Úvod - slpk.sk · Úvod po ľnohospodárstvo a potravinársky priemysel predstavujú významné...
Post on 27-May-2020
5 Views
Preview:
TRANSCRIPT
9
ÚVOD Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel predstavujú významné odvetvia ekonomickej
aktivity. Podieľajú sa rozhodujúcim spôsobom na zabezpečení výživy obyvateľstva využívaním
domácich výrobných a surovinových zdrojov.
Poľnohospodárstvo je integrovanou súčasťou národného hospodárstva a patrí medzi primárne
sektory. Kým v minulosti poskytovali poľnohospodári svoje produkty väčšinou priamo
domácnostiam, v modernej ekonomike sa poľnohospodárske suroviny spracúvajú a zušľachťujú
na finálne potravinové i nepotravinové produkty v potravinárskom a spracovateľskom priemysle.
Konečným spotrebiteľom sú dodávané väčšinou až prostredníctvom distribučnej siete.
Poľnohospodárska výroba je teda úzko spojená s potravinárskym priemyslom, ale aj s ďalšími
odvetviami, ktoré zabezpečujú vstupy na poľnohospodársku činnosť. Takto spojené odvetvia sa
označujú ako agropotravinárstvo, poľnohospodársko-potravinársky komplex alebo agrokomplex,
podľa toho, ako široko sa tieto väzby definujú.
Agropotravinársky trh v Slovenskej republike v posledných rokoch ovplyvnil vstup do
Európskej únie, kedy sme prevzali všetky práva a povinnosti Spoločnej poľnohospodárskej
politiky.
Pre agropotravinárske komodity sú stanovené pravidlá, podľa ktorých sa usmerňuje
a organizuje ich trh. Tie sú obsiahnuté v trhových poriadkoch jednotlivých komodít, ktoré sú
základom Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Cieľom Spoločnej
poľnohospodárskej politiky je zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva, stabilizovať trh, zabezpečiť
slušnú životnú úroveň poľnohospodárov, garantovať pravidelné dodávky spotrebiteľom za
primerané ceny.
Spoločná regulácia trhu zahŕňa všetky opatrenia na dosiahnutie uvedených cieľov, najmä
reguláciu cien a objemu výroby, podporu výroby a odbytu rôznych výrobkov, skladovanie,
opatrenia stanovené na prechodné obdobie a obchodné mechanizmy na stabilizáciu dovozu alebo
vývozu poľnohospodárskych výrobkov.
Slovenský agropotravinársky trh je súčasťou svetového trhového priestoru. Jednotlivé krajiny
sa snažia nielen stabilizovať svoje postavenie na trhoch z predchádzajúceho obdobia, ale hľadajú
nové možnosti rozšírenia, čo si vyžaduje venovať zvýšenú pozornosť problematike
konkurencieschopnosti nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí. Úspešná perspektíva
slovenského agropotravinárskeho trhu predpokladá poznanie zmien súvisiacich so vstupom do
Európskej únie, čo je súčasne jedným zo zámerov tejto časovej etapy skúmania vývoja ponuky
a dopytu agropotravinárskych komodít v Slovenskej republike a v Európskej únii.
10
Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa otvoril slovenským poľnohospodárom zahraničný
trh. Jednotlivé členské krajiny sa snažia nielen o zachovanie svojich pozícií na trhoch
z predchádzajúcich rokov, ale hľadajú nové možnosti rozšírenia v tvrdej konkurencii na
európskom trhu. Slovenskí poľnohospodári sa spolu s ďalšími pristupujúcimi krajinami ocitli
v spoločenstve poľnohospodárov vyspelých krajín, ktorí už mali skúsenosti z uplatňovania
pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Obdobie transformácie naše poľnohospodárstvo ekonomicky značne vyčerpalo a na spoločný
trh sa dostali s kapitálovo a dotačne lepšie vybavenými konkurentmi. Doterajší vývoj v celej
vertikále poľnohospodársko-potravinárskych komodít – od prvovýroby cez spracovanie až po
predaj spotrebiteľom poukazuje na mnoho problémov na jednotlivých úrovniach. Skúsenosti
potvrdzujú, že viaceré potravinárske odbory sú po otvorení trhu ohrozené, pretože vstupom
zahraničného kapitálu, nadnárodných obchodných reťazcov a vznikom konkurenčného prostredia
dochádza k zmenám subjektov pôsobiacich na jednotlivých úrovniach.
Implementácia nariadení vyplývajúcich zo Spoločnej organizácie trhu v Európskej únii
a prienik zahraničného kapitálu ovplyvnili celú potravinovú vertikálu. Vplyvom konkurencie zo
strany zahraničných výrobcov sa zhoršili možnosti odbytu domácich výrobkov, čo spôsobuje
redukciu počtu výrobcov i spracovateľov agropotravinárskych komodít.
11
1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 1.1 Vplyv vstupu SR do EÚ na formovanie poľnohospodárstva a potravinárstva
Slovensko sa vstupom do Európskej únie stalo súčasťou Jednotného európskeho trhu.
Ukazuje sa, že sektor agropotravinárstva reaguje najrýchlejšie a najcitlivejšie na zmeny
trhových podmienok.
Po vstupe SR do EÚ sa celkovo príjmy v poľnohospodárstve v roku 2004, v porovnaní
s predchádzajúcim rokom zvýšili o 56 %. Umožnil to prístup na trh EÚ pre poľnohospodárske
produkty a poľnohospodárske dotácie EÚ. Vo všeobecnosti Európska komisia pozitívne
hodnotí vyššiu úroveň investovania v agropotravinárstve v nových členských krajinách po ich
vstupe do EÚ, ako sa pôvodne očakávalo, hoci v odvetví produkcie mlieka a mäsa stále
pretrvávajú problémy s adaptáciou na normy kvality a marketingové normy EÚ.
BIEHUNEK, J. (2006) uvádza, že problémom poľnohospodárstva v SR, ale i v ďalších
krajinách EÚ je nízka produktivita. Pod nízku produktivitu práce sa podpisujú predovšetkým
nedostatočné investície, čiastočne aj nepriaznivé cenové relácie. Investície sú potrebné jednak
na obnovu a modernizáciu strojov a zariadení, ale taktiež na realizáciu
agroenvironmentálnych opatrení, ktoré vyžaduje EÚ. Nedostatočné strojové a technologické
vybavenie slovenských poľnohospodárov je problém dlhodobejší a súvisí s nedostatočnou
reštrukturalizáciou poľnohospodárskeho sektora. Impulzom pre nárast investícií je realizácia
projektov v rámci štrukturálnych fondov EÚ.
Vstup Slovenska do Európskej únie bol sprevádzaný rôznymi očakávaniami aj
v slovenskom poľnohospodárstve. Podľa CHRASTINOVEJ, Z. (2005) komplexné efekty
v kontexte so vstupom, vzhľadom na krátkosť časového obdobia, sa ešte výraznejšie nestačili
prejaviť. Rok 2004 bol prelomovým a poľnohospodárske podniky sa prispôsobovali
meniacim sa ekonomickým podmienkam. V intenciách Spoločnej poľnohospodárskej politiky
Európskej únie bol zavedený mechanizmus administrácie a vyplácania podpôr. Podporami,
ktoré sa stali zárukou pre komerčné banky, sa zabezpečil prístup poľnohospodárskych
podnikov k cudzím zdrojom. Štandardizovali sa daňové podmienky. Na druhej strane
rozšírením spoločného trhového priestoru sa zostrila konkurencia a zvýšená ponuka tovarov
ovplyvnila realizačné ceny, tržby a tým hospodársky výsledok poľnohospodárskych
podnikov.
GRZNÁR, M. – SZABO, Ľ. (2005) uvádzajú, že začlenenie SR do Európskej únie sa
spája s mnohými očakávaniami podnikateľských subjektov. Niektorí po vstupe na rozsiahly
12
európsky trh očakávajú rozšírenie možností odbytu a presadenie sa vďaka nižším pracovným
nákladom, iní naopak, sa obávajú o svoje trhové pozície po príchode zahraničných
konkurentov, ktorí disponujú mnohými konkurenčnými prednosťami. Podnikateľské subjekty
v našom agrárnom sektore žijú v očakávaní, že vstupom do únie sa zvýši miera ich podpory aj
vďaka prostriedkom z fondov únie na podporu rozvoja vidieka. Menej sa už venujú prípravám
na udržanie si pozícií na domácom trhu pri očakávanom zostrení konkurenčného prostredia a
prípadnému prieniku na trhy krajín Európskej únie.
Ďalej uvádzajú, že slabou stránkou nášho agrárneho sektora, v porovnaní s EÚ, je
predovšetkým nižšia výkonnosť, nižšia produktivita používaných výrobných činiteľov, ako aj
nižšie nasadzovanie produkčných faktorov. Ohrozením zostáva aj rozdielna miera podpory
našich podnikateľov v porovnaní s úniou, ktorá má pretrvávať až do roku 2013.
GOZORA, V. (2007) tvrdí, že financovanie poľnohospodárstva z Európskych
a národných zdrojov je v úzkej spojitosti s financovaním a rozvojom slovenského vidieka.
Uvedená skutočnosť vyplýva z multifunkčného postavenia poľnohospodárstva
a spoločenských potrieb rozvoja slovenského vidieka. Predpokladom efektívneho
financovania vidieckeho priestoru je uplatňovanie novej Spoločnej agrárnej politiky
a eliminovanie regionálnych a miestnych rozdielov, využitie nových strategických prístupov
a systémových opatrení. V tejto súvislosti treba využiť všetky dostupné prírodné
a ekonomické zdroje zvyšovania ekonomického a sociálneho rastu.
Podľa ŠIMA, D. (2006) nové podmienky podnikania na pôde predpokladajú
reštrukturalizáciu, racionálnu marketingovú filozofiu hospodárenia a najmä prispôsobenie sa
spoločnej organizácii agrárneho trhu. Na podnikové manažmenty sa kladú zvýšené
požiadavky na strategické rozhodovanie výrobkovej politiky, ako aj obchodnej, finančnej
a ďalších, osobitne politike ľudských zdrojov.
K významným zmenám dochádza za posledné roky aj v potravinárskom priemysle. Ide
najmä o zvyšovanie podielu zahraničného kapitálu a zaradenie sa do medzinárodných
podnikateľských sietí. Potravinárske odvetvie prekonalo náročné obdobie technicko-
technologických inovácií, prispôsobenie sa náročným organizačným normám legislatívy pri
výrobe, distribúcii a predaji potravinárskych komodít.
HARBUTOVÁ, E. (2007) konštatuje, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie
nastal zlom vo vývoji poľnohospodárstva a poľnohospodárskej podpory. V súčasnosti
Európska únia podporuje poľnohospodárstvo viac ako Slovenská republika. Spoločná
poľnohospodárska politika je jednou z najdôležitejších spoločných a harmonizovaných politík
a zároveň jednou z najkomplikovanejších politík Európskej únie. Aj samotná aplikácia
13
Spoločnej poľnohospodárskej politiky je nákladná a zložitá činnosť, vyžadujúca uplatnenie
nových zásad a pravidiel. Pre poľnohospodársku politiku Slovenskej republiky bol stanovený
cieľ posilniť efektívnosť a konkurencieschopnosť agropotravinárskeho sektora tak, aby sa
dosiahlo využitie domácich výrobných faktorov, ako aj výhod medzinárodného obchodu
s rešpektovaním environmentálnych a sociálnych funkcií poľnohospodárstva v spoločnosti.
STOROŠKA, M. (2007) vysvetľuje, že vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je
v oblasti poľnohospodárstva pod drobnohľadom na jednej strane preto, že rezort dostáva do
poľnohospodárstva viac zdrojov než to bolo v minulosti a na druhej strane agropodnikatelia
tento stav dostatočne nepociťujú v oblasti konkurencieschopnosti na trhu s rastlinnými
a živočíšnymi komoditami. Po vstupe do Európskej únie sa prehlbujú rozdiely medzi
ziskovými a stratovými podnikmi, čo nie je žiaduci stav. Problémy sú aj v rozdieloch medzi
regiónmi v poľnohospodárstve. Môže to smerovať k názoru, že doteraz prijaté pravidlá
rozdeľovania prostriedkov z EÚ a zo ŠR SR pre agropodnikateľov nevedú k vyrovnávaniu,
ale k zväčšovaniu regionálnych rozdielov v poľnohospodárstve.
Podľa HUDÁKA, J. – ROVNÉHO, P. (2007) vstup Slovenskej republiky do Európskej
únie priniesol pre poľnohospodárstvo zásadné zmeny. Začala platiť Spoločná
poľnohospodárska politika EÚ charakteristická jednotným trhom s voľným pohybom
poľnohospodárskych výrobkov s preferenciou vnútorného trhu spoločenstva štátov
chráneného pred konkurenciou zvonka a pred výkyvmi svetového trhu. Na Slovensku boli
vytvorené nové inštitúcie, ktoré boli podmienkou rešpektovania zásad SPP a súčasne
Slovensko získalo právo účasti na spolurozhodovaní budúcej orientácie SPP EÚ. Významnú
úlohu z hľadiska zníženia regionálnych disparít v slovenskom agropodnikaní na pôde
v horších prírodných podmienkach zohrávajú nové opatrenia a ich podiel v oblasti
financovania a dôchodkových efektov v podpornej politike dokumentované v Národnom
strategickom referenčnom pláne v rámci Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013.
Podľa GRZNÁRA, M. – SZABA, Ľ. (2005) najväčšie rozdiely medzi SR a krajinami únie
sú v produktivite práce vyjadrenej tvorbou pridanej hodnoty na jedného pracovníka. Naša
úroveň predstavuje len niečo viac ako 1/6 úrovne priemeru EÚ, pričom úroveň Belgicka je
viac ako desaťnásobne vyššia. Príčinou vysokého zaostávania v tvorbe pridanej hodnoty na
pracovníka je nízka účinnosť vstupov, ale aj nižšie ceny poľnohospodárskych producentov
a vysoká úroveň cien vstupov, čo významne zužuje priestor pre tvorbu pridanej hodnoty.
ŠIMO, D. (2006) tvrdí, že globalizácia trhov a nadväzného zostrovania konkurenčného
boja na agrárnych trhoch predpokladá zvýšené manažérske úsilie na udržanie súčasnej pozície
na trhu a získanie nových trhových podielov. Rozhodovanie o výrobkovej politike podnikov
14
hospodáriacich na pôde má prioritné postavenie. V súčasnom období nákupný trh je pri
všetkých vstupoch ekonomicky veľmi náročný a treba zodpovedne zvoliť marketingovú
stratégiu nosných programov a podporných aktivít pri podnikaní. Rozhodovanie o týchto
aktivitách je veľmi náročné, pri ňom treba zohľadniť východzie pozície podniku a požiadavky
trhu. Agrárny trh, a nielen on, sa plošne rozšíril na všetky krajiny EÚ-25, čo je novou výzvou
pre podnikateľské subjekty, ale súčasne aj silné konkurenčné prostredie.
GOZORA, V. (2005) uvádza, že uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky má
byť vyvrcholením integračných procesov v Európskej únii. Osvojenie si spoločnej agrárnej
politiky však znamená prispôsobiť národnú agrárnu politiku nosným pilierom SAP.
V podmienkach Slovenskej republiky pôjde o nasledovné rozvojové oblasti:
o prechod na multifunkčné poľnohospodárstvo,
o regionálny rozvoj a odstraňovanie regionálnej disparity,
o rozvoj vidieka a vidieckej krajiny, podpora ľudských remesiel a vidieckeho turizmu,
o tvorba a ochrana životného prostredia, environmentálny rozvoj.
Podľa GOZORU, V. (2005) zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych
výrobkov možno dosiahnuť len za predpokladu uplatnenia konkurenčných výhod. Takýmito
výhodami sa javia koncentrácia pôdy a ostatných výrobných faktorov, uplatňovanie
veľkovýrobných foriem organizácie práce a moderného podnikového manažmentu. Ukazuje
sa totiž, že kombinácie uvedených intenzifikačných faktorov s podporným finančným
systémom Európskej únie a vyššími cenami sú pre poľnohospodárske podniky rentabilné.
SWINNEN, Johan a i. (2006) vysvetľujú, že kľúčovou obavou Slovenska, ako nového
člena EÚ, je konkurencieschopnosť jeho poľnohospodárstva. Štúdie naznačujú, že niektoré
odbory, ako napríklad mliekarenský či obilninársky, môžu mať na trhoch EÚ komparatívnu
výhodu. Úzke miesta na strane vstupov a výstupov do/z prvovýroby však stále obmedzujú
potenciál poľnohospodárskeho sektora. Pre zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenského
poľnohospodárstva je mimoriadne dôležité fungovanie trhov so vstupmi a výstupmi, ako aj
horizontálnych a vertikálnych prepojení medzi farmami a ďalšími účastníkmi
poľnohospodárskych trhov.
HUTNÍK, F. (2004) tvrdí, že naše agropotravinárstvo je voči starým členom Únie
v nerovnej pozícii. Je otvorené zahraničnému kapitálu, ale nemá síl pre aktivizáciu vlastného
kapitálu, a tobôž pre spätný pohyb slovenského kapitálu do susedných krajín. Môže nás
trápiť, že napríklad bankový sektor stojí akosi chrbtom voči finančným potrebám
agropotravinárov. Najmä poľnohospodárstvo považuje za veľmi krízovú oblasť, k čomu sa
15
pripája aj poisťovníctvo. Deficit kapitálu sa takto zvyšuje a zaostalosť sa prehlbuje. Z toho
môžu ťažiť silnejší európski, ako aj zámorskí partneri – konkurenti.
Podľa SZABA, Ľ. – JANKELOVEJ, N. (2006) je Spoločná poľnohospodárska politika aj
napriek mnohým kontroverzným názorom schopná svojimi nástrojmi podpôr eliminovať
medziregionálne diferencie, prispievať k zvýšeniu konkurencieschopnosti farmárov a ich
väčšej orientácii na trh, keďže si budú môcť vybrať, čo budú produkovať, podľa toho, čo bude
pre nich najviac ziskové a stále budú mať stabilný nevyhnutný príjem.
Ďalej uvádzajú, že sústrediť sa na potravinovú sebestačnosť je nesprávna stratégia.
Poľnohospodári sa musia zamerať na to, aby nakupovali to, čo je lacnejšie, kvalitnejšie a pre
nich výhodnejšie. Ale na druhej strane, to čo je pre nich špecifické by mali produkovať doma.
