bin 27 2012

BIN - Regiónalne Informačné Noviny - inzertný týždenník miest a regiónov: Bánovce nad Bebravou, Partizánske. Vydavateľ: Ing. Miroslav Košč - Reklamná agentúra KoKa, 5. apríla 1115/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou. IČO: 40006522.Adresa redakcie: Reklamná agentúra KoKa, ul. J. Matušku 16, 957 01 Bánovce nad Bebravou. www.koka.sk. Príjem plošnej a riadkovej inzercie je tel/fax 038/ 760 93 14, tel: 0911 704 306, gra� [email protected] Termín uzávierky je každý týždeň v uto-rok o 12:00hod. Riaditeľ: Ing. Miroslav Košč. Šéfredaktor a gra� k: Jana Vavrová, e-mail: gra� [email protected] Distribúcia: vlastná distribučná sieť. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nezodpovedá za obsah a pravdivosť uvede-ných inzerátov a za prípadné spôsobené škody. Uverejnené príspevky sa nemusia zhodovať so stanoviskami redakcie. Texty neprešli jazykovou úpravou. Reg. číslo: EV 3783/09 / Piatok 21.12. 2012 - číslo 27/2012 - ročník 9 - NEPREDAJNÉ

číslo 27/2012 okres Bánovce nad Bebravou nepredajné

Kozačková si pozvala na „Tanečné Vianoce“ hviezdyUčiteľka tanca Jana Kozačková si splnila svoj sen Pre milovníkov tanca a spevu po-zvala trendové hviezdy Na akcii nechýbali ani deti z Detského mestečka Zlatovce„Tanečné Vianoce odštarto-vali organizátori o 11.00h workshopom tanečníka zo Street dance academy – ta-nečná škola Laciho Strika – Gorkiho v štýle hip hopu,“ povedala organizátorka pro-jektu Jana Kozačková. Ďalšia tanečná lekcia patrila Vierke Ayisi, tanečníčke a speváčke, dcére Fredyho Ayisiho v štýle ladies hip-hop. Potom znovu nasledovala lekcia od Street dance academy, tento krát od Dextera.

Popoludnie patrilo tanečnej lekcii od tanečnej školy NO-VUM z Topoľčian, pod vede-ním choreografky Kataríny Roháčovej. Táto skupina je viacnásobným držiteľom titu-lu majstra Európy a majstra sveta. Lekcia bola v štýle mu-zikál. Pred aj po lekcii vystúpi-li N-dolls, trio tanečníčok z Novumu, ktoré boli tento rok účastníčkami televíznej show Česko- Slovensko má talent.Veľkým oživením bola aj taneč-ná lekcia od Johnyho Perfekta,

ktorý má svoju tanečnú školu spolu s Melániou Kasenčáko-vou, známou pod prezývkou Lady Mel. Následne zaujala aj lekcia od skupiny Heroes z Piešťan v štýle break dance. Na svoje si prišli aj fanúšikovia speváčky Dominiky Mirgovej.Posledný workshop patril ví-ťazom televíznej show Česko- Slovensko má talent, skupine The Pastels. Hudobná agen-túra Agency Gemini si pre všetkých účastníkov pripravila špeciálny workshop tzv. met-

lový tanec, ktorý všetkých roz-tancoval, aj keď bol v sprievode ľudovej hudby. Počas celého dňa prebiehali aj sprievodné akcie, súťaže o darčeky – ako napríklad súťaž od The Pastels o ich tričko a šiltovku. Okrem toho sme ako organizátori venovali 45 vstupeniek spon-zorsky do Detského mestečka zo Zlatoviec, takže tu boli aj tieto deti. Čo dodať na záver? Ďalší vydarený projekt s prida-nou hodnotou v našom meste. Stanislav Vavro

BINr e g i o n á l n e i n f o r m a č n é n o v i n y

StĺpčekVážení čitatelia BIN,dovoľte mi, aby som sa vám v mene redakcie BIN, online internetových portálov www.ebin.sk a www.nasebanovce.sk poďakoval za prejavenú dôveru počas celého roka 2012, ktorú ste nám opätovali pozitívnymi reakciami formou e-mailov, telefonátov, alebo pri osobnom stretnutí na obsahovú úroveň a kvalitu spravodajstva v našom regióne. Možno ste po-strehli, že naša redakcia prešla v druhej polovici roka reštruk-tualizáciou a revitalizáciou hlavne z dôvodu efektívnejšieho a aktuálnejšieho zdieľania in-formácií do vašich domácností. Žijeme v dobe 21. storočia, v ktorej internet zmenil pravid- lá v online komunikácií a i my sme sa museli prispôsobiť to-muto trendu. Zriadili sme nový zdroj informácií a patríme tak medzi prvé regionálne redakcie prinášajúce online spravo-dajstvo formou pravidelného Newslettera, ktorý v súčasnosti dostávajú naši zaregistrovaní čitatelia do svojich emailo-vých schránok. Začína sa tým postupne medzi nami a vami vytvárať osobný vzťah, ktorý nás zaväzuje prinášať vám hodnotné, včasné a kvalitné informácie zo života našich ľudí žijúcich v našom regióne. Na záver roka vám v mene kolegov a dopisovateľov redakcie BIN želám radostné, Bohom požehnané sviatky Narodenia Ježiša Krista a veľa úspechov v nasledujúcom roku, aby sme vždy vo svojom srdci prežívali duchovnú radosť. Stanislav Vavro

Martin Králik zostavil obrazovú publikáciu Bánovce na starých pohľadniciach

Ing. Zuzana Máčekovás t a r o s t k a obce Uhro-vec a poslan-kyňa TSKPríjemné prežitie via-

nočných sviatkov a požehnaný nový rok 2013 želám občanom okresu Bánovce nad Bebravou

Miloš Šagát riaditeľ okresného riaditeľstva Policajného zboru SRKrásne via-nočné sviat-ky plné pohody, šťastia a lásky v okruhu svojich blízkych, ako aj veľa bezpečných kilometrov na cestách v roku 2013 želám všetkým občanom okresu.

Emil Lobot-ka majiteľ firmy AltrakS prichá-d z a j ú c i m i vianočnými sviatkami by som chcel

všetkým čitateľom BIN-u po-priať veľa šťastia, pevné zdravie a pokojné, požehnané vianoč-né sviatky.

Miroslav Bitarovský dokumenta-rista, režisérVšetkým čitateľom že-lám príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastný nový rok 2013.

Po meste sa hovorilo, že sa chystá kniha fotografií o Bánovciach. Zdalo sa mi, že je to rozprávka, lebo čo všetko už vypustila agentúra JPP a nič z toho nebolo. Myslel som si, že lepšie bude, keď sa zač- nem chystať na koniec sveta. Obchodov už bude v meste pomaly viac ako obyvateľov, tak som sa rozhodol, že pôjdem nakupovať až keď bude húkať siréna. Málokedy je pravda to, čo sa povráva, ale teraz to prav-da bola. Kniha ,, Bánovce nad Bebravou na starých pohľadni-ciach“ skutočne vyšla a je už aj uvedená do života. Slávnostný krst prebehol v sobotu 7. de-cembra v MsKS

za účasti autora knihy Martina Králika, primátora mesta Mariána Chovanca, zberateľa fotografií Jozefa Fojtíka a Antona Exlera, ktorý významne pomohol svojimi pamäťami o našom meste. Okrem nich sa na tejto knihe svojím spôsobom podieľalo viac ľudí, ktorí zase patrične pokrstia mňa, lebo som ich tu neuviedol. Niektorí pomohli znalosťami a druhí zase dodaním pohľadníc, ktoré uchovávali v rodinách aj viac ako storočie. Takto potom mohla vzniknúť táto parádna kniha. Keď som vošiel do miestnosti, kde sa chystala táto slávnosť, takmer všetci prítomní už knihu mali

na kolenách a ani nereagovali na pozdrav. Pri dverách na stole bola kopa týchto kníh, tak som si pýtal jednu od pána, ktorý knihy prekladal, verte mi alebo nie, ale on mi ju nechcel dať, keby pri tom nebol môj priateľ, tak mi ju ani nedá. Tak som s tou knihou odfotil autora a išiel som si do kan-celárie pre druhú. Potom som zistil, že prečo do nej každý tak úpenlivo pozerá. Je to skutočne skvost. Po skončení aktu vzal som knihu a išiel domov, aby som si ju v pokoji prezrel. Bolo dosť zima, tak som bol aj lepšie oblečený. Pokiaľ som sa vyzlie-kal manželka zbadala, že som doniesol knihu a bol som zase

vedľa. Pokiaľ ju nedočítala, nedala mi ju ani chytiť. Škoda, že nemala doma nejakého priateľa, nebol by som tak dlho čakal na knihu.Po prečítaní tejto knihy môžem povedať, že priniesla excelentný výber obrazového materiálu zo starých Bánoviec. Ja verím tomu, že medzi ľuďmi sa ešte nájde foto materiál, ktorý by sme si všetci radi pozreli. Ak by niekto niečo také mal a bol by ochotný sa s tým pode-liť, tak moje imelo je [email protected]. Veľa fotiek starých Bánoviec nájdete aj na www.nasebanov-ce.sk Ján Mešina

Obrazovú publikáciu si môže-te zakúpiť v knižnici Ľ. Štúra na sídlisku Sever

Jana Kozačková

FotografiehistorickýchBánovieczvečnené v novomkalendári

» strana 2

Tanečná škola NOVUM

Piatok 21. decembra 2012 2

Zberatelia starých fotografií a re-dakcia BIN pripravili pre budúci rok v podobe kalendára z historic-kých Bánoviec pre našich spolu-občanov zberateľskú lahôdku. Do predaja sa pred Vianocami dostal zaujímavý nástenný kalendár z diel-ne reklamnej agentúry KOKA, kto-rý nadväzuje na svojho úspešného predchodcu z minulých rokov.

V minulosti pri jeho tvorbe použili autori na jednu stranu viacero tema-ticky rozdelených detailných fotogra-fií mesta, v novom kalendári sa zame-rali už len ja jeden podstatný detail. Kalendár nie je len vkusným dekora-tívnym a účelovým doplnkom miest-nosti, sekundárne i bežnému človeku pri prvom pohľade natíska hádanku, ako vyzeralo mesto v minulosti, ktoré budovy a obchody v súčasnosti už ne-existujú a pod. „Rozhodli sme sa pre takéto riešenie najmä preto, aby sme predstavili verejnosti hlavne historic-

kú krásu vtedajšieho Námestia. Vo výbere fotografií je aj kúsok z nás – autorov, pretože sme staré fotografie vyberali podľa seba, čo nás na bánov-skej histórii takpovediac fascinuje. Tých historických skvostov v Bánov-ciach nad Bebravou je nepomerne viac, ako sa nám podarilo na kalendár vtesnať,“ povedal jeden z jeho tvorcov Stanislav Vavro. Nástenný kalendár z historických Bánoviec pre rok 2013 je v skutku zaujímavým prezentom nielen pre firmy, ale ho možno použiť aj ako vianočný darček pre známych či blízkych. V Bánovciach sa dá zakúpiť v redakcii BIN na ul. J. Matušku 16 - v budove bývalého Tatrabytu, v knižnici Ľ. Štúra na sídlisku Sever, v cestovnej kancelárii Royal na Námesti Ľ. Štúra, v predajni novín a suvenírov Moni-ka na Záfortni, v predani školských potrieb v budove Pastoračného cen-tra, v predajni kníh v hoteli Arkádia a v predajnom stánku novín a časopi-sov oproti bývalemu Artepu. BIN


Zberatelia starých fotografií a re-dakcia BIN pripravili pre budúci rok v podobe kalendára z historic-kých Bánoviec pre našich spolu-občanov zberateľskú lahôdku. Do predaja sa pred Vianocami dostal zaujímavý nástenný kalendár z diel-ne reklamnej agentúry KOKA, kto-rý nadväzuje na svojho úspešného predchodcu z minulých rokov.

V minulosti pri jeho tvorbe použili autori na jednu stranu viacero tema-ticky rozdelených detailných fotogra-fií mesta, v novom kalendári sa zame-rali už len ja jeden podstatný detail. Kalendár nie je len vkusným dekora-tívnym a účelovým doplnkom miest-nosti, sekundárne i bežnému človeku pri prvom pohľade natíska hádanku, ako vyzeralo mesto v minulosti, ktoré budovy a obchody v súčasnosti už ne-existujú a pod. „Rozhodli sme sa pre takéto riešenie najmä preto, aby sme predstavili verejnosti hlavne historic-

kú krásu vtedajšieho Námestia. Vo výbere fotografií je aj kúsok z nás – autorov, pretože sme staré fotografie vyberali podľa seba, čo nás na bánov-skej histórii takpovediac fascinuje. Tých historických skvostov v Bánov-ciach nad Bebravou je nepomerne viac, ako sa nám podarilo na kalendár vtesnať,“ povedal jeden z jeho tvorcov Stanislav Vavro. Nástenný kalendár z historických Bánoviec pre rok 2013 je v skutku zaujímavým prezentom nielen pre firmy, ale ho možno použiť aj ako vianočný darček pre známych či blízkych. V Bánovciach sa dá zakúpiť v redakcii BIN na ul. J. Matušku 16 - v budove bývalého Tatrabytu, v knižnici Ľ. Štúra na sídlisku Sever, v cestovnej kancelárii Royal na Námesti Ľ. Štúra, v predajni novín a suvenírov Moni-ka na Záfortni, v predani školských potrieb v budove Pastoračného cen-tra, v predajni kníh v hoteli Arkádia a v predajnom stánku novín a časopi-sov oproti bývalemu Artepu. BIN

„Ľudia akoby mali menej viery a nádeje v Boha“hovorí misionár Štefan Bebjak SVD, rodák z Veľkých Držkoviec. Obce, z ktorej pochádzajú aj Dr. Karol Kmeťko - prvý slovenský arcibiskup, či misionár Ladislav Madaj - školský brat. Štefan Bebjak vyštudoval strojársku strednú školu v býva-lej Tatrovke, kde pracoval ako robotník, avšak svoj život nakoniec zasvätil Bohu.

