BABIA HORANATURA 2000

Spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho

rozvoja (ERDF) v rámci projektu Zlepšenie informovanosti

a environmentálneho povedomia verejnosti o územiach

NATURA 2000 v CHKO Horná Orava.

NEŽIVÁ PRÍRODA Przyroda nieo ywiona

Babia hora sa nachádza na hranici Slovenskej a Po -skej republiky. Slovenská as sa nachádza na území najsevernejšej obce Slovenska - Oravskej Polhory. Orograficky patrí do sústavy vonkajších Západných Karpát, asti Oravských Beskýd, do komplexu horské-ho masívu Babej hory. Na území Po ska sa za le ujedo Beskidu ywieckiego.Vrchol Babej hory so svojou nadmorskou výškou 1 725 m n. m. zara uje Oravské Beskydy na tretie miesto v skupine tzv. vysokých pohorí Západných Karpát, hne za Tatry a Nízke Tatry.Výraznejšími vrcholkami masívu v smere od východu zo sedla Krowiarki sú Sokolica (1 367 m n. m.), Kopa (1 521 m n. m.), Gówniak (1 619 m n. m.) a Babia hora (1 725 m n. m.), po sky nazývaná tiež Diab ak, kon iacMalou Babou horou (1 517 m n. m.), v po štine známa tiež pod názvom Cy . Vrchol Babej hory prevyšuje okolité vrcholky o takmer 500 metrov. Horský masív Babej hory tvorí samostatné pásmo dlhé asi 10 km tiahnuce sa v smere západ – východ. Z geo-logického h adiska patrí k vonkajšiemu flyšovému ob-lúku západokarpatskej sústavy. Štruktúrne je budova-ný zo súvrství rozli ných flyšových hornín (pieskovcov, slie ovcov, ílovcov, bridlíc a zlepencov).

Babia Góra le y na granicy Republiki S owackiej i Pol-ski. Cz s owacka znajduje si na terenie najbardziej wysuni tej na pó noc gminy s owackiej – Oravská Polhora. System orograficzny nale y do zespo u ze-wn trznych Karpat Zachodnich, cz ci Orawskich Beskidów, do kompleksu górskiego masywu Babia Góra. Na terytorium Polski wchodzi w sk ad Beskidu

ywieckiego.Babia Góra z wysoko ci 1 725 m. n p. m. plasuje Orawskie Beskidy na trzecim miejscu w grupie tzw. wysokich pasm górskich Karpat Zachodnich, zaraz za Wysokimi i Niskimi Tatrami. Wa niejszymi szczytami masywu w stron od wscho-du z Krowiarki s Sokolica (1 367 m n. m.), Kopa (1 521 m n. m.), Gówniak (1 619 m n. m.) i Babia Góra ( 1 725 m n. m.), znana równie pod nazw Diab ak. Masyw ko czy Ma a Babia Góra (1 517 m n. m.), w Polsce znana równie pod nazw Cy . Szczyt Babiej Góry jest wy szyod okolicznych szczytów o oko o 500 metrów. Masyw górski Babiej Góry tworzy samodzielne pas-mo o d ugo ci oko o 10 km, ci gn ce si w linii zach-ód-wschód. Z geologicznego punkt widzenia nale ydo zewn trznego uku fliszowego systemu zach-odniokarpackiego. Strukturalnie zbudowany jest z warstw licznych sk ad fliszowych (piaskowców, mar-gli, i owców, upków i zlepie ców).

Schéma geologickej stavby Babej hory / Schemat budowy ge-

ologicznej Babiej Góry

Legenda:a – magurský pieskovec / piaskowec magurskib – podmagurské vrstvy / warstwy podmagurskiec – hlavný tektonický zlom / glowny uskok tektonicznyd – sklz / po lizge – hranica masívu Babej hory / granica masywu Babiej Góryf – zvetralinové vrstvy / pokrywy zvietrzelinowe

