Chcela to vratit' spat', no nedalo sa. .!„Tu sedi dievca, co zal'ubilo sa"

Mesiac a ty

Mesiac svieti na moju poster,a ja le2im na nej .Smutim a rozmysl'am .Zacnem plakat',potom si zmyslim,2e je mo2no niekto,komu na mne zaleN .

Pri pohrade na mesiac,moje slzy uschnu,pri pohl'ade na teba,srdce mi krvaca to dnu .

Nezranis

Le2im na posteli,pozeram sa na mesiac,rozmysl'am, chcel si ma alebo si sa len hral .

Placem, je mi zima,asi si mal v plane znicit' ma . .

No hoci srdce place,tvar sa musi usmievat',aby si videl, 2e viem Zit' aj bez teba .Aby si si nemyslel, 2e si ma zranil,ale aby t'a trapilo, 2e si ma stratil .

1 2

Opona

Pride ten cas,ked' odvahu chytim,ze ti svoje city prejavim .NO mozno, sklamem sa zas .Asi ani nechcem, aby prisla to chvil'a.zase rozbite srdce mat',sklamana, no silnu hraf .Ale citim, ze opona sa zacala dvihat' .

Zase tam stojim ja,ako nezne a vasnivo l'tibim teba .Zase tam stojim ja,ako dufajuc sa pozeram do neba.Ale budem o teba bojovaf,tak l'ahko sa nevzdam,chcem t'a ako maslo chleba,nedam si pokoj, kym fa nemam .

Snivam

Preco mi to robis?V myslienkach mi stale behas . . .Aj ja v tvojich chcem,ale len z lasky ak mozem . .

DIM rozhovory s tebou,v zilach mi krv rozprudi,bdiem s tebou dnom i nocou,az kym ma spank k spanku nedonuti .

1 3

Pri tvojom hlaseruky sa mi roztrasii,srdce zachveje .Rozpoznala by som hoaj v milionovom dave .Ked' sa ma dotknes,st'astim cele moje telo hori .Ked som v tvojom objati,viem, ze som v bezpeci .

Ked sa pozriem do tvojich oci,zvedavost'ou kricia po mne .Ked' sa dotknem tvojich pier,svet sa mi zastavi neviem povedat' NIE .

Tvoje telo ma uspesne prit'ahuje,si ako droga,ktoru si rano narkoman vpichuje . .

No len snivam,tapam v hmle,aj tak viem, ze nebudemmat' tvoje srdce .

Nechcem sa od teba odlucit',no stalo sa. . .Teraz budem smutit',zal'ubila som sa.

Smutny pocit v sebe mam,Ear, bolest' pocit'ujem,svoje srdce uz nikomu nedam,

1 4

stale neisto zijem .

Kridla anjela

Kridla anjela ziaria belost'ou,nie su vynimocne svojou vel'kost'ou .Maju nadhemy tvar,je to pre nas ziariaci dar .Vznasaju sa ponad oblaky,a ani raz nepadli do mlaky .Anjel bez kridel nevie zit',ako clovek bez ruk nevie pit'.Anjeli nam pomahaju,ked' to ini l'udia potrebuju .Vzdaju sa svojich kridel,pre zivot inych l'udia umru namiesto tych druhych .

Sen

Kazdy sen sa plni,tak casto ako sa more vlni .V snoch sit tuzby a co chceme zazit',dokym sa nesplnia, musime ich strazit' .Ked' sa sny naplnia,na nas svet sa vyronia .Prezivame ich s radosfou,nielen nejakou pochabou marnost'ou .

1 5

Marika MaksiovaZS Jesenske, 15 rokov

Naplneny sen zostane uz len obl'ubenou riekankou,a odchadza s najkrajsou spomienkou .

Veronika MolnarovaZS P .J.Safarika Tornal'a, 13 rokov

1 6

Zapad Slnka

Vsetci predsa vieme, aky je zapad slnka nadherny . Kazdemu sa nanom paci nieco ine. Jeho ziarive farby, jeho vzhl'ad, jehokrasa. . .. Kazdy clovek vidi pod zapadom slnka nieeo nove .Romantiku, radost', spanok alebo len prechod z dna na noc. Alenajde sa aj taky clovek, ktory zapad slnka vobec neuznava. Jehomeno je Leo Belan. Trinasfrocny Leo nikdy nevedel, preco sa1'ud'om zapad slnka tak vel'mi paci . Az do onoho dna.

