phdr. michal valach, phd
Post on 03-Jan-2016
88 Views
Preview:
DESCRIPTION
TRANSCRIPT
PhDr. Michal VALACH, PhD
Čo je prevencia?
Predchádzanie vzniku alebo možného vzniku
zdravotných, sociálnych alebo iných problémov.
V slovníku cudzích slov sa prevencia definuje
ako „predchádzanie nežiaducim javom“, napr.
chorobám, úrazom a pod., alebo ako ochranné
opatrenie
Zákony
Sociálna prevencia je definovaná v zákone
č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci a
č.448/2008 Z.z. o sociálných službách
Prevencia v rámci zdravotných problémov.
Aktivity v oblasti prevencie drogových
závislostí. AIDS,alebo prevencie kriminality.
Zdravie zamestnanosť, drogová závislosť.
sa pojem prevencia najčastejšie spája
s prevenciou v rámci sociálno - patologických
javov a preventívnych opatrení, ktoré by mohli
predchádzať ich prezentácii, alebo môžu viesť
k obmedzeniu pri prehlbovaní alebo opakovaní
daného sociálno-patologického javu.
V súčasnosti
v sociálnej práci sa začal používať
najmä v súvislosti s prevenciou drogových
závislostí a to popri postupnom kreovaní
sociálnej práce.
Pojem prevencia
a neskôr
sociálna prevencia
pre oblasť sociálnej práce jú vymedzila Levická (2001), ktorá
charakterizovala prevenciu
– ako činnosť na zabránenie niečomu v pozitívnom zmysle,
– ako činnosť nasmerovanú na minimalizovanie
antisociálnych problémov, ktoré sa vyskytujú v živote
jednotlivcov, rodín, skupín, prípadne aj komunít.
Komplexna definícia prevencie
Levická (2001), prevenciu nazýva konaním,
ktoré bráni vzniku týchto problémov.
Strieženec (1996) v slovníku sociálneho
pracovníka o prevencii píše:
„Prevencia je praktická činnosť, založená na
vedecky uplatňovaných opatreniach, ktoré
smerujú k posilňovaniu a ochrane komplexnej
sociálnej vyváženosti a je ju nutné uskutočňovať
vo všetkých etapách života človeka.“
Všeobecne sú známe tri základné úrovne
prevencie a to prevencia na úrovni
• primárnej,
• sekundárnej a
• terciárnej.
Úrovne prevencie
• univerzálnu (zameranú na celú populáciu všeobecne ako
aj na špecifické podskupiny)
• selektívnu (zameranú na podskupiny v podmienkach
vysokého rizika)
• indikovanú (zameranú na jednotlivcov, ktorí prejavujú
špeciálne znaky a symptómy, napr. prevencia sociálno-
patologických javov.)
Niektorí autori sa prikláňajú k novšiemu pomenovaniu jednotlivých úrovní, o členení prevencie na:
Determinanty a funkcie prevencie
Ciele prevencie ovplyvňuje niekoľko determinantov:
1. legislatívny rámec uplatňovania prevencie,
2. formulovanie obsahu preventívnych aktivít,
3. inštitucionálne zázemie,
4. zapojenie médií, využitie informačných technológií,
5. medzisektorová spolupráca,
6. odborný potenciál, vedomosti a zručnosti nositeľov
preventívnych aktivít,
7. sieťovanie miestnych, regionálnych a národných,
prípadne medzinárodných inštitúcií,
8. využitie ich odborného potenciálu a vlastných
skúseností.
Úrovne prevencie determinuje
• Samotný problém
• Sociálne prostredie
• Charakter subjektu, ktorý prevenciu vykonáva
• Vedomosti a zručnosti nositeľa preventívnych aktivít
• Cieľová skupina
• Prostriedky, formy a metódy prevencie
• Cieľ – čo chceme dosiahnuť prostredníctvom preventívneho
pôsobenia
Medzi základné funkcie prevencie patrí najmä:
• depistáž, plánovanie a projektovanie v rámci
preventívnych aktivít, ich evaluácia,
• príprava a vzdelávanie nositeľov prevencie
prostredníctvom špecializovaných programov formou
tréningov a výcvikov, ale aj prostredníctvom poskytovania
informačných materiálov,
Uvedené determinanty ovplyvňujú aj samotné funkcie prevencie, ktoré by mali byť deklarované prostredníctvom politiky štátu.
