BI

AT

EC

NRODN BANKA SLOVENSKA

Marec 2014Ronk 22

ODBORNBANKOVASOPIS

3

BI

AT

EC

Od 2. aprla 2014 m Bankov rada Nrodnej banky Slovenska novho lena. Stva sa nm Ing. Vladimr Dvoek, ktor pracuje v centrlnej banke od roku 2010 na pozcii vkonnho riaditea tvaru dohadu nad nannm trhom. Do jeho psobnosti spad dohad nad bankovnc-tvom, trhom cennch papierov, poisovnctvom a dchodkovm spo-renm vrtane regulcie tchto oblast, politika obozretnosti na makro-rovni, nann stabilita a ochrana nannho spotrebitea. Nrodn banku Slovenska zastupuje v Eurpskom orgne pre bankovnctvo (EBA), v Eurpskom vbore pre systmov rizik (ESRB), v Ekonomic-kom a nannom vbore Rady E (EFC) a od janura 2014 aj v Rade pre dohad ECB v rmci jednotnho mechanizmu dohadu.

Vlda Slovenskej republiky vymenovala Vladimra Dvoka za lena Bankovej rady NBS 19. februra 2014.

Vladimr Dvoek nov len Bankovej rady NBS

Nrodn banka Slovenska usporiadala 14. marca 2014 nrodn nlov kolo stredokolskej sae Eurosystmu s nzvom Genercia uro sa pre tudentov. Do nrodnho nlovho kola postpilo p tudentskch tmov z gymnzi a strednch kl z celho Slovenska, ktor pred odbornou porotou prezentovali svoje ktvne menovopolitick rozhodnutia Eurosystmu.

Vaznm tmom sa stal tm tudentov z Gym-nzia J. M. Hurbana z adce, druh miesto ob-sadili tudenti z Gymnzia Andreja Kmea z Ban-

Finle nrodnho kola sae pre tudentov Genercia uro

skej tiavnice a na treom mieste sa umiestnili tudenti zo Spojenej koly Tvrdon SP TIS. Fi-nlovho kola sa zastnili aj tudenti zo Spojenej koly Tvrdon Obchodn akadmia a zo Sk-romnho gymnzia v iline.

Ceny tudentom odovzdala generlna riadite-ka odboru ekonomickch a menovch analz NBS a zrove predsednka poroty Renta Konen. Poas slvnostnho odovzdvania cien vyzdvih-la nadenie a profesionalitu tmov pri spracvan nronej odbornej problematiky.

Foto: Archv NBS.

ronk 22, 3/2014 1

BIATECO B S A H

BIATECOdborn bankov asopisMarec 2014

Vydavate:Nrodn banka Slovenska Imrich Karvaa 1 813 25 Bratislava IO: 30844789

Redakn rada:doc. Ing. Jozef Makch, PhD. (predseda)Mgr. Jlia illkovIng. Juraj JnokIng. Renta KonenPhDr. Jana KovovMgr. Martin uster, PhD.

Redakcia:Ing. Alica Polnyiov tel.: 02/5787 2153 fax: 02/5787 1128 e-mail: biatec@nbs.sk

Poet vydan: 10-krt do rokaCena vtlaku pre predplatiteov: 2 Ron predplatn: 20 Potovn hrad predplatite.

Objednvky na predplatn v SRa do zahraniia, reklamcie, distribcia:VERSUS, a. s., Expedin stredisko,Pribinova 21, 819 46 Bratislavatel.: 02/5728 0368, fax: 02/5728 0148e-mail: expedicia@versusprint.skTermn odovzdania rukopisov: 19. 3. 2014Dtum vydania: 31. 3. 2014Evidenn slo: EV 2817/08ISSN 1335 0900

Grack nvrh: Bedrich SchreiberTypo & lito: AEPress, s.r.o.Tla: i+i print, spol. s r.o.

asopis je dostupn v elektronickej forme na internetovej strnke Nrodnej banky Slovenska: http://www.nbs.sk

Niektor prspevky mu by publikovan v inom ako slovenskom jazyku. Anotcie prspevkov v anglickom jazyku s uveden na poslednej strane asopisu.

Vetky prva s vyhraden. Akkovekreprodukcie tohto asopisu alebo jeho astia in publikovanie vrtane jeho elektronickejformy nie s povolen bez predchdzajcehopsomnho shlasu vydavatea.

N A A K T U L N U T M U

Oakvan makroekonomick vvoj SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2(Odbor ekonomickch a menovch analz NBS)

M E N O V P O L I T I K A

Vkon menovopolitickch operci ECB a aktivita eurpskych bnk na peanom trhu v roku 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4(Roman Kosteln)

Transmisn mechanizmus menovej politiky na Slovensku . . . . . . . . . . 12(Jn Beka)

Krza zvila dopyt bnk po rezervch pean multipliktor klesol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18(Rastislav rsky)

I N F O R M C I E

Ponuka podujat Intittu bankovho vzdelvania NBS, n. o., na aprl 2014 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

B A N K O V N I A

Aktulny vvoj v rmci druhho piliera bankovej nie . . . . . . . . . . . . . 20(Vladimr Dvoek, Jlia illkov, Peter Pnze)

L A B O U R M A R K E T

Estimates of Labour Supply Elasticities in Slovakia . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25(Mat Senaj, Zuzana Siebertov, Norbert varda, Jana Valachyov)

2 ronk 22, 3/2014

BIATEC N A A K T U L N U T M UOakvan makroekonomick

vvoj SRSlovensk ekonomika v poslednom tvrroku 2013 mierne zrchlila tempo rastu, predovetkm v dsledku priaznivho vvoja naich obchodnch partnerov. Z hadiska zdrojov rastu ekonomiky sa k zahraninho dopytu pridal aj domci investin dopyt. Skromn spotreba vak naalej stagnovala. V roku 2014 sa predpoklad pokraovanie tchto tendenci a ekonomika by mala dosiahnu rast 2,4 % s nslednm zrchlenm na 3,3 % v roku 2015 a na 3,5 % v roku 2016. Situcia na trhu prce by sa mala zlepova v slade s oakvanm zrchovanm ekonomickej aktivity. Incia by mala v roku 2014 takmer stagnova. Zrchlenie rastu cien sa predpoklad a s vraznejm oivenm skromnej spotreby v rokoch 2015 a 2016.

AKTULNY VVOJ AKO VCHODISKO STREDNODOBEJ PREDIKCIEV poslednom tvrroku 2013 pokraovalo postup-n oivovanie globlnej ekonomiky, naalej vak pretrvval diferencovan vvoj v jednotlivch zo-skupeniach. Km vo vyspelch krajinch sa upev-nil hospodrsky rast, rozvjajce sa ekonomiky rstli pomalm tempom v dsledku slabieho domceho dopytu, obmedzenho priestoru na alie podporn domce politiky a naptia na nannch trhoch. Ekonomika eurozny zazna-menala vo 4. tvrroku 2013 rast 0,3 %. Dynamika rastu hrubho domceho produktu sa tak zrchli-la o 0,2 percentulneho bodu. Viacer predstiho-v indiktory naznauj pokraovanie mierneho ekonomickho rastu aj v 1. tvrroku 2014.

Na Slovensku sa zlepovanie nlad v ekonomi-ke vo 4. tvrroku 2013 prenieslo aj do relnych sel. Ekonomika podporen najm pokrauj-cim oivenm v eurozne vzrstla vo 4. tvrroku o 0,4 %, o bolo v slade s oakvaniami januro-vej strednodobej predikcie. truktra rastu vak bola priaznivejia, ke sa k zahraninmu dopytu pridal aj domci dopyt (predovetkm investin aktivita). Export rstol pomerne robustne a op-tovne rchlejie ako zahranin dopyt. Dopyt po slovenskch vrobkoch a slubch pochdzal tak z eurozny, ako aj zo zvyku sveta a bol tak vyv-enej. Pozitvnym znakom bol vraznej prspe-vok exportu do krajn mimo eurozny. K tomuto vvoju pravdepodobne prispieval aj podhodno-ten relny efektvny vmenn kurz.

Z domcej asti ekonomiky bol hlavnm zdro-jom rastu investin dopyt. Po negatvnom vvoji v prvch troch tvrrokoch 2013 prilo v posled-nom tvrroku k jeho relatvne silnmu oiveniu. Obnovili sa investcie v celej ekonomike, najv-iu as vak tvorili investcie do vekch projektov (automobilov priemysel, dostavba Mochoviec, infratruktrne projekty).

Rast skromnej spotreby sa stle nenatartoval. V poslednom tvrroku 2013 sa sce zaznamenal mierny rast, ktor ovplyvnil najm vy dopyt po tovaroch dlhodobej spotreby, za rok 2013 ako celok vak klesla skromn spotreba o 0,1 % a po-kraovala tak v tyri roky trvajcom poklese.

Konen spotreba verejnej sprvy pokraovala v poslednom tvrroku 2013 v raste, ke sa vraz-nejie zvili kompenzcie pri umiernenom vvoji medzispotreby. Za cel rok tak verejn spotreba po dvoch rokoch poklesu vzrstla a prispela klad-ne k rastu ekonomiky.

Na trhu prce sa v poslednom tvrroku 2013 prejavili pozitvne trendy. Zamestnanos sa zvila o 0,3 %, ie mierne rchlejm tempom, ako sa oakvalo. Viu as rastu zamestnanosti tvorilo zvenie potu ivnostnkov. Rstol ale aj poet zamestnancov vo vetkch hlavnch odvetviach ekonomiky. Pozitvny vvoj sa zachoval v prie-mysle a stavebnctve, kde rstla zamestnanos aj poet odpracovanch hodn na zamestnanca, o svis s pretrvvanm konkurencieschopnosti priemyslu. V slade s tvorbou novch pracovnch miest a s rastom zamestnanosti sa znila miera nezamestnanosti. V poslednom tvrroku 2013 dosiahla 14,1 % a bola mierne niia ako oakva-nia. V oblasti miezd dolo v poslednom tvrroku 2013 k negatvnemu vvoju v porovnan s oak-vaniami. Nominlne mzdy v skromnom sektore stagnovali a k nepatrnmu rastu prispelo najm zvyovanie miezd vo verejnej sprve.

Pokles cien sa v poslednom tvrroku 2013 na medzitvrronej bze prehbil a dosiahol -0,2 %. Incia tak poklesla u druh tvrrok po sebe, v dsledku oho sa medziron dynamika spo-malila na 0,5 %. Pokles cien bol mierne vy, ako sa akalo, a najv vplyv mal prepad cien po-travn (predovetkm nespracovanch). V prvch dvoch mesiacoch tohto roka pokraovala incia v poklese a vo februri sa medziron dynamika dostala dokonca do zpornej hodnoty (-0,1 %). Okrem potravn psobili tlmiaco ceny energi, sluieb aj priemyselnch tovarov bez energi.

MAKROEKONOMICK PREDIKCIA1Aktulna predikcia naalej pracuje s predpokla-dom vraznejieho oivenia ekonomiky euroz-ny. Potvrdzuj to zahranin predstihov indik-tory, ktor sa vyvjali v prvch dvoch mesiacoch pozitvne, a poukazuj tak na pokraovanie zvy-ovania ekonomickej aktivity v tomto roku. Zlep-ovanie situcie v eurozne by malo podpori

1 Horizont predikcie bol preden a do konca roku 2016.

ronk 22, 3/2014 3

BIATECN A A K T U L N U T M Uvkon slovenskej ekonomiky. Pomerne robustn

rast vvozu v prvom mesiaci roka 2014 podporil priazniv vhad pre vvoj exportnej vkonnosti v tomto roku. Predpoklad sa rchlej rast vvozu ako zahraninho dopytu po naich vrobkoch a slubch. Slovensko by malo naalej zskava trhov podiely a tm konvergova k vyspelm ekonomikm.

K zahraninmu dopytu ako hlavnmu zdroju rastu ekonomiky v roku 2014 by sa mal prida aj domci dopyt. V alch rokoch sa oakva vy prspevok domceho dopytu. Ekonomika by mala v roku 2014 zrchli tempo rastu na 2,4 % s n-slednou akcelerciou na 3,3 % v roku 2015 a na 3,5 % v roku 2016.

Domci dopyt by mal by podporen rastom vetkch jeho zloiek. Po vraznom prepade in-vestci v minulom roku sa ak obnova investi-nho dopytu. Ako naznaili daje za posledn tvrrok 2013, ke vzrstli investcie vo viacerch odvetviach, predpoklad sa pokraovanie priaz-nivho vvoja v celom horizonte predikcie. Po konsolidanom sil vldy v minulom obdob sa oakva natartovanie aj verejnch investci, naj-m prostrednctvom erpania fondov E.

Skromn spotreba dlhodobo stagnuje, preto dolo k miernej korekcii jej vvoja k pomalej ob-nove. Predpoklad sa len postupn obnova dve-ry s pozitvnym dopadom na rast skromnej spot-reby. Prv mesiac v tomto roku naznail pozitvne trendy v spotrebe, jej vraznejiu akcelerciu vak predpokladme a v druhom polroku 2014, ke by sa malo zrchli tempo rastu relnych prjmov. V horizonte predikcie sa oakva postupn zrch-ovanie skromnej spotreby v slade s rastom prjmov bez dosahu na mieru spor.

