asistent ucitela v procese edukacie romskych ziakov-libre (1)

5/20/2018 Asistent Ucitela v Procese Edukacie Romskych Ziakov-libre (1)

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITREFKULT SOCILNYCH VIED A ZDRVOTNCTV

VLADIMR KLEIN

ASISTENT UITEA V

PROCESE EDUKCIE

RMSKYCH IAKOV

NITRA 2008


PaedDr. Vladimr Klein PhD.

Recenzenti: Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc.

Prof. PaedDr. lica Vanov PhD.Doc. PhDr. Bronislava Kasov CSc.

Univerzita Kontantna Filozofa vNitreFakulta socilnych vied a zdravotnctva

ISBN 978-80-8094-348-6

EAN 9788080943486


O B S A H

Strana

VOD

6

1 OSOBITOSTI VZDELVANIA RMOV 8

1.1 mnesty International a vzdelvanie rmskych det na Slovensku 17

1.2 Edukcia rmskych det alegislatva v SR 18

1.2.1 Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny vSlovenskej

republike 23

1.2.2 Dekda zaleovania rmskej populcie na roky 005 - 2015 a Rmsky

vzdelvac fond 25

1.2.3 Preprimrne aprimrne vzdelvanie vSlovenskej republike 27

2 ASISTENT UITEAV PREPRIMRNOM A PRIMRNOM

VZDELVAN RMSKYCH IAKOV 29

2.1 Rmsky pedagogick asistent veskej republike 29

2.2. sistent uitea vSlovenskej republikevvoj profesie 31

2.3 Intitucionalizcia profesie asistent uitea vSR 34

2.4 Sasn stav vprofesii asistent uitea 37

2.4.1 Rozsah vyuovacej avchovnej innosti aodborn apedagogick

spsobilos asistentov uiteov 39

2.5 sistent uitea amatersk kola 40

2.6 sistent uitea anult ronk Z 43

2.7 Prprava avzdelvanie asistentov uiteov 45

2.8 Npl prce asistenta uitea 49

2.9 nalza vskumov zameranch na profesiu asistent uitea na Slovensku54

3 OSOBNOS ASISTENTA UITEA AKO PEDAGOGICKHO

ZAMESTNANCA 65

3.1 Determinanty profesie uite asistent uitea 67

3.1.1 Osobnostn predpoklady 68

3.1.2 Socilne amorlne determinanty 69

3.1.3 Multikultrna ainterkultrna prprava uiteov asistentov uiteov 70

3.2 Etick kdex uiteskej profesie 77


4 ASISTENT UITEA VPROCESE PRIMRNEJ EDUKCIE

RMSKYCH DET 79

4.1 Ciele,problmy alohy vskumu 79

4.2 Vskumn problm 80

4.3 Hypotzy 81

4.4 Metodika vskumu 84

4.5 Vberov sbor 88

4.6 Vsledky vskumu a ich interpretcia 90

4.6.1 Identifikan daje 91

4.6.2 Cesta k povolaniu asistent uitea 101

4.6.3 asov dennk asistentov uiteov 112

4.6.4 Nzory asistentov uiteov na vzdelvanie rmskych iakov 116

4.6.5 Osobnos asistenta uitea 136

5 ZVERY VSKUMU 154

5.1 Zvery vskumu adiskusia 154

5.2 Odporania pre teriu aprax 159

ZVER 164

LITERATRA 166

PRLOHY 181


ZOZNAM TABULIEK

Strana

Tabuka 1 koly s asistentmi uiteov vkolskom roku 005/006

(Zdroj: M SR) 36

Tabuka Prehad o asistentoch uitea a finannch prostriedkoch na U

(Zdroj: Odbor financovania regionlneho kolstva M SR) 36

Tabuka Poty asistentov uitea poda zriaovateov - rok 2008

(Zdroj: Odbor financovania regionlneho kolstva M SR) 38

Tabuka 4 Financovanie profesie asistent uitea 39

Tabuka 5 sistenti uiteov (pre rmskych iakov) vSR 88

Tabuka 6 Identifikan daje (spolu 174 respondentov) 92

Tabuka 7 Porovnanie vzdelanostnej rovne U (Rmovia Nermovia) 97

Tabuka alie vzdelvanie U (Rmovia Nermovia) 99

Tabuka Zaiatky vkonu profesie 102

Tabuka 10 Nzor na prnos funkcie asistenta uitea 118

Tabuka 11 Vykonvanie dozoru poas prestvok 119

Tabuka 1 Zastupovanie uitea cel vyuovaciu hodinu 120

Tabuka 1 Zastupovanie za uitea v asti vyuovacej hodiny 120

Tabuka 14 Navtevovanie rmskych iakov arodiov doma 121

Tabuka 15 Prprava pomcok na vyuovanie 121

Tabuka 16 Douovanie rmskych iakov navyuovan 122

Tabuka 17 Douovanie rmskych iakov po vyuovan (v kolskom klube det)

122

Tabuka 1 Organizovanie mimokolskej innosti rmskych iakov 123

Tabuka 1 Rieenie zkolctva rmskych iakov

124

Tabuka 0 Pomoc rmskym iakom pri zvldanm slovenskho jazyka

124

Tabuka 1 Pomoc rmskym iakom pri prprave na vyuovanie

125

Tabuka Rozvjanie komunikanch zrunost rmskych iakov 125

Tabuka Rozvjanie a pestovanie hygienickch nvykovrmskych iakov 126

Tabuka 24 Pomoc rmskym iakom pri adaptci na kolsk prostredie126


Tabuka 5 Nzory na potrebu minimlneho vzdelania asistenta uitea

127

Tabuka 6 Nzory asistentov na kolsk vsledky iakov

128

Tabuka 7 Vplyv nultho ronka na jednotlivoblasti rozvoja iakov 130

Tabuka Nzory asistentov uiteov na optimlny poet iakov vtriede

132

Tabuka Nzor asistentov uiteov na pozitvne faktory v edukcii 133

Tabuka 0 tatistick overenie subhypotzy 1 134

Tabuka 1 tatistick overenie subhypotzy 134

Tabuka tatistick overenie subhypotzy 135

Tabuka tatistick overenie subhypotzy 4 135

Tabuka 4 tatistick overenie subhypotzy 5 136

Tabuka 5 Profil asistenta uitea (priemern rove dosiahnutch bodov) 139

Tabuka 6 Profil asistenta uitea analza poda preferenci odpoved

140

Tabuka 7 Odpovede poda jednotlivch oblast charakteristk akompetenci141

Tabuka Dotaznk URZ rove racionalizcie prce asistenta uitea

143

Tabuka Dotaznk EXLIN (priemerne body)

144

Tabuka 40 Extrovert / Introvert 145

Tabuka 41 Test empatickej tendencie 147

Tabuka 4 Osobnostn test 149

Tabuka 4 Sebapresadzovanie 150

Tabuka 44 Mte dostatok sebavedomia? 151

Tabuka 45 Ste psychicky odoln

153


ZOZNAM GRAFOV

Strana

Graf 1 Pohlavie respondentov (poda oblast) 93

Graf 2 Pohlavie respondentov (percent) 93

Graf 3 Vekov zloenie respondentov (poda oblast) 94

Graf 4 Vekov zloenie respondentov (percent) 94

Graf 5 Respondenti poda nrodnostnej prslunosti (poda oblast) 95

Graf 6 Respondenti poda nrodnostnej prslunosti (percent) 95

Graf 7 Psobisko asistentov uiteov (poda oblast) 96

Graf 8 Psobisko asistentov uiteov (percent) 97

Graf 9 Dosiahnut vzdelanie (poda oblast) 98

Graf 10 Dosiahnut vzdelanie (percent) 98

Graf 11 alie vzdelvanie asistentov uiteov (poda oblast) 99

Graf 12 alie vzdelvanie asistentov uiteov (percent) 100

Graf 13 Zameranie innost asistentov uiteov 114

Graf 14 Zkladn zmysel prce asistenta uitea 118

Graf 15 Nzor asistentov na potrebu vzdelania 128

Graf 16 Nzor na spenos rmskych det ktor absolvovali nult ronk

129

Graf 17 Vplyv nultho ronka na jednotliv oblasti rozvoja rmskych det

130


Graf 18 Nzor asistentov na optimlny systm vzdelvania rmskych det

131

Graf 19 Nzory asistentov uiteov na vplyv alternatvnych foriem na edukciu132

VOD

Odbornci, zaoberajci sa rmskou problematikou, sa zhoduj vnzoroch ezkladnm problmom rmskeho etnika aspolonou praprinou mnohch akost

v ich ivote a v ivote celej spolonostije ich nzka vzdelanostn rove. Tento fakt

zrove naznauje e kov lohu pri postupnom zlepovan ivotnej rovne rmskeho

etnika bude ma zvyovanie ich vzdelanostnej rovne. Vzdelanie znamen vyiu

monos pracovnho uplatnenia nsledne dstojnejie ivotn podmienky a vy ivotn

tandard. Vzdelanie znamen tie vyiu hodnotu loveka uznanie actu ostatnch lenov

spolonosti. V nronom procese edukcie rmskych iakov zohrva dleit lohuprofesia asistent uitea. Vznikla prirodzene ako reakcia na praktick potreby svisiace so

socializciou akultrnou integrciou socilne znevhodnench komunt rmskej

nrodnostnej meniny na Slovensku. Vsnahch opozdvihnutie rovne rmskej populcie

sa v naej spolonosti zrealizovali viacer dleit av rznej miere aj efektvne kroky.

Naalej ale zostva prioritou vzdelvanie azvyovanie vzdelanostnej rovne rmskej

populcie pretoe vzdelvanie je jedinou cestou ktor vedie ksocilnemu kultrnemu

a ekonomicko - hospodrskemu progresu apozdvihnutiu rmskej nrodnostnej meniny.

Kad, kto sa zaober otzkami rieenia rmskej problematiky tvrd e jednm zo


zkladnch anajefektvnejm rieenm socilnych problmov ale aj veobecne

problmov srmskymi iakmi, je ich vzdelvanie. Problmov pri vchove avzdelvan

rmskych iakov bolo vdy niekoko akad z nich bol v danej chvli najv: ich

nepravideln dochdzka neznalos slovenskho jazyka emocionlna uvonenos

v mnohch prpadoch rozumov zaostalos nedostaton hygiena neosvojen nvyky zl

zdravotn stav apod. Nstup do koly je pre rmskeho iaka vstup do novho neznmeho

apre neho cudzieho prostredia. Zavedenm profesie asistent uiteaje iakovi poskytnut

pomoc pri prekonvan barir ktor s spojen s tm spojen. sistent uitea

individulnym prstupom pomha iakovi dosiahnu spech vo vzdelan.

Pre spen zalenenie Rmov do spolonosti je urujcim faktorom prve

vzdelanie pretoe jedine vchova a vzdelvanie mu by predpokladom spenho

rieenia vlastnch etnickch spoloenskch kultrnych socilnych, i ekonomickch

problmov. Kvalitn vzdelvanie je potrebn pre realizciu ich pozitvneho ivota vtejto

spolonosti pre prekonanie handicapu socilnej ekonomickej akultrnej povahy. Je

dleit tie pre zskavanie vlastnho sebavedomia vyrovnania sa srovou sasnch

poiadaviek na loveka.