• podpora, pomoc a poradenstvo pre
inštitúcie, ktoré sa podieľajú pri realizácii
preventívnych aktivít,
• definovanie priorít, identifikovanie
základných okruhov problémov,
Základné úlohy - funkcie prevencie
• Definovanie priorít, identifikovanie základných okruhov problémov
• Dokumentovanie aktivít v oblasti prevencie
• Prehľad o realizácii aktivít na miestnej, regionálnej ale aj národnej
úrovni
• Starostlivosť o odborný rast a vzdelávanie nositeľov preventívnych
aktivít - realizátorov
Sociálna prevencia – súvisiace pojmy
• Sociálny
• Sociálna sféra
• Sociálna núdza
• Hmotná núdza
• Životné minimum
Sociálna prevencia
• Sociálna prevencia je predovšetkým sociálna
pomoc, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom
sociálnej práce, ktorá ma za cieľ získavať
informácie o príčinách vzniku alebo možného
vzniku sociálnej núdze a o potrebe
poskytovania pomoci a sledovania účinnosti ich
poskytovania.
Pojmovým vymedzením sociálnej sféry možno
dospieť k záveru, že sociálna sféra zahŕňa vo
svojom obsahu možnosti komplexného
zabezpečenia potrieb v prospech jedinca
a spoločnosti.
Pojmy
Sociálna núdza
je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť
o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich
práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so
spoločenským prostredím, vzhľadom na vek, nepriaznivý
zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu
zamestnania. Na účely Zákona o sociálnej pomoci – stav keď
občan s ŤZP potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ŤZP alebo
ich prekonať za podmienok stanovených zákonom.
Hmotná núdza
Od 1. 1. 2004 (Zákon č. 599/2003 Z.z.
o pomoci v hmotnej núdzi v znení a doplnení
niektorých zákonov) – stav, keď príjem občana
a fyz. osôb, ktoré sa s občanom spoločne
posudzujú nedosahujú životné minimum
a príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť
vlastným pričinením.
Podmienky nároku
Prijmi spoločne posudzovaných osôb nedosahujú
sumu ustanovenú zákonom
Nemožno občana zabezpečiť, alebo zvýšiť si príjem
vlastným pričinením
Nemožno zabezpečiť si základné životné podmienky
vlastným majetkom
Uplatnenie si zákonného nároku.
Výška dávky
→ 60,50 eur pre jednotlivca,
→ 115,10 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi,
→ 168,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi,
→ 105,20 eur pre dvojicu,
→ 157,60 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi,
→ 212,30 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi.
Príspevky
Zvýšenie dávky pre tehotnú ženu →13,50 eur
Príspevok na zdrav.starostlivosť → 2,00 eur
Príspevok na bývanie jednotlivec → 55,80 eur
Príspevok na bývanie pre viac os. → 89,20 eur
Aktivačný príspevok → 63,07 eur
Ochranný príspevok → 63,07 eur
Dieťa navštevujúce školu → 17,20 eur
Životné minimum
Zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime v znení a doplnení niektorých
zákonov
– spoločensky uznaná minimálna
hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou
nastáva stav hmotnej núdze.
Dávky
Predstavuje tu najnižšiu peňažnú čiastku na ktorú sa
osobe nesmie siahnuť, inak sa dostane do
hmotnej núdze.
→ 194,58 eur pri plnoletej osobe
→ 137,74 eur pri ďalšej spoločne posudzovanej
plnoletej osobe
→ 88,82 eur pri zaopatrenom neplnoletom dieťati
DROGY
Ako vlastne vyzerajú ? Objavujú sa v televízii,
novinách, časopisoch. Vidíme ich zabavovať na
letiskách a na uliciach našich miest. Sledujeme
reportáže o ich ilegálnej výrobe a predaji. Ide o
konkrétne látky- nech sú už vypestované v prírode,
alebo vyrobené v laboratóriu. Majú rôzne účinky a
užívajú sa rôznymi spôsobmi a aj rôzne vyzerajú.
Rozdelenie drog
Drogy sa dajú v zásade rozdeliť do štyroch skupín.
Líšia sa medzi sebou vzhľadom, účinkami, priebehom
závislosti, ale aj mierou rizika pre užívateľa.
I. Skupina: Konopné drogy
II. Skupina: Opiáty
III. Skupina: Stimulačné látky
IV. Skupina: Halucinogény
Drogy
V. Skupina: Psychotropné lieky.
Konopné drogy- sem zaraďujeme drogy vyrobené z
Konope- Marihuana slangovo tráva, mariška, gandža,
hašiš, hašišový olej.
