre prácu Rady poznatky dozorných orgánov (SOI, SIZP SK, ŠVPS SR, ÚVZ
SR, SÚIP a ÚOŠKŠOK, SMI), ...“.
Vytvorenie odbornej sekcie rady NPK SR: Spoločenská zodpovednosť organizácií,
ktorej poslaním je podpora a koordinácia konceptu spoločenskej zodpovednosti
organizácií v SR s víziou stať sa uznávaným partnerom pri podpore a šírení
myšlienok spoločenskej zodpovednosti v SR.
~ 67 ~
Vyhlásenie Národnej ceny SR za spoločenskú zodpovednosť (CSR), z dôvodu,
že „v súčasných zložitých podmienkach slovenských organizácií je kvalita
neoddeliteľná od spoločenskej zodpovednosti, zahŕňa všetky činnosti a každého
jednotlivca v organizácii. Zahŕňa všetky oblasti podnikania v priemysle, obchode,
remeslách i službách nezávisle na veľkosti organizácie. Rovnako zahŕňa verejné
služby vrátane štátnej správy. Nie je možné preto dosiahnuť kvalitu bez trvalého
vytvárania prostredia pre ňu.“.
1.3.3 Koncepty spoločensky zodpovedného podnikania
SZP nebolo v minulosti striktne vymedzenou oblasťou záujmu teoretikov
a praktikov. Rôzne chápanie a prístupy ku konceptu SZP sa stali predpokladom pre
vznik mnohých príbuzných, prípadne zameniteľných konceptov SZP.
Ján Zelený (2008) zaradzuje medzi koncepty SZP:
Spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR 1) (klasické SZP). Ako dobrovoľný
kontinuálny záväzok organizácie chovať sa v rámci svojho fungovania zodpovedne
k prostrediu a spoločnosti, v rozsahu ktorých podnikajú.
Spoločenská vnímavosť podnikov (CSR 2). Na rozdiel od CSR 1 ponúka konkrétnu
stratégiu reagovania na konkrétny spoločenský problém.
Podnikové občianstvo (CC). Predstavuje správanie sa v komunite ako „dobrý
občan“.
Podniková udržateľnosť (CS). Z pohľadu záujmu verejnosti na tom, aby bola
dostatočne informovaná najmä o praktikách podnikov v oblasti vykonávania činností
smerujúcich k udržateľnému rozvoju.
Podniková etika (CE). Sústreďuje sa na morálne aspekty správania sa jednotlivcov
a skupín v rámci podniku,
Spoločenské investovanie podniku (CSI). Zaoberá sa investíciou peňazí, času alebo
ľudského kapitálu do miestnych neziskových organizácií s cieľom riešiť významné
sociálne problémy,
Spoločensky zodpovedné investovanie (SRI). Predstavuje investovanie s dôrazom
na integráciu podnikových a spoločenských záujmov.
~ 68 ~
K príbuzným konceptom SZP Lucie Kuldová (2012) ďalej priradzuje koncepty:
Spoločenská výkonnosť podnikov (CSP). Spája SZP s finančnou výkonnosťou
a meria množstvo nielen finančného, ale celkového príspevku spoločnosti.
Spoločenská poctivosť podniku (CSR 3). Začleňuje etický rozmer do strategického
riadenia podniku.
Spoločenská spiritualita podniku (CSR 4). Zameraný smerom k vesmíru
a naturalistickému poňatiu SZP z hľadiska prírodných vied. Presadzovanie
tzv. naturalistického základu, podľa ktorého sociálne inštitúcie vznikajú
prostredníctvom spirituality, alebo náboženstva.
Teória zainteresovaných strán. Podstatou teórie je zapojenie zainteresovaných strán
(stakeholders) ako prirodzeného prvku podnikania.
Podniková filantropia. Dobrovoľná angažovanosť podnikov vo verejne prospešných
projektoch s cieľom presadzovať blahobyt v celej spoločnosti či konkrétnej komunite.
Väčšinou sa jedná o aktivity nad rámec hlavných aktivít podnikov.
V súčasnej dobe sú predmetom záujmu a diskusie mnohých podnikov v oblasti
SZP nasledovné najvýraznejšie moderné trendy (Kašparová, Kunz, 2013):
Tvorba zdieľaných hodnôt (Creating Shared Value - CSV). Predstavuje strategický
prístup podnikov k SZP. Ide sa o prepojenie SZP aktivít s kľúčovými kompetenciami
podnikov, čo im umožňuje následne efektívne využívať ich odborné znalosti,
alebo hodnotové reťazce. Autori konceptu Michael Porter a Mark Kramer (Porter,
Kramer, 2011) uvádzajú, že podniky by sa mali zapojiť do riešenia spoločenských
problémov podobným spôsobom, ako pristupujú k podnikateľským príležitostiam
a vytvoriť tak zdieľané hodnoty, teda úžitok pre spoločnosť, ako aj pre podnik
samotný.
Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom (Work-Life Balance - WLB).
Koncept je zameraný na čo najlepšie zladenie svojho pracovného a osobného života
ako dvoch spojené nádoby. Dlhodobá strategická podniková podpora vyváženosti
pracovného a osobného života zamestnancov môže prinášať samotným podnikom
množstvo kľúčových výhod, akým je napr. udržanie kvalitnej pracovnej sily,
zvýšenie motivácie a efektivity pracovného procesu. zníženie nákladov a pod.
Zapájanie sa podniku do podnikovej komunity (Corporate Community
Involvement - CCI). Koncept je možné chápať ako zastrešujúci pojem pre aktivity,
~ 69 ~
ktorými sa podniky zapájajú do života komunity, bezprostredného okolia, v ktorom
pôsobia. Patria sem aktivity ako sponzorstvo, darcovstvo, filantropia, strategická
filantropia, podnikové dobrovoľníctvo a pod.
Spoločensky zodpovedné investovanie (SRI). Charakteristické tým, že investori pri
jeho využívaní zvažujú pri svojom investičnom rozhodovaní aj iné faktory okrem
finančných. Tento typ investovania je v súčasnosti podporovaný aj EÚ.
Paralelne s celosvetovým rozširovaním podnikov hlásiacim sa k hodnotám,
ktoré vychádzajú z konceptov UR a SZP, rozširuje sa aj segment spotrebiteľov
hlásiacich sa k hodnotám typu LOHAS (Lifestyles of Health and Sustainability).
V Spojených štátoch amerických má trh LOHAS veľkosť 290 mld. USD. Tento
trhový segment je zameraný na zdravie, životné prostredie, sociálnu spravodlivosť, osobný
rozvoj a udržateľný život (LOHAS, 2013).
Produkty v štýle LOHAS by mali byť na prírodnej báze, vysoko kvalitné,
zloženie/receptúry na najvyššom stupni vývoja, biologicky odbúrateľné zložky, dôraz
na obnoviteľné zdroje, používané sú recyklovateľné obaly, pohodlné použitie (Lorencová,
Erlebachová, 2009).
1.3.4 Vybrané podnikateľské prístupy čiastkovo napĺňajúce filozofiu konceptu
spoločensky zodpovedného podnikania
Medzi podnikateľské prístupy čiastkovo napĺňajúce filozofiu konceptu
spoločensky zodpovedného podnikania možno zaradiť:
1. Baťov systém riadenia,
2. Kyocera - manažérsky systém Améba,
3. Mondragon – družstevná korporácia,
4. Ekonomika spoločenstva – medzinárodný projekt.
1. Baťov systém riadenia
Začiatky Baťovho podnikania v obuvníctve siahajú do druhej polovice 19. storočia.
Tomáš Baťa vybudoval za pomerne krátku dobu svojho života svetové
impérium, vybudoval podnik prostredníctvom svojich spolupracovníkov, podnikovú
kultúru, ktorá prežívala ešte desiatky rokov po jeho smrti. Ľudia v jeho podniku pracovali
a žili lepšie, zarábali výrazne viacej než v iných priemyselných podnikoch. Baťa budoval
~ 70 ~
sociálne zázemie, ktoré nemalo v danej dobe obdobu. Ľuďom to prinášalo mnoho výhod:
od bývania cez spoločenskú infraštruktúru v podniku i okolí. Cesty, voda, práčovne, atď.
To všetko vytváralo nový štýl života priemyselného človeka. No to všetko by nebolo
možné realizovať bez vysokej výkonnosti všetkých pracovníkov podniku. Za vysoký
výkon boli pracovníci odmeňovaní vysokou mzdou a ďalšími pôžitkami. Mali na svoju
dobu vysokú životnú úroveň. Baťa tak plnil svoje predsavzatie slúžiť životu a verejnosti
(Trnka, 2010).
Baťa si uvedomoval, že je dobré, ak podnik slúži zákazníkom a zamestnancom,
lebo je to jediný spôsob ako docieliť, aby aj oni slúžili podniku. To sa odzrkadlilo nielen
rozvojom samotnej firmy, ale aj rozvojom celej spoločnosti. Tvrdil, že kvalita života
zamestnancov je predovšetkým úlohou zamestnávateľa a nie štátu. Snažil sa, aby pracovný
a súkromný život zamestnancov bol v rovnováhe (Polák, 2011).
Baťa si bol vedomý, že organizácia môže byt úspešná, ak bude mať vzdelaných,
pracovitých zamestnancov a s dobrým vzťahom k spolupracovníkom a k firme súčasne.
Preto spoločnosť venovala veľkú pozornosť k výchove a k vzdelávaniu mladých ľudí.
Podnikanie bolo založené na vysokej etickej a morálnej úrovni. Dôkazom toho boli dobré
vzťahy so zákazníkmi, podporovanie rozvoja vlastných zamestnancov a korektné vzťahy
s dodávateľmi. Baťa si svojim podnikaním vybudoval dôveru domácej a svetovej
verejnosti (Polák, 2011).
Baťova sústava riadenia pozostávala z nasledovných praktík, so zameraním
na spokojného zákazníka i zamestnanca (Lešingrová, 2010):
1. Služba verejnosti.
2. Súťaživosť, výchova a vzdelávanie, morálka a etika.
3. Účasť na zisku a strate, aktivizácia a motivácia, skúsenosť spolupracovníkov,
osobná zodpovednosť.
4. Individuálna mzda, týždenné vyúčtovanie, vnútropodniková banka, kalkulácie,
plánovanie, samospráva dielní, kontrola kvality, vnútropodniková doprava.
5. Výroba, nákup, predaj a obchod, reklama, spolupráca a komunikácia, inovácie,
výskum, vývoj technológií, finančná nezávislosť, svetová trieda, celopodniková
platnosť pravidiel.
6. Efektívne využitie dňa.
~ 71 ~
Všetky praktiky riadenia a organizácie podniku Baťa boli vzájomne prepojené.
Kľúčový je fakt, že jednotlivé praktiky boli prepojené vzájomnými väzbami, nadväzovali
na seba a doplňovali sa. Dôležitý je postupný vývoj praktík (Lešingrová, 2010).
František Trnka (2010) aj Marek Polák (2011) tvrdia, že myšlienky Tomáša Baťu nie
sú dnes zďaleka zastarane. Napriek tomu, že sa zmenili technické prostriedky; ľudská
podstata, psychologický a sociologický prístup k podnikaniu sa nezmenili.
Záver 7: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu
podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV) nevyhne
vytváraniu nového konceptu života svojich pracovníkov založenom na konceptoch WLB,
CCI, SRI, LOHAS a koncepte HCS model 3E.
2. Kyocera –manažérsky systém Améba
Systém améba predstavuje štýl riadenia, ktorý sa zakladá na autonómii,
podnikateľskej pružnosti a samoriadení zamestnancov. Pojem améba sa využíva
ako metafora na prirovnanie nezávislých útvarov k individuálnym bunkám.
Tie sa pohybujú a hľadajú potravu v podobe baktérií. Konzumujú a rozmnožujú sa tak
rýchlo, že vyčerpávajú zásoby potravy a presunú sa tam, kde je nový zdroj potravy
(Thomasová, 2011).
Metafora améba našla praktické organizačné vyjadrenie v systéme podniku Kyocera
Corporation. Podnik Kyocera bol založený v roku 1959 Dr. Kazuo Inamorim ako Kyoto
Ceramic Co., Ltd., zameriavajúci sa na jemnú keramiku. V podniku Kyocera Corporation
si každá améba zabezpečuje vlastné strategické riadenie, systém zisku, prevádzkové
účtovníctvo a personálne riadenie (Thomasová, 2011).
Ralph Adler a Toshiro Hiromoto (2012) uvádzajú, že konečným cieľom tejto
štruktúry je podnietiť zamestnancov v celom podniku k zlepšovaniu výrobkov, služieb,
inovácií, znižovaniu nákladov, zvyšovaniu kvality.
Delenie a rozpad améb je riadené podľa úrovne výroby a podľa pridanej
hodnoty na člena za hodinu, napríklad (Petříková a kolektív, 2005):
1. Pri nízkej výrobe a vysokej pridanej hodnote sa améba delí na menšie jednotky.
2. Pri vysokej výrobe a vysokej pridanej hodnote sa améba udržuje.
3. Pri vysokej výrobe a nízkej pridanej hodnote améba zmenšuje počet členov,
radikálne sa reorganizuje a pri nedostatku zlepšenia sa rozpúšťa.
~ 72 ~
Medzi výhody manažérskeho systému Améba patrí (Adler, Hiromoto, 2012):
Rast podniku.
Ziskovosť.
Orientácia na podnikanie.
Všetci členovia podniku sú považovaní za skutočných partnerov.
Rýchlo a samostatne nastavené vzťahy medzi amébami predurčujú ich podobnosť
k živým organizmom.
Úspech améby nie je úspechom celého podniku.
Podniková inklúzia.
Koordinované akcie.
Nevýhodou tejto štruktúry môže byť nesprávne zvolený systém zisku,
ktorý uprednostňuje vyšších riadiacich zamestnancov pred výkonnými zamestnancami.
Záver 8: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu
podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV) nevyhne
podnecovaniu zamestnancov k udržateľným inováciám produktov, procesov,
udržateľným organizačným inováciám a marketingovým udržateľným inováciám, ktoré
budú v súlade s udržateľným rozvojom podniku a spoločnosti.
3. Mondragon – družstevná korporácia
V španielskom Baskicku, v mestečku Mondragon, vznikli od roku 1959 prvé
moderné kooperatívne podniky, ktoré sa dostali do povedomia v roku 1973 ako úspešný
príklad ekonomickej demokracie a výrobnej samosprávy. Začiatkom 90-tych rokov
sa jednotlivé kooperatívy spojili do veľkej korporácie Mondragon. Korporácia
je rozdelená do troch sektorov, a to finančného, obchodného a priemyselného. Všetky
spomínané zložky, vrátane banky či poisťovne, sú kooperatívami. Vlastníkmi korporácie
sú výlučne jej zamestnanci. Mondragon je spoločenským vlastníctvom. Aby bol vo vnútri
jednotlivých podnikov udržiavaný duch kooperácie, žiadna z kooperatív nemá viac
než 500 členov. Mondragon má vlastnú banku, poisťovne, školy, univerzity, nemocnice.
(Blaha, 2013).
Podnikanie korporácie Mondragon je založené na nasledovných základných
princípoch, prijatých v roku 1987 (Mondragon, 2013):
otvorené prijatie,
demokratická organizácia,
~ 73 ~
suverenita práce,
inštrumentálny charakter a podriadenosť kapitálu práci,
účasť na riadení,
mzdová solidarita,
vzájomná spolupráca
sociálna transformácia,
univerzálnosť,
vzdelanie.
Ľuboš Blaha (2013) ďalej uvádza, že na rozdiel od amerických projektov známych
ako ESOP Mondragon, Mondragon nie je iba o čiastočnej participácii zamestnancov
na podnikových ziskoch, ale aj o plnej participácii na vlastníctve a vedení. Každý nový
člen Mondragonu sa automatický stáva spoluvlastníkom a spolupodieľa sa na voľbe
manažmentu a ďalších riadiacich funkciách. Rozhodnutia sa teda prijímajú
demokraticky na báze spoločenského vlastníctva. Nejestvuje totiž nikto, kto by bol
vlastníkom Mondragonu bez toho, že by v Mondragone pracoval. To však neznamená,
že by tam panovalo hrubé rovnostárstvo. Rozdiely v príjmoch existujú a odvíjajú sa
od stanovených tabuliek, resp. kvocientov. Zisk kooperatívov sa rozdeľuje medzi
zamestnancov na báze týchto kvocientov. Napriek tomu tu však existuje striktná
regulácia príjmových nerovností, ktorá nedovoľuje, aby najvyššie mzdy prekročili
štyri a pol násobok najnižších miezd.
Európska komisia v „Obnovenej stratégii EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov
na obdobie rokov 2011-2014“ vyzdvihuje prínos družstiev v oblasti SZP (EK, 2011):
„Niektoré typy podnikov ako napríklad družstvá, spoločnosti založené na princípe
vzájomnosti a rodinné podniky majú vlastnícku a riadiacu štruktúru, ktorá je priaznivá pre
zodpovedné správanie podnikov.“.
Záver 9: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu
podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV) nevyhne
regulácii príjmových nerovností v podniku a aj zo strany štátu, resp. EÚ.
4. Ekonomika spoločenstva – medzinárodný projekt
Ekonomika spoločenstva je medzinárodný projekt, za ktorým sú predovšetkým
podnikatelia, ekonómovia, manažéri, študenti, vedci, spotrebitelia i sporitelia, chudobní:
~ 74 ~
občania miest a obcí z mnohých krajín sveta. Ten, kto myšlienku Ekonomiky spoločenstva
podporuje na hocijakej spoločenskej úrovni sa slobodne zaväzuje žiť hodnoty a kultúru
spoločenstva, dávania a vzájomnosti, aby stále viac vstupovala nová kultúra
do ekonomického prostredia na všetkých úrovniach. Hlavnými aktérmi projektu sú
podniky, organizácie rôznych právnych foriem. Momentálne je vyše 800 podnikov
v 40 krajinách. Snažia sa vytvárať nové bohatstvo a nové pracovné miesta,
a to s kreativitou a novosťou, a taktiež deliť svoj zisk: jednu časť pre tých, ktorí
sa nachádzajú v biede, druhú na podporu šírenia kultúry dávania prostredníctvom
škôl, seminárov a tretiu časť na rozvoj podniku (ES, 2013).
