state problÉm mieru v kontexte kantovej filozofie

F ILOZOFIA  STATE   Roč .  5 6 , 2 0 0 1 , 0 . 2  *  *  I  •  — — •   •  •  I  I  •  — — — —   .  •  .  •  .  • — —   I — — 1   •  •  — — — —   1 • '  — — — i ^ — — —   •  • — — — • •   ' — — — — — — — — — — — — i — — — — 1 — — — — — — — — — — — — — — — —  

PROBLÉM MIERU V KONTEXTE KANTOVEJ FILOZOFIE 

DEJÍN 

ĽUBOMÍR  BELÁS ,  Ka t ed r a  f i l ozo f i e  F F  PU ,  Prešov  

BELÁS ,  Ľ. :  T h e  P rob l em  o f  Peace  in K a n ť s  Ph i lo sophy  o f  His tory  F ILOZOFIA  56 ,  2 001 ,  N o  2 ,  p.  7 5  

T h e   p ape r   dea l s   wi th   Kant ' s   peace   pro jec t   seen   in  a b roade r   ph i lo soph ica l ­theore t ica l  con tex t  o f  t h e   18th cen tury .  T h e  au thor  f ocuse s  not  o n l y  o n  Kant ' s  e s s ay  Towards  an  Eternal  Peace,  bu t  h e  e x amn ine s  a l so  h i s  o the r  wo rk s  c on f i rm i ng  h i s  d e ep   interest   in  th is   issue.   Me  a rgues ,   that   t h e  p rob l em  o f  p e a c e   is  a cons t i tu t ive  par t  o f  Kant ' s  ph i l o sophy  o f  h i s to ry  and   it m igh t  be  seen   in  a s en s e  a s   its c u lm i n a ­t ion   point .   Fo l l ow ing  t h e  con t empo ra ry  ph i losoph ica l   in terpre ta t ions  o f  t h e   i s sue  

(E .  Cass i re r ,  K.  Jaspers ,  G .  Funke ,  G .   P icht )  h e  r e fu s e s  t o  see  Kant ' s  e nd evou r  a s  

a p r og r am  o f  e s t ab l i sh ing  t h e  e ternal  peace .  Ra ther ,  Kan t  po in t s  ou t  j u s t  t h e  p r inc i ­

p les  a n d  ou t l ines  poss ib le  way s  o f  t h e  e thical ­pol i t ica l  d eve lopmen t  o f  na t i on s  a n d  

s ta tes  t owa rds  t h e  e s t ab l i shmen t  o f  the  in ternat ional  l aw  a nd  t hu s  a l so  o f  t h e  las t ing  

peace .   In t h e  au thor ' s  v i ew  Kant ' s  ideas  cou ld  b e  o f  h e l p   in  a r t i cu la t ing  t h e  cr i ter ia ,  

a c co rd i ng  t o  wh i ch  w e  shou ld  unde r s t and  and  expla in  the  con t empo ra ry  pol i t ics .  

Kan tov   sp i s   po j ednáva júc i   o m i e rovom  uspor iadan í   ž ivota   n á rodov   a š t á tov   n a  Zem i   s pod t i tu lom  Filozofický  náčrt  vyvo láva  rôzne ,  čas to  n avzá j om  sa  vy luču júce  h o d ­notenia .  Mnoh í  h o  pok l ada jú  z a  p re j av  Kan tovho   utopického  mys len ia   a l ebo  z a   d ie lo  príležitostné.  T o t o   r oz sahom  neveľké   d ie lo   býva   t iež   za rad 'ované   d o  filozofie  štátu 

a práva.  V  n aznačenom  sme r e  j e  typ ická  recenzia  J .  G .  Fichteho,  ktorý' h o  zaradi l  d o  fi­lozofie  práva.  Podľa   K.  Vor l ände ra   p reds t avu je  Kan tov   ma lý   spis   K  večnému  mieru z  roku  1795 j e h o  politický  testament. 

Tá to   Kan tova   p ráca  j e   nap í saná   v o   f o rme   právneho  ( apo l i t i ckého )   a  d ip lo ­ma t i ckého  dokumen tu   v p odob e  medz iná rodne j  zmluvy  medz i  j edno t l i vými  suve rénny­mi   a nezávis lými  ná rodmi  (š tá tmi) .  Štýl spisu,  n a  rozdiel  o d  kr i t ických p rác .  s a  z d á  by ť  j ednoduchš í ,  a v š ak  naliehavý  a  z á roveň   bližší  k pravde.  Humanis t i cký  charak te r  t oh to  diela  výs t ižne  zhodno t i l  W .  v o n  Humbo ld t ,  k to rý  vyzdviho l  j e h o  jasný  demokratizmus a  súčasne  poznamena l ,  ž e  j e  nap í saný  s  veľkou  fantáziou  a  vľúdnosťou.  V  nadväznos t i  n a  zák ladný  charak te r  d ie la   i j e h o  obsah  sú f r ekven tované  a j  s tanoviská ,  p o d ľ a  k torých  politické  názo ry  Kan t a  s to ja  n a  per i fér i i  j e h o  f i l ozo f i ckého  sys tému.  M o ž n o  t o  do lož i ť  napr ík lad  vy j ad r en ím  H .  Arend tove j .  Pod ľ a  n e j  Kan t  "n ikdy  nepísa l  pol i t ickú f i l ozo f iu "  a  ironický  tón  d ie la  K  večnému  mieru  p o d ľ a  n e j  z re teľne  ukazu j e ,  ž e  tú to  f i l ozo f iu  ne­bral  vážne  ( [1] ,   17).  Iný  pr í s tup  v id íme  u E .  Cass i rera ,  k torý  fo rmu lova l  myš l i enku ,  ž e  Kant   s a  p o  dokončen í  s vo j ho  f i l ozo f i ckého  sys tému  vrátil   k bezp ros t r edným   životným o tázkam,  k to ré  hýbal i  epochou ,  t.j. k politickým  problémom  ( [2] ,  391 ) ,  n a chádza j úc im  tu svo je  rozšírenie  a prehĺbenie.  A  napokon  H .  Sane r  tvrdí ,  ž e  Kan tove  politické  názory  sú "za ložené   na  j e h o  c e l om   die le   a o rgan icky   z n e ho   vyras ta jú"   ([3] ,   8) .   T o t o   ce los tné  

