A N D R E J K I S K A

ISBN 978-80-970642-9-7

A N D R E J K I S K A

V!etk"m dobr"m #u$om

4

5

Autorov príbeh

º Moja cesta do pekla

º Kde sa nachádza peklo?

Pre!o pomáha"

º Musí sa mana!ér, podnikate" alebo bankár dosta# do pekla? Nemô!e sa dosta# do neba?

º Zisk sa tvorí slu!bou

º Filantropia ako morálna povinnos# ka!dého úspe$ného %loveka

Ako pomáha"

º Za%nite tam, kde ste

º Pomáhajte tam, kde to doká!ete. Úmerne svojmu postaveniu a svojim schopnostiam

º Mana!ment utrpenia

º Nez"aknite sa nedôvery

Komu pomáha"

º Správna odpove& neexistuje

º Komu pomáha# nemáme

Na#a charita

º Logistika + charita = Dobr' Anjel

Autorov záver

º Vnútorná spokojnos#

º Doslov o pekle

6

7

V %ase, ke& pí$em tieto riadky, som na Seychelách. Sedím na verande krás-nej vily hotela Hilton priamo nad priezra%n'm morom. V mori sa nahá(ajú farebné rybky a slnko sa opiera o plá! s bielym pieskom. Niekde za mnou e$te spí moja man!elka, s ktorou mám krásny vz#ah a dve ú!asné deti. Sedím a znova si kladiem otázky, ktoré sa mi vynárajú v hlave u! viac ako desa# rokov: Kde je v !ivote spravodlivos#? Ako je mo!né, !e som dostal od !ivota tak ve"a a druhého !ivot len trestá?

Aj o tom je táto kni!ka.

Dosta# sa do pekla nebolo pre m(a vôbec jednoduché. Musel som na tom tvrdo pracova#. Vyrastal som v $#astnej rodine. Otec aj mama mali jednu zá-sadu – ke& aj do$lo k ostrej$ej v'mene názorov, deti nesmeli by# pri tom. Tak-!e v!dy, ke& sa u nás v rodine zamra%ilo, otec zavelil: „cho&te sa hra#!“ A my s bratom sme vypadli a rodi%ov videli, ke& u! bolo slnie%ko na oblohe.

Prvú skuto%nú rodinnú hádku som za!il, a! ke& som ako vy$e dvadsa#ro%n' mu! nav$tívil rodinu svojej priate"ky. Bol to pre m(a $ok. Odvtedy som %asto v duchu &akoval rodi%om za to, %o sme v detstve dostali. A takisto stále viac a viac rozumiem tomu, !e mnohé vzorce ná$ho dne$ného správania sme dostali od rodiny. Hoci sme s nimi %asto vnútorne nesúhlasili, predsa len sme ich prevzali. )asto odsudzujeme "udí bez toho, aby sme porozumeli tomu, !e by sme vlastne mali odsudzova# prostredie, v ktorom vyrástli.

V $kole sa mi darilo. Úspe$n' gymnazista, ktorého tmav'm tie(om bolo há-dam len popíjanie lacného jablkového vína s kamarátmi pred diskotékou na odvahu. Na vysokej $kole to tie! celkom u$lo. Ke& som pochopil, !e vyso-ká $kola si okrem veselého, rodi%mi nestrá!eného !ivota vy!aduje aj u%enie, tak sa to rozbehlo. Dokonca som sa na konci $túdia skú$al dosta# do komu-nistickej strany. Skuto%ne som si myslel, !e ke& chcem zmeni# spolo%nos#, tak tam musím by#. Mo!no bol pre m(a príkladom môj otec, ktor' mi bol v !ivote ve"k'm vzorom, a bol aj komunistom. Zdesenie straníckych funkcio-

8

nárov na vysokej $kole, ke& videli moju !iados# o vstup do strany, bolo ve"ké. Zamietli ma jasne a rázne. Ako %loveka, ktor' „síce patrí k vedúcim osobnos-tiam v kolektíve, ale ur%ite nevedie kolektív k rozvoju socialistickej vlasti“. Asi im preká!ali na$e pravidelné krú!kovice v kr%me U Machná%a a následné kradnutie piva na hlavnej stanici.

Od cesty do pekla sa ma starostlivo sna!ila ochráni# aj moja stará mama, chudu%ká, pracovitá !ena z tvrdého kraja Zamagurie. *ila v na$om dome od mojich $tyroch rokov a nesmierne poctivo ma viedla ku kres#anstvu. Aj napriek môjmu pla%u, !e prídem o rozprávku, som musel chodi# ka!dú nede"u ráno do kostola. Tam som sedel v lavici so star'mi babkami, spieval nábo!enské pesni%ky a po%úval slová, ktor'm som vôbec nerozumel. Moja stará mama bola py$ná, preto!e ostatné babky hovorili, !e krásne spievam. Ke&!e obaja moji rodi%ia boli u%itelia a zúrilo obdobie normalizácie po roku 1968, vstup do kostola mi zakázali. Stará mama to zobrala ako v'zvu a pre-vzala na seba úlohu vychova# zo m(a dobrého kres#ana. Ke& som mal asi dvanás# rokov a babku u! prestalo bavi# odpoveda# na moje ironické otázky, kde je nebo alebo peklo, vzdala to so slovami: „Do pekla sa dostane$, ke& nebude$ veri#, do pekla.“ Zo m(a sa stal ateista a moja cesta do pekla bola otvorená.

Po vysokej $kole som u! ako mlado!ená% nastúpil do práce vo svojom rod-nom meste Poprad. No a !ivot z"ahka plynul &alej. Narodil sa nám syn, dostali sme byt, pracoval som na svojej kariére, ke& do$lo k vá!nemu bodu zlomu – pri$la ne!ná revolúcia.

Mal som vtedy dvadsa#$es# rokov. Otvorili sa hranice smerom na západ a pri$li kapitalizmom ostrie"aní, pôvodom slovenskí mana!éri a vysvet"ovali, ako do dvadsiatich rokov z ná$ho Slovenska vyrastie druhé +vaj%iarsko. Ak nie nie%o lep$ie! Celkom ma pote$ila tá predstava. Tí mana!éri boli v$ak tro-chu zvlá$tni. V$etko chceli zbúra# a ru$i#, ni% vraj nebolo dobré. Príli$ som im neveril a okrem toho sa mi dvadsa# rokov %aka# nechcelo. A tak som sa rozhodol zobra# osud do svojich rúk a zavelil: „Rodina, my pôjdeme !i# do USA!“ Ke&!e !iadna z t'ch desiatok firiem v USA, ktoré som listom oslovil, neocenila skúsenosti mladého socialistického in!iniera, vyu!il som ponuku priate"a, ktor' tam !il, a i$iel som vyskú$a# $#astie priamo na tvár miesta. Do-stal som víza, rozlú%il sa so svojou tehotnou man!elkou a synom a s víziou skorého stretnutia sa za ve"kou mlákou som nasadol na lietadlo do New

9

Yorku. Bol august roku 1990 a ja som netu$il, !e som práve siahol na k"u%ku dverí s nápisom PEKLO.

To, !e som sa ocitol na za%iatku cesty do pekla, som pochopil ve"mi r'chlo. V New Yorku ma %akal môj priate", s ktor'm sme nasadli do auta a vydali sa na cestu do dedinky blízko Filadelfie. U! na ceste som zbadal zlé signály: mnoho %iernych zvlá$tne poobliekan'ch "udí rozprávajúcich mne nezrozu-mite"n'm dialektom. Mnoho divn'ch, rozbit'ch a po$koden'ch prostried-kov pripomínajúcich autá. Jediné, %o na m(a po tej ceste v noci !iarilo, boli %ervené svetlá McDonaldov a in'ch podobn'ch zariadení.

Dom%ek, v ktorom som sa ubytoval, mi u! jasne hovoril, !e som na dosah pekla. V malej podkrovnej izbe nás bolo pä# slovensk'ch „gastarbeiterov“ a v celom dome trinás#. Trinás# na jeden záchod a kúpe"(u. *iadne postele, len tvrdé matrace priamo na zemi. Aby príprava na peklo bola dokonalá, nemali sme klimatizáciu a bolo tam stra$ne horúco. V noci po nás lozili $váby. Bola to zvlá$tna zábava, v noci si na holom spotenom tele zabíja# $váby. Jediné miesto, kam sa $váby nedostali, bola chladni%ka. To, %o sme si do nej vlo!ili, nám zase stále niekto kradol. +váb v "udskej ko!i. Tak som !il vy$e roka.

Naj#a!$ia na ceste do pekla bola práca. Ke& ma vyhodili z dvoch prác na stav-bách domov ako absolútne nezru%ného %loveka, nastúpil som do mali%kého obchodu na benzínovej pumpe. Majite"om bol rusk' imigrant – skuto%n', prav', nefal$ovan' !id. Mali sme spolu priate"sk' vz#ah, oce(oval to, !e mu pracuje v jeho obchodíku in!inier, a ja som bol rád, !e som si získal jeho dôveru. Mal v$ak svoju jasnú predstavu o ziskoch a o nákladoch. Pracoval som u neho ve"a hodín a za%ínal s platom pä# dolárov na hodinu. Postupne vyhadzoval mojich spolupracovníkov a ja som makal stále dlh$ie a dlh$ie. S men$ou hodinovou mzdou, ale celkovo som v!dy zarobil o trochu viac. Po troch mesiacoch sme boli v obchode u! len dvaja. Pracoval som 100 hodín t'!denne za $tyri doláre na hodinu. Ka!d' de( od deviatej ráno do je-denástej hodiny ve%er a v sobotu a nede"u od $iestej ráno do jedenástej ve%er. +es# mesiacov bez jediného d(a vo"na.

V nede"u som v!dy zavolal domov. Porozprával sa s man!elkou a synom. A potom som si poplakal. Na +tedr' ve%er som plakal dlh$ie ako inokedy. Ke& sa mi doma narodila dcéra, stra$ne som sa opil. Mo!no som aj plakal.

10

Nepamätám sa. A tak som klesal k peklu hlb$ie a hlb$ie. Darmo som bol na tvári miesta, na moje &al$ie !iadosti o in!iniersku prácu som dostával slu$né, ale negatívne odpovede.

Asi po $tvrtom mesiaci um'vania dlá!ky v obchode som si spomenul na moju starú mamu: „Do pekla sa dostane$, do pekla.“

Tak dos#, ide sa domov, povedal som si po 18 mesiacoch. A vtedy mi zasvie-tila lampi%ka nádeje. Malá firma sa rozhodla otvori# si pobo%ku v Európe. Ponúkla mi, aby som bol riadite"om pobo%ky s ú!asn'm platom 1 000 eur mesa%ne. (Ako in!inier som pri odchode do USA zarábal asi 70 eur.) Okrem pozície mi ponúkli a zárove( aj dali podmienku, aby som si odkúpil asi dve percentá ich akcií. Kvôli lojálnosti. Tak!e som si za skoro v$etky peniaze, %o som za t'ch 18 mesiacov zarobil, kúpil ich akcie a na Vianoce roku 1991 pri$iel domov. Zvítal som sa s man!elkou, synom, prv'krát uvidel svoju dcé-ru. O tri t'!dne na to firma zbankrotovala. Pri$iel som skoro o v$etky svoje úspory a bol som doma bez práce. Stará mama moja, pre%o som #a ja len nepo%úval?

A! o mnoho rokov neskôr som pri$iel na to, !e peklo vyzerá celkom inak a !e práve v #a!kom období !ivota sa %lovek %asto najviac nau%í a najviac zocelí. Získa vnútornú silu. Nie vtedy, ke& sa v$etko darí, ale práve ke& sa v$etko rúca a ni% sa nedarí. Problém v$ak je, !e v danom období tomu %lovek nerozumie. A ke& mu to niekto in' povie, tak neuverí. No %o u!. Ani ja by som vtedy neveril.

E$te raz sa ma peklo dotklo. Po mnoh'ch trápeniach a pokusoch, ale aj vlast-n'ch zlyhaniach, po ro%nom odlú%ení a spätnom návrate som sa rozhodol, !e sa rozvediem. Moje deti vtedy mali 11 a 15 rokov a ostali s mamou. Na-priek mojej obrovskej láske k nim a maximálnej ústretovosti sa so mnou od-mietli st'ka# a komunikova#. Stra$ne to bolelo, ale nikdy som sa za to na ne nehneval a sna!il som sa o jedno: v!dy sa k nim správa# %o najlep$ie bez oh"adu na to, ako mi budú ubli!ova#. Oplatilo sa. Po pribli!ne dvoch rokoch pochopili, !e ich otec nemusí by# a! tak' zl' %lovek, ako bol vykres"ovan'. Máme teraz pekn' vz#ah a s porozumením sa pozeráme aj na minulos#.

11

V$etko zlé je na nie%o dobré. Alebo, %o #a nezabije, to #a posilní. Nemám rád príslovia, pod"a m(a %asto pokrivkávajú, ale niekedy to vyjde. )o som sa za t'ch 18 mesiacov od Ameri%anov nau%il, bola ich nesmierna chu# by# sám sebe $éfom. Nebá# sa odís# z práce a vyskú$a# podnika#. Ich tú!ba po samo-statnosti a optimistick' poh"ad na !ivot ma nadchli. Dvadsa#ro%ní chalani, ktorí vedeli len manuálne pracova#, chodili od domu k domu a ponúkali svoje slu!by. Mana!éri, ktorí zanechali svoje teplé vyhriate stoli%ky, sa vrhli do chladn'ch, rozbúren'ch vôd podnikania. A tak som si aj ja povedal, !e sa do toho podnikania pustím. Na jar v roku 1992 sme spolu s bratom a bratran-com zalo!ili prvú spolo%nos#. Podnikaniu som sa venoval viac ako 15 rokov. Ke& sme sa v roku 2005 rozhodli na$e firmy preda#, mali sme viac ako 400 zamestnancov a ro%n' zisk vy$e 5 miliónov eur.