Do popredia sa dostva predovetkm poiadavka rovnoprvneho prstupu

kadho loveka kvzdelaniu a uspokojovaniu zkladnch potrieb bez ohadu na to i je

predstaviteom majoritnej alebo minoritnej spolonosti. Cieom tchto diskusi je aby

spolonos rovnako vnmala Rma a Nerma abyvetcidostvali rovnak prleitostitak,

aby integrcia Rmov do spolonosti bola cestou ksocilnej inklzii.

Hlavnm cieom publikcie je teoreticky rozpracova problematiku profesie

asistent uitea sakcentom na osobitosti edukcie rmskych iakov aprostrednctvom

vskumu overi ak je postavenie asistenta uitea vedukanch procesoch po iestich

rokoch intitucionalizcie tejto profesie aak je kvalita udskho kapitlu sledovanej

skupiny pedagogickch zamestnancov.

Skr ne sme zaali psa ttoprcu sme sa zamali nad tm ako pomenujeme

Slovkov ako prslunkov etnickej skupiny vo vzahu kpomenovaniu Rm. Doteraz sme

sa stretvali vodbornej aj populrnej literatre srznymi spsobmi psania pomenovan

prslunkov nrodnosti napr. Rm Nerm Rm ne-Rm Rm nerm Rm

Slovk at. Popretudovan Pravidiel slovenskho pravopisu apo konzultcich so

zamestnancami Jazykovednho stavu udovta tra SV vBratislave sme dospeli

kjednoznanmu zveru e pouvanie slovnho spojeniaje gramaticky sprvnetak:1. Rm (prslunk rmskej nrodnosti etnickej skupiny)


2. Nerm (prslunk inej nrodnosti inej etnickej skupiny ako Rm napr.

Slovk Maar Rus...).

Vyplva to z Pravidiel slovenskho pravopisu poda kapitoly 1.1 Vlastn men

podkapitoly 1..1 Men ud aivch bytostbodu 2 Nrodn akmeov men amen

prslunkov inch etnickch skupn obyvatesk men utvoren od vlastnch mien sa

uvdzaj takto: Slovk Neslovk Maar Nemaar RakanExrakan... (Pravidl

2000, s. 56). Z uvedench dvodov vyplva e analogicky je sprvne pouvanie

termnov Rm Nerm. j vnaej prci budeme pouva pomenovania v tchto

intencich napr. asistent uitea Rm asistent uitea Nerm rmsky iak

nermsky iak at.

1 OSOBITOSTI VZDELVANIA RMOV

Vchova avzdelvanie patria ku klasickm pedagogickm pojmom ktor s oraz

astejie nahrdzan pojmom edukcia. Petlk (17 s. 1) definuje vzdelvanie ako

proces v ktorom si iak osvojuje poznatky ainnosti vytvra vedomosti azrunosti

rozvja telesn a duevn schopnosti azujmy. Vchova avzdelvanie s dva aspekty

jednho procesu. Zastuj sa na vytvran stability spolonosti jej zmench vo vvoji

a sasne podmieuj spsob existencie tm e sprostredkvaj odovzdvanie poznatkov

kultrnych hodnt atradci novej generci (Loran 00 s. 04).

Prcha Walterov Mare (1 s. 60) chpu edukciu ako akkovek situciu za

asti udskch subjektov alebo zvierat pri ktorch prebieha nejak edukan proces t. j.

dochdza knejakmu druhu uenia.

Vchova ako socilny jav(Balvn 004 s. 14) je determinovan irm socilnym

prostredm celkovou rovou spolonosti ovplyvnenou konkrtnym miestom teritriom

historickm stupom vvoja. Vychovvate vo svojom konkrtnom psoben by mal ma


stle na zreteli e vchovn innos je stle podmienen biologickmi psychologickmi

zkonitosami individulneho askupinovho vvoja ud.

Rosinsk (006 s. 50) rozdeuje tieto faktory do troch oblast:

oblas vplyvu antropogenetickch rozdielov poukazuj na jedinenos

a vnimonos kadho jednotlivca prirodzene patriaceho k ubovonmu nrodu

i etniku zhadiska zdedench biologickch t

oblas vplyvu kultrnych rozdielovpoukazuj na jedinenos avnimonos

kadho jednotlivca prirodzene patriaceho k ubovonmu nrodu i etniku

z hadiska zskanch kultrnych stereotypov,

oblas vplyvu socilneho prostredia poukazuje na prostredie ako na prvok

ovplyvujci kolsk spenos kadho iaka bez ohadu na prslunos

k ubovonmu nrodui etniku.

Podmienky vchovy meme nazva pedagogickmi determinantami tzv.

initemi ktor uruj procesy vchovy akultivcie ud. Systmov pedagogika ich

vymedzuje ako mnohostrann komplex vchovnch amimo vchovnch javov ktor

existuj vo vntri vychovvanch osobnost imimo nich. Determinantou je urit miesto

a as, v ktorchuite psob na svojich iakov.

Za hlavndeterminantu vplyvu na edukciu rmskych iakov Rosinsk (006, s.

146) povauje rodinu zktorej iak pochdza a v ktorej existuje. Rodina reprodukuje

genetick informcie je nositeom kultrnych vzorcov avytvra prostredie vktorom sa

iaci pohybuj. Rodina vytvra najvy vplyv na rast osobnosti dieaa na jeho al

rozvoj do ktorho prirodzene patr aj vzdelvanie avzdelanos.

Portik (2003, s. 8-1) za dleit predpoklad kolskej spenosti povauje

hygienick azdravotn podmienky rodn rmskych det a vzah ich rodiov

k vzdelvaniu.

Pri vchove avzdelvan rmskych iakov by mal uite pozna a repektovadeterminovanos rmskeho iaka pecifickmi socilnymi podmienkami dlhodobou

historickou izolovanosou tohto etnika pecifickmi spsobmi podvania poznatkov

v rmskej komunite ovplyvnench zrejme ich doterajm spsobom bvania obivy

ivotnho tlu apod. Pokia nie je tto determinovanos poznan me sa sta vchova

jednostrannou a nespenou (Balvn 004 s. 14).

Vzdelvanie Rmov je znane komplikovanou oblasou skmania ajednm

z najzvanejch problmov sptch so sasnou situciou Rmov. Postavenie Rmov natrhu prce resp. ich nespen vstup na trh prce aich zvislos na ttnej socilnej


podpore, s do vekej miery determinovan rovou dosiahnutho vzdelania. Faktom je

e rove dosiahnutho vzdelania uRmov, je signifikantne niia ako u majoritnej

populcie. Najvie s rozdiely vo vyom type formlneho vzdelvania teda vpote

absolventov vysokch kl av ostatnch stupov vysokokolskho vzdelvania

(Rosinsk 006, s.146).

Z uvedench informci az vlastnch sksenosti memekontatova e voblasti

vzdelvania rmskeho obyvatestva existuj tieto zkladn obmedzenia:

1. Nzka zkladn vzdelanostn rove rmskych det ktor vo vine prpadov

nedosahuje ani priemer o spsobuje alie postupn zaostvanie poas povinnej

kolskej dochdzky. ast s neskor nstupy do koly ajejpredasn ukonenia.

Po skonen povinnej kolskej dochdzky len zriedka pokrauj na alom stupni

vzdelvacieho procesu (odborn vzdelvanie vysok koly apod.).

2. Nedostaton pripravenos kolskho systmu na osobitosti vzdelvania Rmov.

kolsk systm nedoke vyhovie potrebm rmskeho obyvatestva nedoke

akceptova rznorodos nevyuuje sa rmska kultra aprostredie kl

nedisponuje prvkami ktor by ho zatraktvnili rmskym deom (usporiadanie,

vzdoba absencia rmskeho personlu ...). Rmovia preto povauj kolu za

nieo cudzie o m nepriazniv dopad na ich prvotn oakvania anepriaznivo

ovplyvuje aj ich tudijn vsledky.

3. Nzka rove vzahov medzi rmskymi rodinami akolami. as rmskych rodn

na vchovnom procese absentuje ich pobyt na kolch je zriedkav a krtkodob

nie vdy sa stretn spriaznivm privtanm apreto neme djs kvzjomnej

komunikcii aspoluprci vovchovnom procese. Tieto skutonosti spsobuj e

vzjomn vzahy s len formlne aniekedy dochdza a kodmietavm postojom.

4. Vzdelvanie neznamen chodenie do koly. Vchovno-vzdelvac proces sce

predpoklad vyuovanie poda urench kritri ale to je len jedna zjeho ast.Deti bez ohadu na etnick prslunos s formovan prostredm vktorom ij

svojm najblim okolm ktor je vprpade rmskych det mlo podnetn

a niekedy a degradujce nemotivuje nem dostatok pozitvnych zdrojov

podporujcich as na tomto procese (SGG 001 s. 495).

Hlavnm cieom voblasti vchovy avzdelvania je vsasnosti tak rove

vzdelania ktor by zasiahla o najiriu populciu aby dosiahla o najvyiu rove

vzdelanosti. Vzdelvanie umouje existenciu arozvoj spolonosti ivetkch ud vnej.Hovorme ovzdelanosti spolonosti. Tento trend sa tka inrodnostnch menn


etnickch skupn. Kvalitn vzdelvanie je potrebn pre realizciu ich pozitvneho ivota

v tejto spolonosti pre prekonanie handicapu socilnej ekonomickej akultrnej povahy.

Je dleit tie pre zskavanie vlastnho sebavedomia vyrovnania sa srovou sasnch

poiadaviek na loveka. Vchova avzdelvanie rmskych iakov vyaduje na jednej

strane hlbok vedomosti z pedagogiky zvl pedagogiku systmov na druhej strane

vedomosti zo zkonitostrmskej kultry ivotnho spsobu Rmov (Balvn 004 s.5-

7).

Rmovia s vnaom kolstve meninou a systm vchovy avzdelvania vkole je

cel postaven na kultrnych stereotypoch majoritnej populcie viny. V tomto

adaptanom procese sa prezentuj in zvyky in postoje ahodnoty,pouva sa in jazyk

akm je ten na ktor boli zvyknut av ktorom boli vychovvan doma. Preto naa kola

predstavuje pre Rmov vny spoloensk problm lebo tieto deti sa prezentuj odlinou

hodnotovou orientciou sformovanou rozdielnosou ivotnho tlu spsobom ivota

a rznychalchkultrnych socilnych aekonomickch faktorov (Rosinsk 006 s. 7

98). Dominantnou prinou nespechu drvivej viny Rmov vo vzdelvan je rozdiel

medzi tradinou vchovou vrmskej komunite aoficilnym vzdelvacm systmom ktor

je vrazne truktrovan adirektvny vzhadom na plnenie si kolskch povinnost.

Rmske diea sa tak vinou prirodzene nedoke adaptova na takto systm. kola sa

pre stva miestom strachu aperzekcie (Rosinsk 006 s. 5). Logickm dsledkom je

zlyhvajci rmsky iak ktorho domce prostredie je svojou kultrou kole tak

vzdialen e bez podpornch nstrojov sa jeho vzdelvanie stva prostriedkom

upevovania jeho socilnej kultrnej aindividulnej izolcie namiesto toho, aby pomohlo

prekonva kultrne medzery v akulturanom procese avytvralo podmienky pre jeho

socializciu do irieho socilneho a kultrneho rmca (Porubsk 004).

