Slovenský orgán sociálno-demokiatickej strany Uhorska. Motto: V l í e f c r o i : s i l o u

= = = = = Vychodia každý štvrtok. = Adressa na dopisy, predplatky a \ šetky zásielky je:

Noviny", Pozsony, Korházutca 18. .Robotnícke

P r e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na pol roka 2.5. kor., na štvrť roka 1.25 kor.

Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. Jednot l ivé t i s l a v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.

Ročník XI. V Prešporku 30. júla 1914. Číslo 31.

Slovenskému pracovnému ľudu! V dejinnom okamihu obracáme sa na náš slovenský

pracovný Fud.

Voina so Srbskom bola úradne proklamovaná a nastal válečný stav v našej monarchii. Pušky a kanóny majú teraz slovo. — Čiastka našich súdruhov a priateľov stojí už vo válečnej pohoto­vosti a druhá čiastka očakáva každý okamih, že bude povolaná ku zástavám. Nádej, že vojna od nás odvrátená bude so všetkými svojimi hrzaômi, vicí len na veľmi sla­bej niti.

V tomto okamihu pokladáme za našu povinnosť, aby sme v prvom rade poslali

SVOJ vrúcny pozdrav všetkým tým našim milým súdruhom a priateľom, ktorých povolali k vojsku, a želali im z celej našej duše, aby sa zdraví navrátili zas medzi nás a pomáhali nám ďalej bu­dovať budovisko slovenskej sociálnej demokracie.

K tým súdruhom a priateľom našim ale, ktorí nebu­dú povolaní do vojny, obracáme sa s dôraznou žiadosťou, aby

zachovaBi v dobe voiny pozo-_ statky organizácii,

aby po návrate našich súdruhov z vojny s novou silou a odvahou mohli sme budovať ďalej na našich organizá­ciách, ktoré teraz treba udržať a zachovať cez válečnú dobu.

Válečný stav nám síce v mnohom prekáža, aby sme mohli udržovať riadny organizačný život. Ale naším or­ganizáciám zahynúť dať nesmieme. Ale ani

našei tlači nemožno daťzahynúf.

Veď odkiaľ mnohé tisíce žien a priateľov našich sú­druhov, ktorí narukovali do vojny, brali by potěchu a ukľud-nenie, keď nie z toho časopisu, ktorý vždycky stál verne pri nich a na ktorý vždycky sa obracaly vtedy, keď zle bolo. Výnimočné ustanovizne aj nám ukladajú určitú re­zervu, ale všetkým našim súdruhom a priateľom, ktorí od nás už odišli a ešte odídu, prisľubujeme, že poctivé bude­me pečovať o dobré zprávy z vojny a tieto v hraniciach zákona budeme pečlivé uverejňovať, aby nenastal v kruhu jich rodín a priateľov zmätok a jich rodiny neboly poplaš­nými zprávami ešte viacej znepokojované.

Súdruhov a priateľov, ktorí doma zostanú, upozorňu­jeme, že je s ohľadom na válečný stav tým viac zapotrebné, postaviť sa okolo Robotníckych Novín a pečovať o jich rozširovanie. V každej robotníckej rodine nech sú Robot­nícke Noviny!

Ale nielen toto chceli sme našim súdruhom a priate­ľom hovoriť.

Výnimoíné zákony vstúpily v platnosť a nemožno sa im protiviť. Každý necn si riadi vedľa zákonov a proti prípadným prechmatom bráni sa pri príslušných nadriadených vrchnostiach. Nepúšťajte sa so žiadnym z úradných, najmä vojenských medzitok do zvady alebo do dišputy. Keď cítite, že sa Vám krivda stala, podajte ponosu ku vyššej vrch­nosti. Pri každom ale kroku Vašom pamätajte, že Ste sociálni demokrati, že Ste prisahali vernosť rudému práporu slovenskej sociálnej demokracie a že Va­šou povinnosťou je, aby Ste v dobe vojny chovali drahý poklad našej organizácie, aby v novom kvete vykvitla

slovenská sociálna demokracia v uhorskej krajine po tejto vojne so Srbskom.

Slovenský výkonný výbor sociálno­demokratickej strany Uhorska.

í>b/%0j

^-7^ Vojna proti Sr ' V utorok vyšly v Budapešti a vo Viedni

vládne časopisy, ktoré obsahovaly prokla­máciu vojny. Kráľ ^vydaľ manifest k maró­dom, v ktorom im oznamuje, že pojedná­vanie so Srbskom neviedlo k želanému de­lu a Srbsko nechce dať garancie, ge jeho príslušníci prestanú podkopovaf pôdu na­šej' monarchie v krajinách Srbmi obydlených, B preto že boko treba siahnuť ku zbraniam.

Stojíme vowiojne. Po dlhýah áesoch mie­ru rakúsko-uhorské zbrane započnú" zas ho­voriť do svetových dejín. Ťažké, zlé, hro­

zné časy nás očakávajú. Ale aj vtieto pre­čkáme a potom po vojne s 'novou silou a usilovnosťou chceme sa pustiť do j>ráce za vybudovanie nového Rakúsko-Uhorska, stojaceho na ľudovom zákiade a na zákla­doch spravodlivosti ku všetkým národom a spoločenským triedam.

Kráľovský manifest. Mojim národom!

Bolo mojím najvrúcnejším želarJím, aby sem roky, ktoré mi božou ntilosťou sú ešte

určené, venoval dielam mieru a moje ná­rody zachoval pred ťažkými obeťami a ťar­chami vojny. 1

Prezretedelnosť ale inakšie rozhodnula. Výčiny nenávisťou naplneného protivníka

ma nútia, aby som na záchranu česti mojej monarchie, na ochranu jej významu a ijej mocenského položenia, ku zaisteniu jej ce­listvosti, po dlhých rokoch mieru ^jahnul ku meču.

S rýchlo zabúdajúcim nevďakom kráľov­stvo srbské, ktoré od prvých začiatkov svo-

Strang 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo

jej štátnej samostatnosti až do najnovejšej/ doby od mojich predkov a odo mňa boli podporovaní a fedrovaní, nastúpilo už pred rokami cestu otvoreného nepriateľstva proti Rakúsko-Uhorsku.

Keď som po tri desaťročia trvajúcej bla­hodárnej mierovej práci v Bosne a Herce­govine svoje panovnícke práva rozšíril na tieto krajiny, vyvolalo toto moje opatrenie v kráľovstve srbskom, ktorého práva žiad­nym spôsobom neboly narušené, výbuchy bezuzdnej vášne a najkrajnejšej nenávisti. Moja vláda použila vtedy krásneho nadprá-va silnejšieho a v najväčšej ústupčivosti a miernosti žiadala od Srbska len zmenšenie vojska na mierový stav a žiadala ^sľub, že na budúce bude kráčať po ceste pokoja a priateľstva.

Tým istým duchom umiernenosti súc ve­dená, moja vláda, keď Srbsko pred dvomi rokmi zapletené bolo do vojny s ,tureckou ríšou, obmedzila sa len na chránenie naj­dôležitejších životných podmienok monarchie.

Tomuto pokračovaniu mohlo Srbsko v pr­vom rade ďakovať za docielenie válečného úspechu.

Nádej, že srbské kráľovstvo ocení trpe­zlivosť a lásku k mieru, mojej vlády a svoje "lovo zadrží, sa nesplnila. v.

Vždy vyššie planie nenávisť proti [mne a môjmu domu. Vždy otvorenejšie vystupuje snaha, nedělitelné časti Rakúsko-Uhorska ná­silne odtrhnúť.

Zločinné rejdy prekročujú hranice, aby na juhovýchode monarchie základy štátneho po­riadku podkopaly, ľud, ktorému vo vlaste­neckej láske venujem svoju plnú pečlivost', otriasly v jeho vernosti k panujúcemu do­mu a vlasti, svádzaly dospievajúci mládež a pobuřovaly ku zločinným činom šialenstva a velezrady. Rad vražedných útokov, plá­novité prichystané a uskutočnené sprisaha­nie, ktorého hrozný zdar ma a jnoje ná­rody do srdca trafil, je <ľaleko viditeľná krvavá stopa tých tajných výčinov, 'vktoré od Srbska boly uskutočnené a riadené. '

Tomuto neznesitelnému pokračovaniu mu­sí byť postavená hranica, neprestajným pro­vokáciám Srbska učinený konec, ak česť a vážnosť našej monarchie má zostať nepo­rušené zachovaná a jej štátny, hospodársky a vojenský vývin pred stálymi otrasmi za­bezpečený.

BESEDNICA.. Napísal P.

O k l a m a n ý . Dokončenie „Ja som tu celkom spokojná! Nechcela by"

som prečariť ani s krásnou komnatou. Mám túto izbicu o mnoho radšej, než všetky po­klady sveta!" odpověděla Anička.

„Neverím ti, takto nežiješ, iba živoríš!" hovoril on.

„A kto je tomu na príčine? Či snáď ja? Či môj muž? Nie! Vy sám! I dnes ste mu stiahnuli dve koruny!" rozhorčene vravela.

„Chcem všetko napraviť! Budeš si žiť i s mužom v hojnosti, ak jednu moju žiadosť splníš!" hovoril a čakal, čo na to odpovie.

Anička neodpovedala. „Anička" — zvolal divo, „miluj ma! Som

bohatý! Budeš žiť ani kráľovná! Všetko čo si len zažiadaš, dostaneš odo mňa! Či chceš? Ver, tak vrúcne ťa milujem!" S tým pri­sadnú! si celkom ku nej a chcel ju objať. Rozčúlením triasol sa na celom tele. Oči plály ohnivé, ako by sa chystaly zapáliť celý domec.

Anička vyskočila, pozrela hněvivým okom na neho ä opovržlivým hlasom hovorila.

„Ponechajte si vaše peniaze! Som žena! Nesbližujte sa ku mne! Nie. ste hoden dý­chať čistý vzduch tejto izbice! Prosila by jsom vás, aby ste sa vzdialil! Žijem biedne, ale poctivé. Nechcem vašich peňazí. Žijem pre toho, s ktorým ma osud sviazal. Opo­vrhujem vami".

Pokročila ku dverom. Kudrinský, nazdá­vajúc sa, že ide volať o pomoc, .priskočil ku dverom a chytil ju kolom pásu a rukou

Nadarmo podnikla vláda ešte ostatný po-! kus, aby tohto cielu dosiahnula pokojnými

prostriedkami, Srbsko vážnym napomenutím priviedla k obratu. ,

Srbsko odvrhnulo umiernené a spravodli-| vé požiadavky mojej vlády a odvrhnulo tým

povinnostiam dostať, ktorých vyplnenie v ži­vote národov a štátov tvoria prirodzený i a nutný základ mieru.

Tak musím prikročiť k tomu, aby som s vojenskou mocou nevyhnutelné záruky stvo­ril, ktoré mojim štátom vnútorný kľud a trvalý pokoj zahraničný by zaisťovaly.

V tejto vážnej hodine som úplne pove­domý velikého dosahu môjho rozhodnutia a mojej zodpovednosti pred Všemohúcim.

Zkúmal som a uvážil som všetko. \ S kľudným svedomím nastupujem cestu,

ktorú mi ukazuje povinnosť. Dôverujem v moje národy, ktoré vo všet­

kých 'búrkach vždy v jednote a vernosti okolo môjho trónu sa spojovaly a iza česť, velikost' a moc vlasti vždy k najťažším obe­tiam boly ochotné.

Dôverujem v udatnú a obetivým odušev­nením naplnenú vojenskú moc Rakúsko-U­horska.

Dôverujem vo Všemohúceho, že mojim zbraniam dá víťazstvo.

Franc Jozef.

