medzinárodné humanitné a vojnové právo
Post on 30-Dec-2015
86 Views
Preview:
DESCRIPTION
TRANSCRIPT
Medzinárodné Medzinárodné humanitné a vojnové humanitné a vojnové
právoprávo
Ing. Zdenko Zaťko
Personálny úradLiptovský Mikuláš
Oddelenie metodiky výchovy a kultúry
Personálny úradLiptovský Mikuláš
Oddelenie metodiky výchovy a kultúry
„ Keď rinčia zbrane, právo mlčí...“
Marcus Tullius Cicero( 3. 1. 106 pred Kr. – 7. 12. 43
pred Kr. )
Personálny úradLiptovský Mikuláš
Oddelenie metodiky výchovy a kultúry
Cieľ prednášky:
- Objasniť základné pojmy z oblasti humanitárneho a vojnového práva
- Povzbudiť záujem o hlbšie štúdium tejto problematiky
Osnova:
1.Počiatky medzinárodného práva
2.Medzinárodné humanitné a vojnové právo
3.Ochrana obetí ozbrojených konfliktov
4.Právo ozbrojeného konfliktu
5.Postihnutie zločincov proti mieru
Záver
Personálny úradLiptovský Mikuláš
Oddelenie metodiky výchovy a kultúry
Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo -
starovekstarovekMezopotámia: Mezopotámia:
existencia textov s nespornými prvkami medzinárodného
práva dokazujú snahu riešiť vzájomné vzťahy inou cestou
než vojnou (3100 p. n. l. – spor mestských štátov Lagaš a
Umma o územie vyriešili s pomocou prostredníkavyriešili s pomocou prostredníka)
riešenie sporov väčšinou vojenskou cestou,
diplomacia
nastupuje až po neúspešných mocenských pokusoch
uzatvorenie spojeneckej zmluvy uzatvorenie spojeneckej zmluvy medzi babylonským
vladárom a panovníkom štátu Elam (2260 p. n. l. –
hlinená tabuľka)
Počiatky medzinárodného práva
tvrdo postupovali voči vyvolávateľom vojny – zajatci, otroci
Vojny sa končili spravidla:
ostatné obyvateľstvo nebolo obvykle postihnuté
Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo -
starovekstarovekEgypt: Egypt: nepoznali vyhlásenie vojny (mocenský národ)
- porazený nepriateľ prijalprijal nadvládu
Egypta
- neprijalneprijal nadvládu - nútený utiecť
1278 p. n. l. bitka pri Kadeši (Egypt a Chetiti) – 1258 p. n. l.
po bitke pri Kadeši podpísaná medzinárodná mierová a
spojenecká zmluva
Počiatky medzinárodného práva
vojna – prostriedok na obranu alebo dosiahnutie mocenských
záujmov
súboj vybraných bojovníkov – zabránení krviprelievaniu
Chetiti: Chetiti: považovali vojnu za prirodzený jav medzi štátmi
Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo -
starovekstarovek
obyvateľstvo presídlené, zotročené (rozhodnutie vladára)
dohoda o postavení porazeného a podmienkach, ktoré má
plniť
Vojnové zvyklosti sa vyznačovali nadmiernou Vojnové zvyklosti sa vyznačovali nadmiernou
krutosťoukrutosťou
Počiatky medzinárodného práva
Počiatky medzinárodného práva s dôrazom na vojnové právo – stredovek stredovek – novoveknovovek
vojny neobyčajne krutévojny neobyčajne kruté, - (Tatari) - zranení ponechaní svojmu osudu,
plienenie, vyvražďovanie celých kmeňov... cirkevcirkev – snaha uplatniť sociálne učenie, križiacke výpravy a vojny...
obmedzeniaobmedzenia – Treuga Dei (Božie prímerie), Pax Dei (Boží mier), neprípustné
použiť jedy na otrávenie studní a tečúcej vody, zákaz
zneužitia cudzej vlajky, právo azylu...
po napoleonských vojnách – vznikanie národných štátov
a s tým vznik medzinárodného práva (prelom 18/19 st.)
Počiatky medzinárodného práva
Medzinárodné právo
Medzinárodné právo Medzinárodné právo – systém medzinárodne uznaných pravidiel, ktoré upravujú
vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva
(predovšetkým suverénnymi štátmi).