Kanabinoidy konope poznáme už asi 5000rokov.Cisár Šen
Nunng v roku 2737 odporúčal marihuanu na liečenie
malárie.
Hašiš do modernej doby importoval Napoleon.
II. Opijáty
Drogy s tlmiacim účinkom, pochádzajú zo surového ópia
získaného z nezrelých makovíc ópiového maku. Patrí
sem predovšetkým heroín v najrôznejších podobách.
Názov pochádza z gréckeho opos-šťava V roku 1803
boli z ópia izolované alkaloidy narkotín a morfín. Po
vynájdení striekačky v roku 1853 sa morfium začalo
používať ako analgetikum.
III. Stimulujuce drogy
Rôznorodá skupina drog s prevažujúcim stimulujúcim-
povzbudzujúcim účinkom. Patria sem predovšetkým
kokaín, amfetamín, rôzne deriváty amfetamínu-
pervitín, perník, extáza atď. Rastlina koka bola
vyšľachtená v Strednej Amazónii 5000 rokov pred n. l.
Do medicínskej praxe bol zavedený ako lokálne
anestetikum.
IV. Halucinogény
Prírodné i syntetické látky, prevažujúcim
účinkom je tu široké ovplyvnenie psychiky,
hlavne nálady- halucinácie.
Prírodné huba lysohlávka česká- sušené
lysohlávky.
LSD- syntetická látka.
V. Psychotropné lieky
Farmaká. Prvé sedatívne pôsobiace látky s brómom sa
zaviedli do terapie v minulom storočí, za krátko sa
opísali stavy závislosti dostali názov bromizmus.
V roku 1903 sa dostal na trh Veronal v roku 1913 sa
popísala závislosť Veronalizmus.
Dnes sa dáva prednosť hypnotikám- Nitrazepan,
Rohipnol, Fenmetrazima Dexfenmetrazin liečenie
tučnoty.
Ľahké drogy
Tieto drogy pozná každý z nás, ale malo kto ich
pokladá za drogy. Dennodenne s nimi prichádzame
do kontaktu a predsa si to neuvedomujeme
Sú to: káva, cigarety, alkohol. Názov alkohol pochádza
z arabčiny- al koh l znamená jemne rozptýlené pary.
Nikotín indijanský čarodejníci si prví všímali omamné
účinky tabaku.
Sociálna prevencia z hľadiska sociálnej práce
Sociálna prevencia je odborná činnosť, ktorú vykonáva
erudovaný – graduovaný sociálny pracovník
prostredníctvom špecifických metód a postupov v
záujme zlepšenia kvality sociálneho života ( sociálne
väzby, ekonomická stabilita, integrácia, zamestnanosť,
voľný čas, resocializácia, optimálna socializácia,
humanizácia, duchovný rozvoj ... ) jednotlivca, rodiny,
skupiny alebo komunity.
Sociálna prevencia – charakteristika pojmu
• sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou predovšetkým
sociálno-patologických javov (Bubelíny, 2001)
• podľa Zákona č. 194/1998 Z.z. o sociálne pomoci v znení Zákona č.
45/2004 Z.z. – sociálna prevencia je v prvom rade sociálna pomoc.
Pričom sociálna pomoc sa uskutočňuje prostredníctvom sociálnej
práce, ktorá ma za cieľ získavanie a spracúvanie informácií
o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze
a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbe a uplatňovaní
foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.
Ciele sociálnej prevencie
• Predchádzať stavom sociálnej a hmotnej
núdze a nepriaznivým sociálnym udalostiam.
• Eliminovať a zabraňovať vznik a šírenie
sociálno – patologických javov.
• Poskytovať účinnú pomoc pri výskyte porúch
psychického, fyzického sociálneho vývinu.
• Zabraňovať zhoršovanie, recidívam,
odstraňovanie dôsledkov sociálno –
patologického vývinu
• Poradenské, nápravné, výchovné, resocializačné
pôsobenie na sociálne skupiny a jednotlivcov
Ďalšie zameranie sociálnej prevencie
• vytváranie priaznivých spoločenských podmienok v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno-vzdelávacej, v oblasti zamestnanosti, podmienok pre využitie voľného času, rastu životnej úrovne, duchovného rozvoja, humanizácie a skvalitňovania spôsobu života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín, ako aj na socializáciu a sociálnu integráciu každého jednotlivca (Bubelíny, 1998).