Projekt sa zrodil z podnetu talianskej osobnosti 20.storočia, Chiary Lubichovej
v máji 1991 v Sao Paolo v Brazílii. Jeho základným cieľom je, prostredníctvom vytvárania
spoločenstva na všetkých úrovniach podniku, vykoreniť chudobu a sociálnu
nespravodlivosť vo svete, a tým prispieť k budovaniu ekonomického systému a ľudskej
spoločnosti kde, podľa vzoru prvej kresťanskej komunity z Jeruzalema, „nikto medzi nimi
nebol núdzny“. Ekonomika spoločenstva je v dialógu so súčasnou kultúrou, s občianskou,
solidárnou a sociálnou ekonomikou na lokálnej i medzinárodnej úrovni (ES, 2013).
Stefano Zamagni (ES, 2012) tvrdí, že v spoločenstve musí existovať spoluúčasť
v premyslenej organizačnej štruktúre, pričom musíme zmeniť vnímanie práce
ako odcudzenie a využívanie.
Myšlienku spoločenstva vyjadruje aj Luigi Bruni v (ES, 2012): „Ak je pravda,
že spoločenstvo je kľúčovým slovom celého projektu, znamená to, že podnik
už nemôžeme chápať ako pyramídu, alebo ako záležitosť podnikateľa, ktorý vyrába,
dopracuje sa k zisku, a potom ho daruje. Podnik predstavuje pracovné spoločenstvo ľudí
a ako taký má hodnotu sám o sebe pretože vytvára vzťahy, to čo sa začína rodiť chápeme
ako možný zárodok nového modelu podnikového riadenia.“
Záver 10: Podľa nás a na základe na základe vyjadrenia Petra Ponického: Čo tvorí
kvalitu?; úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu podnikania
zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV) nevyhne tvorbe novej
organizačnej štruktúry, ktorá bude akceptovať, že kvalitu tvoria pracovníci a ich
vzťahy.
~ 75 ~
1.3.5 Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie v kontexte novej paradigmy
strategického manažmentu
Záujem podnikov o realizáciu spoločensky zodpovedných aktivít by nemal byť
krátkodobého charakteru. Reálne prijatie zodpovednosti predstavuje postupný proces
a súčasne dlhodobú snahu správať sa zodpovedne, ktorá môže viesť k udržateľnosti.
Vtedy možno hovoriť o udržateľnom spoločensky zodpovednom podnikaní.
Jean a Edward Steadovci (2012) upriamujú pozornosť na skutočnosť, že podniky
musia vyvíjať stratégie, štruktúry, zdroje, technológie a postupy, ktoré im pomôžu
prispôsobiť sa neustále rastúcim spoločenským a environmentálnym požiadavkám, ktoré
musia začleniť do snahy o ekonomický úspech.
Gabriela Hrdinová (2013) tvrdí, že USZP predstavuje integrálnu súčasť stratégie
UR priemyselného podniku. Stratégia UR predstavuje komplexnú, resp. hlavnú
podnikovú stratégiu, opierajúcu sa o princípy konceptu UR. Ide o hlavnú stratégiu
podniku, ktorý prijíma zodpovednosť za stav okolia a chce konať tak, aby jeho aktivity
nemali pozitívny dopad iba na ekonomické aspekty, no aj environmentálne a sociálne.
Na obrázku 7 je uvedená stratégia UR podniku v hierarchickom usporiadaní.
Na ďalších stupňoch sú uvedené udržateľné stratégie strategických podnikateľských
jednotiek (SPJ) a udržateľné funkčné stratégie.
Obr. 7 Hierarchické usporiadanie stratégií s ohľadom na princípy udržateľného rozvoja
(Hrdinová, 2013a)
Stratégia UR podniku
"Udržateľné" stratégie SPJ
"Udržateľné" funkčné stratégie
~ 76 ~
Stratégia UR podniku je podnikový dokument, ktorý by mal mať podľa Gabriely
Hrdinovej nasledovnú štruktúru (Hrdinová, 2013a):
1. Úvod.
2. Analýza celkovej situácie podniku (východisková pozícia, prehľad výkonov podniku
z pohľadu jednotlivých pilierov UR).
3. Vízia UR podniku založená na novom modeli podnikania, ktorý sleduje
optimalizáciu spoločenského prospechu podnikateľských aktivít podniku.
4. Poslanie UR podniku na základe vízie UR podniku.
5. Definovanie strategických cieľov UR podniku.
6. Identifikovanie strategických cieľov zainteresovaných strán.
7. Analýza externého prostredia podniku (jednotlivých zložiek makroprostredia –
politickej, hospodárskej, sociálnej, technologickej, právnej, demografickej,
environmentálnej, medzinárodnej, atd.).
8. Analýza odvetvového prostredia podniku (Porterov model 5-tich síl).
9. Analýza interného prostredia podniku (analýza zdrojov podniku – ABC analýza,
analýza schopností podniku – modifikovaný Porterov hodnotový reťazec).
10. SWOT analýza podniku.
11. Tvorba vízie, poslania a strategických cieľov stratégie UR podniku (rast a rozvoj
podniku, diverzifikácia podnikania, riadenie a hodnotenie podnikového portfólia
metódami portfóliovej analýzy - matica BCG, GE, matica životného cyklu odvetvia).
12. Tvorba vízie, poslania a strategických cieľov podnikateľských stratégií podniku
na úrovni strategických podnikateľských jednotiek - SPJ (stratégia nákladového
vodcovstva, stratégia diferenciačná, špecializačná stratégia).
13. Tvorba vízie, poslania a strategických cieľov udržateľných funkčných stratégií
podniku.
14. Udržateľná marketingová stratégia podniku.
15. Udržateľná výrobná stratégia podniku.
16. Udržateľná inovačná stratégia podniku.
17. Udržateľná stratégia informačno-komunikačných technológií podniku.
18. Udržateľná personálna stratégia podniku.
19. Udržateľná finančná stratégia podniku.
20. Udržateľná environmentálna stratégia podniku.
21. Organizácia v podniku.
22. Risk manažment podniku.
~ 77 ~
23. Riadenie zmien v podniku.
24. Spoločné podnikanie.
25. Implementácia stratégie UR
26. Kontrola plnenia stratégie UR.
Proces tvorby komplexnej stratégie UR podniku je možné formálne znázorniť
prostredníctvom štyroch fáz strategického manažmentu ako procesu (Hrdinová,
2013):
PT S UR (ANALÝZA TS UR IMPLEMENTÁCIA KONTROLA)
(23)
kde:
- symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,
- symbol operácie logického súčinu (konjunkcie, „aj“) - konjunktor,
PT S UR - proces tvorby stratégie UR,
ANALÝZA - analýza externého prostredia podniku, odvetvového prostredia
podniku, interného prostredia podniku, SWOT analýza
TS UR - tvorba stratégie UR (vízie, poslania a podnikovej, podnikateľskej,
funkčných stratégií),
IMPLEMENTÁCIA - implementácia stratégie UR,
KONTROLA - kontrola plnenia stratégie UR.
Pričom myšlienkový pochod pri tvorbe komplexnej stratégie UR podniku je
nasledovný (Hrdinová, 2013):
PT S UR A1A2A3 (24)
kde:
PT S UR – proces tvorby stratégie UR,
- je symbol operácie ekvivalencie - ekvivalentor,
- je symbol operácie implikácie (“ak“ – „potom“) – implikátor,
A1 – operátor A1 – zdôvodnenie spoločenského zmyslu existencie podniku
(špecifikácia dlhodobého spoločenského i podnikateľského poslania podniku;
~ 78 ~
akceptácia zmeny paradigmy myslenia smerom k UR a USZP rozhodujúcimi
zainteresovanými subjektmi),
A2 – operátor A2 – vytvorenie predstavy o jeho potvrdzovaní v konkrétnych
spoločensko-ekonomických podmienkach (tvorba vízie o budúcom,
v strednodobom časovom horizonte, podnikateľskom úspechu),
A3 – operátor A3 – uvedenie tejto predstavy do života voľbou konkrétnych
strategických podnikateľských cieľov a realizáciou scenárov
ich úspešného dosiahnutia (formulácia podnikateľskej stratégie a zostavenie
plánov implementácie ňou sledovaných zámerov).
Úspešná implementácia stratégie UR v podniku si vyžaduje dodržať uvedený logický
postup (24) a následne zabezpečiť transformácie dobre zadefinovaných strategických
cieľov do operatívnych plánov (Hrdinová, 2013).
1.4 Analýza tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia v strategickom manažmente
priemyselných podnikov
„Stojíme na hraničnej čiare dvoch vekov, a síce jedného zapadajúceho, v ktorom
sa práva len jednotlivým osobám a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa ony
každému zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a nasúdia.“
(Štúr, 1847)
1.4.1 Tvorba zdieľaných hodnôt – vývoj konceptu
V roku 2006 Michael Porter a Mark Kramer vydali prelomovú štúdiu „The Link
Between Competitive Advantage and Corporate Social Responsibility“, v ktorej predostreli
vlastný názor na vtedajší stav SZP. V štúdii sa venovali spojeniu SZP a konkurenčnej
výhody a predstavili nový pojem – „Creating Shared Value“ (tvorba zdieľaných
hodnôt), (Kuldová, 2012).
Michael Porter a Mark Kramer (2006) argumentovali, že aplikácia SZP
je v mnohých podnikoch odtrhnutá od podnikateľskej stratégia a neprospieva verejnosti.
Podniky vytvárajú hodnoty iba na základe optimalizácie krátkodobých ziskov,
a to predovšetkým za cenu zanedbávania potrieb zákazníkov. Je potrebné si uvedomiť,
že podnik neexistuje vo vákuu, je obklopený okolím, spoločnosťou, bez ktorej by svoje
zisky nemohol vytvárať (Kuldová, 2012).
~ 79 ~
Aj Peter Drucker (2002) uvádza, že zdravý podnik nemôže existovať v chorej
spoločnosti. Výkonný podnik sa musí o spoločnosť zaujímať aj v prípade, že miestne
spoločenstvo samé nevidí žiaden problém.
Potvrdzujú to aj:
Gabriela Hrdinová (2013a): „Zisk, vygenerovaný plnením spoločenských potrieb,
je svojim vznikom prejavom vyššej úrovne kapitalizmu, jeho modernej formy,
založenej na maximalizácii zhodnotenia kapitálu vloženého do podnikania
podnikateľským subjektom a jeho zdieľania, a tým synergiou vytvorenej pridanej
hodnoty s miestnou komunitou, v ktorej prostredí vzniká na základe
„hry s nenulovým súčtom“ – „win-win“!“;
Peter Ponický (2011): „Spoločenská zodpovednosť musí byť spoločným dielom
všetkých aktérov zúčastňujúcich sa spoločenského bytia (človek/občan sveta;
podnikateľ – zamestnanec - spotrebiteľ).“
Jana Šnircová (2013): „SZP predstavuje etické rozdeľovanie vytvorených hodnôt –
tak, aby sa nikto nestal núdznym v dôsledku nespravodlivého rozdeľovania
spoločného bohatstva. Chýba nám ekonomická motivácia k týmto zmenám?
Tak pouvažujme: Ak dlhodobo znižujeme prídel z vytvorených hodnôt pre
ich spolutvorcov (krajiny, ekonomické subsystémy, zamestnancov,...),
prečo sa čudujeme, že nám tieto subjekty prestávajú tvoriť dostatočný dopyt po
tovaroch, ktoré produkujeme?“.
Záver 11: Ak chápeme globálny ekonomický systém ako jednotný celok, tak následne
na základe definície systému (Sakál, Jerz, 2006): „účelovo definovaná množina prvkov
(istých vlastností) a množina väzieb (určitých vlastností) medzi nimi, ktoré spolu určujú
vlastnosti, správanie a funkcie systému ako celku“, konštatujeme, že spoločensky
zodpovedné podnikanie sa týka všetkých zúčastnených strán zainteresovaných na
rozvoji tohto systému, a teda o spoločenskej zodpovednosti možno hovoriť nie len
v kontexte konkrétnych podnikateľských aktivít.
V posledných rokoch sa však ostrá deliaca línia medzi záujmami podnikov
a spoločnosti začala rozmazávať. Stále viac podnikov si uvedomuje, že môžu spoločnosti
pomáhať omnoho efektívnejšie, ak aktivity v oblasti SZP prepoja so svojimi kľúčovými
kompetenciami. Tento prístup im umožňuje využívať svoje odborné znalosti, hodnotové
reťazce, a vplyv pre zásadnú podporu spoločenských tém (Bockstette,
Stamp, 2012).
~ 80 ~
Komplexný koncept nového prístupu k SZP predostreli Michael Porter a Mark
Kramer v roku 2011 vo svojom ďalšom príspevku „Creating Shared Value“ (Porter,
Kramer, 2011). Koncept tvorba zdieľaných hodnôt prezentovaný Michaelom Porterom
a Markom Kramerom predstavuje koncept zameraný na prepojenie spoločenských
a ekonomických cieľov, čo viedlo autorov prostredníctvom konceptu k definovaniu novej
epochy kapitalizmu.
Valerie Bockstette a Mike Stamp (2012) tvrdia, že mnohé podniky pochopili,
že ak chcú prosperovať, sú závislé na zdravej a dobre fungujúcej spoločnosti.
Najvyspelejšie podniky sa začali pozerať na angažovanosť v spoločenských témach
prostredníctvom inej optiky. Rozpoznali svoj obrovský potenciál pre pomoc a podporu
spoločenského pokroku. Tieto podniky sa preto snažia tvoriť „zdieľanú hodnotu“,
t.j. zahrnutím spoločenských tém do svojich hlavných obchodných stratégií vytvárať úžitok
pre spoločnosť a súčasne posilovať svoju dlhodobú konkurencieschopnosť, čo si vyžaduje
zmenu paradigmy myslenia v podniku, obrázok 8.
Obr. 8 Zdieľaná hodnota (Bockstette, Stamp, 2012)
Tvorba obchodnej hodnoty:
Investície do dlhodobej konkurencieschopnosti
Tvorba spoločenskej hodnoty:
Investície zamerané na spoločenské a
environmentálne ciele
Tvorba zdieľanej hodnoty: Investície do dlhodobej konkurencieschopnosti podnikov, ktoré zároveň
riešia spoločenské a environmentálne ciele
~ 81 ~
Podľa Michaela Portera a Marka Kramera (Porter, Kramer, 2011, Bockstette, Stamp,
2012), môžu podniky tvoriť zdieľanú hodnotu prostredníctvom nasledujúcich troch
možností:
1. Redefinovaním hodnotových reťazcov. Podniky môžu zdokonaľovať kvalitatívne,
množstevné, nákladové a spoľahlivostné aspekty svojich vstupov i distribúcie
a súčasne pôsobiť ako dobrý správca dôležitých prírodných zdrojov a hybná sila
ekonomického a spoločenského rozvoja.
2. Zmeny vo vnímaní (prehodnotení) produktov a služieb. Možnosť uspokojovania
spoločenských potrieb aj poskytovania služieb na existujúcich trhoch, hľadanie
nových možností, alebo znižovaní nákladov pomocou inovácií.
3. Zlepšovanie miestnych podmienok. Previazanosť podniku s ich okolím, podniky
si uvedomujú, že k svojmu úspešnému fungovaniu potrebujú spoľahlivých miestnych
dodávateľov a napr. fungujúcu dopravnú, alebo telekomunikačnú infraštruktúru,
rovnako ako potrebujú nachádzať vo svojom regióne kvalifikovaných pracovníkov.
Perspektíva udržateľnosti podnikania založenom na TZH je skrytá v dôvere, ktorú
si podnik v danom prípade nevybuduje navonok skvelým imidžom. Predpokladom
úspešnosti je vzájomná podpora všetkých zúčastnených subjektov, pri ktorej sa odkrýva
filozofia podnikania a prípadná snaha o rýchle obohatenie.
Hlavné rozdiely medzi konceptmi SZP a TZH sú uvedené v tabuľke 7.
Tab. 7 Rozdiely medzi spoločensky zodpovedným podnikaním a tvorbou zdieľaných hodnôt (Pitra, 2011)
Spoločensky zodpovedné
podnikanie
Tvorba zdieľaných
hodnôt
Pridaná hodnota Finančná podpora spoločensky
prínosných aktivít
Podnikateľské a súčasne
spoločenské prínosy z hlavných
aktivít
Prejav
Filantropické aktivity,
starostlivosť o životné prostredie,
podnikové občianstvo
Spolupráca pri tvorbe
spoločných hodnôt (podnikových
aj spoločenských)
Uplatňovanie
Ako dobrovoľná autonómna
odozva na požiadavky z okolia;
nezávislá na úsilí o zvyšovanie
Integrálna súčasť realizácie
podnikateľskej stratégie;
v priamej súvislosti s plnením
~ 82 ~
podnikateľskej výkonnosti finančných cieľov
Agenda
Vymedzená externými
štandardmi a vyžaduje
samostatné výkazníctvo,
pripravované zriadeným
organizačným útvarom
Je súčasťou špecifických
opatrení, prispievajúcich
k uplatňovaniu podnikateľských
zámerov štandardnými
organizačnými útvarmi
Úhrada nákladov
Samostatná kapitola v rozpočte,
výška rozpočtov je závislá na
odhade prínosov pre dobré meno
podniku
Sú integrálnou súčasťou úhrady
nákladov rutinných
podnikateľských aktivít podniku
Wayne Visser (2013) tvrdí, že koncept TZH priniesol novú energiu do vývoja
SZP, pričom koncept TZH má podľa neho niekoľko výhod:
šikovne zmenil jazyk spoločenskej zodpovednosti na jazyk vytvárania hodnôt,
ktorému môžu podnikatelia lepšie porozumieť;
spochybnil úzku definíciu maximalizácie zisku;
lepšie zosúladil podnikovú stratégiu a sociálne problémy, ktoré ju môžu ovplyvniť.
Medzi ďalšie výhody, ktoré má koncept TZH patrí:
ako jediný koncept spomedzi konceptov SZP sa zaoberá aplikáciou spoločensky
zodpovedných opatrení v rámci celého hodnotového reťazca;
má súvzťažnosť na globálne hodnotové reťazce,
tento prístup je predmetom diskusií aj v EÚ. Výbor pre medzinárodný obchod
v (EP, 2013b) uvádza, že „požaduje, aby budúce opatrenia v oblasti sociálnej
zodpovednosti podnikov zahŕňali celý hodnotový reťazec od ťažby surovín cez
obchod až po recykláciu“.