PRÍRODNÉ POMERY |

WARUNKI NATURALNE

Geologickou zaujímavos ou Babej hory je výskyt pseudokrasových jaský , ktoré vznikli vplyvom gravita ných svahových deformácií a pohybov. Na Babej hore bolo doteraz objavených 7 jaský(6 na Malej Babej hore a 1 na Babej hore).Oblas Oravských Beskýd môžeme za leni do chladnej klimatickej oblasti. Vyššie položené as-ti a oblasti horských lesov patria do chladného horského okrsku. Najvyššie položené územia nad 1 400 m n. m. patria do studeného horského okrsku.Masív Babej hory sa vyzna uje ve kou zásobou povrchových vôd, o je dôsledok bohatých a as-tých zrážok a vysokej lesnatosti. Pod úpätím na slovenskej strane sa nachádzajú sírne pramene. Zaujímavos ou Babej hory sú po etné jazierka. Ich po et sa odhaduje na 20, no na slovenskej strane masívu je len jedno. Z povrchových te úcich vôd na južnej strane odvádzajú vodu do Polhoranky potoky Bystrá a Hlásna rieka.

Geologiczn ciekawostk Babiej Góry jest wyst -powanie pseudo-jaski , które powstaj wskutek grawitacyjnych deformacji zbocza i ruchów. Na Babiej Górze do teraz odkryto 7 jaski (6 na Ma ejBabiej Górze i 1 na Babiej Górze)Obszar Beskidów Orawskich mo emy zaliczy do strefy klimatu ch odnego. Wy ej po o one cz cii obszary lasów górskich nale do ch odnego ob-szaru górskiego. Najwy ej po o one tereny ponad 1 400 m nale do zimnego obszaru górskiego.Masyw Babiej Góry charakteryzuje si du ymizapasami wody powierzchniowej, co jest konse-kwencj wysokich i cz stych opadów deszczu i wysokiego zalesienia. Po s owackiej stronie znaj-duj si siarkowe ród a. Ciekawostk Babiej Góry s liczne jeziorka. Ich liczb szacuje si na 20, ale po s owackiej stronie masywu jest jedynie jedno. Z wód powierzchniowych p yn cych na po u-dniowej stronie odprowadza wod a do bocz-nych do Polhoranki Bystrá i Hlásna rzeka.

Vrchol Babej hory / Szczyt Babiej Góry

PRÍRODNÉ POMERY |

WARUNKI NATURALNE

RASTLINSTVO RO LINNOVe mi výrazný vplyv na rastlinstvo má tunajšia drsná klíma a geologické podložie. No málo ovplýva na vegetáciu takým tlakom a rýchlos ouako lovek.Na základe vertikálneho lenenia môžeme na da-nom území rozlíši 5 zonálnych stup ov:

Istotny wp yw na ro linno maj pod o e geolo-giczne i tutejszy surowy klimat. Ale nic nie wp ywana wegetacj tak bardzo, jak cz owiek.Na podstawie pionowego podzia u danego obszaru strefowe mo na wyró ni pi poziomów strefo-wych:

V jednotlivých výškových stup och nachádzame rôzne spolo enstvá rastlín, ktoré sú ovplyvne-né podložím, nadmorskou výškou, expozíciou, množstvom zrážok, sklonom a orientáciou vo isvetovým stranám. Tieto spolo enstvá sú oproti pôvodným zna ne pozmenené hospodárskou

innos ou loveka.Pozd ž vodných tokov môžeme nájs rôzne za-chované lužné lesy zastúpené horskými jelšovými lesmi s dominantnou jelšou sivou a v bami.

W poszczególnych stopniach wysoko ci wyst pu-j ró ne zbiorowiska ro linne, na które wp yw ma pod o e, wysoko , ekspozycja, opady, nachylenie stoku i orientacja w stosunku do stron wiata. Sone znacz co zmienione w wyniku dzia alno cicz owieka.Wzd u wód p yn cych mog znale wiele zacho-wanych lasów gowych, w postaci lasów górskich olszynowych z dominuj c olch szar i wierzb .