***

Bolo rano. Leo cakal d'alsi den v skole .,,Aspon, ze je piatok." Zamrmlal si sam pre seba a horko fazko vsalz postele. Umyl sa, obliekol si rifle a tricko, pobalil sa do skolya cestou do kuchyne si zobral do ruky knihu biologie . Urcite hodues profesorka v gkole vyvola, (pomyslel si) . V kuchyni uzranajkovali ostatni clenovia rodiny : mama, otec, Leova sestraa Leov starsi brat Rudo . Ako inak, Rudo sa zase zacal vychval'ovat'otcovi, ako sa mu podarilo nabit' supera . Bol totiz kapitanomfutbaloveho timu, ktoremu meno Leo ani nechcel vedief . Jehosestra Maria si upravovala vlasy a citala knihu . To Leaneprekvapilo, pretoze to robi stale .,,Ranko", pozdravil sa rodine . Mama s otcom mu taktiez poprialidobre rano, ale siirodenci na neho len kyvli rukou. Leo si zohrialhrianku v mikrovlne a prisadol si k ostatnym .,,Naco sa ucis, bracek, ved' aj tak sa ti do tvojho maleho mozockanezmesti"- zachechlil sa Rudo, ktoreho zjavne bavilo posmievat' sainym. Maria konecne odlozila hreben a pustila sa do jedla, ktoremala na tanieri .Ked'ze rodina Belanovcov mala vel'ky dom, nechybala ani zahrada,

v ktorej sa zvycajne pohyboval ich strazny a zaroven Leov

1 8

obl'ubeny pes Maco. Meno Maco mu dal Leo, ked' mal pat' rokov .Leova mama si naprv nezelala, aby v ich zahrade nejaky pes bol,no Leo ju nast'astie prehovoril .

,,Leo", otocil sa k nemu otec, ,nechcel by si sa prihlasit'do futbaloveho timu MSK Tempus? Dopocul som sa, ze tamprijimaju novacikov, ktori potom idii na majstrovstva sveta ."Leov otec si odpil zo svojej kavy a pokracoval. „A poznam saaj s trenerom. Pan Rezak fa urcite zoberie s vel'kou radost'ou ."Rezak. Uz len toto priezvisko sa zdalo Leovi svojim sp6sobomstrasidelne. No najhorsie aj tak bola to sprava. On a futbal. Tosi Leo nedokazal ani len predstavit' . Bolo to pre neho to isteako tornado a lava dohromady. Niezeby nemal dobru postavuna futbalistu, skor to, ze to nebola jeho zal'uba. Najradsejhraval na gitare, alebo prilezitostne si zahral aj basketbal .

Ockom sa pozrel na Ruda, ktory' bol od smiechu celyoerveny. Lea rozosmialo len to, ako mu dala jeho mamazaucho.

Cestou do skoly sa Leo zastavil pri jednom zo stankov,We zbadal svojho najlepsieho kamarata Alexa Dubovskeho .Leo sa usmial a pribehol k nemu .

,,Pocuj Leo," zacal Alex," zajtra robim oslavu . Prides?Leo na to mykol plecom, aj ked' sa mu sprava zdalavynikajuca, uz len preto, aby nemusel pocuvat' otca, akorozprava o futbale. Teraz len musi schytat' dobra znamkuz biologie a mama ho urcite pusti .

Na biologii si Leo sadol na miesto, odhodlany prihlasit'sa na odpoved' . Pani profesorka bola samozrejme rada, ale ked'ho pocula rozpravaf, no jej radosf, no jej radost' zmizla takry' chlo, ako aj prisla . Leova odpoved' spocivala vlastne lenv samom koktani a vymysl'ani .,,Leo," zacala profesorka, ,si si isty, ze si sa doma pripravoval?"

