Slovenská komisia Biologickej olympiády Iuventa

Celoštátne kolo Biologickej olympiády projektová časť kategórií A, B, C

42. ročník Liptovský Mikuláš, 23. – 25. apríl 2008

ZBORNÍK ABSTRAKTOV

Bratislava 2008

1

OBSAH

Kategória A Galambošová Katarína: Správanie veľhada kráľovského v umelom prostredí ................................... 3 Gaľan Róbert: Diviačia zver v Poľovníckom združení Barvienok – jej početnosť, škody ňou

spôsobené a ochrana proti nim .................................................................................................... 3 Harčariková Anna: Elektromagnetické žiarenie a jeho vplyv na rast senpólie fialkovej

(Saintpaulia ionantha) a zelenca chochlatého (Chlorophytum comosum) .................................... 4 Kollárová Lenka: Čajový nápoj z kombuchy ........................................................................................ 4 Krpelanová Katarína: Vodná nádrž Nitrianske Rudno (význam fytoplanktónu a zooplanktónu) ......... 5 Meňkyová Ingrid: Mapovanie výskytu rastlín v Nitrianskom mestskom parku ..................................... 5 Onofrejová Jaroslava: Faktory ovplyvňujúce množstvo tuku v tele dospievajúceho človeka ............. 6 Paulíková Lucia: Vplyv kvality materského mlieka na vývin novorodenca ........................................... 6 Prachár Viktor: Systematický monitoring a ochrana orliaka morského (Haliaeetus albicilla L., 1758)

na Podunajsku, rok 2004 – 2007 .................................................................................................. 7 Rakyta Peter: Štúdia efektivity troch ľudských antioxidačných génov pod kontrolou eukaryotického

(CMV) promótora počas oxidačného stresu u E. coli ................................................................... 8 Rovný Rastislav: Stav populácie raka riavového v pohorí Malé Karpaty ............................................. 8 Szakálová Barbora: Rakovina prsníka ................................................................................................. 9 Teplanová Dominika: Vitis vinifera ssp. sylvestris GMEL. ................................................................... 9 Tóth Peter: Hady vyskytujúce sa v oblasti Domaše ........................................................................... 10 Urbanová Lucia: Floristický výskum a zisťovanie súčasného stavu prírodnej pamiatky Nitriansky

dolomitový lom – Rolfesova baňa s uvedením perspektív ďalšieho využitia sledovaného územia ....................................................................................................................................... 10

Kategória B Bibzová Katarína: Vplyv fyzickej záťaže na zdravie človeka ............................................................ 11 Bobčáková Anna: Biomonitoring makroskopických vodných bezstavovcov ..................................... 11 Čepcová Diana: Prirodzení nepriatelia .............................................................................................. 12 Ferenc Jaroslav: Porovnanie možností fytoremediácie pôd zamorených ťažkými kovmi kapustou

repkovou (Brassica napus var. napus) a sójou fazuľovou (Glycine max) ................................. 12 Heribanová Andrea: Sezónna aktivita včely medonosnej (Apis mellifera) a faktory, ktoré ju

ovplyvňujú .................................................................................................................................. 13 Kovaličová Katarína: Riasy vo vodnej nádrži Málinec ...................................................................... 13

2

Michalička Miroslav: Je sexuálna výchova potrebná? ...................................................................... 14 Mikula Peter: Pozorovanie druhovej diverzity a správania spevavcov na vybraných lokalitách

v okolí Bardejova ....................................................................................................................... 14 Paulová Zuzana: Smerujeme k nulovému odpadu ............................................................................ 14 Podmanická Zuzana: Nelegálne skládky v okolí Námestova ............................................................ 15 Samáková Adriana: Voda je život – chráňme si ju! ........................................................................... 16 Schemmer Robert: Medze, remízky, vetrolamy a ich význam .......................................................... 16 Stratilová Mária: Vplyv Echinacea purpurea na aktivitu leukocytov u človeka a hydiny ................... 17 Szórád Adrián: Vnímanie bolesti a samoliečba u stredoškolákov ..................................................... 17 Šarík Boris: Environmentálna záťaž životného prostredia okolia Rudnian ........................................ 18 Vancák Lukáš: Biologická ochrana letiska v Košiciach ..................................................................... 19

Kategória C Bartoš Tomáš: Chov a kríženie morčaťa peruánskeho ..................................................................... 19 Cvoligová Michaela: Chorobnosť pleskáčov na Oravskej priehrade ................................................ 19 Duláková Antónia: Levočské vrchy a lykožrút smrekový .................................................................. 20 Figlár Matúš: Kombucha – „lahodný elixír života“ .............................................................................. 21 Focko Boris: „Moje exotické zvieratá“ ............................................................................................... 21 Havranová Patrícia: Vplyv solenia ciest na vegetáciu ....................................................................... 22 Helcman Richard: Boj s inváznym slizovcom iberským v obci Krásnohorské Podhradie ................. 22 Končová Terézia: Sledovanie vplyvu vybraných zložiek mlieka na rast mláďat cicavcov ................ 23 Krajči Mário: Šváby ............................................................................................................................ 24 Krátky Michal: Vplyv teploty vzduchu na veľkosť znášky nektáru u včely medonosnej .................... 24 Pintér Zsuzsanna: Ekologické dôsledky cestnej dopravy ................................................................. 25 Ramaj Samuel: Enzymatická dekontaminácia ................................................................................... 25 Repta Filip: Chov mravcov v domácich podmienkach a ich štúdium ................................................. 26 Selnekovič Dávid: Pozorovania a určovanie druhov čeľade Scarabaeidae ...................................... 27 Serafinová Beáta: Vplyv veterného parku v Skalitom na ornitofaunu a ľudí ..................................... 27 Sláviková Kristína: Lykožrút smrekový ............................................................................................. 28

3

Kategória A

SPRÁVANIE VEĽHADA KRÁĽOVSKÉHO V UMELOM PROSTREDÍ Katarína Galambošová

Gymnázium, Čachovský rad 36, Vrútky

Hady vyvolávajú ešte aj dnes v modernej dobe u mnohých ľudí strach. Nepoznanie hadov a ich biológie uvádza veľakrát ľudí do panickej hrôzy už pri pohľade na ne a väčšina z nich cíti k týmto tvorom bezdôvodný odpor práve preto, že o nich majú skreslené predstavy.

Preto som sa v mojej práci o veľhadovi kráľovskom, ktorého už dlhé roky chovám, zamerala na pozorovanie hada vystaveného rôznym faktorom a situáciám, na ktoré by mohol reagovať nervózne alebo až agresívne. Ďalej som v mojej práci skúmala najvhodnejšie podmienky na chov hadov v umelom prostredí, aby som si tým rozšírila svoje chovateľské vedomosti, keďže som vášnivou a dlhoročnou chovateľkou hadov.

Vo svojej práci som zistila, že veľhad kráľovský na určité podnety reaguje nervózne až agresívne a na niektoré nereaguje vôbec. Tým som dokázala, že za bežných podmienok sa jedná o kľudného a neagresívneho hada. Za najväčší prínos svojej práce pokladám to, že som u mnohých ľudí odstránila predsudky a strach, hada si pri prezentácii mohli chytiť a vypočuť si informácie o jeho živote.

Pre veľký záujem zo strany mojich spolužiakov som získané výsledky spracovala a prezentovala na hodine biológie venovanej hadom a tým u mnohých z nich odstránila predsudky a strach, ktoré u nich hady vyvolávali.

DIVIAČIA ZVER V POĽOVNÍCKOM ZDRUŽENÍ BARVIENOK – JEJ POČETNOSŤ, ŠKODY ŇOU SPÔSOBENÉ A OCHRANA PROTI NIM

Róbert Gaľan Gymnázium L. Stöckela, Bardejov

Hlavným cieľom tejto práce je zistiť približnú početnosť a škody ktoré spôsobuje diviačia zver

v Poľovníckom združení Barvienok a zistiť ochranné opatrenia proti týmto škodám. Informácie o diviačej zveri som získaval hlavne z odbornej literatúry, ale aj za pomoci

internetu. Štatistické údaje o početnosti zveri som získal z PZ Barvienok. Hlavnou metódou mojej práce bolo pozorovanie diviačej zveri v revíri. Diviačiu zver som aj

fotograficky zdokumentoval, vytvoril som aj grafy a tabuľky o jej stavoch z minulosti a taktiež som zhotovil prezentačné CD.

Diviačiu zver som intenzívne pozoroval v čase od 1. 9. 2007 do 31. 1. 2008, hlavne vo večerných hodinách. Tento revír pozostáva prevažne z lesných komplexov a poľnohospodárskej pôdy. V lesoch je zastúpená prevažne jedľa a buk, ale aj rôzne iné dreviny. Asi tretinu rozlohy PZ tvorí poľnohospodárska pôda, ktorá nám robila veľmi dobré prostredie na pozorovanie tejto zveri, ale aj na jej odfotografovanie.

Zistil som, že sa stavy diviačej zveri na celom území Slovenskej republiky po roku 1997 začali zvyšovať a takáto situácia je aj v súčasnosti. Rovnaký problém som zaznamenal aj v Prešovskom kraji a taktiež v Poľovníckom združení Barvienok. Ďalej som zistil, že v tomto revíri diviačia zver spôsobuje najväčšie škody v lesnom hospodárstve, no menšie v poľnohospodárstve, čo je aj priamo úmerné rozlohe týchto plôch. V poľovníctve tu diviačia zver nespôsobuje žiadne škody, lebo sa tu nevyskytuje malá zver, ktorej hniezda diviaky veľmi často poškodzujú. Najvhodnejším opatrením proti týmto škodám bolo odvádzacie prikrmovanie, ktoré bolo zo všetkých najúčinnejšie. Z mojich pozorovaní v teréne som ešte zistil, že sa diviaky takmer vyhýbali miestam, ktoré boli častejšie navštevované ľuďmi a naopak sa často zdržiavali na odľahlých a nedostupných miestach.

Výsledky a štatistiky mojej práce sa zhodovali s údajmi z odbornej literatúry a hodnoty o stavoch zveri sa blížili k priemerným hodnotám.

4

ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE A JEHO VPLYV NA RAST SENPÓLIE FIALKOVEJ (SAINTPAULIA IONANTHA)

A ZELENCA CHOCHLATÉHO (CHLOROPHYTUM COMOSUM) Anna Harčariková

Gymnázium L. Stöckela, Bardejov

V súčasnosti sa v prostredí zvyšuje množstvo radiácie. Veda a výskum napredujú a dnes si ľudia nevedia svoj život predstaviť bez mnohých prístrojov a zariadení, ktoré sú zdrojom elektromagnetického žiarenia. Ako toto žiarenie vplýva na okrasné rastliny, ktoré sa bežne pestujú v domácnostiach?

Cieľom práce bolo: 1. zistiť, či elektromagnetické žiarenie televízneho prijímača a mobilného telefónu ovplyvňuje rast senpólie fialkovej, 2. pokus opakovať so zelencom chochlatým, 3. sledovať dĺžku, šírku a farbu listov pokusných rastlín, 4. výsledky spracovať pomocou grafov, zhotoviť dokumentačný materiál a 5. vytvoriť prezentačné CD.

V mesiacoch september – november 2007 som zaznamenávala dĺžku, šírku a farbu listov senpólie fialkovej, ktorá patrí k dvojklíčnolistovým rastlinám a zelenca chochlatého, ktorý patrí do triedy jednoklíčnolistových rastlín. Dôvodom výberu pokusných rastlín bol fakt, že sa tieto rastliny ľahko vegetatívne rozmnožujú – je tu možnosť pokusne sledovať geneticky identické klony. Sú to tiež druhy bežne pestované v domácnostiach a kanceláriách. Rastliny sa nachádzali vo vzdialenosti 8 cm od televízneho prijímača a 4 cm od mobilného telefónu, ktoré sú zdrojom elektromagnetického žiarenia. Pri obidvoch prístrojoch sa nachádzali tri vzorky z oboch druhov rastlín, ďalšie tri vzorky boli uložené v miestnosti bez elektromagnetického žiarenia ako kontrolný pokus. Merania som robila v týždenných intervaloch. Výsledky pokusu so senpóliou fialkovou som konfrontovala s výsledkami, ku ktorým som dospela pokusom so zelencom chochlatým. Výsledky meraní som spracovala pomocou grafov, vytvorila dokumentačný materiál a prezentačné CD.

