SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITREFAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

1126564

Vplyv úrovne zaťaženia na výšku úrody a cukornatosť hrozna

Veltlínske zelené

NITRA 2010 Ján Schmidt

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

Vplyv úrovne zaťaženia na výšku úrody a cukornatosť

hrozna odrody Veltlínske zelené

Bakalárska práca

Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Študijný odbor: 6. 1. 1 Všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva

Školiteľ: Ing. Slavko Bernáth, PhD.

NITRA 2010 Ján Schmidt

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Ján Schmidt vyhlasujem, že som bakalársku prácu na tému ,,Vplyv úrovne

zaťaženia na výšku úrody a cukornatosť hrozna odrody Veltlínske zelené“ vypracoval

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené informácie nie sú pravdivé.

V Nitre 11. mája 2010 ......................................

POĎAKOVANIE

Chcel by som sa poďakovať Ing. Slavkovi Bernáthovi, PhD., vedúcemu mojej

bakalárskej práce za pomoc pri zostavovaní a náplne bakalárskej práce, taktiež za cenné

rady a pripomienky ktoré my poskytol pri jej hodnotení a spracovaní.

V Nitre, 11. mája 2010

POUŽITÉ OZNAČENIA

cm centimeter

g gram

ha hektár

kg.ha-1 kilogram na hektár

kg.hl-1 kilogram na hektoliter

hl hektoliter

m meter

mm milimeter

tab. tabuľka

t.ha-1 tona na hektár

% percento

°C stupeň Celzia

°NM stupeň normalizovaného muštomeru

ABSTRAKT

V súčasnosti je vinohradnícko-vinárska produkcia orientovaná na hrozno a víno

vysokej kvality. Vo vinohradnícky vyspelých krajinách je bežnou súčasťou, že kvalita

vína začína už vo vinohrade.

Cieľom bakalárskej práce je zistiť vplyv úrovne zaťaženia na výšku úrody

a cukornatosť odrody Veltlínske zelené v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti v obci

Doľany. Vinič bol vedený na Rýnsko-hessenskom vedení. Na sledovanie úrovne

zaťaženia sme použili dva varianty, a to nižšie zaťaženie (NZ) – 13 púčikov na ker,

a vyššie zaťaženie (VZ) – 26 púčikov na ker. Boli hodnotené nasledovné parametre

hospodárskej úrody hrozna: priemerná úroda na ker (kg), priemerná úroda na hektár

(t.ha-1), obsah skvasiteľných cukrov (kg.hl-1), produkcia celkového množstva

skvasiteľných cukrov na jednotku plochy (kg.ha-1). Pokus bol robený v roku 2009.

Kľúčové slová: vinič hroznorodý, rez, zaťaženie, úroda

ABSTRACT

At present, the wine-growing production oriented grapes and wine quality. The

vineyard developed countries is a normal part of that quality wines begin in the

vineyard.

The work is to determine the level of impact load on crop yields and sugar content

varieties Grüner Veltliner in the Small Carpathian wine region in the village Doľany.

Vines was held in Rhineland-Hesse lines. To monitor levels of load, we used two

variants, and lower load (NZ) - 13 buds on the bush, and the burden (GA) - 26 buds on

the bush. They evaluated the following parameters of the grape harvest: average shrub

crop (kg), the average yield per hectare (t ha-1), the content of fermentable sugars

(kg.hl-1), total production of fermentable sugar per unit area (kg. ha-1). An attempt

was made in 2009.

Key words: grapevine, cut, load, yield

OBSAHÚVOD................................................................................................................................8

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.................9

1.1. Biologické princípy rezu viniča hroznorodého........................................................9

1.2. Typy rezu................................................................................................................13

1.3. Posudzovanie kvality rezu......................................................................................16

1.4. Zaťaženie krov púčikmi.........................................................................................17

1.5. Vplyv rezu na rast viniča, úrodu a kvalitu hrozna..................................................20

1.6. Požiadavky na kvalitu hrozna na výrobu akostného vína s prívlastkom................22

2. CIEĽ PRÁCE.............................................................................................................24

3. METODIKA PRÁCE................................................................................................25

3.1. Charakteristika pokusného stanovišťa..............................................................25

3.1.1. Hodnotenie agroklimatických podmienok..............................................25

3.1.2. Hodnotenie pôdnych podmienok............................................................25

3.2. Charakteristika sledovanej odrody a podpníka................................................28

3.3. Pestovateľský tvar................................................................................................29

3.4. Založenie pokusu..................................................................................................30

3.5. Hodnotené parametre..........................................................................................31

4. VYHODNOTENIE VÝSLEDKOV..........................................................................32

4.1. Vyhodnotenie priemernej úrody hrozna v kg.ker-1 podľa variantov zaťaženia

.......................................................................................................................................32

4.2. Vyhodnotenie priemernej úrody na hektár (t.ha-1)...........................................33

4.3. Vyhodnotenie obsahu skvasiteľných cukrov v °NM.........................................34

4.4. Vyhodnotenie celkovej produkcie skvasiteľných cukrov v kg.ha-1.................35

5. DISKUSIA..................................................................................................................36

6. NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV................................................................37

7.ZÁVER........................................................................................................................38

8. POUŽITÁ LITERATÚRA.......................................................................................39

1. ÚVOD

Pestovaním viniča hroznorodého sa ľudia zaoberali už od najstarších čias.

Spôsoby pestovania záviseli od vývojového stupňa človeka. Už v praveku zbierali ľudia

hrozno divorastúceho viniča.

Prvé kultivary ušľachtilého európskeho viniča vznikali pravdepodobne

v Strednej Ázii a na Kaukaze v oblastiach Čierneho a Kaspického mora.

Väčšie výsadby viniča boli už pred 5000 až 7000 rokmi v Egypte,

v Mezopotámii, Sýrie a Babylone. Najväčší rozkvet dosiahlo Grécke vinohradníctvo asi

pred 3000 rokmi. V tom čase už bolo známe šľachtenie viniča (MUSIL, 1978).

Najstaršie doklady o pestovaní viniča na Slovensku pochádzajú zo západného

Slovenska, zo Smoleníc, ktoré historicky siahajú do 7. až 6. storočia pred naším

letopočtom. Prekážkou rozvoja vinohradníctva u nás boli rozsiahle lesy. Veľký rozmach

vinohradníctva nastal za vlády rímskeho cisára Marca Aurélia Próba.

Najväčší rozmach vinohradníctva u nás nastal v 13. a 19. storočí. Koncom 19.

storočia postihla vinohrady v celej Európe zhubná fyloxéra. Škody boli také veľké, že

bolo potrebné budovať vinohradníctvo na nových základoch. Začali sa zakladať

podpníkové vinohrady a viničové škôlky. Prelomom v rozvoji vinohradníckej výroby

boli tridsiate roky, keď plocha vinohradov prudko stúpla.

Zásadný obrat v histórii slovenského vinohradníctva nastal až po roku 1948, keď

sa definitívne prešlo na veľkovýrobné formy hospodárenia (ZÁRUBA, 2001)

Za posledné dvadsaťročie vinohradnícke odvetvie zaznamenalo výrazný útlm

v plošných výmerách ale aj úrodách a tým aj v produkcii. Na nedostatočnej produkcii

vinohradníctva sa podieľa vysoký vek výsadieb, vysoký výpad krov, vysoké vstupné

náklady, nízka rentabilita výroby.

8

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1. Biologické princípy rezu viniča hroznorodého

Podzemná časť kra viniča tvorí koreňový kmeň a koreňová sústava. Nadzemné

orgány tvoria staré drevo, jednoročné zdrevnatené výhonky – rodivé drevo, ktoré slúži

na budovanie kra a produkciu hrozna (FADER, 2002).

Rez patrí medzi významné agrotechnické zásahy do života tejto kultúrnej

rastliny. Rezom sa skracuje alebo odstraňuje drevo viniča, tvaruje jeho ker a reguluje

rodivosť (MALÍK, 1989).

Rez a vedenie viniča patrí medzi najdôležitejšie cyklické práce vo

vinohradníctve. Sú dôležité z hľadiska náročnosti na včasnosť a odbornosť vykonania

zásahov, ako aj vzhľadom na poznanie a využívanie biologických vlastností viniča

(ZÁRUBA, 1985)

Rez viniča je cieľavedomé skracovanie alebo odstraňovanie nadzemných,

zdrevnatených i nezdrevnatených, časí viničového kra za účelom udržania jeho

architektúry, usmernenia lianovitého rastu a polarity, udržania alebo usmernenia

korelačných vzťahov jednotlivých orgánov. Pri zohľadnení osobitosti pestovateľských

podmienok, vlastností odrôd a individuality jednotlivých krov je cieľom dosiahnutie

úrody hrozna požadovaného množstva a kvality. Nevyhnutnosť rezu viniča teda vyplýva

zo zvláštností jeho rastu a vývinu a z cieľa jeho pestovania. Nerezaný viničový ker

vytvára nadmerné množstvo nadzemných orgánov, najmä letorastov a súkvetí. Rýchlo

sa vyčerpáva, zoslabuje a odumiera. Veľké množstvo súkvetí spôsobuje, že strapce sú

riedke, bobule malé, nerovnomerne dozrievajú, úroda je nízka a podradnej kvality. Ker

stráca vlastnosti ušľachtilého viniča (VEREŠ, 1984).

MUSIL (1978) chápe rez ako každoročné skracovanie jednoročného dreva,

odstraňovanie jeho nepotrebných častí, prípadne skracovanie alebo odstraňovanie

dvojročného a starého dreva. Pri reze z jednoročného dreva ponechávame čapíky,

poloťažne a ťažne. Rezom teda regulujeme počet čapíkov, ťažňov a poloťažňov, ich

dĺžku a potrebný počet púčikov.