Aktulne dostupn daje v prvch mesiacoch 2014 naznauj pomerne rchly rast vdavkov centrlnej vldy. Tento vvoj sa premietol do pre-dikcie na tento rok, ke sa predpoklad nepatrn zrchlenie rastu verejnej spotreby v porovnan s minulm rokom. V rokoch 2015 a 2016 sa oa-kva mierne spomalenie rastu verejnej spotreby. V truktre by sa mali zvyova najm vdavky na mzdy a socilne transfery.

V tomto roku by sa mal prejavi vraznej rast dovozu. Na jednej strane to svis s relatvne ro-bustnm rastom vvozu, ktor pri zachovan do-voznej nronosti bude podporova aj rast do-vozu. Na strane druhej sa predpoklad oivenie domceho dopytu, o spsob obnovu dovozu investci a tovarov na spotrebu. V alch rokoch sa oakva mierne spomalenie dynamiky dovozu, kee aj rast exportnej vkonnosti by sa mal spo-mali.

Zlepovanie vkonnosti slovenskej ekonomiky sa u zaalo premieta aj do situcie na trhu prce. Po pozitvnom vvoji koncom minulho roka sa oakva pokraovanie tohto trendu aj v roku 2014. Zlepili sa oakvania riem o budcej potrebe zamestnancov, o sa premietne do nrastu za-mestnanosti. Najvraznejie by sa to malo preja-vi v prvej polovici tohto roka. V alom obdob sa rast zamestnanosti v slade so zvyujcou sa

ekonomickou aktivitou ustli. Miera nezamestna-nosti by mala v priebehu prognzovanho obdo-bia klesa, ku koncu horizontu predikcie by mala dosiahnu 11,7 %, o by malo by blzko rovne NAIRU (miery nezamestnanosti, ktor nevytvra dopytov inan tlaky). Rast produktivity prce by sa mal v horizonte predikcie zrchova, ke bude odra nrast exportnej vkonnosti a akce-lerciu domceho dopytu. Zrove sa predpokla-d v tomto roku pokrytie zvenia ekonomickej aktivity cez zamestnanos a v alom obdob aj cez vy poet odpracovanch hodn.

Po vraznom minuloronom dezinanom procese by sa mal rast cien v prvom polroku takmer zastavi v dsledku nzkeho spotrebite-skho dopytu a klesajcich dovoznch cien ener-gi a potravn. Mierny rast cien sa predpoklad len pri priemyselnch tovaroch bez energi a pri slubch. Postupn akcelercia v priebehu roka by mala odzrkadova seznne faktory a obnovu spotrebiteskho dopytu. Ten by mal podpori inciu v alch rokoch, ke sa uvauje s rastom cien priemyselnch tovarov bez energi a cien slu-ieb.

Poda aktulnej strednodobej prognzy by re-lna ekonomika mohla v roku 2014 zaznamena vy rast, ako sa oakva, aj vaka teplej zime, pokraujcemu rastu trhovch podielov na za-hraninch trhoch (vy rast exportnej vkonnos-ti) a vyiemu erpaniu fondov E. iastonm rizikom by mohlo by vyhrotenie geopolitickch rizk. Rizik vvoja HDP v rokoch 2015 a 2016 sa zdaj by vyven. Vyven s aj rizik ceno-vho vvoja v roku 2014. V nasledujcich rokoch predstavuj riziko smerom k vyiemu rastu cien technick predpoklady (ceny ropy, vmenn kurz a dovezen incia) a rchlej rast verejnej spot-reby. Zahranin dopyt a ni ako predpokladan rast kompenzci by mal iastone tlmi vraznej rast cien.

Odbor ekonomickch a menovch analz NBS

Zdroj: SR, NBS.

2 truktra rastu HDP je vypotan ako prspevky rastu jednotlivch komponentov HDP po odrtan ich dovoznej nronosti. V naom prpade sa vychdzalo z kontantnej dovoznej nronosti jednotlivch zloiek HDP (konen spotreba do-mcnost 30 %, vldna spotreba 7 %, investcie 50 % a export 60 %). Zvyok dovozu bol zaraden do zmeny stavu zsob a tatistickej diskrepancie.

Vvoj HDP2 (medziron rast v %, prspevky v percentulnych bodoch)5

4

3

2

1

0

-1

-2

Konen spotreba domcnostVldna spotrebaZmena stavu zsob a tatistick diskrepancia

P4QA P1Q P1QP4QA P1Q P4QA P4QA P1Q

InvestcieExportRast HDP

2013 2014 2015 2016

4 ronk 22, 3/2014

BIATEC M E N O V P O L I T I K A

VODV roku 2013 mali banky eurozny po prvkrt monos predasne splca oba trojron ten-dre. Vzhadom na viditen zlepenie situcie na medzibankovom trhu sa odborn verejnos za-meriavala na tempo, ak si zvolia najm najv astnci trojronch tendrov. To by malo zsadn vplyv na redukciu prebytku likvidity, ktor sa vi-ditene naakumuloval po ich zrealizovan. Trhov analytici vnmali objem prebytku vemi citlivo, pretoe pri dosiahnut uritej kritickej rovne sa predpokladal jeho vznamn vplyv na vvoj ro-kovch sadzieb na peanom trhu, prpadne na vyiu volatilitu.

Po vznamnch mimoriadnych opatreniach uskutonench v rokoch 2011 a 2012, ako bolo uskutonenie trojronch tendrov a vyhlsenie prezidenta ECB M. Draghiho o podniknut nut-nch krokov na zchranu eura (realizcia pria-mych menovch transakci outright monetary transactions, tzv. program OMT), trhov analytici zvaovali, i bude ECB pokraova v implemen-tcii alch mimoriadnych opatren, prpadne i sa odhodl aj na in opatrenia, napr. na program nkupu aktv.

Oakvania sa tkali aj situcie na peanom trhu, najm aktivity mechanizmu menovej politi-ky. Vzhadom na neochotu bankovch subjektov vstupova do nezabezpeench transakci s pro-tistranami z problmovch krajn sa vak v tejto oblasti zaznamenva vemi nzka aktivita.

Po vstupe do eurozny sa domce banky z-astovali skr na sterilizanch opercich, priom vnimkou vyej participcie v rmci renannch operci boli len uskutonen mi-moriadne dlhodob splatnosti. Prpadn zmena v ich zujme o menovopolitick opercie mohla

Vkon menovopolitickch operci ECB a aktivita eurpskych bnk na peanom trhu v roku 2013

Roman KostelnNrodn banka Slovenska

lnok sumarizuje najdleitejie udalosti, ktor sa zaznamenali na agregtnej rovni eurozny. alej sa zaober postupmi ECB v oblasti menovopolitickch operci a ich samotnm vkonom. Sasou je aj sprvanie bnk eurozny pri erpan zdrojov z ECB prostrednctvom renannch tendrov a na druhej strane ich aktivita pri riaden prebytku likvidity. Na vytvorenie celkovho obrazu o situcii v eurozne sli popis obchodnej aktivity eurpskych bnk na peanom trhu, ktor odra ochotu zobchodova von prostriedky na medzibankovom trhu a tm prakticky zabezpei fungovanie transmisnho mechanizmu menovej politiky ECB. lnok je rozdelen do tyroch ast. Prv sumarizuje vkon menovopolitickch operci ECB a rozhodnutia menovej autority. Druh sa pecializuje na sprvanie domcich bnk v menovopolitickch opercich ECB. Tretia as sa zameriava na situciu na peanom trhu na agregtnej rovni eurozny a posledn opisuje sprvanie domcich bnk na peanom trhu.

nasta vplyvom vyej aktivity na peanom trhu. Samotn pean trh pre ne stle predstavoval priestor, kde mohli dostatone pokry potreby likvidity a zobchodova von prostriedky. Vply-vom prpadnej zmeny situcie na peanom trhu mohli rozri okruh protistrn mimo vlastnej ban-kovej skupiny.

MENOVOPOLITICK OPERCIE ECBPozitvne inky vyhlsenia prezidenta ECB o uskutonen akchkovek potrebnch kro-kov na zchranu eura a zrove implementcia programu OMT v roku 2012 prispeli k viditenmu zmierneniu negatvnych javov zaznamenanch na nannom trhu.

Zdroj: ECB, NBS (spracovanie).

Graf 1 Tempo predasnho splcania trojronch zdrojov (v mil. EUR)

0

-25 000

-50 000

-75 000

-100 000

-125 000

-150 000

Prv trojron tender Druh trojron tender

I. 20

13

II. 20

13

III. 2

013

IV. 2

013

V. 2

013

VI. 2

013

VII.

2013

VIII.

2013

IX. 2

013

X. 2

013

XI. 2

013

XII.

2013

ronk 22, 3/2014 5

BIATECM E N O V P O L I T I K A

Zlepovanie podmienok na medzibankovom trhu pokraovalo aj v roku 2013. Mnoh banky eurozny preto mohli vyui monos predasn-ho splcania a iastone alebo plne zredukova erpan trojron zdroje, ktor im pravdepodob-ne slili len na vytvorenie preventvnej rezervy pre prpad nepredvdatench udalost. Najvraz-nejie zredukovali erpan trojron zdroje pri pr-vej monosti v oboch trojronch tendroch, ke z prvej trane predasne vrtili a 28 % a z druhej 12 %.

V ostatnom obdob spsobili redukciu trojro-nch zdrojov viacer skutonosti. Jednou z nich bolo pominutie pekulatvnych motvov drby trojronej likvidity, no najm zniovanie portfli ttnych dlhopisov pred hodnotenm kvality aktv (asset quality review AQR), ktor uskuton ECB v rmci jednotnho dohadu v eurozne.

Na celkov renann zdroje z ECB nemali z-sadnej vplyv uskutonen renann tendre, najkratie MRO (main renancing operations) a dl-hodobejie tendre LTRO (longer-term renancing operations). erpanie najkratch MRO sce vzrst-lo, no naalej tvorilo len minoritn as, m sa stle nepotvrdzuje ich pvodn el, ke touto operciou ECB tandardne pokrvala pribline dve tretiny likviditnch potrieb. Tak ako banky eurozny zniovali erpanie trojronch zdrojov a tm aj celkov renann objem z ECB, klesal aj prebytok likvidity.

Prve jej objem sa stal predmetom diskusie od-bornej verejnosti v svislosti s tm, pri akej rovni sa prejav zvenie a vyia volatilita rokovej kriv-ky EURIBOR (najm sadzba EONIA) a prpadne ob-nov obchodn aktivita na peanom trhu. Trhov analytici pripisovali dleitos rovni 200 mld. , ktor, vychdzajc z predolch empirickch d-kazov, oznaili za psychologick hranicu. Poda prezidenta ECB M. Draghiho sa skr oakvala vyia citlivos cien depozitov na prebytok lik-

vidity v prpade jej redukcie do psma 100 a 200 mld. . Vzjomn prepojenos medzi tmito dvoma rovami vak nie je stabiln, pretoe v-znamne zvis od stupa fragmentcie obchod-nej aktivity. V skutonosti ide o to, ak je rozloe-nie subjektov v skupine bnk deponujcich von zdroje a v skupine bnk erpajcich zdroje z ECB.

V priebehu roku 2013 bol vrazn pokles pre-bytku likvidity k rovni 150 mld. vyvolan vlu-ne predasnm splcanm trojronch tendrov. Sprievodnm javom bol aj vrazn pokles pre-pania minimlnych rezerv poas udriavacch obdob, a to takmer na polovicu z rovne okolo 500 %. Samotn hodnota je vak skreslen sku-tonosou, e ECB prestala od jla 2012 roi von prostriedky na toch bnk deponovan v rmci jednodovch sterilizanch operci, o vystilo do menieho vyuvania tejto automatic-kej opercie. Banky eurozny si skr ponechvali von prostriedky na bench toch. Preferencia v riaden vonch prostriedkov vak do znanej miery zvisela od poiadaviek regultorov a od in-ternch predpisov. Samotn rozloenie prebytku likvidity bolo v prospech ponechania na bench toch, kde deponovali a tri tvrtiny vonch prostriedkov.

Trhov analytici sa okrem avizovanch predas-nch spltok trojronch tendrov zameriavali na vsledky sterilizanch tendrov, ktormi ECB od-erpvala likviditu dodan z programu pre trhy s cennmi papiermi (SMP). Ich spenos zvisela od objemu prebytku likvidity a od ochoty bnk eurozny deponova von prostriedky v ECB.

V podmienkach vyieho prebytku likvidity a neroenia vonch zdrojov v rmci jednodo-vch sterilizanch operci stlal zven zu-jem o zroenie vonej likvidity hranin rokov sadzbu na niie rovne v porovnan s dolnou hranicou sadzby v tendri (t. j. sadzby jednodo-vej sterilizanej opercie). Vnimku predstavova-

Zdroj: Bloomberg, ECB.

Graf 2 Vvoj prebytku likvidity (v mld. EUR) a kovch sadzieb ECB (v %)

Zdroj: ECB, NBS (spracovanie).

Graf 3 Rozloenie prebytku likvidity (v mld. EUR) medzi prebytonmi rezervami a jednodovmi sterilizanmi operciami (v %)800

700

600

500

400

300

200

100

0

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Priemer prebytku likvidity (vavo)Jednodov sterilizan operciaPrebyton rezervy

VII. 2

012

VIII.

2012

IX. 2

012

X. 2

012

XI. 2

012

XII. 2

012

I. 201

3

II. 20

13

III. 2

013

IV. 2

013

V. 2

013

VI. 2

013

VII. 2

013

VIII.

