O B Č A S N Í K S P O L O Č N O S T I M . R . Š T E F Á N I K A

64

DECEMBER 2012

Vianoce Milana Rastislava Štefánika T. D. Štítnický

Generálovi

Pri Tebe kráčam v tvrdom krokuvo tvojom pluku generál.Vyrastáš z kvetov po oblohuvyrastáš k hviezdam v tvrdom krokuktorým si diaľku premeral.

V krvi mi víri let tvoj divýa v srdci svet tvoj generál.Tvoj povel mäkký robí divystŕha ma k výškam let tvoj divýktorým si večnosť premeral..

Stretám sa s tebou v tvrdom krokupoeta tulák generál.Píšeš mi básne na oblohu píšem ti pozdrav v tvrdom krokuktorým čas búrku premeral…

„ as radosti, veselosti, sv -tu nastal nyní,…“ velebné tóny tohto arovného chorálu znejú každoro ne na Štedrý ve er v preplnených chrámoch pod-bradlanského kraja i na celom Slovensku. Znejú pravdaže i v evanjelickom chráme košariš-skom. Zneli i na konci 19. sto-ro ia, ke košarišským farárom bol Pavel Štefánik. A po úval ich aj jeho malý syn Milan Rasti-slav. Štedrove erné služby Božie majú v sebe osi zvláštne, pod-ma ujúce, arovné, fascinujúce. Znie zves o Spasite ovi. Znie Tichá noc, svätá noc… A potom nasleduje cesta z kostola domov. Aj tá mávala, aj má v sebe osi zvláštne; húfy udí, strie anie svetlíc, zvonenie zvonov, streta-nie priate ov. Sám som to roky zažíval na susednej Brezovej. Po ceste príchod domov, stretnutie všetkých lenov rodiny, zasad-nutie za stôl, modlitba, oblátky a ve era, dar eky. Povznášajúca, za srdce chytajúca, na dušu pô-sobiaca atmosféra. Iste tak aj v rodine Štefánikovcov. Pán farár zobliekol svoje farárske oble e-nie a zmenil sa na otca Štefáni-ka, celá po etná rodina je zhro-maždená okolo stola a všetko to zvláštne viano né sa rozhostí na štefánikovskej košarišskej fare tak, ako v tisíckach rodín.

Všetky tieto zážitky, všet-ko toto podma ujúce, o malý Milan prežíval Vianoce o Via-noce doma, bude tým, o sa ne-bude da zabudnú , o sa bude vraca . o sa bude ozýva v jeho duši v neskorších rokoch, ke ho život zaženie neraz

aleko, aleko od Košarísk.Vianoce Milan Rastislav Šte-

fánik prežíval v rodinnom pro-stredí na košarišskej fare v detst-ve, vracal sa na Vianoce domov

aj cez študentské roky, sem-tam aj neskôr zo sveta. aro mali pre neho Vianoce i v dospelosti, na-jmä ke sa Štefánikovcov okolo stola schádzalo hodne. Život je však tvrdý, všetko sa raz kon í a aj krásne chvíle pri štedrove-ernom stole na rodnej košariš-

skej fare sa Milanovi skon i-li. Lenže zabudnú sa nedalo.

Prvé Vianoce, ktoré nestrá-vil Milan Rastislav Štefánik v kruhu svojich najbližších zažil v roku 1904 v Paríži. Tvrdo to na neho do ahlo – Paríž bol krásny, vo všeli om Milana uchvátil, ale na domov sa zabudnú nedalo. O svojich pocitoch píše po Viano-ciach pani Vrchlickej: „Na Šted-rý ve er mi bolo zvláš krušno. Sychravé chladno za ahlo na Paríž i na moju dušu. Bol som sám a cítil som to v plnej miere. Abych trošku pozabudol, praco-val som až do poludnia, ale ke sa za alo stmieva , tu pojal ma stesk. Myslel som, že nevydržím, že musím ís za hory, za doly k môjmu krbu. Kúpil som si malý smrie ok, navešal na cukrí-ky, hra ky, jablká a to ko sviec, ko ko drahých bytostí som zane-chal v dia ke. Ke zaznel hlas ve erného zvona, ožiaril izbietku môj skromný strom ek. Vôkol m a stíchlo, len plamienky blkotali a srdcom zmietali spomienky.“

Štefánika neraz pochytili tvrdé chvíle spomienok a stesku i v nasledujúcich rokoch poby-tu v cudzine. V roku 1913 sa na otcovom pohrebe posledný raz stretol so svojou rodinou. Na Vianoce toho roku je už opä

aleko – v Južnej Amerike – v Ekvádore. Znova tu na neho do ahne viano ná a silvestrov-ská atmosféra. Do zápisníka si zna í: „Aký pustý tu svet, bez poézie. Spomínam si na posled-

ný silvestrovský ve er, ktorý som strávil doma. Už nemám viac domoviny. Tl iem sa svetom… Ubolená mi je duša, telo vysi-lené. Daj Boh lepšieho roka.“

Teda dva príklady nesmiernej túžby Milanovej po domovine, po košarišských Vianociach. Is-teže. Aj v Paríži, aj v ekvádor-skom Quite znela Tichá noc. Ur-ite bola aj parížska i ekvádorská

noc štedrove erná i tichá, i svätá. Len nebola košarišská, nebola slovenská. A spomienky na u sa vynárali ve mi jasne a bolestivo.

Po roku 1913 už nebolo Milanovi Štefánikovi dopriate vôbec zaži domáce Vianoce. Prišla prvá svetová vojna, jeho život sa nesmierne zrýchlil, ne-

dalo sa ani pomyslie na cestu domov, lebo svet sa rozdelil. Aj posledné Vianoce svojho nedlhé-ho života prežil ve mi aleko od domova, v r.1918 na Sibíri. Pod a spomienok osobného ta-jomníka F. Lakomého aj v tento Štedrý ve er spomínal na domov, na svojich drahých, na svoju vlas , na svoju mlados . Všet-ko však bolo nesmierne aleko.

asom i priestorom. Nikdy sa už potom Milan Rastislav Štefá-nik košarišských a slovenských Vianoc nedožil. Prišiel 4. máj 1919 a s ním jeho tragická smr .

Martin Michálek

BRADLO . 64 strana . 2

V konkrétnej historickej situ-ácii, ktorá sa kryštalizovala kon-com 1. svetovej vojny, sa M. R. Štefánik zaradil medzi popred-ných architektov novej rodiacej sa Európy, prispel svojim dielom k formovaniu programu likvi-dácie Rakúsko-Uhorska, žalára národov, stal sa – po boku T. G. Masaryka a E. Beneša - spolu-tvorcom štátnej samostatnosti eského a slovenského národa,

prispel nemalou mierou ku kon-štituovaniu štátu a k zav šeniu národnooslobodzovacieho zá-pasu slovenského národa, poda-rilo sa mu roz a gordický uzol dovtedajších neúspechov slo-venskej politiky. Jeho zásluhou Slovensko nevstupovalo do no-vého štátneho celku ako pasívny objekt západnej a eskej politiky, ale ako štátotvorný inite , o malo- nie inak ako opakovane 1945 – síce skôr symbolický než reálny dosah, ale ani ten nemož-no podce ova , pretože dodnes nestráca aktuálnos . Nikdy ne-zabúdal, že je synom porobenej slovenskej vlasti, aj v alekej cudzine zostal verný Slovensku a pracoval pre jeho budúcnos , oslobodenie a zve adenie. Aj tu sa prejavuje jeho mnohostranná osobnos , ktorá vedela spája , získava pre spolo né ciele roz-hodujúce sily a osobnosti. Ovlá-dal nielen umenie diplomacie, ale aj inteligentnej argumentácie a prehovárania, strategickej pre-sved ivosti, ktoré prinieslo na-jdôležitejšie plody práve v otázke akceptovania neperspektívnosti zachovania dvojmonolitu mo-narchie – feudálneho anachro-nizmu (mocnosti Dohody naozaj pôvodne nerátali s likvidáciou tohto stredoeurópskeho štátneho útvaru, ktorý však prepásol svo-jou extrémnou politikou šance sta sa moderným nadštátom). Štefánik tu preukázal schop-nos diplomata spájajúce sa s rozh adom politika a stratéga budúcnosti, na tejto ceste potom aj so zmierujúcou silou vojaka a múdros ou loveka. Ukázalo sa, že sa vedel pohybova medzi he-terogénnymi silami a záujmami

tých ias – i tak prerástol svoju dobu a presiahol do budúcnosti.

Podstatná rta osobnosti ne-pochybne súvisí so schopnos ou ži s perspektívou budúcnosti – so zameraním na u, nielen na prítomnos , ktorá nás celých po-hlcuje. Osobnos je lovek pre-konávajúci ahy a tlaky prézen-tizmu, je schopný zameriava sa aj na as, ktorý už sám ako jed-notlivec nemusí zaži . Pravdaže, táto schopnos sa podmie uje reß ektovaním minulosti, v ktorej takisto nemohol ži . Osobnos usúvz až uje obidve dimenzie asu a stvár uje ich spolu s prí-

tomnou skuto nos ou. Osobnos teda predpokladá odosobnenie, neosobné resp. - nadosobné. S tým súvisí schopnos symboli-zácie, transcendencie (života) v zmysle nadosobnej platnosti. Pre u to však nie je ni abstraktné

a neosobné, nijaké vedomie vô-bec alebo abstraktný duch nad všetkým sa vznášajúci. Identi-ta takého loveka sa zakladá na nadosobnom – napríklad na so-ciálnom jazyku, ktorý je zárove spolo ný aj individuálny, schop-ný chápa minulos i otvára budúcnos . Takúto schopnos potvrdzujú mnohé Štefánikove myšlienky: „Žil som krásny ži-vot. Prežíval som ve nos v se-kundách.“ – „Teda esi a Slová-ci sú kone ne slobodní. esi po štyristo a Slováci – po ko kých rokoch? Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne umrie .“

Tu kdesi nachádzame odpo-ve na otázku, ktorú nasto uje každá prezentácia individuálnej osobnosti: ako sa usúvz až uje s prostredím, so sociálno-spolo-enským celkom, s štruktúrnymi

danos ami a ich pohybom. Šte-fánik tu postuluje zhodu med-zi cie mi jednotlivca a celku („Úloha národa nemôže by iná ako úloha jednotlivca. Ú elne a logicky žije iba ten, kto využí-va každý okamih na preh benie intelektu. ím bystrejší je náš um, ím vä šie je množstvo v nás spracovaných vedomostí, tým hlbšia je súdnos loveka,

tým jasnejšia a vrúcnejšia je jeho pomoc vonkajšiemu svetu.“) Miesto jednotlivca v dobovom pohybe pritom vidí maximálne triezvo a objektívne dialektic-ky: „Nemôžeme udalosti tvori . Tie sú výsledkom tisícich fakto-rov, na ktoré nemáme na všetky vplyv. Môžeme im však da ur-itý smer, útvar…“

To je azda axióma, ktorou sa riadil Štefánik žijúci a konajúci uprostred francúzskej „grande nation“ a uprostred „guerre mon-diale - la grande guerre“, ke sa z jeho iniciatívy vo februári 1916 konštituovala v Paríži Národ-ná rada esko-slovenská, ktorej bol lenom a podpredsedom a je dos svedectiev o tom, že až jeho pri inením jej politická a vojen-ská aktivita dostala novú intenzi-tu a rozmer aj v zahrani í vráta-ne organizovania samostatného esko-slovenského zahrani ného

vojska (légií), nehovoriac o tom, že aj praktická realizácia politic-kého a vojenského prepojenia s. zahrani ného odboja ležala na pleciach diplomata a vojaka Mi-lana Rastislava Štefánika, že ako podpredseda Rady a zástupca velite a a tohto vojska plnil v in-tenciách s. zahrani ného odboja dôležité úlohy a poslania nielen vo Francúzsku, lež aj v USA, Taliansku a napokon v Rusku. A práve pre tieto dve kardinálne sféry aktivít upadol Štefánik a s ním celý s. zahrani ný odboj do nezmierite nej nemilosti pred-stavite ov sovietskeho Ruska (od 1918) a neskôr i komunistického

eskoslovenska (od 1948): hod-notili ich ako kontrarevolu né.

Štefánikovi sa priamo pripisu-je „organizovanie protisovietskej intervencie na Sibíri“ roku 1918 a 1919, „potlá anie nespokoj-nosti s.legionárov s pokra ujú-cou protisovietskou intervenciou dohodových imperialistických mocností a ich prinútenie, aby pokra ovali proti nespravodlivej vojne proti sovietskemu Rusku“ (Encyklopédia Slovenska, Štefá-nik, s. 751, V.zv.). Toto zásadne negatívne hodnotenie légií eskí a slovenskí marxisti preberajú od sovietskych interpretácií, ktoré siahajú ešte do roku 1918 (azda priam k Leninovi, ur ite k Troc-kému, i erinovi) a paušálne ich

stavajú na rove bielogvardej-cov. Existujú však aj iné, dife-rencovanejšie výklady, ktoré už neselektovanou faktograÞ ou vy-znievajú aj pre nehistorika objek-tívnejšie a pravdepodobnejšie (aj z h adiska našej témy). Ke že sa táto otázka bezprostredne dotýka osobnostného proÞ lu hlavného organizátora tohto vojska a jeho stratégie, musíme sa o len do-tknú aj tejto faktograÞ e (pod a výkladu G.v.G.: Die Tradition der Agressoren- Die tschecho-slovakischen Legionen und die Sowjets, Neue Zürcher Zeitung, . 800, 29.dec.1968).

Vojsko slovenských a eských dobrovo níkov, ktoré po as voj-ny organizoval M. R. Štefánik, patrilo po tom (okolo 80 000 mužov) a výzbrojou medzi naj-silnejšie vojenské zoskupenia, ktoré bojovali proti centrálnym mocnostiam (po fr., angl., a tal. armáde). Légie v Rusku sa v lete 1917 osamostatnili, po as Ok-tóbrovej revolúcie sa však dosta-li do nepríjemnej situácie. Hne po udalostiach v Peterburgu légie dostali rozkaz, aby sa nemiešali do ruskej ob ianskej vojny a aby zachovali prísnu neutralitu. Sovieti spo iatku privítali tento neutrálny postoj, pretože prvé tri mesiace po revolúcii si uvedomo-vali, že toto najorganizovanejšie a najdisciplinovanejšie vojsko na ruskom území by vážne mohlo ohrozi nový režim. Jedine pre-to akceptovali v dohodách z 31. januára a 16. februára 1918 neut-ralitu légií a súhlasili s ich trans-portom cez Sibír do Francúzska. Ale už v marci 1918 sa ukázalo, že to bola z ich strany iba vy ká-vacia taktika, pretože v tom ase už rátali s iniciatívou protikomu-nistických síl v légiách a vôbec v Rusku, ktoré nesúhlasili s ne-utralitou, ale naopak chceli, aby légie prešli na stranu bo ševikov a aby sa zapojili so bojových ak-cií sovietskej vlády. Po vystúpení s. komunistov (išlo asi o desati-

nu vojska, najproÞ lovanejšia je z nich postava spisovate a Jarosla-va Haška, ktorý neskôr pôsobil priamo v politickom oddelení 5. armády sovietov, o opero-vala po celej trase transsibírskej magistrály, kadia prechádzal transport s. légií do Vladivos-

Intelektuál ako homo politicusHistorická legitimita osobnosti (pokra ovanie)

strana . 3 BRADLO . 64

toku) sovietska strana za ala ná-stoj ivo presadzova požiadavku vyplývajúcu z Trockého strate-gickej myšlienky, aby sa esko-slovenská armáda stala jadrom rodiacej sa ervenej armády, kto-rú – ako vieme – Trockij práve organizoval. Trockého (a Lenina) len utvrdili požiadavky brest-li-tovského mieru rozpusti légie a (dobrovo ne i násilne) ich integrova do ervenej armády („rozformirovanie“). Légie, ktoré sa (drvivou vä šinou) vzpierali, za ali poklada za „imperialistic-ké“ vojsko a pod a toho sa k nim aj pristupovalo. Pod a telegramu komisára i erina sibírskemu so-vietu z 21. apríla sa mal zastavi

alší postup legionárov na vý-chod a odzbroji ich. Po konß ikte v e jabinsku napriek zmierli-vému posolstvu eskoslovenské-ho vojenského kongresu Rade udových komisárov z 22. mája,

ale odmietajúcemu odzbrojenie, Trockij dal v Moskve zatvori všetkých lenov ruskej odbo ky Národnej rady eskoslovenskej, 25. mája vydal drastický rozkaz zastreli každého eskosloven-

ského vojaka, ktorého stretnú na magistrále so zbra ou. Zakázal transport na východ a vyslal za légiami trestnú výpravu. Za al sa otvorený boj na život a na smr . Po 27. máji legionári museli od-ráža útok za útokom pozd ž ce-lej magistrály. Márne uis ovala proklamácia exekutívneho výbo-ru légií z 28. mája, že legionári nechcú zasahova do pomerov a iba si uvo ujú cestu domov, ta-kisto márne sa západná diploma-cia v Moskve pokúšala zastavi boje a dosiahnu revíziu Troc-kého rozkazu, i erinova nóta tieto návrhy odmietla. 7. júna velenie légií zastavilo transport na východ a hlavné asti vojska obrátilo na západ, v oblasti Volgy sa sformoval antisovietsky front, ktorý sa mal sta aj bázou obno-veného protinemeckého frontu (v rámci obnovenia bojov proti centrálnym mocnostiam), ktoré plánovala ruská antisovietska koalícia – až vtedy sa eské a slovenské vojsko za alo aktívne podie a na podpore protilenin-ských ruských síl na území, ktoré obsadili légie.

Masarykovsko-Štefánikovské politické a vojensko-strategic-ké velenie tejto oslobodzovacej akcie sledovalo jediný cie : de-sa tisíce slovenských a eských vojakov dosta za každú cenu do Vladivostoku a odtia domov. Bolo dokonca naklonené napo-kon i k odzbrojeniu. Preto ešte v júni 1918, ke už operácie na Sibíri boli v plnom prúde (sto-py stretávame aj v pamäti ruskej prózy o tomto období – napr. v Zalyginovom románe Komisia, v Pasternakovom Doktorovi Ži-vagovi sa takisto nieko kokrát spomína „ eské“ vojsko, z toho h adiska je prízna ná aj štúdia, o ktorú sa opieram a ktorá pestuje známu metódu „vystrihovania“ Slovákov zo skupinových portré-tov), politické vedenia odboja na rokovaní s Wilsonom ešte odmie-talo ú as légií na protisovietskej intervencii západných mocností v Rusku. Ešte aj po vynútenom súhlase so zotrvaním légií v Rus-ku, ktorý dali americkej vláde, Masaryk ponúkol v telegrame

i erinovi ešte posledný pokus – úplné odzbrojenie pod podmi-

enkou, že prepustia naše vojsko do Vladivostoku. Až za iatkom augusta 1918, ke sa stratila po-sledná nádej na mierové riešenie konß iktu, légie dostali súhlas s podporou intervencie spojencov v Rusku. Masaryk na dia ku, Štefánik aj bezprostredne na Si-biri sa o aj nechcene (hoci od-mietali revolúciu) stali protihrá -mi Lenina a Trockého. Svojou zmierlivou politikou, ktorá bola v principiálnom rozpore s poli-tikou spojencov, priam riskovali stratu pozícií a dôvery v ich o i-ach. Do bojov za ahovali légie sovieti, ktorí sledovali svoje cie-le. Masaryk v Svetovej revolúcii potvrdzuje, že boje legionárov na Sibíri neznamenali intervenciu, že vznikali ako vynútená obrana. Keby boli sledovali interven nú politiku, ako im to prisudzovali marxisti, boli by si vybrali priaz-nivejšie obdobie a situácie (ešte v roku 1917).

Vincent Šabík(pokra ovanie)

Na vrchole Elbrusu

V roku 2012 sa len Spolo nosti M. R. Štefánika Ing. Juraj Ko išzú astnil výpravy na horu Elbrus. Výprava zanechala na vrchole

fotograÞ u M. R. Štefánika s textom

BRADLO . 64 strana . 4

Pocta Milanovi Rastislavovi Štefánikovi na SpišiNezabudnute né Štefánikove motto „Pre-

bijem sa, lebo sa prebi chcem!“ alebo „Ve-ri , milova , pracova “ sa postupne sprístup-uje srdciam žiakov v umelecko - náu ných

aktivitách na ZŠ Hradná Kežmarok, ZŠ Za-lužice (okr. Michalovce) a ZŠ Štefánikova v Spišskej Belej. Jednou z nich bolo a bude odhalenie busty M. R. Štefánikovi vo vstup-ných halách týchto škôl.

Kópie búst Štefánika sú pravdepodobne z dielne akademického sochára Pavla Bána, ktorý zhotovil v Spišskej Belej 2,3 m vyso-kú travertínovú sochu M. R. Štefánika na 170 cm podstavci. Socha bola postavená z korunových zbierok prostých udí vtedajšie-ho eskoslovenska, najmä zo Slovenska a bola odhalená v r. 1939. Kópia tejto sochy sa zachovala dodnes v obci Predmier. Beli-anska socha Štefánika tvorí zrejme pevnos podkladu cesty v bývalom vojenskom pries-tore Za ubica.

Milan Rastislav Štefánik a Spiš

Milan R. Štefánik mal ku Spišu a Kež-marku mimoriadny vz ah. Ve na kežmar-skom evanjelickom lýceu študoval a ma-turoval jeho najstarší brat Igor (spolužiak Janka Jesenského) – dokonca vybavoval aj Milanovu pozostalos . Svoj život Igor dožil vo Vojvodine ako významný evanjelický fa-rár a kultúrny pracovník. Kópiu busty M. R. Štefánika sme darovali po as známeho kež-marského E RO nezabudnute nému spe-váckemu súboru Zvony z vojvodinskej obce Selen a a o jej osude napíšeme do alšieho ísla Bradla.

Štefánikova staršia sestra O ga sa vydala do Spišských Vlách. Švagor Vladimír Polív-ka, autor viacerých hodnotných publikácii o M. R. Štefánikovi tragicky zomrel 3. apríla 1938 spolu s troma u ite mi levo skej sle-peckej školy pri autohavárii v Kežmarku po-as služobnej cesty pri vybavovaní umiest-

nenia sochy M. R. Štefánika v Spišskej Belej. Matka M. R. Štefánika – Albertína, rod. Jurenková – žila posledných 9 rokov u svojho syna JUDr. Ladislava, Štefánikovho brata v Spišskej Novej Vsi. Mnohí potom-kovia týchto rodín v skrytosti žijú na Spiši dodnes. Ústne sa zachovala informácia, že M. R. Štefánik pri návšteve svojej sestry na Spiši si rád vyšiel na turistickú prechádzku do Levo ských vrchov.

ZŠ Hradná v Kežmarku

Podnetom pre aktivity tejto školy boli viaceré okrúhle výro ia. Ve pred 125 rok-

mi za ala fungova v Kežmarku chlap en-ská meštianska škola, neskôr o pä rokov aj stredná obchodná škola. Obe školy našli napokon svoje miesto od 12. 6. 1898 v no-vopostavenej (dnešnej) budove tejto školy.

Pred 85 rokmi vyvrcholili v nemeckom prostredí snahy slovenských kežmarských gazdov, drobných živnostníkov, ale aj štátnej inteligencie pod ve kou podporou sloven-ského katolíckeho duchovenstva z okolia k založeniu prvých tried slovenského gymná-zia pri Evanjelickom dištriktuálnom nemec-kom reálnom gymnáziu v Kežmarku.

Zásluhou „Špirkovho memoranda“ (rím-sko-katolícky kaplán pôsobiaci v Kežmarku v r. 1920-27, neskôr nestor slovenskej cir-kevnej histórie Jozef Špirko bol u ite om náboženstva na tejto škole) mohli vzniknú a fungova v rôznych kežmarských budo-vách paralelné triedy slovenského gymnázia až nakoniec prví abiturienti mohli maturo-va v tejto budove r. 1935.

Od vtedy v tejto budove až do povojno-vých rokov fungovalo samostatne Štátne eskoslovenské reálne gymnázium v Kež-

marku. V týchto priestoroch študoval a ma-turoval aj známy slovenský astronóm RNDr Vojtech Rušin, DrSc.

eskoslovenská štátnos sa teda zav šila aj školstve. Žiaci sa tu vyu ovali predovšet-

kým duchu slovenskej kultúry, vedy a litera-túry. Štefánikov sen a jeho snaženia sa tak za ínali postupne nap a .

Na tejto škole v tom ase vyu ovali vý-znamné osobnosti, ako UNESCO-m ocene-ný kres anský Þ lozof, k az a prof. Ladislav Hanus (spolu s J. Špirkom má odhalenú pamätnú tabu u na kežmarskej katolíckej fare).

Ako u ite na slovenskom gymnáziu pô-sobil nestor horolezectva, priekopník po-znávania Tatier, historik a humanista Alfréd Grosz a alšie významné osobnosti.

Prázdne umelecké výklenky (jeden z nich patrí M. R. Štefánikovi), ktoré sú vo vstup-nej hale tejto školy sa preto najmä v aka ri-adite ovi školy Mgr. M. Be kovi postupne vyp ajú bustami inšpirujúcich osobností, „géniom loci“ nielen pre svojich žiakov, ale i každého, kto školu navštívi.

26. júna 2012 bola vo vstupnej hale tejto školy slávnostne odhalená RNDr. Vojtechom Rušinom DrSc, (v zastúpení Spolo nosti M. R. Štefánika) a primátorom Kežmarku Ing. Igorom Šajtlavom sadrová busta a pamätná tabu a venovaná M. R. Štefánikovi. Avšak zanedlho v aka sponzorovi, JUDr. Marti-novi Hermanovskému bude z bronzu. Žiaci si budú ma možnos kedyko vek Štefánika pohladi , aby dostali dobrú známku.

Príhovor na odhalení mali nielen aktéri odhalenia, ale aj známa kežmarská spisova-te ka PhDr. Nora Baráthová a predsední ka ZO MS v Poprade Mgr. udmila Hrehor á-ková. V slávnostnej asti vystúpili žiaci ta-mojšej ZŠ pod vedením samotného riadite a školy Mgr. Miroslava Be ka, ktorý pripravil a zrealizoval hodnotný kultúrny program so žiakmi pre svoju školu. V sú asnosti si škola tvorí na humanitných aj v prírodovedných predmetoch „Štefánikovské projekty“ (Mgr. Milka Hacajová), (teraz už v aka aj vzác-nej publikácii Spolo nosti M. R. Štefánika „Vede a národu“, ale aj Baricovmu Panteo-nu). Tiež sa postupne na škole tvorí umelec-ko-náu ná expozícia o Štefánikovi.

Štefánikovské aktivity na inýchzákladných školách

Podobné aktivity sa realizujú v aka ma-nažmentu riadite a Mgr. Michala Dano ka aj na ZŠ Zalužice a Okresnej knižnice G. Zvonického v Michalovciach (na budove knižnice je už odhalená pamätná tabu a M. R. Štefánika). V máji 2013 vyvrcholia akti-vity odhalením busty a pamätnej tabule vo vstupnej hale tejto zemplínskej školy. Ve piata generácia bývalých gazdov takmer ni

Pocta Štefánikovi

Kto raz k hviezdam vyletía zacíti slnka jas,ten aj zlomeným krídlom zakývaa vráti sa zas.

Verí, lebo miluje!Dokáže, lebo chce!Dostane, lebo pracuje!Tak ako Milan Rastislav Štefánik.

Á L´ Intention de Štefanik

Celui qui envole vers les étoilesEt lorsqu´il ressent la clarté du soleilIl ovationne mêime avec une aile casséeEt il revient encore

Il croit parcequ´ il aimeIl réussi parcequ´a veutIl´est satisfait parcequ´ il taravailleComme Milan Rastislav Štefanik

(Milan Choma)

strana . 5 BRADLO . 64

nevie o Zalužickom memorande, v ktorom sa slovenskí gazdovia prihlásili k sloven-skej štátnosti v r. 1918 a s ve kou vervou, ale aj s úspechmi za ali rozvíja slovenskú kultúru. Z každého domu bol niekto v Ame-rike, preto o spolupráci M. R. Štefánika s americkými Slovákmi sa dlho v rodinách rozprávalo. Ako deti sme so zatajeným dy-chom po úvali rozprávanie našich dedov. Možno aj preto dodnes v Amerike fungujú viaceré zemplínske folklórne súbory našich krajanov.

Kópiu busty M. R. Štefánika som ako bý-valý u ite vrátil ZŠ Štefánikova v Spišskej Belej. Budú z nej ma rados najmä u itelia a žiaci tejto školy, ktorí pod vedením Mgr. Miroslavy Dlugošovej realizovali pred 2. rokmi nezabudnute né audiovizuálne dra-matické pásmo.

V 70-tych rokoch som bustu Štefánika objavil pohodenú na pôjde tejto školy. Na nedávnom Valnom zhromaždení Štefániko-vej spolo nosti som ju daroval starostke Ko-šarísk. Tri kópie tejto busty budú v najbližšej budúcnosti zdobi verejné priestranstvá u nás a v zahrani í. alšie 4 kópie budú v aka

sponzorom a kežmarskej Þ rme Art metal v pripravovaných aktivitách zdobi alšie verejné priestory – najmä priestory našich škôl. Azda sa mi podarí takto svoju „krádež“ spred 40 rokov náležite splati .

