VYZNAMENANIA UMELCOM . a ohrh Oatredntbo výboru Komuntstickej atrany Ceskoslo-unska, vlfídy Ceskoslovenskej 'nctaltsllclte j republiky , vlád Clll!ket " Slovenskej soelalistic-ket republiky udelil preziden! éSSR k 1 . mfiju 1!174:

ltlul n 11 rod n c 1 u m a l k y no l.IBUSI OOMANINSKEJ-VYť:ICH LOVEJ, sólistke opory Národné~ ho divedla v l'rahe, zo dlho ru~nti vynikajteu umoleckít 11r1cu. predov etkým v opere 'llarodn6ho divadliJ v Prahe;

Slllne ceny Klementa Gott w 11 l da s cestn~m ti,tu-lom Laureát Státnej ceny Kte ntenta Gottwalda

ELE'IE KITTNAROVEJ. tlrnl-.c opery Slovenského ntírodné hn dindla, Bratislava, za spev6c ky a herecký výkon v hlavnej ilohe JanáČkovej opery Vec 'lakropulos;

OLDitlCIIOVI FLOSMA OVI, hudohniímu sklodatefot'l , Pra ha, u 2. husrovf koncert.

18. týždeň novej' tvorby v Prahe

Každý rok, skOr, net sa rozozvutt Prabkd tar, predstupu1u pred pral::.ku teretnos( skladatella s novyml präcamt. V tomto roku taradll ZvliL č~:~sk9ch skla d4telov a kuncertnych umelcov do pro aumu Tyždt)a novet tvorby 1974 sklad b~ č~ltkých a morl!vský-ch autorov tlenov Zvnw -, ktoré bull noplsané v rokoch 1971·73. M. podobná pt·ohliadko aových skladieb vtdv ukáZe. 11ké utclnó Jt spofeme skiadatelov a koncertný-ch IJiteicov pod JCdnou strechou. Aby mo bol b~( tak)• velký počet nových sl\la-d:eb (30 z vážnet a 33 z oblasti zábav-neJ] uvcden9 na koncertnom pódiu, mu · telo by( zupo1ených ~es ( orchestrov: MaruaU filharmónia s dirigentom ja-..,,.. Nobejlom, Symfonický orches-llr Ca. rozbluu s dirigentom Joscrom .....,_, DwofákO'f orchester s dlrl aentom Vladimlrom Válkom, Východo-..... , komorný orchester s dirigentom Llkrt• Pdkom, Velký slái!lkový or-IMittr Ca. rozhlasu Brno, ktorý dtrlgo-ral Jirl Hudec a Milol Machok a Oatred-111 ll••ba mlaiateratva nitra s dlrlgen· tom •Jr. Staaialnom Horákom; dale1 ... deky zbor C:s. rozbluu so zbormat strom Milanom Malým; osem komor-aych suborov, desať vokálnych sólistov, it)ria speváci zábavnej hudby, dvadsať•v• s611~tov Inštrumentálnych; valce blnd: herci, herečky a režiséri. Už len llnto jednoduchý- výpočet prezr6dz 1, llolko prostrl~:~dkov a sil sa muselo vy-lllollt na Týždeň novet tvorby. Je sa-aozretmé, 2e kardinálnou otázkou orga-a:útorov prehliadky potqm bolo, čl bu-• zau1em verejnosti taký- velký-, aby .,·viitl v. elko úsllle usporladaterov a predov~etkym koncertn9cb umelcov. V tomto roku mohli byt spokofnf: návšte-•• bola lepšia ako vlani a dalo sa z net 1111tlzovaf, že záujem o prehliadky novej norby znovu ožil.

SnAd natlopšle boli navštfvené dva ko· IIDI'Dll koncerty v Rytierske! sále Vald · ltlfnského paláca. Niet sporu o tom, žP kdsne prostredie tu zobralo svotu úlo ~u a ani druhý moment sa nedá podco· ftOv•! - lud la radi vyhladilvlljlt upro

(~okrt~van,ie u 8. str.)

!\'u st·c t oeej premtere oper y nóro_tl~lto umelca _Jána. Cikkera CORIOLAN(J_S tl Sme-tcmot•om divadle v Prahe titul11u úlo/tu t•ytvortl .~oltsla opery ND Ant011111 SVORC.

Snlmka: CSTK

Coriolanus • .,Opusttš·h mno nezahynu, opust!š-11

mne Zilhynes~ - to sú slod Viktora D y k a , ktoré s6 moll om i mementom tiestej Cl k ker o ve 1 opery CORIOLA-NUS. Tieto slová vyjadrujú etický prob-lém diela, opery nadvllzujúcet vo svojej dejovej i hudobnej podobe • podstato na dve Cikkerovo predchádzajúce opery - VzkriesePie a llru o liillko a smrti. Skladater so v nich zaujlma o blbokíí a zhotné rudskfi problémy vynérajúce sa tak v histórii ako l dnes. Skladoter a zároveň 1 autor libreta i!erpá z nich, nachádza v nich zdroj lniipirticle a vo svojom pretovenf kladie otázky a vynti-la wlostné lnterprotticie ich prfpadnfiho rielenla. Rezultátom nie je odpoved tvor-cu, tá osobne ani nie je mo~nti, každ~ podobn~ prlbob by vyústil do odlllného zheru. Cikker vidy, tentokrát Corlole-nom, vytvára vliak uri!llt vklad k rleiCe-niu, vychádzajúéi zo skladatefovet hlbo-kej emocionálneJ zainteresovanosti a vie-ry vo vlastné umenie.

• V tvorbe Jána Cikkera zaznamená· vamo doteraz dve stretnutia s hlsto.rlc· kým rlmskym YOjvodcom Coriolanom, obe s(t lnlplrovanfi Beethovenov)m Coriola-nom - symfonlc]lA J\U.\r.!Ci i\1\0VA

Profily mladých

\ ladlml r Cuchron 1e 1P.d ným z popredn9ch predsta· vltelov hr v nn akordeóne. Do styku s hudbou sa dos· tal na Mestske1 hudobne! škole v Spl~sko1 Novet Vsi u skladateln )dno Mór yho v !ittldlu pokračoval na Konzervatóriu v Košlctach, kde absolvoval v r oku 1961 u prot. Ladislava Sal aya. Ut. ako &tudent vyhral ce· l oštétnu sllfat STM a v ro· koch 1968·70 sa stal troj· né!lobným vlfuom celoštl\t. nych akordeOnových súfažl v Bratislave, v Zlltne a v Ho~ovl cla ch. )e laureátom medzinár odných sOfaU v NDR ( Kllngenthal 1968), v Salzburgu (19701 a v Tli· ltansku (P4vla 1968). S 11spechom koncertoval v Holandsku, Polsku, NSR Juhoslávii a ZSSR.

Je •leobecne ID6me, 1 akt· mi probl6maml aa prebofodn akorde6n aa koacerta6 p6dl6. V poslednom čase sa vlak v prospech nást roja vera zmeni· lo. Ktor6 116 nafdôle! lte jlle pr i · člny týchto zmien ?

- Vefkým prlnosom v tomto smere sil nové originálne hu· dobné diela, V} chádza!lice plne z povahy nástro ja. I ch záslu· hou sa prt)lma jednak extsten. eta akordeónu, !ednok sa črta· 10 velké možnosti, ktoré urč i · te prtspe)u ku korigovaniu né· zoru na tento nástroj. Al no· vé, vylepšené néstro(e dávalO nové mo~nostl v hre a vo ra· r cbnel reglstr4ctl. Klávesový akordeón s borytónovýml bas· ml, vyrábaný v národnom pod-

niku Harmonika v Hoi'ovtr.tarh je pro mnohé vvtep ·rnlil, prr dokonnlíl možnos ť polv rOnnl' hr y a pre melocllck~ vrtll'nll hl a~ov obcltvovany nn sVPto VVI'h Slítllžlfl !'h. V nOJlll~ l lldllOill rakou scllôd l kou KPU sa uskutočn il dl)n 25 Jnnllál'!l t r v Kl ubP mlildlltr LOC za t'l č astl tllstupmv Slovkoncertu. klin bo l Z\olrnv v~bor 11 vyty čený smt~r ktorym s11 KPU v TrenUna hud~ v roku 1974 ubrrat l'o konrnrtn, net k torom od;~:nnlt B~t rtókovP.. Tro 111nove, ruc·obl ho. Cllltčalurionnvo 11 Dvorákova sk ladbv -;a u-.kutočnllll bP.'iPdo s t\l:lnkuluclml· E Siahovou -spev C Marc:lngorom - klavír a R. Kllkonlm - akor· !IPOn MDO v -;po lupré\cl s vyborom Kruhu prlatcrov umenia v ľl'lllll'lnA nrl prdvll k 30. v 9roť: lu S"'P a 29. vý roel u o~l o boclen ln nH ~r l v l o~ll TR E'lCIA SKU IIUDOBNO 11\R 1974, k toru slil vnostnfl otvor i li IO. aprlla t. 1'. v dP.1\ o~lobodnnt.l ľi'AnkllldiP.b sloven skýr.h autorov vnnov11nfr h SNP 11lubo lnSplrovlln9ch 111 ho odk11wm. ľento .tutnam to k diSIJo:d rll V~>etkým, kto rých záujem sa su'itreďute nu pr1pruvv ostav SNP a kto rf potrobu tu .~:ostdVOVIIf programv, doph)at svo ( reper toár.

V Tnau·o M.tssuno v Palermo budu z lnlclauvy sloven ského spovéka )urata Hm·uého IIIMdlll\'111111 v9stavka o slovnnskc( LJUdbo Pro tento uče t odoslalo HIS na ži~· dos( MK SSR kolekci u platni, nutovéhu 11 propegacného materu\lu, ktorv budil prn:~:entov11ť na~u !>11 časnli hudob nli kulturu .

ms Zilslulo flľll Cs. ku l turnn stredisko v BudllpOŠII kO· l ekciu !(l'dlllupllttni a; dlelltllll .,luven~kyrh ::.kladatelov. výkonm1 Od· plsového Hk lu Zllt HStlll ll prHdsedo Zvll.~:u bulharský• h sklodltterov !Jimitar Plltkov a teho tiiJOmnlk Alexander Tancv

D1'a l EI . ffiH rCH nuv~tl VI I ZVU:i: siOVtlll~ k9ch skladKte fov p1·of. Rust Duvldson - r ladltef konzervatória v Serge· ne. Zautlmnl sa o nasu tvorbu a huliobný ži vot.

D1)a 2. aprl la oplltovne navl;tlvll Zvllz slovenskech sk la-doterov bulharský sklodater. nérodn9 umelec Marin Go-lemlnov. Pri prlležllosll (eho náv!ltnV\' usporiadal ZSS spolu s Bulhar l>krm ku ltúrnvm stredtl>kom komor né konce1·ty zo skloda tofove( tvorby v Bra tislave. v Tm a ve a Nltrt•.

Gene1·élny konzul Rumun!>ke( fudovef r l!publtky \lvkOIHt l dilo 22. aprlla t. r. u pred!>edu ZSS národného umelca prot. Eugena SuchOJ)a zdvorllostnu n!ivi;tevu, pri prile· žltosti ktorej sa zaujlmal o kontak t\' med..:l Zvllzom ru· munských skl11date!ov a Zv!l;~:om slovunsk9cb skladA telo v.

PoznáJNI~tl % najvhodttejšicll sp6.~obov výchovy k proletórskenw lnt ernaciOtlalizmu.

K ra j ské kolo v Z1line prinle~lo mnoll o dobrých !'ýkonov, malo však t svoje chybičky krasy. Mám na mysli problé· my spoloč11é vletkým suta: iacim, v kto-rých 11ej est vujú eroktné kntériá pre hodnotenie výk ortov, sut a::iam, v kt o· rýcll rozhoduje o poradi sutai1acicll iba názor členov poroty. Pri krasokorčulO· t•arlí verejnost aspotl vid í. k torý rozhod-ca akú znómku dóva. Pri sMa: iach v prednese 11Udobnýcll skladieb sa vl ak posluchái!st vo do:vle iba konečný l'ýrok poroty a čas to nim být•a šokované.

•í.~pcc1t a ost at rtý m :os tala iba úloha po-razenfich. To je však pri rodzený vý~le dok každej stíf a:e a : dá sa. t e slita: e su pr e rast umeleckých 8pičiek nepostráda-le(né. Chcem 1ba nadllodlf otá:lw: ne-bolo by vllodrté a.,pori niekt oré poduja· lia stít ažnélto typu pretvor1t na /ellh · t•aly, na k t orýc/1 by 11ešlo o poradte účast níkov, ale Iba ( pochybujem, čt je 11a t omto miest e t o "iba" vhodné) o prehliadku interpretačnýc11 výkonov? Myslím, že by odpadli mno/IA sklama-nia, podozr•evatt ie : o zákulisných mac/ti· nácii a obvitíot•anie por6t z rteobjekt lv· nosti. Bol by som rád. keby sa t en to m6j 11ázor chápal len ako námet na d il· kusí u.