T'm moja súkromná cesta do pekla kon%í. Na mojej ceste som zistil, !e to, %ím som pre$iel, vôbec nebola cesta do pekla, hoci som si to %asto myslel. Bol to len jeden oby%ajn' "udsk' príbeh.

Do mojich dvanástich rokov som dos# presne vedel, kde je peklo. Niekde pod nami, asi v strede zeme. Tam sú tie horúce kotly a zlí %erti. A ke& budem hre$i# a nebudem sa modli#, tak tam ur%ite skon%ím. Stará mama mi síce nikdy nedala odpove& na moju otázku, %o sa stane s na$ím susedom, ktor' síce chodí ka!d' de( do kostola, ale %asto sa opije a bije svoju !enu, ale to u! som neskôr nerie$il. Ke& som bol star$í a stal sa ateistom, pojem peklo pre m(a stratil v'znam. Ke& som urobil nie%o zlé, tak mi to bu& pre$lo, alebo som dostal v'prask. Bila ma len mama, oco nikdy, doteraz neviem pre%o.

Moje ateistické %asy pomaly kon%ili, ke& som sa vrátil z môjho neslávneho pobytu v USA. V Amerike som si v$imol a obdivoval nesmiernu súdr!nos# svojho $éfa a jeho priate"ov – !idov. V!dy sa sna!ili najskôr si pomôc# navzá-jom, a a! ke& to nevy$lo, potom pri$iel rad aj na nás ostatn'ch. Zaujalo ma to nato"ko, !e som po svojom návrate za%al vá$nivo zhá(a# v$etky mo!né knihy o !idovskom nábo!enstve a uva!oval som, %i je mo!né sta# sa !idom.

12

)ítal som, $tudoval a pri$iel na to, !e toto nábo!enstvo asi nie je to, %o by som pochopil. Ako %lovek som sa v!dy sna!il spochyb(ova# veci, klás# otázky a !idovstvo pre m(a bolo o silnej viere. Nie o diskusii.

V tom %ase sa mi náhodou dostala do rúk Dalajlámova kniha Rados# zo !ivo-ta a umieranie v pokoji. Boli to pre m(a ako laika filozoficky #a!ké texty, ale skú$al som sa nimi prelúska# a do%ítal som sa pre m(a zaujímavé veci: *ivot nekon%í smr#ou, ale pokra%uje &al$ími !ivotmi. Dobro sa vráti dobrom. Ná$ hlavn' nepriate" je na$a vlastná myse", a ve"a &al$ích zaujímavostí. Najviac ma zaujalo to, !e Dalajláma priam vyz'val %itate"a, aby s ním nesúhlasil. Aby si z jeho filozofie zobral len to, %omu sám verí a %o jemu samému najviac pomô!e. Nevyz'val k viere, k modlitbám. Vyz'val k práci s vlastnou mys-"ou, k súcitu a k pomoci druh'm "u&om. To sa mne, zarytému pochybova-%ovi, zapá%ilo, a tak som sa postupne stal budhistom. Ve"a som vo vo"nom %ase %ítal, prem'$"al a skú$al meditova#. Zrozumite"ne povedané, skú$al som si kontrolova# myse".

Po asi $tyroch rokoch $túdia budhizmu som odi$iel na dva t'!dne do bud-histického medita%ného centra na Srí Lanke. Osemnás# hodín denne som meditoval s budhistick'mi mníchmi, niekedy aj tri dni som neprehovoril ani slovo. Hodina meditácie v sede, hodina meditácie v chôdzi. Stále dooko-la. Vyskú$ajte de( ml%a#. Alebo hodinu sedie#, ani len trochu sa nepohnú# a koncentrova# sa len na vlastn' dych. Je to nesmierna drina.

Ke& som sa u! ako tak cítil budhistom, za%al som $tudova# taoizmus, hin-duizmus a neskôr aj to, %o kedysi dávno chcela moja babka – pustil som sa do Biblie. Dnes vidím, ako sú si nábo!enstvá blízke, a stoto!nil som sa s názorom Gándhího, !e ka!dé nábo!enstvo je trochu nedokonalé, preto!e sa sna!í vysvetli# prí%inu ná$ho vzniku, a to sa nedá. Ak sme boli niek'm stvorení, tak zmysel toho, pre%o sme tu, vie len ten, kto nás stvoril. Vá!im si ka!dé nábo!enstvo a z ka!dého nábo!enstva sa sna!ím zobra# si to, %omu doká!em porozumie# a %omu doká!em uveri#.

Aj v tejto knihe sa opieram o nábo!enstvo a skúsenosti duchovn'ch "udí. V!dy, ke& h"adám odpove& na základné otázky, sna!ím sa nájs# odpove& práve tam. Ak sa ich odpove& stoto!(uje s mojimi skúsenos#ami a vedomím, potom mám pocit, !e som blízko cie"a.

13

A kde je peklo? Najhor$ie peklo doká!e vytvori# na$a vlastná myse". My sami sebe. Extrémnym dôkazom sú samovra!dy. Mladí "udia, ktor'ch fyzicky ni% nebolí, si doká!u zobra# !ivot. Viete si predstavi# to peklo vo vlastnej mysli, !e vstanete a hodíte sa pod vlak? Bolestn'm peklom na$ej mysle sú aj na$e negatívne my$lienky a depresie. A %o v$etky ostatné trápenia? Preplakané a prehádané hodiny pre problémy v osobn'ch vz#ahoch alebo v práci. V'-%itky z minulosti a obavy o budúcnos#.

Sú len dve mo!nosti, ako si pri chodení neporani# nohy. Bu& celú zem obalí-te mäkk'm kobercom, alebo si obujete topánky (budhistické príslovie). V !i-vote sa nedá nestretnú# sa s utrpením. Nemô!ete pre!i# cel' !ivot v zlatej klietke, kde sa vám ni% nestane a nik vám neublí!i. A preto sa musíme nau%i# trénova# a kontrolova# vlastnú myse". No, len keby to nebolo také #a!ké, ja viem... Potrebujeme pochopi#, !e smr# a choroba sú sú%as#ou ná$ho !ivota a !e nik sa im nevyhne. Potrebujeme pochopi#, !e ostatné trápenia %asto len trápeniami naz'vame a !e t'm, !e sa vecí vzdávame a nelipneme na nich, mnohokrát ve"a získame.

V mojej práci v charite sa %asto stretávam so smr#ou, a to smr#ou aj t'ch najmen$ích a najnevinnej$ích – mal'ch detí. Spoznávam sa s rodinami a ich chor'mi de#mi a potom sa te$ím s nimi, ke& vyzdravejú alebo pla%em spolu s nimi na pohreboch. )asto si kladiem otázku, ktoré nábo!enstvo doká!e pomôc# mami%ke, ke& jej zomrie die#a? Je to kres#anstvo, ktoré jej povie, !e jej die#atko je u! tam v nebi, kam sa my v$etci chceme dosta#? *e je tam, my mu mô!eme závidie# a ono v nebi prosí za nás, aby sme sa aj my do neho dostali? Alebo je lep$ie veri# v karmu? Veri#, !e úmrtím si die#a zmylo svoje zlé %iny z minul'ch !ivotov a o chví"u sa znova niekde narodí a bude !i# krásny !ivot?

Neviem, nepoznám odpove&. Vidím v$ak, !e viera pomáha a %ím je pevnej-$ia, t'm sa utrpenie "ah$ie zná$a.

14

15

Bohatstvo je kliatba a podnikatelia, mana!éri a bankári sú $piny. Zneu!ívajú in'ch "udí, vykoris#ujú. Dávajú im nízke platy. Sami sa pritom vyvá!ajú na ve"-k'ch autách a chodia na drahé dovolenky. E$te aj Biblia je proti nim: „Skôr prejde #ava uchom ihly, ako sa bohá% dostane do krá"ovstva nebeského.“ Do pekla v$etci pôjdu, veru, do pekla.

V$etky tieto vyhlásenia som bol ochotn' ignorova#. Najhor$ie v$ak bolo, !e ako mana!ér a podnikate" som sám cítil akúsi nespravodlivos# sveta. Ne-rozumel som tomu, nechápal som, pre%o sú tie rozdiely také ve"ké. Je spra-vodlivé, !e si kupujem hodinky za tisíc eur a niekto in' zomiera od hladu? Je spravodlivé, !e sa vozím v drahom mercedese a niekto nemá peniaze na základnú lekársku starostlivos#?

Na jednu misku váh som si polo!il v$etko, %o som musel spravi# a obetova#, aby sa stal zo m(a úspe$n' a mo!no aj trochu bohat' %lovek:

º Pracoval som tvrd$ie ako ostatní.º Zobral som na seba riziko, !e prídem o v$etko, %o mám, a po!i%al si peniaze

z banky.º Zobral som na seba zodpovednos# a prijal zamestnancov. Zodpovedn'm

som sa stal nielen za to, %i budú ma# oni príjem, ale %asto aj za ich rodiny, ktoré !ivili.

º Prvé roky som podnikaniu obetoval svoj rodinn' !ivot. *iadne dovolenky, ale práca neskoro do noci a cez víkendy.

º Mal som ur%itú dávku talentu a $#astia.

Na druhú misku váh som si polo!il skoro be!n' príbeh jednej mami%ky, ktorá sa rovnako sna!ila pri h"adaní svojho $#astia:

º Zobrala si z lásky mu!a. Mo!no bola primladá. Neskôr ju mu! nechal samú aj s dvoma de#mi.

º Tvrdo a poctivo pracovala, aby u!ivila svoje milované deti. V ich meste%ku zatvorili najvä%$í podnik, spolu so stovkami &al$ích "udí ju prepustili a nevie si nájs# prácu.

16

º B'vanie zabezpe%ila aspo( v dvojizbovom byte v prenájme. Po zaplatení nájmu im v$ak ostávajú peniaze len na základné pre!itie. *iadne dovolenky, !iadne auto a skromné Vianoce.

Ka!dú misku som polo!il na jednu stranu váh spravodlivosti a prirátal som k tomu, %o v$etko si ka!d' z nás dnes mô!e dovoli#, ako ka!d' z nás !ije. Ke& som o tom uva!oval, videl som, !e dostávam od !ivota ve"mi ve"a a druhí nielen!e nedostávajú od !ivota ani tisícinu toho, %o ja, ale %asto ich !ivot aj ve"mi trestá.

V roku 2005 som sa spoznal s pani Vierkou z malého meste%ka ne$aleko od mies-ta, kde b"vam. &ila sama s piatimi de'mi. (tyri diev%atká a najmlad!í chlap%ek, zlat" v"tr)ník. Dostala rakovinu, a ke$ sa to dozvedel jej mu), odi!iel od nej. Mla-dá, tenu%ká blondína s hlbok"mi modr"mi o%ami. So svojimi sestrami sa doho-dla, ako si po jej smrti rozdelia deti, kto sa bude o koho stara'. Viete si predstavi', )e si sadnete so svojimi príbuzn"mi a za%nete rozde#ova', ktoré die'a s k"m bude )i' po va!ej smrti? Jej príjem bol 400 eur mesa%ne a polovicu z toho dala za byt. Na cel" mesiac jej ostalo 200 eur. Po chemoterapii jej %asto bolo ve#mi zle a nemal jej kto pomôc' s de'mi.

Stretol som sa s (ou ve"akrát. Nikdy neplakala, nikdy o ni% neprosila. Po ka!-dom stretnutí s (ou som cítil pál%iv' pocit nespravodlivosti !ivota. Cítil som sa zle a mal som v'%itky svedomia. Ako je to mo!né, !e ja mám tak ve"a a in' %lo-vek, ktor' nespravil ni% zlé, je na tom tak biedne? Je to spravodlivé? Nedlá!dim si svojím bohatstvom cestu do pekla? Nemal by som v$etky svoje majetky preda#, peniaze venova# charite a !i# v pokore a chudobe? Ve& aj Biblia hovorí – predaj v$etko, %o má$, daj chudobn'm a bude$ ma# poklad v nebi.

Nie%o v mojom vnútri mi hovorilo, !e to také jasné asi nie je. Po to"k'ch ro-koch driny a snahy mám rozda# svoj majetok? A %o potom? Zamestnám sa alebo za%nem znova podnika#? Ak budem úspe$n', znova potom rozdám svoj majetok? Tu$il som, !e ako pri drvivej vä%$ine podobn'ch otázok, kto-ré sa v na$om !ivote objavia, bude asi pravda niekde uprostred. Rozhodol som sa, !e do pekla nepatrím a !e sa za%nem pozera#, %i nie som náhodou „na ceste do neba“. Na ceste k"ukatej, plnej slep'ch ciest a myln'ch odbo-%iek, ale mo!no skuto%nej ceste vedúcej do neba.

17

Asi najdôle!itej$ie otázky, ktoré som si musel zodpoveda#, boli: )o je úlo-hou nás, mana!érov, podnikate"ov, bankárov? )o je zmyslom na$ej %innosti, ná$ho podnikania? Je to skuto%ne tvorba zisku a dividend pre nás alebo akcionárov?