Na výkon sociálnej prevencie sú
podľa Zákona o sociálnej pomoci
vecné príslušné orgány miestnej
štátnej správy – ÚPSVaR, orgány
územnej samosprávy a neštátne
subjekty.
Vykonávanie sociálnej prevencie pre maloletého
• Výchova je vážne ohrozená
• Prezentujú sa poruchy správania
• Zanedbáva sa povinná školská dochádzka
• V prípade keď súd nariadil maloletému ústavnú alebo
ochrannú výchovu
• Dopustil sa konania so znakmi trestného činu
• Týranie alebo pohlavné zneužívanie maloletého
Sociálna prevencia pre plnoletého občana
• Ak bo výkon trestu podmienečne odložený
• Prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
• Prepustenie zo zdravotníckeho alebo resocializačného
zariadenia na liečbu drogových závislostí
• V prípade ŤZP a občanov s nepriaznivým zdravotným
stavom
• Pri sociálno – ekonomických problémoch a prezentovaných
sociálno – paologických javoch
Formy sociálnej prevencie
Medzi formy sociálnej prevencie zaraďujeme
nasledovné činnosti:
• Vyhľadávacia
• Nápravná
• Resocializačná
• Rehabilitačná
• Organizovanie výchovno – rekreačných táborov
Vyhľadávacia forma
Jednou zo základných foriem sociálnej prevencie je vyhľadávanie
klientov, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo sociálnej núdzi a bez
pomoci, nie sú dostatočne schopní riešiť si vlastné problémy.
Vyhľadávanie sa uskutočňuje v rámci terénnej sociálnej práce, ktorá
sa vykonáva v prirodzenom sociálnom prostredí jednotlivca a to:
• Korešpondenčne
• Osobným kontaktom
• Prostredníctvom detských liniek záchrany lebo istoty
Objekty vyhľadávacej činnosti
• Deti rodičov, ktorí si neplnia svoje rodičovské
práva a povinnosti
• Maloletí s poruchami správania
• Maloletí pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú
rodinnú starostlivosť
• Dospelí – vhodní pre výkon náhradnej rodinnej
starostlivosti
Objekt vyhľadávacej činnosti
• Občania, ktorí potrebujú pomoc právnickej alebo
fyzickej osoby ( prostitútky, bezdomovci ..)
• Ľudia so sociálno – ekonomickými problémami
• Ľudia so zdravotnými problémami
• Ťažko zdravotne postihnutí občania
• Osoby vyššieho veku
Nápravná činnosť
Pod nápravou činnosťou (kuratívna, korekčná) rozumieme
odstraňovanie, zmierňovanie alebo neutralizovanie už vzniknutých
sociálne negatívnych procesov a stavov. Nápravná činnosť môže okrem
iného obsahovať aj výchovné :
• Sociálnej a hmotnej núdze
• Podpory fyzického, psychického a sociálneho vývinu
• Pomoc pri zlepšovaní a zabraňovaní zhoršovania sociálnych
podmienok
Pod pojmom výchovná činnosť máme v tomto prípade na mysli
cielené výchovné opatrenia zamerané na:
• predchádzanie stavov hmotnej a sociálnej núdze
• sociálne usmerňovanie a podporu fyzického, psychického a sociálneho
vývinu
• pomoc pri zlepšovaní a zabraňovaní zhoršovania sociálnych podmienok
• zabraňovanie prehlbovania a opakovania porúch psychického, fyzického
a sociálneho vývinu vtedy, keď už poškodenia a poruchy nastali.
Výchovná činnosť
Rehabilitačná činnosť
• Obnova fyzickej výkonnosti na dosiahnutie primeraného
začlenenia do spoločnosti.
• Cieľom je zmiernenie obmedzení a znižovanie závislosti
jednotlivca od pomoci iných ( nezamestnaní, drogovo závislí ..
)
V súvislosti s rehabilitáciou je potrebné
špecifikovať dve základné činnosti, a to
• výchovnú rehabilitáciu
• a profesijnú rehabilitáciu.
Výchovná rehabilitácia a jej formy
Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť
zameraná na socializáciu jedinca
prostredníctvom pozitívnych výchovných a
vzdelanostných zmien.
Formy :
• Špeciálna edukácia
• Stimulácia
• Korekcia
• Reedukácia
• Kompenzácia
Profesijná rehabilitácia a jej nástroje
Pod pojmom Profesijná rehabilitácia rozumieme
cielené opatrenia na umožňujúce reintegráciu na trhu
práce s rešpektovaním individuálnych profesijných
potrieb, možností, schopností a zručností jedinca.