Prínosy konceptu TZH podľa Martina Waltera (2011) sú nasledovné:
vonkajší pozitívny efekt pre spoločnosť, resp. pre jednolivé zainteresované skupiny
je nesporný,
interná motivácia: hľadanie „biznis“ príležitostí, budovanie strategickej
konkurenčnej výhody s dlhodobým výhľadom,
~ 83 ~
týka sa „top line“ (podiel na trhu, rast tržieb) aj „bottom line“ (úspora nákladov,
kvalita a dostupnosť všetkých vstupov).
Pri koncepte TZH možno podľa Wayna Vissera (2013) nájsť niekoľko
nedostatkov:
1. Koncept TZH nie je úplne novým konceptom. Myšlienka zdieľaných hodnôt
sa objavila už v roku 2002 v článku C.K. Prahalada a Stuarta Harta „The Fortune
at the Bottom of the Pyramid“.
2. V článku „Creating Shared Value“ autorov Michaeal Porter a Mark Kramer
nefiguruje žiadna zmienka o článku C.K. Prahalada a Stuarta Harta z roku 2002.
3. Nevhodná charakteristika klasického SZP.
Wayne Visser (2013) uvádza, že je dôležité, aby koncepty SZP a ich realizácia
v praxi bola založená na holistickom prístupe a transformačnej zmene. To znamená,
že podniky by mali prijať štyri DNA prvky zodpovednosti: vytváranie hodnôt, dobré
riadenie, spoločenský prínos, environmentálna integrita. Takisto to znamená uplatnenie
tvorivosti, rozšíriteľnosti, vnímavosti, glokálnosti a cirkularity pri podnikových riešeniach
spoločenských problémov. V budúcnosti bude potrebné podľa Wayna Vissera riadiť
všetky ekonomické a podnikové aktivity v súlade s nasledovnými piatimi kritériami:
1. Zodpovedné investovanie. Znamená zabezpečenie toho, aby peniaze
boli nasmerované do produktívnych a udržateľných investícií a nie do špekulatívneho
obchodovania.
2. Dlhodobosť. Predstavuje pochopenie, že skutočné bohatstvo je vytvorené
v dlhodobej perspektíve, s ohľadom na potreby budúcich generácií.
3. Transparentné zverejňovanie. Zahŕňa transparentnosť v oblasti príjmov.
4. Účtovanie celkových nákladov. Internalizácia sociálnych a environmentálnych
nákladov (externalít), a to prostredníctvom daní a účtovania sociálnych
a environmentálnych ziskov a strát.
5. Začleňujúci rozvoj. Ide o obslúženie tzv. „spodku pyramídy“ (nízkopríjmové
obyvateľstvo) ako uvádzajú koncepty „Spodok pyramídy“ a TZH.
~ 84 ~
1.4.2 Tvorba zdieľaných hodnôt v uzavretom cyklickom reťazci
Tvorba zdieľaných hodnôt si podľa Jean a Edwarda Steadovcov (2012) vyžaduje
uzatvorenie hodnotového reťazca do cyklu. Vtedy sa zmení jeho orientácia z „kolísky
do hrobu“ na „z kolísky do kolísky“, zásluhou čoho sa bude môcť zmeniť na priemyselný
ekosystém typu III. Priemyselnému ekosystému typu III predchádza priemyselný
ekosystém typu I, ktorý predstavuje tradičný Porterov hodnotový reťazec
spopularizovaný v 80. rokoch 20. storočia. Ďalším priemyselným ekosystémom
je priemyselný ekosystém typu II., ktorý sa pohybuje v hraniciach ekologizácie.
Priemyselný ekosystém typu III je nutnou súčasťou prechodu k tvorbe udržateľných
zdieľaných hodnôt.
Jean a Edward Steadovci (2012) ďalej tvrdia, že priemyselný ekosystém typu III
bude zameraný na:
Ekologickú efektívnosť. Obnoviteľná energia a zdroje sa premieňajú na výrobky,
ktorých odpad následne slúži ako vstup pre iné biologické, prípadne priemyselné
cykly. Na dosiahnutie tohto stavu by sa mali produkty vytvárať iba z dvoch typov
materiálov:
1. biologických živín, materiálov, ktoré sa biologicky rozkladajú a môžu vrátiť
do biologického cyklu;
2. technických živín, materiálov, ktoré sa biologicky nerozkladajú, ale môžu
neustále kolovať v priemyselnom cykle.
Spoločenskú efektívnosť. Podniky by mali byť zodpovedné za vyvíjanie
a udržiavanie spravodlivého a slušného pracoviska a spoločnosti. Zamestnanci,
ľudský kapitál podniku, sa pri vytváraní hodnôt nepovažujú za obyčajný nástroj,
prostriedky vedúce k cieľom. Sami sa stávajú cieľom. Prostredníctvom
spoločenskej efektívnosti sa môžu globálne korporácie zúčastniť na riešení mnohých
svetových problémov.
P.G. Nikitenko (2007) uvádza, že príroda, človek a spoločnosť by sa mali
nachádzať vo vzájomnej harmónii. Prostredníctvom modelu sociálno-ekonomického
udržateľného inovačného rozvoja uvádza, že je potrebná:
1. reprodukcia výrobných prostriedkov,
2. reprodukcia spotrebných tovarov,
~ 85 ~
3. reprodukcia človeka ako bio-sociálneho a noosferného produktu (rozum, znalosti,
intelekt, veda, vzdelanie, ochrana zdravia, šport, kultúra i ďalšie služby).
Nevyhnutnosť zmeny vzťahu k ekosystému planéty Zem si aj podľa pápeža Františka
vyžaduje zmenu v zásadných ekonomických otázkach, v ktorých aj ostatní nositelia
nobelových cien za ekonómiu nepodali jednoznačné riešenie. Pápež František v (2013)
hovorí: „Každá ľudská bytosť sa v súčasnosti považuje za spotrebný statok, ktorý je možné
využiť a následne odhodiť. Zaviedli sme kultúru, ktorá sa zbavuje nepotrebného odpadu. S
týmto myšlienkovým posunom sa stretávame v individuálnej aj spoločenskej rovine.
Vyraďovacia kultúra je uprednostňovaná a solidarita sa často považuje za
kontraproduktívnu. Odporuje totiž racionalite financií a ekonomiky. Zatiaľ čo zisky
menšiny exponenciálne rastú, príjmy väčšiny klesajú. Táto nerovnováha má pôvod v
ideológiách, ktoré podporujú absolútnu nezávislosť trhu a finančné špekulácie, a bráni
štátom v ich právnej kontrole. Nastoľuje sa nová neviditeľná tyrania, ktorá je niekedy
virtuálna. Táto krutovláda jednostranne a bez možnosti nápravy vnucuje svoje zákona a
pravidlá.“
V súvislosti s rozvojom človeka upriamujú pozornosť Ján Košturiak a Ján Chaľ
(2008) na rozvoj ľudského potenciálu, ktorý je možný merať a rozvíjať v štyroch
oblastiach, obrázok 9.
Obr. 9 Meranie a rozvoj ľudského potenciálu v podniku (Košturiak, Chaľ, 2008)
•Informácia → Znalosť → Skúsenosť →Múdrosť
Intelektuálny potenciál
(IQ)
•Individuálna výkonnosť a cieľová orientácia → Tímová výkonnosť → → Výkonnosť spoločnosti → Leadership
Fyzický potenciál
(PQ)
•Sebauvedomenie → Sebaovládanie → Motivácia → Empatia
Emocionálny potenciál
(EQ)
•Disciplína a plnenie sľubov → Riešenie výhra - výhra → → Spravodlivosť → Etika
Morálny potenciál
(MQ)
~ 86 ~
Výkonnosť podnikania teda priamo súvisí so schopnosťou podniku merať,
rozvíjať a zužitkovať potenciál vlastných pracovníkov, čo by sa malo prejaviť
aj v mzdovej politike podniku.
Záver 12: V dôsledku nevyhnutnej zmeny paradigmy tvorby a rozdeľovania bohatstva
usudzujeme, že v 21. storočí by finančné ohodnotenie pracovníkov malo byť realizované
prostredníctvom udržateľnej mzdy, ktorá prispieva k fyzickému, ekonomickému,
psychologickému a sociálnemu rozvoju pracovníkov.
1.4.3 Postavenie tvorby zdieľaných hodnôt v strategickom manažmente priemyselných
podnikov
Koncept TZH možno začleniť do procesu strategického manažmentu,
a teda formulovať stratégiu podniku na základe TZH. Vtedy sa z hľadiska SZP jedná o
rozvojovú (strategickú) zodpovednosť, obrázok 10.
Obr. 10 Vzťah medzi mierou a typom zodpovednosti (Ponický, 2011a)
Existujú rôzne typy stratégií, napr. Jozef Papula a Zuzana Papulová (2012) definujú
stratégie rastové, ústupové a stability.
Záver 13: Vychádzajúc z analýzy nového modelu podnikania, konceptu metodiky tvorby
systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP v kontexte s konceptom HCS modelu 3E, a
ďalších konceptov vychádzajúcich z konceptu spoločensky zodpovedného podnikania,
hodnotíme komplexnú podnikovú stratégiu UR za najvhodnejšiu stratégiu pre aplikáciu
konceptu TZH.
~ 87 ~
Medzi autorov, ktorí podporujú nášu tézu, že SZP by sa malo zmeniť na UTZH, patrí
aj Ivo Jupa (2010), ktorý tvrdí, že pri riešení sociálnych, environmentálnych
i ekonomických problémov spoločnosti by mal podnik na strategickej úrovni
zodpovedať na tri nasledujúce otázky, ktoré predstavujú strategické úvahy podniku:
1. Problém, ktorým sa chceme zaoberať je naozaj spoločenský problém?
2. Tento spoločenský problém je skutočne problémom aj pre podnik?
3. Je v silách podniku problém vyzdvihnúť vážnosť problému a prispieť k jeho
riešeniu?
Vyššie uvedené otázky je vhodné zapracovať do procesu strategického manažmentu
pri skúmaní prostredia a formulácii stratégie udržateľného rozvoja. Integrálnou súčasťou
stratégie udržateľného rozvoja by mala byť oblasť spoločensky zodpovedného podnikania.
Odpovede na dané otázky tak predstavujú strategické ciele podniku pre oblasť spoločensky
zodpovedného podnikania.
Pri hľadaní odpovedí na to, na akú príležitosť sa podnik zameria, akým
spôsobom a prečo práve na túto je vhodné popri strategických úvahách uplatniť
nasledovné zložky podnikateľského myslenia pri rešpektovaní zásad manažérskej
etiky (Mohelská, Pitra, 2012):
Systémový prístup. Ide o vnímanie súvislostí medzi koordinovaným fungovaním častí
celku pri smerovaní k jednému spoločnému cieľu, zistiť za akých podmienok je súbor
opatrení smerujúcich k dosiahnutiu stanovených cieľov realizovateľný účelne
a efektívne.
Finančné hospodárenie. Je tvorené súborom úvah o zistení, za akých podmienok
je ekonomicky výhodné (výnosné, alebo najmenej nákladovo náročné) dosiahnutie
stanovených cieľov pre firmu.
Záver 14: Uvedomujeme si, že presadenie nového prístupu v podnikaní nie je
jednoduchý proces. Avšak, využijúc prvú časť výroku Luciusa Senecu (Mojmír, 2007):
„Osud vedie toho, kto chce. Kto nechce, toho ťahá.“, upriamujeme pozornosť na
skutočnosť, že prvým potrebným krokom je vnútorné chcenie, ktoré však nestačí. Je
potrebné aj (Sakál a kolektív, 2007): môcť, vedieť a rozumieť. No a ten podnik ktorý
nepochopí globálne objektívne trendy 21. storočia, ten, ako to uvádza Andrej Kopčaj
(2007), nakoniec musí a využijúc druhú časť výroku Luciusa Senecu, bude ťahaný
vpred inými, pravdepodobne úspešnejšími.
~ 88 ~
1.5 Zhrnutie záverov z uskutočnenej analýzy teoretických východísk
Na základe analýzy teoretických východísk tvorby zdieľaných hodnôt sme
dospeli k nasledovným záverom, ktoré boli postupne prezentované v 1. kapitole
PDizP:
Záver 1: Podniky, ktoré chcú zúžitkovať príležitosti vychádzajúce zo spoločenských
a ekologických problémov Zeme, budú musieť vytvoriť a implementovať nové
postupy transformačných zmien.
Záver 2: Formovanie v minulosti overených, no v dnešnej dobe nepostačujúcich
starých typov stratégií je z hľadiska nových princípov podnikania v 21. storočí
neprínosné pre udržateľný rozvoj podnikania. Akceptovaním prevládajúcich
názorov na nevyhnutnosť zmeny princípov podnikania, a teda i strategického
manažmentu podnikov, by sa mal spustiť proces formovania nových typov
stratégií – udržateľných.
Záver 3: My si na tomto mieste dovoľujeme tvrdiť, že cestou k šťastiu je opak
konzumizmu – duchovný rozvoj.
Záver 4: Zovšeobecnením predchádzajúcich hore uvedených tvrdení, môžeme
súhlasiť s konštatovaním, že súčasná kríza je kríza rastového kapitalizmu
poháňaného dlhom v transformujúcom sa postindustriálnom prostredí.
Záver 5: Ekonomickú teóriu preto podľa Ivana Klinca (Klinec, 2013) čaká veľký
paradigmatický skok, ktorý zmení zásadným spôsobom súčasnú podobu ľudskej
spoločnosti i celej civilizácie. Súhlasíme s daným tvrdením a súčasne
upriamujeme pozornosť vlastníkov podnikov a top manažérov na nevyhnutnosť
zmeny princípov podnikania v kontexte s nami navrhovanou stratégiou
UR, USZP na základe tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt (TUZH – CSSV).
Záver 6: Pripájame sa k tvrdeniu Gabriely Hrdinovej (2013), že USZP je objektívne
jedinou alternatívou a nevyhnutnosťou, integrálnou súčasťou udržateľného
rozvoja ľudstva na planéte Zem v 21. storočí.
Záver 7: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu
podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV)
nevyhne vytváraniu nového konceptu života svojich pracovníkov založenom
na konceptoch WLB, CCI, SRI, LOHAS a koncepte HCS model 3E.
Záver 8: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu
podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV)
~ 89 ~
nevyhne podnecovaniu zamestnancov k udržateľným inováciám produktov,
procesov, udržateľným organizačným inováciam a marketingovým
udržateľným inováciam, ktoré budú v súlade s udržateľným rozvojom podniku
a spoločnosti.
Záver 9: Podľa nás, úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu
podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV)
nevyhne regulácii príjmových nerovností v podniku a aj zo strany štátu,
resp. EÚ.
Záver 10: Podľa nás a na základe na základe vyjadrenia Petra Ponického: Čo tvorí
kvalitu?; úspešný podnik v 21. storočí sa akceptovaním nového modelu
podnikania zameraného na zvyšovanie spoločenského prospechu (CSV)
nevyhne tvorbe novej organizačnej štruktúry, ktorá bude akceptovať, že kvalitu
tvoria pracovníci a ich vzťahy.
Záver 11: Ak chápeme globálny ekonomický systém ako jednotný celok, tak následne
na základe definície systému (Sakál, Jerz, 2006): „účelovo definovaná množina
prvkov (istých vlastností) a množina väzieb (určitých vlastností) medzi nimi,
ktoré spolu určujú vlastnosti, správanie a funkcie systému ako celku“,
konštatujeme, že spoločensky zodpovedné podnikanie sa týka všetkých
zúčastnených strán zainteresovaných na rozvoji tohto systému, a teda
o spoločenskej zodpovednosti možno hovoriť nie len v kontexte konkrétnych
podnikateľských aktivít.
Záver 12: V dôsledku nevyhnutnej zmeny paradigmy tvorby a rozdeľovania
bohatstva usudzujeme, že v 21. storočí by finančné ohodnotenie pracovníkov
malo byť realizované prostredníctvom udržateľnej mzdy, ktorá prispieva
k fyzickému, ekonomickému, psychologickému a sociálnemu rozvoju
pracovníkov.
Záver 13: Vychádzajúc z analýzy nového modelu podnikania, konceptu metodiky
tvorby systému udržateľnej stratégie SZP pre MSP v kontexte s konceptom HCS
modelu 3E, a ďalších konceptov vychádzajúcich z konceptu spoločensky
zodpovedného podnikania, hodnotíme komplexnú podnikovú stratégiu UR za
najvhodnejšiu stratégiu pre aplikáciu konceptu TZH.
Záver 14: Uvedomujeme si, že presadenie nového prístupu v podníkaní nie je
jednoduchý proces. Avšak, využijúc prvú časť výroku Luciusa Senecu (Mojmír,
2007): „Osud vedie toho, kto chce. Kto nechce, toho ťahá.“, upriamujeme
~ 90 ~
pozornosť na skutočnosť, že prvým potrebným krokom je vnútorné chcenie,
ktoré však nestačí. Je potrebné aj (Sakál a kolektív, 2007): môcť, vedieť
a rozumieť. No a ten podnik ktorý nepochopí globálne objektívne trendy 21.
storočia, ten, ako to uvádza Andrej Kopčaj (2007), nakoniec musí a využijúc
druhú časť výroku Luciusa Senecu, bude ťahaný vpred inými, pravdepodobne
úspešnejšími.
Týchto štrnásť záverov, v ktorých sme koncentrovali výsledky našej analýzy
teoretických východísk riešenia hlavného cieľa PDizP, sme v časti II. projekt dizertačnej
práce použili pri formulovaní štyroch predpokladov DizP.
~ 91 ~
2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY ZDIEĽANÝCH
HODNÔT V PRIEMYSELNÝCH PODNIKOCH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
PROSTREDNÍCTVOM PRIAMEHO VÝSKUMU
V rámci riešenia projektov:
APVV č. LPP-0384-09: „Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social
Responsibility (CSR)“ - riešitelia: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. a Ing. Gabriela Hrdinová,
PhD., a
KEGA č. 037STU-4/2012: „Zavedenie predmetu "Udržateľné spoločensky
zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné manažérstvo na II.
stupni MTF STU Trnava“ – riešitelia: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. a kolektív
spoluriešiteľov,
boli od novembra 2012 realizované postupne tri dotazníkové prieskumy:
1. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1 – v podnikovej praxi -
(https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?formkey=dGpGQ1EtQk1ld1ltM2xfa
0VucTVPRkE6MQ),
2. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 2 – vo výskume a výučbe na
univerzitách a vysokých školách -
(https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?formkey=dC0yUER3cHpXbmQ5bG
8yUndKYVVyaHc6MQ#gid=0),
3. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 3 – medzi študentami
Materiálovotechnologickej fakulty STU Trnava -
(https://docs.google.com/forms/d/1CVLIsj4d7m5Mk-Z9M4-
5ngq0EbPFZiUd4aJUpbvh3_Y/viewform).
