základy biochémie

104/21/23 104/21/23 104/21/23 1

Základy biochémie

• Organizácia a chemické zloženie organizmov

• Intermediárny metabolizmus• Genetická informácia a základy jej prenosu• Základy regulácie metabolizmu• Biochémia endokrinného systému• Základy klinickej biochémie

1. Šajter V. a kol.: Biofyzika, biochémia a rádiológia. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Osveta. 2002. 158 s.2. Sýkora A.: Základy biochémie. 1. vyd. FZ PU Prešov: Grafotlač,s.r.o. 2008. 117 s.

204/21/23 204/21/23 204/21/23 2

Organizácia a chemické zloženie organizmov

Štruktúra bunky a jej vzťah k metabolizmu – membrána a cytoplazma v biofyzike.Bunkové jadro – materiál je v chromozómoch, ktoré sú tvorené dlhou makromolekulou DNA s 3000 génmi. Bunka človeka má dve sady CH, v jadre je 46 CH.Mitochondrie – organely s dvoma membránami, a vnútrom matrixom, - 1000-2000 v bunke, - tvorba ATP, - energia na biosyntézu ATP sa získava v dýchacom reťazci. M sú energetické centrály bunky.Endoplazmatické retikulum – systém membrán v cytosóle buniek, - granulované ER s ribozómami, - hladké ER. GER – pri syntéze bielkovín, HER – modifikácia bielkovín (naviazanie oligosacharidov)Golgiho komplex – ploché membránové útvary, stred bunky, úprava a rozdeľovanie bielkovín.

304/21/23 304/21/23 304/21/23 3

Lyzozómy – organely s jednoduchou membránou, obsahujú enzýmy s kyslým pH, rozkladajú biopolyméry na aminokyseliny, karboxylové kyseliny, monosacharidy, transportujú ich do cytosólu kde sa začlenia do metabolizmu.Ribozómy – syntetizujú sa v nich bielkoviny, je to enzýmový komplex.Cytosól – polovica bunkového objemu, miesto metabolických procesov, sú tu aj enzýmy.

Pojmy: ATP - Adenozíntrifosfát je multifunkčný nukleotid. Najvýznamnejší je pre prenos chemickej energie v rámci bunky v metabolizme. ATP predstavuje primárny zdroj energie pre bunku. Energia sa uvoľňuje pri hydrolytickom štiepení molekuly kyseliny trihydrogénfosforečnej z nukleotidu ATP. Takto získaná energia je väčšia ako pri hydrolýze iných typov zlúčenín, preto ATP nazývame makroergickou zlúčeninou a makroergickú väzbu označujeme vlnovkou (nie je to nijako špeciálny typ väzby, je to proste obyčajná kovalentná väzba a vlnovkou zdôrazňujeme len jej energetický význam).

Bunkové jadro

Štrukturálny vzorec ATP

604/21/23 604/21/23 6

Mitochondria

704/21/23 704/21/23 7

Endoplazmatické retikulum

Cytoplazma• glykolýza• glukoneogeneza (z oxalacetátu alebo

glycerolu)

• metabolizmus glykogenu• pentózový cyklus• syntéza mastných kyselin• syntéza neesenciálnych aminokyselin• transaminačné reakcie • syntéza močoviny (časť, len v pečeni!)

• syntéza hemu (časť)

• metabolizmus purinových a pyrimidinových nukleotidov

Mitochondria

• pyruvátdehydrogenázový komplex (PDH)

• začiatok glukoneogenezy -oxidacia mastných kyselín• syntéza ketolátek (len v pečeni!) • oxidační deaminace glutamátu • transaminační reakce• citrátový cyklus• dýchací reťazec (vnútorna mitochondriálna

membrána)

• aerobní fosforylace (vnútorna mitoch. membrána) • syntéza hemu (časť)

• syntéza močoviny (časť)

Endoplazmatické retikulum

Hladké ER• syntéza triacylglycerolov (TAG) a fosfolipidov• elongacia a desaturacia mastných kyselín (MK)• syntéza steroidov• biotransformacia xenobiotik• glukóza-6-fosfatáza

Drsné ER• proteosyntéza

(translacia a posttranslačná modifikacia)

Golgiho aparát

• posttranslačná modifikacia proteinov• triedenie proteinov • export proteinov (tvorba sekrečných váčkov)

Ribosomy • proteosyntéza

Jádro• replikacia a transkripcia DNA• syntéza RNA

Lyzosomy

• hydrolýza proteinov, sacharidov, lipidov a nukleových kyselin

Peroxisomy

• oxidačné reakcie vyžadujúce O2

• využitie peroxidu vodíka• degradacia MK s dlhým reťazcom (od

1604/21/23 1604/21/23 1604/21/23 16

Chemické zloženie buniek

Anorganické látky v bunkách – prvky a zlúčeniny. Biogénne prvky tvoria živú hmotu. Biogénne prvky – prvky, ktoré sa vyskytujú v biosfére (nevyhnutne pre stavbu a životnú činnosť organizme)Makroelementy – (12 prvkov, 99%)a) stále primárne prvky (O, C, H, N, P, 1–60%)b) stále sekundárne prvky (Ca, S, Mg, Cl, Na, K, Fe, 0,05-1%)Mikroelementya) menej ako 0,05% - podskupina 8 stálych prvkov (Cu, Zn, Mn, Co, B, Si, F, I)b) menej ako 0,001% - napr. Br, Se, Vc) kontaminujúce prvky (Hg, Tl, Mn, Cr, Cd) Anorganické zlúčeniny – voda 60% hmotnosti človeka, rozpúšťadlo, transportné médium, disociácia zlúčenín na ióny. Minerálne látky.

Organické látky

Sacharidy – súčasť všetkých buniek, 85-90% sušiny rastlín (fotosyntéza), 2% sušiny živočíchov (potrava a syntéza z aminokyselín a glycerolu), zložené z C,H,O skupín –OH, -CHO, -CO. Monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy. Glukóza, fruktóza, 2-deoxyribóza, ribóza, sacharóza, maltóza, laktóza, škrob, glykogén, celulóza.V zelených rastlinách vznikajú fotosyntézou:6 CO2 + 12 H2O → C6H12O6 + 6 H2O + 6 O2, za pomoci slnečného žiarenia a chlorofylu.

Sú zásobné energetické látky (škrob, glykogén, inulín), aj stavebné látky (celulóza, hemicelulóza), (C6H10O5)n.

