UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

PRÁVNICKÁ FAKULTA

PREDBEŽNÉ OPATRENIA V OBČIANSKOM SÚDNOM

KONANÍ / PRÁVNA ÚPRAVA A ÚČEL PREDBEŽNÝCH

OPATRENÍ V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ

BAKALÁRSKA PRÁCA

2010 Mgr. Andrea Horniaková

1

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

PRÁVNICKÁ FAKULTA

PREDBEŽNÉ OPATRENIA V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ /

PRÁVNA ÚPRAVA A ÚČEL PREDBEŽNÝCH OPATRENÍ

V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ

Bakalárska práca

Študijný program: PrávoŠtudijný odbor: 3.4.1. právo Pracovisko (katedra/ústav): Katedra skromného práva, Oddelenie občianskeho právaVedúci bakalárskej práce: JUDr. Katarína Ševcová Stupeň kvalifikácie: bakalár (v skratke „Bc.“)Dátum odovzdania práce: .....................Dátum obhajoby: ....................

Banská Bystrica, 2010 Mgr. Andrea Horniaková

2

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že predloženú bakalársku prácu Predbežné opatrenia v občianskom

súdnom konaní / Právna úprava a účel predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní

som vypracovala samostatne, pod odborným vedením JUDr. Kataríny Ševcovej a použitú

literatúru som uviedla v Zozname bibliografických odkazov.

V Banskej Bystrici dňa ......................... podpis ...................................

3

POĎAKOVANIE

Chcela by som sa touto cestou poďakovať svojej školiteľke, vedúcej práce, JUDr.

Kataríne Ševcovej, za jej cenné rady a odborné vedenie pri vypracúvaní bakalárskej práce.

4

ABSTRAKT

HORNIAKOVÁ, Andrea: Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní : Právna úprava a účel predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní. [Bakalárska práca]. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická fakulta; Katedra súkromného práva, Oddelenie občianskeho práva. Vedúca práce: JUDr. Katarína Ševcová, Predseda komisie pre obhajoby: doc. JUDr. Ján Cirák, CSc., Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár. Banská Bystrica : PRF UMB, 2010. 61 s.

Pôvodnou ambíciou napísania bakalárskej práce bolo priblíženie a následné

spracovanie problematiky predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, pričom

autorka z tohto svojho zámeru neupustila. Pri vypracúvaní jednotlivých kapitol svoju

pozornosť zameriava najprv na podstatu i účel predbežného opatrenia. Hľadá súvislosti

medzi procesnou prevenciou i pojmovými znakmi predbežných opatrení. Približuje

procesné podmienky na strane súdu, účastníkov konania a spomína aj ich negatívne

vymedzenie. V tretej kapitole uvádza druhy predbežných opatrení, poukazuje na

predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, ako aj dokazovanie a rozhodovanie

o ňom. Uvádza i rozdiel medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou predbežných opatrení.

Autorka sa venuje podmienkam pre zánik a zrušenie predbežného

opatrenia, v predposlednej kapitole opisuje predbežné opatrenia v rámci Európskej únie.

Piata kapitola sa primárne zaoberá komparáciou predbežných opatrení vydávaných na

Slovensku a v Európskej únii; vysúva do popredia niektoré rozdiely medzi predbežnými

opatreniami u nás a v EÚ.

Celá bakalárska práca sa nesie v duchu pertraktovania vybraných názorov

niektorých odborníkov, teda autorov, na danú tému, pričom autorka miestami v jadre

práce, no najmä v úvode i závere konštatuje a konštruuje aj svoje vlastné názory či

stanoviská. Z dôvodu obmedzenosti rozsahu bakalárskej práce a jej funkčného zamerania,

ktoré má v sebe prvky prehľadnosti, sa autorka nezaoberá detailne celou škálou právneho

pokrytia predbežných opatrení, čo formuluje a zdôvodňuje v úvode.

Kľúčové slová:Dočasnosť. Efektívnosť. Konanie o predbežnom opatrení. Nenávratný stav. Právny vzťah. Právoplatnosť. Predbežné opatrenie. Procesná prevencia. Procesné podmienky. Provizórnosť. Súd. Uznesenie. Účastníci konania. Vykonateľnosť. Zánik predbežného opatrenia. Zrušenie predbežného opatrenia.

5

ABSTRACT

HORNIAKOVÁ, Andrea: The preliminary remedies in civil legal proceeding: Legal regulations and purpose of the preliminary remedies in civil legal proceeding. [Bachelor thesis]. Matej-Bel-University in Banská Bystrica. Faculty of Law; Department of Private Law, Division of Civil Law. Advisor: JUDr. Katarína Ševcová, Chairman of the commission for defence: doc. JUDr. Ján Cirák, CSc. Degree of professional qualification: Bachelor. Banská Bystrica : PRF UMB, 2010. 61 p.

The primary aim of this bachelor thesis was the approximation and the following

processing of the issue of the preliminary remedy in the legal proceeding. This aim was

fullfilled. By the processing of particular chapters the attention is aimed at the purpose of

the preliminary remedy at first. It searches the contigencies between the process precaution

and conceptual signs of the preliminary remedy. It approximates the process conditions on

the side of the court, juristic persons and it also mentions its negative determination. The

third chapter deals with the kinds of the preliminary remedies. It also shows the

assumptions for the enactment of the preliminary remedy, as well as its proof and decision-

making. This chapter deals with the difference between the validity and enforcing of the

preliminary remedies as well. The author of the bachelor thesis describes the conditions

needed for the end and dissolution of the preliminary remedy. The last but one chapter is

dedicated to the preliminary remedies in the area of the European Union. The fifth chapter

primarily deals with the comparison of the preliminary remedies in Slovakia and European

Union. It shows some differences of the preliminary remedies in Slovakia and EU in

spotlight.

The whole bachelor thesis is aimed at certain experts, the authors, and their

opinions about the issue mentioned. In the core of the bachelor thesis, the opinions of the

author are mentioned as well, but mainly in its beginning and the end her own opinions and

attitudes are contructed and alleged. Because of the contents restriction of the bachelor

thesis, as well as its functional aim that contains elements of the logical structure the author

does not deal with the whole spectrum of the legal usage and definition of the preliminary

remedies in detail. It is mentioned and justified in the beginning of the bachelor thesis.

Key words:Temporariness. Effectivity. Preliminary remedy in the legal proceeding. Irreclaimable condition. Legal relationship. Validity. Preliminary remedy. Process precaution. Process conditions. Extemporaneousness. Court. Resolution. Juristic person. Enforcement. End of the preliminary remedy. Dissolution of the preliminary remedy.

6

OBSAH

Zoznam skratiek a značiek 7

Slovník 8

Úvod 9

1 Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese 111.1 Procesná prevencia 121.2 Podstata a účel predbežných opatrení 151.3 Pojmové znaky predbežných opatrení 18

2 Procesné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia 222.1 Procesné podmienky na strane súdu 22

2.1.1 Právomoc súdu 222.1.2 Príslušnosť súdu 24

2.2 Procesné podmienky na strane účastníkov konania 292.3 Negatívne procesné podmienky 31

3 Konanie o predbežnom opatrení 333.1 Členenie (druhy) predbežných opatrení 333.2 Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia 343.3 Dokazovanie a rozhodovanie o predbežnom opatrení 363.4 Právoplatnosť a vykonateľnosť predbežného opatrenia 383.5 Zánik a zrušenie predbežného opatrenia 40

4 Predbežné opatrenia v Európskej únii 444.1 Všeobecne o konaní o predbežných opatreniach v EÚ 454.2 Podmienky pre nariadenie predbežných opatrení v EÚ 464.3 Vlastnosti predbežných opatrení v EÚ 474.4 Priebeh konania o predbežných opatreniach v EÚ 474.5 Druhy predbežných opatrení v EÚ 49

5 Komparácia predbežných opatrení v SR a EÚ 50

Záver 54

Resumé 57

Zoznam bibliografických odkazov 58

7

ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK

Čl. - článok

ES – Európske spoločenstvo/Európske spoločenstvá

EÚ – Európska únia

FS – Formálna stránka

MS – Materiálna stránka

Najvyšší súd SR – Najvyšší súd Slovenskej republiky

Napr. – napríklad

Nasl. – nasledujúce

Ods. – odsek

OSP – Občiansky súdny poriadok

O. s. p. – Občiansky súdny poriadok

PO – predbežné opatrenie/predbežné opatrenia

RP SD – Rokovací poriadok Súdneho dvora

RP VS – Rokovací poriadok Všeobecného súdu

SD – Súdny dvor

SR – Slovenská republika

Str. – strana

Ústava SR – Ústava Slovenskej republiky

Ústavný súd SR – Ústavný súd Slovenskej republiky

ZES – Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

ZESAE – Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

ZFEÚ – Zmluva o fungovaní Európskej únie

8

SLOVNÍK

Akcesorický - sprievodný, vedľajší, doplnkový.

Kauzálny - rozumej príčinná súvislosť alebo súvislosť príčiny a následku.

Kontradiktórnosť - podstatu pojmu tvorí súperenie strán, ktorého základným

predpokladom je rovnosť účastníkov konania. Súdne rozhodnutie by na základe tejto

zásady malo vychádzať predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v spore, z ktorých

každá musí mať možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej sporovej strany.

Taktiež každá strana má právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty.

Prejudikovať - dopredu/vopred rozhodnúť.

9

ÚVOD

Primárnym účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť spravodlivú

ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania v prípade ich ohrozenia či

porušenia. V samotnom konaní konečné vyriešenie veci však trvá vo väčšine prípadoch

pomerne dlhší čas, čo v takomto dôsledku môže spôsobiť znemožnenie realizácie výsledku

konania. Predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie

rýchlej, efektívnej a zásadne len dočasnej úpravy pomerov – vzťahov medzi účastníkmi

konania. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť (zákonom

ustanoveným spôsobom) domáhať sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde.

V prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej i vecnej súvzťažnosti, je

mimoriadne potrebný a dôležitý okamžitý zásah súdu. Vo svojej podstate je teda predbežné

opatrenie konkretizáciou a naplnením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu,

lebo právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom poskytnutia ochrany predbežným

opatrením patrí medzi základné a Ústavou Slovenskej republiky garantované práva.

Aplikačná prax súdov a literatúra uvádzajú, že predbežným opatrením sa zaručuje úplnosť

práva na súdnu ochranu.

Cieľom bakalárskej práce je poukázať na význam menovaného procesného inštitútu

a načrtnúť podmienky v procese konania a nariadenia predbežných opatrení na základe

názorov vybraných autorov v danej oblasti práva. Predmet práce pozostáva, najmä, z

právnej úpravy predbežných opatrení, ktorá je spracovaná v Občianskom súdnom poriadku

ako všeobecne záväznom právnom predpise, ale aj z ďalšej literatúry, ktorú uvádzame

v Zozname bibliografických odkazov. Bakalárska práca je funkčne zložená z piatich

kapitol.

Prvá kapitola s názvom Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok

v civilnom procese sa zaoberá charakterizovaním inštitútu predbežných opatrení vo

všeobecnosti, pričom sa zdôrazňuje jeho podstata. Menovaná kapitola sa ďalej delí na tri

podkapitoly, v ktorých sa vysvetľuje procesná prevencia vo všeobecnosti i podstata a účel

predbežných opatrení. Spomíname tu aj pojmové znaky predbežných opatrení, medzi ktoré

zaraďujeme dočasnosť, provizórnosť, efektívnosť, rýchlosť a osvedčenie nároku.

Ďalšia kapitola pojednáva o procesných podmienkach pre nariadenie predbežného

opatrenia na strane súdu i účastníkov konania. Vymedzujeme tu aj negatívne procesné

podmienky, medzi ktoré patrí prekážka začatej a rozsúdenej veci. Procesné podmienky sú

10

predpoklady, ktorých splnenie si zákon vyžaduje na to, aby mohol súd prejednať

a rozhodnúť veci, v ktorých osoby uplatnili svoje právo na súdnu ochranu v civilnom

procese. Aj správne určenie okruhu účastníkov je veľmi dôležité, lebo ich nesprávne

určenie je spravidla takou vadou konania, ktorej dôsledkom je zrušenie rozhodnutia či

prípustnosť dovolania.

Tretia kapitola má názov Konanie o predbežnom opatrení. Venuje sa i druhom

predbežných opatrení. Tie sú vymedzené explifikatívne; to znamená, že súd by mohol

nariadiť aj predbežné opatrenie iného obsahu, resp. spojiť viaceré druhy predbežných

opatrení na dosiahnutie predbežnej ochrany účastníka konania. Vo štvrtej podkapitole sa

zaoberáme právoplatnosťou a vykonateľnosťou uznesenia o nariadení predbežného

opatrenia. Vykonateľnosť uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nastáva uplynutím

lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť od doručenia uznesenia. V poslednej časti tejto

kapitoly sa určuje aj zánik a zrušenie predbežných opatrení, pričom k zániku dochádza

priamo zo zákona, a teda bez toho, aby o tom musel rozhodovať súd.

Predposledná kapitola pertraktuje do popredia predbežné opatrenia, ktoré sa

nariaďujú v rámci Európskej únie. Delí sa na päť podkapitol, v ktorých sa primárne

zameriavame na ich základné charakterizovanie. Vymedzujeme tu podmienky, vlastnosti

predbežných opatrení i priebeh konania o nariadení predbežných opatrení. Druhy

predbežných opatrení v rámci Európskej únie sa podstatným spôsobom odlišujú od

predbežných opatrení, prijímaných súdmi Slovenskej republiky.

Komparácia predbežných opatrení v SR a EÚ sa zameriava na porovnanie

predbežných opatrení u nás a v Európskej únii. Nariadenie predbežných opatrení

v žiadnom prípade nevylučuje to, aby súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu aj

právam, ktoré boli v konaní o predbežnom opatrení porušené. Obsah tohto procesného

inštitútu nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatne skončeného

konania. Kapitola vysúva do popredia hlavné rozdiely v tomto procesnom inštitúte.

Dovoľujeme si konštatovať, že inštitút predbežných opatrení a jeho spracovanie

v odbornej literatúre je pomerne rozsiahly. Vzhľadom na túto skutočnosť (s poukázaním na

vymedzený rozsah bakalárskej práce), nezaoberáme sa historickým vývojom predbežných

opatrení, náhradou ujmy nariadením predbežného opatrenia, náhradou trov nariadením

predbežného opatrenia a v neposlednom rade i opravnými konaniami. Nevenujeme sa

podrobne aj odvolaniu voči predbežným opatreniam.

11

1 Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok

v civilnom procese

Funkciou Občianskeho súdneho poriadku je primárne zabezpečiť spravodlivú

ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, zabezpečiť výchovu na

zachovávanie zákonov, na čestné plnenie si povinností a na úctu k právam iných osôb.

Týmto účelom sa sleduje realizácia práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá je zaručená

v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR“).

Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

v občianskom súdnom konaní možno považovať za základné právo na súdnu ochranu

v zmysle spomínaného čl. 46 Ústavy SR. Ak by teda došlo k tej situácií, že súd by

odmietol rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo ak by o ňom

rozhodol oneskorene, došlo by k zmareniu účelu tohto procesné inštitútu, čo by sa,

teoreticky, mohlo klasifikovať ako odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae).

,,Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá

také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami

obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť

samo osebe nariadenie predbežného opatrenia.“1

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústavný súd SR“) rešpektuje zásadu,

že mu neprislúcha preskúmavať protizákonnosť napadnutého uznesenia súdu

o predbežnom opatrení; na druhej strane, ale posudzuje to či jeho nariadením nedošlo

k porušeniu základných práv, ktoré sú garantované Ústavou SR a medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Každý účastník konania si musí byť

vedomý situácie, že jeho pomery môžu byť dočasne upravené spomínaným inštitútom.

Obsah tohto procesného inštitútu nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku

právoplatne skončeného konania. Predpokladá sa len to, že tento inštitút vytvorí procesnú

situáciu, počas ktorej sa môže právoplatne rozhodnúť prejednávaný spor. Podľa názoru

Ústavného súdu SR2 nariadenie predbežného opatrenia v žiadnom prípade nevylučuje to,

aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu aj právam, ktoré boli, podľa

účastníka konania, v konaní o predbežnom opatrení porušené. Účastník konania sa môže

1 Uznesenie Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 57/2000.2 Uznesenie Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 65/2000.