Problmov, svisiacich s vchovou avzdelvanm rmskych iakov

pochdzajcich zo socilne znevhodnenho avchovne mlo podnetnho prostredia, je

stle viacero. erenkov (2006, s. 119) poukazuje na tzv. nevhodn faktory ktor

potencilne podmieuj vznik problmov vkolskej spenosti dieaa:

obaja rodiia dosiahli iba zkladn vzdelanie

diea m troch aviac srodencov

diea je vporad srodencov a na treom alebo na alom mieste

rodina ije vstiesnench bytovch podmienkach

matka na nezauila viadnom zamestnan rodiia nevlastnia iadne knihy ani si ich nepoiiavaj


diea nevlastn iadne knihy

oneskoren vvin rei v 1. mesiaci diea ete nepozn jednotliv slov chyby

rei dieaa

v rodine dieaa s ial lenovia ktor mali problmy stanm apsanm.

Poda erenkovej erenka a Rusnkovej (2007, s. 163-165) meme za hlavn

problmy pri vstupe socilne akultrne deprimovanho rmskeho iaka do kolskho

systmu oznai nasledovn fakty:

Rmske diea neovlda slovensk jazyk ktor je vyuovacm jazykom ale ani

materinsk jazyk neovlda vpotrebnom rozsahu pretoe slovn zsoba vrmine

je nedostaujca ajazykov kd hodnotme ako obmedzen.

Mlo podnetn asto ipatologick socilne avchovn prostredie ktor

nepodporuje efektvnu socializciu dieaa vo vetkch jej kategrich: osvojenie

si hygienickch a pracovnch nvykov zskavanie vedomost azrunost

spoznvanie filozofickch etickch aestetickch systmov avytvorenie rebrka

hodnt osvojenie si primeranch foriem socilneho sprvania ktor koreponduj

s normami spolonosti.

Samotn proces zrenia, prebiehajci na zklade vntorne naprogramovanch

zmien, nesta na primeran rozvoj psychiky a motoriky dieaa a tak rmske

diea ktorho fyzick vek je es sedem rokov nedosahuje potrebn rove

hrubej a jemnej motoriky, pretoe proces zretia nie je podporovan podnetmi

z prostredia.

Vnmanie koly ako represvnej intitcie kde Rm zava iba nespech

problmy pocit menejcennosti strach zopovrhnutia, pretoe to o je cenn

vprostred komunity (temperament hlunos vonos nerobenie samostatnch

rozhodnut at.), sa stva problmom vkole priom teoretick obsah

vzdelvania (najm na druhom stupni Z) sa vemi li od ivotnch potriebRmov ijcich na okraji spolonosti.

Nerozvjanie individulnej zodpovednosti za svoje iny sprvanie aza seba.

Rozhodnutia s prijman kolektvne komunitou (rodinou) as zvzn pre

kadho lena. Vtejto oblasti je psobenie koly protichodn spsobenm rodiny,

o je pre diea vekzaov situciaktor samo nedoke riei.

Predsudky ktor maj slovensk deti voi rmskym anaopak, z ktorch pramen

odmietanie kontaktov det navzjom.


Rmske diea sa vynikajco intuitvne orientuje vmedziudskch vzahoch, vycti

lskav srdce dospelho priom nerozliuje i je to Rm alebo Slovk. Je vemi

iv temperamentn avyaduje vea neustlej pozornosti od dospelch o me

upedagga vyvolva negatvne pocity aodmeranos.

Rmske diea vzmieanch triedach bva skr dieaom neobbenm ako

obbenm asto s rmske deti prijman najm problmovmi spoluiakmi

ktorm sa prispsobuj o nsledne vyvolva produkciu nevhodnho sprvania za

ktor s trestan aodmietan.

Najmarkantnejie sa prejavuj problmy so kolskou dochdzkou neuspokojivje

spoluprca rodiny akoly nedostaton ovldanie sloveniny ktor je vyuovacm

jazykom a s tm svisiaca kolsk nespenos iakov postoje Rmov kvzdelaniu a aj

neadekvtne zaraovanie rmskych iakov dopecilnych zkladnch kl pre mentlne

postihnutch jedincov. Poda nho nzoru je to azda najv problmnho kolskho

systmu ktor spsobuje ete vy stupe segregcie rmskych det aiakov. Preto sme

uvtali usmernenie Ministerstva kolstvaSR prostrednctvom Pedagogickoorganizanch

pokynov pre koly akolsk zariadenia pre kolsk rok 00/00 vktorch s pre

riaditeov kl v tomto kontexte uvdzan tieto pokyny:

Do pecilnych zkladnch kl pre iakov s mentlnym postihnutm prijma len

iakov s mentlnym postihnutm a iakov s viacnsobnm postihnutm v kombincii

s mentlnym postihnutm po dkladnom diagnostickom vyetren s preukzatenm

stupom mentlneho postihnutia. pecilna zkladn kola nie je uren pre iakov zo

socilne znevhodnenho prostredia s intelektom v norme ani pre iakov bez mentlneho

postihnutia. Pri zisovan pripravenosti det na vstup do koly venova osobitn pozornos

deom zo socilne znevhodnenho prostredia najm deom z marginalizovanch osd.

Sledovadeti s odloenou povinnou kolskou dochdzkou a pred ich zakolenm vykona

kontrolnpsychologick vyetrenie. V prpade odloenia povinnej kolskej dochdzkydet zo socilne znevhodnenho prostredia ktor nechodia do materskej koly a nie je

predpoklad e by sa zisten nedostatky poas ronho odkladu upravili cielenmi

postupmi (stimulan programy pravideln dochdzka do materskej koly)je vhodnejm

postupom zaradenie takhoto dieaa do nultho ronka alebo vyuitie alch foriem

edukcie.

(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.2406 - 2008).

by ich vzdelvanie mohlo by dostatone efektvne mus by splnenchniekoko zkladnch predpokladov. Medzi ne patria (varcov a kol. 1 s. ):
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154


zaistenie dostatone dlhej apravidelnej kolskej dochdzky iakov do koly

odstrneniejazykovej bariry

adekvtny prstup kl akolskch zariaden kpecifickm hodnotm zujmom

a potrebm rmskych rodn aich det,

vyuvanie alternatvnych prstupov vo vzdelan

vzjomn repektovanie kultrnych odlinost a hodnt rmskych aostatnch

iakov vrmci multikultrnej vchovy.

Pokusy zmeni vzdelanostn truktru rmskeho obyvatestva apribli ju

situcii majoritnho obyvatestva vldnymi opatreniami mono na Slovensku sledova

minimlne od obdobia budovania socializmu. Po uznan Rmov ako nrodnostnej meniny

vldou Slovenskej republiky v roku 1992 sa vo vldnych materiloch opakovane objavuj

ciele zameran prve na vzdelvanie Rmov akokov priority(Salner, 2004, s. 10).

Existuje vea nvrhov programov prstupov vtom, ako akcelerova vvin

rmskych iakov, ale vo veobecnosti na Slovensku boli odskan najm tieto projekty

zameran na vzdelvanie Rmov(Hork 005 s. 11 120):

Odklad povinnej kolskej dochdzky dvodom je telesn apsychosocilna

nezrelos asti rmskych det. Je optimlnym rieenm najm pre deti uktorch je

predpoklad e vpriebehu roka pod vplyvom zvenej edukanej stimulcie

predovetkm vpodmienkach materskej koly bud dostatone pripraven pre

spen vstup do zkladnej koly.

Nult ronky sksenosti s bohat ale doteraz neboli vedecky aodborne

vyhodnoten azdokumentovan najm o sa tka asovej komparcie

a komparcie skontrolnou skupinou.

Realizovali sa letn vchovno rekrean tbory pre rmske deti kde sa

uskutoovali okrem rekreanch aj vzdelvacie aktivity najm formou

didaktickch hier kvzov sa apodobne kde deti nectili e sa vlastne

vzdelvaj.

Jednou z najefektvnejch foriem vzdelvania Rmov je celodenn vchovn

systm (CVS) kde sa s deprimovanmi demi pracuje od pol smej rno do piatej

poobede na zklade hravch foriem ktor rozvjaj osobnos dieaa adeti

odchdzajdomov bez kolskch taiek.

Vyrovnvacie triedy kde deti so slabmi vsledkami vuen pomocou zvltnych

programov dobiehaj ostatnch iakov aprerauj sa po niekokch rokochpobytu vo vyrovnvajcej triede do tandardnch tried.


pecilne triedy pre iakov so pecifickmi vvinovmi poruchami uenia alebo

pre iakov so syndrmom DHD (attention deficit/hyperaktivity disorder, porucha

pozornosti spojen s hyperaktivitou).

Problm vzdelvania rmskych det sa rieil tie prostrednctvom prplatku

uiteom rmskych det ke bolo v triede nad desa Rmov a kde sa

predpokladalo e uite bude venova osobitn as zvltne metdy aprstupy

v edukcii rmskych det.

Ben triedy sdiferencovanm prstupom kiakovi najastejie pouvan

metda aforma prce srmskymi iakmi ktor spova vindividulnom prstupe

k iakovi sedukanmi problmami. Nejde vak ouplatnenie individulnych

vzdelvacch programov skr ide oakceptciu vntornho spracovania

edukanch podnetov iakom. Psobia tu initele: rove intelektu poznvacie

zujmy iaka vzah ku kolskej prci atomu je prispsoben pracovn tempo

rozsah a nronos uiva priom iak pln ciele tandardnch uebnch osnov.

Psobenie asistenta uitea v triedach s vympotom rmskych det, priom

asistent uitea pln funkciu nielen eduktora ale aj facilittora apomocnka pre

uitea.

Kompenzan edukciu Rmov, ako jednu z monch rieen, popisuje aj

Porubsk (In Hork 005 s. 11). Chpe ju ako formu pozitvnej diskrimincie na

individulnej rovni ktor pln dve funkcie kuratvnu apreventvnu. Kuratvna funkcia

spova vo vytvran takho edukanho prostredia ktor umouje pre rmskych iakov

prekonva jazykov socio - kultrne aosobnostn znevhodnenia ktor vo vzahu ku

kole vznikli vdsledku pecifk enkulturanho procesu vich komunite. Preventvna

funkcia vytvra predpoklady pre rovnocenn prstup kedukanmuprocesupre rmskych

iakov ako zkladnej podmienky ich zapojenia sa do ekonomickho socilno - kultrneho

ipolitickho ivota spolonosti ako jeho rovnoprvneho lena.

Na podporu vzdelvania rmskych iakov Ministerstvo kolstva SR vPedagogicko

organizanch pokynov na kolsk rok 00/00 stanovilo pre koly akolsk

zariadenia tto lohu: Vo vybranch zkladnch a strednch kolch sa bude pokraova

v realizcii projektu Experimentlna verifikcia efektvnosti kurikula predmetu rmsky

jazyk a literatra v zkladnch a strednch kolch a projektu Experimentlna

verifikcia efektvnosti kurikula predmetu rmske relie v zkladnch a strednch

kolch.(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.2406 - 2008).