1904/21/23 1904/21/23 19

Glukóza, sacharóza a glykogén

Glukóza Fruktóza

Sacharóza

Laktóza

2104/21/23 2104/21/23 2104/21/23 21

Lipidy – estery alkoholov a vyšších karboxylových kyselín. Triacylglyceroly estery glycerolu a vyšších KK, sú formou energetickej zásoby.Vosky – estery vyšších primárnych alifatických alkoholov a vyšších KK.Glycerofosfoaminolipidy – na 3C glycerolu je naviazaná kyselina fosforečná, sú stavebnou zložkou bunkových membrán.Sfingofosfoaminolipidy – namiesto glycerolu sfingozín (nenasýtený aminoalkohol), sú v nervovom tkanive.Glykolipidy – obsahujú sacharidy, v myelinových obaloch nervových vlákien.Cerebrozidy – majú 1 zvyšok monosacharidu viazaný na sfingozín, sú v mozgu a nervových tkanivách.Gangliozidy – obsahujú oligosacharid a sú predovšetkým v sivej mozgovej kôre.Steroidy – deriváty uhľovodíka steránu, napr. cholesterol, žlčové kyseliny a steroidné hormóny.

2204/21/23 2204/21/23 22

Mono, di a triacylglyceroly

Glycerofosfolipidy

FosfolipidSterán

TestosterónGlykolipid

2404/21/23 2404/21/23 24

Cholesterol

2504/21/23 2504/21/23 2504/21/23 25

Bielkoviny – jednoduché a zložené, 55% C, 21% O, 7% H, 17% N, S a P. Pospájané aminokyseliny (20 α) peptidovou väzbou. Podľa tvaru sú vláknité a globulárne. Štruktúra je primárna, sekundárna, terciárna a kvartérna. Mr = 10000 až 1000000, tvoria koloidné roztoky. B – štruktúrne, katalytické, transportné, pohybové, obranné, zásobné, výživové, senzorové a regulačné.

Nukleové kyseliny – informačný systém je zabudovaný do makromolekúl NK, sú makromolekulové látky, v ich molekulách sa uchováva dedičná informácia, sú zložené z kyseliny fosforečnej, heterocyklickej dusíkatej bázy a pentózy. Tvoria nukleotid, nukleotidy sa spájajú fosfodiesterovou väzbou.

Enzýmy – špecifické bielkoviny, katalyzujú reakcie, substrát – látka premenu ktorej enzým katalyzuje, produkt – vznikajúca látka, apoenzým je bielkovinová časť enzýmu, koenzým je nebielkovinová, holoenzým je kompletný účinný enzým, proenzým je prekurzor enzýmu.

2604/21/23 2604/21/23 26

Glukogénne aminokyseliny

Ketogénne aminokyseliny

Glukogénne aj ketogénne aminokyseliny

AlanínArginínCysteínGlycínValín٭SerínProlín

Kyselina asparágováKyselina glutámováHistidín٭AsparagínGlutamínMetionín٭Treonín٭

Leucín٭ Izoleucín٭Lyzín٭Fenylalanín٭TyrozínTryptofán٭

*Esenciálne aminokyseliny

Aminokyseliny zúčastňujúce sa na výstavbe bielkovín

GLY ALA CYS

PHE VAL

TRPTYR

2804/21/23 2804/21/23 28

Primárna štruktúra bielkovín

Sekundárna štruktúra-skladaný list

(antiparalelne)

Sekundárna štruktúra- pravotočivý α-helix

Kvartérna štruktúra bielkovínTerciárna štruktúra bielkovín

3004/21/23 3004/21/23 30

Dusíkaté zásady

3104/21/23 3104/21/23 31

Štruktúra 2-deoxyribózy

3204/21/23 3204/21/23 32

Štruktúra nukleozidov a nukleotidov

3404/21/23 3404/21/23 3404/21/23 34

E – na jeho kvantifikáciu sa používa enzýmová aktivita, 1 kat, mkat, nkat.E ako biokatalyzátory, urýchľujú priebeh biochemických reakcií znižovaním aktivačnej energie.Mechanizmus pôsobenia enzýmov – vznik enzýmovo-substrátového komplexu, chemická reakcia, rozpad komplexu. Rýchlosť enzýmovej reakcie – od koncentrácie, od množstva enzýmu, od pH, od T.Aktivácia a inhibícia enzýmov – aktivátory a inhibítory.Klasifikácia a názvoslovie enzýmov – podľa reakcie: - oxidoreduktázy, - transferázy, - hydrolázy, - lyázy, - izomérazy, - ligázy.Koenzýmy – nebielkovinová zložka, darca alebo príjemca atómov, elektrónov, skupín atómov.

3604/21/23 3604/21/23 36

Mechanizmus účinku enzýmov, A - bez katalýzy, B - katalýzovaná enzýmom

3704/21/23 3704/21/23 37

Koenzým Chemické zloženie Funkcia

Kyselina tetrahydrolistová

Biotín

Pyridoxal-5-fosfát

Tiamíndifosfát

Aktívna forma kyselinyListovej

Vitamín H

Aktívna forma vitamínu B6

Derivát vitamínu PP

Derivát vitamínu B2

Aktívna forma vitamínu B1

Prenos jednouhlíkových skupín

Karboxylačné reakcie

Transaminačné reakcie

Oxidoredukčné reakcie

Oxidačná dekarboxylácia

Prehľad najdôležitejších koenzýmov

3804/21/23 3804/21/23 3804/21/23 38

Intermediárny metabolizmus• Charakteristika metabolických procesov• Základy bioenergetiky• Biologické oxidácie• Metabolizmus sacharidov• Citrátový cyklus• Metabolizmus lipidov a lipoproteínov• Metabolizmus aminokyselín• Metabolizmus nukleotidov• Metabolizmus tetrapyrolov• Acidobazická rovnováha a jej regulácia

Hlavné metabolické dráhy intermediárného metabolizmu

• glykogeneza

• glukoneogeneza

• lipogeneza

• syntéza MK

• ketogeneza

• proteosyntéza

• syntéza močoviny

• glykogenolýza

• glykolýza

• lipolýza

-oxidacia

• odbourávánie ketolátok

• proteolýza

• Odbourávánie AMK

CITRÁTOVÝ CYKLUS, DÝCHACÍ REŤAZEC

Významné meziprodukty

acetyl-Co A

pyruvát

4104/21/23 4104/21/23 4104/21/23 41

Základná charakteristika IMV ľudskom organizme je stále rad reakcií, ktoré sú katalýzované biokatalyzátormi – IM – látková premena: - získavanie energie, - premena živín na makromolekuly, - syntéza bielkovín, NK a lipidov, - syntéza a degradácia biomolekúl na plnenie funkcií buniek. Mierne pH, T, bez nežiaducich vedľajších produktov. Metabolické reakcie – rozkladné a syntetické, väčšina sú vratné so špecifickým rovnovážnym stavom. Tvar lineárny (glykolýza), cyklický (Krebsov cyklus) a špirálovitý (β-oxidácia vyšších kk). Rozkladné a syntetické procesy. Vratné reakcie za vzniku rovnováhy.

Základy bioenergetikyŽivý organizmus termodynamický otvorená sústava, kryje svoju spotrebu na úkor prostredia a je s ním v dynamickej rovnováhe. Reakcie: - exergonické, - endergonické, - amfibolické.Tvorba energeticky bohatého medziproduktu – ATP je forma energetického spojenia metabolických procesov v organizme.