U ite ské vnímanie M. R. Štefánika

Mnohí u itelia vnímajú M. R. Štefánika najmä ako mimoriadnu vedeckú osobnos , ktorá by mohla pomôc najmä pri vyu o-

vaní prírodovedných, technických, ale aj humanitných predmetov. Preto vítame geo-graÞ cké publikácie a aktivity o Štefánikovi od Františka Keleho, astronóma M. R. Šte-fánika od dr. Vojtecha Rušina, i Dušanom Podhorským pripravovanú publikáciu M. R. Štefánik ako meteorológ. Úžasnou pomôc-kou pre školy, ale aj výchovu v rodinách sú posledné vynikajúce dokumentárne Þ lmy o Štefánikovi od Pavla Kanisa a Rezníkove di-elo O i plné hviezd. Sú výzvou po alších pátraniach a historických výskumoch. Ve úzke kontakty Štefánika so svetovým ma-tematikom H. Poincarém, astronómom C. Flammarionom a J. Janssenom, ale najmä s našim rodákom, priekopníkom rádiotelegra-Þ e Jozefom Murgašom sú silným impulzom najmä pre historikov vedy a techniky. Bez rádiotelegraÞ e by predsa Štefánik nedosia-hol výrazné vedecké a politické úspechy vo Francúzsku. Pri využití týchto atribútov by školské vyu ovanie mohlo vyzera ove a zaujímavejšie aj na „nezáživných“ prírodo-vedných predmetoch.

Milan Choma

Slávnostná spomienka pri príležitosti 132. výro-ia narodenia PhDr. Milana Rastislava Štefánika sa

uskuto nila 21. júla 2012 v jeho rodných Košariskách.Vence k jeho rodnému domu – bývalej evanjelic-

kej fare, pod jeho bustu na prie elí dnešného Múzea M. R. Štefánika – spolu s ná elníkom generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporu íkom Petrom Vojtekom položil veniec štátny tajomník MO SR Miloš Koterec. Slávnostné okamžiky stretnutia umoc ovala

estná stráž Ozbrojených síl SR a vojenská hymna.Vence k rodnému domu položili aj Ve vyslanec-

tvo R v SR, Ministerstvo kultúry SR, predstavitelia Tren ianskeho samosprávneho kraja, ECAV na Slo-vensku, eskoslovenská obec legionárska, Czecho-slovak real, Klub generálov SR, Letecký zväz M. R. Štefánika, Zväz vojakov armády SR, Vojnoví veteráni, Spolok rodákov, Nadácia M. R. Štefánika, Spolo nos Milana Rastislava Štefánika, Asociácia priate ov FR, delegácia družobného mesta Paulhan, predstavitelia SNS a starostovia okolitých obcí a miest. Slávnostný príhovor predniesol Miloš Koterec. Z jeho príhovoru vyberáme: „Dnes si pripomíname 132. výro ie naro-denia generála Milana Rastislava Štefánika, ktorého význam nespo íva len v rozhodujúcej participácii pri vzniku prvého slobodného štátu echov a Slovákov, ale je tiež prvou osobnos ou zo slovenského náro-da, ktorá svojou diplomaciou významne vplývala na moderné európske politické dianie. Rád by som vy-

zdvihol pôsobenie generála Štefánika osobitne aj vo vojenskej oblasti, ktoré bolo mimoriadne úspešné. Za tri roky jeho pôsobenia v armáde sa z desiatnika vy-pracoval na generála Francúzskej armády. Za svoje vojenské, diplomatické a vedecké úspechy získal od Francúzskej vlády Rád rytiera estnej légie a Vojen-ský kríž.“ Miloš Koterec tiež vyzdvihol, že Štefánikove ambície pozdvihnú slovenský národ, zrovnopráv-ni ho a zabezpe i mu rešpekt v Európe bolo ve mi uš achtilé. „Svojou charizmou a odhodlaním získal nielen Slovákov, ale aj významné osobnosti medzi-národnej scény. Ako o om povedal taliansky premi-ér – Š astný je národ, ktorý má takéhoto bojovníka. – Ideály, za ktoré Štefánik bojoval sú aktuálne aj v sú asnosti. Aj v aka nemu žijeme v slobodnej a de-mokratickej krajine.“

S príhovorom vystúpil aj predseda eskosloven-skej obce legionárskej MUDr. Pavel Budinský PhD, MBA, za ECAV sa prihovoril senior Myjavského senio-rátu Mgr. Juraj Šef ík, viceprimátorka mesta Paulhan a prítomných v rodnej obci pozdravila starostka obce Anna Abramovi ová.

Sú as ou programu bola prehliadka Múzea M. R. Štefánika, ako aj podpísanie Memoranda o vzá-jomnej spolupráci predstavite mi sOL, S MRŠ a Nadácie M. R. Štefánika. Spolupráca má napomôc podpore historického povedomia verejnosti o vzniku prvej eskoslovenskej republiky.

Primátor mesta I. Šajtlava, V. Rušin a M. Cho-ma pri odhalovaní busty v Kežmarku

BRADLO . 64 strana . 6

V zmysle stanov Spolo -nosti MRŠ Správna rada Spo-lo nosti navrhuje a Valné zhro-maždenie schva uje udelenie estného lenstva Spolo nosti

jednak tým slovenským alebo zahrani ným ob anom, ktorí sa významnou mierou pri ini-li o šírenie ídeí a zachováva-nie odkazu Milana Rastislava Štefánika, jednak vlastným lenom, ktorí sa svojou dlho-

ro nou prácou zaslúžili o chod Spolo nosti a o zlepšenie jej innosti. Po dobu trvania Spo-

lo nosti M. R. Štefánika bolo estné lenstvo udelené šty-

ridsiatim deviatim slovenským alebo zahrani ným ob anom.

V snahe zlepši kontakt s týmito zaslúžilými osobnos a-mi a umožni im vyjadri sa k práci Spolo nosti, usporiadala Správna rada d a 27. júla v pieš anskom Kursalóne bese-du, ktorá sa – pod a zhodného názoru ú astníkov – mimori-adne vydarila. Žia , ú as bola menšia, než sa o akávalo, najmä pre zdravotné dôvody a dovolenkové obdobie. Viacerí

poslali ospravedlnenie neú-asti, napr. ve mi srde ný list

zaslala pani Dagmar Havlová, pozvaná v zastúpení svojho zosnulého manžela, Václava Havla. Boli však aj takí, ktorí sa zdravotným ažkostiam nepodddali, napr. pán PhDr. Jozef Jablonický, DrSc., ktorý sa besedy zú astnil, aj ke mu premies ovanie trvalo o nie o dlhšie, ako ostatným. Patrí mu za to naše uznanie. Viacerí z estných lenov sa však už

žia , nemohli zú astni a za-stúpili ich najbližší príbuzní.

Besedu otvoril a prítomných uvítal predseda Spolo nosti Ing. Ján Tatara, ktorý v krát-kom príhovore zhrnul doteraj-šie aktivity Spolo nosti, ale aj jej problémy a možnosti ich riešenia. Potom lenka Správ-nej rady Mgr. Mária Gallová oboznámila ú astníkov be-sedy s históriou a priebehom ude ovania estného lenstva a s krátkymi charakteristikami jednotlivých estných lenov.

V plodnej diskusii sa prebra-li viaceré aspekty innosti

Spolo nosti a padli mnohé za-ujímavé návrhy na zlepšenie, resp. rozšírenie jej innosti. Podnetné námety predniesli PhDr. Mgr. Pavol Kanis, CSc, RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. a alší, do diskusie prispel aj estný predseda Spolo nosti

Mgr. Peter Uhlík. Prítomní le-novia Správnej rady si vypo-uli mnohé zaujímavé námety

pre alšiu innos Spolo nosti a zlepšenie jej Þ nan nej situ-ácie. Zhodne konštatovali, že beseda im pomôže pri alšom vedení Spolo nosti a že bude ú elné takéto stretnutie vo vhodnom ase opakova .

Po dobrom obede navštívili ú astníci besedy Balneologic-ké múzeum v Pieš anoch, kde im odborný výklad poskytol ri-adite múzea, PhDr. Vladimír Krupa, taktiež len Spolo -nosti M. R. Štefánika. Pozor-nos budili najmä exponáty z pôvodnej Štefánikovej izby z Košarísk, ktoré múzeum ucho-váva už rad rokov.

A potom nasledoval – viac-menej samozrejmý, s oh adom

na zloženie ú astníkov – výlet na Bradlo, k mohyle M. R. Šte-fánika. Tu si ú astníci zájazdu vypo uli pútavý a mimoriadne zasvätený a podrobný výklad o vzniku a realizácii mohyly M. R. Štefánika na Bradle, ako táto idea vznikala, formovala sa a spres ovala v hlave ar-chitekta Dušana Jurkovi a a aké boli jednotlivé etapy jej realizácie. Samozrejme, tento výklad poskytol znalec diela Jurkovi a a histórie mohyly na Bradle, estný predseda Spo-lo nosti Mgr. Peter Uhlík.

Poklonili sme sa pamiatke M. R. Štefánika a položili k jeho majestátnej mohyle, uni-kátu európskeho významu, ky-ticu kvetov. V krásnom po así sa ú astníci tohto ve mi vyda-reného podujatia ešte potešili nádherným výh adom z mo-hyly na okolitú krajinu a rozišli sa s pocitom dobre stráveného d a a ve kej v aky organizáto-rom – Ing. Tatarovi a Mgr. Gal-lovej.

Ladislav Koudelka

Beseda s estnými lenmi Spolo nosti M. R. Štefánika

V d och 14. – 15. júla 2012 sa uskuto nil I. ro ník cyklo-prejazdu medzi rodiskami M. R. Štefánika a T. G. Masaryka Košariská – Hodonín, ktorý usporiadala eskoslovenská obec legioná ská, ústredie Praha a Jednota eský Brod v spolupráci so Spolo nos ou M. R. Štefánika, Nadáciou M. R. Štefánika, Spolkom rodákov M. R. Štefánika a samosprá-vami obce Košariská, mesta Brezová pod Bradlom a mesta Hodonín.

Cie om podujatia je založi tradi ný každoro ný cyk-loprejazd spájajúci rodiská TGM a MRŠ, pri om by sa cie a štart striedali: I. ro ník 2012: Košariská – Hodonín, II. ro ník 2013: Hodonín – Košariská at .

Pred samotným štartom sa na Košariskách konala preh-liadka Múzea M. R. Štefánika a tamojšieho Evanjelického kostola a. v. Pri soche M. R. Štefánika na dvore Múzea M. R. Štefánika sa uskuto nil pi-etny akt a potom o podujatí a jeho význame pre pripomína-nie si ideí zakladate ov es-koslovenskej republiky a s. zahrani ného vojska (légií) Tomáša Garrigue Masaryka a Milana Rastislava Štefánika prehovoril Ferdinand Vrábel, len sOL – Jednota eský

Brod, ktorý potom v mene ve-denia sOL v Prahe odovzdal starostke Košarísk Mgr. Anne Abramovi ovej plaketu sOL. Pani starostka sa vo svojom príhovore sOL za plaketu po akovala a vyzdvihla prínos

rodiacej sa tradície, ktorá pris-peje k alšiemu šíreniu myšlie-nok našich ve kých osobností. Podujatie v príhovoroch ocenili aj predseda Spolo nosti M. R. Štefánika Ing. Ján Tatara, est-ný predseda Správnej rady Nadácie M. R. Štefánika Prof. Ján Fuska a neoÞ ciálne aj Ing. Pavel Filipek, ktorý pracuje na Ministerstve obrany R na úseku koordinácie starostlivos-ti o vojnové hroby v zahrani í a ich evidencie v zahrani í. Pred samotným štartom predniesol modlitbu evanjelický farár a. v. z Brezovej pod Bradlom Mgr. Ján Lichanec a potom už na-sledoval samotný štart cyklo-prejazdu.

Ú astníci išli na Mohylu na Bradle historickou cestou.

Po pietnom akte na Mohyle

na Bradle oboznámil s históriou stavby mohyly a s celým regió-nom ú astníkov cykloprejazdu emeritný u ite , Mgr. Peter Pa-vel Uhlík. Potom F. Vrábel odo-vzdal v mene vedenia sOL plaketu sOL mestu Brezová pod Bradlom do rúk prednos-tu úradu MsNV Brezová pod Bradlom Bc. Mariána Gavlasa.

alšie zastávky a prehliadky sa uskuto nili pri pomníkoch v Brezovej pod Bradlom (napr. Štefana Osuského a Jána Pa-pánka, Pomníku slobody a Pomníku Kultúrnych pracov-níkov, kde je pochovaný aj ar-chitekt Dušan Jurkovi ) a aj pri jedinom pomníku Majstra Jána Husa na Slovensku, alej pri pomníkoch v Bukovci, Bran i, Sobotišti, astkove, Holí i a v Kop anoch. Cestou na Bran

I. ro ník cykloprejazdu medzi rodiskami M. R. Štefánikaa T. G. Masaryka Košariská – Hodonín je za nami

strana . 7 BRADLO . 64

Ke sme za iatkom mája opúš ali s naším Dekabusom príjem-ný hotel v Chamonix a mierili na juh Francúzska, ne akali sme okrem prehliadky Avignonu a Marseille ni mimoriadne. Návšte-va meste ka s cudzím menom Paulhan kdesi pri Stredozemnom mori, kam sa udným riadením osudu dostala letecká socha M. R. Štefánika, pre nás vtedy znamenala len jeden z alších cie ov v našom príjemnom putovaní po Francúzsku.

Príchod do Paulhan a náš krátky pobyt tam však prekonal všet-ky naše o akávania. Prišli sme, pobudli sme a žasli sme. Miestni ob ania nás prijali s tak neskrývaným priate stvom a pohostinnos-ou, že nám to doslova vyrážalo dych. Bolo o ividné, ako ve mi

si cenia odkaz M. R. Štefánika a vážia si družbu s Brezovou pod Bradlom a Košariskami. Prichádzali sme do Paulhan k cudzím u om a po nieko kých hodinách pobytu sme sa lú ili s dobrými

priate mi. A s úbili sme – im aj sebe – že sa pokúsime im toto srde né prijatie oplati pri ich najbližšej návšteve Slovenska.

A nemuseli sme aka dlho. Sedemnás lenná skupina ob a-nov mesta Paulhan navštívila pri príležitosti spomienkových osláv narodenia M. R. Štefánika Brezovú a Košariská a to bola pre nás príležitos stretnú sa s nimi opä , priblíži im aktivity našej Spo-lo nosti a oplati im pohostinnos , ktorou nás zahrnuli pri našej

krátkej návšteve u nich.Celú akciu pripravil a realizoval estný predseda Spolo nosti

MRŠ Mgr. Peter Uhlík za výdatnej pomoci Ing. Janky Kraj íro-vej a podujatie pritom neza ažilo rozpo et Spolo nosti, pretože lenovia májového zájazdu z celého Slovenska sa poskladali na

ú astníkov pokropil vytrvalý dáž , ktorý však dobrú náladu ú astníkov nepokazil.

Do cie a v Hodoníne cyk-listi dorazili v pohode a pred silnou búrkou sa ešte suchí sta ili ukry v blízkej záhradnej reštaurácii. Ako na povel, búr-ka sa skon ila ešte pred piet-nym aktom pri soche preziden-ta T. G. Masaryka v Hodoníne. Po priblížení významu poduja-tia a pripomenutí si niektorých stále aktuálnych myšlienok prezidenta T. G. Masaryka a M. R. Štefánika zástupcom sOL F. Vrábelom prevzal starosta mesta Hodonín, rodiska Prezi-denta Oslobodite a, Mgr. Igor Tapti plaketu sOL, ktorá - ako povedal- bude umiestnená na radnici na estnom mieste. Pán starosta tiež ocenil myšli-enku cykloprejazdu a pris úbil ú as aj v budúcnosti, a to po-dobne, ako to tento rok urobila pani starostka Košarísk aj na bicykli. Vzdelávate Sokolskej župy Jana Máchala v Brne PaedDr. Jaroslav Nešpor vy-stúpil s príhovorom, v ktorom jednak ocenil prínos oboch zakladate ov eskoslovenska a jednak spojil ich odkaz s od-kazom Sokola, ktorého 150. výro ie sme si tento rok pripo-

menuli. Citoval známy výrok prezidenta Masaryka: Bez So-kola by nebylo legií a bez le-gií by nebylo eskoslovenska. „Je dob e, že si význam obou t chto velkých muž – Slová-ka Štefánika a moravského Slováka Masaryka m žeme op t p ipomínat a hlavn , že si jejich význam i v dnešní dob existence našich dvou samo-statných stát skute n p ipo-mínáme. Uspo ádání cyklistic-ké jízdy je dokladem toho, že si stále uv domujeme blízkost obou našich národ , které zá-sluhou obou jmenovaných, ale i zásluhou tisíc muž , kte í tvo ili eskoslovenské legie ve Francii, v Rusku i v Itálii, spojili v roce 1918 sv j osud ve spo-le ném stát – eskosloven-ské republice“, zdôraznil Jaro-slav Nešpor.

Áno, základy dnešnej samo-statnej eskej republiky a Slo-venskej republiky spo ívajú na hodnotách, ktoré presadzovali a hlásali T. G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš: sloboda, nezávislos , demokracia, rovnoprávnos medzi národ-mi a národnos ami, európ-ska integrácia, život v mieri a vzájomnom porozumení. O cykloprejazde pre pesto-

vanie legionárskych tradícií a výchovu k vlastenectvu, pri-pomínanie si myšlienok T. G. Masaryka a M. R. Štefánika a pre udržiavanie esko-sloven-skej vzájomnosti prehovoril aj Ing. Pavel Filipek. Na záver boli ú astníkom cykloprejazdu odovzdané diplomy o ú asti na I. ro níku cykloprejazdu.

Celé podujatie by nebolo možné uskuto ni bez aktív-nej ú asti cyklistov a lenov organiza ného štábu, samo-správ, pracovníkov Múzea M. R. Štefánika, podpory ústredia

sOL a Nadácie M. R. Štefá-nika. Menovite patrí po ako-vanie prvému místop edsedovi

sOL bratovi MUDr. Jind icho-vi Sittovi, Prof. Jánovi Fuskovi a všetkým alším, ktorí sa na podujatí podie ali. Osobitnú v aku si zaslúži brat Jan Kin-cl, len sOL – Jednota eský Brod, Mgr. Peter Pavol Uhlík, Ing. Magdaléna Zsilinská a Bc. Kamila Vachová DiS za prípravu záveru cykloprejazdu v Hodoníne. Cykloprejazdu dodali punc slávnosti lenovia

eskej obce sokolskej v sokol-ských rovnošatách z Brna a z Veselí nad Moravou a legioná-ri v historických uniformách z Olomouca, ktorých zabezpe-

il MVDr. Milan Žuffa-Kun o. V aka patrí aj podnikate ovi pánovi Fedorovi Mikul íkovi z Brezovej pod Bradlom, ktorý sa na podujatí nielen zú ast-nil ako aktívny cyklista, ale aj sponzorsky vytla il kvalitné di-plomy pre ú astníkov I. ro ní-ka cykloprejazdu.

Vcelku možno uvies , že I. ro ník cykloprejazdu mal úspešný priebeh, aj ke v prvý de v popolud ajších hodi-nách elili ú astníci vytrvalému daž u. Všetci cyklisti dorazili v zdraví a bez najmenšej neho-dy do cie a v Hodoníne v as. Nedostatkom bola malá ú as – na štarte desa ú astníkov, do cie a prišlo osem cyklistov a lenov logistického zabezpe-enia. Bolo nás málo, ale tvori-

li sme dobrý a kamarátsky tím, ktorý sa vzájomne dobre do-p al ako informáciami a zna-los ami reálií z rôznych oblastí

iech, Moravy i Slovenska, tak aj humorom a dobrou náladou.

I. ro ník je teda za nami, a preto prajeme plný ZDAR! druhému ro níku cykloprejaz-du Hodonín – Košariská, ktorý sa uskuto ní v d och 13. – 14. júla 2013.

Ferdinad Vrábel

Stretnutie na námestí v Brezovej pod Bradlom

Stretnutie s ob anmi mesta Paulhan na Brezovej

BRADLO . 64 strana . 8

pokrytie výdavkov, potrebných na pohostenie. Pri prehliadke Brezovej našich priate ov z Paulhan sprevád-

zal a podrobný výklad o histórii mesta a jeho významných rodá-koch poskytol Mgr. Uhlík. Prekonáva jazykovú bariéru mu pri tom ve mi ú inne pomáhali Mgr. Stankovianská, Mgr. Kostelná a Mgr. Kraj ovi ová. Po skon ení exkurzie sme skupinu našich návštevníkov privítali v priestoroch Klubu dôchodcov. Milé bolo, že tohto stretnutia sa zú astnili aj viacerí ú astníci nášho májové-ho zájazdu nielen z Brezovej, ale aj z blízkeho a vzdialenejšieho okolia. Krátky príhovor predniesli Mgr. Peter Uhlík a predseda paulhanskej „Spolo nosti priate ov Štefánika“ Joel Diaz. Potom sme našim hos om ponúkli pripravené pohostenie a – ako malé

prekvapenie – premietli Þ lm o našej májovej návšteve v Paulhan, ktorý nato il ú astník nášho zájazdu Milan Mari ák z Lady pri Prešove. Film mal ve ký úspech, pretože mnohí naši francúzski priatelia sa vo Þ lme našli a náležite to komentovali. Aj pohoste-nie bolo pestré, pozornos a obdiv si získali najmä zákusky, napr. zázvorníky od Anky Noskovej, takmer neznáme vo francúzskej kuchyni.

Odchádzali sme neradi. Bolo to ve mi milé a priate ské stret-nutie a teší nás, že na juhu Francúzska máme nových priate ov, s ktorými nás spája idea a odkaz M. R. Štefánika.

Ladislav Koudelka

HISTÓRIA REPLÍK PYLÓNOV Z VAVA‘UPo návrate z expedície Vava´u 1911 –

2011 som sa nádejal, že spravíme dobrý in, ke Športový klub IAMES v Bratisla-

ve ponúkne repliku pylónov ako dar múzeu na Košariskách. Priznám sa bol som aj s ostatnými lenmi expedície sklamaný, ke generálny riadite SNM pán doktor Púdel-ka návrh zamietol s odôvodnením, že je to „zlý nápad“.

Naopak, som presved ený, že v múzeu by replika posilnila Štefánikovu astrono-mickú dimenziu.

Viem, že replika nemá muzeálnu ani his-torickú hodnotu – som však presved ený, že generálny riadite SNM a spoluautor sú-asnej expozícii v Múzeu Milana Rastisla-

va Štefánika na Košariskách podcenil silnú motiva nú hodnotu tejto repliky.

Po ase, ke sme medzitým už našli miesto na umiestnenie repliky, oslovil ma doktor Púdelka a zvolal poradu, aby vyšiel v ústrety našej snahe a prehodnotil aspo iasto ne svoje pôvodné stanovisko. Na

porade sa zú astnili okrem m a aj Jaroslav Oršula (ŠK IAMES Bratislava), Alena Pe-tráková (riadite ka múzeí na Myjave a na Košariskách) a pani Anna Abramovi ová (starostka Košarísk). Na stretnutí sa dohod-lo, že repliku príjme ako dar obec Košariská a umiestni ju na revitalizovanom námestí. Do asne bude replika na dvore múzea.

Ke že umiestnenie repliky na Košaris-kách bolo dlho v nejasnej polohe (dokon-ca sme uvažovali, že repliku umiestnime na našej chalupe ne aleko Bradla), h adal som iné dôstojné miesto. Po zvažovaní možností som priate om z expedície navr-hol, že ponúkneme umiestnenie replík vo hvezdárni v Malých Bieliciach.

Hlavným dôvodom, pre o som sa roz-hodol pre Malé Bielice bola skuto nos , že klub Spolo nosti Milana Rastislava Štefá-nika patrí medzi naše mimoriadne aktívne

kluby. V aka predsedovi klubu Štefanovi Šev íkovi, ktorý sa chopil myšlienky a pri-pravil pôdu k jej uskuto neniu. Neby Šte-va Šev íka, repliky pylónov by v priesto-roch hvezdárne nestáli. S porozumením sa stretol aj u primátora mesta Partizánske a aj u riadite a hvezdárne Vladimíra Meštera.

K slávnostnému odhaleniu replík došlo 20. júla, v predve er 132. výro ia Štefá-nikových nedožitých narodenín. Medzi vzácnymi hos ami bol aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan aplo-vi , ktorý prijal osobné pozvanie Štefana Šev íka. Podujatia sa zú astnil aj predseda Spolo nosti Milana Rastislava Štefánika Ján Tatara.

Otvorenie malej slávnosti zverili organi-zátori Františkovi Kelemu. Kele v krátkosti informoval o pylónoch na Vava´u, ich ak-tuálnej replike a po akoval všetkým, ktorí pomohli zrealizova zhotovenie repliky. Slávnostné príhovory predniesli minister Dušan aplovi , primátor mesta Partizán-ske Jozef Božik a predseda Tren ianskeho samosprávneho kraja Pavol Sedlá ek.

František Kele uviedol, že pri replike pylónov z Vava´u bude umiestnená nasle-dujúca informácia: „V apríli roku 1911 pozoroval Milan Rastislav Štefánik úplné zatmenie Slnka na ostrove Vava’u (Krá ov-

stvo Tonga). V tom ase si astronómovia pod svoje prístroje zhotovovali betónové statívy. Taký statív si vybudoval aj Šte-fánik. Jeho zbytky sa zachovali nad mes-te kom Neiafu na ostrove Vava´u dodnes. Tieto dva pylóny sú jedinou hmatate nou pamiatkou na Štefánika na Južnej pologu-li. Predstavujú naše kultúrne dedi stvo.

Na pylónoch je vyryté meno nášho ast-ronóma – Stefanik, dátum pozorovania (29. avril 1911), v domorodnom jazyku MATE-AELA (sledovanie) a SIALEPELE (smr Slnka) – teda „sledovanie smrti Slnka” ako domorodci ozna ujú jeho zatmenie.

Repliky sú zhotovené v originálnej ve kosti. Symbolická maketa alekoh adu je v pomere 1:1,5. Originálny alekoh ad mal drevený tubus a zhotovil ho sám Šte-fánik. Spôsob umiestnenia repliky aleko-h adu na pylónoch nezodpovedá pôvodnej, zložitej kovovej konštrukcii. Symbolická maketa Schaerovho alekoh adu je v po-mere 1:1,5.

Pylóny objavila expedícia Združenia AntArktis v roku l994 (J. Husár, F. Kele, M. Musil). Na jednom z nich pripevnili pamätnú dosku (v sloven ine a angli tine). Druhá pamätná doska je na Vava’u v ang-lickom jazyku. Pri príležitosti stého výro-ia pozorovania zatmenia Slnka ju v roku

2011 odhalili lenovia expedície Športo-vého klubu IAMES Bratislava (F. Kele, J. Oršula, M. Supek, M. Šimuni , M. Vasilko – Kele). Repliku na námet F. Keleho zhoto-vili J. Oršula a M. Supek. Obe výpravy pô-sobili v Polynézii pod záštitou Spolo nosti Milana Rastislava Štefánika.

Repliku alekoh adu zhotovil Vendelín Murárik. Nad zhotovením repliky a jej si-mulovanom pripevnení medzi pylóny do-hliadal astronóm RNDr. Juraj Tóth, PhD.

František Kele

Odhalenie pylónov v Partizánskom

strana . 9 BRADLO . 64

V závere augusta 2012 sme absolvovali tematickú cestu po území eskej republiky, prepo-jenú s výjazdom do Bavorska. Prvé tri dni sme bývali v Hlu-bokej nad Vltavou a venovali sme ich spoznávaniu Šumavy z oboch strán esko-nemeckej hranice. Dve noci sme spali v Stochove, odkia sme navštívili Lány a Prahu.

(1) Brezovú pod Bradlom sme opustili ráno v stredu 22. augusta cez Myjavu, Senicu a Kúty. Osadenstvo autobusu tvorili lenovia klubov SMRŠ z celého Slovenska a už na pr-vých kilometroch mali možnos oboznámi sa so zemepisom a históriou Myjavska i Záhoria. Potom už, po prejdení hranice s

R a na dotyku s Dyjsko-Svra-teckým úvalom, cez Hustope e s cintorínom a hrobmi rodi ov TGM, dostali sme sa rýchle do Brna.

Mesto nás privítalo pred de-siatou hodinou. Lektori Morav-skej galérie nás už o akávali vo vile Dušana Jurkovi a na ulici Jana Ne ase v Žabov eskách. Po rozdelení do troch skupín absolvovali sme prehliadku tej-to jedine nej pamiatky, ktorá bola medzníkom v architekto-vej tvorbe. V roku 1906 ju ako rodinný dom umiestnil na kraji lesa nad riekou Svratkou. Pre secesné Brno mala a má stavba so záhradou rovnaký význam ako vila Tugendhat pre Brno funkcionalistické.