Čiže naša agrárna politika by sa mala zamerať na vyšpecifikovanie toho, čo je pre nás lokálne
najdôležitejšie, to, čo sa v tomto prostredí prirodzene, správne a zdravo produkuje, ale aj
racionálne a bez veľkých strát. A takéto činnosti by potom mali byť všemožne podporované
a rozvíjané. Na to sú však potrební odborníci, ktorí budú vedieť medzinárodne komunikovať
v mene farmárov. A nie sú to len jazykové znalosti, ale aj určitý model myslenia
a komunikácie. Preto je potrebné pochopiť multikultúrne zamýšľanie, medzinárodnú
dimenziu poľnohospodárstva a potravinárstva a podľa toho aj konať. Transformáciu
agropotravinárskeho sektora pritom nemožno zužovať len do ekonomických dimenzií. Jeho
transformácia a celý prístupový proces do EÚ je predovšetkým transformácia kultúry,
prostredia a spoločnosti.
Podľa HUDÁKOVEJ, M. (2005) transformácia slovenského poľnohospodárstva sa
dotýka riešenia vlastníckych vzťahov, zmien vo výrobných a produkčných štruktúrach,
nástrojov agrárnej politiky, budovania trhovej infraštruktúry, zavádzania manažérskych
postupov, zvyšovania konkurencieschopnosti domácich poľnohospodárskych produktov na
svetových trhoch atď. Zmenené podmienky hospodárenia, zvýšené nároky na kvalitu potravín
a vysoká konkurencieschopnosť západoeurópskych výrobcov potravín núti našich
producentov analyzovať pripravenosť podnikateľských subjektov na zmenené podmienky
agropotravinárskej výroby.
Podľa HARBUTOVEJ, E. (2007) pre zvýšenie konkurencieschopnosti a efektívnosti
v poľnohospodárstve sa urýchlila reštrukturalizácia podnikateľskej štruktúry, technická
a technologická modernizácia. Stabilizoval sa a rozvíjal trh s poľnohospodárskymi produktmi
za účelom zlepšenia ich odbytu. Posilnili sa environmentálne funkcie poľnohospodárstva
a mimo produkčných aktivít v oblasti rozvoja vidieka, remesiel a turistického ruchu. Boli
vypracované environmentálne programy a programy rozvoja vidieka.
16
KONCOŠ, P. (2005) uvádza, že vstup Slovenska do Európskej únie znamenal pre
poľnohospodársku prvovýrobu zvýšenie dotačnej podpory a tým aj zlepšenie očakávaného
hospodárskeho výsledku. Možno však povedať, že sa nezlepšilo ekonomické postavenie
podnikateľov hospodáriacich v horších prírodných podmienkach a po prípadnom zrušení
zostávajúcej časti dotácií na ovce a kravy bez trhovej produkcie mlieka bude pokračovať
trend znižovania stavov týchto zvierat, nedostatočného využívania produkčného potenciálu
týchto oblastí a znižovanie zamestnanosti spojené s ich vyľudňovaním.
V ZELENEJ SPRÁVE 2007 sa uvádza, že národná ekonomika rástla v roku 2006
rýchlejšie ako ekonomika poľnohospodárstva, čo sa odrazilo v poklese podielu
poľnohospodárstva na rozhodujúcich ukazovateľoch národného hospodárstva – hrubom
domácom produkte, hrubom fixnom kapitále a zamestnanosti. Pretrvávala mzdová disparita
voči priemernej mzde národného hospodárstva.
Naďalej pokračoval, aj keď miernejším tempom ako v minulosti, trend poklesu podielu
poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti zo 4,6 % na 4,4 %. Zamestnanosť klesla o 1,4
%, kým v národnom hospodárstve stúpla o 3,5 %. Mzdová disparita medzi
poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrvávala. V roku 2006 dosahovali
priemerné mzdy v poľnohospodárstve len 72,9 % miezd v národnom hospodárstve.
Potravinárstvo (výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov) zvýšilo podiel na
ukazovateľoch národnej ekonomiky. Nepatrný nárast podielu na HDP z 1,93 % na 1,96 % bol
pod vplyvom rastu hrubej produkcie. Opätovne znížilo svoj príspevok na celkovej
zamestnanosti (z 3,0 % na 2,8 % za organizácie s 20 a viac zamestnancami), čím vzrástla
produktivita práce ale ostala disparita miezd. Priemerné mzdy v potravinárstve v roku 2006
dosahovali 90 % priemernej mzdy národného hospodárstva. Pozitívny bol aj keď mierny
nárast podielu potravinárstva na tvorbe hrubého fixného kapitálu v SR.
Základné ekonomické ukazovatele poľnohospodárstva
v mil. Sk Tabuľka 1
Ukazovateľ
2005
2006
Index 2006/2005
Rozdiel 2006-2005
Výnosy 63 229 68 351 108,1 5 122 Náklady 63 526 67 042 105,5 3 516 Výsledok hosp. -297 1 309 - 1 606 Výsledok hosp. bez podpôr -9 413 -10 213 108,5 800 Zdroj: Zelená správa 2007
17
0 20 40 60 80
100 120 140
2002 2003 2004 2005 2006
Výn
osy
, n
ákla
dy
-2
-1
0
1
2
3
Výs
ledo
k h
osp
odá
ren
ia
Výnosy Náklady Výsledok hospodárenia
Poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2006 kladný výsledok hospodárenia, ktorý sa
medziročne zlepšil. Jeho úroveň 1,3 mld. Sk, bola o 1,6 mld. Sk vyššia ako v roku 2005, keď
poľnohospodárstvo bolo stratové. Väčšina podnikov (84 %) bolo ziskových. Výsledok
hospodárenia pozitívne ovplyvnili celkové podpory, najmä priame platby, ktoré medziročne
vzrástli. Priame platby sú významným zdrojom prispievajúcim k rozvoju a prispôsobovaniu
poľnohospodárskeho sektora voči zahraničnej konkurencii. Bez podpôr by poľnohospodárstvo
bolo vysoko stratové.
Aj pri tendenciách narastajúcej podpory badať v poľnohospodárstve pokles výroby.
K tomuto vývoju prispieva nižšia efektívnosť výroby, ale aj vysoký podiel podpory
neviazanej na produkciu (LFA) na dôchodkoch. Taktiež vo vzťahu k zahraničnej konkurencii
je rozhodujúca aj úroveň priamych platieb hradených z EÚ. Kým v roku 2005 sa mohli
dosiahnuť priame platby hradené z EAGGF EÚ 30 % úrovne podpôr starých členských krajín
(EÚ-15), v roku 2006 sa táto platba mohla zvýšiť v súlade s plánom prechodného obdobia na
35 %. Priame platby sú významným zdrojom prispievajúcim k rozvoju a prispôsobovaniu
poľnohospodárskeho sektora voči zahraničnej konkurencii.
Potravinársky priemysel dosiahol v roku 2006 kladný výsledok hospodárenia s úrovňou
1,9 mld. Sk a medziročne vzrástol o 5,3 %. Dynamika jeho rastu sa oproti predchádzajúcemu
roku spomalila. Ziskových bolo 66 % podnikov. Ani v jednom potravinárskom odbore neboli
všetky podniky ziskové.
Vývoj výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia v potravinárstve v mld. Sk Graf 1
Zdroj: Zelená správa 2007
18
V roku 2006 pri zvyšujúcom sa domácom dopyte klesla produkcia potravín, k čomu
prispela aj zvýšená zahraničná konkurencia. Maloobchodné reťazce svojou marketingovou
stratégiou dominantne ovplyvňovali trh potravín.
Aj keď výroba výrobkov v peňažnom vyjadrení klesla, pozitívnym javom bolo zvýšenie
pridanej hodnoty. K zvýšeniu pridanej hodnoty odvetvia jej medziročným nárastom
najvýznamnejšie prispeli podniky v spracovaní rýb, cukrovarníckom, mraziarenskom,
cukrovinkársko-pečivárenskom a pivovarnícko-sladovníckom odbore.
Celkový majetok odvetvia sa zvýšil a mierne aj jeho zadlženosť. Prispel k tomu výrazne
pekárensko-cukrárenský odbor a odbory s najvyššou zadlženosťou a to pekárensko-
cukrárenský, mliekarenský, mäsový, hydinársky a odbor spracovania rýb.
Kým ceny priemyselných výrobcov v roku 2006 rástli, ceny potravinárskych výrobcov
klesali. Ceny producentov potravín klesli vo všetkých hlavných odboroch potravinárskej
výroby, hlavne u mlynských a škrobárenských výrobkov, krmív a mäsových výrobkov
Dôležitým faktorom pôsobiacim na znižovanie odbytových cien potravín bola aj cenová
politika obchodných reťazcov, ktorá podobne ako v predchádzajúcom roku bola v mnohých
prípadoch uplatňovaná aj v roku 2006 na úkor slovenských potravinárskych výrobcov.
Spotrebiteľské ceny potravín sa v roku 2006 medziročne zvýšili o 1,4 %. Najmä ceny
zemiakov, jabĺk a vajec. Cena pšeničnej múky sa opäť znížila a dosiahla historicky najnižšiu
úroveň od roku 1993. Nepremietlo sa to do cien pekárenských výrobkov, ktoré vzrástli.
Rok 2006 bol druhým rokom členstva Slovenska v EÚ, v ktorom sa v plnej miere
uplatňovali nástroje Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Všetky finančné prostriedky
z národného rozpočtu aj z fondov EÚ poskytované do poľnohospodárstva a potravinárstva sa
realizovali Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Celkové výdaje do poľnohospodárstva
a potravinárstva vzrástli.
Hlavnou výzvou na ďalší rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva SR v intenciách
Spoločnej poľnohospodárskej politiky je zvyšovanie konkurencieschopnosti budovaním
úspešných agropotravinárskych subjektov. Aj keď značný vplyv na podnikanie
v agropotravinárskom sektore má štát a s ním súvisiaca agrárna a potravinová politika, ktorá
v prvých rokoch nášho členstva v EÚ znamená rozdielnu úroveň ekonomických nástrojov pre
jednotlivé krajiny, veľké rezervy sú stále skryté v samotných agropotravinárskych
subjektoch, v ich kvalite a schopnosti úspešne existovať v európskom konkurenčnom
prostredí.
19
1.2 Podnikateľské prostredie v agropotravinárstve a vymedzenie jeho špecifík
Rok 2004 bol pre Slovenskú republiku historický tým, že sme boli prijatí do Európskej
únie. Členstvo v EÚ je predpokladom pre spoločnosť ako aj podnikateľskú sféru
efektívnejšieho a kreatívnejšieho využívania ľudského potenciálu ako i uplatnenia našich
produktov, práce a služieb v európskom podnikateľskom priestore.
Podľa JURÍČKOVEJ, V. a kol. (2006) podnikateľské prostredie zastrešuje tak
hospodárske, politické, inštitucionálne, právne, technologické, etické a kultúrne podmienky,
v ktorých sa realizuje podnikateľský proces, t. j. proces formovania podnikov, ako aj
realizácia ich podnikateľských aktivít. Tie vo významnej miere závisia od
hospodárskopolitických opatrení štátu a jeho špecializovaných inštitúcií, od kooperujúcich
ekonomických subjektov, ako aj od aktivít samotných podnikov. V teoretickej rovine záleží aj
na úrovni analýzy.
Podnikateľské prostredie možno analyzovať na troch úrovniach:
o makroprostredie zahŕňa celkové vonkajšie vplyvy, ktoré môžu mať vplyv na podnik,
o mikroprostredie zahŕňa firmy a jednotlivcov, s ktorými je organizácia v interakcii,
o vnútorné prostredie zahŕňa procesy vnútri podniku.
SZABO, Ľ. – JANKELOVÁ, N. (2006) uvádzajú, že podnikateľské prostredie
v poľnohospodárstve je sčasti zhodné s podnikateľským prostredím v iných sférach
ekonomiky, ale sčasti má svoje špecifiká, ktoré sú podmienené charakterom transformačných
vzťahov a účasťou pôdno-klimatických činiteľov v reprodukčnom procese. Výraznou
osobitosťou podnikania v poľnohospodárstve je aktívna účasť štátu a jeho agrárnej politiky.
Najdôležitejšími zložkami podnikateľského prostredia v poľnohospodárstve sú trh a jeho
premenné, technológia a technika, pôdne a prírodno-klimatické i ekologické podmienky,
ekonomika a agrárna politika, financie, legislatívne podmienky a sociálne faktory.
HUDÁK, J. – ROVNÝ, P. (2007) vysvetľujú, že disparita sociálnych, ekonomických,
výrobných a dôchodkových efektov s vyšším podielom znevýhodnených podmienok
v poľnohospodárstve má objektívne príčiny, ktorými sú kvalita pôdy a prírodno-klimatické
podmienky. Takmer všetky vyspelé krajiny EÚ sa usilujú o jej riešenie, keďže znevýhodňujú
agrovýrobcov v týchto nepriaznivých výrobných podmienkach, ktoré dosahujú nižšie
produkčné výnosy pri značne vyššej nákladovej zaťaženosti. Rieši sa i v prípadoch, keď
produkcia z týchto regiónov nie je ani žiaduca k dosiahnutiu rovnováhy na
agropotravinárskych trhoch. Krajiny v zásade týmto princípom rešpektujú a posilňujú
multifunkčný charakter a udržateľnosť poľnohospodárstva, ktoré popri produkčných efektoch
20
produkuje aj také prínosy ako je udržiavanie krajiny, osídlenia, zamestnanosti obyvateľstva,
ochrana životného prostredia a ďalšie aspekty príslušných regiónov.
Podľa BIELIKA, P. a kol. (2001) súčasné podmienky podnikateľskej činnosti
v agropotravinárskom komplexe výrazne poznačilo turbulentné prostredie v oblasti
legislatívnej a spoločensko-politickej situácie, v oblasti formujúcich sa ekonomických
pravidiel, ale najmä transformácie a privatizácie hospodárskych subjektov. Podnikové
manažmenty vynakladajú obrovské úsilie na základné zabezpečenie reprodukčného procesu
i ľudských zdrojov, na transformáciu myslenia pracovníkov, ktorých výrazný pokles sa
nezastavil. Naopak, stále pokračuje vymáhanie pohľadávok od odberateľských organizácií,
získavanie finančného kapitálu a celého radu ďalších činností, ktoré by zabezpečili prežitie
podnikov.
ZOBORSKÝ, I. M. (2006) uvádza, že poľnohospodárska výroba prebieha v určitých
konkrétnych výrobných podmienkach. Podmienky výroby predstavujú prostredie, v ktorom
subjekty podnikajú. S prihliadnutím na zvláštnosti poľnohospodárskej výroby môžeme
výrobné podmienky v tomto národohospodárskom odvetví rozdeliť na dve základné skupiny:
o prírodné výrobné podmienky,
o spoločensko-ekonomické výrobné podmienky, ktoré sa často uvádzajú ako
ekonomické výrobné podmienky.
Prírodné a spoločensko-ekonomické výrobné podmienky vzájomne na seba pôsobia,
dopĺňajú sa a tvoria celok. V nich poľnohospodárske podniky uskutočňujú svoje výrobné
zámery.
Podľa ŠIMA, D. (2006) naši farmári majú príležitosti na agrárnom trhu, ktoré plynú najmä
z vysokej koncentrácie pôdneho fondu podnikateľských subjektov, pomerne priaznivej
kvalifikácie ľudských zdrojov na manažérskych funkčných pozíciách, ako i v robotníckych
profesiách. Zvyšuje sa pracovná a technologická disciplína, produktivita práce, výsledky
hospodárenia časti podnikov, a tým aj príležitosť zvyšovať intenzifikáciu pestovateľských
a chovateľských procesov podnikov.
STRÁŽOVSKÁ, H. a kol. (2004) presviedčajú, že podnikateľské prostredie by sa malo
vyvíjať tak, aby boli odstránené všetky bariéry rozvoja obchodného podnikania. Očakávané
zmeny vychádzajú z výsledkov analýz a zohľadňujú skutočnosť, že po vstupe do EÚ bude
musieť byť podnikateľské prostredie v Slovenskej republike do veľkej miery blízke, alebo
podobné podnikateľskému prostrediu v EÚ.
21
GRZNÁR, M. a kol. (2002) uvádzajú, že trh je hlavnou zložkou podnikateľského
prostredia a úspešný môže byť len ten podnikateľ, ktorý uspokojuje svojimi výrobkami
konkrétne potreby a požiadavky svojich odberateľov. Pokiaľ ich nenachádza a produkciu
nemá komu predať, musí svoj podnik zrušiť alebo začať s inými úspešnejšími
podnikateľskými aktivitami.
Medzi hlavné parametre trhu patria ponuka, dopyt, rovnovážna cena, zákazníci,
dodávatelia, konkurenti, substitučné produkty.
Poľnohospodárske produkty v čerstvom stave alebo po spracovaní ako potraviny
uspokojujú výživové potreby ľudí a táto ich funkcia je nezastupiteľná. Preto aj dopyt po
potravinách a ich prostredníctvom po poľnohospodárskych surovinách závisí od
nasledujúcich faktorov:
- počtu obyvateľov v regióne alebo v štáte,
- zamestnanosti obyvateľstva a výšky miezd, dôchodkovej pružnosti dopytu,
- sklonu k výdavkom na potraviny,
- ceny potravín a cenovej pružnosti dopytu,
- ceny substitútov.
ČIMO, J. (2006) píše, že každý štát, ktorý je členom Európskej únie, sa musel vzdať
istých národných zvyklostí, určitých zaužívaných postupov pri riešení strategických
problémov. Ak chce firma uspieť, musí obstáť v tvrdom boji a v tomto boji môže využívať
rôzne zbrane – tou najpoužívanejšou sa stáva inovačný proces. Výskum a vývoj neustále
novších a prepracovanejších techník a technológií posúva hranice využiteľnosti do takých
dimenzií, ktoré sa ešte donedávna niektorí neodvážili špecifikovať a charakterizovať.
Podľa HUTNÍKA, F. (2004) žijeme v konzumnej spoločnosti. Boj o zákazníka sa jej
globalizáciou stupňuje. Treba ho chrániť a informovať. Veď výrobné technológie sa rýchle
menia, neobyčajne rýchle sa rozširuje sortiment ponuky potravín v rozličnom štádiu prípravy
s rozmanitými ingredienciami a v inovovaných obaloch. Všetky internacionálne i domáce
firmy bojujú o zákazníka pod dáždnikom zisku.
HUTNÍK, F. (2004) ďalej píše, že naše potravinové hospodárstvo sa nachádza v zložitej
etape prispôsobovania sa trhovým a ostatným právno-hospodárskym podmienkam, ktoré
platia v EÚ. Konštituujú, resp. kompletizujú sa inštitucionálne prvky usporiadania krajiny
a podnikateľského prostredia.