Medzinárodné humanitné a vojnové právo Medzinárodné humanitné a vojnové právo – je odvetvie medzinárodného práva,
obsahujúce pravidlá ochrany základných ľudských práv a slobôdpravidlá ochrany základných ľudských práv a slobôd v ozbrojených
konfliktoch v súlade s medzinárodnými zmluvami a medzinárodným zvykovým
právom a pravidlá vedenia ozbrojených konfliktov pravidlá vedenia ozbrojených konfliktov .
ochrana obetí ochrana obetí vojnových konfliktov (humanizácia vojen).
zaviesť medzinárodne platné pravidlá pre vedenie vojenpravidlá pre vedenie vojen
Medzinárodné právo
Medzinárodné dohovory
18741874 pokus o kodifikáciu medzinárodného vojnového práva na konferencii
v Bruseli – zmluva však nebola ratifikovaná
1899 - I. Haagská mierová konferencia1899 - I. Haagská mierová konferencia
Hlavné výsledky konferencie:
- Dohovor o pokojnom riešení medzinárodných sporov
(prvé písané pravidlá o sprostredkovaní pri riešení sporov)
- Stály rozhodcovský dvor, medzinárodná vyšetrovacia komisia)
- Dohovor o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny
- Poriadok vojny pozemnej
1907 - II. Haagská mierová konferencia1907 - II. Haagská mierová konferencia
Hlavné výsledky:
- nové znenie Dohovoru o pokojnom riešení medzinárodných
sporov
- nové znenie Dohovoru o zákonoch a obyčajach vojny pozemnej
- nové znenie Poriadku vojny pozemnej
Potom vždy po neblahých skúsenostiach ľudstva... 1. SV, 2. SV... ďalšie konflikty.
Medzinárodné právo
Medzinárodné dohovory
Ženevská konvencia Ženevská konvencia bola uzavretá v roku 1949 v Ženeve1949 v Ženeve. Krajiny sa konvenciou zaväzujú ku lepšiemu prístupu k obetiam vojenských konfliktov.
Obsahuje štyri dohody:
O zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl príslušníkov ozbrojených síl v poli. O zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na morimori. O zaobchádzaní s vojnovými zajatcamivojnovými zajatcami. O ochrane civilných osôb civilných osôb počas vojnyvojny.
Podpísalo ju 54 štátov54 štátov. Nahradila pôvodné dohody.Ochranným znakom sa stal červený kríž v bielom poli, v moslimských krajinách je to červený polmesiac. V roku 1977 boli pripojené 2 dodatkové protokoly.
Medzinárodné právo
Medzinárodné dohovory
22. apríl 1742
Prvá vzájomná dohoda – Habsburská ríša s Francúzkom o zaužívaní
vojenských zvyklostí a vojnových práv zajatcovvojenských zvyklostí a vojnových práv zajatcov:
paritná výmena zajatcov rovnakej hodnosti
stanovené presné tarify výkupného za zajatcov v hodnosti
zákaz násilného donútenia služby v o svojej armáde
zákaz použitia cínových guliek – iba olovené....
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Humanitné právoHumanitné právo
Solferino 24. júna 1859
Henry Dunant8. máj 1828 - 30. október 1910
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Iniciátor medzinárodnoprávnej ochrany
obetí ozbrojených konfliktov:
Švajčiar - Henry DunantHenry Dunant
vojnavojna Rakúskej monarchie Rakúskej monarchie protiproti francúzko-sardínskej francúzko-sardínskej armádearmáde v Lombardii v Lombardii
38 000 ranených vojakov 38 000 ranených vojakov (odkázaných na náhodnú pomoc a smrť)(odkázaných na náhodnú pomoc a smrť) navrhol možnosť lekárskej pomoci v ozbrojených konfliktoch výcvikom navrhol možnosť lekárskej pomoci v ozbrojených konfliktoch výcvikom dobrovoľného lekárskeho personálu a čase mieru, zaistením jeho dobrovoľného lekárskeho personálu a čase mieru, zaistením jeho neutrálneho postavenia v bojineutrálneho postavenia v boji v roku 1863 v Ženeve založil v Ženeve založil Medzinárodný výbor pre pomoc raneným, ktorý bol neskoršie premenovaný na Medzinárodný výbor Červeného kríža v roku 1864 v roku 1864 švajčiarska vláda zvolala medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnilo 12 európskych štátov12 európskych štátov. Na tejto konferencii bol vyslovený súhlas s veľmi stručným a jednoduchým ženevským Dohovorom o zlepšení Dohovorom o zlepšení podmienok raneným v armádach v polipodmienok raneným v armádach v poli
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Irak - 2003
Po bojoch o kótu 534 na Dukle
september 1944
Útok francúzskej Marockej divízie na nemeckú obranu
v roku 1916
Ochrana obetí vojnových konfliktov
ranení a chorí príslušníci ozbrojených síl stroskotanci vojnoví zajatci civilné obyvateľstvo (zvlášť matky s deťmi do 15 r.)
