SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

BAKALÁRSKA PRÁCA

2008 JANA KONEČNÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: Dr. H. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Vývoj platobnej bilancie Slovenskej republikyBakalárska práca

Katedra ekonomikyVedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD.

Vedúci práce: doc. Ing. Ján Pokrivčák, PhD.

Jana Konečná

Nitra 2008

SUMMARY

Each country is more or less connected to international distribution of labour and is open

towards other countries and also world economy. Slovakia is a small country and has high

measure of candour for abroad. Each transaction done by Slovak residents and rest of the

world are summarised in country’s balance of payments. The balance of payments is specific

statement of accounts where such transactions are involved. The aim of this work is to

describe the development of balance of payments and their main accounts.

The work provides description of development of balance of payments during the

period of years 1997 – 2007. After analysis of works of several different authors, information

about development of balance of payments published by National bank of Slovakia, I show

advancement of current, capital and financial account, the main parts of the balance of

payments.

The current account, which covers trade with goods and services, incomes and

transfers, is passive. A deficit is rising, mainly in the course of last years. The largest part of

this deficit is created by balance of trade. The main reason of unbalance of balance of trade is

the commodity structure of foreign trade, which is heritage from history. Nowadays, certain

advance can be shown mainly in export structure. Export aims to larger finality of production

and added value. The government has several instruments in its hands, which can help to

reduce a deficit. In the area of services, services called other services are problematic. There

are different legal, financial, technical, building and other services from abroad, used by

Slovak residents more. Incomes from investment cause passivity of the balance of incomes,

the part of the current account. Balance of transfers, another part of the balance of payments,

was active until the year 2005.

Capital and financial account consists of two parts: capital account and financial

account. During the above mentioned period, the capital account was active until the year

2004. In 2005, the trend of inflow capital was changed to outflow. Surplus at financial account

was achievement of development of direct, portfolio and other investments, which are covered

here. The highest inflow of capital was characteristic for direct foreign investments, which

were active during whole period. Returns from privatization are also involved in this part of

balance of payments. Inflow of direct investment has some positive effects in Slovakia. For

example: growth of production, employment or better image of Slovakia abroad. On the other

hand they endanger domestic retail network, create strong competitive environment,

or cause stagnacy of research etc.

At present, the balance of payments is active; however, the deficit at current account

is its constant problem. In the last year it finally decreased (last in 2003.)

In general, Slovak balance of payments was passive twice during evaluated period, in

1998 and 2006. The highest active balance was 161 billion SKK and the highest deficit was 78

billion SKK.

The integration of Slovakia into European Union as well as the acceptance of Euro

currency have influenced the volume of some part of balance of payments. The changes refer

to development of foreign trade and higher interest of foreign investors, in both cases. As

Slovakia still depends on import of some extraction resources from Russia, deficit of balance

of trade has not changed very much after the integration into European Union. New inflow of

direct foreign investment can help Slovakia to accelerate process of catching up with more

economical developed countries.

Key words: the balance of payments, current account, capital and financial account, foreign

trade, returns, transfers, investment, direct foreign investment

Kľúčové slová: platobná bilancia, bežný účet, kapitálový a finančný účet, zahraničný obchod,

výnosy, transfery, investície, priame zahraničné investície

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne, a že som uviedlavšetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce.

Nitra ................................... ................................................. podpis autora BP

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi doc. Ing. Jánovi Pokrivčákovi, PhD.za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskejpráce.

Nitra ............................... .................................................. podpis autora BP

Použité označenie:

a i. - a iní

a pod. - a podobne

č. - číslo

mil. - milióny

mld. - miliardy

napr. - napríklad

predch. - predchádzajúci

r. - rok

tzv. - takzvané

viď. - vidieť

BPM 5 - 5. Manuál platobnej bilancie(balance of payments manual 5)

CA - bežný účet (current account)

CZK - česká koruna

ČSOB - Československá obchodná banka

EÚ - Európska únia

EUR - euro

EXG&&&&S - export tovarov a služieb

EXG - export tovarov

EXS - export služieb

EXA - export aktív

GB - obchodná bilancia

HPD - hrubý domáci produkt

IM G&S - import tovarov a služieb

IM G - import tovaru

IM S - import služieb

IM A - import aktív

KA - finančný účet

M - import

MMF - Medzinárodný menový fond

NBS - Národná banka Slovenska

NX - čistý export (net export)

OI - ostatné investície

PB - platobná bilancia

PI - portfóliové investície

PZI - priame zahraničné investície

SAV - Slovenská akadémia vied

SB - bilancia služieb

SDR - zvláštne práva čerpania ( special drawing rights)

SK, SKK - slovenská koruna

SPP - Slovenský plynárenský priemysel

SR - Slovenská republika

ŠÚ SR - Štatistický úrad Slovenskej republiky

USD - americký dolár

X - export

OBSAH:

Úvod 9

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 10

2. Cieľ práce 17

3. Metodika práce 18

4. Výsledky práce 20

4.1 Bežný účet 20

4.1.1 Vývoj obchodnej bilancie 20

4.1.2 Vývoj bilancie služieb 22

4.1.3 Vývoj bilancie výnosov a bežných transferov 24

4.1.4 Výboj bežného účtu platobnej bilancie 26

4.2 Kapitálový a finančný účet 27

4.2.1 Vývoj kapitálového účtu PB 27

4.2.2 Vývoj finančného účtu PB 28

4.2.2.1 Vývoj priamych investícií 28

4.2.2.2 Vývoj portfóliových investícií 31

4.2.2.3 Vývoj ostatných investícií 32

4.3 Súčasný stav platobnej bilancie 34

4.4 Celková platobná bilancia 35

4.4.1 Vývoj celkovej platobnej bilancie 35

4.4.2 Vplyv vstupu do EÚ a zavedenia eura na PB 35

5 Záver 37

6 Použitá literatúra a internetové zdroje 39

7 Prílohy 44

9

ÚVOD

Národné hospodárstva jednotlivých krajín sa líšia. Rozdiely možno vidieť najmä vo

vybavení výrobnými fondmi, v ich kvalite i kvantite. Majú rozdielne národné trhy, prírodné

energetické a surovinové bohatstvo, ekonomickú výkonnosť a úroveň.

Aj z týchto rozdielností vyplýva, že hospodárstva jednotlivých krajín nie sú rovnakou

mierou zapojené do medzinárodnej deľby práce a svetového hospodárstva. Prakticky všetky

hospodárstva štátov sú otvorenými ekonomikami. Rozdielna je ale ich miera otvorenosti.

Malé krajiny sú existenčne donútené využívať medzinárodné ekonomické vzťahy.

V porovnaní s inými krajinami sú relatívne viac zapojené do medzinárodnej deľby práce, viac

otvorené ekonomikám iných štátov a svetovému hospodárstvu. Ich ekonomická otvorenosť

znamená však aj viac závislosti. Slovensko je takouto krajinou, krajinou s relatívne vysokou

mierou otvorenosti, závislosti a rizikovosti.

Pri charakteristike národného hospodárstva v spojitosti s makroekonomickou

stabilitou, vystupujú do popredia štyri základné ciele, ktoré sú rozhodujúce pri koncipovaní

hospodárskej politiky. Týmito cieľmi sú: hospodársky rast, vysoká miera zamestnanosti, nízka

miera inflácie (resp. stabilita cenovej hladiny) a štvrtým základným cieľom je vyrovnaná

platobná bilancia zahraničného obchodu.

Platobná bilancia patrí v súčasnosti medzi frekventované ekonomické pojmy. Čoraz

častejšie zaznievajú správy o hodnotení jej súčasného stavu a o potrebe zaviesť nevyhnutné

opatrenia na jej zlepšenie.

Vyrovnaná platobná bilancia zahraničného obchodu je cieľom vonkajšej ekonomickej

rovnováhy. Súvisí s vývojom platobnej bilancie danej krajiny, ktorá vyjadruje medzinárodný

pohyb tovarov a služieb a medzinárodný pohyb kapitálu. Za žiadúci stav sa pritom považuje

mierny prebytok salda bilancie.

Už v období po prvej svetovej vojne vyšli v bývalej Spoločnosti národov podnety

k určitému obsahovému a metodickému zjednoteniu platobnej bilancie. Po druhej svetovej

vojne sa táto potreba ešte výraznejšie prehĺbila. Medzinárodný menový fond, ako vrcholná

medzinárodná peňažná inštitúcia vypracovala pre svoje členské krajiny, jednotnú metodiku

zostavovania platobných bilancií, ktorú ustavične zdokonaľovala.

Slovenská platobná bilancia prešla viacerými zmenami. Vo všeobecnosti sa pri jej

zostavovaní vychádza práve z tejto metodiky.

10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

V piatom vydaní manuálu platobnej bilancii MMF je platobná bilancia definovaná

ako štatistický výkaz, ktorý systematicky sumarizuje, za určité časové obdobie, ekonomické

transakcie danej ekonomiky, zo zvyškom sveta. Ide o transakcie medzi rezidentmi

a nerezidentmi, ktoré zahŕňajú: tovary, služby, príjmy, finančné pohľadávky a záväzky,

transfery a tzv. jednosmerné transfery. Transakcie samotné definuje ako ekonomické toky,

ktoré sú dôsledkom tvorby, premeny, výmeny, presunu a zrušenia ekonomickej hodnoty

a zároveň obsahujú zmenu vo vlastníctve tovaru a / alebo finančných aktív, poskytnutie

služieb, práce a kapitálu.

Podobne sa vyjadruje aj Árendáš (2005), podľa ktorého platobná bilancia vyjadruje

pomer medzi súhrnom všetkých platieb, ktoré prichádzajú do krajiny a súhrnom všetkých

platieb ktoré z danej krajiny odchádzajú. Zahŕňa všetky platby bez ohľadu na to, z akých

príčin vznikli a na to, v ktorom období sa realizoval pohyb tovaru a služieb. Na rozdiel od nej

obchodná bilancia vyjadruje pomer medzi hodnotou exportu a importu tovarov za určité

časové obdobie, bez ohľadu na to, kedy sa zaň platí.

Podľa Pokrivčáka je platobná bilancia súhrnom účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

ekonomické transakcie domácich rezidentských jednotiek so zvyškom sveta za určité časové

obdobie. Pri zostavovaní platobnej bilancie sa používa podvojné účtovníctvo. Každá

medzinárodná transakcia vstúpi do platobnej bilancie raz ako kredit a raz ako debet.

Transakcia, pri ktorej dochádza k platbe do zahraničia je zaznamenaná ako debet a má

negatívne (-) znamienko. Ak dochádza k obdržaniu platby zo zahraničia je transakcia

zaznamenaná ako kredit a má kladné (+) znamienko.

Ako uvádza Fielke (1976), podvojné účtovné zásady používané pri zostavovaní

platobnej bilancie sú rovnaké ako tie, ktoré používajú podnikateľské subjekty. V bežnom

podnikovom účtovníctve sa suma každej transakcie zaznamená dvojako, ako kredit

(pohľadávka) aj ako debet (záväzok). Pričom platí, že suma pohľadávok sa musí rovnať sume

záväzkov (alebo suma aktív sa rovná sume pasív). Debetné zápisy poukazujú na nárast aktív

a pokles pasív, naopak kreditné záznamy na nárast pasív a pokles aktív. Tieto základné

princípy môžu byť aplikované aj na záznamy v platobnej bilancii.

Samuelson a i. (2000) sa vyjadrujú podobne. Tak ako iné účty aj platobná bilancia

zaznamenáva každú transakciu ako aktívnu alebo pasívnu položku. Všeobecné pravidlo

11

účtovania v platobnej bilancii vymedzili takto: ak sa transakciou získala zahraničná mena pre

krajinu, predstavuje kredit a zaznamenáva sa ako aktívna položka. Ak transakcia odčerpáva

zahraničnú menu, ide o debet a zaznamenáva sa ako záporná položka. Vo všeobecnosti vývoz

predstavuje kredit a dovoz debet.

Vokorosová (2001) upresňuje, že 13. marca 1993 vznikla prvá platobná bilancia SR za

január 1993 podľa štvrtého vydania príučky platobnej bilancie vypracovanej MMF. Platobná

bilancia SR sa ale v súčasnosti zostavuje podľa medzinárodného metodického štandardu

„BPM 5“ (Balance of Payments Manual 5 z roku 1996). Tento manuál sa na Slovensku pri

tvorbe platobnej bilancie aplikoval v roku 1997. V súčasnosti sa využíva takmer v 140

krajinách, ktoré údaje o platobných devízových vzťahoch zverejňujú MMF v písomnej alebo

elektronickej podobe.

Údaje v platobnej bilancii sú vykazované v domácej mene v súlade so Zákonom o

účtovníctve a opatrením Ministerstva financií SR. Údaje, ktoré sú uvedené v cudzej mene, sú

konvertované na domácu menu priemerným mesačným kurzom. Vo všeobecnosti sa

transakcie vykazujú v trhových cenách. Ak nie je trhová cena k dispozícii, používa sa účtovná

hodnota. Údaje platobnej bilancie sa zverejňujú v mil. SK (ŠÚ SR).

Polednáková a i. (2006) zastáva názor, že platobná bilancia domácej, ako aj

zahraničnej krajiny je dôležitou ekonomickou kategóriou pre manažérov, investorov,

spotrebiteľov a tiež vládu. Dôvodom je najmä to, že údaje o vývoje platobnej bilancie sú

ovplyvňované ostatnými makroekonomickými premennými, ako sú HDP, zamestnanosť,

cenová úroveň, menový kurz a úrokové sadzby. Aj monetárna a fiškálna politika sa musí

premietnuť do účtov platobnej bilancie na národnej úrovni. Význam údajov platobnej bilancii

spočíva vo viacerých dôvodoch. Platobná bilancia je dôležitým indikátorom tlaku na menový

kurz.

Národnej banke Slovenska vyplýva zo zákona povinnosť zostavovať platobnú

bilanciu za Slovenskú republiku, ktorá slúži na zmapovanie vonkajšej pozície štátu. Vývoj

platobnej bilancie a jej jednotlivých zložiek je prísne sledovaný všetkými významnými

medzinárodnými organizáciami a ratingovými agentúrami, ktoré podľa jej výsledkov

vykonávajú hodnotenie krajiny z hľadiska rizikovosti. Poskytuje dôležité signály

o očakávanom príleve resp. odleve devízových prostriedkov a možnosti vzniku finančných

kríz. Slovenská republika v zastúpení NBS predkladá údaje o dlhodobej zahraničnej

zadĺženosti podľa jednotlivých záväzkov Svetovej banke. Z týchto údajov získava Svetová

12

banka informácie o schopnostiach krajín splácať existujúce zahraničné dlhy, prípadne prijímať

ďalšie úvery a vykonáva analýzy celkovej ekonomickej pozície danej krajiny (Národná banka

Slovenska).

Platobná bilancia má jednak horizontálnu a jednak vertikálnu štruktúru. Horizontálnu

štruktúru predstavujú jednotlivé položky. Vertikálnu štruktúru vyjadrujú jednotlivé stĺpce

platobnej bilancie. Horizontálnu štruktúru platobnej bilancie, teda jednotlivé položky

usporadúva Árendáš (2005) do niekoľkých skupín:

1. Vývoz a dovoz tovarov

Zachytáva medzinárodný pohyb tovarov. Člení sa na suroviny , priemyselný, spotrebný tovar,

poľnohospodárske výrobky a výrobné prostriedky.

2. Vývoz a dovoz služieb

3. Vývoz a dovoz dôchodkov

Ide o dovoz dôchodkov z investovaného domáceho kapitálu v zahraničí, napr. zisky, úroky,

dividendy a renty. Vývoz dôchodkov predstavuje výdavky spojené so zahraničnými

investíciami v domácej ekonomike. V tejto skupine sú evidované aj zisky z arbitrážnych

operácii s devízami a zlatom.

4. Vývoz a dovoz jednosmerných transferov

Zachytáva jednosmerné platby, ktoré nevedú k vzniku zahraničných pohľadávok alebo

záväzkov, ani k iným spätným ekonomickým väzbám. Napr. prevody pracovných príjmov,

hospodárska pomoc, dary, príspevky nadnárodným inštitúciám, alimenty a pod.

5. Vývoz a dovoz dlhodobého kapitálu

Z hľadiska subjektov sa delí na oficiálny a súkromný, z hľadiska objektov na priamy (nákup

akcií, reálne investovanie alebo reinvestovanie zisku), nepriamy (nákup obligácií

zahraničných podnikov, vlád a pod.) a ostatný dlhodobý kapitál (vládne úvery a dlhodobé

súkromné obchodné úvery).

6. Vývoz a dovoz krátkodobého kapitálu

Zaraďujeme sem krátkodobé obchodné úvery, pohyb depozít, predaj a nákup krátkodobých

cenných papierov, krátkodobé bankové úvery, obchod s devízami a pod.

7. Zmena v devízových rezervách,

čiže v devízových aktívach centrálnej banky, prípadne iných oficiálnych inštitúcií. Sú to reálne

existujúce aktíva ako je zlato, voľne vymeniteľné meny v hotovosti alebo aj na účtoch

v zahraničných bankách, štátne cenné papiere cudzích vlád a potenciálne devízové aktíva,

13

ktoré predstavujú možnosť čerpať devízové zdroje MMF a cudzích centrálnych bánk do výšky

stanoveného limitu.

8. Zmena držby domácej meny v zahraničí

Národná mena opúšťa vnútorný peňažný obeh s cieľom uskutočniť zahraničnú platbu.

Vo vertikálnej štruktúre , možno rozlíšiť tri základné časti platobnej bilancie, teda

tri účty, ale aj chyby a omyly a rezervné aktíva. Ako uvádza aj Lisý (2005), platobná bilancia

sa skladá z troch účtov : bežný účet, finančný účet a kapitálový účet.

Bežný účet zachytáva obchod s tovarmi a službami a transferové platby. Za služby sa

považujú napr. dopravné služby, poplatky za poskytnutie práv, splácanie úrokov. Za

transferové platby sa pokladajú poukázané peniaze, dary, podpory. Obchodná bilancia

bežného účtu zaznamenáva iba obchod s tovarmi. Ak k nej pripočítame aj obchody so

službami a čisté transfery, dostaneme bežný účet platobnej bilancie

Kapitálový účet zachytáva kapitálové transfery, ako napr. odpustenie pohľadávok,

prevod akcií, odpustenie dlhov. Patria sem aj prevody nevýrobných nefinančných hmotných

aktív a nehmotných práv, ako patenty, autorské práva a pod.

Finančný účet vyjadruje vývoj pohľadávok a záväzkov rezidentov danej ekonomiky

voči zahraničiu. Člení sa na: priame zahraničné investície, portfóliové investície a ostatné

investície.