Rez sa vykonáva v priebehu zimných mesiacov, po prechode obdobia

minimálnych teplôt. Skoršie vykonávanie rezu je rizikové vzhľadom na vymrznutie

očiek a dreva (VALACHOVIČ, 1988).

9

Pre správne uplatnenie rezu viniča hroznorodého je nevyhnutné poznať funkcie

jednotlivých orgánov viničového kra, ich vzájomné vzťahy, dynamiku rastu

nadzemných orgánov vo vzťahu k jednotlivým typom rezu, termíny uplatňovania rezu.

Na základe týchto poznatkov je potom možné dosiahnuť optimálny technologický

postup a spôsob rezu, ako aj organizáciu práce s využitím dostupných mechanizačných

prostriedkov (HRONSKÝ a kol., 2002).

Uskutočnenie rezu viniča by sa malo zásadne premyslieť podľa cieľa, ktorý sa

má vo vinohrade dosiahnuť. Či sa má produkovať víno akostné, víno s prívlastkom,

alebo špičkové víno. Podľa toho sa počas vegetačného obdobia majú riadiť mnohé

opatrenia vo vinohrade. Predbežné rozhodnutie sa riadi už rezom viniča a cieleným

ponechaním očiek (WEISBRODR, 2001).

Na základe vizuálneho zhodnotenia mohutnosti rastu nadzemných orgánov

počas vegetácie a ich vyzretosti môžeme čiastočne posúdiť vplyv (správnosť alebo

nesprávnosť) predchádzajúceho rezu viničového kra, ako aj jeho biologický potenciál.

Pre správne usmernenie a vykonávanie rezu, optimálne zaťaženie a využitie

biologického potenciálu je potrebné podrobnejšie poznať význam jednotlivých

zdrevnatených častí kra, ale samozrejme aj ostatných orgánov (HRONSKÝ a kol.,

2002).

Staré drevo – všetky nadzemné zdrevnatené časti viničového kra staršie ako dva

roky. Počas formovania viničového kra môže nadobudnúť tvar hlavy, kmeňa a ramien

(VEREŠ, 1984).

Množstvo starého dreva na kre závisí predovšetkým od spôsobu vedenia, rezu

a hustoty výsadby. Je známe, že čím vyšší je spôsob vedenia, tým je viac starého dreva.

Čím je vzdialenosť medzi jednotlivými krami väčšia, tým je staré drevo hrubšie.

Množstvo starého dreva pri rozličných spôsoboch vedenia vplýva na rast i rodivosť

a umožňuje čo najvhodnejšie rozmiestnenie jednoročného dreva a letorastov. Staré

drevo podstatne ovplyvňuje rast a rodivosť viniča. Slúži ako zásobáreň rezervných

plastických látok a pri nepriaznivých poveternostných podmienkach vyrovnáva

nedostatočnú asimilačnú činnosť tým, že mladým orgánom dodáva živiny. Staré drevo

slúži na rozvádzanie štiav z koreňovej sústavy. Nesprávnym rezom sa staré drevo ničí.

Na veľkých ranách sa uchytí množstvo baktérií, ktoré poškodzujú cievne zväzky

a narušujú plynulé rozvádzanie živín.

Pri krátkom spôsobe rezu a pri nízkom vedení (vedenie na hlavu) je menšie množstvo

starého dreva a zelené orgány sú veľmi prehustené. Naproti tomu vyššie spôsoby

10

vedenia umožňujú tvorbu väčšieho množstva starého dreva, lepšie rozloženie

a osvetlenie asimilačných orgánov. Blahodarný vplyv starého dreva sa prejavuje aj

v dobrom zakladaní rodivých púčikov. Treba však poznamenať, že ramená starého

dreva predlžujeme iba do určitej miery tak, aby sa letorasty na nich navzájom čo

najmenej prekrývali (MUSIL a kol.,1978).

Dvojročné drevo – vyrastá zo starého dreva. V predchádzajúcom roku slúžilo

ako rodivé alebo rezervné drevo (ťažne, poloťažne, čapíky). Dôležité je, aby mal ker

dostatok dvojročného rovnomerne rozmiesteného dreva, na ktorom bude možné

ponechať dostatok rodivého dreva (VEREŠ, 1984).

Jeho význam spočíva v tom, že spája staré drevo s jednoročným. Sú tu vodivé

pletivá, ktoré pôsobia na diferenciáciu súkvetí v púčikoch. Menej rodivé je jednoročné

drevo vyrastajúce zo spiaceho alebo náhodilého púčika zo starého dreva, kde

diferenciácia súkvetia v púčikoch je pod silným vplyvom toku minerálnych a rastových

látok z koreňovej sústavy. Z uvedeného vidíme, že hodnotnejšie je jednoročné drevo

vyrastajúce z dvojročného dreva, ktoré využívame najmä pri reze kratších rodiacich

čapíkov (MUSIL a kol., 1978)

Bolo dokázané, že letorasty, vyrastajúce z jednoročného dreva, ktoré je postavené

na dvojročnom dreve, sú najrodivejšie (ZÁRUBA, 1985).

Jednoročné drevo – je z hľadiska rezu a regulovania úrody najdôležitejšie. Sú

to vlastne výhonky, ktoré v minuloročnom vegetačnom cykle boli letorastami, počas

vegetácie zdrevnateli, ku koncu vegetácie vyzreli a ukončili svoj vývin opadaním lístia.

Jednoročné drevo sa nazýva tiež rodivé, lebo úrodu prinášajú z neho vyrastajúce

letorasty. Jeho dostatok urýchľuje a uľahčuje prácu pri reze, umožňuje optimálne

zaťažiť viničový ker a rozložiť budúce letorasty, využiť individuálny potenciál kra.

Musí byť dobre vyzreté a zdravé v dostatočnej dĺžke (HRONSKÝ a kol., 2002).

Jednoročné drevo musí byť dobre vyzreté a hrubé 7 – 10 mm. Dobre vyzreté

drevo je väčšinou hnedé, s farebným odrodovým rozdielom (PAVLOUŠEK, 2005).

Pri výbere jednoročného dreva na kmienik, ramená, poloťažne a ťažne je dôležitá

jeho sila. Z praxe je známe, že príliš silné jednoročné výhonky sú pre riedkosť pletív,

bujnosť rastu, a tým slabšiu vyzretosť menej vhodné ako výhonky strednej hrúbky. Keď

si môžeme vybrať, používame pri reze rodiace drevo tejto hrúbky, hrubšie a slabšie

jednoročné drevo režeme na čapíky, alebo ich odstraňujeme. Zásadne pri reze

ponechávame jednoročné drevo dobre vyzreté, zdravé, nepoškodené chorobami,

ľadovcom, prípadne vetrom alebo drôtenkou (MUSIL a kol., 1978)

11

VEREŠ (1980) uvádza, že pri tvorbe optimálneho zaťaženia biologického

potenciálu viniča si treba uvedomiť:

Najúrodnejšie je jednoročné drevo ktoré vyrastá z dvojročného dreva. Výhonok zo

starého dreva treba odstrániť, alebo nakrátko zrezať,

Ramená sú na kre tým hrubšie, čím je na nich viac letorastov,

Na báze ramien a na dlhšom rodivom dreve treba ponechať vždy zásobný čapík,

Násada je tým väčšia, čím viac púčikov sa pri reze ponechá na dlhšom rodivom dreve,

Pri normovaní počtu púčikov potrebných na dosiahnutie plánovanej úrody treba počítať

s korekčným faktorom nepriaznivého pôsobenia nízkych teplôt na vypučanie púčikov.

Pri normálnom priebehu vypučí 80 – 90 % z nepoškodených púčikov,

Na zistenie schopnosti pučania treba ešte pred rezom vykonať biologickú kontrolu

púčikov napučaním,

Pri väčšine našich odrôd sa koeficient rodivosti pohybuje od 1,5 do 2,0 pri púčkoch 5. –

13. inzercie. Pri krátkom reze sa najrodivejšie púčiky odstránia.

Pri normovaní úrody treba vychádzať z toho, že pomer rodivých a nerodivých letorastov

je asi 4:1. Počet strapcov na kre ako aj celková úroda hrozna má stúpajúcu tendenciu so

zvyšovaním dĺžky rezu,

Zvýšenie úrody nie je proporcionálne so zvyšovaním zaťaženia kra púčikmi,

Odrodová citlivosť je menšia na abiotické faktory (pokiaľ nie sú extrémne) ako na

faktory biotické,

Na udržanie trvalých úrod treba udržiavať biologický potenciál kra na požadovanej

úrovni rezom, zaťažením a správnou agrotechnikou. Biologickú silu kra treba využívať

rovnomerne.

Organizáciu porastu, architektúru a geometriu krov treba voliť podľa výsledkov rozboru

ekologických faktorov lokality.

Počas vegetácie treba regulovať agrotechnickými zásahmi vzťahy medzi jednotlivými

nadzemnými orgánmi kra a vytvárať optimálne podmienky pre maximálnu

fotosyntetickú činnosť listov kra.

MUSIL (1978) uvádza nasledovné zásady rezu a vedenia viniča:

Zárodok úrody je v púčiku už z minulého roku.

Rodivejší je jednoročný výhonok vyrastajúci z dvojročného dreva.

Jednoročné drevo vyrastajúce zo starého dreva zo spiaceho púčika je najčastejšie menej

rodivé.

12

Počet strapcov bude tým väčší, čím viac púčikov po reze necháme, ale súčasne narastie

väčší počet letorastov, ktoré ker silne zahustia.

Rodivejšie sú púčiky vyššie položené, najmä pri kultivaroch tvoriacich malé strapce.

Ramená na kroch budú tým hrubšie, čím viac výhonkov na nich ponecháme.

Na báze predlžujúcich sa kmienikov a ramien ponecháme zásobný čapík, najmä za

účelom vypučania (t.j. počtom očiek ponechaných na jednotke plochy) väčšieho počtu

spiacich púčikov.

