Biológia – 5.ročník

Obsah

1TC – Príroda a život

2TC –Život v lese

3TC – Život vo vode a na brehu

4TC – Život na poliach a lúkach

POZNÁVAME PRÍRODU

Príroda – je všetko okolo nás čo nevytvoril človek

Tvoria ju prírodniny:

živé – baktéria, huby, rastliny a živočíchy

neživé – slnko, voda, vzduch, pôda a minerály

Neživé prírodniny: môžu meniť tvar, ale nežijú a nerastú.

Živé prírodniny: majú prejav života (rastú, dýchajú, rozmnožujú sa, pohybujú, prijímajú

potravu...)

Živá príroda závisí od neživej prírody.

SKÚMANIE PRÍRODY:

pozorovaním

pokusom : krátkodobé alebo dlhodobé pozorovanie podľa určitého postupu

POZOROVANIE PRÍRODY:

voľným okom – stromy, byliny, listy

lupou – tykadlá hmyzu, šupiny kapra

mikroskopom – drobné vodné živočíchy

ďalekohľadom – šišky na strome, vtáky

MIKROSKOP

POTREBY NA MIKROSKOPOVANIE:

podložné sklíčko

krycie sklíčko

lupa

preparačná ihla

skalpel

pinzeta

nožnice

POSTUP PRI MIKROSKOPOVANÍ:

Nastav objektív na najmenšie zväčšenie.

Pozeraj jedným okom do okulára a pomaly otáčaj zrkadlom, až sa rozjasní kruhové

pole.

Upevni mikroskopický preparát k stolčeku.

Opatrne otáčaj zaostrovacou skrutkou dovtedy, kým sa ostro neohraničia obrysy

preparátu.

Nakresli pozorovaný predmet.

POZNÁVAME RASTLINY A ŽIVOČÍCHY

telo organizmov tvoria – orgány

vyživovacie orgány – poskytujú výživu (koreň, stonka, list)

rozmnožovacie orgány – zabezpečujú rozmnožovanie (kvet, plod)

rastliny podľa stonky poznáme:

byliny (dužinatá stonka), napr. jahoda

dreviny – stromy a kry (drevnatá stonka), napr. lipa

živočíchy:

- podľa toho, čím sa živia ich rozdeľujeme:

bylinožravce ( živia sa rastlinami), napr. kôň, slon, jeleň

mäsožravce (živia sa inými živočíchmi), napr. vlk, tiger, lev

všežravce (živia sa aj rastlinami aj inými živočíchmi )napr. medveď, človek, sviňa

-podľa toho, akú majú stavbu tela ich delíme:

bezstavovce (nemajú kostru zloženú z kostí), napr. dážďovka, mucha

stavovce (majú kostru - chrbtica zo stavcami), napr. pes, človek, kapor

AKO ŽIJE LES

Všetky organizmy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Les sa v priebehu roka mení.

JAR: Na stromoch sa rozvíjajú listy, kvitnú jarné byliny

LETO: stromy majú najviac listov, machy zadržiavajú vodu, kvitnú letné byliny

JESEŇ: Rastliny a živočíchy majú najviac živín, zhromažďujú zásobné látky na prezimovanie,

listnatým stromom opadávajú listy.

ZIMA: niektoré byliny prežívajú v pôde, niektoré živočíchy sú aktívne niektoré sú v zimnom

spánku a niektoré odlietajú do teplých krajín.

LESNÉ VRSTVY (ETÁŽE):

LESNÉ DREVINY

DREVINY sú rastliny, ktoré majú drevnatú stonku.

Patria sem:

STROMY – ich stonka sa rozkonáruje v určitej výške nad zemou

KRY – ich stonka sa rozkonáruje hneď od zeme

LESY Delíme na:

ihličnaté

listnaté

zmiešané

IHLIČNATÉ STROMY

majú štíhle a pružné kmene

odolávajú chladu a silnému vetru

nemenia svoj vzhľad počas roka

ich listy sú ihlice, ktoré na jeseň neopadávajú (okrem smrekovca)

rastú na nich šišky, v ktorých sú uložené semená

1.Borovica lesná

IHLICE

vyrastajú po dvoch vo zväzočkoch

sú dlhé 3 – 8 cm

sú ploché, ostré, špicaté

Drevo má veľa živice.

2.Smrek obyčajný

IHLICE

sú tmavozelené, 1 – 1,5cm dlhé

na konárikoch kefkovito rozostavané

veľmi pevné, končisté

Šišky visia smerom dolu

3.Jedľa biela

IHLICE

vyrastajú na konárikoch po dvoch

majú dĺžku do 3 cm

sú ohybné a na konci tupé,

Šišky sa rozpadávajú už na strome a rastú smerom hore.

4.Smrekovec opadavý

IHLICE

na zimu opadávajú

sú mäkké, svetlozelené

vyrastajú vo zväzočkoch vo veľkom množstve

Šišky majú vajcovitý tvar

LISTNATÉ STROMY

menia svoj vzhľad počas roka

na jar na konároch rastú púčiky, z ktorých sa vyvinú listy a kvety

v lete dozrievajú plody

na jeseň sa lístie sfarbí a zo stromu opadáva

1. Dub letný – plod žaluď

2. Buk lesný – plod bukvica

3. Breza previsnutá

4. Hrab obyčajný

LESNÉ KRY

1. Ostružina malinová

2. Brusnica pravá

3. Brusnica čučoriedková

4. Baza čierna

5. Lieska obyčajná

6. Vres obyčajný

VÝZNAM LESNÝCH DREVÍN

Les je zdrojom potravy pre živočíchy, ktoré sa živia listami (húsenice motýľov), semenami a

plodmi (veverica).