A B C DE1 E2 E3 E4

Metabolické dráhy

chemickáenergia

koncové produkty s nízkym

obsahom energie

CO2H2ONH3

katabolizmus

makromolekuly bunky

bielkovinypolysacharidylipidynukleové kyseliny

ADP + Pi

ATPNADH

NADPHFADH2

prekurzorové molekuly

aminokyselinysacharidymastné kyselinydusíkaté bázy

anabolizmus

živiny s vysokýmobsahom energie

cukrytuky

bielkoviny

chemickáenergia

obsahom energie

CO2H2ONH3

katabolizmus

makromolekuly bunky

ADP + Pi

ATPNADH

NADPHFADH2

anabolizmus

cukrytuky

bielkoviny

chemickáenergia

obsahom energie

CO2H2ONH3

katabolizmus

makromolekuly bunky

ADP + Pi

ATPNADH

NADPHFADH2

anabolizmus

cukrytuky

bielkoviny

4404/21/23 4404/21/23 4404/21/23 44

Makroergické zlúčeniny – vytvárajú sa oxidáciou substrátov, ich hydrolytickým štiepením sa uvoľní väčšie množstvo energie. Väzby v nich sú makroergické: difosfátová, acylfosfátová, enolfosfátová, guanidínfosfátová a tioesterová.ATP ako univerzálny zdroj energie – živý organizmus energiu potrebuje na: -syntézu, - aktívny transport, - svalovú kontrakciu a iné bunkové pohyby.ATP sa tvorí prevažne oxidačnou fosforyláciou. Jej ďalšie funkcie: - je substrát na tvorbu NK, nukleotidových koenzýmov (NAD), - je zdroj tepla, - signálny metabolit pri regulácii enzýmov.Organizmus potrebuje energiu na: - syntézu makromolekúl, - aktívny transport molekúl a iónov, - svalovú kontrakciu a iné bunkové pohyby.

Biologické oxidácieBunka získava energiu hlavne oxidačnými reakciami, až po H2O a CO2. Uvoľnená energia sa ukladá vo forme chemických väzieb, uvoľňuje sa hydrolýzou podľa potreby.

4504/21/23 4504/21/23 45

Typ väzby Príklad zlúčeniny Množstvo energie Uvoľnené pri hydrolýze väzby (kj.mol-1)

Difosfátová ATP 30.5

Enolfosfátová Kyselina fosfoenol-pyrohroznová 61

Acylfosfátová Kyselina 1,3-difosfoglycerová 49

Guanidínfosfátová Kreatínfosfát 43

Tioesterová Acetyl-CoA 41

Typy makroergických väzieb

Makroergické väzby označené vlnovkami

Biologická oxidácia

4704/21/23 4704/21/23 4704/21/23 47

Charakteristika OP v živej hmote – oxidácia (odovzdávanie e-), redukcia (prijímanie e-) . OP pri T organizmu, malé kvanta energie, viaceré medziprodukty, špecifické oxidačno-redukčné enzýmy.Dehydrogenácia – základná oxidácia v bunkách: - odobratie 2H substrátu na koenzým dehydrogenázy, - 2H sa transportujú v mitochondriách na O za vzniku vody, - uvoľnená energia na tvorbu ATP, - koenzýmy sú NAD (nikotínamidadeníndinukleotid) a FAD (flavínadeníndinukleotid). Redoxný potenciál – afinita redoxného systému k e-, e- sa prenášajú zo systému s nižším na systém s vyšším redoxným potenciálom.Koenzýmy oxidačno-redukčných reakcií – oxidoreduktázy: - s nikotínamidovými koenzýmami (NAD a NADP), - s flavínovými koenzýmami (FAD a FNM), - cytochrómy s hémom.Koncový dýchací reťazec KDR – systém prenášačov, berie atómy H a e- z redukovaných koenzýmov na O za vzniku vody, vo vnútornej mitochondriálnej membráne. Na obidvoch stranách membrány sa utvára protónový gradient (rozdiel, spád), uvoľnená energia na syntézu ATP.

Dehydrogenácia

5104/21/23 5104/21/23 5104/21/23 51

Oxidačná fosforylácia – proces syntézy ATP elektrochemickým protónovým gradientom, PG – potenciálna energia, syntézu zabezpečuje ATP-áza lokalizovaná vo vnútornej mitochondriálnej membráne. Energia uvoľnená pri vybití protónového gradientu usmerní reakciu v smere tvorby ATP. Lokalizácia OP v mitochondriách – ide o prevažnú časť OP na zisk energie, okrem glykolýzy všetky metabolické procesy odbúravania potravy.

Metabolizmus sacharidov

Základný zdroj energie, vo forme glukózy a zásobnej látky glykogénu. Uhlík C potrebný na syntézu lipidov a tvorbu aminokyselín. Glukóza ma centrálnu úlohu. Procesy metabolizmu glukózy: - glykolýza, - citrátový cyklus, - pentózový cyklus, - glukoneogenéza, - syntéza a odbúranie glykogénu.

5204/21/23 5204/21/23 5204/21/23 52

Glykolýza – základná metabolická cesta odbúrania glukózy, v cytosóle, s O aerobne → kyselina pyrohroznová, bez O anaeróbne → kyselina mliečna.Fázy G: - prvá – aktivácia G pomocou ATP za vzniku dlukóza-6-fosfátu, - druhá – reakcia kde sa 3-fosfoglyceraldehyd oxiduje na kyselinu 1,3-bisfosfoglycerovú, - tretia – menia sa 3C karboxylové kyseliny a vzniká kyselina pyrohroznová.G je aktivovaná ADP, AMP a NAD, inhibovaná NADH2 a ATP, z hormónov inzulín aktivuje G, glukagón ju inhibuje.Výnimkou sú bunky pracujúceho kostrového svalu, slabne prísun O, za anaeróbnych podmienok je reakcia katalýzovaná laktátdehydrogenázou, kyselina pyrohroznová sa redukuje na kyselinu mliečnu. Pentózový cyklus – časť G sa oxiduje v tukovom tkanive, pečeni a mozgu. Význam PC je energeticky (ATP), tvorba HNADH, tvorba ribózy pre NK. PC stimuluje inzulín.

5504/21/23 5504/21/23 55

5904/21/23 5904/21/23 5904/21/23 59

Glukoneogenéza – doplnenie G z necukorných substrátov pri dlhšom hladovaní, prebieha v pečeni a čiastočne v bunkách obličiek. Substrátom je kyselina pyrohroznová, oxáloctová a glycerol. Glukoneogenéza je glykolýza opačným smerom. Koenzýmom je biotín. Substráty vznikajú z kyseliny mliečnej a z aminokyselín. G aktivizujú glukokortikoidy (kôra nadobličiek), i glukagón (pankreas). Inzulín inhibuje proces G.