Ohlas vlády k národu. Uhorská vláda vydala k uhorskému oby­

vateľstvu tento ohlas: „Srbsko na vážne uvážené, oprávnené po­

žiadavky monarchie odpovedalo mobilizáciou. Stojíme na prahu válečných zápletiek. U-kážeme, že sa sklamali tí, ktorí sa vo svo­jej zaslepenej namyslenosti nazdali, že nás smelé môžu urážať. Ukážeme, že za naše ohrožované záujmy a za našu česť bez vá­hania postavíme do šíku vyzkušenu silu ná­roda a našej slávnej armády.

Nastávajú nám také časy, v ktorých (je potreba na obetavú lásku ku vlasti celého uhorského národa a na mužské ctnosti zde­dené od našich predkov. Postavení sme na vážky historie. Teraz musíme ukázať, že každý občan tejto vlasti hotový je poslednú kvapku svojej krvi obetovať na oltár vlasti 'a že láska ku vlasti, vernosť, vytrvanlivosť, odhodlanosť národa víťazoslávne vyjde z o-

stisol jej ústa a odvliekol ju odo dvier. Po­sadil ju na stolec a pritisnul ku sebe.

Anička pokusila sa mu vytrhnúť, nepo­darilo sa jej to. Už myslela, že podľahne, keď dakto zaklepal na dvere.

Kudrinský vyskočil, pozrel prosebným zra­kom na Aničku, ktorá znajúc prísnosť svojho muža a obávajúc sa horších vecí, ukázala mu miesto úkrytu pod posteľou.

Anička otvorila. Srnka hneď pri dveroch objal ženu a bozkával ju. Voda sa len s ne,ho Hala, tak bol zmočeny. Príduc dnu fdo izby, rozosmial sa a zkríkol:

„Už je po biede! To som si nemyslel, že moje poslanie tak dobre dopadne! To je pe-ňa-zí-ííí!!! Len sa pozri, Anička! Len ich porátaj! Ani porátať to neviem!" a vyhodil na stôl bankovky.

Anička pozerala hneď na peniaze, hned na muža a začala ich rátať. Keď už prišla na poslednú, držala ju v ruke a vravela:

„Päťsto korún! Kde si ich vzal?" Prv než by bol v stave odpovedať, zazrel

v Aničkinej ruke kus bieleho papieru. Vy­chytil jej ho a čítali, čo bolo na ňom na­písané. Obsahoval následovné:

„Ty ničomník, darebák! Ty vydierač! Je $o síce prvý raz, ale nech je to naposledy! Dávaj si pozor, ak sa to ešte raz bude opa­kovať! Zdraví ťa Biela Ruka."

Srnka bol ohromený. Anička pozerala na j neho, či sa nezblaznel. J „Predsa mi povedz, ako si ku týmto pe-

ňazom prišiel? Snáď si ich len n e u . . . " vra­vela ona.

„Nie!" odpovedal on. „Stalo sa to nasle­dovne: čakám na mieste, kam som bol po-

hnivej zkúšky kritických udalostí. Každý, mu­sí obstáť na svojom mieste.

Vláda urobí všetko na ochranu poriadku a pokoja krajiny a na ochranu života a majetku vlasti verných občanov. Slovami dô­very a uspokojenia obracia sa ku každému bez rozdielu národnosti a vierovyznania. — Podporu poskytuje každému a pomoc oča­káva od každého. Pomoc aj lod spoluob­čanov nemaďarského jazyka.

•Stát za každých okolností bude mať toľko ;

sily, že rozmliaždi tých, ktorí poslúchajúc na slová hriešnych buričov prehrešili by sa proti povinnosfam štátno-občianskej verno­sti. V zárodku udusí každé narušenie po­riadku. Ale veľmi smutné by bolo, keby vláda musela takto zakročiť. Smutné, lebo by to zbiľagovalo, na pranier postavilo tých, ktorí by sa vo vernosti naproti vlasti po-klátili, v koreni by napadlo naproti ním cí­tené požehnanie prinášajúce city lásky a dôvery a na dlhý čas bv zničilo osud a* budúcnosť tej národnosti, ktorá by v dňoch krízy s pravej cesty sostúpila.

Slovami dôvery, lásky, ale aj vážneho na­pomenutia obraciame sa ku každému občia-novi vlasti. Predovšetkým ku tým, ktorých postavenie alebo osobný vplyv postavil za prirodzených vodcov svojich spoluobčanov.

Udrela hodina skutkov. Skutky obetavej vlasteneckej vernosti môžu položiť základy jednej krajšej, lepšej, blaženejšei budúcno­sti."

Srbská odpoveď. Ministerský predseda P a š i č odovzdal náš­

mu veľvyslancovi Qieselovi odpoveď srbskej vlády, v ktorej táto vyslovuje ochotu vy­konať isté požiadavky monarchie. Ale vo­pred sa osvedčuje, že nemôže byť zodpo­vedná za to, čo privátne osoby robia. Vláda sa vraj nepokúšala o to, narušiť integritu našej monarchie a nemala ani vedomosti o tom, čo sa pripravovalo v Sarajeve. Ani za spôsob písania časopisov nemôže byť vlá­da zodpovedná, ale za to je ochotná po­trestať všetkých srbských občanov, ktorí sa súčastnili pri vražde sarajevskej taktiež je ochotná rozpustiť spolok „Národná Obrana" a uverejniť v úradnom časopise, že odsu­dzuje každú agitáciu, ktorá by azda bola naměřená proti celistvosti monarchie. Ďalej vyslovuje srbská vláda svoju ľútosť nad tým,

slaný, čo ale nesmiem vyzradiť, pribehne ku mne v plášti zahalený človek, dá mi v papieri zamotané tieto peniaze a ako strela Uteká ďalej. Neviem ani, kto to bol. Na ce­ste odtrhnul som biely papier a videl som tieto peniaze. Zarazil som sa nad toľkými bankovkami. A ako si videla, nebol som v stave ich ani porátať! Naše sú, Anička moja! Už máme z čoho zaplatiť byt! Ale nesmieš nikde ani slovom sa zmieniť o tejto udalosti!"

Anička stála s udivenými očami pozerajúc na neho.

Keď videl, že ešte nechápe „vyzradil" jej celé jeho poslanie, dodajúc, ž'e ešte i od pána dostane odmenu.

„A teraz, Anička, tak si ťa vyobliekam, že sa ti ani pánska dáma nevyrovná!"

„To je šťastie; len obávam sa, že to bude mať ešte zlé následky!" hovorila Anička.

„Neboj sa nič! My budeme pekne čušať, a ak by sa dačo vyskytlo, viem, kam sa obrátiť o pomoc!"

Kudrinský pod postelou naslúchal tejto reči. Netušil, že to taký koniec vezme. „O päťsto korún budem menej dediť. Ten ma •dostal! No ale nech si má! Pro odmenu však nech nechodí! Kým on bude, í ja budem mlčať", hundral sám pri seba.

Keď Srnka vyšiel von, použil tej príležitosti a yykradnul sa z domu.

Na druhý deň, keď mu Srnka podal zprá­vu o výsledku jeho posolstva, zamračil sa a naložil mu, aby o tom mlčal, čo mu tento ochotne prisľúbil.

Či s;a o tejto udalosti veľkostatkár svojmu bratrancovi zmienil, nevedno. Ale myslím, že nie.

Číslo 31.

že srbskí oficieri a úradníci udajne na veľ-kosrbskej propagande spolu účastní boli, sľu­buje nový zákon tlačový na zamedzenie pro-tirakúskej agitácie časopiseckej, reformu v školskej výchove atď. To ate bolo rakúsko-uhorskej vláde nedostatočné.

V sobotu pred 6. hodinou prišiel srbský ministerský predseda Pašič — ktorého po­volali z volebnej agitácie do Belehradu — do budovy rakúsko-uhorského konzulátu, a-by tam odovzdal srbskú odpoveď. Rakúsko-uhorský veľvyslanca odpoveď prijal, ale ju neuznal za dostatočnú. Po 6. hod. opustil veľvyslanca Belehrad a odcestoval do Ze-múna. Diplomatické styky medzi Srbskom a Rakúsko-Uhorskom týmto boly zpřetrha­né. Zpráva o tomto kroku vyvolala v celom svete senzáciu. V Budapešti a vo Viedni u-sporiadali demonštrácie proti Srbsku. Srb­ský a ruský konzulát musely byť policajne chránené.

Nový ruský veľvyslanca v Belehrade. Na mieste náhle zomrelého ruského veľ­

vyslanca Hartwiga vymenovaný bol za ru­ského veľvyslanca v Belehrade knieža Tru-beckij.

Návrh anglickej vlády. Minister zahraničných diel v Anglicku Grey

obrátil sa s dotazom na nemeckú, francúz­sku a taliansku vládu, či by nesúhlasily s návrhom na riešenie srbského konfliktu pri konjerencii veľvyslancov v Londýne.

Rakúsko-Uhorsko anglický návrh nepri­jalo.

Spolok Nemecka i?o Švédskom. Nemecko získalo za svojho spojenca Švéd­

sko, ktoré bude v prípade vojny bojovať s trojspolkom proti trojdohode.

Výnimočný stav. Od nedele je v Rakúsku a Uhorsku vá­

lečný stav a výnimočné ustanovizne ystú-pily v platnosť, najmä aj zákon o vojen­ských výkonoch, dľa ktorého v dobe mo­bilizácie aj civilne osoby môžu byť povo­lané k vojenskej službe. Tlačová, shroma-žďovacia a spolčovacia svoboda je suspen­dovaná. Tlač o pohyboch vojska a udalo­stiach v armáde nesmie písať. Shromaždenia nesmejú sa vydržiavať, alebo len za zvlá­štnych okolností. Nad spolkami je zprisnený dozor.

Príčiny rozporu so Srbskom. Je známo, že už od mnoha rokov máme

neprestajne rozpory so Srbskom. Ale všetko na svete, tak aj tento rozpor má materialisti­cký základ. Srbi boli našimi najhorlivejšími dodávateľmi dobytka, kým vstúpil nový col­ný tarif do platnosti. Ód tých čias ale, čo zásluhou našich agrárnikov čiastočne alebo aj často úplne uzavreté boly naše hranice dovozu srbského dobytka a Srbsko nemalo príležitosti a možnosti na inej strane svoje . produkty odpredať, rastne nepriateľstvo proti našej monarchii v Srbsku. Od tých čias má­me neprestajne nepriateľské rozpory so srb­ským štátom. Bolo to za annexie a aj za balkánskej vojny, kedy naša vojenská sprá­va dala obsadiť južné hranice našej mo­narchie, čo tieto rozpory stály nás mnoho finančných obetí a nespočetné biedy pri-niesly všetkému obyvateľstvu. Atentát spá­chaný na Franca Ferdinanda, v fSarajeve, uzavretie konkordátu s pápežom, a vzbu­denie nádejí na prístup k mori v Srbsku neporiadkami v Albánsku malý za následok, že vedúce kruhy našej monarchie zaumie-nily si ostrým spôsobom vystúpiť proti Srb­sku, aby rozpory so Srbskom kľudným spô­sobom alebo so zbraňou v ruke boly roz­riešené.

Rakúsko - uhorská monarchia predostrela Srbsku toto ultimátum:

Srbský vyslanec dňa 31. marca 1909 z nariadenia svojej vlády vyhlásil následovné pred cisárskou a kráľovskou vládou:

„Srbsko uznáva, že v Bosne a Herce­govine stvorený hotový fakt netknul sa jeho práv, následkom čoho prispôsobní

„ROBOTNÍCKE NOVINY"

sa jakémukoľvek uzavretiu veľmocí, ktoré sa vynese v súvise s XXV. článkom ber­línskej smiuvy. Srbsko poslúchnuc radu veľmocí zaväzuje sa, že sa vzdá prote­stujúceho a odporujúceho stanoviska, kto­ré bolo zaujalo proti annexii od minulého októbra a zaväzuje sa zmeniť aj smer svojej terajšej politiky voči Rakúsko-Uher-sku a v budúcnosti žiť s ním v priateľ­skom susedskom pomere". Oproti tomu história posledných rokov,

menovite však boľastné udalosti zo dňa 28. júna svedčia, že je v Srbsku taký rozvratný pohyb, ktorý chce odtrhnúť isté čiastky z územia rakúsko uhorskej monarchie. Tento pred očami srbskej vlády vzniklý pohyby javí sa za hraniciami kráľovstva ,v terori­stických skutkoch, v celom rade útokov a kráľovrážd.