Zo v$etk'ch úvah a polemík som sa najviac stoto!nil s Dalajlámov'm ná-zorom: zmyslom podniku nie je vytvára# zisk, to je len jeho nevyhnutnou podmienkou, aby ako tak' mohol existova#. Aj %lovek musí jes# a pi#, ale nikto netvrdí, !e zmyslom !ivota je jedenie a pitie. Napriek tomu, ak nebu-deme jes# a pi#, tak zahynieme. Aj podnik, ak nebude tvori# zisk, zbankrotuje. Musí sa zatvori#. Tvorba zisku je existen%nou podmienkou, ale nie je cie"om. Cie"om podnikania nie je tvorba zisku, ale nachádzanie a nap,(anie potrieb zákazníkov. E$te raz: Nie zisk, hodnota akcií, ale nachádzanie a nap,(anie potrieb zákazníka!

Na prv' poh"ad sa to zdá jasné a zrejmé a asi máme pocit, !e sa tak aj %asto správame. Je to v$ak skuto%ne tak? Naozaj sa pri tvorbe na$ich produktov a obchodn'ch plánov pozeráme na skuto%nú potrebu zákazníka a a! potom na zisk? Zo svojej podnikate"skej praxe poznám stovky prípadov – od bánk cez mobiln'ch operátorov a! po maloobchodn'ch predajcov, !e to tak nie je. Jedn'm z posledn'ch príkladov je finan%ná kríza. Nebolo to nap,(anie potrieb zákazníkov, %o motivovalo investi%n'ch bankárov, aby sa správali tak, ako sa správali. Bola to vidina ziskov a za nimi skryt'ch vysok'ch bonu-sov. Tie ich viedli k hrám, ktoré spôsobili také obrovské $kody. Po%as svojho mana!ovania som uvádzal do praxe desiatky biznisov'ch produktov, od lo-gistick'ch po finan%né. Dlhodobo úspe$né a stabilné boli len tie, kde sme na$li a naplnili potreby "udí. A zisk zaka!d'm pri$iel. Opa%né poradie bolo skoro v!dy odsúdené na neúspech.

Na!ím príkladom nap*+ania potrieb bol katalógov" splátkov" systém Triangel. V roku 1996, ke$ vznikol, banky odmietali dáva' pô)i%ky #u$om s priemern"m a ni)!ím platom. Ak takúto pô)i%ku poskytli, úrok bol vo v"!ke okolo 26 % ro%ne. V tom %ase existovali pre spotrebi%e do domácnosti odporú%ané maloobchodné ceny. Znamenalo to, )e dan" typ televízora alebo prá%ky sa na celom Slovensku predával za jednotnú cenu a nikto z predajcov nesmel predáva' lacnej!ie. Triangel nakúpil v"robky priamo od dovozcu alebo v"robcu a prepravnou slu)bou ich do-viezol priamo zákazníkovi domov. Získal t"m maloobchodnú a ve#koobchodnú mar)u, celkovo asi 25 %, a spotrebite#ovi tak mohol ponúknu' kúpi' si v"robok

18

na splátky za maloobchodnú cenu bez úrokov a bez akéhoko#vek nav"!enia. Od zákazníkov sme dostávali stovky $akovn"ch listov a Triangel sa stal za tri roky absolútne dominantn"m poskytovate#om pô)i%iek na nákup spotrebi%ov.

Prezident ve"kej nadnárodnej spolo%nosti mi nedávno polo!il otázku: „Mo-jou úlohou je generova# zisk pre akcionárov. To je to, %o odo m(a o%akávajú a %o ja pokladám za svoju úlohu, za moje poslanie. Akcionári odo m(a ne-o%akávajú, !e budem niekomu slú!i#, ale !e budem zvy$ova# hodnotu ich akcií. Ako to teda je?“

Slová slu)ba zákazníkom a tvorba zisku sú si ve"mi blízke. Len inak znejú, a niekedy tomu preto nerozumieme. A v niektor'ch, hor$ích prípadoch si skuto%ne zisk postavíme ako modlu a na slová „slu!ba zákazníkom“ za-búdame.

Ako riadite" spolo%nosti som mal na starosti stovky zamestnancov, tisíce predajcov a ro%ne sme obslú!ili státisíce zákazníkov. V!dy, ke& sme mali ve"ké porady, vysvet"oval som hierarchiu na$ej korporácie. Najdôle!itej$í je zákazník. On je na$ím pánom a jeho priania sú na$ím rozkazom. Potom sú predajcovia. Ka!d' zamestnanec musí pomáha# predajcom, musí im slú!i#, preto!e bez nich by sme nemohli nap,(a# potreby svojich zákazní-kov. Bez nich by sme neexistovali. A celkom naspodku hierarchie som bol ja, prezident a spolumajite" spolo%nosti. )ím vy$$ie je postavenie %loveka v korporácii, t'm je aj vä%$ia jeho zodpovednos# a jeho povinnos# slú-!i# a nap,(a# potreby v$etk'ch, ktor'ch riadi. Od zákazníka cez predajcu, od upratova%ky po finan%ného riadite"a. Ak svoje postavenie berieme ako slu!bu a doká!eme s t'mto poslaním stoto!ni# aj svojich kolegov a zamest-nancov, firma má v$etky predpoklady na úspech. A úspech, to sú pravda!e zisky a nárasty hodnoty akcií. Trval' zisk je v'sledkom dobre odvedenej skuto%nej slu!by.

19

Slovo slu!ba sa niekedy mylne spája so slovami podriadenos#, poslu$nos#, nepriebojnos#, submisívnos#. Opak je pravdou. Ak chceme dobre slú!i#, tak dobre slú!i# musím nielen ja, ale aj v$etci ostatní. Inak celá na$a energia vyjde nazmar. Ak niekto nechce slú!i# a chce si presadzova# svoje vlastné záujmy, musí ís# z kola von. Preto sa slová skuto%ná slu)ba spájajú so v$etk'mi slova-mi moderného mana!mentu, ako sú profesionalita, náro%nos#, detailnos#, kompetentnos# a podobne.

Ak je zmyslom podnikania nachádzanie a nap,(anie potrieb zákazníkov, po-tom nachádzame odpove& aj na tieto otázky: )o je zmyslom práce mana-!éra, podnikate"a alebo bankára? Ako sa mô!eme dosta# na cestu do neba? A odpove& sa javí jednoduchá – nad zisk postavme zákazníka, nad peniaze potrebu "udí. Nau%me sa bra# na$u prácu ako slu!bu "u&om, zákazníkom, spolo%nosti... Zmyslom !ivota je slú!i# in'm. Na$a práca má by# v prvom rade slu!bou, a! potom prostriedkom na získavanie pe(azí a úspechov. Ak v$etky schopnosti a dary, ktoré sme dostali, pou!ijeme na slu!bu in'm, potom bu-deme nielen tvori# zisk, ale mo!no sa dostaneme „na cestu do neba“.

Pre na$e %innosti u! dokonca nachádzame oporu aj v nábo!enstvách. Karma nám hovorí, !e to, %ím sme dnes, je dôsledok na$ich %inov v minulosti. A to, %o robíme dnes, nám ur%í, ak' !ivot budeme !i# v budúcnosti. Ak sme dnes bohatí a úspe$ní, znamená to, !e v minul'ch !ivotoch sme ve"a pomáhali in'm, starali sa o potreby in'ch, aj t'ch najbiednej$ích. Ak dnes budeme robi# to isté, ak skuto%ne budeme svoju prácu bra# ako slu!bu, potom aj v budúcich !ivotoch by sme mali na&alej by# úspe$ní a bohatí. Ale naopak, ak plody dobr'ch %inov minul'ch !ivotov budeme len mí(a# pre svoju vlast-nú potrebu, asi to bude v budúcnosti vyzera# inak. Ur%ite ste si aj vo svojom !ivote v$imli, !e ke& rozdávate dobro, dobro z %írej podstaty, tak sa vám to zrazu za%ne vraca#. Mnohokrát z celkom inej strany a od celkom in'ch "udí, ale dostávate ho naspä#.

Aj v Biblii som nakoniec na$iel podporu a zistil som, !e Boh chce, aby sme !ili v hojnosti, nie v chudobe. Na nás, úspe$nej$ích, Biblia takisto nie je a! taká kritická. Pí$e sa v nej: „Pamätaj na Boha, lebo on ti dáva schopnos# získa# bohatstvo.“

A asi najkraj$ie to vyjadruje dánske príslovie: )ím si dnes, to je Bo!í dar tebe. A to, %o dnes robí$, to je tvoja vo"ba a tvoj dar Bohu.

20

Polo!me si teda otázky: Ako to s nami je? *ijeme !ivot len úspe$n', alebo aj zmyslupln' a $#astn'? A ak nie, %o máme urobi#, aby sme to zmenili? Ako sa máme „dosta# do neba“? Odpove& je na prv' poh"ad jednoduchá, ale tak ako vä%$ina skuto%ne dobr'ch vecí v !ivote, a! také jednoduché to nie je.

Malú Julinku som spoznal, ke$ mala dvadsa' mesiacov. Moja dcéra Veronika mala vtedy dva roky a boli si vekovo ve#mi blízke. Julinka mala nádory na oboch o%kách. Jedno oko jej u) vybrali a chceli aj druhé, ale jej mama ,udka s t"m ne-súhlasila. Julinka by u) definitívne nikdy nevidela a nikto nevedel poveda', %i jej ten zákrok vôbec pomô)e. ,udka mala e!te tri $al!ie deti, syna a dve dcéry. V)dy, ke$ som ich i!iel pozrie', vedeli, )e prinesiem nejaké hra%ky, a u) z$aleka kri%ali: „Anjel ide, anjel ide!“

,udka mala 'a)k" )ivot. Man)el robil strá)nika na dru)stve za pár eur a ona do-stávala matersk" príspevok a prídavky na deti. Mäso mali iba jeden de+ v t")dni a v!etko oble%enie zo secondhandu. Mali kravku a z jej mlieka pani ,udka robila syrové korbá%iky a predávala ich po dedine, aby si trochu privyrobila. To sa dalo len vtedy, ke$ nebola s Julinkou na onkológii. Ke$ som tam za%al chodieva', Ju-linku u) posúdili ako nevylie%ite#n" prípad. ,udka skú!ala e!te #udov"ch lie%ite#ov a rôzne zázra%né masti%ky. E!te aj to málo, %o mala, dala na Julinku. Mohol som jej v!ak nie%o vy%íta'? Ve$ ak zomiera die'a, spravíme v!etko, aby sme ho skúsili zachráni'. Niekedy v tom %ase im zahynula aj kravka – jeden z hlavn"ch zdrojov ich príjmu. Pravda)e som rodine pomohol. Okrem pe+azí z na!ej charity som sa sna)il dosta' ich z najhor!ieho. Daroval som peniaze na novú kravu, pomohol prefinancova' základné náklady na pre)itie. V tom najdôle)itej!om som v!ak po-môc' nevedel. Julinka o pár mesiacov zomrela. Na kare sme dostali párok a ro)ok na papierovej tácke. Mám nesmierne rád túto rodinu.

21

Pre%o to vlastne pí$em? Pre%o si myslím, !e mana!ér, podnikate" alebo ban-kár by mal spozna# emócie mana!éra z charity? Z jediného jedného dôvodu. Aby sme pomoc a slu!bu nespájali len s biznisom.

V predchádzajúcej %asti sme hovorili o tom, !e zmyslom !ivota je slu!ba, pomoc druh'm. *e my, úspe$ní "udia, by sme mali vyu!i# v$etok ná$ talent a schopnosti na to, aby sme vyh"adávali a nap,(ali potreby zákazníkov. Kto je v$ak pani -udka? Je pani -udka jedn'm z na$ich zákazníkov alebo ob-chodn'ch partnerov? Asi nie. Necítite v$ak tú nástoj%ivú potrebu pomoci? Nezviera vám to srdce, nenap,(a rozhor%ením a "útos#ou? Necítite to, !e na$a úloha nie je slú!i# len na$im zákazníkom, ale !e ak má ma# ná$ !ivot a pod-nikanie zmysel, musíme sa stara# aj o t'ch najbiednej$ích? O t'ch, o ktor'ch %asto nezakopnú ani ich najbli!$í? O t'ch, ktorí sa mo!no boja napísa# list s prosbou, preto!e si myslia, !e na svete sú "udia, ktorí ur%ite potrebujú po-moc e$te viac ako oni?

Myslím si, !e je na$ou morálnou povinnos#ou, povinnos#ou úspe$n'ch "udí, aby sme veci menili. Aby sme sa zastavili a pomohli t'm, ktorí na$u pomoc najviac potrebujú. Biblia hovorí: „Komu bolo ve"a dané, od toho sa bude ve"a vy!adova#.“ Nie sme to práve my, úspe$ní a talentovaní "udia, ktor'ch by to malo trápi# najviac? Nemali by sme práve my premeni# aspo( %as# z toho, %o nám dal Boh, karma alebo osud na skuto%nú pomoc t'm, ktorí to najviac potrebujú?

Rodín, ako je -udkina, sú na Slovensku tisíce a vo svete milióny. Ak je na-$ou úlohou slú!i# in'm "u&om, tak pomoc t'm najbiednej$ím je tá najvy$$ia forma slu!by "u&om. Zahr(me ich do svojho obzoru, roz$írme svoj poh"ad z okruhu svojich zákazníkov a partnerov aj na slu!bu t'm posledn'm. Nevy-tvoríme finan%n' zisk, ale ve"mi ve"a získame a naplníme zmysel !ivota.