V dtloch 1. a 2. marca t . r . bolo v Zl-line !.·rajské l.·olo S1íf ate .,.\1 el ó d 1 e pr 1 a t e l s t v a". S•íta::llo sa v sólovom speve a v hre na hudobné nástroje v styt och vekových ka t egóriách . Vysttípe-me každého s•ífaiiaceho pozost dva z prednesu jednej skladby slovenského aa-t ora, pripadne slovenskej ludovej ples· ne a z prc(lnew skladby sovie tsk eho, alebo rusl.·éllo autora, prípadne ruskej (udo vej piesne. Stí f a z .,.\1elód•e priateC • st va" mel ve( k ý spoločensl.·ý a polit ický význam, lebo vycl10váva §irol.·ý okr u/l našej mládeze k cllópaniu blízk ost i a 1polupat nčnost l kor~krétnych hodnôt ro-viet skej a nalej kult úry. Je t o j eden

V Z iline predsedovia por6t pri:nall , :e stífa: bola vetml vyrovnaná a o po-radi rozhodoval často Iba nejaký detail. Faktom !'lak zostáva, !e prvl t raja v každej kateg6r /l dosiahli vý:nam11 ý

SKOLA A HUDBA Skolský rok 1973-74 Je pre ĽSU na

Hálkovej uhel v Bratislave rokom tubl· l ejnym. ľrl takýchto prlležltostlacb le zvykom zhodnotlt vykonan\1 prácu. ĽSU z.tlu}))J v septombrl 1953 ako 4. lludob· nu ~kolu, noskllr ju premenovali na ĽSU

ové mesto. Zučtatky neboli rahké, preto~e sa uWo na rôznych miestach. NeskOr sa podnrllo ziska( budovu na Centrálnom trhovisku. na jpr v tba nie· kofko miestnosti, no pos tupne cel ú. Spo. člatku sa vvtvorllo 5 tried klavlrneho odboru a od Jesene 1955 - jedna hus· l ová triedil. V ďa lšieh r okoch sa hu dobný odbor rozMr ll o výučbu hr v na akordeón. gitaru a flautu. Pre nedosta tok priestoru nebolo možné zrllldlť od bor dramntlr.k~ vytvarný a ta nečný. Ko lcktfv pedagógov pod vedenfm rlndltef ky lúlle Hudcove1 vykonal kus zéslutnr.l práce: pripravil pre ďalšie štt'ldlum 54 žiakov (na konzrvatórlá; FFUK 11 pe do~ost lcket fakult v ). Z mnoh~ch s(l dnA~ zn"mP osobnosti ~tovPn skel hnrlhv !Ma r lán Varga - vcdo"•rl skuplnv CollP. &l um musicum, jura) Bartovič - kon-

Skola budúcnosti certný ma Jster opery SND, Stefan RObi - huslista a dirigent SOCR ). Stovkám žiakov dala škola hudobné vzdelanie. o tak prispela k vllestranne! výcbove so· clallstlckébo človeka. Ztecl se prezen· tovall na množstve koncertov v rámci rôznych kult11rno-pollttckýcb akcii a vy roč!. Z naJVyš!!l cb kOl hudobných s0to:21 sl doniesli množstvo cien. Vynl ka(ucp výsledky ocenili a 1 nodr l11dené orgán v l MS SSR, primátor mesta Bratisla\> v predseda ONV) vo forme pochvolnych uznani pre celý rad pedagógov. V spo. Juprécl so ZRPS nadviazala škola družob né kont.tk tv s ĽSU B. Smetanu v Plzni l. Kvapila v Brne a s Hudobnou školou v Stuttgarte Pr i prlležl tostl 20-ročnóho Jubilea usporiadalo r ladltef stvo škol y dva slávnostné koncerty - 11akov a b9·

PETER MACEL, ĽSU 1. L. Bellu, 'Kremnica

• al ýcti absoíventov. !e sthnosi.títle žiackeho koncer tu renllzoval Cs. r ozhlas nahrávku, ktorá bola nielen odvysielaná. ale 1u l poslali ako velmi vydarenú do všetkých Judovodemokratlckfcb 116 to v.

K 20-ročntlmu Jubileu dostala ĽSU no vé moderné p1·1estory na llál kovef ulici kde sa postupne otvori a al ďalšie odbo r y ĽSU.

MS SSit • yhlb llo pre t .. tn lkolak1 ruk n6rodn6 a6t'al pri prtlefltnetl 30 ročn6ho wýrof!le SND a 25. wfrol!la PO SZM pri ĽSU, a to " aaalelluj6cleh 1111· clpllnach: Y a6lnwom spe•e, Y komornom spe•e ( 2- 1 l!lennw), • komoraet hre. dycho•f ch orchestroch. Po lkolakfch, ukresnfch, krajakfcb • al...,..feb ko· 16ch bude l . (6na t. r . Y llretllla•e pre-hliadka •ft'aao-w 1 celel CSSI.

Jedno vzorne zorganizované okresné kolo, ktoré sl zoshthuJo pozornosť, bo· lo d11a 14. 3. t. r. v NoY4kocll. Y9sledky

české večery

Od začiatku tohto r oku haždý me· slac uskutočňuJe MDKO • BretlsJne ' spolupráci s Prasokoncertom a Slowkoe· oertom vystllpenlo l:eských umelcov v hlavnom meste SSR. Na lovisku lltudle Novej scény sa už po tri r azy p1·ed· stavili zl!stuocovta l:e)okého umeleckého ži vota.

No dr uhom Ceskom večere vystupllo Dtor6k0'9o kurteto. ktorého členmi st fl ŕf Hnyk, Jaroalaw Foltfa, )arosln lula 11 Frantll ek Pll lnger, v sučasno~ll re· Pl'!lZCntu (u sptl:kovu uroven če)okéhu .n· terpretačného umenia. Kvarteto, ktort vzniklo pred viac ako dvudslatlml rok· ml, sl zlsku lo uz1wn fo nielen na domll· CICI! konrer tných pódl ilc ll, ale vynlkHtU• c:o spr lstupi1ovalo tvorbu českých ~k la· datel ov at Zdhrnnll:nému obecem.l vu S mimoriadnou cllllvo!ofou a stýlovou Cls· totou ln terpretu(e predovi>e tkym diela Antonfnu Dvoráka 11 sk ladby českyo~h ma(strov l modol'lly. V Bratl!>lave !>ll predst ovllo !.tylovou a reprodu kčnou do· konalosťou produo&u Sl érl kového kvur· teta Es dur, op. 51 od Antunlna Owori· ku a fan6fkovým l. !> l llčlkovým kvarte• tom. Slovesné umonlr reprezentovHia Zds l úlllé umel k v nn Jh·lna Stepoič k on, člonka Ret~ ll!.t lr.kO ila divadla v Praha, k toró rPcttovnla z diel A. M. P{)u, V, Nenala u K. Tomana.

T1·et1 Ceský vd~er v Bratislave. k tort su us kutočn il koncom marca, predstihol predchádz.J( uce. loleu počet nosťou obt~censtva, k toró sl zvyka na pravl detn o~f veeerov, ale al (oho uprunným záu (mom o komorn ý progrum hosfu (úclch umel· co v

Dé sa povcllat , to sl už veéory vy· t vor ili svote obcrcns lvo, počet ne z11st u· pené bratis lavskou mlaďou. Marcov6 Ceské večery akoby Im dramaturgi ckou stavbou boli vyl. ll v ústrety.

Prvym sólbtom vr.čo ra bol gi tarista Vladimir Mi kulka, l aureát medzm6rod· nel sútaže v Pa rl~l . ktory prednesom diel s6tusných autorow presved č il oba· constvo o tom, že bril an tne ovládané gt· tura je schopná zustu plť celý orches· ter. Za vr úcny potlesk sa mladý postu· cháč pružského Konzer va tória poďakoval pr ldavkom - prednesom skladby J. s. Bacha.

V druhe! časti Coských večerov vystú· p1l ďa lsi mlady In terpret, violončelista Mtrosln PetrU , laureát Pražske( (1111 1970. Z11 klovlrneho sprievodu Very No· d f kovet hral Rez6fote Styri nokturn6 pre v iolončelo a klavlr a Var16cte na slovenskú fudovu plesen pre vlolon l!elo a k lavfr od Bohualau Martinu.

Predstavitelia mladeJ hereckej gener•· cle - Consuela Mor6wkow6 a Alfrt• Strejček, členovia Divadla E. F. Buriana v Prahe - svo)lm výbet·om poézie znA· soblll prlchylnost a obdiv k dvom ve· l lkánom česke ( llteratury - }. WolkrD-•1 a E. F. Burlauowl. Po nostalgicky l l • dener Wolkrovej NámornfckeJ balade, cl· vllne a hutne znoll v l eb podani posol· stvá Burlanovycb básni.

Prvá časť Cesk9ch večerov sa skon· člla. A dá sa povedat, žo úspešne. Ko· morne, až tntfmne laden9 program at !>Ostupne našiel adresáta, obecenstvo, ktoré sem prichádza s určitou predsta• vou o pon11kanom programe. Tf, ktorfcll prlfahu fťi per ly česke! poézie a skvosty českeJ komornej hudby, odchádzaj4 1 Ceskýcb večerov spokolnl. Ba, mo! ne aJ viac ako spoko)nt ., .

M. IDIDVl

svote't -price itemonltróvall itaci 1 ol'.-. su Prievidza, a to z ĽSU Prievidza, N• vAky, Handlov4 a Nitrianske Pr avno. Z6-častnlla sa ho at ťí tredná tnspektorka A. Cerveňansk4, ktorá otvorila sllta!. V l. kategórll súťažilo 10 komorn9ch 11 tl· borov, v ll. ka tegórii 15 a v III. kategO. rlt 3 súbory. Zostavy sdborov boli velmi r ozmanité. Prvenstvo sl odnlesll v L kategórii: akordeonové kvarteto z Pr ie-vidze, v ll. kategórii : akordeonový n• net z Prievidze a akordoonové k varteta z Handlovej, v III. kategórii: husrovt kva1·teto z Prtevldzo a kvarteto v zlo~ nl zobcové flauty a g1tara - tle! z Pri• vl dze. Porota udelila eSte mlmorladnt ceny za anga!!ovant v9ber skladleb Dl počesf 30. výročia SNP ( akordeonovf non et z Prievidze l a za anga!ovanf 'lf· ber skladby na poče t 25. výročia PO SZM (klartnetov6 trlo z Novák). Celt! s11fa! charakterizovala spontánna radGif detl z muzlclrovanta. Potešuje to tým viac, !e v Nov6kocb t1člnkovall dett vie. !llnou 1 banfckych a robotntck ych radtn.

JOLANA IESTAitOVl

ALICA ELSCHEKOV A "

RENESANCIA H·ODNO:r. SLOVENSKf: SPEVY Druhé doplnene, kritické a dokumentované 'fdanle. Spracoval LADISLAV GALKO. Edltlo Opus, l. diel Bratis lava 1972, ll. diel Bratislava 1173, strán 600 a 606.

Vtsnam slovenských spevov nomužoo pochoplt bol lclllaflenenla do eur6pllkohu kultúueho a spoloM nskt· .. koatex tu 19. •toročla.

Zmeny vo Ceuuálnej SJ>OioC:no:.tl 18. storotla - ako ' oblasti ekonomickeJ, sociálnej tak l ldeologlckel -boli východiskom Cormujuceho so mo!ítlackeho, spolo· ttnského vedomia. Smerovalo k emancipácii noveJ spo· ločenskej triedy, hfadalo Ce!>ty oslobodenia sa z bleror· cblzovanej sociálnej !itruktúry a vytváralo nový meš· llacky humanistický lclolll. )cho základy boli pololené ul hlboko v lono feudálnej spolo~nostl. Myšlienky ná· n atu k prtrode boli &účosne útekom a odvratom od atatlckej racionálnosti u nespravodlivých, ,,neprlrodze· • tch• spoločenských vzťahov. Osvietenstvo, ako nový, tolerantný racionalizmus llfaclalo svojo vzory v prlrodo a v JOJ zákonitostiach, vzory, ktoré mali byť predobra· aom aj nového sociá lneho usporiadania. Druhou strán· •ou osvietenských mvsllenok bola artikulácia zmene· 16ho vzfahu k prlrode a k vsetkému, čo lu prlpoml· 1alo, alebo ~o Jej bolo blizke.

Azda najdôležitejšou zlo1kou ktorá malo bczpro· atredný dopad na prebudenie záu1mu o fud a jeho kul· turu, bol proces náradnouvedomovucr. Bol v protiklade • reud4lnct unlverzálno!>tl. noJdnllrodnrl politickej In· tasr6cil. Sloboda v novom ponlmanl bola nielen slobo· dou 1 rovnosťou tednotllvca a spolo~&nských skupin, ale aJ národov a národnobt!. Preto vSetky kult urne pre )Ivy druheJ polovice 18. storočia a 19. storočia muslmo eb6paf ako tendenciu vytvárania emanclpovan9ch né rodných kultúrnych oblasti, ktoré mali národu a fudoJ ' blfzkeJ forme podávať Ideály noveJ spo ločenskej trie· dr a burcovať čo naj:.lrsle m11sy do bola za Ich do· liahnutie.

Aj na Slovensku bola sp!l tosr národných, sociá lnych 1 kultllrnych požiadaviek taká orgamcká, že Ich sotva •o!no od seba oddellt. v tom te aJ trvalé hodnota vset. kfch kulturnych preJavov a zlo.llek tohto hnutia.

Na druhej strane by bolo hlbok9m omylom vidiet kaž· •• nbodne Introvertné hnutie len ako neJako ťlzko do • ba zahladený proces. SkOr opak Ja pravdou. Pred· stavitelia Jednotllvtch národných kultúr vefml lnten llvne spolupracovali, lnsplrovall 1 podporovall sa vzá· jollne.

Xultúmy proces, ktorého v9sledkom boli aj Slovenské apevy, začal sa vtac ako 100 rokov pred vznikom tejto Dalej zbierky. Putcy Thomas vydoJ už medzi rokmi 1765-94 zbierky angllck}lch a skótskych balád, zapi· lln9ch podlo ustnef tradh;lc. Nafvllť:sl vplyv no1 ouróp akt zberatefské hnutie mal v:.ak Joha nn Gottrrlud Herder 10 svojou zbierkou "Ili asy národov v plesiwch", ktoru tydal v r. 1778-79 Jeden z poprcdn9ch .Predstavltefov romantického hnutia "Murm und Drang . Na!.t obro· dencl (P. ). Satárlk, 1. Kollár, r:. Stor a da IS! J studoval! ' aamom stredisku nemeckeJ romanllky - v )one, kde 11 oboznamovali nielen s literárno-filozofickými Ideami tobto hnutia, ale boli svedkami pohtickych prot!Ceudál Dych demonätrácll. Navy!.o v tomto prostredi sa rozvi· )all aj myšlienky o slovanskeJ spolupa trlcnostl u o ver a J budúcnosti slovanstvo. Z takého Ideového pozadia a z potreby národného pozdv1hnut1a slovenského fudu wyrastajú prv6 vydania slovenských fudovf ch plesol. Pravda, najprv textové zbierky Sar6rlka a Kollára (me· IIJI rokmi 1823-35), ku ktor9m Ion ako doplnky vy· c:badzaju skromné hudobné zápisy M. Suchánlho a VJ. llrMybo. Llterárno-zberatelská aktivita bola teda od aaelatku zviazaná s hudobn9m záujmom o rudovll ple· • ll. Tak tomu bolo oj v Iných európskych kraJinách, lltd k najstar:;ej nemeckeJ textoveJ zbierke C. Brentana 1 A. ' · Arolma začali vychádza ť melodické doplnky. Tu v§ak súčasne vysll velké hudobné zbierky, a to od L. lrlla (1838-45), neskOr od Fr. Bohmeho. ktor! vy-•111 do devatdesiatych rokov takmer 5000 nápevov. V Rusku - po prvých zbierkach l. Pŕilča a V. Ttnlov· lt6bo na sklonku 18, storočia - obnovuje sa vyda· tatefsk4 aktivita až v druheJ polovici 19. storočia, ke· •y sa vlastne začlna lntenzlvnejšla zberatelská a vyda· n telská činnost. Bolo to predovšetkým u našich naj· IIIUH!ch susedov - na Morave, kde F. SuiU (medzi rok-al 1835-60) a neskOr F. Bartol (1882- 1901) vydali •o 5000 nápevov (medzi nimi aj čast slovensk9ch zá-pisov). Najvllčsla zbierka však vyš la v Pofsku, kde l . bftlerw medzi rokmi 1857-1890 v dol v 36 zv!lzkoch do desaftlsic oofsk9ch Judov9ch plesni s nápevml a avyllloslovno n4'rr>dopl•m9m mRIArflllnm. l ked v men

, l.rw budova Matice slovenskeJ v Mart l11e.