Výrazným znakom vily je kamenný arkádový vstup s te-rasou. Srdcom vnútra je hala, zachovaná v perfektnom sta-ve aj s pôvodným nábytkom a iasto ne jeho replikami. Za podpory grantov z Nórska bolo dobou pozna ené dielo oprave-né a odovzdané verejnosti na jar 2011. Slávnosti sa zú astnil aj autor týchto riadkov.

Po mimoriadnom zážitku sme pokra ovali v ceste sme-

rom na T ebí . V Kraliciach nad Oslavou sa spomínalo, že tu bol od roku 1547 zbor Jednoty brat-skej. Jej lenovia v roku 1576 preniesli sem z Ivan íc tla ia-re , v ktorej koncom 16. storo-ia vydali šes dielov Kralickej

biblie. Ona a biblická eština sa potom nadlho stali duchovným zdrojom i bohoslužobným ja-zykom slovenských evanjelikov augsburského vyznania… Slúži našej chvále, že v autobuse za-znela v spomínanom originále „Chvála swaté lásky ke Korint-ským“ z Prvého listu apoštola Pavla do Korintu 13: “Bych jazyky lidskými mluwil i anjel-skymi a lásky kdybych nem l… nic nejsem“, at ., ba pridali sme i preklad M. Rúfusa: „Keby som ovládal všetky re i sveta a vedel hovori vznešene ako sám anjel, ale nemal by som lásku… ni by mi to neosožilo…“

Popoludní sme už boli v Tel i. Svojou pamiatkovou re-zerváciou patrí k najznámejším mestám iech. Má prevažne renesan ný charakter, ale aj množstvo gotických a baroko-vých stavieb. Videli sme zámok s cennými zbierkami a rozsiah-lym parkom. V kaplnke je po-chovaný jeho stavite Zachariáš z Hradca. V historickom jadre sú tri kostoly a jedna z veží slú-ži ako vyhliadková. Námestie s Mariánskym st pom a fontánou Markéta, ktorá je patrónkou mesta, obišli sme dokola pod podlubiami domov, chrániac sa tak pred horúcim slnkom. Od-fotili sme si aj as opevnení s Hornou a Dolnou bránou a na-koniec sme si pohoveli pod sl-ne níkmi na terasách reštaurácií s množstvom hostí. Stredoveká atmosféra prostredia zážitky len umoc ovala.

Nádhernou juho eskou kra-jinou sme alej prechádzali okolo Jind ichovho Hradca s výh adom na rybník Vajgar a upozornením, že mesto pretína pätnásty poludník východnej

d žky a je v om múzeum B. Smetanu a E. Destinovej, kto-ré sme už v minulosti videli. V Stráži nad Nežárkou sme aspo o ami pohladili barokový zá-mok, ktorý patril E. Destinovej a pri T eboni, mí ajúc rybníky Rožmberk a Svet, spomenuli sme hrobku Schwanzenbergov, ktorú sme tiež už navštívili.

eské Bud jovice, ležiace na sútoku Vltavy a Malše, prija-li nás v podve er. Oproti našej poslednej návšteve sa tiež ve -mi zmenili. Našim cie om bolo Námestie P emysla Otakara II., zakladate a mesta v 13. storo í. Je jedno z najvä ších v Európe, dookola s podlubiami a v strede so Samsonovou sochou od J. Dietricha z 18. storo ia. Medzi množstvom barokových domov vyniká honosná radnica, na ati-ke so sochami meštianskych cností: Spravodlivos , Stato -nos , Opatrnos a Múdros . Pod nimi na elnej stene budovy je pamätná tabu a T. G. Masaryka s jeho reliéfom. Spoza námestia vy nieva ierna veža, vysoká 72 metrov, z ktorej je pekný výh ad na mesto a okolie. V jej sused-stve je ve ký barokový chrám Sv. Mikuláša.V ne alekom par-ku sme mali možnos sledova vystúpenie dudákov (gajdošov) zo Strakoníc, ba zastavili sme sa i pri soche opernej sopranist-ky E. Destinovej (1878 – 1930). Okrem alších tunajších pamia-tok mohli sme v prevádzkovom ase navštívi napríklad múze-

um konskej železnice do Linca (1832) a iné zaujímavosti.

Ešte pred zotmením sme do-razili do Hlubokej nad Vltavou. Ubytovali sme sa v modernom školskom zariadení s polopenzi-ou ne aleko Munického rybní-ka a loveckého zámku Ohrada.

(2) Vo štvrtok, najkratšou tra-sou cez Vod any (rybnikárske stredisko so školou, zachované hradby s baštami), Strakonice (mesto s hradom, ale aj s tradí-ciou výroby motocyklov) a Ho-

raž ovice ( iasto ne zachované stredoveké opevnenie, zámok), pricestovali sme okolo devia-tej do Klatov. Toto nádherné krá ovské mesto s nakloneným štvorcovým námestím, nesmier-ne nás zaujalo. Chlapi, ktorí tu dávno boli na vojen ine, kon-štatovali jeho obrovskú zmenu, samozrejme k lepšiemu. Zalo-žené bolo v 13. storo í a osíd-lené nemeckými kolonistami. V 15. storo í pripadlo husitom a Ji ímu z Pod brad. Po Bielej hore boli Klatovy pod kontrolou jezuitov a v 17. storo í už pút-nickým miestom katolíkov. Ba-rokový kostol Panny Márie kla-tovskej a Sv. Ignáca má portály od Dienzenhofera. V jeho pod-zemí sme si pozreli katakomby so zmumiÞ kovanými mníchmi. Videli sme aj renesan nú radni-cu, lekáre U bieleho jednorož-ca, iernu a Bielu vežu, prešli sme sa nádhernou kláštornou záhradou so známymi klatov-skými karaÞ átmi. V roku 1938 boli Klatovy pripojené k Ríši, no v protinacistickom odboji bolo popravených 73 eských vlastencov, kým mesto oslobo-dili Ameri ania… Ve mi milé bolo naše stretnutie s manželmi Lesnými, ktorí nás ochotne upo-zornili i na alšie zaujímavosti ich mesta. MUDr. Egon Lesný bol spolužiakom pisate a týchto riadkov na jedenás ro enke v Novom Meste nad Váhom, kde spolu maturovali pred 55. rok-mi.

Bolo poludnie, ke sme v pohrani nej Železnej Rude (v minulosti bane na železnú rudu, potom výroba skla, Múzeum Šu-mavy) odbo ili na horskú cestu do Bavorského lesa, nemeckej to asti Šumavy s najvyšším vrchom Grosser Arber - Ve ký Javor (1456). Zo sedla Brennes nás na vrchol hory vyviezla la-novka. Rozh ad po lú mi slnka zaliatej krajine bol na obidve strany štátnej hranice báje ný. Následne sme sa rozdelili na

Bohatý program v Cechách a v Nemecku(Správa zo zájazdu clenov SMRŠ)

ÿÿ

BRADLO . 64 strana . 10

dve skupiny. Prvá sa lanovkou zviezla k autobusu a pokra ova-la v ceste do Bodenmaisu, ktorý patrí k najznámejším strediskám Bavorského lesa. V kúpe nom meste ku s bývalou ažbou striebra sú sklárne na výrobu oloveného krištá u. Výrob u skla skupina navštívila v JOS-KA Glaserlebnis… Menej bolo tých, ktorí sa rozhodli z Javora pre zostup ku Grosser Arbersee – Ve kému javorovému jazeru (934) pešo, o sa im aj po dvoch hodinách podarilo. Odpo inok v nádhernom prírodnom prostredí padol všetkým na úžitok.

Spiato nú cestu do Hlubokej sme prerušili len v Husinci, po zdolaných kilometroch cez Že-leznú Rudu, B šiny (kedysi ry-žovisko zlata), Velhartice (gotic-ký hrad s ojedinelým mostným prepojením veže s palácom, za-chovalý židovský cintorín s pa-mätnou tabu ou obetí holokaus-tu, bývalá chata pána herca J. Wericha), Hartmanice (ešte v 16. stor. krá ovské banské mesto, potom zni ené v Tridsa ro nej vojne), Annín (už v 18. storo í tu bola výrob a krištá ového skla), Kašperské Hory (jedno z najbohatších krá ovských miest aj s hradom blízko Zlatej ces-ty; v mladosti tu žil spisovate Šumavy K. Klostermann, ktorý napísal, že je dít t chto hor, syn tohto lidu) a Vimperk. Hoci sme sa oneskorili, mladá sprievod-ky a v Múzeu Jana Husa na nás trpezlivo akala. My sme pozor-ne vypo uli jej rozprávanie o k azovi, ktorý pre vieru v Boha ako kacír radšej zomrel, než by mal súhlasi s bludmi, ktorých hlásanie od neho cirkevná vrch-nos žiadala. Tí, ktorí sme už boli aj v Kostnici, preniesli sme sa mys ou od Husovho rodného domu ku kame u na brehu Bo-damského jazera, ozna ujúceho hranicu, v ohni ktorej Hus ako skuto ný svätec zomrel… Na záver sme múzeu darovali fotku pomníka Majstra Jana v Brezo-vej pod Bradlom, jediného na Slovensku, aby sme sa ešte pred odchodom odfotili pred jeho sochou ne aleko múzea. Už sa stmievalo, ke sme v Hlubokej

zasadli k ve eri.(3) V piatok nad ránom ešte

pršalo, ale na cestu nás už vy-prevádzalo slnie ko. Do srdca Šumavy sme si to nasmerovali cez Netolice (blízko Zbudov-ských blát v Podhorí, pod a Kosmasa tu Slavníkovci mali hrad), Vimperk (mesto na bý-valej zlatej ceste, na úpätí vrchu Boubín, s tradíciou sklárstva, východisko do Šumavy) a Horní Vltavice (rekrea né stredisko v údolí Teplej Vltavy) do Boro-vej Lady. Prvá skupina sa hne vydala na turistický pochod do Knížecích Plání (dôstojne už upravený nemecký cintorín, ktorý bol za komunistickej tota-lity vandalsky zni ený), alej na Bu inu (informa né centrum) a úpätím Stráže k prame u Vltavy ( ierny potok). Odtia potom lesom a pozd ž meandrov Tep-lej Vltavy, do Kvildy. Približne osemnás kilometrový pochod jej trval pä hodín.

Druhá skupina sa za Bo-rovou Ladou prešla náu ným chodníkom Chalupskej slate – rašeliniš om na ploche 137 ha v nadmorskej výške okolo 900 metrov. Na konci dreveného chodníka, vedeného medzi bre-zami a bahennými borovicami, na okraji najvä šieho rašelino-vého jazierka v R na ploche 1,3 ha, je malá plošina s výh adom. Na okolitých ostrovkoch bolo vidie mnoho vzácnych druhov rastlín. Ich pomenovania sú ozna ené na tabuliach. Po vode plávali zvedavé ka i ky… Po návšteve dobre vybaveného in-forma ného strediska, presunula sa skupina do Horskej Kvildy, osady rozloženej na rozsiahlych lúkach. Navštívila zrekonštru-ovaný Polaufov hostinec, kde za ína Klostermanov román V šumavskom raji… Po príchode do Kvildy akala na našich tu-ristov. Než dorazili, zostalo dos asu pozrie si obec, ležiacu v

centre Šumavy v nadmorskej výške 1062 metrov. Vznikla na prelome 15. a 16. storo ia pri Zlatej ceste z Pasova do iech, ale už v 14. storo í sa tu ryžova-lo zlato. K jej prehliadke patri-la aj návšteva pseudogotického

kostola, obloženého šind ami, ako aj perfektného informa né-ho centra. Tí, ktorí tu boli už v minulosti, nezabudli poobedo-va v reštaurácii U Krá a Šuma-vy (pod a Kal íkovho románu).

Národný park a Chránenú krajinnú oblas Šumava sme ešte dlho pozorovali z autokaru na trase cez Hornú Vltavicu, Le-noru (tradícia luxusného eské-ho skla Mayers-Neffe, drevený krytý most cez Vltavicu), Volary (miesto no ného odpo inku na Zlatej ceste, tradícia alpského chovu dobytka, známe uzavreté volarské sedliacke domy) a Hor-nú Planú, rekrea né stredisko na brehu jazera Lipenskej priehra-dy. V ernej v Pošumaví sme odbo ili do eského Krumlova.

Zostalo dos asu na prehli-adku tohto prekrásneho mesta. Za ali sme na Krumlovskom zámku, druhom najvä šom hradnom komplexe v echách. Panoráma mesta z Horného hra-du bola jedine ná. Ke sme cez starší Hrádok a most prešli do Vnútorného Mesta, ocitli sme sa na námestí Svornosti s moro-vým st pom a jedine ným kom-plexom zachovalých gotických, renesan ných i barokových stavieb. Hornou ulicou sme sa niektorí dostali na nádvorie lu-xusného hotela Ruža, kde na vyšších podstavcoch sú busty prezidentov Masaryka a Beneša. Na prvej pamätnej tabuli sú mená letcov z Krumlova a oko-lia, ktorí bojovali za demokra-tické ideály na všetkých fron-toch Európy. Na druhej je citát zo stanoviska k prezidentským Dekrétom o odsune nemeckého obyvate stva. Svoju návštevu sme potvrdili v pamätnej knihe.

Po návrate do Hlubokej nad Vltavou nám ešte zostala ho-dinka na prehliadku mesta. Romantický tudorovský novo-gotický zámok z 19. storo ia na mieste pôvodného hradu s Alešovou galériou, postavený Schwarzenbergovcami, na-vštívili sme už v minulosti. Pozreli sme si preto okolie zámku, kostol sv. Jana Nepo-muckého i alšie zaujímavosti a novoty miesta nášho pobytu.

(4) Sobot ajší presun do stred-ných iech nás obohatil o al-šie zážitky. Najprv okolo Teme-lína (atómova elektráre ), cez Týn nad Vltavou (v stredoveku dôležité dopravné stredisko, významné prekladisko soli), Bernartice (hrdinská obec s 80 obe ami nacistami popravených ob anov) a Milevsko (kláštor premonštrátov a bazilika z 12. storo ia), rýchle sme sa dosta-li do Orlíka nad Vltavou… Z parkoviska sme po klesajúcom chodníku zišli k rieke do zámku, ktorý bol Schwarzenbergovca-mi z pôvodného gotického hra-du prestavaný na rodové sídlo. Toto však, po vybudovaní Or-lickej priehrady, svoju vynikaj-úcu polohu vysoko nad Vltavou stratilo. Atraktivite zámku to však neubralo a denne sem pri-chádza množstvo návštevníkov. Aj z nás si vä šina so záujmom pozrela súbory empírového ná-bytku, zbierky zbraní, obrazov a predmetov z napoleonských vojen. alší sa prešli náu ným chodníkom obrovského anglic-kého parku.

Sná 30 km vzdialený Rož-mitál pod T emšínem má množ-stvo historických pamiatok, ale nás zaujímalo jedine miesto po-sledného odpo inku hudobného skladate a a autora eskej omše viano nej Jakuba Jana Rybu (1765-1815). Ten, tragédiami naplnený život, ukon il samo-vraždou. Až po štyridsiatich rokoch ho pochovali na est-nom mieste cintorína v Starom Rožmitále, a to pri kostole,v ktorom organoval na omšiach a komponoval svoje skladby. Za spomienku stojí, že z dnešných známych osobností pochádzajú z tohto mesta kardinál M. Vlk a huslista V. Hude ek.

V Bohutíne sme odbo ili do Vysokej pri P íbrame. V rozsia-hlom anglickom parku je novo-renesan ný zámok grófa V. Kou-nica, dnes Pamätník Antonína Dvo áka. Svetoznámy skladate tu trávieval vo né i inšpira né chvíle. Genius loci muzea, ktoré patrí do európskeho kultúrneho dedi stva, nás nesmierne oslo-vil… Mesto P íbram oživilo

strana . 11 BRADLO . 64

naše reß exie z minulej návšte-vy. Hlavne smutné zážitky z komunistického tábora Vojna, z ktorého politickí väzni pracovali v hlbokých uránových šachtách. Ostali aj spomienky na mystic-ké pútnické miesto Svätú Horu s mariánskym barokovým kom-plexom a krytou fortnou.

Slnko sa už sklá alo k ho-rizontu, ke sme ostali stá na parkovisku pri Berounke v obci Karlštejn. Hrad rovnakého mena, ktorý v 14. storo í založil Karol IV. na bezpe né uloženie korunova ných klenotov, už sme nesta ili navštívi , ale na ko och i taxíkmi dostali sme sa aspo do priestoru platených exteriérov… Turisticky atrak-tívne miesto sme potom opustili smerom cez Beroun (v historic-kom jadre má zachované hradby s baštami, Plze skou a Pražskou bránou), Hýskov (rodisko spiso-vate a F. Nepila), Nižbor (videli sme zvyšky ranogotického hra-du z doby P emysla Otakara II.) a Lány do Stochova. Po ubyto-vaní a ve eri vyšli sme ešte do ulíc mesta. Tradi ne sme boli pri starom dube, o ktorom poves hovorí, že sa tu v roku 903 na-rodil knieža Sv. Václav, patrón

iech. Pamätný strom vraj vy-sadila jeho babi ka Sv. udmila.

(5) Dnešnej nedeli sme pri-spôsobili aj náš sviato ný pro-gram situovaný do ne alekých

Lán, bývalého sídla eskoslo-venských a dnes eských prezi-dentov. Ako prvý sme navštívili cintorín s hrobmi rodiny Masa-rykovej, na ktoré sme položili kvety. Pripomenuli sme si his-tóriu tohto memoriálneho mies-ta i priebeh pohrebov pani Char-loty (1923), pána prezidenta (1937) a jeho syna Jana (1948), ako aj uloženie pozostatkov dcéry Alice (1994), privezených z USA. Do o í bijúca jedno-duchos komplexu ich rovov, ovplyvnila našu nasledujúcu duchovnú chví u, ke sme si v pokore a so sklonenými hlava-mi v krali tine pre ítali Žalm 23: Hospodin je m j pastý …, ktorý pri pochovávaní J. Ma-saryka použil v kázni biskup Jednoty bratskej F. Urbánek. Z našich úst zaznel aj Žalm 90 v prebásnení M. Rúfusom: Nau nás, Pane, po íta dni života, aby sme múdre srdce získali…, báse Z. Oravcovej a závere ná modlitba s prosbou k Bohu o š astný návrat domov.

V modernom Múzeu T. G. Masaryka, na prie elí s prezi-dentom v sedle Hektora, boli sme už o akávaní. Sympatická lektorka nás previedla expozíci-ami venovanými nášmu prvému prezidentovi, celej jeho rodine, zvláš ale dcére Alici ako pred-sední ke s K, alej s. légiam s obrazom generála M. R. Štefá-

nika a obdobiu prvej SR… Po obede v miestnej reštaurácii sme navštívili letné prezidentské sídlo. Zámok, ktorého vnútro v roku 1920 z pôvodného lovec-kého zámku do dnešnej podoby upravil Josip Ple nik, obzreli sme si len zvonka. Mali sme však dostatok asu na príjemnú prechádzku po rozsiahlom zá-mockom parku s množstvom stromov a kvetene.

V podve er nás opä prichý-lilo múzeum upravené na spo-lo enskú akciu. V zapoži anom priestore sme medzi sebou pri-vítali našich vzácnych hostí z Prahy: Doc. E. Broklovú, DrSc., predsední ku Masarykovej spo-lo nosti a PhDr. Vojtecha el-ku, predsedu Spolo nosti M. R. Štefánika v R. V príhovoroch i v nasledujúcej besede nám obaja vysvetlili nielen ciele, ale i spoluprácu a výsledky innos-ti oboch ob ianskych združení. Príjemným spestrením stret-nutia bola aj prítomnos dele-gácie leniek SMRŠ zo Zlonic a prvej vicemis sú aže krásy

SFR 1991 R. Benovej - Tir-pákovej s de mi z Chy avy, inak rodá ky zo Spišskej Novej Vsi. Moderátorom vydarenej akcie, po ktorej nasledovalo posedenie pri pohári dobrého vína, bol autor týchto riadkov. (6) Je pondelok 27. augusta. Po ra ajkách sme opustili Stochov

a nasledoval presun do Prahy. Tradi ne sme sa zastavili na Pe-t íne. Pri Štefánikovej hvezdárni a pred jeho pomníkom, uctili sme si pamiatku nášho rodáka. V krátkosti sme si pripomenuli jeho roky štúdia strávené v es-kej metropole… Potom nasledo-vala prechádzka Hrad anmi so zastávkami pri sochách Beneša a Masaryka i návšteva chrámu sv. Víta na Hrade. Po Krá ovskej ceste sme potom pokra ovali cez Malú Stranu a Karlov most do Starého Mesta, ukon iac spo-lo ný exkurz pri Prašnej bráne. Ostatok vo ného asu sme vyu-žili pod a vlastných predstáv, ba niektorí sta ili zájs aj na sláv-ny vyšehradský Slavín, kde už pribudol náhrobný pomník W. Matuškovi, populárnemu spe-vákovi našej mladosti. Medzi mnohými menami pochovaných osobností nezabudli sme sa pristavi pri pamätníku obetiam komunizmu a pri symbolickom hrobe M. Horákovej.

Prahu sme opustili nie o pred pätnástou hodinou. Monotón-na jazda po dialnici poskytla priestor pre zhodnotenie nášho spolo ného pobytu. Autora tej-to správy potešila vyslovená spokojnos prakticky všetkých ú astníkov zájazdu, ale bolo to tak i v obrátenom garde. Pochva-la patrí všetkým za uvedomelú disciplínu, z nich niektorým i za konkrétnu pomoc pri organi-zácii cesty i plnení cie ov ná-ro ného programu. Boli to Ing. E. Groh, Mgr. I. Capek, Mgr. L. Marônková, MUDr. S. Štub-

ová, Ing. I. Štub a, RNDr. M. Stankoviansky, Mgr. Ž. elláro-vá, Mgr. M. ellárová, Ing. Z. Hybenová, Mgr. J. Petrová, Ing. D. Hricová, Mgr. J. Koštányová, J. Danek i naši dokumentaristi Ing. I. Sivoš, K. Mattová, M. Mari ák a J. Šimko. Spomenú treba aj osved enos a spo ahli-vos dopravnej Þ rmy Dekabus s vodi om P. Dekánkom.

S prvými ú astníkmi zájaz-du sme sa rozlú ili v Kútoch, s

alšími v Senici, v Myjave a na kone nom zastavení v Brezovej pod Bradlom.

Peter Pavel Uhlík

Pred Pet ínskou hvezdár ou

BRADLO . 64 strana . 12

VÝLET

NA BRADLO

V asoch môjho detstva a mladosti, v pä desiatych a šes desiatych rokoch minulé-ho storo ia bolo milým zvykom v našej rodi-ne, ale i u mnohých iných Brezovanov, vyjs takmer každú nede u poobede na Bradlo, na Štefánikovu mohylu. S nostalgiou na túto dobu spomínam. Bývali sme totiž na Hor-nom konci Brezovej, kúsok od za iatku ces-ty na Bradlo a výlet na mohylu, najmä na jar a v lete, bol pre nás priam nevyhnutnos ou. V sobotu poobede a nave er (ešte neboli vo né soboty) prišli vlá ikom, (kdeže boli vtedy tie dnešné kvantá áut?) z Bratislavy moji starší súrodenci a aj kopa iných mla-dých udí. as mal vtedy akýsi iný rozmer, do odchodu nede ajšieho podve erného vlá ika naozaj mnohí stihli popri inom ís sa prejs krásnou prírodou pri výstupe na Brad-lo, postreta priate ov, pozrie na Brezovú a okolie z mohyly a zbehnú naspä dole do mesta a znovu sa postreta na stanici.

Treba poveda , že náš rodinný výlet na Bradlo mal svoju ustálenú trasu, ktorá nás však nikdy nenudila a neomrzela. Po 200 metroch cesty po asfaltke od nášho domu v brezovskej asti Za pivovarom (po brezov-sky Zapiovárom) sme už odbo ili na cestu na Bradlo. Vtedy bola ešte kamenistá, okolo rástli erešne, takže cesta v máji, v ase ich kvetu bola najkrajšia, neskôr si bolo možné odtrhnú krásne, chutné plody. Cesta vedúca na Bradlo musela prekona ve ký výškový rozdiel medzi dolinou a vrcholom. Stúpanie bolo riešené štyrmi serpentínami – my sme im hovorili záta ky – z nich druhá a štvrtá poskytovali krásny výh ad na Brezovú. Len ve mi zriedkavo, napr. v zime sme išli po ceste. Bežne sme na prvej záta ke odbo ili z cesty, išli sme chodníkom cez krásny bo-rovicový les, nazývaný Postálna, priamo ku tretej záta ke. Táto cesta sa dnes už nedá zopakova , je neprechodná, úplne zarastená, nemá ju kto prešliapa , ve sa chodí autami. Zo spomenutej záta ky naše kroky smerova-li krížom cez pasienok porastený jalovcami opä k ceste. Tá potom prechádzala už po-pod hrebe Bradla cez les zvaný Bu ina až na jej koniec oto kou. Krátko pred koncom cesty sa zrazu otvoril krásny výh ad na bi-elu mohylu. Od oto ky sme už po trávnatej plošine krá ali priamo k nej. Aj naše kroky po mohyle mali ustálenú trasu, schodmi sme vyšli na najnižšie nádvorie na južnej strane, z jeho stredu vystúpili na malé plošinky pri tumbe s nápismi. Sná tisíckrát sme si ich pre ítali. A potom sme sa už venovali aro-krásnym výh adom na všetky strany, ktoré mohyla poskytuje.

Poh ad každým smerom je nielen krás-ny, ale aj zaujímavý. Ak náš zrak smeruje na sever, vidíme hrebe Bielych Karpát s Ve kou Javorinou, kadia dnes vedie esko

– slovenská štátna hranica. Zo zelene pahor-kov Myjavskej pahorkatiny, z polí a lesov presvitajú mnohé usadlosti kopaníc, medzi nimi dominujú mestá Myjava a Stará Turá. Pri pooto ení sa na severozápad sa nám zrak na tmavom pozadí oprie o zrúcaniny hradu Bran . Presunúc sa na západnú plošinku pri nápisoch a prenášajúc svoj poh ad na západ uvidíme najprv náprotivný vrchol Bradla a za ním v dia ke tušíme Senicu a Hlboké, rodisko našej spisovnej re i. Ideme alej zrakom na juhozápad a pod a niektorých by sme tým smerom v noci za dobrých pod-mienok mohli vraj vidie svetlá Viedne. No neviem. Isté však je, že za jasna vidíme tma-vý masív Malých Karpát ahajúcich sa až k Bratislave s ich najvyšším vrcholom Záruby. Dole pod nami týmto smerom však máme pred sebou Brezovú, východisko našej cesty. Je to naozaj ten najkrajší poh ad na Brezovú. Lesy Malých Karpát prechádzajú alej ply-nule na juhu do nižších Brezovských Karpát. Za nimi tušíme Trnavskú tabu u, v popredí s vrchom Klenová a obcou a hradom Dobrá Voda. V tejto súvislosti si spomenieme na nášho barda Jána Hollého. Priamo v údolí pod nami sa vinie cesta z Brezovej do Ko-šarísk – rodiska Milana Rastislava Štefánika. Vidíme kostol, faru, kultúrny dom. Rodisko a celý tento krásny kraj formovali malého Milana. Pri výstupe na Bradlo sa rozhliadal nielen po om, ale iste pozeral i na oblohu, ve er na hviezdy. Presunúc sa na východ opä vidíme pahorky Myjavskej pahorkati-ny, za nimi v dia ke Považský Inovec, pod ním v doline Považie s Pieš anmi.

Poh ad na severovýchod – to je tmavý les Lipovec, spoza ktorého vykúka biela špi ka

achtického hradu. Pootá ajúc sa alej opä vidíme Biele Karpaty a slovensko-moravské pomedzie s Javorinou. Ale tu už náš zrak bol. Asi uznáte, že je hodno si ešte raz, dvakrát i trikrát prejs zrakom dookola, zopakova

si všetku tu krásu. Pripome me si, že nád-hera prírody a výh adov z Bradla uchvátila aj prezidenta Havla pri oslavách v r. 1990. Nielen poh ad naokolo, ale aj poh ad nahor za hviezdnatých nocí je úchvatný, vedel to už malý Milan, tu bol asi základ jeho hvez-dárstva. K návratom z našich vychádzok na Bradlo chcem len ešte doda , že sme naspä chodievali po južnej strane kopca, aj tu sme mali svoj chodník. Dnes je aj ten neprechod-ný, zarastený.

Už sme spomenuli, že naše pravidelné výstupy na Bradlo boli aj miestom a asom

stretania sa s u mi, stretania sa udí, príle-žitos ou na debaty, na spoznávanie. Spomí-nam si, že aj cez Vianoce, i na Nový rok, neraz v mraze i v snehu sme zašli na Bradlo. A takých nás bolo na Brezovej viacej. Do-dnes si na mnohých Brezovanov spomínam práve v tejto súvislosti. V pamäti mi ostáva stretnutie s mojou tetkou – manželkou niek-dajšieho strážcu mohyly – legionára Miho -ka, venovala mi staré poh adnice mohyly, dodnes si ich ve mi cením. Mnohé nedele som na výstupoch strávil s mojím ujcom a s najstarším bratom, ktorí svojou vzdela-nos ou a rozh adom na m a vplývali. Spo-mínam si na návštevy bratových kolegov z univerzity, najmä na výlet s lektorom švéd-iny, ktorému sa ako cudzincovi, chladnému

severanovi ve mi na Bradle pá ilo.Je zaujímavé, že výlety na Bradlo sa na

Brezovej robili už dávno pred tým, než tam bola postavená mohyla. Dozvedáme sa to napr. pri ítaní Vajanského. Aj udovít Štúr píše v liste po návšteve u brezovského kaplá-na Hurbana: „Opä budeme jaši koníky po trojhlavom Bradle“. No a samozrejme treba spomenú obrovské výstupy ve kých tisícov Slovákov v pamätných rokoch 1968 a 1990. A pre m a majú dodnes ve kú cenu výlety na Bradlo s vlastnými de mi a vnú atami, brávali sme ich tam odmali ka. Z výletov nám ostala kopa fotograÞ í, ktoré si neraz s nostalgiou prezerám.

