9Prac sa odtiato! zakrial Hylas.Div svia na neho podrdene zagnila aalej sa vyvaovala vbahne. Bolo jej smlata-mi pri prameni dobre anehodlala uvoni miesto akmusi vychudnutmu chlapcovi, ktor sa potreboval napi vody.

Chladn vchodn vietor sa hnal dolu po bo, lomco-val bodliakmi avnikal do dier na Hylasovej tunike. Chla-pec bol unaven, boleli ho nohy amech na vodu mal od minulej noci celkom przdny. Mus sa dosta kprameu.

Vloil do praku kame, trafi l nm div sviu do steh-na, ale ona ani okom nemihla. Zhlboka sa nadchol. Ao teraz?

Vtej chvli sa svia vyhrabala von zbahna, zdvihla chvost apustila sa do behu. Mlat trielili za ou.

Hylas nemekal askril sa za tnist krk. o zactila?Vietor nhle stchol. Nastalo pln bezvetrie. Hylas

ctil, ako sa mu vzadu na krku jeia chpky. Rozhostilo sa ticho, hlbok azvltne.

10

Akoby odnikia, objavil sa lev.Dlhmi skokmi skkal dolu svahom azastal nealeko

miesta, kde sa kril Hylas. Od strachu takmer nedchal. Lev bol tak blzko pri

om, e ctil pimov teplo jeho srsti a poul, ako sa prach usdza okolo jeho obrovskch lb. Videl, ako sa ltohned levia hriva vln vbezveternom vzduchu. Ticho prosil leva oivot.

Lev obrtil svoju vek hlavu kHylasovi azahadel sa na neho. Jeho zlatist oi boli silnejie ako Slnko spo-znvali ho. Videli chlapcovu duu ako kamienok na dne vekho priezranho jazera. Hylas mal pocit, e ho lev oosi iada. Chce, aby osi vykonal. Hylas nevedel o, ale ctil, e jeho elanie je naliehav.

Vtedy lev zodvihol hlavu aosi zavetril. Potom sa roz-behol dolu svahom. Hylas hadel za nm, ako preskaku-je hromadu balvanov, neujne dopad na zem a mizne vhtine. Zostal po om iba lev pach aodtlaky moc-nch lb.

Znova sa zdvihol vietor anafkal Hylasovi do o pie-sok. Neisto sa postavil.

Levie stopy blzko pri prameni sa medzitm naplnili vodou. Hylas si kakol kjednej znich bola tak vek ako jeho hlava. Voda zlevej stopy vraj dva silu. Hylas si upol anapil sa.

Znenazdania ho osi ak udrelo do hlavy azrazilo na zem.

Mono ti t voda vliala silu do tela, ozval sa aksi hlas, ale astie ti nepriniesla.

11

Kam ns vez? nariekal chlapec veda Hylasa.Nik mu neodpovedal. Nik nevedel.Lo bola preplnen. Na kadej strane lode bolo desa

otrokov priptanch kveslm, alch dvadsa sa krilo na palube pred smimi tunmi dozorcami, ktor zvierali vrukch bie smedenmi koncami.

Hylas sedel pritisnut o bok vzgajceho plavidla, ktor sa neprestajne knsalo vo vlnch. Mal ubolen z-pstia, koen obojok mu odieral krk apokoka na hla-ve ho neprjemne tpala. Pred dvoma dami mu jeden zobchodnkov sotrokmi zrezal jeho svetl vlasy celkom nakrtko.

Odkade si? vytekol aksi chlapk, vzal mu jeho v-stroj azviazal ho. Rchlo, zrune, surovo.

Je na teku, zamrmlal druh a nadvihol Hylasovi pery, aby sa mu pozrel na zuby. Vtom sa nikdy neme pomli.

Je to pravda, chlape? A preo ti chba kus ucha? Tam uvs takto znakuj zlodejov, nemm pravdu?

Hylas tvrdohlavo mlal. Poslednm kusom zlata, o dostal od Pirry, zaplatil akmusi pastierovi za to, e mu odrezal doln as unho lalka, lebo zrez na om by prezradil, e patr kDivochom.

Rozumel ti, povedal ten men, tak je istotne zAkey. Azktorej asti? ZArkdie? Messnie? Lyknie?

To je jedno, zabrual ten druh. Vyzer dos pevn. Dme ho medzi pavkov.

12

Akch pavkov? udoval sa Hylas, unaven plavbou.Akto s tto tu? Maj obleen hrub vlnen tuniky

ana nich zamasten ovie uby. Vyzeraj skr ako ron-ci ne bojovnci, ale mu by vslubch Vrn. Nesm oom zisti, kto je.

Vlna mu opliechala tvr avrtila ho nasp do sku-tonosti. Chlapec veda neho zastonal aHylasa ovracal.