Juraj a Michal zalo)ili svoju spolo%nos' hne$ po na!ej ne)nej revolúcii. Ich podnikanie bolo od za%iatku ve#mi úspe!né a postupne sa ich firma rozrástla na podnik s pomaly tisíc zamestnancami a zaujímav"m ziskom. Zaoberali sa dovozom a maloobchodom s nábytkom pre domácnosti. Oboch som ich spo-znal ako obchodn"ch partnerov v roku 1998 a postupne sme sa stali dobr"mi priate#mi. Ke$ sme o necel"ch desa' rokov spustili %innos' na!ej charity, pri!iel som za Michalom, s ktor"m som mal bli)!í vz'ah, s prosbou, aby pomohli rodi-nám, ktor"m pomáha na!a charita. Moja my!lienka bola, aby ich spolo%nos'

22

darovala rodinám v"robky, ktoré dlhodobo nevedia preda'. Postele, skrine alebo iné doplnky do domácnosti. S úsmevom na tvári ma odmietol. Aby to nebolo a) také trápne, tak mi Michal s#úbil, )e ak sa im finan%ne vydarí rok, tak na!ej charite po!lú nejakú malú finan%nú sumu. Prekvapil ma. Uvedomil som si, )e aj #udia, ktorí sú moji dobrí priatelia a sú aj ve#mi úspe!ní, sa mi mô)u obráti' chrbtom a nebudú chcie' pomôc'.

Asi o mesiac neskôr som sa stretol s Jurajom, druh"m spolumajite#om spolo%nosti. Porozprával som mu, ako sa na!a charita rozbieha a aké máme radosti a staros-ti. O rozhovore s Michalom a jeho postoji som mu nepovedal ni%. Nepokladal som to za správne. O to viac ma Juraj prekvapil s otázkou: „Andrej, rozbehli ste super projekt, nemô)eme vám pomôc'? Nechcete od nás dosta' za symbolickú cenu jedno euro v"robky, ktoré nevieme preda'?“ Zalapal som po dychu. Ve$ to je presne to, o %o som pôvodne prosil Michala, ktor" ma poslal krat!ou cestou. Spolupráca sa rozbehla r"chlo a na!a charita v$aka tejto spolo%nosti doru%uje rodinám stovky v"robkov ka)d" rok.

Nie je to zvlá$tne? Dvaja na prv' poh"ad rovnakí "udia. Spolu za%ínali podni-ka#, firmu vlastnili rovnak'm dielom, s oboma som mal priate"sk' vz#ah, no ich reakcia a ochota pomôc# boli diametrálne odli$né.

Osobne som presved%en', !e vo vnútri ka!dého z nás sa skr'va dobré srdce. Skoro ka!d' z nás sa v ranom detstve chúlil v ochrannom maminom objatí, cítil jej lásku a opateru. A ka!d' z nás, ke& sa stane otcom alebo mamou, sna-!í sa da# v$etku svoju lásku svojim milovan'm de#om. To znamená, !e dobré srdce a lásku v tom srdci máme v$etci. )asto sa v$ak na$e srdce obrní, vytvorí si ochrann' val. Nechce, aby mu bolo ublí!ené. Stokrát nás u! podviedli, oklamali. Utrpenie a hrozby sa na nás denne valia z televízie, internetu a tla-%e. Vra!dy, v'buchy, teroristi, AIDS, rakovina, povodne, tsunami. Na$e srdcia sa chcú a musia bráni#, aby neplakali ka!d' de(. Ale ako potom presved%i# takého Michala, aby pomohol? )o treba spravi#, aby sme prekonali obran-n' val jeho srdca? Myslím si, !e niektor'ch "udí nepresved%íme nikdy. Svoje srdcia si chránia príli$ silne. Michal miluje svoje deti, pomô!e svojej rodine, spraví pre nich v$etko, %o len bude môc#. Ale &alej ho nedostaneme. To je tá zlá správa. Dobrá správa je, !e t'chto "udí, t'chto úspe$n'ch Michalov, ktorí nechcú pomáha#, je stále menej a menej.

23

Podobnú situáciu som za!il aj vo ve"kej celosvetovej korporácii mobilného operátora. S prezidentom slovenskej pobo%ky sme sa ob%as stretli na golfe a diskutovali o problémoch podnikania na Slovensku. Ke& som za ním pri$iel s návrhom, ako by nám nefinan%ne mohli pomôc#, jasne mi vysvetlil, !e stratégiu, komu a ako majú pomáha#, majú stanovenú centrálne a on na tom ni% nemô!e zmeni#. Slu$ne ma odmietol. O rok neskôr na jeho miesto pri$iel nov' prezident, ktor' predt'm pôsobil v )esku. Asi dva mesiace po svojom nástupe mi zavolal s otázkou: „Po%ul som o va$om fantastickom charitatív-nom projekte. Ako vám mô!eme pomôc#?“ Zrealizovali sme spolu v'borne fungujúci program pomoci. .akujeme.

24

25

Na!u charitu sme s mojím priate#om a spoluzakladate#om Igorom Brossman-nom pripravovali skoro dva roky. Dokola sme zva)ovali, komu by sme mali pomáha', kto na!u pomoc potrebuje najviac. Boli sme ve#mi blízko projektu pomoci de'om v detsk"ch domovoch. Plánovali sme vytvori' finan%n" systém pomoci, ktor" by de'om pomohol v %ase, ke$ musia opusti' ústav a postavi' sa na vlastné nohy. Systém by vytvoril pre ka)dé takéto die'a finan%n" balík, ktor" by bol ur%en" v"hradne na úhradu nákladov spojen"ch s rie!ením bytovej otázky alebo vzdelania. Nakoniec sme sa rozhodli za%a' s pomocou rodinám s de'mi, kde otec, mama alebo niektoré z detí majú rakovinu a rodina sa vinou choroby dostala do stavu finan%nej núdze. Zase za%al koloto% diskusií o tom, ako t"mto rodinám pomôc'. Kupova' im vitamíny alebo ovocie? Prepláca' cestov-né náklady na náv!tevy na onkológii? Po mnoh"ch rozhovoroch s rodi%mi detí a diskusiách so sociálnymi pracovníkmi z nemocníc sme sa rozhodli, )e najlep!ia pomoc bude, ke$ rodinám budeme priamo posiela' peniaze. Rodiny najlep!ie vedia, %o potrebujú a ako s peniazmi nalo)i', aby mohli pomôc' sebe a svojim de'om. Peniaze sme sa rozhodli posiela' pravidelne ka)d" mesiac. Nie jedno-razovo, ale pravidelne ka)d" mesiac sumu, ktorá nebude pre rodinu hlavn"m príjmom, ale doká)e pomôc'.

Úvahy o názve na!ej charity, logu a grafickom znázornení trvali tie) nieko#ko mesiacov. Na za%iatku sme uva)ovali o názve Margarétka, ale na Slovensku u) takáto charita bola a mala zaregistrovanú webovú stránku. Neskôr sme mali pracovn" názov HELPEA, ale stále sme s t"m neboli spokojní, preto sme h#adali $alej. Nakoniec Igor Brossmann spolu s Rafom Tatarkom, kreatívnym riadite#om reklamnej agentúry, vymysleli názov DOBR- ANJEL, jeho logo, vizuálny !t"l aj marketingové a komunika%né kampane.

Pred spustením projektu sme produkt testovali, zis'ovali sme vnímanie #udí, po-stoj k zna%ke, ochotu sa do na!ej charity zapoji'. Igor Brossmann, ktor" bol sám spolumajite#om a lídrom reklamnej agentúry, je pod#a m+a marketingov" guru. Pripravil v!etky detaily komunikácie a vyhral sa s ka)d"m sloví%kom na!ich ma-teriálov. Jednoducho povedané, aj charita, ak chce by' úspe!ná, sa musí riadi' v!etk"mi základn"mi marketingov"mi pravidlami.

26

.asto sa stretávam s t"m, )e charita sa vo ve#k"ch korporáciách rie!i vo vedení spolo%nosti maximálne dvakrát do roka. A nevenuje sa tomu viac ako 30 minút. Len z povinnosti, aby mala firma od!krtnuté, )e aj ona je spolo%ensky zodpoved-ná. Smutné, ve#mi smutné.

Ke& ste sa rozhodli pomáha#, dosta(te potrebu pomoci do svojho srdca, do centra svojho vnímania. Sna!te sa ju dosta# na úrove( svojich najdôle!i-tej$ích pracovn'ch a osobn'ch plánov. Ak ju tam dostanete, prestanete by# pasívnym hrá%om, ktor' sa sna!í pomôc# t'm "u&om, ktorí mu napí$u, alebo ktor' si vyhradí raz v mesiaci hodinu na poradu o spolo%enskej zodpoved-nosti. Stanete sa aktívnym hrá%om.

Za%nite aktívne, sami, bez toho, aby vás niekto o %oko"vek !iadal, prem'$"a# o tom, komu a ako by som ja ako osoba, my ako oddelenie, podnik, spolo%-nos# mohli pomôc#. Takéto prem'$"anie nie je jednoduché. Je to ve"mi #a!ké. Charita toti! nie je nie%o, s %ím vstávame a s %ím zaspávame. Charita nie je potreba ani povinnos#, ktorú potrebujeme naplni#, tak ako potrebujeme nakúpi# mlieko, maslo, uzavrie# poistku na auto. Alebo v práci si spravi# me-sa%nú uzávierku alebo na konci roka da(ové priznanie. )asto o utrpení ani nechceme po%u#. Rad$ej si pred utrpením schováme hlavu do piesku ako p$trosy, s nádejou, !e nás sa nikdy nedotkne. Pritom hranica medzi zdravím a chorobou je taká tenká. A utrpenia je ve"a. Od t'ran'ch !ien cez hladujúce deti v Afrike, od rakoviny cez svalovú dystrofiu a! po iné vá!ne choroby.

Potreba pomáha#, aktívny súcit, sa v$ak nedá vybudova# z hodiny na hodinu. Ak zavádzame nov' produkt, vieme, !e jeho ziskovos# sa prejaví mo!no a! po dvoch alebo troch rokoch. Ak sa dnes rozhodneme schudnú#, nau%i# sa nov' $port, nov' jazyk, vieme, !e to potrvá ur%it' %as a !e musíme pravidel-ne trénova# alebo u%i# sa. To isté platí aj v charite. Bu&te trpezliví a pokorní.

Poproste sekretárku, nech v$etky !iadosti o pomoc, ktoré k vám do podniku chodia, nosí priamo vám na stôl. V!dy si ich v$etky pre%ítajte. Asi polovica z nich sú listy chronick'ch a profesionálnych !iadate"ov o pomoc. T'ch jed-noducho odhalíte a dáte nabok. Ostatné si pre%ítajte. Nechajte si ich prejs# mys"ou, srdcom. Bu&te empatick' a skúste sa v!i# a pre!i# s nimi ich utrpenie. A potom si zoberte ten najbolestivej$í prípad. Ten prípad, pri ktorom vám zaslzilo oko a na hrudi ste cítili #a!k' kame(. Tomu %loveku zavolajte a stret-nite sa s ním. A po%úvajte ho.

27

Verte mi, !e ak budete len raz na pohrebe die#atka, ktoré zomrelo na rako-vinu, ak len raz nadvia!ete hlb$í osobn' vz#ah s rodinou, v ktorej je niekto dlhodobo a #a!ko chor', potom sa vám potreba pomáha# zapí$e medzi rovnaké priority, ako sú obrat, zisk alebo medziro%n' nárast.

Ak nemáte mo!nos# dosta# sa k listom alebo k vám do spolo%nosti !iadne nechodia (%omu neverím), porozhliadnite sa po svojom okolí. Ur%ite tam nájdete adresu detského domova, hospicu, ústavu pre mentálne postihnu-t'ch, nemocnice a desiatky &al$ích zariadení. Zavolajte riadite"ovi a povedzte mu, !e im chcete pomôc#. Pomôc# ako osoba. Nie ako firma, ale ako osoba, ako %lovek, ako ja. Nechajte riadite"a, nech vám uká!e zariadenie, rozpráva o svojich problémoch. Pozorne ho po%úvajte.

Ak poznáte nadáciu, ktorá pomáha t'm, ktor'm by ste aj vy chceli pomôc#, zavolajte im. Ozvite sa im. Ne%akajte, k'm vás niekto osloví. Ur%ite sa im va$a pomoc zíde, nikdy jej toti! nie je dos#.

)asto máme pochybnosti o na$ej schopnosti pomôc# a pomoc si spájame len so slovom peniaze. Tak to v$ak vôbec nie je. Pomáha# sa dá aj nefinan%ne a %asto práve táto pomoc doká!e by# podstatne ú%innej$ia. Aj ke& ste ma-na!érom na najni!$ej úrovni a riadite len sám seba, ur%ite je vo vás nie%o, %o nadácie alebo priamo "udia v núdzi potrebujú. Mo!no budete „len“ rozná$a# polievku bezdomovcom, ale aj to je pomoc. Aj to je dotknutie sa utrpenia. Aj to vám pomô!e a posilní vás to.

Pri pozornom po%úvaní trpiaceho %loveka, riadite"a sociálneho ústavu alebo pracovníka nadácie ve"mi r'chlo prídete na to, !e va$a pomoc mô!e by# obrovská. V neziskovom sektore je ve"k' hlad po dobr'ch mana!érskych radách. A rodiny t'ch ubieden'ch si ve"mi %asto vôbec nevedia riadi# !ivot. Berú si najhor$ie pô!i%ky, podpisujú neuverite"ne nev'hodné zmluvy, pri-chádzajú svojou nevedomos#ou o byty, domy. Z posledn'ch pe(azí dávajú úplatok t'm, ktorí im nikdy nepomô!u. A nemajú sa s k'm radi#.