Srbská kráľovská vláda miesto toho, žeby bola splnila svoje, v deklarácii zo dňa 31. marca r. 1909, obsažené zaviazanosti, ne­urobila ničoho na potlačenie tohoto pohybu. Nečinne trpela zločinnú činnosť rozličných sdružení a spolkov, bezuzdnú reč tlače, ve­rejné vychvaľovanie útočníkov i účasť vo­jenských dôstojníkov a úradníkov v oných rozvratných skutkoch, trpela nezdravú pro­pagandu rozhostivšiu sa vo verejnej výučbe a trpela všetky prejavy, ktoré mohly sviesť srbské obyvateľstvo ku nenávisti proti mon­archii a k opovrženiu jej ustanovizní.

Táto hriešna shovievavosť srbskej kráľov­skej vlády neprestala ani vtedy, keď uda­losti zo dňa 28. júna celému svetu ukázaly jej desné následky.

Zo soznaní zločinných páchateľov útoku zo dňa 28. júna vysvitá, že sarajevská vra­žda bola osnovaná v Belehrade, že vrahovia zbrane a bomby, ktorými boli vystrojení, dostali od srbských dôstojníkov a úradníkov, prináležajucich sväzku „Národnej obrany" a konečne, že dopravu zločincov a ich zbraní do Bosny osnovaly a previedly vedúce or­gány srbskej pohraničnej služby.

Tieto výsledky vyšetrovania znemožňujú tis. a kráľ. vláde, aby i naďalej zotrvávala na tom stanovisku vyčkávajúcej trpezlivosti, ktoré za roky zaujímala voči rejdom v Be­lehrade sústredneným a odtiaľ na územia monarchie prenášaným. Opačne: výsledky tieto nakladajú cis. a kráľ. vláde povinnosť, ?by urobila konec prechmatom, ktoré stále ohrozujú pokoj monarchie.

Aby sa tento cieľ dosiahnul, '.nútená je cis. a kráľ. v jáda žiadfetť od srbskej vlády úradné ubezpečenie, že odsudzuje propagan­du namerenú proti Rakúsko-Uhorsku, to jest súhrn všetkých tých snáh, ktorých koneč­ným cieľom je odtrhnúť územia, ktoré patria monarchii, a že sa zaväzuje túto zločinnú a teroristickú propagandu všetkými prostried­ky potlačiť.

Týmto cieľom, fcby tejto svojej zaviaza­nosti dala i islavnostnú formu, má dať srb­ská vláda uverejniť na prvej strane úrad­ného časopisu zo dňa 26. júla toto osved­čenie:

Srbská kráľovská vláda odsudzuje pro­pagandu, namerenú proti Rakúsku-Uhor-sku, t. j . súhrn tých snáh, ktorých ko­nečným cieľom je odtrhnúť jednotlivé územia, prináležujúce rakúsko-uhorskej mo­narchii, a úprimne ľutuje hrozné následky týchto zločinných rejdov.

Srbská kráľovská vláda ľutuje, že 'sa uvedenej propagandy zúčastnili srbskí ofi­cieri a úradníci a tým pokazili dobrý su­sedský pomer, ktorý pestovať slávnostne sa zaviazala kráľovská vláda vo svojej deklarácii zo dňa 31. marca r. 1909.

Kráľovská vláda zazlieva a odmieta od seba každú myšlienku alebo pokus za­miešať sa do osudov obyvatelstva ktorej­koľvek čiastky Rakúska-Uhorska, a pova­žuje si za povianosť vážne napomenúť dôstojníkov, úradníkov a celé obyvateľ­stvo kráľovstva, že v budúcnosti s tou najväčšou prísnosťou zakročí proti všetkým osobám, ktoré by sa dopustily podobných prechmatov a skutkov, ktoré predísť, po­ťažne potrestať bude sa snaž-iť s celým

Strana 3.

svojim úsilím. Toto osvedčenie súčasne dáva sa na

vedomie aj kráľovskej armáde rozkazom kráľa a uverejňuje sa aj v úradnom vo­jenskom časopise. Mimo to srbská kráľovská vláda sa za­

viaže, že 1. prekazí každú publikáciu, ktorá pod­

necuje k nenávisti, ku opovrženiu monarchie a je naměřená proti teritoriálnej \integrite tejžej ŕ«}

2. hneď rozpustí spolok „Národnú Obra­nu", zhabe jej všetky propagačné prostriedky a podobne zakročí proti každému takému spolku alebo sdruženiu, ktoré prevádza pro­pagandu proti Rakúsko-Uhorsku; kráľovská vláda sa postará, aby rozpustené spolky pod iným menom a v inej forme nemohly pokra­čovat vo svojej činnosti; t

3. bez meškania odstráni zo srbskej ve­rejnej výučby a síce tak z učiteľského sboru jako aj z učebných prostriedkov všetko, čo slúži alebo čo by slúžiť mohlo propagande proti Rakúsko-Uhorsku;

4. odstráni z vojska a zo štátnych úradov všetkých dôstojníkov, poťažne úradníkov, ktorí majú účasť v propagande proti rakús­ko-uhorskej monarchii; cisárska a kráľovská vláda ponecháva si mená a skutky týchto oznámiť kráľovskej vláde;

5. privolí, aby v Srbsku spoluúčinkovať mohly na potlačení rozvratného a proti in­tegrite monarchie naměřeného pohybu me­dzí tka cisárskej a kráľovskej vlády;

6. zavede súdobné vyšetrovanie proti tým spoluvinníkom útoku zo dňa 28. júna, ktorí sa nachádzajú na srbskom území; stopo­vania zúčastnia sa aj orgány, vyslané cisár­skou a kráľovskou vládou;

7. dá hneď zlapať majora Voju Tankošiča a istého Milana Ciganoviča, udajného srb­ského štátneho zamestnanca, ktorí sú kom­promitovaní sarajevským vyšetrovaním;

8. účinnými opatreniami prekazí, aby srb­ské vrchnosti napomáhaly prepašovanie zbra­ní a v|ýbušných teltes cez [hranice; ďalej že zo služby prepustí a prísne potresce me-džítka pohraničnej služby pri Šabaci a Lož­nici, lebo obľahčily páchateľom sarajevského {zločinu prestúpiť hranice a tým im boly nápomocné;

9. dá cís. a kráľ. vláde vysvetlenie o neospravedlniteľných osvedčeniach jednotli­vých tak v Srbsku, jako i za hraniciami Srb­ska úradujúcich vysokých srbských funkci­onárov, ktorí po sarajevskom útoku zo dňa 28. júna napriek svojmu úradnému postave­niu neostýchali sa nepriateľsky vysloviť o rakúsko-uhorskej monarchii;

10. bez meškania uvedomí cisársku a krá­ľovskú vládu, čo vykonala na prevedenie výšudaných poriadkov.

Cisárska a kráľovská vláda čaká odpoveď vlády najneskôr dňa 25. júla do 6. hodiny večer.

Ku tejto nóte pripojené bolo memoran­dum, obsahujúce výsledky sarajevského vy­šetrovania, spomínané v 7. a 8. bode nóty. Dľa tohoto memoranda:

Sarajevským súdom proti Gavrilovi Prin-tipovi a jeho druhom zavedené vyšetrovanie pre vraždu spáchanú 28. júna v Sarajeve, zistilo, že

1. sprisahanie naměřené na zavraždenie ná­sledníka trónu Františka Ferdinanda osnova­né bolo v Belehrade skrz Gavrila Principa, Nedeljku Cabrinoviča, Milana Ciganoviča a Trifka Grabesa za spolučinnosti majora Voju Tankošiča.

2. Šesť bomb ía, browningy, ktoré pri ú-toku upotrebovali i s nábitkami, dali Prin­cipoví, Cabrinovičovi a Grabesovi v Bele­hrade udajný Milan Ciganovič a major Tan-košič.

3. Bomby su ručné granáty zo srbského vojenského skladu v Kragujevci.

4. Ciganovič vyučil Principa, Cabrinoviča a Grabesa jako majú upotrebiť bomby a učil Principa a Grabesa strieľať z brownin-ga v hôrke pri topčiderskej strelnici.

5. Ciganovič dopomohol útočníkom, aby mohli bomby a zbraň dopraviť cez hrani-

Strana 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Č. 31.

cu a aby sa i sami mohli dostať do Bosny. „ Pri tonito nápomocní boli i pohraniční ka­

pitáni v Šabaci a v Ložnici, colný úradník Radivoj Grobič ä, viac súkromných osôb.

Ruská intervencia. V Rusku požiadavky rakúsko-uhorskej mo­

narchie, ktoré predostrela vláda Srbsku, aj vo vládnucich kruhoch překvapily. Aj umier­nené časopisy, s prudkosťou písaly proti ra­kúsko-uhorskej monarchii, že chce Srbsko pokoriť a donútiť ho, aby prosilo na kole­nách. Vláda, poznajúc túto verejnú 'ruskú mienku, obrátila sa na rakúsko-uhorskú vlá-Sdu s prosbou, aby nežiadalo od Srbska od­poveď už v sobotu. Ale naša vláda túto žiadosť Ruska odvrhnula.

Mobilizácia. Keď přišly zprávy o odcestovaní srbského

veľvyslanca baróna Giessla z Belehradu, o-dovzdané boly v rakúsko-uhorskej ríši byf dliacim srbským veľvyslancom ich passy, aby odcestovali do Srbska, a nariadená bola čia­stočná mobilizácia armády. Každý ku mo­bilizovaným vojenským čatám náležajúci je povinný behom 24 hodín sa dostanoviť. V Srbsku mobilizovali už v sobotu ^elú ar­mádu. Podobne mobilizuje aj Čierna Hora. Čiastočne mobilizujú Rusko a Rumunsko.

U nás povolaní boli dosiaľ do zbrane všet­ci rezervisti a náhradní rezervisti týchto plu­kov vojska:

spoločné pešie pluky č. 6., 23., 32., 38., 44., 68., 69. «] 86.

Tu poznamenávame, že 6. pluk leží z čiastky v Budapešti, z čiastky v Belici, do­plňuje sa z doplň, okresu novo-sadského;

23. pluk leží v Budapešti a v Zombore a doplňuje sa z okresu zomborského;

32. pluk leží v Budapešti a v Terste, do­plňuje sa z Budapešti;

38. pluk leží v Budapešti a v Belici, do­plňuje sa z okresu kečkemétskeho;

44. pluk leží v Budapešti a Kapošvári a doplňuje sa z okresu kapošvárskeho;

68. pluk leží v Zemúni a v Solnoku, do­plňuje sa zo Solnoku;

69. leží v Pätikostoloch, v Castelunovo a v Stolnom Belehrade, doplňuje sa zo Stol­ného Belehradu; v

86. pluk leží v Subotici, vo Višegrade a v Budapešti, doplňuje sa z (okresu subo-tického. \

Mimo týchto plukov mobilizovaní sú re­zervisti a ersatzrezervisti 24. poľného já­gerského batailona, ďalej 7., 8., ,10. a 13. spoločného husárskeho regimentu, 10., 11. a 12. poľného haubicového pluku a 4. vr­chového delostreleckého pluku.

Taktiež musia narukovať rezervisti a ná­hradní rezervisti 4. jazdeckej (reitende) de­lostreleckej divízie, 4. ťažkej haubicovej di­vízie, 7. pevnostného delostreleckého batai­lona, 4. saperského bat., 4. pionírskeho bat., 4. ivozatajskej divízie,,'16. a\17. zdravotníckeho oddelenia a pridelení ku budapeštianskemu delostreleckému skladu a ku budapeštianskej proviantúre.