Čo bolo takým prvým podnetom vo vašom živote stať sa misionárom?Nemôžem odpovedať na túto otázku skôr, než vysvetlím zmenu v mojom živote. Zlomom sa stala skutočnosť, že som mal maturovať na večernej škole SOUS v Tatrovke. Často sa v mojom živote vo mne prebúdzala otázka „Ako chcem žiť? Prečo chcem žiť? Čo chcem vo svojom živote ro-biť?...“ … nebol som spokojný s tým, čomu som žil, ale vždy som si akosi ospravedlnil môj vtedajší spôsob živo-ta tým, že vlastne aj keby som sa chcel zmeniť a zasvätiť svoj život Bohu, nič nemôžem urobiť, lebo nemám matu-ritu. Vtedy som videl jedinú možnosť ako slúžiť Bohu tak, žeby som sa stal kňazom, čo bolo počas komunizmu ťažké. V ten deň, keď som si uvedomil, že budem maturovať som po prvýkrát Bohu odpovedal na túto neustále sa opakujúcu otázku: „Dobre Bože, ak zmaturujem, prihlásim sa do seminá-ra, ale len raz. Ak ma vezmú na prvý-krát, stanem sa kňazom.“ Bolo to ešte v čase komunizmu a skutočne ma aj prijali na prvýkrát do seminára v roku 1989. Chcel som život zasvätiť Bohu a pričiniť sa o to, aby ho ľudia poznali, pretože poznanie Boha je podstatné v živote. Možno preto ma zaviedla cesta do Spoločnosti Božieho Slova a neskôr na misie, kde je najväčšia po-treba kňazov a ohlasovania evanjelia. Ako na vaše rozhodnutie reagovali rodičia, resp. rodina, priatelia?Je to už dávno, pamätám si len, že niektorí moje rozhodnutie nekomen-tovali, niektorí sa divili a bolo veľa aj takých, ktorí sa tešili. Myslím, že som niektorých ľudí prekvapil a tak trochu aj seba. Keď som mame oznámil, že sa chcem prihlásiť do seminára, po-znamenala: „Ja som sa za to modlila.“ Vcelku môžem povedať, že rodina ma chápala a veľmi mi pomáhala, vždy som v nich našiel oporu. Myslím že ma aj stále chápu, veľmi mi pomá-hali aj keď som bol na Madagaskare a fandia mi aj teraz a dúfam, že aj budú. Priatelia podobne a som im za to vďačný, často som v nich našiel oporu a porozumenie.

Bolo vašou túžbou odísť na misie do Afriky – na Madagaskar, alebo ste chceli ísť niekam inam?Pred vysviackou v Spoločnosti Božie-ho Slova sme sa mali rozhodnúť kde chceme pracovať. Pred napísaním som už viac-menej vedel, kde majú o mňa záujem. Písal som tri možnosti mojej budúcej práce a všetko bola Af-rika. Vtedy sa mi zdalo, že tam najviac potrebujú misionárov. Ako poslednú som písal frankofónnu Afriku, no a dostal som Madagaskar.

Keď ste prvýkrát uvideli misijnú sta-nicu, aký ste mali pocit?Klamal by som, keby som to tvrdil presne. Bolo to pravdepodobne vo Vohilave, kde pracovali Misionári Božieho Slova, ale veľmi si na to nepa-mätám. Hneď po našom príchode do Manajary, pôsobiska Verbistov, sme ponavštevovali všetky naše misijné stanice a bolo to v takom tempe, že sa mi to nejak zvlášť nevrylo do pamäti. Skutočný pocit z misijnej stanice som prežil asi počas vianočných prázdnin nášho jazykového kurzu, keď sme už mali v malgašštine slúžiť svätú omšu počas vianočných sviatkov v roku 1997. Ja som bol poslaný do farnosti Mahavoky. Cítil som sa stratený a úlo-ha, ktorá na mňa čakala sa mi zdala nad moje sily. Nepoznal som dobre jazyk, fara bez elektrického prúdu, horúčava v kostole, počas omše som bol celý spotený a pamätám si, že vtedy som pokrstil okolo 40-50 ľudí, väčšinou dospelých. Pri všetkej svojej slabosti a neschopnosti som to nejako zvládol a uvedomil som si, že to asi bude Božie dielo.

V ktorej časti ostrova ste pôsobili a aké veľké bolo rozlohou misijné územie, ktoré ste spravovali? Najskôr som pracoval v diecéze Ma-nanjary až do roku 2005, potom som pokračoval v diecéze Fénérive – Est, až do roku 2011. Obe diecézy sú na východe ostrova, jedna na juhu a dru-há na severe. Pracoval som vo viace-rých farnostiach, ktoré sa rozlohou ani veľmi nelíšili. Napríklad farnosť Mananara – Avaratra mala dĺžku po-nad 120 km a šírku okolo 60-70 km.

Patrilo do nej 140 dedín, ktoré sme navštevovali. Neskôr sa od tejto far-nosti oddelila časť Sandrakatsy, ktorá sa stala novou farnosťou a mala niečo ponad 60 dedín. Najhoršie na tých vzdialenostiach bolo to, že väčšinu bolo treba zvládnuť pešo.

Na Madagaskare ste strávil 15 ro-kov, čo vám za ten čas najviac chý-balo z domova?Čo mi najviac chýbalo bola asi rodina a priatelia. Niekedy som mal nostal-giu za našimi sviatkami ako Veľká noc a Vianoce, pretože na Madagaskare nie sú také tradície počas sviatkov ako na Slovensku alebo v Európe vôbec.

Viem, že sa vám podarilo zrealizo-vať stavbu kostola, zriadiť misijnú školu, vybaviť ošetrovňu zariadením a liekmi, postaviť zopár studní... Berú to Malgaši ako samozrejmosť z vašej strany, že sa o všetko posta-ráte?Záleží z ktorej strany sa na to pozerá-me. Povedal by som, že tí, ktorí sú mi-sionárom najbližší, akosi samozrejme berú, že misionár nejakým spôsobom pomáha. Sú na to navyknutí a očaká-vajú pomoc. Dokonca to berú aj tak, že „majú peniaze a možnosti tak je celkom normálne že pomáhajú“. Sú aj takí ktorí sú radi, keď môžu nejakým spôsobom využiť, alebo aj zneužiť po-moc misionára, ak sa podarí. Avšak obyčajní ľudia, ktorí sú odkázaní na seba samých a misionár sa im začne venovať a pomôže im nejakým spôso-bom sú za to skutočne srdečne vďační a vážia si to.

Momentálne ste už asi rok na Slo-vensku a pôsobíte tu ako kňaz. Čo sa tu z vášho pohľadu čo ste tu neboli zmenilo?Najväčšiu zmenu som si všimol v prístupe k životu. Najdôležitejším sa stáva a medializuje sa všetko to, čo je okolo nás a zabúda sa na to, čo je v nás a akí sme. Mám dojem, že ko-merčné média sú aktuálne negatívne orientované proti Cirkvi a nezabudnú nikdy ukázať aj dobré veci negatívne. Ľudia akoby mali menej viery a nádeje v Boha. Ťažisko pozornosti je v mate-riálnom svete. Ľudia sa často na všet-ko sťažujú a všetko kritizujú, málo sa venuje pozornosť tomu čo prežívame vo svojom vnútri a prestáva sa byť hr-dým na svoj postoj, vieru, nádej, všet-ko sa dá „predať“, podľa toho čo sa dá „získať“. Je to však trochu zovšeobec-nené. Osobne mám viacej kontaktov s kresťanmi a tu musím povedať, že mám dobré skúsenosti a sú pre mňa povzbudením.

Chceli by ste sa vrátiť naspäť?Možno len na nejaký krátky čas, me-

siac alebo dva. Zdravotné problémy ktoré ma prenasledovali pred mojím návratom na Slovensko sa síce stra-tili, ale ako som zistil pri návšteve Madagaskaru v máji tohto roku, veľmi ľahko sa vracajú. Strávil som na Ma-dagaskare dosť dlhý čas a je samozrej-me, že mi trochu chýbajú niektorí ľudia a navždy mi zostanú v pamäti, ale na trvalý návrat na Madagaskar nemyslím.

Blíži sa čas Vianoc, ako sa slávia na Madagaskare? Podobajú sa aspoň v niečom na tie naše?Na Madagaskare nemajú vianočnú tradíciu tak ako u nás v Európe. Jedlá cez Vianoce sa príliš nelíšia od jedál, ktoré pripravujú na iné sviatky. Teda pri brehu mora, kde som strávil väč-šinu času je celkom bežná aj ryba, ale nie je to pravidlo. December, január a február sú na Madagaskare najteplej-šie mesiace, teda bývajú veľké horú- čavy, ale sneh by ste márne hľadali aj v zime. Väčšinou som trávil Vianoce s ľuďmi v teréne, teda mimo misie, často ďaleko v horách. Nemajú zvyk obdarovať sa ani na Mikuláša, ani na Vianoce. V mestách sa síce začí-na komercionalizovať tento sviatok a aj keď malgaši nemajú na ostrove veľa ihličnatých stromov, preniká na ostrov zvyk kupovať a zdobiť umelý stromček. Pre kresťanov, Advent je prípravou na príchod Spasiteľa, ľudia sa pripravujú na prijatie sviatosti krs-tu, tak deti ako aj dospelí bývajú cez vianočnú vigíliu pokrstení. Pre nich je to veľký sviatok. Vtedy je kostol pekne vyzdobený kvetmi, v kostole je z tra-dičných materiálov zhotovený „trano-nomby“ (maštaľka), v ktorom sú nie-kedy aj nejaké figúrky, ale niekedy je aj prázdny, alebo si ľudia urobia figúrky len z hliny. Niekedy si zdobia kvetmi aj rodinné domy na pamiatku narode-nia Spasiteľa. Na vidieku sa Vianoce odohrávajú predovšetkým v kostoloch počas spoločných slávení. Polnočná

omša sa začína večer okolo 8-9 ho-diny, ale trvá, kvôli bohatej liturgii a krstom aj do 2-3 hodiny ráno.

A ako trávil Vianoce slovenský misi- onár medzi Malgašmi? Čiastočne som na túto otázku už od-povedal, väčšinou som trávil Vianoce s kresťanmi, ktorí bývali na vidieku niekedy aj v ťažko dostupných mies-tach, kam bolo treba ísť desiatky ki-lometrov pešo. Veľa sa tam odniesť nedalo, len to najnutnejšie na oble-čenie a pre slávenie svätej omše. V tej jednoduchosti a chudobe sme spolu s kresťanmi oslavovali narodenie Me-siáša. Pre mnohé deti boli jediným darčekom práve cukríky, ktoré som sa vždy snažil zadovážiť a po slávení polnočnej svätej omše sme ich poroz-dávali prítomným deťom. Bolo to v niečom trochu podobné aj tým prvým Vianociam.

Vianoce sú aj o detskej radosti, zostalo niečo z „malého Števka“ vo vás dodnes?Myslím, že čaro Vianoc tak trochu zostáva v každom z nás, teda aj vo mne. Už síce neočakávam nejaké prekvapenie a darček pod stromče-kom, ale uvedomujem si, že Boh nám v dieťati dal a neustále dáva všetko čo mohol. My všetci máme šťastie, že nás stvoril Boh, ktorý nám dáva samého seba a jedinou odpoveďou na jeho dar sme my sami.

Ako budete tráviť tohtoročné Via-noce?Po tom, čo som sa rozhodol požiadať o vstup do seminára som prežil naj-krajšie Vianoce v mojom živote. Bol to akýsi vstup Boha do môjho živo-ta a preto sú Vianoce pre mňa vždy znamením Božej lásky ku mne. Preto dúfam, že tohtoročné Vianoce budem tráviť bližšie k Bohu a to prajem aj vám a všetkým čitateľom. Jana Vavrová

Svadba v Mananare

Rozhovor s misionárom Štefanom Bebjakom Misionár Štefan Bebjakpri podpise sobášneholistu v kostolesv. Vavrinca v Malej Hradnej

Misionár Štefan Bebjakv Ambohitsare

Celý rozhovor s misionárom Š. Bebjakom nájdete na www.ebin.sk


Slovenskí evanjelici sú súčas-ťou rodiny evanjelických kres-ťanských cirkví, ktoré boli za-ložené v reformačnom procese obnovy cirkvi v 16. storočí. Pu-tovanie evanjelickými chod-níčkami v našom kraji sme začali v Horných Ozorovciach, kde sme sa zoznámili s rodom Ottlykovcov a s históriou stav-by miestneho kostola. Pokra-čovali sme bánovským zastave-ním. Potom sme nabrali smer Podhorie. Po Podlužanoch prichádzame do srdca Podho-ria, do obce Slatina nad Bebra-vou. Je čas adventu a blížia sa sviatky Vianoc.

V rodinách evanjelických fará-rov sú vianočné sviatky spravidla náročným obdobím frekven-tovanej kňazskej služby. O tom, ako sa na tieto sviatky chystajú evanjelici, akú budú mať podo-bu, sme sa v advente porozprá-vali so sestrou farárkou Marti-nou Tlkancovou. Cirkevný zbor v Slatine nad Bebravou vedie od roku 2000 a tak nás zaujímali aj iné hodnotné informácie zo zborového života v tejto obci na Podhorí.