Rezom regulujeme zaťaženie krov úrodou, ktorá má negatívny vplyv na rast. Preto

musíme zvoliť také zaťaženie, ktoré zodpovedá zásobe vody a živín v pôde.

Zabezpečiť pravidelnú rodivosť krov pri zachovaní dobrej cukornatosti a kvality

môžeme len pri úmernom zaťažení krov rodiacimi púčikmi.

Dobrú akosť hrozna dosahujeme hlavne pri ich menšom počte na kre, ale súčasne pri

veľkej priemernej hmotnosti jedného strapca.

Maximálne využitie slnka, svetla a vzduchu.

Uľahčenie boja proti mrazom, chorobám a škodcom

Umožnenie využívať komplexnú mechanizáciu vinohradníckych prác a zlepšiť prístup

ku krom, čím sa zvýši pracovný efekt.

Na tieto zásady získané praxou sa dnes pozeráme z hľadiska fyziologicko-biologického,

na základe hlbšieho štúdia a vedeckom podklade.

ZÁRUBA (1985) uvádza, že rodivé drevo vyberáme podľa týchto zásad:

Drevo musí byť nepoškodené, zdravé, dobre vyzreté, dostatočne dlhé, inak sa láme,

púčiky zamrzávajú.

Výhonky majú byť stredne hrubé s priemerom 6-10 mm.

Slabé výhonky majú riedke drevo s nedostatkom rezervných látok, hrubé výhonky majú

väčšinou dlhé internódiá so slabo vyvinutými úrodnými púčikmi a zle sa tvarujú.

Výhonky nemajú byť vzdialené od kmeňa, ani umiestnené na dlhých ramenách, pretože

inak spotrebujú veľké množstvo rastových látok zo starého dreva. Často ich najvyššie

časti vysychajú.

1.2. Typy rezu

13

Podľa dĺžky dreva ponechaného na viničovom kre pri reze rozoznávame

krátky, stredný a dlhý typ rezu. Kombináciou týchto typov vzniká rez zmiešaný. Pod

pojmom diferencovaný rez rozumieme diferencovaný prístup k rezu podľa požiadaviek

jednotlivých odrôd, až jednotlivých krov viniča (VEREŠ, 1984).

Krátky rez je to typ rezu, pri ktorom rodivé drevo skracujeme na 1 až 5-púčikové

čapíky. Pôvodne sa používal pri vedení na hlavu. Jeho použitie je aj v súčasnosti veľmi

široké. Používa sa pri stredných i vysokých spôsoboch vedenia kordónového typu. Pri

všetkých spôsoboch vedenia sa uplatňujú ako zásobné (rezervé) drevo pre dopestovanie

rodivého dreva pre nasledujúci rok. Uplatnenie má tiež v mladých vinohradoch pri

výchovnom reze (ZÁRUBA, 1985).

Pri krátkom reze sa ponechávajú na kroch krátke bazálne časti jednoročného

dreva, ktoré sa nazývajú čapíky. Čapíky môžu byť krátke (1 – 2 očká), stredné (3 – 4

očká) a dlhé (5 očiek) (KRAUS, HUBÁČEK, ACKERMANN, 2004).

Pri pestovaní viniča na koloch bol krátky rez základným spôsobom tvarovania.

Pravidelným ponechávaním 2 až 4-púčikových čapíkov po obvode kra sa vytvorila

zhrubnutá časť – tzv. hlava. Krátke, ale aj stredné čapíky sa používali aj pri vedeniach

na kozlík, rohatinu a pod.

Použitie krátkeho rezu na čapíky pri kordónových tvaroch stredného a vysokého

vedenia vyžaduje dostatočne široké spony, pretože dochádza k veľkému nahusteniu

nadzemných orgánov, ktoré je potrebné dostatočne rozložiť v priestore. Drevo,

z ktorého režeme čapíky na ramene kordónu je vždy dobre vyzreté. Ich umiestnenie na

starom dreve ramena dáva predpoklad na dobrý prísun rezervných látok a tým aj na

dobrý priebeh kvitnutia. Rozmiestnenie letorastov v jednej výške uľahčuje ručné práce

i zber hrozna. Nevýhodou rezu na čapíky je hromadenie rezných rán a tým potreba

častého zmladzovania. Výhodnejšie je pri kordónových tvaroch stredného a vysokého

vedenia používať zmiešaný rez (čapíky + poloťažne a ťažne).

Krátky rez dobre znášajú Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Müller-Thurgau,

Svätovavrinecké, Frankovka modrá, André.

Stredný rez – pri tomto spôsobe ponechávame stredne dlhé rodivé drevo – poloťažne so

6 až 8 púčikmi. Pri báze poloťažňa sa spravidla necháva záložný čapík. Stredný rez

vyhovuje väčšine odrôd i spôsobov vedenia. Rozhodnutie pre rez na poloťažeň vyplýva

zo zhodnotenia rastovej sily kra a možno ním optimálne upraviť zaťaženie kra. Výhodný

je pri odrodách ktoré pri krátkom reze slabo rodia, a pri dlhom klesá kvalita hrozna.

14

Stredný rez je vhodný pre Rulandské biele, Irsay Oliver, Silvánske zelené,

Veltlínske červené skoré, Furmint, Lipovinu, Neuburské (ZÁRUBA, 1985).

Dlhý rez je charakterisický dlhým rodivým drevom – ťažňami s 9 a viac púčikmi.

Krátke ťažne majú 9 – 10 púčikov, stredne dlhé 11 – 12 a dlhé 13 – 20 púčikov. Je

vhodný pre bujne rastúce odrody a odrody rodiace z vyššie položených púčikov.

Dlhý rez je náročný z hľadiska architektúry viničového kra. Veľké množstvo

nadzemných orgánov je potrebné rovnomerne rozmiestniť v priestore, preto sa používa

najčastejšie pri priestorových tvaroch krov. Absolútna dĺžka ťažňa závisí od počtu

ponechaných púčikov, ale tiež od dĺžky internódií, ktorá je výrazne odrodovou

vlastnosťou. Podľa systému vedenia sa ťažne ohýbajú a vyväzujú.

Pre dlhý rez sú vhodné: Rizling rýnsky, Tramín červený, Sauvignon, Muškát

Ottonel, Dievčie hrozno, Rulandské modré, Cabernet Sauvignon, Alibernet.

Pri žiadnom spôsobe vedenia sa neuplatňuje len jediný typ rezu. Rozličné

modifikácie vedení, odrody, pestovateľské podmienky si vyžadujú uplatniť na tom

istom kre dva, alebo všetky tri typy rezu. V takom prípade hovoríme o zmiešanom reze.

Náhradné drevo zahŕňa všetky čapíky, ktoré majú nahradiť časti kra

poskytujúce úrodu v nasledujúcom roku. Sú to 1 až 2-púčikové záložné čapíky,

ponechané pri reze na požadovanom mieste.

Ponecháva sa v zóne plodnosti na kmeni, kde je zakončený rodivým drevom,

alebo prechádza do ramien. Pri kmeňových tvaroch sa ponecháva v prvých rokoch čapík

na báze kmeňa. Nazýva sa mrazový a slúži na obnovu kra po poškodení kmeňa (mráz,

mechanické poškodenie). Ponecháva sa do 4. roku (ZÁRUBA, 1985)

Ku každému rodivému výhonu (poloťažeň, ťažeň) sa ponecháva záložný 1 až 2-

púčikový čapík, ktorý bude zabezpečovať úrodu v budúcom roku po odstránení

vyrodených výhonov na ťažni, a zabezpečuju tiež výhon pre zrezanie ďalšieho

záložného čapíka. Zásadou je, že čapík sa reže vždy z výhonu bližšieho ku kmeňu, aby

nedochádzalo k odďaľovaniu rodivého dreva od kmeňa alebo ramena a k hromadeniu

rezných rán. Ide o princíp tzv. Guyotovho rezu (HRONSKÝ a kol., 2002)

1.3. Posudzovanie kvality rezu

15

Rez je najdôležitejším zásahom počas roka, ktorým sa nielen udržiava rovnováha

medzi rastom a produkciou, ale aj jej kvalitou a súčasne určuje tvar kra (FADER, 2002).

Rez je hlboký zásah do viničného kra a jeho vplyv sa prejavuje nielen v priebehu

vegetácie, ale prenáša sa aj na rodivosť a rast v budúcom roku (HOMOLOVÁ,

KROPÁČ, 1997).

Rez viniča je práca, vyžadujúca si teoretické vedomosti a zároveň aj praktické

zručnosti pestovateľa. Odbornosť rezu sa neposudzuje len z hľadiska dobrého prístupu

k práci, ale zahrňuje aj poznanie všetkých fyziologických zvláštností a biologických

vlastností viniča (ZÁRUBA, 1985).

Bezprostredne po reze je možné hodnotiť na základe poznania činiteľov, ktoré

ovplyvnili rast viniča v predchádzajúcom roku (poveternostné podmienky, výška úrody,

výskyt chorôb, vyzretie dreva a prezimovanie viniča). K tomu pristupujú ďalšie

ukazovatele, ako sú požiadavky danej odrody, spôsob vedenia, spon, vek výsadby.

Hodnotí sa dodržanie normy zaťaženia, čistota štýlu rezu, dodržanie architektúry

viničového kra, dodržanie biologických zásad a techniky rezu (VEREŠ, 1984).

Rez vinice je cyklickou operáciou, ktorú vo viniciach každoročne opakujeme.

Jeho hlavným cieľom je regulácia plodnosti vínnej révy v nasledujúcom vegetačnom

období, a taktiež udržovanie optimálneho pestovateľského tvaru. Pri zimnou reze je

veľmi významné rešpektovanie zásad rovnováhy viničového kra. To znamená, že

vegetačný rast kra a jeho zaťaženie hroznom je v rovnováhe s vysokou kvalitou plodov

(PAVLOUŠEK, 2009).