Exlibr is Matice sl ovenskej - dielo národtt6ho umel-ca Mart i11a Benktt.

!iom mnolstvo, predsa aJ u Iných slovanských národov vyi.JI cenné mater14ly v druhej polovici 19. storočia (u Lužických Srbov, Chorvátov, Ukrajincov, Cechov). až sa napokon prlekopn!kom systematických vedeckých vydani stala t!nska škola.

Vlletky tieto zbierky zohralt v kultOrnom 1 htstor lc kom rozvofl spomlnan9ch národov mimoriadne dOiežiiO ulc.hu, stali sa maJákom vo v9vo)l vlastn9ch národných llteratllr a napokon aj národn9ch hudobných kult,,r Veď zo zbierok fudových plesni čerpoll už al L. v. Bee thoven, F. Schubert a všetci predstavitelia národn9ch hudobn9ch slohov. romantici 19. storo~la. Celé toto ob doble bolo poznačené hfadanlm n4rodn9ch hudobných !ipecHik a snahou o vytvorenie samostatných n4rodn9ch hudobn9ch kultúr. Azda nikde sa tento proces nedá tak plasticky sledovať ako na Slovensku a to na prlklade Slovensk9ch spevov.

Od prv9ch myšlienok zvereJnených Kollárom v Spte vunkách - od M. Suchánlho, aby sa Judové melódie &tall základom národných opier. až po horlivé pobád!l nie s lovenských skladate fov do studia fudových piesni J. L. Bellom, formulovala sa stálo nallehavejMe požla davka nielen zbierania slovensk9ch Judových plesni, ala aJ vydonld reprezentat!vne j zbierky plesni. Najmll za etatkom 60- tych rokov sa objavuJú v9zvy do t11kejto ce lonérodneJ akcie, ktoreJ sa uJimo neskOr Matice •lo· veuká vydávanlm svojho zbornlka od roku 1870. Zru i;enlo Matice slovenskeJ a kultúrnych Inštitúcii uhorskou vládou a tvrdý madarlzačn9 proces ochromil kultúrny v9vln na Slovens ku. A práve v t9chto časoch najta~!;lch vzniká združenie "Prlaterov slovenskfch s petoY , ktor! cez fudovú pleseil a Judovou plesňou chcú obno· viť národný kultúrny život. VznikaJú spevokoly, krúžky, pre ktoré jo potrebné komponovur, ktoré treba národne viest a povzbudlf. Z tejto eminentneJ národnej kultúr nej potreby posielaJú do Martina z najrOzneJ!Hch ktítov Slovenska, alo aj celého Uhorska uč ltella, tarárl, llte· rátl, hudobnlcl spevy svojho najbližšieho okolia do re· dakcle - o tak roku 1880 začlna vych6d1at pný zoilt Slovenskfch spevov, ktoré po dobu takmer 30 rokov za vefk9ch obet! a ťažkosti sa dostávali do rtlk sloven· skeJ verejnosti. Pri hodnoteaf leb • t •namu sl musfme uvedomiť predovletkfm ťalk6 dobu a •t•namn6 p01la· nie, ktorá ., ne j 10hrali. Na druhej strane bol to nielen počin d rodnobuditelský, ale aj •t• namnf akt kult6my, ie s a konel:ne dosta la do r6k rormuj6clch sa 1loten· akých skladatefow fudod pleseň ., je j pôtodneJ podobe. A napokon illo o • t uamnf prfnos n deckf, l e sa 11a základe Sloven•kfeh spetoY mohla 1alnteresovan6 ve· rejnosť xaoberať hlblfm l t6diom l peciUckfcb l!ft a oso· bltosll s loven1k6ho fudowtho spetu. Neboli to Ylak len Ozkn dobov6, čaSOYe obmed1en6 výsledky tohto wydanla. Labo tak, ako 10 Sloweuskfcb apewn liarpall • 18. alo· roč( nali venčekbl, ďaleJ J. L, Bella, V. Fi&ui·Bystrf, Mlkul41 Moyzea a M. Schneider·Trnankf, ako sa slo· tenská moder na 30·tycb rokov opierala o Slonnskt 1pe· vy ako o lnlplračnf zdroj, 1ohr6u ttto 1blarka t6to tuukclu dodnes. Tak ako na 16klade Slotenskf ch spe· vot • polemike medzi redaktormi, receu1eatml a skla· datefmi sa yYslovovall pnt s6dy o n16Jtna.tlach slet-venakých fudovfcb mel6dlf, tak sa stali at materiálo tfm východiskom pnej vedeckej syntby J. Kresánke 1 50-tycb rokov nál ho storol!la. Vfaaam 1ble rky zostal teda podnes nezmenlent. lebo nepodha obra1 leo n klasickej tradlcli 19. storočia, ale o fudovej hudobnej tvorbe t ôbec. Teda zbierka nemt len hlstorick6 bod notu , ale jeJ vfznam zasahuje aktuá lne do daelnébn aJoveosk6bo k ull6 rneho diania.

Ze toto vedomie nie Je len nacionálnou alebo odbor nou fikciou, o tom svedč! novodobá európska prax. Po dobne ako okolo polovice 19. storočia prichádza v eu róps kom kontexte k určite j realizácii kultúrnej požili davky pri vydávani národných zbierok Judov9ch plesni tak o 100 rokov ne!>kOr prichádza v celoeurópskom trende k urč il nl renP.s11 nrt1 ,. ukt uallzllcll vydávania zbiP rok fudov9ch plesni Prllr>m sa po1ornost verejnosti a vydavatelov neobracla len Ä novýw vydavatelskýw po·

duJatlam, ale prichádza k realizácii velkých reedlčn~cb podujat! zbierok 19. storočia. Vypočltanle týchto by sl vyžiadalo vera miesta - a

preto sa obmedzlme len na naJvýraznejšie edičné l!my. R. 1951 vychádza velká Sušllova zbierka u~ v 4. vyda nf, v polovici 50·tych rokov vychádzajú v Soviets kom zvä· ze na)dOJežlte jšle staršie zbierky v kritickom vyda ne, v Nemecku vychádzaltl his toricky rekonšlrukčnd zhiPr· ky, ktoré k textov9m zbierkam prináša Itl nápevy ale azda naJvllčšle edičné podujatie sa uskutočnilo v Pofsku, kde medzi rokmi 1961- 1971 vyšlo 55 zvllzkov Kolborgovyr ll zbierok, v ktor9ch sa dodnes pokračuJe. Ak berieme klasické zbierky 19. storočia, dalo bY sn povndo f, že Slovenské spevy patrlll medzi prvé velké edičné celky, ale poklal Ide o reedlclu týchto - dnes patria zre jme podla doby vydania k posledným. ...

Kolko Je dnes vydávaných edičných typov klaslck9cb zbierok, tolko reedlčných prtstupov k nim at nachádza· me. Nachádzame medzi nimi celO paletu, od jednod u• chých mechanických totoreprlntov (napr. L. Ha u nt -J. E. Schmaler. Volkslleder der Sorben ... 2. zv. Berlin 1953), kriticky komentovaných vvdanl s rozsiahlym ve· deck9m aparátom (edf cla O. Kolberga a reedlcle B. Bar· tóka ), nové vydania zbtnrky rus kých Judovýrh p1esnl l. Prača z roku 1790. kriticky doplnené v 5. vydani V. M. BelaJevom až napokon po kriticky prehodnotené a doplnené vydanie ako IA to v prlpade Slovensktrh spevov. Nechhame pritom bokom otázku vllčlel alebo menšej miery autentičnosti toho·ktorého typu vydtmta, u! aJ preto, ža každé zbierka vzhladom na svoje lndl• vlduálne redakčné problémy prlná!la 111 osobité reedlll· né problémy a prlstupy.

Slovenské spevy prln61aJCI osobltt ptnblt!my a l • l nbfadom na to, le z pôtodne 3·nlllkovl!ho wydania mt mat aot 6 tydanle 7 n lilkot, teda ' pnfcb troch zd1· koch Ide o reedlclu wo tlastnom zmysle s lota, aa tld l!o ďalii le 3 n ilzky obsahuj6 notf materiál 1 po1o1ta• lostl Prlatefov sloveoskf ch spetoY a s iedmy nlilok ba• de obsahova( regi1tre. Zatial 18 v te Jto recenzii mill .. me dotfkať len pnfch dvoch doteraz vydeafcb ••bo kov Slovenských spetot,

••• Prv9 t vllzok zbierky obsahuje rozsiahlu Ovodntl stat

od vydavatera L. Ga lku, v J..torel načrtáva koncepci u celého 7-zvftzkového vydania. Po krátkom "Otoda k druhému t ydanlu" (str. 7-81 nasleduJe historická šttl· dia "Vzni k Slovensk~ch spevov" (str. 9-21 J, ďale! ,.Vy• dhanfo a ohlas Slotenskfch spevov" (str 23-31) Jed· ro redakčného (!Vodu tvorf star "Redakcia Slovenaktcb spnov" (str 41-59), v ktorej sa autor zaoberá zá· kledn 9ml technickými, pramennokrllh'k9ml a koncep!!· n9ml otázkami vydania. Dotýka sa týchto tematlck~ch okruhov: ZberateJsk9 výber a zápis plesni Redakčn9 výber o prepis plesni Odbornd redakcia Slovenských spevov. Vll!stného nového vydania sa dot9ka osobitne kapitola " Druhé vydania Sloven~kfch spnow" lstr 61-771 s časťAmi · Edtené poznémkv. Vvo;vntllvkv značiek

Redaktor prvého Vl/dania Slovensf(Qch apc· vou Jtln Kadavý.

a grafickej tlpravy, Spracované pramene a Ich skratky. Edičné poznámky a úvod sil v skrátenej podobe zvere!· nené at v ruš tine, angličtine a nemčine. V!latky tieto state uvlldzajll lllroký okruh problémov nielen k deji· nám tejto v9znamnet zbierk y, k jej formovani u, ge· néze, k lndlvlduélnym koncepčným a redakčným otáz· kam, ale al zdOvodnPnle koncepcie druhého vydania L. Galkom VId ief v nich nielen náročnú prácu reedl· tora pri prameonel ldentltlkácll množsiYa r oJJtrús!'nýcb rukopísow, rakoniUru kclu textovfc b a hudobnfch pred· 16h, a le aJ diJkladnoaf a a krlblu prfstnpu autora k tejto práci, ktore j venoval bezm61a dvadaať rokov.

Vlastn9 toxt druhého vvdanla prvého zvllzku obsahuje materiál a kritické doplnky v rozsahu str. 119-580; lruh9 zvllzok prináša Ion vlastný novovyda n9 text v roz· ~abu s tr 5-601 vrát11ne p0vodn9rh vst upn9rh stali po· verených redak torov Prlotefov Slovenských spevov !Ján Kudav9, Kd rol Ruppeldt)

V novom vydunl L. Gl!lkn vychádzal z pOvo•l"hh r u-kopisov ako po hudobneJ tuk tP.xtovet stránke Rešpelc·

(Pokračovania na 7. atr .)

Koncerty v SF •.••. 111. 1174

Uv8deniu ll. symfónie c mol pre sop-Mn a alt sólo, mleš11ný zbor a veľký &rchllster od Guatna Mahlera, ktorá by ut aamotnA postAčila na vyplnenie 1nd "~ho celovečernéh o programu, pr edchá· ezalo vystúpen l fl vynika júceho francuz akeho čelistu Mauricea Gendrona, ktorý 11a skvele j technicke J, štýlovej l umelec· kil l úrovni predni esol sólový part Kon· certu pre violončelo a orchester O dur, ep. 101 od Josepha Haydna. No Gendt·o· novej hre sme obdivovAli nie tak tech· nlckú Istotu Ako predovšetkým prlklad-n ú vyvUenosť jednot l i vých t nterpretačntch zložiek: discipllny, usrachtllostl,

frlltli' LÍ :: ~A·y CENDRO,\ .

vio/oltčeli., ta ,\launce

s.pevnOBll a krásy tónu (hra l na stra-dlvArkacb 1. f rézovania a svojráznej tvo-r i veJ Invencie. Zásluhou dir igenta Zdeň· ka Kellera bol dôkladne vypracovAný aj orcheatrilny sprievod a výborpe vyvé· tent jl!ho zvuk so s6ll!.tom.