Metabolizmus glykogénu – zásobný polysacharid, pečeň, kostrové svaly. Syntéza glykogénu – zložený z glukózových jednotiek, aktivácia glukózy pomocou ATP, enzýmom je glykogénsyntetáza.Odbúravanie glykogénu – zníženie koncentrácie glukózy v krvi, vpečeni sa aktivuje štiepenie glykogénu, fosforolyticky, kyselinou fosforečnou, produkt je fosforečný ester glukózy.Regulácia metabolizmu glykogénu – hormóny glukagón, adrenalín a inzulín, inzulín aktivuje syntézu a inhibuje odbúravanie, glukagón a adrenalín opačne.

glukóza

glukóza-6-P

fruktóza-6-P

fruktóza-1,6-bisP

glyceraldehyd-3-P dihydroxyacetón-P

1,3-bisfosfoglycerát

3-fosfoglycerát

2-fosfoglycerát

fosfoenolpyruvát(PEP)

pyruvát

oxalacetát

glycerol

aminokyselinylaktát

pyruvátkarboxyláza

PEP-karboxykináza

Matrixmitochondrií

fruktóza-1,6-bisfosfatáza

glukóza-6-fosfatáza

NADH + H+

H2O H2O

glukóza

glukóza-6-P

fruktóza-6-P

fruktóza-1,6-bisP

glyceraldehyd-3-P dihydroxyacetón-P

1,3-bisfosfoglycerát

3-fosfoglycerát

2-fosfoglycerát

fosfoenolpyruvát(PEP)

pyruvát

oxalacetát

glycerol

aminokyselinylaktát

pyruvátkarboxyláza

PEP-karboxykináza

Matrixmitochondrií

fruktóza-1,6-bisfosfatáza

glukóza-6-fosfatáza

AATPATP

ADPADP

ATPATP

ADPADP

NADH + H+

ATPATP

ADPADP

ATPATP

ADPADP

GDPGDP

GTPGTP

ATPATP

ADPADP

H2O H2O

ATPATP

ADPADP

6204/21/23 6204/21/23 6204/21/23 62

Glykémia a je regulácia – glukóza – dôležitý zdroj energie buniek, CNS výlučne oxidáciou glukózy. Fyziologická koncentrácia glukózy v krvi (glykémia) je 3,3-5,6 mmol-1. Hypoglykémia < 2,25 mmol-1 – poruchy CNS. Zvýšenie c: - prívod glukózy potravou, - vyššou glykogenolýzou (zvýšené štiepenie glykogénu), - vyššou glukoneogenézou. Hyperglykémia sa upraví: - vyššou oxidáciou glukózy v bunkách, - vyššou syntézou glykogénu, - premenou glukózy na lipidy (do tukového tkaniva).Nervová regulácia a hormónová regulácia zvýšenia glykémie. Signály s CNS vyvolajú vyplavenie adrenalínu, ktorý stimuluje štiepenie glykogénu. Z hormónov sú to pankreatické – glukagón a inzulín, a kôry nadobličiek – glukokortikoidy.Chorobné stavy s porúch regulácie – napr. cukrovka, hyperglykémia diabetes melitus je spôsobená absolútnym alebo relatívnym nedostatkom inzulínu.

6304/21/23 6304/21/23 6304/21/23 63

Citrátový cyklus

CC – cyklická metabolická dráha v matrixe mitochondrie, kde sa zvyšok kyseliny octovej (acetyl-CoA) oxiduje na CO2 za vzniku redukovaných dehydrogenáz, ktoré odovzdávajú vodíky do dýchacieho reťazca, na O, uvoľní sa energia, na syntézu ATP.Vznik Acetyl-CoA – medziprodukt metabolizmu, tvorí sa z látok: - počas metabolizmu tukov (β-oxidácia vyšších KK), - metabolizmus cukrov (oxidačná dekarboxylácia kyseliny pyrohroznovej), - metabolizmus aminokyselín (glukogénne tvorbou glukózy alebo ketogénne ich odbúravaním).Reakcie CC – v matrixe, začína kondenzáciou acetyl-CoA a kyseliny oxáloctovej na kyselinu citrónovú, v CC 4 oxidačné reakcie, dehydrogenázy ich katalyzujú, za využitia koenzýmov NAD a FAD. Na priebeh CC pôsobí aktivačne NAD a ADP, inhibične ATP a NADH2.

6404/21/23 6404/21/23 64

l i p i d y s a c h a r i d y b i e l k o v i n y

m a s t n é k y s e l i n ya g l y c e r o l

g l u k ó z a a i n ém o n o s a c h a r i d y

a m i n o k y s e l i n y

- o x i d á c i am a s t n ý c h

k y s e l í ng l y k o l ý z a

r o z k l a d a m i n o k y s e l í n

c i t r á t o v ý c y k l u s

d ý c h a c í r e ť a z e c

C H 3 C C

C H 3 C

p y r u v á t

a c e t y l - C o A

N A D H F A D H 2

A T PH 2 O

S t u p e ň 2

S t u p e ň 1

S t u p e ň 3

S t u p e ň 4

l i p i d y s a c h a r i d y b i e l k o v i n y

m a s t n é k y s e l i n ya g l y c e r o l

g l u k ó z a a i n ém o n o s a c h a r i d y

a m i n o k y s e l i n y

- o x i d á c i am a s t n ý c h

k y s e l í ng l y k o l ý z a

r o z k l a d a m i n o k y s e l í n

c i t r á t o v ý c y k l u s

d ý c h a c í r e ť a z e c

C H 3 C C

C H 3 C

p y r u v á t

a c e t y l - C o A

N A D H N A D H F A D H 2F A D H 2

A T PH 2 O

S t u p e ň 2

S t u p e ň 1

S t u p e ň 3

S t u p e ň 4

6604/21/23 6604/21/23 66

Citrátový cyklus

6704/21/23 6704/21/23 6704/21/23 67

Metabolizmus lipidov a lipoproteínov

L – estery alkoholov a vyšších KK. Intermediárny metabolizmus tukov zahŕňa ich katabolizmus aj syntézu.Katabolizmus triacylglycerolov – ich hydrolýza na glycerol a vyššie KK, pomocou lipázy v tukovom tkanive, glukagón a adrenalín sú aktivátory.β-oxidácia vyšších KK – katabolický proces, reťazec sa štiepi na 2 uhlíkové zvyšky kyseliny octovej naviazané na CoA. Cyklus reakcií, vedúci k oxidácií β-uhlíka KK. Opakovanie cyklu sa celá KK mení na acetyl-CoA. Prebieha v mitochondriách. Syntéza vyšších KK – každá zlúčenina schopná premeny na acetyl-CoA sa stáva potenciálnym substrátom pre tvorbu vyšších KK, potrebný je aj redukovaný koenzým NADP, NADPH2 vzniká pentózovým cyklom v cytosóle. Acetyl-CoA vzniká odbúraním cukrov, tukov a aminokyselín. Aktivátor syntézy je kyselina citrónová, inhibítor je palmitoyl-CoA, inzulín aktivuje syntézu KK, glukagón inhibuje.