Od novembra 2013 boli v rámci riešenia projektu:
KEGA č. 037STU-4/2012: „Zavedenie predmetu "Udržateľné spoločensky
zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné manažérstvo na II.
stupni MTF STU Trnava“ – riešitelia: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. a kolektív
spoluriešiteľov,
realizované postupne ďalšie dva dotazníkové prieskumy:
4. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 4 – v podnikovej praxi –
(https://docs.google.com/forms/d/1Oc4OK_QVIRvePoN5Jxj1fRETTalsR_CFJQ2Z
Wsqu48E/viewform),
~ 92 ~
5. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 5 - medzi študentami predmetu
Strategický manažment v akademickom roku 2013/2014 –
(https://docs.google.com/forms/d/1SnSWvG0LPdl9ASUaPxFfZk1ldnQTUnqWs_P8
shxaQg4/viewform).
Problematiku UR, USZP a TZH sme skúmali prostredníctvom dotazníkových
prieskumov Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1 a č. 4, ktoré sú zamerané
na podnikateľské subjekty.
2.1 Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt
v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom
dotazníkového prieskumu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1
Dotazník Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1 bol vytvorený
siedmimi doktorandmi (Lucia Božiková, Katarína Drieniková, Gabriela Hrdinová,
Marián Kortiš, Tomáš Naňo, Michaela Tokárová, Ľubomír Šmida) za účelom verifikácie
dovtedajších poznatkov a objektívnych trendov, ktoré boli získané prostredníctvom
intenzívneho štúdia odbornej literatúry vzťahujúcej sa k nasledovným oblastiam:
trvalo udržateľný rozvoj a spoločensky zodpovedné podnikanie,
zainteresované subjekty podniku a využitie metódy AHP,
riadenie rizík a využitie metódy AHP,
udržateľná konkurencieschopnosť,
externalizácia nákladov,
udržateľný marketing,
stratégia udržateľného rozvoja.
Dotazník USZP č. 1 bol zostavený prostredníctvom aplikácie GoogleDocs a
rozposlaný na mailové adresy 306 vybraných respondentov, čo predstavuje výberový
súbor z celkového základného súboru 15 288 priemyselných podnikov v Slovenskej
republike k 30. novembru 2012.
Dotazníkový prieskum prebiehal v časovom období od 30. novembra 2012 do 05.
marca 2013. V stanovenom časovom období dotazník vyplnilo 76 predstaviteľov
priemyselných podnikov v Slovenskej republike, čo predstavuje návratnosť približne
~ 93 ~
24,9%. Návratnosť odpovedí sme sa snažili zvýšiť aj prostredníctvom telefonických
rozhovorov a osobným kontaktom s predstaviteľmi podnikov.
Proces realizácie dotazníkového prieskumu prebiehal v danej postupnosti:
1. formulácia jednotlivých otázok (priebežne),
2. zostavenie dotazníka (3 dni),
3. digitalizácia a rozposlanie dotazníka (5 dní),
4. zber údajov (96 dní),
5. spracovanie získaných údajov (14 dní).
Závery z uskutočneného prieskumu – základné štatistické údaje:
1. Identifikačné údaje o podnikoch. Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 76
prevažne stredne veľkých a veľkých slovenských podnikov. Najviac respondentov
bolo z Trnavského, Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Z pohľadu vlastníctva išlo
predovšetkým o súkromné tuzemské podniky (skoro 49%) s domácim kapitálom
(skoro 58%).
2. Oblasť UR, USZP, SZP, udržateľného marketingu a externalizácie nákladov.
Skoro 40% respondentov uviedlo, že ich podnik vykonáva aktivity v prospech
UR, stratégiu založenú na princípoch UR má 16 podnikov (20%) a na princípoch
SZP 17 podnikov (22%).
Koncept SZP v praxi uplatňuje viac ako polovica respondentov (53%), pričom
medzi hlavné dôvody ich záujmu o SZP patrí predovšetkým stotožnenie sa s filozofiou
SZP/USZP a snaha o UR, zvyšovanie konkurencieschopnosti, či iné bližšie
nešpecifikované dôvody.
Podniky, ktoré sa SZP nevenujú (43%) uviedli hlavne tieto dôvody: nedostatok
informácií o zavádzaní SZP konceptu do podnikania, chýbajúci profesionáli v oblasti
zavádzania SZP a nedostatok finančných prostriedkov. Prieskumom sme tiež
zisťovali, či by boli podniky ochotné zaoberať sa konceptom SZP/USZP a za akých
podmienok. Väčšina respondentov (16 podnikov) uviedla, že konceptom SZP by sa
zaoberala iba v prípade existencie dohody medzi podnikmi, ktorá by zaväzovala
podniky správať sa zodpovedne.
V rámci tohto okruhu otázok sme tiež zistili, že 11% opýtaných uviedlo, že ich
stratégie SZP sú udržateľné v kontexte s udržateľnou pracovnou silou. Niekoľko
respondentov tiež konštatovalo, že ich podnik má stratégiu (SZP) orientovanú na
~ 94 ~
udržateľnú výrobu (10), udržateľnú spotrebu (8), udržateľný zisk (10) a iba 4
podniky považujú svoju stratégiu (SZP) za nástroj udržateľného marketingu.
3. Okruh otázok o podnikových stakeholderov.
Skoro polovica z celkového počtu (37 podnikov) identifikuje podnikových
stakeholderov. Ďalšie otázky boli zamerané na ich bližšie konkretizovanie, pričom aj
respondentov, ktorí uviedli, že ich neidentifikujú, sme požiadali o ich bližšie
potenciálne špecifikovanie. V oboch prípadoch účastníci prieskumu medzi hlavných
stakeholderov zaradili hlavne vlastníkov podniku (akcionárov), manažérov,
zamestnancov, zákazníkov a dodávateľov.
Ďalšie otázky, boli zamerané na bodové ohodnotenie záujmov a sily
jednotlivých stakeholderov. Z pohľadu dôležitosti záujmov respondenti stanovili
nasledovné poradie (od najdôležitejšieho): zákazníci, vlastníci, manažéri, konkurenti,
dodávatelia, zamestnanci, ...
Obdobným spôsobom sme zisťovali aj hodnotenie dôležitosti vplyvu, resp. silu
jednotlivých stakeholderov, výsledky sú uvedené od
„najvplyvnejšieho/najsilnejšieho“: vlastníci, zákazníci, manažéri, dodávatelia,
konkurencia, zamestnanci, ...
Na otázku, či podniky zapájajú svojich stakeholderov do rozhodovania
odpovedalo kladne 36 podnikov, čo predstavuje viac ako 47% respondentov.
Viac ako 80% podnikov súhlasí s vyjadrením, že dnešnom globalizovanom
svete, je potrebné spolupracovať so zainteresovanými stranami (akceptovať ich
názory, požiadavky, pripomienky).
4. Oblasť manažérstva rizík a viackriteriálnej optimalizácie.
Manažérstvo rizík v podniku využíva úplne iba 22 respondentov (28%), 25 iba
čiastočne (32%) a zvyšných 29 (37%) podnikov ho vôbec nevyužíva.
Z podnikov, ktoré ho využívajú úplne, resp. čiastočne, 19 odpovedalo, že im
pomáha v neustálom zlepšovaní a 27 podnikom pomáha čiastočne, pričom 1
respondent uviedol, že im vôbec nepomáha v neustálom zlepšovaní.
Medzi základné parametre rizika, pomocou ktorých podniky počítajú celkovú
mieru rizika patrí hlavne: pravdepodobnosť, následky/dôsledky, neistota,
zraniteľnosť, či rozsah poškodenia.
V rámci tohto okruhu otázok sme tiež skúmali využívanie metód
viackriteriálnej optimalizácie v podnikoch a zistili sme, že viac ako 55% podnikov
~ 95 ~
(44 respondentov) ju vôbec nevyužíva. V rámci manažérstva rizík viackriteriálnu
optimalizáciu úplne využívajú iba v 3 podnikoch a čiastočne v 10 podnikoch.
5. Oblasť udržateľnej konkurencieschopnosti.
V rámci tohto okruhu otázok sme zistili, že viac ako polovica respondentov
(53%) pôsobí prevažne na globálnych trhoch a zvyšné (36 podnikov) na tuzemskom
trhu.
Z toho 14% podnikov v súčasnosti operujúcich na domácom trhu sa
v minulosti pokúšalo preniknúť na trhy globálne a za hlavné príčiny ich neúspechu
označili: nižšie ceny konkurencie, vysoké náklady, či legislatívne prekážky.
Podniky pôsobiace na globálnych trhoch sa snažia dosiahnuť udržateľnú
konkurencieschopnosť (70%) a za najdôležitejšie faktory úspechu na globálnych
trhoch označili: kvalitu, udržateľnú výrobu, cenu, znalosti, kvalitu a aktuálnosť
informácií, kontakty, čas výroby.
2.2 Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt
v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom
dotazníkového prieskumu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 4
– pilotný dotazníkový prieskum
Dotazník Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie č. 1 bol vytvorený tromi
doktorandmi (Ľubomír Šmida, Marián Kortiš a Lukáš Jurík) a tromi členmi
riešiteľského kolektívu KEGA (prof. Peter Sakál, doc. Jana Šnircová, Helena Fidlerová,
PhD.) za účelom verifikácie dovtedajších poznatkov a objektívnych trendov, ktoré boli
získané prostredníctvom intenzívneho štúdia odbornej literatúry vzťahujúcej sa
k nasledovným oblastiam:
udržateľný rozvoj a udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie (celý tím),
stratégia udržateľného rozvoja na základe konceptu tvorby zdieľaných hodnôt
(Šmida, Ľ),
finančný manažment v kontexte udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania
(doc. Šnircová, J.),
udržateľná logistika (Fidlerová, H., PhD.),
externalizácia nákladov (Kortiš, M.),
manažment ľudských zdrojov (Jurík, L.).
~ 96 ~
Dotazník USZP č. 4 bol zostavený prostredníctvom aplikácie GoogleDocs a
rozposlaný na mailové adresy 306 vybraných respondentov, čo predstavuje výberový
súbor z celkového základného súboru 15 288 priemyselných podnikov v Slovenskej
republike k 30. novembru 2012.
Dotazníkový prieskum prebieha od 28. novembra 2013. K 27. januáru 2014
dotazník vyplnilo 56 predstaviteľov podnikov v Slovenskej republike, čo predstavuje
návratnosť približne 18,3%. Návratnosť odpovedí sme sa snažili zvýšiť aj
prostredníctvom telefonických rozhovorov a osobným kontaktom s predstaviteľmi
podnikov.
Proces realizácie dotazníkového prieskumu prebiehal v danej postupnosti:
1. formulácia jednotlivých otázok (priebežne),
2. zostavenie dotazníka (3 dni),
3. digitalizácia a rozposlanie dotazníka (5 dní),
4. zber údajov (momentálne ešte prebieha, k 27. januáru 2014: 61 dní),
5. spracovanie získaných údajov (spracovanie priebežne získaných čiastkových
údajov: 1 deň).
2.2.1 Vyhodnotenie okruhu otázok č. 1
Otázka: V akom odvetví podnikania pôsobí Váš podnik?
Obr. 11 Odpovede na otázku: V akom odvetví podnikania pôsobí Váš podnik?
~ 97 ~
Otázka: V ktorom kraji má sídlo Váš podnik?
Obr. 12 Odpovede na otázku: V ktorom kraji má sídlo Váš podnik?
Otázka: Aká je veľkosť Vášho podniku podľa počtu zamestnancov?
Obr. 13 Odpovede na otázku: Aká je veľkosť Vášho podniku podľa počtu zamestnancov?
Otázka: Aká je Vaša právna forma?
Obr. 14 Odpovede na otázku: Aká je Vaša právna forma?
Otázka: Aký je váš väčšinový vlastník?
Obr. 15 Odpovede na otázku: Aký je váš väčšinový vlastník?
~ 98 ~
2.2.2 Vyhodnotenie okruhu otázok č. 2
Otázka: Je manažment Vášho podniku oboznámený s problematikou UR a USZP
pri strategickom rozhodovaní?
Obr. 16 Odpovede na otázku: Je manažment Vášho podniku oboznámený s problematikou UR a USZP pri strategickom rozhodovaní?
Otázka: Vykonáva Váš podnik aktivity v prospech UR a USZP?
Obr. 17 Odpovede na otázku: Vykonáva Váš podnik aktivity v prospech UR a USZP?
Otázka: Hodnotíte vo Vašom podniku prínos aktivít UR a USZP k tvorbe
udržateľného zisku podniku?
Obr. 18 Odpovede na otázku: Hodnotíte vo Vašom podniku prínos aktivít UR a USZP k tvorbe
udržateľného zisku podniku?
~ 99 ~
Otázka: Čo preferujete pri motivácii svojich zamestnancov prostredníctvom
odmeňovania?
Obr. 19 Odpovede na otázku: Čo preferujete pri motivácii svojich zamestnancov
prostredníctvom odmeňovania?
~ 100 ~
3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY ZDIEĽANÝCH
HODNÔT V PRIEMYSELNÝCH PODNIKOCH V SLOVENSKEJ A ČESKEJ
REPUBLIKE PROSTREDNÍCTVOM NEPRIAMEHO VÝSKUMU
V tretej kapitole PDizP sa budeme zaoberať dvoma podnikmi realizujúcimi
v každodennej praxi aktivity napĺňajúce princípy TZH.
Prvá prípadová štúdia sa týka podniku Bayer, s.r.o., ktorý pôsobí v oblasti zdravotnej
starostlivosti, výživy, ochrany rastlín, vývoja a výroby high-tech materiálov.
Druhá prípadová štúdia je o podniku Nestlé Česko, s.r.o., ktorý pôsobí v oblasti
výživy, zdravia a zdravého životného štýlu.
3.1 Prípadová štúdia Viléma Kunza v podniku Bayer, s.r.o.
Prípadová štúdia sa venuje podniku Bayer, s.r.o., ktorý je spoluzakladateľom českej
iniciatívy TZH a podieľal sa na vzniku publikácie CSV guide. Podnik využíva hlavné
princípy konceptu TZH vo svojej každodennej podnikovej praxi. V tejto oblasti realizuje
nasledovné aktivity (Kašparová, Kunz, 2013):
Napĺňanie vízie „Věda pro lepší život“.
Prepojenie princípov trvalej udržateľnosti do všetkých oblasti svojho obchodného
pôsobenia.
Podporovanie a realizácia spoločensky zodpovedných projektov, ktorých spoločným
menovateľom je TZH, podpora UR a podpora vedy pre lepší život.
Zvyšovanie informovanosti o ochrane prírody, prírodných zdrojov a energie
a zvyšovanie záujmu mladých ľudí o prírodné vedy.
Aktívne upozorňovanie v ČR o prínose začleňovania spoločenských tém, ich riešení
do podnikových stratégií a procesov v kontexte podnikovej udržateľnosti.
Organizovanie fotografickej súťaže „Ekologie v objektivu“.
Podporovanie komunikácie na tému kojenie, v spolupráci s Laktačnou ligou.
Spolupodieľanie sa na informačnej kampani o hemofílii a organizácii fotografickej
výstavy „Společně o hemofilii“.
Realizácia inovatívneho school business partnership projektu „Věda má
budoucnost“, so zámerom zvýšiť záujem mladých ľudí o prírodné vedy.
Realizácia projektu „Vltava“ so zameraním na vzdelávanie učiteľov v oblasti
modernej, zaujímavej výuky chémie.
~ 101 ~
Realizácia charitatívneho behu s názvom „Prague to London RUN FOR SAFE
DRINKING WATER“, v rámci projektu Vltava.
Podporovanie aktívneho trávenia voľného času najmä mladých ľudí, napr. zriadením
náučno-zábavného chodníka v pražskej Stromovke „Stromovkou za zdravým
a poznaním“.
V druhom ročníku súťaže CSR Award udeľovanej v Českej republike obsadil
Bayer, s.r.o. tretie miesto v kategórii malý a stredný podnik. Svojim úsilím sa podnik
Bayer, s.r.o. snaží neustále zlepšovať kvalitu života na Zemi. Stratégia SZP je napojená na
celopodnikové poslanie a obchodnú stratégiu. Témy ochrany prírody, ochrany prírodných
zdrojov a energie, rovnako ako zvyšovanie záujmu mladých ľudí o prírodné vedy považuje
podnik za kľúčové a práve vďaka projektom SZP sa podniku darí medzi českou
verejnosťou tieto témy propagovať a podporovať. Bayer, s.r.o. usiluje o previazanosť
svojej stratégie SZP so všetkými internými procesmi podniku a naplňuje myšlienku TZH
(www.bayer.cz).
Vedenie Bayeru je presvedčené, že najmä princípy pomerne nového konceptu TZH
prinášajú veľkú príležitosť pre posilnenie konkurencieschopnosti podnikov (Kašparová,
Kunz, 2013).
3.2 Prípadová štúdia Lucie Kuldovej v podniku Nestlé Česko, s.r.o.
Prípadová štúdia je zameraná na podnik Nestlé Česko, s.r.o. Riaditeľstvo
nadnárodného koncernu Nestlé pre Slovenskú a Českú republiku sídli v Prahe. Všetky
aktivity sú teda riadené pre oba trhy súčasne. Nestlé Česko, s.r.o. je spoluzakladateľom
českej iniciatívy TZH a podieľal sa na vzniku publikácie CSV guide.
V tejto oblasti realizuje nasledovné aktivity (Kuldová, 2012):
Začlenenie TZH do globálnej stratégie udržateľnosti celého nadnárodného koncernu.
Nasmerovanie svojich aktivít do oblasti výživy, hospodárenia s vodou a rozvoja
vidieka; nie do troch základných pilierov SZP.
Vedomé nasmerovanie podnikateľskej činnosti na miesto, kde sa záujmy spoločnosti
a akcionárov pretínajú.
Investovanie do oblastí, kde je potenciál TZH čo najefektívnejší.
Podporovanie a realizácia spoločensky zodpovedných programov.
~ 102 ~
Realizácia programu EPODE – program podpory prevencie obezity u detí, ktorý je
súčasťou globálneho záväzku podniku Nestlé s názvom „Zdravé deti“.