12

brániť návrhom na zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa neho pominuli alebo vôbec

neexistovali dôvody na jeho nariadenie.3

Predbežné opatrenie je len zabezpečovacím civilnoprávnym prostriedkom, ktorý

nemôže byť prekážkou uplatnenia nároku na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo

veci samej. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,OSP“) poskytuje účastníkovi, voči

ktorému smeruje výrok predbežného opatrenia, primeranú a efektívnu ochranu pred

prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom aj počas konania vo veci samej.

Keďže túto ochranu považuje Ústavný súd za účinnú a dostupnú, účastník súdneho konania

sa jej preto nemôže súčasne dovolávať aj podnetom pred Ústavným súdom. Na základe

doteraz povedaného, Ústavný súd SR rozhodol, že predbežné opatrenie ako zabezpečovací

prostriedok nemôže sám o sebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej alebo

právnickej osoby.4

Právo na súdnu ochranu v konaní o predbežnom opatrení, podľa nášho názoru,

nepovažujeme na mieste. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia (ďalej len

,,PO“) sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania, ale ide o opatrenie,

ktoré OSP zahŕňa do činnosti súdu pred začatím konania a má len dočasný charakter.

O právach a povinnostiach sa rozhoduje v konaní o veci samej a uznesenie o nariadení PO

nevylučuje poskytnutie ochrany účastníkovi v konaní vo veci samej.

Podľa ďalšieho vyjadrenia Ústavného súdu SR5 k porušeniu základného práva

nedôjde ani vtedy, ak k rozhodnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo po

neprimerane dlhej dobe. Ochrana v konaní pred Ústavným súdom sa poskytuje len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvá.

1.1 Procesná prevencia

Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku súdy v občianskom súdnom konaní

prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutím, ktoré

neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv

a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. A taktiež aj na to, aby sa

3 V § 77 OSP sa uvádzajú dôvody pre zánik predbežných opatrení.4 Uznesenie Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 57/2000.5 Nález Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 38/2002.

13

práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súčasťou tohto procesu je aj preventívno-

výchovné pôsobenie, ktoré je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali

a plnili práva či povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností.

Preventívna činnosť súdov sa, spravidla, chápe predovšetkým ako činnosť súdov

pred začatím konania. Jej obsah je však určovaný aj povahou konkrétnej veci, ktorú súd

prejednáva a o ktorej rozhoduje. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa

predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých

práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené.6 Vzhľadom na pôsobenie

právnych noriem, ktorými sa táto činnosť realizuje, môžeme ich deliť na tie, ktoré pôsobia:

- vo vzťahu ku všetkým nositeľom práv a povinností alebo na tie,

- ktoré pôsobia vo vzťahu k procesným stranám, t.j. účastníkom konania.

Právna úprava jednotlivých inštitútov, ktoré sú zamerané na procesnú prevenciu, je

systematicky začlenená v ustanoveniach o činnosti súdu pred začatím konania. Ide o druhú

časť OSP, ktorú možno rozdeliť na:

- právnu úpravu činnosti zameranej na riešenie sporu inak ako v sporovom konaní

(sem patrí Zmierovacie konanie i Konanie o určenie otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov);

- právnu úpravu dočasnej ochrany ohrozených či porušených subjektívnych práv

a povinností i právom chránených záujmov (sem zaraďujeme Predbežné opatrenia

a Zabezpečenie dôkazu).7

Základným prameňom zákonnej úpravy predbežných opatrení je OSP. V zmysle čl.

51 Ústavy SR je Občiansky súdny poriadok zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo

na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní

tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. V zmysle OSP8 je možné nariadiť PO

v prebiehajúcich konaniach. V konaniach, ktoré môže súd začať aj bez návrhu (§ 81 OSP),

môže zároveň nariadiť PO aj v priebehu konania vo veci samej. V tejto súvislosti chceme

zdôrazniť situácie, keď žalobca podá návrh na nariadenie PO a súčasne podá návrh na

začatie konania vo veci samej. Vynára sa tu totiž otázka či sa toto konanie bude

posudzovať podľa § 74 OSP alebo podľa § 102 OSP. V zmysle § 79 OSP sa konanie vo

veci samej začína už podaním samotného návrhu, a preto sa, na základe povedaného,

domnievame, že návrh, v ktorom sa žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia

6 VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A. 2001. Predbežné opatrenie a naliehavý právny záujem. 7 Pozri druhú časť OSP.8 Pozri § 102 OSP.

14

a súčasne podáva návrh na začatie konania vo veci samej, je potrebné posudzovať podľa §

102 OSP.

Dovolíme si konštatovať, vzhľadom na doteraz vyslovené tvrdenia, že z hľadiska

procesných podmienok možno vymedziť pre inštitút PO nasledujúce základné znaky:

- jeho použitie je viazané výlučne na veci patriace do právomoci civilných súdov,

pričom ale môže byť obmedzené v závislosti od vzťahu k povahe veci,

- možno ho využiť pred začatím konania i počas konania,

- pred začatím konania o ňom rozhoduje súd len na návrh, po začatí konania

o predbežnom opatrení rozhoduje súd na návrh aj ex offo.

Inštitút predbežných opatrení9 má totiž primárne umožniť rýchle a pružné riešenie

takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku

absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľného stavu. Na druhej

strane, je nutné vymedziť predpoklady nariadenia PO, aby jeho vydaním nedochádzalo

k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv odporcu alebo tretej osoby,

a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

Predbežné opatrenie je procesný prostriedok, ktorý sa využíva na poskytnutie

rýchlej, efektívnej a dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania.10 Občiansky

súdny poriadok v § 74, ods. 1 upravuje dva zákonné dôvody, pre ktoré je možné ho vydať:

a) ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov

b) alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Myslíme si, že ustanovenia § 74 OSP a nasl. OSP neupravujú postup súdu pri

nariadení predbežných opatrení komplexne. Zo systematického usporiadania OSP sa však

vyvodzuje, že pre konanie upravené v druhej časti OSP sa plne použijú ustanovenia

obsiahnuté v prvej časti OSP, ako aj ustanovenia časti tretej (tie však primerane).

Okrem OSP sa úprava PO nachádza všade tam, kde takúto úpravu obsahuje

procesná norma.11 PO sú v súčasnosti nevyhnutným predpokladom realizácie základného

práva garantovaného Ústavou SR, a preto potreba nariadiť ho sa bude vyskytovať všade

tam, kde budú ohrozené a/alebo porušené subjektívne práva fyzických či právnických

osôb, pričom toto porušenie a/alebo ohrozenie práva musí byť navrhovateľom dostatočne

osvedčené. Nevyžaduje sa rozsiahle dokazovanie, ako je tomu v konaní vo veci samej.

Ohrozené a/alebo porušené právo jednotlivca sa musí súdu javiť viac ako pravdepodobné,

9 VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A. 2000. Inštitút predbežného opatrenia v praxi slovenských súdov a s ním súvisiace otázky. 10 BABIAKOVÁ, E. a kol. 1996. Nariadenie predbežného opatrenia.11 Napr. § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15

preto je len na navrhovateľovi, aby súdu preukázal skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

jeho nariadenie do takej miery, že ich súd bude považovať za dostatočné.

Podľa teórie občianskeho procesného práva konanie, ktorým sa navrhuje nariadenie

predbežného opatrenia, patrí medzi zabezpečovacie konania. K zabezpečeniu v civilnom

procese dochádza najmä tak, že rozhodnutím súdu sa nariadi ,,provizórna“ úprava pomerov

účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej.12 Autor

sa však nezaoberá prípadmi, keď je potrebné nariadiť PO z dôvodu, že je ohrozený výkon

súdneho rozhodnutia. V tejto situácií nám vzniká otázka či medzi zabezpečovacie konanie

(ako druh civilného procesu) patrí aj nariadenie predbežného opatrenia v prípadoch

ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Alebo toto konanie je potrebné zaradiť pod

konanie o nútenom výkone súdnych rozhodnutí? Na základe teórie procesného práva sa

exekučným konaním poskytuje ochrana judikovaným právam, teda takým právam na

plnenie, ktoré boli priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím, a pritom neboli

dobrovoľne splnené počas lehoty určenej na dobrovoľné plnenie.13

Exekučné konanie sa začína na návrh. Ak má byť PO zabezpečený výkon súdneho

rozhodnutia, je nutné (podľa niektorých odborných názorov) v týchto prípadoch hovoriť

o zabezpečovacom konaní, nakoľko až podaním návrhu sa začína konanie o nútenom

výkone súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie v týchto prípadoch ,,vypĺňa“ medzeru

od skončenia konania vo veci samej do podania návrhu na výkon súdneho rozhodnutia.

Predbežné opatrenie, nariadené z dôvodu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol

ohrozený, si vyžaduje existenciu súdneho rozhodnutia.14

Na záver dodávame, že v našom právnom poriadku absentuje dôkladnejšia úprava

ujmy, ktorá je spôsobená nariadením predbežného opatrenia, a teda postupu súdu pri

vydaní nekvalifikovaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

1.2 Podstata a účel predbežných opatrení

Definitívna ochrana ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam a právom

chráneným záujmom fyzických či právnických osôb je poskytnutá v konaní až 12 MAZÁK, J. 1997. Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. 13 MAZÁK, J. 2007. Základy občianskeho práva procesného. 14 § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,EP“).

16

právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej, kedy sa konanie, spravidla, končí.

V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam či právom chráneným

záujmom ochranu pred začatím samotného konania alebo v čase rozhodovania o veci.15

Pojem PO nie je definovaný v OSP a nebolo tomu tak ani v predchádzajúcich úpravách

civilného procesu. Teória občianskeho procesného práva však vymedzuje PO a určuje ich

účel a význam. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana

účastníkovi konania (navrhovateľovi) a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia. Spomínaným opatrením sa tak vytvorí stav, ktorý by mal umožniť ničím

nerušené rozhodovanie vo veci samej. ,,Predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu,

poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy,

kým títo nepodajú návrh na začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym

rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.“16

Podstatu predbežného opatrenia vyjadruje aj jeho provizórnosť či neúplnosť

procesnej ochrany, ktorá je vymedzená jeho obsahom. V tejto spojitosti vyvstáva otázka

vzťahu medzi výrokom rozhodnutia súdu vo veci samej a obsahom výroku predbežného

opatrenia.17 Rozhodovanie o návrhu na PO rešpektuje provizórnosť dočasnej ochrany

poskytovanej takýmto opatrením; rozlišuje sa však medzi vecami, v ktorých sa obsah PO

približuje obsahu požadovanej ochrany vo veci samej, lebo inak by predbežné opatrenia

neboli vôbec použiteľné. Tento inštitút nemôže byť zásadne vydaný, ak by bol jeho obsah

totožný s rozhodnutím vo veci samej. Tým by v podstate súd predbiehal rozhodnutie vo

veci samej. Spravidla nie je prípustné, aby oprávnený už predbežným opatrením dosiahol

to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Máme za to, že

súhlasíme s týmto názorom, no existujú aj určité výnimky, čo potvrdzuje i judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd SR“). Napr. nemožno

vylúčiť vydanie predbežného opatrenia zakazujúceho určité konanie v prípade žaloby

o zdržanie sa tohto konania. Tu je rozhodujúce hľadisko potreby zabránenia vzniku či

rozširovania ujmy dotknutého účastníka. (Tejto problematike sa sčasti venujeme aj

v predposlednej kapitole bakalárskej práce.)

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie len na návrh a za toho

predpokladu, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je

15 BABIAKOVÁ, E. a kol. 1996. Nariadenie predbežného opatrenia. 16 FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie. 17 MAZÁK, J. a kol. 2007. Základy občianskeho procesného práva.

17

obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.18 Aplikovaním tohto inštitútu súd

poskytne ochranu navrhovateľovi, ak tento preukáže naliehavý právny záujem na nariadení

predbežného opatrenia. Úlohou súdu je (v čo možno najkratšom čase) rozhodnúť

o nariadení PO, ak sú splnené podmienky na jeho nariadenie, pretože len ,,rýchlo“

uplatnené predbežné opatrenie napĺňa význam a účel tohto procesného inštitútu. Práve

kvôli tomu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení19 nie je priestor pre rozsiahle

dokazovanie a je povinnosťou navrhovateľa preukázať súdu nevyhnutnú a naliehavú

potrebu ochrany ohrozených či porušených práv. Súd z predloženého návrhu skúma iba

potrebu dočasnej ochrany navrhovateľa, pričom podrobné zistenie skutkového stavu nie je

rozhodujúce. V prípade, ak sa v konaní vo veci samej neskôr zistí, že nariadením

predbežného opatrenia nebola potreba dočasnej ochrany navrhovateľa náležitá alebo

navrhovateľ bol v konaní vo veci samej procesne neúspešný, z tohto dôvodu vzniká nárok

na zánik alebo zrušenie predbežného opatrenia, ale aj zodpovednosť navrhovateľa voči

tomu, voči komu bola nariadením predbežného opatrenia spôsobená ujma. A preto platí, že

nariadením predbežného opatrenia sa nemôžu prejudikovať práva vo veci samej.

Ak sa postupuje pri nariadení predbežného opatrenia podľa § 102 OSP, je zrejmé,

že v začatom konaní vo veci samej je skutkový stav zistený dôkladnejšie ako v konaní

podľa § 74 OSP. Je tomu tak preto, lebo ak súd vydá nariadenie o predbežnom opatrení

podľa § 74 OSP, vychádza len z tvrdení navrhovateľa a skutočností, ktoré mu boli

predložené. V konaní podľa § 102 OSP poskytuje súd dočasnú ochranu účastníkom

konania s tým rozdielom, že toto poskytnutie vychádza zo skutkového stavu zisteného

v samotnom konaní vo veci samej. Predbežné opatrenia poskytujú iba procesné

zabezpečenie, a preto by sa v zásade nemali nariaďovať tam, kde medzi účastníkmi

existuje hmotnoprávna úprava zabezpečenia vzájomných nárokov. V praxi

občianskoprávnych súdov sa však vyskytol názor, ktorý pripúšťa nariadenie predbežného

opatrenia aj v tých prípadoch, ak je pohľadávka hmotnoprávne zabezpečená záložným

právom.20

Poskytnutím ochrany predbežnými opatreniami sa, aj podľa nášho názoru,

zabezpečuje účel a cieľ občianskeho civilného procesu, ktorý je vymedzený v § 1 OSP.21

Tento účel a cieľ vychádza z ústavných princípov (vyjadrených najmä v čl. 46 Ústavy SR),

18 § 74 ods. 1 OSP. 19 ŠTEVČEK, M. 2002. Čo nové v úprave predbežných opatrení? 20 Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 41/1995. 21 Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práva a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

18

a preto, že sa predbežnými opatreniami zaručuje úplnosť práva na súdnu ochranu, je

nesporné, že i tento inštitút spĺňa náležitosti uvedené v § 1 Občianskeho súdneho poriadku.

1.3 Pojmové znaky predbežných opatrení

Pojmové znaky predbežných opatrení vyplývajú nielen z teórie občianskeho

procesného práva, ale aj z aplikačnej praxe súdov. Ich existenciu vyjadruje hlavne význam

a účel samého procesného inštitútu predbežných opatrení, pričom ich zároveň odlišuje od

ďalších procesných inštitútov. Všetky pojmové znaky neexistujú samostatne, je medzi nimi

výrazná a charakteristická koexistencia, pričom niektoré znaky predpokladajú tie ďalšie.

Za pojmový znak predbežného opatrenia treba v prvom rade považovať

dočasnosť.22 Ide o také opatrenie súdu poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným

právnym pomerom účastníkov konania dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie

konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

Skúmanie dočasnosti je významné predovšetkým so zreteľom na ochranu dočasnej sféry

účastníka konania, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje. Je neprípustné, aby

predbežné opatrenie trvalo dlhšie, ako to vyžaduje jeho účel.