Všetci, ktorí sú vojnou postihnutí a nezúčastňujú sa na nepriateľských akciách.
Obete ozbrojených Obete ozbrojených konfliktovkonfliktov::
Minimálna ochrana Minimálna ochrana pre všetky osoby nezainteresované na bojových operáciách (ranení a chorí, stroskotanci, vojnoví zajatci, civilné osoby).
Za každých okolností je zakázané:Za každých okolností je zakázané:
diskriminovanie na základe akéhokoľvek kritéria (za každých okolností sa k nim správať ľudsky)
útočiť na zdravie a život (vražda, mrzačenie, kruté zaobchádzanie, trýznenie, mučenie)
branie rukojemníkov, zneucťovanie osobnej dôstojnosti (ponižujúce a pokorujúce zaobchádzanie)
poprava bez riadneho súdu (taký, ktorý poskytuje nevyhnutné záruky na obhajobu atď.)
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Ochrana ranených a chorýchOchrana ranených a chorých
Ranení a chorí Ranení a chorí – vojenské alebo civilné osoby, ktoré pre zranenie, chorobu alebo iné fyzické alebo duševné poruchy alebo neschopnosť potrebujú lekársku pomoc alebo starostlivosť (aj rodičky a novorodenci) a ktoré sa zdržujú akejkoľvek nepriateľskej činnosti.
po boji treba čo najskôr po boji treba čo najskôr vyhľadať a pozbierať ranených vyhľadať a pozbierať ranených a poskytnúť im pomoc a poskytnúť im pomoc bez ohľadu na príslušnosť k bojujúcej strane bez ohľadu na príslušnosť k bojujúcej strane
pomoc treba poskytnúť pomoc treba poskytnúť všetkým raneným a chorým všetkým raneným a chorým – teda aj nepriateľským – teda aj nepriateľským vojakom a civilistom, ktorý sa dostali do takejto situácie vojakom a civilistom, ktorý sa dostali do takejto situácie
súpis údajov o súpis údajov o ranených, chorých a mŕtvychranených, chorých a mŕtvych príslušníkoch nepriateľskej strany príslušníkoch nepriateľskej strany treba urobiť čo najskôr a mal by obsahovať všetky dostupné osobné treba urobiť čo najskôr a mal by obsahovať všetky dostupné osobné identifikačné údaje, mocnosť ku ktorej patria, vojenský útvar, dátum a miesto identifikačné údaje, mocnosť ku ktorej patria, vojenský útvar, dátum a miesto zajatia alebo úmrtia, údaje o zraneniach, chorobe alebo príčine smrti; čo zajatia alebo úmrtia, údaje o zraneniach, chorobe alebo príčine smrti; čo najskôr oznámiť informačnej kanceláriinajskôr oznámiť informačnej kancelárii
Ochrana obetí vojnových konfliktov
zákaz poškodzovania zdravia, telesnej a duševnej integrity poškodzovania zdravia, telesnej a duševnej integrity osôb, ktoré sú v moci nepriateľa akýmkoľvek spôsobom (aj neoprávneným lekárskym zákrokom)
zákaz telesne mrzačiť, používať osoby na lekárske alebo vedecké účely, mrzačiť, používať osoby na lekárske alebo vedecké účely, odoberať im tkanivá alebo orgányodoberať im tkanivá alebo orgány za účelom transplantácie, a to aj so súhlasom dotknutých osôb (výnimka len v prípade darovania krvi na transfúziu a kože na transplantáciu s nevynúteným súhlasom dotknutých osôb)
akékoľvek akékoľvek úmyselné konanie alebo opomenutie, ktoré spôsobí smrťúmyselné konanie alebo opomenutie, ktoré spôsobí smrť, vážne poškodenie zdravia, ohrozuje telesnú a duševnú integritu osôb pod ochranou je vážnym porušením dohovoru
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Ochrana ranených a chorýchOchrana ranených a chorých
Zdravotnícky personálZdravotnícky personál
personál určený stranou v konflikte výhradne na zdravotnícke účely výhradne na zdravotnícke účely alebo na správu a riadenie zdravotníckych zariadení (aj napr. vodiči zdravotníckych jednotiek, piloti a členovia posádok zdravotníckych lietadiel)
zdravotnícky personál národných spoločností Červeného kríža (polmesiaca) Červeného kríža (polmesiaca) a ďalších organizácií s takým poslaním
zdravotnícky personál, ktorý bol daný k dispozícii strane v konflikte od neutrálneho štátu alebo humanitárnej organizácie
vojenský aj civilný zdravotnícky personál môže byť vybavený ľahkými zbraňami na osobnú ochranu a ochranu ranených a chorých ale nesmie sa zapájať do nepriateľských akcií (do operácií ozbrojených síl)
zdravotníckemu personálu, ktorý sa dostane do zajatia sa má umožniť umožniť vykonávať starostlivosťvykonávať starostlivosť o chorých a ranených príslušníkov vlastných ozbrojených síl
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Zdravotnícke jednotkyZdravotnícke jednotky
Vojenské alebo civilné zariadenia zriadené na zdravotnícke účely Vojenské alebo civilné zariadenia zriadené na zdravotnícke účely (vyhľadanie, zber, preprava, určenie diagnózy, poskytnutie prvej pomoci, liečenie ranených a chorých alebo na prevenciu chorôb); ide o nemocnice alebo podobné zariadenia, transfúzne stanice, ústavy lekárskej prevencie, sklady zdravotníckeho a farmaceutického materiálu.