• Podporované zamestnávanie,
• Poradenstvo pri hľadaní zamestnania,
• Hľadanie pracovného uplatnenia,
• Výcviky, tréningy, rozvoj osobných schopností a
zručností.
Nástroje
Resocializačná činnosť
• Cieľom je znovuobnovenie aktívnej adaptácie
človeka na spoločenský systém ( zmeny hodnotovej
orientácie, akceptovanie spoločenských noriem a pravidiel,
prijímanie nových vzorov správania, akceptovanie pozitívnych
autorít, , osvojenie si nových sociálnych rolí, zvyšovanie tolerancie a
nezávislosti )
• Cieľovou skupinou sú najmä občania z dôvodu drogovej
závislosti, prepustení z väzby, spoločensky izolovaní a pod.
Výchovno – rekreačné tábory
Preventívne programy a aktivity pre rizikové
skupiny obyvateľstva , najmä pre deti a
mládež ohrozené sociálno – patologickými
javmi a deti zo znevýhodneného, málo
podnetného sociálneho prostredia.
Zameranie stratégie a podiel subjektov v sociálnej prevencii
• Jednotlivec,
• Rovesníci
• Rodina
• Skupina
• Komunita
• Škola
• Subjekty štátu
• Samospráva
• Tretí sektor
• Súkromno - právne subjekty
• Média
Sociálny klient
V praxi sociálnej práce sa pod
pojmom klient rozumie:
• jednotlivec, teda konkrétny človek
ktorý sa ocitol v preňho neriešiteľnej
situácii, rodina, skupina, komunita,
spoločnosť.
Aj pre oblasť sociálnej prevencie je členenie typov klientov z hľadiska ich príčin a prejavov ich problémov. Rozlišujeme nasledovné zoskupenia jednotlivých typov klientov:
• Sociálna patológia – patria sem klienti, u ktorých sa prezentovali sociálno-patologické javy ako delikvencia, kriminalita, poruchy správania
• Problémy veku – klienti rizikového správania z dôvodu vývinových aspektov (detstvo, dospievanie)
• Sociálne skupiny –klienti sa identifikujú s normami a ideológiou rôznych kultúrnych, sociálnych skupín, sú charakterizovaní odlišným životným štýlom
• Sociálno-ekonomické apsekty – nezamestnaní, bezdomovci
• Zdravotné postihnutie – patria sem klienti, ktorí sú zmyslovo, mentálne alebo telesne postihnutí.
Typy klientov
Sociálny klient v prevencii
• Spolupracujúci
• Nedobrovoľný
• Manipulatívny
• Agresívny
• Depresívny
• Rezignovaný
• Závislý na psychoaktívnych látkach
Sociálny klient v prevencii
• Sociálna patológia
• Problém veku
• Špecifické sociálne skupiny
• Zdravotné problémy
• Sociálno – ekonomické problémy
• Ťažko zdravotne postihnutí
Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie pomoc
k svojpomoci. Ich činnosť sa zameriava na:
• činnosť s deťmi a mládežou
• činnosť s rodinou a osamelými
• sociálnu prácu v školách
• sociálne poradenstvo a pomoc chorým
• prácu so zdravotne postihnutými, s mentálne a psychicky
narušenými
• prácu s osobami vyššieho veku
Sociálny pracovník
• sociálno-psychiatrickú prácu
• sociálne poradenstvo v podnikoch, zariadeniach sociálneho poistenia
• poradenstvo a pomoc nezamestnaným
• práca so zahraničnými spoluobčanmi
• poradenstvo a spoluprácu so svojpomocnými skupinami
• poradenstvo pre občanom prepustených z výkonu trestu
• poradenstvo pre spoločensky neprispôsobivých občanov
• prácu s občanmi závislými od psychotropných látok
• prácu s etnickými minoritami a marginálnymi skupinami
• následné vzdelávanie sociálnych pracovníkov
• verejnú prácu.
Sociálny pracovník – preventista a jeho úlohy
• Predchádzať vzniku nepriaznivých sociálnych
udalostí
• Zisťovať príčiny sociálnych problémov
• Zlepšovať vzťahy v interakcii sociálne prostredie a
klient
• Podporovať tvorbu sociálneho spolunažívania
• Pomoc pri prekonávaní spoločenských ťažkostí
• Podpora vzdelávacieho, spoločenského a
kultúrneho života
• Rozvíjať schopnosť klienta podieľať sa na riešení
svojej nepriaznivej situácie
• Dodržiavať práva občanov
• Spolupracovať s inými odborníkmi
Osobnosť sociálneho pracovníka
Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah. Sociálny pracovník by mal mať
primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti
dobrého človeka ako:
• poctivosť
• spravodlivosť
• pravdovravnosť
• pracovitosť
• čestnosť
• dôvernosť
• slušnosť
• zodpovednosť
• trpezlivosť
• obetavosť.
