ave evoleto 2011

Editoril, Bse 3

Nech Svetlo iari! 4

Slnovrat pri Mesanom jazere 15

Domov 22

Vdy 27

Vzahy 30

Svetlo vo fjordoch udskej due II. 31

Nboenstv a okultismus 39

eny-Bohyn 40

Galria 42

Oddeovanie Svetla od Temnoty konene zaalo II. 48

TAJN DEJINY SLOVENSKA II. 52

SLOVENSK RAJ 58

Dopoutia 62

P O Z N A N I E VO SVETLE 64

Cesta divokho mua 66

Astromedicna 67

Celosvtov Letn Slunovrat a Svatojnsk noc

V tento velmi dleit den se nae due propojuj, spojuje se svt elementlnch bytost, svt zvat, Matka Zem se dnes nadechne a vdechne slu Vesm-ru do svho Srdce, tato sla prostoup i ns a ve iv na Zemi. Moude a v tichosti kruhu ptel, spznnch du dkujme za tyto dary, jsou pro ns tak dleit, jako ndech a vdech. Jsou dleit pro dal kroky vzestupu. Od verejka ctm, jak se v teru vechno chvje, je to jemn vibrace, kter pin vnitn klid a pocit okouzlen, jak reaguje nae stle vnmavj tlo na tento prodn a vesmrn koloto energi, kter se postupn vlvaj do vech naich tl. V tomto tanenm kruhu, se vzjemn podporujeme a vzneenost, cta a pokora proud od Srdce k Srdci. Nepotebujeme hovoit, protoe vme. Procitme kadm dnem, stle vce a vce, uvdomujeme si tu hloubku poznn a monost, kter potebujeme v tyto dny. A nae due v, jak toto poznn dl pout k jet hlub oist a uvdomn si sama sebe.

I svt elementlnch bytost a zvat provaj naplno tyto velmi oekvan den. Ve sv pirozenosti se s lidmi propojuj a ani si uvdomujeme, tvome jednotu, celek. A v tomto silnm propojen a spoluprci se s lehkost vdechu Matky Zem, kter probhne o Svatojnsk noci pipravme na dary, kter dostaneme a dostaneme je v pln hojnosti, v hojnosti na vech rovnch naeho byt. Hojnost pro vechny bytost na tto Planet. Zem nm odkryje sv poklady a ped nm je, protoe jsme pipraveni a pesn vme, jak nakl-dat s tmito dary.

Peji nm vem, nm bytostem Svtla a Lsky a toto propojen mezi nmi stle zesiluje a a je ns stle vce a nae nohy, jsou pevn ukotveny s Matkou Zem a nae hlava spojena s milovanm Otcem Stvoitelem a nae Srdce je tou ve kter se tyto dv sly Matky Zem a Otce Stvoitele spojuj v jedno a proud skrze ns ke vemu a ke vem.

S Lskou

Slunen kvt

Vvoj Ze m

Zmnoen ladnosti mylen, kln nnosti svd k pokn.Minulosti ji nen, za vnost nahldni.

Odejmu obal z povrchnch lesk,a pak dojde k tesku.Spanil krpj vlhu d,ji moudrost vk neek,a voda stle pronik,vnitn i vnj oistou.

Souznn plyne v prostoru,u nen zde vzdoru,u nen zde sporu,u jedno jsme spolu.

Vlhu saje jako mlko,mr nitro tv pln,a byt se spln,v zi Otce vln se spojen.

Krlov a Krlovny vk povstanou,ve jmnu Lsky ctnosti vyvstanou,a v prostot kralovat sob budou.

Uznni jsou kamkoli jdou,vzneen prostota v mlen jaskot,jenom se ttem istoty sklon se u nahoty,lbezn novoty jsi pln a prv z tch vlnkol si pl.

Lska zahal vs svm pltm,a v jednot splyte bez zt,Kde u rozum nen, tan svteln chtnpo strunch nebeskch.

Zrozen je re v ns,ji Kristus naplnil ns,a v perodu se rod dl,ji nen dn kal.

rovn se propoja Labut dech zataj,v asu ivl prodnchse copy spltaj,v oparu na mechu spojuj se v jedno.

Mr a Lska klan se nm,ji pila, aby zstala.Otevete sv Srdce milovan dti nebesk Lsce.

ehnm vm vem.

S Lskou Anna www.slunecnikvet-anna.blog.cz

3

obsah leto 2011 editoril bse

ave evo

Y: Slvite sviatky Zeme?

D: Ete pred mesiacom by som odpovedal NIE, no dnes mem s radosou odpoveda NO. (Zajtra ideme s priatemi preskakova Svtojnsky ohe a u sa neviem doka!)

M: Ke nezabudnem, tak hej...

F: Nazdvam sa, e kad de v roku je hodn oslavy nezvisle od jeho asopriestorovho uloenia, pretoe nm ponka v rznych formch monos odkry svoju vlastn tvoriv podstatu. Draz kladiem na oslavu ivota nad Prevanm v kadom okamihu svojho ivota.Na rovni ducha ale aj kvan-tovej fyziky sa pojem asu stva iluzrnym, preto sa snam o objavenie venosti v kadom momente, ktor sme si vytvo-rili skrz existenciu psychologic-kho asu.

N: Doteraz som ich slvila len v duchu, teraz aj relne...

V: K tejto otzke musm uvies niekoko doplujcich viet. Uvedomujem si, e niektor dni v roku s z hadiska prrod-

prrodnho alebo vesmrneho di-ania vnimon. Tak naprklad kad rok pribline koncom mja opakuje sa sviatok, ke nam vesmrom prdi obnovu-jca a vetko posilujca Prasila, bez ktorej by nemohol existova iaden ivot. Hoci nie je priamo viditen pozemskmi oami, kad lovek, ktor sa jej v pokore a s prosbou otvor, me (aj neve-dome) naerpa nedoceniten duchovn posilu, ktor potom po cel rok me premiea na nd-hern ovocie svojej kadodennej innosti. Nejde o oslavu, na ak sme zvyknut na Zemi, ktor sa viac podob hlunm, ducha un-avujcim zbavm, ale naopak, o tich a zbon, vakypln otvorenie sa Milosti, z ktorej smieme aj my naerpa.Trv pribline mesiac, km je tto duchovn Sila na Zemi pretrans-formovan natoko, e z nej mu priamo erpa aj bytosti prro-dy (ktorch pvod na rozdiel od loveka nesiaha a do du-chovnch rovn). Obnovujca posila pre ne vrchol pribline v ase, ktor na Zemi poznme ako svtojnske sviatky i dni let-nho slnovratu. Naozaj vtedy cel prroda doslova iari, o mohli kedysi vnma aj niektor jednot-

livci svojm jemnejm zrakom ako ndhern zlatist iaru, z oho pramenia povesti o otvra-jcich sa pokladoch, svtojn-skej iare, sprvy o tancujcich kriatkoch a vlach i poznanie o zvltnej lieivej schopnosti vtedy nazbieranch byln. Nd-heru a rados bytost, ktor maj na starosti vstavbu v prrode, mono vedome spolupreva, a tm ich svojm druhom ete viac podpori. Avak aj to m aleko od hlunch svtojnskych oslv, zbav i magickch obradov, ak poznme i prisudzujeme naim predkom.

S: Neslvim. Mj vzah s Mat-kou Zemou je vemi blzky a vrcny, preto spontnne nedokem rozdeova sviatky Zeme od nesviatkov. Asi by mal by kad de sviatkom, e mme ete chlieb v obchode, teie nm voda z kohtika a meme sa slobodne prejs v prrode a vnma jej vu a krsu. A sviatkom Matky Zeme by sme mohli by my udia sami, vo svojej plnosti, istote a udskosti.

P: Ak by som il v rozsiahlejej komunite ud uctievajcich po-

Nech Svetlo iari!Duan Blaho (D): aj je u dlho jeho lskou, konkom, relaxom, filozofiou a teraz u aj ivobytm Maok (M): Hudobnk, multiintrumentalista, skladate filmovej a divadelnej hudby. Desa rokov vytvra improvizovan hudbu s etnickmi a experimentlnymi prvkamiFrantiek Nagy (F): Lektor a konzultant. Predstavuje kov a revolun odkaz diela MUDr. Ryke Geerd Hamera o vzniku, vvoji a liebe ochorenNatlia Novotn (N): Hmotn a nehmotn svet. Ich vzjomn koexistencia a harmniaM. Valentovi (V): len redaknej rady asopisu Pre SlovenskoSvetoslav Vaska (S): Pe bsne, piesne, venuje sa prekladom bsn a ryvkov diel AgniJgy, ces-tuje po Eurpe, blzkom a strednom Vchode, Severnej Amerike, ako technik a kolite slovenskej spolonostiPeter Vyehradsk (P): Vo svojom vonom ase sa venuje tdiu vedomost o starovekch civi-lizcich v spojen s mimozemskmi, mgii a mystike zaloenej na starch, vinou hermetickch princpoch a rozjmaniu nad tmito vedomosami Vetci sme sa stretli na Letnom Slnovrate v iari nad Hronom...

4

sedemrozhovor

dobn spiritulne princpy ako ja, vtedy by som urite nejako tieto sviatky oslavoval. To, e vak sviatok Zeme neoslavu-jem v konkrtny de slnovratu, i rovnodennosti, vak nezna-men, e neudriavam svoje duchovn spojenie s prrodou. Hodinka rozjmania a kudu na obbenom prrodnom mieste je asto mono vm sviatkom Zeme a osobnejm duchovnm spojenm s ou ne akt oslavy samotnej.

Y: Ete i dnes sa njde mnostvo ud, ktor povauj za blznivrepektova neviditen Bytos-ti...

D: To len potvrdzujem, lebo ja sm nemm s tmito bytosami iadne sksenosti, no mj postoj k nzorom a presvedeniam i-nch mi nebrni repektova ud, ktor v tieto bytosti veria. Skr sa tem z inch nzorov, ako je ten mj, vea z ns si pamt, ak to bola sranda, ke sme boli silne motivovan ttnym zriadenm, aby sme mali vetci rovnak n-zor: iadny nzor. V tom aj vidm lepiu budcnos pre vetkch, REPEKT pre vetkch a vetko, aj to, omu sami nerozumieme alebo o sa nm zd divn!

M: ...tak je...

F: lovek svojimi piatimi zmyslami vnma len nepatrn as toho, o nazvame re-alita. Ide o neskutonch 0.05% Celku, o nm vrazne skresuje skutonos a vrh ns do ilzie duality Dobra-Zla, ktor dnes na Zemi prevame. Z mjho pohadu hovorme o rznych vibranch rovniach tej istej tvorivej esencie, ktor je prazkladom vetkho jest-vujceho. Jestvuje len to, o m v sebe aspo tipku Pravdy. Jednotlivec okolo seba vnma len t vibran rove, o sa prekrva s aktulnou vibranou

sedemrozhovor

5

rovou pravdy-li v jeho samotnom. Toto plat aj pre svet tzv. neviditelnch Bytost. Repektovanie tchto bytos-t by vak nemalo skznu do akejsi podriadenosti voi nim, pretoe vaina aj z tchto by-tost je vazom iluzrnej dual-ity Dobra-Zla len o rove vyie. Mu by sce zdro-jom inpircie, ale lovek na Zemi m jedin lohu, ktor spova v rozvoji svojho individ-ua-lizovanho aspektu Tvorivej esencie a tm to jedin, o by sme mali repektova je hlas nho vntornho svedomia.

N: To je ich cesta, ich fza vvoja... PS: Kad sme svojim spsobom obmedzen...

V: Njde sa, pretoe udia s otupen natoko, e u nie s schopn prija ako existujce ni, o presahuje hranicu ch-pania ich isto materilneho a tm vemi obmedzenho ro-zumu, ktormu sa tak plne podriadili, napriek tomu, e ich vntro im hovor o opaku. Fak-tom vak ostva, e aj o prrod-nch bytostiach, od ktorch sme sa u dvno vzdialili, koluj pokriven a od pravdy vzdialen obrazy, ktor taktie vo vekej miere prispievaj k ich odmie-taniu. Dochdza tm ku krive-niu pojmov, ktor s potom pre ns v tom mylienkovom zmt-ku len ako uchopiten.

S: To je plne normlne. Nememe predsa chcie, aby vetci videli, i vnmali to, o my. Kad je jedinen a prve vo svojej osobitosti vytvra mo-zaiku aktulnej doby, aksi syn-tzu udalost, vzahov, energi a vzjomnch skok. Niekto hr rolu vysmievaa, niekto rolu obhajcu neviditenho. Mali by sme vak s do hbky a prejavi porozumenie, ako vsledok hlbokho uvedomenie svislost. Porozumenie sa rod

v podlo nevinnosti a lsky, ktor nie je slep, ale poznanm.

P: Blzniv skr je myslie si, e i tak rozmanit a poetn ivotn formy ako s rastliny, ivochy a vbec prroda sama a potom vyie ivly a planty nemaj svoju duchovn en-ergiu. Vetok stvoren ivot m svoju duu i vedomie. To, e s ich hmotn zjavenia i nehmotn psobenie rzne dezinterpetovan je koda, pretoe udia potom duchovn bytosti neber vne. Pritom s to energie ovea silnejie ne oni sami, ktor by im mali prve poskytova ochranu. udia sa svojou nevedomosou op pripravuj o nieo vemi dleit a zsadn a prve dneok je doba, kedy mme monos pozastavi sa a zmeni tto negatvnu skutonos.

Y: Nik uen z neba nespadol, odkia ste erpali vedomosti a inpirciu?

D: Vedomosti a inpirciu pre to, o robm rd a m sa ivm, som vdy erpal a aj erpm z ud, ktorm sa to, o robm, pi a rob im to rados. Ni z toho toti nerobm len pre seba.

M: Vedomosti som nejako postupne svojpomocne ob-javil. A Inpirciu som erpal z nevyerpatenho zdroja, kdevetko vznik...