^  ­ , r» .  * ,  x K. »  A  h,  % « ,  *  i  •  Í  »  J  C  \  V  * i O  ' f   • 

F i l o zo f i a  5 6 ,  2  75 8 1 3  6 4  B R A T I  

hodno ten ie  j e  v p lne j  m i e r e  akcep tova teľné  a  adekvátne  vys t ihu je  zák l adný  zmyse l  K an ­t ovho  f i lozofovania .  

Kan tovo  učen ie   o v e čnom  mier i   vy tvára  podstatnú  časť  ( [4 ] ,   145)  j e h o  f i l ozo f i e  de j ín .  A j  k e ď  nenapísa l  Kritiku  dejinného  rozumu,  j e  j a s n é ,  ž e  j e h o  úsi l ie  o pochopen i e  človeka  v  dejinách  b o l o  za ložené  n a  snahe  odk ryť  podmienky  a možnos t i  za t i aľ  s í ce  e š t e  neskutočného ,   a le   pr inc ip iá lne   dedukova t e ľného   budúceho   po r i adku   medz i n á r odného  práva.  A  tak  G .  Picht  zdô razňu j e ,  ž e  pods ta tný  momen t  Kan tove j  f i lozof i e  de j ín  p reds ta ­vu j e   " t ranscendentá lna   dedukc i a   t o ho   p r ávneho   s tavu  medz i   n á rodmi "   ( [5] ,   7 ­5) ,   o ­značovaného  Kan tom  a k o  večný  mier. 

r 

Koncepc ia   večného  mieru,  k torý   mus í   v duchu   logiky  Kan tových   f i l ozo f i cko ­de j inných  úvah  r a z   v budúcnos t i   nutne  nastať ,  pr inc ip iá lne  n advä zu j e  na   isté pods t a tné  momen ty   Idey  všeobecných  dejín  a  j e   súčasne   a j   p oku som   o  ich  konkretizáciu a  empir icko­pol i t i cko­dej inné  určenie .  

V  t om to  sme r e  7 .  v e t a  Idey  s t anovu je :  "P rob lém vytvorenia  dokona l ého  obč i anske ­h o  zr iadenia  j e  závis lý  od  z ákonného  vonka j š i eho  medz i š t á tneho  vzťahu   a n emožno  h o  bez   n eho   vyriešiť ."   (6] ,   6 5 )   Kant   s l edu je   to,   č o   by   moh l o   p omôc ť   r iešiť   nastolený p rob lém  pos tupného  konš t i tuovania   z ákonného  obč i anskeho  zr iadenia ,   inými  s lovami ,  uspor iadania  veci  verejnej.  Z a  agens  vy tvárania  t akého to  m i e rového  s tavu o p ä ť  pok l adá  an tagonizmus ,  t en to raz  u ž  vonkajší.  V  te j to  súvislosti  zdôrazni l ,  ž e  tá  istá ned ružnosť  j e  "zase  pr íč inou  toho ,  ž e  každá   vec  verejná  j e  v o  vonka j š om  vzťahu ,   to  j e  a k o   štát  v o  vzťahu   k š tá tom,   ne spú tane  s lobodná ,   a ž e  teda  j e d e n   štát  mus í  o d  d r uh ého  očakávať  p ráve  t aké  isté zlá,  a k é  tlačili j edno t l ivých  ľudí a nútili   ich vs túp iť  d o  z á konného  obč i an ­skeho  s tavu"   ([6],   65) .  Ga r an tom  uspor iadania   ľudských  vec í  j e  p od ľ a  Kanta   pr í roda  využ íva júca  neznášan l ivosť  j ed i ncov ,  a le   i veľkých  spoločností  a  štátnych  telies,  a b y  a k o  prostr iedok   vyná jden i a   s tavu  poko j a   a bezpečnos t i   urči la   nevyhnutný   antagonizmus. Vojnami ,  núdzou   i nešťas t iami   a s tá lym z l om   v  ich  ž ivote   ich  p r ivádza  po s t upom času  a  utrpení   k  tomu,  " čo  by   im  bol moho l  r o zum  poveda ť  a j  b e z  toľkých  smutných  skúse­ností ,  totiž:  vys túpiť  z b ezzákonného  s tavu d ivochov  a vs túpiť  d o  zväzu  národov ; k d e  b \  každý,  a j  ten na jmenš í  štát moho l  očakávať  svo ju  bezpečnosť  a p ráva ,   a  to  nie o d  svo j e j  v las tnej  moc i  a l ebo  od  v las tného  p r ávneho  posúden ia ,  a le   len  od   toh to  ve ľkého  / \ ä / u  ná rodov   ( f  o  e  d  u  s  a  m  p  h  i c  t y  o  n  u m) ,   o d   z j edno t ene j   moc i   a o d   rozhodnut ia  p o d ľ a  z ákonov  z j edno t ene j  vô l e "  ([6] ,  65) .  T á t o  idea  sa mô ž e  pod ľ a  Kanta  / d a ť  n ieko­m u  roj čivá,  napr iek  t omu  v šak  p reds t avu je  nevyhnutné  východisko  z  núdze,  k torá  "mus í  nút iť   štáty p ráve  d o  t akého  rozhodnu t i a  (hoci   im j e  t o  zaťažko) ,   na   k toré   bol   tak  isto nerád   nútený   d ivoch ,   tot iž:   vzdať   s a   s vo j e j   b ru tá lne j   s l obody   a h ľ adať   p o ko j  a bezpečnosť   v z á konnom  zr iaden í"  ([6] ,  65 ­66) .  Kan tovo  s l edovan ie  ces ty  č loveka  o d  animálnost i   a ž   n a   najvyšší  stupeň  ľudstva,  k edy   sa   zdan l ivo   d ivokým  s p ô s o bom  rozv í j a jú  pôvodné ,  p r í rodou  d an é  v lohy,  vyúsťu je ,  a k o  t o  napísal ,  "pr ib l ižne  d o  o tázky:  č i j e  r o zumné  p r edpok l adať  účelnosť  p r í r odného  vý tvoru   v čas t iach   a p r edsa  neúčelnosť v  ce lku?"  ( [6] ,  67 ) .  J e ho  o d p ov eď  m á  podobnú  logiku a k o   v š tvrtá   ve ta ,  o b j a s ňu j ú c a  vznik  zákonitého  poriadku  v o  vnútri  spoločnost i  antagonizmom,  n o  s tým rozd ie lom,  ž e  tu m á  n a  mys l i  antagonizmus  v ov e ľ a  š i r šom merad le ,  týka júc i  s a  u ž  vy tvorených  š tá tov  a  ich  barbarskej  slobody.  T á  to t iž  spôsobu je ,  ž e  "vynak ladan ím vše tkých   síl  veci  ve re j ­n e j  n a  zb ro jen ie  proti  s ebe  n avzá j om ,  pus tošen ím,  k toré  s pô sobu j e  vo jna ,  eš te  viac  však 