Etický kódex sociálneho pracovníka
A. Normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho
pracovníka
• vystupovanie
• schopnosti a profesionálny rast
• služba
• čestnosť
• štúdium a vedecký výskum
B. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka
voči klientom
• prvoradosť záujmov klienta
• práva klientov
• dôvernosť a mlčanlivosť
• honoráre
C. Etická zodpovednosť sociálneho
pracovníka voči kolegom
• slušnosť a zdvorilosť
• práca s klientmi kolegov
D. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka
voči spoločnosti
• udržanie profesionálnej cti
• služba spoločenstvu
• rozvoj poznatkov
• podpora všeobecného blaha
Inštitúcie v sociálnej prevencii
• Štátna správa
• Samospráva ( obec, mesto, VÚC )
• Tretí sektor
Charakteristika tretieho sektora
• Formálna štruktúra
• Súkromný charakter
• Nevytvára zisk
• Nezávislosť
• Fungovanie na samosprávnom princípe
• Dobrovoľnícky charakter
Funkcie tretieho sektora
• Formuluje a tlmočí predstavy občanov
• Mienkotvorná funkcia
• Podporuje rozvoj rôznorodosti
• Pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie
• Kontrolná funkcia
• Alternatívne poskytovanie služieb
• Prevencia a riešenie konfliktov
• Priestor pre sociálne inovácie a experimenty
Pravidlá v svojpomocnej skupine
• Vzájomná dôvera medzi členmi
• Dôverné zaobchádzanie s informáciami mimo
skupiny
• Zodpovednosť každého za seba ale aj za skupinu
• Dodržiavanie zásad vo vnútri skupiny
• Pravidelnosť stretávania sa
• Dobrovoľnosť na práci v svojpomocnej skupine
Podmienky činnosti a komunikácia v svojpomocnej skupine
• Pravidelné stretávanie sa, počet členov 10-16, priestorové podmienky, dĺžka trvania, štruktúra a obsah pravidelných stretnutí, pravidlá prijímania nových členov skupiny.
• Oslovovanie krstnými menami, tykanie si, rešpektovanie jeden druhého, kontakt len v rámci spoločných stretnutí, vyhýbanie sa interpretáciám, komentovaniu, analýze, prerušovaniu, striedanie pri moderovaní jednotlivých sedení.
Oblasti sociálnej prevencie
• Sociálno – patologické javy
• Náhradná rodinná starostlivosť
• Sociálno – ekonomické problémy
• Zdravotné problémy
• Ťažké zdravotné postihnutie
Sociálno patologické javy
• Kriminalita
• Drogová závislosť
• Týranie, zneužívanie, násilie
• Prostitúcia
• Poruchy správania
Kriminalita
Globalizácia vytvorenie prostredia vhodného pre rozmach jestvujúcich, ale aj nových foriem kriminality
Pojem kriminalita pochádza z latinského „crímen“-previnenie, zločin.
Bubelíni 2001 vo svojej knihe s pojmom prevencia kriminality používa aj pojem profylaxia.
Drogová závislosť
Bez cudzie pomoci je pre narkomana cesta späť
neuskutočniteľná
Spomalené reakcie na podnety okolia, zhoršená
koordinácia, znížená možnosť jasne myslieť,
nejasné videnie, srdcové choroby, dopravné
nehody, kriminalita, bezvedomie, cirhóza
pečene, depresie, halucinácie, smrť.
Násilie
Rozumieme každú formu ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického, psychického a sexuálneho nátlaku,
znásilnenia, ekonomického vydierania
Násilie páchané na ženách zahŕňa: fyzické,
psychické a sexuálne násilie vyskytujúce sa v
súkromnom aj verejnom živote.