Podobne mobilizované sú aj domobranské (honvédske) pešie pluky č. 6., 17., 19., 29. a 30., ďalej honvédske husárske ,pluky č. 1., 4. a 8. a konečne 1. honv. poľný delový pluk.

Snahy európskej diplomacie. Európska diplomacia, najmä anglická, vy-

nasnažuje sa, aby rozpor medzi Srbskom a Rakúsko-Uhorskom bol smiernou cestou, bez vojny, vybavený, alebo keby sa nepo­darilo ftoto, aby aspoň vojna omezená zo­stala len na Rakúsko-Uhorsko a Srbsko. Je ale malá nádej, že tieto >snahy európskej diplomacie stretnú sa s úspechom, bo Ru­

sko neopustí Srbsko a bude ho vo vojne podporovať a Rakúsko-Uhorsko sotvy ustú­pi. V Srbsku rátajú s určitosťou, že Ru­munsko bude Bulharsko držať v šachu v prípade vojny Rakúsko-Uhorska so Srbskom a Rusko zabráni svojou mobilizáciou na hra­niciach, aby nemohla naša monarchia roz­vinúť celé svoje vojenské sily proti Srbsku.

Redukovaná premávka. S ohľadom na transporty vojska reduko­

valy uhorské štátne železnice svoju premáv­ku, neprijímajú nákladov a vydaly novy pre-mávkový plán, ktorý vstúpil v utorok v noci v platnosť. Každý cestujúci nech si zado­váži legitimáciu, ktorej síce pri niektorých vlakoch nebude treba, ale pri väčšine áno.

Prvá šarvátka. Srbi strieľali pri Temešskom Kubíne s

lodí na naše vojsko, ktoré tiež strieľalo. Šarvátka táto nemá prirodzene žiadneho vo­jenského významu.

Kráľ chce isť do hlavného stanu. Časopisy oznamujú, že v nedeľu po o-

bede vyslovil kráľ želanie, aby mohol z Ischlu odcestovať a odísť do hlavného stanu. Jeho okolie ale ho prehovorilo, y.aby tam s ohľadom na svoj vek a svoje zdravie nechodil. Kráľ zostane tedy pravdepodobne v Ischlu.

Demonštrácie za vojnu. Ulice tväčších mest, najmä v Budapešti

a Viedni, ovládané sú demonštrantmi za vojnu. Aj v Prešporku v pondelok demon­štrovalo sa za vojnu.

Vojvodu Pútnika lapili a zas prepustili. Náčelník srbského generálneho štábu Pút­

nik liečil sa v rakúskych kúpeľoch Glei-chenbergu, keď dostal zprávu o válečnom nebezpečenstve medzi Srbskom a Rakúsko-Uhorskom. Generál vydal sa okamihne aj so svojou dcérou na cestu i do Srbska. V Štýrskom Hradci dlho ho pri .colnej pre­hliadke držali, že zameškal vlak. Len ne­skoršie mohol cez Budapešť cestovať. V Kelenfeldi v Budíne polícia obkolesila voz, v ktorom sedel Pútnik so svojou dcérou, a Pútnika zatkla. Generála Pútnika odviedli na sborové veliteľstvo, odkiač ho ale ne­skoršie prepustili, vraj na intervenciu, ná­čelníka nášho generálneho štábu Conrada z Hôtzendorfu.

Vojenská sila Srbska. V jaseň r. 1913 stav v pokoji obnášal:

2394 dôstojníkov, 2334 poddôstojníkov, 2480 desiatnikov, 31.121 obecných vojakov, 11.124 koni, 304 kanónov a 96 strojových pušiek. Počas mobilizácie celej armády r. 1912 pred balkánskou vojnou malo Srbsko všetkého voj­ska 324.639 mužov. Počet tento zostane asi na rovnakej výške, bo ztráty v balkánskej vojne vynahradené boly vojakmi z územia Nového Srbska, vo vojne nadobudnutého. Rakúsko-Uhorsko má dľa novej svojej vo­jenskej organizácie na 2 miliony vojska v prípade vojny.

Mimoriadne opatrenia. Pre mnohé stolice, najmä na juhu našej

krajiny, vymenovaní boli vládni komisári. — Vojnou povinným osobám nebudú sa vy­dávať žiadne pasy. Kto chce cestovať do Čiernej Hory, alebo k nám z Čiernej Hory, musí mať pas. Hranica medzi našou ríšou a Srbskom môže sa len tam prekročiť, kde vrchnosti to dovolia. Poštovských holubov možno držať len s úradným dovolením. Po­štovská premávka postavená je pod poli­cajný dozor. Dopisy a báliky môžu byť ú-

radne otvorené. Listové tajomstvo nejestvu­je. Pre súkromné osoby je upotrebenie te­lefónov a telegrafov omezené. Ministerstvo vnútra môže zapovedať časopisy, ktorých zprávy by ohrožovaly vedenie vojny.

Rakúsko-uhorskí príslušníci opúšťajú Belehrad.

Keď veľvyslanca Giessl so svojím sprie-.vodom opustil Belehrad a čiasť personálu veľvyslanectva postavila.sa pod nemeckú o-chranu, prichystali 'sa rakúsko-uhorskí prí­slušníci k odchodu z Belehradu. Srbské vr­chnosti im nerobily žiadnych ťažkostí. Ve­liké starosti má prirodzene zemúňska vrch­nosť, ktorá nevie, kam týchto uprchlíkov umiestniť.

Pozor na ústa! S ohľadom na mimoriadne opatrenie a

suspendovanie občianskych práv je najlep­šie, keď o vojne a vojenských operáciách sa nehovorí, bo sa tým vyhneme mnohým nepríjemnostiam. Našim súdruhom kladieme dôrazne na srdce: Nech sa stane čokoľvek, pozor na ústa!

Zákon o vojenských úkonoch. Na základe tohoto zákona je každý muž,

ktorý je práce schopný a nedosiahnul ešte 50. roku, povinovatý konať osobné služby v prípade vojny.

Od vykonávania delej trvajúcich prác o-svobodení sú pomimo obvod svojho bydli­ska samostatní roľníci, fabrikanti a priemy­selníci, potom takí, ktorých rodinné pome­ry zvláštnych ohľadov zasluhujú a jich ne­prítomnosť ohrožovala by existenciu členov jich rodín.

Osoby, povolané k vojenským úkonom, podliehajú vojenskej trestnej pravomoci a vojenskej disciplíne.

PAmnestie. Príslušníci vojska, ktorí dezertovali po vy­

hlásení mobilizačnej vyhlášky, alebo sú vo vyšetrovaní, že sa nedostanovili, keď boli povolaní, dostanú amnestiu, keď sa ku vo­jenskej službe dostanovia. Len šárže budú pozbavené hvezdičiek.

Zemúňsky most vyhodili Srbi do vzduchu. V utorok v noci vyhodili Srbi zemúňsky

most do vzduchu. Naši vojaci na nich strie­ľali a mnohých poranili. Naši vojaci lapili aj poniektoré srbské lode.

Naše vojsko obsadi lo Belehrad. Zo Zemúňa oznamujú, že naše vojsko

v stredu predpoludním obsadilo Belehrad, ktorý bolo srbské vojsko opustilo, a pre­vzalo správu mesta.

Lapili dve s rbské lode. Rakúsko-uhorským pionierom sa podarilo

lapiť dve srbské lode s muníciou. Z p r á v a o velikej s rážke.

Do Viedne prišla nezaručená zpráva, že jedon oddiel srbského vojska vpadnul ido Bosny, kde ich na 2000 mužov zajali.

lodenyajnodnílář Rypánske i dámske doporučujeve prospěch tfetredrrfrl8tic€5tolské vzorky zasílá franko.

továrna na sukna

V HUMPOLCI

Prddraňajkami polsklenice

horkej vody Přivede zkažený žalúdok i, 2—3

hod. do pořádku. ScfímiedthaupovBj lei užívanie je pravé požehnanie pre chorých so žalúdkom a tých, K d o s t a n i u v mieste a n a okol i v k a ž d e j i e k á r m a k a ž d o m i e p i o m ktorí trpia na poruchy zažívania. o b c h o d e > M a l á l á h e v 4 0 h. V e l k á l á h e v ť*Q h

€ . 31. „ROBOTNÍCKE NOVINY' Strana 5

Rozhľady V utorok konal uhorský parlament svoje

ostatné formálne zasadnutie. V posledných zasadnutiach parlamentu odohraly sa veľmi pozoruhodné scény. Válečné nebezpečenstvo sblížilo opozíciu a vládnu stranu. Vo štvrtok vyhodiť dali ešte niekoľko opozičných po­slancov z parlamentu, ale na >druhý deň už všetko sa topilo vo válečnom oduševnení a vedenie opozície prevzal gróf Julius An-drássy. Nepriateľstvo proti Srbom spojilo v sneme opozíciu a vládnu stranu v jedon tá­bor. Parlamentárna garda tomuto spojenectvu nebola na prekážke.

Augustové slávnosti v Turč. Sv. Martine boly odvolané na neurčitý čas s ohľadom na válečné udalosti. Aj sjazd mládeže, ktorý taal byť dňa 1. augusta v Lipt.Sv. Mikuláši, bol odročený.

Za slovenské školy. Mestská reprezentá­cia v Ružomberku uzavrela doposlať vláde žiadosť, aby vo všetkých školách Horného Uhorska sa vyučovala slovenčina a pri pe-štianskej univerzite sriadená bola katedra pre slovenskú reč a literatúru.

Nad Horvatskom vyhlásené bolo štatári­um. Vychádzanie orgánu našich horvatských súdruhov úradne bolo zastavené.

Volebné poznámHp Válečné nebezpečenstvo nenie dôvodom

pre našich súdruhov a priateľov, aby ne­žiadali pred komisiami voličov popisujúci­mi svoje volebné právo. Dokiaľ činnosť tých­to komisií trvá, dotiaľ treba rozhodne svoje právo reklamovať. Najmä tí, >ktorí sú po­volaní do zbrane, nech žiadajú pred svojím odchodom, aby boli prijatí do popisu vo­ličov. Každý, kto túto povinnosť opominie, ťažko sa převinuje na záujme svojej triedy. Najlepšie ovšem by bolo, keby vláda sama zo svojej vlastnej moci odložila tento po­pis voličov, až válečné nebezpečenstvo pre­jde a obyvateľstvo sa ukéudní.

*

Zamestnávatelia a vrchnosti sú povinno-vaté predostreť soznam svojich 30ročných robotníkov komisiám voličov popisujúcim. Mnoho zamestnávateľov v predpísanom ča­se tento soznam nepredostrelo, áno aj vrch­nosti tejto svojej povinnosti nedostály. Čo ale je najčudnejšie, je to, že aj ministerstvá neskoro tieto soznamy odoslaly. S ohľadom na tieto skutočnosti, bude dobre, ,keď ka­ždý robotník ešte aj sám o svoje volebné právo bude sa starať.

Zahraničné zprávy. Rakúsko. Sokolský spolok vo Splite roz­

pustili a poniektorých popredných politikov zatkli pre reči, ktoré predniesli pri schôdze srbských a horvatských Sokolov. — Oča­káva sa, že medzinárodný sjazd s ohľadom na válečné nebezpečenstvo bude odročený na neskoršiu dobu. — Z Lublaně prišiel chýr, že tam z politických príčin ^zatkli bývalé­ho mešťanostu dr. Hribara.

Anglicko. V dolnej snemovni podal Lloyd George, minister pokladu, osvedčenie pri po­jednávaní finančnej predlohy v tom smysle, že on- bol ^'ždycky toho názoru, že čisté politickou kritikou a apelom na .humanitu nedajú sa zastaviť zbrojenia. To dľa jeho mienky len tak sá môže £íaf, keď veliké finančné záujmy sveta počnú byť pôsobi­vými. Počínajú už pochopovat', aké nebe­zpečenstvo pre kapitál, vlastníctvo, priemy­sel a dobrobyt sveta je stále ozbrojovanie. Knieža z Wellingtonu vyhlásil v r. 1842 výda\$ok 15 miliónov na vojsko a loďstvo za predpoklad pre vojnu. Európa dáva ro-í i te 350 miliónov pre výrobu vražedných

zbraní. Museli by sme naozaj pochybovať o zdravom rozumu národov, keby sme si mysleli, že tento stav nie ozbrojeného mieru, ale zbrojenia, ktoré je rovnaké s vojnou, by malo ďalej trvať.