Boli asy, boli… Dávno je to, o sme cho-dili nede u o nede u na Bradlo. Dnes bý-vam od Bradla aleko, som rád, ke sa tam dostanem aspo raz, dva i trikrát do roka. O to je to pre m a však cennejšie. Vrátim sa ešte k tým arovným nedeliam našich vy-chádzok na Bradlo. Už som spomínal, že as mal vtedy akýsi iný rozmer. Asi pomalšie plynul, ve po návrate z Bradla sme ešte nie-kedy zabehli na zmrzlinu a pravidelne pose-deli pri jedle, ktoré nám mama pripravila po as poobedia (a to stihla zájs na poobed-ajšie služby Božie). Dodnes mám v pamäti

chu maminých šalátových i slivkových omá ok, asi som ich odvtedy nejedol. Potom už zostávala len dlhá cesta na druhý koni-ec Brezovej, na stanicu, k vlá iku, ktorým sa po nedeli odchádzalo, najmä do Bratisla-vy. Pobyt vo vlaku bol aj asom na debaty o tom, o sa zažilo pri výlete na Bradlo. Tieto naše pravidelné výlety, to bol aj prejav nášho vz ahu k Štefánikovi, k jeho životu, ú inko-vaniu, zásluhám a odkazu, a to v ase, ke to akosi nemalo by zvykom. Bol to odraz brezovského povedomia. A ešte nie o: Ke Brezovania pozývali niekoho na návštevu do svojho mesta, pozvanie kon ievali slovami: „Prí !“ „Prí te!“ „Pôjdeme na Bradlo.“

M. Michálek

strana . 13 BRADLO . 64

M . R . Š t e f á n i kv S p o l o n o s t i p r e T V O R B U T

Spoločnosť pre Tvorbu T v Bratislave si pripomenula 25. apríla blí-žiace sa výročie tragického skonu jedného zo spolutvorcov spoločného štátu Čechov a Slovákov prednáškou Štefánik v denníku F. Píseckého.

Prednášku uviedol vedúci spoločnosti F. Ábel krátkou informáciou o F. Píseckom a jeho pomoci pri budovaní slovenského školstva po vzniku ČSR.

Prednášateľ Ľ. Hyánek nadviazal na svoj príspevok uverejnený v ob-časníku Bradlo č. 61, v ktorom autor denníka zaznamenal niektoré myš-lienky a Štefánikove názory počas ich osobného styku v rokoch 1917 a 1918.

Záverom prednášateľ prezentoval niektoré menej známe dokumenty:- Kresbu hrobu M. R. Š. na Bradle z r. 1925, ktorú venoval R. Šoupal

rodine starých rodičov prednášateľa v Senici nad Myjavou. Na obrázku je jej zmenšená kópia.

- F. Písecký: M. R. Štefánik v mém denníku. Bratislava, EOS, 1934. - J. Ďurovič: Štefánik, kresťanská osobnosť. Skalica. J. Prokeš, 1929.- F. Sladký: Mohyla gen. M. R. Š. na Bradle a jej okolie. Bratislava. K.

Jaroň, 1934. - Opis záznamu hydrometeorologických údajov pre Bratislavu pre

deň 4. V. 1919Prednáška vzbudila záujem, čo potvrdil veľký počet zúčastnených

členov, ako aj nečlenov spoločnosti a bohatá a podnetná diskusia. Ľ. Petríková upozornila na neobyčajne bohatý na udalosti a veľmi tvorivý Píseckého život prečítaním vybraných statí z Pamätnice modranského učiteľského ústavu 1870 – 1970. Písecký už 2. 3. 1919 prišiel do tohto ústavu, kde vo funkcii riaditeľa zotrval do konca marca 1927. Neskoršie sa stal vládnym radcom a prednostom referátu MŠANO v Bratislave. Zomrel vo veku 56 rokov, pochovaný je v Modre. Uvádza sa, že to bol azda po Štúrovom pohrebe druhý najväčší pohreb v histórii Modry.

J. Čaplovič odovzdal prednášateľovi opis Programu spomienkovej oslavy gen. M. R. Š., konanej po rozbití prvej ČSR 5. 5. 1940 v Paríži v Eglise des Billettes, poriadanej Mission Evangélique Tchécoslovaque en France. Oslava mala charakter bohoslužby a bola doplnená príhovormi gen. Fauchera, maj. letectva Ambruša a Dvořákovými Biblickými pís-němi. Kazateľom bol Dr. J. Čaplovič. (Poznámka: Niekoľko dní po tejto spomienke, na ktorej sa v hojnom počte zúčastnili občania emigrujúci z rozbitej ČSR, Hitler napadol Francúzsko.)

Ľubomír Hyánek

Ing. Miroslav Babiak sa v tomto roku dožil požehnaných 90 rokov a patrí medzi lenov SMRŠ od jej založenia. Narodil sa v Byt i 8. apríla 1922. Po pres ahovaní žil s rodi mi v Tren-íne. Tam absolvoval základnú i strednú školu. V roku 1940

maturoval na Reálnom gymnáziu udovíta Štúra. Potom za al študova na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.

Ke sa krátko po rozbití SR a vzniku Slovenského štátu vytvorila v Tren íne okolo kníhkupca Vladimíra Chovana ile-gálna skupina, zložená najmä zo študentov, tak patril do nej i on. Na toto obdobie spomína: „Pomáhali sme pri prevádzaní a materiálnom zabezpe ovaní ´bežencov´ z iech a Moravy, smerujúcich do Ma arska a odtia prevažne na Blízky vý-chod. Neskôr to bolo rozmnožovanie a kolportovanie rôznych letákov, burcujúcich proti nacistickej mocenskej expanzii, proti oraz viac sa fašizujúcemu režimu vo vlastnom, vraj samo-

statnom štáte, i proti jeho ú asti vo vojne proti Po sku, i ne-skôr proti Sovietskemu zväzu. Zú astnil som sa aj tajného, ale riskantného vynášania technickej dokumentácie z dubnickej škodovky, vtedy Hermann Göring Werke. Pred blížiacim sa SNP bol som v nemenej riskantnej akcii ́ zachytávania´ soviet-skeho paradesanta – radistu a sty ného dôstojníka Michala Pavlovi a, rodáka od Nitry. Bolo to na Ploskej vo Ve kej Fatre po predchádzajúcej výzve londýnskeho rozhlasu: ´Z ploského talí e se polévka nejí´. Po povstaní sa Pavlovi skrýval v Brati-slave, kde ho vo februári klérofašistická bezpe nos vypátrala a na mieste surovo zlikvidovala. Smutnú udalos dodnes po-tvrdzuje pamätná tabu a“.

Koncom augusta 1944 sa na pokyn Vojenského pozem-ného velite stva s celou tren ianskou skupinou presunul do Banskej Bystrice, kde sídlilo Velite stvo 1. S. armády na Slo-vensku v ele s generálom Golianom, ktorý 29. augusta 1944 vyhlásil Slovenské národné povstanie. Babiak pokra uje: „Z nás, takmer dvesto zhromaždených mladých udí, vä šinou stredoškolákov a vysokoškolákov – dobrovo níkov a nevo-jakov, sa postupne v Harmanci a na Donovaloch vytvoril oso-bitný Vojenský strážny oddiel – Štábna rota Velite stva 1. S. armády na Slovensku. Podrobili sme sa tvrdému vojenskému výcviku, patrolovali sme po okolí Velite stva, zabezpe ovali osobitné úlohy, ktorými nás štáb poveroval“.

Poslednou akciou VSO bol ažký bojový pochod , na kto-rý oddiel nastúpil 28. októbra 1944 v priestore donovalských osád. Jeho lenovia zabezpe ovali a chránili oboch najvyš-ších velite ov povstaleckej armády Viesta a Goliana. V ne-priaznivom jesennom po así a ažkom teréne Nízkych Tatier, absolvovali náro ný presun spojený s cie om prekro i Hron a dosta sa do priestoru Hrbu v Slovenskom rudohorí. Náš jubilant si rušné dni anabázy takto vybavuje: „Po as pokusu prebi a vyhnú sa nemeckému obk ú eniu, elili sme útokom fašistických prepadových oddielov. K rozhodujúcemu stretu došlo 2. novembra ráno, po celono nom fyzicky i psychicky vy erpávajúcom pochode v priestore vyústenia Sopotnickej doliny k Hronu. Nemci nešetrili strelivom, pa ba sa ozývala takmer zo všetkých strán. Len nieko kým skupinkám z nás sa v popolud ajších hodinách podarilo uniknú z obk ú enia. V jednej z nich boli aj obaja generáli, ktorým sa v podve er podarilo dosta do Pohronského Bukovca, kde na druhý de ráno padli do zajatia. M a Nemci dostali už de predtým. Z

Oneskorená, ale úprimnágratulácia

BRADLO . 64 strana . 14

Našli sme na internete - pre ítali sme za vás – Našli sme

Spomienka v Ríme

V predve er 94. výro ia odovzdania zástavy eskoslovenských legionárov do rúk generála Milana Rastislava Štefánika sa pred Oltárom vlasti v Ríme uskuto nila spomienková slávnos . Sloven-ská ve vyslanky a v Ríme Mária Krásnohorská a eský ve vysla-nec v Ríme Petr Burianek spolu so zástupcom ve vyslanectva Francúzska, ministra obrany Talianska a zástupcu primátora mes-ta Rím položili pamätný veniec k tabuli, pripomínajúcej akt z 24. mája 1918. Ním Talianska republika ako prvá krajina uznala právo Slovákov a echov na vytvorenie spolo ného štátu – prvej es-koslovenskej republiky. V príhovoroch prítomní vyzdvihli význam osobnosti M. R. Štefánika pre moderné dejiny Slovákov a echov, ako aj bilaterálne vz ahy s Talianskom.

Japonský záves zo Štefánikovej pozostalosti

O vytvorenie Štefánikovej zbierky a o založenie Pieš anského mú-zea sa najvä šou mierou zaslúžil Imrich Winter, riadite kúpe ov. V Pieš anskom múzeu vznikol v roku 1933 tzv. Štefánikov kútik – miestnos venovaná osobnosti generála Štefánika. Bola to prvá expozícia na Slovensku venovaná tejto významnej osobnosti no-vodobých slovenských dejín. Spomínaný japonský záves sa do múzea dostal darom od Štefánikovej sestry O gy Hajtšovej. Záves je zhotovený z hodvábnej tkaniny atlasovej väzby oranžovohnedej farby, výzdobu na lícnej strane tvoria vzory, zhotovené pretkáva-ním pozlátených papierových prúžkov. Môžeme tu vidie motívy chryzantém so šes nástimi lupe mi – symbol japonského cisár-stva (kuku), kruhový obrazec v plamennom kolese – budhistický a šintoistický symbol ve ného pohybu a cirkulácie energie (mitsu-tomoe) a obrazce spojených šes uholníkov – tzv. korytna í pancier (kikkó) inšpirovaný starodávnym japonským brnením. Záves s naj-vä šou pravdepodobnos ou tvoril sú as výzdoby interiéru niekto-rého budhistického chrámu v Japonsku.

Na zadnej strane závesu je plátnová podšívka. V jej dolnom rohu sa nachádza tušom písaný japonský nápis iasto ne zatretý. Na jeho preklad sa podujal profesor Susumu Nagayo z univerzity Waseda. Z nápisu sa mu podarilo pre íta , že ide o ur enie dátumu a miesta, odkia spomínaný záves pochádza. Datovanie je ur ené siedmym rokom Hóreki, marec starého kalendára (rok 1757 pod a nášho kalendára), uvedená je aj lokalita – provincia Owari. alej

sa tu ešte nachádza znak ozna ujúci budhistický chrám. Datovanie závesu spadá do obdobia Edo a na základe analógií ho môžeme lokalizova do oblasti Kjóta.

Záves bol však v pomerne zlom stave, preto sa ho rozhodol riadite múzea Vladimír Krupa zreštaurova . Reštaurovanie textilu je však ve mi náro né a drahé. Na túto prácu sa podujala reštau-rátorka Sylvia Birkušová. Pretože je záves pomerne ve ký, nedal sa donedávna ani ideálne vystavi . Po zreštaurovaní nebolo kvôli krehkosti pozlátených prúžkov odporú ané, aby sa záves skladal. V aka Þ nan nej pomoci japonského ve vyslanectva sa podarilo získa špeciálny rám, v ktorom sa tento záves môže v expozícii múzea ukáza v celej svojej kráse. Andrej Bolerázsky,

Revue Pieš any, leto 2012

Rozhodný hlas pre matematiku v škole ( as z lánku)

Jednota slovenských matematikov a fyzikov zorganizovala 24. au-gusta 2012 v starodávnej Nitre v priestoroch Auly Univerzity Kon-štantína Filozofa slávnostnú pripomienku 150. výro ia založenia prvej vedeckej spolo nosti priate ov matematiky a fyziky – Jednoty eských matematikov a fyzikov.

Bolo roku 1862, ke boli 8. marca schválené c.k.miestodrži-te stvom stanovy Spolku pre vo né prednášky z matematiky a fyzi-ky, ktoré predložili študenti matematiky a fyziky FilozoÞ ckej fakulty c.k.Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe. Následne sa 28. marca toho istého roku konala aj ustanovujúca schôdza. V roku 1912 sa mení názov spolku na Jednota eských matematikov a fyzikov a po vzniku esko-Slovenska zasa na Jednotu eských matematikov a fyzikov (J SMF). Bratislavský odbor J SMF bol založený v roku 1938. V súvislosti s federalizáciou SSR vzniká aj Jednota sloven-ských matematikov a fyzikov ako sú as J SMF.

Asi prvými lenmi Jednoty zo Slovenska sa stali významní ma-tematici Štefan Schwarz a Jur Hronec a fyzik Dionýz Ilkovi , nes-korší akademici. No lenom jednoty bol aj M. R. Štefánik.

...v júni 1937 bol Národným zhromaždením prijatý zákon o vy-tvorení Vysokej školy technickej dr. M. R. Štefánika v Košiciach. Jur Hronec bol zvolený za jej prvého rektora.

Anatolij Dvure enskij,Správy SAV 9/201

transportu do zajatia v Nemecku som sa zachránil 14.novem-bra 1944 útekom zo zberného tábora v Martine. To š astie však nemali všetci a aj hrdinskí velitelia skon ili tragicky“.

Po úteku dostal Miroslav Babiak od rodiny v Martine civil-né oble enie a falošné potvrdenie o preverení identity, s vo -ným pohybom po Slovensku. Na tento „doklad“ žil v Tren íne až do prechodu frontu, kedy ho aklamáciou zvolili ob ania za tajomníka národného výboru. Funkciu vykonával len do as-ne, lebo od septembra 1945 dal prednos dokon eniu štúdia na SVŠT v Bratislave. Promoval už na jar 1946. Za aktívnu ú as v druhom odboji dostal Rad SNP II. triedy a postupne

alšie vojenské i štátne vyznamenania.Ako inžinier sa už v auguste toho istého roka zamestnal v

Slovenských elektrár ach, kde v rôznych funkciách, na rôz-nych pracoviskách a miestach, pracoval až do svojho odcho-du do dôchodku v júni 1983. Popri zamestnaní sa venoval i športu. Sú ažne hral volejbal, v zrelom veku však „presed-lal“ na výkonnostnú turistiku, v ktorej získal titul „zaslúžilého majstra turistiky“. Ako bratislavský funkcionár, v spolupráci s

brezovskými turistami, sa výraznou mierou pri inil o organi-zovanie hviezdicového pochodu na Štefánikovo Bradlo v máji 1989. V tom ase, na pomaturitnom stretnutí, inicioval úspeš-nú petíciu v súvislosti s návratom pôvodného mena svojej tren ianskej alma mater ako Gymnázia udovíta Štúra. Bolo to teda ešte pred novembrovým prevratom a realizované už v januári 1990. Bol i medzi delegátmi Ustanovujúceho zhro-maždenia SMRŠ. Neskôr už ako aktívny len nášho združe-nia, za ú asti principála Chovana a alších spolubojovníkov, podpísal na Bradle výzvu, prijatú proti znevažovaniu SNP jeho neprajníkmi (1996).

Pokia mohol, vracal sa do kraja pod Bradlom pravidelne. Dodnes má rád Brezovú, odkia pochádzala jeho manželka Anka Jurí ková. Zobrali sa v roku 1950 . Vychovali dvoch sy-nov a dcéru, s ktorej rodinou od smrti manželky v Bratislave žije. Svoju životnú skúsenos zhrnul do jednej vety: „Všetci sme omylní, ale každé pochybenie možno napravi ; i ke to niekedy trvá dlho“.

Peter Uhlík

strana . 15 BRADLO . 64

Z VA Š E J K O R E Š P O N D E N C I E

Peter Sagan sa u il pretekaaj na Bradle

Na najvä šej športovej udalosti pred londýnskou olympiádou, cyklistickej Tour de France vynikol medzi najlepšími slo-venský reprezentant a len talianskeho proÞ tímu Liquigas-Cannondale Peter Sagan. Etapovými ví azstvami a ziskom zeleného dresu sa razom stal známym po celom svete. itate ov Bradla ur ite ne-prekvapí skuto nos , že v roku 2009 sa P. Sagan ako devätnás ro ný zú astnil v drese Dukly Tren ín na dvojetapovom ro níku Ve kej ceny Bradla v cyklistike (kategória juniorov). V etape z Bratislavy na Myjavu obsadil tretie miesto, po do-jazde na Bradlo z Holí a skon il celkove štvrtý za Srbom N. Jovanovi om (Sparta Praha) J. Valachom a M. Jur om (obaja Dukla Tren ín). O preteku sme písali v Bradle . 56/57. Nie je bez zaujímavostí, že náš obrovský talent už ako žiak, potom kadet i junior, získal na cestách v kraji pod Bradlom svoje prvé skúsenosti z via-cerých pretekov, ktoré organizovali agilní myjavskí cyklistickí funkcionári.

P. Uhlík

Krížovkárska sú až na po esM. R. Štefánika

4. ro ník krížovkárskej sú aže o pohár Milana Rastislava Štefánika sa konal 13. mája 2012 v priestoroch Denného centra v Brezovej pod Bradlom za ú asti 47 sú-ažiacich zo Slovenska a z Moravy. Rie-

šili sa krížovky v troch, hádanky vo dvoch kategóriách pod a obtiažnosti a sudoku v jednej kategórii. Riešite ská as trvala 3 hodiny. Celkovým ví azom turnaja sa stal J. Turek z Popradu. Pred turnajom bola vyhlásená korešponden ná sú až – Sve-

tová premiéra krížovky, ktorej legenda bola podaná netradi ne – chýbajúce pís-mená legendy boli nahradené bodkami. Prišlo 27 riešení. Traja vylosovaní úspeš-ní riešitelia dostali od usporiadate a malé ceny. Sponzormi sú aží boli brezovské organizácie a podnikatelia.

Pavol Tibenský

Ohlasy na poznávací zájazd

Radi by sme sa podelili nieko kými ri-adkami o zážitky z putovania západnou Európou, ktoré uskuto nila Spolo nos Milana Rastislava Štefánika v d och 1. – 7. 5. 2012. Táto cesta bola zaujímavá, pou ná – a vedeli by sme prida alšie charakteristiky. Napíšeme však jednu – túto cestu možno ozna i za rozmanitú. So Spolo nos ou sme prešli to ko roz-manitých miest ako sná nikdy predtým. Boli sme v nadmorskej výške 3842 m na Aiguille du Midi pod Mont Blancom, ale aj priamo pri mori a to dokonca na viacerých miestach – Marseille, Monaco, Janov, Lignano Sabbiadoro a Terst. Stáli sme pri pamätných tabuliach rozmanitých osob-ností – ako prvého samozrejme uvádza-me Milana R. Štefánika. Prvá tabu a bola na observatóriu v Chamonix, kde sme si vypo uli nieko ko zaujímavých prího-vorov, v ítane listu MRŠ z vrcholu Mont Blancu v roku 1906. Túto pamätnú tabu u na observatóriu už dobre poznáme, boli sme pri nej nieko kokrát. Tentoraz sme sa však dostali aj k soche MRŠ vo fran-cúzskom meste ku Paulhan, kde sme sa dozvedeli o zaujímavej histórii sochy a tým aj o jej súvise so sochou pred novou budovou SND v Bratislave. Slávnostné privítanie v Paulhan, ktoré nám pripravil starosta s manželkou, spolupracovníkmi a vojnovými veteránmi bolo milé, úprimné a mimoriadne priate ské.

alšie pamätné tabule, pri ktorých sme pristáli boli venované Miroslavovi Tyršo-vi pri Ötzi, Albertovi Einsteinovi v Berne, Freddiemu Mercurymu v Montreux pri Ženevskom jazere, Krištofovi Kolumbovi v Janove.

Rozmanité boli aj vystúpenia ú astní-kov cesty v autobuse – ako vždy zaujali a zanechali v nás nové poznatky. Týkali sa kultúry, histórie, umenia, vedy, politiky, diplomacie. No a treba spomenú aj pocit Stredomoria v Montreux, hne nato chôd-zu po snehu s rozkvitnutými krokusmi v priesmyku Forclaz cestou do Chamonix, závan stredoveku v Avignone pri Pá-

pežskom paláci a moste Saint Benézet, krásne stredomorské výh ady od chrámu Notre Damede la Garde v Marseille, za-ujímavosti Monaca, chrám a pevnos v Brescii, kúpanie v Lignane, pršiplášte a dáždniky v Terste a kultivovanú ub a-nu…

Ur ite to bola aj jedna z najdlhších ciest. Nevieme, i Dekabus doteraz pre-šiel to ko kilometrov na jednu cestu. V avíze na túto cestu stálo, že bude fyzicky a psychicky náro ná. To aj bola. V spolo -nosti milých udí však bola ve mi príjem-ná, pou ná a nám ostane v pamäti s prí-vlastkom rozmanitá. V aka za túto cestu patrí Spolo nosti MRŠ a jej organizátoro-vi Mgr. Petrovi Uhlíkovi. Želáme všetkým lenom ve a zdravia a chutí spoznáva alšie zaujímavé miesta.

Jarmila Pavlovi ová a Miloš Oravec

Návšteva Bradla... a jej „dôsledky“

D a 14. septembra 2012 sme navštívili rodisko M. R. Štefánika so žiakmi piatych ro níkov ZŠ Vajanského 93 z Modry. Celý výlet bol organizovaný AMAVET klubom 944 IMPULZ, aby deti – žiaci na druhom stupni poznali našu najvä šiu osobnos , ktorá je spojená so vznikom samostatné-ho štátu Slovákov a echov. Najskôr sme navštívili múzeum v Košariskách, potom kostol – kde bol M. R. Štefánik pokrstený, cintorín – kde sú jeho rodi ia pochovaní a napokon sme vystúpili na Bradlo. Celú cestu nám svojim rozprávaním spríjem-

oval pán Mgr. Peter Uhlík, ktorý nám bol odporu ený Spolo nos ou M. R. Štefáni-ka. Týmto mu úprimne akujeme za pú-tavý výklad, ktorý si deti mohli vypo u . Toto je tá správna cesta, ktorou by deti mali ís . Najskôr si v u ebniciach pre íta o našich osobnostiach a potom sa vybra na miesta, kde pôsobili… My sme mali o to vä šie š astie, že si deti mohli vedo-mosti ešte viac preh bi podrobnejším vý-kladom o M. R. Štefánikovi.

Pre AMAVET klub 944 Impulz sa týmto celá téma ale nekon í, pretože deti, kto-ré navštívili Bradlo, nacvi ujú divadelné predstavenie „Pocta M. R. Štefánikovi“. Prvé predstavenie bude uvedené pri vý-ro í vzniku R, d a 3. októbra 2012.

D a 30. novembra 2012 v Kultúrnom dome udovíta Štúra v Modre deti opä vystúpia – pre verejnos zreprízujú pred-stavenie „Pocta M. R. Štefánikovi“.

Ingrid Kuníková

Bradlo Peter Sagan

BRADLO . 64 strana . 16

Zo spomienok na môjho priate a

Ing. Svätopluk Michalík ako pravý to Slovák, echoslovák, Štefánikovec a Masarykovec, z celej duše lovek. Nedá mi nereagova a zaspomína si na syna Františka Michalíka – Svätopluka, o kto-rom píše Bradlo íslo 63 jeho vnukom Tomášom. Som hrdý na to, že som sa prostredníctvom SMRŠ vôbec stretol s takýmto lovekom. Chcem len potvrdi , že pri každej príležitosti nášho stretnutia s v akou prezentoval život svojho otca Františka – legionára, i už slovne alebo fotodokumenta ne. Samozrejme bolo to v kruhu alších lenov-priate ov, dnes už nebohého plk. Mirka Krej í ika, gen. Svetozára Na ovi a, Mgr. Petra Uhlíka a

alších. Osobne sa poznám aj s jeho pani manželkou (matkou Tomáša) z Martina a samozrejme aj so samotným Tomášom. Som ve mi rád, že vnuk Františka a syn môjho priate a je pokra ovate om – nesie štafetu štefánikovských predsavzatí. Po-kra uje v šírení týchto udalostí. i už fo-

todokumenta ne alebo písomne. V aka ti, Tomáš.

Daniel ura ka

Zájazd z východu

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. vo Vranove nad Top ou usporiadal v d och 4. a 5. júla 2012 zájazd svojich lenov na západné Slovensko s cie om navštívi kraj M. R. Štefánika.

Po dlhej jazde cez celé Slovensko pr-vou zastávkou v tomto kraji bolo Vrbové, kde si ú astníci pozreli pamätnú tabu u na rodnom dome Mórica Be ovského a pripomenuli si jeho život a ú inkovanie. Po krátkej ceste už vystupovali v Koša-riskách pri bývalej fare, rodnom dome M. R. Štefánika – dnes Múzeu. Nášho národ-ného velikána lenom zájazdu výborne a pútavo priblížila lektorka múzea. Po ná-kupe štefánikovských drobností zašli na cintorín k hrobu rodi ov generála, odkia videli až na mohylu na Bradle. Cez Bre-zovú pod Bradlom sa ú astníci dostali na

Bradlo, kde vä šina z nich prvýkrát stá-la na pôde Mohyly M. R. Šefánika, o si mnohí ve mi uvedomovali. Ve mi sa im pá il kruhový výh ad na okolie a vôbec krásny kraj Myjavskej pahorkatiny a Ma-lých Karpát. Výklad o Milanovi R. Štefáni-kovi a regióne predniesol ú astník zájaz-du Martin Michálek, rodák z Brezovej pod Bradlom, len Spolo nosti M. R. Štefáni-ka. Z Bradla sa Vranov ania zviezli dole na Brezovú, kde si na námestí a na cin-toríne pozreli pamätné tabule, pamätníky a hroby našich národných dejate ov, ktorí pochádzali z tohto kraja alebo tu pôsobili. Na druhý de sa vranovskí cirkevníci ve-novali návšteve Myjavy, zú astnili sa na cirkevnej slávnosti na hrade Bran a po-znávanie ukon ili v Hlbokom, pôsobisku J. M. Hurbana a mieste uzákonenia na-šej spisovnej re i. Ú astníkov putovania ohromili prírodné krásy regiónu. Najviac ich však prekvapil ve mi po etný výskyt miest našich národných dejov a rodísk i pôsobísk našich národných dejate ov.

Martin Michálek

Výstava žiackych výtvarných prác o M. R. ŠtefánikoviV budove Bratislavského samosprávneho kraja v Bratislave

na Sabinovskej ulici . 16 sa v d och 25. 10. – 10. 11. 2012 ko-nala výstava výtvarných prác žiakov základných škôl a základ-ných umeleckých škôl pri príležitosti 94. výro ia vzniku esko-slovenskej republiky pod názvom „M. R. Štefánik na prahu 20. storo ia ako generál, astronóm, vedec, diplomat, letec, cestovate a predsa lovek z podbradlianskeho kraja“.