Leo prikyvol, ale sam vedel, ze sa nepripravoval."Teraz to

1 9

V sobotu Leo nastupil do autobusu . Leov otec a brat si sadli nasedadlo, pricom Leo radsej isiel do zadnej strany autobusu . Na jehopotesenie tam bol aj Alex . Leo mu vsetko vyrozpraval . Alex vsakdostal doby napad .,,Takze, zacal Alex, obidvaja ideme tym istym autobusom. To jedobre. Zapas sa kona blizko tvojej chaty, ktora je od mojho domuvzdialena len tri a pol kilometra. Cez zapas by si sa moholvykradnut' a prist' ku mne . Co ty na to?" Leo prikyvol a usmial sa .Len aby mu to vyslo .O pol hodinu neskor sedel uz Leo na stadione s otcom . Rudo isielbrat' d'alsi zapas. Leo si naschval chytil brucho, ako ze sa zvija odbolesti .,,Au! To boll. Au!" zacal .,,Co ti je synak?" opytal sa otec a naklonil sa k Leovi .„Je mi hrozne zle. Mo2em 1st' nazad na chatu? Prosim. Prosim,"prosikal Leo . Plan sa mu vydaril . Zisiel zo stadiona rovno ku chate .Cestou sa pozrel na hodinky. Pat' hodin. Najvyssi cas 1st' na Alexovuoslavu, no bol v tom hacik. Jedina skratka k Alexovmu domu bolacez les . Leo nazbieral sily, zobral si vodu a vyrazil. Neobaval satoho, ze jeho otec sa vrati na chatu, pretoze vzdy, ded' sa skoncinejaky zapas, v ktorom hra Rudo, idu aj otcom a celym timom napizzu, We stravia mono aj sedem hodin .V lese nebol Leo az taky odvazny . Bal sa, ze by nahodou zabludil,alebo by ho napadol nejaky tvor . Zacalo sa stmievat', ale Leo bol uzdoss' d'aleko od chaty, cite sa nemohol vratit'. Sadol si na skalua premysl'al . Ak sa nepohne teraz, urcite zab1i di . Neural vsak chut'vstat'. Nemal dokonca ani chut' 1st' na oslavu. Vsetko mu pokazil tenfutbal .,,Preco ma nikto nedoka2e pochopit'!?" mrmlal si Leo . Jehomrmlanie vsak prerusil stekot psa. Ale nie hocijakeho psa . Bol toMaco. Celt' zablateny a ufil'any vyskocil na Lea, ktory bol odprekvapenia ohromeny. Pohladkal ho po hlave a obzeral sa smerom,

2 0

ktorym prisiel Maco . Musel teda nasledovat' autobus, ked' semprisiel tak rychlo . Maco zazival a postavil sa . Z nicoho nic zacalstekat' na Lea. Najprv len zuril, no potom ho zacal trhat' za nohavice .,,Fuj, Maco!" povedal Leo a odsotil psa nabok .,,Nemam teraz naladu brat' sa ." Ale Maco sa hrat' nechcel . Zase mupapul'ou schytil spodok nohavic a silno potiahol. Teraz sa Leo zvalilna zem . „Co ti je Maco?" opytal sa psa v nadeji, 2e mu odpovie .Maco zase zacal brechat' a be2a1 na to iste miesto . ,Nie Maco .Nechcem sa hrat'. Stmieva sa, je mi zima, zabludil som, somv koncoch . .."Leo sa chytil za hlavu a sadol si nazad na skalu . Ale pesmu stale nedal pokoj. Preslo mo2no dvadsat' minut, kym Leopochopil, 2e Maco mu chce nieco ukazat'. Rozbehol sa teda za nim .On i pes dorazili na cistinku . Leo pohladkal Maca a obzrel sa . Prednim bol dom, z ktoreho vychadzala duniva hudba . Maco ho tedaprilakal k Alexovmu domu. Leo sa usmial . Chcel sa pohnut' d'alej,no nieco ho v myslienkach nepustilo . Vnutorny hlas mu hovoril, abysa este raz obzrel po cistinke . Aby si ju dobre prezrel . Obzrel sa dostran, pricom mu prijemne steklil lica svie2i vecerny vietor . Ten vsaknebol pricinou toho, aby sa Leo poobzeral. Bol to zapad sinka. Leozostal stat' a nestacil sa vynadivat' na to, co videl. Blizky zapad slnkamu doslova vyrazil dych . Teraz sa mu u2 nezdala to pat'ka z biologietaka zla. Vlastne, vd'aka nej je tu . Ani futbal sa mu nezdal taky zly .Mal chut' si ho zahrat'. Vsetky jeho negativne myslienky akobypominuli. Nevyl'akal ho dokonca ani Alexov Was .„Tak to si. No konecne Leo . Pod' u2, oslava je v plnom prude,"povedal Alex. Leo si vsak sadol na travu .,,Mo2no, potom," povedal Leo a za Alexom sa ani len neobzrel .Alex sa poskrabal za zatylkom, dal si ruky vbok a povedal :Ty v2dy prekvapis niecim novym Leo" a sadol si k nemu na travu .Chlapci potom mlcky pozorovali blizky zapad slnka . Pozorovali, akosa z bielych oblakov stavali cervene so 21tym odtienom na bokoch .Medzi tymito prekrasnymi farbami sa vo vzduchu vznasalo 2ltkasto-

2 1

bielo-cervene slnko . Nad slnkom sa tiahla tmava obloha, ktoradodavalo slnku osobitne caro . Oblaky sa pomalym chodomoddel'ovali od slnka, ktore sa stale zmengovalo a zmensovalo, azzmizlo za horami. Leo pochopil, ze to, co povazoval za niecoodporne, sa mu teraz javilo ako obrovska nadhera, nazyvana zapadslnka .