Zistila som, že elektromagnetické žiarenie ovplyvňuje rast rastlín predovšetkým do dĺžky. Senpólie uložené pri mobilnom telefóne rástli minimálne, dokonca počas pokusu vyhynuli. Aj na listoch dospelej senpólie som pozorovala výrazné zmeny. Okraje listov nad displejom mobilného telefónu začali hnednúť a následne vyschli. Zelence na tom istom mieste rástli rýchlejšie ako kontrolný pokus, ale tiež došlo počas pokusu k ich vyhynutiu. Senpólie pri televíznom prijímači rástli pomalšie ako kontrolný pokus, zelence oveľa rýchlejšie ako kontrolný pokus. Listy týchto rastlín sa líšili od listov kontrolného pokusu, u oboch druhov rastlín boli listy lesklejšie a pevnejšie. Pri konfrontácii týchto dvoch pokusov som zaznamenala určité odchýlky, ktoré môžu byť spôsobené tým, že senpólia patrí do triedy dvojklíčnolistových rastlín a je svetlomilná, kým zelenec patrí k jednoklíčnolistovým rastlinám a má stredné nároky na svetlo. Nie je vhodné, aby sa rastliny pestovali v tesnej blízkosti mobilného telefónu. Elektromagnetické žiarenie televízneho prijímača rastlinám neškodí, empiricky je dokázaný až jeho pozitívny účinok na rastliny. Výsledky mojej práce potvrdili očakávania, ktoré som mala pred začatím pokusov.

ČAJOVÝ NÁPOJ Z KOMBUCHY Lenka Kollárová

Gymnázium Jána Hollého, Trnava

V súčasnosti pijeme nezdravé sýtené nápoje, ktoré sú pre náš organizmus nevhodné. Stravujem sa v školskej jedálni a všimla som si, že spolužiaci uprednostňujú sýtené nápoje pred čajom. Neuvedomujú si, aký význam pre nás má pitie čaju. Čaj je príjemný a obľúbený nápoj, ktorý prináša každodenné potešenie miliónom ľudí na celom svete. Má silný osviežujúci účinok, a je zdrojom látok, ktoré pomáhajú predchádzať veľkému množstvu chorôb. Čajový nápoj z kombuchy je na najvyššom mieste medzi liečivými čajmi a veľmi účinne pôsobí na naše zdravie.

Kombucha je hubovitá rôsolovitá hmota, ktorá žije v osladenom čaji. Podobá sa plochému gumovému, svetlosivému alebo hnedastému kotúču. Vyzerá takmer ako tučný mastný lievanec. Žije vo výživnom roztoku čaju a cukru, v ktorom postupne rastie. Hubovitý disk sa najprv rozprestrie cez celú hladinu čaju a pomaly hrubne.

Moja výskumná práca pozostáva z častí: 1. príprava čajového nápoja zo živej násady, 2. pozorovanie vplyvu teploty na rozmnoženie kombuchy (vnútorné prostredie izbovej teploty, vnútorné tmavé prostredie s priemernou teplotou 10°C, vonkajšie prostredie s priemernou teplotou 3°C) a 3.

5

pozorovanie vplyvu druhu čaju na rozmnoženie kombuchy (sypaný pravý čierny čaj Ceylon Op, sypaný zelený čaj Geisha, sypaný ovocný čaj Medvedík Pú, ovocno-bylinný čaj Karpatský v nálevových vreckách), 4. kvalitatívny a kvantitatívny dôkaz vitamínu C v čajovom nápoji, v ktorom sa kombucha rozmnožovala v 3 rôznych prostrediach s inou teplotou a 5. kvalitatívny dôkaz vitamínu B1 v čajovom nápoji rôzneho druhu čaju, v ktorom sa kombucha rozmnožovala.

Na základe mojej výskumnej práce môžem odporučiť čajový nápoj z kombuchy tým, ktorí už nechcú piť nezdravé sýtené nápoje a chcú spraviť i niečo dobré pre svoje zdravie. Príprava čajového nápoja je veľmi jednoduchá a nezaberie veľa času.

VODNÁ NÁDRŽ NITRIANSKE RUDNO (VÝZNAM FYTOPLANKTÓNU A ZOOPLANKTÓNU)

Katarína Krpelanová Gymnázium V. B. Nedožerského, Prievidza

Cieľom tejto práce je poukázať na najvýznamnejších indikátorov organického, ale i

anorganického znečistenia vo vodnej nádrži Nitrianske Rudno a oboznámiť verejnosť o ich významnej úlohe v tomto biotope.

Metodika práce: 1. odber a rozbor vzoriek z vodnej nádrže Nitrianske Rudno, 2. mikroskopické pozorovanie a zatrieďovanie organizmov do ekologických spoločenstiev, 3. zbieranie a zhromažďovanie informácií: odborná literatúra, internet, Regionálny úrad verejného zdravotníctva – Bojnice, 4. vyhotovenie posteru, 5. spracovanie fotodokumentácie v Microsoft Power Point, 6. informovanie blízkeho okolia o danej téme.

Práca prináša a systematizuje nájdené mikroorganizmy, ktoré pomáhajú pri samočinnom čistení spomínanej vodnej nádrže a pri jej ozdravovaní. V prvej časti predstavuje základné informácie o vodnej nádrži. Hlavná časť rieši konkrétne postupy spracovania témy a nasledovnú prezentáciu nájdených organizmov. V tejto práci na základe mikroskopického pozorovania som organizmy zúčastňujúce sa na oživení vody zaradila do dvoch významných ekologických spoločenstiev: producentov (Cyanophyta, Chromophyta, Chlorophyta) a konzumentov (Monocytozoa, Polycytozoa).

Na základe poznatkov o vodných organizmoch nachádzajúcich sa vo vodnej nádrži Nitrianske Rudno, môžem na záver konštatovať: Nájdené mikroorganizmy patria medzi významné indikátory organického, ale i anorganického znečistenia v spomínanej priehrade. Veľmi rýchlo reagujú na lokálne znečistenie a podávajú informácie o trofických podmienkach vo vodnom ekosystéme. Vzájomné kvantitatívne pomery jednotlivých zložiek mikro a meiozoobentosu odrážajú momentálny stav znečistenia resp. intenzitu samočistiacich procesov vo vode z územia vodnej nádrže Nitrianske Rudno. Podľa kvalitatívnych vlastností vody hodnotím z hľadiska klasifikácie stupňa tak, že ju zaraďujem do alfamezosapróbity (pochybná voda) s určitými výkyvmi do polysapróbity (závadná voda).

MAPOVANIE VÝSKYTU RASTLÍN V NITRIANSKOM MESTSKOM PARKU Ingrid Meňkyová

Piaristické gymnázium sv. Jozefa Kalazanského, Nitra Cieľom našej práce je zmapovať rastlinstvo Nitrianskeho mestského parku. Chceme zistiť

prevládajúci charakter parku (z hľadiska početnosti zastúpenia jednotlivých čeľadí) ako aj zistiť výskyt a zastúpenie rastlinných druhov liečivých, alergénych, úžitkových, burín či jedovatých. Zisťovali sme, v akej miere môže rastlinstvo mestského parku pôsobiť aj negatívne a spôsobovať zdravotné problémy ľuďom trpiacim na peľové alergie. Chceme zistiť, či je možné rastlinstvo parku využiť aj na didaktické účely.

Najdôležitejšou etapou bolo samotné určovanie rastlinných druhov v Nitrianskom mestskom parku. Používali sme kľúče a atlasy na určovanie rastlín a drevín atlasov. Určené rastliny sme zároveň zdokumentovali fotograficky. Táto fáza trvala obdobie od 18. 3. 2007 do 5. 6. 2007 najmä v častiach Veľká a Malá Hangócka. Do terénu, boli uskutočňované približne každých 5 až 10 dní.

V ďalšej fáze výskumu sme zistené rastlinné druhy zaraďovali do čeľadí. Zisťovali sme aj

6

ďalšie informácie, predovšetkým z hľadiska vplyvu na ľudský organizmus (rastliny sme rozdeľovali do skupín jedovaté, liečivé, alergény a buriny). Sledovali sme aj peľovú aktivitu jednotlivých druhov. Nakoniec sme údaje štatisticky spracovali a zhotovili grafy a tabuľky.

Dominantné zastúpenie v NRMP majú dreviny. Určili sme celkom 111 druhov rastlín, ktoré sme zaradili do 43 čeľadí. Zistili sme tu 35 druhov liečivých, 50 druhov okrasných, 15 alergénnych, 10 jedovatých, 5 úžitkových rastlín a 30 burín. Vytvorili sme aj peľový kalendár.

Týmto výskumom sme zistili, že NRMP je veľmi významná botanická zóna z hľadiska výskytu rôznych druhov rastlín aj veľmi významných. Zistili sme prítomnosť z hľadiska dendrologicky významných druhov (ginko dvojlaločné, sekvojovec mamutí), ich prítomnosť sa nám podarila overiť. Mnohé z pozorovaných rastlín sú predmetom vyučovania biológie. Učitelia môžu žiakov naučiť určovať a spoznávať mnohé druhy rastlín na pomerne malej ploche. Zhotovené fotografie a sumarizované informácie by bolo možné využiť na vyhotovenie informačných tabúľ pre návštevníkov parku, aby sa mohli aj takouto formou oboznámiť s hodnotou danej lokality. Poukázali sme tiež na výskyt jedovatých, ale aj liečivých rastlín. Dovolím si povedať, že za celé obdobie mapovania rastlín som sa naučila viac ako z rôznych encyklopédií. FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE MNOŽSTVO TUKU V TELE DOSPIEVAJÚCEHO ČLOVEKA

Jaroslava Onofrejová Gymnázium, Čachovský rad 36, Vrútky

Tuky sú oddávna bežnou súčasťou každodennej stravy človeka. V dnešnej dobe je však

spôsob života iný ako v minulosti. Ľudia nemajú čas na jedlo, a tak sa stále častejšie stravujú vo „fast food“. Nemajú čas na pohyb, a preto prijaté tuky nespaľujú. Tie sa ukladajú a môžu spôsobiť obezitu, ktorá sa v poslednej dobe nazýva epidémiou tretieho tisícročia.

Veľa dospievajúcich ľudí, najmä dievčat si dáva pozor na svoju líniu. Preto som sa rozhodla vo svojej práci zistiť, ako niektoré faktory vplývajú na množstvo podkožného tuku v tele dospievajúcich ľudí – študentov našej školy.

Dotazníkom som zisťovala niektoré stravovacie návyky študentov a vzťah k pohybovým aktivitám. Potom som elektronickým tukomerom merala tuk daným študentom. Výsledky som spracovala do grafov a tabuliek.

Vo svojej práci som zistila, ako niektoré faktory ovplyvňujú množstvo tuku v tele. No za najväčší prínos svojej práce považujem to, že každý jeden človek, ktorý si meral tuk, zistil, ako na tom je a zamyslel sa. Možno toto zamyslenie zmení jeho postoj k spôsobu života k lepšiemu, aby si chránil svoje zdravie.

Kvôli veľkému záujmu našich študentov pri meraní tuku som výsledky mojej práce zverejnila v škole a vytvorila som prezentáciu a pracovný list na hodiny biológie k téme Zdravá výživa.

VPLYV KVALITY MATERSKÉHO MLIEKA NA VÝVIN NOVORODENCA Lucia Paulíková

Gymnázium P. Horova, Michalovce

Cieľom tejto práce bolo zistiť, ako materské mlieko, jeho kvalita a zloženie dokáže ovplyvniť vývin novorodenca v dojčenskom období a v období rastu, a do akej miery môže kvalita materského mlieka tieto faktory ovplyvniť. Následne bolo cieľom tejto práce zistiť aj to, ktoré faktory vplývajú na kvalitu materského mlieka u matiek a ako sa dá dosiahnuť čo najkvalitnejšia výživa pre novorodenca v dojčenskom období a s tým súvisiace aj štúdium zloženia materského mlieka z mikrobiologického hľadiska, ktoré sa skladalo z viacerých vzoriek od rôznych matiek .