Vstava ovec májový / Kuku ka szerokolistna

Vachta trojlistá / Bobrek trójlistkowy

Páperník pošvatý / We nianka ochwowata

alpínsky stupe (1 700 - 1 725 m n m )alpínsky stupe (1 700 1 725 m n. m.)

subsubsssubssussubsububuuuubbalpaalpalalpaalpaalppínsínínnnsínnn ky stupe (1 440 - 1 700 m n. m.)

vyšvyšvyššíšíší hororh skýský ststtupeupepepe ( (1 21 2000000000000000000000 11- 1111- 1 44444444444444444444440 m00 m0 m0 m00 m000 m0 m0 mmmm n. m.)

nižnižšíší horhorskýský ststupeupeupe ( ( (900900900900 -- 1 21 21 2000000 m nm nm nm . m. m. mm ).)

podpodpodhorhoro skýský stupeup (670 - 900 m n. m.)

Na úpätí skalných zrázov, najmä na svahoch hlbo-kých dolín, kde prevládajú balvanité, ve mi humóz-ne pôdy, sa pomerne vzácne vyskytujú sutinové spolo enstvá s prevládajúcim javorom horským.Charakteristickými a najcennejšími prvkami prí-rodného prostredia Hornej Oravy sú rašeliniská. Nájdeme tu prevažne prechodné rašeliniská. Z fytocenologického h adiska môžeme spolo-

enstvá týchto biotopov zaradi k spolo enstvámostricovo-machových slatín.Z jednotlivých druhov tu nájdeme ostrice, prasli -ky, páperníky, nátržníky, vstava e a iné.

U podnó a ska , zw aszcza na stokach g bokichdolin, gdzie dominuj skaliste, bardzo humusowe gleby, stosunkowo rzadko wyst puj piargowe spo eczno ci z przewa aj cym jaworem górskim.Charakterystycznymi i najbardziej warto ciowymielementami rodowiska naturalnego Górnej Orawy s torfowiska. Znajdziemy tu g ównie torfowiska przej ciowe. Z punktu widzenia fitocenologicznego, zbiorowiska tych biotopów nale do turzycowo--mechowiskowych mokrade . Z poszczególnych gatunków znajdziemy tu g ównie turzyce, skrzypy, we nianki, pi ciorniki, orchidee i inne.

PRÍRODNÉ POMERY |

WARUNKI NATURALNE

Prevažnú as územia však zaberajú smrekové lesy. V nadmorskej výške od 800-1 200 m sa vy-skytujú jed ové smre iny, v nadmorskej výške nad 1 200 m pravé horské smre iny.

Przewa aj c cz zajmuj lasy wierkowe. Na wysoko ci 800-1 200 m n. p. m. wyst puj wierki,na wysoko ci 1 200 m n. p. m. wyst puj w a ciwewierki górskie.

Zaujímavos ou Babej hory sú pralesy, ktoré sú tvorené spolo enstvom jed ových smre ín. Po posledných meraniach bol prales v tejto oblasti identifikovaný v nadmorskej výške od 1 170 do 1 490 m po obvode na ploche takmer 257 ha.Jedným z charakteristických znakov pralesa je prítomnos ve kého množstva m tveho (modero-vého) dreva. M tve drevo plní v lesnom prostredí významné funkcie (zvyšuje biodiverzitu, zabra-

uje erózii pôdy, úkryt pre živo íšstvo, at .).Prechod medzi smre inami a kosodrevinou je na mnohých miestach tvorený istými porastmi borievky sibírskej. V stupni kosodreviny sa okrem kosodrevinových porastov hojne vyskytujú spolo-

enstvá subalpínskych lúk so psicou tuhou.Pre najvyšší (alpínsky) stupe , je charakteristická prítomnos mnohých vysokohorských (alpínskych) druhov ako napr. poniklec biely, i skalnica horská.

Ciekawostk Babiej Góry s lasy wierkowo-jod o-we. Po ostatnim pomiarze, w tym obszarze ziden-tyfikowano las pierwotny na wysoko ci 1170-1490 metrów na ca ym obwodzie powierzchni prawie 257 ha.Jedn z charakterystycznych cech lasu jest obec-no du ej ilo ci martwego drewna. Martwe drew-no w lesie pe ni wa n rol (zwi kszenie ró no-rodno ci biologicznej, zapobieganie erozji gleby, schronisko dla zwierz t, itp.).Przej cie mi dzy wierkami a kosodrzewin w wiele miejscach wyst puje w postaci czystego drzewostanu ja owca syberyjskiego. Ponadto na poziomie kosodrzewiny, wyst puj liczne subalpej-skie ki z psi trawk .Na najwy szym (alpejskim) stopniu charaktery-styczne jest wyst powanie licznych wysokogór-skich (alpejskich) gatunków, np. sasanka alpejska, czy rojnik górski.