Bitarovský: Advent je slovo latinského pôvodu a znamená príchod. Tak sa to pri konfir-mačnom vyučovaní učia deti. Je to prípravné obdobie pred vianočnými sviatkami a svätia ho všetky kresťanské cirkvi, ktoré očakávajú príchod Me-siáša, Pána Ježiša Krista. Štyri adventné nedele nám pripomí-najú aj štyri sviece na advent-nom venci. Čo znamená advent pre Vás?

Martina Tlkancová: Advent je pre mňa časom osobnej prí-pravy na vianočné obdobie. Ad-ventný čas je obdobím predzna-menaným atmosférou Vianoc, preniknutou pocitom ľudskej blízkosti. Všetci ľudia sú spo-ločne motivovaní posolstvom Vianoc, kedy si pripomíname narodenie a príchod Božieho Syna Pána Ježiša Krista na túto zem.Advent je aj pre mňa osobne jedinečným časom, ktorý zvlášt-nym spôsobom umocňuje náš život, naše konanie a správanie, roznecuje v nás pocit spolupat- ričnosti, ľudskej blízkosti a dob-ročinnosti. Žiadne iné obdobie kalendárneho roka v nás v takej intenzite neprebúdza takéto prejavy, ako práve adventný čas a čas Vianoc.

Ako som sa už zmienila, advent je časom osobnej prípravy na príchod Božieho Syna. Všet-ci by sme sa, paradoxne v čase predvianočného stresu a zho-nu, mali pozastaviť a zamyslieť sa nad sebou, svojím životom, jeho smerovaním. Advent je čas, kedy sa máme vnútorne sústre-diť a pripraviť, čas, kedy máme bilancovať, prehodnocovať, premýšľať o živote ako takom, o jeho hodnotách.Advent pre mňa osobne, ako pre evanjelickú farárku, je však aj časom neustávajúcej osobnej prípravy na „vrchol“ kňazskej a kazateľskej služby, kedy sa tak ako i ostatní kazatelia snažím s Božou pomocou zachytiť a v slo-vách vyjadriť tú neopakovateľnú atmosféru Vianoc a poukázať na to, čo presahuje naše ľudskú predstavivosť a pocity.

Bitarovský: Ste nielen farár-kou, ale i manželkou a matkou dvoch synov, ktorí sa, ako aj iné deti, na Vianoce veľmi te-šia. Priblížte nám, ako preži-jete štedrovečerné prípravy a sviatočné chvíle Vy?

Martina Tlkancová: Keďže ako farárka sa snažím byť na du-chovnú službu počas sviatkov pripravená už vopred v predsti-hu, samotné štedrovečerné prí-pravy prebiehajú, myslím si tak, ako u každej inej matky, s povin-nosťami a s prípravami. Treba sa postarať o deti i domácnosť. Ráno a dopoludnia treba uro-biť ešte drobné domáce práce, pripraviť obed a tiež navariť štedrovečernú večeru a prestrieť štedrovečerný stôl. Popoludní sa potom už sústredím na služ-by Božie. Som vďačná, že ľuďom môžem prinášať zvesť, ktorá je určená všetkým, bez rozdielu vyzna-nia, veku, národnosti, rasy či pohlavia. Radostnú zvesť, ktorá je určená všetkým tak, ako to zvestoval aj anjel, že je to ra- dosť, ktorá „bude všetkému ľudu“!Počas tých sviatočných chvíľ si môžeme uvedomovať, čo všet-ko máme, blízkych, rodinu, že máme čo jesť, že sa máme čím obdarovať, že môžeme vnímať mnoho požehnania. Iste je toho veľa, čo si človek na Štedrý večer uvedomí, že má. Ale mnohí si v takýto deň či večer uvedomíme aj to, že niekoho nemáme, ale-bo že niečo nemáme. V ľudskom živote sú aj prázdne miesta. Do tej prázdnoty, do toho miesta,

kde niekto alebo niečo chýba, sa dá doplniť len úprimná viera v Krista, sám Ježiš, ktorý úplne mení situáciu ľudského pokole-nia. On prichádza, aby vstúpil do ľudskej prázdnoty. Bitarovský: Cirkevný zbor v Slatine nad Bebravou je na konci roka bohatší o krásnu a ľudskú službu. Táto téma o to viac rezonuje v čase Vianoc. Priblížite nám, o čo ide a komu je určená? Martina Tlkancová: Cirkev má jedinečné, dôležité a nezastupi-teľné poslanie v živote jednotliv-ca i spoločnosti. Jednou z podôb jej poslania je aj diakonia. Je to služba lásky formou pomoci a starostlivosti o ľudí, ktorí potre-bujú pomoc. Aj my v cirkevnom zbore Slatina nad Bebravou chceme byť ľuďom z nášho okolia nápomocní. A to plnením programu, ktorý cirkvi určil a stanovil Pán Ježiš. Byť užitoční nielen sami pre seba, ale aj pre iných. Chceme zvýšiť kvalitu života seniorov našou konkrétnou službou. K tomu má slúžiť aj Stredisko evanjelickej diakonie - Domov sociálnych služieb „Prameň“, sídliace v priestoroch zboro-vého domu. V ňom sme po re-konštrukcii vytvorili priestory pre starých a znevýhodnených občanov, ktoré im zlepšia kvali-tu života zaopatrením a posky-tovaním služieb dennej potreby bez toho, aby sa narúšali ich rodinné a emocionálne väzby na domov. Cieľom projektu je riešiť sociál-no – zdravotné problémy star-ších a zdravotne postihnutých občanov čo najbližšie k miestu ich trvalého bydliska, poskytnúť primerané sociálne služby obča-nom dôchodkového veku, ktorí z rôznych dôvodov takúto for-mu pomoci vyžadujú. Cieľovou skupinou zariadenia sú predovšetkým občania dôchod-kového veku, ďalej občania na invalidnom dôchodku, občania so zdravotným postihom a ob-čania, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo sociálnej núdzi.

Bitarovský: Čo by ste na záver zaželali našim čitateľom a ich rodinám?Všetkým z úprimného srdca želám pokojné prežitie advent-ného a vianočného času, pokoj, lásku, požehnanie darované prí-chodom Božieho Syna a dôveru v Božiu pomoc pre každý deň.

Z bohatých evanjelických dejín v na-šom kraji - zastavenie piate

Z histórie evanjelického cirkevného zboru

Slatinský evanjelický cirkevný zbor, tak ako mnohé iné zbory, prežíval obdobia poko-ja, rozvoja, ale aj obdobie krušných bojov, protireformačného prenasledovania a iných vplyvov.

Prvých 63 rokov samostatného zboru

Počiatky cirkevného zboru sú spojené s prícho-dom rodiny Zayovcov do Uhrovca v roku 1548 a reformačných pohybov, ktoré v tomto období prichádzajú a menia vtedajšie pomery. Zayov-ci ako patróni, podľa starého chápania, - sami bez vyžiadania si mienky biskupa, obstarávali a uvádzali farárov slatinskej a uhrovskej cirkvi. V takejto súvislosti sa spomína v roku 1595 v Slatine aj istý Simon, bývalý rektor evanjelic-kého gymnázia, ktorého dosadil Peter Zay. V dobe poreformačnej, v roku 1611 tu pôsobí evanjelický farár Matej Bodorovinus a ten-to rok vo všeobecnosti predstavuje písomný počiatok evanjelickej cirkvi v Slatine. V roku 1634 dochádza k odtrhnutiu fílie z Timoradze od Slatiny a jej následné pripojenie k cirkvi Podlužanskej. Vtedajšie ťažké pomery sa viac vystupňovali tureckým plienením, ktoré sa prehnalo v roku 1663. Spätným pohľadom na ťažkú situáciu pre evanjelickú cirkev treba spomenúť, že významná rodina Illešházyov-cov v roku 1670 prestúpila ku katolíckej cirk-vi. Nastáva príchod jezuitov a tým prakticky vytratenie evanjelikov. Matkocirkev slatinská vo svojom prvom zriadení, so svojimi piatimi fíliami a to Trebichava, Slatinka, Krásna Ves, Čierna Lehota a Šípkov trvala do roku 1674 teda 63 rokov. V dobe Rákoczyho povstania, v roku 1703 znovu ožili evanjelické zbory na Záhorí, ale ná-sledná rekatolizácia zapríčinila druhý úpadok evanjelickej cirkvi. Podľa dobových materiá-lov žili v Slatinke a v Čiernej Lehote po jednej evanjelickej rodine, Krásna Ves mala 3 rodiny, v Trebichave bola pätina a v Slatine polovica obyvateľov evanjelického vierovyznania. Tieto rodiny sa stretávali a navštevovali rímsko - ka-tolícky kostol.

Slatina ako fília Podlužian

Koniec 17.stor sa spája s tolerančným paten-tom Jozefa II. Po jeho aplikácii do praxe v roku 1781 bol opätovne zriadený cirkevný zbor v Podlužanoch zásluhou Petra Zaya. Slatinský ev. zbor sa stáva jeho fíliou. V takomto neľah-kom položení treba vyzdvihnúť pozoruhodnú a veľkú zaujatosť slatinských evanjelikov, keď prichádzajú so žiadosťou postaviť drevený kostolík. Žiadosť bola adresovaná stoličné-mu úradu v Trenčíne v roku 1787. Žiadosť sa stretla najskôr s mnohými komplikáciami. K samotnému podnetu a k žiadosti prispela veľkým pričinení Ľudovika Amália Zay rod. Calicius, nakoľko si citeľne všímala neutešené položenie evanjelikov svojho panstva v Slatine, išla im v ústrety a nadobudla presvedčenie, že v Slatine treba postaviť evanjelikom modlitebňu. Panstvo Zayovcov v žiadosti prisľúbilo zdarma uvoľniť stavebný pozemok i stavebné drevo. 19. februára 1788 prišla pozitívna odpoveď na žiadosť, a tak stavbe kostola nestálo už nič v ceste. Po vykonaní výmery pozemku sa cirkevníci 16. augusta 1792 dali s Božou pomocou do vyko-pávaniu základov. Práce sa ukončili 2. júna 1793, následne prichádza vysviacka kostola, ktorá pripadla v poslednú potrojičnú nedeľu roku 1794. Spolu s výstavbou kostola prebie-hala aj výstavba cirkevnej školy slatinských evanjelikov. Od vysviacky 1794 do roku 1899 teda celých

105 rokov trvala cesta, na konci ktorej sa sla-tinský. cirkevný zbor odlúčil a stratil postave-nie fílie podlužanského cirkevného zboru. Dňa 16. júla 1899 celozborový konvent v Podluža-noch vydal osvedčenie, že z lona zboru vypúšťa fíliu slatinskú a s ňou Trebichavu, Krásnu Ves, Slatinku, Šípkov a Čiernu Lehotu. Návrh pre-šiel jednohlasne a slávnostne bol vyhlásený dňa 16. júla 1899 na konvente v Podlužanoch.

Chrám Boží a jeho história

Pôvodný chrám slúžil svojmu účelu do roku 1927, kedy na mieste starého chrámu bol po-stavený nový kostol. Stalo sa tak za účinkova-nia farára Dr. Jána Beblavého. Celých 43 rokov sa v ňom schádzali veriaci k oslave Pána Boha. Zub času zanechal na ňom svoje stopy a tak roku 1969 nastala kompletná rekonštrukcia. Následne 16. novembra bola vykonaná posvi-acka, ktorú vykonal biskup Rudolf Koštial. Za ostatné roky bola potom na kostole menená krytina a zavedené elektrické kúrenie. V roku 2001 sa previedol náter veže kostola a náter vonkajšej fasády. Rozsiahla renovácia kostola Rok 2008 sa zapíše do novodobej histórie nášho cirkevného zboru ako rok veľkej obeta-vosti všetkých členov cirkevného zboru i jeho rodákov, ako obdobie mnohého úsilia ale pre-dovšetkým Božieho požehnania, keď všemoh-úci Pán Boh sa k tejto myšlienke i samotnému dielu priznal a zmocnil ľudské srdcia a ochot-né ruky členov zboru k potrebným renovačným prácam. 4. júna začali práce v interiéri kosto-la, ktoré spočívali v demontovaní lavíc a ob-kladu okolo oltára, ktoré boli značne narušené červotočom a vlhkosťou. Počas 11 pracovných dní sa uskutočnila maľovka kostola. Nasledo-valo vyrovnanie podlahy, čo prestavovalo vy-bratie kameninovej podlahy spod lavíc, vybu-dovanie vetracieho kanála po obvode múrov a betonáž podlahy. Ďalšiu etapu prác spočívala v upevnení dreveného obkladu okolo celého ob-vodu kostola. Práce boli ukončené montážou novej drevenej podlahy a nových drevených la-víc. V dnešných dňoch je slatinský chrám Boží dôstojným miestom, kde sa stretávajú evanje-lici z tejto obce a okolitých obcí, tzv.fílií. Spolu s farou, zborovým domom, Domovom sociál-nych služieb „Prameň“, tvoria pevný duchovný celok v prekrásnom prostredí Podhoria.

Nabudúce : V šiestej časti seriálu opustíme Podhorie a vydáme sa do Uhrovskej doliny. Tu sa zastavíme v obci Uhrovec. Aj tu nás čaká mnoho zaujímavých informácií z bohatých evanjelických dejín.

Zdroj: kronika „Dejiny evanjelického augs-burského vyznania CZ Podlužany“, Ivan Kri-žan, 1971, zborové materiály CZ ECAV Slatina nad Bebravou /pripravil: Miroslav Bitarovský

Foto: Stanislav Vavro

Slatina nad Bebravou

Cirkevný zbor Slatina nad Bebravou vedie od roku 2000 sestra farárka Martina Tlkancová

Večera Pánova je sviatosť ustanovená

Ježišom Kristom na odpustenie

hriechov

Evanjelický Tranov-

ského kancionál z roku 1894

Chrám Boží: Pohľad na evanjelický chrám Boží v Slatine nad Bebravou.