R–COOH + CoA + ATP = acyl–CoA + AMP + PP

Vstup vyššej KK do β-oxidácie:

mastná kyselina + CoA + ATP acyl-CoA + AMP + PPi (2Pi)

7004/21/23 7004/21/23 7004/21/23 70

Syntéza triacylglycerolov – tvoria sa v pečeni, tukovom tkanive a bunkách tenkého čreva z glycerol-3-fosfátu a aktivovaním vyšších KK, glycerol-3-fosfát vzniká redukciou dihydroxyacetónfosfátu medziproduktu glykolýzy.

Syntéza cholesterolu – steroidová látka, zložka membrán, substrát pre tvorbu žlčových kyselín, steroidových hormónov, vitamín D. CH – potravou alebo sa vytvára v niektorých tkanivách a orgánoch. Acetyl-CoA je stavebnou jednotkou, enzýmy sú v membránach endoplazmatického retikula.Biosyntéza CH – tri fázy: - syntéza aktívnej izoprénovej jednotky, -kondenzácia 6 IJ za vzniku skvalénu, - premena (cyklizácia) skvalénu na cholesterol. Potrebný dostatok acetyl-CoA, NADPH2 a ATP. Glukagón inhibuje, inzulín stimuluje syntézu CH.

Syntéza triacylglycerolov

7304/21/23 7304/21/23 7304/21/23 73

Lipoproteíny, ich metabolizmus a funkcie – častice s centrálne uloženými hydrofóbnymi molekulami esteru cholesterolu, triacylglycerolu a povrchovými hydrofilnými fosfolipidmi a apoproteínmi.Podľa hustoty častíc: - chylomikróny – najnižšia hustota, najväčšie, v bunkách tenkého čreva, proteíny/lipidy = 1:100, triacylglyceroly z lipidov zo stravy, - lipoproteíny veľmi z nízkou hustotou (VLDL), v pečeni z triacylglycerolov vznikajúcich premenou sacharidov zo stravy, - lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) vznikajú z VLDL odbúravaním triacylglycerolov, LDL sú hlavným nosičom exogénneho a endogénneho CH v krvnej plazme, - lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL) sú najmenšie častice, pomer lipidy/proteíny je 1:1, tvoria sa v pečeni a bunkách tenkého čreva.

7504/21/23 7504/21/23 7504/21/23 75

Metabolizmus lipoproteínov – chylomikróny, z erytrocytov do lymfy a do krvného obehu, od HDL získavajú apoproteíny C a E, apoproteín C umožňuje ich odbúranie, - biologickou funkciou VLDL je transport triacylglycerolov z pečene do svalového tkaniva ako zdroj energie, a do tukového tkaniva do zásoby, - postupným odbúraním triacylglycrolov pomocou LPL (lipoproteínová lipáza) sa VLDL mení na LDL, - chylomikróny a VLDL sú zdroj triacylglycerolov a vyšších KK pre tkaniva, LDL poskytuje cholesterol na membrány, - HDL transportuje cholesterol z periférie do pečene. Poruchy tvorby, transportu alebo odbúrania lipoproteínov má za následok hyperlipoproteinemiu – zvýšenie jednej či viac lipoproteínových frackií v sére: - primárna (dedičná porucha metabolizmu lipidov), - sekundárna (sprievodný príznak iného ochorenia napr. cukrovky).Hyperlipoproteinémia a tučnota – rizikové faktory etiopatogenézy, aterosklerózy a teda napr. ischemickej choroby srdca a náhlych cievnych mozgových príhod.

7604/21/23 7604/21/23 7604/21/23 76

Metabolizmus aminokyselín

Do organizmu vo forme bielkovín, plnia funkcie: - substrátom pre syntézu bielkovín, - pri katabolizme poskytujú glukogénné (syntéza glukózy) a ketogénné (syntéza tukov) aminokyseliny, - v núdzi C skelet na tvorbu energie, - z niektorých špecifické produkty na syntézu keratínu, karnitínu, katecholamínov atď.20 A na syntézu bielkovín, neesenciálne a esenciálne.

Trávenie bielkovín – denaturácia žaludočnou kyselinou a štiepenie na zmes polypeptidov pomocou pepsínu, - pokračovanie v dvanástniku a tenkom čreve pankreatickou šťavou s proteolytickými enzýmami, vznikajú zmes oligopeptidov a voľné aminokyseliny, - koniec trávenia v hornej časti tenkého čreva, voľné aminokyseliny sa aktívne transportujú špecifickými prenášačmi, - po vstrebaní sa A dostávajú portálnou krvou do pečene, svalových buniek a obličiek kde sa vychytávajú.

7704/21/23 7704/21/23 7704/21/23 77

Reakcie aminokyselín – A sa zapájajú do metabolizmu reakciami: - všeobecné metabolické reakcie (transaminácia, deaminácia a dekarboxylácia), - špecifické jednotlivých aminokyselín.Transaminácia – reakcia aminokyseliny a 2-oxokyseliny, na ktorú sa prenáša NH2, pričom vzniká nová A. Transferázy a koenzým pyridoxyl-5-fosfát (PLP). C skelet A do IM, a syntéza neesenciálnych A.Dekarboxylácia – reakcia, kde sa z A odsrani karboxyl, vniknú primárne amíny. Koenzým je tiež PLP, vzniká veľa dôležitých látok.Deaminácia – uvoľnenie amoniaku z A priamo a nepriamo.

Metabolizmus amoniaku – amoniak z A z odbúravania nukleových kyselín, je toxický na CNS, detoxikuje v pečeni, glutamín na močovinu.Fixácia a transport amoniaku – amoniak z tkanív sa viaže na kyselinu glutámovú, glutamín krvou do pečene.

7804/21/23 7804/21/23 78

Aminokyselina Primárny amín Biologický význam

Serín Etanolamín, cholín Fosfolipidy

Treonín Propanolamín Vitamín B12

Cysteín Cysteamín Koenzým A

Kyselina asparagová β-alanín Koenzým A

Kyselina glutámová Kyselina gamaaminomaslová Inhibiličný mediátor

Histidín Histamín Mediátor

Tryptofán Tryptamín Mediátor

Niektoré dôležité produkty dekarbolaxylácie aminokyselín

7904/21/23 7904/21/23 7904/21/23 79

Detoxikácia amoniaku – cyklus tvorby močoviny, vhodná na elimináciu amoniaku, netoxická, vo vode rozpustná, bez náboja, difunduje cez membrány, vylučuje sa obličkami. M sa tvorí v pečeni, vzniká cyklickým procesom. Krvou sa tarnsportuje do obličiek a vylúči sa močom. Využitie C skeletu aminokyselín – po deaminácií na tvorbu energie po jeho oxidácii. Ak glukogénne A tak na tvorbu glukózy. Pri katablizme ketogénnych A vzniká acetyl-CoA, na syntézu vyšších KK a lipidov (ketolátok).Metabolizmus jednotlivých aminokyselín – špecifické metabolické reakcie.Glycín – detoxikačné procesy, a konjugačné reakcie, substrát pre kreatín, hém, purínové nukleotidy a glutatión, vzniká z neho serín.Alanín – vzniká aj transamináciou kyseliny pyrohroznovej, využitie pri syntéze neesenciálnych A.Serín – zdroj 1C skupín v metabolizme, substrát pre syntézu atanolamínu, cholínu a sfingozínu, vzniká z neho glycín.