Živočíchy využívajú dutiny stromov a koruny stromov ako úkryty. Stromy poskytujú bylinám

vhodné podmienky na rast (tieň, opora). Z opadaných listov sa tvorí humus, ktorý obohacuje

pôdu o živiny. V lesnej pôde bohatej na humus žije veľa druhov živočíchov, húb a baktérií,

prezimujú v nej kukly chrobákov a motýľov.

V rastlinách prebieha veľmi dôležitý proces- fotosyntéza.

Fotosyntéza je premena látok anorganických(oxid uhličitý a voda) za slnečného žiarenia v

zelených častiach rastlín(chlorofyl), pri ktorej vznikajú látky organické (cukry) , uvoľňuje sa

kyslík a prebytočná voda.

BAKTÉRIE

Obývajú všetky typy životného prostredia, žijú vo vode, v pôde, vo vzduchu, na povrchu tiel i

vo vnútri tiel živých organizmov.

Vedný odbor, ktorý študuje ich stavbu sa nazýva bakteriológia. Významní priekopníci:

L. Pasteur, R. Koch.

Baktérie - jednobunkové organizmy, sú veľmi malé, voľným okom neviditeľné. Môžeme ich

pozorovať len mikroskopom, preto ich nazývame mikroorganizmy.

Majú rozličné tvary: špirálovitý, retiazkovitý, guľovitý, tyčinkovitý...

Delíme ich:

1. pôdne a hnilobné - rozkladajú organickú hmotu odumretých zvyškov organizmov

2.parazitické - získavajú živiny zo živých organizmov, spôsobujú nákazlivé ochorenia.

3. mliečne a kvasné - získavajú živiny rozkladom organických látok, niektoré využívame

v potravinárstve ( výroba syrov, jogurtov, octu, chleba a pod.).

Plesne - získavajú živiny z odumretých organizmov.

• pleseň hlavičkatá - žije na nesprávne uskladnených /zahnívajúcich/ potravinách –

vlhký chlieb, zelenina, marmeláda.

Paplesne

• papleseň štetkovitá obmedzuje rast baktérií - využíva sa pri príprave lieku penicilín.

LESNÉ MIKROORGANIZMY A NEKVITNÚCE BYLINY

DROBNOZRNKO

Mikroorganizmus

Riasa

Telo tvorí jedna bunka

Obsahuje chlorofyl

MACHY

Nemajú vyvinutý dokonalý vodivý systém

Preto majú len pakorienky, pabyľku, palístky

Nasávajú vodu celým povrchom tela

Vyskytujú sa vo vlhkom prostredí

1.PLONÍK OBYČAJNÝ

Rozmnožujú sa výtrusmi

V lete vyrastie stopka s výtrusnicou

Dozretá výtrusnica praskne

Z výtrusnice vypadnú výtrusy

Vo vlhkej pôde výtrus vyklíči

2. BIELOMACH SIVÝ

3.MERÍK PRÍBUZNÝ

PAPRADE – PAPRAĎ SAMČIA

Nekvitnúce byliny

Na jar majú na listoch kôpky výtrusníc

V pôde majú podzemok s koreňmi

PRASLIČKY – PRASLIČKA LESNÁ

Príbuzné papradí

Rozmnožujú sa výtrusmi

Na jar hnedá byľ

Po vypadaní výtrusov stonka zozelenie

LESNÉ KVITNÚCE BYLINY

Kvitnú pred pučaním stromov

Opeľujú ich hlavne čmele

Semená rozširujú živočíchy

V zásobných orgánoch majú živiny – potrebné pre rast

ZÁSOBNÉ ORGÁNY:

1.HľUZA – Blyskáč jarný, Kyslička obyčajná

2.CIBUĽA – Snežienka jarná, Bleduľa jarná

3-PODZEMOK - Veternica lesná, Konvalinka voňavá, Pľúcnik lekársky

CHRÁNENE DRUHY:

Snežienka jarná, Bleduľa jarná

LIEČIVÉ DRUHY:

Pľúcnik lekársky, Prvosienka vyššia

JEDOVATÉ DRUHY:

Konvalinka voňavá, Vranovec štvorlistý

INÉ:

Blyskáč jarný, Kyslička obyčajná, Fialka voňavá

LESNÉ HUBY A LIŠAJNÍKY

telo huby tvorí:

o podhubie - „korene“

o plodnica, ktorá sa skladá z hlúbika a klobúka

klobúk má na spodku lupene alebo rúrky

lupene mladých húb chráni závoj, kt. sa rastom trhá a ostáva ako prsteň

niektoré mladé huby chráni plachtička, kt. sa rastom trhá a ostáva ako pošva

huby delíme na jedlé, nejedlé, jedovaté

symbiózia – vzájomne prospešné spolužitie dvoch oragnizmov - napr. strom a

hríb dubový

význam húb: rozkladajú zvyšky organizmov, potrava

JEDLÉ HUBY: Kuriatko jedlé, Bedľa vysoká, Masliak obyčajný, Kozák osikový, Hríb dubový

JEDOVATÉ HUBY: Hríb satan, Muchotrávka červená, Muchotrávka zelená, Hodvábnica veľká