Dočasný charakter predbežného opatrenia predpokladá, podľa Svetlany Ficovej23,

že:

a) nie je ho možné vydať vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov v civilnom

konaní,

b) nie je možné deklarovať ním určité právo,

c) nie je možné nariadiť ho so spätnou účinnosťou,

d) nie je možné nariadiť také predbežné opatrenie, ktoré by znemožnilo celkom alebo

s nadmernými ťažkosťami privodiť pôvodný stav, a to faktický aj právny.

Časovým ohraničením dočasnosti je vyjadrený spôsob úpravy zániku a zrušenia

predbežného opatrenia, ktorý je vymedzený v § 77 OSP. Súd zruší predbežné opatrenie, ak

pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.24

22 EDÍCIA IUSTITIANA, 2008. Občiansky súdny poriadok s judikatúrou. 23 FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie. 24 § 77 ods. 2 OSP.

19

Druhým pojmový znakom predbežných opatrení je provizórnosť, lebo jeho

vydaním sa upravujú vzťahy medzi fyzickými i právnickými osobami len provizórne.

Nariadením predbežného opatrenia (uznesením súdu) navrhovateľ nenadobúda práva,

o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej. Ním sa len zaisťuje, aby konečné rozhodnutie

malo reálny význam. ,,Obsah predbežného opatrenia a jeho výrok musí byť odlišný od

obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné

rozhodnutie veci.“25 Tu sa nám naskytuje otázka, nakoľko je potrebné, aby nedošlo

k prejudikovaniu konečného rozhodnutia, keď predbežné opatrenie je len dočasnou

úpravou. Vzhľadom na dočasnosť a provizórnosť predbežného opatrenia, je najdôležitejšie,

aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu neobnoviteľného či nenávratného stavu. A teda

musí existovať možnosť obnoviť stav, ktorý existoval pred jeho vydaním. Predbežným

opatrením sa pomery účastníkov konania nemôžu upraviť ani spôsobom, ktorý síce

nezakladá neobnoviteľný stav, ale jeho vznik podstatne sťažuje.

Ďalším znakom predbežných opatrení je efektívnosť. Dôležité je, aby predbežné

opatrenie postačovalo na zabezpečenie dočasnej úpravy pomerov alebo ochrany výkonu

rozhodnutia. Zásah do práv prostredníctvom aplikácie inštitútu predbežných opatrení musí

byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených

záujmov. Ochrana poskytovaná cez predbežné opatrenie musí byť poskytnutá

navrhovateľovi v rámci ústavných a zákonných pravidiel, a taktiež aj tomu, proti komu

predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné

opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby sa prakticky znemožnila

ochrana oprávnených záujmov druhej strany. Súd musí zakaždým zvážiť či v dôsledku

aplikácie menovaného inštitútu nevznikne neprimeraná ujma, t.j. ujma, ktorá bude

nariadená oproti neprimeranej výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa

navrhovateľ.

Rýchlosť sa chápe ako štvrtý základný znak predbežných opatrení. Povinnosťou

súdu je rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia bezodkladne, ak sú splnené

podmienky pre jeho nariadenie, a ak je nevyhnutná potreba dočasne upraviť pomery

účastníkov konania. § 74 ods. 4 OSP ustanovuje to, že o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 226, rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do

25 POSPÍŠILOVÁ, I. 2002. Predbežné opatrenia a občianske súdne konanie. 26 § 74 ods. 2 OSP vymedzuje napríklad, že návrh má okrem náležitostí podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo

20

30 dní po doručení návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b)27 a g)28, rozhodne najneskôr do siedmich dní od

doručenia návrhu; a ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa

§ 75a29, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. Predbežné opatrenie,

vydané podľa § 75a, trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho vykonateľnosti; ak bolo

pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, predbežné opatrenia trvá

a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné30. Samozrejme, všetky návrhy,

ak má o nich súd rozhodovať, musia obsahovať náležitosti, ktoré sú vymedzené v § 74 ods.

2 OSP.

Osobitným pojmovým znakom predbežných opatrení je osvedčenie nároku31 na

nariadenie predbežného opatrenia. Pojem osvedčenie plne zodpovedá dokazovaniu

v civilnom procese, teda v konaní vo veci samej. S ohľadom na význam predbežných

opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v plnom rozsahu, ale sa iba osvedčuje nárok

navrhovateľa. Je preto len vecou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia podložil takými

dôkaznými prostriedkami (najčastejšie sú to listinné dôkazy), ktorými osvedčí svoj nárok,

keďže nie je priestor pre rozsiahle dokazovanie.

Z návrhu musí byť súdu zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo

veci samej. V podaní o nariadení predbežného opatrenia majú byť uvedené skutočnosti,

ktoré sa musia javiť súdu ako vysoko pravdepodobné; a teda navrhovateľ musí opísať

rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, musí uviesť podmienky

dôvodnosti nároku, ktorou sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.32 Ide v podstate o to, aby navrhovateľ

preukázal súdu nevyhnutnú a naliehavú potrebu ochrany ohrozených či porušených práv.

Súd z predloženého návrhu skúma iba potrebu dočasnej ochrany navrhovateľa, pričom, ako

veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. 27 Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi na základe § 76 ods. 1 písm. b) OSP to, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.28 Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi na základe § 76 ods. 1 písm. g) OSP to, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.29 § 75a OSP pojednáva o tom, že ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí; pričom maloleté dieťa nemusí byť zastúpené. 30 § 75a ods. 4 OSP.31 VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A. 2001. Predbežné opatrenie a naliehavý právny záujem. 32 § 74 ods. 2 OSP.

21

sme už vyššie konštatovali, podrobné zistenie skutkového stavu nie je rozhodujúce. Ak súd

postupuje v konaní podľa § 74 OSP, vydá nariadenie o predbežnom opatrení na

základe tvrdení navrhovateľa a skutočností, ktoré mu boli predložené. V konaní podľa §

102 OSP poskytuje súd dočasnú ochranu účastníkom konania s tým rozdielom, že toto

poskytnutie vychádza zo skutkového stavu zisteného v samotnom konaní vo veci samej,

a teda je väčšia pravdepodobnosť opísania skutkového stavu z objektívnej stránky, lebo

súd v tomto prípade pozná aj pomery na strane žalovaného (odporcu).

22

2 Procesné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia

Procesné podmienky sú predpoklady, ktorých splnenie zákon vyžaduje na to, aby

mohol súd prejednať a rozhodnúť veci, v ktorých fyzické či právnické osoby uplatnili

svoje právo na súdnu ochranu v civilnom procese. Delíme ich v prvom rade na

odstrániteľné33 a neodstrániteľné34; súd ich skúma ex offo. Má sa za to, že procesné

podmienky vytvárajú nielen zákonný základ pre reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu,

ale majú aj zabezpečovaciu funkciu, ktorá spočíva v tom, že pri rešpektovaní všetkých

predpokladov na vydanie meritórneho rozhodnutia súd rozhodne tak, že jeho rozhodnutie

bude mať zákonom predpokladané účinky na právne vzťahy, o ktorých sa súd vyslovil vo

výroku takéhoto rozhodnutia.35 Menované podmienky sa môžu z iného hľadiska deliť na

procesné podmienky na strane súdu, účastníkov konania a na negatívne procesné

podmienky.

2.1 Procesné podmienky na strane súdu

2.1.1 Právomoc súdu

V § 7 ods. 1 OSP je daná právomoc všeobecných občianskoprávnych súdov.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány. Táto právomoc občianskoprávnych súdov bude vyplývať

aj pri nariaďovaní predbežných opatrení. V citovanom ustanovení zákon upravuje

všeobecnú právomoc súdov na prejednávanie súkromnoprávnych sporov, ako aj

nesporových vecí, ktoré, spravidla, vyplývajú z noriem súkromného práva. Rozhodujúce je

predovšetkým to či sporová alebo nesporová vec súvisí so subjektami súkromného práva

a či tieto subjekty uplatňujú nároky, ktoré vyplývajú z noriem súkromného práva.

33 Napr. je to neúplnosť návrhu, procesná nespôsobilosť či nedostatok príslušnosti. 34 Napr. je to res iudicata, nedostatok právomoci i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. 35 MAZÁK, J. a kol. 2007. Základy občianskeho procesného práva.

23

,,Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).“36 Túto procesnú podmienku vyjadruje aj § 104

OSP37. Ich splnenie, teda existenciu súdnej právomoci, skúma súd z úradnej povinnosti

v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom ich nedostatok vedie zásadne

k zastaveniu konania. Tieto základné poznatky o súdnej právomoci v civilnom procese sú

významné aj pre posúdenie otázky právomoci občianskoprávneho súdu v súvislosti

s návrhmi na nariadenie predbežného opatrenia.

Je potrebné poznamenať, že právomoc súdu pri nariadení predbežného opatrenia

je nutné skúmať rozdielne pri predbežných opatreniach podľa § 74 OSP a rozdielne

podľa § 102 OSP. Ak súd nariaďuje predbežné opatrenie v priebehu konania, jeho

právomoc je daná už tým, že koná a rozhoduje vo veci samej, a teda nemusí skúmať svoju

právomoc. Činnosť súdu pred začatím konania sa však vyznačuje tým, že súd ešte vo veci

samej nezačal konať a z tohto dôvodu je nutné zistiť či je vôbec oprávnený nariadiť

predbežné opatrenie podľa § 74 OSP. Dočasná úprava pomerov účastníkov konania musí

úzko súvisieť s právnymi vzťahmi, ktoré vyplývajú z noriem súkromného práva, konkrétne

z ustanovenia § 7 ods. 1 OSP. Dôraz sa musí klásť aj na to či dočasná úprava pomerov

účastníkov chráni nárok, ktorý vyplýva zo súkromného práva a ktorého ochranu je povinný

a oprávnený zabezpečiť občianskoprávny súd.

Ak súd zistí, že nie je oprávnený danú vec prejednať a rozhodnúť o nej, má sa za to,

že nie je oprávnený ani nariadiť predbežné opatrenie. V tomto prípade musí vec postúpiť

orgánu, ktorý takéto oprávnenie má. Ak nie je taký štátny orgán, ktorý je oprávnený

nariadiť predbežné opatrenie, je povinný poskytnúť takúto ochranu súd.38 Vyplýva to aj

z čl. 46 Ústavy SR, ktorý hovorí o tom, že každému sa zaručuje právo na súdnu a inú

právnu ochranu. Inak povedané, v pochybnostiach o právomoci občianskoprávneho súdu

nemôže dôjsť k odmietnutiu práva na súdnu ochranu len preto, že niet iného oprávneného

orgánu, ale subsidiárne ju môže i musí poskytnúť civilný súd. Potvrdzuje to aj znenie § 4

Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), kde sa ustanovuje, že proti tomu, kto právo

ohrozí alebo poruší, sa možno domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný.

36 § 103 OSP.37 Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.38 Vyplýva to z § 3 OSP, ktorý hovorí aj o tom, že každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

24

Po zistení nedostatku právomoci nie je potrebné, aby súd venoval svoju pozornosť

ďalším procesným podmienkam, lebo nedostatok právomoci je zásadne neodstrániteľným

nedostatkom procesnej podmienky a jeho existencia dovoľuje súdu ukončiť činnosť pred

začatím konania bez skúmania ostatných procesných podmienok.39 Spory o právomoc

medzi súdmi a orgánmi štátnej správy rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky40.

2.1.2 Príslušnosť súdu

Pod pojmom príslušnosť súdu sa v rámci občianskeho súdneho konania rozumie

druh, stupeň, ako aj konkrétny súd, ktorý má prejednať a rozhodnúť určitú vec, patriacu do

právomoci občianskoprávneho súdnictva.41 V Občianskom súdnom poriadku sú upravené

tri druhy príslušnosti, a to vecná, miestna a funkčná. V zákone č. 371/2004 Z. z.

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky je upravená ešte príslušnosť kauzálna.

Na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd, ktorý je príslušný na konanie o veci

samej.42 Trvanie príslušnosti je obmedzené len na činnosť súdu pred začatím konania, lebo

ak konanie už začalo, o predbežnom opatrení rozhodne ten istý súd, ktorý koná vo veci

samej. Na druhej strane, po vydaní predbežného opatrenia, žalobca môže podať návrh na

začatie konania aj na tom súde, ktorý nevydal predbežné opatrenie. Do úvahy však

prichádza len súd daný na výber, resp. všeobecný súd odporcu, ak predbežné opatrenie

vydal súd určený v § 87 OSP.

Vecná príslušnosť

Termín vecná príslušnosť vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi súdmi rôzneho

druhu (stupňa) pri prejednávaní veci v prvom stupni.43 Danosť tejto príslušnosti je jednou z

procesných podmienok, ktorá sa týka súdu. Jej splnenie skúma súd ex offo v každom

štádiu konania a na každom stupni. Jej absencia je neodstrániteľnou vadou postupu súdu

podľa § 104a ods. 244 a 345 OSP.

39 MAZÁK, J. 1997. Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese.40 § 8a OSP.41 MAZÁK, J. a kol. 2007. Základy občianskeho procesného práva. 42 § 74 ods. 2 OSP. 43 FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie.44 Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

25

Pri dočasnej úprave pomerov účastníkov konania je vecne príslušný ten súd, ktorý

je podľa § 9 OSP vecne príslušný na konanie o veci samej; z toho vyplýva, že na

nariadenie predbežného opatrenia sú zásadne vecne príslušné okresné súdy.46 Krajské súdy

(podľa § 9 ods. 2 OSP) rozhodujú ako súdy prvého stupňa len v niektorých prípadoch,

pričom je rozhodujúca podstata sporu (konania vo veci samej). Má sa za to, že krajské

súdy rozhodujú:

- v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej

výmere, než patrila medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa

právnych predpisov o sociálnom zabezpečení;

- v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom

o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského

poistenia;

- v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické

imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov SR.

Miestna príslušnosť

Určuje nám, ktorý konkrétny súd je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť. Pri

dočasnej úprave pomerov účastníkov konania je teda miestne príslušný ten súd, ktorý je

podľa § 84 až 89b OSP miestne príslušný na konanie o veci samej. Ak nie je príslušný súd

známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie

podľa § 75a47 súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje a hneď, ako je to možné, postúpi

vec príslušnému súdu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v prípade, že sa zmenia

okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd preniesť svoju

príslušnosť na iný súdu, ak je to v záujme maloletého.48 Zároveň je potrebné vychádzať

z toho, že účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, ak by šlo o vec samu.

Právna teória, vychádzajúc z platnej právnej úpravy, rozlišuje:

- všeobecnú miestnu príslušnosť (§84 až §86 OSP) a

- osobitnú miestna príslušnosť, ktorá sa ďalej delí na:

o miestu príslušnosť výlučnú (§88, §89b OSP),

45 Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.46 § 9 ods. 1 OSP.47 Pozri poznámku pod čiarou číslo 29.48 § 177 ods. 2 OSP.

26

o miestnu príslušnosť danú na výber (§ 87 OSP).49

Prioritné postavenie má výlučná miestna príslušnosť, podľa ktorej sa bude

prednostne určovať miestna príslušnosť; pričom sa najčastejšie vyskytuje v nesporových

konaniach. V prípade, že príslušnosť súdu nie je takto určená, prichádza do úvahy

príslušnosť všeobecná alebo príslušnosť daná na výber; tieto sa najčastejšie uplatňujú

v sporových konaniach. Všeobecná miestna príslušnosť prichádza do úvahy, ak miestnu

príslušnosť netreba určiť podľa výlučnej príslušnosti alebo ak navrhovateľ (žalobca)

nevyužil svoje právo zvoliť si príslušnosť danú na výber.50 Príslušnosť daná na výber

vyjadruje právo navrhovateľa zvoliť si namiesto všeobecného súdu odporcu príslušný súd

podľa § 87 OSP.

Pri predbežných opatreniach je potrebné zisťovať príslušnosť súdu najmä z dvoch

hľadísk. Prvé hľadisko zastrešuje prípad, ak majú byť predbežným opatrením dočasne

upravené pomery účastníkov a druhým je nariadenie predbežného opatrenia v prípade

obavy, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.