Polednáková a i. (2006) ďalej charakterizuje chyby a omyly : Podľa platných zásad

na zostavenie platobnej bilancie by sa mal súčet aktívnych a pasívnych zápisov rovnať nule,

v praxi sa však výsledná platobná bilancia takmer s určitosťou nerovná nule, čo je výsledok

chýb a omylov pri zostavovaní jednotlivých výkazov. Preto vo výkazoch platobnej bilancie je

štandardnou praxou vykazovať položku čisté chyby a omyly.

Rezervné aktíva sú aktíva, ktoré má daná ekonomika k dispozícii v peňažných

ústavoch na vyrovnanie nerovnováhy platobnej bilancie, prípadne na iné potreby. Sú to zlato,

rezervné meny, rezervná pozícia v MMF, aktíva v zahraničnej mene a ostatné pohľadávky.

Baránik a i. (2002) alebo Árendáš (2005) uvádzajú takúto vertikálna štruktúru

platobnej bilancie : Platobná bilancia každú položku eviduje dvakrát.

Kreditné položky označuje znamienkom plus (+) a patria sem:

• vývoz tovarov a služieb

• prílev dôchodkov do zahraničia

14

• dovoz kapitálu

• zvýšenie záväzkov formou priamych zahraničných investícií, prijaté úvery

a vklady, predaj dlhopisov a pod.

• zníženie pohľadávok formou prijatých splátok úverov, pokles depozít rezidentov

v zahraničí, odkúpenie podielov zahraničných investorov a pod.

• dovoz transferov

• dovoz dôchodkov

• zvýšenie držby domácej meny v zahraničí

Debetné položky sa označujú znamienkom mínus (-) a zachytávajú:

• dovoz tovarov a služieb

• odlev dôchodkov a transferov

• vývoz kapitálu

• zvýšenie pohľadávok napr. formou zvýšenia priamych zahraničných investícií

v zahraničí, poskytnuté úvery do zahraničia, rast bankových vkladov v zahraničí,

nákup dlhopisov a pod.

• zníženie záväzkov formou splatenia úverov, pokles depozit rezidentov

• zvýšenie devízových rezerv

• zníženie držby domácej meny v zahraničí

Každá medzinárodná transakcia sa v platobnej bilancii zaznamenáva ako kredit alebo

ako debet. Transakcia ktorá spôsobí, že sa peniaze prilejú do krajiny je kreditná.

Naopak, transakcia ktorá spôsobí , že peniaze krajinu opustia je debetná. Napr. ak Angličan

kupuje stereo pochádzajúce z Južnej Kórei, kúpa bude debetom pre Britskú bilanciu

a kreditom pre Kórejskú. Alebo ak Brazílska spoločnosť zasiela splátku úveru do niektorej

banky v Spojených Štátoch, táto transakcia spôsobí debet v Brazílskej a kredit v Americkej

platobnej bilancii (Federal reserve bank of New York).

Podľa Baránika a i. (2002) sa rovnováha vo vonkajších ekonomických vzťahoch

dá interpretovať rôzne. Môže ísť o rovnováhu platobnej bilancie vcelku alebo rovnováhu jej

jednotlivých položiek, alebo aj ako kompenzáciu prebytkových a schodkových sáld

15

jednotlivých položiek platobnej bilancie. Najčastejšie sa vyrovnanosť sleduje cez vyrovnaný

čistý export a vyrovnanú platobnú bilanciu.

Vyrovnaný čistý export sa interpretuje ako vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie.

Vonkajšia ekonomická rovnováha podľa tohto prístupu je buď prebytkový čistý export (NX

väčšie ako 0, X väčšie ako M) alebo deficit v exporte (NX menšie ako 0, X menšie ako M).

Vyrovnaná platobná bilancia – o tomto prístupe píše aj Árendáš (2005). Uvádza, že

zdôrazňuje dopad zmien peňažnej zásoby. Berie do úvahy nielen vývoj čistého exportu (bežný

účet platobnej bilancie), ale aj vývoj medzinárodného pohybu kapitálu, takže aj finančný účet

platobnej bilancie.

Baránik a i. (2002), ďalej poukazujú na tieto spôsoby, ktorými sa dá vyrovnaná

platobná bilancia dosiahnuť:

1. Vyrovnaným bežným a finančným účtom platobnej bilancie

2. Za podmienok prebytku na bežnom účte môže dôjsť k odlevu zahraničného kapitálu

v objeme celého alebo časti salda bežného účtu, ktoré sa použije na kompenzáciu salda

finančného účtu.

3. Deficit bežného účtu sa spája s nedostatočným čistým prílevom zahraničného kapitálu

a deficitným finančným účtom, ktorý je krytý znížením devízových rezerv.

Ako uvádza aj Jankovská (2003), z metodickej povahy platobnej bilancie vyplýva, že

môže byť vyrovnaná alebo nevyrovnaná Vyrovnaná platobná bilancia je taká, ktorá s relatívne

malými a prechodnými aktívnymi alebo pasívnymi saldami vyjadruje za bežných podmienok

menovú stabilitu. Nie je zdrojom ani následkom porúch v národnej likvidite. Častejšie sa

vyskytuje nevyrovnaná platobná bilancia. Tá môže mať aktívne alebo pasívne saldo. Aktívne

saldo platobnej bilancie znamená, že za dané obdobie alebo k danému okamihu úhrn inkás

z cudziny je väčší ako úhrn úhrad do cudziny. Táto situácia sa hodnotí zväčša kladne. Svedčí

o tom, že krajina má dostatok platobných prostriedkov pre vonkajšie ekonomické vzťahy.

Môže viesť k revalvácii príslušnej meny. Pasívne saldo platobnej bilancie znamená, že za

dané obdobie alebo k danému okamihu úhrn inkás z cudziny je menší ako úhrn úhrad do

cudziny. Ak je takýto stav trvalejší a saldo je relatívne vysoké, vedie to k znehodnocovaniu

príslušnej meny a k ohrozeniu medzinárodnej likvidity. Hodnotí sa ako negatívny jav. Krajina,

ktorá sa ocitne v takejto situácii, musí stiahnuť svoje devízové rezervy a urobiť nevyhnutné

16

oparenia na odstránenie pasivity svojej platobnej bilancie. Jankovská ďalej uvádza, že na

nerovnováhu platobnej bilancie vplýva predovšetkým nerovnováha obchodnej bilancie.

Deficitné saldo bežnej bilancie sa podľa Szovicsa a i. (2006) môže vyfinancovať,

potlačiť, alebo vyrovnať. Zdrojom financovania môžu byť devízové rezervy centrálnej banky,

resp. iných centrálnych inštitúcií, vládne úvery, hospodárska pomoc alebo prílev súkromného

kapitálu.

Stein poukazuje na to, že bežný a kapitálový účet sa sčítavajú do celkového účtu,

ktorý je nevyhnutne vyrovnaný. To znamená, že deficit na bežnom účte, je sprevádzaný

prebytkom na kapitálovom účte a naopak. Deficit alebo prebytok na bežnom účte nemôže byť

vysvetľovaný alebo hodnotený bez toho, aby prebytok alebo deficit kapitálového účtu nebol

zohľadnený. Ďalej uvádza, že hoci je deficit na bežnom účte všeobecne vnímaný ako znak zlej

ekonomickej politiky, nemusí byť tomu vždy tak. Ak majú Spojené štáty deficit na bežnom

účte, znamená to, že importujú viac kapitálu a to nie je viacej neprirodzené alebo nebezpečné

ako import kávy. Ak je deficit problémom, je výsledkom určitých faktorov v krajine, vysokej

inflácie, nízkej produktivity alebo neadekvátnych úspor.

Aj podľa Soukupa (2005) môže byť saldo platobnej bilancie aktívne, pasívne

i vyrovnané. Premieta sa aj do zmien menových rezerv centrálnej banky. Aktívne saldo ich

zvyšuje, pasívne znižuje. Ďalej uvádza, že vývoj platobnej bilancie súvisí s vývojom

zadlženosti rezidentov voči zahraničiu. Ide o zadlženosť súkromného sektora a vlády.

Zahraničnými veriteľmi sú firmy, vlády, medzinárodné organizácie. Zahraničná zadlženosť

ekonomiky má päť štádií, ktoré sa hodnotia na základe vývoja čistého exportu, čistého prílevu

kapitálu a čistého zahraničného dlhu.

Baránik a i. (2002) rozoznávajú týchto päť stupňov pri hodnotení vývoji platobnej

bilancie a zahraničnej zadlženosti ekonomiky v dlhodobom horizonte: mladá zadĺžená

ekonomika, konsolidovaná zadĺžená ekonomika, ekonomika splácajúca dlhy, mladá veriteľská

ekonomika a nakoniec vyspelá veriteľská ekonomika.

Podľa Samuelsona a i. (2000), hospodárske dejiny priemyselných krajín ukazujú, že

prechádzajú podobným životným cyklom vývoja svojej platobnej bilancie. Štádia tohto cyklu

znázorňujú na stručných dejinách platobnej bilancie Spojených štátov. Popisuje tieto štyri

štádia: mladá a rozvíjajúca sa dlžnícka krajina, zrelá dlžnícka krajina, nová veriteľská krajina

a zrelá veriteľská krajina.

17

2. Cieľ práce

Cieľom predkladanej bakalárskej práce je charakteristika a zhodnotenie vývoja

platobnej bilancie Slovenskej republiky a jej základných komponentov, teda bežného,

kapitálového a finančného účtu, za obdobie rokov 1997 až 2007.

V prvej časti práce sa budem venovať bežnému účtu platobnej bilancie, ktorý sa

vzťahuje na tovary, služby, výnosy a jednostranné bežné transfery. Popíšem vývoj týchto

položiek bežného účtu a uvediem príčiny, v dôsledku ktorých došlo k medziročným zmenám

v ich vývoji.

V ďalšej časti práce popíšem vývoj prílevu a odlevu kapitálu na kapitálovom

a finančnom účte platobnej bilancie. Pozornosť zameriam najmä na vývoj priamych,

portfóliových a ostatných krátkodobých a dlhodobých investícií. Taktiež vyčíslim ako sa

medziročne menili ich hodnoty a uvediem hlavné príčiny týchto zmien v daných rokoch.

Keďže prílev PZI na Slovensko začal nadobúdať na význame, je dôležité poznať aj ich vplyv

na ekonomiku SR. V tejto časti sa budem venovať aj tejto problematike.

Tretia časť práce bude venovaná popisu platobnej bilancie za rok 2007, ktorá

reprezentuje súčasnosť, teda poskytuje pohľad na stav slovenskej ekonomiky z pozície

platobnej bilancie.

V štvrtej časti sa zameriam na platobnú bilanciu z pohľadu jej celkového vývoja

a uvediem ako mohol vstup Slovenska do Európskej únie a ako môže prijatie spoločnej meny

euro, ovplyvniť jej stav.

Záver práce bude obsahovať syntézu získaných poznatkov, zhrnutie celkového

vývoja platobnej bilancie a jeho zhodnotenie.

18

3. Metodika práce

Predmetom predkladanej bakalárskej práce je platobná bilancia SR, pričom celá práca

je venovaná jej vývoju od roku 1997 až po súčasnosť (po rok 2007).

Vývoj platobnej bilancie začnem popisovať od r. 1997, pretože v tomto roku bola po

prvý krát zostavená podľa 5. vydania manuálu PB MMF. Pred týmto rokom sa platobná

bilancia zostavovala zo značnými odlišnosťami v porovnaní so súčasnou. Z tohto dôvodu som

si vybrala na analýzu vyššie spomínané jedenásťročné obdobie.

Východiskom k spracovaniu bakalárskej práce bolo štúdium literatúry domácich

i zahraničných autorov, zaoberajúcich sa problematikou platobnej a obchodnej bilancie,

medzinárodných financií, investičnej pozície SR. Základné informácie a údaje som čerpala

z odborných kníh, periodík, pracovných materiálov SAV a z webových stránok Národnej

banky Slovenska, Štatistického úradu SR a Úradu vlády SR.

Získané údaje som analyzovala a vyhodnocovala s cieľom získať prehľad o vývoji

celkovej platobnej bilancie a jej jednotlivých častí. Pri popise vývoja jednotlivých položiek

platobnej bilancie, som hodnoty týchto položiek v jednotlivých rokoch znázornila graficky.

Vyčíslila som medziročné zmeny v ich vývoji, uviedla ich do tabuľkovej podoby a ďalej

charakterizovala. Väčšinu informácií pri charakteristike týchto zmien som čerpala

z Menových prehľadov NBS a z informácii o vývoji platobnej bilancie dostupných na

internete. Niektoré údaje z týchto dokumentov som prepočítala, vzhľadom na to, že

neobsahujú nové údaje po uskutočnených revíziách platobnej bilancie v ďalších rokoch.

Platobnú bilanciu SR za jednotlivé roky sledovaného obdobia som pre veľkosť

obsahu umiestnila do prílohy č.1 tejto práce.

Vlastná práca je členená do štyroch hlavných častí:

1. Prvá časť práce popisuje vývoj bežného účtu platobnej bilancie a jeho jednotlivých

častí. Charakterizuje vývoj bežného účtu, ako aj vývoj obchodnej bilancie, bilancie služieb,

výnosov a bežných transferov z ktorých pozostáva. Daný vývoj popisuje graficky a poskytuje

informácie o medziročných zmenách vo vývoji služieb (dopravy, cestovného ruchu, a iných

služieb), výnosov (kompenzácie pracovníkov, výnosy z investícií), bežných transferov a ich

charakteristiku. Táto časť ďalej bližšie rozoberá saldo zahraničného obchodu a poskytuje

informácie o trendoch vo vývoji tovarovej, sektorovej a teritoriálnej štruktúry zahraničného

19

obchodu. Ďalej uvádza možnosti riešenia problému vysokého deficitu obchodnej bilancie.

Taktiež charakterizuje služby sledované v platobnej bilancii.

Rovnováhu na bežnom účte možno zapísať takto:

CA = EXG&&&&S - IM G&&&&S ,

kde index G&S predstavuje zahrnutie exportu a importu tovaru aj služieb. Ak CA>0, krajina

má prebytok bežného účtu. Ak CA<0, krajina má deficit na bežnom účte.

Podobne možno definovať aj rovnováhu obchodnej bilancie:

GB = EXG – IMG,

kde sa zaznamenáva iba export a import obchodného tovaru. Ak je GB>0, krajina dosahuje

obchodný prebytok. Naopak ak GB<0, krajina má obchodný deficit.

Rovnako možno uviesť aj rovnováhu bilancie služieb:

SB = EXS – IMS,

kde sa zaznamenáva iba export a import služieb. Ak je SB>0, krajina má prebytok bilancie

služieb. Ak SB<0, krajina dosahuje deficit bilancie služieb.

2. Druhá časť bakalárskej práce je venovaná kapitálovému a finančnému účtu

platobnej bilancie. Obsahuje charakteristiku a popis ich vývoja celkovo a vývoj priamych,

zahraničných a ostatných dlhodobých a krátkodobých investícií. Aj tu je popis doplnený

grafmi a tabuľkami. Tabuľky obsahujú informácie o medziročnej zmene rozoberaných

investícií a sú doplnené aj stručnou charakteristikou týchto zmien. Nechýba tu ani bližšia

charakteristika vyššie uvedených investícií a vplyvu PZI na ekonomiku Slovenska.

Rovnováha finančného účtu sa môže vyjadriť:

KA = EX A – IM A,

kde EXA a IMA predstavujú export a import aktív. Ak KA>0 , krajina má prebytok na

finančnom účte. Ak KA<0 , krajina dosahuje deficit na finančnom účte.

3. Tretia časť práce sa venuje súčasnému stavu platobnej bilancie, čiže rozoberá

hodnoty jej základných komponentov v roku 2007 a ich medziročné zmeny. Nechýba tu ani

grafický pohľad na výšku sáld bežného, kapitálového a finančného účtu.

4. V štvrtej časti sa sleduje vývoj celkovej platobnej bilancie na ktorom sa podieľali

už jej skôr podrobnejšie rozoberané časti. Sú tu uvedené medziročné zmeny jej salda

v absolútnom a relatívnom vyjadrení i grafickom znázornení. V tejto časti sa ďalej uvádza,

ako ovplyvňuje platobnú bilanciu vstup SR do EÚ a ako ju môže ovplyvniť prijatie eura už

v nasledujúcom roku.

20

4 Výsledky práce

4.1 Bežný účet

4.1.1 Vývoj obchodnej bilancie

Zahraničný obchod SR bol a je ovplyvnený historickým, ekonomickým aj politickým

vývojom ešte prvej Československej republiky i spoločnej republiky po 2. sv. vojne. Po celý

ten čas výroba na Slovensku bola charakteristická vysokou výrobnou náročnosťou

a nedostatočnou finalizáciou výroby. V súčasnosti, medzi hlavné problémy, ktoré sú príčinou

nevyváženosti našej zahraničnoobchodnej bilancie patrí komoditná štruktúra nášho vývozu

a dovozu. Tá vyplýva z existujúcej výrobnej štruktúry našej ekonomiky, ktorú sme zdedili

(Samson, 2006).

Vývozná štruktúra slovenského zahraničného obchodu sa pozitívne mení, keďže

v posledných rokoch sa prejavujú tendencie smerom k finálnejšej produkcii a k vyššej pridanej

hodnote. (Burda, 2004).

Obrázok 1: Vývoj vývozu, dovozu a salda zahraničného obchodu SR prameň: NBS

Inkasá a platby obchodnej bilancie na bežnom účte platobnej bilancie majú rastúcu

tendenciu. V sledovanom období (r. 1997 – 2006), každoročne prevažuje dovoz nad vývozom

z čoho vyplýva schodok obchodnej bilancie (SR počas svojej histórie dosiahla aktívne saldo

obchodnej bilancie len raz, v roku 1994, 2,6 mld. Sk). Najvyšší schodok bol evidovaný v roku

2001 (102,7 mld. Sk) a predstavoval 10% podiel na vytvorenom HDP v danom roku, najmenší

v roku 2003 (23,5 mld.). Najvyššia hodnota vývozu ( 1 239 mld. Sk) a dovozu ( 1 331 mld.) je

zaznamenaná v roku 2006.

- 20 0 0000

20 0 00040 0 00060 0 00080 0 000

1 00 0 0001 20 0 0001 40 0 0001 60 0 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

r o k

mil.

SK

V ý v oz vmil. S K K( Inka s á )

Dov o z vmil. S K K( p la tby )

S a ldo v mil.S K K

21

Vývoj salda zahraničného obchodu v sledovanom období, možno zoradiť do

niekoľkých kvalitatívne rozdielnych etáp:

V rokoch 1997-1998: Naplno sa prejavila reálna deficitnosť slovenskej ekonomiky,

v zahraničnom obchode sa ustálil ukazovateľ deficitu v rozmedzí 10 – 11% nominálneho

HDP.