Nikola CernaOG I.Krasku Rimavska Sobota, 13 rokov

Mrkvicky na vandrovke

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna zahradka, ktora lezala d'aleko odhlucneho mesta v malebnej dedinke . V tej zahrade zila rodinkaMrkvova. Clenovia tejto rodinky boli : otec Mrkvo, mama Mrkva,dcerka Mrkvicka a syn Mrkvicko . Tato rodinka tu2ila podobrodruzstve .,,Ej mne by sa chcelo vidiet' vel'ky svet!" povedal otec Mrkvo .,,Aj mne" povedala mama Mrkva .,,Ano, ano chceme zazit' dobrodruzstvo" vyskakovali deti odradosti .,,Tak pod'me . . ."Otec Mrkvo si zobral vel'ky hnedy kufor a bez rozlucky s gazdomsa vybrali na cestu za dobrodruzstvom . Isli dlho, kym neuvidelivel'ke mesto .,,Jej", kricali deti . „Tu sa nam bude dobre byvat"` poznamenal otec .Tulali sa z jednej hlucnej ulice do druhej . Vsade na nich cihalonebezpecenstvo . Auta, elektricky a vela vela 1'udi .,,Veru toto nie je miesto pre mrkvicky" povedala mama Mrkva . Nonepresli ani pat' krokov a ocitli sa v tichej ulicke s prekrasnymi

22

zahradami . A hued' sa aj vydali k prvej . Zahradka to bola pekna, alenie pre mrkvicky, ale pre okrasne kvety . V d'alsej bol bazen, gril,lavicka na oddych, no nic pre mrkvicky. U2 boli unaveni . . .,,Hl'adajme luku alebo les ." Sla rodinka cez polia, u2 boli radi, 2enevidia asfaltovu cestu a nedychaju znecisteny vzduch . Vtomuvideli luku. A eke aku luku. Plno 2ltych pupav, modrych nevadzia cervenych divych makov . Bola to krasa . . .„Tu nam bude lepsie ako v meste, vydychla si mama Mrkva .Oddychli si na kraji luky a zacali si hl'adat' pribytok . Najprv saopytali stareho krta. Ten vsak neural cas, tak im neodpovedal, lenmavol rukou. Pytali sa motyl'ov, ale ani ti im nevedeli poradit', kdehl'adat' byvanie .,,Ved' sa to starat' o vas nikto nebude, nebudete mat' kamaratov,nebude vas mat' kto okopavat"` hovorili. ,Pod'me teda do lesa"rozhodli sa. Poriadne sa zadychali, kym dorazili k lesu .„Tu hadam nieco najdeme" . Ale nenasli . Pytali sa vevericky, ale toich na strom volala. ,Chodi to prefikana liska, hladny medved'a dokonca sivy vlk, ja by som sa na zemi bala", odpovedalaa vliezla do brlo2ka .,,My sme 0 unavene" kricali deti .,,Nebojte sa , viem kde nam bude najlepsie, kde budeme spat' :DOMA!Cesta domov akoby bola kratsia ako cesta z domu . Deti sa radovaliked u2 boli vo svojej zahradke, kde sa zvitali s gazdom .,,Pod'te, pod'te vy vandrovnici!" Rodinka porozpravala gazdovi, coza2ili, kde boli a 2e sa naucili jednu dole2itu vec . Na zemi je vel'akrasnych miest ale najlepsie je doma . A mali pravdu. Este jednoponaucenie z tohto plynie . Co sa zda na pohl'ad pekne, nemusi byt'aj najlepsie . Svoje korene mame doma, ako mrkvicky v gazdovejzahradke .