Rusko. Revolučný ráz ruských stávok vy­niknul v poslednom čase takým spôsobom, že vláda vyhlásila nad Petrohradom a Mo­skvou štatárium. Je prirodzené, že tým stáv­kam učinila náhly konec. Pri stávkach, kto­ré boly vo väčšine priemyslových miest, pri­šlo ku revolučným prejavom, ktoré boly od vojska a policie násilne potlačené so zbra­ňou v ruke.

VseodboFOiB. Stavebníci

Slovenská skupina murárov v Budapešti prestiahovala sa do novej miestnosti i-VII, okr., Huszár-u. 10, roh Szegényház-téru. Prí­spevky sa vyberajú a novi xlenovia sa za­pisujú každú sobotu od 8—10 >hod. večer a v nedeľu od Q—12 hod. predpoludním. — Slovenská skupina murárov v Budapešti vydržiavala v nedeľu, dňa 19. júla polročnú členskú schôdzu. Schôdzu vedol podpredse­da súdr. Štefan Spilý. Po prečítaní a odo­brení zápisnice z valného shromaždenia po­dal zprávu jednatel súdr. Zimák. V úvode zmiňuje sa o nepriaznivých hospodárskych pomeroch, ktoréžto páni zamestnávatelia vy-užitkovali ku snižovaniu platov na taký ní­zky stupeň, že to, čo sa menovať mzdou za prácu, právom sa almužnou nazvať môže. Robotníci, murári, cítia najviac bezohľadné vykorisťovanie kapitalistov a s týmto nut­nosť vzpruženia organizácie. Jednatel pozna­menáva ťažkosti s organizovaním murárov, ktoré v tom ležia, že väčšina murárov re­krutuje sa zo zklerikalizovaného venkova, kto-rýžto ľud ťažko jest prístupný novým ná­zorom. Až ale pocíti na vlastnom chrbáte nespravodlivosť spoločenskú, že za tak zva­nú plácu za poctivú prácu nemôže vyžiť, až sa mu dokáže čísliciami, keď bola mu­rárska organizácia silná, že majstri platili 40—05 krajciarov za hodinu, ale ak neskor­šie organizácia soslábla, že aj platy slábly, tak že dnes platí sa 30, ba aj 20 krajciarov na hodinu, ačkoľvek životné články a byty značne sa zdražily, Tu necháva sa získavať pre organizáciu. Členovia slovenskej skupi­ny pričiňovali sa získavať nových členov a presvedčovať svojich spolupracovníkov na stavbách. Nedbali prenasledovania so stra­ny podnikateľov, najmä tých sdružených, v tak zvanom psom sväzu. Jednatel uvádza prípady, kde jednotlivým dôverníkom za trest nevydali „bárcu" a že bez „bárce" neni práce, museli preto z Uhorska utiecť. Práca našich dôverníkov bola ale korunovaná vý­sledkom pekným. Behom troch mesiacov pri­stúpilo 218 nových členov a prestúpilo z iných skupín 12 členov, celkom 230. Člen­ské práva uitratilo 35 členov, zostáva dnes riadnych členov 257. Príspevkov bolo zapra-vených 2129. Zo vzdelávacej činnosti pred­vádza jednatel prednášky členov delegácie, súdr. A. Nemce a Vaňka, ktoré vydržiavané boly na 1., 17. a 27. mája. Zvláštnej vzpo-mienky zasluhuje prednáška súdr. Nemca 17. mája vo Sväzovom dome, kde bola účasť pres 400 osob a mnohí museli odísť pre nedostatok miesta. Zo správy skupiny za-ďakoval Jozef Žila čo knihovník, Martin Ško-rupa čo kontrolor nezastával svoju povin­nosť. Pavel Čermák čo člen výboru prestal byť členom skupiny. Schôdzí vydržiaval vý­bor 6 riadnych, 1 mimoriadnu a 3 členské j schôdze. Na valnom shromáždění sväzovom v Prešporku zastúpená bola skupina súdru­hom Št. Spilým. Dopisov došlo 19, .zasla­ných bolo 8. Jednatel povzbudzuje členov k horlivejšej agitačnej práci a ku vytrvalosti. Zpráva pokladničná: príjmy 1122.70 K. pře­náška z r. 1913 36.56, celkom K 1159.26. Výdavky: Sväzu sa odviedlo K 687.30, vý­

davky skupiny 302.08, celkom K 989.38. Na hotovosti zostáva 169 kor. 88 hal. Zpráva knihovníka: Vypožičalo sa 204 kníh, vrá­tilo sa 156, v obehu zostalo 48. Na pokutách sa vybralo 4 kor. 50 hal. Súdruh Zdráhal daroval pre knižnicu päť sväzkov. Na ima­ní inventárnom od valného shromaždenia sa nič nezmenilo. Kontrolor súdr. Jozef Kello oznamuje, že knihy skupiny prezrel a všet­ko v poriadku našiel. Zprávu zábavného krúžku podáva súdr. Fašjank. V polroku usporiadaná bola 11. apríla zábava společné s českým spolkom „Osveta". Z čistého vý­nosu zábavy dostalo sa Osvete 61 K 40 íhal. a skupine 91 K 15 hal. Ďalej usporiadaly sa dva výlety do voľnej prírody do Zugli-get-u, jedon společné s českým spolkom O-sveta^s lov. voľnou organizáciou a stolovou spoločnosťou Kriváň. Zábavný krúžok pro­jektuje zábavu s divadelným predstavením na 5.s eptembra vo Sväzovom dome. Po vyriadení zpráv činnovníkov oznamuje tajom­ník, že spolková miestnosť pre skupinu ne­vyhovuje, že nutné jest buďto pripojiť sa ku centrálke, alebo si nájsť novú miestnosť. Jelikož je všeobecná obava, že pripojením sa ku centrálke ztratí slovenská skupina svo­ju samostatnosť a tým tiež robotnícka slo­venská tlač zdatnú oporu, rozhoduje sa schô­dza pre novú miestnosť a to v VII. okr. Huszár-u. 10. Súdruh Št. Spilý stručne re­feroval o valnom shromáždění stavebných robotníkov Uhorska, ktoré sa vydržiavalo v Prešporku. Po referáte schôdza bola zakon­čená.

Naučný obzor. Potreby človeka vo spoloč­

nosti. Z prtdaášky pref. Jonáka.

Potreby ľudské sú základom rodiny a spo­ločnosti a prameoňm všetkého užitočného na svete. Treba ich tedy upokojiť. Keď chce­me žiť, musíme každý deň jesť. Človek príde 'na svet nahý, musí mať tedy šatstvo a obyd­lie. Aby si tieto veci zaopatril, musí každý pracovať i felesjne i duševne. Neuspokojená potreba je súžením a trápením; jej uspoko­jenie pôžitkom, tedy tu vyplýva zo zlého dobré.

Toto sa ti ale milý priateľu akiste nepozdá, poneváč často vidíš a zkušuješ, že mnohí ľudia veémi lahko prídu k pôžitkom. Takí sú menovite boháči.

Potreby sú rozličné dľa času a miesta. V teplých krajinách majú ľudia iné potreby, ako v studených; vzdelanejšia ľudia majú o veľa viac potrieb, ako nevzdelaní. A potreby (menia saj i s časom.

Keby si milý priateľu bol žil pred sto rokmi a bol by si sa podíval do slovenskej roľ­níckej domácnosti, bol by si vedel, že celá rodina bývala v jednej izbe; teraz má rodina dve, tri. Vtedy nosili v zime, v lete jedno rúcho, len v zimnýck mesiacoch prehodili si širicu, alebo kožuch. Teraz obliekajú sa ľudia děa počasia a čiastok roka. Predtým svietili si ľudia na kozúbkoch fakličkami, pozdejšie lojovými sviečočkami; teraz má ka­ždý rozumný hospodár jasno svieťacu lampu, v mestách elektrické svetlo.

Z toho vidíš, milý priateľu, že je čudstvu pokrok súdený. Každý si chce svoje polo­ženie polepšiť a jestli niekto niečo užitoč­ného k svojmu užitku vymyslel a uskutočnil, to si osvojuje za ním každý. Tak sú potom i naše žiadosti prostriedkom k polepšeniu

!

nášho položenia. Zdokonalenie domáceho za­riadenia, náradia, čistota izieb účinkuje na zdokonalenie mravov. Teraz, keď sú izby príjemne zariadené, sedí každý rozumný člo­vek doma, s rodinou a cíti sa doma dobre, kdežto predtým vysedávali ľudia v krčmách a kazili si tam; i zdravie i majetok.

Ale niektorí ľudia myslia, že osveta a vzdelanosť robia chudobného človeka ešte

Strana 6

chudobnejším, lebo budia v ňom žiadosti a potreby, ktoré nemôže ukojit'. Tomu je však nie tak; rozumný človek žiada len .toľko ^ to, čo mu je nevyhnutne potrebné a jeho stavu primerané. Tak na príklad me­nej majetný nežiada si bývať v paláci a jagať brilliantmi, ale chce mať zdravý, pri­meraný byt, zdravý, sytný pokrm a sľušné rúcho. V čas drahoty uskrovňuje sa vo všet­kom. Keď mu nestačí na viac jedál, uspo­kojí sa s jedným a sníži svoje potreby vo všetkom.

Teraz sa už i položenie chudobného člo­veka značne polepšilo, lebo vzrastom ľud­ských potrieb zväčšily sa i jeho zárobky a dôchodky.

Tedy bytie ľudskej spoločnosti zakladá sa na službách, ktoré si ľudia vzájomne konajú. Aby človek svojim potrebám vyhovel, po­trebuje k tomu prácu iných ľudí.

Ovšemže, oprávnená je tu otázka: či som si sám zarobil, mam sa za to iným poďako­vať ?~

Nuž čo potrebuješ, kupuješ za svoj zá­robok; kto ti víšak šije šaty, kto ti pečie chlieb, kto ti zaopatřuje mäso? Keď ti tieto veci iní ľudia nezaopatria, kováč ti ich na nákove neokuje. My si tedy vymieňame vla­stne len prácu za pracú. Tedy potreby spo-(juj.ú ľudí a národy; keď chceme žiť, musíme upotrebiť a použiť prácu a výrobky mno­hých ľudí. Tak na príklad: káva, cukor a korenie sú nám v našich studenějších kra­joch veľmi potrebnými a prospešnými; ale j tieto, il ieky v našich nemociach potreb­né rastú len v horúcich krajinách, odkiaľ nám ich privážajú. Sme tedy múdremu ria­deniu Božiemu nekonečnou vďakou zavia­zaní, že nás spojilo sväzkami vzájomnosti. Keby nebolo potrebné, aby si jeden národ od druhého zaopatřoval, národy by sa ne­poznaly a ostaly by si cudzími. Aké by to bolo nešťastie v čas drahoty, keby nám;

obilie z ďalekých krajín, ba i zpoza mora nepřivázali. Neznali by sme ani my, že tam zvyšuje mnoho, ani tam, že my obilie po­trebujeme. Naša vynalézavost' vyvinula sa potrebami; podobne i obchodné spojenie, vy­nálezy vo vede a v priemysle. I stroje ma-|jú tu svoj pôvod; a veru tie sú dobrodením lebo osvobodzujú nás od namáhavej práce a upotrebujú k nej sily prírodné.

Ty myslíš a tvrdíš, že sú poľné práce i teraz také ťažké, ako boly predtým.