F: Moja ivotn cesta je kukat, je o hadan Zmyslu, toho, o je a bolo vdy v kadom z ns, len sa k tomu v nnose naich strachov a ega ako dopracu-vvame. V sasnosti bdam a hadm odpovede pre oblas zdravia bez hranc. Inpiruje ma cesta Germnskej novej medicny Dr. Ryke Geerd Hamera, ktor vyuujem, zrove sa na duchovnej ceste inpirujem odkazom indickho

mudrca Sri Aurobinda: lovek je prechodn bytos, ktor by som rd tlmoil do sdobch podmienok naej spolonosti.

N: Vea informcii lovek vie na zklade intucie u v detstve, no bolo mi vysvetlen, e to tak nie je... ale nedalo mi to a zaala som ptra, najprv v rozhovoroch s priatemi, potom v knihch, potom od tch, o u nieo ve-deli kolenia, kurzy, vcviky, ... a zase intucia :)

V: Kadmu je dan schopnos v istom naladen erpa zo Zdroja, odkia pramen cel nae poznanie. udia vak do toho vkladaj asto a prli vlastnho ega, m zkonite musia odvrti pozornos z tohto Zdroja na seba, m sa im prvod uzavrie a musia sa potom spolieha u len na cudzie nzory t.j. na uenos. Prav mdros sa vak nikdy ned zska uenm, pretoe aj to je len prca obmedzenho rozumu. Ve si len zoberte najlepie diela umelcov i g-niov, ktor priniesli na Zem skutone nieo nov, ndher-n i uiton. Kedy k nim prichdzali inpircie v ase navnho namhania mozgu, alebo naopak, v ase stenia sa?

S: Vetko hadanie zaalo u v skorom veku, ale v polovici predminulho desaroia som preiel dvoma vkendovmi kur-zami, kde lektorka hovorila o ivote v lske a scite, o kozmick-ch zkonoch, o dobe rozdele-nia dobra a zla, o Uiteoch, mdrych a jemnch osobnostiach z Vyieho sveta Zeme. Bolo to prebudenie, akoby sa pred mnou objavil dvno tuen a vyten rozmer naej udskej pozemskej a vesmrnej skutonosti. Odvtedy vedomos-ti erpm priamo zo ivota, ako najmdrejej knihy. Z rozhovorov s priatemi, s umi,

6

sedemrozhovor

ktor sa objavia v ivote, zo ivotnch situci, zo vzahov, z odozvy na svoje mylienky a skutky. Nepreiel som iadnym zasvtenm, i syst-mom uenia, inm seminrom. Hlboko vo svojej bytosti som presveden, ba viem, e udsk srdce je neobyajn a mdry radca. Povam otvoren srdce, povam Uitea, ktorho jemn hlas znie na vibrcii nehy, krsy, lsky a scitu. Asi najbliie mi je uenie Agni Jgy, ktor zazname-nala H.I.Rerichov. Inpirciou mi je prroda, vetky prejavy Matky Zeme, vetky formy ume-nia, kde znie udsk duch.

P: Inpirciou si kad jeden sm na svojej duchovnej ces-te ivotmi. Len niektor vak doku tto cestu vnma a ponori sa do hbky svojho myslenia a vnmania. Proces transformcie a anca dnenej doby je v tom, e monos poksi sa o to m skoro kad. Samozrejme vak, vyaduje si to i mnostvo prce na sebe - o sa tka naprklad vedo-most je potreba, i ja osobne som tal mnostvo lnkov, zahraninch strnok a tie mm doma pekn kpku nao-zaj zaujmavch knh. Niek-torch z tchto autorov menu-jem vo svojich lnkoch. Ak sa chce lovek nieomu serizne venova mus sa konfrontova s mnostvom hmotnch fak-tov a tvrden. Jadrom je vak duchovn strnka a cel ucho-penie faktov a rozliovanie pravdy na zklade duchovnch princpov. Teda ak lovek nie je na uritej rovni vedomie aj tie najzsadnejie utajovan, i magick informcie s mu k niomu, pretoe ich nepochop a nevyuije.

Y: Osud a slobodn voba ako sa prejavuj vo Vaom ivote?

D: Mojm osudom je slobodn

7

sedemrozhovor

ovocie toho, o sme kedysi z vlastnho rozhodnutia zasiali, a o stle vade okolo rozsievame. Nememe sa udova tomu, e koberec nho osudu nie je ra-dostn. Ve si ho tk kad sm svojimi kadodennmi rozhod-nutiami, druhom svojho mysle-nia, smerovanm svojho chcenia. Oivme preto v sebe prav hod-noty udskosti, aby sa zmenilo cel nae chcenie, ctenie, mysle-nie aj konanie a s tm postupne aj n osud.

S: V kadodennom rozho-dovan. Niekedy sa rozhodnem ihne, niekedy vham. To vak preto, lebo sa odrazu otvo-ria viacer monosti a vetky prinaj nejak rieenie. A vt-edy si uvedomujem, e my sami tvorme sprvne rieenie, jeho konen kvalitu; nie spsobom, nstrojom, teda vonkajou pomckou, ako napr. situciou, ale obsahom ako, v akom vntornom stave dan situciu vyrieime. Mnostvo sa pomaly men za obsah. Pre smdnho rozhoduje voda, nie pohr. Pohre mu by rznej farby a tvarov, donekonena rozman-itch, avak len voda uhas smd. Preto do akejkovek situcie vnajme obsah udskho srdca, ktor je nad osudom, nad povinnou vobou. To je u nznak oslobodenia, o ktor sa meme v hbke svojej bytosti snai.

P: Viditene. Ak by sa nepre-javovali, nevenoval by som sa tomu omu sa momen-tlne venujem, nestalo by sa mnostvo vec v mojom ivote a okolo ma. Samozrejme na osud vo fatalistickom slova zmysle neverm - s len rzne varianty osudu, ktor vytvraj rzne menej i viac pravdepo-dobn reality, ktor sa vobami stvaj skutonmi a hmotn-mi. Slobodn vu mme vetci tm, e si vdy medzi nimi

8

sedemrozhovorvoba! U som za to mnohokrt zaplatil, ale za slobodu sa vdy platilo a aj bude. Naastie!

M: Dos jasne a intenzvne.

F: Mj pohad je nasledovn: kad z ns je vykonvateom vle Celku, ktor ns skrz uda-losti ivota smeruje k postup-nmu odkrvaniu vlastnch strachov v ns a ich integrciu do Lsky, ktor je naou skutonou tvorivou vibranou podstatou. Vonkajie udalosti v naich ivotoch s len odrazom strachov a obmedzen, ktor v sebe ete pociujeme. Slobodn voba sa prejav na rovni nho postoja k udalostiam, ktor sme si My sami pre svoj vlastn vn-torn rozvoj vytvorili. Vetky ostatn interpretcie vnmam len ako balast alebo zbavovanie sa zodpovednosti za to, o JE.

N: Moja slobodn voba sa pre-javila, e som si vybrala tento osud... nao u mm teraz narieka nad rozliatym mlie-kom, ve sa deje to o chcem... a ke to nechpem a nerozu-miem, tak dostvam po nose :) a ni mi op inho nezostva, len to prija...

V: Mlokto dnes sprvne chpe pojem slobodn va a nevie si ho zatriedi do vzahu s tm, o nazva pso-benm nezvratnho osudu. Skuton slobodn va svis len s najvntornejm vntrom loveka s jeho duchovnm jad-rom, alebo duchom. Preja-vom tohto jadra je onen znmy vntorn hlas alebo cit, ktor ns nikdy nesklame, pretoe ti len po tom najkrajom, skutone najuachtilejom, o mu pripomna odlesk jeho skutonho domova duchov-nho raja. My sme vak poas tiscro tento n uachtil hlas citu potlali, ruka v ruke s tm, ako sme sa podriaovali

miesto toho pozemskmu ro- zumu. Zoberte si len jemn prejav studu, ktor je sasou spomnanho citu a je tu na to, aby ns chrnil. Kok z ns sme ho kedysi potlaili ako ne-modern, ako nieo, o ns rob slabm v presa-dzovan pozemskch cieov? A kok z ns podobne zaobchdzaj s vlastnm svedomm, snaia sa o jeho potlaenie vdy novm a novm zdvodnenm sprvnosti toho, o robme, lebo za tm vidme al hmot-n prospech, zisk i uspoko-jenie nejakej nklonnosti, ktor sme si vypestovali, take sme na nej dlhodobo zvisl. o vak potlame a brnime, aby sa pre-javovalo, o nepouvame, mus zoslabn, zaspa, postupne mus djs a k umtveniu. Vldy sa ujma naopak to, o posilujeme. Dospeli sme a do tdia, ke cel n ivot riadia len nklon-nosti, sklony a zlozvyky, ktor sme si sami vypestovali, a ktor pokladme za svoje vlastn tby. Vlastne ich riadi to, o ich vyuva ako nstroj, pre svoj vlastn prospech. Spomete si len na to, ako na ns psobia rekla-my. Spomete si na vplyv verej-nej mienky, mdy, ako je pre ns dleitejie, o o ns povedia in, ako to, o je pre ns prospen. Neudo, ve u ani sami nevieme posdi, o je pre ns skutone prospen, o sa k naej jedinenej osobnosti najlepie hod, pretoe vlastn osobnos, vlastnho du-cha sme v sebe potlaili. Mono teda hovori o slobodnej vli? V iadnom prpade nie. Ve aj ten vntorn nepokoj, ktor je v skutonosti protestnm preja-vom nho sptanho ducha sa sname potlai vrhanm sa do alch konkov i vn, alebo do snahy o dobr dojem, moc, vplyv, a nie o rozvoj skutonch, osvieujcich a celku pomha-jcich hodnt!Nememe sa potom udova, e musme nedobrovone a zl o-

meme vybra. Ete vdy mte monos na posledn chvu zmeni svoje nasledu-jce rozhodnutie a zastavi tak negatvny tok udalost v ivote. Ak skutone zanete nasledova sprvnu cestu, teraz je doba kedy sa po nej bude presva movmi krokmi vpred, to mem zarui plne kadmu...

Y: Transformcia nie je ahk proces, ako ju zvlda?

D: Ak presne vieme, km chce-me by a chceme to dostatone silno, naa transformcia je nevyhnuten.

M: S odretmi uami...

F: Pod Transformciou si kad predstavuje nieo in. Ja si to jednoznane spjam s terminolgiou Sri Aurobinda. Ide o posun k supramentl-nej bytosti, ktor je alm evolunm stupom v naom vvoji. Cesta posunu k supra-mentlnej rovni spova v postupnom odkrvan a integ-rcii naich strachov do vi-brcie Lsky, ktor nevnmam ako pocit ale ako stav plnho a bezpodmienenho Prijatia toho, o JE. Tento proces je postupn, smeruje dokonca k zmenm na orgnovej rovni, lovek ako jedin tvor Univerza obsiahol v sebe vetky vibran rovne a skrz prerod sa mu po-dar to, o Sri Aurobindo naz-va spiritualizcia hmoty. Cesta transformcie m ist spolon rty, tempo a cesta je vak in-dividulna u kadho z ns. Ak sprav jeden z ns krok vpred, v zkone holografickho vesmru, to bude krok pre kadho z ns, pretoe sme spolonmi aspek-tami toho istho Celku.

N: Jedine s POKOROU, inak nasledujci vzostup sa zmen v pd...

9

sedemrozhovor

V: Neviem, o mte na mysli pod transformciou. Pokia vak mte na mysli vyie spomnan proces obnovy vlast-nej istej schopnosti ctenia ie oivenie, precitnutie spiaceho ducha, tak to dnes u nie je a tak ahk, vzhadom na mieru, do akej sme vlastnch duchov sptali a tm umtvili. Avak musme si by vedom toho, e vetky ak dsledky osu-dovch nitiek, ktor sme si tm pripravili, s tu na to, aby ns znovu prebudili, s nm npo-mocn. Okrem toho tu mme mnoh pomoci k tomu, aby sme vlastn premenu, i lepie po-vedan, znovuzrodenie mohli zvldnu aj bez bolesti. Chce to vak dospie k pravej pokore, a to me by vemi ak.

S: Ui sa scitu a milosrdenstvu ku vetkmu ivmu. Ponori sa do nevinnosti v kadodennom ivote. Potrebujeme by v slade s prichdzajcimi jem-nmi energiami, ako prejavom Prapvodnho, ktor znej len na srdci. Mme znie podobne, aby sme mohli rozvin vlast-nosti, lohy, ktor si mnoh naplnovali pred vstupom do terajieho fyzickho tela. Mme na svojom plne mnoh, zatia latentn vlastnosti, ktor s ndhern a vemi potrebn pre Zem v aktulnej dobe, pre ostatnch ud. Otvori sa mu len ivotom v lske. Povaujem za vemi dleit njs vzah s Matkou Zemou. Zosta hlboko koremi v Matke a svojimi ko nrmi, ako rozvetven dub, dotka sa jemnch rovn Kozmu, epkajcemu v srdci modlitby a priania blaha pre Stvorenie. Spja hrub hmotu s jemnou mono len v srdci. Srdce je aktulne laboratrium, odkia vychdza liek ochrany, zdravia, poznania, vzostupu.

P: Samozrejme, e sa mu vyskytn problmy na vaej

ceste k vyiemu Ja, k pozitvnej duchovnej zmene vo vaom fungovan. Mu sa dokon-ca vyskytn i v globlnom rozmere v podobe prrodnch i socilnych katastrof ako som spomnal vo svojej prednke. Ak sa tak stane, ide o to, aby sme vyaili z tchto dramatick-ch zmien koniec koncov to lepie a nov truktry vysta-vali tak, aby naozaj fungoval ia slili uom, nie udia slili im. Zvlda cel transformciu musme tak, e neprestaneme pracova na sebe a svojom okol kadm spsobom, ktor ns len napadne a u nikdy nie se-beckm, spiatonckym a nez-myselnm spsobom.

Y: Me by Vzostup nebezpen?

D: Asi vetko me by za uritch okolnost nebezpen. Myslm si ale, e je lepie nebezpene stpa, ako nebezpene klesa...

M: Ke m lovek krdla z vosku, tak no...