Typy násilia
• Fyzické
• Emocionálne
• Psychické
• Sexuálne
• Ekonomické
• Sociálne
Psychické násilie
• Izolácia
• Obmedzovanie
• Znevažovanie a ponižovanie
• Vyhrážky
• Demonštrácia moci
• Vynucovanie triviálnych činností
• Príležitostné prejavy náklonnosti
• Skreslené vnímanie zo strany ženy
Prostitúcia
Z lat. prostituere- vystavovať- inštitucionalizovaná forma
poskytovania sexuálnych služieb za peniaze či inú
odmenu- jeden z najstarších socialno- patologických
javov, ktorá je stará ako ľudstvo samo. Telo je
predmetom ponuky a dopytu, obchodným artiklom.
Potláčanie obchodu so ženami už v roku 1899
medzinárodná spolupráca.
Dejiny prostitucie
Starovek v 14 stor. hosťovská prost. dar pre hosťa
Mezopotamia v Babylone existovala viac než 3000
rokmi tzv. chrámová prostitúcia
Stredovek sprevádzala vznik miest prostitútky boli
označované ako Prostibilis znamená to ponúkať
sa za peniaze
Renesancia organizované v cechoch.
Formy prostitúcie
Ženská prostitúcia je najstaršia zo všetkých foriem
prostitúcie
Mužská prostitúcia gigolovia partneri na jeden večer
nechávajú si platiť za svoju spoločnosť a sexuálne
služby.
Detská prostitúcia je rozšírená najmä v štátoch Ázie a
rozvojových krajinách detská pornografia organizovaná
gangmi.
Homoprostitúcia sa vyskytuje najčastejšie v
mužskej podobe býva poskytovaná mladými
chlapcami vo veku 17 do 25 r.
Dobrovoľne vykonávaná prostitúcia z vlastného
rozhodnutia vylepšenie si finančnej situácie.
Nútená prostitúcia, alebo sexuálne otroctvo
výsledok obchodu so ženami.
Pouličná a diaľničná kdekoľvek a komukoľvek
poskytujú hlavne ženy.
Barová prostitúcia vykonávaná v erotických
baroch.
Eskortná a privátna stála klientela v súkromí a
luxuse.
Hotelová prostitúcia úroveň sa odvíja od
kategórie hotelov.
Sociálna prevencia deti ulice
Mladí ľudia mladší ako 18 rokov, ktorí žijú kratší alebo dlhší čas na ulici. Sú to deti, ktoré žijú tak, že sa potulujú z miesta na miesto.
Unicef ako aj Bednářová a Pelech 2003 rozoznávajú dva pojmy: deti ulice a deti na ulici.
Deti ulice /children of the street/ deti v rozvojových krajinách, ktoré nemajú, nepoznajú svojich rodičov.
Deti na ulici/children on the street/
Na rozdiel od detí ulice však vo vyspelých krajinách žijú na ulici deti, ktoré už opustili domovy a to väčšinou z vlastného rozhod.
Deti trhu/market childrem/ pracujú na trhoch, žobrú žijú so svojimi rodinami.
Deti bezdomovci na ulici/homeless stret children veková hranica 6 až 18 rokov
Deti úplne odtrhnuté od rodiny pouličné gangy prespávajú v provizor. Prístreškoch.
Sociálna prevencia detí z ulice
Spočíva predovšetkým v realizovaní sekundárnej a
terciálnej prevencie v teréne nízkoprahových a
resocializačných centrách. Metódy a nástroje,
ktoré používa sociálny pracovník sú streetwork,
návšteva v rodine, sanácia rodinného prostredia,
poradenstvo, rehabilitácie a resocializácie.
Sociálno-ekonomické problémy
Nezamestnanosť sociálno ekonomický jav
Osem základných druhov nezamestnanosti.
Frikčná presun osôb medzi pracovnými miestami motivácia vlastné potreby.
Štrukturálna- technologická je spôsobená rozpadom neefektívnych podnikov.
Cyklická spôsobená nevyužitím existujúcich kapacít odbytové ťažkosti.
Sezónna je spojená s prírodným cyklom
odvetvia poľnohospodárstvo, služby atď.
Skrytá nezamestnaná osoba si nehľadá prácu.
Neúplná pracovník musí akceptovať prácu na
skrátený pracovný úväzok.
Nepravá osoby evidované na úrade práce si
nehľadajú alebo odmietajú prácu.
Dlhodobá trvá dlhšie ako 12 mesiacov.
Faktory – nedostatočná kvalifikácia, nezáujem a
diskriminácia určitých kategórii zo strany
zamestnávateľov.
Nezáujem o málo platené miesta zo strany
uchádzačov.
Hodnotová orientácia nezáujem o prácu.
Objektívne okolnosti bydlisko, dochádzanie.