Mýliš sa; teraz majú ľudia už tofko ho­spodárskych strojov, že sa nimi práca znač­ne zmenšila. Ale predstav si len časy, keď ľudia ani len pluhov nemali, aká mohla byť vtedy poľná práca ťažká. Teraz už i zbožie a lúky kosíme strojmi.

Konečne i to zkušujeme každodenne, že práca je základom vzájomného obcovania ľu­dí. -

Každú vec, ktorú kupujeme, urobili iní ľudia. Keď niečo predávame, čakáme na tých, ktorým je t á vec potrebná. Čím viac vecí ľudia potrebujú, tým skôr a tým lep­šie predáme našu prácu.

Ale predstav si človeka osamelého na ostrove, kde je všetko jeho. Či sa mu ne­vodí o mnoho horšie, ako V spoločnosti? Človek môže vyvinovat' svoje schopnosti len v obcovaní s tvormi sebe rovnými, tedy v spoločnosti. Táto je tedy súhrn osôb v širšom kruhu spolužijúcich, rovnými potre­bami a záujmami vzájomne spojených, za­mieňajúcich si výrobky prác svojich. Ta­kéto spoločnosti sú všade; všade majú tie isté základy; jedni obrábajú zeme, druhí sú remeselníkmi; jedni predávajú a druhí ku­pujú; iní odvážajú tovar z miest, kde ho vyrábajú, na miesta, kde ho potrebujú a kde ho nevyrábajú. A tak nachodíme všade zákony, ktoré ľuďom výsledok ich práce za­bezpečujú.

Habáni v Uhorsku. O habánoch v Uhorsku, »ajmä na Slo­

vensku píše vo „Voľnej Myšlienke" Emil Edgar.

Může býti napsána nejdříve a nejlehčeji

„ROBOTNÍCKE NOVINY"

kapitola, která sleduje náboženské zbytky ha-bánské v 18. století. Je to úloha nebohatě členěná, nekomplikovaná, nezastřená složi­tostí dějovou. Není v ní sporných problémů, které by přiváděly do rozpaků, není v ní nejistých hranic historického poznání jako v jiných periodách a užších thematech ha-bánské historie. Všechno dění lze zde sledo­vati, bezpečně a přesně jako přehled nějaké známé historie, sestavené s odbornickým po­řádkem. K zřeteiné výraznosti bývalé skuteč­nosti nutno jen představiti si a připome­nouti různé mezistayy, souvislost s tehdej­šími životními a místními okolnostmi a celý ten rozebraný dobový dramatický obraz vzpoury, ožehavých konfliktů, příhod, strastí a nálad.

Při pokatoličení habánů nejde pouze o poměr jedné víry k druhé. Pokatoličení u-uherských hábánů je proto brzké a revolta proto přidušená, protože od počátku kříží f e t u a tlačí k rozhodnutí také celá tefídejší životní situace uherských habánů.

Pokatoličení habánů udalo se v době cel­kového úpadku habánství. Nemělo co činiti s nepoddajným, spořádaným a bohatým stá­dem, jak je známo ze 17. století. Bratrská kázeň uvolnila se mezi nimi již tehdy; nyní však jde o mnohem více: po stu letech je habánství obrazem schudlého života a roz­rušených podmínek životních. Neplatí v něm již ani základní praviclo habánské věrouky: bratrství, společenství majetku. Stalo se tak tlakem ^ vnějších okolností, vedle vnitřních nesváru, nekázně a egoismu. Musily je zru­šiti především pro nesnáze doby válečné. Nejcitelněji dolehlo na ně vojeské vyděrač-ství; kdejaká soldateská zemí táhnoucí vy­žadovalo si a vymohla si dary a výkupné.. . Proto od roku 1686 nebo od roku 1687 ne­mohou již jako celek vyhověti smlouvám vrchnostenským. Každý z nich, resp. každá rodina hospodaří od té doby na svou pěst a platí jen za Isebe. Za všelikých proměn hospo­dářského života opouštějí roku 1688 pro chudobu habánský dvůr v Soblahově. Roku 1757 scvrkla se již habánská obec ve Sv. Jánu na 6 rodin.

Ve chvíli, kdy bylo těžko odtrhnouti se od půdy, kdy vše ovládá starost o denní chléb, za střídání příhod, útrap a slabostí úpadkové doby — roku 1733 přichází vládní mandát se zákazem habánského křtu a s příkazem, že musí děti své dáti křtíti kato­lickým farářem — a Habáni se poddávají. To je jen počátkem věcí horších a těžších okolností, kterým později ponenáhlu ustupují.

Roku 1740 dochází již v jesuitském klášteře v Skalici ku prvému přestupu dvou habánů ku katolictví.

Sv. Jánská habánská obec, sestávající r. 1757 již jen ze šesti rodin, zůstala ovšem! bez kazatele. Také v Trenčíně byli bez ka­zatele a někteří posílali své Iděti již do katolické školy; ostatní učili je doma, v ro dinách.

Vidíme, že leckteří se záhy zjinačifi. Po­známe dále, ŽS množí hájili svoB víru, nebot na dlouho skrývali své přesvědčení, a že hrstka habánů nejnáboženštější sklonnosti zů­stala své náboženské tradici zachována. A to útěkem do jiného prostředí. Byla-li v Uhrách jich prostá a důsledná svéráznost lámaná, mohli si zachovati všechno to,, co pokládali za dobro, pravdu, a živnou vláhu svého života jen tam, kde se o vše to nesta­rali, kde by v nich viděli a hledali pouze tiché, pokojné a zdatné řemeslníky a hospo­dáře. Tak tomu bylo v Rusku, kde právě v dobu tu osídlena kolonie novokřtěnců. Na konec také z uherských habánů udrželi víru svých předků po dnešní dny pouze tito u-Jjrchlíci a jejich děti.

Uherští habáni pěstovati s novokřtěnci, u-sazenými na Rusi, písemné styky. Skoro ka­ždý dopis, to byla zpověď touhy dostati se mezi ně na Rus. Roku 1784 unikl tam také prvý zástup uherských habánů, muži, ženy i děti. Co předcházelo, dovídáme se z cír­kevních akt:

Za rozruchu, způsobeného mezi protestanty

3-Č

vydáním tolerančního patentu, vyzývá velko-lévárský džbánkář Josef Hôrndl, zvaný také Harich, „moskevské novokřtěnce" (jak píše misionář P. Heinrich), aby vyslali do Uher své zástupce, kteří by se habánů ujali. Brzy na to, roku 1782, sděluje P. Heinrich nad­řízeným úřadům, že se objevili u habánů,. převedených již do církve katolické, novo­křtěnci Qlanzer a Muller z Moskvy. Píše: „Obcházeli v kroji novokřtěnců ještě neod­straněném a byli opatřeni pasem moskev­ského vyslanectví, v kterém stálo, že jsou poddanými knížete Romanova z Vyšenky na Bílé Rusi a přicházejí do římské říše, aby navštívili své přátele".

Samozřejmo, že Glanzer a Muller konali s uherskými habány tajné schůzky. V Sobo-tišti, kde se zdrželi dva dny, konala se schůzka na sklepu habánské obce. Podobně ve Velkých Lěvarech. Do Lévar byli uvedeni J. Pulmanem a přístřeší nalezli u Eliáše Waltra. Vypuzeni (die, qua expulsi sunt,, píše P. Heirich), odtáhli a vzali s sebou staré habánské pořádky, které přijali od J. Wirtha a staré kalichy, které obdrželi od J. Pulmana.

Výsledkem této cesty a společných úrad byla především žádost k císaři o svolení, aby, nemají-li svobody náboženské, mohli se vystěhovati, a sice do Moskvy. Žádost byla zamítnuta. Odpovědí na to byly útěky.

Devátého srpna r. 1783 sděluje Velkolé-varský kaplan nadřízeným úřadům, že před dvěma týdny uprchli opět tři mladí lidé a to Ondřej Wolmann, Zachariáš Titel a J. Mendlík. 14. srpna téhož roku píše P. Hein­rich biskupovi, že uprchl Jakub Walter se ženou, Ondřej Stolí, Lorenc Roth a mnozí jiní. Z tohoto hloučku byli 4. září na cestě chyceni Ondřej Pulmann (svobodný) a Í81etý František Wetzl, leč prvému se podařilo zase utéci.

Osmého června r. 1784 zpravuje P. M.. Schorer nadřízený církevní úřad o dalším útěku habánů. To odešlo 3. a 4. června za bílého dne ze Sobotiště a Velkýdh Lévar opět 27 osob a jiní, počtem nejméně 20. hlav, dodává Velkolévarský kaplan, budou, je asi následovati.

Malý součet nalézáme v úřední zprávě nitranské stolice, podané 7. července 1784 místodržitelství. Zde se praví, že ze Sobo­tiště uprchlo do Ruska' as 67 pokřtěných, baptistů (novokřtěnců) a že toto tajné vy­stěhovalectví počalo již před rokem. Na ce,-stě chytli v Krnově 12 Sobotišťanů; nejdříve je dopravili postrkem do stoličného vězení, v Nitře a 9. října vyslýcháni v Senici. Byli mezi nimi tři džbánkáři: Josef Muller, Ja­kub Muller a Josef Tongler, kožešník On­dřej Muller a lazebník Ondřej Schmidt.

Bratři, ku kterým se utekli, idostali se na Rus také cestami podivnými. Byli t o novokřtěnci z Korutan, kteří byli roku 1755 y počtu 270 duší násilím dopraveni do Sed­mihradska a v této zemi roztroušeni. Do Sedmihradska byla již roku 1621 přesazena část uherských habánů; odvedl je tam teh­dy násilím Betlehem Gábor jako kolonisty lá osídlil je ve Vinczu (Alvincz) a jiných mí­stech sedmihradských. Tyto roztroušené ko­lonie vzrůstaly a také se brzy dorozuměly. Když nastalo pronásledování katolické in-kvisice, byl východiskem ze všech nesnází zase jen namáhavý tajný útěk. 3. října 1767 pprchl v noci menší houf (67 duší) přes hra­nice a usadili se nejdříve u Tseregirtu v Rumunsku. Z Rumunska vypudila je po půl-třetím roce rusko-turecká válka. Na radu generála Semetina, ku kterému se utekli a ochranu před Turky, odtáhli 10. dubna 1770 do Ukrajiny k maršálkovi hraběti Roma­novi, který je osadil na svém panství Vy-šence.

V Rusku nastaly pronásledovaným a u-štvaným baptistům zase staré krásné habán­ské časy. V této ohromné, i agrárně zaosta­lé zemi hledali Němce pro vše, co se zvalo hospodářským pořádkem a zdokonalením, a habáni byli „výbornými Němci" (částečně poslovenčenými), t. j . rozenými kolonisty.

C. 31. „ROBOTNÍCKE NOVINY' Str. 7.

P o stránce náboženské zde nikdy nezakou-šeli. V tomto smyslu bylo v poměru Rusů k nim hodně lhostejnosti.

Z Ruska je vypudil po stu letech zákon o všeobecné branné povinnosti, zavedený r. 1874, který je stavěl před zoufalou otázku: tmď se vystěhovati, nebo zapříti základní •článek své věrouky, člunek o meči, který habánům zakazuje sloužiti ve vojště. Roz­hodli se pro Ameriku. Dnes žijí tam ne­sešlí, neponížení před sebou samými, v Již­ní Dakotě ve 14 bratrských dvorech po 10 iáž 30 rodinách. A podnes žijí tam komuni­sticky, zachovávajíce nedílnost společenství a majetku, kterou si nábožensky předepsali.