Koslerova tnterpt•efáciH Mahlera moh· Ja plne uspokojiť l najnáročnejšleho po-sluohAča. 11prlek rozfahlosll velkých hudobnfch plôch l napr iek ut•čllému llpomalenlu hudobného t>rlldu (v Košle· rove f interpretAcll trvala symfónia pl-ných 90 minút). dominovala v ne) pravé nllhlerovská zvuková ušfac htllosť, oso· bití! fil-ozof ická meditácia (v tomto sme-re me poznali (falšiu črtu doteraz ne-prejaveného Košlerovho di r igentského lllltur elu J. jedinečné vypracovAule detal · lov a čo Je najdôležitejšie, pravý tvori· vý ťah. Takáto reprodukcia dokázala plne zau j ať aj poslucháča ži júceho vo vlre prudkého živo tného tempa XX. sto-t·oč la . Opätovne sme sl potvrdili t>ravdu, !e nA!! orchester (e schopn9 podA ť pod tAktovkou silneJ dirigentskej osobnosti vý)aldl], uy!>la na sklonku uplynulilho roku N ~dieli Supraphonu obsiahla tex touo f otografická publlkdcta S u et o u i! o TIe r nl dl v a d l d. Autor sl u ne/ všl ma l11~ tórlu uýuofa opernef budouy a po-tom nás pozý va na obsiahlu prechádzku po dwadldch Talianska, ostatných európ· slcyclz t sámorsk.~ch opPrných centier, 11ko tlf popredných operných d/IJadlel u CH-OliMtlrw. N11~4ua luj l6rlu budo·

~ele s Josefom Vlachom sllbor šplčkov1. Vysoké úroven Interpretácie, zdatná In· tonActa, nezlyhAvajúca kvalita suhry, op-timistické nadšenie a vrúcnosť - vlast· nos( takA typické pre aj u nás v:Utý pojem .,českého muztkantstva" je nevy-hnutnou súčasťou špectrtckého pre javu t ohto telesa. S elánom, osobi tou prte-bo jnostou, ale l so zna menitým vypra· cova nfm dynamickým, s pevným rytmlc· kým pôdot·vsom a prlklaclnou dtsctplfnon stvúrn ll i t'n~kf hostia úvodnú Si n foniu tn Es od J. Myslivei!ka. Punc autcntl č · nosti, pt·ového romant ického rozletu ran-tózle, temperamen tu, alo aj tónove j usrachtllosti a pl'lkl adného dynamtcké ho tiPtlovanta chm·aktertzovalo t>o«..anic závernl'nef Serenády E dur pre sláčiky op. 22 od Antonfna DYaf61Ul.

So s(tborom spoluúč l nkoval český kla-virista taki sto prvej triedy - l'f•n MD-ravec. Moravec sa t>resadll u nis ako Ideálny tnterpret Beethovena ( IV. kon· cert), Brahmsa (Koncert B dur] a ten-tokrát sa zaskvelo Jeho umenie vo vy-nikafucom, nozabudnutelnom podan! Mo-urtovfch k lav!rnych koncertov Es dur [Kocbcl 449) a A dur (Kochal 4881. Mo-rnvr ova snnho tlmoči ť do dôsledkov čo na jvArnP. fšlc aut or ov zá pis za stíčasné· ho suverénneho zdolania všetkej tech· n lcke~ problematiky a štýl ových požta-dnvlok dom inovala aj tentoraz. Moravec je typom umelca, ktorý pri všetkej exaktnosti hry dokáže navyše prežlarlt r eprodukované dielo svo jim osobltn9m pr ístu pom bez toho, aby to len mállč· ko vybočil z hranic štflovostl. lebo Mo-zar t n ie je tba krehký, spevný, kultivo-vaný, elegantný, ale aj zvukovo perlivý, vJdv vrCicny, živý, plnokrvný a priam Ideálno tónovo sformovan9. Priam vzo-rový prik lad dôkladného drobnokresob ného vypracovan iA, podriadeného účinku cel ku.

ll. a lZ. IV. 1174

Na dvoj ici týchtD koncertov odznelA časť programu. nll1ltudovam''ho pre zol · l"td SF do ~SR. lntE'rpretáclit prP.zrá· dzala stnrostllvú prlpravu , naplit ti pozor-nosť hrllcov a, sAmozrejme, že potom istot tt techtllcká šla r uka v rukA l s pre-svl'ci č• i vosťou podania. Lltdlalav Slovák clmnonstt•oval v znamenite J forme naj· h~fl~l !' stránkv svo jho dirigentského ru-kopi~ u: sý tu zreternosf. dOklodné vypra-CO\•anle partlt kapitolky o opere Slovensk~ho nd· rodt:(ollo dluadla a o divadelne{ budoue u Ko!,lc /ach. Obe sa, ~lat, hmýria fakto grafický mi nepresnostaml hlstorlck~ho l lw llnotwcelto clwrakteru. 1/neď u dru hc/ vete o bratlslavskef opere obJavu{e sa prma{men~om nepresné kon~tatouanle, te "Bratislava do pruef suetouef vu,ny patrila Maďar s k u", o pár riad· kov nižšie sa zasa dol'ftame, !e sl ouen· sk /1 "umelecké sily, ktortl uyrastall a uu:elóuall sa v dobdch pruet republiky, U}Jlotnlll sa na sc~ne tohoto divadla po druhef suetouef vofne• (a čo nástup Ege-mot•!Jcl! ~lakov u tridsiatych rokoch a p r e v a ! n e slouenský sólistický en· sern/IZP u sezónach t zv. slouensk~ho štd· tu?/. Medzi di11gentsk~ osobnosti opery SND IQractu;e Burtan P..OkQJRfl & ujz·

Tradícia a súčasnost v bulharskej hutlbe

Medzi významne)llte udal osti hudob· ného diania Bratislavy v uplynulom me-siaci možno zat·adlt vydarené podujatie, pnrladuné Bulhar ským KUltltrnym stra· diskom v Bratislave a Zväzom sloven-retllc ll mladej spA· váčk'f ad falky Boškovovej. Snivou jem-nosťou a decentným využ!van!m bulhar-slwj ľudovej melodiky korešpondoval s plesitHml l cyk l us Ptattch Impresii pre k lélvlr (v lntr.rpretácll skladatcfovho sy-

1111 M1challa Golem!nova). Boli to drol). né skladbičky, ktoré možno označ1f za nápadité, nie je to však označenie cel· kom výstižné. Na rozdiel od mnohých mtnlatúr, pri ktorých autori kladú dOraz predovšetkým na nápad, bolo v týchto Impresiách cltlt čosi vtac. Možno to snáď nazvať premenlivosťou nálady, ná· padu v zmysle premenltvostl , ktorl1 núka t~m život. Skladatefovl sa tak podarilo vytvorit obsahovo vefml zd!elny cyklus bez toho, že by vážne1šie porušil záko-nitosti tonallty. To Isté plati l o dvoch s!áčlkových kvartetách ( 4. 11 5.1, ktor6 bohatou ~kálou náladových nuansov, pestrou farebnosťou a v neposlednom rade umelecky runkt:ným prekračovanlm hranic tonallty (nie však jej negova· nfm l znamenal! skutočný vrchol kon cer• tu. (Vzorne Ich naštudovala známe Nl• kolovovo kvarteto.)

Dnes sa čoraz väčšmi vynára otázka, čo je vlastne progres? Za každú cenu experimentovať a popierať tradlclu, ale-bo dokázať vytvor it hodnotné dielo pri zachovani podstaty hudobného mysleuia, vlastného vývoju myslenia fudstva, k to· rou predsa len zostáva prltomnost urči· tých tonálnvcb (nte v ortodoxnom slova· zmysle l centier. pričom pri dosahovani novosll treba kl ásf väčši dOraz na oblast obsahu a zdefovacieho zámeru? Len ~of !.kOsme predstaviť situáciu v literárnom umeni. keby spisovatelia začali negov11t !r,gtku pojmov, ktoré majú v hudbe ob-dobu práve v existencii centier ! Ide tP.da ule o to, akým spôsobom niečo povedať, 11le skôr o to, čo povedať, poklar je o čom hovoriť. l z tohto aspektu sa zdá, že bulharská tvorba sa ubet•é správn• m smerom. Neplat! to len o výraznej osob-nosti MArina Goleminova, ale o celej pJ'!· tomnostl bulharskej hudby.

JAN KOVAl

e Kraj ská odbor ová rada, Krajské osvet ové stredisko a Krajská ra -da PO KV SZ.\1 v Ban-sk ej Bystrici ttsponada-ju u dtíoclt 17.- 18. má-ja t. r. .,Stítažnú pre-hliadku speváckych zbo-r ov Stredoslovenské/l o kraja". V Dome odborou

v Zilíne budtí súfaí it detské spevácke zbory a spevácke zbory mládež-nícke a dospelých. e Krajské osvetov~ stre -disko u Bratislave je !..Sppriadote(om • KRAJ · SK.tl-10 FESTlVALU SPEV ACK'YCH ZBOROV. ktorý sa uslfutočni o

dňoch 17. • 18. mája t.r. v Kultúrnom dóme " Orechovej Potôni. • V rámci c yk1u čéi1,:~ ve~eJ

• l ., ,

ry uyst úp i v Bretl1laae

dňa 1 ~o. ,máirf,rf"J·: .v. S"oukupoiA! ($fleu), D. Si-

•mon1cová (•Tcratifr),l }1,' eo~ kornQ · (klav. ~P"ieVÓdji

·. Umelci k v·fročiu SNP

V cyk le koncertov k 30. výročiu SNP, ktorých Iniciátorom Je Zvnz sl o· venských skludate!ov v spoluprftcl s MDKO, Slov-koncertom a ústredným domom pionierov o mlé· dežll vys túpili v Zrkadlo· veJ sien i OUPM Klementa Gottwalda dih t 14. 111. t. r. flautista Vladislav Br unner ml. a klaviri sta Ivan Palouič. Obaja umel -cl v r ámci dvoch polre-clté lov predstavili diela domácej a svetoveJ tvor-by a tie najpozltfvnofšle črty svojho umenia.

Vladislav Brunner ml. je u:! dnes umelcom, kto-r ého muziká lny prej

figaro v Košiciac~ Po vzorovom naštudovanl Smetanovho

llaltbora a posoblvej, v mnoh9ch zloZ Uch lokálne kritériá presahujúcef lnsCP.· ntcll Catkovského Plkovcf d&my. popa· sova l sa su bor opery Státneho dl vadia ' Ko§lclach s jedným zo zákl adných U· tulov svetoveJ klasiky MozarloYou Fi· pro•ou sudbou. Stretli sme sa s na· Mudovti hry. Ak sl Beethoven v tempovom ol.nnčent v l. času ž1nda ,.Allegro con brio", tok to bol u Chcrkas~okébo do· slova požiar, živel, ktorého náporu má· lokto dokázal odolať. Adagio PatetickeJ sonáty malo spevnosť. citový ponor, pri kladné plastické vedenie melód1e l vo vcdTafillcb hlasoch; ale of určitý vyslo· vene romantlck9 náter, ktorý plne do· mlnoval, bez ohfadu na nafm!l tempo-vo dost bezohfudne rozkolísané fln&lne Rondo. Cherkossky je však vefký mág, umelec neoplsutefnef výrazoveJ sily, kto remu, ako sa zdá je dovolenó v!>etko!

Schubertova Sonéla A dur op. 120 so svoJimi typicky romantickými spevnými témami prveJ časti, štrokodych9m An· dantem a r9chlym spádom finá le 1e pre

zápalom. potrelmlim pre inter· prettícirt dtel vyl eorenýclt 110 ::/lkladc prugresumej ta•recnej tec1tmi.·IJ. Hedzi tarrcémknu r·y . nikli l re11a /lortvatlrorri a Pál Solymos.

Rezi,l r-choreograf Sá r11lor

Clenot•ia baletného stíbor tt z Pécsu v Krulronmr tanci - na ~talrlcrovu hudba, v choreo(lraftl Sátrdora Totho.

Toth oa uber/i cestou \l Be-jurta, č tm net vrdmt, ze ho ko-ptrrtje. ~a ::ákloel pre drobnokre~obu. pre naplnen l t~t · doslova kaldóho tónu neopnkovatefn\ Itl P.lllOCIOJiálnym núbO)Offi, V lllo de Ft'u ' č. 1 a l:. 2 od Ollviera 1\tossiaena n ~ črcl Cherkasskv v dramaturgii kom flr· tu nujdalcj smCI'Om k hudbe XX. c; to· · roi':I;J. Opntovno su potvrdilo, :to kto má, velké tvortvé ll koncepčné sr.hopnosti pre hudbu ostatných stylov, clokálfl th~· to kvality plne preukilzaf aj v hutJb.e modernej. Suverénne zvládnutó tec;'lnl'r. ké úskollo, doslova dravý rytmus, pOt.o; bi vá stnvba boli tým najvzornefšlm 'v,zta1 horn umelca k tvorbe našej dobv. 11 koncertnom pódiu už tf'mer zabudJHLii.! Fanttizla na moll•y Mo;rartovcj opert Don Juan od Fronzo Liszta uzavrela ten-to vcfkolepý trlumr jed~tečného .umel~ ca l keď azda nechceme. vvfadrtf nilla· ké vllčsl!' nad~nnle nad taký111to nknn~ čenlm krásneho večera, ktor(! nko py chcelo pl'lkllncovat fnkt, 2o tqstnvA · Chersknsskóho programu boJ,I 7.nm~rn!'~ skOr na vkus dávneJMch dcsatročf. f llOf možno nekonštatovať renomenál n~ o\e• len technické, ale predovsetk9m t~ot•t~ • zvl~dnulla takojto nahustenet ptfoblElm"lt: ti kv. Na~e konstatovanle a hodndtR.n l i ffill!ila (ak 10 to ešte vhbec moiné)~;

·f .., i., ohfadom na vek klaviristu pokr~člt e-.ta o nlekofko priečok rebrlka vySste.: ľa; znali sme Ideálnu syntézu omraC:uJt;17-1 • . skutočne .suverénni'! techplckelt Isto tv · ~ skokoch, v b'leskových posá!ach 1 o bit ~ dvoch rOk, krásneho vedenia melódie, ktora an! v záplave technlék9ch ozdôb nestrácala sugestrvnu' spovnost a výra. zovú presvedčivosť.

VLADIMIR CltJK

Dru::ba pecskeho a koJick~llo baletu trvá už dlh§f čas a ft prospeind pre oba stíbory. Umtlackl vedríci sl vzájomne L'fP7litňajú profe~tonáltte sktí· Nnosti, čm1 obollacujtí aj tvo-rit•i mvstenie.