nevyhnutnosťou ud rž i avať  s a  v  s tá le j  pohotovos t i   k ne j ,  s a  s íce  pos tupu júc i  úp lný  vývo j  pr í rodných vlôh brzdí ,  n o  zlá ,  k to ré  z t o h o  vzn ika jú ,  nút ia  n á š  druh   k spo ločnému  o d p o ­ru mnohých  š tá tov ,  o s ebe  ozd r avu júcemu ,  vzchádza júcemu  z  ich  s lobody ,  nút ia  h o  vy ­mysl ieť  z ákon   r ovnováhy   a z j edno t enú  moc ,   k to rá  m u  dodáva   váhu ,   a  tým  a j  z av i e s ť  sve toobčiansky  s tav  ve r e jne j  bezpečnos t i  š t á tov"  ( [6] ,  67) .  Kan t  zdôrazni l ,  ž e  len  t ak to  možno  pos tupne  p r ekonávať  chaotický  s t av  vzťahov  š tá tov za ložený  n a  ne spú t ane j  s lo ­bode .   Pods ta tná   väčš ina   tých to   š tá tov   to t iž   vynak ladá   vše tky  sily  n a   "márn ivé  a nás i ln ícke úmys ly  rozš i rovať  s a  a nep re s t a jne  tak  b rzd ia  poma l é  a n amáhavé  vnú to rné  vzde lávanie   s pô sobu  mys l en i a   svo j i ch   občanov"   ( [6] ,   68 ) .   P r edpok l adom  pe r spek t ívy  t ak to   p rok l amovaného   a  s  ve ľkou   n áde j ou   d o   budúcnos t i   o č akávaného   vy tvoren ia  zákonného  uspor iadan ia  vzťahov  š tá tov  n av z á j om  j e  pod ľ a  Kan t ovho  p r e svedčen i a  dlhé vnútorné  spracovávanie  každej  veci  verejnej  v zmys le  v zde lávan ia  j e j  občanov .  A  t o  j e  myšl ienka,  k torá  m á  j e d no zn a č n e  osvietenskú  l imitáciu a osv ie tenské  poslanie  z á roveň .  

Ôsma  ve ta   Idey  m á  z hľad i ska   určenia  a  lokalizácie  an tagon i zmu  ev iden tne  syn­tetický  charakter ,   l ebo  vyh lasu je :  "De j iny  ľudského  d ruhu  v o  v e ľkom  mo ž n o  pok l adať  z a  usku točňovan ie  sk ry tého  p lánu  pr í rody,  aby  s a  vytvor i lo  vnú to rne  a p r e  t en to  úče l  a j  navonok  dokona l é  š tá tne  z r i aden ie  a k o  j e d i n ý  s tav,  v k to rom pr í roda  mô ž e  p lne  rozv inúť  všetky svo j e  v lohy   v  ľuds tve ."  ( [6] ,  6 8 )  Kan t  ďa l e j  pripust i l ,  ž e  a j  f i lozof ia  m ô ž e  m a ť  svo j   chiliazmus,  a b e z   ilúzií a n a  zák lade   svo j e j  ž ivo tne j   a de j i nne j  skúsenost i   moho l  neskôr  konš ta tovať ,  ž e   "fdozofický  chiliazmus,  k torý  d ú f a   v upevnen ie  v e čného  mie ru ,  za loženého  n a  zväze  n á rodov  a ko  sve tove j  republ ike ,  j e  čas to  p odobne  a ko  t eo log ický  chi l iazmus,  k torý  o č akáva  úp lnú  nápravu  ce lého  ľudského  rodu ,  vše tkým  iba n a  smiech  a ko  b lúznen ie"  ( [7] ,  6 82 ,  683 ) .  Pri  tých to  úvahách ,  a k o  to  p r ipomenu l  Kant ,  ide  o  to ,  či skúsenosť  o dha ľu j e  n i e čo   z t akého to   c hodu   p r í rodného   úmys lu   z hľad i ska   vy tvoren ia  budúceho  štátneho  telesa,  k to ré  s a  za t iaľ  čr tá   len  hml is to   a  veľmi  hrubo.  Kan t   v t e j t o  súvislosti   vyslovil  p resvedčen ie ,  ž e  n apokon   " a j  vo j n a  s a  pos tupne  s táva  nie len t a kým  umelým,  svo j ím  k on com  na  oboch  s t ranách t akým neis tým,  a le  a j  neb lahými  nás l edka ­