&iados' o finan%nú pomoc pani Margity sme dostali v októbri 2006. Pani Margita mala 62 rokov a sama sa starala o svoje dve vnú%atá, 12-ro%nú Zuzanu a 16-ro%-ného Fera. V roku 2002 im zomreli rodi%ia. Najskôr mamka a o dva mesiace neskôr aj ich otec. Pani Margita sa ich oboch ujala a sna)ila sa im aspo+ s%asti nahradi' rodi%ovskú lásku. Osud v!ak svoju smutnú hru hral $alej a pani Margita dostala

28

rakovinu. Poprosila nás o pomoc, aby mohla financova' !túdium svojich vnú%at. Jej veta „ak sa rozhodnete nepodpori' nás, pochopím to bez v"%itiek“ vyjadrovala celú jej pokoru a lásku. Zomrela o pár mesiacov. A %o sa stalo s de'mi? Pomoc pri!la od osoby, od ktorej by to asi nik neo%akával. Franti!ek, lekár, s ktor"m sa deti stretli v detskom tábore, ich rodinu nav!tevoval a po%as babkinej choroby sa stal ich oporou. Krátko predt"m ako pani Margita zomrela, sa Franti!ek stal ich opat-rovníkom. Dodnes sa o deti vzorne stará a je na ne ve#mi hrd". Niekedy si kladie otázku: „Som aj ja tak"m dobr"m náhradn"m otcom ako oni mne de'mi?“

Pomáha# sa dá mali%kos#ami. Ale aj obrovsk'mi skutkami.

Ke$ som spoznal Viktora, mal 18 rokov. Vysok", ve%ne usmiaty chlapec. Na on-kológii ho pre jeho úsmev niektorí volali Slnie%ko. Od mali%ka hrával futbal. Trénoval ho jeho otec. V %ase, ke$ Viktorovi diagnostikovali nádor bedrového k*bu, jeho otcovi zistili leukémiu. Viktorov nádor bol 'a)ko operovate#n". Zavolal si ho lekár a oznámil mu: „Viktorko, amputujeme ti celú nohu aj s bedrovou %as'ou. &ia#, zvy!ok )ivota strávi! na posteli s v"vodmi z tela na vylu%ovanie.“ Odvtedy Viktor aj s rodi%mi neverili slovensk"m lekárom ani slovo. (.asom som aj ja pri!iel na to, )e niektor"m lekárom by mali dôrazne zakáza' komunikova' s pacientmi.) Rozhodli sa, )e budú h#ada' pomoc inde. Za%ali oslovova' zahra-ni%né nemocnice. Spolu sme skú!ali zariadi' protónové o)arovanie v nemocni-ci MD Anderson v Houstone, )ia#, neúspe!ne. Podarilo sa mi vybavi' operáciu v Nemecku u !pi%kového európskeho ortopéda s prís#ubom, )e mu, pravda)e, nebudú ni% amputova', len po operácii bude asi trochu kríva'. Nane!'astie, ne-dôvera k slovensk"m lekárom prerástla v nedôveru k lekárom ako tak"m, a tak sa Viktorovi rodi%ia rozhodli pre klasické o)arovanie vo Viedni. Viktor o 2 mesia-ce zomrel. Pod#a m+a zbyto%ne. Pre zlyhanie komunikácie s lekármi. Jeho otec bojuje s leukémiou dodnes.

Teraz sa asi sp'tate, %o ja, ako mana!ér, podnikate" alebo bankár, na tom mô!em zmeni#? Ak by ste boli superbohat' %lovek a rozhodli sa postavi#

29

$pi%kovú detskú nemocnicu (investícia cca 70 miliónov eur) so $pi%kov'mi lekármi a sestrami (Ro%ne okrem pe(azí z pois#ovní by ste potrebovali 4 a! 7 miliónov eur z &al$ích zdrojov.), tak by ste !ivot Viktorovi a mo!no &al$ím desiatkam detí zachránili. Na jese( v roku 2009 som bol v krásnej novej det-skej nemocnici v Sioux Falls v Ju!nej Dakote. Bola postavená z daru jedného jediného %loveka, pána Sanforda. Aj v Kambod!i som nav$tívil detskú ne-mocnicu, ktorej celé financovanie zabezpe%ila $vaj%iarska rodina.

Nepredpokladám v$ak, !e %itate" tejto knihy plánuje postavi# na Slovensku nemocnicu. Hoci by som bol ve"mi rád, keby sa niekto tak' na$iel. )o teda mô!eme urobi#? )o sa od nás o%akáva?

Ka!d' z nás ma ur%it' talent, ur%ité danosti, ktoré nám umo!nili by# úspe$n'm mana!érom, podnikate"om. A ka!d' z nás má aj svoje postavenie. Od mana-!éra zodpovedného len za svoju prácu alebo prácu malého oddelenia, cez riadite"a pobo%ky banky a! po prezidenta ve"kej spolo%nosti. Ke& sa pozrie-me naspä# za seba na svoju kariéru, ur%ite zistíme, %o nám i$lo najviac, %o nás najviac bavilo, v %om ste vy alebo va$a firma dokázali by# aspo( tro$ku lep$í ako ostatní. A to je presne to, %o máme pou!i# na slu!bu "u&om.

º Ak ste dobr' v kreditnom risku, cho&te a pomô!te chudobn'm "u&om zobra# si pô!i%ku zodpovedajúcu ich bonite.

º Ak ste mana!ér v obchode, vy%le(te v'robky, ktoré dlhodobo neviete pre-da#, a venujte ich charite.

º Ak ste finan%ník, pomô!te s rozpo%tom rodinám, ktoré to nevedia. Bol som smutn', ke& mi riadite" jednej banky vysvet"oval ich vnímanie spolo%enskej zodpovednosti. Raz do roka idú %isti# a ma"ova# detské ihriská. Áno, aj to je pomoc a je to ur%ite lep$ie, ako nespravi# ni%. Ale nie sú manuálne zru%ní a pomáhajú v tom, %o nevedia. A to, v %om sú v'nimo%ní a v %om by mohli pomôc# najviac, to neponúknu nikomu.

º Ak ste právnik, pomô!te nadáciám spravi# kvalitné zmluvy s dodávate"mi ich slu!ieb. Alebo pomô!te vyseka# chudobn'ch "udí z bludného kruhu zl'ch pô!i%kov'ch zmlúv.

º Ak ste programátor, ponúknite pomoc nadáciám s návrhom alebo so sprá-vou ich webov'ch stránok.

º Ak ste mana!ér v médiách, dajte mediálny priestor dôveryhodnej charite.

30

T'ch príkladov a mo!ností je nesmierne ve"a a dala by sa o tom napísa# celá kniha. Len na$ej charite pomohli a pomáhajú stovky mana!érov, podnikate-"ov a pracovníkov rôznych spolo%ností. Bez ich práce a pomoci by sme nikdy nedosiahli ná$ úspech a nemohli pomôc# tisíckam rodín.

)ím je va$a pozícia v podniku vy$$ia, t'm sú aj vä%$ie va$e mo!nosti. Ke& ste prezidentom spolo%nosti, banky alebo majite"om firmy, mô!ete dokáza# skuto%né zázraky. Spolo%ne mô!eme dokonca zmeni# a ovplyvni# správanie spolo%nosti.

&iados' pani Katky o finan%nú pomoc od na!ej charity pri!la v roku 2007. Ke$ jej syn Igor mal tri roky, narodili sa jej dvoji%ky – chlap%ek a diev%atko. Do roka od narodenia obe deti%ky zomreli na onkologickú genetickú chorobu. Pravde-podobnos', )e Igor, jej posledné die'a, dostane takisto túto zriedkavú chorobu, bola vysoká. Lekári preto zaradili Igora pod onkologickú kontrolu. V praxi to znamenalo %asté náv!tevy nemocnice, odbery krvi, !peciálna strava... A prav-da)e neustály strach pani Katky. Ka)dé zaka!#anie, ka)dé zv"!enie teploty v nej vyvolalo panick" strach.

Medzi%asom od pani Katky odi!iel man)el. Mu)i sa %asto nedoká)u vyrovna' so situáciou v rodine, v ktorej má die'a rakovinu, a zbabelo ujdú. Katkin mu) nielen-)e zbabelo u!iel, ale pani Katke neposielal ani cent v")ivného a od$a#oval súdne pojednávanie o rozvode a stanovení v"!ky v")ivného. A najhor!ie – bez vedomia pani Katky si zobral pô)i%ku od nebankovej spolo%nosti vo v"!ke asi 20 000 eur, ktorú zaru%il ich spolo%n"m domom, v ktorom b"vali. Pravda)e, pô)i%ku nesplá-cal, a tak pani Katke pri!lo oznámenie, )e pokia# nesplatí dlh, tak jej dom%ek bude exeku%ne predan" a ona sa bude musie' vys'ahova'.

Ke& som do%ítal Katkin príbeh, zavolal som jej a ponúkol zabezpe%enie bez-platnej právnej pomoci. S pla%om v hlase mi &akovala. Poprosil som o po-moc právnickú kanceláriu. Okam!ite za%ali kona#. S nebankovou spolo%nos-#ou dohodli odklad splátok a zní!enie úrokov. Man!ela pani Katky dotiahli pred súd a zariadili platbu v'!ivného. Robili to, %o vedia, a spravili to fantas-ticky. Pani Katke sa podarilo asi po roku nájs# si dobrú prácu a jej situácia sa nato"ko zlep$ila, !e sama po!iadala, aby jej u! na$a charita nepomáhala. Ba naopak, ona sama za%ala prispieva# do na$ej charity. V!dy na Vianoce mi

31

zavolá a porozpráva nové Igorove zá!itky. U! je $kolák a zdravotne sa dr!í v'borne. Právnici, boli ste super, &akujeme.

Pani Monika je novinárka z v"chodného Slovenska. Jej jedinému synovi Jakubo-vi prv"krát diagnostikovali leukémiu, ke$ za%al chodi' na základnú !kolu. Jakub úspe!ne zabojoval a nad chorobou zví'azil. Zase nastúpil do !koly. Pani Monika sa starala o Jakuba sama, s man)elom sa rozviedli e!te pred nástupom Jakuba do !koly. Rakovina opä' zaúto%ila, ke$ mal Jakub 9 rokov. Druhá lie%ba bola agre-sívnej!ia, Jakub ve#a trpel. V nemocnici strávil skoro dva roky, ale zase vyhral. S Jaku-bom som sa spoznal, ke$ mal 16 rokov. Sedeli sme s ním aj jeho mamkou na obede v Spi!skej Novej Vsi. V tom %ase Jakubovi zistili, )e leukémia zaúto%ila po tretíkrát. Chystali sa na transplantáciu kostnej drene. Plní optimizmu a chuti znova bojova'. Stále sme si písali. S pani Monikou som sa nieko#kokrát stretol na onkológii. Chu' bojova' za svojho jediného syna bola obrovská. Správu o Jakubovej smrti som do-stal asi tri t")dne po na!om poslednom stretnutí. Pohreb bol zdrvujúci.

Aj teraz, s odstupom asi dvoch rokov od Jakubovej smrti, mi padajú slzy na papier, na ktor' pí$em. Ako sa dá s tak'mto utrpením stretáva#? Ak' má zmysel vyh"adáva# utrpenie, pre!íva# ho, plaka#? Ako máme pomáha#, aby sme si sami neublí!ili? Má to celé vôbec zmysel? Zmysel to má. A ve"k'.

Ka!dé utrpenie bolí. Pravda!e bolí. A ve"mi. V momente, ke& sa s ním stret-neme, cítime len zdrvujúci smútok, sk"ú%enos#, beznádej. Nedá sa tomu vyhnú#.

Ak by sme si ale tento pocit nechali v na$ej du$i, ak by sme s ním ni% ne-spravili, bu& by sme si psychicky ublí!ili, alebo by sme sa museli presta# s utrpením stretáva#. Mo!no by sa z nás stali len „kvázi filantropi“. -udia, ktorí síce pomáhajú, ve"a o tom hovoria, ale robia to ako nutnos#, ako nie%o, %o je teraz v móde. Kvázi filantropi robia svoju prácu bez srdca. Zú%ast(ujú sa na konferenciách, radi o pomoci filozofujú, niekedy dostávajú za takúto prácu aj plat, ale utrpenia sa dotknú# nechcú. To im za to nestojí.

32

No skuto%ná pomoc sa nedá realizova# bez zapojenia srdca. Utrpenia sa netreba bá#. Naopak, treba ho nájs# a dotknú# sa ho. Pre!i# najbolestivej$ie emócie. A tieto bolestné emócie potom premeni# na energiu. V$etku tú bo-les# pretransformova# do energie pomoci. Do otázok: Ako mô!em pomôc#? )o e$te mô!em urobi#? )o vymyslím? Ak to doká!ete, ak sa doká!ete skuto%-ne v!i# a pre!i# do naj#a!$ích emócií, tak potom va$a energia, va$a chu#, sila a ochota pomáha# budú nezastavite"né. Budete ako lo& s jadrov'm poho-nom a s neobmedzenou zásobou uránu. )oko"vek sa vám postaví do cesty, pôjdete &alej. Stokrát cúvnete, stokrát obídete, ale vá$ cie" bude jasn'. Nikto a ni% vás u! nezastaví. Pomoc sa stane skuto%ne jednou z va$ich priorít.