Hostia z Pécsu uviedli na lttnt koHckého Státne/ro di· redla päf miniatúr, s úmyslom rná:ornit pribehli z kaidoden· IMito ftvota. Pre stvárnenie teJ .,til.11 11 zvolili lmdob~tQ

sprievod zo $kladieb Albinoni-ho, Vaugltama-Williamsu, l.fa/1-lera, aj maclarskych atttorov Davida a Bn;;aya. Z m2zvov jed tzotlivych kompozícii dwtik cmidil, ze ide o pohybov4: stvarnenie medzitudskýcll vzfa . llov. Choreograf mal pre ten· to tíčel k dispozicii dvandst dobre vy!kolenýclt absolventov budapestianskelto baletného učiliUa, ktorí tlmočtll jeho my!lienky • porozumením a

Prítomní diváci potvrdil{ ~rdečnym ohlasom, že koproduk-cia dvoch spriatelených súbo-rov splr~lla ich očakávame. u sú naďalej pnpravent prijímal vtdfa známych baletov aj (/.le-la nové, s expenme11tálnym zameraním. A. PASTOROVÁ

Oňa 20. npríla t. r. premiérova! baletný súbor SND bal!' / GAJA':'Jt s hudbou A l. Chačaturiarla, v choreografii a réžii F. M Jelariana a v hudobnom naštudovanl A. Vy . kydula. Na mímke sóliMI baletu SND - Gabrtela De-movičova (Gajallé) a Juraj flafama (Dávid).

Prvl kroky na sc~ne opery SND uro· bi! FlVOL MAURF!RY {na snlmke M. Va-floufl//, člen opery SD v Ko~lclach v mtf-/l r.:fnuMho roku. Vtedy sme hodnotili ltl:o Escamllla - a vyslovili plntí spo-koJnos(. R 1 go let t o, v ktorom sa ntfm ll•ur~ry necelý rok po svoJom bratislav-skom dflbute predstavil, umo!!nll presved· tz: sa o tom, ako pokraCute vývot to· lto!o baryt onlstu.

Pll!tava Verdiho ~a!a te v porovnani t lr~Ptovým torrerom ovela vdatne/~la, no z6rovefl neporovnateľne ntlročne/!ila. V cL/asti herecket tvorby sl vyžadu/e vg ra •. ú kre~bu charakteru, v obla~tl s pe· Ddt k et molrutnet$1 dramatický fond, schopnos( vyspieva( extr~mne vysoké po· lo~ ·1 partu l spievania v ,.mezza voce" /potrfl,n~ na/mit v duettlch s Glldouj. f ,r,i/1'1 ! z uvedených potladavlek nezos tal ,l,aur~ry nlt dlžný. Zdtl sa. ie od llllnz:1!!ho vystúpenia teho hla~ eSte zls· tal na zuutno!>tl a jeho celkuvtí vykon ll squ•rtntle. Domnievam .sa, ze tento

Rtgolstto by viac ne! l'estne obsttll na hociktorej česko~lovell.\kej l zahranične/ scen1· {to u~ ostatne duktlzalo 1eho ho~; l ovanie v Klu Zl 1. Speva k ma úlohu do kortalt• vypracovanií a zctWú fhoct Ju splev(l tba od februtlra t. r.J. V oblasti hsrP.f'ket je Jeho kre~;ba plastlcktl, ne prek'ručuJľ1ca mreru vku~;u. Ako charakte rlzal·ny prostr iedok pou:tva krtva/úcu clllidzv {fe to zdd ~a módou mnollqcll dMSTlJÍCh Interpretov tetto po~tavy l mies to k·luslck~ho l!rbu {.,bu ff one storto" nn miesto .,gobbo" 1. Nemusi prehrtfvat ztí rlvtí pomstychtwosf, tlal, strach, N domnelO triumf svofho ~asa, lebo to, Co temne naznači mimikou, dopoote telw hlas, schopnq velket psycholoqlcke/ dt ferencltlcte. Spevtlcky pretav Maur l1rylt sa vyznačute bohatou dynamickou V.-11 lou tod plisoblvt;ch pltln po mohutn• dramatick~ for te 1, pridf'!uftíC sa ver nt! nt1•;en predpisov Verdiho partt túry, alP a1 11/t:t nez sturnt'nej Interpretačne, tra-did~ tulzanskych barytontstov. Teho sJWV

Snfmka: J Vavro

nll' te Iba odspievany v taltanCme, alP aj p6so1Ji taliansky, má pre Tal ianov tJrl::natn~ /rtlzovanle a kantlllnu, ktortf ,n nP.\lrtlca an/ vtedy. ked spevtlk hla· ~om ,)lrd". Hoci spevdk svojim hlaso· l)lím naturl'lom tnkllnute ~k6r k tdetll· rwt lnterprettlc/1 dramatlckgch pasrHl, prcktJapllo ntls najmll teho .,mezza voce"

z Maur~ryho vyrdstol za 1..-rtltky cas ttýborn!{ prl'd~tuvltel talianskych barytó· not·Oclz po~táv {najmll Verdtho}. TrPba lPn dťt/at, ~e v bltzkeJ budtícno.stt obo· lzatt vot register tlloh {pravda, pok/al mu to dovoli repertotlr slovenskgch oper· ttýcli dwadíel) o L ttnll, Joga, Bocca•tegru či Glordanovlto G~rarda.

Rerttnzovant:' predstavenie dirigoval ako host zasltí!llO umelec LADISLAV HOLOUBBK. Pre teho konu pctu bolo l'r;n:atntl vät~la varlabtlita v tempdch, t o leplle umo!llute vynlknat typicky uPrdiovsket kantll~ne, ne~ tednostranne rýchle tempd, na akl1 sme v Bratislave zvytlultt. ·uii-J

,. .

NAš ZAHRANICNÝ HOSŤ Z hfadiaka hiat6rie hudobaadra~atických žánrov je sotva

Jtvormlll6noYf f(nsky n6roll nirodom vyslovene .,neoper-nfm", Z krajiny " ttalclch Jazier" pod polárnym kncbom vy-ileJ dak Y poslednfch rokoch celý rad spevákov, ktorf sá vftanýml host'aml na javiskách operných centier. A nie je to iba jeden z najvlii!ilch Borisov a wagnerovských basistov po-alednáho ltvrťstoroi!ia Kim Borg, ale aj mladlia generácia , reprezentovaná Iyrdcky i umelecky impozantným zjavom te-mer dvojmetrcného basistu nádherného, "čierneho" timbru Martti Talvelu, wagnerovskými tenoristami Calliom a Nuot-tiom, univerzálnym barytonlstom Tomom Krausem (Bernstci· no1, EscamllJo v posled nej inscenácii Carmen v MET) , po-westnou Brunnhildou Anitou Välkklovou. Medzi túto flnskct apevácku extratriedu patri ul nlekofko rokov aj sólista opery z Zilrlchu, barytonista Karl Nurmela, ktorého marcové vy-stúpenia Y opere SND (Scarpia, Renato) stretli sa s vefkým ohlasom llrokébo obecenstva 1 tzkeho kruhu operných .,rajn-!lmekrov".

Kari NURMELA

Pochádza s !fnsket Kal'filie. !u sa narodil v rodine obchod-otka, .,. dedinke, ktorá nemá viac n d t r isto obyvatefoy a ktorej názov je totožný s jeho priezviskom - Nurinela. Vy-rastal y Helsinkách, kde sa ro-dina presťahovala a po skon-čen( stredolkolských !ltúdit za-plsal sa y hlavnom meste na Vysokú obchodná ilkolu , aby pokračoval v stopách otca. Sú-časne začal spleuť y amatér-skom zbore. Napokon sa r.oz-hodol, lnlplrovaný matkinou radou, pre súkromné iiUídlum •pevu. Po roku vyhral u:l hlav· nú cenu na siíťažl mladých f ln-akych spevá kov. Po dvoch ro· koch odilliel na Akadémiu mú-zických ument do Viedne, kde pracoval pod vede nfm pedagó· 1a SergeJa Radamsklího,

e Po trojročnom pobyte na Akadémii vydal som sa na lltu-d 1Jnl1 cestu do Taltanska, kde som prešiel rukami viacerých učitelov. Ich metódy boli odilš· né len v jednotlivostiach (nie-komu zrejme sedl viac ten, iné-mu onen) - v základoch dy-chovej techniky a budovania speváckej masky boli však v podstate jednotnt. Na pevných základoch, ktoré ml dal Ra-damský som nemusel za svo· jich tallanskych pobytov nič podstatnéh o menlf. Spev je ra-dosf, ale a j s us tavná prá ca . Studoval som šest r ok ov, 'pri· čom ner4tam týždne, ba mesia. ce str!vené u talianskych pe· dagógov, v podstate s a učlm dodnes. Teraz je mojlm peda·

gógom milánsky maestro Artu -ro Mer lin!, dlhoročnf hlr.sový poradca Scaly, Sám nikdy ne-stál na javisku (je žiakom Per-t lleho ), čo, pravda, v Obec ne-vylučuje, že nemOže nepozna ť zákony spevu. Talianska v oká l-na ~kola je pre mňa alfou l o megou.

To aie at alod nekrltlck6be

"ilalomana" , ale skúsenosť zre-lého umelca.

Prvou Alácioo Kari Nurme lu bolo v sezóne 1962·83 operné divadlo ., Detmolde. · V priebe-hu desiatich mesiacov Rpieval tu v stotr idsiatich predstave-niach a Yytvoril peknú h ŕbu úloh, okrem menifch prlležl-tolltl debutanta i Kalchasa v Wgénii v Aulide, Beckmessera v Majstroch spevákoch a Man-dryku v Arabelle. V rokoch 1963-66 bol Nurmela angažova. ný vo Freiburgu a začtna s pohostinským vystupovanlm v neďalekom stuttgarte, Wlesba-dene, Mannheime. tíatile dve sezóny je sólistom opery v Braunschweigu - to je vlak zároveň uf v úväzku Wilrtem-bergskej ltátnej opery v Stutt-garte. A potom už nasleduje velké operné divadlo - ZU· rlch , kde nachádza optimálne podmienky viestranníího ume-leckého rozvoja. Jeho dneliný úväzok y zUri!lsk"eJ opere pred-stavuje tridsať predstavenl za sezónu, ktorý sl plni po dobu piatich mesiacov zbytok roku trávi na pohostinských vystúpeniach v operných cen-trách NSR a u ž aj Talianska. Do pozornosti talianskeho pub-lika zapfsal sa Normela kreá-ciou Tonia z Leoncavallových PAG na scénach Teatro Com-munale vo Florencii, Teatro Commonale v Bologni a Teat-ro Carlo Felice v Janove. a pnej scéne bol mu v postave neiltastnlího principála pa r tne· rom dodnes prvý tenor MET, nestárnuci Ricllard Tucker, Y Bologni a Janove y Tali"ansku velmi populárny Gastone Lime-rilll. V čase, ked' i!ftate tieto riadky, má Nurmela ul za se· bou americký debut ., Seattle, kde koncom aprlla splna! Aesťkr6t Ton ia (opä( s Tuckerom ).

e Za dvanást r okov profe· slonálnej činnosti podarilo s a ml nadobudnl1t široký reper· toár, predovšetkým v oblasti ta-lianskeJ opernej klas11a Giovanniho.

Aké sú vale umelecké plá· ny a túžby?

e Nechcem byt neskromný, ale poklllf myslite na operné úlohy, tak pohtad na mOj ro· pertolir prezrlictza, že s vefkou vačšinou bac·y!Onových portov svojho odboru som sa už po. pasoval. Ako uloha budúcnosti pľlpadá clo uvahy azda Verdi ho Falstaff. sotva však skOr ako za osem-desať rokov.

Chcem vera splevllť, nie pre peniaze, ale pre radost zo spa· vu. Preto netúžim po živote z lietadla na lietad lo, z hotelu do hotelu. ľo neznamenli, že sa netešlm nu svoje hosťova. nia po Európe a Amerike -ale človek musf poznať hranl· ce a vystríhať sa možnosti pre· plnanla organizmu. Chcem na-ďalej dotvárať postavy svojho odboru, pribllžov11f sa k Ich In· terpretačnému Ideálu. Tl1žlm po čo nojl!Astejšej spoluprár.l s veľkými dirigentskými a re-žisérskymi osobnosťami, ktoré dotyky s týmto Ideálom prlbll· žujú. Zhováral sa : B. DANULlC

Lombarďan ia Pre znťtmeho tallartskeho dir igenta Lamberta

Gardelliho sa stala Budapešt druhým domovom. Od minulého r oku je hlavr1ým dir ige11tom le t nýc/1 operných predstaverti na Margit inom ostrove a začiatkom aprcla naHudoval so súborom Státnej opery málo uvádzanú Verdiho operu - drama-tickú legendu Lombarďa11ia. O spee/i bol uaozaj triumfállty.

dené Artdrásom .\1ikóm, md svoje najhlbšie kvali-t y v hudobnej zložke. Gardellilto vklad nespočíva le11 v autentičnosti naštudovallla, ale presviedča štrolqím .~pektrom orchest rálnych faneb a boha-tott dynamickou paletou. V skvelej forme sa uvie-dol zbor: .s vysokou hlasovoa kultúrou spieval jemné picmi.~.•imá i sýte fort e. ll/asy sólistov v ensembloc/1 a vo vzrahtt k orchestrálnemu sprie-vodu boli majstrovsky zladene.

Po Nabuccovl sú to Lombarďania, k t or í otvára· jú obdobie prudkého rozmachu tvorivých síl mla-dého Verdiho. Opät pouziva libreto Temistocla Soleru, v ktorom 11achádza hľadané silné charak· t ery, vyhroten~ sit uácie, dej plný vzruchov, no i nelogičnostl, takže divák sa potrápi, aby posti· hol všetk/l stívislosti osnovy. Podobne ako v Na-buccovi, dej je založený na vztahoch medzi ná-boženskými doktrínami a na politických rozpo· roch. Predovšetkým v troch hudobných častiac/i sa už v tom čase ozýva Verdiho génius: v zná-mom zbore "O Signor, che dal tetto natie", v Giseldinej modlitbe Salve Maria a v terceto Gi-selda-Pagano-OrorJte. A je tu jedna zvláštnost -miniatúrny ,. 1ntsťový koncert", zaradený do me-dzihry v poslednom dejstve, ktorý bravúrne pred-niesol Mihály Sziics.