V rokoch 1999-2000: Vývoj deficitu bol daný predovšetkým vývojom na strane

dopytu, ukazovateľ deficitnosti sa pohyboval okolo hranice 5% nominálneho HDP. Tento

výsledok sa dostavil na základe špecifických opatrení hospodárskej politiky, ktoré boli

zamerané najmä na oblasť spotreby. To sa prejavilo aj v negatívnych hodnoteniach niektorých

významných svetových inštitúcii (WTO, MMF...).

V rokoch 2001-2002: Nerovnovážne prostredie spôsobilo opätovný návrat

ukazovateľa deficitnosti do rozmedzia 10-11% nominálneho HDP. Prudký nárast priamych

zahraničných investícii v rokoch 2000 a 2001 však signalizoval nielen rastúcu dôveru

zahraničných investorov k ekonomike Slovenska, ale aj očakávaný exportný potenciál.

V rokoch 2003-2004: Vplyvom zvýšenej vývoznej dynamiky nastupuje nová

tendencia znižovania deficitu obchodnej bilancie. Je založená na vyššej finalite a pridanej

hodnote exportovanej produkcie. Ukazovateľ deficitnosti sa v roku 2003 znížil na hodnotu

1,97 % HDP, (Burda, 2004) a v roku 2004 sa len mierne zvýšil.

V rokoch 2005 a 2006: „Prehlbovanie deficitu obchodnej bilancie bolo spôsobené

tým, že štrukturálny prebytok obchodnej bilancie s krajinami EÚ-25 narastal pomalšie, ako sa

zvyšovali štrukturálne deficity obchodu s Ruskom a krajinami Ázie“ (Haluška a i., 2007).

Vývoj teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu poukazuje na tri trendy:

1. pokračuje rast podielu krajín EÚ na exporte našich výrobkov (v roku 2006 vývoz do EÚ

tvoril 85,1% a dovoz 68,1%1),

2. pokračuje pokles významu Českej republiky na zahraničnom obchode,

3. klesá dovozná náročnosť komodít z Ruska, ktorá súvisí s kurzovými zmenami a s cenami

ropy.

Najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska z krajín EÚ je Nemecko a Česká

republika. Zlepšenie bilancie nastalo aj v obchode s Rakúskom, Talianskom a Francúzskom.

1Zdroj tohto údaja je: ŠÚ SR. Dovoz a vývoz podľa kontinentov a a ekonomických zoskupení krajín v r. 2006

22

Pozitívny vývoj zahraničného obchodu, ktorý súvisí s poklesom pasívneho salda obchodnej

bilancie sa prejavil od roku 1999. Prejavil sa najmä v zlepšení jeho sektorovej a tovarovej

štruktúry . Z dovážaných komodít narástol vplyv dovozu strojov, ktoré v súčasnosti tvoria

približne viac ako štvrtinu všetkého dovozu na Slovensku, ako aj dovozu komodít z kategórie

plastov a kaučuku. (Árendáš, 2005)

Prílev PZI v posledných rokoch prispel k rastu exportnej výkonnosti a ovplyvnil

exportnú štruktúru SR. Najdôležitejším exportným odvetím Slovenska je automobilový

priemysel. Zahraničný investor Volkswagen Slovakia sa stal najväčším slovenským

exportérom, ale i importérom. V poradí ďalšie silné exportné odvetvia sú elektrotechnický

priemysel, výroba železa a ocele, spracovanie ropy, výroba papiera a celulózy a strojárstvo

(Dudáš a i., 2006).

4.1.2 Vývoj bilancie služieb

V platobnej bilancii sa sledujú služby prechádzajúce cez hranice v členení na dopravu,

cestovný ruch a ostatné služby celkom. Doprava a cestovný ruch sú položky, ktoré kladne

ovplyvňujú saldo bilancie služieb. Naopak iné služby celkom sú charakteristické záporným

saldom počas celého sledovaného obdobia. Vývoj sáld jednotlivých druhov služieb je grafický

znázornené na obrázku č. 3 a vývoj bilancie služieb v prílohe č. 2.

Najvyššou položkou v rámci dopravných služieb sú príjmy z tranzitu plynu a ropy

(cez naše územie) z Ruska do Českej republiky a Západnej Európy. Poplatky za tranzit

uskutočňuje Rusko okrem peňažnej aj v nepeňažnej forme a to dovozom zemného plynu.

Odvetvie cestovného ruchu má vo svete dlhodobo výrazne vzostupný trend. Po roku 1990

došlo na Slovensko zásluhou otvorenia hraníc a rastu súkromného podnikania k rozvoju

zahraničného cestovného ruchu a rastu devízových príjmov. Uvedený trend sa od roku 1997

po vyčerpaní extenzívnych faktorov zastavil. Analýza základných podmienok a predpokladov

na rozvoj zahraničného cestovného ruchu ukazuje na nedocenené postavenie tohto odvetvia v

ekonomike SR. Nedostatočná štruktúra a úroveň poskytovaných služieb spôsobuje, že napriek

prírodným a kultúrnym predpokladom Slovensko zaostáva v získavaní príjmov zo

zahraničného cestovného ruchu. Zmenu uvedeného trendu môže priniesť len zvýšenie prílevu

investícií do tohto odvetvia. Položka iné služby celkom zahrňuje celú škálu služieb obchodnej

aj neobchodnej povahy (služby spojov, stavebné služby, poisťovacie služby, finančné služby,

23

prenájom, služby výpočtovej techniky, reklama, obchodné služby, technické služby a pod.).

Pretrvávajúce vysoké saldo tejto skupiny služieb svedčí o ich rastúcej dôležitosti pre našu

ekonomiku (Informácia o vývoji platobnej bilancie SR za rok 1999, 2000).

-30 000

-20 000

-10 000

010 000

20 000

30 000

mil. S

k

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

rok

saldodopravy

saldo cest.ruchu

saldo inýchslužieb spolu

Obrázok 2: Vývoj sáld bilancie služieb prameň: NBS

Tabuľka 1: Medziročné zmeny položiek bilancie služieb v mld. Sk

Doprava Cestovný ruch Iné služby celkom

Rok Inkasá Platby Saldo Inkasá Platby Saldo Inkasá Platby Saldo1998 2,92 4,14 -1,22 -1,11 1,97 -3,08 6,84 3,60 3,241999 3,60 0,05 3,55 1,85 -2,67 4,52 -5,86 -1,15 -4,712000 10,25 4,30 5,95 0,86 -0,41 1,27 7,18 3,20 3,982001 3,06 4,64 -1,58 11,06 0,34 10,71 2,50 8,70 -6,202002 3,66 2,48 1,18 1,83 6,06 -4,23 0,44 -0,08 0,522003 -0,90 5,84 -6,74 -1,08 1,00 -2,08 -3,47 -0,34 -3,142004 -3,59 -0,85 -2,75 -2,67 2,99 -5,66 5,58 -2,76 8,342005 1,41 5,30 -3,89 8,46 2,20 6,26 6,69 7,75 -1,062006 7,01 0,61 6,40 7,46 5,11 2,34 9,46 8,40 1,06

prameň: NBS, vlastné výpočty

Aj napriek zvýšeniu salda iných služieb celkom v roku 1998 až o 22,44 % oproti

predchádzajúcemu roku, kvalita našich služieb vtedy ešte dostatočne nekonkurovala

zahraničiu. Aj v roku 2000 platí pretrvávajúce navýšenie platieb nad inkasami v službách

právnych, účtovných, poradenských, finančných, poisťovacích ale aj v službách výpočtovej

techniky a technických službách (iné služby celkom). V roku 2001 devízové príjmy od

zahraničných turistov prevýšili výdavky slovenských občanov na cesty do zahraničia o 17

mld. Sk, čo predstavuje medziročný nárast salda až o 170%. Vysoký nárast deficitu ostatných

služieb spolu (o 51,89 % oproti r. 2000), bol ovplyvnený vývojom v stavebných prácach,

technických službách a v službách obchodnej povahy. Medziročný rast príjmov dopravných

služieb o 7,5 % v roku 2002 bol ovplyvnený zvýšenými príjmami z medzinárodnej nákladnej

prepravy, najmä železničnej. Hlavnou príčinou nižších príjmov z cestovného ruchu v roku

2003 (o 3,3 %), môže byť pokles počtu zahraničných turistov, ale aj pokles dĺžky času

stráveného na našom území. Druhou príčinou bolo aj posilňovanie Sk voči trom základným

24

menám (CZK, EUR, USD). Od tohto roku začala NBS v súlade s metodikou národných účtov

a Manuálu platobnej bilancie MMF (5. vydanie), do výpočtu kompenzácie pracovníkov

dopĺňať výnosy z krátkodobých pracovných pobytov slovenských občanov v zahraničí. V roku

2004 bo zaznamenaný pokles deficitu vo finančných, právnych, účtovných a poradenských

službách a v službách ostatných činností, čo zlepšilo saldo iných služieb celkom o 40,2 %.

Vývoj položky doprava (rast salda o 14,6 %), ovplyvnil rast platieb za leteckú a osobnú

dopravu, ako i pokles príjmov za tranzit plynu. Hlavnou príčinou vyššieho prebytku bilancie

dopravných služieb v roku 2006 (o 52,77 %), bolo najmä medziročné zlepšenie salda leteckej

dopravy, ako aj tranzitu plynu a vyššie príjmy z nákladnej automobilovej dopravy.

4.1.3 Vývoj bilancie výnosov a bežných transferov

V sledovanom období (1997-2006) došlo k nárastu deficitu bilancie výnosov, ktorý

predstavuje 1420% v roku 2006 v porovnaní s rokom 1997. V platobnej bilancii sa sledujú

dve položky bilancie výnosov: kompenzácie pracovníkov a výnosy z investícií. Zatiaľ čo saldo

bilancie kompenzácii pracovníkov bolo v každom roku aktívne, saldo bilancie výnosov

z investícii vykazovalo záporné hodnoty a teda sa význame podieľalo na raste deficitu

celkovej bilancie výnosov.

Obrázok 3: Vývoj bilancie výnosov prameň: NBS

V rokoch 1997-2002 bolo aktívne saldo bilancie kompenzácii pracovníkov relatívne

vyrovnané, pohybovalo sa okolo hodnoty pol miliardy korún. Avšak v roku 2003 zaznamenalo

prudký nárast (z hodnoty 582,5 na 15 082,8 mil. Sk) oproti predchádzajúcemu roku a do roku

2006 sa ešte zdvojnásobilo (viď príloha č. 3 ).

Deficit bilancie výnosov z investícii zaznamenal v sledovanom období (okrem roku

2001), každoročný rast. V roku 2004 došlo k výraznému prehĺbeniu deficitu, ktorý pretrváva

- 1 0 0 0 0 0 ,0 0

- 5 0 0 0 0 ,0 0

0 ,0 0

5 0 0 0 0 ,0 0

1 0 0 0 0 0 ,0 0

1 5 0 0 0 0 ,0 0

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

r o k

mil.

Sk In k a s á

Pla tb y

S a ld o

25

až do roku 2006. Tento nárast predstavuje 336,5% v roku 2006 v porovnaní s rokom 2002

(viď príloha č. 4).

Obrázok 4: Vývoj bilancie bežných transferov prameň: NBS

Vývoj bežných transferov v sledovanom období možno zhrnúť takto: V rokoch

1997-2003 prevládali inkasá bežných transferov nad platbami do zahraničia. Saldo bolo

aktívne, každoročne zaznamenávalo nárast alebo pokles. Najväčší prebytok príjmov nad

výdavkami dosiahla bilancia bežných transferov v roku 1998 (12 943 mil. Sk). Od roku 2004

dochádzalo ku každoročnému znižovaniu aktívneho salda a v roku 2006 dosiahlo po prvý krát

v histórii samostatného Slovenska zápornú hodnotu (- 1635,53 mil. Sk).

Tabuľka 2: Medziročné zmeny výnosov a bežných transferov v mld. Sk

Rok Kompenzácie pracovníkov Výnosy zinvestícii

Bežné transfery

Inkasá Platby Saldo Inkasá Platby Saldo Inkasá Platby Saldo1998 0,083 -0,032 0,115 4,715 6,294 -1,579 4,519 -2,549 7,0681999 -0,028 0,016 -0,044 -4,333 2,555 -6,888 -3,504 1,329 -4,8332000 0,036 0,016 0,020 1,332 5,195 -3,862 -3,356 -0,685 -2,6712001 0,263 0,184 0,080 2,875 1,747 1,128 8,267 3,462 4,8052002 0,007 0,022 -0,015 0,000 5,560 -5,559 -2,614 -1,134 -1,4792003 14,560 0,060 14,500 4,176 64,762 -60,586 -1,893 -2,141 0,2482004 1,333 0,134 1,198 -3,417 1,903 -5,320 8,839 12,394 -3,5552005 12,263 0,508 11,754 5,796 7,958 -2,162 14,859 19,842 -4,9832006 2,950 0,198 2,752 4,884 8,405 -3,521 4,795 6,905 -2,111

prameň: NBS, vlastné výpočty

Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe schodku bilancie výnosov v roku 1998, zohrali úroky, keďže

viac ako 89 % platieb v oblasti výnosov predstavovali platby úrokov. Aj v rokoch 1999 a

2000 bol nárast deficitu výnosovej bilancie ovplyvnený najmä rastom platieb úrokov do

zahraničia. Zhoršenie bilancie bežných transferov (pokles jej prebytku o 33 %) v roku 2000

ovplyvnilo najmä prevýšenie príspevkov, ktoré SR platí medzinárodným organizáciám, nad

prostriedkami ktoré od nich inkasuje. V roku 2001 sa úroková bilancia zahrňujúca prijaté

a platené úroky zlepšila, v dôsledku rastu devízových rezerv. K zlepšeniu došlo aj u bilancii

-1 0 0 0 0 ,0 0

0 ,0 0

1 0 0 0 0 ,0 0

2 0 0 0 0 ,0 0

3 0 0 0 0 ,0 0

4 0 0 0 0 ,0 0

5 0 0 0 0 ,0 0

6 0 0 0 0 ,0 0

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

ro k

mil.

Sk In k a s á

P la tb y

S a ld o

26

bežných transferov. Vytvorila prebytok, ktorý bol o 88,3 % vyšší oproti predch. roku. V roku

2003 došlo k zmene metodiky výpočtu kompenzácie pracovníkov, kde okrem údajov

z bankového výkazu boli zahrnuté aj príjmy slovenských občanov pracujúcich v zahraničí.

V rokoch 2002, 2004, 2005, a 2006 bol rast deficitu bilancie výnosov z investícií spôsobený

najmä postupným zvyšovaním platieb dividend zahraničným investorom. Zmena mierneho

prebytku bilancie bežných transferov na deficit v roku 2006 bola zapríčinená skutočnosťou, že

rast čistých príjmov z fondov EÚ (o 1,8 mld. Sk) bol prevýšený prehĺbením deficitu bilancie

bežných transferov.

4.1.4 Vývoj bežného účtu platobnej bilancie

Bežný účet platobnej bilancie pozostáva z bilancie tovarov, služieb, výnosov a bežných

transferov. Ako som už skôr uviedla, sledovanie celkovej bilancie bežného účtu má pre

krajinu veľký význam a to nielen pre sledovanie vonkajšej rovnováhy, ale aj pre zmapovanie

pozície krajiny a jej hodnotenie rôznym medzinárodnými inštitúciami.

Tabuľka 3 : Medziročné zmeny salda bežného účtu platobnej bilancie

ROK 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006Hodnota v

mld.Sk-61,42 -69,85 -40,57 -32,41 -84,43 -87,23 -72,50 -106,36 -124,88 -135,60

Zmena stavu x pokles rast rast pokles pokles rast pokles pokles poklesZmena v mld.

Skx -8,43 29,28 8,16 -52,02 -2,8 14,73 -33,86 -18,52 -10,71

Zmena v % x 13,73 41,91 20,12 160,5 3,31 16,88 46,7 17,42 8,58prameň: NBS, vlastné výpočty

Vysoký deficit na bežnom účte predstavuje problém a to aj v procese zavádzania

eura do slovenskej ekonomiky. Tento problém je potrebné riešiť troma skupinami opatrení:

1. Opatrenia na strane dopytu, najmä vlády, ale aj domácností. Ide o zníženie vládnej

a súkromnej spotreby. Zníženie súkromnej spotreby je možné dosiahnuť takými

opatreniami ako: DPH, spotrebné dane a deregulácie, poplatky za verejné služby, ako aj

opatrenia, ktoré znížia disponibilné príjmy pre súkromnú spotrebu (napr. obmedzenie

transferov).

2. Opatrenia na strane ponuky, najmä zlepšenie kvality a sortimentu výroby pre osobnú

spotrebu a prístup našich podnikov do distribučných sietí na vnútornom trhu.

27

3. Väčší prienik exportu na zahraničné trhy (Brucháčová a i., 2003).

Obrázok 5: Vývoj bežného účtu platobnej bilancie prameň: NBS

4.2 Kapitálový a finančný účet

4.2.1 Vývoj kapitálového účtu platobnej bilancie

Platobná bilancia obsahuje položku kapitálový účet od roku 1997, kedy začalo platiť 5.

vydanie príučky platobnej bilancie vypracovanej MMF. Až rokom 1998 eviduje kapitálový

účet údaje, ktoré zachytávajú kapitálové transfery.

Inkasá aj platby sa v sledovanom období vyvíjali nepravidelne. Najvyšší objem inkás

bol evidovaný v roku 1999 (7,2 mld. Sk), najmenší v roku 2005 (0,5 mld. Sk).

Ako vyplýva z obrázku č. 6, v prvých rokoch sledovaného obdobia nadobúdali platby

na kapitálovom účte zápornú hodnotu. Situácia sa zmenila od roku 2002. Najvyšší objem

kladných platieb vo výške 3,4 mld. Sk bol zaznamenaný v roku 2003. Táto vysoká hodnota

bola v ďalších rokoch zmiernená. V roku 2005, kedy objem inkás prevýšil objem platieb po

prvý krát, poklesli inkasá o 90 % a platby až o 112,5 %. Záporné saldo v tomto roku svedčalo

o odleve kapitálu vo výške približne 0,6 mld. Sk. V roku 2006 pokračoval odlev kapitálu,

pričom medziročne vzrástol na výšku 1,2 mld. Sk t. j. o 118 %. Najvyššie kladné saldo v roku

1999 malo hodnotu 6,6 mld. Sk a oproti predchádzajúcemu roku narástlo o 146 %.

V manuáli platobnej bilancii MMF sa uvádza, že kapitálový a finančný účet pozostáva

z dvoch častí, z kapitálového a finančného účtu. V platobnej bilancii SR sa kapitálový

a finančný účet sledujú aj súhrnne. Vývoj celkového kapitálu na týchto dvoch účtoch je

graficky znázornený v prílohe č. 5.