8004/21/23 8004/21/23 8004/21/23 80

Metionín – donor metylových skupín pre syntézu cholínu, adrenalínu, kreatínu a karnitínu.Cysteín – substrát pre glutatión a taurínKyselina asparágová - Kyselina glutámová – substrátom pre glutatión, Arginín – zúčastňuje sa tvorby močoviny a kreatínu.Histidín – jeho dekarboxyláciou vzniká histamínProlín – Fenylalanín a tyrozín – aromatické A, substrát pre tvorbu katecholamínov, melanínu a tyroxínu.Tryptofán – pri tvorbe kyseliny nikotínovej a nikotínamidu (vitamín PP), z neho serotonín.

8104/21/23 8104/21/23 81

Metabolizmus nukleotidov – purínové a pyrimidínové nukleotidy, súčasť živej hmoty, plnia funkcie: - stavebná zložka NK a nukleotidových koenzýmov (NAD, FAD, FNM), - súčasť aktivovaných medziproduktov (UDP-glukóza, CDP-diacylglycerol), - metabolické a fyziologické procesy na transformáciu chemickej energie do makroergických zlúčenín (ATP), - regulátory metabolických procesov (ADP aktivuje glykolýzu). Syntéza nukleotidov – de novo, z jednoduchých substrátov (ribóza, CO2, NH3, aminokyseliny), - pomocnými cestami, substráty sú produkty odbúravania nukleotidov.Syntéza purinových nukleotidov – de novo je energetický náročná, základ je ribóza-5-fosfát a postupne sa buduje purínový kruh, - menej náročne, pomocnými cestami – využitie metabolitov odbúrania nukleotidov, ktoré majú purínové jadro.Syntéza pyrimidínových nukleotidov – najprv sa vytvorí karbamoylfosfátSyntéza deoxyribonukleotidov – premenou z nukleotidov za pomoci enzýmu ribonukleotidreduktázy a koenzýmu NADPH2.

8204/21/23 8204/21/23 82

Odbúravanie purínových nukleotidov – postupne sa odstraňuje NH2 skupina, odštepuje sa fosfátová skupina a pentóza, vzniká xantín a hypoxantín, ich oxidáciou kyselina močová, ktorá sa vylučuje močom.Odbúravanie pyrimidínových nukleotidov – rozštiepi sa aj heterocyklický pyrimidínový kruh až na jednoduché zlúčeniny.

Metabolizmus tetrapyrolov

Porfyríny – cyklické zlúčeniny, najdôležitejší je hém, obsahuje Fe, viazaný s bielkovinou-hemoproteíny.Syntéza hému – začiatok a koniec v mitochondriách, ostatné reakcie v cytosóle. Dôležité procesy v krvotvornom tkanive a pečeni. Substrát je glycín a sukcinyl-CoA.Základné hemoproteíny a ich biologický význam – hemoglobín – dýchací pigment, na každý hém viazaná O2 (HbO2), - myoglobín – vo svale, rezerva O pri svalovej práci, - cytochrómy – v bunke na prenos elektrónov, cytochróm b5 a cytochróm P 450.

8304/21/23 8304/21/23 83

Odbúravanie hému a vznik žlčových kyselín – hlavný produkt odbúravania hému je bilirubín – žltý tetrapyrol, hém sa rozpadá v stárnucích erytrocytoch, bilirubín sa tvorí hlavne v slezine, transportuje sa krvnou plazmou do pečene, kde sa viaže na albumín a ide do pečeňových buniek, s kyselinou glukorónovou dáva diglukoronid biliribínu, ktorý sa vylučuje do žlče a ňou do hrubého čreva, kde sa oxiduje a vznikajú žlčové farbivá.Hyperbilirubinémia a ikterus – porucha metabolizmu bilirubínu má za následok hyperbilirubinémiu, žlté sfarbenie sklér, kože, slizníc.Prehepatálny, hepatálny a posthepetálny ikterus.

Acidobazická rovnováha a jej regulácia

Konštantné pH – správna funkcia buniek. Udržanie ABR – tlmivé systémy, obličky a dýchací systém. Tlmivé systémy sú sústavy zo slabej kyseliny a jej soli so silnou zásadou. Dýchací systém reguluje CO2 v krvi. Obličky regulujú NaHCO3.

8404/21/23 8404/21/23 84

Kvartérna štruktúra hemoglobínu a štruktúrny vzorec hemu

8504/21/23 8504/21/23 85

Hemoproteín Molekulováhmotnosť

Výskyt Funkcia

Hemoglobín 64 500 Erytrocyty Transport O2

Myoglobín 17 000 Svaly Transport O2

Kataláza 240 000 Pečeň, erytrocyty Katabolizmus H2O2

Cytochróm b 60 000 Mitochondrie Dýchací reťazec

Cytochróm c 12 400 Mitochondrie Dýchací reťazec

Cytochróm b5 58 000 Endoplazmatickéretikulum

Desaturácia

Cytochróm P 450 50 000 Endoplazmatické retikulum

Monooxygenázovýsystém

Prehľad najdôležitejších hemoproteínov

8604/21/23 8604/21/23 86

Základné poruchy ABR – acidóza – zvýšenie [H+] a zníženie pH pod 7,36, - alkalóza – pokles [H+] a vzostup pH nad 7,44.Metabolické respiračné poruchy ABR sú výsledkom narušeného dýchania. Odchýlky od normálnej ABR vyvolávajú reakciu, snahu obnoviť fyziologické pH. Okamžitú reakciu zabezpečujú tlmivé systémy. Adaptačnú reakciu obličky a dýchací systém.

8704/21/23 8704/21/23 87

Genetická informácia a základy jej prenosu

GI – súbor inštrukcií pre znaky, procesy a prejavy organizmu. Gén sú informácie na určenie jednej vlastnosti. Informácia o bielkovinách je uložená v molekulách DNA.Replikácia je pri delení buniek, GI z materskej DNA do novej dcérskej DNA a tá sa prenáša do dcérskej bunky. Transkripcia – prenos GI z DNA na RNA.Translácia – preklad GI z RNA do štruktúry bielkoviny, do jej primárnej štruktúry - poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci.Replikácia DNA – syntéza DNA, zdvojnásobnenie genetického materiálu, jej prepis do 2 dcérskych buniek, DNA sú rovnaké, zachovanie GI. Syntéza novej DNA semikonzervatívnym spôsobom, rovnaké poradie deoxynukleotidov zabezpečuje komplementarita báz.