Vekou ancou na zlepenie situcie vedukcii rmskych iakov s poda nho

nzoru monosti erpania finannch prostriedkov zfondov Eurpskej nie na inovatvne

programy zameran na integrovan vzdelvanie rmskych det aiakov. Ministerstvo

kolstva SR vroku 2008postupne zverejuje vzvy na podvanie projektov v opatren3.

Podpora vzdelvania osb s osobitmi vzdelvacmi potrebami, ktor s zameran na:

zvyovanie vzdelanostnej rovne prslunkov marginalizovanch rmskych

komunt,

zvyovanie vzdelanostnej rovne osb s osobitmi vzdelvacmi potrebami.

Celodenn vchovn systm

Zprojektov ktor vyie uvdzame poda Horka (005) pociujeme potrebu

upozorni predovetkm na celodenn vchovn systm (CVS) ktor historicky preukzal

vysok efektvnos vprocese edukcie predovetkm rmskych iakov. Patr k starm

ale stle aktulnym formm edukcie det zmenej podnetnho vchovnho prostredia t.j.

aj mnohch rmskych det.ko prv ho nartol Opata (1973). Neskr mu venovali

pozornos Holek a Havran z PdF UPJ Preov (1977). V poslednom obdob sa

v odbornej a laickej verejnosti op pertraktuje aj kvli vyjadreniam Erica van der

Lindena,bvalho vevyslanca E vSlovenskej republike ktor sa vyjadroval v prospech

zriaovaniainterntneho systmu vzdelvania Rmov.

Podstata CVS spova vposkytovan celodennej intenzvnej odbornej edukanej

starostlivosti o znevhodnen deti. Formlnym znakom je e diea prichdza do koly

rno osiedmej (o pol smej) aodchdza okolo piatej popoludn bez aktovky aby sa doma

nemuselo akmkovek spsobom pecificky pripravova na vyuovanie.

K vhodm CVS patr(Zelina a kol., 2000, 2001):

intenzvna vzdelvacia prca sdemi zo znevhodnenho socilneho prostredia

intenzvna mimovyuovacia vonoasov starostlivos aprca stmito demi

zlepenie zdravotnch podmienok hygieny stravovania reimu da det

zdokonaovanie vo vlastnej organizcii asu ainnosti vstavba autoregulcie

zodpovednosti za seba samho racionlne vyuvanie vonho asu

predpoklad a sksenos e rmski rodiia radej dvaj deti do koly ke vedia

e je one po vetkch strnkach postaran.

utor pomenva aj nevhody CVS ktor brnia jeho rozreniu na Slovensku.K nim patr predovetkm skutonos e ide orelatvne drah systm (nron na


financovanie personlne imaterilne zabezpeenie). Uvdza aj vhrady niektorch

odbornkov armskych rodiov ktor povauj CVS za obmedzovanie rodinnej vchovy

prp. za preaovanie det ku ktorm uvdzaj protiargumenty (Zelina akol., 2001, s. 96).

Poda nho nzoru i praktickch sksenosti zavedenie celodennho vchovnho

systmu pre deti pochdzajcich zo socilne znevhodnenho prostredia (aj pre mnoh

rmske deti) by mohlo vznamnou mierou prispie k zavedeniu efektvnej metd a

foriem do procesu edukcie rmskych det i iakov.

Tranzitvne triedy v zkladnch kolch

V sasnosti sa na vybranch zkladnch kolchv Slovenskej republike realizuje

experimentlne overovanie projektu Tranzitvne triedy v zkladnch kolch a aj v

kolskom roku 00/00 bude pokraova pod nzvom pecializovan triedy na 1.

stupni zkladnch kl. Gestorom experimentlneho overovania je Vskumn stav

detskej psycholgie a patopsycholgie vBratislave.

(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.,2406-2008).

Experimentlne overovanie tzv. tranzitvnych tried je poda nho nzoru aj

dsledok zvzkov Slovenskej republiky vyplvajcich znovely zkona NR SR

o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochranepred diskriminciou.

(http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenD

ocument,07-07-2008).

V tohto zkona (kolsk integrcia a formy kolskej integrcie) s uveden

postupy v oblasti kolskej integrcie okrem inho aj iakov so pecilnymi vchovno

vzdelvacmi potrebami (aj rmskych iakov) aaj monosti reintegrcie tchto iakov zo

pecilnych kl do zkladnch (bench) kl. Dleitou sasou kolskej integrcie je

aj individulny vchovno-vzdelvac program iaka so pecilnymi vchovno-

vzdelvacmi potrebami ktor v spoluprci so kolskm pecilnym pedaggom alebo

zariadenm pecilno-pedagogickho poradenstva vypracuje a priebene dopa triedny

uite. Pri tvorbe individulnych vzdelvacch programov vidme monosti vyuitia

asistentov uiteov najm v oblastiach pravy prostredia triedy uebnch postupov,

organizcie vchovno-vzdelvacieho procesu uebnch plnov a uebnch osnov pri

zabezpeen kompenzanch pomcok a pecilnych uebnch pomcok av personlnej

pomoci.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.,24%E2%80%9306-2008http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.,24%E2%80%9306-2008http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.,24%E2%80%9306-2008http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.,24%E2%80%9306-2008http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.,24%E2%80%9306-2008http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.,24%E2%80%9306-2008


V tejto svislosti je nutn vysvetli pojem iak so pecilnymi vchovno

vzdelvacmi potrebami. Poda novho kolskho zkona . 45/00 patria do tejto

kategrie deti aiaci:

sozdravotnm znevhodnenm aiakov so zdravotnm znevhodnenm

s nadanm,

pochdzajci zo socilne znevhodnenho prostredia.

V naej prci sa budeme zaobera predovetkm kategriou socilne

znevhodnench det aiakov do ktorej patria predovetkm Rmovia.

1.1 Amnesty international a vzdelvanie rmskych det na Slovensku

Dkazom toho e problematika Rmov iotzky vchovy avzdelvania rmskych

det je pod silnm dohadom medzinrodnch organizcii a e patr do politickej agendy

je aj zujem organizcie mnesty international ormsku komunitu na Slovensku.

Amnesty international. International secretariat, Peter Benenson House v Londne (al

index EUR 7/001/007) vydala publikciu Slovensko: Stle segregovan stle

v nerovnom postaven (Poruovanie prva na vzdelanie rmskych det na Slovensku),

v ktorej sa vemi kriticky vyjadruj kstavu vzdelvania rmskych det. Poda nho

nzoru je hodnotenie tejto organizcie prli tendenn neobjektvne avychdza iba

zjednostrannch informci bez poznania relnych globlnych podmienok voblasti

vzdelvania rmskych det na Slovensku. Vpublikcii s hodnoten

najkomplikovanejie lokality na Slovensku (Letanovce Jarovnice Svinia Markuovce

a Trebiov) bez komparcie sinmi pozitvne sa rozvjajcimi lokalitami o povaujeme

za mlo objektvne hodnotenie vytrhnut zkontextu. Na druhej strane musme prizna e

vea poznatkov ainformci poukazuj na problmy anedostatky vprocese edukciermskych det. Najkritickejie s hodnotenia segregovanho bvania Rmov ajeho

nebezpench podmienok odopieranie prva Rmom na vzdelanie vsystme

segregovanch kl vpecilnych zkladnch kolch v odopieran jazykovch

a kultrnych prv av nedostatonom prstupe rmskych det kpredkolskmu

vzdelvaniu. Relatvne pozitvne hodnotia autori publikcie zavedenie profesie asistent

uitea anultho ronka zkladnch kl. Kritizuj predovetkm nedostatok

kvalifikovanch asistentov uiteov (Rmov) ich nedostaton finann zabezpeenieuzatvranie krtkodobch pracovnch pomerov snimi a nedostaton alie vzdelvanie


uiteov aasistentov uiteov voblasti kultry jazyka histrie anboenstva Rmov

(Slovensko: Stle segregovan... 007 s. 1).

. mja 00 vo svojej vronej sprve za rok 007 organizcia mnesty

international hodnotila situciu v oblasti dodriavania udskch prv vo viac ako 150

krajinch sveta. Vea Rmov na Slovensku je poda vronej sprvy vbludnom kruhu

chudoby a vytesnenia na okraj spolonosti. Rmski iaci s asto bezdvodne

umiestovan do segregovanch kl oddelene od majoritnej populcie amnohokrt ich

zarauj do pecilnych tried alebo zvltnych kl pre mentlne postihnutch.

Pretrvvajca segregcia rmskych det vo vzdelvacom systme poruuje ich prvo na

vzdelanie bez diskrimincie stm e vlda zlyhva pri poskytovan adekvtneho vzdelania

Rmov.

(http://www.google.sk/search?hl=sk&q=Spr%C3%A1va+Amnesty+International+&btnG

=H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&meta=), 29. 5. 2008). Uveden informcie

hodnotme viac ako politick nie odborn ajej vroky je sce potrebn bra vne ale aj

kriticky a s nadhadom.

1.2 Edukcia rmskych deta legislatva v SR

O vzdelvan Rmov sa zana vea hovori iv svislosti so zmenami ktormi

slovenskho kolstvo prechdza. Nrodn rada SR vlda SR arezort Ministerstva kolstva

Slovenskej republiky prijali niekoko legislatvnych noriem ktor maj vzah

k vzdelvaniu rmskych det prostrednctvom asistentov uiteov. Pre pedaggov,

zaoberajcich sa problematikou vchovy avzdelvania rmskych det, uvdzame

najvznamnejie aktulnekoncepn a legislatvne materilyv oblasti edukcie rmskych

det (aj prostrednctvom asistenta uitea) vSlovenskej republike:

Zkony NR SR anariadenia vldy SR

Zkon NR SR . 45 z. mja 00o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a

o zmene doplnen niektorch zkonov.

http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad. 27. 05.2008.

ZkonNR SR . 65/004 Z.z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach

a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch predpisov.
http://www.google.sk/search?hl=sk&q=Spr%C3%A1va+Amnesty+International+&btnG=H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&metahttp://www.google.sk/search?hl=sk&q=Spr%C3%A1va+Amnesty+International+&btnG=H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&metahttp://www.google.sk/search?hl=sk&q=Spr%C3%A1va+Amnesty+International+&btnG=H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&metahttp://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad.%20%2027.%2005http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad.%20%2027.%2005http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad.%20%2027.%2005http://www.google.sk/search?hl=sk&q=Spr%C3%A1va+Amnesty+International+&btnG=H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&metahttp://www.google.sk/search?hl=sk&q=Spr%C3%A1va+Amnesty+International+&btnG=H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&meta


http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?

OpenDocument. 07-07-2008.

Zkon NR SR . 56/00 Z. z. ottnej sprve vkolstve akolskej samosprve

a o zmene a doplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov.

http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0.

20.12.2007.

Zkon NR SR . 57/00 Z. z. ofinancovan zkladnch kl strednch kl

akolskch zariaden v znen neskorch predpisov.


20.12.2007.

Zkon NR SR .7/1 Z.z. okolskch zariadeniach v znen neskorch

predpisov.


20.12.2007.

Novela zkona NR SR . /14 Zb. osstave zkladnch astrednch kl

(kolsk zkon) vznen zkona NR SR . 40 Z.z. z 7. jna 00 o zriaden

nultho ronka vzkladnej kole azaveden profesie asistenta uitea

vpredkolskch zariadeniach vzkladnej kole avpecilnej zkladnej kole.