Predstavenie režijne citlivo a kultivovane ve-

~ --- "'\.

Sólist ické obsadenie pozostáva takmer výlučne z mladej speváckej generácie, a tá je dnes v Budapešti reprezentatívna. Dominuje predstavi-telka Giseldy, 23-ročná Sylvia Sassová. Táto mi-nuloročná víťazka meclzlnárodnej speváckej stí· taže zo Sofie je príkladom ttmelkune, tt ktorej sa spťtja vzťtcny prírodný hla.~ový zdroj s uvedome-lou vokálnou teclmikou belca11tovélto rťtzu a nie Jcaždodennými heregko-dramatickými schopnosťami. Preto sa Sassová pohybuje v dramaticky ko-lorattímom parte s absolut1wu istotou a be:~: naj-menšieho forsírovama preráža mohutný zvukový aparťtt. Vítaz minuloročnej Carusovej súťaže v Rio de Jartetro, mladý ba.,iNta Kolos Kováts za. ujal čistotou a leskom svojho zamatového mate-riálu a §týlovým frázovaním. Další mladí sólist i Peter Kelen, István Gáti, no predovšetkým skú-serlý a vynikajúci dramatický tenorista Ferenc Szänyl vhodne doplrrali sólistický ensemble.

P. UNGER

Zo zahraničia Na I V. Medzinárodnom festivale pollllckej plesne .,Rote L1ollnr" v Ber llue sa zúčastnilo vyäe 30 sólistov a súbory z 23 kra)in, vrátane Afrik y a Latinskej Ameriky. V tomto roku sa fcslival nskutočnll pod heslom solidarity s c!lskýlll ľudom

Nn tohtoročnom Bachovom fesllvale v Londýne a v Oxforde [)O• pri diele J. s. Bacha odzneli aJ skladby gréckych. francúzskych 11 najmll španielskych tvorcov, u viedli Rameauovu operu Gala::~tnl Indiáni. Okrem anglických Inte rpretov vystupll aj" rrancuzsky ensemble "La Grande Ecurle et La Chambre du Roy s dirlgen· tom Malgoirom.

Katovický skladater Witold Szalonek, Inšpirovaný umenim Fran· cl~ca Goyu komponuje triptych " Los Capc•ichos". Prvou skladbou cyklu je Koncert pre slác!kový orchester, druhou Koncert pr11 dychové nástroje a tretou bude kompozfcla pre symfonl~tý or· chester.

Sto rokov od prvého uvedenia Ntlloplera od Johanna Straussa pripomenula sl rakúska televťzia tnscer.ciclou tejto klasickej ope-rety. V réžii Otta Schenka spievali a hrali G. janowitzová, R. Hol· mová, E. Waech ter, W. Kment, W. Wlndgassen a dalšl. Hra li V!edenskt filharmonici, dlrl~;oval Kari Bohm.

Na programe tohtoročných letných predstavonf v Pr!rodnom dl· vadle na Margll!nom ostrove Je Erkelova opera László Hunyadl s Róbertom Jlosfalvym v titulnej 111obe. Lamberto Gardellt na· !ltlcduje Boitovho Mefistofela s Jevgenijom Nesterenkom v titul· nej úlohe, Mar iou Chlarovou a Lobletom MeroUom z milánskej Scaly. Alda odznie pod Gardelllbo taktovkou v medzinárodnom obsadenf - s Anabelle Bernardovou, Tamarou Sh1avskou, S~ndorom Kónyom a Jevgenijom Nesterenkom.

DJ)a 10. júla 1975 oslíivl Carl Orff svoje osemdesiatiny. K teHo pl'lležttostt u ž teraz pr ipravujú svetové orchestre a operné scény jeho diela.

Hans Werner Hen.le uviedol v Londýne svetovú premll\ru svoJej novej skladby, k torú nazval Hlasy. je to "zbierka plesni" od rôz· nyc h básni kov z rOznych končln sveta Mnohé z nich sú slh19 spoločensky 11ngažované, majú pt·otlvolnový zmysel. Kritika sa pozastavila nad šlrkou hudobnej reči skladatera, ktorá je m ies· turni lahko zrozumltelnä, Inokedy počlta 1 s prvkami konkré tn9! hudby.

Christiane Ed!ngerovú, nemeckl1 h 4sllstku, považujú za senzáciu poslednej sezóny. Toto označeme sl zlskala najml! lntec"l>retélclou Schonbergovho koncertu, v ktorom údlljne objavila viac nových odtleuov. Kritika hovor! o Jel VIrtuozite ako keby mala .,!>est prstov".

Známy holandský hudobný skladater a vedec Mac·tus F lothuls sa stílva nástupcom profesora Reesera na katedre hudobnej vody v Utrechte. 1

Henryk Szeryng daroval svoje Quarnorl husle, ktorSích cena sa oa hadu je na približne l mil tOn korún, Mexickému národnému orchestru.

V Bratislave dobre známy soviets ky klav irlstd Lr.v Oborln zomrel p c ild nedávnom vo veku 66 ro kov v Moo:;kvfl. Plltl'll k · sp i čkovel shupine sovletsk ycb In terpr etov.

v NDR venu jt1 stále vefkú pozornosť starej robotnlcke! plesni. Tretie člslo casopisu Musik und Gesel lschaft prináša opllt nov6 pohladv n a tú to prob!P.matlku .

Bulhars kf s kladater Pančo Vladlgerov Sil uužll 75 rokov. Mnohá (Ph o skladby sa hra (ú na európskych pódlú r:h 11 obdivu je s11 naJ· m!l jeho umelecké využitie bul harských nfírodnvch zd rojov.

Na schodiš ti berllnskoh o m úzeA Pergomon uvlodll pred nedávnom sc.énlcky Hll.ndlovu Ódu na mier.

Trtevlzne vystúpenie s pevlika Thea Allam11 so Sehumannov9m cyklom Básnikova láska sa považuje za prvoradú udalosť v hu· dobnom živote NDR. Dokonalosť lnterprc>tácle sa dáva ako pri· klad v estetickej v?chove mládeže.

Rumun\ vydali novú monografiu o svojom najvýznamnejsom skla· datefovl G. Enescovl. Autorom te M!rcea Vntcana s i

ALICA BLSCHEKOV A

RENESANCIA HODNÔT (Dokončenie z 3. str.)

toval zmeny a zásahy pôvodnej redakcie, prlpadné opra-'Y prevedené samotnými zberatelml. Tieto zmeny oproti pOvodnému prvému vydaniu sO graficky jasne odll e né 1 vyznačené, ako at v poznámkovom aparáte komento-wan6 11 zdôvodnené. Texty sl1 uvádzané v plnom zneni podle pôvodných rukopisov, ktoré často prvá redakcia 1 úsporných dôvodov skracovala. Tlelo nové. doplnenó llxty &ú vy ádzané kurzlvou. Hudobné doplnky sa tý· klU transpozlcll, aby sa hudobnä ortografia z jednodu-llle, v tej s l1vlslosll sa prevledla aj r e konš trukcia drob-ntch detailov, ktorá sa dotýkala tlačových chyb a pro-plsových chýb zaplsovatefov či redaktorov. V podou-Dom rozsahu boli prevedené aj rytmické zásahy. Ak s ú odchýlky vačšlebo rozsahu, tak sa uvádza celý nový a cel~ pôvodný hudobný text.

v samotnom vydani uvádza L. Galka pod čiarou pod Jednotlivými plesľ\aml porovnávacie údaje týkajúce sa

· prlbuzných näpevov ale bo textov zo samotného vydama Slovenských s pevov, ale a f celého materllll u vydaného ' Iných slovenských zbierkach do roku 1907.

Ked1e proveniencie a autorstvo zápisov v prvom v y-dani Slovenských spevov boli neúplné, usiloval sa vyda-vater podla pôvodných rukopisov oba tlelo údaje dopl-niť v takom rozsahu, v a kom to dovorovall pramene. V!etky doplnky: lokalita , kra J (stolice), zaplsovater, rok úpisu a pripadne spevák sú zvláš( vyznačené.

Vydavatet však ponecha l celO pOvodnú štruktúru vy-dania, člslovan le , následnosť plesni, hier a pod., čim • nie Je narušená základná dokumentárna hodnota vy-dania poktar u1 bolo predt9m citované. ...

Vyunie - tak ako nám s tojf k dispozicii ~ P"ýcb bocb nbkocb - splňa vletky dkladn6 pot ladavky kritlck6bo nodbo vydania a je vfznamnfm prlnoaom .. uleJ edli!net praxe. Rovnako pozltlvne je potrebné ... aotlť ararlck6 podobu, Ílpravu, nototlač, kritický a,.r6t, ktor6 robia vydanie nielen prebladaým, ale 116 at aa d6stotnet estetickeJ úrovni.

rt• mal no konl tatout, l e tak, ako v o10be vydan-Ilia Ladislava Galku splnila alounak6 atnomu:lákol6&la fNaa zo .notlch základných povlnnoatl vool oU mu kla-.U.u dedll!at'Yu, tak aj ~ydanteratvo Opua urobilo Mltlltf krok pri realiz6cil po dlb6 roky odkladaného 'JÚlii tatto pre aal u budobni kulUíru takeJ fuada· .. at61aet zbierky.

Zlllerke je ~lak Yýllnamo6 nielen pre nai u odborn6 a lludobat nretnoat, ale •l pre detkých, ktor! maj6 ftfeb k nOmu ludodmu budobn6mu bohatst~u. Vecf "'" v Slovenakýcb spevoch nacb6dzame Yýber naj· llnjlfab slovenských ludoYýcb plesol, pretoi e blnným ktfQrlom vfberu bola eatetlck6 a hudobná hodnota ples-lf. O doterajl om z6ujme o nov6 ~ydao le Slovenských lf"DY nedčf skutcM!noaf, le pnf nhok bol za nie· kthto mealecov rozobraný a bolo potrebné pripravit ul Callle vydenle.

Nové tendencie . v kubánskei hudbe (Dokončenie zo 6. s tr . ) llo se na hudbu 20. sto-roč ia. Premiéra lloldu ollltlam Hirošimy od Peoderackého, výkon y Kontarských čl flautistu Gazzellonlho o podobnO momenty podujati a no mila u pOsoblll. (Nebolo to fost celkom novO; epom1nam st, žo este pred štyrmi rokmi spm 11 v Havane púšťal nové nahrávky Stockhausena, Bouleza, Feldmana a lnf ch. Náš Amadeo Rol· tla (1900--1939) sús tav-ne udr11aval korel'ipon-denciu s hudobnlkml a umelcami, ako napr. s Cowelom, Varésem, pri· eem mu tento konta kt do posledneJ hodmy trldsla· tych rokov pomáhal pri llrenl hudby s Fllharmo-olck9m orchestrom, k to-rt viedol až do svotct smrti.) Po mojom návra-te na Kubu som pri Jednal komentovaneJ pro-hr&vke zist il, že to lst6 11 prihodilo nlekofkým moJim kolegom, ktor! sa ttrethall s t9mlo zvu-tlntm !aktom. Veršav-Uf festival bol teda ži· tým Impulzom, akýmsi Yýcbodlskom pre kubán-sku avantgardu.

• Roku 1964, koď na· te predstavy dozreli, w porladall sme vo Zvll· • splsovatefov 11 umel -&ov prehrávku koncertu pre klavlr S o n o g r a-a a l. (1963) , na ktoreJ .. zOčastnlll: Jueo lllan· -. Nltalie Gela• a a ko llosf Juhoslovanský skla-dater Obruowii!. O dva !l!dne pripravil Juan •1anco tieZ. na pOdo Zvn-' " ľl ~ Od jlOS(Itf' h llOY(· p:ul. koul, IO lllet hudby,

vzniklých na Kube. Krát-ko potom Manuel Du· c hesne ·Cuzán, dirigent Národnóho symfonic ké-ho orchestra uviedol pr· v~ z cyklu koncertov ,.'l ovo) hudby", zložený z diel pofských a kubán-skych umclciW ( Bolrd. Galan, Bacewlczová, Bianco 11 PPndereckl ).

• juan Bianco a Jo ( uUlOr toh tO článku) na· !.ll s me vodcu a usmc r-novatera v Manuelovl r.uchesne·Cuzánovl, k to-rého práca na popula r l-zovanl novej hudby v fo-mu zvere nom telese ta k-mer dosahu je vefkosť no-vého koncer tného d tela 1 Mirodn9 symfon ický or. chester sa dokáza l vy-rovna( s ta kými autormi. a ko s l1 L. Ferr ari. M. Ca:.· llgllon l, W. Klla r, De Pablo čl B. Sch!l ffer] . O rok neskOr Hector Angu· lo svo jim Triom pro fl autu, husle a kl avlr (1965) vychéldza z alea· torlky a Sonátou pre ll nás tl·o jov (1967 ) pristu-pu je k o tvoren ým for· má m. Kratko potom sa do nášho prl1du ( klo1·~ publlclstl nazvali ,.avant-ga r dou") zač lei\u je Cer-los Farlňas, a to premlé · r ou svo jho d iela Kus pre kla vlr (1966) a Oda pre orchester.

• V stíčasnostt sa zo-znam roz~lruje o mla-dých \WlleiCOV, ktorých r ady .a rozMstajú: R&-bertn Vlllere (Zbor pre hlas a orchester, Kvarte-t o, skladby pre klavlr atď. ) , Seraio Fernández (Oda na mttveho vo fa-ka. komorná hudba, !od· na opera atď. ) , Cerloa Meluolm, Calizto Alurez a da l sf. Dokonč u j(l sl od-bornO prfpra vu, zatlna jO sa ob!avovaC na sc6ne tzv. ,.a vllntgardy•.