Hlavnými zložkami v materskom mlieku, ktoré som skúmala boli bielkoviny, tuky a cukry, vitamíny a minerálne látky. Vzhľadom na to, že ako nedokonalá náhrada môže byť aj kravské, kozie a ovčie mlieko, tak do výskumu som zahrnula aj tieto namerané hodnoty z viacerých vzoriek na porovnanie. Merania a testovania som urobila na viacerých vzorkách materského mlieka, kravského, kozieho a ovčieho mlieka. Testovania materského mlieka a merania detí som robila na vzorkách matiek z pôrodného oddelenia v Michalovciach nemocnice Štefana Kukuru, pričom laboratórne testy

7

boli uskutočnené vo výskumnom ústave mliekarenskom Examinala v Žiline. Laboratórne testy kravského, kozieho a ovčieho mlieka boli uskutočnené v Tatranskej mliekarni v Kežmarku a zároveň aj vo výskumnom ústave mliekarenskom v Žiline. Merania boli opakovane robené v októbri roku 2007 a januári 2008. Vzhľadom na to, že materské mlieko je najideálnejšou stravou v prvom polroku života, zároveň chrániacou látkou pred nákazlivými chorobami, vznikom alergií, podporuje rozvoj mozgu dieťaťa a mnoho ďalších výhod, ktoré na porovnanie s nie až tak dokonalým kravským, ovčím alebo kozím mliekom nie sú a ani nenadobúdajú také hodnoty ako materské mlieko. Vo svojom testovaní pri kvalite materského mlieka a ich následne určených hodnotách som matky delila do skupín podľa rôznych kritérií napr. podľa veku rodičky, závislosti od fajčenia pred a počas gravidity, požívania alkoholu, dostatku spánku, psychického stavu a častého stresu. Tieto faktory ktoré ovplyvňujú výživové hodnoty materského mlieka som uviedla so svojho dotazníka a následne porovnávala priemerné hodnoty. V testovaní sa zistilo, že matky v I. skupine, ktoré nefajčili pred ani počas gravidity, nepožívali alkohol, zdravo sa stravovali, mali dostatok spánku, oddychu a mali dobrý psychický stav, výživové hodnoty a mikrobiologické zloženie mlieka bolo lepšie ako v II. skupine, kde matky tieto faktory mali opačné. V testovaní sa aj dokázalo, že matkám v I. skupine v sledovanom 1. a 2. mesiaci po narodení, deti pribrali rýchlejšie v priemere o niekoľko gramov na rozdiel od matiek v II. skupine.

V závere môžem skonštatovať podľa nameraných hodnôt a podľa vykonaného výskumu, že iba materské mlieko je jedinečnou potravou pre novorodenca a pre jeho dokonalý vývin.

SYSTEMATICKÝ MONITORING A OCHRANA ORLIAKA MORSKÉHO (HALIAEETUS ALBICILLA L., 1758) NA PODUNAJSKU, ROK 2004 – 2007

Viktor Prachár Súkromná pedagogická a sociálna akadémia, Ružová dolina 29, Bratislava

Predkladaná práca sa zaoberá problematikou detailného sledovania populácie orliaka

morského (Haliaeetus albicilla) v oblasti dunajských lužných lesov, vývojom hniezdnej populácie, nárokmi druhu na hniezdenie a výchovu mláďat, problematikou hniezdnej a potravnej biológie a návrhmi ochrany druhu v pôvodnom prostredí dunajských lesov.

Cielmi práce bol: 1/ Monitoring a výskum, ktorý zahŕňal nasledovné problematiky: hniezdna biológia druhu (vrátane etologických charakteristík), potravná biológia druhu (potrava), zimovanie – zimujúca populácia druhu, početnosť druhu (hniezdna a zimujúca populácia), monitoring hniezdnej populácie druhu a 2/ Ochrana druhu, ktorá zahŕňala problematiky: ochrana orliaka morského na Podunajsku, návrhy ochranných opatrení za cieľom ochrany hniezdnej populácie, eliminácia jednotlivých negatívne pôsobiacich faktorov, charakteristika jednotlivých antropicky pôsobiacich faktorov, praktická ochrana druhu.

Monitoringom zimujúcej populácie orliakov morských na nocoviskách v oblasti Podunajska bola zistená v priebehu zím 2005/2006 a 2006/2007 výsledná početnosť, kulminácia – súčet najvyššieho zaznamenaného počtu orliakov na každom nocovisku + nocovanie solitérne (nocovanie jednotlivcov). Počas zimy 2005/2006 bola zistená výsledná početnosť zimujúcej populácie druhu v sledovanom území 98 (max.) ex., monitorovaných evidovaných nocovísk v priebehu tejto zimy bolo 13 lokalít. Počas zimy 2006/2007 bola zistená výsledná početnosť 68 zimujúcich – nocujúcich orliakov morských. V evidencii monitoringu bolo 24 nocovísk. V potrave orliakov morských dominovali počas tuhej zimy 2005/2006 druhy vodného vtáctva, ktoré na vodných plochách Podunajska početne zimovali. Počas miernej zimy 2006/2007 dominovali v potrave druhy rýb. V priebehu oboch zím (2005/06 a 2006/07) bolo zastúpenie kadávrov stavovcov v potrave vyrovnané.

Podrobné zmapovanie vývoja populácie druhu Haliaeetus albicilla v oblasti Podunajska v období 2004 – 2007, ako aj zhodnotenie vzájomných interakcií druhu s prostredím, s vplyvmi ľudskej činnosti a faktormi ohrozenia vývoja populácie. Hlavnými negatívne pôsobiacimi faktormi na populáciu orliakov morských na Podunajsku sú: necitlivé lesné hospodárenie, motorizácia, intenzívne rybárstvo, poľovníctvo, ako aj neusmernené turisticko-rekreačné aktivity, resp. rušivé vplyvy, ktoré svojím pôsobením nadobúdajú expanzívny charakter a ohrozujú úspešné zahniezdenie a výchovu mláďat.

8

ŠTÚDIA EFEKTIVITY TROCH ĽUDSKÝCH ANTIOXIDAČNÝCH GÉNOV POD KONTROLOU EUKARYOTICKÉHO (CMV) PROMÓTORA

POČAS OXIDAČNÉHO STRESU U E. COLI Peter Rakyta

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica Vo svojej experimentálnej štúdii sa zaoberám oxidačným stresom ako pôvodcom mnohých

ochorení ako Alzheimerova choroba či rôzne typy rakovín a možnosťou využitia baktérií v génovej terapii. Oxidačný stres je v podstate výsledkom porušenia rovnováhy medzi antioxidačným statusom a voľnými radikálmi. Na minimalizovanie účinkov oxidačného stresu nám slúžia antioxidačné enzýmy. V tejto štúdii pracujem s eukaryotickým (CMV) promótorom a s tromi ľudskými antioxidačnými génmi, a to s katalázou (CAT), superoxid dizmutázou 1 (SOD1) a superoxid dizmutázou 2 (SOD2), ktoré som vystavil oxidačnému stresu vyvolaného peroxidom vodíka pri rôznych molárnych koncentráciách. Tieto gény spolu s CMV promótorom boli naklonované do plazmidu pcDNA3.1 (Invitrogen) a následne izolované a transformované do modelového organizmu E. coli. Ciele mojej práce boli nasledovné: 1. odhaliť antioxidačný potenciál troch ľudských antioxidačných génov pod kontrolou eukaryotického promótora (CMV = cytomegalovírusový promótor) u baktérií pre možné dôsledky pri ich využití v génovej terapii, 2. zistiť optimálnu koncentráciu peroxidu vodíka pre vyvolanie oxidačného stresu u baktérií E. coli XL1, 3. porovnať efektivitu troch ľudských antioxidačných génov (CAT, SOD1 a SOD2) v modelových situáciách.

Z môjho výskumu vyplynulo, že najväčší antioxidačný potenciál poskytuje baktériám za prítomnosti eukaryotického CMV promotora gén pre katalázu pri všetkých molárnych koncentráciach peroxidu vodíka. Slabší antioxidačný potenciál vykazovali gény pre SOD1 a SOD2 v mnou vytvorených podmienkach.

Prínos tejto práce vidím vo využití získaných poznatkov v bakteriálnej génovej terapii. Prostredníctvom tejto experimentálnej štúdie som dospel k záverom: Limitujúcou molárnou

koncentráciou peroxidu vodíka je 10mM koncentrácia pre efektívne prejavenie účinkov antioxidačných génov v mojej modelovej situácii. Eukaryotický CMV promotor bol schopný exprimovať sledovaný gén a teda potvrdili sme jeho funkčnosť v baktériách E. coli.

STAV POPULÁCIE RAKA RIAVOVÉHO V POHORÍ MALÉ KARPATY Rastislav Rovný

Gymnázium, Bilíkova 24, Bratislava

Rak riavový Austropotamobius torrentium (Schrank, 1803) patrí k vzácnym a ohrozeným druhom Slovenska a Európy. Na Slovensku bolo dosiaľ potvrdených šesť lokalít výskytu tohto druhu, pričom všetky lokality sa nachádzajú v južnej časti pohoria Malé Karpaty. Cieľom našej práce bolo preveriť a doplniť poznatky o rozšírení tohto druhu v pohorí Malé Karpaty a analyzovať vplyv vybraných činiteľov na jeho výskyt.

Preskúmali sme rozšírenie raka riavového a vplyv vybraných ekologických činiteľov na jeho distribúciu na štyridsiatich piatich tokoch južnej časti Malých Karpát. Náš terénny výskum prebehol v období od zimy roku 2006 do leta roku 2007.

Zistili sme, že vodstvo južnej oblasti Malých Karpát poskytuje útočisko nádejnej, stabilnej populácii raka riavového. Zaznamenali sme deväť nových lokalít výskytu tohto druhu. Avšak zistili sme, že zatiaľ pomerne priaznivý stav tejto populácie pravdepodobne môže ohroziť prehustená populácia pstruha potočného.

Pohorie Malé Karpaty sú s veľkou pravdepodobnosťou jediná oblasť výskytu raka riavového na Slovensku. Pre zachovanie tohto druhu je podľa nás nevyhnutný ďalší intenzívny výskum, ktorý nás privedie k celistvému pochopeniu jeho ekológie.

9

RAKOVINA PRSNÍKA Barbora Szakálová

Gymnázium Ľ. J. Šuleka, Komárno Rakovina prsníka je v súčasnosti veľmi aktuálnou témou, nakoľko svetové ukazovatele

hovoria, že už každá desiata žena na svete trpí touto chorobou. Ročne stále pribúdajú ženy, ktoré sú postihnuté rakovinou prsníka, no pozitívne je, že značne klesá úmrtnosť takýchto žien. Totiž stále viac a viac žien prichádza k svojim lekárom ešte v ranom štádiu ochorenia, kedy sa dá ešte včas zasiahnuť a prakticky úplne vyliečiť.

No na svete sú také prípady, ktoré to zanedbali a dodnes o svojich ťažkostiach mlčia, čím si výrazne znižujú šancu na uzdravenie. Na takéto ženy vplýva viacero faktorov. Najčastejšie je to nízka informovanosť o možných metódach liečby (ak je rakovina prsníka spozorovaná včas), ďalej je to strach žien navštíviť lekára, nakoľko sa boja možnosti zistenia zlých správ. A práve toto bolo cieľom mojej práce, to znamená, zvýšiť informovanosť hlavne medzi ženami a aspoň trochu odbúrať ich strach, ak by sa niekedy ocitli v podobnej situácii. Pretože heslo všetkých lekárov zakomponovaných do tejto problematiky je hlavne prísť a konať čo najrýchlejšie.