Zdá sa, že pedagógovia svojich žia ikov a študentov (od 5. – 6. ro ných až po stredoškolákov) dobre pripravili a obo-známili ich s reáliami zo života Štefánika, pretože mnohé expo-náty (ve ká as z nich prezrádza skuto ný talent ich tvorcov) pripomínajú Štefánika ako vojaka, letca, astronóma i politika. Na niektorých kresbách sú motívy Bradla a Košarísk kombino-vané s Eiffelovou vežou, inde zase vidíme Štefánika pravde-podobne aj s jeho snúbenicou Giulianou Benzoni, tu i tam sú

tichomorské motívy s Tahi anmi a Tahi ankami, katamaránom i palmami, a inde zase observatóriá, hvezdárske alekoh ady,

hviezdy… A samozrejme nesmú chýba ani rôzne typy lietadiel, dokonca aj ve mi podarená reprodukcia známej Štefánikovej fotograÞ e ako pilota. Aj ke mládež pod vplyvom sú asnej slo-venskej štátnej symboliky má na svojich výkresoch všade sa-mozrejme slovenský znak a slovenskú trikolóru, poteší, že na výstave je aj exponát s vlajkou eskoslovenskou.

Organizátorom výstavy – obci Dunajská Lužná, Spolku ro-dákov M. R. Štefánika, Základnej škole Dunajská Lužná a Bra-tislavskému samosprávnemu kraju treba po akova za ve mi podarenú akciu. Výstava by si zaslúžila, aby putovala aj po iných mestách, dedinách a inštitúciách na Slovensku.

Ferdinand Vrábel

Za iatkom prázdnin, 1. júla 2012, dožil sa šes desiatky doc. PaedDr. Ján Danek, CSc. a 10. júla 2012 mu prezident SR Ivan Gašparovi udelil titul profesora v odbore pedagogika na Univerzite Konštantína Fi-lozofa v Nitre. K životnému jubileu i do-siahnutej profesúre nášmu lenovi srde ne blahoželáme!

Ján Danek, po štúdiu na pedagogickej fakulte, absolvoval vedeckú prípravu v Ústave experimentálnej pedagogiky SAV v Bratislave, v ktorom potom i pôsobil. Od roku 1998 u il na katedre pedagogiky Uni-verzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Jej prorektorom, po udelenej docentúre, sa stal v roku 2002 a dekanom Þ lozoÞ ckej fakulty v roku 2010. O rok potom úspešne ukon il inaugura né konanie na udelenie

titulu profesora.Profesor Danek pochádza zo Štefániko-

vho rodného kraja, ktorého životný odkaz bol pre neho vždy inšpiratívny. Aj preto stál po novembrovej zmene medzi zakladajú-cimi delegátmi ustanovujúceho zhromaž-denia SMRŠ, kedy prijal funkciu vo výbore a ur itý as pôsobil aj ako predseda brati-slavského klubu. Bol lenom našej Expedí-cie Mt. Blanc 92, sta il napísa pre mládež i životopisnú knihu o Štefánikovi, na bese-dách sa recitovalo i z jeho veršov. Mal ve a povinností na pracovisku, preto svoje an-

gažovanie postupne redukoval.Srdcovkou mu však ostala pomoc pri or-

ganizovaní cestných cyklistických pretekov o Ve kú cenu Bradla, ktorých desa ro ní-kov zhrnul aj do vydanej monograÞ e. Viac jeho aktuálnych príspevkov uverejnil i a-sopis Bradlo. V kontexte s touto innos ou bol v roku 1996 ocenený Medailou Nadácie Jána Papánka za rozvoj udských práv a Pamätným odznakom na stuhe Asociáciou priate ov národného dedi stva eskej re-publiky.

Prajeme profesorovi Danekovi do al-ších rokov dobré zdravie a neutíchajúcu aktivitu v pedagogickej práci, ostatných innostiach i tej v prospech nášho združe-

nia.Peter Uhlík

ŽIVOTNÉ JUBILEUM

I PROFESÚRA

strana . 17 BRADLO . 64

Naše životy sú tvorené stretávaním sa. Stretávaním s u mi, miestami, zážitkami, vecami, snami do budúcnosti. Stretnutie lenov a sympati-zantov Spolo nosti patrí vždy k tým hodnotným a krásnym.

13. októbra 2012 sa v pieš-anskom MsKS – vo Fontáne

zhromaždili udia podobných názorov s jedným zjednocujú-cim prvkom – osobou, prácou, pôsobením a odkazom Milana Rastislava Štefánika.

Samotný úvod patril trojici mladých interpretov – zosku-peniu Laugarissimo z Tren í-na – ktorí naladili prítomných na slávnostný zážitok. Mali sme možnos vypo u si nie-ko ko barokových skladieb v prevedení 2 huslí a 1 keybor-du. Nasledovala báse , ktorá navodila atmosféru doby M. R. Štefánika. Predniesla ju lenka SMRŠ z Liptovského

Mikuláša Zdenka Mat jková (V. Beniak: Štefánik).

Mgr. Mária Gallová uvád-zala celé podujatie a pred-stavovala hostí. Podujatie už tradi ne pozdravili a podporili významné osobnosti z oblas-tí, ktoré súvisia s innos ou M. R. Štefánika, ako aj mnohí pri-mátori a starostovia obcí.

Bás ou M. Válka a minútou ticha si prítomní uctili pamiat-ku lenov klubu, ktorí už nie sú medzi nami.

Následne bolo predstave-né pracovné predsedníctvo v zložení: Ing. Ján Tatara, Mgr. Mária Gallová, Ing. Dušan Pevný.

Nasledovala hodnotiaca správa innosti Spolo nosti M. R. Štefánika, ktorú pred-niesol Ing. Ján Tatara, pred-seda Spolo nosti. (Správu uverej ujeme v plnom znení)

Vážení hostia, dámy a páni, milí priatelia.

Pozdravujem Vás na XXII. Valnom zhromaždení v mene svojom i v zastúpení Správnej rady našej spolo nosti.

22 rokov sa rok o rok stretávame na celosloven-skej úrovni, hodnotíme našu innos , h adáme riešenia a

nové cesty k zdokona ovaniu našej práce v zmysle Stanov spolo nosti. Som rád, že i dnes môžeme spolo ne hovo-ri o našej innosti, pochváli o je pozitívne, ale aj posunú

veci, ktoré sa nám nie celkom daria, dopredu.

Skôr však, ako prejdem k predloženiu správy o innos-ti SMRŠ od ostatného VZ, chcem sa vráti v spomien-kach k tohoro nému marco-vému d u, ke nás navždy opustil spoluzakladate , pod-predseda SMRŠ a náš priate – Mgr. Janko Iždinský. Vá-žil som si ho hlavne pre jeho morálne vlastnosti a zápal pre našu spolo nú vec, ktorou je sprostredkováva nové infor-mácie a vedomosti o živote a diele M. R. Štefánika, aktua-lizova jeho odkaz a v nepo-slednom rade prispieva k roz-voju demokracie a budovania modernej ob ianskej spolo -nosti. On celých 22 rokov aj v tomto duchu žil a pracoval. Bol skuto ným a nezlomným ochrancom demokratické-ho odkazu M. R. Štefánika a zárove aktívnym presadzo-vate om kontinuity v podmi-enkach SR. Už v roku 1993 inicioval presadenie Zákona o zásluhách M. R. Štefánika,

ktorý bol nakoniec po sied-mych rokoch v novembri roku 2000 aj NR SR prijatý. Dnes mu naposledy akujem na tomto významnom stretnutí v mene nás všetkých za jeho tvorivú prácu pre spolo nos , za jeho obetavos , pokoru, za mnohé výnimo né kroky pri plnení základného poslania našej Spolo nosti.

es jeho pamiatke.

1. Správa o innosti SMRŠod ostatného VZ

Do nového trojro ného funk ného obdobia 2011 – 2014 bola zvolená Správna rada spolo nosti v zlože-ní: Ing. Jaroslav Bartánus, Mgr. Mária Gallová, gen.v.v. Ing. Svetozár Na ovi , prof. MUDr. Igor Rie anský, Štefan Šev ík, Ing. Ján Tancík CSc, Ing. Dušan Pevný, Ján Rus-nák, Ing. Ján Tatara.

Na prvom zasadnutí SR SMRŠ bolo zvolené Predsed-níctvo v zložení: predseda Ing. Ján Tatara a podpredse-dovia Mgr. Mária Gallová a Ing. Dušan Pevný.

estným predsedom spo-lo nosti s hlasom poradným je Mgr. Peter Uhlík.

Dozorná rada pracuje v zložení: Gabriela Vdoviaková – predsední ka, Mgr. Ivana Gallová a Ing. Ivana Langová – lenky DR.

SR zasadala v prvom roku funk ného obdobia 4x, vždy

s prizvaním predsední ky DR Gabriely Vdoviakovej.

V zmysle uznesenia ostat-ného VZ boli po zapracovaní návrhov a pripomienok za-slané a schválené MV SR Stanovy Spolo nosti 4. mája 2012. Každý len SR a DR dostal Stanovy a Stanovy boli zaslané všetkým predsedom klubov SMRŠ. Pre ostatných sú kedyko vek k dispozícii na požiadanie a sú zverejnené aj na našej web stránke. Pri tejto príležitosti sa chcem po ako-va p. Pavlovi Mikovi z Prie-vidze – Klub Partizánske za zriadenie a obsluhu tejto web stránky.

Dohody o spolupráci: V roku 2011 sme uzavreli v Bra-tislave dohodu o spolupráci medzi MO SR a SMRŠ, kto-rá je orientovaná hlavne na spoluprácu zo strany SMRŠ o.i. prezentova rezort obrany a ozbrojené sily SR na verej-nosti a v zahrani í, realizova prednášky a besedy na pôde rezortu na témy týkajúce sa života a diela M. R. Štefáni-ka. Zo strany MO SR sa jedná hlavne o pomoc pre innos spolo nosti a klubovú innos v medziach platnej legislatívy.

9. júla 2012 sme v Tren i-anskych Tepliciach uzavreli Dohodu o vzájomnej spolu-práci medzi Zväzom vojakov SR a SMRŠ, vychádzajúc zo spolo ných záujmov a pot-rieb s cie om zachovania a presadzovania odkazu bojov za národnú slobodu, mier a demokraciu. Spolo ným zá-ujmom bude o.i. aj pravdivé spracovanie, hodnotenie a vysvet ovanie histórie a odmi-etanie akýchko vek pokusov o jej skres ovanie.

21. júla 2012 pri príležitos-ti 132. výro ia narodenia M. R. Štefánika v Košariskách sme slávnostne uzavreli tro-jdohodu – Memorandum o vzájomnej spolupráci medzi

sOL so sídlom v Prahe, Nadáciou M. R. Štefánika a SMRŠ, vychádzajúc zo spo-

XXII. VALNÉ ZHROMAŽDENIESPOLO NOSTI MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA

Predseda SMRŠ Ing. Ján Tatara pri slávnostnom prejaveFoto: M. Studený

BRADLO . 64 strana . 18

lo ných záujmov a potrieb s cie om zachovania a presad-zovania odkazu pokrokových, demokratických a humánnych tradícii eskoslovenských lé-gií v rokoch 1914 až 1920 s odkazom na innos a dielo zakladate ov 1. SR a zo vzájomnej spolupráce na prin-cípoch rovnoprávnosti a vzá-jomnej výhodnosti.

Ob asník BRADLO: vy-chádza tak ako doteraz 2x do roka v rozsahu 28 až 32 strán.

akujem Mgr. Márii Gallovej – šéfredaktorke asopisu za obetavú prácu pri jeho zosta-vovaní až po jeho Þ nálnu po-dobu. Verím, že BRADLO sa na alej pá i a prináša rado-s lenom, hlavne tým, ktorí sú vzdialenejší od kontaktov s klubmi a vedením spolo -nosti. Ob asník BRADLO je tiež v plnom znení a rozsa-hu umiestnený na našej web stránke.

Z alších aktivít Spolo -nosti:

D a 8. júna 2012 sme v rámci ve mi dobrej spolupráce s Klubom TGM a MRŠ v Mar-tine a Astronomickou pozoro-vate ou M. R. Štefánika pri Gymnáziu Viliama Paulínyho Tótha v Martine uskuto nili vydarené slávnostné matiné, nazvané „Vede a národu“. Kompletné prednášky vý-znamných prednášate ov a to: RNDr. Vojtecha Rušina DrSc., Mgr. Márie Gallovej, Prof. Ing. Štefana Lubyho DrSc., RNDr. Igora Túnyiho DrSc., a Mgr. Ladislava Drugu sú zachyte-né v brožúre „VEDE A NÁRO-DU“, vydanej SMRŠ a ktorá je tu k dispozícii. akujem za ochotu a ústretovos pri usku-to není tejto významnej akcie riadite ovi Gymnázia Ing. Ma-rianovi Štefkovi, vedúcemu Astronomickej pozorovate ne MRŠ PaedDr. Ivanovi Šabovi a jeho spolupracovní kam.

D a 14. júla 2012 sme v spolupráci s Jednotou sOL v eskom Brode organizo-vali 1. ro ník cykloprejazdu z Košarísk do Hodonína po dobudovanej cyklotrase pri príležitosti 150. výro ia za-loženia Sokola, 95. výro ia

Bitky pri Zborove, 75. Výro ia úmrtia I. prezidenta SR T. G. Masaryka a každoro ne blíži-acim sa výro ím úmrtia M. R. Štefánika. Cie om je založi tradíciu, pri om by sa štart a cie každoro ne striedali a ú astníci sa zú astnia v prie-behu prejazdu troch pietnych aktov: Košariská – rodný dom a socha MRŠ, Mohyla MRŠ na Bradle a pri soche TGM v Hodoníne. Touto cestou a-kujem Dr. Ferdinandovi Vrá-belovi za zorganizovanie ce-lého podujatia.

D a 28. júla 2012 sme zor-ganizovali stretnutie estných lenov SMRŠ v Pieš anoch s

výjazdom na Mohylu na Brad-lo. Stretnutie splnilo svoj ú el v rámci vzájomného spozná-vania sa a diskusie o možnos-tiach zdokona ovania našej spolo nej innosti a pomoci do budúcna.

Ke že sa chcem v správe o innosti ešte aspo iasto ne

venova práci klubov spolo -nosti, nebudem sa venova

alším aktivitám predsed-níctvu a SR spolo nosti. Ide však o ve ký po et vykona-ných spolo enských stretnutí, rôznych jednaní spojených s innos ou našej spolo nosti

vedúcich jednak k zvidite ne-niu SMRŠ ako takej a s pl-nením základného poslania, ktorým je sprostredkováva nové informácie o živote a di-ele MRŠ, prispieva k rozvoju demokracie a budovaniu mo-dernej ob ianskej spolo nosti a hlavne podporova záujem mládeže o poznávanie a po-chopenie postojov a hodnôt, ktoré MRŠ vyznával, aby sa pre u stal vzorom, hodným nasledovania.

Bohužia s oneskorením, ale predsa je už v tla i pri-pravovaná publikácia „Po-sol hviezdnych dia av“ as 1. „Osudy pamätníkov MRŠ na Slovensku.“ Autorom tej-to asti je len spolo nosti a predseda klubu v Nitre Ing. Ján Mania ek a vydavate om je SMRŠ. Jediný nátla ok tejto publikácie vo farbe je tu k dispozícii. Po poslednej

kontrole a prípadných opra-vách sa kniha dotla í, zviaže a predpoklad jej vyjdenia je v polovici budúceho mesiaca (november 2012). Zárove sa uskuto ní – využijúc toto stretnutie – možnos jej objed-nania. Nazrie do publikácie a urobi predbežnú objednávku s po tom kusov je možné pri-amo u autora, pána Mania e-ka. akujem za obrovskú sna-hu a úsilie autorovi publikácie Ing. Jánovi Mania ekovi, za jeho prístup k dielu a trpezli-vos pri prekonávaní rôznych prekážok, ktoré táto práca ob-náša.

2. Kluby Spolo nostiV SMRŠ pracuje 13 klubov

aktívnych a dva prerušili svoju innos z dôvodu, že nemajú

svoje vedenie a sú samostat-ne platiacimi lenmi. Musím s po utovaním konštatova , že sa jedná o Bratislavu a Myja-vu. Niektorí lenovia z tých-to bývalých klubov sa však pri lenili do klubu v Brezovej pod Bradlom. alej sú to klu-by: Banská Bystrica – Bre-zová pod Bradlom – Dudince – Košice – Liptovský Mikuláš – Martin – Nitra – Partizánske – Prievidza – Pieš any – Spiš-ská Nová Ves – Stará Turá – Tren ín.

Naša Spolo nos združuje 761 lenov v spomínaných kluboch a 106 jednotlivcov roztrúsených po celom Slo-vensku, s ktorými komuniku-jeme prostredníctvom ob as-níka BRADLO, stretávame sa na rôznych podujatiach a re-špektujeme ich angažovanos a príslušnos k spolo nosti. Tvoria neoddelite nú sú as nášho spolo enstva.

Kluby našej Spolo nos-ti chápem a je dôležité, aby to tak aj bolo, ako pred ženú ruku Spolo nosti vo vz ahu k širokej verejnosti, hlavne k mládeži. Zo správ a zápisov z innosti vä šiny klubov je jas-

né, že pozývaním osobností z rôznych oblastí spolo enskej, kultúrnej a odbornej zložky života, ktorí sú vä šinou aj naši lenovia, na besedy a

prednášky, ktoré ponúkame aj školám a iným združeni-am, dostávame sa bližšie k širšej verejnosti a študujúcej mládeži, ím vlastne nap a-me základné poslanie našej spolo nosti. Preto je innos klubov tak dôležitá nie len pre vlastných lenov. Pri tejto príležitosti akujem Dr. Vojte-chovi Rušinovi, Dr. Františkovi Kelemu, Mgr. Petrovi Uhlíkovi, Ing. Jánovi Mania ekovi, Mgr. Majke Gallovej a alším ne-menovaným, za ich význam-né aktivity v prednáškovej innosti.

Nie všetky kluby však majú rovnaké možnosti, to zname-ná miesto v regióne, priestory, po et lenov a podobne. Preto aj aktivity všetkých klubov sú rôzne. Vážim si existenciu a prácu každého klubu a želám si, aby vznikali alšie kluby po celom Slovensku, pretože ím viacej bude klubov, tým bude viac Spolo nos MRŠ a jej innos v ob ianskej spolo -

nosti rezonova a osobnos , dielo a odkaz M. R. Štefáni-ka pre túto a alšie generácie budú vidite nejšie.

Klub spolo nosti z Parti-zánskeho je jeden z najmlad-ších klubov, je najpo etnejší s výraznou aktivitou v innosti. Preto v rámci programu tohto VZ dostáva širší priestor na svoju prezentáciu, o však ne-vylu uje ani prezentáciu iných klubov.

Vážení hostia, dámy a

páni, lenovia SMRŠ. Je pri-rodzené, že najlepšie našu innos môžete posúdi vy

sami. V správe som vymeno-val viaceré významné aktivity v našej Spolo nosti a bližšie som nešpeciÞ koval aktivity, ktoré sú samozrejmou, dalo by sa poveda , každodennou povinnos ou, ale povinnos ou dobrovo nou, vykonanou pre riadny chod Spolo nosti.

Pravdou však je, že máme rezervy k tomu, aby naša Spolo nos napredovala vo svojej innosti a cie och. Kto robí, urobí aj chyby, ktoré sú dôvodom k zamysleniu sa a pou ením. Vieme o nedo-

strana . 19 BRADLO . 64

statkoch a chceme ich rieši . Potrebujeme aj poradi , ale aj skuto ne pomôc . Ve mi as-to po úvame o by sa malo, keby, kedy, ako sa to a to…

3. Dostávam sa k alšiemu problému a to sú Þ nancie. O chví u budete po u správu o hospodárení našej spolo nos-ti za obdobie roku 2011 až do 31. 8. 2012. Naše príjmy po-zostávajú hlavne z lenských poplatkov, drobných sponzor-ských darov a dotácií, ktoré sú však ú elovo viazané na kon-krétny projekt. Takže dokáže-me sa pohybova iba v týchto mantineloch a v aka bohu, zatia nám nehrozí zánik. Ak však chceme, a to potvrdzu-jem že chceme, ís dopredu a zve a ova našu innos , musíme sprofesionalizova kanceláriu, resp. sekretariát Spolo nosti a na to treba viac Þ nan ných prostriedkov. Nie je to jednoduché, ale spolo -nými silami sa to sná dosiah-nu dá. Ja tomu verím a preto dovo te, aby som ukon il moje vystúpenie jednou z mnohých Štefánikových myšlienok: ci-tujem: „Pre udí pevného predsavzatia a vytrvalosti, niet nemožnosti“.

akujem vám za pozornos .

Mgr. Ivana Gallová pred-niesla správu o hospodárení Spolo nosti. M. R. Štefáni-ka. Kontrola bola vykonaná dozornou radou, boli skontro-lované doklady. Koncový stav k 31. 12. 2011 bol 3 629,04 eura. Príjmy prevyšovali 8 ti-síc eur, výdavky 11 tisíc eur.

estné lenstvo v Spo-lo nosti M. R. Štefánika bolo doteraz udelené 49 osobnos-tiam z rôznych oblastí verej-ného života. 50 – tym estným lenom je Prof. RNDr. Dušan

Podhorský, DrSc., ktorý spra-coval mnohé projekty a pripra-vil výstavy, poznanie itate ov obohatil o dejiny meteorológie v eskej republike a na Slo-vensku. Je lenom rôznych vedeckých organizácií, au-torom vyše 150 vedeckých prác, bol ve vyslancom v stre-doázijských republikách býva-lého ZSSR.

S pozdravnými prejavmi vystúpilo viacej prítomných.

Dr. Vojtech elko upria-mil pozornos na eskú as Spolo nosti M. R. Štefánika. Upozornil na skuto nos , že aj ke žije v eskej republi-ke ve ké množstvo Slovákov nemajú záujem o spolkovú innos a stráca sa ich patri-

otizmus. Profesor Štefan Luby in-

formoval o encyklopedickej sérii „Beliana“, kde sú pod heslom „Milan Rastislav Šte-

fánik“ uvedené isto fakto-graÞ cké údaje z jeho života. SMRŠ venoval jednu z uve-dených encyklopédií. Pozdra-vil aj od (prítomného) pod-predsedu SAV, RNDr. Igora Túnyiho DrSc.

V minulom roku navštívil zhromaždenie Mgr. František Trávní ek, na tomto stretnutí bol hos om Ing. Emil Cigá-nik, ktorý odovzdal pozdravy od svojej organizácie. Zdôraz-nil podiel légií na vzniku SR, ich existencia bola význam-ným faktorom pri presadení cie a za podpory vtedajších mocností. V širšom horizonte sa blíži 100. výro ie. Pozoru-hodný bol po et legionárov vtedy ešte neexistujúceho štátu ...120 tisíc. lenom Správnej rady venoval pamät-né plakety vytvorené k výro-iu vzniku s. légií.

Ing. Pavel Marko pozdra-vil všetkých v mene Únie voj-nových veteránov SR, ktorá združuje približne 14 tisíc lenov. Slovenské jednotky

pôsobia v mierových misiách, v medzinárodnom krízovom manažmente. Tradície a od-kaz je potrebné pretavi do života a práce.

Ing. O ga Reptová po-zdravila všetkých so želaním entuziazmu a po akovaním za aktivity spolku v mene rodákov z Dunajskej Lužnej. Informovala o sú ažiach a vý-stavách.

Mgr. Peter Uhlík spomenul Dr. Hronského, ktorý zomrel v tomto roku. Hovoril o zámere

postavi repliky pylónov, ktoré slúžili ako podstavce pod a-lekoh admi pri pozorovaniach M. R. Štefánika a zostali jedi-nými hmotnými svedkami jeho pôsobenia na južnej pologuli. (O ich nájdenie sa pri inil Dr. Kele spolu so spolupracovní-kmi).

Na tento prejav nadviaza-la starostka obce Košariská Mgr. Anna Abramovi ová, ktorá upozornila na nepriaz-nivé Þ nan né podmienky. Naopak – kladným výsled-kom realizovaných aktivít je prepojenie rodísk M. R. Šte-fánika a T. G. Masaryka, bolo zveladené múzeum, chodník. Cyklotrasy si získavajú stále vä šiu ob ubu.

JUDr. Jozef Škultéty, pod-predseda Spolo nosti A. Dub-eka, analyzoval motto „Veri ,

milova , pracova “, pretože bez dôvery nie je spolupráca. Peniaze treba zarobi , potom je možné ich da na charitu – táto formulácia by mohla by inšpiratívnou pre mnohých.

Mgr. Eva Ušiaková primá-torka Brezovej pod Bradlom hovorila o rekonštrukcii Šte-fánikovho domu, zatia úpravy zvonka, má sa realizova aj zvnútra. Má sa vybudova aj informa ná kancelária a za-bezpe i údržba mohyly.

Po prestávke opä zazneli tóny krásnej hudby v podaní zoskupenia Laugarisimo.

Aktívny klub SMRŠ z Par-tizánskeho priblížil svoju roz-siahlu innos prezentovanou formou power pointu. Prítom-ných zaujala pestros a širo-ká škála podujatí. Komentár predniesol Ing. Ladislav Prí-davka.

Nasledujúcim bodom pro-gramu bol Þ lm Dr. P. Kanisa Štefánik, príbeh hrdinu – 1. diel cyklu „Poroba“. Doku-ment mapuje obdobie vlády Habsburgovcov, spomína osobu Ferdinanda I., udalosti z doby Lajosa Košútha, J. M. Hurbana, Štúrovcov, revolu -ného roku 1848, „Žiadostí slo-venského národa“, obdobie útlaku, ale aj nádejí pre Slová-kov. Vo Þ lme sa alej objavuje informácia o otcovi M. R. Šte-fánika, dej prechádza z dejin-ných udalostí na život sledo-vanej osoby. Otec považoval Paríž za „hniezdo hriechu“, neskôr, po úspechoch syna na vedeckom poli uviedol, že rodáci sú na syna hrdí.

V diskusii vystúpili nieko -kí diskutujúci: Juraj Hladký z Partizánskeho (návrhy na zefektívnenie innosti, vytvo-renie vlajky a medaily – sym-bolov SMRŠ), PhDr. Ružena Kormošová zo Spišskej No-vej Vsi (pripomenula spätos rodiny Štefánikovcov s týmto regiónom), Ing. Jaroslav Bar-tánus z Liptovského Mikuláša (mohyla je pietnym miestom, správanie návštevníkov by tomu malo zodpoveda , na-vrhol osadi „upozornenie na tento fakt“), Mgr. Marta Ma-lániková z Tren ína hovorila o besede ku knižnému titulu O i plné hviezd od Jaroslava Rezníka, kde sú opisované detstvo a hry M. R. Štefánika. Starý otec autora sa osobne s budúcim vedcom a štátni-

estný len SMRŠ Prof. RNDr. Dušan Podhorský, DrSc.,Foto: M. Studený

BRADLO . 64 strana . 20

KLUBOVÁ INNOS SPOLO NOSTI MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA

DUDINCE

V dudinskom hoteli Minerál sa usku-to nila 7. 9. 2012 lenská schôdza Klubu SMRŠ spojená s prednáškou Mgr. Márie Gallovej, ktorej hlavným motívom bol vý-rok M. R. Štefánika: „Niet slobody, kde niet vzdelania a charakteru“. Prednáška bola zameraná na postavenie žien a ich výsled-ky práce vo vede, kultúre, politike, skrátka o ženách, ktoré sa v dejinách ve kou mie-rou zaslúžili o pozdvihnutie vzdelanosti.

Sú as ou lenskej schôdze bolo aj zhodnotenie innosti a stavu lenstva v klube. V sú asnosti má klub 41 lenov.

lenská schôdza na svojom zasadnutí uskuto nila nové vo by. Novou predsední -kou klubu sa stala Mgr. Andrea Holíková, lenmi Výboru sú: Ing. Martin Be uch, Vil-

ma Petrovová, MVDr. Pavol Poliak, O ga Sviatková, Zlatica Šoucová, Ing. Ján Tre-tina. Schôdzu oživil aj kultúrny program: jedna z najstarších lenov SMRŠ Zuzana Pavlovicová zarecitovala báse „Štefáni-kova matka“ a O ga Sviatková báse „Šte-fánikovi“. lenovia klubu, ktorí sa zú astnili viacerých zájazdov, poriadaných Mgr. Uhlí-kom pre lenov SMRŠ priblížili svoje zážit-

ky slovom a premietaním fotograÞ í. Vilma Petrovová

KOŠICE

20. júla 2012 sa zošli lenovia Spolo -nosti M. R. Štefánika v Košiciach, aby si pri pomníku zakladate ov eskoslovenského štátu položením kvetov pripomenuli 132.výro ie narodenia Milana Rastislava Šte-fánika. V rámci spomienky na velikána na-šich dejín dr. Irena Mlynárová predniesla báse Daniela Šovca „Štefánikovi.“

V jesennom období sa lenovia klubu zú astnili dvoch besied. O knihe o živote F. Ruppeldta besedovali s doc. Milošom Ko-

va kom a Mariánom Ka uchom a s pani fa-rárkou Hreskovou o knihe „U ím sa ži bez teba“. Obe knihy – ale aj besedy o nich – vyvolali ve mi živý záujem nielen o históriu, ale aj o loveka všeobecne.

lenovia klubu sa zú astnili podujatia – (organizovaného v spolupráci s es-kým spolkom v Košiciach) spomienkového stretnutia k vzniku eskoslovenska v ok-tóbri pri súsoší TGM a MRŠ.

Nie bez zaujímavostí a nadšenia bola aj návšteva výstavy Bábok a strašidielok v Botanickej záhrade spolu s de mi, ím sa innos aj „genera ne „ve mi spestrila.