Pri posudzovaní kvality rezu počas vegetácie je tiež potrebné vychádzať

z podmienok pestovania (stanovištné, pôdno-klimatické) a ich vplyvu na rast a vývin

viniča. Kvalitne vykonaný rez sa prejaví v rovnomernom rozložení letorastov,

vyrovnaným, neprehusteným porastom, primeranou dĺžkou prírastkov. Ak je viničový

ker prehustený, znamená to, že bolo ponechaného veľa rodivého dreva, zvyšujú sa

nároky na zelené operácie (odstraňovanie zálistkov, prebytočných letorastov). Ak sú

prírastky krátke, viničový ker bol preťažený rodivými púčikmi (HRONSKÝ a kol.,

2002).

Tým, že každoročne odstránime väčšiu časť jednoročných výhonov a ponecháme

iba ich menší podiel, vytvárame na kry kvalitatívne pozitívnu koreláciu (KRAUS,

HUBÁČEK, ACKERMANN, 2004).

16

Zaťaženie krov vyjadrujeme počtom očiek na štvorcový meter pôdneho povrchu

vinice. Veľkosť zaťaženia záleží na odrode a na kondičnom stave vinice (KRAUS,

HUBÁČEK, ACKERMANN, 2004).

1.4. Zaťaženie krov púčikmi

Zaťaženie krov púčikmi vychádza zo všeobecných zásad a v konkrétnych

ekologických podmienkach ho určuje spon výsadby, vedenie, odroda a ďalšie faktory.

V súčasnosti niet pochýb o potrebe diferencovaného prístupu k jednotlivým odrodám, až

jednotlivým krom.

Miera zaťaženia je odvodená od sponu výsadby a vyjadruje sa počtom

ponechaných púčikov na 1 m2 vinohradu alebo na jeden ker. So zväčšovaním výživnej

plochy kra sa zväčšuje aj jeho tvar, ku ktorému sa normuje potrebný počet púčikov, t.j.

zaťaženie viničového kra. Určením počtu ponechaných púčikov na ker sa reguluje sila

rastu letorastov, čo sa odrazí na kvantite a kvalite úrody. Zaťaženie krov púčikmi musí

byť rozdielne pri odrodách slabo, stredne alebo veľmi rodivých, ako aj pri odrodách

rozličného vzrastu (slabo, stredne, silne rastúce). Podľa toho, koľko púčikov

ponechávame na ker alebo plošnú jednotku, rozoznávame slabé, stredné a silné

zaťaženie (VEREŠ, 1984).

Na stanovenie normy zaťaženia sa berie do úvahy hmotnosť strapca ako

odrodová vlastnosť. So zvyšovaním priemernej hmotnosti strapca klesá aj norma

zaťaženia kra danej odrody a tým i množstvo ponechaných púčikov na 1 m2 . Veľmi

úrodným odrodám je možné ponechať na 1 m2 6 – 9 púčikov, stredne rodivým 10 – 12

a slabo rodivým 12 – 14 púčikov. Toto pravidlo však nemožno brať ako univerzálne

a zaťaženie každého kra je potrebné stanoviť individuálne (HRONSKÝ a kol.,2002).

Pri normovaní úrody je potrebné vychádzať z toho, že pomer rodivých

a nerodivých letorastov je 4 : 1. Z rodivých letorastov 50% má jeden strapec, 45 % má

dva strapce a 5 % má tri a viac strapcov. Napr. pri zaťažení danej odrody 8 púčikov na

m2 a spone výsadby 3,0 x 1,2 m, t. j. pri dispozičnej ploche jedného viničového kra 3,6

m , na ker pripadá 29 púčikov. Pri počte 2 777 krov.ha-1 bude na tejto ploche

ponechaných 80 533 púčikov, z ktorých vyrastie asi 64 426 letorastov. Z nich 80 %, t. j.

51 540 rodivých. Z nich 25 770 má jeden strapec, 23 193 dva a 2577 tri strapce. Spolu je

to 79 887 strapcov na 1 ha. Pri priemernej hmotnosti strapca 0,125 kg predpokladaná

17

úroda bude približne 1,0 t.ha-1 . Týmto spôsobom možno vypočítať potrebný počet

púčikov na dosiahnutie úrody určitej výšky pre všetky odrody (VEREŠ, 1984).

Zaťaženie krov púčikmi je odvodené od sponu a vyjadruje sa počtom

ponechaných púčikov na m2 vinohradu alebo na ker. So zväčšovaním výživnej plochy

kra sa zväčšuje aj jeho tvar, ku ktorému sa normuje potrebný počet púčikov, t. j.

zaťaženie. Okrem zaťaženia púčikmi nás zaujíma aj zaťaženie letorastami. Obidva

spôsoby zaťaženia sa odrážajú vo vegetatívnej sile, dopestovanej úrode a v koreláciách

vegetatívnych a generatívnych orgánov. Zaťaženie krov môže byť slabé, optimálne

a silné. Dôležité je tiež, akým typom rezu sa dosiahne miera zaťaženia. Zvýšený počet

púčikov na m2 alebo na ker prichádza do úvahy pri kvantitatívnych kultivaroch. Existujú

normy požadovaného počtu púčikov na hektár na dosiahnutie plánovanej hektárovej

úrody hrozna (PEVNÁ, 1989).

HRONSKÝ (1997) uvádza nasledovné rozdelenie miery zaťaženia:

Nízke zaťaženie krov púčikmi 50 – 60 tis. Ks/ha sa používa u odrôd silne

rodivých , s veľkým strapcom a priemernou rastovou silou. Sú to odrody zo skupiny

Veltlínskych, Müller –Thurgau, Frankovka modrá, André a stolové veľkoplodé odrody,

zaťaženie ktorých je nižšie ako spodná hranica zaťaženia muštových odrôd.

Stredné zaťaženie krov púčikmi 60 – 80 tis. ks/ha platí pre odrody rodivé,

dostatočného vzrastu so stredne veľkými strapcami (priemerne 100 g), ktorých

predstavitelia sú Rizling vlašský , Neuburgské, Silvánske zelené, Rulandské biele

a šedé, Feteasca regala, Svätovavrinecké, Zweigeltrebe, Dunaj a stolové odrody skupiny

Chrupiek.

Vysoké zaťaženie krov púčikmi nad 80 tis. ks/ha sa používa len ojedinele a to

u bujne rastúcich odrôd, odrôd s nízkou rodivosťou, alebo u odrôd s malým strapcom

a silnejším rastom. Ich predstaviteľmi sú Dievčie hrozno, Sauvignon, Cabernet

Sauvignen, Rizling rýnsky, Rulandské modré, Devín a pod. Používa sa i „na skrotenie

rastu“ odrôd pri ktorých prišlo k narušeniu rovnovážneho pomeru medzi rastovou silou

a rodivosťou (napr,. v dôsledku nesprávnej výživy).

18

Na určenie presného počtu púčikov, ktoré sa po reze ponechajú s cieľom

dosiahnuť maximálnu úrodu hrozna môžeme použiť nasledujúci vzorec podľa

MERŽIANA(1951):

Q

U = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

N . K . R . 1 – 0,01 . (A+B)

Pričom: U ................. počet púčikov na 1 ha

Q ............... úroda z 1 ha v kg

N ............... počet krov na 1 ha

K ................ koeficient rodivosti (počet strapcov na 1 letorast)

R................. priemerná hmotnosť hrozna v kg na ker

A................. percento poškodených púčikov

B ................ percento nevypučaných zdravých púčikov

Ďalším modelom zaťaženia je model:

m = C . N

kde: m........zaťaženie kra púčikmi

N........počet plnohodnotných letorastov na ker

H -Y

C = –––––––––––––––

n . (1 – A – B)

kde: H........prepočítavací koeficient

Y........nerodiace letorasty

n........rodiace letorasty

A........poškodené púčiky

B........nevypučané zdravé púčiky

19

Platnosť uvedených noriem zaťaženia je preukázaná len za optimálnych

poveternostných podmienok počas celého ročného vegetačného cyklu. Napočítané

hodnoty možno preto brať len za orientačné (VEREŠ, VALACHOVIČ, 1971).

Stanovenie optimálneho zaťaženia viničových krov je veľmi dôležité. Príliš malé

zaťaženie vedie k negatívnym dôsledkom, najmä pri odrodách náchylných na

opadávanie, resp. hráškovatenie bobúľ pri nepriaznivom v období kvitnutia, ako

Frankovka modrá, Veltlínske zelené. Nižšie zaťaženie bujnejšie rastúcich odrôd má za

následok rast príliš hrubého rodivého dreva s dlhými letorastami a jeho slabé

vyzrievanie. Na druhej strane príliš vysoké zaťaženie krov vedie k ich rýchlejšiemu

vyčerpaniu, poklesu produkčnej schopnosti a zníženiu životnosti. Kratší rez sa používa

po silnejších zimných a jarných mrazoch a po poškodení viniča ľadovcom (VEREŠ,

2007).

Preťaženie krov okrem toho, že neprináša adekvátne zvýšenie úrody hrozna, má

za následok celý rad nedostatkov. Tým hlavným je zhoršenie podmienok ochrany proti

chorobám a škodcom viniča, zvýšenie spotreby živej práce v agrotechnike zelených prác

a zvýšenie pracovných i materiálových nákladov na produkciu hrozna. Rovnako

nepriaznivý vplyv má i nízke zaťaženie letorastov, pri ktorom sa biologický potenciál

kra využíva prednostne pre rast zelenej hmoty letorastov a zálistkov, čo prináša podobné

problémy ako preťaženie kra očkami pri reze (HRONSKÝ, 1997).