LIŠAJNÍKY

telo tvoria dva organizmy – huba a riasa, v riase prebieha fotosyntéza a huba

poskytuje vodu

lišajník = huba + riasa

Význam: potrava, liečivé účinky, citlivé na znečistenie ovzdušia, tvorba pôdy

Diskovník múrový , Dutohlávka sobia , Zemepisník mapovitý , Diskovka bublinatá

LESNÉ BEZSTAVOVCE

Nemajú vnútornú oporu tela

SLIMÁK PÁSIKAVÝ

žije na teplých a suchých miestach

živí sa rastlinami a hubami

v ústnom otvore má drsný jazýček – RADULA

špirálovitá schránka – ULITA

SLIZNIAK VEĽKÝ

nemá ulitu

Za hlavou má platničku krytú pokožkovým štítom, v ktorom vidno dýchací otvor

Patrí tu: SLIZNIAK KARPATSKÝ

DÁŽĎOVKÁ ZEMNÁ

žije v pôde,

- telo tvoria články – obrúčky,

v opasku sa tvoria vajíčka a sliz

živí sa zvyškami rastlín

Význam : prevzdušňuje pôdu, obohacuje pôdu organickými látkami, je potravou pre

krta a iné živočích

KRIŽIAK OBYČAJNÝ

Nájdeme ho najčastejšie 1,5 – 2,5 m nad zemou

Sedí uprostred svojej siete, ktorú si utkal

Je predátor – živí sa inými živočíchmi

Stavba tela: hlavohruď a bruško, 8 článkovaných nôh

hlavohruď - 8 jednoduchých očí , klepietka s jedovou žľazou, na poslednom

páre nôh sú hrebienkovité pazúriky nimi spriada vlákna a tká sieť

Bruško: Na spodnej strane bruška má snovacie bradavice, Vytláča z nich

tekutinu, ktorá na vzduchu tuhne

Mimotelové trávenie: korisť omráči, usmrtí, obalí, vylúči do nej tráviace šťavy,

vycicia

KLIEŠŤ OBYČAJNÝ

Striehne na listoch trávy, konároch krov alebo stromov

Samček sa živí rastlinnými šťavami

♀ Samička prepichne kožu hostiteľa a cicia -KRV

Je vonkajší parazit

PREVENCIA

Do vysokej trávy si berieme dlhé nohavice

Nechránené miesta si natrieme repelentom

Vyhýbame sa kroviu a nízkym stromom

Ak cítime svrbenie, pozrieme sa čo ho spôsobuje

Po návrate domov si okamžite prehliadneme celé telo.

MRAVEC HȎRNÝ

Žije v kolóniach

1,5 m vysoké mravenisko – má viac ako 100 000 jedincov

Zakladateľkou kolónie je MATKA. Po svadobnom lete stráca krídla a zväčší sa jej

bruško. Môže žiť 20 rokov

Robotnice sa starajú o matku, vajíčka, larvy a kukly, čistia mravenisko, hľadajú

potravu .

LYKOŽRÚT SMREKOVÝ

žije pod kôrou starých alebo odumierajúcich stromov

MNÍŠKA OBYČAJNÁ

motýľ

húsenice sa živia ihličím smreka a borovice

HUSENIČIAR HNEDÝ

chrobák

živí sa húsenicami

je chránený

LUMOK VEĽKÝ

samička prepichne kladielkom kôru stromu

znáša vajíčka do larvy hmyzu

SVIETIVKA SVÄTOJÁNSKA

Na brušku majú svetielkujúce orgány.

Živí sa drobným hmyzom

FÚZAČ VEĽKÝ

chrobák

žije v dubových lesoch

živia sa miazgou stromov

je chránený

ROHÁ Č OBYČAJNÝ

Náš najväčší chrobák

žije v dubových lesoch

je chránený

miluje dubovú miazgu

LESNÉ STAVOVCE

LESNÉ OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY

STAVOVCE – sú živočíchy, ktoré majú vnútornú oporu tela – kostru a chrbticu, ktorá je

zložená zo stavcov.

Obojživelníky

žijú v lesných potokoch a malých vodných plochách

mladé jedince sa vyvíjajú vo vode, dospelé žijú na suchu

počas života striedajú súš a vodu

SKOKAN HNEDÝ

Hlava - veľké oči

- široké ústa, v nich lepkavý jazyk

- zvukové mechúriky –kŕkanie

Trup - predné končatiny - 4 prsty

- zadné končatiny - 5 prstov prepojených

plávacou blanou

Vývojový cyklus skokana

Vajíčko žubrienka Dospelá žaba

vajíčko a žubrienka sa vyvíjajú vo vodnom prostredí

INÉ LESNÉ OBJŽIVELNÍKY:

Salamandra škvrnitá, Mlok bodkovaný

POTRAVA:

Drobné živočíchy : pavúky, stonôžky, hmyz, mäkkýše

Všetky obojživelníky sú Chránené !!!

PLAZY

Žijú na okrajoch lesov a na miestach s vyrúbanými stromami

Telo majú pokryté suchou kožou alebo štítkami

Pohybujú sa plazením alebo krátkymi končatinami

JAŠTERICA KRÁTKOHLAVÁ

Dlhým jazykom loví hmyz, pavúky, dážďovky

Koža nerastie s telom, po častiach sa zvlieka

Chvost po odlomení dorastá

SLEPÚCH LÁMAVY

nezabíjať, NIE JE HAD !!!!!

Je to jašterica so zakrpatenými končatinami

UŽOVKA HLADKÁ

Je had

Rýchlo sa pohybuje

Loví myši, žaby, jašterice

Pri ohrození útočí a hryzie

NIE JE JEDOVATA´ !!!

VRETENICA SEVERNÁ

Je zaradený medzi Zákonom chránené veľmi ohrozené živočíchy.

LESNÉ VTÁKY

Vtákom sa predné končatiny premenili na krídla s perím.