- 2 0 0 0 0 0

0

2 0 0 0 0 0

4 0 0 0 0 0

6 0 0 0 0 0

8 0 0 0 0 0

1 0 0 0 0 0 0

1 2 0 0 0 0 0

1 4 0 0 0 0 0

1 6 0 0 0 0 0

1 8 0 0 0 0 0

mil. S

k

1 9 9 7 1 9 9 8 1 9 9 9 2 0 0 0 2 0 0 1 2 0 0 2 2 0 0 3 2 0 0 4 2 0 0 5 2 0 0 6

r o k

In k a s á v m i l . S K K

P la t b y v m i l . S K K

S a ld o v m i l . S K K

28

Obrázok 6: Vývoj kapitálového účtu platobnej bilancie prameň: NBS

4.2.2 Finančný účet platobnej bilancie

Na finančnom účte platobnej bilancii sa sledujú osobitne priame, portfóliové a ostatné

investície. Vývoj ich sáld je graficky znázornený v prílohe č. 6, vývoj celkového finančného

učtu v prílohe č. 7.

Priame investície (alebo priame zahraničné investície – PZI) sú také investície, ktoré

umiestňuje investor v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého investuje

zväčša dlhodobo. PZI definuje MMF ako investície, ktoré zabezpečujú kontrolu nad 25 %

účastinného kapitálu spoločnosti. Túto zásadu nedodržujú všetky krajiny. V podmienkach SR

sa jedná o vlastnícky podiel 10 %. PZI sa môžu realizovať: kapitálovou účasťou v spoločných

podnikoch, zakladaním samostatných podnikov, reinvestíciami ziskov a vývozom patentov,

strojov či technológie (Táncošová, 2004).

Portfóliové investície predstavujú pohyb majetkových a dlžobných cenných papierov,

ktorých zmyslom je hodnotový výnos. Pôsobia na ne také faktory, ako sú výnosy z cenných

papierov, úrokové miery a taktiež špekulatívne manipulácie (Slaný, 2004).

Ostatné investície zahrňujú krátkodobé a dlhodobé obchodné úvery, pôžičky, meny

a vklady a ostatné účty pohľadávok a záväzkov

4.2.2.1 Vývoj priamych investícii

Priame investície sa na finančnom účte sledujú v delení na investície v zahraničí a

zahraničné investície v SR. U oboch týchto položiek sa ďalej osobitne sleduje ich rozdelenie

na majetkovú účasť, reinvestovaný zisk a ostatný kapitál.

- 2 0 0 0 ,0- 1 0 0 0 ,0

0 ,01 0 0 0 ,02 0 0 0 ,03 0 0 0 ,04 0 0 0 ,05 0 0 0 ,06 0 0 0 ,07 0 0 0 ,08 0 0 0 ,0

mil. S

k

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

r o k

In ka s á

Pla tb y

S a ld o

29

Prílev priamych zahraničných investícii na Slovensko sa v sledovanom období vyvíjal

rastúcim smerom. Ich medziročný pokles bol zaznamenaný len dvakrát, v roku 2001 o 101%

a v roku 2005 len o 18,5% oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2006 bol zaznamenaný

doteraz najvyšší prílev prostriedkov a to vo výške 1 050 mld. Sk. V každom roku sledovaného

obdobia výška inkás prevyšovala objem platieb a teda saldo priamych investícií nadobúdalo

kladné hodnoty. Najvyšší prebytok priamych investícii vo výške 187 mld. je evidovaný v roku

2002.

Obrázok 7: Vývoj priamych investícií prameň: NBS

Prílev PZI na Slovensko, najmä v posledných rokoch má svoj nezanedbateľný vplyv

na ekonomiku Slovenska. Medzi najvýznamnejšie pozitíva tohto javu patria najmä: vysoký

rast produktivity práce, rast produkcie v zodpovedajúcej kvalite, udržanie zamestnanosti,

postupné zbližovanie s vyspelými ekonomikami EÚ, zlepšenie zahraničného imidžu

Slovenska, zlepšenie domácich legislatívnych podmienok pre vstup PZI na Slovensko,

pozitívne hodnotenie podnikateľského prostredia na Slovensku už u nás etablovanými

významnými zahraničnými investormi. Okrem pozitív, však možno očakávať aj určité

ťažkosti ako sú napr.: útlm domáceho výskumu a vývoja progresívnych priemyselných

odborov (ide o celosvetový jav), zníženie nárokov na požiadavky odbornosti slovenských

zamestnancov, zvýšenie odchodu slovenských odborníkov do cudziny. Komparatívna výhoda

lacnej pracovnej sily nie je trvalým javom, preto je potrebné posilňovať aj jej druhú stránku –

kvalifikovanosť pracovných síl. Negatívnym javom je aj konkurenčné odsúvanie

maloobchodov po vstupe veľkých zahraničných supermarketov na slovenský trh (Hošková,

2001).

- 1 5 0 0 0 0 0

- 1 0 0 0 0 0 0

-5 0 0 0 0 0

0

5 0 0 0 0 0

1 0 0 0 0 0 0

1 5 0 0 0 0 0

1 9 9 7 1 9 9 8 1 9 9 9 2 0 0 0 2 0 0 1 2 0 0 2 2 0 0 3 2 0 0 4 2 0 0 5 2 0 0 6

r o k

mil.

Sk

In ka s á

Pla tb y

s a ld o

30

Tabuľka 4: Medziročné zmeny vo vývoji priamych investícii v mld. Sk

Rok Inkasá Platby Saldo1998 183,98 -168,80 15,181999 31,53 -17,94 13,592000 113,13 -58,83 54,292001 -101,30 87,14 -14,162002 116,68 -2,91 113,772003 214,76 -331,64 -116,882004 99,74 -71,66 28,072005 -18,66 -19,26 -37,932006 264,90 -212,54 52,36

prameň: NBS, vlastné výpočty

V roku 1998 sa v podnikovom sektore zvýšila kapitálová účasť zahraničných investorov

o približne 12,2 % a to predovšetkým v oblasti priemyselnej výroby. V roku 1999 nastal

medziročný rast prílevu PZI o 68,9 % t.j. na výšku 33,3 mld. Sk. Z tejto sumy 15,6 mld. Sk

predstavoval pokles majetkovej účasti v zahraničí, ktorý vznikol predajom podielu NBS v

ČSOB Praha. PZI v čistom vyjadrení (rozdiel medzi PZI zahraničných subjektov na Slovensku

a slovenských subjektov v zahraničí, t. j. saldo PZI) v roku 2000 vzrástli medziročne o 163 %,

a to predovšetkým zvýšením majetkovej účasti zahraničných investorov o 99,6 mld. Sk.

Príčinou rastu bol okrem klasického vstupu investora do podnikov aj predaj majetku štátu

(oblasť dopravy a spojov). PZI v čistom vyjadrení v roku 2001 zaznamenali medziročný

pokles o 16,16 %. Súčasťou prílevu PZI boli aj privatizačné príjmy vo výške 33,9 mld. Sk.

V roku 2002 nastalo medziročné zvýšenie PZI v čistom vyjadrení o 155 %. Majetková účasť

zahraničných investorov v SR sa zvýšila o 185,6 mld. Sk. Väčšinu tejto čiastky predstavujú

príjmy z privatizácie. Prílev PZI bez privatizačných aktivít bol o 17 % vyšší ako predch. rok.

PZI v roku 2003 poklesli o 62,4 %. Pokles bol zaznamenaný aj v privatizačných

a v neprivatizačných príjmoch. Okrem nižších privatizačných príjmov sa na poklese prílevu

majetkového kapitálu do SR v roku 2004 podieľalo odkúpenie akcií emitovaných domácim

subjektom od zahraničného investora. Prílev PZI v čistom vyjadrení medziročne vzrástol o

39,9 %. V roku 2006 saldo PZI medziročne vzrástlo o 86,5 %. Rast bol dôsledkom vyššieho

prílivu PZI do SR o 58,4 mld. Sk, pričom najviac sa na ňom podieľal prílev majetkového

kapitálu (významná časť z privatizácie Slovenských elektrárni firmou Enel).

31

4.2.2.2 Vývoj portfóliových investícií

Portfóliové investície (PI) sa na finančnom účte platobnej bilancie sledujú v delení na

aktíva a pasíva. Aktíva je položka, ktorá zahŕňa nákup, predaj zahraničných cenných papierov

domácimi subjektami. Položka pasíva zahŕňa emisiu cenných papierov domácich subjektov na

zahraničných trhoch a predaj, nákup cenných papierov v Sk zo strany nerezidentov.

Inkasá a platby portfóliových investícii sú v sledovanom období charakteristické

značným nárastom ich objemu. Inkasá dosiahli najvyššiu hodnotu v roku 2005, 765,9 mld. Sk.

Najvyšší objem platieb v hodnote 796,1 mld. Sk bol dosiahnutý taktiež v roku 2005. Saldo

týchto investícií nadobúda v sledovanom období aj kladné aj záporné hodnoty. Najvyššie

aktívne saldo bolo evidované v roku 2006 v hodnote 48,2 mld. Sk. Objem platieb nad

inkasami prevyšoval v rokoch 2001 (saldo –13 mld. Sk), 2003 (-20,5 mld. Sk) a v roku 2005 (-

30,2 mld. Sk).

Obrázok 8: Vývoj portfóliových investícií prameň: NBS

Investície do portfólia cenných papierov predstavujú veľmi dynamickú zložku

medzinárodných kapitálových transakcií. Ak sú dlhodobé portfóliové investície v danom roku

vysoké, môžu dočasne zhoršiť platobnú bilanciu investujúcej krajiny, pretože znamenajú odliv

devízových zdrojov. V ďalších rokoch však dochádza k pozitívnym účinkom na platobnú

bilanciu v dôsledku prílevu toku dividend, úrokov, ziskov a pod. Portfóliové investície môžu

mať podobu: vládnych úverov, obligácii, akcií (Táncošová, 2004).

V roku 1999 saldo PI kleslo o 0,71 %. V tomto roku bol ich rozsah ovplyvnený predajom

zahraničných dlžobných cenných papierov. V roku 2000 ovplyvnil odlev PI zvýšený záujem

tuzemských investorov o zahraničné cenné papiere. V roku 2001 kleslo saldo PI o 135,8 %.

Dôvodom bol najmä nákup zahraničných cenných papierov obchodnými bankami a splátky

- 1 0 0 0 0 0 0

- 8 0 0 0 0 0- 6 0 0 0 0 0

- 4 0 0 0 0 0- 2 0 0 0 0 0

0

2 0 0 0 0 04 0 0 0 0 0

6 0 0 0 0 08 0 0 0 0 0

1 0 0 0 0 0 0

1 9 9 7 1 9 9 8 1 9 9 9 2 0 0 0 2 0 0 1 2 0 0 2 2 0 0 3 2 0 0 4 2 0 0 5 2 0 0 6

r o k

mil.

Sk In ka s á

P l a tb y

s a l d o

32

vládnych úverov. Prílev PI na strane pasív v r. 2002 zahŕňal obchod s vládnymi dlžobnými

cenným papiermi a emisie cenných papierov na zahraničných trhoch (do oblasti dopravy).

Zmena tendencie z prílevu na odlev portfóliových investícii ( 20,5 mld. Sk) v roku 2003, bola

spôsobená zmenou stratégie komerčných bánk, ktoré počas roka nakupovali zahraničné cenné

papiere. K zvýšeným nákupom došlo aj u podnikovej sfére. Podniky nemali záujem o získanie

prostriedkov emisiou cenných papierov na zahraničných trhoch. Prílev v oblasti PI v roku

2004 (28,9 mld. Sk) bol zabezpečený aktivitami vlády. V roku 2005 sa saldo PI medziročne

zmenilo o 204,6 % a dostalo sa do pasívnej polohy. Vzrástol záujem o zahraničné cenné

papiere, splácali sa eurobondy, ale neemitovali sa nové. Medziročný nárast salda PI o 259,6 %

bol ovplyvnený najmä novou emisiou eurobondov v marci 2006.

Tabuľka 5: Medziročné zmeny vo vývoji portfóliových investícii v mld. Sk

Rok Inkasá Platby Saldo1998 28,88 -2,65 26,231999 8,79 -8,98 -0,192000 93,04 -83,56 9,482001 -25,33 -24,07 -49,402002 222,78 -184,74 38,042003 22,80 -68,34 -45,552004 28,99 20,42 49,412005 372,74 -431,84 -59,102006 -80,57 159,01 78,44

prameň: NBS, vlastné výpočty

4.2.2.3 Vývoj ostatných investícií

Na finančnom účte platobnej bilancie sa sledujú ostatné investície (OI) v delení na

krátkodobé a dlhodobé, a na aktíva a pasíva.

Ako aj v predchádzajúcich prípadoch aj vo vývoji ostatných krátkodobých

a dlhodobých investícií je charakteristický vysoký nárast platieb a inkás v posledných rokoch

sledovaného obdobia. V roku 2006 bol doteraz najvyšší objem inkás a platieb, čo zároveň

viedlo aj k najvyššiemu zápornému saldu vo výške 122,7 mld. Sk. Na tomto salde sa vo veľkej

miere podieľali krátkodobé investície, hoci ich vysoké záporné saldo bolo čiastočne

kompenzované kladný saldom dlhodobých investícií.

33

Obrázok 9: Vývoj ostatných investícií prameň: NBS

Vo vývoji dlhodobých investícií bol na začiatku obdobia zaznamenaný postupne

klesajúci prílev prostriedkov avšak od roku 2000 sa tento trend zmenil. V ďalších rokoch

dochádzalo k odleve prostriedkov s najvyššou hodnotou 23,5 mld. Sk v roku 2000. Až v roku

2006 opäť nastalo aktívne saldo dlhodobých investícii, a to vo výške 18,6 mld. Sk. Tento

vývoj je graficky znázornený v prílohe č. 8. Krátkodobé investície sa vyvíjali

nepravidelnejšie. K ich zápornému saldu na finančnom účte došlo trikrát v rokoch: 1998 (-1,1

mld. Sk), 2000 (-46,2 mld. Sk) a 2006 (-141,3 mld. Sk) (viď. príloha č. 9 ).

Tabuľka 6: Medziročné zmeny vo vývoji ostatných investícií v mld. Sk

ROK Krátkodobé Dlhodobé Celkové(K + D)Inkasá Platby Saldo Inkasá Platby Saldo Inkasá Platby Saldo

1998 -3,26 -15,54 -18,80 -0,78 -13,37 -14,15 -4,05 -28,90 -32,951999 81,06 -75,33 5,74 -9,17 -4,30 -13,47 71,89 -79,62 -7,732000 47,48 -98,23 -50,75 7,82 -41,68 -33,86 55,30 -139,91 -84,612001 143,12 -66,91 76,20 -6,70 19,95 13,25 136,41 -46,96 89,452002 781,63 -784,09 -2,46 -0,89 6,22 5,33 780,75 -777,87 2,872003 -378,39 421,49 43,10 55,70 -63,46 -7,76 -322,69 358,04 35,342004 -18,70 -14,95 -33,64 21,23 -18,59 2,64 2,53 -33,54 -31,012005 242,53 -116,54 125,99 3,50 -8,37 -4,88 246,02 -124,92 121,112006 778,91 -1 083,21 -304,31 382,22 -348,66 33,56 1 161,12 -1 431,87 -270,75

prameň: NBS, vlastné výpočty

V roku 1998 sa v rámci dlhodobých OI zvýšilo čerpanie zahraničných úverov vládou, NBS aj

podnikmi. V rámci krátkodobých OI nastal najvýznamnejší pohyb v krátkodobých pasívach

komerčných bánk. Celkové OI poklesli o 59,25%. V roku 1999 sa zvýšilo čerpanie

dlhodobých úverov podnikmi. Taktiež poklesli kr. aktíva komerčných bánk v zahraničí

a vzrástli dovozné záväzky. Prílev OI zaznamenal medziročný pokles o 34,11%. Odlev

dlhodobých OI v roku 2000 ovplyvnili najmä transakcie na stane pasív v oblasti podnikových

finančných úverov. Čistý odlev krátkodobých OI ovplyvnil na strane aktív bankový a na strane

pasív podnikový sektor. Zmenila sa tendencia z prílevu na odlev kapitálu. V roku 2001 sa

realizoval predovšetkým prílev krátkodobého kapitálu, zatiaľ čo dlhodobý zaznamenával

- 4 0 0 0 0 0 0 ,0 0

- 3 0 0 0 0 0 0 ,0 0

- 2 0 0 0 0 0 0 ,0 0

- 1 0 0 0 0 0 0 ,0 0

0 ,0 0

1 0 0 0 0 0 0 ,0 0

2 0 0 0 0 0 0 ,0 0

3 0 0 0 0 0 0 ,0 0

4 0 0 0 0 0 0 ,0 0

1 9 9 7 1 9 9 8 1 9 9 9 2 0 0 0 2 0 0 1 2 0 0 2 2 0 0 3 2 0 0 4 2 0 0 5 2 0 0 6

r o k

mil.

Sk In ka s á

Pla tb y

S a ld o

34

odlev. Celkovo zaznamenali OI prílev, čo predstavuje medziročnú zmenu o 128,38 %.

V oblasti dlhodobých OI nastal v roku 2002 odlev, ktorý bol na strane pasív spôsobený

prevýšením splácania nad čerpaním. Prílev zdrojov na strane aktív sa realizoval príjmami

z deblokácie ruského dlhu voči SR. Na príleve krátkodobých OI sa podieľali najmä komerčné

banky. Celkovým výsledkom bol rast prílevu OI o 14,54 %. Na kladnom salde krátkodobých

OI v roku 2003 sa podieľal hlavne bankový sektor a REPO operácie zo strany NBS. Odlev

dlhodobého kapitálu bol spôsobený prevýšením splácania nad čerpaním úverov podnikového a

vládneho sektora. Celkovo, prílev OI narástol o 156 % oproti minulému obdobiu. Na odleve

dlhodobých OI v roku 2004 sa podieľalo hlavne prevýšenie splácania nad čerpaním

podnikových finančných úverov. Celkový prílev OI medziročne poklesol o 53,5 %. V roku

2005 sa prílev OI medziročne zvýšil o 449 %. Jeho rast súvisel s prílevom krátkodobého

kapitálu do bankového sektora. V podnikovom sektore prevýšilo poskytovanie vývozných

úverov čerpanie dovozných. OI dosiahli v roku 2006 pasívne saldo, čo predstavuje 183%

zmenu oproti r. 2005. Táto zmena súvisela s prílivom kr. kapitálu do bankového sektora

v min. roku.

4.3 Súčasný stav platobnej bilancie

V roku 2007 dosiahla platobná bilancia SR nasledovné stavy:

Bežný účet vykázal deficit vo výške 98,75 mld. Sk. Medziročne sa tak znížil o 17,72

mld. Sk. Tento stav bol podporený lepším vývojom obchodnej bilancie, ktorej deficit bol o

53,92 mld. Sk nižší ako v roku 2006. Negatívny vplyv na bežný účet mal medziročný nárast

deficitu bilancie výnosov a bežných transferov aj nižší prebytok bilancie služieb.