Dodržiavanie desiatich zásad pre podnikanie:
1. Spotrebitelia: výživa, zdravie a zdravý životný štýl („Good Food, Good Life“ –
zvyšovať kvalitu života spotrebiteľov),
2. Spotrebitelia: zaistenie kvality a bezpečnosti výrobkov (vyrábať iba bezpečné
výrobky s vysokým štandardom),
3. Spotrebitelia: komunikácia so spotrebiteľmi (rešpektovať súkromie
spotrebiteľov, záväzok k zodpovednej a spoľahlivej spotrebiteľskej
komunikácii),
4. Ľudské práva a pracovné skupiny: ľudské práva a naša podnikateľská činnosť
(podpora UN Global Compact v oblasti ľudských práv),
5. Zamestnanci: vedenie a osobná zodpovednosť (rovné príležitosti k rozvoju
zamestnancov, ochrana ich súkromia a zákaz akejkoľvek formy diskriminácie),
6. Zamestnanci: bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (prevencia nehôd,
chorôb či zranení, ochrana zamestnancov, dodávateľov a ďalších článkov
hodnotového reťazca),
7. Dodávatelia a zákazníci: vzťahy s dodávateľmi a zákazníkmi (záväzok čestnej
spolupráce a trvalého dodržiavania stanovených štandardov),
8. Dodávatelia a zákazníci: poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (ekologická
udržateľnosť výrobných systémov, podpora vidieckych komunít
a ekonomického a sociálneho postavenia farmárov),
9. Životné prostredie: ekologická udržateľnosť (dodržiavanie ekologicky
udržateľných podnikateľských prístupov, efektívne využitie prírodných
zdrojov, obnoviteľné riadenie zdrojov s cieľom minimalizácie odpadu),
10. Životné prostredie: voda (záväzok udržateľného využívania vody
a zlepšovania vodného hospodárstva).
Využívanie vlastných environmentálnych ukazovateľov (EPIs) k hodnoteniu
výkonnosti podniku.
Spolupracovanie s autorom konceptu TZH Michaelom Porterom a organizovanie
odborných a vedeckých konferencií.
~ 103 ~
Základom dlhodobého úspechu podniku je okrem dodržiavania prísnych štandardov
etiky a ekologickej a sociálnej udržateľnosti, podnikať spôsobom, ktorý dlhodobo vytvára
spoločnú hodnotu pre akcionárov a spoločnosť, kde podnik pôsobí (www.nestle.cz), a tým
zvyšuje svoju konkurencieschopnosť. TZH je súčasťou vízie a poslania
podniku. Spoločensky zodpovedné správanie je pevne zakotvené v strategickom riadení
podniku. Stratégia TZH je globálna. Napriek tomu je v rámci jednotlivých procesov
prispôsobená miestnemu trhu. Jedná sa o glokalizáciu podnikových spoločensky
zodpovedných aktivít (Kuldová, 2012).
~ 104 ~
II. ČASŤ - PROJEKT DIZERTAČNEJ PRÁCE
~ 105 ~
4 CIELE A TÉZY DIZERTAČNEJ PRÁCE
4.1 Názov dizertačnej práce
DizP bude niesť nasledovný názov: „Návrh systému tvorby udržateľných
zdieľaných hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky
zodpovedným podnikaním“.
4.2 Zdôvodnenie témy dizertačnej práce
Koncept tvorby zdieľaných hodnôt predstavuje unikátny prístup k spoločensky
zodpovednému podnikaniu. Jedná sa o hľadanie nových príležitostí tvorby hodnôt,
bohatstva za podmienky tvorby nielen ekonomických hodnôt pre podnik, ale súčasne aj
sociálnych hodnôt pre spoločnosť, vďaka čomu podnikateľské aktivity prispievajú
k rozvoju samotného podniku a aj spoločnosti. Prirodzenou podmienkou je rešpektovanie
podmienok daných životným prostredím.
Európska únia podporuje snahy o spoločensky zodpovedné podnikanie a tvorbu
zdieľaných hodnôt. Prostredníctvom mnohých dokumentov deklaruje pozitívny prístup
k spoločensky zodpovednému podnikaniu a jeho významnosť pri riešení súčasných
celospoločenských problémov. Aktuálnosť témy môžeme zdôrazniť prostredníctvom
stratégie Enterprise 2020, vypracovanej pod záštitou organizácie CSR Europe, v ktorej je
ako hlavný cieľ uvedená práve tvorba zdieľaných hodnôt.
V DizP sa zameriame na systém tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt. Systém,
ktorý bude rešpektovať princípy celosvetového udržateľného rozvoja v rámci možností
daných konkrétnym lokálnym prostredím. Udržateľnosť v procese tvorby zdieľaných
hodnôt predstavuje kľúčový aspekt úspešnosti v snahe o nastolenie podnikového trendu
udržateľnosti. Bezpodmienečným predpokladom udržateľnosti zdieľaných hodnôt je
vybudovanie ekologicky a spoločensky účinných schopností v podniku.
Našou úlohou bude v DizP vytvoriť „návrh systému tvorby udržateľných zdieľaných
hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným
podnikaním“.
~ 106 ~
4.3 Nadväznosť dizertačnej práce
DizP nadviaže na skúsenosti a poznatky získané z riešenia a úspešného
obhájenia projektov riešených na UPIM MTF STU Trnava:
1. VEGA č. 1/9099/02 „Environmentálne orientovaný manažment, marketing a
logistika strategických podnikateľských jednotiek“ -
(http://www.scss.sk/eommlspj/),
2. APVV č. 019/2001: „Transforming Industry in Slovakia Through Participatory
Ergonomic“ - (http://www.scss.sk/index.php?categoryid=14&p16_sectionid=21),
3. KEGA MŠ SR č. 3-3111-05: „Tvorba virtuálneho robotizovaného laboratória pre
podporu výučby predmetu „Roboty a manipulátory“ v novo akreditovanom
študijnom programe“ -
(http://www.scss.sk/index.php?categoryid=15&p13_sectionid=2&p13_fileid=1),
4. APVV č. LPP-0384-09: „Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social
Responsibility (CSR)“ - (http://www.scss.sk/index.php?categoryid=1&p2_articleid=14),
a na skúsenosti a poznatky získané z riešenia práve prebiehajúceho projektu na
UPIM MTF STU Trnava:
5. KEGA č. 037STU-4/2012: „Zavedenie predmetu "Udržateľné spoločensky
zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné manažérstvo na II.
stupni MTF STU Trnava“ - (http://www.portalvs.sk/sk/prehlad-projektov/6838).
DizP taktiež nadviaže na skúsenosti a poznatky získané z riešenia a úspešného
obhájenia nasledovných prác doktoranda:
1. ŠMIDA, Ľubomír. 2011. Spoločensky zodpovedné podnikanie verzus udržateľná
výroba, verzus udržateľná spotreba, verzus udržateľný marketing, verzus
udržateľný zisk. [Práca ŠVOČ]. UPIM MTF STU. Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál,
CSc. a Ing. Gabriela Hrdinová, PhD.,
2. ŠMIDA, Ľubomír. 2012. Príspevok (k vízii) spoločensky užitočného a zodpovedného
podnikania mkem, spol. s r.o. v kontexte udržateľného rozvoja. [Diplomová práca].
UPIM MTF STU. Školiteľ: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. a Ing. Gabriela Hrdinová,
PhD.
~ 107 ~
Zameranie DizP bude smerovať k vypracovaniu návrhu systému tvorby udržateľných
zdieľaných hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky
zodpovedným podnikaním.
4.4 Stručná charakteristika dizertačnej práce
DizP bude orientovaná na identifikovanie nevyhnutných aspektov udržateľnosti
súčasných priemyselných podnikov vo vzťahu k samotným podnikom, spoločnosti
a životnému prostrediu pre vytvorenie systému tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt
a návrh systému tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt. Systém, prostredníctvom ktorého
by slovenské priemyselné podniky dokázali začleniť filozofiu tvorby udržateľných
zdieľaných hodnôt do ich podnikovej stratégie v rámci procesu strategického manažmentu
a špecifikovať tak konkrétne dosiahnuteľné podnikateľské ciele v intenciách tvorby
udržateľných zdieľaných hodnôt.
DizP bude rozdelená na dve základné časti:
1. Teoretickú časť, orientovanú na teoretické východiska skúmanej problematiky.
2. Praktickú časť, orientovanú na konkrétne riešenia skúmanej problematiky
v praktických podmienkach.
4.5 Ciele a predpoklady dizertačnej práce
Hlavným vedeckým cieľom DizP bude „Navrhnúť systém tvorby udržateľných
zdieľaných hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky
zodpovedným podnikaním“. Hlavný vedecký cieľ DizP bude podporovaný čiastkovými
cieľmi:
1. Analýza teoretických východísk skúmanej problematiky v oblastiach udržateľný
rozvoj, udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie a tvorba zdieľaných
hodnôt na základe štúdia literatúry a ostatných zdrojov.
2. Analýza súčasného stavu uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt v priemyselných
podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom priameho a nepriameho
výskumu a v Českej republike prostredníctvom nepriameho výskumu.
3. Navrhnúť systém tvorby udržateľných hodnôt v kontexte s udržateľným
spoločensky zodpovedným podnikaním.
4. Zhodnotiť a verifikovať výstupy vo vybraných podnikoch.
~ 108 ~
5. Posúdiť prínosy DizP z hľadiska teórie, praxe a vzdelávania.
Objektom výskumu budú priemyselné podniky.
Predmetom výskumu bude návrh systému tvorby udržateľných zdieľaných
hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným
podnikaním.
V DizP budeme skúmať predpoklady. Potvrdenie, resp. vyvrátenie nasledovných
predpokladov bude založené na vyhodnotení výsledkov dotazníkového prieskumu
„Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“:
P1: Väčšina manažérov v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike nie je
oboznámená s problematikou udržateľného rozvoja a udržateľného spoločensky
zodpovedného podnikania.
P2: Väčšina priemyselných podnikov v Slovenskej republike nevykonáva aktivity
v prospech udržateľného rozvoja a udržateľného spoločensky zodpovedného
podnikania vedome.
P3: Väčšina priemyselných podnikov v Slovenskej republike nehodnotí prínos aktivít
v prospech udržateľného rozvoja a udržateľného spoločensky zodpovedného
podnikania k tvorbe udržateľného zisku podniku.
P4: Väčšina priemyselných podnikov v Slovenskej republike poskytuje svojim
zamestnancom benefity na úkor udržateľnej mzdy.
4.6 Tézy a štruktúra dizertačnej práce
Pre vypracovanie DizP navrhujeme nasledovnú štruktúru:
ÚVOD
V úvodnej časti DizP sa zameriame na problematiku tvorby zdieľaných hodnôt
v intenciách udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania. Vyzdvihneme
dôležitosť akceptácie podniku ako sociálno-ekonomicko-environmentálneho
systému.
1 ANALÝZA TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
V rámci prvej kapitoly sa v DizP budeme venovať analýze teoretických
východísk. Konkrétne sa bude jednať o analýzu udržateľného rozvoja priemyselných
podnikov v procese zanikania industriálnej spoločnosti a vytvárania novej
~ 109 ~
informačnej spoločnosti, analýzu udržateľného spoločensky zodpovedného
podnikania v kontexte novej paradigmy strategického manažmentu a analýzu tvorby
zdieľaných hodnôt a jej postavenia v strategickom manažmente priemyselných
podnikov.
2 CIELE, METÓDY A METODIKA DIZERTAČNEJ PRÁCE
V druhej kapitole DizP sa zameriame na vytvorenie hlavného a čiastkových
cieľov DizP, špecifikáciu vedeckých metód a prístupov využitých pri riešení DizP,
opis metodiky DizP a v závere tejto kapitoly sformulujeme i základné vedecké
predpoklady.
K naplneniu stanovených cieľov v DizP plánujeme využiť nasledovné vedecké
metódy a prístupy: systémový prístup, systémová analýza a syntéza, kritická
systémová analýza, historicko-logická analýza, procesný prístup, metóda indukcie a
dedukcie, metóda komparácie, dotazníková metóda, metódy tvorivého skúmania,
štatistické metódy a grafické metódy.
3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU UPLATŇOVANIA TVORBY
ZDIEĽANÝCH HODNÔT V PODMIENKACH PRIEMYSELNÝCH
PODNIKOV V SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKE
Prostredníctvom tretej kapitoly upriamime pozornosť na výsledky
dotazníkových prieskumov „Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“,
realizovaných v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike. Výsledky
prieskumov budú doplnené o výsledky nepriamych výskumov v podnikoch
v Slovenskej a Českej republike z dostupných informačných zdrojov.
4 NÁVRH SYSTÉMU (MODELU) TVORBY UDRŽATEĽNÝCH ZDIEĽANÝCH
HODNÔT PRIEMYSELNÉHO PODNIKU V KONTEXTE S UDRŽATEĽNÝM
SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÝM PODNIKANÍM
V tejto kapitole DizP sa zameriame na vypracovanie návrhu systému tvorby
udržateľných zdieľaných hodnôt priemyselného podniku v kontexte s udržateľným
spoločensky zodpovedným podnikaním.
~ 110 ~
5 EVALUÁCIA PRAKTICKEJ APLIKOVATEĽNOSTI NÁVRHOV
V piatej kapitole DizP sa budeme venovať verifikácii nami navrhovaných
riešení z hľadiska ich uplatnení v praxi priemyselných podnikov v Slovenskej
republike.
6 PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE Z HĽADISKA TEÓRIE, PRAXE A
VZDELÁVANIA
V šiestej kapitole DizP zhrnieme a zhodnotíme prínosy DizP z hľadiska teórie
a praxe uplatňovanej v priemyselných podnikoch v Slovenskej republike
a vzdelávania realizovaného na univerzitách a vysokých školách v Slovenskej
republike. Odporúčania pre využitie návrhu systému tvorby udržateľných zdieľaných
hodnôt budú súčasťou práce.
ZÁVER
V záverečnej časti DizP zhrnieme problematiku tvorby zdieľaných hodnôt, náš
prístup a prínos k rozvoju danej problematiky a zhodnotíme dosiahnutie stanovených
cieľov DizP a obsahové naplnenie jednotlivých kapitol DizP.
~ 111 ~
ZÁVER
Otvára sa nový obrovský priestor pre vytváranie jedinečných prístupov k podnikaniu
a hľadanie nových ciest ako uspieť na súčasných trhoch definovaných spoločenskou
potrebou. Vplyvom nových pravidiel podnikania sa podniky musia rozhodnúť,
či sa podriadia novým požiadavkám na podnikanie a podstúpia transformačné zmeny
nevyhnutné k posunu k udržateľným podnikom.
Udržateľnosť predstavuje rodiaci sa megatrend, ktorý už v súčasnosti významne
ovplyvňuje strategické rozhodnutia, predovšetkým, nadnárodných korporácií.
Prostredníctvom PDizP sme sa pripojili k aktuálnym podnikateľským trendom
a predostreli sme vytvorenie systému tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt
priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným podnikaním.
Hlavným cieľom predkladaného PDizP bolo vytvoriť teoretický a analytický
základ riešenej problematiky pre ďalšie spracovávanie. K tomu boli prispôsobené
čiastkové ciele PDizP:
1. Analyzovať teoretické východiska tvorby zdieľaných hodnôt a jej postavenia
v kontexte novej paradigmy strategického manažmentu.
2. Analyzovať súčasný stav uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt v priemyselných
podnikoch v Slovenskej republike prostredníctvom priameho a nepriameho výskumu
a v Českej republike prostredníctvom nepriameho výskumu.
3. Navrhnúť ciele a tézy DizP.
Práca bola štruktúrovaná do nasledovných dvoch častí:
I. Písomná práca k dizertačnej skúške. Prvá časť PDizP bola zameraná na analýzu
teoretických východísk prevládajúcich názorov na strategický manažment
v 21. storočí, udržateľného rozvoja, udržateľného spoločensky zodpovedného
podnikania a tvorby zdieľaných hodnôt a ďalej na analýzu súčasného stavu
uplatňovania tvorby zdieľaných hodnôt v priemyselných podnikoch v Slovenskej
republike prostredníctvom priameho a nepriameho výskumu a v Českej republike
prostredníctvom nepriameho výskumu
II. Projekt dizertačnej práce. Druhá časť PDizP zahŕňa názov, zdôvodnenie témy,
nadväznosť, stručnú charakteristiku, ciele a predpoklady, tézy a štruktúru DizP.
Týmto môžeme konštatovať, že sme splnili tak hlavný ako aj čiastkové ciele PDizP!
~ 112 ~
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
ASSLÄNDER, F., GRÜN, A. 2011. Práce jako duchovní úkol. Kostelní Vydří:
Karmelitánské nakladatelství. ISBN 978-80-7195-368-5
BECKER, J., LESAY, I. 2012. Život na úver. Inaque.sk. ISBN 978-80-970906-3-0
BOCKSTETTE, V., STAMP, M. 2012. Vytváření sdílené hodnoty: Prúvodce novou
firemní (r)evolucí. Praha: BNT-MCSRC.
CSR EUROPE. 2010. Enterprise 2020. Brusel: CSR Europe.
ČASTORÁL, Zdeněk. 2010. Strategický management změn a znalostí. Praha: Univerzita
Jana Amose Komenského. ISBN 978-80-86723-94-5
DANIEL, Peter. 2013. Správa a vymáhanie pohľadávok. Bratislava: Iura Edition. ISBN
978-80-8078-660-1
DOUTHWAITE, Richard. 1990. The Growth Illusion: How Economic Growth Has
Enriched the Few, Impoverished the Many and Endangered the Planet. Cambridge:
Green Books. ISBN 978-1-870098-76-2
DRUCKER, Peter. 2002. To nejdůležitejší z Druckera v jednom svazku. Praha:
Management Press. ISBN 80-7261-066-X
EDWARDS, Andres. 2005. The Sustainability Revolution: Portrait of a Paradigm Shift.
Gabriola Island, BC: New Society Publishers. ISBN 0-86571-531-9
EK (Európska komisia). 2010. EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu. Brusel: EK. KOM(2010) 2020 v konečnom znení
EK (Európska komisia). 2011. Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť
podnikov na obdobie rokov 2011-2014. Brusel: EK. KOM(2011) 681 v konečnom
znení.
EP (Európsky parlament). 2013a. SPRÁVA o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora
záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove. Štrasburg: EP.
(2012/2098(INI)
EP (Európsky parlament). 2013b. SPRÁVA o sociálnej zodpovednosti podnikov:
zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast. Štrasburg: EP.