Postavený bol v roku 1927 na mieste pôvodného chrámu

Domov sociálnych služieb „Prameň“:

jedno zo stredísk Evanjelickej diakonie.

Od januára 2013 bude slúžiť ako denný

stacionár. V prípade záujmu o bližšie

informácie kontaktuj-te Evanjelický farský

úrad v Slatine nad Bebravou

Miroslav Bitarovskýrežisér, [email protected]

Stanislav Vavroexterný [email protected]


Slovenskí evanjelici sú súčas-ťou rodiny evanjelických kres-ťanských cirkví, ktoré boli za-ložené v reformačnom procese obnovy cirkvi v 16. storočí. Pu-tovanie evanjelickými chod-níčkami v našom kraji sme začali v Horných Ozorovciach, kde sme sa zoznámili s rodom Ottlykovcov a s históriou stav-by miestneho kostola. Pokra-čovali sme bánovským zastave-ním. Potom sme nabrali smer Podhorie. Po Podlužanoch prichádzame do srdca Podho-ria, do obce Slatina nad Bebra-vou. Je čas adventu a blížia sa sviatky Vianoc.

V rodinách evanjelických fará-rov sú vianočné sviatky spravidla náročným obdobím frekven-tovanej kňazskej služby. O tom, ako sa na tieto sviatky chystajú evanjelici, akú budú mať podo-bu, sme sa v advente porozprá-vali so sestrou farárkou Marti-nou Tlkancovou. Cirkevný zbor v Slatine nad Bebravou vedie od roku 2000 a tak nás zaujímali aj iné hodnotné informácie zo zborového života v tejto obci na Podhorí.

Bitarovský: Advent je slovo latinského pôvodu a znamená príchod. Tak sa to pri konfir-mačnom vyučovaní učia deti. Je to prípravné obdobie pred vianočnými sviatkami a svätia ho všetky kresťanské cirkvi, ktoré očakávajú príchod Me-siáša, Pána Ježiša Krista. Štyri adventné nedele nám pripomí-najú aj štyri sviece na advent-nom venci. Čo znamená advent pre Vás?

Martina Tlkancová: Advent je pre mňa časom osobnej prí-pravy na vianočné obdobie. Ad-ventný čas je obdobím predzna-menaným atmosférou Vianoc, preniknutou pocitom ľudskej blízkosti. Všetci ľudia sú spo-ločne motivovaní posolstvom Vianoc, kedy si pripomíname narodenie a príchod Božieho Syna Pána Ježiša Krista na túto zem.Advent je aj pre mňa osobne jedinečným časom, ktorý zvlášt-nym spôsobom umocňuje náš život, naše konanie a správanie, roznecuje v nás pocit spolupat- ričnosti, ľudskej blízkosti a dob-ročinnosti. Žiadne iné obdobie kalendárneho roka v nás v takej intenzite neprebúdza takéto prejavy, ako práve adventný čas a čas Vianoc.

Ako som sa už zmienila, advent je časom osobnej prípravy na príchod Božieho Syna. Všet-ci by sme sa, paradoxne v čase predvianočného stresu a zho-nu, mali pozastaviť a zamyslieť sa nad sebou, svojím životom, jeho smerovaním. Advent je čas, kedy sa máme vnútorne sústre-diť a pripraviť, čas, kedy máme bilancovať, prehodnocovať, premýšľať o živote ako takom, o jeho hodnotách.Advent pre mňa osobne, ako pre evanjelickú farárku, je však aj časom neustávajúcej osobnej prípravy na „vrchol“ kňazskej a kazateľskej služby, kedy sa tak ako i ostatní kazatelia snažím s Božou pomocou zachytiť a v slo-vách vyjadriť tú neopakovateľnú atmosféru Vianoc a poukázať na to, čo presahuje naše ľudskú predstavivosť a pocity.

Bitarovský: Ste nielen farár-kou, ale i manželkou a matkou dvoch synov, ktorí sa, ako aj iné deti, na Vianoce veľmi te-šia. Priblížte nám, ako preži-jete štedrovečerné prípravy a sviatočné chvíle Vy?

Martina Tlkancová: Keďže ako farárka sa snažím byť na du-chovnú službu počas sviatkov pripravená už vopred v predsti-hu, samotné štedrovečerné prí-pravy prebiehajú, myslím si tak, ako u každej inej matky, s povin-nosťami a s prípravami. Treba sa postarať o deti i domácnosť. Ráno a dopoludnia treba uro-biť ešte drobné domáce práce, pripraviť obed a tiež navariť štedrovečernú večeru a prestrieť štedrovečerný stôl. Popoludní sa potom už sústredím na služ-by Božie. Som vďačná, že ľuďom môžem prinášať zvesť, ktorá je určená všetkým, bez rozdielu vyzna-nia, veku, národnosti, rasy či pohlavia. Radostnú zvesť, ktorá je určená všetkým tak, ako to zvestoval aj anjel, že je to ra- dosť, ktorá „bude všetkému ľudu“!Počas tých sviatočných chvíľ si môžeme uvedomovať, čo všet-ko máme, blízkych, rodinu, že máme čo jesť, že sa máme čím obdarovať, že môžeme vnímať mnoho požehnania. Iste je toho veľa, čo si človek na Štedrý večer uvedomí, že má. Ale mnohí si v takýto deň či večer uvedomíme aj to, že niekoho nemáme, ale-bo že niečo nemáme. V ľudskom živote sú aj prázdne miesta. Do tej prázdnoty, do toho miesta,

kde niekto alebo niečo chýba, sa dá doplniť len úprimná viera v Krista, sám Ježiš, ktorý úplne mení situáciu ľudského pokole-nia. On prichádza, aby vstúpil do ľudskej prázdnoty. Bitarovský: Cirkevný zbor v Slatine nad Bebravou je na konci roka bohatší o krásnu a ľudskú službu. Táto téma o to viac rezonuje v čase Vianoc. Priblížite nám, o čo ide a komu je určená? Martina Tlkancová: Cirkev má jedinečné, dôležité a nezastupi-teľné poslanie v živote jednotliv-ca i spoločnosti. Jednou z podôb jej poslania je aj diakonia. Je to služba lásky formou pomoci a starostlivosti o ľudí, ktorí potre-bujú pomoc. Aj my v cirkevnom zbore Slatina nad Bebravou chceme byť ľuďom z nášho okolia nápomocní. A to plnením programu, ktorý cirkvi určil a stanovil Pán Ježiš. Byť užitoční nielen sami pre seba, ale aj pre iných. Chceme zvýšiť kvalitu života seniorov našou konkrétnou službou. K tomu má slúžiť aj Stredisko evanjelickej diakonie - Domov sociálnych služieb „Prameň“, sídliace v priestoroch zboro-vého domu. V ňom sme po re-konštrukcii vytvorili priestory pre starých a znevýhodnených občanov, ktoré im zlepšia kvali-tu života zaopatrením a posky-tovaním služieb dennej potreby bez toho, aby sa narúšali ich rodinné a emocionálne väzby na domov. Cieľom projektu je riešiť sociál-no – zdravotné problémy star-ších a zdravotne postihnutých občanov čo najbližšie k miestu ich trvalého bydliska, poskytnúť primerané sociálne služby obča-nom dôchodkového veku, ktorí z rôznych dôvodov takúto for-mu pomoci vyžadujú. Cieľovou skupinou zariadenia sú predovšetkým občania dôchod-kového veku, ďalej občania na invalidnom dôchodku, občania so zdravotným postihom a ob-čania, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo sociálnej núdzi.

Bitarovský: Čo by ste na záver zaželali našim čitateľom a ich rodinám?Všetkým z úprimného srdca želám pokojné prežitie advent-ného a vianočného času, pokoj, lásku, požehnanie darované prí-chodom Božieho Syna a dôveru v Božiu pomoc pre každý deň.

Z bohatých evanjelických dejín v na-šom kraji - zastavenie piate

Z histórie evanjelického cirkevného zboru

Slatinský evanjelický cirkevný zbor, tak ako mnohé iné zbory, prežíval obdobia poko-ja, rozvoja, ale aj obdobie krušných bojov, protireformačného prenasledovania a iných vplyvov.

Prvých 63 rokov samostatného zboru

Počiatky cirkevného zboru sú spojené s prícho-dom rodiny Zayovcov do Uhrovca v roku 1548 a reformačných pohybov, ktoré v tomto období prichádzajú a menia vtedajšie pomery. Zayov-ci ako patróni, podľa starého chápania, - sami bez vyžiadania si mienky biskupa, obstarávali a uvádzali farárov slatinskej a uhrovskej cirkvi. V takejto súvislosti sa spomína v roku 1595 v Slatine aj istý Simon, bývalý rektor evanjelic-kého gymnázia, ktorého dosadil Peter Zay. V dobe poreformačnej, v roku 1611 tu pôsobí evanjelický farár Matej Bodorovinus a ten-to rok vo všeobecnosti predstavuje písomný počiatok evanjelickej cirkvi v Slatine. V roku 1634 dochádza k odtrhnutiu fílie z Timoradze od Slatiny a jej následné pripojenie k cirkvi Podlužanskej. Vtedajšie ťažké pomery sa viac vystupňovali tureckým plienením, ktoré sa prehnalo v roku 1663. Spätným pohľadom na ťažkú situáciu pre evanjelickú cirkev treba spomenúť, že významná rodina Illešházyov-cov v roku 1670 prestúpila ku katolíckej cirk-vi. Nastáva príchod jezuitov a tým prakticky vytratenie evanjelikov. Matkocirkev slatinská vo svojom prvom zriadení, so svojimi piatimi fíliami a to Trebichava, Slatinka, Krásna Ves, Čierna Lehota a Šípkov trvala do roku 1674 teda 63 rokov. V dobe Rákoczyho povstania, v roku 1703 znovu ožili evanjelické zbory na Záhorí, ale ná-sledná rekatolizácia zapríčinila druhý úpadok evanjelickej cirkvi. Podľa dobových materiá-lov žili v Slatinke a v Čiernej Lehote po jednej evanjelickej rodine, Krásna Ves mala 3 rodiny, v Trebichave bola pätina a v Slatine polovica obyvateľov evanjelického vierovyznania. Tieto rodiny sa stretávali a navštevovali rímsko - ka-tolícky kostol.

Slatina ako fília Podlužian

Koniec 17.stor sa spája s tolerančným paten-tom Jozefa II. Po jeho aplikácii do praxe v roku 1781 bol opätovne zriadený cirkevný zbor v Podlužanoch zásluhou Petra Zaya. Slatinský ev. zbor sa stáva jeho fíliou. V takomto neľah-kom položení treba vyzdvihnúť pozoruhodnú a veľkú zaujatosť slatinských evanjelikov, keď prichádzajú so žiadosťou postaviť drevený kostolík. Žiadosť bola adresovaná stoličné-mu úradu v Trenčíne v roku 1787. Žiadosť sa stretla najskôr s mnohými komplikáciami. K samotnému podnetu a k žiadosti prispela veľkým pričinení Ľudovika Amália Zay rod. Calicius, nakoľko si citeľne všímala neutešené položenie evanjelikov svojho panstva v Slatine, išla im v ústrety a nadobudla presvedčenie, že v Slatine treba postaviť evanjelikom modlitebňu. Panstvo Zayovcov v žiadosti prisľúbilo zdarma uvoľniť stavebný pozemok i stavebné drevo. 19. februára 1788 prišla pozitívna odpoveď na žiadosť, a tak stavbe kostola nestálo už nič v ceste. Po vykonaní výmery pozemku sa cirkevníci 16. augusta 1792 dali s Božou pomocou do vyko-pávaniu základov. Práce sa ukončili 2. júna 1793, následne prichádza vysviacka kostola, ktorá pripadla v poslednú potrojičnú nedeľu roku 1794. Spolu s výstavbou kostola prebie-hala aj výstavba cirkevnej školy slatinských evanjelikov. Od vysviacky 1794 do roku 1899 teda celých

105 rokov trvala cesta, na konci ktorej sa sla-tinský. cirkevný zbor odlúčil a stratil postave-nie fílie podlužanského cirkevného zboru. Dňa 16. júla 1899 celozborový konvent v Podluža-noch vydal osvedčenie, že z lona zboru vypúšťa fíliu slatinskú a s ňou Trebichavu, Krásnu Ves, Slatinku, Šípkov a Čiernu Lehotu. Návrh pre-šiel jednohlasne a slávnostne bol vyhlásený dňa 16. júla 1899 na konvente v Podlužanoch.

Chrám Boží a jeho história

Pôvodný chrám slúžil svojmu účelu do roku 1927, kedy na mieste starého chrámu bol po-stavený nový kostol. Stalo sa tak za účinkova-nia farára Dr. Jána Beblavého. Celých 43 rokov sa v ňom schádzali veriaci k oslave Pána Boha. Zub času zanechal na ňom svoje stopy a tak roku 1969 nastala kompletná rekonštrukcia. Následne 16. novembra bola vykonaná posvi-acka, ktorú vykonal biskup Rudolf Koštial. Za ostatné roky bola potom na kostole menená krytina a zavedené elektrické kúrenie. V roku 2001 sa previedol náter veže kostola a náter vonkajšej fasády. Rozsiahla renovácia kostola Rok 2008 sa zapíše do novodobej histórie nášho cirkevného zboru ako rok veľkej obeta-vosti všetkých členov cirkevného zboru i jeho rodákov, ako obdobie mnohého úsilia ale pre-dovšetkým Božieho požehnania, keď všemoh-úci Pán Boh sa k tejto myšlienke i samotnému dielu priznal a zmocnil ľudské srdcia a ochot-né ruky členov zboru k potrebným renovačným prácam. 4. júna začali práce v interiéri kosto-la, ktoré spočívali v demontovaní lavíc a ob-kladu okolo oltára, ktoré boli značne narušené červotočom a vlhkosťou. Počas 11 pracovných dní sa uskutočnila maľovka kostola. Nasledo-valo vyrovnanie podlahy, čo prestavovalo vy-bratie kameninovej podlahy spod lavíc, vybu-dovanie vetracieho kanála po obvode múrov a betonáž podlahy. Ďalšiu etapu prác spočívala v upevnení dreveného obkladu okolo celého ob-vodu kostola. Práce boli ukončené montážou novej drevenej podlahy a nových drevených la-víc. V dnešných dňoch je slatinský chrám Boží dôstojným miestom, kde sa stretávajú evanje-lici z tejto obce a okolitých obcí, tzv.fílií. Spolu s farou, zborovým domom, Domovom sociál-nych služieb „Prameň“, tvoria pevný duchovný celok v prekrásnom prostredí Podhoria.