zákaz útoku a perzekúcií voči zdravotníckym jednotkámzákaz útoku a perzekúcií voči zdravotníckym jednotkám (stálym aj pohyblivým); ak sa takéto jednotky dostanú do moci nepriateľa má sa im umožniť vykonávať ich činnosť aj ďalej pokiaľ sa mocnosť nepostará o zdravotnícku starostlivosť na rovnakej a lepšej úrovni sama; ochrana zaniká iba v prípade ak bude ich humanitárne poslanie zneužité na poškodzovanie nepriateľa
zákaz ničenia a útoku zákaz ničenia a útoku na zdravotnícku techniku, materiál a lieky
zdravotnícke jednotky nesmú svojou prítomnosťou brániť vojenské brániť vojenské objekty pred útokom objekty pred útokom
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Vojnoví zajatci:Vojnoví zajatci:
začiatok zajatia
výsluch
osobné veci
umiestnenie a ubytovanie
režim tábora, práca, financie, zdravotnícke zabezpečenie
skončenie zajatia
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Informačná kancelária pre vojnových zajatcovÚstredná informačná kancelária pre vojnových zajatcov
Ochrana civilných osôbOchrana civilných osôb
Základné pravidlo pre strany v konflikte:Základné pravidlo pre strany v konflikte:
Nutnosť robiť rozdiel medzi civilným obyvateľstvom civilným obyvateľstvom a kombatantmikombatantmi, medzi civilnýmicivilnými a vojenskými objektmi vojenskými objektmi a operácie viesť len proti vojenským objektom.
vojenské objekty (objekty vojenského charakteru) – svojou povahou, umiestnením, charakterom alebo použitím predstavujú účinný príspevok k vojenským akciám a ktorých celkové alebo čiastočné zničenie, obsadenie alebo neutralizácia poskytuje za daných okolností zjavnú vojenskú výhodu
objekty civilného charakteru – ubytovacie časti, nevyhnutné objekty na prežitie civilného obyvateľstva (sklady potravín, poľnohospodárske oblasti, systém zásobovania vodou), kultúrne pamiatky a miesta na konania bohoslužieb
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Ochrana civilných osôbOchrana civilných osôb
Špecifické skupiny civilných obyvateľov:Špecifické skupiny civilných obyvateľov: ŽenyŽeny - ochrana pred znásilnením, nútenou prostitúciou a pod.; tehotné
ženy a ženy s malými deťmi majú prednostné právo na prerokovanie ich prípadu; nevykonávať rozsudok trestu smrti nad tehotnými ženami a ženami s malými deťmi
Deti do 15 rokov Deti do 15 rokov by sa nemali zúčastňovať nepriateľských akcií; ak áno aj tak im patrí zvýšená ochrana – v prípade zajatia budú oddelení od ostatných vojnových zajatcov a bude im poskytnuté vzdelávanie a výchova primeraná tomuto veku; trest smrti za činy súvisiace s ozbrojeným konfliktom na osobách do 18 rokov nebude vykonaný; evakuácia a identifikácia detí a ich rodín v priestore vojnových operácií
RodinyRodiny - uľahčiť a podporiť zlučovanie rodín, ktoré boli rozdelené konfliktom
NovináriNovinári - sú považovaní za civilné osoby aj keď svoje úlohy plnia v priestore vojnových operácií nesmú podniknúť žiadne akcie nezlučiteľné zo statusom civilných osôb (nesmú sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňovať na nepriateľských akciách)
Ochrana obetí vojnových konfliktov
Právo ozbrojeného konfliktu – je súbor noriem obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, dohovoroch, pravidlách, predpisoch a v medzinárodnom zvykovom práve, platných pre čas nepriateľstva v priebehu ozbrojeného konfliktu.