F: Pjde tak o vzostup ako aj o ponorenie sa, tentokrt do rej hmoty. Vetky doterajie spiritulne smery hadali spsu len na pikch nirvny, v meditanch tranzoch a po-dobne. Nikdy vak nedolo k premene hmoty, k jej spiritu-alizcii skrz to, o nazvame vyia vibran rove, dokonca hmotu zavrhovali, bola vystaven askze at. Dnen posun bude in. Su-pramentlna energia m za to hmotu ako hrubiu vibrciu tej istej tvorivej esencie vetkho jestvujceho premeni, aby disponovala vetkmi aspek-tami Ducha, ktor je jej zdro-jom. Sri Aurobindo hovor o nesmrtenosti, vemohcnosti a nekonenom poznan novej hmoty, takej akej je sm Duch. Dan proces so sebou me

prina aj, na prv pohad, ne-prjemn fyziologick prejavy, ale treba by ostrait, aby ste si ich nezamenili za nieo, o je v skutonosti nejak ochorenie, psychospiritulna krza, vkriky brniaceho sa a vystraenho Ega. Varoval by som aj pred vloenm sa do rk rznych guru a podobne. Vlastn svedomie je jedin kompas, cesta majstra sce me by inpirujca, ale jeho cieova zstavka nemus by toton s vaou.

N: Ak si lovek nevid alej od nosa, tak urite, alebo ak chce vyuva dan informcie na ov-ldanie druhch.

V: Pokia je vzostup prirodzen, to znamen, e sa uskutouje cestou premeny vlastnch vn-tornch hodnt, oivenia citu pre uachtilos, spravodlivos i krsu, cestou oivenia poko-ry, potlaenia udskho ega, cestou prsneho skmania, nepodvoovania sa cudzm n-zorom, ale naopak, cestou snahy o vntorn preciovanie, tak v takom prpade s tm spojen vzostup nie je nebezpen. To preto, lebo rozirovanie obzoru sa deje prirodzenou cestou spo-lu s prebudenm ducha, ktor ns bezpene ochrni pred akmkovek nebezpeenstvom pdu, ktorho dsledky musia by o to aie, z o o vej vky padme. Pokia vak toto chba, a lovek sa sna o umel nadobudnutie nejakej schop-nosti naprklad vo forme cvienia, nauenej techniky, ktor potom poklad za me-radlo svojho vzostupu vtedy je to nebezpen. Vtedy nejde o duchovn vzostup, pretoe duch takhoto majstra ostva neprebuden, rastie len pcha a s ou alia zaslepenos, a hroz skr duchovn padok a pd.

S: Je doba oddelenia dobra a zla, zrna od pliev. Vetko iv

10

sedemrozhovor

12

vo vesmroch m prvo na in-dividulny rozvoj, m prvo na slobodu. Nie vetci vyuvaj tento zkladn zkon Kozmu pre blaho stvorenia. Na Zemi a vkol nej sa nachdza mnostvo bytost, ktor sa rozhodli s inou cestou ako k Bohu. Ti-eto bytosti potrebuj pre svo-ju e-xistenciu a rozvoj nau pozornos, nau drahocenn energiu sksenost, ktor sme nadobudli poas nespoetnch vtelen. Tto energia sksenos-t teie ku tmto bytostiam ako prvoplatn odmena za poskyt-nutie povrchnch, nedleitch faktov. Pozornos sa vyvolva nespoetnmi systmami uen, nvodov, technk, postupov, i-nicici, zasvten, predmetov, symbolov, at. V aktulnej dobe je ivotne dleit rozliovanie medzi informciami tmy a svetla. Prve teraz dochdza k odhale-niu toho, o sme sa nauili poas tiscro. Ak ovocie sme pozbie-rali. i smerujeme k Bohu, alebo rozvjame svoju iadostivos, obavy o hmotn zabezpeenie a budcnos.

P: V osobnej rovni sa na ceste za duchovnm oslobodenm mu objavi problmy, bloky a osobnostn prekky, s ktor-mi treba bojova. Ak sme vak pripraven a sprvne motivo-van na zmenu, netreba sa b a prleitos na zmenu a oslo-bodenie prde sama. Keby ste sa stali sasou nejakej vej nebezpenej udalosti - tu ide o komunikciu a spoluprcu medzi umi. Musme op rovnako ako samch seba njs jeden druhho, nie medzi se-bou slepo bojova. Nikdy ne-dosiahneme harmniu a mier, ak sa budeme sstredi na nez-myslen konflikty medzi vlast-nou rasou. Potreby jednotlivca i masy sa daj zosladi, treba len odstrni sebectvo...

Y: Kde erpte silu v akch

chvach?

D: V rodine, priateoch a v prrode. akujem vetkm, e tu pre ma s!

M: V akch chvach...

F: ak asy nejestvuj. Do-br a zl je ilzia, ktor si vytvorilo nae Ego, s ktorm sa stotoujeme. akm vn-mame to, ke prichdzame o nieo, o mme alebo sa nm nedostva toho, o chceme. Kto to je v ns, kto vak trp? Ego! Iluzrna identita a nie dua, ktor je individualizovanm aspektom vene bezdvodne astnho Ducha. V situcii ke ma preme trpiace Ego si vdy poviem dve silne psobi-ace vety: Vetko je dokonal a JA som Tvorca, udalos je mj vtvor a zmierim sa so svojou kreciou, lebo je MOJA. Tieto vety vdy zafunguj a pome komukovek sa vrti do svojho stabilnho centra.

N: V Lske od vadia, ktor ns obklopuje.

V: V modlitbe.

S: V prrode. V hudbe, v povznajcom umen. V hu-more. V dlhch prechdzkach lesmi. Cel de v prrode je pre ma najlep liek na navu, po-moc pri rozhodovan, pri po-chopen, pri vnman mdrosti a celistvosti ns a Kozmu. V inpiratvnom rozhovore s priatemi. V pomoci druhm. Hovor sa, e ak je najaie, poiada ns niekto o pomoc. Ak blnemu pomeme, i so slzami v oiach, zaplav nau bytos blaenos. Sme stvoren pre vzjomn pomoc a spolupatrinos. ak chvle uah prosba a modlitba. S ako pohladenie. Je to v skutonosti pohladenie prekrsnej Ruky

Stvorenia. Nie sme sami na svo-jej ceste. Vdy je pripraven pomc nezitn Ruka.

P: Urite vo svojich najblich, hlavne vo svojej priateke. V prostred, ktor som si sm a pomocou blzkych vytvoril. Svet je dostatone prjemn miesto, ak sa otvorte pomocnm e-nergim a uom. Silu njdete i sami v sebe, pokia ste si to dl-hodobo zaslili a pracovali na sebe. To, e na sebe pracujete vm ak chvle uah. Ak pri tom navye myslte i na svojich najblich, t vm ich uahia ete viac. udia s spolu strane siln, osamoten vemi slab. Prastar slovansk legenda o Svtoplukovch synoch je od-kazom od predkov, ktor pozn kad jeden z ns. drme sa ho preto...

Y: Najobbenejie miesto na Zemi?

D: Hocikde na Zemi v nru mo-jej manelky Valrie.

M: Nosm ho stle so sebou...

F: rovne obbenosti s ka-tegriou sveta nho emonho tela, t.j. naich pocitov, vn, vle, chcenia, emci rzneho druhu a nie naej skutonej podstaty. To miesto je vo vlast-nom vntri, kde njdete vetko, o potrebujte. Vdy ho tam njdete, nech ste kdekovek. Pokoj, ktor je nezvisl od ex-ternch vplyvov.

N: Tam, kde som spt s prro-dou.

V: Mj pozemsk domov.

S: Slovensk hory. Pochodil som pracovne mnoho mi-est, avak nau prrodu mm najradej. Milujem hudbu hora-lov, ich piesne, ich poziu slova. Presne to poujem hvzda vo

sedemrozhovor

13

vetre medzi hoami, i skalami, v zuran potokov. Alebo v ume smrekov, borovc, list-natch stromov. Vo vni trv, kvetov a aktulne lp. Sloven-sko je voav zelen krajina, ktor sa prebdza. Panna, ktor otvra oi v ase ran-nho svetla. Ndhern prrodn bytosti, vldcovia pohor a zem, Rozsutec, Gerlach, Kyse, mnoh in, vytvraj tepl atmosfru privinutia, nruie Matky vo svo-jich krovstvch. Je ndhern vnma potencil darov, ktor m naa krajina, ktor nm ponka. Mnoh udia, ktor s tu medzi nami, prili tieto dary prija a rozvin.

P: Urite kdekovek v istej prrode so svojimi blzkymi, vlastne kdekovek s nimi. Tie tam, kde s udia, ktor maj otvoren myse a zmer podeli sa o svoje astie a vedomosti s ostytnmi. Jednm z nich bol naprklad i tohtoron festi-val Slnovrat. Najradej mm miesta, z zkorch sa hrnie svet-lo a energia do okolia, men ho. Za ni by som nevymenil pozorova a prispieva k tejto expanzii svetla a vedomia.

Y: o povaujete v ivote za najdleitejie?

D: ivot vo vetkch jeho po-dobch.

M: ivot.

F: Zaa i namiesto Prevania. Postupnmi krokmi odkry svoju animlnu pova-hu, zaa meni svoje konanie a zvyky v zujme odbrania Ega a vloenia sa do oprt vlastnej due, ktor trpezlivo ak na svoju rolu. Zmena vo mojom vntri a z toho vyplvajce ko-nanie privedie spolonos k dramatickm zmenm, pretoe tvorme vetko, aj spolonos, na svoj vlastn vntorn obraz.

sedemrozhovor

N: Spolupatrinos, Lsku, Od-pustenie, Pokoru, Zodpoved-nos.

V: Neby apatick, ale naopak, snai sa vetko, s m sa tu stretvame, vntorne preva, pretoe len tak sa naume rozli prav od falonho, o sa napokon stane pre ns trvalou hodnotou.

S: Njs op ten ivotaschopn Zdroj, ku ktormu mono smerova. Rozvja sa v tom-to smerovan, vyjadri svoju jedinenos prve v podlo, v esencii Zdroja, Prapvodnho, roztvori kvet svojej bytosti, prejavi naplno ndheru svojej osobitosti, uchopi vetky svoje najlepie vlastnosti pre blaho vetkho a vetkch.

P: Lsku. Jej hmotn prejavy medzi umi s najkrajie o kedy mete v celom vesmre zai. Jej duchovn prejav a frekvencia s darom ivota a silou celho stvorenia. Lska je najlepia cesta k tomu ako dosiahnu pozitvnu zmenu a dosiahnu pozitvnu globlnu transformciu. Ak si kad jeden njde vo svojom ivote k nej cestu, prejav sa medzi nami v podobe harmonickho a mierovho spoluitia. O tom koniec-koncov pem v jendom zo svojich lnkov.

Y: Keby ste mali napsa jednu jedin vetu...

D: ivot je krsny!

M: ...napsal by som ju...

F: Aj dobr mysel je agresia. The Mother

N: Milujem, lebo som...

V: To, o by som chcel vyjadri, sa ned zhrn do jedinej vety, pretoe nae slov s nedoko-

14

sedemrozhovornal, a aj preto, e sme si pokrivili a znehodnotili pojmy.Kritriom pravej hodnoty a tm aj vekosti, zrelosti i vzostupu ducha je ovocie dstojnosti, uachtilosti, dobrovonej ocho-ty, osvieujcej ndhery a har-mnie ako aj spravodlivosti vo vetkom, o kon.

S: Ja, Ty, Zem, Lska, Domov.

P: Tak rte lsku a pravdu a urobte ud slobodnmi...

akujeme za rozhovor, fotografie urobili Anna Vinkov a Duan Blaho, zhovral sa Yezid. ave evo

Jedno tak miesto sme s ro-dinou pred rokmi nali upros-tred rakskych lp, na mag-ickom mieste na brehu jazera Mondsee, nealeko Salzburgu. Mondsee Mesan jazero, poznaj vetci cestovatelia z Bratislavy, Brna a Viedne ces-tujci smerom na Salzburg, Insbruck, Mnchov i Zurich. Nachdza sa tu toti oddycho-v stanica pre autobusy a aut nazvan prosto Mondsee. udia si tu mu oddchnu a oberstvi sa nielen v retaurcich, ale aj pohadom na prendhern prrodn scenriu. Z dianice sa im v plnej svojej ndhere odokryje neskutone krsny pohad na horsk jazero obklopen alp-skmi ttmi, ale aj zatrvnen-mi kopcami, na ktorch sa pokojne pas kravy. Srdce sa napln radosou.

Na druhom brehu jazera, na rovinatej ploche medzi horami a jazerom, stoj magick miesto Kulturgut Hoeribach. Statok, kedysi prinleiaci benediktn-skemu kltoru, je dnes vkusne preroben na kultrne a semi-nrne centrum, s vlastnm eko a bio hospodrstvom.

I ke je toto miesto ahko dostupn - z dianice ste tam za 15 mint, z hlavnej cesty dediny Mondsee - St Laurent tam vedie priama odboka toto miesto psob takmer idylicky. Star lipy sprevdzajce obydlie, gatanov aleja vedca k lesu, jazierka a tajchy, potiky vlievajce sa do samotnho jazera, erstv a priezran vzduch, ale aj typick zdrav va kravskho hnoja :) Centrum poas celho roka, okrem zimy, kedy vetko oddy-chuje, ponka pravideln semi-nre jogy, meditcie, ajurvedy, ale aj vkendov seminre mas, vydymovacch technk, seminre hry na krytlov misy, i rzne vtvarn techniky pre laick aj odborn verejnos. Seminrna miestnos s vynikajcou akustik-ou je vhodn na koncerty, tanec i divadlo. V teplch doch je program otvoren aj pre deti, vo forme kreatvnych vtvarnch i hudobnch akci pod rim ne-bom. Deti tu mu poas przd-nin strvi pr tdov. Cen-trum organizuje rzne umeleck sympzi, stretvaj sa tu vt-varnci, architekti, ktorch niek-tor umeleck diela tu natrvalo ostali zdobi exteriry, vkusne za-

zalenen do prrody.