Dopisy* GreigtOfl P a . Uvediem našim bratom niečo

•zo života našich Slovákov tu v Amerike žijúcich, iíejedneho nášho Slováka ženie .túžba sem do Ameriky, ale sa mu ani nesnieva, aký osud ho tu môže očakávať. Iste každý mysli na lepšiu budúcnosť. Ho, ho, bratku, dobre ti sluší tam za morom, ani tu nemáš ustlané na ružiach, tu kriči z kaídeho kúta bieda a nedostatok, lebo kapitalista má dosť otrokov, lebo Slovák sa sám predá za najmizernejšiu cenu. Poliak je ten sa­motný, čo už Talian nechce, to podujme Slovák a Poliak. Tí dvaja hodia sa tvarou na zem, ďa-kujúc ich práce dajcovi, že im hodil jarmo na >kŕk a ty, čitatelů, snáď myslíš, že som hrubián, keď píšem oproti svojmu spolubratovi také slova. Ale to sa dá vysvetliť. Kto videl dedinský íud na velkopánskych tisícjutrových poliach robiť, ako usilovBO robí grófom a barónom, biskupom a farárom a on sotvy zaplatí zo svojho výrobku daň od nízkej chalupy, kde spolu býva s tela-tom alebo ovcami a uspokojí sa na tom, čo v pondelok navarí, lojom osmradí a žije to na tretý deň. Tak nenabudne osvety a lásky k blížnemu, ba práve sa zdivočí. Tu mu kňazi vtĺkajú do hlavy peklo a súd, jak nebude tak tancovat ako mu čierni muzikanti hrajú. Mnohý Slovák v ne­deľu sa oblečie, pospiecha do kostola, knižku nese pod pazudrov toľkú, jako gruntovnú knihu a tam strnutý nad rečou pána farára sa trasie a dá pri vchode do kostolných 'dvier mýto 10 K. Keby sa poza bol výberčího potiahne za ka-fcát. Ofery sú štedrejšie ako u nás. Keby dal málo, musel by si hlavu dianiami pokryť a hľa­dať, kde murári dieru nechali. Takých prípadov máme tu dosť, len že meštácke časopisy to ne­dajú na svetlo. Na pr. som čítal v „R. L.", ako kňaz kázal jeho poľským ovečkám : „Vy psia, kŕr, vy myslíte, že vám ja tu budem, keď ne­dávate na kostol; už mám päť tisíc dolárov." Počúvam, že kňaz je kompanistom v železole-járni, a potom taký kňaz povídá: Poď do ko­stola ; keď nemáš dolára, nechoď do kostola. — Takýto posmech robia tí, čo hlásajú ľudu nábo­ženstvo a lásku k blížnemu. Poznať to na nich, lebo sa im nemôžu bruchá zmestiť zo reverendy a hlavy ich sú plné starostí ako tekníca. — Ty pracuješ denne 12 alebo 14 hodín a dáš ťažko vymozolovaný dolár bruchovcovi a keď ťa kom-panista vyženie, si bez centa, choď do kostola, nuž veru uevojdeš tam, čo zahyneš. Povieš po­tom : Ej, veď som dal toľké centy na všeliaké ciele. Tu ti svitne v hlave : Nie im neveriť, nič im nedávať. Darmo sa vypína americká Slovač, že hľa to je náš majetok. Vo vašom majetku budú sa pelešiť mrtvé ruky, tie sa nebudú nikdy deliť s nashrňanou korisťou, ale ukážu vám päty. Na miesto tej veľkej knihy, aby si vzal do ru­ky „R. L." a častejšie pozrel do nich, videl ¾y každý tie zaujímavé udalosti, ako to kulhá pod tým čiernym rúchom pánov flanďákov tu v Amerike. Naši slovenskí kňazi po našich dedi­nách sa mušie schovať, ba mnohí sa musia han­biť nie nad skutkami svojich oltárnych bratov, ale nad závisťou, že oni nič uezašporovali za tak dlhé letá, ba čo viac, niekedy kaplán príde •o to, čo si doniesol, batôžek, ako sa taký prí­pad stal aj v bytčianskom okrese. Nemožno tvrdiť, že príde náš slovenský národ v Ame-

•rike domov naplneoý demokratickým duchom, ale príde práve opitý duchom klerikalizmu. Ne­návidět blížneho, pomsta, to sa dá videť tu u mnohých. — Pracuje do úpadku, nie ale on má

choseň z práce, ale kapitalista. Robotník proti svojmu spolurobotníkovi a upomína ho: Rob tak, ako ja, ak nemôžeš, choď do diabla, ja za teba nebudem robiť. Ale on si nepomyslí, že pred chvíľou to Talián nechal a že on zajtra s tým mrskne, lebo jeho bos vyrobil na ňom 5 alebo 6 dolárov a on len dolár 50 h. Potom sa tlče v hlavu : Ja sprostý, z toho nič nemám, robím a mám málo do kostu. —i Keď platí pätnásť alebo sestnásf dolárov na mesiac, je často viac hladný ako sýty. často sestrička so sopiatými rukami, čistými ako vosk, na dobročinné ciele vyberá. Tiež tam aspoň pol doiára dá. V nedeľu je aj ofera, tam sa dá do koverta, aby nebol posled­ný. — Aj meno tam musí byť napísané, aby si získal vážnosti na zajačom chvoste, tak to tu ide v tej Amerike. Kňazi zakrývajú svetlo po­kroku tu ešte viac než na našom Slovensku.

P. Š. Malacky. Naše mestečko sa modernizuje.

Robia teraz prez mestečko asfaltovú cestu. Prá­cu odovzdali budapeštianskej firme. Majú sa aj chodníky robiť. Poniektorí páni sú za to, aby aj túto prácu robila peštianská firma, druhí ale zas žiadajú, aby sa táto práca zadala domácej firme, ktorý v Malackách daňuje a plaťí obecné dávky. Nezamestnanosť je veliká, mnoho ľudu je bez práče, neškodilo by preto veru, keby smerodajné kruhy na domácich robotníkov s prácou pamätaly. To by bolo správne a spravo­dlivé.

Kopčany. P r í r o d n ý z á z r a k . Pavel, gazda mal svoj domčok, kúšťok polia, ženu a nezbedných 5 potomkov. Malé imanie sedlia­ckym spôsobom živilo všetkých. Aby si hrdlo o-vlažil, gazda — kedy-tedy zablúdil k židovi, — domčok stál pevne na pôde. Behom poldroha roka vzrástla žízeň (snáď) gazdy Pavla. Šenkár Šalamon nebol by ani za svet bránil, aby táto žízeň odpadla, radšej nech mizne nápoj ! Od bo­žieho rána do pozdného večera Pálo gazda ča­stejšie navštívil Šalamona, veselý pohár vína, veselá spoločnosť, veselý život; je teda čuda, že celá dedina sa divila, ako sa strýko Pavel zabáva. Šalamon bol dobrým človekom, keď boly potrebné, dal peniaze, dal aj vtedy, keď neboly potrebné a za trúnok? nedajbože, aby vzal pe­niaze; miesto toho bielou kriedou na čiernu ta-bulu maloval husto číslice. Čím hlasitější bola nálada strýka Pavla, tým bělejší stávala sa čierna tabuľa. Toto už v samo-sebe je prirod­zený zázrak. A keď strýko Pavel v tak mnohej noci na mol zpitý domov sa tackál, drobušké, biele číslice daly sa do veselého tancu, v ktorom očividomne rástly, vlastne plodily sa. Domčeku

5 zázrak nebies — nožičky domčoka narástly ani bocanie hnáty, a cvalom niesly domčok — j j a m ? — K Šalamúnovej krčme ! Božie smilo-vanie, neopúšťaj nás ! Pavel gazda í ťažko one­mocněl, prišiel k nemu „doktor"; obklopel ho, najmä jeho tvrdú hlavu, a to mu povedal, že „mnoho dobrého škodí." — „Tak teda!" odve­til strýčko Pálo — „tejto nemoci je jedinou pomocou, hybaj a sa hybaj, a to je: Amerika. Ale ako môžem sa pohnúť s tými základmi cha­lupy? Však ich predsa na chrbáte neodnesiem"! A tu zase hovoril Šalamon, ktorý ho bol tiež navštívil: „Nestrachuj sa, nermút sa! Doposiaľ sme boli priateľmi — a myslím, že dobrými -i na teraz ťa neopustím. Dobre vieš, že čo som urobil, pre teba som urobil; a to tiež vieš, že musíš doplácať na moju dobrotu. Obligator som už i tak nechal intabulovať na tvoj domčok. Mám dobré srdce, a odoberem i základy, prevezmem celú chalupu, nebudeš mať aspoň starosti, čo s ňou počat. A moje požehnanie bude-ťa sprevád­zať a Boh nech ti navráti tvoje zdravie tam v Amerike!" Tvár strýka Pavla zosínala, oči zo-8mútnely a zase kriks-kraks". Tvrdé sedliacke prsty stísly pero medzi seba, pritísly ho k pa­pieru a ono vrzalo a vrzalo. A v tomto okamihu domčok jedným skokom ecítnul sa na dvore Ša-lomúnovom a uvelebil sa v jeho prostriedku. Strýko Pavel hodil naň ešte jedón smutný po­hľad a smutne kráčal vymeniť si cestovný pas. Z domku vystúpia Pavlova žena s päti drobnými dietmi. Šalamúnova tvár zpřísněla a len toľko povedal: „Chalupa je moja, musíte sa odtiaľto pratať, kedy bude moja vola". A tak sa dom­čok presťahoval úplne do jeho majetku a zázrak bol dokonaný. Či prinavráti sa strýkovi Pavlovi tam v Amerike zdravie a rozum? Str. Frd.

Chýrnik Na prešporských uliciach je teraz hluč-

no. Všetko hovorí len o vojne a vždy na večer sú sprievody s vojenskou hudbou a fakľami, ktorými má prísf k výrazu oduševne­nie za vojnu. A na tvárach všetkých čítame hroznú otázku: Čo len bude ? Akú odpoveď dá na túto otázku budúcnosť pracovnému ľudu v Uhorsku ?

Na letnej zábave, ktorú usporiadali org. kožorobotníci dňa 19. júla 1914 v Lipt. Sv. Mikuláši, nadplatili nasledujúci páni a sú­druhovia: pp. F. Krausz 2 K, J. Freinda 40 hal., J. Děvečka 40., M. Liška 1 K. Slečna N. N. 60 h., súdr. M. Huťan 1 K, J. Garaj 40 h., M. Šobor 30 h., M. Fraňo 30 hal., O. Sihocký 40 h. a J. Vodar í K. - Dar­com vyslovuje srdečnú vďaku

Výbor zábavy. S ohľadom na válečná udalosti žiada­

me všetkých našich odberateľov, aby si ča­sopis predplatili okamihne. bo budeme v dobe vojnyposielaťlen tým časopis, ktorí majú riadne časopis zaplatený. Našich čitateľov ktorí predpiatitefmi sú neni, upozorňujeme, aby časopis si predplatili, bo tak majú ist, garanciu, že časopis za včasu s najnovšímú zprávami dostanú. Aj odberatelia, ktorí idúi do vojny, nemali by zabudnúť náš časopis objednať pre svoje rodiny, aby tieto boly poctivé o válečných udalostiach informované a neboly odkázané na časopisy meštiacke a jich často len na senzáciu vypočítané zprá­vy. —

Vo Vrútkach zhorela stolárska dielňa Fr. Bellayho.

Ako prišli Lukáč a Tisza do anglických novín? Belgičan Robert Quillet zažaloval e-rár a štátneho sekretára Alexandra Jeszen-szkého na 30.000 korún, ktoré si žiada za to, že vyprostredkoval, aby anglické časo­pisy „The Graphic" a „Illustrated London News" uveřejnily podobizne Lukácsa a Ti-fezu a články, ktoré ich vychvaľujú. Quilleta poveril Jeszenszky, aby uverejnenie vymô-Jiol a sľúbil mu zaokryť všetky trovy i po­riadny honorár. Qviltet svoje vykonal, ale ani gróf Tisza, ani Jeszenszky o pláci ne­chcú ničoho vedeť. Najlepšie je pri tom, že Quilleta peštianská policia bola vykázala z Uhorska na 10 rokov, lebo zistila o ňom, že je dobrodruh a hazardér — hráč, ktorý z toho žil, že hral v karty a na rulete. Tu ale Quillet poznal sa s famóznym šéfom tla­čovej kancelárie Hermanom Barátom, ktorý ho zaviedol k Jeszenszkému i k Tiszovi a predstavil ho jako vplyvnéjho zahraničného žurnalistu a keď Quillet podobral sa, že fo­tografie a články o Lukácsovi a o Tiszovi dá uverejniť v anglických novinádh a to aj vykonal, Jeszenszky zaraz vykonal, že výrok policie, ktorým ho jako nebezpečného cud­zinca vykázala, minister vnútra Sándor zru­šil, lebo vraj Quillet je vážny a majetný) muž.