Bilancia výnosov dosiahla deficit 79,35 mld. Sk, teda sa medziročne zhoršila o 17,32

mld. Sk.. Deficit bilancie bežných transferov dosiahol 11,09 mld. Sk, čím sa medziročne

prehĺbil o 9,52 mld. Sk. Bilancia služieb dosiahla prebytok 13,1 mld. Sk, čo znamenalo

zhoršenie oproti roku 2006 o 9,42 mld. Sk

V porovnaní s rokom 2006 vzrástol vývoz v roku 2007 o 15,2 % (v amerických

dolároch o 38,6 %, v eurách o 27,1 %) a dovoz o 10,2 % (v amerických dolároch o 32,6 %, v

eurách o 21,5 %). Vývoz tovarov dosiahol hodnotu 1 420,74 mld. Sk, dovoz 1 442,12 Sk mld.

Sk.2Tieto údaje zohľadňujú revíziu platobnej bilancie z roku 2006, vykonanú v novembri 2007

35

Kapitálový a finančný účet dosiahol v decembri 2007 prebytok vo výške 183,9 mld.

Sk. Medziročný nárast prebytku bol zapríčinený prílevom prostriedkov vo forme ostatných

investícií. Tento prílev prevýšil aj medziročný pokles čistého prílevu zdrojov v rámci

portfóliových a priamych zahraničných investícií (NBS, 2008).

Grafické znázornenie sáld platobnej bilancie v roku 2007 poskytuje príloha č. 10.

4.4 Celková platobná bilancia

4.4.1 Vývoj celkovej platobnej bilancie

Platobná bilancia SR bola počas sledovaného obdobia rokov 1997 až 2007 pasívna

len dvakrát. Bolo to v rokoch 1998 a 2006, kedy vykázala deficit vo výške 19, 56 a 78,1 mld.

Sk. Najbližšie k vyrovnanému stavu bola v roku 2001, keď jej aktívne saldo nadobudlo

hodnotu 6,9 mld. Sk. Najväčšie aktívne saldo dosiahla platobná bilancia v roku 2002, vo výške

160,6 mld. Sk. Najväčší medziročný nárast až o 153,73 mld. Sk bol zaznamenaný v roku

2002. Najvýznamnejší pokles možno pozorovať v roku 2006, keď sa saldo znížilo o 149,54

mld. Sk a zmenilo sa na deficit. Medziročné zmeny salda celkovej platobnej bilancie sú

uvedené v prílohe č. 11.

Obrázok 10: Vývoj celkovej platobnej bilancie SR prameň: NBS

4.4.2 Vplyv vstupu do EÚ a zavedenia eura na platobnú bilanciu

Pred vstupom do EÚ, podiel exportu tovarov do vtedajšej EÚ predstavoval 60%

a po vstupe sa tento podiel odhadoval až na 90%. Taktiež sa očakával rast otvorenosti

slovenskej ekonomiky k EÚ a prehĺbenie vnútroodvetvového obchodu. K týmto pozitívnym

- 1 0 0 0 0 0

- 5 0 0 0 0

0

5 0 0 0 0

1 0 0 0 0 0

1 5 0 0 0 0

2 0 0 0 0 0

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

r o k

mil.

Sk s a ld o

p la t o b n e jb i la n c ie

36

efektom môže skutočne dôjsť aj vďaka definitívnemu zrušeniu ochranných opatrení

súvisiacich s colným režimom (NBS).

Slovensko vykazuje dlhodobo pasívnu obchodnú bilanciu, čo sa výrazne nezmenilo

ani integráciou. Deficit obchodnej bilancie, ktorý negatívne ovplyvňuje platobnú bilanciu,

vytvára aj naďalej hlavne dovoz z tretích krajín, predovšetkým z Ruska. Tento fakt vyplýva zo

závislosti SR od dovozu nerastných surovín. Navyše, dovoz týchto komodít má u nás

pozitívnu cenovú elasticitu, čo znamená, že sa dovážajú nezávisle od pohybu cien na

svetových trhoch (Vagač, 2002).

„V zásade je možné konštatovať, že vstup do EÚ znamenal pre slovenský zahraničný

obchod pozitívnu zmenu. Došlo k rozšíreniu voľného trhu pre slovenských exportérov v rámci

európskeho priestoru, ale aj vo vzťahu k tretím trhom, kde EÚ ako celok má lepší prístup aký

mala SR pred vstupom do EÚ. Na druhej strane SR prevzala aj dokonalejší systém ochrany

svojho trhu, než aký mala pred 1. májom 2004. Zlepšenie podmienok pre výrobcov a

exportérov v oblasti obchodu a garancia ich stability je jednou z príčin, ktorá priamo iniciuje

prílev zahraničných investícií do SR“ (Úrad vlády SR, 2006).

K nepriamym prínosom zavedenia eura v slovenskej ekonomike patrí rast

zahraničného obchodu a nový prílev PZI. Tieto dva faktory zároveň ovplyvnia platobnú

bilanciu krajiny.

Rast zahraničného obchodu možno očakávať vďaka zníženiu nákladov na jeho

realizáciu a to vďaka poklesu transakčných nákladov a stabilizácii výmenného kurzu. Článok

Andrewa Rosea z roku 2000 vyvolal intenzívnu diskusiu na tému dosahu menovej únie na

zahraničný obchod. V tomto článku dospel autor k záveru, že jednotná mena môže viesť až

k trojnásobnému zvýšeniu zahraničného obchodu (Bittner, 2007).

Podľa NBS možno očakávať, že zahraničný obchod Slovenska s eurozónou vzrastie

približne o 60%, čoho výsledkom bude zvýšenie celkového zahraničného obchodu o približne

50%. Zavedenie eura dáva predpoklad na znižovanie deficitu obchodnej bilancie, ak vývoz

bude rásť rýchlejšie ako dovoz (NBS, 2006).

K zvýšenému prílivu PZI by mali prispieť tieto faktory: odstránenie volatility

výmenného kurzu, zníženie nákladov na kapitál a odstránenie transakčných nákladov.

Zvýšený prílev PZI môže taktiež urýchliť proces dobiehania krajín eurozóny ekonomikami

nových členov EÚ (Bittner, 2007).

37

5 Záver

Platobná bilancie je dôležitá ekonomická kategória. Zaznamenávajú sa v nej všetky

transakcie domácich rezidentských jednotiek zo zvyškom sveta. Jej údaje využívajú manažéri,

podnikatelia, investori, spotrebitelia i vláda. Je dôležitým indikátorom tlaku na menový kurz,

poskytuje dôležité signály o očakávaných tendenciách v príleve resp. odleve devízových

prostriedkov, kapitálu. Upozorňuje na možnosti vzniku finančných kríz. Analýza vývoja

platobnej bilancie môže poskytnúť dôležité informácie o pozícii slovenskej ekonomiky.

Vývoj platobnej bilancie za obdobie rokov 1997 až 2006, možno zhrnúť:

• Pasívne saldo bežného účtu vyplýva predovšetkým z pasívnej obchodnej bilancie.

Najvyšší schodok dosiahol bežný účet v roku 2006, najnižší v roku 2000. Rozdiel týchto

dvoch schodkov predstavuje až 103 mld. Sk.

• Obchodná bilancia vykazovala sústavne deficit. Najvyšší schodok bol v roku 2001 (10%

HDP), potom v rokoch 2002, 2006.

• Bilancia služieb bola v priebehu hodnoteného obdobia aktívna. V tejto aktívnej polohe ju

udržujú najmä dopravné služby, ale aj služby cestovného ruchu, ktoré kompenzujú

každoročné schodky iných služieb.

• Bilancia transferov bola do roku 2005 aktívna a jej rast relatívne stabilný. V roku 2006

vykázala schodok, keďže rast čistých príjmov z fondov EÚ bol prevýšený prehĺbením

deficitu bilancie bežných transferov.

• Bilancia výnosov bola pasívna. V tejto polohe ju udržovali výnosy z investícií aj napriek

sústavným aktívnym saldám kompenzácií pracovníkov. Vývoj od roku 2003 je

charakteristický výrazným nárastom aktívneho salda kompenzácií pracovníkov a zároveň

schodku výnosov z investícií.

• Pasívne saldo na kapitálovom účte od roku 2005, svedčí o zmene tendencie z prílevu

kapitálu na odlev. Najvyšší prílev kapitálu bol zaznamenaný v roku 1999 v hodnote 6,6

mld. Sk.

• Finančný účet bol aktívny, najmä z dôvodov rastu priamych zahraničných investícií.

• Priame investície vykazovali aktívne saldo, pričom ich prílev mal skôr rastúcu tendenciu.

Prílev PZI má významný vplyv na ekonomiku Slovenska. Okrem ich pozitívnych účinkov

je potrebné venovať pozornosť aj určitým ťažkostiam, ktoré so sebou prinášajú. Dôležité je

38

najmä posilnenie druhej stránky našej dočasnej komparatívnej výhody – lacnej pracovnej

sily, a to posilnenie jej kvalifikácie.

• Bilancia portfóliových investícií zaznamenala v sledovanom období najvyššie výkyvy.

Príkladom je, že po ich najvyššom odleve v roku 2005, nasledoval najvyšší prílev v roku

2006.

• Saldo ostatných investícií bolo aktívne okrem r. 2000 a 2006. Výrazný výkyv v relatívne

stabilnom vývoji nastal v roku 2006. V tomto roku bol vysoký schodok zapríčinený

odlevom krátkodobých investícií aj napriek prílevu dlhodobých.

Platobná bilancia v roku 2007 bola aktívna, dosiahla prebytok vo výške 95,9 mld. Sk.

Pozitívne na ňu vplývali prebytky kapitálového a finančného účtu. Naopak, bežný účet

vykázal tradičný deficit, na ktorom sa najviac podieľala zahraničná výmena tovarov.

Celkovo, možno vývoj platobnej bilancie v hodnotenom období jedenástich rokov

zhrnúť takto: Počas celého obdobia rokov 1997-2007 bola platobná bilancia aktívna, okrem

rokov 1998 a 2006. Najväčšie aktívne saldo mala v roku 2002, kedy dosiahlo približne 160,6

mld. Sk. Naopak najväčší schodok v hodnote 78,1 mld. Sk., vykázala platobná bilancia v roku

2006. Oproti predchádzajúcemu roku (s prebytkom 71 mld. Sk) sa tak bilancia zmenila až o 71

mld. Sk, čo predstavuje v relatívnom vyjadrení približne 209 %.

Integrácia Slovenska do EÚ, priniesla aj určité vplyvy na platobnú bilanciu. Tieto

vplyvy sa týkajú predovšetkým prílevu PZI na finančnom účte a zahraničného obchodu SR,

ktorý sa sleduje na bežnom účte. V oblasti zahraničného obchodu došlo k nárastu exportu do

členských krajín, čo je aj výsledkom zrušenia mnohých ochranných opatrení na hraniciach.

K odstráneniu deficitu obchodnej bilancie však nedošlo. K ďalšiemu rastu zahraničného

obchodu dôjde aj vďaka plánovanému prijatiu eura budúci rok. Pokles transakčných nákladov

a stabilizácia výmenného kurzu prispejú k zlacneniu vzájomného obchodu s krajinami

eurozóny. Skúseností s iných krajín taktiež ukazujú, že po zavedení eura možno očakávať aj

na Slovensku ďalší prílev PZI.

Podľa môjho názoru je deficit na bežnom účte platobnej bilancie problémom v každej

krajine v ktorej sa vyskytuje. Ani Slovensko nie je výnimkou. Negatívnym faktom je aj jeho

každoročné prehlbovanie. V roku 2007 sa však jeho hodnota medziročne znížila. Možnosť

jeho ďalšieho znižovania je v rukách vlády, ktorá môže prijať vhodné opatrenia na to, aby sa

začal vyvíjať požadovaným smerom. Výsledkom môže byť aj vyšší rating a investičná

atraktívnosť Slovenska.

39

6 Použitá literatúra a internetové zdroje:

1) ÁRENDÁŠ, Marko. 2005. Makroekonómia. Nitra: SPU, 2005. 381 s. ISBN 80-8069-524-

5.

2) BARÁNIK, Michal. – HABÁNIK, Jozef. 2002. Základy makroekonómie. Bratislava: Iris,

2002. ISBN 80-89018-45-9

3) BITTNER, Igor. 2007. Zavedenie eura v slovenskej ekonomike. In Ekonomické rozhľady,

roč. 36, 2007, č. 1, s.111-122. ISSN 0323-252X

4) BRUCHÁČOVÁ, Anna – HAJNOVIČ, František – KOMÍNKOVÁ, Zora a i. 2003.

Menová politika v prístupovom procese a stratégia prijatia eura v Slovenskej republike. In

Ekonomický časopis, roč. 51, 2003, č. 5, s. 513 – 531. ISSN 0013-3035

5) BURDA, Štefan. 2004. Špecifiká zahraničného obchodu Slovenskej republiky: Pracovné

materiály č. 2. Bratislava: Prognostický ústav SAV, 2004. 35 s. ISSN 0862-9137.

6) DUDÁŠ, Tomáš – FERENČÍKOVÁ, Soňa. 2006. Vplyv prílevu priamych zahraničných

investícií na slovenský export. In Ekonomické rozhľady, roč. 35, 2006, č. 2, s. 202 –209.

ISSN 0323-252X

7) FEDERAL RESERVE BANK OF NEW YORK Balance of Payments [online] [cit.2008-

02-20] 2004, Dostupné na internete: <http://www.newyorkfed.org/aboutthefed/fedpoin/

fed40.html>

8) FIELKE, Norman S. 1976. What is the Balance of payments. In Federal reserve bank of

Boston [online] [cit. 2007-11-22] Last revised October 1996, p. 3-4. Dostupné na

internete: <http://bosfed.org/economic/special/balofpay.pdf>

9) HOŠKOVÁ, Adela. 2001. Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku

Slovenska. In Biatec, roč. 9, č. 9, s. 7-10. ISSN 1335-0900

40

10) INTERNATIONAL MONETARY FUND. Balance of Payments Manual [online] [cit.

2008-02-20] p.6. Dostupné na internete: <http://www.imf.org/external/np/sta/bop/

BOBman.pdf>

11) JANKOVSKÁ, Anežka a i. 2003. Medzinárodné financie. 2. dopl. a preprac. vyd.

Bratislava: Iura edition, 2003. 529 s. ISBN 80-89047-56-4.

12) LISÝ, Ján a i. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Iura Edition, 2005. 622 s.

ISBN 80-8078-063-3.

13) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Upozornenie NBS na plnenie

ohlasovacej povinnosti v zmysle devízového zákona [online] [cit. 2008-01.25] 4 máj 2000,

Dostupné na internete: <http://www.nbs.sk/PRESS/TS000504.HTM>

14) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 1999 [online] [cit. 2007-

09-22] 1999, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

15) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2000 [online] [cit. 2007-

09-22] 2000, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

16) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2001 [online] [cit. 2007-

09-22] 2001, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

17) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2002 [online] [cit. 2007-

09-22] 2002, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

18) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2003 [online] [cit. 2007-

09-22] 2003, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

19) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2004 [online] [cit. 2007-

09-22] 2004, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

41

20) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2005 [online] [cit. 2007-

09-22] 2005, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

21) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2006 [online] [cit. 2007-

09-22] 2006, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

22) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2007 [online] [cit. 2007-

09-22] 2007, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

23) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad: február 2008 [online] [cit. 2008-

01-05] 2008, Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

24) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Platobná bilancia SR (1999 – 2006) [online] [cit.

2007-09-22 ] Dostupné na internete: <www.nbs.sk/NSS_S2.HTM>

25) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Platobná bilancia SR 2007 [online] [cit. 2008-03-22

] Dostupné na internete: <www.nbs.sk/NSS_S2.HTM>

26) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo

[online] [cit.2008-05-05] 2006, s. 15-23. Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

27) NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Stratégia prijatia eura v SR [online] [cit. 2008-05-

06] Dostupné na internete: <www.nbs.sk>

28) POKRIVČÁK, Ján. Medzinárodná ekonomika [online] [cit. 2008-02-23] Dostupné na

internete: <http://www.fem.uniag.sk/Roman.Serences/part10.doc>

29) POLEDNÁKOVÁ, Anna. – BIKÁR, Miloš. – KMEŤKO, Miroslav. 2006. Medzinárodný

finančný manažment. Bratislava: Iura Edition, 2006. 272 s. ISBN 80-8078-100-1

42

30) SAMSON, Štefan. 2006. Zahraničný obchod Slovenskej republiky. In Biatec, roč. 14, č. 4,

s. 7-9. ISSN 1335-0900

31) SAMUELSON, Paul A. – NORDHAUS, William D. 2000. Ekonómia. 16 vyd. Bratislava:

Elita, 2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X

32) SLANÝ, Antoním – TÁNCOŠOVÁ, Judita. 2004. Teoretické aspekty priamych

zahraničných investícií. In Ekonomický časopis, roč. 52, 2004, č. 1, s. 62-73. ISSN 0013-

3035

33) SOUKUP, Alexander. 2005. Medzinárodní ekonomie. Praha: Eurolex Bohemia, 2005. 293

s. ISBN 80-86861-82-1

34) STEIN, Herbert. Balance of Payments. In The Concide Encyclopedia of Economics

[online] [cit. 2008-02-20] Dostupné na internete: <http://www.econlib.org/library/Enc/

BalanceofPayments.html>

35) SURANOVIC, Steven M. International finance Theory and policy. In The International

Economics Study Center [online] [cit. 2008-02-20] Last updated 3/11/05. Dostupné na

internete: <http://internationalecon.com/Finance/Fch5/F5-5.php>

36) SZOVICS, Peter - TÓTH, Marián. 2006. Medzinárodné financie. Nitra: SPU, 2006. 159 s.

ISBN 80-8069-685-3

37) ŠÚ SR. Slovenská republika: platobná bilancia [online].[cit 2008-01-25] aktualizované

5.4. 2004. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3260>

38) ŠÚ SR. Dovoz a vývoz podľa kontintetov a ekonomických zoskupení krajín v roku 2006

[online] [cit. 2008-02-24] Aktualizované 14. 3. 2007. Dostupné na internete: <http://

portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=6630>

43

39) TÁNCOŠOVÁ, Judita a i. 2004. Medzinárodné ekonomické vzťahy. 2. vyd. Bratislava:

Ekonóm, 2004. 280 s. ISBN 80-225-1841-7

40) ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Informácia o vývoji platobnej bilancii za

rok 1999 [online] [cit. 2007-09-25] 2000. Dostupné na internete:

<http://www.government.gov.sk/cgi-bin/Info/Usr/infou_view2.cgi?material=01&id=15&

vlada _den=2000-05-10>

41) ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Informácia o vývoji platobnej bilancii za

rok 2000 [online] [cit. 2007-09-25] 2001. Dostupné na internete: < http://www.

rokovania.sk/appl/material.nsf/0/4C9BA012C15CD35BC1256A400036B709/$FILE/Zdroj

.html >

42) ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Informácia o vývoji platobnej bilancii za

rok 2002 [online] [cit. 2007-09-25] 2003. Dostupné na internete:

<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/DE4428E8997146D8C1256D1800426766?