20.12.2007.

Nariadenie vldy SR . /004 Z.z orozsahu vyuovacej innosti avchovnej

innosti pedagogickch zamestnancov. M SR Bratislava. 004.

http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&

phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0.12.12.2007.

Nariadenie vldy .570 zo da 4..00 ktorm sa ustanovuj katalgy

pracovnch innost vasti 17. kolstvo atelovchova pri 7. platovej triede v astipracovn innosti 0 Vchovno-vzdelvacia akomunitn innos zameran na

vytvorenie podpornho uebnho prostredia pre deti znedostatone podnetnho

socilneho akultrneho prostredia vykonvan asistentom uitea vkole alebo

vpredkolskom zariaden.

http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&

phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0.12.12.2007.

Nariadenie vldy Slovenskejrepubliky . 64/007 Z. z. ktorm sa men adopanariadenie vldy Slovenskej republiky c. /004 Z. z. ktorm sa ustanovuj
http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocumenthttp://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenDocument


podrobnosti rozpisu finannch prostriedkov zo ttneho rozpotu pre zkladn

koly stredn koly stredisk praktickho vyuovania zkladn umeleck koly

akolsk zariadenia v znen neskorch predpisov.

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154. 24. 06. 2008.

Vyhlky ametodick pokyny M SR

Vyhlka MaV SR . 5/14 Z. z. opredkolskch zariadeniach v znen

neskorch predpisov. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344.

20.12. 2007.

Rozvjajci program vchovy avzdelvania det s odloenou povinnou kolskou

dochdzkou vmaterskch kolch schvlen M SR da . . 005 pod . CD-

2005-5750/9051-1:091. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344.

20.12.2007.

Program vchovy avzdelvania det vmaterskch kolch schvlen M SR pod

. 17/-41 zo da . 5. 1. ISBN 0-96-7721-1-2.

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344.20.12.2007.

Metodick usmernenie M SR kzveniu zakolenosti det vmaterskch kolch

zo da . 1. 004 . CD-2004-566/1305-1:091 s innosou od 1. marca 004.


Metodick pokyn kzavedeniu profesie asistent uitea pri vchove avzdelvan

det aiakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami vpredkolskch

zariadeniach, vzkladnch kolch avpecilnych zkladnch kolch .

184/2003-05 vydan M SR da 6. 1. 00 sinnosou od 1. janura 004.


Optimalizcia siete materskch kl. (M SR 001).


Vzva na predkladanie iadost oposkytnutie dotcie na zriadenie predkolskho

zariadenia v chudobnch obciach spozitvnym demografickm vvojom do 1.

12. 2005 Priorita . 7 vrmci I. knho plnu Vzdelvanie azamestnanos

Stratgie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 010 schvlenej 1.

jla 005 uznesenm vldy SR . 557/005.

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=348http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=348http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=348http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154


Doasn vyrovnvacie opatrenia s cieom pripravi dostaton poet pedaggov

vyuujcich v rmskom jazykuzo da . 6. 004. (loha . uznesenia vldy SR

. 7/00). Ministerstvo kolstva SR Bratislava 004.

http://www.minedu.sk/povodna/RS/OVNM/ovnm.htm.20.12.2007.

Metodick usmernenie . 1/005-R z 0. jla 005 ktorm sa upravuje postup

pedagogicko-psychologickch poradn pri posudzovan kolskej spsobilosti det

zo socilne znevhodnenho prostredia pri prijman do 1. ronka zkladnej koly.

Ministerstvo kolstva SR Bratislava 005.

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=348. 20.12.2007.

Metodick usmernenie . 7/006-Rz 28. marca 2006 k prevencii a rieeniu

ikanovania iakov v kolch akolskch zariadeniach. Ministerstvo kolstva SR

Bratislava, 2005. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=348.

20.12.2007.

Metodick usmernenie . /006-R z 4. janura 006 k realizcii kolskej

integrcie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v zkladnch

kolch av strednch kolch. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 006.


Metodick usmernenie k evidencii individulne integrovanch det aiakov so

pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami do tried materskch kl

zkladnch kl astrednch kl schvlen M SR da 1. 6. 001 pod .

370/2001-44.


Smernica M SR .1/006-R zjna 006 ktorou sa uruje systm

rozpisufinannch prostriedkov na mzdy aodvody do poistnch fondov pre

asistentov uitea na jednotliv krajsk kolsk rady a postup ich poskytnutia

zriaovateom zkladnch kl apecilnych zkladnch kl ktor nadobudlainnos 1. . 006.


Koncepcie

Koncepcia rozvoja predkolskej vchovy sdrazom na rok pred povinnou kolskou

dochdzkou. (M SR 17).

http://www.minedu.sk/povodna/RS/OVNM/ovnm.htmhttp://www.minedu.sk/povodna/RS/OVNM/ovnm.htmhttp://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/povodna/RS/OVNM/ovnm.htm


Koncepcia vchovy avzdelvania det zo socilne znevhodnenho prostredia

a det sodloenou povinnou kolskou dochdzkou vrtane rmskych det

vpredkolskch zariadeniach. (M SR 1).


Koncepcia predkolskej vchovy( MSR2000).


Koncepcia v oblasti predkolskej vchovy vnadvznosti na prpravu detna vstup

do zkladnej kolyschvlen uznesenm vldy Slovenskej republiky . zo da

7. marca 007 (M SR 007).

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34,20.12.2007.

Koncepcia vchovy avzdelvania rmskych det aiakov.Medzinrodn seminr

7.-9. jna 001 vLevoi. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 001.

Koncepcia integrovanho vzdelvania rmskych det amldee vrtane rozvoja

stredokolskho avysokokolskho vzdelvania. Schvlen uznesenm vldy SR .

4 zo da 6. 5. 004. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 004.


Nrodn program vchovy avzdelvania na najblich 0 rokov v Slovenskej

republike. Dvans pilierov. Ministerstvo kolstva SR Bratislava. 2004.


Stratgia vldy Slovenskej republiky prie rieen problmov rmskej komunity za

rok 2001 apriority vldy Slovenskej republiky vo vzahu krmskym komunitm

na rok 2002.

http://www.vlada.gov.sk/linky_zoznam_dokumenty.php3?id_stranky= 15.

10.10.2005.

Program tolerancie voi meninmSR-9905-02. ROCEPO. Preov.2002.

http://www.rocepo.sk/modules/mydownloads/.10.02.2007.

Sprva predvstupovch poradcov PHRE twinningovho programu Zlepenie

situcie Rmov vSlovenskej republike Twinning Coveant SK 0002/SK 00/IB-

OT-01; 2003.

Nrodn program vchovy kudskm prvam na roky 2005-2014, schvlen M

SR da ..005. Ministerstvo kolstva SR Bratislava.2005.

Dekda zaleovania rmskej populcie na roky 2005-2015 aRmsky vzdelvac

fond. (Uznesenie vldy SR . /005).http://www.orgovanova.vlada.gov.sk/index.php?ID=1804.15-8-2007.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=360http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=360http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=360http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=360http://www.vlada.gov.sk/linky_zoznam_dokumenty.php3?id_stranky=%2015http://www.vlada.gov.sk/linky_zoznam_dokumenty.php3?id_stranky=%2015http://www.rocepo.sk/modules/mydownloads/http://www.rocepo.sk/modules/mydownloads/http://www.orgovanova.vlada.gov.sk/index.php?ID=1804http://www.orgovanova.vlada.gov.sk/index.php?ID=1804http://www.orgovanova.vlada.gov.sk/index.php?ID=1804http://www.rocepo.sk/modules/mydownloads/http://www.vlada.gov.sk/linky_zoznam_dokumenty.php3?id_stranky=%2015http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=360http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=360http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34


Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny vSlovenskej

republike.

SOLIDARITA INTEGRITAINKLZIA 2008 2013 schvlen vldou SR da

6.3.2008.

http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048.5. 5. 2008.

Legislatvny zmer zkona opostaven pedagogickch zamestnancov kl

akolskch zariaden. M SR Bratislava.

http://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_pe

d_zam.pdf.29. 05. 2008.

Koncepcie profesijnho rozvoja uiteov vkarirovom systme. slo: CD-2007-

1141/2400-1:099). M SR Bratislava.

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=189.29. 05. 2008.

V alej asti prce budeme analyzova najvznamnejie koncepn materily

ktor zko svisia stmou naej prce t. j. problematikoupreprimrnej aprimrnej

edukcie rmskych iakov vkontexte sprofesiou asistent uitea.

1.2.1 Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny vSlovenskej

republike

Dleitm koncepnm materilom v oblasti edukcie Rmov je Strednodob

koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny vSlovenskej republike SOLIDARITA

INTEGRITA INKLZI 00 2013, ktor schvlila vlda SR na svojom 89.

zasadnut da 6..00na zklade prijatho programovho vyhlsenia vldy ktor bolo

schvlen vldou SR .660 da 1.7.006.

(http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048, 29. 05. 2008). mbciou koncepcie je

okrem inho systmovo riei oblasvchovy avzdelvania Rmov.

Vzdelanostn rove rmskej populcie je dlhodobo pod celoslovenskm

priemerom o plat vo zvenej miere o prslunkoch najm marginalizovanch

rmskych komunt. Sasn vzdelvac systm vSR sa naalej jav ako silne

monokultrny anestretov voi etnicky minoritnm a ohrozenm skupinm mlo

spen pri aktivizcii amotivcii iakov z takchto skupn. K problmompatria tie
http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048http://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_ped_zam.pdfhttp://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_ped_zam.pdfhttp://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_ped_zam.pdfhttp://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=189http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=189http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=189http://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_ped_zam.pdfhttp://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_ped_zam.pdfhttp://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048


etnick segregcia v kolchvysok podiel Rmov vpecilnych kolch ale aj vysok

poet iakov vtriedach veobecne. Jednm zprejavov nzkej integrcie rmskych det do

spolonosti je ich mal zastpenie v predkolskej vchove neukonen zkladn

vzdelanie nzke zastpenie na strednch kolch avysokch kolch.

Vychdzajc znvrhu koncepcie vchovy avzdelvania rmskych det aiakov

vrtane rozvoja stredokolskho a vysokokolskho vzdelvania (M SR 00) vlda SR

odpora vobdob 00 015 orgnom ttnej sprvy verejnej sprvy samosprvy a

mimovldnym organizcim zamera svoju innos sohadom na strategick zmery

a navrhovan opatrenia. Vberovo uvdzame strategick zmery svisiace stmou naej

prce.

Strategick zmery voblasti vchovy avzdelvania

V spoluprci sprslunm rezortom reformova riadenie edukanho procesu v

podmienkach SR tak aby boli repektovan loklne pecifick socilne a kultrne

podmienky pri tvorbe a realizcii kolskho kurikula reflektujce na potrebu

zvenia vzdelanostnej rovne rmskej komunity.

Stabilizova aprofesionalizova pozciu asistenta uiteapre deti zo socilne

znevhodnenho prostredia ako vchovno - pedagogickho pracovnka

pecialistu.