2013

IX. 2

013

X. 2

013

XI. 2

013

XII. 2

013

5,5

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Prebytok likvidity (vpravo)Jednodov renann operciaJednodov sterilizan operciaZkladn sadzba ECB

SadzbaEONIA

800

700

600

500

400

300

200

100

0

IX. 2

008

III. 2

009

IX. 2

009

III. 2

010

IX. 2

010

III. 2

011

IX. 2

011

III. 2

012

IX. 2

012

III. 2

013

IX. 2

013

6 ronk 22, 3/2014

BIATEC M E N O V P O L I T I K Ali len obdobia ukonenia mesiacov, ke banky

eurozny boli menej ochotn deponova von prostriedky v ECB z dvodu vylepenia svojich bi-lanci. Dsledkom niieho dopytu vzrstla poa-dovan rokov sadzba vraznejie v porovnan s benmi rovami.

K trvalejej zmene v poadovanch rokovch sadzbch dolo a vraznm zredukovanm pre-bytku likvidity. Dokonca pri jeho poklese pod ro-ve 200 mld. sa previs agregtneho dopytu nad plnovanou sumou tendra vrazne zmenil. Ni agregtny dopyt sa prejavil na viditenom nras-te poadovanch rokovch sadzieb, priom od konca novembra 2013 do polovice februra 2014 ECB uspokojovala predloen ponuky za maxi-mlnu rokov sadzbu v tendri a zvila sa aj ne-spenos ECB pri absorbovan plnovanej sumy.

V sledovanom obdob ECB dvakrt upravila nastavenie kovch rokovch sadzieb, priom oba prpady boli pre trhovch astnkov prekva-penm. Zkladn sadzba ECB tak bola znen na najniiu historick hodnotu 0,25 %, priom ro-enie depozitnch operci zostalo bez zmeny na nule. Dsledkom toho sa zmenilo rozptie korido-ru medzi automatickmi operciami na asymetric-k (doln as rozptia 25 a horn 50 bzickch bo-dov). Poda trhovch analytikov sa pozornos trhu viac sstredila na rozhodnutia ECB a komentre jej predstaviteov, pokia ilo o nastavenia depozitnej sadzby, ie rokovej sadzby jednodovch ste-rilizanch operci. K jej zneniu do zpornho psma by poda viacerch analytikov ECB prist-pila len v prpade mimoriadnych okolnost, napr. zhorenia vhadu incie a neakceptovatench problmov v ekonomickom raste eurozny. Mo-tvom tohto kroku by bolo stimulova banky eu-rozny, aby uvonili prostriedky do relnej ekono-miky prostrednctvom verov alebo ich poskytli inm subjektom na medzibankovom trhu.

Zsadnejm rozhodnutm ne prava roko-vch sadzieb bola v jli 2013 zmena komunika-nej stratgie svisiacej s budcim nastavenm kovch rokovch sadzieb (forward guidance). ECB vtedy vyhlsila, e oakva menovopolitick sadzby na aktulnych alebo nich rovniach po-as dlhieho obdobia, ktor vak bliie nepeci-kovala. Dvodom bola tie snaha ECB odli sa od situcie v USA, kde Fed signalizoval ukonenie stimulov vzhadom na ekonomick rast a na situ-ciu na trhu prce. Zmerom ECB bolo zabrni neiaducemu nrastu cien depozitov, a preto sa zdraznila snaha ponecha ich cenu v eurozne na niej rovni, aby sa tm podporila relna eko-nomika.

V sledovanom obdob ECB pokraovala vo v-kone renannch tendrov nezmenenm spso-bom, a to metdou FRFA (pri plnom pridelen a za pevn rokov sadzby). Pokraovala aj v nezme-nenej truktre renannch tendrov, a to ka-d tde MRO, po jednom STRO tendri (special term renancing operation) v udriavacom obdob a so splatnosou tri mesiace. Spsob vkonu re-nannch tendrov bol dvakrt preden a do konca jnovho udriavacieho obdobia v roku

2015. Dvodom jeho potvrdenia vopred na dva roky (vbec najdlhie obdobie harmonogramu) je zmierni neistotu trhu, o sa tka budceho po-stupu ECB pri prideovan likvidity v renannch tendroch.

Pretrvvajce, hoci mierne zotavenie ekonomk krajn eurozny, no najm hrozba decie vytv-rali poda trhovch analytikov oakvania mo-nch alch mimoriadnych opatren. V prpade tmy hrozba decie ECB skr prognzuje dlh-ie obdobie vemi nzkej incie, a to pribline na dva roky. Pokles incie hodnot skr ako proces konsolidcie cenovej hladiny vzhadom na pod-niknut trukturlne reformy v problmovch krajinch.

Poda odbornej verejnosti m ECB naalej priestor na implementciu alch mimoriadnych opatren. Medzi najviac diskutovan patr v oblas-ti kvalitatvneho uvoovania pokraovanie v zni-ovan kovch rokovch sadzieb (tentoraz pomalm tempom, ne je 25 bzickch bodov), ale najm zavedenie zpornho roenia pre-bytku likvidity (na benom te a jednodovch vkladoch). Ostatnmi opatreniami by mohla by optovn implementcia dlhodobejch tendrov, prpadne ich modikcia v elovom naviazan erpania zdrojov na poskytovanie verov ne-nannm korporcim (sektor malch a stred-nch podnikov).

V rmci kvantitatvneho uvonenia by ECB moh-la pristpi k nkupu cennch papierov tak, ako to uskutonili ostatn vznamn centrlne banky. Najviac spomnanm aktvom s cenn papiere kryt aktvami (ABS), kde by podkladovm akt-vom boli very nenannm spolonostiam (naj-m sektoru malch a strednch podnikov). Poda prezidenta ECB je tento trh kov na podporu verovej aktivity verovho kanla transmis-nho mechanizmu menovej politiky. K pasvne-mu uvoneniu menovej politiky by mohlo djs znenm minimlnych rezerv alebo ukonenm vkonu sterilizanch tendrov oderpvajcich sumu programu SMP. alie opatrenia by sa tkali uvonenia kritri na akceptciu aktv ako kolater-lu v renannch opercich ECB.

AS DOMCICH BNK V MENOVOPOLITICKCH OPERCICH ECBV sledovanom obdob sa aktivita domcich bnk v menovopolitickch opercich ECB vraznejie nezmenila. Kee likviditn potreby pokrvali do-statone obchodmi na peanom trhu, prpadn dopyt po zdrojoch v uskutonench tendroch bol vrazne limitovan.

Participcia domcich protistrn sa zila len na kratiu renann operciu MRO. Na renannch opercich dlhodobejieho charakteru (LTRO) sa domce banky nezastnili. Naopak, aktvnejie boli v redukcii erpanch trojronch zdrojov, ke vyuvali monos ich plnho alebo iastonho predasnho splatenia. Dvody na vrtenie troj-ronch zdrojov boli v pominut pekulatvnych motvov (investcie do cennch papierov) a tvor-by preventvnej rezervy voi nepredvdatenm

ronk 22, 3/2014 7

BIATECM E N O V P O L I T I K A

Graf 4 Vvoj vybranch nstrojov peanho trhu (v biliardch EUR)

Zdroj: ECB, Euro Money Market Survey 2013.

okolnostiam vzhadom na viditen zlepenie podmienok na medzibankovom trhu.

Ovea via aktivita domcich bnk sa vak za-znamenala na strane sterilizanch operci, kto-rmi mali monos oderpa von prostriedky. Kee jednodov vklady v rmci sterilizanch operci prestali by roen od jla 2012, do-mcim bankm zostala len jedin monos, ako efektvne zroi von prostriedky v centrlnej banke. Mohli ich ponecha na bench toch, priom prebyton rezervy neboli roen. al-m sprievodnm javom bolo vrazn navenie prepania minimlnych rezerv.

Domce banky sa zastovali na steriliza-nch tendroch, ktormi ECB oderpvala likviditu dodan prostrednctvom programu SMP, najm v prpadoch, ke trh oakval vyie poadovan rokov sadzby. Niektor z nich vak prejavili zu-jem deponova von prostriedky aj v podmien-kach, ke boli agregtne ponuky kumulovan pri vemi nzkych rokovch sadzbch.

Tie domce banky, ktor neboli ochotn vzda sa vonch prostriedkov na dlhie obdobie, vyu-vali jednodov sterilizan opercie. Samotn jednodov vklady vak uskutonila len uia skupina domcich bnk. Dvodom jednodo-vch vkladov, napriek ich neroeniu, boli zrejme intern predpisy tchto bnk ktor urovali tak spsob riadenia likvidity pri plnen minimlnych rezerv, aby neboli na bench toch depono-van nadbyton zdroje. Vina domcich bnk vak ponechvala von prostriedky na bench toch, o sa prejavilo na vraznom prepan mi-nimlnych rezerv.

OBCHODOVANIE NA AGREGTNEJ ROVNI (NA ROVNI EUROZNY)Na agregtnej rovni aktivita peanho trhu sce medzirone mierne vzrstla o 3 %, napriek tomu sa stle nachdza vrazne pod tandardnou rovou (spred realizcie trojronch tendrov).

Dvodom je skutonos, e banky eurozny mali naalej pokryt vznamn as likviditnch po-trieb z ECB, napriek tomu, e v prvom tvrroku predasne splatili u takmer tvrtinu trojronch zdrojov.

Depozitn obchody optovne viditene klesli, priom od obdobia nannej krzy u o takmer 80 %. K ich vraznej redukcii prispela nielen ne-ochota poiiava bez kolaterlu vzhadom na zven kreditn riziko. Samotn spsob vkonu renannch tendrov ECB spsobil, e banky eu-rozny, bez ohadu na prstup ku zdrojom na pe-anom trhu, mohli trh plne nahradi erpanm zdrojov v tendroch ECB, kee sa v nich prideuj zdroje v plnej miere za pevn rokov sadzby. Neochota vstupova do transakci s protistranami z problmovch krajn vystila do zvenej kon-centrcie obchodnej aktivity na nrodnej rovni, ke sa takmer polovica z nej uskutonila len me-dzi subjektmi z jednej krajiny. Jej podiel predsta-vuje vbec najvyiu koncentrciu.

Vina transakci na peanom trhu sa usku-tonila zabezpeenou formou, ktor nadob-dala oraz v vznam. Repo trh tvoril aj pred nannou krzou najviu as peanho trhu, ale jeho dominantn postavenie sa vplyvom netandardnch podmienok na nannom trhu zvraznilo, ke v porovnan s depozitnm trhom je a takmer desansobne v. Po poklese za-bezpeench obchodov v roku 2012 z dvodu realizcie trojronch tendrov nastal ich optovn nvrat na pvodn rovne. Me to znamena, e sa na pean trh vrtili prve tie banky euro-zny, ktor v prvom tvrroku predasne splatili trojron tendre. Takto krok si vak mohli dovoli len tak subjekty, ktor mali bezproblmov pr-stup k likvidite na peanom trhu, lebo ostatn astnci trhu ich vnmali ako menej rizikovch. Tieto prostriedky im pravdepodobne slili len na vytvorenie preventvnej rezervy proti nepredv-datenm udalostiam. alm dleitm momen-

Graf 5 truktra repo trhu (v %)

Zdroj: ECB, Euro Money Market Survey 2013.

90 000

80 000

70 000

60 000

50 000

40 000

30 000

20 000

10 000

0

Krtkodob cenn papiereKrov devzov swapyRepo (zabezpeen) trhDepozitn (nezabezpeen) trh

FRADevzov swapyrokov swapy OISIn rokov swapy IRS

201020082006 20122003 2004 2005 2007 2009 2011 2013

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Tripartitn repo obchodyBilaterlne repo obchody, len transakcie s centrlnymi protistranamiBilaterlne repo obchody, len transakcie mimo centrlnych protistrnBilaterlne repo obchody

201020082006 20122003 2004 2005 2007 2009 2011 2013

8 ronk 22, 3/2014

BIATEC M E N O V P O L I T I K A

tom, ktor vznamne podporil vo vej miere ak-ceptciu kolaterlov problmovch krajn v repo obchodoch a tm aj nrast samotnho trhu, bolo vyhlsenie prezidenta ECB M. Draghiho v jli 2012 o uskutonen akchkovek krokov na zchranu eura. Viditen zenie spreadov ttnych dlho-pisov perifrnych krajn uvonilo poiadavky na tzv. margin calls (vzvy na dodaton vyrovnanie) u centrlnych protistrn.

Zabezpeen obchody sa uskutouj takmer vlune prostrednctvom bilaterlnych transakci. V rmci nich viditene zvili svoj podiel transakcie sprostredkovan centrlnymi protistranami, ktor v obdob nannej krzy zskavaj na medziban-kovom trhu svoje vznamn postavenie.

V rmci truktry splatnost obchodovanch na peanom trhu nenastali vznamnejie zmeny. Naalej sa aktivita na depozitnom a repo trhu s-streuje do najkratch splatnost, ke transakcie do jednho tda tvoria viac ako 90 %.