Poniklec biely / Sasanka alpejska

Horec bodkovaný / Goryczka kropkowana

Interiér rašeliniska / Wn trz torfowiska

Skalnica horská / Sasanka alpejska

M tve (moderové) drevo / Martwe drewno

PRÍRODNÉ POMERY |

WARUNKI NATURALNE

ŽIVO ÍŠSTVO FAUNA

Podobne ako flóra aj živo íšstvo je charakteri-zované výskytom najmä lesných druhov typic-kých pre Karpaty. Je to prevažne fauna ihli -natých a zmiešaných lesov, rašelinísk, potokov a riek a nakoniec spolo enstvá živo íchov žijú-cich nad hornou hranicou lesa.Z významnejších druhov cicavcov tu žijú naše ve -ké šelmy – medve , vlk aj rys, ktorých potravou je jele , diviak a srna. Typickou obyvate kou lesa je líška hrdzavá. Tiež tu nájdeme kunu lesnú s typic-ky žltooranžovo sfarbeným hrdlom. Systém pod-zemných chodieb buduje jazvec lesný, ktorého po etnos na Orave v posledných rokoch vzrastá. Kvôli zmenám v lesnom hospodárstve sa stal zriedkavým hluchá hôrny. Z dravých vtákov môžeme naj astejšie pozorova myšiaka hôrne-ho, jastraba lesného, jastraba krahulca, sokola myšiara, vzácnejšie orla krik avého a orla skal-ného. Charakteristickým druhom alpínskych a subalpínskych lúk je abtuška vrchovská.

Podobnie jak flora, tak i fauna charakteryzuje sig ównie obecno ci gatunków le nych charakte-rystycznych dla Karpat. Jest to w przewa aj cejwi kszo ci fauna lasów iglastych i mieszanych, bagien, strumieni i rzek oraz spo eczno ci zwie-rz t yj cych ponad górn granic lasu.Z g ównych gatunków ssaków yj tutaj, nasze du e drapie niki - nied wied , wilk i ry , których po ywienie stanowi jele , dzik i sarna. Typo-wym mieszka cem lasu jest lis rudy. Znajdziemy równie kun le n z typowym ó to-pomara -czowym zabarwieniem podgardla. System pod-ziemnych tuneli buduje borsuk le ny, którego liczebno na Orawie wzrasta w ostatnich latach. Ze wzgl du na zmiany w gospodarce le nej po-pulacja g uszców uleg a zmniejszeniu. Z ptaków drapie nych mo na zauwa y najcz ciej my-szo owa, jastrz bia, krogulca, pustu k , rzadziej orlika krzykliwego i or a przedniego. Gatunkami charakterystycznymi dla alpejskich i subalpej-skich k s siwerniak.

V ela medonosná / Pszczo a miodna

Srnec hôrny / Sarna europejska

Medve hnedý / Nied wied brunatny

PRÍRODNÉ POMERY |

WARUNKI NATURALNE

Pri prechádzke lesom asto za ujeme klopanie at a ve kého alebo tesára ierneho. Pri vä šom

š astí aj vzácneho ubníka trojprstého. V nižších polohách Babej hory môžeme spozorova bociana bieleho a plachejšieho bociana ierneho.Vo vodných tokoch sa objavuje z rýb najmä pstruh poto ný a hlavá pásoplutvý, ktoré sú potravou vydry rie nej .V lesoch Babej hory asto stretneme hlavne po daždivom po así zaujímavo na fialovo sfarbené-ho slizniaka karpatského. Z hlodavcov je zaujímavý hrabá tatranský a my-šovka vrchovská. Typickým po stromoch sa obrat-ne pohybujúcim hlodavcom je veverica oby ajná.