Moja písomná správa obsahuje 27 strán a je zameraná hlavne na zobrazovacie metódy, ktoré napomáhajú pri diagnostikovaní tejto choroby. Obsahuje taktiež množstvo informácií o možnostiach liečby (ich rôzne výhody a nevýhody) a tiež popisuje štádiá tejto choroby. Je tu dopodrobna rozpracovaná aj kapitola s názvom „biológia nádoru“, kde sa nachádzajú bližšie informácie o samotnom nádore. Informácie sú veľmi presné a aktuálne nakoľko som spolupracovala s literatúrou Onkologického ústavu v Bratislave, ktorá je určená ako sprievodca pre ženy postihnuté touto chorobou. Tiež som využívala informácie z internetu (kde som sa pohybovala aj na rôznych fórach a zbierala skúsenosti postihnutých žien) a poznatky skúseného gynekológa MUDr. Szilárda Ipótha, ktorému sa touto cestou chcem poďakovať za pomoc a poskytnuté informácie prostredníctvom rozhovoru.

Myslím, že svoj cieľ som čiastočne splnila, taktiež som sa obohatila o množstvo nových poznatkov. Tiež som zistila, ako o probléme uvažuje nielen dnešná mládež prostredníctvom dotazníka (vyplnilo ho 86 ľudí vo veku od 15 do 36 rokov). Dotazníky som prostredníctvom profesorského zboru distribuovala na gymnáziu a pacientkam spomínaného pána doktora. Vyhodnotenie dotazníka, porovnávanie poznatkov a skúseností pána doktora Ipótha sa nachádzajú v mojej prezentácii.

Verím, že mojou prácou tieto poznatky oveľa viac preniknú do povedomia ľudí, uvedomia si vážnosť a nebudú podceňovať dôležitosť samovyšetrovania a prevencie.

VITIS VINIFERA SSP. SYLVESTRIS GMEL. Dominika Teplanová

Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy, Lučenec

Cieľom mojej práce bolo spoluprácou s Výskumnou a šľachtiteľskou stanicou vinárskou a vinohradníckou Modra na projekte EÚ GrapeGen06 „Manažment a zachovanie genetických zdrojov viniča“ mapovanie výskytu Vitis vinifera ssp. sylvestris GMEL. v lokalite Veľký les pri Úľanoch nad Žitavou, získanie jednoročného dreva pre založenie ex situ zbierky Vitis vinifera ssp. sylvestris GMEL., vytvorenie fotodokumentácie niektorých orgánov vybraných rastlín s poukázaním na morfologickú variabilitu listov a dreva Vitis vinifera ssp. sylvestris GMEL.

Počas výskumu som uskutočňovala expedície v lokalite Veľký les, lokalizovala rastliny pomocou GPS, pozorovala morfologické znaky vybraných rastlín, zhotovovala fotografickú dokumentáciu in situ, robila odber jednoročného dreva v období vegetačného pokoja, pre zabezpečenie prenosu rastlín V. v. ssp. sylvestris GMEL. z prostredia in situ do zbierky viniča ex situ, používala som odbornú literatúru, digitálny fotoaparát, GPS navigácie. Na spracovanie tejto témy som použila počítač – výsledky som zhrnula do tabuliek a grafov a moje pozorovania som dokumentovala fotografiami

Moje pozorovania som prevádzala v lokalite Veľký les pri Úľanoch nad Žitavou v okrese Nové Zámky. Pomocou navigácie GPS som lokalizovala vybrané liany, ktoré sa vinuli okolo kmeňov oporných stromov až do koruny. Nájdeným viničovým rastlinám som zmerala obvod kmeňa a zaznamenala som druh oporného stromu. Lesný lianový porast viniča som fotograficky zdokumentovala, ako aj všetky odobraté vzorky (vrcholky výhonkov, listy, kvietky, semená a

10

jednoročné drevo). Moje zistenia svedčia o morfologickej rôznosti jednotlivých rastlín, a teda každú lianu možno považovať za osobitý genotyp.

Svojou prácou som napomohla prieskumnej a zberovej expedícii Vitis vinifera ssp. sylvestris GMEL. na Slovensku, ktorú uskutočňuje Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra. Presvedčila som sa, že v dôsledku civilizačných zásahov hrozí V. v. ssp. sylvestris GMEL. vyhynutie, a preto je dôležitá ochrana jeho nálezísk a využitie jeho cenných biologických vlastností. Prezentáciou Vitis vinifera ssp. sylvestris GMEL. som upozornila študentov Gymnázia Boženy Slančíkovej Timravy na dôležitosť ochrany prírody a ohrozených druhov.

HADY VYSKYTUJÚCE SA V OBLASTI DOMAŠE Peter Tóth

Gymnázium, Z. Fábryho 1, Veľké Kapušany

Záujmom mojej práce je prírodná oblasť Domaša, Vaľkov. Je to rekreačná oblasť, ktorá sa každým rokom rozrastá. Pribúdajú stále nové chaty a ubúda

prírodné prostredie pre živočíchy, ktoré sa tam vyskytujú. Budovanie chát a vyrúbanie stromov, znamená likvidáciu životného prostredia, úbytok hadov vyskytujúcich sa v oblasti Domaše.

V tejto práci bližšie popisujem životné prostredie užovky obojkovej, užovky fŕkanej, užovky stromovej a užovky hladkej, ktoré patria k zákonom chráneným druhom.

V práci popisujem životné prostredie, poukazujem na nutnosť jeho ochrany pre ľudstvo. Snažím sa teoreticky popísať vývoj plazov, hadov a popísať životné prostredie skúmaných živočíchov.

V júli 2000 som začal skúmať výskyt užoviek v spomínanej oblasti. Moje pozorovanie prebiehalo v letných mesiacoch júl – august po dobu siedmich rokov. Postupne som sa stretol so štyrmi druhmi užoviek. Zistené údaje o výskyte a množstve som spracoval v tabuľke a v grafe.

Je viditeľné, že aj na základe mojich amatérskych pozorovaní uskutočnených na Domaši počas siedmich rokov, živočíšnych druhov ubúda. Svoje doterajšie poznatky chcem naďalej rozširovať a dávať do povedomia mládeže, či už publikáciou zozbieraných poznatkov alebo formou besied a prezentácií na školách.

Ochrana životného prostredia je vážna vec a celospoločenská úloha, pri ktorej by žiadny človek nemal zostať ľahostajný.

Nedovoľme, aby sa životné prostredie narušilo ešte viac, chráňme si prírodné zdroje a nedopusťme zničiť našu krásnu planétu Zem. FLORISTICKÝ VÝSKUM A ZISŤOVANIE SÚČASNÉHO STAVU PRÍRODNEJ PAMIATKY

NITRIANSKY DOLOMITOVÝ LOM – ROLFESOVA BAŇA S UVEDENÍM PERSPEKTÍV ĎALŠIEHO VYUŽITIA SLEDOVANÉHO ÚZEMIA

Lucia Urbanová Piaristické gymnázium sv. Jozefa Kalazanského, Nitra

Cieľom práce bolo zmapovať dané územie, jeho súčasný stav. Spraviť floristický prieskum

danej oblasti, pozorovať fenologické zmeny vegetácie. Zrealizovať akciu – brigádu pre zlepšenie stavu prírodnej pamiatky. Navrhnúť perspektívne riešenie, ako by sa dala lokalita Rolfesovej bane využiť v budúcnosti.

Najskôr som si vybrala vhodné botanicky významné územie mesta Nitra. Potom som sa snažila lepšie spoznať skúmanú lokalitu, preštudovať si dostupnú literatúru a zostaviť dokumentáciu o tomto území. Po teoretických znalostiach som začala realizovať vlastný, pravidelný výskum v teréne (marec 2007 – november 2007), pracovala som metódou súpisu druhov. Tiež som zaznamenávala výskyt jednotlivých rastlinných druhov, čeľadí a zhotovovala som fotografický materiál. Nakoniec som získané výsledky zosumarizovala do tabuliek, grafu.

Objavila som toto územie a jeho estetické hodnoty pre obyvateľov mesta. Odhalila som historické pozadie prírodnej pamiatky. Tiež som zhotovila taxonómiu rastlinných druhov a čeľadí, ktoré sa na tomto území vyskytujú, zhotovila som fotografický materiál o Rolfesovej bani. A spracovala som graf výskytu rastlinných druhov a čeľadí v jednotlivých mesiacoch môjho výskumu.

11

Zistila som, že lokalita je veľmi vhodná pre otvorenie parkovej enklávy. Tiež sa môže toto územie využiť ako park pre deti, ale aj dospelých. Zorganizovala som brigádu pre zlepšenie stavu prírodnej pamiatky. Vytvorila som plán vzniku oázy pokoja v tejto časti mesta Nitra. Svoj plán som dala k dispozícii odbornému referentovi pre regionálny rozvoj – takže moja práca má využitie aj v praxi.

Kategória B

VPLYV FYZICKEJ ZÁŤAŽE NA ZDRAVIE ČLOVEKA Katarína Bibzová

Gymnázium K. Štúra, Modra Abstrakt nebol dodaný.

BIOMONITORING MAKROSKOPICKÝCH VODNÝCH BEZSTAVOVCOV Anna Bobčáková

Gymnázium M. M. Hodžu, Liptovský Mikuláš

Témou mojej práce je biomonitoring makroskopických vodných bezstavovcov. Túto tému som si vybrala, pretože si myslím, že je veľmi zaujímavá a okrem toho aj aktuálna, keďže znečisťovanie prostredia je vážnym problémom aj teraz, v 21. storočí. Pri práci som získala množstvo vedomostí z oblasti, ktorá býva často zabúdaná a nepovšimnutá.

Mojím cieľom bolo zistiť, aký je stav čistoty potoka Smrečianka, ktorý preteká sídliskom Podbreziny v Liptovskom Mikuláši, chcela som zistiť, do akej miery vplývajú na čistotu jednotlivé faktory a taktiež aj počasie a jednotlivé ročné obdobia. Preto som porovnávala výsledky z biomonitoringov z dní 21. 10. 2006, 17. 2. 2007, 21. 4. 2007, 21. 8. 2007, 8. 9. 2007, ktoré som uskutočnila spolu so svojimi spolužiačkami a výsledkami z medzinárodného biomonitoringu, ktorý sa na Smrečianke uskutočnil dňa 4. 10. 2006. Biomonitoring som uskutočnila v troch lokalitách na Smrečianke, a to v blízkosti miesta jej prameňa, v Žiarskej doline, na sídlisku Podbreziny a pri ústí Smrečianky do Váhu, v mestskej časti Okoličné. Zistila som, že voda potoka je najčistejšia v Žiarskej doline, teda v mieste, kde pramení. Výsledky na Podbrezinách boli o niečo horšie, čo je spôsobené vypúšťaním odpadov z Poľnohospodárskeho družstva Smrečany a vyhadzovaním rôznych odpadkov. Najhoršia čistota vody bola v mieste ústia Smrečianky do Váhu, čo je spôsobené prachom z hlavnej cesty a tým, že je to miesto, kde chodia obyvatelia viacerých mestských častí venčiť psov. Čo sa týka vplyvu počasia, najhoršie výsledky boli v období oteplenia dňa 17. 2. 2007, keď v Žiarskej doline dochádzalo k topeniu snehu a ľadu. Najlepšie výsledky boli dňa 4. 10. 2006. Dospela som k záveru, že čistota potoka je celkom dobrá a vodu v potoku môžeme ohodnotiť ako vodu dobrej kvality. Netreba však zabúdať na to, že čistota vody do veľkej miery závisí aj od počasia a teda aj od ročného obdobia, a preto by som chcela uskutočniť ďalšie monitorovania. Zistila som, že znečistenie, ku ktorému došlo na Smrečianke v júli, má na potok dlhodobý vplyv.

Výsledky z ankety, ktorú som uskutočnila, poukazujú na dobré vedomosti mojich rovesníkov, no zároveň dokazujú, že informovanosť obyvateľov o životnom prostredí je veľmi nízka.

Jedným z mojich cieľov bolo aj navrhnúť riešenia na súčasnú situáciu, a preto som niektoré uviedla aj vo svojej práci. Myslím si, že by bolo dobré, aby sa touto problematikou viac zaoberala mestská samospráva. Je potrebné, aby bolo obyvateľstvo viac informované, napríklad pomocou informačných letákov či rôznych kampaní. Bolo by vhodné urobiť viac monitorovaní a zorganizovať vyčistenie potoka.