Nabudúce : V šiestej časti seriálu opustíme Podhorie a vydáme sa do Uhrovskej doliny. Tu sa zastavíme v obci Uhrovec. Aj tu nás čaká mnoho zaujímavých informácií z bohatých evanjelických dejín.

Zdroj: kronika „Dejiny evanjelického augs-burského vyznania CZ Podlužany“, Ivan Kri-žan, 1971, zborové materiály CZ ECAV Slatina nad Bebravou /pripravil: Miroslav Bitarovský

Foto: Stanislav Vavro

Slatina nad Bebravou

Cirkevný zbor Slatina nad Bebravou vedie od roku 2000 sestra farárka Martina Tlkancová

Večera Pánova je sviatosť ustanovená

Ježišom Kristom na odpustenie

hriechov

Evanjelický Tranov-

ského kancionál z roku 1894

Chrám Boží: Pohľad na evanjelický chrám Boží v Slatine nad Bebravou.

Postavený bol v roku 1927 na mieste pôvodného chrámu

Domov sociálnych služieb „Prameň“:

jedno zo stredísk Evanjelickej diakonie.

Od januára 2013 bude slúžiť ako denný

stacionár. V prípade záujmu o bližšie

informácie kontaktuj-te Evanjelický farský

úrad v Slatine nad Bebravou

Miroslav Bitarovskýrežisér, [email protected]



Takejto „demokracii“ sa ťažko rozumie...

1. Ako vnímaš s odstupom času vtedajšie rozhodnutie po-litikov ? Hlasoval by si znova rovnako ?

Bola to hektická doba. Keďže dva roky trvajúce série rokovaní po hradoch a zámkoch Česko-slovenska nikam neviedli, bolo jasné, že sa schyľuje k rozdele-niu republiky. Akurát to nikto z vtedajších vrcholových politikov dlho nechcel povedať nahlas ako prvý. Už keď sa pred voľbami 1992 zostavovala kandidátka na poslancov do Federálneho zhro-maždenia, pýtal sa Vladimír Me-čiar každého z nás, či sme ochot-ný ísť do Prahy, lebo ... Tušili sme, že náš mandát nebude trvať štyri roky. A či by som hlasoval znova rovnako ? Nuž áno ! Nie som žiaden zúrivý nacionalis- ta, ale prečo by sme nemohli aj my Slováci mať svoj štát, keď ho majú aj iné menšie národy ? No a že ho máme, aký máme – to je už len naše maslo na hlave...

2. Máme ho aký máme ... mas-lo na hlave ... môžeš tieto kon-štatovania rozvinúť ?

V každej učebnici zaoberajúcej sa teóriou štátu nájdeš približne dva jeho obvyklé základné atri-búty. Sú nazvané ako funkcie štátu vnútorné - ochrana oby-vateľov, majetku, ľudských práv, sociálna podpora, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, stabili-ta meny... a funkcie vonkajšie - ochranná funkcia (armáda), ochrana záujmov štátu (eko-nomika, kultúra, politická kul-túra), aktívna účasť na medzi-národných vzťahoch s dôrazom na perspektívu štátu ... Môžeme si postupne položiť otázky, čo z uvedeného funguje v našom prípade... Funguje spoľahlivo ochrana občanov a ich majetku? Aká je vymožiteľnosť práva? O stave súdnictva sa denne popíšu stohy papiera a tisícky príspev-kov na internete. Ľudské práva sa najčastejšie obhajujú len v

súvislosti s jedným etnikom, majoritná väčšina akoby ich nemala. Sociálna podpora tých, ktorí sú na ňu odkázaní, a mys-lím nielen na nezamestnaných, ale aj na invalidov a dôchodcov, zväčša stačí na prežívanie tesne na hranici chudoby, asi aj pod ňou. O stave vzdelania sa dá na-písať rozsiahly román a podobné konštatovanie určite platí i o sta-ve zdravotníctva. No a ako če-rešnička na torte vyznie konšta-tovanie, že o stabilite našej meny nerozhodujeme vôbec! Rozho-duje sa o nej niekde úplne inde, mimo hraníc Slovenska a tuším aj mimo dosahu slovenských politikov. A ak začneme takto žartovať o vonkajších funkciách nášho štátu, o tom ako si ich štát plní, vyjde nám asi toto: boja-schopnú armádu prakticky ne-máme, ak by v prípade potreby bola vyhlásená mobilizácia, nuž naši mladí by najskôr všetci uká-zali modré knižky ( takmer treti- na stredoškolskej populácie je oslobodená od telesnej výchovy), a tí, ktorí by aj narukovali, by si najskôr spôsobili pri výcviku toľko zranení, že by bolo dávno po vojne, kým by sa naučili bo-jovať... To však nie je irónia na účet mladých. Ich nevedomosť je daná tým, že ich to nik neučí. Branná výchova bola zrušená, telocvik sa učí len tak opatrne, pohodlne. Záujmy štátu, ak štát chápeme ako spoločenstvo všet-kých občanov, neobhajuje nikto! Obhajované sú iba záujmy moc-ných nášho sveta, záujmy cu- dzích korporácií, záujem zisku a hrabania peňazí! A tomuto záujmu je podriadené všetko, aj ekonomika, kultúra i politická kultúra! Takejto demokracii sa ťažko rozumie...

3. V liberálnej ekonomike predsa platia, aspoň sa to ne-ustále verejne tvrdí – zákony trhu a tam sa štát nemá čo starať . Každý sa má postarať o seba sám. A kultúra je predsa slobodná, či si myslíš, že nie ?

Myslím si, že floskula o slobode trhu je iba jednou z tzv. „uni-verzálnych právd našej doby“, ktorá však v skutočnosti slúži na klamanie ľudí. Aký trh, aká jeho voľná ruka?! Voľná ruka platí iba do času, keď všetko funguje a systém je v konjuktúre, keď zarába. Akonáhle príde kríza, už sa slobodná ruka trhu obracia na štát: daj šrotovné, daj inves-tičné stimuly, daj daňové prázd-niny, ozdravuj banky, spáchaj euroval... a „štát“, v skutočnosti však my - jeho občania, platíme ako diví do súkromných vreci-ek kdekoho za jeho zbabrané kšefty! A k druhej časti otázky, k poznámke o kultúre: kultúra je možno slobodná, ale iba tá malá. Doma si môžeš maľovať, čo sa ti páči, písať, čítať, poč-úvať. Tá masová kultúra, to, čo ide do médií, mám pocit, že už také slobodné nie je. Sloboda tejto kultúry je limitovaná zá-ujmom zarábať peniaze a tomu podriaďuje svoj obsah. A ten najčastejšie žiaden nie je! Nič hodnotné, resp. iba veľmi veľmi málo. Tvorcovia takejto kultúry sú motivovaní iba vidinou zisku. A potom ponúkajú kal v podobe rôznych reality show útočiacich na najnižšie pudy človeka. A ešte poznámka: kto má oči otvorené, musí vidieť výraznú amerikani-záciu nielen našej, ale aj celej eu-rópskej kultúry. Kedysi v časoch socíku, sme mali raz za rok Me-siac Československo-sovietske-ho priateľstva. Vtedy v televízii na tých jej dvoch programoch bežali sovietske filmy, folklór-ne súbory, častušky a balalajky. Dnes máme po celý rok dvanásť mesiacov Slovensko – americ-kého priateľstva a na všetkých televíznych kanáloch bežia stu-pídne filmy v ktorých sa strieľa a vraždí, oslavuje kult brutálnej sily, a to celé je premiešané na-sprostastou agresívnou rekla-mou. Tento model televízneho vysielania určite nevymysleli na Slovensku. A asi každému je jasné, že má svoj účel – vymývať

mozgy a meniť vzorce správania sa ľudí...

4. Pokojne to môžeš prepnúť, každý si môže slobodne vybrať, čo chce pozerať, prípadne aj nepozerať...

To máš samozrejme pravdu! Problémom však je, že mnoho ľudí to neprepne a pozerá. Iste-že je to ich vec a nič ma nie je do toho, kto čo v televízii poze-rá, akurát konštatujem, že tieto programy podprahovým spôso-bom menia hodnotový systém človeka, menia jeho nazeranie na svet a následne i spôsoby jeho správania. Televízie svojim dlho-dobým pôsobením implantujú do podvedomia ľudí isté modely životného štýlu. Učitelia sme prví, kto tieto zmeny registruje-me pri práci s mladými ľuďmi. Vidíme a často na sebe aj cítime ... Ale určite tieto zmeny vnímajú aj iní ľudia a majú osobnú skú-senosť s tým, ako sa mení spolo-čenské správanie, ako pribúda agresivity, arogancie, sebectva, bezohľadnosti a násilia vo vzťa-hoch. Empatia, porozumenie a úcta, elementárna slušnosť sú spravidla považované za prejavy slabosti. Mám pocit, že ľudia sa znova najradšej zatvoria doma a chcú mať s každým pokoj. So zmenou spoločenského systému na konci osemdesiatych rokov naša generácia očakávala zrejme čosi celkom iného.

5. Sme približne rovnako sta-rí. Skúsiš pomenovať čo sme očakávali ?

Najjednoduchšie bude asi pove-dať, že spojenie toho najlepšieho z oboch spoločenských systé-mov. Sociálne istoty socializmu s právom bohatnúť. Tak vtedaj-šie média vykresľovali budúci vývoj. Dobrý baťovský kapitaliz-mus. Stačí si v archívoch nájsť a prečítať dobovú tlač. Čo sľuboval Václav Havel, čo maľovali vte-dajšie skupiny revolučných po-litikov. Pamätám si reči revolu-cionárov oblečených vo svetroch a vystupujúcich v televíznych diskusiách, reči o tom, ako do dvadsať rokov dobehneme vy-spelý svet a bude na Slovensku raj na zemi... Ale nezazlievam im to, asi tomu vtedy aj verili, asi sme verili všetci a tých, ktorí na-bádali k opatrnosti, tých sme ne-počúvali. Jeden z vtedajších pro-tagonistov tzv. nežnej revolúcie Vladimír Ondruš vydal v roku 2009 knižku s názvom Atentát na nežnú revolúciu. Zaujímavý text o pozadí vtedajšieho diania v ktorom sa čitateľ dozvie o tom, ako hneď po novembri 89“ vte-dajší politickí lídri začali mani-pulovať s verejnou mienkou na dosiahnutie svojich politických cieľov.

6. Je prirodzené, že ľudia so spoločenskou zmenou spájali mnohé nádeje. Preto predsa

išli do ulíc. Ako nový systém tieto očakáva-nia naplnil ? Na to si nedovolím jed-noznačne odpovedať za iných. Domnievam sa, že tí, ktorí zbohatli, tí sú spokojní. A ten zvyšok, ktorý žije z dennodennej práce svojich rúk oby-čajný všedný život, ten sa prispôsobil. Spokojní sú asi podľa toho, ako sa im momentálne darí. Staršia generácia je v globále asi spokojná menej. Približne pred rokom medializova-ný výsledok nejakého prieskumu verejnej mienky hovoril o tom, že až 74% občanov pova-žuje smerovanie Sloven-ska za nesprávne. No a prieskum z 15. novem-bra tohto roku hovorí, že až polovica Slová-kov by sa zo Slovenska odsťahovala, keby mala možnosť nájsť si niekde vonku prácu. Aj keď ta-kéto prieskumy beriem s rezervou, určitú vypo-vedaciu hodnotu o stave spoločnosti majú. A ani neviem, či ešte takáto otázka – o splnených očakávaniach - má zmy-sel. Dorástla totiž ďalšia generácia Slovákov, kto-

rá iný model spoločnosti nepozná, nemá inú skú-senosť na základe ktorej by mohla porovnávať. To, v čom dnes žijeme, berú ako jediný a prirod-zený stav vecí, vrátane všetkého, čo tento stav obsahuje... Moja a star-šia generácia ľudí však porovnávať môže. Naše očakávania sa s najväč-šou pravdepodobnosťou nenaplnili.

7. Za seba súhlasím. Mám aj svoje dôvody. Aké sú tie Tvoje ?

Musíme sa pokúsiť vyhnúť porovnávaniu osobnému, pretože ka-ždý človek má vlastnú životnú skúsenosť a nedá sa tvrdiť, že je to skúsenosť všeobecná a je možné aplikovať ju na celú spoločnosť. Niekto spomína na minulý sys-tém dobre, niekto, kto bol povedzme politicky perzekvovaný, nenájde nič pozitívne. Ak však niečo porovnávam, tak vopred konštatujem, že je môj názor, ktorý nikomu nevnucujem! Myslím si, že v minu-losti bol náš slovenský svet akosi bezpečnejší. Menej násilia, menej

arogancie, menej závisti a zloby, spoločnosť preukazovala viac úcty voči svojim seniorom, soc- iálna nadstavba štátu – školstvo, zdravotníctvo, dôchodkový sys-tém, fungoval tak, že umožňo-val ľuďom bezpečnú priemernú kvalitu života. Nebolo vyloženej biedy, ktorá sa zjavuje v čoraz väčšej miere dnes, životný štan-dard bol na Slovensku veľmi slušný. Ľudia boli hádam spo-kojnejší, družnejší, nebolo toľko každodennej frustrácie. Na javy ako nezamestnanosť, sociálna neistota, drogy, násilie na ulici-ach, mafia, nájomné vraždy, ko-rupcia ako samozrejmá súčasť života, na toto a iné veci si naša a strašia generácia musela po-stupne zvyknúť, nepoznali sme to, nepáči sa nám to a náš život to nerobí kvalitnejším...