Podczas spaceru po lesie cz sto s yszymy puka-nie dzi cio a du ego lub Dzi cio a czarnego. Po odrobinie szcz cia, równie i rzadkiego dzi cio atrójpalczastego. W ni szych partiach Babiej Góry mo na zaobserwowa bociana bia ego i p ochli-wego bociana czarnego.W ciekach wodnych wyst puje pstr g potokowy i lipie , które s pokarmem dla wydry rzecznej.W lasach Babiej Góry cz sto spotykamy, zw asz-cza po deszczu, ciekawego, fioletowego limakakarpackiego. Z gryzoni interesuj ce mog by darniówka ta-trza ska i smu ka le na. Typowym gryzoniem poruszaj cym si zwinnie po konarach drzew jest wiewiórka zwyczajna.

Myšovka vrchovská / Smu ka le na

Bocian biely /Bocian bia y

V horských pralesových porastoch bol zistený vzácny reliktný druh fúza štvorpásy. V oblas-ti stojatých vôd a rašelinísk nájdeme pri troche š astia dravé vážky a rôzne druhy pavúkov. Maj-strovským dielom môžeme ozna i okrúhlu sie ,ktorú si stavia pavúk križiak oby ajný vyskytujúci sa aj na Babej hore.

W górskich lasach pierwotnych wyst puje rzadki relikt chrz szcza gatunku cornumutila quadrivit-tata. W wodach stoj cych i torfowisk przy odro-binie szcz cia mo na natkn si na drapie newa ki i ró ne rodzaje paj ków. Za dzie o sztuki mo na uzna sie utkan przez krzy aka, wyst -puj cego równie na Babiej Górze.

Líška hrdzavá /Lis rudy

zástupca radu vážok druh (Cordulegaster boltoni)

ubník trojprstý / Dzi cio trójpalczasty

OCHRANA PRÍRODY OCHRONA PRZYRODY

Ochrana prírody na Babej hore má dlhodobú tradíciu. Je spojená najmä s lesníctvom, ke že lesníci ako prví využívali lesnú krajinu. Postupne si lesní hospodári za-

ali uvedomova dôležitos a nenahradite nos lesnej krajiny nielen pre hospodársky úžitok, ale za ali rozví-ja vz ah k ochrane lesa . Prvá zákonná norma bola vydaná už v roku 1769 Má-riu Teréziou pod názvom „Porádek hor, aneb lesúw zachowání“. Najznámejším priekopníkom ochrany lesa a prírody na Orave bol v 19. storo í lesmajster Oravského kompo-sesorátu Wiliam Rowland. V roku 1868 vydal sloven-skú brožúru „Z ktorého oh adu je potrebno na ho acha vysokých vrchoch nachádzajúce sa stromy a kroviny nenivo i “. Prvým štátnym predstavite om v novodobej ochrane prírody v eskoslovenskej republike, ktorý pracoval na vyhlasovaní chránených území, bol Rudolf Maximovi .V roku 1926 došlo k vyhláseniu prvej prírodnej rezer-vácie na území Babej hory, ktorá sa volala „Kotlina pod Babou horou“ s výmerou 118 ha. Táto rezervácia v sebe nezah ala cenné vrcholové lokality Babej hory a tým nevystihovala pravý charakter územia. Preto v roku 1974 došlo k vyhláseniu celej slovenskej astiBabej hory za štátnu prírodnú rezerváciu Babia hora o výmere 530,33 ha. To už bol na po skej strane Babej hory od roku 1954 vyhlásený Babiogórsky Park Naro-dowy. V roku 1994 nastala zmena v kategórii chráne-ného územia štátnej prírodnej rezervácie Babia hora na národnú prírodnú rezerváciu Babia hora o tej istej výmere.

Ochrona przyrody ma na Babiej Górze wieloletnitradycj . Ma zwi zki g ównie z le nictwem, poniewale nicy, jako pierwsi korzystali z gruntów le nych. Stopniowo le nicy zacz li zdawa sobie spraw , jak wa ne i niezb dne s lasy, nie tylko z uwagi na korzy-ci ekonomiczne, zacz li wi c dba o ochron lasów.