12

PRIRODZENÍ NEPRIATELIA Diana Čepcová

Gymnázium Janka Kráľa, Zlaté Moravce

Vo svojej práci sa venujem pozorovaniu vzťahov dvoch živočíšnych druhov záhradného jazierka (7 x 3 x 0,95 m, s objemom vody 9000 l) – rýb a korytnačiek, ktoré v prirodzených podmienkach vystupujú v negatívnom vzťahu koristi a predátora.

Pri práci som použila štúdium literatúry, pozorovanie a pokus. Používala som rôzne pomôcky: fotoaparát, akvárium, teplomer, meter, sieťku, stopky, váhy.

Cieľom bolo zistiť, ako môžu dva nepriateľské druhy – korytnačka písmenková zelená a dva poddruhy karasa – kométa typu sarasa, závojnatka japonská a koi kapor žiť spolu na jednom stanovišti bez toho, aby predátor – korytnačka napadol korisť – rybky.

Pokusy som robila v akváriách, kam som sledované živočíchy na obdobie pokusu preniesla, jednotlivé pozorovania trvali 3 až 7 dní. Zamerala som sa na pozorovanie 3 problémov: 1/ rýchlosť pohybu koristi a predátora obmedzenú vodnými rastlinami, 2/ veľkosť životného priestoru a 3/ dostatok resp. nedostatok krmiva. Zistila som, že rýchlosť pohybu živočíchov a veľkosť životného priestoru nevyvoláva agresivitu korytnačiek. Tretie pozorovanie, ktoré bolo založené na dostatku, resp. nedostatku potravy, prinieslo už iné výsledky. Kým korytnačka, ktorá bola kŕmená pravidelne a hojne, nebola agresívna, v prípade nedostatku potravy začala korytnačka svoju agresivitu stupňovať, čo sa prejavilo napádaním rybiek, útočením a až ich požieraním.

Definitívne som dospela k záveru, že dostatočné množstvo krmiva pre korytnačky znižuje ich agresivitu voči rybkám, ktoré potom môžu byť spolu s korytnačkami okrasou malého umelého ekosystému – záhradného jazierka.

POROVNANIE MOŽNOSTÍ FYTOREMEDIÁCIE PÔD ZAMORENÝCH ŤAŽKÝMI KOVMI KAPUSTOU REPKOVOU (BRASSICA NAPUS VAR. NAPUS) A SÓJOU FAZUĽOVOU

(GLYCINE MAX) Jaroslav Ferenc

Gymnázium, Kostolná 119, Sereď Problém ťažkých kovov (TK) v životnom prostredí je stále aktuálny. Pôdy v okolí Serede sú

znečistené činnosťou bývalej NH v Seredi, ktorá po sebe zanechala 6 miliónov ton lúženca (odpad po spracovaní niklovej rudy). Ten sa prevažne skladá z TK a to Fe, Ni, Cr a je zhromaždený na halde, ktorá znečisťuje okolitú poľnohospodársku pôdu. Odpad je postupne odvážaný a využívaný na výrobu železa. Znečistená pôda však zostáva. V súčasnosti sa využíva na pestovanie pšenice a tá následne na skrmovanie a výrobu múky. Takéto riešenie je ale nevhodné, pretože TK sa takto dostávajú do potravinového reťazca. Preto som sa rozhodol hľadať inú alternatívu využitia tejto pôdy.

Myšlienka práce vychádza z predpokladu, že niektoré rastliny dokážu rásť aj na takto zamorených pôdach a odčerpávať z nich TK. Hľadal som rastliny, ktoré sa dajú následne aj využiť. Najvhodnejšie sa zdajú olejniny – kapusta repková (Brassica napus var. napus) a sója fazuľová (Glycine max), ktoré možno využiť na výrobu bionafty.

Cieľom práce je zistiť, ktorá z remediačných plodín je vhodnejšia a to sledovaním ich klíčivosti, rastu, náchylnosti k chorobám, času kvitnutia, výnosnosti a absorbcie ťažkých kovov. Mikrochemickým dôkazom železa som zistil, že u oboch sledovaných rastlín sa TK viažu v bunkových stenách buniek koreňov, v repke však účinnejšie, čo by znamenalo ich menší obsah v semenách a následne v bionafte. U sóje je zase predpoklad zadržiavania TK hubovými hýfami, či symbiotickými baktériami. Keďže používam ozimnú formu pšenice aj repky, ktoré sa vysievajú na jeseň a sóju, ktorá sa vysieva na jar, nemám k dispozícii ešte všetky výsledky. Z dosiaľ získaných výsledkov skúšky klíčivosti a porovnanie rastu potvrdili nevýhodnosť pestovania pšenice, nakoľko z nízkej klíčivosti vyplýva nízka výnosnosť. Navyše som na listoch pšenice pestovanej na kontaminovanej pôde zaznamenal vznik nekróz. Keďže klíčivosť sóje bola nižšia, zatiaľ sa ako najvhodnejšia fytoremediačná plodina javí kapusta repková.

Vo svojej práci som dokázal, že pšenica nie je ani ekonomicky, ani ekologicky vhodná na pestovanie na takto kontaminovaných pôdach. Prínos práce vidím v novom riešení využitia a ozdravenia pôd kontaminovaných TK a zároveň v selekcii najvhodnejších rastlín pre túto metódu. Tak môže prispieť aj k zlepšeniu životného prostredia v regióne Serede.

13

SEZÓNNA AKTIVITA VČELY MEDONOSNEJ (APIS MELLIFERA) A FAKTORY, KTORÉ JU OVPLYVŇUJÚ

Andrea Heribanová Gymnázium L. Stöckela, Bardejov

Včela predstavuje symbol usilovnosti a húževnatosti už celé tisícročia. Stala sa vzorom pre

ľudí, ktorí v nej nachádzajú silu a inšpiráciu pri plnení nielen každodenných úloh, ale aj celoživotných snov. Včely tiež vytvárajú jedno z najorganizovanejších spoločenstiev živočíchov na našej planéte. Aktivita včiel, riadenie včelieho spoločenstva a ich inštinktívne správanie je pozoruhodné a fascinujúce zároveň.

Cieľom mojej práce bolo zistiť priemernú dĺžku dennej aktivity včiel, sledovať zmeny tejto aktivity počas včelárskeho roka a faktory, ktoré ju ovplyvňujú (teplota vzduchu, čas východu a západu slnka a množstvo parazita klieštika včelieho v úli). Pri uskutočňovaní pozorovaní som zaznamenávala špecifické správanie včiel v rozličných situáciách a obdobiach včelárskeho roka. Na záver som zvážila všetky riziká vplyvu globálneho otepľovania na včely a preskúmala tento vplyv v danom včelíne porovnaním priemerných zimných teplôt a množstva prezimovaných včelstiev za posledných 5 rokov.

Včelín, ktorý som si vybrala pre pozorovania, sa nachádza v rekreačnej oblasti Mníchovský potok vzdialenej 5 kilometrov od Bardejova. Vo včelíne sa na začiatku pozorovaní nachádzalo 18 úľov s aktívnymi včelstvami. Pozorovania som uskutočňovala v priebehu dvoch mesiacov 6-krát týždenne. Výsledky spracované v grafoch a následný výpočet korelačných koeficientov potvrdil vysokú závislosť dĺžky aktivity včiel od rannej a večernej teploty a tiež od času východu a západu slnka. Dĺžka aktivity sa skracovala s príchodom jesene až kým sa včely nestiahli do zimného chumáča, v ktorom zimujú. Potvrdil sa aj výrazný vplyv premnoženia klieštika včelieho v latentnom štádiu na dĺžku aktivity včiel. Čím viac parazitov sa nachádzalo vo včelstve, tým bolo včelstvo aktívnejšie.

Počas výskumu som sa zaoberala aj etológiu včiel. Popísala som spôsob, akým zisťujú včely vonkajšiu teplotu vzduchu a následne začiatok ich činnosti a vytváranie trojuholníkovitých útvarov. Zistila som, že osy spôsobujú vo včelstvách väčšie škody ako sršne tým, že v období nedostatku potravy sa môžu živiť aj larvami alebo kuklami včiel.

V závere som sa venovala vplyvom globálneho oteplenia na úspešnosť prezimovania včelstiev v pozorovanom včelíne. Úhyn v dôsledku mimoriadne teplej zimy a nepokojného zimovania som zaznamenala len raz a to tohto roku. Úhyn nebol v porovnaní s masívnym úhynom včelstiev v iných krajinách rozsiahly, avšak domnievam sa, že globálne otepľovanie na včely vplýva veľmi negatívne a tento vplyv sa čoskoro prejaví aj na Slovensku.

RIASY VO VODNEJ NÁDRŽI MÁLINEC Katarína Kovaličová

Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy, Lučenec

V súčasnej dobe sa voda stáva veľmi dôležitou časťou výživy obyvateľstva a jej hodnota stále stúpa. Aj keď Slovensko zatiaľ netrpí nedostatkom vody k jej získaniu v potrebnej kvalite sa musí venovať zvláštna pozornosť. K sledovaniu kvality pitnej vody patrí aj kontrola biologických parametrov medzi ktoré patrí aj výskyt rias.

Cieľom práce bolo 5-ročné vyhodnotenie výskumu sladkovodných rias vo vodnej nádrži Málinec a to v rokoch 2002 – 2007, pričom intenzívne som sa o túto problematiku zaujímala posledné 2 roky 2006 – 2007, naplánovanie exkurzie a oboznámenie spolužiakov s výskytom rias a čistoty pitnej vody vo vodnej nádrži Málinec.

Vykonávala som kvantitatívnu aj kvalitatívnu analýzu výskytu rias, túto analýzu som uskutočnila v laboratóriu vodnej nádrže Málinec, s čím súvisela aj spolupráca s odborníkmi. Za účelom analýzy som robila odber vzoriek určených na biologický rozbor, ktoré sa získavali podľa presne stanovených noriem. Na mikroskopickú analýzu organizmov som používala počítaciu komôrku Cyrus I. Pracovala som s odbornou literatúrou, fotoaparátom a počítačom. Údaje sú uvedené v tabuľkách a grafoch a doplnené fotodokumentáciou.

V projekte som zhrnula výskyt rias v priebehu piatich rokov i porovnávanie jednotlivých rokov, poukázala na vplyvy faktorov, ktoré vplývajú na výskyt rias vo vodnej nádrži Málinec, vhodnosť tejto metódy pre biologickú čistotu vody v nádrži ako zdroja pitnej vody a zorganizovala som exkurziu a oboznámenie spolužiakov s témou.

14

JE SEXUÁLNA VÝCHOVA POTREBNÁ? Miroslav Michalička

Gymnázium J. Hollého, Trnava Abstrakt nebol dodaný. POZOROVANIE DRUHOVEJ DIVERZITY A SPRÁVANIA SPEVAVCOV NA VYBRANÝCH

LOKALITÁCH V OKOLÍ BARDEJOVA Peter Mikula

Gymnázium L. Stöckela, Bardejov Cieľom tejto práce je zaznamenať druhovú rozmanitosť spevavcov na vybraných lokalitách,

pomôcť objasniť ich správanie, zistiť ich približnú početnosť pre rok 2007 a porovnať druhovú diverzitu spevavcov na vybraných lokalitách.

Informácie o spevavcoch som získaval najmä z odbornej literatúry, ale pracoval som aj s internetom. Ťažisko mojej práce tvoria predovšetkým výskumy v teréne. Takmer všetky druhy spevavcov som aj fotograficky zdokumentoval vo fotoprílohe. Zhotovil som tiež mapy, tabuľky a prezentačné CD.

Spevavce som pozoroval na troch vybraných lokalitách. Boli to lokalita Mihaľov, lokalita Mesto (spevavce tu pozorujem od roku 1999) a lokalita Topľa (výskum tu robím od roku 2006). Každá z lokalít predstavuje iný typ biotopu (lokalita Mihaľov – listnaté a zmiešané lesy, lúky, polia a záhrady; lokalita Mesto – mestský biotop; lokalita Topľa – lesný biotop na brehu rieky). Vo všetkých lokalitách som celkovo zaznamenal 66 druhov spevavcov z 20 čeľadí. Najpočetnejšími čeľaďami boli penicovité, muchárikovité a stehlíkovité. V roku 2007 som v lokalite Mihaľov zaznamenal 59, v lokalite Mesto 32 a v lokalite Topľa 36 druhov spevavcov. 6 druhov spevavcov som vo vybraných lokalitách zaznamenal len raz.