Bezprostredn blzkos lesa s koniarmi v pozad, osvieujci vzduch tiahnuci od jazera, blzkos pol a lk, to vetko dva tomuto miestu prirodzen aro. Je vak zdokonalen aj innosou udskch rk. Bylinkov zhrada, energetick kamenn pirla, rozprvkov ihrisko pre deti, lieiv a energetizujce kamene vsaden do pozemku, obchodk s keramikou, perkmi a inmi domcimi umeleckmi vrob-kami, drevenmi hrakami, kni-hami, bioproduktami z domcich zdrojov, medom s vlastnho velieho a... Sasou arelu je aj mal montessory klka, vybu-dovan ako dreven ekostavba.

Centrum Kulturgut Hoeribach je teda vhodnm miestom na oslavy takho vekho vznamu ako je letn slnovrat. Slnovrat na tomto mieste je prjemnou a kultivovanou oslavou. udia sa tu stretvaj, diskutuj, deti sa hraj, jazdia na ponkoch ale-bo povaj prbehy udovho rozprvaa. Cel akcia m mul-tikultrny charakter o dobr nladu sa hudbou staraj africk bubenci, oberstvenie vonia thaj-

15

odinakia

Slnovrat pri Mesanom jazere

Oslavy letnho i zimnho slnovratu povaujem za podstatn sas mojej existencie. Prejavy cty a vaky zemskm i vesmrnym silm, ktorch som sasou, ktor formuj to, o je okolo ma, ale aj to, o je sas ma, si nikdy nechcem necha ujs. Verm, e kad, kto vedome vnma premeny prrody poas roka, svoju zvislos na vesmrnych cykloch a seba ako sas tchto procesov, potrebuje by sasou takchto oslv. A tak ani ast cestovanie, ktor si vyaduje moja prca, ma v tom nezastav. Kdekovek sa nachdzam, hadm miesta a ud, ktor to ctia rovnako, a s ktormi mem tieto vnimone siln chvle spolone preva. Nech s to Slovci, Rakania, vdi, alebo aj Afriania...

skou kuchyou a medzi astnkmi bolo aj zopr Slov-kov :)

Samotn obrad bol otvoren hrou na alpsk rohy, obrad-nm zaplenm vatry, spevom, a samozrejme bubnovanm a tancom okolo vatry. A tak i u meditciou priamo v tanci, alebo len pohadom na vriacu sa ener-giu okolo nej, sa lovek mohol naplni pokojom, pokorou, napo-jenm, spojenm a novm ndy-chom pre vstup do novho cyklu. Uvedomi si silu a nezvratnos kolobehu ivota a premien ener-gie v om. V momente najvyej kulmincie slnenej energie, v ndhernej pestrosti a aktivi-te, ktor leto prina, teda vo chvach najvyieho jangu sa ob-javuje zrodok jinovej, upokoju-jcej energie, ktor sa o polroka uprostred zimy dostane do svoj-ho maxima, aby si vtedy prroda mohla oddchnu. A tak aj my sme sasou nekonench cyklov vzjomne sa ovplyvujcej a neu-stle sa meniacej energie okolo ns a v ns. A tento nekonen proces, v ktorom sa vetko neu-stle vyvja, ns poha i ivot naplno.

Cestou domov sme z dianice zazreli ete niekoko horiacich vatier. Poctila som siln pre-pojenie so vetkmi skupinami, ktor sa po celom svete vedome venuj tejto innosti, tejto pocte a oslave zrove, tomuto pre-javu spriaznenia a vaky. Prec-tila som, e sme sasou jednot-nho plnu, e sme napojen na jednu sie, ktor je siln svojou rznorodosou.

Ctila som spojenie s rakskymi priatemi oslavujcimi na kop-coch i pri brehoch Dunaja, s kruhom na Slovensku, s centrami na Morave i v esku. A ni ne-bolo dleitejie, ako prve toto.

Zuna Vesan Koznkov

17

odinakia

Krtka koea s kvetmi bola tvrd od novoty a vo vrecku mi cingali korunky pre astie. Chvami sa mi dvhal aldok, pretoe nemm rd navn dlh cesty. Kedysi som na ne reagoval svo-jrzne a moji prbuzn sa za ma isto hanbili. Novinami utierali obsah mjho vtieho aldka a ja som mal pocit, e vetci sa dvaj len na ma.

Autobus sa vyplhal na kopec. V diake sa rtalo aksi pohorie. Serpentnami sme sa spali dolu kopcom a svorne ako jedno telo sme vyvaovali starodvny autobus, ktorho kad cesta bola isto povaovan za posledn.

Motor hual a poveda ns poma-ly, majesttne prebehol kopec. Na chvu sa mi zdalo, e vidm stdo prakon ako sa s dupotom a erdanm enie na sam vrchol a odtia pad dolu ako Pegas, ktor stratil krdla.

Pred kopcom stoj skupinka chlpatch bytost s kyjakmi. Chystaj hrub lano, trpezlivo upleten po nociach a tvria sa, e maj osi za lubom.

Na pt kopca, tam, kde sa kone menili na Pegasy, erdalo niekoko silnch a bezradnch rebcov, ktor nenali odvahu skoi dolu a zachrni sa v mrnom lete.

Autobus pribrzdil, podskoil a ja som sa plecom dotkol mk-kho prsnka dieviny stojacej poveda ma. Vimol som si ju u pri nastpen do autobusu a tajne som dfal, e budeme st pri

sebe. A teraz sa na ma usmialo astie. ofr, vaka svojej vni prudko brzdi, mi nevdojak splnil elanie. A mono to nebola ve. Robil o sa dalo. Ale vaka mu za to.

Dievina sa na ma zahadela. Bola staria ako ja. Ctil som jej vu. Jej pohad mnou pre-chdzal a mne sa spotili ruky. Tvril som sa ospravedlujco, no chcel som, aby autobus rovno narazil a ja by som prikryl svo-jm krehkm telom t majesttnu mkk sochu veda ma.

Autobus vak vytrvalo hual a ofr sa tvril, e okrem obrov-skho volantu vlastn aj ns a teda je dokonalm pnom situcie. Bezpene ns viezol alej.

Nad poprsm vnej tetuky, se-diacej rovno predo mnou pod oknom, preiel tank. Zelen. Otoil som hlavu, no zstup spo-lucestujcich mi prekazil vhad. Zvltny pohad. udia stojaci v plechovej katuli, driaci tyku nad hlavami.

Vzduch bol skoro nedchaten. Vetci t udia civeli smerom, kde som stl a nemohol som sa ubrni pocitu, e som ich msi zaujal. Strop autobusu sa zaal pohupova ako list, ktor chce etrne spadn na vodu. V uiach mi zahualo. Takto iste hu more. Kolen sa mi podlomili. Odpadol som.

**

Na chvu sa mi zazdalo, e letm tunelom. Biele bodky sa spjali v iarky, ktor v nekonene zanali a kdesi za mnou v nekonene pokraovali. Rtil som sa zkru-tami. Neobuboval som tobogny, no tentoraz sa mi to pilo. Ctil som sa ahk ako pierko a udoval som sa, e u mi nie je horco. Nectil som naftu. Ani jesenn lstie. A nespomnal som si ani na to, ako voala t dievina, o pred chvou stla poveda ma. Priestor mal tmavomodr farbu ako atrament, ktor som ako diea vylieval na papier a potom som sa ceze dval na Slnko.

Vo chvli som bol op v auto-buse. Nerozumel som tomu. Ale tentoraz som to videl inak.

Bledomodr autobus mal pries-vitn steny. Vnmal som obsah tejto plechovky plne detailne. Teraz u autobus stl. A jeho ob-sah, akoby sa snail naraz vyklopi cez zke dvierka von. Bolo to zaujmav. o sa tam asi stalo? Vo chvli, kedy som si tto otzku poloil, teda, ja som si ju vbec nepoloil, len som si ju uvedomil, som zmenil uhol svojho prizera-nia a ocitol som sa priamo nad skupinkou vzruench ud, ktor pokrikovali a ivo diskutovali.

Div divci. To, o som uvidel, mi skoro zobralo dych. To, o mojich spolucestujcich tak zamestnva-lo, lepie povedan, ten, ktor sa stal stredobodom pozornosti tchto autobusoplavcov, som bol ja. Aksi ujko ma, akoby vnivo bozkval. Nahlas som sa rozosmi-al, ale svoj smiech som nezapoul.

DomovZaala jese. Autobus sa plhal po koberci ltncich listov. Nafta pela ako v podpalub zaocenskej lode. Boli sme natlaen na seba a nae pachy sa mieali s vou lstia, ktor prenikala cez otvoren okn. Zdalo sa mi, e odchdzam na druh koniec sveta.

22

poviedka

23

A oividne ho nepoul nikto z tchto ud. Davom si kliesnil cestu velikn-sky lovek. Nramne sa ponal na ofra autobusu, ibae teraz v rukch nedral mohutn vo-lant, ale lekrniku a rozral ou zhluk zvedavcov. Kruh vkol sa troku rozril, aby sa do mohutn autobusovodi zmestil. Pani s vstrihom, a teraz som si vimol, e m namodral vlasy, t, ponad ktor preiel tank, vy-chmatla z rk ofra lekrniku a nhlivo jej obsah vysypala na trvu veda ma. Dval som sa na seba a prvkrt, odkedy som sa na seba dval do zrkadla, som si bol celkom sympatick. Pousmial som sa sm nad se-bou. Prve mi zaali rs fzy, tak husacie pierka a ja, pri pohade na seba, som k sebe poctil neskuton nehu a lsku.

Vimol som si dieva, ktor v autobuse stlo veda ma. Dvalo sa na ma, molilo v ruke vreckovku a zdalo sa mi, e plae. To isto kvli mne.

Zvyok obsahu autobusu pos-tval pri ceste, vysielal dymov signly a niekoko odvlivcov sa strcalo pomedzi stromy moliac v ruke noviny.

Ak asn sloboda! Poctil som tieto slov a zrove cel priestor, ktor sa vkol ma rozpnal. Nestail som si ani uvedomi, e chcem letie vyie a videl som krajinu na kilome-tre zkol-vkol. Kedysi som mal tak pln, e urobm baln, naplnm ho teplm vzduchom a do koa vlom svoj drahocenn fotoapart. Mj zmer rtal s tm, e uskutonm fotografiu z vky a to tak, e na sp priviaem dlh nrku. Ni z toho sa vak neuskutonilo.

Baln som nedokonil. Teraz to vak bolo omnoho, om-noho krajie. Vznal som sa nad krajinou a v tej chvli prestali existova vzdialenosti, as, gravi-tcia.

Op som sa zniesol nad dav. Ujko mi pritlal ruky na hru. Gestami naznaoval, e je potreb-n ete nieo urobi. V tej chvli vola do kruhu kypr dievina, moja star znma, kakla si ku mne, sklonila sa nad moju hlavu a dotkla sa mojich pier. Poctil som blaenos.

Radostne som preletel skrz au-tobus, kruh vkol ma dymi-acich ud a zaradoval som sa pri pohade na kohosi, kto si v nealekej htine s smevom na tvri vyahoval nohavice. To vetko akoby v jednej chvli. Zazdalo sa mi, nie, bol to jasn pocit, ako sa odkiasi zo sveta od veda, ku mne zaalo pribliova biele svetlo. Ctil som triaku na mojom tele netele. Prebe-hol mnou pocit, akoby som sa zahadel do stredu vesmru a naraz uvidel, e je to mj domov. Prectil som vetko, o som poas svojho krtkeho ivota preil a v miliardtine sekundy som vystriedal stovky tiel a pohlav. V tomto zblesku som pochopil Princp.

Nepozastavoval som sa nad tm, m som bol. Nevzruovalo ma, o som mal. Nenapal som sa hrdosou nad hrdinskmi inmi, ktor som vykonal.

V okamihu som sa stal sasou vh, akoby jednou miskou. Na tej druhej, mal biele pierko hravo vyvilo vervu mojich ivotov. Nehanbil som sa. Nemal som pocity viny. Biele svetlo ma napalo a ja som vedel, e v tejto venosti mm stle ancu.

Chcel som vystrie ruky. V tej

chvli ma neviditen dlane kata-pultovali, akoby sp do svet-elnho tunela. Biele drhy sa spjali predo mnou a indigov priestor zaal bledn. Zaal som pociova nevonos.

***

Otvoril som oi. Pomedzi silu-ety hlv presvitalo modr nebo s oblakmi. Dubov list sa zniesol priamo z neba a prikryl mi oi. Aksi ruka ma nene pohladila po lci. Tvre ud iarili astm. Na perch som ctil jahodov chu.

Dchal som pravidelne a ctil som sa ahko. Niekoko rk ma zodvihlo a vkol ma sa vytvoril palier. Ctil som sa ako hrdina, ktorho vtaj po alekej ceste. Nevadilo mi, e mm rozopnut kvietkovan koeu a z ktika st mi vytekali sliny. Skol som a chcel som sa tvri bezprostredne. Asi sa mi to darilo. udia na ma pozerali scitne. Uloili ma na dve sedadl hne za ofrom.

Autobus sa pohol. Leal som a za-bval som sa tm, e som sa dval na ud zospodku. Vetci mali tmav nosn dierky a spod pier si ofukovali spoten nosy. Na chvu som zaspal.