Chudoba
Je chápaná ako stav, v ktorom jedincovi chýbajú
prostriedky na realizáciu vlastných potrieb.
Súvisiace pojmy bieda, nerovnosť, bezmocnosť,
nedostatok, núdza.
Chudoba je veľmi komplexný a zložitý pojem a
súčasnej dobe je považovaná za jeden z
najvážnejších problémov globalizovaného sveta.
Typológia chudoby
Pokiaľ jedincovi hrozí chudoba je ohrozená aj jeho sloboda, pretože všetky zdroje, ktorými jedinec disponuje, pohlcujú jeho základné potreby.
Patologické pohľady dedičné charakterové črty napríklad inteligencia.
Štrukturálne pohľady ako produkt dynamických sociálnych síl v ktorých k reprodukcii chudoby prispieva sociálne zabezpečenie.
Bezdomovectvo
Je sociálny jav, ktorý je v súčasnosti viditeľný, a to
vďaka svojej vonkajšie chudobe a krajného
vyčlenenia na okraj spoločnosti.
Nechcené životné udalosti, zložité sociálne vzťahy,
hromadenie sociálnych problémov.
Začalo vznikať v Európe od II. polovice 19 stor.
vplyvom industrializácie.
Typy bezdomovectva
1.Podľa časového hľadísk
a. chronický bezdomovci - trpia duševnou poruchou a
žijú na uliciach,
b. epizodickí bezdomovci – mladí ľudia duševne chorí,
c. prechodní bezdomovci – títo bezdomovci sú
duševne zdraví, na ulici sa ocitli v dôsledku nejakej
krízy.
2.Podľa geografického hľadiska
a. bezdomovci, ktorí spia na ulici
b. obyvatelia útulkov pre bezdomovcov
c. Obyvatelia ubytovacích zariadení, kde je
možné prenocovať a naraňajkovať sa
d. ľudia, ktorí prespávajú u známych, pretože
prišli o vlastné bývanie
Podľa typologického hľadiska
a. Ľudí žijúcich na uliciach
b. Alkoholikov
c. Chronicky duševne chorých ľudí
d. Ľudí v situačnom strese, tí, ktorí prišli o zamestnanie aj o bývanie
e. Bezdomovecké rodiny
f. Mladistvých ľudí bez domova
g. Ženy bez domova, ktoré môžu byť samé alebo s deťmi
Zdravotné problémy a zdravotné znevýhodnenie
Zdravotné problémy rozumieme predovšetkým
oblasť psychických ochorení, problém ľudí
dlhodobo hospitalizovaných, chronicky chorých
a ľudí trpiacich nevyliečiteľnou chorobou,
onkologický pacienti, ľudia HIV pozitívny.
Pohľad sociálneho pracovníka poradenské a
preventívne aktivity.
Zdravotné postihnutie
Hartl /2000, s. 442/ hovorí, že postihnutie je
akákoľvek porucha duševná alebo telesná,
dočasná, dlhodobá alebo trvalá, alebo handicap,
ktorý jedincovi bráni účinne sa prispôsobiť
bežným nárokom života.
Dôležité obnovovať jeho adaptačné schopnosti a
navrátiť mu schopnosť k pôvodnej aktivite.
Druhy zdravotného postihnutia
Medzi základné druhy ťažkého zdravotného
postihnutia zaraďujeme:
- Mentálne postihnutie
- Telesné postihnutie
- Sluchové postihnutie
- Zrakové postihnutie
- Viacnásobné postihnutie
Vybrané metódy sociálnej prevencie
• Jednotlivec (oboznámenie, prvý kontakt, plán
intervencie, intervencia)
• Skupina (modely spoločných cieľov, nápravných
cieľov, spolupatričnosti a vzájomnosti)
• Komunita (získavanie informácií, projekt
sociálnych opatrení, ich realizácia, rehabilitácia
pôvodných sociálnych javov, zamedzenie recidívy)
Sociálna intervenciapri práci s jednotlivcom
• Plánovanie rozhovoru – rozhovor (informačný,
poradenský, terapeutický)
• Poskytovanie informácií
• Povzbudzovanie
• Podmieňovanie a behaviorálne techniky
• Nácvik nových modelov správania
• Konfrontácia
• Úlohy domov
• Rozhodovanie na papieri
Ďakujem za pozornosť.
K úspešnému ukončeniu predmetu je treba:
• vypracovať seminárnu prácu na min tri strany,
• zvládnuť test a ústnu odpoveď.
top related