Výsledky mojej práce sa v mnohom zhodovali s údajmi z literatúry. Tieto fakty som obohatil o svoje vlastné zistenia (zistil som, že samica kolibkárika čipčavého predvádza pri ochrane hniezda zranenie, pri drozdovi čvikotavom som zistil, že jeho mláďa si je schopné zapamätať zvuk označujúci kŕmenie, pričom sa u neho vytvorí podmienený reflex na tento zvuk). Niektoré moje zistenia sa však nie celkom zhodovali s údajmi z literatúry (týka sa to druhov: strnádka lúčna, sýkorka čiernohlavá, svrčiak riečny a sedmohlások hájový).

Celkovo druhovo najbohatšia bola lokalita Mihaľov, po nej nasleduje lokalita Topľa a nakoniec lokalita Mesto. Lenže v mesiacoch november – február 2007/2008 sa v lokalite Mesto vyskytlo viac druhov spevavcov ako v lokalite Topľa, čo odporuje všeobecne zaužívanému názoru, že mestské biotopy sú druhovo chudobnejšie ako prirodzené. Pripravil som prezentačné CD, ktoré som poskytol ornitologickému krúžku v CVČ v Bardejove.

SMERUJEME K NULOVÉMU ODPADU Zuzana Paulová

Gymnázium J. Jesenského, Bánovce nad Bebravou

Projekt som vypracovala preto, lebo si uvedomujem, že životné prostredie je ohrozené stále vzrastajúcim množstvom odpadu a práve preto som prišla s nápadom začať so separovaným zberom odpadov na našej škole, a tým poučiť študentov o ochrane životného prostredia a tiež vytvoriť z našej školy a okolia zónu bez zbytočného odpadu.

V časti Teoretické východiská mám stručné poznatky o odpadoch, teda o tom, s akými druhmi odpadov sa bežne stretávame, čo obsahujú, ako na nás a na životné prostredie pôsobia a ako sa (či už vhodne alebo nevhodne) zneškodňujú.

V časti Nakladanie s odpadmi v našom meste mám stručne opísaný stav životného prostredia v našom meste. Množstvo vyvezeného komunálneho odpadu na regionálnu skládku Veronika sa každoročne zväčšuje aj napriek zavedenému triedenému zberu (vrecový systém, donáškový zber) v

15

meste. Ďalšími problémami sú aj nedostatky, ako preplnené zberné nádoby, z ktorých je väčšina poškodená, divoké skládky v okolí miest a voľne pohodené odpadky na niektorých verejných priestranstvách.

Projekt je o separovaní a zbere odpadov na našej škole. Jeho hlavným cieľom je výchova študentov našej školy a ich známych o ochrane životného prostredia.

Celkovo máme na škole veľké zbery tetrapakov a papiera, ale separujeme aj najbežnejšie vznikajúci odpad, a to vrchnáky od plastových fliaš, batérie, plastové fľaše, papier, sklo do jednotlivých nádob, ktoré máme v každých triedach a chodbách našej školy.

Študenti sa mohli inšpirovať nielen výhrami o výlety a knihy ale najmä pútačmi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, ktoré máme vyvesené na nástenkách na chodbách ale aj v triedach.

Nazbierali sme 1940 kg tetrapakov a 3510 kg papiera. Okrem toho, že sme pomohli životnému prostrediu a naša škola sa stala zónou bez

zbytočného odpadu, sme sa aj niečo nové o ňom naučili z besied s riaditeľom regionálnej skládky Bánoviec a s pracovníkom separačného dvora v Púchove.

Prínosom pre mňa bolo, že som si svoje stanovené ciele splnila, a teda že som dokázala naučiť o potrebe separácie odpadu a celkovo ekologicky myslieť nielen študentov našej školy, ich známych, ale aj vedúcich reštaurácii, cukrární, jedální a iných, ktorí sa do nášho zberu zapojili. Dokonca sa mojim projektom inšpirovali aj iné školy v našom meste, ktoré tiež začali separovať odpad.

Môj projekt odmenila aj organizácia Konto Orange diplomom a finančnou čiastkou 33 000, za ktoré škola zakúpila nádoby na separovanie, garáž na uskladňovanie tetrapakových vriec a papiera, výlety a ceny pre výhercov.

Projekt bol úspešný aj v súťažiach veda, výskum a vývoj očami študentov, na kongrese mladých bádateľov, získal 1. miesto v krajskom kole Biologickej olympiády a 2. miesto v regionálnom a krajskom kole stredoškolskej odbornej činnosti.

O cieľoch a aktivitách projektu som informovala nielen študentov našej školy, ale aj verejnosť prostredníctvom pútačov na nástenkách, bánovských, trenčianskych a partizánskych novín, bánovskej a trenčianskej televízie, cez školský časopis SOS, Informácie odzneli aj v spravodajskom vysielaní Slovenského rozhlasu a rádia Regina.

NELEGÁLNE SKLÁDKY V OKOLÍ NÁMESTOVA Zuzana Podmanická

Gymnázium A. Bernoláka, Námestovo

,,Nikto nerobí väčšiu chybu ako ten, kto nerobí nič v presvedčení, že to málo čo urobiť môže, je zanedbateľné.“ Edmund Burke

Tento citát presne vystihuje náš postoj k prírode. Ak ste si ho prečítali, určite vám v mysli víri množstvo otázok, na ktoré neviete, alebo skôr nechcete odpovedať. Predpokladám však, že s touto témou sa dlho zaneprázdňovať nebudete. Deň pôjde ďalej, tak ako vždy. A to je práve ten najväčší problém. Sme ľahostajní. Úprimne si priznajme, kto z nás aspoň raz nehodil papierik zo žuvačky, čokolády, obal z džúsu či hocičoho iného na zem? Prečo?

Je naozaj smutné, že si nedokážeme naše životné prostredie chrániť. V ostatnom čase slovenskú krajinu hyzdia desiatky tzv. divokých, čiernych alebo nelegálnych skládok odpadov. Práve problém z odpadmi považujem za jeden z najzávažnejších, ktorý môže vážne ohroziť našu krajinu, ale i nás všetkých. Vytváranie nelegálnych skládok, znečisťovanie tokov, nelegálne ničenie odpadu to nie sú veci, ktoré by sme mali nechať len tak napospas osudu. Keďže ma to naozaj trápi rozhodla som sa vypracovať Biologickú olympiádu práve s touto témou.

Stanovila som si dva ciele. Prvým cieľom bolo zmapovať nelegálne skládky v okolí môjho mesta a o výsledkoch mapovania upovedomiť zodpovedné úrady. Mojím druhým cieľom bolo zvýšiť záujem a informovanosť (hlavne u mladých ľudí ) o možnostiach riešenia tejto problematiky.

V Námestove som zmapovala dvadsaťtri nelegálnych skládok. Každú som zdokumentovala – zaznačila do mapy (v mierke 1 : 10 000), očíslovala ju, dôležité informácie o skládke som spracovala tabuľkovou formou, skládku som odfotografovala. O výsledkoch mapovania som upovedomila kompetentných ľudí.

Samozrejme, že som sa s mojimi výsledkami a vôbec s danou problematikou snažila oboznámiť čo najviac ľudí. Práve osvetu verejnosti pokladám za základ zlepšenia sa situácie.

Rozhodla som sa pracovať hlavne so žiakmi na ZŠ a to so šiestym až deviatym ročníkom a s

16

predškolákmi v MŠ. Pracovať s deťmi má najväčší význam, pretože naučiť ich konať správne už v detstve znamená predchádzať vzniku nových skládok v budúcnosti. Pre žiakov som pripravila prezentácie a množstvo hier, úloh, tajničiek či aktivít zameraných na nelegálne skládky. V materskej škôlke som prezentáciu nahradila rozprávkou, pomocou ktorej som žiakom vysvetlila o čo vlastne ide a ako sa dá nelegálnym skládkam čeliť. Práve hravú formu považujem za najvhodnejšiu cestu ako dosiahnuť výsledok. (Hry ich skôr zaujmú). Ďalej som pre žiakov na ZŠ pripravila dotazník, ktorý vypĺňali pred a po prezentácii. To, že po prezentácii bolo správnych odpovedí viac len dokazuje moju hypotézu o nízkej informovanosti. Žiaci sa snažili naozaj pomôcť našej prírode. Vytvárali krásne výtvarné práce, písali slohy, robili nástenky, či vlastné prezentácie o divokých skládkach odpadu. Na ich škole sme vyhlásili súťaž v zbere papiera. Väčšinu žiakov, s ktorými som pracovala ,,boj so skládkami“ veľmi zaujal a i naďalej v ňom pokračovali a to ma nesmierne teší. Samozrejme o nelegálnych skládkach som i naďalej informovala ostatných ľudí a to napríklad letákmi a propagačným materiálom, nástenkami a článkom v školskom časopise. Budem v tom ďalej pokračovať.

VODA JE ŽIVOT – CHRÁŇME SI JU! Adriana Samáková

Gymnázium J. Jesenského, Bánovce nad Bebravou

Voda je najrozšírenejšou látkou a najdôležitejšou kvapalinou v prírode. Dnes nie je potrebné iba hľadať nové vodné zdroje, ale aj hospodárnejšie využívať už existujúce. Človek každoročne vypúšťa veľké množstvo znečistených odpadových vôd, či už priemyselných alebo komunálnych odpadových vôd. Vypúšťané odpadové vody by mali byť čistené a mali by obsahovať len zvyškové, prípustné znečistenie. Cieľom mojej práce bolo zistiť stupeň znečistenia (fauna, flóra, pH, rýchlosť, prietok...), vôd v rieke Bebrava, v potoku Livina a vo vodnej nádrži Prusy a tiež oboznámiť a zistiť informovanosť verejnosti. Pri pozorovaní mojej práce som použila tieto metódy: pozorovanie, pokus a štúdium odbornej literatúry. Pozorovala som faunu, flóru. Pokusom som zistila hĺbku, šírku, rýchlosť, prietok, pH a dôkaz vápnika a sulfánu. Najdôležitejším dosiahnutým výsledkom je zistenie stupňa znečistenia a škodlivých látok vo vodách v mojom okolí a tiež vypracovanie dotazníka, na ktorý mi následne vypracovávali odpovede moji spolužiaci, rodina a známi. V našej škole na Gymnáziu Janka Jesenského som informovala svojich spolužiakov o stave znečisťovania vôd na nástenkách, potom občanov mesta Bánovce nad Bebravou v bánovskej televízii a novinách, a tiež zúčastnených žiakov a porotcov na Bio olympiádach, na SOČ na kongrese .... Dúfam, že týmto projektom som ich upozornila na každodenný problém znečisťovania vôd a jeho okolia, veď organizmom sa najlepšie darí v priaznivých podmienkach životného prostredia. Preto aby sme toto životné prostredie mali pre seba i ďalšie generácie, musí pre to každý z nás niečo spraviť. Preto som sa rozhodla poukázať na to, v akom prostredí žijú vodné živočíchy a či budú prežívať aj v nasledujúcich generáciách.

MEDZE, REMÍZKY, VETROLAMY A ICH VÝZNAM Robert Schemmer

Gymnázium F. V. Sasinka, Skalica V minulosti boli na našom území hojne rozšírené medze, remízky a vetrolamy, ktoré boli

útočiskom pre faunu a flóru širokého okolia. Dnes sa ich počty rapídne znižujú po celom svete. Najčastejšie sa rozprestierajú medzi poliami, rastú pri cestách, či neďaleko ľudských obydlí. Kvôli tomu ich už po celom svete padli stovky kilometrov. Medze a vetrolamy vznikajú mnohými spôsobmi (pozostatky lesov, na neobrábaných pôdach, umelo vytvorené).

Problematika medzí a vetrolamov sa v poslednej dobe dostáva do popredia pre ich dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v modernej krajine. Rozprestierajú sa na malých územiach, preto je v nich zrejmý prechod viacerých ekosystémov.