Perie – obrysové – vonkajšie

páperie – spodné

letky – na chvoste a krídlach

Na hlave majú zobák prispôsobený na získavanie potravy.

Dravé vtáky lovia za súmraku alebo v noci plazy a malé cicavce (hraboše, zajace)

- sú chránené!

Výr skalný, Sova lesná, Kuvik vrabčí

Patria tu:

ĎATEĽ VEĽKÝ

Živí sa hmyzom, ktorý najprv vytesá zobákom z kôry stromu a potom lepkavým

jazykom vytiahne.

Patrí medzi naše stále vtáky

KUKUČKA JARABÁ

Kukaním sa ozýva samec, ich potravou sú chlpaté húsenice

Je sťahovavá.

Vajíčka kladie do cudzích hniezd – nestará sa o svoje mláďatá

TETROV HLUCHÁŇ

Je náš stály vták, živí sa semenami a listami

SOJKA ŠKRIEKAVÁ

Náš stály vták, živí a slimákmi, hmyzom, žaluďmi.

Na zimu si robí zásobu žaluďov tak, že ich zahrabáva v pôde, čím rozširuje duby.

Sýkorka bielolíca

Slávik červienka

Pinka lesná

LESNÉ CICAVCE

Koža je bohatá na žľazy (mazové, potné, pachové, mliečne)

Telo pokrýva srsť

Mláďatá sa po narodení kŕmia materským mliekom

VYZNAM SRSTI

Dodáva telu charakteristický vzhľad

Tvorí tepelne izolačnú vrstvu

Umožňuje určitý spôsob komunikácie napr. zježenie srsti

Výmena srsti – pĺznutie

Bylinožravé cicavce:

Srnec lesný

Jeleň lesný

Zubor hrivnatý -môže vážiť 1000 kg, na hlave má rohy, hriva pokrýva hrb a krk.

Muflón hôrny -Samec má dlhé dopredu stočené rohy

Veverica stromová

• Huňatý chvost používa ako kormidlo a padák

• Hlodavé zuby stále dorastajú , preto si ich musí obrusovať.

• Pohybuje sa aj trojmetrovými skokmi

• Potrava : semená stromov

• Biotop: smrekové lesy

Všežravé cicavce:

Diviak lesný

• Hrubá srsť - štetiny • Samce majú silné očné zuby –kly • Samica privádza na svet 4 – 12 mláďat • Mláďatá majú na chrbte pruhovanú srsť • Samice žijú v čriedach

Medveď hnedý

• Biotop : zmiešané a ihličnaté lesy • Samotár. • Potrava: lesné ovocie, larvy hmyzu, med, zdochliny, huby. • Svoje teritórium si označuje trusom, pachovými značkami a záhryzmi do kôry. • Zimný spánok. • Dožíva sa 30 rokov • Je chránený

Mäsožravé cicavce:

Psovité: vlk dravý - líška hrdzavá

Mačkovité: - rys ostrovid

Lasicovité : - jazvec lesný - kuna lesná

LÍŠKA HRDZAVÁ

Má výborný sluch a čuch

Na korisť striehne a loví skokom

JAZVEC LESNÝ

Na hlave má pruh bielej srsti.

Žije v norách, ktoré rodiny obývajú aj niekoľko generácií.

Živí sa hmyzom aj ovocím .

Svoje teritórium si chráni.

KUNA LESNÁ

Jej potravou sú hraboše, veverice, vajcia

Samica rodí na jar 3 – 6 mláďat

Dospievajú ako trojročné

Obýva dutiny stromov

Hmyzožravé cicavce

Netopier veľký

Dokáže lietať

Tvorí až dvojtisícové kolónie

Loví za súmraku a v noci

Pri love používa ultrazvuk

Je chránený

LESNÝ EKOSYSTÉM

Lesný ekosystém tvoria všetky organizmy žijúce v lese a neživé prírodniny lesa.

Lesné organizmy sa podľa vzájomných potravových reťazcov delia na:

Producenty – zelené rastliny (byliny, dreviny) produkujú, vytvárajú pri fotosyntéze

organické látky z anorganických.

Konzumenty – živočíchy konzumujú, prijímajú organické látky ako potravu, nie sú

schopné samy ich vytvárať.

Rozkladače – baktérie, huby rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov na

anorganické látky – živiny rastlín.

Príklad potravinového reťazca lesných organizmov:

Zo semena vyrastie rastlina, z rastliny strom, stromy požierajú lykožrúty, lykožrúty

požiera ďateľ.

Zo semena vyrastie rastlina, rastliny zožerie myš, myš zožerie sova.

Zo semena vyrastie strom, na strome narastú plody – oriešky, oriešky zožerie

veverička, vevericu zožerie líška.

VODA A JEJ OKOLIE

Je NEVYHNUTNÁ pre život, Tvorí vodný obal Zeme –HYDROSFÉRU

SKUPENSTVO VODY:

Pevné –ľad

Kvapalné – tečúca voda

Plynné – vodná para

ROZDELENIE VȎD

Podľa pôvodu: zrážková, povrchová, podzemná

Podľa používanie: pitná, úžitková, odpadová

TEČÚCA VODA –potoky, rieky....

STOJATÁ VODA -rybníky, močiare....