****

Snvalo sa mi, e som navtvil krajinu, v ktorej bola jedna vea. Tila sa dovysoka a viedlo do nej nespoet ciest. Vo vei sa sp-jali v pirlu a aj ke boli steny z kamea, jasne som videl, ako pirla hri rznymi farbami. Cestami do vee prdili zstupy ud. Zdalo sa, e s to udia, ale vo sne som jasne videl, e s to bytosti zahalen v priezranch rchach a pod nimi sa rysovali kontry ich dokonalch tiel. Aj ja som mal rcho. Ctil som svo-je telo a mkvo som postupoval oproti vchodu, ktor stril vek

poviedka

24

pes s ervenmi oami. Vedajiu brnu stril lt kocr a t aliu vek krab s mohutnmi klepetami. Ako dobre, e t moja je so psom, vravel som si, lebo psov mm rd. Nakoniec, aj maky mm rd a klepet kraba mi nepri-chodili hroziv. Ctil som sa bezpene a dav sa vo vntri menil na jagav pirlu, ktorej som sa stal sasou. Farebn prdy tiekli nenavne a splieta-li sa vo vrkoe. V okamihu som videl, e cel vea sa zmenila v kvapku krvi, ktor sa zaleskla na ksku skla. Dval som sa do okulru ierneho mikroskopu a vnmal som t kvapku krvi na podlonom sklku. Tekutina sa rozplvala a predo mnou sa mihali drhy. Znova sa spli-etali, rozpletali a ja som vedel, e sledujem vlastn DNA. Z vrecka bieleho pla som vy-bral ampulku. Vedel som, e v kvapke osi chba. Cez oku-lr som vhodil mal tabletu, ktor objektvom vekho mik-roskopu vyumela a spojila sa s ervenm fakom. Op som sa zapozeral do apartu. Ve-del som, e dielo je dokonan. Kvapku krvi som odovzdal veda stojacemu asistentovi. Bol zavalit a opieral sa o vek volant. Polonah dievina ra-dostne plvala vkol a kro-pila kvapkami krvi polko, z ktorho zrazu zaali povstva mal bytosti. Ctil som, e s to t, ktor maj otvoren ces-tu. Chcel som sa k nim prida, no ten s volantom mi zahatal cestu a rzne pokynul, e ete nie som pripraven. o mm urobi?, sptal som sa. Neod-povedal. A vtedy som uvidel vek ndobu pln priezranej tekutiny. Mal som nutkanie ochutna ju, no vtom ku mne prikroila dievina, teraz u celkom nah a pokynula mi, aby som odovzdal svoje rcho. Ani som si nevimol, e pl, ktor som mal na sebe sa zme-

nil na biele rcho. Poslune som ho odovzdal dievine, ktor mi ukazovkom prela popod nos a z nioho ni sa rozplynula sa. Ponoril som sa do ndoby so zvltnym obsahom. Ctil som sa op bezpene. Zvonka ku mne doliehali nejak zvuky. Bolo poul pravideln bch-anie a ja som sa vznal ako bublina. Zrazu som mal pocit, akoby som sa zapletal do akch-si rias, ktor plvali naokolo. Metal som sa, a sa mi napokon podarilo vyslobodi. Dchal som hust tekut vzduch. Bdel som i spal zrove. V sne som vnmal dokonalos vlastnho snenia. V tej chvli sa priestor okolo ma zaal meni. Steny sa zaali pribliova. Ndoba v ktorej som existoval sa zaala zmrova. Dusilo ma to. Po chvli tlak ustal. Bolo pou cin-ganie a hukot vodopdov kdesi aleko. Ndhern sen, hovor-il som si v sne. Ni predsa nie je nemon... Celkom jasne som videl, ako sa mi odkiasi pripomna bytos odet do zla-tho svetla. ... ni pre Teba nebude nemon. Doke meni veci istou vierou, tbou a oakvanm. Boles a pov-znesie a ndza zuacht Tvoj prbytok i deti v om. Ke padne na kolen vsta a nez-faj si. Potom aj Tvoja krv padne na rou Vesmru a bude ma otvoren cestu. V tomto svete sa stane otrokom vtedy, ak zabudne, odkia prichdza... Zlat mrik sa rozplynul a ja som sa pln astia nadchol teplej tekutiny. Ctil som sa dokonal a neohrozen. Tlak stien vkol ma op zosilnel. Ndoba, v ktorej som sa oci-tal sa zmenila na koen mech. Obrovsk ruky ho schytili, ako ke sa smdn na pti chce napi. Mech sa zaal zmrova a mne sa zdalo, e obrovsk sta ma chc vypi. Vetko sa triaslo a chcel som kria...

*****

Otvoril som oi. Poveda pobe-hovali neznmi udia v bielych ploch. Leal som na akomsi lku. Mj modr autobus spustil motorov monolg a v pinavch oknch sa natlaili tvre mojich spolucestujcich. Obrovsk ofr prinal mj kufor a priatesky sa usmieval. Budz zdravy, synu, povedal na pozdrav. Mal lesknce sa oi. Zrazu som ho mal rd, ako kohosi, koho som poznal roky. Zvltne. Ale v tej chvli mi to prilo tak naozajstn, e som sa nad tm nepozastavil.

Zasyali autobusov dvere. Do-br ujko nastpil a predral sa k svojmu sedadlu. Na chvu sa mi zazdalo, e vo dverch stla aj moja dievina. Stle som na perch ctil jej jahodov chu. Slnko sa odralo v sklenench obrazovkch autobusovch ok-ien. Videl som v nich aj stromy stojace kdesi za mnou.

Autobus sa nadchol, dvere sa zavreli. Svetlomodr obl, po-hybliv domov sa pohol. Vedel som, e sa na ma v tej chvli dva aspo tyridsa prov o, ktor splvali v niekokch slnench obrazoch neumytch, zaprench skiel...

******

Zaalo leto.

Prechdzam po znmej ceste. Mm rd ten koberec ltch lis-tov. V sptnom zrkadle vnmam ich vriaci sa tanec a prajem si, aby som ich nepolmal. Vn-mam pokojn, prebdzajcu sa zele. Krajina sa rozprestiera, ako ndhern maba...

Spomienky na krtky pobyt v nemocnici. Drkotajca poste s kolieskami. Po dvoch doch ma prepustili. Vraj, nech nesimulu-jem, ke sa mi nechce chodi do koly. Jahodov pery.

poviedka

25

T dievinu som odvtedy nikdy nevidel. Modr star autobusy. Luxus, na ktor sa nezabda. Ndhern modr nebo a biele oblaky...

Na tomto seku cesty vdy spomaujem.

Tank je stle zelen a hlave m toen na zpad. Aj po dvadsi-atich rokoch. Oproti pribudol motorest. Inak sa ni nezme-nilo. Na tomto seku sa cesta roziruje. Dva prdy provokuj k rchlej jazde. Usmievam sa. Veda stoja policajti a teia sa, e je dobr de. Obale do auta nastupuje mladk v iernych okuliaroch. Ten asi nem dobr de...

Pomaly stpam do kopca.

Veru luxus. Ndhern dvojlko na ceste do neba. Spomienky s prtomn. Vetko je tak iv, ako pred rokmi.

Pn kolega, ak chcete tto kolu skoni, neplete do toho tie svoje ... nzory. Rozumel som, pani docentka, usmievam sa nad prhodou zo koly a pozdravujem pani docentku...

Na tomto ksku treba podradi. Robm to takmer mechanicky.Spomienky sa strcaj. Vn-mam vzduch a jeho jemn iv iastoky. S ako bublinky v minerlke. Kadm nadch-nutm vnaj radostn vz-vu pre ivot. asn hra na ndych a vdych. Lekcia: zober a daj. erven krvinky te pre svoje poteenie. Som galaxia a ony s moje hviezdy. Ni sa mi neme sta...

Cesta sa op zuuje. Zopr zkrut. A potom rovno.

ivot je rchly. Zima, leto, zima, jar... Jese mm rd. V

jeseni sa lieta nad oblakmi. Vt-edy je vetko pokojn a uvliv. Svet je sksenej. Zem vytrvalo kri. Stromy sa teia na oddych po prodoch. udia sa tie zme-nili. Niektor...

Posledn zkruta. Potom pomaly. Domov.

Nezabudol som. Ctim zimom-riavky na tele. Horizont je pres-vetlen hmriacimi sa bodkami. Poujem hlas svojej eny. Ni nie je nemon...

Domov. Milovan ena. Psy. Kocr. V krov baanty.

Mme otvoren cestu.

Splvam s nimi. Dni sa zastavili. Prikrva ns hviezdny zvoj. V noci vychdzame von a dchame jeho svit...

Kdesi v diake sa vinie star cesta. Zna dotyky a krutos pneu-matk. Je zman daom, aj leskl od adu. Mrz ju rozpuk a leto stav do celku. Je rovn a kriv zrove. Strca sa v hmle a ligoce sa vo fatamorgnach. Je prudk a navn. Niekedy sa zd, e nem konca. asto kles a strhva chodcov bez topnok. M na sebe odtlaky tiscov rk a nh.

Nech je drsn a navn nikdy si na nej nezfam.

Viem, e ma vdy privedie Domov.

Vladimr Blint

O AUTOROVI:

Vlado Blint, Mgr. - vytudoval kulturolgiu na Univerzite P. J. afrika v Koiciach, psobil v profesionlnom divadle, tel-evzii a rozhlase ako pedagg.

V sasnosti sa venuje alter-natvnej medicne, filozofii, prednkovej a spisovateskej innosti.

Je zapsan v Who is Who v Slov-enskej republike, II. edition, 2003.

O KNIHE:

CIRCUMSPECTATE je knihou sa-mostatnch poviedok.

Ako napoved samotn nzov (Circumspectate - Pozerajte sa vkol seba!), poskytuje rznorod a nekonvenn pohad na n ivot ako na dvod nutnosti zmien, ktor ctime a chceme uskutoni.

V knihe autor odkrva vntorn svet jednotlivca ako prototypuloveka, ktor v sebe nachdza schopnos vidie a chpa veci skoro metafyzicky.

Je to svet blzky nm vetkm, no prve on nevid dvod o om nehovori.

CIRCUMSPECTATE prbehompopisuje tajomstvo prvd skrytch za oponou povrchnosti a prebdza v itateovi emotvne aspekty vlast-nej osobnosti.

CIRCUMSPECTATE je akmsi mini lexiknom zkladnch prvd, ktor s nevyhnutn k tomu, aby n ivot nadobudol zmyslupln rozmer a nensilnou a aj humornou formou printil loveka cti ivot a rozvja svojuemocionlnu inteligenciu.

Vydavatestvo BioBa 2011, kniha na trhu od leta 2011.

poviedka

ave evo

Vdy samotn o svojom pvode hovoria nasledujce:

asja mahat bhtasja nihvasitam tad jad rig-vd jadur vdah s-ma-vdo tharvangirasah.

tyri Vdy (menovite Rig, Jadur, Sma a Atharva) vy-chdzaj z dychu Najvyej Boskej Osobnosti (Birhadaran-jaka Upanida 4.5.11).V Bhgavata Purne (6.1.40) je uveden:

vd nrjana sakt svajambhur iti uruma.

Vdy s priamo Najvyia Bosk Osobnos, Nrjan, a s samozro-den.

Bhgavata Purna (rmad-Bhgavatam) detailne popisuje, ako toto poznanie zostpilo ueneckou postupnosou od najdokonalejej prvorodenej by-tosti Brahmy a sem na Zem. Brahma prijal uenie Vd od Najvyej Boskej Osobnosti, Kriny, a alej ho predal Nra-dovi a alm svojim synom, ktor toto poznanie rozirovali alej. Toto poznanie sa po dlh dobu predvalo iba stne, pretoe udia boli dostatone inteligentn a mali tak vynikajcu pam, e im stailo si raz vypou uenie od duchovnho uitea a ihne mu porozumeli a zapamtali si ho.

Dokonca ete v dobch starho Grcka existovali renci a rozprvai, ktor poznali Hom-rove diela cel naspam. Pred 5000 rokmi ale Vjsadva, ktor je tri-kla-gja (pozn minulos, prtomnos a budcnos), vi-del, e udia v Kali-yuge bud i iba krtko a nebud ma do-br pam ani inteligenciu, a tak vdske poznanie zapsal a pre lepie pochopenie ho rozdelil na tyroch ast (Rig, Sma, Jadur a Atharva). Tieto Vdy potom predal svojim iakom. alej, pre menej inteligentnch ud Kali-yugy spsal Mahbhartu (obsahuje Bhagavad-gtu) a 18 Purn. Nakoniec pre uencov a filozofov zhrnul vetko vd-ske poznanie do Vdnta-stier (vda-anta = konen poznanie; stry s aforizmy). Vjsadva, ako uvdza Bhgavata Purna, ani po spsan Purn a Vdnta stier nebol spokojn. Jeho du-chovn uite Nrada Muni mu nsledne odporuil, aby vysvetlil Vdntu. Vjsadva teda spsal rmad-Bhgavatam (Bhgavata Purnu) ako prirodzen komen-tr k Vdnta-stre.

Dveryhodnos Vd

Vdy podvaj adu pozo-ruhodnch dkaz potvr-zujcch svoji historickou autentinost. Vdsk kultura

vyuv a v textech zazna-menv siderick (hvzdn) as. Rovnodennost i slunovrat se odehrvaj ve specifick-ch lunrnch konstelacch nazvanch nakatry. Je tedy relativn snadn vypotat, kdy pesn se odehrly zmnn slunovraty apod. Podle naeho kalende. Nae teorie mohou bt chybn, ale hvzdy se neml.

Pknm pkladem je datovn zatku Kali-jugy (vku, ve kterm nyn ijeme). Podle odkaz z Purn a Djti-ster Kali-juga zaala 18. nora 3102 p.n.l. Jak popisuj psma, v tento den se sedm planet vetn Slunce a Msce seadilo do jedn linie. Srja-siddhnta, asi nejznmj dlo o indick astronomii je pln podivuhodn pesnch dat. Popisuje asov dlky divja-jug. Jedna divja-juga trv 4 320 000 slunench let. Jeden tisc tako-vch jug tvo jeden den Brahmy nazvan kalpa. Na konci kad kalpy pichz sten znien. Tyto daje zahrnujeme proto, abychom ukzali rozlehl asov pojet, kter Purny a dal vd-sk literatura popisuj.

