Augustín NÁDASKÝ

salezián-kňaz

* 2. október 1930 Šelpice

† 6. august 2008 Šaštín-Stráže

Rodičia: Pavol Nádaský a Štefánia Nádaská, rod. Kloknerová

Pochádzal zo 6 súrodencov, mal 4 bratov a 1 sestru.

Po 5. triede ľudovej školy v Šelpiciach začína študovať na Biskupskom gymnáziu v Trnave.

Tu prichádza do kontaktu so saleziánmi, ktorí v ňom rozvinuli túžbu po kňazstve a rehoľnom živote.

1946 – vstup do noviciátu saleziánov – Hronský Svätý Beňadik

9. august 1946 – prvé rehoľné sľuby

filozoficko-pedagogické štúdium – Hody

Noc z 13. na 14. apríla 1950 – Barbarská noc – Akcia K – zrušenie mužských kláštorov –

O polnoci vojsko, ŠtB, národná bezpečnosť a ľudové milície vnikli do kláštorov, aby rehoľníkov odvliekli do zhromažďovacích táborov a znemožnili im pokračovať v ich činnosti.

-Sústredenie rehoľníkov v Kostolnej, preškoľovanie-Vojenská služba v Pomocných technických práporoch

Túžba stať sa kňazom:

Január 1952 – emigrácia cez Moravu do Rakúska

1. apríl 1952 – po dlhej ceste sa dostáva do Talianska

15. august 1953 – doživotné sľuby, pokračuje v štúdiu teológie

1957 – diakonská vysviacka

1. júla 1959 – kňazská vysviacka

V roku 1963 v Ríme vzniká

Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda - Podľa stanov sa mal ústav starať o rast duchovných povolaní výchovou a výučbou mladíkov vo vlastnom kolégiu.

Augustín Nádaský pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Pri ústave

vzniklo Slovenské gymnázium Antona Bernoláka, najskôr tu pôsobil

ako školský radca a v rokoch 1976-1990 bol jeho riaditeľom.

Vyučoval tu slovenčinu, nemeckú literatúru, dejepis, zemepis, taliančinu a filmológiu.

Na konci 60. rokov, keď nastal v Česko-Slovensku politický odmäk počas Dubčekovej éry, mohli ho navštíviť v Ríme viacerí príbuzní a známi.

Augustín Nádaský udeľuje požehnanie svojej mame Štefánii v kaplnke SÚSCM.

1969 – návšteva príbuzných a priateľov zo Šelpíc v Ríme

Počas svojho pobytu v Taliansku sa venoval najmä výskumu slovenskej literatúry – medzi jeho obľúbených autorov patril najmä Martin Kukučín, Pavol Országh Hviezdoslav a štúrovci.

Sledoval takisto súčasnú slovenskú literatúru, najmä autorov ako Milan Rúfus či Vincent Šikula, ktorí našli odvahu vo svojom diele kritizovať socialistický režim.

Najmä v 80. rokoch pripravoval svoje vstupy pre vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, kde sa takisto sústreďoval na kresťanské hodnoty v slovenskej literatúre.

Na Slovensko sa dostal až v júni 1980, keď sa zúčastnil pohrebu svojej matky Štefánie Nádaskej.Počas návštevy bol vypočúvaný na polícii.

V roku 1985, keď zomrel jeho otec Pavol, už na pohreb nesmel prísť.

V roku 1991 sa natrvalo vracia na Slovensko do Šaštína, kde saleziáni obnovujú svoju činnosť.

Na Gymnáziu Jána Bosca aktívne pôsobil až do roku 2002, vyučoval najmä slovenčinu a taliančinu.

V školskom roku 1993/94 bol riaditeľom gymnázia.

na rodinnej oslave so svojimi súrodencami

Do konca svojho života bol vyhľadávaným spovedníkom – či už pre študentov alebo pre mnohých pútnikov, ktorí do Šaštína pravidelne prichádzajú.

Zomrel v Šaštíne v deň Premenenia

Pána 6. augusta 2008.

Pochovaný je na šaštínskom cintoríne spolu s ďalšími saleziánskymi spolubratmi.

V službe Pánu Bohu, mladým v Cirkvi a slovenskému národu prežil v saleziánskej spoločnosti 61 rokov rehoľného života a 49 rokov kňazstva.

Najväčší dar,aký môže Boh rodine dať,je syn – kňaz.

Sv. Ján Bosco