8804/21/23 8804/21/23 88

Transkripcia – prepis GI z DNA do RNA, mRNA (informácia na syntézu určitek bielkoviny), tRNA (viaže určitú aminokyselinu a transportuje ju na ribozóm), rRNA (stavebná zložka ribozómov).Translácia – posledný stupeň prenosu prenosu GI z DNA cez mRNA do molekul bielkovín. Presne definovaná primárna štruktúra bielkovín – poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci – táto informácia je uložená v poradí nukleotidov v reťazci mRNA a nazýva sa genetický kód. GI bunky je v DNA zabudovaných do chromozómov. Z DNA → RNA → do bielkovín. Poradie nukleotidov v reťazci mRNA určuje poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci bielkovín, čo predstavuje GK pre syntézu bielkovín bunky. V B je 20 druhov aminokyselín, každá má určitý systém kódovania. V mRNA sú premenlivé len purínové a pyrimidínové bázy, preto ich poradie v reťazci vytvárajú jednotlivé slová GI. Treba kódovať 20 A, preto existuje minimálne 20 slov GK. V mRNA sú 4 bázy, 1 resp. Kombinácia 2 báz nemôže kódovať 1 A, pretože počet kombinácií by bol len, 16, čo nestačí. Dosť je kombinácia 3 báz, čo je 64 možnosti.

8904/21/23 8904/21/23 89

Transkripcia genetickej informácie z DNA do mRNA

Translácia genetickej informácie z mRNA do peptidového reťazca

9004/21/23 9004/21/23 90

Slová GK sa skladajú z poradia 3 nukleotidov (báz) v reťazci mRNA. Triplet (kodón) je trojica báz kódujúca 1A. Kodón UUU je pre fenylalanín. (kombináciou 3 zo 4 vytvoríme 64 kombinácií) Väčšina A sú kódované viacerými tripletmi. Leucín až 7. Zo 64 tripletov 3 len ukončujú syntézu. Pre GK platí: - je monogamický (1t-1A), - je degenerovaný (1A-viac t), - je univerzálny (t rovnaký pre bunku človeka aj baktérie), - neprekrýva sa (posledné písmeno t nemôže byť prvým ďalšieho t).

Proteosyntéza – syntéza nových bielkovín na základe GI, zúčastnené viaceré organely, enzýmy a iné látky. 2 etapy P: - transkripcia a translácia.

9104/21/23 9104/21/23 91

tRNA prenášajúca aminokyselinu pri syntéze bielkoviny

9204/21/23 9204/21/23 92

Základy regulácie metabolizmuStabilita a adaptabilita – vlastnosti živých systémov. Metabolická homeostáza (dynamická rovnováha), nevyhnutná pre metabolické a orgánové funkcie sa zabezpečuje veľkou adaptabilitou biochemických procesov. RM – problém usmernenia toku živín a metabolitov po anabolických a katabolických cestách. Regulačné mechanizmy RM: - na úrovni bunky (metabolická regulácia), na úrovni organizmu (humorálna, endokrinná regulácia). Regulácia na úrovni bunky–metabolická regulácia. Ovplyvnenie aktivity enzýmov – katalytická aktivita (zmena koncentrácie substrátu, pH, aktivátory a inhibítory), množstvo enzýmu. Zmena aktivity enzýmu – alosterickou moduláciou (interakciou, enzým má katalytické miesto, kde sa viaže substrát a má aj alosterické miesto kde viažu špecifické aktivátory alebo inhibítory, napr. fosfofruktokináza aktivovaná ADP a NAD a inhibovaná ATP a NADH) a kovalentnou modifikáciou (odštiepenie časti molekuly enzýmu alebo naviazanie funkčnej skupiny na enzým, čo vyvolá jeho aktiváciu alebo inhibíciu, napr. pepsín).

9304/21/23 9304/21/23 93

Zmena množstva enzýmov: - zvýšenie, jeho zvýšenou syntézou (indukciou), alebo spomalením jeho degradácie, - zníženie, tlmením syntézy (represia), alebo urýchlením jeho degradácie.Regulácia na úrovni organizmu - medziorgánová regulácia. Je zložitá a zabezpečovaná viacerými signalizačnými a regulačnými systémami, napr. nervový systém a endokrinný systém – endokrinná regulácia, v špecializovaných bunkách endokrinných žliaz tvoria špecifické chemické mediatóry- hormóny, ktoré sa krvou KO dostávajú k cieľovým bunkám a môžu ovplyvňovať metabolizmus buniek.

Biochémia endokrinného systému

Funkčná regulačná jednotka = ES +NS, NS - rýchla regulácia, ES – udržiavanie rovnováhy. Všeobecná endokrinológia – hormón je zlúčenina, tvorí sa v orgáne, tkanive, vylučuje sa do krvi a účinkuje v iných cieľových orgánoch a tkanivách.

9404/21/23 9404/21/23 94

Hormóny majú - cielený účinok, - špecifickosť a - vysokú účinnosť. Delíme ich na: - peptidy a proteohormóny, - steroidové hormóny, - modifikované aminokyseliny – iné.Mechanizmus účinku hormónov – nízke koncentrácie, veľa účinkov. Účinky rýchle (metaolické) pomalé (rastové).ES: - signál (hormón) – miesto vzniku (endokrinná žľaza) – receptor v bunke cieľového orgánu (bielkovinový charakter, zachytí a rozpozná hormón, viaže, sprostredkuje pôsobenie). R: - membránové (na membráne, viažu bielkovinové hormóny a katecholamíny, tvorba druhého posla), - vnútrobunkové (v cytosóle alebo jadre, rozpoznávajú lipofilné hormóny, naviažu sa na DNA, ovplyvňujú syntézu určitých bielkovín). H viažúce sa na MR, sú väčšinou hydrofilné. MR – receptory spojené s iónovými kanálmi, - R súvisiace s tvorbou druhého posla, - R s vlastnou enzýmovou aktivitou.

9504/21/23 9504/21/23 95

Typy membránových receptorov

9604/21/23 9604/21/23 96

Pôsobenie hormónu na bunku prostredníctvom druhého posla

9704/21/23 9704/21/23 97

Pôsobenie hormónu viažuceho sa na vnútrobunkový receptor

9804/21/23 9804/21/23 98

Regulácia činnosti endokrinných žliaz – spätná väzba, to je, že produkt činnosti ju spätne ovplyvňuje. Zvýšenie množstva produktu znamená útlm jeho tvorby a naopak. SV sa skladá: - endokrinná žľaza, - hormón, - metabolická zmena hormónom, - R registrujúci c hormónu, a zmenu zloženia krvi, - spojenie senzoru s endokrinnou žľazou. Napr. závislosť regulácia sekrécie inzulínu od c glukózy v krvi.