Srja-siddhnta o sob k, e byla vyena poslem od boha slunce, Srji, slavnmu asuro-vi Majovi Dnavovi na kanci Satja-jugy. Co je ped opravdu dlouhou dobou. Srja-siddhnta,

27

VdySlovo Vda znamen poznanie. Pochdza zo sanskritu a je odvoden z korea vid, o znamen vedie, alebo poznanie. Vdy nie s len nejakou obyajnou zbierk-ou udskch vedomost. Prichdzaj z duchovnho sveta. Vdy sa taktie nazvaj ruti (ruti), pretoe sa nejedn o experimentlne poznanie, ale o poznanie, ktor sa zskava sluchom. Pokia chceme dospie k poznaniu, ktor sa nachdza za hranicami naej sksenosti, neostva nm ni in ne prija poznanie od toho, kto tto sksenos m.

poznanie

28

asi nejznmj dlo o indick astronomii je pln podivuhodn pesnch dat. Popisuje asov dlky divja-jug. Jedna divja-ju-ga trv 4 320 000 slunench let. Jeden tisc takovch jug tvo jeden den Brahmy nazvan kalpa. Na konci kad kalpy pichz sten znien. Tyto daje zahrnujeme proto, aby-chom ukzali rozlehl asov pojet, kter Purny a dal vd-sk literatura popisuj.

Srja-siddhnta o sob k, e byla vyena poslem od boha slunce, Srji, slavnmu asurovi Majovi Dnavovi na kanci Satja-jugy. Co je ped opravdu dlouhou dobou. Srja-siddhnta popisuje urit kon-stelace, jejich astronomick popis neodpovd monm konstelacm v historii pos-lednch nkolika tisc let. Ale s pouitm potaov tech-niky a vhodnch program po zptnm propotn meme napklad zjistit, e tyto kon-stelace byly mon ped 50 000 lety a podobn. Navc nejstar dochovan rukopisy Srja-siddhnty spadaj do doby, kdy takov vpoty nebylo mon provdt.

Trjsk zdi

Dle bychom mohli zmnit, e dvn texty, kter byly dve povaovny za naprost mty, s postupem doby zskvaj hod-notu skutench historickch zznam. Napklad pedtm, ne pily archeologick ob-jevy ze Stednho vchodu, akademit uenci povaovali biblick udlosti za pouh legendy. Nicmn pozdj vykopvky odhalily rzn ms-ta a udlosti popsan v Bib-li. Starovk msto Ur bylo pouhm mtem dokud jeho zbytky neodkryl v roce 1923 britsk archeolog Leonard Wooley. Existence tohoto ms-

ta spad historicky do obdob zhruba mezi 4000 400 p.n.l. Wooley mimo jin tak geolog-icky dokzal velkou zplavu, kter zjevn souvis s pohro-mou popsanou v knize Gen-esis. Meme zmnit znm pklad Trji, msta z Hom-rovy Iliady a Odysey. V roce 1829 jeden sedmilet nmeck chlapec, kter se jmenovat Heinrich Schliemann, hledl na obrzek legendrn Trji, kter mu dal jeho otec. Tato scna se chlapci hluboce vryla do pamti. Pedsevzal si, e Trju jednou objev, a o tyicet tyi let pozdji se mu to skuten podailo.

Co se te udlost a mst pop-sanch ve vdsk literatue, do dnen doby spatilo svtlo svta mnoho velice zajmavch a pekvapujcch objev.

Vdy ako najstaria svetov literatra

David Frawey pe: Nejstar literrn zdroje ze starovkho ecka jsou dla Homrova (asi 700 p.n.l.). Ze stednho vchodu mezi nejstar docho-van texty pat Bible. sti Starho zkona jsou sice mno-hem star, ale jako celek byla Bible pepracovna a po roce 500 p.n.l.

Zarathutrovi gathy jsou tak star. Datuj se do dob ped vznikem Persk e (525 p.n.l.). Pesto jsou pozdjho data ne texty vdsk. Nejsou pln, protoe velkou jejich

st zniili ekov a Musli-mov, kte dobvali Persii. I-ing je nejstar knihou ny. Nicmn pouze jeho zkladn st jsou star 3 000 let, nebo mon o nco star. Takov Egyptsk kniha mrtvch je mnohem star (sta do 5 000 let). Pro ns se ale nedochovala jej ijc tradice ani zznamy, kter by ji vysvtlovaly. Vdsk literatura nm ale poskytuje pvodnj dvn uen ne veker literatura zbytku svta dohromady. Vdsk literatura zstala prakticky nezmnna a do souasnosti. Dokonce jet dnes brhmanov recituj Vdy stejn, jako to dlali ped 3 000 lety a dve. To ukazuje jedinenou oddanost uen a tradici, kter jsou pinejmenm pozoruhodn.

rmad Bhgavatam

poznanie

Sta Gsvm prednal rmad- Bhgavatam svt-com v Naimiranji. rmad-Bhgavatam alebo tie Bhga-vata Purna zha vo svojich dvanstich spevoch samotn podstatu vetkej vdskej lite-ratry. Mohli by sme ho tie oznai za encyklopdiu vd-skeho poznania. Spsal ho rla Vjsadva ako prirodzen ko-mentr k Vdanta-stre, ktor v aforizmoch zha cel poz-nanie Vd.

rmad-Bhgavatam patr me-dzi Purny, a preto obsahuje mnoho ptavch a pounch prbehov z rznych db a konn vesmru, a touto ces-

tou vyjasuje mnoh hlbok filozofick tmy na ahko pochopitench prkladoch z histrie.

V porovnan s Bhagavad-gtou, ktor je tou najzkladnejou kni-hou vdskeho poznania, je om-noho obsiahlej a nzornej. Nmety diskutovan v Bhagavad-gte rozvdza viac do podrobnost a predklad ich itateovi vo vemi pralivej podobe.

Aby si cel preklad zachoval aut-enticitu a mal plne jasn zmysel, rla Prabhupda uvdza najskr pvodn text v sanskrite, alej jeho prepis do latinskho psma, preklady jednotlivch slov, cel preklad vera a nakoniec podrob-n vklad vychdzajci z komen-trov vekch uiteov (arjov). Kad kniha je doplnen vys-vetlivkami k taniu sanskritu (sanskritskou abecedou a kom k vslovnosti sanskritu), alej registrom verov a citovanch verov i veobecnm registrom. Jednotliv diely samozrejme ob-sahuj slovnk pouitch san-skritskch vrazov.

Bhaktivdanta Svm Prabhup-da preloil dev spevov a prv as desiateho spevu rmad-Bhgavatamu. Preklad zvynej asti nsledne dokonili jeho iaci.

Vnimonos Bhgavata Purny (rmad Bhgava-tam)

Co se te samotnch Vd, mno-ho text bylo vlivem asu ztrace-no, ukradeno nebo znieno. Voj-ci Alexandra Velikho napklad psma pouvali jako palivo v kuchynch, muslimov zniili, co bylo jen mon, Britov si mnoho psem odvezli do Anglie a Nmci a Rusov odcizili Atharva Vdu, kter obsahuje Dhanur Vdu (vlenick umn). Podle dla Tattva-sandarbha od Dvy G-

svmho se dozvdme, e nyn existuje pouze 11 Samhit, 18 Brahman, 7 Aranjak a 220 Upaniad, kter pedstavuj asi jen 6% pvodnho materilu Vd.Dnes tedy nen mon Vdy kompletn studovat. aitanja Mahprabhu proto zdrazoval rmad-Bhgavatam, kter svoj dleitost dokonce pekonv pvodn Vdy.

Kdy Vjsadva sestavil vd-skou literaturu, stle se ctil ne-spokojen. V t dob ho v jeho poustevn navtvil Nrada Muni. Vjsadva vyuil pleitosti a zeptal se svtce na pinu sv nespokojenosti. A Nrada Muni, jeho duchovn mistr, mu vysvtlil, e doposud pmo nepopsal zbavy r Kriny, Nejvy Os-obnosti Bostv. Msto toho jen ve Vdch popisoval, jak lid mo-hou doshnout hmotnho tst nsledovnm nboenskch princip. Nrada Muni mu pot ve tyech slokch vysvtlil pod-statu Vd (rmad-Bhgavatam 2.9.3336). rmad-Bhgavatam, kter poslze Vjsadva sestavil, je tedy rozvedenm skuten pod-taty vech Vd. Je tak znm jako zral plod vdsk literatury. Vjsadva ho napsal ve dv duch-ovn zralosti, kdy hluboce medi-toval o zbavch r Kriny.

krin sva-dhmpagatdharma-gjndibhih sahakalau nata-drim apurnrk dhunditah

Tato Bhgavata Purna z jako slunce. Vzela bezprostedn pot, co se Pn r Krina navrtil do sv vlastn e, doprovzen nboenstvm, poznnm atd. Lidem, kte vlivem hlubok tem-noty nevdomosti tohoto vku Kali pozbyli vekerou schopnost vidt, pinese svtlo tato Purna. (rmad-Bhgavatam 1.3.43)

Slvu Bhgavatamu popisuj i os-tatn Purny:

purnu tu sarvurmad bhgavatam paramjatra pratipadam krinamgjat bahudaribhih

rmad-Bhgavatam, ve kterm na kadm kroku velc svtci os-lavuj Pna Krinu, je ze vech Purn nejvznamnj. (Padma Purna, Uttara khnda 190.3).

Skanda Purna k, e rmad-Bhgavatam v Kali-juze dalece pevyuje stovky tisc jinch psem. Kdekoli je rmad-Bhgavatam, tam je tak Nejvy Osobnost Bostv se vemi polo-bohy, zmiuje stejn Purna.

Bhgavata Purna se zabv nsledujcmi deseti tmaty: stvoenm vesmru, stenm stvoenm, planetrnmi systmy, Boskou ochranou, podntem ke stvoen, vmnou Manu, vdou o Bohu, nvratem k Bohu, osvobozenm a nejvy dokona-lost.

Pokraovanie nabudce...

Spracoval Sudarshana

29

poznanie

Co je pinou neporozu-mn mezi lidmi?

To je ale spe vjimkou, a tak to nen pln ideln. Tito lid toti nemus nic eit a provaj idel-n vztah. Ale tento vztah pro n nemus mt dn velk ducho-vn prospch, protoe nevyaduje dnou nmahu. Nikam dle je neposouv. Mnohem lep je, kdy dva lid nejsou pln na stejn duchovn rovni, ale jeden m trochu nskok. Pak se toti mohou dokonale doplovat a kad z takovho vztahu m prospch. Ten mn vyspl zsk nov pohled na svt dky svmu vysplejmu druhovi, zatmco ten vysplej se nau jet vt trplivosti a pochopen, dky svmu zaostalejmu partnerovi. Z vaeho hlediska je takov prob-lematick vztah patn a mnoho z vs jej ukonuje u kdy se ob-jev prvn mrky a problmy, ale my andl to vidme zcela jinak. Lska nen prochzka rovm sadem, ale tak ob, kdy musme umt pekonat mnoho vc, kter se nm na druhm nelb.

Jasn, ale asto je ten nskok mnohem vt...To si mnoho lid jen mysl, dom-nvaj se, e maj vrazn ducho-vn nskok, ale pitom je to jen jejich falen pedstava o svch kvalitch. Proto pak snadno usoud, e kdy se objev prvn mrek, je as ze vztahu vycou-vat. A tak vlastn neustle stdaj partnery a nejsou nikdy spoko-jeni. Hledaj idel a nechtj po

Hledaj idel a nechtj pocho-pit, e idel nen cl, ale cesta, pro kter maj jt a o kterou usilovat - kme, e nebyli stvoeni pro ivot v pru, a u je jejich prob-lmem vrnost nebo upjatost, a u stdaj partnery nebo ij sami pro sebe. Jsou to lid, kte se neradi dl, neradi nco e a neradi komunikuj, protoe maj rdi pedevm sami sebe a sv pohodl. Me to bt samozejm ale i jen pechodn fze jejich ivota, a jednou po skutenm vztahu zatou. Jin k tomu ne-dozraj nikdy, protoe mohou mt jin ivotn koly, kter mus naped vyeit. Napklad sama sebe a sv j. A nkdy dokonce dlaj dobe, pokud se do dnho vztahu nepout, protoe by to pro n nemlo dn smysl a jejich partner by tm jen trpl. Vztah ke druhmu lovku je jedna vc, kterou je teba se nauit. Vztah k sama sob a tak vzah k Bohu, to jsou nemn dleit vztahy.

Zpravidla je to tak, e lid, kte k sob ct ze zatku njak sympa-tie a pitalivost maj spolu njak kol, kter je teba eit. Nco, co je lk ke spojen. To je zmr. Bh k sob takto nepitahuje ty, kter jsou diametrln na odlinm stupni vvoje - takov lid k sob vtinou nect dn sympatie. Existuje samozejm i ada vjimek, ale pak jsou to zpravidla osudov, karmick set-kn. Ani toto nen tedy nhoda. Mnohem bnj je, e lid jdou rznmi cestami, cestami, kter se nijak vznamn nek a neprotnaj. Kad lovk m pirozenou potebu ten svj i-

votn pbh a ivotn cestu a-plikovat jako ablonu na vechny ostatn a neuvdomuje si dost dobe, e ivotn cesta druhho me bt pln jin. Povrchn soudit je velmi jednoduch a um to kad. Nkte lid soud u jen podle jednoho pohledu, patn volenho nebo nepochopenho slova a druh lovk u je pro n navdy ztracen, ani ho vbec njak ble poznali. Nechaj se ihned odradit, nechtj do vzta-hu nic investovat, chtj jen brt. Lid nejene maj tuto pirozenou vlastnost vidt jen svoji cestu, ale maj nechu vidt i jinou cestu, protoe i naslouchn a snaha po-chopit druhho vyaduje urit stupe nmahy. Bez komunikace ale neexistuje lska. Ta zkrtka nepichz sama od sebe a je to nmaha. Vzjemn porozumn nen dn samozejmost. Vdy lovk mnohdy nerozum ani sm sob, nato jet aby porozuml nkomu jinmu.

Take tolerance je zklad?

Ne, ke vzjemnmu porozumn je teba oboj. Jak tolerance, tak spolen zjem a cl. Oboj je stejn dleit. Tolerance k nap-rosto odlinm zjmm neme bt zkladem vztahu, stejn jako nem velk duchovn smysl vztah s naprosto stejnmi zjmy a cli, ve kterm lovk nijak duchovn neroste.