/ 

m i ,   k toré   štát  cíti  pri   na ras t a júce j  zadlženos t i  ( novom  vynáleze) ,   sp la tenie  k to re j  us tu­pu j e   d o   nedohľadna ,   t akým  pováž l ivým  podu j a t ím ,   p r i čom  vplyv ,   k to rý   z anecháva  každý  o t ras  štátu n a  vše tky os ta tné  štáty v našom,  svo j imi  r emes lami  t akom z r e ťazenom,  svetadiele ,  j e   t aký   bada teľný ,   ž e   t ie to   štáty,  t i esnené   v las tným  oh rozen ím ,   s a   s amy  ponúka jú  z a   r ozhodcov ,  hoc i  b e z  z ákonne j  vážnost i ,   a t ým  vše tko  zďa l eka  p r ip r avu jú  p re   budúce  v e ľké  te leso ,   č o ho  pr ík lad   p redchádza júc i   svet   n epozná"   ([6] ,   70 ) .   Po t i a ľ  t eda  Kan tove  p r imá rne  úvahy ,  t ýka júce  s a  budúceho  m ie rového  a p r ávneho  uspor i adan ia  ž ivota  š tá tov a n á r odov  v ce losve tovom merad l e  tak ,  a k o  sú obs iahnu té  v j e h o  sp ise  Idea ku  všeobecným  dejinám  v svetoobčianskom  zmysle. 

V  porovnan í  s  Ideou  v  p rác i  K  večnému  mieru  Kan t  rozšír i l  s vo j  p r í s tup   k  r iešeniu  p rob lemat iky   mie ru ,   k e ď   s a   venova l   ana lýze   politických  predpokladov  v š eobecného  mieru   a fo rmulova l   takis to   praktické  smernice  po s tupne j   rea l izác ie   p r ok l amovane j  konšt i túcie  zväzu  ná rodov .  

C o  sa  t ýka  ob s ahove j  s t ránky Kan tovho  mierového  p ro jek tu ,  j e h o  prvá  časť  o b s a ­hu j e  predbežné  články  k  večnému  mieru  medzi  štátmi  ( [8] ,   10,  15), k to ré  sú p r ezen to ­vané   v p o d o b e   zakazujúcich  zákonov,  b e z   k torých   n ie  j e  mo ž n é   zachovanie  m ie ru .  Definitívne  články  ( [8] ,   16,  2 7 )   a k o   podmi enky   vyhorenia  m i e ru   mo ž n o   n a zv a ť  a j  

F i l ozo f i a  5 6 ,  2  77 

pož iadavkami .   Sú   to :   r epubl ikánske   obč ianske   zr iadenie ,   s po j ené   s  občianskym, medzinárodným  a  svetoobčianskym  právom;  " federa l i zmus"   s l obodných   Štátov 