Právo ozbrojeného konfliktu
Vojnové právoVojnové právo
Ozbrojené sily – pozemné Ozbrojené sily – pozemné (všeobecná charakteristika)
Pravidelné ozbrojené sily, milície, dobrovoľnícke zbory ak spĺňajú nasledujúce podmienky:
majú vo svojom čele veliteľa, ktorý je zodpovedný za ich činnosť
pôsobia organizovane (v jednotkách) a nie individuálne
majú stály a z diaľky viditeľný znak
nosia verejne zbraň
dodržiavajú zákony a obyčaje vojny
Právo ozbrojeného konfliktu
Presné definovanie ozbrojených sílPresné definovanie ozbrojených síl
Ozbrojené sily - námornéOzbrojené sily - námorné
posádky vojnových lodí (musia byť pod vojenským velením, zapísané v registri vojnových lodí štátu)
môžu to byť aj posádky obchodných lodí – ak sú zapísané v registri vojnových lodí
obchodné lode môžu byť vyzbrojené – ale len na svoju obranu
Ozbrojené sily - letecké Ozbrojené sily - letecké
posádky vojenských lietadiel – iba vojenské lietadlá sú oprávnené vykonávať vojenské operácie
musia byť označené znakmi vojenských lietadiel
daného štátu – nie takým istým ako civilné lietadlá
musia byť pod vojenským velením
Právo ozbrojeného konfliktu
Postavenie osôb v ozbrojenom konfliktePostavenie osôb v ozbrojenom konflikte
nekombatantinekombatanti - osoby, ktoré sú odlíšené od civilného obyvateľstva uniformou (alebo iným znakom). avšak nie sú priamo zainteresované na vedení ozbrojeného boja (zdravotnícky personál, duchovní, civilná ochrana pri odstraňovaní následkov vojenských operácií, vojnoví korešpondenti a pod.)
civilné osoby civilné osoby - všetky civilné osoby, bez ohľadu na štátnu príslušnosť nezainteresované na vedení ozbrojených akcií. Za civilnú osobu je považovaný aj novinár, ktorý si plní svoju úlohu v oblastiach ozbrojeného konfliktu ale nie je vojnovým dopisovateľom
Právo ozbrojeného konfliktu
kombatantikombatanti - všetci príslušníci ozbrojených síl s výnimkou zdravotníckeho a duchovného personálu. V bojovej akcii alebo vo vojenskej operácii, ktorá túto akciu pripravuje, sa kombatanti musia odlišovať odevom alebo iným označením od civilného obyvateľstva a musia verejne nosiť svoju zbraň
vyzvedačivyzvedači – osoby s poslaním tajne získať informácie o nepriateľovi a odovzdať ich protivníkovi (nie vojaci v uniforme). Nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva avšak nemožno ich potrestať bez súdu podľa práva krajiny v ktorej boli zaistení
žoldnierižoldnieri – osoby špeciálne najaté (doma alebo v zahraničí) na to, aby bojovali v ozbrojenom konflikte a ich motívom je odmena výrazne prevyšujúca odmenu vojakov pravidelných ozbrojených síl – nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva
zbehovia a zradcovia zbehovia a zradcovia – príslušníci ozbrojených síl, ktorí prebehli k nepriateľovi alebo sa zapojili do bojov proti vlastným ozbrojeným silám - nepodliehajú ochrane medzinárodného humanitného a vojnového práva
parlamentárparlamentár – osoba poverená rokovať s nepriateľom, ktorá je označená bielou zástavou, má právo na nedotknuteľnosť, ak svoje poslanie nezneužije
Právo ozbrojeného konfliktu
Postavenie osôb v ozbrojenom konfliktePostavenie osôb v ozbrojenom konflikte
1. Vojenská nevyhnutnosť
2. Právna regulácia
3. Dôsledné rozlíšenie
4. Primeranosť
5. Humanita
Základné princípy práva ozbrojeného konfliktu:Základné princípy práva ozbrojeného konfliktu:
Právo ozbrojeného konfliktu
Preventívne opatrenia pri plánovaní vojenskej operácie: Preventívne opatrenia pri plánovaní vojenskej operácie:
overiť si, či cieľom útoku nie sú civilné osoby alebo civilné objekty ani kultúrne hodnoty
voľba prostriedkov a spôsobov útoku tak, aby bolo zabezpečené minimalizovanie strát civilného obyvateľstva a civilných objektov
operácia sa preruší alebo odvolá ak sa zistí, že objekt útoku nie je vojenský alebo, že straty civilných osôb alebo objektov sú neprimerané predpokladanej vojenskej výhode (pred útokom treba náležite varovať civilné obyvateľstvo - ak to podmienky dovolia)
z blízkosti vojenských objektov treba premiestniť civilné osoby alebo civilné objekty
vyvarovať sa umiestnenia vojenských objektov do husto obývaných oblastí alebo do ich blízkosti
(Čl. 57 a 58 dodatkového Protokolu I k dohovorom z r. 1949)
Právo ozbrojeného konfliktu
Medzinárodne uznané znaky a symbolyMedzinárodne uznané znaky a symboly
Vojenská aj civilná zdravotnícka služba (aj vojenský a civilný
duchovný personál v zdravotníckej službe)
Medzinárodná organizácia Červeného kríža
Právo ozbrojeného konfliktu
Civilná obrana (ochrana)
Nemocničné alebo bezpečnostné zóny alebo miesta
Stavby alebo zariadenia obsahujúce nebezpečné sily (priehrady, hrádze, jadrové
elektrárne a pod.)
