Bežecké preteky, alebo testovanie bežeckých hraníc poskytujú bežcom jedinečnú príležitosť preveriť si, v akej sú kondícii. Jedným z nich je aj účastník Bánovskej bežeckej ligy Miroslav Bita-rovský. V stredu 29. augusta ho čakala veľká výz- va. Prišiel deň, keď si chcel splniť sen, o ktorom dlho sníval. Zabehnúť ťažkú a dlhú trať - 46 km v Strážovských vrchoch s veľkým prevýšením.

BIN: Kedy Ti napadla myšlienka za-behnúť tak ťažkú trať?Bitarovský: V období posledného roku som začal aktívnejšie tréningovo behať. Postupne som sa zapojil aj do Bánovskej bežeckej ligy. V minulosti som sa závodne zúčastňoval na triat-lonových tratiach a v rámci bežeckých tréningov som mal v obľube rôzne va-rianty cezpoľných a lesných behov. Okrem toho sledujem aj aktivity Bá-novčanov na poli diaľkových pocho-dov. Tento rok sa v rámci Bánovskej päťdesiatky išla premiérovo aj Bánov-ská stovka. Zaujalo ma to a rozhodol som sa o tom napísať reportáž. Aby som sa na vlastnom tele presvedčil, čo zažívajú ľudia pri týchto extrémnych aktivitách, rozhodol som sa urobiť 50 km v horskom teréne. Cieľom bolo absolvovať vytýčený úsek v okolí Bá-noviec v čo najkratšom čase. A tak si trochu zaspomínať na dávne tré- ningové časy. BIN: Odkiaľ si vyštartoval a kadiaľ si bežal?Na realizáciu môjho zámeru som využil kvalitne značené turistické chodníky v našom okolí, známe snáď každému turistovi. Ešte na úvod roz-hovoru chcem čitateľom povedať, že trasu som celú nebežal. Veľkú časť trasy som prešiel zrýchleným kro-kom ako mnoho turistov. Bežať som sa snažil na rovinách a dole kopcom. Vyštartoval som ráno o šiestej hodine od vodnej nádrže Prusy. Od štartu až do cieľa som išiel po znač-kovaných trasách. Postupne som sa dostal do Uhrovca, na Jankov vŕšok, odtiaľ krásnym stúpavým úsekom na Rokoš, ďalej na Čierny vrch a odtiaľ atraktívnym zbehnutím do Kšinnej. Tam ma čakala záverečná časť už po rovinatejšom teréne v lesoch okolo Žitnej Radiše a Dubničky. Posledný

zhruba 5-kilometrový úsek bol totož-ný s tým ranným, a tak som sa dostal znovu k vodnej nádrži. Celý okruh je nádherný, plný vďačných momentov, ktoré ocení každý, kto má rád prírodu. BIN: Ktoré úseky boli najťažšie? Bitarovský: Možno by sa zdalo, že najťažšie boli úseky, kde sa prudko stúpalo do kopca, teda predovšetkým frontálne útoky na Rokoš a Čierny vrch. Tu som mal však ešte relatívne dostatok síl a vnútorne som žartoval, že je všetko v poriadku.

BIN: Kedy prišla maratónska kríza (bežecká stena)?Bitarovský: Bežecká kríza prišla. A to v čase, kedy som si myslel, že už prísť nemôže. Prišla asi 10 kilometrov pred cieľom, a to predovšetkým mojou chybou. Kdesi v diaľke som už počul hlasy dovolenkárov na priehrade, ale to boli len zvuky v mojej hlave. Asi 7 kilometrov pred cieľom pri jednom z posledných väčších stúpaní do kop-ca som pocítil veľký smäd. Chybu som urobil ešte v Kšinnej. Z nejakého neznámeho dôvodu som si nenaplnil ani fľašu ani vak s vodou. Síce som tam vypil asi pol litra vody, ale to sa ukázalo žalostne málo. Stú-pajúca teplota, zvýšený pohyb a pote-nie spôsobovali krok za krokom stratu telesných tekutín. K tomu suché pery, sucho v ústach a malátnosť boli jasné prejavy prvého stupňa dehydratácie. Sadol som si na pník a premýšľal nad slovami Peťka Drábika, ktorý mi deň pred štartom písal, aby som v takomto prípade dá-val veľký pozor. Zachránilo ma trochu vody, čo ostala v hydrovaku a vánok v povetrí s prí-chuťou babieho leta. Tieto faktory mi pomohli dokončiť moje snaženie bez ujmy na zdraví.