Zuzana IDuricovaZS P.K. Hostinskeho Rimavska Sobota, 10 rokov

23

Kto kradne nase sny/airyvok/

So zaujmom som sa pozrela do odrazu mojich oci v zrkadle .Smaragdova zelen v nich o2ivala pri ka2dej mojej nepatrnej zmenenalady. Tu a tam horela ako neuprosny zeleny plamen, ked' sombola nahnevana . Zblnkotala v nich nekonecna zeleny horskabystrina, ked' moje srdce triestil smutok . A obcas akoby si milionyakychsi nadhernych bytosti zaumienili, 2e moje nekonecne zeleneoci su idealnym miestom pre tanec - vtedy sa moje ociprisposobovali mimovol'ne zdvihnutym kutikom ust. Bola somvtedy st'astna .

A bola som pomerne spokojna, aj ked' som sa pozerala nadlhe plave vlasy, ktore mi padali na plecia a vytvarali jemne vlnky .Sklzla som zrakom ni2sie . Tak, ako sa mi obcas zdala moja tvartakmer krasna, tak som v nej v2dy dokazala naj st' aj akusi chybu .Pery, hoci vyzerali ako vystrihnute z reklamy na ru2, s dorazom naka2du jednu ciarku, na ka2du linku, este stale nemali situceresnovii farbu. Boli blede a posobili chladne, hlavne ked' saskrivili v bolesti alebo v hneve . Rovnaka vytu2ena farba chybala ajmojim licam, ktore v2dy vyzerali akoby si priali splynut' so stenou .

Povzdychla som si. Takmer rovnako nespokojna som bolaso zvyskom svojho vyzoru . Mala som chlapcensku postavu, takmer2iadne prsia, hranate boky a tenke ruky. Na chrbtoch ruk mizvlastne vystupovali 2ilky v2dy, ked som ich zovrela do pasti .

Aj teraz som to urobila . Bol to celkom mimovol'ny pohyb -tak, ako som mala potrebu dychat', vo mne bola aj potreba branit'sa. No nikdy som netusila, pred elm sa vlastne branim . Mo2no predvsetkym, co sa mi zdalo nespravodlive, ale nemohla som tozmenit'. Bala som sa, 2e tol'ka bolest' a strach, co su2uje mnoho1'udi, si mo2e sadnut' aj na mna .

24

S vedomim, 2e moje paste by tak ci tak nemali sancu porazit' totrapenie, som ich pomaly vypustila . Dlhe stihle prsty sa miroztvorili ako vejar a po tele sa mi rozlial pokoj ako horuci med .Mono som hl'adala len to . Pokoj . Opakovala som ten pohyb znovaa znova, zvierala som ruky do pasti a opat' ich uvol'iiovala .Sledovala som lily, ako mi vystupuju spod bielej poko2ky .Mrkla som a pocit harmonie bol prec. Znovu som bola nespokojna .Pohl'ad na moje snehove Bane mi len pripomenuli d'alsi z mojichnedostatkov .

Neznasala som to . V2dy mali vsetci krasne opalenupoko2ku, ktora pri mojich modrs'ch a a sivs'ch ociach a2 svietila,pri hneds'ch zas vyzerala prijemne a prirodzene . Ano, modrea hnede. Take oci mali takmer vsetci moji znami. Ach, ako som imlen zavidela! Td zavist' vo mne bublala ako kotlik vriacej vody.A ja som chcela take oci! Oci, pri ktors'ch by mal ka2ds' clovekpocit, 2e sa pozera na nebo . Na nebo, We si vtaky mo2u slobodnelietat' spolocne s belavs'mi anjelmi po boku . Alebo hnede oci, taketeple a priatel'ske. Clovek ma pri ich pohl'ade na ne pocit, 2e saroztapa blahom .

A nielen to . Bola som este horsia . Moja zavist' sa casompreniesla nielen na privetive tvare, ale aj na dievcenske postavy .Moje vnutro doslova kricalo - bolelo ma to, ked' som videla, akemaju ostatne dievcata vyformovane boky . Bolo mi takmer do placuvo chvil'ach, ked' moj pohl'ad smeroval na ich hrud' a ja sompomaly zbadala, 2e na rozdiel odo mna nie vsetci vyzeraju z obochstran ako drevena lata.

Napriek tomu mi vsetci hovorili, ako zavidia mne a aka somvraj krasna. Mysel' sa mi biirila pri takom nezmyselnompovzbudzovani .

No dobre. Mo2no som bola . . . krasna. Mono som mala takezelene oci, ako nikto ins', take, ktore vyzeraju pri ka2dej emocii

inak. Mo2no som sa nemusela trapit' kvoli spaleniu na slnku alebo

25