Pripravi nvrhy aopatrenia ktorch cieom bude otvorenie novch

akreditovanch vysokokolskch tudijnch odborov zameranch na rmsky jazyk

a rmske relie (stav romologickch tdi na Fakulte socilnych vec

a zdravotnctva Univerzity Kontantna Filozofa vNitre v spoluprci

s Filozofickou fakultou Preovskej univerzity v PreovePedagogickou fakultou

Univerzity Komenskho vBratislave, Pedagogickou fakultou Univerzity Mateja

Bela v Banskej Bystrici a i.).

Legislatvne podpori uskutonenie kurikulrnejtransformcie kl tak aby koly

dostali monos spolupodiea sa na kolskom kurikule s ohadom na vzdelvacie

potreby iakov pochdzajcich zo socilne znevhodnenho prostredia.

Legislatvne zadefinova pojem diea/iak zo socilne znevhodnenho

prostrediaa v spoluprci sprslunm rezortom definova iakov pochdzajcich

zo socilne znevhodnenho prostredia ako iakov so pecifickmi

(individulnymi) vchovno-vzdelvacmi potrebami.


Pri reforme kolskho systmu postupova tak aby bola zameran aj na

individualitu vzdelvanch jedincov so pecifickmi vchovno-vzdelvacmi

potrebami.

Vytvori monos vchovy avzdelvania pre deti aiakov rmskej nrodnostnej

meniny na nrodnostnom princpe.

Navrhovan opatrenia v oblasti vchovy avzdelvania (vberovo):

v materskch kolch

legislatvne riei normatvne financovanie asistentov uiteov v materskch

kolch vobciach s vysokou koncentrciou rmskych det.

Vzkladnch kolch

udra arozvja systm nultch ronkov zkladnch kl pre esron deti

nedosahujce kolsk spsobilos (odvodnenie: systm nultch ronkov sa

osvedil); obsah asystm vyuovania vnultom ronku rozvja tak aby

stimuloval rozvoj osobnosti kognitvnych funkci asocializcie anahradil deficit

predkolskej prpravy; po absolvovan nultho ronka uri al spsob

vzdelvania iakov po posden dosiahnutej rovne kolskej spsobilosti

prostrednctvom psychologickej metodiky),

do normatvu zaradi asistenta uitea pri vyom pote ako 7 iakov

pochdzajcich zo socilne znevhodnenho prostredia vtriede (uvedenm

opatrenm sa skvalitn edukan proces avytvor sa priestor na rozvoj spoluprce

koly s rodinou a asistenti uiteov z radov miestnej komunity zskaj stabiln

uplatnenie v pedagogickom procese),

vymedzi rozdiel medzi asistentom uiteapre iakov zo socilne znevhodnenho

prostredia a asistenta pre zdravotne postihnutho iaka.

V oblasti stredokolskho vzdelvania rozri psobnos profesie asistent uitea aj na

stredn koly.

1.2.2 Dekda zaleovania rmskej populcie na roky 2005 - 2015 a Rmsky

vzdelvac fond (Uznesenie vldy SR . 28/2005)


Dekda zaleovania rmskej populcie ako rmcov dokument vymedzuje

prioritn oblasti na u nadvzuje Nrodn akn pln Slovenskej republiky kDekde

zaleovania rmskej populcie, ktor rozpracva jednotliv oblasti a po rove

indiktorov merania. Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny

v Slovenskej republike 2007 2015je aktulny dokument integrujci vetky smerodajn

stratgie aodporania vrtane Dekdy. Vetky analyzovan dokumenty odporaj

zisovania pre jednotliv oblasti apre potreby projektu bud sli ako cenn informan

zdroje v svislosti sdosahovanm ciea projektu. Dekdu prijalo krajn Eurpy

(Bulharsko Chorvtsko esk republika Maarsko Macednsko Rumunsko Srbsko

a ierna HoraSlovensko).

Medzinrodn riadiaci vbor (zodpovedn za plnovanie pre Dekdu) stanovil:

prioritn oblasti

vzdelvanie,

bvanie,

zamestnanos,

zdravotnctvo,

spolon tmy

chudoba,

diskrimincia,

rodov zleitosti.

V kontexte s tmou naej prce vyberme tie asti Dekdy ktor svisia

s edukciou rmskych iakov a nadvzuj na Koncepciu integrovanho vzdelvania

rmskych det amldee (004). kn pln odpora zamera sa na(vberovo):

zlepenie vzdelvacch vsledkov Rmov

zlepenie zakolenosti apripravenosti rmskych det

podporu vzdelvania rmskych iakov vstrednch kolch

znenie percenta rmskych det navtevujcich pecilne zkladn koly

a zariadenia,

podporu celoivotnho vzdelvania Rmov.

Podmienkou vytvrania priestoru pre integrciu Rmov do spolonosti vznamne

podmieuje zmena negatvnych postojov asti majoritnho obyvatestva ktor je mon

dosiahnu aj systematickou zmenou obsahu vzdelvania. udsk rozvoj s drazom na

marginalizovan rmsku komunitu sa vrezorte kolstva realizuje v troch zkladnchrovinch:


prprava uitea asistenta uitea vychovvatea at. ako jednho z

rozhodujcich initeov realizcie zmien

tvorba uebnc metodickch prruiek pre uiteov poskytnutia uebnch

pomcok aalch materilov potrebnch na vchovno-vzdelvac proces

a oboznmenie rodiovs nimi,

kurikulrna transformcia zabezpeujca zmenu jednostrannej orientcie na

materilne vzdelanie s cieom transmisie o najvie mnostvo uebnej ltky

smerom k vzdelaniu formlnemu ktorho cieom je celostn rozvoj osobnosti

iakapri akceptcii jeho individulnych osobitost apotrieb, s orientciou na

rozvjanie zkladnch kompetenci.

Komplementrnou aktivitou kDekde zaleovania rmskej populcie je zriadenie

Rmskeho vzdelvacieho fondu (Roma education found). Jeho hlavnm zmerom je

poskytova finann pomocparticipujcim krajinm na implementciu aknch plnov

vpriorite vzdelvanie. Zriaovateom fondu je Svetov banka. as aktivt slovenskho

Nrodnho aknho plnu vpriorite vzdelvanie bude kofinancovan zprostriedkov

fondu.

Okrem uvedench koncepnch materilov vznamn lohu voblasti vzdelvania

Rmov zohrvaj dve vznamn ttne organizcie:

Medzirezortn komisia pre zleitosti rmskych komuntpri rade splnomocnenca

vldy SR pre rmske komunity radu splnomocnenca vldy SR pre rmske

komunity (http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=3614,06. 06. 2008),

Rada expertov Ministerstva kolstva SR pre vchovu avzdelvanie Rmov

(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=36,06. 06. 2008).

1.2.3 Preprimrne aprimrne vzdelvanie vSlovenskej republike

sistent uitea vslade slegislatvnymi predpismi SR by mal psobi

predovetkm vsystme preprimrneho aprimrneho vzdelvania pretoe rmske deti

a rmski iaci prve vo veku 10 rokov najviac potrebuj zven starostlivos pri

prekonvan akost vadaptcii na kolsk prostredie aurite aj pre uiteov je pomoc

asistentov uiteov iaduca a potrebn. S innosou od 1. septembra 00 sstavu kl

tvoria tieto druhy kl: matersk kola zkladn kola gymnzium stredn odborn
http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=3614http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=3614http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=3614http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=36http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=36http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=36http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=36http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=3614


kola konzervatrium koly pre deti aiakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacm

potrebami zkladn umeleck kola ajazykov kola.

Predkolsk (preprimrne) vzdelvaniesa intitucionlneuskutoujev materskej

kole organizovan spravidla pre deti od do 6 rokov veku s monosou zaatia od .

roku veku a zaradenia det sodloenm zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky.

Vchova avzdelvanie det posledn rok pred zaiatkom plnenia povinnej kolskej

dochdzky je bezplatn.

Zkladn vzdelvanie sa len na:

primrne vzdelvanie, ktor je tvorrons monosouzriadenia nultho ronka,

zameran na zskanie zkladnho vzdelania vtan psan apotan spolu

s elementrnym porozumenm inch predmetov ako napr. dejepis zemepis

prrodn vedy. Od 3. ronka sa zavdza predmet cudz jazyk spoloensk vedy

vtvarn vchova hudobn vchova telesn vchova apod. zklady rieenia

primeranch problmov zklady ochrany fyzickho aduevnho zdravia azklady

informanch a komunikanch technolgi

niie sekundrne vzdelvanie, ktor je pron (. stupe zkladnej koly5. a

. ronk) zameran na rozirovanie vedomost schopnost azrunost zskanch

v zkladnom vzdelvan; vchova avzdelvanie szameran na predmety arozvoj

komunikanchzrunost (od 6. ronka druh cudz jazyk); zkon ustanov ktor

pecilne koly maj 10 ronkov; prv ronk vzdelvacieho programu strednej

koly do ktorho sa vnimone prijmaj iaci z. ronka zkladnej koly 1.- 4.

ronk vchovno-vzdelvacieho programu 8-ronho tdia na strednej kole.

Zkladn vzdelvanie sa uskutouje:

a)

intitucionlnelen v zkladnej koleb) neintitucionlneindividulne vzdelvanie vrmci oslobodeniaiakadochdza

do koly zo zdravotnch dvodov zdvodov tehotenstva alebo materstva alebo

plnenia povinnej kolskej dochdzky osobitnm spsobom poda osobitnho

predpisu (http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad, 27. 05.2008).
http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad.,%2027.%2005http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad.,%2027.%2005http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad.,%2027.%2005http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad.,%2027.%2005


2 ASISTENT UITEA VPREPRIMRNOM A PRIMRNOM VZDELVAN

RMSKYCH IAKOV

Nosnou asou naej prce je komplexn zhodnotenie aanalza profesie asistent

uitea od poiatkov jeho experimentlneho overovania (15 00) a po jeho

intitucionalizciu vroku 2003 ajeho postavenie v kolch akolskch zariadeniach

v Slovenskej republike v sasnosti. Povaujeme za vhodn komparova prstupy a vvoj

profesie asistent uitea spostavenm rmskych pedagogickch asistentov veskej

republike kee dlhoron spoluitie echov aSlovkov vjednej republike je vznamn

aj v tejto oblasti a oba tty zpasia spodobnmi problmami vo vchove a vzdelvanrmskych det aiakov.

2.1 Rmsky pedagogick asistent veskej republike

V svislosti s uznesenm vldy R . 66 z. oktbra 1 Sprva ositucii

rmskej komunity vR asasn situcia vrmskej komunite bolo potrebn vykona veskej republike pravu tattu pokusnho overovania prpravnch tried. Touto


pravou bola dan monos Rmom aby sa mohli sami zapoji do pomoci pri

prekonvan komunikanch adaptanch aalch prekok na zaiatku kolskej

dochdzky. V roku 2000 vydalo MMT R metodick pokyn . 5 44/000-22 ku

zriaovaniu prpravnch tried pre deti zo socilne znevhodnenho prostredia a k

ustanoveniu funkcie vychovvatea - asistenta uitea, na zklade ktorho dolo k

premenovaniu profesie rmskeho asistenta na vychovvatea - asistenta uitea.