OpenDocument>

43) ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Informácia o vývoji platobnej bilancii za

rok 2003 [online] [cit. 2007-09-25] 2004. Dostupné na internete: < http://www.rokovania.

sk/appl/material.nsf/0/527D01E0DF3F77E4C1256E8900387A5E?OpenDocument >

44) ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Zhodnotenie vplyvu uplatňovania

spoločnej obchodnej politiky EÚ a SR [online] 2006. [cit. 2008-05-06] Dostupné na

internete: <http://www.vlada.gov.sk/infoservis_archiv.php?adm_action=13&ID=295>

45) VAGAČ, Ľuboš. 2002. Vstupom Slovenska do EÚ čakajú zahraničný obchod zmeny

[online]. 2002, [cit. 2008-05-06]. Dostupné na internete: <http://www.cphr.sk/

denna_tlac_hn05032002.htm>

46) VOKOROSOVÁ, Renáta. 2001. Význam devízových inkás a platieb pre platobnú bilanciu

SR. In Biatec, roč. 9, 2001, č. 7, s. 5-7. ISSN 1335-0900

44

7 Prílohy

Zoznam:

1. Platobná bilancia SR za roky 1997 –2007

2. Vývoj bilancie služieb

3. Vývoj kompenzácií pracovníkov na bežnom účte PB

4. Vývoj výnosov z investícií na bežnom účte PB

5. Vývoj kapitálového a finančného účtu PB

6. Vývoj sáld investícií na finančnom účte

7. Vývoj finančného účtu

8. Vývoj ostatných dlhodobých investícií na finančnom účte

9. Vývoj ostatných krátkodobých investícií na finančnom účte

10. Saldá na bežnom finančnom a kapitálovom účte v roku 2007

11. Medziročné zmeny salda celkovej platobnej bilancie SR

45

Príloha č. 1: Platobná bilancia Slovenskej republiky za roky 1997 – 2007

A. Platobná bilancia SR - január až december 1997nové údaje na základe revízie - máj 2004

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD

TOVAR 1) 277 434,00 8 253,03 346 612,00 10 310,92 -69 178,00 -2 057,89

TOVAR 2) 324 017,00 9 638,77 393 973,00 11 719,81 -69 956,00 -2 081,03

SLUŽBY 77 207,00 2 296,73 70 459,00 2 096,00 6 748,00 200,74

Doprava 29 096,00 865,54 11 480,00 341,50 17 616,00 524,04

Cestovný ruch 18 340,00 545,57 14 754,00 438,90 3 586,00 106,68

Iné služby celkom 29 771,00 885,62 44 225,00 1 315,59 -14 454,00 -429,97

VÝNOSY 10 606,00 315,50 14 691,00 437,02 -4 085,00 -121,52

Kompenzácie pracovníkov 734,00 21,83 307,00 9,13 427,00 12,70

Výnosy z investícii 9 872,00 293,67 14 384,00 427,89 -4 512,00 -134,22

BEŽNÉ TRANSFÉRY 18 256,00 543,07 12 381,00 368,31 5 875,00 174,77

BEŽNÝ ÚČET 1) 383 503,00 11 408,35 444 143,00 13 212,25 -60 640,00 -1 803,90

BEŽNÝ ÚČET 2) 430 086,00 12 794,09 491 504,00 14 621,13 -61 418,00 -1 827,05

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

FINANČNÝ ÚČET 861 218,10 25 745,51 -800 195,80 -23 872,39 61 022,30 1 873,12

PRIAME INVESTÍCIE 145 629,00 4 332,81 -141 074,00 -4 196,63 4 555,00 136,18

V zahraniči (priamy investor =rezident) 4 012,00 119,35 -7 209,00 -214,45 -3 197,00 -95,10

Majetková účasť a reinvestovaný zisk 1 895,00 56,37 -5 065,00 -150,67 -3 170,00 -94,30

Ostatný kapitál 2 117,00 62,98 -2 144,00 -63,78 -27,00 -0,80

V SR (podnik priamej investície =rezident) 141 617,00 4 213,46 -133 865,00 -3 982,18 7 752,00 231,28

Majetková účasť a reinvestovaný zisk 8 035,00 239,70 -815,00 -24,24 7 220,00 215,46

Ostatný kapitál 133 582,00 3 973,76 -133 050,00 -3 957,94 532,00 15,83

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 13 176,50 391,97 -12 321,30 -366,53 855,20 25,44

Aktíva 7 294,50 216,99 -9 958,30 -296,24 -2 663,80 -79,24

Pasíva 5 882,00 174,98 -2 363,00 -70,29 3 519,00 104,68

OSTATNÉ INVESTÍCIE 702 412,60 21 020,73 -646 800,50 -19 309,22 55 612,10 1 711,50

Dlhodobé 64 394,50 1 915,64 -26 454,40 -852,84 37 940,10 1 062,80

Aktíva 3 469,70 123,12 -503,20 -14,44 2 966,50 108,68

Pasíva 60 924,80 1 792,53 -25 951,20 -838,40 34 973,60 954,12

Krátkodobé 638 018,10 19 105,08 -620 346,10 -18 456,38 17 672,00 648,70

Aktíva 245 392,00 7 299,77 -282 599,10 -8 409,17 -37 207,10 -1 109,41

Pasíva 392 626,10 11 805,32 -337 747,00 -10 047,21 54 879,10 1 758,11

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝ ÚČET 861 218,10 25 745,51 -800 195,80 -23 872,39 61 022,30 1 873,12

CHYBY A OMYLY 1 393,90 -23,12

CELKOVÁ BILANCIA -20 582,40 -643,50 22 358,60 689,60 1 776,20 46,10

MONETÁRNE ZLATO 4 005,40 115,40 0,00 0,00 4 005,40 115,40

SDR 0,00 0,00 -390,80 -10,70 -390,80 -10,70

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 16 577,00 528,10 -21 967,80 -678,90 -5 390,80 -150,80

Vklady 8 233,50 259,40 0,00 0,00 8 233,50 259,40

Cenné papiere 8 343,50 268,70 -21 967,80 -678,90 -13 624,30 -410,20

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -21 967,80 -678,90 -21 967,80 -678,90

46

Nástroje peňažného trhu a fin.deriváty 8 343,50 268,70 0,00 0,00 8 343,50 268,70

REZERVNÉ AKTÍVA 20 582,40 643,50 -22 358,60 -689,60 -1 776,20 -46,10

Použitý kurz: USD = 33,616 Sk prameň: NBS

1) Definitívne údaje o zahraničnom obchode SR - podľa starej metodiky porovnateľnej s

rokmi 1993 - 1996

2) Definitívne údaje o zahraničnom obchode SR - podľa novej metodiky porovnateľnej s

rokom 1998

B. Platobná bilancia SR - január až december 1998revízia údajov - máj 2004

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USDTOVAR 377 807,00 10 720,36 460 736,00 13 073,49 -82 929,00 -2 353,13

SLUŽBY 85 861,00 2 436,33 80 175,00 2 274,98 5 686,00 161,34

Doprava 32 017,00 908,49 15 624,00 443,33 16 393,00 465,16

Cestovný ruch 17 231,00 488,93 16 727,00 474,63 504,00 14,30

Iné služby celkom 36 613,00 1 038,90 47 824,00 1 357,02 -11 211,00 -318,11

VÝNOSY 15 404,00 437,09 20 953,00 594,55 -5 549,00 -157,45

Kompenzácie pracovníkov 817,00 23,18 275,00 7,80 542,00 15,38

Výnosy z investícii 14 587,00 413,91 20 678,00 586,74 -6 091,00 -172,83

BEŽNÉ TRANSFÉRY 22 775,00 646,25 9 832,00 278,99 12 943,00 367,26

BEŽNÝ ÚČET 501 847,00 14 240,03 571 696,00 16 222,01 -69 849,00 -1 981,98

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 2 919,00 82,83 -436,00 -12,37 2 483,00 70,46

FINANČNÝ ÚČET 1 070 028,90 30 413,98 -1 000 539,20 -28 408,73 69 489,70 2 005,24

PRIAME INVESTÍCIE 329 608,50 9 352,76 -309 869,50 -8 792,62 19 739,00 560,14

V zahraniči (priamy investor =rezident) 2 578,50 73,17 -7 743,50 -219,72 -5 165,00 -146,56

Majetková účasť areinvestovaný zisk 1 101,50 31,26 -5 976,50 -169,58 -4 875,00 -138,33

Ostatný kapitál 1 477,00 41,91 -1 767,00 -50,14 -290,00 -8,23

V SR (podnik priamej investície =rezident)

327 030,00 9 279,59 -302 126,00 -8 572,90 24 904,00 706,70

Majetková účasť areinvestovaný zisk 19 290,00 547,40 -708,00 -20,09 18 582,00 527,31

Ostatný kapitál 307 740,00 8 732,19 -301 418,00 -8 552,81 6 322,00 179,39

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 42 054,10 1 218,16 -14 967,70 -424,71 27 086,40 793,44

Aktíva 6 458,20 183,25 -8 595,40 -243,90 -2 137,20 -60,64

Pasíva 35 595,90 1 034,90 -6 372,30 -180,82 29 223,60 854,09

OSTATNÉ INVESTÍCIE 698 366,30 19 843,06 -675 702,00 -19 191,40 22 664,30 651,66

Dlhodobé 63 613,00 1 802,94 -39 819,50 -1 130,67 23 793,50 672,27

Aktíva 6 143,60 174,82 -437,70 -12,58 5 705,90 162,24

Pasíva 57 469,40 1 628,12 -39 381,80 -1 118,09 18 087,60 510,03

Krátkodobé 634 753,30 18 040,12 -635 882,50 -18 060,73 -1 129,20 -20,61

Aktíva 267 512,00 7 590,25 -266 243,50 -7 558,26 1 268,50 31,99

Pasíva 367 241,30 10 449,86 -369 639,00 -10 502,47 -2 397,70 -52,60

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 1 072 947,90 30 496,80 -1 000 975,20 -28 421,11 71 972,70 2 075,70

47

CHYBY A OMYLY -21 666,90 -643,62

CELKOVÁ BILANCIA -19 543,20 -549,90 0,00 0,00 -19 543,20 -549,90

MONETÁRNE ZLATO 44,20 1,20 0,00 0,00 44,20 1,20

SDR 862,10 24,80 0,00 0,00 862,10 24,80

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 18 636,90 523,90 0,00 0,00 18 636,90 523,90

Vklady 4 910,80 140,80 0,00 0,00 4 910,80 140,80

Cenné papiere 13 726,10 383,10 0,00 0,00 13 726,10 383,10

Obligácie a zmenky 12 113,50 342,10 0,00 0,00 12 113,50 342,10

Nástroje peňažného trhu a fin.deriváty 1 612,60 41,00 0,00 0,00 1 612,60 41,00

REZERVNÉ AKTÍVA 19 543,20 549,90 0,00 0,00 19 543,20 549,90

Použitý kurz: USD = 35,242 Sk prameň: NBS

C. Platobná bilancia SR - január až december 1999revízia údajov - máj 2004

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USDTOVAR 423 648,00 10 228,84 468 892,00 11 321,24 -45 244,00 -1 092,40

SLUŽBY 85 449,00 2 063,14 76 408,00 1 844,85 9 041,00 218,29

Doprava 35 615,00 859,91 15 676,00 378,49 19 939,00 481,42

Cestovný ruch 19 077,00 460,61 14 057,00 339,40 5 020,00 121,21

Iné služby celkom 30 757,00 742,62 46 675,00 1 126,95 -15 918,00 -384,33

VÝNOSY 11 043,00 266,63 23 524,00 567,98 -12 481,00 -301,35

Kompenzácie pracovníkov 789,00 19,05 291,00 7,03 498,00 12,02

Výnosy z investícii 10 254,00 247,58 23 233,00 560,95 -12 979,00 -313,37

BEŽNÉ TRANSFÉRY 19 271,00 465,29 11 161,00 269,48 8 110,00 195,81

BEŽNÝ ÚČET 539 411,00 13 023,90 579 985,00 14 003,55 -40 574,00 -979,65

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 7 190,00 173,60 -556,00 -13,42 6 634,00 160,18

FINANČNÝ ÚČET 1 182 239,60 28 519,07 -1 107 079,60 -26 717,62 75 160,00 1 801,46

PRIAME INVESTÍCIE 361 136,50 8 713,60 -327 805,50 -7 914,76 33 331,00 798,85

V zahraniči (priamy investor =rezident) 22 367,50 534,23 -6 760,50 -163,23 15 607,00 371,00

Majetková účasť a reinvestovanýzisk 19 537,50 465,90 -3 132,50 -75,63 16 405,00 390,27

Ostatný kapitál 2 830,00 68,33 -3 628,00 -87,60 -798,00 -19,27

V SR (podnik priamej investície =rezident)

338 769,00 8 179,37 -321 045,00 -7 751,53 17 724,00 427,85

Majetková účasť a reinvestovanýzisk 17 896,00 432,00 -1 209,00 -29,19 16 687,00 402,81

Ostatný kapitál 320 873,00 7 747,37 -319 836,00 -7 722,34 1 037,00 25,04

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 50 843,20 1 201,25 -23 948,70 -578,23 26 894,50 623,02

Aktíva 13 058,00 315,28 -3 528,00 -85,18 9 530,00 230,10

Pasíva 37 785,20 885,97 -20 420,70 -493,05 17 364,50 392,92

OSTATNÉ INVESTÍCIE 770 259,90 18 604,22 -755 325,40 -18 224,62 14 934,50 379,59

Dlhodobé 54 442,80 1 311,04 -44 116,80 -1 062,97 10 326,00 248,07

Aktíva 1 300,20 31,16 -490,10 -11,81 810,10 19,35

Pasíva 53 142,60 1 279,89 -43 626,70 -1 051,16 9 515,90 228,73

Krátkodobé 715 817,10 17 293,17 -711 208,60 -17 161,65 4 608,50 131,52

Aktíva 377 659,80 9 128,47 -310 744,00 -7 502,83 66 915,80 1 625,65

Pasíva 338 157,30 8 164,70 -400 464,60 -9 658,83 -62 307,30 -1 494,13

48

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 1 189 429,60 28 692,67 -1 107 635,60 -26 731,04 81 794,00 1 961,63

CHYBY A OMYLY -11 082,70 -261,49

CELKOVÁ BILANCIA -336,20 -5,40 30 473,50 725,90 30 137,30 720,50

MONETÁRNE ZLATO 289,00 4,70 0,00 0,00 289,00 4,70

SDR 47,20 0,70 0,00 0,00 47,20 0,70

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 0,00 0,00 -30 473,50 -725,90 -30 473,50 -725,90

Vklady 0,00 0,00 -6 131,50 -159,10 -6 131,50 -159,10

Cenné papiere 0,00 0,00 -24 342,00 -566,80 -24 342,00 -566,80

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -5 274,70 -98,70 -5 274,70 -98,70

Nástroje peňažného trhu a fin.deriváty 0,00 0,00 -19 067,30 -468,10 -19 067,30 -468,10

REZERVNÉ AKTÍVA 336,20 5,40 -30 473,50 -725,90 -30 137,30 -720,50

Použitý kurz: USD = 41,417 Sk prameň: NBS

D. Platobná bilancia SR – január až december 2000

Revízia údajov – december 2005Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD

TOVAR 548 503,00 11 872,36 590 275,00 12 776,52 -41 772,00 -904,16

SLUŽBY 103 740,40 2 245,46 83 496,80 1 807,29 20 243,60 438,17

Doprava 45 863,60 992,72 19 975,10 432,36 25 888,50 560,36

Cestovný ruch 19 936,10 431,52 13 642,80 295,30 6 293,30 136,22

Iné služby celkom 37 940,70 821,23 49 878,90 1 079,63 -11 938,20 -258,40

VÝNOSY 12 411,50 268,65 28 734,60 621,96 -16 323,10 -353,31

Kompenzácie pracovníkov 825,30 17,86 307,00 6,65 518,30 11,22

Výnosy z investícii 11 586,20 250,78 28 427,60 615,32 -16 841,40 -364,53

BEŽNÉ TRANSFÉRY 15 915,30 344,49 10 475,90 226,75 5 439,40 117,74

BEŽNÝ ÚČET 680 570,20 14 730,96 712 982,30 15 432,52 -32 412,10 -701,56

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 4 923,60 106,57 -670,20 -14,51 4 253,40 92,06

FINANČNÝ ÚČET 1 443 711,20 31 284,02 -1 389 385,70 -30 064,32 54 325,50 1 219,70

PRIAME INVESTÍCIE 474 262,90 10 265,43 -386 638,90 -8 368,82 87 624,00 1 896,61

V zahraniči (priamy investor =rezident) 10 541,90 228,18 -11 870,90 -256,95 -1 329,00 -28,78

Majetková účasť areinvestovaný zisk

1 170,90 25,34 -2 244,90 -48,60 -1 074,00 -23,26

Ostatný kapitál 9 371,00 202,84 -9 626,00 -208,35 -255,00 -5,52

V SR (podnik priamej investície =rezident) 463 721,00 10 037,25 -374 768,00 -8 111,86 88 953,00 1 925,39

Majetková účasť areinvestovaný zisk 104 844,00 2 269,35 -5 283,00 -114,35 99 561,00 2 155,00

Ostatný kapitál 358 877,00 7 767,90 -369 485,00 -7 997,51 -10 608,00 -229,61

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 143 885,90 3 143,37 -107 511,10 -2 324,43 36 374,80 818,94

Aktíva 15 459,30 334,62 -24 716,50 -534,99 -9 257,20 -200,37

Pasíva 128 426,60 2 808,75 -82 794,60 -1 789,44 45 632,00 1 019,31

OSTATNÉ INVESTÍCIE 825 562,40 17 875,22 -895 235,70 -19 371,07 -69 673,30 -1 495,85

Dlhodobé 62 261,40 1 353,52 -85 793,10 -1 850,66 -23 531,70 -497,14

Aktíva 3 996,20 86,50 -7 748,60 -167,71 -3 752,40 -81,21

Pasíva 58 265,20 1 267,02 -78 044,50 -1 682,95 -19 779,30 -415,93

49

Krátkodobé 763 301,00 16 521,71 -809 442,60 -17 520,41 -46 141,60 -998,71

Aktíva 362 349,60 7 843,06 -402 142,10 -8 704,38 -39 792,50 -861,32

Pasíva 400 951,40 8 678,64 -407 300,50 -8 816,03 -6 349,10 -137,39

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 1 448 634,80 31 390,59 -1 390 055,90 -30 078,82 58 578,90 1 311,77

CHYBY A OMYLY 8 002,0 213,5

CELKOVÁ BILANCIA -7 929,50 -174,80 42 098,30 998,50 34 168,80 823,70

MONETÁRNE ZLATO 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

SDR 14,00 0,20 0,00 0,00 14,00 0,20

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 7 915,50 174,60 -42 098,30 -998,50 -34 182,80 -823,90