Cieľom práce bolo zistiť význam pozorovaných lokalít pre okolie, zistiť vplyv človeka na pozorované lokality a organizmy ich obývajúce, zistiť typy lokalít s najbohatšou biodiverzitou, pozorovať organizmy obývajúce pozorované oblasti a pozorovať rozdiely biodiverzity pozorovaných lokalít a okolia.

17

Metodika práce spočívala vo vyhľadaní potrebných informácií, vyhľadaní vhodných lokalít pre výskum, určení druhov organizmov daného územia a na základe výsledkov výskumu odpovedať na dané ciele.

Zistil som, že medze, remízky a vetrolamy zohrávajú v krajine dôležitú úlohu. Majú veľký význam pre množstvo organizmov, ale sú dôležité i pri zachovaní parametrov

krajiny, pretože zabraňujú veternej a vodnej erózii. Zistil som, že človek svojou činnosťou rázne vplýva na tento biotop. Žiaľ, takmer všetky jeho

zásahy tunajšej prírode skôr uškodili, ako boli na prospech. Na základe výskumu som určil typy lokalít s najbohatšou biodiverzitou. Zistil som, že najväčšie

množstvo živočíchov uprednostňuje k životu prostredie s dostatkom vody, vzdialené od ľudských sídiel s bohatou vegetáciou.

Pozoroval som živočíšstvo obývajúce tieto biotopy a druhy, ktoré som spozoroval počas môjho výskumu som zapísal do tabuľky.

Taktiež som pozoroval značný rozdiel v biodiverzite pozorovaných lokalít a okolia. Zistil som, že pozorované lokality obýva oveľa väčšie množstvo organizmov ako okolitého prostredia, do ktorého neustále zasahuje človek svojou činnosťou. VPLYV ECHINACEA PURPUREA NA AKTIVITU LEUKOCYTOV U ČLOVEKA A HYDINY

Mária Stratilová Gymnázium, Poštová 9, Košice

Projekt bol navrhnutý a spracovaný s cieľom experimentálneho overenia účinku extraktov

echinacey na leukocytárnu aktivitu človeka a hydiny. Projekt bol realizovaný v spolupráci s oddelením fyziológie UVL v Košiciach. Experimenty boli

urobené z krvi človeka a sliepky. Práca bola zameraná na sledovanie účinku vodného a alkoholového extraktu koreňa Echinacea purpurea na aktivitu monocytov, neutrofilov a makrofágov. Aktivita bola hodnotená mikroskopickou analýzou proliferačných zmien a fagocytárnej aktivity softvérom LUCIA.

Potvrdili sme pozitívny imunostimulačný účinok extraktov echinacey na aktiváciu monocytov, ich transfer na makrofágy ako aj fagocytárnu aktivitu u hydiny i človeka.

Dosiahnuté výsledky majú aj praktický význam v smere farmakologického testovania uvedenej drogy ako aj klinického použitia.

VNÍMANIE BOLESTI A SAMOLIEČBA U STREDOŠKOLÁKOV Adrián Szórád

Gymnázium J. Papánka, Bratislava

Bolesť je najčastejšou príčinou návštevy lekára. Taktiež je najčastejšou príčinou pri samoliečbe. Bolesť je subjektívny pocit človeka ovplyvnený vnímaním a emóciami.

Samoliečba je ovplyvňovanie vlastného zdravotného stavu, či už somatického, alebo psychického bez pomoci alebo porady s odborníkom.

Milióny ľudí trpí na časté alebo až chronické bolesti. Predovšetkým v oblasti hlavy a chrbta bol v posledných rokoch zaznamenaný značný vzrast. Mojím cieľom bolo zistiť, ako často a kde cítime bolesť a ako ju liečime.

Zúčastnil som sa výskumu na LF UK v BA, pod vedením prof. MUDr. M. Krišku DrSc., kde sa skúmalo vnímanie bolesti a užívanie analgetík u stredoškolákov v mestách a na vidieku. Ja sa podieľam na časti, čo sa robí v Bratislave, konkrétne na Gymnáziu Jána Papánka.

Klasifikácia bolestí môže vyplývať z miesta vzniku. To znamená, že z tohto hľadiska môže byť povrchová alebo hĺbková. Iný popis bolesti môže vyplývať aj z dĺžky trvania bolesti. Pritom sa rozlišuje akútna a chronická bolesť.

Výskum sa zameral na 7 podstatných otázok, ktoré som uviedol v dotazníku. 1. S akým typom/lokalizáciou bolesti sa stretávate najčastejšie? 2. Ako intenzívne pociťujete bolesť hlavy? 3. Ktoré lieky proti bolesti užívate najčastejšie? 4. Odkiaľ získavate najčastejšie informácie o lieku? 5. Môžu mať lieky škodlivé (nežiadúce) účinky? Ak áno, aké najčastejšie? 6. Stretli ste sa Vy osobne so

18

škodlivými (nežiadúcimi) účinkami liekov? Ak áno, prosím uveďte s akými? 7. Ako vnímate riziko škodlivých (nežiadúcich) účinkov liekov?

Výskumu sa zúčastnilo 110 respondentov, z toho 69 mužov a 41 žien vo veku 16 – 18 rokov. Odpovede boli porovnané medzi mužmi aj ženami a súčasne percentuálne vyhodnotené.

V práci som poukázal na fakt, že už stredoškoláci používajú lieky pri rôznych bolestiach a poukázal som na to, že si málo všímajú nežiaduce účinky liekov.

Na základe výsledkov usudzujem, že by bolo vhodné zlepšiť profesionálnu osvetu o liekoch. Mladí ľudia by sa viacej mali zaujímať o informácie o liekoch a to najmä z kvalifikovaných zdrojov. To sú zdravotnícky pracovníci v lekárni, odborná literatúra, príbalový leták.

ENVIRONMENTÁLNA ZÁŤAŽ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA OKOLIA RUDNIAN Boris Šarík

Gymnázium B. S. Timravy, Lučenec Kontaminácia pôd a vody ortuťou môže pozoruhodne znížiť produktivitu rastlín, narušiť

prirodzenú skladbu fytocenóz. Pozitívny vzťah k životnému prostrediu musí smerovať k poznaniu príčin jej znehodnocovania. Človek musí nastaviť systém nápravných opatrení s cieľom znižovania negatívnych účinkov.

Je to existenčná povinnosť voči prírode a jediná cesta pre udržiavanie kvality zložiek životného prostredia.

Cieľom práce bolo zmapovať dôsledky antropogénnej činnosti na prostredie okolia Rudnian, vykonať analýzu stavu pôdy, vodných sedimentov a ich dopad na rastlinstvo, urobiť návrh ekologickej stabilizácie krajiny okolia Rudnian.

Metodika práce spočívala v zhromaždení vzoriek pre stanovenie množstva Hg v pôde, vodnom sedimente a asimilačných orgánoch rastlín v okolí Rudnian, porovnaní mojich výsledkov s už existujúcimi prácami s touto tematikou, stanovení pH pôdy, vody, sedimentov z 3 lokalít okolia Rudnian, analýze Hg v asimilačnom odbere ihličia smreka (Picea abies), borovice (Pinus sylvestris) a listov brezy (Betula pendula) a javora (Acer campestre) na prístroji TMA 254, práci s mapou, dokumentovaní fotoaparátom, použití chemických analytických metód, spracovaní návrhu opatrení, ktoré by prospeli k zlepšeniu stavu a životného prostredia.

Štatisticky som vyhodnotil výsledky práce formou tabuliek a grafov a dokumentoval fotografiami, lokalizoval som odberné miesta na mape.

Železorudné bane závod Rudňany najviac znečistil prostredie ortuťovňou, kde sa vo vsádzke využívali koncentráty s obsahom Hg. Kotolňa spracúvala hnedouhoľný prach, kde účinnosť odlučovačov bola 80 % – emisie Hg sa pohybovali 4,2 – 7,27 ton/rok.

Rudňany sú v mieste veľmi nepriaznivých rozptylových podmienok Hornádskej kotliny, závod bol na dne kotliny s vysokým podielom bezvetria a nízkymi priemernými úhrnmi zrážok – vplyv na rozpúšťanie exhalátov.

V okolí závodu boli vyššie hodnoty Hg ako odpovedajú prirodzenému výskytu v pôdach. Kontaminácia Hg pretrváva aj po viac ako 10-ročnom zániku výroby hlavne v pôde a vodnom

sedimente. Mierne zlepšenie je v prípade záťaže vegetácie Hg – e to pravdepodobne z mechanizmov

kontaminácie rastlín týmto prvkom. V súčasnosti je ekologickým problémom zatápanie banských diel kyslými vodami, ktoré

vplývajú na všetky zložky životného prostredia okolí banského závodu. Odstránenie Hg pomocou rastlín prináša nové možnosti do oblasti čistenia kontaminovaných

pôd, ale aj možnosť využitia v rastlinnej fyziológii a biochémii. Obec Rudňany chce túto metodiku využiť v praxi práve v kontaminovanom území výsadbou

vhodných drevín.

19

BIOLOGICKÁ OCHRANA LETISKA V KOŠICIACH Lukáš Vancák

Gymnázium sv. košických mučeníkov, Košice

Zrážky lietadiel s vtákmi sú celosvetovo závažným problémom a každé letisko je povinné zabezpečiť bezpečnosť leteckej dopravy aj vzhľadom na tento fenomén.

Cieľom našej práce bolo monitorovanie stavu živočíšstva na letisku Košice a navrhnutie opatrení znižujúcich strety vtákov s lietadlami.

Zaznamenávali sme údaje o spôsobe plašenia vtákov, o spôsobe odchytu sysľov, o spôsobe výcviku dravcov a psov, o počte a druhovosti vtákov v areáli letiska. Výsledkom práce majú byť návrhy, ako znížiť riziko stretov lietadiel s vtákmi a inými živočíchmi v areáli letiska Košice a bilancia týchto stretov v minulosti; vyhotovenie druhovej karty vtákov, ktoré žijú na letisku a v okolí letiska; (vyhotoviť grafy); opatrenia, ktoré by sa mali prijať, aby sme celkovo znížili strety lietadiel s vtákmi. Toto je stručne opísaná naša práca, ktorú vykonávame aj v tomto období....

Terénne práce sme vykonávali neustále, ako sme boli v areáli letiska. Ohľadom časového usporiadania týchto terénnych prác, robili sme ich vtedy, keď nepristávalo lietadlo alebo nebolo veľmi zlé počasie.

Z pomôcok sme najviac využívali auto, potom šrapnelové zbrane na odplašenie vtáctva z VPD (nestrieľali sme presne do kŕdľov, ale popri nich, aby nedošlo k zabitiu vtákov, stačilo nám, ak sa zľakli a presadli za ochranné pásmo – za plot). Ďalšie práce v teréne sme vykonávali s poľovníckymi psami a cvičenými dravcami, z ktorých majú prirodzený strach všetky vtáky.

Zúčastnili sme sa tréningu dravcov a psov, ktorí sú nevyhnutnou súčasťou každodenného fungovania BOL v areáli letiska. Zúčastnili sme sa na odchyte sysľov na trávnatých plochách okolo VPD (vzletová-pristávacia dráha), ktoré boli následne premiestnené na Muránsku planinu. Naštudovali sme si rôzne encyklopédie, atlasy a knihy o živočíchoch, aby sme mali väčší prehľad o druhovej rozmanitosti živočíchov, ktoré tu žijú (napr. Zviera, predložené materiály, Veľká kniha živočíchov...). Mali sme možnosť nahliadnuť do starších záznamov ohľadom ornitologických prieskumov, ktoré sa tu robili už v minulosti.

Prácu sme konzultovali s veterinárom a členom Biologickej ochrany letiska Košice s MVDr. Stanislavom Dankom a učiteľkou biológie Mgr. Šarlotou Škorvánkovou.

Všetky údaje sme získali terénnymi prácami v doprovode pracovníkov Biologickej ochrany (BOL).

Verím, že aj naša práca prispela k zlepšeniu bezpečnosti leteckej dopravy na košickom letisku.