VODNÉ RASTLINY

Mikroorganizmy

vznášajú sa vo vode

sú prichytené na vodných rastlinách

tvoria planktón

sú zdrojom potravy živočíchov

RIASY:

JEDNOBUNKOVÉ

- červenoočko

- chlamydomonády

- váľač gúľavý - kolónie

MNOHOBUNKOVÉ

- závitnicovka

- žabí vlas

SINICE:

Spôsobujú zarastanie hladiny „vodný kvet“

spôsobujú alergie

majú jednoduchú stavbu

VODNÉ RASTLINY:

Lekno biele – chránené

Leknica žltá – chránená

Žaburinka menšia

BREHOVÉ RASTLINY:

majú hlboko rozkonárené korene alebo podzemné stonky, ktorými sa rozmnožujú

spevňujú brehy riek a potokov

chránia pred silným prúdom vody a odvážaním zeminy

znižujú vyparovanie vody

poskytujú živočíchom zdroj potravy a úkryt

tvoria vhodné podmienky pre život hmyzu

vytvárajú tieň na brehu

Patrí tu DREVINY A BYLINY

1.BREHOVÉ DREVINY

VŔBA BIELA -má žlté kvety v súkvetí (jahňady) – „bahniatka“

JELŚA LEPKAVÁ -jej semená sú potravou pre spevavce

TOPOĹ ČIERNY

2.BREHOVÉ BYLINY

NEZÁBUDKA MOČIARNA

ZÁRUŽLIE MOČIARNE

KOSATEC ŽLTÝ – má podzemok, chránený

PÁLKA ŠIROKOLISTÁ -vysoká trváca rastlina (1 – 2 m)

TRSŤ OBYČAJNÁ -výška až 4 m, rýchlo sa rozmnožuje

DROBNÉ VODNÉ ŽIVOČÍCHY

JEDNOBUNKOVÉ:

Črievička veľká

Telo tvorí len 1 bunka, ktorá vykonáva všetky životné potreby (príjem potravy,

vylučovanie, rozmnožovanie..) pomocou orgánčekov vnútri tela.

Žije v mlákach,močiaroch, stojatých vodách

Živí sa baktériami

Dýcha celým povrchom tela

Je potravou pre väčšie živočíchy

Pohybuje sa brvami

Meňavka veľká

Dosahuje veľkosť až 1 mm

Nemá stály tvar tela,

Pohybuje sa aktívne pomocou panôžok, prelievaním cytoplazmy - tekutiny vo

vnútri tela, nimi chytá potravu

Živí sa baktériami, riasami alebo inými prvokmi

MNOHOBUNKOVÉ:

Dafnia štíhla

Telo tvorí viacero buniek

Má priehľadný pancier, ktorý zvlieka

Pohybuje sa trhavým pohybom

Vírivým pohybom dlhých tykadiel na hlave priháňa do ústneho otvoru potravu.

Cyklop obyčajný

Má priehľadný pancier, ktorý zvlieka

Na konci tela má vidlicovité výbežky, ktorými stále vesluje.

Nezmary:

Mnohobunkovce veľké asi 1 cm

Živia sa planktónom a majú spoločný prijímací aj vyvrhovací otvor

Žijú prichytené na kameňoch, ulitách, listoch pomocou nožného disku.

Majú valcovité telo s pŕhlivými ramenami - nimi omráčia a usmrtia korisť, pŕhlivé

bunky obsahujú hypnotoxín

Nezmar zelený, Nezmar hnedý

VODNÉ BEZSTAVOVCE

Niektoré vodné bezstavovce majú schránku – ulitu alebo lastúru

Zo schránky sa vysúva svalnatá noha

Živia sa rastlinami a planktónom

Škľabka veľká

Má lastúru

Žije na dne stojatých alebo pomaly tečúcich vôd

Je potravou rýb a vtákov

Vodniak vysoký

Má ulitu

Žije blízko vodnej hladiny

Pijavica lekárska

Má článkované telo s prísavkami

Živí sa drobnými vodnými živočíchmi alebo krvou vodných stavovcov

Pri cicaní vypúšťa do rany látku, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi

RAK RIEČNÝ

telo je článkované,

dýchajú žiabrami,

majú 2 páry tykadiel,

nevyhnutnou súčasťou potrav. reťazca

žije len v čistých a tečúcich vodách,

je ukazovateľ čistoty vôd,

živí sa uhynutými živočíchmi,

chráni ho tvrdý pancier, ktorý niekoľkokrát zvlieka

STAVBA TELA:

krátke končatiny na brušku samica používa na prichytávanie vajíčok a mláďat

HMYZ ŽIJÚCI VO VODE A PRI VODE

POTÁPNIK OBRÚBENÝ

Žije v stojatých vodách

Je dravý- potrava tvorí drobné vodné živočíchy

Dobre pláva- 3. pár nôh má prispôsobený na veslovanie

Kyslík dýcha zo vzduchu- vzduchová bublina pod krovkami

VÁŽKA PLOSKÁ

Dospelá žije v blízkosti vôd

Vajíčka kladie do vody

Larvy- nymfy, žijú vo vode- sú dravé

Na konci vývinu vylezú z vody a po prasknutí pokožky sa objaví dospelá vážka

Živí sa hmyzom

ŠIDLO

Dravý hmyz

Dobre lieta

Loví korisť aj vo vzduchu

Potravou z vody sú žubrienky a rybie plôdiky

KOMÁR ÚTOČNÝ

Larvy a kukly žijú vo vode

Samička sa živí krvou živočíchov a človeka

Samček rastlinnými šťavami

Je to vonkajší parazit

Má bodavo cicavý ústny orgán

VODOMERKA OBYČAJNÁ

Pohybuje sa po hladine stojatých vôd

Pohyb jej umožňujú drobné chĺpky na končatinách

Je dravá, živí sa hmyzom

OVAD HOVÄDZÍ

Vonkajší parazit, nepríjemný hmyz v blízkosti rybníkov a vodných plôch

Larvy žijú v bahne, sú dravé

Samičky sa živia krvou

VODNÉ STAVOVCE –RYBY

Stavba tela

Hlava

Oči

Ústa

mäsité fúziky

čuchové jamky

Žiabrové viečka

Trup

Plutvy – prsná, brušná, análna, chrbtová

Chvost

Chvostová plutva

SLADKOVODNÉ RYBY:

Pstruh potočný

Žije v horských bystrinách – potrebuje veľa kyslíka

Je dravý

Lipeň tymianový

Žije v tečúcich vodách

Má pestro sfarbené telo

Veľkú chrbtová plutva

Je dravý

Sumec západný

Pomaly tečúce vody

Na hlave má dve dlhé a 4 krátke fúziky

Je naša najväčšia ryba – meria až 2 m a váži až 60 kg

Štuka severná

Žije v pomaly tečúcich vodách

Pretiahnuté telo

Dlhá hlava a hlboko rozštiepené ústa

Je dravá

Úhor európsky

Hadovité telo

Nemá brušné plutvy

Rozmnožuje sa v mori

Je dravý

Zimu prespí zahrabaný v bahne

Ostriež zelenkastý

Menšia dravá rybka

2 chrbtové plutvy

OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY NA BREHU A VO VODE

Skokan zelený

Žije na brehu močiarov a rybníkov

Koža je pokrytá hlienom

Zimu prespí v bahne

Živí sa hmyzom

Žubrienka sa živí planktónom

Zadné končatiny na skákanie sú 5 prsté, predné –krátke sú 4 prsté

Prsty sú spojené plávacou blanou

Sú potravou pre plazov (užovku) a vodné vtáky (bociany)

Rosnička zelená

Najmenšia žaba asi 5 cm

Hladká zelená koža

Na prstoch má prísavné vankúšiky – lezenie po stromoch

Prezimuje na dne alebo v pôde

Kunka žltobruchá

Vyskytuje sa v priekopách

Má škvrnité

Živí sa hmyzom - komármi

Salamandra škvrnitá

Je chvostnatý obojživelník

Žlté výstražné sfarbenie

Kožné žľazy vylučujú jedovatú látku

Mlok bodkovaný

Žije v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách

Samček je na jar pestro sfarbený

Rozmnožujú sa vo vode

Užovka obojková - plaz

Je sivo sfarbená asi 1 m dlhá

Koža je suchá s rohovinovými šupinami

Za hlavou má dve biele polmesiačikovité škvrny

Živí sa myšami, žabami, menšími rybami

Korisť prehltne vcelku

nie je jedovatá

Korytnačka močiarna

Má pancier dlhý až 30 cm

Žije v teplejších oblastiach

Živí sa žubrienkami, hmyzom, žabami, mladými rybami

VODNÉ VTÁKY

Na plávanie = plávacie nohy

Mastné perie – natreté tukom sa nezmočí

Zúbkozobce

Majú v zobáku drobné zúbky

Cedia nimi vodu s bahnom a zachytia drobné živočíchy a rastliny

Kačica divá

Živí sa rastlinami aj menšími živočíchmi

Čiastočne sťahovavá

Mláďatá sú nekŕmivé

Chránená

Hus divá

Živí sa rastlinami

Je sťahovavá

Žije na stojatých vodách

chránená

Chochlačka vrkočatá

Menšia ako kačica

Živí sa vodnými živočíchmi

chránená

Lyska čierna

Má typickú škvrnu na čele

Chránená

Labuť hrbozobá

Patrí medzi najťažšie lietajúce vtáky

Živí sa vodnými rastlinami

Samce majú až 22 kg

Na koreni zobáka majú čierny hrb - samce

Chránená

Kaňa močiarna

Je dravec

Živí sa hmyzom, žabami, vodnými vtákmi a príležitostne rybami

chránená

Kormorán veľký

Hniezdi v kolóniách na stromoch

Živí sa rybami

chránený

BRODIVCE:

Bocian biely

Živí sa – žabami, myšami,

Je sťahovavý

Je brodivec – má dlhé nohy, dlhý zobák, dobrý letec, mláďatá sú kŕmivé

Chránený

Volavka popolavá

Hniezdi v kolóniách

Je sťahovavá

chránená

Čajka smejivá

Loví drobné ryby, larvy, slimáky

Dobre pláva a lieta

Chránená

Potápka chochlatá

Stavia si plávajúce hniezdo v tŕstí

Loví ryby, dobre lieta

chránená

SPEVAVCE

Rybárik riečny - chránený

Trasochvost- chránený

Kúdelnička lužná- chránená

VODNÉ CICAVCE

Vydra riečna

má pretiahnuté valcovité telo

plochú hlavu s malými ušami

žije v čistých vodách

je mäsožravá

živí sa bezstavovcami (raky, hmyz) a drobnými stavovcami ( ryby)

Bobor vodný

má silný chvost,

ktorý slúži ako veslo a kormidlo

dorastá do dĺžky 1 m

má veľké hlodavé zuby- hlodavec, ktoré si obrusuje ohrýza kmene stromov

živí sa rastlinnou potravou- živia sa hlavne mäkkými časťami rastlín a stromov

Ondatra pižmová

má dĺžku asi 40 cm

po bokoch sploštený chvost

dobre pláva a potápa sa

chvost má pokrytý šupinami

živí sa prevažne rastlinnou potravou

bola dovezená zo Severnej Ameriky

je rozšírená po celej Európe

robí si kopovité hniezdo- noru z rastlín

Spoločné znaky vodných cicavcov:

lesklá, hustá a nepremokavá srsť (chráni pred chladom- zadržiava vzduch)

silný chvost (slúži ako veslo a kormidlo)

plávacie blany medzi prstami

VODNÝ EKOSYSTÉM

Rastliny vo vode poskytujú vodným i brehovým živočíchom vodného ekosystému kyslík,

potravu a úkryt.