BIN: Je podľa teba dôležitý pitný režim pri takejto extrémnej záťaži?Bitarovský: Tekutiny sú pri takýchto extrémne dlhých behoch veľmi dôleži-té. Ja som sa snažil o väčší prísun te-kutín už 24 hodín pred behom, takže som sa ráno pred štartom cítil v poriad- ku. Okrem hydrovaku, kde boli asi 2 litre vody, som si ešte niesol v ruke dve malé fľaše tekutín. V jednej bol čierny čaj a v druhej aloe vera. Neviem, či je to vhodná kombinácia, ale v prvej časti trate, teda niekde k Rokošu, mi výrazne pomohli. Škoda, že som ich nemal v tej kritickej poslednej časti. Celkovo teda hodnotím otázku pitné-ho režimu ako nezvládnutú. Ale to je poučenie do budúcnosti.

BIN: Ako si dopĺňal energiu počas behu?Bitarovský: Pôvodne som si myslel, že počas dňa si urobím prestávku, posedím, oddýchnem si a v pokoji sa posilním na ďalšiu cestu. Z tohto dô-vodu som si do vaku pribalil chleba so syrom a salámu. Aby tomu chlebíku nebolo smutno, šupol som tam ešte jednu žemličku. A urobil som dobre. Tak ako som ich tam ráno vložil, tak som ich aj večer, samozrejme značne zdeformované a upotené vybral. Ab-solvovali so mnou celú cestu, a tak mi boli vlastne na príťaž. Ani som nemal čas na nejaké dlhšie sedenie a ani mi nechutili. Celkovo som bol prekvape-ný, pretože som zjedol tri XXL čoko-

ládové tyčinky a tri műsli tyčinky. Tie však pri behu moc neodporúčam. Ja som sa pri konzumácii jednej skoro zadusil. Napriek tomu, že som toho moc nezjedol, necítil som hlad ani po dobehu. Som toho názoru, že keby mám viac vody a možno ešte jednu XXL tyčinku, tak prídem do cieľa v oveľa väčšej pohode. BIN: Aký to je pocit zvíťaziť sám nad sebou?Bitarovský: Tento pocit sa veľmi ťaž-ko opisuje. Počas deviatich hodín pohybu sa prečistí mozog a dobre sa pri tom rozmýšľa, plánuje, hodnotí. Ale aj relaxuje. Celá táto aktivita bola hodnotná kombinácia vzácnych im-pulzov do budúcnosti. Dobehol som do cieľa a hoci som plánoval lepší čas, som spokojný. Hoci som sa na trať vydal sám, nebola to úplne pravda. Vďaka mobilu som pravidelne podá-val správy a bol v kontakte so svetom. Chcel by som touto cestou poďakovať Stankovi Vavrovi a Mirkovi Koščovi za podporu, kontrolu a silnú motiváciu pred, počas a po dobehnutí do cieľa. Vďaka populárnemu facebooku sme boli v kontakte aj s fanúšikmi behu a pohybu vôbec. Chcem touto cestou poďakovať všetkým, ktorí túto aktivitu podporili a povzbudili ma.

BIN: Aké bežecké výzvy by si chcel splniť v najbližších obdobiach?Bitarovský: Pokiaľ zdravie dovolí, mňa osobne čakajú ešte dve kolá Bá-novskej bežeckej ligy a rád by som si otestoval sily aj počas ukončenia cyk-listickej sezóny na trati Uhrovec Jan-kov vŕšok. Okrem toho verím v sériu kvalitných tréningov počas pekného babieho leta. Teším sa však aj na budú- ci rok, kedy by som rád absolvoval všetko, čo nám organizátori bežec-kých a cyklistických aktivít v našom meste ponúknu. O rok by som si rád trasu, o ktorej sme sa dnes bavili, za-behol znova. Pozrel krásnu prírodu, nádherné výhľady. Zaspomínal. Bu-dem veľmi rád, keď ju nepobežím sám.

Bývalý triatlonista si splnil bežecký senZabehol maratón v crosse

Štart: Vodná nádrž Prusy - 29.8. 2012 o 6:00 hod

Stanislav Vavroexterný redaktor

nasebanovce@gmail.com

Zrodenie maratóncaštart z nuly

Miroslav Bitarovský:

41 rokov, 96 kg

Strážovské vrchydĺžka trate:

46kmčas: 09:18:19.12

29.8. 2012

Cieľ: Vodná nádrž Prusy - 46,00 km, čas dobehu - 15:20 hod.

Tento článok vznikol v rámci informačnej kampane na pripravované projekty s

cieľom propagácie a podpory bežeckých aktivít v okrese Bánovce nad Bebravou

Foto: Stanislav Vavro

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Z hľadiska geomorfológie nie sú Strážovské vrchy jednotné, ale vytvárajú niekoľko rôznych celkov: Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy, Trenčianska vrchovina, Malá Magura. Významné vrcholy: Suchý vrch (1 028 m n. m.), Rokoš (1 009,9 m n. m.), Čierny vrch (997 m n. m.)

0917 420 636

www.ebin.sk