Daniela Hricová Poh ad na ú astníkov stretnutia v Dudinciach

lenovia klubu SMRŠ pri súsoší TGM a MRŠ

Trošku štatistiky o SMRŠ

K 30. septembru 2012 má Spolo nos Milana Rastislava Štefánika evi-dovaných 879 lenov. V Spolo nosti M. R. Štefánika pracuje 371 žien a 508 mužov, z nich celkom má 356 vysokoškolské vzdelanie. Vekový priemer je 67,5 rokov. Najmlad-ším lenom je Ivan Maximilián Vnuk z Pieš an (7 rokov) a najstaršími lenmi sú Alžbeta Závodná (*1917) z Brezovej pod Bradlom a František

Tománek (*1917) z Prievidze.Spolo nos M. R. Štefánika má t. . 25 estných lenov (24 mužov, 1 ženu), štyria z nich sú francúzski štátni príslušníci.

kom poznal. Tatiana Grófová (možnos poskytnutia mate-riálov pre školy), JUDr. Ivan Kudla (uskuto nené aj pláno-vané innosti – reinštalácia pamätníku sl. legionárom v Tren íne), Mgr. Milan Choma (osud busty, aktivity u ite ov v Kežmarku, Spišskej Belej a na Spiši vôbec), Ing. Ján Ma-nia ek (predstavil publikáciu o existujúcich aj zni ených pamätníkoch, poh adniciach – 30 sochách, 97 bustách, spo-

lu od 86 autorov). Ing Dušan Pevný zdôraznil dobrovo níc-ku innos , pocit zodpoved-nosti pre budúcnos . Deti viac vedia o u och zo zahrani ia. Mnohí zodpovední vládnu, ale neslúžia.

Predseda SMRŠ Ing. Ján Tatara po akoval za príspev-ky a pozdravy, vyjadril rados z toho, že Spolo nos je živá, pracuje, prezentuje sa innos-ou.

Návrhová komisia v zá-

vere potvrdila, že bola prijatá správa o innosti, správa o hospodárení a všetkým klu-bom, ako aj Správnej rade uložila zapracova uznesenie do plánov práce. Kone né slovo patrilo Mgr. Márii Gal-lovej. Konštatovala, že M. R. Štefánik bol lovekom s pozi-tívnymi rtami aj slabos ami ako iní, ale lovek s vierou, ktorý išiel za hlasom srdca, bol plný energie, aj ke chu-dobný a zad žený, dôležité je AKO všetko dokázal. Po ako-vanie smerovalo k organizáto-rom podujatia, s ím sa ur ite stotožnili všetci prítomní.

Okrem rôznych materiálov bola pre všetkých dostupná

publikácia „Vede a národu“ s príspevkami od 6 autorov, k dispozícii boli aj knižné tituly, všetci ocenili chutné pohos-tenie pripravené SMRŠ, ako aj lenkami viacerých klubov (Pieš any, Stará Turá, Brezo-vá pod Bradlom, Prievidza, Nitra, Tren ín…).

Naše životy sú o stretnuti-ach a stretávaní sa. My sme sa chceli, aspo v duchu, stretnú s lovekom, ktorého duševný svet bol nesmierne obrovský, aj ke jeho nosi-te om bola drobná postava s krehkým zdravím. Je pekné dúfa , že nejakým spôsobom je tu stále medzi nami.

Ivana Pavelková

Poh ad na ú astníkov Valného zhromaždeniaFoto: M. Studený

strana . 21 BRADLO . 64

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Okrem tradi ných schôdzových innos-tí, zú astnili sa lenovia aj celoslovenských podujatí, organizovaných SMRŠ (Vede a národu)

22. júla 2012 vystúpili po druhý krát (2. ro ník) lenovia a sympatizanti Klubu SMRŠ v Liptovskom Mikuláši na Štefáni-kovu chatu pod umbierom, kde v jedálni chaty sa uskuto nila pietna spomienka na ve kú osobnos slovenského národa. Po-dujatie malo ve ký ohlas medzi všetkými prítomnými.

30. novembra 2012 sa uskuto nila be-seda o životopisných Þ lmoch s dr. Pavlom Kanisom.

Jaroslav Bartánus

NITRA

Klub má 37 lenov. Jeho hlavnou úlohou bolo organizovanie zbierok na sochu gene-rála M. R. Štefánika a tak pomôc mestu Nitra sochu postavi . Napísala sa výzva k všetkým 70 tisícom dospelým obyvate om Nitry, aby prispeli aspo 1€ do zbierky. Tým by sa získala suma na polovicu z ceny sochy. Ak by však pridali alšie euro – sta-ilo by to na zhotovenie celej sochy.

Dvakrát do roka vyšiel Informátor o innosti Klubu, štvr ro ne raz je lenská

schôdza klubu. V júli t.r. navštívili lenovia klubu „stretnutie Slovákov a echov na Ja-vorine“, v Myjave položili kyticu k prvému pomníku Štefánika v SR a pozreli si aj uni-kátny model mohylky Bradla na železni nej stanici. Klub uskuto nil aj dve premietania Þ lmu dr. Kanisa o poslednom lete generála Štefánika do slobodnej vlasti. lenovia klu-bu a sympatizanti – ale aj verejnos – mala možnos zú astni sa na dvoch zaujíma-vých prednáškach: „Štefánik a astronómia“ bol názov prednášky dr. Vojtecha Rušina DrSc., a „Letec Štefánik a Caproni“ bol ná-zov prednášky Karola Steklého.

Do kroniky klubu sa zaznamenáva-jú všetky podujatia realizované klubom SMRŠ a internetová stránka mesta obsa-huje aktuálnu propagáciu innosti SMRŠ, Klubu a dr. M. R. Štefánika.

Ján Mania ek.

PIEŠ ANY

Výlet do Štefánikovho krajaPieš anský klub SMRŠ zorganizoval

d a 27. 10. 2012, v predve er výro ia vzni-ku I. SR, výlet do kraja M. R. Štefánika. Výletu sa zú astnilo celkom 17 lenov a sympatizantov SMRŠ.

Ú astníci najprv navštívili Múzeum a rodný dom M. R. Štefánika v Košariskách, kde im poskytla riadite ka múzea takmer hodinový výklad o živote a diele M. R. Šte-fánika.

Mnohí z ú astníkov navštívili novú expo-zíciu múzea po prvý krát a ocenili jej pest-ros a aj pútavý výklad pani riadite ky.

Zájazd potom pokra oval do mesta Bre-zová pod Bradlom. Tam si ú astníci uctili pamiatku významných slovenských de-jate ov, brezovských rodákov – Štefana Osuského a Jána Papánka. Potom už au-tobus jachal na Bradlo. Ve mi nepriaznivé daždivé po asie ani hmla neodradili ú ast-níkov vo výstupe na Mohylu, kde položili kyticu kvetov. Pripomenuli si tragickú smr generála a jeho sprievodcov, diskutovali o jeho odkaze hlavne v súvislosti s nadchád-zajúcim 94. výro ím vzniku SR.

Z Bradla viedla cesta ú astníkov do okresného mesta Myjava. Tam položili al-šiu kyticu kvetov k prvému pamätníku M. R. Štefánika v SR, ktorý nezmenený pretrval aj totalitné asy fašizmu a komunizmu. So záujmom si prezreli aj ne aleký hotel Šte-fánik.

Nepriaznivé po asie neumožnilo ná-vštevu alších plánovaných lokalít (Sobo-tište, Turá Lúka) a tak sa výlet skon il tro-chu pred asne.

Napriek tejto skuto nosti ú astníci vyja-drili spokojnos , ke že hlavné ciele výletu (návšteva Košarísk a Bradla) boli splnené.

PRIEVIDZA

Klub Spolo nosti je zatia najmladší –bol založený 15. 3. 2012. Za obdobie od svojho vzniku usporiadal 2 klubové stret-nutia, 1 výstavku o živote M. R. Štefánika (s originálom rukopisu a korešpondencie z cesty za pozorovaním zatmenia Slnka v r. 1907 prof. Zengerovi). Viacerí sa zú astnili

celoslovenského podujatia Vede a národu ako aj jedného výletu. Predstavitelia Klubu SMRŠ sa zú astnili na základe oÞ ciálne-ho pozvania primátorky mesta na pietnom akte kladenia vencov k výro iu SNP.

Miroslava Šimková

STARÁ TURÁ

lenovia Klubu SMRŠ v Starej Turej majú svoju innos už roky zaužívanú: výro ná lenská schôdza, lenské schôd-ze, ú as na celoslovenských podujatiach na Bradle a Košariskách. Tohto roku sa zú astnili aj slávností bratstva echov a Slovákov na Javorine a krajských osláv 68. výro ia SNP na vrchu Roh pri Lubine. Sa-mozrejmos ou bolo aj spolo enské stretnu-tie pri guláši, dobrej hudbe a opeka ke v Drgo ovej doline.

Ján Rusnák

SPIŠSKÁ NOVÁ VES

Klub SMRŠ každoro ne organizuje pi-etne spomienkové slávnosti pri príležitosti hrani ných dátumov života M. R. Štefáni-ka. lenovia vo vä šom po te sa zú astnili podujatia Vede a národu.

Jolana Prochotsklá

( innos klubov SMRŠ v Brezovej pod Bradlom a Martine je zakomponovaná v celoslovenských podujatiach a v preh ade o innosti SMRŠ)

as pieš anského klubu na Brezovej

lenovia SMRŠ z Nitry pred sochou MRŠ

Pozdrav jubilantke

Na septembrovom stretnutí lenov Klubu SMRŠ v Brezovej pod Bradlom sme si ucti-li pri príležitosti 95. narodenín emeritnú u ite ku a dlhoro nú lenku Spolo nosti Milana Rastislava Štefánika

Alžbetu ZávodnúCelý svoj život zasvätila škole. V za iat-

koch prešla viacerými miestami Sloven-ska. Najprv ako výpomocná, do asná, až potom riadna u ite ka v Brvništi, kde dva roky u ila a bývala s RNDr. udmilou Pajdušákovou, budúcou astronómkou a riadite kou Astronomického observatória na Skalnatom Plese.

Po návrate do rodiska pod Bradlom, až do odchodu na dôchodok, sa venovala žiakom ako u ite ka biológie a prác na pozemku, ale aj vo funkcii zástupkyne riadite a školy.

Vracajúc sa do histórie rodiny, rada spo-mínala na brata Jána Závodného, produ-centa prvého slovenského Þ lmu Jánošík 21.

Jubilantka si svoju duševnú i telesnú rov-nováhu udržala do dnešných dní.

Do tých alších je prajeme predovšetkým zdravie, pohodu, spokojnos a ve a slne -ných dní.

BRADLO . 64 strana . 22

I. Myšlienky z eseje historika dr. Dušana Kováča „Deň vzniku mo-derného Slovenska“

* 28. október si na Slovensku nijako zvlášť nepripomíname. Je to v kalendári jeden z mnohých pamätných dní. Ak chceme zhodnotiť vý-znam historickej udalosti alebo osobnosti, najlepšie je položiť si – aj keď iba hypoteticky – otázku: ako by to bolo, keby nebolo. Takto postavená otázka bola nemysliteľná v čase, keď sa verilo na zákonitosti historické-ho vývoja. Lenže dejiny tvoria ľudia a výsledok procesu je výsledkom ich činnosti. Jednotlivcov aj spoločnosti. A pokiaľ ide o vznik Českosloven-skej republiky, čím hlbšie študujeme tento proces, tým viac si uvedomu-jeme, aký to bol krehký projekt. Projekt, ktorý mohol nebyť a vlastne dlho, až takmer do samého konca vojny, bol mnohými politikmi považovaný za neuskutočniteľný. A mnohí neverili, že česko-slovenský štát prežije viac ako rok – dva aj po tom, čo jeho existencia bola potvrdená mierovými zmluvami.

* Áno, Česko-Slovensko naozaj mohlo nebyť a nebolo by to nič udi-vujúce. Na to, že sa tento plán, ktorý ešte v máji 1915 bol pre britské ministerstvo zahraničných vecí fantáziou, stal realitou, bolo treba vyna-ložiť mimoriadne úsilie. Predstavitelia zahraničného česko-slovenského odboja vedení Masarykom, Štefánikom a Benešom vstúpili do odboja proti Rakúsko-Uhorsku. Ale najväčšie úsilie museli vynaložiť na boj s neochotou dohodových politikov súhlasiť s rozčlenením Rakúsko-Uhor-ska. A mohutná agitácia, početné memorandá – to všetko by nebolo pomohlo, keby nebolo česko-slovenského zahraničného vojska a jeho úspechov v boji s ústrednými veľmocami a potom v boji s boľševikmi.

* Pre Slovákov bolo riešenie vo forme česko-slovenského štátu op-timálnym riešením slovenskej národnej otázky. Vznik ČR bol teda tým bodom nula, od ktorého sa odvíjali, predovšetkým v národnom ohľade, úspešné dejiny Slovákov v 20. storočí. Skúsme si to pripomenúť: po prvý-krát v dejinách vzniklo Slovensko ako samostatný administratívny celok s hranicami potvrdenými mierovými zmluvami. Slováci sa stali ofi ciálne štátotvorným národom, aj keď to bolo vo forme novovytvoreného poli-tického národa československého. Toto obmedzenie sa napokon týkalo aj Čechov. Z tvorcov česko-slovenského štátu sa na Slovensku prijíma jedine Štefánik, ale aj to v skreslenej podobe. Pretože ak malo Sloven-sko presvedčeného politického čechoslovakistu, tak to bol v prvom rade Štefánik.

* Vo vzťahu k ČR by sme nemali zabúdať aj na ďalší dôležitý fakt. Bol to štát demokratický. Bola to jediná demokracia v strednej Európe, ktorá až do Mníchova bola plne funkčná. A bola to aj prvá demokracia v dejinách Slovákov...., O úrovni demokracie v ČR možno diskutovať. Predovšetkým v dôsledku početných národnostných menšín… Slováci však v plnom rozsahu mohli využívať demokratický politický systém. Po prvýkrát v dejinách Slováci sa stali z obyvateľov občanmi, pretože všetci dospelí, vrátane žien, dostali volebné právo. Aj napriek mnohým obmed-zeniam znamenala demokracia pre slovenskú spoločnosť výraznú poli-tickú zmenu pre formovanie moderného občana a občianskej spoločnos-ti.

* Demokracia prvej republiky mala ešte jednu významnú dimenziu, o ktorej sa menej hovorí, ale ktorá v určitom zmysle poznačila slovenskú spoločnosť ešte výraznejšie ako dosiahnutie všeobecného volebného práva. Prvý prezident ČR patrí nepochybne aj k významným teoretikom demokracie. Podľa Masarykovho názoru demokracia neznamená iba všeobecné volebné právo a „víťazstvo“ väčšiny. To by bolo príliš málo a svojim spôsobom je to aj nebezpečné. Masaryk defi noval demokra-ciu svojim typickým spôsobom, lapidárne: „Demokracie – toť diskusie!“ Znamená to, že aj demokratická spoločnosť je založená na rozdielnosti.

Spoločnosť nikdy nemôže byť jednotná vo všetkých otázkach. Táto rôz-norodosť vyžaduje diskusiu a hľadanie konsenzu… Demokracia by teda mala byť spoločnosťou, ktorá je v permanentnej diskusii a diskusia je školou tolerancie.

* Prvú ČR napokon rovnako ako ostatné historické udalosti a javy netreba idealizovať. Všeličo v nej celkom nefungovalo… nebol to onen idealizovaný štát nazvaný Utópia. Často sa poukazuje na ekonomické problémy. Nesmieme zabudnúť, že hospodárska kríza začiatkom 30. tych rokov postihla celý svet. Nevyrovnáme sa s dejinami, ak ich nebudeme chápať vo všetkých časových a priestorových súvislostiach. Pre historika by to malo byť samozrejmé, ...ale vzhľadom na dobu, ktorá odvtedy uply-nula by to nemal byť problém ani pre slovenskú spoločnosť. Súčasná slo-venská spoločnosť málo žije dejinami. Pri každodennom zhone na dejiny nezostáva čas a nemôžeme sa tomu čudovať. Na druhej strane každá spoločnosť má svoje dejiny a tie sú súčasťou každodennosti. Akokoľvek by sme sa chceli, nemôžeme sa z dejín celkom vyvliecť, pretože ony nás svojim spôsobom poznačili, aj keď to často nevnímame. Zabúdať na to, že vznik Československa 28. októbra 1918 je významným počiatkom moderných slovenských dejín, od ktorého sa odvíja aj naša súčasnosť, a že je to dátum vzniku moderného Slovenska – je nepochybne znak toho, že v našom historickom vedomí nie je niečo v poriadku.

Uverejnené v denníku Pravda dňa 27. 10. 2012

II. 26. októbra 2012 sa zišli v Martine na svoju členskú schôdzu členovia Klubu priateľov T. G. Masaryka a M. R. Štefánika. Stretnutie

malo slávnostný ráz a malo niekoľko zaujímavých celkov. Prvým bolo položenie vencov k bustám oboch štátnikov, ktorých meno nesie Klub. Spoločné vence položili zástupcovia mesta so zástupcami Klubu TGM a MRŠ. Mini príhovor – skôr však „poďakovanie“ tu zaznelo z úst PhDr. Michala Eliáša CSc.

Odtiaľ viedli kroky účastníkov do budovy Slovenskej sporiteľne (bý-valej Tatrabanky) známej to miestom prijatia Martinskej Deklarácie. Opäť PhDr. Michal Eliáš tu predniesol o.i. aj tieto slová: „Nachádzame sa v priestoroch, kde pred 94 rokmi národní dejatelia prijali rozhodujúce roz-hodnutie pre dejiny Slovákov – zdieľať spoločný osud s českým národom v spoločnom štáte. Menej známe je, že pri tomto akte využili aj literatú-ru. Slávnostné deklaračné zhromaždenie otvoril tu v dvorane Tatrabanky Matúš Dula recitáciou úryvku legionárskej básne Janka Jesenského: „Či ten náš život zakončíme v stude,/ či vydobyjú naše pravice/ pre život voľný nové hranice,/ či boj náš aspoň krásnou smrťou bude?“/

26. 10. v Martine

strana . 23 BRADLO . 64

Deklaráciu prijali jednomyseľne. Priebeh celého zhromaždenia trval od pol tretej do piatej hodiny popoludní. Zhromaždenie zakončil Štefan Krčméry príležitostnou básňou s názvom „ 30. októbra“:„Ešte raz premerať, zvážiť a v okamih/ do boja, do boja, do boja!Do novej záhrady kvet sa len presadí/ národa, národa, národa!“

A hoci v tejto novej záhrade neboli vždy len ruže, našli sa bodliaky

i tŕne, znamenal tento krok pre Slovákov národnú záchranu a utvorenie podmienok na plnú samostatnosť.“ Každý z účastníkov sa podpísal v krásnej sieni Deklarácie do Kroniky a opäť sa putovalo… do Turčianskej knižnice. Tam si účastníci vypočuli prednášku dr. Eliáša o „Jubileu prí-chodu sv. Cyrila a Metoda „s prezentáciou krásneho kalendára.“

M.G.

III. Pri Pamätníku čs. štátnosti na Vajanského nábreží v Bratislave si pripomenuli 94. výročie vzniku ČR 28. októbra 2012 minútou ticha účast-níci slávnostného zhromaždenia. K Pamätníku položili kytice kvetov a zapálili sviečky.

IV: 26. 10. 2012 sa uskutočnila lampiónová spomienka v meste My-java.

V. 26. 10. 2012 94. výročie vzniku ČSR si pripomenuli v Novom Mes-te nad Váhom, kde v Parku M. Hurbana k Pomníku padlých v prvej sve-tovej vojne, položili vence.

VI. Tradičné stretnutie rodákov pri príležitosti spomienky na vznik republiky sa v Dunajskej Lužnej uskutočnilo 20. 10. 2012. Tohtoroč-né stretnutie malo regionálny charakter. Na stretnutí boli prítomní sta-rostovia obcí Priepasné, Dunajská Lužná, ale aj veľvyslanec ČR v SR pán Jakub Karfík. Okrem výstavy detských prác odznela prednáška dr. Vojtecha Rušina DrSc. „Muž Slnka“, vystúpili ľudové súbory… skrátka v družnej atmosfére strávili účastníci pekný deň.

VII. Slovenská a česká vláda si pripomenuli vznik bývalého spoločné-ho štátu historicky prvým rokovaním 29. 10. 2012 v Uherskom Hradišti a v Trenčíne.

Na nádvorí Jezuitských kolejí v Uherskom Hradišti členovia vlád si vypočuli hymny, ktoré odzneli na počesť slovenskej strany v opačnom garde, ako v bývalej spoločnej československej hymne. Po hymne od-zneli príhovory premiérov. Rokovania vlád mali zaujímavý priebeh – po spoločnom úvode si dvojice rezortných kolegov z ČR a SR zasadli za bilaterálny rokovací stôl.

Stretnutie pokračovalo spoločným obedom v hoteli Elizabeth v Tren-číne. Kabinety vedené Petrom Nečasom a Robertom Ficom sa stretli deň po štátnom sviatku v ČR a pamätnom dni na Slovensku. Stretnutia mali symbolizovať nadštandardnosť vzťahov oboch republík. A to aj 20 rokov po vzniku samostatných štátov.

Z dennej tlače

Oslava ČSR v Muzeu TGM v Lánech 28. říjen je dnem vzniku první Československé republiky a státním svát-kem, ale rovněž datem, kdy si společnost ČSR - CZECHOSLOVAK REAL připomněla již čtvrté výročí svého založení. Vedení fi rmy připravilo spolu s Muzeem T. G. Masaryka a Společnosti M. R. Štefánika na tento den oslavu, která se konala pod záštitou primátora hl. m. Prahy, doc. MUDr. Bohuslava Svobody, CSc.

V neděli 28. října se v odpoledních hodinách sešli hosté na hřbito-vě v Lánech, kde společně s ředitelem muzea TGM p. Mgr. Františkem Povolným, za účasti prvorepublikových četníků a smíšeného pěveckého sboru Chorus Laneum, položili věnec ke hrobu prvního prezidenta T. G. Masaryka.

Poté se hosté přesunuli do Muzea TGM kde VIP osobnosti zasedli k již tradiční simultánní šachové partii. Hosty přivítala moderátorka večera Lenka Vacvalová společně s ředitelem muzea TGM p. Mgr. Františkem Povolným, starostou obce Lány p. Karlem Skleničkou a organizátorem akce Ing. Vladislavom Stankom. Simultánní šachovou partii uvedl Muž roku 2009 p. Martin Zach.

Čestným hostem večera byla i legendární československá hlasatelka a moderátorka p. Kamila Moučková, která ve svých slovech připomněla vznik první republiky a poděkovala společnosti ČSR - CZECHOSLOVAK REAL za přípravu těchto oslav.

Po české a slovenské hymně ožili prostory muzea hudebním vy-stoupením, které bylo alternací za původně naplánované představení „Písnička pro pana prezidenta“, z důvodu náhlého onemocnění p. Jiřího Brože muselo být zrušeno.

Oslavy poté pokračovali After party jejíž součástí byla cimbálová hudba a raut bohatý na speciality slovenské kuchyně od partnera večera – Koliby Javorník.

Vladislav Stanko

V sieni Tatrabanky

BRADLO . 64 strana . 24

– eskoslovenská obec legionárska – eskoslovenská obec legionárska – D a 21. júla 2012 podpí-sala Spolo -nos Milana Ras t i s lava Štefánika s

e s k o s l o -v e n s k o u obcou legio-nárskou (aj

s Nadáciou M. R. Štefánika) Memorandum o vzájomnej spolupráci.

1. augusta 2012 sa uskuto nila v meste Louny oslava 100. výro ia narodenia kpt. Otakara Jaroša, ktorý 8. 3. 1943 padol pri obrane Sokolova. Oslavy zahájil pietny akt pri rodnom dome, v ulici, ktorá nesie jeho meno. Pietneho aktu sa zú astnil minister obrany Alexander Vondra, hejtmanka Ústeckého kraja, vojnoví vete-ráni – niekdajší spolubojovníci z bitky pri Sokolove na ele s bri-gádnym generálom Alexandrom Beerom. Za sOL položil veniec k pamätnej tabuli podpredseda Emil Cigánik. Po pietnom akte sa uskuto nilo stretnutie v ZŠ 28. októbra v Lounech, kde mimo-riadny potlesk „dostal“ A. Beer, ktorý ve mi emotívne popísal okolnosti bojov pri Sokolove.

18. augusta 2012 sa v obci Ka-lište po 7-my krát uskuto nilo „Stretnutie generácií“, ktorého hlavným usporiadate om je ÚV SZPB. Obec Kalište symbolizu-je 102 obcí, vypálených v dobe SNP. Každoro ne sa podujatia zú ast uje mnoho udí – vládni a ústavní initelia, ú astníci týchto smutných udalostí, ale aj široká verejnos . Za sOL položil sym-bolický veniec Emil Cigánik.

18. augusta 2012 si Bratislava pripomenula obsadenie a pripo-jenie Petržalky k Bratislave (15. 8. 1919), ím sa vlastne skon il vojnový konß ikt – „nevyhlásená vojna“ medzi eskoslovenskom a Ma arskom. Toto podujatie bolo spojené s otvorením výstavy (v Mýtnom dom eku) dobových fotograÞ í, dokumentujúcich túto

významnú udalos , ako aj dejiny sl. légií. Na podujatí prehovori-

li za ú asti predsedu BSK Pavla Freša viacerí ú astníci podujatia (M. aplovi , F. Vrábel, M. Žuf-fa-Kun o…)

25. augusta 2012 oslavovala malá slovenská obec Bottovo (okres Rimavská Sobota) 90. výro ie svojho založenia. Obec vznikla v r. 1926 v katastri obce Dubovec, Cakov a Rimavská Se na pozemkoch ve kostatkára Co-burga. Za ali ju už v roku 1922 stava kolonisti – s. legionári z

iech, Moravy a Slovenska (asi 35-ti). Oslavy sa na pozvanie Boženy Jánošíkovej zú astnil za

sOL Miroslav Bilský.

29. augusta 2012 sa za ú asti vojnových veteránov, ú astní-kov druhého sl. odboja, vlád-nych a ústavných inite ov, ako aj širokej verejnosti uskuto nili v Banskej Bystrici celosloven-ské oslavy 68. výro ia SNP. Za

sOL sa na slávnosti zú astnili P. Budinský, E. Cigánek, delegácie z jednoty sOL Ostrava a eský Brod (F. Vrábel).

Urna s popolom armádneho ge-nerála Sergeja Jana Ingra, poli-tika, diplomata, ú astníka troch odbojov a bojovníka za slobodu a demokraciu bola d a 2. septem-bra 2012 slávnostne uložená v Pamätníku na obecnom cintoríne v obci Vlkoš.Jan Ingr sa zú astnil bojov za pr-vej svetovej vojny na nieko kých frontoch, vrátil sa domov s legi-onármi. Po okupácii republiky sa podie al na vzniku odbojo-vej organizácie Obrana národa, skoro však odišiel do zahrani ia – do Francúzska a Anglicka, kde pracoval na obnove s. brannej moci. Od 21. 7. 1940, ke Ve ká Británia uznala s. exilovú vládu, až do 19. 9. 1944 zastával funk-ciu ministra obrany. V roku 1945 bol zbavený funkcie velite a s. brannej moci, v roku 1948 odi-šiel do washingtonského exilu, kde za al pracova na založení Rady slobodného eskosloven-

ska. Zomrel náhle 17. 6. 1956 v Paríži, kde bol pochovaný. Pred nieko kými rokmi boli ostatky vybrané, spopolnené a urna pre-vezená do Vojenského historic-kého ústavu v Prahe. Odtia te-raz jeho „cesta“ viedla do rodnej obce. Sergej Jan Ingr v r. 1991 obdržal od prezidenta Havla Rad M. R. Štefánika in memoriam.

14. septembra 2012 na Námestí 17. novembra v Hodoníne sa pri pomníku T. G. Masaryka zišli ob ania mesta, zástupcovia or-ganizácií, aby si uctili pamiatku prvého prezidenta sl. štátu T. G. Masaryka. Na pietnom stretnutí bola lenmi hodonínskej Jednoty

sOL po prvýkrát prezentova-ná verejnosti originálna zástava

sOL – Jednoty Hodonín, ktorá bola vytvorená tesne po 2. sveto-vej vojne a prestála celý bývalý režim. V budove MsÚ bola ot-vorená výstava fotograÞ í, ktorá mapuje spletitos moderných eskoslovenských dejín vo vo-

jenskej histórii, ktoré dávajú do popredia mestá ako Zborov, Doss Alto, Terron i Tobruk, Sokolo-vo, Duklu a Dankerque a dnešné misie A R. Po vernisáži sa usku-to nil koncert „(Ne)jen hovory s TGM“ mezzosopranistky Táni Janošovej s klavírnym sprievo-dom Jana Krála a hovoreným slovom Františka Trávni ka.31. 8. – 2. 9. 2012 sa pod zášti-tou primátora mesta Brno v are-áli Sokol Brno 1 a Univerzity obrany uskuto nilo 4. medziná-rodné stretnutie lenov asociácie vojnových veteránov – modrých baretov – stredoeurópskeho re-giónu, ktoré organizovala sOL a jej juhomoravská krajská Jed-nota. Zú astnili sa jej veteráni zo SR, Po ska, Rakúska a R.