§ 11 OSP nám hovorí o tom, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne

a miestne príslušný, pričom príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase

začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Tieto procesné pravidlá sa uplatnia aj v konaní

o predbežnom opatrení, ak sa majú predbežným opatrením dočasne upraviť pomery

účastníkom. ,,Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na

konanie o veci.“51 Táto procesná zásada sa uplatňuje v konaní o predbežnom opatrení a je

obmedzená len na činnosť súdu pred začatím konania. Po nariadení predbežného opatrenia

navrhovateľ nie je povinný podať žalobu na tom súde, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Výnimku z tejto zásady predstavuje situácia, keď všetci sudcovia miestne príslušného súdu

sú v zmysle § 1452 OSP vylúčení. V takom prípade musí byť vec prikázaná inému súdu.

Ak súd nariadi predbežné opatrenie z dôvodu obavy, že by bol výkon súdneho

rozhodnutia ohrozený a konanie vo veci samej sa už skončilo, príslušnosť súdu sa

posudzuje s prihliadnutím na ustanovenie § 45 EP a na samotný účel exekučného konania.

Na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný ten súd, ktorý je príslušný na konanie

o veci samej. Vecou v exekučnom konaní nie je vec sama, o ktorej sa rozhodlo

v základnom konaní, ale vecou je procesný nárok na nútený výkon súdneho rozhodnutia.

49 FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie. 50 FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie.51 § 74 ods. 2 OSP.52 Podľa § 14 OSP sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci sudcovia, ak so zreteľom na ich pomer k veci či účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení aj sudcovia, ktoré rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa a naopak.

27

Vo všeobecnosti poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie je oprávnený okresný

súd.53 Miestna príslušnosť sa určuje všeobecným súdom povinného. V zmysle uvedeného,

právo nariadiť predbežné opatrenie bude mať všeobecný súd povinného. Súdna prax

pripustila nariadiť predbežné opatrenie v prípadoch, ak je obava, že by bola exekúcia

ohrozená, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by

mohlo byť vydané. Najvyšší súd SR uviedol, že ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré

musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané

alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený a kumulatívne by mal žalobca pohľadávku alebo iný nárok,

pričom mu bude priznaný súdnym rozhodnutím.

V tomto prípade sa príslušnosť súdu určuje rovnako ako v prípadoch nariadenia

predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, lebo vec

nemožno chápať v zmysle exekúcie, ale vecou je ochrana porušených či ohrozených práv

a právom chránených záujmov, ktorým sa má dočasnou úpravou poskytnúť ochrana.

Funkčná príslušnosť

Funkčná príslušnosť nadväzuje na systém opravných prostriedkov, a teda určuje,

ktorý súd prejedná a rozhodne určitú vec v inštančnom postupe, resp. rozhodne o riadnom

alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. V zásade platí, že o riadnom opravnom

prostriedku rozhodne priamo nadriadený súd; najčastejšie sú to krajské súdy.54 V praxi sa

len zriedka vyskytujú prípady, kedy o prípadnom opravnom prostriedku rozhoduje

Najvyšší súd SR. Podľa ustanovenia § 210a OSP môže uznesenie podľa § 75a OSP zmeniť

priamo súd prvého stupňa, ak odvolaniu vyhovie v plnom rozsahu.

Do účinnosti poslednej novely OSP zákon upravoval lehoty v odvolacom konaní

iba v niektorých prípadoch a v ostatných veciach bolo na úvahe súdu, kedy rozhodne

o odvolaní proti zamietnutiu nariadenia predbežného opatrenia. Takáto úprava umožňovala

súdu rozhodnúť o odvolaní v ,,neprimeranom čase“, čo mohlo viesť k zmareniu účelu

predbežných opatrení. Posledná novela OSP zaviedla povinnosť odvolacieho súdu

rozhodnúť bezodkladne, najneskôr však do 30 dní.

V § 231 OSP sú taxatívne vymenované prípady, ktoré možno napadnúť návrhom na

obnovu konania, a keďže predbežné opatrenia sa tam nevyskytujú, obnova konania je

v súvislosti s nimi vylúčená. Aj dovolanie je v zmysle § 239 ods. 3 OSP neprípustné.

53 § 45 ods. 1 EP.54 § 10 OSP.

28

Určité ustanovenia o funkčnej príslušnosti možno nájsť aj v zákone č. 371/2004 Z.

z. o sídlach a obvodoch súdov SR, v ktorom sa pri niektorých kauzálnych súdoch rieši aj

funkčná príslušnosť na rozhodovanie o odvolaní v prospech konkrétneho súdu.55

Kauzálna príslušnosť

S týmto pojmom vznikajú aplikačné problémy v súvislosti so skúmaním základnej

procesnej podmienky na strane súdu v civilnom procese. Kauzálna príslušnosť začína byť

braná samozrejme (ako akýsi doplnkový druh príslušnosti súdov) popri troch existujúcich

príslušnostiach, ktoré sme si vyššie vymedzili. Tým, že zákon o sídlach a obvodoch súdov

v ustanoveniach § 8 až § 14a zveril výkon určitých špecializovaných civilných vecí

konkrétnym súdom, vznikol výkladový problém, ktorý podľa JUDr. Števčeka teória aj

aplikačná prax buď nereflektujú vôbec, alebo len stroho konštatujú, že ide o príslušnosť

kauzálnu. A robia tak bez toho, aby sa hlbšie zamýšľali nielen nad dôsledkami, ktoré

z toho plynú, ale najmä nad historicko-právnymi a systémovými väzbami nášho civilného

procesu, ktoré, podľa názoru spomínaného autora, takýto výklad nepripúšťajú.

Podľa jedného názoru je kauzálne kritérium56 kritériom právomoci, nie stanovenia

miestnej príslušnosti súdov. Špecializovaná agenda v príslušných ustanoveniach zákona

o sídlach a obvodoch súdov je stanovenie osobitnej miestnej príslušnosti výlučnej, ktorú

môže súd skúmať len, ak navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opakovane alebo ak

miestnu (ne)príslušnosť namietne odporca pri prvom procesnom úkone, ktorý mu v konaní

patrí. De lege ferenda je potrebné upraviť kritériá osobitnej miestnej príslušnosti výlučnej,

ako aj následky nedodržania týchto kritérií komplexne v celom OSP.

Na základe iného názoru; je to problém, ktorý nie je zanedbateľný, lebo sa dotýka

procesnej podmienky. Podľa doc. Ficovej príslušnosť (upravenú v § 8 až § 14a zákona č.

371/2004 Z. z.) je potrebné ,,definovať ako vymedzenie rozsahu pôsobnosti iba medzi

niekoľkými súdmi toho istého druhu, ktorých územné obvody sú zákonom rozšírené len

pre dané konanie, pri prejednávaní určitej veci v prvom stupni.“57 A teda paragrafy

citovaného zákona nie sú úpravou miestnej, ale vecnej príslušnosti. V prospech tohto

názoru svedčí (a) ustanovenie § 1 zákona č. 371/2004 Z. z., ktorý používa pri vymedzení

účelu zákona pojem pôsobnosť súdov. Pod týmto pojmom sa ešte nedávno rozumela vecná

príslušnosť súdov, a teda sa dá predpokladať, že zákonodarca vychádzal ešte z tohto

55 FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie.56 ŠTEVČEK, M. 2009. K problematike tzv. kauzálnej príslušnosti niektorých slovenských súdov.57 FICOVÁ, S. 2009. Otázniky nad kauzálnou príslušnosťou.

29

staršieho pojmu. (b) § 15 cit. zákona, v zmysle ktorého ostáva zachovaná vecná príslušnosť

súdu, ak bolo konanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona začaté na vecne

príslušnom súdu, vzťahuje sa na právne prípady, ktoré sú upravené v § 8 až § 14a cit.

zákona., lebo len nimi došlo k zmene vecnej príslušnosti.

2.2 Procesné podmienky na strane účastníkov konania

Správne určenie okruhu účastníkov je veľmi dôležité, lebo nesprávne určenie

okruhu účastníkov súdom je spravidla takou vadou konania, ktorej dôsledkom je zrušenie

rozhodnutia (§ 221 ods. 1 písm. f)) či prípustnosť dovolania (§ 237 ods. 1 písm. f)). Status

účastníka konania má/majú podľa Občianskeho súdneho poriadku:

- navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný),

- tí, ktorých zákon za účastníkov označuje58,

- tí, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať59.

Účastníkmi konania sú podľa § 74 ods. 2 OSP tí, ktorí by nimi boli, ak by šlo o vec

samu. O veci samej sa koná v sporovom či nesporovom konaní. Z toho vyvodzujeme, že

v činnosti súdu pred začatím konania posudzujeme:

vec samu, t.j. o ochranu akého ohrozeného alebo porušeného práva sa žiada,

okruh účastníkov.

Na tomto mieste sa vynára otázka či postup súdu, označený ako činnosť súdu pred

začatím konania, vôbec dovoľuje uvažovať o účastníkoch konania, keďže konanie sa ešte

nezačalo. Vzhľadom na to, že zákon jednoznačne používa v tomto paragrafe termín

účastníci, dedukujeme, že môžeme uvažovať o procesných právach a povinnostiach týchto

účastníkov v rovnakej rovine ako v prípade účastníkov základného konania.

Pojem účastníka konania o predbežnom opatrení je potrebné posudzovať v užšom

kontexte ako v konaniach vo veci samej, lebo v sporových konaniach súdy rozhodujú iba

na základe dispozície navrhovateľa (napr. návrh na nariadenie predbežného opatrenia),

pričom sa účasť odporcu nevyžaduje. Obdobná situácia nastáva aj v nesporových

58 Pozri § 90 OSP. Ide o konania, ktoré možno začať na základe návrhu. Je potrebné uvedomiť si, že v sporovom konaní, ktoré môže súd začať iba na návrh, nemožno považovať za účastníka toho, koho sa vec inak týka, ak nebol v návrhu navrhovateľom určený ako účastník konania. 59 Pozri § 94 ods. 1 OSP. Ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Tieto konania sú upravené v § 81 OSP.

30

konaniach, kde súdy v zmysle zásady oficiality a zásady vyšetrovacej nariaďujú predbežné

opatrenia vtedy, ak sa domnievajú, že je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

Pristúpenie (a rozšírenie počtu účastníkov, ak hmotné právo vyžaduje, aby

účastníkmi konania boli všetci, ktorí sú subjektami určitého hmotnoprávneho oprávnenia

alebo hmotnoprávnej povinnosti), zmena (v dôsledku univerzálnej a v niektorých

prípadoch aj singulárnej sukcesie) či zámena účastníkov (po zistení nedostatku aktívnej či

pasívnej vecnej legitimácie) je v konaniach o predbežnom opatrení možná, pričom tieto

inštitúty sa neuplatnia v odvolacom konaní podľa § 216 OSP. Ak je na strane navrhovateľa

alebo odporcu viac subjektov, môže v týchto konaniach vystupovať spoločenstvo

účastníkov; v nesporových konaniach je súd ex offo povinný zosúladiť okruh účastníkov.

V odbornej literatúre sa vyskytli viaceré názory na postavenie vedľajšieho účastníka;

pričom jedna skupina tvrdí, že je to možné pri predbežných opatreniach. Druhá skupina

(do ktorej patrí aj prof. Mazák)60 sa prikláňa k názoru, že vedľajší účastník nemôže

vystupovať v konaní o predbežnom opatrení, lebo mu chýba jeden zo základných

predpokladov, ktorým je právny záujem na výsledku konania. ,,Inštitút vedľajšieho

účastníka v konaní vo veciach obchodného registra je vylúčený.“61 A tiež je potrebné

dodať, že rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je meritórnym

rozhodnutím.

Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok na

strane účastníkov konania, pričom jej rozsah závisí od hmotného práva. Ak teda hmotné

právo priznáva určitému subjektu spôsobilosť na práva a povinnosti, súčasne tento subjekt

môže byť účastníkom konania pred civilným súdom. Má sa za to, že osoba (fyzická,

právnická), ktorá má byť účastníkom konania o predbežnom opatrení, musí mať

spôsobilosť na práva a povinnosti62. Jej nedostatok má za následok zastavenie konania.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má aj ten, komu ju zákon priznáva.63

Procesná spôsobilosť umožňuje účastníkom konania vlastnými procesnými

úkonmi robiť dispozíciu v konaní a súčasne ovplyvňovať jeho priebeh.64 Rozsah tejto

spôsobilosti je spätý so spôsobilosťou na právne úkony65 (v zmysle hmotného práva). Ak

60 MAZÁK, J. 1997. Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese.61 Rozsudok Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 39/1995.62 Fyzická osoba získava spôsobilosť na práva a povinnosti už narodením. To sa priznáva aj ešte nenarodenému dieťaťu (nasciturus) za predpokladu, že sa narodí živé. Pri právnickej osobe sa to počíta odo dňa jej zápisu do obchodného registra.63 Vyplýva to z § 19 OSP.64 Pozri § 20 OSP.65 Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu získava fyzická osoba dovŕšením 18 roku veku; pri právnickej osobe je to dňom jej zápisu do obchodného registra.

31

je účastník konania pozbavený/obmedzený spôsobilosti na právne úkony, je priamo

úmerne pozbavený/obmedzený aj v jeho procesnej spôsobilosti. Účastník konania

o predbežnom opatrení, ktorý je procesne nespôsobilý či jeho procesná spôsobilosť je

obmedzená, musí byť zastúpený; najčastejšie je to zákonný zástupca či súdom ustanovený

opatrovník. Účastník sa môže nechať zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí, na základe

plnomocenstva. Najčastejšie sa využíva zastupovanie advokátom podľa § 25 OSP; tento

paragraf určuje aj zastupovanie ďalším advokátom či koncipientom. Pri nariaďovaní

predbežného opatrenia podľa § 75a OSP nemusí byť maloleté dieťa zastúpené; ide

o osobitnú výnimku súvisiacu s ochranou maloletých. Centrum pre medzinárodnoprávnu

ochranu detí a mládež môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka

v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak ide o veci s medzinárodným

prvkom.66 Zákonnými zástupcami dieťaťa sú jeho rodičia, ale v prípade právnych úkonov,

pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom alebo medzi deťmi

navzájom ani jeden z rodičov nemôže zastupovať svoje dieťa. V tomto prípade súd

ustanoví dieťaťu tzv. kolízneho opatrovníka.67

Predbežným opatrením sa ukladajú povinnosti účastníkovi konania o predbežnom

opatrení; inej osobe ich možno uložiť iba vtedy, ak to od nej možno spravodlivo žiadať.68

Iná osoba nie je účastníkom konania o predbežnom opatrení, ale možno ju považovať za

účastníka pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o uložení povinnosti tejto osobe,

pričom musí mať spôsobilosť byť účastníkom konania.

2.3 Negatívne procesné podmienky

Medzi negatívne procesné podmienky zaraďujeme dve prekážky, t.j. prekážka

začatej veci (litispendencia) a rozsúdenej veci (res iudicata). Pri skúmaní menovaných

procesných podmienok je potrebné venovať pozornosť pojmu tá istá vec, pričom tento

pojem sa vzťahuje na:

účastníkov konania, ako aj na ich právnych nástupcov;

66 Pozri § 26 ods. 1 OSP.67 FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie. 68 § 76 ods. 2 OSP.

32

skutkovú a právnu totožnosť nároku alebo právnej veci patriacej do právomoci

civilného súdu, o ktorých ochranu sa v súdnom konaní žiada;

predmet konania (zároveň je potrebné dodať, že všetky procesné podmienky musia

byť splnené kumulatívne).69

§ 83 OSP pojednáva o procesnej úprave prekážky začatej veci (litispendencie). Jej

podstata spočíva v tom, aby sa po začatí konania v tej istej veci už opäť nekonalo. Bolo by

v rozpore so samotným účelom občianskeho súdneho konania, ak by sa v tej istej veci

uskutočňovalo niekoľko konaní. Túto prekážku je potrebné skúmať v konaní pred súdmi

i pred orgánmi verejnej moci, lebo na nariadenie predbežného opatrenia je oprávnený

nielen súd, ale aj správny orgán70.

Prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) vyjadruje § 159 ods. 3 OSP: ,,Len čo sa

o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.“ Aj táto prekážka sa uplatňuje

v konaní o predbežnom opatrení a úvahy o jej aplikácií (v súvislosti s predbežnými

opatreniami) sú rovnaké ako pri litispendencii. Existencia uznesenia o nariadení

predbežného opatrenia je neodstrániteľnou prekážkou konania a súd je povinný v takom

prípade konanie zastaviť.

69 MAZÁK, J. a kol. 2007. Základy občianskeho procesného práva.70 § 43 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

33

3 Konanie o predbežnom opatrení

3.1 Členenie (druhy) predbežných opatrení

Výpočet predbežných opatrení je explifikatívny (vzhľadom na použité slovo

,,najmä“ v § 76 ods. 1 OSP), a práve preto druh predbežného opatrenia môže obsahom (ale

i nemusí) zodpovedať výlučne zákonnému textu. Nevylučuje sa ani kombinácia

predbežných opatrení v sporoch, v ktorých sa vyžaduje nielen dočasná úprava pomerov,

ale aj zabezpečenie budúcej exekúcie. Predbežným opatrením môže súd nariadiť

účastníkovi konania, (najmä) aby:

a) platil výživné v nevyhnutnej miere,

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,

koho označí súd,

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru

a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami,

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevystupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo

osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je

dôvodne podozrivý z násilia,

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.71

Predbežné opatrenia môžeme v ďalšom rade deliť podľa možností, ktoré

prichádzajú do úvahy:

- buď sa návrh na nariadenie PO podá pred podaním návrhu vo veci samej

a v takom prípade súd uloží povinnosť, aby do určitého času navrhovateľ podal návrh vo

veci samej,

- návrh na nariadenie PO možno podať súčasne s návrhom vo veci samej alebo

- návrh na nariadenie PO možno podať potom, ako súd začal konať vo veci samej;72

v tomto prípade ide o hľadisko časové.

71 § 76 ods. 1 OSP.72 ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. 2009. Občiansky súdny poriadok - komentár.

34

Súd pri poskytovaní ochrany predbežným opatrením používa výrok, ktorý svojou

povahou najviac zodpovedá osvedčenému právu, a to bez ohľadu na to či tento výrok má

normatívny základ v ustanovení § 76 OSP. Platí to vo všetkých konaniach, ktoré možno

začať aj bez návrhu; v ostatných konaniach je súd viazaný petitom, ale znenie návrhu na

súdne rozhodnutie ešte neznamená, že by sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

nemohlo vyhovieť. Ak súd dospeje k záveru, že požadované predbežné opatrenie

navrhovaným obsahom zodpovedá účelu zabezpečenia, predbežné opatrenie nariadi.

A teda druhy predbežných opatrení sú, ako sme už poznamenali, vymedzené explifikatívne

(to znamená, že súd by mohol nariadiť aj predbežné opatrenie iného obsahu, resp. spojiť

viaceré druhy predbežných opatrení na dosiahnutie predbežnej ochrany účastníka konania).

3.2 Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia

Rozhodovanie o PO patrí medzi najdôležitejšie štádiá tohto zabezpečovacieho

konania a prichádza do úvahy vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, ktoré sme

uviedli v druhej kapitole. Len od súdu (jeho úvahy) závisí či PO nariadi alebo nie. Práve

z tohto dôvodu by mal navrhovateľ svoj nárok podložiť tvrdeniami a dôkazmi, ktoré

osvedčia jeho nárok a súdu sa budú javiť viac ako pravdepodobné.

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť

zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, ako aj to, aký vzťah má navrhované PO

k predmetu budúceho konania vo veci samej (ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na

základe žaloby).73

Nariadenie PO je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,

ak:

- sa potvrdí i osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi,

- tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,

- táto dočasná úprava je potrebná,

- sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav,

73 Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 67/1996.

35

- sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi

účastníkmi.74

Ak ide o predbežné opatrenie pred začatím konania a vo veci samej, nariaďuje ho

predseda senátu, ak ide o senátne veci, tak senát a predseda senátu len vtedy, keď je tu

nebezpečenstvo z omeškania.75

Existencia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania je základným

predpokladom nariadenia PO, pričom potvrdením existencie právneho vzťahu je aj vzťah

predbežnej ochrany k ochrane vo veci samej. Súd, v prípade neexistencie právneho vzťahu

medzi účastníkmi konania, nemusí ďalej zisťovať iné podmienky a zamietne návrh na

vydanie PO.

Aj napriek tomu, že nariadením PO sa poskytne iba dočasná ochrana porušenému

a/alebo ohrozenému právu a/alebo právom chránenému záujmu navrhovateľa, súd musí

skúmať tak potrebu ochrany práva alebo záujmu, ako aj to či sa nariadením PO neporuší

Ústavou SR zaručené právo toho, voči komu PO smeruje. Ak súd dospeje k záveru, že

nariadením PO sa neprimerane zasiahne do ústavných práv a slobôd, návrh zamietne.

A teda dočasná úprava právnych vzťahoch nesmie vytvoriť nenávratný stav v právnych

vzťahoch medzi účastníkmi konania.

Rozhodovanie o dôvodnosti PO závisí od úvahy súdu, a preto musíme konštatovať,

že každá vec si vyžaduje individuálne posúdenie. Podkladom pre každé súdne rozhodnutie

musí existovať právny záujem, pričom jeho podstata sa odlišuje podľa toho, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha i akej veci sa týka. Právny záujem PO sa vyvodzuje

z právne významných skutočností, ktorých základ vyvodzujeme z niektorých ustanovení

OSP.76

Aplikačná prax súdov i literatúra konštruujú závery, že nariadenie PO nie je možné,

ak by obsah výroku PO bol totožný s obsahom výroku vo veci samej. Predpokladáme, že

dôvodom takýchto úvah je, že PO je výnimočným inštitútom, a preto nie je prípustný

v takých prípadoch, v ktorých môže účastník konania dosiahnuť ochranu svojich

subjektívnych práv právoplatným rozsudkom; súd by totiž nariadením takéhoto PO

predbiehal rozhodnutie vo veci samej. Dodávame však, že existujú aj určité výnimky: ,,Aj

keď spravidla platí, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti,

aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej, možno nariadiť predbežné opatrenie

74 MAZÁK, J. 1997. Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese.75 ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. 2009. Občiansky súdny poriadok - komentár. 76 Konkrétne to je § 74 ods. 1 OSP a § 102 ods. 1 OSP.

36

zakazujúce určité konanie rovnako, ako petit žaloby o zdržanie sa takého konania, ktoré

napĺňa skutkové znaky nekalosúťažného konania.“77

Podľa Mazáka78 prvým predpokladom pre nariadenie PO je (v prípade, že je obava

z dôvodu toho, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený) existencia súdneho

rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu

rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Znamená to, že musí existovať

rozhodnutie, ktoré by mohlo byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Druhým

predpokladom je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia. (Obava je objektívny

stav, ktorý oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie, pričom

základom tejto obavy je ohrozenie.)79

3.3 Dokazovanie a rozhodovanie o predbežnom opatrení

,,Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako

aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.“80 Toto zákonné ustanovenie reflektuje

to, na základe čoho rozhoduje súd. V konaniach o PO sa však dokazovanie nevykonáva v

,,plnom rozsahu“, ako je to v konaniach vo veci samej, má charakter osvedčovania.81 Súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktorých

dôležitosť je nevyhnutná pre rozhodnutie o návrhu na PO. Pri zisťovaní súd nemusí

prihliadať na všetky procesné formality (ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní).

Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na

všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.

Z doteraz povedaného teda vyplýva, že je iba vecou navrhovateľa, aby svoje

tvrdenia podložil takými dôkazmi, ktorými osvedčí svoj právny nárok; pričom môže

využiť dôkazné prostriedky v zmysle § 125 OSP.

77 Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 14/1998. 78 MAZÁK, J. 1997. Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese.79 Toto ohrozenie súd skúma u povinného a oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia.80 ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. 2009. Občiansky súdny poriadok - komentár. 81 MAZÁK, J. 1997. Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese.

37

Dokazovanie je povinnou fázou pred nariadením PO a vykonáva sa v takom

rozsahu, pre ktorý je určujúce či sa o PO rozhoduje pred konaním vo veci samej alebo

počas konania.82 Dokazovanie pred začatím konania o veci samej je zúžené v dôsledku

účelu a podstaty predbežného opatrenia; lehoty na rozhodnutie o návrhu; toho, že súd nemá

k dispozícii žiadne predbežné výsledky procesné dokazovania (lebo nebola podaná

žaloba); súd koná bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Dôkazná

povinnosť a dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi.

Súd môže vydať rozhodnutie o PO aj bez výsluchu účastníkov.83 Účastníci nemusia

byť teda pred rozhodnutím o predbežnom opatrení vypočutí; toto pravidlo súvisí s tým, že

výsluch by mohol zmariť účel predbežného opatrenia, a tiež s tým, že v tejto činnosti súdu

sa zásadne nevykonáva podrobné dokazovanie. Výsluch účastníkov však súd môže

nariadiť – v takom prípade musí rešpektovať všetky pravidlá procesného dokazovania.

V prípade, že súd vykonáva dôkaz iba listinami, dokazovanie nevykonáva na verejnom

ústnom pojednávaní, ale potrebné úsudky súd prijíma bez súčinnosti s účastníkmi.

Často ráz sa stalo, že súdy zo všeobecne známych dôvodov (prieťahov v konaní)

nestihnú v sedemdňovej lehote rozhodnúť o návrhu na predbežné opatrenie. Podľa R.

Dobrovodského84 súdy v danom prípade obchádzajú povinnosť dodržať poriadkovú lehotu

stanovenú v § 75 ods. 5 OSP tak, že fakticky rozhodnú o návrhu napr. na dvadsiaty deň,

ale v písomnom vyhotovení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia vyznačia dátum

jeho vydania tak, ako keby rozhodli na piaty či šiesty deň od doručenia návrhu. Uznesenie

o PO sa tak dostáva do rúk obete o mesiac (v tom lepšom prípade), čo úplne marí účel

novely OSP. A práve z tohto dôvodu zákonodarca novelou OSP doplnil ustanovenie § 75

o odsek 10, podľa ktorého rozhodnutie o PO súd odošle najneskôr do troch dní od jeho

nariadenia. ,,Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle

rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.“85

Čas rozhodovania súdu o PO je určený zákonnými lehotami, a to v závislosti od

druhu PO. Pri väčšine PO určuje OSP lehotu na rozhodnutie tak, že súd je povinný

rozhodnúť o PO bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od doručenie návrhu. ,,Ak súd

rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g),

rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenie návrhu, ktorý má náležitosti podľa

82 V závislosti od toho či sa postupuje podľa § 74 a nasl. OSP alebo § 102 OSP.83 § 75 ods. 7 OSP.84 DOBROVODSKÝ, R. 2009. K inštitútu vykázania násilníckej osoby z obydlia a k iným zmenám pri ochrane obetí násilia páchaného v rodine. 85 § 75 ods. 10 druhá veta OSP.

38

odseku 2.“86 Pri obzvlášť závažných PO rozhodne súd do 24 hodín (§ 75a OSP) od

doručenia návrhu. Lehota začína plynúť odo dňa doručenia návrhu na nariadenie PO,

pričom sa predpokladá, že návrh musí obsahovať náležitosti, ktoré sú stanovené v § 75

ods. 2 OSP. Zákon (OSP) neukladá žiadne sankcie za porušenie, nedodržanie procesných

lehôt na rozhodnutie a účastník konania má právo v takýchto prípadoch podať sťažnosť na

postup sudcu, ktorý môže byť aj dôvodom na uloženie disciplinárneho opatrenia.87

Vo veciach určenia otcovstva môže súd predbežným opatrením uložiť žalovanému

mužovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, pričom toto opatrenie môže nariadiť aj

bez návrhu. V rozpore s účelom právnej úpravy predbežných opatrení podľa ustanovenia §

74 a nasl. OSP sú také rozhodnutia, ktorými sa žalovanému ukladá, aby platil výživné aj za

minulé obdobie. Súd má preto určiť začiatok tejto platobnej povinnosti, spravidla, odo dňa

rozhodnutia o predbežnom opatrení.88

Súd nemôže predbežným opatrením zriadiť záložné právo.89 Predbežné opatrenie,

ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd

nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného

bolo primerané právu, ktoré budúci súdny výkon je ohrozený.90

Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného

opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je

predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho

majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou

mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.91

3.4 Právoplatnosť a vykonateľnosť predbežného opatrenia

Aj napriek tomu, že v ustanoveniach OSP (týkajúcich sa inštitútu PO) nie je presne

vymedzená forma rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie PO, z § 167 OSP vyplýva, že

86 § 75 ods. 5 prvá veta OSP.87 V zmysle zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 88 Rozsudok Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 20/1980.89 Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 10/2001.90 Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 49/1995. 91 Uznesenie Najvyššieho súdu, číslo judikátu: 20/1998.

39

sa rozhoduje vždy uznesením. To platí aj v prípade, keď sa nariadi PO súčasne

s vynesením rozsudku vo veci samej.

Uznesenie o predbežnom opatrení nadobúda právoplatnosť v súlade s ustanovením

§ 159 ods. 1 OSP. Pod právoplatnosťou rozumieme takú vlastnosť, ktorá spôsobuje jeho

záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Uznesenie o PO sa stáva právoplatné jeho

doručením a márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania.

Rozlišujeme formálnu a materiálnu stránku právoplatnosti.92 Formálna stránka

(ďalej len ,,FS“) znamená, že uznesenie je momentom právoplatnosti zásadne

nezmeniteľné, a teda nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom (odvolaním).

Predpokladom FS právoplatnosti teda je riadne doručenie uznesenia všetkým účastníkom

konania (prípadne ich zástupcom) a nenapadnuteľnosť rozhodnutia odvolaním. Materiálna

stránka (ďalej len ,,MS“) právoplatnosti spočíva v záväznosti tohto uznesenia pre určitý

okruh subjektov, a tým i v nezmeniteľnosti právoplatného súdneho uznesenia. V tomto

zmysle je uznesenie záväzné pre všetky orgány a účastníkov konania.

Ak bol návrh na nariadenie PO odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd

ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa. Uznesenie odvolacieho súdu im doručí len vtedy, ak ním bolo nariadené

predbežné opatrenie.93

Odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia je prípustné, podáva

ho účastník, ktorý nesúhlasí s nariadením predbežného opatrenia. Podobne, ak súd

zamietne návrh na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ má právo proti takémuto

rozhodnutiu sa odvolať. Kompetentným súdom na konanie o podanom opravnom

prostriedku je príslušný odvolací súd, t. j. druhostupňový súd, ktorý je nadriadený

prvostupňovému súdu, ktorý predbežné opatrenie nariadil. Odvolanie proti uzneseniu

o nariadení predbežného opatrenia sa podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podanie odvolania nemá suspenzívný účinok.

,,Súd nemôže predbežným opatrením zakázať registrovému súdu vykonať zápis

spoločnosti v obchodnom registri. V konaní vo veciach obchodného registra, ktoré sa

začína na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej sa zápis v registri týka alebo

osôb oprávnených na to podľa zákona, nemožno predbežným opatrením súdu odňať

právomoc registrového súdu o návrhu rozhodnúť, v dôsledku čoho ustanovenie § 76 ods.

2 O. s. p. je nepoužiteľné. Súd v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode

92 ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. 2009. Občiansky súdny poriadok - komentár. 93 § 75 ods. 9 OSP.