Devzov swapy zostali druhm najviac obcho-dovanm nstrojom, hoci zaznamenali vrazn medziron pokles o 13 %. Zmena mohla svisie s ich nim vyuvanm ako alternatvy voi repo obchodom. Argumentom v prospech ich zve-nho vyuvania v minulom obdob bola monos eliminova kreditn riziko a zrove akosti v re-po obchodoch pri akceptcii kolaterlu emitova-nho v problmovch krajinch eurozny. Najak-tvnejie boli v tomto segmente protistrany mimo nrodnch okruhov, priom v poslednch troch rokoch rastie zastpenie subjektov mimo euroz-ny. V truktre zobchodovanch menovch prov nenastali vznamnejie zmeny, ke najviac pou-vanm je naalej hlavn menov pr EUR/USD. Po om nasleduje s podielom vym ne 5 % me-nov pr EUR/GBP. Ostatn, EUR/CHF a EUR/JPY, spomnan rove nepresiahli.

V rmci derivtov najviac vzrstli rokov swa-py IRS, ktor tm skorigovali predol pokles a na-vili svoj obrat vbec na najvyiu hodnotu. Tto

Graf 6 truktra obchodov poda dok splatnost v roku 2013 (v %)

Zdroj: ECB, Euro Money Market Survey 2013.

Graf 7 Vvoj derivtovho trhu (hodnoty oproti roku 2003)

Zdroj: ECB, Euro Money Market Survey 2013.

skutonos by mohla vysvetli zmena v oakvan vvoja rokovej krivky EURIBOR vzhadom na likvi-ditn situciu na peanom trhu. Banky eurozny sa tak zabezpeuj voi monmu nrastu roko-vej krivky EURIBOR a jej prpadnej zvenej volati-lite z dvodu redukcie prebytku likvidity v rmci predasnho splcania VLTRO (very longer-term renancing operation). Naopak, rokov swapy OIS takmer stagnovali, kee nebolo potrebn za-bezpei sa voi zvenej volatilite sadzby EONIA. T v sledovanom obdob zotrvala v zkom psme a na vemi nzkej rovni, blzko rovne sadzby jed-nodovej sterilizanej opercie.

Poda vyjadren prezidenta ECB sa roztriete-nos obchodnej aktivity do viacerch segmentov viditene zmiernila. Dvodom je pozitvny inok existencie programu OMT, ktor vznamne elimi-noval riziko rozpadu eurozny. To sa prenieslo do

Graf 8 Koncentrcia obchodov vo vybranch nstrojoch poda protistrn v roku 2013 (v %)

Zdroj: ECB, Euro Money Market Survey 2013.

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Do 1 tdaOd 1 tda do 1 mesiacaOd 1 mesiaca do 3 mesiacov

Devzovswapy

rokovswapy OIS

Repo(zabezpeen)

trh

FRADepozitn(nezabezpeen)

trh

Od 3 mesiacov do 6 mesiacovOd 6 mesiacov do 1 rokaNad 1 rok

160

140

120

100

80

60

40

20

0201020082006 20122003 2004 2005 2007 2009 2011 2013

Krov devzov swapyrokov swapy OISIn rokov swapy IRS

FRADevzov swapy

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Loklny (nrodn) okruhOkruh eurozny

Dev

zov

sw

apy

ro

kov

swap

y O

IS

Repo

(zab

ezpe

en

)tr

h

FRA

Dep

ozitn

(n

ezab

ezpe

en

)tr

h

In

In

rok

ov

swap

y IR

S

Kr

ov

dev

zov

swap

y

Krt

kodo

bce

nn

papi

ere

ronk 22, 3/2014 9

BIATECM E N O V P O L I T I K Aviditenej korekcie znefunknenho nannho

trhu. Na dlhopisovom trhu sa zaznamenalo v-razn zenie rizikovch prirok a pokles prmi CDS. Uvonenie naptia umonilo na druhej stra-ne nvrat niektorch emitentov na primrny trh. Mierne oivenie transakci medzi krajinami v eu-rozne spsobilo zlepenie, resp. konvergenciu zostatkov v platobnom systme TARGET2. Vo ve-obecnosti mono kontatova, e program OMT je napriek jeho doterajiemu neaktivovaniu zatia najinnejm mimoriadnym opatrenm ECB od zaiatku nannej krzy.

OBCHODOVANIE NA NRODNEJ ROVNI (NA ROVNI DOMCICH BNK)Na domcom peanom trhu aktvne psob viac ako 20 bankovch subjektov. Podobne aj tu ob-chodn aktivita na peanom trhu mierne vzrst-la, a to o 3 %. V poslednch dvoch rokoch sa vak vrazne spomauje tempo prrastku. Napriek zv-eniu na najvyiu hodnotu od vstupu do euroz-

Zdroj: NBS.

Graf 9 Vvoj obchodov na peanom trhu poda nstrojov (v mil. EUR)

Zdroj: NBS.

Graf 10 truktra nstrojov na peanom trhu v roku 2013 (v %)

ny zaleka nedosahuje rovne z ias korunovho peanho trhu.

V truktre nstrojov peanho trhu naalej vrazne dominuj depozitn obchody. Po nich nasleduj devzov swapy. Ostatn nstroje sa vy-uvali minoritne (repo obchody, rokov swapy IRS a forwardov obchody FRA).

Repo obchody medzi domcimi bankami ne-tvoria tak vznamn as obchodnej aktivity ako v eurozne. Dvodom je, e poiadavky na kola-teralizciu transakcie s minimalizovan obcho-dovanm so subjektmi z domceho okruhu, ale najm vraznou koncentrciou aktivity v rmci vlastnej bankovej skupiny. Prekkou pri eventul-nom vyuvan kolateralizcie obchodov je poda dlerov naalej neprimerane zvolen cenov poli-tika domcich intitci, a to burzy a centrlneho depozitra cennch papierov.

Od vstupu do eurozny kontinulne rastie po-diel najkratch splatnost pri depozitnch obcho-doch, ktor tak dosiahli takmer 90 %. V prpade

Zdroj: NBS.

Graf 12 Koncentrcia obchodov voi nerezidentom vo vybranch nstrojoch peanho trhu (v %)

Zdroj: NBS.

Graf 11 truktra depozitnch obchodov poda dok splatnost (v %)

1 500 000

1 250 000

1 000 000

750 000

500 000

250 000

0

Depozitn (nezabezpeen) trhRepo (zabezpeen) trhrokov swapy IRS

FRADevzov swapy

201120082006 2007 2009 2010 2012 2013

0 %

67 %

32 %

0 %

DEPOREPOSWAP

1 %

FRAIRS

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

20092010

od 14D do 1Mod 7D do 14Dod 1 do 7D od 1M do 1RO/N

20112012

2013

100

95

90

85

80

75

70

20082009

SWAPREPODEPO IRSCelkovobrat

20102011

20122013

FRA

10 ronk 22, 3/2014

BIATEC M E N O V P O L I T I K A

devzovch swapov sa taktie najviac obchodovali jednodov dky splatnost. V oboch prpadoch koncentrcia obchodnej aktivity na najkratie splatnosti odra preferenciu domcich bnk ria-di likviditu na dennej bze, o im zrove umo-uje primerane zefektvni toky prostriedkov.

Obchodn aktivita sa najastejie koncentruje na protistrany psobiace mimo domceho okru-hu. Repo obchody a derivtov obchody (devzo-v swapy, forwardov obchody a rokov swapy IRS) sa uskutouj s nerezidentmi, priom tto skupinu tvoria najm subjekty z vlastnej bankovej skupiny. V devzovch swapoch sa obchoduje aj s menami okolitch krajn (CZK, PLN, HUF).

Pri podiele menom ako 20 % sa depozitn ob-chody realizuj aj s domcimi protistranami. D-vodom tejto vemi nzkej obchodnej aktivity me-dzi domcimi bankami navzjom a na nrodnej rovni je viacero skutonost. Domci bankov sektor sa nachdzal vo vraznom prebytku likvi-dity, o vrazne limitovalo priestor na umiestne-nie vonch prostriedkov. Prve z tohto dvodu im zostal jedinou monosou priestor vo vlastnej bankovej skupine, kee takmer vetky domce banky psobia v rmci zahraninch bankovch skupn, ktor systmovo vykazuj vrazn nedo-statok vlastnch prostriedkov na pokrytie likvidit-nch potrieb.

Koncentrcia obchodnej aktivity vyjadruje, ko-ko subjektov pokrva urit as trhu, priom jej selno-grack znzornenie umouje Lorenzo-va krivka. T ilustruje, ako rovnomerne je obchod-n aktivita rozdelen medzi subjektmi na trhu. Plat, e m je via as trhu pokryt menm potom subjektov, tm je sklon Lorenzovej kriv-ky strm bliie k vertiklnej osi. Na nrodnom okruhu peanho trhu najvyiu koncentrciu vykazuj rokov swapy IRS a devzov swapy. Dvodom je ni poet aktvnych domcich bnk v tchto nstrojoch. O nieo niiu koncentrciu, ale stle vrazne nad rovou rovnomernho roz-

Zdroj: NBS.(os x relatvne zastpenie domcich bnk, os y relatvne vyjad-renie obchodnej aktivity)

Graf 13 Koncentrcia obchodnej aktivity poda Lorenzovej krivky v roku 2013

delenia trhu, m zasa celkov aktivita a aktivita na depozitnom trhu.

Doplujcou informciou je identikcia kon-krtnych domcich bnk ktor s najaktvnejie a v akej miere tvoria trh v jednotlivch nstrojoch. Z kritria agregtnych obratov vyplva, e p naj-aktvnejch domcich bnk sa podiea na celko-vej obchodnej aktivite a 71 %. Podobne to vyzer aj na depozitnom trhu. Ovea viu koncentrciu vykazuj derivtov obchody. V prpade devzo-vch swapov sa a 91 % obchodov koncentruje v piatich najaktvnejch domcich bankch. Pri rokovch swapoch IRS je koncentrcia ete v-ia, a to 99 %.

ZVERV sledovanom obdob sa makroekonomick situ-cia v krajinch eurozny zsadnejie nezlepila. Prostredie krehkho zotavovania ekonomk krajn eurozny a najm slab vvoj verov poskytnu-tch do relnej ekonomiky viedli ECB ku kvali-tatvnemu uvoneniu menovej politiky. Kov rokov sadzby znila dvakrt, priom rokov sadzbu jednodovch sterilizanch obchodov ponechala bez zmeny.

Ovea vznamnejm krokom bolo upustenie od pvodnej komunikanej stratgie, ke v jli 2013 zaviedla signalizciu budceho nastavenia menovopolitickch sadzieb, v rmci ktorej sa oa-kva ponechanie kovch rokovch sadzieb na aktulnych alebo nich rovniach poas dlh-ieho obdobia, bez pecikcie tohto obdobia. Cieom tohto mimoriadneho postupu je umoni uvonen situciu na peanom trhu poas dlh-ieho obdobia a najm zabrni neiaducemu sprsovaniu podmienok na medzibankovom trhu. V opanom prpade by mohlo by ohrozen zotavovanie ekonomk.

Banky eurozny vrazne zredukovali erpan trojron zdroje z ECB vzhadom na zlepenie situcie na medzibankovom trhu, ke u nie je potrebn viaza prostriedky z ECB na tvorbu pre-ventvnej rezervy pre prpad nepredvdatench okolnost alebo na pekulatvne investcie.

Situcia na peanom trhu v eurozne sa zatia vraznejie nezmenila. Naalej pretrvvala nzka obchodn aktivita pri najkratch splatnostiach, priom poda odbornej verejnosti je otzne, i sa vbec depozitn trh vrti do rovne spred krzy. Vzhadom na neochotu vstupova do transakci bez kolaterlu s protistranami z problmovch krajn rastie vznam repo trhu. V rmci neho sa najviac zabezpeench transakci uskutonilo prostrednctvom centrlnych protistrn, ktor na medzibankovom trhu nadobdaj dleit po-stavenie.

Po piatich rokoch od vstupu do eurozny je z-ujem domcich bnk o menovopolitick opercie ECB, najm o renann tendre naalej nzky. V-nimkou s len renann tendre s mimoriadnymi splatnosami (ron a trojron), kde sa zazname-nala najvia participcia domcich protistrn. V hodnotenom obdob bola aktivita domcich protistrn zameran viac na redukciu erpanch

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Celkov obratDEPO

0 %

9 %

18 %

27 %

36 %

45 %

55 %

64 %

73 %

82 %

91 %

100

%

SWAPIRS

ronk 22, 3/2014 11

BIATECM E N O V P O L I T I K Atrojronch zdrojov. Dvodom bolo poda vyjad-

ren dlerov zlepenie situcie na medzibankovom trhu, preto pominuli motvy vytvrania nannej rezervy voi nepredvdatenm udalostiam.

Domci bankov sektor sa naalej nachdza vo vraznom prebytku likvidity. Prebytok likvidi-ty banky takmer plne ponechvali na benom te, pretoe realizcia jednodovch vkladov neprinala oakvan zhodnotenie, kee od jla 2012 ECB upustila od roenia vkladov v rm-ci jednodovch sterilizanch operci. Jedinou monosou bolo participova na sterilizanch tendroch, ktormi ECB oderpva likviditu doda-n prostrednctvom programu SMP. Jej atraktivita pre domce banky stpala pri nraste hraninch rokovch sadzieb v tendri, za ktor ECB maxi-mlne uspokojuje predloen ponuky.

Za obdobie psobenia Slovenska v eurozne sa truktra obchodov takmer nezmenila. Naalej dominuj depozitn obchody, po nich nasleduj devzov swapy. Kee domci bankov sektor sa naalej nachdza v prebytku likvidity, jedinou monosou, ako zobchodova von prostriedky, je vstupova do transakci s nerezidentmi. Najas-tejie s to protistrany psobiace v rmci vlastnej bankovej skupiny.