Co je tedy pro dobr vztah nejdleitj?

Urit nevychzet jen z prvnho

VztahyKolik je lidskch osud, tolik je cest. Vichni smujeme ke stejnmu cli, kterm je jed-nota, ale kad z jin strany a blme se k nmu rznmi cestami, tu oklikami, tu pmo. Nkdy se me stt, e u nkterch lid dojde ke zken jejich cest a zjist, e v uritm ivotnm obdob kr stejnou cestou. A pak je to krsn. Nic neru jejich dokonal vzjemn porozumn.

30

otzky a odpovede

dojmu, jak to dl vtina lid. Zle jim pedevm na vzhledu a erotickm jisken, ale kdy pak spolu ij del dobu a pvodn naden ochladne, najednou s pekvapenm a divem zjist, e si vlastn nerozum a nechpou, kde se stala chyba... Samozejm nelze ct, e by povrchn dojem dleit nebyl, ale je teba pod-vat se i ble, poznat druhho vce do hloubky a zjistit, jak jsou nae spolen zjmy a cle. To mnoho lid vbec nezajm, na spolen zjmy nehled, hlavn, e jim je zpotku dobe. Ct se zamilovan a v, e doshli vr-cholu lsky. A pitom jsou teprve na samotnm zatku namhav prce...

Pro kvalitn partnersk vztah jsou spolen zjmy a ivotn cle nap-rosto zsadn vc. Ty jsou toti prv tm, kter uruj ivotn cestu obou lid a jejich drhy spo-juj. Samozejm i tolerance je dleit, ale je to spe jaksi nad-stavba. Vztah, kdy maj dva zcela jin zjmy, tm se nevid, kad si ije svj ivot a jen se toleruj, tak nen ideln. Vztah je vdy njak sdlen spolench hod-not, zjm a cl.

Jak spolen zjmy jsou tedy nejdleitj?

To nen podstatn, kad lovk je jin, dleitj je, aby byly spolen. m vce jich je a m intenzivnj je jejich sdlen, tm lpe. Me to bt vra, sport, prce, njak konek, dti, ste-jn zjem o kulturu, njak idel. Mnoho lid doke celoivotn a velmi dobe spojit teba jeden velk spolen zjem a cl. Nejlep je samozejm zjem, kter se pli nemn, tedy nej-lpe spolen a hlubok vra. To je samozejm ideln spojovac lnek.

Pokraovanie nabudce...http://onen-svet.tode.cz/

Nie pre VIP alebo pre vzdelanch ud. Viete, chcem robi nieo, o sa dotka kadho. Mus to by populrna hudba, je to vzva. Je to experiment a ja neviem, i to vyjde alebo nie, ale treba to sksi.

Zvzok nerecyklova zauvan postupy a vniv zmysel pre ex-periment priniesol pozoruhodn vsledky: nijak gitary, iadna konvenn rytmika a inpircia progresvnou tanenou hudbou. Bjork sa vydala cestou spoluprce s celou plejdou industrilnych mgov ako je naprklad Tricky, Goldie, Howie B., i najnovie s experimentlnym duom Matmos. Sasne mnoho svojich piesn zverila k prepracovaniu v elek-tronickch aranm. Tak sa

zrodili albumy Mixes (1994) a Telegraph (1996).

Som posadnut elektrinou. Mj otec je elektrikr, aj mj star otec a ja som u ako mal diea bola posadnut takmi umi ako boli Stockhausen, i Kraftwerk. Elektri-na existovala vdy a nie je fenom-nom len tohto storoia. Vdy exis-tovala brka, blesky a na Islande kamenn mlat.

V tomto vyznan, ktor je namies-to bodky ukonen pripomen-utm Thorovho hromovho klad-iva, musme tie hada pvod onch neprehliadnutench zbleskov sympatie, ak existuje medzi skladbami Bjork a tvorcov progresvnej elektronickej scny:

Svetlo vo fjordoch udskej due II.

V duchu nronej tvorivej metdy toti nasledovali alie albumy. Post (1995) a Homogenic (1997) v ktorch potvrdila schopnos preloi do hudobnho jazyka siln emcie, ako aj schopnos neustle abstrahova a pretvra nov podnety v najpozoruhodnejie projekty devdesiatych rokov. V nich na spsob hudobnej ar-abesky vplietala do kukatch meldi elektronickch experimenttorov, starch jazzmanov s postupmi kla-sickej hudby . subtlne slikov motvy sa prelnaj s akmi priestorovmi tnmi syntetiztorov. Vaka tejto multinrovej komplexnosti nie je pre hudobnch kritikov vbec jednoduch tvorbu invennej Islananky zaradi do konvennch abln. Ona samotn vak pristupuje ku svojej tvorbe s patrinm rozhadom, ktor sa nene-chva spta iadnymi vymedzeniami, ke hovor: Som hudobnka popu. Robm hudbu pre vetkch.

31

profil

Vdy ma prekvap, ak udia ho-voria, e elektronick hudba nem duu a potom so zdvihnutm prstom hania potae a hovoria: S celkom ako bez due. Ako mu z toho, e v hudbe nie je dua obviova pota? Ak tam dua nie je, je to preto, lebo ju tam nikto nevloil. To nie je chyba nradia.

Elektrina a jej vybavenie s len a len nradm, hovor zase Bjork pri inej prleitosti. Ibae namiesto dreva, kovu, koe a vetkch tch vec, ktor s hudbe tak vzdialen napname struny, ktor vyuvaj elektrinu a ria ju do priestoru. Pre ma je to pravdepodobne to, omu hovorm techno.

Napriek tomu vytyuje Bjork medzi modern trendy a svoju tvorbu urit hranice. Na zemie okupovan elektronickou hud-bou vstupuje so enskmi zbor-mi, slikmi, i harfou. Skladbu, ktor prve nechva remixova, zajtra nahr so slikovm kvartetom a pozajtra zotuduje s chrmovm zborom. V hudobnej kultre, ktor pre svoje vyjadrenie presadzuje termn track, Bjork stle tvor v dimenzich piesne s podmanivou mgiou hlasu. Odpoveda na otzku, v om spova mimoriadnos, ktor je zo skladieb Bjork pou, nie je vbec jednoduch prve tak, ako nie je ahk vnma jej piesne komplexne, vo vetkch rovinch odrazu.

Seversk vla s notebookom

Album Homogenic bol pre Bjork novm mnikom jej ume-leckej kariry: Ke som nah-rala albumy Debut a Post, boli to najvie hity mjho ivota. Vedela som e to bude chcie dva albumy a preto som ich nazvala Debut a Post . Predtm a Potom. Toto je pre ma nieo ako nov zaiatok. A preto chcem tento album nazva Homogenic. Tentokrt som to len ja. Namiesto vetkch tch rznych

nstrojov to bude len rytmus, slky a hlas.

Pri hadan definitvneho tvaru novho albumu sa Bjork zatlala a na panielske pobreie, odkia mohla pozera ponad hladinu Gi-braltrskeho prielivu a na hory ierneho kontinentu: Myslm, e na ivote na okraji svetadielu je nieo naozaj zvltne. Je to plne in pocit. Ke pozerte z okna, vi-dte druh kontinent. T mylienka, e sa mete rno zobudi a doslo-va s do Afriky.

Ke som bvala tam, pri ocene, rno som vdy vstala a hodinu sa prechdzala, vysvetovala Bjork pred kamerou britskho tele-vzneho tbu na horskom svahu vysoko nad budovou nahrva-cieho tdia El Cortijo stojaceho v dol. Potom som ctila, e som v panielsku a mohla som zaa pracova. Nasledujce rno som sa znovu zobudila a stle som to nechpala. Robila som to mesiac a potom som sa presahovala sem, do hr. Je to jedin spsob, ako mem toto vetko pochopi. Je to tak neskuton. Ke sa pozerm na horizont, tak mm pocit, e za okamih budem musie zatiahnu zvesy.

Napriek tomu, e sa nov pro-jekt rodil v slnkom preiarenom panielsku, vychdzal nmet-mi akoby z archy plvajcej od brehov adovej a vchrom biovanej domoviny:

Vedela som, e tento album bude akmsi nvratom na Island, alebo ku mne. A je vemi ak zaa od plnej nuly, bez akejkovek tradcie. Existovalo niekoko prie-kopnkov, ktor pozerali na krajinu a snaili sa na zvuky premeni to, o vidia. Urobila som vedom rozhodnutie, e zvuky na tomto albume bud vemi jednoduch, priam naivn, zrove vak vemi prirodzen a vbun, akoby boli stle vo vvoji, podobne ako Is-

land. A tak sme vemi pomaly, poas celho roka zapisovali a ar-chivovali mnostvo zvukov.

Existuje niekoko islandskch skladateov, komentuje tento npadit hudobn postup Sibbi Erhardsson, len Islandskho slikovho kvarteta, ktor si Bjork pozvala na spoluprcu. Ke Islanania skladaj hudbu, snaia sa imitova gejzry a sopky, pretoe krajina na Islande je vemi drsn. Nemme toko stromov, nemme takmer iadne stromy. Mme vea lvy, sopky, vea vulkanickch vbuchov, vietor a snehov brky. Ona had takto zvuky.

Njs, to je fascinujce, shlas Bjork. Je to ako by ste objavili vlastn korene. To je jeden z dvo-dov, preo mm osem hrov na slky. Chcela som, aby vetky zneli islandsky.

Prirodzene surov zvuk bud v skladbe Pluto dojem akhosi hudobnho vulkanizmu a je nepochybne vyjadrenm akus-tiky horotvornch sl Islandu. Erupcie, rytmick pulz gejzrov, i erav lva, ktor sa vlieva za syania pr do vody v odvekom boji Neptna s Plutnom:

Island je geograficky pravdepo-dobne najmladou krajinou plan-ty. Stle sa men, rastie a je vemi drsn. Je tu obrovsk mnostvo energie, preto som chcela, aby mj nov album bol prve tak-to. K zvrazneniu celkovho vyznenia albumu, pracuje Bjork okrem psobivch aranm aj s tradinmi a osvedenmi postupmi:

Naprklad jej pouvanie inter-valu, kvinty, je na Islande vemi tradin, vysvetuje huslista Sibbi Erhardsson. Vlastne vemi jedinen. Islandsk udov piesne pouvaj asto tento interval poas celej skladby. Vaka tomu, ako ho ona pouva vo svojich

33

profil

piesach, s vemi islandsk. V skladbe Hunter hraj dve el dvojtaktov motv. Jedno z nich hr ni tn, druh hr o kvintu vyie. Ke to poujete, okamite viete, e je to islandsk.

Skladba Hunter, ktor Bjork zaradila ako pilotn v albume Homogenic, si okrem hitpard a koncertnch turn nala cestu aj na vberov soundtrack k filmu Akty X: Boj o budcnos a rozprva jednoduch prbeh po-dobn severskej bjke: Piese Hunter. Lovec som napsala poda prbehu, ktor mi na Vianoce rozprvala star mama. Bol o dvoch rznych druhoch vtkov. S vtky, ktor maj cel ivot tie ist hniezda ako labute, a cel ivot maj tch istch partnerov. Potom s vtky, ktor cel ivot cestuj a vdy maj inch partnerov. Akoby sa vedome rozhodli by lovcami.

Ak by sme na albume hadali piese inpirovan geografickou rkou a dkou tdia, v ktorom album vznikal, celkom urite neprehliadneme priam osudov skladbu Bachelorette. Kon sa to trochu ako Bolero, mono preto, e sme v panielsku.

Ide o jedin piese s aranmnom pre slikov nstroje, o ktor Bjork poiadala tdiovho mga Eumira Deodata.

Vedeli sme, e chceme nieo ako Bolero, spomna Deoda-to. Poas nahrvania sme sa rozhodli zdrazni urit prvky slikovch partov, aby slky boli akmsi vbidlom. Ke mi nieo povie, mus to tak by. Viem, e to chpem sprvne, ke sa do-mnievam, e chce vnies do hudby farebnos. Chce vnies poudujci faktor do elektronickch zvukov.

Za svitu Veernice

U ako mal som mala tbu napsa pesniku a urobi tak

niekoho astnm, hovor Bjork poeticky. Je to vemi naivn tba, ale enie ma stle dopredu.

Kad nov dielo Bjork kul-tivuje prostrednctvom svojej nezvyajnej invencie zo zvuku toho predchdzajceho a zrove ho posva alej. Zlom nastal a na treom albume Homogenic, ktor autorka s odstupom asu oznaila za vyhrotene extrovert-n a konfrontan a preto sa mal nov projekt ubera inou cestou. Okrem prce na radovch albu-moch vak Bjork ete intenzvne koncertovala, mihla sa vo filme reisra Roberta Altmana Pret-a-Porter, na objednvku spolone s Neelym Hooperom zloila piese pre Madonnu a okrem hudob-nkov ako je Tricky spolupraco-vala aj vnohudobnou (takmer nepoujcou) perkusionistkou Evelyn Glennieovou. Mimo hu-dobn verejnos sa zapsala do povedomia hlavne za stvrnenie hlavnej lohy Selmy vo filme Larsa von Triera Dancer in The Dark (Tanec v temnotch), ktor jej v roku 2000 vyniesla Zlat palmu na festivale v Cannes. Natanie filmu bola pre ma najaia prca, ak som v ivote robila, nechala sa neskr pou. A nebola som si na rozdiel od hudby ist, e ju robm dobre. Preto mi urobilo vek rados, ke som to ocenenie dostala.

Bjork hrala vo filme chudobn esk emigrantku, ktor chce v USA zarobi peniaze na operciu pre svojho zrakovo postihnu-tho syna. Ona samotn je tak-mer slep a len s vynaloenm nesmiernej nmahy zskava v zmor zamestnanie. Ke ju o ako naetren peniaze okradne chamtiv sused, v zfalstve ho zabije. Aj ke ju dolap justcia, v divkoch ostva zloit morlna dilema o hadan spravodlivosti. Okrem prbehu je silnou strnk-ou filmu predovetkm hudba, ktor Bjork vydala na sound-

trackovom albume Selma Songs. V tomto obdob zaala Bjork pracova na svojom tvrtom ra-dovom albume, a to aj napriek vyerpvajcemu nataniu s von Trierom, o ktorom takmer odmi-eta hovori: Nie, ten vek pla na konci nebola nron scna. Iba som uvonila vetko naptie.