To ti teda akujem, zaomral Hylas.Chlapec iba slabo zamrnkal.Hylas sa obrtil chrbtom kMoru asnail sa nevma

si pach zvratkov. Lo sa ponrala hlboko do vn. Hylas pozoroval okolie. Tak rd by sa poteil pohadom na del-fny, ale doteraz sa iadne neobjavili. Spomenul si na del-fna, ktorho pomenoval Duch Mora. Spriatelili sa minu-l leto. Hylas pevne dfal, e aspo on m slobodu aje astn so svojou rodinou.

Aaleko na ostrove Keftiu sa Pirre mono podari-lo ujs zPalca Bohyne. Bola to dcra najvyej kaky, nepredstavitene bohat, ale raz mu povedala, e kvli svojej slobode by sa vzdala ohokovek. Vtedy si myslel, e je ialen. Teraz u otom vedel svoje.

Nebezpene blzko miesta, kde sedel Hylas, sa zvody vynorila plutva. ralok na neho uprel svoje ierne oko, vktorom nebolo ani trocha jasu, ponoril sa pod hladinu azasa zmizol.

Tak preto iadne delfny, pomyslel si Hylas. Privea ralokov.

To je u siedmy, odkedy sa plavme, povedal mu, stojaci veda chlapca, ktor trpel morskou chorobou. Mu-

13

ovi sa krivo zrstol zlomen nos avhnedch oiach mal strpen vraz, akoby vivote videl privea zla.

Preo sleduj nau lo? sptal sa chlapec.Mu mykol plecami. ahk koris. Mtvych otrokov

prehadzuj cez palubu.Zapraskal bi aahol mua po lci. iadne rei! zre-

val bruchat dozorca.Muovi stekala po brade krv, ale vzor tvre sa mu

nezmenil. Iba osi vjeho pohade prezrdzalo Hylasovi, e by najradej zaboril n do dozorcovho tunho zaras-tenho bachora.

Poda Slnka Hylas odhadoval, e lo u od svitania smeruje na juhovchod, o znamenalo, e s vemi vzdia-len od Akey. Zril sm na seba. Vetko jeho silie vylo nazmar kvli chvke nepozornosti.

Prep, Issi, ospravedloval sa vduchu svojej sestri-ke.

Hlboko vdui ho trpil pretrvvajci pocit viny. Mal iba jedin spomienku na matku, ako ho pros, aby sa po-staral o mladiu sestriku On matkinu prosbu nespl-nil. V t noc, ke tajomn Vran bojovnci prepadli ich tborisko, Hylas sa snail urobi vetko preto, aby ich odlkal pre od sestriky, ale potom sa mu u nepodarilo Issi njs. Pochopila, e to urobil pre u, alebo si doteraz mysl, e ju opustil, aby si zachrnil vlastn kou?

Stalo sa to pred rokom. Odvtedy sa dozvedel iba to, e Issi by mohla by niekde vMessnii, najzpadnejej ob-lasti Akey. Minul leto zaplatil zlatom za miesto na lodi, ale t lo dlho putovala zostrova na ostrov, a napokon

14

zakotvila na severe, vMacednii, bezndejne aleko od Messnie.

Osem mesiacov sa pretkal neznmou, nehostinnou krajinou, obvanou nevraivmi ronkmi a ich divok-mi psami. Vdy skryt, vdy sm. Obraz jeho neskrotnej, zhovorivej sestriky postupne bledol apomaly si u ne-vedel predstavi ani jej tvr. To ho znepokojovalo viac ne okovek in.

Pravdepodobne si trochu zdriemol, lebo ho prebral nhly rozruch medzi otrokmi. Blili sa kakejsi pevnine.

V ervenej iare zapadajceho Slnka videl, ako sa zMora dvha vysok, iernymi mrakmi ovenen hora. Bola zvltne sploten, akoby jej nejak obor vzchvate zrivosti odtrhol vrcholec.

Pod ou, medzi dvoma horskmi masvmi, vybieha-jcimi do Mora, ktor sa zakrivovali ksebe ako otvore-n euste, rozprestierala sa ztoka s pieskom iernym ako uho. Ke lo pomaly kzala medzi ne, Hylas zaul kriekanie morskch vtkov adery kladv. Ctil udn zpach, podobn zpachu skazench vajec.

Zaklonil hlavu avysoko na bo zpadnho vbeku uvidel ohne adym. Oproti, na druhom vbeku, vrchol strmej skalnej steny korunoval masvny kamenn mr posiaty mnostvom horiacich fakie, ktor vyzerali ako vevidiace oi. Tam sa istotne nachdza pevnos neln-ka. Odtia m orl vhad na cel ostrov. Vid vetko.

o je toto za miesto? koktal chlapec, ktormu bolo nevono.

15

Ahoci bola tvr mua skrivm nosom oahan vet-rom, bolo vidno, e aj on zbledol. Thalakrea. Vez ns do ban.

o je to baa? sptal sa Hylas.Mu sa na neho prsne pozrel, ale v tej chvli jeden

zdozorcov schmatol Hylasa za koen obojok avytiahol ho na rovn nohy. Je to miesto, kde strvi zvyok svojho ivota.