8. Spýtam sa Ťa priamo: vy-rastali sme, dospievali, študo-vali a zakladali sme si rodiny v socializme. Bol tento systém lepší ?

V ukazovateľoch, ktoré som spo-menul vyššie - jednoznačne áno! V prvých dňoch po páde minulé-ho systému ľudia spontánne pri-vítali Alexandra Dubčeka naspäť na politickej scéne a nechápali, keď ho noví politici postupne odstavovali od aktívnej účasti na vtedajšom dianí. Pýtam sa, či to nebolo preto, že si mnohí pamätali jeho socializmus s ľud-

skou tvárou ? A či ľudia pôvod-ne nečakali akúsi modernizáciu toho, vtedy jestvujúceho socíka? Tú omieľanú perestrojku ... A dávam si aj druhú otázku, koľkí by ten model spoločnosti uvítali teraz ? Avšak hneď aj dodávam, že dnešná generácia mladých ľudí už takmer nevie, kto bol Alexander Dubček a o čo vtedy išlo ... Také príznačné pre Slo-vákov... V zahraničí si Dubčeka vážia omnoho viac... Doma opäť zamlčujeme isté dejinné úseky a isté osobnosti, nevieme im nájsť správne a spravodlivé miesto v panoptiku histórie. A netýka sa to len Dubčeka, naši politici sa nevedia dohodnúť ani komu akú sochu postaviť a kde ju umiest-niť... A či je socializmus lepší systém? Osobne sledujem a za-ujíma ma model, ktorý existuje v Číne. Akýsi socialistický kapita-lizmus. Som zvedavý dokedy im tam vydrží. Uvažujem občas, že ak by do tejto najľudnatejšej kra-jiny sveta vpustili demokraciu nášho západného a špeciálne karpatského typu goríl, koľko by Čína vydržala ako jednotný štát. Pravdepodobne by si ju čoskoro rozobrali gangy a vytvorili anar-chiu kantónov a mafiánskych geríl. To by bolo nevyčerpateľné odbytisko pre drogy, prostitúciu, čiernu ekonomiku. Číňania by zaplatili daň tzv. západnej de-mokracii. Aby som úplne neu-hol odpovedi na Tvoju otázku: zdá sa mi, že súčasný režim na

no miera citlivosti verejnosti na rôzne kauzy a ochota ľudí dávať svoje postoje najavo. A čosi je isto ukryté aj v stabilite systému. Ak sa u nás po každých voľbách mení legislatíva ovplyvňujúca podnikateľské prostredie, da-ňový a odvodový systém, ak sa jednoducho povedané – menia pravidlá hry počas hry, neprine-sie to nikomu nič dobré. Aj toto je realita Slovenska uplynulých dvadsiatich rokov. Roztriešteno-sť politickej scény, osobnostná malosť väčšiny jej lídrov. Za celé spomínané obdobie sa nevynoril politik, ktorý by dlhodobo zjed-notil Slovensko, na ktorého by sme boli pyšní a za ktorým by sme väčšinovo dlhodobo stáli.

12. Aj to je pravda. Čomu pri-pisuješ túto skutočnosť ?

Náchylnosti Slovákov značne veriť mainstreamovým médi-ám, typickej a asi geneticky da-nej hašterivosti, nízkej úrovni niečoho, čo neviem označiť vý-stižnejšie, ako národná hrdosť. My si popravíme sami každého výraznejšieho politika a netreba nás veľa štartovať. História to dokazuje. Zatiaľ čo Bill Clinton je aj napriek škandálu s Mo-nikou Lewinskou stále jeden z najpopulárnejších amerických prezidentov, má za sebou aj po-litické aféry a spočiatku klamal v danom škandále pred súdom, nám stačia dva tri články v novi-nách a opľúvame aj toho, kto re-álne zastáva naše záujmy... Raz hosana a potom ukrižuj!

13. K tomuto skôr politickému hodnoteniu sa mi žiada spýtať, ako hodnotíš Slovensko a jeho dvadsať rokov z ekonomickej stránky?

Nie som ekonóm, iba taký ekonomický samouk, moje ve-domosti z ekonomiky sú dané čítaním knižiek a internetu. V tejto oblasti si skôr sám kladiem otázky typu nakoľko sme mon-tážnou dielňou nadnárodných spoločností a nakoľko tvorcami vlastnej ekonomiky? Už som povedal, že čo malo cenu predali sme a čo prináša reálne peniaze nám nepatrí. Pozrime sa iba na naše mesto. Koľko z fabrík, kto-ré tu v regióne fungujú, vlastnia slovenskí majitelia? Týmto kon-štatovaním však ani náhodou neútočím na zahraničný kapitál, chválabohu, že tu tie fabriky sú, iba uvažujem, či sme schopní aj sami niečo také tvoriť. Za-hraničný biznis sem totiž určite neprišiel robiť charitu, ale zará-bať. A čo zarobí, spravidla si od-nesie domov. Doteraz posledný zaznamenaný rozvoj mesta sa datuje do začiatku sedemdesia- tych rokov a súvisí s rozvojom bývalej Tatrovky. Z desaťtisíco-vého mestečka sa postupne stalo dvadsaťtisícové, pribudli doslo-va tisícky bytov, školy, športo-viská, zdravotnícke zariadenie, cesty, infraštruktúra ako taká a z jej podstaty mesto čerpá dodnes. A odvtedy – NIČ zásadného! Ak nerátame pár priemysel-ných hál na Dubničke a v cen-tre mesta v ktorých sa predáva Pokračovanie na strane »» č. 8

Pred 20 rokmi, dňa 25. novembra 1992, prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) ústavný zákon o zániku spoločnej federácie Če-chov a Slovákov, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Dospelo sa k nemu po komplikovaných rokovaniach. Dňa 31. decembra 1992 – o 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Repub-lika a následne vznikli dve samostatné republiky - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR). Jedným z vtedajších poslancov FZ ČSFR bol aj občan nášho mesta Peter Bulík. Pri príležitosti uvedeného výročia schválenia tohto zákona sme sa s ním porozprávali. O všeličom...

Slovensku nie je to čo ľudia pred dvadsiatimi rokmi chceli a zva-žujem, či model čínskeho socia-lizmu nie je akýmsi pionierskym predvojom budúceho uspori-adania štátov, keďže európsky jestvujúci model vyzerá byť už dosť ojazdený a má vytrieskané nápravy. Domnievam sa, že väč-šina ľudí aj tak túži po silnom so-ciálnom štáte, kde vládne právo, poriadok a prosperita a každý, kto potrebuje pomoc, má ju ga-rantovanú. Či sa tak bude ube-rať svet budúcnosti, to sa uvidí.

9. Vráťme sa k meritu nášho rozhovoru. Dvadsať rokov sa-mostatného Slovenska. Ako hodnotíš tieto roky, čoby sám stále politicky činný človek?

Myslím, že sa stále rozpráva-me o Slovensku a o uplynulých dvadsiatich rokoch (smiech) ... Ale dobre, môžeme hovoriť aj v užšom slova zmysle. Slo-vensko má za tie roky za sebou obrovský pokrok v oblasti ma-teriálnej. Máme tu, niekedy až nadmerné, množstvo obchodov, spleť rôznych druhov tovaru a rozličných služieb, o niektorých sme vedeli len z pašovaných ča-sopisov, máme slobodu slova, aj keď nás nik nepočúva, slobodu pohybu prakticky po celom sve-te, aj keď nás nájdu kedykoľvek, ak máme mobil vo vrecku saka, či nohavíc, slobodu narábať so svojim životom a schopnosťa-mi, ako uznáme za vhodné a správne, máme konkurenciu, ktorá nás posúva vpred. Máme individuálnu šancu byť bohatý-mi, ak na to máme schopnos-ti, (alebo odvahu...) môžeme si kúpiť (ak máme za čo) hoci palác a trebárs flotilu lodí, či futbalový klub... čokoľvek. To je viac – menej v poriadku a to hodnotím vcelku pozitívne. Ako a čím za tieto možnosti platíme negatívnym spôsobom, to som povedal v odpovediach na Tvoje predošlé otázky. K tým odpove-diam dodávam ešte nasledovné: nesmierne mi prekáža, že máme politikov, ktorí nedokážu spo-ločne obhájiť záujem Slovenskej republiky v medzinárodnom kontexte, že celé generácie slo-venských politikov trpia syn-drómom sluhovstva, ohnutého chrbta a cúvania pred cudzími záujmami, že sa medzi sebou nedokážu dohodnúť na tom, čo je naozaj pre Slovensko a jeho občanov dôležité. Rozčuľuje ma nízka, mimoriadne nízka úroveň slovenskej politickej scény, jej rozhádanosť a vzájomné uráža-nie sa až nenávisť, často iba pre-to, že oponent má iný názor. Je to úbohé, hanebné a rozkladá to morálku celej spoločnosti. Par-lament i väčšina malých parla-mentov (mestských i obecných ) pracuje spravidla systémom val-ca, potlačí každú dobrú myšlien-ku, ak ju nepredniesol ten správ-ny človek z koaličnej väčšiny, kto nejde s nami, ide proti nám. Re-álne na Slovensku o slovenských záležitostiach rozhoduje možno dvadsať-tridsať ľudí, ostatní len dvíhajú ruky. A hnevá ma, že za uplynulých dvadsať rokov niek-torí politici rozkradli a rozpre-dali takmer všetko, čo malo pre

Slovensko zmysel a cenu!

10. Nevyhneme sa tejto otáz-ke: bol si členom HZDS. Táto strana sa spája s najväčším rozkrádaním a rozpredajom slovenského majetku ...

Áno, médiá to celé roky masív-ne forsírujú. A zrejme často aj právom. K tejto veci chcem však povedať, že ja osobne som nič neukradol, nesprivatizoval a ani pri ničom podobnom som nija-kým spôsobom neasistoval. Ni-kdy som nehlasoval o akejkoľvek privatizácii, nepodieľal som sa na žiadnej krádeži. Rovnako tak nikto z ľudí, ktorí sme tvorili tzv. funkcionársku špičku HZDS v našom okrese. A nik sa nás na náš názor v otázkach privatizá-cie ani nepýtal... Naopak, mnohí z týchto ľudí požívali a požívajú dôveru svojich spoluobčanov, preukazovanú tým, že ich vo-lia naďalej do funkcií starostov obcí, či poslancov zastupiteľs-tiev, a to aj napriek tomu - už nie vďaka tomu - že boli kedysi v HZDS. A ešte pripomeniem, ak už mnohí zabudli, že HZDS iniciovalo v septembri 1998 - re-ferendum o zákaze privatizácie strategických podnikov. Presa-dila ho vtedajšia vládna koalícia pod vedením Vladimíra Mečiara a uskutočnilo sa súčasne s par-lamentnými voľbami. Voliči mali rozhodnúť o zákaze privatizácie energetických podnikov so síd-lami v Bratislave, Žiline a Ko-šiciach, Slovenského plynáren-ského priemyslu, Slovenských elektrární a akciovej spoločnosti Transpetrol. Plebiscit bol znova neplatný, zúčastnilo sa na ňom 44,06 percenta oprávnených voličov. Antikampaň urobila svoje. Tieto zlaté vajcia sloven-skej ekonomiky rozpredali iní. A to sú fakty, žiadna propaganda! Hovorím to len „pre poriadok v priestore!“ Kto kradol, nech si nesie zodpovednosť. Ale nepo-znám ani jediný prípad, že by sa tak stalo za ktorejkoľvek vlády, pričom úplne každá má za tie roky svoje darebácke kauzy...

11. Aj s tým sa dá len ťažko ne-súhlasiť. Je to systémová, ale-bo genetická záležitosť? Je to podstata politiky ?

Asi je to skôr podstata politiky. Deje sa tak úplne všade. V roz-vinutých a starých demokraci-ách i v rozvojových štátoch. A v rôznych spoločenských sys-témoch, najviac asi v tzv. de-mokracii... Ale dialo sa tak aj v starom Grécku a v starom Ríme. Ak hovoríme o dvadsiatich ro-koch samostatného Slovenska, jednou typickou črtou tých ro-kov je, že naša politická scéna nie je stabilná a vyprofilovaná. Takmer pred každými voľbami vznikajú nové politické strany, tie sľubujú nové veci a ľudia sa k nim utiekajú s novou nádejou, keďže tie pôvodné očakávania sa nenaplnili. Pravdepodobne je to daň mladého štátu a mladej demokracie za nedostatok skú-seností zo samostatnosti. V sta-rých demokraciách sa striedajú dve – tri strany pri kormidle a je to rovnaké... Rozdielna je mož-

Prijatie v NR SR 28. 11. 2012


všakovaký tovar a hovorí sa im super-markety. Nemám nič proti ním, určite prispievajú k spokojnosti ľudí, len si myslím, že je to málo za dvadsať ro-kov. A takmer celkom nič mesto za tie roky nevytvorilo z vlastných zdrojov. Cesty, byty, chodníky, športoviská na sídliskách, detské ihriská, oddychové zóny, kultúrne zariadenia, mládežníc-ke kluby, klub dôchodcov... Niektoré obce v okrese dosiahli viac.

14. Plynulo sme prešli k ďalšiemu okruhu otázok. Kto Ťa pozná, môže právom povedať, že si roky poslanec Mestského zastupiteľstva, prečo si sa viac nesnažil, prečo kritizuješ ...