2012/2097(INI)
ES (Ekonomika spoločenstva). 2012. Ekonomika spoločenstva Ekonomika a spoločenstvo
sa stretávajú. Kostelní Vydří: Karmelitánske nakladateľstvo
~ 113 ~
FIFEKOVÁ, E., KARABÍNOŠ, S., LÁBAJ, M. 2011. Úspešnosť Slovenska vo vytváraní
podmienok pre spoločensky zodpovedné podnikanie. Bratislava: EUBA, UNDP,
MHSR.
FOTR, J. a kolektív. 2012. Tvorba strategie a strategické plánování. Praha: Grada
Publishing. ISBN 978-80-247-3985-4
HAJNIK, B., RUSKO, M. 2004. Environmentálne orientovaný personálny manažment
v praxi manažéra. Trnava: SP SYNERGIA. ISBN 80-85599-32-5
HENDERSON, Hazel. 1997. Building a Win-Win World. San Francisco: Berrett-Koehler
Publishers. ISBN 978-1-57675-027-8
HORŇÁKOVÁ, N. a kolektív. 2012. Norma ISO 26000 - zhodnotenie prínosu normy v
prospech udržateľného rozvoja podnikania. In: Výkonnosť podniku. 2(1/2012), 52 –
59. ISSN 1338-435X
HRDINOVÁ, Gabriela. 2013. Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social
Responsibility (CSR). Dizertačná práca. Trnava: MTF STU. Evidenčné číslo: MTF-
10904-31238
HRDINOVÁ, Gabriela. 2013a. Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social
Responsibility (CSR). Výkonnosť podniku, III(2/2013), 43 – 92. ISSN 1338-435X
JENÍČEK, V. a kolektív. 2010. Vyvážený rozvoj na globální a regionální úrovni. Praha:
C.H. Beck. ISBN 978-80-7400-195-6
KAŠPAROVÁ, K., KUNZ, V. 2013. Moderní přístupy ke společenské odpovědnosti firem
a CSR reportování. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-4480-3
KELLER, Jan. 2010. Tři sociální světy. Praha: SLON. ISBN 978-80-7419-031-5
KISLINGEROVÁ, E., NOVÝ, I. a kolektív. 2005. Chování podniku v globalizujícím se
prostředí. Praha: C.H. Beck. ISBN 80-7179-847-9
KLINEC, Ivan. 2010. Ekonomická podstata udržateľného rozvoja. In: Aplikovaný výskum
a jeho uplatnenie v prírodnej a spoločenskej sfére 2010. Skalica: Stredoeurópska
vysoká škola.
KLINEC, Ivan. 2012. Cesty z globálnej krízy. In: Diskusné stretnutie v kaviarni Olympia
21.2.2012. Bratislava.
KLINEC, Ivan. 2013. Náčrt teórie syntropickej ekonómie. In: III. ročník mezinárodnej
konferencie o spojení vedy a managementu Firma jako živý organismus a
výjimečnost činů je cesta k úspěchu 2013. Ostrava: VŠB – TU.
~ 114 ~
KLINEC, Ivan. 2013a. Syntropická ekonomická teória a syntropické ekonomické systémy.
In: Konferencia Slovenskej asociácie pre Rímsky klub Ekonomická teória a hodnoty v
nerastúcom svete 2013. Bratislava.
KOPČAJ, Andrej. 1999. Řízení proudu změn. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-
90235-81-6
KOPČAJ, Andrej. 2007. Spirálový management. Praha: Alfa Publishing. ISBN 978-80-
86851-71-6
KORTEN, David. 2001. Keď korporácie vládnu svetu. Košice: Vydavateľstvo Mikuláš
Hučko. ISBN 80-968603-0-5
KOŠTURIAK, J., CHAĽ, J. 2008. Inovace, vaše konkurenční výhoda. Brno: Computer
Press. ISBN 978-80-251-1929-7
KOTLER, P., CASLIONE, J. 2010. Chaotika. Bratislava: Eastone Books. ISBN 978-80-
8109-114-8
KOTLER, P., CASLIONE, J.A. 2010. Chaotika. Bratislava: Eastone Books. ISBN 978-80-
8109-114-8.
KULDOVÁ, Lucie. 2012. Nový pohled na společenskou odpovědnosť firem. Plzeň: NAVA
TISK. ISBN 978-80-7211-408-5
KUNZ, Vilém. 2012. Společenská odpovědnost firem. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-
80-247-3983-0
LEŠINGROVÁ, Romana. 2010. Baťova soustava řízení. ROMA. ISBN 978-80-903808-9-
9
LIN, T., HUANG, T.-Ch. 2013. The Evaluation Model for Cooperate Social Responsibility
from a Management Flexibility Perspective. In: The IEEE International Conference
on Industrial Engineering and Engineering Management. ISBN 978-1-4799-0985-8
LORENCOVÁ, N., ERLEBACHOVÁ, L. 2009. LOHAS Nový životní styl současnosti.
Henkel.
MCELHANEY, Kellie. 2011. Dobrý biznis. Bratislava: Eastone Group. ISBN 978-80-
8109-193-3
MODERNÍ ŘÍZENÍ. 2012. Imperativ udržitelnosti. Moderní řízení, XLVII(8), 10 – 12.
ISSN 0026-8720
MOHELSKÁ, H., PITRA, Z. 2012. Manažerské metody. Praha: Professional Publishing.
ISBN 978-80-7431-092-8
MORAVČÍK, O. a kolektív. 2013. The position of sustainable corporate social
responsibility in the process of creating sustainable prosperity in the European
~ 115 ~
Union. In: The IEEE International Conference on Industrial Engineering and
Engineering Management 2013. Bangkok: Piscataway. ISBN 978-1-4799-0985-8
PAPULA, J., PAPULOVÁ, Z. 2012. Stratégia a strategický manažment ako nástroje, ktoré
umožňujú súperenie i spolužitie Dávida s Goliášom. Bratislava: Iura Edition. ISBN
978-80-8078-533-8
PAUHOFOVÁ, I. a kolektív. 2013. Paradigmy zmien v 21. storočí: Európa, Slovensko –
súvislosti globálneho ekonomického a mierového potenciálu. Bratislava:
Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 978-80-7144-209-7
PETŘÍKOVÁ, R. a kolektív. 2005. Nové aspekty v řízení MSP s cílem zvýšení efektivnosti
podnikových procesú. Praha: Národní informační středisko pro podporu jakosti.
ISBN 80-02-01766-8
PETŘÍKOVÁ, Růžena. 2011. SPOLEČENSKÁ ODPOVĚDNOST ORGANIZACÍ (CSR) A
KONCEPCE NAVYŠOVÁNÍ SPOLEČENSKÉHO PROSPĚCHU (CSV). In: Kvalita
pro život. XII(2), 12 – 16. ISSN 1803-9138
PITRA, Zbyněk. 2011. JAK ZACHRÁNIT PŘEDNOSTI KAPITALISTICKÉHO
SYSTÉMU? Praha: Česká manažerska organizace.
POLÁK, M. 2011. Baťa a spoločenská zodpovednosť organizácií – inšpirácia pre súčasnú
podnikateľskú prax. In: Kvalita pro život. XII(2), 35 – 38. ISSN 1803-9138
PONICKÝ, Peter. 2011. Udržitelnost a lidská/společenská odpovědnost. Ostrava: DTO.
PONICKÝ, Peter. 2011a. MÍRA SPOLEČENSKÉ ODPOVĚDNOSTI JE ÚMĚRNÁ
KVALITĚ VZDĚLÁVÁNÍ, ERGO KVALITĚ ŠKOL. In: Kvalita pro život. XII(2),
21 – 25. ISSN 1803-9138
PONICKÝ, Peter. 2012. Kvalita nie je výsledkom použitia nástrojov kvality. In Zborník 9.
Národnej konferencie o kvalite „Manažérstvo kvality vo verejnej správe“ 2012.
Bratislava: MH SR, Spoločnosť pre kvalitu.
PORTER, M., KRAMER, M. 2006. The Link Between Competitive Advantage and
Corporate Social Responsibility. In: Strategy & Society: Harvard Business Review.
84(December). ISSN 0258-0534
PORTER, M., KRAMER, M. 2011. How to Fix Capitalism? Creating Shared Value. In:
Harvard Business Review. Január – Február 2011, 63 – 67. ISSN 0017-8012
PORTER, Michael. 1993. Konkurenční výhoda. Praha: VICTORIA PUBLISHING. ISBN
80-85605-12-0
PRAHALAD, C.K. 2005. The Fortune at the Bottom of the Pyramid. New Jersey: Wharton
School Publishing. ISBN 0-13-146750-6
~ 116 ~
ROSE, Margaret. 1991. The post-modern and the post-industrial: a critical analysis.
Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-40952-7
ŘEZÁČ, Jaromír. 2012. Nový model podnikání a změna paradigmatu managementu.
Praha: Česká manažerská asociace.
SAKÁL, P. a kolektív. 2007. Strategický manažment v praxi manažéra. Trnava: SP
Synergia. ISBN 978-80-89291-04-5
SAKÁL, P. a kolektív. 2013a. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie: I.
Vymedzenie základných pojmov trvalo udržateľného rozvoja/udržateľného rozvoja a
spoločensky zodpovedného podnikania v kontexte zmeny paradigmy strategického
manažmentu. Trnava: AlumniPress. ISBN 978-80-8096-186-2
SAKÁL, P. a kolektív. 2013b. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie: II.
Stratégia udržateľného rozvoja. Trnava: AlumniPress. ISBN 978-80-8096-186-2
SAKÁL, P. a kolektív. 2013c. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie: III.
Stratégia udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania. Trnava:
AlumniPress. ISBN 978-80-8096-186-2
SAKÁL, P. a kolektív. 2013d. Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie: IV.
Perspektívy stratégie udržateľného rozvoja a stratégie udržateľného spoločensky
zodpovedného podnikania. Trnava: AlumniPress. ISBN 978-80-8096-186-2
SAKÁL, P., JERZ, V. 2006. Operačná analýza v praxi manažéra II. Trnava: SP Synergia.
ISBN 80-969390-5-X
SEDLÁČEK, Tomáš. 2013. Ekonómia dobra a zla. Praha: 65. pole. ISBN 978-80-87506
SEKERA, Branislav. 2009. Využitie exaktných metód v EMS priemyselných podnikov.
Dizertačná práca. Trnava: MTF STU.
SHENG, Andrew. 2010. Rozhovor pre film. In: Inside Job. Sony Pictures Classics
SMITH, Adam. 2001. Pojednání o podstatě a púvodu bohatství národú. Praha: Liberální
institut. ISBN 80-86389-15-4
STEAD, J.G., STEAD, W.E. 2012. Manažment pre malú planétu. Bratislava: Eastone
Group. ISBN 978-80-8109-216-9
STEINGART, Gabor. 2008. Globální válka o blahobyt. Praha: Euromedia Group. ISBN
978-80-242-2301-8
SUTN (Slovenský ústav technickej normalizácie). 2011. STN ISO 26000. Bratislava:
SUTN.
SUTN (Slovenský ústav technickej normalizácie). 2013. Národný program kvality
Slovenskej republiky 2013-2016. Bratislava: SUTN.
~ 117 ~
ŠIKULA, Milan. 2013. Globálna kríza a paradigma hlavných prúdov ekonomickej teórie.
Ekonomika a spoločnosť. 14(1), 98 – 102
ŠMIDA, Ľ. a kolektív. 2011. Predpoklady budovania spoločensky zodpovedného
podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného
rozvoja, XIII(21), 198 – 203. ISSN 1337-7094
ŠNIRCOVÁ, Jana. 2013. Kríza ako výzva. In: Finančný manažér. XIII(2), 40 – 42. ISSN
1335-5813
ŠTÚR, Ľudovít. 1845. Život domáci a pospolití. In: Slovenskje národňje novini. č. 25
ŠTÚR, Ľudovít. 1847. Politický prejav na Uhorskom sneme na vianoce 1847. In: Politické
state a prejavy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. 1954.
THOMASOVÁ, Elena. 2011. Sieťová štruktúra zložená z améb. Bratislava: EUBA.
TÓTH, Gergely. 2009. The Truly Responsible Enterprise. Budapešť: KÖVET Association
for Sustainable Economies. ISBN 978-963-87667-1-7
TRNKA, František. 2010. Předmluva. In: LEŠINGROVÁ, Romana. 2010. Baťova soustava
řízení. ROMA. ISBN 978-80-903808-9-9
VISSER, Wayne. 2013. Creating shared value: Revolution or clever con? In: Wayne Visser
Blog Series, 17 June 2013.
WALTER, Martin. 2011. Od CSR k CSV – jiný pohled na společenskou odpovědnost firmy.
Praha: Nestlé Česko/Nestlé Slovensko.
ZADRAŽILOVÁ, D. a kolektív. 2010. Společenská odpovědnost podniků. Praha: C.H.
Beck. ISBN 978-80-7400-192-5
ZELENÝ, Ján. 2008. Environmentálne manažérstvo a spoločenská zodpovednosť
(organizácií). Zvolen: Bratia Sabovci. ISBN 978-80-8083-690-0
~ 118 ~
ZOZNAM INTERNETOVÝCH ODKAZOV
ADLER, R., HIROMOTO, T. 2012. AMOEBA MANAGEMENT: LESSONS FROM
KYOCERA ON HOW TO PROMOTE ORGANIZATION GROWTH,
PROFITABILITY, INTEGRATION, AND COORDINATED ACTION.
[cit. 2012–04-20]. Dostupné na internete: http://www.pma.otago.ac.nz/pma-
cd/papers/1039.pdf
BLAHA, Ľuboš. 2013. MONDRAGON – PRÍBEH VÝROBNEJ SAMOSPRÁVY. [cit. 2012–
04-20]. Dostupné na internete: http://www.dolezite.sk/MONDRAGON-PRIBEH-
VYROBNEJ-SAMOSPRAVY-Im7TZE.html
BUFFET, Warren. 2002. Warren Buffet on Derivatives. [cit. 2014-01-19]. Dostupné na
internete:http://www.fintools.com/docs/Warren%20Buffet%20on%20Derivatives.pdf
CGF (THE CONSUMER GOODS FORUM). 2011. 2020 Future Value Chain. [cit. 2013-
02-02]. Dostupné na internete: http://www.futurevaluechain.com/
ES (Ekonomika spoločenstva). 2013. Ekonomika Spoločenstva. [cit. 2014-01-27].
Dostupné na internete: http://www.ekonomika-spolocenstva.sk/
FUREDI, Frank. 2013. Skutočné strety sú dnes vnútri civilizácií. [cit. 2013-12-02].
Dostupné na internete: http://globalmagazin.sk/skutocne-strety-su-dnes-vnutri-
civilizacii/
GRAMBLIČKOVÁ, Magdaléna. 2012. Rio +20: Summit „komodifikácie“ prírody? [cit.
2013-12-20]. Dostupné na internete:
http://priateliazeme.sk/cepa/sk/informacie/temy/908-rio-20-summit-komodifikacie-
prirody
HATIAR, K. a kolektív. 2006. HCS MODEL 3E ÚČASTNÍCKEJ ERGONÓMIE. A “HCS
3E” MODEL OF PARTICIPATORY ERGONOMICS. [cit. 2014-01-27]. Dostupné na
internete: http://www.mtf.stuba.sk/docs/internetovy_casopis/2006/3/hatiar.pdf
JUPA, Ivo. 2010. „Strategické CSR“ občas není strategické a občas ani CSR. [cit. 2013-
05-27]. Dostupné na internete: http://jupa.blog.ihned.cz/c1-46635290-strategicke-
csr-obcas-neni-strategicke-a-obcas-ani-csr
KELLER, Jan. 2010a. Tři sociální světy. [cit. 2014-01-18]. Dostupné na internete:
https://www.youtube.com/watch?v=JXa4IWB6MmY
LOHAS. 2013. LOHAS Background. [cit. 2014-01-26]. Dostupné na internete:
http://www.lohas.com/about#
~ 119 ~
MOJMÍR (Poznanie). 2007. Výroky slávnych. [cit. 2014-01-27]. Dostupné na internete:
http://www.poznanie.sk/poezia/vyroky-slavnych.php
MONDRAGON. 2013. Our principles. [cit. 2012–04-20]. Dostupné na internete:
http://www.mondragon-corporation.com/eng/co-operative-experience/our-principles/
NIKITENKO, P.G. 2007. Otpravnaja točka noosfernoj ekonomiky [cit. 2013–09-06].
Dostupné na internete:
https://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=2V1HmbMaIAs#t=6
47s
OSN (Organizácia spojených národov). 1987. Report of the World Commission on
Environment and Development - Our Common Future. [cit. 2013-05-25]. Dostupné
na internete: http://conspect.nl/pdf/Our_Common_Future-
Brundtland_Report_1987.pdf
PALMIERI, Stefano. 2012. Stanovisko EHSV: „Viac ako HDP – zapojenie občianskej
spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov“. [cit. 2014-01-18].
Dostupné na internete: http://eur-
lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:181:0014:0020:SK:PDF
PÁPEZ FRANTIŠEK. 2013. Nastoľuje sa nová neviditeľná tyrania. [cit. 2013-09-28].
Dostupné na internete: http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18287
SEDLÁČEK, Tomáš. 2012. Diskusia k projekcii filmu Závod ke dnu. [cit. 2014-01-18].
Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=s5REWrBznZk
SSF (Sustainable Society Foundation). 2011. Sustainable Society Index. [cit. 2011-02-10].
Dostupné na internete: http://www.ssfindex.com/
ZELENÝ, Milan. 2013. V čem čestí a slovenští podnikatelé a manažeři stále pokulhávají?
[cit. 2014-01-11]. Dostupné na internete: http://podnikajazi.sk/v-cem-cesti-a-
slovensti-podnikatele-a-manazeri-stale-pokulhavaji
~ 120 ~
ZOZNAM PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI DOKTORANDA K 31.01.2014
ABD Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v domácich vydavateľstvách
Počet záznamov: 1
ABD1 Moravčík, Oliver - Sakál, Peter - Svetský, Štefan - Šmida, Ľubomír: Udržateľná veda.