Situáciu komplikuje skutočnosť, že na scéne sa objavujú neobyčajne draví aktéri
globalizácie ekonomiky sveta. Preto musíme reálne očakávať, že v hospodárskej politike EÚ
22
sa všeličo zmení, a to s veľkou pravdepodobnosťou v smere liberalizácie zahraničných, a tým
aj domácich trhov s agropotravinárskymi komoditami a s nimi spojenými vstupmi a službami.
To sťažuje našu pozíciu a znásobuje potrebu náležito zvýšiť podnikateľskú iniciatívu
všetkých terajších i potenciálnych účastníkov potravinovej vertikály.
ZOBORSKÝ, I. M. (2006) vysvetľuje, že vzhľadom k tomu, že výroba v odboroch
potravinárskeho priemyslu tak z pohľadu suroviny ako aj technológie spracovania je
rôznorodá, možno určiť niekoľko základných odlišností potravinárskeho priemyslu oproti
ostatným priemyselným odvetviam v rámci národného hospodárstva. V podstate ide o tieto:
o výroba má hromadný charakter,
o do výroby vstupujú veľké množstvá suroviny na spracovanie a tým aj hotového
výrobku,
o potravinársky priemysel je bezprostredne závislý od poľnohospodárskej výroby,
o potravinársku výrobu ovplyvňuje sezónnosť v dodávaní suroviny a tiež určitá
sezónnosť v samotnej spotrebe výrobkov,
o v podstate takmer všetky produkované potravinárske výrobky a polotovary, suroviny
majú veľmi krátku životnosť,
o biologická podstata suroviny vyvoláva požiadavky na zvláštnosti technického
charakteru,
o potravinárska výroba kladie značné nároky na kvalitu, hygienu a zdravotnú
nezávadnosť hotových výrobkov a polotovarov,
o v porovnaní s ostatnými odvetviami priemyslu má potravinárska výroba osobitné
nároky na obalovú techniku pre zachovanie kvality výrobkov,
o z organizačného hľadiska vystupuje do popredia určitá rajonizácia pri zásobovaní
výrobných podnikov surovinami. S tým súvisí aj rozmiestňovanie kapacít, riešenie
dopravy, atď.
SWINNEN, Johan a i. (2006) uvádzajú, že posilňovanie konkurencie je rozhodujúcim
faktorom efektívnosti a spravodlivej distribúcie ziskov medzi prvovýrobcami
a spracovateľmi. V niektorých sektoroch, ako napríklad v sladovníctve a pivovarníctve, majú
niektoré spoločnosti na trhu dominantné postavenie a môžu ovplyvňovať zmluvné
podmienky. Konkurencia prináša lepšie zmluvné podmienky pre dodávateľov a obmedzuje
extrakciu ziskov.
BIELIK, P. a kol. (2001) považujú poľnohospodársko-potravinársky komplex za zložitý
systém, v ktorom pôsobia vzájomne viaceré faktory na pracovné prostriedky, predmety
a ľudské zdroje. Vertikálne väzby medzi výrobou, spracovaním a predajom vytvárajú
23
špecifické zvláštnosti výrobného procesu potravín, a preto k nim treba pristupovať
diferencovane. V prevažnej miere ide o produkty biologického charakteru, ktoré podliehajú
kvalitatívnym zmenám. Poznanie špecifických zvláštností v reprodukčnom procese ako
i činnosti spojených s manipuláciou, skladovaním a predajom je predpokladom úspešnosti
rozvoja poľnohospodársko-potravinárskej výroby.
PAŠKA, Ľ. (2004) vysvetľuje, že v podmienkach trhovej ekonomiky je výroba výhradne
orientovaná na požiadavky trhu a potreby zákazníka. Tak ako vo vyspelých krajinách sveta aj
u nás musia výsledky marketingových analýz ponúkať čo vyrábať a komu predávať.
Výsledky analýz na trhu s komoditami by mali byť rozhodujúcim ukazovateľom manažmentu
výroby v jeho ďalšej racionálnej orientácii. Predovšetkým pôjde o potrebné a efektívne
prispôsobenie výroby podľa stavu a predpokladaného vývoja trhových podmienok. Je to jedna
z rozhodujúcich ciest úspešnej podnikateľskej činnosti samostatných jednotiek. V tejto oblasti
by mali u nás prvovýrobcom výdatnejšie pomáhať rôzne inštitúcie poradenskej činnosti tak,
ako to uskutočňujú rôznorodé články poradenskej činnosti v Rakúsku, SRN alebo
v Holandsku, a to v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.
SZABO, Ľ. – JANKELOVÁ, N. (2006) konštatujú, že slovenský agrárny trh sa
vyznačuje výraznými disproporciami ponuky a dopytu, rastom trhových cien za posledné
obdobie, prehlbovaním úrovne záporného salda zahraničného obchodu i zmenami
v nástrojoch a inštitúciách usmerňovania trhu. Negatívnou charakteristikou slovenského trhu
je absencia takého základného prvku trhovej štruktúry, akým je burza, bez ktorej možno
o dopyte uvažovať len v intenciách spotreby.
Podľa BLAŠKOVEJ, M. (2005) ekonomická úroveň závisí na konkurencieschopnosti
ekonomiky, v ktorej je vyjadrená schopnosť zvyšovať príjmy na obyvateľa a zamestnanosť.
V dlhodobom časovom horizonte rozhoduje o ekonomickom raste ľudský kapitál
a technologický pokrok. Konkurencieschopnosť a výkonnosť ekonomiky tak závisí na
presadzovaní inovácií na základe výskumu a vývoja, na vzdelávaní a kvalifikácie pracovných
síl, na investíciách do reštrukturalizácie a modernizácie výrobných kapacít pri osvojovaní si
nových technológií.
SZABO, Ľ. – JANKELOVÁ, N. (2006) vysvetľujú, že aj keď Slovensko je členom EÚ,
cenové prispôsobenie európskym cenám bude postupné, komoditne diferencované
a ovplyvňovať ho budú také determinanty, ako sú vývoj inflácie, výmenného kurzu, mzdovej
parity, adaptácia spracovateľského priemyslu, ale najmä kúpyschopný dopyt domácich
spotrebiteľov, ktorý bude tlmiť rast poľnohospodárskych cien vzhľadom na skutočnosť, že
prispôsobovanie mzdovej a príjmovej úrovne obyvateľstva bude tiež len postupné. Nízke
24
príjmy neumožňujú spotrebiteľom, aby akceptovali rast poľnohospodárskych
a potravinárskych cien.
JURÍČKOVÁ, V. a kol. (2006) zdôrazňujú, že finančná situácia, resp. prístup
k financiám aj napriek určitému zlepšeniu v poslednom období ešte stále značne zaostáva za
doterajšími členskými štátmi EÚ. Naďalej pretrváva nedostatok finančných prostriedkov,
ktorý je hlavným limitujúcim faktorom rozvoja najmä MSP. Ak sa k nemu pripojí ešte vysoké
odvodové zaťaženie, výrazné znevýhodnenie MSP oproti veľkým podnikom je evidentné.
Napokon, chronický a permanentný deficit zdrojov je hlavnou príčinou deformácií
v súčasnom podnikateľskom prostredí. Svoju úlohu tu zohráva aj nefunkčný kapitálový trh.
Na zvýšenie kvality podnikateľského prostredia je preto nevyhnutné urobiť výrazný pokrok aj
v prístupe k financiám.
GRZNÁR, M. a kol. (2002) vymedzujú špecifické podmienky, ktorými sa
poľnohospodárska a potravinárska výroba odlišujú od ostatných výrobných činností,
v dôsledku ktorých sa potom agropotravinárske trhy odlišujú od iných spotrebných trhov:
o potraviny, a teda aj poľnohospodárske suroviny sú základnou podmienkou života
každého obyvateľa, preto sa každý štát usiluje, aby tieto boli všeobecne dostupné,
o spotreba potravín je podmienená individuálnou hranicou fyziologickej nasýtenosti,
ktorá limituje tempo rastu spotreby potravín,
o ponuka poľnohospodárskych výrobkov sa vyznačuje istou variabilitou, ktorá vzniká
v dôsledku vplyvu počasia, škodcov a chorôb; keďže dopyt takýmto zmenám
nepodlieha, výsledkom je variabilita trhových cien,
o biologický charakter výrobného procesu vrátane dlhodobého výrobného cyklu a z toho
vyplývajúca nižšia pružnosť ponuky a dopytu poľnohospodársko-potravinárskych
výrobkov,
o vplyv prírodných a klimatických podmienok na priebeh výrobného cyklu, a tým
sezónne výkyvy produkcie,
o nevyhnutnosť realizovať poľnohospodársku výrobu i v menej priaznivých výrobných
podmienkach si vyžaduje určité formy trhovej regulácie,
o funkcia zásob a rezerv na sklade je iná než napríklad v odvetviach priemyslu, a to
v dôsledku dlhodobejšieho predzásobovacieho a výrobného cyklu.
HAMBALKOVÁ, M. (2001) uvádza, že pre súčasné podnikateľské prostredie je
charakteristická internacionalizácia hospodárskych procesov i rozširovanie a zintenzívňovanie
ekonomických vzťahov na medzinárodnej úrovni. Miera otvorenosti národných trhovo
25
orientovaných ekonomík sa stále zvyšuje, vzrastá vzájomná závislosť a prepojenosť
jednotlivých regiónov a medzinárodných trhov.
Globalizácia je faktor, ktorý čím ďalej, tým viac silnejšie vnímaný i v odvetví
agropotravinárstva ako realita majúca vplyv na každodenné životy podnikateľských
subjektov. Vďaka rozvoju poradenstva i v agropotravinárskych subjektoch sa začínajú
uplatňovať nové systémy riadenia, nové prístupy, ktoré dokážu o najefektívnejšie využívať
potenciál firiem a ľudí, ktorí ho tvoria a ktorí sa systematicky pripravujú na výzvy svetovej
konkurencie.
ŽAJA, J. (2005) vysvetľuje, že v problémoch slovenského poľnohospodársko-
potravinárskeho komplexu aj po vstupe SR do EÚ sa vo veľkej miere odzrkadľuje kvalita
doterajšieho vývoja celého národného hospodárstva ako aj účinnosť doposiaľ uplatňovaných
opatrení a nástrojov agrárnej politiky. Odrážajú aj nevýkonnosť a nedokonalosť
inštitucionálneho vybavenia národnej ekonomiky, najmä nestabilitu podnikateľského
prostredia, nerozvinutosť a neprehľadnosť kapitálových a finančných trhov, v dôsledku čoho
je aj účasť zahraničného kapitálu najmä do poľnohospodárskeho sektoru nízka.
Podľa GOZORU, V. (2003) vízie agrárneho manažmentu sú sprevádzané celým radom
obmedzení, nerovnovážnych stavov a neočakávaných zmien. Tie sú nosnými prvkami
špecifického prostredia, ktoré eliminuje podnikateľskú činnosť agropodnikateľských
subjektov. Špecifické prostredie je neštandardným prostredím k podniku, v ktorom nie sú
zabezpečené štandardné prvky, ako sú primerané kapitálové zdroje, pružné materiálové
a peňažné toky, požadovaná podnikateľská výkonnosť a kapitálová výnosnosť a celý rad
ďalších prvkov. Rastúci počet neštandardných prvkov v externom a internom prostredí
podnikateľských subjektov podmieňuje vznik nerovnovážnych stavov, krízových situácií
a rozvoj špecifického prostredia. Preto úlohou agrárneho manažmentu je monitorovať
podnikateľské prostredie, kvantifikovať stupeň špecifického prostredia a stanoviť kroky
postupného štandardizovania podnikateľských podmienok a prispôsobovania sa
podnikateľských subjektov špecifickému prostrediu. Sprievodným atribútom utvoreného
špecifického prostredia v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe sú ekonomické
nerovnováhy.
ČIMO, J. (2006) píše, že nedávna minulosť priniesla vo vývoji svetovej ekonomiky rad
zmien, nových javov vo fungovaní ekonomických systémov, ale i prístupov k chápaniu
prosperity. Podnikateľské aktivity v súvislosti s prehlbujúcou sa globalizáciou nadobúdajú
nové rozmery a úplne iné rozmery nadobúda samozrejme i trhový priestor, pre veľké i malé
26
podniky. Motorom zmien sa stávajú inovácie, investície do perspektívnych oblastí, neustále
vyvíjané informačné technológie a podobne.
Podľa KOTLERA, P. (2002) staré marketingové myslenie dnes už našťastie pomaly
ustupuje novým spôsobom myslenia. Inteligentné marketingovo orientované firmy zlepšujú
svoje znalosti o zákazníkoch, technikách komunikácie so zákazníkmi a lepšie chápu
i ekonomiku obsluhy zákazníkov. Získavajú zákazníkov k tomu, aby sa spolupodieľali na
koncipovaní produktu. Sú pripravené spracovávať flexibilné trhové nápady. Užívajú
cielenejšie médiá a integrujú svoju marketingovú komunikáciu tak, aby prostredníctvom
každého kontaktu so zákazníkmi predávala jednoducho konzistentné zdieľanie. Viacej
využívajú také technológie ako sú videokonferencie, automatizácia predaja, software, webové
stránky, intranety a extranety.
MURA, L. (2005) podotýka, že podnikateľské prostredie sa začalo utvárať spolu
s nástupom trhovo riadenej ekonomiky, s možnosťou súkromného podnikania a prechádzalo
niekoľkými štádiami vývoja. Významným obdobím pre ďalšiu existenciu podnikateľských
subjektov je proces začleňovania Slovenska do Európskej únie. Malé a stredné podniky sú
základom úspešnej európskej ekonomiky, kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí, dávajú
predpoklad realizácii mnohých činností. Takéto formy podnikania sú základom rozvoja
a regionálnej integrácie v prostredí Európy. V súčasnom období začleňovania do európskych
štruktúr je dôležité, aby slovenské malé a stredné podniky našli trvalé miesto na spoločnom
trhu, adaptovali sa novým sociálno-ekonomickým podmienkam, vyprofilovali sa ako
konkurencie- a životaschopné podniky a úspešne zmenšovali rozdiel v hospodárskej úrovni
svojich podnikov vo väzbe na podnikateľské subjekty z partnerských krajín.
Tvorba podnikateľského prostredia má špecifické regionálne komponenty, čo súvisí
s najnovšími poznatkami regionálnej vedy o regionálnych podmienkach tvorby regionálneho
podnikateľského prostredia, ako aj o konkurencieschopnosti tvorby, šírenia a aplikácie
inovácií v jednotlivých regiónoch. Významnými aktérmi v regionálnom ekonomickom
prostredí sú malé a stredné podniky, ktoré vo významnej miere zabezpečujú zamestnanosť
v regióne a zabezpečujú rozhodujúcu časť potrieb obyvateľstva regiónu, ako aj rozhodujúce
kooperačné väzby medzi jednotlivými podnikmi v regióne. Pritom využívajú podmienky
regiónu, ktoré významnou mierou ovplyvňujú rozvoj a celkovú efektívnosť podnikov
v regióne.
27
1.3 Vývojové tendencie v pekárenskom priemysle
Historicky bol pekársky priemysel charakterizovaný ako odbor, výrobky ktorého mali
veľmi krátku dobu skladovateľnosti a tým aj životnosti. Tento fakt si vynútil určitú štruktúru
pekárskeho priemyslu. Z malých živnostenských pekární a predajní sa postupne stávali väčšie
podniky, ktoré už mali vypracované systémy rozvozu a predaja výrobkov s krátkou
trvanlivosťou. Výrobky sa najprv predávali v pekárňach, neskôr bol zabezpečovaný rozvoz
priamo do domácnosti a ešte neskôr do maloobchodných predajní, ktoré predávali aj iné
druhy potravín. Dnes už začíname byť svedkami toho, že pekárske výrobky sú vyrábané
v pekárňach, ktoré sú vo vnútri veľkých potravinových obchodov a sú teda ich súčasťou.
MATOŠKOVÁ, D. (2005) uvádza, že v pekárenskom priemysle v súčasnosti je väčšina
prevádzok na hranici rentability v dôsledku nízkych cien výrobkov. Ekonomiku pekární
nepriaznivo ovplyvňuje tak zvyšovanie cien energií a pohonných hmôt, ako aj dosah
daňových a sociálnych reforiem. Situáciu výrazne poznamenáva nízka kúpna sila
obyvateľstva, rozvoj obchodných reťazcov a ich cenový diktát. Dochádza k zániku malých
predajní potravín a k zníženiu dodávok do existujúcich obchodov. Výroba pekárskych
výrobkov je ešte stále pomerne roztrieštená, ale v súčasnosti už dochádza k združovaniu
výrobných jednotiek. Veľkým problémom je priemerná výška miezd, ktorá v pekárenskom
a cestovinárskom priemysle patrí k najnižším v sektore potravinárstva. S týmto problémom
súvisí nízka kvalifikácia pracovníkov a ich častá fluktuácia z odvetvia.
Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov v SR
SEMANČÁKA, D. (URL3) rentabilita pekárenských spoločností sa pohybuje len na úrovni 1
až 1,5 %, čo je veľmi málo na to, aby spoločnosti investovali do modernizácie a ďalšieho
rozvoja. Ďalší negatívny vplyv na pekárenský priemysel má aj skutočnosť, že tento
potravinársky odbor nemá žiadne možnosti čerpania zdrojov zo štrukturálnych fondov
Európskej únie (EÚ). Tým, že nenadväzuje priamo na prvovýrobu, dostupnosť týchto zdrojov
je pre nich nulová. Určitým prínosom v tomto smere bol výnos ministerstva
pôdohospodárstva o podpore pekárenského priemyslu, a to vo výške 6 % z nákladov na jeden
projekt v roku 2004. V minulom roku to bolo už len 4,1 % na jeden projekt. Podľa Semančáka
je to však v porovnaní s podporou z EÚ, ktorá predstavuje v iných odvetviach
agropotravinárskeho priemyslu 40 %, príliš malá až takmer žiadna podpora. Pekárenský
priemysel pritom patrí v potravinárstve medzi najväčších zamestnávateľov.
28
Podľa najvyššieho predstaviteľa Delta pekární – predsedu predstavenstva tejto spoločnosti
pána PAŘÍKA, M. (2007) pekárenský odbor nie je atraktívny pre mladých nie len na
Slovensku, to isté registrujeme i v Česku. Má to priamu súvislosť s podhodnotenými cenami
pečiva. Pekárenské firmy generujú minimálne alebo žiadne zisky, chýba investícia do
technológií i do vzdelávania pekárov, nemáme na zvýšenie miezd. Je ale potrebné, aby si to
uvedomili všetci pekári. Pokiaľ bude prežívať konkurenčný boj za pomoci dumpingových
cien, potom sa situácia nezlepší.