VHAD NA ROK 2014Okrem krehkho zotavovania ekonomk krajn eurozny sa do popredia dostva problm s kle-sajcou inciou, ktor sa vrazne vzdialila od cieovej rovne. Odborn verejnos vzhadom na spomnan hrozby oakva, e ECB pristpi k alm mimoriadnym opatreniam. V oblasti kva-litatvneho uvonenia menovej politiky sa zvau-je monos zni kov rokov sadzby, hoci pomalm tempom ako zvyajnch 25 bzickch bodov, ale najm formou zpornho roenia prebytku likvidity.

Medzi ostatnmi diskutovanmi opatreniami je ukonenie vkonu sterilizanch tendrov oder-pvajcich sumu programu SMP, optovn im-plementcia dlhodobejch tendrov, prpadne ich modikcia v elovom naviazan erpania zdro-jov na poskytovanie verov nenannm spolo-nostiam (sektor malch a strednch podnikov),

znenie minimlnych rezerv a program nkupu aktv (najm ABS). Nemenej dleitou tmou je naalej mon aktivcia programu OMT v niekto-rej problematickej krajine.

V rmci vkonu menovopolitickch operci ECB bude dleit, akm tempom bud banky eurozny pokraova v redukcii trojronch zdro-jov. To bude ma priamy vplyv na vvoj prebyt-ku likvidity. m bude ni, tm bude vyia cit-livos rokovch sadzieb na peanom trhu. Na zaiatku roku 2014 sa prve redukciou prebytku likvidity vrazne pod rove 150 mld. spsobila viditen volatilita najkratch rokovch sadzieb EONIA, prejavujca sa ich nrastom podstatne nad zkladn sadzbu ECB. Trhov analytici vy-svetovali tto skutonos nvratom niektorch subjektov na pean trh, ktor mohli pekulova voi vsledku tendra MRO a podmienkam na pe-anom trhu. V otzke monho oivenia aktivity na nezabezpeenom trhu s vak banky euroz-ny stle skeptick.

Zsadnou udalosou bud aj zaov testy vybranch eurpskych bnk, ktor uskuton ECB v rmci jednotnho mechanizmu dohadu. Samotn zverejnenie vsledkov me ma pod-a trhu vznamn vplyv na nladu na globlnom nannom trhu, prpadne na stupovanie i uvo-ovanie naptia.

alou vznamnou skutonosou bude uplat-ovanie novch regulanch pravidiel v rmci Ba-zileja 3. Oakva sa, e bud ma vznamn vplyv nielen na obchodovanie na peanom trhu v eu-rozne, ale aj na sprvanie bnk eurozny v me-novopolitickch opercich ECB. Ovea via koncentrcia obchodnej aktivity sa zrejme bude viaza na posledn obchodn dni v mesiacoch vzhadom na monos doladi plnenie ukazovate-a likvidity. V sasnch podmienkach sa bilancie bnk vylepuj najm ku koncu tvrrokov, polro-kov a roka.

Otvorenou tmou naalej zostva aj problema-tika benchmarku peanho trhu EURIBOR, ke-e sa poet kontribtorov stle zniuje. Neochota bnk participova na zostavovan benchmarku je negatvnym dsledkom vntornch regulci a obv.

12 ronk 22, 3/2014

BIATEC M E N O V P O L I T I K A

VODlohou centrlnej banky je udriava cenov stabilitu. Me pri tom vyuva vetky nstroje menovej politiky. Najastejie je to nastavenie kovch rokovch sadzieb. Cel proces, kto-rm sa potom nastavenie rokovch sadzieb premieta do relnej ekonomiky (ako ju ovplyv-uje), sa nazva transmisn mechanizmus meno-vej politiky. Centrlna banka sleduje fungovanie tohto procesu skmanm a analyzovanm vvoja menovch indiktorov, t. j. menovho agregtu M3 a jeho komponentov, protipoloiek menov-ho agregtu M3, medzi ktor patria najm very, a klientskych rokovch sadzieb z verov. Take v jednoduchom ponman sa zaujma o cenu (rokov sadzby) a mnostvo verov (objem). Tieto dva ukazovatele mu naznaova efekti-vitu transmisnho mechanizmu. V prpade, e je niektor kanl transmisnho mechanizmu poru-en, je na centrlnej banke, aby v rmci svojich monost napravila fungovanie transmisnho mechanizmu. V eurozne dolo v poslednch ro-koch k viacerm takmto narueniam. Eurpska centrlna banka vdy prila s adekvtnymi opat-reniami, i u vo forme znenia kovch ro-kovch sadzieb (poslednm znenm sa dostala rokov sadzba pre hlavn renann opercie na rove 0,25 %), prijatm netandardnch opat-ren (dlhodobejie renann opercie pri pevnej rokovej sadzbe a neobmedzenom objeme po-skytnutch prostriedkov, program nkupu dlho-pisov na sekundrnom trhu, dlhodob renan-n opercie so splatnosou troch rokov, zvonenie kritri na poadovan kolaterl pri opercich s ECB, vyhlsenie priamych menovch transakci) alebo zmenou komunikanej stratgie (signaliz-cia budceho nastavenia menovej politiky, tzv. forward guidance). V eurozne sa po vypuknut nannej krzy a prehben dlhovej krzy vrazne zmenilo fungovanie nannho systmu. Bolo to spsoben najm zchranou nannch intit-ci vldami (nedostaton likvidita a solventnos niektorch bankovch skupn) a recesiou v relnej

Transmisn mechanizmus menovej politiky na Slovensku

Jn BekaNrodn banka Slovenska

Fungovanie transmisnho mechanizmu spolonej menovej politiky na Slovensku po vstupe do eurozny mono hodnoti pozitvne. Ak sa pozrieme na prenos kovch sadzieb do klientskych pre podniky, ktor s z hadiska rastu ekonomiky a konvergencie najdleitejie, zistme, e sa zmeny v kovej sadzbe pomerne rchlo a s vekou intenzitou prenali do klientskych rokovch sadzieb z verov nenannm spolonostiam. Take rokov kanl fungoval pomerne dobre aj pri porovnan s ostatnmi krajinami eurozny. iastone k tomu pomohlo odstrnenie kurzovho rizika a s tm spojen zvenie konkurencie v bankovom sektore. very podnikom od polovice roka 2012 stagnovali, o vak mono prisdi skr faktorom niieho dopytu po veroch ako poruenmu transmisnmu mechanizmu.

ekonomike. V bankovom systme eurozny na-stala fragmentcia, ktor pretrvva dodnes. Zv-raznil sa rozdiel vo vnosoch vldnych dlhopisov zadlench krajn voi Nemecku, zvili sa rizikov prirky niektorch krajn, o malo nsledne vplyv na nrast klientskych rokovch sadzieb, neposky-tovanie novch verov relnej ekonomike (najm malm a strednm podnikom) v postihnutch krajinch, resp. zbavovanie sa verov vo forme odpredaja, odpsania a pod. V eurozne spova problm tak v cene verov, ako aj v mnostve poskytovanch verov. Z menovch indiktorov to dokumentuje vvoj menovch agregtov M3, ktor sa pohybuje blzko rovne 2 %, a vvoj ve-rov. very nenannm spolonostiam v medzi-ronom porovnan klesaj a very domcnostiam stagnuj. Rozdiely v roen verov nenannm spolonostiam v jednotlivch krajinch s po-merne vek. Na vvoj v jednotlivch krajinch vplva nadmern zadlovanie sa riem aj domc-nost v predkrzovom obdob. Regulan rmec tie zohral dleit lohu a v poslednom obdob prispieval tlmiaco na vvoj verovch aktivt bnk v eurozne. Boli to najm zven poiadavky bnk na kapitl a prichdzajce hodnotenie kvali-ty aktv. Na Slovensku bol vvoj na verovom trhu mierne odlin. very domcnostiam si udriava-j medziron rast na rovni pribline 10 %, o je vrazn rozdiel oproti eurozne, kde stagnuj. Domcnosti prejavovali stle relatvne vysok zu-jem o very na nehnutenosti, ktor tak tvorili cel rast verov. very nenannm spolonostiam na Slovensku podobne ako v eurozne vinu tohto roka medzirone klesali, resp. stagnovali. V poslednch mesiacoch vak nepatrne vzrstli. Vvoj verov dokumentuj grafy 1 a 2.

OBJEM VEROV (VEROV KANL)Z pohadu relnej ekonomiky je dleit verova-nie produktvnych odvetv, najm nenannch spolonost, ktor vytvraj pridan hodnotu. verovanie domcnost je do vekej miery spre-vdzan (predovetkm v poslednch dvoch

ronk 22, 3/2014 13

BIATECM E N O V P O L I T I K AGraf 1 Vvoj verov skromnmu sektoru

(medziron rast v %, prspevky v p. b.)Graf 2 Vvoj verov nenannm spolonostiam(medziron rast v %)

Zdroj: NBS. Zdroj: NBS.

troch rokoch) kpou u postavench nehnu-tenost, o sa neprejavuje v nraste investci. Naopak, zadlovanie sa domcnost skr oder-pva zdroje, ktor by mohli by pouit na rast spotreby. Najdleitejie pre relnu ekonomiku, ktor je zvisl od bankovho systmu (tak ako je to v eurozne), je dobr fungovanie verovho trhu. V eurozne (najm v perifrnych krajinch a v krajinch s vysokm zadlenm) je verov trh poruen, ke v dsledku recesie a iastone z dvodu regulcie sa banky zbavuj aktv. Preto je dynamika verov zporn. Ponuka verov prav-depodobne tlm vraznejie verov aktivity, ako je dopyt po veroch, o dokumentuje dotaznk ECB o vvoji ponuky a dopytu na verovom trhu (BLS) a dotaznk o prstupe k nannm produk-tom podnikov (SAFE). Na Slovensku sce tie ve-ry podnikom klesali, faktory vak boli viac na stra-ne dopytu ako ponuky. Pri analze vvoja verov a transmisnho mechanizmu je potrebn pozrie

sa jednak na medziron rast verov podnikom (stavov veliiny) a tie na novoposkytnut very (tokov veliiny). Ako sme u uviedli, v medziro-nom porovnan very podnikom klesali. Pri tch-to stavovch tatistikch mono rozdeli very len poda dky splatnosti na krtkodob a stred-nodob. V poslednom obdob sa zvyoval podiel krtkodobch verov a naopak znioval sa podiel dlhodobch verov. Sviselo to so splcanm dlhodobch verov a s poklesom investinho dopytu. Toto je vak len jeden pohad, ktor ne-doke odhali detailn vvoj na verovom trhu. Dleit je tie porovnanie verovch aktivt bnk rozdelench poda vekosti podnikov, ktorch ta-tistiku zachytvaj tokov veliiny. V tchto tatis-tikch mono rozli poskytovanie verov vekm podnikom, malm a strednm podnikom (SME) a mikropodnikom. Z pohadu menovej politiky je dleit, aby transmisia prebiehala v celom spek-tre podnikov a predovetkm je nevyhnutn za-

Graf 3 Novoposkytnut very (v tis. EUR)

Zdroj: NBS.Poznmka: erven iara v grafoch predstavuje dlhodob priemer.

tvrron toky verov vekm podnikom tvrron toky verov SME

12

10

8

6

4

2

0

-2

-4201220112010 2013

Nenann spolonostiFinann spolonosti (S. 123+S. 124)Domcnosti a neziskov intitcie sliace domcnostiamRast verov skromnmu sektoru (%)

2009

25

20

15

10

5

0

-5

-10

-15

-20201220112010 2013

Pohadvky splatn do 1 rokaPohadvky so splatnosou 1 a 5 rokovPohadvky so splatnosou nad 5 rokovPohadvky PFI voi nenannm spolonostiam spolu

2009

1 200 000

1 000 000

800 000

600 000

400 000

200 000

0201220112010 2013200920082004 2005 2006 2007

300 000

250 000

200 000

150 000

100 000

50 000

0201220112010 2013200920082004 2005 2006 2007

14 ronk 22, 3/2014

BIATEC M E N O V P O L I T I K A

bezpei prstup SME a mikropodnikov k verom. Vek podniky maj vie monosti nancova sa aj prostrednctvom inch trhovch produktov, resp. v zahrani. Podiel vekch podnikov, ktor vyuvaj produkty len jednej banky, je pribline 60 %, zatia o pri SME je to 90 %. V prpade Slo-venska toky verov v poslednom obdob prdili najm vekm podnikom.1 V porovnan s dlho-dobm priemerom tvrron toky sa vrazne zvili najm od roku 2011. Zrove sa vak znili toky verov SME a mikropodnikom. Vraznejie zaostvaj za dlhodobm priemerom. Tto sku-tonos sa prejavuje pri prepojen tchto tatistk s relnou ekonomikou v zaostvan tvorby pri-danej hodnoty SME a mikropodnikmi za vekmi podnikmi. Rovnako sa podpriemern nanco-vanie podiealo na poklese zamestnanosti. Vek podniky v poslednom obdob rozbiehali vie investin projekty (napr. automobilov priemy-sel), kde sa aj zvyovala zamestnanos.