• V EurOpe je betné hovoriť o vplyve Stock-hausena, pripadne Xena-klsa 11 ln9ch člnltefov, ktoré ~a prenásalú z kon·

Rok českei hudby V Roku českot hudby, kedy sa

zhodou okolnosti sústredilo tolko jubileJných výroč! ceskcl hudby - spomeňme al výročie: 50 rokow ochotnfckebo predatavenla Preda· uet nevesty' • Treučfne.

v histórii ochotnlckych oper-ných predstave nl na Slovensku mOžemo podfa J. Kudl u uvlest Slo-venský spevokol v Tisovci, ktort uí 2. augus ta r. 1903 pl'&dvledol Smetanovu Predand nevestu (ale l Iha jediné dejstvo ). Prof. M. Rup· pe ldt md zasa zásluhu na tom, že 10. decembra 1919 uviedli v Bra· Uslove Prcda ntí nevestu s polo-prafeslonálnym kolekllvom. Trenčln, staré s trodls ko panstva

Ma túsa Cáka, zostáva ako vzor pa·e slovenské mes tá. Tam sa zišli vi.etky spoločenské vrstvy v d iva· detnom spolku Hviezdoslav a v

Predaná nevesta v Trenčíne a nadšenom (!sil( celého zapálené· ho kolektlvu a hlavne dir igenta .... podarila. V dňoch 5., 6. a 7. IV. bOoO lo teda historické predstavenie v Trenčfne v h oteU Tatra. Pr vou Ma· rlenkou s a zaskvela A. Stral!ov• ik6, sOIIstka moravskosllozskeho Národného divadla v MoravskeJ Ostrave, ako }anlk t r iumfoval V. Stadler, poprednt sólis ta Nll· rodného divadla v Brne, v Olohe Vaflka upOtal !cho brat Václn Sindler. Všetc! účlnkujdct sl za· sltí!lll pochvalu. Bez tzv. dlletan· tlzmu, často vyslovované ho s poht danlm, nebolo by umenia .

spevokole Sokola, aby oslávili s UI výročie nar odenia génia českej hudby B. Smetanu. Dušou ce lého podniku bol prof. trenčianskeho gymndzlll Karel Kludk, rodAk 1 Velke j na Slovácku, pocb6dza z kantorskeJ rodiny o Je odchovan· com zásad zbormaJstra Ferdlnan· da Vacha a neskoršie zem1ktm lnSpektorom pre budobn\1 vtcho-vu v Brne. Dr. K. Klusák mA dnes 87 rokov 11 ži je, dusevne svle!l, v Brne.

Dnes s l nevieme an l preds lovl f, aké Cal kostl sa muse li prekoná-vet, aby sa mohol uskutočnlt takt zodpovedný umelecký čln. Vcfaka dobrým vzťahom k popredným umelcom, s verkou mierou húžev. n11tosll a trpezlivosti podar tlo se K. Klusákovi vytvorit spevácky zbor s 87 členmi a orchester (23 ochotnlkov zo Sokol11 a 15 vycvl·

čených prlsluJntkov vojenske! po· s6dkoveJ hudby - kapelnlk Motal, pešieho pluku • Trenčlne) . Ob· rovs kO prácu nAcvlku nAročnel opery doplňal dr. KluaAk výkla· dom a preclnOkaml o Smetanovl· a českeJ hudbe nielen v Trenčlne, ale l v llrokom okoll úpadného Slovenska a na Morave. Prt skúš-kach hral tlel na klavfrt dr, IC. Netvera, prealdent a6drle v Tren· eine, s yn )OMfa Nllveru, ktor t Sil preslá vil mubkfm 1borom na Mo-r ave. Jeho zásluhou zlskal dirigent K. Klusák par tltOru Predanel ne· vesty na dôkladné 11 poctivé š tO· d lum. R6flu mal fr. Vile. Baletnt zbor necvičila H. DrUkowA·Stlwaro· wa, scénlckíl výpravu navrhol aka· demtckf maliar Joeef Boloubek s Jar. Koubk .. , kostfmy zapožičala BratislavA a moravsU divadlá . A tak aa dobrA vec. po htllevnatom

U trenčianskeho národnostne zm lesa ného obyvatelstva 11 v §1ro· kom okotf vyvola lo predstllve nla Smetanove j komickej opory bO ril· vt ohlas a tak predstavenie opa· kovali po i!tvrtt l po pla ty raz (ll. a 12. má Ja 1924 ). Kritika prá· vom zdOrazn tla umeleckO úroveň predstavenia pod vedantm prof. K. Klusáka, k toré ho manželka spieva. la v zbore a všemožne mu pom6· hala. BOHUMIR ST~DROA

Pohľad do KoAic Dramaturgický plán lt6tnet fllbarm6nla v IColleiHll

má !asný 11 do de tailov premyslený ciel: pokraeovaf v začate J ceste programovej llnle, venovať velkO pozor· nose súčasneJ slovenskeJ h udbe, klá sť pred orchester čo. raz vy!.sle ná roky v dosiahnuti kvalitne J reprodukčnej urovne. AJ keď v tejto sezóne uplynnle 5 rokov od prvOho koncertu f ilharmónie, bude toto malé Jubileum len pokračovanlm na ceste budovania kmea'lového re-pertoá1·u. Po skladbách klaslcko-romant lckých a domá· rlch pribudnú diela, k toré postavia oa·cheste r pred no-vé skl1šky. O neustále zvyšuJúcich sa nárokoch svedčia 8J skladby, z ktorých najviac up(ltojú Sucboilove Me-temorfózy, Smetanou Moje Ylaet, Kardolov Klavlrny koncert, Reapl&blbo Rlmake [ootány, Berliozou Fan· tastlck6 symfónia a pod.

Ťaž isko koncertnet činnosti SF je v mieste pôsobiska, a le bolo by nesprá vne nevidieť o ncvš lmnút sl uplatne-nie orches tra a j mimo Jeho sldlo. No tomto poll sa vykonal kus užitočne j práco. Podarilo sa vybudova ť dobrO s poluprácu s mestami Východoslove nského krotu (Humen né, Prešov Spišská Nová Ves, Ba rde jovské kú-pele) . Tato spolupráca má za eloi, dosia hnut reprlzu každé ho koncertu v niektorom zo spomlnaných m test. V tejto sezóne orches ter už vystúpil at v Inýc h mes-tách Slovenska (Poprad, Martin , Zll ina, Trnava, Nitra a v Cechl\Ch - Pardu bice, llradec Králové ).

Za vrcholnó vys tdpenle sezOny sa pova žu je: 1t011cert

t111entu ot.o rormu jur.e koni.tunty, oko p1·vk y ~Úd i'ŽnOstl V avan tgUI'd · ne j hudbo, v dellnár.h každodenných povinnos· ti. Pre näs na d ruheJ po-loguli tieto konšt11nty :>u ln formácluml (nie ro z· hodujúci ml v na!lom spO· sobe tvorby, ale prcdsn ,.rormu júclml" v na~om re pertoári, v technickom a estetickom balansova. nl] .

• Zabrali by sme značný čas a priestor podrobn9m uvádzru1lm charakter istických vlast· nosti naše ! h udby. Vyr ie-šim to tak, !e v krátkos-ti opl!lem v h lavných čr· tllc b š truktl1ru troch na-Aleb diel:

punkt Na lo 3 ( 24 lns tru-mcntdl nych skupin, mag-netofónová páska a 20 her cov) - Juan Blenco.

Pôsobivý hluk. Stlhra medzi zložkami d iela ( hercamJ a hudobnlkml ). Jeden saxofón prichádza medzi hercov. Priamo na hraný hlas dletatu prednáša fllozoflckt text. Herci sa pohybu jú medzi publikom. fažlsko d iela spočlva v scénic· kosti.

Tredlcle sa r6caJI1 . . . . ele eena m6 pr6ca, ur-čená pre orchester -Leo Brouwer.

Medzi obecenstvo se spúSta plaaAt a nápisom:

v rtaol tfldlie MHR UNESCO v Bretialno (21. januára 117•) a koacerty pri prflel ltoatl 25. výročie zalof enla oraliMtre Slovenskej Olbarm6nle (v dňoch 25.-26. aprf· la '117•). Spomfnané vystOpenla stl pro orchester SF velkou cfou a vyznamenanfm.

Pote!llteln9 te a l zá u jem o (!člnkovanie v zahranlM. ZAva! né v hls tOr ll sOborov bolo decembrové hos tovanle v ZSSR (v ra mcl kultl1rnych dohOd) , pričom poslednt koncert zájazdu sa uskutočnil v Moskve. Neza bOda sa ani na jubileá v rámci Roku českej hudby. Prl te!to prllefltosll zaznela Smetanova Moja vlasť v naštudovan( B. Re! uchu (16. januáro 1974 ). Zo sólis tov, ktor( vystu· pu jú v sezóne, spomeňme kubánskeho klaviris tu Car• denasa, Cerkason zo ZSSR, Kláru HavUkovú (SSR)1 Inna Mornca (CSR), Edwarda Auora (USA), P. Ko· aana - husle (ZSSR), E. KriYina - husle (Franctla-lsko ); z dirigentov: dr. O. TrbUka a J. BiiDhUwk• (CSR).

V cykle komorn~cb koncertov vystdpl L. MaJii•aow6 - klavlr, Jela SpUkov6 - husle, SJ6člkové kwartato pri SF, Komorný orcheater pri SF, Dychové kvinteto pri SF, súbor starých nástrojov z Olomouca, Samo Kov'r -klavlr a Vladlmfr Cucbran - akordeón. AJ v tomto roku sa realizuje cyklus koncertov pre lludobnťl mládnž. Po minuloročných s kCisenosllach mo1no očakáva ť stO· pajtlcu te ndenciu. Pre mladých poslucháčov zaznie DvD-i'Akove VIl. symf6nla o Huslový koncert, Smetanova Mo· l• vlast, d iela star9ch majstrov v podan( Komorného orcha.tra pri SF, Schumanaov Klavfrny koncert, Rcl· pigblho RJwke fontánJ. S. CURlLLA

,.Nn tomto dielo sa ztl-častnl publikum· . Na scénu pr lchádzujú husle, začlna s a Prosto Sucho-vo j Sonáty In G; druh9 účinkujúci hrá Iného ver-kého klas ika ( Beethove-na - Vel kíl !Ogu ), atd., vytvárajCic tak heterot6-ntu diel týchto hudob· ných velikánov, čim sa dosahuJe celkom nevšed-ný v9sledok. ROznozvučnost diel klasikov sa stá· va n!íhodným, čiastočne kontrolovaným Javom.

Základom skledby, ako Je na priklad Tredlcle sa rúca jd • • • nie Je zdanll· vd kolá!. Ide o zachyte-nie básnickeJ predatawy:

premena vofkých .,klf· té" na stlčasnost. Je, a le· bo cbco byt predstavou sveta zvukov vsetkých čias, prežlvanou v jedl· ne j cbvlll . • •

LEO BROUWEit .~ ~----_.(H __ av_a_n~a*-)--~ .. :-· l i Konkurz

Státne divadlo Zdali· ka Nejedlého y Cstl n. L. wyplsuJe kon· kurz oa miesta br6 l!ov na trtbku.

Ponuky posielajte n rýchlene na rladltef· stwo cUndla.

.,-,

Varl6cle pre rílzne or-chestrálne skupiny Carloa Farlňu.

Dva oddelené ,.orches-tre", každý na Inom ko n· cl sály (s dvtlma dlrl· gen tmi J. Priama zvue-nosť, ktorá prlestorovou formou prenáša zvuk cAz sá lu. Ucelené s kupiny plechových nástro jov. presné llnle rozdele né medzi skuplnv a tď. Kon-

HDDOBNf !Ivor - dwottndennfk. Vfdln Slovtroneert vo Y•davete fstvt Obzor. n. "" ul. C.. armldt 29/a. 893 3e Brstltlava. Vedtlcl redaktor: dr. Zde n· ko Nowll!ek. C9e. Radatrenl rade: Pawol BaRift, •r:ubomfr Cf!ek. ~rom. blst. ~lota Luknlr. MIIOI larlrovll!. Ml11e Klloflovi·Hubov6. Zd9nko Mikula dr. Mt ,.bal P11lovčfk 1611 Sr.holr.. 1~ Sixta Bobomt1 Tmeetre. Adrese red11k r.IP Vo1Ro8r•d• kd 8. 893 !8 Brattllll'fe. telet6n 592 !7. Admlotstr4cla: Vvdavs tAf ~two Oblor, n. 1) •• ol. C.. armtdy 29/a. 893 38 Brattslavll. lnzArlné oddelAnlR :lorkfbo 17, 813 98 lrettslan. Tlaeta Nltrtanske tlačiarne. n. D., Nitro. Rot ~!rute PNS Ob!flldnávlcv pred~letltelov orltfmll PNS - Os trt>dn8 e• l)ftdfcla nee.. edmlnlstfeela odborne! tlllt!8. Oottwa ldovo ntlmASII I 48/IY 805 10 Brattelna Obl'ldnl•h odbereterow • aa!Jr 'ln tčl prll(ma SLOVART 1\1!. epol. Lentn•radtlll al . 1!. U/1. 898 2tl lrlltlslave. Cena 1edn6bo 'Yftlačkn 2.- Kčs N9ob1Adnll n6 rukopley ee eenacald. ,"d,. \'né čfc;lo: 45454 R"'strel!n8 l!fsltr. SOTI 8110 trolované Im l7ácle.

Printo1ový kootn·

ANTONIN DVORA K

8. 8. 1841 l. 5. 1904 Symfónia G dur dosahuje takmer tíro-"' l'i Rossiniho predohry a bola by vtJ·

bornou pr omenddnou hudbou pre Letné vl tti ecke sltfvnostl ...

G. B. SHAW, Tbe World, 11193

Poz•'te to, kecf dm ktosi z i s t vez-Ilie •lo10 aklr nei ste lto vyslovili ? Tak mi bolo ddy v spoločnosti Drofé kove j. Móz11m osobu zamenil' s jeho dielom. !ak ao srdca ml bral noje melódie.

LEO~ JANAť:EK

Duo~dk bol fedným z tých, ktorl ml ltk&iall cestu potrebntí pre umelca a sl:ladé.tefa. Azda preto, 1-e vyfadrll tak flprlmn~ svof ndrod a svofe tesstvo a !te v· tb'mto pom,ere bolo čosi, čo fa stím sor>t chcél vyfadrlt. Dvofotíkova osobnost fe pre mtta pokrytd akousi vzdcnou lós· 'k:aoost ou, ludskostou a zdravfm. Ak kto· sl ľJitad~ll zdravý a radostng vzfah k 1.1· vot u, teda to bol on ... Hudba mtí byt vfd.l/ radostnd, t ketl te traglckd. Stastný je tlovek, ktorg po sebe zanechtí takéto d.~dlcstvo.