HEDERER, J. a kol. (2007) potvrdzujú, že pred niekoľkými desaťročiami v západnej
Európe zhruba každý druhý zamestnanec pekárne alebo cukrárne bol vyučený. V súčasnej
dobe je tento pomer výrazne horší a s jedným vyučeným pekárom alebo cukrárom pracuje 5 –
6 nevyučených robotníkov. U nás, vzhľadom na vysoký podiel priemyslovej pekárskej výroby
v rokoch 1970 – 1990, vyučení odborníci tvorili okolo 25 % zamestnancov. V posledných
rokoch sa tento podiel výrazne zhoršil a podľa neoficiálnych údajov z priemerných 10
zamestnancov, je len jeden vyučený. Údajne na Slovensku je v prevádzke niekoľko desiatok
výrobní, v ktorých nie je ani jeden odborník. Netreba vari zdôrazňovať, že táto situácia je zlá
až alarmujúca.
Podľa MATOŠKOVEJ, D. (2005) po vstupe do únie by sa mala situácia pekárenského
priemyslu zlepšiť. Zníženie nákladov na základné suroviny mu umožní dosiahnuť
komparatívne výhody na domácich trhoch a udržať si ich aj na trhoch zahraničných. Domáce
ceny výstupov by sa do roku 2010 mali postupne vyrovnať cenám na zahraničných trhoch.
V dôsledku vyšších cien múky na Slovensku budú ceny vstupov drahšie približne o 8 %
v porovnaní s ich ekonomickými ekvivalentmi. Na rozdiel od roku 2002 by mali opatrenia
štátu pôsobiť na výšku príjmov pekárov a cukrárov pozitívne a to od roku 2007, na výšku
pridanej hodnoty negatívne s možnosťou neutrálnej ochrany po roku 2013.
Podľa Predsedu Slovenskej živnostenskej komory a Predstavenstva Cechu pekárov
a cukrárov GOTTSCHALLU, V. (2006) sme dennodenne svedkami, ako sú naše obchody
zaplavované výrobkami zo zahraničia. Nie je výnimkou ani pekárenský a cukrárenský
sortiment. Žijeme a podnikáme medzi krajinami EÚ, kde platia pravidlá voľného pohybu
osôb, služieb, tovaru a peňazí. Situácia sa zdá byť výhodná a korektná, ale podmienky sú
podstatne rozdielne. Najviac sa prejavujú v ekonomike a rentabilite výroby nášho segmentu.
Musíme byť však úprimní čiastočne aj v nižšej produktivite, kvalite, ale i sortimente.
Technologickú reprodukciu, hygienické štandardy, prevádzkovo-bezpečnostné opatrenia
zabezpečujeme za ceny a kritériá, platné v krajinách EÚ. Vyrobenú produkciu však
29
realizujeme za niekoľko násobne nižšie odbytové ceny v porovnaní s krajinami EÚ, čo
znižuje rentabilitu výroby.
Táto skutočnosť má svoje pozadie prevažne v týchto faktoroch:
o čiastočné pozostatky myslenia, že chlieb je garantom sociálneho pokoja,
o ekonomická nadvláda obchodných reťazcov, ktoré používajú pekárenské výrobky ako
cenové ťaháky,
o zmenou nákupných zvyklostí hlavne mestského a prímestského obyvateľstva,
o dampingová politika niektorých výrobcov bez ohľadu na budúcnosť firmy,
o vysoké daňové zaťaženie konečnej ceny výrobku – 19 %.
Tieto faktory ovplyvňujú stabilitu a rozvoj pekárenských firiem, technologickú inováciu,
reprodukciu pracovnej sily a v mnohých prípadoch pohľad spoločnosti na atraktivitu
povolania v tomto segmente priemyslu.
Podľa GOTTSCHALLU, V. (2006) v budúcnosti by sa mali všetci podľa možností
a pozícií dbať na riešenie týchto základných otázok:
o aktívne podporovať prípravu na povolanie v SOŠ a učilištiach, rekvalifikačných
kurzoch, majstrovských kurzoch, ako i podporovať celoživotné vzdelávanie
zamestnancov,
o využiť plánovacie obdobie 2007 – 2013 na zaradenie potravinárskeho priemyslu
segmentu pekárstvo – cukrárstvo do zoznamu priamo podporovaných subjektov zo
štrukturálnych fondov,
o budovať vlastné predajne k realizácii predaja výrobkov vyššej kvalitatívnej úrovne
a s vyššou pridanou hodnotou za odpovedajúce ceny pre štandardný okruh
zákazníkov,
o realizovať a dodržiavať hygienické štandardy pre bezpečnú výrobu a hlavne pre predaj
pekárenských a cukrárenských výrobkov na každej úrovni.
Pekárenský priemysel na Slovensku má svoju históriu, prítomnosť i budúcnosť. Je v našich
silách a je aj našou povinnosťou tieto tradície zachovávať a budovať.
30
2 CIEĽ PRÁCE Analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna a rôznorodá, zahrňuje poznávanie zložitých
javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj
skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako
i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. Uplatnenie analýzy v podniku
zahrňuje oblasť technickú i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob
analýzy činnosti preto predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci
z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov.
Zložitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných
výsledkov podniku vyžadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií. To nemožno
dosiahnuť jednou analýzou, a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýz.
Cieľom predkladanej diplomovej práce je zhodnotenie podnikateľských potenciálov
vo vybranom podnikateľskom subjekte prostredníctvom vhodných metód podnikateľskej
analýzy, posúdenie celkového finančného zdravia podniku a vplyvu jednotlivých faktorov
podnikateľskej úspešnosti na postavenie podniku a jeho budúcu existenciu ako aj vyvodiť
koncepčné návrhy na realizáciu v podnikateľskej praxi.
Čiastkovými cieľmi sú:
o vykonanie situačnej analýzy akciovej spoločnosti
o analýza investícií
o analýza vývoja majetkovej a kapitálovej štruktúry
o posúdenie financovania obežného a neobežného majetku
o analýza výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia
o vykonanie finančnej analýzy metódami „ex post“
o vykonanie finančnej analýzy metódami „ex ante“
o analýza odbytu
o prieskum o spokojnosti zákazníkov s pekárenskými výrobkami
V teoretickej časti diplomovej práce je venovaná pozornosť:
o posúdeniu vplyvu vstupu SR do EÚ na formovanie poľnohospodárstva a potravinárstva
o charakteristike podnikateľského prostredia v agropotravinárstve a vymedzeniu jeho
špecifík
o vývojovým tendenciám v slovenskom pekárenskom priemysle
31
3 METODIKA PRÁCE
Na dosiahnutie stanovených cieľov sa využil nasledovný metodický aparát. Na
hodnotenie súčasnej a predchádzajúcej (minulej) finančnej situácie sa využila finančná
analýza „ex post“.
Ukazovatele „ex post“
Tabuľka 2
UKAZOVATELE VZOREC ALGORITMUS Ukazovatele rentability
Rentabilita celkového kapitálu
(čistý výsledok hospodárenia + Un. (1-Sd)) / celkový kapitál
V64 + V41*(1-0,19) / S065
Rentabilita vlastného kapitálu
hospodársky výsledok / vlastný kapitál
V64 / S066
Rentabilita tržieb hospodársky výsledok / tržby V64 / (V01 + V05 + V19 +
V30)
Rentabilita výnosov hospodársky výsledok / výnosy V64 / ∑ položiek výsledovky označené rímskou číslicou
Rentabilita nákladov hospodársky výsledok / náklady V64 / ∑ položiek výsledovky označené veľkým písmenom
Ukazovatele zadĺženosti Celková zadĺženosť cudzí kapitál / VIP a ZÁVP S086 / S065
Úverová zadĺženosť (bankové úvery + finančné výpomoci)
/ VIP a ZÁVP S112 / S065
Stupeň finančnej Samostatnosti
cudzí kapitál / vlastné imanie S086 / S066
Úrokové krytie (hrubý výsledok hosp. + nákladové
úroky) / nákladové úroky (V64 + V53 + V59 + V41) /
V41 Stupeň Samofinancovania
vlastný kapitál / VIP a ZÁVP S066 / S065
Finančná páka VIP a ZÁVP / vlastný kapitál S065 / S066 Ukazovatele aktivity
Doba obratu zásob zásoby / tržby * 365 S033 / (V01 +V05) * 365 Doba inkasa Pohľadávok
pohľadávky / tržby * 365 (S041 + S048) / (V01 + V05)
* 365 Doba splatnosti Záväzkov
záväzky / tržby * 365 (S091 + S102) / (V01 + V05)
* 365 Doba obratu majetku majetok celkom / tržby * 365 S001 / (V01 + V05) * 365 Obrat majetku tržby / majetok celkom (V01 + V05) / S001
Ukazovatele likvidity
Celková likvidita (obežný majetok – dlhodobé pohľ.) /
krátkodobé cudzie zdroje (S032 – S041) / (S102 + S114
+ S115)
Bežná likvidita (finančné účty + krátk. pohľadávky) /
krátkodobé cudzie zdroje (S056 + S048) / (S102 +
S114 + S115) Pohotová likvidita finančné účty / krátkodobé cudzie zd. (S056 / (S102 + S114 + S115) Bežná prevádzková Likvidita
(finančné účty + krátk. pohľadávky) / krátkodobé záväzky
(S056 + S048) / S102
32
Súčasťou finančnej analýzy „ex post“ je aj analýza peňažných tokov, ktorá poskytuje
informáciu o príjmoch a výdavkoch, ako aj konečnom stave peňazí. Z formálneho hľadiska
môžeme hovoriť o tzv. stĺpcovom a bilančnom usporiadaní cash flow. Na vykazovanie cash
flow sa použilo stĺpcové usporiadanie výkazu cash flow, ktoré je v praxi používané častejšie.
Má nasledovnú štruktúru:
Stĺpcové zostavenie cash flow
Tabuľka 3
A) CASH FLOW Z HOSPODÁRSKEJ ČINNOSTI (CFPČ):
+ výsledok hospodárenia podniku po zdanení + Odpisy + zvýšenie − Pokles stavu rezerv + pokles − Zvýšenie časovo rozlíšené aktíva + zvýšenie − Pokles časovo rozlíšené pasíva + zvýšenie − Pokles stavu krátkodobých záväzkov + pokles − Zvýšenie stavu krátkodobých pohľadávok + pokles − Zvýšenie stavu zásob + pokles − Zvýšenie stavu krátkodobého finančného majetku
B) CASH FLOW Z INVESTI ČNEJ ČINNOSTI (CFI Č):
+ pokles − Zvýšenie stavu dlhodobého majetku (rozdiel v zostatkovej cene + odpisy)
+ pokles − Zvýšenie stavu dlhodobého finančného majetku
C) CASH FLOW Z FINAN ČNEJ ČINNOSTI (CFFČ):
+ pokles − Zvýšenie stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie + pokles − Zvýšenie stavu dlhodobých pohľadávok + zvýšenie − Pokles dlhodobých záväzkov
+ zvýšenie − Pokles stavu krátkodobých bankových úverov a finančných výpomocí
+ zvýšenie − Pokles stavu dlhodobých bankových úverov + zvýšenie − Pokles stavu vlastného imania − výsledok hospodárenia podniku po zdanení
CELKOVÝ CASH FLOW = CFP Č + CFIČ + CFFČ
Stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia + Celkový cash flow
= Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia
33
Finančná analýza „ex ante“ má za úlohu prognózovať vývoj finančnej situácie podniku do
budúcnosti. Základom prognózovania je súčasný stav a vývoj relevantných ukazovateľov,
ktorý sa pomocou vhodných metód prolonguje do budúcnosti. Sem patria nasledovné metódy:
o Rýchly test
o Altmanov „Z“ index
o Index bonity
Rýchly test
Táto metóda pracuje s malým počtom ukazovateľov a jednoduchou bodovou stupnicou
a používa sa na rýchlu orientáciu na stanovenie postavenia podniku.
Ukazovatele rýchleho testu
Tabuľka 4 UKAZOVATE Ľ VZOREC ALGORITMUS
X1 Stupeň samofinancovania Vlastný kapitál / VIP a ZÁVP S066 / S065
X2 Doba splácania cudzieho Kapitálu
(cudzí kapitál – finančný majetok) / cash flow
S(086 - 056) / V(60 + 18 + 22 + 21 + 38 + 37)
X3 Podiel CF z celkových Výnosov
cash flow / celkové výkony
V(60 + 18 + 22 + 21 + 38 + 37) / V(01 + 05
+ 19)
X4 Rentabilita celkového Kapitálu
(čistý výsledok hospodárenia + Un.(1-Sd)) / celkový kapitál
V64 + V41 * (1-0,19) / S065
Hodnotenie:
a) veľmi dobrá finančná situácia 4-7 bodov
b) dobrá finančná situácia 8-11 bodov
c) stredná finančná situácia 12-15 bodov
d) zlá finančná situácia 16-19 bodov
Stupnica hodnotenia
Tabuľka 5
UKAZOVATE Ľ STUPNICA HODNOTENIA – BODY
veľmi dobre (1)
dobrý (2)
stredný (3)
Zlý (4)
Ohrozený insolventnosťou(5)
X1 > 30% > 20% > 10% < 10% Záporný X2 < 3 r. < 5 r. < 12 r. > 12 r. > 30 r. X3 > 10% > 8% > 5% < 5% Záporný X4 > 15% > 12% > 8% < 8% Záporný
34
Stupnica je konštruovaná tak, že najlepší výsledok sú 4 body, a to svedčí o stabilnej
a primerane výkonnej situácii podniku s dobrou vyhliadkou do budúcnosti. Naopak, 20 bodov
vypovedá a labilite, nedostatočnej výkonnosti a zlých vyhliadkach do budúcnosti.
Altmanov „Z“ index
Táto metóda patrí do skupiny matematicko-štatistických metód prognózovania finančnej
situácie podniku. Je viacrozmerná, čo znamená, že prosperita firmy sa posudzuje na základe
celkovej veličiny do ktorej sú zahrnuté finančné ukazovatele, ktoré najlepšie reprezentujú
finančnú situáciu podniku. Každému z ukazovateľov je priradená zodpovedajúca váha.
Tabuľka 6
UKAZOVATE Ľ VZOREC ALGORITMUS
Z1 pracovný kapitál / celkový majetok S(032 – 102 – 114 – 115) /
S001 Z2 nerozdelené zisky / celkový majetok S082 / S001
Z3 prevádzkový zisk (EBIT) / celkový
majetok S029 / S001
Z4 trhová hodnota vlastného kapitálu /
účtovná hodnota dlhov S066 / S086
Z5 tržby / celkový majetok V(01 + 05 + 19 + 30) /
S001 Diskrimina čná funkcia je:
Z = 0,717 * Z1 + 0,847 * Z2 + 3,107 * Z3 + 0,420 * Z4 + 0,998 * Z5
Hodnotenie podnikov podľa toho to indexu je nasledovné:
Ak Z-index je: 1,8 > Z-index → hrozí bankrot, kritická finančná situácia
1,81 < Z-index < 2,99 → sivá zóna, pásmo
nejasnej budúcnosti, oblasť
Nevyhradených výsledkov, z toho:
1,81-2,7 – vysoká pravdepodobnosť bankrotu
2,8-2,9 – možná pravdepodobnosť bankrotu
nad 2,99 → prosperujúci podnik, finančná situácia podniku dobrá
Index bonity firmy
Metóda Indexu bonity patrí taktiež medzi metódy matematicko-štatistické. Jej celkový
záver je tvorený súčtom šiestich parciálnych finančných ukazovateľov, ktorým sú pridelené
váhy podľa významnosti. Čím vyššie vyjde výsledok výpočtu, tým je prognóza finančno-
ekonomickej situácie firmy lepšia.
35
Index bonity podniku
Tabuľka 7
UKAZOVATE Ľ VZOREC ALGORITMUS
B1 cash flow / cudzí kapitál V(60 + 18 + 22 + 21 + 38 +
37)/S086 B2 celkový kapitál / cudzí kapitál S001 / S086
B3 zisk pred zdanením / celk.
Kapitál V(29 + 52 + 57 - 58) / S001
B4 zisk pred zdanením / celkové
výkony
V(29 + 52 + 57 - 58) / V(03 + 05 + 06 + 07 + 19 + 21 + 23 +
25 + 27) B5 zásoby / aktíva celkom S033 / S001
B6 celkové výkony / celkový kapitál V(03 + 05 + 06 + 07 + 19 + 21
+ 23 + 25 + 27) / S001 Diskriminačná funkcia pri tomto modely má tvar:
B = 1,5 * B1 + 0,08 * B2 + 10 * B3 + 5 * B4 + 0,3 * B5 + 0,1 * B6
Posúdenie celkovej finančnej situácie podniku sa uskutočňuje prostredníctvom stupnice.
Hodnotiaca stupnica:
extrémne veľmi zlá určité dobrá veľmi extrémne
zlá situácia zlá problémy dobrá dobrá
-3 -2 -1 0 1 2 3
Prieskum spotrebiteľských zvyklostí
Prieskum potrieb zákazníkov vo vzťahu ich preferencií pri kúpe pekárenských výrobkov
bol vykonaný na vzorke 93. Dotazník bol rozoslaný sto respondentom, z toho siedmi
nenavrátili dotazník. Prieskum bol vykonaný v rámci Bratislavského kraja. Ako forma
dopytovania sa použil internet.
Samotný dotazník bol rozdelený do troch častí. Prvá časť bola zameraná na otázky
týkajúce sa pravidelnosti nákupu a miesta nákupu pekárenských výrobkov. Druhá časť sa
venovala otázkam zisťujúcich preferencie spotrebiteľov pri kúpe pekárenských výrobkov.
Otázky v tretej časti dotazníka boli sústredené na spokojnosť, kvalitu a propagáciu
pekárenských výrobkov. Vzor dotazníka je súčasťou prílohovej časti práce.
36
Ďalšími metódami výskumu boli:
o metóda organizačno-ekonomického prieskumu
o indexová metóda
o metóda komparácie
Objektom výskumu bola pekáreň Dúbravanka R.F.T., a.s.. Faktografický materiál sa
získaval z účtovných a štatistických výkazov analyzovaného podniku za roky 2004 – 2006.
Taktiež sa využili informačné zdroje MP SR a VÚEPP so sídlom v Bratislave.
37
4 VÝSLEDKY PRÁCE
4.1 Situačná analýza spoločnosti Dúbravanka R.F.T., a.s.
História pekárenskej a cukrárenskej výroby na báze veľkopriemyselnej produkcie má
v Bratislave už dlhoročnú tradíciu, ktorá sa začala v apríli roku 1982. Jednotlivé časti
súčasného podniku boli postupne uvádzané do prevádzky do roku 1985, kedy sa začala
plnohodnotná výroba. Jej ďalší vývoj bol poznačený miernou dynamikou výroby, a to až do
roku 1995.