Kritizujem roky všeličo a takmer nič to nie je platné! Ako každý poslanec, mám aj ja iba jeden hlas v zastu-piteľstve a sám mnoho nezmením. Zodpovedám za to, o čom môžem osobne rozhodnúť. Možno to vyznie neskromne, ale v škole sme spoločne s mojimi ďalšími spolupracovníkmi urobili mnoho dobrých vecí, ktoré sl-úžia ľuďom zo širšieho okolia, nielen z nášho okresu. Tam je to na moju zodpovednosť. O veciach v meste v konečnom dôsledku rozhoduje jeho štatutár, a to tak, že občas aj proti vôli poslancov, či bez ich vedomia. Má svoje kompetencie, udáva smer a stra-tégiu. Nastaví veci, ako ich považuje za správne. Je to na jeho zodpovedno-sť. Nie je to tak dávno, čo som verejne povedal: „Aký primátor, také mesto!“ Tak to jednoducho je! Mrzí ma, že Bá-novce za tých uplynulých dvadsať ro-kov ešte stále driemu. Ak sa pozrieme na iné mestá, porovnateľné s našim, sú viditeľne ďalej . Myjava, Nové Mes-to nad Váhom, Partizánske... majú svoju vnútornú logiku, usporiadanie, štruktúru. Tu sme si nechali pokafrať aj to, čo sme mali navrch oproti me-novaným mestám...

15. Konkretizuj!

Zbúrať takmer dokončený nový a do-bovo moderný Dom kultúry, predať termálne kúpalisko, predať celý rad budov, ktoré mohli slúžiť verejnému záujmu. Dnes nemá dôstojné sídlo napríklad klub dôchodcov, Mestská knižnica, nemáme dôstojný kultúrny stánok, a hoci sa Ľuboš Ševčík sna-žil, budova na Farskej ulici je solídne vynovená, parametre jej projektových dispozícií z obdobia Slovenského štátu sa prekročiť nedajú. Nemáme slušné sídlo pre mládežníkov, ani dôstojnú rokovaciu miestnosť pre ro-kovanie zastupiteľstva, nehovoriac o múzeu... a tak by sa dalo pokračovať, hovoril som o tom pred voľbami 2010. Len taká drobnosť: mestá z nášho kraja Partizánske, Myjava, aj sused-né Topoľčany, si napríklad nechali kúpaliská vo svojom majetku, a to ani nemajú termálnu vodu, a počas prie-mernej letnej sezóny zarobia na nich toľko, že prefinancujú celoročnú čin-nosť niektorého zo svojich športových klubov, alebo z tržieb prispejú na čin-nosť viacerých spoločenských organi-zácií. U nás zarába vlastník a možno ten, ktorý mu to predal... A na podpo-ru rôznych organizácií a športových klubov zháňame peniaze kde sa dá...

16. Prečo to tak – podľa Teba - je ? Boli, či naďalej sú Bánovce za tie roky korupčným mestom viac, ako iné mestá ?

(Smiech) ... Ako opatrne si formulo-

val otázku, tak opatrne Ti aj odpovi-em: Bánovce nie! Ale nemám dôkazy, veci sú premlčané, len škody zostali. A možno ani nešlo vždy o korupciu, to sa dá iba domnievať. Možno išlo o zlé rozhodnutia, o zlé koncepcie, najskôr neboli žiadne ucelené. Programy hos-podárskeho a sociálneho rozvoja mes-ta boli často viac menej formálne a ani tie sa nenapĺňali, často sa riešili veci ad hoc – prípad od prípadu. A dnes sa už vo väčšine tých prípadov ani nedá nič robiť.

17. Nemohol si viac burcovať verej-nú mienku?

Povedal som, že mám iba jeden hlas. Nie som zodpovedný za prešľapy iných! V archívoch tlačených novín i na weboch sú moje vyjadrenia na-príklad k zbúraniu Domu kultúry. To som sa vtedy čudoval. Navečer sme sa na poslaneckom klube dohodli, že zb-úranie neodsúhlasíme a neprešlo ani 24 hodín a na pôvodnom postoji sme zotrvali piati. Aj proti predaju kúpalis-ka sme boli tuším len dvaja, či traja... Ľudia nadávajú, to je tak všetko. Ne-veria, že môžu niečo zmeniť.

18. A môžu?

A mohli vôbec niekedy? Keď disku-tujeme o tých dvadsiatich rokoch sa-mostatného Slovenska, čo myslíš – je to to, čo ľudia chceli ? Možno ani nie ... A ďalšia hypotetická otázka – bolo niekedy v histórii moderných civilizá-cii jestvujúcich na tejto planéte tak, ako ľudia chceli ? Tón vždy udáva iba časť z nich, tzv. elity. A tie robia to, čo im vyhovuje. Ľudia nadávajú a nejako sa vždy prispôsobia, čo im zostáva? Raz začas nastane nejaká revolučná zmena, zmenia sa vývesné štíty režimov a systémov, zbúrajú sta-ré a postavia nové sochy, nové heslá, nové idey, no na mocenských princí-poch fungovania spoločnosti sa prin-cipiálne veľa nemení. Tie sú nastavené od praveku úplne zle. Základný je, že silný má zožrať slabšieho. A to sa mi nepáči. Občas si predstavujem, že ako nás hodnotí nejaké vyspelá civilizácia niekde z vesmíru, ak nás pozorujú. Chcú sa s nami vôbec stretnúť, nie sme pre nich stádo tupých primitívov?Hľadia na nás tak, ako my hľadíme do mraveniska? Drancujeme vlastnú planétu, hoci sme na jej daroch exis-tenčne závislí...

19. To znie skoro beznádejne ...

Ale nie, civilizácia sa predsa stále nie-kam posúva. Myslím však, že posun je najmä zásluhou vedy a nie politiky. A rozum, podporovaný pudom seba-záchovy, doposiaľ viac – menej vždy zvíťazil. Hádam tak bude aj v bud-úcnosti. A ak nie, príroda si poradí aj bez nás ...

20. Posunú sa v ďalších rokoch aj Bánovce ?

Obľúbený zvrat našich reprezentan-tov – tak určitééé! Ak sa bude niekam posúvať Slovensko, posunú sa aj Bá-novce. Nie sme žiadni zaostalí ťulpasi, tak som moju kritiku nikdy nemyslel. Len sme už mohli a mali byť o kus ďalej. Polovica Európy po skončení druhej svetovej vojny vybudovala svo-ju prosperitu na troskách zničeného hospodárstva oveľa rýchlejšie, než za dvadsať rokov. Naše mesto malo po zmene spoločenského systému v roku 1989 dobrý základ, no ten sme nevyužili. Skôr naopak, dosť sme tu pokazili.

» Pokračovanie zo strany č. 7

21. To si čiastočne pomenoval. Dajú sa však tie pokazené veci napraviť ? A ak áno - ako ?

Niektoré veci sa už napraviť nedajú. Aspoň nie teraz a v blízkej dobe. Kul-turák nám tu asi najbližších dvadsať rokov nik nepostaví, hoci jeden nikdy nevie, predané budovy neznárodnime a kúpalisko tiež nie... No dá sa zme-niť systém správy mesta, systém pria- mej a otvorenej demokracie, ktorá vždy rozpohybuje všetkých politikov. A môže predísť pochybným činom. Dá sa to pomerne rýchlo. Treba to však chcieť. A treba aby sa občania omnoho viac zaujímali o verejný život a dávali svoje postoje hlasno najavo.

A nemali by byť kvázi spokojní s tým, ako to u nás vyzerá, ako to funguje. Stačí prísť na zasadnutie Mestského zastupiteľstva a tlmočiť svoje po-stoje. Hneď lietajú iskry... Zo strany mesta treba vytvoriť priestor, kde by ľudia mali možnosť hovoriť a verejne a hlasno hovoriť. Už aspoň 12 - 14 rokov volám po otvorenej mestskej televízii, kde budú v priamom prenose odpovedať Bánovčanom na ich otázky predstavitelia mesta, poslanci, vedú-ci jednotlivých odborov Mestského úradu, akési občianske interpelácie v priamom prenose. Zatiaľ sa to vraj nedá, vraj to zlyháva na technických prostriedkoch, na nedostatku peňazí na nákup potrebnej modernej tech-

niky. Za takmer dvadsať rokov sa to nedá, hoci v iných mestách to fungu-je bežne. Kompetentní sa nezmohli ani na to, aby sa na webovej stránke mesta dalo slobodne diskutovať! Vieš si predstaviť, ako by sa veci dali do po-hybu, ak by povedzme raz za mesiac sadol primátor mesta pred kameru do živého vysielania a odpovedal ľuďom na ich sťažnosti, podnety, námety? Za rok- dva by sa mnoho vecí posunulo dopredu, a to aj takých s ktorými sa dvadsať rokov nehýbalo. Naša miest-na televízia je skôr propagandistická, ako slobodná. Výhrada nepatrí tým, ktorí v nej pracujú, ale tým, ktorí ju zriaďujú. Uvedené však platí pre väč-šinu regionálnych i celoslovenských médií, tlačených a elektronických. Spravidla slúžia miestnym mocným. Aj to je Slovensko dvadsať rokov po... V tom sme sa neposunuli, sloboda slo-va je vo vzťahu k politike viac – menej iluzórna, resp. ľudia na ňu rezignova-li. Vo veľkej politike sú politici pred občanmi schovaní. V tejto komunál-nej medzi nimi denne žijú a nemajú žiadne výsady. Možno by to fungova-lo. A ak by toto konečne fungovalo, začalo by fungovať aj všetko ostatné.

22. Myslíš, že terajší primátor je schopný tieto veci uskutočniť ? Svoj-ho času si sa o jeho volebnom víťaz-stve vyjadril ako o katastrofe pre mesto...

S Mariánom máme korektný vzťah. Svoje vyjadrenie som mu vysvetlil krátko po voľbách, nebolo v tom nič osobné a nič urážlivé, ani neprehovo-rila moja „urazená pýcha.“ Podstata konštatovania spočívala v tom, že pri-šiel na najvyšší post v meste ako úplný nováčik bez akýchkoľvek skúseností, bez politického krytia nejakej silnej strany a do jednofarebného zastupi-teľstva. Z devätnástich poslancov má Smer dvanásť, odhlasujú si čo chcú. Na Mestskom úrade pracuje praktic-ky dvadsať rokov ustálený tím, uza-tvorené prostredie, do ktorého podľa mňa nový primátor doteraz celkom nevnikol. Ťažko sa mu robí, hoci sna-hu mu neupieram. Z tohto pohľadu sa mi zdalo, že sa opäť ďalšie štyri roky ďalšieho volebného obdobia nebude v Bánovciach nad Bebravou nič zásad-ného diať.

23. A deje sa ?

To nech posúdia ľudia. Ja za seba my-slím, že všetko ide v starých koľajách...

24. Trúfneš si predpovedať, ako budú Slovensko i Bánovce nad Be-bravou vyzerať o ďalších dvadsať rokov?

To sotva, to si dnes netrúfne povedať nikto. Žijeme hektickú dobu, starí Ho-piovia, znalci matky Zeme tvrdia, že čas sa zrýchľuje, že nastáva čas epo-chálnych zmien a mnoho ľudí dnes očakáva, že sa niečo stane, lebo takto to ísť ďalej nemôže. A keďže aj polito-logické teórie tvrdia, že režimy sa me-nia spravidla každých dvadsať rokov a svet je v neuveriteľne dynamickom pohybe, očakávam aj ja, že sa niečo stane. Dúfam, že to bude zmena k lep-šiemu. Pre Slovensko aj pre Bánovce.


Želám všetkým občanom okresu Bánovce nad Bebravou príjemné prežitie Vianoc a po celý rok 2013 každý deň pevné zdravie, rodinnú pohodu,

spokojnosť, šťastie a dobrú náladu!

Peter Bulík


všakovaký tovar a hovorí sa im super-markety. Nemám nič proti ním, určite prispievajú k spokojnosti ľudí, len si myslím, že je to málo za dvadsať ro-kov. A takmer celkom nič mesto za tie roky nevytvorilo z vlastných zdrojov. Cesty, byty, chodníky, športoviská na sídliskách, detské ihriská, oddychové zóny, kultúrne zariadenia, mládežníc-ke kluby, klub dôchodcov... Niektoré obce v okrese dosiahli viac.

14. Plynulo sme prešli k ďalšiemu okruhu otázok. Kto Ťa pozná, môže právom povedať, že si roky poslanec Mestského zastupiteľstva, prečo si sa viac nesnažil, prečo kritizuješ ...

Kritizujem roky všeličo a takmer nič to nie je platné! Ako každý poslanec, mám aj ja iba jeden hlas v zastu-piteľstve a sám mnoho nezmením. Zodpovedám za to, o čom môžem osobne rozhodnúť. Možno to vyznie neskromne, ale v škole sme spoločne s mojimi ďalšími spolupracovníkmi urobili mnoho dobrých vecí, ktoré sl-úžia ľuďom zo širšieho okolia, nielen z nášho okresu. Tam je to na moju zodpovednosť. O veciach v meste v konečnom dôsledku rozhoduje jeho štatutár, a to tak, že občas aj proti vôli poslancov, či bez ich vedomia. Má svoje kompetencie, udáva smer a stra-tégiu. Nastaví veci, ako ich považuje za správne. Je to na jeho zodpovedno-sť. Nie je to tak dávno, čo som verejne povedal: „Aký primátor, také mesto!“ Tak to jednoducho je! Mrzí ma, že Bá-novce za tých uplynulých dvadsať ro-kov ešte stále driemu. Ak sa pozrieme na iné mestá, porovnateľné s našim, sú viditeľne ďalej . Myjava, Nové Mes-to nad Váhom, Partizánske... majú svoju vnútornú logiku, usporiadanie, štruktúru. Tu sme si nechali pokafrať aj to, čo sme mali navrch oproti me-novaným mestám...