Kategória C

CHOV A KRÍŽENIE MORČAŤA PERUÁNSKEHO Tomáš Bartoš

ZŠ, Kukučínova 6, Detva Abstrakt nebol dodaný.

CHOROBNOSŤ PLESKÁČOV NA ORAVSKEJ PRIEHRADE Michaela Cvoligová

ZŠ, č. 130, Oravská Polhora

Hromadný úhyn pleskáčov na Oravskej priehrade vyvolal na hornej Orave rozruch a diskusiu odborníkov i laikov. Po hladine Oravskej priehrady pláva veľké množstvo rýb, ktoré po čase uhynú.

20

Veľa mŕtvych rýb leží na brehu, kde ich vyvrháva voda. Ide o invázne parazitické ochorenie pleskáčov. Cieľom mojej práce bolo zistiť príčinu chorobnosti rýb na Oravskej priehrade, ktorá sa objavila v tomto roku v letných mesiacoch. Zistiť príčinu chorobnosti pleskáčov na Oravskej priehrade je veľmi ťažké. Príčinou ochorenia rýb je podľa odborníkov zhoda viacerých okolností. Rozhodla som sa hľadať príčinu ochorenia na základe zistenia rozborov Regionálnej veterinárnej správy v Dolnom Kubíne, tvrdení Správy CHKO Horná Orava, námestovskej organizácie Slovenského zväzu rybárov a veterinárnych lekárov z okresu Námestovo. Sledovala som dennú tlač a názory odborníkov na hromadný úhyn pleskáčov na Oravskej priehrade. Veľmi často som chodila okolo jazera a snažila som sa zistiť (odhadnúť) množstvo rýb, ktoré uhynuli. Vytýčila som si dĺžku pobrežia (100 m) t. j. 1. Zátoka pod kostolom, 2. Breh pod Oraviou, 3. Breh v blízkosti Studničky. Chodila som počítať a zbierať uhynuté ryby. Zistenia som si denne zapisovala do tabuľky. Snažila som sa skontaktovať s odborníkmi a vypočuť si ich názory na úhyn rýb. Pohľad na uhynuté pleskáče bol šokujúci. Obrovské množstvo uhynutých a nakazených rýb určite odradilo mnohých rekreantov a rybárov od príjemných chvíľ strávených pri vode. Na základe mojich zistení a preštudovania odborných článkov a názorov odborníkov doporučujem: Povolenie Ministerstva životného prostredia na odstrel čajok, za účelom vyšetrenia tráviaceho traktu a parazitologické vyšetrenie. Na základe výsledkov urobiť potrebné opatrenia. Ak by sa potvrdilo, že pôvodcom ochorenia sú čajky tento žalostný stav by pomohlo vyriešiť zníženie koncentrácie čajok na Vtáčom ostrove, a to jeho rozumnou revitalizáciou. To znamená opätovným vysadením stromov na tomto ostrove. To by pomohlo celému biotopu i turistickému ruchu na Oravskej priehrade. Je potrebné chrániť celý ekosystém komplexne a neuprednostňovať určité nepôvodné druhy, lebo tým sa narušila rovnováha a výsledkom je žalostný stav celého ekosystému.

LEVOČSKÉ VRCHY A LYKOŽRÚT SMREKOVÝ Antónia Duláková

ZŠ, Nám. Š. Kluberta 10, Levoča Lykožrút smrekový je prirodzenou súčasťou smrekových lesov. Smrek je okrem neho

hostiteľom ďalších stoviek druhov hmyzu. Každý druh, teda aj podkôrnik, hrá v ekosystéme svoju nezastupiteľnú úlohu. Skutočnosť, že smrek aj podkôrnik vedľa seba prežívajú dlhé obdobia svedčí o tom, že jeden druhého potrebuje, a že sa medzi nimi a ďalšími súčasťami ekosystému vytvorila spleť regulujúcich väzieb.

K vypracovaniu tohto projektu som sa rozhodla na základe nekonečných diskusií a kontroverzných článkov, na jednej strane lesoochranárskych združení a na strane druhej lesníkov. Všetky komentáre sa týkali TANAP-u. Problém lykožrút verzus smrek sa však netýka len chránených území, kde platia osobitné predpisy, ale aj hospodárskych lesov, ktoré sa s týmto stavom zaoberajú dlhší čas.

Medzi oblasti s najvyšším výskytom lykožrúta na Slovensku patria aj Levočské vrchy, kde ja žijem. Cieľom môjho projektu bolo: zmapovať výskyt lykožrúta v Levočských vrchoch, sledovať faktory ovplyvňujúce početnosť podkôrnika, sledovať opatrenia zamedzujúce kalamitnému výskytu.

Vzhľadom na svoje možnosti som zvolila metódy pozorovania a popisu. Pri uvádzaní údajov som si dopomohla dostupnou literatúrou. Pri vypracovaní tohto projektu som svoje výsledky konzultovala s pracovníkmi podniku Vojenské lesy a majetky Kežmarok.

Pre svoj projekt som si vybrala lokalitu v katastrálnom území Levočská Dolina. Pozorovania som robila 2 roky. Chcela som poukázať na alarmujúci stav lykožrúta v Levočských vrchoch. Popísala som príčiny a vplyvy, ktoré spôsobujú oslabovanie stromov a tie následne strácajú obranyschopnosť.

Svojou prácou som chcela ukázať, že aj iné územia si zasluhujú našu pozornosť, nielen chránené. Levočské vrchy patria k hospodárky využívaným lesom, ktoré vyžadujú značnú starostlivosť – od výsadby, cez starostlivosť a ochranu, až po samotné využívanie.

21

KOMBUCHA – „LAHODNÝ ELIXÍR ŽIVOTA“ Matúš Figlár

ZŠ, Dr. D. Fischera 2, Kežmarok

Dnešná moderná doba ponúka množstvo prípravkov, liečív, byliniek a prístrojov na liečenie rôznych ochorení. Ľudia sa snažia liečiť ochorenia spôsobmi, ktoré sú známe už niekoľko storočí. Medzi ne patrí aj čajová huba – Kombucha, na ktorú sa takmer zabudlo. Veľmi populárna bola začiatkom osemdesiatych rokov. Dnes ohlasuje svoj návrat, preto som sa rozhodol spracovať poznatky o tejto čajovej hube. Touto prácou by som chcel seba, žiakov našej školy, ale aj širokú verejnosť viac oboznámiť o čajovej hube – kombuche.

Kombucha je prirodzene žijúce symbiotické spoločenstvo rozmanitých kvasiniek, rias a rôznych mikroorganizmov, čo je typické pre lišajník. Vyzerá ako želatínová hmota, vytvorená z baktérie Bacterium xylinum s hniezdovite uloženými kvasinkami rodu Sacharomyces. Je to húževnatá lišajníková membrána a akási malá chemická „továreň”. Počas oxidačného a kvasného procesu prebehne mnoho komplikovaných chemických reakcií, pričom sa vytvárajú viaceré zdraviu prospešné látky.

Pri hľadaní informácii o kombuche som zistil, že rôzne stránky uvádzajú odlišné údaje o spôsobe rozmnožovania, dĺžke doby kvasenia, množstve cukru použitého na prípravu kombuchového nápoja atď. Z toho dôvodu som sa rozhodol, že odlišné informácie si aj prakticky overím.

Vyskúšal som si spôsoby rozmnožovania, uskladňovania, pozoroval som kombuchu a kombuchový nápoj pod mikroskopom. Pri pozorovaní šesťdňového a dvanásťdňového nápoja som videl značný rozdiel. V dvanásťdňovom nápoji bolo vidieť omnoho viac mikroorganizmov ako v šesťdňovom. Z toho vyplýva, že predlžovaním doby kvasenia sa zvyšuje množstvo mikroorganizmov v kombuchovom nápoji. Pri pozorovaní kultúry som videl steny buniek kvasiniek. Čo len potvrdzuje teoretickú časť.

Pozorovanie kombuchového nápoja počas kvasného procesu prebiehalo 10 dní, pri teplote 20 °C – 21 °C, použil som biely rafinovaný cukor – 110 g/l, čierny sypaný čínsky čaj. Sledoval som tvar kombuchy, farbu čaju, ph a chuť kombuchového nápoja. Nápoj mení farbu a postupom času nadobúda kyslosť. Najvhodnejší na pitie je medzi 7 a 8 dňom. Má príjemnú sladkokyslú chuť.

Jedným z cieľov mojej práce bolo uverejnenie článku o kombuche, ktorý som zverejnil na internete a je súčasťou mnohojazyčnej encyklopédie (www.wikipedia.org).

„MOJE EXOTICKÉ ZVIERATÁ“ Boris Focko

ZŠ, Ing. Kožucha 11, Spišská Nová Ves

Cieľom práce bolo pozorovanie užovky červenej (Elaphe guttata), pakobylky indickej (Medauriodea extradentata), pakobylky austrálskej (Extatosoma tiaratum) v prostredí, ktoré bolo vytvorené doma v porovnaním s tým, čo uvádza odborná literatúra o uvedených živočíchoch.

Metódy a formy práce spočívali v štúdiu odbornej literatúry, chove uvedených živočíchov a pozorovaní živočíchov.

1. Pozorovanie užovky červenej v prostredí terária. Pozorovanie bolo zamerané na: a/ chov – vplyv tepla a svetla na živočícha, b/ potrava (prijímanie a trávenie), c/ rast a zvliekanie

2. Pozorovanie pakobyliek: pakobylky indickej a pakobylky austrálskej v prostredí insektária. Pozorovanie bolo zamerané na: a/ chov v insektáriu, b/ správanie pakobyliek, c/ potrava pre pakobylky, d/ rast a rozmnožovanie.

V tejto práci šlo o pozorovanie, overovanie a porovnávanie získaných teoretických vedomostí z literatúry, s praktickými skúsenosťami každodenného pozorovania uvedených živočíchov.

22

VPLYV SOLENIA CIEST NA VEGETÁCIU Patrícia Havranová

ZŠ A. Kmeťa, Levice V mojej práci som sa zisťovala prítomnosť Na+ a hodnoty pH pôdy vo vzorkách odobratých z

plôch ornej pôdy pri frekventovanej ceste smerom do Tlmáč počas dvoch zimných období 2006/2007 – 2007/2008. Zistila som, že vo vzorkách odobratých v marci 2007 hneď pri ceste a 30 m od cesty je pH pôdy 8 – 6,5. Hodnotu 8 mala pôda odobratá hneď pri ceste. Vzorky odobraté 150 m od cesty mali pH počas obidvoch rokov 5,5 – slabo kyslá pôda. V októbri 2007 sa hodnoty pH mierne znížili. Opäť najvyššie – 7,5 boli v úsekoch pri ceste. V miestach 30 m od cesty som zistila hodnoty 6,5 – neutrálna pôda. Rozdiely počas dvoch období boli spôsobené tým, že v marci bola pôda nasýtená soľami zo zimnej údržby. V októbri ešte pred prvým posypom technickou soľou obsahovala pôda menej solí ako po intenzívnom posýpaní po zime, preto boli hodnoty pH nižšie. Blízko cesty sú hodnoty vyššie, lebo je tam najväčšia koncentácia solí z posypu. Čím ďalej od cesty sa pH znižuje. Tieto zistenia môžu byť ovplyvnené ďalšími faktormi a to hlavne – hnojením. V ďalšej úlohe som zisťovala prítomnosť Na+ v pôde počas obidvoch období odberu. V úsekoch hneď pri ceste a 30 m od cesty boli sodíkové katióny prítomné. Vo vzorkách odobratých z tretej lokality – 150 m od cesty som prítomnosť sodíka nezistila.

V druhej úlohe som skúmala zmeny na dopestovaných poľnohospodárskych rastlinách – pšenica, jačmeň, ktoré som 3 týždne zalievala rôznymi roztokmi soli. Rastliny polievané obyčajnou vodou z vodovodu rástli primerane, boli zelené a ich veľkosť bola 18 cm. V druhom kvetináči, kde som rastliny zalievala roztokom s koncentráciou 5 % rastliny po 9 dňoch spomalili rast a na trinásty deň začali vädnúť. Na konci boli listy vyschnuté a po okraji zažltn