a  "svetoobč ianske"  p rávo  za ložené  na  podmienkach  v š eobecne j  "hospital i ty".  P r áve  j e d e n   z momen t ov   obs iahnutých   v  t re te j  požiadavke  pozo ruhodne   zhodnot i l   G .   P i c h t. V o  vzťahu  k t omu to  súčasnému  mysl i teľovi  j e  z au j ímavé  to,  ž e  b u d u j e  svo ju  koncepc iu  filozofie  budúcnosti  p r ekonávan ím t rad ične j  Geschichtsphilosophie,  p r i čom p roduk t í vne  dokáza l  využ iť  a j  podne ty   z Kan tove j  f i lozof ie  de j ín .  V  súvislost i   s ana lýzou   utvárania dejinného  sveta  vymedz i l  Picht  d v a  š t rukturá lne  momen ty ,  c e z  p r i zmu ktorých po sudzo ­val   aktuálnu  situáciu  sveta.  P re  n eho  sú  to:   global  i ta  a  interpendencia  ( [9] ,   I 12). V o  vzťahu  k p o jmu   g lobal i ta   uv iedol ,   ž e   u ž   Kan t   v ň om   videl   obs iahnu tý   momen t  konečnosti.  N a  do ložen ie   t e j to   skutočnost i   mo ž n o   p r i pomenúť   autent ickú   myš l ienku  z  tretej,  m i e r   u r ču j úce j   požiadavky.  Kant   tu  napísa l :   "...návštevnícke  právo,  k to ré  op r ávňu j e  vše tkých  ľud í   ponúknuť   s a   d o   spoločnos t i   n a   zák lade   p ráva   na   spo ločné  vlastníctvo z emského  povrchu ,  n a  k to rom sa  a k o  n a  gu ľove j  p loche  n emôžu  rozptý l iť  d o  nekonečna ,  a le  napokon  sa  p redsa  len mus i a  t rp ieť  popr i  sebe ,  lebo pôvodne  n ik to  n emá  väčš ie   p r ávo   by ť   n a   n e j a kom  mies te  Z em e   n e ž   d ruhý ."   ( [8] ,   2 5 )   Právo  na  povrch, zdôrazni l   Kant ,   pr i s lúcha   spo ločne   ľudskému  rodu.  Zá roveň   dokáza l ,   v súvis lost i  s ú v a h am i   o pr ib l ižovaní  s a   ľudského  rodu   k sve toobč ianskemu  s tavu,   kr i t icky posúd i ť  koloniá lne   výbo j e   istých  mocností.  Uvažu j úc   v naznačenom  smere ,   j e d no zn a č n e  poukáza l  n a  nepohostinné  sp rávan ie  c iv i l izovaných,  n a jmä  obchodu júc i ch  š tá tov   nášho svetadielu,  k to ré  j e   nespravodl ivosťou ,   akú   "p re j avu jú   pri  návšteve  cudz ích   kra j ín  a ná rodov  ( čo  im spadá  z a j e dno  s  ich  dobývaním)",  a ž  údesné .  Z au j ímavé  j e  z d n e š n ého  ekofilozofického  h ľad i ska   a j   ďa lš ie   P ich tovo   tvrdenie ,   p od ľ a   k to rého   jeden  material  Rímskeho  klubu  vychádza  z o  s tanoviska ,  k to ré  m á  centrá lnu   funkc iu   len  v  Kan tove j  f i lozofi i  dej ín  ( [9] ,   130). J e  to  u ž  spomínaná  konečnosť  zemského  povrchu,  k torá   je p re  trvanie  ľudských  dejín  konš tantou .  Z  hľad iska  štruktúry d ie la  j e h o  ďa lš ie  čast i  p reds ta ­vu jú :  prvý  doda tok ,  t.j. O garancii  večného  mieru  ( [ 8 | ,  28 ,  35) ;  druhým  je  Tajný  článok k  večnému  mieru  ( [8] ,   36 ,   37) .  Záve rečné  časti   Dodatok  I.  a  Dodatok  / / . ,   r iešia  p rob ­lematiku  vzťahu   morálky  a  politiky  ( [8] ,   37 ,   56) .   P remýšľan ie   o  t e j to   ušľach t i l e j  a súčasne   p rob lemat icke j   t éme   mieru   dovŕši l   Kant   a r t iku lováním  s tanoviska ,   p od ľ a  k to rého  sa  večný  mier  po s tupne  s táva  morá lnou  ú lohou,  k torá  sa a k o  p r inc íp  morálne­ho  politika  musí  ešte  len presadiť .  Pos tu lovaná  úloha  sa však s táva  p r e  k a žd ého  j e d no t ­l ivca nevyhnu tnou   v dôs l edku   is tého   nútenia  prírody,  k to ré  s a   p ros t redn íc tvom   chodu dejín  s táva  z re teľným.  Z  t oh to  hľad i ska  večný  mier  u ž  n i e j e  p r e  Kan ta  "p r ázdnou  ideou, ale   úlohou,  k torá ,  k e ď  sa  rieši pos tupne ,  us tavične  s a  blíži  k u  s vo jmu  c ieľu  ( l ebo  o b d o ­bia,   v ktorých s a  d e j ú  r ovnaké  pokroky ,  s a  d ú f a jme ,   s tále sk r acu jú ) "  ( [8] ,  56) .  A k o  však po tom vysvet l iť  t r ans fo rmác iu  idey  n a  úlohu?  O d p o v eď  t reba  h ľadať  v rov ine  Kan t ovho  f i lozo f i ckého   vývo ja .   Ide   tu   o zmierenie  zák ladných   pr inc ípov   p rak t i ckého   r o zumu  s pr inc ípmi ,  k to ré  vyp lýva jú  z o  zvláštnost í  ľudske j  dejinno­jyoliticko­štátnej  skúsenos t i .  Kan t  ar t ikuloval  morá lnym z ákonom fundované  presvedčenie  a súčasne   i nádej,  ž e  p rak­t ický r o zum  j e  použiteľný  n a  de j inný  proces .  F i lozof ia  de j ín  s a  t ak to  pos tupne  s t áva  ka ­pi tolou   aplikovanej  praktickej  filozofie,  ked '   sa   no rmat í vno sť   praktického  s p á j a  s dano sťou  empirického  (historického).  A  t ak to  j e  mo ž n é  kantovský  ukonč i ť  úvahy  nad  

otázkou večného  mie ru  t ým ,  ž e  ustavičné  pôsoben ie  v z á u jme  j e h o  dos iahnu t i a  j e  na šou  všeľudskou  svetoobčianskou  pov innosťou .  

Hľadi sko   objek t iv i ty   a spravodl ivos t i ,   a le   takis to  a j  zástoj  a  dôležitosť  m i e rove j  p roblemat iky   v osv ie tens tve   a a j  v  nemeckom  f i l ozof i cko­de j inne  o r i en tovanom ku l tú r ­no ­duchovnom  pros t red í   si  vyžadu j e   p r i pomenúť   a j   zásluhy  J .   G .   He rde ra   v t om to  smere .   Všeobecné   ideály   human i zmu   a spravodl ivos t i ,   s po j ené   s p r ob l émom  výchovy  a morá lneho  s ebazdokonaľovan i a   č loveka ,   našli   s vo j  z re teľný   vý raz   v j e h o  m i e r ovom  programe ,  pozo s t áva j ú com  z o  siedmich  p r inc ípov  ( [10] ,   176  a n.) .  T en t o  veľký  duch  n e ­meckého  ná roda  pr ispel  nezabudnuteľným  s pô sobom  k rozpracovan iu  mie ro tvo rne j  línie humanis t ického  mys len ia   18. s toročia .  