1.5. Vplyv rezu na rast viniča, úrodu a kvalitu hrozna

Biologický potenciál viničového kra chápeme ako schopnosť reprodukovať

geneticky fixované vlastnosti odrody s cieľom získať optimálny pomer medzi

hospodárskou a biologickou časťou úrody. Ovplyvňujú ho faktory biologické,

ekologické a agrotechnické. Rez a zaťaženie kra púčikmi sú najdôležitejšie

agrotechnické zásahy, ktorými je možné meniť pomer hospodárskej a biologickej časti

úrody v konkrétnych podmienkach. Pritom je dôležité poznať vplyv rozličnej dĺžky rezu

pri rovnakom zaťažení a vplyv rozličného zaťaženia pri rovnakom type rezu (VEREŠ,

1984).

V dôsledku fylogenetického vývoja viniča sa zóna maximálnej rodivosti púčikov

letorastu vytvára medzi 6. až 15. inzerciou. Od agrotechniky pestovania závisí, či sa

rodivosť nižších a vyššie položených inzercií zvýši, taktiež od nej závisí zvýšenie

absolútnej rodivosti púčikov celého letorastu. Na rodivosť púčikov vplýva vysoké

20

zaťaženie púčikmi a úrodou v predchádzajúcom roku pri nevyrovnanom využití

biologického potenciálu kra. Podobne pôsobí i krátky rez. Popri nevyužití zóny

maximálnej rodivosti na letoraste dochádza pri krátkom reze k hromadeniu letorastov,

vzájomnému tieneniu a zhoršeniu podmienok diferenciácie. Stredný a dlhý rez naopak

umožňujú využiť rodivosť púčikov stredných a vyšších inzercií, taktiež umožňujú lepšie

rozloženie letorastov, tým aj listovej plochy, čo sa prejaví v lepšej diferenciácii

a zvýšení koeficientu rodivosti púčikov inzercií, ktoré sa ponechajú ponasledujúcom

reze (HRONSKÝ a kol., 2002).

Zvýšený počet strapcov na ker pri dlhom reze spôsobuje aj zvýšenie úrody

hrozna. Kvalita z hľadiska obsahu cukru sa mení len nepatrne a jeho zníženie závisí od

nárastu úrody. Celková produkcia cukru na jednotku pestovateľskej plochy i výkonnosť

listovej plochy sú pri dlhom reze vyššie.

Pri zvýšenom zaťažení sa rýchlosť rastu letorastov neznižuje úmerne s rastom

zaťaženia. Rast letorastov sa pri väčšom zaťažení predlžuje do neskoršieho obdobia, čím

sa rozdiely v celkovej dĺžke letorastov ešte viac znižujú. Pri hodnotení hospodárskych

ukazovateľov sa potvrdzuje, že so zvyšovaním zaťaženia sa zvyšuje aj úroda hrozna,

avšak pomalšie ako je nárast zaťaženia. Obsah cukru, pokiaľ vyššie zaťaženie

neprekračuje maximum, sa nemení, alebo klesá len nepatrne (VEREŠ, 1984).

POSPÍŠILOVÁ (1998) uvádza výsledky výskumu poľnohospodárskej univerzity

v Donsku, kde prišli k dôležitým záverom. Na dlhších a hrubších letorastoch sa vytvárali

ťažšie strapce a bobule so zvýšenou cukornatosťou. Pri väčšom počte strapcov na

výhonku majú spodné strapce o 20 – 25 % väčšiu hmotnosť ako vrchné a to bez ohľadu

na rastovú silu letorastov.

Počet ponechaných púčikov na letorastoch ovplivňuje intenzitu rastu viniča. Ak

použijeme krátky rez, znižujeme úrodu a ker zmohutnie, tj. rastie ,,do dreva“. Naopak

pri dlhom reze možno dosiahnuť veľkú úrodu, avšak viničový ker zoslabne,

spadne ,,z dreva”. Množstvo ponechaných púčikov sa preto riadi podľa typu odrody,

spôspobom vedenia, pôdnymi pomermi, vzrastom a výživou kra (MALÍK, 1989).

Rez viniča je prvý agrotechnický zásah, ktorým môžeme optimalizovať listovú plochu.

Spôsob rezu, pravda, závisí od veku kra, od spôsobu vedenia, od odrody a úrodnosti

pôdy. Biologická náročnosť odrôd na rez sa zvykne vyjadrovať počtom plodonosných

očiek na m2 pôdnej plochy v období plnej rodivosti viniča. Napríklad pri spone 3 x 1m a

biologickej náročnosti odrody na rez 10 púčikov na 1 m2, narežeme kry podľa možnosti

na 30 očiek na ker. V užších sponoch,prirodzene ponechávame nižší počet. Okrem

21

sponu výsadby je aj spôsob rezu daný biologickými nárokmi odrody. Niektoré prinášajú

plody už z bazálních očiek a znášajú preto pri tvarovaní kratší rez, iné, ako väčšina

stolových odrôd, nasadzujú plodonosné púčiky na jednoročnom dreve od 3. – 5. očka

vyššie. Musíme ich rezať na ťažne (POSPÍŠILOVÁ, 1998).

ŽEMBERY (1989) prišiel k záverom, že vplyv rezu sa prejavuje na kvalite a

kvantite hrozna oveľa výraznejšie ako hnojenie. So zvyšovaním počtu púčikov na

jednotku plochy sa zvyšovala celková úroda hrozna, no hmotnosť strapca a bobúľ

postupne klesala. Obdobne, ak sa zvyšovala úroda, klesala cukornatosť a zvyšoval sa

obsah kyselín v hrozne.

JAMBOREK (1990) uvádza, že vo vinohradníctve stoja principiálne faktory

kvantity a kvality v protiklade. Dôležitá je otázka docielenia správneho pomeru týchto

dvoch faktorov.

GLOS (1981) zistil, že stúpajúce zaťaženie nie je úmerné zvyšovaniu množstva

úrody a že zvyšovanie počtu ponechaných púčikov na ker nemusí vždy znamenať

zvýšenie úrody. Výsledky autor odôvodňuje tým, že vinič ako teplomilná rastlina u nás

reprezentuje jej severnú hranicu pestovania a rozhodujúci vplyv na rosť a množstvo

úrody má priebeh meteorologických podmienok jednotlivých ročníkov. Vinič má taktiež

velké autoregulačné schopnosti, ktoré obmedzujú jeho úplné vyčerpanie. Ak ponecháme

na kroch väčší počet očiek ako je únosné, rastlina reaguje zvýšením podielu

nevypučaných očiek. Na preťaženie vinič ďalej reaguje spŕchnutím kvetov v strapci, a

tým zmenšením hmotnosti strapcov. Ďalším dôsledkom prílišného zaťažovania krov je

menšia velkosť bobule v strapci a tiež násada v nasledujúcom roku.

FOX, FRISCH (1996) konštatovali všeobecne u vrtkých sledovaných odrôd ( aj

u Rizlingu, ktorý dobre rodí aj so spodných očiek) výrazné zníženie úrodnosti pri reze

na čapíky oproti rezu na ťažne.

GEORGIEV (1986) zisťoval vplyv zaťaženia na rast a produktivitu odrody

Misket cerven. Kultivar bol vedený na systéme Amrella s kmienkom vysokým 1,4 m,

naštepený na podpníku Kober 5BB a zaťaženie bolo zvolené v úrovních 12, 18, 24, 30,

36 a 42 púčikov na ker. Zvýšenie zaťaženia do 24 púčikov na ker zvyšovalo percento

vypučaných púčikov na ker, koeficient rodivosti a priemernú váhu bobúľ a strapcov.

Zvýšenie zaťaženia zvýšilo úrodu, ale silne znížilo obsah cukru a zvýšilo obsah kyselín.

Ako optimálne zaťaženie bolo stanovené 12 púčikov na ker, pri ktorom sa dosiahla

úroda 8 – 10 t.ha-1 s cukornatosťou 18,1 %.

22

1.6. Požiadavky na kvalitu hrozna na výrobu akostného vína s prívlastkom

Podmienky použitia tradičného výrazu

akostné víno s prívlastkom

(1) Tradičný výraz akostné víno s prívlastkom možno použiť len na označenie vína s

chráneným označením pôvodu, ak

a) hrozno použité na výrobu vína bolo osvedčené kontrolným ústavom,

b) víno nebolo obohacované,

c) víno nie je chemicky konzervované s výnimkou použitia oxidu siričitého,

d) najvyšší hektárový výnos neprekročil 13 000 kg/ha,

e) spĺňa kvalitatívne požiadavky.

(2) Tradičný výraz akostné víno s prívlastkom sa člení na:

a) kabinetné, ak je víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou

najmenej 19 °NM a skutečný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 %

objemu,

b) neskorý zber, ak je víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou

najmenej 21 °NM a skutečný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5%objemu,

c) výber z hrozna, ak je víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou

najmenej 23 °NM, ktoré sa získa zo starostlivo vyberaných strapcov a skutečný

obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu,

d) bobuľový výber, ak je víno vyrobené z ručne vyberaných prezretých strapcov

hrozna, z ktorých boli ručne odstránené nezrelé a poškodené bobule,

s cukornatosťou najmenej 26 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je

najmenej 8 % objemu,

e) hrozienkový výber, ak je víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých

bobúľ hrozna, s cukornatosťou najmenej 28 °NM a skutočný obsah alkoholu vo

víne je najmenej 8 % objemu,

f) cibébový výber, botrytický výber, ak je víno vyrobené len z ručne vyberaných

prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom vláknitej huby Botrytis

cinerea Persoon, s cukornatosťou najmenej 28 °NM a skutočný obsah alkoholu

vo víne je najmenej 8 % objemu,

23

g) ľadové víno, ak je víno vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané pri teplote –7 °C

a nižšej, a hrozno zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté a získaný mušt

mal cukornatosť najmenej 27 °NMa skutočný obsah alkoholu vo víne je

najmenej 6 % objemu,

h) slamové víno, ak je víno vyrobené z dobre vyzretého hrozna, ktoré bolo pred

spracovaním skladované na slame alebo rohožiach z rákosia, prípadne sa

nechalo visieť na šnúrach najmenej tri mesiace a získaný mušt mal cukornatosť

najmenej 27 °NM a skutečný obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % objemu

(zákon č. 313/2009).