V priebehu roku 1995 došlo k transformácii podniku na akciovú spoločnosť pod názvom
„Dúbravanka, pekáreň a cukráreň, a.s.“ Zároveň došlo k zmene vlastníckych práv.
Nasledujúce obdobie, najmä roky 1997-1999, znamenalo expanziu spoločnosti v rámci
trhu, na ktorom štandardne pôsobí, a postupné vydobytie si dominujúceho postavenia.
V roku 2001 došlo opäť k zmene vlastníckych práv, taktiež k zmene názvu spoločnosti na
„Dúbravanka R.F.T., a.s.“
Na základe rozhodnutia nových vlastníkov spoločnosti bola v roku 2002 obmedzená
cukrárenská výroba a minimalizovaná na 20 % pôvodného objemu.
Naopak, pekárenská výroba v súčasnosti predstavuje dominantný predmet činnosti
spoločnosti.
Ďalšia zmena vlastníckych práv v septembri roku 2006 spočívala v strategickej akvizícii,
ktorú uskutočnila nadnárodná spoločnosť „Delta pekárne SK“, čím pripojila spoločnosť
Dúbravanka R.F.T., a.s., vrátane dvoch ďalších slovenských pekární, do svojej skupiny
pôsobiacej v oblasti pekárenskej výroby v stredoeurópskom regióne.
Pre spoločnosť to znamenalo prispôsobiť sa zmenám vo firemnej kultúre, zmenám
v systéme riadenia, nastala väčšia kooperácia s ostatnými subjektami a pod. V dôsledku
uvedených zmien a zahájenia procesu reštrukturalizácie bol znížený stav pracovníkov o cca.
40 osôb.
Delta pekárne SK, člen skupiny United Bakeries, sú jedným z hlavných subjektov na
slovenskom pekárenskom trhu. Celkom tri pekárne v Bratislave, v Žiline a v Leviciach
umožňujú kvalitné zásobovanie regionálneho trhu.
Dúbravanka R.F.T., a.s. je výrobno-obchodná spoločnosť, ktorá vyrába a distribuuje
pekárenské výrobky, niekoľko druhov bežného a jemného pečiva a cukrárenské výrobky.
Pekárenská výroba má vo svojom sortimente viac ako 250 druhov pekárenských výrobkov.
Zoznam niektorých druhov výrobkov vyrábaných spoločnosťou je súčasťou prílohy 2.
38
Štruktúra spoločnosti Schéma 1
Zdroj: Interné materiály podniku
V cukrárenskej výrobe prevažuje výroba polotovarov pre konkrétneho zahraničného
veľkoodberateľa podľa sezónnych požiadaviek.
Vo sfére služieb firma zabezpečuje najmä rozvoz výrobkov odberateľom a vykladanie,
dokladanie tovaru v priestoroch obchodných prevádzok u obchodných reťazcov.
Spoločnosť zamestnávala v období roka 2006 v priemere 236 zamestnancov. Pracovníci
na úrovni stredného manažmentu a THP pracovníci boli stabilizovaní vo svojich funkciách,
avšak v rámci robotníckych profesií, najmä vo výrobnej sfére, dochádzalo k fluktuácii
pracovnej sily. Riadiaca štruktúra spoločnosti je zobrazená na schéme 2 viď. príloha 1.
Štruktúra zamestnancov podľa vzdelania
Tabuľka 8
Rok 2006 Počet zamestnancov Podiel v %
ZV 59 25,00
SOV – v odbore 53 22,46
SOV – mimo odboru 36 15,25
ÚSOV s mat. 71 30,09
VV 17 7,20
Spolu 236 100,00
Zdroj: Interné materiály podniku
United Bakeries
(Merged Delta Pekárny Group and Odkolek
Group)
European United Bakeries
Delta pekárne SK
Interback HU
39
Výrobnú činnosť spoločnosti zabezpečuje približne 120-členný personál, ktorý tvoria
pekárski majstri s praxou v odbore, miesiči, peciari a pomocný personál. Ostatné profesie
vykonávané vo výrobnej činnosti zabezpečujú vyučení a zaučení pracovníci, ktorí sú
priebežne preškoľovaní v rámci odbornej spôsobilosti.
Administratívne činnosti vykonávajú prevažne zamestnankyne s viac ako 5-ročnou praxou
v spoločnosti, majú minimálne stredoškolské odborné vzdelanie a priebežne absolvujú
odborné školenia a semináre.
Dodávku výrobkov odberateľom zabezpečuje odbor dopravy, ktorý tvorí približne 25
vodičov profesionálov, ktorí sú taktiež pravidelne preškoľovaní v rámci svojej odbornej
spôsobilosti.
Technickú údržbu areálu spoločnosti a technologických zariadení zabezpečuje približne
15-členný personál elektrikárov, zámočníkov, murárov – vyučených v odbore a priebežne
absolvujúcich preškolenie v rámci odbornej spôsobilosti.
4.2 Analýza investícií
Spoločnosť v novembri 2004 obstarala a uviedla do prevádzky jeden z najkvalitnejších
hnetacích strojov od talianskeho výrobcu SAN CASSIANO v hodnote 3 mil. Sk a v decembri
2004 deliaci stroj od výrobcu Mopos Olomouc a vyguľovací stroj od firmy Werner Pfleiderer
v hodnote 1,5 mil. Sk. Uvedené tri investície zabezpečili radikálny nárast kvality chlebových
výrobkov a zároveň zvýšili využitie základnej suroviny – múky, čo zefektívnilo výrobný
proces.
V priebehu roku 2004 spoločnosť zrealizovala inštaláciu ekoblokov a rotačných pecí, čím
zabezpečila úsporu nákladov na plyn, vykurovanie a výrobu teplej vody. Celkovú investíciu
v objeme cca. 10 mil. Sk financovala formou investičného úveru. Po prepočtoch
predpokladaných úspor, ktoré v skutočnosti predstavujú v priemere 250 tis. Sk mesačne, by sa
jej návratnosť mala zabezpečiť v horizonte 3 rokov a to pri súčasných cenách plynu, ktoré sa
veľkou pravdepodobnosťou budú ešte zvyšovať, čím sa návratnosť investície ešte skráti.
Umývačka prepraviek, ktorá sa používala v priemyselnej pekárni bola morálne aj fyzicky
veľmi zastaraná, čo sa prejavovalo v absolútne nedostatočnej kvalite čistenia prepraviek pre
pekársku výrobu. Neustále narastajúce nároky na hygienickú stránku výroby a prepravu
pekárskych výrobkov, ako aj prísnejšie podmienky a pravidlá po vstupe SR do Európskej
únie, viedli k tomu, aby spoločnosť riešila urgentne tento problém. Z uvedených dôvodov
uzatvorila kúpnu zmluvu a v priebehu novembra 2004 uviedla do prevádzky moderné
40
zariadenie od rakúskeho výrobcu Pobeck v hodnote 1,14 mil. Sk. Nové umývacie zariadenie
je energeticky oveľa úspornejšie s vysokou účinnosťou samotného čistenia, čo dáva
predpoklad podstatného zlepšenia hygienických parametrov používaných prepraviek a navyše
ďalších energetických úspor v spoločnosti.
So vstupom SR do EÚ vedenie spoločnosti predpokladalo zvýšenie podielu balených
výrobkov. Z uvedeného dôvodu sa spoločnosť rozhodla investovať do nového baliaceho
zariadenia Lyra 600E od talianskeho výrobcu Delfin, ktoré uviedla do prevádzky koncom
roka 2004. Reálna výška investície predstavovala zhruba 1,2 mil. Sk. Predpokladané prínosy
nového baliaceho stroja by sa mali prejaviť v znížení počtu pracovníkov pri jeho obsluhe
a nadväzných činnostiach a v úspore spotreby baliaceho materiálu, nakoľko nový stroj je plne
automatizovaný.
Na začiatku roku 2004 vedenie spoločnosti spolu s akcionármi rozhodli o redukcii
cukrárskej výroby. K jej ukončeniu došlo vo februári 2004, čím neefektívnu výrobu úplne
zrušili, ponechali len cukrársku výrobu pre rakúskeho odberateľa, kde je podstatne vyššia
rentabilita. Ďalším krokom bolo presun cukrárskej výroby do priestorov pekárne, čím sa
podarilo kompletnú výrobu zabezpečovať v rámci jedného objektu – v budove pekárne.
Znížili sa tým prevádzkové náklady spojené s budovou bývalej cukrárne. Celková hodnota
investície do stavebných úprav v dôsledku reorganizácie výroby a jej presunu z objektu
cukrárne do budovy pekárne ako aj rekonštrukcia a modernizácia autodielne, skladu MTZ,
novej zámočníckej dielne dosiahla v roku 2004 sumu 2 mil. Sk.
V nadväznosti na inštaláciu ekoblokov a zrušenie prevádzky centrálnej kotolne, vedenie
spoločnosti muselo doriešiť systém vykurovania v administratívnej budove a v objektoch
pekárne a bývalej cukrárne. Investičné náklady na prebudovanie kúrenia dosiahli v roku 2004
sumu zhruba 3 mil. Sk.
Najvýznamnejšou investičnou aktivitou, ktorá sa uskutočnila v roku 2005, bola nákup 16
ks nákladných vozidiel značky IVECO, čím spoločnosť kompletne zmodernizovala existujúci
autopark vozidiel spoločnosti. Cieľom uvedenej investície bola výmena fyzicky a morálne
opotrebovaných vozidiel značky AVIA za nové vozidlá, ktorých prevádzka je ekonomickejšia
a spĺňa aj nároky EÚ na výšku emisií. Celková hodnota investície bola zhruba 15 mil. Sk,
ktorú spoločnosť dokáže vyfinancovať osemročným leasingom, pričom jednotlivé splátky
budú v plnej výške pokryté úsporou prevádzkových nákladov a samozrejme v samotnom
znížení počtu prevádzkovaných vozidiel.
V roku 2006 boli zrealizované nové investície do technológie. Bol poskytnutý investičný
úver z Unibanky vo výške 10 mil. Sk, ktorý sa použil na nákup technologických zariadení -
41
linky na bežné pečivo a pekárskej peci. Tieto investície sa do plnej prevádzky uviedli až
v druhej polovici roka 2006.
V priebehu roku 2006 boli obstarané 4 nové vozidlá značky IVECO v hodnote 4 mil. Sk
vzhľadom na významné úspory prepravných nákladov ako aj na údržbu a celkovú prevádzku
dopravy, ktoré sa potvrdili v roku 2005.
4.3 Analýza vývoja majetkovej a kapitálovej štruktúry
Súvaha v plnom rozsahu – bilancia konfrontuje majetok podniku so zdrojmi krytia, každá
forma majetku je krytá určitým druhom kapitálu, ktorý má podnik k dispozícii.
Majetkovou štruktúrou rozumieme podiel jednotlivých položiek aktív na celkovom majetku
podniku.
Kapitálovou štruktúrou podniku rozumieme štruktúru zdrojov, z ktorých majetok podniku
vznikol.
.Vývoj a štruktúra aktív v tis. Sk
Tabuľka 9
Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena
2004 2005 2006 06-04 06-05
Spolu majetok 112 389 95 169 112 549 160 17 380
Neobežný majetok 63 794 58 604 73 788 9 994 15 184
Dlhodobý nehmotný majetok 1 744 1 753 1 303 - 441 - 450
Dlhodobý hmotný majetok 61 675 56 633 71 947 10 272 15 314
Dlhodobý finančný majetok 375 218 538 163 320
Obežný majetok 43 330 34 002 37 643 -5 687 3 641
Zásoby 4 941 6 014 6 062 1 121 48
Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 0 0
Krátkodobé pohľadávky 37 870 27 194 28 880 -8 990 1 686
Finančné účty 519 794 2 701 2 182 1 907
Časové rozlíšenie 5 265 2 563 1 118 -4 147 -1445
Zdroj: Súvaha za roky 2004 – 2006
Celkové aktíva v roku 2006 dosiahli hodnotu 112 549 tis. Sk, čo predstavuje nárast oproti
roku 2005 o 17 380 tis. Sk. Neobežný majetok v roku 2006 dosiahol hodnotu 73 788 tis. Sk,
42
čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 184 tis. Sk. Dlhodobý nehmotný majetok
poklesol z roku 2005 na rok 2006 o 450 tis. Sk, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje
pokles o 25,67 %. Najväčší podiel na celkovom majetku spoločnosti má dlhodobý hmotný
majetok, čo v percentuálnom vyjadrení predstavoval v roku 2006 63,93 %,
v predchádzajúcom roku 59,51 %. Táto zmena bola spôsobená tým, že hodnota celkového
majetku sa z roku 2005 na rok 2006 zvýšila. Čo sa týka obežného majetku sa z roku 2004 na
rok 2005 jeho hodnota znížila o 21,53 %, ale z roku 2005 na rok 2006 už možno sledovať
mierny nárast o 10,71 %. Možno to vysvetliť tým, že krátkodobé pohľadávky sa z roku 2004
na rok 2005 znížili o 28,19 %, ale v nasledujúcom roku mierne vzrástli o 6,20 %. Priaznivý
trend možno sledovať vo vývoji finančných účtov, ktoré sa z roku na rok zvyšovali. Z roku
2004 na rok 2005 vzrástli o 275 tis. Sk, v ďalšom roku o 1 907 tis. Sk, čo v percentuálnom
vyjadrení predstavuje nárast v roku 2005 o 52,99 % a v roku 2006 nárast o 240,18 %.
Vývoj a štruktúra pasív v tis. Sk
Tabuľka 10
Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena
2004 2005 2006 06-04 06-05
Spolu vlastné imanie a záväzky 112 389 95 169 112 549 160 17 380
Vlastné imanie (vlastný kapitál) 11 136 10 884 17 660 6 524 6 776
Základné imanie (základný kapitál) 16 000 16 000 16 000 0 0
Cudzie zdroje 100 073 84 202 94 798 - 5 275 10 596
Rezervy 600 292 1 727 1 127 1 435
Dlhodobé záväzky 22 554 18 372 14 887 - 7 667 - 3 485
Krátkodobé záväzky 39 772 31 244 40 602 830 9 358
Bankové úvery 37 147 34 294 37 582 435 3 288
z toho dlhodobé 22 147 18 380 22 582 435 4 202
Krátkodobé 15 000 15 000 15 000 0 0
Krátkodobé finančné výpomoci 0 914 0 0 - 914
Časové rozlíšenie 1 180 83 91 - 1 089 8
Zdroj: Súvaha za roky 2004 – 2006
Vlastné imanie v roku 2006 dosiahlo hodnotu 17 660 tis. Sk, čo predstavuje nárast oproti
roku 2005 o 6 776 tis. Sk. V percentuálnom vyjadrení je to nárast o 62,26 %. Základné imanie
sa nezmenilo počas sledovaného obdobia. Cudzie zdroje sa znížili z roku 2004 na rok 2005
43
o 15 871 tis. Sk, avšak v nasledujúcom roku došlo k ich zvýšeniu o 10 596 tis. Sk. Dlhodobé
záväzky sa počas sledovaného obdobia postupne znižovali. V roku 2005 došlo k ich poklesu o
18,54 % a v ďalšom roku o 18,97 %. Pri krátkodobých záväzkoch možno sledovať kolísanie.
V roku 2005 sme zaznamenali pokles o 8 528 tis. Sk, ale následne v ďalšom roku krátkodobé
záväzky sa zvýšili o 9 358 tis. Sk. Dlhodobé bankové úvery sa v roku 2004 čerpali v hodnote
22 147 tis. Sk, v ďalšom roku došlo k ich poklesu o 17,01 % a následne v roku 2006 k ich
nárastu o 22,86 %. Krátkodobé bankové úvery za sledované obdobie dosiahli hodnotu 15 000
tis. Sk v každom roku.
4.4 Financovanie obežného a neobežného majetku
Podnik by mal mať toľko kapitálu, koľko potrebuje. Mala by existovať rovnováha medzi
pasívami a aktívami, ktorú môžeme vyjadriť cez bilančnú rovnováhu, ktorá je chápaná medzi
jednotlivými majetkovými formami a formami zdrojov krytia majetku.
Môžu nastať určité problémy s bilančnou rovnováhou a vzniká tzv. podkapitalizácia, alebo
prekapitalizácia podniku.
Prekapitalizácia podniku je taký jav, pri ktorom podnik dlhodobými zdrojmi hradí (kryje)
obežné aktíva (majetok).
Podkapitalizácia je taký jav, keď v danom čase nedisponujeme dostatkom kapitálových
zdrojov, ktorými by sme mohli kryť rozvojové formy podniku. Musí sa riešiť cestou
dlhodobých cudzích zdrojov, alebo cestou navýšenia vlastného majetku.
Ukazovatele obežného a neobežného majetku v tis. Sk
Tabuľka 11
Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena
2004 2005 2006 06-04 06-05
Vlastné imanie 11 136 10 884 17 660 6 524 6 776
Obežný majetok 43 330 34 002 37 643 -5 687 3 641
Neobežný majetok 63 794 58 604 73 788 9 994 15 184
Krátkodobý požičaný kapitál 54 772 47 158 55 602 830 8 444
Dlhodobý cudzí kapitál 44 701 36 752 37 469 -7 232 717
Čistý pracovný kapitál (+), Nekrytý dlh (-) -11 442 -13 156 -17 959 - -
Zdroj: Súvaha za roky 2004 – 2006, vlastné výpočty
44
Čistý pracovný (prevádzkový) kapitál predstavuje pozitívny rozdiel medzi stavom
obežného majetku a krátkodobým požičaným kapitálom. V prípade negatívneho rozdielu
vzniká nekrytý dlh.
Rok 2004 – posúdenie zlatého bilančného pravidla
Oblasť neobežných aktív
Neobežné aktíva > vlastné imanie + dlhodobo požičaný kapitál
(63 794 > 11 136 + 44 701) → stav podkapitalizovanosti
Oblasť obežných aktív
Obežné aktíva < krátkodobo požičaný kapitál
(43 330 < 54 772) → nekrytý dlh
V roku 2004 vznikla v podniku podkapitalizácia, pričom hodnota nekrytého dlhu dosiahla
hodnotu vo výške 11 442 tis. Sk, čo znamená, že časť neobežného majetku bola krytá
krátkodobým požičaným kapitálom.
Rok 2005 – posúdenie zlatého bilančného pravidla
Oblasť neobežných aktív
Neobežné aktíva > vlastné imanie + dlhodobo požičaný kapitál
(58 604 > 10 884 + 36 752) → stav podkapitalizovanosti
Oblasť obežných aktív
Obežné aktíva < krátkodobo požičaný kapitál
(34 002 < 47 158) → nekrytý dlh
V roku 2005 vznikla opäť podkapitalizácia, pričom hodnota nekrytého dlhu bola 13 156
tis. Sk.