Ke& sa stretávam s mami%kami, ktoré sú dlh$ie na onkológii, ony u! nepla%ú. U! plakali hodiny, dni, t'!dne a mo!no aj mesiace. Ich o%i sú ako hlboké jaze-rá pokryté jemnou hmlou. Mami%ky nechcú, aby ste ich "utovali, a u! vôbec nechcú, aby ste plakali. Mami%ky sa budú na vás, na mana!érov obraca# s prosbou. Neviete nám akoko"vek pomôc#? A nebudú od vás %aka# !iadne lekárske zázraky, len oby%ajnú "udskú pomoc. Mo!no len sa pohra# s cho-r'm die#atkom, aby malo nov' zá!itok. Alebo pomôc# zabezpe%i# náv$tevu súrodencov a otca v nemocnici, ke&!e nemajú auto a peniaze na prepravu. Mo!ností sú desiatky. Treba len pozorne po%úva#.

Pre nás mana!érov, podnikate"ov a bankárov je e$te jeden ve"mi dobr' dôvod, pre%o by sme sa nemali bá# dotknú# sa utrpenia. Ná$ !ivot je %asto hekticky vypät'. Prvá porada sa za%ína o deviatej ráno, na obed si odhryz-neme zo sendvi%a alebo donesenej pizze a domov %asto dorazíme, ke& u! na$e deti spia. A ke& k tomu pridáme rôzne akcie, $kolenia, slu!obné cesty, prespávanie po hoteloch... Na$a myse" je ako naprogramovan' stroj. Problém – rie$enie, problém – rie$enie. A stále dokola. Trápia nás obra-ty, zisky, plány, $éfovia aj podriadení. )asom sa za%íname usmieva# me-nej a menej a jedin'm pracovn'm pote$ením je ob%asn' !úr s kolegami. Chodíme na tréningy, kde nás u%ia, ako by# úspe$n', ako komunikova#, ako plánova#. )ítame knihy o úspe$n'ch firmách, bohat'ch mana!éroch a ví#azn'ch stratégiách.

Vo chvíli, ke& sa dotknete utrpenia, ke& si zoberiete na ruky usmievavé diev-%atko, o ktorom viete, !e zomrie, v tej chvíli problémy prestanú by# prob-lémami. Uvedomíte si absurditu, s akou sa nahá(ame za plánmi a ziskmi a s akou sme schopní si vytrha# posledné zvy$ky vlasov, preto!e pre krízu ná$

33

zisk klesol na nulu. Kone%ne si uvedomíme, ako kopeme do stola od hnevu, !e nás nepov'$ili, ako sme zúfalí, preto!e sme pribrali tri kilá a synovi nejde matematika v $kole. Pochopíme tú absurdnos# a zrazu sa nad zdanliv'mi problémami pousmejeme. Pochopíme, !e skuto%né problémy vyzerajú cel-kom inak. A akí sme v skuto%nosti $#astní.

To neznamená, !e va$e problémy nebudete rie$i#. *e nebudete motivova# svojich podriaden'ch, !e nebudete bojova# za svoj trhov' podiel, bojova# so svojou nadváhou. Pravda!e budete pracova# ako predt'm, ak nie aj lep-$ie, ale spomienka na diev%atko, ktoré musí zomrie#, na o%i jej mami%ky, tá spomienka vám pomô!e uvedomi# si, %o máte. )o vám Boh, karma alebo osud dal a ak' ste v skuto%nosti $#astn' %lovek. A za%nete sa viac usmieva# na !ivot. Napriek v$etk'm problémom, ktoré vám priná$a.

Na!a charita za%ala %innos' v septembri 2006. Pri stanovovaní pravidiel a trans-parentnosti sme sa dohodli, )e o príjemcoch pomoci, o tom, kto dostane peniaze od darcov, nebudeme rozhodova' my, pracovníci charity, ani )iaden v"bor alebo komisia. Rozhodli sme sa po)iada' o pomoc onkológov, ktorí najlep!ie pozna-jú svojich pacientov, ich rodiny, aby nám práve oni pomohli vybra' príjemcov finan%nej pomoci. Poprosili sme ich, aby rodinám, ktoré sú v dôsledku choroby v stave finan%nej núdze a ktoré oni ve#mi dobre poznajú, dali a potvrdili prihlá!ku do na!ej charity. Na prv" poh#ad ve#mi jednoduché, administratíva práce maxi-málne dve minúty, vybratie rodiny a pe%iatka, ni% viac. Na za%iatku septembra 2006 sme poslali list vy!e sto onkológom na celom území Slovenska s prosbou o túto spoluprácu. Za dva t")dne nám pri!la jedna jediná, jedinká odpove$ od pani doktorky z Dunajskej Stredy. Ostali sme v ú)ase, nemilo prekvapení. Chce-me pomáha', skuto%ne pomáha' s %ist"m srdcom a lekári, tí, ktorí vedia, ako tieto rodiny potrebujú pomôc', sa k nám obrátili chrbtom? Na ú%et charity v banke za%ali prichádza' prvé finan%né príspevky od darcov a my sme ich nemali komu da'! Pochopil som, )e sa deje nie%o, %omu nerozumiem, %o môj logicky zm"!#ajúci rozum nedoká)e spracova', a rozhodol som sa vyrazi' na cesty za lekármi. To ur%ite nie je mo)né, niekde je zrada, hovoril som si v duchu.

34

Prv"m problémom bolo vôbec dohodnú' si stretnutie s lekármi. Presved%i' ich, aby si vôbec na m+a na!li %as. „Tak dobre, prí$te o druhej hodine poobede, bu-dem sa vám chví#u venova'.“ Prv" úspech. Pätnás' minút pred dohodnut"m ter-mínom som sedel v %akárni onkologickej ambulancie v malom okresnom meste. So mnou tam sedeli e!te asi !tyria #udia, pacienti. Ticho sedeli a pozerali sa pred seba. Nikto ni% nehovoril, nikto ni% ne%ítal. Sestri%ka otvorila dvere a zavolala $al!ieho pacienta. Vsunul som jej do ruky moju nav!tívenku, na%o mi #adov"m poh#adom aj hlasom oznámila. „%akajte.“ Trpezlivo som %akal. Asi s hodinov"m me!kaním oproti dohodnutému termínu sa vo dverách objavila pani doktorka: „Vy ste pán Kiska? Tak po$te, ale r"chlo, mám na vás pä' minút.“ Vo!iel som dnu a v ambulancii si pani doktorka sadla za stôl zavalen" haldami papierov a spi-sov, nadvihla si okuliare a zavelila: „Hovorte!“ Tak stru%ne, ako sa len dalo, som jej popísal na!u charitu, kto sme a ako chceme pomáha'. Skon%il som a %akal. Okuliare sa znova nadvihli: „Tak)e vy nie ste zástupcom farmaceutickej firmy ani )iadnej pois'ovne?“ Odvetil som, )e nie. „Ani nechcete na!im pacientom ponúka' )iadne doplnky stravy alebo zdravotné pomôcky?“ Odpove$ bola rovnaká. „Tak pre%o to vlastne robíte? Pre%o ste zalo)ili charitu?“

Táto otázka mi zrazu objasnila cel" problém. Je to problém dôvery. Lekári nám neveria. Neveria, )e v tomto zmaterializovanom svete sa nájdu #udia, ktorí chcú len tak pomáha'. &e sa nájde niekto, kto venuje svoje peniaze, %as, energiu na nezi!tnú pomoc #u$om. A tak som pani lekárke vysvetlil, )e pod#a m+a je morálnou povinnos'ou ka)dého úspe!ného %loveka pomáha', vráti' %as' z toho, %o od )ivota dostal. A )e jedin"m cie#om na!ej charity je skuto%ná, nezi!tná pomoc. Pomaly sa #adovec nedôvery za%al roztápa'. Z piatich minút sa stal vy!e hodinov" rozhovor. Zistil som, aké 'a)ké je by' onkológom a denne sa stretáva' s #u$mi, z ktor"ch polovica onedlho zomrie. Aké 'a)ké je by' ne-doce+ovan" od spolo%nosti, pre'a)en" v práci, frustrovan" z biedneho a stále sa zhor!ujúceho stavu zdravotníctva. A ako 'a)ko je uveri' v nezi!tnú pomoc kohoko#vek. Na konci rozhovoru by som ju najrad!ej objal. Objal tohto una-veného, vyhoreného, ale dobrého %loveka. Rozlú%ila sa so mnou so slovami: „U) vám verím, vyskú!ame to.“ Za pár dní sme mali od nej prvé tri prihlá!ky. A ja som pokra%oval v cestách po Slovensku. .akal v %akár+ach, presved%oval lekárov a po%úval o ich osudoch a problémoch. Niektor"ch som v!ak presved%i' nedokázal. Neverili.

Dnes s na$ím systémom spolupracuje u! vy$e tisíc lekárov po celom Sloven-sku. )asom sme roz$írili okruh pomoci na &al$ie #a!ké choroby detí, ako sú

35

cystická fibróza, mozgová obrna, svalová dystrofia a iné, v&aka %omu k nám chodia prihlá$ky od stoviek onkológov, pediatrov, neurológov,...

Dôvera je v charite k"ú%ov'm slovom. A dôvera sa musí budova#. Je to beh na ve"mi, ve"mi dlhú tra#. Na za%iatku to mô!e by# ve"mi deprimujúce. Chcete pomôc#, chcete da# kus svojho srdca druh'm a "udia vám neveria. Pí$ete, kri-%íte, voláte o svojom úprimnom zámere a druhí len neveriaco krútia hlavou. Ke& som za%ínal na$u charitu, neveril mi dokonca ani môj otec. Jeho otázka: „Kedy sa ti tie peniaze, %o si dal na charitu, vrátia?“, ma rozosmiala. Vlastn' otec mi neveril. Priatelia sa p'tali: „A kde ti to generuje ten zisk?“ A ke& u! nena$li !iadne logické zdôvodnenie, tak skon$tatovali: „Aha, tak ty to robí$ preto, aby si sa stal politikom.“

Dôvera sa nedá získa# vysvet"ovaním. Dôvera sa dá vybudova# len %inmi. A potrebuje %as. Nie to, %o %lovek hovorí, ale to, %o robí, hovorí o jeho cha-raktere. Ke& pôjdete rok-dva poctivo svojou cestou a budete ignorova# v$etk'ch pochybova%ov, potom vám "udia za%nú pomaly veri#. Niektor'ch nepresved%íte nikdy. Ani sa o to nepokú$ajte, mnohí "udia toti! neveria ani sami sebe. +koda energie, tú si $etrite na dlhú cestu za dôverou.

/a!k'm orie$kom je vybudovanie charity úspe$nou firmou. Riadite" marke-tingového oddelenia jednej ve"kej korporácie sa na m(a obrátil s prosbou o pomoc. Ich spolo%nos# zalo!ila charitu, darovala do nej nieko"ko stotisíc eur a o%akávala, !e sa do tejto pomoci zapoja finan%nou podporou aj be!ní "udia alebo aspo( zákazníci tejto spolo%nosti. Nezapojil sa skoro nikto. Abso-lútny neúspech. Základn' koncept bol toti! predur%en' na neúspech. Ak je spolo%nos# úspe$ná, o%akáva sa od nej, !e ona sama bude ve"k'm darcom, sponzorom. Pre be!ného %loveka je skoro nepredstavite"né, aby ho „bohatá firma“ vyz'vala, aby finan%ne prispieval do jej charity.

Nezabudnite, pomáha# máme v tom, v %om sme dobrí, %omu rozumieme a v %om nám "udia dôverujú. A je jedno, %i sme za%ínajúcim mana!érom ale-bo prezidentom spolo%nosti. Kompetencia a odbornos# sú najlep$ou cestou k úspechu v charite, najkrat$ou cestou k dôvere.

36

37

Na Vianoce v roku 2008 som bol pozvan" na charitatívnu akciu do malého stredoslovenského meste%ka. V kostole spievali detské, u%ite#ské a cirkevné zbory. V"'a)ok akcie, ktor"m boli dobrovo#né príspevky posluchá%ov, bol ur%en" pre dve rodiny, ktor"m na!a charita pomáhala. Obe rodiny stáli vpredu.

Sylvia mala 8 rokov a od narodenia detskú mozgovú obrnu. Neh"bala sa, ne-hovorila a mala plienky. Od detstva musela absolvova' nieko#ko operácií !liach, preto)e nehybnos'ou svalstva sa jej deformovali kon%atiny. Nevylie%ite#ná dia-gnóza. A nekone%ná starostlivos' rodi%ov.

Pe'ko mal 6 rokov. A leukémiu. Za sebou mal tretiu dávku chemoterapie a z blon-$av"ch vláskov mal na hlavi%ke u) len zvy!ok. Ubolené telí%ko a nezodpovedané otázky rodi%ov: Pre)ije ná! Pe'ko? Bude opä' beha' a skáka' ako tri !tvrtiny detí, ktoré sa z leukémie dostanú?

Ak by ste sa museli rozhodnú# a mali mo!nos# pomôc# len jednej rodine, pre ktorú rodinu by ste sa rozhodli? Pomohli by ste Sylvinke, ktorej osud je nezvrátite"n', je trvalo pripútaná k vozíku a rodina s pokorou prijíma !ivotn' osud? Alebo by ste pomohli Pe#kovi, ktor' má vysokú $ancu, !e pre!ije, ale teraz je v bezprostrednom ohrození !ivota?