Vklady 7 915,50 174,60 0,00 0,00 7 915,50 174,60

Cenné papiere 0,00 0,00 -42 098,30 -998,50 -42 098,30 -998,50

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -13 158,00 -320,30 -13 158,00 -320,30

Nástroje peňažného trhu a fin.deriváty 0,00 0,00 -28 940,30 -678,20 -28 940,30 -678,20

REZERVNÉ AKTÍVA 7 929,50 174,80 -42 098,30 -998,50 -34 168,80 -823,70

Použitý kurz: USD = 46,20 Sk prameň: NBS

E. Platobná bilancia SR – január až december 2001

Revízia údajov - december 2005

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USDTOVAR 611 325,00 12 644,53 714 071,00 14 769,71 -102 746,00 -2 125,18

SLUŽBY 120 364,60 2 489,60 97 180,10 2 010,05 23 184,50 479,54

Doprava 48 924,70 1 011,95 24 613,90 509,11 24 310,80 502,84

Cestovný ruch 30 994,70 641,09 13 987,50 289,31 17 007,20 351,77

Iné služby celkom 40 445,20 836,56 58 578,70 1 211,63 -18 133,50 -375,07

VÝNOSY 15 549,70 321,63 30 665,10 634,27 -15 115,40 -312,64

Kompenzácie pracovníkov 1 088,60 22,52 490,80 10,15 597,80 12,36

Výnosy z investícii 14 461,10 299,11 30 174,30 624,12 -15 713,20 -325,01

BEŽNÉ TRANSFÉRY 24 182,50 500,19 13 938,10 288,29 10 244,40 211,89

BEŽNÝ ÚČET 771 421,80 15 955,94 855 854,30 17 702,32 -84 432,50 -1 746,39

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 4 116,10 85,14 -360,80 -7,46 3 755,30 77,67

FINANČNÝ ÚČET 1 454 571,00 30 085,43 -1 373 793,20 -28 415,95 80 777,80 1 669,48

PRIAME INVESTÍCIE 372 962,00 7 714,32 -299 497,00 -6 194,75 73 465,00 1 519,57

V zahraniči (priamy investor =rezident) 15 895,00 328,82 -19 015,00 -393,31 -3 120,00 -64,50

Majetková účasť areinvestovaný zisk 2 062,00 42,70 -5 511,00 -114,00 -3 449,00 -71,30

Ostatný kapitál 13 833,00 286,12 -13 504,00 -279,31 329,00 6,80

V SR (podnik priamej investície= rezident) 357 067,00 7 385,50 -280 482,00 -5 801,44 76 585,00 1 584,07

Majetková účasť areinvestovaný zisk

65 757,00 1 360,11 -4 309,00 -89,13 61 448,00 1 270,98

Ostatný kapitál 291 310,00 6 025,40 -276 173,00 -5 712,31 15 137,00 313,09

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 118 552,50 2 452,12 -131 576,40 -2 721,50 -13 023,90 -269,38

Aktíva 5 049,00 104,43 -29 438,00 -608,89 -24 389,00 -504,46

Pasíva 113 503,50 2 347,68 -102 138,40 -2 112,61 11 365,10 235,07

50

FINANČNÉ DERIVÁTY 1 081,00 22,36 -521,00 -10,78 560,00 11,58

Aktíva 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

Pasíva 1 081,00 22,36 -521,00 -10,78 560,00 11,58

OSTATNÉ INVESTÍCIE 961 975,50 19 896,63 -942 198,80 -19 488,93 19 776,70 407,71

Dlhodobé 55 559,50 1 148,53 -65 842,90 -1 362,63 -10 283,40 -214,09

Aktíva 992,80 20,53 -1 514,50 -31,33 -521,70 -10,79

Pasíva 54 566,70 1 128,00 -64 328,40 -1 331,30 -9 761,70 -203,30

Krátkodobé 906 416,00 18 748,10 -876 355,90 -18 126,30 30 060,10 621,80

Aktíva 400 078,40 8 275,10 -398 172,90 -8 235,70 1 905,50 39,40

Pasíva 506 337,60 10 473,00 -478 183,00 -9 890,60 28 154,60 582,40

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 1 458 687,10 30 170,57 -1 374 154,00 -28 423,42 84 533,10 1 747,16

CHYBY A OMYLY 6 766,30 142,63

CELKOVÁ BILANCIA -42 644,20 -889,80 49 511,10 1 033,20 6 866,90 143,40

MONETÁRNE ZLATO 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

SDR 0,00 0,00 -9,40 -0,20 -9,40 -0,20

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 42 644,20 889,80 -49 501,70 -1 033,00 -6 857,50 -143,20

Vklady 0,00 0,00 -28 489,50 -594,50 -28 489,50 -594,50

Cenné papiere 42 644,20 889,80 -21 012,20 -438,50 21 632,00 451,30

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -21 012,20 -438,50 -21 012,20 -438,50

Nástroje peňažného trhu a fin.deriváty 42 644,20 889,80 0,00 0,00 42 644,20 889,80

REZERVNÉ AKTÍVA 42 644,20 889,80 -49 511,10 -1 033,20 -6 866,90 -143,40

Použitý kurz: USD = 48,347 Sk prameň: NBS

F. Platobná bilancia SR – január až december 2002

Revízia údajov – december 2005Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD

TOVAR 652 018,00 14 382,20 747 975,00 16 498,80 -95 957,00 -2 116,60

SLUŽBY 126 289,70 2 785,70 105 638,10 2 330,17 20 651,60 455,53

Doprava 52 588,90 1 160,01 27 093,80 597,64 25 495,10 562,37

Cestovný ruch 32 820,30 723,95 20 045,30 442,16 12 775,00 281,79

Iné služby celkom 40 880,50 901,74 58 499,00 1 290,37 -17 618,50 -388,63

VÝNOSY 15 556,60 343,15 36 246,70 799,53 -20 690,10 -456,38

Kompenzácie pracovníkov 1 095,10 24,16 512,60 11,31 582,50 12,85

Výnosy z investícii 14 461,50 318,99 35 734,10 788,22 -21 272,60 -469,23

BEŽNÉ TRANSFÉRY 21 568,90 475,77 12 803,90 282,43 8 765,00 193,34

BEŽNÝ ÚČET 815 433,20 17 986,81 902 663,70 19 910,93 -87 230,50 -1 924,11

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 5 794,00 127,80 929,10 20,49 4 864,90 107,31

FINANČNÝ ÚČET 2 574 325,20 56 765,80 -2 339 310,90 -51 574,99 235 014,30 5 190,81

PRIAME INVESTÍCIE 489 641,90 10 800,53 -302 404,90 -6 670,47 187 237,00 4 130,05

V zahraniči (priamy investor =rezident)

17 385,00 383,48 -17 885,00 -394,53 -500,00 -11,05

Majetková účasť areinvestovaný zisk 2 686,00 59,25 -3 050,00 -67,30 -364,00 -8,05

Ostatný kapitál 14 699,00 324,23 -14 835,00 -327,23 -136,00 -3,00

V SR (podnik priamej investície 472 256,90 10 417,05 -284 519,90 -6 275,94 187 737,00 4 141,11

51

= rezident)

Majetková účasť areinvestovaný zisk

197 287,90 4 351,78 -11 693,90 -257,94 185 594,00 4 093,83

Ostatný kapitál 274 969,00 6 065,27 -272 826,00 -6 018,00 2 143,00 47,27

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 341 331,00 7 529,10 -316 313,00 -6 977,17 25 018,00 551,93

Aktíva 176 247,50 3 887,67 -163 881,60 -3 614,87 12 365,90 272,80

Pasíva 165 083,50 3 641,43 -152 431,40 -3 362,30 12 652,10 279,13

FINANČNÉ DERIVÁTY 631,00 13,90 -523,00 -11,60 108,00 2,30

Aktíva 0,00 0,00 -3,00 -0,10 -3,00 -0,10

Pasíva 631,00 13,90 -520,00 -11,50 111,00 2,40

OSTATNÉ INVESTÍCIE 1 742 721,30 38 422,27 -1 720 070,00 -37 915,74 22 651,30 506,53

Dlhodobé 54 671,50 1 215,23 -59 623,70 -1 317,54 -4 952,20 -102,30

Aktíva 22 502,00 506,42 -10 028,20 -221,20 12 473,80 285,22

Pasíva 32 169,50 708,82 -49 595,50 -1 096,33 -17 426,00 -387,52

Krátkodobé 1 688 049,80 37 207,04 -1 660 446,30 -36 598,21 27 603,50 608,83

Aktíva 1 115 881,50 24 614,13 -1 096 047,60 -24 176,63 19 833,90 437,50

Pasíva 572 168,30 12 592,91 -564 398,70 -12 421,58 7 769,60 171,34

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 2 580 119,20 56 893,61 -2 340 240,00 -51 595,49 239 879,20 5 298,12

CHYBY A OMYLY 7 947,30 271,69

CELKOVÁ BILANCIA -10 692,30 -242,50 171 288,30 3 888,20 160 596,00 3 645,70

MONETÁRNE ZLATO 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

SDR 0,00 0,00 -19,10 -0,40 -19,10 -0,40

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 10 692,30 242,50 -171 269,20 -3 887,80 -160 576,90 -3 645,30

Vklady 10 692,30 242,50 0,00 0,00 10 692,30 242,50

Cenné papiere 0,00 0,00 -171 269,20 -3 887,80 -171 269,20 -3 887,80

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -35 695,70 -810,60 -35 695,70 -810,60

Nástroje peňažného trhu a fin.deriváty 0,00 0,00 -135 573,50 -3 077,20 -135 573,50 -3 077,20

REZERVNÉ AKTÍVA 10 692,30 242,50 -171 288,30 -3 888,20 -160 596,00 -3 645,70

Použitý kurz: USD = 45,335 Sk prameň: NBS

G. Platobná bilancia SR – Január až december 2003

Revízia údajov február –2007

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USDTOVAR 803 238,00 21 843,15 826 673,00 22 480,43 -23 435,00 -637,29

SLUŽBY 120 836,00 3 286,00 112 140,20 3 049,53 8 695,80 236,47

Doprava 51 693,60 1 405,75 32 934,60 895,62 18 759,00 510,13

Cestovný ruch 31 736,10 863,03 21 041,70 572,21 10 694,40 290,82

Iné služby celkom 37 406,30 1 017,22 58 163,90 1 581,70 -20 757,60 -564,48

VÝNOSY 34 292,40 932,54 101 068,20 2 748,43 -66 775,80 -1 815,89

Kompenzácie pracovníkov 15 654,90 425,72 572,10 15,56 15 082,80 410,16

Výnosy z investícii 18 637,50 506,83 100 496,10 2 732,88 -81 858,60 -2 226,05

BEŽNÉ TRANSFÉRY 19 676,30 535,07 10 663,10 289,97 9 013,20 245,10

BEŽNÝ ÚČET 978 042,70 26 596,76 1 050 544,50 28 568,37 -72 501,80 -1 971,60

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 7 107,20 193,27 3 380,50 91,93 3 726,70 101,34

FINANČNÝ ÚČET 2 733 329,40 74 451,99 -2 624 961,70 -71 524,01 108 367,70 2 927,98

52

PRIAME INVESTÍCIE 704 401,80 19 155,41 -634 041,00 -17 242,03 70 360,80 1 913,38

V zahraniči (priamy investor =rezident)

41 195,50 1 120,26 -50 263,30 -1 366,85 -9 067,80 -246,59

Majetková účasť 1 053,20 28,64 -1 732,50 -47,11 -679,30 -18,47

Reinvestovaný zisk 0,00 0,00 -1 275,20 -34,68 -1 275,20 -34,68

Ostatný kapitál 40 142,30 1 091,62 -47 255,60 -1 285,06 -7 113,30 -193,44

V SR (podnik priamej investície= rezident) 663 206,30 18 035,14 -583 777,70 -15 875,17 79 428,60 2 159,97

Majetková účasť 44 710,80 1 215,86 -5 814,80 -158,13 38 896,00 1 057,73

Reinvestovaný zisk 55 556,20 1 510,79 0,00 0,00 55 556,20 1 510,79

Ostatný kapitál 562 939,30 15 308,50 -577 962,90 -15 717,05 -15 023,60 -408,55

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 364 128,50 9 902,06 -384 657,70 -10 460,33 -20 529,20 -558,27

Aktíva 91 822,90 2 497,02 -118 427,70 -3 220,51 -26 604,80 -723,49

Pasíva 272 305,60 7 405,04 -266 230,00 -7 239,82 6 075,60 165,22

FINANČNÉ DERIVÁTY 244 769,10 6 656,22 -244 228,10 -6 641,51 541,00 14,71

Aktíva 106 101,90 2 885,32 -107 724,60 -2 929,45 -1 622,70 -44,13

Pasíva 138 667,20 3 770,90 -136 503,50 -3 712,06 2 163,70 58,84

OSTATNÉ INVESTÍCIE 1 420 030,00 38 738,30 -1 362 034,90 -37 180,15 57 995,10 1 558,15

Dlhodobé 110 370,00 3 004,15 -123 079,80 -3 342,51 -12 709,80 -338,37

Aktíva 29 839,60 811,47 -22 702,20 -617,36 7 137,40 194,11

Pasíva 80 530,40 2 192,68 -100 377,60 -2 725,15 -19 847,20 -532,47

Krátkodobé 1 309 660,00 35 734,15 -1 238 955,10 -33 837,63 70 704,90 1 896,52

Aktíva 459 241,10 12 488,54 -468 283,40 -12 734,44 -9 042,30 -245,90

Pasíva 850 418,90 23 245,61 -770 671,70 -21 103,20 79 747,20 2 142,41

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 2 740 436,60 74 645,26 -2 628 342,20 -71 615,94 112 094,40 3 029,32

CHYBY A OMYLY 12 304,30 321,58

CELKOVÁ BILANCIA -57 777,10 -1 608,00 109 674,00 2 987,30 51 896,90 1 379,30

MONETÁRNE ZLATO 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

SDR 0,00 0,00 -0,40 0,00 -0,40 0,00

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 57 777,10 1 608,00 -109 673,60 -2 987,30 -51 896,50 -1 379,30

Vklady 0,00 0,00 -25 714,00 -701,80 -25 714,00 -701,80

Cenné papiere 57 777,10 1 608,00 -83 959,60 -2 285,50 -26 182,50 -677,50

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -83 959,60 -2 285,50 -83 959,60 -2 285,50

Nástroje peňažného trhu a fin.deriváty

57 777,10 1 608,00 0,00 0,00 57 777,10 1 608,00

REZERVNÉ AKTÍVA 57 777,10 1 608,00 -109 674,00 -2 987,30 -51 896,90 -1 379,30

Použitý kurz: USD = 36,773 Sk prameň: NBS

H. Platobná bilancia SR - január až december 2004Revízia údajov - február 2007

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD

TOVAR 890 921,00 27 621,18 940 471,00 29 157,37 -49 550,00 -1 536,20

SLUŽBY 120 153,60 3 725,12 111 522,40 3 457,52 8 631,20 267,59

Doprava 48 100,80 1 491,27 32 089,40 994,87 16 011,40 496,40

Cestovný ruch 29 069,70 901,25 24 031,80 745,06 5 037,90 156,19

53

Iné služby celkom 42 983,10 1 332,60 55 401,20 1 717,60 -12 418,10 -385,00

VÝNOSY 32 208,30 998,55 103 105,70 3 196,58 -70 897,40 -2 198,03

Kompenzácie pracovníkov 16 987,40 526,66 706,50 21,90 16 280,90 504,76

Výnosy z investícii 15 220,90 471,89 102 399,20 3 174,68 -87 178,30 -2 702,78

BEŽNÉ TRANSFÉRY 28 515,50 884,06 23 057,40 714,85 5 458,10 169,22

BEŽNÝ ÚČET 1 071 798,40 33 228,91 1 178 156,50 36 526,32 -106 358,10 -3 297,41

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 4 876,10 151,17 464,10 14,39 4 412,00 136,78

FINANČNÝ ÚČET 3 380 685,90 104 722,75 -3 225 832,00 -99 929,49 154 853,90 4 793,26

PRIAME INVESTÍCIE 804 140,00 24 930,71 -705 704,70 -21 878,92 98 435,30 3 051,78

V zahraniči (priamy investor =rezident)

36 342,90 1 126,74 -35 660,60 -1 105,58 682,30 21,15

Majetková účasť 767,70 23,80 -3 448,00 -106,90 -2 680,30 -83,10

Reinvestovaný zisk 0,00 -2 518,80 -78,09 -2 518,80 -78,09

Ostatný kapitál 35 575,20 1 102,94 -29 693,80 -920,60 5 881,40 182,34

V SR (podnik priamej investície= rezident)

767 797,10 23 803,97 -670 044,10 -20 773,34 97 753,00 3 030,63

Majetková účasť 50 872,40 1 577,19 -13 374,10 -414,64 37 498,30 1 162,56

Reinvestovaný zisk 52 021,70 1 612,83 0,00 52 021,70 1 612,83

Ostatný kapitál 664 903,00 20 613,95 -656 670,00 -20 358,70 8 233,00 255,25

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 393 122,30 12 144,10 -364 237,20 -11 277,72 28 885,10 866,38

Aktíva 72 540,60 2 248,97 -98 528,70 -3 054,68 -25 988,10 -805,71

Pasíva 320 581,70 9 895,12 -265 708,50 -8 223,04 54 873,20 1 672,09

FINANČNÉ DERIVÁTY 760 862,40 23 588,98 -760 316,30 -23 572,04 546,10 16,93

Aktíva 305 608,40 9 474,76 -310 269,80 -9 619,28 -4 661,40 -144,52

Pasíva 455 254,00 14 114,21 -450 046,50 -13 952,77 5 207,50 161,45

OSTATNÉ INVESTÍCIE 1 422 561,20 44 058,96 -1 395 573,80 -43 200,80 26 987,40 858,16

Dlhodobé 131 599,50 4 071,52 -141 672,40 -4 389,10 -10 072,90 -317,58

Aktíva 28 459,90 882,34 -30 983,60 -960,58 -2 523,70 -78,24

Pasíva 103 139,60 3 189,18 -110 688,80 -3 428,52 -7 549,20 -239,33

Krátkodobé 1 290 961,70 39 987,44 -1 253 901,40 -38 811,70 37 060,30 1 175,74

Aktíva 463 453,00 14 368,41 -465 426,80 -14 429,60 -1 973,80 -61,19

Pasíva 827 508,70 25 619,03 -788 474,60 -24 382,10 39 034,10 1 236,93

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 3 385 562,00 104 873,92 -3 226 296,10 -99 943,87 159 265,90 4 930,04