Organizmy žijúce vo vode a na brehu sú vo vzájomných potravových vzťahoch a závisia od

neživých prírodnín.

Jedovaté látky ničia organizmy žijúce vo vode. Ak sa dostanú do rieky, ovplyvňujú život na

celom toku rieky.

LÚKY, PASIENKY A POLIA

ich vzhľad určujú najmä byliny

väčšina vznikla výrubom lesov

Lúky

Suché – nedostatok vlahy

Vlhké – údolie riek

Lúky sa kosia – 1. kosba = seno, 2. kosba mládza → potrava pre hospodárske

zvieratá

Pasienky

žije tu veľa motýľov a malých cicavcov

spásajú ich hospodárske zvieratá

nekosia sa

je dôležité pri pasení striedať pasienky → udupávanie, hromadenie výkalov, atď.

Polia

vytvorené človekom

pestujú sa na nich poľnohospodárske plodiny

potrebné je striedanie obrábaných plôch

Ohrozenia lúk, pasienkov a polí

Vypaľovanie trávy

Erózia – odnos pôdy vetrom alebo vodou

Znečistenie

Lúkam, pasienkom a poliam prospieva

Osamelé stromy, stromoradia, medze a riedke lesíky

ŠETRNÉ ZAOBCHÁDZANIE ČLOVEKOM !

LUČNÉ RASTLINY A BYLINY

patria sem lúčne byliny a lúčne trávy, lúčne vrstvy – etáže:

LUČNÉ BYLINY:

LÚČNE TRÁVY:

majú zväzkovité korene a dutú stonku,

stonka je ukončená kvietkami – tvoriacimi klasy,

sú zdrojom potravy pre zvieratá

patrí sem: kostrava, reznačka, lipnica, timotejka....

LÚČNE HUBY:

Bedľa vysoká, Pečiarka poľná, Tanečnica poľná

OBILNINY

Sú to jednoročné kultúrne trávy, ktoré človek pestuje vo veľkom na poli.

Majú podobnú stavbu tela ako lúčne trávy – z nich boli vyšľachtené.

Pšenica

Pšenica sa pestuje na všetkých svetadieloch sveta.

Je to naša najdôležitejšia obilnina.

Zo zrna sa melie múka / hladka, polohrubá, hrubá/ a detská krupica.

Z tvrdej pšenice sa vyrábajú cestoviny, mäkká pšenica sa používa na výrobu pečiva.

Raž

Spomedzi všetkých obilnín patrí k najmenej náročným plodinám.

Má nízke nároky na živiny a môže sa pestovať i na chudobnejších pôdach.

Zo zrna sa melie tmavá chlebová múka.

Zrná sa pražia na ražnú kávu – nahrádza kofeinovú kávu.

Jačmeň

U nás sa pestuje takmer výlučne na sladovnícke účely (výroba piva), na kŕmne účely

alebo na výrobu krúp.

Uvarené celé zrná možno použiť do polievok, či ako prílohy k jedlám.

Ovos

Rodí sa aj v neúrodných pôdach a v chladnejšom podnebí.

Najčastejšie sa používa vo forme ovsených vločiek alebo múky.

Je tiež krmivom pre kone, ošípané a králiky

Kukurica

Kukurica pochádza z Mexika.

Patrí k najväčším obilninám.

Pestuje sa prevažne ako krmivo pre dobytok vo forme zrna alebo siláže.

V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu.

V Mexiku sa suché stonky používajú ako stavebný materiál pre ohrady a strešné

krytiny, listy pre tvorbu rohoží.

Jedávajú sa varené zrná, alebo aj vcelku so šúľkom -lahôdkové kukuričky. Zavárajú sa.

KRMOVINY

Na poliach sa pestujú kŕmne rastliny = krmoviny.

Najmä:

ďatelinu lúčnu

lucernu siatu

Potom:

vika siata

bôb obyčajný

Ide o strukoviny, pretože ich plod je struk

Semená strukovín sú zdrojom dôležitých látok vo výžive ľudí a hospodárskych zvierat.

Sú súčasťou kŕmnych zmesí, na kŕmenie sa využíva aj nadzemná časť.

Rastliny podobné bôbu sa nazývajú bôbovité rastliny.

Na koreňoch týchto rastlín sú hľuzy. V týchto koreňoch žijú hľuzkové baktérie – tieto

sú schopné na seba viazať dusík (chemická látka) zo vzduchu a tak netreba tieto

rastliny hnojiť.

Baktérie sa dostávajú aj do pôdy a tak sa pôda obohacuje o živiny.

OLEJNINY A OKOPANINY

OLEJNINY - rastliny, ktorých semená obsahujú rastlinné oleje.

Slnečnica ročná

vysoká bylina, ktorá má drsné listy a veľké kvety

vyrába sa z nej slnečnicový olej.

Repka olejná

má žlté kvety s krásnou vôňou pri kvitnutí

vyrába sa z nej repkový olej.

Mak siaty

obsahuje veľa vápnika a vitamínov.