(https://is.stuba.sk/auth/dok_server/slozka.pl?id=71208;download=83220) In: Udržateľné
spoločensky zodpovedné podnikanie [elektronický zdroj] : II. Stratégia udržateľného rozvoja. -
Trnava : AlumniPress, 2013. - ISBN 978-80-8096-186-2. - CD-ROM, s. 21-54 [vnútrofakult. kateg.:
C]
ADE Vedecké práce v zahraničných nekarentovaných časopisoch
Počet záznamov: 3
ADE1 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:
Problemy ustojčivogo razvitija v issledovateľskoj i obrazovateľnoj dejateľnosti vuzov. In: Problemy
razvitija territorii. - ISSN 2076-8915. - Roč. 67, č. 5 (2013), s. 45-49 [vnútrofakult. kateg.: B]
ADE2 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Socially responsible enterprise in Slovakia I.
Towards global sustainability from local responsibility. In: Sever i Rynok: formirovanije
ekonomičeskogo porjadka. - ISSN 2220-802X. - No 2 (30). - 2012, s. 31-35 [vnútrofakult. kateg.: B]
ADE3 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Socially responsible enterprise in Slovakia II.
Conception of social responsibility and its impact on social inclusion. In: Sever i Rynok:
formirovanije ekonomičeskogo porjadka. - ISSN 2220-802X. - No 2 (30) (2012), s. 35-39
[vnútrofakult. kateg.: B]
ADF Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch
Počet záznamov: 11
ADF1 Beňo, Rastislav - Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Časová analýza
materiálového toku prostredníctvom metódy vopred stanovených časov - príspevok k uplatneniu
spoločensky zodpovedného podnikania na úrovni priemyselnej výroby. In: Výkonnosť podniku. -
ISSN 1338-435X. - Roč. 2, č. 2 (2012), s. 20-31 [vnútrofakult. kateg.: C]
ADF2 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:
Stručná charakteristika a zhodnotenie priebežných výstupov z riešenia projektu Udržateľné
spoločensky zodpovedné podnikanie I. In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - ISSN 1337-
7094. - Č. 26 (2013), online, s.[64-70] [vnútrofakult. kateg.: C]
ADF3 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:
Stručná charakteristika a zhodnotenie priebežných výstupov z riešenia projektu Udržateľné
spoločensky zodpovedné podnikanie II. In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - Košice :
Inovačné centrum automobilovej výroby. - ISSN 1337-7094
(http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/). - Č. 26. - , 2013, online, s.[71-75] [vnútrofakult. kateg.: C]
~ 121 ~
ADF4 Horňáková, Natália - Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Norma ISO 26000 -
zhodnotenie prínosu normy v prospech udržateľného rozvoja podnikania. In: Výkonnosť podniku. -
ISSN 1338-435X. - Roč. 2, č. 1 (2012), s. 52-59 [vnútrofakult. kateg.: C]
ADF5 Moravčík, Oliver - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Štefánková, Jana: Od
udržateľnej vedy na európskych univerzitách k udržateľnej konkurencieschopnosti európskeho
priemyslu v kontexte s globálnym udržateľným spoločensky zodpovedným podnikaním. In:
Výkonnosť podniku. - ISSN 1338-435X. - Roč. 2, č. 2 (2012), s. 67-77 [vnútrofakult. kateg.: C]
ADF6 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -
Šmida, Ľubomír - Závadská, Zuzana - Závadský, Ján: Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu
"Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" medzi študentami Materiálovotechnologickej
fakulty STU v Trnave. In: Výkonnosť podniku. - ISSN 1338-435X. - Roč. 3, č. 1 (2013), s. 88-97
[vnútrofakult. kateg.: C]
ADF7 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -
Šmida, Ľubomír: Evaluation of the current results of the Kega project No. 037STU-4/2012:
Implementation of the subject of "Sustainable corporate social responsibility" into the study
programme of industrial management in the second degree of study at STU MTF Trnava.
(http://www.mtf.stuba.sk/docs/internetovy_casopis/2013/1/6_Sakal.pdf) In: Materials Science and
Technology [elektronický zdroj]. - ISSN 1335-9053. - Roč. 13, č. 1 (2013), online, 43-51 s.
[vnútrofakult. kateg.: C]
ADF8 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Innovative co-thinking of socially responsible
business in conditions of permanent changes. - Kega 037STU-4/2012. In: Materials Science and
Technology [elektronický zdroj]. - ISSN 1335-9053. - Roč. 11, č. 3 (2011), s. 11-18 [vnútrofakult.
kateg.: C]
ADF9 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Sustainable science and sustainable knowledge
in the context of education for sustainable development and corporate social responsibility I. -
theoretical basis. In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - ISSN 1337-7094. - Č. 23 (2012), s.
75-79 [vnútrofakult. kateg.: C]
ADF10 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Sustainable science and sustainable knowledge
in the context of education for sustainable development and corporate social responsibility II. - the
actual state.In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - ISSN 1337-7094. - Č. 23 (2012), s. 80-84
[vnútrofakult. kateg.: C]
ADF11 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Sustainable science and sustainable knowledge
in the context of education for sustainable development and corporate social responsibility III.-
recommendations. In: Transfer inovácií [elektronický časopis]. - ISSN 1337-7094. - Č. 23 (2012), s.
85-88 [vnútrofakult. kateg.: C]
AED Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách
Počet záznamov: 3
AED1 Moravčík, Oliver - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír - Štefánková, Jana: Výchova a vzdelávanie k
udržateľnému rozvoju na všetkých stupňoch vzdelávania s akcentom na univerzitné vzdelávanie. In:
~ 122 ~
Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie [elektronický zdroj] : II. Stratégia udržateľného
rozvoja. - Trnava : AlumniPress, 2013. - ISBN 978-80-8096-186-2. - CD-ROM, s. 55-73
[vnútrofakult. kateg.: C]
AED2 Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír: Modifikácia udržateľnej tvorby zdieľaných hodnôt - zmena
paradigmy tvorby a rozdeľovania bohatstva na planéte Zem. In: Udržateľné spoločensky
zodpovedné podnikanie [elektronický zdroj] : IV. Perspektívy stratégie udržateľného rozvoja a
stratégie udržateľného spoločensky zodpovedného podnikania. - Trnava : AlumniPress, 2013. -
ISBN 978-80-8096-186-2. - CD-ROM, s. 19-28 [vnútrofakult. kateg.: C]
AED3 Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír: Udržateľný zisk. In: Udržateľné spoločensky zodpovedné
podnikanie [elektronický zdroj] : II. Stratégia udržateľného rozvoja. - Trnava : AlumniPress, 2013. -
ISBN 978-80-8096-186-2. - CD-ROM, s. 320-324 [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách
Počet záznamov: 27
AFC1 Beňo, Rastislav - Marková, Petra - Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Applying the MTM - logistics
method for material flow analysis in warehouses. In: Carpathian Logistics Congress 2012 :
November 7th - 9th 2012, Priessnitz Spa, Jeseník, Czech Republic. - Ostrava : Tanger, 2012. - ISBN
978-80-87294-33-8. - [1-6] [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC2 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:
Brief characteristic of the current situation in research and education for sustainable development at
higher education institutions - questionnaire survey Part I. In: Innovacionnyje technologii
upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii [elektronický zdroj] : Materialy
V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 26 - 27. 9. 2013. -
Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-68-3(1). - ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN
978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM, s. 16-20, časť 3 [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC3 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:
Brief characteristic of the current situation in research and education for sustainable development at
higher education institutions - questionnaire survey Part II. In: Innovacionnyje technologii
upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii [elektronický zdroj] : Materialy
V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 26 - 27. 9. 2013. -
Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-68-3(1). - ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN
978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM, s. 21-26, časť 3 [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC4 Fidlerová, Helena - Šmida, Ľubomír - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter:
Brief characteristic of the current situation in research and education for sustainable development at
the institute of industrial engineering, management and quality. In: Innovacionnyje technologii
upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii [elektronický zdroj] : Materialy
V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 26 - 27. 9. 2013. -
Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-68-3(1). - ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN
978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM, s. 11-15, časť 3 [vnútrofakult. kateg.: C]
~ 123 ~
AFC5 Moravčík, Oliver - Sekera, Branislav - Beňo, Rastislav - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír:
Perspectives for Utilization of Multicriteria Decision Methods AHP/ANP to Create a National
Energy Strategy in Terms of Sustainable Development. - článok publikovaný v zborníku: 2012
International Conference on Energy, Environment and Sustainable Development (EESD 2012),
October 12-14, 2012, Jilin, China. - registrovaný: Web of Science, Scopus. In: Advanced Materials
Research. - ISSN 1022-6680(P). - ISSN 1662-8985(E). - Vol. 616-618 : The 2nd International
Conference on Energy, Environment and Sustainable Development (EESD 2012), October 12-14,
2012, China (2013), s. 1585-1590 [vnútrofakult. kateg.: A]
AFC6 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -
Šmida, Ľubomír: Evaluation of the questionnaire survey "Sustainable corporate social
responsibility" at the Faculty of materials science and technology STU Trnava - I. In: Upravlenije
ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 13. Meždunarodnaja naučnaja konferencija, 31.10. -
02.11.2013, Ufa - Pavlovka. - Ufa : UGATU, 2013. - ISBN 978-5-4221-0487-1. - S. 221-224
[vnútrofakult. kateg.: C]
AFC7 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -
Šmida, Ľubomír: Evaluation of the questionnaire survey "Sustainable corporate social
responsibility" at the Faculty of materials science and technology STU Trnava - II. In: Upravlenije
ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 13. Meždunarodnaja naučnaja konferencija, 31.10. -
02.11.2013, Ufa - Pavlovka. - Ufa : UGATU, 2013. - ISBN 978-5-4221-0487-1. - S. 225-228
[vnútrofakult. kateg.: C]
AFC8 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter - Syč, Marek: A possibility of social inclusion
by responsible entrepreneurship in Slovakia. - Kega 037STU-4/2012. In: Annals of DAAAM and
Proceedings of DAAAM Symposium. - ISSN 1726-9679. - Vol. 22, No. 1. Annals of DAAAM for
2011 & Proceedings of the 22nd International DAAAM Symposium "Intelligent Manufacturing &
Automation: Power of Knowledge and Creativity", 23-26th November 2011, Vienna, Austria. -
Vienna : DAAAM International, 2011. - ISBN 978-3-901509-83-4, s. 1601-1602 [vnútrofakult.
kateg.: B]
AFC9 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Contribution to the development of sustainable
corporate social responsibility I. - theoretical basis. In: Innovacionnyje technologii upravlenija
sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii : Materialy V.Vserossijskoj naučno-
praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 24 - 25. 5. 2012. - Ufa : ISEI UNC RAN,
2012. - ISBN 978-5-904122-56-0(I). - ISBN 978-5-904122-63-8. - ISBN 978-5-904122-57-7(II. -
ISBN 978-5-904122-58-4. - S. 23-28, časť III [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC10 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Contribution to the development of sustainable
corporate social responsibility II. - proposals I. In: Innovacionnyje technologii upravlenija sociaľno-
ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii : Materialy V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj
konferencii s meždunarodnym učastijem. 24 - 25. 5. 2012. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2012. - ISBN
978-5-904122-56-0(I). - ISBN 978-5-904122-63-8. - ISBN 978-5-904122-57-7(II. - ISBN 978-5-
904122-58-4. - S. 29-34, časť III [vnútrofakult. kateg.: C]
~ 124 ~
AFC11 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Contribution to the development of sustainable
corporate social responsibility III. - proposals II. In: Innovacionnyje technologii upravlenija
sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii : Materialy V.Vserossijskoj naučno-
praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 24 - 25. 5. 2012. - Ufa : ISEI UNC RAN,
2012. - ISBN 978-5-904122-56-0(I). - ISBN 978-5-904122-63-8. - ISBN 978-5-904122-57-7 (II. -
ISBN 978-5-904122-58-4. - S. 34-38, časť III [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC12 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Corporate social responsibility in the context of
sustainable development of the European Union. In: Problemy funkcionirovanija i razvitija
territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich sistem. : VI.Vserossijskaja naučno-praktičeskaja internet-
konferencija. 15.10 - 15.11.2012, Ufa. Časť I. Časť II. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2012. - ISBN 978-5-
904122-64-5. - ISBN 978-5-904122-65-2 (http://isei-conf2012.ucoz.ru/). - S. 130-134 [vnútrofakult.
kateg.: C]
AFC13 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Identity of industrial enterprises in the context of creating
sustainable shared value I. - corporate identity. (http://isei-konf2013.ucoz.ru/_ld/0/31_Smida_L-
Sakal_P.pdf) In: Problemy funkcionirovanija i razvitija territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich
sistem [elektronický zdroj] : VII.Vserossijskaja naučno-praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 -
15.11.2013, Ufa. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-79-9 (http://isei-
konf2013.ucoz.ru/load/0-1). - online, s.[5] [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC14 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Identity of industrial enterprises in the context of creating
sustainable shared value II. - creating corporate identity. (http://isei-
konf2013.ucoz.ru/_ld/0/32_Smida_L-Sakal_P.pdf) In: Problemy funkcionirovanija i razvitija
territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich sistem [elektronický zdroj] : VII.Vserossijskaja naučno-
praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 - 15.11.2013, Ufa. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN
978-5-904122-79-9 (http://isei-konf2013.ucoz.ru/load/0-1). - online, s.[5] [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC15 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Open business I. Co-thinking within the
noosphere. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 11. Meždunarodnaja
konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži. Sbornik naučnych trudov. 01 - 03. 11. 2011,
Ufa - Krasnousoľsk. - Ufa : UGATU, 2011. - ISBN 978-5-4221-0233-4. - S. 252-254 [vnútrofakult.
kateg.: B]
AFC16 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Open business II. Corporate social
responsibility in conditions of permanent changes. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli,
technologii : 11. Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži. Sbornik
naučnych trudov. 01 - 03. 11. 2011, Ufa - Krasnousoľsk. - Ufa : UGATU, 2011. - ISBN 978-5-
4221-0233-4. - S. 254-256 [vnútrofakult. kateg.: B]
AFC17 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Prerequisites for building socially responsible
businesses as a part of a sustainable society within the concept of sustainable development. In:
Innovacionnyje technologii upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii :
Materialy III.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. 31 maja -
2 ijunja 2011, Ufa. Časť I. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2011. - ISBN 978-5-904122-49-2. - S. 132-136
[vnútrofakult. kateg.: C]
~ 125 ~
AFC18 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Príspevok k rozvoju udržateľného spoločensky
zodpovedného podnikania. In: In Look Days 2012 [elektronický zdroj] : Zborník z medzinárodnej
vedecko-praktickej konferencie. 23.5.2012, Kyjev. - b.m. : Inter M&K, 2012. - ISBN 978-80-
970118-4-0. - [1-17] [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC19 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Responsible industrial entrepreneurship I. The
shift in social responsibility in terms of vision 2050. - Kega 037STU-4/2012. In: Problemy
funkcionirovanija i razvitija territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich sistem. : V. Vserossijskaja
naučno-praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 - 15.11.2011, Ufa. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2011.
- ISBN 978-5-904122-43-0(I). - ISBN 978-5-904122-62-1. - S. 186-191, časť 2 [vnútrofakult.
kateg.: B]
AFC20 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Responsible industrial entrepreneurship II.
Creating the responsibility conception of industrial entrepreneurship in conditions of Slovakia. -
Kega 037STU-4/2012. In: Problemy funkcionirovanija i razvitija territoriaľnych sociaľno-
ekonomičeskich sistem. : V. Vserossijskaja naučno-praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 -
15.11.2011, Ufa. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2011. - ISBN 978-5-904122-43-0(I). - ISBN 978-5-
904122-62-1. - S. 191-197, časť 2 [vnútrofakult. kateg.: B]
AFC21 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Socially useful industrial enterprise - towards global sustainability
from local responsibility. In: Radioelektronika, elektrotechnika i energetika : 18. meždunarodnaja
naučno-techničeskaja konferencija studentov i aspirantov, 01 - 02. 03. 2012, Moskva. Tom 3. -
Moskva : Moskovskij energetičeskij institut, 2012. - ISBN 978-5-383-00723-5. - S. 48-49
[vnútrofakult. kateg.: B]
AFC22 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Sustainable creation of shared values in the context of sustainable
corporate social responsibility. In: Innovacionnyje technologii upravlenija sociaľno-ekonomičeskim
razvitijem regionov Rossii [elektronický zdroj] : Materialy V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj
konferencii s meždunarodnym učastijem. 26 - 27. 9. 2013. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN
978-5-904122-68-3(1). - ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN 978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM,
s. 157-161, časť 3 [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC23 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Sustainable creation of shared values of entrepreneurship in the
context of sustainable corporate social responsibility. In: EESD 2012 : The 2nd International
Conference on Energy, Environment and Sustainable Development, October 12 - 14, 2012, Jilin,
China. - Jilin : Northeast Dianli University, 2012. - [5] [vnútrofakult. kateg.: B]
AFC24 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter - Moravčík, Oliver: Sustainable science in the context of sustainable
development. In: Problemy funkcionirovanija i razvitija territoriaľnych sociaľno-ekonomičeskich
sistem. : VI.Vserossijskaja naučno-praktičeskaja internet-konferencija. 15.10 - 15.11.2012, Ufa.
Časť I. Časť II. - Ufa: ISEI UNC RAN, 2012. - ISBN 978-5-904122-64-5. - ISBN 978-5-904122-
65-2 (http://isei-conf2012.ucoz.ru/). - S. 230-234 [vnútrofakult. kateg.: C]
AFC25 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: The development of flexibility of sustainable
corporate social responsibility - I. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 12.
Meždunarodnaja konferencija posvjaščena 80-letiju Ufimskogo gosudarstvennogo aviacionnogo
~ 126 ~
techničeskogo universiteta. Sbornik naučnych trudov. 31.10. - 02.11.2012 Ufa - Krasnousoľsk. - Ufa
: UGATU, 2012. - ISBN 978-5-4221-0368-3. - S. 234-237 [vnútrofakult. kateg.: B]
AFC26 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: The development of flexibility of sustainable
corporate social responsibility - II. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 12.