Ministerstvo kolstva R odporalo zkladnm apecilnym kolm kde sa

vzdelva v poet rmskych iakov zriadi funkciu rmskeho asistenta vychovvatea

- asistenta uitea. Funkciu apracovn npl rmskeho asistenta stanovuje riadite koly

na zklade konkrtnych potrieb koly s cieom predchdza vchovno-vzdelvacm

problmom. sistent mus by star ako osemns rokov mus ma dokonen zkladn

vzdelanie (pvodn poiadavka dokonenho strednho vzdelania bola zruen).

sistenti musia spene absolvova kurz pedagogickho minima pre rmskych

asistentov v minimlnej dke desiatich pracovnch dn (0 hodn) kde zska zkladn

informcie ojeho innosti abude overen jeho spsobilos na tto funkciu. Riadite koly

poiada ozriadenie funkcie asistenta prostrednctvom prslunho kolskho radu.

Prv rmski asistenti veskej republike boli vminulch rokoch financovan

z prostriedkov nadcie Open society found Praha anadcie Nov kola. Pracovn npl

rmskeho asistenta stanovuje riadite koly na zklade konkrtnych potrieb koly.Rmsky

asistent je pomocn pedagogick pracovnk ktor pod vedenm triedneho uitea

individulne pracuje sdemi pomha im pri prekonvan jazykovch ainch

vzdelvacch akost sprostredkovva spoluprcu medzi rmskou komunitou akolou

najm srodimi iakov pomha vmimotriednych a mimokolskch aktivitch (niektor

asistenti ved vkolch spevcke dramatick ain krky).

Skutonos e asistenti nebud pracova ako dobrovonci ale ako platen

zamestnanci konkrtnej koly bola dleitou podmienkou pre to, aby program bol

spen. I ke Ministerstvo kolstva R funkciu rmskeho pedagogickho asistenta

akreditovalo, neposkytlo asistentom plat. Preto nadcia Nov kola v rokoch 1997 a 1998

iastone i plne zo skromnch zdrojov sponzorovala 15 rmskych asistentov.

Prostrednctvom programov CEREP Nov kola podporila alch 1 rmskych asistentov

v Bulharsku na Slovensku a v Maarsku. V roku 1 Nov kola spene lobovala

u lenoveskej vldy ktor vaka tomu vylenila zo ttneho rozpotu finann

prostriedky na platy pre vetkch rmskych asistentov psobiacich v eskej republike. V


rokoch 1 a 000 Nov kolaalej poskytovala prplatok deviatim najhorie platenm

asistentom. V sasnosti veskch kolch pracuje pribline 0 rmskych asistentov.

(http://www.novaskola.org/web/start.php?lg=cs&main_id=m3&id=p2., 30. 05. 2008).

Uznesenm vldy eskejrepubliky zo da29. oktbra 17 . 66 + Pku Sprve o

situcii rmskej komunity v eskej republike ak sasnej situcii v rmskejkomunite

bol zaviazan minister kolstva stanovi kvalifikan predpoklady prefunkciu rmsky

pedagogick asistentv spoluprci s ministrom prce a socilnych vec a zaisti v kapitole

kolstvo ttneho rozpotu na rok 1 finann prostriedky na mzdov nklady pre

minimlne 0 rmskych pedagogickch asistentovv celkovej vke6 tis. K.

(http://kormoran.vlada.cz/usneseni/usneseni_webtest.nsf/0/4AB277D7C79B9F38C12571

B6006D1F2C, 30. 05.2008).

Balvn (001) uvdza e v roku 2000 bolo v echch 10 asistentov uiteov.

Poda autora hlavnmi ciemi innosti s:

pomoc pedaggom koly vo vlastnej vchovno-vzdelvacej innosti pri

komunikcii srmskymi demi pri individulnom prstupe kiakom

a odstraovanie vchovnch avzdelvacch akost

pomoc pri mimotriednych a mimokolskch innostiach triedy koly

spoluprca srodimi iakov

spoluprca srmskou komunitou vmieste koly.

Jednm zpredpokladov pre vykonvanie funkcie rmskeho asistenta je

absolvovanie kurzu pedagogickho minima. Zkladnmi otzkami okruhmi ktor sa

v rmci pedagogickho minima pre asistentov uiteov veskej republike venuj s:

vntorn rozhodnutie odovzda svoje vedomosti aspsobilosti deom

pevn vntorn rozhodnutie voba aodhodlanie dlhodobo sa podiea na vchove

a vzdelvan rmskych det

vedomie zmysluplnosti svojho pedagogickhopsobenia ako zkladu dstojnostiosobnosti uitea avychovvatea

realizcia profesionlneho tosu ako zkladu mravnej kultry osobnosti

vychovvatea

schopnos poznania aporozumenia pedagogickm procesom ako zkladu

rozhodovania pri rieen vchovnch situci

schopnos komunikova sumi uitemi rodimi acelou rmskou komunitou

na zklade vntornho rozhodnutia venova silie pre optimlny rozvojaa socializciu dieaa (Tancoov, 2004, s. 11).
http://www.novaskola.org/web/start.php?lg=cs&main_id=m3&id=p2http://www.novaskola.org/web/start.php?lg=cs&main_id=m3&id=p2http://www.novaskola.org/web/start.php?lg=cs&main_id=m3&id=p2http://kormoran.vlada.cz/usneseni/usneseni_webtest.nsf/0/4AB277D7C79B9F38C12571B6006D1F2C,%2030.%2005http://kormoran.vlada.cz/usneseni/usneseni_webtest.nsf/0/4AB277D7C79B9F38C12571B6006D1F2C,%2030.%2005http://kormoran.vlada.cz/usneseni/usneseni_webtest.nsf/0/4AB277D7C79B9F38C12571B6006D1F2C,%2030.%2005http://kormoran.vlada.cz/usneseni/usneseni_webtest.nsf/0/4AB277D7C79B9F38C12571B6006D1F2C,%2030.%2005http://kormoran.vlada.cz/usneseni/usneseni_webtest.nsf/0/4AB277D7C79B9F38C12571B6006D1F2C,%2030.%2005http://kormoran.vlada.cz/usneseni/usneseni_webtest.nsf/0/4AB277D7C79B9F38C12571B6006D1F2C,%2030.%2005http://www.novaskola.org/web/start.php?lg=cs&main_id=m3&id=p2


Dosiahnutie profesijnch kvalt je mon docieli cez veobecn sksenos

spolon pre multikultrnu pedagogiku svyuitm pozitvnych tradci vchovy

aplikovanej v rmskej komunite. Deba prce medzi uiteom aasistentom uitea

v triede i v kole mus by stanoven nielen vzjomnou dohodou a obojstrannm

medziudskm repektovanm ale mus by ustanoven ilegislatvne.

Pri systmovch zmench vedcich kmultikulturizcii koly sa presadili

prirodzen schopnosti rmskych det (napr.hudba tanec pohyb) ako rovnoprvny inite

veda vzdelvacchpredmetov. Tto tendencia otvra obrovsk monosti pre uplatnenie

asistenta uitea. Je to jeho domna ktor uite neme zvldnu.

2.2 Asistent uitea vSlovenskej republikevvoj profesie

sistent uitea ktor pvodne u pred mnohmi rokmi zaal fungova vpraxi

vaka aktivitm mimovldnychorganizci pod nzvom rmsky asistent uitea preiel

mnohmi vvojovmi zmenami ktor sa stretvali srznymi reakciami - od zmeny

systmu financovania a zmeny nzvu metodickch pokynov a po zaradenie do katalgu

pracovnch innosti pri vkone prc vo verejnom zujme. Poas vvoja sa profesia

asistent uitea intitucionalizovala, ukotvila v legislatve av sasnostije financovan zo

ttneho rozpotu. sistenti uiteovs od roku 00 novm subjektom vstupujcim do

edukanho systmu Slovenskej republiky. Ich potrebu deklarovalo mnostvo vedeckch

i osvetovo ladench projektov u zpolovice 90ych rokov. Hlavn mylienka vzaveden

asistenta uitea vychdzala zpotreby zapoji do edukcie rmskych iakov samotnch

Rmov. Kee percento rmskych uiteov je miziv az tch Rmov ktor ukonili

tdium uitestva na vysokej kole ide do praxe sp krmskym deom len nepatrn

promile vznikla otzka ako dosta do kl schopnch Rmov ktor by boli npomocn v

edukcii aj uiteom rmskych iakov aj samotnm iakom. Nutnos riei nzku rove

vzdelania rmskych det ich nzku znalos vyuovacieho jazyka ktor svis s ich

spenosou vkole ale aj nespen adaptcia na nov prostredie prispeli k zavedeniu

profesie asistent uitea. Je to jedna zciest, ako zlepi ich vzah kedukciia pritom

zapoji do vzdelvania aj prslunkov vlastnho etnika. Ide opodporu hodnoty

jednotlivca pre cel spolonos jeho sprvne zalenenie do spolonosti a aby sa stal

konkurencieschopnm na trhu prce (Hork 006 s. 50). Rmsky asistent na svojeokolie vplva nielen pracovnm zaradenm ale najm ivotnm uplatnenm ktor


dosiahol vlastnm silm za prispenia svojich najblich ispolonosti (Valachov

Kadlekov Butaov Zelina2002, s. 53).

sistenti zaali pracova aj napriek tomu e kolsk legislatva doposia

nedefinovala pedagogickho zamestnanca stakouto pracovnou nplou. Sksenosti

uiteov ktorm pri edukcii rmskych det pomhal asistent, hovorili v prospech takejto

formy prce (Valachov Kadlekov Butaov Zelina2002, s. 39).

Rmski asistenti uiteov psobili vprocese edukcie rmskych det vkolch

a kolskch zariadeniach iba na zklade dohody adobrch vzahov sriaditemi kl

odbormi kolstva mldee atelesnej kultry okresnch radov aokresnch radov prce

predovetkm vrmci verejnoprospench prc ktor finanne boli zabezpeovan

z fondu zamestnanosti (Klein, 2005, s. 59). Zmerom vznikuprofesie asistent uitea bolo

pomc rmskym iakom prekona jazykov bariru a asto bez predkolskej prpravy pri

vzdelvan. Asistent uitea vo svojej praxi uplatuje najm individulny prstup priom

pomha aj deom ktor sce nemaj jazykov bariru alezaostvaj za ostatnmi iakmi

a zrove pracuje aj srodimi ktorch podpora je pri vzdelvan ich det vemi dleit.

sistent uitea je jednm z rieen ako zvi vzdelanostn rove rmskych iakov

priom je pozitvne prijman tak vrmskej komunite ako aj na kolch.

Spoiatku as asistentov psobila bez predchdzajceho odbornho kolenia len

na zklade vlastnch zrunost. v tom videli odbornci jeden zo zkladnch problmov

ich efektvneho psobenia na kolch. sistent uitea asto nedisponoval potrebnmi

teoretickmi vedomosami tak aby pochopil uivo znadhadu ktor je potrebn na

sprvne vysvetlenie uiva iakov. Rovnako nedisponoval takmi pedagogickmi

zrunosami ktor by uahovali spoluprcu s uiteoma teda aj pozitvne ovplyvovali

klmu vtriede. as asistentov uiteov sce tieto nedostatky vemi sprvne aefektvne

vyvaovali vlastnou autoritou ale as asistentov sa vaka tomuto handicapu namiesto

aktvneho pomocnka pre uitea stvala len alm dieaom vtriede (erenkov InRosinsk 006 s.165). Meme teda kontatova e efektivita psobenia rmskych

asistentov zko svis sich osobnostnmi predpokladmi aivotnmi sksenosami kee

poda sptnch vzieb sa za najefektvnejiu povauje vekov skupina od 0 do 45 rokov.