Právo ozbrojeného konfliktu
Medzinárodne uznané znaky a symbolyMedzinárodne uznané znaky a symboly
Kultúrne hodnotyPersonál na ochranu kultúrnych
hodnôt
Kultúrne hodnoty – osobitná ochrana, zvýšená ochrana
Vlajka parlamentára
Právo ozbrojeného konfliktu
Medzinárodne uznané znaky a symboly
Dve nezávislé roviny zodpovednosti:
Zodpovednosť štátu
Zodpovednosť jednotlivcov
Zodpovednosť štátu Zodpovednosť štátu – porušiteľovi noriem práva ozbrojeného konfliktu:
následky v dvojstranných vzťahoch – napr. odveta
následky v sankciách medzinárodných organizácií (hlavne BR OSN ale aj regionálne organizácie)
Postihnutie zločincovproti mieru
Zodpovednosť jednotlivcovZodpovednosť jednotlivcov
nezávisle od medzinárodno-právnej zodpovednosti štátov za konkrétne činy sú zodpovedné aj osobyzodpovedné aj osoby, ktoré sa priamo alebo nepriamo porušenia dopustili – zodpovednosť má trestnú povahu
Vývoj:Vývoj: 1919 Versaillská mierová zmluva 1945 Londýn - Dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov
európskych krajín (Norimberský tribunál - 23 osôb. 12 obžalovaných odsúdil na trest smrti, 7 na dlhodobé väzenie, 3 oslobodil a jeden bol uznaný za nevyliečiteľne chorého)
Postihnutie zločincovproti mieru
Vojenský tribunál v Tokiu
Medzinárodný trestný tribunál v Haagu – stíhanie a potrestanie vojnových zločinov pri vedení vojny v bývalej Juhoslávii (zriadený BR OSN v r. 1993)
Medzinárodný trestný tribunál – stíhanie a potrestanie osôb, ktoré sa dopustili zločinov proti ľudskosti v občianskej vojne v Rwande (zriadený BR OSN v r. 1994)
Zodpovednosť jednotlivcovZodpovednosť jednotlivcov
Postihnutie zločincovproti mieru
Komisia pre medzinárodné právo na základe požiadavky VZ OSN vypracovala Štatút medzinárodného trestného tribunáluŠtatút medzinárodného trestného tribunálu
(Štatút MTT schválený v Ríme 1998) – sídlo má v Haagu a je ustanovený na riešenie vážnych zločinov a vážneho porušenia ustanovení medzinárodných zmlúv a dohovorov
Ide o nasledujúce činy:
genocída
zločiny proti ľudskosti
vážne porušenie zákonov a obyčají vojny – vojnové zločiny
Postihnutie zločincovproti mieru
Zodpovednosť jednotlivcovZodpovednosť jednotlivcov
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon
§ 418Genocídium
(1) Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorý národ alebo niektorú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu
a) spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí, c) násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebod) uvedie príslušníkov takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiť jej
úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.
(3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb.
Postihnutie zločincovproti mieru
§ 420Mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie
(1) Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1,
a) najmenej s dvoma osobami, b) závažnejším spôsobom konania, c) na chránenej osobe, d) z osobitného motívu, aleboe) na osobe, ktorej bola obmedzená osobná sloboda v súlade so zákonom.
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon
Postihnutie zločincovproti mieru
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon
§ 425Neľudskosť
(1) Kto spácha voči civilným osobám čin považovaný článkom 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za zločin proti ľudskosti, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.
(2) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
b) za odplatu.