15. Konkretizuj!

Zbúrať takmer dokončený nový a do-bovo moderný Dom kultúry, predať termálne kúpalisko, predať celý rad budov, ktoré mohli slúžiť verejnému záujmu. Dnes nemá dôstojné sídlo napríklad klub dôchodcov, Mestská knižnica, nemáme dôstojný kultúrny stánok, a hoci sa Ľuboš Ševčík sna-žil, budova na Farskej ulici je solídne vynovená, parametre jej projektových dispozícií z obdobia Slovenského štátu sa prekročiť nedajú. Nemáme slušné sídlo pre mládežníkov, ani dôstojnú rokovaciu miestnosť pre ro-kovanie zastupiteľstva, nehovoriac o múzeu... a tak by sa dalo pokračovať, hovoril som o tom pred voľbami 2010. Len taká drobnosť: mestá z nášho kraja Partizánske, Myjava, aj sused-né Topoľčany, si napríklad nechali kúpaliská vo svojom majetku, a to ani nemajú termálnu vodu, a počas prie-mernej letnej sezóny zarobia na nich toľko, že prefinancujú celoročnú čin-nosť niektorého zo svojich športových klubov, alebo z tržieb prispejú na čin-nosť viacerých spoločenských organi-zácií. U nás zarába vlastník a možno ten, ktorý mu to predal... A na podpo-ru rôznych organizácií a športových klubov zháňame peniaze kde sa dá...

16. Prečo to tak – podľa Teba - je ? Boli, či naďalej sú Bánovce za tie roky korupčným mestom viac, ako iné mestá ?

(Smiech) ... Ako opatrne si formulo-

val otázku, tak opatrne Ti aj odpovi-em: Bánovce nie! Ale nemám dôkazy, veci sú premlčané, len škody zostali. A možno ani nešlo vždy o korupciu, to sa dá iba domnievať. Možno išlo o zlé rozhodnutia, o zlé koncepcie, najskôr neboli žiadne ucelené. Programy hos-podárskeho a sociálneho rozvoja mes-ta boli často viac menej formálne a ani tie sa nenapĺňali, často sa riešili veci ad hoc – prípad od prípadu. A dnes sa už vo väčšine tých prípadov ani nedá nič robiť.

17. Nemohol si viac burcovať verej-nú mienku?

Povedal som, že mám iba jeden hlas. Nie som zodpovedný za prešľapy iných! V archívoch tlačených novín i na weboch sú moje vyjadrenia na-príklad k zbúraniu Domu kultúry. To som sa vtedy čudoval. Navečer sme sa na poslaneckom klube dohodli, že zb-úranie neodsúhlasíme a neprešlo ani 24 hodín a na pôvodnom postoji sme zotrvali piati. Aj proti predaju kúpalis-ka sme boli tuším len dvaja, či traja... Ľudia nadávajú, to je tak všetko. Ne-veria, že môžu niečo zmeniť.

18. A môžu?

A mohli vôbec niekedy? Keď disku-tujeme o tých dvadsiatich rokoch sa-mostatného Slovenska, čo myslíš – je to to, čo ľudia chceli ? Možno ani nie ... A ďalšia hypotetická otázka – bolo niekedy v histórii moderných civilizá-cii jestvujúcich na tejto planéte tak, ako ľudia chceli ? Tón vždy udáva iba časť z nich, tzv. elity. A tie robia to, čo im vyhovuje. Ľudia nadávajú a nejako sa vždy prispôsobia, čo im zostáva? Raz začas nastane nejaká revolučná zmena, zmenia sa vývesné štíty režimov a systémov, zbúrajú sta-ré a postavia nové sochy, nové heslá, nové idey, no na mocenských princí-poch fungovania spoločnosti sa prin-cipiálne veľa nemení. Tie sú nastavené od praveku úplne zle. Základný je, že silný má zožrať slabšieho. A to sa mi nepáči. Občas si predstavujem, že ako nás hodnotí nejaké vyspelá civilizácia niekde z vesmíru, ak nás pozorujú. Chcú sa s nami vôbec stretnúť, nie sme pre nich stádo tupých primitívov?Hľadia na nás tak, ako my hľadíme do mraveniska? Drancujeme vlastnú planétu, hoci sme na jej daroch exis-tenčne závislí...

19. To znie skoro beznádejne ...

Ale nie, civilizácia sa predsa stále nie-kam posúva. Myslím však, že posun je najmä zásluhou vedy a nie politiky. A rozum, podporovaný pudom seba-záchovy, doposiaľ viac – menej vždy zvíťazil. Hádam tak bude aj v bud-úcnosti. A ak nie, príroda si poradí aj bez nás ...

20. Posunú sa v ďalších rokoch aj Bánovce ?

Obľúbený zvrat našich reprezentan-tov – tak určitééé! Ak sa bude niekam posúvať Slovensko, posunú sa aj Bá-novce. Nie sme žiadni zaostalí ťulpasi, tak som moju kritiku nikdy nemyslel. Len sme už mohli a mali byť o kus ďalej. Polovica Európy po skončení druhej svetovej vojny vybudovala svo-ju prosperitu na troskách zničeného hospodárstva oveľa rýchlejšie, než za dvadsať rokov. Naše mesto malo po zmene spoločenského systému v roku 1989 dobrý základ, no ten sme nevyužili. Skôr naopak, dosť sme tu pokazili.

» Pokračovanie zo strany č. 7

21. To si čiastočne pomenoval. Dajú sa však tie pokazené veci napraviť ? A ak áno - ako ?

Niektoré veci sa už napraviť nedajú. Aspoň nie teraz a v blízkej dobe. Kul-turák nám tu asi najbližších dvadsať rokov nik nepostaví, hoci jeden nikdy nevie, predané budovy neznárodnime a kúpalisko tiež nie... No dá sa zme-niť systém správy mesta, systém pria- mej a otvorenej demokracie, ktorá vždy rozpohybuje všetkých politikov. A môže predísť pochybným činom. Dá sa to pomerne rýchlo. Treba to však chcieť. A treba aby sa občania omnoho viac zaujímali o verejný život a dávali svoje postoje hlasno najavo.

A nemali by byť kvázi spokojní s tým, ako to u nás vyzerá, ako to funguje. Stačí prísť na zasadnutie Mestského zastupiteľstva a tlmočiť svoje po-stoje. Hneď lietajú iskry... Zo strany mesta treba vytvoriť priestor, kde by ľudia mali možnosť hovoriť a verejne a hlasno hovoriť. Už aspoň 12 - 14 rokov volám po otvorenej mestskej televízii, kde budú v priamom prenose odpovedať Bánovčanom na ich otázky predstavitelia mesta, poslanci, vedú-ci jednotlivých odborov Mestského úradu, akési občianske interpelácie v priamom prenose. Zatiaľ sa to vraj nedá, vraj to zlyháva na technických prostriedkoch, na nedostatku peňazí na nákup potrebnej modernej tech-

niky. Za takmer dvadsať rokov sa to nedá, hoci v iných mestách to fungu-je bežne. Kompetentní sa nezmohli ani na to, aby sa na webovej stránke mesta dalo slobodne diskutovať! Vieš si predstaviť, ako by sa veci dali do po-hybu, ak by povedzme raz za mesiac sadol primátor mesta pred kameru do živého vysielania a odpovedal ľuďom na ich sťažnosti, podnety, námety? Za rok- dva by sa mnoho vecí posunulo dopredu, a to aj takých s ktorými sa dvadsať rokov nehýbalo. Naša miest-na televízia je skôr propagandistická, ako slobodná. Výhrada nepatrí tým, ktorí v nej pracujú, ale tým, ktorí ju zriaďujú. Uvedené však platí pre väč-šinu regionálnych i celoslovenských médií, tlačených a elektronických. Spravidla slúžia miestnym mocným. Aj to je Slovensko dvadsať rokov po... V tom sme sa neposunuli, sloboda slo-va je vo vzťahu k politike viac – menej iluzórna, resp. ľudia na ňu rezignova-li. Vo veľkej politike sú politici pred občanmi schovaní. V tejto komunál-nej medzi nimi denne žijú a nemajú žiadne výsady. Možno by to fungova-lo. A ak by toto konečne fungovalo, začalo by fungovať aj všetko ostatné.

22. Myslíš, že terajší primátor je schopný tieto veci uskutočniť ? Svoj-ho času si sa o jeho volebnom víťaz-stve vyjadril ako o katastrofe pre mesto...

S Mariánom máme korektný vzťah. Svoje vyjadrenie som mu vysvetlil krátko po voľbách, nebolo v tom nič osobné a nič urážlivé, ani neprehovo-rila moja „urazená pýcha.“ Podstata konštatovania spočívala v tom, že pri-šiel na najvyšší post v meste ako úplný nováčik bez akýchkoľvek skúseností, bez politického krytia nejakej silnej strany a do jednofarebného zastupi-teľstva. Z devätnástich poslancov má Smer dvanásť, odhlasujú si čo chcú. Na Mestskom úrade pracuje praktic-ky dvadsať rokov ustálený tím, uza-tvorené prostredie, do ktorého podľa mňa nový primátor doteraz celkom nevnikol. Ťažko sa mu robí, hoci sna-hu mu neupieram. Z tohto pohľadu sa mi zdalo, že sa opäť ďalšie štyri roky ďalšieho volebného obdobia nebude v Bánovciach nad Bebravou nič zásad-ného diať.

23. A deje sa ?

To nech posúdia ľudia. Ja za seba my-slím, že všetko ide v starých koľajách...

24. Trúfneš si predpovedať, ako budú Slovensko i Bánovce nad Be-bravou vyzerať o ďalších dvadsať rokov?

To sotva, to si dnes netrúfne povedať nikto. Žijeme hektickú dobu, starí Ho-piovia, znalci matky Zeme tvrdia, že čas sa zrýchľuje, že nastáva čas epo-chálnych zmien a mnoho ľudí dnes očakáva, že sa niečo stane, lebo takto to ísť ďalej nemôže. A keďže aj polito-logické teórie tvrdia, že režimy sa me-nia spravidla každých dvadsať rokov a svet je v neuveriteľne dynamickom pohybe, očakávam aj ja, že sa niečo stane. Dúfam, že to bude zmena k lep-šiemu. Pre Slovensko aj pre Bánovce.



KO

MP

LE

X S

TA

VE

BN

ÝC

HIN

TE

RIÉ

RO

VÝ

CH

DO

PL

NK

OV

Viac info:

Všetkým našim zákazníkom, obchodným partnerom a priateľom ďakujeme za spoluprácu v roku 2012.Želáme Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny a úspešný rok 2013.

Ján Ondruška a Ing. Marián Gulík konatelia

Zľava


SPOLOČNE BEZ HRANÍC

EURÓPSKA ÚNIAEURÓPSKY FONDREGIONÁLNEHO ROZVOJA

Ostratice 4, tel.: 0908 705 615

Poctivá kuchyòa bez umelých dochucovadiel, suroviny od Slovenských dodávate¾ov.

Ponúkame možnos� usporiadania súkromných a firemných akcií

pri ktorých s nami môžete osobne dojedna�

podmienky cateringu v rámci Vašich predstáv.

Aktuálne novinky sa dozviete na našej webovej stránke www.harmonia-penzion.sk

Výcvik skupiny A, B, BE, C, D, E, T

Jazdíme na vozidlách Audi, VW, Škoda

Au

tofó

lie

Ok

en

né

fóli

en

a B

UD

OV

Y

SO

LÁ

RN

E

BE

ZP

EČ

NO

ST

NÉ

Ra

dlin

ské

ho

15

, B

án

ovc

e n

.B.

09

05

79

5 6

65

WW

W.g

rifm

ed

ia.s

k


Ukážkové hodiny zdarma

Realizácia stavieb a ich zmien

Stűmmerova 1508/118, 955 01 Topoľčany

Všetkým našim zákazníkom, obchodným partnerom a priateľom ďakujeme za spoluprácu v roku 2012.Želáme Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny a úspešný rok 2013. S úctou

Ivan Poluch konateľ

Jasklo, s. r. o., Bánovce nad Bebravou - Výroba, tvarovanie a

spracovanie skla, tvarovanie výrobkov zo skla.

Krásne a požehnané Vianoce 2012 a bohatý a úspešný rok 2013 želáme

všetkým ľuďom dobrej vôle !

Ďakujeme našim obchodným partnerom a zákazníkom za spoluprácu v

uplynulom roku a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu v tom nadchádzajúcom !

Ing. Ľubomír Janík, konateľ firmy

Krásne a požehnané Vianoce 2012bohatý a úspešný rok 2013želáme všetkým ľuďom dobrej vôle !Ďakujeme našim obchodným partneroma zákazníkom za spoluprácuv uplynulom roku a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu v tom nadchádzajúcom !

Ing. Ľubomír Janík, konateľ firmy

PRIEMYSELNÉ PODLAHYPartizánska 65, Bánovce nad Bebravou

Všetkým našim zákazníkom, obchodným partnerom a priateľom ďakujeme za spoluprácu v roku 2012.

Želám krásne a požehnané Vianočné sviatky a všestranne úspešný rok 2013 .

S úctou

Milan Bobuš, Eduard Slávka konatelia

PMR s.r.o. – plyn, voda, kúreniaTrenčianska cesta 1337, Bánovce nad Bebravou

Všetkým našim obchodným partnerom , zákazníkom a priateľom úprimne ďakujeme za spoluprácu a priazeň v uplynulom roku 2012.Želáme všetkým požehnané šťastné Vianoce a úspešný a pohodový rok 2013 !

Ján Ondruška a Ing. Marián Gulík konatelia

bin 27 2012

Documents