Pri analze vvoja verov je nutn pozrie sa na ponukov a dopytov stranu. Dotaznkov prieskum dva iaston pohad na verov trh. iaston preto, e je zaloen na subjektvnom nzore bnk. pln obraz o verom trhu by do-plnil dotaznk pre podniky. Ten je k dispozcii za cel euroznu (telefonicky ho zabezpeuje na reprezentatvnej vzorke ECB), zo Slovenska sa vak vzhadom na vekos ekonomiky na tomto prieskume zastuje v porovnan s ostatnmi krajinami eurozny vemi mal poet podnikov a len v dvojronch intervaloch, take nie je mo-n vyvodi z neho relevantn zvery. Optovne mono kontatova, e na Slovensku je aj z po-hadu bnk situcia vcelku priazniv. Banky na Slovensku na rozdiel od bnk v eurozne nie s tlaen k obmedzovaniu ponuky verov z dvo-du vysokej zvislosti od trhovho nancovania a potreby zniovania bilanci. Vysok objem vkla-dov dva priestor na rast verov nielen domc-nostiam, ale aj nenannm spolonostiam. Jedi-nm dvodom, preo banky sprsovali verov

Graf 4 Faktory ovplyvujce ponuku verov(ist percentulny podiel)

Graf 5 Faktory ovplyvujce dopyt po veroch(ist percentulny podiel)

Zdroj: NBS. Zdroj: NBS.

tandardy v poslednch rokoch, boli ich obavy o budci ekonomick vvoj. Z ponukovej strany teda neboli vraznejie prekky rastu verov podnikom. To, ako banky vnmali dopytov stranu na verovom trhu, dokumentuj odpovede bnk tkajce sa faktorov ovplyvujcich dopyt pod-nikov po veroch. Najvraznejm faktorom bol pokles investinho dopytu prameniaci z neisto-ty, ktor bola zvraznen dlhou recesiou v euro-zne a pretrvvajcou dlhovou krzou. Vzhadom na pomerne dobre kapitalizovan banky na Slo-vensku je predpoklad, e pri oakvanom oiven ekonomiky eurozny sa vraznejie rozbehn aj verov aktivity v podnikovom sektore. very za-ostvaj na zklade historickch relci za rastom ekonomickej aktivity spravidla dva a tri tvrroky.

CENA VEROV (ROKOV KANL)Druh as transmisnho mechanizmu sa tka ceny verov. rokov sadzby sa nachdzaj na historicky najnich rovniach. ECB znila ko-v rokov sadzbu na 0,25 % a udriava krtko-dob trhov rokov sadzby v koridore ohranie-nom zhora svojou kovou rokovou sadzbou. Na krtkodob rokov sadzby s naviazan vetky druhy rokovch sadzieb v ekonomike. Aj dlhodob sadzby sa odvjaj od tch krtkodo-bch. Naptia na nannch trhoch spsobili, e transmisia z krtkodobch rokovch sadzieb do dlhodobch bola v niektorch prpadoch porue-n. Existovalo viacero dvodov, i u to bolo vyso-k zadlenie krajn, prpadne vyie vnman riziko makroekonomickho vvoja alebo len pekulcie. Vetky dvody sa premietli do nrastu vnosov z vldnych dlhopisov niektorch krajn eurozny a zvilo sa pre ne riziko bankrotu vyjadren n-rastom CDS rozpt. Nsledne vyie vnmanie rizika krajiny a vyie nklady bnk z trhovho nancovania sa pretavili aj do klientskych roko-vch sadzieb, ktor napriek poklesu krtkodobch sadzieb vzrstli. V rmci eurozny existuje toko le-gislatvnych rmcov, koko je krajn. Preto sa tieto

1 Pri determincii verov vekm podnikom a SME sa vyuva aproximcia. ver vo vke nad 1 mil. sa spravidla poskytuje vekm podnikom, ver nad 250 tis. do 1 mil. malm a strednm podnikom a ver do 250 tis. mikropodnikom.

100

80

60

40

20

0

-20

-40201220112010 2013

Ceny zdrojov a svahov obmedzenia bnkKonkurenciaVnmanie rizika

2009

40

20

0

-20

-40

-60

-80

-100

-120201220112010 2013

Fixn investcieOstatn nann potrebyAlternatvne zdroje

2009

ronk 22, 3/2014 15

BIATECM E N O V P O L I T I K Azmeny nie vdy prejavili rovnako v kadej krajine.

V niektorch krajinch maj legislatvne uprave-n stropy pre niektor druhy rokovch sadzieb (napr. pre domcnosti), preto si banky iastone kompenzovali toto nezvyovanie pri roen verov nenannm spolonostiam. V rmci eu-rozny pretrvvaj znan rozdiely v rokovch sadzbch z verov podnikom, o do uritej miery sauje efektivitu menovej politiky a podkopva jej stimulan efekt. Otzka v oblasti menovej politiky na rovni celej eurozny v dnenej dobe vak znie, ako podpori rast ekonomiky prostred-nctvom rokovch sadzieb, ke u s blzko 0 %.

Na Slovensku je situcia relatvne priazniv, po-kia ide o transmisiu zmien kovch rokovch sadzieb do rokovch sadzieb z verov podni-kom. Pri skman efektu transmisie je rozhodu-jce pozrie sa na typy rokovch sadzieb z po-hadu dky xcie rokovej sadzby. Na Slovensku mala vina verov podnikom pohybliv sadzbu alebo zaiaton xciu sadzby do jednho roka. V niektorch mesiacoch dosiahol podiel tchto verov na celkovch novoposkytnutch veroch a takmer 100 %. Z hadiska elu pouitia ve-rov dosahovali najdleitejie very (prevdzkov a investin) vemi podobn podiely.

Vysok podiel verov s pohyblivou sadzbou a xciou do jednho roka na celkovch veroch znamen, e banky presunuli takmer cel roko-v riziko na klientov. Dokonca aj pri dlhodobch investinch veroch je rokov sadzba vo vekej miere naviazan na vvoj krtkodobch medzi-bankovch sadzieb. Preto sa venuje znan po-zornos najm prenosu zmien kovch sadzieb do krtkodobch klientskych rokovch sadzieb. Klientske rokov sadzby s zloen z trhovch sadzieb a rizikovej prmie a mali by odzrkadova pribline vnos z alternatvnej investcie. Rizikov prmia je ovplyvovan viacermi faktormi. Patr k nim naprklad rizikovos krajiny, likvidita banko-vho sektora, kapitlov vybavenos bankovho sektora a pod. Ako mono pozorova z nasleduj-cich grafov, krtkodob rokov sadzby z verov podnikom viac-menej korepondovali s vvojom kovej sadzby ECB a krtkodobej sadzby medzi-bankovho trhu (3-M BRIBOR, resp. po roku 2008 EURIBOR). Banky teda pomerne prune premietali zmeny trhovch sadzieb do klientskych. Rizikov prmiu by sme mohli aproximova ako rozdiel medzi klientskou rokovou sadzbou a trhovou sadzbou (3-M EURIBOR) reprezentujcou bezrizi-kov rokov sadzbu. V prpade Slovenska mo-no vyjadri rizikov prmiu tie ako rozdiel medzi klientskou rokovou sadzbou a nkladom banky na vklady, bu na vklady nenannch spolo-nost, alebo aj na vklady domcnost, kee do-mcnosti maj uloen pomerne vek objem vkladov na bankovch toch. Vvoj rizikovej pr-mie je podobn pri vetkch troch monostiach. Vzhadom na vysok percento verovch zmlv, v ktorch sa rokov sadzba explicitne odvja od trhovch sadzieb, alej sa uvauje s rizikovou prmiou vypotanou ako rozdiel klientskej ro-kovej sadzby a trhovej sadzby. Ako dokumentuje

graf 6, rizikov prmia je kontantn takmer po-as celho obdobia, odkedy je k dispozcii ta-tistika rokovch sadzieb z novoposkytnutch verov. V roku 2009 vak nastal posun rizikovej prmie o 1 percentulny bod. Mono to pripsa zvenmu riziku ekonomickho vvoja, ke sa vraznejie prepadla ekonomick aktivita. Banky tie mohli vyui situciu a zvi si mare v d-sledku vpadku inch prjmov. Napriek tomu do-siahli krtkodob rokov sadzby z verov podni-kom v poslednch mesiacoch historicky najniie rovne.

Pozitvne hodnotenie vvoja celkovej roko-vej miery z verov, kee poklesli na historicky najniiu rove, vak me by nepln a zav-dzajce. Pohad na rokov miery z verov podni-kom nedva pln obraz o tom, ak nklady maj jednotliv druhy podnikov so splcanm verov. Je preto potrebn pozrie sa aj na disagregovan poloky, to znamen, ako sa vyvjali rokov mie-ry pre rzne typy podnikov v zvislosti od ich ve-kosti. tatistika novoposkytnutch verov zachy-tva aj tieto rozdiely. Ako mono pozorova, a do roku 2009 neboli vemi vrazn rozdiely v roen verov vekm podnikom a SME (spravidla do 1 percentulneho bodu). Od roku 2010 vak zaal narasta rozdiel v rokovch sadzbch z verov vekm podnikom, SME a mikropodnikom. Prav-depodobne to vyplvalo z vnmania vyej riziko-vosti SME a mikropodnikov. Vek podniky maj aj in monosti nancova sa, take pri nich je v- konkurenn boj. Taktie maj vinou lep cash ow a v porovnan so SME a mikropodnikmi aj dostatok zbezpeky a vie monosti pouitia internch zdrojov. Ten rozdiel teda vznikol naj-m vraznm poklesom roenia verov vekm podnikom. rove rokovch sadzieb pre SME dosiahla v poslednch mesiacoch tie historicky najniie rovne. Problmom by mohol by mier-ne rastci trend roenia verov mikropodnikom.

Graf 6 Vvoj rokovch sadzieb a rizikovej prmie (v %, resp. v p. b.)

Zdroj: NBS a ECB.Poznmka: ST NFC znamen krtkodob rokov sadzby z verov podnikom.

8,0

7,0

6,0

5,0

4,0

3,0

2,0

1,0

0,0201220112010 2013

Rizikov prmia3M Euribor (Bribor)ST NFC

2009

Priemer 2004 2009M4Priemer 2009M5 2013M12

20082007200620052004

16 ronk 22, 3/2014

BIATEC M E N O V P O L I T I K A

Tie s plne zvisl od bankovho nancovania, a preto by sa politiky mali zamera na tento typ podnikov. Celkovo by mali nominlne rokov sadzby psobi prorastovo. Ekonomick agenti sa vak rozhoduj najm poda relnych rokovch sadzieb. Pri abstrahovan od cien (detora HDP alebo vrobnch cien) s rokov sadzby z ve-rov na relatvne nzkych rovniach a mali by tak podporova rast ekonomickej aktivity.

ANALYTICK NSTROJE Na analytick a prognostick ely boli vytvore-n modely prenosu zmien trhovch rokovch sadzieb do klientskych rokovch sadzieb. Pre nenann spolonosti s najdleitejie krtko-dob rokov sadzby, preto sa uvdza model pre tieto sadzby. Pouit bol error-correction model s vysvetujcou premennou 3-M BRIBOR, resp. od roku 2009 3-M EURIBOR. Krtkodob trhov sadzba bola vybrat na zklade najlepej korel-cie a prediknch vlastnost. Rizikov faktor, ktor by mal odra makroekonomick rizik, nebol zakomponovan z dvodu nedostatone dlhch asovch dajov takchto proxy premennch, resp. ich bezvznamnosou pri konenom vyhod-

Graf 7 Vvoj rokovch sadzieb (v %) Graf 8 Rozdiel rokovch sadzieb (v p. b.)

Zdroj: NBS. Zdroj: NBS.

nocovan. V niektorch krajinch sa pouvaj ako rizikov faktory rast ekonomiky, produkn me-dzera, oakvan bankroty a v poslednom ase pomerne asto spomnan proxy pre vyie riziko ttov CDS rozptie. Konen model m tvar:

brt = krtk + brt1 + (brt1 rt1 ) + utkde br je klientska rokov sadzba a r je trojme-san trhov sadzba. Ostatn koecienty sa odha-duj. dajov zkladu tvor obdobie od janura 2004 do jla 2012.

Koecienty z rovnice s uveden v tabuke 1.Model pomerne dobre zachytva vzah medzi

premennmi. Zmeny v trhovej sadzbe sa relatv-ne prune premietaj do klientskych rokovch sadzieb. Reakcia je okamit (vysok okamit prenos), priom po uritom ase dochdza ku korekcii (dlhodob prenos je pribline 0,7). Vyso-k okamit prenos zmien kovch (trhovch) rokovch sadzieb do klientskych dokumentuj aj grafy 9 a 10, ktor zachytvaj posledn zne-nia kovch rokovch sadzieb (od septembra 2011) a ich prenos do klientskych sadzieb v kraji-nch eurozny a na Slovensku. Banky na Sloven-

Tabuka 1

Okamit prenos

Dlhodob prenos

Koecient prispsobenia

Upraven R-squared

Krtkodob sadzby z verov podnikom 1,1*** 0,71*** -0,34*** 0,63

(0,10) (0,03) (0,09)

Poznmka: V ztvorkch s uveden tandardn odchlky.

tatistiky chybovosti modelu:

RMSE Theil U-StatisticTheil Inequality

StatisticBias in the

forecastProportion due to

varianceProportion due to

covariance0,1949 0,6982 0.,0293 0,0013 0,1722 0,8265

1

k=0

8,0

7,0

6,0

5,0

4,0

3,0

2,0

1,0

0,0201220112010 2013

Mikro podnikyVek podniky

2009

SME

20082007200620052004

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0201220112010 2013

Rozdiel v roen verov SME a vekm podnikomRozdiel v roen verov mikropodnikom a vekm podnikom

200920082007200620052004

ronk 22, 3/2014 17

BIATECM E N O V P O L I T I K A

sku premietali zmeny v kovch sadzbch po-merne prune a s plnou intenzitou, priom v roku 2012 najvraznejie zo vetkch krajn eurozny a s vou intenzitou, ako klesali kov sadzby.