Rok 2006 – posúdenie zlatého bilančného pravidla
Oblasť neobežných aktív
Neobežné aktíva > vlastné imanie + dlhodobo požičaný kapitál
(73 788 > 17 660 + 37 469) → stav podkapitalizovanosti
Oblasť obežných aktív
Obežné aktíva < krátkodobo požičaný kapitál
(37 643 < 55 602) → nekrytý dlh
V roku 2006 v podniku pokračovala podobná situácia ako v predchádzajúcich rokoch,
pričom hodnota nekrytého dlhu sa viac zvyšovala a dosiahla hodnotu 17 959 tis. Sk.
45
4.5 Analýza výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia
Výnosy a náklady sú základnými ekonomickými kategóriami podniku, ktoré bezprostredne
rozhodujú o tom, či podnik dosiahne hospodársky výsledok v jeho kladnej, alebo zápornej
podobe.
Výnosy podniku sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností za
určité účtovné obdobie bez ohľadu na to, či v tomto období došlo k ich úhrade. To je princíp
podľa tzv. aktuálneho účtovníctva. Výnosy sa tu odlišujú od príjmov, náklady od výdajov
a zisk od cash flow. Výnosy sa realizujú v okamžiku vyskladnenia tovaru alebo poskytnutia
služby.
Hlavnými výnosmi výrobného podniku sú tržby získané z predaja výrobkov, tovaru
a poskytnutých služieb.
Náklady podniku sú peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získanie výnosov
a tieto náklady súvisia s obstarávaním, spotrebovaním a opotrebovaním výrobných faktorov
v procese výroby.
Výnosy z hospodárskej činnosti v tis. Sk
Tabuľka 12
Text položky 2004 2005 2006
Výnosy celkom 211 776 197 606 266 157
Tržby z predaja tovaru 17 493 21 468 16 650
Výroba 190 796 172 181 232 049
Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu 2014 2 1 190
Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej
činnosti a účtovanie vzniku komplexných nákladov
budúcich období 455 600 292
Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov
z hospodárskej činnosti 305 898 927
Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 713 2457 15 049
Zdroj: Výkaz ziskov a strát za roky 2004 – 2006
Výnosy z hospodárskej činnosti sa v roku 2006 zvýšili oproti roku 2005 o 34,69 %, čo
predstavuje zvýšenie o 68 551 tis. Sk. V roku 2005 oproti predchádzajúcemu roku výnosy
poklesli o 14 170 tis. Sk, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje zníženie o 6,69 %. Tržby
46
z predaja tovaru v roku 2006 dosiahli úroveň 16 650 tis. Sk, tržby z predaja vlastných
výrobkov a služieb dosiahli úroveň 232 049 tis. Sk. Z uvedeného vyplýva, že vo výkonoch
v hlavnej činnosti nastal nárast okolo 28 % v porovnaní s rokom 2005. Finančná situácia
spoločnosti sa v priebehu roka 2006 v porovnaní s rokom 2005 výrazne zlepšila. Na rok 2006
boli zmluvne dohodnuté dodávky do dôležitých obchodných reťazcov, priaznivo sa vyvíjali
dodávky cukrárskych výrobkov.
Výnosy z finančnej činnosti majú rastúci trend za sledované obdobie, pričom ich výška
v roku 2004 dosiahla hodnotu 237 tis. Sk, v roku 2005 to bolo 454 tis. Sk a v nasledujúcom
roku dosiahli úroveň 1 483 tis. Sk. Výnosy z mimoriadnej činnosti sú zanedbateľné.
Náklady na hospodársku činnosť v tis. Sk
Tabuľka 13
Text položky 2004 2005 2006
Náklady celkom 204 338 192 286 253 023
Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru 17 652 21 231 16 071
Výrobná spotreba 118 009 102 314 134 968
Osobné náklady súčet 57 545 57 972 69 764
Dane a poplatky 2 010 1 323 1 193
Odpisy DNM a DHM 3956 7 201 9 361
Zostatková cena predaného DM a predaného materiálu 35 27 1 092
Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčtovanie
komplexných nákladov budúcich období
600 292 1 727
Tvorba opravných položiek do nákladov na hospodársku
Činnosť 898 927 2 480
Ostatné náklady na hospodársku činnosť 3633 999 16 367
Zdroj: Výkaz ziskov a strát za roky 2004 – 2006
Náklady na hospodársku činnosť sa v roku 2006 zvýšili o 31,59 %, čiže o 60 737 tis. Sk.
Z roku 2004 na rok 2005 podnik zaznamenal pokles v nákladoch na hospodársku činnosť
o 5,90 %.
Náklady na finančnú činnosť majú podobne ako výnosy z finančnej činnosti narastajúcu
tendenciu a ich výška v roku 2006 predstavovala hodnotu 5590 tis. Sk, čo je nárast o 19,88 %
oproti roku 2005, kedy ich výška predstavovala hodnotu 4663 tis. Sk.
47
Celkové náklady vzrástli v roku 2006 o 30,84 % oproti predchádzajúcemu roku z dôvodu
rastu nákladov na hospodársku činnosť.
Výsledok hospodárenia za roky 2004 – 2006 v tis. Sk
Tabuľka 14
Text položky 2004 2005 2006
Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 7 438 5 320 13 134
Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti -4 355 -4 209 -4 107
SUMA1 3 083 1 111 9 027
Daň z príjmov z bežnej činnosti 989 566 2 716
SUMA2 2 094 545 6 311
Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti -95 -641 0
Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 1 999 -96 6 311
Zdroj: Výkaz ziskov a strát za roky 2004 – 2006
Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že výsledok hospodárenia z roku
2004 na rok 2005 výrazne poklesol. Celkovo sa znížil o 2 095 tis. Sk, čo v percentuálnom
vyjadrení predstavuje pokles o 104,80 %. Možno to vysvetliť poklesom výsledku
hospodárenia z bežnej činnosti o 73,97 %, ale aj poklesom výsledku hospodárenia z finančnej
činnosti o 574,74 %. Avšak v nasledujúcom roku došlo k výraznému zlepšeniu finančnej
situácie podniku, kedy bol vykázaný zisk v hodnote 6 311 tis. Sk, čo predstavuje zvýšenie
oproti predchádzajúcemu roku o 6 407 tis. Sk.
4.6 Finančná analýza „ex post“
Finančná analýza „ex post“ hodnotí súčasnú a predchádzajúcu finančnú situáciu.
Podkladom pre ňu sú ukazovatele charakterizujúce už uskutočnené hospodársko-ekonomické
javy. Odhaľuje príčiny dosiahnutých výsledkov a je závery sú využívané v ďalšom finančno-
ekonomickom riadení.
Z veľkého množstva pomerových finančných ukazovateľov sa využili najdôležitejšie,
ktoré z hľadiska ich obsahu sú systematizované do nasledujúcich skupín:
o ukazovatele rentability
o ukazovatele zadĺženosti
o ukazovatele aktivity
48
o ukazovatele likvidity
Ukazovatele rentability vyjadrujú schopnosť využívať zdroje a aktíva podniku na tvorbu
zisku. Syntetizujú v sebe úroveň a vývoj likvidity, aktivity, zadĺženosti, čím vyjadrujú
výsledný efekt podnikového úsilia transformácie vstupov na výstupy.
Vývoj ukazovateľov rentability
Tabuľka 15
Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index
2004 2005 2006 06-04 06/04
Rentabilita celkového kapitálu 0,03554 0,02187 0,07938 0,04384 2,234
Rentabilita vlastného kapitálu 0,17951 -0,00882 0,35736 0,17785 1,991
Rentabilita tržieb 0,00949 -0,00050 0,02526 0,01577 2,662
Rentabilita výnosov 0,00944 -0,00049 0,02366 0,01422 2,506
Rentabilita nákladov 0,00957 -0,00049 0,02448 0,01491 2,558
Zdroj: Vlastné výpočty
Rentabilita celkového kapitálu vyjadruje s akou intenzitou sa reprodukuje kapitál vložený
do podniku. V roku 2006 táto hodnota predstavovala 0,07938, čo znamená, že na
investovaných 1000 Sk celkového kapitálu pripadá 79,38 Sk zisku. V roku 2006 sa RCK
zvýšila oproti roku 2005 o 0,05751.
Rentabilita vlastného kapitálu podáva informáciu o tom, ako bol zhodnotený vlastný
kapitál. V sledovanom období najvyššia RVK sa dosiahla v roku 2006, kedy jej hodnota
predstavovala 0,35736. Znamená to, že na 1000 Sk vloženého vlastného kapitálu pripadá
357,36 Sk zisku.
Rentabilita tržieb charakterizuje trhovú úspešnosť podniku. Úzko súvisí s ukazovateľom
nákladovosti. Odpovedá na otázku, koľko zisku vyprodukovala firma na jednu korunu tržieb.
V roku 2006 na 1000 Sk tržby bol vyprodukovaný zisk vo výške 25,26 Sk, ktorý bol najvyšší
v sledovanom období.
Rentabilita výnosov patrí taktiež k rozhodujúcim ukazovateľom pre umiestnenie kapitálu
zo strany investorov. Z tabuľky vyplýva, že najvyššia hodnota RVK sa dosiahla v roku 2006,
kedy na 1000 Sk výnosu pripadalo 23,66 Sk zisku.
Rentabilita nákladov poukazuje, aký pomer má zisk na vynaložených celkových nákladoch
v podniku. Aj v tomto prípade najlepšie výsledky sa dosiahli v roku 2006, kedy RN
49
predstavovala hodnotu 0,02448, čo znamená, že na 1000 Sk vynaložených nákladov sa
vyprodukoval 24,48 Sk zisku.
Ukazovatele zadĺženosti slúžia na monitorovanie kapitálovej štruktúry podniku. Vyjadrujú,
aký objem cudzieho kapitálu sa podieľa na krytí majetku podniku. Čím je väčší podiel
vlastného kapitálu na celkovom, tým je podnik stabilnejší. Tak ako u viacerých finančných
ukazovateľoch aj v tomto prípade sa nedá určiť optimálne zastúpenie cudzieho kapitálu na
celkových zdrojoch. Závisí to na faktoroch ovplyvňujúce takéto hodnotenie.
Vývoj ukazovateľov zadĺženosti
Tabuľka 16
Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index
2004 2005 2006 06-04 06/04
Celková zadĺženosť 0,890 0,885 0,842 -0,048 0,946
Úverová zadĺženosť 0,331 0,360 0,334 0,003 1,010
Stupeň finančnej samostatnosti 8,986 7,736 5,368 -3,618 0,597
Úrokové krytie 2,213 1,175 3,787 1,574 1,711
Stupeň samofinancovania 0,099 0,114 0,157 0,058 1,584
Finančná páka 10,092 8,744 6,373 -3,719 0,631
Zdroj: Vlastné výpočty
Hodnota celkovej zadĺženosti by nemala prekročiť hodnotu 0,50. V rozvinutých trhových
ekonomikách sa za krajnú hodnotu považuje 70 %. Ako vidíme z tabuľky, hodnota tohto
ukazovateľa za všetky sledované roky presahuje 80 %.
Úverová zadĺženosť vyjadruje podiel bankových úverov a finančných výpomocí na
celkovom kapitále podniku. Keďže bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou cudzieho
kapitálu, táto hodnota by mala byť menšia ako 0,5. Z tabuľky vyplýva, že hodnota tohto
ukazovateľa sa pohybovala na úrovni okolo 33 % za sledované obdobie.
Stupeň finančnej samostatnosti vyjadruje podiel cudzieho kapitálu na vlastnom imaní
podniku. V roku 2004 hodnota tohto ukazovateľa bola 8,98644, v ďalšom roku už došlo k jej
zníženiu a v roku 2006 sa ešte viac znižovala. Napriek tomu ukazovateľ stupňa finančnej
samostatnosti vykazuje veľmi vysoké hodnoty.
Úrokové krytie vyjadruje v akom rozsahu je úrok krytý hrubým ziskom pred zaplatením
úrokov so zahrnutím odpisov, ktoré sú síce nákladom, ale nie sú výdavkom. V roku 2004
dosahovalo úrokové krytie hodnotu 2,213, čiže celkový efekt reprodukcie 2,213 krát
50
prevyšuje úrokové platby. V roku 2005 hodnota ukazovateľa sa znížila o 1,038 , ale
v nasledujúcom roku sa zvýšila o 2,612.
Stupeň samofinancovania vyjadruje, aký je podiel vlastného kapitálu na celkovom
kapitále. V sledovanom období možno zaznamenať mierny nárast. V roku 2005 hodnota
ukazovateľa vzrástla o 15,15 %, v roku 2006 bol zaznamenaný nárast o 37,72 %.
Finančná páka porovnáva celkový kapitál podniku s vlastným kapitálom. Z výsledkov
vyplýva, že v roku 2004 výška celkového kapitálu bola 10,092 krát väčšia ako výška
vlastného kapitálu. Z tabuľky vidieť, že postupne dochádza k zníženiu tohto ukazovateľa.
Ukazovatele aktivity poukazujú na efektívnosť využívania aktív. Vyjadrujú buď dobu
obratu aktív alebo ich obrat. Ukazovateľ doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz
v čitateli pomerného čísla obráti, kým ukazovateľ obrátkovosti nám povie koľkokrát sa za
analyzované obdobie obráti.
Vývoj ukazovateľov aktivity
Tabuľka 17
Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index
2004 2005 2006 06-04 06/04
Doba obratu zásob 9 11 9 0 1
Doba inkasa pohľadávok 66 51 42 -24 0,64
Doba splatnosti záväzkov 109 94 81 -28 0,74
Doba obratu majetku 197 179 165 -32 0,84
Obrat majetku 1,86 2,04 2,21 0,35 1,19
Zdroj: Vlastné výpočty
Doba obratu zásob vyjadruje dobu, počas ktorej sú obratové prostriedky viazané vo
výrobe, vo forme výrobných zásob alebo v obehu. Výsledky dokazujú, že spoločnosť
dosahovala dobré výsledky za sledované obdobie, pretože odporúčaná výška pre tento
ukazovateľ je do 30 dní.
Doba inkasa pohľadávok vyjadruje obdobie, počas ktorého sa majetok podnik vyskytuje
vo forme pohľadávok, kým nedôjde k ich úhrade. Za sledované obdobie možno zaznamenať
klesajúci trend u tohto ukazovateľa.
Doba splatnosti záväzkov vyjadruje schopnosť podniku uhrádzať svoje záväzky. Výsledné
hodnoty u tohto ukazovateľa sú dosť vysoké. V roku 2004 doba splatnosti záväzkov
51
predstavovala 109 dní, v ďalšom roku klesla na 94 dní a taktiež aj v roku 2006 došlo
k zníženiu doby splatnosti záväzkov.
Doba obratu majetku je ukazovateľom, ktorý vyjadruje koľko dní je majetok podniku
viazaný vo výrobe. V roku 2004 bola doba obratu majetku 197 dní, v roku 2005 bol
zaznamenaný medziročný pokles o 18 dní. V nasledujúcom roku tiež došlo k zníženiu tohto
ukazovateľa o 14 dní.
Obrat majetku vyjadruje, koľkokrát sa majetok za sledované obdobie obráti. V roku 2004
sa aktíva obrátili 1,86 krát a v ďalších rokoch sa hodnota tohto ukazovateľa zvyšovala.
Ukazovatele likvidity určujú schopnosť podniku premeniť aktíva na peňažné prostriedky,
ktorými možno včas vyrovnať všetky záväzky veriteľom. Vyšší stupeň likvidity podniku
zvyšuje na jednej strane finančnú stabilitu, na druhej strane však znižuje výnosnosť.
Vývoj ukazovateľov likvidity
Tabuľka 18
Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index
2004 2005 2006 06-04 06/04
Celková likvidita 0,791 0,721 0,677 -0,114 0,856
Bežná likvidita 0,701 0,593 0,568 -0,133 0,810
Pohotová likvidita 0,009 0,017 0,049 0,040 5,444
Bežná prevádzková likvidita 0,965 0,896 0,778 -0,187 0,806
Zdroj: Vlastné výpočty
Ukazovateľ celkovej likvidity udáva podiel krátkodobých dlhov na financovaní obežného
majetku. Čím je celková likvidita väčšia, tým je väčší podiel financovania krátkodobého
majetku dlhodobými zdrojmi, čo znižuje riziko platobnej neschopnosti pre prípad, že sa
nepodarí premeniť časť nepeňažného obežného majetku na peňažné prostriedky. Hodnota
ukazovateľa nemá byť menšia ako 1,50, optimum je 2,00 a za maximálnu hodnotu je
považovaný pomer 2,50. Hodnota ukazovateľa v podniku dosahuje veľmi nízku úroveň,
z čoho vyplýva, že podnik nemá dostatok prostriedkov vo forme obežného majetku, ktoré sú
schopné premeniť sa na peniaze.
Bežná likvidita vypovedá o tom, ako je firma schopná zaplatiť krátkodobé dlhy bez
predaja zásob. V zásade platí, že hodnota ukazovateľa by sa mala pohybovať od 1,00 do 1,50.
Ak je hodnota menšia ako 1,00, podnik musí rátať s tým, že na zaplatenie záväzkov bude
52
musieť likvidovať zásoby. Hodnota ukazovateľa za sledované obdobie sa pohybuje pod
úrovňou optimálnej hodnoty.
Pohotová likvidita vypovedá o tom, aký podiel krátkodobých dlhov môže podnik
k určitému dňu vyplatiť v hotovosti. Za optimálny sa považuje pomer od 0,20 do 0,80.
Hodnota tohto ukazovateľa v roku 2004 dosiahla výšku 0,009, v ďalších rokoch vidíme
mierne zlepšenie, hoci jej hodnota sa pohybuje stále pod úrovňou optimálnej hodnoty.
Zatiaľ čo bežná likvidita predstavuje náročný ukazovateľ, predpokladajúci aj splatenie
krátkodobých bankových úverov, môžeme uvažovať aj s opačným extrémom, totiž pomerový
ukazovateľ prevádzková bežná likvidita zahŕňa v menovateli len krátkodobé záväzky. Reálne
istenie sa proti inkasnému riziku je niekde medzi „klasickou“ bežnou likviditou a
„prevádzkovou“ bežnou likviditou. Pokiaľ by prevádzková bežná likvidita bola nižšia než
jeden, nasvedčovalo by to značnému inkasnému riziku. Z tabuľky vyplýva, že prevádzková
bežná likvidita v roku 2004 bola 0,965, v roku 2005 0,896 a v nasledujúcom roku jej hodnota
bola ešte nižšia. Celkovo možno konštatovať, že podnik je vystavený značnému inkasnému
riziku.