24

2. CIEĽ PRÁCE

Cieľom bakalárskej práce bol vplyv zaťaženia na výšku úrody a cukornatosť

hrozna odrody Veltlínske zelené, reguláciou rezom viniča na úrodu a produkciu

hrozna pre výrobu akostných vín s prívlastkom v Malokarpatskej vinohradníckej

oblasti, v obci Doľany.

25

3. METODIKA PRÁCE

3.1. Charakteristika pokusného stanovišťa

Vinohradnícka obec Doľany sa nachádza v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti,

ležia na východnom úpätí Malých Karpát a čiastočne na Trnavskej pahorkatine na

úrodnej časti, ktorá vznikla naplaveninami malokarpatských potokov, prevládajú

hnedozemné pôdy. Nadmorská výška obce je 251 m, v chotári 208 – 583 m. Rodiacich

viníc je v súčasnosti takmer 80 ha (MALÍK a kol., 2005).

3.1.1. Hodnotenie pôdnych podmienok

Nachádzajú sa tu stredne ťažké pôdy už s nižším podielom skeltových a vyšším

obsahom hlinitých častíc.

Celkove možno konštatovať, že v západnej časti malokarpatskej oblasti sa vinič

pestuje skôr v ľahkých pôdach, kým vo východnej časti v pôdach ťažších. Toto je

významné z hľadiska voľby odrôd, najmä podpníkov.

Z pôdnych typov prevládajú stredoeurópske hnedozeme, vo vyšších polohách

plytšie pôdy podzolované a v podhorských svahoch aj pôdy skeletové. Tomuto

rozmiesteniu zodpovedajú pôdne druh: hlinito-piesočnatý v spodných, piesčitý

v stredných a kamenistý v horských častiach svahov (MALÍK a kol., 2005).

3.1.2. Hodnotenie agroklimatických pomerov

Teploty

Dlhodobý priemer údajov hovorí, že pod Malými Karpatmi disponujeme

celoročnou priemernou teplotou okolo 9 °C. Vo vegetačnom období je to priemerná

teplota 15 °C. Aktívne teploty, sú súčtom teplôt nad 10 °C vo vegetačnom období,

predstavujú v našej oblasti okolo 3000 °C (MALÍK a kol., 2005).

Má teplé, mierne, vlhké podnebie s miernymi zimami. Je to pomerne veterná

oblasť s prevládajúcim severozápadnými vetrami. Pôdy vo vinohradoch sú väčšinou

hlinité, kamenisté, hlinitopiesočnaté, miestami aj ílovité alebo typu podzol a černozem.

26

Členitý terén s rozdielnymi pôdnymi a mikroklimatickými podmínkami týchto rajónov

vytvára trate s výbornými podmínkami na pestovanie rozličných odrôd viniča,

poskytujúcich prvotriedne vína (ZÁRUBA, 1985).

Slnečný svit

Slnečný svit je jedným zo základných faktorov fotosyntetickej činnosti rastlín.

Z dlhodobých priemerov vyplýva, že slnko v malokarpatskej oblasti svieti po celý rok

2000 – 2200 hodín a vo vegetačnom období 1500 – 1600 hodín. Počet zamračených dní

v roku je v tejto oblasti 110 – 130 a priemerná ročná oblačnosť je asi 60 % (MALÍK a

kol., 2005).

Zrážky

Ročný úhrn zrážok v našej oblasti je okolo 650 – 750 mm, z tohto vo

vegetačnom období 400 – 450 mm. Počas celého roka sú pomerne rovnomerne

rozdelené.

V jarných mesiacoch a v prvej časti leta vinič čerpá ešte zo zásob zimnej vlahy.

Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu v júli je 70 %. Dní zo snehovou prikrývkou býva

30 – 40, od začiatku novembra po začiatok marca. Jej maximálna vrstva býva 20 – 30

cm.

Príliš veľká oblačnosť a najmä zrážky vo vegetačnom období spomaľujú

vegetáciu viniča, všetky jeho fyziologické pochody a tým aj akumuláciu cukrov v

bobuliach (MALÍK a kol., 2005).

Vína z dobrých ročníkov majú mimoriadny ovocný buket s jemnou vôňou

čierneho korenia a ,,mandľoviny“, pôsobia sviežo, lebo majú príjemné kyseliny, ktoré

umožňujú aj dlhoročné skladovanie a vývoj vín vo flašiach. (POSPÍŠILOVÁ a kol.,

2005).

Je to výrazné víno s mandľovým buketom, na sprašových pôdach poskytuje víno

s medovolipovou vôňou, na žulových podkladoch s dymovokorenistou vôňou (VANEK,

1995).

Tunajšie vína sa vyznačujú plnou chuťou, extraktívnosťou, sviežosťou a

príjemným buketom. Na celom území sa pestuje najčastejšie Veltlínske zelené, ktoré tu

pravidelne dáva vysokú úrodu. Za optimálnych podmienok sa z tejto odrody dorábajú aj

vína zaradené do niektorej z kategórií prívlastkových vín. (RANDUŠKA, 2009)

27

3.2. Charakteristika odrody Veltlínske zelené a podpníka

Na Slovensku patrí veltlínske zelené k najpestovanejším odrodám a s výsadbami

2766 ha sa na cekovej ploche vinohradov podieľa 18,3 %.

Jeho pôvod je pravdepodobne v severnom Taliansku. Táto odroda je však veľmi

rozšírená v Rakúsku, na Morave a na Slovensku (PÁTEK, 2001)

V Rakúsku je vysadené na veľkých plochách. Pestuje sa aj u nás, najmä

v malokarpatskej oblasti (HOMOLOVÁ, KROPÁČ, 1997).

Najčastejšie sa vysádza do stredných polôh svahov. Vyhovujú mu slnečné,

vzdušné a teplé polohy. Vzhľadom na vysokú rodivosť má zvýšené nároky na pôdu.

Vyžaduje pôdy hlboké, teplé, skôr ľahšie, dobre zásobené živinami a primerane vlhké.

Darí sa mu aj v sprašových pôdach. V plytkých, málo úrodných, suchých pôdach slabo

rastie a vytvára tenké drevo. Trpí suchom, najmä v období dozrievania, kedy dochádza

k vädnutiu listo i strapcov. Neznáša ani trvalo zamokrené a silne vápenaté pôdy.

Odrode vyhovuje skôr kratší rez, pri ktorom sa kry menej zaťažujú úrodou.

Vedenie je vhodné tak stredné, jako aj vysoké. Príliš dlhé ťažne sa neodporúčajú.

Veltlínske zelené má geneticky zakotvenú vysokú rodivosť, pri vysokom zaťažení však

dochádza k znižovaniu cukornatosti.

Veltlínske zelené je odroda s veľmi vysokým koeficientom rodivosti a s velkými

ťatými strapcami.

Kvalita vín však veľmi závisí od cukornatosti muštu, ktorá sa v klimaticky

priemerných ročníkoch pohybuje okolo 17 kg.hl-1. Obsah kyselín je vyhovujúci, podľa

ročníkov 7,5 – 8,5 g.l-1 i viac. Na výrobu vín s typickým odrodovým charakterom

Veltlínu sa vyžaduje cukornatosť muštu najmenuj 18kg.hl-1 a tomuto je nevyhnutné

rezom podriadiť výšku úrody. Inak sú vína len veľmi priemerné. Naopak pri

cukornatosti v priemere 20 kg.hl-1 dokáže táto odroda ,,vyčariť“ mimoriadne kvalitné

vína s krásnym mandľovým buketom.

Veltlínske zelené zostane aj v budúcnosti v našom vinohradníctve jednou

z hlavných odrôd. Oproti minulosti je však potrebné zmeniť stratégiu jeho pestovania

tak, aby sa vo vysokej frekvencii rokov dosahovali nielen vysoké, ale aj kvalitné úrody,

ktoré umožňujú výrobu akostných vín s prívlastkom. Znamená to vysádzať ho do

kvalitných polôh a výhrevných výživných pôd, pestovať výlučne zdravé klony a pri jeho

28

prirodzenej vlastnosti poskytovať vysoké úrody hrozna, regulovať úrodnosť rezom tak,

aby sa dosahovala aj vysoká kvalita vín (POSPÍŠILOVÁ a kol., 2005).

Podpník Vitis berlandieri x Vitis riparia Kober 5 BB má dobrú afinitu,

pomerne krátke vegetačné obdobie, znáša do 20 % aktívneho vápnika v pôde. Je vhodný

len do hlinitých pôd s priepustnou spodinou a rovnomernou vlhkosťou. Podpník je málo

odolný proti suchu. Nevhodný je na suché svahy a na terasy. Navrúbľované kultivary

rastú bujne, čo môže mať za následok opadávanie kvetov. Koreňová sústava je menej

odolná proti zamŕzaniu, najmä v piesočnatých a štrkovitých pôdach (ZÁRUBA a kol.,

1985).

Dobre sa v pôdach adaptuje, ale je senzibilný na plytké, suché, veľmi teplé pôdy.

Nevhodný pre odrody citlivé na odkvitnutie, najmä vo výživných pôdach

(POSPÍŠILOVÁ a kol., 2005)

3.3. Pestovateľský tvar

Rýnsko-hessenské vedenie

Tento systém vedenia pochádza z Rýnsko-hessenskej oblasti v NSR a je

najrozšírenejším systémom stredného vedenia viniča. Uplatňuje sa pri všetkých

kultivaroch, vyžadujúcich si dlhý rez.

Pri tomto spôsobe vedenia musí byť vybudované drôtenka, ktorá má nosný drôt

vo výške 0,70 m. Nad ním vo vzdialenosti 0,25 m sa upevňuje pomocný priväzovací

drôt. Nad ním sú 2 dvojdrôtia vzdialené 0,35 m od seba (ZÁRUBA a kol, 1985).