Graf 9 Prenos zmien kovch sadzieb do klient-skych rokovch sadzieb za krajiny eurozny a Slovensko (zmeny sadzieb kumulatvne v p. b.)

Zdroj: ECB.Poznmka: MRO rokov sadzba ECB pre hlavn renann opercie.

Vysvetlenie tkvie pravdepodobne v priaznivom prostred, i u ide o dostatok lacnch zdrojov (vkladov), vysok kapitlov primeranos banko-vho sektora alebo rast ekonomiky, kee euroz-na sa nachdzala v recesii a slovensk ekonomi-ka od prvho tvrroku 2009 nepretrite mierne rstla.

ZVERSprvne fungovanie transmisnho mechaniz-mu zvis najm od zdravia bankovho sektora. V prpade Slovenska bol bankov sektor oisten a skonsolidovan v obdob rokov 2001 a 2004, najprv zo strany ttu v predprivatizanom proce-se a neskr interne materskmi bankami po priva-tizcii. Tm sa vytvorili predpoklady na bezprob-lmov fungovanie transmisnho mechanizmu najskr vlastnej menovej politiky a po vstupe do eurozny aj menovej politiky ECB. Na zklade ana-lzy sa d kontatova, e na Slovensku sa zmeny kovch sadzieb centrlnej banky premietali pomerne intenzvne do klientskych sadzieb pre nenann podniky. Stagnciu verov podnikom spsobila najm dlhov krza v eurozne, ktor negatvne vplvala na zahranin dopyt a zvyo-vala neistotu podnikov na Slovensku. Znil sa tak ich dopyt po veroch, o zodpovedalo pribline pomaliemu rastu ekonomiky.

0,4

0,2

0,0

-0,2

-0,4

-0,6

-0,8

-1,0

-1,2

-1,42012 2013

Interval 20-teho a 80-teho percentilu

SKMRO

2011

Ponuka podujat Intittu bankovho vzdelvania NBS, n. o., na aprl 2014

Nzov vzdelvacieho podujatia Dtum konania

Platobn styk I 1. 4. 2014Prezentan zrunosti poda Steva Jobsa 3. 4. 4. 2014Analza dlhopisov, oceovanie a tovanie 7. 10. 4. 2014Skka sprostredkovateov vy stupe 9. 4. 2014Platobn styk II 9. 4. 2014Skka sprostredkovateov stredn stupe 10. 4. 2014Jazykov kultra v bankovnctve a vo verejnej sfre 10. 4. 2014Meranie, plnovanie a riadenie ziskovosti/vkonnosti banky 14. 15. 4. 2014Audit procesov 15. 4. 2014Zklady informanej bezpenosti 23.4.2014Business Discovery/Modern trendy v BI a kontrolingu 24. 4. 2014Etiketa a zklady spoloenskho protokolu v praxi I 24. 4. 2014Stresov scenre 24. 4. 2014Aktulne otzky v regulcii likvidity 28. 4. 2014Skka sprostredkovateov vy stupe 29. 4. 2014Skka sprostredkovateov stredn stupe 30. 4. 2014

I N F O R M C I E

18 ronk 22, 3/2014

BIATEC M E N O V P O L I T I K A

Centrlna banka kontroluje ponuku rezerv alebo menovej bzy, ponuku peaz vak tvoria banky. Na ich sprvan zle, ako bude vyzera pean multipliktor1.

Hodnota multipliktora v zsade zvis od toho, ak podiel zo svojich vkladov si ekonomick sub-jekty elaj dra v obeive a ak podiel z vkladov si banky dria vo forme rezerv v centrlnej ban-ke. Podiel rezerv na vkladoch je na jednej strane ovplyvovan sadzbou povinnch minimlnych rezerv, na druhej strane aj preferenciou drby re-zerv zo strany bnk.

S prchodom krzy sa postoj bnk k vonm ale-bo prebytonm rezervm zmenil. Banky dria podstatne vyie objemy prebytonch rezerv a pean multipliktor v dsledku toho vraz-ne poklesol. Dvodov, preo si banky elaj ma vysok prebyton rezervy, je niekoko. V prvom rade je likvidita, a najm v ase krzy, otzkou preitia. alm dvodom je vrazn nrast rizika,

Krza zvila dopyt bnk po rezervch pean multipliktor klesol

Rastislav rskyNrodn banka Slovenska

Ekonomick a nann krza, ktor zasiahla svet v roku 2008, spsobila vrazn zmenu v sprvan bankovho sektora. V normlnych podmienkach si banky neelaj dra nadby-ton rezervy. Maj skr zujem zarobi na kadom vonom eure i dolri, a preto sa snaia poia ich na trhu. Postupne tak dochdza k niekokonsobnej expanzii vkladov, ke banky poiiavaj alej svoje von zdroje, km sa prebyton rezervy plne nevyuij. Tento proces je zaloen na peanom multipliktori, ktor vlastne vyjadruje mieru, v akej menov bza (obeivo a rezervy bnk) znsobuje objem vkladov.

v dsledku oho pean trh nedoke dostato-ne efektvne distribuova von likviditu. Inmi slovami, banky maj obavy poia von rezervy druhm bankm. Preto maj banky vo veobec-nosti tendenciu vytvra si urit rezervu likvidity. V neposlednom rade vyie prebyton rezervy vytvraj pre banky priestor a as postupne re-trukturalizova a zmenova svoje bilancie. Cen-trlne banky tento zven dopyt po rezervch od zaiatku krzy zaali uspokojova a snaili sa tak eliminova negatvne vplyvy segmentcie pea-nho trhu, ktor viedli k poruchm efektvneho fungovania transmisnho mechanizmu.

Naprklad Federal Reserve System (Fed) i Bank of England (BoE) dodvaj vrazn objemy likvi-dity prostrednctvom tzv. kvantitatvneho uvoo-vania, teda vekoobjemovho nkupu aktv. ECB kvantitatvne uvoovanie nerealizuje, zjednodu-ila vak prstup k likvidite realizciou hlavnch renannch operci formou tendrov s pevnou rokovou sadzbou a s neobmedzenm objemom pridelench prostriedkov i poskytla vek objem likvidity formou dlhodobejch renannch ope-rci so splatnosou a 36 mesiacov. Menov bza Fedu, Bank of England i ECB vrazne narstla, aj ke v prpade ECB bolo jej zvenie v porovnan s ostatnmi dvoma centrlnymi bankami podstat-ne niie. Vzhadom na zven preferenciu drby prebytonch rezerv zo strany obchodnch bnk sa vak nrast menovej bzy nepremietal v rov-nakej miere ako v minulosti do tvorby vkladov. V dsledku prepadu peanho multipliktora sa dlhodob vzah medzi ponukou rezerv a pe-anou zsobou oslabil. Km v minulosti bol rast menovej bzy sprevdzan porovnatenm vvo-jom menovch agregtov, vrazn nrast ponuky likvidity zo strany centrlnych bnk sa vo vvoji peanch agregtov prakticky nepremietol.

Z nasledujcej trojice grafov je zrejm, e za v-raznm poklesom peanho multipliktora bol vo vetkch troch menovch oblastiach nrast podielu rezerv na vkladoch. Markantne sa zvil

1 Penan multipliktor (m) meme vyjadri ako podiel relevantnho menovho agregtu (M; me s o rzne agregty M1, M2 i M3 v zvislosti od dencie, ktor sa pouva v tej-ktorej krajine, a menovej bzy M0 (obeivo + rezervy); potom m = M/M0, alebo m = 1/[cc + rr(1 cc)], kde cc je podiel obeiva na vkladoch a rr je podiel rezerv na vkladoch.

Graf 1 Menov bza a menov agregty index (janur 2008=100)

Zdroj: ECB, BoE, FED St. Luis, prepoty NBS.

600

500

400

300

200

100

0

EA M3EA M0

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

UK M2UK M0

USA M2USA M0

ronk 22, 3/2014 19

BIATECM E N O V P O L I T I K Advojnsobok v prpade BoE). Km v rokoch pred-

chdzajcich krze sa jeden dolr menovej bzy multiplikoval na 9 dolrov vkladov, v sasnosti s to len 3 dolre. Ete vraznej prepad multi-plikcie zaznamenala Bank of England, kde sa pred krzou jedna libra menovej bzy premietla do zvenia vkladov o takmer 23 libier. V sas-nosti je to len 6 libier. V prpade ECB, ktor na rozdiel od Fedu a BoE nerealizovala kvantitatvne uvoovanie, sa vekos peanho multiplik-tora znila najmenej, pribline o polovicu. Km v predkrzovch rokoch dosahoval hodnotu 10, v polovici roku 2012 poklesol pribline na hodno-tu 5 a 6. Najniie rovne dosiahol v obdob, ke sa realizovali vetky tri 36-mesan dlhodobejie renann opercie. Objem prebytonch rezerv a ich podiel na vkladoch v tom obdob kulmino-val. Okrem rastu prebytonch rezerv k poklesu multipliktora iastone prispieval aj rast podielu obeiva na vkladoch. V alom obdob vak ban-ky vyuvali monos predasnho splatenia dl-hodobejch operci, o sviselo so zlepovanm situcie na peanom trhu, s progresom v retruk-turalizcii bilanci a iastone aj s tm, e nechceli by negatvne hodnoten ako zvisl od zdrojov ECB. Objem prebytonch rezerv aj ich podiel na vkladoch tak v druhej polovici roka 2013 poklesol blzko predkrzovm rovniam. Sasne sa zvil pean multipliktor na pribline 8.

Pokles peanho multipliktora me nazna-ova niiu efektvnos menovej politiky. Me-me vak hodnoti menov politiku ako neefek-tvnu? Ak by centrlne banky neuspokojili vemi vysok dopyt bankovho sektora po rezervch, viedlo by to pravdepodobne ku kolapsu pea-nho trhu a k vraznm problmom v bankovom sektore. Dostaton dostupnos likvidity pomoh-la preklen obdobie, ke by jej nedostatok s ve-kou pravdepodobnosou viedol k jej nerovno-mernmu rozdeleniu a pravdepodobne vrazne vym rokovm sadzbm na peanom trhu. Dnes sa sadzby na peanom trhu pohybuj na rovniach konzistentnch s menovopolitickmi sadzbami. Pravdepodobne by tie dolo k vraz-nejej kontrakcii verov, menovch agregtov a relnej ekonomiky.

Neochota bnk poskytova very a tak multipli-kova nadbyton rezervy znane svis s ekono-mickou krzou, ktor zvila rizikovos mnohch klientov, najm malch a strednch podnikov. Sasne s nzkou ekonomickou aktivitou klesol aj dopyt po veroch, ke vzrstlo riziko spojen s nvratnosou investci. Nezujem investova v neistej ekonomickej situcii viedol k poklesu in-vestci a ich rove sa stle nachdza pod rov-ami spred krzy. Viacer ukazovatele poukazuj na rozsiahle nevyuit vrobn kapacity a dopyt po veroch je tak ni. Sasne v prpade Fedu me men zujem bnk o poskytovanie verov svisie aj s tm, e nadbyton rezervy sa od roku 2008 roia. V neposlednom rade je nzka rove poskytovania verov spojen aj s potrebou re-trukturalizcie bilanci v snahe plni prsnejie kritri kapitlovej primeranosti.

Graf 2 Multipliktor a jeho zloky

Zdroj: ECB, BoE, FED St. Luis, prepoty NBS.

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

0,30

0,25

0,20

0,15

0,10

0,05

0,002009 2010 2011 2012 2013200820072006

30

25

20

15

10

5

0

0,16

0,14

0,12

0,10

0,08

0,06

0,04

0,02

0,002009 2010 2011 2012 2013200820072006

12

10

8

6

4

2

0

0,12

0,10

0,08

0,06

0,04

0,02

0,00

cc (obeivo/vklady)rr (rezervy/vklady)Multipliktor (av os)

2009 2010 2011 2012 2013200820072006

najm v USA, kde sa pred krzou podiel rezerv na vkladoch pohyboval na nzkych rovniach. Kvan-titatvne uvoovanie Fedu nsledne vrazne zv-ilo objem nadbytonch rezerv. Sasne pomer rezerv a vkladov dosiahol v porovnan s ostatn-mi dvoma centrlnymi bankami najvyiu rove (viac ako dvojnsobok v prpade ECB a takmer

a) Spojen tty americk

b) Spojen krovstvo

c) eurozna

20 ronk 22, 3/2014

BIATEC B A N K O V N I A

STAV ROKOVAN K DRUHMU PILIERUPrvny rmec druhho piliera bankovej nie tvor smernica o krzovom manamente2 (Bank Reco-very and Resolution Directive, alej len smernica BRRD) a nariadenie o jednotnom mechanizme rieenia krzovch situci3 (Single Resolution Me-chanism Regulation, alej len nariadenie SRM). Pvodn harmonogram ich prijmania, ktor schvlila Eurpska rada v polovici marca 2013, mal by nasledovn:4 a) v lete 2013 dokoni rokovania k smernici BRRD;

termn na prijatie smernice BRRD Eurpska rada neskr presunula na koniec roka 2013.

b) do konca funknho obdobia sasnho Eurp skeho parlamentu (posledn plenrne zasadnutie Eurpskeho parlamentu sa kon 14. a 17. aprla 2014) dosiahnu dohodu o na-riaden SRM.Pokia ide smernicu BRRD, da 20. decembra

2013 sa zavil legislatvny proces jej prijmania na eurpskej rovni,5 v ase psania tohto prspevku prebieha nalizcia jej textu, priom predpokla-dan termn zverejnenia v radnom vestnku E je koniec marca, resp. prv polovica aprla 2014.6 innos by mala nadobudn 20 dn od zverej-nenia a lensk tty by ju mali transponova do nrodnch prvnych poriadkov do konca roku 2014 tak, aby nrodn legislatva bola inn od 1. janura 2015. Smernica BRRD obsahuje viac ako 20 splnomocovacch ustanoven na vydanie vy-konvacch predpisov (technickch tandardov) a usmernen (guidelines), ktor maj by vyda-n do 12 mesiacov od nadobudnutia innosti smernice, t. j. v aprli 2015.