V o   vzťahu   k mierovému  d ie lu   Kan t a   vyslovil   z au j ímavú   myšl ienku   G .   Sar tor i .  Podľa  n e ho  p r áve   tá   č a s ť   Večného  mieru,  k d e   sa mo ž n o  doč í t ať   o t om,  ž e  vonka j š i a  (p rávna)  sloboda  j e  "op rávnen ím  nepos lúchať  n i j aké  vonka j š i e  zákony ,  n e ž  ku  k to rým som moho l  d a ť  s vo j  súh las"  ([8] ,   17),  sa v š eobecne  považu j e  "za  väzbu  medz i  Kan tom  a Rous seauom"   ([1 1],  336) .   Sar tor iho  názo r  n a  p r epo j en i e  tých to  dvoch  mys l i t eľov  j e  za ložený  n a  j e h o  ana lýze  p rob lemat iky   kritiky  autonómie  u  Rousseaua .   K  t e j t o  f i l ozo ­f icke j  väzbe  m o ž n o  dolož iť ,  ž e  j e  rea l i zovaná  n a  b á z e  spo ločne j   idey   republikanizmu, ktorá  po t om   u Kan t a  n adobúda  zá sadné  konzekvenc ie  t ýka júce  s a  j e h o  poňa t ia   demo­kracie.  K e ď  Kant  v o  s v o j om  spise  K  večnému  mieru  posudzova l  p rvý  definitívny  č l ánok ,  v zmys le   k to rého  m á  by ť   občianske  zriadenie  každého  štátu  republikánske.  r o zhodne  nastolil  pož iadavku ,   aby   s a   republikánske  z r iadenie   nezamieňa lo   s demokratickým. Vysvetľoval   t o   t ým,   ž e   f o rmy   štátu  (civi tas)  možno   k las i f ikovať  b uď   pod ľ a   rozd ie lu  medzi  o sobami  d i sponu júc imi  na jvyššou  š tá tnou mocou ,  a l ebo  podľa  druhu  vlády  ná ro ­d a  ([8],   18). T á  p rvá  j e  pod ľ a  n e ho  fo rmou  ovládania  ( f o rma  imper i i )  a Kan t  s em  za r a ­dil  autokraciii,  aristokraciu  a  demokraciu.  D ruhá  j e   v zmys le  j e h o   n ázo rov   f o rmou  vlády ( f o rma  reg imin is )   a týka  s a   "spôsobu,  zak lada júceho  sa   na  ús tave  (ak te  v šeo ­becnej  vôle ,  k torým sa   z množs tva  s táva  národ) ,  pokiaľ  štát  používa  svoju  plnú  moc" 

([8],   19); môž e  by ť  b uď   republikánska,  a l ebo  despotická.  Demokrac i a  j e  pod ľ a  Kan t a  despotická,  lebo  "zak ladá   výkonnú   moc ,   k d e   rozhodu jú   všetci   o j e d n om   a  v  k a ž dom  pr ípade  a j  prot i  j e d n ému  (k torý  teda  nie j e  s n imi  za j edno ) ,  t eda  všetci ,  k tor í  p redsa   len nie sú všetci ;  č ím  v šeobecná  vôľa  prot i rečí  sebe  s ame j  a s l obode"  ( [8] ,   19). Demokrac iu  Kant   nepoklada l   z a   d ruh   v lády   p r imeraný   duchu  r eprezen ta t ívneho   sys tému,   p r e tože  v demokrac i i ,  a k o  zdôrazni l ,  "chce  b y ť  p á n om"  ([8] ,  2 0 )  vše tko .  K  f o rme  v l ády  p r ime ra ­ne j   právnemu  pojmu  patr í   reprezen ta t ívny   sys tém,   v k to rom j e  mo ž n ý   j e d i n e   " re ­publ ikánsky  d ruh  v l ády"  (8] ,  20 ) .  A k o  mo ž n o  vysvet l iť  tú to  Kan tovu  antidemokratickú pozíc iu?  T r e b a  zdôrazn iť ,  ž e  Kan t  nebo l  ž i adnym reakc ioná rom  ani ado ra t í vnym  pod­daným  p ru ského  k r á ľovského  majes tá tu .  O d p o v eď  n a  nas to lenú  o t ázku  mu s íme  h ľ a d a ť  v svo jzákonodarnos t i ,   apodik t ickos t i   morá lno ­prakt i ckého   rozumu,   v j e h o   t r ans ­formáci i   n a   právno ­prakt i cký   rozum,   t.j.  v p r e chode  o d   normatívosti  p o ž adovaného  k utváraniu  empiricky  d aného .  

Kantov   t raktát   K  večnému  mieru  uza tvára  j e d n u   veľkú ,   s tá roč ia   p r e t rváva júcu  ušľachtilú  a vznešenú   f i lozof icko­humanis t i ckú  t radíc iu   eu rópskeho   mys len ia   o r i en to ­vanú  n a  nas to lenie  mie rových  vzťahov  medz i  ná rodmi   a š tá tmi .  J e j  z ák l ady  položi l i  takí  mysli telia,   a k o   bol i   Mars í l ius   z Padovy ,   Miku lá š   Kuzánsky ,   E r a zmus   Ro t t e rdamský  

F i l ozo f i a  5 6 ,  2  79 

v 

> 

a Ján   Amo s  Komenský .  N a   ich  humanis t i cký   o d k a z   pos tupne   nadväzova l i   a  v  zm e ­nených   soc iá lnode j inných   podmienkach  h o   ar t ikuloval i  a s  n o vým   akcen tom  p rezen ­   < tovali   a j   ďa lš í   učenci ,   poč í n a j ú c   a b b é   d e   Sa in t ­P ie r rom.   P r áve   od   n e ho   c e z   J.  J. Rousseaua  ved ie  ces ta  a ž  k n emeckým  human i s tom Herde rov i  a Kantovi .  