Na otzku ako zvldla sasne pracova na soundtracku a no-vom albume Vespertine dala Bjork odpove nasledovnmi slo-vami: Na Vespertine som zaala pracova v momente, kedy som skonila Homogenic, prv song na Vespertine je svojm spsobom posledn song na Homogenic. Chcela som vytvori album, ktor sprostredkva pocit, e lovek m vetko, o potrebuje. Album pa-svny, odovzdan a vekorys. O tom, ako si lovek vysta sm. A potom som dostala ponuku na Selmasongs. A tie piesne o tej ene boli presne tm, o som chcela robi. A zrove to bol opak Ves-pertine v tom, e to boli piesne o niekom inom, zatia o Vespertine je vemi osobn album. Zilo sa to takmer dokonale. Take som sa cez de venovala Selmasongs, o znamenalo skoro rno vsta, komunikova s mnostvom ud, snai sa njs rzne kompromisy a veer som za sebou zavrela dvere a bola so svojm egom a pracovala na Vespertine.

A ako sa obe platne navzjom ov-plyvnili?

Nie prli. Mono v tom, e som bola pri nahrvan Vespertine tvrdohlavejia. Bola som si ist, e je nutn urobi prve takto al-bum. ed zny som zaala vidie ako ierne a biele.

Nzov novho albumu Vesper-tine nie je zmerne jednoznan: odkazuje nielen ku Veernici, ktor sa na oblohe objavuje ako prv po smraku, ale tie k neporm, veernmu rozjma-

34

profil

niu a tajomnm ivochom a rastlinm, zanajcich i a s prchodom noci. Vespertine je v mnohch ohadoch prelomovm albumom a to plne zmerne, o om po jeho dokonen na tlaovej konferencii povedala:

Ke som zaala plnova turn k Vespertine, bolo dopredu jasn, e sa neme odohrva v rockovch slach na pinavch podlahch. Tto introvertn hudba o epkan a o tom, ako je lovek v noci sm, o tajnch motoch, o ti lietaj v uiach, by v takomto prostred nefungovala. Tak som s kolega-mi zaala po celom svete hada miesta, kde by sa dalo epka.

Aj ke s vetky pesniky na platni takmer vhradnm die-lom Bjork, na albume njdeme aj men jej dvnejch spolupracov-nkov ako Guy Sigsworth, Mark Bell, Mark Spike Spent, progra-

mtori Valgeir Sigurdsson, Ma-rius de Vries, Vince Mendoz, ako aj nov tvre, akou je avantgardn harfistka Zeena Parkinsov, i ak-tulny vaz svetovej prehliadky Ars Elektronica - nemeck tvorca Oval, k omu Bjork dodva:

Som posadnut umi so vzruujcimi npadmi. Je to moja slabos. Nemm zujem pracova s umi, ktor robia to, o im po-viem. To mem urobi aj sama. Ovea radej pracujem s umi, ktor s siln ako ja a pokia mono ete silnej.

Zrejme z tohto dvodu na albume Vespertine hosuje aj experimen-tlne duo Matmos, ktor sa u publika zapsalo predovetkm remixom starej pesniky Alarm Call. Na Vespertine. Ich ruko-pis njdeme naprklad v zvuku zoliapvanho snehu ako ryt-mick sprievod v skladbe Auro-

ra alebo deliktne umy, eriace prleitostne pokojn hladinu hudby. Niet divu, e sa Bjrk zapili:

Symfonick hudba, Matmos, Oval. Devdesiat percent mo-jej obbenej hudby je vne ob-skrnych: Ako ten lovek, o rob hudbu s hmyzom, s piatimi exem-plrmi hmyzu, a na celom svete je len p kpi tej nahrvky. Poveda-la by som, e mne samotnej bude vdy zlea na meldii, ale sama skoro nepovam hudbu, kde sa spieva.

Ak nepotame niekoko vzc-nych vnimiek, kedy sa ako spoluautori piesn podpsali aj niektor hostia albumu, dotiahla Bjrk svoje predstavy do konca v obsahu, ako aj v atmosfre novho projektu. Nov projekt je jednoznane vyjadrenm jej ume-leckch kvalt a ambci, k omu

35

profil

ona samotn dodva: Od ne-jakch jedenstich rokov sa po-hybujem v nahrvacch tdich, mnoho rokov hrm na rzne hu-dobn nstroje a produkujem, hoci doteraz sa njdu udia, ktor s prekvapen, ke v booklete vidia moje meno inde ako v kolnke spevka.

Piese Sun in My Mouth prina zsadn novinku, o sa tka textov. Tto piese (podobne tak aj dve alie, ktor vyli na singli) vznikla toti zhudobnenm verov americkho bsnika Ed-warda Estlina Cummingsa (1894-1962). Vber z jeho tvorby vyiel pod nzvom Tulipny a komny v roku 1970 aj v slovenskom ja-zyku a pri tan tejto zbierky pochopme, preo si ho Bjrk vybrala. Cummings bol vekm experimenttorom, pouval len mal psmen, asto vynechval interpunkciu, syntakticky naral

stavbu viet, z hadiska obsa-hu prekvapuje predovetkm vonmi asociciami, motvmi podvedomia a to predovetkm intenzitou spracovania citovch zitkov: Toto nahrvanie bolo pre ma tak trochu spsobom, ako oslvi hranice medzi sebou a svetom. Mm vak pred sebou ete dlh cestu.

Tto cesta za definitvnou podo-bou albumu bola pre Bjrk mi-moriadne nronou, podobne ako plavba moreplavca Pythea a na kraj sveta, Ultima Thule, pretoe prve tam, v Grnsku, sa umelkya rozhodla hada svo-jich dvornch interpretov: Ila som na dovolenku do Grnska, vysvetovala v auguste 2001 na tlaovej konferencii krtko nato, ako dostala od franczskeho min-istra kolstva rd za ocenenie jej prnosu pre populrnu hudbu. Pvodne som mala namieren do

Antarktdy, ale bla som sa, e tam naprklad umriem a tak po dvoch doch som zistila, e nemem len tak odpova. Bola to moja druh dovolenka v ivote, nemm toti dovolenky rada. Potrebovala som ensk zbor na turn k novmu al-bumu Vespertine a tak som sa po om zaala zha tam. Vyvesila som na miestne obchody tabuky, e hadm eny do zboru a zaala robi konkurzy. tyri hodiny denne sme potom skali. A tie eny boli jednoducho dokonal! Bola to aksi intucia, ktor ma za nimi doviedla prve do Grnska. Neve-dela som, o ma vlastne ah prve tam, a teraz u mi to je jasn. Je to dokonal pre celkov vyznenie al-bumu . Vespertine je viac antark-tick ako islandsk, take Grnsko do toho krsne zapadlo.

Zd sa, e po hudobnej strnke bola pre Bjrk tto voba mimo-riadne dleit: Potrebovala som

36

profil

som zbory, ktor by boli akoby blzko ucha tto lohu mali na al-bume Homogenic a nasledujcom turn sliky toilo a koncertovalo so mnou vtedy Islandsk slikov kvarteto. Viete, zbory rznych krajn maj rzne renom, pre ma a prli zait. Pod pojmom rusk, bulharsk, japonsk alebo juhoamerick zbor si lovek nieo konkrtne predstav, ale pojem grnsky zbor, ten iadny obsah nem. Take som si ho zostavila a vzala tie eny so sebou na turn. Vina z nich nikdy neopustila svoje rodn mesteko, take je to dos asn.

Ke Bjrk popisovala zvuk novej platne, pouvala prirovnania ako: M to by hudba, ktor by pani domu pala v salne dmam alebo Tak hudba, ako ke vonku sne, vy sedte doma, pijete kakao a vetko je magick, ste naden, ale nehovorte, pretoe jednoducho hovori nechcete. Kad to me vnma inak, ale pova tento album znamen vychutnva drobn radosti ivota. Podobne ako pohad cez okno, po ktorom stekaj kvapky daa, obloha s pomaly plvajcimi oblakmi, drobn okruhliak, po ktor ste sa zohli a vloili do vrecka poas vletu ku rieke, drobn ilnatina na javorovom liste, vloenom mi-nul jese medzi strnky knihy, i niekoko krytlikov cukru, ktor ste pri lke kvy prstom pozbier-ali na stole.

Na Homogenic boli vetky zvuky zosilnen na maximum, a tak som potom chcela urobi prav opak, vysvetuje Bjrk. Mono, e najdokonalejie miesto na svete nie je sla, kde je s tebou ptisc ud, ale tvoja izba. Touto platou som chcela oslvi domov nie je to nudn miesto, me to tam by aj vemi vzruujce. Ves-pertine je teda o epkan, a tie o kadodennom ivote, o tom, ako sa rozprva s priatemi, alebo si ta.

Hudba na mieste, kde sa iba epkBjrk sa prihovra pomalmi, tichmi a zasnenmi piesami. Vyrovnan prepojenie akustic-kch nstrojov a digitlneho ma-trixu, uvonen meldie, mno-hovrstevnat hudobn arabesky. to vetko sa vm dostane do hlavy a po viacnsobnom povan. odmenou je skutone poetick zitok. Piesne sa podobne ako vlny prelievaj jedna do druhej vo fjordoch due, mete sa do nich ponori, necha sa nimi una a otvori svoju myse. Zastret hlas Bjrk je snman aj so elestom dychu, o spolu s pokojnmi, tl-menmi beatmi dodva albumu mimoriadnu intimitu.

Pvodne sa nov album mal nazva Domestica (Domci). Napriek zmene nzvu v om at-mosfra osobnej lyriky pretrvala a pravdou je aj to, e inde ako doma sa Vespertine pova ned. Na ulici nebudete v slchadlch pou takmer ni. No v tichu a pokoji sa vo vaej izbe rozozvu mal orchester, budete pou harfu, celestu i hraciu skrinku s ticho pradcim mechanickm skolesm, ktorho hru sa ani Bjrk neodvauje prerui svojm hlasom, prekvapia vs slikov pase, ako aj pozoruhodne zaranovan zbory.

Vdy som chcela vetko vemi relne a siln. Tmto albumom si utvram zmotok, do ktorho sa d skry, priznva sa Bjrk. Poda nej je plata svetsk a nikov, ale zrove aj pln protikladov: na jednej strane dosiahnutie str-cajceho sa raja naej due, ktor vak na strane druhej zko svis so svetskou kadodennosou. Od ias Stratenho raja ten-to motv okrem Bjrk zrejme nikto neuchopil s takou citovou naliehavosou. John Milton by mal urite rados.

Neobyajn harmniu, do akej dokzala Bjrk sceli svoju schop-

nos hlbokej umeleckej vpovede a ve pre nov technolgie, osobn lyriku s industrilnou mgiou, umouj tui u doku-mentrne zbery, na ktorch sa seversk vla prechdza samotn s laptopom po islandskom pobre, v blzkosti gejzrov, adovcov a lvovch pol i kdekovek inde, aby jedinm pohybom myou vyarovala cel orchester alebo upravila svoj hlas:

Mte osem stp, sto zvukov a mete robi toko piesn, koko len chcete. Mnoh moje skladby z pos-lednch tyroch rokov som napsa-la na om. Je to neuveritene pohodln. Vlote dnu batrie, mete ho zobra so sebou, mete na om psa v lietadle alebo u priateov, na vrchole sopky, v klube alebo v metre.

Inokedy s to zase pohady na nahrvacie tdio pri mori v panielsku, kde vysvetuje slikovm hrom svoje pred-stavy medzi celou batriou elek-tronickch zariaden pripomna-jcich skr interir riadiaceho strediska kozmickch letov ako miesto, kde tvor umelec vsostne pracujci s podvedomm a po-citmi. Bjrk to vysvetuje svojm blzkym vzahom k technike: achy som vydrala hra cel ho-diny, rovnako riei matematick rovnice. Zrejme preto som dnes najradej v tdiu, to jedin vo svo-jej hudobnckej profesii skutone milujem. Pokojne strvim v tdiu tri alebo tyri dni, dokem vbec nespa a hra si tam s mainkami. V tej chvli som dokonale astn, to je to, o ma na hudbe bav.

Bjrk predvdza, ako sa daj technolgiou rta metafory, pozbiera z vinylovej platne praskot, nie je to ako nakresli jazvy a vrsky bez tvre, do ktorej ich vyryl as? Robm to rada. Zvuky relneho ivota pridvaj efekty k mjmu hlasu.

37

profil

V jej mylienkovom svete i tvorivej metde sa viac ako kdekovek inde prelna mgia surrealistickho a relneho sveta, ktor ns obklopuje:

Som toho nzoru, e obyajn piesne, ktor maj uom pomc preka vedn de, by mali ma v sebe nieo, s m sa normlne nestretvame, nejak tie ukulele a trochu arovania. Ale ke chcem pouva aj kadodenn zvuky z mobilu, internetu, faxu, nie je to tm, e chcem by za kad cenu uleten alebo avantgardn.

Inpircia zohrva v ivote Bjrk nepochybne mimoriadne dleit lohu. Tam, kde by niekto in hovoril o obligtnych mzach, ona s odzbrojujcim -smevom vyklad:

V noci kraj priamo nad mojou posteou po napnutom lane moja matka a mj syn a zdveruje sa s pocitom, poda ktorho pri pl-nom speve prehta erav svetl, m sa priamo odvolva na text Cummingsovej bsne So slnkom v stach.

Magick pralivos adovej krovnej Bjrk Gudmundsdttir asi najlepie vystihuje nzov jed-nej z piesn jej poslednho albumu Pohansk pozia. Predpoklada, ktorm smerom sa vyd jej tvor-ba v budcnosti, je ako vetenie, kam sa vyd kde vtko