Myslím si, !e správna odpove& neexistuje. Nedajte sa pom'li# touto kni!kou len preto, !e hovorí hlavne o de#och a rakovine. Utrpenia je ve"mi ve"a. Pre %oko"vek sa rozhodnete – deti v Ázii alebo Afrike, star'ch "udí, osamelé mat-ky, bezdomovcov, slep'ch, hluch'ch, chor'ch, ochranu prírody alebo zvierat – rozhodnite sa sami, ale hlavne sa rozhodnite srdcom. Po%úvajte svoje srdce a ur%ite sa rozhodnete správne. Len nezabudnite na to najdôle!itej$ie, o %om sme hovorili v predo$lej kapitole, !e utrpenia sa treba dotknú#, treba ho pre!i#, pochopi#. Vnorte sa do toho silou celej svojej osobnosti. Ve"mi skoro pochopíte, !e v$ade, v ka!dej cie"ovej skupine je utrpenia to"ko, !e priestor na pomoc má ka!d', kto chce pomôc#. A e$te v!dy nás bude málo.

38

Asi pred tromi rokmi nám niekto zaklopal na dvere na!ej charity v Poprade. Otvo-ril som a za nimi stála vy!!ia )ena vo veku okolo 35 rokov. Mala silne na blond odfarbené vlasy a na môj vkus ve#mi v"razn" mejkap. Na rukách mala asi dvoj-ro%ného chlap%eka a so sebou mala aj asi pä'ro%nú vychudnutú, bledú dcérku. Usadili sme ich, ponúkli ob%erstvením a zis'ovali, %o ich k nám priviedlo. Diev%at-ko sa volalo Simonka, malo leukémiu. Obaja boli doma po chemoterapii a vla-kom pri!li z Ko!íc ku nám (skoro dve hodiny cesty). Simonka sa od únavy skoro v kancelárii zrútila. Na!a charita im v tom %ase pomáhala u) vy!e roka. Simonki-na mama mi za%ala s pla%om v hlase vysvet#ova', )e pokia# nepozhá+a do dvoch t")d+ov 20 000 korún, tak ju vys'ahujú z bytu. Ke$ som k nej pristúpil bli)!ie, cítil som z jej dychu cigarety a alkohol. Pochopil som, )e chorú dcérku zobrala so sebou a podrobila tejto strastiplnej ceste len preto, aby jej prosba zabrala.

V hlave mi nastala dilema: .o mám urobi'? .o sa skuto%ne s t"mi peniazmi sta-ne? Napokon som sa jej rozhodol z vlastn"ch pe+azí pomôc'. Nedokázal som poveda' nie. Rozlú%ili sme sa, Simonke sme dali sladkosti a zapriali im !'astnú cestu. O tri t")dne neskôr stála predo mnou tá istá )ena, tentoraz u) len so Simon-kou, )e potrebuje $al!ích 30 000 korún. Na vyrovnanie pô)i%iek. Pochopil som, o %o ide. Dal som jej peniaze na cestu naspä' a mamine vysvetlil, )e ak e!te raz zoberie Simonku, aby si pri!la p"ta' peniaze, ak e!te raz ohrozí Simonkin )ivot, tak nielen)e od nás nedostane $al!ie peniaze, ale jej aj zastavíme pravidelnú pomoc, ktorú od nás dostáva.

Ke& za%nete rozdáva# "u&om, tak správa o tom, !e ste mana!ér, podnikate" alebo bankár s otvoren'm a dobr'm srdcom, sa roz$íri ve"mi r'chlo. A na vás sa za%nú obraca# rôzni "udia, neziskovky, ale aj $portovci, umelci %i cestovate-lia, aby ste im pomohli. Preto si treba stanovi# jasnú stratégiu, komu chcete pomáha#. Da# ju na papier, na webovú stránku. Jasne a dôrazne hovori#, komu a ako chcete pomáha#. Zachráni# cel' svet jednoducho nedoká!ete. Hoci by ste to mo!no mnohokrát chceli.

Na$a charita pomáha rodinám s de#mi, kde otec, mama alebo niektoré z detí majú rakovinu alebo die#a má iné !ivot ohrozujúce ochorenie. Ke& sme za-%ali na$u %innos#, obrátili sa na nás desiatky star'ch "udí s rakovinou, onko-logické oddelenia nemocníc, v'skumníci v oblasti onkológie a podobne.

39

Museli sme slu$ne, ale jasne vysvetli#, komu pomáhame. Základom charity je dôvera. Nemô!eme !iada# darcov, aby prispievali do na$ej charity a potom peniaze pou!i# na celkom in' ú%el, ako sme deklarovali. Ma# jasnú, zverej-nenú stratégiu, ktorou pomáhame, pomô!e vyrie$i# jednu %as# problémov.

Druh'm problémom, na ktor' musíte by# pripraven', je zneu!ívanie systé-mu. Skoro ka!d' typ pomoci, ktor' vymyslíte, sa dá zneu!i#. Pou!i# celkom inak, ako ste si to predstavovali, a na in' ú%el. Pravidlá poskytovania pomoci treba nastavi# jasne, ale je nevyhnutné ich monitorova# a aj pod"a potreby meni# a prispôsobova#.

Zl'm opa%n'm extrémom sú niektoré charity, ktoré na poskytnutie pomoci vy!adujú vyplni# dotazník, s ktor'm by mal problém aj vysoko$kolsk' pro-fesor. Nezabudnite, !e tí, ktorí va$u pomoc %asto potrebujú najviac, si o (u nevedia po!iada# a ani nebudú prosi#. )asto ich musíte nájs# vy sami.

Príbeh z Liptova bol skoro ako ka)d", ktor" príde do na!ej charity, ve#mi smutn". Mami%ka siedmich detí dostala rakovinu. Mu)a mala vo väzení a trápila sa sama. Pomáha' sme jej za%ali okam)ite a %akali sme na $al!ie správy. O pár mesiacov neskôr nám zatelefonoval jej onkológ, ktor" ju do na!ej charity odporu%il, )e sa mu zdá, )e nie%o nie je v poriadku. Mal podozrenie, )e mama za%ala holdova' alkoholu a nestará sa o deti. Zavolali sme starostovi obce a podozrenie o alkohole sa potvrdilo. A nielen to. Zistili sme, )e v!etky deti u) dala do detského domova. Pomoc sme zastavili ihne$.

Dôveruj, ale preveruj.

40

41

Systém Triangel, ktor" som zalo)il a riadil, bol logisticko-finan%n" systém. Do 24 hodín od objednávky dostal zákazník domov televízor alebo prá%ku. Bola s ním podpísaná zmluva o splátkach. Denne sme stihli rozdistribuova' po celom Slovensku stovky v"robkov, ro%ne desiatky tisíc. Potom sme cel" rok sledovali, %i zákazník platí alebo nie, a ke$ nie, tak sme ho museli nahá+a', aby peniaze zaplatil. Trvalo nám to nieko#ko rokov, k"m sme tak"to systém vybudovali.

Pred za%iatkom %innosti na$ej charity sme zis#ovali, %o "u&om preká!a na prá-ci neziskového sektora. )o im bráni v tom, aby finan%ne prispeli do rôznych projektov pomoci. V'sledky neboli prekvapivé. -udia sa obávali, %o sa s ich peniazmi stane. )i sa skuto%ne dostanú k t'm, ktorí pomoc potrebujú, ko"ko z pe(azí sa minie na ré!iu charity, na platy jej pracovníkov, na ich cestovné náklady. Pochopil som, !e logisticko-finan%né skúsenosti z budovania Trian-glu mô!eme dokonale vyu!i# na na$u charitu, a systém pomoci Dobr' Anjel sme spravili maximálne transparentn'm. Po!iadali sme darcov, Dobr'ch An-jelov, aby nám pravidelne mesa%ne posielali finan%n' príspevok. Ak'ko"vek príspevok, napríklad len jedno euro, ale pravidelne mesa%ne. Ka!d' darca dostane anjelské osobné %íslo a je mu v systéme zriaden' osobn' ú%et. Na webovej stránke Dobrého Anjela sa mô!e kedyko"vek pozrie#, kedy pres-ne jeho peniaze pri$li na jeho ú%et a na konci mesiaca presne ktorej rodine v$etky peniaze odi$li. Na svojom ú%te má uvedené meno príjemcu pomoci, adresu, telefón, !ivotn' príbeh a %asto aj fotky rodiny, ktorá jeho peniaze dostala. Z pe(azí, ktoré dostávame od darcov, sa na ré!iu charity nezoberie ani cent. Peniaze sú doru%ené rodine príjemcu v plnej v'$ke.

Na vykrytie v$etk'ch re!ijn'ch nákladov som daroval na$ej charite jeden mi-lión eur. V %ase písania tejto knihy z t'chto pe(azí boli minuté asi dve tretiny. Na$a charita za rok 2010 vyzbierala viac ako tri milióny eur a ro%né náklady na ré!iu Dobrého Anjela v%ítane fundraisingu (marketingu a reklamy) boli vo v'$ke menej ako $es# percent k sume vyzbieran'ch pe(azí.

Dobr' Anjel celkovo od svojho vzniku vyzbieral a do posledného centu prerozdelil za $tyri roky skoro desa# miliónov eur. Po%et darcov – Dobr'ch Anjelov, ku koncu roku 2010 presiahol 80 000 a systém pomohol vy$e 4 000

42

rodinám. Z poh"adu finan%nej pomoci sa Dobr' Anjel stal najúspe$nej$ou nefiremnou charitou na Slovensku.

Pre%o to v$etko pí$em? Nie preto, aby som chválil na$u charitu alebo aby som %itate"a presved%il, aby sa tie! stal prispievate"om, Dobr'm Anjelom (hoci v kútiku du$e dúfam, !e sa stane). Pí$em to preto, aby som ukázal, ako sa dá to v$etko, %o sa v mana!mente, podnikaní a financovaní nau%íme, vy-u!i# na pomoc "u&om. Skúsenosti, ktoré sme získali v biznise, sú nesmierne cenné, len ich do charity musíme dokáza# prenies#. Nezabudnite, charita neznamená automaticky dáva# peniaze, charita znamená vyu!i# svoje skú-senosti, znalosti a kontakty na pomoc "u&om.

43

44

V$etci chceme by# $#astní. Mo!no si to niekedy neuvedomujeme, ale za na-$imi tú!bami po sláve a úspechu sa v skuto%nosti skr'va tá základná tú!ba – tú!ba po $#astí. Po pocite spokojnosti, uvo"nenosti, láskavosti. Asi sme si u! v$etci uvedomili, !e peniaze nám tento pocit neprinesú. Peniaze nám urobia !ivot pohodln'm. Mô!eme si kúpi#, %o sa nám pá%i, ís# do re$taurácií na jedlá, na ktoré máme chu#. Mô!eme ís# na dovolenku, hra# golf, potápa# sa alebo strávi# %arovn' t'!de( na plachetnici. Ale to, %o sa deje v na$ej mysli, ako sa cítime, %o pre!ívame, je %asto odli$né od toho, kde sme a %o robíme. *ijeme dva svety. Svet, ktor' pre!ívame, svet práce a pote$enia, a svet vnútorn', svet na$ej mysle, svet, ktor' ur%uje, %i sa cítime $#astní alebo ne$#astní.

)asto si tieto dva svety m'lime a domnievame sa, !e svet pote$enia je aj svetom $#astia. *ia", alebo na$#astie, rozdiel medzi nimi je obrovsk'.

Rád hrávam golf. Te$ím sa, ako prídem na pekné ihrisko, dám dlh' drive (prv' úder) a potom strávim $tyri a! pä# hodín zdolávaním nástrah ihris-ka a peknou hrou. Pekná predstava. Prax v$ak b'va niekedy iná. Namiesto pekného po%asia fúka siln' vietor, je zima a odfukuje lopti%ku. Alebo je ho-rúco, po piatej jamke sa u! zo m(a leje pot a schovávam sa do ka!dého mo!ného tie(a. Namiesto rovn'ch úderov vysekávam lopti%ku z vysokej trávy a spoluhrá% ma znervóz(uje nadávkami a hádzaním golfovej palice po ka!dom údere. Ke& som na $estnástej jamke, tak sa te$ím, !e u! bude o chví"u koniec a kone%ne to budem ma# z krku. A to zajtra hráme znova a pozajtra opä#. Po t'!dni sa mi u! o golfe sníva a niekedy mám pocit, !e niet nenávidenej$ieho predmetu, ako tá malá biela lopti%ka, ktorá si napriek mojej maximálnej snahe robí, %o chce.

Strávil som t'!de( na potápa%skej lodi v Egypte a dva t'!dne na potápa%skej základni na Mauríciu. Za%iatok krásny, ale na záver som sa nesmierne te$il, !e u! bude koniec. *e u! to budem ma# kone%ne z krku a pôjdem domov za svojou rodinou.

Budhizmus tieto pocity definuje ako utrpenie zmeny. Robíme %innos#, o ktorej si myslíme, !e nás urobí $#astn'mi. Jeme dobrú ve%eru, pijeme víno, diskutujeme s priate"mi, ly!ujeme, saunujeme sa. Ka!dá z t'ch %inností nás

45

po ur%itom %ase prestáva bavi#, prestaneme sa z nej te$i#, a pokia" pokra%uje-me e$te &alej, tak nás omrzí. V ur%itom momente si a! niekedy !eláme: dos#, dos#, u! sta%í. *eláme si ukon%i# %innos#, o ktorej sme predt'm boli na sto percent presved%ení, !e nás spraví $#astn'mi. A presne to je rozdiel medzi svetom $#astia a svetom pote$enia. Pote$enie pote$í – ve& preto má aj tak' názov. Ale ak sa venujeme len jemu, nedovedie nás k $#astiu.