40

obchodného podielu nemôže predbežným opatrením určiť, že až do právoplatnosti

rozhodnutia o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sú spoločníkmi

spoločnosti tí spoločníci, ktorí by nimi boli pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného

podielu a v pomere podielov pred prevodom obchodného podielu.“94

Vzťah vykonateľnosti a právoplatnosti súdnych rozhodnutí sa posudzuje

v závislosti od toho či ide o rozsudky alebo uznesenia. Vykonateľnosť rozhodnutia

zvyčajne nastupuje až po vzniku právoplatnosti, ktorou sa potvrdzuje povinnosť alebo

nárok, a tým aj ich záväznosť a právo zabezpečiť aj súdnou cestou ich nútenú realizáciu

voči povinnému subjektu. Vykonateľnosť uznesenia o nariadení predbežného opatrenia

nastáva uplynutím lehoty na plnenie (tá začína plynúť od doručenia uznesenia).95 Ak súd

uložil v uznesení96 povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti

uznesenia, pričom súd môže určiť aj dlhšiu lehotu. Na druhej strane, ak v uznesení

o vydaní PO nebola určená lehota na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo

doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.97

Vykonateľnosť teda nie je viazaná na právoplatnosť uznesenia o predbežnom opatrení;

chráni a zabezpečuje práva oprávneného pred suspenzívnymi účinkami riadneho

opravného prostriedku. Odklad vykonateľnosti PO je vylúčený z dôvodu naliehavosti

dočasne upraviť pomery účastníkov konania.

3.5 Zánik a zrušenie predbežného opatrenia

K zániku predbežného opatrenia dochádza priamo zo zákona, a teda bez toho, aby

o tom musel rozhodovať súd. § 77 ods. 1 OSP taxatívne ustanovuje dôvody zániku

predbežných opatrení. PO zaniká, ak:

a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania,

b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo,

c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia

o veci,

94 Rozhodnutie Najvyššieho súdu, číslo judikátu: 123/1999.95 § 171 ods. 1 OSP.96 Pozri § 167 ods. 2 a § 160 ods. 1 OSP.97 Tu si treba uvedomiť, že uznesenie nadobúda vykonateľnosť už v okamihu jeho doručenia v zmysle § 171 ods. 2 OSP, a teda ešte pred jeho právoplatnosťou.

41

d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

a) Súd pri nariadení predbežného opatrenia súčasne uloží navrhovateľovi, aby

v lehote, ktorú mu súd určí, podal návrh na začatie konania vo veci samej.98 Žalobu

v zmysle uvedeného ustanovenia možno podať na občianskoprávnom alebo

rozhodcovskom súdu. Táto lehota je sudcovskou lehotou a na návrh navrhovateľa ju môže

súd predĺžiť. Jej zmeškanie však súd nemôže odpustiť, lebo jej márnym uplynutím

predbežné opatrenie vo veci zaniká.99 V prípade nepodania návrhu na začatie konania,

predbežné opatrenie zaniká dňom, kedy mala byť žaloba najneskôr podaná.

b) Po druhé, nevyhovením návrhu vo veci samej sa rozumie celkový procesný

neúspech navrhovateľa, ktorý neznamená len to, že súd žalobu vo veci samej zamietne, ale

aj to, že vezme žalobca žalobu späť, prípadne dôjde k zastaveniu konania pre nedostatok

niektorej procesnej podmienky, ktorá je neodstrániteľná.100 Predbežné opatrenie zaniká

dňom, kedy zamietavé rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť alebo konanie

bolo právoplatne zastavené.

c) Ak bol navrhovateľ v konaní vo veci samej úspešný a súčasne uplynula 30 dňová

lehota od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, je to dôvod pre zánik predbežného

opatrenia. Ďalšie trvanie predbežného opatrenia by bolo nadbytočné, nakoľko navrhovateľ

môže uspokojiť svoj nárok na základe vykonateľného rozhodnutia vo veci samej.101

K zániku predbežného opatrenia dochádza bez ohľadu na to či žalobca už dosiahol

uspokojenie vo veci samej (dobrovoľné či exekučné). V tomto prípade nie je dôležitá

právoplatnosť, ale vykonateľnosť rozhodnutia. Vo výroku uznesenia predbežného

opatrenia je nadbytočné (v zmysle ustanovení § 75, § 76 a § 102 OSP) a nesprávne (v

zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 písm. c) OSP) uvádzať, že predbežné opatrenie stráca

platnosť právoplatnosťou konečného rozhodnutia, vzhľadom na to, že tento následok

vyplýva priamo už z ustanovení § 77 ods. 1 OSP; tu je stanovené, kedy zanikne zo zákona

predbežné opatrenie.

d) Po štvrté, predbežné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, po ktorý malo predbežné

opatrenie trvať. Zánik predbežného opatrenia nastáva uplynutím posledného dňa, ktorý je

uvedený v rozhodnutí, ktorým sa nariadilo.

98 Pozri § 76 ods. 3 OSP.99 ĎURANA, M. – KUBINEC, M. 2005. Je rozpor právneho úkonu s predbežným opatrením dôvodom jeho neplatnosti? 100 MAZÁK, J. a kol. 2007. Základy občianskeho procesného práva.101 BABIAKOVÁ, E. a kol. 1996. Nariadenie predbežného opatrenia.

42

V prípade nariadenia predbežného opatrenia podľa § 75a OSP, trvá najmenej počas

troch mesiacov od jeho vykonateľnosti. Ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté

konanie vo veci samej, predbežné opatrenie trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci

samej vykonateľné.102

Súd predbežné opatrenie zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.103

K zrušeniu môže dôjsť napríklad vtedy, ak:

súd dodatočne zistí, že dôvody na nariadenie predbežného opatrenia tu ani neboli;

odpadol právny záujem na takomto dočasnom zabezpečení, pretože vznikla nová

hmotnoprávna situácia vo vzťahoch medzi účastníkmi, v dôsledku ktorej je

predbežné opatrenie nadbytočné;

povinný dobrovoľne splnil vymáhaný nárok či zabezpečil jeho splnenie

alebo odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

O zrušení môže rozhodnúť súd iba na návrh, ak to nie je nutné či účelné. Vo

veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, takýto návrh nie je potrebný. Procesne

legitimovaný je nielen odporca ale aj navrhovateľ, a to z toho dôvodu, že nariadením

predbežného opatrenia môže vzniknúť (najmä) ujma, ktorú je navrhovateľ povinný znášať.

V prípade, ak by malo predbežné opatrenie kumulovaný obsah, možno ho zrušiť aj sčasti,

ak odpadne jednej z dôvodov, pre ktoré bolo nariadené; vyplýva to z toho, že OSP

nepredpisuje rozsah zrušenia predbežného opatrenia.

Predbežné opatrenie sa nariaďuje uznesením; práve preto vykonateľnosť predbieha

jeho právoplatnosť. K jeho zrušeniu môže dôjsť aj vtedy, ak uznesenie o jeho nariadení nie

je právoplatné. Na tomto mieste vyvstáva ešte jedna otázka: Čo sa stane, ak po

právoplatnom nariadení predbežného opatrenia navrhovateľ zmenil návrh vo veci samej,

pričom súd túto zmenu právoplatne schválil?104 Touto otázkou sa odborná literatúra

a judikatúra príliš nezaoberajú. Prikláňame sa k názoru, že ak žalobca kvantitatívne zvýši

svoj uplatňovaný nárok (napr. žiada zaplatenie vyššej sumy), predbežné opatrenie

nezanikne, ale má ešte väčší zaisťovací význam. V tomto prípade návrhu môže byť

vyhovené. No ak sa však žalovaná čiastka zmenou petitu znížila, je dôvod znovu zvážiť či

ešte existujú dôvody pre existenciu predbežného opatrenia. Ak dôjde k podstatnej zmene

návrhu (napr. ak žaloba na vydanie veci bola zmenená na žalobu na peňažné plnenie),

predbežné opatrenie zo zákona zaniká, akonáhle súd zmenu právoplatne pripustil. 102 Pozri § 75a ods. 4 OSP.103 Pozri § 77 ods. 2 OSP.104 NOVOTNÝ, J. – BÁRTA, J. 2001. K otázce zániku předbežného opatření v případě pravomoceného připustení změny návrhu na zahájení řízení.

43

Dôvodom toho bude výklad § 77 ods. 1 písm. b) OSP (návrhu vo veci samej sa

nevyhovelo).105

105 Aplikácia ustanovenia § 77 ods. 2 OSP nie je namieste, lebo faktický stav sa nezmenil, a teda nepominuli dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia.

44

4 Predbežné opatrenia v Európskej únii

V poradí piateho pristúpenia vstúpila Slovenská republika do Európskej únie, spolu

s ďalšími deviatimi krajiny Európy (doposiaľ bolo spolu šesť pristúpení). Zmluva

o pristúpení týchto desiatich štátov (Slovensko, Slovinsko, Česko, Poľsko, Lotyšsko, Litva,

Estónsko, Cyprus, Maďarsko, Malta) bola podpísaná dňa 16. apríla 2003 a platnosť

nadobudla dňa 1. mája 2004. Od tohto obdobia sa na náš štát vzťahuje právny poriadok

Európskej únie, ako i na ostatné členské štáty.

Povinnosť vnútroštátneho súdu (a správneho orgánu) aplikovať právo Európskej

únie vyplýva aj zo zásady lojality, ktorá je zakotvená v článku 10 ZES106; pričom jednotný

výklad a aplikáciu práva EÚ zabezpečuje najmä Súdny dvor Európskej únie.107 Súdny dvor

EÚ sa podľa Lisabonskej zmluvy (platnej od 1. 12. 2009) skladá zo Súdneho dvora,

Všeobecného súdu (bývalý Súd prvého stupňa ES) a osobitných súdov (bývalý Súd pre

verejnú službu EÚ).

Súdny dvor v prípade Costa v. ENEL, 6/64 zdôraznil, že na rozdiel od bežných

medzinárodných zmlúv vytvorila Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (aktuálne sa

volá Zmluva o fungovaní Európskej únie) vlastný právny poriadok, ktorý sa okamihom

nadobudnutia jej platnosti stal neoddeliteľnou súčasťou právnych poriadkov členských

štátov a ktorý sú vnútroštátne súdy povinné aplikovať. Vytvorením spoločenstva na

neobmedzenú dobu, ktoré má vlastné inštitúcie, vlastnú subjektivitu, spôsobilosť právne

konať a vystupovať na medzinárodnom poli, a najmä skutočné právomoci vyplývajúce

z obmedzenia suverenity či prenesenia právomocí členskými štátmi na spoločenstvo,

členské štáty obmedzili, hoci len vo vymedzených oblastiach, svoje suverénne práva

a vytvorili právny poriadok záväzný tak pre ich príslušníkov, ako aj pre štáty samotné.

Súdny dvor v tomto prípade zdôraznil prednosť práva EÚ (je to vlastnosť, ktorú majú

všetky jeho normy, a to bez ohľadu na ich právnu silu) pred celými právnymi poriadkami

všetkých členských štátov (vrátane noriem ústavných). Prednosť práva Európskej únie je

v našom právnom poriadku zakotvená v Čl. 7 ods. 2108 a 5109 Ústavy SR. V Čl. 144 ods. 2

106 ZES sa od 1. 12. 2009 premenovala na Zmluvou o fungovaní EÚ, lebo vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva.107 MAZÁK, J. 2009. Základy práva Európskej únie.108 Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú

45

Ústavy SR sa zdôrazňuje to, že ak ,,sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo

zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny

názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.“110

4.1 Všeobecne o konaní o predbežných opatreniach v EÚ

Inštitút predbežných opatrení potvrdzuje zásadu účinnej súdnej ochrany. Je to

všeobecná zásada práva Európskej únie, ktorá vyplýva z ústavných tradícií spoločných

všetkým členským štátom; je zakotvená i v Európskom dohovore o ľudských právach.

Žaloby podané na Súdny dvor nemajú odkladný účinok, no ak si to podľa súdu

vyžadujú okolnosti, môže rozhodnúť o odklade uplatňovania napadnutého aktu, teda

o pozastavení jeho individuálnej účinnosti111 alebo môže nariadiť iné PO (Čl. 279 ZFEÚ).

Predseda Súdneho dvora môže v skrátenom konaní112 rozhodnúť o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia podľa článku 279 ZFEÚ113, ktorý znie: ,,Vo veciach, ktoré sú mu

predložené, môže Súdny dvor vydávať potrebné predbežné opatrenia.“ Dikcia tohto článku

vyvoláva dojem, že SD môže nariaďovať PO vo všetkých veciach, v ktorých koná (napr.

v konaní o nečinnosti, o náhrade škody, vo veciach štátnej pomoci...). Súdny dvor EÚ však

v prípade prejudiciálneho konania nemôže nariaďovať PO, lebo túto právomoc majú iba

vnútroštátne súdy členských štátov. Ak o PO rozhoduje Všeobecný súd či osobitné súdy

EÚ, možno proti ich rozhodnutiu podať odvolanie na Súdny dvor.

implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (Tento článok sa chápe v súvislosti so sekundárnym právom EÚ.) 109 Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. (Tento článok sa chápe v súvislosti s primárnym právom EÚ.) 110 Myslíme si, že posledná veta v Čl. 144 ods. 2 Ústavy SR nie je v súlade s právom Európskej únie z toho dôvodu, že toto právo môže vykladať jedine Súdny dvor, čo vyplýva to z jeho judikatúry.111 Čl. 278 ZFEÚ.112 Čl. 62a RP SD hovorí o tom, že pokiaľ si osobitná naliehavosť veci vyžaduje, aby SD rozhodol v čo najkratšej lehote, môže predseda výnimočne na žiadosť navrhovateľa alebo odporu, na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta a druhého účastníka konania rozhodnúť, že vec sa prejedná v skrátenom konaní odchylne od ustanovení tohto rokovacieho poriadku.113 Čl. 39 Protokolu č.3 o štatúte Súdneho dvora.

46

4.2 Podmienky pre nariadenie predbežných opatrení v EÚ

Prípustnosť návrhu na nariadenie PO závisí od prípustnosti hlavného konania

(návrhu na jeho začatie). Súd môže nariadiť PO len na návrh, ktorý musí byť podaný

účastníkom konania, musí byť podaný samostatne a okrem všeobecný náležitostí podania

a návrhu musí obsahovať aj predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť a

skutkové i právne dôvody odôvodňujúce vydanie navrhovaného PO. Dôvody, ktoré

odôvodňujú nariadenie PO, musia byť uvedené v každom návrhu na jeho nariadenie a sú

posudzované vzhľadom na možnosti úspechu navrhovateľa v hlavnom konaní vo veci

samej.114 Súd ich skúma z hľadiska závažnosti dôsledkov, ktoré môžu nastať pre odporcu

po vydaní PO.

Ak návrh nespĺňa niektoré náležitosti, tajomník vyzve navrhovateľa, aby

v primeranej lehote návrh doplnil či opravil. Ak tak neučiní, súd rozhodne po vypočutí

generálneho advokáta o tom či nesplnenie týchto náležitostí má za následok neprípustnosť

návrhu. 115 To, kedy sa rozhodne navrhovateľ podať návrh na nariadenie PO, závisí od jeho

vôle; pričom môže byť podaný najskôr po začatí konania vo veci samej (s ktorou PO

súvisí) a najneskôr až do vyhlásenia konečného rozsudku súdu.116

Súdy EÚ môžu odmietnuť nariadiť PO napr. z dôvodu:

neopodstatnenosti návrhu na nariadenie PO,

závažnosti dôsledkov, ktoré môže mať navrhované PO pre odporcu,

ak by odklad účinnosti mohol vážne narušiť právnu úpravu,

nejednoznačnosti odôvodnenia návrhu na nariadenie PO,

neprípustnosti samotného návrhu na začatie hlavného konania,

aby nebolo zneužité za účelom získania dokumentov od účastníka hlavného

konania,

že by sa ním zasahovalo do právomocí žalovaných inštitúcií,

že kvalifikácia skutkových okolností návrhu na nariadenie PO vyvoláva na prvý

pohľad vážne pochybnosti.117

114 Čl. 83 RP SD.115 SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2010. Súdny systém Európskej únie.116 Teda najskôr súčasne s návrhom na začatie konania. Návrh na nariadenie PO, ktorý je podaný pred podaním návrhu na začatie konania, je neprípustný.117 SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2006. Súdny systém Európskej únie.