V závere mesiaca september navštívila delegácia sOL pa-mätné mesta bojov legionárov v Taliansku: Roveretto, Riva, Doss Alto, Arco.

Pamätným d om eskej obce so-kolskej je 8. október. Každý rok po celej R sa v tento de uctie-

va pamiatka na sokolov, ktorí v 150-ro nej dramatickej histórii sokolského hnutia v boji za slo-bodu a národnú samostatnos priniesli najvä šie obete. Pred rokmi, v tento de vojnový pro-tektor Reinhard Heydrich eskú obec sokolskú rozpustil, jej ma-jetok bol zabavený, dal zatknú sokolských inovníkov, ktorých neskôr väznili, týrali, popravili alebo odvliekli do koncentra -ných táborov. V ústrednom sídle

OS v Tyršovom dome v Prahe sa pri pamätných tabuliach usku-to nila 8. októbra 2012 pietna spomienka. Za sOL sa jej zú-astnil Emil Cigánik, ktorý v

krátkom prejave ocenil význam sokolského hnutia, ktorého le-novia stáli pri zrode sl. légií v období prvej svetovej vojny a tak významne prispeli k vytvoreniu samostatného demokratického štátu v r. 1918.

68. výro ie karpatsko-duklian-skej operácie si 6. októbra 2012 uctili ešte žijúci 8 priami ú ast-níci bojov z R, zástupcovia

sOL (E. Cigánik) a MO R položením vencov na Dukle, k soche gen. Svobodu vo Svidní-ku ako aj na cintoríne Sovietskej armády. Pri tejto príležitosti boli vyznamenaní priami ú astníci bojov: Miroslav Masopust Pa-mätnou medailou M. R. Štefáni-ka a Michal Demjan Pamätnou medailou kpt. Jána Nálepku.

10. októbra 2012 bol v meste Kungur (Permský kraj) odhalený pomník, pripomínajúci viac ako 120 legionárov, ktorí v rokoch 1918 – 1919 v tejto oblasti bo-jovali a položili svoje životy za slobodu. Na území Ruska padlo viac ako 4 tisíc našich legionárov a ich hroby sa tiahnu od Zboro-va v Hali i až po Vladivostok na približne 300 miestach. Legio-nárske pomníky boli odhalené už vo Vladivostoku, Jekaterinbur-gu, Nižnom Tagile, Buzuluku,

e jabinsku, Puga eve…

eskoslovenská obec legionár-ska si (nielen) po celý rok 2012

strana . 25 BRADLO . 64

prezentuje svoj vz ah k T. G. Ma-sarykovi pásmom hovoreného a spievaného slova, predovšetkým jeho ob úbených piesní „(Ne)jen hovory s TGM“. Podujatia sú po-

até ako stretnutia vojnových ve-teránov s predstavite mi sOL, Sokola a širokej verejnosti.V marci v B eclavi, 12. 9. v

Blansku, Lánoch a Hodoníne, v októbri v Hustope e pri Brne – miestach, ku ktorým mal T. G. Masaryk a Légie vz ah. Umelec-ké pásmo slova a hudby pripo-mínajú úlohu TGM ako štátnika, loveka a vrchného velite a naj-

prv legionárskych vojsk v Talian-sku, Francúzsku, Rusku a neskôr

sl. armády. Podujatie podporili nielen mestá, ale aj miestne mú-zeá. V Hodoníne sa uskuto nila slávnostná vernisáž výstavy fo-tograÞ í „Armáda R v obrazoch od svojho vzniku do sú asnosti“.

Od 27. októbra 2012 má arm. generál Josef Šnejdárek na vr-

chole hory Polední v katastri Byst ice nad Olší svoj Pomník. Pomník je z bloku godulského pieskovca karpatského typu a iniciátorom jeho realizácie bola

sOL, Jednota Frídek Místek.

Výber z bohatej innosti sOL

Podpisy Memoranda a Dohody o spolupráci s partnermi

9. júla 2012 v Tren ianskych Tepliciach podpísali predseda SMRŠ Ing. Ján Tatara a plk.gšt. v.v. Ing. Michal Bohunický Do-hodu o vzájomnej spolupráci medzi Zväzom vojakov SR a Spolo -nos ou M. R. Štefánika. V Dohode sú špeciÞ kované ciele dohody, oblasti a formy spolupráce, ako aj navrhnuté konkrétne reakcie vo vzájomný prospech oboch strán.

Memorandum podpísali MUDr. Pavel Budinský PhD, MBA, Ing. Ján Tatara,Ing. Pavol Šesták a Dr.h.c., Prof. Ing. Dušan Bakoš, DrSc.

Ing. J. Tatara pri podpise Memoranda

Zástupcovia eskoslovenskej obce legionárskej, Nadácie M. R. Štefánika a Spolo nosti M. R. Štefánika 21. júla 2012 po sláv-nostnom akte položenia vencov k buste M. R. Štefánika na rodnom dome podpísali v historickej miestnosti, venovanej sl. légiám a podielu Štefánika na ich vybudovaní spolo né memorandum o vzájomných vz ahov, spolupráci pri presadzovaní myšlienok za-kladate ov štátu v rámci projektu LEGIE 100. Slávnostného aktu sa zú astnil štátny tajomník MO SR, ná elník GŠ ozbrojených síl SR a iní vzácni hostia.

V sobotu 4. augusta 2012 zomrel v Roztokoch pri Prahe po dlhotrvajúcej nemoci Ing. Jozef Havaš, CSc.

Narodil sa 4. februára 1926 v Spišskej Teplici. Po ukončení vysokoškolských štúdií začal pracovať v Slovenskej plánovacej komisii v Bratislave. Neskôr obhájil kandidátsku prácu a získal titul kandidáta vied. V roku 1955 sa oženil a s manželkou Oľgou vychovali tri deti. Od roku 1960 pracoval v Prahe, v sekretariáte podpredsedu vlády Gustáva Husáka v tíme, ktorý pri-pravoval zákony o československej federácii.

Vo februári 1969 bol zvolený za predsedu Miestne-ho odboru Matice slovenskej v Prahe. Od tej doby sú s jeho menom spojené mnohé významné slovenské podujatia v Prahe, na ktorých sa nejakým spôsobom podieľal. Viedol sekretariáty Samovi Falťanovi, Petro-vi Colotkovi, Ivanovi Knotekovi, Pavlovi Hrivnákovi a Milanovi Čičovi.

V rokoch 1969 – 1974 a 1988 – 1990 bol členom

Výboru Matice slovenskej v Martine. Bol významnou postavou česko-slovenského kultúrneho kontextu. Vrcholom jeho aktivít bol jeho podiel na založení Domu slovenskej kultúry, ktorý v Prahe vyvíjal čin-nosť v rokoch 1985- 1993. Podieľal sa na príprave a inštalovaní pamätných tabúľ v Prahe Martinovi Kuku-čínovi, Martinovi Benkovi, Jánovi Smrekovi, Lacovi Novomeskému, sochy Milana Rastislava Štefánika pri Štefánikovej hvezdárni na Petříne, pamätnej ta-bule Milanovi Hodžovi na jeho vile v Zapovej ulici a bol členom výboru pre odhalenie pamätnej tabule Alexandrovi Dubčekovi na budove niekdajšieho Fe-derálneho zhromaždenia. Bol dlhoročným predsedom Klubu slovenskej kultúry, neskoršie od roku 1990 jeho čestným predsedom. Stál pri zrode Štefánikovej na-dácie, po jej transformovaní na občianske združenie „Štefánikova spoločnosť“ stal sa jej tajomníkom a v roku 2010 bol zvolený za jej čestného predsedu. Za svoju prácu bol ocenený viacerými vyznamenaniami

z oblasti kultúry. Svojou otvorenou a úprimnou povahou, ochotou

pomôcť a nájsť východisko z často neriešiteľných situ-ácii bol medzi ľuďmi obľúbený. Pre svoju konciliantnú povahu sa tešil úcte a vážnosti aj u ľudí, ktorí mali iné názory ako on. Bude nám veľmi chýbať.

Česť jeho pamiatke!PhDr. Vojtech Čelko

V obradnej sieni krematória v Prahe sa s ním roz-lúčil bývalý premiér Marián Čalfa, predstavitelia slo-venských spolkov v ČR, významní pražskí Slováci. Za Veľvyslanectvo SR v ČR v položil kyticu so stuhou konzul Miroslav Karas.

21. 9. 2012 bola za zomretého Ing. Havaša v Čes-kom Brode slúžená zádušná svätá omša, ktorú ce-lebroval RNDr. Matúš Kocian PhD. Okrem najbližšej rodiny sa na nej zúčastnili aj zástupcovia S MRŠ (pp. Vojtech Čelko, Bohdan Kraus a Jozef Vanek).

Zomrel čestný predseda pražskej SMRŠ Ing. Jozef Havaš CSc.

BRADLO . 64 strana . 26

nedožité 100.výro ie narodenia estného lena SMRŠ, francúzsko- eskoslovenského odbojára, profesora Josefa Fišeru. Josef Fišera (1912 – 8. 1. 2005) jeden z najvýznamnej-ších eských exulantov vo Francúzsku. Po as 2. svetovej voj-ny sa podie al na francúzskom odboji. Pre spojencov zabez-pe oval zpravodajskú službu a pomáhal pri organizovaní úteku demobilizovaných eskoslovenských vojakov do Anglicka. V roku 1941 otvoril v rámci školy Freinet vo Vence kres anský útulok, v ktorom našli azyl stovky vojnových sirôt, zachránil 129 osôb židovského pôvodu (z toho 82 detí). Po vojne pracoval na eskoslovenskom konzuláte v Paríži, v roku 1948 však z s.

diplomatických služieb odišiel a zostal vo Francúzsku. Pôsobil ako profesor na vysokej škole sociálnych vied pri parížskej Sor-bone a venoval sa práci pre eský exil. 24. 11. 2006 mu odhalili v meste Vence pamätnú tabu u. Za svoju prácu dostal prof. Fišera viacero vyznamenaní – o.i. francúzsky Rád estnej lé-gie, v roku 1997 mu prezident Havel udelil Rád T. G. Masaryka, za záchranu židovských detí dostal izraelské vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. estným lenom Spolo nosti M. R. Štefánika bol prof. Fišera od roku 1991.

na 90. výro ie narodenia a 5. výro ie úmrtia spiso-vate ky, demokratky a signatárky Charty 77, Hany Ponic-kej (15. 7. 1922 – 21. 08. 2007). Hana Ponická v roku 1991 vydala knihu „Milan Rastislav Štefánik s podtitulom Hrdina sa vracia.“ Vydala aj knihu „Rímska kapitola“ – o Ríme, Giuliane a M. R. Štefánikovi. (Poznala sa osobne s Giulianou Benzo-ni). Pred novembrom 1989 bola lenskou Hnutia za ob iansku slobodu a na Bradle v máji 1989 vo svojom prejave žiadala plnú rehabilitáciu M. R. Štefánika a vrátenie jeho mena verej-ným priestranstvám na Slovensku. V máji 1989 v Rádiu SE o.i. odzneli jej slová: „Udržiavanie pamiatky ve kých osobnos-tí je predpoklad udržiavania historického vedomia národa. M. R. Štefánik je ve kou osobnos ou slovenského národa a jeho odkaz vždy znovu vystupuje v dôležitých chví ach našich de-jín. Nie náhodou patrila pú mládeže na Bradlo v roku 1968 k vrcholom onoho pamätného roka na Slovensku. Skúsme urobi zo 70. výro ia Štefánikovej smrti dôležitú chví u našej sú as-nosti. Pripome me si jeho život a dielo a zamyslime sa nad našou sú asnos ou a budúcnos ou. Dokážme, že Štefánik nie je zabudnutý a jeho pamiatka je schopná združova udí aj 70 rokov po jeho smrti.“ estná lenka S MRŠ od roku 1991.

na 105 výro ie narodenia dr. Pavla Jurkovi a (1907 – 12. 11. 2005). Pavol Jurkovi bol najmladším synom archi-tekta Dušana S. Jurkovi a, nosite om masarykovsko - štefáni-kovského odkazu v rodine. Pavol Jurkovi bol estným lenom S MRŠ od roku 1991.

20. výro ie úmrtia Alexandra Dub eka (27. 11. 1924 – 07. 11. 1992). Pamiatku Alexandra Dub eka pri jeho hrobe v Slávi om údolí si uctili Robert Fico, Martin Glvá a alší le-novia vládneho kabinetu, ako aj predseda parlamentu Pavol Paška a zástupcovia kancelárie prezidenta republiky. Alexan-der Dub ek bol estným lenom SMRŠ od roku 1992.

na nedožité 80. výro ie narodenia RNDr. Jána Štoh-la DrSc. RNDr. Ján Štohl (26. 07. 1932 – 21. 03. 1993) ast-ronóm. V rokoch 1986-88 stál na ele Slovenskej astronomic-

kej spolo nosti, ktorú v roku 1959 zakladal. V roku 1989 sa stal riadite om AsÚ SAV, v roku 1992 len P SAV a neskôr prvý podpredseda SAV. V rokoch 1990 – 1992 bol podpredsedom SMRŠ. Jeho meno nesie planétka 3715Štohl a od roku 2007 jeho menom je pomenovaná ulica v rodnom Pezinku. estným lenom SMRŠ in memoriam od 2010.

na 115. výro ie narodenia a 15. výro ie úmrtia legio-nára gen.v.v. Jozefa Muránskeho (21. 1. 1897 – 1997), rodá-ka z ierneho Balogu, zajatca od Piavy. eskoslovenský legio-nár v Taliansku a vo Francúzsku (boje pri Terrone a Vouziers), ktorého zo zajatia dostal M. R. Štefánik „zverbovaním“ do lé-gií. Vyznamenaný V. Havlom Medailou za hrdinstvo v r. 1992.

estné lenstvo v SMRŠ mu bolo udelené v roku 1997 ako poslednému žijúcemu slovenskému legionárovi. Dvakrát sa stretol aj s M. R. Štefánikom. Od ministra obrany SR J. Siteka k 100. výro iu narodenia dostal plaketu MO SR. Prezident Tali-anskej republiky Oscar Luigi Scalfaro mu udelil Rad Talianskej republiky (ktorému zodpovedá titul Commendatore, š achtický titul) za zásluhy preukázané v bojoch v eskoslovenských légi-ách po boku talianskeho vojska. Chcel mu ho odovzda osobne na Piave, kde bojoval, ktoré však J. Muránsky nemohol pre nedostatok Þ nancií prevzia osobne.

na 105. výro ie nedožitých narodenín literárneho ved-ca a publicistu PhDr. Ruda Brtá a, (9. 10. 1907 – 4. 4. 1998)

estný len od r. 1997.

na 10. výro ie úmrtia Karola Pšenicu (10. 12. 1921 – 17. 5. 2005), estného lena SMRŠ od roku 2010.

S úctou sa sklá ame pred ich životom a stato nou prácou.

MARTIN KVETKO –

Storo nica neohrozeného bojovníka za demokraciu

Významný slovenský a eskoslovenský politik sa narodil 9. septembra 1912 v Muránskej Dlhej Lúke, v okrese Rož ava. Zomrel v Bratislave 5. júna 1995. Pôvodným povolaním bol ve-terinár. Po as druhej svetovej vojny bol ú astníkom ob ianske-ho odboja. V dobe Slovenského národného povstania sa stal lenom povstaleckej Slovenskej národnej rady. V rokoch 1945-

1948 bol jedným z vedúcich inite ov Demokratickej strany, poslancom Národného zhromaždenia a v rokoch 1945-1947 povereníkom pre po nohospodárstvo a pozemkovú reformu. V rokoch 1947-1948 bol povereníkom výživy. Po februárovom prevrate 1948 emigroval do Spojených štátov amerických. Bol spoluriadite om Rádia Slobodná Európa a spoluzakladate om Rady Slobodného eskoslovenska. V roku 1990 sa vrátil do vlasti a stal sa predsedom Demokratickej strany. Po žilinskom zjazde v septembri 1990 bol estným predsedom Demokratic-kej strany.

Je jediný z celej plejády slovenských demokratických poli-tikov, ktorý sa takmer šes desiat rokov podie al na politickom živote. Už ako študent bol lenom Rázusovej Slovenskej ná-rodnej strany, prispieval do Národných novín a inej tla e, pô-sobil v odboji podie al sa na budovaní „riadenej demokracie“, ale zohral významnú úlohu aj v emigrácii. Po smrti Dr. Jozefa Lettricha sa stal predsedom Stálej konferencie slovenských de-mokratických exulantov a po návrate domov v januári 1990 po-máhal obnovova demokraciu po štyridsiatich rokoch komunis-tického režimu. V emigrácii vydával dvojmesa ník Naše Snahy, ktoré vydával neuverite ných dvadsa pä rokov. Osobne som

Spomíname a pripomíname si

O

strana . 27 BRADLO . 64

DE VOJNOVÝCH VETERÁNOV

ho poznal asi od 10. januára 1990, kedy spolu s predsedom Rady slobodného eskoslovenska prof. Mojmírom Povolným prišli do eskoslovenska na svoju prvú návštevu. Profesor Po-volný sa k návratu do vlasti už neodhodlal, Martin Kvetko, vte-dy už sedemdesiat sedem ro ný nasadil všetky svoje sily, aby pomohol budova demokratický systém.

Hne pri prvej návšteve Domu slovenskej kultúry sa mu zapá ila jeho innos . V priebehu pár dní sme zorganizovali prvú besedu s ním, na ktorej sa zú astnilo ve ké množstvo udí z verejného života. Boli medzi nimi jeho genera ní druhovia alebo deti jeho politických partnerov, ktorí sa už nedožili po-litických zmien. Sprevádzal som ho je pri jeho prvej návšteve k podpredsedovi federálnej vlády Jánovi arnogurskému. V Dome slovenskej kultúry, v mojej pracovni sa stretával s via-cerými eskými a slovenskými osobnos ami. Je zaujímavé, že sa stretol aj s Jozefom Lenártom, ktorého byt na Bradlianskej ulici v Bratislave mu bol neskôr pridelený. Hovorili spolu o hos-podárskych otázkach, ktoré akajú Slovensko pri hospodárskej transformácii.

Vtedy bola pri Dome slovenskej kultúry založená organi-zácia Demokratickej strany, ktorej lenmi sa stali Slováci, žijúci v Prahe so snahou sa aktívne zú astni politických premien.

Martin Kvetko pri každej príležitosti, ktorá sa naskytla pri návšteve Prahy, navštívil Dom slovenskej kultúry. Spolu s Dr. Jablonickým sa zú astnili nieko kých besied o Slovenskom ná-rodnom povstaní a aktuálnom politickom dianí na Slovensku.

K jeho osemdesiatke sme mu pripravili ve er, na ktorom mu zahrali a zaspievali lenovia folklórneho súboru Limbora.

Kvetkova pozícia po návrate z emigrácie nebola jednodu-chá. Za tých štyridsa jeden rokov od februárového prevratu vývoj na Slovensku prebiehal svojou cestou. Po 25. februári 1948 nenadviazal hne 10. december 1989, ke bola vytvore-ná prvá alfova vláda. Jeho spolupracovníci do Februára 1948 zomreli alebo vek im nedovolil novú politickú aktivitu.

Iste zažil mnohé sklamania, prejavy nelojálnosti, ale musel pracova s u mi, ktorí tu boli, ktorí asto videli svoje miesta v parlamente i v iných zastupite ských orgánoch, ale pritom zabúdali na to, že cesta k tomu vedie drobnou mraven ou prá-cou. Dostalo sa mu aj významného ocenenia v roku 1991, ke mu prezident Václav Havel udelil Rad T. G. Masaryka II. triedy

za vynikajúce zásluhy o demokraciu a udské práva.Najdôležitejšia myšlienka, ktorú nám Martin Kvetko zane-

chal ako svoje dedi stvo boli jeho slová: „ lovek v politike musí by aj trpezlivý a aka . Demokracia bude zaistená vtedy, ke sa vládna koalícia nau í spolupracova s opozíciou“.

Vojtech elko

MVDr. Martin Kvetko bol estným lenom Spolo nosti Milana Rastislava Štefánika od roku 1992.

Spolo nos Milana Rastislava Štefánika v R a na Sloven-sku bola zastúpená na spomienkových stretnutiach z príleži-tosti nedožitých 100 rokov v Prahe a Bratislave.

Spolo nos M. R. Štefánika v R, Dom národnostných menšín, Slovensko - eský klub, Slovenské folklórne združe-nie Limbora, Obec Slovákov v echách a Slovenský ev.a.v. cir-kevný zbor v Prahe boli 25. septembra 2012 spoluusporiada-te mi slávnostntého stretnutia k storo nici dr. Kvetka, ktoré sa uskuto nilo v Dome národnostných menšín vo Voce ovej ulici . 3 v Prahe 2. S príhovormi vystúpili Michal Pehr (Martin Kve-

tko v politickej aktivite 1945 – 1948), Prof. PhDr. Vilém Pre an CSc. (Martin Kvetko – ako som ho poznal v emigrácii), PhDr.Vojtech elko (Martin Kvetko po návrate z emigrácie – osobné spomienky). S hudobnými predelmi vystúpil súbor Limbora.

Spomienková slávnos k 100. výro iu narodenia demokra-tického politika MVDr. Martina Kvetka sa uskuto nila 18. 10. 2012 pod záštitou Prof. PhDr. Ivety Radi ovej PhD. v Zrkadlo-vej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Stretnutia sa o.i. zú astnil aj ve vyslanec USA v SR. Stretnutie zahájila video-projekcia o živote dr. Kvetka, na ktorú nadviazali krátke prího-vory PhDr. Mareka Syrného (Martin Kvetko v rokoch 1944-48 a jeho odkaz pre sú asnos ), Prof. PhDr. Jana Rychlika DrSc. (Martin Kvetko a jeho zástoj v sl. politike XX. storo ia), Prof. PhDr. Viléma Pre ana CSc. (Martin Kvetko a jeho exilová prá-ca 1948 -1989), PhDr. Samuela Abraháma (Politické spektrum a slušnos v politike)a PhDr.Milana Zemka ( Tri výhry a tri pre-hry Martina Kvetka).Na stretnutí zneli krásne piesne z Luha o-vického Zálesí v podaní moravskej hudobnej skupiny.

Na oboch stretnutiach odzneli aj pozdravné príhovory syna dr. Kvetka - doc. Dušana Tran íka.

De vojnových veteránov – 11. november – sa slávi celosvetovo ako De veteránov alebo De spomienok.

11. november bol vybraný sym-bolicky: je to dátum podpisu prímeria medzi Spojencami a Nemeckom v roku 1918 v Le Franport pri severo-francúzskom meste Compiégne. Tým

boli na západnom fronte ukon ené boje 1. svetovej vojny. Hlavnými signatármi prímeria boli vrchný velite spojeneckých vojsk maršál Ferdinand Foch a nemecký zástupca Matthias Erzberger. Traduje sa, že prímerie bolo podpísané 11. 11. vo vlaku o 11. hodine a 11. minúte. Symbolom spomienkových podujatí je kvet vl ieho maku, ktorý v roku 1920 prijali americ-kí veteráni. Dnes ju vidie na klope kabátov a sák vo vä šine demokratických krajín.

*** Od novembra 2001 si ho pripomínajú aj v eskej repub-like. Posledných pä rokov organizuje túto spomienku Armáda

R a eskoslovenská cirkev husitská. Spomienková boho-služba sa uskuto nila v nede u 11. 11. 2012 o 17:00 hod. v kostole sv. Mikuláša v Prahe na Staromestskom námestí a za Spolo nos gen. Milana Rastislava Štefánika vystúpil Bohdan Kraus.

*** sOL, Ministerstvo obrany R a mesto B eclav orga-nizovali 10. 11. 2012 o 15.00 hodine beneÞ né predstavenie pani Hany Macciuchovej, venované vojnovým veteránom 2. svetovej vojny v Dome školstva pod názvom Žena vl í mák.

*** Na Slovensku – v Bratislave – organizovalo MO SR pietnu spomienku spolu s Ve vyslanectvom Ve kej Británie a Sev. Írska na Šafárikovom námestí, ale aj na vojenskom cin-toríne v Petržalke (zú astnili sa jej zástupcovia ve vyslane-ctiev Ruskej federácie, R, MR generalita A SR a zástupcovia Zväzu vojakov.)

V SR v sú asnosti je registrovaných 1330 veteránov druhej svetovej vojny a 6162 ú astníkov misií (tzv. novodobí veterá-ni).

BRADLO . 64 strana . 28

Z ALŠÍCH AKTIVÍT A SPOLO ENSKÉHO ŽIVOTA SMRŠ

* 26. 5. 2012 – veriaci z CZ ECAV v Bra-tislave - Petržalke, sprevádzaní P. Uhlíkom, navštívili Bradlo

* 27. 5. 2012 – nede né svätodušné služ-by Božie v Brezovej boli spojené so spo-mienkou na 120.výro ie narodenia kantora Mateja Janoví ka, ktorého mužský spevo-kol v medzivojnovom a krátko i v povojno-vom období spieval na bradlianskych sláv-nostiach

* 29. 5. 2012 – stretol sa s lenmi košic-kého klubu estný predseda SMRŠ P. Uhlík

* 30. 5. 2012 – Mgr. P. Uhlík besedoval so žiakmi ZŠ v Budimíre a v ZŠ na Stani nej ulici v Košiciach predviedol vyu ovaciu ho-dinu s témou M. R. Štefánik

* 2. 6. 2012 – turistický pochod po Šte-fánikovej magistrále s cie om na Vápennej (748) v Malých Karpatoch, na pamiatku vzácneho MUDr. Igora Andrého, pripravil pre viac ako tridsa priate ov zos-nulého Dr. F. Kele

* 5. 6. 2012 – v bratislavskom charitatív-nom zariadení Betánia besedoval o Štefáni-kovi P. Uhlík

* 14. 6. 2012 – navštívil ZŠ v Bojnej Mgr. P. Uhlík

* 22. 6. 2012 – na Bradle poskytol výklad žiakom a pedagógom Gymnázia z Boskovíc P. Uhlík

* 24. 6. 2012 – vo veku 81 rokov zomrel v Banskej Bystrici vysokoškolský profesor, li-terárny kritik, historik a vedec Milan Jur o (* 6. 4. 1931 Východná), známy aj pod pseu-donymom Glina. V roku 2002 napísal esej o M. R. Štefánikovi: „Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami“

* 29. 6. 2012 – P. Uhlík navštívil lenov a priate ov SMRŠ v Jimramov v R

* 1. 7. 2012 – v nede nej relácii SR „Vec verejná“, besedoval s redaktorom M. Tva-rožkom, aj o SMRŠ jej estný predseda P. Uhlík

* 5. 7. 2012 – lenovia z klubov SMRŠ zo Starej Turej, Myjavy a Brezovej sa zú astnili cyrilo-metodských služieb Božích ZD ECAV na hrade Bran , kde kázal biskup Sliezskej cirkvi evanjelickej Mgr. Jan Waclawek

* 7. 7. 2012 – koncert spevokolu z Ko-va ice v Srbsku v brezovskom evanjelickom chráme sledovali aj lenovia SMRŠ

* 8. 7. 2012 – 90 rokov od odhalenia so-chy Jana Husa, pripomenuli si tradi nou júlovou slávnos ou obyvatelia Brezovej pod Bradlom, kde na text Ján 2, 13-17 kázal Dr. I. Kišš

* 17. 7. 2012 – lenovia brezovského klu-bu (J. Ragan, P. Uhlík, M. Valihora) navštívili archeologiské nálezisko Valy i jeho múzeum v Bojnej

* 19. 7. 2012 – vo ve erných hodinách STV 1 uvádzala prvý diel Þ lmu P. Kanisa „Poroba“ o živote M. R. Štefánika

* 23. 7. 2012 – s redaktorkou SR1 S. Gyarfásovou hovoril P. Uhlík o slávnosti v Košariskách k výro iu MRŠ

* 24. 7. 2012 – Podujatím „Milan Rasti-

slav Štefánik a jeho vz ah k Taliansku“ sa za al v Bratislave prvý kultúrno-spolo en-ský festival Dni taliansko-slovenského pri-ate stva

* 26. 7. 2012 – turistickú vychádzku cez Priepasné, Kon iny, Bradlo do Brezovej uskuto nili lenovia SMRŠ z Bratislavy a Brezovej pod Bradlom

* 28. 7. 2012 – folklórny program Letoros-ty spod Bradla v réžii M. Janšta na Bradle, pod ním a na Košariskách, vzhliadlo množ-stvo divákov

* 29. 7. 2012 – Slávnosti bratstva e-chov a Slovákov na Javorine navštívilo ve a lenov SMRŠ zo St. Turej, Lubiny, Myjavy,

Brezovej…* 1. 8. 2012 – kvety na symbolický hrob

lena SMRŠ Jána Nosku z Myjavy, položi-li I. Capek a P. Uhlík v Žiarskej doline, pri príležitosti 10. výro ia priate ovej smrti v Rohá och

* 4. 8. 2012 – turistický okruh Bradlo-Košariská-Brezová absolvovali lenovia SMRŠ z Brezovej a Bratislavy

* 7. 8. 2012 – dlhoro nému kolportérovi Bradla pánovi Milošovi Stankovianskemu z Myjavy blahoželali k 92. narodeninám le-novia Výboru SMRŠ

* 9. 8. 2012 – 10. ro ník Pohára Bradla, dvojd ový medzinárodný turnaj v hádzanej diev at v Brezovej vyhrali hrá ky UDHK Ni-tra, ktorým cenu odovzdal zakladate podu-jatia v roku 1969 a estný predseda SMRŠ P. Uhlík

* 18. 8. 2012 – na pestrom XXI. brezov-skom jarmoku sa predávali aj propaga né materiály SMRŠ

* 19. 8. 2012 – zástupcovia SMRŠ sa zú astnili osláv 750. výro ia Hradiš a pod Vrátnom

* 26. 8. 2012 – Dôstojné oslavy 68. vý-ro ia SNP sa konali na vrchu Roh, kde sa zú astnili aj zástupcovia SMRŠ

* 28. 8. 2012 – Klub SMRŠ a MO SZPB v Brezovej pod Bradlom si na slávnosti pri pomníku SNP uctili jeho 68. výro ie

* 29. 8. 2012 – v rozhlasovej relácii roz-prával P. Uhlík o innosti II. Štefánikovej partizánskej brigády v kraji pod Bradlom

– lenovia SMRŠ sa zú astnili aj na ce-loslovenských oslávách 68. výro ia SNP v Banskej Bystrici i vo všetkých krajských ale-bo okresných mestách, kde majú zastúpe-nie

* 7. 9. 2012 – osláv 750. výro ia Jabloni-ce sa zú astnili aj zástupcovia SMRŠ

* 9. 9. 2012 – konal sa v Brezovej pohreb pani Milky Reptovej (89), manželky zástup-cu velite a II. Štefánikovej partizánskej bri-gády Jána Reptu. es jej pamiatke!