Pierwsza norma prawna zosta a wydana ju w 1769 r. przez Mari Teres pod nazw „Porádek hor, aneb lesúw zachowání“. Najbardziej znanym pionierem ochrony lasu i przyrody na Orawie w XIX wieku by naczelny le niczy Oraw-skiego Komposesoratu William Rowland. W 1868 roku opublikowa s owack broszur „Dlaczego nie nale y niszczy drzew i krzewów na halach i szczytach górskich“. Pierwszym urz dnikiem pa stwowym na polu wspó -czesnej ochrony przyrody w Czechos owacji, który pracowa przy wyznaczaniu obszarów chronionych, by Rudolf Maximovi . W 1926 roku dosz o do powo-ania pierwszego rezerwatu przyrody w Babiej Górze,

który nazywa si “Kotlina pod Babi Gór ” i mia po-wierzchni 118 ha. Rezerwat ten nie obejmowa cen-nych fragmentów wokó szczytu Babiej Góry, a wi cnie oddawa prawdziwego charakteru terenów. Dlate-go w 1974 roku dosz o do og oszenia ca ej s owackiejcz ci Babiej Góry Parkiem Narodowym Babia Góra o powierzchni 530,33 ha. Po polskiej stronie ju w 1954 r. utworzono Babiogórski Park Narodowy. W 1994 roku nast pi a zmiana w kategorii obszaru chronionego Krajowego Rezerwatu Przyrody Babia Góra na Naro-dowy Rezerwat Przyrody Babia Góra na tym samym obszarze.

ochrana prírody | OCHRONA PRZYRODY

Chránená krajinná oblas Horná Orava bola vyhlásená v roku 1979. Od jej vyhlásenia došlo k mnohým zmenám v prírodnom pro-stredí Oravy, ako aj v legislatívnych pomeroch. Schválením novej vyhlášky MŽP SR . 420/2003 Z.z. sa vyhlasuje CHKO Horná Orava za prvé zónované ve koplošné chránené územie na Slovensku. Babia hora a jej najcennejšia vrcholová as bola zaradená do zóny A s výmerou 503,9 ha. Po jej okrajoch bola vyhlásená zóna B predstavujúca ochranné pásmo zóny A s výmerou 468,7 ha. Na po skej strane Babej hory od roku 1977 existuje Biosférická rezervácia Babia Góra v rámci programu UNESCO „Man and Biosphere“. Na slovenskej strane Babej hory tiež došlo k návrhu Biosférickej rezervácie Babia hora s výmerou 19 994 ha.

Obszar Chroniony Krajobrazu Górna Orawa zosta og oszony w 1979 roku. Od jego og oszenia dosz o do wielu zmian w ro-dowisku naturalnym Orawy, a tak e stosunkach legislacyjnych. Zatwierdzenie nowego Rozporz dzenia Ministra rodowiska nr 420/2003 Z.z. uznaje CHKO Górna Orawa za pierwszy strefowy obszar chroniony na S owacji. Babia Góra wraz ze swoj najcen-niejsz cz ci zosta a zaliczona do strefy A o powierzchni 503,9 ha. Na jej kraw dzi ustanowiono stref B, która stanowi pas ochronny strefy A o powierzchni 468,7 ha. Po polskiej stronie Babiej Góry od 1977 roku istnieje Rezerwat Biosfery Babia Góra w ramach programu UNESCO „Man and Biosphere“. Po s owackiej stronie Babiej Góry pojawi a si tak epropozycja utworzenia Rezerwatu Biosfery Babia Góra o powier-zchni 19 994 ha.

Prilbica tuhá / Tojad mocny

Hlavným cie om vytvorenia sústavy chránených území krajín EU Natura 2000, je zachovanie prí-rodného dedi stva, ktoré je významné nielen pre konkrétny lenský štát, ale hlavne pre EÚ ako ce-lok. Tvoria ju dva typy území, a to chránené vtá ieúzemia (CHVÚ Horná Orava) a územia európskeho významu (ÚEV Babia hora, ÚEV Rašeliniská Orav-ských Beskýd a ÚEV Slaná Voda).

Chránené vtá ie územia Horná Orava

Horná Orava je prvým chráneným vtá ím územím na Slovensku. Bolo vyhlásené vyhláškou Minister-stva životného prostredia SR . 173/2005 zo d a6. apríla 2005. Rozloha územia je 58 737, 83 ha. Nadmorská výš-ka sa pohybuje od 603 – 1 725 m n. m.