47

4.3 Vlastnosti predbežných opatrení v EÚ

Medzi základné vlastnosti predbežných opatrení patrí akcesorita118 k hlavnému

konaniu vo veci samej a predbežná povaha (PO teda nemá vplyv na rozhodnutie súdu vo

veci samej). Rozhodnutie o PO zaväzuje účastníkov konania, a aj keď má len predbežný

charakter, môže byť exekučným titulom, ak ukladá peňažný nárok osobe inej ako štátu.119

Predbežné opatrenie sa musí súdom EÚ javiť ako nevyhnutné a musí vnútorne súvisieť

s hlavným konaním. Primárne má mať za cieľ zabrániť tomu, aby bola ohrozená

vykonateľnosť konečného rozhodnutia vo veci tým, že vznikne stav nezlúčiteľný

s nerušeným výkonom práva účastníka. Ale ak by PO nemohlo zabezpečiť navrhovateľovi

ochranu, ktorú žiada, súd ho zamietne. Naliehavosť PO súdy EÚ definujú ako

bezprostrednú hrozbu vážnej a nenapraviteľnej škody. Táto podmienka (znak/vlastnosť)

nie je splnená, ak rozsudok v hlavnom konaní môže aj bez nariadenia PO poskytnúť

navrhovateľovi plné zadosťučinenie. Naliehavosť v sebe zahŕňa dva podstatné atribúty:

bezprostrednosť (na to má vplyv okamih podania návrhu na nariadenie PO) a závažnosť

(navrhovateľ musí preukázať, že je bezpodmienečne nevyhnutné nariadiť PO predtým, ako

sa skončí konanie vo veci samej, a že rozsudok nebude stačiť na navrátenie práv

navrhovateľovi, aké mal pred začatím sporu).120 Zásada proporcionality sa taktiež

pertraktuje do popredia, keď súd rozhoduje o nariadení PO, lebo berie do úvahy (na jednej

strane) záujem navrhovateľa a (na druhej strane) záujem odporcu a nevýhody, ktoré by pre

neho mohlo mať nariadené PO.

4.4 Priebeh konania o predbežných opatreniach v EÚ

Návrh na nariadenie PO doručí súd odporcovi a určí mu lehotu na predloženie

písomných alebo ústnych pripomienok k návrhu. Predseda súdu môže návrhu na nariadenie

PO vyhovieť aj skôr ako odporca predloží svoje pripomienky a kedykoľvek počas konania

môže svoje rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť (aj bez návrhu). Toto narušenie zásady

118 Pozri slovník na str. 9. 119 Pozri Čl. 280 a 299 ZFEÚ.120 SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2010. Súdny systém Európskej únie.

48

kontradiktórnosti121 je odôvodnené potrebou prijatia PO v čo najkratšom čase, ak si to

vyžadujú okolnosti prípadu. Súd môže i nemusí vykonať dokazovanie pri nariadení PO. ,,V

praxi súd často nariadi pojednávanie, na ktorom môžu účastníci predniesť svoje ústne

pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (...) .“122 Rovnaké pravidlá ako

v prípade vstúpenia do hlavného konania vo veci samej platia aj pri vstúpení vedľajšieho

účastníka do konania o PO.123

Sudca skúma (v rámci konania o PO) či navrhované PO súvisí s predmetom

hlavného konania. Ak návrh na vydanie PO nespadá do rámca konečného rozhodnutia

o veci samej v hlavnom konaní, je neprípustný, lebo nepatrí do právomoci súdu.124 A teda

dedukujeme, že predmety hlavného konania a konania o PO musia byť v kauzálnom125

vzťahu (jeden z nich je nevyhnutným dôsledkom toho druhého). Vyhlásenie hlavného

konania za neprípustné má za následok aj neprípustnosť návrhu na nariadenie PO. V rámci

konania o PO súd neskúma prípustnosť návrhu na začatie hlavného konania, aby sa vyhol

prejudikovaniu126 rozhodnutia vo veci samej. Ak je však návrh na začatie konania zjavne

neprípustný, súd zamietne návrh na nariadenie PO (napr. vtedy, ak bol návrh na začatie

konania podaný po predpísanej lehote).127

Zamietnutie návrhu na nariadenie PO nebráni účastníkovi konania, ktorý ho podal,

aby podal ďalší návrh, ktorý je založený na nových skutočnostiach.128 O návrhu na

nariadenie PO rozhoduje súd uznesením, ktoré musí byť odôvodnené. Ak sa zmenili

okolnosti, súd môže na návrh účastníka konania zmeniť alebo zrušiť doterajšie

uznesenie.129 Ak nie je v uznesení určená doba trvania PO, zaniká dňom vyhlásenia

konečného rozsudku vo veci samej.

121 Pozri slovník na str. 9.122 SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2006. Súdny systém Európskej únie. s. 209.123 Tu si treba uvedomiť, že vedľajší účastník v konaní o PO sa automaticky nepovažuje za vedľajšieho účastníka v hlavnom konaní.124 KARAS, V. – KRÁLIK, A. 2004. Európske právo.125 Pozri slovník na str. 9. 126 Pozri slovník na str. 9.127 SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2008. Súdny systém Európskej únie.128 Čl. 88 RP SD.129 Čl. 87 RP SD.

49

4.5 Druhy predbežných opatrení v EÚ

Druhy predbežných opatrení kategoricky vyčleňujeme do dvoch skupín.

1. Predbežné opatrenia, ktoré majú za následok pozastavenie účinnosti aktu130

alebo odklad vykonateľnosti rozhodnutia131, ktorý má dočasne zabrániť účinkom

prijatého aktu. Z Čl. 83 RP SD vyplýva, že odklad účinnosti aktu môže súd nariadiť voči

všetkým aktom a inštitúciám za toho predpokladu, že boli napadnuté žalobou na súdoch

EÚ. ,,Na návrh tretej osoby môže Súdny dvor rozhodnúť o odklade výkonu napadnutého

rozsudku.“132 Odklad účinnosti aktu možno povoliť aj v rámci konania o náhrade škody,

konania o neplatnosti, v rámci zamestnaneckých sporoch i v rámci konania o zmene

rozsudku na návrh tretej strany133. Je potrebné odlišovať odklad vykonateľnosti

rozhodnutia ako individuálneho aktu inštitúcií, ktoré sa môže žiadať až vtedy, ak už

nepredchádza prijatiu a samo osebe vyvoláva právne účinky, od pozastavenia účinnosti

aktu. Súdy EÚ odmietnu nariadiť PO, ak napr. určitý akt odmieta priznať navrhovateľovi

konkrétny nárok, lebo by tak sudca prijal rozhodnutie, ktoré je v kompetencii tej inštitúcie,

ktorá akt vydala.

2. Iné predbežné opatrenia134 sú poňaté dosť široko, a preto sudca nie je viazaný

petitom návrhu na ich nariadenie. Môže v súlade s cieľom konania o PO nariadiť také

opatrenie, ktoré si vyžaduje právny stav, pričom sa nemôže odkloniť od hlavného konania.

PO sa nesmie prikázať niektorej z inštitúcií, aby vykonala právomoc inej inštitúcie.

Predbežné opatrenie môže napr.:

spočívať v dočasnom zachovaní určitého stavu,

prikázať inštitúcii, aby prijala nejaké opatrenie a priznala navrhovateľovi určité

právne postavenie, alebo aby zaplatila navrhovateľovi určitú peňažnú sumu,

odložiť vykonateľnosť iného aktu ako je akt, ktorý je predmetom hlavného sporu,

presiahnuť výsledok, ku ktorému smeruje hlavné konanie, ak ide o osobitný

charakter PO nariadeného v rámci konania o nečinnosti,

poskytovať zálohy navrhovateľovi zo strany odporcu.135

130 Čl. 278 ZFEÚ a Čl. 157 ZESAE.131 Čl. 299 ZFEÚ.132 Čl. 97 ods. 2 RP SD.133 Čl. 123 ods. 2 RP VS.134 Čl. 279 ZFEÚ.135 SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2008. Súdny systém Európskej únie.

50

5 Komparácia predbežných opatrení v SR a EÚ

Vlastnosti PO

Predbežné opatrenia v EÚ sa vyznačujú akcesoritou k hlavnému konaniu vo veci

samej a predbežnou povahou. Predbežná povaha je charakteristická aj pri PO v SR.

Rozhodnutie o PO zaväzuje účastníkov konania, a aj keď má len predbežný charakter,

môže byť exekučným titulom, ak ukladá peňažný nárok osobe inej ako štátu (podľa práva

EÚ).

Dočasnosť znamená, že je neprípustné, aby PO trvalo dlhšie, ako to vyžaduje jeho

účel. Táto vlastnosť sa prejavuje pri PO v SR aj EÚ, lebo nie je možné vydať ho vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, nie je možné deklarovať ním určité právo, nemôže sa

nariadiť so spätnou účinnosťou (ex nunc) a nie je možné nariadiť PO, ktoré by fakticky i

právne znemožnilo privodiť pôvodný stav (alebo s nadmernými ťažkosťami).

Naliehavosť nie je splnená, ak rozsudok v hlavnom konaní môže aj bez nariadenia

PO poskytnúť navrhovateľovi plné zadosťučinenie. Provizórnosť je charakteristická tým,

že navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej (len sa ním

zaisťuje, aby konečné rozhodnutie malo reálny význam). PO musí byť efektívne, lebo

ochrana toho, proti komu má smerovať, nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby sa prakticky

znemožnila ochrana oprávnených záujmov druhej strany. Zásada proporcionality hovorí

o tom, že keď súd rozhoduje o nariadení PO, berie do úvahy záujem navrhovateľa

i odporcu a nevýhody, ktoré by mohli vzniknúť nariadením PO. Charakteristické znaky

v tomto odseku platia pre PO v SR aj EÚ.

Rýchlosť je ďalší znak PO v SR a EÚ, lebo súd o nich musí rozhodnúť

bezodkladne, ak sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. PO sa musí javiť súdom EÚ

viac ako nevyhnutné a musí vnútorne súvisieť s hlavným konaním. Táto vlastnosť sa pri

PO u nás neskúma do detailov, čo sa odzrkadľuje aj na obsahu rozdielnych druhov PO

v SR a EÚ.

Osvedčenie nároku je znak, ktorý súvisí najmä s PO v SR, lebo dokazovanie sa

nevykonáva v plnom rozsahu, len sa osvedčuje nárok navrhovateľa. Máme za to, že PO

v EÚ sa nevydávajú pred podaním návrhu na začatie konania, a práve preto dochádza

k podstatnejšiemu zisteniu skutkového stavu, ako je to pri nariaďovaní PO podľa § 74

OSP.

51

Druhy PO

V EÚ pri nariaďovaní PO ide o (a) pozastavenie účinnosti aktu (môže súd

nariadiť voči všetkým aktom a inštitúciám za toho predpokladu, že boli napadnuté žalobou

na súdoch EÚ), o odklad vykonateľnosti rozhodnutia (ako individuálneho aktu inštitúcií,

ktoré sa môže žiadať až vtedy, ak už nepredchádza prijatiu a samo osebe vyvoláva právne

účinky). (b) Iné predbežné opatrenia sú poňaté dosť široko, a preto sudca nie je viazaný

petitom návrhu na ich nariadenie. Môže v súlade s cieľom konania o PO nariadiť také

opatrenie, ktoré si vyžaduje právny stav, pričom sa nemôže odkloniť od hlavného konania.

Výpočet PO v SR je explifikatívny, a teda sa nevylučuje ani ich kombinácia. Súd

môže nariadiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, odovzdal dieťa do

starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, poskytol

aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje, zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo

znášal a iné (ich delenie sme si charakterizovali v podkapitole 3.1 Členenie (druhy)

predbežných opatrení).

Predbežné opatrenia však môžeme deliť aj z hľadiska časového:

návrh na nariadenie PO možno podať pred podaním návrhu vo veci samej (platí len

v SR),

návrh na nariadenie PO možno podať súčasne s návrhom vo veci samej (platí v SR

aj EÚ),

návrh na nariadenie PO možno podať potom, ako súd začal konať vo veci samej

(platí v SR aj EÚ).

Konanie o predbežných opatreniach

Rozhodovanie o PO závisí od úvahy súdu, každá veci si vyžaduje individuálne

posúdenie. Predseda Súdneho dvora môže v skrátenom konaní rozhodnúť o návrhu na

vydanie PO skoro vo všetkých druhoch konania (okrem prejudiciálneho konania, lebo túto

právomoc majú len vnútroštátne súdy členských štátov). Nariadenie PO je podľa

zákonných predpokladov v SR aj EÚ prípustné a opodstatnené, ak:

sa potvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi konania,

tieto vzťahy si vyžadujú dočasnú úpravu,

táto dočasná úprava je nevyhnutná a potrebná,

52

sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav.

Prípustnosť návrhu na nariadenie PO v EÚ závisí od prípustnosti hlavného konania,

návrhu na jeho začatie. V Slovenskej republike sú upravené dva zákonné dôvody pre

nariadenie PO; ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je

obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (v tomto prípade sa vyžaduje

existencia súdneho rozhodnutia). A preto potreba nariadiť PO sa bude vyskytovať všade

tam, kde budú ohrozené alebo porušené subjektívne práva fyzických či právnických osôb.

V Európskej únii Súdny dvor nariadi PO len na návrh účastníka konania. U nás

pred začatím konania o ňom rozhoduje súd len na návrh účastníka. Po začatí konania môže

rozhodnúť taktiež na návrh účastníka a v konaniach, ktoré môže súd začať aj bez návrhu

(ex offo), môže zároveň nariadiť PO aj v priebehu konania vo veci samej.

V slovenskom procesnom práve i v EÚ sa procesné podmienky chápu ako

predpoklady, ktorých splnenie sa vyžaduje na to, aby mohol súd prejednať a rozhodnúť

veci, v ktorých si osoby uplatnili svoje subjektívne právo. Delia sa na odstrániteľné

a neodstrániteľné procesné podmienky.

V EÚ ak návrh na nariadenie PO nespĺňa niektoré náležitosti, tajomník vyzve

navrhovateľa, aby v primeranej lehote návrh doplnil či opravil. Ak tak neurobí, súd

rozhodne po vypočutí generálneho advokáta o tom či nesplnenie týchto náležitostí má za

následok neprípustnosť návrhu. V SR sa to rieši tak, že ak účastník konania do určitej

lehoty neodstráni nedostatky svojho návrhu, súd konanie zastaví.

Lehota na podanie návrhu na PO v EÚ je najskôr po začatí konania vo veci

samej a najneskôr do vyhlásenia konečného rozsudku súdu; teda najneskôr s návrhom na

začatie konania. Návrh na nariadenie PO, ktorý je podaný pred podaním návrhu na začatie

konania, je neprípustný. U nás sa môže podať návrh na predbežné opatrenie pred začatím

konania, spolu s návrhom na začatie konania, ako aj počas konania (dovtedy, kým súd

nevydá svoje meritórne rozhodnutie).

V EÚ návrh na nariadenie PO doručí súd odporcovi a určí mu lehotu na predloženie

písomných alebo ústnych pripomienok k návrhu. Predseda súdu môže návrhu na nariadenie

PO vyhovieť aj skôr ako odporca predloží svoje pripomienky a kedykoľvek počas konania

môže svoje rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť (aj bez návrhu). Toto narušenie zásady

kontradiktórnosti je odôvodnené potrebou prijatia PO v čo najkratšom čase, ak si to

vyžadujú okolnosti prípadu. Súd môže i nemusí vykonať dokazovanie pri nariadení PO.

Dokazovanie je povinnou fázou pred nariadením PO u nás a vykonáva sa v takom

rozsahu, pre ktorý je určujúce či sa o PO rozhoduje pred konaním vo veci samej alebo

53

počas konania. Pred konaním vo veci samej je dokazovanie (osvedčovanie) zúžené

v dôsledku účelu a podstaty PO. Súd môže vydať rozhodnutie o PO aj bez výsluchu

účastníkov. Tí nemusia byť pred rozhodnutí o PO vypočutí; toto pravidlo súvisí s tým, že

výsluch by mohol zmariť účel PO, a aj s tým, že v tejto činnosti súdu sa zásadne

nevykonáva podrobné dokazovanie. V prípade, že súd vykonáva dôkaz iba listinami,

dokazovanie nevykonáva na verejnom ústnom pojednávaní a potrebné úsudky prijíma bez

súčinnosti s účastníkmi konania. A teda porušenie či ohrozenie práva musí byť

navrhovateľom dostatočne osvedčené, pričom sa nevyžaduje rozsiahle dokazovanie, pokiaľ

súd rozhoduje o jeho nariadení pred začatím konania. Ide o to, že ohrozené či porušené

právo sa musí súdu javiť viac ako pravdepodobné. Ak nariaďuje PO počas konania,

skutkový stav mu bude zjavne konkrétnejší.