OKOPANINY- rastliny pestované na poliach, ktoré sa musia okopávať,

Ľuľok zemiakový

najvýznamnejšia poľnohospodárska plodina,

použitie: zemiakové hľúzy slúžia ako potrava,

Pozor!!! Nadzemné časti sú jedovaté!!!

Repa cukrová

z zhrubnutého koreňa buľvy sa získava cukor.

Repa kŕmna

používa sa ako krmivo pre dobytok

LÚČNE A POĽNÉ BEZSTAVOVCE

Slimáky a slizniaky

mäkké telo

sliz - ochrana tela pri pohybe, jeho uľahčenie - ochrana pred vysušením

rastlinná potrava

rozmnožovanie vajíčkami

SLIMÁK ZÁHRADNÝ

SLIMÁK STEPNÝ

SLIZNIAK ŠKVRNITÝ

SLIZNIAK PÁSAVÝ

SLIZNIAK KARPATSKÝ

SLIZOVEC HRDZAVÝ

Pavúky a kosce

medzi trsmi tráv, pod kameňmi

potrava najmä hmyz (muchy, mravce, larvy)

STREHÚŇ ŠKVRNITÝ

KRIŽIAK OBYČAJNÝ

KRIŽIAK PÁSAVÝ

STEPNÍK ČERVENÝ

KOSEC ROŽKATÝ

Kosce netkajú pavučiny

dobre sa šplhá po steblách tráv

dlhé nohy – chytá hmyz v letku

HMYZ

Najväčšia skupina bezstavovcov

telo chráni vonkajšia kostra

majú 6 nôh

ČMEĽ ZEMNÝ

SVRČEK POĽNÝ

KOBYLKA ZELENÁ

KONÍK LÚČNY

MODLIVKA ZELENÁ

PÁSAVKA ZEMIAKOVÁ

KRTONÔŽKA OBYČAJNÁ

BYSTRUŠKA MEDENÁ

BYSTRUŠKA FIALOVÁ

BYSTRUŠKA ZLATÁ

HROBÁRIK OBYČAJNÝ

LAJNIAK OBYČAJNÝ

LÚČNE A POĽNÉ STAVOVCE

1. OBOJŽIVELNÍKY

ŽABY

Zavalité telo bez chvosta

hlienovitá, vlhká koža

na suchu nemotorný pohyb

počas rozmnožovania putujú k vode

Ropucha zelená

na tele zelené škvrny

Ropucha bradavičnatá

bradavičnatá koža

chránené

potravu hľadajú v noci

živia sa bezstavovcami (hmyz, slimáky, dážďovky)

MLOKY

Obojživelníky s chvostom a dlhým telom

2.PLAZY

JAŠTERICE

dlhé telo s chvostom

Jašterica zelená

jašterice prespávajú zimu v úkrytoch

samček pestro sfarbený

Jašterica krátkohlavá

potrava: bezstavovce

teplota tela podľa okolia; (čím teplejšie, tým aktívnejšie

v nebezpečenstve odlamujú CHVOST

HADY

Dlhé valcovité telo

suchá koža, ktorú zvliekajú

Vretenica severná

v ústach jedové zuby a jedové žľazy

trojuholníkový tvar hlavy

kľukatá čiara na chrbte

úzke zrenice v oku (ako mačka)

Užovka obojková

oválny tvar hlavy

žlté polmesiačikovité škvrny za hlavou

v oku guľatá zrenica

-hady sa živia drobnými stavovcami: myšami, žabami...

LUČNÉ A POĽNÉ VTÁKY

Bažant poľovný

má výraznú pohlavnú dvojtvarnosť

Jarabica poľná

sfarbením sa prispôsobila prostrediu, v ktorom žije

živí sa rastlinnou potravou

stály vták

jarabica a bažant majú nekŕmivé mláďatá

Drop fúzatý

najťažší lietajúci vták (samec váži 18-25kg)

rýchlo beží a lieta, ale ťažko vzlieta

v čase párenia – tokania má fúzy a rozprestiera chvost

potrava – rastlinná, ale aj slimáky, hmyz, ...

stály

najviac ohrozený druh na Slovensku

chránený

Škovránok poľný

sťahovavý (prilieta vo februári)

hniezdi 2x do roka v tráve

Havran čierny

žije na poliach, ale aj v parkoch

potrava – rastlinná a živočíšna

hniezdi v kolóniách

Sokol myšiar (pustovka)

dravec

potrava – myše, hraboše udržiava biologickú rovnováhu

Straka čiernozobá

Vrana túlavá

Strnádka žltá

LÚČNE A POĽNÉ CICAVCE

Hraboš poľný

Živí sa rastlinami a semenami obilnín

Veľká rozmnožovacia schopnosť

Potrava pre líšky, lasice, sokola myšiara a myšiaka

Myš domová

Žije v norách

Všežravá

Rýchlo sa množí(až 500 potomkov do roka)

Chrček poľný

Nora má obytnú a zásobovaciu časť s viacerými východmi a vchodmi

Zrná obilnín nosí v lícnych vreckách(25g)

Syseľ pasienkový

Nory na kraji polí, pasienkov

Živí sa zelenými časťami a semenami bylín, tráv a hmyzom(vajíčkami, larvami)

Zásoby nerobí

Žije v kolóniách

Zimu prespí

Hraboš, myš, syseľ, chrček – spoločné znaky

Hlodavce – hlodavé zuby

Rýchlo sa množia

Škodia na poľnohospodárskych plodinách

Sú potravou dravých vtákov

Zajac poľný a králik divý

Krt podzemný

Žije v systéme chodieb

Prevzdušňuje pôdu

Hmyzožravec

Drobné zúbky

Nemá ušnice