Špeciálna endokrinológia

Hormóny hypofýzy – adenohypofýzy a neurohypofýzy. Adenohypofýza produkuje rad H, majú bielkovinový charakter. Adrenokortikotropný hormón (ACTH) – peptid z 39 aminokyselín.Rastový somatotropný hormón (STH) – polypeptid, Mr=20 000.Prolaktín (PRL) – polypeptid z 199 aminokyselín.Tyrotropný hormón (TSH) – glykoproteín.Gonadotropíny (FSH) a (LH) – glykoproteíny.

9904/21/23 9904/21/23 99

Prehľad endokrinných žliaz, 1-epifýza, 2-hypofýza, 3-štítna žľaza a prištítne telieska, 4-detská žľaza, 5-nadobličky, 6-Langerhansove ostrovčeky, 7-pohlavné žľazy

10004/21/23 10004/21/23 100

Neurohypofýza – H sa v nej skladujú a z nej vylučujú, tvoria sa v hypotalame.Antidiuretický H (ADH) – peptid z 9 aminokyselín.Oxytocín – peptid z 9 aminokyselín.

Hormóny štítnej žľazy – 3 milióny žľazových folikulov.Tyroxín (T4) a Trijódtyronín (T3) – obsahujú J.

Hormóny kôry nadobličiek Glukokortikoidy – steroidové látky, substrátom syntézy je cholesterol. Kortizol – hlavný glukokortikoid - antagonista inzulínu.Mineralkortikoidy – hlavný je aldosterón.

Hormóny drene nadobličiek Katecholamíny – hlavný je adrenalín, tvoria sa z tyrozínu

10104/21/23 10104/21/23 101

Biologické účinky glukokortikoidov

10204/21/23 10204/21/23 102

Schéma syntézy katecholamínov

10304/21/23 10304/21/23 103

Kalciotropné hormóny – udržiavajú stálu koncentráciu Ca v krvnej plazme.Ľudský parathormón (PTH) – lineárny peptid z 84 aminokyselín v prištítnych telieskach.Kalcitonín – parafolikulárne bunky štítnej žľazy.

Hormóny pankreasu – Langerhansove ostrovčeky- endokrinná sekrécia.Ľudský inzulín – proteín z 51 aminokyselín.Glukagón – katabolický H – peptidový H z 29 aminokyselín.

Pohlavné hormóny Mužské PH – androgény – steroidové hormóny – testosterón syntetizuje s cholesterolu v Leydigových bunkách v testes.Ženské PH – estrogény a gestagény (progesterón) sú produkované vaječníkmi – steroidové hormóny – z cholesterolu.

10404/21/23 10404/21/23 104

Zmeny koncentrácie hormónov počas ovariálneho cyklu

10504/21/23 10504/21/23 105

Zmeny počas ovariálneho a menštruačného cyklu

10604/21/23 10604/21/23 106

Základy klinickej biochémie

Biochemické vyšetrenia – diagnostika ochorení. 60% informácií: - info o metabolických funkciách, - majú široký rozsah, - súm kvantifikovateľné, - relatívne dostupné.Musí byť: - cielené a správne indikované, - spoľahlivé, - rýchle, - správne vyhodnotené.Diagnostický proces – indikácia na vyšetrenie, predanalytická, analytická a interpretačná časť.Indikácia na vyšetrenie – prvý predpoklad efektivity. BCH na stanovenie diagnózy ochorenia, na monitorovanie priebehu, detekciu komplikácií, skríning, odhad rizika. BCH poznáme urgentné a plánované.Predanalytická fáza – od naordinovania vyšetrenia po dodanie materiálu na OKB: - príprava pacienta, - odber materiálu, - skladovanie a transport materiálu.

10704/21/23 10704/21/23 107

Analytická fáza – prevzatie materiálu a žiadanky na OKB, - identifikácia vzorky, - posúdenie kvality vzorky, - pridelenie čísla, - analýza vzorky, - výsledky v písomnej forme, - rozvoz alebo telefonicky, - zaznamenať meno, kto výsledok prijal.Interpretácia výsledkov BCH – výsledok BCH je informáciou, keď sa posudzuje: - vo vzťahu k referenčným hodnotám, - porovnaním s výsledkami iných vyšetrení v súbore, - s výsledkami toho istého BCH v určitom časovom období.Referenčné hodnoty – na porovnanie s výsledkami BCH. RF – hodnoty určitej kvantity, od jedincov s definovaným stavom zdravia. Referenčný interval. Na hodnotu určitého biochemického parametra vplýva: - faktory neovplyvniteľné (vek, pohlavie, genetické, gravidita), - faktory ovplyvniteľné (výživa, poloha tela, záťaž, užívanie liekov).

10804/21/23 10804/21/23 108

Referenčné hodnoty

10904/21/23 10904/21/23 109

Parameter Referenčné hodnoty

Sodík 135 - 145 mmol. l-1

Drasík 3,5 - 5,5 mmol. l-1

Chloridy 95 - 110 mmol. l-1

Vápnik 2,25 - 2,75 mmol.l-1

Horčík 0,8 - 1 mmol. l-1

Glykémia 3,5 - 6,1 mmol. l-1

Triacyglyceroly 0,45 - 1,68 mmol. l-1

Celkový cholesterol 3,1 - 6,5 mmol. l-1

HDL- cholesterol 0,8 - 2,2 mmol. l-1

Celkové bielkoviny 60 - 85 g. l-1

Albumín 26 - 52 g. l-1

Celkový bilirubín 3 - 21 μmol. l-1

Konjugovaný bilirubín do 5 μmol. l-1

Močovina 3,6 - 9,3 mmol. l-1

Kyselina močová 390 - 450 μmol. l-1

Kreatinín muži do 100 μmol. l-1

ženy do 95 μmol. l-1

Glykovaný Hb 6- 8%

Železo 16,3 - 31,3 μmol. l-1

ALT do 0,83 μkat. l-1

AST do 0,83 μkat. l-1

ALP dospelí 1,3 – 2 μkat. l-1

ACP do 225 nkat. l-1

GMT do 1,1 μkat. l-1

CK 0,7 - 6,1 μkat. l-1

Amyláza 1,1 - 5 μkat. l-1

Cholínesteráza 31 - 150 μkat. l-1

základy biochémie

Documents

základy manažmentu

základy jquery

zÁklady fyziky.pdf

základy termodynamiky

základy automatizácie

zÁklady sociologie

základy informatiky

základy - masarykovaakademie.cz

rotary zÁklady

wimax - základy

a. základné kritérium · j. muchová, z. Ďuračková...

základy biochémie

zÁklady marketingu

stanovenie koncentrÁcie fe2+ analytickej krivky n ·...

základy elektrotechniky

základy biofyziky, biochémie a rádiológie

základy marketingu

fotovoltaika - základy

Úvod do biochémie

základy sociolingvistiky