Rovnaké pravidlá ako v prípade vstúpenia do hlavného konania vo veci samej

platia aj pri vstúpení vedľajšieho účastníka do konania o PO v EÚ, pričom sa

automaticky nestáva vedľajším účastníkom v hlavnom konaní. V SR vedľajší účastník

nemôže vystupovať v konaní o PO, lebo mu chýba jeden zo základných predpokladov,

ktorým je právny záujem na výsledku konania.

Súd rozhoduje o návrhu na nariadenie PO vždy uznesením v SR aj EÚ (musí byť

odôvodnené). Definitívna ochrana ohrozeným či porušeným právam jednotlivca sa

poskytne v konaní až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. PO sa vytvorí stav,

ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Tento inštitút nemôže

byť zásadne vydaný, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej. V EÚ je

to dôvod na nevydanie rozhodnutia o PO; v SR tiež, avšak existujú aj isté výnimky, čo

potvrdzuje i judikatúra Najvyššieho súdu SR.

Zamietnutie návrhu na nariadenie PO nebráni účastníkovi konania, ktorý ho

podal, aby podal ďalší návrh, ktorý je založený na nových skutočnostiach. Pri PO v EÚ ak

sa zmenili okolnosti, súd môže na návrh účastníka konania zmeniť alebo zrušiť doterajšie

uznesenie. Ak nie je v uznesení určená doba trvania PO, zaniká dňom vyhlásenia

konečného rozsudku vo veci samej. V SR dochádza k zániku PO priamo zo zákona, a to

bez toho, aby o tom rozhodoval súd. Súd PO zruší vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré

bolo nariadené.

54

ZÁVER

Právny poriadok Slovenskej republiky, rovnako ako právny poriadok každého

demokratického štátu, upravuje postup pri zabezpečovaní ochrany práv a právom

chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Pre oblasť občianskoprávnych

a ďalších vzťahov, do ktorých vstupujú fyzické a právnické osoby, právny poriadok

poskytuje predovšetkým súdnu ochranu práv a oprávnených záujmov. Právny poriadok, až

na celkom výnimočné situácie, neumožňuje svojpomocné realizovanie práva, a to ani

v tom prípade, ak je právo oprávnenej osoby celkom nesporné. Spôsob, ako sa domôcť

spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov v uvedených vzťahoch, upravujú

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je najvšeobecnejším predpisom

upravujúcim občianskoprávne vzťahy.

Ten, kto sa cíti na svojich právach dotknutý, má možnosť obrátiť sa na súd, ktorý

o spornom práve rozhodne. Pred začatím súdneho konania (alebo v jeho priebehu) môže

súd nariadiť predbežné opatrenia, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery

účastníkov alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Urobí tak

súd na návrh; no ak je potrebné pomery účastníkov upraviť až po začatí konania, môže súd

predbežné opatrenie nariadiť aj ex offo. Žiadne iné skutočnosti nie sú pre nariadenie

predbežného opatrenia významné.

Práve v situácii, keď nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený

konečným rozhodnutím súdu, je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a

zabezpečenia výkonu rozhodnutia pred zmarením, spravidla, najnaliehavejšia. Bez zreteľa

na následný výsledok sporu, je vždy na mieste predbežné opatrenie, ak je tu hrozba

násilného vynútenia práva zo strany niektorého z účastníkov. Tým viac sú vhodné

predbežné opatrenia, ak niektorý z účastníkov občianskoprávneho vzťahu bez rozhodnutia

súdu alebo iného kompetentného orgánu a bez nariadenia výkonu rozhodnutia, alebo

exekučného príkazu si násilím vynútil plnenie.

Je potrebné ďalej spomenúť, že nariadenie predbežného opatrenia nemožno vylúčiť

ani po skončení konania, titulom ktorého je vykonateľné rozhodnutie. V tomto štádiu však

už prichádza do úvahy zrejme len predbežné opatrenie, ktoré sleduje zabezpečenie výkonu

rozhodnutia pred jeho zmarením. Šiesta časť Občianskeho súdneho poriadku, ktorá

upravuje výkon rozhodnutia, nemá samostatné ustanovenie o predbežnom opatrení,

55

v dôsledku čoho bude potrebné použiť príslušné ustanovenia druhej a tretej časti

Občianskeho súdneho poriadku.

V bakalárskej práci Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní / Právna

úprava a účel predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní sme sa zaoberali

inštitútom predbežných opatrí, pričom za cieľ sme si stanovili poukázať na význam

spomínaného procesného inštitútu. Predbežné opatrenie, resp. konanie o predbežnom

opatrení, patrí medzi zabezpečovacie konania. Podstata a účel tohto druhu konania spočíva

v tom, že sa ním poskytne ochrana porušenému alebo ohrozenému právu či právom

chránenému záujmu navrhovateľa. V jednotlivých kapitolách sme sa pokúsili načrtnúť

podmienky v procese konania a nariadenia predbežných opatrení v Slovenskej republike

i Európskej únii na základe právnej úpravy a fundovaných názorov vybraných autorov

v danej oblasti práva. Máme za to, že cieľ bakalárskej práce sme splnili. Predmet práce

pozostával v prvom rade z právnej úpravy predbežných opatrení u nás, ktorá je primárne

spracovaná v Občianskom súdnom poriadku, sekundárne je vyjadrená v literatúre, ktorú

uvádzame v Zozname bibliografických odkazov.

Prvá kapitola pertraktuje do popredia všeobecné charakteristiky predbežný

opatrení, najmä čo sa týka procesnej prevencie, podstaty a účelu predbežných opatrení

a v neposlednom rade i pojmových znakov.

Kapitola s názvom Procesné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia

venuje pozornosť procesným podmienkam na strane súdu a účastníkov konania. Delí sa na

tri podkapitoly, pričom v poslednej podkapitole vymedzujeme negatívne procesné

podmienky.

Ďalšia kapitola sa zaoberá konaním o predbežných opatreniach a skladá sa z piatich

podkapitol. V prvej sa zaoberáme druhmi predbežných opatrení, ďalšia skúma predpoklady

pre ich nariadenie. Dokazovanie a rozhodovanie o predbežnom opatrení sú fázy pred

nariadením predbežného opatrenia. Dokazovanie sa v tomto prípade chápe ako osvedčenie

a má iné znaky ako dokazovanie v konaní vo veci samej. Právoplatnosť a vykonateľnosť

uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je iná, ako je tomu pri rozsudku, lebo

vykonateľnosť nemusí byť v určitých prípadoch viazaná na právoplatnosť; môže jej

predchádzať. Zánik a zrušenie predbežných opatrení vyvstáva priamo zo zákona

a venujeme im taktiež pozornosť v tejto kapitole.

Štvrtá kapitola má názov Predbežné opatrenia v Európskej únii. Zmluvy, Protokoly

či rokovacie poriadky podstatným spôsobom nedefinujú predbežné opatrenia podrobne.

Druhy, ktoré sa prijímajú v rámci Európskej únie sa podstatným spôsobom odlišujú od

56

tých, ktoré nariaďujú slovenské súdy. Konanie o predbežných opatreniach, podmienky pre

ich nariadenie ako aj ich samotné vlastnosti nie sú až také markantné od právnej úpravy

v Slovenskej republike.

Posledná kapitola sa zaoberá komparatistikou predbežných opatrení v Európskej

únii a u nás. Súdy o ňom rozhodujú uznesením. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, inak sa

to klasifikuje v EÚ a u nás. Opisujeme tu vlastnosti predbežných opatrení, ich delenie,

konanie o predbežných opatrenia, a to všetko s poukázaním na základné odlišnosti

primárne i funkčne totožného procesného inštitútu.

Máme za to, že ustanovenia § 74 až § 77 OSP neupravujú procesné podmienky

konania o predbežnom opatrení komplexne. Nedefinuje sa tu napríklad to, kto je

účastníkom konania, poplatková povinnosť; absentuje aj úprava týkajúca sa zastupovania

účastníkov, procesnej spôsobilosti, právomoci, litespendencie (tú upravuje § 83 OSP) či res

iudicata (ktorý vyjadruje § 159 ods. 3). V odbornej literatúre sa ustálil názor, ku ktorému

sa prikláňame aj my, že z hľadiska systematického usporiadania OSP, ustanovenia prvej

časti OSP sa použijú aj na konanie podľa druhej časti OSP a tretia časť OSP, resp. jej

ustanovenia, sa na toto konanie použijú primerane.

Bakalársku prácu odporúčame predovšetkým študentom práva, ale aj všetkým tým,

ktorých daná téma zaujme. Našou ambíciou bolo poukázanie a načrtnutie hlavných

teoretických vymedzení predbežného opatrenia, resp. konania o predbežnom opatrení.

57

RESUMÉ

Postup súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní je pre nás do

značne veľkej miery zaujímavý; a práve z tohto dôvodu sme si vybrali ako tému

bakalárskej práce Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní / Právna úprava

a účel predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní. Pri vypracovávaní bakalárskej

práce sme použili tieto úlohy: štúdium prameňov, získavanie údajov, zhŕňanie výskumného

materiálu, kategorizovanie výskumného materiálu, analýza a zovšeobecňovanie výsledkov.

Po analýze jednotlivých odborných textov pristupujeme v závere k syntéze výsledkov, k

vyhodnocovaniu a tvorbe záverov na danú tému.

Na základe preštudovanej literatúry excerpujeme, že pre účely rýchlej, efektívnej

a dočasnej úpravy pomerov účastníkov občianskeho súdneho konania slúži inštitút

predbežného opatrenia. Je formálne spracovaný v druhej časti Občianskeho súdneho

poriadku s názvom Činnosť súdu pred začatím konania. Jeho systematické usporiadanie,

ako aj sám pojem ,,predbežné opatrenie“, nám vyjadruje, že ho možno nariadiť aj pred

začatím konania vo veci samej, pričom pôsobí len dočasne a provizórne, pokiaľ súd

svojím meritórnym rozhodnutím v konečnom dôsledku neusporiada právne pomery

fyzických, ako aj právnických osôb. Súd ho môže nariadiť i počas konania vo veci samej;

v tomto prípade pôjde o dôkladnejšie skúmanie skutkového stavu, ktoré nie je až také

rozhodujúce ako v prípade, že súd nariadi predbežné opatrenie podľa § 74 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku.

Súd by mal rýchlo konať a rozhodovať o nariadení predbežného opatrenia; zároveň

však musí správne a právne posúdiť či sú dané predpoklady pre jeho nariadenie, a to bez

ohľadu na to či ide o konanie súdu ex offo alebo o konanie súdu v rámci dispozičnej

zásady účastníkov konania. Tieto predpoklady sčasti upravuje platná právna úprava,

ostatné predpoklady právna teória a prax vyvodila zo zákonných ustanovení. Menovaný

inštitút do času jeho zániku alebo zrušenia zasahuje do práv účastníka konania tým, že mu

ukladá, najmä, povinnosť konať, nekonať, teda niečoho sa zdržať či niečo strpieť.

58

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

Časopisecká a knižná literatúra

BABIAKOVÁ, E. a kol. 1996. Nariadenie predbežného opatrenia. In Zo súdnej praxe.ISSN 1335-177X, 1996, roč. 1, č. 4, s. 79-80.

BABIAKOVÁ, E. a kol. 1996. Nariadenie predbežného opatrenia. In Zo súdnej praxe.ISSN 1335-177X, 1996, roč. 1, č. 6, s. 129-130.

DOBROVODSKÝ, R. 2009. K inštitútu vykázania násilníckej osoby z obydlia a k iným zmenám pri ochrane obetí násilia páchaného v rodine. In Justičná revue. ISSN 1335-6461, 2009, roč. 61, č.1, s. 138-148.

ĎURANA, M. – KUBINEC, M. 2005. Je rozpor právneho úkonu s predbežným opatrením dôvodom jeho neplatnosti? In Justičná revue. ISSN 1335-6461, 2005, roč. 57, č. 10, s. 1250-1256.

EDÍCIA IUSTITIANA, 2008. Občiansky súdny poriadok s judikatúrou. Bratislava : Iura Edition, 2008. 495 s. ISBN 978-80-8078-237-5.

FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie. Bratislava : UK, 2008. 438 s. ISBN 978-80-7160-256-9.

FICOVÁ, S. 2009. Otázniky nad kauzálnou príslušnosťou. In Justičná revue. ISSN 1335-6461, 2009, roč. 61, č. 6-7, s. 861 – 867.

KARAS, V. – KRÁLIK, A. 2004. Európske právo. Bratislava – Trnava : Iura edition, 2004. 436 s. ISBN 80-80-78-001-3.

MAZÁK, J. 1997. Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. Bratislava : Iura Edition, 1997. 310 s. ISBN 80-88715-35-0.

MAZÁK, J. 2007. Základy občianskeho práva procesného. Bratislava : Iura Edition, 2007. 809 s. ISBN 978-80-8078-145-3.

MAZÁK, J. 2009. Základy práva Európskej únie. Bratislava : Iura edition, 2009. 740 s. ISBN 978-80-8078-289-4.

OBERT, V. 2006. Návraty a odkazy. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2006. 129 s. ISBN 80-8094-046-0.

POSPÍŠILOVÁ, I. 2002. Predbežné opatrenia a občianske súdne konanie. In Hospodárske noviny. ISSN 1335-4701, 2002, roč. 10, č. 158, s. 23.

SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2006. Súdny systém Európskej únie. Bratislava : EUROIURIS, 2006. 683 s. ISBN 80-969554-1-1.

59

SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2008. Súdny systém Európskej únie. Žilina : Poradca podnikateľa, 2008. 736 s. ISBN 978-80-89363-02.

SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. 2010. Súdny systém Európskej únie. Bratislava : EUROIURIS, 2010. 782 s. ISBN 978-80-89406-07-4.

STEINEROVÁ, J. 2000. Princípy formovania vzdelania v informačnej vede. In Pedagogická revue. ISSN 1335-1982, 2000, roč. 2, č. 3, s. 8-16.

ŠTEVČEK, M. 2002. Čo nové v úprave predbežných opatrení? In Obchodné právo. ISSN 1335-6674, 2002, roč. 3, č. 12, s. 49-51.

ŠTEVČEK, M. 2009. K problematike tzv. kauzálnej príslušnosti niektorých slovenských súdov. In Justičná revue. ISSN 1335-6461, 2009, roč. 61, č. 6-7, s. 852 – 860.

ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. 2009. Občiansky súdny poriadok - komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2009. 936 s. ISBN 978-80-7400-159-8.

VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A. 2000. Inštitút predbežného opatrenia v praxi slovenských súdov a s ním súvisiace otázky. In Justičná revue. ISSN 1335-6461, 2000, roč. 52, č. 10, s. 1043-1049.

VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A. 2001. Predbežné opatrenie a naliehavý právny záujem. In Bulletin slovenskej advokácie. ISSN 1335-1079, 2001, roč. 7, č. 1, s. 30-35.

Judikatúra súdov Slovenskej republiky

Nález Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 38/2002.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu, číslo judikátu: 123/1999.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 10/2001.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 20/1980.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 39/1995.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 41/1995.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 49/1995.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 67/1996.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 14/1998.

Uznesenie Najvyššieho súdu, číslo judikátu: 20/1998.

Uznesenie Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 57/2000.

60

Uznesenie Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 65/2000.

Právne predpisy Európskej únie

Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora.

Rokovací poriadok Súdneho dvora.

Rokovací poriadok Všeobecného súdu.

Rozsudok Súdneho dvora, Costa v. ENEL, 6/64.

Zmluva o fungovaní Európskej únie.

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Právne predpisy Slovenskej republiky

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.