* 11. 9. 2012 – uplynulo 800 rokov od vy-dania Zlatej bully sicílskej

* 14. 9. 2012 – spomienkou na prvého prezidenta T. G. Masaryka pripomenuli sme si 75. výro ie jeho smrti;

– pripomenuli sme si aj 5. výro ie skonu zakladate a a prvého predsedu Klubu pria-

te ov TGM a MRŠ v Martine MUDr. Brani-slava Geryka

* 20. 9. 2012 – na prvej jesennej schôdzi lenov klubu v Brezovej pod Bradlom spo-

mínalo sa v súvislosti s rokom 750. výro ia mesta na biskupa ECAV Samuela Osuské-ho; nezabudlo sa ani gratulova jubilantom

* 23. 9. 2012 – na trojd ovom podujatí Sláva š achetným II - 1888 – v Liptovskom Mikuláši zú astnili sa príspevkami aj naši lenovia Dr. M. Kova ka ( . Šenšel) a Mgr.

P. P. Uhlík (S. Š. Osuský)* 28. 9. 2012 – na klubovom stretnutí v

Prievidzi prispel estný len SMRŠ Ing. L. Koudelka prednáškou o bojoch s. legioná-rov v Taliansku

* 4. 10. 2012 – po návrate z USA navští-vil predseda SMRŠ Ing. Ján Tatara Brezovú pod Bradlom. So záujmom si prezrel znovu funk ný, zvonku vynovený Národný dom Štefánikov, miesto založenia a stále oÞ ciál-ne sídlo nášho ob ianskeho združenia

* 16. 10. 2012 – v relácii Eurovirtuál, SV 2 vysielala Þ lm F. Keleho o replikách pyló-nov M. R. Štefánika

* 18. 10. 2012 – stretli sa lenovia Klubu SMRŠ v Brezovej pod Bradlom, ktorí si vy-po uli spomínanie Mgr. P. Uhlíka na nedoži-té životné jubileá kolegov u ite ov Jaroslava Mikláša (75) a Ondreja Senku (100), ktorí boli ve kými ctite mi M. R. Štefánika

* 19. 10. 2012 – v preplnenej sále ND Štefánikovho v Brezovej pod Bradlom pri príležitosti 750. výro ia prvej písomnej zmi-enky o Brezovej, konala sa slávnostná kul-túrna akadémia, ktorej sa zú astnili nielen brezovskí lenovia SMRŠ, ale aj lenovia z Myjavy, Košarísk, Pieš an i z Bratislavy

* 28. 10. 2012 – položením kvetov na Štefánikovu mohylu na Bradle uctili si zá-stupcovia brezovského klubu SMRŠ (V. Kátlovský, B. Nosko, P. Uhlík) 94. výro ie vzniku R

– Slovenský rozhlas v rámci cyklu „Túto hudbu mám rád“ prezentoval lena SMRŠ PhDr. Vojtecha elka z Prahy

* 1. 11. 2012 – konala sa v Mestskej kni-hovni Nového M sta nad Metují vernisáž výstavy „Projekty, rekonštrukcie a stavby Dušana Sama Jurkovi a (nielen) na Ná-chodsku“, na ktorej sa spoluprácou s Múze-om B. N mcovej podie ala aj SMRŠ a bre-zovská Þ rma Linea

* 5. 11. 2012 – v Banskej Bystrici sa usku-to nili v rámci cyklu OSOBNOSTI stretnutie s dekanom MFF – FMFI v Bratislave s prof. RNDr. Jozefom Masarikom DrSc., ktorého sa zú astnili aj lenovia SMRŠ

* 11. 11. 2012 – pri pražskom Pamätníku eskoslovenských légií spolu s lenmi sOL

uctili si De vojnových veteránov v zastúpe-ní SMRŠ Mgr.Peter Uhlík a Ing. uboš Va-lášek ml.

* 22. 11. 2012 – na schôdzi klubu SMRŠ v Brezovej pod Bradlom odznela beseda na tému „Bol Štefánik veriacim kres anom?“, ktorú viedol Mgr. Peter Uhlík

strana . 29 BRADLO . 64

Po návrate z nemocnice v r. 1915 sa M. R. Štefánik šiel po akova pani de Jouvenel. Na otázku „Môžem vám azda prospie v nie om inom?“ jeho stále aktuálnu odpove nájdete v tajni ke vyzna enej šípkami. Výrazy vpi-sujte po smere hodinových ru i iek.A1. Bývalý európsky štát, Prusy .– A2. Motocyklová sú až v Brezovej p. Br. – A3. Nerozmnožuj.– A4. Spievalo. –A5. Žehli , po esky. – A6. Opak pre homo-, /napr. -sexuál/.-A7. Grécko, po anglicky. – A8. Robotník pri mlatbe.- A9. Ostružina.B1. Osly.- B2. Prístroj na výrobu jednosmerného prúdu.- B3. Látky po-trebné na výživu.- B4. Roztavovalo.- B5. Chrám.- B6. inilo. –B7. Budo-va na úschovu lietadiel.- B8. Vrch pri Brezovej nad obcou Hradište. – B9. Franc. hvezdáre , v ktorej pôsobil i Štefánik.C1. Nachádzajúca sa na okraji.- C2. Hrá v karty.- C3. Utri sa.- C4. Stot-níci, jesauli.- C5. Milodar, obolos.- C6. Ravelovo dielo.- C7. Zohol cez nie o.- C8. Zobal, k uval, po esky.- C9. Dajú do súladu.D1. Stará strieborná minca.- D2. Rôznofarebná.- D3. Pomelie, po esky.- D4. Talianske muž. meno Emil.- D5. Úderom oznámili as.- D6. Meno psa /pod a woodoo/.- D7. Patriaci Poldovi.- D8. Sluhovia.- D9. Viez sa.E1. Vrch nad Brezovou.- E2. Predmestie, po anglicky.- E3. Školské po-môcky.- E4. Mužské meno.- E5. Odvrhla, odmietla.- E6. Americký pro-fesor manažmentu.- E7. Ovädli, po esky.- E8. Homérov epos. - E9. Da ku nie omu. F1.trova.- F2. Oble enie starých Rimanov.- F3. Americký country spe-vák.- F4. Anglický básnik.- F5. Domácky Eleonóra.- F6. Weberova ope-ra.- F7. Aténa a Diana.- F8. Anglický astronóm, po ktorom je pomenovaná kométa, ktorú sledoval i Štefánik.- F9. Uzdravoval.G1. Malý vrub.- G2. Obomkni nohami.- G3. Rumunské mesto.- G4. Rokoval.- G5. Pravidlo.- G6. Planina v Slovenskom raji.- G7. Literárny krúžok, s lenmi ktorého sa stýkal i Štefánik.- G8. Hodila sa, pristala, pasovala. G9. Písmeno.H1. Talizman.- H2. Oto sa, po esky.- H3. Stotník, asaul.- H4. Spája s nulákom, hovor.- H5. Nevy erpaj.- H6. Mnohosteny s bo nými trojuhol-níkovými stenami.- H7. Súostrovie v Polynézii, na ktorom pracoval i Šte-fánik. H8. Pri jednaní z av.- H9. Poprie .

Pomôcky: Alaina, Avolio, Larkin, Meudon, SuburbPavol Tibenský

Text vyriešenej bunkovky pošlite do redakcie do 31. 3. 2013.Na jedného z vás aká knižná odmena!

BUNKOVKA

Spolo nos Milana Rastislava Štefánika akuje za Þ nan né dary, zaslané od novembra 2011 do konca novembra 2012

• Z New Yorku: Bohuslavovi Valáškovi• Z Prahy: Milanovi Rastislavovi erníkovi• Z Bratislavy: Vladimírovi Fajnorovi, Pavlovi Kani- sovi, Eve Dekanovej, ubomírovi Hyánkovi, Darine Dostálovej, Gertrúde Žvachovej, Darine i manco- vej, Martinovi Jancovi• z Lady: Milanovi Mari ákovi• Z Lubiny: udmile Fra ovej• Z Martina: Elene Šenoldovej, Ivanovi Šabovi• Z Kremnice Igorovi Sivošovi• Z Popradu: Jánovi Jan íkovi• Z Revúcej: ubici Jánovej• Z Podlužian: Vladimírovi Ková ovi• Z Mýta pod umbierom: Márii a ŽoÞ i ellárovým• Z Bánoviec nad Bebravou: Vladimirovi ura kovi• priaznivcom – sympatizantom, ktorí formou pravidelných príspevkov, zadaním trvalého príkazu pravidelne prispievajú na innos SMRŠ

a jej ob asník Bradlo• iným anonymným darcom a všetkým tým, ktorých sme nevedeli identiÞ kova z výpisov, ktorí venovali našej Spolo nosti 2% podielu zaplatenej dane z príjmu za zda ovacie obdobie roku 2011 a 2012• Naše po akovanie patrí Ing. Marte Rybovej z Pieš- an za pripravené ven eky k pamätníkom Milana Rastislava Štefánika vo Francúzsku

akujeme!

Odporúčame do Vašej pozornosti nové knihy

• ANTON BALÁŽ: PREHOVOR, EZECHIELSlovo sloboda a najmä jej mnohoraký význam má dnes výraznejšie naplnenie ako pocit loveka na prelome 19. a 20. storo ia.Prozaik, publicita, autor Þ lmových scenárov a rozhlasových hier Anton Baláž v románe približuje život a tvorivý príbeh evanjelického k aza, intelektuála európ-skeho formátu, sociológa kultúry, spolutvorcu modernej slovenskej orientalistiky, prekladate a z hebrej iny a gré tiny Jána Laj iaka (25. 7. 1875 Pribylina – 28. 10. 1918 Vyšná Boca). Pod a historických prame ov patril k najslobodnejším u om, akí sa kedy na Slovensku narodili. Pri písaní skúsený prozaik využil novoobjavený osobný archív J. Laj iaka, ktorého meno vä šina sú asníkov nepozná. Kniha – to je zvláštny životný príbeh k aza a „starozákonného priate a“ M. R. Štefánika. Kniha vyšla v novembri 2012 vo Vydavate stve Literárne a informa né centrum. Na pre-zentácii knihy vystúpil historik PhDr. Milan Zemko.

• JÁN MANIA EK: POSOL HVIEZDNYCH DIA AV1. as „Osudy pamätníkov M. R. Štefánika na Slovensku“Pred nieko kými d ami vydala SMRŠ dlhšie o akávanú publikáciu autora Jána Mania ka st. „Osudy pamätníkov M. R. Štefánika na Slovensku“ Publikácia vy-tvára obraz o stato nosti a v ake Milanovi Rastislavovi Štefánikovi od udí na Slovensku a v zahrani í v období od jeho tragickej smrti až po sú asnos . Sochy, pamätné tabule, busty, pomenovanie námestí, ulíc, škôl a inštitúcií sú naozaj aktami historickej spravodlivosti k Štefánikovi. Publikácia je výsledkom dlhoro ného záujmu a zberate skej aktivity jej autora Jána Mania ka. Sme radi, že toto dielo sa dostáva k Vám, milí lenovia a sympatizanti našej spolo nosti práve teraz, na konci roka v predviano ný as. Môže sa sta vhod-ným dar ekom pre o najširšiu vrstvu itate ov.Kniha je v kvalitnej väzbe, v decentnom spracovaní osudov pamätníkov nielen tých, ktoré v sú asnosti môžeme navštívi a vidie , ale aj tých, ktoré boli v totalite odstránené a zni ené.Možno si ju objedna spolo ne u predsedov klubov SMRŠ alebo jednotlivo ako dobierku na adrese kancelárie predsedu SMRŠ: Ing. Ján Tatara, Stani ná 53, 921 01 Pieš any prípadne u autora: Ing. Ján Mania ek, Dlhá 56, 949 01 Nitra.Cena publikácie je 10,- EUR

BRADLO . 64 strana . 30

NAŠI JUBILANTI

50-ku oslávili/oslávia 14.1. Jarmila Puškášová z Partizánskeho 11.5. Peter Hríb z Bratislavy 27.8. Jana Masaryková z Pieš an 30.9. Janka Kusá z Tren ína 17.12. Ond ej Novosad z Martina /klub Partizánske/ 25.12. Boris Zurabo z Partizánskeho

55. narodeniny oslávili 16.4. Emília Mil íková z Brezovej pod Bradlom 5.7. Dalibor Greško z Banskej Bystrice 4.8. Klaudia Urbanová zo Starej Turej 11.8. Vladislava Kyselá z Myjavy 22.8. Jozef Šimko z Prievidze 26.9. Bohuslav Be uch z Dudiniec 5.11. Jozef Repaský z Liptovského Mikuláša

60-tich rokov sa dožili/dožijú 1.6. Ján Danek z Bratislavy 29.6. Pavol Šlosar ík z Partizánskeho 13.7. ubica Jánová z Revúcej 14.7. Ján Hartmann z Partizánskeho 22.7. Vladimír Mešter z Partizánskeho 22.8. Milan Miške z Partizánskeho 24.8. Kristína Kusá z Brezovej pod Bradlom 29.8. O ga Poto eková zo Starej Turej 3.9. Ivan Urbanovi z Popradu 2.10. O ga Barossová z Bratislavy 20.10. Božena Malarová zo Starej Turej 27.11. Ján Rusnák zo Starej Turej 2.12. Ján Valjan zo Spišskej Novej Vsi 7.12. Daniela Bušová zo Starej Turej 16.12. Marián Lorenc z Hurbanova 27.12. Tibor Žiaran z Liptovského Mikuláša

65-te narodeniny si pripomenuli/pripomenú 8.1. Dušan Božík z Bratislavy 8.4. Jarmila Halabrínová z Brezovej pod Bradlom 15.6. O ga Sobotková z Brezovej pod Bradlom 23.6. Marta Malániková z Tren ína 1.1. Mária Zubeková z Liptovského Mikuláša 1.7. Dorota Tatarová z Pieš an 1.7. Ladislav Prídavka z Partizánskeho 13.7. Ivan Jamnický z Bratislavy 21.7. Vilma Petrovová z Dudiniec 6.8. Magdaléna Rangelová zo Senice 2.9. Marta Lu eni ová z Dudiniec 8.9. Svetozár Petrovi z Brezovej pod Bradlom 9.9. Milan Jan át z Brezovej pod Bradlom 19.9. Milan Mari ák z Lady 5.10. Viliam Pagá z Brezovej pod Bradlom

10.10. Daniel Compagnon z Meudonu 11.10. Margita Rusi áková zo Spišskej Novej Vsi 10.12. Zuzana Bukovská z Prahy 25.12. Vladimír Brezinský zo Starej Turej

K 70-ke sme blahoželali 3.3. Andrejovi Chotvá ovi z Pieš an 15.3. Jaroslavovi Oršu ovi z Bratislavy 30.4. Anne Vargovej z Brezovej pod Bradlom 5.5. Milanovi Supekovi z Pezinka 12.6. Antonovi Dragú ovi z Partizánskeho 2.7. Jozefovi Turzíkovi z Martina 20.7. Igorovi Sivošovi z Kremnice 21.7. Borisovi Vacekovi z Liptovského Mikuláša 26.8. Elene Joríkovej z Myjavy 27.8. Eve Svitkovej zo Starej Turej 31.8. Jane Bu ekovej z Tren ína 26.9. ubici Viestovej z Košíc 3.10. Kataríne Hybenovej zo Spišskej Novej Vsi 4.10. Elene Joríkovej z Myjavy 21.10. Margite Vajdlovej z Martina 9.11. Jurajovi Ko išovi z Košíc 28.11. Miroslavovi Mojžišovi z Košíc 2.12. Gabriele Fábryovej z Košíc 14.12. Branislavovi Noskovi z Brezovej pod Bradlom

Kytica k 75-im narodeninám patrila 7.5. Miroslave Sojkovej z Martina 2.8. Jozefíne Oreskej z Martina 19.8. Brigite Pola ekovej z Martina 20.8. udmile Fra ovej z Lubiny 31.8. Márii Köszeghyovej zo Starej Turej 31.8. Emílii Papulákovej z Brezovej pod Bradlom 28.9. Márii Miškolczyovej z Prievidze 9.11. Anne Chvaš ulovej z Brezovej pod Bradlom

80- tich rokov sa dožili 27.6. Ladislav Gabovi z Pieš an 19.9. Viera Šte ová z Martina 20.9. Miroslav Finda z Brezovej pod Bradlom 3.10. Anna Gregorovi ová z Bratislavy

K 85-im narodeninám sme blahoželali 24.7. Milanovi Hri ovi z Martina 4.10. Františkovi Lovrantovi z Prahy 30.10. Ivanke Tasseve v Myjave

K 90- ke všetko najlepšie sme želali 8.4. Miroslavovi Babiakovi z Bratislavy 24.9. Blažene Urbanovej z Prahy

95 rokov života zdobí od 2.8. Alžbetu Závodnú z Brezovej pod Bradlom 9.8. Františka Tománka z Bojníc

strana . 31 BRADLO . 64

ODIŠLI Z NAŠICH

RADOV

* Historik, PhDr. Marián Hronský DrSc (24.8.1940 – 3.6.2012) sa tematicky zameriaval na výskum vojen-ských dejín Slovenska v prvej polovici 20.storo ia. Po as celého svojho pôsobenia publikoval viac ako 250 vedec-kých štúdií v asopisoch. Mimoriadne oce ovanou sa sta-la monograÞ a M.Hronského „Boj o Slovensko a Trianon 1918 – 1920“, za ktorú mu bol v roku 2002 udelený titul DrSc. Publikácia vyšla aj v anglickom jazyku s osobnou Þ nan nou podporou bývalého predsedu Svetového kon-gresu Slovákov Lea Danihelsa a jeho manželky. Zav še-ním jeho životného diela sa stala rozsiahla monograÞ a “Trianon. Vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bez-pe nosti (1918 – 1920)“ , ktorá predstavuje z odborného h adiska významný posun v skúmaní tejto problematiky.

* 24.7.vo veku 95 rokov Alžbeta Rakická z Brezovej pod Bradlom.

* 24.septembra 2012 zomrel v Bratislave vo veku 86 ro-kov vysokoškolský pedagóg, diplomat, spisovate , mali-ar, dobrý a múdry lovek JUDr. Ing. Juraj Králik. Rodina a priatelia sa s ním rozlú ili 28.9. 2012 v bratislavskom krematóriu. Bol estným lenom SMRŠ od r. 2011.

* JUDr. ubomír Monco (1927 - 2012), spisovate , pub-licista, redaktor, diplomat a len SMRŠ. Od roku 1968 pracoval v diplomatických službách. Nadviazal kontakt s francúzskymi partizánmi, ktorí bojovali v SNP. Zosta-vil a napísal o nich knihu „Francúzi v SNP“, ktorú vydalo Múzeum SNP v roku 2003. ubomír Monco stál pri zrode partnerstva Klenovca s mestom Villeneuve-sur.Yvonne vo Francúzsku.

* V Slávnostnej sieni Národního památniku v Prahe na Vítkove sa 4.10.2012 najvyšší ústavní a štátni initelia, generalita eskej armády, predstavitelia eskosloven-skej obce legionárskej, eskej obce sokolskej, mnohí voj-noví veteráni a alší významní hostia rozlú ili s vojno-vým veteránom a estným predsedom sOL armádnym generálom Tomášom Sedlá kom, ktorý vo veku 94 rokov zomrel 27.9.2012.Spolo nos M.R.Štefánika a redakcia BRADLA sa s ním lú i jeho slovami: „P ál bych si, abychom se všichni nau-

ili bojovat fair play, od politika po d lníka. Byl bych rád, kdybychom se nau ili vít zit estn s otev eným hledím, ale také prohrávat v estném boji. Abychom uznávali ví-t ze, ale abychom také uznávali poraženého. P ál bych si, aby si mladí lidé uv domili, že svoboda nebyla zadar-mo, že byla vybojována za krutých ob tí a za strašného utrp ní. A nakonec bych si p ál, aby si lidé uv domili, že svoboda, kterou si nyní užíváme, není zaru ena, že o tuto svobodu musíme neustále bojovat!“

es ich stato nému životu, es ich svetlej pamiatke!

K ÚMRTIUAKADEMIKA MILANA I A

D a 9. novembra 2012 zomrel po krátkej ažkej chorobe vo veku nedožitých 81 rokov akademik Milan i , jedna z k ú-

ových postáv ponovembrovej histórie Slovenska. Milan i bol prvý slovenský premiér po páde totalitného režimu. Viedol vládu národného porozumenia od novembra 1989 do prvých slobodných volieb v júni 1990. V aka nemu toto kritické pre-kle ovacie obdobie prebehlo pokojne bez rušivých vnútropoli-tických momentov.

Bývalý slovenský premiér Ján arnogurský výstižne po-vedal, že i predstavuje mäkkú cestu slovenskými dejinami. Hoci vždy patril k vládnucemu zoskupeniu, nikdy sa osobne ne-angažoval v potlá aní opozície alebo udských práv.

Milan i sa narodil 2. januára 1932 v Zakamennom v okre-se Námestovo. Akademik i bol ve ký sympatizant Spolo -nosti Milana Rastislava Štefánika (SMRŠ). K Spolo nosti mal blízky, úprimný vz ah vyvierajúci z úcty k inom a z poznania diela M. R. Štefánika. Po as vykonávania vysokých funkcií významne uvedomele prispel k šíreniu odkazu M. R. Štefá-nika a trvale podporoval aktivity našej Spolo nosti. Nedá sa zabudnú na ústretové prijatie návrhu obnovi tradíciu celoš-tátnej májovej slávnosti na Bradle venovanej pamiatke M. R. Štefánika, ke som akademika i a 2. Januára 1990 ráno na-vštívil z poverenia výboru SMRŠ. Náš návrh ešte v ten de vlá-da prejednala, schválila a poverila svojho predsedu, aby nad podujatím prevzal záštitu. Akademik i uvo nil 22 miliónov K s na úpravu mohyly M. R. Štefánika a jej okolia a na opra-vu prístupových ciest. Úzko spolupracoval s výborom SMRŠ na zabezpe ení ú asti vrcholných predstavite ov SFR – pre-zidenta Václava Havla a predsedu FZ Alexandra Dub eka. Na tomto, od roku 1969 prvom historickom celoslovenskom ma-nifesta nom stretnutí na Bradle patril i medzi slávnostných re níkov. V nasledujúcich rokoch bol astým návštevníkom Bradla. Ako kancelár sprevádzal prezidenta na spomienko-vých slávnostiach nielen na Brezovej p/Bradlom, na Bradle, na Košariskách, ale aj pri pamätníku M. R. Štefánika v Ivánke. Na týchto pamätných miestach opakovane v zastúpení preziden-ta SR vystúpil s prejavmi. Z titulu funkcie vedúceho kancelárie prezidenta sa tiež podielal na organizovaní návštev Košarísk, rodiska M. R. Štefánika, jeho mohyly na Bradle a Brezovej p/Bradlom pri príležitosti 125. a 130. výro ia narodenia M. R. Štefánika.

S Milanom i om sa verejnos dôstojne rozlú ila v kated-rále Sv. Martina v Bratislave 14. novembra o 14.00 hodine, ke na záver cirkevného obradu smúto né prejavy (pod a poradia) predniesli: Iveta Macejková, predsedky a Ústavného súdu, Róbert Fico, predseda vlády a Ivan Gašparovi prezident SR. Všetci vyzdvihli jeho výnimo né zásluhy o pokojný ponovem-brový priebeh spolo enských zmien, o vznik a etablovanie samostatnej SR. Zdôraznili vysoký mravný a humánny kredit zosnulého, ktorý osved il po as celej životnej inorodej púte.

–Tak sme ho poznali všetci, ktorí sme mali tú vzácnu mož-nos opakovane sa s ním stretáva na oÞ ciálnych ako aj odbor-ných, no najmä priate ských stretnutiach.

es jeho pamiatke!

Igor Rie anský

BRADLO . 64 strana . 32

BRADLO – ob asník Spolo nosti M. R. ŠtefánikaRegistrované Okresným súdom v Senici pod . 2-92. Redakcia: Mgr. Mária Gallová, poverená vedením redakcie (kontakt: marika.gallova@gmail.com, tel.: 0908

853 619). Za obsah lánku zodpovedá autor. Názor autora príspevku nemusí by zhodný s názorom redakcie. Text neprechádza jazykovou úpravou.Adresa pre zasielanie príspevkov: M. Gallová, Moskovská 22, 974 04 Banská Bystrica. Tla : PN print s.r.o., Štefánikova 130, 921 01 Pieš any

D O P I S O V A T E Ľ O M B R A D L A

• Termín uzávierky príspevkov do č. 65 je 31. máj 2013.

• Fotografi e posielajte v originálnej veľkosti ako boli nafotené – nezmenšujte ich!• Texty neupravujte do viacerých stĺpcov na jednej strane, jed-

notlivé články píšte v poradí ako majú nasledovať za sebou!• Prosíme autorov článkov, ktorí pošlú príspevok mailom o na-

písanie poštovej adresy kvôli zaslaniu autorského čísla.Ďakujeme

Penzión Holotéch víška***Dolné Košariská 24

906 15 Košariská

Spolo nos M. R. Štefánika úprimne akuje za spoluprácu

Impozantná budova s dvomi átriami situovaná v

mestskom parku je kultúrnou pamiatkou a zároveň

najväčšou zachovanou stavbou z 19. storočia v Pieš-

ťanoch. Viac na www.kursalon.sk

SENICA

TREN IANSKYSAMOSPRÁVNY

KRAJ

MESTOBREZOVÁ

POD BRADLOM

t l a i a r ePieš any

www.pnprint.sk

TERMÍNY ZÁJAZDOV SMRŠ v roku 2013

Na rok 2013 pripravujeme tri zájazdy, o ktoré bol predbežne prejavený zvýšený záujem. Opätovnú, už záväznú prihlášku na vybranú cestu treba poda o najskôr (posledný termín 15. 1. 2013) na adresu: Mgr. Peter Uhlík, 7. apríla 411, 906 13 Bre-zová pod Bradlom (034/6244532, mob.0915 737 410, e-mail: p.paveluhlik@gmail.com).Vzápätí zaradení ú astníci dostanú organiza né pokyny a pro-gram.

1. Poznávací zájazd do Slovinska a Talianska po stopách 1. svetovej vojny, spojený s turistikou v Julských Alpách v d och 26. 5. – 30. 5. 2013. Ubytovanie s ra ajkami a ve erou (4x) v ho-teli Kanin v slovinskom Boveci za osobu 175 €, doprava 65 €.

2. Tematický pobyt v Prahe v d och 27. 7. – 30. 7. 2013, uby-tovanie s ra ajkami v hoteli Baroko (3x) v cene v rozpätí od 1500 – 1890 K za osobu pod a ve kosti izieb s kompletným vybavením. Doprava 26 €.

3. Turisticko-poznávací zájazd do Bavorska a Tirolska v d och 29. 8. – 3. 9. 2013, ubytovanie s ra ajkami vo Fussene (1x) a v Ötzi (4x). 140 € za osobu, doprava 60 €.

Prosím o dodržanie záväzných pokynov

lenom, sympatizantom a priaznivcom Spolo nosti M. R. Štefánika, itate om ob-asníka Bradlo a všetkým u om dobrej vôle

do nového roku 2013 prajeme ve a krásnych okamžikov, ve a pevného zdravia, spokoj-nosti a dobrej pohody. Prajeme ve a snov, ktoré sú ako nekone ná túžba a ke sa spl-nia – je to tá najkrajšia odmena.

Ján Tatara,predseda SMRŠ a redakcia BRADLA