Postihnutie zločincovproti mieru
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon
§ 426Používanie zakázaného bojového prostriedku a nedovolené vedenie boja
(1) Kto počas vojny nariadi
a) použitie zakázaného bojového prostriedku alebo materiálu obdobnej povahy, alebo taký prostriedok alebo materiál použije, alebo vedenie boja zakázaným spôsobom, alebo sám takto boj vedie, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto ako veliteľ, ktorý v rozpore so stanoveniami medzinárodného práva o prostriedkoch a spôsoboch vedenia vojny úmyselne
a) poškodí vojenskou operáciou civilné osoby na živote, zdraví alebo majetku, alebo vedie útok proti nim z dôvodu represálií, vedie útok proti nebránenému miestu alebo demilitarizovanému pásmu,
b) zničí alebo poškodí priehradu, jadrovú elektráreň alebo obdobné zariadenie obsahujúce nebezpečné sily, alebo
c) zničí alebo poškodí objekt určený na humanitárne účely alebo medzinárodne uznávanú kultúrnu alebo prírodnú pamiatku.
Postihnutie zločincovproti mieru
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon
§ 427Plienenie v priestore vojnových operácií
(1) Kto v priestore vojnových operácií, na bojisku, v miestach postihnutých vojnovými operáciami alebo na obsadenom území
a) zmocní sa cudzej veci, využívajúc niečiu tieseň, b) svojvoľne cudzí majetok ničí alebo ho pod zámienkou vojnovej potreby odníma,
alebo okráda padlých alebo ranených, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
§ 428Zneužívanie medzinárodne
uznávaných označení a štátnych znakov
(1) Kto počas vojny zneužije označenie Červeného kríža alebo iných rozlišovacích znakov alebo farieb uznávaných medzinárodným právom na označenie zdravotníckych inštitúcií, dopravných prostriedkov, osôb zdravotníckej pomoci alebo evakuácie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto počas vojny zneužije znak Organizácie spojených národov, štátnu vlajku, štátny znak, vojenský znak, insígnie alebo rovnošatu neutrálneho štátu alebo iného štátu, ktorý nie je stranou vo vojne
Postihnutie zločincovproti mieru
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon
§ 431Vojnová krutosť
(1) Kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že kruto zaobchádza s bezbranným civilným obyvateľstvom, utečencami, ranenými, príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí už zbrane zložili, alebo s vojnovými zajatcami, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto počas vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že nevykoná účinné opatrenia na ochranu osôb, ktoré takú pomoc potrebujú, najmä detí, žien, ranených alebo starých ľudí, alebo takým opatreniam bráni, alebo zamedzí alebo bráni organizáciám civilnej ochrany nepriateľa, neutrálneho alebo iného štátu v plnení ich humanitárnych úloh.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
Postihnutie zločincovproti mieru
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon§ 432
Perzekúcia obyvateľstva
(1) Kto počas vojny pácha neľudské činy vyplývajúce z národnostnej, rasovej alebo etnickej diskriminácie alebo terorizuje bezbranné civilné obyvateľstvo násilím
alebo hrozbou jeho použitia, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v dobe uvedenej v odseku 1,
a) zničí alebo vážne naruší zdroj základných životných potrieb civilného obyvateľstva na obsadenom území alebo v dotykovej zóne, alebo svojvoľne neposkytne obyvateľstvu pomoc nevyhnutnú na prežitie,
b) bezdôvodne odďaľuje návrat civilného obyvateľstva alebo vojnových zajatcov, c) bezdôvodne presídľuje civilné obyvateľstvo obsadeného územia, d) osídľuje obsadené územie obyvateľstvom vlastnej krajiny, alebo svojvoľne znemožní
civilnému obyvateľstvu alebo vojnovým zajatcom, aby sa o ich trestných činoch rozhodovalo v spravodlivom konaní.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
Postihnutie zločincovproti mieru
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon
§ 434Ohrozenie kultúrnych hodnôt
Kto počas vojny
a) vo veľkom rozsahu zničí alebo si privlastní predmety kultúrnej hodnoty chránené medzinárodným dohovorom,
b) dopustí sa drancovania, vandalizmu alebo iného zneužitia voči takému predmetu,
c) z takého predmetu urobí v rozpore s medzinárodným dohovorom cieľ útoku, alebo predmet kultúrnej hodnoty pod zvýšenou ochranou medzinárodného dohovoru alebo jeho bezprostredné okolie využije v rozpore s medzinárodným dohovorom na podporu vojenskej činnosti,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Postihnutie zločincovproti mieru
Zákon č. 300/2005 Trestný zákonZákon č. 300/2005 Trestný zákon
§ 435
(3)Vojenský veliteľ je trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v tejto hlave aj vtedy, ak sa ich dopustili ozbrojené sily pod jeho faktickým velením a riadením v dôsledku jeho zlyhania riadiť také sily, ak vedel alebo na základe okolností v tom čase mal vedieť, že ozbrojené sily páchali, alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy, a neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie ich spáchania alebo nepredložil vec príslušným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.