F.  Loevvenstein,  vychádza júc   z uvedene j   skutočnos t i ,   pri   s v o j om   skúman í   civili­začného  komp lexu  osv ie tens tva  s fo rmulova l  názor ,  p od ľ a  k to r ého  mnohé  j e h o  s t avebné   ; 

k amene  "bol i   v Eu rópe  re la t ívne nové ,  za t iaľ  č o  iné, napr .  rac iona l izmus ,  s enzua l i zmus ,  mater ia l izmus,  m r avn á  au tonómia  voč i  nadpr i rodzeným sankc iám,  s a  mohl i  oh l i adať  n a  úc tyhodný  rad  p r edkov ;  s taré  e l emen ty  tu v šak  dos t áva jú  nový  akcent ,  p o zmenenú  špe ­c i f ickú váhu.  Uk á ž e  s a   to,  ak  b ud eme  osv ie tens tvo  s kúmať  spek t rom mieru   a j e h o  s o ­c iá lnode j inného   a ekonomicko­po l i t i ckého   kontex tu . "   ( [12] ,   113)  Dobové   h is tor icko­f i lozof ické  p r amene  hodnove rne  dokumen tu j ú  sku točnosť ,  ž e  t o  bo l o  p ráve   18. s toroč ie ,  v k to rom s túpala  hodno t a  m ie ru  a ž   k j e h o  absolutizácii.  V o  s vo j om   Projekte  moderny Loevvenstein  uvádza ,  ž e   n a   rozhran í   17.  a  18.  s toročia   bo lo   s fo rmu lovaných   22   mie ­J 

rových p ro jek tov  či f i lozof ických  t raktátov.  Spomedz i   ich au to rov  mo ž n o  uviesť  napr .  J. J. Rousseaua ,   I. Kan ta ,  J .  G .  Herde ra   a  iných.   Planetárnu  perspektívu  m i e r ového  spo lu ­nažívania   š tá tov   a ná rodov   sve ta   veľmi   vý razným  a pôsob ivým  t i lozof icko­humanis t ickým  s pô sobom   nastoli l   Kan t .  Z a   dôlež i té   momen t y   sc iv i l izovania   ľuds tva  pokladal   t en to  mysl i teľ  postup  rozumu,  konštituovanie  občianskej  spoločnosti  a  poli­

tické  rokovania.  Kan tova  f i lozof ia  de j ín   r  praktického  ohľadu,  h ľ ada j ú c  reálny zák lad  p re  mie rovú  víziu   budúceho  sveta  ľudstva,  akcen tu je ,  ž e  j e  to  obchodný  duch  ( [8] ,  35) ,  k torý  sa s vo j nou  neznáša  a k torý  s a  skô r  či neskôr  zmocn í  ľudstva.  

Kan tov   sp is   K  večnému  mieru  vyvolal   a vyvo láva   d odn e s   z á u j em   mnohých   > mysl i teľov  rôznych  obdob í   i f i lozof ickoteore t ických  orientáci í .   M imor i adne   in tenzívne  

J  m/  y 

sa   n ím  s vo j ho  času   zaobera l   K.   Jaspers .  N a   rozdiel   o d   t radičných  hodnot iac ich   sta­novísk,  k to ré  v o  vzťahu   k t omu to  spisu  akcentoval i  p redovše tkým momen t )   utopizmu. snívania,  fantázie  či  irónie,  j e h o  pr ís tup  j e  pods ta tne   iný.  V  p r vom   r ade  dokáza l   p o ­s t rehnúť Kan tovo  "neobyča jne  real is t ické posudzovan ie  toho ,  č o  sa  v pol i t ike  sku točne  de j e "  ( [13] ,  5­7) .  T u  mal   n a  mysli   Kan tov  rozbo r  pol i t ických prakt ík ,  tvor iacich obsah  náuky  o  chytrosti.  Mie rový  pro jek t  nechápa l  a k o  ne j aký  p rog ram či n ávod  n a  real izáciu  Jaspers  tvrdí ,  ž e  zmys lom  Kan tovho  spisu j e  ukázať   isté princípy,  a  nie p od a ť   inštitu­cionálne  a juristické  konštrukcie,  k to r é  b y  mohl i   napomôcť  k  nastoleniu  mie ru .  Ne š l o  m u   t eda   o  ich  p rak t ickú   rea l izáciu   v konkré tne j   dobe .   Kant   uvažoval   p r edovše tkým o  eticko­politickom  vývoji  štátov  v  medz iná rodnom  kontexte ,   n a značu júc   roz l i čné  možné   ces ty   po s t upného   u tváran ia   m ie rového   s tavu,   p r i rodzene ,   n a   zák lade   r o zumu .  V č om  vidí  J a spe r s  v ý znam  Kan tových  úvah  nad  o tázkami  s lobody ,  p r áva  a m i e ru?  Kan t  n á s  pod ľ a  j e h o  názo ru  uč í  h ľ adať   isté  kri tér iá ,  p omocou  ktorých mô ž eme  po sudzova ť  súčasné  pol i t ické  d ian ie   a p r en ikať  z a  fenomenálnu  rovinu pol i t ických  aktivít .  Z á roveň  n á s  p r ip r avu je  n a  možno s ť  kr i t icky poznávať  "u topicko­rac ional i s t icko­dokt r inárne  ko ­nanie   a n e rozumnosť  nav rhovan ia  sp ravod l ivého   a r o zumného  z r iadenia  sve ta   v zmys l e  p rogramu,  k torý  m á  byť   i hneď  rea l izovaný"   ( [13] ,   5 ­18) .  Vo jna  j e  v ž d y  bezpráv ím .  Také t o  memen t o  vyslovil  J a spe r s  nie len n a  zák lade  vlas tných f i lozof ických  ref lexi í  Kan ­t ovho  m ie rového  pro jek tu ,  a l e  p redovše tkým na  b á z e  svo j e j  životnej  skúsenosti. 