V Kolároviciach zomrel dňa 18. júla Fr. Marčík, ktorý pilne chodil vždy do kostola. Farár ho ale nechcel pochovať, bo nežil so sosobášenou ženou. — Pekná to veru vôňa kresťanského raja.

V bankách majú teraz plno roboty. Ľu­dia chodia si vyberať svoje vklady, najmä najchudobnejší vkladatelia. Vláda upozorňuje vkladateľov, že v prípade vojny o svoje vklady nemusia mať obáv, bo tieto sú zai­stené majetkom banky a jej účastinárov.

Súdruhovia z XVI. a X Víl. okresu viedenského chceli usporiadať výlet do Prešporka, dňa 9. augusta, ale paroplavebná spoločnosť im odrieknula vzhľadom k váleč­ným udalostiam loď.

V paboliskej stolici vydali za prvú po­lovicu roku 3278 pasov do Ameriky, s kto­rými 6000 ludí opustilo svoja uhorskú vlasť.

V Gorici vypukol oheň v dielni na pa­tróny a ohňostroje. O hasení nemohlo byť pre explózie ani reči. Majiteľ dielne, jeho žena a jedon robotník zahynuli.

Beštialita. V jednej budapeštianskej krčmičke spieval si slovenský robotník Ján

Strana 8. „ R O B O T N Í C K E NOVINY" Čislo

Čech slovenské piesničky. Slovenský spev nepáči! sa ale maďarskému robotníkovi Gob- { gášovi, ktorý si stal do zvady s Cechom a J hožom pri nej Čechovi preklial krk.

Rakúsko-uhorská banka povýšila ú- i rok s 4 na 5 procentov.

Prostriedok proti nákaze šarlachovej. Aj sám v sebe velmi nebezpečný šarlach je okrem toho choroba veími chytľavá a v tom väzí jeho dalšie nebezpečie, že pri premeš­kanej opatrnosti, keď sa totiž choré dieía zaraz neosihosti, choroba môže sa rozšíriť úžasným spôsobom. Lekári vedia, že sídlo nákazy je gágor a choré dieťa kašláním a kýchaním strieka takrečeno nákazu okolo seba. Dr. Robert Milne, anglický lekár, z tohoto predpokladu vychádzajúc, choré dieťa z vonku i z dnuká natiera olejom a dozerá na to, aby menovite ústa boly vždy mastné a dla jeho udania týmto jednoduchým spô­sobom utratí šarlach celú svoju chytľavosť, lebo pre ten olejový povlek nemôže sa ná­kaza roztrúsiť. Lekári teraz týmto, ináče u starých Škótov už známym prostriedkom, ktorý je celkom neškodný, robia všade po­kusy a ak sa on dokáže, tak šarlachovej epidemie nebude viac. Šarlach sa síce bude vyskytovať aj na ďalej, lebo proti jemu sa­mému lieku ešte niet, ale zato prestane tá úžasná úmrtnosť detí, aká nastala všade, kde sa on raz poriadne zahniezdil.

Strašlivý víchor v Budapešti. Cyklon, ktorý vo štvrtok popoludní v Budapešti a na veľmi mnohých stranách krajiny v ľudských životoch a v súkromnom i verejnom majetku narobil nesmierne škody, vzkrsol nad Sever­ným morom a strašná depressia v šírke pár sto metrov ťahala sa od Severného mora až po Balkán. Vražedlna povíchrica v Budapešti vyžiadala v obeť 7 ľudských životov a vyše 50 ľudí bolo ťažšie-ľahšie ranené. Zúriaca pohroma aj na vidieku dala pocítiť svoju silu a na Prímorí rúcala domy a stoleté stromy i s koreňmi vyvracala zo zeme. Škodu, ktorú cyklon zapríčinil, odhadujú na 25 millionov korún.

Sociálna demokracia a náboženstvo. Nákladom Robotníckych Novin vyšla jako odpoveď na pamflet Pátera Salesia proti so­ciálnej demokracii, vydaný svätovojtešským spolkom, brožúra pod titulom: „Sociálna demokracia a náboženstvo", v ktorej našiel štátny fiškus búrenie proti kňazskej triede. Pre túto brožúru obžalovaný bol súdr. Jozef j F a š j a n k z Budapešti, ako pôvodca a v utorok bol mu doručený obšírny obžalobný spis, proti ktorému podané budú námietky.

Pražská policia zapovedala vydávať po dobu vojny časopisy „Zář" a „Tělocvičný Ruch".

Vo Viedni nabily ženy sedliakov a prie-kupeov, ktorí pýtali za potravné články na trhu nehanebné ceny. Za kilogram zemiakov pýtali až 40 halierov. Za kilogram múky žiadajú 60 halierov v niektorých viedenských obchodoch. Viedenský mešťanosta ustálil preto úradne najvyšší ceny potravných článkov.

Madame Caillauxová, ktorá zavraždila redaktora „Figara" Calmetta v Paříži, bola osvobodená.

Úzkostlivé chráni každá matka svojho miláčka pred letným vedrom, ktoré vyžaduje každoročne toľko detských obetí, poneváč sa obyčajne nedostáva pravej a spoľahlivej po­travy. Dajte však malému decku Nestlé'ovu detskú múčku, ktorá sa tak skvele osved­čila v tisícoch prípadoch od pokolenia do pokolenia, tak ušetríte si nielen starosť, ale aj budete videť jako dieťa vaše prospieva. Zkúšku na požádanie hneď pošle zdarma firma Henri Nestle, Viedeň, L, Biberstrasse 145 P.

Mýdlo Palacky je najlepší český výrobok. Práca Iahká, účinok prekva­

pujúci ! Prádlo biele ako sňah. JAN VILÍMEK, tov. mýdla v

Lipníku Morava.

Ku jasennému hnojeniu j j pravá Thomasova múčka • • Pjvodné

hý,2-

Z Ú u V i

známka

Pravá len vtedy, keď naplnené

vrecko má pô­vodnú

plombu.

dom vre­cku je udaný procen­

tový

Wilhem

s prav JU ochrannou známkou

Kalmár.

je najlep­šie a naj­lacnejšie fosforeč­

né hnojivo

Obsah 3

tovaru. Pred na> podobe-

ninami sa dôrazne varuje.

Upozor­ňujeme

najmä na terajšie

veľmi lac­né ceny.

Mavný záetupca berlínskych ThomsBOVvch závodov Buda-

Andrá66y-u4. 4 9 .

Zvláštna, yeľmi vybodni no--^ Ä pre fajčiarov MARDUS.

Přibylové zák. chránené cigaietové a cigárové nespáliteľné rúrky. Táto no­vinka prináša výhody jednak tým, že fajčiar plní rúrky dohánom fajkovým, robí však pojem, že fajčí skutočnú ci­garu. Kdo plní rúrku dnhánom cigare­tovým, fajčí čistý dohán bez papieru. Rúrka Mardus je z veľmi jemného kovu, tedy nespáliteľná. Polepená je tak, že robí úplný dojem skutočnej cigary, Na hrubosti dohánu nezáleží, ale je pod­mienkou, že d o h á n m u s í byť ú p l ­n e s u c h ý , s k ô r a k o c h c e m e n í m r ú r k u n a p l n i ť . Keď sušíme dohán, pozorujeme, že v teple najprv zvlhne a len potr.m schne, preto fajčiar, ak chce ľah-o a príjemne fajčiť, musí len takto usušený dohán do rúrky plniť. — Cena kusu od 40-80 hal.. Hlavný sklad pre Uhorsko má : A d a l b e r t B o u č e k

v R u ž o m b e r k u ( R ó z s a h e g y . )

E^raSSMffiffiffiffiSl

eliall Pre volebnú agitáciu prepotrebná

žúra: bro-

Sto ^ t l má volebne právo? od súdr. dr. Zoltána Rónaiho vyšla v slo­venskom preklade Karola Koreňa.

Každý Slovák1, ktorý svoje volebné právo chce obsiahnuť, musí si túto brožúru pre­číta*, aby vedel, aké dokumenty si musí zadovážiť.

Vyzývame všetky naše organizácie, aby si tieto brožúry okamihne objednaly a me­dzi íu|d«m rozpredaly, aby sa poučil o svo­jom práve.

Brožúrka predáva sa p o 6 h. Objednávky vybavuje: Administrácia Ro­botníckych Novín v Prešporku, Kórház u. 18 a Kníhkupectvo „Népszava" v Bu­

dapešti VIII., Erzsébet kSrut. 35.

Mký odpredaj čaju Podivne lacný ! Už len za uiekoľko týždňov! Naj­jemnejšie špeciality čaju ien po K 4 — za kilo fi\

r:a dobierku dodáva!

vývoz čaju, Tisza-bogdány 172.

SI o venkí robotníci Napomáhajte vývin

v a š e j h o s p o d á r , o r g a n i z á c i e stálym odberom j

r* ry r* r-* r i r-* f* r i " r i : r v , r i , r i rv.r.-v r-»

Z b y t k y ! ! 1 balík 40—50 m zbytkom, čo najlep­šie sdružených z dámskych módných látok na šaty a blúzy zo zefírov na košile, zkanafasov na po­vlaky a zástery z plátna a barchetu a j . zašila len za I960 K s dobierku vypla­tené alebo polovič­ný balík za 9-80 K nefrankovaný, sve­

toznáma firma

Alois Stodola, tkalcovna a závod zasílatelský v Ná­

c h o d ě Čechy. Ku zasílke bude priložený cenný predmet úplne zadarmo. Odvolávajte sa na Rob. Nov.

! LÉÍIÄ" poitelné perie I 1 kg šedého, dobrého, driapaneho 2 kor., lep­šieho 2 K 40 h, výteč­né, polobiele 2 kor. 80 halierov, biele 4 kor., biele paperové 5 kor. 10 h, 1 kg veľmi jem­ného, snehobieleho,

dríapaného 6 K 40 h, 8 K, 1 kg šedého pápe­ria 6 K, 7 K, biele, jemné 10 K, najjemnejšie z pŕs 12 K. Pri kúpe 5 k g f r a n k o .

H o t o v é n a p l n e n é p o e t e l o z hustého, svetlého, červeného, bieleho alebe žltého nankineu: 1 perina 180 cm dlhá, 120 cm šir-oká, s 2 hlavnicami, každá 80 cm dlhá, 60 cm široká, naplnená novým, šedým, veľmi trvácnym, páperovým posteľným perím 16 K, polopáperím 20 K, páperím 24 K. Jednotlivé periny 10 K, 12 K, 14 K, 16 K, hlavnice 3 K, 350 K, 4 K. Periny 200 cm dlhé, 140 cm široké 13 K, 14 K 70 h, 17 K 80 h, 21 K, hlavnice 90 cm dlhé, 70 cm široké 4 K 50 h, 5 K 20 h, 5 K 70 h, spodné periny zo silného páskového grádlu 180 cm dlhé 116 cm široké 12 K 80 h, 14 K 80 h. Rozposi­ela sa dobierkou od 12 K vyššie franko. Vý­mena a vrátenie je dovolené, za nehodiace pe­niaze nazad. Obšírny cenník zdarma a franko.

8 . BENISCH v D e s e n i c i c h 6. 118 (Čechy).

Majiteľ a zodpovedný redaktor: A n d r e j K u b á i . — Kníbtíačiareň B- R a p e k v H o l i č i .