Ke& sme za%ínali ako mana!éri alebo podnikatelia, v$etci sme mali svoje plá-ny, predstavy, tú!by. Priali sme si by# úspe$ní v práci, riadi# kolektívy a mo!no aj celé firmy. Tú!ili sme po kúpe pekného auta, domu. Snívali sme o dovolen-kách pri mori s man!elkou a de#mi. Postupom %asu sme mnohí aj ve"a z toho dosiahli. )o sa udialo v na$ej mysli? Stali sme sa $#astn'mi?

)asto je to práve naopak. Auto máme, kúpili sme druhé aj man!elke a teraz plánujeme kúpu &al$ieho ve"kého rodinného alebo naopak malého $portia-ka. K moru na dovolenku chodíme be!ne. Do Chorvátska, Talianska, +paniel-ska. Ale teraz u! snívame o Karibiku, Maldivách a Filipínach. Aj dom máme. A teraz plánujeme kúpi# si chalupu na horách. Naplnili sme svoje predstavy. V %ase, ke& sme ich snívali, boli sme presved%ení o tom, !e ke& svoje pred-stavy naplníme, budeme $#astní. Nesmierne $#astní. Skuto%ne sme $#astní? Skuto%ne za!ívame ten stav spokojnosti, láskavosti a pokoja? Alebo zase len znova plánujeme a snívame a hovoríme si: ak toto dosiahnem, potom budem skuto%ne $#astn'? Mám pocit, !e sme %asto ako be!ci, ktorí sa blí!ia po #a!kom behu k cie"u a tesne pred jeho dosiahnutím si cie" posunú &alej. Potom znova &alej. A zase znova, a znova, a znova, a znova,...

Kde je potom teda ten svet $#astia? Ako ho dosiahnu#? Moja osobná skúse-nos# mi ukázala dve cesty, ktoré mi pomohli k tomu, aby som sa stal %love-kom viac sa usmievajúcim, chápavej$ím, láskavej$ím a súcitnej$ím:

º starostlivos# o druh'ch, º spokojnos# s t'm, %o mám.

Starostlivosti o druh'ch a o to, ako sa nám to vráti, ako t'm doká!eme po-môc# sami sebe, sme sa venovali v celej tejto kni!ke. V roku 2009 som sa stre-tol v Bratislave s Dalajlámom a pri diskusii som mu polo!il otázku, %o je pod"a neho dôle!ité pre %loveka, na %o by sa mal zamera#? Na prácu s vlastnou mys"ou, vnútorn'm $#astím alebo by sa mal hlavne venova# pomoci druh'm

46

a stara# sa o blaho in'ch? Ja alebo tí druhí? )o je dôle!itej$ie? Dalajláma sa rozosmial jemu prízna%n'm smiechom a vysvet"oval: „To je ako cesta po reb-ríku. Musíte ma# dve ruky. Len s jednou sa #a!ko niekam vy$plháte. Musíte ís# krok po kroku. Pomáha# druh'm a potom pracova# s vlastnou mys"ou. A zase a zase. V!dy, ke& ráno vstanete, e$te predt'm, ako pôjdete do práce, strávte aspo( pol hodiny diskusiou s vlastnou mys"ou. Uva!ujte o tom, %o vám !ivot dal, o vlastnej smrti, o pominute"ností vecí a o na$ej pripútanosti k nim.“ Asi má pravdu.

Staré %ínske porekadlo hovorí, !e ten, kto vie, kedy má dos#, má dos#. Kto to nevie, nemá dos# nikdy.

Nau%i# sa vá!i# si v$etko, %o dnes máme, by# za to v&a%n' Bohu, karme alebo osudu, je základná brána na ceste ku $#astiu. V!dy ráno, ke& sa zobudím, pozriem sa na svoju man!elku a na$e dve malé deti a cítim ve"kú v&aku za to, %o som dostal.

Ostal som tvoriv'm %lovekom. Stále sa sna!ím vymyslie#, ako by som mo-hol pomáha# e$te viac, aké &al$ie systémy pomoci "u&om v núdzi by som mohol zalo!i#. Nie je jednoduché spoji# tvorivos# s vnútornou spokojnos#ou. Spokojnos# sa javí ako element, ktor' potlá%a tú!bu po zmene a po raste. S t'mto vnútorn'm bojom som si %asto nevedel rady. Nové projekty ma v!dy vtiahli do svojho deja, nosil som ich v hlave, rie$il problémy, plánoval. Moja vnútorná spokojnos# a pokoj boli otrasené, prestal som sa usmieva# a mra%il sa stále viac a viac. Ke& u! ma na to upozornila aj moja man!elka, ktorá moje psychické stavy dobre pozná, uvedomil som si, !e je %as zvá!i#, %o má akú hodnotu. A ako sk,bi# tvorivos# s pokojnou mys"ou.

Taoizmus hovorí, !e ozajstn' %lovek koná bez toho, aby sa upínal a zavr$uje bez toho, aby v tom zotrvával. Gándhí to objas(uje e$te lep$ie: Pracuj, tvor, ale neo%akávaj a nedychti po v'sledkoch svojich %inov.

Uvedomil som si, !e moja tú!ba pomáha#, tvori# a môj pocit morálnej zod-povednosti sú správnou cestou. Dôle!ité v$ak pre m(a bolo nau%i# sa s po-korou zmieri# s t'm, !e aj napriek mojej najvä%$ej snahe a úprimnej motivácii moje plány nebudú v!dy vychádza#. *e ke& sa mi nebude dari#, budem musie# prepusti# zamestnancov. A !e tieto negatívne javy nesmú otrias# spokojnos#ou mojej mysle.

47

Nie je to jednoduché. Aj napriek mnoh'm rokom mojej práce s vlastnou mys"ou sa môj vnútorn' svet niekedy rozk'va a myse" za%ne negatívne zm'$"a#. Na$#astie si to u! uvedomujem a prestal som sám so sebou bojova#. Zistil som, !e ka!d' môj boj s mojou mys"ou, ka!d' zákaz „Takto prem'$"a# nesmie$!“ e$te posilnil moje pochybnosti a nedôveru k sebe samému, otria-sol mojím vnútorn'm pokojom. Dnes u! viac pozorujem svoj stav mysle a viem, !e mo!no o chví"u, mo!no o hodinku, mo!no a! zajtra, ale ur%ite sa pokojná myse" vráti.

Spokojnos# s t'm, %o mám, kontrola mysle a !iaden vnútorn' boj. To je pod"a m(a cesta do sveta vnútorného $#astia, „cesta do neba“.

Moja stará mama mala pravdu. Peklo existuje. A nedá sa mu vyhnú#. Dnes u! jej znova verím, len sa na peklo inak pozerám a inak ho vnímam. Ná$mu pek-lu, skuto%nému utrpeniu, ke& budú zomiera# na$i rodi%ia alebo v chorobe plaka# na$i najdrah$í, sa vyhnú# nedá. A to, !e zomrieme aj my sami, to je tie! isté. Na$#astie alebo nane$#astie, nevieme kedy. Závisí len od nás, od h,bky ná$ho poznania a na$ej viery, ako sa s touto realitou a takisto s my$lienkou, %o sa stane po na$ej smrti, doká!eme vyrovna#.

Jednu vec mi v$ak stará mama zabudla vysvetli#. Nevysvetlila mi, !e existuje aj malé peklo, ktoré nosíme v svojej hlave a ktoré ná$ !ivot robí ne$#astn'm ka!d' de(. Malé peklo, ktorému sa dá vyhnú#. S ktor'm sa dá bojova#. A nad ktor'm sa dá zví#azi#. Jednoducho a zlo!ito zárove(. Pokorou, pokojnou mys"ou a pomocou druh'm. Aj o tom bola táto kni!ka.

50

Rodi%om a de#om – hlavn'm a skuto%n'm hrdinom tejto kni!ky. Tisíckam "udí, ktorí ka!d' de( preukazujú obrovskú obetavos#. Vám patrí na$a úcta.

Lekárom a zdravotnému personálu. T'm, ktorí uverili na$ej charite a pomá-hajú nám. A t'm, ktorí napriek marazmu v zdravotníctve majú stále chu# bojova# a veci meni#.

Dobr'm Anjelom, desa#tisíckam osôb, podporovate"om na$ej charity. Bez ich dôvery a pomoci by na$a charita nemohla existova#.

Najlep$ích rodi%ov na svete. Sú milióny &al$ích skvel'ch rodi%ov. Ale s t'mi mojimi som mal to privilégium vyrasta# práve ja.

Man!elku Martinu. Za to, !e je skuto%ne dobr' %lovek a má so mnou trpez-livos#, aj ke& sa mi moja myse" vymkne spod kontroly a mám svoje %ierne chví"ky.

Ú!asné deti. Za tie star$ie, Andreja a Natáliu, preto!e mi ukázali, !e v$tepené dobro v detstve mô!e prinies# radostnú úrodu. A za tie mali%ké, Veroniku a Viktora, ktoré ma ka!d' de( zapájajú do svojich hier a svojím úsmevom pripomínajú môj dobr' osud, moju dobrú karmu.

Brata Jara. Na$li sme cestu, ako zo vz#ahu dvoch bratov, ktorí sa dokázali „skoro zabi#“, vybudova# vz#ah neotrasite"nej súrodeneckej dôvery.

Bratranca Bystríka. Bez jeho odvahy podnika# by sme asi nikdy nevytvorili také úspe$né spolo%nosti. A bez úspechu v podnikaní by nikdy nevznikla ani na$a charita.

51

Priate"a Igora Brossmanna. Charita Dobr' Anjel je na$e spolo%né die#a. Stovky spolo%ne prefilozofovan'ch dní a ve%erov boli pre m(a základom mnoh'ch !ivotn'ch rozhodnutí.

Tisícky dobr'ch "udí, ktor'ch som mal mo!nos# v !ivote stretnú#. Spolupra-covníkov, priate"ov ale aj úplne neznámych usmievav'ch "udí.

Za na$u charitu &akujeme dobrej vôli firiem pomáha#. .akujeme hlavn'm dlhodob'm podporovate"om: VÚB, Orange, Slovak Telekom a NAY.

A &alej: Activa, adware net, AEGON, Akzent Media, Allen & Overy Bratisla-va, Amslico AIG Life, ARCHEUS reality center, Asociácia vonkaj$ej reklamy, Asseco Solutions, basketbalistky Dobrí Anjeli Ko$ice, Bepon, Big Board, Bil-la, C&A Mode, Cardif Slovakia, Consumer Finance Holding, COOP Jednota, D.P.F., DELL, Edenred Slovakia, EUROLINE SLOVAKIA, FAST PLUS, FX studio, Generali, GORENJE Slovakia, Gryf, Henkel, Hewlett-Packard Slovakia, Hotel Crocus, HYDROTOUR, IBM Slovensko, InvestAge, ITA, Jarident, Jaspol, K.T., KOLOS, Kuul Fabrik, Martinus.sk, Maxima, Money Market Brokers, MotorCar, Mountfield, Neografia, Nubium, pelicantravel.com, NBS, Parkett plus, PopNet, PricewaterhouseCoopers Slovensko, Quelle, Rada mláde!e !ilinského kraja, Rainside, SITA, skupina Skanska na Slovensku, Slovenská po$ta, Slovenské elektrárne, Sony Slovakia, Starmedia, Stopercentná da(ová, Stopercentná ú%tovná, Studio 727, +anca, Toptrans, U.S. Steel Ko$ice, Unimedia, Wallich & Matthes, WHIRLPOOL SLOVAKIA, Wiktor Leo Burnett a desiatkam &al$ích.

.akujeme aj mediálnym partnerom: Die#a, Fun radio, Jaga, Jemné melódie, TV JOJ, Mama a ja, TV Markíza, Plus 7 dní, Pluska, Pravda, Profit, Sestra, Sloven-ka, Slovensk' rozhlas, Spolo%nos# 7 Plus, Stratégie, STV, Trend a &al$ím.

Osobitne &akujem VACULIK ADVERTISING a Milanovi Hladkému za dobrú vô"u pomáha# pri mojich charitatívnych projektoch.

CESTA MANA!ÉRA Z PEKLAalebo Ako robi" charitu úspe#nea so srdcom

texty: Andrej Kiskaobálka a grafické spracovanie: VACULIK ADVERTISING | www.vaculik.comvydal: Andrej Kiska, Poprad 2011ISBN 978-80-970642-9-7copyright © 2011 Andrej Kiskawww.cestazpekla.sk

O!autorovi: Andrej Kiska (*1963) získal ocenenie Mana!ér roka 2006 a0je spoluzakladate"om

najúspe$nej$ej slovenskej nefiremnej charity Dobr' Anjel. Po0 15 rokoch podnikania sa

rozhodol preda# svoje podiely v0prosperujúcich spolo%nostiach a0venuje sa neziskovému

sektoru. Známy podnikate" a0 filantrop priná$a unikátny poh"ad na0pomoc "u&om, ale aj

na0h"adanie zmyslu !ivota úspe$ného %loveka. www.cestazpekla.sk

„ V!etci ne!"astní tohto sveta tú#ia po$vlastnom !"astí. V!etci !"astní tohto sveta tú#ia po$!"astí t%ch druh%ch.“

&antidéva

ISBN 978-80-970642-9-7