Meždunarodnaja konferencija posvjaščena 80-letiju Ufimskogo gosudarstvennogo aviacionnogo
techničeskogo universiteta. Sbornik naučnych trudov. 31.10. - 02.11.2012 Ufa - Krasnousoľsk. - Ufa
: UGATU, 2012. - ISBN 978-5-4221-0368-3. - S. 238-240 [vnútrofakult. kateg.: B]
AFC27 Moravčík, Oliver - Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: The position of sustainable corporate social
responsibility in the process of creating sustainable prosperity in the European Union. In: IEEM
2013 [elektronický zdroj] : The IEEE International Conference on Industrial Engineering and
Engineering Management. 10-13 December 2013 Bangkok, Thailand. - Piscataway : IEEE, 2013. -
ISBN 978-1-4799-0985-8. - CD-ROM, [5] p. [vnútrofakult. kateg.: B]
AFD Publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách
Počet záznamov: 7
AFD1 Beňo, Rastislav - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír: The Time Analysis of
Material Flow with Methods Time Measurement - Contribution to CSR Implementation at the Level
of Industrial - Production I. - článok vyšiel v zborníku: CECOL 2012 [elektronický zdroj] : III
Central European Conference on Logistics. Trnava, SR, 28. - 30. 11. 2012. - Trnava : AlumniPress,
2012. - ISBN 978-80-8096-179-4. - [7]. - registrovaný: Web of Science, Scopus. In: Applied
Mechanics and Materials. - ISSN 1660-9336. - Vol. 309 : 3rd Central European Conference on
Logistics (CECOL 2012), November 28 -30, 2012, Trnava, Slovak Republic (2013). - ISBN 978-3-
03785-636-9, s. 302-308 [vnútrofakult. kateg.: A]
AFD2 Beňo, Rastislav - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter - Šmida, Ľubomír: The Time Analysis of
Material Flow with Methods Time Measurement - Contribution to CSR Implementation at the Level
of Industrial - Production II. - článok vyšiel v zborníku: CECOL 2012 [elektronický zdroj] : III
Central European Conference on Logistics. Trnava, SR, 28. - 30. 11. 2012. - Trnava : AlumniPress,
2012. - ISBN 978-80-8096-179-4. - [7]. - registrovaný: Web of Science, Scopus. In: Applied
Mechanics and Materials. - ISSN 1660-9336. - Vol. 309 : 3rd Central European Conference on
Logistics (CECOL 2012), November 28 -30, 2012, Trnava, Slovak Republic (2013). - ISBN 978-3-
03785-636-9, s. 309-315 [vnútrofakult. kateg.: A]
AFD3 Moravčík, Oliver - Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Postavenie udržateľného spoločensky
zodpovedného podnikania v procese vytvárania udržateľnej prosperity Európskej únie. In: In Look
Days 2013 [elektronický zdroj] : 7. ročník medzinárodnej vedecko-praktickej konferencie.
Smrekovica 12.-13.9.2013. - Košice : Inter M&K, 2013. - ISBN 978-80-970118-5-7. - CD-ROM,
s.[8] [vnútrofakult. kateg.: C]
AFD4 Sakál, Peter - Drieniková, Katarína - Fidlerová, Helena - Hrdinová, Gabriela - Mrvová, Ľubica -
Šmida, Ľubomír: Zhodnotenie doterajších výsledkov riešenia grantovej úlohy Kega č. 037 STU-
4/2012: "Implementácia predmetu "Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" do študijného
programu Priemyselné manažérstvo na druhom stupni na MTF STU Trnava. In: In Look Days 2013
~ 127 ~
[elektronický zdroj] : 7. ročník medzinárodnej vedecko-praktickej konferencie. Smrekovica 12.-
13.9.2013. - Košice : Inter M&K, 2013. - ISBN 978-80-970118-5-7. - CD-ROM, s.[9] [vnútrofakult.
kateg.: C]
AFD5 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Inovatívne spolu-myslenie spoločensky
zodpovedného podnikania v podmienkach permanentných zmien. In: Výkonnosť organizácie.
Prístupy k zvyšovaniu výkonnosti organizácie : Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie. Vysoké Tatry 2011. - Poprad : Výskumný ústav ekonomiky a manažmentu v Poprade,
2011. - ISBN 978-80-970458-3-8. - S. 263-272 [vnútrofakult. kateg.: C]
AFD6 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Predpoklady budovania spoločensky
zodpovedného podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného
rozvoja. - článok publikovaný v časopise Transfer inovácií 21/2011, ISSN 1337-7094, str. 198-203.
In: Nové trendy v manažérstve kvality [elektronický zdroj] : 4. ročník medzinárodného vedeckého
seminára, 12 - 13 apríl 2011, Trnava. - Trnava : AlumniPress, 2011. - ISBN 978-80-8096-143-5. - S.
257-262 [vnútrofakult. kateg.: C]
AFD7 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Strategic flexibility of sustainable corporate social responsibility. In:
CO-MAT-TECH 2012 [elektronický zdroj] : 20th International Scientific Conference. Global Crises
- Opportunities and Threats. October 10 - 12, 2012, Trnava, Slovak Republic. - Trnava :
AlumniPress, 2012. - ISBN 978-80-8096-180-0. - S. 260-267 [vnútrofakult. kateg.: C]
AFG Abstrakty príspevkov zo zahraničných konferencií
Počet záznamov: 1
AFG1 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: The proposal of the system of sustainable creation of shared values
in the context of sustainable corporate social responsibility. In: Radioelektronika, elektrotechnika i
energetika : 19. meždunarodnaja naučno-techničeskaja konferencija studentov i aspirantov, 28. 02. -
01. 03. 2013, Moskva. Tom 3. - Moskva : Moskovskij energetičeskij institut, 2013. - ISBN 978-5-
383-00838-6. - p. 29 [vnútrofakult. kateg.: neuv.]
BED Odborné práce v domácich recenzovaných zborníkoch (konferenčných aj nekonferenčných)
Počet záznamov: 1
BED1 Sakál, Peter - Božiková, Lucia - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Kortiš, Marián - Naňo,
Tomáš - Syč, Marek - Šmida, Ľubomír: Kreovanie podnikovej koncepcie spoločenskej
zodpovednosti na báze radikálnych zodpovednostných koncepcií. - článok je publikovaný aj v
časopise Procesný manažér, ISSN 1336-8680, roč. VII, č. 1, 2012, str. 22-33. In: Procesné riadenie
2011 : Zborník prednášok a príspevkov z medzinárodnej odbornej konferencie, Stará Lesná, 17. -
18. 10. 2011. - : Slovenská asociácia procesného riadenia, 2011. - ISBN 978-80-969519-6-3. - S. 1-
14 [vnútrofakult. kateg.: C]
~ 128 ~
BEF Odborné práce v domácich nerecenzovaných zborníkoch (konferenčných aj nekonferenčných)
Počet záznamov: 1
BEF1 Šmida, Ľubomír - Sakál, Peter: Rozvoj flexibility udržateľného spoločensky zodpovedného
podnikania. In: Procesné riadenie 2012 : Zborník prednášok a príspevkov z medzinárodnej odbornej
konferencie, Zemplínska Šírava 18.10.-19.10.2012. - Košice : Slovenská asociácia procesného
riadenia, 2012. - ISBN 978-80-969519-7-0. - [11] [vnútrofakult. kateg.: D]
_______________________________________________________________________________________
Počet záznamov spolu: 55
~ 129 ~
ZOZNAM CITAČNÝCH OHLASOV NA PUBLIKOVANÉ PRÍSPEVKY
DOKTORANDA K 07.01.2014
O1 Citácie v zahraničných publikáciách registrované v citačných indexoch Web of Science a databáze
SCOPUS
Počet záznamov: 1
AFD6 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Predpoklady budovania spoločensky
zodpovedného podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného
rozvoja. - článok publikovaný v časopise Transfer inovácií 21/2011, ISSN 1337-7094, str. 198-203.
In: Nové trendy v manažérstve kvality [elektronický zdroj] : 4. ročník medzinárodného vedeckého
seminára, 12 - 13 apríl 2011, Trnava. - Trnava : AlumniPress, 2011. - ISBN 978-80-8096-143-5. - S.
257-262 [vnútrofakult. kateg.: C]
[o1] x2013 Bezáková, Zuzana: Green computing practices as a part of the way to the sustainable
development. In: IFIP Advances in Information and Communication Technology. - : Springer
Verlag ; . - ISSN 1868-4238. - Vol. 413, IFIP Advances in information and communication
technology : 11 International symposium on environmental software systems, ISESS 2013,
Neusiedl am See, Austra, 9-11 October 2013. - , 2013. - ISBN 978-364241150-2, s. 579-587.
O3 Citácie v zahraničných publikáciách neregistrované v citačných indexoch
Počet záznamov: 4
AFD5 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Inovatívne spolu-myslenie spoločensky
zodpovedného podnikania v podmienkach permanentných zmien. In: Výkonnosť organizácie.
Prístupy k zvyšovaniu výkonnosti organizácie : Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie. Vysoké Tatry 2011. - Poprad : Výskumný ústav ekonomiky a manažmentu v Poprade,
2011. - ISBN 978-80-970458-3-8. - S. 263-272 [vnútrofakult. kateg.: C]
[o3] x2013 Petráš, Rastislav - Šnircová, Jana: Acceleration programs as a tool for support
sustainable development. In: Upravlenije ekonomikoj: metody, modeli, technologii : 13.
Meždunarodnaja naučnaja konferencija, 31.10. - 02.11.2013, Ufa - Pavlovka. - Ufa :
UGATU, 2013. - ISBN 978-5-4221-0487-1. - S. 229-232.
[o3] x2013 Petráš, Rastislav - Šnircová, Jana: Business Angels - Possible Source of Finance for
the Development of the Company in Conditions of Sustainable Development and Corporate
Social Responsibility. In: Recent Advances in Economics and Business Administration :
proceedings of the 2013 International Conference on Economics and Business
Administration (EBA 2013). Rhodes Island, Greece, July 16 - 19, 2013. - : b.v.ú., 2013. -
ISBN 978-1-61804-198-2. - S. 219-222.
[o3] x2013 Petráš, Rastislav - Šnircová, Jana: Business angels as appropriate source of finance
for small innovative companies applying corporate social responsibility. In: Innovacionnyje
technologii upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii [elektronický
zdroj] : Materialy V.Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym
~ 130 ~
učastijem. 26 - 27. 9. 2013. - Ufa : ISEI UNC RAN, 2013. - ISBN 978-5-904122-68-3(1). -
ISBN 978-5-904122-69-0(2). - ISBN 978-5-904122-70-6(3). - CD-ROM, s. 152-156, časť 3.
AFD6 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Predpoklady budovania spoločensky
zodpovedného podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného
rozvoja. - článok publikovaný v časopise Transfer inovácií 21/2011, ISSN 1337-7094, str. 198-203.
In: Nové trendy v manažérstve kvality [elektronický zdroj] : 4. ročník medzinárodného vedeckého
seminára, 12 - 13 apríl 2011, Trnava. - Trnava : AlumniPress, 2011. - ISBN 978-80-8096-143-5. - S.
257-262 [vnútrofakult. kateg.: C]
[o3] x2012 Bezáková, Zuzana: Marketingová komunikácia pri zavádzaní zelených inovácií. In:
Mezinárodní Masarykova konference pro doktorandy a mladé vědecké pracovníky 2012
(MMK 2012) : Sborník příspěvku z mezinárodní vědecké konference; 10.-14.prosince 2012,
Hradec Králové. - Hradec Králové: Magnanimitas, 2012. - ISBN 978-80-905243-3-0. - S.
881-886.
O4 Citácie v domácich publikáciách neregistrované v citačných indexoch
Počet záznamov: 6
AFD5 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Inovatívne spolu-myslenie spoločensky
zodpovedného podnikania v podmienkach permanentných zmien. In: Výkonnosť organizácie.
Prístupy k zvyšovaniu výkonnosti organizácie : Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie. Vysoké Tatry 2011. - Poprad : Výskumný ústav ekonomiky a manažmentu v Poprade,
2011. - ISBN 978-80-970458-3-8. - S. 263-272 [vnútrofakult. kateg.: C]
[o4] x2011 Závadský, Ján - Kuchárová Mačkayová, Veronika - Závadská, Zuzana: Manažment :
Teoretické aspekty vybraných manažérskych procesov. - Bratislava : Slovenský komitét pre
vedecké riadenie ZSVTS, 2011. - ISBN 978-80-970684-0-0.
[o4] x2011 Závadská, Zuzana - Kuchárová Mačkayová, Veronika: Plánovanie ako bazálny
manažérsky proces. In: Výkonnosť podniku. - ISSN 1338-435X. - Roč. 1, č. 3 (2011), s. 55-62.
[o4] x2012 Závadský, Ján: Plánovanie. In: Manažment I : ako plánovať, organizovať a
rozhodovať. Historické a moderné aspekty manažmentu. - Bratislava : Iura Edition, 2012. -
(Ekonómia; 439.). - ISBN 978-80-8078-513-0. - S. 48-80.
[o4] x2012 Závadská, Zuzana - Závadský, Ján: Proces plánovania v spoločensky zodpovednom
podniku. In: In Look Days 2012 [elektronický zdroj] : Zborník z medzinárodnej vedecko-
praktickej konferencie. 23.5.2012, Kyjev. - b.m. : Inter M&K, 2012. - ISBN 978-80-970118-
4-0.
[o4] x2012 Závadský, Ján - Závadská, Zuzana: Tvorba osobných cieľov zamestnancov ako súčasť
procesu plánovania v spoločensky zodpovednom podniku. In: Ľudské zdroje a kreatívny
priemysel. - Trenčín : Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2012. - ISBN 978-80-8075-535-5. - S. 56-63.
AFD6 Šmida, Ľubomír - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Predpoklady budovania spoločensky
zodpovedného podnikania ako súčasti udržateľnej spoločnosti v zmysle konceptu udržateľného
rozvoja. - článok publikovaný v časopise Transfer inovácií 21/2011, ISSN 1337-7094, str. 198-203.
~ 131 ~
In: Nové trendy v manažérstve kvality [elektronický zdroj] : 4. ročník medzinárodného vedeckého
seminára, 12 - 13 apríl 2011, Trnava. - Trnava : AlumniPress, 2011. - ISBN 978-80-8096-143-5. - S.
257-262 [vnútrofakult. kateg.: C]
[o4] x2012 Antošová, Mária: Strategický manažment a rozhodovanie. - Bratislava: Iura Edition,
2012. - ISBN 978-80-8078-530-7.
_______________________________________________________________________________________
Počet záznamov spolu: 11
PRÍLOHY
Príloha A - Top 100 ekonomík sveta (Tóth, 2009)
KRAJINA/ KORPORÁCIA HDP/PREDAJ (V MIL. USD)
1. Európska únia 13 446 050
2. Spojené štáty americké 12 485 725
3. Japonsko 4 571 314
4. Nemecko 2 797 343
5. Čína 2 224 811
6. Veľká Británia 2 201 473
7. Francúzsko 2 105 864
8. Írsko 1 997 222
9. Taliansko 1 766 180
10. Kanada 1 130 208
11. Španielsko 1 126 565
12. Južná Kórea 793 070
13. Brazília 792 683
14. India 775 410
15. Mexiko 768 437
16. Rusko 766 180
17. Austrália 707 992
18. Holandsko 625 271
19. Belgicko 372 091
20. Švajčiarsko 367 513
21. Turecko 362 461
22. Švédsko 358 819
23. Taiwan 346 141
24. Saudská Arábia 307 770
25. Rakúsko 307 036
26. Poľsko 300 533
27. Nórsko 296 017
28. Wal-Mart 285 220
29. British Petroleum 285 060
30. Indonézia 276 004
31. Royal Dutch/Schell Group 265 190
32. ExxonMobil 263 990
33. Dánsko 259 746
34. Južná Afrika 239 144
35. Grécko 222 878
36. Irán 196 409
37. Fínsko 193 491
38. General Motors 193 450
39. DaimlerChrysler 192 750
40. Portugalsko 183 436
41. Argentína 181 622
42. Hong Kong 177 723
43. Ford Motor 170 840
44. Thajsko 168 744
45. Toyota Motor 165 680
46. General Electric 152 360
47. ChevronTexaco 142 900
48. Spojené arabské emiráty 133 768
49. Venezuela 132 848
50. Total 131 640
51. Malajzia 130 796
52. Česká republika 123 603
53. Izrael 123 526
54. Kolumbia 122 269
55. ConocoPhillips 118 720
56. Pakistan 118 472
57. Singapur 117 882
58. Čile 113 956
59. Allianz 112 350
60. Maďarsko 109 483
61. Nový Zéland 108 547
62. Citigroup 108 280
63. Nippon Tel & Tel 106 300
64. Alžírsko 102 026
65. Nigéria 99 147
66. Rumunsko 98 566
67. AXA Group 97 920
68. Filipíny 97 653
69. IBM 96 290
70. American Intl Group 95 040
71. Siemens Group 93 490
72. Egypt 93 045
73. ING Group 92 010
74. Carrefour Group 88 660
75. Hewlett-Packard 81 850
76. Ukrajina 81 644
77. ENI 79 310
78. Peru 78 576
79. Honda Motor 78 200
80. Kuvajt 74 598
81. Berkshire Hathaway 74 210
82. Generali Group 73 200
83. Home Depot 73 090
84. Verizon Commun 71 280
85. Nissan Motor 71 170
86. Nestlé 70 950
87. Deutsche Telekom 70 240
88. Bank of America 65 450
89. Aviva 64 610
90. France Telekom 63 980
91. Altria Group 63 960
92. Crédit Agricole 63 350
93. HSBC Group 62 970
94. Fortis 62 270
95. UBS 62 220
96. Bangladéš 61 218
97. Credit Suisse Group 58 780
98. Zurich Financial Services 56 300
99. Kazachstan 56 088
100. Renault Group 55 240
Príloha B - Certifikát zodpovedného podnikania za úspešné absolvovanie kvízu o SZP,
udelený podnikom Hewlett – Packard a asociáciou Junior Achievement – Young
Enterprise Europe
Príloha C - Certifikát o absolvovaní kurzu „PODNIKAJTE ZODPOVEDNE“, udelený
združením Business Leaders Forum a Nadáciou Pontis
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Podpísaný Ing. Ľubomír Šmida čestne vyhlasujem, že som projekt dizertačnej práce
pod názvom „Návrh systému (modelu) tvorby udržateľných zdieľaných hodnôt
priemyselného podniku v kontexte s udržateľným spoločensky zodpovedným podnikaním“
vypracoval na základe poznatkov získaných počas štúdia a informácií z dostupnej
literatúry uvedenej v práci.
Uvedenú prácu som vypracoval pod vedením prof. Ing. Petra Sakála, CSc.
Táto práca je súčasťou projektu KEGA č. 037STU-4/2012 „Zavedenie predmetu
„Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie" do študijného programu Priemyselné
manažérstvo na II. stupni MTF STU Trnava.“
V Trnave dňa 28.01.2014
__________________
Ing. Ľubomír Šmida
top related