(4) Nadriadený, s výnimkou nadriadeného uvedeného v odseku (3), je trestne zodpovedný za trestné činy uvedené v tejto hlave aj vtedy, ak ich spáchali jeho podriadení pod jeho faktickou autoritou a riadením ako výsledok jeho neschopnosti náležite riadiť takýchto podriadených, ak vedel alebo vedome prehliadal informácie, z ktorých vyplývalo, že podriadení páchali alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy, trestné činy sa týkali aktivít, ktoré boli v rámci faktickej zodpovednosti a riadenia nadriadeného, a neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie, alebo potlačenie ich spáchania, alebo nepredložil vec príslušným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.
Postihnutie zločincovproti mieru
Príloha:Príloha:Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty
práva ozbrojeného konfliktupráva ozbrojeného konfliktu
1) Deklarácia o zákaze používať vo vojne výbušné náboje s hmotnosťou menšou ako 400 g (Petrohradská deklarácia), 29. novembra 1868.
2) Deklarácia o zákaze používania nábojov, ktoré sa v tele sa rozširujú alebo splošťujú, Haag 29. júla 1899 (I. Haagska mierová konferencia).
3) Dohovor o začiatku nepriateľstva, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).4) Dohovor o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová
konferencia).5) Dohovor o právach a povinnostiach neutrálnych mocností a osôb v prípade vojny v poli, Haag
18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).6) Dohovor o štatúte obchodných lodí nepriateľa na začiatku nepriateľstva, Haag 18. októbra 1907
(II. Haagska mierová konferencia).7) Dohovor o premene obchodných lodí na vojnové, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová
konferencia).8) Dohovor o kladení podmorských samočinných dotykových mín, Haag 18. októbra 1907 (II.
Haagska mierová konferencia).9) Dohovor o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska
mierová konferencia).10) Dohovor o niektorých obmedzeniach vykonávania koristného práva v námornej vojne, Haag 18.
októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).11) Dohovor a právach a povinnostiach neutrálnych mocností v námornej vojne, Dohovor
o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).
12. Deklarácia o zákaze vypúšťania projektilov a výbušnín z balónov, Dohovor o bombardovaní námornými silami vo vojne, Haag 18. októbra 1907 (II. Haagska mierová konferencia).
13. Haagske pravidlá vedenia vzdušného boja vypracované Právnou komisiou v Haagu 19. februára 1923.
14. Protokol o zákaze využívať vo vojne dusivé, otravné alebo iné plyny a bakteriologické prostriedky, Ženeva 17. júna 1925.
15. Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov genocídy, Valné zhromaždenie OSN 9. decembra 1948.
16. Dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor I).
17. Dohovor o zlepšení osudu ranených a stroskotancov ozbrojených síl na mori, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor II).
18. Dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor III).19. Dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny, Ženeva 12. augusta 1949 (Dohovor IV).20. Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, Haag 14. mája 1954.21. Protokol k Dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, Haag 14.
mája 1954.22. Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických (biologických),
a toxínových zbraní a o ich zničení, Londýn, Moskva, Washington 10. apríla 1972.23. Dohovor o zákaze vojenského alebo akéhokoľvek nepriateľského využívania technológií
meniacich životné prostredie, Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1976
Príloha:Príloha:Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty
práva ozbrojeného konfliktupráva ozbrojeného konfliktu
24) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov, Ženeva 8. júna 1977 (Protokol I).
25) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, ktoré nemajú medzinárodný charakter, Ženeva 8. júna 1977 (Protokol II).
26) Dohovor o zákaze alebo obmedzení používania určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky, Ženeva 10. októbra 1980 v znení z 21. decembra 2001.a) Protokol o ťažko zistiteľných úlomkoch, Ženeva 10. októbra 1980 (Protokol I).b) Protokol o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných systémov a iných
zariadení v znení z 3. mája 1996 (Protokol II).c) Protokol o zákaze alebo o obmedzení použitia zápalných zbraní, Ženeva 10. októbra
1980 (Protokol III).d) Protokol o oslepujúcich laserových zbraniach, Viedeň 13. októbra 1995 (Protokol IV).
27) Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení, otvorený k podpisu v Paríži 13. januára 1993.
28) Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, Oslo 18. septembra 1997.
29) Druhý protokol k haagskemu Dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marca 1999.
30) Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, Ženeva 8. decembra 2005 (Protokol III).
Príloha:Príloha:Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty Najvýznamnejšie medzinárodnoprávne dokumenty
práva ozbrojeného konfliktupráva ozbrojeného konfliktu
Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť
top related