80 

*  *  * 

Uva žu j ú c  o Kan t ovom   mierovom  traktáte  v  kon tex te  humanis t icky  o r i en tovaného  myslenia   18.  s toroč ia  m o ž n o  konš ta tovať ,  ž e  pods ta tné  momen t y  c iv i l i začného  po s t o j a  osvie tens tva  spočíva l i  n ie len  v ods t ránen í  predsudkov,  nevedomosti,  absolutizmu,  fana­

tizmu\  ale a j  v ods t ránen í  v o j en  z o  ž ivo ta  ľudstva.   A  t o  j e  pod ľ a  m ň a  v e ľký  human i s ­t ický odkaz  t e j to  d o b y  a j e j  f i l ozo f i ckého  myslenia .  

P ravda ,  o d  t oh to  o bdob i a  n á s  de l ia  u ž  v iac  a k o  dv e  s toročia .  Veľa  s a  t oho  zmen i lo ,  a j   z hľad iska   soc iá lnode j inného ,  a j   z hľad i ska   de j innof i lozof i ckého .  Dne s  j e   v š e tko  inak!  Po tv rdzu j e  s a  t e d a  t á to  s tará  múdrosť .  A  t o  a j  v o tázke ,  k to rá  hýba la  mys len ím o ­svietenstva,  t.j. v o t ázke  mieru .  

Pok iaľ  s a  eš te  p r ednedávnom  supe rveľmoc i   z propagandis t icko­pol i t i ckých   d ôvo ­d ov   predbiehal i   v o  svo j i ch   tzv .   mierových  iniciatívach,  d n e s  j e  hodno t a  m ie ru  m im o  rámca  všeobecne j  pozornos t i .  Nehovo r í  s a  o ňom ,  ned i sku tu je  s a  o ň om .  V  súčasnost i  sú ako  hodnotové  božstvá  p r e sadzované  sloboda,  demokracia,  ľudské  práva,  fungujúci  trh. 

N a  tom by  n ebo l o  nič  zlé ,  k eby  si  ich  interpretáciu neuzurpova lo  j e d n o  mocen ské  c en ­t rum.  A t o  j e  p r áve  j e d n a  z veľkých  bied naše j  vyspelej  a t lant i ckoeurópskej  c ivi l izácie .  

Dnešná  s kú s eno sť  n ám  hovor í  v t om to  smere  čosi  hlboko  znepokojujúce... 

L I TERATÚRA  

[11  ARENDT ,  H . :  D a s  Ur te i l en .  T e x t e  zu  Kan t s  Po l i t i scher  Ph i lo soph ie .  Mun ch e n   1985. [2]   CASS1RER ,  E . :  Kan t s  Leben  unci Lehre .  Da rms t ad t   1994. [3]   SANER ,  M.: Kan t s  W e g  v om  Kr i eg  z um  Fr ieden   I.: Wieders t re i t  u n d  E i n h e i t. W e g e  zu  

Kan t s  po l i t i schen  Denken s .  Mun c h e n  1967.  [4]   FUNKE ,  G. :  V o n  d e r  Aktua l i tä t  Kan t s .  B o n n   1979. [5J  PICMT,  G . :  K an t o vo  t r anscenden tá ln i  za ložen í  mez i n á rodn í ho  práva .  In: R E F LEXE .  

F i loso f i cký  časop i s ,   1999,  č .  2 0 .  [61  KANT ,  L: I d ea  k u  v š eobe cným  d e j i n ám  v sve toobč i an skom zmys le .  In:  [8],  [7)   KANT ,  I.: D i e  Re l ig ion  inne rha lb  d e r  Grenzen  d e r  b lossen  Ve rnun f t .  In:  KANT ,  L :  

Werkau sgabe :  in  zvvôlf Bänden .  (Hrsg .  von  W .  Wei schede l ) ,  Band  VII I ,  F r ank fu r t  a m  Ma i n  1991.  

[81  KANT ,  I.:  K v e č n ému  mie ru .  Bra t i s lava   1996.  (9J  P JCHT,  G . :  Gesch i ch t e  u n d  Gegenwa r t :  Vo r l e sungen  zu r  Ph i l o soph i e  d e r  Gesch ich te .  

Stut tgar t   1993.  [ lO j   H ERDER ,  J .G . :  B r i e f e  z u  Be f ô r d e r ung  d e r  Human i t ä t .  In: He rde r s  We r k e  in f i inf  B änd en .  

Band  5. Ber l in  u n d  We ima r  1969.  [11]   SARTOR I ,  G . :  T eó r i a  demokrac i e .  Bra t i s lava   1993.  [12]   LOEWENSTE IN ,  F. :  P ro j ek t  mode rny .  P r a h a  1995.  [13]   JASPERS ,  K . :  Kan t ův  sp i s  K věčnému míru.  In:  R E FLEXE .  F i lo so f i cký  časop i s ,  1999.  

č .  20 .  

Doc .  PhDr .  Lubom í r  Be lás ,  CSc .  Ka ted ra  f i l ozo f i e   F F P U  ul.  17. n o v emb r a  č .   1 0 8  0 7 8  P r e šov  S R  

F i l ozo f i a  56 ,  2  81