BOHUSLAV MARTINO

Lee · JIIAiokedy je u umelca jeho voa-kajM vtraa Y takom dokonalom ailade 1 jeho ameafm - ako u tohto nJk6bo

• leakflbn umelca, o ktor6ho rýdzo Jud· •k' stdnka l str6aka umeleck' horia v jello llielach llar•onlekt celok, na kto· rt ft ikiiJ ne~allndnem.

JEAN SIBELIUS ... V teho hudbe sa v prlezračnef čistote

u kadlt českd k rajina a du~a českého ru-du .. . vo v§etkých ;e11o dielach, čl je to p•esPI1, komornd skladba, alebo daktord z optu, v§ade ndfdeme miesta, ktoré človeku povznesú srdce.

ERICH KLEIBER

· Prfrolla 1 11eho urobila jedného z naj-Y~I!if«;h "u!lob•fkov detkých čias.

LEOPOLD STOKOWSKI

' OVI.ÁDA DOKONALE REMESELNÚ TFCHNIKU SVOJEJ DOBY, IDE DOKON-CA NA D ŇU (POKIAĽ MÁM NA MYSL I I PAI!MSA), ALE DOPLI\IA JU DUCHOM SVOJEJ VLASTI - A TO PODĽA MŇA TJROBlLO ANTONINA DvonAKA SVETO· V tM.

V.\CLAV TALICH Budova Mrí::ea Att t onína Dvoŕáka 11 Prahe.

f'PUNI DIELO ANTONl NA DVOIAKA NA SLOVENSK1:'CH JAVISKACH

lelJM nlllia.k TYrtl6 ~taliee Dilnit rlf )akebfa terteXai!a

l ••

bŇika

SND

19~2. 1!39 1!133 1!129 1922, 1921, 1134, 1951 1!121, 1!125, 1929, 1937, 1!142. 1947, 11155, 1985 1!120, 1!122, 1923, 1924, 1931, 1937, 1941, 1950, 1Y53, 1172

~D Kol ice

1951

1950 1955

1948, 1953, 1959

DJGT B. Bysv·ica

1973

19110

Spolotn~ súfai Čs. rozhlasu, usepisu Rozhlas • MŽ:=:;:;=-~~::=.:

·· ·Tri otázky pre vás · S,rlhne 'MIIOYICie na otbky l . &6·

t'at•at rel6eia, ktor 6 u vys ielala 25. a 21 . ....... 1174:

l. )obana81 Brabms naplsal 4 sym-lt•le. 2. Fr•ll•ryk Chopin sa narodil y !atuowej Woli. Hudobn6 ukUka bola 1 jelle klavfrne bo koncertu f •oJ. 3. Sovietsky akladater Aram Cbai!aturian.

Men' Yfllercov 6alneho kola: dlbo-hrajtce 1ramof6novt platne af1kal1: Marifi• · Pulk6r, Novoborskfi 34, Bra · tlslau, Mirla Mlljkcnii!od, Hurb1no..

- ra l , Hlollnec, Jozet Be ni!, Volgo-&ralllk6 32, 118 Ol Preiov a M6ria Dovalov,, Pu Jovova 29511, 821 01 Piel-taRy. Vecnfi pr6mlu časoplau Rozhlas

, r ceaa ,J(i!1 100,- zfskal Aallrej )a· nonkf, zol ! dtar,, PSC 059 55, oktes Poprad. Vletel )titll vf hercovla si

. mlia YJ)IOfuť noje oblfibea6 lklad· hy Y osobitnom koaeerte a a ! ela-nie. Termfa vysielania iia vi!as oanfi· mlme. Okrem tobo doetanfi polrolln6 predplatd i!11opl1111 Hudobaf ! Ivot.

Otázky ' 9. dt'afne j relicie, k torá 11 vysielala 10. mi la o 14,20 hod. ua stanici Bratis lava ( jednorázov6 zrne· na v ysielacieho termi nu je k villl fiprave pracovné ho voJna). Spolollnou t6mou aiťalných o thok je život a dielo Oskara Nedbala, jedného z toh· toročných jubil1ntoY i!eskej hudby.

1. Oskar Nedbal l tudoval na pral!· skom konzervat6riu. Napliite, i!i bol alebo nebol f iakom Antonlna Dvoj'á-ka.

2. Roku 1912 dokoni!ll Nedbal ope-retu, ktorá mala YO svete nerldaný flspech . Uved'te, o ktor6 operetu ide.

3. Premlt ra cf1llej b pei nej Nedba-lovej opereiJ bola y roko 1918. Va-l ou filohoo je napfsat nb ov toh to diela, plného optimizmu a rad oet-nfcb n61ad.

Hudobný iivot

Kupón 9

Vaše odpovede očakávame do 20. mája na adresu: CESKOSLOVENSK~ ROZHLAS, REDAK· CIA SYMFONICKEJ. KOMORNEJ A OPERNEj HUDBY, ZOCHOVA 3, 89711 BRATISLAVA hes-l o "Tri otázky pre vás". Nezabudnite pr,lpfsať názov svofej oblúbenej skladby a naleptt k~pón z HZ.

Rok českei hudby v rozhlasovnm vysielani HudobM vysielanie

Ce!;koslóv'ensR~ho rozhla· ~u v Bratislave sa dôstof· ne a v plnom rozsahu za-meriava na akcie prl prl-leWosti Roku teskef hud by. Redakcia symfonlckeT. opernet a komorne/ hud· by venufe propagtícit l!es-kef hudobnet tvorby znal: ný priestor vo svofich pravidelných koncertných programoch, v cykllckfích hudobno-slovných reltí· ctdcl!, vo vzdeltívactch l reporttížnych ptísmacl!, v hudobnom !>pravodafstve. Mimoriadna • ozornost sa venufe skladatelskému or/kazu Bedl'lcha Smela· nu, o čom sme vtís bll!.-!>le informovali v Jednom z predchtídza;úclch tlstol liZ. Dnes chceme sporne-nar niektoré natv.tJznam· nejSie programové akcie, venovan~ damm fubilu· ftíclm predstaviteľom česke/ hudby - ako at roz-vofu českého hudobn~ho Zivota vôbec. Mnohé z týchto akclt prlpravufe redakcia iJ spoluprdcl so sesterskou redakciou pra!.ského rozhlasu.

V pravidelných oper-n9ch termfnoch sa budO mOct rozhlasovt poslu-cháči po cel~ rok s tretá-var so žánrom, ktor~ má v českej hudbo bohaté dlhodobé tradfcle. VIace-ré z pozoruhodn~ch česk9ch opier už v tomto roku vo vyslelanr odzne-li. Preberantm vysielania zo stanice Vltava mal! poslucháči možnost obo·

známtt sa napr. s oper a· ml star9cll česk9th mel· strov: s operou Frantll· ka Mfi!u O pilvode )aro· rniitfc, s operou Tamer· láa od •Josefa Mylllvei!ka. ako aj s takmet· nezná-mou operou Fraatli 'ka Skroupa Kolombul . Z opier p1·edstavltefov čes· keJ národnej hudby spo· meflme ~·oer1trovu Evu, Jan61lkovu Jej pastorky· ňu, 01trllilovo Pipi, Dvo-flkovu Armido. Ako nové pražské nahrávky zazne-Jií aJ ďalšie Dvof6kon opery: ť:ert a K6ča, J•· kobfa, Tvrd6 palice. Ope-ra Ruulka odznie v po-dobe operného prlerezu, podobne aj )an61lkon Lti -ka BystrouJka. Posluchá· čl Isto uvHaJO aj novú nahrávku Blodkovej ope-ry V s tudni, realizovane'] pražským! umelca mi pri prfležltosll 100. výročia úm1·t1a skladateľa. V cykle operných mikro-prierezov odznie viacero titulov z českej tvorby, napr. Dvoi'6kov Kr6l a uhliar , alebo )an61lkove Výlety p6na Broullka.

Na storočnicu Olkue Nedbala boli zamerant viaceré relácie. posledd~ ho marcového t9ždňa. V koncertných programoch odzneli nové pražské na-hrávky suft z Nedbalo· vých ba letov. Zlvotu 1 dielu Oskara Nedbala bo· lo venované aj hudobno- . slovné pásmo v cykli Ako ! Ili a tvorili, v kto• rom sa hlavný dôraz klA· · dol na d irigentské IDIIJ• strovstvo tohto umelca V rámci tohto dlhodobého pro!llového cyklu sl Cor· mou portr étov pr lpomf· namp tyorlv~ odkaz všet· k~ch ' jub1lujúclcb čP.s· kých u melcov. Na Rok českej hudby • sO Ol'iento· vané aj ďa lšie hudobno· slovné relácie, ako napr, cyklus repo t•tlížt "Po sto· pách i!eakej nbodaej hudby", osobné vyznania a prfhovory sólistov ope· r)' pražského ND • v cykJe " Pon6a'ka do opef'J", alebo cyklus "Hudba r Cech6ch v 17.-19. storo• čf". S česk~m interpra· tačn~m umenfm Sil po· slucháčl rozhlasu PI'IIVI· delne strotavajú v cyk]l stereofonických koncel'--tov " Mikrof6n v koacert• ne j s ieni". ktoré sa vysie· lajú prenosom zo staniC\' Vltava. Vo väčsine pr!pa· dov ide o pria me preno· sy koncertov Ceske) fif· harm6nle. Pripravu jú sa aj viaceré pt•enosy z kon-certov festivalu Pražsk t jar.

V dlhodobom cykle " Pre prlatelov ope ry" ve-nujeme otázkam českej hudobnej tvorby a jej In-terpretácie viaceré r elé· cle. Poslucháči už mali možnosť bližšie sa zozná-miť napr. s érou Oskara Nedbala v SND. Podobnú spomienkovú reláciu sme pripravili aj o bratislnv-skom pOsobenr dirigenta Zdeňka Cbalabalu.

(Dokončenie z l . str. )

stred celodenného zhonu prljemný In · Umny zážitok. Autori Jli'f Dvoi'ái!ek l Dia· lógy pre flautu a klavlr - F_ Cech. O. Boldocká), Jli'f Matys (Suita pre vio-lu a basklarinet - L. Mal~, 1- Horilk ), Oldr ich Flosman (Listy Tebe - štyri plesne na verše M. Mauerove1 pre sop-rtln, flautu a klavh· - A_ Bortlová. l-Hecl, J. Kolár). Ivo Jirásek [Hudba k popofudlía ]šej káve - suita pre 4 k Iari nety - j. ':ltongl, A. Rybí:>, J. llorák K. Dlouhý l a Eduard Di'lzga [ Vnrlazlonl per archt - Vi1·tuos1 Prage nses, dlr. L Hlaváče k) v p1·vom koncerte a VIktor Kalabls (Tri kusy pre flautu - 1- Jo slf ko). Stčpán Luc kf (Sona ta doppla per viollni soli - N. Grumllková ). Ivan Ae· záč [Musica da camera pre flautu, bo-boj, husle, violu a violončelo). Lu bol Sluka (Kvetom luvo - cyklus plesni prll vyššf hlas a klavlr na slová R. Desnosa v prebásnenf K. Beclnái'a - ). jonášová. f Pokorn~) a Josef Ceremuga ( m . s lá· člkové kvarteto - Ostravské kvarteto) na druhom koncerte využili - každý po svojom - túto vzácnu prlležltost a hovorili k poslucháeom o radostiach a smútkoch rudského života, väčšinou vel· ml decentným spôsobom a vyváženou formou.

štyri symfonické koncerty a jeden zborový bol! rôznorodejšie - žánrovo l generačným zastúpen1m skladatefov Východočeskému komornému orchestru a teho dirigentovi Llborovt Peškovl boli zverené skladby pre komorn~ orches-ter )a na Seidla (Giocosu), Frantli ka Ko-vai'fčka (Capriccio pre komorný orches-ter) a Josefa BoháČI (Suita dramatlca pre sláčl kov~ orchester a tympán y) s navyše skladba Interpretačne zvlU( ná-ročná, monodráma pre nižši hlas a or-cheste r Jii'lho Pa uera Labutia pleseň (po-dfa dramatickej štúdie A. P. Cechov a), pre ktorú režisér E. Schorm na kon-certnom pódiu vytvoril s ugestlvnu atmo- · sféru divadelnej šatne, kde sa herec (J. Jlndrák) lúč! so svojim umenfm. Mo t•avská filharmónia mala za úlohu uvies ! do života skladby Jli'fho Sternwalda (Symfonický obraz na motlv literárneho scenára Zocelenle), Frantilka Cbaun• (Pät obrázkov pre orchester), SlAvy Vor-lovej ( Ernergence pre husle - s ólista B_ Belčlk) a Cestmfra Gr egora (Sya !o-nleta ), z ktorých asi fta jvlac zaujala Emergence pre sólové husle, ktorA fro zjavne umeleckou závetou nedávno zo snulej Slávy Vorlovej a Pät obrázkov Františka Chauna, pre tože sd nekon venčné a výrazne osobité. Symfonický orchester Cs. rozhlasu pod takto vkou f. Hrneti'a a so zbormajstrom M. Malt m mali nefahk(i úlohu: predvies( vedY~ · skladieb tradičného o bsadenia Ivana Jir lia -~ atl Autu ) a Emila Hlob!•

ZDENKA BERNATOVA

la (Symfónia č. 7) dve velké ,.plátna": kompozlclu predstavitela mladých skla-datelov Ladislna Kublka (Onor - vo· kálno-symfonlcká freska pre recttátora, soprán. barytón, miešaný zbor a o1·c:hes· ter na text V. l lonsR) a skladbu ~raoita Koiť6Ja [Nikola Suhal - koncertné OL'B· tórium pre miešaný zbot·, sopr~n. alt, tenor, barytón, bas. hercov, sláčiky a biele nástroje)_ K~m L. Kubík šlrok)iml gestami len naznačil atmosféru fe bruá· rových dnf, Košťál sa uplne ponoril clo vzruseného deja Olbr·achtov)lo rom~nu. Na zborovom koncerte odzneli sklad. by Zdell'ka Joa6ka' (Epigramy pr~ rnfcš~· ný zbor na texty Marca Vnlerla Martl!t· la - český text R. Kráti