CHYBY A OMYLY 2 297,30 44,47

CELKOVÁ BILANCIA 0,00 0,00 55 205,10 1 677,10 55 205,10 1 677,10

MONETÁRNE ZLATO 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

SDR 0,00 0,00 -1,10 0,00 -1,10 0,00

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 0,00 0,00 -55 204,00 -1 677,10 -55 204,00 -1 677,10

Vklady 0,00 0,00 -16 500,90 -521,00 -16 500,90 -521,00

Cenné papiere 0,00 0,00 -38 703,10 -1 156,10 -38 703,10 -1 156,10

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -18 924,50 -551,70 -18 924,50 -551,70

Nástroje peňažného trhu a fin.deriváty

0,00 0,00 -19 778,60 -604,40 -19 778,60 -604,40

REZERVNÉ AKTÍVA 0,00 0,00 -55 205,10 -1 677,10 -55 205,10 -1 677,10

Použitý kurz: USD = 32,255 Sk prameň: NBS

54

I. Platobná bilancia SR - január až december 2005

Revízia údajov - jún 2007

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD

TOVAR 990 060,00 31 914,77 1 064 052,00 34 299,92 -73 992,00 -2 385,15

SLUŽBY 136 713,87 4 407,00 126 773,96 4 086,58 9 939,91 320,42

Doprava 49 515,49 1 596,14 37 389,70 1 205,26 12 125,79 390,88

Cestovný ruch 37 529,13 1 209,76 26 234,88 845,69 11 294,25 364,07

Iné služby celkom 49 669,25 1 601,10 63 149,38 2 035,63 -13 480,13 -434,53

VÝNOSY 50 266,76 1 620,36 111 572,04 3 596,55 -61 305,29 -1 976,19

Kompenzácie pracovníkov 29 250,00 942,88 1 214,68 39,16 28 035,32 903,72

Výnosy z investícii 21 016,76 677,48 110 357,37 3 557,39 -89 340,61 -2 879,91

BEŽNÉ TRANSFÉRY 43 374,64 1 398,19 42 899,41 1 382,87 475,23 15,32

BEŽNÝ ÚČET 1 220 415,26 39 340,32 1 345 297,41 43 365,91 -124 882,15 -4 025,60

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 492,84 15,89 1 050,24 33,85 -557,41 -17,97

FINANČNÝ ÚČET 4 471 187,83 144 127,51 -4 293 867,33 -138 948,59 177 320,49 5 178,92

PRIAME INVESTÍCIE 785 476,56 25 319,98 -724 967,35 -23 369,46 60 509,20 1 950,53

V zahraniči (priamy investor =rezident) 43 126,32 1 390,19 -47 991,95 -1 547,03 -4 865,63 -156,84

Majetková účasť 970,32 31,28 -3 609,95 -116,37 -2 639,63 -85,09

Reinvestovaný zisk 0,00 0,00 -1 200,00 -38,68 -1 200,00 -38,68

Ostatný kapitál 42 156,00 1 358,91 -43 182,00 -1 391,98 -1 026,00 -33,07

V SR (podnik priamejinvestície = rezident) 742 350,24 23 929,80 -676 975,40 -21 822,43 65 374,84 2 107,37

Majetková účasť 29 282,24 943,92 -6 073,40 -195,78 23 208,84 748,14

Reinvestovaný zisk 39 000,00 1 257,17 0,00 0,00 39 000,00 1 257,17

Ostatný kapitál 674 068,00 21 728,71 -670 902,00 -21 626,65 3 166,00 102,06

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 765 864,92 24 687,80 -796 079,74 -25 669,80 -30 214,82 -982,00

Aktíva 69 488,19 2 239,96 -90 186,80 -2 907,19 -20 698,61 -667,22

Pasíva 696 376,73 22 447,83 -705 892,94 -22 762,61 -9 516,21 -314,78

FINANČNÉ DERIVÁTY 1 251 261,29 40 334,64 -1 252 330,09 -40 369,10 -1 068,80 -34,45

Aktíva 533 034,62 17 182,47 -535 415,68 -17 259,22 -2 381,06 -76,75

Pasíva 718 226,67 23 152,17 -716 914,41 -23 109,87 1 312,26 42,30

OSTATNÉ INVESTÍCIE 1 668 585,06 53 785,09 -1 520 490,16 -49 540,24 148 094,90 4 244,85

Dlhodobé 135 095,67 4 352,49 -150 046,43 -5 366,11 -14 950,76 -1 013,62

Aktíva 36 303,39 1 169,60 -46 071,01 -1 485,18 -9 767,62 -315,59

Pasíva 98 792,28 3 182,90 -103 975,42 -3 880,93 -5 183,13 -698,03

Krátkodobé 1 533 489,39 49 432,59 -1 370 443,73 -44 174,12 163 045,66 5 258,47

Aktíva 690 797,33 22 267,98 -695 449,83 -22 417,96 -4 652,50 -149,97

Pasíva 842 692,06 27 164,61 -674 993,90 -21 756,17 167 698,16 5 408,44

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 4 471 680,66 144 143,40 -4 294 917,58 -138 982,45 176 763,09 5 160,95

CHYBY A OMYLY 19 561,46 1 436,65

CELKOVÁ BILANCIA -30 944,60 -1 001,00 102 387,00 3 573,00 71 442,40 2 572,00

MONETÁRNE ZLATO 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

SDR 0,00 0,00 -0,20 0,00 -0,20 0,00

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 30 944,60 1 001,00 -102 386,80 -3 573,00 -71 442,20 -2 572,00

Vklady 30 944,60 1 001,00 0,00 0,00 30 944,60 1 001,00

55

Cenné papiere 0,00 0,00 -102 386,80 -3 573,00 -102 386,80 -3 573,00

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -82 294,30 -2 839,90 -82 294,30 -2 839,90

Nástroje peňažného trhu afin. deriváty 0,00 0,00 -20 092,50 -733,10 -20 092,50 -733,10

REZERVNÉ AKTÍVA 30 944,60 1 001,00 -102 387,00 -3 573,00 -71 442,40 -2 572,00

Použitý kurz: USD = 31,022 Sk prameň: NBS

J. Platobná bilancia SR - január až december 2006

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USDTOVAR 1 239 359,00 41 695,57 1 330 986,00 44 778,16 -91 627,00 -3 082,59

SLUŽBY 160 636,51 5 404,27 140 897,03 4 740,18 19 739,47 664,09

Doprava 56 524,89 1 901,66 38 000,24 1 278,44 18 524,65 623,22

Cestovný ruch 44 985,24 1 513,43 31 349,43 1 054,68 13 635,82 458,75

Iné služby celkom 59 126,38 1 989,18 71 547,37 2 407,06 -12 421,00 -417,88

VÝNOSY 58 101,25 1 954,69 120 175,23 4 043,04 -62 073,98 -2 088,35

Kompenzácie pracovníkov 32 200,00 1 083,30 1 412,85 47,53 30 787,15 1 035,77

Výnosy z investícii 25 901,25 871,39 118 762,38 3 995,50 -92 861,13 -3 124,11

BEŽNÉ TRANSFÉRY 48 169,19 1 620,55 49 804,71 1 675,57 -1 635,53 -55,02

BEŽNÝ ÚČET 1 506 265,94 50 675,08 1 641 862,97 55 236,95 -135 597,03 -4 561,87

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 1 117,50 37,60 2 333,58 78,51 -1 216,08 -40,91

FINANČNÝ ÚČET 6 586 158,05 221 492,03 -6 552 541,27 -220 415,32 33 616,79 1 076,72

PRIAME INVESTÍCIE 1 050 374,88 35 337,60 -937 510,18 -31 540,51 112 864,70 3 797,09

V zahraniči (priamy investor =rezident) 53 680,81 1 805,98 -64 624,22 -2 174,14 -10 943,41 -368,17

Majetková účasť 5 449,81 183,35 -14 969,22 -503,61 -9 519,41 -320,26

Reinvestovaný zisk 0,00 0,00 -1 200,00 -40,37 -1 200,00 -40,37

Ostatný kapitál 48 231,00 1 622,63 -48 455,00 -1 630,16 -224,00 -7,54

V SR (podnik priamejinvestície = rezident) 996 694,07 33 531,63 -872 885,96 -29 366,37 123 808,11 4 165,26

Majetková účasť 61 559,07 2 071,02 -5 540,96 -186,41 56 018,11 1 884,61

Reinvestovaný zisk 25 000,00 841,07 0,00 0,00 25 000,00 841,07

Ostatný kapitál 910 135,00 30 619,53 -867 345,00 -29 179,96 42 790,00 1 439,58

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 685 298,47 22 994,06 -637 072,10 -21 432,92 48 226,37 1 561,15

Aktíva 73 482,69 2 472,17 -79 135,01 -2 662,33 -5 652,33 -190,16

Pasíva 611 815,78 20 521,90 -557 937,08 -18 770,59 53 878,69 1 751,31

FINANČNÉ DERIVÁTY 2 020 778,08 67 984,73 -2 025 597,23 -68 146,86 -4 819,14 -162,13

Aktíva 990 413,07 33 320,32 -1 002 813,20 -33 737,49 -12 400,13 -417,18

Pasíva 1 030 365,01 34 664,41 -1 022 784,02 -34 409,37 7 580,99 255,05

OSTATNÉ INVESTÍCIE 2 829 706,63 95 175,64 -2 952 361,76 -99 295,03 -122 655,14 -4 119,39

Dlhodobé 517 311,92 17 403,33 -498 706,66 -16 775,75 18 605,26 627,58

Aktíva 100 229,60 3 370,59 -94 953,07 -3 194,53 5 276,53 176,06

Pasíva 417 082,32 14 032,74 -403 753,59 -13 581,23 13 328,72 451,51

Krátkodobé 2 312 394,71 77 772,31 -2 453 655,10 -82 519,27 -141 260,39 -4 746,96

Aktíva 1 385 332,00 46 606,51 -1 423 666,05 -47 896,18 -38 334,05 -1 289,67

Pasíva 927 062,71 31 165,80 -1 029 989,06 -34 623,09 -102 926,35 -3 457,30

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝÚČET 6 587 275,55 221 529,63 -6 554 874,84 -220 493,82 32 400,71 1 035,81

56

CHYBY A OMYLY 25 100,42 958,96

CELKOVÁ BILANCIA -78 095,90 -2 567,10 0,00 0,00 -78 095,90 -2 567,10

MONETÁRNE ZLATO 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

SDR 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 78 095,90 2 567,10 0,00 0,00 78 095,90 2 567,10

Vklady 4 674,90 152,90 0,00 0,00 4 674,90 152,90

Cenné papiere 73 421,00 2 414,20 0,00 0,00 73 421,00 2 414,20

Obligácie a zmenky 68 333,00 2 286,40 0,00 0,00 68 333,00 2 286,40

Nástroje peňažného trhu afin. deriváty 5 088,00 127,80 0,00 0,00 5 088,00 127,80

REZERVNÉ AKTÍVA 78 095,90 2 567,10 0,00 0,00 78 095,90 2 567,10

Použitý kurz: USD = 29,724 Sk prameň: NBS

K. Platobná bilancia SR - január až december 2007

Inkasá (+) Platby (-) Saldo

mil. SKK mil. USD mil. SKK mil. USD mil. SKK mil.USD

TOVAR 1 420 738,00 57 489,50 1 442 123,00 58 354,83 -21 385,00 -865,33SLUŽBY 173 390,01 7 016,15 160 307,23 6 486,76 13 082,78 529,39Doprava 55 309,56 2 238,08 45 138,38 1 826,50 10 171,18 411,57Cestovný ruch 49 751,36 2 013,17 37 720,97 1 526,36 12 030,39 486,80Iné služby celkom 68 329,09 2 764,90 77 447,88 3 133,89 -9 118,79 -368,99

VÝNOSY 57 563,17 2 329,27 136 917,47 5 540,30 -79 354,30 -3211,03

Kompenzácie pracovníkov 36 500,00 1 476,96 1 785,27 72,24 34 714,73 1 404,72

Výnosy z investícii 21 063,17 852,31 135 132,20 5 468,06 -114069,03

-4615,75

BEŽNÉ TRANSFÉRY 50 283,95 2 034,72 61 373,70 2 483,46 -11 089,75 -448,74

BEŽNÝ ÚČET 1 701 975,13 68 869,63 1 800 721,40 72 865,35 -98 746,27 -3995,72

KAPITÁLOVÝ Ú ČET 16 610,09 672,12 5 264,22 213,01 11 345,87 459,11

FINANČNÝ ÚČET 7 278 900,79 294533,47

-7 106343,02

-287547,29

172557,77 6 986,17

PRIAME INVESTÍCIE 1 367 098,99 55 319,02 -1 301387,90 -52 660,05 65 711,08 2 658,97

V zahraniči (priamy investor = rezident) 38 053,00 1 539,80 -43 088,00 -1 743,54 -5 035,00 -203,74Majetková účasť 1 641,00 66,40 -2 791,00 -112,94 -1 150,00 -46,53Reinvestovaný zisk 0,00 0,00 -1 200,00 -48,56 -1 200,00 -48,56Ostatný kapitál 36 412,00 1 473,39 -39 097,00 -1 582,04 -2 685,00 -108,65

V SR (podnik priamej investície = rezident) 1 329 045,99 53 779,22 -1 258299,90 -50 916,52 70 746,08 2 862,71

Majetková účasť 28 193,99 1 140,86 -7 871,90 -318,53 20 322,08 822,32Reinvestovaný zisk 24 500,00 991,38 0,00 0,00 24 500,00 991,38

Ostatný kapitál 1 276 352,00 51 646,99 -1 250428,00

-50 597,98 25 924,00 1 049,00

PORTFÓLIOVÉ INVESTÍCIE 329 757,33 13 344,56 -340 949,51 -13 796,36 -11 192,18 -451,80Aktíva 62 586,91 2 532,55 -82 268,29 -3 328,95 -19 681,38 -796,40Pasíva 267 170,42 10 812,01 -258 681,23 -10 467,42 8 489,20 344,60FINANČNÉ DERIVÁTY 2 709 182,00 109 -2 707 -109 1 979,93 80,12

57

625,78 202,08 545,67

Aktíva 1 361 591,20 55 096,15 -1 354918,78 -54 826,16 6 672,42 270,00

Pasíva 1 347 590,81 54 529,63 -1 352283,30

-54 719,51 -4 692,49 -189,88

OSTATNÉ INVESTÍCIE 2 872 862,47 116244,10

-2 756803,53

-111545,21

116058,94 4 698,89

Dlhodobé 326 621,20 13 216,29 -308 633,76 -12 484,26 17 987,43 732,03Aktíva 28 074,99 1 136,04 -34 452,99 -1 394,12 -6 378,00 -258,08Pasíva 298 546,21 12 080,25 -274 180,78 -11 090,14 24 365,44 990,11

Krátkodobé 2 546 241,27 103027,81

-2 448169,76 -99 060,95 98 071,51 3 966,86

Aktíva 1 498 747,00 60 646,10 -1 530456,69 -61 929,21 -31 709,69 -1

283,12

Pasíva 1 047 494,27 42 381,71 -917 713,08 -37 131,73 129781,20 5 249,98

KAPITÁLOVÝ A FINAN ČNÝ ÚČET 7 295 510,88 295205,59

-7 111607,24

-287760,31

183903,64

7 445,28

CHYBY A OMYLY 10 813,63 322,84CELKOVÁ BILANCIA 0,00 0,00 95 971,00 3 772,40 95 971,00 3 772,40MONETÁRNE ZLATO 0,00 0,00 -0,30 0,00 -0,30 0,00SDR 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

DEVÍZOVÉ AKTÍVA 0,00 0,00 -95 970,70 -3 772,40 -95 970,70 -3772,40

Vklady 0,00 0,00 -10 387,20 -413,50 -10 387,20 -413,50

Cenné papiere 0,00 0,00 -85 583,50 -3 358,90 -85 583,50 -3358,90

Obligácie a zmenky 0,00 0,00 -34 382,50 -1 327,60 -34 382,50 -1327,60

Nástroje peňažného trhu a fin. deriváty 0,00 0,00 -51 201,00 -2 031,30 -51 201,00 -2031,30

REZERVNÉ AKTÍVA 0,00 0,00 -95 971,00 -3 772,40 -95 971,00 -3772,40

Použitý kurz: USD = 24,713 Sk Prameň: NBS

58

Príloha č. 2: Vývoj bilancie služieb

prameň: NBS

Príloha č. 3: Vývoj kompenzácii pracovníkov na bežnom účte platobnej bilancie

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

rok

mil.Sk

Inkasá

Platby

Saldo

prameň: NBS

Príloha č. 4: Vývoj výnosov z investícií na bežnom účte platobnej bilancie

-150 000,00

-100 000,00

-50 000,00

0,00

50 000,00

100 000,00

150 000,00

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

rok

mil.

sk

Inkasá

Platby

Saldo

prameň: NBS

0

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

140 000

160 000

180 000

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

rok

mil.

Sk

Inkasá

Platby

Saldo

59

Príloha č. 5: Vývoj kapitálového a finančného účtu platobnej bilancie

prameň: NBS

Príloha č. 6: Vývoj sáld investícií na finančnom účte

prameň: NBS

Príloha č.7: Vývoj finan čného účtu

prameň: NBS

-150000

-100000

-50000

0

50000

100000

150000

200000

mil. S

k1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

rok

Priameinvestície

Portfóliovéinvestície

Ostatnéinvestície

-8 000 000

-6 000 000

-4 000 000

-2 000 000

0

2 000 000

4 000 000

6 000 000

8 000 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

rok

mil.

Sk Inkasá

Platby

Saldo

-8000000

-6000000

-4000000

-2000000

0

2000000

4000000

6000000

8000000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

rok

mil

Sk Inkasá

Platby

Saldo

60

Príloha č. 8: Vývoj ostatných dlhodobých investícií na finančnom účte

-600 000,00

-400 000,00

-200 000,00

0,00

200 000,00

400 000,00

600 000,00

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

rok

mil.

Sk

Inkasá

Platby

Saldo

prameň: NBS

Príloha č. 9: Vývoj ostatných krátkodobých investícií na finančnom účte

-3 000 000,00

-2 000 000,00

-1 000 000,00

0,00

1 000 000,00

2 000 000,00

3 000 000,00

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

rok

mil.

Sk

Inkasá

Platby

Saldo

prameň: NBS

Príloha č.10: Saldá na bežnom, finančnom a kapitálovom účte v roku 2007

prameň: NBS

-100 000

-50 000

0

50 000

100 000

150 000

200 000

mil. S

k

B ež ný úče t K ap itá lov ý a f inan čnýúče t

K ap itá lov ý úče t F inančný úče t

61

Príloha č.11 : Medziročné zmeny salda celkovej platobnej bilancie SR

Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007v mld. Sk -21,3 49,7 4 -27,3 153,7 -108,7 3,3 16,2 -149,5 174,1v % -1200,3 -254,2 13,4 -79,9 2238,7 -67,7 6,4 29,4 -209,3 -222,9 prameň: NBS, vlastné výpočty