Kry tohto vedenia majú kmienik vysoký 0,70 m, na ktorom je z najvyššie

položeného výhonku narezaný ťažeň s 10 až 12 púčikmi a z nižšie položeného záložný

dvojpúčikový čapík. Pri odrodách vyžadujúcich dlhší rez sa nechávajú na jednom

kmieniku dva ťažne a dva záložné čapíky (MUSIL a kol, 1978).

V 3. roku po vysadení sa zreže 1 výhonok do výšky 0,70 m a priviaže sa na nosný

drôt. Ďalší výhonok sa zreže na 1 púčik a v ďalších dvoch rokoch sa bude udržiavať ako

náhradný – mrazový čapík pri päte výhonku. Na ponechanom výhonku sa na začiatku

vegetácie odstránia všetky púčiky až na tri najvyššie postavené. Z nich v priebehu

vegetácie vyrastú letorast. V 4 roku sa vyššie postavený výhonok zreže na 8 až 10-

púčikový ťažeň a nižšie postavený sa ponechá ako zásobný čapík. Tretí sa odstráni. Tým

29

sa vytvorí Guyotov systém rezu, ktorý sa bude každoročne opakovať. Vyrodený ťažeň

sa v nasledujúcom roku striedavým rezom odstráni. Z dvojpúčikového zásobného čapíka

ponechaného v predchádzajúcom roku sa vyššie postavený výhonok použije na ťažeň

a nižšie postavený sa znovu zreže na dvojpúčikový zásobný čapík. Rez je veľmi

jednoduchý.

Pôvodne sa ťažne vyväzovali do vodorovnej polohy. Letorasty sa vyvíjali

nerovnomerne a nedostatočne sa tlmila polaritu. Teraz sa ťažne prekladajú cez nosný

drôt a vyväzujú sa do oblúkov na pomocný priväzovací drôt. Tu sa môžu vytvárať rôzne

modifikácie ohýbania ťažňov. Pri bujne rastúcich kultivaroch s menšími strapcami sa

ťažne vyväzujú do vysokých oblúkov (alsaské oblúky), aby letorasty boli dobre

osvetlené a vzájomne sa neprekrývali. Pri správne tvarovaných ťažňoch odpadá takmer

polovica zelených operácií.

Jednou z modifikácií rýnsko-hessenského vedenia je použitie dvoch ťažňov

a dvoch dvojpúčikových zásobných čapíkov. Každý ťažeň sa vyväzuje na opačnú

stranu. S tvarovaním treba počítať už v 3. roku po vysadení. V takomto prípade sa na

výhonku ponechajú tri púčiky najvyššie postavené pri nosnom drôte. Z nich vyrastú

letorasty a v 4. roku možno už vytvoriť definitívny tvar systému.

Pri mohutne rastúcich kultivaroch možno vybudovať 2 kmieniky. Začínajú sa

tvarovať tiež v 3. roku po vysadení.

Pri rýnsko-hessenskom vedení sa využívajú všetky biologické vlastnosti viniča,

zabezpečujúce vysoké úrody hrozna. Okrem toho toto vedenie umožňuje využiť

mechanizačné prostriedky na obrábanie pôdy, ošetrovanie viniča a zber hrozna.

Jeho výhodou je aj to, že použitím Guytovho striedavého rezu sa kry nepreťažujú

veľkým množstvom starého dreva. Na druhej strane sa však v mieste napojenia ťažňov

na kmeň vzniká veľa rezných rán na jednom mieste a nahromadením starého dreva

v tom istom mieste sa čiastočne vytvára hlava. Preto občas treba kry zmladzovať, t. j.

ťažeň s čapíkom presunúť na druhú stranu (ZÁRUBA a kol., 1985)

3.4. Založenie pokusu

Pokus bol založený v roku 2009 výsadbe odrody Veltlínske zelené vysadenej

v roku 1990. Spon vinohradu je 3,0 x 0,8 m, počet jedincov na hektár je 4167, odroda je

pestovaná na strednom, Rýnsko-hessenskom, vedení, výška kmienika je 0,8 m,

jednokmenný spôsob s dlhým rezom na ťažne a zásobné čapíky.

30

Druhy zaťaženia viničového kra púčikmi:

1. nízke zaťaženie (NZ) 13 púčikov na ker, prevedených do jedného 11 – púčikového

ťažňa a 2 – púčikového zásobného čapíka.

(1 x 11) + (1 x 2) = 13

2. vyššie zaťaženie (VZ) 26 púčikov na ker, prevedených do dvoch 11 – púčikových

ťažňov a do dvoch 2 – púčikových zásobných čapíkov.

(2 x 11) + (2 x 2) = 26

Opakovania: v každom variante 4 opakovania po 10 krov.

Ošetrovanie porastu

Ošetrovanie pôdy v medziradí sa vykonáva plytkým kyprením podľa stavu pôdy

a výskytu burín. Príkmeňový pás je udržovaný pomocou herbicídov, na tzv. herbicídny

pás. Chemická ochrana sa vykonáva podľa ceľkovej ochrany vinohradov PD Doľany.

Vo vinohrade boli okrem rezu a vyviazania rodivého dreva boli počas vegetácie robené

tiež zelené práce – vylamovanie letorastov (podlom), vylamovanie zálistkov,

zastrkávanie letorastov a skracovanie letorastov. Zber hrozna sa vykonával

v technologickej zrelosti.

3.5. Hodnotené parametre

V pokuse sme určovali tieto parametre:

1. Priemerná úroda na ker sa určila odvážením úrody hrozna oddelene, z každého

opakovania.

2. Priemerná úroda na hektár sa zistila prepočítaním z priemernej úrody na ker a počtu

krov na hektár.

3. Obsah skvasiteľných cukrov sme zistili zmeraním pomocou normalizovaného

muštomera, ktorý udáva obsah cukru v kilogramoch na 100 l muštu, so stupnicou v

°NM.

4. Celkovú produkciu skvasiteľných cukrov sa prepočítala z vypočítanej produkcie

muštu pri výlisnosti 1 kg hrozna sa získa 0,7 l muštu a obsah cukrov podľa variantov

zaťaženia.

31

4. Vyhodnotenie výsledkov

4.1. Vyhodnotenie úrody hrozna v kg.ker-1 podľa druhov zaťaženia

Tab. č. 1: Priemerná úroda na ker v kg

 Opakovanie

Priemer Rozdiel1 2 3 4

rok variant kg kg kg kg kg %

2009NZ 1,94 2,37 2,63 2,2 2,29 10

0VZ 4,87 4,57 4,35 4,97 4,69 +48,72

Graf č. 1: Priemerná úroda na ker v kg

32

4.2. Vyhodnotenie priemernej úrody na hektár v t.ha-1

Prepočítaná úroda hrozna na ha vychádza z vyrovnaného a plne zapojeného

porastu. Úroda by pri nižšom zaťažení dosiahla v priemere 9,5 t.ha-1 a pri vyššom

zaťažení 19,5 t.ha-1.

Tab. č.2: Priemerná úroda hrozna v t.ha-1

OpakovaniePriemer Rozdiel

1 2 3 4rok variant t t t t t %

2009

NZ 8,08 9,88 10,96 9,17 9,5225 100

VZ 20,29 19,04 18,13 20,71 19,5425 +49,48

Graf č. 2: Priemerná úroda hrozna v t.ha-1

33

4.3. Vyhodnotenie obsahu skvasiteľných cukrov v °NM

Produkcia skvasiteľných cukrov v hrozne bola v roku 2009 na dobrej úrovni.

Tab. č. 3: Priemerný obsah skvasiteľných cukrov v °NM

OpakovaniePriemer Rozdiel

1 2 3 4rok variant °NM °NM °NM °NM °NM %

2009NZ 21,3 21,9 21,7 22,1 21,75 100VZ 18 18,9 19,3 17,9 18,53 -14,8

Graf č. 3: Priemerný obsah skvasiteľných cukrov v °NM

34

4.4 Vyhodnotenie celkovej produkcie skvasiteľných cukrov v kg.ha-1

Z prepočítania celkovej produkcie skvasiteľných cukrov na jednotku plochy vyplýva, že aj keď sa znížila cukornatosť pri vyššom zaťažení o 14,8 % a úroda sa zvýšila o 49,48 % postačilo to na zvýšenie celkovej produkcie cukrov o 58,4 %.

Tab. č. 4: Produkcia skvasiteľných cukrov v kg.ha-1

OpakovaniePriemer Rozdiel

1 2 3 4rok variant kg.ha-1 kg.ha-1 kg.ha-1 kg.ha-1 kg.ha-1 %

2009NZ 1312,08 1514,6 1664,82 1418,6 1477,53 100VZ 2556,54 2518,99 2449,36 2594,96 2529,96 58,4

Graf č. 4: Produkcia skvasiteľných cukrov v kg.ha-1

35

5. Diskusia

HRONSKÝ (1997) uvádza, že v našich podmienkach sa zaťaženie krov púčikmi

pohybuje okolo 60 až 90 tisíc púčikov na 1 ha a že pri udržaní dobrého zdravotného

stavu hrozna pre primernú úrodu 8 t/ha postačuje v menej priaznivom ročníku zaťaženie

80 tisíc púčikov na 1 ha, a v priaznivom ročníku produkci pri tomto zaťažení prevyšujú

10 t.ha-1.

VEREŠ (1980) taktiež potvrzuje, že so zvyšovaním zaťaženia sa zväčšuje aj

hmotnosť vyprodukovaného hrozna z kra. Úroda z kra však rastie pomalšie ako jeho

zaťaženie púčikmi. So stúpaním zaťaženia kra púčikmi sa totiž zvyšuje úroda, ale

súčasne narastá i listová plocha. Úroda musí byť zabezpečená listovou plochou

s vysokou hospodárskou produktivitou.