Vstupné ukazovatele pre výpočet peňažných tokov v tis. Sk
Tabuľka 19
Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena
2004 2005 2006 05-04 06-05
Čistý zisk 1 999 -96 6 311 -2 095 6 407
Odpisy dlhodobého majetku 3 956 7 201 9 361 3 245 2160
Časové rozlíšenie na strane majetku 5 265 2 563 1 118 -2 702 -1445
Časové rozlíšenie na strane VI a ZÁV 1 180 83 91 -1 097 8
Stav rezerv 600 292 1 727 -308 1 435
Stav zásob 4 941 6 014 6 062 1 073 48
Stav krátkodobých pohľadávok 37 870 27 194 28 880 -10 676 1 686
Stav krátkodobých záväzkov 39 772 31 244 40 602 -8 528 9 358
Stav krátk. bankových úverov a fin. výpomocí 15 000 15 914 15 000 914 -914
Stav DHM a DNM 63 419 58 386 73 250 -5 033 14 864
Stav dlhodobého finančného majetku 375 218 538 -157 320
Stav dlhodobých záväzkov 22 554 18 372 14 887 -4 182 -3 485
Stav dlhodobých bankových úverov 22 147 18 380 22 582 -3 767 4 202
Zdroj: Súvaha za roky 2004 - 2006
53
Súčasťou finančnej analýzy „ex post“ je aj analýza peňažných tokov. Ich sledovanie je
dôležité z toho dôvodu, že medzi nákladmi a výdajmi a medzi výnosmi a príjmami hotovosti
vzniká tzv. časový a vecný nesúlad. Totižto podvojné účtovníctvo presne a chronologicky
zachytáva stav a vývoj majetku a zdrojov jeho krytia, sleduje náklady a výnosy podniku. Pre
sledovanie skutočných tokov hotovosti je však nepostačujúce.
Výpočet peňažných tokov v tis. Sk
Tabuľka 20
Ukazovatele 2005 2006 Výsledok hospodárenia po zdanení -96 6 311 Odpisy 7 201 9 361 Zmena stavu rezerv -308 1 435 Zmena stavu časového rozlíšenia na strane aktív -2 702 -1445 Zmena stavu časového rozlíšenia na strane pasív -1 097 8 Zmena stavu krátkodobých záväzkov -8 528 9 358 Zmena stavu krátkodobých pohľadávok -10 676 1 686 Zmena stavu zásob 1 073 48 Zmena stavu krátkodobého finančného majetku 0 0 Cash flow z hospodárskej činnosti 9 477 26 184 Zmena stavu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku -5 033 14 864 Odpisy dlhodobého majetku 7 201 9 361 Zmena stavu dlhodobého finančného majetku -157 320 Cash flow z investičnej činnosti -2 011 -24 545 Zmena stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie 0 0 Zmena stavu dlhodobých pohľadávok 0 0 Zmena stavu dlhodobých záväzkov -4 182 - 3485 Zmena stavu krátkodobých bankových úverov a finančných výpomocí 914 -914 Zmena stavu dlhodobých bankových úverov -3 767 4 202 Zmena stavu vlastného imania -252 6 776 Výsledok hospodárenia po zdanení -96 6 311 Cash flow z finančnej činnosti - 7 191 268 Celkový cash flow 275 1 907 Stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia 519 794 Celkový cash flow 275 1 907 Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia 794 2 701 Zdroj: Vlastné výpočty Cash flow z hospodárskej činnosti dosiahol v roku 2005 hodnotu 9 477 tis. Sk. V roku
2006 jeho hodnota predstavovala 26 184 tis. Sk, čo je nárast o 16 707 tis. Sk.
Cash flow z investičnej činnosti dosiahol v roku 2005 zápornú hodnotu a v ďalšom roku
došlo k jeho zníženiu o 22 534 tis. Sk.
54
Cash flow z finančnej činnosti tiež dosiahol zápornú hodnotu vo výške 7 191 tis. Sk, ale
v roku 2006 zaznamenal nárast a dosiahol kladnú hodnotu 268 tis. Sk.
Celkový cash flow v roku 2005 predstavoval 275 tis. Sk a v ďalšom roku sa jeho hodnota viac
zvyšovala a dosiahla výšku 1 907 tis. Sk, čo je zvýšenie o 1 632 tis. Sk.
4.7 Finančná analýza „ex ante“
Finančná analýza „ex ante“ je nositeľom prognózovaných finančno-ekonomických
výsledkov podniku v budúcnosti. Pre analýzu „ex ante“ sa použili tieto metódy:
o Rýchly test
o Altmanov „Z“ index
o Index bonity
Výsledky analýzy sa vypočítali podľa metodického postupu uvedeného v kapitole 3 tejto
práce a sú zahrnuté do tabuliek.
Výsledky rýchleho testu
Tabuľka 21
Ukazovateľ 2004 2005 2006
X1 Stupeň samofinancovania 9,9 11,4 15,7
X2 Doba splácania cudzieho kapitálu 19,9 10,3 8,1
X3 Podiel CF z celkových výnosov 2,4 4,2 4,6
X4 Rentabilita celkového kapitálu 3,6 2,2 7,9
Body spolu 16 14 14
Zdroj: Vlastné výpočty
Výsledky rýchleho testu nám ukazujú, že v roku 2004 bola v podniku zlá finančná situácia,
avšak v nasledujúcich dvoch rokoch došlo k miernemu zlepšeniu a na základe rýchleho testu
možno konštatovať, že finančná situácia v roku 2005 a 2006 bola na strednej úrovni.
Rýchly test sa používa pri rýchlom rozhodovaní, avšak tento rýchly rating nie je
spoľahlivý. Pre svoju jednoduchosť a nenáročnosť na čas je však pomerne často využívaný.
Z bodového hodnotenia vyplýva, že finančná situácia je tým lepšia a stabilnejšia, čím
menší počet bodov podnik získa. Minimálny počet bodov je 4 a maximálny 20.
55
Výpočet Altmanovho „Z“ indexu
Tabuľka 22
Zdroj: Vlastné výpočty
Výpočet „Z“ indexu za rok 2004
Z = 0,717 * (-0,102) + 0,847 * (-0,062) + 3,107 * 0,066 + 0,420 * 0,111 + 0,998 * 1,874
Z = 1,996
Výpočet „Z“ indexu za rok 2005
Z = 0,717 * (-0,138) + 0,847 * (-0,055) + 3,107 * 0,056 + 0,420 * 0,129 + 0,998 * 2,035
Z = 2,114
Výpočet „Z“ indexu za rok 2006
Z = 0,717 * (-0,160) + 0,847 * (-0,041) + 3,107 * 0,117 + 0,420 * 0,186 + 0,998 * 2,220
Z = 2,508
Za všetky sledované roky sa hodnota „Z“ indexu pohybovala v pásme od 1,81 do 2,99,
z čoho vyplýva, že podnik sa nachádza v sivej zóne, resp. v pásme nejasnej budúcnosti. Je tu
aj vysoká pravdepodobnosť bankrotu. Avšak, hodnota „Z“ indexu z roka na rok narastá, čo
možno hodnotiť pozitívne vzhľadom na budúcu existenciu podniku.
Ukazovateľ Skutočná hodnota
2004 2005 2006
Z1 pracovný kapitál / celkový majetok -0,102 -0,138 -0,160
Z2 nerozdelené zisky / celkový majetok -0,062 -0,055 -0,041
Z3 prevádzkový zisk (EBIT) / celkový majetok 0,066 0,056 0,117
Z4
trhová hodnota vlastného kapitálu /
účtovná hodnota dlhov 0,111 0,129 0,186
Z5 tržby / celkový majetok 1,874 2,035 2,220
56
Výpočet indexu bonity
Tabuľka 23
Ukazovateľ Skutočná hodnota
2004 2005 2006
B1 cash flow / cudzí kapitál 0,050 0,096 0,120
B2 celkový kapitál / cudzí kapitál 1,123 1,130 1,187
B3 zisk pred zdanením / celkový kapitál 0,027 0,005 0,080
B4 zisk pred zdanením / celkové výkony 0,015 0,003 0,036
B5 zásoby / aktíva celkom 0,044 0,063 0,054
B6 celkové výkony / celkový kapitál 1,727 1,853 2,222
Zdroj: Vlastné výpočty
Výpočet indexu bonity za rok 2004
B = 1,5 * 0,050 + 0,08 * 1,123 + 10 * 0,027 + 5 * 0,015 + 0,3 * 0,044 + 0,1 * 1,727
B = 0,696
Výpočet indexu bonity za rok 2005
B = 1,5 * 0,096 + 0,08 * 1,130 + 10 * 0,005 + 5 * 0,003 + 0,3 * 0,063 + 0,1 * 1,853
B = 0,503
Výpočet indexu bonity za rok 2006
B = 1,5 * 0,120 + 0,08 * 1,187 + 10 * 0,080 + 5 * 0,036 + 0,3 * 0,054 + 0,1 * 2,222
B = 1,493
Podľa výsledkov vypočítaných metódou indexu bonity možno usúdiť, že podnik zápasí
s určitými problémami finančného charakteru. V roku 2004 a 2005 sa tento index pohyboval
v intervale od 0 do 1 a v roku 2005 sa hodnota indexu bonity ešte viac znížila. V roku 2006 sa
podnik nachádzal v lepšej finančnej situácii, totižto hodnota indexu prekročila hodnotu 1.
4.8 Analýza odbytu
Dúbravanka R.F.T., a.s. je jedna z najväčších priemyselných pekární na Slovensku. Má
dominantné postavenie na trhu v Bratislave, kde jej podiel predstavuje zhruba 25 až 30 %.
57
Svojím technologickým zázemím je Dúbravanka R.F.T., a.s. bez problémov schopná
realizovať obrat pekárskej výroby na úrovni cca. 16-18 mil. Sk mesačne a cukrárskej výroby
pre rakúskeho partnera na úrovni cca. 1-2 mil. Sk.
Hlavným konkurentom spoločnosti na trhu Bratislavy je pekáreň a cestovináreň Delta
Petržalka, ktorá je kapacitne podstatne menšia a zameriava sa na svoju ťažiskovú činnosť,
ktorou je výroba cestovín.
Ukončením činnosti spoločnosti PMN UNION na konci roku 2005, ktorá ako bratislavská
prevádzka bola jedným z najväčších konkurentov na trhu, sa otvorili nové možnosti pre
spoločnosť Dúbravanka R.F.T., a.s..
Za konkurentov možno považovať všetky okolité pekárne vo vzdialenosti 50 až 100 km od
Bratislavy, ale len s časťou sortimentu výrobkov.
Rozhodujúcimi odberateľmi, ktoré pôsobia v danom regióne na trhu a s ktorými má
spoločnosť zmluvný vzťah sú najmä:
o Tesco
o Billa
o Jednota SD Bratislava (Jednota bežná sieť + Jednota Terno 1, 2 a 3)
o Ahold
o Interfruct
Produkciu v cukrárskom sortimente Dúbravanka R.F.T., a.s. exportuje do Rakúska,
odberateľom je spoločnosť Gourmeteria.
Aby si spoločnosť udržala trend v narastaní odbytu a s ním súvisiace dominujúce
postavenie v regióne, stala sa hlavným iniciátorom vzniku spoločnosti Super Pek, a.s..
Spoločnosť prostredníctvom Super Pek-u zabezpečuje vzťah k obchodným reťazcom.
V spoločnostiach Tesco, Billa a Ahold je centrálnym dodávateľom pre územie celej SR
spoločnosť Super Pek, a.s., čo znamená, že Dúbravanka R.F.T., a.s. vo svojom regióne
zásobuje svojím tovarom všetky obchodné jednotky.
Najvýznamnejším partnerom Dúbravanky R.F.T., a.s. okrem Super Pek-u, ktorý
zabezpečuje vzťah k obchodným reťazcom, je bežná sieť prevádzok Jednoty SD, ktorá spolu
s hypermarketom Terno Petržalka, supermarketom Terno Aupark a supermarketom Terno
Devínska Nová Ves zabezpečuje mesačný obrat na úrovni 4,5 až 5 mil. Sk.
V priebehu roka 2006 spoločnosť začala dodávať do štyroch predajní obchodného reťazca
Lidl a do dvoch predajní obchodného reťazca Kaufland, ktoré mali v roku 2006 významný
vplyv na tržby.
58
V regióne, v ktorom pôsobí spoločnosť Dúbravanka R.F.T., a.s. sa v poslednom období
otvorili, resp. fungujú už dlhšiu dobu nasledovné prevádzky, do ktorých spoločnosť
prostredníctvom Super Pek-u, a.s. dodáva:
Obchodný reťazec TESCO
o obchodný dom Bratislava
o hypermarket Bratislava Petržalka
o hypermarket Bratislava Zlaté piesky
o hypermarket Bratislava Lamač
o hypermarket Trnava
o hypermarket Piešťany
o hypermarket Senica
Celkový mesačný obrat Dúbravanky R.F.T., a.s. vo vzťahu k jednotlivým prevádzkam
Tesco predstavuje zhruba 4 až 5 mil. Sk mesačne.
Obchodný reťazec BILLA
o supermarkety Billa v nasledovných mestách: Bratislava, Trnava I, II, Piešťany,
Senica, Senec, Nové mesto nad Váhom, Šamorín, Malacky
Celkový mesačný obrat Dúbravanky R.F.T., a.s. vo vzťahu k uvedeným prevádzkam Billy
predstavuje zhruba 4,5 až 5 mil. Sk mesačne.
Obchodný reťazec AHOLD
o Hypernova Bratislava
Celkový mesačný obrat Dúbravanky R.F.T., a.s. vo vzťahu k uvedenej prevádzke Aholdu
predstavuje zhruba 0,3 až 0,5 mil. Sk mesačne.
Obchodný reťazec INTERFRUCT
o supermarket I Bratislava
o supermarket II Bratislava
Celkový mesačný obrat Dúbravanky R.F.T., a.s. vo vzťahu k uvedeným dvom prevádzkam
Interfructu predstavuje zhruba 0,1 až 0,2 mil. Sk mesačne.
Odbyt pekárenských, ale aj cukrárenských výrobkov podlieha sezónnym vplyvom, ale
v dôsledku nárastu predaja do sietí uvedená sezónnosť ustupuje a jednotlivé mesiace sa
vyrovnávajú a to s výnimkou letných mesiacov, ktoré sú slabšie, čo je špecifikum Bratislavy.
59
V letnom období v dôsledku vyľudňovania Bratislavy (dovolenky, letné prázdniny) ako aj
v dôsledku nižšej spotreby cukrárenských výrobkov tržby poklesnú o 0,5 až 1 mil. Sk
mesačne.
4.9 Prieskum o spokojnosti zákazníkov s pekárenskými výrobkami
Pre výrobcu ako aj obchodníka má poznanie nárokov spotrebiteľa a jeho správania sa
v oblasti kvality, ako aj bezpečnosti produktov veľký význam. Prvotné a kvalitou ocenené
informácie o požiadavkách a názoroch spotrebiteľov je možné získať pomocou vhodne
zvolených metód výskumu, spracovania a vyhodnotenia údajov.
Z marketingového prieskumu, ktorý sa realizoval v Bratislavskom kraji vyplýva, že trendy
poukazujú na zvyšovanie sa záujmu o kvalitné celozrnné pečivo, ktoré nakupuje 18 %
respondentov. Rastúci trend možno pozorovať aj pri nákupe tmavého chleba, ktorý kupuje až
29 % respondentov. Napriek tomu záujem o biely chlieb stále nie je zanedbateľný a kupuje ho
37 % opýtaných. Jedným z faktov, prečo sa zvyšuje záujem o výrobky z celozrnnej múky je
to, že tieto produkty obsahujú omnoho viac vlákniny, vitamínov, minerálnych látok
i stopových prvkov. Čo sa týka nákupného miesta resp. typu predajne, kde sa pekárenské
výrobky najčastejšie nakupujú, rastie význam obchodných reťazcov, t. j. supermarketov a
hypermarketov. Menšie špecializované predajne strácajú na dôležitosti.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 66 % opýtaných považuje propagáciu pekárenských
výrobkov za nedostatočnú, nevyhovujúcu. Cena je ešte stále dôležitým faktorom pri výbere
pekárenských výrobkov, avšak z pohľadu zákazníkov rastie dôležitosť aj takých faktorov ako
kvalita, vzhľad výrobku a dobré meno výrobcu. Výsledky marketingového prieskumu sú
zobrazené pomocou grafov.
Graf 2
Nakupujete pravidelne pekárenské výrobky?
62%
38%
áno nie
60
Graf 3
V akom type predajne najčastejšie nakupujete pekárenské výrobky?
8%24%
25%28%
15%
hypermarket supermarket potraviny špecializovaná predajňa iný
Graf 4
Graf 5
Aké druhy chleba pri nákupe uprednostňujete?
0%18%
37%
29%5%
11%
biely tmavý zemiakový grahamový slnečnicový celozrnný
Aké druhy pekárenských výrobkov nakupujete?
6%
5%
19%
4%5% 4% 3% 23%
31%
chlieb rožky žemle
cereálne výrobky vianočky bábovky
knedle šišky záviny
61
Graf 6
Pri nákupe pekárenských výrobkov čo je pre Vás dôležité?
22%20%
5%
17%4% 32%
cena vzhľad kvalita obal výrobca iné
Graf 7
Majú pekárenské výrobky vo Vašom obchode dostatočnú propagáciu?
34%
66%
áno nie
Výsledky prezentovaného marketingového prieskumu poskytli dostatok informácii
o názoroch, potrebách a spokojnosti zákazníkov týkajúcich sa kvality pekárenských výrobkov
a rozhodovania spotrebiteľa pri ich kúpe. Tento prieskum však poukazuje na potrebu ešte
lepšej informovanosti zákazníkov o týchto produktoch, hlavne o ich zložení, nutričnej
hodnote a dostatočnej propagácii.
62
5 ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV
Stabilné, konkurencieschopné postavenie podniku v trhovom priestore závisí
predovšetkým od stability – teda dostatku, vhodnej štruktúry, racionálnej alokácie
a primeraného využitia finančných zdrojov, ktoré má k dispozícii.
Finančná situácia podniku, do ktorej predchádzajúce požiadavky – štruktúra, alokácia
i využitie, vyúsťujú, je „viditeľnou“ časťou a výsledkom podnikovej ekonomiky. Viditeľnou
preto, že sa promptne transformuje do schopnosti podniku hradiť svoje záväzky. A to je
skutočnosť, ktorú všetci partneri citlivo vnímajú a reagujú na ňu. Tieto reakcie majú rôznu
podobu. Podnik s povesťou spoľahlivého platiteľa ľahko získa výhodné platobné podmienky
u dodávateľov. Bonitný podnik získa za lepších podmienok bankový úver a pod. Neplatič či
podnik s nízkou bonitou má situáciu zložitejšiu.