Jeden z nstrojov smernice BRRD nstroj na zchranu banky pomocou jej vntornch zdro-jov, tzv. bail-in (pojem je potrebn odliova od bail-out, o predstavuje zchranu z verejnch prostriedkov) sa me zaa uplatova neskr ako zvyok smernice, konkrtne od 1. janura 2016. lensk tty eurozny vak prevzali po-litick zvzok7 pripravi tzv. zabezpeovacie mechanizmy (backstops) pre prpad, e niektor z bnk dopadne negatvne v rmci komplexn-

Aktulny vvoj v rmci druhho piliera bankovej nie

Vladimr Dvoek, Jlia illkov, Peter PnzeNrodn banka Slovenska

V predchdzajcich slach asopisu Biatec sme sa komplexne venovali predstaveniu ban-kovej nie a vzvam, ktor s spojene s vytvranm jej prvho aj druhho piliera (jednotn mechanizmus dohadu a jednotn mechanizmus rieenia krzovch situci).1 Zatia o nariadenie k prvmu pilieru bolo schvlen v novembri 2013 a tret pilier (spolon systm ochrany vkladov) sa odloil na neurito, v sasnosti je predmetom intenzvnych rokovan druh pilier. Cieom prspevku je poskytn aktulne informcie o tomto procese a o krokoch, ktor bude v SR potrebn podnikn v svislosti s vytvorenm reimu rieenia krzovch situ-ci v bankch a s vytvorenm nrodnho orgnu na rieenie krzovch situci.

ho hodnotenia bankovho sektora. Hodnotenie vykonva ECB8 v svislosti s prpravou na zaatie vkonu priameho dohadu nad najvznamnejmi bankovmi skupinami. Jeho vsledky bud zn-me v novembri 2014.

Ete pred pouitm zabezpeovacch mecha-nizmov by poda zverov Rady E (ECOFIN) z 15. novembra 20139 mal prebehn tento proces: lensk tty by mali zabezpei, aby banky,

ktor s predmetom komplexnho hodnotenia ECB, vypracovali stratgie vhodnej retrukturali-zcie bez vyuitia verejnch zdrojov,

ak by sa komplexnm hodnotenm bankovho sektora (resp. stresovmi testami, ktor s jeho sasou) preukzalo, e banka m za uritch okolnost nedostatok kapitlu, v prvom rade by ho mala doplni na nannom trhu, nerozdeli zisky a pod.,

ak by sa tieto kroky ukzali ako nedostaton alebo v prpade, e by banka nemala prstup ku zdrojom trhovho nancovania, lensk tty by mali pristpi k rekapitalizcii banky, t. j. ak-tivova zabezpeovacie mechanizmy. Presn detaily zabezpeovacch mechanizmov

nie s predpsan, tzv. vyhlsenie o zabezpeo-vacch mechanizmoch v spomnanch zveroch Rady E (ECOFIN) poaduje, aby sa v slade s eu-rpskymi pravidlami ttnej pomoci uplatnila z-sada rozdelenia bremena (burden sharing). Tto zsadu konkretizuje ostatn oznmenie Komisie o ttnej pomoci pre bankov sektor,10 z ktorho vyplva, e verejn prostriedky mono banke po-skytn, a ke sa vyerpaj rieenia skromnho sektora prostrednctvom mechanizmu v zsade zodpovedajcemu bail-in. (Backstop teda mono chpa ako mechanizmus, v ktorom sa najskr re-alizuje bail-in a pokia je to potrebn, vykon sa bail-out). Zd sa by preto logick transponova pln alebo iaston pravu bail-in m skr, ete pred 1. janurom 2016, aby Slovensk re-publika splnila svoj politick zvzok. V prpade, e nrodn zabezpeovac mechanizmus nebude postaova, v slade so zvermi ECOFIN-u sa po-uije tzv. trval euroval.

1 illkov, J. Pnze, P.: Bankov nia a jednotn mechanizmus dohadu In: Biatec, ronk 20, . 8 (2012), s. 8 10, dostupn na http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUB-LIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2012/8-2012/02_biatec12-8_cillikova-pen-zes.pdf; Dvoek, V. illkov, J. Pnze, P.: K niektorm otvorenm otzkam jednotnho mechanizmu dohadu v EU In: Biatec, ronk 21, . 1 (2013), s. 12 13, dostupn na http://www.nbs.sk/_img/Docu-ments/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2013/04_biatec13-1_dvoracek.pdf; Dvoek, V., illikov, J. Pnze, P.: Druh pilier bankovej nie a jeho vzvy. In: Biatec, ronk 21, . 7 (2013), s. 2 4, dostupn na http://www.nbs.sk/sk/publikacie/biatec-odborny--bankovy-casopis/rocnik-2013/bia-tec-c-7-2013

2 Nvrh smernice Eurpskeho parla-mentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rmec pre ozdravenie a rieenie krzovch situci verovch intitci a investinch spolonost a ktorou sa menia smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a naria-denie (E) . 1093/2010, COM(2012) 280, 6.6.2012.

3 Nvrh nariadenia Eurpskeho parla-mentu a Rady, ktorm sa stanovuj jednotn pravidl a jednotn postup rieenia krzovch situci verovch intitci a uritch investinch spolonost v rmci jednotnho mechanizmu rieenia krzovch situ-ci a jednotnho fondu na rieenie krzovch situci bnk a ktorm sa men nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady (E) . 1093/2010 /* COM/2013/0520 nal 2013/0253 (COD) */

4 Pozri bod 13 zverov Eurpskej rady zo da 14. a 15. marca 2013, dostup-n na http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressda-ta/en/ec/136151.pdf

5 Bank recovery and resolution: Council conrms agreement with EP, dostupn na http://www.consilium.europa.eu/uedocs/NewsWord/en/econ/140277.doc

6 Tento prspevok vychdza z textu smernice BRRD z 18. decembra 2013, ktor je k dispozcii na http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=E-N&t=PDF&gc=true&sc=false&-f=ST%2017958%202013%20I-NIT&r=http%3A%2F%2Fregister.consilium.europa.eu%2Fpd%2Fe-n%2F13%2Fst17%2Fst17958.en13.pdf

ronk 22, 3/2014 21

BIATECB A N K O V N I Ao sa tka druhho predpisu, nariadenia SRM,

da 18. decembra 2013 bolo na Rade E v zlo-en ministrov nanci (ECOFIN) odshlasen tzv. veobecn smerovanie (general approach),11 t. j. politick dohoda (pozcia resp. pripomienky) lenskch ttov k nvrhu nariadenia, ktor zve-rejnila Eurpska komisia. Predmetom rokovan ECOFIN-u boli aj vhrady Nemecka, e l. 114 Zmluvy o fungovan Eurpskej nie (ZFE) nepo-skytuje dostaton prvny zklad na vytvorenie jednotnho fondu na rieenie krzovch situci (predpokladan cieov kapacita 55 mld. ), ktor sa poda nariadenia o SRM m vytvori centraliz-ciou nrodnch fondov na rieenie krzovch situ-ci vytvranch poda smernice BRRD.12 Ministri nanci sa preto dohodli, e fond sa sce zalo na zklade nariadenia o SRM, niektor ustanovenia o jeho fungovan sa vak stan sasou me-dzittnej zmluvy (Intergovernmental agreement IGA), ktor mala by poda decembrovch zve-rov ECOFIN-u dojednan do 1. marca 2014.

Poda nvrhu medzittnej zmluvy by fond spoiatku pozostval z podfondov jednotlivch lenskch ttov, zodpovedajcim nrodnm rezolunm fondom. Podfondy by sa v priebehu desiatich rokov postupne spojili. V prpade po-treby nancovania zchrany bankovej skupiny z fondu by sa v prvom rade pouili prostriedky podfondov krajn sdla materskej a dcrskych spolonost. Ak sa tieto prostriedky vyerpaj, na zklade pomerne komplikovanho ka sa bude v priebehu prechodnho obdobia zvyova mo-nos erpa prostriedky z podfondov inch krajn eurozny (tzv. mutualizcia). Poslednm krokom, ktor nastupuje, ak s podfondy vyerpan, je uloenie povinnosti bankm zaplati mimoriadny prspevok.

V 1. tvrroku 2014 pokrauje v svislosti s na-riadenm SRM legislatvny proces rokovaniami medzi Radou E a Eurpskym parlamentom, tzv. trialg. Vzhadom na politick citlivos prerok-vanch vec sa vak dohoda o nariaden SRM ani medzittna zmluva zatia nepodarila dosiahnu. Rada E (ECOFIN) na svojom zasadnut 18. febru-ra 2014 vak potvrdila svoj zvzok dosiahnu dohodu o SRM do skonenia funknho obdobia Eurpskeho parlamentu. Ministri nanci sa zro-ve dohodli na pravch veobecnho smero-vania k SRM zo da 18. decembra 2013 tak, aby poskytli grckemu predsednctvu Rady viu exibilitu pri rokovaniach v rmci trialgu s Eu-rpskym parlamentom, ktorho pozcia zostva stle pomerne odlin od toho, o s schopn ak-ceptova lensk tty. Parlament sa po zasadan ECOFIN-u vyslovil, e od ministrov nanci oak-val vie stupky.13 Eurpsky parlament trv naj-m na nasledujcich prioritch: rozhodnutie o tom, e banka zlyhva, alebo

pravdepodobne zlyh, ktor je predpokladom na pouitie nstrojov rieenia krzovej situcie m vydva ECB,

o pouit konkrtneho nstroja rieenia krzovej situcie banky m rozhodn nov eurpsky orgn, ktor sa m vytvori poda nariadenia

o SRM Rada pre rieenie krzovch situci (Single Resolution Board SRB),

medzittna zmluva (IGA) na vytvorenie jed-notnho fondu na rieenie krzovch situci ani systm podfondov poas prvch 10 rokov nie s potrebn, prostriedky fondu by mali by od zaiatku spolon a pouiten na zchranu bnk v ktoromkovek tte eurozny bez ob-medzen.Rada E (t. j. lensk tty) vo vetkch spo-

menutch oblastiach poaduje ponecha rozho-dovanie o najviac na lenskch ttoch, kee nesprvne rozhodnutia mu ma dosah na ich ttne rozpoty. Da 10. marca 2014 sa konalo zasadnutie ministrov nanci (Euroskupina) a na-sledujci de rokovania Rady E, na ktorom sa op upravoval mandt pre grcke predsednctvo na vyjednvanie v rmci trialgu. Ministri nanci sa dohodli na alch stupkoch voi Parlamentu. To, i boli dostaton, sa uke v alch rokova-niach v rmci trialgu.

Navrhovan innos nariadenia SRM poda textu schvlenho Radou E (general approach) je 1. janura 2016, okrem ustanoven o tzv. rezo-lunch plnoch, ktor sa bud aplikova od 1. ja-nura 2015. Ak sa nariadenie podar prija pred skonenm funknho obdobia sasnho Par-lamentu, bude sa uplatova v lenskch ttoch eurozny paralelne so smernicou BRRD, priom v niektorch oblastiach obsahuje odchyln pra-vu od BRRD. Rozhodovacie kompetencie sa pre-svaj z nrodnej rovne na nadnrodn rove, bud najm spolupracova s Radou pre rieenie krzovch situci (SRB) a vykonva jej rozhodnu-tia. Podrobnosti sme rozobrali v septembrovom sle asopisu Biatec.

V alom sa budeme venova len smerni-ci BRRD, pretoe jej text je u odshlasen a po transpozci do nho prvneho poriadku sa za-ne uplatova od 1. janura 2015. Ak zmeny teda prinesie?

SMERNICA BRRDSmernica BRRD sa zaala tvori ete v roku 2009 v priamej reakcii na nann krzu, ktor odhalila viacer nedostatky v existujcom mechanizme riadenia krz vo nannch intitcich v E. Pod-a Komisie rmec riadenia krz, ktor existuje na nrodnej rovni, neumouje bankm vykonva zkladn bankov funkcie v stave ich insolvent-nosti a nedoke umoni zlyhanie systmovch nannch intitci s problmami bez vrazn-ho systmovho dosahu na stabilitu nannch trhov.14 Okrem toho smernica BRRD je aj reakciou na rozsiahle nklady vynaloen vldami len-skch ttov E na zchranu zlyhvajcich bnk, ktor v ase prpravy smernice (oktber 201