ŽEMBERY (1984) uvádza, že s narastaním počtu rodivých púčikov na jednotku

plochy sa zvyšovala celková úroda hrozna, ale hmotnosť strapca postupne klesala.

Podobne, aj pri zvyšovaní úrody klesá cukornatosť a zvyšuje sa obsah kyselín v hrozne.

Na základe pokusu je možné súhlasiť s tým, že pri narastaní počtu rodivých

očiek na jednotku plochy sa zvyšovala celková úroda hrozna. Taktiež pri zvyšovaní

počtu rodivých púčikov a so zvyšovaním úrody hrozna klesá cukornatoť, čo nie je pri

výrobe špičkových vín žiadúce.

Pri vyššom zaťažení sa zo zvyšovaním úrody vytváralo aj viacej letorastov a

listou, teda zvyšovala sa listová plocha, čo zvyšovalo náklady a pracnosť zelených prác,

ako je podlom a taktiež zastrkávanie a skracovanie letorastov.

36

6. Návrh na využitie výsledkov

Vzhľadom na jednoročné výsledky pokusu nie je možné vykonávať jednoznačné

a adekvátne závery.

Rok 2009 patril k tým priemerným rokom, čo sa týka dĺžky slnečného svitu,

priemernej dennej teploty cez vegetáciu a samozrejme zrážok.

V pokuse boli riešené dva stupne zaťaženia, a to NZ a VZ. Pri NZ bola

priemerná cukornatosť 21,75 °NM a priemerná úroda 9522,5 kg.ha-1, čo predstavuje

2,29 kg hrozna na ker. Tento variant je vhodný na výrobu akostných vín s prívlastkom aj

v mierne horšom roku, ako bol rok 2009.

Naopak pri VZ sa dosahovala priemerná cukornatosť 18,53 °NM a úroda na

hektár bola 19542,5 kg, čo predstavuje 4,69 kg.ker-1.

Z výsledkov vyplýva že NZ je vhodné pre výrobu akostných vín s prívlastkom a

taktiež sa dosahuje lepšie vyzrievanie jednoročného dreva. Pri VZ sme dosiahli oveľa

vyššiu úrodu, avšak s nižšou cukornatosťou.

Treba však zohľadniť či pestovateľ hrozna je aj výrobcom vína. V prípade

výrobcu, ktorý je súčasne spracovateľom je určite výhodnejšie NZ, pri ktorom sa

dosahuje vyššia cukornatosť a kvalita hrozna. Avšak v prípade výrobcu hrozna je

výhodnejšie VZ z toho dôvodu že sa dosahuje oveľa vyššia produkcia hrozna a nie až

pri takom veľkom znížení cukornatosti.

37

7. Záver

Na základe získaných jednoročných výsledkov je možné zhodnotiť vplyv úrovne

zaťaženia rodivými púčikmi odrody Veltlínske zelené následovne:

1. Zvýšením zaťaženia odrody Veltlínske zelené z 13 na 26 púčikov na ker sme

dosiahli zvýšenie úrody na ker o 48,72 %, z 2,29 na 4,69 kg.ker-1.

2. Obsah skvasiteľných cukrov v mušte sa zvýšením zaťaženia znížil o 14,80 %

z 21,75 na 18,53 °NM.

3. Celková produkcia skvasiteľných cukrov na jednotku plochy sa pri vyššom

zaťažení zvýšila o 58,40 %.

Z uvedeného vyplíva že pri vyššom zaťažení sa úroda zvýšila o 48,72 % na ker,

čo predstavuje zvýšenie z 2,29 na 4,69 kg.ker-1. Produkcia skvasiteľných cukrov na 1

ha sa zvýšila o 58,40 %. Ale obsah skvasiteľných cukrov v mušte sa zvýšením

zaťaženia znížil o 14,80 %.

38

8. POUŽITÁ LITERAÚRA

1.) FOX, R. – FRISCH, M.: Ertragsregulierung. In Rebe und Rein, roč. 49. 1996,

č. 2, s. 53 -59.

2.) FADER, W.: Vinič v záhrade. Bratislava: Príroda, 2002. 95 s. ISBN 80-07-

00864-0

3.) GEORGIEV, Z.: Effect of Ladiny on the growth and produktivity of the

grapevine kultivar Misket Cerven. In Rastenievidni nauky, roč. 23, 1986, no 8,

p. 120-126.

5.) GLOS, L.: Vliv délky rezu na množství a jakost sklizňe hroznů. In Vinohrad,

roč. 19. 1981, č. 12, s. 267-271

6.) HOMOLOVÁ, L. – KROPÁČ, A.: Základy vinohradníctva a zeleninárstva.

Bratislava: Príroda, 1997. 236 s. ISBN 80-07-01015-7

7.) HRONSKÝ, Š.: Vplyv agroklimatických podmienok a technologie pestovania

viniča hroznorodého na úrodu hrozna. In Celoštátna konferencia

vinohradníkov a vinárov, Nitra, V a ES 1997, s. 141-156

8.) HRONSKÝ, Š. a kol.: Vinohradníctvo, VES SPU Nitra, 2002, 108 s., ISBN

80-8069-010-3

9.) HRONSKÝ, Š. a kol.: Vinárstvo, VES SPU Nitra, 2006, 128 s., ISBN 80-

8069-774-4

10.) JAMBOREK, CH.: Der Rebschnitt – der erste Schnitt zur Qualität, In

Winzer, roč. 46, 1990, č. 1, s. 4 – 5.

11.) KRAUS, V.: Řez vinné révy a zatížení keřů – významná součast

diferencované agrotechniky ve vinohradnictví. In Vinohrad. roč. 14, 1976, č. 1,

s. 3 – 4.

12.) KRAUS, V. – HUBÁČEK, V. – ACKERMANN, P.: Rukovět vinaře, Praha,

2004. 267 s. ISBN 80-209-0327-5.

13.) MALÍK, F.: Vinársky rok. Bratislava: Veda, 1989. 272 s. ISBN 80-224-0015-

7.

14.) MALÍK, F.: Víno Malých Karpát Bratislava: Albert Marenčin Vydavateľstvo

PT, 2005. - 212 s. ISBN 80-89218-07-5.

15.) MERŽIAN, A. S.: Vinogradstvo. Moskava: Piščepromizdat, 1951. 522 p.

39

16.) MUSIL, S. a kol.: Vinohradníctvo. Bratislava: Príroda, 1978. 423 s. 301-04-

43-4223.

17.) PÁTEK, J.: Zrození vína. Brno: Jota, 2001. 301 s. ISBN 80-7217-137-2

18.) PAVLOUŠEK, P.: Pěstování révy vinné v záhradách. Brno: CP Books, 2005.

152 s. ISBN 80-251-0840-6

19.) PAVLOUŠEK, P.: Pěstujeme stolní odůdy révy vinné. Praha: Grada

Publishing, 2009. 104 s. ISBN 978-80-247-2787-5.

20.) PEVNÁ, V. a kol.: Záhradníctvo. Bratislava: Príroda, 1989. 3. vyd. 617 s.

ISBN80-07-00039-9.

21.) POSPÍŠILOVÁ, D.: Starostlivosť o listovú plochu špalierov sa začína už pri

reze viniča. In Vinohrad. roč. 36, 1998. č. 2, s. 30-31.

22.) POSPÍŠILOVÁ, D. a kol.: Ampelografia Slovenska, VŠSVV Modra, n.o.,

2005, 368 s. ISBN 80-969350-9-7.

23.) RANDUŠKA, P.: Vademecum o víne, Bratislava: Ikar, 2009. ISBN 978-80-

551-2012-6

24.) SCHÖN, R. 1994. Vinohradnícke práce v januári a februári. In Vinohrad. roč.

32, 1994. č. 1, s.

25.) VALACHOVIČ, A.: Veľkovýrobné systémy pestovania viniča. In Metodiky.

Nitra, ÚVTI 1988, s. 30.

26.) VANEK, G. a kol.: Vinič 1 – odrody. Bratislava: Príroda, 1995, 143 s. ISBN

80-07-00646-X

27.) VEREŠ, A. – VALACHOVIČ, A.: Vplyv rôznych typov rezu na biologické

a hospodárske vlastnosti viniča pri stredných spôsoboch vedenia. Záverečná

správa VÚVV, Bratislava, 1971, 176 s.

28.) VEREŠ, A. a kol.: Rez a vedenie viniča. Bratislava: Príroda, 1980, 277 s., 64-

087-80.

29.) VEREŠ, A. a kol.: Rez a vedenie viniča. Bratislava: Príroda, 1984, 308 s., 64-

037-84.

30.) VEREŠ, A.: Zimný rez viniča, 2007. ISSN 1336-264x. Dostupné na:

www.zahradkár.htm:

31.) WEISBRODT, G.: Rebschnitt in Ertragsweinbergen. In: Das Deutsche

Weinmagazin, 2001, č. 25, s. 22-28.

32.) ZÁRUBA, F.: Vinohradníctvo. Bratislava: Príroda, 1985. 392 s. 64-044-085

40

33.) ŽEMBERY, A.: Tvorba úrod viniča hroznorodého pri diferencovanom reze a

vývine. In Pokroky vo vinohrad. a vinár. Výskume. Bratislava: Príroda, 1984.

34.) Zákon č. 313/2009 Z. z. – zákon o vinohradníctve a vinárstve.

41

PRÍLOHY

42

Obr. 1: Rýnsko-hessenské vedenie viniča hroznorodého

Legenda: 1 – jednokmenný tvar s jedným ťažňom

2 – jednokmenný tvar s dvomi ťažňami

3 – dvojkmenný tvar

43

Obr. 2 : Odroda Veltlínske zelené, Rýnsko-hessenské vedenie jednokmenné

s jedným ťažňom

44

Obr. 3: Odroda Veltlínske zelené, Rýnsko-hessenské vedenie jednokmenné

s dvomi ťažňami

45