Jedným z dôležitých podnikových cieľov je mať dobrú finančnú situáciu. Pri jej
zabezpečovaní zohráva významnú úlohu finančná analýza. Jej úlohou je identifikovať príčiny,
ktoré determinovali finančnú situáciu, a aktívne prispievať k jej zlepšeniu, stabilizácii.
Cieľom predkladanej diplomovej práce bola analýza podnikateľských potenciálov
v sledovanej spoločnosti prostredníctvom vhodných metód podnikateľskej analýzy za roky
2004 – 2006.
Na dosiahnutie stanoveného cieľa sa využil stanovený metodický aparát, ktorý je podrobne
rozvedený v kapitole 3 na stranách 31 až 36.
Vlastná práca je rozčlenená do deviatich problémových okruhov, z ktorých vyplývajú
nasledovné závery a návrhy na realizáciu v praxi.
Zo situačnej analýzy vyplýva, že hlavnou činnosťou spoločnosti Dúbravanka R.F.T., a.s. je
výroba pekárenských výrobkov, taktiež distribúcia týchto výrobkov a v menšom rozsahu aj
výroba cukrárenských výrobkov. V roku 2006 nastali výrazné zmeny v živote spoločnosti,
totižto Dúbravanka R.F.T., a.s. sa stala súčasťou nadnárodnej spoločnosti Delta pekárne SK.
V druhom problémovom okruhu sú podrobne charakterizované investičné aktivity
spoločnosti za roky 2004 – 2006. Spoločnosť v sledovanom období uskutočnila rozsiahle
investície do výrobných zariadení a modernizácie automobilového parku. Realizáciou týchto
investičných aktivít spoločnosť predpokladá, že dosiahne úspory v oblasti nákladov, nárast
v oblasti kvality výroby, čím sa posilní jej pozícia na trhu a zároveň bude schopná poskytovať
lepšie a pružnejšie služby svojim zákazníkom, z čoho vyplýva, že sa zvýši aj jej konkurenčná
schopnosť. Všetky uvedené investície zároveň zlepšia pracovné prostredie a pracovné
podmienky zamestnancov a budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
63
Ďalší problémový okruh sa zaoberá analýzou majetkovej a kapitálovej štruktúry podniku.
Táto analýza vypovedá v sledovanom období o kolísaní celkových aktív. Najväčší podiel na
celkových aktívach predstavuje dlhodobý hmotný majetok, ktorý podobne ako celkové aktíva
spoločnosti má tiež kolísavý trend. Pozitívny trend možno sledovať vo vývoji finančných
účtov, ktoré sa v roku 2006 zvýšili oproti predchádzajúcemu roku o 240,18 %. Pri
dlhodobých záväzkoch spoločnosti možno sledovať klesajúci trend. Financovanie spoločnosti
z úverových zdrojov sa v sledovanom období realizovalo vo veľkej miere, keďže v tomto
období sa realizovali aj rozsiahle investície.
Štvrtý problémový okruh poskytuje informácie o financovaní obežného a neobežného
majetku. Za všetky tri sledované roky vznikla podkapitalizovanosť, čiže podnik má určité
problémy s bilančnou rovnováhou a znamená to, že časť neobežného majetku bola krytá
krátkodobým požičaným kapitálom.
V ďalšom okruhu je venovaná pozornosť analýze výnosov, nákladov a výsledku
hospodárenia. Pri analyzovaní výnosových a nákladových položiek sa zistilo, že u obidvoch
ukazovateľoch nastalo výraznejšie zvýšenie v roku 2006, kedy finančná situácia podniku sa
oproti roku 2005 výrazne zlepšila. Kým v roku 2005 sa dosiahla strata vo výške 96 tis. Sk,
v roku 2006 bol vykázaný zisk vo výške 6 311 tis. Sk.
Šiesty problémový okruh sa zaoberá finančnou analýzou „ex post“, ktorá sa realizovala
prostredníctvom ukazovateľov rentability, zadĺženosti, aktivity a likvidity. V tejto časti sú
analyzované aj peňažné toky podniku.
Analýzou rentability sa zistilo, že podnik dosiahol najlepšie výsledky v oblasti rentability
v roku 2006. Túto situáciu odzrkadľuje vývoj výsledku hospodárenia, totižto v roku 2006 sa
výrazne zvýšil výsledok hospodárenia oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2005
ukazovatele rentability dosiahli záporné hodnoty okrem rentability celkového kapitálu.
Na základe analýzy zadĺženosti sa zistilo, že majetok podniku je financovaný vo veľkej
miere z cudzích zdrojov. Za sledované obdobie celková zadĺženosť vykazuje veľmi vysoké
hodnoty, ktoré prekračujú až 80 %.
Ukazovatele aktivity v sledovanom období zaznamenali pozitívny trend vývoja. Pomerne
vysoké hodnoty vykazuje ukazovateľ doby splatnosti záväzkov, ale v jeho vývoji možno
sledovať klesajúci trend.
Analýzou likvidity sa zistilo, že ani jeden z ukazovateľov likvidity sa nenachádza
v odporúčanom intervale. Z toho vyplýva, že podnik nie je platobne schopný splácať svoje
záväzky. Aby podnik zabezpečil požadovanú likviditu, mal by urýchliť realizáciu svojich
výrobkov.
64
Z analýzy cash flow vyplýva, že vývoj peňažných tokov má rastúci trend. V roku 2005
peňažné toky dosiahli výšku 275 tis. Sk, kým v roku 2006 došlo k ich zvýšeniu o 1 632 tis.
Sk.
Siedmy problémový okruh vlastnej práce sa zaoberá finančnou analýzou „ex ante“. Všetky
použité metódy poukázali na to, že podnik má určité finančné problémy. Podľa Altmanovho
„Z“ indexu hrozí aj možná pravdepodobnosť bankrotu. Avšak v poslednom analyzovanom
roku jeho hodnota sa zvýšila, pretože finančná situácia podniku sa výrazne zlepšila.
Ďalší problémový okruh poskytuje informácie o najvýznamnejších odchodných partneroch
spoločnosti, ku ktorým patria obchodné reťazce Tesco, Billa, Jednota, Ahold, Interfruct.
V roku 2006 spoločnosť začala dodávať aj do predajní obchodného reťazca Lidl a Kaufland,
ktoré mali významný vplyv na tržby.
V poslednom problémovom okruhu sú vyhodnotené výsledky marketingového prieskumu
o spokojnosti zákazníkov s pekárenskými výrobkami. Prieskum poukázal na to, že väčšina
zákazníkov je s kvalitou a s ponúkaným sortimentom pekárenských výrobkov spokojná, avšak
nedostatky pociťujú v oblasti propagácie týchto výrobkov.
Podnikateľská analýza spoločnosti poukázala na mnohé problémy v celkovom hospodárení
podniku, avšak, ak vedenie podniku podnikne určité kroky na zlepšenie situácie, finančná
situácia spoločnosti sa môže výrazne zmeniť. Preto by som navrhla riešenie niektorých
problémových oblastí, ktoré boli identifikované pomocou analýzy:
o vytvárať podmienky, aby bola zabezpečená perspektíva dlhodobej likvidity,
o preverovanie platobnej schopnosti a platobnej morálky u všetkých odberateľov,
o pri obchodovaní s odberateľmi s vysokým rizikom treba žiadať platby vopred, resp.
vyžadovať platby preddavkov,
o pokračovať v procese reštrukturalizácie a hľadanie vnútorných rezerv formou úspory
nákladov,
o investovať do výrobnej technológie a to najmä do modernizácie výroby rožkov
a chleba, a tým dosiahnuť úspory v oblasti nákladov a zvýšenie kvality výrobkov,
o v záujme zvýšenia rentability orientovať výrobu len na rentabilné výrobky,
o udržať, resp. posilniť svoju pozíciu v sieťach a reťazcoch supermarketov
a hypermarketov národných spoločností,
o venovať pozornosť aj menším a drobným odberateľom, ktorých podiel na odbyte
spoločnosti nie je zanedbateľný a realizačné ceny obsahujú väčšiu maržu a teda vyššiu
ziskovosť.
65
Transformácia ekonomiky so zmenou vlastníckych vzťahov a potrebou prispôsobiť sa
trhovým podmienkam znamená významnú kvalitatívnu zmenu. Úspešná adaptácia podnikov
na túto zmenu závisí od schopnosti podnikového manažmentu reagovať na nové, zložitejšie
podmienky uplatňovania sa podniku na trhu. Úspech podnikania závisí aj od objektívnej
analýzy, hodnotenia vlastných možností a výsledkov, predpokladov úspešnosti, konkurencie
a prijímaných správnych rozhodnutí vo všetkých sférach podnikateľskej činnosti.
66
6 POUŽITÁ LITERATÚRA
1. BIEHUNEK, J.: Nové výzvy podnikania v poľnohospodárstve po vstupe SR do EÚ. In.:
Obchodné podnikanie v podmienkach teórie a praxe znalostnej ekonomiky. Zborník
z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: EKONÓM, 2006, s. 294-299, ISBN
80-8078-023-5
2. BIELIK, P. a kol.: Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 2001. 270
s. ISBN 80-7137-861-5
3. BIELIK, P. – GURČÍK, Ľ. – DVOŘÁK, M. – BLCHÁ Č, J.: Ekonomika podnikov.
Nitra: SPU, 2002. 184 s. ISBN 80-8069-069-3
4. BLAŠKOVÁ, M.: Výkonnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky Slovenska – priorita
hospodárskej politiky po vstupe do Európskej únie. In.: Hospodárska a sociálna politika
SR po vstupe do EÚ. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie.
Bratislava: EKONÓM, 2005, s. 6-11, ISBN 80-8065-021-3
5. ČIMO, J.: Vytváranie podmienok pre konkurencieschopnosť firmy. In.: Obchodné
podnikanie v podmienkach teórie a praxe znalostnej ekonomiky. Zborník
z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: EKONÓM, 2006, s. 77-81, ISBN 80-
8078-023-5
6. GOTTSCHALL, V.: Pekárstvo, cukrárstvo. Odborný časopis pekárskej a cukrárskej
výroby na Slovensku, roč. 7, 2006, č. 1/37, ISSN 1335-6305
7. GOZORA, V.: Prispôsobovanie agrárneho sektoru meniacim sa ekonomickým
podmienkam. In.: Formulovanie konkurenčnej výhodnosti v potravovom reťazci. Zborník
príspevkov z riešenia vecných problémov projektu hlavnej úlohy E-V. Nitra: SAPV,
2005, s. 5-16, ISBN 80-89162-11-8
8. GOZORA, V.: Riešenie ekonomickej rovnováhy v špecifickom prostredí PPoK. In.:
K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ. Zborník vedeckých
prác. Nitra: SPU, 2003, s. 11-16, ISBN 80-8069-184-3
9. GOZORA, V.: Financovanie agropotravinárskeho komplexu a slovenského vidieka zo
zdrojov Európskej únie. In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum
k otázkam agrárnej ekonomiky a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 7, 2007, č.3, s. 4-9,
ISSN 1335-6186
10. GRZNÁR, M. a kol.: Podnikanie v agropotravinárstve. Bratislava: EKONÓM, 2002.
264 s. ISBN 80-225-1536-1
67
11. GRZNÁR, M. – SZABO, Ľ.: Výkonnosť a produktivita poľnohospodárstva
a poľnohospodárskych podnikov a vstup Slovenska do EÚ. In.: Ekonomika
poľnohospodárstva. Vedecké periodikum k otázkam agrárnej ekonomiky a politiky.
Bratislava: VÚEPP, roč. 5, 2005, č. 1, s. 23-28, ISSN 1335-6186
12. GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU, 2004. 163 s. ISBN 80-
8069-449-4
13. HAMBALKOVÁ, M.: Vplyv zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami
na agropotravinárstvo SR a poradenstvo. In.: Odborné poradenstvo v agropotravinárstve
– významný strategický a intenzifikačný nástroj. Zborník prednášok z medzinárodnej
vedeckej konferencie. Nitra: Agroinštitút, 2001, s. 233-242, ISBN 80-7139-085-2
14. HARBUTOVÁ, E.: Uplatňovanie novej poľnohospodárskej politiky v podmienkach
slovenského vidieka. In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum
k otázkam agrárnej ekonomiky a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 7, 2007, č. 3, s. 77-80,
ISSN 1335-6186
15. HEDERER, J. a kol.: Stavovská ročenka pekára, cukrára a cestovinára SR. Žilina:
Žilinské tlačiarne, 2000. 177 s.
16. HEDERER, J. a kol.: Pekárstvo, Cukrárstvo. Odborný časopis pekárskej a cukrárskej
výroby na Slovensku, roč. 8, 2007, č. 4/46, s. 12, ISSN 1335-6305
17. HUDÁK, J. – ROVNÝ, P.: Sociálno-ekonomické a regionálne disparity
v poľnohospodárstve SR. In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum
k otázkam agrárnej ekonomiky a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 7, 2007, č. 3, s. 24-32,
ISSN 1335-6186
18. HUDÁKOVÁ, M.: Dopady transformácie na poľnohospodárstvo SR. In.: Formulovanie
konkurenčnej výhodnosti v potravovom reťazci. Zborník príspevkov z riešenia vecných
problémov projektu hlavnej úlohy E-V. Nitra: SAV, 2005, s. 80-84, ISBN 80-89162-11-8
19. HUTNÍK, F.: Svetové trendy formovania potravinových vertikál a ich vplyv na
potravinové hospodárstvo SR. Bratislava: VÚEPP, 2004. 76 s. ISBN 80-8058-356-0
20. CHRASTINOVÁ, Z.: Situácia slovenského poľnohospodárstva po vstupe do Európskej
únie. In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum k otázkam agrárnej
ekonomiky a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 5, 2005, č. 2, s. 3-9, ISSN 1335-6186
21. JAMBOROVÁ, M. a kol.: Analýza a predikcia vývoja agropotravinárskych trhov so
zameraním sa na jednotlivé činitele ponuky a dopytu v celej potravinovej vertikále.
Bratislava: VÚEPP, 2007. 71 s. ISBN 80-8058-153-4
68
22. JURÍČKOVÁ, V. a kol.: Podnikateľské prostredie a firemné stratégie. Bratislava:
Ekonomický ústav SAV, 2006. 172 s. ISBN 80-7144-154-6
23. KONCOŠ, P.: Prispôsobovanie agropodnikateľských subjektov európskej agrárnej
štruktúre. In.: Formulovanie konkurenčnej výhodnosti v potravovom reťazci. Zborník
príspevkov z riešenia vecných problémov projektu hlavnej úlohy E-V. Nitra: SAPV,
2005, s. 17-23, ISBN 80-89162-11-8
24. KOTLER, P.: Marketing podle Kotlera. Jak vytvářet a ovládnout nové trhy. Praha:
Management press, 2002. 465 s. ISBN 80-7261-010-4
25. MATOŠKOVÁ, D.: Analýza a predikcia vybraných odborov potravinárskeho priemyslu.
In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum k otázkam agrárnej ekonomiky
a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 5, 2005, č. 1, s. 47-54, ISSN 1335-6186
26. MURA, L.: Profilovanie malého a stredného podnikania Slovenska v Európskej únii. In.:
Riešenie vybraných manažérskych a marketingových problémov v agropotravinárstve.
Zborník vedeckých príspevkov z riešenia výskumných úloh Katedry manažmentu
a marketingu. Nitra: SPU, 2005, s. 43-49, ISBN 80-8069-510-5
27. PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby. Nitra: SPU, 2004. 182 s. ISBN 80-8069-374-9
28. PAŘÍK, M.: Názory predstaviteľa Delta pekární. In.: Pekárstvo, cukrárstvo. Odborný
časopis pekárskej a cukrárskej výroby na Slovensku, roč. 8, 2007, č. 4/46, s. 12, ISSN
1335-6305
29. SZABO, Ľ. – JANKELOVÁ, N.: Faktory úspešnosti agrárnych podnikov v Slovenskej
republike. Bratislava: EKONÓM, 2006. 157 s. ISBN 80-225-2213-9
30. STOROŠKA, M.: Regionálne rozdiely produktivity práce v poľnohospodárstve. In.:
Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum k otázkam agrárnej ekonomiky
a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 7, 2007, č. 3, s. 58-71, ISSN 1335-6186
31. STRÁŽOVSKÁ, H. a kol.: Obchodné podnikanie. Hronský Beňadik: NETRI, 2004. 387
s. ISBN 80-232-0652-2
32. SWINNEN, Johan a i.: Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej
republiky. Washington, D.C. 20433, USA: Medzinárodná banka pre obnovu
a rozvoj/Svetová banka, 2006. 49 s. ISBN 80-89244-02-5
33. ŠIMO, D.: Agrárny marketing. Nitra: SPU, 2006. 321 s. ISBN 80-8069-726-4
34. TVRDOŇ, Jozef a i.: Analýza podnikateľského prostredia a bariér absorpčnej
schopnosti regiónov. In.: Ekonomický časopis. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, roč.
55, 2007, č. 2, s. 200-208, ISSN 0013-3035
69
35. ZALAI, K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint vfra, 2000.
337 s. ISBN 80-88848-61-X
36. ZALAI, K. – KALAFUTOVÁ, Ľ. – ŠNIRCOVÁ, J.: Finančno-ekonomická analýza
podniku. Finančná analýza: praktikum. Bratislava: EKONÓM, 2006. 136 s. ISBN 80-
225-2142-6
37. ZELENÁ SPRÁVA 2007
38. ZOBORSKÝ, I. M.: Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2006. 319 s. ISBN 80-
8069-758-2
39. ŽAJA, J.: Mobilita podnikových manažmentov v agropodnikateľských subjektoch SR.
In.: Riešenie vybraných manažérskych a marketingových problémov
v agropotravinárstve. Zborník vedeckých príspevkov z riešenia výskumných úloh
Katedry manažmentu a marketingu. Nitra: SPU, 2005, s. 60-65, ISBN 80-8069-510-5
Internetové zdroje
URL1: http://www.idc.sk/sk/news/page.php3?clanok=1, 20.10.2007
URL2: http://www.euroforum.nrsr.sk/forumArticle.aspx?articleId=36, 20.10.2007
URL3: http://www.24hod.sk/clanok-9503-Zisk-pekarni-klesol-za-tri-kvartaly-medzirocne-o-
28-%25.html, 28.2.2008
70
7 PRÍLOHY
1. Riadiaca štruktúra spoločnosti Dúbravanka R.F.T., a.s.
2. Zoznam jednotlivých druhov výrobkov vyrábaných spoločnosťou
3. Dotazník o spokojnosti zákazníkov s pekárenskými výrobkami
71
72
73
74
75
76
top related