Predpoklady pre vkon funkcie asistenta uitea (varcov 1 s.1) s

predovetkm:

Osobnostn kvality - ohaduplnos prstupnos stretovos ochota pomc

otvorenos pravdovravnos. Pozitvny vzor pre rmskych iakov.


Pedagogick prstup orientovan na diea.

Kladn vzah kdeom azujem oprcu snimi.

Primeran rove komunikanch schopnost.

Dobr ovldanie slovenskho armskeho jazyka.

Vedie spolupracova srodinou a zvyova sebactu rmskeho etnika.

Systematicky poznva pecifika socilneho, kultrneho ajazykovho prostredia

rmskych iakov sktormi pracuje aakceptova tieto pecifika vo svojej

edukanej praxi.

Diagnostikova a akceptova individulne edukan potreby iakov sktormi

pracuje.

Spolupodiea sa na vytvran multikulturnho prostredia ktor umouje plynul

adaptciurmskeho dieaa zo socilne akultrne znevhodnenho prostredia do

podmienok koly.

sistent uitea vpredkolskch zariadeniach vzkladnch kolch

a v pecilnych zkladnch kolch azavedenie nultch ronkov s dleit initele

ktor mu pozitvne ovplyvni kolsk spenos det aiakov pochdzajcich zo

socilne znevhodnenho avchovne menej podnetnho prostredia. j pedagogicko

organizan pokynypre kolsk rok 00/00podporuj zameranie zvenej pozornosti

na edukciu takchto det aiakov. Vbode sa uvdza loha pre koly akolsk

zariadenia v SR nasledovne:Naalej venova pozornos iakom zo socilne

znevhodnenho prostredia vzujme zlepenia ich dochdzky a kolskej spenosti

spolupracova so zriaovatemi rodimi a miestnou komunitou asistentmi uiteov a

mimovldnymi a almi organizciami podieajcimi sa na vchove avzdelvan.

(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.24. 06. 2008).

2.3 Intitucionalizcia profesie asistent uitea vSR

Kee experimentlne overovanie projektu Rmsky asistent uitea a dobr

sksenosti kl potvrdili dleitos vytvorenia tejto profesie Nrodn rada SR prijala

zkon . 40/00 Z. z. ktorm sa men adopa zkon . 1/001 Z.z. overejnej slube

v znen neskorch predpisov ao zmene a doplnen niektorch zkonov as innosou od

1.9.2002 sa v zmysle tohto zkona legalizuje austanovuje asistent uitea vtriedachzkladnch kl pecilnych zkladnch kl a vpredkolskch zariadeniach. V zujme


zjednotenia zavedenia profesie asistent uitea vpredkolskch zariadeniach

v zkladnch kolch av pecilnych zkladnch kolch bol Ministerstvom kolstva SR

da ..00 vydan Metodick pokyn kzavedeniu profesie asistent uitea

vpredkolskch zariadeniach vzkladnej kole av pecilnej zkladnej kole .

1631/2002-sekr. V sasnosti plat nov Metodick pokyn M SR . 14/003-05 zo da

6. decembra 00. Na zklade metodickch pokynov me riadite koly ustanovi

profesiu asistent uitea ak triedu navtevuje viac ako p iakov zo socilne

znevhodnenho prostredia (predovetkm voblasti vzdelvania det pochdzajcich zo

segregovanch rmskych osd). sistent sa podiea na utvran podmienok nevyhnutnch

na prekonvanie najm jazykovch zdravotnch asocilnych barir dieaa pri

zabezpeovan vchovno-vzdelvacieho procesu. Je vhodn aby vtriedach s vym

potom rmskych iakov psobili predovetkm asistenti uiteov Rmovia ktor

ovldaj rmsky jazyk amaj blzky vzah ku komunite arodinm zktorch deti

pochdzaj. Dleitm je aj motivan faktor vtom smere e asistent uitea je asto

vzorom pre rmske deti ktor sa snaia v kolskom prostred dosahova lepie kolsk

vsledky m sa vzdelanie vhodnotovom rebrku u nich posva nahor scieom

vbudcnosti st sa tie asistentom uitea. Boli sme svedkami situcie na Zkladnej

kole vTrebiove naulica Ivana Kraska ke rmsky iak 4. ronka na otzka m chce

by ke vyrastieodpovedal: asistentom uitea - ako n pn asistent. Bohuia

v sasnosti pozcie asistentov uiteov asto obsadzuj aj nermski pedagogick

zamestnanci kl akolskch zariaden ktorch riaditelia kl zachrauj vprpade

zniovania i ruenia pracovnch miest anadbytonosti pri poklese vkonov apotov det.

Takto prichdzaj Rmovia ou aj tak minimlnemonosti uplatnenia sa na trhu prce aj

napriek tomu, e asto ide oRmov ktor maj pln stredokolsk vzdelanie alebo

dokonca tuduj na vysokej kole.

Poda Metodickho pokynu k zavedeniu profesie asistent uitea vpredkolskchzariadeniach, v zkladnch kolch av pecilnych zkladnch kolch . 184/2003-095

vydan M SRzo 6. 12. 2003 sta aby budci asistentuitea:

bol spsobil na prvne kony

mal vek nad 18 rokov,

absolvoval aspo pecializan kurz akreditovan M SR zameran na vchovno-

vzdelvaciu innos s rozsahom najmenej 110 hod. (z toho aspo 50 hod. praxe)

o vak nie je podmienkou. Do roku 010 by mal zska pln stredn vzdelanie


alebo vysokokolsk vzdelanie prvho stupa (titul Bc.) aabsolvovadoplujce

pedagogick tdium

ovldal ttny jazyk

bol zdravotne spsobil,

bol bezhonn.

Vo vine prpadov to boli rmski asistenti kee je vkomunite prevane

rmskych iakovpochdzajcich zo socilne znevhodnenhoprostredia uplatniten aj

ako facilittor ameditor vedomost azrunost. Ide o lena miestnej komunity vinou

enu. Vekov truktra sa pohybuje vrozmedz od 0 do 45 rokov. Vzdelanostn rove

je vemi odlin vposlednom obdob prevauje snaha oto, aby mal asistent uitea

ukonen minimlne pln stredokolsk vzdelanie. sistent uitea asto nedisponuje

takmi pedagogickmi zrunosami ktor by uahovali spoluprcu suiteoma teda aj

pozitvne ovplyvovali klmu vtriede. as asistentov uiteov tieto nedostatky vemi

sprvne aefektvne vyvauje vlastnou osobnou autoritou as asistentov sa ale vaka

tomuto handicapu namiesto aktvneho pomocnka pre uitea stva len alm dieaom

v triede.

V nasledujcich tabukch 1 a pre porovnanie uvdzame poty asistentov

uiteov psobiacich vkolch akolskch zariadeniach vrokoch 2005 2007

v Slovenskej republike ktor vypovedaj opostupnom nraste ich potov. Vkolskom

roku 005/006 psobilo na 6 bench ajpecilnych zkladnch amaterskch kolch

spolu 7 asistentov uiteov.

Tabuka 1 koly s asistentmi uiteov vkolskom roku 2005/2006 ( Zdroj: M SR )

M M Z Z

Poet kl 35 4 484 109

Poet asistentov uitea 44 6 729 194

Poda dajov Ministerstva kolstvaSR boli pre kolsk rok 006/007 vylenen

prostriedky pokrvajce 66% poiadaviek kl na pracovn miesta asistentov uiteovod

krajskch kolskch radov. Celkovo M SRposkytlo financie na 71 asistentov uiteov

poas roka ich celkov poet vpraxi vak me by in pokia sa krajsk kolsk rady

rozhodn rozdeli prostriedky viemu potu kla tiepotom uzavr zmluvy sasistentmina kratiu dobu ako jeden kolsk rok. Poda Ministerstva kolstva SR bol problm


ohadne financovania vtom e vzhadom kdisponibilnmu zostatku financi nemohli

uspokoji vetky poiadavky nafinancovanie asistentov uiteov.

Tabuka Prehad o asistentoch uitea a finannch prostriedkoch na AU ( Zdroj:

Odbor financovania regionlneho kolstva M SR)

KPoet

poadovanchAU* od 1.9.2006

Poet schvlenchAU* od septembra

2006

(aj od 1.1.2007)

Rozdiel

(nevykryt)

Predpokladanvdavky na

schvlen poet Upre rok 2007

(v tis. Sk)

Chbajce finannprostriedky potrebn

na rozdiel

(v tis. Sk)

a [1] [2] [3] = [1][2] [4] = 160 * [2] [5] = 160 * [3]

BA 55 36 19 5 808 2 992

TV 77 51 26 8 131 4 189

TC 42 28 14 4 435 2 285NR 96 63 33 10 138 5 222

ZA 59 39 20 6 230 3 210

BB 332 219 113 35 059 18 061

PO 338 223 115 35 693 18 387

KE 320 211 109 33 792 17 408

SPOLU 1 319 871 448 139 286 71 754

Poznmka: *AU - sistent uitea pri rmskych iakoch a pri zdravotne

postihnutch iakoch. V stpcoch [4] a [5] ide pri vpotoch o sumu 160-tisc Sk ktor je

predpokladan ako priemern suma uren na jednho asistenta uitea na rok 007.

2.4 Sasn stav vprofesii asistent uitea

. mja 00 Nrodn radaSR prijala Zkon . 45/00 o vchove a vzdelvan

(kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Definitvne potvrdzuje

postavenie profesie asistenta uitea (2. diel, 5, odsek 6) v zkladnej kole. V 7. asti

kolskho zkona 7, odsek 9 sa uvdza e deom alebo iakom so zdravotnm

znevhodnenm aiakom so zdravotnm znevhodnenm bariry, vyplvajce zich

zdravotnho znevhodnenia,pomhaj prekonva asistenti uiteovaj v kolch pre deti

alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami ktormi poda toho

zkona s:

matersk kola


zkladn kola

stredn koly

praktick kola

odborn uilite.

Nae vskumy realizovan vrokoch 2005 00 potvrdili e najvm

problmom vstabilizcii profesie asistent uitea bolo jej finann zabezpeenie.

Rozdelenie finannch prostriedkov pre program asistentov uitea uruje Smernica M

SR . 1/006 - R zjna 006 ktorou sa uruje systm rozpisufinannch prostriedkov

na mzdy a odvody do poistnch fondov pre asistentov uitea na jednotliv krajsk

kolsk rady apostup ich poskytnutia zriaovateom zkladnch kl apecilnych

zkladnch kl ktor nadobudla innos 1. . 006.Ustanovenm 6 (Zoznam pecifk

poda 4 ods. 1 zkona . 57/00 Z.z. psmeno b) Nariadenia vldy SR . /004 Z.z.

s innosou od janura 004 bol

asistent ucitela v procese edukacie romskych ziakov-libre (1)

Documents