G ównym celem utworzenia obszarów chronio-nych UE Natura 2000 jest zachowanie wyj tko-wego dziedzictwa przyrodniczego nie tylko dla danego pa stwa cz onkowskiego, ale dla Unii Europejskiej, jako ca o ci. Tworz go dwa rodzaje terenów, chronione tereny ptasie (CHVÚ Horná Orava) i tereny o znaczeniu europejskim (ÚEV Ba-bia hora, ÚEV Rašeliniská Oravských Beskýd i ÚEV Slaná Voda).

Chronione tereny ptasie Horná Orava

Horná Orava to pierwszy chroniony teren ptasi na S owacji. Zosta og oszony rozporz dzeniem Ministerstwa rodowiska nr 173/2005 z dnia 6. kwietnia 2005 r. Powierzchnia wynosi 58 737, 83 ha. Wysoko te-renu waha si od 603 – 1 725 m n. p. m.

NATURA 2000

ochrana prírody | OCHRONA PRZYRODY

Babia hora

Územie európskeho významu Babia hora má rozlohu 503,94 ha. Územie je v 5. stupni ochra-ny. Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany sú:• horské smrekové pralesy, nad ktorými sa roz-

prestiera pásmo kosodreviny• alpínske lúky a skalnaté rastlinné spolo en-

stvá na silikátovom podkladeMedzi druhy európskeho významu patrí prilbica tuhá moravská, mlok karpatský, vlk dravý, rys ostrovid a medve hnedý. Z ostatných význam-ných druhov môžeme spomenú rožec alpínsky, horec bodkovaný, hluchá a hôrneho.

Slaná voda

Ojedinelé zoskupenie prechodných rašelinísk a slatín s brezovými, borovicovými a smrekovými podmá anými lesmi s 2. a 4. stup om ochrany. Nachádzajú sa tu druhy európskeho význa-mu ako vrchovka alpínska a kunka žltobruchá. Z ostatných druhov je zaujímavý plavúnec zápla-vový, rosi ka okrúhlolistá a k ukva mo iarna.

Rašeliniská Oravských Beskýd

Tvoria ich aktívne vrchoviská a prechodné rašeli-niskové lesy so smrekom a borovicou v lokalitách Tisovnica, Spálený grúnik, Pod Novo skou ho oua Zlatná, v ktorých je 3., 4. a 5. stupe ochrany. Z druhov európskeho významu sa tu nachá-dza vrchovka alpínska, mlok karpatský a kunka žltobruchá. Z ostatných významných druhov tu nájdeme napríklad plavúnec zaplavovaný,

i k ukvu mo iarnu.

Babia Góra

ÚEV Babia hora ma powierzchni 503,94 ha. Teren obj ty jest 5. stopniem ochrony. Biotopy, które sprzedmiotem ochrony:• górskie wierkowe lasy pierwotne, nad którymi

rozci ga si pasmo kosodrzewiny.• alpejskie ki i zbiorowiska ro linne na kamieni-

stym pod o u krzemowym.W ród gatunków o znaczeniu europejskim znajdujsi tojad mocny morawski, traszka karpacka, wilk, ry i nied wied brunatny. Z innych wa nych ga-tunków mo emy wspomnie rogownic alpejsk ,goryczk kropkowan , g uszca.

Slaná Voda

Pojedyncze zgrupowania torfowisk przej ciowychi torfowisk z brzozowymi, sosnowymi i wierko-wymi lasami podmok ymi 2. i 4. stopnia ochrony. Znajduj si tam równie gatunki europejskiego znaczenia jak kumak górski i tocja alpejska. Z po-zosta ych gatunków ciekawe s wid aczek torfo-wy, rosiczka okr g olistna i urawina b otna.

Torfowiska Orawskich Beskidów

Sk adaj si one z torfowisk wysokich i przej-ciowych lasów bagiennych z przewag wierka

i sosny w obszarach Tisovnica, Spálený Grúnik, Pod Novo skou ho ou i Zlatná, w których jest 3., 4. i 5. stopie ochrony. Z gatunków o znaczeniu europejskim wyst puje tu tocja alpejska, traszka karpacka i kumak górski. Z pozosta ych gatunków znajduje si tu np. wid aczek torfowy i urawina b otna.

Orol krik avý /Orlik krzykliwy

Hluchá hôrny / G uszec zwyczajny

Bocian ierny / Bocian czarny

Babia hora je popretkávaná turistickými chod-níkmi, ktoré tvoria akúsi pavu inu spájajúcu oba národy. Babia hora a jej okolie dokáže maximálne uspokoji nejedného pešieho turistu, i nadšen-ca aktívneho odpo inku. Naj astejšie využívaná pešia trasa pre zdolanie Babej hory vedie žlto zna eným turistickým chodníkom, totožným s náu ným chodníkom Slaná voda – Babia hora. Chodník je celoro ný, obojsmerný, stredne ná-ro ný. Prevýšenie, ktoré zdoláte približne za 3,5 hodiny, je 975 výškových metrov. Trasa je lemo-vaná zastávkami s informa nými dvojjazy nými tabu ami, opisujúcimi prírodné bohatstvo Babej hory, oddychovými lavi kami a aj výh adovýmimiestami. Kroky nás povedú cez po any poras-tené solitérnymi smrekmi okolo Hviezdoslavovej hájovne až cez všetky vegeta né výškové stupne Babej hory do výšky 1 725 m n. m. Sie turistických chodníkov pokra uje aj na po skej strane. V turis-tických a informa ných centrách si možno zaob-stara nevyhnutné mapy a sprievodcov, z ktorých možno erpa potrebné informácie. V aka hustej sieti turistických chodníkov podnecuje Babia hora k turistike nielen pokro ilých turistov, ale aj za ia-to níkov.

Babi Gór przeplataj szlaki turystyczne, które tworz swego rodzaju paj czyn cz c dwa narody. Babia Góra i jej okolice mog sprawiogromn satysfakcj niejednemu tury cie lub zwolennikowi aktywnego wypoczynku. Najcz -ciej pokonywana trasa zdobycia Babiej Góry pro-

wadzi ó tym szlakiem turystycznym, to samym ze cie k dydaktyczn szlak Slaná voda – Babia hora. Szlak jest ca oroczny, rednio wymagaj cy, dwukierunkowy. Ró nica wysoko ci pokonana w ci gu 3,5 h wynosi 975 metrów. Na trasie znaj-duj si dwuj zyczne stacje z tablicami informa-cyjnymi, opisuj cymi bogactwo naturalne Babiej Góry, awki do odpoczynku i miejsca widokowe. Szlak prowadzi nas przez ki pokryte samotny-mi wierkami, obok gajówki Hviezdoslava, przez wszystkie stopnie wegetacyjne Babiej Góry do wysoko ci 1725 m n. p. m. Sie szlaków tury-stycznych ci gnie si równie po polskiej stronie. W punktach informacji turystycznej mo na uzy-ska niezb dne mapy i przewodniki, z których mo na zyska potrzebne informacje. Ze wzgl duna du sie szlaków turystycznych, Babia Góra zach ca do pieszych w drówek nie tylko zaawan-sowany, ale równie pocz tkuj cych turystów.

poznávame BABIU HORU |

POZNAJ BABIA GÓRE

POZNAJ A CHRÁ PRÍRODUBABEJ HORY

POZNAJ I CHRO PRZYRODBABIEJ GÓRY

Masív Babej hory – poh ad

z Malej Babej hory/ Masyw Babiej

Góry – widok z Cyla

Správa CHKO Horná OravaBernolákova ul. 408, 029 01 Námestovo

tel: 043 552 24 66

Vydala: © Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v roku 2015 v rámci projektu „Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti o územiach NATURA 2000 v CHKO Horná Orava“, ktorý je spolufinancovaný

z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Životné prostredie

Autor textov: Z. VorčákováAutori fotografií: Ľ. Jaňák, Š. Kertys, T. Krúpa, V. Michalec, J. Mlich, T. Pšenák, R. Trnka, T. Urban, Z. Vorčáková

Preklad: LANARD, s. r. o.NÁKLAD: 1000 ks

TLAČ: GS - SERVIS, s.r.o.ISBN 978-80-89802-00-5